Tantrāloka आह्निकानि Chapter 8
Lang
IAST
Words

॥ ॐ ॥

तन्त्रालोकः

आह्निकानि
Chapter Eight · The Path of Space · Verses 1–452

अथ अष्टममाह्निकम्

The eighth āhnika describes the path of space (deśādhvā), the spread of worlds that the Lord's power of action lays out in space, just as the seventh described its spread in time. Abhinavagupta first insists that the whole path rests in consciousness alone, and that a yogī who follows its order and dissolves each level into the next comes quickly to the state of Bhairava. He then travels upward from the bottom: the world of Kālāgni, the hells, the seven pātālas with Hāṭaka, and the earth with its continents, oceans, mountains and Meru, dwelling on the land of Bhārata where action bears fruit and liberation can be won. Above the earth come the paths of the sun, moon and stars, the heavens of the gods and the sages, the worlds of Brahmā, Viṣṇu and Rudra, and the hard shell of the Egg of Brahmā with the hundred Rudras outside it. Beyond that Egg the worlds continue through the elements, the tanmātras, the senses, the ego, the intellect and the guṇas, each ruled by its groups of eight lords, and then through the coverings of the soul up to māyā. The higher Eggs of prakṛti, māyā and śakti are described with their lords, their measures and the Vidyeśvaras, Mantreśvaras and Sadāśiva, up to Samanā, on whom Śiva rests to perform the five acts. The āhnika closes with the worlds counted according to several scriptures, sorted into the five kalās from nivṛtti to śāntyatītā, so that the teacher may know which worlds to purify in initiation. The whole spread is the body of Śiva, and to know it in order is itself a means to freedom. आठवाँ आह्निक देशाध्वा का वर्णन करता है — भुवनों का वह विस्तार जिसे प्रभु की क्रियाशक्ति देश (स्थान) में फैलाती है, जैसे सातवें आह्निक में उसका काल में विस्तार बताया गया था। अभिनवगुप्त पहले यह कहते हैं कि पूरा अध्वा केवल संवित् में टिका है, और जो योगी उसके क्रम को साधकर हर स्तर को अगले में विलीन करता है, वह शीघ्र भैरव-भाव पा लेता है। फिर वे नीचे से ऊपर की यात्रा कराते हैं: कालाग्नि का लोक, नरक, हाटक सहित सात पाताल, और द्वीपों, समुद्रों, पर्वतों और मेरु वाली पृथ्वी — जिसमें भारतवर्ष पर विशेष ध्यान है, जहाँ कर्म फल देता है और मुक्ति पाई जा सकती है। पृथ्वी के ऊपर सूर्य, चन्द्र और नक्षत्रों के मार्ग, देवताओं और ऋषियों के स्वर्ग, ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र के लोक, और ब्रह्माण्ड का कठोर कपाल है जिसके बाहर सौ रुद्र हैं। उस अण्ड से आगे भुवन भूतों, तन्मात्रों, इन्द्रियों, अहंकार, बुद्धि और गुणों में चलते जाते हैं, हर एक पर उसके अष्टकों के स्वामी हैं, और फिर जीव के कंचुकों से होकर माया तक। प्रकृति, माया और शक्ति के ऊँचे अण्ड अपने स्वामियों, मापों और विद्येश्वरों, मन्त्रेश्वरों और सदाशिव सहित बताए गए हैं, समना तक, जिस पर टिककर शिव पाँच कृत्य करते हैं। आह्निक के अन्त में कई शास्त्रों के अनुसार भुवनों की गिनती दी गई है, जो निवृत्ति से शान्त्यतीता तक पाँच कलाओं में बाँटी गई है, ताकि गुरु जान सके कि दीक्षा में किन भुवनों का शोधन करना है। यह पूरा विस्तार शिव का शरीर है, और इसे क्रम से जानना ही मुक्ति का एक उपाय है।

Begin verses ↓

Verse 1

देशाध्वनोऽप्यथ समासविकासयोगात् । संगीयते विधिरयं शिवशास्त्रदृष्टः ॥१॥

deśādhvano'pyatha samāsavikāsayogāt | saṃgīyate vidhirayaṃ śivaśāstradṛṣṭaḥ ||

· हिन्दी

अब देश का अध्वा (मार्ग) भी गाया जाता है, संक्षेप और विस्तार दोनों से — यह विधि, जो शिव के शास्त्रों में देखी गई है।

Now the path of space too is sung, both in brief and in detail — this method, seen in the scriptures of Śiva.

Word by wordपदार्थ

देश-अध्वनः (deśa-adhvanaḥ)of the path of spaceदेश के अध्वा (मार्ग) काअपि (api)tooभीअथ (atha)nowअबसमास-विकास-योगात् (samāsa-vikāsa-yogāt)both in brief and in detailसंक्षेप और विस्तार दोनों सेसंगीयते (saṃgīyate)is sungगाया जाता हैविधिः (vidhiḥ)the methodविधिअयम् (ayam)thisयहशिव-शास्त्र-दृष्टः (śiva-śāstra-dṛṣṭaḥ)seen in the scriptures of Śivaशिव के शास्त्रों में देखी गई

Verse 2

विचारितोऽयं कालाध्वा क्रियाशक्तिमयः प्रभोः । मूर्तिवैचित्र्यजस्तज्जो देशाध्वाथ निरूप्यते ॥२॥

vicārito'yaṃ kālādhvā kriyāśaktimayaḥ prabhoḥ | mūrtivaicitryajastajjo deśādhvātha nirūpyate ||

· हिन्दी

काल का अध्वा, जो प्रभु की क्रिया-शक्ति रूप है, विचार किया जा चुका। अब देश का अध्वा बताया जाता है: यह रूपों की विविधता से जन्मा है, और उसी काल-अध्वा से जन्मा है।

The path of time, which is the Lord's power of action, has been examined. Now the path of space is described: it is born of the variety of forms, and it is born of that path of time.

Word by wordपदार्थ

विचारितः (vicāritaḥ)has been examinedविचार किया जा चुकाअयम् (ayam)thisयहकाल-अध्वा (kāla-adhvā)the path of timeकाल का अध्वाक्रिया-शक्ति-मयः (kriyā-śakti-mayaḥ)which is the power of actionजो क्रिया-शक्ति रूप हैप्रभोः (prabhoḥ)of the Lordप्रभु कीमूर्ति-वैचित्र्य-जः (mūrti-vaicitrya-jaḥ)born of the variety of formsरूपों की विविधता से जन्मातत्-जः (tat-jaḥ)born of thatउससे जन्मादेश-अध्वा (deśa-adhvā)the path of spaceदेश का अध्वाअथ (atha)nowअबनिरूप्यते (nirūpyate)is describedबताया जाता है

Verse 3

अध्वा समस्त एवायं चिन्मात्रे संप्रतिष्ठितः । यत्तत्र नहि विश्रान्तं तन्नभःकुसुमायते ॥३॥

adhvā samasta evāyaṃ cinmātre saṃpratiṣṭhitaḥ | yattatra nahi viśrāntaṃ tannabhaḥkusumāyate ||

· हिन्दी

यह पूरा अध्वा केवल शुद्ध चेतना में दृढ़ता से टिका है। जो वहाँ विश्राम नहीं पाता, वह आकाश के फूल जैसा है — उसका कोई अस्तित्व ही नहीं।

This whole path rests firmly in pure consciousness alone. Whatever does not rest there is like a flower in the sky — it does not exist at all.

Word by wordपदार्थ

अध्वा (adhvā)pathअध्वासमस्तः (samastaḥ)wholeपूराएव (eva)indeedहीअयम् (ayam)thisयहचित्-मात्रे (cit-mātre)in pure consciousness aloneकेवल शुद्ध चेतना मेंसंप्रतिष्ठितः (saṃpratiṣṭhitaḥ)rests firmlyदृढ़ता से टिका हैयत् (yat)whateverजोतत्र (tatra)thereवहाँ (na)notनहींहि (hi)indeedहीविश्रान्तम् (viśrāntam)restsविश्राम पातातत् (tat)thatवहनभः-कुसुमायते (nabhaḥ-kusumāyate)is like a flower in the skyआकाश के फूल जैसा है

Verse 4

संविद्द्वारेण तत्सृष्टे शून्ये धियि मरुत्सु च । नाडीचक्रानुचक्रेषु बहिर्देहेऽध्वसंस्थितिः ॥४॥

saṃviddvāreṇa tatsṛṣṭe śūnye dhiyi marutsu ca | nāḍīcakrānucakreṣu bahirdehe'dhvasaṃsthitiḥ ||

· हिन्दी

चेतना के द्वार से, अध्वा की स्थिति चेतना की रची हुई चीज़ों में है: शून्य में, बुद्धि में, प्राणों में, नाड़ियों के चक्रों और उपचक्रों में, और बाहरी शरीर में।

Through consciousness as the door, the path is set up in what consciousness creates: in the void, in the intellect, in the vital breaths, in the wheels and sub-wheels of the channels, and in the outer body.

Word by wordपदार्थ

संवित्-द्वारेण (saṃvit-dvāreṇa)through consciousness as the doorचेतना के द्वार सेतत्-सृष्टे (tat-sṛṣṭe)in what it createsउसकी रची हुई (चीज़ों) मेंशून्ये (śūnye)in the voidशून्य मेंधियि (dhiyi)in the intellectबुद्धि मेंमरुत्सु (marutsu)in the vital breathsप्राणों में (ca)andऔरनाडी-चक्र-अनुचक्रेषु (nāḍī-cakra-anucakreṣu)in the wheels and sub-wheels of the channelsनाड़ियों के चक्रों और उपचक्रों मेंबहिः-देहे (bahiḥ-dehe)in the outer bodyबाहरी शरीर मेंअध्व-संस्थितिः (adhva-saṃsthitiḥ)the path is set upअध्वा की स्थिति है

Verse 5

तत्राध्वैवं निरूप्योऽयं यतस्तत्प्रक्रियाक्रमम् । अनुसंदधदेव द्राग् योगी भैरवतां व्रजेत् ॥५॥

tatrādhvaivaṃ nirūpyo'yaṃ yatastatprakriyākramam | anusaṃdadhadeva drāg yogī bhairavatāṃ vrajet ||

· हिन्दी

वहाँ यह अध्वा इसी तरह बताया जाना चाहिए, क्योंकि जो योगी उसकी प्रक्रिया के क्रम का अनुसरण भर करता है, वह जल्दी ही भैरव-भाव को पहुँच जाता है।

There, this path must be described in this way, because a yogi who simply follows the sequence of its procedure quickly reaches the state of Bhairava.

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहाँअध्वा (adhvā)pathअध्वाएवम् (evam)in this wayइस तरहनिरूप्यः (nirūpyaḥ)must be describedबताया जाना चाहिएअयम् (ayam)thisयहयतः (yataḥ)becauseक्योंकितत्-प्रक्रिया-क्रमम् (tat-prakriyā-kramam)the sequence of its procedureउसकी प्रक्रिया के क्रम कोअनुसंदधत् (anusaṃdadhat)followingअनुसरण करता हुआएव (eva)simplyहीद्राक् (drāk)quicklyजल्दीयोगी (yogī)a yogiयोगीभैरवताम् (bhairavatām)the state of Bhairavaभैरव-भाव कोव्रजेत् (vrajet)reachesपहुँचता है

Verse 6

दिदृक्षयैव सर्वार्थान् यदा व्याप्यावतिष्ठते । तदा किं बहुनोक्तेन इत्युक्तं स्पन्दशासने ॥६॥

didṛkṣayaiva sarvārthān yadā vyāpyāvatiṣṭhate | tadā kiṃ bahunoktena ityuktaṃ spandaśāsane ||

· हिन्दी

"जब देखने की इच्छा मात्र से कोई सब चीज़ों को व्याप्त करके स्थित होता है — तब अधिक कहने से क्या लाभ?" ऐसा स्पन्द-शास्त्र में कहा गया है।

"When, by the mere wish to see, one stands pervading all things — then what use is saying more?" So it is said in the Spanda teaching.

Word by wordपदार्थ

दिदृक्षया (didṛkṣayā)by the wish to seeदेखने की इच्छा सेएव (eva)mereमात्रसर्व-अर्थान् (sarva-arthān)all thingsसब चीज़ों कोयदा (yadā)whenजबव्याप्य (vyāpya)pervadingव्याप्त करकेअवतिष्ठते (avatiṣṭhate)one standsस्थित होता हैतदा (tadā)thenतबकिम् (kim)what useक्या लाभबहुना (bahunā)moreअधिकउक्तेन (uktena)of sayingकहने सेइति (iti)soऐसाउक्तम् (uktam)it is saidकहा गया हैस्पन्द-शासने (spanda-śāsane)in the Spanda teachingस्पन्द-शास्त्र में

Verse 7

ज्ञात्वा समस्तमध्वानं तदीशेषु विलापयेत् । तान् देहप्राणधीचक्रे पूर्ववद् गालयेत्क्रमात् ॥७॥

jñātvā samastamadhvānaṃ tadīśeṣu vilāpayet | tān dehaprāṇadhīcakre pūrvavad gālayetkramāt ||

· हिन्दी

पूरे अध्वा को जानकर उसे उसके स्वामियों में लीन करे; और उन स्वामियों को, पहले की तरह, क्रम से देह, प्राण और बुद्धि के चक्र में गला दे।

Having known the whole path, one should dissolve it into its lords; and those lords one should melt, step by step, into the circle of body, breath and intellect, as before.

Word by wordपदार्थ

ज्ञात्वा (jñātvā)having knownजानकरसमस्तम् (samastam)wholeपूरेअध्वानम् (adhvānam)the pathअध्वा कोतत्-ईशेषु (tat-īśeṣu)into its lordsउसके स्वामियों मेंविलापयेत् (vilāpayet)one should dissolveलीन करेतान् (tān)thoseउन्हेंदेह-प्राण-धी-चक्रे (deha-prāṇa-dhī-cakre)into the circle of body, breath and intellectदेह, प्राण और बुद्धि के चक्र मेंपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहगालयेत् (gālayet)one should meltगला देक्रमात् (kramāt)step by stepक्रम से

Verse 8

तत्समस्तं स्वसंवित्तौ सा संविद्भरितात्मिका । उपास्यमाना संसारसागरप्रलयानलः ॥८॥

tatsamastaṃ svasaṃvittau sā saṃvidbharitātmikā | upāsyamānā saṃsārasāgarapralayānalaḥ ||

· हिन्दी

वह सब अपनी चेतना में लीन करे। वह चेतना, जो अपने में पूर्ण है, उपासना की जाने पर संसार-सागर के लिए प्रलय की आग बन जाती है।

All that should be dissolved into one's own consciousness. That consciousness, full in itself, when worshipped, is the fire of dissolution for the ocean of worldly existence.

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)thatवहसमस्तम् (samastam)allसबस्व-संवित्तौ (sva-saṃvittau)into one's own consciousnessअपनी चेतना मेंसा (sā)thatवहसंवित् (saṃvit)consciousnessचेतनाभरित-आत्मिका (bharita-ātmikā)full in itselfअपने में पूर्णउपास्यमाना (upāsyamānā)when worshippedउपासना की जाने परसंसार-सागर-प्रलय-अनलः (saṃsāra-sāgara-pralaya-analaḥ)the fire of dissolution for the ocean of worldly existenceसंसार-सागर के लिए प्रलय की आग

Verse 9

श्रीमद्दीक्षोत्तरे चैतानध्वेशान् गुरुरब्रवीत् । ब्रह्मानन्तात्प्रधानान्तं विष्णुः पुंसः कलान्तगम् ॥९॥

śrīmaddīkṣottare caitānadhveśān gururabravīt | brahmānantātpradhānāntaṃ viṣṇuḥ puṃsaḥ kalāntagam ||

· हिन्दी

और श्रीमान् दीक्षोत्तर में गुरु ने अध्वा के इन स्वामियों को बताया: ब्रह्मा अनन्त से प्रधान तक; विष्णु पुरुष से कला के अन्त तक;

And in the revered Dīkṣottara the teacher named these lords of the path: Brahmā rules from Ananta up to pradhāna; Viṣṇu from puruṣa up to the end of kalā;

Word by wordपदार्थ

श्रीमत्-दीक्षोत्तरे (śrīmat-dīkṣottare)in the revered Dīkṣottaraश्रीमान् दीक्षोत्तर में (ca)andऔरएतान् (etān)theseइनअध्व-ईशान् (adhva-īśān)lords of the pathअध्वा के स्वामियों कोगुरुः (guruḥ)the teacherगुरु नेअब्रवीत् (abravīt)namedबतायाब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माअनन्तात् (anantāt)from Anantaअनन्त सेप्रधान-अन्तम् (pradhāna-antam)up to pradhānaप्रधान तकविष्णुः (viṣṇuḥ)Viṣṇuविष्णुपुंसः (puṃsaḥ)from puruṣaपुरुष सेकला-अन्त-गम् (kalā-anta-gam)up to the end of kalāकला के अन्त तक

Verse 10

१० रुद्रो ग्रन्थौ च मायायामीशः सादाख्यगोचरे । अनाश्रितः शिवस्तस्माद्व्याप्ता तद्व्यापकः परः ॥१०॥

rudro granthau ca māyāyāmīśaḥ sādākhyagocare | anāśritaḥ śivastasmādvyāptā tadvyāpakaḥ paraḥ ||

· हिन्दी

रुद्र ग्रन्थि में और माया में; ईश सादाख्य के क्षेत्र में; अनाश्रित शिव उससे आगे व्यापक है; और उसके परे परम है, जो उसे भी व्याप्त करने वाला है।

Rudra in the knot and in māyā; Īśa in the domain of Sādākhya; Anāśrita Śiva pervades from there onward; and beyond him is the Supreme, who pervades even him.

Word by wordपदार्थ

रुद्रः (rudraḥ)Rudraरुद्रग्रन्थौ (granthau)in the knotग्रन्थि में (ca)andऔरमायायाम् (māyāyām)in māyāमाया मेंईशः (īśaḥ)Īśaईशसादाख्य-गोचरे (sādākhya-gocare)in the domain of Sādākhyaसादाख्य के क्षेत्र मेंअनाश्रितः (anāśritaḥ)Anāśritaअनाश्रितशिवः (śivaḥ)Śivaशिवतस्मात् (tasmāt)from thereउससे (आगे)व्याप्ता (vyāptā)pervadesव्यापक हैतत्-व्यापकः (tat-vyāpakaḥ)pervading even himउसे भी व्याप्त करने वालापरः (paraḥ)the Supremeपरम

Verse 11

११ एवं शिवत्वमापन्नमिति मत्वा न्यरूप्यत । न प्रक्रियापरं ज्ञानमिति स्वच्छन्दशासने ॥११॥

evaṃ śivatvamāpannamiti matvā nyarūpyata | na prakriyāparaṃ jñānamiti svacchandaśāsane ||

· हिन्दी

"इस तरह शिवत्व प्राप्त होता है" — ऐसा मानकर स्वच्छन्द-शास्त्र में कहा गया: "अध्वा की प्रक्रिया से बढ़कर कोई ज्ञान नहीं है।"

Thinking "in this way Śiva-hood is attained," it was declared in the Svacchanda teaching: "There is no knowledge higher than the procedure of the path."

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)in this wayइस तरहशिवत्वम् (śivatvam)Śiva-hoodशिवत्वआपन्नम् (āpannam)is attainedप्राप्त होता हैइति (iti)thusऐसामत्वा (matvā)thinkingमानकरन्यरूप्यत (nyarūpyata)it was declaredकहा गया (na)noनहींप्रक्रिया-परम् (prakriyā-param)higher than the procedureप्रक्रिया से बढ़करज्ञानम् (jñānam)knowledgeज्ञानइति (iti)thusऐसास्वच्छन्द-शासने (svacchanda-śāsane)in the Svacchanda teachingस्वच्छन्द-शास्त्र में

Verse 12

१२ त्रिशिरःशासने बोधो मूलमध्याग्रकल्पितः । षट्त्रिंशत्तत्त्वसंरम्भः स्मृतिर्भेदविकल्पना ॥१२॥

triśiraḥśāsane bodho mūlamadhyāgrakalpitaḥ | ṣaṭtriṃśattattvasaṃrambhaḥ smṛtirbhedavikalpanā ||

· हिन्दी

त्रिशिरस्-शास्त्र में बोध मूल, मध्य और अग्र के रूप में कल्पित है। छत्तीस तत्त्वों की हलचल स्मृति है — भेद की कल्पना।

In the Triśiras teaching, awareness is conceived as root, middle and tip. The bustle of the thirty-six principles is memory — the imagining of difference.

Word by wordपदार्थ

त्रिशिरः-शासने (triśiraḥ-śāsane)in the Triśiras teachingत्रिशिरस्-शास्त्र मेंबोधः (bodhaḥ)awarenessबोधमूल-मध्य-अग्र-कल्पितः (mūla-madhya-agra-kalpitaḥ)is conceived as root, middle and tipमूल, मध्य और अग्र के रूप में कल्पित हैषट्त्रिंशत्-तत्त्व-संरम्भः (ṣaṭtriṃśat-tattva-saṃrambhaḥ)the bustle of the thirty-six principlesछत्तीस तत्त्वों की हलचलस्मृतिः (smṛtiḥ)memoryस्मृतिभेद-विकल्पना (bheda-vikalpanā)the imagining of differenceभेद की कल्पना

Verse 13

१३ अव्याहतविभागोऽस्मिभावो मूलं तु बोधगम् । समस्ततत्त्वभावोऽयं स्वात्मन्येवाविभागकः ॥१३॥

avyāhatavibhāgo'smibhāvo mūlaṃ tu bodhagam | samastatattvabhāvo'yaṃ svātmanyevāvibhāgakaḥ ||

· हिन्दी

"मैं हूँ" का भाव, जिसके विभाग बाधित नहीं हैं, बोध का मूल है। सब तत्त्वों का यह भाव अपने आत्मा में ही, बिना किसी विभाग के, रहता है।

The feeling "I am", whose divisions are unobstructed, is the root belonging to awareness. This state of all the principles rests in one's own self alone, without any division.

Word by wordपदार्थ

अव्याहत-विभागः (avyāhata-vibhāgaḥ)whose divisions are unobstructedजिसके विभाग बाधित नहीं हैंअस्मि-भावः (asmi-bhāvaḥ)the feeling "I am""मैं हूँ" का भावमूलम् (mūlam)the rootमूलतु (tu)andऔरबोध-गम् (bodha-gam)belonging to awarenessबोध कासमस्त-तत्त्व-भावः (samasta-tattva-bhāvaḥ)this state of all the principlesसब तत्त्वों का यह भावअयम् (ayam)thisयहस्व-आत्मनि (sva-ātmani)in one's own selfअपने आत्मा मेंएव (eva)aloneहीअविभागकः (avibhāgakaḥ)without any divisionबिना किसी विभाग के

Verse 14

१४ बोधमध्यं भवेत्किंचिदाधाराधेयलक्षणम् । तत्त्वभेदविभागेन स्वभावस्थितिलक्षणम् ॥१४॥

bodhamadhyaṃ bhavetkiṃcidādhārādheyalakṣaṇam | tattvabhedavibhāgena svabhāvasthitilakṣaṇam ||

· हिन्दी

बोध का मध्य कुछ ऐसा है जो आधार और आधेय से लक्षित है: तत्त्वों के भेद और विभाग से, यह हर चीज़ के अपने स्वभाव में टिके रहने से लक्षित होता है।

The middle of awareness is something marked by support and supported: through the division of the principles into different ones, it is marked by each thing standing in its own nature.

Word by wordपदार्थ

बोध-मध्यम् (bodha-madhyam)the middle of awarenessबोध का मध्यभवेत् (bhavet)isहैकिंचित् (kiṃcit)somethingकुछआधार-आधेय-लक्षणम् (ādhāra-ādheya-lakṣaṇam)marked by support and supportedआधार और आधेय से लक्षिततत्त्व-भेद-विभागेन (tattva-bheda-vibhāgena)through the division of the principles into different onesतत्त्वों के भेद और विभाग सेस्वभाव-स्थिति-लक्षणम् (svabhāva-sthiti-lakṣaṇam)marked by each thing standing in its own natureहर चीज़ के अपने स्वभाव में टिके रहने से लक्षित

Verse 15

१५ बोधाग्रं तत्तु चिद्बोधं निस्तरङ्गं बृहत्सुखम् । संविदेकात्मतानीतभूतभावपुरादिकः ॥१५॥

bodhāgraṃ tattu cidbodhaṃ nistaraṅgaṃ bṛhatsukham | saṃvidekātmatānītabhūtabhāvapurādikaḥ ||

· हिन्दी

और बोध का अग्र शुद्ध चेतना रूप बोध है — तरंग-रहित, विशाल सुख। जिसमें प्राणी, पदार्थ, भुवन आदि चेतना के साथ एक कर दिए गए हैं, वह

And the tip of awareness is awareness as pure consciousness — waveless, vast bliss. He in whom beings, things, worlds and the rest are brought to oneness with consciousness

Word by wordपदार्थ

बोध-अग्रम् (bodha-agram)the tip of awarenessबोध का अग्रतत् (tat)thatवहतु (tu)andऔरचित्-बोधम् (cit-bodham)awareness as pure consciousnessशुद्ध चेतना रूप बोधनिस्तरङ्गम् (nistaraṅgam)wavelessतरंग-रहितबृहत्-सुखम् (bṛhat-sukham)vast blissविशाल सुखसंवित्-एक-आत्मता-नीत-भूत-भाव-पुर-आदिकः (saṃvit-eka-ātmatā-nīta-bhūta-bhāva-pura-ādikaḥ)in whom beings, things, worlds and the rest are brought to oneness with consciousnessजिसमें प्राणी, पदार्थ, भुवन आदि चेतना के साथ एक कर दिए गए हैं

Verse 16

१६ अव्यवच्छिन्नसंवित्तिर्भैरवः परमेश्वरः । श्रीदेव्यायामले चोक्तं षट्त्रिंशत्तत्त्वसुन्दरम् ॥१६॥

avyavacchinnasaṃvittirbhairavaḥ parameśvaraḥ | śrīdevyāyāmale coktaṃ ṣaṭtriṃśattattvasundaram ||

· हिन्दी

भैरव है, परमेश्वर, अखण्ड चेतना। और श्री देव्यायामल में कहा गया है: छत्तीस तत्त्वों से सुन्दर

is Bhairava, the Supreme Lord, unbroken consciousness. And in the revered Devyāyāmala it is said: the path, beautiful with the thirty-six principles,

Word by wordपदार्थ

अव्यवच्छिन्न-संवित्तिः (avyavacchinna-saṃvittiḥ)unbroken consciousnessअखण्ड चेतनाभैरवः (bhairavaḥ)Bhairavaभैरवपरम-ईश्वरः (parama-īśvaraḥ)the Supreme Lordपरमेश्वरश्री-देव्यायामले (śrī-devyāyāmale)in the revered Devyāyāmalaश्री देव्यायामल में (ca)andऔरउक्तम् (uktam)it is saidकहा गया हैषट्त्रिंशत्-तत्त्व-सुन्दरम् (ṣaṭtriṃśat-tattva-sundaram)beautiful with the thirty-six principlesछत्तीस तत्त्वों से सुन्दर

Verse 17

१७ अध्वानं षड्विधं ध्यायन्सद्यः शिवमयो भवेत् । यद्यप्यमुष्य नाथस्य संवित्त्यनतिरेकिणः ॥१७॥

adhvānaṃ ṣaḍvidhaṃ dhyāyansadyaḥ śivamayo bhavet | yadyapyamuṣya nāthasya saṃvittyanatirekiṇaḥ ||

· हिन्दी

छह प्रकार के अध्वा का ध्यान करने वाला तुरन्त शिवमय हो जाता है। यद्यपि इस नाथ के लिए, जो चेतना से अलग नहीं है

one who meditates on the sixfold path at once becomes made of Śiva. Although for this Lord, who is nothing other than consciousness

Word by wordपदार्थ

अध्वानम् (adhvānam)the pathअध्वा काषड्विधम् (ṣaḍvidham)sixfoldछह प्रकार केध्यायन् (dhyāyan)one who meditates onध्यान करने वालासद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तशिव-मयः (śiva-mayaḥ)made of Śivaशिवमयभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैयद्यपि (yadyapi)althoughयद्यपिअमुष्य (amuṣya)for thisइसनाथस्य (nāthasya)Lordनाथ के लिएसंवित्ति-अनतिरेकिणः (saṃvitti-anatirekiṇaḥ)who is nothing other than consciousnessजो चेतना से अलग नहीं है

Verse 18

१८ पूर्णस्योर्ध्वादिमध्यान्तव्यवस्था नास्ति वास्तवी । तथापि प्रतिपत्तॄणां प्रतिपादयितुस्तथा ॥१८॥

pūrṇasyordhvādimadhyāntavyavasthā nāsti vāstavī | tathāpi pratipattṝṇāṃ pratipādayitustathā ||

· हिन्दी

और पूर्ण है, ऊपर, मध्य, नीचे आदि की कोई वास्तविक व्यवस्था नहीं है — फिर भी सीखने वालों और सिखाने वाले के लिए भी,

and is full and complete, there is no real arrangement of upper, middle, lower and so on — still, for the learners and for the teacher too,

Word by wordपदार्थ

पूर्णस्य (pūrṇasya)who is full and completeजो पूर्ण हैऊर्ध्व-आदि-मध्य-अन्त-व्यवस्था (ūrdhva-ādi-madhya-anta-vyavasthā)arrangement of upper, middle, lower and so onऊपर, मध्य, नीचे आदि की व्यवस्था (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैवास्तवी (vāstavī)realवास्तविकतथापि (tathāpi)stillफिर भीप्रतिपत्तॄणाम् (pratipattṝṇām)for the learnersसीखने वालों के लिएप्रतिपादयितुः (pratipādayituḥ)for the teacherसिखाने वाले के लिएतथा (tathā)tooभी

Verse 19

१९ स्वस्वरूपानुसारेण मध्यादित्वादिकल्पनाः । ततः प्रमातृसंकल्पनियमात् पार्थिवं विदुः ॥१९॥

svasvarūpānusāreṇa madhyāditvādikalpanāḥ | tataḥ pramātṛsaṃkalpaniyamāt pārthivaṃ viduḥ ||

· हिन्दी

अपने-अपने स्वभाव के अनुसार "मध्य" आदि होने की कल्पनाएँ की जाती हैं। इसलिए, जानने वाले के संकल्प के नियम से, वे पृथ्वी

according to their own nature, ideas such as "middle" and the rest are framed. So, by the fixed rule of the knower's imagining, they know the earth

Word by wordपदार्थ

स्व-स्वरूप-अनुसारेण (sva-svarūpa-anusāreṇa)according to their own natureअपने-अपने स्वभाव के अनुसारमध्य-आदित्व-आदि-कल्पनाः (madhya-āditva-ādi-kalpanāḥ)ideas such as "middle" and the rest are framed"मध्य" आदि होने की कल्पनाएँ की जाती हैंततः (tataḥ)soइसलिएप्रमातृ-संकल्प-नियमात् (pramātṛ-saṃkalpa-niyamāt)by the fixed rule of the knower's imaginingजानने वाले के संकल्प के नियम सेपार्थिवम् (pārthivam)the earthपृथ्वीविदुः (viduḥ)they knowवे जानते हैं

Verse 20

२० तत्त्वं सर्वान्तरालस्थं यत्सर्वावरणैर्वृतम् । तदत्र पार्थिवे तत्त्वे कथ्यते भुवनस्थितिः ॥२०॥

tattvaṃ sarvāntarālasthaṃ yatsarvāvaraṇairvṛtam | tadatra pārthive tattve kathyate bhuvanasthitiḥ ||

· हिन्दी

तत्त्व को सबके भीतर स्थित जानते हैं, क्योंकि वह सब आवरणों से ढका हुआ है। इसलिए यहाँ, पृथ्वी तत्त्व में, भुवनों की स्थिति कही जाती है।

principle to be the one standing innermost of all, since it is covered by all the coverings. So here, in the earth principle, the arrangement of the worlds is told.

Word by wordपदार्थ

तत्त्वम् (tattvam)principleतत्त्व कोसर्व-अन्तराल-स्थम् (sarva-antarāla-stham)standing innermost of allसबके भीतर स्थितयत् (yat)sinceक्योंकिसर्व-आवरणैः (sarva-āvaraṇaiḥ)by all the coveringsसब आवरणों सेवृतम् (vṛtam)coveredढका हुआतत् (tat)soइसलिएअत्र (atra)hereयहाँपार्थिवे (pārthive)in the earthपृथ्वीतत्त्वे (tattve)principleतत्त्व मेंकथ्यते (kathyate)is toldकही जाती हैभुवन-स्थितिः (bhuvana-sthitiḥ)the arrangement of the worldsभुवनों की स्थिति

Verse 21

२१ नेता कटाहरुद्राणामनन्तः कामसेविनाम् । पोतारूढो जलस्यान्तर्मद्यपानविघूर्णितः ॥२१॥

netā kaṭāharudrāṇāmanantaḥ kāmasevinām | potārūḍho jalasyāntarmadyapānavighūrṇitaḥ ||

· हिन्दी

अनन्त कटाह के रुद्रों का नेता है, जो काम-भोग में लगे रहते हैं। वह जल के बीच में नाव पर चढ़ा हुआ है, मद्यपान से झूमता हुआ;

Ananta is the leader of the Rudras of the Cauldron, who are given to pleasure. He rides a boat in the middle of the water, reeling from drinking wine;

Word by wordपदार्थ

नेता (netā)the leaderनेताकटाह-रुद्राणाम् (kaṭāha-rudrāṇām)of the Rudras of the Cauldronकटाह के रुद्रों काअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तकाम-सेविनाम् (kāma-sevinām)who are given to pleasureजो काम-भोग में लगे हैंपोत-आरूढः (pota-ārūḍhaḥ)riding a boatनाव पर चढ़ा हुआजलस्य (jalasya)of the waterजल केअन्तः (antaḥ)in the middleबीच मेंमद्य-पान-विघूर्णितः (madya-pāna-vighūrṇitaḥ)reeling from drinking wineमद्यपान से झूमता हुआ

Verse 22

२२ स देवं भैरवं ध्यायन् नागैश्च परिवारितः । कालाग्नेर्भुवनं चोर्ध्वे कोटियोजनमुच्छ्रितम् ॥२२॥

sa devaṃ bhairavaṃ dhyāyan nāgaiśca parivāritaḥ | kālāgnerbhuvanaṃ cordhve koṭiyojanamucchritam ||

· हिन्दी

वह देव भैरव का ध्यान करता हुआ नागों से घिरा हुआ है। और कटाह के ऊपर कालाग्नि का भुवन है, जो एक करोड़ योजन ऊँचा है।

he meditates on the god Bhairava and is surrounded by serpents. And above the Cauldron is the world of Kālāgni, the Fire of Time, rising ten million yojanas high.

Word by wordपदार्थ

सः (saḥ)heवहदेवम् (devam)the godदेवभैरवम् (bhairavam)Bhairavaभैरव काध्यायन् (dhyāyan)meditating onध्यान करता हुआनागैः (nāgaiḥ)by serpentsनागों से (ca)andऔरपरिवारितः (parivāritaḥ)surroundedघिरा हुआकाल-अग्नेः (kāla-agneḥ)of Kālāgni, the Fire of Timeकालाग्नि काभुवनम् (bhuvanam)the worldभुवन (ca)andऔरऊर्ध्वे (ūrdhve)aboveऊपरकोटि-योजनम् (koṭi-yojanam)ten million yojanasएक करोड़ योजनउच्छ्रितम् (ucchritam)rising highऊँचा

Verse 23

२३ लोकानां भस्मसाद्भावभयान्नोर्ध्वं स वीक्षते । स च व्याप्तापि विश्वस्य यस्मात्प्लुष्यन्निमां भुवम् ॥२३॥

lokānāṃ bhasmasādbhāvabhayānnordhvaṃ sa vīkṣate | sa ca vyāptāpi viśvasya yasmātpluṣyannimāṃ bhuvam ||

· हिन्दी

लोकों के भस्म हो जाने के डर से वह ऊपर नहीं देखता। और यद्यपि वह पूरे विश्व में व्यापक है, क्योंकि वह इस पृथ्वी को जलाता हुआ

Out of fear that the worlds would turn to ash, he does not look upward. And though he pervades the whole universe, since he appeared burning this earth

Word by wordपदार्थ

लोकानाम् (lokānām)of the worldsलोकों केभस्मसात्-भाव-भयात् (bhasmasāt-bhāva-bhayāt)out of fear of their turning to ashभस्म हो जाने के डर से (na)notनहींऊर्ध्वम् (ūrdhvam)upwardऊपरसः (saḥ)heवहवीक्षते (vīkṣate)looksदेखतासः (saḥ)heवह (ca)andऔरव्याप्ता (vyāptā)pervadesव्यापक हैअपि (api)thoughयद्यपिविश्वस्य (viśvasya)the whole universeपूरे विश्व मेंयस्मात् (yasmāt)sinceक्योंकिप्लुष्यन् (pluṣyan)burningजलाता हुआइमाम् (imām)thisइसभुवम् (bhuvam)earthपृथ्वी को

Verse 24

२४ नरकेभ्यः पुरा व्यक्तस्तेनासौ तदधो मतः । दश कोट्यो विभोर्ज्वाला तदर्धं शून्यमूर्ध्वतः ॥२४॥

narakebhyaḥ purā vyaktastenāsau tadadho mataḥ | daśa koṭyo vibhorjvālā tadardhaṃ śūnyamūrdhvataḥ ||

· हिन्दी

नरकों से पहले प्रकट हुआ, इसलिए वह उनके नीचे माना जाता है। इस विभु की ज्वाला दस करोड़ योजन है; उसके ऊपर उसका आधा खाली है।

before the hells, he is therefore held to be below them. The flame of this mighty one rises ten crores of yojanas; above it, half that much is empty.

Word by wordपदार्थ

नरकेभ्यः (narakebhyaḥ)than the hellsनरकों सेपुरा (purā)beforeपहलेव्यक्तः (vyaktaḥ)appearedप्रकट हुआतेन (tena)thereforeइसलिएअसौ (asau)heवहतत्-अधः (tat-adhaḥ)below themउनके नीचेमतः (mataḥ)is held to beमाना जाता हैदश (daśa)tenदसकोट्यः (koṭyaḥ)croresकरोड़विभोः (vibhoḥ)of this mighty oneइस विभु कीज्वाला (jvālā)the flameज्वालातत्-अर्धम् (tat-ardham)half of thatउसका आधाशून्यम् (śūnyam)emptyखालीऊर्ध्वतः (ūrdhvataḥ)aboveऊपर

Verse 25

२५ तदूर्ध्वे नरकाधीशाः क्रमाद्दुःखैकवेदनाः । अधो मध्ये तदूर्ध्वे च स्थिता भेदान्तरैर्वृताः ॥२५॥

tadūrdhve narakādhīśāḥ kramādduḥkhaikavedanāḥ | adho madhye tadūrdhve ca sthitā bhedāntarairvṛtāḥ ||

· हिन्दी

उसके ऊपर क्रम से नरकों के स्वामी हैं, जो केवल दुःख ही अनुभव करते हैं। वे नीचे, बीच में और ऊपर स्थित हैं, अपने उपभेदों से घिरे हुए।

Above that are the lords of the hells, in order, who feel nothing but pain. They stand below, in the middle and above, surrounded by their subdivisions.

Word by wordपदार्थ

तत्-ऊर्ध्वे (tat-ūrdhve)above thatउसके ऊपरनरक-अधीशाः (naraka-adhīśāḥ)the lords of the hellsनरकों के स्वामीक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेदुःख-एक-वेदनाः (duḥkha-eka-vedanāḥ)who feel nothing but painजो केवल दुःख ही अनुभव करते हैंअधः (adhaḥ)belowनीचेमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंतत्-ऊर्ध्वे (tat-ūrdhve)aboveऊपर (ca)andऔरस्थिताः (sthitāḥ)standस्थित हैंभेद-अन्तरैः (bheda-antaraiḥ)by their subdivisionsअपने उपभेदों सेवृताः (vṛtāḥ)surroundedघिरे हुए

Verse 26

२६ अवीचिकुम्भीपाकाख्यरौरवास्तेष्वनुक्रमात् । एकादशैकादश च दशेत्यन्तः शराग्नि तत् ॥२६॥

avīcikumbhīpākākhyarauravāsteṣvanukramāt | ekādaśaikādaśa ca daśetyantaḥ śarāgni tat ||

· हिन्दी

वे अवीचि, कुम्भीपाक और रौरव नाम के हैं। उनके भीतर क्रम से ग्यारह, ग्यारह और दस नरक और हैं — इस तरह कुल पैंतीस होते हैं।

They are called Avīci, Kumbhīpāka and Raurava. Inside them, in order, are eleven, eleven and ten more hells — so that the total comes to thirty-five.

Word by wordपदार्थ

अवीचि-कुम्भीपाक-आख्य-रौरवाः (avīci-kumbhīpāka-ākhya-rauravāḥ)called Avīci, Kumbhīpāka and Rauravaअवीचि, कुम्भीपाक और रौरव नाम केतेषु (teṣu)within themउनके भीतरअनुक्रमात् (anukramāt)in orderक्रम सेएकादश (ekādaśa)elevenग्यारहएकादश (ekādaśa)elevenग्यारह (ca)andऔरदश (daśa)tenदसइति (iti)thusइस तरहअन्तः (antaḥ)insideभीतरशर-अग्नि (śara-agni)thirty-five (five and three)पैंतीस (शर = पाँच, अग्नि = तीन)तत् (tat)that totalवह कुल

Verse 27

२७ प्रत्येकमेषामेकोना कोटिरुच्छ्रितिरन्तरम् । लक्षमत्र खवेदास्य संख्यानामन्तरा स्थितिः ॥२७॥

pratyekameṣāmekonā koṭirucchritirantaram | lakṣamatra khavedāsya saṃkhyānāmantarā sthitiḥ ||

· हिन्दी

इनमें से हर एक की ऊँचाई एक लाख कम एक करोड़ योजन है, और उनके बीच का अन्तराल एक लाख है। यहाँ एक सौ चालीस और नरकों की स्थिति उन अन्तरालों के बीच में है।

Each of these is a crore less one lakh yojanas in height, and the gap between them is one lakh. Here, a hundred and forty further hells have their place in those gaps.

Word by wordपदार्थ

प्रत्येकम् (pratyekam)eachहर एकएषाम् (eṣām)of theseइनमें सेएकोना (ekonā)less by one (lakh)एक (लाख) कमकोटिः (koṭiḥ)a croreकरोड़उच्छ्रितिः (ucchritiḥ)heightऊँचाईअन्तरम् (antaram)the gapअन्तराललक्षम् (lakṣam)one lakhएक लाखअत्र (atra)hereयहाँख-वेद-आस्य (kha-veda-āsya)a hundred and forty (sky = 0, Vedas = 4, mouth = 1)एक सौ चालीस (ख = शून्य, वेद = चार, आस्य = एक)संख्यानाम् (saṃkhyānām)of those numberingइतनी संख्या वालों कीअन्तरा (antarā)in betweenबीच मेंस्थितिः (sthitiḥ)positionस्थिति

Verse 28

२८ कूष्माण्ड ऊर्ध्वे लक्षोनकोटिस्थानस्तदीशिता । शास्त्रविरुद्धाचरणात् कृष्णं ये कर्म विदधते ॥२८॥

kūṣmāṇḍa ūrdhve lakṣonakoṭisthānastadīśitā | śāstraviruddhācaraṇāt kṛṣṇaṃ ye karma vidadhate ||

· हिन्दी

ऊपर कूष्माण्ड है, जिसका स्थान एक लाख कम एक करोड़ योजन का है; वह उनका स्वामी है। जो शास्त्र के विरुद्ध आचरण से काले कर्म करते हैं,

Above is Kūṣmāṇḍa, whose place is a crore less one lakh yojanas; he is their lord. Those who do black deeds by acting against the scriptures

Word by wordपदार्थ

कूष्माण्डः (kūṣmāṇḍaḥ)Kūṣmāṇḍaकूष्माण्डऊर्ध्वे (ūrdhve)aboveऊपरलक्ष-ऊन-कोटि-स्थानः (lakṣa-ūna-koṭi-sthānaḥ)whose place is a crore less one lakhजिसका स्थान एक लाख कम एक करोड़ (योजन) का हैतत्-ईशिता (tat-īśitā)their lordउनका स्वामीशास्त्र-विरुद्ध-आचरणात् (śāstra-viruddha-ācaraṇāt)by acting against the scripturesशास्त्र के विरुद्ध आचरण सेकृष्णम् (kṛṣṇam)blackकालेये (ye)those whoजोकर्म (karma)deedsकर्मविदधते (vidadhate)doकरते हैं

Verse 29

२९ तत्र भीमैर्लोकपुरुषैः पीड्यन्ते भोगपर्यन्तम् । ये सकृदपि परमेशं शिवमेकाग्रेण चेतसा शरणम् ॥२९॥

tatra bhīmairlokapuruṣaiḥ pīḍyante bhogaparyantam | ye sakṛdapi parameśaṃ śivamekāgreṇa cetasā śaraṇam ||

· हिन्दी

वे वहाँ उन लोकों के भयानक पुरुषों द्वारा तब तक सताए जाते हैं जब तक कर्म का फल भोग न चुकें। पर जो एक बार भी एकाग्र मन से परमेश्वर शिव की शरण में

are tormented there by the terrible men of those worlds until the fruit of their deeds is used up. But those who even once go for refuge to the Supreme Lord Śiva with a one-pointed mind

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहाँभीमैः (bhīmaiḥ)terribleभयानकलोक-पुरुषैः (loka-puruṣaiḥ)by the men of those worldsउन लोकों के पुरुषों द्वारापीड्यन्ते (pīḍyante)are tormentedसताए जाते हैंभोग-पर्यन्तम् (bhoga-paryantam)until the fruit is used upफल भोग चुकने तकये (ye)those whoजोसकृत् (sakṛt)onceएक बारअपि (api)evenभीपरम-ईशम् (parama-īśam)the Supreme Lordपरमेश्वरशिवम् (śivam)Śivaशिव कीएकाग्रेण (ekāgreṇa)one-pointedएकाग्रचेतसा (cetasā)with a mindमन सेशरणम् (śaraṇam)for refugeशरण में

Verse 30

३० यान्ति न ते नरकयुजः कृष्णं तेषां सुखाल्पतादायि । सहस्रनवकोत्सेधमेकान्तरमथ क्रमात् ॥३०॥

yānti na te narakayujaḥ kṛṣṇaṃ teṣāṃ sukhālpatādāyi | sahasranavakotsedhamekāntaramatha kramāt ||

· हिन्दी

जाते हैं, वे नरक से जुड़े नहीं होते; उनका काला कर्म बस उनके सुख को थोड़ा कम कर देता है। फिर क्रम से, हर एक नौ हज़ार योजन ऊँचा और एक हज़ार के अन्तराल वाला,

do not go to hell; their black deed only gives them a little less happiness. Next, in order, each nine thousand yojanas high and each with a gap of one thousand,

Word by wordपदार्थ

यान्ति (yānti)goजाते हैं (na)notनहींते (te)theyवेनरक-युजः (naraka-yujaḥ)joined to hellनरक से जुड़ेकृष्णम् (kṛṣṇam)black deedकाला कर्मतेषाम् (teṣām)theirउनकासुख-अल्पता-दायि (sukha-alpatā-dāyi)only gives a little less happinessबस सुख को थोड़ा कम कर देता हैसहस्र-नवक-उत्सेधम् (sahasra-navaka-utsedham)each nine thousand highहर एक नौ हज़ार ऊँचाएक-अन्तरम् (eka-antaram)with a gap of one thousandएक (हज़ार) के अन्तराल वालाअथ (atha)nextफिरक्रमात् (kramāt)in orderक्रम से

Verse 31

३१ पातालाष्टकमेकैकमष्टमे हाटकः प्रभुः । प्रतिलोकं नियुक्तात्मा श्रीकण्ठो हठतो बहूः ॥३१॥

pātālāṣṭakamekaikamaṣṭame hāṭakaḥ prabhuḥ | pratilokaṃ niyuktātmā śrīkaṇṭho haṭhato bahūḥ ||

· हिन्दी

आठ पातालों का समूह आता है, एक-एक करके; आठवें में हाटक प्रभु है। हर लोक के लिए नियुक्त श्रीकण्ठ हठ से बहुत सी

come the eight Pātālas, one by one; in the eighth, Hāṭaka is the lord. Śrīkaṇṭha, appointed for each world, forcibly gives many

Word by wordपदार्थ

पाताल-अष्टकम् (pātāla-aṣṭakam)the group of eight Pātālasआठ पातालों का समूहएकैकम् (ekaikam)one by oneएक-एक करकेअष्टमे (aṣṭame)in the eighthआठवें मेंहाटकः (hāṭakaḥ)Hāṭakaहाटकप्रभुः (prabhuḥ)the lordप्रभुप्रतिलोकम् (pratilokam)for each worldहर लोक के लिएनियुक्त-आत्मा (niyukta-ātmā)appointedनियुक्तश्रीकण्ठः (śrīkaṇṭhaḥ)Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठहठतः (haṭhataḥ)forciblyहठ सेबहूः (bahūḥ)manyबहुत सी

Verse 32

३२ सिद्धीर्ददात्यसावेवं श्रीमद्रौरवशासने । व्रतिनो ये विकर्मस्था निषिद्धाचारकारिणः ॥३२॥

siddhīrdadātyasāvevaṃ śrīmadrauravaśāsane | vratino ye vikarmasthā niṣiddhācārakāriṇaḥ ||

· हिन्दी

सिद्धियाँ देता है — ऐसा श्रीमान् रौरव-शास्त्र में कहा गया है। जो व्रती गलत कर्म में लगे हैं और निषिद्ध आचरण करने वाले हैं;

siddhis — so it is said in the revered Raurava teaching. Vow-keepers who stand in wrong action and do forbidden things;

Word by wordपदार्थ

सिद्धीः (siddhīḥ)siddhisसिद्धियाँददाति (dadāti)givesदेता हैअसौ (asau)heवहएवम् (evam)soऐसाश्रीमत्-रौरव-शासने (śrīmat-raurava-śāsane)in the revered Raurava teachingश्रीमान् रौरव-शास्त्र मेंव्रतिनः (vratinaḥ)vow-keepersव्रतीये (ye)whoजोविकर्म-स्थाः (vikarma-sthāḥ)stand in wrong actionगलत कर्म में लगे हैंनिषिद्ध-आचार-कारिणः (niṣiddha-ācāra-kāriṇaḥ)doing forbidden thingsनिषिद्ध आचरण करने वाले

Verse 33

३३ दीक्षिता अपि ये लुप्तसमया नच कुर्वते । प्रायश्चित्तांस्तथा तत्स्था वामाचारस्य दूषकाः ॥३३॥

dīkṣitā api ye luptasamayā naca kurvate | prāyaścittāṃstathā tatsthā vāmācārasya dūṣakāḥ ||

· हिन्दी

जो दीक्षित होकर भी अपने नियम तोड़ चुके हैं और प्रायश्चित्त नहीं करते; वैसे ही जो वाम मार्ग में स्थित होकर भी वामाचार की निन्दा करने वाले हैं;

those who, even though initiated, have broken their rules and do not do the expiations; likewise those who stand in the vāma way and yet revile the vāma practice;

Word by wordपदार्थ

दीक्षिताः (dīkṣitāḥ)initiatedदीक्षितअपि (api)even thoughहोकर भीये (ye)whoजोलुप्त-समयाः (lupta-samayāḥ)have broken their rulesअपने नियम तोड़ चुके हैं (na)notनहीं (ca)andऔरकुर्वते (kurvate)doकरतेप्रायश्चित्तान् (prāyaścittān)the expiationsप्रायश्चित्ततथा (tathā)likewiseवैसे हीतत्-स्थाः (tat-sthāḥ)standing in that wayउसी मार्ग में स्थितवाम-आचारस्य (vāma-ācārasya)the vāma practiceवामाचार कीदूषकाः (dūṣakāḥ)who revileनिन्दा करने वाले

Verse 34

३४ देवाग्निद्रव्यवृत्त्यंशजीविनश्चोत्तमस्थिताः । अधःस्थगारुडाद्यन्यमन्त्रसेवापरायणाः ॥३४॥

devāgnidravyavṛttyaṃśajīvinaścottamasthitāḥ | adhaḥsthagāruḍādyanyamantrasevāparāyaṇāḥ ||

· हिन्दी

जो देवता और अग्नि के लिए रखे द्रव्य के हिस्से पर जीते हैं; और जो सर्वोत्तम शैव शास्त्र में स्थित होकर भी गारुड आदि निचले दूसरे मन्त्रों की सेवा में लगे हुए हैं —

those who live on a share of the property meant for gods and fire; and those who, though standing in the highest teaching, are devoted to serving other, lower mantras such as those of Garuḍa —

Word by wordपदार्थ

देव-अग्नि-द्रव्य-वृत्ति-अंश-जीविनः (deva-agni-dravya-vṛtti-aṃśa-jīvinaḥ)who live on a share of the property meant for gods and fireजो देवता और अग्नि के लिए रखे द्रव्य के हिस्से पर जीते हैं (ca)andऔरउत्तम-स्थिताः (uttama-sthitāḥ)though standing in the highest teachingसर्वोत्तम (शैव) शास्त्र में स्थित होकर भीअधः-स्थ-गारुड-आदि-अन्य-मन्त्र-सेवा-परायणाः (adhaḥ-stha-gāruḍa-ādi-anya-mantra-sevā-parāyaṇāḥ)devoted to serving other, lower mantras such as those of Garuḍaगारुड आदि निचले दूसरे मन्त्रों की सेवा में लगे हुए

Verse 35

३५ ते हाटकविभोरग्रे किङ्करा विविधात्मकाः । ते तु तत्रापि देवेशं भक्त्या चेत्पर्युपासते ॥३५॥

te hāṭakavibhoragre kiṅkarā vividhātmakāḥ | te tu tatrāpi deveśaṃ bhaktyā cetparyupāsate ||

· हिन्दी

ये हाटक के प्रभु के सामने तरह-तरह के सेवक बनते हैं। पर अगर वहाँ भी वे भक्ति से देवों के ईश्वर की उपासना करते हैं,

these become servants of various kinds before the lord of Hāṭaka. But if even there they worship the Lord of gods with devotion,

Word by wordपदार्थ

ते (te)theseयेहाटक-विभोः (hāṭaka-vibhoḥ)of the lord of Hāṭakaहाटक के प्रभु केअग्रे (agre)beforeसामनेकिङ्कराः (kiṅkarāḥ)servantsसेवकविविध-आत्मकाः (vividha-ātmakāḥ)of various kindsतरह-तरह केते (te)theyवेतु (tu)butपरतत्र (tatra)thereवहाँअपि (api)evenभीदेव-ईशम् (deva-īśam)the Lord of godsदेवों के ईश्वर कीभक्त्या (bhaktyā)with devotionभक्ति सेचेत् (cet)ifअगरपर्युपासते (paryupāsate)worshipउपासना करते हैं

Verse 36

३६ तदीशतत्त्वे लीयन्ते क्रमाच्च परमे शिवे । अन्यथा ये तु वर्तन्ते तद्भोगनिरतात्मकाः ॥३६॥

tadīśatattve līyante kramācca parame śive | anyathā ye tu vartante tadbhoganiratātmakāḥ ||

· हिन्दी

वे उसके स्वामी के तत्त्व में लीन हो जाते हैं, और क्रम से परम शिव में। पर जो इसके उलट बरतते हैं, वहाँ के भोगों में डूबे हुए,

they dissolve into the principle of its lord, and in due course into Supreme Śiva. But those who behave otherwise, absorbed in the enjoyments there,

Word by wordपदार्थ

तत्-ईश-तत्त्वे (tat-īśa-tattve)into the principle of its lordउसके स्वामी के तत्त्व मेंलीयन्ते (līyante)they dissolveलीन हो जाते हैंक्रमात् (kramāt)in due courseक्रम से (ca)andऔरपरमे (parame)Supremeपरमशिवे (śive)into Śivaशिव मेंअन्यथा (anyathā)otherwiseइसके उलटये (ye)those whoजोतु (tu)butपरवर्तन्ते (vartante)behaveबरतते हैंतत्-भोग-निरत-आत्मकाः (tat-bhoga-nirata-ātmakāḥ)absorbed in the enjoyments thereवहाँ के भोगों में डूबे हुए

Verse 37

३७ ते कालवह्निसंतापदीनाक्रन्दपरायणाः । गुणतत्त्वे निलीयन्ते ततः सृष्टिमुखे पुनः ॥३७॥

te kālavahnisaṃtāpadīnākrandaparāyaṇāḥ | guṇatattve nilīyante tataḥ sṛṣṭimukhe punaḥ ||

· हिन्दी

कालाग्नि की तपन से दीन होकर विलाप में डूबे हुए, गुण-तत्त्व में लीन हो जाते हैं। फिर सृष्टि के आरम्भ में वे फिर से

given to pitiful wailing from the heat of the Fire of Time, dissolve into the guṇa principle. Then, at the start of creation, they are again

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेकाल-वह्नि-संताप-दीन-आक्रन्द-परायणाः (kāla-vahni-saṃtāpa-dīna-ākranda-parāyaṇāḥ)given to pitiful wailing from the heat of the Fire of Timeकालाग्नि की तपन से दीन होकर विलाप में डूबे हुएगुण-तत्त्वे (guṇa-tattve)into the guṇa principleगुण-तत्त्व मेंनिलीयन्ते (nilīyante)dissolveलीन हो जाते हैंततः (tataḥ)thenफिरसृष्टि-मुखे (sṛṣṭi-mukhe)at the start of creationसृष्टि के आरम्भ मेंपुनः (punaḥ)againफिर से

Verse 38

३८ पात्यन्ते मातृभिर्घोरयातनौघपुरस्सरम् । अधमाधमदेहेषु निजकर्मानुरूपतः ॥३८॥

pātyante mātṛbhirghorayātanaughapurassaram | adhamādhamadeheṣu nijakarmānurūpataḥ ||

· हिन्दी

मातृकाओं द्वारा, भयानक यातनाओं की बाढ़ के साथ, अपने कर्मों के अनुसार नीचे से नीचे शरीरों में गिराए जाते हैं,

cast down by the Mothers, preceded by floods of terrible torments, into lower and lower bodies according to their own deeds,

Word by wordपदार्थ

पात्यन्ते (pātyante)are cast downगिराए जाते हैंमातृभिः (mātṛbhiḥ)by the Mothersमातृकाओं द्वाराघोर-यातना-ओघ-पुरस्सरम् (ghora-yātanā-ogha-purassaram)preceded by floods of terrible tormentsभयानक यातनाओं की बाढ़ के साथअधम-अधम-देहेषु (adhama-adhama-deheṣu)into lower and lower bodiesनीचे से नीचे शरीरों मेंनिज-कर्म-अनुरूपतः (nija-karma-anurūpataḥ)according to their own deedsअपने कर्मों के अनुसार

Verse 39

३९ मानुषान्तेषु तत्रापि केचिन्मन्त्रविदः क्रमात् । मुच्यन्तेऽन्ये तु बध्यन्ते पूर्वकृत्यानुसारतः ॥३९॥

mānuṣānteṣu tatrāpi kecinmantravidaḥ kramāt | mucyante'nye tu badhyante pūrvakṛtyānusārataḥ ||

· हिन्दी

मनुष्य तक के शरीरों में। वहाँ भी कुछ मन्त्र जानने वाले क्रम से मुक्त हो जाते हैं, पर दूसरे अपने पहले के कर्मों के अनुसार बँधे रहते हैं।

bodies ending with the human. Even there, some who know mantras are freed in due course, while others are bound according to their past deeds.

Word by wordपदार्थ

मानुष-अन्तेषु (mānuṣa-anteṣu)ending with the humanमनुष्य तक केतत्र (tatra)thereवहाँअपि (api)evenभीकेचित् (kecit)someकुछमन्त्र-विदः (mantra-vidaḥ)who know mantrasमन्त्र जानने वालेक्रमात् (kramāt)in due courseक्रम सेमुच्यन्ते (mucyante)are freedमुक्त हो जाते हैंअन्ये (anye)othersदूसरेतु (tu)whileपरबध्यन्ते (badhyante)are boundबँधे रहते हैंपूर्व-कृत्य-अनुसारतः (pūrva-kṛtya-anusārataḥ)according to their past deedsपहले के कर्मों के अनुसार

Verse 40

४० इत्येष गणवृत्तान्तो नाम्ना हुलहुलादिना । प्रोक्तं भगवता श्रीमदानन्दाधिकशासने ॥४०॥

ityeṣa gaṇavṛttānto nāmnā hulahulādinā | proktaṃ bhagavatā śrīmadānandādhikaśāsane ||

· हिन्दी

इस तरह गणों का यह वृत्तान्त, हुलहुल आदि नामों के साथ, भगवान् द्वारा श्रीमान् आनन्दाधिक-शास्त्र में कहा गया।

Thus this account of the gaṇas, with names such as Hulahula, was told by the Lord in the revered Ānandādhika teaching.

Word by wordपदार्थ

इति (iti)thusइस तरहएषः (eṣaḥ)thisयहगण-वृत्तान्तः (gaṇa-vṛttāntaḥ)account of the gaṇasगणों का वृत्तान्तनाम्ना (nāmnā)with namesनामों के साथहुलहुल-आदिना (hulahula-ādinā)such as Hulahulaहुलहुल आदिप्रोक्तम् (proktam)was toldकहा गयाभगवता (bhagavatā)by the Lordभगवान् द्वाराश्रीमत्-आनन्दाधिक-शासने (śrīmat-ānandādhika-śāsane)in the revered Ānandādhika teachingश्रीमान् आनन्दाधिक-शास्त्र में

Verse 41

४१ पातालोर्ध्वे सहस्राणि विंशतिर्भूकटाहकः । सिद्धातन्त्रे तु पातालपृष्ठे यक्षीसमावृतम् ॥४१॥

pātālordhve sahasrāṇi viṃśatirbhūkaṭāhakaḥ | siddhātantre tu pātālapṛṣṭhe yakṣīsamāvṛtam ||

· हिन्दी

पातालों के ऊपर, बीस हज़ार योजन का, भू-कटाह है। पर सिद्धा-तन्त्र में कहा है: पाताल की पीठ पर, यक्षियों से घिरा हुआ,

Above the Pātālas, twenty thousand yojanas thick, is the Cauldron of the Earth. But in the Siddhā Tantra it is said: on the back of Pātāla, surrounded by yakṣīs,

Word by wordपदार्थ

पाताल-ऊर्ध्वे (pātāla-ūrdhve)above the Pātālasपातालों के ऊपरसहस्राणि (sahasrāṇi)thousandहज़ारविंशतिः (viṃśatiḥ)twentyबीसभू-कटाहकः (bhū-kaṭāhakaḥ)the Cauldron of the Earthभू-कटाहसिद्धा-तन्त्रे (siddhā-tantre)in the Siddhā Tantraसिद्धा-तन्त्र मेंतु (tu)butपरपाताल-पृष्ठे (pātāla-pṛṣṭhe)on the back of Pātālaपाताल की पीठ परयक्षी-समावृतम् (yakṣī-samāvṛtam)surrounded by yakṣīsयक्षियों से घिरा हुआ

Verse 42

४२ भद्रकाल्याः पुरं यत्र ताभिः क्रीडन्ति साधकाः । ततस्तमस्तप्तभूमिस्ततः शून्यं ततोऽहयः ॥४२॥

bhadrakālyāḥ puraṃ yatra tābhiḥ krīḍanti sādhakāḥ | tatastamastaptabhūmistataḥ śūnyaṃ tato'hayaḥ ||

· हिन्दी

भद्रकाली का नगर है, जहाँ साधक उन यक्षियों के साथ क्रीड़ा करते हैं। फिर अन्धकार, फिर तपती भूमि, फिर शून्य, फिर सर्प।

is the city of Bhadrakālī, where sādhakas sport with those yakṣīs. Then comes darkness, then the burning ground, then the void, then the serpents.

Word by wordपदार्थ

भद्रकाल्याः (bhadrakālyāḥ)of Bhadrakālīभद्रकाली कापुरम् (puram)the cityनगरयत्र (yatra)whereजहाँताभिः (tābhiḥ)with those yakṣīsउन यक्षियों के साथक्रीडन्ति (krīḍanti)sportक्रीड़ा करते हैंसाधकाः (sādhakāḥ)sādhakasसाधकततः (tataḥ)thenफिरतमः (tamaḥ)darknessअन्धकारतप्त-भूमिः (tapta-bhūmiḥ)the burning groundतपती भूमिततः (tataḥ)thenफिरशून्यम् (śūnyam)the voidशून्यततः (tataḥ)thenफिरअहयः (ahayaḥ)the serpentsसर्प

Verse 43

४३ एतानि यातनास्थानं गुरुमन्त्रादिदूषिणाम् । ततो भूम्यूर्ध्व[मध्य]तो मेरुः सहस्राणि स षोडश ॥४३॥

etāni yātanāsthānaṃ gurumantrādidūṣiṇām | tato bhūmyūrdhva[madhya]to meruḥ sahasrāṇi sa ṣoḍaśa ||

· हिन्दी

ये गुरु, मन्त्र आदि की निन्दा करने वालों के लिए यातना के स्थान हैं। फिर पृथ्वी के ऊपर, उसके बीच में, मेरु है; वह सोलह हज़ार योजन

These are the places of torment for those who revile the guru, the mantra and the rest. Then, above the earth, in its middle, is Meru; it is sunk sixteen thousand yojanas,

Word by wordपदार्थ

एतानि (etāni)theseयेयातना-स्थानम् (yātanā-sthānam)the place of tormentयातना का स्थानगुरु-मन्त्र-आदि-दूषिणाम् (guru-mantra-ādi-dūṣiṇām)for those who revile the guru, the mantra and the restगुरु, मन्त्र आदि की निन्दा करने वालों के लिएततः (tataḥ)thenफिरभूमि-ऊर्ध्व-मध्यतः (bhūmi-ūrdhva-madhyataḥ)above the earth, in its middleपृथ्वी के ऊपर, उसके बीच मेंमेरुः (meruḥ)Meruमेरुसहस्राणि (sahasrāṇi)thousandहज़ारसः (saḥ)itवहषोडश (ṣoḍaśa)sixteenसोलह

Verse 44

४४ मग्नस्तन्मूलविस्तारस्तद्द्वयेनोर्ध्वविस्तृतिः । सहस्राब्धिवसूच्छ्रायो हैमः सर्वामरालयः ॥४४॥

magnastanmūlavistārastaddvayenordhvavistṛtiḥ | sahasrābdhivasūcchrāyo haimaḥ sarvāmarālayaḥ ||

· हिन्दी

धँसा हुआ है, और वही उसके मूल की चौड़ाई है; ऊपर की चौड़ाई उसका दुगुना है; और वह चौरासी हज़ार योजन ऊँचा है। वह सोने का है, सब देवताओं का घर।

and that is the width of its base; its width above is twice that; and it is eighty-four thousand yojanas in height. It is golden, the home of all the gods.

Word by wordपदार्थ

मग्नः (magnaḥ)sunkधँसा हुआतत् (tat)thatवहीमूल-विस्तारः (mūla-vistāraḥ)the width of its baseउसके मूल की चौड़ाईतत्-द्वयेन (tat-dvayena)twice thatउसका दुगुनाऊर्ध्व-विस्तृतिः (ūrdhva-vistṛtiḥ)its width aboveऊपर की चौड़ाईसहस्र-अब्धि-वसु-उच्छ्रायः (sahasra-abdhi-vasu-ucchrāyaḥ)eighty-four thousand in height (oceans = 4, Vasus = 8)चौरासी हज़ार ऊँचा (अब्धि = चार, वसु = आठ)हैमः (haimaḥ)goldenसोने कासर्व-अमर-आलयः (sarva-amara-ālayaḥ)the home of all the godsसब देवताओं का घर

Verse 45

४५ मध्योर्ध्वाधः समुद्वृत्तशरावचतुरश्रकः । भैरवीयं च तल्लिङ्गं धरणी चास्य पीठिका ॥४५॥

madhyordhvādhaḥ samudvṛttaśarāvacaturaśrakaḥ | bhairavīyaṃ ca talliṅgaṃ dharaṇī cāsya pīṭhikā ||

· हिन्दी

बीच में वह गोल है, ऊपर कटोरे जैसा और नीचे चौकोर। वह भैरव का लिङ्ग है, और पृथ्वी उसकी पीठिका है।

In the middle it is round, above it is shaped like a bowl, and below it is four-cornered. It is the liṅga of Bhairava, and the earth is its pedestal.

Word by wordपदार्थ

मध्य-ऊर्ध्व-अधः (madhya-ūrdhva-adhaḥ)in the middle, above and belowबीच में, ऊपर और नीचेसमुद्वृत्त-शराव-चतुरश्रकः (samudvṛtta-śarāva-caturaśrakaḥ)round, bowl-shaped and four-corneredगोल, कटोरे जैसा और चौकोरभैरवीयम् (bhairavīyam)of Bhairavaभैरव का (ca)andऔरतत् (tat)itवहलिङ्गम् (liṅgam)the liṅgaलिङ्गधरणी (dharaṇī)the earthपृथ्वी (ca)andऔरअस्य (asya)itsउसकीपीठिका (pīṭhikā)pedestalपीठिका

Verse 46

४६ सर्वे देवा निलीना हि तत्र तत्पूजितं सदा । मध्ये मेरुसभा धातुस्तदीशदिशि केतनम् ॥४६॥

sarve devā nilīnā hi tatra tatpūjitaṃ sadā | madhye merusabhā dhātustadīśadiśi ketanam ||

· हिन्दी

सब देवता उसमें छिपे हैं, और वह सदा पूजा जाता है। बीच में मेरु पर ब्रह्मा की सभा है; उसकी ईशान दिशा में निवास है

All the gods are hidden in it, and it is always worshipped. In the middle is Brahmā's hall on Meru; in its north-east is the abode

Word by wordपदार्थ

सर्वे (sarve)allसबदेवाः (devāḥ)the godsदेवतानिलीनाः (nilīnāḥ)are hiddenछिपे हैंहि (hi)indeedहीतत्र (tatra)in itउसमेंतत् (tat)itवहपूजितम् (pūjitam)is worshippedपूजा जाता हैसदा (sadā)alwaysसदामध्ये (madhye)in the middleबीच मेंमेरु-सभा (meru-sabhā)the hall on Meruमेरु की सभाधातुः (dhātuḥ)of Brahmāब्रह्मा कीतत्-ईश-दिशि (tat-īśa-diśi)in its north-eastउसकी ईशान दिशा मेंकेतनम् (ketanam)the abodeनिवास

Verse 47

४७ ज्योतिष्कशिखरं शंभोः श्रीकण्ठांशश्च स प्रभुः । अवरुह्य सहस्राणि मनोवत्याश्चतुर्दश ॥४७॥

jyotiṣkaśikharaṃ śaṃbhoḥ śrīkaṇṭhāṃśaśca sa prabhuḥ | avaruhya sahasrāṇi manovatyāścaturdaśa ||

· हिन्दी

शम्भु का, ज्योतिष्क शिखर; और वह प्रभु श्रीकण्ठ का अंश है। ब्रह्मा की नगरी मनोवती से चौदह हज़ार योजन नीचे उतरकर

of Śambhu, the peak Jyotiṣka; and that lord is a portion of Śrīkaṇṭha. Going down fourteen thousand yojanas from Manovatī, Brahmā's city,

Word by wordपदार्थ

ज्योतिष्क-शिखरम् (jyotiṣka-śikharam)the peak Jyotiṣkaज्योतिष्क शिखरशंभोः (śaṃbhoḥ)of Śambhuशम्भु काश्रीकण्ठ-अंशः (śrīkaṇṭha-aṃśaḥ)a portion of Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठ का अंश (ca)andऔरसः (saḥ)thatवहप्रभुः (prabhuḥ)lordप्रभुअवरुह्य (avaruhya)going downनीचे उतरकरसहस्राणि (sahasrāṇi)thousandहज़ारमनोवत्याः (manovatyāḥ)from Manovatīमनोवती सेचतुर्दश (caturdaśa)fourteenचौदह

Verse 48

४८ चक्रवाटश्चतुर्दिक्को मेरुरत्र तु लोकपाः । अमरावतिकेन्द्रस्य पूर्वस्यां दक्षिणेन ताम् ॥४८॥

cakravāṭaścaturdikko meruratra tu lokapāḥ | amarāvatikendrasya pūrvasyāṃ dakṣiṇena tām ||

· हिन्दी

मेरु का चक्रवाट (घेरा) है, जो चारों दिशाओं वाला है, और यहाँ लोकपाल रहते हैं। इन्द्र की अमरावती पूर्व में है; उसके दक्षिण में

is the rim of Meru, facing the four directions, and here are the world-guardians. Indra's Amarāvatī is in the east; to the south of it

Word by wordपदार्थ

चक्रवाटः (cakravāṭaḥ)the rimचक्रवाट (घेरा)चतुर्दिक्कः (caturdikkaḥ)facing the four directionsचारों दिशाओं वालामेरुः (meruḥ)of Meruमेरु काअत्र (atra)hereयहाँतु (tu)andऔरलोकपाः (lokapāḥ)the world-guardiansलोकपालअमरावतिका (amarāvatikā)Amarāvatīअमरावतीइन्द्रस्य (indrasya)of Indraइन्द्र कीपूर्वस्याम् (pūrvasyām)in the eastपूर्व मेंदक्षिणेन (dakṣiṇena)to the south ofदक्षिण मेंताम् (tām)itउसके

Verse 49

४९ अप्सरःसिद्धसाध्यास्तामुत्तरेण विनायकाः । तेजोवती स्वदिश्यग्नेः पुरी तां पश्चिमेन तु ॥४९॥

apsaraḥsiddhasādhyāstāmuttareṇa vināyakāḥ | tejovatī svadiśyagneḥ purī tāṃ paścimena tu ||

· हिन्दी

अप्सराएँ, सिद्ध और साध्य हैं; उसके उत्तर में विनायक। अग्नि की नगरी तेजोवती उसकी अपनी दिशा आग्नेय में है; और उसके पश्चिम में

are the apsarases, siddhas and sādhyas; to the north of it, the Vināyakas. Tejovatī, Agni's city, is in his own direction, the south-east; and to the west of it

Word by wordपदार्थ

अप्सरः-सिद्ध-साध्याः (apsaraḥ-siddha-sādhyāḥ)the apsarases, siddhas and sādhyasअप्सराएँ, सिद्ध और साध्यताम् (tām)itउसकेउत्तरेण (uttareṇa)to the north ofउत्तर मेंविनायकाः (vināyakāḥ)the Vināyakasविनायकतेजोवती (tejovatī)Tejovatīतेजोवतीस्व-दिशि (sva-diśi)in his own directionअपनी दिशा (आग्नेय) मेंअग्नेः (agneḥ)of Agniअग्नि कीपुरी (purī)the cityनगरीताम् (tām)itउसकेपश्चिमेन (paścimena)to the west ofपश्चिम मेंतु (tu)andऔर

Verse 50

५० विश्वेदेवा विश्वकर्मा क्रमात्तदनुगाश्च ये । याम्यां संयमनी तां तु पश्चिमेन क्रमात् स्थिताः ॥५०॥

viśvedevā viśvakarmā kramāttadanugāśca ye | yāmyāṃ saṃyamanī tāṃ tu paścimena kramāt sthitāḥ ||

· हिन्दी

विश्वेदेव, विश्वकर्मा और क्रम से उनके अनुचर हैं। संयमनी दक्षिण में, यम की दिशा में है; और उसके पश्चिम में क्रम से स्थित हैं

are the Viśvedevas, Viśvakarmā and, in order, their followers. Saṃyamanī is in the south, Yama's direction; and to the west of it stand, in order,

Word by wordपदार्थ

विश्वेदेवाः (viśvedevāḥ)the Viśvedevasविश्वेदेवविश्वकर्मा (viśvakarmā)Viśvakarmāविश्वकर्माक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेतत्-अनुगाः (tat-anugāḥ)their followersउनके अनुचर (ca)andऔरये (ye)whoजोयाम्याम् (yāmyām)in the south, Yama's directionदक्षिण में, यम की दिशा मेंसंयमनी (saṃyamanī)Saṃyamanīसंयमनीताम् (tām)itउसकेतु (tu)andऔरपश्चिमेन (paścimena)to the west ofपश्चिम मेंक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेस्थिताः (sthitāḥ)standस्थित हैं

Verse 51

५१ मातृनन्दा स्वसंख्याता रुद्रास्तत्साधकास्तथा । कृष्णाङ्गारा निरृतिश्च तां पूर्वेण पिशाचकाः ॥५१॥

mātṛnandā svasaṃkhyātā rudrāstatsādhakāstathā | kṛṣṇāṅgārā nirṛtiśca tāṃ pūrveṇa piśācakāḥ ||

· हिन्दी

मातृनन्दा नगरी, अपनी प्रसिद्ध संख्या वाले रुद्र, और उनके साधक। कृष्णाङ्गारा नैर्ऋत्य में निरृति की नगरी है; उसके पूर्व में पिशाच

the city Mātṛnandā, the Rudras of their well-known number, and their sādhakas. Kṛṣṇāṅgārā is Nirṛti's city in the south-west; to the east of it are the piśācas

Word by wordपदार्थ

मातृनन्दा (mātṛnandā)Mātṛnandāमातृनन्दास्व-संख्याताः (sva-saṃkhyātāḥ)of their well-known numberअपनी प्रसिद्ध संख्या वालेरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्रतत्-साधकाः (tat-sādhakāḥ)their sādhakasउनके साधकतथा (tathā)andऔरकृष्णाङ्गारा (kṛṣṇāṅgārā)Kṛṣṇāṅgārāकृष्णाङ्गारानिरृतिः (nirṛtiḥ)Nirṛtiनिरृति (ca)andऔरताम् (tām)itउसकेपूर्वेण (pūrveṇa)to the east ofपूर्व मेंपिशाचकाः (piśācakāḥ)the piśācasपिशाच

Verse 52

५२ रक्षांसि सिद्धगन्धर्वास्तूत्तरेणोत्तरेण ताम् । वारुणी शुद्धवत्याख्या भूतौघो दक्षिणेन ताम् ॥५२॥

rakṣāṃsi siddhagandharvāstūttareṇottareṇa tām | vāruṇī śuddhavatyākhyā bhūtaugho dakṣiṇena tām ||

· हिन्दी

और राक्षस हैं; उसके उत्तर में, और उससे भी उत्तर में, सिद्ध और गन्धर्व। वरुण की नगरी शुद्धवती नाम की है; उसके दक्षिण में भूतों का समूह है,

and the rākṣasas; to the north of it, and further north, the siddhas and gandharvas. Varuṇa's city is called Śuddhavatī; to the south of it is the host of bhūtas,

Word by wordपदार्थ

रक्षांसि (rakṣāṃsi)the rākṣasasराक्षससिद्ध-गन्धर्वाः (siddha-gandharvāḥ)the siddhas and gandharvasसिद्ध और गन्धर्वतु (tu)andऔरउत्तरेण (uttareṇa)to the northउत्तर मेंउत्तरेण (uttareṇa)and further north ofऔर उससे भी उत्तर मेंताम् (tām)itउसकेवारुणी (vāruṇī)Varuṇa's cityवरुण की नगरीशुद्धवती-आख्या (śuddhavatī-ākhyā)called Śuddhavatīशुद्धवती नाम कीभूत-ओघः (bhūta-oghaḥ)the host of bhūtasभूतों का समूहदक्षिणेन (dakṣiṇena)to the south ofदक्षिण मेंताम् (tām)itउसके

Verse 53

५३ उत्तरेणोत्तरेणैनां वसुविद्याधराः क्रमात् । वायोर्गन्धवती तस्या दक्षिणे किन्नराः पुनः ॥५३॥

uttareṇottareṇaināṃ vasuvidyādharāḥ kramāt | vāyorgandhavatī tasyā dakṣiṇe kinnarāḥ punaḥ ||

· हिन्दी

और उसके उत्तर में, और उससे भी उत्तर में, क्रम से वसु और विद्याधर। वायु की नगरी गन्धवती है; उसके दक्षिण में किन्नर हैं, और

and to the north of it, and further north, the Vasus and the Vidyādharas, in order. Vāyu's city is Gandhavatī; to the south of it are the Kinnaras, and

Word by wordपदार्थ

उत्तरेण (uttareṇa)to the northउत्तर मेंउत्तरेण (uttareṇa)and further north ofऔर उससे भी उत्तर मेंएनाम् (enām)itउसकेवसु-विद्याधराः (vasu-vidyādharāḥ)the Vasus and the Vidyādharasवसु और विद्याधरक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेवायोः (vāyoḥ)of Vāyuवायु कीगन्धवती (gandhavatī)Gandhavatīगन्धवतीतस्याः (tasyāḥ)of itउसकेदक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंकिन्नराः (kinnarāḥ)the Kinnarasकिन्नरपुनः (punaḥ)andऔर

Verse 54

५४ वीणासरस्वती देवी नारदस्तुम्बुरुस्तथा । महोदयेन्दोर्गुह्याः स्युः पश्चिमेऽस्याः पुनः पुनः ॥५४॥

vīṇāsarasvatī devī nāradastumburustathā | mahodayendorguhyāḥ syuḥ paścime'syāḥ punaḥ punaḥ ||

· हिन्दी

देवी वीणा-सरस्वती, नारद और तुम्बुरु। महोदया चन्द्रमा की नगरी है; उसके पश्चिम में गुह्यक हैं, और उससे भी आगे पश्चिम में

the goddess Vīṇā-Sarasvatī, Nārada and Tumburu. Mahodayā is the Moon's city; the Guhyakas are to the west of it, and further west still

Word by wordपदार्थ

वीणा-सरस्वती (vīṇā-sarasvatī)Vīṇā-Sarasvatīवीणा-सरस्वतीदेवी (devī)the goddessदेवीनारदः (nāradaḥ)Nāradaनारदतुम्बुरुः (tumburuḥ)Tumburuतुम्बुरुतथा (tathā)andऔरमहोदया (mahodayā)Mahodayāमहोदयाइन्दोः (indoḥ)of the Moonचन्द्रमा कीगुह्याः (guhyāḥ)the Guhyakasगुह्यकस्युः (syuḥ)areहैंपश्चिमे (paścime)to the westपश्चिम मेंअस्याः (asyāḥ)of itउसकेपुनः (punaḥ)and furtherऔर आगेपुनः (punaḥ)further stillऔर आगे

Verse 55

५५ कुबेरः कर्मदेवाश्च तथा तत्साधका अपि । यशस्विनी महेशस्य तस्याः पश्चिमतो हरिः ॥५५॥

kuberaḥ karmadevāśca tathā tatsādhakā api | yaśasvinī maheśasya tasyāḥ paścimato hariḥ ||

· हिन्दी

कुबेर, कर्मदेव, और वैसे ही उनके साधक भी। यशस्विनी ईशान में महेश की नगरी है; उसके पश्चिम में हरि हैं,

Kubera, the Karmadevas, and likewise their sādhakas too. Yaśasvinī is Maheśa's city in the north-east; to the west of it is Hari,

Word by wordपदार्थ

कुबेरः (kuberaḥ)Kuberaकुबेरकर्म-देवाः (karma-devāḥ)the Karmadevasकर्मदेव (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीतत्-साधकाः (tat-sādhakāḥ)their sādhakasउनके साधकअपि (api)tooभीयशस्विनी (yaśasvinī)Yaśasvinīयशस्विनीमहेशस्य (maheśasya)of Maheśaमहेश कीतस्याः (tasyāḥ)of itउसकेपश्चिमतः (paścimataḥ)to the westपश्चिम मेंहरिः (hariḥ)Hariहरि

Verse 56

५६ दक्षिणे दक्षिणे ब्रह्माश्विनौ धन्वन्तरिः क्रमात् । भैरवे चक्रवाटेऽस्मिन्नेवं मुख्याः पुरोऽष्टधा ॥५६॥

dakṣiṇe dakṣiṇe brahmāśvinau dhanvantariḥ kramāt | bhairave cakravāṭe'sminnevaṃ mukhyāḥ puro'ṣṭadhā ||

· हिन्दी

और दक्षिण में, और उससे भी दक्षिण में, क्रम से ब्रह्मा, दोनों अश्विनीकुमार और धन्वन्तरि। इस तरह भैरव के इस चक्रवाट पर मुख्य नगरियाँ आठ हैं;

and to the south, and further south, Brahmā, the two Aśvins and Dhanvantari, in order. So on this rim of Bhairava's mountain the chief cities are eight;

Word by wordपदार्थ

दक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंदक्षिणे (dakṣiṇe)and further southऔर उससे भी दक्षिण मेंब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माअश्विनौ (aśvinau)the two Aśvinsदोनों अश्विनीकुमारधन्वन्तरिः (dhanvantariḥ)Dhanvantariधन्वन्तरिक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेभैरवे (bhairave)of Bhairavaभैरव केचक्रवाटे (cakravāṭe)on the rimचक्रवाट परअस्मिन् (asmin)thisइसएवम् (evam)soइस तरहमुख्याः (mukhyāḥ)chiefमुख्यपुरः (puraḥ)citiesनगरियाँअष्टधा (aṣṭadhā)eightआठ

Verse 57

५७ अन्तरालगतास्त्वन्याः पुनः षड्विंशतिः स्मृताः । इष्टापूर्तरताः पुण्ये वर्षे ये भारते नराः ॥५७॥

antarālagatāstvanyāḥ punaḥ ṣaḍviṃśatiḥ smṛtāḥ | iṣṭāpūrtaratāḥ puṇye varṣe ye bhārate narāḥ ||

· हिन्दी

और बीच में पड़ने वाली दूसरी नगरियाँ छब्बीस और मानी गई हैं। जो लोग पुण्य भारत वर्ष में यज्ञों और लोकहित के कामों में लगे रहते हैं

and the others lying in between are remembered as twenty-six more. Those people who, in the holy land of Bhārata, delight in sacrifices and public works

Word by wordपदार्थ

अन्तराल-गताः (antarāla-gatāḥ)lying in betweenबीच में पड़ने वालीतु (tu)andऔरअन्याः (anyāḥ)othersदूसरीपुनः (punaḥ)moreऔरषड्विंशतिः (ṣaḍviṃśatiḥ)twenty-sixछब्बीसस्मृताः (smṛtāḥ)are rememberedमानी गई हैंइष्टापूर्त-रताः (iṣṭāpūrta-ratāḥ)who delight in sacrifices and public worksजो यज्ञों और लोकहित के कामों में लगे रहते हैंपुण्ये (puṇye)holyपुण्यवर्षे (varṣe)in the landवर्ष (देश) मेंये (ye)whoजोभारते (bhārate)of Bhārataभारतनराः (narāḥ)peopleलोग

Verse 58

५८ ते मेरुगाः सकृच्छम्भुं ये वार्चन्ति यथोचितम् । मेरोः प्रदक्षिणाप्योदग्दिक्षु विष्कम्भपर्वताः ॥५८॥

te merugāḥ sakṛcchambhuṃ ye vārcanti yathocitam | meroḥ pradakṣiṇāpyodagdikṣu viṣkambhaparvatāḥ ||

· हिन्दी

वे मेरु पर जाते हैं, और वे भी जो एक बार भी शम्भु की पूजा जैसा उचित है वैसे करते हैं। मेरु के पूर्व, दक्षिण, पश्चिम और उत्तर दिशाओं में विष्कम्भ (टेक के) पर्वत हैं:

go to Meru, as do those who worship Śambhu even once as is fitting. In the east, south, west and north of Meru are the buttress mountains:

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेमेरु-गाः (meru-gāḥ)go to Meruमेरु पर जाते हैंसकृत् (sakṛt)onceएक बारशम्भुम् (śambhum)Śambhuशम्भु कीये (ye)those whoजोवा (vā)orयाअर्चन्ति (arcanti)worshipपूजा करते हैंयथोचितम् (yathocitam)as is fittingजैसा उचित हैमेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केप्र-दक्षिण-आप्य-उदक्-दिक्षु (pra-dakṣiṇa-āpya-udak-dikṣu)in the east, south, west and northपूर्व, दक्षिण, पश्चिम और उत्तर दिशाओं मेंविष्कम्भ-पर्वताः (viṣkambha-parvatāḥ)the buttress mountainsविष्कम्भ (टेक के) पर्वत

Verse 59

५९ मन्दरो गन्धमादश्च विपुलोऽथ सुपार्श्वकः । सितपीतनीलरक्तास्ते क्रमात्पादपर्वताः ॥५९॥

mandaro gandhamādaśca vipulo'tha supārśvakaḥ | sitapītanīlaraktāste kramātpādaparvatāḥ ||

· हिन्दी

मन्दर, गन्धमाद, विपुल और सुपार्श्व। ये पाद-पर्वत (तलहटी के पर्वत) क्रम से सफ़ेद, पीले, नीले और लाल हैं।

Mandara, Gandhamāda, Vipula and Supārśva. These foot-mountains are white, yellow, blue and red, in order.

Word by wordपदार्थ

मन्दरः (mandaraḥ)Mandaraमन्दरगन्धमादः (gandhamādaḥ)Gandhamādaगन्धमाद (ca)andऔरविपुलः (vipulaḥ)Vipulaविपुलअथ (atha)thenफिरसुपार्श्वकः (supārśvakaḥ)Supārśvaसुपार्श्वसित-पीत-नील-रक्ताः (sita-pīta-nīla-raktāḥ)white, yellow, blue and redसफ़ेद, पीले, नीले और लालते (te)theseयेक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेपाद-पर्वताः (pāda-parvatāḥ)the foot-mountainsपाद-पर्वत (तलहटी के पर्वत)

Verse 60

६० एतैर्भुवमवष्टभ्य मेरुस्तिष्ठति निश्चलः । चैत्ररथनन्दनाख्ये वैभ्राजं पितृवनं वनान्याहुः ॥६०॥

etairbhuvamavaṣṭabhya merustiṣṭhati niścalaḥ | caitrarathanandanākhye vaibhrājaṃ pitṛvanaṃ vanānyāhuḥ ||

· हिन्दी

इनके सहारे पृथ्वी को टेककर मेरु अचल खड़ा है। उसके वनों को चैत्ररथ, नन्दन, वैभ्राज और पितृवन कहते हैं।

Resting on the earth through these, Meru stands unmoving. They call its forests Caitraratha, Nandana, Vaibhrāja and Pitṛvana.

Word by wordपदार्थ

एतैः (etaiḥ)through theseइनके सहारेभुवम् (bhuvam)the earthपृथ्वी कोअवष्टभ्य (avaṣṭabhya)resting onटेककरमेरुः (meruḥ)Meruमेरुतिष्ठति (tiṣṭhati)standsखड़ा हैनिश्चलः (niścalaḥ)unmovingअचलचैत्ररथ-नन्दन-आख्ये (caitraratha-nandana-ākhye)called Caitraratha and Nandanaचैत्ररथ और नन्दन नाम केवैभ्राजम् (vaibhrājam)Vaibhrājaवैभ्राजपितृवनम् (pitṛvanam)Pitṛvanaपितृवनवनानि (vanāni)the forestsवनआहुः (āhuḥ)they callकहते हैं

Verse 61

६१ रक्तोदमानससितं भद्रं चैतच्चतुष्टयं सरसाम् । वृक्षाः कदम्बजम्ब्वश्वत्थन्यग्रोधकाः क्रमशः ॥६१॥

raktodamānasasitaṃ bhadraṃ caitaccatuṣṭayaṃ sarasām | vṛkṣāḥ kadambajambvaśvatthanyagrodhakāḥ kramaśaḥ ||

· हिन्दी

और यह चार झीलों का समूह है: रक्तोद, मानस, सित और भद्र। पेड़ क्रम से हैं — कदम्ब, जामुन, पीपल और बरगद।

And this is the set of four lakes: Raktoda, Mānasa, Sita and Bhadra. The trees are, in order, the kadamba, the jambu, the pipal and the banyan.

Word by wordपदार्थ

रक्तोद-मानस-सितम् (raktoda-mānasa-sitam)Raktoda, Mānasa, Sitaरक्तोद, मानस, सितभद्रम् (bhadram)Bhadraभद्र (ca)andऔरएतत् (etat)thisयहचतुष्टयम् (catuṣṭayam)set of fourचार का समूहसरसाम् (sarasām)of lakesझीलों कावृक्षाः (vṛkṣāḥ)the treesपेड़कदम्ब-जम्बु-अश्वत्थ-न्यग्रोधकाः (kadamba-jambu-aśvattha-nyagrodhakāḥ)the kadamba, the jambu, the pipal and the banyanकदम्ब, जामुन, पीपल और बरगदक्रमशः (kramaśaḥ)in orderक्रम से

Verse 62

६२ एषु च चतुर्ष्वचलेषु त्रयं त्रयं क्रमश एतदाम्नातम् । मेर्वधो लवणाब्ध्यन्तं जम्बुद्वीपः समन्ततः ॥६२॥

eṣu ca caturṣvacaleṣu trayaṃ trayaṃ kramaśa etadāmnātam | mervadho lavaṇābdhyantaṃ jambudvīpaḥ samantataḥ ||

· हिन्दी

और इन चारों पर्वतों पर यह बताया गया है: हर एक पर क्रम से तीन का एक-एक समूह है — एक वन, एक झील और एक पेड़। मेरु के नीचे, चारों ओर खारे समुद्र तक, जम्बुद्वीप फैला है।

And on these four mountains this is taught: one set of three — a forest, a lake and a tree — stands on each, in order. Below Meru, reaching on every side to the salt ocean, lies Jambudvīpa.

Word by wordपदार्थ

एषु (eṣu)on theseइन (ca)andऔरचतुर्षु (caturṣu)fourचारोंअचलेषु (acaleṣu)mountainsपर्वतों परत्रयम् (trayam)a set of threeतीन का समूहत्रयम् (trayam)one set of three eachएक-एक तीन का समूहक्रमशः (kramaśaḥ)in orderक्रम सेएतत् (etat)thisयहआम्नातम् (āmnātam)is taughtबताया गया हैमेरु-अधः (meru-adhaḥ)below Meruमेरु के नीचेलवण-अब्धि-अन्तम् (lavaṇa-abdhi-antam)reaching to the salt oceanखारे समुद्र तकजम्बुद्वीपः (jambudvīpaḥ)Jambudvīpaजम्बुद्वीपसमन्ततः (samantataḥ)on every sideचारों ओर

Verse 63

६३ लक्षमात्रः स नवधा जातो मर्यादपर्वतैः । निषधो हेमकूटश्च हिमवान्दक्षिणे त्रयः ॥६३॥

lakṣamātraḥ sa navadhā jāto maryādaparvataiḥ | niṣadho hemakūṭaśca himavāndakṣiṇe trayaḥ ||

· हिन्दी

वह एक लाख योजन का है, और सीमा-पर्वत उसे नौ भागों में बाँटते हैं। दक्षिण में उनमें से तीन हैं: निषध, हेमकूट और हिमवान्।

It measures one lakh of yojanas, and the boundary mountains divide it into nine parts. To the south are three of them: Niṣadha, Hemakūṭa and Himavān.

Word by wordपदार्थ

लक्ष-मात्रः (lakṣa-mātraḥ)measuring one lakh of yojanasएक लाख योजन कासः (saḥ)itवहनवधा (navadhā)into nine partsनौ भागों मेंजातः (jātaḥ)is dividedबँटा हैमर्याद-पर्वतैः (maryāda-parvataiḥ)by the boundary mountainsसीमा-पर्वतों सेनिषधः (niṣadhaḥ)Niṣadhaनिषधहेमकूटः (hemakūṭaḥ)Hemakūṭaहेमकूट (ca)andऔरहिमवान् (himavān)Himavānहिमवान्दक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंत्रयः (trayaḥ)threeतीन

Verse 64

६४ लक्षं सहस्रनवतिस्तदशीतिरिति क्रमात् । नीलः श्वेतस्त्रिशृङ्गश्च तावन्तः सव्यतः पुनः ॥६४॥

lakṣaṃ sahasranavatistadaśītiriti kramāt | nīlaḥ śvetastriśṛṅgaśca tāvantaḥ savyataḥ punaḥ ||

· हिन्दी

वे उसी क्रम से एक लाख, नब्बे हज़ार और अस्सी हज़ार योजन लम्बे हैं। बायीं ओर, उत्तर में, फिर नील, श्वेत और त्रिशृङ्ग हैं, उतनी ही लम्बाई के।

They are a lakh, ninety thousand and eighty thousand yojanas long, in that order. On the left, to the north, are again Nīla, Śveta and Triśṛṅga, of the same lengths.

Word by wordपदार्थ

लक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखसहस्र-नवतिः (sahasra-navatiḥ)ninety thousandनब्बे हज़ारतत्-अशीतिः (tat-aśītiḥ)eighty thousandअस्सी हज़ारइति (iti)thusइस प्रकारक्रमात् (kramāt)in that orderउसी क्रम सेनीलः (nīlaḥ)Nīlaनीलश्वेतः (śvetaḥ)Śvetaश्वेतत्रिशृङ्गः (triśṛṅgaḥ)Triśṛṅgaत्रिशृङ्ग (ca)andऔरतावन्तः (tāvantaḥ)of the same lengthsउतनी ही लम्बाई केसव्यतः (savyataḥ)on the left, to the northबायीं ओर, उत्तर मेंपुनः (punaḥ)againफिर

Verse 65

६५ मेरोः षडेते मर्यादाचलाः पूर्वापरायताः । पूर्वतो माल्यवान्पश्चाद्गन्धमादनसंज्ञितः ॥६५॥

meroḥ ṣaḍete maryādācalāḥ pūrvāparāyatāḥ | pūrvato mālyavānpaścādgandhamādanasaṃjñitaḥ ||

· हिन्दी

मेरु के ये छह सीमा-पर्वत पूर्व से पश्चिम तक फैले हैं। पूर्व में माल्यवान् है, और पश्चिम में गन्धमादन नाम का पर्वत।

These six boundary mountains of Meru stretch from east to west. To the east is Mālyavān, and to the west the one called Gandhamādana.

Word by wordपदार्थ

मेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केषट् (ṣaṭ)sixछहएते (ete)theseयेमर्यादा-अचलाः (maryādā-acalāḥ)boundary mountainsसीमा-पर्वतपूर्व-अपर-आयताः (pūrva-apara-āyatāḥ)stretch from east to westपूर्व से पश्चिम तक फैले हैंपूर्वतः (pūrvataḥ)to the eastपूर्व मेंमाल्यवान् (mālyavān)Mālyavānमाल्यवान्पश्चात् (paścāt)to the westपश्चिम मेंगन्धमादन-संज्ञितः (gandhamādana-saṃjñitaḥ)the one called Gandhamādanaगन्धमादन नाम का

Verse 66

६६ सव्योत्तरायतौ तौ तु चतुस्त्रिंशत्सहस्रकौ । अष्टावेते ततोऽप्यन्यौ द्वौ द्वौ पूर्वादिषु क्रमात् ॥६६॥

savyottarāyatau tau tu catustriṃśatsahasrakau | aṣṭāvete tato'pyanyau dvau dvau pūrvādiṣu kramāt ||

· हिन्दी

पर वे दोनों दक्षिण से उत्तर तक फैले हैं और चौंतीस हज़ार योजन लम्बे हैं। इस तरह ये आठ हुए। उनके आगे दो-दो और भी हैं, पूर्व आदि दिशाओं में क्रम से।

But those two stretch from south to north and are thirty-four thousand yojanas long. So these are eight. Beyond them there are also others, two each in the directions beginning with the east, in order.

Word by wordपदार्थ

सव्य-उत्तर-आयतौ (savya-uttara-āyatau)stretching from south to northदक्षिण से उत्तर तक फैलेतौ (tau)those twoवे दोनोंतु (tu)butपरचतुस्त्रिंशत्-सहस्रकौ (catustriṃśat-sahasrakau)thirty-four thousand yojanas longचौंतीस हज़ार योजन लम्बेअष्टौ (aṣṭau)eightआठएते (ete)theseयेततः (tataḥ)beyond themउनके आगेअपि (api)alsoभीअन्यौ (anyau)two othersदो औरद्वौ (dvau)twoदोद्वौ (dvau)two eachदो-दोपूर्व-आदिषु (pūrva-ādiṣu)in the directions beginning with the eastपूर्व आदि दिशाओं मेंक्रमात् (kramāt)in orderक्रम से

Verse 67

६७ जाठरः कूटहिमवद्यात्रजारुधिशृङ्गिणः । एवं स्थितो विभागोऽत्र वर्षसिद्ध्यै निरूप्यते ॥६७॥

jāṭharaḥ kūṭahimavadyātrajārudhiśṛṅgiṇaḥ | evaṃ sthito vibhāgo'tra varṣasiddhyai nirūpyate ||

· हिन्दी

वे हैं जाठर, कूट, हिमवत्, यात्र, जारुधि और शृङ्गी। विभाजन इस तरह ठहरा है; यहाँ यह इसलिए बताया जाता है ताकि वर्षों (प्रदेशों) को समझा जा सके।

They are Jāṭhara, Kūṭa, Himavat, Yātra, Jārudhi and Śṛṅgin. The layout stands like this; it is described here so that the regions (varṣas) can be worked out.

Word by wordपदार्थ

जाठरः (jāṭharaḥ)Jāṭharaजाठरकूट-हिमवत्-यात्र-जारुधि-शृङ्गिणः (kūṭa-himavat-yātra-jārudhi-śṛṅgiṇaḥ)Kūṭa, Himavat, Yātra, Jārudhi and Śṛṅginकूट, हिमवत्, यात्र, जारुधि और शृङ्गीएवम् (evam)like thisइस तरहस्थितः (sthitaḥ)standsठहरा हैविभागः (vibhāgaḥ)the layoutविभाजनअत्र (atra)hereयहाँवर्ष-सिद्ध्यै (varṣa-siddhyai)so that the regions can be worked outवर्षों को समझने के लिएनिरूप्यते (nirūpyate)is describedबताया जाता है

Verse 68

६८ समन्ताच्चक्रवाटाधोऽनर्केन्दु चतुरश्रकम् । सहस्रनवविस्तीर्णमिलाख्यं त्रिमुखायुषम् ॥६८॥

samantāccakravāṭādho'narkendu caturaśrakam | sahasranavavistīrṇamilākhyaṃ trimukhāyuṣam ||

· हिन्दी

चारों ओर, मेरु के गोल घेरे के नीचे, एक चौकोर प्रदेश है जहाँ सूर्य और चन्द्र नहीं पहुँचते। वह नौ हज़ार योजन चौड़ा है, इला (इलावृत) नाम का है, और वहाँ आयु तेरह हज़ार वर्ष की है।

All around, below the circular rim of Meru, is a square region untouched by sun and moon. It is nine thousand yojanas wide, called Ilā (Ilāvṛta), and life there lasts thirteen thousand years.

Word by wordपदार्थ

समन्तात् (samantāt)all aroundचारों ओरचक्रवाट-अधः (cakravāṭa-adhaḥ)below the circular rimगोल घेरे के नीचेअनर्क-इन्दु (anarka-indu)untouched by sun and moonजहाँ सूर्य और चन्द्र नहीं पहुँचतेचतुरश्रकम् (caturaśrakam)a square regionचौकोर प्रदेशसहस्र-नव-विस्तीर्णम् (sahasra-nava-vistīrṇam)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ाइला-आख्यम् (ilā-ākhyam)called Ilāइला नाम कात्रि-मुख-आयुषम् (tri-mukha-āyuṣam)where life lasts thirteen thousand yearsजहाँ आयु तेरह हज़ार वर्ष की है

Verse 69

६९ मेरोः पश्चिमतो गन्धमादो यस्तस्य पश्चिमे । केतुमालं कुलाद्रीणां सप्तकेन विभूषितम् ॥६९॥

meroḥ paścimato gandhamādo yastasya paścime | ketumālaṃ kulādrīṇāṃ saptakena vibhūṣitam ||

· हिन्दी

मेरु के पश्चिम में गन्धमाद है; उसके पश्चिम में केतुमाल है, जो सात कुल-पर्वतों के समूह से सजा हुआ है।

To the west of Meru is Gandhamāda; to the west of it lies Ketumāla, adorned with a group of seven family mountains.

Word by wordपदार्थ

मेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केपश्चिमतः (paścimataḥ)to the westपश्चिम मेंगन्धमादः (gandhamādaḥ)Gandhamādaगन्धमादयः (yaḥ)whichजोतस्य (tasya)of itउसकेपश्चिमे (paścime)to the westपश्चिम मेंकेतुमालम् (ketumālam)Ketumālaकेतुमालकुल-अद्रीणाम् (kula-adrīṇām)of family mountainsकुल-पर्वतों केसप्तकेन (saptakena)with a group of sevenसात के समूह सेविभूषितम् (vibhūṣitam)adornedसजा हुआ

Verse 70

७० मेरोः पूर्व माल्यवान्यो भद्राश्वस्तस्य पूर्वतः । सहस्रदशकायुस्तत्सपञ्चकुलपर्वतम् ॥७०॥

meroḥ pūrva mālyavānyo bhadrāśvastasya pūrvataḥ | sahasradaśakāyustatsapañcakulaparvatam ||

· हिन्दी

मेरु के पूर्व में माल्यवान् है; उसके पूर्व में भद्राश्व है। वहाँ आयु दस हज़ार वर्ष की है, और वह पाँच कुल-पर्वतों वाला है।

To the east of Meru is Mālyavān; to the east of it lies Bhadrāśva. Life there lasts ten thousand years, and it has five family mountains.

Word by wordपदार्थ

मेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केपूर्व (pūrva)to the eastपूर्व मेंमाल्यवान् (mālyavān)Mālyavānमाल्यवान्यः (yaḥ)whichजोभद्राश्वः (bhadrāśvaḥ)Bhadrāśvaभद्राश्वतस्य (tasya)of itउसकेपूर्वतः (pūrvataḥ)to the eastपूर्व मेंसहस्र-दशक-आयुः (sahasra-daśaka-āyuḥ)where life lasts ten thousand yearsजहाँ आयु दस हज़ार वर्ष की हैतत् (tat)itवहस-पञ्च-कुल-पर्वतम् (sa-pañca-kula-parvatam)with five family mountainsपाँच कुल-पर्वतों वाला

Verse 71

७१ पूर्वपश्चिमतः सव्योत्तरतश्च क्रमादिमे । द्वात्रिंशच्च चतुस्त्रिंशत्सहस्राणि निरूपिते ॥७१॥

pūrvapaścimataḥ savyottarataśca kramādime | dvātriṃśacca catustriṃśatsahasrāṇi nirūpite ||

· हिन्दी

ये दोनों (केतुमाल और भद्राश्व) उसी क्रम से पूर्व से पश्चिम तक बत्तीस हज़ार और दक्षिण से उत्तर तक चौंतीस हज़ार योजन के बताए गए हैं।

These two (Ketumāla and Bhadrāśva) are described as measuring thirty-two thousand yojanas from east to west and thirty-four thousand from south to north, in that order.

Word by wordपदार्थ

पूर्व-पश्चिमतः (pūrva-paścimataḥ)from east to westपूर्व से पश्चिम तकसव्य-उत्तरतः (savya-uttarataḥ)from south to northदक्षिण से उत्तर तक (ca)andऔरक्रमात् (kramāt)in that orderउसी क्रम सेइमे (ime)these twoये दोनोंद्वात्रिंशत् (dvātriṃśat)thirty-twoबत्तीस (ca)andऔरचतुस्त्रिंशत् (catustriṃśat)thirty-fourचौंतीससहस्राणि (sahasrāṇi)thousand yojanasहज़ार योजननिरूपिते (nirūpite)are described as measuringबताए गए हैं

Verse 72

७२ मेरोरुदक् शृङ्गवान्यस्तद्बहिः कुरुवर्षकम् । चापवन्नवसाहस्रमायुस्तत्र त्रयोदश ॥७२॥

merorudak śṛṅgavānyastadbahiḥ kuruvarṣakam | cāpavannavasāhasramāyustatra trayodaśa ||

· हिन्दी

मेरु के उत्तर में शृङ्गवान् है; उसके बाहर कुरु वर्ष है, जो धनुष के आकार का और नौ हज़ार योजन चौड़ा है। वहाँ आयु तेरह हज़ार वर्ष की है।

To the north of Meru is Śṛṅgavān; beyond it lies the region of Kuru, shaped like a bow and nine thousand yojanas wide. Life there lasts thirteen thousand years.

Word by wordपदार्थ

मेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केउदक् (udak)to the northउत्तर मेंशृङ्गवान् (śṛṅgavān)Śṛṅgavānशृङ्गवान्यः (yaḥ)whichजोतत्-बहिः (tat-bahiḥ)beyond itउसके बाहरकुरु-वर्षकम् (kuru-varṣakam)the region of Kuruकुरु वर्षचापवत् (cāpavat)shaped like a bowधनुष के आकार कानव-साहस्रम् (nava-sāhasram)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ाआयुः (āyuḥ)lifeआयुतत्र (tatra)thereवहाँत्रयोदश (trayodaśa)thirteen thousand yearsतेरह हज़ार वर्ष

Verse 73

७३ कुरुवर्षस्योत्तरेऽथ वायव्येऽब्धौ क्रमाच्छराः । दश चेति सहस्राणि द्वीपौ चन्द्रोऽथ भद्रकः ॥७३॥

kuruvarṣasyottare'tha vāyavye'bdhau kramāccharāḥ | daśa ceti sahasrāṇi dvīpau candro'tha bhadrakaḥ ||

· हिन्दी

कुरु वर्ष के उत्तर में और उसके उत्तर-पश्चिम में, समुद्र में, दो द्वीप हैं — चन्द्र और भद्रक — जो क्रम से पाँच और दस हज़ार योजन के हैं।

To the north of the region of Kuru and to its north-west, in the ocean, are two islands, Candra and Bhadraka, measuring five and ten thousand yojanas respectively.

Word by wordपदार्थ

कुरु-वर्षस्य (kuru-varṣasya)of the region of Kuruकुरु वर्ष केउत्तरे (uttare)to the northउत्तर मेंअथ (atha)andऔरवायव्ये (vāyavye)to the north-westउत्तर-पश्चिम मेंअब्धौ (abdhau)in the oceanसमुद्र मेंक्रमात् (kramāt)respectivelyक्रम सेशराः (śarāḥ)fiveपाँचदश (daśa)tenदस (ca)andऔरइति (iti)thusइस प्रकारसहस्राणि (sahasrāṇi)thousand yojanasहज़ार योजनद्वीपौ (dvīpau)two islandsदो द्वीपचन्द्रः (candraḥ)Candraचन्द्रअथ (atha)andऔरभद्रकः (bhadrakaḥ)Bhadrakaभद्रक

Verse 74

७४ यौ श्वेतशृङ्गिणौ मेरोर्वामे मध्ये हिरण्मयम् । तयोर्नवकविस्तीर्णमायुश्चार्धत्रयोदश ॥७४॥

yau śvetaśṛṅgiṇau merorvāme madhye hiraṇmayam | tayornavakavistīrṇamāyuścārdhatrayodaśa ||

· हिन्दी

मेरु के बायीं ओर, उत्तर में, श्वेत और शृङ्गी — इन दो पर्वतों के बीच हिरण्मय है। वह नौ हज़ार योजन चौड़ा है, और वहाँ आयु साढ़े बारह हज़ार वर्ष की है।

Between the two mountains Śveta and Śṛṅgin, on the left of Meru, to the north, lies Hiraṇmaya. It is nine thousand yojanas wide, and life there lasts twelve and a half thousand years.

Word by wordपदार्थ

यौ (yau)which twoजो दोश्वेत-शृङ्गिणौ (śveta-śṛṅgiṇau)Śveta and Śṛṅginश्वेत और शृङ्गीमेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केवामे (vāme)on the left, to the northबायीं ओर, उत्तर मेंमध्ये (madhye)betweenबीच मेंहिरण्मयम् (hiraṇmayam)Hiraṇmayaहिरण्मयतयोः (tayoḥ)of those twoउन दोनों केनवक-विस्तीर्णम् (navaka-vistīrṇam)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ाआयुः (āyuḥ)lifeआयु (ca)andऔरअर्ध-त्रयोदश (ardha-trayodaśa)twelve and a half thousand yearsसाढ़े बारह हज़ार वर्ष

Verse 75

७५ तत्र वै वामतः श्वेतनीलयो रम्यकोऽन्तरे । सहस्रनवविस्तीर्णमायुर्द्वादश तानि च ॥७५॥

tatra vai vāmataḥ śvetanīlayo ramyako'ntare | sahasranavavistīrṇamāyurdvādaśa tāni ca ||

· हिन्दी

वहीं, बायीं ओर, श्वेत और नील के बीच रम्यक है। वह नौ हज़ार योजन चौड़ा है, और वहाँ आयु बारह हज़ार वर्ष की है।

There too, on the left, between Śveta and Nīla, lies Ramyaka. It is nine thousand yojanas wide, and life there lasts twelve thousand years.

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहाँवै (vai)indeedहीवामतः (vāmataḥ)on the leftबायीं ओरश्वेत-नीलयोः (śveta-nīlayoḥ)of Śveta and Nīlaश्वेत और नील केरम्यकः (ramyakaḥ)Ramyakaरम्यकअन्तरे (antare)betweenबीच मेंसहस्र-नव-विस्तीर्णम् (sahasra-nava-vistīrṇam)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ाआयुः (āyuḥ)lifeआयुद्वादश (dvādaśa)twelveबारहतानि (tāni)those thousandsवे हज़ार (ca)andऔर

Verse 76

७६ मेरोर्दक्षिणतो हेमनिषधौ यौ तदन्तरे । हर्याख्यं नवसाहस्रं तत्सहस्राधिकायुषम् ॥७६॥

merordakṣiṇato hemaniṣadhau yau tadantare | haryākhyaṃ navasāhasraṃ tatsahasrādhikāyuṣam ||

· हिन्दी

मेरु के दक्षिण में हेम (हेमकूट) और निषध — ये दो पर्वत हैं; उनके बीच हरि नाम का वर्ष है। वह नौ हज़ार योजन चौड़ा है, और वहाँ आयु उससे एक हज़ार वर्ष अधिक है।

To the south of Meru are the two mountains Hema (Hemakūṭa) and Niṣadha; between them lies the region called Hari. It is nine thousand yojanas wide, and life there is a thousand years more than that.

Word by wordपदार्थ

मेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केदक्षिणतः (dakṣiṇataḥ)to the southदक्षिण मेंहेम-निषधौ (hema-niṣadhau)Hema (Hemakūṭa) and Niṣadhaहेम (हेमकूट) और निषधयौ (yau)which twoजो दोतत्-अन्तरे (tat-antare)between themउनके बीचहरि-आख्यम् (hari-ākhyam)the region called Hariहरि नाम का वर्षनव-साहस्रम् (nava-sāhasram)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ातत्-सहस्र-अधिक-आयुषम् (tat-sahasra-adhika-āyuṣam)where life is a thousand years more than thatजहाँ आयु उससे एक हज़ार वर्ष अधिक है

Verse 77

७७ तत्रैव दक्षिणे हेमहिमवद्द्वितयान्तरे । कैन्नरं नवसाहस्रं तत्सहस्राधिकायुषम् ॥७७॥

tatraiva dakṣiṇe hemahimavaddvitayāntare | kainnaraṃ navasāhasraṃ tatsahasrādhikāyuṣam ||

· हिन्दी

वहीं, और दक्षिण में, हेम और हिमवत् की जोड़ी के बीच किन्नरों का वर्ष है। वह नौ हज़ार योजन चौड़ा है, और वहाँ आयु उससे एक हज़ार वर्ष अधिक है।

There too, further south, between the pair Hema and Himavat, lies the region of the Kinnaras. It is nine thousand yojanas wide, and life there is a thousand years more than that.

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहींएव (eva)tooहीदक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंहेम-हिमवत्-द्वितय-अन्तरे (hema-himavat-dvitaya-antare)between the pair Hema and Himavatहेम और हिमवत् की जोड़ी के बीचकैन्नरम् (kainnaram)the region of the Kinnarasकिन्नरों का वर्षनव-साहस्रम् (nava-sāhasram)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ातत्-सहस्र-अधिक-आयुषम् (tat-sahasra-adhika-āyuṣam)where life is a thousand years more than thatजहाँ आयु उससे एक हज़ार वर्ष अधिक है

Verse 78

७८ तत्रैव दक्षिणे मेरोर्हिमवान्यस्य दक्षिणे । भारतं नवसाहस्रं चापवत्कर्मभोगभूः ॥७८॥

tatraiva dakṣiṇe merorhimavānyasya dakṣiṇe | bhārataṃ navasāhasraṃ cāpavatkarmabhogabhūḥ ||

· हिन्दी

वहीं, मेरु के दक्षिण में हिमवान् है, और उसके दक्षिण में भारत है। वह नौ हज़ार योजन चौड़ा, धनुष के आकार का है, और कर्म और उसके फल-भोग दोनों की भूमि है।

There too, to the south of Meru, is Himavān, and to the south of it lies Bhārata. It is nine thousand yojanas wide, shaped like a bow, and it is a land both of action and of enjoying its fruits.

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहींएव (eva)tooहीदक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंमेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केहिमवान् (himavān)Himavānहिमवान्यस्य (yasya)of whichजिसकेदक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंभारतम् (bhāratam)Bhārataभारतनव-साहस्रम् (nava-sāhasram)nine thousand yojanas wideनौ हज़ार योजन चौड़ाचापवत् (cāpavat)shaped like a bowधनुष के आकार काकर्म-भोग-भूः (karma-bhoga-bhūḥ)a land both of action and of enjoying its fruitsकर्म और उसके फल-भोग दोनों की भूमि

Verse 79

७९ इलावृतं केतुभद्रं कुरुहैरण्यरम्यकम् । हरिकिन्नरवर्षे च भोगभूर्न तु कर्मभूः ॥७९॥

ilāvṛtaṃ ketubhadraṃ kuruhairaṇyaramyakam | harikinnaravarṣe ca bhogabhūrna tu karmabhūḥ ||

· हिन्दी

इलावृत, केतुमाल, भद्राश्व, कुरु, हिरण्मय, रम्यक, और हरि तथा किन्नर वर्ष — ये केवल भोग-भूमि हैं, कर्म-भूमि नहीं।

Ilāvṛta, Ketumāla, Bhadrāśva, Kuru, Hiraṇmaya, Ramyaka, and the regions of Hari and the Kinnaras are lands of enjoyment only, not lands of action.

Word by wordपदार्थ

इलावृतम् (ilāvṛtam)Ilāvṛtaइलावृतकेतु-भद्रम् (ketu-bhadram)Ketumāla and Bhadrāśvaकेतुमाल और भद्राश्वकुरु-हैरण्य-रम्यकम् (kuru-hairaṇya-ramyakam)Kuru, Hiraṇmaya and Ramyakaकुरु, हिरण्मय और रम्यकहरि-किन्नर-वर्षे (hari-kinnara-varṣe)the regions of Hari and the Kinnarasहरि और किन्नर वर्ष (ca)andऔरभोग-भूः (bhoga-bhūḥ)land of enjoymentभोग-भूमि (na)notनहींतु (tu)butपरकर्म-भूः (karma-bhūḥ)land of actionकर्म-भूमि

Verse 80

८० अत्र बाहुल्यतः कर्मभूभावोऽत्राप्यकर्मणाम् । पशूनां कर्मसंस्कारः स्यात्तादृग्दृढसंस्कृतेः ॥८०॥

atra bāhulyataḥ karmabhūbhāvo'trāpyakarmaṇām | paśūnāṃ karmasaṃskāraḥ syāttādṛgdṛḍhasaṃskṛteḥ ||

· हिन्दी

यहाँ, भारत में, कर्म-भूमि होना अधिकतर लागू है। यहाँ भी पशु अपनी इच्छा से कर्म नहीं करते, फिर भी उनमें कर्म का संस्कार बन सकता है, क्योंकि उनका संस्कार उतना पक्का है।

Here, in Bhārata, the character of a land of action holds for the most part. Even here, animals do not act by free choice, yet an impression left by action can form in them, because their conditioning is so firmly set.

Word by wordपदार्थ

अत्र (atra)here, in Bhārataयहाँ, भारत मेंबाहुल्यतः (bāhulyataḥ)for the most partअधिकतरकर्म-भू-भावः (karma-bhū-bhāvaḥ)the character of a land of actionकर्म-भूमि होनाअत्र (atra)hereयहाँअपि (api)evenभीअकर्मणाम् (akarmaṇām)who do not act by free choiceजो अपनी इच्छा से कर्म नहीं करतेपशूनाम् (paśūnām)of animalsपशुओं मेंकर्म-संस्कारः (karma-saṃskāraḥ)an impression left by actionकर्म का संस्कारस्यात् (syāt)can formबन सकता हैतादृक्-दृढ-संस्कृतेः (tādṛk-dṛḍha-saṃskṛteḥ)because their conditioning is so firmly setक्योंकि उनका संस्कार उतना पक्का है

Verse 81

८१ संभवन्त्यप्यसंस्कारा भारतेऽन्यत्र चापि हि । दृढप्राक्तनसंस्कारादीशेच्छातः शुभाशुभम् ॥८१॥

saṃbhavantyapyasaṃskārā bhārate'nyatra cāpi hi | dṛḍhaprāktanasaṃskārādīśecchātaḥ śubhāśubham ||

· हिन्दी

ऐसे प्राणी भी होते हैं जिनमें ऐसा संस्कार नहीं बनता — भारत में और अन्यत्र भी। और शुभ या अशुभ फल पहले के पक्के संस्कार से, या ईश्वर की इच्छा से आ सकते हैं।

Beings who form no such impressions also exist, in Bhārata and elsewhere too. And good or bad results can come from a firm impression laid down in the past, or from the will of the Lord.

Word by wordपदार्थ

संभवन्ति (saṃbhavanti)there existहोते हैंअपि (api)alsoभीअसंस्काराः (asaṃskārāḥ)beings who form no such impressionsजिनमें ऐसा संस्कार नहीं बनताभारते (bhārate)in Bhārataभारत मेंअन्यत्र (anyatra)elsewhereअन्यत्र (ca)andऔरअपि (api)tooभीहि (hi)indeedहीदृढ-प्राक्तन-संस्कारात् (dṛḍha-prāktana-saṃskārāt)from a firm impression laid down in the pastपहले के पक्के संस्कार सेईश-इच्छातः (īśa-icchātaḥ)or from the will of the Lordया ईश्वर की इच्छा सेशुभ-अशुभम् (śubha-aśubham)good or bad resultsशुभ या अशुभ फल

Verse 82

८२ स्थानान्तरेऽपि कर्मास्ति दृष्टं तच्च पुरातने । तत्र त्रेता सदा कालो भारते तु चतुर्युगम् ॥८२॥

sthānāntare'pi karmāsti dṛṣṭaṃ tacca purātane | tatra tretā sadā kālo bhārate tu caturyugam ||

· हिन्दी

दूसरी जगहों में भी कर्म है, और यह पुराने वृत्तान्तों में देखा जाता है। पर वहाँ युग सदा त्रेता रहता है, जबकि भारत में चारों युग चलते हैं।

Action exists in other places too, and this is seen in the old accounts. But there the age is always the Tretā, while in Bhārata all four yugas run.

Word by wordपदार्थ

स्थान-अन्तरे (sthāna-antare)in other placesदूसरी जगहों मेंअपि (api)tooभीकर्म (karma)actionकर्मअस्ति (asti)existsहैदृष्टम् (dṛṣṭam)is seenदेखा जाता हैतत् (tat)thisयह (ca)andऔरपुरातने (purātane)in the old accountsपुराने वृत्तान्तों मेंतत्र (tatra)thereवहाँत्रेता (tretā)the Tretāत्रेतासदा (sadā)alwaysसदाकालः (kālaḥ)the ageयुगभारते (bhārate)in Bhārataभारत मेंतु (tu)butपरचतुर्युगम् (caturyugam)all four yugasचारों युग

Verse 83

८३ भारते नवखण्डं च सामुद्रेणाम्भसात्र च । स्थलं पञ्चशती तद्वज्जलं चेति विभज्यते ॥८३॥

bhārate navakhaṇḍaṃ ca sāmudreṇāmbhasātra ca | sthalaṃ pañcaśatī tadvajjalaṃ ceti vibhajyate ||

· हिन्दी

भारत में नौ खण्ड हैं, जो यहाँ समुद्र के पानी से अलग होते हैं। हर एक इस प्रकार बँटा है: पाँच सौ योजन ज़मीन, और उतना ही पानी।

In Bhārata there are nine divisions, separated here by the water of the sea. Each is divided thus: five hundred yojanas of land, and likewise five hundred of water.

Word by wordपदार्थ

भारते (bhārate)in Bhārataभारत मेंनव-खण्डम् (nava-khaṇḍam)nine divisionsनौ खण्ड (ca)andऔरसामुद्रेण (sāmudreṇa)of the seaसमुद्र केअम्भसा (ambhasā)by the waterपानी सेअत्र (atra)hereयहाँ (ca)andऔरस्थलम् (sthalam)landज़मीनपञ्च-शती (pañca-śatī)five hundred yojanasपाँच सौ योजनतद्वत् (tadvat)likewiseउतना हीजलम् (jalam)waterपानी (ca)andऔरइति (iti)thusइस प्रकारविभज्यते (vibhajyate)is dividedबँटा है

Verse 84

८४ इन्द्रः कशेरुस्ताम्राभो नागीयः प्राग्गभस्तिमान् । सौम्यगान्धर्ववाराहाः कन्याख्यं चासमुद्रतः ॥८४॥

indraḥ kaśerustāmrābho nāgīyaḥ prāggabhastimān | saumyagāndharvavārāhāḥ kanyākhyaṃ cāsamudrataḥ ||

· हिन्दी

समुद्र से गिनते हुए नौ खण्ड ये हैं: इन्द्र, कशेरु, ताम्राभ, नागीय, फिर गभस्तिमान्, सौम्य, गान्धर्व, वाराह, और कन्या नाम का खण्ड।

Counting from the sea, the nine are Indra, Kaśeru, Tāmrābha, Nāgīya, then Gabhastimān, Saumya, Gāndharva, Vārāha, and the one called Kanyā.

Word by wordपदार्थ

इन्द्रः (indraḥ)Indraइन्द्रकशेरुः (kaśeruḥ)Kaśeruकशेरुताम्राभः (tāmrābhaḥ)Tāmrābhaताम्राभनागीयः (nāgīyaḥ)Nāgīyaनागीयप्राक् (prāk)thenफिरगभस्तिमान् (gabhastimān)Gabhastimānगभस्तिमान्सौम्य-गान्धर्व-वाराहाः (saumya-gāndharva-vārāhāḥ)Saumya, Gāndharva, Vārāhaसौम्य, गान्धर्व, वाराहकन्या-आख्यम् (kanyā-ākhyam)the one called Kanyāकन्या नाम का (ca)andऔरआ-समुद्रतः (ā-samudrataḥ)counting from the seaसमुद्र से गिनते हुए

Verse 85

८५ कन्याद्वीपे च नवमे दक्षिणेनाब्धिमध्यगाः । उपद्वीपाः षट् कुलाद्रिसप्तकेन विभूषिते ॥८५॥

kanyādvīpe ca navame dakṣiṇenābdhimadhyagāḥ | upadvīpāḥ ṣaṭ kulādrisaptakena vibhūṣite ||

· हिन्दी

और नौवें, कन्याद्वीप में, जो सात कुल-पर्वतों के समूह से सजा हुआ है, दक्षिण की ओर समुद्र के बीच में छह उपद्वीप हैं।

And in the ninth, Kanyādvīpa, which is adorned with a group of seven family mountains, there are six sub-islands lying in the middle of the sea to the south.

Word by wordपदार्थ

कन्या-द्वीपे (kanyā-dvīpe)in Kanyādvīpaकन्याद्वीप में (ca)andऔरनवमे (navame)the ninthनौवेंदक्षिणेन (dakṣiṇena)to the southदक्षिण की ओरअब्धि-मध्य-गाः (abdhi-madhya-gāḥ)lying in the middle of the seaसमुद्र के बीच में स्थितउपद्वीपाः (upadvīpāḥ)sub-islandsउपद्वीपषट् (ṣaṭ)sixछहकुल-अद्रि-सप्तकेन (kula-adri-saptakena)with a group of seven family mountainsसात कुल-पर्वतों के समूह सेविभूषिते (vibhūṣite)adornedसजे हुए

Verse 86

८६ अङ्गयवमलयशङ्कुः कुमुदवराहौ च मलयगोऽगस्त्यः । तत्रैव च त्रिकूटे लङ्का षडमी ह्युपद्वीपाः ॥८६॥

aṅgayavamalayaśaṅkuḥ kumudavarāhau ca malayago'gastyaḥ | tatraiva ca trikūṭe laṅkā ṣaḍamī hyupadvīpāḥ ||

· हिन्दी

वे हैं अङ्ग, यव, मलय, शङ्कु, और कुमुद तथा वराह। अगस्त्य मलय पर रहते हैं, और वहीं त्रिकूट पर लङ्का है। ये ही छह उपद्वीप हैं।

They are Aṅga, Yava, Malaya, Śaṅku, and Kumuda and Varāha. Agastya lives on Malaya, and right there, on Trikūṭa, is Laṅkā. These indeed are the six sub-islands.

Word by wordपदार्थ

अङ्ग-यव-मलय-शङ्कुः (aṅga-yava-malaya-śaṅkuḥ)Aṅga, Yava, Malaya, Śaṅkuअङ्ग, यव, मलय, शङ्कुकुमुद-वराहौ (kumuda-varāhau)Kumuda and Varāhaकुमुद और वराह (ca)andऔरमलय-गः (malaya-gaḥ)living on Malayaमलय पर रहने वालेअगस्त्यः (agastyaḥ)Agastyaअगस्त्यतत्र (tatra)thereवहींएव (eva)rightही (ca)andऔरत्रिकूटे (trikūṭe)on Trikūṭaत्रिकूट परलङ्का (laṅkā)Laṅkāलङ्काषट् (ṣaṭ)sixछहअमी (amī)theseयेहि (hi)indeedहीउपद्वीपाः (upadvīpāḥ)sub-islandsउपद्वीप

Verse 87

८७ द्वीपोपद्वीपगाः प्रायो म्लेच्छा नानाविधा जनाः । मुक्ताकाञ्चनरत्नाढ्या इति श्रीरुरुशासने ॥८७॥

dvīpopadvīpagāḥ prāyo mlecchā nānāvidhā janāḥ | muktākāñcanaratnāḍhyā iti śrīruruśāsane ||

· हिन्दी

द्वीपों और उपद्वीपों में रहने वाले लोग अधिकतर अनेक प्रकार के म्लेच्छ हैं, जो मोती, सोने और रत्नों से भरपूर हैं। ऐसा श्रीरुरु शास्त्र में कहा गया है।

The people living on the islands and sub-islands are mostly foreigners (mlecchas) of many kinds, rich in pearls, gold and gems. So it is taught in the revered Ruru scripture.

Word by wordपदार्थ

द्वीप-उपद्वीप-गाः (dvīpa-upadvīpa-gāḥ)living on the islands and sub-islandsद्वीपों और उपद्वीपों में रहने वालेप्रायः (prāyaḥ)mostlyअधिकतरम्लेच्छाः (mlecchāḥ)foreigners (mlecchas)म्लेच्छनाना-विधाः (nānā-vidhāḥ)of many kindsअनेक प्रकार केजनाः (janāḥ)peopleलोगमुक्ता-काञ्चन-रत्न-आढ्याः (muktā-kāñcana-ratna-āḍhyāḥ)rich in pearls, gold and gemsमोती, सोने और रत्नों से भरपूरइति (iti)soऐसाश्री-रुरु-शासने (śrī-ruru-śāsane)in the revered Ruru scriptureश्रीरुरु शास्त्र में

Verse 88

८८ भारते यत्कृतं कर्म क्षपितं वाप्यवीचितः । शिवान्तं तेन मुक्तिर्वा कन्याख्ये तु विशेषतः ॥८८॥

bhārate yatkṛtaṃ karma kṣapitaṃ vāpyavīcitaḥ | śivāntaṃ tena muktirvā kanyākhye tu viśeṣataḥ ||

· हिन्दी

भारत में जो कर्म किया गया, या जो क्षय किया गया, उसका फल अवीचि नरक से शिव तक कहीं भी मिलता है — या उससे मुक्ति मिलती है। और यह विशेष रूप से कन्या नाम के खण्ड में है।

Whatever action is done in Bhārata, or worn away there, bears its fruit anywhere from the Avīci hell up to Śiva — or by it comes liberation. And this is especially so in the part called Kanyā.

Word by wordपदार्थ

भारते (bhārate)in Bhārataभारत मेंयत् (yat)whateverजोकृतम् (kṛtam)doneकिया गयाकर्म (karma)actionकर्मक्षपितम् (kṣapitam)worn awayक्षय किया गयावा (vā)orयाअपि (api)alsoभीअवीचितः (avīcitaḥ)from the Avīci hellअवीचि नरक सेशिव-अन्तम् (śiva-antam)up to Śivaशिव तकतेन (tena)by itउससेमुक्तिः (muktiḥ)liberationमुक्तिवा (vā)orयाकन्या-आख्ये (kanyā-ākhye)in the part called Kanyāकन्या नाम के खण्ड मेंतु (tu)andऔरविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप से

Verse 89

८९ महाकालादिका रुद्रकोटिरत्रैव भारते । गङ्गादिपञ्चशतिका जन्म तेनात्र दुर्लभम् ॥८९॥

mahākālādikā rudrakoṭiratraiva bhārate | gaṅgādipañcaśatikā janma tenātra durlabham ||

· हिन्दी

यहाँ भारत में ही महाकाल आदि करोड़ रुद्र हैं, और गङ्गा आदि पाँच सौ नदियाँ हैं। इसीलिए यहाँ जन्म दुर्लभ है।

Here in Bhārata alone are the crore of Rudras beginning with Mahākāla, and the five hundred rivers beginning with the Gaṅgā. That is why birth here is hard to obtain.

Word by wordपदार्थ

महाकाल-आदिका (mahākāla-ādikā)beginning with Mahākālaमहाकाल आदिरुद्र-कोटिः (rudra-koṭiḥ)the crore of Rudrasकरोड़ रुद्रअत्र (atra)hereयहाँएव (eva)aloneहीभारते (bhārate)in Bhārataभारत मेंगङ्गा-आदि-पञ्च-शतिका (gaṅgā-ādi-pañca-śatikā)the five hundred rivers beginning with the Gaṅgāगङ्गा आदि पाँच सौ नदियाँजन्म (janma)birthजन्मतेन (tena)that is whyइसीलिएअत्र (atra)hereयहाँदुर्लभम् (durlabham)hard to obtainदुर्लभ

Verse 90

९० अन्यवर्षेषु पशुवद् भोगात्कर्मातिवाहनम् । प्राप्यं मनोरथातीतमपि भारतजन्मनाम् ॥९०॥

anyavarṣeṣu paśuvad bhogātkarmātivāhanam | prāpyaṃ manorathātītamapi bhāratajanmanām ||

· हिन्दी

दूसरे वर्षों में कर्म केवल भोग के द्वारा कटता है, पशुओं की तरह। पर भारत में जन्मे लोगों के लिए वह भी पाया जा सकता है जो हर इच्छा से परे है।

In the other regions, karma is simply worked off through enjoyment, as with animals. But for those born in Bhārata, even what lies beyond every wish can be attained.

Word by wordपदार्थ

अन्य-वर्षेषु (anya-varṣeṣu)in the other regionsदूसरे वर्षों मेंपशुवत् (paśuvat)as with animalsपशुओं की तरहभोगात् (bhogāt)through enjoymentभोग के द्वाराकर्म-अतिवाहनम् (karma-ativāhanam)karma is simply worked offकर्म केवल कटता हैप्राप्यम् (prāpyam)can be attainedपाया जा सकता हैमनोरथ-अतीतम् (manoratha-atītam)what lies beyond every wishजो हर इच्छा से परे हैअपि (api)evenभीभारत-जन्मनाम् (bhārata-janmanām)for those born in Bhārataभारत में जन्मे लोगों के लिए

Verse 91

९१ नानावर्णाश्रमाचारसुखदुःखविचित्रता । कन्याद्वीपे यतस्तेन कर्मभूः सेयमुत्तमा ॥९१॥

nānāvarṇāśramācārasukhaduḥkhavicitratā | kanyādvīpe yatastena karmabhūḥ seyamuttamā ||

· हिन्दी

क्योंकि कन्याद्वीप में वर्णों, आश्रमों, आचारों, सुखों और दुःखों की इतनी बड़ी विविधता है, इसलिए यह कर्म-भूमि सबसे उत्तम है।

Because in Kanyādvīpa there is such a great variety of castes, life-stages, ways of conduct, joys and sorrows, this land of action is the best of all.

Word by wordपदार्थ

नाना-वर्ण-आश्रम-आचार-सुख-दुःख-विचित्रता (nānā-varṇa-āśrama-ācāra-sukha-duḥkha-vicitratā)a great variety of castes, life-stages, ways of conduct, joys and sorrowsवर्णों, आश्रमों, आचारों, सुखों और दुःखों की बड़ी विविधताकन्या-द्वीपे (kanyā-dvīpe)in Kanyādvīpaकन्याद्वीप मेंयतः (yataḥ)becauseक्योंकितेन (tena)thereforeइसलिएकर्म-भूः (karma-bhūḥ)land of actionकर्म-भूमिसा (sā)thatवहइयम् (iyam)thisयहउत्तमा (uttamā)the bestसबसे उत्तम

Verse 92

९२ पुंसां सितासितान्यत्र कुर्वतां किल सिद्ध्यतः । परापरौ स्वर्निरयाविति रौरववार्तिके ॥९२॥

puṃsāṃ sitāsitānyatra kurvatāṃ kila siddhyataḥ | parāparau svarnirayāviti rauravavārtike ||

· हिन्दी

यहाँ सफ़ेद और काले कर्म करने वाले मनुष्यों को ऊँचा और नीचा फल — स्वर्ग और नरक — सचमुच मिलते हैं। ऐसा रौरव-वार्तिक में कहा गया है।

For men who do white and black deeds here, the higher and the lower results — heaven and hell — are indeed attained. So it is said in the Raurava-vārtika.

Word by wordपदार्थ

पुंसाम् (puṃsām)for menमनुष्यों के लिएसित-असितानि (sita-asitāni)white and black deedsसफ़ेद और काले कर्मअत्र (atra)hereयहाँकुर्वताम् (kurvatām)who doकरने वालेकिल (kila)indeedसचमुचसिद्ध्यतः (siddhyataḥ)are attainedमिलते हैंपर-अपरौ (para-aparau)the higher and the lowerऊँचा और नीचास्वः-निरयौ (svaḥ-nirayau)heaven and hellस्वर्ग और नरकइति (iti)soऐसारौरव-वार्तिके (raurava-vārtike)in the Raurava-vārtikaरौरव-वार्तिक में

Verse 93

९३ एवं मेरोरधो जम्बूरभितो यः स विस्तरात् । स्यात् सप्तदशधा खण्डैर्नवभिस्तु समासतः ॥९३॥

evaṃ meroradho jambūrabhito yaḥ sa vistarāt | syāt saptadaśadhā khaṇḍairnavabhistu samāsataḥ ||

· हिन्दी

इस तरह जम्बूद्वीप, जो मेरु के नीचे चारों ओर फैला है, विस्तार से गिनने पर सत्रह भागों वाला है, पर संक्षेप में गिनने पर नौ खण्डों वाला।

So Jambūdvīpa, which lies all around below Meru, has seventeen divisions when counted in detail, but nine parts when counted briefly.

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)soइस तरहमेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केअधः (adhaḥ)belowनीचेजम्बूः (jambūḥ)Jambūdvīpaजम्बूद्वीपअभितः (abhitaḥ)all aroundचारों ओरयः (yaḥ)whichजोसः (saḥ)itवहविस्तरात् (vistarāt)counted in detailविस्तार से गिनने परस्यात् (syāt)hasहोता हैसप्तदशधा (saptadaśadhā)seventeen divisionsसत्रह भागों वालाखण्डैः (khaṇḍaiḥ)in partsखण्डों मेंनवभिः (navabhiḥ)nineनौतु (tu)butपरसमासतः (samāsataḥ)counted brieflyसंक्षेप में गिनने पर

Verse 94

९४ मनोः स्वायंभुवस्यासन् सुता दश ततस्त्रयः । प्राव्रजन्नथ जम्ब्वाख्ये राजा योऽग्नीध्रनामकः ॥९४॥

manoḥ svāyaṃbhuvasyāsan sutā daśa tatastrayaḥ | prāvrajannatha jambvākhye rājā yo'gnīdhranāmakaḥ ||

· हिन्दी

स्वायम्भुव मनु के दस पुत्र थे; उनमें से तीन संन्यासी बनकर चले गए। फिर जम्बु नाम के द्वीप का राजा अग्नीध्र नाम का था।

Manu Svāyambhuva had ten sons; three of them left home as renouncers. Then the king of the island called Jambu was the one named Agnīdhra.

Word by wordपदार्थ

मनोः (manoḥ)of Manuमनु केस्वायंभुवस्य (svāyaṃbhuvasya)Svāyambhuvaस्वायम्भुवआसन् (āsan)there wereथेसुताः (sutāḥ)sonsपुत्रदश (daśa)tenदसततः (tataḥ)of themउनमें सेत्रयः (trayaḥ)threeतीनप्राव्रजन् (prāvrajan)left home as renouncersसंन्यासी बनकर चले गएअथ (atha)thenफिरजम्बु-आख्ये (jambu-ākhye)of the island called Jambuजम्बु नाम के द्वीप काराजा (rājā)kingराजायः (yaḥ)whoजोअग्नीध्र-नामकः (agnīdhra-nāmakaḥ)the one named Agnīdhraअग्नीध्र नाम का

Verse 95

९५ तस्याभवन्नव सुतास्ततोऽयं नवखण्डकः । नाभिर्यो नवमस्तस्य नप्ता भरत आर्षभिः ॥९५॥

tasyābhavannava sutāstato'yaṃ navakhaṇḍakaḥ | nābhiryo navamastasya naptā bharata ārṣabhiḥ ||

· हिन्दी

उसके नौ पुत्र हुए, इसीलिए यह द्वीप नौ खण्डों वाला है। नौवाँ पुत्र नाभि था; उसका पोता भरत था, जो ऋषभ का पुत्र था।

He had nine sons, and so this island has nine divisions. The ninth son was Nābhi; his grandson was Bharata, the son of Ṛṣabha.

Word by wordपदार्थ

तस्य (tasya)heउसकेअभवन् (abhavan)hadहुएनव (nava)nineनौसुताः (sutāḥ)sonsपुत्रततः (tataḥ)and soइसीलिएअयम् (ayam)this islandयह द्वीपनव-खण्डकः (nava-khaṇḍakaḥ)has nine divisionsनौ खण्डों वालानाभिः (nābhiḥ)Nābhiनाभियः (yaḥ)whoजोनवमः (navamaḥ)the ninthनौवाँतस्य (tasya)hisउसकानप्ता (naptā)grandsonपोताभरतः (bharataḥ)Bharataभरतआर्षभिः (ārṣabhiḥ)the son of Ṛṣabhaऋषभ का पुत्र

Verse 96

९६ तस्याष्टौ तनयाः साकं कन्यया नवमोंऽशकः । भुक्तैस्तैर्नवधा तस्माल्लक्षयोजनमात्रकात् ॥९६॥

tasyāṣṭau tanayāḥ sākaṃ kanyayā navamoṃ'śakaḥ | bhuktaistairnavadhā tasmāllakṣayojanamātrakāt ||

· हिन्दी

उसके आठ पुत्र थे, और एक पुत्री के साथ नौवाँ हिस्सा बना। उनके द्वारा वह नौ भागों में भोगा गया। एक लाख योजन के इस द्वीप के बाहर —

He had eight sons, and together with a daughter that made a ninth share. They ruled it in nine parts. Beyond this island, measuring a lakh of yojanas,

Word by wordपदार्थ

तस्य (tasya)heउसकेअष्टौ (aṣṭau)eightआठतनयाः (tanayāḥ)sonsपुत्रसाकम् (sākam)together withके साथकन्यया (kanyayā)a daughterएक पुत्रीनवमः (navamaḥ)the ninthनौवाँअंशकः (aṃśakaḥ)shareहिस्साभुक्तैः (bhuktaiḥ)ruledभोगे गएतैः (taiḥ)by themउनके द्वारानवधा (navadhā)in nine partsनौ भागों मेंतस्मात् (tasmāt)beyond thisइसके बाहरलक्ष-योजन-मात्रकात् (lakṣa-yojana-mātrakāt)measuring a lakh of yojanasएक लाख योजन के

Verse 97

९७ लक्षैकमात्रो लवणस्तद्बाह्येऽस्य पुरोऽद्रयः । ऋषभो दुन्दुभिर्धूम्रः कङ्कद्रोणेन्दवो ह्युदक् ॥९७॥

lakṣaikamātro lavaṇastadbāhye'sya puro'drayaḥ | ṛṣabho dundubhirdhūmraḥ kaṅkadroṇendavo hyudak ||

· हिन्दी

एक लाख योजन चौड़ा खारा समुद्र है। उसके बाहर, सामने पूर्व में, ऋषभ, दुन्दुभि और धूम्र पर्वत हैं; उत्तर में कङ्क, द्रोण और इन्दु।

lies the Salt Ocean, one lakh of yojanas wide. Beyond it, in front of it to the east, are the mountains Ṛṣabha, Dundubhi and Dhūmra; to the north, Kaṅka, Droṇa and Indu.

Word by wordपदार्थ

लक्ष-एक-मात्रः (lakṣa-eka-mātraḥ)one lakh of yojanas wideएक लाख योजन चौड़ालवणः (lavaṇaḥ)the Salt Oceanखारा समुद्रतत्-बाह्ये (tat-bāhye)beyond itउसके बाहरअस्य (asya)of itउसकेपुरः (puraḥ)in front, to the eastसामने, पूर्व मेंअद्रयः (adrayaḥ)mountainsपर्वतऋषभः (ṛṣabhaḥ)Ṛṣabhaऋषभदुन्दुभिः (dundubhiḥ)Dundubhiदुन्दुभिधूम्रः (dhūmraḥ)Dhūmraधूम्रकङ्क-द्रोण-इन्दवः (kaṅka-droṇa-indavaḥ)Kaṅka, Droṇa and Induकङ्क, द्रोण और इन्दुहि (hi)indeedहीउदक् (udak)to the northउत्तर में

Verse 98

९८ वराहनन्दनाशोकाः पश्चात् सहबलाहकौ । दक्षिणे चक्रमैनाकौ वाडवोऽन्तस्तयोः स्थितः ॥९८॥

varāhanandanāśokāḥ paścāt sahabalāhakau | dakṣiṇe cakramainākau vāḍavo'ntastayoḥ sthitaḥ ||

· हिन्दी

पश्चिम में वराह, नन्दन और अशोक हैं, साथ में सह और बलाहक। दक्षिण में चक्र और मैनाक हैं, और उन दोनों के बीच में वाडव — समुद्र के भीतर की आग — स्थित है।

To the west are Varāha, Nandana and Aśoka, with Saha and Balāhaka. To the south are Cakra and Maināka, and between those two stands the Vāḍava, the undersea fire.

Word by wordपदार्थ

वराह-नन्दन-अशोकाः (varāha-nandana-aśokāḥ)Varāha, Nandana and Aśokaवराह, नन्दन और अशोकपश्चात् (paścāt)to the westपश्चिम मेंसह-बलाहकौ (saha-balāhakau)Saha and Balāhakaसह और बलाहकदक्षिणे (dakṣiṇe)to the southदक्षिण मेंचक्र-मैनाकौ (cakra-mainākau)Cakra and Mainākaचक्र और मैनाकवाडवः (vāḍavaḥ)the Vāḍava, the undersea fireवाडव, समुद्र के भीतर की आगअन्तः (antaḥ)betweenबीच मेंतयोः (tayoḥ)those twoउन दोनों केस्थितः (sthitaḥ)standsस्थित है

Verse 99

९९ अब्धेर्दक्षिणतः खाक्षिसहस्रातिक्रमाद् गिरिः । विद्युत्वांस्त्रिसहस्रोच्छ्रिदायामोऽत्र फलाशिनः ॥९९॥

abdherdakṣiṇataḥ khākṣisahasrātikramād giriḥ | vidyutvāṃstrisahasrocchridāyāmo'tra phalāśinaḥ ||

· हिन्दी

समुद्र के दक्षिण में, बीस हज़ार योजन आगे, विद्युत्वान् पर्वत है, जो तीन हज़ार योजन ऊँचा और लम्बा है। यहाँ के लोग फल खाकर जीते हैं।

To the south of the ocean, twenty thousand yojanas further on, is the mountain Vidyutvān, three thousand yojanas in height and length. The people here live on fruit.

Word by wordपदार्थ

अब्धेः (abdheḥ)of the oceanसमुद्र केदक्षिणतः (dakṣiṇataḥ)to the southदक्षिण मेंख-अक्षि-सहस्र-अतिक्रमात् (kha-akṣi-sahasra-atikramāt)twenty thousand yojanas further onबीस हज़ार योजन आगेगिरिः (giriḥ)a mountainपर्वतविद्युत्वान् (vidyutvān)Vidyutvānविद्युत्वान्त्रि-सहस्र-उच्छ्रि-आयामः (tri-sahasra-ucchri-āyāmaḥ)three thousand yojanas in height and lengthतीन हज़ार योजन ऊँचा और लम्बाअत्र (atra)hereयहाँफल-अशिनः (phala-aśinaḥ)people who live on fruitफल खाकर जीने वाले लोग

Verse 100

१०० मलदिग्धा दीर्घकेशश्मश्रवो गोसधर्मकाः । नग्नाः संवत्सराशीतिजीविनस्तृणभोजिनः ॥१००॥

maladigdhā dīrghakeśaśmaśravo gosadharmakāḥ | nagnāḥ saṃvatsarāśītijīvinastṛṇabhojinaḥ ||

· हिन्दी

वे मैल से लिपे हुए, लम्बे बालों और दाढ़ी वाले, गायों की तरह जीने वाले, नंगे और घास खाने वाले हैं, और अस्सी वर्ष जीते हैं।

They are smeared with dirt, with long hair and beards, living like cattle, naked and eating grass, and they live for eighty years.

Word by wordपदार्थ

मल-दिग्धाः (mala-digdhāḥ)smeared with dirtमैल से लिपे हुएदीर्घ-केश-श्मश्रवः (dīrgha-keśa-śmaśravaḥ)with long hair and beardsलम्बे बालों और दाढ़ी वालेगो-सधर्मकाः (go-sadharmakāḥ)living like cattleगायों की तरह जीने वालेनग्नाः (nagnāḥ)nakedनंगेसंवत्सर-अशीति-जीविनः (saṃvatsara-aśīti-jīvinaḥ)living for eighty yearsअस्सी वर्ष जीने वालेतृण-भोजिनः (tṛṇa-bhojinaḥ)eating grassघास खाने वाले

Verse 101

१०१ निर्यन्त्राणि सदा तत्र द्वाराणि बिलसिद्धये । इत्येतद् गुरुभिर्गीतं श्रीमद्रौरवशासने ॥१०१॥

niryantrāṇi sadā tatra dvārāṇi bilasiddhaye | ityetad gurubhirgītaṃ śrīmadrauravaśāsane ||

· हिन्दी

वहाँ नीचे के बिल-लोकों की सिद्धि के लिए द्वार सदा बिना रोक के खुले रहते हैं। यह गुरुओं ने श्रीमान् रौरव शास्त्र में गाया है।

There the doors leading to success in the cave-worlds below (the bilas) are always unbarred. This is what the teachers have sung in the revered Raurava scripture.

Word by wordपदार्थ

निर्यन्त्राणि (niryantrāṇi)unbarredबिना रोक के खुलेसदा (sadā)alwaysसदातत्र (tatra)thereवहाँद्वाराणि (dvārāṇi)the doorsद्वारबिल-सिद्धये (bila-siddhaye)leading to success in the cave-worlds belowनीचे के बिल-लोकों की सिद्धि के लिएइति (iti)thusऐसाएतत् (etat)thisयहगुरुभिः (gurubhiḥ)by the teachersगुरुओं नेगीतम् (gītam)has been sungगाया हैश्रीमत्-रौरव-शासने (śrīmat-raurava-śāsane)in the revered Raurava scriptureश्रीमान् रौरव शास्त्र में

Verse 102

१०२ इत्थं य एष लवणसमुद्रः प्रतिपादितः । तद्बहिः षडमी द्वीपाः प्रत्येकं स्वार्णवैर्वृताः ॥१०२॥

itthaṃ ya eṣa lavaṇasamudraḥ pratipāditaḥ | tadbahiḥ ṣaḍamī dvīpāḥ pratyekaṃ svārṇavairvṛtāḥ ||

· हिन्दी

ऐसा यह खारा समुद्र बताया गया। उसके बाहर ये छह द्वीप हैं, हर एक अपने-अपने समुद्र से घिरा हुआ।

Such is the Salt Ocean that has been described. Outside it lie these six islands, each surrounded by its own ocean.

Word by wordपदार्थ

इत्थम् (ittham)suchऐसायः (yaḥ)whichजोएषः (eṣaḥ)thisयहलवण-समुद्रः (lavaṇa-samudraḥ)the Salt Oceanखारा समुद्रप्रतिपादितः (pratipāditaḥ)has been describedबताया गयातत्-बहिः (tat-bahiḥ)outside itउसके बाहरषट् (ṣaṭ)sixछहअमी (amī)theseयेद्वीपाः (dvīpāḥ)islandsद्वीपप्रत्येकम् (pratyekam)eachहर एकस्व-अर्णवैः (sva-arṇavaiḥ)by its own oceanअपने-अपने समुद्र सेवृताः (vṛtāḥ)surroundedघिरे हुए

Verse 103

१०३ क्रमद्विगुणिताः षड्भिर्मनुपुत्रैरधिष्ठिताः । शाककुशक्रौञ्चाः शल्मलिगोमेधाब्जमिति षड्द्वीपाः । क्षीरदधिसर्पिरैक्षवमदिरामधुराम्बुकाः षडम्बुधयः ॥१०३॥

kramadviguṇitāḥ ṣaḍbhirmanuputrairadhiṣṭhitāḥ | śākakuśakrauñcāḥ śalmaligomedhābjamiti ṣaḍdvīpāḥ | kṣīradadhisarpiraikṣavamadirāmadhurāmbukāḥ ṣaḍambudhayaḥ ||

· हिन्दी

हर एक पहले से दुगुना है, और वे मनु के छह पुत्रों द्वारा शासित हैं। छह द्वीप ये हैं: शाक, कुश, क्रौञ्च, शल्मलि, गोमेध और अब्ज। छह समुद्र दूध, दही, घी, गन्ने के रस, मदिरा और मीठे पानी वाले हैं।

Each is double the one before, and they are ruled by six sons of Manu. The six islands are Śāka, Kuśa, Krauñca, Śalmali, Gomedha and Abja. The six oceans have waters of milk, curd, ghee, sugar-cane juice, wine and sweet water.

Word by wordपदार्थ

क्रम-द्विगुणिताः (krama-dviguṇitāḥ)each double the one beforeहर एक पहले से दुगुनाषड्भिः (ṣaḍbhiḥ)by sixछहमनु-पुत्रैः (manu-putraiḥ)sons of Manuमनु के पुत्रों द्वाराअधिष्ठिताः (adhiṣṭhitāḥ)ruledशासितशाक-कुश-क्रौञ्चाः (śāka-kuśa-krauñcāḥ)Śāka, Kuśa, Krauñcaशाक, कुश, क्रौञ्चशल्मलि-गोमेध-अब्जम् (śalmali-gomedha-abjam)Śalmali, Gomedha and Abjaशल्मलि, गोमेध और अब्जइति (iti)thusयेषट्-द्वीपाः (ṣaṭ-dvīpāḥ)the six islandsछह द्वीपक्षीर-दधि-सर्पिः-ऐक्षव-मदिरा-मधुर-अम्बुकाः (kṣīra-dadhi-sarpiḥ-aikṣava-madirā-madhura-ambukāḥ)with waters of milk, curd, ghee, sugar-cane juice, wine and sweet waterदूध, दही, घी, गन्ने के रस, मदिरा और मीठे पानी वालेषट्-अम्बुधयः (ṣaṭ-ambudhayaḥ)the six oceansछह समुद्र

Verse 104

१०४ मेधातिथिर्वपुष्माञ्ज्योतिष्मान्द्युतिमता हवी राजा । संवर इति शाकादिषु जम्बुद्वीपे न्यरूपि चाग्नीध्रः ॥१०४॥

medhātithirvapuṣmāñjyotiṣmāndyutimatā havī rājā | saṃvara iti śākādiṣu jambudvīpe nyarūpi cāgnīdhraḥ ||

· हिन्दी

मेधातिथि, वपुष्मान्, ज्योतिष्मान्, द्युतिमत्, राजा हवी और संवर — ये शाक आदि द्वीपों पर शासन करते हैं; और जम्बुद्वीप के लिए अग्नीध्र बताया गया।

Medhātithi, Vapuṣmān, Jyotiṣmān, Dyutimat, king Havi and Saṃvara — these rule over Śāka and the other islands; and for Jambudvīpa, Agnīdhra was named.

Word by wordपदार्थ

मेधातिथिः (medhātithiḥ)Medhātithiमेधातिथिवपुष्मान् (vapuṣmān)Vapuṣmānवपुष्मान्ज्योतिष्मान् (jyotiṣmān)Jyotiṣmānज्योतिष्मान्द्युतिमता (dyutimatā)Dyutimatद्युतिमत्हवी (havī)Haviहवीराजा (rājā)kingराजासंवरः (saṃvaraḥ)Saṃvaraसंवरइति (iti)theseयेशाक-आदिषु (śāka-ādiṣu)over Śāka and the other islandsशाक आदि द्वीपों परजम्बुद्वीपे (jambudvīpe)for Jambudvīpaजम्बुद्वीप के लिएन्यरूपि (nyarūpi)was namedबताया गया (ca)andऔरअग्नीध्रः (agnīdhraḥ)Agnīdhraअग्नीध्र

Verse 105

१०५ गिरिसप्तकपरिकल्पिततावत्खण्डास्तु पञ्च शाकाद्याः । पुष्करसंज्ञो द्विदलो हरियमवरुणेन्दवोऽत्र पूर्वादौ ॥१०५॥

girisaptakaparikalpitatāvatkhaṇḍāstu pañca śākādyāḥ | puṣkarasaṃjño dvidalo hariyamavaruṇendavo'tra pūrvādau ||

· हिन्दी

शाक आदि पाँच द्वीप सात-सात पर्वतों से उतने ही खण्डों में बँटे हैं। पुष्कर नाम का द्वीप दो दलों वाला है; वहाँ पूर्व आदि दिशाओं में हरि, यम, वरुण और इन्दु (चन्द्र) शासन करते हैं।

The five islands from Śāka onward are each divided by seven mountains into as many parts. The one called Puṣkara has two halves; there Hari, Yama, Varuṇa and Indu, the moon, rule in the east and the other directions.

Word by wordपदार्थ

गिरि-सप्तक-परिकल्पित-तावत्-खण्डाः (giri-saptaka-parikalpita-tāvat-khaṇḍāḥ)divided by seven mountains into as many partsसात पर्वतों से उतने ही खण्डों में बँटेतु (tu)andऔरपञ्च (pañca)fiveपाँचशाक-आद्याः (śāka-ādyāḥ)the islands from Śāka onwardशाक आदि द्वीपपुष्कर-संज्ञः (puṣkara-saṃjñaḥ)the one called Puṣkaraपुष्कर नाम काद्वि-दलः (dvi-dalaḥ)has two halvesदो दलों वालाहरि-यम-वरुण-इन्दवः (hari-yama-varuṇa-indavaḥ)Hari, Yama, Varuṇa and Indu, the moonहरि, यम, वरुण और इन्दु (चन्द्र)अत्र (atra)thereवहाँपूर्व-आदौ (pūrva-ādau)in the east and the other directionsपूर्व आदि दिशाओं में

Verse 106

१०६ त्रिपञ्चाशच्च लक्षाणि द्विकोट्ययुतपञ्चकम् । स्वाद्वर्णवान्तं मेर्वर्धाद्योजननामियं प्रमा ॥१०६॥

tripañcāśacca lakṣāṇi dvikoṭyayutapañcakam | svādvarṇavāntaṃ mervardhādyojananāmiyaṃ pramā ||

· हिन्दी

दो करोड़, तिरपन लाख और पाँच अयुत (पचास हज़ार) — मेरु के मध्य से मीठे पानी के समुद्र के अन्त तक योजनों में यह माप है।

Two crores, fifty-three lakhs and five ayutas (fifty thousand) — this is the measure in yojanas from the middle of Meru to the end of the sweet-water ocean.

Word by wordपदार्थ

त्रिपञ्चाशत् (tripañcāśat)fifty-threeतिरपन (ca)andऔरलक्षाणि (lakṣāṇi)lakhsलाखद्वि-कोटि-अयुत-पञ्चकम् (dvi-koṭi-ayuta-pañcakam)two crores and five ayutas, fifty thousandदो करोड़ और पाँच अयुत यानी पचास हज़ारस्वादु-अर्णव-अन्तम् (svādu-arṇava-antam)to the end of the sweet-water oceanमीठे पानी के समुद्र के अन्त तकमेरु-अर्धात् (meru-ardhāt)from the middle of Meruमेरु के मध्य सेयोजनानाम् (yojanānām)in yojanasयोजनों मेंइयम् (iyam)thisयहप्रमा (pramā)the measureमाप

Verse 107

१०७ सप्तमजलधेर्बाह्ये हैमी भूः कोटिदशकमथ लक्षम् । उच्छ्रित्या विस्तारादयुतं लोकेतराचलः कथितः ॥१०७॥

saptamajaladherbāhye haimī bhūḥ koṭidaśakamatha lakṣam | ucchrityā vistārādayutaṃ loketarācalaḥ kathitaḥ ||

· हिन्दी

सातवें समुद्र के बाहर दस करोड़ योजन की सोने की भूमि है। फिर लोकालोक पर्वत — "जो लोक से भिन्न है" — ऊँचाई में एक लाख और चौड़ाई में दस हज़ार योजन का कहा गया है।

Outside the seventh ocean is a golden land ten crores of yojanas wide. Then the mountain Lokāloka, "the other-than-world", is said to be a lakh in height and ten thousand in breadth.

Word by wordपदार्थ

सप्तम-जलधेः (saptama-jaladheḥ)of the seventh oceanसातवें समुद्र केबाह्ये (bāhye)outsideबाहरहैमी (haimī)goldenसोने कीभूः (bhūḥ)landभूमिकोटि-दशकम् (koṭi-daśakam)ten crores of yojanas wideदस करोड़ योजन कीअथ (atha)thenफिरलक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखउच्छ्रित्या (ucchrityā)in heightऊँचाई मेंविस्तारात् (vistārāt)in breadthचौड़ाई मेंअयुतम् (ayutam)ten thousandदस हज़ारलोक-इतर-अचलः (loka-itara-acalaḥ)the mountain Lokāloka, "the other-than-world"लोकालोक पर्वत, "जो लोक से भिन्न है"कथितः (kathitaḥ)is said to beकहा गया है

Verse 108

१०८ लोकालोकदिगष्टकसंस्थं रुद्राष्टकं सलोकेशम् । केवलमित्यपि केचिल्लोकालोकान्तरे रविर्न बहिः ॥१०८॥

lokālokadigaṣṭakasaṃsthaṃ rudrāṣṭakaṃ salokeśam | kevalamityapi kecillokālokāntare ravirna bahiḥ ||

· हिन्दी

लोकालोक की आठ दिशाओं में आठ रुद्रों का समूह लोकपालों के साथ स्थित है — या, जैसा कुछ लोग मानते हैं, केवल रुद्र। सूर्य लोकालोक के भीतर चलता है, उसके बाहर नहीं।

A group of eight Rudras, together with the world-guardians, stands in the eight directions of Lokāloka — or, as some also hold, the Rudras alone. The sun moves within Lokāloka, not beyond it.

Word by wordपदार्थ

लोकालोक-दिक्-अष्टक-संस्थम् (lokāloka-dik-aṣṭaka-saṃstham)standing in the eight directions of Lokālokaलोकालोक की आठ दिशाओं में स्थितरुद्र-अष्टकम् (rudra-aṣṭakam)a group of eight Rudrasआठ रुद्रों का समूहस-लोकेशम् (sa-lokeśam)together with the world-guardiansलोकपालों के साथकेवलम् (kevalam)aloneकेवलइति (iti)soऐसाअपि (api)alsoभीकेचित् (kecit)some holdकुछ लोग मानते हैंलोकालोक-अन्तरे (lokāloka-antare)within Lokālokaलोकालोक के भीतररविः (raviḥ)the sunसूर्य (na)notनहींबहिः (bahiḥ)beyond itउसके बाहर

Verse 109

१०९ पितृदेवपथावस्योदग्दक्षिणगौ स्वजात्परे वीथ्यौ । भानोरुत्तरदक्षिणमयनद्वयमेतदेव कथयन्ति ॥१०९॥

pitṛdevapathāvasyodagdakṣiṇagau svajātpare vīthyau | bhānoruttaradakṣiṇamayanadvayametadeva kathayanti ||

· हिन्दी

पितरों और देवों के मार्ग इसके उत्तर और दक्षिण की ओर जाते हैं — दो राहें, जो इसकी अपनी सीमा से परे हैं। ये ही, वे कहते हैं, सूर्य के उत्तर और दक्षिण दो अयन हैं।

The paths of the Fathers and of the Gods run to the north and the south of it — two roads lying beyond its own bound. These same two, they say, are the sun's northern and southern courses (ayanas).

Word by wordपदार्थ

पितृ-देव-पथौ (pitṛ-deva-pathau)the paths of the Fathers and of the Godsपितरों और देवों के मार्गअस्य (asya)of itइसकेउदक्-दक्षिण-गौ (udak-dakṣiṇa-gau)running to the north and the southउत्तर और दक्षिण की ओर जाने वालेस्वजात्-परे (svajāt-pare)lying beyond its own boundइसकी अपनी सीमा से परेवीथ्यौ (vīthyau)two roadsदो राहेंभानोः (bhānoḥ)of the sunसूर्य केउत्तर-दक्षिणम् (uttara-dakṣiṇam)northern and southernउत्तर और दक्षिणअयन-द्वयम् (ayana-dvayam)the two coursesदो अयनएतत् (etat)theseयेएव (eva)sameहीकथयन्ति (kathayanti)they sayकहते हैं

Verse 110

११० सर्वेषामुत्तरो मेरुर्लोकालोकश्च दक्षिणः । उदयास्तमयावित्थं सूर्यस्य परिभावयेत् ॥११०॥

sarveṣāmuttaro merurlokālokaśca dakṣiṇaḥ | udayāstamayāvitthaṃ sūryasya paribhāvayet ||

· हिन्दी

सब रहने वालों के लिए मेरु उत्तर में है और लोकालोक दक्षिण में। इस तरह सूर्य के उदय और अस्त को समझना चाहिए।

For all dwellers, Meru is to the north and Lokāloka to the south. In this way one should understand the rising and setting of the sun.

Word by wordपदार्थ

सर्वेषाम् (sarveṣām)for all dwellersसब रहने वालों के लिएउत्तरः (uttaraḥ)to the northउत्तर मेंमेरुः (meruḥ)Meruमेरुलोकालोकः (lokālokaḥ)Lokālokaलोकालोक (ca)andऔरदक्षिणः (dakṣiṇaḥ)to the southदक्षिण मेंउदय-अस्तमयौ (udaya-astamayau)the rising and settingउदय और अस्तइत्थम् (ittham)in this wayइस तरहसूर्यस्य (sūryasya)of the sunसूर्य केपरिभावयेत् (paribhāvayet)one should understandसमझना चाहिए

Verse 111

१११ अर्धरात्रोऽमरावत्यां याम्यायामस्तमेव च । मध्यन्दिनं तद्वारुण्यां सौम्ये सूर्योदयः स्मृतः ॥१११॥

ardharātro'marāvatyāṃ yāmyāyāmastameva ca | madhyandinaṃ tadvāruṇyāṃ saumye sūryodayaḥ smṛtaḥ ||

· हिन्दी

जब पूर्व में इन्द्र की नगरी अमरावती में आधी रात होती है, तब दक्षिण में यम की नगरी में सूर्यास्त, पश्चिम में वरुण की नगरी में दोपहर, और उत्तर में सोम की नगरी में सूर्योदय होता है — ऐसा माना गया है।

When it is midnight in Amarāvatī, Indra's city in the east, it is sunset in Yama's city in the south, midday in Varuṇa's city in the west, and sunrise in Soma's city in the north — so it is taught.

Word by wordपदार्थ

अर्ध-रात्रः (ardha-rātraḥ)midnightआधी रातअमरावत्याम् (amarāvatyām)in Amarāvatī, Indra's city in the eastअमरावती में, पूर्व में इन्द्र की नगरीयाम्यायाम् (yāmyāyām)in Yama's city in the southदक्षिण में यम की नगरी मेंअस्तम् (astam)sunsetसूर्यास्तएव (eva)indeedही (ca)andऔरमध्यन्दिनम् (madhyandinam)middayदोपहरतत् (tat)thenतबवारुण्याम् (vāruṇyām)in Varuṇa's city in the westपश्चिम में वरुण की नगरी मेंसौम्ये (saumye)in Soma's city in the northउत्तर में सोम की नगरी मेंसूर्य-उदयः (sūrya-udayaḥ)sunriseसूर्योदयस्मृतः (smṛtaḥ)is taughtमाना गया है

Verse 112

११२ उदयो योऽमरावत्यां सोऽर्धरात्रो यमालये । केऽस्तं सौम्ये च मध्याह्न इत्थं सूर्यगतागते ॥११२॥

udayo yo'marāvatyāṃ so'rdharātro yamālaye | ke'staṃ saumye ca madhyāhna itthaṃ sūryagatāgate ||

· हिन्दी

जब अमरावती में सूर्योदय होता है, वह यम के धाम में आधी रात, जल के स्वामी वरुण की नगरी में सूर्यास्त, और सोम की नगरी में दोपहर होती है। ऐसे सूर्य का जाना और आना है।

When it is sunrise in Amarāvatī, that is midnight in Yama's abode, sunset in the city of the lord of waters, Varuṇa, and midday in Soma's city. Such is the sun's going and coming.

Word by wordपदार्थ

उदयः (udayaḥ)sunriseसूर्योदययः (yaḥ)whenजबअमरावत्याम् (amarāvatyām)in Amarāvatīअमरावती मेंसः (saḥ)thatवहअर्ध-रात्रः (ardha-rātraḥ)midnightआधी रातयम-आलये (yama-ālaye)in Yama's abodeयम के धाम मेंके (ke)in the city of the lord of waters, Varuṇaजल के स्वामी वरुण की नगरी मेंअस्तम् (astam)sunsetसूर्यास्तसौम्ये (saumye)in Soma's cityसोम की नगरी में (ca)andऔरमध्याह्नः (madhyāhnaḥ)middayदोपहरइत्थम् (ittham)suchऐसेसूर्य-गत-आगते (sūrya-gata-āgate)the sun's going and comingसूर्य का जाना और आना

Verse 113

११३ पञ्चत्रिंशत्कोटिसंख्या लक्षाण्येकोनविंशतिः । चत्वारिंशत्सहस्राणि ध्वान्तं लोकाचलाद्बहिः ॥११३॥

pañcatriṃśatkoṭisaṃkhyā lakṣāṇyekonaviṃśatiḥ | catvāriṃśatsahasrāṇi dhvāntaṃ lokācalādbahiḥ ||

· हिन्दी

लोकालोक पर्वत से बाहर पैंतीस करोड़, उन्नीस लाख और चालीस हज़ार योजन तक अन्धकार है।

Beyond the Lokāloka mountain there is darkness for thirty-five crores, nineteen lakhs and forty thousand yojanas.

Word by wordपदार्थ

पञ्चत्रिंशत्-कोटि-संख्या (pañcatriṃśat-koṭi-saṃkhyā)numbering thirty-five croresपैंतीस करोड़ की गिनतीलक्षाणि (lakṣāṇi)lakhsलाखएकोनविंशतिः (ekonaviṃśatiḥ)nineteenउन्नीसचत्वारिंशत् (catvāriṃśat)fortyचालीससहस्राणि (sahasrāṇi)thousandहज़ारध्वान्तम् (dhvāntam)darknessअन्धकारलोक-अचलात् (loka-acalāt)from the Lokāloka mountainलोकालोक पर्वत सेबहिः (bahiḥ)beyondबाहर

Verse 114

११४ सप्तसागरमानस्तु गर्भोदाख्यः समुद्रराट् । लोकालोकस्य परतो यद्गर्भे निखिलैव भूः ॥११४॥

saptasāgaramānastu garbhodākhyaḥ samudrarāṭ | lokālokasya parato yadgarbhe nikhilaiva bhūḥ ||

· हिन्दी

और लोकालोक के परे गर्भोद नाम का समुद्रों का राजा है, जो सातों समुद्रों के बराबर है; पूरी पृथ्वी उसके गर्भ में है।

And beyond Lokāloka is the king of oceans called Garbhoda, as large as the seven seas together; the whole earth lies in its womb.

Word by wordपदार्थ

सप्त-सागर-मानः (sapta-sāgara-mānaḥ)as large as the seven seas togetherसातों समुद्रों के बराबरतु (tu)andऔरगर्भोद-आख्यः (garbhoda-ākhyaḥ)called Garbhodaगर्भोद नाम कासमुद्र-राट् (samudra-rāṭ)the king of oceansसमुद्रों का राजालोकालोकस्य (lokālokasya)Lokālokaलोकालोक केपरतः (parataḥ)beyondपरेयत्-गर्भे (yat-garbhe)in whose wombजिसके गर्भ मेंनिखिला (nikhilā)the wholeपूरीएव (eva)indeedहीभूः (bhūḥ)earthपृथ्वी

Verse 115

११५ सिद्धातन्त्रेऽत्र गर्भाब्धेस्तीरे कौशेयसंज्ञितम् । मण्डलं गरुडस्तत्र सिद्धपक्षसमावृतः ॥११५॥

siddhātantre'tra garbhābdhestīre kauśeyasaṃjñitam | maṇḍalaṃ garuḍastatra siddhapakṣasamāvṛtaḥ ||

· हिन्दी

यहाँ सिद्धा तन्त्र कहता है: गर्भ समुद्र के किनारे पर कौशेय नाम का मण्डल है, और वहाँ गरुड है, अपने सिद्ध पंखों में लिपटा हुआ।

Here the Siddhā Tantra says: on the shore of the Garbha ocean is a circle called Kauśeya, and there is Garuḍa, wrapped in his perfected wings.

Word by wordपदार्थ

सिद्धा-तन्त्रे (siddhā-tantre)in the Siddhā Tantraसिद्धा तन्त्र मेंअत्र (atra)hereयहाँगर्भ-अब्धेः (garbha-abdheḥ)of the Garbha oceanगर्भ समुद्र केतीरे (tīre)on the shoreकिनारे परकौशेय-संज्ञितम् (kauśeya-saṃjñitam)called Kauśeyaकौशेय नाम कामण्डलम् (maṇḍalam)a circleमण्डलगरुडः (garuḍaḥ)Garuḍaगरुडतत्र (tatra)thereवहाँसिद्ध-पक्ष-समावृतः (siddha-pakṣa-samāvṛtaḥ)wrapped in his perfected wingsअपने सिद्ध पंखों में लिपटा

Verse 116

११६ क्रीडन्ति पर्वताग्रे ते नव चात्र कुलाद्रयः । तत उष्णोदकास्त्रिंशन्नद्यः पातालगास्ततः ॥११६॥

krīḍanti parvatāgre te nava cātra kulādrayaḥ | tata uṣṇodakāstriṃśannadyaḥ pātālagāstataḥ ||

· हिन्दी

वे पर्वत की चोटी पर खेलते हैं; और यहाँ नौ कुल-पर्वत हैं। उनसे गरम पानी वाली तीस नदियाँ निकलती हैं, और वहाँ से वे नीचे पाताल को जाती हैं।

They play on the mountain top; and here there are nine family mountains. From them flow thirty rivers of hot water, and from there they go down to Pātāla, the world below.

Word by wordपदार्थ

क्रीडन्ति (krīḍanti)playखेलते हैंपर्वत-अग्रे (parvata-agre)on the mountain topपर्वत की चोटी परते (te)theyवेनव (nava)nineनौ (ca)andऔरअत्र (atra)hereयहाँकुल-अद्रयः (kula-adrayaḥ)family mountainsकुल-पर्वतततः (tataḥ)from themउनसेउष्ण-उदकाः (uṣṇa-udakāḥ)of hot waterगरम पानी वालीत्रिंशत् (triṃśat)thirtyतीसनद्यः (nadyaḥ)riversनदियाँपाताल-गाः (pātāla-gāḥ)go down to Pātālaपाताल को जाती हैंततः (tataḥ)from thereवहाँ से

Verse 117

११७ चतुर्दिङ्नैमिरोद्यानं योगिनीसेवितं सदा । ततो मेरुस्ततो नागा मेघा हेमाण्डकं ततः ॥११७॥

caturdiṅnaimirodyānaṃ yoginīsevitaṃ sadā | tato merustato nāgā meghā hemāṇḍakaṃ tataḥ ||

· हिन्दी

चारों दिशाओं में नैमिर उद्यान है, जो सदा योगिनियों से सेवित है। उसके बाद एक मेरु है, उसके बाद हाथी (नाग), फिर बादल, और फिर सोने का अण्ड-कवच।

In all four directions is the Naimira garden, always frequented by yoginīs. Beyond that is a Meru, beyond that the elephants (nāgas), then the clouds, and then the golden egg-shell.

Word by wordपदार्थ

चतुर्दिक् (caturdik)in all four directionsचारों दिशाओं मेंनैमिर-उद्यानम् (naimira-udyānam)the Naimira gardenनैमिर उद्यानयोगिनी-सेवितम् (yoginī-sevitam)frequented by yoginīsयोगिनियों से सेवितसदा (sadā)alwaysसदाततः (tataḥ)beyond thatउसके बादमेरुः (meruḥ)a Meruएक मेरुततः (tataḥ)beyond thatउसके बादनागाः (nāgāḥ)the elephantsहाथीमेघाः (meghāḥ)the cloudsबादलहेम-अण्डकम् (hema-aṇḍakam)the golden egg-shellसोने का अण्ड-कवचततः (tataḥ)thenफिर

Verse 118

११८ ब्रह्मणोऽण्डकटाहेन मेरोरर्धेन कोटयः । पञ्चाशदेवं दशसु दिक्षु भूर्लोकसंज्ञितम् ॥११८॥

brahmaṇo'ṇḍakaṭāhena merorardhena koṭayaḥ | pañcāśadevaṃ daśasu dikṣu bhūrlokasaṃjñitam ||

· हिन्दी

मेरु के मध्य से ब्रह्मा के अण्ड के कवच तक पचास करोड़ योजन हैं, और इसी तरह दसों दिशाओं में। यह भूर्लोक यानी पृथ्वी-लोक कहलाता है।

From the middle of Meru to the shell of Brahmā's egg it is fifty crores of yojanas, and so in all ten directions. This is called Bhūrloka, the earth-world.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मणः (brahmaṇaḥ)of Brahmāब्रह्मा केअण्ड-कटाहेन (aṇḍa-kaṭāhena)to the shell of the eggअण्ड के कवच तकमेरोः (meroḥ)of Meruमेरु केअर्धेन (ardhena)from the middleमध्य सेकोटयः (koṭayaḥ)crores of yojanasकरोड़ योजनपञ्चाशत् (pañcāśat)fiftyपचासएवम् (evam)soइसी तरहदशसु (daśasu)in all tenदसोंदिक्षु (dikṣu)directionsदिशाओं मेंभूर्लोक-संज्ञितम् (bhūrloka-saṃjñitam)is called Bhūrloka, the earth-worldभूर्लोक यानी पृथ्वी-लोक कहलाता है

Verse 119

११९ पशुखगमृगतरुमानुषसरीसृपैः षड्भिरेष भूर्लोकः । व्याप्तः पिशाचरक्षोगन्धर्वाणां सयक्षाणाम् ॥११९॥

paśukhagamṛgatarumānuṣasarīsṛpaiḥ ṣaḍbhireṣa bhūrlokaḥ | vyāptaḥ piśācarakṣogandharvāṇāṃ sayakṣāṇām ||

· हिन्दी

यह भूर्लोक छह प्रकार के जीवों से भरा है: पशुओं, पक्षियों, जंगली जानवरों, पेड़ों, मनुष्यों और रेंगने वाले जीवों से। पिशाचों, राक्षसों और गन्धर्वों के लिए, यक्षों सहित —

This Bhūrloka is filled with six kinds of beings: cattle, birds, wild animals, trees, humans and reptiles. For piśācas, rākṣasas and gandharvas together with yakṣas,

Word by wordपदार्थ

पशु-खग-मृग-तरु-मानुष-सरीसृपैः (paśu-khaga-mṛga-taru-mānuṣa-sarīsṛpaiḥ)by cattle, birds, wild animals, trees, humans and reptilesपशुओं, पक्षियों, जंगली जानवरों, पेड़ों, मनुष्यों और रेंगने वाले जीवों सेषड्भिः (ṣaḍbhiḥ)six kinds of beingsछह प्रकार के जीवों सेएषः (eṣaḥ)thisयहभूर्लोकः (bhūrlokaḥ)Bhūrlokaभूर्लोकव्याप्तः (vyāptaḥ)is filledभरा हैपिशाच-रक्षः-गन्धर्वाणाम् (piśāca-rakṣaḥ-gandharvāṇām)for piśācas, rākṣasas and gandharvasपिशाचों, राक्षसों और गन्धर्वों के लिएस-यक्षाणाम् (sa-yakṣāṇām)together with yakṣasयक्षों सहित

Verse 120

१२० विद्याभृतां च किं वा बहुना सर्वस्य भूतसर्गस्य । अभिमानतो यथेष्टं भोगस्थानं निवासश्च ॥१२०॥

vidyābhṛtāṃ ca kiṃ vā bahunā sarvasya bhūtasargasya | abhimānato yatheṣṭaṃ bhogasthānaṃ nivāsaśca ||

· हिन्दी

और विद्याधरों के लिए — संक्षेप में, प्राणियों की पूरी सृष्टि के लिए — यह भोग का स्थान और निवास है, जैसा हर कोई अपने अभिमान के अनुसार चाहे।

and for the vidyādharas — in short, for the whole creation of beings — it is the place of enjoyment and the dwelling, as each wishes according to its own sense of self.

Word by wordपदार्थ

विद्याभृताम् (vidyābhṛtām)for the vidyādharasविद्याधरों के लिए (ca)andऔरकिम् (kim)whatक्यावा (vā)indeedहीबहुना (bahunā)use of saying more — in shortअधिक कहने से — संक्षेप मेंसर्वस्य (sarvasya)of the wholeपूरीभूत-सर्गस्य (bhūta-sargasya)creation of beingsप्राणियों की सृष्टि के लिएअभिमानतः (abhimānataḥ)according to its own sense of selfअपने अभिमान के अनुसारयथेष्टम् (yatheṣṭam)as each wishesजैसा हर कोई चाहेभोग-स्थानम् (bhoga-sthānam)the place of enjoymentभोग का स्थाननिवासः (nivāsaḥ)the dwellingनिवास (ca)andऔर

Verse 121

१२१ भुवर्लोकस्तथा त्वार्काल्लक्षमेकं तदन्तरे । दश वायुपथास्ते च प्रत्येकमयुतान्तराः ॥१२१॥

bhuvarlokastathā tvārkāllakṣamekaṃ tadantare | daśa vāyupathāste ca pratyekamayutāntarāḥ ||

· हिन्दी

उसी तरह भुवर्लोक, यानी बीच का लोक, पृथ्वी से सूर्य तक एक लाख योजन फैला है। उस बीच में दस वायु-पथ हैं, हर एक दस-दस हज़ार योजन के अन्तर पर।

Likewise the Bhuvarloka, the middle world, stretches one lakh of yojanas, from the earth up to the sun. Within that span are ten paths of wind, each one ten thousand yojanas apart.

Word by wordपदार्थ

भुवर्लोकः (bhuvarlokaḥ)the Bhuvarlokaभुवर्लोकतथा (tathā)likewiseउसी तरहतु (tu)andऔरआ-अर्कात् (ā-arkāt)up to the sunसूर्य तकलक्षम् (lakṣam)a lakh of yojanasएक लाख योजनएकम् (ekam)oneएकतद्-अन्तरे (tad-antare)within that spanउस बीच मेंदश (daśa)tenदसवायु-पथाः (vāyu-pathāḥ)paths of windवायु-पथते (te)theyवे (ca)andऔरप्रत्येकम् (pratyekam)each oneहर एकअयुत-अन्तराः (ayuta-antarāḥ)ten thousand yojanas apartदस-दस हज़ार योजन के अन्तर पर

Verse 122

१२२ आद्यो वायुपथस्तत्र विततः परिचर्च्यते । पञ्चाशद्योजनोर्ध्वे स्यादृतर्द्धिर्नाम मारुतः ॥१२२॥

ādyo vāyupathastatra vitataḥ paricarcyate | pañcāśadyojanordhve syādṛtarddhirnāma mārutaḥ ||

· हिन्दी

उनमें पहला वायु-पथ विस्तार से बताया जाता है। पृथ्वी से पचास योजन ऊपर ऋतर्द्धि नाम की वायु है।

Among them the first path of wind is described in detail. Fifty yojanas up from the earth there is a wind named Ṛtarddhi.

Word by wordपदार्थ

आद्यः (ādyaḥ)the firstपहलावायु-पथः (vāyu-pathaḥ)path of windवायु-पथतत्र (tatra)among themउनमेंविततः (vitataḥ)in detailविस्तार सेपरिचर्च्यते (paricarcyate)is describedबताया जाता हैपञ्चाशत्-योजन-ऊर्ध्वे (pañcāśat-yojana-ūrdhve)fifty yojanas upपचास योजन ऊपरस्यात् (syāt)there isहैऋतर्द्धिः (ṛtarddhiḥ)Ṛtarddhiऋतर्द्धिनाम (nāma)namedनाम कामारुतः (mārutaḥ)windवायु

Verse 123

१२३ आप्यायकः स जन्तूनां ततः प्राचेतसो भवेत् । पञ्चाशद्योजनादूर्ध्वं तस्मादूर्ध्वं शतेन तु ॥१२३॥

āpyāyakaḥ sa jantūnāṃ tataḥ prācetaso bhavet | pañcāśadyojanādūrdhvaṃ tasmādūrdhvaṃ śatena tu ||

· हिन्दी

वह वायु जीवों को पुष्ट करती है। उससे पचास योजन ऊपर प्राचेतस वायु आती है, और उससे सौ योजन ऊपर

That wind nourishes living beings. Fifty yojanas above it comes the wind Prācetasa, and a hundred yojanas above that

Word by wordपदार्थ

आप्यायकः (āpyāyakaḥ)nourishesपुष्ट करने वालीसः (saḥ)itवहजन्तूनाम् (jantūnām)living beingsजीवों कोततः (tataḥ)after itउसके बादप्राचेतसः (prācetasaḥ)Prācetasaप्राचेतसभवेत् (bhavet)comesआती हैपञ्चाशत्-योजनात् (pañcāśat-yojanāt)fifty yojanasपचास योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरतस्मात् (tasmāt)above thatउससेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरशतेन (śatena)by a hundred yojanasसौ योजनतु (tu)andऔर

Verse 124

१२४ सेनानीवायुरत्रैते मूकमेघास्तडिन्मुचः । ये मह्याः क्रोशमात्रेण तिष्ठन्ति जलवर्षिणः ॥१२४॥

senānīvāyuratraite mūkameghāstaḍinmucaḥ | ye mahyāḥ krośamātreṇa tiṣṭhanti jalavarṣiṇaḥ ||

· हिन्दी

सेनानी वायु है। यहाँ वे मूक बादल हैं जो बिजली चमकाते और पानी बरसाते हैं; वे पृथ्वी से केवल एक कोस की दूरी पर रहते हैं।

is the wind Senānī. Here are the silent clouds that flash lightning and rain water; they stay only a krośa away from the earth.

Word by wordपदार्थ

सेनानी-वायुः (senānī-vāyuḥ)the wind Senānīसेनानी वायुअत्र (atra)hereयहाँएते (ete)theseयेमूक-मेघाः (mūka-meghāḥ)the silent cloudsमूक बादलतडित्-मुचः (taḍit-mucaḥ)that flash lightningबिजली चमकाने वालेये (ye)whichजोमह्याः (mahyāḥ)from the earthपृथ्वी सेक्रोश-मात्रेण (krośa-mātreṇa)only a krośa awayकेवल एक कोस की दूरी परतिष्ठन्ति (tiṣṭhanti)stayरहते हैंजल-वर्षिणः (jala-varṣiṇaḥ)raining waterपानी बरसाने वाले

Verse 125

१२५ तेभ्य ऊर्ध्वं शतान्मेघा भेकादिप्राणिवर्षिणः । पञ्चाशदूर्ध्वमोघोऽत्र विषवारिप्रवर्षिणः ॥१२५॥

tebhya ūrdhvaṃ śatānmeghā bhekādiprāṇivarṣiṇaḥ | pañcāśadūrdhvamogho'tra viṣavāripravarṣiṇaḥ ||

· हिन्दी

उनसे सौ योजन ऊपर वे बादल हैं जो मेंढक आदि जीव बरसाते हैं। पचास योजन ऊपर ओघ वायु है; यहाँ विषैला पानी बरसाने वाले बादल हैं।

A hundred yojanas above those are clouds that rain down frogs and other creatures. Fifty yojanas above is the wind Ogha; here are clouds that pour down poisonous water.

Word by wordपदार्थ

तेभ्यः (tebhyaḥ)from thoseउनसेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरशतात् (śatāt)a hundred yojanasसौ योजनमेघाः (meghāḥ)cloudsबादलभेक-आदि-प्राणि-वर्षिणः (bheka-ādi-prāṇi-varṣiṇaḥ)that rain down frogs and other creaturesमेंढक आदि जीव बरसाने वालेपञ्चाशत् (pañcāśat)fifty yojanasपचास योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरओघः (oghaḥ)Oghaओघअत्र (atra)hereयहाँविष-वारि-प्रवर्षिणः (viṣa-vāri-pravarṣiṇaḥ)that pour down poisonous waterविषैला पानी बरसाने वाले

Verse 126

१२६ मेघाः स्कन्दोद्भवाश्चान्ये पिशाचा ओघमारुते । ततः पञ्चाशदूर्ध्वं स्युर्मेघा मारकसंज्ञकाः ॥१२६॥

meghāḥ skandodbhavāścānye piśācā oghamārute | tataḥ pañcāśadūrdhvaṃ syurmeghā mārakasaṃjñakāḥ ||

· हिन्दी

ओघ वायु में स्कन्द से उत्पन्न दूसरे बादल और पिशाच भी हैं। उससे पचास योजन ऊपर मारक नाम के बादल हैं।

In the wind Ogha there are also other clouds, born from Skanda, and piśācas. Fifty yojanas above that there are clouds called Māraka, the killers.

Word by wordपदार्थ

मेघाः (meghāḥ)cloudsबादलस्कन्द-उद्भवाः (skanda-udbhavāḥ)born from Skandaस्कन्द से उत्पन्न (ca)andऔरअन्ये (anye)otherदूसरेपिशाचाः (piśācāḥ)piśācasपिशाचओघ-मारुते (ogha-mārute)in the wind Oghaओघ वायु मेंततः (tataḥ)from thereउससेपञ्चाशत् (pañcāśat)fifty yojanasपचास योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरस्युः (syuḥ)there areहैंमेघाः (meghāḥ)cloudsबादलमारक-संज्ञकाः (māraka-saṃjñakāḥ)called Māraka, the killersमारक नाम के

Verse 127

१२७ तत्र स्थाने महादेवजन्मानस्ते विनायकाः । ये हरन्ति कृतं कर्म नराणामकृतात्मनाम् ॥१२७॥

tatra sthāne mahādevajanmānaste vināyakāḥ | ye haranti kṛtaṃ karma narāṇāmakṛtātmanām ||

· हिन्दी

उस स्थान में महादेव से जन्मे विनायक रहते हैं। वे उन लोगों के किए हुए कर्म का फल छीन लेते हैं जिन्होंने अपने को साधा नहीं है।

In that place live the Vināyakas, born of Mahādeva. They take away the fruit of the work done by people who have not disciplined themselves.

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)in thatउसस्थाने (sthāne)placeस्थान मेंमहादेव-जन्मानः (mahādeva-janmānaḥ)born of Mahādevaमहादेव से जन्मेते (te)thoseवेविनायकाः (vināyakāḥ)Vināyakasविनायकये (ye)whoजोहरन्ति (haranti)take awayछीन लेते हैंकृतम् (kṛtam)doneकिए हुएकर्म (karma)the fruit of the workकर्म का फलनराणाम् (narāṇām)of peopleलोगों काअकृत-आत्मनाम् (akṛta-ātmanām)who have not disciplined themselvesजिन्होंने अपने को साधा नहीं है

Verse 128

१२८ पञ्चाशदूर्ध्वं वज्राङ्को वायुरत्रोपलाम्बुदाः । विद्याधराधमाश्चात्र वज्राङ्के संप्रतिष्ठिताः ॥१२८॥

pañcāśadūrdhvaṃ vajrāṅko vāyuratropalāmbudāḥ | vidyādharādhamāścātra vajrāṅke saṃpratiṣṭhitāḥ ||

· हिन्दी

पचास योजन ऊपर वज्राङ्क वायु है; यहाँ ओले बरसाने वाले बादल हैं। सबसे निचले विद्याधर भी यहाँ वज्राङ्क में बसे हैं।

Fifty yojanas above is the wind Vajrāṅka; here are clouds that rain hailstones. The lowest vidyādharas are also settled here in Vajrāṅka.

Word by wordपदार्थ

पञ्चाशत् (pañcāśat)fifty yojanasपचास योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरवज्राङ्कः (vajrāṅkaḥ)Vajrāṅkaवज्राङ्कवायुः (vāyuḥ)the windवायुअत्र (atra)hereयहाँउपल-अम्बुदाः (upala-ambudāḥ)clouds that rain hailstonesओले बरसाने वाले बादलविद्याधर-अधमाः (vidyādhara-adhamāḥ)the lowest vidyādharasसबसे निचले विद्याधर (ca)andऔरअत्र (atra)hereयहाँवज्राङ्के (vajrāṅke)in Vajrāṅkaवज्राङ्क मेंसंप्रतिष्ठिताः (saṃpratiṣṭhitāḥ)are settledबसे हैं

Verse 129

१२९ ये विद्यापौरुषे ये च श्मशानादिप्रसाधने । मृतास्तत्सिद्धिसिद्धास्ते वज्राङ्के मरुति स्थिताः ॥१२९॥

ye vidyāpauruṣe ye ca śmaśānādiprasādhane | mṛtāstatsiddhisiddhāste vajrāṅke maruti sthitāḥ ||

· हिन्दी

जो विद्या-साधना के पुरुषार्थ में या श्मशान आदि की साधना में मरे और उस सिद्धि को पाकर सिद्ध हुए — वे वज्राङ्क वायु में रहते हैं।

Those who died in the manly effort of mantra-practice, or in practices in cremation grounds and such places, having gained the power they sought — they dwell in the wind Vajrāṅka.

Word by wordपदार्थ

ये (ye)those whoजोविद्या-पौरुषे (vidyā-pauruṣe)in the manly effort of mantra-practiceविद्या-साधना के पुरुषार्थ मेंये (ye)those whoजो (ca)andऔरश्मशान-आदि-प्रसाधने (śmaśāna-ādi-prasādhane)in practices in cremation grounds and such placesश्मशान आदि की साधना मेंमृताः (mṛtāḥ)diedमरेतत्-सिद्धि-सिद्धाः (tat-siddhi-siddhāḥ)having gained the power they soughtउस सिद्धि को पाकर सिद्ध हुएते (te)theyवेवज्राङ्के (vajrāṅke)Vajrāṅkaवज्राङ्कमरुति (maruti)in the windवायु मेंस्थिताः (sthitāḥ)dwellरहते हैं

Verse 130

१३० पञ्चाशदूर्ध्वं वज्राङ्काद्वैद्युतोऽशनिवर्षिणः । अब्दा अप्सरसश्चात्र ये च पुण्यकृतो नराः ॥१३०॥

pañcāśadūrdhvaṃ vajrāṅkādvaidyuto'śanivarṣiṇaḥ | abdā apsarasaścātra ye ca puṇyakṛto narāḥ ||

· हिन्दी

वज्राङ्क से पचास योजन ऊपर वैद्युत वायु है, जहाँ वज्र बरसाने वाले बादल हैं। यहाँ अप्सराएँ हैं, और वे लोग भी जिन्होंने पुण्य किया:

Fifty yojanas above Vajrāṅka is the wind Vaidyuta, with clouds that rain thunderbolts. Here are apsarases, and also those people who did good deeds:

Word by wordपदार्थ

पञ्चाशत् (pañcāśat)fifty yojanasपचास योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरवज्राङ्कात् (vajrāṅkāt)from Vajrāṅkaवज्राङ्क सेवैद्युतः (vaidyutaḥ)Vaidyutaवैद्युतअशनि-वर्षिणः (aśani-varṣiṇaḥ)that rain thunderboltsवज्र बरसाने वालेअब्दाः (abdāḥ)cloudsबादलअप्सरसः (apsarasaḥ)apsarasesअप्सराएँ (ca)andऔरअत्र (atra)hereयहाँये (ye)thoseजो (ca)andऔरपुण्य-कृतः (puṇya-kṛtaḥ)who did good deedsपुण्य करने वालेनराः (narāḥ)peopleलोग

Verse 131

१३१ भृगौ वह्नौ जले ये च संग्रामे चानिवर्तिनः । गोग्रहे वध्यमोक्षे वा मृतास्ते वैद्युते स्थिताः ॥१३१॥

bhṛgau vahnau jale ye ca saṃgrāme cānivartinaḥ | gograhe vadhyamokṣe vā mṛtāste vaidyute sthitāḥ ||

· हिन्दी

जो पहाड़ से गिरकर, आग में, पानी में, या युद्ध में पीठ दिखाए बिना मरे, या गायों को लुटेरों से बचाते हुए या किसी को मारे जाने से छुड़ाते हुए मरे — वे वैद्युत में रहते हैं।

those who died by a fall from a cliff, in fire, in water, or in battle without turning back, or while defending cows from raiders or freeing someone about to be killed — they dwell in Vaidyuta.

Word by wordपदार्थ

भृगौ (bhṛgau)by a fall from a cliffपहाड़ से गिरकरवह्नौ (vahnau)in fireआग मेंजले (jale)in waterपानी मेंये (ye)those whoजो (ca)andऔरसंग्रामे (saṃgrāme)in battleयुद्ध में (ca)andऔरअनिवर्तिनः (anivartinaḥ)without turning backपीठ दिखाए बिनागो-ग्रहे (go-grahe)defending cows from raidersगायों को लुटेरों से बचाते हुएवध्य-मोक्षे (vadhya-mokṣe)freeing someone about to be killedकिसी को मारे जाने से छुड़ाते हुएवा (vā)orयामृताः (mṛtāḥ)diedमरेते (te)theyवेवैद्युते (vaidyute)in Vaidyutaवैद्युत मेंस्थिताः (sthitāḥ)dwellरहते हैं

Verse 132

१३२ वैद्युताद्रैवतस्तावांस्तत्र पुष्टिवहाम्बुदाः । ऊर्ध्वं च रोगाम्बुमुचः संवर्तास्तदनन्तरे ॥१३२॥

vaidyutādraivatastāvāṃstatra puṣṭivahāmbudāḥ | ūrdhvaṃ ca rogāmbumucaḥ saṃvartāstadanantare ||

· हिन्दी

वैद्युत से उतनी ही दूरी पर रैवत वायु है; वहाँ पुष्टि लाने वाले बादल हैं। उनके ठीक बाद ऊपर संवर्त बादल हैं जो रोग लाने वाला पानी बरसाते हैं।

At the same distance above Vaidyuta is the wind Raivata; there are clouds that bring nourishment. Above them, right after, are the Saṃvarta clouds that pour water bringing disease.

Word by wordपदार्थ

वैद्युतात् (vaidyutāt)from Vaidyutaवैद्युत सेरैवतः (raivataḥ)Raivataरैवततावान् (tāvān)at the same distanceउतनी ही दूरी परतत्र (tatra)thereवहाँपुष्टि-वह-अम्बुदाः (puṣṭi-vaha-ambudāḥ)clouds that bring nourishmentपुष्टि लाने वाले बादलऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपर (ca)andऔररोग-अम्बु-मुचः (roga-ambu-mucaḥ)that pour water bringing diseaseरोग लाने वाला पानी बरसाने वालेसंवर्ताः (saṃvartāḥ)the Saṃvarta cloudsसंवर्त बादलतद्-अनन्तरे (tad-anantare)right after themउनके ठीक बाद

Verse 133

१३३ रोचनाञ्जनभस्मादिसिद्धास्तत्रैव रैवते । क्रोधोदकमुचां स्थानं विषावर्तः स मारुतः ॥१३३॥

rocanāñjanabhasmādisiddhāstatraiva raivate | krodhodakamucāṃ sthānaṃ viṣāvartaḥ sa mārutaḥ ||

· हिन्दी

रैवत में वे सिद्ध भी रहते हैं जिन्होंने गोरोचन, अंजन, भस्म आदि से सिद्धि पाई। विषावर्त वायु उन बादलों का स्थान है जो क्रोध लाने वाला पानी बरसाते हैं।

In Raivata also live the siddhas who gained power through yellow pigment, collyrium, ash and the like. The wind Viṣāvarta is the place of clouds that pour water bringing anger.

Word by wordपदार्थ

रोचना-अञ्जन-भस्म-आदि-सिद्धाः (rocanā-añjana-bhasma-ādi-siddhāḥ)siddhas who gained power through yellow pigment, collyrium, ash and the likeगोरोचन, अंजन, भस्म आदि से सिद्धि पाए हुए सिद्धतत्र (tatra)thereवहाँएव (eva)alsoभीरैवते (raivate)in Raivataरैवत मेंक्रोध-उदक-मुचाम् (krodha-udaka-mucām)of clouds that pour water bringing angerक्रोध लाने वाला पानी बरसाने वाले बादलों कास्थानम् (sthānam)the placeस्थानविषावर्तः (viṣāvartaḥ)Viṣāvartaविषावर्तसः (saḥ)thatवहमारुतः (mārutaḥ)windवायु

Verse 134

१३४ पञ्चाशदूर्ध्वं तत्रैव दुर्दिनाब्दा हुताशजाः । विद्याधरविशेषाश्च तथा ये परमेश्वरम् ॥१३४॥

pañcāśadūrdhvaṃ tatraiva durdinābdā hutāśajāḥ | vidyādharaviśeṣāśca tathā ye parameśvaram ||

· हिन्दी

पचास योजन ऊपर, उसी वायु में, अग्नि से जन्मे दुर्दिन बादल हैं, विशेष विद्याधर हैं, और वे भी जो परमेश्वर की

Fifty yojanas above, in that very wind, are the storm-day clouds born of fire, a special class of vidyādharas, and also those who worship the supreme Lord

Word by wordपदार्थ

पञ्चाशत् (pañcāśat)fifty yojanasपचास योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरतत्र (tatra)thereवहींएव (eva)indeedहीदुर्दिन-अब्दाः (durdina-abdāḥ)the storm-day cloudsदुर्दिन बादलहुताश-जाः (hutāśa-jāḥ)born of fireअग्नि से जन्मेविद्याधर-विशेषाः (vidyādhara-viśeṣāḥ)a special class of vidyādharasविशेष विद्याधर (ca)andऔरतथा (tathā)alsoतथाये (ye)those whoजोपरमेश्वरम् (parameśvaram)the supreme Lordपरमेश्वर को

Verse 135

१३५ गान्धर्वेण सदार्चन्ति विषावर्तेऽथ ते स्थिताः । विषावर्ताच्छतादूर्ध्वं दुर्जयः श्वाससंभवः ॥१३५॥

gāndharveṇa sadārcanti viṣāvarte'tha te sthitāḥ | viṣāvartācchatādūrdhvaṃ durjayaḥ śvāsasaṃbhavaḥ ||

· हिन्दी

सदा संगीत से पूजा करते हैं — वे विषावर्त में रहते हैं। विषावर्त से सौ योजन ऊपर दुर्जय वायु है, जो ब्रह्मा के श्वास से उत्पन्न है।

always with music — they dwell in Viṣāvarta. A hundred yojanas above Viṣāvarta is the wind Durjaya, born from the breath of Brahmā.

Word by wordपदार्थ

गान्धर्वेण (gāndharveṇa)with musicसंगीत सेसदा (sadā)alwaysसदाअर्चन्ति (arcanti)worshipपूजा करते हैंविषावर्ते (viṣāvarte)in Viṣāvartaविषावर्त मेंअथ (atha)thenतोते (te)theyवेस्थिताः (sthitāḥ)dwellरहते हैंविषावर्तात् (viṣāvartāt)from Viṣāvartaविषावर्त सेशतात् (śatāt)a hundred yojanasसौ योजनऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरदुर्जयः (durjayaḥ)Durjayaदुर्जयश्वास-संभवः (śvāsa-saṃbhavaḥ)born from the breathश्वास से उत्पन्न

Verse 136

१३६ ब्रह्मणोऽत्र स्थिता मेघाः प्रलये वातकारिणः । पुष्कराब्दा वायुगमा गन्धर्वाश्च परावहे ॥१३६॥

brahmaṇo'tra sthitā meghāḥ pralaye vātakāriṇaḥ | puṣkarābdā vāyugamā gandharvāśca parāvahe ||

· हिन्दी

यहाँ ब्रह्मा के वे बादल रहते हैं जो प्रलय में आँधी उठाते हैं। परावह वायु में वायु पर चलने वाले पुष्कर बादल और गन्धर्व हैं।

Here stay the clouds of Brahmā that raise the storm at the dissolution of the world. In the wind Parāvaha are the Puṣkara clouds, moving on the wind, and gandharvas.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मणः (brahmaṇaḥ)of Brahmāब्रह्मा केअत्र (atra)hereयहाँस्थिताः (sthitāḥ)stayरहते हैंमेघाः (meghāḥ)the cloudsबादलप्रलये (pralaye)at the dissolutionप्रलय मेंवात-कारिणः (vāta-kāriṇaḥ)that raise the stormआँधी उठाने वालेपुष्कर-अब्दाः (puṣkara-abdāḥ)the Puṣkara cloudsपुष्कर बादलवायु-गमाः (vāyu-gamāḥ)moving on the windवायु पर चलने वालेगन्धर्वाः (gandharvāḥ)gandharvasगन्धर्व (ca)andऔरपरावहे (parāvahe)in Parāvahaपरावह में

Verse 137

१३७ जीमूतमेघास्तत्संज्ञास्तथा विद्याधरोत्तमाः । ये च रूपव्रता लोका आवहे ते प्रतिष्ठिताः ॥१३७॥

jīmūtameghāstatsaṃjñāstathā vidyādharottamāḥ | ye ca rūpavratā lokā āvahe te pratiṣṭhitāḥ ||

· हिन्दी

आवह वायु में उसी नाम के जीमूत बादल, सबसे ऊँचे विद्याधर, और वे लोग बसे हैं जो रूप के व्रती थे।

In the wind Āvaha are settled the Jīmūta clouds, bearing that name, the highest vidyādharas, and those people who were devoted to beauty of form.

Word by wordपदार्थ

जीमूत-मेघाः (jīmūta-meghāḥ)the Jīmūta cloudsजीमूत बादलतत्-संज्ञाः (tat-saṃjñāḥ)bearing that nameउसी नाम केतथा (tathā)alsoऔरविद्याधर-उत्तमाः (vidyādhara-uttamāḥ)the highest vidyādharasसबसे ऊँचे विद्याधरये (ye)thoseजो (ca)andऔररूप-व्रताः (rūpa-vratāḥ)devoted to beauty of formरूप के व्रतीलोकाः (lokāḥ)peopleलोगआवहे (āvahe)in Āvahaआवह मेंते (te)theyवेप्रतिष्ठिताः (pratiṣṭhitāḥ)are settledबसे हैं

Verse 138

१३८ महावहे त्वीशकृताः प्रजाहितकराम्बुदाः । महापरिवहे मेघाः कपालोत्था महेशितुः ॥१३८॥

mahāvahe tvīśakṛtāḥ prajāhitakarāmbudāḥ | mahāparivahe meghāḥ kapālotthā maheśituḥ ||

· हिन्दी

महावह वायु में ईश्वर के बनाए वे बादल हैं जो प्रजा का भला करते हैं। महापरिवह में वे बादल हैं जो महेश्वर के कपाल से उठे हैं।

In the wind Mahāvaha are clouds made by the Lord that do good to living beings. In Mahāparivaha are the clouds risen from the skull of the great Lord.

Word by wordपदार्थ

महावहे (mahāvahe)in Mahāvahaमहावह मेंतु (tu)andऔरईश-कृताः (īśa-kṛtāḥ)made by the Lordईश्वर के बनाएप्रजा-हित-कर-अम्बुदाः (prajā-hita-kara-ambudāḥ)clouds that do good to living beingsप्रजा का भला करने वाले बादलमहापरिवहे (mahāparivahe)in Mahāparivahaमहापरिवह मेंमेघाः (meghāḥ)cloudsबादलकपाल-उत्थाः (kapāla-utthāḥ)risen from the skullकपाल से उठेमहेशितुः (maheśituḥ)of the great Lordमहेश्वर के

Verse 139

१३९ महापरिवहान्तोऽयमृतर्द्धेः प्राङ्मरुत्पथः । अग्निकन्या मातरश्च रुद्रशक्त्या त्वधिष्ठिताः ॥१३९॥

mahāparivahānto'yamṛtarddheḥ prāṅmarutpathaḥ | agnikanyā mātaraśca rudraśaktyā tvadhiṣṭhitāḥ ||

· हिन्दी

यह पहला वायु-पथ है, जो ऋतर्द्धि से शुरू होकर महापरिवह पर समाप्त होता है। यहाँ अग्नि की कन्याएँ और मातृकाएँ भी हैं, जो रुद्र की शक्ति से नियन्त्रित हैं।

This is the first path of wind, beginning from Ṛtarddhi and ending with Mahāparivaha. Here too are the daughters of Fire and the Mothers, governed by the power of Rudra.

Word by wordपदार्थ

महापरिवह-अन्तः (mahāparivaha-antaḥ)ending with Mahāparivahaमहापरिवह पर समाप्त होने वालाअयम् (ayam)thisयहऋतर्द्धेः (ṛtarddheḥ)from Ṛtarddhiऋतर्द्धि सेप्राक् (prāk)beginningशुरू होकरमरुत्-पथः (marut-pathaḥ)the path of windवायु-पथअग्नि-कन्याः (agni-kanyāḥ)the daughters of Fireअग्नि की कन्याएँमातरः (mātaraḥ)the Mothersमातृकाएँ (ca)andऔररुद्र-शक्त्या (rudra-śaktyā)by the power of Rudraरुद्र की शक्ति सेतु (tu)andऔरअधिष्ठिताः (adhiṣṭhitāḥ)governedनियन्त्रित

Verse 140

१४० द्वितीये तत्परे सिद्धचारणा निजकर्मजाः । तुर्ये देवायुधान्यष्टौ दिग्गजाः पञ्चमे पुनः ॥१४०॥

dvitīye tatpare siddhacāraṇā nijakarmajāḥ | turye devāyudhānyaṣṭau diggajāḥ pañcame punaḥ ||

· हिन्दी

दूसरे वायु-पथ और उसके बाद वाले में वे सिद्ध और चारण रहते हैं जो अपने कर्मों से वैसे बने। चौथे में देवताओं के आठ अस्त्र हैं, और पाँचवें में दिशाओं के हाथी।

In the second path and in the one after it live siddhas and cāraṇas who became so by their own deeds. In the fourth are the eight weapons of the gods, and in the fifth the elephants of the directions.

Word by wordपदार्थ

द्वितीये (dvitīye)in the secondदूसरे मेंतत्-परे (tat-pare)in the one after itउसके बाद वाले मेंसिद्ध-चारणाः (siddha-cāraṇāḥ)siddhas and cāraṇasसिद्ध और चारणनिज-कर्म-जाः (nija-karma-jāḥ)who became so by their own deedsजो अपने कर्मों से वैसे बनेतुर्ये (turye)in the fourthचौथे मेंदेव-आयुधानि (deva-āyudhāni)the weapons of the godsदेवताओं के अस्त्रअष्टौ (aṣṭau)eightआठदिक्-गजाः (dik-gajāḥ)the elephants of the directionsदिशाओं के हाथीपञ्चमे (pañcame)in the fifthपाँचवें मेंपुनः (punaḥ)andऔर

Verse 141

१४१ षष्ठे गरुत्मानन्यस्मिङ्गङ्गान्यत्र वृषो विभुः । दक्षस्तु नवमे ब्रह्मशक्त्या समधिति[नि]ष्ठितः ॥१४१॥

ṣaṣṭhe garutmānanyasmiṅgaṅgānyatra vṛṣo vibhuḥ | dakṣastu navame brahmaśaktyā samadhiti[ni]ṣṭhitaḥ ||

· हिन्दी

छठे में गरुड़ हैं, अगले में गंगा, उसके बाद वाले में महान वृषभ। और नौवें में दक्ष स्थापित हैं, ब्रह्मा की शक्ति से।

In the sixth is Garuḍa, in the next the Gaṅgā, in the one after that the mighty Bull. And in the ninth Dakṣa is established, by the power of Brahmā.

Word by wordपदार्थ

षष्ठे (ṣaṣṭhe)in the sixthछठे मेंगरुत्मान् (garutmān)Garuḍaगरुड़अन्यस्मिन् (anyasmin)in the nextअगले मेंगङ्गा (gaṅgā)the Gaṅgāगंगाअन्यत्र (anyatra)in the one afterउसके बाद वाले मेंवृषः (vṛṣaḥ)the Bullवृषभविभुः (vibhuḥ)the mightyमहानदक्षः (dakṣaḥ)Dakṣaदक्षतु (tu)andऔरनवमे (navame)in the ninthनौवें मेंब्रह्म-शक्त्या (brahma-śaktyā)by the power of Brahmāब्रह्मा की शक्ति सेसमधिति[नि]ष्ठितः (samadhiti[ni]ṣṭhitaḥ)is establishedस्थापित है

Verse 142

१४२ दशमे वसवो रुद्रा आदित्याश्च मरुत्पथे । नवयोजनसाहस्रो विग्रहोऽर्कस्य मण्डलम् ॥१४२॥

daśame vasavo rudrā ādityāśca marutpathe | navayojanasāhasro vigraho'rkasya maṇḍalam ||

· हिन्दी

दसवें वायु-पथ में वसु, रुद्र और आदित्य हैं। सूर्य का मण्डल, उसका शरीर, नौ हज़ार योजन का है।

In the tenth path of wind are the Vasus, the Rudras and the Ādityas. The orb of the sun, its body, is nine thousand yojanas across.

Word by wordपदार्थ

दशमे (daśame)in the tenthदसवेंवसवः (vasavaḥ)the Vasusवसुरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्रआदित्याः (ādityāḥ)the Ādityasआदित्य (ca)andऔरमरुत्-पथे (marut-pathe)in the path of windवायु-पथ मेंनव-योजन-साहस्रः (nava-yojana-sāhasraḥ)nine thousand yojanasनौ हज़ार योजन काविग्रहः (vigrahaḥ)the bodyशरीरअर्कस्य (arkasya)of the sunसूर्य कामण्डलम् (maṇḍalam)the orbमण्डल

Verse 143

१४३ त्रिगुणं ज्ञानशक्तिः सा तपत्यर्कतया प्रभोः । स्वर्लोकस्तु भुवर्लोकाद्ध्रुवान्तं परिभाष्यते ॥१४३॥

triguṇaṃ jñānaśaktiḥ sā tapatyarkatayā prabhoḥ | svarlokastu bhuvarlokāddhruvāntaṃ paribhāṣyate ||

· हिन्दी

उसका प्रकाश उसका तिगुना है। वह प्रभु की ज्ञान-शक्ति ही है जो सूर्य के रूप में तपती है। स्वर्लोक भुवर्लोक से ध्रुव तक कहा जाता है।

Its light is three times that. It is the power of knowledge of the Lord that shines as the sun. The Svarloka, the heaven-world, is defined as reaching from the Bhuvarloka up to the pole star.

Word by wordपदार्थ

त्रि-गुणम् (tri-guṇam)three times thatउसका तिगुनाज्ञान-शक्तिः (jñāna-śaktiḥ)the power of knowledgeज्ञान-शक्तिसा (sā)thatवहतपति (tapati)shinesतपती हैअर्कतया (arkatayā)as the sunसूर्य के रूप मेंप्रभोः (prabhoḥ)of the Lordप्रभु कीस्वर्लोकः (svarlokaḥ)the Svarlokaस्वर्लोकतु (tu)andऔरभुवर्लोकात् (bhuvarlokāt)from the Bhuvarlokaभुवर्लोक सेध्रुव-अन्तम् (dhruva-antam)up to the pole starध्रुव तकपरिभाष्यते (paribhāṣyate)is definedकहा जाता है

Verse 144

१४४ सूर्याल्लक्षेण शीतांशुः क्रियाशक्तिः शिवस्य सा । चन्द्राल्लक्षेण नाक्षत्रं ततो लक्षद्वयेन तु ॥१४४॥

sūryāllakṣeṇa śītāṃśuḥ kriyāśaktiḥ śivasya sā | candrāllakṣeṇa nākṣatraṃ tato lakṣadvayena tu ||

· हिन्दी

सूर्य से एक लाख योजन पर चन्द्रमा है; वह शिव की क्रिया-शक्ति है। चन्द्रमा से एक लाख पर नक्षत्र-मण्डल है, और उससे दो-दो लाख पर,

A lakh of yojanas from the sun is the moon; it is the power of action of Śiva. A lakh from the moon is the sphere of stars, and two lakhs from there,

Word by wordपदार्थ

सूर्यात् (sūryāt)from the sunसूर्य सेलक्षेण (lakṣeṇa)a lakh of yojanasएक लाख योजन परशीतांशुः (śītāṃśuḥ)the moonचन्द्रमाक्रिया-शक्तिः (kriyā-śaktiḥ)the power of actionक्रिया-शक्तिशिवस्य (śivasya)of Śivaशिव कीसा (sā)thatवहचन्द्रात् (candrāt)from the moonचन्द्रमा सेलक्षेण (lakṣeṇa)a lakhएक लाख परनाक्षत्रम् (nākṣatram)the sphere of starsनक्षत्र-मण्डलततः (tataḥ)from thereउससेलक्ष-द्वयेन (lakṣa-dvayena)two lakhsदो लाख परतु (tu)andऔर

Verse 145

१४५ प्रत्येकं भौमतः सूर्यसुतान्ते पञ्चकं विदुः । सौराल्लक्षेण सप्तर्षिवर्गस्तस्माद्ध्रुवस्तथा ॥१४५॥

pratyekaṃ bhaumataḥ sūryasutānte pañcakaṃ viduḥ | saurāllakṣeṇa saptarṣivargastasmāddhruvastathā ||

· हिन्दी

एक-एक करके, मंगल से लेकर सूर्य-पुत्र शनि तक पाँच ग्रहों का समूह जानते हैं। शनि से एक लाख पर सप्तर्षि-मण्डल है, और उससे उतनी ही दूरी पर ध्रुव।

each in turn, they know the group of five planets, beginning with Mars and ending with Saturn, the son of the sun. A lakh from Saturn is the group of the Seven Sages, and at the same distance from that, the pole star.

Word by wordपदार्थ

प्रत्येकम् (pratyekam)each in turnएक-एक करकेभौमतः (bhaumataḥ)beginning with Marsमंगल से लेकरसूर्य-सुत-अन्ते (sūrya-suta-ante)ending with Saturn, the son of the sunसूर्य-पुत्र शनि तकपञ्चकम् (pañcakam)the group of five planetsपाँच ग्रहों का समूहविदुः (viduḥ)they knowजानते हैंसौरात् (saurāt)from Saturnशनि सेलक्षेण (lakṣeṇa)a lakhएक लाख परसप्तर्षि-वर्गः (saptarṣi-vargaḥ)the group of the Seven Sagesसप्तर्षि-मण्डलतस्मात् (tasmāt)from thatउससेध्रुवः (dhruvaḥ)the pole starध्रुवतथा (tathā)at the same distanceउतनी ही दूरी पर

Verse 146

१४६ ब्रह्मैवापररूपेण ब्रह्मस्थाने ध्रुवोऽचलः । मेधीभूतो विमानानां सर्वेषामुपरि ध्रुवः ॥१४६॥

brahmaivāpararūpeṇa brahmasthāne dhruvo'calaḥ | medhībhūto vimānānāṃ sarveṣāmupari dhruvaḥ ||

· हिन्दी

अचल ध्रुव ब्रह्मा ही हैं, दूसरे रूप में, ब्रह्मा के स्थान पर स्थित। ध्रुव सब आकाशीय पिण्डों के ऊपर है, उस बीच के खम्भे की तरह जिसके चारों ओर वे घूमते हैं।

The unmoving pole star is Brahmā himself, in another form, standing in the place of Brahmā. The pole star is above all the heavenly bodies, like the central post round which they turn.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माएव (eva)himselfहीअपर-रूपेण (apara-rūpeṇa)in another formदूसरे रूप मेंब्रह्म-स्थाने (brahma-sthāne)in the place of Brahmāब्रह्मा के स्थान परध्रुवः (dhruvaḥ)the pole starध्रुवअचलः (acalaḥ)unmovingअचलमेधी-भूतः (medhī-bhūtaḥ)become the central postबीच का खम्भा बना हुआविमानानाम् (vimānānām)of the heavenly bodiesआकाशीय पिण्डों कासर्वेषाम् (sarveṣām)of allसबउपरि (upari)aboveऊपरध्रुवः (dhruvaḥ)the pole starध्रुव

Verse 147

१४७ अत्र बद्धानि सर्वाण्यप्यूह्यन्तेऽनिलमण्डले । स्वस्सप्त मारुतस्कन्धा आमेघाद्याः प्रधानतः ॥१४७॥

atra baddhāni sarvāṇyapyūhyante'nilamaṇḍale | svassapta mārutaskandhā āmeghādyāḥ pradhānataḥ ||

· हिन्दी

वे सब इससे बँधे हुए वायु-मण्डल में ले जाए जाते हैं। स्वर्ग में मुख्य रूप से सात वायु-स्कन्ध हैं, जो बादलों से शुरू होते हैं — आवह आदि।

All of them, tied to it, are carried along in the circle of wind. In heaven there are seven chief layers of wind, starting from the clouds — Āvaha and the rest.

Word by wordपदार्थ

अत्र (atra)to itइससेबद्धानि (baddhāni)tiedबँधे हुएसर्वाणि (sarvāṇi)all of themसबअपि (api)indeedहीऊह्यन्ते (ūhyante)are carried alongले जाए जाते हैंअनिल-मण्डले (anila-maṇḍale)in the circle of windवायु-मण्डल मेंस्वः (svaḥ)in heavenस्वर्ग मेंसप्त (sapta)sevenसातमारुत-स्कन्धाः (māruta-skandhāḥ)layers of windवायु-स्कन्धआ-मेघ-आद्याः (ā-megha-ādyāḥ)starting from the cloudsबादलों से शुरू होकरप्रधानतः (pradhānataḥ)the chief onesमुख्य रूप से

Verse 148

१४८ इतश्च क्रतुहोत्रादि कृत्वा ज्ञानविवर्जिताः । स्वर्यान्ति तत्क्षये लोकं मानुष्यं पुण्यशेषतः ॥१४८॥

itaśca kratuhotrādi kṛtvā jñānavivarjitāḥ | svaryānti tatkṣaye lokaṃ mānuṣyaṃ puṇyaśeṣataḥ ||

· हिन्दी

यहाँ से आगे, ज्ञान से रहित लोग जिन्होंने यज्ञ, होम आदि किए हैं, स्वर्ग जाते हैं। उस पुण्य के चुक जाने पर वे बचे हुए पुण्य से मनुष्य-लोक में लौट आते हैं।

From here on, those without knowledge who have performed sacrifices, offerings and the like go to heaven. When that merit is used up, they come back to the human world by the remainder of their merit.

Word by wordपदार्थ

इतः (itaḥ)from hereयहाँ से (ca)andऔरक्रतु-होत्र-आदि (kratu-hotra-ādi)sacrifices, offerings and the likeयज्ञ, होम आदिकृत्वा (kṛtvā)having performedकरकेज्ञान-विवर्जिताः (jñāna-vivarjitāḥ)those without knowledgeज्ञान से रहित लोगस्वः (svaḥ)to heavenस्वर्गयान्ति (yānti)goजाते हैंतत्-क्षये (tat-kṣaye)when that is used upउसके चुक जाने परलोकम् (lokam)to the worldलोक मेंमानुष्यम् (mānuṣyam)humanमनुष्यपुण्य-शेषतः (puṇya-śeṣataḥ)by the remainder of their meritबचे हुए पुण्य से

Verse 149

१४९ एवं भूमेर्ध्रुवान्तं स्याल्लक्षाणि दश पञ्च च । द्वे कोटी पञ्च चाशीतिर्लक्षाणि स्वर्गतो महान् ॥१४९॥

evaṃ bhūmerdhruvāntaṃ syāllakṣāṇi daśa pañca ca | dve koṭī pañca cāśītirlakṣāṇi svargato mahān ||

· हिन्दी

इस तरह पृथ्वी से ध्रुव तक पन्द्रह लाख योजन है। महर्लोक स्वर्ग से दो करोड़ पचासी लाख योजन पर है।

Thus from the earth up to the pole star there are fifteen lakhs of yojanas. The Maharloka is two crores and eighty-five lakhs of yojanas from heaven.

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस तरहभूमेः (bhūmeḥ)from the earthपृथ्वी सेध्रुव-अन्तम् (dhruva-antam)up to the pole starध्रुव तकस्यात् (syāt)there areहैलक्षाणि (lakṣāṇi)lakhsलाखदश (daśa)tenदसपञ्च (pañca)fiveपाँच (ca)andऔरद्वे (dve)twoदोकोटी (koṭī)croresकरोड़पञ्च (pañca)fiveपाँच (ca)andऔरअशीतिः (aśītiḥ)eightyअस्सीलक्षाणि (lakṣāṇi)lakhsलाखस्वर्गतः (svargataḥ)from heavenस्वर्ग सेमहान् (mahān)the Maharlokaमहर्लोक

Verse 150

१५० मार्कण्डाद्या ऋषिमुनिसिद्धास्तत्र प्रतिष्ठिताः । निवर्तिताधिकाराश्च देवा महति संस्थिताः ॥१५०॥

mārkaṇḍādyā ṛṣimunisiddhāstatra pratiṣṭhitāḥ | nivartitādhikārāśca devā mahati saṃsthitāḥ ||

· हिन्दी

मार्कण्डेय आदि ऋषि, मुनि और सिद्ध वहाँ बसे हैं। वे देवता भी महर्लोक में रहते हैं जिनका अधिकार समाप्त हो चुका है।

Seers, sages and siddhas such as Mārkaṇḍeya are settled there. Gods whose term of office has ended also dwell in the Maharloka.

Word by wordपदार्थ

मार्कण्ड-आद्याः (mārkaṇḍa-ādyāḥ)Mārkaṇḍeya and othersमार्कण्डेय आदिऋषि-मुनि-सिद्धाः (ṛṣi-muni-siddhāḥ)seers, sages and siddhasऋषि, मुनि और सिद्धतत्र (tatra)thereवहाँप्रतिष्ठिताः (pratiṣṭhitāḥ)are settledबसे हैंनिवर्तित-अधिकाराः (nivartita-adhikārāḥ)whose term of office has endedजिनका अधिकार समाप्त हो चुका है (ca)andऔरदेवाः (devāḥ)godsदेवतामहति (mahati)in the Maharlokaमहर्लोक मेंसंस्थिताः (saṃsthitāḥ)dwellरहते हैं

Verse 151

१५१ महान्तराले तत्रान्ये त्वधिकारभुजो जनाः । अष्टौ कोट्यो महल्लोकाज्जनोऽत्र कपिलादयः ॥१५१॥

mahāntarāle tatrānye tvadhikārabhujo janāḥ | aṣṭau koṭyo mahallokājjano'tra kapilādayaḥ ||

· हिन्दी

पर महर्लोक के बीच के भाग में वे दूसरे लोग रहते हैं जो अभी अधिकार भोग रहे हैं। महर्लोक से आठ करोड़ योजन पर जनलोक है; यहाँ कपिल आदि हैं।

But in the space within the Maharloka live other beings who still hold office. Eight crores of yojanas from the Maharloka is the Janaloka; here are Kapila and others.

Word by wordपदार्थ

महा-अन्तराले (mahā-antarāle)in the space within the Maharlokaमहर्लोक के बीच के भाग मेंतत्र (tatra)thereवहाँअन्ये (anye)otherदूसरेतु (tu)butपरअधिकार-भुजः (adhikāra-bhujaḥ)who still hold officeजो अभी अधिकार भोग रहे हैंजनाः (janāḥ)beingsलोगअष्टौ (aṣṭau)eightआठकोट्यः (koṭyaḥ)croresकरोड़महर्लोकात् (maharlokāt)from the Maharlokaमहर्लोक सेजनः (janaḥ)the Janalokaजनलोकअत्र (atra)hereयहाँकपिल-आदयः (kapila-ādayaḥ)Kapila and othersकपिल आदि

Verse 152

१५२ तिष्ठन्ति साध्यास्तत्रैव बहवः सुखभागिनः । जनात्तपोर्ककोट्योऽत्र सनकाद्या महाधियः ॥१५२॥

tiṣṭhanti sādhyāstatraiva bahavaḥ sukhabhāginaḥ | janāttapo'rkakoṭyo'tra sanakādyā mahādhiyaḥ ||

· हिन्दी

सुख भोगने वाले बहुत से साध्य भी वहीं रहते हैं। जनलोक से बारह करोड़ योजन पर तपोलोक है; यहाँ महान बुद्धि वाले सनक आदि हैं।

Many Sādhyas who enjoy happiness also live there. Twelve crores of yojanas from the Janaloka is the Tapoloka; here are Sanaka and the others, of great wisdom.

Word by wordपदार्थ

तिष्ठन्ति (tiṣṭhanti)liveरहते हैंसाध्याः (sādhyāḥ)the Sādhyasसाध्यतत्र (tatra)thereवहींएव (eva)alsoभीबहवः (bahavaḥ)manyबहुत सेसुख-भागिनः (sukha-bhāginaḥ)who enjoy happinessसुख भोगने वालेजनात् (janāt)from the Janalokaजनलोक सेतपः (tapaḥ)the Tapolokaतपोलोकअर्क-कोट्यः (arka-koṭyaḥ)twelve croresबारह करोड़अत्र (atra)hereयहाँसनक-आद्याः (sanaka-ādyāḥ)Sanaka and the othersसनक आदिमहा-धियः (mahā-dhiyaḥ)of great wisdomमहान बुद्धि वाले

Verse 153

१५३ प्रजापतीनां तत्राधिकारो ब्रह्मात्मजन्मनाम् । ब्रह्मालयस्तु तपसः सत्यः षोडश कोटयः ॥१५३॥

prajāpatīnāṃ tatrādhikāro brahmātmajanmanām | brahmālayastu tapasaḥ satyaḥ ṣoḍaśa koṭayaḥ ||

· हिन्दी

वहाँ ब्रह्मा से ही जन्मे प्रजापतियों का अधिकार है। तपोलोक से सोलह करोड़ योजन पर सत्यलोक है, ब्रह्मा का घर।

There the Prajāpatis, born from Brahmā himself, hold office. Sixteen crores of yojanas from the Tapoloka is the Satyaloka, the home of Brahmā.

Word by wordपदार्थ

प्रजापतीनाम् (prajāpatīnām)of the Prajāpatisप्रजापतियों कातत्र (tatra)thereवहाँअधिकारः (adhikāraḥ)the officeअधिकारब्रह्म-आत्म-जन्मनाम् (brahma-ātma-janmanām)born from Brahmā himselfब्रह्मा से ही जन्मेब्रह्म-आलयः (brahma-ālayaḥ)the home of Brahmāब्रह्मा का घरतु (tu)andऔरतपसः (tapasaḥ)from the Tapolokaतपोलोक सेसत्यः (satyaḥ)the Satyalokaसत्यलोकषोडश (ṣoḍaśa)sixteenसोलहकोटयः (koṭayaḥ)croresकरोड़

Verse 154

१५४ तत्र स्थितः स स्वयम्भूर्विश्वमाविष्करोत्यदः । सत्ये वेदास्तथा चान्ये कर्मध्यानेन भाविताः ॥१५४॥

tatra sthitaḥ sa svayambhūrviśvamāviṣkarotyadaḥ | satye vedāstathā cānye karmadhyānena bhāvitāḥ ||

· हिन्दी

वहाँ रहकर स्वयम्भू ब्रह्मा इस विश्व को प्रकट करते हैं। सत्यलोक में वेद हैं, और वे दूसरे भी जो कर्म और ध्यान से शुद्ध हुए,

Staying there, the self-born Brahmā brings forth this universe. In the Satyaloka are the Vedas, and also others who were purified by ritual and meditation,

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहाँस्थितः (sthitaḥ)stayingरहकरसः (saḥ)heवेस्वयम्भूः (svayambhūḥ)the self-born Brahmāस्वयम्भू ब्रह्माविश्वम् (viśvam)the universeविश्व कोआविष्करोति (āviṣkaroti)brings forthप्रकट करते हैंअदः (adaḥ)thisइससत्ये (satye)in the Satyalokaसत्यलोक मेंवेदाः (vedāḥ)the Vedasवेदतथा (tathā)alsoऔर (ca)andभीअन्ये (anye)othersदूसरेकर्म-ध्यानेन (karma-dhyānena)by ritual and meditationकर्म और ध्यान सेभाविताः (bhāvitāḥ)purifiedशुद्ध हुए

Verse 155

१५५ आनन्दनिष्ठास्तत्रोर्ध्वेकोटिर्वैरिञ्चमासनम् । ब्रह्मासनात्कोटियुग्मं पुरं विष्णोर्निरूपितम् ॥१५५॥

ānandaniṣṭhāstatrordhvekoṭirvairiñcamāsanam | brahmāsanātkoṭiyugmaṃ puraṃ viṣṇornirūpitam ||

· हिन्दी

आनन्द में स्थित। वहाँ से एक करोड़ योजन ऊपर ब्रह्मा का आसन है। ब्रह्मा के आसन से दो करोड़ पर विष्णु का पुर बताया गया है।

resting in bliss. A crore of yojanas above there is the seat of Brahmā. Two crores from the seat of Brahmā, the city of Viṣṇu is described.

Word by wordपदार्थ

आनन्द-निष्ठाः (ānanda-niṣṭhāḥ)resting in blissआनन्द में स्थिततत्र (tatra)thereवहाँऊर्ध्वे (ūrdhve)aboveऊपरकोटिः (koṭiḥ)a croreएक करोड़वैरिञ्चम् (vairiñcam)of Brahmāब्रह्मा काआसनम् (āsanam)the seatआसनब्रह्म-आसनात् (brahma-āsanāt)from the seat of Brahmāब्रह्मा के आसन सेकोटि-युग्मम् (koṭi-yugmam)two croresदो करोड़पुरम् (puram)the cityपुरविष्णोः (viṣṇoḥ)of Viṣṇuविष्णु कानिरूपितम् (nirūpitam)is describedबताया गया है

Verse 156

१५६ ध्यानपूजाजपैर्विष्णोर्भक्ता गच्छन्ति तत्पदम् । वैष्णवात्सप्तकोटीभिर्भुवनं परमेशितुः ॥१५६॥

dhyānapūjājapairviṣṇorbhaktā gacchanti tatpadam | vaiṣṇavātsaptakoṭībhirbhuvanaṃ parameśituḥ ||

· हिन्दी

विष्णु के भक्त ध्यान, पूजा और जप से उस धाम को पहुँचते हैं। विष्णु के पुर से सात करोड़ पर परमेश्वर का भुवन है,

The devotees of Viṣṇu reach that abode through meditation, worship and mantra-repetition. Seven crores from the city of Viṣṇu is the world of the supreme Lord,

Word by wordपदार्थ

ध्यान-पूजा-जपैः (dhyāna-pūjā-japaiḥ)through meditation, worship and mantra-repetitionध्यान, पूजा और जप सेविष्णोः (viṣṇoḥ)of Viṣṇuविष्णु केभक्ताः (bhaktāḥ)devoteesभक्तगच्छन्ति (gacchanti)reachपहुँचते हैंतत्-पदम् (tat-padam)that abodeउस धाम कोवैष्णवात् (vaiṣṇavāt)from the city of Viṣṇuविष्णु के पुर सेसप्त-कोटीभिः (sapta-koṭībhiḥ)seven croresसात करोड़ परभुवनम् (bhuvanam)the worldभुवनपरमेशितुः (parameśituḥ)of the supreme Lordपरमेश्वर का

Verse 157

१५७ रुद्रस्य सृष्टिसंहारकर्तुर्ब्रह्माण्डवर्त्मनि । दीक्षाज्ञानविहीना ये लिङ्गाराधनतत्पराः ॥१५७॥

rudrasya sṛṣṭisaṃhārakarturbrahmāṇḍavartmani | dīkṣājñānavihīnā ye liṅgārādhanatatparāḥ ||

· हिन्दी

यानी रुद्र का, जो ब्रह्माण्ड के मार्ग में सृष्टि और संहार करते हैं। जो दीक्षा और ज्ञान से रहित हैं पर लिंग की पूजा में लगे हुए हैं,

of Rudra, who creates and dissolves within the range of the Egg of Brahmā. Those who are without initiation and knowledge but devoted to worship of the liṅga

Word by wordपदार्थ

रुद्रस्य (rudrasya)of Rudraरुद्र कासृष्टि-संहार-कर्तुः (sṛṣṭi-saṃhāra-kartuḥ)who creates and dissolvesजो सृष्टि और संहार करते हैंब्रह्माण्ड-वर्त्मनि (brahmāṇḍa-vartmani)within the range of the Egg of Brahmāब्रह्माण्ड के मार्ग मेंदीक्षा-ज्ञान-विहीनाः (dīkṣā-jñāna-vihīnāḥ)without initiation and knowledgeदीक्षा और ज्ञान से रहितये (ye)those whoजोलिङ्ग-आराधन-तत्पराः (liṅga-ārādhana-tatparāḥ)devoted to worship of the liṅgaलिंग की पूजा में लगे हुए

Verse 158

१५८ ते यान्त्यण्डान्तरे रौद्रं पुरं नाधः कदाचन । तत्स्थाः सर्वे शिवं यान्ति रुद्राः श्रीकण्ठदीक्षिताः ॥१५८॥

te yāntyaṇḍāntare raudraṃ puraṃ nādhaḥ kadācana | tatsthāḥ sarve śivaṃ yānti rudrāḥ śrīkaṇṭhadīkṣitāḥ ||

· हिन्दी

वे अण्ड के भीतर रुद्र के पुर को जाते हैं, कभी उससे नीचे नहीं। वहाँ रहने वाले सब रुद्र हैं, श्रीकण्ठ से दीक्षित, और वे आगे शिव को पहुँचते हैं।

go to the city of Rudra within the Egg, never to anything lower. All who live there are Rudras, initiated by Śrīkaṇṭha, and they go on to Śiva.

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेयान्ति (yānti)goजाते हैंअण्ड-अन्तरे (aṇḍa-antare)within the Eggअण्ड के भीतररौद्रम् (raudram)of Rudraरुद्र केपुरम् (puram)to the cityपुर को (na)neverनहींअधः (adhaḥ)lowerनीचेकदाचन (kadācana)at any timeकभीतत्-स्थाः (tat-sthāḥ)those who live thereवहाँ रहने वालेसर्वे (sarve)allसबशिवम् (śivam)to Śivaशिव कोयान्ति (yānti)goपहुँचते हैंरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्रश्रीकण्ठ-दीक्षिताः (śrīkaṇṭha-dīkṣitāḥ)initiated by Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठ से दीक्षित

Verse 159

१५९ अधिकारक्षये साकं रुद्रकन्यागणेन ते । पुरं पुरं च रुद्रोर्ध्वमुत्तरोत्तरवृद्धितः ॥१५९॥

adhikārakṣaye sākaṃ rudrakanyāgaṇena te | puraṃ puraṃ ca rudrordhvamuttarottaravṛddhitaḥ ||

· हिन्दी

अधिकार समाप्त होने पर वे रुद्र-कन्याओं के समूह के साथ रुद्र के पुर से ऊपर पुर दर पुर चढ़ते हैं, एक से बढ़कर एक।

When their term of office ends, they rise together with the host of Rudra-maidens, city after city above the city of Rudra, each higher than the last.

Word by wordपदार्थ

अधिकार-क्षये (adhikāra-kṣaye)when their term of office endsअधिकार समाप्त होने परसाकम् (sākam)together withसाथरुद्र-कन्या-गणेन (rudra-kanyā-gaṇena)the host of Rudra-maidensरुद्र-कन्याओं के समूह केते (te)theyवेपुरम् (puram)cityपुरपुरम् (puram)after cityदर पुर (ca)andऔररुद्र-ऊर्ध्वम् (rudra-ūrdhvam)above the city of Rudraरुद्र के पुर से ऊपरउत्तर-उत्तर-वृद्धितः (uttara-uttara-vṛddhitaḥ)each higher than the lastएक से बढ़कर एक

Verse 160

१६० ब्रह्माण्डाधश्च रुद्रोर्ध्वं दण्डपाणेः पुरं स च । शिवेच्छया दृणात्यण्डं मोक्षमार्गं करोति च ॥१६०॥

brahmāṇḍādhaśca rudrordhvaṃ daṇḍapāṇeḥ puraṃ sa ca | śivecchayā dṛṇātyaṇḍaṃ mokṣamārgaṃ karoti ca ||

· हिन्दी

ब्रह्माण्ड के खोल के नीचे और रुद्र के पुर से ऊपर दण्डपाणि का पुर है। वह शिव की इच्छा से अण्ड को तोड़ता है और मोक्ष का मार्ग बनाता है।

Below the shell of the Egg of Brahmā and above the city of Rudra is the city of Daṇḍapāṇi. By the will of Śiva he breaks open the Egg and makes the way to liberation.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्माण्ड-अधः (brahmāṇḍa-adhaḥ)below the shell of the Egg of Brahmāब्रह्माण्ड के खोल के नीचे (ca)andऔररुद्र-ऊर्ध्वम् (rudra-ūrdhvam)above the city of Rudraरुद्र के पुर से ऊपरदण्डपाणेः (daṇḍapāṇeḥ)of Daṇḍapāṇiदण्डपाणि कापुरम् (puram)the cityपुरसः (saḥ)heवह (ca)andऔरशिव-इच्छया (śiva-icchayā)by the will of Śivaशिव की इच्छा सेदृणाति (dṛṇāti)breaks openतोड़ता हैअण्डम् (aṇḍam)the Eggअण्ड कोमोक्ष-मार्गम् (mokṣa-mārgam)the way to liberationमोक्ष का मार्गकरोति (karoti)makesबनाता है (ca)andऔर

Verse 161

१६१ शर्वरुद्रौ भीमभवावुग्रो देवो महानथ । ईशान इति भूर्लोकात् सप्त लोकेश्वराः शिवाः ॥१६१॥

śarvarudrau bhīmabhavāvugro devo mahānatha | īśāna iti bhūrlokāt sapta lokeśvarāḥ śivāḥ ||

· हिन्दी

शर्व और रुद्र, भीम और भव, उग्र, महादेव, और फिर ईशान — ये भूर्लोक से लेकर सात लोकों के स्वामी हैं, और ये शिव के रूप हैं।

Śarva and Rudra, Bhīma and Bhava, Ugra, the god Mahādeva, and then Īśāna — these are the seven lords of the worlds, starting from the earth-world, and they are forms of Śiva.

Word by wordपदार्थ

शर्व-रुद्रौ (śarva-rudrau)Śarva and Rudraशर्व और रुद्रभीम-भवौ (bhīma-bhavau)Bhīma and Bhavaभीम और भवउग्रः (ugraḥ)Ugraउग्रदेवः (devaḥ)the godदेवमहान् (mahān)Mahādevaमहादेवअथ (atha)thenफिरईशानः (īśānaḥ)Īśānaईशानइति (iti)thusयेभूर्लोकात् (bhūrlokāt)starting from the earth-worldभूर्लोक से लेकरसप्त (sapta)sevenसातलोक-ईश्वराः (loka-īśvarāḥ)lords of the worldsलोकों के स्वामीशिवाः (śivāḥ)forms of Śivaशिव के रूप

Verse 162

१६२ स्थूलैर्विशेषैरारब्धाः सप्त लोकाः परे पुनः । सूक्ष्मैरिति गुरुश्चैव रुरौ सम्यङ्न्यरूपयत् ॥१६२॥

sthūlairviśeṣairārabdhāḥ sapta lokāḥ pare punaḥ | sūkṣmairiti guruścaiva rurau samyaṅnyarūpayat ||

· हिन्दी

ये सात लोक स्थूल विशेष तत्त्वों से बने हैं; पर ऊपर के लोक सूक्ष्म तत्त्वों से। गुरु ने रौरव पर अपनी रचना में यही ठीक से बताया है।

These seven worlds are built from the gross particular elements; the higher ones, however, from the subtle ones. This is what the teacher set out clearly in his work on the Raurava.

Word by wordपदार्थ

स्थूलैः (sthūlaiḥ)from the grossस्थूलविशेषैः (viśeṣaiḥ)particular elementsविशेष तत्त्वों सेआरब्धाः (ārabdhāḥ)are builtबने हैंसप्त (sapta)sevenसातलोकाः (lokāḥ)worldsलोकपरे (pare)the higher onesऊपर केपुनः (punaḥ)howeverपरसूक्ष्मैः (sūkṣmaiḥ)from the subtle onesसूक्ष्म तत्त्वों सेइति (iti)thusऐसागुरुः (guruḥ)the teacherगुरु ने (ca)andऔरएव (eva)indeedहीरुरौ (rurau)in the Rauravaरौरव मेंसम्यक् (samyak)clearlyठीक सेन्यरूपयत् (nyarūpayat)set outबताया

Verse 163

१६३ ये ब्रह्मणादिसर्गे स्वशरीरान्निर्मिताः प्रभूताख्याः । स्थूलाः पञ्च विशेषाः सप्तामी तन्मया लोकाः ॥१६३॥

ye brahmaṇādisarge svaśarīrānnirmitāḥ prabhūtākhyāḥ | sthūlāḥ pañca viśeṣāḥ saptāmī tanmayā lokāḥ ||

· हिन्दी

पाँच स्थूल विशेष तत्त्व, जिन्हें प्रभूत कहते हैं और जिन्हें ब्रह्मा ने पहली सृष्टि में अपने शरीर से बनाया — ये सात लोक उन्हीं से बने हैं।

The five gross particular elements, called the abundant ones, which Brahmā made out of his own body at the first creation — these seven worlds are made of them.

Word by wordपदार्थ

ये (ye)whichजोब्रह्मणा (brahmaṇā)by Brahmāब्रह्मा नेआदि-सर्गे (ādi-sarge)at the first creationपहली सृष्टि मेंस्व-शरीरात् (sva-śarīrāt)out of his own bodyअपने शरीर सेनिर्मिताः (nirmitāḥ)madeबनाएप्रभूत-आख्याः (prabhūta-ākhyāḥ)called the abundant onesप्रभूत नाम केस्थूलाः (sthūlāḥ)grossस्थूलपञ्च (pañca)fiveपाँचविशेषाः (viśeṣāḥ)particular elementsविशेष तत्त्वसप्त (sapta)sevenसातअमी (amī)theseयेतत्-मयाः (tat-mayāḥ)made of themउन्हीं से बनेलोकाः (lokāḥ)worldsलोक

Verse 164

१६४ परतो लिङ्गाधारैः सूक्ष्मैस्तन्मात्रजैर्महाभूतैः । लोकानामावरणैर्विष्टभ्य परस्परेण गन्धाद्यैः ॥१६४॥

parato liṅgādhāraiḥ sūkṣmaistanmātrajairmahābhūtaiḥ | lokānāmāvaraṇairviṣṭabhya paraspareṇa gandhādyaiḥ ||

· हिन्दी

उसके आगे लोक सूक्ष्म महाभूतों से बने हैं — गन्ध आदि, जो तन्मात्राओं से उत्पन्न हैं और सूक्ष्म शरीर का आधार बनते हैं — जो लोकों के आवरण बनकर एक-दूसरे को थामे रहते हैं।

Beyond that, the worlds are formed by the subtle great elements — smell and the rest, born from the tanmātras, which support the subtle body — serving as the coverings of the worlds and holding one another firm.

Word by wordपदार्थ

परतः (parataḥ)beyond thatउसके आगेलिङ्ग-आधारैः (liṅga-ādhāraiḥ)that support the subtle bodyसूक्ष्म शरीर का आधार बनने वालेसूक्ष्मैः (sūkṣmaiḥ)subtleसूक्ष्मतन्मात्र-जैः (tanmātra-jaiḥ)born from the tanmātrasतन्मात्राओं से उत्पन्नमहाभूतैः (mahābhūtaiḥ)great elementsमहाभूतों सेलोकानाम् (lokānām)of the worldsलोकों केआवरणैः (āvaraṇaiḥ)as coveringsआवरणों सेविष्टभ्य (viṣṭabhya)holding firmथामकरपरस्परेण (paraspareṇa)one anotherएक-दूसरे कोगन्ध-आद्यैः (gandha-ādyaiḥ)smell and the restगन्ध आदि से

Verse 165

१६५ कालाग्नेर्दण्डपाण्यन्तमष्टानवतिकोटयः । अत ऊर्ध्वं कटाहोऽण्डे स घनः कोटियोजनम् ॥१६५॥

kālāgnerdaṇḍapāṇyantamaṣṭānavatikoṭayaḥ | ata ūrdhvaṃ kaṭāho'ṇḍe sa ghanaḥ koṭiyojanam ||

· हिन्दी

कालाग्नि से दण्डपाणि तक अट्ठानवे करोड़ योजन है। इससे ऊपर अण्ड का कटाह, यानी खोल है; वह एक करोड़ योजन मोटा है।

From Kālāgni up to Daṇḍapāṇi is ninety-eight crores of yojanas. Above here is the shell of the Egg; it is a crore of yojanas thick.

Word by wordपदार्थ

कालाग्नेः (kālāgneḥ)from Kālāgniकालाग्नि सेदण्डपाणि-अन्तम् (daṇḍapāṇi-antam)up to Daṇḍapāṇiदण्डपाणि तकअष्टानवति-कोटयः (aṣṭānavati-koṭayaḥ)ninety-eight crores of yojanasअट्ठानवे करोड़ योजनअतः (ataḥ)from hereइससेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरकटाहः (kaṭāhaḥ)the shellकटाहअण्डे (aṇḍe)of the Eggअण्ड कासः (saḥ)itवहघनः (ghanaḥ)thickमोटाकोटि-योजनम् (koṭi-yojanam)a crore of yojanasएक करोड़ योजन

Verse 166

१६६ पञ्चाशत्कोटयश्चोर्ध्वं भूपृष्ठादधरं तथा । एवं कोटिशतं भूः स्यात् सौवर्णस्तण्डुलस्ततः ॥१६६॥

pañcāśatkoṭayaścordhvaṃ bhūpṛṣṭhādadharaṃ tathā | evaṃ koṭiśataṃ bhūḥ syāt sauvarṇastaṇḍulastataḥ ||

· हिन्दी

पृथ्वी की सतह से पचास करोड़ योजन ऊपर और उतना ही नीचे है। इस तरह पूरी भू सौ करोड़ की है। उसके बाद सोने का तण्डुल, यानी चावल का दाना है।

Fifty crores of yojanas lie above the surface of the earth and likewise fifty below. Thus the whole earth-egg is a hundred crores. After that is the golden Taṇḍula, the rice-grain.

Word by wordपदार्थ

पञ्चाशत्-कोटयः (pañcāśat-koṭayaḥ)fifty croresपचास करोड़ (ca)andऔरऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरभू-पृष्ठात् (bhū-pṛṣṭhāt)from the surface of the earthपृथ्वी की सतह सेअधरम् (adharam)belowनीचेतथा (tathā)likewiseउतना हीएवम् (evam)thusइस तरहकोटि-शतम् (koṭi-śatam)a hundred croresसौ करोड़भूः (bhūḥ)the earth-eggभूस्यात् (syāt)isहैसौवर्णः (sauvarṇaḥ)goldenसोने कातण्डुलः (taṇḍulaḥ)the rice-grainतण्डुल, चावल का दानाततः (tataḥ)after thatउसके बाद

Verse 167

१६७ शतरुद्रावधिर्हुंफट् भेदयेत्तत्तु दुःशमम् । प्रतिदिक्कं दश दशेत्येवं रुद्रशतं बहिः ॥१६७॥

śatarudrāvadhirhuṃphaṭ bhedayettattu duḥśamam | pratidikkaṃ daśa daśetyevaṃ rudraśataṃ bahiḥ ||

· हिन्दी

वह सौ रुद्रों तक फैला है और उसे पार करना कठिन है; केवल हुं फट् मन्त्र उसे भेद सकता है। बाहर सौ रुद्र हैं, दसों दिशाओं में दस-दस।

It reaches up to the hundred Rudras and is hard to overcome; only the mantra huṃ phaṭ can pierce it. Outside are the hundred Rudras, ten in each of the ten directions.

Word by wordपदार्थ

शत-रुद्र-अवधिः (śata-rudra-avadhiḥ)reaching up to the hundred Rudrasसौ रुद्रों तक फैलाहुंफट् (huṃphaṭ)the mantra huṃ phaṭहुं फट् मन्त्रभेदयेत् (bhedayet)can pierceभेद सकता हैतत् (tat)itउसेतु (tu)butपरदुःशमम् (duḥśamam)hard to overcomeकठिनप्रतिदिक्कम् (pratidikkam)in each directionहर दिशा मेंदश (daśa)tenदसदश (daśa)tenदसइति (iti)thusइस तरहएवम् (evam)soऐसेरुद्र-शतम् (rudra-śatam)a hundred Rudrasसौ रुद्रबहिः (bahiḥ)outsideबाहर

Verse 168

१६८ ब्रह्माण्डाधारकं तच्च स्वप्रभावेण सर्वतः । अण्डस्वरूपं गुरुभिश्चोक्तं श्रीरौरवादिषु ॥१६८॥

brahmāṇḍādhārakaṃ tacca svaprabhāveṇa sarvataḥ | aṇḍasvarūpaṃ gurubhiścoktaṃ śrīrauravādiṣu ||

· हिन्दी

वह रुद्र-समूह अपनी शक्ति से ब्रह्माण्ड को सब ओर से थामे रखता है। अण्ड का स्वरूप क्या है, यह गुरुओं ने श्रीरौरव आदि शास्त्रों में बताया है:

That host of Rudras holds up the Egg of Brahmā on every side by its own power. What an Egg really is has been stated by the teachers in the Raurava and other scriptures:

Word by wordपदार्थ

ब्रह्माण्ड-आधारकम् (brahmāṇḍa-ādhārakam)holds up the Egg of Brahmāब्रह्माण्ड को थामे रखता हैतत् (tat)that hostवह (ca)andऔरस्व-प्रभावेण (sva-prabhāveṇa)by its own powerअपनी शक्ति सेसर्वतः (sarvataḥ)on every sideसब ओर सेअण्ड-स्वरूपम् (aṇḍa-svarūpam)what an Egg really isअण्ड का स्वरूपगुरुभिः (gurubhiḥ)by the teachersगुरुओं ने (ca)andऔरउक्तम् (uktam)has been statedबताया हैश्री-रौरव-आदिषु (śrī-raurava-ādiṣu)in the Raurava and other scripturesश्रीरौरव आदि में

Verse 169

१६९ व्यक्तेरभिमुखीभूतः प्रच्युतः शक्तिरूपतः । आवापवाननिर्भक्तो वस्तुपिण्डोऽण्ड उच्यते ॥१६९॥

vyakterabhimukhībhūtaḥ pracyutaḥ śaktirūpataḥ | āvāpavānanirbhakto vastupiṇḍo'ṇḍa ucyate ||

· हिन्दी

"वस्तुओं का वह पिण्ड अण्ड कहलाता है जो शक्ति के रूप से गिरकर प्रकट होने की ओर मुड़ा हो, जिसमें चीज़ें भरी हों, और जो बिखरा हुआ न हो।"

"A lump of things is called an Egg when it has fallen away from the state of pure power and turned towards manifestation, when it contains things placed within it, and when it is not split apart."

Word by wordपदार्थ

व्यक्तेः (vyakteḥ)towards manifestationप्रकट होने की ओरअभिमुखी-भूतः (abhimukhī-bhūtaḥ)turnedमुड़ा हुआप्रच्युतः (pracyutaḥ)fallen awayगिरा हुआशक्ति-रूपतः (śakti-rūpataḥ)from the state of pure powerशक्ति के रूप सेआवापवान् (āvāpavān)containing things placed within itजिसमें चीज़ें भरी होंअनिर्भक्तः (anirbhaktaḥ)not split apartबिखरा हुआ नहींवस्तु-पिण्डः (vastu-piṇḍaḥ)a lump of thingsवस्तुओं का पिण्डअण्डः (aṇḍaḥ)an Eggअण्डउच्यते (ucyate)is calledकहलाता है

Verse 170

१७० तमोलेशानुविद्धस्य कपालं सत्त्वमुत्तरम् । रजोऽनुविद्धं निर्मृष्टं सत्त्वमस्याधरं तमः ॥१७०॥

tamoleśānuviddhasya kapālaṃ sattvamuttaram | rajo'nuviddhaṃ nirmṛṣṭaṃ sattvamasyādharaṃ tamaḥ ||

· हिन्दी

अण्ड का ऊपर का कपाल सत्त्व है, जो तमस के अंश से छुआ हुआ है। इसका नीचे का आधा तमस है, जो रजस से मिला हुआ है और जिससे सत्त्व पोंछ दिया गया है।

The upper shell-half of the Egg is sattva touched by a trace of tamas. Its lower half is tamas mixed with rajas, wiped clean of sattva.

Word by wordपदार्थ

तमः-लेश-अनुविद्धस्य (tamaḥ-leśa-anuviddhasya)of the Egg touched by a trace of tamasतमस के अंश से छुए हुए अण्ड काकपालम् (kapālam)the shell-halfकपालसत्त्वम् (sattvam)is sattvaसत्त्व हैउत्तरम् (uttaram)upperऊपर कारजः-अनुविद्धम् (rajaḥ-anuviddham)mixed with rajasरजस से मिला हुआनिर्मृष्टम् (nirmṛṣṭam)wiped clean ofजिससे पोंछ दिया गया हैसत्त्वम् (sattvam)sattvaसत्त्वअस्य (asya)itsइसकाअधरम् (adharam)lower halfनीचे का आधातमः (tamaḥ)is tamasतमस है

Verse 171

१७१ वस्तुपिण्ड इति प्रोक्तं शिवशक्तिसमूहभाक् । अण्डः स्यादिति तद्व्यक्तौ संमुखीभाव उच्यते ॥१७१॥

vastupiṇḍa iti proktaṃ śivaśaktisamūhabhāk | aṇḍaḥ syāditi tadvyaktau saṃmukhībhāva ucyate ||

· हिन्दी

"वस्तुओं का पिण्ड" यह पद इसलिए कहा गया, क्योंकि नहीं तो शिव और उनकी शक्तियों का समूह भी अण्ड कहलाता। इसीलिए "उसके प्रकट होने की ओर मुड़ा होना" कहा जाता है।

The phrase "a lump of things" was said because otherwise a mere group of Śiva and his powers might also be called an Egg. For the same reason "being turned towards its manifestation" is stated.

Word by wordपदार्थ

वस्तु-पिण्डः (vastu-piṇḍaḥ)a lump of thingsवस्तुओं का पिण्डइति (iti)the phraseयह पदप्रोक्तम् (proktam)was saidकहा गयाशिव-शक्ति-समूह-भाक् (śiva-śakti-samūha-bhāk)because a mere group of Śiva and his powers would also share the nameक्योंकि शिव और उनकी शक्तियों का समूह भी यह नाम पा सकता थाअण्डः (aṇḍaḥ)an Eggअण्डस्यात् (syāt)might be calledकहलाताइति (iti)soइसलिएतद्-व्यक्तौ (tad-vyaktau)towards its manifestationउसके प्रकट होने की ओरसंमुखी-भावः (saṃmukhī-bhāvaḥ)being turnedमुड़ा होनाउच्यते (ucyate)is statedकहा जाता है

Verse 172

१७२ तथापि शिवमग्नानां शक्तीनामण्डता भवेत् । तदर्थं वाक्यमपरं ता हि न च्युतशक्तितः ॥१७२॥

tathāpi śivamagnānāṃ śaktīnāmaṇḍatā bhavet | tadarthaṃ vākyamaparaṃ tā hi na cyutaśaktitaḥ ||

· हिन्दी

फिर भी शिव में डूबी हुई शक्तियों का अण्ड होना हो जाता। उसे हटाने के लिए अगला वाक्य है, "शक्ति के रूप से गिरा हुआ" — क्योंकि वे शक्तियाँ शक्ति के रूप से गिरी हुई नहीं हैं।

Even so, the powers merged in Śiva would count as an Egg. To rule that out there is the further phrase, "fallen away from the state of pure power" — for those powers have not fallen from the state of power.

Word by wordपदार्थ

तथापि (tathāpi)even soफिर भीशिव-मग्नानाम् (śiva-magnānām)merged in Śivaशिव में डूबी हुईशक्तीनाम् (śaktīnām)of the powersशक्तियों काअण्डता (aṇḍatā)being an Eggअण्ड होनाभवेत् (bhavet)would followहो जातातद्-अर्थम् (tad-artham)to rule that outउसे हटाने के लिएवाक्यम् (vākyam)the phraseवाक्यअपरम् (aparam)the furtherअगलाताः (tāḥ)theyवेहि (hi)forक्योंकि (na)notनहींच्युत-शक्तितः (cyuta-śaktitaḥ)fallen from the state of powerशक्ति के रूप से गिरी हुई

Verse 173

१७३ तन्वक्षादौ मा प्रसाङ्क्षीदण्डतेति पदान्तरम् । तन्वक्षादिषु नैवास्ते कस्याप्यावापनं यतः ॥१७३॥

tanvakṣādau mā prasāṅkṣīdaṇḍateti padāntaram | tanvakṣādiṣu naivāste kasyāpyāvāpanaṃ yataḥ ||

· हिन्दी

अण्ड होना शरीर, इन्द्रिय आदि पर लागू न हो जाए, इसलिए अगला पद है, "जिसमें चीज़ें भरी हों" — क्योंकि शरीर, इन्द्रिय आदि में किसी का भी भीतर रखा जाना बिल्कुल नहीं है।

So that being an Egg should not apply to a body, a sense-organ and the like, there is the next phrase, "containing things placed within it" — because in a body, a sense-organ and the like, nothing at all is placed within.

Word by wordपदार्थ

तनु-अक्ष-आदौ (tanu-akṣa-ādau)to a body, a sense-organ and the likeशरीर, इन्द्रिय आदि परमा (mā)notप्रसाङ्क्षीत् (prasāṅkṣīt)should applyलागू हो जाएअण्डता (aṇḍatā)being an Eggअण्ड होनाइति (iti)soइसलिएपद-अन्तरम् (pada-antaram)the next phraseअगला पदतनु-अक्ष-आदिषु (tanu-akṣa-ādiṣu)in a body, a sense-organ and the likeशरीर, इन्द्रिय आदि में (na)notनहींएव (eva)at allबिल्कुलआस्ते (āste)there isहैकस्य (kasya)of anythingकिसी काअपि (api)at allभीआवापनम् (āvāpanam)placing withinभीतर रखा जानायतः (yataḥ)becauseक्योंकि

Verse 174

१७४ तन्वक्षसमुदायत्वे कथमेकत्वमित्यतः । अनिर्भक्त इति प्रोक्तं साजात्यपरिदर्शकम् ॥१७४॥

tanvakṣasamudāyatve kathamekatvamityataḥ | anirbhakta iti proktaṃ sājātyaparidarśakam ||

· हिन्दी

अगर वह शरीरों और इन्द्रियों का समूह है, तो उसमें एकता कैसे? इसका उत्तर देने के लिए "बिखरा हुआ नहीं" यह पद कहा गया, जो दिखाता है कि वे सब एक ही जाति के हैं।

If it is a collection of bodies and sense-organs, how can it be one? To answer this, the phrase "not split apart" was said, showing that they are all of one kind.

Word by wordपदार्थ

तनु-अक्ष-समुदायत्वे (tanu-akṣa-samudāyatve)if it is a collection of bodies and sense-organsशरीरों और इन्द्रियों का समूह होने परकथम् (katham)howकैसेएकत्वम् (ekatvam)onenessएकताइति (iti)this questionयह प्रश्नअतः (ataḥ)to answer itइसलिएअनिर्भक्तः (anirbhaktaḥ)not split apartबिखरा हुआ नहींइति (iti)the phraseयह पदप्रोक्तम् (proktam)was saidकहा गयासाजात्य-परिदर्शकम् (sājātya-paridarśakam)showing that they are of one kindजो दिखाता है कि वे एक ही जाति के हैं

Verse 175

१७५ विनापि वस्तुपिण्डाख्यपदेनैकैकशो भवेत् । तत्त्वेष्वण्डस्वभावत्वं नन्वेवमपि किं न तत् ॥१७५॥

vināpi vastupiṇḍākhyapadenaikaikaśo bhavet | tattveṣvaṇḍasvabhāvatvaṃ nanvevamapi kiṃ na tat ||

· हिन्दी

"वस्तुओं का पिण्ड" इस पद के बिना एक-एक तत्त्व में अण्ड का स्वभाव हो जाता। पर कोई पूछे, ऐसे भी वह क्यों नहीं

Without the phrase "a lump of things", each category one by one would have the nature of an Egg. But surely, someone objects, even this way why does that not

Word by wordपदार्थ

विना (vinā)withoutबिनाअपि (api)evenभीवस्तु-पिण्ड-आख्य-पदेन (vastu-piṇḍa-ākhya-padena)the phrase "a lump of things""वस्तुओं का पिण्ड" इस पद केएकैकशः (ekaikaśaḥ)one by oneएक-एक करकेभवेत् (bhavet)would resultहो जातातत्त्वेषु (tattveṣu)for the categoriesतत्त्वों मेंअण्ड-स्वभावत्वम् (aṇḍa-svabhāvatvam)the nature of an Eggअण्ड का स्वभावननु (nanu)but surelyपरएवम् (evam)this wayऐसेअपि (api)evenभीकिम् (kim)whyक्यों (na)notनहींतत् (tat)thatवह

Verse 176

१७६ गुणतन्मात्रभूतौघमये तत्त्वे प्रसज्यते । उच्यते वस्तुशब्देन तन्वक्षभुवनात्मकम् ॥१७६॥

guṇatanmātrabhūtaughamaye tattve prasajyate | ucyate vastuśabdena tanvakṣabhuvanātmakam ||

· हिन्दी

गुणों, तन्मात्राओं या भूतों के ढेर से बने तत्त्व पर लागू होता? उत्तर है: "वस्तु" शब्द से वह कहा गया है जो शरीर, इन्द्रिय और भुवन रूप है।

apply to a category made up of a mass of guṇas, tanmātras or elements? The answer is: the word "things" means what consists of bodies, sense-organs and worlds.

Word by wordपदार्थ

गुण-तन्मात्र-भूत-ओघ-मये (guṇa-tanmātra-bhūta-ogha-maye)made up of a mass of guṇas, tanmātras or elementsगुणों, तन्मात्राओं या भूतों के ढेर से बनेतत्त्वे (tattve)to a categoryतत्त्व परप्रसज्यते (prasajyate)applyलागू होताउच्यते (ucyate)the answer isउत्तर हैवस्तु-शब्देन (vastu-śabdena)by the word "things""वस्तु" शब्द सेतनु-अक्ष-भुवन-आत्मकम् (tanu-akṣa-bhuvana-ātmakam)what consists of bodies, sense-organs and worldsजो शरीर, इन्द्रिय और भुवन रूप है

Verse 177

१७७ रूपमुक्तं यतस्तेन तत्समूहोऽण्ड उच्यते । भवेच्च तत्समूहत्वं पत्युर्विश्ववपुर्भृतः ॥१७७॥

rūpamuktaṃ yatastena tatsamūho'ṇḍa ucyate | bhavecca tatsamūhatvaṃ patyurviśvavapurbhṛtaḥ ||

· हिन्दी

क्योंकि वही रूप कहा गया है, इसलिए उनका समूह अण्ड कहलाता है। पर ऐसा समूह होना उन प्रभु में भी हो जाता जो विश्व को अपना शरीर बनाए हुए हैं।

Since that is the form stated, the collection of these is called an Egg. But being such a collection would also belong to the Lord, who bears the universe as his body.

Word by wordपदार्थ

रूपम् (rūpam)formरूपउक्तम् (uktam)has been statedकहा गया हैयतः (yataḥ)sinceक्योंकितेन (tena)thereforeइसलिएतत्-समूहः (tat-samūhaḥ)the collection of theseउनका समूहअण्डः (aṇḍaḥ)an Eggअण्डउच्यते (ucyate)is calledकहलाता हैभवेत् (bhavet)would belongहो जाता (ca)butपरतत्-समूहत्वम् (tat-samūhatvam)being such a collectionऐसा समूह होनापत्युः (patyuḥ)to the Lordप्रभु मेंविश्व-वपुः-भृतः (viśva-vapuḥ-bhṛtaḥ)who bears the universe as his bodyजो विश्व को अपना शरीर बनाए हुए हैं

Verse 178

१७८ तदर्थं भेदकान्यन्यान्युपात्तानीति दर्शितम् । तावन्मात्रास्ववस्थासु मायाधीनेऽध्वमण्डले ॥१७८॥

tadarthaṃ bhedakānyanyānyupāttānīti darśitam | tāvanmātrāsvavasthāsu māyādhīne'dhvamaṇḍale ||

· हिन्दी

यह दिखाया गया है कि उसे हटाने के लिए दूसरे भेद करने वाले पद रखे गए। माया के अधीन अध्व-मण्डल में, उन अवस्थाओं में जो बस उतनी ही हैं — शरीर, इन्द्रिय और भुवन —

It has been shown that the other distinguishing marks were included to rule that out. In the circle of the path under the sway of māyā, in states which are just that much — bodies, senses and worlds —

Word by wordपदार्थ

तद्-अर्थम् (tad-artham)to rule that outउसे हटाने के लिएभेदकानि (bhedakāni)distinguishing marksभेद करने वाले पदअन्यानि (anyāni)the otherदूसरेउपात्तानि (upāttāni)were includedरखे गएइति (iti)thisयहदर्शितम् (darśitam)has been shownदिखाया गया हैतावत्-मात्रासु (tāvat-mātrāsu)which are just that muchजो बस उतनी ही हैंअवस्थासु (avasthāsu)in the statesअवस्थाओं मेंमाया-अधीने (māyā-adhīne)under the sway of māyāमाया के अधीनअध्व-मण्डले (adhva-maṇḍale)in the circle of the pathअध्व-मण्डल में

Verse 179

१७९ मा भूदण्डत्वमित्याहुरन्ये भेदकयोजनम् । इत्थमुक्तविरिञ्चाण्डभृतो रुद्राः शतं हि यत् ॥१७९॥

mā bhūdaṇḍatvamityāhuranye bhedakayojanam | itthamuktaviriñcāṇḍabhṛto rudrāḥ śataṃ hi yat ||

· हिन्दी

अण्ड होना न हो जाए — दूसरे कहते हैं कि भेद करने वाले पदों का प्रयोग इसीलिए है। अब वे सौ रुद्र, जो इस तरह बताए गए ब्रह्माण्ड को थामे हैं:

let there not be the status of an Egg — that, others explain, is the purpose of the distinguishing marks. Now, the hundred Rudras who hold up the Egg of Brahmā just described:

Word by wordपदार्थ

मा (mā)notभूत् (bhūt)let there beहोअण्डत्वम् (aṇḍatvam)the status of an Eggअण्ड होनाइति (iti)soऐसाआहुः (āhuḥ)they explainकहते हैंअन्ये (anye)othersदूसरेभेदक-योजनम् (bhedaka-yojanam)the use of the distinguishing marksभेद करने वाले पदों का प्रयोगइत्थम् (ittham)thusइस तरहउक्त-विरिञ्च-अण्ड-भृतः (ukta-viriñca-aṇḍa-bhṛtaḥ)who hold up the Egg of Brahmā just describedजो ऊपर बताए ब्रह्माण्ड को थामे हैंरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रशतम् (śatam)a hundredसौहि (hi)indeedहीयत् (yat)whichजो

Verse 180

१८० तेषां स्वे पतयो रुद्रा एकादश महार्चिषः । अनन्तोऽथ कपाल्याग्निर्यमनैर्ऋतकौ बलः ॥१८०॥

teṣāṃ sve patayo rudrā ekādaśa mahārciṣaḥ | ananto'tha kapālyāgniryamanairṛtakau balaḥ ||

· हिन्दी

उनके अपने स्वामी हैं, महान तेज वाले ग्यारह रुद्र: अनन्त, फिर कपाली, अग्नि, यम और नैर्ऋत, बल,

they have their own lords, eleven Rudras of great radiance: Ananta, then Kapālī, Agni, Yama and Nairṛta, Bala,

Word by wordपदार्थ

तेषाम् (teṣām)of themउनकेस्वे (sve)their ownअपनेपतयः (patayaḥ)lordsस्वामीरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रएकादश (ekādaśa)elevenग्यारहमहा-अर्चिषः (mahā-arciṣaḥ)of great radianceमहान तेज वालेअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तअथ (atha)thenफिरकपाली (kapālī)Kapālīकपालीअग्निः (agniḥ)Agniअग्नियम-नैर्ऋतकौ (yama-nairṛtakau)Yama and Nairṛtaयम और नैर्ऋतबलः (balaḥ)Balaबल

Verse 181

१८१ शीघ्रो निधीशो विद्येशः शम्भुः सवीरभद्रकः । मधु मधुकृतः कदम्बं केसरजालानि यद्वदावृणते ॥१८१॥

śīghro nidhīśo vidyeśaḥ śambhuḥ savīrabhadrakaḥ | madhu madhukṛtaḥ kadambaṃ kesarajālāni yadvadāvṛṇate ||

· हिन्दी

शीघ्र, निधीश, विद्येश, शम्भु और वीरभद्रक — इनसे ग्यारह पूरे होते हैं। अब, जैसे मधुमक्खियाँ शहद के लिए कदम्ब के फूल और उसके केसर-गुच्छों को चारों ओर से घेर लेती हैं —

Śīghra, Nidhīśa, Vidyeśa, Śambhu, together with Vīrabhadraka — these complete the eleven. Now, just as bees cover a kadamba flower and its clusters of filaments all around for its honey —

Word by wordपदार्थ

शीघ्रः (śīghraḥ)Śīghraशीघ्रनिधीशः (nidhīśaḥ)Nidhīśaनिधीशविद्येशः (vidyeśaḥ)Vidyeśaविद्येशशम्भुः (śambhuḥ)Śambhuशम्भुस-वीरभद्रकः (sa-vīrabhadrakaḥ)together with Vīrabhadrakaवीरभद्रक के साथमधु (madhu)honeyशहदमधुकृतः (madhukṛtaḥ)beesमधुमक्खियाँकदम्बम् (kadambam)a kadamba flowerकदम्ब के फूल कोकेसर-जालानि (kesara-jālāni)its clusters of filamentsउसके केसर-गुच्छेयद्वत् (yadvat)just asजैसेआवृणते (āvṛṇate)cover all aroundचारों ओर से घेर लेती हैं

Verse 182

१८२ तद्वत्ते शिवरुद्रा ब्रह्माण्डमसंख्यपरिवाराः । शराष्टनियुतं कोटिरित्येषां सन्निवेशनम् ॥१८२॥

tadvatte śivarudrā brahmāṇḍamasaṃkhyaparivārāḥ | śarāṣṭaniyutaṃ koṭirityeṣāṃ sanniveśanam ||

· हिन्दी

— उसी तरह ये शिवरुद्र, अपने असंख्य परिवार के साथ, ब्रह्माण्ड को घेरे रहते हैं। इनका विन्यास यह है: इनकी संख्या एक करोड़ और पचासी नियुत है।

— in the same way these Śiva-Rudras, with their countless attendants, surround the Egg of Brahmā. Their arrangement is this: they number a crore and eighty-five niyutas.

Word by wordपदार्थ

तद्वत् (tadvat)in the same wayउसी तरहते (te)theseयेशिव-रुद्राः (śiva-rudrāḥ)Śiva-Rudrasशिवरुद्रब्रह्माण्डम् (brahmāṇḍam)the Egg of Brahmāब्रह्माण्ड कोअसंख्य-परिवाराः (asaṃkhya-parivārāḥ)with countless attendantsअसंख्य परिवार वालेशर-अष्ट-नियुतम् (śara-aṣṭa-niyutam)eighty-five niyutasपचासी नियुतकोटिः (koṭiḥ)and a croreऔर एक करोड़इति (iti)thusइस प्रकारएषाम् (eṣām)of theseइनकासन्निवेशनम् (sanniveśanam)the arrangementविन्यास

Verse 183

१८३ श्रीकण्ठाधिष्ठितास्ते च सृजन्ति संहरन्ति च । ईश्वरत्वं दिविषदामिति रौरववार्तिके ॥१८३॥

śrīkaṇṭhādhiṣṭhitāste ca sṛjanti saṃharanti ca | īśvaratvaṃ diviṣadāmiti rauravavārtike ||

· हिन्दी

श्रीकण्ठ के अधीन रहकर वे सृष्टि करते हैं और संहार करते हैं; यही स्वर्ग में रहने वाले देवताओं का ईश्वरपन है। ऐसा रौरववार्तिक में कहा है।

Governed by Śrīkaṇṭha, they create and they dissolve; this is the lordship of the gods who dwell in heaven. So it is said in the Raurava-vārtika.

Word by wordपदार्थ

श्रीकण्ठ-अधिष्ठिताः (śrīkaṇṭha-adhiṣṭhitāḥ)governed by Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठ के अधीनते (te)theyवे (ca)andऔरसृजन्ति (sṛjanti)createसृष्टि करते हैंसंहरन्ति (saṃharanti)dissolveसंहार करते हैं (ca)andऔरईश्वरत्वम् (īśvaratvam)lordshipईश्वरपनदिविषदाम् (diviṣadām)of the gods who dwell in heavenस्वर्ग में रहने वाले देवताओं काइति (iti)so it is saidऐसा कहा हैरौरव-वार्तिके (raurava-vārtike)in the Raurava-vārtikaरौरववार्तिक में

Verse 184

१८४ सिद्धातन्त्रे तु हेमाण्डाच्छतकोटेर्बहिः शतम् । अण्डानां क्रमशो द्विद्विगुणं रूप्यादियोजितम् ॥१८४॥

siddhātantre tu hemāṇḍācchatakoṭerbahiḥ śatam | aṇḍānāṃ kramaśo dvidviguṇaṃ rūpyādiyojitam ||

· हिन्दी

पर सिद्धातन्त्र में कहा है कि सौ करोड़ चौड़े सोने के अण्ड के बाहर एक के बाद एक सौ और अण्ड हैं, हर एक पिछले से दुगुना, और चाँदी आदि धातुओं से बने हुए।

But in the Siddhā-tantra it is said that beyond the golden Egg, which is a hundred crore wide, there lie a hundred more Eggs, one after another, each twice the size of the last, and made of silver and other metals.

Word by wordपदार्थ

सिद्धातन्त्रे (siddhātantre)in the Siddhā-tantraसिद्धातन्त्र मेंतु (tu)butपरहेम-अण्डात् (hema-aṇḍāt)beyond the golden Eggसोने के अण्ड सेशत-कोटेः (śata-koṭeḥ)a hundred crore wideसौ करोड़ वालेबहिः (bahiḥ)outsideबाहरशतम् (śatam)a hundredसौअण्डानाम् (aṇḍānām)of Eggsअण्डों कीक्रमशः (kramaśaḥ)one after anotherएक के बाद एकद्वि-द्वि-गुणम् (dvi-dvi-guṇam)each twice the lastहर एक पिछले से दुगुनारूप्य-आदि-योजितम् (rūpya-ādi-yojitam)made of silver and other metalsचाँदी आदि से बने

Verse 185

१८५ तेषु क्रमेण ब्रह्माणः संस्युर्द्विगुणजीविताः । क्षीयन्ते क्रमशस्ते च तदन्ते तत्त्वमम्मयम् ॥१८५॥

teṣu krameṇa brahmāṇaḥ saṃsyurdviguṇajīvitāḥ | kṣīyante kramaśaste ca tadante tattvamammayam ||

· हिन्दी

उन अण्डों में क्रम से ब्रह्मा होते हैं, हर एक की आयु पिछले से दुगुनी; और वे एक-एक करके समाप्त हो जाते हैं। उनके अन्त में जल-तत्त्व है।

In those Eggs there are Brahmās, in order, each living twice as long as the one before; and they pass away one by one. Beyond them lies the principle of water.

Word by wordपदार्थ

तेषु (teṣu)in thoseउनमेंक्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेब्रह्माणः (brahmāṇaḥ)Brahmāsब्रह्मासंस्युः (saṃsyuḥ)there areहोते हैंद्विगुण-जीविताः (dviguṇa-jīvitāḥ)each living twice as longहर एक की आयु दुगुनीक्षीयन्ते (kṣīyante)they pass awayसमाप्त हो जाते हैंक्रमशः (kramaśaḥ)one by oneएक-एक करकेते (te)theyवे (ca)andऔरतद्-अन्ते (tad-ante)beyond themउनके अन्त मेंतत्त्वम् (tattvam)the principleतत्त्वअप्-मयम् (ap-mayam)of waterजल का

Verse 186

१८६ धरातोऽत्र जलादि स्यादुत्तरोत्तरतः क्रमात् । दशधाहङ्कृतान्तं धीस्तस्याः स्याच्छतधा ततः ॥१८६॥

dharāto'tra jalādi syāduttarottarataḥ kramāt | daśadhāhaṅkṛtāntaṃ dhīstasyāḥ syācchatadhā tataḥ ||

· हिन्दी

यहाँ पृथ्वी से शुरू करके जल आदि क्रम से ऊपर-ऊपर आते हैं, हर एक पिछले से दस गुना बड़ा, अहंकार तक। फिर बुद्धि उससे सौ गुना बड़ी है।

Here, starting from earth, water and the rest come in order, each one above the last and ten times larger, up to the ego. Then the intellect is a hundred times larger than that.

Word by wordपदार्थ

धरातः (dharātaḥ)than earthपृथ्वी सेअत्र (atra)hereयहाँजल-आदि (jala-ādi)water and the restजल आदिस्यात् (syāt)isहैउत्तर-उत्तरतः (uttara-uttarataḥ)each one above the lastऊपर-ऊपरक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेदशधा (daśadhā)ten times largerदस गुना बड़ाअहङ्कृत-अन्तम् (ahaṅkṛta-antam)up to the egoअहंकार तकधीः (dhīḥ)the intellectबुद्धितस्याः (tasyāḥ)than thatउससेस्यात् (syāt)isहैशतधा (śatadhā)a hundred times largerसौ गुना बड़ीततः (tataḥ)thenफिर

Verse 187

१८७ सहस्रधा व्यक्तमतः पौंस्नं दशसहस्रधा । नियतिर्लक्षधा तस्मात्तस्यास्तु दशलक्षधा ॥१८७॥

sahasradhā vyaktamataḥ pauṃsnaṃ daśasahasradhā | niyatirlakṣadhā tasmāttasyāstu daśalakṣadhā ||

· हिन्दी

व्यक्त, यानी प्रकृति, इससे हज़ार गुना बड़ा है; पुरुष का स्तर दस हज़ार गुना बड़ा; नियति उससे लाख गुना बड़ी; और नियति से दस लाख गुना बड़े —

The manifest, primal matter, is a thousand times larger than this; the level of the soul is ten thousand times larger; niyati, necessity, is a lakh times larger than that; and, ten lakh times larger than niyati —

Word by wordपदार्थ

सहस्रधा (sahasradhā)a thousand times largerहज़ार गुना बड़ाव्यक्तम् (vyaktam)the manifest (primal matter)व्यक्त (प्रकृति)अतः (ataḥ)than thisइससेपौंस्नम् (pauṃsnam)the level of the soulपुरुष का स्तरदश-सहस्रधा (daśa-sahasradhā)ten thousand times largerदस हज़ार गुना बड़ानियतिः (niyatiḥ)niyati (necessity)नियतिलक्षधा (lakṣadhā)a lakh times largerलाख गुना बड़ीतस्मात् (tasmāt)than thatउससेतस्याः (tasyāḥ)than niyatiनियति सेतु (tu)andऔरदश-लक्षधा (daśa-lakṣadhā)ten lakh times largerदस लाख गुना बड़े

Verse 188

१८८ कलान्तं कोटिधा तस्मान्माया विद्दशकोटिधा । ईश्वरः शतकोटिः स्यात्तस्मात्कोटिसहस्रधा ॥१८८॥

kalāntaṃ koṭidhā tasmānmāyā viddaśakoṭidhā | īśvaraḥ śatakoṭiḥ syāttasmātkoṭisahasradhā ||

· हिन्दी

— कला तक के स्तर हैं। माया उससे करोड़ गुना बड़ी है; शुद्धविद्या दस करोड़ गुना; ईश्वर सौ करोड़ गुना बड़ा है; और उससे हज़ार करोड़ गुना बड़ा —

— are the levels up to kalā. Māyā is a crore times larger than that; pure knowledge, śuddhavidyā, ten crore times; Īśvara is a hundred crore times larger; and a thousand crore times larger than that —

Word by wordपदार्थ

कला-अन्तम् (kalā-antam)the levels up to kalāकला तक के स्तरकोटिधा (koṭidhā)a crore times largerकरोड़ गुना बड़ीतस्मात् (tasmāt)than thatउससेमाया (māyā)māyāमायाविद् (vid)pure knowledge (śuddhavidyā)शुद्धविद्यादश-कोटिधा (daśa-koṭidhā)ten crore times largerदस करोड़ गुना बड़ीईश्वरः (īśvaraḥ)Īśvaraईश्वरशत-कोटिः (śata-koṭiḥ)a hundred crore times largerसौ करोड़ गुना बड़ास्यात् (syāt)isहैतस्मात् (tasmāt)than thatउससेकोटि-सहस्रधा (koṭi-sahasradhā)a thousand crore times largerहज़ार करोड़ गुना बड़ा

Verse 189

१८९ सादाख्यं व्यश्नुते तच्च शक्तिर्वृन्देन संख्यया । व्यापिनी सर्वमध्वानं व्याप्यदेवी व्यवस्थिता ॥१८९॥

sādākhyaṃ vyaśnute tacca śaktirvṛndena saṃkhyayā | vyāpinī sarvamadhvānaṃ vyāpyadevī vyavasthitā ||

· हिन्दी

— सदाशिव का स्तर फैला है। शक्ति संख्या में उससे वृन्द, यानी एक अरब गुना है: वह व्यापिनी है, सबमें फैली हुई देवी, जो पूरे अध्वा को व्याप्त करके स्थित है।

— extends the Sadāśiva level. Śakti exceeds that by a vṛnda, a thousand million, in number: she is Vyāpinī, the pervading one, the Goddess who stands pervading the whole path.

Word by wordपदार्थ

सादाख्यम् (sādākhyam)the Sadāśiva levelसदाशिव का स्तरव्यश्नुते (vyaśnute)extendsफैला हैतत् (tat)thatउसे (ca)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिवृन्देन (vṛndena)a vṛnda (a thousand million) timesवृन्द (एक अरब) गुनासंख्यया (saṃkhyayā)in numberसंख्या मेंव्यापिनी (vyāpinī)the pervading one, Vyāpinīसबमें फैली हुई व्यापिनीसर्वम् (sarvam)the wholeपूरेअध्वानम् (adhvānam)pathअध्वा कोव्याप्य (vyāpya)pervadingव्याप्त करकेदेवी (devī)the Goddessदेवीव्यवस्थिता (vyavasthitā)standsस्थित है

Verse 190

१९० अप्रमेयं ततः शुद्धं शिवतत्त्वं परं विदुः । जलादेः शिवतत्त्वान्तं न दृष्टं केनचिच्छिवात् ॥१९०॥

aprameyaṃ tataḥ śuddhaṃ śivatattvaṃ paraṃ viduḥ | jalādeḥ śivatattvāntaṃ na dṛṣṭaṃ kenacicchivāt ||

· हिन्दी

उसके परे ज्ञानी शुद्ध, परम शिव-तत्त्व को जानते हैं, जो हर माप से परे है। जल से लेकर शिव-तत्त्व तक का यह पूरा विस्तार किसी ने नहीं देखा —

Beyond that, the wise know the pure, supreme Śiva principle, which is beyond all measure. The whole range from water up to the Śiva principle has never been seen by anyone —

Word by wordपदार्थ

अप्रमेयम् (aprameyam)beyond all measureहर माप से परेततः (tataḥ)beyond thatउसके परेशुद्धम् (śuddham)pureशुद्धशिव-तत्त्वम् (śiva-tattvam)the Śiva principleशिव-तत्त्वपरम् (param)supremeपरमविदुः (viduḥ)the wise knowज्ञानी जानते हैंजल-आदेः (jala-ādeḥ)from water onwardजल से लेकरशिव-तत्त्व-अन्तम् (śiva-tattva-antam)up to the Śiva principleशिव-तत्त्व तक (na)notनहींदृष्टम् (dṛṣṭam)has been seenदेखा गयाकेनचित् (kenacit)by anyoneकिसी नेशिवात् (śivāt)except by Śivaशिव के सिवा

Verse 191

१९१ ऋते ततः शिवज्ञानं परमं मोक्षकारणम् । तथा चाह महादेवः श्रीमत्स्वच्छन्दशासने ॥१९१॥

ṛte tataḥ śivajñānaṃ paramaṃ mokṣakāraṇam | tathā cāha mahādevaḥ śrīmatsvacchandaśāsane ||

· हिन्दी

— शिव के सिवा। इसलिए शिव का ज्ञान ही मोक्ष का सबसे बड़ा कारण है। और महादेव श्रीमान् स्वच्छन्द शास्त्र में ऐसा ही कहते हैं:

— except by Śiva. Therefore the knowledge of Śiva is the highest cause of liberation. And so Mahādeva says in the revered Svacchanda scripture:

Word by wordपदार्थ

ऋते (ṛte)exceptसिवाततः (tataḥ)thereforeइसलिएशिव-ज्ञानम् (śiva-jñānam)the knowledge of Śivaशिव का ज्ञानपरमम् (paramam)the highestसबसे बड़ामोक्ष-कारणम् (mokṣa-kāraṇam)cause of liberationमोक्ष का कारणतथा (tathā)soऐसा (ca)andऔरआह (āha)saysकहते हैंमहादेवः (mahādevaḥ)Mahādevaमहादेवश्रीमत्-स्वच्छन्द-शासने (śrīmat-svacchanda-śāsane)in the revered Svacchanda scriptureश्रीमान् स्वच्छन्द शास्त्र में

Verse 192

१९२ नान्यथा मोक्षमायाति पशुर्ज्ञानशतैरपि । शिवज्ञानं न भवति दीक्षामप्राप्य शाङ्करीम् ॥१९२॥

nānyathā mokṣamāyāti paśurjñānaśatairapi | śivajñānaṃ na bhavati dīkṣāmaprāpya śāṅkarīm ||

· हिन्दी

"किसी और तरह से बँधा हुआ जीव मोक्ष को नहीं पहुँचता, सैकड़ों दूसरे ज्ञानों से भी नहीं। और शिव का ज्ञान शंकर की दीक्षा पाए बिना नहीं होता।

"In no other way does the bound soul reach liberation, even with hundreds of other kinds of knowledge. And the knowledge of Śiva does not arise without receiving the initiation of Śaṅkara.

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींअन्यथा (anyathā)in any other wayकिसी और तरहमोक्षम् (mokṣam)liberationमोक्ष कोआयाति (āyāti)reachesपहुँचता हैपशुः (paśuḥ)the bound soulबँधा हुआ जीवज्ञान-शतैः (jñāna-śataiḥ)with hundreds of other kinds of knowledgeसैकड़ों दूसरे ज्ञानों सेअपि (api)evenभीशिव-ज्ञानम् (śiva-jñānam)the knowledge of Śivaशिव का ज्ञान (na)notनहींभवति (bhavati)arisesहोतादीक्षाम् (dīkṣām)initiationदीक्षाअप्राप्य (aprāpya)without receivingपाए बिनाशाङ्करीम् (śāṅkarīm)of Śaṅkaraशंकर की

Verse 193

१९३ प्राक्तनी पारमेशी सा पौरुषेयी च सा पुनः । शतरुद्रोर्ध्वतो भद्रकाल्या नीलप्रभं जयम् ॥१९३॥

prāktanī pārameśī sā pauruṣeyī ca sā punaḥ | śatarudrordhvato bhadrakālyā nīlaprabhaṃ jayam ||

· हिन्दी

वह दीक्षा पहले से चली आई है, परमेश्वर की दी हुई; और वह मनुष्य गुरु की दी हुई भी है।" सौ रुद्रों के ऊपर भद्रकाली का नीली चमक वाला लोक जय है।

That initiation is from of old, given by the Supreme Lord; and it is also given by a human teacher." Above the hundred Rudras lies Jaya, the world of Bhadrakālī, shining blue.

Word by wordपदार्थ

प्राक्तनी (prāktanī)from of oldपहले से चली आईपारमेशी (pārameśī)given by the Supreme Lordपरमेश्वर की दी हुईसा (sā)that initiationवह दीक्षापौरुषेयी (pauruṣeyī)given by a human teacherमनुष्य गुरु की दी हुई (ca)andऔरसा (sā)itवहपुनः (punaḥ)alsoभीशत-रुद्र-ऊर्ध्वतः (śata-rudra-ūrdhvataḥ)above the hundred Rudrasसौ रुद्रों के ऊपरभद्रकाल्याः (bhadrakālyāḥ)of Bhadrakālīभद्रकाली कानील-प्रभम् (nīla-prabham)shining blueनीली चमक वालाजयम् (jayam)the world Jayaजय नाम का लोक

Verse 194

१९४ न यज्ञदानतपसा प्राप्यं काल्याः पुरं जयम् । तद्भक्तास्तत्र गच्छन्ति तन्मण्डलसुदीक्षिताः ॥१९४॥

na yajñadānatapasā prāpyaṃ kālyāḥ puraṃ jayam | tadbhaktāstatra gacchanti tanmaṇḍalasudīkṣitāḥ ||

· हिन्दी

काली का पुर जय यज्ञ, दान या तप से नहीं पाया जा सकता। उसके भक्त वहाँ जाते हैं — वे जो उसके मण्डल में ठीक से दीक्षित हुए हैं।

Jaya, the city of Kālī, cannot be reached by sacrifice, gifts or austerity. Her devotees go there — those who have been properly initiated in her maṇḍala.

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींयज्ञ-दान-तपसा (yajña-dāna-tapasā)by sacrifice, gifts or austerityयज्ञ, दान या तप सेप्राप्यम् (prāpyam)can be reachedपाया जा सकताकाल्याः (kālyāḥ)of Kālīकाली कापुरम् (puram)the cityपुरजयम् (jayam)Jayaजयतद्-भक्ताः (tad-bhaktāḥ)her devoteesउसके भक्ततत्र (tatra)thereवहाँगच्छन्ति (gacchanti)goजाते हैंतद्-मण्डल-सुदीक्षिताः (tad-maṇḍala-sudīkṣitāḥ)properly initiated in her maṇḍalaउसके मण्डल में ठीक से दीक्षित

Verse 195

१९५ निर्बीजदीक्षया मोक्षं ददाति परमेश्वरी । विद्येशावरणे दीक्षां यावतीं कुरुते नृणाम् ॥१९५॥

nirbījadīkṣayā mokṣaṃ dadāti parameśvarī | vidyeśāvaraṇe dīkṣāṃ yāvatīṃ kurute nṛṇām ||

· हिन्दी

परमेश्वरी निर्बीज दीक्षा के द्वारा मोक्ष देती है। और विद्येशों के आवरण में वह लोगों को जितनी दीक्षा करती है —

The Supreme Goddess grants liberation through the seedless initiation. And to whatever degree she gives people initiation in the sphere of the Vidyeśas —

Word by wordपदार्थ

निर्बीज-दीक्षया (nirbīja-dīkṣayā)through the seedless initiationनिर्बीज दीक्षा के द्वारामोक्षम् (mokṣam)liberationमोक्षददाति (dadāti)grantsदेती हैपरमेश्वरी (parameśvarī)the Supreme Goddessपरमेश्वरीविद्येश-आवरणे (vidyeśa-āvaraṇe)in the sphere of the Vidyeśasविद्येशों के आवरण मेंदीक्षाम् (dīkṣām)initiationदीक्षायावतीम् (yāvatīm)to whatever degreeजितनीकुरुते (kurute)she givesकरती हैनृणाम् (nṛṇām)to peopleलोगों को

Verse 196

१९६ तावतीं गतिमायान्ति भुवनेऽत्र निवेशिताः । ततः कोट्या वीरभद्रो युगान्ताग्निसमप्रभः ॥१९६॥

tāvatīṃ gatimāyānti bhuvane'tra niveśitāḥ | tataḥ koṭyā vīrabhadro yugāntāgnisamaprabhaḥ ||

· हिन्दी

— उतनी ही गति वे पाते हैं, इस लोक में रखे हुए। उसके बाद एक करोड़ की दूरी पर वीरभद्र हैं, युग के अन्त की आग जैसे चमकीले।

— to that degree they reach attainment, placed in this world. Beyond that, at a crore, is Vīrabhadra, bright as the fire at the end of an age.

Word by wordपदार्थ

तावतीम् (tāvatīm)to that degreeउतनीगतिम् (gatim)attainmentगतिआयान्ति (āyānti)they reachपाते हैंभुवने (bhuvane)in the worldलोक मेंअत्र (atra)thisइसनिवेशिताः (niveśitāḥ)placedरखे हुएततः (tataḥ)beyond thatउसके बादकोट्या (koṭyā)at a croreएक करोड़ की दूरी परवीरभद्रः (vīrabhadraḥ)Vīrabhadraवीरभद्रयुग-अन्त-अग्नि-सम-प्रभः (yuga-anta-agni-sama-prabhaḥ)bright as the fire at the end of an ageयुग के अन्त की आग जैसा चमकीला

Verse 197

१९७ विजयाख्यं पुरं चास्य ये स्मरन्तो महेश्वरम् । जलेषु मरुषु चाग्नौ शिरश्छेदेन वा मृताः ॥१९७॥

vijayākhyaṃ puraṃ cāsya ye smaranto maheśvaram | jaleṣu maruṣu cāgnau śiraśchedena vā mṛtāḥ ||

· हिन्दी

उनका पुर विजय नाम का है। जो लोग महेश्वर को याद करते हुए पानी में, रेगिस्तान में, आग में, या सिर कटने से मरे हैं —

His city is called Vijaya. Those who have died in water, in the desert, in fire, or by beheading, while remembering Maheśvara —

Word by wordपदार्थ

विजय-आख्यम् (vijaya-ākhyam)called Vijayaविजय नाम कापुरम् (puram)cityपुर (ca)andऔरअस्य (asya)hisउनकाये (ye)those whoजोस्मरन्तः (smarantaḥ)rememberingयाद करते हुएमहेश्वरम् (maheśvaram)Maheśvaraमहेश्वर कोजलेषु (jaleṣu)in waterपानी मेंमरुषु (maruṣu)in the desertरेगिस्तान में (ca)andऔरअग्नौ (agnau)in fireआग मेंशिरः-छेदेन (śiraḥ-chedena)by beheadingसिर कटने सेवा (vā)orयामृताः (mṛtāḥ)have diedमरे हैं

Verse 198

१९८ ते यान्ति बोधमैशानं वीरभद्रं महाद्युतिम् । वैरभद्रोर्ध्वतः कोटिर्विष्कम्भाद्विस्तृतं त्रिधा ॥१९८॥

te yānti bodhamaiśānaṃ vīrabhadraṃ mahādyutim | vairabhadrordhvataḥ koṭirviṣkambhādvistṛtaṃ tridhā ||

· हिन्दी

— वे ईश्वर के बोध को, महान तेज वाले वीरभद्र को पहुँचते हैं। वीरभद्र के लोक के ऊपर एक करोड़ की दूरी पर, उसके व्यास से तीन गुना चौड़ा,

— they reach the awareness of the Lord, Vīrabhadra of great splendour. A crore above the world of Vīrabhadra, and three times wider than its diameter,

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेयान्ति (yānti)reachपहुँचते हैंबोधम् (bodham)the awarenessबोध कोऐशानम् (aiśānam)of the Lordईश्वर केवीरभद्रम् (vīrabhadram)Vīrabhadraवीरभद्र कोमहा-द्युतिम् (mahā-dyutim)of great splendourमहान तेज वालेवैरभद्र-ऊर्ध्वतः (vairabhadra-ūrdhvataḥ)above the world of Vīrabhadraवीरभद्र के लोक के ऊपरकोटिः (koṭiḥ)a crore awayएक करोड़ की दूरी परविष्कम्भात् (viṣkambhāt)than its diameterउसके व्यास सेविस्तृतम् (vistṛtam)widerचौड़ात्रिधा (tridhā)three timesतीन गुना

Verse 199

१९९ रुद्राण्डं सालिलं त्वण्डं शक्रचापाकृति स्थितम् । आ वीरभद्रभुवनाद्भद्रकाल्यालयात्तथा ॥१९९॥

rudrāṇḍaṃ sālilaṃ tvaṇḍaṃ śakracāpākṛti sthitam | ā vīrabhadrabhuvanādbhadrakālyālayāttathā ||

· हिन्दी

रुद्र का अण्ड स्थित है — जल का बना एक अण्ड, इन्द्रधनुष के आकार का। वीरभद्र के लोक से लेकर, और भद्रकाली के धाम से भी,

stands the Egg of Rudra, an egg made of water, shaped like a rainbow. Starting from the world of Vīrabhadra and likewise from the abode of Bhadrakālī,

Word by wordपदार्थ

रुद्र-अण्डम् (rudra-aṇḍam)the Egg of Rudraरुद्र का अण्डसालिलम् (sālilam)made of waterजल का बनातु (tu)indeedहीअण्डम् (aṇḍam)an eggअण्डशक्र-चाप-आकृति (śakra-cāpa-ākṛti)shaped like a rainbowइन्द्रधनुष के आकार कास्थितम् (sthitam)standsस्थित है (ā)starting fromसे लेकरवीरभद्र-भुवनात् (vīrabhadra-bhuvanāt)the world of Vīrabhadraवीरभद्र के लोकभद्रकाली-आलयात् (bhadrakālī-ālayāt)and the abode of Bhadrakālīऔर भद्रकाली के धामतथा (tathā)likewiseभी

Verse 200

२०० त्रयोदशभिरन्यैश्च भुवनैरुपशोभितम् । ततो भुवः सहाद्रेः पूर्गन्धतन्मात्रधारणात् ॥२००॥

trayodaśabhiranyaiśca bhuvanairupaśobhitam | tato bhuvaḥ sahādreḥ pūrgandhatanmātradhāraṇāt ||

· हिन्दी

यह तेरह और लोकों से सजा हुआ है। फिर पृथ्वी का पुर आता है, अपने पर्वतों के साथ; गन्ध-तन्मात्र पर धारणा से,

it is adorned with thirteen other worlds. Then comes the city of Earth, together with its mountains; through fixed concentration on the subtle element of smell,

Word by wordपदार्थ

त्रयोदशभिः (trayodaśabhiḥ)with thirteenतेरहअन्यैः (anyaiḥ)otherदूसरे (ca)andऔरभुवनैः (bhuvanaiḥ)worldsलोकों सेउपशोभितम् (upaśobhitam)it is adornedसजा हुआ हैततः (tataḥ)thenफिरभुवः (bhuvaḥ)of Earthपृथ्वी कासह-अद्रेः (saha-adreḥ)together with its mountainsअपने पर्वतों के साथपूः (pūḥ)the cityपुरगन्ध-तन्मात्र-धारणात् (gandha-tanmātra-dhāraṇāt)through fixed concentration on the subtle element of smellगन्ध-तन्मात्र पर धारणा से

Verse 201

२०१ मृता गच्छन्ति तां भूमिं धरित्र्याः परमां बुधाः । अब्धेः पुरं ततस्त्वाप्यं रसतन्मात्रधारणात् ॥२०१॥

mṛtā gacchanti tāṃ bhūmiṃ dharitryāḥ paramāṃ budhāḥ | abdheḥ puraṃ tatastvāpyaṃ rasatanmātradhāraṇāt ||

· हिन्दी

ज्ञानी मरने पर पृथ्वी की उस सबसे ऊँची भूमि को जाते हैं। फिर समुद्र का पुर आता है, जो जल-तत्त्व का है, और रस-तन्मात्र पर धारणा से मिलता है।

the wise, when they die, go to that highest ground of Earth. Then comes the city of the Ocean, belonging to water, reached through fixed concentration on the subtle element of taste.

Word by wordपदार्थ

मृताः (mṛtāḥ)when they dieमरने परगच्छन्ति (gacchanti)goजाते हैंताम् (tām)thatउसभूमिम् (bhūmim)groundभूमि कोधरित्र्याः (dharitryāḥ)of Earthपृथ्वी कीपरमाम् (paramām)highestसबसे ऊँचीबुधाः (budhāḥ)the wiseज्ञानीअब्धेः (abdheḥ)of the Oceanसमुद्र कापुरम् (puram)the cityपुरततः (tataḥ)thenफिरतु (tu)andऔरआप्यम् (āpyam)belonging to waterजल-तत्त्व कारस-तन्मात्र-धारणात् (rasa-tanmātra-dhāraṇāt)through fixed concentration on the subtle element of tasteरस-तन्मात्र पर धारणा से

Verse 202

२०२ ततः श्रियः पुरं रुद्रक्रीडावतरणेष्वथ । प्रयागादौ श्रीगिरौ च विशेषान्मरणेन तत् ॥२०२॥

tataḥ śriyaḥ puraṃ rudrakrīḍāvataraṇeṣvatha | prayāgādau śrīgirau ca viśeṣānmaraṇena tat ||

· हिन्दी

फिर श्री का पुर आता है। वह उन स्थानों पर मरने से मिलता है जहाँ रुद्र खेलने उतरते हैं — प्रयाग आदि में, और विशेष रूप से श्रीगिरि में।

Then comes the city of Śrī. It is reached by dying at the places where Rudra comes down to play — at Prayāga and the like, and especially at Śrīgiri.

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरश्रियः (śriyaḥ)of Śrīश्री कापुरम् (puram)the cityपुररुद्र-क्रीडा-अवतरणेषु (rudra-krīḍā-avataraṇeṣu)at the places where Rudra comes down to playजहाँ रुद्र खेलने उतरते हैं उन स्थानों परअथ (atha)nowअबप्रयाग-आदौ (prayāga-ādau)at Prayāga and the likeप्रयाग आदि मेंश्रीगिरौ (śrīgirau)at Śrīgiriश्रीगिरि में (ca)andऔरविशेषात् (viśeṣāt)especiallyविशेष रूप सेमरणेन (maraṇena)by dyingमरने सेतत् (tat)that is reachedवह मिलता है

Verse 203

२०३ सारस्वतं पुरं तस्माच्छब्दब्रह्मविदां पदम् । रुद्रोचितास्ता मुख्यत्वाद्रुद्रेभ्योऽन्यास्तथा स्थिताः ॥२०३॥

sārasvataṃ puraṃ tasmācchabdabrahmavidāṃ padam | rudrocitāstā mukhyatvādrudrebhyo'nyāstathā sthitāḥ ||

· हिन्दी

उसके बाद सरस्वती का पुर आता है, जो शब्द-ब्रह्म को जानने वालों का पद है। ये पुर मुख्य रूप से रुद्रों के लिए हैं, पर रुद्रों से अलग दूसरे भी वहाँ रहते हैं।

After that comes the city of Sarasvatī, the abode of those who know Brahman as the Word. These cities are chiefly meant for Rudras, but beings other than the Rudras dwell there too.

Word by wordपदार्थ

सारस्वतम् (sārasvatam)of Sarasvatīसरस्वती कापुरम् (puram)the cityपुरतस्मात् (tasmāt)after thatउसके बादशब्द-ब्रह्म-विदाम् (śabda-brahma-vidām)of those who know Brahman as the Wordशब्द-ब्रह्म को जानने वालों कापदम् (padam)the abodeपदरुद्र-उचिताः (rudra-ucitāḥ)meant for Rudrasरुद्रों के लिएताः (tāḥ)these citiesये पुरमुख्यत्वात् (mukhyatvāt)chieflyमुख्य रूप सेरुद्रेभ्यः (rudrebhyaḥ)than the Rudrasरुद्रों सेअन्याः (anyāḥ)other beingsदूसरेतथा (tathā)tooभीस्थिताः (sthitāḥ)dwell thereवहाँ रहते हैं

Verse 204

२०४ पुरेषु बहुधा गङ्गा देवादौ श्रीः सरस्वती । लकुलाद्यमरेशान्ता अष्टावप्सु सुराधिपाः ॥२०४॥

pureṣu bahudhā gaṅgā devādau śrīḥ sarasvatī | lakulādyamareśāntā aṣṭāvapsu surādhipāḥ ||

· हिन्दी

इन पुरों में गंगा, श्री और सरस्वती देवताओं आदि के बीच अनेक रूपों में रहती हैं। जल-तत्त्व में देवताओं के आठ स्वामी हैं, लकुल से अमरेश तक।

In these cities Gaṅgā, Śrī and Sarasvatī are present in many forms among the gods and others. In the water principle there are eight lords of the gods, from Lakula to Amareśa.

Word by wordपदार्थ

पुरेषु (pureṣu)in these citiesइन पुरों मेंबहुधा (bahudhā)in many formsअनेक रूपों मेंगङ्गा (gaṅgā)Gaṅgāगंगादेव-आदौ (deva-ādau)among the gods and othersदेवताओं आदि के बीचश्रीः (śrīḥ)Śrīश्रीसरस्वती (sarasvatī)Sarasvatīसरस्वतीलकुल-आदि-अमरेश-अन्ताः (lakula-ādi-amareśa-antāḥ)from Lakula to Amareśaलकुल से अमरेश तकअष्टौ (aṣṭau)eightआठअप्सु (apsu)in the water principleजल-तत्त्व मेंसुर-अधिपाः (sura-adhipāḥ)lords of the godsदेवताओं के स्वामी

Verse 205

२०५ ततस्तु तैजसं तत्त्वं शिवाग्नेरत्र संस्थितिः । ते चैनं वह्निमायान्ति वाह्नीं ये धारणां श्रिताः ॥२०५॥

tatastu taijasaṃ tattvaṃ śivāgneratra saṃsthitiḥ | te cainaṃ vahnimāyānti vāhnīṃ ye dhāraṇāṃ śritāḥ ||

· हिन्दी

फिर अग्नि का तत्त्व आता है; यहाँ शिव की अग्नि का निवास है। जो अग्नि की धारणा का सहारा लेते हैं, वे इस अग्नि को पहुँचते हैं।

Then comes the principle of fire; here is the dwelling of the fire of Śiva. Those who have taken up fixed concentration on fire reach this fire.

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरतु (tu)andऔरतैजसम् (taijasam)of fireअग्नि कातत्त्वम् (tattvam)the principleतत्त्वशिव-अग्नेः (śiva-agneḥ)of the fire of Śivaशिव की अग्नि काअत्र (atra)hereयहाँसंस्थितिः (saṃsthitiḥ)the dwellingनिवासते (te)theyवे (ca)andऔरएनम् (enam)thisइसवह्निम् (vahnim)fireअग्नि कोआयान्ति (āyānti)reachपहुँचते हैंवाह्नीम् (vāhnīm)of fireअग्नि कीये (ye)whoजोधारणाम् (dhāraṇām)fixed concentrationधारणा काश्रिताः (śritāḥ)have taken upसहारा लेते हैं

Verse 206

२०६ भैरवादिहरीन्द्वन्तं तैजसे नायकाष्टकम् । प्राणस्य भुवनं वायोर्दशधा दशधा तु तत् ॥२०६॥

bhairavādiharīndvantaṃ taijase nāyakāṣṭakam | prāṇasya bhuvanaṃ vāyordaśadhā daśadhā tu tat ||

· हिन्दी

अग्नि-तत्त्व में आठ नायकों का समूह है, भैरव से हरीन्दु तक। प्राण का लोक वायु का है; वह दस भागों में है, और हर भाग फिर दस में बँटा है।

In the fire principle is the group of eight lords, from Bhairava to Harīndu. The world of the life-breath belongs to wind; it is tenfold, and each part is again tenfold.

Word by wordपदार्थ

भैरव-आदि-हरीन्दु-अन्तम् (bhairava-ādi-harīndu-antam)from Bhairava to Harīnduभैरव से हरीन्दु तकतैजसे (taijase)in the fire principleअग्नि-तत्त्व मेंनायक-अष्टकम् (nāyaka-aṣṭakam)the group of eight lordsआठ नायकों का समूहप्राणस्य (prāṇasya)of the life-breathप्राण काभुवनम् (bhuvanam)the worldलोकवायोः (vāyoḥ)belongs to windवायु का हैदशधा (daśadhā)tenfoldदस भागों मेंदशधा (daśadhā)and each again tenfoldऔर हर भाग फिर दस मेंतु (tu)andऔरतत् (tat)thatवह

Verse 207

२०७ ध्यात्वा त्यक्त्वाथ वा प्राणान् कृत्वा तत्रैव धारणाम् । तं विशन्ति महात्मानो वायुभूताः खमूर्तयः ॥२०७॥

dhyātvā tyaktvātha vā prāṇān kṛtvā tatraiva dhāraṇām | taṃ viśanti mahātmāno vāyubhūtāḥ khamūrtayaḥ ||

· हिन्दी

महात्मा उस लोक में उसका ध्यान करके प्रवेश करते हैं, या फिर उसी पर धारणा करके अपने प्राण छोड़कर। वे वायु बन जाते हैं, आकाश जैसे शरीर वाले।

Great souls enter that world by meditating on it, or else by giving up their life-breaths after fixing their concentration on it alone. They become wind, with bodies of open space.

Word by wordपदार्थ

ध्यात्वा (dhyātvā)by meditating on itउसका ध्यान करकेत्यक्त्वा (tyaktvā)by giving upछोड़करअथ (atha)or elseअथवावा (vā)orयाप्राणान् (prāṇān)their life-breathsअपने प्राणकृत्वा (kṛtvā)having madeकरकेतत्र (tatra)on itउसी परएव (eva)aloneहीधारणाम् (dhāraṇām)fixed concentrationधारणातम् (tam)that worldउस लोक मेंविशन्ति (viśanti)enterप्रवेश करते हैंमहात्मानः (mahātmānaḥ)great soulsमहात्मावायु-भूताः (vāyu-bhūtāḥ)having become windवायु बनकरख-मूर्तयः (kha-mūrtayaḥ)with bodies of open spaceआकाश जैसे शरीर वाले

Verse 208

२०८ भीमादिगयपर्यन्तमष्टकं वायुतत्त्वगम् । खतत्त्वे भुवनं व्योम्नः प्राप्यं तद्व्योमधारणात् ॥२०८॥

bhīmādigayaparyantamaṣṭakaṃ vāyutattvagam | khatattve bhuvanaṃ vyomnaḥ prāpyaṃ tadvyomadhāraṇāt ||

· हिन्दी

भीम से गया तक आठ का समूह वायु-तत्त्व में है। आकाश-तत्त्व में व्योम का लोक है; वह व्योम की धारणा से पाया जाता है।

The group of eight from Bhīma to Gayā is in the wind principle. In the ether principle is the world of space; it is reached through fixed concentration on space.

Word by wordपदार्थ

भीम-आदि-गय-पर्यन्तम् (bhīma-ādi-gaya-paryantam)from Bhīma to Gayāभीम से गया तकअष्टकम् (aṣṭakam)the group of eightआठ का समूहवायु-तत्त्व-गम् (vāyu-tattva-gam)is in the wind principleवायु-तत्त्व में हैख-तत्त्वे (kha-tattve)in the ether principleआकाश-तत्त्व मेंभुवनम् (bhuvanam)the worldलोकव्योम्नः (vyomnaḥ)of spaceव्योम काप्राप्यम् (prāpyam)is reachedपाया जाता हैतत् (tat)thatवहव्योम-धारणात् (vyoma-dhāraṇāt)through fixed concentration on spaceव्योम की धारणा से

Verse 209

२०९ वस्त्रापदान्तं स्थाण्वादि व्योमतत्त्वे सुराष्टकम् । अदीक्षिता ये भूतेषु शिवतत्त्वाभिमानिनः ॥२०९॥

vastrāpadāntaṃ sthāṇvādi vyomatattve surāṣṭakam | adīkṣitā ye bhūteṣu śivatattvābhimāninaḥ ||

· हिन्दी

आकाश-तत्त्व में आठ देवताओं का समूह है, स्थाणु से शुरू होकर वस्त्रापद तक। जो बिना दीक्षा वाले हैं और भूतों को ही शिव-तत्त्व मानते हैं,

In the ether principle is the group of eight gods, beginning with Sthāṇu and ending with Vastrāpada. Those who are uninitiated and believe the elements to be the Śiva principle,

Word by wordपदार्थ

वस्त्रापद-अन्तम् (vastrāpada-antam)ending with Vastrāpadaवस्त्रापद तकस्थाणु-आदि (sthāṇu-ādi)beginning with Sthāṇuस्थाणु से शुरूव्योम-तत्त्वे (vyoma-tattve)in the ether principleआकाश-तत्त्व मेंसुर-अष्टकम् (sura-aṣṭakam)the group of eight godsआठ देवताओं का समूहअदीक्षिताः (adīkṣitāḥ)uninitiatedबिना दीक्षा वालेये (ye)those whoजोभूतेषु (bhūteṣu)in the elementsभूतों मेंशिव-तत्त्व-अभिमानिनः (śiva-tattva-abhimāninaḥ)believing them to be the Śiva principleउन्हें ही शिव-तत्त्व मानने वाले

Verse 210

२१० ज्ञानहीना अपि प्रौढधारणास्तेऽण्डतो बहिः । धराब्धितेजोऽनिलखपुरगा दीक्षिताश्च वा ॥२१०॥

jñānahīnā api prauḍhadhāraṇāste'ṇḍato bahiḥ | dharābdhitejo'nilakhapuragā dīkṣitāśca vā ||

· हिन्दी

ज्ञान से रहित होकर भी, यदि उनकी धारणा पक्की है, तो वे अण्ड से बाहर पृथ्वी, समुद्र, अग्नि, वायु और आकाश के पुरों में जाते हैं। या दीक्षित भी वहाँ जाते हैं —

even lacking knowledge, if their concentration is mature, go outside the Egg to the cities of earth, ocean, fire, wind and ether. Or the initiated go there too —

Word by wordपदार्थ

ज्ञान-हीनाः (jñāna-hīnāḥ)lacking knowledgeज्ञान से रहितअपि (api)evenभीप्रौढ-धारणाः (prauḍha-dhāraṇāḥ)with mature concentrationपक्की धारणा वालेते (te)theyवेअण्डतः (aṇḍataḥ)the Eggअण्ड सेबहिः (bahiḥ)outsideबाहरधरा-अब्धि-तेजः-अनिल-ख-पुर-गाः (dharā-abdhi-tejaḥ-anila-kha-pura-gāḥ)go to the cities of earth, ocean, fire, wind and etherपृथ्वी, समुद्र, अग्नि, वायु और आकाश के पुरों में जाते हैंदीक्षिताः (dīkṣitāḥ)the initiatedदीक्षित (ca)andऔरवा (vā)orया

Verse 211

२११ तावत्संस्कारयोगार्थं न परं पदमीहितुम् । तथाविधावतारेषु मृताश्चायतनेषु ये ॥२११॥

tāvatsaṃskārayogārthaṃ na paraṃ padamīhitum | tathāvidhāvatāreṣu mṛtāścāyataneṣu ye ||

· हिन्दी

— यदि उनकी दीक्षा केवल वहाँ तक पहुँचने वाले संस्कार को पाने के लिए थी, परम पद चाहने के लिए नहीं। और जो ऐसे तीर्थों और मन्दिरों में मरे हैं,

— if their initiation was only to gain the purifying impress that reaches that far, not to seek the supreme state. And those who have died at such holy fords and shrines,

Word by wordपदार्थ

तावत्-संस्कार-योग-अर्थम् (tāvat-saṃskāra-yoga-artham)only to gain the purifying impress that reaches that farकेवल वहाँ तक पहुँचने वाले संस्कार को पाने के लिए (na)notनहींपरम् (param)the supremeपरमपदम् (padam)stateपदईहितुम् (īhitum)to seekचाहने के लिएतथाविध-अवतारेषु (tathāvidha-avatāreṣu)at such holy fordsऐसे तीर्थों परमृताः (mṛtāḥ)have diedमरे हैं (ca)andऔरआयतनेषु (āyataneṣu)at shrinesमन्दिरों मेंये (ye)those whoजो

Verse 212

२१२ तत्पदं ते समासाद्य क्रमाद्यान्ति शिवात्मताम् । पुनः पुनरिदं चोक्तं श्रीमद्देव्याख्ययामले ॥२१२॥

tatpadaṃ te samāsādya kramādyānti śivātmatām | punaḥ punaridaṃ coktaṃ śrīmaddevyākhyayāmale ||

· हिन्दी

वे उस पद को पाकर क्रम से शिव के साथ एकता को पहुँचते हैं। यह बात देवी के नाम वाले श्रीमान् यामल में बार-बार कही गई है।

having reached that state, step by step attain oneness with Śiva. This is said again and again in the revered Yāmala named after the Goddess.

Word by wordपदार्थ

तत्-पदम् (tat-padam)that stateउस पद कोते (te)theyवेसमासाद्य (samāsādya)having reachedपाकरक्रमात् (kramāt)step by stepक्रम सेयान्ति (yānti)attainपहुँचते हैंशिव-आत्मताम् (śiva-ātmatām)oneness with Śivaशिव के साथ एकता कोपुनः (punaḥ)againबारपुनः (punaḥ)and againबारइदम् (idam)thisयह (ca)andऔरउक्तम् (uktam)is saidकहा गया हैश्रीमत्-देवी-आख्य-यामले (śrīmat-devī-ākhya-yāmale)in the revered Yāmala named after the Goddessदेवी के नाम वाले श्रीमान् यामल में

Verse 213

२१३ श्रीकामिकायां कश्मीरवर्णने चोक्तवान्विभुः । सुरेश्वरीमहाधाम्नि ये म्रियन्ते च तत्पुरे ॥२१३॥

śrīkāmikāyāṃ kaśmīravarṇane coktavānvibhuḥ | sureśvarīmahādhāmni ye mriyante ca tatpure ||

· हिन्दी

और श्रीकामिका में, कश्मीर के वर्णन में, सर्वव्यापी प्रभु ने कहा: "जो सुरेश्वरी के महान धाम में और उस नगर में मरते हैं —

And in the revered Kāmikā, while describing Kashmir, the all-pervading Lord said: "Those who die in the great abode of Sureśvarī and in that city —

Word by wordपदार्थ

श्रीकामिकायाम् (śrīkāmikāyām)in the revered Kāmikāश्रीकामिका मेंकश्मीर-वर्णने (kaśmīra-varṇane)while describing Kashmirकश्मीर के वर्णन में (ca)andऔरउक्तवान् (uktavān)saidकहाविभुः (vibhuḥ)the all-pervading Lordसर्वव्यापी प्रभु नेसुरेश्वरी-महा-धाम्नि (sureśvarī-mahā-dhāmni)in the great abode of Sureśvarīसुरेश्वरी के महान धाम मेंये (ye)those whoजोम्रियन्ते (mriyante)dieमरते हैं (ca)andऔरतत्-पुरे (tat-pure)in that cityउस नगर में

Verse 214

२१४ ब्राह्मणाद्याः सङ्करान्ताः पशवः स्थावरान्तगाः । रुद्रजातय एवैते इत्याह भगवाञ्छिवः ॥२१४॥

brāhmaṇādyāḥ saṅkarāntāḥ paśavaḥ sthāvarāntagāḥ | rudrajātaya evaite ityāha bhagavāñchivaḥ ||

· हिन्दी

ब्राह्मणों से लेकर मिश्रित जाति वालों तक, पशु, पेड़-पौधों तक — ये सब रुद्र की ही जाति के हैं।" ऐसा भगवान शिव ने कहा।

from Brahmins down to those of mixed birth, animals, down to plants — all these are indeed of the race of Rudra." So said Lord Śiva.

Word by wordपदार्थ

ब्राह्मण-आद्याः (brāhmaṇa-ādyāḥ)from Brahminsब्राह्मणों से लेकरसङ्कर-अन्ताः (saṅkara-antāḥ)down to those of mixed birthमिश्रित जाति वालों तकपशवः (paśavaḥ)animalsपशुस्थावर-अन्त-गाः (sthāvara-anta-gāḥ)down to plantsपेड़-पौधों तकरुद्र-जातयः (rudra-jātayaḥ)of the race of Rudraरुद्र की जाति केएव (eva)indeedहीएते (ete)theseयेइति (iti)thusऐसाआह (āha)saidकहाभगवान् (bhagavān)the Lordभगवानशिवः (śivaḥ)Śivaशिव ने

Verse 215

२१५ आकाशावरणादूर्ध्वमहङ्कारादधः प्रिये । तन्मात्रादिमनोऽन्तानां पुराणि शिवशासने ॥२१५॥

ākāśāvaraṇādūrdhvamahaṅkārādadhaḥ priye | tanmātrādimano'ntānāṃ purāṇi śivaśāsane ||

· हिन्दी

"हे प्रिये, आकाश के आवरण से ऊपर और अहंकार से नीचे तन्मात्रों से मन तक के तत्त्वों के पुर हैं" — ऐसा शिव के शासन में है।

"O beloved, above the sphere of ether and below the ego lie the cities of the principles from the subtle elements up to the mind" — so it is in the teaching of Śiva.

Word by wordपदार्थ

आकाश-आवरणात् (ākāśa-āvaraṇāt)than the sphere of etherआकाश के आवरण सेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरअहङ्कारात् (ahaṅkārāt)than the egoअहंकार सेअधः (adhaḥ)belowनीचेप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेतन्मात्र-आदि-मनः-अन्तानाम् (tanmātra-ādi-manaḥ-antānām)of the principles from the subtle elements up to the mindतन्मात्रों से मन तक के तत्त्वों केपुराणि (purāṇi)the citiesपुरशिव-शासने (śiva-śāsane)in the teaching of Śivaशिव के शासन में

Verse 216

२१६ पञ्चवर्णयुतं गन्धतन्मात्रमण्डलं महत् । आच्छाद्य योजनानेककोटिभिः स्थितमन्तरा ॥२१६॥

pañcavarṇayutaṃ gandhatanmātramaṇḍalaṃ mahat | ācchādya yojanānekakoṭibhiḥ sthitamantarā ||

· हिन्दी

गन्ध-तन्मात्र का विशाल, पाँच रंगों वाला मण्डल बीच में स्थित है, नीचे वालों को अनेक करोड़ योजनों तक ढकता हुआ।

The great circle of the subtle element of smell, of five colours, stands in between, covering what lies below over many crores of yojanas.

Word by wordपदार्थ

पञ्च-वर्ण-युतम् (pañca-varṇa-yutam)of five coloursपाँच रंगों वालागन्ध-तन्मात्र-मण्डलम् (gandha-tanmātra-maṇḍalam)the circle of the subtle element of smellगन्ध-तन्मात्र का मण्डलमहत् (mahat)greatविशालआच्छाद्य (ācchādya)covering what lies belowनीचे वालों को ढककरयोजन-अनेक-कोटिभिः (yojana-aneka-koṭibhiḥ)over many crores of yojanasअनेक करोड़ योजनों तकस्थितम् (sthitam)standsस्थित हैअन्तरा (antarā)in betweenबीच में

Verse 217

२१७ एवं रसादिमात्राणां मण्डलानि स्ववर्णतः । शर्वो भवः पशुपतिरीशो भीम इति क्रमात् ॥२१७॥

evaṃ rasādimātrāṇāṃ maṇḍalāni svavarṇataḥ | śarvo bhavaḥ paśupatirīśo bhīma iti kramāt ||

· हिन्दी

इसी तरह रस आदि तन्मात्रों के मण्डल हैं, हर एक अपने रंग में। शर्व, भव, पशुपति, ईश और भीम — ये क्रम से

Likewise the circles of the subtle elements of taste and the rest, each in its own colour. Śarva, Bhava, Paśupati, Īśa and Bhīma, in order,

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)likewiseइसी तरहरस-आदि-मात्राणाम् (rasa-ādi-mātrāṇām)of the subtle elements of taste and the restरस आदि तन्मात्रों केमण्डलानि (maṇḍalāni)the circlesमण्डलस्व-वर्णतः (sva-varṇataḥ)each in its own colourहर एक अपने रंग मेंशर्वः (śarvaḥ)Śarvaशर्वभवः (bhavaḥ)Bhavaभवपशुपतिः (paśupatiḥ)Paśupatiपशुपतिईशः (īśaḥ)Īśaईशभीमः (bhīmaḥ)Bhīmaभीमइति (iti)thusयेक्रमात् (kramāt)in orderक्रम से

Verse 218

२१८ तन्मात्रेशा यदिच्छातः शब्दाद्याः खादिकारिणः । ततः सूर्येन्दुवेदानां मण्डलानि विभुर्महान् ॥२१८॥

tanmātreśā yadicchātaḥ śabdādyāḥ khādikāriṇaḥ | tataḥ sūryenduvedānāṃ maṇḍalāni vibhurmahān ||

· हिन्दी

तन्मात्रों के स्वामी हैं; उनकी इच्छा से शब्द आदि आकाश आदि भूतों को बनाते हैं। उसके ऊपर सूर्य, चन्द्र और वेद के मण्डल हैं; विभु, महान्

are the lords of the subtle elements; by their will sound and the rest produce ether and the other elements. Above that are the circles of the sun, the moon and the Veda; Vibhu, Mahān

Word by wordपदार्थ

तन्मात्र-ईशाः (tanmātra-īśāḥ)the lords of the subtle elementsतन्मात्रों के स्वामीयद्-इच्छातः (yad-icchātaḥ)by whose willजिनकी इच्छा सेशब्द-आद्याः (śabda-ādyāḥ)sound and the restशब्द आदिख-आदि-कारिणः (kha-ādi-kāriṇaḥ)produce ether and the other elementsआकाश आदि भूतों को बनाते हैंततः (tataḥ)above thatउसके ऊपरसूर्य-इन्दु-वेदानाम् (sūrya-indu-vedānām)of the sun, the moon and the Vedaसूर्य, चन्द्र और वेद केमण्डलानि (maṇḍalāni)the circlesमण्डलविभुः (vibhuḥ)Vibhuविभुमहान् (mahān)Mahānमहान्

Verse 219

२१९ उग्रश्चेत्येषु पतयस्तेभ्योऽर्केन्दू सयाजकौ । इत्यष्टौ तनवः शंभोर्याः पराः परिकीर्तिताः ॥२१९॥

ugraścetyeṣu patayastebhyo'rkendū sayājakau | ityaṣṭau tanavaḥ śaṃbhoryāḥ parāḥ parikīrtitāḥ ||

· हिन्दी

और उग्र इन मण्डलों के स्वामी हैं; उनसे सूर्य और चन्द्र, यजमान के साथ, निकलते हैं। इस प्रकार शम्भु के आठ शरीर हैं, जो ऊपरी शरीर कहे गए हैं।

and Ugra are the lords in these circles; from them come the sun and the moon, together with the sacrificer. Thus there are eight bodies of Śambhu, which are called the higher ones.

Word by wordपदार्थ

उग्रः (ugraḥ)Ugraउग्र (ca)andऔरइति (iti)theseयेएषु (eṣu)in these circlesइन मण्डलों मेंपतयः (patayaḥ)the lordsस्वामीतेभ्यः (tebhyaḥ)from themउनसेअर्क-इन्दू (arka-indū)the sun and the moonसूर्य और चन्द्रस-याजकौ (sa-yājakau)together with the sacrificerयजमान के साथइति (iti)thusइस प्रकारअष्टौ (aṣṭau)eightआठतनवः (tanavaḥ)bodiesशरीरशंभोः (śaṃbhoḥ)of Śambhuशम्भु केयाः (yāḥ)whichजोपराः (parāḥ)the higher onesऊपरीपरिकीर्तिताः (parikīrtitāḥ)are calledकहे गए हैं

Verse 220

२२० अपरा ब्रह्मणोऽण्डे ता व्याप्य सर्वं व्यवस्थिताः । कल्पे कल्पे प्रसूयन्ते धराद्यास्ताभ्य एव तु ॥२२०॥

aparā brahmaṇo'ṇḍe tā vyāpya sarvaṃ vyavasthitāḥ | kalpe kalpe prasūyante dharādyāstābhya eva tu ||

· हिन्दी

निचले शरीर ब्रह्मा के अण्ड में सब कुछ व्याप्त करके स्थित हैं। और हर कल्प में पृथ्वी आदि उन्हीं ऊपरी शरीरों से जन्म लेते हैं।

The lower bodies are placed in the Egg of Brahmā, pervading everything. And in every age after age, earth and the rest are born from those higher bodies alone.

Word by wordपदार्थ

अपराः (aparāḥ)the lower bodiesनिचले शरीरब्रह्मणः (brahmaṇaḥ)of Brahmāब्रह्मा केअण्डे (aṇḍe)in the Eggअण्ड मेंताः (tāḥ)theyवेव्याप्य (vyāpya)pervadingव्याप्त करकेसर्वम् (sarvam)everythingसब कुछव्यवस्थिताः (vyavasthitāḥ)are placedस्थित हैंकल्पे (kalpe)in every ageहर कल्पकल्पे (kalpe)after ageमेंप्रसूयन्ते (prasūyante)are bornजन्म लेते हैंधरा-आद्याः (dharā-ādyāḥ)earth and the restपृथ्वी आदिताभ्यः (tābhyaḥ)from those higher bodiesउन्हीं ऊपरी शरीरों सेएव (eva)aloneहीतु (tu)andऔर

Verse 221

२२१ ततो वागादिकर्माक्षयुक्तं करणमण्डलम् । अग्नीन्द्रविष्णुमित्राः सब्रह्माणस्तेषु नायकाः ॥२२१॥

tato vāgādikarmākṣayuktaṃ karaṇamaṇḍalam | agnīndraviṣṇumitrāḥ sabrahmāṇasteṣu nāyakāḥ ||

· हिन्दी

उसके ऊपर करणों का मण्डल है, जिसमें वाणी आदि कर्मेन्द्रियाँ हैं। अग्नि, इन्द्र, विष्णु और मित्र, ब्रह्मा के साथ, उनके नायक हैं।

Above that is the circle of the instruments, holding the organs of action — speech and the rest. Agni, Indra, Viṣṇu and Mitra, together with Brahmā, are the lords over them.

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)above thatउसके ऊपरवाक्-आदि-कर्म-अक्ष-युक्तम् (vāk-ādi-karma-akṣa-yuktam)holding the organs of action, speech and the restवाणी आदि कर्मेन्द्रियों वालाकरण-मण्डलम् (karaṇa-maṇḍalam)the circle of the instrumentsकरणों का मण्डलअग्नि-इन्द्र-विष्णु-मित्राः (agni-indra-viṣṇu-mitrāḥ)Agni, Indra, Viṣṇu and Mitraअग्नि, इन्द्र, विष्णु और मित्रस-ब्रह्माणः (sa-brahmāṇaḥ)together with Brahmāब्रह्मा के साथतेषु (teṣu)over themउनकेनायकाः (nāyakāḥ)the lordsनायक हैं

Verse 222

२२२ प्रकाशमण्डलं तस्माच्छ्रुतं बुद्ध्यक्षपञ्चकम् । दिग्विद्युदर्कवरुणभुवः श्रोत्रादिदेवताः ॥२२२॥

prakāśamaṇḍalaṃ tasmācchrutaṃ buddhyakṣapañcakam | digvidyudarkavaruṇabhuvaḥ śrotrādidevatāḥ ||

· हिन्दी

उसके बाद प्रकाश का मण्डल है, जो पाँच ज्ञानेन्द्रियाँ कहा गया है। दिशाएँ, बिजली, सूर्य, वरुण और पृथ्वी श्रवण आदि इन्द्रियों के देवता हैं।

After that is the circle of light, taught to be the five organs of sense. The Directions, Lightning, the Sun, Varuṇa and Earth are the deities of hearing and the other senses.

Word by wordपदार्थ

प्रकाश-मण्डलम् (prakāśa-maṇḍalam)the circle of lightप्रकाश का मण्डलतस्मात् (tasmāt)after thatउसके बादश्रुतम् (śrutam)is taught to beकहा गया हैबुद्धि-अक्ष-पञ्चकम् (buddhi-akṣa-pañcakam)the five organs of senseपाँच ज्ञानेन्द्रियाँदिक्-विद्युत्-अर्क-वरुण-भुवः (dik-vidyut-arka-varuṇa-bhuvaḥ)the Directions, Lightning, the Sun, Varuṇa and Earthदिशाएँ, बिजली, सूर्य, वरुण और पृथ्वीश्रोत्र-आदि-देवताः (śrotra-ādi-devatāḥ)the deities of hearing and the other sensesश्रवण आदि इन्द्रियों के देवता

Verse 223

२२३ प्रकाशमण्डलादूर्ध्वं स्थितं पञ्चार्थमण्डलम् । मनोमण्डलमेतस्मात् सोमेनाधिष्ठितं यतः ॥२२३॥

prakāśamaṇḍalādūrdhvaṃ sthitaṃ pañcārthamaṇḍalam | manomaṇḍalametasmāt somenādhiṣṭhitaṃ yataḥ ||

· हिन्दी

प्रकाश के मण्डल से ऊपर पाँच विषयों का मण्डल स्थित है। इसके ऊपर मन का मण्डल है, जो सोम के अधीन है — क्योंकि

Above the circle of light stands the circle of the five objects of sense. Beyond this is the circle of the mind, presided over by Soma — because

Word by wordपदार्थ

प्रकाश-मण्डलात् (prakāśa-maṇḍalāt)than the circle of lightप्रकाश के मण्डल सेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरस्थितम् (sthitam)standsस्थित हैपञ्च-अर्थ-मण्डलम् (pañca-artha-maṇḍalam)the circle of the five objects of senseपाँच विषयों का मण्डलमनः-मण्डलम् (manaḥ-maṇḍalam)the circle of the mindमन का मण्डलएतस्मात् (etasmāt)beyond thisइसके ऊपरसोमेन (somena)by Somaसोम केअधिष्ठितम् (adhiṣṭhitam)presided overअधीनयतः (yataḥ)becauseक्योंकि

Verse 224

२२४ बाह्यदेवेष्वधिष्ठाता साम्यैश्वर्यसुखात्मकः । मनोदेवस्ततो दिव्यः सोमो विभुरुदीरितः ॥२२४॥

bāhyadeveṣvadhiṣṭhātā sāmyaiśvaryasukhātmakaḥ | manodevastato divyaḥ somo vibhurudīritaḥ ||

· हिन्दी

मन का देवता बाहरी इन्द्रियों के देवताओं का अधिष्ठाता है, और उसका स्वभाव समता, ऐश्वर्य और सुख है। इसलिए दिव्य सोम को विभु, सर्वव्यापी, कहा गया है।

the god of the mind is the one who presides among the deities of the outer senses, and his nature is evenness, lordship and joy. Therefore the divine Soma is called Vibhu, the all-pervading.

Word by wordपदार्थ

बाह्य-देवेषु (bāhya-deveṣu)among the deities of the outer sensesबाहरी इन्द्रियों के देवताओं मेंअधिष्ठाता (adhiṣṭhātā)the one who presidesअधिष्ठातासाम्य-ऐश्वर्य-सुख-आत्मकः (sāmya-aiśvarya-sukha-ātmakaḥ)whose nature is evenness, lordship and joyजिसका स्वभाव समता, ऐश्वर्य और सुख हैमनः-देवः (manaḥ-devaḥ)is the god of the mindमन का देवता हैततः (tataḥ)thereforeइसलिएदिव्यः (divyaḥ)the divineदिव्यसोमः (somaḥ)Somaसोमविभुः (vibhuḥ)all-pervadingविभु, सर्वव्यापीउदीरितः (udīritaḥ)is calledकहा गया है

Verse 225

२२५ ततोऽपि सकलाक्षाणां योनेर्बुद्ध्यक्षजन्मनः । स्थूलादिच्छगलान्ताष्टयुक्तं चाहङ्कृतेः पुरम् ॥२२५॥

tato'pi sakalākṣāṇāṃ yonerbuddhyakṣajanmanaḥ | sthūlādicchagalāntāṣṭayuktaṃ cāhaṅkṛteḥ puram ||

· हिन्दी

उसके भी ऊपर अहंकार का पुर है, जो सभी इन्द्रियों का स्रोत है और जिससे ज्ञानेन्द्रियाँ जन्म लेती हैं; उसमें स्थूल से छगल तक आठ रहते हैं।

Beyond that also is the city of the ego, the source of all the organs, from which the organs of sense are born; it holds the eight from Sthūla to Chagala.

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)beyond thatउसकेअपि (api)alsoभी ऊपरसकल-अक्षाणाम् (sakala-akṣāṇām)of all the organsसभी इन्द्रियों कायोनेः (yoneḥ)the sourceस्रोतबुद्धि-अक्ष-जन्मनः (buddhi-akṣa-janmanaḥ)from which the organs of sense are bornजिससे ज्ञानेन्द्रियाँ जन्म लेती हैंस्थूल-आदि-छगल-अन्त-अष्ट-युक्तम् (sthūla-ādi-chagala-anta-aṣṭa-yuktam)holding the eight from Sthūla to Chagalaस्थूल से छगल तक आठ को धारण करने वाला (ca)andऔरअहङ्कृतेः (ahaṅkṛteḥ)of the egoअहंकार कापुरम् (puram)the cityपुर

Verse 226

२२६ बुद्धितत्त्वं ततो देवयोन्यष्टकपुराधिपम् । पैशाचप्रभृतिब्राह्मपर्यन्तं तच्च कीर्तितम् ॥२२६॥

buddhitattvaṃ tato devayonyaṣṭakapurādhipam | paiśācaprabhṛtibrāhmaparyantaṃ tacca kīrtitam ||

· हिन्दी

फिर बुद्धि-तत्त्व आता है, जो देवयोनियों के आठ पुरों का स्वामी है; और वह समूह पैशाच से ब्राह्म तक कहा गया है।

Then comes the principle of intellect, ruling the cities of the eight classes of divine beings; and that group is declared to run from Paiśāca up to Brāhma.

Word by wordपदार्थ

बुद्धि-तत्त्वम् (buddhi-tattvam)the principle of intellectबुद्धि-तत्त्वततः (tataḥ)thenफिरदेव-योनि-अष्टक-पुर-अधिपम् (deva-yoni-aṣṭaka-pura-adhipam)ruling the cities of the eight classes of divine beingsदेवयोनियों के आठ पुरों का स्वामीपैशाच-प्रभृति-ब्राह्म-पर्यन्तम् (paiśāca-prabhṛti-brāhma-paryantam)from Paiśāca up to Brāhmaपैशाच से ब्राह्म तकतत् (tat)thatवह (ca)andऔरकीर्तितम् (kīrtitam)is declaredकहा गया है

Verse 227

२२७ एतानि देवयोनीनां स्थानान्येव पुराण्यतः । अवतीर्यात्मजन्मानं ध्यायन्तः संभवन्ति ते ॥२२७॥

etāni devayonīnāṃ sthānānyeva purāṇyataḥ | avatīryātmajanmānaṃ dhyāyantaḥ saṃbhavanti te ||

· हिन्दी

ये पुर देवयोनियों के निवास-स्थान ही हैं। यहीं से वे उतरकर, अपने जन्म का ध्यान करते हुए, जन्म लेते हैं।

These cities are simply the dwelling places of the classes of divine beings. From these they descend and come into being, contemplating their own birth.

Word by wordपदार्थ

एतानि (etāni)theseयेदेव-योनीनाम् (deva-yonīnām)of the classes of divine beingsदेवयोनियों केस्थानानि (sthānāni)dwelling placesनिवास-स्थानएव (eva)simplyहीपुराणि (purāṇi)citiesपुरअतः (ataḥ)from theseयहीं सेअवतीर्य (avatīrya)descendingउतरकरआत्म-जन्मानम् (ātma-janmānam)their own birthअपने जन्म काध्यायन्तः (dhyāyantaḥ)contemplatingध्यान करते हुएसंभवन्ति (saṃbhavanti)they come into beingजन्म लेते हैंते (te)theyवे

Verse 228

२२८ परमेशनियोगाच्च चोद्यमानाश्च मायया । नियामिता नियत्या च ब्रह्मणोऽव्यक्तजन्मनः ॥२२८॥

parameśaniyogācca codyamānāśca māyayā | niyāmitā niyatyā ca brahmaṇo'vyaktajanmanaḥ ||

· हिन्दी

परमेश्वर के आदेश से, माया से प्रेरित, नियति से नियन्त्रित, और अव्यक्त से जन्मे ब्रह्मा के द्वारा,

By the command of the Supreme Lord, urged on by māyā, held in check by niyati, necessity, and by Brahmā, who is born of the unmanifest,

Word by wordपदार्थ

परमेश-नियोगात् (parameśa-niyogāt)by the command of the Supreme Lordपरमेश्वर के आदेश से (ca)andऔरचोद्यमानाः (codyamānāḥ)urged onप्रेरित (ca)andऔरमायया (māyayā)by māyāमाया सेनियामिताः (niyāmitāḥ)held in checkनियन्त्रितनियत्या (niyatyā)by niyati, necessityनियति से (ca)andऔरब्रह्मणः (brahmaṇaḥ)by Brahmāब्रह्मा के द्वाराअव्यक्त-जन्मनः (avyakta-janmanaḥ)who is born of the unmanifestजो अव्यक्त से जन्मे हैं

Verse 229

२२९ व्यज्यन्ते तेन सर्गादौ नामरूपैरनेकधा । स्वांशेनैव महात्मानो न त्यजन्ति स्वकेतनम् ॥२२९॥

vyajyante tena sargādau nāmarūpairanekadhā | svāṃśenaiva mahātmāno na tyajanti svaketanam ||

· हिन्दी

वे उसके द्वारा सृष्टि के आरम्भ में नामों और रूपों के साथ अनेक तरह से प्रकट किए जाते हैं। पर वे ऐसा अपने एक अंश से ही करते हैं: ये महात्मा अपना घर नहीं छोड़ते।

they are brought forth by him at the start of creation, with names and forms, in many ways. But they do so only with a part of themselves: these great souls do not leave their own home.

Word by wordपदार्थ

व्यज्यन्ते (vyajyante)they are brought forthप्रकट किए जाते हैंतेन (tena)by himउसके द्वारासर्ग-आदौ (sarga-ādau)at the start of creationसृष्टि के आरम्भ मेंनाम-रूपैः (nāma-rūpaiḥ)with names and formsनामों और रूपों के साथअनेकधा (anekadhā)in many waysअनेक तरह सेस्व-अंशेन (sva-aṃśena)with a part of themselvesअपने एक अंश सेएव (eva)onlyहीमहात्मानः (mahātmānaḥ)the great soulsमहात्मा (na)notनहींत्यजन्ति (tyajanti)leaveछोड़तेस्व-केतनम् (sva-ketanam)their own homeअपना घर

Verse 230

२३० उक्तं च शिवतनाविदमधिकारपदस्थितेन गुरुणा नः । अष्टानां देवानां शक्त्याविर्भावयोनयो ह्येताः ॥२३०॥

uktaṃ ca śivatanāvidamadhikārapadasthitena guruṇā naḥ | aṣṭānāṃ devānāṃ śaktyāvirbhāvayonayo hyetāḥ ||

· हिन्दी

और यह शिवतनु में हमारे उन गुरु ने कहा, जो अधिकार के पद पर थे: "ये ही आठ देवताओं की शक्ति के प्रकट होने की योनियाँ हैं।"

And this was said in the Śivatanu by our teacher, who held a position of authority: "These are indeed the wombs from which the power of the eight gods shows itself."

Word by wordपदार्थ

उक्तम् (uktam)was saidकहा गया (ca)andऔरशिवतनौ (śivatanau)in the Śivatanuशिवतनु मेंइदम् (idam)thisयहअधिकार-पद-स्थितेन (adhikāra-pada-sthitena)who held a position of authorityजो अधिकार के पद पर थेगुरुणा (guruṇā)by the teacherगुरु नेनः (naḥ)ourहमारेअष्टानाम् (aṣṭānām)of the eightआठदेवानाम् (devānām)godsदेवताओं कीशक्ति-आविर्भाव-योनयः (śakti-āvirbhāva-yonayaḥ)the wombs from which the power shows itselfशक्ति के प्रकट होने की योनियाँहि (hi)indeedहीएताः (etāḥ)theseये

Verse 231

२३१ तनुभोगाः पुनरेषामधः प्रभूतात्मकाः प्रोक्ताः । चत्वारिंशत्तुल्योपभोगदेशाधिकानि भुवनानि ॥२३१॥

tanubhogāḥ punareṣāmadhaḥ prabhūtātmakāḥ proktāḥ | catvāriṃśattulyopabhogadeśādhikāni bhuvanāni ||

· हिन्दी

पर नीचे इनके शरीर और भोग स्थूल कहे गए हैं। वहाँ के चालीस लोक भोग में समान हैं और केवल स्थान में अलग हैं।

But below, the bodies and enjoyments of these beings are said to be gross. The forty worlds there are alike in enjoyment and differ only in place.

Word by wordपदार्थ

तनु-भोगाः (tanu-bhogāḥ)the bodies and enjoymentsशरीर और भोगपुनः (punaḥ)butपरएषाम् (eṣām)of theseइनकेअधः (adhaḥ)belowनीचेप्रभूत-आत्मकाः (prabhūta-ātmakāḥ)grossस्थूलप्रोक्ताः (proktāḥ)are said to beकहे गए हैंचत्वारिंशत् (catvāriṃśat)fortyचालीसतुल्य-उपभोग-देश-अधिकानि (tulya-upabhoga-deśa-adhikāni)alike in enjoyment, differing only in placeभोग में समान, केवल स्थान में अलगभुवनानि (bhuvanāni)worldsलोक

Verse 232

२३२ साधनभेदात्केवलमष्टकपञ्चकतयोक्तानि । एतानि भक्तियोगप्राणत्यागादिगम्यानि ॥२३२॥

sādhanabhedātkevalamaṣṭakapañcakatayoktāni | etāni bhaktiyogaprāṇatyāgādigamyāni ||

· हिन्दी

वे केवल साधनों के भेद से आठ-आठ के पाँच समूहों के रूप में कहे गए हैं। ये लोक भक्ति, योग, तीर्थ में प्राण-त्याग आदि से पाए जाते हैं।

They are described as five groups of eight only because the means differ. These worlds are reached by devotion, by yoga, by giving up the life-breath at a holy place, and the like.

Word by wordपदार्थ

साधन-भेदात् (sādhana-bhedāt)because the means differसाधनों के भेद सेकेवलम् (kevalam)onlyकेवलअष्टक-पञ्चकतया (aṣṭaka-pañcakatayā)as five groups of eightआठ-आठ के पाँच समूहों के रूप मेंउक्तानि (uktāni)are describedकहे गए हैंएतानि (etāni)theseयेभक्ति-योग-प्राण-त्याग-आदि-गम्यानि (bhakti-yoga-prāṇa-tyāga-ādi-gamyāni)reached by devotion, yoga, giving up the life-breath at a holy place, and the likeभक्ति, योग, तीर्थ में प्राण-त्याग आदि से पाए जाते हैं

Verse 233

२३३ तेषूमापतिरेव प्रभुः स्वतन्त्रेन्द्रियो विकरणात्मा । तरतमयोगेन ततोऽपि देवयोन्यष्टकं लक्ष्यं तु ॥२३३॥

teṣūmāpatireva prabhuḥ svatantrendriyo vikaraṇātmā | taratamayogena tato'pi devayonyaṣṭakaṃ lakṣyaṃ tu ||

· हिन्दी

उन पर उमापति ही प्रभु हैं; उनकी इन्द्रियाँ स्वतन्त्र हैं और देह के करणों से बँधी नहीं। और उससे भी ऊपर, क्रमशः ऊँचा होते हुए, आठ देवयोनियों का समूह समझना चाहिए।

Over them Umāpati alone is the lord; his senses are free and not bound to bodily organs. And higher even than that, rising by degrees, is to be understood the group of eight divine classes.

Word by wordपदार्थ

तेषु (teṣu)over themउन परउमापतिः (umāpatiḥ)Umāpatiउमापतिएव (eva)aloneहीप्रभुः (prabhuḥ)is the lordप्रभु हैंस्वतन्त्र-इन्द्रियः (svatantra-indriyaḥ)whose senses are freeजिनकी इन्द्रियाँ स्वतन्त्र हैंविकरण-आत्मा (vikaraṇa-ātmā)not bound to bodily organsदेह के करणों से बँधे नहींतरतम-योगेन (taratama-yogena)by degreesक्रमशः ऊँचा होते हुएततः (tataḥ)than thatउससेअपि (api)evenभीदेव-योनि-अष्टकम् (deva-yoni-aṣṭakam)the group of eight divine classesआठ देवयोनियों का समूहलक्ष्यम् (lakṣyam)is to be understoodसमझना चाहिएतु (tu)andऔर

Verse 234

२३४ लोकानामक्षाणि च विषयपरिच्छित्तिकरणानि । गन्धादेर्महदन्तादेकाधिक्येन जातमैश्वर्यम् ॥२३४॥

lokānāmakṣāṇi ca viṣayaparicchittikaraṇāni | gandhādermahadantādekādhikyena jātamaiśvaryam ||

· हिन्दी

साधारण लोगों की इन्द्रियाँ विषयों को सीमित रूप में ही जानने के साधन हैं। गन्ध से लेकर महत् (बुद्धि) तक ऐश्वर्य उत्पन्न होता है, हर स्तर पर एक अधिक होते हुए —

The senses of ordinary people are instruments that grasp objects only within limits. From smell up to mahat, the intellect, lordly power arises, growing by one more at each step —

Word by wordपदार्थ

लोकानाम् (lokānām)of ordinary peopleसाधारण लोगों कीअक्षाणि (akṣāṇi)the sensesइन्द्रियाँ (ca)andऔरविषय-परिच्छित्ति-करणानि (viṣaya-paricchitti-karaṇāni)are instruments that grasp objects only within limitsविषयों को सीमित रूप में ही जानने के साधन हैंगन्ध-आदेः (gandha-ādeḥ)from smellगन्ध से लेकरमहत्-अन्तात् (mahat-antāt)up to mahat, the intellectमहत् (बुद्धि) तकएक-आधिक्येन (eka-ādhikyena)by one more at each stepहर स्तर पर एक अधिक होते हुएजातम् (jātam)arisesउत्पन्न होता हैऐश्वर्यम् (aiśvaryam)lordly powerऐश्वर्य

Verse 235

२३५ अणिमाद्यात्मकमस्मिन्पैशाचाद्ये विरिञ्चान्ते । ज्ञात्वैवं शोधयेद्बुद्धिं सार्धं पुर्यष्टकेन्द्रियैः ॥२३५॥

aṇimādyātmakamasminpaiśācādye viriñcānte | jñātvaivaṃ śodhayedbuddhiṃ sārdhaṃ puryaṣṭakendriyaiḥ ||

· हिन्दी

— अणिमा आदि सिद्धियों के रूप में, पैशाच से शुरू होकर ब्रह्मा तक के इस समूह में। ऐसा जानकर बुद्धि को आठ भागों वाले सूक्ष्म शरीर और इन्द्रियों के साथ शुद्ध करे।

— consisting of the powers aṇimā and the rest, in this group beginning with Paiśāca and ending with Brahmā. Having understood this, one should purify the intellect together with the subtle body of eight and the senses.

Word by wordपदार्थ

अणिमा-आदि-आत्मकम् (aṇimā-ādi-ātmakam)consisting of the powers aṇimā and the restअणिमा आदि सिद्धियों के रूप मेंअस्मिन् (asmin)in this groupइस समूह मेंपैशाच-आद्ये (paiśāca-ādye)beginning with Paiśācaपैशाच से शुरूविरिञ्च-अन्ते (viriñca-ante)ending with Brahmāब्रह्मा तकज्ञात्वा (jñātvā)having understoodजानकरएवम् (evam)thisऐसाशोधयेत् (śodhayet)one should purifyशुद्ध करेबुद्धिम् (buddhim)the intellectबुद्धि कोसार्धम् (sārdham)together withके साथपुर्यष्टक-इन्द्रियैः (puryaṣṭaka-indriyaiḥ)the subtle body of eight and the sensesआठ भागों वाले सूक्ष्म शरीर और इन्द्रियों

Verse 236

२३६ क्रोधेशाष्टकमानीलं संवर्ताद्यं ततो विदुः । तेजोष्टकं बलाध्यक्षप्रभृतिक्रोधनाष्टकात् ॥२३६॥

krodheśāṣṭakamānīlaṃ saṃvartādyaṃ tato viduḥ | tejoṣṭakaṃ balādhyakṣaprabhṛtikrodhanāṣṭakāt ||

· हिन्दी

इसके बाद ज्ञानी आठ क्रोधेशों के समूह को जानते हैं, संवर्त से शुरू होकर नील तक। आठ क्रोधनों के उस समूह के ऊपर आठ तेजों का समूह है, बलाध्यक्ष से शुरू।

Next the wise know the group of eight Krodheśas, beginning with Saṃvarta and going up to Nīla. Above that group of eight Krodhanas is the group of eight Tejas lords, beginning with Balādhyakṣa.

Word by wordपदार्थ

क्रोधेश-अष्टकम् (krodheśa-aṣṭakam)the group of eight Krodheśasआठ क्रोधेशों का समूहआ-नीलम् (ā-nīlam)up to Nīlaनील तकसंवर्त-आद्यम् (saṃvarta-ādyam)beginning with Saṃvartaसंवर्त से शुरूततः (tataḥ)nextइसके बादविदुः (viduḥ)the wise knowज्ञानी जानते हैंतेजः-अष्टकम् (tejaḥ-aṣṭakam)the group of eight Tejas lordsआठ तेजों का समूहबलाध्यक्ष-प्रभृति (balādhyakṣa-prabhṛti)beginning with Balādhyakṣaबलाध्यक्ष से शुरूक्रोधन-अष्टकात् (krodhana-aṣṭakāt)above the group of eight Krodhanasआठ क्रोधनों के समूह के ऊपर

Verse 237

२३७ अकृतादि ततो बुद्धौ योगाष्टकमुदाहृतम् । स्वच्छन्दशासने तत्तु मूले श्रीपूर्वशासने ॥२३७॥

akṛtādi tato buddhau yogāṣṭakamudāhṛtam | svacchandaśāsane tattu mūle śrīpūrvaśāsane ||

· हिन्दी

फिर बुद्धि में अकृत से शुरू होने वाला आठ योगों का समूह कहा गया है — यह स्वच्छन्द शास्त्र में है। पर मूल ग्रन्थ, श्रीपूर्व शास्त्र में,

Then, in the intellect, the group of eight Yoga lords beginning with Akṛta is declared — that is in the Svacchanda teaching. But in the root text, the revered Pūrva teaching,

Word by wordपदार्थ

अकृत-आदि (akṛta-ādi)beginning with Akṛtaअकृत से शुरूततः (tataḥ)thenफिरबुद्धौ (buddhau)in the intellectबुद्धि मेंयोग-अष्टकम् (yoga-aṣṭakam)the group of eight Yoga lordsआठ योगों का समूहउदाहृतम् (udāhṛtam)is declaredकहा गया हैस्वच्छन्द-शासने (svacchanda-śāsane)in the Svacchanda teachingस्वच्छन्द शास्त्र मेंतत् (tat)thatवहतु (tu)butपरमूले (mūle)in the root textमूल ग्रन्थ मेंश्रीपूर्व-शासने (śrīpūrva-śāsane)the revered Pūrva teachingश्रीपूर्व शास्त्र में

Verse 238

२३८ योगाष्टकपदे यत्तु सोमे श्रैकण्ठमेव च । ततो मायापुरं भूयः श्रीकण्ठस्य च कथ्यते ॥२३८॥

yogāṣṭakapade yattu some śraikaṇṭhameva ca | tato māyāpuraṃ bhūyaḥ śrīkaṇṭhasya ca kathyate ||

· हिन्दी

आठ योगों के समूह के स्थान पर जो है, वह सोम का लोक और श्रीकण्ठ का लोक है। फिर, दुबारा, माया का पुर और श्रीकण्ठ का पुर बताया जाता है।

what stands in the place of the group of eight Yoga lords is the world of Soma and that of Śrīkaṇṭha. Then, again, the city of Māyā and that of Śrīkaṇṭha are described.

Word by wordपदार्थ

योग-अष्टक-पदे (yoga-aṣṭaka-pade)in the place of the group of eight Yoga lordsआठ योगों के समूह के स्थान परयत् (yat)what is thereजो हैतु (tu)howeverतोसोमे (some)is the world of Somaसोम का लोकश्रैकण्ठम् (śraikaṇṭham)and that of Śrīkaṇṭhaऔर श्रीकण्ठ काएव (eva)indeedही (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरमाया-पुरम् (māyā-puram)the city of Māyāमाया का पुरभूयः (bhūyaḥ)againफिर सेश्रीकण्ठस्य (śrīkaṇṭhasya)of Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठ का (ca)andऔरकथ्यते (kathyate)is describedबताया जाता है

Verse 239

२३९ तेन द्वितीयं भुवनं तयोः प्रत्येकमुच्यते । तत्र मायापुरं देव्या यया विश्वमधिष्ठितम् ॥२३९॥

tena dvitīyaṃ bhuvanaṃ tayoḥ pratyekamucyate | tatra māyāpuraṃ devyā yayā viśvamadhiṣṭhitam ||

· हिन्दी

इसलिए उन दोनों में से हर एक का एक दूसरा लोक कहा जाता है। इनमें माया का पुर उस देवी का है जिसके द्वारा विश्व चलाया जाता है;

Therefore a second world is stated for each of those two. Of these, the city of Māyā belongs to the Goddess by whom the universe is governed;

Word by wordपदार्थ

तेन (tena)thereforeइसलिएद्वितीयम् (dvitīyam)a secondदूसराभुवनम् (bhuvanam)worldलोकतयोः (tayoḥ)of those twoउन दोनों में सेप्रत्येकम् (pratyekam)for eachहर एक काउच्यते (ucyate)is statedकहा जाता हैतत्र (tatra)of theseइनमेंमाया-पुरम् (māyā-puram)the city of Māyāमाया का पुरदेव्याः (devyāḥ)belongs to the Goddessदेवी का हैयया (yayā)by whomजिसके द्वाराविश्वम् (viśvam)the universeविश्वअधिष्ठितम् (adhiṣṭhitam)is governedचलाया जाता है

Verse 240

२४० प्रतिकल्पं नामभेदैर्भण्यते सा महेश्वरी । उमापतेः पुरं पश्चान्मातृभिः परिवारितम् ॥२४०॥

pratikalpaṃ nāmabhedairbhaṇyate sā maheśvarī | umāpateḥ puraṃ paścānmātṛbhiḥ parivāritam ||

· हिन्दी

वह महेश्वरी हर कल्प में अलग-अलग नामों से पुकारी जाती है। उसके बाद उमापति का पुर है, जो मातृकाओं से घिरा हुआ है।

she, Maheśvarī, the great Goddess, is called by different names in each age. After that comes the city of Umāpati, surrounded by the Mothers.

Word by wordपदार्थ

प्रतिकल्पम् (pratikalpam)in each ageहर कल्प मेंनाम-भेदैः (nāma-bhedaiḥ)by different namesअलग-अलग नामों सेभण्यते (bhaṇyate)is calledपुकारी जाती हैसा (sā)sheवहमहेश्वरी (maheśvarī)Maheśvarī, the great Goddessमहेश्वरीउमापतेः (umāpateḥ)of Umāpatiउमापति कापुरम् (puram)the cityपुरपश्चात् (paścāt)after thatउसके बादमातृभिः (mātṛbhiḥ)by the Mothersमातृकाओं सेपरिवारितम् (parivāritam)surroundedघिरा हुआ

Verse 241

२४१ श्रीकण्ठ एव परया मूर्त्योमापतिरुच्यते । ब्राह्म्यैशी स्कन्दजा हारी वाराह्यैन्द्री सविच्चिका [चर्चिका] ॥२४१॥

śrīkaṇṭha eva parayā mūrtyomāpatirucyate | brāhmyaiśī skandajā hārī vārāhyaindrī saviccikā [carcikā] ||

· हिन्दी

श्रीकण्ठ ही अपने परम रूप में उमापति कहलाते हैं। उन्हें घेरने वाली मातृकाएँ हैं — ब्राह्मी, ऐशी (माहेश्वरी), स्कन्दजा (कौमारी), हारी (वैष्णवी), वाराही, ऐन्द्री और सविच्चिका (चामुण्डा)।

It is Śrīkaṇṭha himself who, in his highest form, is called Umāpati. The Mothers who surround him are Brāhmī, Aiśī (Māheśvarī), Skandajā (Kaumārī), Hārī (Vaiṣṇavī), Vārāhī, Aindrī and Saviccikā (Cāmuṇḍā).

Word by wordपदार्थ

श्रीकण्ठः (śrīkaṇṭhaḥ)Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठएव (eva)himselfहीपरया (parayā)in his highestअपने परममूर्त्या (mūrtyā)formरूप मेंउमापतिः (umāpatiḥ)Umāpatiउमापतिउच्यते (ucyate)is calledकहलाते हैंब्राह्मी (brāhmī)Brāhmīब्राह्मीऐशी (aiśī)Aiśī (Māheśvarī)ऐशी (माहेश्वरी)स्कन्दजा (skandajā)Skandajā (Kaumārī)स्कन्दजा (कौमारी)हारी (hārī)Hārī (Vaiṣṇavī)हारी (वैष्णवी)वाराही (vārāhī)Vārāhīवाराहीऐन्द्री (aindrī)Aindrīऐन्द्रीसविच्चिका (saviccikā)Saviccikā (Cāmuṇḍā)सविच्चिका (चामुण्डा)

Verse 242

२४२ पीता शुक्ला पीतनीले नीला शुक्लारुणा क्रमात् । अग्नीशसौम्ययाम्याप्यपूर्वनैरृतगास्तु ताः ॥२४२॥

pītā śuklā pītanīle nīlā śuklāruṇā kramāt | agnīśasaumyayāmyāpyapūrvanairṛtagāstu tāḥ ||

· हिन्दी

क्रम से उनके रंग हैं — पीला, सफ़ेद, पीला और नीला, नीला, सफ़ेद और लाल। और वे अग्नि (दक्षिण-पूर्व), ईश (उत्तर-पूर्व), सोम (उत्तर), यम (दक्षिण), जल (पश्चिम), पूर्व और नैरृत (दक्षिण-पश्चिम) दिशाओं में स्थित हैं।

In order, their colours are yellow, white, yellow and blue, blue, white and red. And they stand in the directions of Agni (south-east), Īśa (north-east), Soma (north), Yama (south), Water (west), the east and Nirṛti (south-west).

Word by wordपदार्थ

पीता (pītā)yellowपीलाशुक्ला (śuklā)whiteसफ़ेदपीत-नीले (pīta-nīle)yellow and blueपीला और नीलानीला (nīlā)blueनीलाशुक्ला (śuklā)whiteसफ़ेदअरुणा (aruṇā)redलालक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेअग्नि-ईश-सौम्य-याम्य-आप्य-पूर्व-नैरृत-गाः (agni-īśa-saumya-yāmya-āpya-pūrva-nairṛta-gāḥ)standing in the directions of Agni, Īśa, Soma, Yama, Water, the east and Nirṛtiअग्नि, ईश, सोम, यम, जल, पूर्व और नैरृत दिशाओं में स्थिततु (tu)andऔरताः (tāḥ)theyवे

Verse 243

२४३ अंशेन मानुषे लोके धात्रा ता ह्यवतारिताः । स्वच्छन्दास्ताः पराश्चान्याः परे व्योम्नि व्यवस्थिताः ॥२४३॥

aṃśena mānuṣe loke dhātrā tā hyavatāritāḥ | svacchandāstāḥ parāścānyāḥ pare vyomni vyavasthitāḥ ||

· हिन्दी

विधाता ने इन मातृकाओं को उनके एक अंश से मनुष्य-लोक में उतारा है। वे अपने काम में स्वतन्त्र हैं; पर उनके दूसरे, ऊँचे रूप परम आकाश में स्थित हैं।

The Creator has brought these Mothers down into the world of humans by a fraction of themselves. Those are free in their action; but their other, higher forms stay in the highest sky.

Word by wordपदार्थ

अंशेन (aṃśena)by a fractionएक अंश सेमानुषे (mānuṣe)of humansमनुष्यलोके (loke)into the worldलोक मेंधात्रा (dhātrā)by the Creatorविधाता नेताः (tāḥ)these Mothersइन मातृकाओं कोहि (hi)indeedहीअवतारिताः (avatāritāḥ)have been brought downउतारा हैस्वच्छन्दाः (svacchandāḥ)free in their actionअपने काम में स्वतन्त्रताः (tāḥ)thoseवेपराः (parāḥ)higherऊँचे (ca)butपरअन्याः (anyāḥ)their other formsउनके दूसरे रूपपरे (pare)in the highestपरमव्योम्नि (vyomni)skyआकाश मेंव्यवस्थिताः (vyavasthitāḥ)stayस्थित हैं

Verse 244

२४४ स्वच्छन्दं ता निषेवन्ते सप्तधेयमुमा यतः । उमापतिपुरस्योर्ध्वं स्थितं मूर्त्यष्टकं परम् ॥२४४॥

svacchandaṃ tā niṣevante saptadheyamumā yataḥ | umāpatipurasyordhvaṃ sthitaṃ mūrtyaṣṭakaṃ param ||

· हिन्दी

वे स्वच्छन्द (भैरव) की सेवा करती हैं, क्योंकि यही उमा सात रूपों वाली है। उमापति के लोक के ऊपर शिव की आठ मूर्तियों का परम समूह स्थित है।

They serve Svacchanda (Bhairava), because this same Umā is sevenfold. Above the world of Umāpati stands the highest group of eight forms (mūrti) of Śiva.

Word by wordपदार्थ

स्वच्छन्दम् (svacchandam)Svacchanda (Bhairava)स्वच्छन्द (भैरव) कीताः (tāḥ)theyवेनिषेवन्ते (niṣevante)serveसेवा करती हैंसप्तधा (saptadhā)sevenfoldसात रूपों वालीइयम् (iyam)this sameयहीउमा (umā)Umāउमायतः (yataḥ)becauseक्योंकिउमापति-पुरस्य (umāpati-purasya)the world of Umāpatiउमापति के लोक केऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरस्थितम् (sthitam)standsस्थित हैमूर्ति-अष्टकम् (mūrti-aṣṭakam)the group of eight formsआठ मूर्तियों का समूहपरम् (param)highestपरम

Verse 245

२४५ शर्वादिकं यस्य सृष्टिर्धराद्या याजकान्ततः । ताभ्य ईशानमूर्तिर्या सा मेरौ संप्रतिष्ठिता ॥२४५॥

śarvādikaṃ yasya sṛṣṭirdharādyā yājakāntataḥ | tābhya īśānamūrtiryā sā merau saṃpratiṣṭhitā ||

· हिन्दी

ये मूर्तियाँ शर्व से शुरू होती हैं; इनकी सृष्टि पृथ्वी से लेकर यजमान तक की श्रेणी है। इनमें से ईशान नाम की मूर्ति मेरु पर्वत पर स्थापित है।

These forms begin with Śarva; their creation is the series from Earth up to the sacrificer. Among them, the form called Īśāna is established on Mount Meru.

Word by wordपदार्थ

शर्व-आदिकम् (śarva-ādikam)beginning with Śarvaशर्व से शुरू होने वालायस्य (yasya)whoseजिसकीसृष्टिः (sṛṣṭiḥ)creationसृष्टिधरा-आद्या (dharā-ādyā)from Earthपृथ्वी से लेकरयाजक-अन्ततः (yājaka-antataḥ)up to the sacrificerयजमान तकताभ्यः (tābhyaḥ)among themइनमें सेईशान-मूर्तिः (īśāna-mūrtiḥ)the form called Īśānaईशान नाम की मूर्तिया (yā)whichजोसा (sā)thatवहमेरौ (merau)on Mount Meruमेरु पर्वत परसंप्रतिष्ठिता (saṃpratiṣṭhitā)is establishedस्थापित है

Verse 246

२४६ श्रीकण्ठः स्फटिकाद्रौ सा व्याप्ता तन्वष्टकैर्जगत् । ये योगं सगुणं शम्भोः संयताः पर्युपासते ॥२४६॥

śrīkaṇṭhaḥ sphaṭikādrau sā vyāptā tanvaṣṭakairjagat | ye yogaṃ saguṇaṃ śambhoḥ saṃyatāḥ paryupāsate ||

· हिन्दी

श्रीकण्ठ स्फटिक पर्वत पर हैं। इन आठ शरीरों से जगत् व्याप्त है। जो संयमी लोग शम्भु के सगुण योग की उपासना करते हैं —

Śrīkaṇṭha is on the crystal mountain. By these eight bodies the world is pervaded. Those who, self-controlled, practise the yoga of Śambhu with qualities (saguṇa) —

Word by wordपदार्थ

श्रीकण्ठः (śrīkaṇṭhaḥ)Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठस्फटिक-अद्रौ (sphaṭika-adrau)on the crystal mountainस्फटिक पर्वत परसा (sā)that (form)वह (मूर्ति)व्याप्ता (vyāptā)is pervadedव्याप्त हैतनु-अष्टकैः (tanu-aṣṭakaiḥ)by these eight bodiesइन आठ शरीरों सेजगत् (jagat)the worldजगत्ये (ye)those whoजोयोगम् (yogam)the yogaयोग कीसगुणम् (saguṇam)with qualitiesसगुणशम्भोः (śambhoḥ)of Śambhuशम्भु केसंयताः (saṃyatāḥ)self-controlledसंयमीपर्युपासते (paryupāsate)practiseउपासना करते हैं

Verse 247

२४७ तन्मण्डलं वा दृष्ट्वैव मुक्तद्वैता हतत्रयाः । गुणानामाधरौत्तर्याच्छुद्धाशुद्धत्वसंस्थितेः ॥२४७॥

tanmaṇḍalaṃ vā dṛṣṭvaiva muktadvaitā hatatrayāḥ | guṇānāmādharauttaryācchuddhāśuddhatvasaṃsthiteḥ ||

· हिन्दी

— या जिन्होंने केवल उस मण्डल का दर्शन कर लिया है, वे द्वैत से मुक्त हो जाते हैं और उनके तीनों (गुण) नष्ट हो जाते हैं। क्योंकि गुण नीचे या ऊपर होते हैं और शुद्ध या अशुद्ध अवस्था में रहते हैं,

— or who have merely seen that circle (maṇḍala), are freed from duality and have the three (guṇas) destroyed. Because the guṇas stand lower or higher and are in a pure or impure state,

Word by wordपदार्थ

तद्-मण्डलम् (tad-maṇḍalam)that circleउस मण्डल कावा (vā)orयादृष्ट्वा (dṛṣṭvā)having seenदर्शन करकेएव (eva)merelyकेवलमुक्त-द्वैताः (mukta-dvaitāḥ)freed from dualityद्वैत से मुक्तहत-त्रयाः (hata-trayāḥ)with the three (guṇas) destroyedजिनके तीनों (गुण) नष्ट हो गएगुणानाम् (guṇānām)of the guṇasगुणों केआधर-औत्तर्यात् (ādhara-auttaryāt)because they stand lower or higherनीचे या ऊपर होने सेशुद्ध-अशुद्धत्व-संस्थितेः (śuddha-aśuddhatva-saṃsthiteḥ)because they are in a pure or impure stateशुद्ध या अशुद्ध अवस्था में रहने से

Verse 248

२४८ तारतम्याच्च योगस्य भेदात्फलविचित्रता । ततो भोगफलावाप्तिभेदाद्भेदोऽयमुच्यते ॥२४८॥

tāratamyācca yogasya bhedātphalavicitratā | tato bhogaphalāvāptibhedādbhedo'yamucyate ||

· हिन्दी

और योग में भी कम-ज़्यादा होता है, इसलिए इन भेदों के अनुसार फल भी तरह-तरह के होते हैं। इसी से, प्राप्त होने वाले भोग और फल के भेद के आधार पर, लोकों का यह भेद कहा गया है।

and because there are degrees of yoga, its results are varied according to these differences. So this difference between the worlds is spoken of on the basis of the different enjoyments and results that are attained.

Word by wordपदार्थ

तारतम्यात् (tāratamyāt)because there are degreesकम-ज़्यादा होने से (ca)andऔरयोगस्य (yogasya)of yogaयोग मेंभेदात् (bhedāt)according to these differencesइन भेदों के अनुसारफल-विचित्रता (phala-vicitratā)the results are variedफल तरह-तरह के होते हैंततः (tataḥ)soइसी सेभोग-फल-अवाप्ति-भेदात् (bhoga-phala-avāpti-bhedāt)on the basis of the different enjoyments and results attainedप्राप्त होने वाले भोग और फल के भेद के आधार परभेदः (bhedaḥ)differenceभेदअयम् (ayam)thisयहउच्यते (ucyate)is spoken ofकहा गया है

Verse 249

२४९ मूर्त्यष्टकोपरिष्टात्तु सुशिवा द्वादशोदिताः । वामाद्येकशिवान्तास्ते कुङ्कुमाभाः सुतेजसः ॥२४९॥

mūrtyaṣṭakopariṣṭāttu suśivā dvādaśoditāḥ | vāmādyekaśivāntāste kuṅkumābhāḥ sutejasaḥ ||

· हिन्दी

आठ मूर्तियों के ऊपर बारह सुशिव बताए गए हैं। वे वाम से लेकर एकशिव तक हैं; वे केसर के रंग के और बहुत तेजस्वी हैं।

Above the eight forms, twelve Suśivas are described. They run from Vāma to Ekaśiva; they are saffron-coloured and very bright.

Word by wordपदार्थ

मूर्ति-अष्टक-उपरिष्टात् (mūrti-aṣṭaka-upariṣṭāt)above the eight formsआठ मूर्तियों के ऊपरतु (tu)andऔरसुशिवाः (suśivāḥ)Suśivasसुशिवद्वादश (dvādaśa)twelveबारहउदिताः (uditāḥ)are describedबताए गए हैंवाम-आदि-एकशिव-अन्ताः (vāma-ādi-ekaśiva-antāḥ)running from Vāma to Ekaśivaवाम से लेकर एकशिव तकते (te)theyवेकुङ्कुम-आभाः (kuṅkuma-ābhāḥ)saffron-colouredकेसर के रंग केसुतेजसः (sutejasaḥ)very brightबहुत तेजस्वी

Verse 250

२५० तदूर्ध्वं वीरभद्राख्यो मण्डलाधिपतिः स्थितः । यत्तत्सायुज्यमापन्नः स तेन सह मोदते ॥२५०॥

tadūrdhvaṃ vīrabhadrākhyo maṇḍalādhipatiḥ sthitaḥ | yattatsāyujyamāpannaḥ sa tena saha modate ||

· हिन्दी

उनके ऊपर वीरभद्र नाम का मण्डल का स्वामी स्थित है। जो उसके साथ सायुज्य पा लेता है, वह उसके साथ आनन्द करता है।

Above them stands the lord of the circle, called Vīrabhadra. Whoever attains union with him rejoices together with him.

Word by wordपदार्थ

तद्-ऊर्ध्वम् (tad-ūrdhvam)above themउनके ऊपरवीरभद्र-आख्यः (vīrabhadra-ākhyaḥ)called Vīrabhadraवीरभद्र नाम कामण्डल-अधिपतिः (maṇḍala-adhipatiḥ)the lord of the circleमण्डल का स्वामीस्थितः (sthitaḥ)standsस्थित हैयत् (yat)whoeverजोतत्-सायुज्यम् (tat-sāyujyam)union with himउसके साथ सायुज्यआपन्नः (āpannaḥ)attainsपा लेता हैसः (saḥ)heवहतेन (tena)with himउसकेसह (saha)togetherसाथमोदते (modate)rejoicesआनन्द करता है

Verse 251

२५१ ततोऽप्यङ्गुष्ठमात्रान्तं महादेवाष्टकं भवेत् । बुद्धितत्त्वमिदं प्रोक्तं देवयोन्यष्टकादितः ॥२५१॥

tato'pyaṅguṣṭhamātrāntaṃ mahādevāṣṭakaṃ bhavet | buddhitattvamidaṃ proktaṃ devayonyaṣṭakāditaḥ ||

· हिन्दी

उसके भी ऊपर आठ महादेवों का समूह है, जिसका अन्त अङ्गुष्ठमात्र पर होता है। आठ देवयोनियों से लेकर यहाँ तक का यह भाग बुद्धि-तत्त्व कहा गया है।

Above that too is the group of eight Mahādevas, ending with Aṅguṣṭhamātra. This, from the eight divine wombs (devayoni) onward, is called the tattva of the intellect (buddhi).

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)above thatउसकेअपि (api)tooभी ऊपरअङ्गुष्ठमात्र-अन्तम् (aṅguṣṭhamātra-antam)ending with Aṅguṣṭhamātraजिसका अन्त अङ्गुष्ठमात्र पर होता हैमहादेव-अष्टकम् (mahādeva-aṣṭakam)the group of eight Mahādevasआठ महादेवों का समूहभवेत् (bhavet)isहैबुद्धि-तत्त्वम् (buddhi-tattvam)the tattva of the intellectबुद्धि-तत्त्वइदम् (idam)thisयहप्रोक्तम् (proktam)is calledकहा गया हैदेवयोनि-अष्टक-आदितः (devayoni-aṣṭaka-āditaḥ)from the eight divine wombs onwardआठ देवयोनियों से लेकर

Verse 252

२५२ महादेवाष्टकान्ते तद् योगाष्टकमिहोदितम् । तत्र श्रैकण्ठमुक्तं यत् तस्यैवोमापतिस्तथा ॥२५२॥

mahādevāṣṭakānte tad yogāṣṭakamihoditam | tatra śraikaṇṭhamuktaṃ yat tasyaivomāpatistathā ||

· हिन्दी

यहाँ बताया गया योगाष्टक आठ महादेवों पर समाप्त होता है। वहाँ जो श्रीकण्ठ का लोक कहा गया, वह उसी का है, और उसी तरह उमापति भी।

The group of eight yogas mentioned here ends with the eight Mahādevas. The world of Śrīkaṇṭha spoken of there is his alone, and likewise Umāpati.

Word by wordपदार्थ

महादेव-अष्टक-अन्ते (mahādeva-aṣṭaka-ante)ending with the eight Mahādevasआठ महादेवों पर समाप्त होने वालातत् (tat)thatवहयोग-अष्टकम् (yoga-aṣṭakam)the group of eight yogasयोगाष्टकइह (iha)hereयहाँउदितम् (uditam)mentionedबताया गयातत्र (tatra)thereवहाँश्रैकण्ठम् (śraikaṇṭham)the world of Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठ का लोकउक्तम् (uktam)spoken ofकहा गयायत् (yat)whichजोतस्य (tasya)hisउसी काएव (eva)aloneहीउमापतिः (umāpatiḥ)Umāpatiउमापतितथा (tathā)likewiseउसी तरह

Verse 253

२५३ मूर्तयः सुशिवा वीरो महादेवाष्टकं वपुः । उपरिष्टाद्धियोऽधश्च प्रकृतेर्गुणसंज्ञितम् ॥२५३॥

mūrtayaḥ suśivā vīro mahādevāṣṭakaṃ vapuḥ | upariṣṭāddhiyo'dhaśca prakṛterguṇasaṃjñitam ||

· हिन्दी

आठ मूर्तियाँ, सुशिव, वीरभद्र और आठ महादेव — ये उसका शरीर हैं। बुद्धि के ऊपर और प्रकृति के नीचे गुण नाम का तत्त्व है।

The eight forms, the Suśivas, Vīrabhadra and the eight Mahādevas are his body. Above the intellect and below prakṛti lies the tattva called guṇa.

Word by wordपदार्थ

मूर्तयः (mūrtayaḥ)the eight formsआठ मूर्तियाँसुशिवाः (suśivāḥ)the Suśivasसुशिववीरः (vīraḥ)Vīrabhadraवीरभद्रमहादेव-अष्टकम् (mahādeva-aṣṭakam)the eight Mahādevasआठ महादेववपुः (vapuḥ)are his bodyउसका शरीर हैंउपरिष्टात् (upariṣṭāt)aboveऊपरधियः (dhiyaḥ)the intellectबुद्धि केअधः (adhaḥ)belowनीचे (ca)andऔरप्रकृतेः (prakṛteḥ)prakṛtiप्रकृति केगुण-संज्ञितम् (guṇa-saṃjñitam)called guṇaगुण नाम का

Verse 254

२५४ तत्त्वं तत्र तु संक्षुब्धा गुणाः प्रसुवते धियम् । न वैषम्यमनापन्नं कारणं कार्यसूतये ॥२५४॥

tattvaṃ tatra tu saṃkṣubdhā guṇāḥ prasuvate dhiyam | na vaiṣamyamanāpannaṃ kāraṇaṃ kāryasūtaye ||

· हिन्दी

वहाँ गुण क्षुब्ध होकर बुद्धि को जन्म देते हैं। जिस कारण में विषमता नहीं आई, वह कार्य को जन्म नहीं दे सकता।

There the guṇas, once stirred, give birth to the intellect. A cause that has not lost its balance cannot produce an effect.

Word by wordपदार्थ

तत्त्वम् (tattvam)tattvaतत्त्वतत्र (tatra)thereवहाँतु (tu)andऔरसंक्षुब्धाः (saṃkṣubdhāḥ)once stirredक्षुब्ध होकरगुणाः (guṇāḥ)the guṇasगुणप्रसुवते (prasuvate)give birth toजन्म देते हैंधियम् (dhiyam)the intellectबुद्धि को (na)cannotनहींवैषम्यम् (vaiṣamyam)loss of balanceविषमताअनापन्नम् (anāpannam)that has not undergoneजिसमें नहीं आईकारणम् (kāraṇam)a causeकारणकार्य-सूतये (kārya-sūtaye)produce an effectकार्य को जन्म दे सकता

Verse 255

२५५ गुणसाम्यात्मिका तेन प्रकृतिः कारणं भवेत् । नन्वेवं सापि संक्षोभं विना तान्विषमान्गुणान् ॥२५५॥

guṇasāmyātmikā tena prakṛtiḥ kāraṇaṃ bhavet | nanvevaṃ sāpi saṃkṣobhaṃ vinā tānviṣamānguṇān ||

· हिन्दी

इसीलिए प्रकृति, जो गुणों की साम्यावस्था है, कारण होती है। पर तब आपत्ति है — प्रकृति भी बिना क्षुब्ध हुए उन विषम गुणों को कैसे जन्म दे सकती है?

That is why prakṛti, which is the balance of the guṇas, is the cause. But then, one may object, how could prakṛti too, without being stirred, give birth to those unequal guṇas?

Word by wordपदार्थ

गुण-साम्य-आत्मिका (guṇa-sāmya-ātmikā)which is the balance of the guṇasजो गुणों की साम्यावस्था हैतेन (tena)that is whyइसीलिएप्रकृतिः (prakṛtiḥ)prakṛtiप्रकृतिकारणम् (kāraṇam)the causeकारणभवेत् (bhavet)isहोती हैननु (nanu)but then, one may objectपर तब आपत्ति हैएवम् (evam)in that caseऐसे मेंसा (sā)prakṛtiप्रकृतिअपि (api)tooभीसंक्षोभम् (saṃkṣobham)being stirredक्षुब्ध हुएविना (vinā)withoutबिनातान् (tān)thoseउनविषमान् (viṣamān)unequalविषमगुणान् (guṇān)guṇasगुणों को

Verse 256

२५६ कथं सुवीत तत्राद्ये क्षोभे स्यादनवस्थितिः । सांख्यस्य दोष एवायं यदि वा तेन ते गुणाः ॥२५६॥

kathaṃ suvīta tatrādye kṣobhe syādanavasthitiḥ | sāṃkhyasya doṣa evāyaṃ yadi vā tena te guṇāḥ ||

· हिन्दी

और यदि वहाँ कोई पहला क्षोभ माना जाए तो अनवस्था हो जाएगी। यह सांख्य का दोष ही है। या फिर, सांख्यों के मत में वे गुण

And if a first stirring is assumed there, there would be an infinite regress. This is indeed a fault of the Sāṃkhya. Or else, the Sāṃkhya holds that those guṇas

Word by wordपदार्थ

कथम् (katham)howकैसेसुवीत (suvīta)could give birthजन्म दे सकती हैतत्र (tatra)thereवहाँआद्ये (ādye)if a firstयदि पहलाक्षोभे (kṣobhe)stirring is assumedक्षोभ माना जाएस्यात् (syāt)there would beहो जाएगीअनवस्थितिः (anavasthitiḥ)an infinite regressअनवस्थासांख्यस्य (sāṃkhyasya)of the Sāṃkhyaसांख्य कादोषः (doṣaḥ)a faultदोषएव (eva)indeedहीअयम् (ayam)thisयहयदि (yadi)ifयदिवा (vā)or elseया फिरतेन (tena)by the Sāṃkhyaसांख्यों के मत मेंते (te)thoseवेगुणाः (guṇāḥ)guṇasगुण

Verse 257

२५७ अव्यक्तमिष्टाः साम्यं तु सङ्गमात्रं न चेतरत् । अस्माकं तु स्वतन्त्रेशतथेच्छाक्षोभसंगतम् ॥२५७॥

avyaktamiṣṭāḥ sāmyaṃ tu saṅgamātraṃ na cetarat | asmākaṃ tu svatantreśatathecchākṣobhasaṃgatam ||

· हिन्दी

स्वयं अव्यक्त हैं, और उनका साम्य केवल उनका एक साथ होना है, और कुछ नहीं। पर हमारे मत में अव्यक्त स्वतन्त्र ईश्वर की इच्छा से उठे क्षोभ से युक्त है;

are themselves the Unmanifest, and their balance is merely their being together, nothing else. But in our view the Unmanifest is joined with a stirring that comes from the will of the free Lord;

Word by wordपदार्थ

अव्यक्तम् (avyaktam)the Unmanifestअव्यक्तइष्टाः (iṣṭāḥ)are held to beमाने गए हैंसाम्यम् (sāmyam)their balanceउनका साम्यतु (tu)andऔरसङ्ग-मात्रम् (saṅga-mātram)merely their being togetherकेवल उनका एक साथ होना (na)notनहीं (ca)andऔरइतरत् (itarat)anything elseकुछ औरअस्माकम् (asmākam)in our viewहमारे मत मेंतु (tu)butपरस्वतन्त्र-ईश-तथा-इच्छा-क्षोभ-संगतम् (svatantra-īśa-tathā-icchā-kṣobha-saṃgatam)joined with a stirring that comes from the will of the free Lordस्वतन्त्र ईश्वर की इच्छा से उठे क्षोभ से युक्त

Verse 258

२५८ अव्यक्तं बुद्धितत्त्वस्य कारणं क्षोभिता गुणाः । ननु तत्त्वेश्वरेच्छातो यः क्षोभः प्रकृतेः पुरा ॥२५८॥

avyaktaṃ buddhitattvasya kāraṇaṃ kṣobhitā guṇāḥ | nanu tattveśvarecchāto yaḥ kṣobhaḥ prakṛteḥ purā ||

· हिन्दी

और इस तरह क्षुब्ध गुणों वाला अव्यक्त बुद्धि-तत्त्व का कारण है। पर कोई पूछ सकता है — ईश्वर की इच्छा से प्रकृति में जो पहला क्षोभ होता है,

and so the Unmanifest, its guṇas stirred, is the cause of the tattva of the intellect. But, one may ask, the first stirring which prakṛti undergoes from the will of the Lord —

Word by wordपदार्थ

अव्यक्तम् (avyaktam)the Unmanifestअव्यक्तबुद्धि-तत्त्वस्य (buddhi-tattvasya)of the tattva of the intellectबुद्धि-तत्त्व काकारणम् (kāraṇam)the causeकारणक्षोभिताः (kṣobhitāḥ)stirredक्षुब्धगुणाः (guṇāḥ)its guṇasगुणों वालाननु (nanu)but, one may askपर कोई पूछ सकता हैतत्त्व-ईश्वर-इच्छातः (tattva-īśvara-icchātaḥ)from the will of the Lordईश्वर की इच्छा सेयः (yaḥ)whichजोक्षोभः (kṣobhaḥ)stirringक्षोभप्रकृतेः (prakṛteḥ)of prakṛtiप्रकृति मेंपुरा (purā)firstपहला

Verse 259

२५९ तदेव बुद्धितत्त्वं स्यात् किमन्यैः कल्पितैर्गुणैः । नैतत्कारणतारूपपरामर्शावरोधि यत् ॥२५९॥

tadeva buddhitattvaṃ syāt kimanyaiḥ kalpitairguṇaiḥ | naitatkāraṇatārūpaparāmarśāvarodhi yat ||

· हिन्दी

वही बुद्धि-तत्त्व क्यों न मान लिया जाए, अलग से कल्पित गुणों से क्या लाभ? ऐसा नहीं — क्योंकि वह (पहला क्षोभ) प्रकृति के कारण-रूप के बोध को रोकता नहीं।

let that itself be the tattva of the intellect; what use are the guṇas invented in addition? No — because that first stirring does not block the awareness of prakṛti as still being the cause.

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)thatवहीएव (eva)itselfहीबुद्धि-तत्त्वम् (buddhi-tattvam)the tattva of the intellectबुद्धि-तत्त्वस्यात् (syāt)let it beक्यों न मान लिया जाएकिम् (kim)what useक्या लाभअन्यैः (anyaiḥ)in additionअलग सेकल्पितैः (kalpitaiḥ)inventedकल्पितगुणैः (guṇaiḥ)are the guṇasगुणों से (na)noऐसा नहींएतत् (etat)that first stirringवह (पहला क्षोभ)कारणता-रूप-परामर्श-अवरोधि (kāraṇatā-rūpa-parāmarśa-avarodhi)blocks the awareness of prakṛti as still being the causeप्रकृति के कारण-रूप के बोध को रोकतायत् (yat)becauseक्योंकि

Verse 260

२६० क्षोभान्तरं ततः कार्यं बीजोच्छूनाङ्कुरादिवत् । क्रमात्तमोरजःसत्त्वे गुरूणां पङ्क्तयः स्थिताः ॥२६०॥

kṣobhāntaraṃ tataḥ kāryaṃ bījocchūnāṅkurādivat | kramāttamorajaḥsattve gurūṇāṃ paṅktayaḥ sthitāḥ ||

· हिन्दी

इसलिए एक और क्षोभ कार्य है — जैसे पहले फूले हुए बीज से अङ्कुर निकलता है। तमस्, रजस् और सत्त्व में क्रम से गुरुओं की पंक्तियाँ हैं:

Therefore a further stirring is the effect, just as the sprout comes from the seed that has first swollen. In tamas, rajas and sattva, in order, stand rows of teachers:

Word by wordपदार्थ

क्षोभ-अन्तरम् (kṣobha-antaram)a further stirringएक और क्षोभततः (tataḥ)thereforeइसलिएकार्यम् (kāryam)is the effectकार्य हैबीज-उच्छून-अङ्कुर-आदिवत् (bīja-ucchūna-aṅkura-ādivat)just as the sprout comes from the seed that has first swollenजैसे पहले फूले हुए बीज से अङ्कुर निकलता हैक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेतमः-रजः-सत्त्वे (tamaḥ-rajaḥ-sattve)in tamas, rajas and sattvaतमस्, रजस् और सत्त्व मेंगुरूणाम् (gurūṇām)of teachersगुरुओं कीपङ्क्तयः (paṅktayaḥ)rowsपंक्तियाँस्थिताः (sthitāḥ)standहैं

Verse 261

२६१ तिस्रो द्वात्रिंशदेकातस्त्रिंशदप्येकविंशतिः । स्वज्ञानयोगबलतः क्रीडन्तो दैशिकोत्तमाः ॥२६१॥

tisro dvātriṃśadekātastriṃśadapyekaviṃśatiḥ | svajñānayogabalataḥ krīḍanto daiśikottamāḥ ||

· हिन्दी

तीन पंक्तियाँ — एक बत्तीस की, फिर तीस की, और फिर इक्कीस की। ये श्रेष्ठ गुरु अपने ज्ञान और योग के बल से वहाँ क्रीड़ा करते हैं;

three rows — one of thirty-two, then thirty, and then twenty-one. These best of teachers play there by the power of their own knowledge and yoga;

Word by wordपदार्थ

तिस्रः (tisraḥ)three rowsतीन पंक्तियाँद्वात्रिंशत् (dvātriṃśat)of thirty-twoबत्तीस कीएका (ekā)oneएकअतः (ataḥ)thenफिरत्रिंशत् (triṃśat)thirtyतीस कीअपि (api)and thenऔर फिरएकविंशतिः (ekaviṃśatiḥ)twenty-oneइक्कीस कीस्व-ज्ञान-योग-बलतः (sva-jñāna-yoga-balataḥ)by the power of their own knowledge and yogaअपने ज्ञान और योग के बल सेक्रीडन्तः (krīḍantaḥ)playक्रीड़ा करते हैंदैशिक-उत्तमाः (daiśika-uttamāḥ)these best of teachersये श्रेष्ठ गुरु

Verse 262

२६२ त्रिनेत्राः पाशनिर्मुक्तास्तेऽत्रानुग्रहकारिणः । बुद्धेश्च गुणपर्यन्तमुभे सप्ताधिके शते ॥२६२॥

trinetrāḥ pāśanirmuktāste'trānugrahakāriṇaḥ | buddheśca guṇaparyantamubhe saptādhike śate ||

· हिन्दी

वे तीन नेत्रों वाले हैं, सब पाशों से मुक्त हैं, और यहाँ अनुग्रह करते हैं। बुद्धि से लेकर गुणों तक दो सौ सात

they have three eyes, are free of all bonds, and here they bestow grace. From the intellect up to the guṇas there are two hundred and seven

Word by wordपदार्थ

त्रिनेत्राः (trinetrāḥ)with three eyesतीन नेत्रों वालेपाश-निर्मुक्ताः (pāśa-nirmuktāḥ)free of all bondsसब पाशों से मुक्तते (te)theyवेअत्र (atra)hereयहाँअनुग्रह-कारिणः (anugraha-kāriṇaḥ)bestow graceअनुग्रह करते हैंबुद्धेः (buddheḥ)from the intellectबुद्धि से लेकर (ca)andऔरगुण-पर्यन्तम् (guṇa-paryantam)up to the guṇasगुणों तकउभे (ubhe)both (Rudras and worlds)दोनों (रुद्र और भुवन)सप्त-अधिके (sapta-adhike)and sevenसात अधिकशते (śate)two hundredदो सौ

Verse 263

२६३ रुद्राणां भुवनानां च मुख्यतोऽन्ये तदन्तरे । योगाष्टकं गुणस्कन्धे प्रोक्तं शिवतनौ पुनः ॥२६३॥

rudrāṇāṃ bhuvanānāṃ ca mukhyato'nye tadantare | yogāṣṭakaṃ guṇaskandhe proktaṃ śivatanau punaḥ ||

· हिन्दी

रुद्र और भुवन हैं, मुख्य गिनती में; बाकी उनके बीच में हैं। पर शिवतनु (शास्त्र) में योगाष्टक गुणों के स्कन्ध में कहा गया है:

Rudras and worlds, counting the main ones; the others lie between them. In the Śivatanu (śāstra), however, the group of eight yogas is placed in the section of the guṇas:

Word by wordपदार्थ

रुद्राणाम् (rudrāṇām)Rudrasरुद्रभुवनानाम् (bhuvanānām)worldsभुवन (ca)andऔरमुख्यतः (mukhyataḥ)counting the main onesमुख्य गिनती मेंअन्ये (anye)the othersबाकीतद्-अन्तरे (tad-antare)lie between themउनके बीच में हैंयोग-अष्टकम् (yoga-aṣṭakam)the group of eight yogasयोगाष्टकगुण-स्कन्धे (guṇa-skandhe)in the section of the guṇasगुणों के स्कन्ध मेंप्रोक्तम् (proktam)is placedकहा गया हैशिवतनौ (śivatanau)in the Śivatanuशिवतनु (शास्त्र) मेंपुनः (punaḥ)howeverपर

Verse 264

२६४ योनीरतीत्य गौणे स्कन्धे स्युर्योगदातारः । अकृतकृतविभुविरिञ्चा हरिर्गुहः क्रमवशात्ततो देवी ॥२६४॥

yonīratītya gauṇe skandhe syuryogadātāraḥ | akṛtakṛtavibhuviriñcā harirguhaḥ kramavaśāttato devī ||

· हिन्दी

योनियों से आगे, गुणों के स्कन्ध में, योग देने वाले हैं — अकृत, कृत, विभु, विरिञ्च, हरि और गुह, क्रम से, और फिर देवी।

beyond the wombs (yoni), in the section of the guṇas, are the givers of yoga: Akṛta, Kṛta, Vibhu, Viriñca, Hari and Guha in order, and then the Goddess.

Word by wordपदार्थ

योनीः (yonīḥ)the wombsयोनियों सेअतीत्य (atītya)beyondआगेगौणे (gauṇe)of the guṇasगुणों केस्कन्धे (skandhe)in the sectionस्कन्ध मेंस्युः (syuḥ)areहैंयोग-दातारः (yoga-dātāraḥ)the givers of yogaयोग देने वालेअकृत-कृत-विभु-विरिञ्चाः (akṛta-kṛta-vibhu-viriñcāḥ)Akṛta, Kṛta, Vibhu, Viriñcaअकृत, कृत, विभु, विरिञ्चहरिः (hariḥ)Hariहरिगुहः (guhaḥ)Guhaगुहक्रम-वशात् (krama-vaśāt)in orderक्रम सेततः (tataḥ)thenफिरदेवी (devī)the Goddessदेवी

Verse 265

२६५ करणान्यणिमादिगुणाः कार्याणि प्रत्ययप्रपञ्चश्च । अव्यक्तादुत्पन्ना गुणाश्च सत्त्वादयोऽमीषाम् ॥२६५॥

karaṇānyaṇimādiguṇāḥ kāryāṇi pratyayaprapañcaśca | avyaktādutpannā guṇāśca sattvādayo'mīṣām ||

· हिन्दी

इन्द्रियाँ, अणिमा आदि सिद्धियाँ, कार्य, और प्रत्ययों का पूरा विस्तार, और अव्यक्त से उत्पन्न सत्त्व आदि गुण — ये इनके हैं;

The sense-organs, the powers such as aṇimā, the effects, and the whole spread of ideas (pratyaya), as well as the guṇas sattva and the rest that arise from the Unmanifest — these belong to them;

Word by wordपदार्थ

करणानि (karaṇāni)the sense-organsइन्द्रियाँअणिमा-आदि-गुणाः (aṇimā-ādi-guṇāḥ)the powers such as aṇimāअणिमा आदि सिद्धियाँकार्याणि (kāryāṇi)the effectsकार्यप्रत्यय-प्रपञ्चः (pratyaya-prapañcaḥ)the whole spread of ideasप्रत्ययों का पूरा विस्तार (ca)andऔरअव्यक्तात् (avyaktāt)from the Unmanifestअव्यक्त सेउत्पन्नाः (utpannāḥ)that ariseउत्पन्नगुणाः (guṇāḥ)the guṇasगुण (ca)as well asऔरसत्त्व-आदयः (sattva-ādayaḥ)sattva and the restसत्त्व आदिअमीषाम् (amīṣām)belong to themइनके हैं

Verse 266

२६६ धर्मज्ञानविरागानैश्वर्यं तत्फलानि विविधानि । यच्छन्ति गुणेभ्योऽमी पुरुषेभ्यो योगदातारः ॥२६६॥

dharmajñānavirāgānaiśvaryaṃ tatphalāni vividhāni | yacchanti guṇebhyo'mī puruṣebhyo yogadātāraḥ ||

· हिन्दी

और ये योगदाता गुणों में से जीवों को धर्म, ज्ञान, वैराग्य और ऐश्वर्य, तथा इनके अनेक फल देते हैं।

and these givers of yoga grant to souls, out of the guṇas, righteousness, knowledge, dispassion and lordship, and the many results of these.

Word by wordपदार्थ

धर्म-ज्ञान-विरागान् (dharma-jñāna-virāgān)righteousness, knowledge and dispassionधर्म, ज्ञान और वैराग्यऐश्वर्यम् (aiśvaryam)lordshipऐश्वर्यतद्-फलानि (tad-phalāni)the results of theseइनके फलविविधानि (vividhāni)manyअनेकयच्छन्ति (yacchanti)grantदेते हैंगुणेभ्यः (guṇebhyaḥ)out of the guṇasगुणों में सेअमी (amī)theseयेपुरुषेभ्यः (puruṣebhyaḥ)to soulsजीवों कोयोग-दातारः (yoga-dātāraḥ)the givers of yogaयोगदाता

Verse 267

२६७ तेभ्यः परतो भुवनं सत्त्वादिगुणासनस्य देवस्य । सकलजगदेकमातुर्भर्तुः श्रीकण्ठनाथस्य ॥२६७॥

tebhyaḥ parato bhuvanaṃ sattvādiguṇāsanasya devasya | sakalajagadekamāturbhartuḥ śrīkaṇṭhanāthasya ||

· हिन्दी

उनके आगे देव श्रीकण्ठनाथ का लोक है, जिनका आसन सत्त्व आदि गुण हैं, और जो सारे जगत् की एकमात्र माता के पति हैं।

Beyond them is the world of the god Śrīkaṇṭhanātha, whose seat is the guṇas sattva and the rest, and who is the husband of the one Mother of the whole world.

Word by wordपदार्थ

तेभ्यः (tebhyaḥ)themउनकेपरतः (parataḥ)beyondआगेभुवनम् (bhuvanam)the worldलोकसत्त्व-आदि-गुण-आसनस्य (sattva-ādi-guṇa-āsanasya)whose seat is the guṇas sattva and the restजिनका आसन सत्त्व आदि गुण हैंदेवस्य (devasya)of the godदेव कासकल-जगत्-एक-मातुः (sakala-jagat-eka-mātuḥ)of the one Mother of the whole worldसारे जगत् की एकमात्र माता केभर्तुः (bhartuḥ)the husbandपतिश्रीकण्ठनाथस्य (śrīkaṇṭhanāthasya)Śrīkaṇṭhanāthaश्रीकण्ठनाथ का

Verse 268

२६८ येनोमागुहनीलब्रह्मऋभुक्षकृताकृतादिभुवनेषु । ग्रहरूपिण्या शक्त्या प्राभ्व्याधिष्ठानि भूतानि ॥२६८॥

yenomāguhanīlabrahmaṛbhukṣakṛtākṛtādibhuvaneṣu | graharūpiṇyā śaktyā prābhvyādhiṣṭhāni bhūtāni ||

· हिन्दी

उसके द्वारा — ग्रहों का रूप लेने वाली उसकी शक्ति से — उमा, गुह, नील, ब्रह्मा, ऋभुक्ष, कृत, अकृत आदि के लोकों में प्राणी प्रभुता से शासित होते हैं।

Through him — by his power that takes hold in the form of the planets (graha) — beings are ruled by lordship in the worlds of Umā, Guha, Nīla, Brahmā, Ṛbhukṣa, Kṛta, Akṛta and the rest.

Word by wordपदार्थ

येन (yena)through himउसके द्वाराउमा-गुह-नील-ब्रह्म-ऋभुक्ष-कृत-अकृत-आदि-भुवनेषु (umā-guha-nīla-brahma-ṛbhukṣa-kṛta-akṛta-ādi-bhuvaneṣu)in the worlds of Umā, Guha, Nīla, Brahmā, Ṛbhukṣa, Kṛta, Akṛta and the restउमा, गुह, नील, ब्रह्मा, ऋभुक्ष, कृत, अकृत आदि के लोकों मेंग्रह-रूपिण्या (graha-rūpiṇyā)that takes hold in the form of the planetsग्रहों का रूप लेने वालीशक्त्या (śaktyā)by his powerउसकी शक्ति सेप्राभ्व्या (prābhvyā)by lordshipप्रभुता सेअधिष्ठानि (adhiṣṭhāni)are ruledशासित होते हैंभूतानि (bhūtāni)beingsप्राणी

Verse 269

२६९ उपसंजिहीर्षुरिह यश्चतुराननपङ्कजं समाविश्य । दग्ध्वा चतुरो लोकाञ्जनलोकान्निर्मिणोति पुनः ॥२६९॥

upasaṃjihīrṣuriha yaścaturānanapaṅkajaṃ samāviśya | dagdhvā caturo lokāñjanalokānnirmiṇoti punaḥ ||

· हिन्दी

वही है जो जगत् को समेटना चाहकर चार मुख वाले ब्रह्मा के कमल में प्रवेश करता है, चारों लोकों को जला देता है, और फिर से जीवों के लोक बनाता है।

It is he who, wishing to withdraw the world, enters the lotus of the four-faced Brahmā, burns the four worlds, and then creates the worlds of living beings again.

Word by wordपदार्थ

उपसंजिहीर्षुः (upasaṃjihīrṣuḥ)wishing to withdraw the worldजगत् को समेटना चाहकरइह (iha)hereयहाँयः (yaḥ)he whoजोचतुर्-आनन-पङ्कजम् (catur-ānana-paṅkajam)the lotus of the four-faced Brahmāचार मुख वाले ब्रह्मा के कमल मेंसमाविश्य (samāviśya)enteringप्रवेश करकेदग्ध्वा (dagdhvā)burningजलाकरचतुरः (caturaḥ)the fourचारोंलोकान् (lokān)worldsलोकों कोजन-लोकान् (jana-lokān)the worlds of living beingsजीवों के लोकनिर्मिणोति (nirmiṇoti)createsबनाता हैपुनः (punaḥ)againफिर से

Verse 270

२७० यस्येच्छातः सत्त्वादिगुणशरीरा विसृजति रुद्राणी । अनुकल्पो रुद्राण्या वेदी तत्रेज्यतेऽनुकल्पेन ॥२७०॥

yasyecchātaḥ sattvādiguṇaśarīrā visṛjati rudrāṇī | anukalpo rudrāṇyā vedī tatrejyate'nukalpena ||

· हिन्दी

उसकी इच्छा से रुद्राणी, जिसका शरीर सत्त्व आदि गुण हैं, सृष्टि करती है। वेदी रुद्राणी का अनुकल्प (प्रतिरूप) है, और वहाँ अनुकल्प से यज्ञ किया जाता है।

By his will Rudrāṇī, whose body is the guṇas sattva and the rest, sends forth creation. The altar (vedī) is the substitute (anukalpa) for Rudrāṇī, and there sacrifice is offered by the substitute rite.

Word by wordपदार्थ

यस्य (yasya)by hisउसकीइच्छातः (icchātaḥ)willइच्छा सेसत्त्व-आदि-गुण-शरीरा (sattva-ādi-guṇa-śarīrā)whose body is the guṇas sattva and the restजिसका शरीर सत्त्व आदि गुण हैंविसृजति (visṛjati)sends forth creationसृष्टि करती हैरुद्राणी (rudrāṇī)Rudrāṇīरुद्राणीअनुकल्पः (anukalpaḥ)the substituteअनुकल्प (प्रतिरूप)रुद्राण्याः (rudrāṇyāḥ)of Rudrāṇīरुद्राणी कावेदी (vedī)the altarवेदीतत्र (tatra)thereवहाँइज्यते (ijyate)sacrifice is offeredयज्ञ किया जाता हैअनुकल्पेन (anukalpena)by the substitute riteअनुकल्प से

Verse 271

२७१ पशुपतिरिन्द्रोपेन्द्रविरिञ्चैरथ तदुपलम्भतो देवैः । गन्धर्वयक्षराक्षसपितृमुनिभिश्चित्रितास्तथा यागाः ॥२७१॥

paśupatirindropendraviriñcairatha tadupalambhato devaiḥ | gandharvayakṣarākṣasapitṛmunibhiścitritāstathā yāgāḥ ||

· हिन्दी

वहाँ पशुपति की पूजा इन्द्र, उपेन्द्र और विरिञ्च करते हैं, फिर उनसे सीखकर देवता; और गन्धर्व, यक्ष, राक्षस, पितर और मुनि भी उसी तरह तरह-तरह के यज्ञ करते हैं।

Paśupati is worshipped there by Indra, Upendra and Viriñca, then by the gods who learn it from them; and the sacrifices are varied likewise by gandharvas, yakṣas, rākṣasas, ancestors and sages.

Word by wordपदार्थ

पशुपतिः (paśupatiḥ)Paśupati is worshippedपशुपति की पूजाइन्द्र-उपेन्द्र-विरिञ्चैः (indra-upendra-viriñcaiḥ)by Indra, Upendra and Viriñcaइन्द्र, उपेन्द्र और विरिञ्च करते हैंअथ (atha)thenफिरतद्-उपलम्भतः (tad-upalambhataḥ)who learn it from themउनसे सीखकरदेवैः (devaiḥ)by the godsदेवतागन्धर्व-यक्ष-राक्षस-पितृ-मुनिभिः (gandharva-yakṣa-rākṣasa-pitṛ-munibhiḥ)by gandharvas, yakṣas, rākṣasas, ancestors and sagesगन्धर्व, यक्ष, राक्षस, पितर और मुनिचित्रिताः (citritāḥ)are variedतरह-तरह के करते हैंतथा (tathā)likewiseउसी तरहयागाः (yāgāḥ)the sacrificesयज्ञ

Verse 272

२७२ गुणानां यत्परं साम्यं तदव्यक्तं गुणोर्ध्वतः । क्रोधेशचण्डसंवर्ता ज्योतिःपिङ्गलसूरकौ ॥२७२॥

guṇānāṃ yatparaṃ sāmyaṃ tadavyaktaṃ guṇordhvataḥ | krodheśacaṇḍasaṃvartā jyotiḥpiṅgalasūrakau ||

· हिन्दी

गुणों का जो पूर्ण साम्य है, वह अव्यक्त है, जो गुणों के ऊपर है। क्रोधेश, चण्ड, संवर्त, ज्योतिः, पिङ्गल, सूरक,

The perfect balance of the guṇas is the Unmanifest (avyakta), which lies above the guṇas. Krodheśa, Caṇḍa, Saṃvarta, Jyotiḥ, Piṅgala, Sūraka,

Word by wordपदार्थ

गुणानाम् (guṇānām)of the guṇasगुणों कायत् (yat)whichजोपरम् (param)perfectपूर्णसाम्यम् (sāmyam)balanceसाम्यतत् (tat)thatवहअव्यक्तम् (avyaktam)is the Unmanifestअव्यक्त हैगुण-ऊर्ध्वतः (guṇa-ūrdhvataḥ)above the guṇasगुणों के ऊपरक्रोधेश-चण्ड-संवर्ताः (krodheśa-caṇḍa-saṃvartāḥ)Krodheśa, Caṇḍa, Saṃvartaक्रोधेश, चण्ड, संवर्तज्योतिः-पिङ्गल-सूरकौ (jyotiḥ-piṅgala-sūrakau)Jyotiḥ, Piṅgala, Sūrakaज्योतिः, पिङ्गल, सूरक

Verse 273

२७३ पञ्चान्तकैकवीरौ च शिखोदश्चाष्ट तत्र ते । गहनं पुरुषनिधानं प्रकृतिर्मूलं प्रधानमव्यक्तम् ॥२७३॥

pañcāntakaikavīrau ca śikhodaścāṣṭa tatra te | gahanaṃ puruṣanidhānaṃ prakṛtirmūlaṃ pradhānamavyaktam ||

· हिन्दी

पञ्चान्तक, एकवीर और शिखोद — ये आठ वहाँ हैं। गहन, पुरुषनिधान, प्रकृति, मूल, प्रधान, अव्यक्त

Pañcāntaka, Ekavīra and Śikhoda — these eight are there. Gahana, Puruṣanidhāna, Prakṛti, Mūla, Pradhāna, Avyakta

Word by wordपदार्थ

पञ्चान्तक-एकवीरौ (pañcāntaka-ekavīrau)Pañcāntaka and Ekavīraपञ्चान्तक और एकवीर (ca)andऔरशिखोदः (śikhodaḥ)Śikhodaशिखोद (ca)andऔरअष्ट (aṣṭa)eightआठतत्र (tatra)thereवहाँते (te)theseयेगहनम् (gahanam)Gahanaगहनपुरुष-निधानम् (puruṣa-nidhānam)Puruṣanidhānaपुरुषनिधानप्रकृतिः (prakṛtiḥ)Prakṛtiप्रकृतिमूलम् (mūlam)Mūlaमूलप्रधानम् (pradhānam)Pradhānaप्रधानअव्यक्तम् (avyaktam)Avyaktaअव्यक्त

Verse 274

२७४ गुणकारणमित्येते मायाप्रभवस्य पर्यायाः । यावन्तः क्षेत्रज्ञाः सहजागन्तुकमलोपदिग्धचितः ॥२७४॥

guṇakāraṇamityete māyāprabhavasya paryāyāḥ | yāvantaḥ kṣetrajñāḥ sahajāgantukamalopadigdhacitaḥ ||

· हिन्दी

और गुणकारण — ये माया से उत्पन्न उस तत्त्व के नाम हैं। जितने भी क्षेत्रज्ञ हैं जिनकी चेतना सहज और आगन्तुक मल से लिपटी है —

and Guṇakāraṇa — these are the names of that which is born of māyā. All the knowers of the field (kṣetrajña) whose awareness is smeared with innate and incidental impurity —

Word by wordपदार्थ

गुण-कारणम् (guṇa-kāraṇam)Guṇakāraṇaगुणकारणइति (iti)thusइस प्रकारएते (ete)theseयेमाया-प्रभवस्य (māyā-prabhavasya)of that which is born of māyāमाया से उत्पन्न उस तत्त्व केपर्यायाः (paryāyāḥ)are the namesनाम हैंयावन्तः (yāvantaḥ)allजितने भीक्षेत्रज्ञाः (kṣetrajñāḥ)the knowers of the fieldक्षेत्रज्ञसहज-आगन्तुक-मल-उपदिग्ध-चितः (sahaja-āgantuka-mala-upadigdha-citaḥ)whose awareness is smeared with innate and incidental impurityजिनकी चेतना सहज और आगन्तुक मल से लिपटी है

Verse 275

२७५ ते सर्वेऽत्र विनिहिता रुद्राश्च तदुत्थभोगभुजः । मूढविवृत्तविलीनैः करणैः केचित्तु विकरणकाः ॥२७५॥

te sarve'tra vinihitā rudrāśca tadutthabhogabhujaḥ | mūḍhavivṛttavilīnaiḥ karaṇaiḥ kecittu vikaraṇakāḥ ||

· हिन्दी

वे सब यहाँ रखे गए हैं, और वे रुद्र भी जो इससे उठने वाले भोग भोगते हैं। किसी की इन्द्रियाँ मूढ़ हैं, किसी की खुली हुई, किसी की विलीन, और कुछ बिना इन्द्रियों के हैं।

all of them are placed here, as are the Rudras who enjoy the pleasures that arise from it. Some have organs that are dull, some have organs that are open, some have organs dissolved, and some are without organs.

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेसर्वे (sarve)allसबअत्र (atra)hereयहाँविनिहिताः (vinihitāḥ)are placedरखे गए हैंरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्र (ca)as areऔरतद्-उत्थ-भोग-भुजः (tad-uttha-bhoga-bhujaḥ)who enjoy the pleasures that arise from itजो इससे उठने वाले भोग भोगते हैंमूढ-विवृत्त-विलीनैः (mūḍha-vivṛtta-vilīnaiḥ)dull, open, or dissolvedमूढ़, खुली हुई, या विलीनकरणैः (karaṇaiḥ)with organsइन्द्रियों वालेकेचित् (kecit)someकुछतु (tu)andऔरविकरणकाः (vikaraṇakāḥ)without organsबिना इन्द्रियों के

Verse 276

२७६ अकृताधिष्ठानतया कृत्याशक्तानि मूढानि । प्रतिनियतविषयभाञ्जि स्फुटानि शास्त्रे विवृत्तानि ॥२७६॥

akṛtādhiṣṭhānatayā kṛtyāśaktāni mūḍhāni | pratiniyataviṣayabhāñji sphuṭāni śāstre vivṛttāni ||

· हिन्दी

मूढ़ इन्द्रियाँ वे हैं जो किसी अधिष्ठाता के न होने से अपना काम नहीं कर सकतीं। शास्त्र में खुली हुई (विवृत्त) इन्द्रियाँ वे हैं जो स्पष्ट हैं और अपने-अपने निश्चित विषय में लगी हैं।

The dull organs are those unable to do their work because no one governs them. The open organs, in the scripture, are those that are clear and each fixed on its own object.

Word by wordपदार्थ

अकृत-अधिष्ठानतया (akṛta-adhiṣṭhānatayā)because no one governs themकिसी अधिष्ठाता के न होने सेकृत्य-अशक्तानि (kṛtya-aśaktāni)unable to do their workअपना काम न कर सकने वालीमूढानि (mūḍhāni)are the dull organsमूढ़ इन्द्रियाँ हैंप्रतिनियत-विषय-भाञ्जि (pratiniyata-viṣaya-bhāñji)each fixed on its own objectअपने-अपने निश्चित विषय में लगीस्फुटानि (sphuṭāni)clearस्पष्टशास्त्रे (śāstre)in the scriptureशास्त्र मेंविवृत्तानि (vivṛttāni)are the open organsखुली हुई (विवृत्त) इन्द्रियाँ हैं

Verse 277

२७७ भग्नानि महाप्रलये सृष्टौ नोत्पादितानि लीनानि । इच्छाधीनानि पुनर्विकरणसंज्ञानि कार्यमप्येवम् ॥२७७॥

bhagnāni mahāpralaye sṛṣṭau notpāditāni līnāni | icchādhīnāni punarvikaraṇasaṃjñāni kāryamapyevam ||

· हिन्दी

विलीन इन्द्रियाँ वे हैं जो महाप्रलय में टूट गईं और सृष्टि में फिर से नहीं बनीं। जो इन्द्रियाँ केवल इच्छा के अधीन हैं, वे विकरण कहलाती हैं। कार्य (शरीर) के लिए भी यही बात है।

The dissolved organs are those broken in the great dissolution and not produced again in creation. Organs that depend on will alone are called vikaraṇa, without organs. The same holds for the effects, the bodies.

Word by wordपदार्थ

भग्नानि (bhagnāni)brokenटूट गईंमहा-प्रलये (mahā-pralaye)in the great dissolutionमहाप्रलय मेंसृष्टौ (sṛṣṭau)in creationसृष्टि में (na)notनहींउत्पादितानि (utpāditāni)produced againफिर से बनींलीनानि (līnāni)are the dissolved organsविलीन इन्द्रियाँ हैंइच्छा-अधीनानि (icchā-adhīnāni)depending on will aloneकेवल इच्छा के अधीनपुनः (punaḥ)furtherऔरविकरण-संज्ञानि (vikaraṇa-saṃjñāni)are called without organsविकरण कहलाती हैंकार्यम् (kāryam)for the effects (the bodies)कार्य (शरीर) के लिएअपि (api)alsoभीएवम् (evam)the same holdsयही बात है

Verse 278

२७८ पुंस्तत्त्वे तुष्टिनवकं सिद्धयोऽष्टौ च तत्पुरः । तावत्य एवाणिमादिभुवनाष्टकमेव च ॥२७८॥

puṃstattve tuṣṭinavakaṃ siddhayo'ṣṭau ca tatpuraḥ | tāvatya evāṇimādibhuvanāṣṭakameva ca ||

· हिन्दी

पुरुष-तत्त्व में नौ तुष्टियाँ हैं और उनसे पहले आठ सिद्धियाँ; उनके भुवन भी उतने ही हैं, और अणिमा आदि के आठ भुवनों का समूह भी है।

In the tattva of puruṣa there are the nine contentments (tuṣṭi) and, before them, the eight attainments (siddhi); their worlds are just as many, and there is also the group of eight worlds of aṇimā and the rest.

Word by wordपदार्थ

पुंस्-तत्त्वे (puṃs-tattve)in the tattva of puruṣaपुरुष-तत्त्व मेंतुष्टि-नवकम् (tuṣṭi-navakam)the nine contentmentsनौ तुष्टियाँसिद्धयः (siddhayaḥ)attainmentsसिद्धियाँअष्टौ (aṣṭau)eightआठ (ca)andऔरतत्-पुरः (tat-puraḥ)before themउनसे पहलेतावत्यः (tāvatyaḥ)just as many (worlds)उतने ही (भुवन)एव (eva)exactlyहीअणिमा-आदि-भुवन-अष्टकम् (aṇimā-ādi-bhuvana-aṣṭakam)the group of eight worlds of aṇimā and the restअणिमा आदि के आठ भुवनों का समूहएव (eva)alsoभी (ca)andऔर

Verse 279

२७९ अतत्त्वे तत्त्वबुद्ध्या यः सन्तोषस्तुष्टिरत्र सा । हेयेऽप्यादेयधीः सिद्धिः तथा चोक्तं हि कापिलैः ॥२७९॥

atattve tattvabuddhyā yaḥ santoṣastuṣṭiratra sā | heye'pyādeyadhīḥ siddhiḥ tathā coktaṃ hi kāpilaiḥ ||

· हिन्दी

यहाँ तुष्टि वह सन्तोष है जो अतत्त्व को तत्त्व समझने से आता है, और सिद्धि छोड़ने योग्य चीज़ को लेने योग्य समझना है। कपिल के अनुयायियों ने भी ऐसा कहा है:

Here contentment (tuṣṭi) is the satisfaction that comes from taking what is not real as real, and attainment (siddhi) is the idea that what should be given up is worth taking. The followers of Kapila have said so:

Word by wordपदार्थ

अतत्त्वे (atattve)what is not realअतत्त्व कोतत्त्व-बुद्ध्या (tattva-buddhyā)from taking as realतत्त्व समझने सेयः (yaḥ)whichजोसन्तोषः (santoṣaḥ)satisfactionसन्तोषतुष्टिः (tuṣṭiḥ)contentmentतुष्टिअत्र (atra)hereयहाँसा (sā)that isवह हैहेये (heye)what should be given upछोड़ने योग्य चीज़ कोअपि (api)evenभीआदेय-धीः (ādeya-dhīḥ)the idea that it is worth takingलेने योग्य समझनासिद्धिः (siddhiḥ)attainmentसिद्धितथा (tathā)soऐसा (ca)andऔरउक्तम् (uktam)have saidकहा हैहि (hi)indeedभीकापिलैः (kāpilaiḥ)the followers of Kapilaकपिल के अनुयायियों ने

Verse 280

२८० आध्यात्मिकाश्चतस्रः प्रकृत्युपादानकालभाग्याख्याः । पञ्च विषयोपरमतोऽर्जनरक्षासङ्गसंक्षयविघातैः ॥२८०॥

ādhyātmikāścatasraḥ prakṛtyupādānakālabhāgyākhyāḥ | pañca viṣayoparamato'rjanarakṣāsaṅgasaṃkṣayavighātaiḥ ||

· हिन्दी

चार तुष्टियाँ आध्यात्मिक हैं, जिनके नाम प्रकृति, उपादान, काल और भाग्य हैं; पाँच विषयों से हटने पर होती हैं — कमाने, रखने, आसक्ति, नाश और हानि के कष्ट देखकर;

four contentments are inner, named after prakṛti, the means (upādāna), time and fate; five come from turning away from objects, on seeing the trouble of earning, guarding, attachment, loss and harm;

Word by wordपदार्थ

आध्यात्मिकाः (ādhyātmikāḥ)innerआध्यात्मिकचतस्रः (catasraḥ)four contentmentsचार तुष्टियाँप्रकृति-उपादान-काल-भाग्य-आख्याः (prakṛti-upādāna-kāla-bhāgya-ākhyāḥ)named after prakṛti, the means, time and fateजिनके नाम प्रकृति, उपादान, काल और भाग्य हैंपञ्च (pañca)fiveपाँचविषय-उपरमतः (viṣaya-uparamataḥ)from turning away from objectsविषयों से हटने परअर्जन-रक्षा-सङ्ग-संक्षय-विघातैः (arjana-rakṣā-saṅga-saṃkṣaya-vighātaiḥ)on seeing the trouble of earning, guarding, attachment, loss and harmकमाने, रखने, आसक्ति, नाश और हानि के कष्ट देखकर

Verse 281

२८१ ऊहः शब्दोऽध्ययनं दुःखविघातास्त्रयः सुहृत्प्राप्तिः । दानं च सिद्धयोऽष्टौ सिद्धेः पूर्वोऽङ्कुशस्त्रिविधः ॥२८१॥

ūhaḥ śabdo'dhyayanaṃ duḥkhavighātāstrayaḥ suhṛtprāptiḥ | dānaṃ ca siddhayo'ṣṭau siddheḥ pūrvo'ṅkuśastrividhaḥ ||

· हिन्दी

ऊह (तर्क), शब्द (उपदेश), अध्ययन, दुःख के तीन नाश, मित्र की प्राप्ति और दान — ये आठ सिद्धियाँ हैं; और सिद्धि से पहले तीन तरह का अङ्कुश (रोक) है — तुष्टियाँ, इन्द्रियों की दुर्बलता आदि।

reasoning, oral teaching, study, the three removals of suffering, gaining a friend, and giving — these are the eight attainments; and before attainment stands the threefold goad (the contentments, weakness of the organs and the rest).

Word by wordपदार्थ

ऊहः (ūhaḥ)reasoningऊह (तर्क)शब्दः (śabdaḥ)oral teachingशब्द (उपदेश)अध्ययनम् (adhyayanam)studyअध्ययनदुःख-विघाताः (duḥkha-vighātāḥ)removals of sufferingदुःख के नाशत्रयः (trayaḥ)threeतीनसुहृत्-प्राप्तिः (suhṛt-prāptiḥ)gaining a friendमित्र की प्राप्तिदानम् (dānam)givingदान (ca)andऔरसिद्धयः (siddhayaḥ)attainmentsसिद्धियाँअष्टौ (aṣṭau)eightआठसिद्धेः (siddheḥ)attainmentसिद्धि सेपूर्वः (pūrvaḥ)beforeपहलेअङ्कुशः (aṅkuśaḥ)the goadअङ्कुश (रोक)त्रिविधः (trividhaḥ)threefoldतीन तरह का

Verse 282

२८२ अणिमाद्यूर्ध्वतस्तिस्रः पङ्क्तयो गुरुशिष्यगाः । तत्रापि त्रिगुणच्छायायोगात् त्रित्वमुदाहृतम् ॥२८२॥

aṇimādyūrdhvatastisraḥ paṅktayo guruśiṣyagāḥ | tatrāpi triguṇacchāyāyogāt tritvamudāhṛtam ||

· हिन्दी

अणिमा आदि के ऊपर गुरुओं और शिष्यों की तीन पंक्तियाँ हैं। यहाँ भी तीन की संख्या तीन गुणों की छाया पड़ने से बताई गई है।

Above aṇimā and the rest there are three rows of teachers and disciples. Here too the number three is explained by the shadow of the three guṇas falling on them.

Word by wordपदार्थ

अणिमा-आदि-ऊर्ध्वतः (aṇimā-ādi-ūrdhvataḥ)above aṇimā and the restअणिमा आदि के ऊपरतिस्रः (tisraḥ)threeतीनपङ्क्तयः (paṅktayaḥ)rowsपंक्तियाँगुरु-शिष्य-गाः (guru-śiṣya-gāḥ)of teachers and disciplesगुरुओं और शिष्यों कीतत्र (tatra)hereयहाँअपि (api)tooभीत्रि-गुण-छाया-योगात् (tri-guṇa-chāyā-yogāt)by the shadow of the three guṇas falling on themतीन गुणों की छाया पड़ने सेत्रित्वम् (tritvam)the number threeतीन की संख्याउदाहृतम् (udāhṛtam)is explainedबताई गई है

Verse 283

२८३ नाडीविद्याष्टकं चोर्ध्वं पङ्क्तीनां स्यादिडादिकम् । पुंसि नादमयी शक्तिः प्रसराख्या च यत्स्थिता ॥२८३॥

nāḍīvidyāṣṭakaṃ cordhvaṃ paṅktīnāṃ syādiḍādikam | puṃsi nādamayī śaktiḥ prasarākhyā ca yatsthitā ||

· हिन्दी

पंक्तियों के ऊपर आठ नाडी-विद्याओं का समूह है — इडा आदि। क्योंकि पुरुष में नाद से बनी शक्ति रहती है, जिसका नाम प्रसर (फैलाव) है।

Above the rows is the group of eight nāḍī-vidyās, Iḍā and the rest. For in puruṣa there dwells the power made of sound (nāda), called the outflow (prasara).

Word by wordपदार्थ

नाडी-विद्या-अष्टकम् (nāḍī-vidyā-aṣṭakam)the group of eight nāḍī-vidyāsआठ नाडी-विद्याओं का समूह (ca)andऔरऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरपङ्क्तीनाम् (paṅktīnām)the rowsपंक्तियों केस्यात् (syāt)isहैइडा-आदिकम् (iḍā-ādikam)Iḍā and the restइडा आदिपुंसि (puṃsi)in puruṣaपुरुष मेंनाद-मयी (nāda-mayī)made of soundनाद से बनीशक्तिः (śaktiḥ)the powerशक्तिप्रसर-आख्या (prasara-ākhyā)called the outflowजिसका नाम प्रसर (फैलाव) है (ca)andऔरयत् (yat)forक्योंकिस्थिता (sthitā)dwellsरहती है

Verse 284

२८४ न ह्यकर्ता पुमान्कर्तुः कारणत्वं च संस्थितम् । अकर्तर्यपि वा पुंसि सहकारितया स्थिते ॥२८४॥

na hyakartā pumānkartuḥ kāraṇatvaṃ ca saṃsthitam | akartaryapi vā puṃsi sahakāritayā sthite ||

· हिन्दी

पुरुष अकर्ता नहीं है, क्योंकि कर्ता का कारण होना सिद्ध है। या यदि पुरुष को अकर्ता भी मान लें, तो भी वह सहकारी कारण के रूप में स्थित है;

The soul (puruṣa) is not a non-agent, for being a cause is well established for the agent. Or even if the soul is taken as a non-agent, it still stands as a helping cause;

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींहि (hi)forक्योंकिअकर्ता (akartā)a non-agentअकर्तापुमान् (pumān)the soulपुरुषकर्तुः (kartuḥ)for the agentकर्ता काकारणत्वम् (kāraṇatvam)being a causeकारण होना (ca)andऔरसंस्थितम् (saṃsthitam)is well establishedसिद्ध हैअकर्तरि (akartari)as a non-agentअकर्ताअपि (api)evenभीवा (vā)orयापुंसि (puṃsi)if the soul is takenयदि पुरुष को मान लेंसहकारितया (sahakāritayā)as a helping causeसहकारी कारण के रूप मेंस्थिते (sthite)it still standsस्थित है

Verse 285

२८५ शेषकार्यात्मतैष्टव्यान्यथा सत्कार्यहानितः । तस्मात्तथाविधे कार्ये या शक्तिः पुरुषस्य सा ॥२८५॥

śeṣakāryātmataiṣṭavyānyathā satkāryahānitaḥ | tasmāttathāvidhe kārye yā śaktiḥ puruṣasya sā ||

· हिन्दी

और तब उसे बाकी कार्य के स्वरूप वाला मानना ही होगा, नहीं तो सत्कार्यवाद की हानि होगी। इसलिए ऐसे कार्य में पुरुष की जो शक्ति है, वह

and then it must be admitted to be of the nature of the remaining effect, since otherwise the doctrine that the effect pre-exists (satkārya) would be lost. Therefore the power that the soul has in producing such an effect

Word by wordपदार्थ

शेष-कार्य-आत्मता (śeṣa-kārya-ātmatā)being of the nature of the remaining effectबाकी कार्य के स्वरूप वाला होनाएष्टव्या (eṣṭavyā)must be admittedमानना ही होगाअन्यथा (anyathā)otherwiseनहीं तोसत्कार्य-हानितः (satkārya-hānitaḥ)because the doctrine that the effect pre-exists would be lostसत्कार्यवाद की हानि होने सेतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएतथाविधे (tathāvidhe)suchऐसेकार्ये (kārye)in producing an effectकार्य मेंया (yā)whichजोशक्तिः (śaktiḥ)powerशक्तिपुरुषस्य (puruṣasya)the soul hasपुरुष कीसा (sā)thatवह

Verse 286

२८६ तावन्ति रूपाण्यादाय पूर्णतामधिगच्छति । नाड्यष्टकोर्ध्वे कथितं विग्रहाष्टकमुच्यते ॥२८६॥

tāvanti rūpāṇyādāya pūrṇatāmadhigacchati | nāḍyaṣṭakordhve kathitaṃ vigrahāṣṭakamucyate ||

· हिन्दी

उतने ही रूप लेकर पूर्णता पाती है। आठ नाड़ियों के ऊपर वह है जिसे आठ विग्रहों (देह-भावों) का समूह कहा जाता है:

takes on just as many forms and so reaches fullness. Above the eight nāḍīs is what is described as the group of eight embodiments (vigraha):

Word by wordपदार्थ

तावन्ति (tāvanti)just as manyउतने हीरूपाणि (rūpāṇi)formsरूपआदाय (ādāya)taking onलेकरपूर्णताम् (pūrṇatām)fullnessपूर्णताअधिगच्छति (adhigacchati)reachesपाती हैनाडी-अष्टक-ऊर्ध्वे (nāḍī-aṣṭaka-ūrdhve)above the eight nāḍīsआठ नाड़ियों के ऊपरकथितम् (kathitam)describedकहा गयाविग्रह-अष्टकम् (vigraha-aṣṭakam)the group of eight embodimentsआठ विग्रहों का समूहउच्यते (ucyate)is said to beकहा जाता है

Verse 287

२८७ कार्यं हेतुर्दुःखं सुखं च विज्ञानसाध्यकरणानि । साधनमिति विग्रहतायुगष्टकं भवति पुंस्तत्त्वे ॥२८७॥

kāryaṃ heturduḥkhaṃ sukhaṃ ca vijñānasādhyakaraṇāni | sādhanamiti vigrahatāyugaṣṭakaṃ bhavati puṃstattve ||

· हिन्दी

कार्य, कारण, दुःख, सुख, विज्ञान से साध्य, करण, साधन, और देह-भाव से जुड़ाव — यह पुरुष-तत्त्व में आठ का समूह है।

effect, cause, pain, pleasure, what is achieved by knowledge, the instruments, the means, and being joined to embodiment — this is the group of eight in the tattva of puruṣa.

Word by wordपदार्थ

कार्यम् (kāryam)effectकार्यहेतुः (hetuḥ)causeकारणदुःखम् (duḥkham)painदुःखसुखम् (sukham)pleasureसुख (ca)andऔरविज्ञान-साध्य-करणानि (vijñāna-sādhya-karaṇāni)what is achieved by knowledge, and the instrumentsविज्ञान से साध्य, और करणसाधनम् (sādhanam)the meansसाधनइति (iti)thusइस प्रकारविग्रहता-युक् (vigrahatā-yuk)being joined to embodimentदेह-भाव से जुड़ावअष्टकम् (aṣṭakam)the group of eightआठ का समूहभवति (bhavati)isहैपुंस्-तत्त्वे (puṃs-tattve)in the tattva of puruṣaपुरुष-तत्त्व में

Verse 288

२८८ भुवनं देहधर्माणां दशानां विग्रहाष्टकात् । अहिंसा सत्यमस्तेयं ब्रह्माकल्काक्रुधो गुरोः ॥२८८॥

bhuvanaṃ dehadharmāṇāṃ daśānāṃ vigrahāṣṭakāt | ahiṃsā satyamasteyaṃ brahmākalkākrudho guroḥ ||

· हिन्दी

आठ विग्रहों के बाद देह के दस धर्मों का लोक है: अहिंसा, सत्य, अस्तेय (चोरी न करना), ब्रह्मचर्य, कपट से मुक्ति, क्रोध से मुक्ति,

After the eight embodiments comes the world of the ten virtues of the body: non-violence, truth, not stealing, celibacy, purity from deceit, freedom from anger,

Word by wordपदार्थ

भुवनम् (bhuvanam)the worldलोकदेह-धर्माणाम् (deha-dharmāṇām)of the virtues of the bodyदेह के धर्मों कादशानाम् (daśānām)tenदसविग्रह-अष्टकात् (vigraha-aṣṭakāt)after the eight embodimentsआठ विग्रहों के बादअहिंसा (ahiṃsā)non-violenceअहिंसासत्यम् (satyam)truthसत्यअस्तेयम् (asteyam)not stealingअस्तेय (चोरी न करना)ब्रह्म-अकल्क-अक्रुधः (brahma-akalka-akrudhaḥ)celibacy, purity from deceit, freedom from angerब्रह्मचर्य, कपट से मुक्ति, क्रोध से मुक्तिगुरोः (guroḥ)of the teacherगुरु की

Verse 289

२८९ शुश्रूषाशौचसन्तोषा ऋजुतेति दशोदिताः । पुंस्तत्त्व एव गन्धान्तं स्थितं षोडशकं पुनः ॥२८९॥

śuśrūṣāśaucasantoṣā ṛjuteti daśoditāḥ | puṃstattva eva gandhāntaṃ sthitaṃ ṣoḍaśakaṃ punaḥ ||

· हिन्दी

गुरु की सेवा, शौच, सन्तोष और सरलता — ये दस कहे गए हैं। फिर, पुरुष-तत्त्व में ही गन्ध तक का सोलह का समूह (तत्त्व, इन्द्रियाँ और मन) स्थित है,

service of the teacher, cleanliness, contentment and straightforwardness — these ten are declared. Further, in the very tattva of puruṣa lies the group of sixteen ending with smell (the elements, organs and mind),

Word by wordपदार्थ

शुश्रूषा-शौच-सन्तोषाः (śuśrūṣā-śauca-santoṣāḥ)service, cleanliness, contentmentसेवा, शौच, सन्तोषऋजुता (ṛjutā)straightforwardnessसरलताइति (iti)thusइस प्रकारदश (daśa)tenदसउदिताः (uditāḥ)are declaredकहे गए हैंपुंस्-तत्त्वे (puṃs-tattve)in the tattva of puruṣaपुरुष-तत्त्व मेंएव (eva)veryहीगन्ध-अन्तम् (gandha-antam)ending with smellगन्ध तक कास्थितम् (sthitam)liesस्थित हैषोडशकम् (ṣoḍaśakam)the group of sixteenसोलह का समूहपुनः (punaḥ)furtherफिर

Verse 290

२९० आरभ्य देहपाशाख्यं पुरं बुद्धिगुणास्ततः । तत्रैवाष्टावहंकारस्त्रिधा कामादिकास्तथा ॥२९०॥

ārabhya dehapāśākhyaṃ puraṃ buddhiguṇāstataḥ | tatraivāṣṭāvahaṃkārastridhā kāmādikāstathā ||

· हिन्दी

जो देह-पाश नाम के लोक से शुरू होता है; फिर बुद्धि के गुण हैं। वहीं आठ बुद्धि-गुण, तीन तरह का अहंकार, और वैसे ही काम आदि हैं।

beginning with the world called the bond of the body; then come the qualities of the intellect. There too are the eight qualities of the intellect, the threefold ego (ahaṃkāra), and likewise desire and the rest.

Word by wordपदार्थ

आरभ्य (ārabhya)beginning withसे शुरू होकरदेह-पाश-आख्यम् (deha-pāśa-ākhyam)called the bond of the bodyदेह-पाश नाम केपुरम् (puram)the worldलोकबुद्धि-गुणाः (buddhi-guṇāḥ)the qualities of the intellectबुद्धि के गुणततः (tataḥ)thenफिरतत्र (tatra)thereवहींएव (eva)tooहीअष्टौ (aṣṭau)the eightआठअहंकारः (ahaṃkāraḥ)the egoअहंकारत्रिधा (tridhā)threefoldतीन तरह काकाम-आदिकाः (kāma-ādikāḥ)desire and the restकाम आदितथा (tathā)likewiseवैसे ही

Verse 291

२९१ पाशा आगन्तुकगाणेशवैद्येश्वरभेदिताः । त्रिविधास्ते स्थिताः पुंसि मोक्षमार्गोपरोधकाः ॥२९१॥

pāśā āgantukagāṇeśavaidyeśvarabheditāḥ | trividhāste sthitāḥ puṃsi mokṣamārgoparodhakāḥ ||

· हिन्दी

पाश तीन तरह के हैं — आगन्तुक, गणेशों के, और विद्येश्वरों के। वे पुरुष में रहते हैं और मोक्ष के मार्ग को रोकते हैं।

The bonds (pāśa) are of three kinds — incidental, those of the Gaṇeśas, and those of the Vidyeśvaras. They lie in the soul and block the road to liberation.

Word by wordपदार्थ

पाशाः (pāśāḥ)the bondsपाशआगन्तुक-गाणेश-वैद्येश्वर-भेदिताः (āgantuka-gāṇeśa-vaidyeśvara-bheditāḥ)divided into incidental, those of the Gaṇeśas, and those of the Vidyeśvarasआगन्तुक, गणेशों के, और विद्येश्वरों के — इन भेदों वालेत्रिविधाः (trividhāḥ)of three kindsतीन तरह केते (te)theyवेस्थिताः (sthitāḥ)lieरहते हैंपुंसि (puṃsi)in the soulपुरुष मेंमोक्ष-मार्ग-उपरोधकाः (mokṣa-mārga-uparodhakāḥ)blocking the road to liberationमोक्ष के मार्ग को रोकने वाले

Verse 292

२९२ यत्किंचित्परमाद्वैतसंवित्स्वातन्त्र्यसुन्दरात् । पराच्छिवादुक्तरूपादन्यत्तत्पाश उच्यते ॥२९२॥

yatkiṃcitparamādvaitasaṃvitsvātantryasundarāt | parācchivāduktarūpādanyattatpāśa ucyate ||

· हिन्दी

पहले बताए गए स्वरूप वाले परम शिव से — जो परम अद्वैत संवित् की स्वतन्त्रता से सुन्दर हैं — जो कुछ भी भिन्न है, वह पाश कहलाता है।

Whatever is other than the highest Śiva, whose nature was described earlier and who is beautiful with the freedom of supreme non-dual consciousness — that is called a bond.

Word by wordपदार्थ

यत् (yat)whateverजोकिंचित् (kiṃcit)at allकुछ भीपरम-अद्वैत-संवित्-स्वातन्त्र्य-सुन्दरात् (parama-advaita-saṃvit-svātantrya-sundarāt)who is beautiful with the freedom of supreme non-dual consciousnessजो परम अद्वैत संवित् की स्वतन्त्रता से सुन्दर हैंपरात् (parāt)the highestपरमशिवात् (śivāt)than Śivaशिव सेउक्त-रूपात् (ukta-rūpāt)whose nature was described earlierपहले बताए गए स्वरूप वालेअन्यत् (anyat)is otherभिन्न हैतत् (tat)thatवहपाशः (pāśaḥ)a bondपाशउच्यते (ucyate)is calledकहलाता है

Verse 293

२९३ तदेवं पुंस्त्वमापन्ने पूर्णेऽपि परमेश्वरे । तत्स्वरूपापरिज्ञानं चित्रं हि पुरुषास्ततः ॥२९३॥

tadevaṃ puṃstvamāpanne pūrṇe'pi parameśvare | tatsvarūpāparijñānaṃ citraṃ hi puruṣāstataḥ ||

· हिन्दी

इस तरह जब परमेश्वर, पूर्ण होते हुए भी, पुरुष-भाव धारण करते हैं, तो उन्हें अपने स्वरूप का ज्ञान नहीं रहता — यह आश्चर्य ही है, और इसी से पुरुष (जीव) होते हैं।

So when the supreme Lord, though full, takes on the state of a soul, he no longer knows his own nature — this is the wonder, and from it the souls arise.

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)soइस तरहएवम् (evam)thusऐसेपुंस्त्वम् (puṃstvam)the state of a soulपुरुष-भावआपन्ने (āpanne)when he takes onजब धारण करते हैंपूर्णे (pūrṇe)though fullपूर्ण होते हुएअपि (api)evenभीपरमेश्वरे (parameśvare)the supreme Lordपरमेश्वरतद्-स्वरूप-अपरिज्ञानम् (tad-svarūpa-aparijñānam)he no longer knows his own natureउन्हें अपने स्वरूप का ज्ञान नहीं रहताचित्रम् (citram)this is the wonderयह आश्चर्य हैहि (hi)indeedहीपुरुषाः (puruṣāḥ)the soulsपुरुष (जीव)ततः (tataḥ)arise from thatइसी से होते हैं

Verse 294

२९४ उक्तानुक्तास्तु ये पाशाः परतन्त्रोक्तलक्षणाः । ते पुंसि सर्वे तांस्तत्र शोधयन्मुच्यते भवात् ॥२९४॥

uktānuktāstu ye pāśāḥ paratantroktalakṣaṇāḥ | te puṃsi sarve tāṃstatra śodhayanmucyate bhavāt ||

· हिन्दी

कहे और न कहे गए जितने पाश हैं, जिनके लक्षण दूसरे तन्त्रों में बताए गए हैं, वे सब पुरुष में हैं। जो उन्हें वहीं शुद्ध कर देता है, वह संसार से मुक्त हो जाता है।

All the bonds, mentioned or not, whose marks are described in other tantras, are in the soul. One who purifies them there is freed from worldly existence.

Word by wordपदार्थ

उक्त-अनुक्ताः (ukta-anuktāḥ)mentioned or notकहे और न कहे गएतु (tu)andऔरये (ye)whichजितनेपाशाः (pāśāḥ)bondsपाशपर-तन्त्र-उक्त-लक्षणाः (para-tantra-ukta-lakṣaṇāḥ)whose marks are described in other tantrasजिनके लक्षण दूसरे तन्त्रों में बताए गए हैंते (te)theyवेपुंसि (puṃsi)in the soulपुरुष मेंसर्वे (sarve)allसबतान् (tān)themउन्हेंतत्र (tatra)thereवहींशोधयन् (śodhayan)one who purifiesजो शुद्ध कर देता हैमुच्यते (mucyate)is freedमुक्त हो जाता हैभवात् (bhavāt)from worldly existenceसंसार से

Verse 295

२९५ पुंस ऊर्ध्वं तु नियतिस्तत्रस्थाः शंकरा दश । हेमाभाः सुसिताः कालतत्त्वे तु दश ते शिवाः ॥२९५॥

puṃsa ūrdhvaṃ tu niyatistatrasthāḥ śaṃkarā daśa | hemābhāḥ susitāḥ kālatattve tu daśa te śivāḥ ||

· हिन्दी

पुरुष के ऊपर नियति है; वहाँ दस शंकर रहते हैं, जो सोने जैसे रंग के और शुद्ध सफ़ेद हैं। काल-तत्त्व में दस शिव हैं,

Above puruṣa is niyati (the law of restriction); there dwell ten Śaṃkaras, golden in colour and pure white. In the tattva of time (kāla) there are ten Śivas,

Word by wordपदार्थ

पुंसः (puṃsaḥ)puruṣaपुरुष केऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरतु (tu)andऔरनियतिः (niyatiḥ)niyati, the law of restrictionनियतितत्र-स्थाः (tatra-sthāḥ)dwelling thereवहाँ रहने वालेशंकराः (śaṃkarāḥ)Śaṃkarasशंकरदश (daśa)tenदसहेम-आभाः (hema-ābhāḥ)golden in colourसोने जैसे रंग केसुसिताः (susitāḥ)pure whiteशुद्ध सफ़ेदकाल-तत्त्वे (kāla-tattve)in the tattva of timeकाल-तत्त्व मेंतु (tu)andऔरदश (daśa)tenदसते (te)thoseवेशिवाः (śivāḥ)Śivasशिव

Verse 296

२९६ कोटिः षोडशसाहस्रं प्रत्येकं परिवारिणः । रागे वीरेशभुवनं गुर्वन्तेवासिनां पुरम् ॥२९६॥

koṭiḥ ṣoḍaśasāhasraṃ pratyekaṃ parivāriṇaḥ | rāge vīreśabhuvanaṃ gurvantevāsināṃ puram ||

· हिन्दी

हर एक के साथ एक करोड़ सोलह हज़ार का परिवार है। राग में वीरेश का लोक और गुरुओं तथा शिष्यों का लोक है।

each with a retinue of one crore and sixteen thousand. In rāga (attachment) is the world of Vīreśa and the world of teachers and disciples.

Word by wordपदार्थ

कोटिः (koṭiḥ)one croreएक करोड़षोडश-साहस्रम् (ṣoḍaśa-sāhasram)and sixteen thousandसोलह हज़ारप्रत्येकम् (pratyekam)eachहर एक के साथपरिवारिणः (parivāriṇaḥ)with a retinue ofका परिवार हैरागे (rāge)in rāga, attachmentराग मेंवीरेश-भुवनम् (vīreśa-bhuvanam)the world of Vīreśaवीरेश का लोकगुरु-अन्तेवासिनाम् (guru-antevāsinām)of teachers and disciplesगुरुओं और शिष्यों कापुरम् (puram)the worldलोक

Verse 297

२९७ पुरं चाशुद्धविद्यायां स्याच्छक्तिनवकोज्ज्वलम् । मनोन्मन्यन्तगास्ताश्च वामाद्याः परिकीर्तिताः ॥२९७॥

puraṃ cāśuddhavidyāyāṃ syācchaktinavakojjvalam | manonmanyantagāstāśca vāmādyāḥ parikīrtitāḥ ||

· हिन्दी

अशुद्ध विद्या में नौ शक्तियों से चमकता एक लोक है। वे वामा से लेकर मनोन्मनी तक कही गई हैं।

In impure knowledge (aśuddha vidyā) there is a world bright with nine powers (śakti). They are named as running from Vāmā to Manonmanī.

Word by wordपदार्थ

पुरम् (puram)a worldएक लोक (ca)andऔरअशुद्ध-विद्यायाम् (aśuddha-vidyāyām)in impure knowledgeअशुद्ध विद्या मेंस्यात् (syāt)there isहैशक्ति-नवक-उज्ज्वलम् (śakti-navaka-ujjvalam)bright with nine powersनौ शक्तियों से चमकतामनोन्मनी-अन्त-गाः (manonmanī-anta-gāḥ)running up to Manonmanīमनोन्मनी तकताः (tāḥ)theyवे (ca)andऔरवामा-आद्याः (vāmā-ādyāḥ)from Vāmāवामा से लेकरपरिकीर्तिताः (parikīrtitāḥ)are namedकही गई हैं

Verse 298

२९८ कलायां स्यान्महादेवत्रयस्य पुरमुत्तमम् । ततो माया त्रिपुटिका मुख्यतोऽनन्तकोटिभिः ॥२९८॥

kalāyāṃ syānmahādevatrayasya puramuttamam | tato māyā tripuṭikā mukhyato'nantakoṭibhiḥ ||

· हिन्दी

कला में तीन महादेवों का उत्तम लोक है। फिर माया है, जो मुख्य रूप से तीन पुटों वाली है, पर असंख्य करोड़

In kalā is the highest world of the three Mahādevas. Then comes māyā, threefold in her main division, but overrun by countless crores

Word by wordपदार्थ

कलायाम् (kalāyām)in kalāकला मेंस्यात् (syāt)isहैमहादेव-त्रयस्य (mahādeva-trayasya)of the three Mahādevasतीन महादेवों कापुरम् (puram)the worldलोकउत्तमम् (uttamam)highestउत्तमततः (tataḥ)thenफिरमाया (māyā)māyāमायात्रिपुटिका (tripuṭikā)threefoldतीन पुटों वालीमुख्यतः (mukhyataḥ)in her main divisionमुख्य रूप सेअनन्त-कोटिभिः (ananta-koṭibhiḥ)by countless croresअसंख्य करोड़

Verse 299

२९९ आक्रान्ता सा भगबिलैः प्रोक्तं शैव्यां तनौ पुनः । अङ्गुष्ठमात्रपर्यन्तं महादेवाष्टकं निशि ॥२९९॥

ākrāntā sā bhagabilaiḥ proktaṃ śaivyāṃ tanau punaḥ | aṅguṣṭhamātraparyantaṃ mahādevāṣṭakaṃ niśi ||

· हिन्दी

छिद्रों (भगबिल) से घिरी है। पर शिवतनु में कहा गया है कि (माया की) रात्रि में अङ्गुष्ठमात्र तक आठ महादेवों का समूह है,

of openings (bhagabila). But in the Śivatanu it is said that in the night (of māyā) there is a group of eight Mahādevas ending with Aṅguṣṭhamātra,

Word by wordपदार्थ

आक्रान्ता (ākrāntā)overrunघिरी हैसा (sā)sheवहभग-बिलैः (bhaga-bilaiḥ)by openingsछिद्रों (भगबिल) सेप्रोक्तम् (proktam)it is saidकहा गया हैशैव्याम् (śaivyām)in the Śivatanuशिवतनु मेंतनौ (tanau)(the Śivatanu śāstra)(शिवतनु शास्त्र में)पुनः (punaḥ)butपरअङ्गुष्ठमात्र-पर्यन्तम् (aṅguṣṭhamātra-paryantam)ending with Aṅguṣṭhamātraअङ्गुष्ठमात्र तकमहादेव-अष्टकम् (mahādeva-aṣṭakam)a group of eight Mahādevasआठ महादेवों का समूहनिशि (niśi)in the night (of māyā)(माया की) रात्रि में

Verse 300

३०० चक्राष्टकाधिपत्येन तथा श्रीमालिनीमते । वामाद्याः पुरुषादौ ये प्रोक्ताः श्रीपूर्वशासने ॥३००॥

cakrāṣṭakādhipatyena tathā śrīmālinīmate | vāmādyāḥ puruṣādau ye proktāḥ śrīpūrvaśāsane ||

· हिन्दी

जो आठ चक्रों के स्वामी होकर शासन करते हैं; मालिनीमत में भी ऐसा ही है। श्रीपूर्वशास्त्र में पुरुष आदि तत्त्वों में जो वाम आदि कहे गए हैं —

ruling as lords of the eight wheels (cakra); so also in the Mālinīmata. The Vāma and the rest who are described in the Pūrvaśāstra as being in puruṣa and the other tattvas —

Word by wordपदार्थ

चक्र-अष्टक-आधिपत्येन (cakra-aṣṭaka-ādhipatyena)ruling as lords of the eight wheelsआठ चक्रों के स्वामी होकरतथा (tathā)so alsoऐसा हीश्रीमालिनीमते (śrīmālinīmate)in the Mālinīmataमालिनीमत मेंवाम-आद्याः (vāma-ādyāḥ)Vāma and the restवाम आदिपुरुष-आदौ (puruṣa-ādau)in puruṣa and the other tattvasपुरुष आदि तत्त्वों मेंये (ye)whoजोप्रोक्ताः (proktāḥ)are describedकहे गए हैंश्रीपूर्वशासने (śrīpūrvaśāsane)in the Pūrvaśāstraश्रीपूर्वशास्त्र में

Verse 301

३०१ ते मायातत्त्व एवोक्तास्तनौ शैव्यामनन्ततः । कपालव्रतिनः स्वाङ्गहोतारः कष्टतापसाः ॥३०१॥

te māyātattva evoktāstanau śaivyāmanantataḥ | kapālavratinaḥ svāṅgahotāraḥ kaṣṭatāpasāḥ ||

· हिन्दी

शिवतनु में वे माया तत्त्व में ही कहे गए हैं, और असंख्य हैं। जो कपाल का व्रत रखते हैं, जो अपने अंगों की आहुति देते हैं, जो कठोर तप करते हैं,

they are said in the Śivatanu to be in the māyā tattva itself, and to be countless. Those who keep the vow of the skull, those who offer their own limbs in the fire, those who practise painful austerity,

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेमाया-तत्त्वे (māyā-tattve)in the māyā tattvaमाया तत्त्व मेंएव (eva)indeedहीउक्ताः (uktāḥ)are said to beकहे गए हैंतनौ (tanau)in the Śivatanuशिवतनु मेंशैव्याम् (śaivyām)(the Śivatanu śāstra)(शिवतनु शास्त्र में)अनन्ततः (anantataḥ)countlessअसंख्यकपाल-व्रतिनः (kapāla-vratinaḥ)those who keep the vow of the skullकपाल का व्रत रखने वालेस्व-अङ्ग-होतारः (sva-aṅga-hotāraḥ)those who offer their own limbs in the fireअपने अंगों की आहुति देने वालेकष्ट-तापसाः (kaṣṭa-tāpasāḥ)those who practise painful austerityकठोर तप करने वाले

Verse 302

३०२ सर्वाभयाः खड्गधाराव्रतास्तत्तत्त्ववेदिनः । क्रमात्तत्तत्त्वमायान्ति यत्रेशोऽनन्त उच्यते ॥३०२॥

sarvābhayāḥ khaḍgadhārāvratāstattattvavedinaḥ | kramāttattattvamāyānti yatreśo'nanta ucyate ||

· हिन्दी

जो हर भय से मुक्त हैं, जो तलवार की धार का व्रत रखते हैं, जो उस तत्त्व को जानते हैं — वे क्रम से उस तत्त्व तक पहुँचते हैं जिसका स्वामी अनन्त कहा जाता है।

those free from every fear, those who keep the vow of the sword's edge, those who know that reality — they reach, step by step, that tattva whose lord is said to be Ananta.

Word by wordपदार्थ

सर्व-अभयाः (sarva-abhayāḥ)those free from every fearहर भय से मुक्तखड्ग-धारा-व्रताः (khaḍga-dhārā-vratāḥ)those who keep the vow of the sword's edgeतलवार की धार का व्रत रखने वालेतत्-तत्त्व-वेदिनः (tat-tattva-vedinaḥ)those who know that realityउस तत्त्व को जानने वालेक्रमात् (kramāt)step by stepक्रम सेतत्-तत्त्वम् (tat-tattvam)that tattvaउस तत्त्व कोआयान्ति (āyānti)reachपहुँचते हैंयत्र (yatra)whereजहाँईशः (īśaḥ)the lordस्वामीअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तउच्यते (ucyate)is said to beकहा जाता है

Verse 303

३०३ उक्तं च तस्य परतः स्थानमनन्ताधिपस्य देवस्य । स्थितिविलयसर्गकर्तुर्गुहाभगद्वारपालस्य ॥३०३॥

uktaṃ ca tasya parataḥ sthānamanantādhipasya devasya | sthitivilayasargakarturguhābhagadvārapālasya ||

· हिन्दी

और कहा गया है कि उसके ऊपर देव अनन्त का स्थान है, जो अधिपति है, जो जगत की स्थिति, विलय और सृष्टि करता है और (माया की) गुहा के छिद्र का द्वारपाल है।

And it is said that above that is the abode of the god Ananta, the ruler, who carries out the maintenance, dissolution and creation of the world and is the doorkeeper of the opening of the cave (of māyā).

Word by wordपदार्थ

उक्तम् (uktam)it is saidकहा गया है (ca)andऔरतस्य (tasya)beyond thatउसकेपरतः (parataḥ)aboveऊपरस्थानम् (sthānam)the abodeस्थानअनन्त-अधिपस्य (ananta-adhipasya)of the ruler Anantaअधिपति अनन्त कादेवस्य (devasya)of the godदेव कास्थिति-विलय-सर्ग-कर्तुः (sthiti-vilaya-sarga-kartuḥ)who carries out maintenance, dissolution and creationजो स्थिति, विलय और सृष्टि करता हैगुहा-भग-द्वार-पालस्य (guhā-bhaga-dvāra-pālasya)the doorkeeper of the opening of the caveगुहा के छिद्र का द्वारपाल

Verse 304

३०४ धर्मानणिमादिगुणाञ्ज्ञानानि तपःसुखानि योगांश्च । मायाबिलात्प्रदत्ते पुंसां निष्कृष्य निष्कृष्य ॥३०४॥

dharmānaṇimādiguṇāñjñānāni tapaḥsukhāni yogāṃśca | māyābilātpradatte puṃsāṃ niṣkṛṣya niṣkṛṣya ||

· हिन्दी

माया के बिल से निकाल-निकाल कर, बार-बार, वह जीवों को धर्म, अणिमा आदि सिद्धियाँ, ज्ञान, तप के सुख और योग देता है।

Drawing them out again and again from the hollow of māyā, he gives to souls their merits, powers such as becoming tiny (aṇimā), kinds of knowledge, the joys of austerity, and attainments of yoga.

Word by wordपदार्थ

धर्मान् (dharmān)meritsधर्मअणिमा-आदि-गुणान् (aṇimā-ādi-guṇān)powers such as becoming tiny (aṇimā)अणिमा आदि सिद्धियाँज्ञानानि (jñānāni)kinds of knowledgeज्ञानतपः-सुखानि (tapaḥ-sukhāni)the joys of austerityतप के सुखयोगान् (yogān)attainments of yogaयोग (ca)andऔरमाया-बिलात् (māyā-bilāt)from the hollow of māyāमाया के बिल सेप्रदत्ते (pradatte)he givesदेता हैपुंसाम् (puṃsām)to soulsजीवों कोनिष्कृष्य (niṣkṛṣya)drawing outनिकाल-निकाल करनिष्कृष्य (niṣkṛṣya)again and againबार-बार

Verse 305

३०५ तच्छक्तीद्धस्वबला गुहाधिकारान्धकारगुणदीपाः । सर्वेऽनन्तप्रमुखा दीप्यन्ते शतभवप्रमुखान्ताः ॥३०५॥

tacchaktīddhasvabalā guhādhikārāndhakāraguṇadīpāḥ | sarve'nantapramukhā dīpyante śatabhavapramukhāntāḥ ||

· हिन्दी

अनन्त से लेकर शतभव आदि तक वे सब, गुहा में अपने अधिकार के अँधेरे में गुणों के दीपक बनकर चमकते हैं; उनका अपना बल उसकी शक्ति से प्रज्वलित है।

All of them, from Ananta down to Śatabhava and his group, shine as lamps of good qualities in the darkness of their office within the cave, their own strength kindled by his power.

Word by wordपदार्थ

तत्-शक्ति-इद्ध-स्व-बलाः (tat-śakti-iddha-sva-balāḥ)whose own strength is kindled by his powerजिनका अपना बल उसकी शक्ति से प्रज्वलित हैगुहा-अधिकार-अन्धकार-गुण-दीपाः (guhā-adhikāra-andhakāra-guṇa-dīpāḥ)lamps of good qualities in the darkness of their office within the caveगुहा में अपने अधिकार के अँधेरे में गुणों के दीपकसर्वे (sarve)allसबअनन्त-प्रमुखाः (ananta-pramukhāḥ)beginning with Anantaअनन्त से शुरूदीप्यन्ते (dīpyante)shineचमकते हैंशतभव-प्रमुख-अन्ताः (śatabhava-pramukha-antāḥ)ending with Śatabhava and his groupशतभव आदि तक

Verse 306

३०६ सोऽव्यक्तमधिष्ठाय प्रकरोति जगन्नियोगतः शम्भोः । शुद्धाशुद्धस्रोतोऽधिकारहेतुः शिवो यस्मात् ॥३०६॥

so'vyaktamadhiṣṭhāya prakaroti jaganniyogataḥ śambhoḥ | śuddhāśuddhasroto'dhikārahetuḥ śivo yasmāt ||

· हिन्दी

अव्यक्त (प्रकृति) पर अधिष्ठित होकर वह शम्भु के आदेश से जगत रचता है — क्योंकि शुद्ध और अशुद्ध दोनों स्रोतों में अधिकार का कारण शिव ही है।

Presiding over the unmanifest (prakṛti), he creates the world by the command of Śambhu — because it is Śiva who is the cause of all authority in both the pure and the impure streams.

Word by wordपदार्थ

सः (saḥ)he (Ananta)वह (अनन्त)अव्यक्तम् (avyaktam)the unmanifest (prakṛti)अव्यक्त (प्रकृति)अधिष्ठाय (adhiṣṭhāya)presiding overपर अधिष्ठित होकरप्रकरोति (prakaroti)createsरचता हैजगत् (jagat)the worldजगतनियोगतः (niyogataḥ)by the commandआदेश सेशम्भोः (śambhoḥ)of Śambhuशम्भु केशुद्ध-अशुद्ध-स्रोतः-अधिकार-हेतुः (śuddha-aśuddha-srotaḥ-adhikāra-hetuḥ)the cause of all authority in both the pure and the impure streamsशुद्ध और अशुद्ध दोनों स्रोतों में अधिकार का कारणशिवः (śivaḥ)Śivaशिवयस्मात् (yasmāt)becauseक्योंकि

Verse 307

३०७ शिवगुणयोगे तस्मिन् महति पदे ये प्रतिष्ठिताः प्रथमम् । तेऽनन्तादेर्जगतः सर्गस्थितिविलयकर्तारः ॥३०७॥

śivaguṇayoge tasmin mahati pade ye pratiṣṭhitāḥ prathamam | te'nantāderjagataḥ sargasthitivilayakartāraḥ ||

· हिन्दी

जो पहले उस महान पद पर प्रतिष्ठित हैं और शिव के गुणों से युक्त हैं — वे, अनन्त आदि, जगत की सृष्टि, स्थिति और विलय करने वाले हैं।

Those who are first established in that great station, endowed with the qualities of Śiva — they, beginning with Ananta, carry out the creation, maintenance and dissolution of the world.

Word by wordपदार्थ

शिव-गुण-योगे (śiva-guṇa-yoge)endowed with the qualities of Śivaशिव के गुणों से युक्ततस्मिन् (tasmin)in thatउसमहति (mahati)greatमहानपदे (pade)stationपद परये (ye)those whoजोप्रतिष्ठिताः (pratiṣṭhitāḥ)are establishedप्रतिष्ठित हैंप्रथमम् (prathamam)firstपहलेते (te)theyवेअनन्त-आदेः (ananta-ādeḥ)beginning with Anantaअनन्त आदिजगतः (jagataḥ)of the worldजगत केसर्ग-स्थिति-विलय-कर्तारः (sarga-sthiti-vilaya-kartāraḥ)those who carry out creation, maintenance and dissolutionसृष्टि, स्थिति और विलय करने वाले

Verse 308

३०८ मायाबिलमिदमुक्तं परतस्तु गुहा जगद्योनिः । उत्पत्त्या तेष्वस्याः पतिशक्तिक्षोभमनुविधीयमानेषु ॥३०८॥

māyābilamidamuktaṃ paratastu guhā jagadyoniḥ | utpattyā teṣvasyāḥ patiśaktikṣobhamanuvidhīyamāneṣu ||

· हिन्दी

यह माया का बिल कहा गया है; पर ऊपर के रूप में यह गुहा है, जगत की योनि। उत्पत्ति के द्वारा, उसके उन (छिद्रों) में जो पति और शक्ति के क्षोभ का अनुसरण करते हैं —

This is called the hollow of māyā; but from a higher view it is the cave, the womb of the world. Through birth, in those (openings) of hers which follow the stirring of the Lord and his śakti —

Word by wordपदार्थ

माया-बिलम् (māyā-bilam)the hollow of māyāमाया का बिलइदम् (idam)thisयहउक्तम् (uktam)is calledकहा गया हैपरतः (parataḥ)from a higher viewऊपर के रूप मेंतु (tu)butपरगुहा (guhā)the caveगुहाजगत्-योनिः (jagat-yoniḥ)the womb of the worldजगत की योनिउत्पत्त्या (utpattyā)through birthउत्पत्ति के द्वारातेषु (teṣu)in thoseउनमेंअस्याः (asyāḥ)of herउसकेपति-शक्ति-क्षोभम् (pati-śakti-kṣobham)the stirring of the Lord and his śaktiपति और शक्ति के क्षोभ काअनुविधीयमानेषु (anuvidhīyamāneṣu)which followअनुसरण करने वाले

Verse 309

३०९ योनिविवरेषु नानाकामसमृद्धेषु भगसंज्ञा । कामयते पतिरेनामिच्छानुविधायिनीं यदा देवीम् ॥३०९॥

yonivivareṣu nānākāmasamṛddheṣu bhagasaṃjñā | kāmayate patirenāmicchānuvidhāyinīṃ yadā devīm ||

· हिन्दी

योनि के उन छिद्रों में, जो अनेक कामनाओं से भरे हैं, "भग" नाम है। जब पति इस देवी की कामना करता है, जो उसकी इच्छा का अनुसरण करती है,

in the openings of the womb, rich in desires of many kinds, is the name bhaga. When the Lord desires this goddess, who follows his will,

Word by wordपदार्थ

योनि-विवरेषु (yoni-vivareṣu)in the openings of the wombयोनि के छिद्रों मेंनाना-काम-समृद्धेषु (nānā-kāma-samṛddheṣu)rich in desires of many kindsअनेक कामनाओं से भरेभग-संज्ञा (bhaga-saṃjñā)the name bhagaभग नामकामयते (kāmayate)desiresकामना करता हैपतिः (patiḥ)the Lordपतिएनाम् (enām)herउसकीइच्छा-अनुविधायिनीम् (icchā-anuvidhāyinīm)who follows his willजो उसकी इच्छा का अनुसरण करती हैयदा (yadā)whenजबदेवीम् (devīm)the goddessदेवी की

Verse 310

३१० प्रतिभगमव्यक्ताद्याः प्रजास्तदास्याः प्रजायन्ते । तेषामतिसूक्ष्माणामेतावत्त्वं न वर्ण्यते विधिषु ॥३१०॥

pratibhagamavyaktādyāḥ prajāstadāsyāḥ prajāyante | teṣāmatisūkṣmāṇāmetāvattvaṃ na varṇyate vidhiṣu ||

· हिन्दी

तब उससे हर भग में अव्यक्त आदि सन्तान जन्म लेती है। वे अत्यन्त सूक्ष्म हैं, इसलिए शास्त्रों में उनकी ठीक-ठीक संख्या नहीं बताई जाती।

then from her, in each bhaga, offspring are born, beginning with the unmanifest. Because those are extremely subtle, their exact number is not described in the scriptures.

Word by wordपदार्थ

प्रतिभगम् (pratibhagam)in each bhagaहर भग मेंअव्यक्त-आद्याः (avyakta-ādyāḥ)beginning with the unmanifestअव्यक्त आदिप्रजाः (prajāḥ)offspringसन्तानतदा (tadā)thenतबअस्याः (asyāḥ)from herउससेप्रजायन्ते (prajāyante)are bornजन्म लेती हैतेषाम् (teṣām)of thoseउनकाअति-सूक्ष्माणाम् (ati-sūkṣmāṇām)extremely subtleअत्यन्त सूक्ष्मएतावत्त्वम् (etāvattvam)the exact numberठीक-ठीक संख्या (na)notनहींवर्ण्यते (varṇyate)is describedबताई जातीविधिषु (vidhiṣu)in the scripturesशास्त्रों में

Verse 311

३११ अववरकाण्येकस्मिन्यद्वत्साले बहूनि बद्धानि । योनिबिलान्येकस्मिंस्तद्वन्मायाशिरःसाले ॥३११॥

avavarakāṇyekasminyadvatsāle bahūni baddhāni | yonibilānyekasmiṃstadvanmāyāśiraḥsāle ||

· हिन्दी

जैसे एक भवन में बहुत से छोटे कमरे बने होते हैं, वैसे ही माया के एक मुख्य भवन में बहुत से योनि-बिल हैं।

Just as many small rooms are built in one mansion, so too many womb-hollows are in the one great mansion of māyā.

Word by wordपदार्थ

अववरकाणि (avavarakāṇi)small roomsछोटे कमरेएकस्मिन् (ekasmin)in oneएकयद्वत् (yadvat)just asजैसेसाले (sāle)in a mansionभवन मेंबहूनि (bahūni)manyबहुत सेबद्धानि (baddhāni)are builtबने होते हैंयोनि-बिलानि (yoni-bilāni)womb-hollowsयोनि-बिलएकस्मिन् (ekasmin)in the oneएकतद्वत् (tadvat)so tooवैसे हीमाया-शिरः-साले (māyā-śiraḥ-sāle)in the great mansion of māyāमाया के मुख्य भवन में

Verse 312

३१२ मायापटलैः सूक्ष्मैः कुड्यैः पिहिताः परस्परमदृश्याः । निवसन्ति तत्र रुद्राः सुखिनः प्रतिबिलमसंख्याताः ॥३१२॥

māyāpaṭalaiḥ sūkṣmaiḥ kuḍyaiḥ pihitāḥ parasparamadṛśyāḥ | nivasanti tatra rudrāḥ sukhinaḥ pratibilamasaṃkhyātāḥ ||

· हिन्दी

वहाँ हर बिल में असंख्य सुखी रुद्र रहते हैं, जो माया के पर्दों की सूक्ष्म दीवारों से ढके हुए हैं और एक-दूसरे को अदृश्य हैं।

There, in each hollow, countless happy Rudras live, shut off by subtle walls — veils of māyā — and invisible to one another.

Word by wordपदार्थ

माया-पटलैः (māyā-paṭalaiḥ)by veils of māyāमाया के पर्दों सेसूक्ष्मैः (sūkṣmaiḥ)subtleसूक्ष्मकुड्यैः (kuḍyaiḥ)by wallsदीवारों सेपिहिताः (pihitāḥ)shut offढके हुएपरस्परम् (parasparam)to one anotherएक-दूसरे कोअदृश्याः (adṛśyāḥ)invisibleअदृश्यनिवसन्ति (nivasanti)liveरहते हैंतत्र (tatra)thereवहाँरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रसुखिनः (sukhinaḥ)happyसुखीप्रतिबिलम् (pratibilam)in each hollowहर बिल मेंअसंख्याताः (asaṃkhyātāḥ)countlessअसंख्य

Verse 313

३१३ स्थाने सायुज्यगताः सामीप्यगताः परे सलोकस्थाः । प्रतिभुवनमेवमयं निवासिनां गुरुभिरुद्दिष्टः ॥३१३॥

sthāne sāyujyagatāḥ sāmīpyagatāḥ pare salokasthāḥ | pratibhuvanamevamayaṃ nivāsināṃ gurubhiruddiṣṭaḥ ||

· हिन्दी

हर स्थान में कुछ सायुज्य (एकता) को पाए हुए हैं, कुछ सामीप्य (निकटता) को, और दूसरे उसी लोक में (सालोक्य) स्थित हैं। गुरुओं ने बताया है कि हर भुवन में निवासियों की यही स्थिति है।

In each place some have reached union (sāyujya), some have reached nearness (sāmīpya), and others stand in the same world (sālokya). The teachers have taught that this is how the dwellers are in every world.

Word by wordपदार्थ

स्थाने (sthāne)in each placeहर स्थान मेंसायुज्य-गताः (sāyujya-gatāḥ)some have reached union (sāyujya)कुछ सायुज्य (एकता) को पाए हुएसामीप्य-गताः (sāmīpya-gatāḥ)some have reached nearness (sāmīpya)कुछ सामीप्य (निकटता) को पाए हुएपरे (pare)othersदूसरेसलोक-स्थाः (saloka-sthāḥ)stand in the same world (sālokya)उसी लोक में (सालोक्य) स्थितप्रतिभुवनम् (pratibhuvanam)in every worldहर भुवन मेंएवम् (evam)thusऐसाअयम् (ayam)thisयहनिवासिनाम् (nivāsinām)of the dwellersनिवासियों कागुरुभिः (gurubhiḥ)by the teachersगुरुओं नेउद्दिष्टः (uddiṣṭaḥ)has been taughtबताया है

Verse 314

३१४ अपि सर्वसिद्धवाचः क्षीयेरन्दीर्घकालमुद्गीर्णाः । न पुनर्योन्यानन्त्यादुच्यन्ते स्रोतसां संख्याः ॥३१४॥

api sarvasiddhavācaḥ kṣīyerandīrghakālamudgīrṇāḥ | na punaryonyānantyāducyante srotasāṃ saṃkhyāḥ ||

· हिन्दी

सब सिद्धों के वचन भी, बहुत लम्बे समय तक बोले जाते रहें तो चुक जाएँगे; पर स्रोतों की संख्याएँ नहीं कही जा सकतीं, क्योंकि योनियाँ अनन्त हैं।

Even the words of all the siddhas, poured out for a very long time, would run out; but the numbers of the streams cannot be told, because the wombs are endless.

Word by wordपदार्थ

अपि (api)evenभीसर्व-सिद्ध-वाचः (sarva-siddha-vācaḥ)the words of all the siddhasसब सिद्धों के वचनक्षीयेरन् (kṣīyeran)would run outचुक जाएँगेदीर्घ-कालम् (dīrgha-kālam)for a very long timeबहुत लम्बे समय तकउद्गीर्णाः (udgīrṇāḥ)poured outबोले जाते रहें (na)notनहींपुनः (punaḥ)butपरयोनि-आनन्त्यात् (yoni-ānantyāt)because the wombs are endlessयोनियों के अनन्त होने सेउच्यन्ते (ucyante)can be toldकही जा सकतींस्रोतसाम् (srotasām)of the streamsस्रोतों कीसंख्याः (saṃkhyāḥ)the numbersसंख्याएँ

Verse 315

३१५ तस्मान्निरयाद्येकं यत्प्रोक्तं द्वारपालपर्यन्तम् । स्रोतस्तेनान्यान्यपि तुल्यविधानानि वेद्यानि ॥३१५॥

tasmānnirayādyekaṃ yatproktaṃ dvārapālaparyantam | srotastenānyānyapi tulyavidhānāni vedyāni ||

· हिन्दी

इसलिए जो एक स्रोत बताया गया है, नरकों से शुरू होकर द्वारपाल तक — उसी से दूसरे स्रोत भी समान व्यवस्था वाले समझ लेने चाहिए।

Therefore the one stream that has been described, beginning with the hells and ending with the doorkeeper — by that, the other streams too are to be understood as having the same arrangement.

Word by wordपदार्थ

तस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएनिरय-आदि (niraya-ādi)beginning with the hellsनरकों से शुरूएकम् (ekam)oneएकयत् (yat)whichजोप्रोक्तम् (proktam)has been describedबताया गया हैद्वारपाल-पर्यन्तम् (dvārapāla-paryantam)ending with the doorkeeperद्वारपाल तकस्रोतः (srotaḥ)streamस्रोततेन (tena)by thatउसी सेअन्यानि (anyāni)the othersदूसरेअपि (api)tooभीतुल्य-विधानानि (tulya-vidhānāni)having the same arrangementसमान व्यवस्था वालेवेद्यानि (vedyāni)are to be understoodसमझ लेने चाहिए

Verse 316

३१६ अव्यक्तकले गुहया प्रकृतिकलाभ्यां विकार आत्मीयः । ओतः प्रोतो व्याप्तः कलितः पूर्णः परिक्षिप्तः ॥३१६॥

avyaktakale guhayā prakṛtikalābhyāṃ vikāra ātmīyaḥ | otaḥ proto vyāptaḥ kalitaḥ pūrṇaḥ parikṣiptaḥ ||

· हिन्दी

अव्यक्त और कला गुहा (माया) से ओतप्रोत, गुँथे हुए, व्याप्त, धारण किए हुए, भरे हुए और घिरे हुए हैं; और उनका अपना विकार वैसे ही प्रकृति और कला से।

The unmanifest and kalā are woven through and across, pervaded, held, filled and surrounded by the cave (māyā); and their own product is likewise by prakṛti and kalā.

Word by wordपदार्थ

अव्यक्त-कले (avyakta-kale)the unmanifest and kalāअव्यक्त और कलागुहया (guhayā)by the cave (māyā)गुहा (माया) सेप्रकृति-कलाभ्याम् (prakṛti-kalābhyām)by prakṛti and kalāप्रकृति और कला सेविकारः (vikāraḥ)the productविकारआत्मीयः (ātmīyaḥ)their ownअपनाओतः (otaḥ)woven throughओतप्रोतप्रोतः (protaḥ)woven acrossगुँथा हुआव्याप्तः (vyāptaḥ)pervadedव्याप्तकलितः (kalitaḥ)heldधारण किया हुआपूर्णः (pūrṇaḥ)filledभरा हुआपरिक्षिप्तः (parikṣiptaḥ)surroundedघिरा हुआ

Verse 317

३१७ मध्ये पुटत्रयं तस्या रुद्राः षडधरेऽन्तरे । एक ऊर्ध्वे च पञ्चेति द्वादशैते निरूपिताः ॥३१७॥

madhye puṭatrayaṃ tasyā rudrāḥ ṣaḍadhare'ntare | eka ūrdhve ca pañceti dvādaśaite nirūpitāḥ ||

· हिन्दी

उस (माया) के बीच में तीन पुट हैं। नीचे के पुट में छह रुद्र हैं, बीच में एक, और ऊपर के में पाँच — इस प्रकार ये बारह बताए गए हैं।

In the middle of her (māyā) are three folds. Six Rudras are in the lower fold, one in the middle, and five in the upper — thus these twelve are described.

Word by wordपदार्थ

मध्ये (madhye)in the middleबीच मेंपुट-त्रयम् (puṭa-trayam)three foldsतीन पुटतस्याः (tasyāḥ)of her (māyā)उस (माया) केरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रषट् (ṣaṭ)sixछहअधरे (adhare)in the lowerनीचे केअन्तरे (antare)foldपुट मेंएकः (ekaḥ)oneएकऊर्ध्वे (ūrdhve)in the upperऊपर के में (ca)andऔरपञ्च (pañca)fiveपाँचइति (iti)thusइस प्रकारद्वादश (dvādaśa)twelveबारहएते (ete)theseयेनिरूपिताः (nirūpitāḥ)are describedबताए गए हैं

Verse 318

३१८ गहनासाध्यौ हरिहरदशेश्वरौ त्रिकलगोपती षडिमे । मध्येऽनन्तः क्षेमो द्विजेशविद्येशविश्वशिवाः ॥३१८॥

gahanāsādhyau hariharadaśeśvarau trikalagopatī ṣaḍime | madhye'nantaḥ kṣemo dvijeśavidyeśaviśvaśivāḥ ||

· हिन्दी

गहन और असाध्य, हरिहर और दशेश्वर, त्रिकल और गोपति — ये छह हैं। बीच में अनन्त है। फिर क्षेम, द्विजेश, विद्येश, विश्व और शिव —

Gahana and Asādhya, Harihara and Daśeśvara, Trikala and Gopati — these are the six. In the middle is Ananta. Then Kṣema, Dvijeśa, Vidyeśa, Viśva and Śiva —

Word by wordपदार्थ

गहन-असाध्यौ (gahana-asādhyau)Gahana and Asādhyaगहन और असाध्यहरिहर-दशेश्वरौ (harihara-daśeśvarau)Harihara and Daśeśvaraहरिहर और दशेश्वरत्रिकल-गोपती (trikala-gopatī)Trikala and Gopatiत्रिकल और गोपतिषट् (ṣaṭ)sixछहइमे (ime)theseयेमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तक्षेमः (kṣemaḥ)Kṣemaक्षेमद्विजेश-विद्येश-विश्व-शिवाः (dvijeśa-vidyeśa-viśva-śivāḥ)Dvijeśa, Vidyeśa, Viśva and Śivaद्विजेश, विद्येश, विश्व और शिव

Verse 319

३१९ इति पञ्च तेषु पञ्चसु षट्सु च पुटगेषु तत्परावृत्त्या । परिवर्त्तते स्थितिः किल देवोऽनन्तस्तु सर्वथा मध्ये ॥३१९॥

iti pañca teṣu pañcasu ṣaṭsu ca puṭageṣu tatparāvṛttyā | parivarttate sthitiḥ kila devo'nantastu sarvathā madhye ||

· हिन्दी

इस प्रकार पाँच। पुटों में रहने वाले उन पाँच और छह में, उनके बदलते रहने से स्थिति बदलती रहती है; पर देव अनन्त सदा बीच में रहता है।

thus the five. Among those who stay in the folds — the five and the six — the position changes round by rotation among them; but the god Ananta is always in the middle.

Word by wordपदार्थ

इति (iti)thusइस प्रकारपञ्च (pañca)the fiveपाँचतेषु (teṣu)among thoseउनपञ्चसु (pañcasu)fiveपाँचषट्सु (ṣaṭsu)sixछह (ca)andऔरपुट-गेषु (puṭa-geṣu)who stay in the foldsपुटों में रहने वालों मेंतत्-परावृत्त्या (tat-parāvṛttyā)by rotation among themउनके बदलते रहने सेपरिवर्त्तते (parivarttate)changes roundबदलती रहती हैस्थितिः (sthitiḥ)the positionस्थितिकिल (kila)indeedहीदेवः (devaḥ)the godदेवअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्ततु (tu)butपरसर्वथा (sarvathā)alwaysसदामध्ये (madhye)in the middleबीच में

Verse 320

३२० ऊर्ध्वाधरगकपालकपुटषट्कयुगेन तत्परावृत्त्या । मध्यतोऽष्टाभिर्दिक्स्थैर्व्याप्तो ग्रन्थिर्मतङ्गशास्त्रोक्तः ॥३२०॥

ūrdhvādharagakapālakapuṭaṣaṭkayugena tatparāvṛttyā | madhyato'ṣṭābhirdiksthairvyāpto granthirmataṅgaśāstroktaḥ ||

· हिन्दी

मतङ्ग शास्त्र में (माया की) ग्रन्थि इस तरह कही गई है: ऊपर और नीचे के कपाल जैसे पुटों में छह-छह का जोड़ा, जिनमें बदलाव होता रहता है, और बीच में दिशाओं में स्थित आठ — इनसे वह व्याप्त है।

In the Mataṅga śāstra the knot (of māyā) is taught as pervaded by a pair of sixes in the skull-like folds above and below, with rotation among them, and in the middle by eight who stand in the directions.

Word by wordपदार्थ

ऊर्ध्व-अधर-ग-कपालक-पुट-षट्क-युगेन (ūrdhva-adhara-ga-kapālaka-puṭa-ṣaṭka-yugena)by a pair of sixes in the skull-like folds above and belowऊपर और नीचे के कपाल जैसे पुटों में छह-छह के जोड़े सेतत्-परावृत्त्या (tat-parāvṛttyā)with rotation among themउनके बदलते रहने सेमध्यतः (madhyataḥ)in the middleबीच मेंअष्टाभिः (aṣṭābhiḥ)by eightआठ सेदिक्-स्थैः (dik-sthaiḥ)standing in the directionsदिशाओं में स्थितव्याप्तः (vyāptaḥ)pervadedव्याप्तग्रन्थिः (granthiḥ)the knotग्रन्थिमतङ्ग-शास्त्र-उक्तः (mataṅga-śāstra-uktaḥ)is taught in the Mataṅga śāstraमतङ्ग शास्त्र में कही गई है

Verse 321

३२१ श्रीसारशासने पुनरेषा षट्पुटतया विनिर्दिष्टा । ग्रन्थ्याख्यमिदं तत्त्वं मायाकार्यं ततो माया ॥३२१॥

śrīsāraśāsane punareṣā ṣaṭpuṭatayā vinirdiṣṭā | granthyākhyamidaṃ tattvaṃ māyākāryaṃ tato māyā ||

· हिन्दी

पर सार शास्त्र में यह छह पुटों वाली बताई गई है। ग्रन्थि नाम का यह तत्त्व माया का कार्य है; इसीलिए यह माया कहलाता है।

In the Sāra śāstra, however, this is described as having six folds. This tattva called the knot is a product of māyā; that is why it is called māyā.

Word by wordपदार्थ

श्रीसारशासने (śrīsāraśāsane)in the Sāra śāstraसार शास्त्र मेंपुनः (punaḥ)howeverपरएषा (eṣā)thisयहषट्-पुटतया (ṣaṭ-puṭatayā)as having six foldsछह पुटों वालीविनिर्दिष्टा (vinirdiṣṭā)is describedबताई गई हैग्रन्थि-आख्यम् (granthi-ākhyam)called the knotग्रन्थि नाम काइदम् (idam)thisयहतत्त्वम् (tattvam)tattvaतत्त्वमाया-कार्यम् (māyā-kāryam)is a product of māyāमाया का कार्य हैततः (tataḥ)that is whyइसीलिएमाया (māyā)it is called māyāमाया कहलाता है

Verse 322

३२२ मायातत्त्वं विभु किल गहनमरूपं समस्तविलयपदम् । तत्र न भुवनविभागो युक्तो ग्रन्थावसौ तस्मात् ॥३२२॥

māyātattvaṃ vibhu kila gahanamarūpaṃ samastavilayapadam | tatra na bhuvanavibhāgo yukto granthāvasau tasmāt ||

· हिन्दी

माया तत्त्व सर्वव्यापी, गहन और रूपहीन है — वह स्थान जहाँ सब कुछ विलीन होता है। उसमें भुवनों का विभाग उचित नहीं; इसलिए वह विभाग ग्रन्थि में है।

The māyā tattva is all-pervading, deep, formless — the place where everything dissolves. A division into worlds is not fitting in it; therefore that division belongs to the knot.

Word by wordपदार्थ

माया-तत्त्वम् (māyā-tattvam)the māyā tattvaमाया तत्त्वविभु (vibhu)all-pervadingसर्वव्यापीकिल (kila)indeedहीगहनम् (gahanam)deepगहनअरूपम् (arūpam)formlessरूपहीनसमस्त-विलय-पदम् (samasta-vilaya-padam)the place where everything dissolvesजहाँ सब कुछ विलीन होता हैतत्र (tatra)in itउसमें (na)notनहींभुवन-विभागः (bhuvana-vibhāgaḥ)a division into worldsभुवनों का विभागयुक्तः (yuktaḥ)is fittingउचितग्रन्थौ (granthau)in the knotग्रन्थि मेंअसौ (asau)that (division)वहतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिए

Verse 323

३२३ मायातत्त्वाधिपतिः सोऽनन्तः समुदितान्विचार्याणून् । युगपत्क्षोभयति निशां सा सूते संपुटैरनन्तैः स्वैः ॥३२३॥

māyātattvādhipatiḥ so'nantaḥ samuditānvicāryāṇūn | yugapatkṣobhayati niśāṃ sā sūte saṃpuṭairanantaiḥ svaiḥ ||

· हिन्दी

माया तत्त्व का अधिपति वह अनन्त, इकट्ठे जीवों पर विचार करके, रात्रि (माया) को एक साथ क्षुब्ध करता है; और वह अपने अनन्त पुटों से जन्म देती है।

That Ananta, the lord of the māyā tattva, having considered the souls gathered together, stirs the night (māyā) all at once; and she gives birth with her own endless folds.

Word by wordपदार्थ

माया-तत्त्व-अधिपतिः (māyā-tattva-adhipatiḥ)the lord of the māyā tattvaमाया तत्त्व का अधिपतिसः (saḥ)thatवहअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तसमुदितान् (samuditān)gathered togetherइकट्ठेविचार्य (vicārya)having consideredविचार करकेअणून् (aṇūn)the soulsजीवों परयुगपत् (yugapat)all at onceएक साथक्षोभयति (kṣobhayati)stirsक्षुब्ध करता हैनिशाम् (niśām)the night (māyā)रात्रि (माया) कोसा (sā)sheवहसूते (sūte)gives birthजन्म देती हैसंपुटैः (saṃpuṭaiḥ)with her foldsअपने पुटों सेअनन्तैः (anantaiḥ)endlessअनन्तस्वैः (svaiḥ)her ownअपने

Verse 324

३२४ तेन कलादिधरान्तं यदुक्तमावरणजालमखिलं तत् । निःसंख्यं च विचित्रं मायैवैका त्वभिन्नेयम् ॥३२४॥

tena kalādidharāntaṃ yaduktamāvaraṇajālamakhilaṃ tat | niḥsaṃkhyaṃ ca vicitraṃ māyaivaikā tvabhinneyam ||

· हिन्दी

इसलिए कला से पृथ्वी तक आवरणों का जो पूरा जाल बताया गया है, वह असंख्य और विचित्र है; पर यह माया स्वयं एक और अभिन्न है।

Therefore the whole net of coverings that has been described, from kalā down to earth, is countless and varied; yet this māyā herself is one and undivided.

Word by wordपदार्थ

तेन (tena)thereforeइसलिएकला-आदि-धरा-अन्तम् (kalā-ādi-dharā-antam)from kalā down to earthकला से पृथ्वी तकयत् (yat)whichजोउक्तम् (uktam)has been describedबताया गया हैआवरण-जालम् (āvaraṇa-jālam)the net of coveringsआवरणों का जालअखिलम् (akhilam)wholeपूरातत् (tat)thatवहनिःसंख्यम् (niḥsaṃkhyam)countlessअसंख्य (ca)andऔरविचित्रम् (vicitram)variedविचित्रमाया (māyā)māyāमायाएव (eva)yetहीएका (ekā)oneएकतु (tu)butपरअभिन्ना (abhinnā)undividedअभिन्नइयम् (iyam)thisयह

Verse 325

३२५ उक्तं श्रीपूर्वशास्त्रे च धराव्यक्तात्मकं द्वयम् । असंख्यातं निशाशक्तिसंज्ञं त्वेकस्वरूपकम् ॥३२५॥

uktaṃ śrīpūrvaśāstre ca dharāvyaktātmakaṃ dvayam | asaṃkhyātaṃ niśāśaktisaṃjñaṃ tvekasvarūpakam ||

· हिन्दी

और श्रीपूर्वशास्त्र में कहा गया है कि पृथ्वी से अव्यक्त तक का यह दोनों (विस्तार) असंख्य है, पर जिसे रात्रि (माया) की शक्ति कहा जाता है, वह एक स्वरूप वाला है।

And in the Pūrvaśāstra it is said that the pair consisting of earth up to the unmanifest is countless, but what is called the power of the night (māyā) is of one nature.

Word by wordपदार्थ

उक्तम् (uktam)it is saidकहा गया हैश्रीपूर्वशास्त्रे (śrīpūrvaśāstre)in the Pūrvaśāstraश्रीपूर्वशास्त्र में (ca)andऔरधरा-अव्यक्त-आत्मकम् (dharā-avyakta-ātmakam)consisting of earth up to the unmanifestपृथ्वी से अव्यक्त तक काद्वयम् (dvayam)the pairदोनोंअसंख्यातम् (asaṃkhyātam)is countlessअसंख्य हैनिशा-शक्ति-संज्ञम् (niśā-śakti-saṃjñam)what is called the power of the nightरात्रि की शक्ति नाम वालातु (tu)butपरएक-स्वरूपकम् (eka-svarūpakam)is of one natureएक स्वरूप वाला है

Verse 326

३२६ पाशाः पुरोक्ताः प्रणवाः पञ्च मानाष्टकं मुनेः । कुलं योनिश्च वागीशी यस्यां जातो न जायते ॥३२६॥

pāśāḥ puroktāḥ praṇavāḥ pañca mānāṣṭakaṃ muneḥ | kulaṃ yoniśca vāgīśī yasyāṃ jāto na jāyate ||

· हिन्दी

पहले कहे गए पाश; पाँच प्रणव; आठ प्रमाण; मुनि का कुल (गुरु और शिष्य); और योनि, वागीशी, जिसमें जन्मा हुआ फिर जन्म नहीं लेता —

The bonds described earlier; the five praṇavas; the eight pramāṇas; the family of the sage (teacher and pupils); and the womb, Vāgīśī, in whom one who is born is not born again —

Word by wordपदार्थ

पाशाः (pāśāḥ)the bondsपाशपुरा (purā)earlierपहलेउक्ताः (uktāḥ)describedकहे गएप्रणवाः (praṇavāḥ)the praṇavasप्रणवपञ्च (pañca)fiveपाँचमान-अष्टकम् (māna-aṣṭakam)the eight pramāṇasआठ प्रमाणमुनेः (muneḥ)of the sageमुनि काकुलम् (kulam)the familyकुलयोनिः (yoniḥ)the wombयोनि (ca)andऔरवागीशी (vāgīśī)Vāgīśīवागीशीयस्याम् (yasyām)in whomजिसमेंजातः (jātaḥ)one who is bornजन्मा हुआ (na)notनहींजायते (jāyate)is born againफिर जन्म लेता

Verse 327

३२७ दीक्षाकालेऽधराध्वस्थशुद्धौ यच्चाधराध्वगम् । अनन्तस्य समीपे तु तत्सर्वं परिनिष्ठितम् ॥३२७॥

dīkṣākāle'dharādhvasthaśuddhau yaccādharādhvagam | anantasya samīpe tu tatsarvaṃ pariniṣṭhitam ||

· हिन्दी

दीक्षा के समय, जब नीचे के मार्ग में स्थित की शुद्धि होती है, तो जो कुछ नीचे के मार्ग का है — वह सब अनन्त के समीप ठहर जाता है।

At the time of initiation, when what lies on the lower path is purified, whatever belongs to the lower path — all of that comes to rest near Ananta.

Word by wordपदार्थ

दीक्षा-काले (dīkṣā-kāle)at the time of initiationदीक्षा के समयअधर-अध्व-स्थ-शुद्धौ (adhara-adhva-stha-śuddhau)when what lies on the lower path is purifiedनीचे के मार्ग में स्थित की शुद्धि मेंयत् (yat)whateverजो (ca)andऔरअधर-अध्व-गम् (adhara-adhva-gam)belongs to the lower pathनीचे के मार्ग का हैअनन्तस्य (anantasya)of Anantaअनन्त केसमीपे (samīpe)nearसमीपतु (tu)indeedहीतत् (tat)thatवहसर्वम् (sarvam)allसबपरिनिष्ठितम् (pariniṣṭhitam)comes to restठहर जाता है

Verse 328

३२८ साध्यो दाता दमनो ध्यानो भस्मेति बिन्दवः पञ्च । पञ्चार्थगुह्यरुद्राङ्कुशहृदयलक्षणं च सव्यूहम् ॥३२८॥

sādhyo dātā damano dhyāno bhasmeti bindavaḥ pañca | pañcārthaguhyarudrāṅkuśahṛdayalakṣaṇaṃ ca savyūham ||

· हिन्दी

साध्य, दाता, दमन, ध्यान और भस्म — ये पाँच बिन्दु (प्रणव) हैं। पञ्चार्थ, गुह्य, रुद्राङ्कुश, हृदय और लक्षण, व्यूह के साथ,

Sādhya, Dātā, Damana, Dhyāna and Bhasma — these are the five bindus (praṇavas). Pañcārtha, Guhya, Rudrāṅkuśa, Hṛdaya and Lakṣaṇa, together with Vyūha,

Word by wordपदार्थ

साध्यः (sādhyaḥ)Sādhyaसाध्यदाता (dātā)Dātāदातादमनः (damanaḥ)Damanaदमनध्यानः (dhyānaḥ)Dhyānaध्यानभस्म (bhasma)Bhasmaभस्मइति (iti)theseयेबिन्दवः (bindavaḥ)the bindus (praṇavas)बिन्दु (प्रणव)पञ्च (pañca)fiveपाँचपञ्चार्थ-गुह्य-रुद्राङ्कुश-हृदय-लक्षणम् (pañcārtha-guhya-rudrāṅkuśa-hṛdaya-lakṣaṇam)Pañcārtha, Guhya, Rudrāṅkuśa, Hṛdaya and Lakṣaṇaपञ्चार्थ, गुह्य, रुद्राङ्कुश, हृदय और लक्षण (ca)andऔरस-व्यूहम् (sa-vyūham)together with Vyūhaव्यूह के साथ

Verse 329

३२९ आकर्षादर्शौ चेत्यष्टकमेतत्प्रमाणानाम् । अलुप्तविभवाः सर्वे मायातत्त्वाधिकारिणः ॥३२९॥

ākarṣādarśau cetyaṣṭakametatpramāṇānām | aluptavibhavāḥ sarve māyātattvādhikāriṇaḥ ||

· हिन्दी

और आकर्ष और आदर्श — यह प्रमाणों का आठ का समूह है। ये सब माया तत्त्व में अधिकारी हैं, जिनका वैभव घटा नहीं है।

and Ākarṣa and Ādarśa — this is the group of eight pramāṇas. All of them are officers in the māyā tattva, with their glory undiminished.

Word by wordपदार्थ

आकर्ष-आदर्शौ (ākarṣa-ādarśau)Ākarṣa and Ādarśaआकर्ष और आदर्श (ca)andऔरइति (iti)thusइस प्रकारअष्टकम् (aṣṭakam)the group of eightआठ का समूहएतत् (etat)thisयहप्रमाणानाम् (pramāṇānām)of the pramāṇasप्रमाणों काअलुप्त-विभवाः (alupta-vibhavāḥ)with their glory undiminishedजिनका वैभव घटा नहीं हैसर्वे (sarve)allसबमाया-तत्त्व-अधिकारिणः (māyā-tattva-adhikāriṇaḥ)officers in the māyā tattvaमाया तत्त्व में अधिकारी

Verse 330

३३० मायामयशरीरास्ते भोगं स्वं परिभुञ्जते । प्रलयान्ते ह्यनन्तेन संहृतास्ते त्वहर्मुखे ॥३३०॥

māyāmayaśarīrāste bhogaṃ svaṃ paribhuñjate | pralayānte hyanantena saṃhṛtāste tvaharmukhe ||

· हिन्दी

माया से बने शरीर वाले वे अपना भोग भोगते हैं। प्रलय के समय अनन्त उन्हें समेट लेता है; पर (सृष्टि के) नए दिन के आरम्भ में,

With bodies made of māyā, they enjoy their own enjoyment. At the time of dissolution they are withdrawn by Ananta; but at the dawn of the new day (of creation),

Word by wordपदार्थ

माया-मय-शरीराः (māyā-maya-śarīrāḥ)with bodies made of māyāमाया से बने शरीर वालेते (te)theyवेभोगम् (bhogam)enjoymentभोगस्वम् (svam)their ownअपनापरिभुञ्जते (paribhuñjate)enjoyभोगते हैंप्रलय-अन्ते (pralaya-ante)at the time of dissolutionप्रलय के समयहि (hi)indeedहीअनन्तेन (anantena)by Anantaअनन्त के द्वारासंहृताः (saṃhṛtāḥ)withdrawnसमेट लिए जाते हैंते (te)theyवेतु (tu)butपरअहः-मुखे (ahaḥ-mukhe)at the dawn of the new day (of creation)(सृष्टि के) नए दिन के आरम्भ में

Verse 331

३३१ अन्यानन्तप्रसादेन विबुधा अपि तं परम् । सुप्तबुद्धं मन्यमानाः स्वतन्त्रम्मन्यताजडाः ॥३३१॥

anyānantaprasādena vibudhā api taṃ param | suptabuddhaṃ manyamānāḥ svatantrammanyatājaḍāḥ ||

· हिन्दी

दूसरे अनन्त की कृपा से जागे हुए होकर भी, वे उस ऊपर वाले को सोई हुई बुद्धि वाला मानते हैं, क्योंकि अपने को स्वतन्त्र मानने से वे जड़ हो गए हैं।

though awakened by the grace of another Ananta, they regard that higher one as someone whose awareness is asleep, dulled as they are by thinking themselves independent.

Word by wordपदार्थ

अन्य-अनन्त-प्रसादेन (anya-ananta-prasādena)by the grace of another Anantaदूसरे अनन्त की कृपा सेविबुधाः (vibudhāḥ)awakenedजागे हुएअपि (api)thoughहोकर भीतम् (tam)himउसपरम् (param)the higher oneऊपर वाले कोसुप्त-बुद्धम् (supta-buddham)as one whose awareness is asleepसोई हुई बुद्धि वालामन्यमानाः (manyamānāḥ)regardingमानते हुएस्वतन्त्रम्मन्यता-जडाः (svatantrammanyatā-jaḍāḥ)dulled by thinking themselves independentअपने को स्वतन्त्र मानने से जड़

Verse 332

३३२ स्वात्मानमेव जानन्ति हेतुं मायान्तरालगाः । अतः परं स्थिता माया देवी जन्तुविमोहिनी ॥३३२॥

svātmānameva jānanti hetuṃ māyāntarālagāḥ | ataḥ paraṃ sthitā māyā devī jantuvimohinī ||

· हिन्दी

माया के भीतर रहने वाले अपने आप को ही कारण जानते हैं। इसके ऊपर देवी माया स्थित है, जो जीवों को मोहित करने वाली है।

Those who stay inside māyā know themselves alone as the cause. Above this stands the goddess māyā, who deludes living beings.

Word by wordपदार्थ

स्व-आत्मानम् (sva-ātmānam)themselvesअपने आप कोएव (eva)aloneहीजानन्ति (jānanti)they knowजानते हैंहेतुम् (hetum)as the causeकारणमाया-अन्तराल-गाः (māyā-antarāla-gāḥ)those who stay inside māyāमाया के भीतर रहने वालेअतः (ataḥ)thisइसकेपरम् (param)aboveऊपरस्थिता (sthitā)standsस्थित हैमाया (māyā)māyāमायादेवी (devī)the goddessदेवीजन्तु-विमोहिनी (jantu-vimohinī)who deludes living beingsजीवों को मोहित करने वाली

Verse 333

३३३ देवदेवस्य सा शक्तिरतिदुर्घटकारिता । निर्वैरपरिपन्थिन्या तया भ्रमितबुद्धयः ॥३३३॥

devadevasya sā śaktiratidurghaṭakāritā | nirvairaparipanthinyā tayā bhramitabuddhayaḥ ||

· हिन्दी

वह देवों के देव की शक्ति है, जो असम्भव-सा कर दिखाती है। वह बिना बैर के शत्रु है, और जिनकी बुद्धि उसके द्वारा भटका दी गई है

She is the power of the God of gods, who brings about what seems impossible. She is an enemy without enmity, and those whose minds are led astray by her

Word by wordपदार्थ

देवदेवस्य (devadevasya)of the God of godsदेवों के देव कीसा (sā)sheवहशक्तिः (śaktiḥ)the powerशक्तिअति-दुर्घट-कारिता (ati-durghaṭa-kāritā)who brings about what seems impossibleजो असम्भव-सा कर दिखाती हैनिर्वैर-परिपन्थिन्या (nirvaira-paripanthinyā)an enemy without enmityबिना बैर के शत्रुतया (tayā)by herउसके द्वाराभ्रमित-बुद्धयः (bhramita-buddhayaḥ)those whose minds are led astrayजिनकी बुद्धि भटका दी गई है

Verse 334

३३४ इदं तत्त्वमिदं नेति विवदन्तीह वादिनः । गुरुदेवाग्निशास्त्रेषु ये न भक्ता नराधमाः ॥३३४॥

idaṃ tattvamidaṃ neti vivadantīha vādinaḥ | gurudevāgniśāstreṣu ye na bhaktā narādhamāḥ ||

· हिन्दी

वे यहाँ वादी बनकर "यह तत्त्व है, यह नहीं" ऐसा कहकर झगड़ते हैं — अधम मनुष्य, जो गुरु, देव, अग्नि और शास्त्र के भक्त नहीं हैं।

argue here as debaters, saying "this is the truth, this is not" — the lowest of men, who are not devoted to teacher, god, fire and scripture.

Word by wordपदार्थ

इदम् (idam)thisयहतत्त्वम् (tattvam)is the truthतत्त्व हैइदम् (idam)thisयह (na)is notनहींइति (iti)sayingऐसा कहकरविवदन्ति (vivadanti)argueझगड़ते हैंइह (iha)hereयहाँवादिनः (vādinaḥ)the debatersवादीगुरु-देव-अग्नि-शास्त्रेषु (guru-deva-agni-śāstreṣu)to teacher, god, fire and scriptureगुरु, देव, अग्नि और शास्त्र के प्रतिये (ye)whoजो (na)notनहींभक्ताः (bhaktāḥ)devotedभक्तनर-अधमाः (nara-adhamāḥ)the lowest of menअधम मनुष्य

Verse 335

३३५ सत्पथं तान्परित्याज्य सोत्पथं नयति ध्रुवम् । असद्युक्तिविचारज्ञाञ्छुष्कतर्कावलम्बिनः ॥३३५॥

satpathaṃ tānparityājya sotpathaṃ nayati dhruvam | asadyuktivicārajñāñchuṣkatarkāvalambinaḥ ||

· हिन्दी

वह निश्चय ही उनसे सही मार्ग छुड़वाकर उन्हें गलत मार्ग पर ले जाती है — जो झूठे तर्क-विचार में कुशल हैं और सूखे तर्क का सहारा लेते हैं।

She surely makes them abandon the right path and leads them onto the wrong path — those skilled in false reasoning, who lean on dry logic.

Word by wordपदार्थ

सत्-पथम् (sat-patham)the right pathसही मार्गतान् (tān)themउन्हेंपरित्याज्य (parityājya)making them abandonछुड़वाकरसा (sā)sheवहउत्पथम् (utpatham)onto the wrong pathगलत मार्ग परनयति (nayati)leadsले जाती हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय हीअसद्-युक्ति-विचार-ज्ञान् (asad-yukti-vicāra-jñān)those skilled in false reasoningझूठे तर्क-विचार में कुशलशुष्क-तर्क-अवलम्बिनः (śuṣka-tarka-avalambinaḥ)those who lean on dry logicसूखे तर्क का सहारा लेने वाले

Verse 336

३३६ भ्रमयत्येव तान्माया ह्यमोक्षे मोक्षलिप्सया । शिवदीक्षासिना च्छिन्ना शिवज्ञानासिना तथा ॥३३६॥

bhramayatyeva tānmāyā hyamokṣe mokṣalipsayā | śivadīkṣāsinā cchinnā śivajñānāsinā tathā ||

· हिन्दी

माया उन्हें भटकाती ही है — जो मोक्ष नहीं है उसमें मोक्ष की चाह के साथ। पर शिव-दीक्षा की तलवार से, और वैसे ही शिव-ज्ञान की तलवार से काटी जाने पर,

Māyā indeed makes them wander, longing for liberation in what is not liberation. But once cut by the sword of Śiva's initiation, and likewise by the sword of the knowledge of Śiva,

Word by wordपदार्थ

भ्रमयति (bhramayati)makes wanderभटकाती हैएव (eva)indeedहीतान् (tān)themउन्हेंमाया (māyā)māyāमायाहि (hi)forक्योंकिअमोक्षे (amokṣe)in what is not liberationजो मोक्ष नहीं है उसमेंमोक्ष-लिप्सया (mokṣa-lipsayā)with a longing for liberationमोक्ष की चाह के साथशिव-दीक्षा-असिना (śiva-dīkṣā-asinā)by the sword of Śiva's initiationशिव-दीक्षा की तलवार सेछिन्ना (chinnā)cutकाटी गईशिव-ज्ञान-असिना (śiva-jñāna-asinā)by the sword of the knowledge of Śivaशिव-ज्ञान की तलवार सेतथा (tathā)likewiseवैसे ही

Verse 337

३३७ न प्ररोहेत्पुनर्नान्यो हेतुस्तच्छेदनं प्रति । महामायोर्ध्वतः शुद्धा महाविद्याथ मातृका ॥३३७॥

na prarohetpunarnānyo hetustacchedanaṃ prati | mahāmāyordhvataḥ śuddhā mahāvidyātha mātṛkā ||

· हिन्दी

वह फिर नहीं उगती; और उसे काटने के लिए कोई दूसरा उपाय नहीं है। महामाया के ऊपर शुद्ध महाविद्या है, फिर (वर्णों की) मातृका,

she would not sprout again; and there is no other means for cutting her. Above mahāmāyā is the pure mahāvidyā, then the Mother (of letters), mātṛkā,

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींप्ररोहेत् (prarohet)would sproutउगतीपुनः (punaḥ)againफिर (na)noनहींअन्यः (anyaḥ)otherदूसराहेतुः (hetuḥ)meansउपायतत्-छेदनम् (tat-chedanam)cutting itउसे काटनेप्रति (prati)forके लिएमहामाया-ऊर्ध्वतः (mahāmāyā-ūrdhvataḥ)above mahāmāyāमहामाया के ऊपरशुद्धा (śuddhā)pureशुद्धमहाविद्या (mahāvidyā)mahāvidyāमहाविद्याअथ (atha)thenफिरमातृका (mātṛkā)the Mother (of letters)(वर्णों की) मातृका

Verse 338

३३८ वागीश्वरी च तत्रस्थं वामादिनवसत्पुरम् । वामा ज्येष्ठा रौद्री काली कलविकरणीबलविकारिके तथा ॥३३८॥

vāgīśvarī ca tatrasthaṃ vāmādinavasatpuram | vāmā jyeṣṭhā raudrī kālī kalavikaraṇībalavikārike tathā ||

· हिन्दी

और वागीश्वरी। वहाँ वामा आदि नौ सुन्दर लोक स्थित हैं: वामा, ज्येष्ठा, रौद्री, काली, कलविकरणी और बलविकारिणी, तथा

and Vāgīśvarī. Located there is the fine set of nine worlds beginning with Vāmā: Vāmā, Jyeṣṭhā, Raudrī, Kālī, Kalavikaraṇī and Balavikāriṇī, also

Word by wordपदार्थ

वागीश्वरी (vāgīśvarī)Vāgīśvarīवागीश्वरी (ca)andऔरतत्र-स्थम् (tatra-stham)located thereवहाँ स्थितवाम-आदि-नव-सत्-पुरम् (vāma-ādi-nava-sat-puram)the fine set of nine worlds beginning with Vāmāवामा आदि नौ सुन्दर लोकवामा (vāmā)Vāmāवामाज्येष्ठा (jyeṣṭhā)Jyeṣṭhāज्येष्ठारौद्री (raudrī)Raudrīरौद्रीकाली (kālī)Kālīकालीकलविकरणी-बलविकारिके (kalavikaraṇī-balavikārike)Kalavikaraṇī and Balavikāriṇīकलविकरणी और बलविकारिणीतथा (tathā)alsoतथा

Verse 339

३३९ मथनी दमनी मनोन्मनी च त्रिदृशः पीताः समस्तास्ताः । सप्तकोट्यो मुख्यमन्त्रा विद्यातत्त्वेऽत्र संस्थिताः ॥३३९॥

mathanī damanī manonmanī ca tridṛśaḥ pītāḥ samastāstāḥ | saptakoṭyo mukhyamantrā vidyātattve'tra saṃsthitāḥ ||

· हिन्दी

मथनी, दमनी और मनोन्मनी। वे सब तीन आँखों वाली और पीले रंग की हैं। यहाँ विद्या तत्त्व में सात करोड़ मुख्य मन्त्र स्थित हैं।

Mathanī, Damanī and Manonmanī. They are all three-eyed and yellow. Here in the vidyā tattva are stationed the seven crores of chief mantras.

Word by wordपदार्थ

मथनी (mathanī)Mathanīमथनीदमनी (damanī)Damanīदमनीमनोन्मनी (manonmanī)Manonmanīमनोन्मनी (ca)andऔरत्रि-दृशः (tri-dṛśaḥ)three-eyedतीन आँखों वालीपीताः (pītāḥ)yellowपीले रंग कीसमस्ताः (samastāḥ)allसबताः (tāḥ)theyवेसप्त-कोट्यः (sapta-koṭyaḥ)seven croresसात करोड़मुख्य-मन्त्राः (mukhya-mantrāḥ)chief mantrasमुख्य मन्त्रविद्या-तत्त्वे (vidyā-tattve)in the vidyā tattvaविद्या तत्त्व मेंअत्र (atra)hereयहाँसंस्थिताः (saṃsthitāḥ)are stationedस्थित हैं

Verse 340

३४० एकैकार्बुदलक्षांशाः पद्माकारपुरा इह । विद्याराज्ञ्यस्त्रिगुण्याद्याः सप्त सप्तार्बुदेश्वराः ॥३४०॥

ekaikārbudalakṣāṃśāḥ padmākārapurā iha | vidyārājñyastriguṇyādyāḥ sapta saptārbudeśvarāḥ ||

· हिन्दी

यहाँ हर एक के हिस्से में एक अर्बुद और एक लाख हैं, और उनके लोक कमल के आकार के हैं। त्रिगुणी आदि विद्या की सात रानियाँ सात अर्बुद की स्वामिनी हैं।

Here each of them has a share of a hundred million and a hundred thousand, and their worlds are shaped like a lotus. The seven queens of vidyā, beginning with Triguṇī, are rulers of seven hundred million.

Word by wordपदार्थ

एक-एक-अर्बुद-लक्ष-अंशाः (eka-eka-arbuda-lakṣa-aṃśāḥ)each with a share of a hundred million and a hundred thousandहर एक के हिस्से में एक अर्बुद और एक लाखपद्म-आकार-पुराः (padma-ākāra-purāḥ)whose worlds are shaped like a lotusजिनके लोक कमल के आकार के हैंइह (iha)hereयहाँविद्या-राज्ञ्यः (vidyā-rājñyaḥ)the queens of vidyāविद्या की रानियाँत्रिगुणी-आद्याः (triguṇī-ādyāḥ)beginning with Triguṇīत्रिगुणी आदिसप्त (sapta)sevenसातसप्त-अर्बुद-ईश्वराः (sapta-arbuda-īśvarāḥ)rulers of seven hundred millionसात अर्बुद की स्वामिनी

Verse 341

३४१ विद्यातत्त्वोर्ध्वमैशं तु तत्त्वं तत्र क्रमोर्ध्वगम् । शिखण्ड्याद्यमनन्तान्तं पुराष्टकयुतं पुरम् ॥३४१॥

vidyātattvordhvamaiśaṃ tu tattvaṃ tatra kramordhvagam | śikhaṇḍyādyamanantāntaṃ purāṣṭakayutaṃ puram ||

· हिन्दी

और विद्या तत्त्व के ऊपर ईश्वर का तत्त्व है। वहाँ लोक क्रम से ऊपर उठता हुआ है, आठ लोकों के समूह वाला, शिखण्डी से शुरू होकर अनन्त तक।

And above the vidyā tattva is the tattva of Īśvara. There the world rises step by step, made up of a group of eight worlds, beginning with Śikhaṇḍī and ending with Ananta.

Word by wordपदार्थ

विद्या-तत्त्व-ऊर्ध्वम् (vidyā-tattva-ūrdhvam)above the vidyā tattvaविद्या तत्त्व के ऊपरऐशम् (aiśam)of Īśvaraईश्वर कातु (tu)andऔरतत्त्वम् (tattvam)the tattvaतत्त्वतत्र (tatra)thereवहाँक्रम-ऊर्ध्व-गम् (krama-ūrdhva-gam)rising step by stepक्रम से ऊपर उठता हुआशिखण्डि-आद्यम् (śikhaṇḍi-ādyam)beginning with Śikhaṇḍīशिखण्डी से शुरूअनन्त-अन्तम् (ananta-antam)ending with Anantaअनन्त तकपुर-अष्टक-युतम् (pura-aṣṭaka-yutam)made up of a group of eight worldsआठ लोकों के समूह वालापुरम् (puram)the worldलोक

Verse 342

३४२ शिखण्डी श्रीगलो मूर्तिरेकनेत्रैकरुद्रकौ । शिवोत्तमः सूक्ष्मरुद्रोऽनन्तो विद्येश्वराष्टकम् ॥३४२॥

śikhaṇḍī śrīgalo mūrtirekanetraikarudrakau | śivottamaḥ sūkṣmarudro'nanto vidyeśvarāṣṭakam ||

· हिन्दी

शिखण्डी, श्रीगल, मूर्ति, एकनेत्र और एकरुद्र, शिवोत्तम, सूक्ष्मरुद्र और अनन्त — यह आठ विद्येश्वरों का समूह है।

Śikhaṇḍī, Śrīgala, Mūrti, Ekanetra and Ekarudra, Śivottama, Sūkṣmarudra and Ananta — this is the group of eight Vidyeśvaras.

Word by wordपदार्थ

शिखण्डी (śikhaṇḍī)Śikhaṇḍīशिखण्डीश्रीगलः (śrīgalaḥ)Śrīgalaश्रीगलमूर्तिः (mūrtiḥ)Mūrtiमूर्तिएकनेत्र-एकरुद्रकौ (ekanetra-ekarudrakau)Ekanetra and Ekarudraएकनेत्र और एकरुद्रशिवोत्तमः (śivottamaḥ)Śivottamaशिवोत्तमसूक्ष्मरुद्रः (sūkṣmarudraḥ)Sūkṣmarudraसूक्ष्मरुद्रअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तविद्येश्वर-अष्टकम् (vidyeśvara-aṣṭakam)the group of eight Vidyeśvarasआठ विद्येश्वरों का समूह

Verse 343

३४३ क्रमादूर्ध्वोर्ध्वसंस्थानं सप्तानां नायको विभुः । अनन्त एव ध्येयश्च पूज्यश्चाप्युत्तरोत्तरः ॥३४३॥

kramādūrdhvordhvasaṃsthānaṃ saptānāṃ nāyako vibhuḥ | ananta eva dhyeyaśca pūjyaścāpyuttarottaraḥ ||

· हिन्दी

वे क्रम से एक के ऊपर एक स्थित हैं। विभु अनन्त ही सातों का नायक है, और हर ऊपर वाला और अधिक ध्यान करने योग्य और पूजने योग्य है।

They are placed in order, each higher than the last. The lord Ananta alone is the leader of the seven, and each higher one is more to be meditated on and more to be worshipped.

Word by wordपदार्थ

क्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेऊर्ध्व-ऊर्ध्व-संस्थानम् (ūrdhva-ūrdhva-saṃsthānam)each placed higher than the lastएक के ऊपर एक स्थितसप्तानाम् (saptānām)of the sevenसातों कानायकः (nāyakaḥ)the leaderनायकविभुः (vibhuḥ)the lordविभुअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तएव (eva)aloneहीध्येयः (dhyeyaḥ)to be meditated onध्यान करने योग्य (ca)andऔरपूज्यः (pūjyaḥ)to be worshippedपूजने योग्य (ca)andऔरअपि (api)alsoभीउत्तर-उत्तरः (uttara-uttaraḥ)each higher one more soहर ऊपर वाला और अधिक

Verse 344

३४४ मुख्यमन्त्रेश्वराणां यत् सार्धं कोटित्रयं स्थितम् । तन्नायका इमे तेन विद्येशाश्चक्रवर्तिनः ॥३४४॥

mukhyamantreśvarāṇāṃ yat sārdhaṃ koṭitrayaṃ sthitam | tannāyakā ime tena vidyeśāścakravartinaḥ ||

· हिन्दी

वहाँ साढ़े तीन करोड़ मुख्य मन्त्रेश्वर स्थित हैं, और ये (आठ) उनके नायक हैं; इसलिए विद्येश चक्रवर्ती हैं।

Three and a half crores of chief Mantreśvaras are stationed there, and these (eight) are their leaders; therefore the Vidyeśas are universal rulers.

Word by wordपदार्थ

मुख्य-मन्त्र-ईश्वराणाम् (mukhya-mantra-īśvarāṇām)of the chief Mantreśvarasमुख्य मन्त्रेश्वरों कायत् (yat)whichजोसार्धम् (sārdham)and a halfसाढ़ेकोटि-त्रयम् (koṭi-trayam)three croresतीन करोड़स्थितम् (sthitam)is stationedस्थित हैतत्-नायकाः (tat-nāyakāḥ)their leadersउनके नायकइमे (ime)theseयेतेन (tena)thereforeइसलिएविद्येशाः (vidyeśāḥ)the Vidyeśasविद्येशचक्रवर्तिनः (cakravartinaḥ)universal rulersचक्रवर्ती

Verse 345

३४५ उक्तं च गुरुभिरित्थं शिवतन्वाद्येषु शासनेष्वेतत् । भगबिलशतकलितगुहामूर्धासनगोऽष्टशक्तियुग्देवः ॥३४५॥

uktaṃ ca gurubhiritthaṃ śivatanvādyeṣu śāsaneṣvetat | bhagabilaśatakalitaguhāmūrdhāsanago'ṣṭaśaktiyugdevaḥ ||

· हिन्दी

और गुरुओं ने शिवतनु आदि शास्त्रों में यह कहा है: देव (अनन्त), आठ शक्तियों से युक्त, सौ भग-बिलों वाली गुहा के शिखर पर आसीन है।

And the teachers have said this in the Śivatanu and other scriptures: the god (Ananta), joined with eight śaktis, is seated at the top of the cave, which holds a hundred bhaga-hollows.

Word by wordपदार्थ

उक्तम् (uktam)has been saidकहा गया है (ca)andऔरगुरुभिः (gurubhiḥ)by the teachersगुरुओं नेइत्थम् (ittham)thusइस प्रकारशिवतनु-आद्येषु (śivatanu-ādyeṣu)in the Śivatanu and otherशिवतनु आदिशासनेषु (śāsaneṣu)scripturesशास्त्रों मेंएतत् (etat)thisयहभग-बिल-शत-कलित-गुहा-मूर्ध-आसन-गः (bhaga-bila-śata-kalita-guhā-mūrdha-āsana-gaḥ)seated at the top of the cave, which holds a hundred bhaga-hollowsसौ भग-बिलों वाली गुहा के शिखर पर आसीनअष्ट-शक्ति-युक् (aṣṭa-śakti-yuk)joined with eight śaktisआठ शक्तियों से युक्तदेवः (devaḥ)the god (Ananta)देव (अनन्त)

Verse 346

३४६ गहनाद्यं निरयान्तं सृजति च रुद्रांश्च विनियुङ्क्ते । उद्धरति मनोन्मन्या पुंसस्तेष्वेव भवति मध्यस्थः ॥३४६॥

gahanādyaṃ nirayāntaṃ sṛjati ca rudrāṃśca viniyuṅkte | uddharati manonmanyā puṃsasteṣveva bhavati madhyasthaḥ ||

· हिन्दी

वह गहन से नरकों तक सब रचता है, और रुद्रों को नियुक्त करता है। मनोन्मनी के द्वारा वह जीवों को ऊपर उठाता है; फिर भी उनके बीच में निष्पक्ष रहता है।

He creates everything from Gahana down to the hells, and appoints the Rudras. Through Manonmanī he lifts up souls; yet among them he remains neutral.

Word by wordपदार्थ

गहन-आद्यम् (gahana-ādyam)from Gahanaगहन सेनिरय-अन्तम् (niraya-antam)down to the hellsनरकों तकसृजति (sṛjati)he createsरचता है (ca)andऔररुद्रान् (rudrān)the Rudrasरुद्रों को (ca)andऔरविनियुङ्क्ते (viniyuṅkte)appointsनियुक्त करता हैउद्धरति (uddharati)lifts upऊपर उठाता हैमनोन्मन्या (manonmanyā)through Manonmanīमनोन्मनी के द्वारापुंसः (puṃsaḥ)soulsजीवों कोतेषु (teṣu)among themउनकेएव (eva)yetहीभवति (bhavati)remainsरहता हैमध्य-स्थः (madhya-sthaḥ)neutralबीच में, निष्पक्ष

Verse 347

३४७ ते तेनोदस्तचितः परतत्त्वालोचनेऽभिनिविशन्ते । स पुनरधः पथवर्तिष्वधिकृत एवाणुषु शिवेन ॥३४७॥

te tenodastacitaḥ paratattvālocane'bhiniviśante | sa punaradhaḥ pathavartiṣvadhikṛta evāṇuṣu śivena ||

· हिन्दी

उसके द्वारा चेतना ऊपर उठा दिए जाने पर वे परम तत्त्व के चिन्तन में लीन हो जाते हैं। पर उसे स्वयं शिव के द्वारा केवल नीचे के मार्ग वाले जीवों पर ही अधिकार दिया गया है।

With their awareness raised by him, they become absorbed in contemplating the highest reality. He himself, however, is given authority by Śiva only over the souls on the lower path.

Word by wordपदार्थ

ते (te)theyवेतेन (tena)by himउसके द्वाराउदस्त-चितः (udasta-citaḥ)with their awareness raisedजिनकी चेतना ऊपर उठा दी गई हैपर-तत्त्व-आलोचने (para-tattva-ālocane)in contemplating the highest realityपरम तत्त्व के चिन्तन मेंअभिनिविशन्ते (abhiniviśante)become absorbedलीन हो जाते हैंसः (saḥ)heवहपुनः (punaḥ)howeverपरअधः-पथ-वर्तिषु (adhaḥ-patha-vartiṣu)over those on the lower pathनीचे के मार्ग वालों परअधिकृतः (adhikṛtaḥ)is given authorityअधिकार दिया गया हैएव (eva)onlyहीअणुषु (aṇuṣu)over soulsजीवों परशिवेन (śivena)by Śivaशिव के द्वारा

Verse 348

३४८ अवसितपतिविनियोगः सार्धमनेकात्ममन्त्रकोटीभिः । निर्वात्यनन्तनाथस्तद्धामाविशति सूक्ष्मरुद्रस्तु ॥३४८॥

avasitapativiniyogaḥ sārdhamanekātmamantrakoṭībhiḥ | nirvātyanantanāthastaddhāmāviśati sūkṣmarudrastu ||

· हिन्दी

पति (शिव) का सौंपा काम पूरा करके अनन्तनाथ अनेक करोड़ मन्त्र-आत्माओं के साथ निर्वाण पा लेता है; फिर सूक्ष्मरुद्र उसके स्थान में प्रवेश करता है।

Having completed the task assigned by the Lord, the lord Ananta attains final peace together with many crores of mantra-souls; then Sūkṣmarudra enters his station.

Word by wordपदार्थ

अवसित-पति-विनियोगः (avasita-pati-viniyogaḥ)having completed the task assigned by the Lordपति (शिव) का सौंपा काम पूरा करकेसार्धम् (sārdham)together withसाथअनेक-आत्म-मन्त्र-कोटीभिः (aneka-ātma-mantra-koṭībhiḥ)many crores of mantra-soulsअनेक करोड़ मन्त्र-आत्माओं केनिर्वाति (nirvāti)attains final peaceनिर्वाण पा लेता हैअनन्त-नाथः (ananta-nāthaḥ)the lord Anantaअनन्तनाथतत्-धाम (tat-dhāma)his stationउसके स्थान मेंआविशति (āviśati)entersप्रवेश करता हैसूक्ष्मरुद्रः (sūkṣmarudraḥ)Sūkṣmarudraसूक्ष्मरुद्रतु (tu)thenफिर

Verse 349

३४९ अनुगृह्याणुमपूर्वं स्थापयति पतिः शिखण्डिनः स्थाने । इत्यष्टौ परिपाट्या यावद्धामानि याति गुरुरेकः ॥३४९॥

anugṛhyāṇumapūrvaṃ sthāpayati patiḥ śikhaṇḍinaḥ sthāne | ityaṣṭau paripāṭyā yāvaddhāmāni yāti gururekaḥ ||

· हिन्दी

और पति (शिव) एक नए जीव पर अनुग्रह करके उसे शिखण्डी के स्थान पर बिठाता है। इस प्रकार, क्रम से, जब तक एक गुरु आठों स्थानों को पार करता है,

And the Lord, having graced a new soul, places it in the place of Śikhaṇḍī. Thus, in succession, until one master passes through all eight stations,

Word by wordपदार्थ

अनुगृह्य (anugṛhya)having gracedअनुग्रह करकेअणुम् (aṇum)a soulएक जीव परअपूर्वम् (apūrvam)newनएस्थापयति (sthāpayati)placesबिठाता हैपतिः (patiḥ)the Lordपति (शिव)शिखण्डिनः (śikhaṇḍinaḥ)of Śikhaṇḍīशिखण्डी केस्थाने (sthāne)in the placeस्थान परइति (iti)thusइस प्रकारअष्टौ (aṣṭau)eightआठपरिपाट्या (paripāṭyā)in successionक्रम सेयावत् (yāvat)untilजब तकधामानि (dhāmāni)stationsस्थानों कोयाति (yāti)passes throughपार करता हैगुरुः (guruḥ)a masterगुरुएकः (ekaḥ)oneएक

Verse 350

३५० तावदसंख्यातानां जन्तूनां निर्वृतिं कुरुते । तेऽष्टावपि शक्त्यष्टकयोगामलजलरुहासनासीनाः ॥३५०॥

tāvadasaṃkhyātānāṃ jantūnāṃ nirvṛtiṃ kurute | te'ṣṭāvapi śaktyaṣṭakayogāmalajalaruhāsanāsīnāḥ ||

· हिन्दी

तब तक वह असंख्य जीवों का मोक्ष करता है। वे आठों भी, आठ शक्तियों के योग से बने निर्मल कमल-आसन पर बैठे हुए,

in that time he brings about the liberation of countless living beings. All eight of them, seated on a spotless lotus-seat formed by their union with the eight śaktis,

Word by wordपदार्थ

तावत् (tāvat)in that timeतब तकअसंख्यातानाम् (asaṃkhyātānām)of countlessअसंख्यजन्तूनाम् (jantūnām)living beingsजीवों कानिर्वृतिम् (nirvṛtim)liberationमोक्षकुरुते (kurute)he brings aboutकरता हैते (te)theyवेअष्टौ (aṣṭau)eightआठोंअपि (api)allभीशक्ति-अष्टक-योग-अमल-जलरुह-आसन-आसीनाः (śakti-aṣṭaka-yoga-amala-jalaruha-āsana-āsīnāḥ)seated on a spotless lotus-seat formed by their union with the eight śaktisआठ शक्तियों के योग से बने निर्मल कमल-आसन पर बैठे हुए

Verse 351

३५१ आलोकयन्ति देवं हृदयस्थं कारणं परमम् । तं भगवन्तमनन्तं ध्यायन्तः स्वहृदि कारणं शान्तम् ॥३५१॥

ālokayanti devaṃ hṛdayasthaṃ kāraṇaṃ paramam | taṃ bhagavantamanantaṃ dhyāyantaḥ svahṛdi kāraṇaṃ śāntam ||

· हिन्दी

ये आठों हृदय में रहने वाले देव को देखते हैं, जो परम कारण हैं। अपने हृदय में उस भगवान् अनन्त पर, शान्त कारण पर, ध्यान करते हुए,

These eight look upon the God who dwells in the heart, the supreme cause. Meditating in their own heart on that Lord Ananta, the peaceful cause,

Word by wordपदार्थ

आलोकयन्ति (ālokayanti)they look uponदेखते हैंदेवम् (devam)the Godदेव कोहृदय-स्थम् (hṛdaya-stham)who dwells in the heartहृदय में रहने वालेकारणम् (kāraṇam)the causeकारणपरमम् (paramam)supremeपरमतम् (tam)on thatउसभगवन्तम् (bhagavantam)Lordभगवान्अनन्तम् (anantam)Anantaअनन्त परध्यायन्तः (dhyāyantaḥ)meditatingध्यान करते हुएस्व-हृदि (sva-hṛdi)in their own heartअपने हृदय मेंकारणम् (kāraṇam)the causeकारणशान्तम् (śāntam)peacefulशान्त

Verse 352

३५२ सप्तानुध्यायन्त्यपि मन्त्राणां कोटयः शुद्धाः । मायादिरवीच्यन्तो भवस्त्वनन्तादिरुच्यतेऽप्यभवः ॥३५२॥

saptānudhyāyantyapi mantrāṇāṃ koṭayaḥ śuddhāḥ | māyādiravīcyanto bhavastvanantādirucyate'pyabhavaḥ ||

· हिन्दी

सात करोड़ शुद्ध मन्त्र भी उनका ध्यान करते हैं। माया से लेकर अवीचि तक भव है, जन्म-मरण का क्षेत्र; पर अनन्त से ऊपर अभव कहलाता है, जो जन्म-मरण से परे है,

seven crores of pure mantras too meditate on him. From māyā down to Avīci is bhava, the realm of rebirth; but from Ananta upward it is called abhava, beyond rebirth,

Word by wordपदार्थ

सप्त (sapta)sevenसातअनुध्यायन्ति (anudhyāyanti)meditate on himउनका ध्यान करते हैंअपि (api)tooभीमन्त्राणाम् (mantrāṇām)of mantrasमन्त्रों केकोटयः (koṭayaḥ)croresकरोड़शुद्धाः (śuddhāḥ)pureशुद्धमाया-आदिः (māyā-ādiḥ)beginning from māyāमाया से लेकरअवीचि-अन्तः (avīci-antaḥ)ending at Avīciअवीचि तकभवः (bhavaḥ)is bhava, the realm of rebirthभव है, जन्म-मरण का क्षेत्रतु (tu)butपरअनन्त-आदिः (ananta-ādiḥ)from Ananta upwardअनन्त से ऊपरउच्यते (ucyate)is calledकहलाता हैअपि (api)andऔरअभवः (abhavaḥ)abhava, beyond rebirthअभव, जन्म-मरण से परे

Verse 353

३५३ शिवशुद्धगुणाधीकारान्तः सोऽप्येष हेयश्च । अत्रापि यतो दृष्टानुग्राह्याणां नियोज्यता शैवी ॥३५३॥

śivaśuddhaguṇādhīkārāntaḥ so'pyeṣa heyaśca | atrāpi yato dṛṣṭānugrāhyāṇāṃ niyojyatā śaivī ||

· हिन्दी

जो शिव के शुद्ध गुणों के अधिकार तक फैला है। पर यह अभव भी छोड़ने योग्य है। क्योंकि यहाँ भी अनुग्रह के योग्य देखे गए जीवों की अधिकार पर नियुक्ति शिव द्वारा होती है,

reaching up to the pure office of Śiva's qualities. Yet this abhava too is to be left behind. For even here, those seen as fit for grace are appointed to office by Śiva,

Word by wordपदार्थ

शिव-शुद्ध-गुण-अधीकार-अन्तः (śiva-śuddha-guṇa-adhīkāra-antaḥ)reaching up to the pure office of Śiva's qualitiesशिव के शुद्ध गुणों के अधिकार तक फैलासः (saḥ)thatवहअपि (api)tooभीएषः (eṣaḥ)this abhavaयह अभवहेयः (heyaḥ)is to be left behindछोड़ने योग्य है (ca)andऔरअत्र (atra)hereयहाँअपि (api)evenभीयतः (yataḥ)becauseक्योंकिदृष्ट-अनुग्राह्याणाम् (dṛṣṭa-anugrāhyāṇām)of those seen as fit for graceअनुग्रह के योग्य देखे गए जीवों कीनियोज्यता (niyojyatā)the appointing to officeअधिकार पर नियुक्तिशैवी (śaivī)is done by Śivaशिव द्वारा होती है

Verse 354

३५४ इष्टा च तन्निवृत्तिर्ह्यभवस्त्वधरे न भूयते यस्मात् । पत्युरपसर्पति यतः कारणता कार्यता च सिद्धेभ्यः ॥३५४॥

iṣṭā ca tannivṛttirhyabhavastvadhare na bhūyate yasmāt | patyurapasarpati yataḥ kāraṇatā kāryatā ca siddhebhyaḥ ||

· हिन्दी

और उस अधिकार से छुटकारा ही चाहा जाता है। उसे अभव इसलिए कहते हैं क्योंकि वहाँ से नीचे के लोक में फिर जन्म नहीं होता, और क्योंकि वहाँ पति (शिव) का कारण होना और सिद्धों का कार्य होना, दोनों हट जाते हैं।

and release from that office is what is wanted. It is called abhava because in it one is not born again in the lower world, and because there the Lord's being the cause and the siddhas' being his effect both fall away.

Word by wordपदार्थ

इष्टा (iṣṭā)is what is wantedचाही जाती है (ca)andऔरतद्-निवृत्तिः (tad-nivṛttiḥ)release from that officeउस अधिकार से छुटकाराहि (hi)indeedहीअभवः (abhavaḥ)abhavaअभवतु (tu)andऔरअधरे (adhare)in the lower worldनीचे के लोक में (na)notनहींभूयते (bhūyate)one is born againफिर जन्म होतायस्मात् (yasmāt)becauseक्योंकिपत्युः (patyuḥ)of the Lordपति (शिव) काअपसर्पति (apasarpati)falls awayहट जाता हैयतः (yataḥ)sinceक्योंकिकारणता (kāraṇatā)being the causeकारण होनाकार्यता (kāryatā)being the effectकार्य होना (ca)andऔरसिद्धेभ्यः (siddhebhyaḥ)from the siddhasसिद्धों से

Verse 355

३५५ कञ्चुकवच्छिवसिद्धौ तावतिभवसंज्ञयातिमध्यस्थौ । धर्मज्ञानविरागैश्यचतुष्टयपुरं तु यत् ॥३५५॥

kañcukavacchivasiddhau tāvatibhavasaṃjñayātimadhyasthau | dharmajñānavirāgaiśyacatuṣṭayapuraṃ tu yat ||

· हिन्दी

इस सब के ऊपर कञ्चुक (आवरण) की तरह शिव और सिद्ध हैं — वे दोनों अतिभव (भव से परे) नाम से जाने जाते हैं, मध्य से परे स्थित। और धर्म, ज्ञान, वैराग्य और ऐश्वर्य — इन चार का जो लोक है,

Like a sheath around it all, Śiva and the siddhas — those two are known by the name atibhava, beyond becoming, standing beyond the middle. And the world of the four — dharma, knowledge, dispassion and lordship —

Word by wordपदार्थ

कञ्चुक-वत् (kañcuka-vat)like a sheathकञ्चुक (आवरण) की तरहशिव-सिद्धौ (śiva-siddhau)Śiva and the siddhasशिव और सिद्धतौ (tau)those twoवे दोनोंअतिभव-संज्ञया (atibhava-saṃjñayā)by the name atibhava, beyond becomingअतिभव (भव से परे) नाम सेअति-मध्य-स्थौ (ati-madhya-sthau)standing beyond the middleमध्य से परे स्थितधर्म-ज्ञान-विराग-ऐश्य-चतुष्टय-पुरम् (dharma-jñāna-virāga-aiśya-catuṣṭaya-puram)the world of the four — dharma, knowledge, dispassion and lordshipधर्म, ज्ञान, वैराग्य और ऐश्वर्य — इन चार का लोकतु (tu)andऔरयत् (yat)whichजो

Verse 356

३५६ रूपावरणसंज्ञं तत्तत्त्वेऽस्मिन्नैश्वरे विदुः । वामा ज्येष्ठा च रौद्रीति भुवनत्रयशोभितम् ॥३५६॥

rūpāvaraṇasaṃjñaṃ tattattve'sminnaiśvare viduḥ | vāmā jyeṣṭhā ca raudrīti bhuvanatrayaśobhitam ||

· हिन्दी

उसे इस ईश्वर तत्त्व में रूपावरण नाम का आवरण जानते हैं। वामा, ज्येष्ठा और रौद्री — इन तीन भुवनों से सजा हुआ

that, in this tattva of Īśvara, they know as the covering named the covering of form (rūpāvaraṇa). Adorned with three worlds — Vāmā, Jyeṣṭhā and Raudrī —

Word by wordपदार्थ

रूप-आवरण-संज्ञम् (rūpa-āvaraṇa-saṃjñam)named the covering of formरूपावरण नाम कातत् (tat)thatवहतत्त्वे (tattve)in the tattvaतत्त्व मेंअस्मिन् (asmin)in thisइसऐश्वरे (aiśvare)of Īśvaraईश्वर केविदुः (viduḥ)they knowजानते हैंवामा (vāmā)Vāmāवामाज्येष्ठा (jyeṣṭhā)Jyeṣṭhāज्येष्ठा (ca)andऔररौद्री (raudrī)Raudrīरौद्रीइति (iti)thusइस प्रकारभुवन-त्रय-शोभितम् (bhuvana-traya-śobhitam)adorned with three worldsतीन भुवनों से सजा हुआ

Verse 357

३५७ सूक्ष्मावरणमाख्यातमीशतत्त्वे गुरूत्तमैः । ऐशात्सादाशिवं ज्ञानक्रियायुगलमण्डितम् ॥३५७॥

sūkṣmāvaraṇamākhyātamīśatattve gurūttamaiḥ | aiśātsādāśivaṃ jñānakriyāyugalamaṇḍitam ||

· हिन्दी

ईश तत्त्व में सूक्ष्म आवरण है, ऐसा श्रेष्ठ गुरुओं द्वारा बताया गया है। ईश आवरण के ऊपर सदाशिव का आवरण है, जो ज्ञान और क्रिया के जोड़े से सजा हुआ है;

the subtle covering (sūkṣmāvaraṇa) in the Īśa tattva is declared by the best teachers. Above the Īśa covering is the covering of Sadāśiva, adorned with the pair knowledge and action;

Word by wordपदार्थ

सूक्ष्म-आवरणम् (sūkṣma-āvaraṇam)the subtle coveringसूक्ष्म आवरणआख्यातम् (ākhyātam)is declaredबताया गया हैईश-तत्त्वे (īśa-tattve)in the Īśa tattvaईश तत्त्व मेंगुरु-उत्तमैः (guru-uttamaiḥ)by the best teachersश्रेष्ठ गुरुओं द्वाराऐशात् (aiśāt)above the Īśa coveringईश आवरण के ऊपरसादाशिवम् (sādāśivam)the covering of Sadāśivaसदाशिव का आवरणज्ञान-क्रिया-युगल-मण्डितम् (jñāna-kriyā-yugala-maṇḍitam)adorned with the pair knowledge and actionज्ञान और क्रिया के जोड़े से सजा हुआ

Verse 358

३५८ शुद्धावरणमित्याहुरुक्ता शुद्धावृतेः परम् । विद्यावृतिस्ततो भावाभावशक्तिद्वयोज्ज्वला ॥३५८॥

śuddhāvaraṇamityāhuruktā śuddhāvṛteḥ param | vidyāvṛtistato bhāvābhāvaśaktidvayojjvalā ||

· हिन्दी

उसे शुद्ध आवरण कहते हैं। शुद्ध आवरण से ऊपर फिर विद्या आवरण कहा गया है, जो भाव और अभाव, इन दो शक्तियों से चमकता है।

they call it the pure covering (śuddhāvaraṇa). Beyond the pure covering, then, is said to be the vidyā covering, bright with the two powers, being and non-being.

Word by wordपदार्थ

शुद्ध-आवरणम् (śuddha-āvaraṇam)the pure coveringशुद्ध आवरणइति (iti)thusऐसाआहुः (āhuḥ)they call itकहते हैंउक्ता (uktā)is said to beकही गई हैशुद्ध-आवृतेः (śuddha-āvṛteḥ)than the pure coveringशुद्ध आवरण सेपरम् (param)beyondऊपरविद्या-आवृतिः (vidyā-āvṛtiḥ)the vidyā coveringविद्या आवरणततः (tataḥ)thenफिरभाव-अभाव-शक्ति-द्वय-उज्ज्वला (bhāva-abhāva-śakti-dvaya-ujjvalā)bright with the two powers, being and non-beingभाव और अभाव, इन दो शक्तियों से चमकता हुआ

Verse 359

३५९ शक्त्यावृतिः प्रमाणाख्या ततः शास्त्रे निरूपिता । शक्त्यावृतेस्तु तेजस्विध्रुवेशाभ्यामलङ्कृतम् ॥३५९॥

śaktyāvṛtiḥ pramāṇākhyā tataḥ śāstre nirūpitā | śaktyāvṛtestu tejasvidhruveśābhyāmalaṅkṛtam ||

· हिन्दी

उसके बाद शास्त्र में प्रमाण नाम का शक्ति आवरण बताया गया है। और शक्ति आवरण के ऊपर, तेजस्वी और ध्रुवेश इन दो रुद्रों से सजा हुआ,

After that, the śakti covering, called pramāṇa, is described in the śāstra. And above the śakti covering, adorned by the two Rudras Tejasvin and Dhruveśa,

Word by wordपदार्थ

शक्ति-आवृतिः (śakti-āvṛtiḥ)the śakti coveringशक्ति आवरणप्रमाण-आख्या (pramāṇa-ākhyā)called pramāṇaप्रमाण नाम काततः (tataḥ)after thatउसके बादशास्त्रे (śāstre)in the śāstraशास्त्र मेंनिरूपिता (nirūpitā)is describedबताया गया हैशक्ति-आवृतेः (śakti-āvṛteḥ)above the śakti coveringशक्ति आवरण के ऊपरतु (tu)andऔरतेजस्वि-ध्रुवेशाभ्याम् (tejasvi-dhruveśābhyām)by Tejasvin and Dhruveśaतेजस्वी और ध्रुवेश सेअलङ्कृतम् (alaṅkṛtam)adornedसजा हुआ

Verse 360

३६० तेजस्व्यावरणं वेदपुरा मानावृतिस्ततः । मानावृतेः सुशुद्धावृत्पुरत्रितयशोभिता ॥३६०॥

tejasvyāvaraṇaṃ vedapurā mānāvṛtistataḥ | mānāvṛteḥ suśuddhāvṛtpuratritayaśobhitā ||

· हिन्दी

चार भुवनों वाला तेजस्वी आवरण है; फिर मान आवरण। मान आवरण के ऊपर तीन भुवनों से सजा हुआ सुशुद्ध आवरण है।

is the Tejasvin covering, with four worlds; then the māna covering. Above the māna covering is the Suśuddha covering, adorned with three worlds.

Word by wordपदार्थ

तेजस्वि-आवरणम् (tejasvi-āvaraṇam)the Tejasvin coveringतेजस्वी आवरणवेद-पुरा (veda-purā)with four worldsचार भुवनों वालामान-आवृतिः (māna-āvṛtiḥ)the māna coveringमान आवरणततः (tataḥ)thenफिरमान-आवृतेः (māna-āvṛteḥ)above the māna coveringमान आवरण के ऊपरसुशुद्ध-आवृत् (suśuddha-āvṛt)the Suśuddha coveringसुशुद्ध आवरणपुर-त्रितय-शोभिता (pura-tritaya-śobhitā)adorned with three worldsतीन भुवनों से सजा हुआ

Verse 361

३६१ सुशुद्धावरणादूर्ध्वं शैवमेकपुरं भवेत् । शिवावृतेरूर्ध्वमाहुर्मोक्षावरणसंज्ञितम् ॥३६१॥

suśuddhāvaraṇādūrdhvaṃ śaivamekapuraṃ bhavet | śivāvṛterūrdhvamāhurmokṣāvaraṇasaṃjñitam ||

· हिन्दी

सुशुद्ध आवरण से ऊपर एक भुवन वाला शैव आवरण है। शिव आवरण से ऊपर मोक्ष आवरण नाम का आवरण बताते हैं।

Above the Suśuddha covering is the Śiva covering, with a single world. Above the Śiva covering they speak of the one named the mokṣa covering, the covering of liberation.

Word by wordपदार्थ

सुशुद्ध-आवरणात् (suśuddha-āvaraṇāt)than the Suśuddha coveringसुशुद्ध आवरण सेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरशैवम् (śaivam)the Śiva coveringशैव आवरणएक-पुरम् (eka-puram)with a single worldएक भुवन वालाभवेत् (bhavet)isहैशिव-आवृतेः (śiva-āvṛteḥ)than the Śiva coveringशिव आवरण सेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरआहुः (āhuḥ)they speak ofबताते हैंमोक्ष-आवरण-संज्ञितम् (mokṣa-āvaraṇa-saṃjñitam)the one named the mokṣa coveringमोक्ष आवरण नाम का

Verse 362

३६२ अस्यां मोक्षावृतौ रुद्रा एकादश निरूपिताः । मोक्षावरणतस्त्वेकपुरमावरणं ध्रुवम् ॥३६२॥

asyāṃ mokṣāvṛtau rudrā ekādaśa nirūpitāḥ | mokṣāvaraṇatastvekapuramāvaraṇaṃ dhruvam ||

· हिन्दी

इस मोक्ष आवरण में ग्यारह रुद्र बताए गए हैं। और मोक्ष आवरण के ऊपर एक भुवन वाला ध्रुव आवरण है।

In this mokṣa covering eleven Rudras are described. And above the mokṣa covering is the Dhruva covering, with one world.

Word by wordपदार्थ

अस्याम् (asyām)in thisइसमोक्ष-आवृतौ (mokṣa-āvṛtau)mokṣa coveringमोक्ष आवरण मेंरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रएकादश (ekādaśa)elevenग्यारहनिरूपिताः (nirūpitāḥ)are describedबताए गए हैंमोक्ष-आवरणतः (mokṣa-āvaraṇataḥ)above the mokṣa coveringमोक्ष आवरण के ऊपरतु (tu)andऔरएक-पुरम् (eka-puram)with one worldएक भुवन वालाआवरणम् (āvaraṇam)the coveringआवरणध्रुवम् (dhruvam)Dhruvaध्रुव

Verse 363

३६३ ऊर्ध्वे ध्रुवावृतेरिच्छावरणं तत्र ते शिवाः । ईश्वरेच्छागृहान्तस्थास्तत्पुरं चैकमुच्यते ॥३६३॥

ūrdhve dhruvāvṛtericchāvaraṇaṃ tatra te śivāḥ | īśvarecchāgṛhāntasthāstatpuraṃ caikamucyate ||

· हिन्दी

ध्रुव आवरण के ऊपर इच्छा आवरण है। वहाँ वे शिव रहते हैं जो ईश्वर की इच्छा रूपी घर के भीतर रहते हैं; और उसका भुवन एक कहा जाता है।

Above the Dhruva covering is the covering of will (icchāvaraṇa). There dwell those Śivas who live inside the house of the Lord's will; and its world is said to be one.

Word by wordपदार्थ

ऊर्ध्वे (ūrdhve)aboveऊपरध्रुव-आवृतेः (dhruva-āvṛteḥ)the Dhruva coveringध्रुव आवरण केइच्छा-आवरणम् (icchā-āvaraṇam)is the covering of willइच्छा आवरण हैतत्र (tatra)thereवहाँते (te)thoseवेशिवाः (śivāḥ)Śivasशिवईश्वर-इच्छा-गृह-अन्तः-स्थाः (īśvara-icchā-gṛha-antaḥ-sthāḥ)who live inside the house of the Lord's willजो ईश्वर की इच्छा रूपी घर के भीतर रहते हैंतत्-पुरम् (tat-puram)its worldउसका भुवन (ca)andऔरएकम् (ekam)oneएकउच्यते (ucyate)is said to beकहा जाता है

Verse 364

३६४ इच्छावृतेः प्रबुद्धाख्यं दिग्रुद्राष्टकचर्चितम् । प्रबुद्धावरणादूर्ध्वं समयावरणं महत् ॥३६४॥

icchāvṛteḥ prabuddhākhyaṃ digrudrāṣṭakacarcitam | prabuddhāvaraṇādūrdhvaṃ samayāvaraṇaṃ mahat ||

· हिन्दी

इच्छा आवरण के ऊपर प्रबुद्ध नाम का आवरण है, जो दिशाओं के आठ रुद्रों से भरा हुआ है। प्रबुद्ध आवरण से ऊपर महान समय आवरण है,

Above the covering of will is the one called Prabuddha, occupied by the eight Rudras of the directions. Above the Prabuddha covering is the great Samaya covering,

Word by wordपदार्थ

इच्छा-आवृतेः (icchā-āvṛteḥ)above the covering of willइच्छा आवरण के ऊपरप्रबुद्ध-आख्यम् (prabuddha-ākhyam)the one called Prabuddhaप्रबुद्ध नाम कादिक्-रुद्र-अष्टक-चर्चितम् (dik-rudra-aṣṭaka-carcitam)occupied by the eight Rudras of the directionsदिशाओं के आठ रुद्रों से भरा हुआप्रबुद्ध-आवरणात् (prabuddha-āvaraṇāt)than the Prabuddha coveringप्रबुद्ध आवरण सेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)aboveऊपरसमय-आवरणम् (samaya-āvaraṇam)the Samaya coveringसमय आवरणमहत् (mahat)greatमहान

Verse 365

३६५ भुवनैः पञ्चभिर्गर्भीकृतानन्तसमावृति । सामयात्सौशिवं तत्र सादाख्यं भुवनं महत् ॥३६५॥

bhuvanaiḥ pañcabhirgarbhīkṛtānantasamāvṛti | sāmayātsauśivaṃ tatra sādākhyaṃ bhuvanaṃ mahat ||

· हिन्दी

जो पाँच भुवनों वाला है और अनन्त के आवरण को अपने भीतर समेटे हुए है। समय आवरण के ऊपर सुशिव आवरण है; वहाँ महान सादाख्य भुवन है।

with five worlds, holding within it the covering of Ananta. Above the Samaya covering is the Suśiva covering; there is the great world Sādākhya.

Word by wordपदार्थ

भुवनैः (bhuvanaiḥ)with worldsभुवनों सेपञ्चभिः (pañcabhiḥ)fiveपाँचगर्भीकृत-अनन्त-समावृति (garbhīkṛta-ananta-samāvṛti)holding within it the covering of Anantaअनन्त के आवरण को अपने भीतर समेटे हुएसामयात् (sāmayāt)above the Samaya coveringसमय आवरण के ऊपरसौशिवम् (sauśivam)is the Suśiva coveringसुशिव आवरण हैतत्र (tatra)thereवहाँसादाख्यम् (sādākhyam)Sādākhyaसादाख्यभुवनम् (bhuvanam)worldभुवनमहत् (mahat)greatमहान

Verse 366

३६६ तस्मिन्सदाशिवो देवस्तस्य सव्यापसव्ययोः । ज्ञानक्रिये परेच्छा तु शक्तिरुत्सङ्गगामिनी ॥३६६॥

tasminsadāśivo devastasya savyāpasavyayoḥ | jñānakriye parecchā tu śaktirutsaṅgagāminī ||

· हिन्दी

उसमें देव सदाशिव हैं। उनके दाएँ और बाएँ ज्ञान और क्रिया हैं, और परम शक्ति इच्छा उनकी गोद में बैठी है।

In it is the god Sadāśiva. On his right and left are knowledge and action, and the supreme power, will, sits in his lap.

Word by wordपदार्थ

तस्मिन् (tasmin)in itउसमेंसदाशिवः (sadāśivaḥ)Sadāśivaसदाशिवदेवः (devaḥ)the godदेवतस्य (tasya)hisउनकेसव्य-अपसव्ययोः (savya-apasavyayoḥ)on the right and leftदाएँ और बाएँज्ञान-क्रिये (jñāna-kriye)knowledge and actionज्ञान और क्रियापरा (parā)supremeपरमइच्छा (icchā)willइच्छातु (tu)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)the powerशक्तिउत्सङ्ग-गामिनी (utsaṅga-gāminī)sits in his lapगोद में बैठी है

Verse 367

३६७ सृष्ट्यादिपञ्चकृत्यानि कुरुते स तयेच्छया । पञ्च ब्रह्माण्यङ्गषट्कं सकलाद्यष्टकं शिवाः ॥३६७॥

sṛṣṭyādipañcakṛtyāni kurute sa tayecchayā | pañca brahmāṇyaṅgaṣaṭkaṃ sakalādyaṣṭakaṃ śivāḥ ||

· हिन्दी

उस इच्छा से वे सृष्टि आदि पाँच कृत्य करते हैं। पाँच ब्रह्म, छह अङ्ग, सकल आदि आठ, शिव,

By that will he performs the five acts beginning with creation. The five Brahmas, the six limbs, the eight beginning with Sakala, the Śivas,

Word by wordपदार्थ

सृष्टि-आदि-पञ्च-कृत्यानि (sṛṣṭi-ādi-pañca-kṛtyāni)the five acts beginning with creationसृष्टि आदि पाँच कृत्यकुरुते (kurute)performsकरते हैंसः (saḥ)heवेतया (tayā)by thatउसइच्छया (icchayā)willइच्छा सेपञ्च (pañca)fiveपाँचब्रह्माणि (brahmāṇi)Brahmasब्रह्मअङ्ग-षट्कम् (aṅga-ṣaṭkam)the six limbsछह अङ्गसकल-आदि-अष्टकम् (sakala-ādi-aṣṭakam)the eight beginning with Sakalaसकल आदि आठशिवाः (śivāḥ)the Śivasशिव

Verse 368

३६८ दशाष्टादश रुद्राश्च तैरेव सुशिवो वृतः । सद्यो वामाघोरौ पुरुषेशौ ब्रह्मपञ्चकं हृदयम् ॥३६८॥

daśāṣṭādaśa rudrāśca taireva suśivo vṛtaḥ | sadyo vāmāghorau puruṣeśau brahmapañcakaṃ hṛdayam ||

· हिन्दी

जो दस हैं, और अठारह रुद्र — इन्हीं से सुशिव घिरे हैं। सद्य, वाम और अघोर, पुरुष और ईश — ये पाँच ब्रह्म हैं। हृदय,

ten of them, and the eighteen Rudras — by these Suśiva is surrounded. Sadya, Vāma and Aghora, Puruṣa and Īśa are the five Brahmas. Heart,

Word by wordपदार्थ

दश (daśa)tenदसअष्टादश (aṣṭādaśa)eighteenअठारहरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्र (ca)andऔरतैः (taiḥ)by theseइन्हीं सेएव (eva)indeedहीसुशिवः (suśivaḥ)Suśivaसुशिववृतः (vṛtaḥ)is surroundedघिरे हैंसद्यः (sadyaḥ)Sadyaसद्यवाम-अघोरौ (vāma-aghorau)Vāma and Aghoraवाम और अघोरपुरुष-ईशौ (puruṣa-īśau)Puruṣa and Īśaपुरुष और ईशब्रह्म-पञ्चकम् (brahma-pañcakam)are the five Brahmasपाँच ब्रह्म हैंहृदयम् (hṛdayam)heartहृदय

Verse 369

३६९ मूर्धशिखावर्मदृगस्त्रमङ्गानि षट् प्राहुः । सकलाकलशून्यैः सह कलाढ्यखमलङ्कृते क्षपणमन्त्यम् ॥३६९॥

mūrdhaśikhāvarmadṛgastramaṅgāni ṣaṭ prāhuḥ | sakalākalaśūnyaiḥ saha kalāḍhyakhamalaṅkṛte kṣapaṇamantyam ||

· हिन्दी

सिर, शिखा, कवच, नेत्र और अस्त्र — इन्हें छह अङ्ग कहते हैं। सकल, अकल और शून्य के साथ कलाढ्य और खमलङ्कृत, क्षपण, अन्त्य (अन्त वाला),

head, crest, armour, eye and weapon — these they call the six limbs. Together with Sakala, Akala and Śūnya come Kalāḍhya and Khamalaṅkṛta, Kṣapaṇa, Antya (the one at the end),

Word by wordपदार्थ

मूर्ध-शिखा-वर्म-दृक्-अस्त्रम् (mūrdha-śikhā-varma-dṛk-astram)head, crest, armour, eye and weaponसिर, शिखा, कवच, नेत्र और अस्त्रअङ्गानि (aṅgāni)limbsअङ्गषट् (ṣaṭ)sixछहप्राहुः (prāhuḥ)they callकहते हैंसकल-अकल-शून्यैः (sakala-akala-śūnyaiḥ)with Sakala, Akala and Śūnyaसकल, अकल और शून्य केसह (saha)togetherसाथकलाढ्य-खमलङ्कृते (kalāḍhya-khamalaṅkṛte)Kalāḍhya and Khamalaṅkṛtaकलाढ्य और खमलङ्कृतक्षपणम् (kṣapaṇam)Kṣapaṇaक्षपणअन्त्यम् (antyam)Antya, the one at the endअन्त्य, अन्त वाला

Verse 370

३७० कण्ठ्यौष्ठ्यमष्टमं किल सकलाष्टकमेतदाम्नातम् । ओं कारशिवौ दीप्तो हेत्वीशदशेशकौ सुशिवकालौ ॥३७०॥

kaṇṭhyauṣṭhyamaṣṭamaṃ kila sakalāṣṭakametadāmnātam | oṃ kāraśivau dīpto hetvīśadaśeśakau suśivakālau ||

· हिन्दी

और आठवाँ कण्ठ्यौष्ठ्य — यह सकल आदि आठ का समूह परम्परा से कहा गया है। ओंकार और शिव, दीप्त, हेत्वीश और दशेश, सुशिव और काल,

and Kaṇṭhyauṣṭhya the eighth — this is handed down as the group of eight beginning with Sakala. Oṃkāra and Śiva, Dīpta, Hetvīśa and Daśeśa, Suśiva and Kāla,

Word by wordपदार्थ

कण्ठ्यौष्ठ्यम् (kaṇṭhyauṣṭhyam)Kaṇṭhyauṣṭhyaकण्ठ्यौष्ठ्यअष्टमम् (aṣṭamam)the eighthआठवाँकिल (kila)indeedहीसकल-अष्टकम् (sakala-aṣṭakam)the group of eight beginning with Sakalaसकल आदि आठ का समूहएतत् (etat)thisयहआम्नातम् (āmnātam)is handed downपरम्परा से कहा गया हैओंकार-शिवौ (oṃkāra-śivau)Oṃkāra and Śivaओंकार और शिवदीप्तः (dīptaḥ)Dīptaदीप्तहेत्वीश-दशेशकौ (hetvīśa-daśeśakau)Hetvīśa and Daśeśaहेत्वीश और दशेशसुशिव-कालौ (suśiva-kālau)Suśiva and Kālaसुशिव और काल

Verse 371

३७१ सूक्ष्मसुतेजःशर्वाः शिवाः दशैतेऽत्र पूर्वादेः । विजयो निःश्वासश्च स्वायम्भुवो वह्निवीररौरवकाः ॥३७१॥

sūkṣmasutejaḥśarvāḥ śivāḥ daśaite'tra pūrvādeḥ | vijayo niḥśvāsaśca svāyambhuvo vahnivīrarauravakāḥ ||

· हिन्दी

सूक्ष्म, सुतेजस् और शर्व — ये यहाँ दस शिव हैं, पूर्व दिशा से शुरू करके रखे हुए। विजय और निःश्वास, स्वायम्भुव, वह्नि, वीर और रौरव,

Sūkṣma, Sutejas and Śarva — these are the ten Śivas here, placed from the east onward. Vijaya and Niḥśvāsa, Svāyambhuva, Vahni, Vīra and Raurava,

Word by wordपदार्थ

सूक्ष्म-सुतेजः-शर्वाः (sūkṣma-sutejaḥ-śarvāḥ)Sūkṣma, Sutejas and Śarvaसूक्ष्म, सुतेजस् और शर्वशिवाः (śivāḥ)Śivasशिवदश (daśa)tenदसएते (ete)theseयेअत्र (atra)hereयहाँपूर्व-आदेः (pūrva-ādeḥ)from the east onwardपूर्व दिशा से शुरू करकेविजयः (vijayaḥ)Vijayaविजयनिःश्वासः (niḥśvāsaḥ)Niḥśvāsaनिःश्वास (ca)andऔरस्वायम्भुवः (svāyambhuvaḥ)Svāyambhuvaस्वायम्भुववह्नि-वीर-रौरवकाः (vahni-vīra-rauravakāḥ)Vahni, Vīra and Rauravaवह्नि, वीर और रौरव

Verse 372

३७२ मुकुटविसरेन्दुविन्दुप्रोद्गीता ललितसिद्धरुद्रौ च । सन्तानशिवौ परकिरणपारमेशा इति स्मृता रुद्राः ॥३७२॥

mukuṭavisarenduvinduprodgītā lalitasiddharudrau ca | santānaśivau parakiraṇapārameśā iti smṛtā rudrāḥ ||

· हिन्दी

मुकुट, विसर, इन्दु, विन्दु और प्रोद्गीत, ललित और सिद्ध ये दो रुद्र, सन्तान और शिव, पर, किरण और पारमेश — ये अठारह रुद्र माने गए हैं।

Mukuṭa, Visara, Indu, Vindu and Prodgīta, the two Rudras Lalita and Siddha, Santāna and Śiva, Para, Kiraṇa and Pārameśa — these are remembered as the eighteen Rudras.

Word by wordपदार्थ

मुकुट-विसर-इन्दु-विन्दु-प्रोद्गीताः (mukuṭa-visara-indu-vindu-prodgītāḥ)Mukuṭa, Visara, Indu, Vindu and Prodgītaमुकुट, विसर, इन्दु, विन्दु और प्रोद्गीतललित-सिद्ध-रुद्रौ (lalita-siddha-rudrau)the two Rudras Lalita and Siddhaललित और सिद्ध, ये दो रुद्र (ca)andऔरसन्तान-शिवौ (santāna-śivau)Santāna and Śivaसन्तान और शिवपर-किरण-पारमेशाः (para-kiraṇa-pārameśāḥ)Para, Kiraṇa and Pārameśaपर, किरण और पारमेशइति (iti)thusइस प्रकारस्मृताः (smṛtāḥ)are rememberedमाने गए हैंरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्र

Verse 373

३७३ सर्वेषामेतेषां ज्ञानानि विदुः स्वतुल्यनामानि । मन्त्रमुनिकोटिपरिवृतमथ विभुवामादिरुद्रतच्छक्तियुतम् तारादिशक्तिजुष्टं ॥३७३॥

sarveṣāmeteṣāṃ jñānāni viduḥ svatulyanāmāni | mantramunikoṭiparivṛtamatha vibhuvāmādirudratacchaktiyutam tārādiśaktijuṣṭaṃ ||

· हिन्दी

इन सबके शास्त्र उन्हीं के जैसे नाम वाले हैं, ऐसा जानते हैं। अब, करोड़ों मन्त्रों और मुनियों से घिरा, विभु, वाम आदि रुद्रों और उनकी शक्तियों से युक्त, तारा आदि शक्तियों से सेवित,

The scriptures of all of these, they know, bear names like their own. Now, surrounded by crores of mantras and sages, joined with the Rudras Vibhu, Vāma and the rest and their powers, attended by the powers Tārā and the rest,

Word by wordपदार्थ

सर्वेषाम् (sarveṣām)of allसबएतेषाम् (eteṣām)of theseइनकेज्ञानानि (jñānāni)the scripturesशास्त्रविदुः (viduḥ)they knowजानते हैंस्व-तुल्य-नामानि (sva-tulya-nāmāni)bearing names like their ownउन्हीं के जैसे नाम वालेमन्त्र-मुनि-कोटि-परिवृतम् (mantra-muni-koṭi-parivṛtam)surrounded by crores of mantras and sagesकरोड़ों मन्त्रों और मुनियों से घिराअथ (atha)nowअबविभु-वाम-आदि-रुद्र-तत्-शक्ति-युतम् (vibhu-vāma-ādi-rudra-tat-śakti-yutam)joined with the Rudras Vibhu, Vāma and the rest and their powersविभु, वाम आदि रुद्रों और उनकी शक्तियों से युक्ततारा-आदि-शक्ति-जुष्टम् (tārā-ādi-śakti-juṣṭam)attended by the powers Tārā and the restतारा आदि शक्तियों से सेवित

Verse 374

३७४ सुशिवासनमतिसितकजमसंख्यदलम् । यः शक्तिरुद्रवर्गः परिवारे विष्टरे च सुशिवस्य ॥३७४॥

suśivāsanamatisitakajamasaṃkhyadalam | yaḥ śaktirudravargaḥ parivāre viṣṭare ca suśivasya ||

· हिन्दी

सुशिव का आसन असंख्य पंखुड़ियों वाला अत्यन्त श्वेत कमल है। शक्तियों और रुद्रों का जो समूह सुशिव के परिवार में और आसन में है —

the seat of Suśiva is an extremely white lotus with countless petals. The group of śaktis and Rudras which is in the retinue and in the seat of Suśiva —

Word by wordपदार्थ

सुशिव-आसनम् (suśiva-āsanam)the seat of Suśivaसुशिव का आसनअति-सित-कजम् (ati-sita-kajam)is an extremely white lotusअत्यन्त श्वेत कमल हैअसंख्य-दलम् (asaṃkhya-dalam)with countless petalsअसंख्य पंखुड़ियों वालायः (yaḥ)whichजोशक्ति-रुद्र-वर्गः (śakti-rudra-vargaḥ)the group of śaktis and Rudrasशक्तियों और रुद्रों का समूहपरिवारे (parivāre)in the retinueपरिवार मेंविष्टरे (viṣṭare)in the seatआसन में (ca)andऔरसुशिवस्य (suśivasya)of Suśivaसुशिव के

Verse 375

३७५ प्रत्येकमस्य निजनिजपरिवारे परार्धकोटयोऽसंख्याः । मायामलनिर्मुक्ताः केवलमधिकारमात्रसंरूढाः ॥३७५॥

pratyekamasya nijanijaparivāre parārdhakoṭayo'saṃkhyāḥ | māyāmalanirmuktāḥ kevalamadhikāramātrasaṃrūḍhāḥ ||

· हिन्दी

इस समूह के हर एक के अपने-अपने परिवार में असंख्य करोड़ों परार्ध हैं। वे माया के मल से मुक्त हैं और केवल अपने अधिकार भर में टिके हुए हैं।

for each one of this group, in its own retinue, there are countless crores of parārdhas. They are freed from the impurity of māyā and established in their office alone.

Word by wordपदार्थ

प्रत्येकम् (pratyekam)for each oneहर एक केअस्य (asya)of this groupइस समूह केनिज-निज-परिवारे (nija-nija-parivāre)in its own retinueअपने-अपने परिवार मेंपरार्ध-कोटयः (parārdha-koṭayaḥ)crores of parārdhasकरोड़ों परार्धअसंख्याः (asaṃkhyāḥ)countlessअसंख्यमाया-मल-निर्मुक्ताः (māyā-mala-nirmuktāḥ)freed from the impurity of māyāमाया के मल से मुक्तकेवलम् (kevalam)onlyकेवलअधिकार-मात्र-संरूढाः (adhikāra-mātra-saṃrūḍhāḥ)established in their office aloneअपने अधिकार भर में टिके हुए

Verse 376

३७६ सुशिवावरणे रुद्राः सर्वज्ञाः सर्वशक्तिसम्पूर्णाः । अधिकारबन्धविलये शान्ताः शिवरूपिणो पुनर्भविनः ॥३७६॥

suśivāvaraṇe rudrāḥ sarvajñāḥ sarvaśaktisampūrṇāḥ | adhikārabandhavilaye śāntāḥ śivarūpiṇo punarbhavinaḥ ||

· हिन्दी

सुशिव आवरण में रुद्र सर्वज्ञ और सब शक्तियों से पूर्ण हैं। अधिकार का बन्धन मिटने पर वे शान्त हो जाते हैं, शिव के रूप वाले, फिर कभी जन्म न लेने वाले।

The Rudras in the Suśiva covering are all-knowing and full of every power. When the bond of office dissolves, they are at peace, of Śiva's own form, never born again.

Word by wordपदार्थ

सुशिव-आवरणे (suśiva-āvaraṇe)in the Suśiva coveringसुशिव आवरण मेंरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्रसर्वज्ञाः (sarvajñāḥ)all-knowingसर्वज्ञसर्व-शक्ति-सम्पूर्णाः (sarva-śakti-sampūrṇāḥ)full of every powerसब शक्तियों से पूर्णअधिकार-बन्ध-विलये (adhikāra-bandha-vilaye)when the bond of office dissolvesअधिकार का बन्धन मिटने परशान्ताः (śāntāḥ)at peaceशान्तशिव-रूपिणः (śiva-rūpiṇaḥ)of Śiva's own formशिव के रूप वालेअपुनर्भविनः (apunarbhavinaḥ)never born againफिर कभी जन्म न लेने वाले

Verse 377

३७७ ऊर्ध्वे बिन्द्वावृतिर्दीप्ता तत्र तत्र पद्मं शशिप्रभम् । शान्त्यतीतः शिवस्तत्र तच्छक्त्युत्सङ्गभूषितः ॥३७७॥

ūrdhve bindvāvṛtirdīptā tatra tatra padmaṃ śaśiprabham | śāntyatītaḥ śivastatra tacchaktyutsaṅgabhūṣitaḥ ||

· हिन्दी

ऊपर चमकता हुआ बिन्दु आवरण है; वहाँ चन्द्रमा जैसा उजला कमल है। वहाँ शिव शान्त्यतीत हैं, गोद में बैठी अपनी शक्ति से सुशोभित,

Above is the shining bindu covering; there, there is a lotus bright as the moon. There is Śiva Śāntyatīta, adorned with his power in his lap,

Word by wordपदार्थ

ऊर्ध्वे (ūrdhve)aboveऊपरबिन्दु-आवृतिः (bindu-āvṛtiḥ)the bindu coveringबिन्दु आवरणदीप्ता (dīptā)shiningचमकता हुआतत्र (tatra)thereवहाँतत्र (tatra)thereवहाँपद्मम् (padmam)a lotusकमलशशि-प्रभम् (śaśi-prabham)bright as the moonचन्द्रमा जैसा उजलाशान्त्यतीतः (śāntyatītaḥ)Śāntyatītaशान्त्यतीतशिवः (śivaḥ)Śivaशिवतत्र (tatra)thereवहाँतत्-शक्ति-उत्सङ्ग-भूषितः (tat-śakti-utsaṅga-bhūṣitaḥ)adorned with his power in his lapगोद में बैठी अपनी शक्ति से सुशोभित

Verse 378

३७८ निवृत्त्यादिकलावर्गपरिवारसमावृतः । असंख्यरुद्रतच्छक्तिपुरकोटिभिरावृतः ॥३७८॥

nivṛttyādikalāvargaparivārasamāvṛtaḥ | asaṃkhyarudratacchaktipurakoṭibhirāvṛtaḥ ||

· हिन्दी

निवृत्ति आदि कलाओं के समूह रूपी परिवार से घिरे, और असंख्य रुद्रों और उनकी शक्तियों के करोड़ों भुवनों से घिरे हुए।

surrounded by the retinue of the group of kalās beginning with nivṛtti, and encircled by crores of worlds of countless Rudras and their powers.

Word by wordपदार्थ

निवृत्ति-आदि-कला-वर्ग (nivṛtti-ādi-kalā-varga)the group of kalās beginning with nivṛttiनिवृत्ति आदि कलाओं का समूहपरिवार-समावृतः (parivāra-samāvṛtaḥ)surrounded by that retinueउस परिवार से घिरेअसंख्य-रुद्र-तत्-शक्ति-पुर-कोटिभिः (asaṃkhya-rudra-tat-śakti-pura-koṭibhiḥ)by crores of worlds of countless Rudras and their powersअसंख्य रुद्रों और उनकी शक्तियों के करोड़ों भुवनों सेआवृतः (āvṛtaḥ)encircledघिरे हुए

Verse 379

३७९ श्रीमन्मतङ्गशास्त्रे च लयाख्यं तत्त्वमुत्तमम् । पारिभाषिकमित्येतन्नाम्ना बिन्दुरिहोच्यते ॥३७९॥

śrīmanmataṅgaśāstre ca layākhyaṃ tattvamuttamam | pāribhāṣikamityetannāmnā bindurihocyate ||

· हिन्दी

श्रीमतङ्ग शास्त्र में भी सर्वोत्तम तत्त्व लय नाम का है; यह उसका पारिभाषिक (शास्त्रीय) नाम है। यहाँ इसे बिन्दु नाम से कहा जाता है।

In the Mataṅga śāstra too the highest tattva is called laya; that is a technical term. Here it is called by the name bindu.

Word by wordपदार्थ

श्रीमत्-मतङ्ग-शास्त्रे (śrīmat-mataṅga-śāstre)in the Mataṅga śāstraश्रीमतङ्ग शास्त्र में (ca)tooभीलय-आख्यम् (laya-ākhyam)called layaलय नाम कातत्त्वम् (tattvam)tattvaतत्त्वउत्तमम् (uttamam)highestसर्वोत्तमपारिभाषिकम् (pāribhāṣikam)is a technical termपारिभाषिक (शास्त्रीय) नाम हैइति (iti)thusऐसाएतत् (etat)thisयहनाम्ना (nāmnā)by nameनाम सेबिन्दुः (binduḥ)binduबिन्दुइह (iha)hereयहाँउच्यते (ucyate)is calledकहा जाता है

Verse 380

३८० चतुर्मूर्तिमयं शुभ्रं यत्तत्सकलनिष्कलम् । तस्मिन्भोगः समुद्दिष्ट इत्यत्रेदं च वर्णितम् ॥३८०॥

caturmūrtimayaṃ śubhraṃ yattatsakalaniṣkalam | tasminbhogaḥ samuddiṣṭa ityatredaṃ ca varṇitam ||

· हिन्दी

जो चार मूर्तियों (कलाओं) से बना है, उजला है, सकल भी है और निष्कल भी — उसमें भोग बताया गया है। और यहाँ यह भी बताया गया है:

That which is made of four forms, white, both with parts and without parts — in it enjoyment is declared. And here this too is described:

Word by wordपदार्थ

चतुर्-मूर्ति-मयम् (catur-mūrti-mayam)made of four formsचार मूर्तियों (कलाओं) से बनाशुभ्रम् (śubhram)whiteउजलायत् (yat)whichजोतत् (tat)thatवहसकल-निष्कलम् (sakala-niṣkalam)both with parts and without partsसकल भी और निष्कल भीतस्मिन् (tasmin)in itउसमेंभोगः (bhogaḥ)enjoymentभोगसमुद्दिष्टः (samuddiṣṭaḥ)is declaredबताया गया हैइति (iti)thusऐसाअत्र (atra)hereयहाँइदम् (idam)thisयह (ca)tooभीवर्णितम् (varṇitam)is describedबताया गया है

Verse 381

३८१ निवृत्त्यादेः सुसूक्ष्मत्वाद्धराद्यारब्धदेहता । मातुः स्फूर्जन्महाज्ञानलीनत्वान्न विभाव्यते ॥३८१॥

nivṛttyādeḥ susūkṣmatvāddharādyārabdhadehatā | mātuḥ sphūrjanmahājñānalīnatvānna vibhāvyate ||

· हिन्दी

निवृत्ति आदि कलाओं के अत्यन्त सूक्ष्म होने से, देह का पृथ्वी आदि से बना होना जानने वाले (सदाशिव) को दिखाई नहीं देता, क्योंकि वे चमकते हुए महान ज्ञान में लीन हैं।

Because nivṛtti and the other kalās are extremely subtle, the fact that the body is made of earth and the rest is not noticed by the knower, since he is absorbed in flashing great knowledge.

Word by wordपदार्थ

निवृत्ति-आदेः (nivṛtti-ādeḥ)of nivṛtti and the other kalāsनिवृत्ति आदि कलाओं केसु-सूक्ष्मत्वात् (su-sūkṣmatvāt)because they are extremely subtleअत्यन्त सूक्ष्म होने सेधरा-आदि-आरब्ध-देहता (dharā-ādi-ārabdha-dehatā)the fact that the body is made of earth and the restदेह का पृथ्वी आदि से बना होनामातुः (mātuḥ)by the knowerजानने वाले (सदाशिव) कोस्फूर्जत्-महा-ज्ञान-लीनत्वात् (sphūrjat-mahā-jñāna-līnatvāt)because he is absorbed in flashing great knowledgeचमकते हुए महान ज्ञान में लीन होने से (na)notनहींविभाव्यते (vibhāvyate)is noticedदिखाई देता

Verse 382

३८२ उद्रिक्ततैजसत्वेन हेम्नो भूपरमाणवः । यथा पृथङ्न भान्त्येवमूर्ध्वाधोरुद्रदेहगाः ॥३८२॥

udriktataijasatvena hemno bhūparamāṇavaḥ | yathā pṛthaṅna bhāntyevamūrdhvādhorudradehagāḥ ||

· हिन्दी

जैसे सोने के तेज-तत्त्व के प्रबल होने से उसमें पृथ्वी के परमाणु अलग नहीं दिखते, वैसे ही ऊपर और नीचे के रुद्रों की देह में रहने वाली कलाएँ भी अलग नहीं दिखतीं।

Just as the earth atoms in gold do not appear separately, because its fiery nature is dominant, so it is with the kalās in the bodies of the Rudras above and below.

Word by wordपदार्थ

उद्रिक्त-तैजसत्वेन (udrikta-taijasatvena)because its fiery nature is dominantउसके तेज-तत्त्व के प्रबल होने सेहेम्नः (hemnaḥ)of goldसोने केभू-परमाणवः (bhū-paramāṇavaḥ)the earth atomsपृथ्वी के परमाणुयथा (yathā)just asजैसेपृथक् (pṛthak)separatelyअलग (na)notनहींभान्ति (bhānti)appearदिखतेएवम् (evam)soवैसे हीऊर्ध्व-अधः-रुद्र-देह-गाः (ūrdhva-adhaḥ-rudra-deha-gāḥ)the kalās in the bodies of the Rudras above and belowऊपर और नीचे के रुद्रों की देह में रहने वाली कलाएँ

Verse 383

३८३ बिन्दूर्ध्वेऽर्धेन्दुरेतस्य कला ज्योत्स्ना च तद्वती । कान्तिः प्रभा च विमला पञ्चैता रोधिकास्ततः ॥३८३॥

bindūrdhve'rdhenduretasya kalā jyotsnā ca tadvatī | kāntiḥ prabhā ca vimalā pañcaitā rodhikāstataḥ ||

· हिन्दी

बिन्दु के ऊपर अर्धचन्द्र है। इसकी कलाएँ ज्योत्स्ना और ज्योत्स्नावती, कान्ति, प्रभा और विमला — ये पाँच हैं। फिर रोधिका है।

Above bindu is the half-moon. Its kalās are Jyotsnā and Jyotsnāvatī, Kānti, Prabhā and Vimalā — these five. Then comes Rodhikā.

Word by wordपदार्थ

बिन्दु-ऊर्ध्वे (bindu-ūrdhve)above binduबिन्दु के ऊपरअर्धेन्दुः (ardhenduḥ)is the half-moonअर्धचन्द्र हैएतस्य (etasya)itsइसकीकला (kalā)kalāकलाज्योत्स्ना (jyotsnā)Jyotsnāज्योत्स्ना (ca)andऔरतद्वती (tadvatī)Jyotsnāvatīज्योत्स्नावतीकान्तिः (kāntiḥ)Kāntiकान्तिप्रभा (prabhā)Prabhāप्रभा (ca)andऔरविमला (vimalā)Vimalāविमलापञ्च (pañca)fiveपाँचएताः (etāḥ)theseयेरोधिका (rodhikā)Rodhikāरोधिकाततः (tataḥ)thenफिर

Verse 384

३८४ रुन्धनी रोधनी रोद्ध्री ज्ञानबोधा तमोपहा । एताः पञ्च कलाः प्राहुर्निरोधिन्यां गुरूत्तमाः ॥३८४॥

rundhanī rodhanī roddhrī jñānabodhā tamopahā | etāḥ pañca kalāḥ prāhurnirodhinyāṃ gurūttamāḥ ||

· हिन्दी

रुन्धनी, रोधनी, रोद्ध्री, ज्ञानबोधा और तमोपहा — श्रेष्ठ गुरु इन्हें निरोधिनी की पाँच कलाएँ कहते हैं।

Rundhanī, Rodhanī, Roddhrī, Jñānabodhā and Tamopahā — the best teachers call these the five kalās in Nirodhinī.

Word by wordपदार्थ

रुन्धनी (rundhanī)Rundhanīरुन्धनीरोधनी (rodhanī)Rodhanīरोधनीरोद्ध्री (roddhrī)Roddhrīरोद्ध्रीज्ञानबोधा (jñānabodhā)Jñānabodhāज्ञानबोधातमोपहा (tamopahā)Tamopahāतमोपहाएताः (etāḥ)theseयेपञ्च (pañca)fiveपाँचकलाः (kalāḥ)kalāsकलाएँप्राहुः (prāhuḥ)callकहते हैंनिरोधिन्याम् (nirodhinyām)in Nirodhinīनिरोधिनी मेंगुरु-उत्तमाः (guru-uttamāḥ)the best teachersश्रेष्ठ गुरु

Verse 385

३८५ अर्धमात्रः स्मृतो बिन्दुर्व्योमरूपी चतुष्कलः । तदर्धमर्धचन्द्रस्तदष्टांशेन निरोधिका ॥३८५॥

ardhamātraḥ smṛto bindurvyomarūpī catuṣkalaḥ | tadardhamardhacandrastadaṣṭāṃśena nirodhikā ||

· हिन्दी

बिन्दु आधी मात्रा का माना गया है, आकाश के रूप वाला, चार कलाओं वाला। अर्धचन्द्र उसका आधा है, और निरोधिका उसका आठवाँ भाग है।

Bindu is held to be half a mora long, of the form of space, with four kalās. The half-moon is half of that, and Nirodhikā is an eighth of that.

Word by wordपदार्थ

अर्ध-मात्रः (ardha-mātraḥ)half a mora longआधी मात्रा कास्मृतः (smṛtaḥ)is held to beमाना गया हैबिन्दुः (binduḥ)binduबिन्दुव्योम-रूपी (vyoma-rūpī)of the form of spaceआकाश के रूप वालाचतुः-कलः (catuḥ-kalaḥ)with four kalāsचार कलाओं वालातद्-अर्धम् (tad-ardham)half of thatउसका आधाअर्धचन्द्रः (ardhacandraḥ)the half-moonअर्धचन्द्रतद्-अष्ट-अंशेन (tad-aṣṭa-aṃśena)an eighth of thatउसका आठवाँ भागनिरोधिका (nirodhikā)Nirodhikāनिरोधिका

Verse 386

३८६ हेतून्ब्रह्मादिकान् रुन्द्धे रोधिकां तां त्यजेत्ततः । निरोधिकामिमां भित्त्वा सादाख्यं भुवनं परम् ॥३८६॥

hetūnbrahmādikān runddhe rodhikāṃ tāṃ tyajettataḥ | nirodhikāmimāṃ bhittvā sādākhyaṃ bhuvanaṃ param ||

· हिन्दी

वह ब्रह्मा आदि कारणों को रोकती है; इसलिए उस रोधिका को छोड़ दे। इस निरोधिका को भेदकर परम सादाख्य भुवन तक पहुँचता है,

She blocks the causes, Brahmā and the rest; therefore one should leave that Rodhikā behind. Having pierced this Nirodhikā, one reaches the supreme world Sādākhya,

Word by wordपदार्थ

हेतून् (hetūn)the causesकारणों कोब्रह्म-आदिकान् (brahma-ādikān)Brahmā and the restब्रह्मा आदिरुन्द्धे (runddhe)she blocksरोकती हैरोधिकाम् (rodhikām)Rodhikāरोधिका कोताम् (tām)thatउसत्यजेत् (tyajet)one should leave behindछोड़ देततः (tataḥ)thereforeइसलिएनिरोधिकाम् (nirodhikām)Nirodhikāनिरोधिका कोइमाम् (imām)thisइसभित्त्वा (bhittvā)having piercedभेदकरसादाख्यम् (sādākhyam)Sādākhyaसादाख्यभुवनम् (bhuvanam)worldभुवनपरम् (param)supremeपरम

Verse 387

३८७ पररूपेण यत्रास्ते पञ्चमन्त्रमहातनुः । इत्यर्धेन्दुनिरोध्यन्तबिन्द्वावृत्यूर्ध्वतो महान् ॥३८७॥

pararūpeṇa yatrāste pañcamantramahātanuḥ | ityardhendunirodhyantabindvāvṛtyūrdhvato mahān ||

· हिन्दी

जहाँ वे, जिनका महान शरीर पाँच मन्त्र हैं, अपने परम रूप में रहते हैं। इस प्रकार अर्धचन्द्र और निरोधिनी पर समाप्त होने वाले बिन्दु आवरण के ऊपर महान

where he whose great body is the five mantras dwells in his highest form. Thus, above the bindu covering that ends with the half-moon and Nirodhinī, is the great

Word by wordपदार्थ

पर-रूपेण (para-rūpeṇa)in his highest formअपने परम रूप मेंयत्र (yatra)whereजहाँआस्ते (āste)dwellsरहते हैंपञ्च-मन्त्र-महा-तनुः (pañca-mantra-mahā-tanuḥ)he whose great body is the five mantrasजिनका महान शरीर पाँच मन्त्र हैंइति (iti)thusइस प्रकारअर्धेन्दु-निरोधी-अन्त-बिन्दु-आवृति-ऊर्ध्वतः (ardhendu-nirodhī-anta-bindu-āvṛti-ūrdhvataḥ)above the bindu covering that ends with the half-moon and Nirodhinīअर्धचन्द्र और निरोधिनी पर समाप्त होने वाले बिन्दु आवरण के ऊपरमहान् (mahān)the greatमहान

Verse 388

३८८ नादः किञ्जल्कसदृशो महद्भिः पुरुषैर्वृतः । चत्वारि भुवनान्यत्र दिक्षु मध्ये च पञ्चमम् ॥३८८॥

nādaḥ kiñjalkasadṛśo mahadbhiḥ puruṣairvṛtaḥ | catvāri bhuvanānyatra dikṣu madhye ca pañcamam ||

· हिन्दी

नाद है, कमल के केसर जैसा, महान पुरुषों से घिरा हुआ। यहाँ दिशाओं में चार भुवन हैं और बीच में पाँचवाँ:

nāda, like the filament of a lotus, surrounded by great persons. Here there are four worlds in the directions and a fifth in the middle:

Word by wordपदार्थ

नादः (nādaḥ)nādaनाद हैकिञ्जल्क-सदृशः (kiñjalka-sadṛśaḥ)like the filament of a lotusकमल के केसर जैसामहद्भिः (mahadbhiḥ)by greatमहानपुरुषैः (puruṣaiḥ)personsपुरुषों सेवृतः (vṛtaḥ)surroundedघिरा हुआचत्वारि (catvāri)fourचारभुवनानि (bhuvanāni)worldsभुवनअत्र (atra)hereयहाँदिक्षु (dikṣu)in the directionsदिशाओं मेंमध्ये (madhye)in the middleबीच में (ca)andऔरपञ्चमम् (pañcamam)a fifthपाँचवाँ

Verse 389

३८९ इन्धिका दीपिका चैव रोधिका मोचिकोर्ध्वगा । मध्येऽत्र पद्मं तत्रोर्ध्वगामी तच्छक्तिभिर्वृतः ॥३८९॥

indhikā dīpikā caiva rodhikā mocikordhvagā | madhye'tra padmaṃ tatrordhvagāmī tacchaktibhirvṛtaḥ ||

· हिन्दी

इन्धिका, दीपिका और रोधिका भी, मोचिका और ऊर्ध्वगा। यहाँ बीच में कमल है; वहाँ ऊर्ध्वगामी है, अपनी शक्तियों से घिरा हुआ।

Indhikā, Dīpikā and also Rodhikā, Mocikā and Ūrdhvagā. In the middle here is a lotus; there is Ūrdhvagāmin, surrounded by his powers.

Word by wordपदार्थ

इन्धिका (indhikā)Indhikāइन्धिकादीपिका (dīpikā)Dīpikāदीपिका (ca)andऔरएव (eva)alsoभीरोधिका (rodhikā)Rodhikāरोधिकामोचिका (mocikā)Mocikāमोचिकाऊर्ध्वगा (ūrdhvagā)Ūrdhvagāऊर्ध्वगामध्ये (madhye)in the middleबीच मेंअत्र (atra)hereयहाँपद्मम् (padmam)a lotusकमलतत्र (tatra)thereवहाँऊर्ध्वगामी (ūrdhvagāmī)Ūrdhvagāminऊर्ध्वगामीतत्-शक्तिभिः (tat-śaktibhiḥ)by his powersअपनी शक्तियों सेवृतः (vṛtaḥ)surroundedघिरा हुआ

Verse 390

३९० नादोर्ध्वतस्तु सौषुम्नं तत्र तच्छक्तिभृत्प्रभुः । तदीशः पिङ्गलेलाभ्यां वृतः सव्यापसव्ययोः ॥३९०॥

nādordhvatastu sauṣumnaṃ tatra tacchaktibhṛtprabhuḥ | tadīśaḥ piṅgalelābhyāṃ vṛtaḥ savyāpasavyayoḥ ||

· हिन्दी

और नाद के ऊपर सुषुम्ना आवरण है; वहाँ प्रभु अपनी शक्ति को धारण किए हैं। उसका स्वामी दाएँ और बाएँ पिङ्गला और इडा से घिरा हुआ है।

And above nāda is the Suṣumnā covering; there the Lord holds his power. Its lord is flanked by Piṅgalā and Iḍā on the right and left.

Word by wordपदार्थ

नाद-ऊर्ध्वतः (nāda-ūrdhvataḥ)above nādaनाद के ऊपरतु (tu)andऔरसौषुम्नम् (sauṣumnam)the Suṣumnā coveringसुषुम्ना आवरणतत्र (tatra)thereवहाँतत्-शक्ति-भृत् (tat-śakti-bhṛt)holding his powerअपनी शक्ति को धारण किएप्रभुः (prabhuḥ)the Lordप्रभुतद्-ईशः (tad-īśaḥ)its lordउसका स्वामीपिङ्गला-इडाभ्याम् (piṅgalā-iḍābhyām)by Piṅgalā and Iḍāपिङ्गला और इडा सेवृतः (vṛtaḥ)flankedघिरा हुआसव्य-अपसव्ययोः (savya-apasavyayoḥ)on the right and leftदाएँ और बाएँ

Verse 391

३९१ या प्रभोरङ्कगा देवी सुषुम्ना शशिसप्रभा । ग्रथितोऽध्वा तया सर्व ऊर्ध्वश्चाधस्तनस्तथा ॥३९१॥

yā prabhoraṅkagā devī suṣumnā śaśisaprabhā | grathito'dhvā tayā sarva ūrdhvaścādhastanastathā ||

· हिन्दी

जो देवी सुषुम्ना प्रभु की गोद में बैठी है, वह चन्द्रमा जैसी चमक वाली है। उसी से पूरा मार्ग गुँथा हुआ है, ऊपर का और नीचे का भी।

The goddess Suṣumnā who sits in the Lord's lap shines like the moon. By her the whole path is strung together, the upper and the lower alike.

Word by wordपदार्थ

या (yā)whoजोप्रभोः (prabhoḥ)of the Lordप्रभु कीअङ्क-गा (aṅka-gā)sits in the lapगोद में बैठी हैदेवी (devī)the goddessदेवीसुषुम्ना (suṣumnā)Suṣumnāसुषुम्नाशशि-सप्रभा (śaśi-saprabhā)shining like the moonचन्द्रमा जैसी चमक वालीग्रथितः (grathitaḥ)is strung togetherगुँथा हुआ हैअध्वा (adhvā)the pathमार्गतया (tayā)by herउसी सेसर्वः (sarvaḥ)wholeपूराऊर्ध्वः (ūrdhvaḥ)the upperऊपर का (ca)andऔरअधस्तनः (adhastanaḥ)the lowerनीचे कातथा (tathā)alikeभी

Verse 392

३९२ नादः सुषुम्नाधारस्तु भित्त्वा विश्वमिदं जगत् । अधःशक्त्या विनिर्गच्छेदूर्ध्वशक्त्या च मूर्धतः ॥३९२॥

nādaḥ suṣumnādhārastu bhittvā viśvamidaṃ jagat | adhaḥśaktyā vinirgacchedūrdhvaśaktyā ca mūrdhataḥ ||

· हिन्दी

और सुषुम्ना के आधार पर टिका नाद इस पूरे जगत् को भेदकर नीचे की शक्ति से नीचे बाहर निकलता है, और ऊपर की शक्ति से सिर के ऊपरी भाग से।

And nāda, resting on Suṣumnā, pierces this whole universe; it goes out below by the lower power, and through the crown of the head by the upper power.

Word by wordपदार्थ

नादः (nādaḥ)nādaनादसुषुम्ना-आधारः (suṣumnā-ādhāraḥ)resting on Suṣumnāसुषुम्ना के आधार पर टिकातु (tu)andऔरभित्त्वा (bhittvā)having piercedभेदकरविश्वम् (viśvam)wholeपूरेइदम् (idam)thisइसजगत् (jagat)universeजगत् कोअधः-शक्त्या (adhaḥ-śaktyā)by the lower powerनीचे की शक्ति सेविनिर्गच्छेत् (vinirgacchet)goes outबाहर निकलता हैऊर्ध्व-शक्त्या (ūrdhva-śaktyā)by the upper powerऊपर की शक्ति से (ca)andऔरमूर्धतः (mūrdhataḥ)through the crown of the headसिर के ऊपरी भाग से

Verse 393

३९३ नाड्या ब्रह्मबिले लीनः सोऽव्यक्तध्वनिरक्षरः । नदन्सर्वेषु भूतेषु शिवशक्त्या ह्यधिष्ठितः ॥३९३॥

nāḍyā brahmabile līnaḥ so'vyaktadhvanirakṣaraḥ | nadansarveṣu bhūteṣu śivaśaktyā hyadhiṣṭhitaḥ ||

· हिन्दी

नाड़ी के रास्ते वह ब्रह्मबिल में लीन होता है। वह अव्यक्त, अविनाशी ध्वनि है, जो सब प्राणियों में गूँजती है और शिव की शक्ति से ही संचालित है।

Through the channel it is merged into the brahmabila. It is the unmanifest, imperishable sound, resounding in all beings, governed by the power of Śiva.

Word by wordपदार्थ

नाड्या (nāḍyā)through the channelनाड़ी के रास्तेब्रह्म-बिले (brahma-bile)into the brahmabilaब्रह्मबिल मेंलीनः (līnaḥ)mergedलीनसः (saḥ)itवहअव्यक्त-ध्वनिः (avyakta-dhvaniḥ)the unmanifest soundअव्यक्त ध्वनिअक्षरः (akṣaraḥ)imperishableअविनाशीनदन् (nadan)resoundingगूँजता हुआसर्वेषु (sarveṣu)in allसबभूतेषु (bhūteṣu)beingsप्राणियों मेंशिव-शक्त्या (śiva-śaktyā)by the power of Śivaशिव की शक्ति सेहि (hi)indeedहीअधिष्ठितः (adhiṣṭhitaḥ)governedसंचालित

Verse 394

३९४ सुषुम्नोर्ध्वे ब्रह्मबिलसंज्ञयावरणं त्रिदृक् । तत्र ब्रह्मा सितः शूली पञ्चास्यः शशिशेखरः ॥३९४॥

suṣumnordhve brahmabilasaṃjñayāvaraṇaṃ tridṛk | tatra brahmā sitaḥ śūlī pañcāsyaḥ śaśiśekharaḥ ||

· हिन्दी

सुषुम्ना के ऊपर ब्रह्मबिल नाम से जाना जाने वाला आवरण है, तीन नेत्रों वाला। वहाँ ब्रह्मा हैं — श्वेत, त्रिशूल लिए, पाँच मुखों वाले, सिर पर चन्द्रमा धारण किए।

Above Suṣumnā is a covering known by the name brahmabila, three-eyed. There is Brahmā, white, holding a trident, five-faced, with the moon as his crest.

Word by wordपदार्थ

सुषुम्ना-ऊर्ध्वे (suṣumnā-ūrdhve)above Suṣumnāसुषुम्ना के ऊपरब्रह्म-बिल-संज्ञया (brahma-bila-saṃjñayā)by the name brahmabilaब्रह्मबिल नाम सेआवरणम् (āvaraṇam)a coveringआवरणत्रि-दृक् (tri-dṛk)three-eyedतीन नेत्रों वालातत्र (tatra)thereवहाँब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्मासितः (sitaḥ)whiteश्वेतशूली (śūlī)holding a tridentत्रिशूल लिएपञ्च-आस्यः (pañca-āsyaḥ)five-facedपाँच मुखों वालेशशि-शेखरः (śaśi-śekharaḥ)with the moon as his crestसिर पर चन्द्रमा धारण किए

Verse 395

३९५ तस्योत्सङ्गे परा देवी ब्रह्माणी मोक्षमार्गगा । रोद्ध्री दात्री च मोक्षस्य तां भित्त्वा चोर्ध्वकुण्डली ॥३९५॥

tasyotsaṅge parā devī brahmāṇī mokṣamārgagā | roddhrī dātrī ca mokṣasya tāṃ bhittvā cordhvakuṇḍalī ||

· हिन्दी

उनकी गोद में परम देवी ब्रह्माणी है, जो मोक्ष के मार्ग पर स्थित है; वही मोक्ष को रोकने वाली और देने वाली है। और उसे भेदकर ऊर्ध्व कुण्डलिनी तक पहुँचता है,

In his lap is the supreme goddess Brahmāṇī, who stands on the path to liberation; she is the one who both blocks and grants liberation. And piercing her, one reaches the upper Kuṇḍalinī,

Word by wordपदार्थ

तस्य (tasya)hisउनकीउत्सङ्गे (utsaṅge)in the lapगोद मेंपरा (parā)supremeपरमदेवी (devī)goddessदेवीब्रह्माणी (brahmāṇī)Brahmāṇīब्रह्माणीमोक्ष-मार्ग-गा (mokṣa-mārga-gā)who stands on the path to liberationजो मोक्ष के मार्ग पर स्थित हैरोद्ध्री (roddhrī)the one who blocksरोकने वालीदात्री (dātrī)the one who grantsदेने वाली (ca)andऔरमोक्षस्य (mokṣasya)liberationमोक्ष कोताम् (tām)herउसेभित्त्वा (bhittvā)piercingभेदकर (ca)andऔरऊर्ध्व-कुण्डली (ūrdhva-kuṇḍalī)the upper Kuṇḍalinīऊर्ध्व कुण्डलिनी

Verse 396

३९६ शक्तिः सुप्ताहिसदृशी सा विश्वाधार उच्यते । तस्यां सूक्ष्मा सुसूक्ष्मा च तथान्ये अमृतामिते ॥३९६॥

śaktiḥ suptāhisadṛśī sā viśvādhāra ucyate | tasyāṃ sūkṣmā susūkṣmā ca tathānye amṛtāmite ||

· हिन्दी

जो सोए हुए साँप जैसी शक्ति है; वह विश्व का आधार कहलाती है। उसमें सूक्ष्मा और सुसूक्ष्मा हैं, और वैसे ही दूसरी दो, अमृता और अमिता,

the power that is like a sleeping snake; she is called the support of the universe. In her are Sūkṣmā and Susūkṣmā, and likewise the other two, Amṛtā and Amitā,

Word by wordपदार्थ

शक्तिः (śaktiḥ)the powerशक्तिसुप्त-अहि-सदृशी (supta-ahi-sadṛśī)like a sleeping snakeसोए हुए साँप जैसीसा (sā)sheवहविश्व-आधारः (viśva-ādhāraḥ)the support of the universeविश्व का आधारउच्यते (ucyate)is calledकहलाती हैतस्याम् (tasyām)in herउसमेंसूक्ष्मा (sūkṣmā)Sūkṣmāसूक्ष्मासुसूक्ष्मा (susūkṣmā)Susūkṣmāसुसूक्ष्मा (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीअन्ये (anye)the other twoदूसरी दोअमृता-अमिते (amṛtā-amite)Amṛtā and Amitāअमृता और अमिता

Verse 397

३९७ मध्यतो व्यापिनी तस्यां व्यापीशो व्यापिनीधरः । शक्तितत्त्वमिदं यस्य प्रपञ्चोऽयं धरान्तकः ॥३९७॥

madhyato vyāpinī tasyāṃ vyāpīśo vyāpinīdharaḥ | śaktitattvamidaṃ yasya prapañco'yaṃ dharāntakaḥ ||

· हिन्दी

और बीच में व्यापिनी; उसमें व्यापीश है, जो व्यापिनी को धारण करने वाला है। यह शक्ति तत्त्व है, जिसका यह विस्तार पृथ्वी तक फैला है।

and in the middle Vyāpinī; in her is Vyāpīśa, who bears Vyāpinī. This is the śakti tattva, whose spread reaches down to earth.

Word by wordपदार्थ

मध्यतः (madhyataḥ)in the middleबीच मेंव्यापिनी (vyāpinī)Vyāpinīव्यापिनीतस्याम् (tasyām)in herउसमेंव्यापीशः (vyāpīśaḥ)Vyāpīśaव्यापीशव्यापिनी-धरः (vyāpinī-dharaḥ)who bears Vyāpinīव्यापिनी को धारण करने वालाशक्ति-तत्त्वम् (śakti-tattvam)the śakti tattvaशक्ति तत्त्वइदम् (idam)this isयह हैयस्य (yasya)whoseजिसकाप्रपञ्चः (prapañcaḥ)spreadविस्तारअयम् (ayam)thisयहधरा-अन्तकः (dharā-antakaḥ)reaches down to earthपृथ्वी तक फैला है

Verse 398

३९८ शिवतत्त्वं ततस्तत्र चतुर्दिक्कं व्यवस्थिताः । व्यापी व्योमात्मकोऽनन्तोऽनाथस्तच्छक्तिभागिनः ॥३९८॥

śivatattvaṃ tatastatra caturdikkaṃ vyavasthitāḥ | vyāpī vyomātmako'nanto'nāthastacchaktibhāginaḥ ||

· हिन्दी

फिर शिव तत्त्व है। वहाँ चारों दिशाओं में व्यापी, व्योमात्मक, अनन्त और अनाथ स्थित हैं, जो उनकी शक्ति में भाग रखने वाले हैं।

Then comes the Śiva tattva. There, set in the four directions, are Vyāpin, Vyomātmaka, Ananta and Anātha, sharing in his power.

Word by wordपदार्थ

शिव-तत्त्वम् (śiva-tattvam)the Śiva tattvaशिव तत्त्वततः (tataḥ)thenफिरतत्र (tatra)thereवहाँचतुर्-दिक्कम् (catur-dikkam)in the four directionsचारों दिशाओं मेंव्यवस्थिताः (vyavasthitāḥ)are setस्थित हैंव्यापी (vyāpī)Vyāpinव्यापीव्योमात्मकः (vyomātmakaḥ)Vyomātmakaव्योमात्मकअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तअनाथः (anāthaḥ)Anāthaअनाथतत्-शक्ति-भागिनः (tat-śakti-bhāginaḥ)sharing in his powerउनकी शक्ति में भाग रखने वाले

Verse 399

३९९ मध्ये त्वनाश्रितं तत्र देवदेवो ह्यनाश्रितः । तच्छक्त्युत्सङ्गभृत्सूर्यशतकोटिसमप्रभः ॥३९९॥

madhye tvanāśritaṃ tatra devadevo hyanāśritaḥ | tacchaktyutsaṅgabhṛtsūryaśatakoṭisamaprabhaḥ ||

· हिन्दी

और बीच में अनाश्रित भुवन है; वहाँ देवों के देव अनाश्रित ही हैं, अपनी शक्ति को गोद में लिए, सौ करोड़ सूर्यों जैसे तेज वाले।

And in the middle is the world Anāśrita; there is the god of gods Anāśrita himself, holding his power in his lap, bright as a hundred crore suns.

Word by wordपदार्थ

मध्ये (madhye)in the middleबीच मेंतु (tu)andऔरअनाश्रितम् (anāśritam)the world Anāśritaअनाश्रित भुवनतत्र (tatra)thereवहाँदेव-देवः (deva-devaḥ)the god of godsदेवों के देवहि (hi)indeedहीअनाश्रितः (anāśritaḥ)Anāśritaअनाश्रिततत्-शक्ति-उत्सङ्ग-भृत् (tat-śakti-utsaṅga-bhṛt)holding his power in his lapअपनी शक्ति को गोद में लिएसूर्य-शत-कोटि-सम-प्रभः (sūrya-śata-koṭi-sama-prabhaḥ)bright as a hundred crore sunsसौ करोड़ सूर्यों जैसे तेज वाले

Verse 400

४०० शिवतत्त्वोर्ध्वतः शक्तिः परा सा समनाह्वया । सर्वेषां कारणानां सा कर्तृभूता व्यवस्थिता ॥४००॥

śivatattvordhvataḥ śaktiḥ parā sā samanāhvayā | sarveṣāṃ kāraṇānāṃ sā kartṛbhūtā vyavasthitā ||

· हिन्दी

शिव तत्त्व के ऊपर परम शक्ति है; वह समना नाम वाली है। वह सब कारणों की कर्ता बनकर स्थित है।

Above the Śiva tattva is the supreme power; she is named Samanā. She stands as the maker of all the causes.

Word by wordपदार्थ

शिव-तत्त्व-ऊर्ध्वतः (śiva-tattva-ūrdhvataḥ)above the Śiva tattvaशिव तत्त्व के ऊपरशक्तिः (śaktiḥ)the powerशक्तिपरा (parā)supremeपरमसा (sā)sheवहसमना-आह्वया (samanā-āhvayā)named Samanāसमना नाम वालीसर्वेषाम् (sarveṣām)of allसबकारणानाम् (kāraṇānām)the causesकारणों कीसा (sā)sheवहकर्तृ-भूता (kartṛ-bhūtā)as the makerकर्ता बनकरव्यवस्थिता (vyavasthitā)standsस्थित है

Verse 401

४०१ बिभर्त्यण्डान्यनेकानि शिवेन समधिष्ठिता । तदारूढः शिवः कृत्यपञ्चकं कुरुते प्रभुः ॥४०१॥

bibhartyaṇḍānyanekāni śivena samadhiṣṭhitā | tadārūḍhaḥ śivaḥ kṛtyapañcakaṃ kurute prabhuḥ ||

· हिन्दी

शिव के द्वारा अधिष्ठित होकर वह (समना) अनेक अण्डों (ब्रह्माण्डों) को धारण करती है। उस पर आरूढ़ होकर प्रभु शिव पाँच कृत्य करते हैं: सृष्टि, स्थिति, संहार, तिरोधान और अनुग्रह।

Presided over by Śiva, she (Samanā) carries many Eggs, the world-spheres. Mounted on her, Śiva the Lord performs the five acts: creation, maintenance, dissolution, concealment and grace.

Word by wordपदार्थ

बिभर्ति (bibharti)carriesधारण करती हैअण्डानि (aṇḍāni)Eggs (world-spheres)अण्डों (ब्रह्माण्डों) कोअनेकानि (anekāni)manyअनेकशिवेन (śivena)by Śivaशिव के द्वारासमधिष्ठिता (samadhiṣṭhitā)presided overअधिष्ठिततद्-आरूढः (tad-ārūḍhaḥ)mounted on herउस पर आरूढ़शिवः (śivaḥ)Śivaशिवकृत्य-पञ्चकम् (kṛtya-pañcakam)the five actsपाँच कृत्यकुरुते (kurute)performsकरते हैंप्रभुः (prabhuḥ)the Lordप्रभु

Verse 402

४०२ समना करणं तस्य हेतुकर्तुर्महेशितुः । अनाश्रितं तु व्यापारे निमित्तं हेतुरुच्यते ॥४०२॥

samanā karaṇaṃ tasya hetukarturmaheśituḥ | anāśritaṃ tu vyāpāre nimittaṃ heturucyate ||

· हिन्दी

समना उस महेश्वर का करण (साधन) है, जो हेतु-कर्ता हैं। पर सृष्टि आदि के व्यापार में अनाश्रित को निमित्त हेतु कहा जाता है।

Samanā is the instrument of that great Lord, who is the causal agent. But Anāśrita is called the occasioning cause (nimitta) in the activity of creation and the rest.

Word by wordपदार्थ

समना (samanā)Samanāसमनाकरणम् (karaṇam)the instrumentकरण (साधन)तस्य (tasya)of thatउसहेतु-कर्तुः (hetu-kartuḥ)the causal agentहेतु-कर्तामहेशितुः (maheśituḥ)great Lordमहेश्वर कीअनाश्रितम् (anāśritam)Anāśritaअनाश्रिततु (tu)butपरव्यापारे (vyāpāre)in the activityव्यापार मेंनिमित्तम् (nimittam)occasioningनिमित्तहेतुः (hetuḥ)causeहेतुउच्यते (ucyate)is calledकहा जाता है

Verse 403

४०३ तयाधितिष्ठति विभुः कारणानां तु पञ्चकम् । अनाश्रितोऽनाथमयमनन्तं खवपुः सदा ॥४०३॥

tayādhitiṣṭhati vibhuḥ kāraṇānāṃ tu pañcakam | anāśrito'nāthamayamanantaṃ khavapuḥ sadā ||

· हिन्दी

उसके द्वारा विभु (व्यापक प्रभु) सदा पाँच कारणों के पंचक पर अधिष्ठान करते हैं: अनाश्रित, अनाथ-रूप, अनन्त, आकाश-शरीर वाला (व्योम),

Through her the all-pervading Lord always presides over the group of five causes: Anāśrita, the one who is Anātha, Ananta, the one whose body is space (Vyoman),

Word by wordपदार्थ

तया (tayā)through herउसके द्वाराअधितिष्ठति (adhitiṣṭhati)presides overअधिष्ठान करते हैंविभुः (vibhuḥ)the all-pervading Lordविभु (व्यापक प्रभु)कारणानाम् (kāraṇānām)of causesकारणों केतु (tu)andऔरपञ्चकम् (pañcakam)the group of fiveपंचक परअनाश्रितः (anāśritaḥ)Anāśritaअनाश्रितअनाथ-मयम् (anātha-mayam)the one who is Anāthaअनाथ-रूपअनन्तम् (anantam)Anantaअनन्तख-वपुः (kha-vapuḥ)the one whose body is space (Vyoman)आकाश-शरीर वाला (व्योम)सदा (sadā)alwaysसदा

Verse 404

४०४ स व्यापिनं प्रेरयति स्वशक्त्या करणेन तु । कर्मरूपा स्थिता माया यदधः शक्तिकुण्डली ॥४०४॥

sa vyāpinaṃ prerayati svaśaktyā karaṇena tu | karmarūpā sthitā māyā yadadhaḥ śaktikuṇḍalī ||

· हिन्दी

और व्यापी, जिसे वे अपनी शक्ति से, करण के रूप में, प्रेरित करते हैं। माया उस क्रिया के कर्म (कार्य-वस्तु) के रूप में स्थित है; उसके नीचे कुण्डलाकार शक्ति-कुण्डली है, जो पूरे विश्व को अपने गर्भ में रखती है।

and Vyāpin, whom he impels by his own śakti as instrument. Māyā stands as the object worked upon by that action; below her lies the coiled Śakti-kuṇḍalī, who holds the whole universe in her womb.

Word by wordपदार्थ

सः (saḥ)heवेव्यापिनम् (vyāpinam)Vyāpinव्यापी कोप्रेरयति (prerayati)impelsप्रेरित करते हैंस्व-शक्त्या (sva-śaktyā)by his own śaktiअपनी शक्ति सेकरणेन (karaṇena)as instrumentकरण के रूप मेंतु (tu)andऔरकर्म-रूपा (karma-rūpā)as the object worked uponकर्म (कार्य-वस्तु) के रूप मेंस्थिता (sthitā)standsस्थित हैमाया (māyā)māyāमायायद्-अधः (yad-adhaḥ)below whomजिसके नीचेशक्ति-कुण्डली (śakti-kuṇḍalī)the coiled Śakti-kuṇḍalīकुण्डलाकार शक्ति-कुण्डली

Verse 405

४०५ नादबिन्द्वादिकं कार्यमित्यादिजगदुद्भवः । यत्सदाशिवपर्यन्तं पार्थिवाद्यं च शासने ॥४०५॥

nādabindvādikaṃ kāryamityādijagadudbhavaḥ | yatsadāśivaparyantaṃ pārthivādyaṃ ca śāsane ||

· हिन्दी

नाद, बिन्दु आदि कार्य हैं। इस प्रकार जगत् का पहला उद्भव होता है। शास्त्र में, पृथ्वी से लेकर सदाशिव तक जो कुछ है —

Nāda, bindu and the rest are the effect. This is how the world first arises. In the scripture, all that lies from the earth up to Sadāśiva —

Word by wordपदार्थ

नाद-बिन्दु-आदिकम् (nāda-bindu-ādikam)nāda, bindu and the restनाद, बिन्दु आदिकार्यम् (kāryam)the effectकार्यइति (iti)thusइस प्रकारआदि-जगत्-उद्भवः (ādi-jagat-udbhavaḥ)the first arising of the worldजगत् का पहला उद्भवयत् (yat)whichजोसदाशिव-पर्यन्तम् (sadāśiva-paryantam)up to Sadāśivaसदाशिव तकपार्थिव-आद्यम् (pārthiva-ādyam)beginning with the earthपृथ्वी से लेकर (ca)andऔरशासने (śāsane)in the scriptureशास्त्र में

Verse 406

४०६ तत्सर्वं प्राकृतं प्रोक्तं विनाशोत्पत्तिसंयुतम् । अथ सकलभुवनमानं यन्मह्यं निगदितं निजैर्गुरुभिः ॥४०६॥

tatsarvaṃ prākṛtaṃ proktaṃ vināśotpattisaṃyutam | atha sakalabhuvanamānaṃ yanmahyaṃ nigaditaṃ nijairgurubhiḥ ||

· हिन्दी

वह सब प्रकृति (यहाँ समना) से उत्पन्न, प्राकृत, कहा गया है, जो उत्पत्ति और नाश से जुड़ा है। अब सब भुवनों की गिनती, जो मुझे अपने गुरुओं द्वारा बताई गई,

all that is declared to be a product of prakṛti (here, Samanā), bound up with arising and perishing. Now the count of all the worlds, as it was told to me by my own teachers,

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)thatवहसर्वम् (sarvam)allसबप्राकृतम् (prākṛtam)a product of prakṛtiप्रकृति से उत्पन्न (प्राकृत)प्रोक्तम् (proktam)is declaredकहा गया हैविनाश-उत्पत्ति-संयुतम् (vināśa-utpatti-saṃyutam)bound up with perishing and arisingनाश और उत्पत्ति से जुड़ाअथ (atha)nowअबसकल-भुवन-मानम् (sakala-bhuvana-mānam)the count of all the worldsसब भुवनों की गिनतीयत् (yat)whichजोमह्यम् (mahyam)to meमुझेनिगदितम् (nigaditam)was toldबताई गईनिजैः (nijaiḥ)by my ownअपनेगुरुभिः (gurubhiḥ)teachersगुरुओं द्वारा

Verse 407

४०७ तद्वक्ष्यते समासाद्बुद्धौ येनाशु सङ्क्रामेत् । अण्डस्यान्तरनन्तः कालः कूष्माण्डहाटकौ ब्रह्महरी ॥४०७॥

tadvakṣyate samāsādbuddhau yenāśu saṅkrāmet | aṇḍasyāntaranantaḥ kālaḥ kūṣmāṇḍahāṭakau brahmaharī ||

· हिन्दी

वह संक्षेप में कही जाएगी, जिससे वह शीघ्र बुद्धि में उतर जाए। अण्ड के भीतर अनन्त, काल (कालाग्नि), कूष्माण्ड और हाटक, ब्रह्मा और हरि हैं,

will be stated in brief, so that it may quickly pass into the mind. Inside the Egg are Ananta, Kāla (Kālāgni), Kūṣmāṇḍa and Hāṭaka, Brahmā and Hari,

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)thatवहवक्ष्यते (vakṣyate)will be statedकही जाएगीसमासात् (samāsāt)in briefसंक्षेप मेंबुद्धौ (buddhau)into the mindबुद्धि मेंयेन (yena)so thatजिससेआशु (āśu)quicklyशीघ्रसङ्क्रामेत् (saṅkrāmet)it may passउतर जाएअण्डस्य (aṇḍasya)of the Eggअण्ड केअन्तः (antaḥ)insideभीतरअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तकालः (kālaḥ)Kāla (Kālāgni)काल (कालाग्नि)कूष्माण्ड-हाटकौ (kūṣmāṇḍa-hāṭakau)Kūṣmāṇḍa and Hāṭakaकूष्माण्ड और हाटकब्रह्म-हरी (brahma-harī)Brahmā and Hariब्रह्मा और हरि

Verse 408

४०८ रुद्राः शतं सवीरं बहिर्निवृत्तिस्तु साष्टशतभुवना स्यात् । जलतेजःसमीरनभोऽहंकृद्धीमूलसप्तके प्रत्येकम् ॥४०८॥

rudrāḥ śataṃ savīraṃ bahirnivṛttistu sāṣṭaśatabhuvanā syāt | jalatejaḥsamīranabho'haṃkṛddhīmūlasaptake pratyekam ||

· हिन्दी

और बाहर वीर के साथ सौ रुद्र। इस तरह निवृत्ति कला एक सौ आठ भुवनों वाली है। जल, तेज, वायु, आकाश, अहंकार, बुद्धि और मूल (प्रकृति) — इन सात में, हर एक में

and the hundred Rudras together with Vīra outside. So nivṛtti kalā has a hundred and eight worlds. In the seven — water, fire, wind, sky, ego, intellect and the root (prakṛti) — in each

Word by wordपदार्थ

रुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रशतम् (śatam)a hundredसौस-वीरम् (sa-vīram)together with Vīraवीर के साथबहिः (bahiḥ)outsideबाहरनिवृत्तिः (nivṛttiḥ)nivṛtti kalāनिवृत्ति कलातु (tu)soइस तरहस-अष्ट-शत-भुवना (sa-aṣṭa-śata-bhuvanā)having a hundred and eight worldsएक सौ आठ भुवनों वालीस्यात् (syāt)isहैजल-तेजः-समीर-नभः-अहंकृत्-धी-मूल-सप्तके (jala-tejaḥ-samīra-nabhaḥ-ahaṃkṛt-dhī-mūla-saptake)in the seven: water, fire, wind, sky, ego, intellect and the root (prakṛti)जल, तेज, वायु, आकाश, अहंकार, बुद्धि और मूल (प्रकृति) — इन सात मेंप्रत्येकम् (pratyekam)in eachहर एक में

Verse 409

४०९ अष्टौ षट्पञ्चाशद्भुवना तेन प्रतिष्ठेति कला कथिता । अत्र प्राहुः शोध्यानष्टौ केचिन्निजाष्टकाधिपतीन् ॥४०९॥

aṣṭau ṣaṭpañcāśadbhuvanā tena pratiṣṭheti kalā kathitā | atra prāhuḥ śodhyānaṣṭau kecinnijāṣṭakādhipatīn ||

· हिन्दी

आठ-आठ हैं; इसलिए प्रतिष्ठा नाम की कला छप्पन भुवनों वाली कही गई है। यहाँ कुछ लोग कहते हैं कि केवल अपने-अपने अष्टकों के आठ अधिपति ही शोधन-योग्य हैं;

there are eight; therefore the kalā called pratiṣṭhā is said to have fifty-six worlds. Here some say that only the eight lords of their own groups of eight are to be purified;

Word by wordपदार्थ

अष्टौ (aṣṭau)eightआठषट्पञ्चाशत्-भुवना (ṣaṭpañcāśat-bhuvanā)having fifty-six worldsछप्पन भुवनों वालीतेन (tena)thereforeइसलिएप्रतिष्ठा (pratiṣṭhā)pratiṣṭhāप्रतिष्ठाइति (iti)calledनाम कीकला (kalā)kalāकलाकथिता (kathitā)is saidकही गई हैअत्र (atra)hereयहाँप्राहुः (prāhuḥ)sayकहते हैंशोध्यान् (śodhyān)to be purifiedशोधन-योग्यअष्टौ (aṣṭau)eightआठकेचित् (kecit)someकुछ लोगनिज-अष्टक-अधिपतीन् (nija-aṣṭaka-adhipatīn)the lords of their own groups of eightअपने-अपने अष्टकों के अधिपतियों को

Verse 410

४१० अन्ये तु समस्तानां शोध्यत्वं वर्णयन्ति भुवनानाम् । श्रीभूतिराजमिश्रा गुरवः प्राहुः पुनर्बही रुद्रशतम् ॥४१०॥

anye tu samastānāṃ śodhyatvaṃ varṇayanti bhuvanānām | śrībhūtirājamiśrā guravaḥ prāhuḥ punarbahī rudraśatam ||

· हिन्दी

पर दूसरे सब भुवनों की शोधन-योग्यता बताते हैं। श्रीभूतिराज मिश्र गुरु फिर कहते हैं कि सौ रुद्र बाहर हैं,

but others describe all the worlds as needing to be purified. The revered teacher Bhūtirāja, again, says that the hundred Rudras are outside,

Word by wordपदार्थ

अन्ये (anye)othersदूसरेतु (tu)butपरसमस्तानाम् (samastānām)of allसबशोध्यत्वम् (śodhyatvam)the need to be purifiedशोधन-योग्यतावर्णयन्ति (varṇayanti)describeबताते हैंभुवनानाम् (bhuvanānām)of the worldsभुवनों कीश्रीभूतिराज-मिश्राः (śrībhūtirāja-miśrāḥ)the revered Bhūtirājaश्रीभूतिराज मिश्रगुरवः (guravaḥ)teacherगुरुप्राहुः (prāhuḥ)saysकहते हैंपुनः (punaḥ)againफिरबहिः (bahiḥ)outsideबाहररुद्र-शतम् (rudra-śatam)the hundred Rudrasसौ रुद्र

Verse 411

४११ अष्टावन्तः साकं शर्वेणेतीदृशी निवृत्तिरियं स्यात् । रुद्राः काली वीरो धराब्धिलक्ष्म्यः सरस्वती गुह्यम् ॥४११॥

aṣṭāvantaḥ sākaṃ śarveṇetīdṛśī nivṛttiriyaṃ syāt | rudrāḥ kālī vīro dharābdhilakṣmyaḥ sarasvatī guhyam ||

· हिन्दी

और आठ भीतर शर्व के साथ हैं — ऐसी यह निवृत्ति है। रुद्र, काली, वीर, धरा, समुद्र और लक्ष्मी, सरस्वती और गुह्य —

and eight are inside together with Śarva — such is this nivṛtti. The Rudras, Kālī, Vīra, Earth, Ocean and Lakṣmī, Sarasvatī and Guhya —

Word by wordपदार्थ

अष्टौ (aṣṭau)eightआठअन्तः (antaḥ)insideभीतरसाकम् (sākam)togetherसाथशर्वेण (śarveṇa)with Śarvaशर्व केइति (iti)thusइस प्रकारईदृशी (īdṛśī)suchऐसीनिवृत्तिः (nivṛttiḥ)nivṛttiनिवृत्तिइयम् (iyam)thisयहस्यात् (syāt)isहैरुद्राः (rudrāḥ)the Rudrasरुद्रकाली (kālī)Kālīकालीवीरः (vīraḥ)Vīraवीरधरा-अब्धि-लक्ष्म्यः (dharā-abdhi-lakṣmyaḥ)Earth, Ocean and Lakṣmīधरा, समुद्र और लक्ष्मीसरस्वती (sarasvatī)Sarasvatīसरस्वतीगुह्यम् (guhyam)Guhyaगुह्य

Verse 412

४१२ इत्यष्टकं जलेऽनौ वह्न्यतिगुह्यद्वयं मरुति वायोः । स्वपुरं गयादि खे च व्योम पवित्राष्टकं च भुवनयुगम् ॥४१२॥

ityaṣṭakaṃ jale'nau vahnyatiguhyadvayaṃ maruti vāyoḥ | svapuraṃ gayādi khe ca vyoma pavitrāṣṭakaṃ ca bhuvanayugam ||

· हिन्दी

यह अष्टक जल में है। अग्नि में वह्नि और अतिगुह्य का जोड़ा है। वायु-तत्त्व में वायु का अपना पुर और गया आदि हैं। और आकाश में व्योम और पवित्र अष्टक — दो भुवन हैं।

this group of eight is in water. In fire is the pair Vahni and Atiguhya. In wind are Vāyu's own city and Gayā and the rest. And in sky are Vyoman and the Pavitra eight — a pair of worlds.

Word by wordपदार्थ

इति (iti)thisयहअष्टकम् (aṣṭakam)group of eightअष्टकजले (jale)in waterजल मेंअनौ (anau)in fireअग्नि मेंवह्नि-अतिगुह्य-द्वयम् (vahni-atiguhya-dvayam)the pair Vahni and Atiguhyaवह्नि और अतिगुह्य का जोड़ामरुति (maruti)in windवायु-तत्त्व मेंवायोः (vāyoḥ)of Vāyuवायु कास्व-पुरम् (sva-puram)own cityअपना पुरगया-आदि (gayā-ādi)Gayā and the restगया आदिखे (khe)in skyआकाश में (ca)andऔरव्योम (vyoma)Vyomanव्योमपवित्र-अष्टकम् (pavitra-aṣṭakam)the Pavitra eightपवित्र अष्टक (ca)andऔरभुवन-युगम् (bhuvana-yugam)a pair of worldsदो भुवन

Verse 413

४१३ अभिमानेऽहङ्कारच्छगलाद्यष्टकमथान्तरा नभोऽहंकृत् । तन्मात्रार्केन्दुश्रुतिपुराष्टकं बुद्धिकर्मदेवानाम् ॥४१३॥

abhimāne'haṅkāracchagalādyaṣṭakamathāntarā nabho'haṃkṛt | tanmātrārkenduśrutipurāṣṭakaṃ buddhikarmadevānām ||

· हिन्दी

अभिमान (अहंकार-तत्त्व) में अहंकार और छगल आदि अष्टक हैं। फिर आकाश और अहंकार के बीच में तन्मात्र, सूर्य, चन्द्र और श्रुति — ज्ञान- और कर्म-इन्द्रियों के देवताओं के आठ पुर हैं।

In abhimāna (the ego tattva) are Ahaṅkāra and the eight beginning with Chagala. Then, between sky and ego, are the tanmātras, Sun, Moon and Śruti — the eight cities of the gods of the senses of knowing and of acting.

Word by wordपदार्थ

अभिमाने (abhimāne)in abhimāna (the ego tattva)अभिमान (अहंकार-तत्त्व) मेंअहङ्कार-छगल-आदि-अष्टकम् (ahaṅkāra-chagala-ādi-aṣṭakam)Ahaṅkāra and the eight beginning with Chagalaअहंकार और छगल आदि अष्टकअथ (atha)thenफिरअन्तरा (antarā)betweenबीच मेंनभः-अहंकृत् (nabhaḥ-ahaṃkṛt)sky and egoआकाश और अहंकार केतन्मात्र-अर्क-इन्दु-श्रुति-पुर-अष्टकम् (tanmātra-arka-indu-śruti-pura-aṣṭakam)the tanmātras, Sun, Moon and Śruti — the eight citiesतन्मात्र, सूर्य, चन्द्र और श्रुति — आठ पुरबुद्धि-कर्म-देवानाम् (buddhi-karma-devānām)of the gods of the senses of knowing and of actingज्ञान- और कर्म-इन्द्रियों के देवताओं के

Verse 414

४१४ दश तन्मात्रसमूहे भुवनं पुनरक्षवर्गविनिपतिते । मनसश्चेत्यभिमाने द्वाविंशतिरेव भुवनानाम् ॥४१४॥

daśa tanmātrasamūhe bhuvanaṃ punarakṣavargavinipatite | manasaścetyabhimāne dvāviṃśatireva bhuvanānām ||

· हिन्दी

तन्मात्रों के समूह में दस भुवन हैं; फिर इन्द्रिय-वर्ग के सम्मिलित होने पर एक भुवन, और मन का एक। इस प्रकार अभिमान में बाईस ही भुवन हैं।

Ten worlds are in the group of tanmātras; again, when the group of senses is included, one world, and one of the mind. Thus in abhimāna there are exactly twenty-two worlds.

Word by wordपदार्थ

दश (daśa)tenदसतन्मात्र-समूहे (tanmātra-samūhe)in the group of tanmātrasतन्मात्रों के समूह मेंभुवनम् (bhuvanam)a worldएक भुवनपुनः (punaḥ)againफिरअक्ष-वर्ग-विनिपतिते (akṣa-varga-vinipatite)when the group of senses is includedइन्द्रिय-वर्ग के सम्मिलित होने परमनसः (manasaḥ)of the mindमन का (ca)andऔरइति (iti)thusइस प्रकारअभिमाने (abhimāne)in abhimānaअभिमान मेंद्वाविंशतिः (dvāviṃśatiḥ)twenty-twoबाईसएव (eva)exactlyहीभुवनानाम् (bhuvanānām)of worldsभुवन

Verse 415

४१५ धियि दैवीनामष्टौ क्रुत्तेजोयोगसंज्ञकं त्रयं तदुमा । तत्पतिरथ मूर्त्यष्टकसुशिवद्वादशकवीरभद्राः स्युः ॥४१५॥

dhiyi daivīnāmaṣṭau kruttejoyogasaṃjñakaṃ trayaṃ tadumā | tatpatiratha mūrtyaṣṭakasuśivadvādaśakavīrabhadrāḥ syuḥ ||

· हिन्दी

बुद्धि में देवियों के आठ हैं; क्रोध, तेज और योग नाम के तीन; फिर उमा, और फिर उनके पति; फिर आठ मूर्ति, बारह सुशिव और वीरभद्र;

In buddhi are the eight of the goddesses; the three called Krodha, Tejas and Yoga; then Umā, and then her lord; then the eight Mūrtis, the twelve Suśivas and Vīrabhadra;

Word by wordपदार्थ

धियि (dhiyi)in buddhiबुद्धि मेंदैवीनाम् (daivīnām)of the goddessesदेवियों केअष्टौ (aṣṭau)eightआठक्रुत्-तेजः-योग-संज्ञकम् (krut-tejaḥ-yoga-saṃjñakam)called Krodha, Tejas and Yogaक्रोध, तेज और योग नाम केत्रयम् (trayam)the threeतीनतत् (tat)thenफिरउमा (umā)Umāउमातत्-पतिः (tat-patiḥ)her lordउनके पतिअथ (atha)thenफिरमूर्ति-अष्टक-सुशिव-द्वादशक-वीरभद्राः (mūrti-aṣṭaka-suśiva-dvādaśaka-vīrabhadrāḥ)the eight Mūrtis, the twelve Suśivas and Vīrabhadraआठ मूर्ति, बारह सुशिव और वीरभद्रस्युः (syuḥ)areहैं

Verse 416

४१६ तदथ महादेवाष्टकमिति बुद्धौ सप्तदश संख्या । गुणतत्त्वे पङ्क्तित्रयमिति षट्पञ्चाशतं पुराणि विदुः ॥४१६॥

tadatha mahādevāṣṭakamiti buddhau saptadaśa saṃkhyā | guṇatattve paṅktitrayamiti ṣaṭpañcāśataṃ purāṇi viduḥ ||

· हिन्दी

और इसके बाद महादेव अष्टक। इस प्रकार बुद्धि में गिनती सत्रह है। गुण-तत्त्व में गुरु-शिष्यों की तीन पंक्तियाँ हैं। इस तरह वे कुल छप्पन पुर मानते हैं।

and next the Mahādeva eight. Thus in buddhi the count is seventeen. In the guṇa tattva are three rows of teachers and pupils. So they know fifty-six cities in all.

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)thenफिरअथ (atha)nextइसके बादमहादेव-अष्टकम् (mahādeva-aṣṭakam)the Mahādeva eightमहादेव अष्टकइति (iti)thusइस प्रकारबुद्धौ (buddhau)in buddhiबुद्धि मेंसप्तदश (saptadaśa)seventeenसत्रहसंख्या (saṃkhyā)the countगिनतीगुण-तत्त्वे (guṇa-tattve)in the guṇa tattvaगुण-तत्त्व मेंपङ्क्ति-त्रयम् (paṅkti-trayam)three rowsतीन पंक्तियाँइति (iti)soइस तरहषट्पञ्चाशतम् (ṣaṭpañcāśatam)fifty-sixछप्पनपुराणि (purāṇi)citiesपुरविदुः (viduḥ)they knowमानते हैं

Verse 417

४१७ यद्यपि गुणसाम्यात्मनि मूले क्रोधेश्वराष्टकं तथापि धियि । तच्छोधितमिति गणनां न पुनः प्राप्तं प्रतिष्ठायाम् ॥४१७॥

yadyapi guṇasāmyātmani mūle krodheśvarāṣṭakaṃ tathāpi dhiyi | tacchodhitamiti gaṇanāṃ na punaḥ prāptaṃ pratiṣṭhāyām ||

· हिन्दी

यद्यपि क्रोधेश्वर अष्टक गुणों की समता रूप मूल (प्रकृति) में है, फिर भी वह बुद्धि में शोधित हो चुका; इसलिए प्रतिष्ठा में वह फिर गिनती में नहीं आता।

Although the Krodheśvara eight belongs to the root (prakṛti), which is the balance of the guṇas, still it has already been purified in buddhi; therefore it is not counted again in pratiṣṭhā.

Word by wordपदार्थ

यद्यपि (yadyapi)althoughयद्यपिगुण-साम्य-आत्मनि (guṇa-sāmya-ātmani)which is the balance of the guṇasगुणों की समता रूपमूले (mūle)in the root (prakṛti)मूल (प्रकृति) मेंक्रोधेश्वर-अष्टकम् (krodheśvara-aṣṭakam)the Krodheśvara eightक्रोधेश्वर अष्टकतथापि (tathāpi)stillफिर भीधियि (dhiyi)in buddhiबुद्धि मेंतत् (tat)itवहशोधितम् (śodhitam)has been purifiedशोधित हो चुकाइति (iti)thereforeइसलिएगणनाम् (gaṇanām)countingगिनती में (na)notनहींपुनः (punaḥ)againफिरप्राप्तम् (prāptam)is includedआताप्रतिष्ठायाम् (pratiṣṭhāyām)in pratiṣṭhāप्रतिष्ठा में

Verse 418

४१८ इति जलतत्त्वान्मूलं तत्त्वचतुर्विंशतिः प्रतिष्ठायाम् । अम्बादितुष्टिवर्गस्ताराद्याः सिद्धयोऽणिमादिगणः ॥४१८॥

iti jalatattvānmūlaṃ tattvacaturviṃśatiḥ pratiṣṭhāyām | ambādituṣṭivargastārādyāḥ siddhayo'ṇimādigaṇaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार प्रतिष्ठा में जल-तत्त्व से मूल तक चौबीस तत्त्व हैं। (अब विद्या कला:) अम्बा आदि तुष्टियों का वर्ग, तारा आदि सिद्धियाँ, अणिमा आदि का गण,

Thus in pratiṣṭhā there are twenty-four tattvas, from the water tattva up to the root. (Now vidyā kalā:) the group of contentments (tuṣṭi) beginning with Ambā, the attainments (siddhi) beginning with Tārā, the group of aṇimā and the rest,

Word by wordपदार्थ

इति (iti)thusइस प्रकारजल-तत्त्वात् (jala-tattvāt)from the water tattvaजल-तत्त्व सेमूलम् (mūlam)up to the rootमूल तकतत्त्व-चतुर्विंशतिः (tattva-caturviṃśatiḥ)twenty-four tattvasचौबीस तत्त्वप्रतिष्ठायाम् (pratiṣṭhāyām)in pratiṣṭhāप्रतिष्ठा मेंअम्बा-आदि-तुष्टि-वर्गः (ambā-ādi-tuṣṭi-vargaḥ)the group of contentments (tuṣṭi) beginning with Ambāअम्बा आदि तुष्टियों का वर्गतारा-आद्याः (tārā-ādyāḥ)beginning with Tārāतारा आदिसिद्धयः (siddhayaḥ)the attainments (siddhi)सिद्धियाँअणिमा-आदि-गणः (aṇimā-ādi-gaṇaḥ)the group of aṇimā and the restअणिमा आदि का गण

Verse 419

४१९ गुरवो गुरुशिष्या ऋषिवर्ग इडादिश्च विग्रहाष्टकयुक् । गन्धादिविकारपुरं बुद्धिगुणाष्टकमहंक्रिया विषयगुणाः ॥४१९॥

guravo guruśiṣyā ṛṣivarga iḍādiśca vigrahāṣṭakayuk | gandhādivikārapuraṃ buddhiguṇāṣṭakamahaṃkriyā viṣayaguṇāḥ ||

· हिन्दी

गुरु, गुरुओं के शिष्य, ऋषियों का वर्ग, आठ विग्रहों से युक्त इडा आदि, गन्ध आदि विकारों का पुर, बुद्धि के आठ गुण, अहंक्रिया (अहंकार), विषयों के गुण,

the teachers, the pupils of the teachers, the group of sages, Iḍā and the rest joined with the eight bodies, the city of the modifications smell and the rest, the eight qualities of buddhi, the ego-function, the qualities of objects,

Word by wordपदार्थ

गुरवः (guravaḥ)the teachersगुरुगुरु-शिष्याः (guru-śiṣyāḥ)the pupils of the teachersगुरुओं के शिष्यऋषि-वर्गः (ṛṣi-vargaḥ)the group of sagesऋषियों का वर्गइडा-आदिः (iḍā-ādiḥ)Iḍā and the restइडा आदि (ca)andऔरविग्रह-अष्टक-युक् (vigraha-aṣṭaka-yuk)joined with the eight bodiesआठ विग्रहों से युक्तगन्ध-आदि-विकार-पुरम् (gandha-ādi-vikāra-puram)the city of the modifications smell and the restगन्ध आदि विकारों का पुरबुद्धि-गुण-अष्टकम् (buddhi-guṇa-aṣṭakam)the eight qualities of buddhiबुद्धि के आठ गुणअहंक्रिया (ahaṃkriyā)the ego-functionअहंक्रिया (अहंकार)विषय-गुणाः (viṣaya-guṇāḥ)the qualities of objectsविषयों के गुण

Verse 420

४२० कामादिसप्तविंशकमागन्तु तथा गणेशविद्येशमयौ । इति पाशेषु पुरत्रयमित्थं पुरुषेऽत्र भुवनषोडशकम् ॥४२०॥

kāmādisaptaviṃśakamāgantu tathā gaṇeśavidyeśamayau | iti pāśeṣu puratrayamitthaṃ puruṣe'tra bhuvanaṣoḍaśakam ||

· हिन्दी

काम आदि सत्ताईस, आगन्तु (आगन्तुक), और गणेश और विद्येश रूप दो — इस प्रकार पाशों में तीन पुर। इस तरह यहाँ पुरुष-तत्त्व में सोलह भुवनों का समूह है।

the twenty-seven beginning with Kāma, the Āgantu (the incidental), and the two made of Gaṇeśa and Vidyeśa — thus three cities in the bonds. So here in the puruṣa tattva there is a group of sixteen worlds.

Word by wordपदार्थ

काम-आदि-सप्तविंशकम् (kāma-ādi-saptaviṃśakam)the twenty-seven beginning with Kāmaकाम आदि सत्ताईसआगन्तु (āgantu)the Āgantu (the incidental)आगन्तु (आगन्तुक)तथा (tathā)andऔरगणेश-विद्येश-मयौ (gaṇeśa-vidyeśa-mayau)the two made of Gaṇeśa and Vidyeśaगणेश और विद्येश रूप दोइति (iti)thusइस प्रकारपाशेषु (pāśeṣu)in the bondsपाशों मेंपुर-त्रयम् (pura-trayam)three citiesतीन पुरइत्थम् (ittham)soइस तरहपुरुषे (puruṣe)in the puruṣa tattvaपुरुष-तत्त्व मेंअत्र (atra)hereयहाँभुवन-षोडशकम् (bhuvana-ṣoḍaśakam)a group of sixteen worldsसोलह भुवनों का समूह

Verse 421

४२१ नियतौ शङ्करदशकं काले शिवदशकमिति पुरद्वितयम् । रागे सुहृष्टभुवनं गुरुशिष्यपुरं च वित्कलायुगले ॥४२१॥

niyatau śaṅkaradaśakaṃ kāle śivadaśakamiti puradvitayam | rāge suhṛṣṭabhuvanaṃ guruśiṣyapuraṃ ca vitkalāyugale ||

· हिन्दी

नियति में दस शंकर, काल में दस शिव — इस प्रकार दो पुर। राग में सुहृष्ट भुवन और गुरु-शिष्यों का पुर। विद्या और कला के जोड़े में

In niyati are the ten Śaṅkaras, in kāla the ten Śivas — thus two cities. In rāga are the Suhṛṣṭa world and the city of teachers and pupils. In the pair vidyā and kalā

Word by wordपदार्थ

नियतौ (niyatau)in niyatiनियति मेंशङ्कर-दशकम् (śaṅkara-daśakam)the ten Śaṅkarasदस शंकरकाले (kāle)in kālaकाल मेंशिव-दशकम् (śiva-daśakam)the ten Śivasदस शिवइति (iti)thusइस प्रकारपुर-द्वितयम् (pura-dvitayam)two citiesदो पुररागे (rāge)in rāgaराग मेंसुहृष्ट-भुवनम् (suhṛṣṭa-bhuvanam)the Suhṛṣṭa worldसुहृष्ट भुवनगुरु-शिष्य-पुरम् (guru-śiṣya-puram)the city of teachers and pupilsगुरु-शिष्यों का पुर (ca)andऔरवित्-कला-युगले (vit-kalā-yugale)in the pair vidyā and kalāविद्या और कला के जोड़े में

Verse 422

४२२ भुवनं भुवनं निशि पुटपुरत्रयं वाक्पुरं प्रमाणपुरम् । इति सप्तविंशतिपुरा विद्या पुरुषादितत्त्वसप्तकयुक् ॥४२२॥

bhuvanaṃ bhuvanaṃ niśi puṭapuratrayaṃ vākpuraṃ pramāṇapuram | iti saptaviṃśatipurā vidyā puruṣāditattvasaptakayuk ||

· हिन्दी

एक-एक भुवन है। रात्रि (माया) में पुटों के तीन पुर, वाक् का पुर और प्रमाणों का पुर हैं। इस प्रकार पुरुष आदि सात तत्त्वों से युक्त विद्या कला सत्ताईस पुरों वाली है।

there is one world each. In the night (māyā) are the three cities of the sheaths (puṭa), the city of Vāk and the city of the pramāṇas. Thus vidyā kalā, holding the seven tattvas from puruṣa onward, has twenty-seven cities.

Word by wordपदार्थ

भुवनम् (bhuvanam)one worldएक भुवनभुवनम् (bhuvanam)one worldएक भुवननिशि (niśi)in the night (māyā)रात्रि (माया) मेंपुट-पुर-त्रयम् (puṭa-pura-trayam)the three cities of the sheaths (puṭa)पुटों के तीन पुरवाक्-पुरम् (vāk-puram)the city of Vākवाक् का पुरप्रमाण-पुरम् (pramāṇa-puram)the city of the pramāṇasप्रमाणों का पुरइति (iti)thusइस प्रकारसप्तविंशति-पुरा (saptaviṃśati-purā)having twenty-seven citiesसत्ताईस पुरों वालीविद्या (vidyā)vidyā kalāविद्या कलापुरुष-आदि-तत्त्व-सप्तक-युक् (puruṣa-ādi-tattva-saptaka-yuk)holding the seven tattvas from puruṣa onwardपुरुष आदि सात तत्त्वों से युक्त

Verse 423

४२३ वामेशरूपसूक्ष्मं शुद्धं विद्याथ शक्तितेजस्विमितिः । सुविशुद्धिशिवौ मोक्ष ध्रुवेषिसंबुद्धसमयसौशिवसंज्ञाः ॥४२३॥

vāmeśarūpasūkṣmaṃ śuddhaṃ vidyātha śaktitejasvimitiḥ | suviśuddhiśivau mokṣa dhruveṣisaṃbuddhasamayasauśivasaṃjñāḥ ||

· हिन्दी

(शान्ता कला:) वामा (और उनकी बहनें), ईश, रूप, सूक्ष्म, शुद्ध, विद्या, फिर शक्ति, और तेजस्वी-प्रधान मिति (माप), सुविशुद्धि और शिव, और मोक्ष, ध्रुव, इषि (इच्छा), संबुद्ध, समय और सौशिव नाम वाले —

(Śāntā kalā:) Vāmā (and her sisters), Īśa, Rūpa, Sūkṣma, Śuddha, Vidyā, then Śakti, and Miti (the measure) ruled by Tejasvin, Suviśuddhi and Śiva, and those named Mokṣa, Dhruva, Iṣi (will), Saṃbuddha, Samaya and Sauśiva —

Word by wordपदार्थ

वाम-ईश-रूप-सूक्ष्मम् (vāma-īśa-rūpa-sūkṣmam)Vāmā (and her sisters), Īśa, Rūpa, Sūkṣmaवामा (और उनकी बहनें), ईश, रूप, सूक्ष्मशुद्धम् (śuddham)Śuddhaशुद्धविद्या (vidyā)Vidyāविद्याअथ (atha)thenफिरशक्ति-तेजस्वि-मितिः (śakti-tejasvi-mitiḥ)Śakti, and Miti (the measure) ruled by Tejasvinशक्ति, और तेजस्वी-प्रधान मिति (माप)सुविशुद्धि-शिवौ (suviśuddhi-śivau)Suviśuddhi and Śivaसुविशुद्धि और शिवमोक्ष-ध्रुव-इषि-संबुद्ध-समय-सौशिव-संज्ञाः (mokṣa-dhruva-iṣi-saṃbuddha-samaya-sauśiva-saṃjñāḥ)those named Mokṣa, Dhruva, Iṣi (will), Saṃbuddha, Samaya and Sauśivaमोक्ष, ध्रुव, इषि (इच्छा), संबुद्ध, समय और सौशिव नाम वाले

Verse 424

४२४ सप्तदशपुरा शान्ता विद्येशसदाशिवपुरत्रितययुक्ता । बिन्द्वर्धेन्दुनिरोध्यः परसौशिवमिन्धिकादिपुरसौषुम्ने ॥४२४॥

saptadaśapurā śāntā vidyeśasadāśivapuratritayayuktā | bindvardhendunirodhyaḥ parasauśivamindhikādipurasauṣumne ||

· हिन्दी

शान्ता इन सत्रह पुरों वाली है, विद्येशों और सदाशिव के तीन पुरों सहित। (शान्त्यतीता:) बिन्दु, अर्धेन्दु और निरोधी, परसौशिव, इन्धिका आदि के पुर और सौषुम्न,

Śāntā has these seventeen cities, together with the three cities of the Vidyeśas and Sadāśiva. (Śāntyatītā:) Bindu, Ardhendu and Nirodhī, Parasauśiva, the cities of Indhikā and the rest, and Sauṣumna,

Word by wordपदार्थ

सप्तदश-पुरा (saptadaśa-purā)having seventeen citiesसत्रह पुरों वालीशान्ता (śāntā)Śāntāशान्ताविद्येश-सदाशिव-पुर-त्रितय-युक्ता (vidyeśa-sadāśiva-pura-tritaya-yuktā)together with the three cities of the Vidyeśas and Sadāśivaविद्येशों और सदाशिव के तीन पुरों सहितबिन्दु-अर्धेन्दु-निरोध्यः (bindu-ardhendu-nirodhyaḥ)Bindu, Ardhendu and Nirodhīबिन्दु, अर्धेन्दु और निरोधीपर-सौशिवम् (para-sauśivam)Parasauśivaपरसौशिवइन्धिका-आदि-पुर-सौषुम्ने (indhikā-ādi-pura-sauṣumne)the cities of Indhikā and the rest, and Sauṣumnaइन्धिका आदि के पुर और सौषुम्न

Verse 425

४२५ परनादो ब्रह्मबिलं सूक्ष्मादियुतोर्ध्वकुण्डली शक्तिः । व्यापिव्योमानन्तानाथानाश्रितपुराणि पञ्च ततः ॥४२५॥

paranādo brahmabilaṃ sūkṣmādiyutordhvakuṇḍalī śaktiḥ | vyāpivyomānantānāthānāśritapurāṇi pañca tataḥ ||

· हिन्दी

परनाद, ब्रह्मबिल, सूक्ष्मा आदि से युक्त शक्ति ऊर्ध्वकुण्डली; फिर व्यापी, व्योम, अनन्त, अनाथ और अनाश्रित के पाँच पुर,

Paranāda, Brahmabila, the Śakti Ūrdhvakuṇḍalī joined with Sūkṣmā and the rest; then the five cities of Vyāpin, Vyoman, Ananta, Anātha and Anāśrita,

Word by wordपदार्थ

पर-नादः (para-nādaḥ)Paranādaपरनादब्रह्म-बिलम् (brahma-bilam)Brahmabilaब्रह्मबिलसूक्ष्मा-आदि-युता (sūkṣmā-ādi-yutā)joined with Sūkṣmā and the restसूक्ष्मा आदि से युक्तऊर्ध्व-कुण्डली (ūrdhva-kuṇḍalī)Ūrdhvakuṇḍalīऊर्ध्वकुण्डलीशक्तिः (śaktiḥ)the Śaktiशक्तिव्यापि-व्योम-अनन्त-अनाथ-अनाश्रित-पुराणि (vyāpi-vyoma-ananta-anātha-anāśrita-purāṇi)the cities of Vyāpin, Vyoman, Ananta, Anātha and Anāśritaव्यापी, व्योम, अनन्त, अनाथ और अनाश्रित के पुरपञ्च (pañca)fiveपाँचततः (tataḥ)thenफिर

Verse 426

४२६ षष्ठं च परममनाश्रितमथ समनाभुवनषोडशी यदि वा । बिन्द्वावरणं परसौशिवं च पञ्चेन्धिकादिभुवनानि ॥४२६॥

ṣaṣṭhaṃ ca paramamanāśritamatha samanābhuvanaṣoḍaśī yadi vā | bindvāvaraṇaṃ parasauśivaṃ ca pañcendhikādibhuvanāni ||

· हिन्दी

और छठा परम अनाश्रित; फिर समना — सोलह भुवनों का समूह। या फिर: बिन्दु का आवरण, परसौशिव, इन्धिका आदि के पाँच भुवन,

and sixth the supreme Anāśrita; then Samanā — a group of sixteen worlds. Or else: the sheath of Bindu, Parasauśiva, the five worlds of Indhikā and the rest,

Word by wordपदार्थ

षष्ठम् (ṣaṣṭham)sixthछठा (ca)andऔरपरमम् (paramam)the supremeपरमअनाश्रितम् (anāśritam)Anāśritaअनाश्रितअथ (atha)thenफिरसमना (samanā)Samanāसमनाभुवन-षोडशी (bhuvana-ṣoḍaśī)a group of sixteen worldsसोलह भुवनों का समूहयदि (yadi)orयावा (vā)elseफिरबिन्दु-आवरणम् (bindu-āvaraṇam)the sheath of Binduबिन्दु का आवरणपर-सौशिवम् (para-sauśivam)Parasauśivaपरसौशिव (ca)andऔरपञ्च (pañca)fiveपाँचइन्धिका-आदि-भुवनानि (indhikā-ādi-bhuvanāni)the worlds of Indhikā and the restइन्धिका आदि के भुवन

Verse 427

४२७ सौषुम्नं ब्रह्मबिलं कुण्डलिनी व्यापिपञ्चकं समना । इति षोडशभुवनेयं तत्त्वयुगं शान्त्यतीता स्यात् ॥४२७॥

sauṣumnaṃ brahmabilaṃ kuṇḍalinī vyāpipañcakaṃ samanā | iti ṣoḍaśabhuvaneyaṃ tattvayugaṃ śāntyatītā syāt ||

· हिन्दी

सौषुम्न, ब्रह्मबिल, कुण्डलिनी, व्यापी आदि पाँच, और समना। इस प्रकार दो तत्त्वों (शक्ति और शिव) वाली यह शान्त्यतीता सोलह भुवनों वाली है।

Sauṣumna, Brahmabila, Kuṇḍalinī, the five beginning with Vyāpin, and Samanā. Thus this Śāntyatītā, covering two tattvas (śakti and śiva), has sixteen worlds.

Word by wordपदार्थ

सौषुम्नम् (sauṣumnam)Sauṣumnaसौषुम्नब्रह्म-बिलम् (brahma-bilam)Brahmabilaब्रह्मबिलकुण्डलिनी (kuṇḍalinī)Kuṇḍalinīकुण्डलिनीव्यापि-पञ्चकम् (vyāpi-pañcakam)the five beginning with Vyāpinव्यापी आदि पाँचसमना (samanā)Samanāसमनाइति (iti)thusइस प्रकारषोडश-भुवना (ṣoḍaśa-bhuvanā)having sixteen worldsसोलह भुवनों वालीइयम् (iyam)thisयहतत्त्व-युगम् (tattva-yugam)covering two tattvasदो तत्त्वों वालीशान्त्यतीता (śāntyatītā)Śāntyatītāशान्त्यतीतास्यात् (syāt)isहै

Verse 428

४२८ श्रीमन्मतङ्गशास्त्रे च क्रमोऽयं पुरपूगगः । कालाग्निर्नरकाः खाब्धियुतं मुख्यतया शतम् ॥४२८॥

śrīmanmataṅgaśāstre ca kramo'yaṃ purapūgagaḥ | kālāgnirnarakāḥ khābdhiyutaṃ mukhyatayā śatam ||

· हिन्दी

और श्रीमान् मतङ्ग-शास्त्र में पुरों के समूहों के विषय में यह क्रम है: कालाग्नि; नरक, मुख्य गिनती से सौ और चालीस अधिक (ख = ०, समुद्र = ४);

And in the venerable Mataṅga scripture this is the order concerning the groups of cities: Kālāgni; the hells, by the main count a hundred plus forty (sky = 0, oceans = 4);

Word by wordपदार्थ

श्रीमत्-मतङ्ग-शास्त्रे (śrīmat-mataṅga-śāstre)in the venerable Mataṅga scriptureश्रीमान् मतङ्ग-शास्त्र में (ca)andऔरक्रमः (kramaḥ)the orderक्रमअयम् (ayam)thisयहपुर-पूग-गः (pura-pūga-gaḥ)concerning the groups of citiesपुरों के समूहों के विषय मेंकालाग्निः (kālāgniḥ)Kālāgniकालाग्निनरकाः (narakāḥ)the hellsनरकख-अब्धि-युतम् (kha-abdhi-yutam)plus forty (sky = 0, oceans = 4)चालीस अधिक (ख = ०, समुद्र = ४)मुख्यतया (mukhyatayā)by the main countमुख्य गिनती सेशतम् (śatam)a hundredसौ

Verse 429

४२९ कूष्माण्डः सप्तपाताली सप्तलोकी महेश्वरः । इत्यण्डमध्यं तद्बाह्ये शतं रुद्रा इति स्थिताः ॥४२९॥

kūṣmāṇḍaḥ saptapātālī saptalokī maheśvaraḥ | ityaṇḍamadhyaṃ tadbāhye śataṃ rudrā iti sthitāḥ ||

· हिन्दी

कूष्माण्ड, सात पाताल, सात लोक, महेश्वर — यह अण्ड का भीतरी भाग है। उसके बाहर सौ रुद्र स्थित हैं।

Kūṣmāṇḍa, the seven pātālas, the seven worlds, Maheśvara — this is the inside of the Egg. Outside it stand the hundred Rudras.

Word by wordपदार्थ

कूष्माण्डः (kūṣmāṇḍaḥ)Kūṣmāṇḍaकूष्माण्डसप्त-पाताली (sapta-pātālī)the seven pātālasसात पातालसप्त-लोकी (sapta-lokī)the seven worldsसात लोकमहेश्वरः (maheśvaraḥ)Maheśvaraमहेश्वरइति (iti)thisयहअण्ड-मध्यम् (aṇḍa-madhyam)the inside of the Eggअण्ड का भीतरी भागतद्-बाह्ये (tad-bāhye)outside itउसके बाहरशतम् (śatam)a hundredसौरुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रइति (iti)thusइस प्रकारस्थिताः (sthitāḥ)standस्थित हैं

Verse 430

४३० स्थानानां द्विशती भूमिः सप्तपञ्चाशता युता । पञ्चाष्टकस्य मध्याद्द्वात्रिंशद्भूतचतुष्टये ॥४३०॥

sthānānāṃ dviśatī bhūmiḥ saptapañcāśatā yutā | pañcāṣṭakasya madhyāddvātriṃśadbhūtacatuṣṭaye ||

· हिन्दी

इस तरह भूमि (निवृत्ति) दो सौ सत्तावन स्थानों से युक्त है। पाँच अष्टकों (चालीस) में से बत्तीस चार भूतों (जल, अग्नि, वायु, आकाश) में हैं,

So the earth (nivṛtti) has two hundred and fifty-seven places. Out of the five eights (forty), thirty-two are in the four elements (water, fire, wind, sky),

Word by wordपदार्थ

स्थानानाम् (sthānānām)of placesस्थानों कीद्विशती (dviśatī)two hundredदो सौभूमिः (bhūmiḥ)the earth (nivṛtti)भूमि (निवृत्ति)सप्तपञ्चाशता (saptapañcāśatā)with fifty-sevenसत्तावन सेयुता (yutā)joinedयुक्तपञ्च-अष्टकस्य (pañca-aṣṭakasya)of the five eights (forty)पाँच अष्टकों (चालीस) में सेमध्यात् (madhyāt)out ofमें सेद्वात्रिंशत् (dvātriṃśat)thirty-twoबत्तीसभूत-चतुष्टये (bhūta-catuṣṭaye)in the four elementsचार भूतों में

Verse 431

४३१ तन्मात्रेषु च पञ्च स्युर्विश्वेदेवास्ततोऽष्टकम् । पञ्चमं सेन्द्रिये गर्वे बुद्धौ देवाष्टकं गुणे ॥४३१॥

tanmātreṣu ca pañca syurviśvedevāstato'ṣṭakam | pañcamaṃ sendriye garve buddhau devāṣṭakaṃ guṇe ||

· हिन्दी

और पाँच तन्मात्रों में हैं। फिर विश्वेदेवों का एक अष्टक; पाँचवाँ अष्टक इन्द्रियों सहित अहंकार में है; बुद्धि में देव-अष्टक; गुण में

and five are in the tanmātras. Then the Viśvedevas form an eight; the fifth eight is in the ego together with the senses; in buddhi are the eight gods; in guṇa

Word by wordपदार्थ

तन्मात्रेषु (tanmātreṣu)in the tanmātrasतन्मात्रों में (ca)andऔरपञ्च (pañca)fiveपाँचस्युः (syuḥ)areहैंविश्वेदेवाः (viśvedevāḥ)the Viśvedevasविश्वेदेवततः (tataḥ)thenफिरअष्टकम् (aṣṭakam)an eightएक अष्टकपञ्चमम् (pañcamam)the fifth (eight)पाँचवाँ (अष्टक)स-इन्द्रिये (sa-indriye)together with the sensesइन्द्रियों सहितगर्वे (garve)in the egoअहंकार मेंबुद्धौ (buddhau)in buddhiबुद्धि मेंदेव-अष्टकम् (deva-aṣṭakam)the eight godsदेव-अष्टकगुणे (guṇe)in guṇaगुण में

Verse 432

४३२ योगाष्टकं क्रोधसंज्ञं मूले काले सनैयते । पतद्रुगाद्याश्चाङ्गुष्ठमात्राद्या रागतत्त्वगाः ॥४३२॥

yogāṣṭakaṃ krodhasaṃjñaṃ mūle kāle sanaiyate | patadrugādyāścāṅguṣṭhamātrādyā rāgatattvagāḥ ||

· हिन्दी

योग-अष्टक; मूल (प्रकृति) में क्रोध नाम वाला; नियति सहित काल में पतद्रुग आदि; और अङ्गुष्ठमात्र आदि राग-तत्त्व में हैं।

the Yoga eight; the one called Krodha in the root (prakṛti); in kāla together with niyati, Patadruga and the rest; and Aṅguṣṭhamātra and the rest are in the rāga tattva.

Word by wordपदार्थ

योग-अष्टकम् (yoga-aṣṭakam)the Yoga eightयोग-अष्टकक्रोध-संज्ञम् (krodha-saṃjñam)the one called Krodhaक्रोध नाम वालामूले (mūle)in the root (prakṛti)मूल (प्रकृति) मेंकाले (kāle)in kālaकाल मेंस-नैयते (sa-naiyate)together with niyatiनियति सहितपतद्रुग-आद्याः (patadruga-ādyāḥ)Patadruga and the restपतद्रुग आदि (ca)andऔरअङ्गुष्ठमात्र-आद्याः (aṅguṣṭhamātra-ādyāḥ)Aṅguṣṭhamātra and the restअङ्गुष्ठमात्र आदिराग-तत्त्व-गाः (rāga-tattva-gāḥ)are in the rāga tattvaराग-तत्त्व में हैं

Verse 433

४३३ द्वादशैकशिवाद्याः स्युर्विद्यायां कलने दश । वामाद्यास्त्रिशती सेयं त्रिपर्वण्यब्धिरस्ययुक् ॥४३३॥

dvādaśaikaśivādyāḥ syurvidyāyāṃ kalane daśa | vāmādyāstriśatī seyaṃ triparvaṇyabdhirasyayuk ||

· हिन्दी

विद्या में एकशिव आदि बारह हैं; कला में दस। यह वाम आदि तीन सौ चौंसठ (समुद्र = ४, रस = ६) हैं, जो तीन पर्वों में फैले हैं।

In vidyā are twelve, Ekaśiva and the rest; in kalā, ten. This is the three hundred and sixty-four (oceans = 4, tastes = 6) beginning with Vāma, spread over the three sections.

Word by wordपदार्थ

द्वादश (dvādaśa)twelveबारहएकशिव-आद्याः (ekaśiva-ādyāḥ)Ekaśiva and the restएकशिव आदिस्युः (syuḥ)areहैंविद्यायाम् (vidyāyām)in vidyāविद्या मेंकलने (kalane)in kalāकला मेंदश (daśa)tenदसवाम-आद्याः (vāma-ādyāḥ)Vāma and the restवाम आदित्रिशती (triśatī)three hundredतीन सौसा (sā)thatवहइयम् (iyam)thisयहत्रि-पर्वणि (tri-parvaṇi)in the three sectionsतीन पर्वों मेंअब्धि-रस-युक् (abdhi-rasa-yuk)plus sixty-four (oceans = 4, tastes = 6)चौंसठ अधिक (समुद्र = ४, रस = ६)

Verse 434

४३४ शैवाः केचिदिहानन्ताः श्रैकण्ठा इति संग्रहः । यत्र यदा परभोगान् बुभुक्षते तत्र योजनं कार्यम् ॥४३४॥

śaivāḥ kecidihānantāḥ śraikaṇṭhā iti saṃgrahaḥ | yatra yadā parabhogān bubhukṣate tatra yojanaṃ kāryam ||

· हिन्दी

यहाँ इन भुवनों में कुछ शिव के हैं, कुछ श्रीकण्ठ के, और वे अनन्त हैं — यह सार है। जहाँ और जब शिष्य किसी लोक के ऊँचे भोगों को भोगना चाहे, वहाँ योजन (जोड़ना) करना चाहिए;

Some of these worlds here belong to Śiva, some to Śrīkaṇṭha, and they are countless — this is the summary. Wherever and whenever a disciple wishes to enjoy the higher enjoyments of a world, there the joining (yojana) should be done;

Word by wordपदार्थ

शैवाः (śaivāḥ)Śaivas (belonging to Śiva)शैव (शिव के)केचित् (kecit)someकुछइह (iha)hereयहाँअनन्ताः (anantāḥ)countlessअनन्तश्रैकण्ठाः (śraikaṇṭhāḥ)belonging to Śrīkaṇṭhaश्रीकण्ठ केइति (iti)thisयहसंग्रहः (saṃgrahaḥ)the summaryसारयत्र (yatra)whereverजहाँयदा (yadā)wheneverजबपर-भोगान् (para-bhogān)higher enjoymentsऊँचे भोगों कोबुभुक्षते (bubhukṣate)one wishes to enjoyभोगना चाहेतत्र (tatra)thereवहाँयोजनम् (yojanam)the joiningयोजन (जोड़ना)कार्यम् (kāryam)should be doneकरना चाहिए

Verse 435

४३५ शोधनमथ तद्धानौ शेषं त्वन्तर्गतं कार्यम् । इत्यागमं प्रथयितुं दर्शितमेतद्विकल्पितं तेन ॥४३५॥

śodhanamatha taddhānau śeṣaṃ tvantargataṃ kāryam | ityāgamaṃ prathayituṃ darśitametadvikalpitaṃ tena ||

· हिन्दी

और उस इच्छा के छूटने पर शोधन। पर शेष को मुख्य में समाया हुआ मानना चाहिए। आगम को फैलाने के लिए उन गुरु के द्वारा विकल्पों की यह विविधता दिखाई गई है।

and purification when that desire is given up. But the rest should be treated as included within the chief ones. This variety of options has been shown by him, the teacher, to make the scripture widely known.

Word by wordपदार्थ

शोधनम् (śodhanam)purificationशोधनअथ (atha)andऔरतद्-हानौ (tad-hānau)when that desire is given upउस इच्छा के छूटने परशेषम् (śeṣam)the restशेषतु (tu)butपरअन्तर्गतम् (antargatam)included within (the chief ones)(मुख्य में) समाया हुआकार्यम् (kāryam)should be treatedमानना चाहिएइति (iti)thusइस प्रकारआगमम् (āgamam)the scriptureआगम कोप्रथयितुम् (prathayitum)to make widely knownफैलाने के लिएदर्शितम् (darśitam)has been shownदिखाया गया हैएतत् (etat)thisयहविकल्पितम् (vikalpitam)variety of optionsविकल्पों की विविधतातेन (tena)by him (the teacher)उन (गुरु) के द्वारा

Verse 436

४३६ अन्येऽपि बहुविकल्पाः स्वधियाचार्यैः समभ्यूह्याः । श्रीपूर्वशासने पुनरष्टादशाधिकं शतं कथितम् ॥४३६॥

anye'pi bahuvikalpāḥ svadhiyācāryaiḥ samabhyūhyāḥ | śrīpūrvaśāsane punaraṣṭādaśādhikaṃ śataṃ kathitam ||

· हिन्दी

दूसरे बहुत से विकल्प भी आचार्यों को अपनी बुद्धि से सोच निकालने चाहिए। श्रीपूर्वशास्त्र में फिर एक सौ अठारह भुवन कहे गए हैं;

Many other alternatives also should be worked out by teachers with their own intelligence. In the Pūrvaśāstra, again, a hundred and eighteen worlds are stated;

Word by wordपदार्थ

अन्ये (anye)otherदूसरेअपि (api)alsoभीबहु-विकल्पाः (bahu-vikalpāḥ)many alternativesबहुत से विकल्पस्व-धिया (sva-dhiyā)with their own intelligenceअपनी बुद्धि सेआचार्यैः (ācāryaiḥ)by teachersआचार्यों कोसमभ्यूह्याः (samabhyūhyāḥ)should be worked outसोच निकालने चाहिएश्रीपूर्वशासने (śrīpūrvaśāsane)in the Pūrvaśāstraश्रीपूर्वशास्त्र मेंपुनः (punaḥ)againफिरअष्टादश-अधिकम् (aṣṭādaśa-adhikam)plus eighteenअठारह अधिकशतम् (śatam)a hundredसौकथितम् (kathitam)is statedकहा गया है

Verse 437

४३७ तदिह प्रधानमधिकं संक्षेपेणोच्यते शोध्यम् । कालाग्निः कूष्माण्डो नरकेशो हाटकोऽथ भूतलपः ॥४३७॥

tadiha pradhānamadhikaṃ saṃkṣepeṇocyate śodhyam | kālāgniḥ kūṣmāṇḍo narakeśo hāṭako'tha bhūtalapaḥ ||

· हिन्दी

वही यहाँ प्रधान और अधिक महत्त्व का शोधन-योग्य है, और संक्षेप में कहा जाता है। कालाग्नि, कूष्माण्ड, नरकेश, हाटक, फिर भूतल का पालक,

that is the chief and more important thing to be purified here, and it is stated in brief. Kālāgni, Kūṣmāṇḍa, Narakeśa, Hāṭaka, then the protector of the earth's surface,

Word by wordपदार्थ

तत् (tat)thatवहइह (iha)hereयहाँप्रधानम् (pradhānam)the chiefप्रधानअधिकम् (adhikam)more importantअधिक महत्त्व कासंक्षेपेण (saṃkṣepeṇa)in briefसंक्षेप मेंउच्यते (ucyate)is statedकहा जाता हैशोध्यम् (śodhyam)what is to be purifiedशोधन-योग्यकालाग्निः (kālāgniḥ)Kālāgniकालाग्निकूष्माण्डः (kūṣmāṇḍaḥ)Kūṣmāṇḍaकूष्माण्डनरकेशः (narakeśaḥ)Narakeśaनरकेशहाटकः (hāṭakaḥ)Hāṭakaहाटकअथ (atha)thenफिरभूतल-पः (bhūtala-paḥ)the protector of the earth's surfaceभूतल का पालक

Verse 438

४३८ ब्रह्मा मुनिलोकेशो रुद्राः पञ्चान्तरालस्थाः । अधरेऽनन्तः प्राच्याः कपालिवह्न्यन्तनिरृतिबलाख्याः ॥४३८॥

brahmā munilokeśo rudrāḥ pañcāntarālasthāḥ | adhare'nantaḥ prācyāḥ kapālivahnyantanirṛtibalākhyāḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा, और सप्तर्षि-लोक के स्वामी (विष्णु) — ये रुद्र अण्ड के भीतर के भाग में पाँच स्थित हैं। नीचे अनन्त; फिर पूर्व से शुरू करके कपाली, वह्नि, अन्त (यम), निरृति और बल (वरुण) नाम वाले,

Brahmā, and the lord of the world of the seven sages (Viṣṇu) — these Rudras stand five in the interior of the Egg. Below is Ananta; then, starting from the east, those named Kapālin, Vahni, Anta (Yama), Nirṛti and Bala (Varuṇa),

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्मामुनि-लोक-ईशः (muni-loka-īśaḥ)the lord of the world of the seven sages (Viṣṇu)सप्तर्षि-लोक के स्वामी (विष्णु)रुद्राः (rudrāḥ)Rudrasरुद्रपञ्च (pañca)fiveपाँचअन्तराल-स्थाः (antarāla-sthāḥ)standing in the interiorभीतर के भाग में स्थितअधरे (adhare)belowनीचेअनन्तः (anantaḥ)Anantaअनन्तप्राच्याः (prācyāḥ)starting from the eastपूर्व से शुरू करकेकपालि-वह्नि-अन्त-निरृति-बल-आख्याः (kapāli-vahni-anta-nirṛti-bala-ākhyāḥ)those named Kapālin, Vahni, Anta (Yama), Nirṛti and Bala (Varuṇa)कपाली, वह्नि, अन्त (यम), निरृति और बल (वरुण) नाम वाले

Verse 439

४३९ लघुनिधिपतिविद्याधिपशम्भूर्ध्वान्तं सवीरभद्रपति । एकादशभिर्बाह्ये ब्रह्माण्डं पञ्चभिस्तथान्तरिकैः ॥४३९॥

laghunidhipatividyādhipaśambhūrdhvāntaṃ savīrabhadrapati | ekādaśabhirbāhye brahmāṇḍaṃ pañcabhistathāntarikaiḥ ||

· हिन्दी

लघु (वायु), निधिपति (कुबेर), विद्याधिप (ईशान) और शम्भु, ऊपर वाले तक, स्वामी वीरभद्र सहित। इन ग्यारह बाहरी और पाँच भीतरी से ब्रह्माण्ड

Laghu (Vāyu), Nidhipati (Kubera), Vidyādhipa (Īśāna) and Śambhu, ending with the one above, together with the lord Vīrabhadra. With these eleven outside and the five inner ones, the Egg of Brahmā

Word by wordपदार्थ

लघु-निधिपति-विद्याधिप-शम्भु-ऊर्ध्व-अन्तम् (laghu-nidhipati-vidyādhipa-śambhu-ūrdhva-antam)Laghu (Vāyu), Nidhipati (Kubera), Vidyādhipa (Īśāna) and Śambhu, ending with the one aboveलघु (वायु), निधिपति (कुबेर), विद्याधिप (ईशान) और शम्भु, ऊपर वाले तकस-वीरभद्र-पति (sa-vīrabhadra-pati)together with the lord Vīrabhadraस्वामी वीरभद्र सहितएकादशभिः (ekādaśabhiḥ)with elevenग्यारह सेबाह्ये (bāhye)outsideबाहरब्रह्माण्डम् (brahmāṇḍam)the Egg of Brahmāब्रह्माण्डपञ्चभिः (pañcabhiḥ)with fiveपाँच सेतथा (tathā)andऔरआन्तरिकैः (āntarikaiḥ)inner onesभीतरी

Verse 440

४४० इति षोडशपुरमेतन्निवृत्तिकलयेह कलनीयम् । लकुलीशभारभूती दिण्ड्याषाढी च पुष्करनिमेषौ ॥४४०॥

iti ṣoḍaśapurametannivṛttikalayeha kalanīyam | lakulīśabhārabhūtī diṇḍyāṣāḍhī ca puṣkaranimeṣau ||

· हिन्दी

सोलह पुरों वाला यह समूह है, जिसे यहाँ निवृत्ति कला के साथ गिनना चाहिए। लकुलीश और भारभूति, दिण्डि और आषाढि, पुष्कर और निमेष,

is this group of sixteen cities, to be reckoned here with the nivṛtti kalā. Lakulīśa and Bhārabhūti, Diṇḍi and Āṣāḍhi, Puṣkara and Nimeṣa,

Word by wordपदार्थ

इति (iti)thusइस प्रकारषोडश-पुरम् (ṣoḍaśa-puram)having sixteen citiesसोलह पुरों वालाएतत् (etat)thisयहनिवृत्ति-कलया (nivṛtti-kalayā)with the nivṛtti kalāनिवृत्ति कला के साथइह (iha)hereयहाँकलनीयम् (kalanīyam)is to be reckonedगिनना चाहिएलकुलीश-भारभूती (lakulīśa-bhārabhūtī)Lakulīśa and Bhārabhūtiलकुलीश और भारभूतिदिण्डि-आषाढी (diṇḍi-āṣāḍhī)Diṇḍi and Āṣāḍhiदिण्डि और आषाढि (ca)andऔरपुष्कर-निमेषौ (puṣkara-nimeṣau)Puṣkara and Nimeṣaपुष्कर और निमेष

Verse 441

४४१ प्रभाससुरेशाविति सलिले प्रत्यात्मकं सपरिवारे । भैरवकेदारमहाकाला मध्याम्रजल्पाख्याः ॥४४१॥

prabhāsasureśāviti salile pratyātmakaṃ saparivāre | bhairavakedāramahākālā madhyāmrajalpākhyāḥ ||

· हिन्दी

प्रभास और सुरेश — यह जल में प्रत्यात्मक समूह है, परिवार सहित। भैरव, केदार, महाकाल, मध्य, आम्र और जल्प नाम वाले,

Prabhāsa and Sureśa — this is the Pratyātmaka group in water, with its retinue. Bhairava, Kedāra, Mahākāla, those named Madhya, Āmra and Jalpa,

Word by wordपदार्थ

प्रभास-सुरेशौ (prabhāsa-sureśau)Prabhāsa and Sureśaप्रभास और सुरेशइति (iti)thisयहसलिले (salile)in waterजल मेंप्रत्यात्मकम् (pratyātmakam)the Pratyātmaka groupप्रत्यात्मक समूहस-परिवारे (sa-parivāre)with its retinueपरिवार सहितभैरव-केदार-महाकालाः (bhairava-kedāra-mahākālāḥ)Bhairava, Kedāra, Mahākālaभैरव, केदार, महाकालमध्य-आम्र-जल्प-आख्याः (madhya-āmra-jalpa-ākhyāḥ)those named Madhya, Āmra and Jalpaमध्य, आम्र और जल्प नाम वाले

Verse 442

४४२ श्रीशैलहरिश्चन्द्राविति गुह्याष्टकमिदं महसि । भीमेन्द्राट्टहासविमलकनखलनाखलकुरुस्थितिगयाख्याः ॥४४२॥

śrīśailahariścandrāviti guhyāṣṭakamidaṃ mahasi | bhīmendrāṭṭahāsavimalakanakhalanākhalakurusthitigayākhyāḥ ||

· हिन्दी

श्रीशैल और हरिश्चन्द्र — यह गुह्य अष्टक है, अग्नि में। भीम, इन्द्र, अट्टहास, विमल, कनखल, नाखल, कुरुस्थिति (कुरुक्षेत्र) और गया नाम वाले —

Śrīśaila and Hariścandra — this is the Guhya eight, in fire. Those named Bhīma, Indra, Aṭṭahāsa, Vimala, Kanakhala, Nākhala, Kurusthiti (Kurukṣetra) and Gayā —

Word by wordपदार्थ

श्रीशैल-हरिश्चन्द्रौ (śrīśaila-hariścandrau)Śrīśaila and Hariścandraश्रीशैल और हरिश्चन्द्रइति (iti)thisयहगुह्य-अष्टकम् (guhya-aṣṭakam)the Guhya eightगुह्य अष्टकइदम् (idam)thisयहमहसि (mahasi)in fireअग्नि मेंभीम-इन्द्र-अट्टहास-विमल-कनखल-नाखल-कुरुस्थिति-गया-आख्याः (bhīma-indra-aṭṭahāsa-vimala-kanakhala-nākhala-kurusthiti-gayā-ākhyāḥ)those named Bhīma, Indra, Aṭṭahāsa, Vimala, Kanakhala, Nākhala, Kurusthiti (Kurukṣetra) and Gayāभीम, इन्द्र, अट्टहास, विमल, कनखल, नाखल, कुरुस्थिति (कुरुक्षेत्र) और गया नाम वाले

Verse 443

४४३ अतिगुह्याष्टकमेतन्मरुति च सतन्मात्रके च साक्षे च । स्थाणुसुवर्णाख्यौ किल भद्रो गोकर्णको महालयकः ॥४४३॥

atiguhyāṣṭakametanmaruti ca satanmātrake ca sākṣe ca | sthāṇusuvarṇākhyau kila bhadro gokarṇako mahālayakaḥ ||

· हिन्दी

यह अतिगुह्य अष्टक है, वायु में, तन्मात्रों और इन्द्रियों सहित भी। स्थाणु और सुवर्ण नाम के दो, फिर निश्चय ही भद्र, गोकर्ण, महालय,

this is the Atiguhya eight, in wind, together with the tanmātras and the senses too. The two named Sthāṇu and Suvarṇa, then indeed Bhadra, Gokarṇa, Mahālaya,

Word by wordपदार्थ

अतिगुह्य-अष्टकम् (atiguhya-aṣṭakam)the Atiguhya eightअतिगुह्य अष्टकएतत् (etat)thisयहमरुति (maruti)in windवायु में (ca)andऔरस-तन्मात्रके (sa-tanmātrake)together with the tanmātrasतन्मात्रों सहित (ca)andऔरस-अक्षे (sa-akṣe)with the sensesइन्द्रियों सहित (ca)tooभीस्थाणु-सुवर्ण-आख्यौ (sthāṇu-suvarṇa-ākhyau)the two named Sthāṇu and Suvarṇaस्थाणु और सुवर्ण नाम के दोकिल (kila)indeedनिश्चय हीभद्रः (bhadraḥ)Bhadraभद्रगोकर्णकः (gokarṇakaḥ)Gokarṇaगोकर्णमहालयकः (mahālayakaḥ)Mahālayaमहालय

Verse 444

४४४ अविमुक्तरुद्रकोटी वस्त्रापद इत्यदः पवित्रं खे । स्थूलस्थूलेशशङ्कुश्रुतिकालञ्जराश्च मण्डलभृत् ॥४४४॥

avimuktarudrakoṭī vastrāpada ityadaḥ pavitraṃ khe | sthūlasthūleśaśaṅkuśrutikālañjarāśca maṇḍalabhṛt ||

· हिन्दी

अविमुक्त और रुद्रकोटि, वस्त्रापद — वह पवित्र अष्टक है, आकाश में। स्थूल, स्थूलेश, शङ्कु, श्रुति और कालञ्जर, और मण्डलभृत् (मण्डल को धारण करने वाला),

Avimukta and Rudrakoṭi, Vastrāpada — that is the Pavitra eight, in sky. Sthūla, Sthūleśa, Śaṅku, Śruti and Kālañjara, and Maṇḍalabhṛt (the bearer of the circle),

Word by wordपदार्थ

अविमुक्त-रुद्रकोटी (avimukta-rudrakoṭī)Avimukta and Rudrakoṭiअविमुक्त और रुद्रकोटिवस्त्रापदः (vastrāpadaḥ)Vastrāpadaवस्त्रापदइति (iti)thusइस प्रकारअदः (adaḥ)thatवहपवित्रम् (pavitram)the Pavitra eightपवित्र अष्टकखे (khe)in skyआकाश मेंस्थूल-स्थूलेश-शङ्कु-श्रुति-कालञ्जराः (sthūla-sthūleśa-śaṅku-śruti-kālañjarāḥ)Sthūla, Sthūleśa, Śaṅku, Śruti and Kālañjaraस्थूल, स्थूलेश, शङ्कु, श्रुति और कालञ्जर (ca)andऔरमण्डल-भृत् (maṇḍala-bhṛt)Maṇḍalabhṛt (the bearer of the circle)मण्डलभृत् (मण्डल को धारण करने वाला)

Verse 445

४४५ माकोटाण्डद्वितयच्छगलाण्डा अष्टकं ह्यहङ्कारे । अन्येऽहङ्कारान्तस्तन्मात्राणीन्द्रियाणि चाप्याहुः ॥४४५॥

mākoṭāṇḍadvitayacchagalāṇḍā aṣṭakaṃ hyahaṅkāre | anye'haṅkārāntastanmātrāṇīndriyāṇi cāpyāhuḥ ||

· हिन्दी

माकोट और छगलाण्ड तक के दो अण्ड — यह निश्चय ही अहंकार में अष्टक है। दूसरे कहते हैं कि तन्मात्र और इन्द्रियाँ भी अहंकार के भीतर आते हैं।

Mākoṭa and the two Aṇḍas ending with Chagalāṇḍa — this indeed is the eight in the ego. Others say that the tanmātras and the senses also fall within the ego.

Word by wordपदार्थ

माकोट-अण्ड-द्वितय-छगलाण्डाः (mākoṭa-aṇḍa-dvitaya-chagalāṇḍāḥ)Mākoṭa and the two Aṇḍas ending with Chagalāṇḍaमाकोट और छगलाण्ड तक के दो अण्डअष्टकम् (aṣṭakam)the eightअष्टकहि (hi)indeedनिश्चय हीअहङ्कारे (ahaṅkāre)in the egoअहंकार मेंअन्ये (anye)othersदूसरेअहङ्कार-अन्तः (ahaṅkāra-antaḥ)within the egoअहंकार के भीतरतन्मात्राणि (tanmātrāṇi)the tanmātrasतन्मात्रइन्द्रियाणि (indriyāṇi)the sensesइन्द्रियाँ (ca)andऔरअपि (api)alsoभीआहुः (āhuḥ)sayकहते हैं

Verse 446

४४६ धियि योन्यष्टकमुक्तं प्रकृतौ योगाष्टकं किलाकृतप्रभृति । इति सप्ताष्टकभुवना प्रतिष्ठितिः सलिलतो हि मूलान्ता ॥४४६॥

dhiyi yonyaṣṭakamuktaṃ prakṛtau yogāṣṭakaṃ kilākṛtaprabhṛti | iti saptāṣṭakabhuvanā pratiṣṭhitiḥ salilato hi mūlāntā ||

· हिन्दी

बुद्धि में योनि-अष्टक कहा गया है; प्रकृति में योग-अष्टक, अकृत आदि। इस प्रकार जल से मूल (प्रकृति) तक प्रतिष्ठा सात अष्टक भुवनों वाली है।

In buddhi the Yoni eight is taught; in prakṛti, the Yoga eight, Akṛta and the rest. Thus pratiṣṭhā, from water up to the root (prakṛti), has seven eights of worlds.

Word by wordपदार्थ

धियि (dhiyi)in buddhiबुद्धि मेंयोनि-अष्टकम् (yoni-aṣṭakam)the Yoni eightयोनि-अष्टकउक्तम् (uktam)is taughtकहा गया हैप्रकृतौ (prakṛtau)in prakṛtiप्रकृति मेंयोग-अष्टकम् (yoga-aṣṭakam)the Yoga eightयोग-अष्टककिल (kila)indeedनिश्चय हीअकृत-प्रभृति (akṛta-prabhṛti)Akṛta and the restअकृत आदिइति (iti)thusइस प्रकारसप्त-अष्टक-भुवना (sapta-aṣṭaka-bhuvanā)having seven eights of worldsसात अष्टक भुवनों वालीप्रतिष्ठितिः (pratiṣṭhitiḥ)pratiṣṭhāप्रतिष्ठासलिलतः (salilataḥ)from waterजल सेहि (hi)indeedहीमूल-अन्ता (mūla-antā)ending with the root (prakṛti)मूल (प्रकृति) तक

Verse 447

४४७ नरि वामो भीमोग्रौ भवेशवीराः प्रचण्डगौरीशौ । अजसानन्तैकशिवौ विद्यायां क्रोधचण्डयुग्मं स्यात् ॥४४७॥

nari vāmo bhīmograu bhaveśavīrāḥ pracaṇḍagaurīśau | ajasānantaikaśivau vidyāyāṃ krodhacaṇḍayugmaṃ syāt ||

· हिन्दी

पुरुष (जिसमें यहाँ राग भी है) में वाम, भीम और उग्र, भव, ईश और वीर, प्रचण्ड और गौरीश, अज, और अनन्त सहित एकशिव हैं। विद्या में क्रोध और चण्ड का जोड़ा है,

In puruṣa (which here includes rāga) are Vāma, Bhīma and Ugra, Bhava, Īśa and Vīra, Pracaṇḍa and Gaurīśa, Aja, and Ekaśiva together with Ananta. In vidyā is the pair Krodha and Caṇḍa,

Word by wordपदार्थ

नरि (nari)in puruṣa (with rāga)पुरुष (राग सहित) मेंवामः (vāmaḥ)Vāmaवामभीम-उग्रौ (bhīma-ugrau)Bhīma and Ugraभीम और उग्रभव-ईश-वीराः (bhava-īśa-vīrāḥ)Bhava, Īśa and Vīraभव, ईश और वीरप्रचण्ड-गौरीशौ (pracaṇḍa-gaurīśau)Pracaṇḍa and Gaurīśaप्रचण्ड और गौरीशअज-स-अनन्त-एकशिवौ (aja-sa-ananta-ekaśivau)Aja, and Ekaśiva together with Anantaअज, और अनन्त सहित एकशिवविद्यायाम् (vidyāyām)in vidyāविद्या मेंक्रोध-चण्ड-युग्मम् (krodha-caṇḍa-yugmam)the pair Krodha and Caṇḍaक्रोध और चण्ड का जोड़ास्यात् (syāt)isहै

Verse 448

४४८ संवर्तो ज्योतिरथो कलानियत्यां च सूरपञ्चान्तौ । वीरशिखीशश्रीकण्ठसंज्ञमेतत्त्रयं च काले स्यात् ॥४४८॥

saṃvarto jyotiratho kalāniyatyāṃ ca sūrapañcāntau | vīraśikhīśaśrīkaṇṭhasaṃjñametattrayaṃ ca kāle syāt ||

· हिन्दी

संवर्त और ज्योतिरथ। कला और नियति में सूर और पञ्चान्त हैं। और काल में वीर, शिखीश और श्रीकण्ठ नाम के ये तीन हैं।

Saṃvarta and Jyotiratha. In kalā and niyati are Sūra and Pañcānta. And in kāla are these three, called Vīra, Śikhīśa and Śrīkaṇṭha.

Word by wordपदार्थ

संवर्तः (saṃvartaḥ)Saṃvartaसंवर्तज्योतिरथः (jyotirathaḥ)Jyotirathaज्योतिरथकला-नियत्याम् (kalā-niyatyām)in kalā and niyatiकला और नियति में (ca)andऔरसूर-पञ्चान्तौ (sūra-pañcāntau)Sūra and Pañcāntaसूर और पञ्चान्तवीर-शिखीश-श्रीकण्ठ-संज्ञम् (vīra-śikhīśa-śrīkaṇṭha-saṃjñam)called Vīra, Śikhīśa and Śrīkaṇṭhaवीर, शिखीश और श्रीकण्ठ नाम केएतत् (etat)thisयहत्रयम् (trayam)threeतीन (ca)andऔरकाले (kāle)in kālaकाल मेंस्यात् (syāt)isहै

Verse 449

४४९ समहातेजा वामो भवोद्भवश्चैकपिङ्गलेशानौ । भुवनेशपुरःसरकावङ्गुष्ठ इमे निशि स्थिता ह्यष्टौ ॥४४९॥

samahātejā vāmo bhavodbhavaścaikapiṅgaleśānau | bhuvaneśapuraḥsarakāvaṅguṣṭha ime niśi sthitā hyaṣṭau ||

· हिन्दी

महातेजा सहित वाम, भव और उद्भव, और एकपिङ्गल और ईशान — भुवनेश जिनके आगे है, वे दो — और अङ्गुष्ठ: ये आठ ही रात्रि (माया) में स्थित हैं।

Vāma together with Mahātejas, Bhava and Udbhava, and Ekapiṅgala and Īśāna — the two headed by Bhuvaneśa — and Aṅguṣṭha: these eight indeed stand in the night (māyā).

Word by wordपदार्थ

स-महातेजाः (sa-mahātejāḥ)together with Mahātejasमहातेजा सहितवामः (vāmaḥ)Vāmaवामभव-उद्भवः (bhava-udbhavaḥ)Bhava and Udbhavaभव और उद्भव (ca)andऔरएकपिङ्गल-ईशानौ (ekapiṅgala-īśānau)Ekapiṅgala and Īśānaएकपिङ्गल और ईशानभुवनेश-पुरःसरकौ (bhuvaneśa-puraḥsarakau)the two headed by Bhuvaneśaभुवनेश जिनके आगे है, वे दोअङ्गुष्ठः (aṅguṣṭhaḥ)Aṅguṣṭhaअङ्गुष्ठइमे (ime)theseयेनिशि (niśi)in the night (māyā)रात्रि (माया) मेंस्थिताः (sthitāḥ)standस्थित हैंहि (hi)indeedहीअष्टौ (aṣṭau)eightआठ

Verse 450

४५० अष्टाविंशतिभुवना विद्या पुरुषान्निशान्तमियम् । हालाहलरुद्रक्रुदम्बिकाघोरिकाः सवामाः स्युः ॥४५०॥

aṣṭāviṃśatibhuvanā vidyā puruṣānniśāntamiyam | hālāhalarudrakrudambikāghorikāḥ savāmāḥ syuḥ ||

· हिन्दी

पुरुष से रात्रि (माया) तक यह विद्या कला अट्ठाईस भुवनों वाली है। (शान्ता:) हालाहल, रुद्र, क्रोध, अम्बिका और घोरिका वाम सहित

This vidyā kalā, from puruṣa up to the night (māyā), has twenty-eight worlds. (Śāntā:) Hālāhala, Rudra, Krodha, Ambikā and Ghorikā together with Vāma are

Word by wordपदार्थ

अष्टाविंशति-भुवना (aṣṭāviṃśati-bhuvanā)having twenty-eight worldsअट्ठाईस भुवनों वालीविद्या (vidyā)vidyā kalāविद्या कलापुरुषात् (puruṣāt)from puruṣaपुरुष सेनिशा-अन्तम् (niśā-antam)up to the night (māyā)रात्रि (माया) तकइयम् (iyam)thisयहहालाहल-रुद्र-क्रुत्-अम्बिका-घोरिकाः (hālāhala-rudra-krut-ambikā-ghorikāḥ)Hālāhala, Rudra, Krodha, Ambikā and Ghorikāहालाहल, रुद्र, क्रोध, अम्बिका और घोरिकास-वामाः (sa-vāmāḥ)together with Vāmaवाम सहितस्युः (syuḥ)areहैं

Verse 451

४५१ विद्यायां विद्येशास्त्वष्टावीशे सदाशिवे पञ्च । वामा ज्येष्ठा रौद्री शक्तिः सकला च शोन्तयम् ॥४५१॥

vidyāyāṃ vidyeśāstvaṣṭāvīśe sadāśive pañca | vāmā jyeṣṭhā raudrī śaktiḥ sakalā ca śontayam ||

· हिन्दी

विद्या-तत्त्व में हैं; ईश्वर-तत्त्व में आठ विद्येश्वर हैं; और सदाशिव में पाँच: वामा, ज्येष्ठा, रौद्री, शक्ति और सकला। यह शान्ता है,

in the vidyā tattva; in the Īśvara tattva are the eight Vidyeśvaras; and in Sadāśiva are five: Vāmā, Jyeṣṭhā, Raudrī, Śakti and Sakalā. This is Śāntā,

Word by wordपदार्थ

विद्यायाम् (vidyāyām)in the vidyā tattvaविद्या-तत्त्व मेंविद्येशाः (vidyeśāḥ)the Vidyeśvarasविद्येश्वरतु (tu)andऔरअष्टौ (aṣṭau)eightआठईशे (īśe)in the Īśvara tattvaईश्वर-तत्त्व मेंसदाशिवे (sadāśive)in Sadāśivaसदाशिव मेंपञ्च (pañca)fiveपाँचवामा (vāmā)Vāmāवामाज्येष्ठा (jyeṣṭhā)Jyeṣṭhāज्येष्ठारौद्री (raudrī)Raudrīरौद्रीशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिसकला (sakalā)Sakalāसकला (ca)andऔरशोन्तयम् (śontayam)this is Śāntāयह शान्ता है

Verse 452

४५२ अष्टादश भुवना स्यात् शान्त्यतीता त्वभुवनैव । इति देशाध्वविभागः कथितः श्रीशम्भुना समादिष्टः ॥४५२॥

aṣṭādaśa bhuvanā syāt śāntyatītā tvabhuvanaiva | iti deśādhvavibhāgaḥ kathitaḥ śrīśambhunā samādiṣṭaḥ ||

· हिन्दी

अठारह भुवनों वाली। पर शान्त्यतीता भुवन-रहित ही है। इस प्रकार देशाध्वा का विभाग कहा गया, जैसा श्रीशम्भु (गुरु शम्भुनाथ) के द्वारा उपदेश दिया गया।

with eighteen worlds. But Śāntyatītā is altogether without worlds. Thus the division of the path of space has been told, as it was taught by the glorious Śambhu (the teacher Śambhunātha).

Word by wordपदार्थ

अष्टादश (aṣṭādaśa)eighteenअठारहभुवना (bhuvanā)having worldsभुवनों वालीस्यात् (syāt)isहैशान्त्यतीता (śāntyatītā)Śāntyatītāशान्त्यतीतातु (tu)butपरअभुवना (abhuvanā)without worldsभुवन-रहितएव (eva)altogetherहीइति (iti)thusइस प्रकारदेश-अध्व-विभागः (deśa-adhva-vibhāgaḥ)the division of the path of spaceदेशाध्वा का विभागकथितः (kathitaḥ)has been toldकहा गयाश्रीशम्भुना (śrīśambhunā)by the glorious Śambhu (the teacher Śambhunātha)श्रीशम्भु (गुरु शम्भुनाथ) के द्वारासमादिष्टः (samādiṣṭaḥ)as taughtजैसा उपदेश दिया गया

❁ ❁ ❁

इति देशाध्वविभागः कथितः श्रीशम्भुना समादिष्टः ॥४५२॥

Thus the division of the path of space has been told, as it was taught by the glorious Śambhu.

इस प्रकार देशाध्वा का विभाग कहा गया, जैसा श्रीशम्भु के द्वारा उपदेश दिया गया।