Verse 87
८७ अथ मन्त्रभेदाः लिखेत् खं कूर्चसंयुक्तं रौद्रं त्रैगुण्यमेव च । विधिविष्णुमहेशानां स्वशक्त्या क्रमयोगतः । एषा विद्या महाविद्या सर्वसिद्धिप्रदा मता । अस्यार्थः : खं खस्वरूपं न त्वाकाशबीजम् । तथा च तन्त्रे : ऋद्धिसंज्ञं समुद्धृत्य विन्दुनादविभूषितमिति वचनात् । रौद्रं प्रासादं, त्रैगुण्यं प्रणवं, विधिशक्तिर्वाग्भवं विष्णुशक्ती रमाबीजं महेशशक्तिर्भुवनेशीबीजम् । ध्यानार्चनप्रकारश्च तारिण्याः पूर्ववद्भवेत् ॥८७॥
atha mantrabhedāḥ | likhet khaṃ kūrcasaṃyuktaṃ raudraṃ traiguṇyameva ca | vidhiviṣṇumaheśānāṃ svaśaktyā kramayogataḥ | eṣā vidyā mahāvidyā sarvasiddhipradā matā | asyārthaḥ : khaṃ khasvarūpaṃ na tvākāśabījam | tathā ca tantre : ṛddhisaṃjñaṃ samuddhṛtya vindunādavibhūṣitamiti vacanāt | raudraṃ prāsādaṃ, traiguṇyaṃ praṇavaṃ, vidhiśaktirvāgbhavaṃ viṣṇuśaktī ramābījaṃ maheśaśaktirbhuvaneśībījam | dhyānārcanaprakāraśca tāriṇyāḥ pūrvavadbhavet ||
Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
JSON ↗मन्त्रों के भेद। "ख को कूर्च से जोड़कर लिखे, रौद्र और त्रैगुण्य भी, और ब्रह्मा, विष्णु और महेश की अपनी-अपनी शक्ति क्रम से। यह विद्या महाविद्या है, सब सिद्धियाँ देने वाली मानी गई है।" इसका अर्थ: ख का अर्थ ख ही है, आकाश बीज नहीं, क्योंकि तन्त्र में कहा है, "ऋद्धि नाम के अक्षर को उद्धृत करके, बिन्दु और नाद से भूषित।" रौद्र प्रासाद है, त्रैगुण्य प्रणव है, ब्रह्मा की शक्ति वाग्भव है, विष्णु की शक्ति रमा बीज है, महेश की शक्ति भुवनेशी बीज है। ध्यान और पूजा की विधि तारिणी की तरह पहले जैसी है।
The varieties of the mantra. "One should write kha joined with the kūrca, the Raudra and the threefold one, and the śaktis of Brahmā, Viṣṇu and Maheśa each in due order. This vidyā is the great vidyā, held to give every siddhi." Its meaning: kha is kha itself, not the bīja of space, because of the saying in a tantra, "having drawn out the letter called ṛddhi, adorned with bindu and nāda." The Raudra is the prāsāda, the threefold one is the praṇava, Brahmā's śakti is the vāgbhava, Viṣṇu's śakti is the bīja of Ramā, Maheśa's śakti is the bīja of Bhuvaneśī. The way of dhyāna and worship is as for Tāriṇī before.
लिखेत् (likhet) — one should writeलिखेखम् (kham) — khaखकूर्च-संयुक्तम् (kūrca-saṃyuktam) — joined with the kūrcaकूर्च से युक्तरौद्रम् (raudram) — the Raudra bījaरौद्र बीजत्रैगुण्यम् (traiguṇyam) — the threefold oneत्रैगुण्यएव (eva) — indeedहीच (ca) — andऔरविधि-विष्णु-महेशानाम् (vidhi-viṣṇu-maheśānām) — of Brahmā, Viṣṇu and Maheśaब्रह्मा, विष्णु और महेश कीस्व-शक्त्या (sva-śaktyā) — with their own śaktiअपनी शक्ति सेक्रम-योगतः (krama-yogataḥ) — in due orderक्रम सेएषा (eṣā) — thisयहविद्या (vidyā) — vidyāविद्यामहा-विद्या (mahā-vidyā) — the great vidyāमहाविद्यासर्व-सिद्धि-प्रदा (sarva-siddhi-pradā) — giver of all siddhisसब सिद्धियाँ देने वालीमता (matā) — is heldमानी गई है