Bṛhat Tantrasāra द्वितीयः परिच्छेदः Chapter 24
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

द्वितीयः परिच्छेदः
Chapter 24 · The Varieties of Mantra, Vīra- and Śava-sādhana · Verses 87–69

मन्त्रभेदाः वीरसाधनं शवसाधनञ्च

The chapter first collects the alternative forms of the Tārā mantra. The Ekavīrākalpa gives a mantra of ha, the kūrca, the prāsāda, the praṇava and the three śaktis of Brahmā, Viṣṇu and Śiva; the Nīlatantra a Tārā mantra beginning with om and hrīṃ, whose puraścaraṇa is four hundred thousand repetitions. The Māyātantra names eight Tāriṇīs and gives the five-syllable mantra of vadhū, māyā, kūrca and phaṭ with its eight permutations; then come the ten-syllable "om tāre tu tāre tatta svāhā", the Ekavīrā, the eight-syllable Vedamātā form, the seventeen-syllable Padmāvatī form, the haṃsa form and others, each with its dhyāna and count. Secret puraścaraṇas follow: a thousand repetitions on a human skull buried in the forest, japa at a corpse's door for a hundred and eight days, japa from sunrise to sunrise on the eighth or fourteenth, from the fourth to the ninth in autumn, or from one dark eighth to the next. The vīra-sādhana is done on the eighth or fourteenth of the dark fortnight: the fearless sādhaka goes with armed friends to a pyre or a corpse, offers seven dishes of meat, rice, molasses, goat, wine and cakes to the lords of the cremation ground, Bhairava, Kālabhairava, Mahākāla, Kālikā and the lords of spirits, draws the seat, guards the directions with the vīrārdana mantra and a buried lamp, makes his resolve and repeats the mantra by the fixed count; if the goddess demands a man or an elephant he promises them in flour for another day, and when she speaks sweetly he makes her swear and asks his boon. The śava-sādhana adds the choice of place and of corpse — one killed by a stick, spear, sword, water, lightning or snake, young and handsome, never one dead of famine — its washing with "om hūṃ mṛtakāya namaḥ", the seat and pīṭha mantra drawn on its back, the balis to Indra and the other guardians, the sādhaka seated on the corpse with its hair tied and feet bound, the japa, the tests of the night, the boon, and afterwards the untying, the disposal of the corpse, the bali at home, the feeding of twenty-five brāhmaṇas, and the rules the sādhaka keeps for the following fortnight. अध्याय पहले तारा मन्त्र के वैकल्पिक रूप इकट्ठे करता है। एकवीराकल्प ह, कूर्च, प्रासाद, प्रणव और ब्रह्मा, विष्णु और शिव की तीन शक्तियों का मन्त्र देता है; नीलतन्त्र ॐ और ह्रीं से आरम्भ होने वाला तारा मन्त्र, जिसका पुरश्चरण चार लाख जप है। मायातन्त्र आठ तारिणियों के नाम बताता है और वधू, माया, कूर्च और फट् के पञ्चाक्षर मन्त्र के आठ भेद देता है; फिर दशाक्षर "ॐ तारे तु तारे तत्ता स्वाहा", एकवीरा, अष्टाक्षर वेदमाता रूप, सप्तदशाक्षर पद्मावती रूप, हंस रूप और अन्य, हर एक के ध्यान और संख्या सहित। फिर रहस्य पुरश्चरण: वन में गाड़े नरमुण्ड पर सहस्र जप, शव के द्वार पर एक सौ आठ दिन जप, अष्टमी या चतुर्दशी को सूर्योदय से सूर्योदय तक जप, शरद में चतुर्थी से नवमी तक, या एक कृष्णाष्टमी से अगली तक। वीरसाधन कृष्ण पक्ष की अष्टमी या चतुर्दशी को होता है: निर्भय साधक शस्त्रधारी मित्रों के साथ चिता या शव के पास जाता है, श्मशानाधिपति, भैरव, कालभैरव, महाकाल, कालिका और भूतनाथ को मांस, अन्न, गुड़, छाग, मद्य और पिष्टक के सात पात्र अर्पित करता है, आसन बनाता है, वीरार्दन मन्त्र और गाड़े हुए दीप से दिशाओं की रक्षा करता है, संकल्प करके नियत संख्या में जप करता है; यदि देवी नर या हाथी माँगे तो दूसरे दिन आटे के देने का वचन देता है, और जब वह मधुर बोले तो उससे सत्य कराकर वर माँगता है। शवसाधन में स्थान और शव का चुनाव जुड़ता है — लाठी, शूल, खड्ग, जल, वज्र या सर्प से मरा, युवा और सुन्दर, दुर्भिक्ष से मरा कभी नहीं — "ॐ हूं मृतकाय नमः" से उसका प्रक्षालन, उसकी पीठ पर बना आसन और पीठ मन्त्र, इन्द्र आदि दिक्पालों को बलि, शव पर बैठा साधक जिसने उसकी चोटी बाँधी और पैर बाँधे हैं, जप, रात की परीक्षाएँ, वर, और बाद में बन्धन खोलना, शव का विसर्जन, घर पर बलि, पच्चीस ब्राह्मणों का भोजन, और अगले पखवाड़े साधक के नियम।

Begin verses ↓

एकवीराकल्पे — In the Ekavīrākalpa: एकवीराकल्प में:

Verse 87

८७ अथ मन्त्रभेदाः लिखेत् खं कूर्चसंयुक्तं रौद्रं त्रैगुण्यमेव च । विधिविष्णुमहेशानां स्वशक्त्या क्रमयोगतः । एषा विद्या महाविद्या सर्वसिद्धिप्रदा मता । अस्यार्थः : खं खस्वरूपं न त्वाकाशबीजम् । तथा च तन्त्रे : ऋद्धिसंज्ञं समुद्धृत्य विन्दुनादविभूषितमिति वचनात् । रौद्रं प्रासादं, त्रैगुण्यं प्रणवं, विधिशक्तिर्वाग्भवं विष्णुशक्ती रमाबीजं महेशशक्तिर्भुवनेशीबीजम् । ध्यानार्चनप्रकारश्च तारिण्याः पूर्ववद्भवेत् ॥८७॥

atha mantrabhedāḥ | likhet khaṃ kūrcasaṃyuktaṃ raudraṃ traiguṇyameva ca | vidhiviṣṇumaheśānāṃ svaśaktyā kramayogataḥ | eṣā vidyā mahāvidyā sarvasiddhipradā matā | asyārthaḥ : khaṃ khasvarūpaṃ na tvākāśabījam | tathā ca tantre : ṛddhisaṃjñaṃ samuddhṛtya vindunādavibhūṣitamiti vacanāt | raudraṃ prāsādaṃ, traiguṇyaṃ praṇavaṃ, vidhiśaktirvāgbhavaṃ viṣṇuśaktī ramābījaṃ maheśaśaktirbhuvaneśībījam | dhyānārcanaprakāraśca tāriṇyāḥ pūrvavadbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मन्त्रों के भेद। "ख को कूर्च से जोड़कर लिखे, रौद्र और त्रैगुण्य भी, और ब्रह्मा, विष्णु और महेश की अपनी-अपनी शक्ति क्रम से। यह विद्या महाविद्या है, सब सिद्धियाँ देने वाली मानी गई है।" इसका अर्थ: ख का अर्थ ख ही है, आकाश बीज नहीं, क्योंकि तन्त्र में कहा है, "ऋद्धि नाम के अक्षर को उद्धृत करके, बिन्दु और नाद से भूषित।" रौद्र प्रासाद है, त्रैगुण्य प्रणव है, ब्रह्मा की शक्ति वाग्भव है, विष्णु की शक्ति रमा बीज है, महेश की शक्ति भुवनेशी बीज है। ध्यान और पूजा की विधि तारिणी की तरह पहले जैसी है।

The varieties of the mantra. "One should write kha joined with the kūrca, the Raudra and the threefold one, and the śaktis of Brahmā, Viṣṇu and Maheśa each in due order. This vidyā is the great vidyā, held to give every siddhi." Its meaning: kha is kha itself, not the bīja of space, because of the saying in a tantra, "having drawn out the letter called ṛddhi, adorned with bindu and nāda." The Raudra is the prāsāda, the threefold one is the praṇava, Brahmā's śakti is the vāgbhava, Viṣṇu's śakti is the bīja of Ramā, Maheśa's śakti is the bīja of Bhuvaneśī. The way of dhyāna and worship is as for Tāriṇī before.

Word by wordपदार्थ

लिखेत् (likhet)one should writeलिखेखम् (kham)khaकूर्च-संयुक्तम् (kūrca-saṃyuktam)joined with the kūrcaकूर्च से युक्तरौद्रम् (raudram)the Raudra bījaरौद्र बीजत्रैगुण्यम् (traiguṇyam)the threefold oneत्रैगुण्यएव (eva)indeedही (ca)andऔरविधि-विष्णु-महेशानाम् (vidhi-viṣṇu-maheśānām)of Brahmā, Viṣṇu and Maheśaब्रह्मा, विष्णु और महेश कीस्व-शक्त्या (sva-śaktyā)with their own śaktiअपनी शक्ति सेक्रम-योगतः (krama-yogataḥ)in due orderक्रम सेएषा (eṣā)thisयहविद्या (vidyā)vidyāविद्यामहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यासर्व-सिद्धि-प्रदा (sarva-siddhi-pradā)giver of all siddhisसब सिद्धियाँ देने वालीमता (matā)is heldमानी गई है

Verse 88

८८ प्रणवं भुवनेश्वरीं हां कूर्चबीजं नमस्तारायै सकलदुस्तरं तारय तारय प्रणवयुग्मं वह्निजाया । तथा च नीलतन्त्रे : प्रणवं पूर्वमुद्धृत्य हृल्लेखाबीजमुद्धरेत् । गगनं दोषसंयुक्तं विन्दुनादविभूषितम् । कूर्चबीजञ्च हृदयं तारायै च समुद्धरेत् । सकलदुस्तरं तारय तारयेति ततः पुनः । तारयुग्मं वह्निजाया मन्त्रोऽयं सुरपादपः । ध्यानपूजादिकं सर्वं पूर्ववत्समुपाचरेत् ॥८८॥

praṇavaṃ bhuvaneśvarīṃ hāṃ kūrcabījaṃ namastārāyai sakaladustaraṃ tāraya tāraya praṇavayugmaṃ vahnijāyā | tathā ca nīlatantre : | praṇavaṃ pūrvamuddhṛtya hṛllekhābījamuddharet | gaganaṃ doṣasaṃyuktaṃ vindunādavibhūṣitam | kūrcabījañca hṛdayaṃ tārāyai ca samuddharet | sakaladustaraṃ tāraya tārayeti tataḥ punaḥ | tārayugmaṃ vahnijāyā mantro'yaṃ surapādapaḥ | dhyānapūjādikaṃ sarvaṃ pūrvavatsamupācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रणव, भुवनेश्वरी, हां, कूर्च बीज, नमस्तारायै सकलदुस्तरं तारय तारय, दो प्रणव, स्वाहा।" और वैसे ही नीलतन्त्र में: "पहले प्रणव उद्धृत करके हृल्लेखा बीज उद्धृत करे; फिर दोष से युक्त गगन, बिन्दु और नाद से भूषित; कूर्च बीज और हृदय, और तारायै; फिर सकलदुस्तरं तारय तारय; फिर दो तार और वह्निजाया। यह मन्त्र कल्पवृक्ष है। ध्यान, पूजा आदि सब पहले की तरह करे।"

"Om, Bhuvaneśvarī, hāṃ, the kūrca bīja, namas tārāyai sakaladustaraṃ tāraya tāraya, two praṇavas, svāhā." So too in the Nīlatantra: "Having first drawn out the praṇava one should draw out the hṛllekhā bīja; then the sky letter joined with the doṣa vowel, adorned with bindu and nāda; the kūrca bīja and the heart mantra, and tārāyai; then sakaladustaraṃ tāraya tāraya; then two tāras and the wife of fire. This mantra is a wishing tree. Dhyāna, worship and the rest one should do all as before."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणव कोपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउद्धृत्य (uddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेहृल्लेखा-बीजम् (hṛllekhā-bījam)the hṛllekhā bījaहृल्लेखा बीज कोउद्धरेत् (uddharet)one should draw outउद्धृत करेगगनम् (gaganam)the sky letterगगनदोष-संयुक्तम् (doṣa-saṃyuktam)joined with the doṣa vowelदोष से युक्तविन्दु-नाद-विभूषितम् (vindu-nāda-vibhūṣitam)adorned with bindu and nādaबिन्दु और नाद से भूषितकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca bījaकूर्च बीज (ca)andऔरहृदयम् (hṛdayam)the heart mantraहृदयतारायै (tārāyai)tārāyaiतारायै (ca)andऔरसमुद्धरेत् (samuddharet)one should draw outउद्धृत करेसकल-दुस्तरम् (sakala-dustaram)sakaladustaramसकलदुस्तरंतारय (tāraya)tārayaतारयतारय (tāraya)tārayaतारयइति (iti)thusऐसेततः (tataḥ)thenफिरपुनः (punaḥ)againफिरतार-युग्मम् (tāra-yugmam)the pair of tāraदो तारवह्नि-जाया (vahni-jāyā)the wife of fireवह्निजायामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रअयम् (ayam)thisयहसुर-पादपः (sura-pādapaḥ)the wishing treeकल्पवृक्षध्यान-पूजादिकम् (dhyāna-pūjādikam)dhyāna, worship and the restध्यान पूजा आदिसर्वम् (sarvam)allसबपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहसमुपाचरेत् (samupācaret)one should performकरे

Verse 89

८९ अस्य पुरश्चरणं चतुर्लक्षजपः । तदुक्तं तत्रैव : चतुर्लक्षजपेनास्याः सिद्धयोऽष्टौ भवन्ति हि ॥८९॥

asya puraścaraṇaṃ caturlakṣajapaḥ | taduktaṃ tatraiva : | caturlakṣajapenāsyāḥ siddhayo'ṣṭau bhavanti hi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसका पुरश्चरण चार लाख जप है। वहीं कहा है: "इसके चार लाख जप से आठ सिद्धियाँ होती ही हैं।"

Its puraścaraṇa is four hundred thousand repetitions. So it is said there: "By four hundred thousand repetitions of this the eight siddhis indeed come."

Word by wordपदार्थ

चतुर्-लक्ष-जपेन (catur-lakṣa-japena)by four hundred thousand repetitionsचार लाख जप सेअस्याः (asyāḥ)of thisइसकीसिद्धयः (siddhayaḥ)siddhisसिद्धियाँअष्टौ (aṣṭau)eightआठभवन्ति (bhavanti)comeहोती हैंहि (hi)indeedही

मायातन्त्रे — In the Māyātantra: मायातन्त्र में:

Verse 90

९० श्रीभगवानुवाच । तारा चोग्रा महोग्रा च वज्रा काली सरस्वती । कामेश्वरी भद्रकाली इत्यष्टौ तारिणी स्मृता ॥९०॥

śrībhagavānuvāca | tārā cogrā mahogrā ca vajrā kālī sarasvatī | kāmeśvarī bhadrakālī ityaṣṭau tāriṇī smṛtā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीभगवान ने कहा: "तारा, उग्रा, महोग्रा, वज्रा, काली, सरस्वती, कामेश्वरी और भद्रकाली — इस प्रकार तारिणी आठ रूपों में कही गई है।"

The Lord said: "Tārā, Ugrā, Mahogrā, Vajrā, Kālī, Sarasvatī, Kāmeśvarī and Bhadrakālī — thus Tāriṇī is remembered as eightfold."

Word by wordपदार्थ

तारा (tārā)Tārāतारा (ca)andऔरउग्रा (ugrā)Ugrāउग्रामहोग्रा (mahogrā)Mahogrāमहोग्रा (ca)andऔरवज्रा (vajrā)Vajrāवज्राकाली (kālī)Kālīकालीसरस्वती (sarasvatī)Sarasvatīसरस्वतीकामेश्वरी (kāmeśvarī)Kāmeśvarīकामेश्वरीभद्रकाली (bhadrakālī)Bhadrakālīभद्रकालीइति (iti)thusइस प्रकारअष्टौ (aṣṭau)eightआठतारिणी (tāriṇī)Tāriṇīतारिणीस्मृता (smṛtā)is rememberedकही गई है

Verse 91

९१ एतासां मन्त्रमाह : ऊष्मवर्णगतोऽजीवो निगमस्वरसंयुतः । नादविन्दुसमाक्रान्तस्तत्त्वरश्मिसमन्वितः । कपिलो वामकर्णस्थो नादाढ्यो विन्दुशेखरः । पार्श्वान्तश्च तथा ज्ञान्तं शरान्तं परिकीर्तितम् ॥९१॥

etāsāṃ mantramāha : | ūṣmavarṇagato'jīvo nigamasvarasaṃyutaḥ | nādavindusamākrāntastattvaraśmisamanvitaḥ | kapilo vāmakarṇastho nādāḍhyo vinduśekharaḥ | pārśvāntaśca tathā jñāntaṃ śarāntaṃ parikīrtitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इनका मन्त्र कहते हैं: "ऊष्म वर्ण पर स्थित अजीव, निगम स्वर से युक्त, नाद और बिन्दु से युक्त, तत्त्वरश्मि सहित; वाम कर्ण पर स्थित कपिल, नाद सहित, बिन्दु शिखर वाला; पार्श्व का अन्त वैसे ही, ज्ञ से पहले वाला, और शर के अन्त वाला — ऐसा कहा गया है।"

He gives their mantra: "The lifeless one set on the sibilant letter, joined with the Veda vowel, topped with nāda and bindu, together with the tattva-ray; the tawny one set on the left ear, rich with nāda, crested with bindu; the end of pārśva likewise, the one before jña, and the ending in the arrow — so it is declared."

Word by wordपदार्थ

ऊष्म-वर्ण-गतः (ūṣma-varṇa-gataḥ)set on the sibilant letterऊष्म वर्ण पर स्थितअजीवः (ajīvaḥ)the lifeless oneअजीवनिगम-स्वर-संयुतः (nigama-svara-saṃyutaḥ)joined with the Veda vowelनिगम स्वर से युक्तनाद-विन्दु-समाक्रान्तः (nāda-vindu-samākrāntaḥ)topped with nāda and binduनाद और बिन्दु से युक्ततत्त्व-रश्मि-समन्वितः (tattva-raśmi-samanvitaḥ)together with the tattva-rayतत्त्वरश्मि सहितकपिलः (kapilaḥ)the tawny oneकपिलवाम-कर्ण-स्थः (vāma-karṇa-sthaḥ)set on the left earवाम कर्ण पर स्थितनाद-आढ्यः (nāda-āḍhyaḥ)rich with nādaनाद सहितविन्दु-शेखरः (vindu-śekharaḥ)crested with binduबिन्दु शिखर वालापार्श्व-अन्तः (pārśva-antaḥ)the end of pārśvaपार्श्व का अन्त (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीज्ञ-अन्तम् (jña-antam)the one before jñaज्ञ से पहले वालाशर-अन्तम् (śara-antam)ending in the arrowशर के अन्त वालापरिकीर्तितम् (parikīrtitam)is declaredकहा गया है

Verse 92

९२ मध्यादिमायाकवचं द्वितीयं मन्त्रमुद्धृतम् ॥९२॥

madhyādimāyākavacaṃ dvitīyaṃ mantramuddhṛtam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बीच वाला पहले, फिर माया और कवच — यह दूसरा मन्त्र उद्धृत है।"

"With the middle one first, then māyā and the armour, the second mantra is drawn out."

Word by wordपदार्थ

मध्य-आदि-माया-कवचम् (madhya-ādi-māyā-kavacam)the middle first, then māyā and the armourबीच वाला पहले, फिर माया और कवचद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसरामन्त्रम् (mantram)mantraमन्त्रउद्धृतम् (uddhṛtam)is drawn outउद्धृत है

Verse 93

९३ विपरीतं त्रिधा ज्ञेयं कूर्चाद्यश्च तुरीयकम् ॥९३॥

viparītaṃ tridhā jñeyaṃ kūrcādyaśca turīyakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीसरा उलटा जानना चाहिए, और चौथा कूर्च से आरम्भ होता है।"

"The third is to be known as the reversed one, and the fourth begins with the kūrca."

Word by wordपदार्थ

विपरीतम् (viparītam)reversedउलटात्रिधा (tridhā)the thirdतीसराज्ञेयम् (jñeyam)is to be knownजानना चाहिएकूर्च-आद्यः (kūrca-ādyaḥ)beginning with the kūrcaकूर्च से आरम्भ (ca)andऔरतुरीयकम् (turīyakam)the fourthचौथा

Verse 94

९४ मायादिकवचान्तश्च पञ्चमं परिकीर्तितम् ॥९४॥

māyādikavacāntaśca pañcamaṃ parikīrtitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पाँचवाँ माया से आरम्भ और कवच पर अन्त वाला कहा गया है।"

"The fifth is declared to begin with māyā and end with the armour."

Word by wordपदार्थ

माया-आदि-कवच-अन्तः (māyā-ādi-kavaca-antaḥ)beginning with māyā and ending with the armourमाया से आरम्भ और कवच पर अन्त (ca)andऔरपञ्चमम् (pañcamam)the fifthपाँचवाँपरिकीर्तितम् (parikīrtitam)is declaredकहा गया है

Verse 95

९५ मायामध्यगतं षष्ठं द्वितीयान्तश्च सप्तमम् ॥९५॥

māyāmadhyagataṃ ṣaṣṭhaṃ dvitīyāntaśca saptamam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"छठे में माया बीच में है, और सातवें में दूसरा अन्त में है।"

"The sixth has māyā in the middle, and the seventh has the second at the end."

Word by wordपदार्थ

माया-मध्य-गतम् (māyā-madhya-gatam)with māyā in the middleमाया बीच मेंषष्ठम् (ṣaṣṭham)the sixthछठाद्वितीय-अन्तः (dvitīya-antaḥ)with the second at the endदूसरा अन्त में (ca)andऔरसप्तमम् (saptamam)the seventhसातवाँ

Verse 96

९६ अष्टमं कवचं मध्यमेकं भेदाष्टकं भवेत् ॥९६॥

aṣṭamaṃ kavacaṃ madhyamekaṃ bhedāṣṭakaṃ bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आठवें में कवच बीच में है। इस प्रकार एक आठ भेदों का समूह होता है।"

"The eighth has the armour in the middle. Thus there is one set of eight varieties."

Word by wordपदार्थ

अष्टमम् (aṣṭamam)the eighthआठवाँकवचम् (kavacam)the armourकवचमध्यम् (madhyam)in the middleबीच मेंएकम् (ekam)oneएकभेद-अष्टकम् (bheda-aṣṭakam)the set of eight varietiesआठ भेदभवेत् (bhavet)there isहोते हैं

Verse 97

९७ अस्यार्थः : ऊष्मवर्णो रेफः, अजीवो हकारः, निगमस्वर ईकारः, तत्त्वरश्मिर्वधूबीजं, कपिलो हकारः, पार्श्वः पकारः, तस्यान्तः फकारः, ज्ञान्तष्ठकारः, शरान्तं फडन्तं तेन पञ्चाक्षरः प्रकृतिः । मध्यादीति तेन वधूर्माया कूर्चं फट् । विपरीतमिती आद्यन्तबीजयोर्वैपरीत्यमत्र । तेन कूर्चं वधूर्माया फट् । कूर्चेति कूर्चं माया वधूः फट् । मायादीति । तेन माया वधूः फट् कूर्चम् । मायेति तेन वधूर्माया फट् कूर्चम् । द्वितीयेति तेन माया कूर्चं वधूः फट् । अष्टमेति वधूः कूर्चं माया फट् ॥९७॥

asyārthaḥ : ūṣmavarṇo rephaḥ, ajīvo hakāraḥ, nigamasvara īkāraḥ, tattvaraśmirvadhūbījaṃ, kapilo hakāraḥ, pārśvaḥ pakāraḥ, tasyāntaḥ phakāraḥ, jñāntaṣṭhakāraḥ, śarāntaṃ phaḍantaṃ tena pañcākṣaraḥ prakṛtiḥ | madhyādīti tena vadhūrmāyā kūrcaṃ phaṭ | viparītamitī ādyantabījayorvaiparītyamatra | tena kūrcaṃ vadhūrmāyā phaṭ | kūrceti kūrcaṃ māyā vadhūḥ phaṭ | māyādīti | tena māyā vadhūḥ phaṭ kūrcam | māyeti tena vadhūrmāyā phaṭ kūrcam | dvitīyeti tena māyā kūrcaṃ vadhūḥ phaṭ | aṣṭameti vadhūḥ kūrcaṃ māyā phaṭ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसका अर्थ: ऊष्म वर्ण रेफ है, अजीव हकार है, निगम स्वर ईकार है, तत्त्वरश्मि वधू बीज है, कपिल हकार है, पार्श्व पकार है, उसका अन्त फकार है, ज्ञ से पहले वाला ठकार है, शर के अन्त वाला अर्थात् फट् अन्त में — इस प्रकार मूल रूप पञ्चाक्षर है। "बीच वाला पहले": अर्थात् वधू, माया, कूर्च, फट्। "उलटा": यहाँ पहले और अन्तिम बीज की अदला-बदली है; अर्थात् कूर्च, वधू, माया, फट्। "कूर्च से": कूर्च, माया, वधू, फट्। "माया से आरम्भ": अर्थात् माया, वधू, फट्, कूर्च। "माया बीच में": अर्थात् वधू, माया, फट्, कूर्च। "दूसरा": अर्थात् माया, कूर्च, वधू, फट्। "आठवाँ": वधू, कूर्च, माया, फट्।

Its meaning: the sibilant letter is ra, the lifeless one is ha, the Veda vowel is ī, the tattva-ray is the vadhū bīja, the tawny one is ha, pārśva is pa, its end is pha, the one before jña is ṭha, ending in the arrow means ending in phaṭ — so the basic form has five syllables. "The middle first": so it is vadhū, māyā, kūrca, phaṭ. "Reversed": here the first and last bījas change places; so kūrca, vadhū, māyā, phaṭ. "With the kūrca": kūrca, māyā, vadhū, phaṭ. "Beginning with māyā": so māyā, vadhū, phaṭ, kūrca. "Māyā in the middle": so vadhū, māyā, phaṭ, kūrca. "The second": so māyā, kūrca, vadhū, phaṭ. "The eighth": vadhū, kūrca, māyā, phaṭ.

Verse 98

९८ ऋषि स्यादक्षकश्छन्दोऽनुष्टुप् च देवता तथा । शम्भुपत्नी महेशानि चतुर्वर्गेषु योजयेत् ॥९८॥

ṛṣi syādakṣakaśchando'nuṣṭup ca devatā tathā | śambhupatnī maheśāni caturvargeṣu yojayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ऋषि अक्षक है, छन्द अनुष्टुप्, और देवता वैसे ही शम्भु की पत्नी है, हे महेशानी। इसे चारों पुरुषार्थों में लगाए।"

"The sage is Akṣaka, the metre anuṣṭubh, and the deity likewise is the wife of Śambhu, O great goddess. One should apply it for the four aims of life."

Word by wordपदार्थ

ऋषि (ṛṣi)the sageऋषिस्यात् (syāt)isहैअक्षकः (akṣakaḥ)Akṣakaअक्षकछन्दः (chandaḥ)the metreछन्दअनुष्टुप् (anuṣṭup)anuṣṭubhअनुष्टुप् (ca)andऔरदेवता (devatā)the deityदेवतातथा (tathā)likewiseवैसे हीशम्भु-पत्नी (śambhu-patnī)the wife of Śambhuशम्भु की पत्नीमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानीचतुर्-वर्गेषु (catur-vargeṣu)for the four aimsचारों पुरुषार्थों मेंयोजयेत् (yojayet)one should apply itलगाए

Verse 99

९९ काललक्षं जपेन्मन्त्रमेवमुक्तेन वर्त्मना ॥९९॥

kālalakṣaṃ japenmantramevamuktena vartmanā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस प्रकार कहे हुए मार्ग से समय पर मन्त्र का एक लाख जप करे।"

"One should repeat the mantra a hundred thousand times in due time, by the way thus stated."

Word by wordपदार्थ

काल-लक्षम् (kāla-lakṣam)a hundred thousand in due timeसमय पर एक लाखजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रएवम् (evam)thusइस प्रकारउक्तेन (uktena)statedकहे हुएवर्त्मना (vartmanā)by the wayमार्ग से

Verse 100

१०० ध्यानपूजादिकं सर्वं पूर्ववत्समुपाचरेत् ॥१००॥

dhyānapūjādikaṃ sarvaṃ pūrvavatsamupācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ध्यान, पूजा आदि सब पहले की तरह करे।"

"Dhyāna, worship and the rest one should do all as before."

Word by wordपदार्थ

ध्यान-पूजादिकम् (dhyāna-pūjādikam)dhyāna, worship and the restध्यान पूजा आदिसर्वम् (sarvam)allसबपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहसमुपाचरेत् (samupācaret)one should performकरे

Verse 1

त्र्यक्षरस्यैव भेदोऽयं फटौ यत्र न तत्र वै । जप्ये तु त्र्यक्षरं ज्ञेयं न्यासे सर्वं प्रतिष्ठितम् ॥

tryakṣarasyaiva bhedo'yaṃ phaṭau yatra na tatra vai | japye tu tryakṣaraṃ jñeyaṃ nyāse sarvaṃ pratiṣṭhitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यह त्र्यक्षर का ही भेद है, जहाँ फट् नहीं है। जप में तो त्र्यक्षर जानना चाहिए; न्यास में सब स्थापित है।"

"This is a variety of the three-syllable mantra itself, where phaṭ is not there. In japa the three syllables are to be understood; in nyāsa the whole is established."

Word by wordपदार्थ

त्र्यक्षरस्य (tryakṣarasya)of the three-syllable mantraत्र्यक्षर काएव (eva)indeedहीभेदः (bhedaḥ)a varietyभेदअयम् (ayam)thisयहफटौ (phaṭau)in phaṭफट् मेंयत्र (yatra)whereजहाँ (na)notनहींतत्र (tatra)thereवहाँवै (vai)indeedहीजप्ये (japye)in japaजप मेंतु (tu)butतोत्र्यक्षरम् (tryakṣaram)the three syllablesत्र्यक्षरज्ञेयम् (jñeyam)is to be knownजानना चाहिएन्यासे (nyāse)in nyāsaन्यास मेंसर्वम् (sarvam)the wholeसबप्रतिष्ठितम् (pratiṣṭhitam)is establishedस्थापित है

Verse 2

मन्त्रान्तरम् : प्रणवं तारे तु तारे तत्ता वह्निवल्लभा । तदुक्तं गान्धर्वे : प्रणवं पूर्वमुद्धृत्य तारे तु तारे तथा । तत्ता स्वाहेति मन्त्रोऽयं दशाक्षर उदाहृतः ॥२॥

mantrāntaram : praṇavaṃ tāre tu tāre tattā vahnivallabhā | taduktaṃ gāndharve : | praṇavaṃ pūrvamuddhṛtya tāre tu tāre tathā | tattā svāheti mantro'yaṃ daśākṣara udāhṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र: "प्रणव, तारे तु तारे तत्ता, वह्निवल्लभा।" गान्धर्व में कहा है: "पहले प्रणव उद्धृत करके, फिर तारे तु तारे, फिर तत्ता स्वाहा — यह मन्त्र दशाक्षर कहा गया है।"

Another mantra: "Om, tāre tu tāre tattā svāhā." So it is said in the Gāndharva: "Having first drawn out the praṇava, then tāre tu tāre, then tattā svāhā — this mantra is declared to have ten syllables."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउद्धृत्य (uddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेतारे (tāre)tāreतारेतु (tu)tuतुतारे (tāre)tāreतारेतथा (tathā)thenफिरतत्ता (tattā)tattāतत्तास्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहाइति (iti)thusऐसेमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रअयम् (ayam)thisयहदश-अक्षरः (daśa-akṣaraḥ)of ten syllablesदशाक्षरउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is declaredकहा गया है

अस्या ध्यानं स्वतन्त्रतन्त्रे — Her dhyāna, in the Svatantratantra: इसका ध्यान, स्वतन्त्रतन्त्र में:

Verse 3

श्यामवर्णां त्रिनयनां द्विभुजां वरपङ्कजे । दधानां बहुवर्णाभिर्बहुरूपाभिरावृताम् । शक्तिभिः स्मेरवदनां स्मेरमौक्तिकभूषणाम् । रत्नपादुकयोर्न्यस्तपादाम्बुजयुगां स्मरेत् ॥३॥ अस्य पूजादिकं पूर्ववत्कार्यम् । पुरश्चरणन्तु दशलक्षजपः ।

śyāmavarṇāṃ trinayanāṃ dvibhujāṃ varapaṅkaje | dadhānāṃ bahuvarṇābhirbahurūpābhirāvṛtām | śaktibhiḥ smeravadanāṃ smeramauktikabhūṣaṇām | ratnapādukayornyastapādāmbujayugāṃ smaret | asya pūjādikaṃ pūrvavatkāryam | puraścaraṇantu daśalakṣajapaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्याम वर्ण वाली, तीन नेत्रों वाली, दो भुजाओं वाली, वर और कमल धारण किए, अनेक रंगों और अनेक रूपों वाली शक्तियों से घिरी, मुस्कराते मुख वाली, चमकते मोतियों के आभूषण वाली, रत्न की पादुकाओं पर दोनों चरण कमल रखे — ऐसा उसका स्मरण करे।" इसकी पूजा आदि पहले की तरह करे। पुरश्चरण दस लाख जप है।

"One should remember her dark of colour, three-eyed, two-armed, holding the boon and a lotus, surrounded by śaktis of many colours and many forms, smiling-faced, with gleaming pearl ornaments, her two lotus feet set on jewelled sandals." Its worship and the rest are done as before. The puraścaraṇa is a million repetitions.

Word by wordपदार्थ

श्याम-वर्णाम् (śyāma-varṇām)dark of colourश्याम वर्ण वालीत्रि-नयनाम् (tri-nayanām)three-eyedतीन नेत्रों वालीद्वि-भुजाम् (dvi-bhujām)two-armedदो भुजाओं वालीवर-पङ्कजे (vara-paṅkaje)the boon and a lotusवर और कमलदधानाम् (dadhānām)holdingधारण किएबहु-वर्णाभिः (bahu-varṇābhiḥ)of many coloursअनेक रंगों वालीबहु-रूपाभिः (bahu-rūpābhiḥ)of many formsअनेक रूपों वालीआवृताम् (āvṛtām)surroundedघिरी हुईशक्तिभिः (śaktibhiḥ)by śaktisशक्तियों सेस्मेर-वदनाम् (smera-vadanām)smiling-facedमुस्कराते मुख वालीस्मेर-मौक्तिक-भूषणाम् (smera-mauktika-bhūṣaṇām)with gleaming pearl ornamentsचमकते मोतियों के आभूषण वालीरत्न-पादुकयोः (ratna-pādukayoḥ)on jewelled sandalsरत्न की पादुकाओं परन्यस्त-पाद-अम्बुज-युगाम् (nyasta-pāda-ambuja-yugām)with her two lotus feet setदोनों चरण कमल रखेस्मरेत् (smaret)one should rememberस्मरण करे

तदुक्तं तत्रैव — So it is said there: वहीं कहा है:

Verse 4

वर्णलक्षं जपेद्धोमान्नियमेन यथाविधि । दशांशं जुहुयान्मन्त्री घृताक्तै रक्तपुष्पकैः ॥४॥

varṇalakṣaṃ japeddhomānniyamena yathāvidhi | daśāṃśaṃ juhuyānmantrī ghṛtāktai raktapuṣpakaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"होम से पहले नियम से विधिपूर्वक हर अक्षर पर एक लाख जप करे; मन्त्री घी में भीगे लाल फूलों से दशांश हवन करे।"

"One should repeat it a hundred thousand times for each letter before the homa, with restraint and as laid down; the mantra-holder should offer a tenth with red flowers smeared with ghee."

Word by wordपदार्थ

वर्ण-लक्षम् (varṇa-lakṣam)a hundred thousand per letterहर अक्षर पर एक लाखजपेत् (japet)one should repeatजपेहोमात् (homāt)before the homaहोम से पहलेनियमेन (niyamena)with restraintनियम सेयथाविधि (yathāvidhi)as laid downविधिपूर्वकदश-अंशम् (daśa-aṃśam)a tenthदशांशजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहवन करेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीघृत-अक्तैः (ghṛta-aktaiḥ)smeared with gheeघी में भीगेरक्त-पुष्पकैः (rakta-puṣpakaiḥ)with red flowersलाल फूलों से

Verse 5

वाग्भवं भुवनेशानी प्रणवं पुनर्वाग्भवः भुवनेश्वरी फट् स्वाहा । तदुक्तं मातृकार्णवे : वाग्भवं कुलदेवीञ्च तारकं वाग्भवं तथा । हृल्लेखा चास्त्रमन्त्रान्ते वह्निजायावधिर्मनुः । अष्टाक्षरो मनुः प्रोक्तो वेदमातुरनुत्तमः ॥५॥

vāgbhavaṃ bhuvaneśānī praṇavaṃ punarvāgbhavaḥ bhuvaneśvarī phaṭ svāhā | taduktaṃ mātṛkārṇave : | vāgbhavaṃ kuladevīñca tārakaṃ vāgbhavaṃ tathā | hṛllekhā cāstramantrānte vahnijāyāvadhirmanuḥ | aṣṭākṣaro manuḥ prokto vedamāturanuttamaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वाग्भव, भुवनेशानी, प्रणव, फिर वाग्भव, भुवनेश्वरी, फट् स्वाहा।" मातृकार्णव में कहा है: "वाग्भव और कुलदेवी, तारक और फिर वाग्भव, हृल्लेखा, और अस्त्र मन्त्र के बाद वह्निजाया तक मन्त्र। वेदमाता का यह सर्वोत्तम अष्टाक्षर मन्त्र कहा गया है।"

"The vāgbhava, Bhuvaneśānī, the praṇava, again the vāgbhava, Bhuvaneśvarī, phaṭ svāhā." So it is said in the Mātṛkārṇava: "The vāgbhava and the clan goddess, the tāraka and the vāgbhava again, hṛllekhā, and after the weapon mantra the mantra ends with the wife of fire. This unsurpassed eight-syllable mantra of the Mother of the Vedas is declared."

Word by wordपदार्थ

वाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhavaवाग्भवकुल-देवीम् (kula-devīm)the clan goddessकुलदेवी (ca)andऔरतारकम् (tārakam)the tārakaतारकवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhavaवाग्भवतथा (tathā)againफिरहृल्लेखा (hṛllekhā)hṛllekhāहृल्लेखा (ca)andऔरअस्त्र-मन्त्र-अन्ते (astra-mantra-ante)after the weapon mantraअस्त्र मन्त्र के बादवह्नि-जाया-अवधिः (vahni-jāyā-avadhiḥ)ending with the wife of fireवह्निजाया तकमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रअष्ट-अक्षरः (aṣṭa-akṣaraḥ)of eight syllablesअष्टाक्षरमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गया हैवेद-मातुः (veda-mātuḥ)of the Mother of the Vedasवेदमाता काअनुत्तमः (anuttamaḥ)unsurpassedसर्वोत्तम

Verse 6

पञ्चाङ्गान्यस्य मन्त्रस्य पञ्चबीजैः प्रकल्पयेत् । अस्त्रं शेषाक्षरैर्न्यस्य कृतकृत्यो भवेन्नरः । ध्यानपूजादिकं सर्वं पूर्ववच्च समाचरेत् ॥६॥

pañcāṅgānyasya mantrasya pañcabījaiḥ prakalpayet | astraṃ śeṣākṣarairnyasya kṛtakṛtyo bhavennaraḥ | dhyānapūjādikaṃ sarvaṃ pūrvavacca samācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस मन्त्र के पाँच अंग पाँच बीजों से बनाए, और शेष अक्षरों से अस्त्र का न्यास करके मनुष्य कृतकृत्य हो जाता है। ध्यान, पूजा आदि सब पहले की तरह करे।"

"One should form the five limbs of this mantra with the five bījas, and placing the weapon with the remaining syllables the man has done all he needs to do. Dhyāna, worship and the rest one should do all as before."

Word by wordपदार्थ

पञ्च-अङ्गानि (pañca-aṅgāni)the five limbsपाँच अंगअस्य (asya)of thisइसमन्त्रस्य (mantrasya)mantraमन्त्र केपञ्च-बीजैः (pañca-bījaiḥ)with the five bījasपाँच बीजों सेप्रकल्पयेत् (prakalpayet)one should formबनाएअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रशेष-अक्षरैः (śeṣa-akṣaraiḥ)with the remaining syllablesशेष अक्षरों सेन्यस्य (nyasya)having placedन्यास करकेकृत-कृत्यः (kṛta-kṛtyaḥ)one who has done what is to be doneकृतकृत्यभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैनरः (naraḥ)the manमनुष्यध्यान-पूजादिकम् (dhyāna-pūjādikam)dhyāna, worship and the restध्यान पूजा आदिसर्वम् (sarvam)allसबपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरह (ca)andऔरसमाचरेत् (samācaret)one should performकरे

मत्स्यसूक्ते — In the Matsyasūkta: मत्स्यसूक्त में:

Verse 7

प्रणवं पूर्वमुद्धृत्य पद्मे युग्मं तथैव च । महापद्मे पद्मं ब्रूयात्पद्मावति पदं ततः । माये स्वाहेति मन्त्रोऽयं प्रोक्तः सप्तदशाक्षरः ॥७॥

praṇavaṃ pūrvamuddhṛtya padme yugmaṃ tathaiva ca | mahāpadme padmaṃ brūyātpadmāvati padaṃ tataḥ | māye svāheti mantro'yaṃ proktaḥ saptadaśākṣaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पहले प्रणव उद्धृत करके, फिर दो बार पद्मे, महापद्मे और पद्म कहे, फिर पद्मावति पद, फिर माये स्वाहा — यह मन्त्र सप्तदशाक्षर कहा गया है।"

"Having first drawn out the praṇava, then padme twice, one should say mahāpadme and padma, then the word padmāvati, then māye svāhā — this mantra is declared to have seventeen syllables."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउद्धृत्य (uddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेपद्मे (padme)padmeपद्मेयुग्मम् (yugmam)twiceदो बारतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedही (ca)andऔरमहापद्मे (mahāpadme)mahāpadmeमहापद्मेपद्मम् (padmam)padmaपद्मब्रूयात् (brūyāt)one should sayकहेपद्मावति (padmāvati)padmāvatiपद्मावतिपदम् (padam)the wordपदततः (tataḥ)thenफिरमाये (māye)māyeमायेस्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहाइति (iti)thusऐसेमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रअयम् (ayam)thisयहप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गया हैसप्तदश-अक्षरः (saptadaśa-akṣaraḥ)of seventeen syllablesसप्तदशाक्षर

Verse 8

पूर्ववद्दृष्ट्वा अर्धरात्रे चतुष्पथे । जपमस्याश्चरेद्यस्तु स स्याद्भूतकविस्तथा ॥८॥

pūrvavaddṛṣṭvā ardharātre catuṣpathe | japamasyāścaredyastu sa syādbhūtakavistathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो पहले की तरह देखकर आधी रात में चौराहे पर इसका जप करता है, वह वैसे ही भूतकवि हो जाता है।"

"Whoever, having seen as before, does the japa of this at midnight at a crossroads becomes likewise a poet of things past."

Word by wordपदार्थ

पूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहदृष्ट्वा (dṛṣṭvā)having seenदेखकरअर्ध-रात्रे (ardha-rātre)at midnightआधी रात मेंचतुष्पथे (catuṣpathe)at a crossroadsचौराहे परजपम् (japam)japaजपअस्याः (asyāḥ)of thisइसकाचरेत् (caret)doesकरेयः (yaḥ)whoजोतु (tu)butतोसः (saḥ)heवहस्यात् (syāt)becomesहो जाता हैभूत-कविः (bhūta-kaviḥ)a poet of the pastभूतकवितथा (tathā)likewiseवैसे ही

Verse 9

हंसः प्रणवं माया वधूबीजं कूर्चबीजं हंसः । तदुक्तं स्वच्छन्दसंग्रहे : शिवबीजं महेशानि शक्तिबीजं ततः परम् । विन्दुसर्गसमायुक्तं वेदाद्यं तदधः क्रमात् । माया स्त्री वर्मबीजान्ते हंसबीजमुदाहृतम् । एषा अष्टाक्षरी विद्या कथिता भुवि दुर्लभा ॥९॥

haṃsaḥ praṇavaṃ māyā vadhūbījaṃ kūrcabījaṃ haṃsaḥ | taduktaṃ svacchandasaṃgrahe : | śivabījaṃ maheśāni śaktibījaṃ tataḥ param | vindusargasamāyuktaṃ vedādyaṃ tadadhaḥ kramāt | māyā strī varmabījānte haṃsabījamudāhṛtam | eṣā aṣṭākṣarī vidyā kathitā bhuvi durlabhā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हंसः, प्रणव, माया, वधू बीज, कूर्च बीज, हंसः।" स्वच्छन्दसंग्रह में कहा है: "शिव बीज, हे महेशानी, और उसके बाद बिन्दु और विसर्ग से युक्त शक्ति बीज; वेद का आदि, और उसके नीचे क्रम से माया, स्त्री, और वर्म बीज के बाद हंस बीज कहा गया है। यह अष्टाक्षरी विद्या पृथ्वी पर दुर्लभ कही गई है।"

"Haṃsaḥ, the praṇava, māyā, the vadhū bīja, the kūrca bīja, haṃsaḥ." So it is said in the Svacchandasaṃgraha: "The Śiva bīja, O great goddess, and after it the Śakti bīja joined with bindu and visarga; the Veda's beginning, and below that in order māyā, strī, and after the armour bīja the haṃsa bīja is declared. This eight-syllabled vidyā is told to be hard to find on earth."

Word by wordपदार्थ

शिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva bījaशिव बीजमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानीशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्ति बीजततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबादविन्दु-सर्ग-समायुक्तम् (vindu-sarga-samāyuktam)joined with bindu and visargaबिन्दु और विसर्ग से युक्तवेद-आद्यम् (veda-ādyam)the Veda's beginningवेद का आदितत् (tat)thatउसकेअधः (adhaḥ)belowनीचेक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेमाया (māyā)māyāमायास्त्री (strī)strīस्त्रीवर्म-बीज-अन्ते (varma-bīja-ante)after the armour bījaवर्म बीज के बादहंस-बीजम् (haṃsa-bījam)the haṃsa bījaहंस बीजउदाहृतम् (udāhṛtam)is declaredकहा गया हैएषा (eṣā)thisयहअष्ट-अक्षरी (aṣṭa-akṣarī)eight-syllabledअष्टाक्षरीविद्या (vidyā)vidyāविद्याकथिता (kathitā)is toldकही गई हैभुवि (bhuvi)on earthपृथ्वी परदुर्लभा (durlabhā)hard to findदुर्लभ

Verse 10

१० पञ्चाक्षरी च या विद्या हिंसाद्यन्ता महोदया । केवलं त्वत्प्रसादेन तव स्नेहात्प्रकीर्तिता । अनयोर्जपपूजादीन् पञ्चाक्षरीवदाचरेत् ॥१०॥

pañcākṣarī ca yā vidyā hiṃsādyantā mahodayā | kevalaṃ tvatprasādena tava snehātprakīrtitā | anayorjapapūjādīn pañcākṣarīvadācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और हिंसा से आरम्भ और अन्त वाली महान् उदय वाली पञ्चाक्षरी विद्या केवल तुम्हारी कृपा से, तुम्हारे स्नेह से कही गई है। इन दोनों के जप, पूजा आदि पञ्चाक्षरी की तरह करे।"

"And the five-syllabled vidyā of great fortune, beginning and ending with hiṃsā, has been declared only by your grace, out of love for you. Japa, worship and the rest for these two one should do as for the five-syllabled one."

Word by wordपदार्थ

पञ्च-अक्षरी (pañca-akṣarī)five-syllabledपञ्चाक्षरी (ca)andऔरया (yā)whichजोविद्या (vidyā)vidyāविद्याहिंसा-आदि-अन्ता (hiṃsā-ādi-antā)beginning and ending with hiṃsāहिंसा से आरम्भ और अन्त वालीमहा-उदया (mahā-udayā)of great fortuneमहान् उदय वालीकेवलम् (kevalam)onlyकेवलत्वत्-प्रसादेन (tvat-prasādena)by your graceतुम्हारी कृपा सेतव (tava)yourतुम्हारेस्नेहात् (snehāt)out of loveस्नेह सेप्रकीर्तिता (prakīrtitā)has been declaredकही गई हैअनयोः (anayoḥ)of these twoइन दोनों केजप-पूजादीन् (japa-pūjādīn)japa, worship and the restजप पूजा आदिपञ्चाक्षरीवत् (pañcākṣarīvat)as for the five-syllabled oneपञ्चाक्षरी की तरहआचरेत् (ācaret)one should performकरे

तन्त्रान्तरे — In another tantra: दूसरे तन्त्र में:

Verse 11

११ लज्जायुगं वधूबीजं ततो दीर्घतनुच्छदम् । सारस्वतोऽपरो मन्त्रः संप्रोक्तश्चतुरक्षरः । तदन्ते यदि फट्कारो मनुः पञ्चाक्षरो भवेत् ॥११॥

lajjāyugaṃ vadhūbījaṃ tato dīrghatanucchadam | sārasvato'paro mantraḥ saṃproktaścaturakṣaraḥ | tadante yadi phaṭkāro manuḥ pañcākṣaro bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दो लज्जा, वधू बीज, फिर दीर्घ वर्म — यह दूसरा सारस्वत मन्त्र चतुरक्षर कहा गया है। यदि उसके अन्त में फट् हो तो मन्त्र पञ्चाक्षर हो जाता है।"

"Two lajjā bījas, the vadhū bīja, then the long armour — another Sārasvata mantra of four syllables is declared. If phaṭ is at its end the mantra becomes one of five syllables."

Word by wordपदार्थ

लज्जा-युगम् (lajjā-yugam)two lajjā bījasदो लज्जावधू-बीजम् (vadhū-bījam)the vadhū bījaवधू बीजततः (tataḥ)thenफिरदीर्घ-तनुच्छदम् (dīrgha-tanucchadam)the long armourदीर्घ वर्मसारस्वतः (sārasvataḥ)Sārasvataसारस्वतअपरः (aparaḥ)anotherदूसरामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसंप्रोक्तः (saṃproktaḥ)is declaredकहा गया हैचतुर्-अक्षरः (catur-akṣaraḥ)of four syllablesचतुरक्षरतत्-अन्ते (tat-ante)at its endउसके अन्त मेंयदि (yadi)ifयदिफट्-कारः (phaṭ-kāraḥ)the sound phaṭफट्कारमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रपञ्च-अक्षरः (pañca-akṣaraḥ)of five syllablesपञ्चाक्षरभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

तथा — So too: वैसे ही:

Verse 12

१२ तारशक्तिवधूबीजान्यन्ते दीर्घतनुच्छदम् । अस्त्रमग्निवधूरन्ते मनुः सप्ताक्षरो भवेत् । मन्त्रमात्रेष्वयं प्रोक्तस्तथा दीर्घेण वर्मणा । पुटितश्च वधूबीजमपरोऽसौ गुणाक्षरः ॥१२॥

tāraśaktivadhūbījānyante dīrghatanucchadam | astramagnivadhūrante manuḥ saptākṣaro bhavet | mantramātreṣvayaṃ proktastathā dīrgheṇa varmaṇā | puṭitaśca vadhūbījamaparo'sau guṇākṣaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तार, शक्ति और वधू बीज, अन्त में दीर्घ वर्म, अस्त्र और अन्त में अग्निवधू — मन्त्र सप्ताक्षर हो जाता है; यह सब मन्त्रों में कहा गया है। वैसे ही दीर्घ वर्म से पुटित वधू बीज दूसरा त्र्यक्षर मन्त्र है।"

"The bījas tāra, śakti and vadhū, at the end the long armour, the weapon and at the end the wife of fire — the mantra becomes one of seven syllables; it is declared among all mantras. Likewise the vadhū bīja enclosed by the long armour is another, of three syllables."

Word by wordपदार्थ

तार-शक्ति-वधू-बीजानि (tāra-śakti-vadhū-bījāni)the bījas tāra, śakti and vadhūतार, शक्ति और वधू बीजअन्ते (ante)at the endअन्त मेंदीर्घ-तनुच्छदम् (dīrgha-tanucchadam)the long armourदीर्घ वर्मअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रअग्नि-वधूः (agni-vadhūḥ)the wife of fireअग्निवधूअन्ते (ante)at the endअन्त मेंमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रसप्त-अक्षरः (sapta-akṣaraḥ)of seven syllablesसप्ताक्षरभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैमन्त्र-मात्रेषु (mantra-mātreṣu)among all mantrasसब मन्त्रों मेंअयम् (ayam)thisयहप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गया हैतथा (tathā)likewiseवैसे हीदीर्घेण (dīrgheṇa)with the longदीर्घवर्मणा (varmaṇā)armourवर्म सेपुटितः (puṭitaḥ)enclosedपुटित (ca)andऔरवधू-बीजम् (vadhū-bījam)the vadhū bījaवधू बीजअपरः (aparaḥ)anotherदूसराअसौ (asau)thatवहगुण-अक्षरः (guṇa-akṣaraḥ)of three syllablesत्र्यक्षर

Verse 13

१३ रहस्यपुरश्चरणम् । यथा : अशक्तानाञ्च मे देव पुरश्चरणमुच्यताम् । अथवान्यप्रकारेण पुरश्चरणमुच्यते ॥१३॥

rahasyapuraścaraṇam | yathā : | aśaktānāñca me deva puraścaraṇamucyatām | athavānyaprakāreṇa puraścaraṇamucyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रहस्य पुरश्चरण। इस प्रकार: "हे देव, असमर्थों का पुरश्चरण मुझे कहिए।" "अथवा दूसरे प्रकार से पुरश्चरण कहा जाता है।"

The secret puraścaraṇa. Thus: "Tell me, O god, the puraścaraṇa of those who are unable." "Or the puraścaraṇa is told in another way."

Word by wordपदार्थ

अशक्तानाम् (aśaktānām)of those unableअसमर्थों का (ca)andऔरमे (me)to meमुझेदेव (deva)O godहे देवपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणउच्यताम् (ucyatām)let it be toldकहा जाएअथवा (athavā)orअथवाअन्य-प्रकारेण (anya-prakāreṇa)in another wayदूसरे प्रकार सेपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणउच्यते (ucyate)is toldकहा जाता है

Verse 14

१४ कुजे वा शनिवारे वा नरमुण्डं समाहृतम् । पञ्चगव्येन मिलितं चन्दनाद्यैर्विशेषतः । निक्षिप्य भूमौ हस्तार्धमानतः कानने वने ॥१४॥

kuje vā śanivāre vā naramuṇḍaṃ samāhṛtam | pañcagavyena militaṃ candanādyairviśeṣataḥ | nikṣipya bhūmau hastārdhamānataḥ kānane vane ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मंगलवार या शनिवार को लाया हुआ नरमुण्ड, पञ्चगव्य और विशेष रूप से चन्दन आदि से युक्त, कानन या वन में भूमि में आधा हाथ गहरा गाड़कर।"

"On a Tuesday or a Saturday a human skull is brought, treated with the five products of the cow and especially with sandal and the rest, and buried half a cubit deep in the ground in a grove or forest."

Word by wordपदार्थ

कुजे (kuje)on Tuesdayमंगलवार कोवा (vā)orयाशनि-वारे (śani-vāre)on Saturdayशनिवार कोवा (vā)orयानर-मुण्डम् (nara-muṇḍam)a human skullनरमुण्डसमाहृतम् (samāhṛtam)broughtलाया हुआपञ्च-गव्येन (pañca-gavyena)with the five products of the cowपञ्चगव्य सेमिलितम् (militam)mixedमिला हुआचन्दन-आद्यैः (candana-ādyaiḥ)with sandal and the restचन्दन आदि सेविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप सेनिक्षिप्य (nikṣipya)having buriedगाड़करभूमौ (bhūmau)in the groundभूमि मेंहस्त-अर्ध-मानतः (hasta-ardha-mānataḥ)half a cubit deepआधा हाथ गहराकानने (kānane)in a groveकानन मेंवने (vane)in a forestवन में

Verse 15

१५ तत्र तद्दिवसे रात्रौ सहस्रं यदि मानतः । एकाकी प्रजपेन्मन्त्री स भवेत् कल्पपादपः ॥१५॥

tatra taddivase rātrau sahasraṃ yadi mānataḥ | ekākī prajapenmantrī sa bhavet kalpapādapaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यदि वहाँ उसी दिन रात में मन्त्री अकेला गिनकर सहस्र जप करे, तो वह कल्पवृक्ष हो जाता है।"

"If there, on that day at night, the mantra-holder alone repeats a thousand by count, he becomes a wishing tree."

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहाँतत्-दिवसे (tat-divase)on that dayउसी दिनरात्रौ (rātrau)at nightरात मेंसहस्रम् (sahasram)a thousandसहस्रयदि (yadi)ifयदिमानतः (mānataḥ)by countगिनकरएकाकी (ekākī)aloneअकेलाप्रजपेत् (prajapet)repeatsजपेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीसः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैकल्प-पादपः (kalpa-pādapaḥ)a wishing treeकल्पवृक्ष

Verse 16

१६ अथवान्यप्रकारेण पुरश्चरणमिष्यते । शवमानीय तद्द्वारे तेनैव परिखन्यते । तद्दिनात्तद्दिनं यावत्तावदष्टोत्तरं शतम् । स भवेत् सर्वसिद्धीशो नात्र कार्या विचारणा ॥१६॥

athavānyaprakāreṇa puraścaraṇamiṣyate | śavamānīya taddvāre tenaiva parikhanyate | taddināttaddinaṃ yāvattāvadaṣṭottaraṃ śatam | sa bhavet sarvasiddhīśo nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अथवा दूसरे प्रकार से पुरश्चरण माना जाता है। शव लाकर उसके द्वार पर वह स्वयं उसे गाड़ता है; उस दिन से एक सौ आठ दिन बाद उसी दिन तक जप करे, और वह सब सिद्धियों का स्वामी हो जाता है — इसमें विचार नहीं करना चाहिए।"

"Or the puraścaraṇa is prescribed in another way. A corpse is brought and buried by him at its door; from that day until the same day a hundred and eight days later he repeats, and he becomes lord of all siddhis — no doubt is to be made here."

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवाअन्य-प्रकारेण (anya-prakāreṇa)in another wayदूसरे प्रकार सेपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is prescribedमाना जाता हैशवम् (śavam)a corpseशवआनीय (ānīya)having broughtलाकरतत्-द्वारे (tat-dvāre)at its doorउसके द्वार परतेन (tena)by himउससेएव (eva)himselfहीपरिखन्यते (parikhanyate)it is buriedगाड़ा जाता हैतत्-दिनात् (tat-dināt)from that dayउस दिन सेतत्-दिनम् (tat-dinam)to that dayउस दिन तकयावत् (yāvat)untilजब तकतावत् (tāvat)so longतब तकअष्टोत्तरम् (aṣṭottaram)and eightआठ अधिकशतम् (śatam)a hundredसौसः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैसर्व-सिद्धि-ईशः (sarva-siddhi-īśaḥ)lord of all siddhisसब सिद्धियों का स्वामी (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

Verse 17

१७ अथवान्यप्रकारेण पुरश्चरणमिष्यते । अष्टम्याञ्च चतुर्दश्यां पक्षयोरुभयोरपि । सूर्योदयं समारभ्य यावत् सूर्योदयान्तरम् । तावज्जप्त्वा निरातङ्कः सर्वसिद्धीश्वरो भवेत् ॥१७॥

athavānyaprakāreṇa puraścaraṇamiṣyate | aṣṭamyāñca caturdaśyāṃ pakṣayorubhayorapi | sūryodayaṃ samārabhya yāvat sūryodayāntaram | tāvajjaptvā nirātaṅkaḥ sarvasiddhīśvaro bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अथवा दूसरे प्रकार से पुरश्चरण माना जाता है। अष्टमी और चतुर्दशी को, दोनों पक्षों में भी, सूर्योदय से आरम्भ करके अगले सूर्योदय तक — तब तक जप करके निर्भय साधक सब सिद्धियों का स्वामी हो जाता है।"

"Or the puraścaraṇa is prescribed in another way. On the eighth and the fourteenth, of both fortnights too, beginning from sunrise until the next sunrise — having repeated so long, free from fear, he becomes lord of all siddhis."

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवाअन्य-प्रकारेण (anya-prakāreṇa)in another wayदूसरे प्रकार सेपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is prescribedमाना जाता हैअष्टम्याम् (aṣṭamyām)on the eighthअष्टमी को (ca)andऔरचतुर्दश्याम् (caturdaśyām)on the fourteenthचतुर्दशी कोपक्षयोः (pakṣayoḥ)of the fortnightsपक्षोंउभयोः (ubhayoḥ)of bothदोनों मेंअपि (api)alsoभीसूर्य-उदयम् (sūrya-udayam)sunriseसूर्योदयसमारभ्य (samārabhya)beginning fromसे आरम्भ करकेयावत् (yāvat)untilतकसूर्य-उदय-अन्तरम् (sūrya-udaya-antaram)the next sunriseअगले सूर्योदयतावत् (tāvat)so longतब तकजप्त्वा (japtvā)having repeatedजप करकेनिरातङ्कः (nirātaṅkaḥ)free from fearनिर्भयसर्व-सिद्धि-ईश्वरः (sarva-siddhi-īśvaraḥ)lord of all siddhisसब सिद्धियों का स्वामीभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 18

१८ अथवान्यप्रकारेण पुरश्चरणमिष्यते । शरत्काले चतुर्थ्यादि नवम्यन्तं विशेषतः । भक्तितः पूजयित्वा तु रात्रौ तावत् सहस्रकम् । जपेदेकाकी विजने केवलं तिमिरालये । अष्टम्यादिनवम्यन्तमुपवासपरो भवेत् ॥१८॥

athavānyaprakāreṇa puraścaraṇamiṣyate | śaratkāle caturthyādi navamyantaṃ viśeṣataḥ | bhaktitaḥ pūjayitvā tu rātrau tāvat sahasrakam | japedekākī vijane kevalaṃ timirālaye | aṣṭamyādinavamyantamupavāsaparo bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अथवा दूसरे प्रकार से पुरश्चरण माना जाता है। शरद काल में, विशेष रूप से चतुर्थी से नवमी तक, भक्ति से पूजा करके रात में सहस्र जप करे, अकेला, निर्जन और पूरी तरह अँधेरे स्थान में, और अष्टमी से नवमी तक उपवास रखे।"

"Or the puraścaraṇa is prescribed in another way. In autumn, especially from the fourth to the ninth, having worshipped with devotion one should repeat a thousand at night, alone, in a lonely and wholly dark place, and from the eighth to the ninth keep a fast."

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवाअन्य-प्रकारेण (anya-prakāreṇa)in another wayदूसरे प्रकार सेपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is prescribedमाना जाता हैशरत्-काले (śarat-kāle)in autumnशरद काल मेंचतुर्थी-आदि (caturthī-ādi)from the fourthचतुर्थी सेनवमी-अन्तम् (navamī-antam)to the ninthनवमी तकविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप सेभक्तितः (bhaktitaḥ)with devotionभक्ति सेपूजयित्वा (pūjayitvā)having worshippedपूजा करकेतु (tu)andतोरात्रौ (rātrau)at nightरात मेंतावत् (tāvat)so manyउतनासहस्रकम् (sahasrakam)a thousandसहस्रजपेत् (japet)one should repeatजपेएकाकी (ekākī)aloneअकेलाविजने (vijane)in a lonely placeनिर्जन मेंकेवलम् (kevalam)onlyकेवलतिमिर-आलये (timira-ālaye)in a dark placeअँधेरे स्थान मेंअष्टमी-आदि (aṣṭamī-ādi)from the eighthअष्टमी सेनवमी-अन्तम् (navamī-antam)to the ninthनवमी तकउपवास-परः (upavāsa-paraḥ)devoted to fastingउपवास में रतभवेत् (bhavet)one should beरहे

मुण्डमालतन्त्रे — In the Muṇḍamālātantra: मुण्डमालतन्त्र में:

Verse 19

१९ कृष्णाष्टमीं समारभ्य यावत्कृष्णाष्टमी भवेत् । सहस्रसंख्यजप्तेन पुरश्चरणमिष्यते ॥१९॥

kṛṣṇāṣṭamīṃ samārabhya yāvatkṛṣṇāṣṭamī bhavet | sahasrasaṃkhyajaptena puraścaraṇamiṣyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कृष्णाष्टमी से आरम्भ करके अगली कृष्णाष्टमी तक सहस्र संख्या के जप से पुरश्चरण माना जाता है।"

"Beginning from the dark eighth until the next dark eighth, by a thousand repetitions the puraścaraṇa is prescribed."

Word by wordपदार्थ

कृष्ण-अष्टमीम् (kṛṣṇa-aṣṭamīm)the dark eighthकृष्णाष्टमीसमारभ्य (samārabhya)beginning fromसे आरम्भ करकेयावत् (yāvat)untilजब तककृष्ण-अष्टमी (kṛṣṇa-aṣṭamī)the dark eighthकृष्णाष्टमीभवेत् (bhavet)comesहोसहस्र-संख्य-जप्तेन (sahasra-saṃkhya-japtena)by a thousand repetitionsसहस्र संख्या के जप सेपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is prescribedमाना जाता है

Verse 20

२० कृष्णां चतुर्दशीं प्राप्य नवम्यन्तं महोत्सवे । अष्टमीनवमीरात्रौ पूजां कुर्याद्विशेषतः ॥२०॥

kṛṣṇāṃ caturdaśīṃ prāpya navamyantaṃ mahotsave | aṣṭamīnavamīrātrau pūjāṃ kuryādviśeṣataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कृष्ण चतुर्दशी पाकर महोत्सव में नवमी तक, विशेष रूप से अष्टमी और नवमी की रात में पूजा करे।"

"Having reached the dark fourteenth, up to the ninth in the great festival, one should worship especially on the nights of the eighth and ninth."

Word by wordपदार्थ

कृष्णाम् (kṛṣṇām)the darkकृष्णचतुर्दशीम् (caturdaśīm)fourteenthचतुर्दशी कोप्राप्य (prāpya)having reachedपाकरनवमी-अन्तम् (navamī-antam)up to the ninthनवमी तकमहा-उत्सवे (mahā-utsave)in the great festivalमहोत्सव मेंअष्टमी-नवमी-रात्रौ (aṣṭamī-navamī-rātrau)on the nights of the eighth and ninthअष्टमी और नवमी की रात मेंपूजाम् (pūjām)worshipपूजाकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप से

Verse 21

२१ दशम्यां पारणं कुर्यान्मत्स्यमांसादिभिर्युतम् । षट्सहस्रं जपेन्नित्यं भक्तिभावपरायणः ॥२१॥

daśamyāṃ pāraṇaṃ kuryānmatsyamāṃsādibhiryutam | ṣaṭsahasraṃ japennityaṃ bhaktibhāvaparāyaṇaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दशमी को मछली, मांस आदि के साथ पारण करे, और भक्ति भाव में रत होकर नित्य छह हजार जप करे।"

"On the tenth one should break the fast with fish, meat and the rest, and repeat six thousand daily, devoted to the feeling of devotion."

Word by wordपदार्थ

दशम्याम् (daśamyām)on the tenthदशमी कोपारणम् (pāraṇam)the breaking of the fastपारणकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेमत्स्य-मांस-आदिभिः (matsya-māṃsa-ādibhiḥ)with fish, meat and the restमछली, मांस आदि सेयुतम् (yutam)togetherयुक्तषट्-सहस्रम् (ṣaṭ-sahasram)six thousandछह हजारजपेत् (japet)one should repeatजपेनित्यम् (nityam)dailyनित्यभक्ति-भाव-परायणः (bhakti-bhāva-parāyaṇaḥ)devoted to the feeling of devotionभक्ति भाव में रत

Verse 22

२२ चतुर्दशीं समारभ्य यावदन्या चतुर्दशी । तावज्जप्ते महेशानि पुरश्चरणमिष्यते । केवलं जपमात्रेण मन्त्राः सिद्धा भवन्ति हि ॥२२॥

caturdaśīṃ samārabhya yāvadanyā caturdaśī | tāvajjapte maheśāni puraścaraṇamiṣyate | kevalaṃ japamātreṇa mantrāḥ siddhā bhavanti hi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चतुर्दशी से आरम्भ करके अगली चतुर्दशी तक, तब तक जप करने पर, हे महेशानी, पुरश्चरण माना जाता है। केवल जप मात्र से मन्त्र सिद्ध हो ही जाते हैं।"

"Beginning from the fourteenth until the next fourteenth, when repeated so long, O great goddess, the puraścaraṇa is prescribed. By japa alone the mantras indeed become accomplished."

Word by wordपदार्थ

चतुर्दशीम् (caturdaśīm)the fourteenthचतुर्दशीसमारभ्य (samārabhya)beginning fromसे आरम्भ करकेयावत् (yāvat)untilजब तकअन्या (anyā)the nextदूसरीचतुर्दशी (caturdaśī)fourteenthचतुर्दशीतावत् (tāvat)so longतब तकजप्ते (japte)when repeatedजप करने परमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानीपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is prescribedमाना जाता हैकेवलम् (kevalam)onlyकेवलजप-मात्रेण (japa-mātreṇa)by japa aloneजप मात्र सेमन्त्राः (mantrāḥ)the mantrasमन्त्रसिद्धाः (siddhāḥ)accomplishedसिद्धभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंहि (hi)indeedही

Verse 23

२३ सूर्योदयं समारभ्य यावत् सूर्योऽस्तगो । भवेत्तावज्जप्त्वा महेशानि पुरश्चरणमिष्यते ॥२३॥

sūryodayaṃ samārabhya yāvat sūryo'stago | bhavettāvajjaptvā maheśāni puraścaraṇamiṣyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सूर्योदय से आरम्भ करके सूर्य अस्त होने तक, तब तक जप करके, हे महेशानी, पुरश्चरण माना जाता है।"

"Beginning from sunrise until the sun has set, having repeated so long, O great goddess, the puraścaraṇa is prescribed."

Word by wordपदार्थ

सूर्य-उदयम् (sūrya-udayam)sunriseसूर्योदयसमारभ्य (samārabhya)beginning fromसे आरम्भ करकेयावत् (yāvat)untilजब तकसूर्यः (sūryaḥ)the sunसूर्यअस्तगः (astagaḥ)setअस्तभवेत् (bhavet)beहोतावत् (tāvat)so longतब तकजप्त्वा (japtvā)having repeatedजप करकेमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानीपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is prescribedमाना जाता है

तदुक्तं वीरतन्त्रे — So it is said in the Vīratantra: वीरतन्त्र में कहा है:

Verse 24

२४ अथ वीरसाधनम् अष्टम्याञ्च चतुर्दश्यां पक्षयोरुभयोरपि । कृष्णपक्षे विशेषेण साधयेद्वीरसाधनम् ॥२४॥

atha vīrasādhanam | aṣṭamyāñca caturdaśyāṃ pakṣayorubhayorapi | kṛṣṇapakṣe viśeṣeṇa sādhayedvīrasādhanam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वीरसाधन। "दोनों पक्षों की अष्टमी और चतुर्दशी को, और विशेष रूप से कृष्ण पक्ष में, वीरसाधन साधे।"

The vīra-sādhana. "On the eighth and the fourteenth of both fortnights, and especially in the dark fortnight, one should perform the vīra-sādhana."

Word by wordपदार्थ

अष्टम्याम् (aṣṭamyām)on the eighthअष्टमी को (ca)andऔरचतुर्दश्याम् (caturdaśyām)on the fourteenthचतुर्दशी कोपक्षयोः (pakṣayoḥ)of the fortnightsपक्षोंउभयोः (ubhayoḥ)of bothदोनों मेंअपि (api)alsoभीकृष्ण-पक्षे (kṛṣṇa-pakṣe)in the dark fortnightकृष्ण पक्ष मेंविशेषेण (viśeṣeṇa)especiallyविशेष रूप सेसाधयेत् (sādhayet)one should performसाधेवीर-साधनम् (vīra-sādhanam)the vīra-sādhanaवीरसाधन

Verse 25

२५ तत्सार्धप्रहरे यामे गते च सुरसुन्दरि । शवं वापि चितां वापि नीत्वा गत्वा यथासुखम् । साधयेत् स्वहितं मन्त्री मन्त्रध्यानपरायणः ॥२५॥

tatsārdhaprahare yāme gate ca surasundari | śavaṃ vāpi citāṃ vāpi nītvā gatvā yathāsukham | sādhayet svahitaṃ mantrī mantradhyānaparāyaṇaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उसका डेढ़ प्रहर बीतने पर, हे सुरसुन्दरी, शव ले जाकर या चिता के पास सुखपूर्वक जाकर, मन्त्र और ध्यान में रत मन्त्री अपना हित साधे।"

"When a watch and a half of it has passed, O beauty of the gods, having taken a corpse or gone to a pyre at ease, the mantra-holder devoted to mantra and dhyāna should accomplish his own good."

Word by wordपदार्थ

तत्-सार्ध-प्रहरे (tat-sārdha-prahare)at a watch and a half of itउसके डेढ़ प्रहर परयामे (yāme)a watchयामगते (gate)having passedबीतने पर (ca)andऔरसुर-सुन्दरि (sura-sundari)O beauty of the godsहे सुरसुन्दरीशवम् (śavam)a corpseशववा (vā)orयाअपि (api)alsoभीचिताम् (citām)a pyreचितावा (vā)orयाअपि (api)alsoभीनीत्वा (nītvā)having takenले जाकरगत्वा (gatvā)having goneजाकरयथा-सुखम् (yathā-sukham)at easeसुखपूर्वकसाधयेत् (sādhayet)one should accomplishसाधेस्व-हितम् (sva-hitam)his own goodअपना हितमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीमन्त्र-ध्यान-परायणः (mantra-dhyāna-parāyaṇaḥ)devoted to mantra and dhyānaमन्त्र और ध्यान में रत

Verse 26

२६ भयं नैव तु कर्तव्यं हास्यं तत्र विवर्जयेत् । चतुर्दिशि न वीक्षेत मन्त्रमेव समभ्यसेत् ॥२६॥

bhayaṃ naiva tu kartavyaṃ hāsyaṃ tatra vivarjayet | caturdiśi na vīkṣeta mantrameva samabhyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"भय बिल्कुल नहीं करना चाहिए; वहाँ हँसी छोड़ दे। चारों दिशाओं में न देखे, केवल मन्त्र का अभ्यास करे।"

"Fear is not to be felt at all; laughter one should avoid there. One should not look in the four directions but practise the mantra alone."

Word by wordपदार्थ

भयम् (bhayam)fearभय (na)notनहींएव (eva)at allहीतु (tu)butतोकर्तव्यम् (kartavyam)is to be feltकरना चाहिएहास्यम् (hāsyam)laughterहँसीतत्र (tatra)thereवहाँविवर्जयेत् (vivarjayet)one should avoidछोड़ देचतुर्-दिशि (catur-diśi)in the four directionsचारों दिशाओं में (na)notनहींवीक्षेत (vīkṣeta)one should lookदेखेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रएव (eva)onlyहीसमभ्यसेत् (samabhyaset)one should practiseअभ्यास करे

Verse 27

२७ अथ पूजाद्रव्यम् : सामिषान्नं गुडं छागं सुरापायसपिष्टकम् । नानाफलञ्च नैवेद्यं स्वस्वकल्पोक्तसाधितम् ॥२७॥

atha pūjādravyam : | sāmiṣānnaṃ guḍaṃ chāgaṃ surāpāyasapiṣṭakam | nānāphalañca naivedyaṃ svasvakalpoktasādhitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पूजा की सामग्री: "मांस सहित अन्न, गुड़, छाग, मद्य, खीर और पिष्टक, अनेक फल, और अपने-अपने कल्प के अनुसार बना नैवेद्य।"

The materials of worship: "Rice with meat, molasses, a goat, wine, milk-rice and cakes, many fruits, and the food offering prepared as each kalpa prescribes."

Word by wordपदार्थ

स-आमिष-अन्नम् (sa-āmiṣa-annam)rice with meatमांस सहित अन्नगुडम् (guḍam)molassesगुड़छागम् (chāgam)a goatछागसुरा-पायस-पिष्टकम् (surā-pāyasa-piṣṭakam)wine, milk-rice and cakesमद्य, खीर और पिष्टकनाना-फलम् (nānā-phalam)many fruitsअनेक फल (ca)andऔरनैवेद्यम् (naivedyam)the food offeringनैवेद्यस्व-स्व-कल्प-उक्त-साधितम् (sva-sva-kalpa-ukta-sādhitam)prepared as each kalpa prescribesअपने-अपने कल्प के अनुसार बना

Verse 28

२८ चितास्थानं समानीय सुहृद्भिः शस्त्रपाणिभिः । समानगुणसम्पन्नैः साधयेद्वीतभीः स्वयम् ॥२८॥

citāsthānaṃ samānīya suhṛdbhiḥ śastrapāṇibhiḥ | samānaguṇasampannaiḥ sādhayedvītabhīḥ svayam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उन्हें चिता के स्थान पर लाकर, समान गुणों वाले, हाथ में शस्त्र लिए मित्रों के साथ, वह स्वयं निर्भय होकर साधे।"

"Having brought them to the place of the pyre, with friends of like qualities, weapons in hand, he himself should perform it free of fear."

Word by wordपदार्थ

चिता-स्थानम् (citā-sthānam)to the place of the pyreचिता के स्थान परसमानीय (samānīya)having broughtलाकरसुहृद्भिः (suhṛdbhiḥ)with friendsमित्रों के साथशस्त्र-पाणिभिः (śastra-pāṇibhiḥ)weapons in handहाथ में शस्त्र लिएसमान-गुण-सम्पन्नैः (samāna-guṇa-sampannaiḥ)endowed with like qualitiesसमान गुणों वालेसाधयेत् (sādhayet)one should performसाधेवीत-भीः (vīta-bhīḥ)free of fearनिर्भयस्वयम् (svayam)himselfस्वयं

तथा च योगिनीहृदये — So too in the Yoginīhṛdaya: और वैसे ही योगिनीहृदय में:

Verse 29

२९ बल्यर्थं सामिषान्नञ्च गुडं छागं तथा मधु । पिष्टकं परमान्नञ्च पयो मूलं फलं तथा ॥२९॥

balyarthaṃ sāmiṣānnañca guḍaṃ chāgaṃ tathā madhu | piṣṭakaṃ paramānnañca payo mūlaṃ phalaṃ tathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बलि के लिए: मांस सहित अन्न, गुड़, छाग और मधु, पिष्टक और परमान्न, दूध, मूल और वैसे ही फल।"

"For the bali: rice with meat, molasses, a goat and wine, cakes and milk-rice, milk, roots and likewise fruit."

Word by wordपदार्थ

बलि-अर्थम् (bali-artham)for the baliबलि के लिएस-आमिष-अन्नम् (sa-āmiṣa-annam)rice with meatमांस सहित अन्न (ca)andऔरगुडम् (guḍam)molassesगुड़छागम् (chāgam)a goatछागतथा (tathā)andतथामधु (madhu)wineमधुपिष्टकम् (piṣṭakam)cakesपिष्टकपरम-अन्नम् (parama-annam)milk-riceपरमान्न (ca)andऔरपयः (payaḥ)milkदूधमूलम् (mūlam)rootsमूलफलम् (phalam)fruitफलतथा (tathā)likewiseतथा

Verse 30

३० सप्तपात्रं बलिं कृत्वा चतुःपात्रं चतुर्दिशि । पात्रत्रयं सदा मध्ये स्थापयेन्मनुनामुना । गुरुं वा भ्रातरं वापि ब्राह्मणान् वापि सुव्रतान् । अन्यानपि च रक्षार्थं किञ्चिद्दूरे निवेशयेत् ॥३०॥

saptapātraṃ baliṃ kṛtvā catuḥpātraṃ caturdiśi | pātratrayaṃ sadā madhye sthāpayenmanunāmunā | guruṃ vā bhrātaraṃ vāpi brāhmaṇān vāpi suvratān | anyānapi ca rakṣārthaṃ kiñciddūre niveśayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सात पात्रों में बलि बनाकर, चार पात्र चारों दिशाओं में और तीन सदा बीच में इस मन्त्र से रखे। रक्षा के लिए गुरु को, या भाई को, या सुव्रत ब्राह्मणों को, या अन्यों को भी कुछ दूर बिठाए।"

"Having made the bali in seven dishes, one should place four dishes in the four directions and always three in the middle, with this mantra. For protection one should station the guru, or a brother, or brāhmaṇas of good vows, or others too, a little way off."

Word by wordपदार्थ

सप्त-पात्रम् (sapta-pātram)in seven dishesसात पात्रों मेंबलिम् (balim)the baliबलिकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरचतुः-पात्रम् (catuḥ-pātram)four dishesचार पात्रचतुर्-दिशि (catur-diśi)in the four directionsचारों दिशाओं मेंपात्र-त्रयम् (pātra-trayam)three dishesतीन पात्रसदा (sadā)alwaysसदामध्ये (madhye)in the middleबीच मेंस्थापयेत् (sthāpayet)one should placeरखेमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेअमुना (amunā)with thisइसगुरुम् (gurum)the guruगुरु कोवा (vā)orयाभ्रातरम् (bhrātaram)a brotherभाई कोवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीब्राह्मणान् (brāhmaṇān)brāhmaṇasब्राह्मणों कोवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीसु-व्रतान् (su-vratān)of good vowsसुव्रतअन्यान् (anyān)othersअन्यों कोअपि (api)alsoभी (ca)andऔररक्षा-अर्थम् (rakṣā-artham)for protectionरक्षा के लिएकिञ्चित् (kiñcit)a littleकुछदूरे (dūre)at a distanceदूरनिवेशयेत् (niveśayet)one should stationबिठाए

Verse 31

३१ चितालक्षणम् । यथा : असंस्कृता चिता ग्राह्या न तु संस्कारसंस्कृता । चाण्डालादिषु संप्राप्ता केवलं शीघ्रसिद्धिदा ॥३१॥

citālakṣaṇam | yathā : | asaṃskṛtā citā grāhyā na tu saṃskārasaṃskṛtā | cāṇḍālādiṣu saṃprāptā kevalaṃ śīghrasiddhidā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

चिता के लक्षण। इस प्रकार: "असंस्कृत चिता लेनी चाहिए, संस्कार से संस्कृत नहीं। चाण्डाल आदि में मिली चिता ही शीघ्र सिद्धि देने वाली है।"

The marks of the pyre. Thus: "An unconsecrated pyre is to be taken, not one consecrated by rites. One found among caṇḍālas and the like alone gives quick siddhi."

Word by wordपदार्थ

असंस्कृता (asaṃskṛtā)unconsecratedअसंस्कृतचिता (citā)a pyreचिताग्राह्या (grāhyā)is to be takenलेनी चाहिए (na)notनहींतु (tu)butतोसंस्कार-संस्कृता (saṃskāra-saṃskṛtā)consecrated by ritesसंस्कार से संस्कृतचाण्डाल-आदिषु (cāṇḍāla-ādiṣu)among caṇḍālas and the likeचाण्डाल आदि मेंसंप्राप्ता (saṃprāptā)foundमिलीकेवलम् (kevalam)aloneकेवलशीघ्र-सिद्धि-दा (śīghra-siddhi-dā)gives quick siddhiशीघ्र सिद्धि देने वाली

Verse 32

३२ अथाधिकारिलक्षणम् यथा : महाबलो महाबुद्धिर्महासाहसिकः शुचिः । महास्वच्छो दयावांश्च सर्वभूतहिते रतः ॥३२॥ ततः सामान्यार्घ्यं विधाय स्वस्तिवाचनपूर्वकं सङ्कल्पं कुर्यात् । यथा : ओमद्येत्यादि अमुकगोत्रः श्रीअमुकदेवशर्मा अमुकमन्त्रसिद्धिकामः श्मशानसाधनमहं करिष्ये । इति संकल्प्य वस्त्रालङ्कारभूषणाद्यैर्भूषितः पूर्वादिङ्मुखः । अस्त्रान्तमूलमन्त्रेण प्रोक्षणं यागभूमिषु । मूलमन्त्रेण फट्कारान्तेनेत्यर्थः । गुरुपादरजो ध्यात्वा गणेशं वटुकं तथा । योगिनीं मातृकाञ्चैव वामपादपुरःसरम् । तथा च : गणेशादिकं सम्पूज्य अस्त्रमन्त्रेणात्मानं संरक्ष्य । तथा च : अस्त्रमन्त्रेण मन्त्रज्ञो रक्षामात्मनि कारयेत् । ततः पुष्पाञ्जलित्रयं चितायां क्षिपेत् ।

athādhikārilakṣaṇam yathā : | mahābalo mahābuddhirmahāsāhasikaḥ śuciḥ | mahāsvaccho dayāvāṃśca sarvabhūtahite rataḥ | tataḥ sāmānyārghyaṃ vidhāya svastivācanapūrvakaṃ saṅkalpaṃ kuryāt | yathā : omadyetyādi amukagotraḥ śrīamukadevaśarmā amukamantrasiddhikāmaḥ śmaśānasādhanamahaṃ kariṣye | iti saṃkalpya vastrālaṅkārabhūṣaṇādyairbhūṣitaḥ pūrvādiṅmukhaḥ | astrāntamūlamantreṇa prokṣaṇaṃ yāgabhūmiṣu | mūlamantreṇa phaṭkārāntenetyarthaḥ | gurupādarajo dhyātvā gaṇeśaṃ vaṭukaṃ tathā | yoginīṃ mātṛkāñcaiva vāmapādapuraḥsaram | tathā ca : gaṇeśādikaṃ sampūjya astramantreṇātmānaṃ saṃrakṣya | tathā ca : astramantreṇa mantrajño rakṣāmātmani kārayet | tataḥ puṣpāñjalitrayaṃ citāyāṃ kṣipet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब अधिकारी के लक्षण। इस प्रकार: "महाबली, महाबुद्धि, महासाहसी, शुचि, अति स्वच्छ, दयावान और सब प्राणियों के हित में रत।" फिर सामान्य अर्घ्य बनाकर स्वस्तिवाचन के बाद संकल्प करे। इस प्रकार: "ॐ आज (इत्यादि), अमुक गोत्र का श्री अमुक देवशर्मा, अमुक मन्त्र की सिद्धि की इच्छा से, श्मशानसाधन करूँगा।" ऐसा संकल्प करके वस्त्र, अलंकार और भूषण आदि से सजा, पूर्व आदि की ओर मुख किए — "अस्त्र से अन्त होने वाले मूल मन्त्र से याग भूमि पर प्रोक्षण," अर्थात् फट् से अन्त होने वाले मूल मन्त्र से; "गुरु के चरणों की धूल का, गणेश और वटुक का, और योगिनी और मातृका का ध्यान करके, बायाँ पैर आगे रखते हुए।" और वैसे ही: "गणेश आदि की पूजा करके अस्त्र मन्त्र से अपनी रक्षा करके।" और वैसे ही: "मन्त्रज्ञ अस्त्र मन्त्र से अपनी रक्षा करे।" फिर चिता पर तीन पुष्पाञ्जलि डाले।

Now the marks of the one entitled. Thus: "Of great strength, great intelligence and great daring, pure, very clear, compassionate, devoted to the good of all beings." Then having prepared the general arghya he should make the resolve after the blessing is recited. Thus: "Om, today (and so on), I of such-and-such gotra, Śrī so-and-so Śarmā, wishing for the siddhi of such-and-such mantra, will perform the cremation-ground sādhana." Having so resolved, adorned with clothes, ornaments and jewels, facing east or another direction — "sprinkling on the sacrificial ground with the root mantra ending in the weapon," that is, with the root mantra ending in phaṭ; "having meditated on the dust of the guru's feet, on Gaṇeśa and Vaṭuka, and on the Yoginī and the Mātṛkā, leading with the left foot." And so: "having worshipped Gaṇeśa and the rest and guarded himself with the weapon mantra." And so: "the knower of mantras should make protection for himself with the weapon mantra." Then he should throw three handfuls of flowers on the pyre.

Word by wordपदार्थ

महा-बलः (mahā-balaḥ)of great strengthमहाबलीमहा-बुद्धिः (mahā-buddhiḥ)of great intelligenceमहाबुद्धिमहा-साहसिकः (mahā-sāhasikaḥ)of great daringमहासाहसीशुचिः (śuciḥ)pureशुचिमहा-स्वच्छः (mahā-svacchaḥ)very clearअति स्वच्छदयावान् (dayāvān)compassionateदयावान (ca)andऔरसर्व-भूत-हिते (sarva-bhūta-hite)in the good of all beingsसब प्राणियों के हित मेंरतः (rataḥ)devotedरत

तदुक्तं वीरतन्त्रेण — So it is said by the Vīratantra: वीरतन्त्र में कहा है:

Verse 33

३३ ये चात्र संस्थिता देवा राक्षसाश्च भयानकाः । पिशाचाः सिद्धयो यक्षा गन्धर्वाप्सरसां गणाः । योगिन्यो मातरो भूताः सर्वाश्च खेचरा स्त्रियः । सिद्धिदास्ता भवन्त्यत्र तथा च मम रक्षकाः । प्रणम्य मनुनानेन पुष्पाञ्जलित्रयं क्षिपेत् ॥३३॥

ye cātra saṃsthitā devā rākṣasāśca bhayānakāḥ | piśācāḥ siddhayo yakṣā gandharvāpsarasāṃ gaṇāḥ | yoginyo mātaro bhūtāḥ sarvāśca khecarā striyaḥ | siddhidāstā bhavantyatra tathā ca mama rakṣakāḥ | praṇamya manunānena puṣpāñjalitrayaṃ kṣipet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो देव यहाँ रहते हैं, भयानक राक्षस, पिशाच, सिद्ध और यक्ष, गन्धर्वों और अप्सराओं के गण, योगिनियाँ, मातृकाएँ, भूत और सब खेचरी स्त्रियाँ — वे यहाँ सिद्धि देने वाले हों और वैसे ही मेरे रक्षक। इस मन्त्र से प्रणाम करके तीन पुष्पाञ्जलि डाले।"

"The gods who dwell here, the terrible rākṣasas, the piśācas, siddhas and yakṣas, the hosts of gandharvas and apsarases, the yoginīs, mothers, spirits and all sky-going women — may they be givers of siddhi here and likewise my protectors. Having bowed with this mantra one should throw three handfuls of flowers."

Word by wordपदार्थ

ये (ye)whoजो (ca)andऔरअत्र (atra)hereयहाँसंस्थिताः (saṃsthitāḥ)dwellरहते हैंदेवाः (devāḥ)godsदेवराक्षसाः (rākṣasāḥ)rākṣasasराक्षस (ca)andऔरभयानकाः (bhayānakāḥ)terribleभयानकपिशाचाः (piśācāḥ)piśācasपिशाचसिद्धयः (siddhayaḥ)siddhasसिद्धयक्षाः (yakṣāḥ)yakṣasयक्षगन्धर्व-अप्सरसाम् (gandharva-apsarasām)of gandharvas and apsarasesगन्धर्वों और अप्सराओं केगणाः (gaṇāḥ)the hostsगणयोगिन्यः (yoginyaḥ)yoginīsयोगिनियाँमातरः (mātaraḥ)mothersमातृकाएँभूताः (bhūtāḥ)spiritsभूतसर्वाः (sarvāḥ)allसब (ca)andऔरखेचराः (khecarāḥ)sky-goingखेचरीस्त्रियः (striyaḥ)womenस्त्रियाँसिद्धि-दाः (siddhi-dāḥ)givers of siddhiसिद्धि देने वालेताः (tāḥ)theyवेभवन्ति (bhavanti)may beहोंअत्र (atra)hereयहाँतथा (tathā)likewiseवैसे ही (ca)andऔरमम (mama)myमेरेरक्षकाः (rakṣakāḥ)protectorsरक्षकप्रणम्य (praṇamya)having bowedप्रणाम करकेमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेअनेन (anena)with thisइसपुष्प-अञ्जलि-त्रयम् (puṣpa-añjali-trayam)three handfuls of flowersतीन पुष्पाञ्जलिक्षिपेत् (kṣipet)one should throwडाले

Verse 34

३४ श्मशानाधिपतिं पश्चाद्भैरवं कालभैरवम् । महाकालं यजेत् पश्चात् पूर्वादिदिक्चतुष्टये । शब्दबीजं ततः पश्चात् श्मशानाधिप तत्परम् । इममन्ते सामिषान्नबलिं गृह्ण ततः परम् । गृह्ण गृह्णापयद्वन्द्वं विघ्ननिवारणं ततः । कुरु सिद्धिं ममान्तश्च प्रयच्छ स्वाहयान्वितम् । प्रणवाद्येन मनुना प्रथमो बलिरीरितः । मायास्ते भैरवात् पश्चाद्भयानक ततः परम् । पूर्ववद्बलिमुद्धृत्य दक्षिणे बलिमाहरेत् । पश्चिमे कालदेवाय प्रणवाद्येन कल्पयेत् । शब्दान्ते कालशब्दान्ते भैरवेति ततः परम् । श्मशानाधिप इत्येवं पूर्ववच्चोत्तरे हरेत् ॥ हूमन्ते च महाकालात्पश्चात् पूर्ववदुच्चरेत् । श्मशानाधिप इत्येवं पूर्ववद्बलिमाहरेत् । पाद्यादिभिश्च मन्त्रज्ञो बलिं पश्चान्निवेदयेत् । तद्यथा : श्मशानाधिपतिं पञ्चोपचारैः सम्पूज्यानेन मन्त्रेण बलिं दद्यात् । तद्यथा : ॐ हूं श्मशानाधिप इमं सामिषान्नबलिं गृह्ण गृह्ण गृह्णापय गृह्णापय विघ्ननिवारणं कुरु सिद्धिं मम प्रयच्छ स्वाहा । ततो भैरवं पूर्ववत् सम्पूज्य दक्षिणस्यां ह्रीं भैरव भयानक इमं सामिषान्नबलिमित्यादि । ततः पश्चिमे कालभैरवं सम्पूज्य हूं कालभैरव श्मशानाधिप इमं सामिषान्नबलिमित्यादि । उत्तरे महाकालमभ्यर्च्य हूं महाकाल श्मशानाधिप इमं सामिषान्नबलिमित्यादि । चितामध्ये ततो दद्याद्बलित्रयमनुत्तमम् । कालरात्रि महाकालि कालिके घोरनिःस्वने । गृहाणेमं बलिं मातर्देहि सिद्धिमनुत्तमाम् । कालिकायै बलिं दत्त्वा भूतनाथाय दापयेत् । शब्दान्ते भूतनाथान्ते श्मशानाधिप इत्यपि । प्रणवाद्येन मनुना दापयेद्बलिमुत्तमम् । शब्दान्ते तु सर्वगणनाथान्ते चाधिपाय च । श्मशानमस्तके दत्त्वा पूर्ववच्च समुद्धरेत् । ताराद्येन बलिं दत्त्वा पञ्चगव्येन सुन्दरि । आर्द्रश्च प्रोक्षणं कृत्वा पीठमस्त्रं न्यसेत्ततः । भूर्जे वा वटपत्रे वा तत्र पीठमनुं न्यसेत् । पीठमास्तीर्य तस्मिन् वै वद्धवीरासनस्ततः । वीरार्दनेन मनुना रक्षां दिक्षु प्रकल्पयेत् । अस्यार्थः : श्मशानास्थ्यादिकं पञ्चगव्येन संप्रोक्ष्य, भूर्जपत्रादौ तत्तत्कल्पोक्तपीठमन्त्रं लिखित्वा तत्र व्याघ्रचर्मादिपीठमास्तीर्य तत्र वीरासनक्रमेणोपविश्य, वीरार्दनेन मन्त्रेण चतुर्दिक्षु रक्षां कुर्यात् ॥३४॥

śmaśānādhipatiṃ paścādbhairavaṃ kālabhairavam | mahākālaṃ yajet paścāt pūrvādidikcatuṣṭaye | śabdabījaṃ tataḥ paścāt śmaśānādhipa tatparam | imamante sāmiṣānnabaliṃ gṛhṇa tataḥ param | gṛhṇa gṛhṇāpayadvandvaṃ vighnanivāraṇaṃ tataḥ | kuru siddhiṃ mamāntaśca prayaccha svāhayānvitam | praṇavādyena manunā prathamo balirīritaḥ | māyāste bhairavāt paścādbhayānaka tataḥ param | pūrvavadbalimuddhṛtya dakṣiṇe balimāharet | paścime kāladevāya praṇavādyena kalpayet | śabdānte kālaśabdānte bhairaveti tataḥ param | śmaśānādhipa ityevaṃ pūrvavaccottare haret | hūmante ca mahākālātpaścāt pūrvavaduccaret | śmaśānādhipa ityevaṃ pūrvavadbalimāharet | pādyādibhiśca mantrajño baliṃ paścānnivedayet | tadyathā : śmaśānādhipatiṃ pañcopacāraiḥ sampūjyānena mantreṇa baliṃ dadyāt | tadyathā : oṃ hūṃ śmaśānādhipa imaṃ sāmiṣānnabaliṃ gṛhṇa gṛhṇa gṛhṇāpaya gṛhṇāpaya vighnanivāraṇaṃ kuru siddhiṃ mama prayaccha svāhā | tato bhairavaṃ pūrvavat sampūjya dakṣiṇasyāṃ hrīṃ bhairava bhayānaka imaṃ sāmiṣānnabalimityādi | tataḥ paścime kālabhairavaṃ sampūjya hūṃ kālabhairava śmaśānādhipa imaṃ sāmiṣānnabalimityādi | uttare mahākālamabhyarcya hūṃ mahākāla śmaśānādhipa imaṃ sāmiṣānnabalimityādi | citāmadhye tato dadyādbalitrayamanuttamam | kālarātri mahākāli kālike ghoraniḥsvane | gṛhāṇemaṃ baliṃ mātardehi siddhimanuttamām | kālikāyai baliṃ dattvā bhūtanāthāya dāpayet | śabdānte bhūtanāthānte śmaśānādhipa ityapi | praṇavādyena manunā dāpayedbalimuttamam | śabdānte tu sarvagaṇanāthānte cādhipāya ca | śmaśānamastake dattvā pūrvavacca samuddharet | tārādyena baliṃ dattvā pañcagavyena sundari | ārdraśca prokṣaṇaṃ kṛtvā pīṭhamastraṃ nyasettataḥ | bhūrje vā vaṭapatre vā tatra pīṭhamanuṃ nyaset | pīṭhamāstīrya tasmin vai vaddhavīrāsanastataḥ | vīrārdanena manunā rakṣāṃ dikṣu prakalpayet | asyārthaḥ : śmaśānāsthyādikaṃ pañcagavyena saṃprokṣya, bhūrjapatrādau tattatkalpoktapīṭhamantraṃ likhitvā tatra vyāghracarmādipīṭhamāstīrya tatra vīrāsanakrameṇopaviśya, vīrārdanena mantreṇa caturdikṣu rakṣāṃ kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर श्मशानाधिपति, भैरव, कालभैरव और महाकाल को पूर्व आदि चारों दिशाओं में पूजे। शब्द बीज, फिर उसके बाद श्मशानाधिप, अन्त में इमं, उसके बाद सामिषान्नबलिं गृह्ण, गृह्ण और दो बार गृह्णापय, फिर विघ्ननिवारणं कुरु सिद्धिं मम अन्त में, और स्वाहा से युक्त प्रयच्छ — प्रणव से आरम्भ इस मन्त्र से पहला बलि कहा गया है। अन्त में माया, फिर भैरव के बाद भयानक; पहले की तरह बलि उद्धृत करके दक्षिण में बलि दे। पश्चिम में कालदेव के लिए प्रणव से आरम्भ करके बनाए: शब्द के बाद, काल शब्द के बाद, भैरव, फिर श्मशानाधिप — इस प्रकार, और उत्तर में पहले की तरह। और अन्त में हूं, महाकाल के बाद पहले की तरह उच्चारण करे, श्मशानाधिप — इस प्रकार पहले की तरह बलि दे। फिर मन्त्रज्ञ पाद्य आदि से बलि निवेदन करे।" वह इस प्रकार है: श्मशानाधिपति की पञ्चोपचार से पूजा करके इस मन्त्र से बलि दे। वह इस प्रकार है: "ॐ हूं श्मशानाधिप, इस सामिषान्न बलि को ग्रहण करो, ग्रहण करो, ग्रहण कराओ, ग्रहण कराओ, विघ्न दूर करो, मुझे सिद्धि दो, स्वाहा।" फिर पहले की तरह भैरव की पूजा करके दक्षिण में "ह्रीं भैरव भयानक इस सामिषान्न बलि को" इत्यादि। फिर पश्चिम में कालभैरव की पूजा करके "हूं कालभैरव श्मशानाधिप इस सामिषान्न बलि को" इत्यादि। उत्तर में महाकाल की पूजा करके "हूं महाकाल श्मशानाधिप इस सामिषान्न बलि को" इत्यादि। "फिर चिता के बीच में तीन सर्वोत्तम बलि दे: हे कालरात्रि, महाकाली, घोर गर्जना वाली कालिके, इस बलि को ग्रहण करो, हे माता, सर्वोत्तम सिद्धि दो। कालिका को बलि देकर भूतनाथ को दिलवाए: शब्द के बाद, भूतनाथ के बाद, श्मशानाधिप भी — प्रणव से आरम्भ मन्त्र से उत्तम बलि दिलवाए। शब्द के बाद सर्वगणनाथ और अधिपाय, श्मशान के मस्तक पर देकर पहले की तरह उद्धृत करे। तार से आरम्भ बलि देकर, हे सुन्दरी, पञ्चगव्य से गीला प्रोक्षण करके, फिर पीठ और अस्त्र का न्यास करे। भूर्ज या वट पत्र पर वहाँ पीठ मन्त्र का न्यास करे; उस पर पीठ बिछाकर, वीरासन में बैठा, फिर वीरार्दन मन्त्र से दिशाओं में रक्षा करे।" इसका अर्थ: श्मशान की अस्थि आदि को पञ्चगव्य से प्रोक्षित करके, भूर्ज पत्र आदि पर उस-उस कल्प में कहा पीठ मन्त्र लिखकर, वहाँ व्याघ्र चर्म आदि का आसन बिछाकर वहाँ वीरासन के क्रम से बैठकर, वीरार्दन मन्त्र से चारों दिशाओं में रक्षा करे।

"Then one should worship the lord of the cremation ground, Bhairava, Kālabhairava and Mahākāla in the four directions from the east. The śabda bīja, then śmaśānādhipa after it, imam at the end, sāmiṣānnabaliṃ gṛhṇa after that, gṛhṇa and gṛhṇāpaya twice, then vighnanivāraṇaṃ kuru siddhiṃ mama at the end, and prayaccha joined with svāhā — with this mantra beginning with the praṇava the first bali is declared. Māyā at the end, then after bhairava bhayānaka after it; having drawn out the bali as before one should offer the bali in the south. In the west one should form it for the god Kāla beginning with the praṇava: after the śabda, after the word kāla, bhairava, then śmaśānādhipa — so, and in the north as before. And hūṃ at the end, after mahākāla one should utter as before, śmaśānādhipa — so one should offer the bali as before. Afterwards the knower of mantras should present the bali with foot-water and the rest." It runs: having worshipped the lord of the cremation ground with the five services he should give the bali with this mantra. It runs: "Om hūṃ, lord of the cremation ground, take this bali of rice and meat, take it, have it taken, have it taken, remove obstacles, give me siddhi, svāhā." Then having worshipped Bhairava as before, in the south: "hrīṃ Bhairava, terrible one, this bali of rice and meat," and so on. Then having worshipped Kālabhairava in the west: "hūṃ Kālabhairava, lord of the cremation ground, this bali of rice and meat," and so on. Having honoured Mahākāla in the north: "hūṃ Mahākāla, lord of the cremation ground, this bali of rice and meat," and so on. "Then in the middle of the pyre one should give three unsurpassed balis: O Kālarātri, Mahākālī, Kālikā of terrible roar, take this bali, mother, give unsurpassed siddhi. Having given the bali to Kālikā one should have it given to the lord of spirits: after the śabda, after bhūtanātha, śmaśānādhipa too — with the mantra beginning with the praṇava one should have the excellent bali given. After the śabda, sarvagaṇanātha and adhipāya, having given at the head of the cremation ground one should draw it out as before. Having given the bali beginning with the tāra, O beautiful one, and made a wet sprinkling with the five products of the cow, one should then place the seat and the weapon. On birch bark or a banyan leaf one should place the seat mantra there; having spread the seat on it, seated in the vīra posture, one should then make protection in the directions with the vīrārdana mantra." Its meaning: having sprinkled the bones and the rest of the cremation ground with the five products of the cow, having written on birch bark or the like the seat mantra prescribed in each kalpa, having spread there a seat of tiger skin or the like and sat there in the vīra posture, he should make protection in the four directions with the vīrārdana mantra.

Word by wordपदार्थ

श्मशान-अधिपतिम् (śmaśāna-adhipatim)the lord of the cremation groundश्मशानाधिपति कोपश्चात् (paścāt)thenफिरभैरवम् (bhairavam)Bhairavaभैरव कोकाल-भैरवम् (kāla-bhairavam)Kālabhairavaकालभैरव कोमहा-कालम् (mahā-kālam)Mahākālaमहाकाल कोयजेत् (yajet)one should worshipपूजेपश्चात् (paścāt)afterwardsफिरपूर्व-आदि-दिक्-चतुष्टये (pūrva-ādi-dik-catuṣṭaye)in the four directions from the eastपूर्व आदि चारों दिशाओं मेंशब्द-बीजम् (śabda-bījam)the śabda bījaशब्द बीजततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterबादश्मशान-अधिप (śmaśāna-adhipa)śmaśānādhipaश्मशानाधिपतत्-परम् (tat-param)after thatउसके बादइमम् (imam)imamइमंअन्ते (ante)at the endअन्त मेंस-आमिष-अन्न-बलिम् (sa-āmiṣa-anna-balim)sāmiṣānnabalimसामिषान्नबलिंगृह्ण (gṛhṇa)gṛhṇaगृह्णततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबादगृह्ण (gṛhṇa)gṛhṇaगृह्णगृह्णापय-द्वन्द्वम् (gṛhṇāpaya-dvandvam)gṛhṇāpaya twiceदो बार गृह्णापयविघ्न-निवारणम् (vighna-nivāraṇam)vighnanivāraṇamविघ्ननिवारणंततः (tataḥ)thenफिरकुरु (kuru)kuruकुरुसिद्धिम् (siddhim)siddhimसिद्धिंमम (mama)mamaममअन्ते (ante)at the endअन्त में (ca)andऔरप्रयच्छ (prayaccha)prayacchaप्रयच्छस्वाहया (svāhayā)with svāhāस्वाहा सेअन्वितम् (anvitam)joinedयुक्तप्रणव-आद्येन (praṇava-ādyena)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेप्रथमः (prathamaḥ)the firstपहलाबलिः (baliḥ)baliबलिईरितः (īritaḥ)is declaredकहा गया हैमाया (māyā)māyāमायाअस्ते (aste)at the endअन्त मेंभैरवात् (bhairavāt)after bhairavaभैरव के बादपश्चात् (paścāt)thenफिरभयानक (bhayānaka)bhayānakaभयानकततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबादपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहबलिम् (balim)the baliबलिउद्धृत्य (uddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेदक्षिणे (dakṣiṇe)in the southदक्षिण मेंबलिम् (balim)the baliबलिआहरेत् (āharet)one should offerदेपश्चिमे (paścime)in the westपश्चिम मेंकाल-देवाय (kāla-devāya)to the god Kālaकालदेव कोप्रणव-आद्येन (praṇava-ādyena)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भकल्पयेत् (kalpayet)one should formबनाएशब्द-अन्ते (śabda-ante)after the śabdaशब्द के बादकाल-शब्द-अन्ते (kāla-śabda-ante)after the word kālaकाल शब्द के बादभैरव (bhairava)bhairavaभैरवइति (iti)thusऐसेततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबादश्मशान-अधिप (śmaśāna-adhipa)śmaśānādhipaश्मशानाधिपइति (iti)thusऐसेएवम् (evam)soइस प्रकारपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरह (ca)andऔरउत्तरे (uttare)in the northउत्तर मेंहरेत् (haret)one should offerदेहूम् (hūm)hūṃहूंअन्ते (ante)at the endअन्त में (ca)andऔरमहा-कालात् (mahā-kālāt)after mahākālaमहाकाल के बादपश्चात् (paścāt)thenफिरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहउच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेश्मशान-अधिप (śmaśāna-adhipa)śmaśānādhipaश्मशानाधिपइति (iti)thusऐसेएवम् (evam)soइस प्रकारपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहबलिम् (balim)the baliबलिआहरेत् (āharet)one should offerदेपाद्य-आदिभिः (pādya-ādibhiḥ)with foot-water and the restपाद्य आदि से (ca)andऔरमन्त्र-ज्ञः (mantra-jñaḥ)the knower of mantrasमन्त्रज्ञबलिम् (balim)the baliबलिपश्चात् (paścāt)afterwardsफिरनिवेदयेत् (nivedayet)one should presentनिवेदन करेचिता-मध्ये (citā-madhye)in the middle of the pyreचिता के बीच मेंततः (tataḥ)thenफिरदद्यात् (dadyāt)one should giveदेबलि-त्रयम् (bali-trayam)three balisतीन बलिअनुत्तमम् (anuttamam)unsurpassedसर्वोत्तमकाल-रात्रि (kāla-rātri)O Kālarātriहे कालरात्रिमहा-कालि (mahā-kāli)O Mahākālīहे महाकालीकालिके (kālike)O Kālikāहे कालिकेघोर-निःस्वने (ghora-niḥsvane)of terrible roarघोर गर्जना वालीगृहाण (gṛhāṇa)takeग्रहण करोइमम् (imam)thisइसबलिम् (balim)baliबलि कोमातः (mātaḥ)O motherहे मातादेहि (dehi)giveदोसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिअनुत्तमाम् (anuttamām)unsurpassedसर्वोत्तमकालिकायै (kālikāyai)to Kālikāकालिका कोबलिम् (balim)the baliबलिदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरभूत-नाथाय (bhūta-nāthāya)to the lord of spiritsभूतनाथ कोदापयेत् (dāpayet)one should have it givenदिलवाएशब्द-अन्ते (śabda-ante)after the śabdaशब्द के बादभूत-नाथ-अन्ते (bhūta-nātha-ante)after bhūtanāthaभूतनाथ के बादश्मशान-अधिप (śmaśāna-adhipa)śmaśānādhipaश्मशानाधिपइति (iti)thusऐसेअपि (api)alsoभीप्रणव-आद्येन (praṇava-ādyena)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेदापयेत् (dāpayet)one should have givenदिलवाएबलिम् (balim)the baliबलिउत्तमम् (uttamam)excellentउत्तमशब्द-अन्ते (śabda-ante)after the śabdaशब्द के बादतु (tu)andतोसर्व-गण-नाथ-अन्ते (sarva-gaṇa-nātha-ante)after sarvagaṇanāthaसर्वगणनाथ के बाद (ca)andऔरअधिपाय (adhipāya)adhipāyaअधिपाय (ca)andऔरश्मशान-मस्तके (śmaśāna-mastake)at the head of the cremation groundश्मशान के मस्तक परदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरह (ca)andऔरसमुद्धरेत् (samuddharet)one should draw outउद्धृत करेतार-आद्येन (tāra-ādyena)beginning with the tāraतार से आरम्भबलिम् (balim)the baliबलिदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरपञ्च-गव्येन (pañca-gavyena)with the five products of the cowपञ्चगव्य सेसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरीआर्द्रः (ārdraḥ)wetआर्द्र (ca)andऔरप्रोक्षणम् (prokṣaṇam)sprinklingप्रोक्षणकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेपीठम् (pīṭham)the seatपीठअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेततः (tataḥ)thenफिरभूर्जे (bhūrje)on birch barkभूर्ज परवा (vā)orयावट-पत्रे (vaṭa-patre)on a banyan leafवट पत्र परवा (vā)orयातत्र (tatra)thereवहाँपीठ-मनुम् (pīṭha-manum)the seat mantraपीठ मन्त्रन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेपीठम् (pīṭham)the seatपीठआस्तीर्य (āstīrya)having spreadबिछाकरतस्मिन् (tasmin)on itउस परवै (vai)indeedहीवद्ध-वीर-आसनः (vaddha-vīra-āsanaḥ)seated in the vīra postureवीरासन में बैठाततः (tataḥ)thenफिरवीर-अर्दनेन (vīra-ardanena)with the vīrārdanaवीरार्दनमनुना (manunā)mantraमन्त्र सेरक्षाम् (rakṣām)protectionरक्षादिक्षु (dikṣu)in the directionsदिशाओं मेंप्रकल्पयेत् (prakalpayet)one should makeकरे

नीलतन्त्रे — In the Nīlatantra: नीलतन्त्र में:

Verse 34क

३४क वीरार्दनमन्त्रस्तु : हूं हूं ह्रीं ह्रीं कालिके घोरदंष्ट्रे प्रचण्डे चण्डनायिके दानवान् दारय हन हन शवशरीरे महाविघ्नं छेदय छेदय स्वाहा हूं फडिति । अनेन मन्त्रितं लोष्ट्रं दशदिक्षु विनिक्षिपेत् । तन्मध्ये भैरवो देवो न विघ्नैः परिभूयते । कूर्चद्वयं ततो देवि मायायुग्मं ततः परम् । कालिके घोरदंष्ट्रे च प्रचण्डे चण्डनायिके । दानवान् दारयेत्युक्त्वा हनेति द्वितयं पुनः । शवशरीरे महाविघ्नं छेदय द्वितयं पुनः । द्विठान्तो वर्म चास्त्रान्तो वीरार्दनमनुर्मतः ॥३४क॥

vīrārdanamantrastu : hūṃ hūṃ hrīṃ hrīṃ kālike ghoradaṃṣṭre pracaṇḍe caṇḍanāyike dānavān dāraya hana hana śavaśarīre mahāvighnaṃ chedaya chedaya svāhā hūṃ phaḍiti | anena mantritaṃ loṣṭraṃ daśadikṣu vinikṣipet | tanmadhye bhairavo devo na vighnaiḥ paribhūyate | kūrcadvayaṃ tato devi māyāyugmaṃ tataḥ param | kālike ghoradaṃṣṭre ca pracaṇḍe caṇḍanāyike | dānavān dārayetyuktvā haneti dvitayaṃ punaḥ | śavaśarīre mahāvighnaṃ chedaya dvitayaṃ punaḥ | dviṭhānto varma cāstrānto vīrārdanamanurmataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.34क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v34क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वीरार्दन मन्त्र: "हूं हूं ह्रीं ह्रीं, हे घोर दाढ़ों वाली कालिके, प्रचण्डे, चण्डनायिके, दानवों को विदीर्ण करो, मारो, मारो, शव के शरीर पर के महाविघ्न को काटो, काटो, स्वाहा हूं फट्।" इससे अभिमन्त्रित ढेला दसों दिशाओं में फेंके; उनके बीच में भैरव देव विघ्नों से पराभूत नहीं होते। नीलतन्त्र में: "दो कूर्च, फिर हे देवी उनके बाद दो माया, कालिके घोरदंष्ट्रे और प्रचण्डे चण्डनायिके, दानवान् दारय कहकर, फिर दो बार हन, शवशरीरे महाविघ्नं और फिर दो बार छेदय, दो ठ पर अन्त, वर्म और अस्त्र पर अन्त — यह वीरार्दन मन्त्र माना गया है।"

The vīrārdana mantra: "hūṃ hūṃ hrīṃ hrīṃ, O Kālikā of terrible fangs, fierce one, leader of the fierce, tear the demons, kill, kill, cut, cut the great obstacle on the corpse's body, svāhā hūṃ phaṭ." A clod charged with this one should throw in the ten directions; in their midst the god Bhairava is not overcome by obstacles. In the Nīlatantra: "Two kūrcas, then O goddess two māyās after them, kālike ghoradaṃṣṭre and pracaṇḍe caṇḍanāyike, having said dānavān dāraya, hana twice again, śavaśarīre mahāvighnaṃ and chedaya twice again, ending in the two ṭhas, the armour and ending in the weapon — this is held to be the vīrārdana mantra."

Word by wordपदार्थ

कूर्च-द्वयम् (kūrca-dvayam)two kūrcasदो कूर्चततः (tataḥ)thenफिरदेवि (devi)O goddessहे देवीमाया-युग्मम् (māyā-yugmam)two māyāsदो मायाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबादकालिके (kālike)kālikeकालिकेघोर-दंष्ट्रे (ghora-daṃṣṭre)ghoradaṃṣṭreघोरदंष्ट्रे (ca)andऔरप्रचण्डे (pracaṇḍe)pracaṇḍeप्रचण्डेचण्ड-नायिके (caṇḍa-nāyike)caṇḍanāyikeचण्डनायिकेदानवान् (dānavān)dānavānदानवान्दारय (dāraya)dārayaदारयइति (iti)thusऐसेउक्त्वा (uktvā)having saidकहकरहन (hana)hanaहनइति (iti)thusऐसेद्वितयम् (dvitayam)twiceदो बारपुनः (punaḥ)againफिरशव-शरीरे (śava-śarīre)śavaśarīreशवशरीरेमहा-विघ्नम् (mahā-vighnam)mahāvighnamमहाविघ्नंछेदय (chedaya)chedayaछेदयद्वितयम् (dvitayam)twiceदो बारपुनः (punaḥ)againफिरद्वि-ठ-अन्तः (dvi-ṭha-antaḥ)ending in the two ṭhasदो ठ पर अन्तवर्म (varma)the armourवर्म (ca)andऔरअस्त्र-अन्तः (astra-antaḥ)ending in the weaponअस्त्र पर अन्तवीर-अर्दन-मनुः (vīra-ardana-manuḥ)the vīrārdana mantraवीरार्दन मन्त्रमतः (mataḥ)is heldमाना गया है

Verse 35

३५ यदि प्रमादाद्देवेशि साधको भयविह्वलः । ततस्तैस्तैः सुहृद्वर्गै रक्षितो नाभिभूयते ॥३५॥ सितार्ककर्पूरसितवाट्यालकतूलैर्वर्तिकां निर्माय, तत्र प्रदीपं संस्थाप्य, देव्यस्त्रेभ्यो नमः इत्यस्त्रं सम्पूज्य, अधस्थात्ज्वलत्प्रदीपं निखनेत् ।

yadi pramādāddeveśi sādhako bhayavihvalaḥ | tatastaistaiḥ suhṛdvargai rakṣito nābhibhūyate | sitārkakarpūrasitavāṭyālakatūlairvartikāṃ nirmāya, tatra pradīpaṃ saṃsthāpya, devyastrebhyo namaḥ ityastraṃ sampūjya, adhasthātjvalatpradīpaṃ nikhanet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यदि प्रमाद से, हे देवेशी, साधक भय से विह्वल हो जाए, तो उन मित्रों के समूह से रक्षित वह पराभूत नहीं होता।" श्वेत अर्क, कर्पूर और श्वेत वाट्यालक की रुई से बत्ती बनाकर, वहाँ दीप रखकर, "देवी के अस्त्रों को नमः" से अस्त्र की पूजा करके, जलते दीप को नीचे गाड़ दे।

"If through carelessness, O queen of gods, the sādhaka is overcome by fear, then protected by those groups of friends he is not overcome." Having made a wick of white arka, camphor and white vāṭyālaka cotton, having set a lamp there, having worshipped the weapon with "homage to the goddess's weapons," he should bury the burning lamp beneath.

Word by wordपदार्थ

यदि (yadi)ifयदिप्रमादात् (pramādāt)through carelessnessप्रमाद सेदेव-ईशि (deva-īśi)O queen of godsहे देवेशीसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकभय-विह्वलः (bhaya-vihvalaḥ)overcome by fearभय से विह्वलततः (tataḥ)thenतबतैः (taiḥ)by thoseउनतैः (taiḥ)severalउनसुहृद्-वर्गैः (suhṛd-vargaiḥ)groups of friendsमित्रों के समूह सेरक्षितः (rakṣitaḥ)protectedरक्षित (na)notनहींअभिभूयते (abhibhūyate)is overcomeपराभूत होता है

तथा च — And so too: और वैसे ही:

Verse 36

३६ अर्केन्दुसितवाट्यालतूलैर्निर्मितवर्तिकाम् । प्रदीपं तत्र संस्थाप्य अस्त्रं तत्र प्रपूजयेत् । हुते तस्मिन् महादीपे विघ्नैश्च परिभूयते । तदधश्चास्त्रमन्त्रेण निखनेत्कुलदीपकम् ॥३६॥ ततस्तत्कल्पोक्तभूतशुद्ध्यादिन्यासजालं विधाय इष्टदेवतां सम्पूज्य, सङ्कल्पमन्त्रं जपेत् । सङ्कल्पस्तु : अद्येत्यादि अमुकगोत्रः श्रीअमुकदेवशर्मा अमुकमन्त्रसिद्धिकामः अमुकमन्त्रस्यामुकसंख्यकजपमहं करिष्ये इति सङ्कल्प्य, देवताध्यानपुरःसरं मन्त्रं जपेत् ॥

arkendusitavāṭyālatūlairnirmitavartikām | pradīpaṃ tatra saṃsthāpya astraṃ tatra prapūjayet | hute tasmin mahādīpe vighnaiśca paribhūyate | tadadhaścāstramantreṇa nikhanetkuladīpakam | tatastatkalpoktabhūtaśuddhyādinyāsajālaṃ vidhāya iṣṭadevatāṃ sampūjya, saṅkalpamantraṃ japet | saṅkalpastu : adyetyādi amukagotraḥ śrīamukadevaśarmā amukamantrasiddhikāmaḥ amukamantrasyāmukasaṃkhyakajapamahaṃ kariṣye iti saṅkalpya, devatādhyānapuraḥsaraṃ mantraṃ japet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अर्क, कर्पूर और श्वेत वाट्याल की रुई से बनी बत्ती वाला दीप वहाँ रखकर वहाँ अस्त्र की पूजा करे। वह महादीप बुझ जाने पर विघ्नों से पराभूत होता है; इसलिए उसके नीचे अस्त्र मन्त्र से कुल दीपक गाड़े।" फिर उस कल्प में कहे भूतशुद्धि आदि न्यासों का समूह करके इष्ट देवता की पूजा करके संकल्प मन्त्र जपे। संकल्प: "आज (इत्यादि), अमुक गोत्र का श्री अमुक देवशर्मा, अमुक मन्त्र की सिद्धि की इच्छा से, अमुक मन्त्र का अमुक संख्या में जप करूँगा।" ऐसा संकल्प करके देवता का ध्यान करते हुए मन्त्र जपे।

"Having set there a lamp with a wick made of cotton of arka, camphor and white vāṭyāla, one should worship the weapon there. If that great lamp goes out one is overcome by obstacles; so beneath it one should bury the kula lamp with the weapon mantra." Then having done the whole set of nyāsas beginning with the purification of the elements as prescribed in that kalpa and worshipped the chosen deity, he should repeat the resolve mantra. The resolve: "Today (and so on), I of such-and-such gotra, Śrī so-and-so Śarmā, wishing for the siddhi of such-and-such mantra, will do so many repetitions of such-and-such mantra." Having so resolved, he should repeat the mantra after meditating on the deity.

Word by wordपदार्थ

अर्क-इन्दु-सित-वाट्याल-तूलैः (arka-indu-sita-vāṭyāla-tūlaiḥ)with cotton of arka, camphor and white vāṭyālaअर्क, कर्पूर और श्वेत वाट्याल की रुई सेनिर्मित-वर्तिकाम् (nirmita-vartikām)a wick madeबनी बत्ती वालाप्रदीपम् (pradīpam)a lampदीपतत्र (tatra)thereवहाँसंस्थाप्य (saṃsthāpya)having setरखकरअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रतत्र (tatra)thereवहाँप्रपूजयेत् (prapūjayet)one should worshipपूजेहुते (hute)when extinguishedबुझ जाने परतस्मिन् (tasmin)thatउसमहा-दीपे (mahā-dīpe)great lampमहादीप केविघ्नैः (vighnaiḥ)by obstaclesविघ्नों से (ca)andऔरपरिभूयते (paribhūyate)one is overcomeपराभूत होता हैतत्-अधः (tat-adhaḥ)beneath itउसके नीचे (ca)andऔरअस्त्र-मन्त्रेण (astra-mantreṇa)with the weapon mantraअस्त्र मन्त्र सेनिखनेत् (nikhanet)one should buryगाड़ेकुल-दीपकम् (kula-dīpakam)the kula lampकुल दीपक

Verse 37

३७ तत्तत्कल्पविधानेन भूतशुद्ध्यादिकं चरेत् । षोढां वा तारकं वापि विन्यस्य पूजयेत्ततः । मन्त्रध्यानपरो भूत्वा जपेन्मन्त्रमनन्यधीः ॥३७॥

tattatkalpavidhānena bhūtaśuddhyādikaṃ caret | ṣoḍhāṃ vā tārakaṃ vāpi vinyasya pūjayettataḥ | mantradhyānaparo bhūtvā japenmantramananyadhīḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उस-उस कल्प की विधि से भूतशुद्धि आदि करे; षोढा न्यास या तारक का न्यास करके फिर पूजा करे, और मन्त्र और ध्यान में लीन होकर एकाग्र मन से मन्त्र जपे।"

"By the rule of each kalpa one should perform the purification of the elements and the rest; having placed the sixfold nyāsa or the tāraka one should then worship, and intent on mantra and dhyāna repeat the mantra with undivided mind."

Word by wordपदार्थ

तत्-तत्-कल्प-विधानेन (tat-tat-kalpa-vidhānena)by the rule of each kalpaउस-उस कल्प की विधि सेभूत-शुद्धि-आदिकम् (bhūta-śuddhi-ādikam)the purification of the elements and the restभूतशुद्धि आदिचरेत् (caret)one should performकरेषोढाम् (ṣoḍhām)the sixfold nyāsaषोढा न्यासवा (vā)orयातारकम् (tārakam)the tārakaतारकवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीविन्यस्य (vinyasya)having placedन्यास करकेपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजा करेततः (tataḥ)thenफिरमन्त्र-ध्यान-परः (mantra-dhyāna-paraḥ)intent on mantra and dhyānaमन्त्र और ध्यान में लीनभूत्वा (bhūtvā)having becomeहोकरजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रअनन्य-धीः (ananya-dhīḥ)with undivided mindएकाग्र मन से

Verse 38

३८ जपनियमस्तु : एकाक्षरी यदि भवेद्विसहस्रं ततो जपेत् । द्व्यक्षरेऽष्टसहस्रं स्यात्त्र्यक्षरे चायुतार्धकम् । अतःपरन्तु मन्त्रज्ञो गजान्तकसहस्रकम् । निशायां वा समारभ्य उदयान्तं समाचरेत् । गजान्तकमिति अष्टोत्तरसहस्रमित्यर्थः ॥३८॥

japaniyamastu : | ekākṣarī yadi bhavedvisahasraṃ tato japet | dvyakṣare'ṣṭasahasraṃ syāttryakṣare cāyutārdhakam | ataḥparantu mantrajño gajāntakasahasrakam | niśāyāṃ vā samārabhya udayāntaṃ samācaret | gajāntakamiti aṣṭottarasahasramityarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जप का नियम: "यदि मन्त्र एकाक्षरी हो तो दो हजार जप करे; द्व्यक्षर में आठ हजार, और त्र्यक्षर में पाँच हजार; इससे आगे मन्त्रज्ञ एक हजार आठ जपे। या रात में आरम्भ करके सूर्योदय तक करे।" "गजान्तक" का अर्थ एक हजार आठ है।

The rule of japa: "If the mantra is of one syllable one should repeat two thousand; for two syllables it is eight thousand, and for three syllables five thousand; beyond this the knower of mantras repeats a thousand and eight. Or beginning at night one should perform it until sunrise." "Gajāntaka" means a thousand and eight.

Word by wordपदार्थ

एक-अक्षरी (eka-akṣarī)of one syllableएकाक्षरीयदि (yadi)ifयदिभवेत् (bhavet)it beहोद्वि-सहस्रम् (dvi-sahasram)two thousandदो हजारततः (tataḥ)thenतोजपेत् (japet)one should repeatजपेद्वि-अक्षरे (dvi-akṣare)for two syllablesद्व्यक्षर मेंअष्ट-सहस्रम् (aṣṭa-sahasram)eight thousandआठ हजारस्यात् (syāt)it isहोत्रि-अक्षरे (tri-akṣare)for three syllablesत्र्यक्षर में (ca)andऔरअयुत-अर्धकम् (ayuta-ardhakam)half of ten thousandपाँच हजारअतः (ataḥ)than thisइससेपरम् (param)beyondआगेतु (tu)butतोमन्त्र-ज्ञः (mantra-jñaḥ)the knower of mantrasमन्त्रज्ञगज-अन्तक-सहस्रकम् (gaja-antaka-sahasrakam)a thousand and eightएक हजार आठनिशायाम् (niśāyām)at nightरात मेंवा (vā)orयासमारभ्य (samārabhya)beginningआरम्भ करकेउदय-अन्तम् (udaya-antam)until sunriseसूर्योदय तकसमाचरेत् (samācaret)one should performकरे

Verse 39

३९ यद्यसह्यभयं जायते कर्णे नेत्रे वस्त्रेण वन्धयेत् । ततोऽर्धरात्रिपर्यन्तं यदि किञ्चिन्न लक्ष्यते । जयदुर्गाख्यमनुना तेनैव सर्षपान् क्षिपेत् । जयदुर्गामन्त्रस्तु : ॐ दुर्गे दुर्गे रक्षणि स्वाहा । ॐ तिलोऽसि सोमदेवत्यो गोसवस्तृप्तिकारकः । पितॄणां स्वर्गदाता त्वं मर्त्यानां मम रक्षकः । भूतप्रेतपिशाचानां विघ्नेषु शान्तिकारकः । इति पठित्वा ईशानादिचतुर्दिक्षु तिलांश्च निक्षिपेत् । ततः सप्तपदं गत्वा तत्रैव संविशेत् । पुनर्देवता सम्पूज्य जपेत् ॥३९॥

yadyasahyabhayaṃ jāyate karṇe netre vastreṇa vandhayet | tato'rdharātriparyantaṃ yadi kiñcinna lakṣyate | jayadurgākhyamanunā tenaiva sarṣapān kṣipet | jayadurgāmantrastu : oṃ durge durge rakṣaṇi svāhā | oṃ tilo'si somadevatyo gosavastṛptikārakaḥ | pitṝṇāṃ svargadātā tvaṃ martyānāṃ mama rakṣakaḥ | bhūtapretapiśācānāṃ vighneṣu śāntikārakaḥ | iti paṭhitvā īśānādicaturdikṣu tilāṃśca nikṣipet | tataḥ saptapadaṃ gatvā tatraiva saṃviśet | punardevatā sampūjya japet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि असह्य भय उत्पन्न हो तो कान और आँखें वस्त्र से बाँध ले। फिर, यदि आधी रात तक कुछ न दिखे, तो जयदुर्गा नाम के मन्त्र से सरसों फेंके। जयदुर्गा मन्त्र: "ॐ दुर्गे दुर्गे रक्षणि स्वाहा।" "ॐ तुम तिल हो, सोम तुम्हारे देवता हैं, गोसव, तृप्ति देने वाले; तुम पितरों को स्वर्ग देने वाले और मनुष्यों में मेरे रक्षक हो, भूत, प्रेत और पिशाचों के विघ्नों में शान्ति करने वाले।" यह पढ़कर ईशान आदि चारों दिशाओं में तिल फेंके। फिर सात पद चलकर वहीं बैठ जाए। फिर देवता की पूजा करके जप करे।

If unbearable fear arises he should bind his ears and eyes with a cloth. Then, if nothing is perceived until midnight, he should throw mustard seeds with the mantra called Jayadurgā. The Jayadurgā mantra: "Om durge durge rakṣaṇi svāhā." "Om, you are sesame, with Soma as your deity, the gosava, giver of satisfaction; you are the giver of heaven to the ancestors and my protector among mortals, the maker of peace in the obstacles raised by spirits, ghosts and piśācas." Having recited this he should throw sesame in the four directions beginning with the north-east. Then having walked seven steps he should sit down in that same place. Having worshipped the deity again he should repeat.

Word by wordपदार्थ

(oṃ)omतिलः (tilaḥ)sesameतिलअसि (asi)you areहोसोम-देवत्यः (soma-devatyaḥ)with Soma as deityसोम देवता वालेगोसवः (gosavaḥ)the gosavaगोसवतृप्ति-कारकः (tṛpti-kārakaḥ)giver of satisfactionतृप्ति देने वालेपितॄणाम् (pitṝṇām)of the ancestorsपितरों केस्वर्ग-दाता (svarga-dātā)giver of heavenस्वर्ग देने वालेत्वम् (tvam)youतुममर्त्यानाम् (martyānām)of mortalsमनुष्यों केमम (mama)myमेरेरक्षकः (rakṣakaḥ)protectorरक्षकभूत-प्रेत-पिशाचानाम् (bhūta-preta-piśācānām)of spirits, ghosts and piśācasभूत, प्रेत और पिशाचों केविघ्नेषु (vighneṣu)in the obstaclesविघ्नों मेंशान्ति-कारकः (śānti-kārakaḥ)maker of peaceशान्ति करने वाले

Verse 40

४० ततो यदि वरं वरयेति वदेत्तदा सत्यं कारयेत् । वरं वरय चेत्युक्ते साधकः स्थिरमानसः । सत्यन्तु कारयित्वा च वरयेद्वरमुत्तमम् ॥४०॥

tato yadi varaṃ varayeti vadettadā satyaṃ kārayet | varaṃ varaya cetyukte sādhakaḥ sthiramānasaḥ | satyantu kārayitvā ca varayedvaramuttamam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर यदि वह कहे "वर माँगो," तो उससे सत्य कराए। और वैसे ही: "जब कहा जाए, वर माँगो, तो स्थिर मन वाला साधक सत्य कराकर फिर उत्तम वर माँगे।"

Then if she says "choose a boon," he should make her swear. And so too: "When it is said, choose a boon, the sādhaka of steady mind should make her swear an oath and then choose an excellent boon."

Word by wordपदार्थ

वरम् (varam)a boonवरवरय (varaya)chooseमाँगो (ca)andऔरइति (iti)thusऐसाउक्ते (ukte)when it is saidकहने परसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकस्थिर-मानसः (sthira-mānasaḥ)of steady mindस्थिर मन वालासत्यम् (satyam)an oathसत्यतु (tu)butतोकारयित्वा (kārayitvā)having made her swearकराकर (ca)andऔरवरयेत् (varayet)should chooseमाँगेवरम् (varam)a boonवरउत्तमम् (uttamam)excellentउत्तम

Verse 41

४१ जपादौ तु बलिं दत्त्वा पश्चादपि बलिं हरेत् । जपान्ते जपमध्ये वा देहि देहीति भाषिते । तदापि च बलिं दद्यान्महिषं वापि छागलम् । बलिञ्च यवापिष्टमयेन ॥४१॥

japādau tu baliṃ dattvā paścādapi baliṃ haret | japānte japamadhye vā dehi dehīti bhāṣite | tadāpi ca baliṃ dadyānmahiṣaṃ vāpi chāgalam | baliñca yavāpiṣṭamayena ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जप के आरम्भ में बलि देकर बाद में भी बलि दे। जप के अन्त में या बीच में जब वह कहे दो, दो, तब भी बलि दे, महिष या छाग, और जौ के आटे से बने बलि।"

"Having given the bali at the start of japa one should offer the bali afterwards too. When at the end of japa or in the middle of it she says give, give, then too one should give the bali, a buffalo or a goat, and the bali with one made of barley flour."

Word by wordपदार्थ

जप-आदौ (japa-ādau)at the start of japaजप के आरम्भ मेंतु (tu)andतोबलिम् (balim)the baliबलिदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंअपि (api)alsoभीबलिम् (balim)the baliबलिहरेत् (haret)one should offerदेजप-अन्ते (japa-ante)at the end of japaजप के अन्त मेंजप-मध्ये (japa-madhye)in the middle of japaजप के बीच मेंवा (vā)orयादेहि (dehi)giveदोदेहि (dehi)giveदोइति (iti)thusऐसाभाषिते (bhāṣite)when it is saidकहे जाने परतदा (tadā)thenतबअपि (api)alsoभी (ca)andऔरबलिम् (balim)the baliबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदेमहिषम् (mahiṣam)a buffaloमहिषवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीछागलम् (chāgalam)a goatछागबलिम् (balim)the baliबलि (ca)andऔरयवा-पिष्ट-मयेन (yavā-piṣṭa-mayena)with one made of barley flourजौ के आटे से बने

Verse 42

४२ यदा बलिं प्रार्थयते नरं कुञ्जरमेव वा । दिनान्तरेऽपि दास्यामि स्वीकृत्य स्वगृहं व्रजेत् ॥४२॥

yadā baliṃ prārthayate naraṃ kuñjarameva vā | dināntare'pi dāsyāmi svīkṛtya svagṛhaṃ vrajet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जब वह बलि में नर या हाथी माँगे, तो दूसरे दिन दूँगा, ऐसा स्वीकार करके अपने घर जाए।"

"When she asks as bali a man or an elephant, having promised, I shall give it on another day, he should go to his own house."

Word by wordपदार्थ

यदा (yadā)whenजबबलिम् (balim)a baliबलिप्रार्थयते (prārthayate)she asksमाँगेनरम् (naram)a manनरकुञ्जरम् (kuñjaram)an elephantहाथीएव (eva)orहीवा (vā)orयादिन-अन्तरे (dina-antare)on another dayदूसरे दिनअपि (api)evenभीदास्यामि (dāsyāmi)I shall giveदूँगास्वीकृत्य (svīkṛtya)having promisedस्वीकार करकेस्व-गृहम् (sva-gṛham)to his own houseअपने घरव्रजेत् (vrajet)he should goजाए

Verse 43

४३ अपरेऽह्नि ततो दद्यात्पिष्टेन नरकुञ्जरान् । पिष्टेनेति यवधान्योद्भवेनेत्यर्थः ॥४३॥

apare'hni tato dadyātpiṣṭena narakuñjarān | piṣṭeneti yavadhānyodbhavenetyarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर दूसरे दिन आटे से बने नर और हाथी दे।" "आटे से" का अर्थ जौ के धान्य से बने।

"Then on the next day one should give the men and elephants in flour." "In flour" means made from barley grain.

Word by wordपदार्थ

अपरे (apare)on the nextदूसरेअह्नि (ahni)dayदिनततः (tataḥ)thenफिरदद्यात् (dadyāt)one should giveदेपिष्टेन (piṣṭena)in flourआटे सेनर-कुञ्जरान् (nara-kuñjarān)men and elephantsनर और हाथी

तथा च तन्त्रान्तरे — And so too in another tantra: और वैसे ही दूसरे तन्त्र में:

Verse 44

४४ यवक्षोदमयं वापि शालिक्षोदमयन्तथा । चन्द्रहासेन विधिवत्तन्मन्त्रेण घातयेत् ॥४४॥

yavakṣodamayaṃ vāpi śālikṣodamayantathā | candrahāsena vidhivattanmantreṇa ghātayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जौ के आटे का या वैसे ही चावल के आटे का, उसे खड्ग से विधिपूर्वक उसके मन्त्र से मारे।"

"Made of barley flour or likewise of rice flour, one should slay it with the sword as laid down, with its mantra."

Word by wordपदार्थ

यव-क्षोद-मयम् (yava-kṣoda-mayam)made of barley flourजौ के आटे कावा (vā)orयाअपि (api)alsoभीशालि-क्षोद-मयम् (śāli-kṣoda-mayam)made of rice flourचावल के आटे कातथा (tathā)likewiseवैसे हीचन्द्रहासेन (candrahāsena)with the swordखड्ग सेविधिवत् (vidhivat)as laid downविधिपूर्वकतत्-मन्त्रेण (tat-mantreṇa)with its mantraउसके मन्त्र सेघातयेत् (ghātayet)one should slayमारे

योगिनीहृदये — In the Yoginīhṛdaya: योगिनीहृदय में:

Verse 45

४५ जपान्ते तु बलिं दद्याद्देवतायै यथाविधि । महिषं छागलं वापि गृहीत्वा वरमेव च । गृहं गच्छेत्स्वसुहृदा सार्धं संहृष्टमानसः । ततो दक्षिणां दद्यात् । समाप्य साधनं देवि दक्षिणां विभवावधि । गुरवे गुरुपुत्राय तत्पत्न्यै वा निवेदयेत् ॥४५॥

japānte tu baliṃ dadyāddevatāyai yathāvidhi | mahiṣaṃ chāgalaṃ vāpi gṛhītvā varameva ca | gṛhaṃ gacchetsvasuhṛdā sārdhaṃ saṃhṛṣṭamānasaḥ | tato dakṣiṇāṃ dadyāt | samāpya sādhanaṃ devi dakṣiṇāṃ vibhavāvadhi | gurave guruputrāya tatpatnyai vā nivedayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.45. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जप के अन्त में देवता को विधिपूर्वक बलि दे, महिष या छाग; और वर पाकर अपने मित्र के साथ प्रसन्न मन से घर जाए।" फिर दक्षिणा दे। "साधन समाप्त करके, हे देवी, सामर्थ्य भर दक्षिणा गुरु को, गुरु के पुत्र को या उसकी पत्नी को अर्पित करे।"

"At the end of japa one should give the bali to the deity as laid down, a buffalo or a goat; and having received the boon one should go home together with his friend, with delighted mind." Then he should give the fee. "Having completed the sādhana, O goddess, one should present the fee to the limit of his means to the guru, the guru's son or his wife."

Word by wordपदार्थ

जप-अन्ते (japa-ante)at the end of japaजप के अन्त मेंतु (tu)andतोबलिम् (balim)the baliबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदेदेवतायै (devatāyai)to the deityदेवता कोयथाविधि (yathāvidhi)as laid downविधिपूर्वकमहिषम् (mahiṣam)a buffaloमहिषछागलम् (chāgalam)a goatछागवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीगृहीत्वा (gṛhītvā)having receivedलेकरवरम् (varam)the boonवरएव (eva)indeedही (ca)andऔरगृहम् (gṛham)homeघरगच्छेत् (gacchet)one should goजाएस्व-सुहृदा (sva-suhṛdā)with his friendअपने मित्र केसार्धम् (sārdham)togetherसाथसंहृष्ट-मानसः (saṃhṛṣṭa-mānasaḥ)with delighted mindप्रसन्न मन सेसमाप्य (samāpya)having completedसमाप्त करकेसाधनम् (sādhanam)the sādhanaसाधनदेवि (devi)O goddessहे देवीदक्षिणाम् (dakṣiṇām)the feeदक्षिणाविभव-अवधि (vibhava-avadhi)to the limit of his meansसामर्थ्य भरगुरवे (gurave)to the guruगुरु कोगुरु-पुत्राय (guru-putrāya)to the guru's sonगुरु के पुत्र कोतत्-पत्न्यै (tat-patnyai)to his wifeउसकी पत्नी कोवा (vā)orयानिवेदयेत् (nivedayet)one should presentअर्पित करे

तत्र स्थाननियममाह भावचूडामणौ — The rule of place is given in the Bhāvacūḍāmaṇi: स्थान का नियम भावचूडामणि में कहा है:

Verse 46

४६ अथ शवसाधनम् शून्यागारे नदीतीरे पर्वते निर्जनेऽपि वा । विल्वमूले श्मशाने वा तत्समीपे वनस्थले ॥४६॥

atha śavasādhanam | śūnyāgāre nadītīre parvate nirjane'pi vā | vilvamūle śmaśāne vā tatsamīpe vanasthale ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.46. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

शवसाधन। "सूने घर में, नदी के तट पर, पर्वत पर या निर्जन में, बिल्व के मूल में, श्मशान में या उसके पास वन स्थल में।"

The śava-sādhana. "In an empty house, on a river bank, on a mountain or in a lonely place, at the foot of a bilva tree, in a cremation ground or in a forest place near it."

Word by wordपदार्थ

शून्य-आगारे (śūnya-āgāre)in an empty houseसूने घर मेंनदी-तीरे (nadī-tīre)on a river bankनदी के तट परपर्वते (parvate)on a mountainपर्वत परनिर्जने (nirjane)in a lonely placeनिर्जन मेंअपि (api)alsoभीवा (vā)orयाविल्व-मूले (vilva-mūle)at the foot of a bilva treeबिल्व के मूल मेंश्मशाने (śmaśāne)in a cremation groundश्मशान मेंवा (vā)orयातत्-समीपे (tat-samīpe)near itउसके पासवन-स्थले (vana-sthale)in a forest placeवन स्थल में

Verse 47

४७ अष्टम्याञ्च चतुर्दश्यां पक्षयोरुभयोरपि । भौमवारे तमिस्रायां साधयेत् सिद्धिमुत्तमाम् ॥४७॥

aṣṭamyāñca caturdaśyāṃ pakṣayorubhayorapi | bhaumavāre tamisrāyāṃ sādhayet siddhimuttamām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.47. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दोनों पक्षों की अष्टमी और चतुर्दशी को, कृष्ण पक्ष के मंगलवार को, उत्तम सिद्धि साधे।"

"On the eighth and the fourteenth of both fortnights, on a Tuesday in the dark fortnight, one should accomplish the supreme siddhi."

Word by wordपदार्थ

अष्टम्याम् (aṣṭamyām)on the eighthअष्टमी को (ca)andऔरचतुर्दश्याम् (caturdaśyām)on the fourteenthचतुर्दशी कोपक्षयोः (pakṣayoḥ)of the fortnightsपक्षोंउभयोः (ubhayoḥ)of bothदोनों मेंअपि (api)alsoभीभौम-वारे (bhauma-vāre)on Tuesdayमंगलवार कोतमिस्रायाम् (tamisrāyām)in the dark fortnightकृष्ण पक्ष मेंसाधयेत् (sādhayet)one should accomplishसाधेसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिउत्तमाम् (uttamām)supremeउत्तम

Verse 48

४८ माषभक्तञ्च बल्यर्थं धूपदीपादिकन्तथा । तिलाः कुशाः सर्षपाश्च स्थापनीयाः प्रयत्नतः ॥४८॥ ततः पूर्वोक्तान्यतमस्थानं गत्वा सामान्यार्घ्यं विधाय, पूर्वमुखो मूलान्ते फट्कारं दत्त्वा, यागभूमिं सम्प्रोक्ष्य, गुरुं गणेशं वटुकं योगिनीश्च चतुर्दिक्षु पूर्वादितः सम्पूज्य, पूर्वोक्तवीरार्दनमन्त्रं भूमौ विलिख्य, ये चात्रेत्यादिपूर्वोक्तक्रमेण पुष्पाञ्जलित्रयं दत्त्वा प्रणम्य श्मशानाधिपतिभ्यः पूर्वोक्तक्रमेण पूर्ववद्बलिं दत्त्वा अघोरमन्त्रेण शिखावन्धनं विधाय, सुदर्शनमन्त्रान्ते आत्मानं रक्ष रक्षेति हृदि हस्तं दत्त्वा, आत्मरक्षां कुर्यात् ।

māṣabhaktañca balyarthaṃ dhūpadīpādikantathā | tilāḥ kuśāḥ sarṣapāśca sthāpanīyāḥ prayatnataḥ | tataḥ pūrvoktānyatamasthānaṃ gatvā sāmānyārghyaṃ vidhāya, pūrvamukho mūlānte phaṭkāraṃ dattvā, yāgabhūmiṃ samprokṣya, guruṃ gaṇeśaṃ vaṭukaṃ yoginīśca caturdikṣu pūrvāditaḥ sampūjya, pūrvoktavīrārdanamantraṃ bhūmau vilikhya, ye cātretyādipūrvoktakrameṇa puṣpāñjalitrayaṃ dattvā praṇamya śmaśānādhipatibhyaḥ pūrvoktakrameṇa pūrvavadbaliṃ dattvā aghoramantreṇa śikhāvandhanaṃ vidhāya, sudarśanamantrānte ātmānaṃ rakṣa rakṣeti hṛdi hastaṃ dattvā, ātmarakṣāṃ kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.48. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बलि के लिए उड़द का भात, वैसे ही धूप, दीप आदि, तिल, कुश और सरसों यत्नपूर्वक रखने चाहिए।" फिर पहले कहे स्थानों में से किसी एक में जाकर सामान्य अर्घ्य बनाकर, पूर्व की ओर मुख करके, मूल के बाद फट् देकर, याग भूमि पर प्रोक्षण करके, गुरु, गणेश, वटुक और योगिनियों की पूर्व से आरम्भ करके चारों दिशाओं में पूजा करके, पहले कहा वीरार्दन मन्त्र भूमि पर लिखकर, "ये चात्र" इत्यादि पहले कहे क्रम से तीन पुष्पाञ्जलि देकर प्रणाम करके, श्मशानाधिपतियों को पहले कहे क्रम से पहले की तरह बलि देकर, अघोर मन्त्र से शिखा बाँधकर, सुदर्शन मन्त्र के बाद "मेरी रक्षा करो, रक्षा करो" कहकर हृदय पर हाथ रखकर, आत्मरक्षा करे।

"Rice with black gram for the bali, incense, lamp and the rest likewise, sesame, kuśa grass and mustard seeds are to be set out with care." Then having gone to one of the places mentioned and prepared the general arghya, facing east, having given phaṭ after the root mantra and sprinkled the sacrificial ground, having worshipped the guru, Gaṇeśa, Vaṭuka and the Yoginīs in the four directions from the east, having written the vīrārdana mantra mentioned before on the ground, having given three handfuls of flowers with "the gods who dwell here" in the order mentioned and bowed, having given the bali to the lords of the cremation ground in the order mentioned as before, having tied his crown-lock with the Aghora mantra and placed his hand on his heart with "protect me, protect me" after the Sudarśana mantra, he should make his self-protection.

Word by wordपदार्थ

माष-भक्तम् (māṣa-bhaktam)rice with black gramउड़द का भात (ca)andऔरबलि-अर्थम् (bali-artham)for the baliबलि के लिएधूप-दीप-आदिकम् (dhūpa-dīpa-ādikam)incense, lamp and the restधूप, दीप आदितथा (tathā)likewiseवैसे हीतिलाः (tilāḥ)sesameतिलकुशाः (kuśāḥ)kuśa grassकुशसर्षपाः (sarṣapāḥ)mustard seedsसरसों (ca)andऔरस्थापनीयाः (sthāpanīyāḥ)are to be set outरखने चाहिएप्रयत्नतः (prayatnataḥ)with careयत्नपूर्वक

Verse 49

४९ अघोरसुदर्शनमन्त्रौ तु : ॐ ह्रीं स्फुर स्फुर प्रस्फुर प्रस्फुर घोर घोरतर तनुरूप चट चट प्रचट प्रचट कह कह वम वम वन्ध वन्ध घातय घातय हूं फट् ॐ सहस्रारे हूं फट् ॥४९॥

aghorasudarśanamantrau tu : oṃ hrīṃ sphura sphura prasphura prasphura ghora ghoratara tanurūpa caṭa caṭa pracaṭa pracaṭa kaha kaha vama vama vandha vandha ghātaya ghātaya hūṃ phaṭ oṃ sahasrāre hūṃ phaṭ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.49. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अघोर और सुदर्शन मन्त्र: "ॐ ह्रीं स्फुर स्फुर प्रस्फुर प्रस्फुर घोर घोरतर तनुरूप चट चट प्रचट प्रचट कह कह वम वम वन्ध वन्ध घातय घातय हूं फट्। ॐ सहस्रारे हूं फट्।"

The Aghora and Sudarśana mantras: "Om hrīṃ, flash, flash, flash forth, flash forth, terrible one, more terrible one, of slender form, crack, crack, crack loud, crack loud, kaha kaha, vomit, vomit, bind, bind, slay, slay, hūṃ phaṭ. Om, thousand-spoked one, hūṃ phaṭ."

Verse 50

५० ततः पूर्वोक्तक्रमेण भूतशुद्धिन्यासजालञ्च विधाय, जयदुर्गामन्त्रेण दिक्षु सर्षपान्विकीर्य तिलोऽसीति मन्त्रेण तिलांश्च विकीर्य, विहितशवसमीपं गच्छेत् ॥५०॥

tataḥ pūrvoktakrameṇa bhūtaśuddhinyāsajālañca vidhāya, jayadurgāmantreṇa dikṣu sarṣapānvikīrya tilo'sīti mantreṇa tilāṃśca vikīrya, vihitaśavasamīpaṃ gacchet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.50. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर पहले कहे क्रम से भूतशुद्धि और न्यासों का समूह करके, जयदुर्गा मन्त्र से दिशाओं में सरसों बिखेरकर और "तिलोऽसि" मन्त्र से तिल बिखेरकर, विहित शव के पास जाए।

Then having done the purification of the elements and the whole set of nyāsas in the order mentioned, having scattered mustard seeds in the directions with the Jayadurgā mantra and sesame with the mantra "you are sesame," he should go to the prescribed corpse.

विहितशवो यथा भावचूडामणौ — The prescribed corpse, as in the Bhāvacūḍāmaṇi: विहित शव, जैसा भावचूडामणि में:

Verse 51

५१ यष्टिविद्धं शूलविद्धं खड्गविद्धं जले मृतम् । वज्रविद्धं सर्पदष्टं चाण्डालञ्चाभिभूतकम् । तरुणं सुन्दरं शूरं रणे नष्टं समुज्ज्वलम् । पलायनविशून्यन्तु सम्मुखे रणवर्तिनाम् ॥५१॥

yaṣṭividdhaṃ śūlaviddhaṃ khaḍgaviddhaṃ jale mṛtam | vajraviddhaṃ sarpadaṣṭaṃ cāṇḍālañcābhibhūtakam | taruṇaṃ sundaraṃ śūraṃ raṇe naṣṭaṃ samujjvalam | palāyanaviśūnyantu sammukhe raṇavartinām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.51. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v51. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लाठी से मारा, शूल से बिंधा, खड्ग से कटा, जल में मरा, वज्र से मारा, सर्प से डसा, चाण्डाल, या पराभूत; युवा, सुन्दर, शूर, युद्ध में मरा, उज्ज्वल, जो युद्ध करने वालों के सामने कभी भागा नहीं।"

"One struck by a stick, pierced by a spear, cut by a sword, dead in water, struck by lightning, bitten by a snake, a caṇḍāla, or one overpowered; young, handsome, brave, fallen in battle, radiant, one who never fled when facing those in battle."

Word by wordपदार्थ

यष्टि-विद्धम् (yaṣṭi-viddham)struck by a stickलाठी से माराशूल-विद्धम् (śūla-viddham)pierced by a spearशूल से बिंधाखड्ग-विद्धम् (khaḍga-viddham)cut by a swordखड्ग से कटाजले (jale)in waterजल मेंमृतम् (mṛtam)deadमरावज्र-विद्धम् (vajra-viddham)struck by lightningवज्र से मारासर्प-दष्टम् (sarpa-daṣṭam)bitten by a snakeसर्प से डसाचाण्डालम् (cāṇḍālam)a caṇḍālaचाण्डाल (ca)andऔरअभिभूतकम् (abhibhūtakam)one overpoweredपराभूततरुणम् (taruṇam)youngयुवासुन्दरम् (sundaram)handsomeसुन्दरशूरम् (śūram)braveशूररणे (raṇe)in battleयुद्ध मेंनष्टम् (naṣṭam)fallenमरासमुज्ज्वलम् (samujjvalam)radiantउज्ज्वलपलायन-विशून्यम् (palāyana-viśūnyam)never having fledजो कभी भागा नहींतु (tu)andतोसम्मुखे (sammukhe)facingसामनेरण-वर्तिनाम् (raṇa-vartinām)of those in battleयुद्ध करने वालों के

भैरवतन्त्रेऽपि — In the Bhairavatantra too: भैरवतन्त्र में भी:

Verse 52

५२ यष्टिप्रभृतिविद्धं वा चाभिभूतं जले मृतम् । शवमानीय कर्तव्यं नाहरेत्स्वेच्छया मृतम् । स्त्रीवश्यं पतितास्पृश्यं नयवर्जं हि तूवरम् । अव्यक्तलिङ्गं कुष्ठि वा वृद्धभिन्नं शवं हरेत् । न दुर्भिक्षमृतञ्चापि न पर्युषितमेव वा । स्त्रीजनञ्चेदृशं रूपं सर्वथा परिवर्जयेत् ॥५२॥

yaṣṭiprabhṛtividdhaṃ vā cābhibhūtaṃ jale mṛtam | śavamānīya kartavyaṃ nāharetsvecchayā mṛtam | strīvaśyaṃ patitāspṛśyaṃ nayavarjaṃ hi tūvaram | avyaktaliṅgaṃ kuṣṭhi vā vṛddhabhinnaṃ śavaṃ haret | na durbhikṣamṛtañcāpi na paryuṣitameva vā | strījanañcedṛśaṃ rūpaṃ sarvathā parivarjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.52. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v52. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लाठी आदि से मारा, या पराभूत, या जल में मरा शव लाकर करना चाहिए; अपनी इच्छा से मरे को न लाए। स्त्री के वश में रहे, पतित अस्पृश्य, नीति रहित, दाढ़ी रहित, अव्यक्त लिंग वाले या कोढ़ी से भिन्न, और बूढ़े से भिन्न शव ले; दुर्भिक्ष से मरा भी नहीं, बासी भी नहीं; और स्त्री और ऐसे रूपों को सर्वथा छोड़ दे।"

"Having brought a corpse struck by a stick or the like, or overpowered, or dead in water, it is to be done; one should not bring one who died of its own will. One should take a corpse that is not one ruled by a woman, a fallen untouchable, one lacking conduct, a beardless man, one of unclear sex or a leper, and not an old one; not one dead of famine, nor one gone stale; and a woman and such kinds one should wholly avoid."

Word by wordपदार्थ

यष्टि-प्रभृति-विद्धम् (yaṣṭi-prabhṛti-viddham)struck by a stick or the likeलाठी आदि से मारावा (vā)orया (ca)andऔरअभिभूतम् (abhibhūtam)overpoweredपराभूतजले (jale)in waterजल मेंमृतम् (mṛtam)deadमराशवम् (śavam)a corpseशवआनीय (ānīya)having broughtलाकरकर्तव्यम् (kartavyam)it is to be doneकरना चाहिए (na)notनहींआहरेत् (āharet)one should bringलाएस्व-इच्छया (sva-icchayā)of its own willअपनी इच्छा सेमृतम् (mṛtam)deadमरे कोस्त्री-वश्यम् (strī-vaśyam)one ruled by a womanस्त्री के वश में रहेपतित-अस्पृश्यम् (patita-aspṛśyam)a fallen untouchableपतित अस्पृश्यनय-वर्जम् (naya-varjam)lacking conductनीति रहितहि (hi)indeedहीतूवरम् (tūvaram)a beardless manदाढ़ी रहितअव्यक्त-लिङ्गम् (avyakta-liṅgam)of unclear sexअव्यक्त लिंग वालेकुष्ठि (kuṣṭhi)a leperकोढ़ीवा (vā)orयावृद्ध-भिन्नम् (vṛddha-bhinnam)other than oldबूढ़े से भिन्नशवम् (śavam)a corpseशवहरेत् (haret)one should takeले (na)notनहींदुर्भिक्ष-मृतम् (durbhikṣa-mṛtam)one dead of famineदुर्भिक्ष से मरा (ca)andऔरअपि (api)alsoभी (na)notनहींपर्युषितम् (paryuṣitam)staleबासीएव (eva)indeedहीवा (vā)orयास्त्री-जनम् (strī-janam)a womanस्त्री (ca)andऔरईदृशम् (īdṛśam)of suchऐसेरूपम् (rūpam)kindरूप कोसर्वथा (sarvathā)whollyसर्वथापरिवर्जयेत् (parivarjayet)one should avoidछोड़ दे

कालीतन्त्रेऽपि — In the Kālītantra too: कालीतन्त्र में भी:

Verse 53

५३ ब्राह्मणं गोमयं त्यक्त्वा साधयेद्वीरसाधनम् । महाशवाः प्रशस्ताः स्युः प्रधाने वीरसाधने । क्षुद्रप्रयोगकर्तॄणां प्रशस्ताः सर्वसिद्धये ॥५३॥ एवमुक्तं शवं गृहीत्वा मूलमन्त्रेण पूजास्थानमानयेत् । तत्समीपं गत्वा ॐ फट् इति शवमभ्युक्ष्य ॐ हूं मृतकाय नमः फडिति पुष्पाञ्जलित्रयं दत्त्वा शवं स्पृष्ट्वा प्रणमेत् ।

brāhmaṇaṃ gomayaṃ tyaktvā sādhayedvīrasādhanam | mahāśavāḥ praśastāḥ syuḥ pradhāne vīrasādhane | kṣudraprayogakartṝṇāṃ praśastāḥ sarvasiddhaye | evamuktaṃ śavaṃ gṛhītvā mūlamantreṇa pūjāsthānamānayet | tatsamīpaṃ gatvā oṃ phaṭ iti śavamabhyukṣya oṃ hūṃ mṛtakāya namaḥ phaḍiti puṣpāñjalitrayaṃ dattvā śavaṃ spṛṣṭvā praṇamet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.53. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v53. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ब्राह्मण और गाय को छोड़कर वीरसाधन साधे। प्रधान वीरसाधन में महाशव प्रशस्त हैं; क्षुद्र प्रयोग करने वालों के लिए वे सब सिद्धि के लिए प्रशस्त हैं।" ऐसा कहा शव लेकर मूल मन्त्र से पूजा स्थान पर लाए। उसके पास जाकर "ॐ फट्" से शव पर छिड़काव करके, "ॐ हूं मृतक को नमः फट्" से तीन पुष्पाञ्जलि देकर शव को छूकर प्रणाम करे।

"Setting aside a brāhmaṇa and a cow, one should perform the vīra-sādhana. Great corpses are praised in the chief vīra-sādhana; for those who do lesser rites they are praised for all siddhi." Having taken a corpse so described, he should bring it to the place of worship with the root mantra. Having gone near it, having sprinkled the corpse with "om phaṭ," having given three handfuls of flowers with "om hūṃ, homage to the dead one, phaṭ," he should touch the corpse and bow.

Word by wordपदार्थ

ब्राह्मणम् (brāhmaṇam)a brāhmaṇaब्राह्मणगो-मयम् (go-mayam)and a cowऔर गायत्यक्त्वा (tyaktvā)having set asideछोड़करसाधयेत् (sādhayet)one should performसाधेवीर-साधनम् (vīra-sādhanam)the vīra-sādhanaवीरसाधनमहा-शवाः (mahā-śavāḥ)great corpsesमहाशवप्रशस्ताः (praśastāḥ)are praisedप्रशस्तस्युः (syuḥ)areहैंप्रधाने (pradhāne)in the chiefप्रधानवीर-साधने (vīra-sādhane)vīra-sādhanaवीरसाधन मेंक्षुद्र-प्रयोग-कर्तॄणाम् (kṣudra-prayoga-kartṝṇām)for those who do lesser ritesक्षुद्र प्रयोग करने वालों के लिएप्रशस्ताः (praśastāḥ)are praisedप्रशस्तसर्व-सिद्धये (sarva-siddhaye)for all siddhiसब सिद्धि के लिए

तदुक्तं भावचूडामणौ — So it is said in the Bhāvacūḍāmaṇi: भावचूडामणि में कहा है:

Verse 54

५४ प्रणवाद्यस्त्रमन्त्रेण शवस्य प्रोक्षणञ्चरेत् । प्रणवं कूर्चबीजञ्च मृतकाय नमश्च फट् । पुष्पाञ्जलित्रयं दत्त्वा प्रणमेत् स्पर्शपूर्वकम् ॥५४॥ प्रणाममन्त्रस्तु : वीरेश परमानन्द शिवानन्द कुलेश्वर । आनन्दभैरवाकार देवीपर्यङ्कशङ्कर । वीरोऽहं त्वां प्रपद्यामि उत्तिष्ठ चण्डिकार्चने । अनेन शवमन्त्रेण प्रणम्य क्षालयेत्शवम् । ॐ हूं मृतकाय नमः अनेन क्षालयित्वा, सुगन्धिजलेन स्नापयित्वा, वाससा जलमुत्तोल्य, धूपैर्धूपयित्वा चन्दनादिना शवं प्रलिप्य, शवस्य कटिदेशं धृत्वा, पूजास्थानं समानयेत् ।

praṇavādyastramantreṇa śavasya prokṣaṇañcaret | praṇavaṃ kūrcabījañca mṛtakāya namaśca phaṭ | puṣpāñjalitrayaṃ dattvā praṇamet sparśapūrvakam | praṇāmamantrastu : | vīreśa paramānanda śivānanda kuleśvara | ānandabhairavākāra devīparyaṅkaśaṅkara | vīro'haṃ tvāṃ prapadyāmi uttiṣṭha caṇḍikārcane | anena śavamantreṇa praṇamya kṣālayetśavam | oṃ hūṃ mṛtakāya namaḥ anena kṣālayitvā, sugandhijalena snāpayitvā, vāsasā jalamuttolya, dhūpairdhūpayitvā candanādinā śavaṃ pralipya, śavasya kaṭideśaṃ dhṛtvā, pūjāsthānaṃ samānayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.54. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v54. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रणव से आरम्भ अस्त्र मन्त्र से शव का प्रोक्षण करे: प्रणव, कूर्च बीज, मृतकाय नमः और फट्। तीन पुष्पाञ्जलि देकर छूकर प्रणाम करे।" प्रणाम मन्त्र: "हे वीरेश, परमानन्द, शिवानन्द, कुलेश्वर, आनन्दभैरव के रूप वाले, देवी के पर्यङ्क शंकर — मैं वीर तुम्हारी शरण लेता हूँ; चण्डिका की पूजा के लिए उठो।" इस शव मन्त्र से प्रणाम करके शव को धोए। "ॐ हूं मृतक को नमः" से धोकर, सुगन्धित जल से स्नान कराकर, वस्त्र से जल पोंछकर, धूप से धूपित करके, चन्दन आदि से शव को लेपकर, शव की कमर पकड़कर पूजा स्थान पर लाए।

"One should sprinkle the corpse with the weapon mantra beginning with the praṇava: the praṇava, the kūrca bīja, mṛtakāya namaḥ and phaṭ. Having given three handfuls of flowers one should bow after touching it." The mantra of bowing: "O lord of heroes, supreme bliss, bliss of Śiva, lord of the kula, of the form of Ānandabhairava, Śaṅkara who are the goddess's couch — I, a hero, take refuge in you; arise for the worship of Caṇḍikā." Having bowed with this corpse mantra he should wash the corpse. Having washed it with "om hūṃ, homage to the dead one," bathed it with scented water, wiped off the water with a cloth, censed it with incense and smeared the corpse with sandal and the rest, holding the corpse by the waist he should bring it to the place of worship.

Word by wordपदार्थ

प्रणव-आदि-अस्त्र-मन्त्रेण (praṇava-ādi-astra-mantreṇa)with the weapon mantra beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भ अस्त्र मन्त्र सेशवस्य (śavasya)of the corpseशव काप्रोक्षणम् (prokṣaṇam)sprinklingप्रोक्षणचरेत् (caret)one should doकरेप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca bījaकूर्च बीज (ca)andऔरमृतकाय (mṛtakāya)to the dead oneमृतकायनमः (namaḥ)homageनमः (ca)andऔरफट् (phaṭ)phaṭफट्पुष्प-अञ्जलि-त्रयम् (puṣpa-añjali-trayam)three handfuls of flowersतीन पुष्पाञ्जलिदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरप्रणमेत् (praṇamet)one should bowप्रणाम करेस्पर्श-पूर्वकम् (sparśa-pūrvakam)after touchingछूकरवीर-ईश (vīra-īśa)O lord of heroesहे वीरेशपरम-आनन्द (parama-ānanda)supreme blissपरमानन्दशिव-आनन्द (śiva-ānanda)bliss of Śivaशिवानन्दकुल-ईश्वर (kula-īśvara)lord of the kulaकुलेश्वरआनन्द-भैरव-आकार (ānanda-bhairava-ākāra)of the form of Ānandabhairavaआनन्दभैरव के रूप वालेदेवी-पर्यङ्क-शङ्कर (devī-paryaṅka-śaṅkara)Śaṅkara, the goddess's couchदेवी के पर्यङ्क शंकरवीरः (vīraḥ)a heroवीरअहम् (aham)Iमैंत्वाम् (tvām)to youतुम्हारीप्रपद्यामि (prapadyāmi)take refugeशरण लेता हूँउत्तिष्ठ (uttiṣṭha)ariseउठोचण्डिका-अर्चने (caṇḍikā-arcane)for the worship of Caṇḍikāचण्डिका की पूजा के लिए

तदुक्तं कालीतन्त्रे — So it is said in the Kālītantra: कालीतन्त्र में कहा है:

Verse 55

५५ तारं शब्दं मृतकाय नमोऽन्तं मन्त्रमुच्चरेत् । शवस्य स्नानमन्त्रोऽयमित्यादि । भावचूडामणौ : धूपेन धूपितं कृत्वा गन्धादिना विलिप्य च । रक्ताक्तो यदि देवेशि भक्षयेत्कुलसाधकम् ॥५५॥ ततः कुशाशय्यां कृत्वा पूर्वशिरसं कृत्वा शवं स्थापयेत् ।

tāraṃ śabdaṃ mṛtakāya namo'ntaṃ mantramuccaret | śavasya snānamantro'yamityādi | bhāvacūḍāmaṇau : | dhūpena dhūpitaṃ kṛtvā gandhādinā vilipya ca | raktākto yadi deveśi bhakṣayetkulasādhakam | tataḥ kuśāśayyāṃ kṛtvā pūrvaśirasaṃ kṛtvā śavaṃ sthāpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.55. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v55. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तार, शब्द और नमः पर अन्त वाला मृतकाय मन्त्र उच्चारण करे। यह शव का स्नान मन्त्र है," इत्यादि। भावचूडामणि में: "धूप से धूपित करके और गन्ध आदि से लेपकर — यदि वह रक्त से सना हो, हे देवेशी, तो कुल साधक को खा जाए।" फिर कुश की शय्या बनाकर शव को पूर्व की ओर सिर करके रखे।

"One should utter the mantra of the tāra, the śabda, and mṛtakāya ending in namaḥ. This is the bathing mantra of the corpse," and so on. In the Bhāvacūḍāmaṇi: "Having censed it with incense and smeared it with sandal and the rest — if it is smeared with blood, O queen of gods, it would devour the kula sādhaka." Then having made a bed of kuśa grass he should lay the corpse with its head to the east.

Word by wordपदार्थ

तारम् (tāram)the tāraतारशब्दम् (śabdam)the śabdaशब्दमृतकाय (mṛtakāya)mṛtakāyaमृतकायनमः-अन्तम् (namaḥ-antam)ending in namaḥनमः पर अन्त वालामन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रउच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेशवस्य (śavasya)of the corpseशव कास्नान-मन्त्रः (snāna-mantraḥ)the bathing mantraस्नान मन्त्रअयम् (ayam)thisयहइत्यादि (ityādi)and so onइत्यादिधूपेन (dhūpena)with incenseधूप सेधूपितम् (dhūpitam)censedधूपितकृत्वा (kṛtvā)having madeकरकेगन्ध-आदिना (gandha-ādinā)with sandal and the restगन्ध आदि सेविलिप्य (vilipya)having smearedलेपकर (ca)andऔररक्त-अक्तः (rakta-aktaḥ)smeared with bloodरक्त से सनायदि (yadi)ifयदिदेव-ईशि (deva-īśi)O queen of godsहे देवेशीभक्षयेत् (bhakṣayet)it would devourखा जाएकुल-साधकम् (kula-sādhakam)the kula sādhakaकुल साधक को

तदुक्तं तत्रैव — So it is said there: वहीं कहा है:

Verse 56

५६ कुशशय्यां परिष्कृत्य तत्र संस्थापयेच्छवम् । ततः एलालवङ्गकर्पूरजातीखादिरामार्द्रकम् । ताम्बूलं तन्मुखे दत्त्वा शवं कुर्यादधोमुखम् । तत्पृष्ठं चन्दनेनापि विलिप्य प्रयतः सुधीः । बाहुमूलादिकट्यन्तं चतुरस्रं विधाय च । मध्ये पद्मं चतुर्द्वारं दलाष्टकसमन्वितम् । पीठमन्त्रं लिखेन्मध्ये तत्तत्कल्पविधानतः । ततः ॐ ह्रीं फडिति मन्त्रेण तत्तत्कल्पोक्तपीठमन्त्रं लिखेत्तदुपरि कम्बलाद्यासनं न्यसेत् । तन्त्रान्तरे : गत्वा शवस्य सान्निध्यं धारयेत्कटिदेशतः । यद्यपद्रावयेत्तस्य दद्यान्निष्ठीवनं शवे । पुनः प्रक्षालनं कृत्वा जपस्थाने समानयेत् ॥५६॥ ततो द्वादशांगुलयज्ञकाष्ठानि दशदिक्षु पूर्ववत् संस्थाप्य, इन्द्रादिदशदेवताः सम्पूज्य सामिषान्नेन बलिं दद्यात् ।

kuśaśayyāṃ pariṣkṛtya tatra saṃsthāpayecchavam | tataḥ elālavaṅgakarpūrajātīkhādirāmārdrakam | tāmbūlaṃ tanmukhe dattvā śavaṃ kuryādadhomukham | tatpṛṣṭhaṃ candanenāpi vilipya prayataḥ sudhīḥ | bāhumūlādikaṭyantaṃ caturasraṃ vidhāya ca | madhye padmaṃ caturdvāraṃ dalāṣṭakasamanvitam | pīṭhamantraṃ likhenmadhye tattatkalpavidhānataḥ | tataḥ oṃ hrīṃ phaḍiti mantreṇa tattatkalpoktapīṭhamantraṃ likhettadupari kambalādyāsanaṃ nyaset | tantrāntare : | gatvā śavasya sānnidhyaṃ dhārayetkaṭideśataḥ | yadyapadrāvayettasya dadyānniṣṭhīvanaṃ śave | punaḥ prakṣālanaṃ kṛtvā japasthāne samānayet | tato dvādaśāṃgulayajñakāṣṭhāni daśadikṣu pūrvavat saṃsthāpya, indrādidaśadevatāḥ sampūjya sāmiṣānnena baliṃ dadyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.56. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v56. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कुश की शय्या सजाकर वहाँ शव रखे। फिर इलायची, लौंग, कर्पूर, जायफल, खैर और कच्चे अदरक वाला ताम्बूल उसके मुख में देकर शव को औंधा करे। सावधान सुधी उसकी पीठ पर चन्दन भी लेपकर, कन्धों से कमर तक चौकोर बनाकर, और बीच में चार द्वार और आठ दलों वाला कमल, बीच में उस-उस कल्प की विधि से पीठ मन्त्र लिखे।" फिर "ॐ ह्रीं फट्" मन्त्र से उस कल्प में कहा पीठ मन्त्र लिखकर उस पर कम्बल आदि का आसन रखे। दूसरे तन्त्र में: "शव के पास जाकर उसे कमर से पकड़े; यदि वह भागे तो शव पर थूक दे। फिर प्रक्षालन करके जप स्थान पर लाए।" फिर बारह अंगुल के यज्ञकाष्ठ पहले की तरह दसों दिशाओं में रखकर, इन्द्र आदि दस देवताओं की पूजा करके सामिषान्न से बलि दे।

"Having prepared a bed of kuśa one should lay the corpse there. Then having placed in its mouth betel with cardamom, clove, camphor, nutmeg, catechu and raw ginger one should turn the corpse face down. The careful wise one, having smeared its back with sandal too, having made a square from the shoulders to the waist, and in the middle a lotus with four doors and eight petals, should write the seat mantra in the middle by the rule of each kalpa." Then with the mantra "om hrīṃ phaṭ" he should write the seat mantra prescribed in that kalpa and place a seat of blanket or the like on it. In another tantra: "Having gone near the corpse one should hold it by the waist; if it runs off one should spit on the corpse. Having washed it again one should bring it to the place of japa." Then having set up sacrificial sticks twelve fingers long in the ten directions as before and worshipped the ten deities beginning with Indra, he should give the bali with rice and meat.

Word by wordपदार्थ

कुश-शय्याम् (kuśa-śayyām)a bed of kuśaकुश की शय्यापरिष्कृत्य (pariṣkṛtya)having preparedसजाकरतत्र (tatra)thereवहाँसंस्थापयेत् (saṃsthāpayet)one should layरखेशवम् (śavam)the corpseशवततः (tataḥ)thenफिरएला-लवङ्ग-कर्पूर-जाती-खादिर-आम-आर्द्रकम् (elā-lavaṅga-karpūra-jātī-khādira-āma-ārdrakam)cardamom, clove, camphor, nutmeg, catechu and raw gingerइलायची, लौंग, कर्पूर, जायफल, खैर और कच्चा अदरकताम्बूलम् (tāmbūlam)betelताम्बूलतत्-मुखे (tat-mukhe)in its mouthउसके मुख मेंदत्त्वा (dattvā)having placedदेकरशवम् (śavam)the corpseशवकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेअधः-मुखम् (adhaḥ-mukham)face downऔंधातत्-पृष्ठम् (tat-pṛṣṭham)its backउसकी पीठचन्दनेन (candanena)with sandalचन्दन सेअपि (api)alsoभीविलिप्य (vilipya)having smearedलेपकरप्रयतः (prayataḥ)carefulसावधानसु-धीः (su-dhīḥ)the wise oneसुधीबाहु-मूल-आदि-कटि-अन्तम् (bāhu-mūla-ādi-kaṭi-antam)from the shoulders to the waistकन्धों से कमर तकचतुरस्रम् (caturasram)a squareचौकोरविधाय (vidhāya)having madeबनाकर (ca)andऔरमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंपद्मम् (padmam)a lotusकमलचतुर्-द्वारम् (catur-dvāram)with four doorsचार द्वार वालादल-अष्टक-समन्वितम् (dala-aṣṭaka-samanvitam)with eight petalsआठ दलों वालापीठ-मन्त्रम् (pīṭha-mantram)the seat mantraपीठ मन्त्रलिखेत् (likhet)one should writeलिखेमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंतत्-तत्-कल्प-विधानतः (tat-tat-kalpa-vidhānataḥ)by the rule of each kalpaउस-उस कल्प की विधि सेगत्वा (gatvā)having goneजाकरशवस्य (śavasya)of the corpseशव केसान्निध्यम् (sānnidhyam)nearपासधारयेत् (dhārayet)one should holdपकड़ेकटि-देशतः (kaṭi-deśataḥ)by the waistकमर सेयदि (yadi)ifयदिअपद्रावयेत् (apadrāvayet)it runs offभागेतस्य (tasya)on itउस परदद्यात् (dadyāt)one should giveदेनिष्ठीवनम् (niṣṭhīvanam)spittleथूकशवे (śave)on the corpseशव परपुनः (punaḥ)againफिरप्रक्षालनम् (prakṣālanam)washingप्रक्षालनकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेजप-स्थाने (japa-sthāne)to the place of japaजप स्थान परसमानयेत् (samānayet)one should bringलाए

तदुक्तं तन्त्रान्तरे — So it is said in another tantra: दूसरे तन्त्र में कहा है:

Verse 56क

५६क द्वादशांगुलमानानि यज्ञकाष्ठानि दिक्षु च । संस्थाप्य पूजयेत्तत्र क्रमादिन्द्रादिदेवताः ॥५६क॥

dvādaśāṃgulamānāni yajñakāṣṭhāni dikṣu ca | saṃsthāpya pūjayettatra kramādindrādidevatāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.56क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v56क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बारह अंगुल माप के यज्ञकाष्ठ दिशाओं में रखकर वहाँ क्रम से इन्द्र आदि देवताओं की पूजा करे।"

"Having set up sacrificial sticks measuring twelve fingers in the directions, one should worship there in order the deities beginning with Indra."

Word by wordपदार्थ

द्वादश-अंगुल-मानानि (dvādaśa-aṃgula-mānāni)measuring twelve fingersबारह अंगुल माप केयज्ञ-काष्ठानि (yajña-kāṣṭhāni)sacrificial sticksयज्ञकाष्ठदिक्षु (dikṣu)in the directionsदिशाओं में (ca)andऔरसंस्थाप्य (saṃsthāpya)having set upरखकरपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेतत्र (tatra)thereवहाँक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेइन्द्र-आदि-देवताः (indra-ādi-devatāḥ)the deities beginning with Indraइन्द्र आदि देवताओं को

Verse 57

५७ तत्रायं क्रमः : ॐ लां इन्द्राय सुराधिपतये ऐरावतवाहनाय वज्रहस्ताय सशक्तिपारिषदाय सपरिवाराय नमः, इति पाद्यादिभिः सम्पूज्य बलिं दद्यात् । बीजमिन्द्राय संलिख्य सुराधिपतये ततः । इमं बलिं गृह्णयुग्मं गृह्णापय युगं ततः । विघ्ननिवारणं कृत्वा सिद्धिं प्रयच्छ ठद्वयम् । अनेन मनुना पूर्वं बलिं दद्याच्च सामिषम् । स्वस्वनामादिकं कृत्वा पूर्ववद्बलिमाहरेत् । सर्वेषां लोकपालानां ततः साधकसत्तमः । ॐ लां इन्द्राय सुराधिपतये इमं बलिं गृह्ण गृह्ण गृह्णापय गृह्णापय विघ्ननिवारणं कृत्वा मम सिद्धिं प्रयच्छ स्वाहा । एष माषभक्तबलिः ॐ लां इन्द्राय स्वाहा । ॐ रां अग्नये तेजोऽधिपतये मेषवाहनाय सपरिवाराय शक्तिहस्ताय सायुधाय नमः । इति सम्पूज्य ॐ रां अग्नये तेजोऽधिपतये इत्यादिना बलिं दद्यात् । ॐ यां यमाय प्रेताधिपतये दण्डहस्ताय महिषवाहनाय सायुधायेत्यादिना सम्पूज्य ॐ यां यमाय प्रेताधिपतये बलिं दद्यात् । ॐ क्षां निर्ऋतये रक्षोऽधिपतये असिहस्ताय सवाहनाय सपरिवाराय इत्यादिना सम्पूज्य, ॐ क्षां निर्ऋतये रक्षोऽधिपतये इत्यादिना बलिं दद्यात् । ॐ वां वरुणाय जलाधिपतये पाशहस्ताय मकरवाहनाय सायुधाय इत्यादिना सम्पूज्य, ॐ वां वरुणाय जलाधिपतये इत्यादिना बलिं दद्यात् । ॐ यां वायवे प्राणाधिपतये हरिणवाहनायांकुशहस्ताय इत्यादिना सम्पूज्य, ॐ यां वायवे प्राणाधिपतये इत्यादिना बलिं दद्यात् । ॐ कुबेराय यक्षाधिपतये गदाहस्ताय नरवाहनाय सपरिवाराय इत्यादिना सम्पूज्य, ॐ कुबेराय यक्षाधिपतये इत्यादिना बलिं दद्यात् । ॐ हां ईशानाय भूताधिपतये शूलहस्ताय वृषवाहनाय सपरिवाराय इत्यादिना पूर्ववत् सम्पूज्य, ॐ हां ईशानाय भूताधिपतये इत्यादिना बलिं दद्यात् । इन्द्रेशानयोर्मध्ये ॐ आं ब्रह्मणे प्रजाधिपतये हंसवाहनाय पद्महस्ताय सपरिवाराय इत्यादिना सम्पूज्य, ॐ आं ब्रह्मणे प्रजाधिपतये हंसवाहनाय इत्यादिना बलिं दद्यात् । नैर्ऋतवरुणयोर्मध्ये ॐ अं अनन्ताय नागाधिपतये चक्रहस्ताय रथवाहनाय सपरिवाराय इत्यादिना सम्पूज्य, ॐ अं अनन्ताय नागाधिपतये सायुधाय इत्यादिना सम्पूज्य बलिं दद्यात् । ततः सर्वभूतबलिं दद्यात् । सर्वत्र सामिषान्नेन । ततः : अधिष्ठातृदेवताभ्यो बलिञ्च स्मारयेत्ततः । चतुःषष्ठियोगिनीभ्यो डाकिनीभ्योऽपि संदिशेत् ॥५७॥

tatrāyaṃ kramaḥ : oṃ lāṃ indrāya surādhipataye airāvatavāhanāya vajrahastāya saśaktipāriṣadāya saparivārāya namaḥ, iti pādyādibhiḥ sampūjya baliṃ dadyāt | bījamindrāya saṃlikhya surādhipataye tataḥ | imaṃ baliṃ gṛhṇayugmaṃ gṛhṇāpaya yugaṃ tataḥ | vighnanivāraṇaṃ kṛtvā siddhiṃ prayaccha ṭhadvayam | anena manunā pūrvaṃ baliṃ dadyācca sāmiṣam | svasvanāmādikaṃ kṛtvā pūrvavadbalimāharet | sarveṣāṃ lokapālānāṃ tataḥ sādhakasattamaḥ | oṃ lāṃ indrāya surādhipataye imaṃ baliṃ gṛhṇa gṛhṇa gṛhṇāpaya gṛhṇāpaya vighnanivāraṇaṃ kṛtvā mama siddhiṃ prayaccha svāhā | eṣa māṣabhaktabaliḥ oṃ lāṃ indrāya svāhā | oṃ rāṃ agnaye tejo'dhipataye meṣavāhanāya saparivārāya śaktihastāya sāyudhāya namaḥ | iti sampūjya oṃ rāṃ agnaye tejo'dhipataye ityādinā baliṃ dadyāt | oṃ yāṃ yamāya pretādhipataye daṇḍahastāya mahiṣavāhanāya sāyudhāyetyādinā sampūjya oṃ yāṃ yamāya pretādhipataye baliṃ dadyāt | oṃ kṣāṃ nirṛtaye rakṣo'dhipataye asihastāya savāhanāya saparivārāya ityādinā sampūjya, oṃ kṣāṃ nirṛtaye rakṣo'dhipataye ityādinā baliṃ dadyāt | oṃ vāṃ varuṇāya jalādhipataye pāśahastāya makaravāhanāya sāyudhāya ityādinā sampūjya, oṃ vāṃ varuṇāya jalādhipataye ityādinā baliṃ dadyāt | oṃ yāṃ vāyave prāṇādhipataye hariṇavāhanāyāṃkuśahastāya ityādinā sampūjya, oṃ yāṃ vāyave prāṇādhipataye ityādinā baliṃ dadyāt | oṃ kuberāya yakṣādhipataye gadāhastāya naravāhanāya saparivārāya ityādinā sampūjya, oṃ kuberāya yakṣādhipataye ityādinā baliṃ dadyāt | oṃ hāṃ īśānāya bhūtādhipataye śūlahastāya vṛṣavāhanāya saparivārāya ityādinā pūrvavat sampūjya, oṃ hāṃ īśānāya bhūtādhipataye ityādinā baliṃ dadyāt | indreśānayormadhye oṃ āṃ brahmaṇe prajādhipataye haṃsavāhanāya padmahastāya saparivārāya ityādinā sampūjya, oṃ āṃ brahmaṇe prajādhipataye haṃsavāhanāya ityādinā baliṃ dadyāt | nairṛtavaruṇayormadhye oṃ aṃ anantāya nāgādhipataye cakrahastāya rathavāhanāya saparivārāya ityādinā sampūjya, oṃ aṃ anantāya nāgādhipataye sāyudhāya ityādinā sampūjya baliṃ dadyāt | tataḥ sarvabhūtabaliṃ dadyāt | sarvatra sāmiṣānnena | tataḥ : | adhiṣṭhātṛdevatābhyo baliñca smārayettataḥ | catuḥṣaṣṭhiyoginībhyo ḍākinībhyo'pi saṃdiśet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.57. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v57. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यहाँ क्रम यह है: "ॐ लां, देवों के अधिपति, ऐरावत पर सवार, हाथ में वज्र लिए, शक्ति और पार्षदों सहित, परिवार सहित इन्द्र को नमः" — ऐसे पाद्य आदि से पूजा करके बलि दे। "बीज और इन्द्राय लिखकर, फिर सुराधिपतये, फिर इमं बलिं, दो बार गृह्ण और दो बार गृह्णापय, विघ्ननिवारणं कृत्वा सिद्धिं प्रयच्छ और दो ठ — इस मन्त्र से पहले मांस सहित बलि दे; अपने-अपने नाम आदि रखकर श्रेष्ठ साधक फिर सब लोकपालों को पहले की तरह बलि दे।" "ॐ लां, देवों के अधिपति इन्द्र, इस बलि को ग्रहण करो, ग्रहण करो, ग्रहण कराओ, ग्रहण कराओ, विघ्न दूर करके मुझे सिद्धि दो, स्वाहा।" यह उड़द के भात का बलि है: "ॐ लां इन्द्र को स्वाहा।" "ॐ रां, तेज के अधिपति, मेष पर सवार, परिवार सहित, हाथ में शक्ति लिए, आयुध सहित अग्नि को नमः" — ऐसे पूजा करके "ॐ रां, तेज के अधिपति अग्नि को" इत्यादि से बलि दे। "ॐ यां, प्रेतों के अधिपति, हाथ में दण्ड लिए, महिष पर सवार, आयुध सहित यम को" इत्यादि से पूजा करके "ॐ यां, प्रेतों के अधिपति यम को" बलि दे। "ॐ क्षां, राक्षसों के अधिपति, हाथ में खड्ग लिए, वाहन सहित, परिवार सहित निर्ऋति को" इत्यादि से पूजा करके, "ॐ क्षां, राक्षसों के अधिपति निर्ऋति को" इत्यादि से बलि दे। "ॐ वां, जल के अधिपति, हाथ में पाश लिए, मकर पर सवार, आयुध सहित वरुण को" इत्यादि से पूजा करके, "ॐ वां, जल के अधिपति वरुण को" इत्यादि से बलि दे। "ॐ यां, प्राण के अधिपति, हरिण पर सवार, हाथ में अंकुश लिए वायु को" इत्यादि से पूजा करके, "ॐ यां, प्राण के अधिपति वायु को" इत्यादि से बलि दे। "ॐ, यक्षों के अधिपति, हाथ में गदा लिए, नर पर सवार, परिवार सहित कुबेर को" इत्यादि से पूजा करके, "ॐ, यक्षों के अधिपति कुबेर को" इत्यादि से बलि दे। "ॐ हां, भूतों के अधिपति, हाथ में शूल लिए, वृष पर सवार, परिवार सहित ईशान को" इत्यादि से पहले की तरह पूजा करके, "ॐ हां, भूतों के अधिपति ईशान को" इत्यादि से बलि दे। इन्द्र और ईशान के बीच में "ॐ आं, प्रजा के अधिपति, हंस पर सवार, हाथ में कमल लिए, परिवार सहित ब्रह्मा को" इत्यादि से पूजा करके, "ॐ आं, प्रजा के अधिपति, हंस पर सवार ब्रह्मा को" इत्यादि से बलि दे। निर्ऋति और वरुण के बीच में "ॐ अं, नागों के अधिपति, हाथ में चक्र लिए, रथ पर सवार, परिवार सहित अनन्त को" इत्यादि से पूजा करके, और "ॐ अं, नागों के अधिपति, आयुध सहित अनन्त को" इत्यादि से पूजा करके बलि दे। फिर सर्वभूत बलि दे। सब जगह सामिषान्न से। फिर: "फिर अधिष्ठातृ देवताओं को बलि का स्मरण कराए, और चौंसठ योगिनियों और डाकिनियों को भी सौंपे।"

Here is the order: "Om lāṃ, to Indra, lord of the gods, riding Airāvata, thunderbolt in hand, with his śakti and attendants, with his retinue, homage" — having so worshipped with foot-water and the rest he should give the bali. "Having written the bīja and indrāya, then surādhipataye, then imaṃ baliṃ gṛhṇa twice and gṛhṇāpaya twice, vighnanivāraṇaṃ kṛtvā siddhiṃ prayaccha and the two ṭhas — with this mantra one should first give the bali with meat; putting in each one's own name and the rest the best of sādhakas should then offer the bali as before to all the guardians of the world." "Om lāṃ, to Indra, lord of the gods, take this bali, take it, have it taken, have it taken, removing obstacles give me siddhi, svāhā." This is the bali of rice with black gram: "Om lāṃ, to Indra, svāhā." "Om rāṃ, to Agni, lord of fire, riding a ram, with his retinue, spear in hand, with his weapons, homage" — having so worshipped he should give the bali with "om rāṃ, to Agni, lord of fire," and so on. Having worshipped with "om yāṃ, to Yama, lord of the dead, staff in hand, riding a buffalo, with his weapons," and so on, he should give the bali with "om yāṃ, to Yama, lord of the dead." Having worshipped with "om kṣāṃ, to Nirṛti, lord of rākṣasas, sword in hand, with his vehicle, with his retinue," and so on, he should give the bali with "om kṣāṃ, to Nirṛti, lord of rākṣasas," and so on. Having worshipped with "om vāṃ, to Varuṇa, lord of the waters, noose in hand, riding a makara, with his weapons," and so on, he should give the bali with "om vāṃ, to Varuṇa, lord of the waters," and so on. Having worshipped with "om yāṃ, to Vāyu, lord of breath, riding a deer, goad in hand," and so on, he should give the bali with "om yāṃ, to Vāyu, lord of breath," and so on. Having worshipped with "om, to Kubera, lord of yakṣas, mace in hand, riding a man, with his retinue," and so on, he should give the bali with "om, to Kubera, lord of yakṣas," and so on. Having worshipped as before with "om hāṃ, to Īśāna, lord of spirits, trident in hand, riding a bull, with his retinue," and so on, he should give the bali with "om hāṃ, to Īśāna, lord of spirits," and so on. Between Indra and Īśāna, having worshipped with "om āṃ, to Brahmā, lord of creatures, riding a swan, lotus in hand, with his retinue," and so on, he should give the bali with "om āṃ, to Brahmā, lord of creatures, riding a swan," and so on. Between Nirṛti and Varuṇa, having worshipped with "om aṃ, to Ananta, lord of nāgas, discus in hand, riding a chariot, with his retinue," and so on, and worshipped with "om aṃ, to Ananta, lord of nāgas, with his weapons," and so on, he should give the bali. Then he should give the bali to all beings — everywhere with rice and meat. Then: "One should then announce the bali to the presiding deities, and assign it also to the sixty-four yoginīs and the ḍākinīs."

Word by wordपदार्थ

बीजम् (bījam)the bījaबीजइन्द्राय (indrāya)indrāyaइन्द्रायसंलिख्य (saṃlikhya)having writtenलिखकरसुर-अधिपतये (sura-adhipataye)surādhipatayeसुराधिपतयेततः (tataḥ)thenफिरइमम् (imam)imamइमंबलिम् (balim)balimबलिंगृह्ण-युग्मम् (gṛhṇa-yugmam)gṛhṇa twiceदो बार गृह्णगृह्णापय (gṛhṇāpaya)gṛhṇāpayaगृह्णापययुगम् (yugam)twiceदो बारततः (tataḥ)thenफिरविघ्न-निवारणम् (vighna-nivāraṇam)vighnanivāraṇamविघ्ननिवारणंकृत्वा (kṛtvā)kṛtvāकृत्वासिद्धिम् (siddhim)siddhimसिद्धिंप्रयच्छ (prayaccha)prayacchaप्रयच्छठ-द्वयम् (ṭha-dvayam)the two ṭhasदो ठअनेन (anena)with thisइसमनुना (manunā)mantraमन्त्र सेपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेबलिम् (balim)the baliबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदे (ca)andऔरस-आमिषम् (sa-āmiṣam)with meatमांस सहितस्व-स्व-नाम-आदिकम् (sva-sva-nāma-ādikam)each one's own name and the restअपने-अपने नाम आदिकृत्वा (kṛtvā)having putरखकरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहबलिम् (balim)the baliबलिआहरेत् (āharet)one should offerदेसर्वेषाम् (sarveṣām)of allसबलोक-पालानाम् (loka-pālānām)the guardians of the worldलोकपालों कोततः (tataḥ)thenफिरसाधक-सत्तमः (sādhaka-sattamaḥ)the best of sādhakasश्रेष्ठ साधकअधिष्ठातृ-देवताभ्यः (adhiṣṭhātṛ-devatābhyaḥ)to the presiding deitiesअधिष्ठातृ देवताओं कोबलिम् (balim)the baliबलि (ca)andऔरस्मारयेत् (smārayet)one should announceस्मरण कराएततः (tataḥ)thenफिरचतुःषष्ठि-योगिनीभ्यः (catuḥṣaṣṭhi-yoginībhyaḥ)to the sixty-four yoginīsचौंसठ योगिनियों कोडाकिनीभ्यः (ḍākinībhyaḥ)to the ḍākinīsडाकिनियों कोअपि (api)alsoभीसंदिशेत् (saṃdiśet)one should assignसौंपे

Verse 58

५८ अथ पूजासामग्रीं समीपे दूरे चोत्तरसाधकं संस्थाप्य, मूलान्ते ह्रीं फट् शवासनाय नमः इति शवं सम्पूज्य, ह्रीं फडन्तमूलमुच्चार्य, अश्वारोहणक्रमेण शवोपर्युपविश्य, स्वपदतले कुशान्दत्त्वा शवकेशान् प्रसार्य, जुटिकां बद्ध्वा, गुरुं गणपतिं देवञ्च नमस्कृत्य प्राणायामषडङ्गन्यासौ कृत्वा, पूर्ववत् वीरार्दनमन्त्रेण दशदिक्षु लोष्ट्रान्निक्षिप्य सङ्कल्पं कुर्यात् । अद्येत्यादि अमुकगोत्रः श्रीअमुकदेवशर्मा अमुकदेवतायाः सन्दर्शनकामः अमुकमन्त्रस्यामुकसंख्यजपमहं करिष्ये । इति सङ्कल्प्य ॐ ह्रीं आधारशक्तिकमलासनाय नमः इत्यासनं सम्पूज्य, स्ववामतः शवसमीपे अर्घ्यपात्रादिकं संस्थाप्य, शवजुटिकायां पीठपूजां कृत्वा, षोडशोपचारैर्दशोपचारैः पञ्चोपचारैर्वा देवीं सम्पूज्य, शवमुखे देवीं गन्धादिना सन्तर्पयेत् । ततः शवादुत्थाय सम्मुखे गत्वा मन्त्रं पठेत् । ॐ वशो मे भव देवेश मम वीरसिद्धिं देहि देहि महाभाग कृताश्रयपरायण । ततः शवचरणौ पट्टसूत्रेण वद्धा मूलेन दृढं बन्धयेत् । ॐ मद्वशो भव देवेश वीरसिद्धिकृतास्पद । भीम भीरुभयाभाव भवमोचन भावुक । त्राहि मां देवदेवेश शूराणामधिपाधिप । इत्यनेन शवस्य पादमूले त्रिकोणं यन्त्रं लिखेत् । ततः शवोपर्युपविश्य हस्तद्वयं पार्श्वयोः प्रसार्य, तदुपरि कुशान् दत्त्वा, तत्र स्वपादौ निधाय पुनः प्राणायामत्रयं कृत्वा, शिरसि गुरुं विभाव्य, हृदये देवीं ध्यात्वा, ओष्ठौ सम्पुटौ कृत्वा, विहितमालया मौनी भूत्वा विगतभीर्जपेत् । अत्र श्मशानसाधनक्रमेण जपः कार्यः ॥५८॥

atha pūjāsāmagrīṃ samīpe dūre cottarasādhakaṃ saṃsthāpya, mūlānte hrīṃ phaṭ śavāsanāya namaḥ iti śavaṃ sampūjya, hrīṃ phaḍantamūlamuccārya, aśvārohaṇakrameṇa śavoparyupaviśya, svapadatale kuśāndattvā śavakeśān prasārya, juṭikāṃ baddhvā, guruṃ gaṇapatiṃ devañca namaskṛtya prāṇāyāmaṣaḍaṅganyāsau kṛtvā, pūrvavat vīrārdanamantreṇa daśadikṣu loṣṭrānnikṣipya saṅkalpaṃ kuryāt | adyetyādi amukagotraḥ śrīamukadevaśarmā amukadevatāyāḥ sandarśanakāmaḥ amukamantrasyāmukasaṃkhyajapamahaṃ kariṣye | iti saṅkalpya oṃ hrīṃ ādhāraśaktikamalāsanāya namaḥ ityāsanaṃ sampūjya, svavāmataḥ śavasamīpe arghyapātrādikaṃ saṃsthāpya, śavajuṭikāyāṃ pīṭhapūjāṃ kṛtvā, ṣoḍaśopacārairdaśopacāraiḥ pañcopacārairvā devīṃ sampūjya, śavamukhe devīṃ gandhādinā santarpayet | tataḥ śavādutthāya sammukhe gatvā mantraṃ paṭhet | oṃ vaśo me bhava deveśa mama vīrasiddhiṃ dehi dehi mahābhāga kṛtāśrayaparāyaṇa | tataḥ śavacaraṇau paṭṭasūtreṇa vaddhā mūlena dṛḍhaṃ bandhayet | oṃ madvaśo bhava deveśa vīrasiddhikṛtāspada | bhīma bhīrubhayābhāva bhavamocana bhāvuka | trāhi māṃ devadeveśa śūrāṇāmadhipādhipa | ityanena śavasya pādamūle trikoṇaṃ yantraṃ likhet | tataḥ śavoparyupaviśya hastadvayaṃ pārśvayoḥ prasārya, tadupari kuśān dattvā, tatra svapādau nidhāya punaḥ prāṇāyāmatrayaṃ kṛtvā, śirasi guruṃ vibhāvya, hṛdaye devīṃ dhyātvā, oṣṭhau sampuṭau kṛtvā, vihitamālayā maunī bhūtvā vigatabhīrjapet | atra śmaśānasādhanakrameṇa japaḥ kāryaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.58. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v58. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर पूजा की सामग्री पास और उत्तरसाधक को दूर रखकर, मूल के बाद "ह्रीं फट् शवासन को नमः" से शव की पूजा करके, ह्रीं फट् पर अन्त होने वाला मूल उच्चारण करके, घोड़े पर चढ़ने की तरह शव पर बैठकर, अपने पैरों के नीचे कुश रखकर शव के केश फैलाकर, जूड़ा बाँधकर, गुरु, गणपति और देवता को नमस्कार करके प्राणायाम और षडङ्ग न्यास करके, पहले की तरह वीरार्दन मन्त्र से दसों दिशाओं में ढेले फेंककर संकल्प करे: "आज (इत्यादि), अमुक गोत्र का श्री अमुक देवशर्मा, अमुक देवता के दर्शन की इच्छा से, अमुक मन्त्र का अमुक संख्या में जप करूँगा।" ऐसा संकल्प करके "ॐ ह्रीं आधारशक्ति के कमलासन को नमः" से आसन की पूजा करके, अपनी बाईं ओर शव के पास अर्घ्यपात्र आदि रखकर, शव के जूड़े पर पीठ पूजा करके, सोलह, दस या पाँच उपचारों से देवी की पूजा करके, शव के मुख में गन्ध आदि से देवी को तृप्त करे। फिर शव से उठकर सामने जाकर मन्त्र पढ़े: "ॐ हे देवेश, मेरे वश में हो; मुझे वीरसिद्धि दो, दो, हे महाभाग, शरणागतों में तत्पर।" फिर शव के दोनों चरण रेशम के धागे से बाँधकर मूल मन्त्र से दृढ़ बाँधे: "ॐ हे देवेश, मेरे वश में हो, वीरसिद्धि के आश्रय, भीम, भीरुओं के भय के अभाव, भव से छुड़ाने वाले, भावुक — मेरी रक्षा करो, हे देवदेवेश, शूरों के अधिपतियों के अधिपति।" इससे शव के पैरों के मूल में त्रिकोण यन्त्र लिखे। फिर शव पर बैठकर, उसके दोनों हाथ बगल में फैलाकर, उन पर कुश रखकर, वहाँ अपने पैर रखकर, फिर तीन प्राणायाम करके, सिर में गुरु की भावना करके, हृदय में देवी का ध्यान करके, होंठ बन्द करके, विहित माला से मौन होकर निर्भय जप करे। यहाँ जप श्मशानसाधन के क्रम से करना चाहिए।

Then having set the materials of worship near and the assistant sādhaka at a distance, having worshipped the corpse with "hrīṃ phaṭ, homage to the corpse-seat" after the root mantra, having uttered the root mantra ending in hrīṃ phaṭ, having sat on the corpse as one mounts a horse, having placed kuśa under his feet and spread out the corpse's hair and tied it in a knot, having bowed to the guru, Gaṇapati and the deity and done prāṇāyāma and the six-limb nyāsa, having thrown clods in the ten directions with the vīrārdana mantra as before, he should make the resolve: "Today (and so on), I of such-and-such gotra, Śrī so-and-so Śarmā, wishing to see such-and-such deity, will do so many repetitions of such-and-such mantra." Having so resolved, having worshipped the seat with "om hrīṃ, homage to the lotus seat of the supporting power," having set the arghya vessel and the rest near the corpse on his left, having done the pīṭha worship on the corpse's knot of hair, having worshipped the goddess with sixteen, ten or five services, he should satisfy the goddess with sandal and the rest in the corpse's mouth. Then having risen from the corpse and gone in front of it he should recite the mantra: "Om, be in my power, lord of gods; give me, give me the hero's siddhi, O fortunate one, devoted to those who take refuge." Then having bound the corpse's feet with a silk thread he should tie them tight with the root mantra: "Om, be in my power, lord of gods, abode of the hero's siddhi, terrible one, absence of fear to the fearful, releaser from existence, well-disposed one — save me, lord of the gods of gods, overlord of the brave." With this he should draw a triangular yantra at the base of the corpse's feet. Then having sat on the corpse, having spread its two hands out at its sides and placed kuśa on them, having set his own feet there, having again done three prāṇāyāmas, having imagined the guru on his head and meditated on the goddess in his heart, having closed his lips, silent, with the prescribed rosary, free of fear he should repeat. Here the japa is to be done in the manner of the cremation-ground sādhana.

Verse 58क

५८क यद्यर्धरात्रपर्यन्त किञ्चिन्न लक्ष्यते, तदा पूर्ववत्सर्षपतिलविकिरणं सप्तपदगमनञ्च कृत्वा जपं कुर्यात् । भये जाते सति एवं पठेत् ॥५८क॥

yadyardharātraparyanta kiñcinna lakṣyate, tadā pūrvavatsarṣapatilavikiraṇaṃ saptapadagamanañca kṛtvā japaṃ kuryāt | bhaye jāte sati evaṃ paṭhet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.58क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v58क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि आधी रात तक कुछ न दिखे, तो पहले की तरह सरसों और तिल बिखेरकर और सात पद चलकर जप करे। भय उत्पन्न होने पर इस प्रकार पढ़े।

If nothing is perceived until midnight, then having scattered mustard and sesame and walked seven steps as before he should do the japa. When fear arises he should recite as follows.

Verse 59

५९ चलच्छवाद्भयं नास्ति भये जाते वदेत्ततः । यत्प्रार्थ्यं बलित्वेन दातव्यं कुञ्जरादिकम् । दिनान्तरे च दास्यामि स्वनाम कथयस्व मे । इत्युक्त्वा संस्कृतेनैव निर्भयश्च पुनर्जपेत् । ततश्चेन्मधुरं वक्ति वक्तव्यं मधुरं ततः । ततः सत्यं करयित्वा वरञ्च प्रार्थयेत्ततः । यदि सत्यं न कुरुते वरं वा न प्रयच्छति । तदा पुनर्जपेद्धीमानेकाग्रमानसस्तया । अस्यार्थः : यदि जपकाले आकाशगतया कुञ्जरादिकं प्रार्थयते तदा दिनान्तरे दास्यामि मम स्थाने स्वनाम कथय इत्युक्त्वा पुनर्जपेत् । यदि स्वनाम मधुरं कथयति, तदा एवं अमुक इति सत्यं कुरु । कृते सत्ये वरं प्रार्थयेत् । यदि कदाचिदपि सत्यं न करोति वरं वा न प्रयच्छति, तदा पुनर्जपेत् ।

calacchavādbhayaṃ nāsti bhaye jāte vadettataḥ | yatprārthyaṃ balitvena dātavyaṃ kuñjarādikam | dināntare ca dāsyāmi svanāma kathayasva me | ityuktvā saṃskṛtenaiva nirbhayaśca punarjapet | tataścenmadhuraṃ vakti vaktavyaṃ madhuraṃ tataḥ | tataḥ satyaṃ karayitvā varañca prārthayettataḥ | yadi satyaṃ na kurute varaṃ vā na prayacchati | tadā punarjapeddhīmānekāgramānasastayā | asyārthaḥ : yadi japakāle ākāśagatayā kuñjarādikaṃ prārthayate tadā dināntare dāsyāmi mama sthāne svanāma kathaya ityuktvā punarjapet | yadi svanāma madhuraṃ kathayati, tadā evaṃ amuka iti satyaṃ kuru | kṛte satye varaṃ prārthayet | yadi kadācidapi satyaṃ na karoti varaṃ vā na prayacchati, tadā punarjapet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.59. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v59. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हिलते शव से भय नहीं है; भय उत्पन्न होने पर तब कहे: जो बलि के रूप में माँगा जाए, हाथी आदि, वह दूसरे दिन दूँगा; मुझे अपना नाम बताओ। ऐसा संस्कृत में ही कहकर निर्भय होकर फिर जपे। फिर यदि वह मधुर बोले तो मधुर बोलना चाहिए; फिर सत्य कराकर वर माँगे। यदि वह सत्य न करे या वर न दे, तो बुद्धिमान फिर एकाग्र मन से वैसे ही जपे।" इसका अर्थ: यदि जप के समय आकाश में स्थित वह हाथी आदि माँगे तो "दूसरे दिन दूँगा; मेरे सामने अपना नाम बताओ" कहकर फिर जपे। यदि वह अपना नाम मधुर बताए, तो "ऐसे अमुक के नाम से सत्य करो।" सत्य होने पर वर माँगे। यदि कभी भी वह सत्य न करे या वर न दे, तो फिर जपे।

"There is no fear from the moving corpse; when fear arises one should then say: whatever is asked as bali that is to be given, an elephant or the like, I shall give on another day; tell me your name. Having said this in Sanskrit only, fearless, one should repeat again. Then if she speaks sweetly one should speak sweetly in turn; then having made her swear an oath one should ask a boon. If she does not swear or does not give the boon, then the wise one should repeat again with concentrated mind." Its meaning: if at the time of japa she, standing in the sky, asks for an elephant or the like, then having said "I shall give it on another day; tell your name in my presence," he should repeat again. If she tells her name sweetly, then "So, swear an oath by so-and-so." When the oath is sworn he should ask a boon. If ever she does not swear or does not give the boon, then he should repeat again.

Word by wordपदार्थ

चलत्-शवात् (calat-śavāt)from the moving corpseहिलते शव सेभयम् (bhayam)fearभय (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैभये (bhaye)fearभयजाते (jāte)when arisenउत्पन्न होने परवदेत् (vadet)one should sayकहेततः (tataḥ)thenतबयत् (yat)whatजोप्रार्थ्यम् (prārthyam)is askedमाँगा जाएबलित्वेन (balitvena)as baliबलि के रूप मेंदातव्यम् (dātavyam)to be givenदेने योग्यकुञ्जर-आदिकम् (kuñjara-ādikam)an elephant or the likeहाथी आदिदिन-अन्तरे (dina-antare)on another dayदूसरे दिन (ca)andऔरदास्यामि (dāsyāmi)I shall giveदूँगास्व-नाम (sva-nāma)your own nameअपना नामकथयस्व (kathayasva)tellबताओमे (me)meमुझेइति (iti)thusऐसाउक्त्वा (uktvā)having saidकहकरसंस्कृतेन (saṃskṛtena)in Sanskritसंस्कृत मेंएव (eva)onlyहीनिर्भयः (nirbhayaḥ)fearlessनिर्भय (ca)andऔरपुनः (punaḥ)againफिरजपेत् (japet)one should repeatजपेततः (tataḥ)thenफिरचेत् (cet)ifयदिमधुरम् (madhuram)sweetlyमधुरवक्ति (vakti)she speaksबोलेवक्तव्यम् (vaktavyam)is to be spokenबोलना चाहिएमधुरम् (madhuram)sweetlyमधुरततः (tataḥ)thenतबततः (tataḥ)thenफिरसत्यम् (satyam)an oathसत्यकरयित्वा (karayitvā)having made her swearकराकरवरम् (varam)a boonवर (ca)andऔरप्रार्थयेत् (prārthayet)one should askमाँगेततः (tataḥ)thenफिरयदि (yadi)ifयदिसत्यम् (satyam)the oathसत्य (na)notनहींकुरुते (kurute)she makesकरेवरम् (varam)the boonवरवा (vā)orया (na)notनहींप्रयच्छति (prayacchati)she givesदेतदा (tadā)thenतबपुनः (punaḥ)againफिरजपेत् (japet)one should repeatजपेधीमान् (dhīmān)the wise oneबुद्धिमानएकाग्र-मानसः (ekāgra-mānasaḥ)with concentrated mindएकाग्र मन सेतया (tayā)thusवैसे

तथा च — And so too: और वैसे ही:

Verse 60

६० सत्ये कृते वरं लब्ध्वा संत्यजेच्चजपादिकम् । फलं जातमिति ज्ञात्वा जुटिकां मोचयेत्ततः । शवं प्रक्षाल्य संस्थाप्य मोचयेत्पादबन्धनम् । पादचक्रं मोचयित्वा पूजाद्रव्यं जले क्षिपेत् । शवं जले तु गर्ते वा निक्षिप्य स्नानमाचरेत् ॥६०॥

satye kṛte varaṃ labdhvā saṃtyajeccajapādikam | phalaṃ jātamiti jñātvā juṭikāṃ mocayettataḥ | śavaṃ prakṣālya saṃsthāpya mocayetpādabandhanam | pādacakraṃ mocayitvā pūjādravyaṃ jale kṣipet | śavaṃ jale tu garte vā nikṣipya snānamācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.60. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सत्य होने पर और वर पाकर जप आदि छोड़ दे। फल हुआ ऐसा जानकर फिर जूड़ा खोले। शव को धोकर रखकर पैरों का बन्धन खोले। पैरों का चक्र हटाकर पूजा की सामग्री जल में डाले। शव को जल में या गड्ढे में डालकर स्नान करे।"

"When the oath is sworn and the boon obtained one should give up japa and the rest. Knowing that the fruit has come one should then loosen the knot of hair. Having washed the corpse and laid it down one should loosen the binding of the feet. Having removed the yantra at the feet one should throw the materials of worship into water. Having put the corpse in water or in a pit one should take a bath."

Word by wordपदार्थ

सत्ये (satye)the oathसत्यकृते (kṛte)when swornहोने परवरम् (varam)the boonवरलब्ध्वा (labdhvā)having obtainedपाकरसंत्यजेत् (saṃtyajet)one should give upछोड़ दे (ca)andऔरजप-आदिकम् (japa-ādikam)japa and the restजप आदिफलम् (phalam)the fruitफलजातम् (jātam)has comeहुआइति (iti)thusऐसाज्ञात्वा (jñātvā)knowingजानकरजुटिकाम् (juṭikām)the knot of hairजूड़ामोचयेत् (mocayet)one should loosenखोलेततः (tataḥ)thenफिरशवम् (śavam)the corpseशवप्रक्षाल्य (prakṣālya)having washedधोकरसंस्थाप्य (saṃsthāpya)having laidरखकरमोचयेत् (mocayet)one should loosenखोलेपाद-बन्धनम् (pāda-bandhanam)the binding of the feetपैरों का बन्धनपाद-चक्रम् (pāda-cakram)the yantra at the feetपैरों का चक्रमोचयित्वा (mocayitvā)having removedहटाकरपूजा-द्रव्यम् (pūjā-dravyam)the materials of worshipपूजा की सामग्रीजले (jale)in waterजल मेंक्षिपेत् (kṣipet)one should throwडालेशवम् (śavam)the corpseशवजले (jale)in waterजल मेंतु (tu)orतोगर्ते (garte)in a pitगड्ढे मेंवा (vā)orयानिक्षिप्य (nikṣipya)having putडालकरस्नानम् (snānam)a bathस्नानआचरेत् (ācaret)one should takeकरे

Verse 61

६१ ततस्तु स्वगृहं गत्वा बलिं दद्याद्दिनान्तरे । बलिमन्त्रस्तु : अग्रिमरात्रौ येषां यजमानोऽहं ते गृह्णन्त्विमं बलिम् । अथ यैर्याचितांस्तान् नरकुञ्जरशूकरान् । दत्त्वा पिष्टमयानन्ते कर्तव्यं समुपोषणम् ॥६१॥

tatastu svagṛhaṃ gatvā baliṃ dadyāddināntare | balimantrastu : agrimarātrau yeṣāṃ yajamāno'haṃ te gṛhṇantvimaṃ balim | atha yairyācitāṃstān narakuñjaraśūkarān | dattvā piṣṭamayānante kartavyaṃ samupoṣaṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.61. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर अपने घर जाकर दूसरे दिन बलि दे।" बलि मन्त्र: "पिछली रात जिनका मैं यजमान था — वे इस बलि को ग्रहण करें।" "अब जिनसे माँगे गए वे नर, हाथी और सूअर आटे के बने देकर अन्त में उपवास करना चाहिए।"

"Then having gone to his own house he should give the bali on another day." The bali mantra: "Those of whom I was the sacrificer on the previous night — let them take this bali." "Now having given, made of flour, the men, elephants and pigs asked for by them, at the end a fast is to be kept."

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरतु (tu)andतोस्व-गृहम् (sva-gṛham)to his own houseअपने घरगत्वा (gatvā)having goneजाकरबलिम् (balim)the baliबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदेदिन-अन्तरे (dina-antare)on another dayदूसरे दिनअथ (atha)nowअबयैः (yaiḥ)by whomजिनसेयाचितान् (yācitān)askedमाँगे गएतान् (tān)thoseउननर-कुञ्जर-शूकरान् (nara-kuñjara-śūkarān)men, elephants and pigsनर, हाथी और सूअरदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरपिष्ट-मयान् (piṣṭa-mayān)made of flourआटे के बनेअन्ते (ante)at the endअन्त मेंकर्तव्यम् (kartavyam)is to be doneकरना चाहिएसमुपोषणम् (samupoṣaṇam)fastingउपवास

Verse 62

६२ ततः परेऽह्नि नित्यक्रियां कृत्वा पञ्चगव्यं पिबेत् । पञ्चविंशतिसंख्यकानपि ब्राह्मणान् भोजयेत् ॥६२॥

tataḥ pare'hni nityakriyāṃ kṛtvā pañcagavyaṃ pibet | pañcaviṃśatisaṃkhyakānapi brāhmaṇān bhojayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.62. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर अगले दिन नित्य कर्म करके पञ्चगव्य पिए। पच्चीस संख्या के ब्राह्मणों को भोजन कराए।

Then on the next day, having done the daily rites, he should drink the five products of the cow. He should feed brāhmaṇas, twenty-five in number.

Verse 63

६३ यथा : परेऽह्नि नित्यमाचर्य पञ्चगव्यं पिबेत्ततः । ब्राह्मणान् भोजयेत्तत्र पञ्चविंशति संख्यकान् । सप्तपञ्चविहीनान् वा क्रमेणैव दशावधि । ततः स्नात्वा च भुक्त्वा च निवसेदुत्तमस्थले ॥६३॥

yathā : | pare'hni nityamācarya pañcagavyaṃ pibettataḥ | brāhmaṇān bhojayettatra pañcaviṃśati saṃkhyakān | saptapañcavihīnān vā krameṇaiva daśāvadhi | tataḥ snātvā ca bhuktvā ca nivaseduttamasthale ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.63. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इस प्रकार: "अगले दिन नित्य कर्म करके फिर पञ्चगव्य पिए। वहाँ पच्चीस संख्या के ब्राह्मणों को भोजन कराए, या सात या पाँच कम, क्रम से दस तक। फिर स्नान और भोजन करके उत्तम स्थान में रहे।"

Thus: "On the next day, having done the daily rites, one should then drink the five products of the cow. One should feed brāhmaṇas there, twenty-five in number, or fewer by seven or five, in order down to ten. Then having bathed and eaten one should stay in a good place."

Word by wordपदार्थ

परे (pare)on the nextअगलेअह्नि (ahni)dayदिननित्यम् (nityam)the daily ritesनित्य कर्मआचर्य (ācarya)having doneकरकेपञ्च-गव्यम् (pañca-gavyam)the five products of the cowपञ्चगव्यपिबेत् (pibet)one should drinkपिएततः (tataḥ)thenफिरब्राह्मणान् (brāhmaṇān)brāhmaṇasब्राह्मणों कोभोजयेत् (bhojayet)one should feedभोजन कराएतत्र (tatra)thereवहाँपञ्चविंशति (pañcaviṃśati)twenty-fiveपच्चीससंख्यकान् (saṃkhyakān)in numberसंख्या केसप्त-पञ्च-विहीनान् (sapta-pañca-vihīnān)less by seven or fiveसात या पाँच कमवा (vā)orयाक्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेएव (eva)indeedहीदश-अवधि (daśa-avadhi)down to tenदस तकततः (tataḥ)thenफिरस्नात्वा (snātvā)having bathedस्नान करके (ca)andऔरभुक्त्वा (bhuktvā)having eatenभोजन करके (ca)andऔरनिवसेत् (nivaset)one should stayरहेउत्तम-स्थले (uttama-sthale)in a good placeउत्तम स्थान में

Verse 64

६४ यदि न स्याद्विप्रभोज्यं तदा निर्धनतां व्रजेत् । तेन चेन्निर्धनत्वं स्यात्तदा देवी प्रकुप्यति । त्रिरात्रं वाथ षड्रात्रं नवरात्रन्तु गोपयेत् ॥६४॥

yadi na syādviprabhojyaṃ tadā nirdhanatāṃ vrajet | tena cennirdhanatvaṃ syāttadā devī prakupyati | trirātraṃ vātha ṣaḍrātraṃ navarātrantu gopayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यदि ब्राह्मण भोजन न हो, तो निर्धनता पाता है; और यदि उससे निर्धनता हो, तो देवी क्रुद्ध होती है। तीन रात, या छह, या नौ रात इसे गुप्त रखे।"

"If there is no feeding of brāhmaṇas, then one comes to poverty; and if by that there is poverty, then the goddess is angered. For three nights, or six, or nine one should keep it secret."

Word by wordपदार्थ

यदि (yadi)ifयदि (na)notनहींस्यात् (syāt)there beहोविप्र-भोज्यम् (vipra-bhojyam)the feeding of brāhmaṇasब्राह्मण भोजनतदा (tadā)thenतबनिर्धनताम् (nirdhanatām)povertyनिर्धनताव्रजेत् (vrajet)one comes toपाता हैतेन (tena)by thatउससेचेत् (cet)ifयदिनिर्धनत्वम् (nirdhanatvam)povertyनिर्धनतास्यात् (syāt)there beहोतदा (tadā)thenतबदेवी (devī)the goddessदेवीप्रकुप्यति (prakupyati)is angeredक्रुद्ध होती हैत्रि-रात्रम् (tri-rātram)three nightsतीन रातवा (vā)orयाअथ (atha)orअथवाषट्-रात्रम् (ṣaṭ-rātram)six nightsछह रातनव-रात्रम् (nava-rātram)nine nightsनौ राततु (tu)andतोगोपयेत् (gopayet)one should keep it secretगुप्त रखे

Verse 65

६५ स्त्रीशय्यां यदि गच्छेत्तु तदा व्याधिं विनिर्दिशेत् । गीतं श्रुत्वा च वधिरो निश्चक्षुर्नृत्यदर्शनात् । यदि वक्ति दिने वाक्यं तदास्य मूकता भवेत् ॥६५॥

strīśayyāṃ yadi gacchettu tadā vyādhiṃ vinirdiśet | gītaṃ śrutvā ca vadhiro niścakṣurnṛtyadarśanāt | yadi vakti dine vākyaṃ tadāsya mūkatā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यदि स्त्री की शय्या पर जाए, तो व्याधि जाने; गीत सुनकर बहरा, और नृत्य देखने से अन्धा; यदि दिन में वाक्य बोले, तो उसे मूकता होती है।"

"If one goes to a woman's bed, then one may expect illness; having heard song one goes deaf, and blind from watching dance; if one speaks a sentence by day, then one becomes dumb."

Word by wordपदार्थ

स्त्री-शय्याम् (strī-śayyām)a woman's bedस्त्री की शय्यायदि (yadi)ifयदिगच्छेत् (gacchet)one goes toजाएतु (tu)butतोतदा (tadā)thenतबव्याधिम् (vyādhim)illnessव्याधिविनिर्दिशेत् (vinirdiśet)one may expectजानेगीतम् (gītam)songगीतश्रुत्वा (śrutvā)having heardसुनकर (ca)andऔरवधिरः (vadhiraḥ)deafबहरानिश्चक्षुः (niścakṣuḥ)blindअन्धानृत्य-दर्शनात् (nṛtya-darśanāt)from watching danceनृत्य देखने सेयदि (yadi)ifयदिवक्ति (vakti)one speaksबोलेदिने (dine)by dayदिन मेंवाक्यम् (vākyam)a sentenceवाक्यतदा (tadā)thenतबअस्य (asya)hisउसकीमूकता (mūkatā)dumbnessमूकताभवेत् (bhavet)would beहोती है

Verse 66

६६ पञ्चदशदिनं यावद्देहे देवस्य संस्थितिः । न स्वीकार्यं गन्धपुष्पे वहिर्याति यदा तदा । तदा वस्त्रं परित्यज्य गृह्णीयाद्वसनान्तरम् ॥६६॥

pañcadaśadinaṃ yāvaddehe devasya saṃsthitiḥ | na svīkāryaṃ gandhapuṣpe vahiryāti yadā tadā | tadā vastraṃ parityajya gṛhṇīyādvasanāntaram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पन्द्रह दिन तक देह में देवता का वास रहता है। गन्ध और पुष्प नहीं लेना चाहिए; जब-जब बाहर जाए, तब वस्त्र छोड़कर दूसरा वस्त्र ले।"

"For fifteen days the deity stays in the body. Sandal and flowers are not to be accepted; whenever one goes out, then one should discard the cloth and take another garment."

Word by wordपदार्थ

पञ्चदश-दिनम् (pañcadaśa-dinam)fifteen daysपन्द्रह दिनयावत् (yāvat)forतकदेहे (dehe)in the bodyदेह मेंदेवस्य (devasya)of the deityदेवता कासंस्थितिः (saṃsthitiḥ)presenceवास (na)notनहींस्वीकार्यम् (svīkāryam)to be acceptedलेना चाहिएगन्ध-पुष्पे (gandha-puṣpe)sandal and flowersगन्ध और पुष्पवहिः (vahiḥ)outबाहरयाति (yāti)one goesजाएयदा (yadā)whenजबतदा (tadā)thenतबतदा (tadā)thenतबवस्त्रम् (vastram)the clothवस्त्रपरित्यज्य (parityajya)having discardedछोड़करगृह्णीयात् (gṛhṇīyāt)one should takeलेवसन-अन्तरम् (vasana-antaram)another garmentदूसरा वस्त्र

Verse 67

६७ गोब्राह्मणविनिन्दाञ्च न कुर्याच्च कदाचन । दुर्जनं पतितं क्लीवं न स्पृशेच्च कदाचन ॥६७॥

gobrāhmaṇavinindāñca na kuryācca kadācana | durjanaṃ patitaṃ klīvaṃ na spṛśecca kadācana ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"गाय और ब्राह्मण की निन्दा कभी न करे, और दुर्जन, पतित या क्लीव को कभी न छुए।"

"One should never revile cows and brāhmaṇas, and never touch a wicked man, a fallen one or a eunuch."

Word by wordपदार्थ

गो-ब्राह्मण-विनिन्दाम् (go-brāhmaṇa-vinindām)reviling of cows and brāhmaṇasगाय और ब्राह्मण की निन्दा (ca)andऔर (na)notनहींकुर्यात् (kuryāt)one should doकरे (ca)andऔरकदाचन (kadācana)everकभीदुर्जनम् (durjanam)a wicked manदुर्जनपतितम् (patitam)a fallen oneपतितक्लीवम् (klīvam)a eunuchक्लीव (na)notनहींस्पृशेत् (spṛśet)one should touchछुए (ca)andऔरकदाचन (kadācana)everकभी

Verse 68

६८ देवगोब्राह्मणादींश्च प्रत्यहं संस्पृशेच्छुचिः । प्रातर्नित्यक्रियान्ते च विल्वपत्रोदकं पिबेत् ॥६८॥

devagobrāhmaṇādīṃśca pratyahaṃ saṃspṛśecchuciḥ | prātarnityakriyānte ca vilvapatrodakaṃ pibet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शुचि होकर प्रतिदिन देव, गाय, ब्राह्मण आदि को छुए, और प्रातः नित्य कर्म के बाद बिल्व पत्र का जल पिए।"

"Pure, one should daily touch gods, cows, brāhmaṇas and the like, and in the morning after the daily rites drink water with bilva leaves."

Word by wordपदार्थ

देव-गो-ब्राह्मण-आदीन् (deva-go-brāhmaṇa-ādīn)gods, cows, brāhmaṇas and the likeदेव, गाय, ब्राह्मण आदि को (ca)andऔरप्रत्यहम् (pratyaham)dailyप्रतिदिनसंस्पृशेत् (saṃspṛśet)one should touchछुएशुचिः (śuciḥ)pureशुचि होकरप्रातः (prātaḥ)in the morningप्रातःनित्य-क्रिया-अन्ते (nitya-kriyā-ante)after the daily ritesनित्य कर्म के बाद (ca)andऔरविल्व-पत्र-उदकम् (vilva-patra-udakam)water with bilva leavesबिल्व पत्र का जलपिबेत् (pibet)one should drinkपिए

Verse 69

६९ ततः स्नात्वा तु गङ्गायां प्राप्ते षोडशवासरे । स्वाहान्तं मन्त्रमुच्चार्य तर्पणान्ते नमः पदम् । एवं शतत्रयादूर्ध्वं देवान् सन्तर्पयेज्जलैः । स्नानतर्पणशून्यस्य न स्याद्देवस्य तर्पणम् । इत्यनेन विधानेन सिद्धिं प्राप्नोति साधकः । इह भुक्त्वा वरान् भोगानन्ते याति हरेः पदम् । ततो दक्षिणां दत्त्वाच्छिद्रावधारणं कुर्यात् ॥६९॥ इति शवसाधनम् ।

tataḥ snātvā tu gaṅgāyāṃ prāpte ṣoḍaśavāsare | svāhāntaṃ mantramuccārya tarpaṇānte namaḥ padam | evaṃ śatatrayādūrdhvaṃ devān santarpayejjalaiḥ | snānatarpaṇaśūnyasya na syāddevasya tarpaṇam | ityanena vidhānena siddhiṃ prāpnoti sādhakaḥ | iha bhuktvā varān bhogānante yāti hareḥ padam | tato dakṣiṇāṃ dattvācchidrāvadhāraṇaṃ kuryāt | iti śavasādhanam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 24.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-four-mantra-varieties-vira-and-shava-sadhana#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर सोलहवाँ दिन आने पर गंगा में स्नान करके, स्वाहा पर अन्त वाला मन्त्र उच्चारण करके, तर्पण के बाद नमः पद — इस प्रकार तीन सौ से अधिक बार जल से देवताओं को तृप्त करे। स्नान और तर्पण रहित का देवता का तर्पण नहीं होता। इस विधान से साधक सिद्धि पाता है; यहाँ उत्तम भोग भोगकर अन्त में हरि के पद को जाता है। फिर दक्षिणा देकर अच्छिद्रावधारण करे।" शवसाधन समाप्त।

"Then having bathed in the Gaṅgā when the sixteenth day has come, having uttered the mantra ending in svāhā, with the word namaḥ after the tarpaṇa — thus one should satisfy the gods with water more than three hundred times. For one without bath and tarpaṇa there is no satisfaction of the deity. By this rule the sādhaka attains siddhi; having enjoyed choice pleasures here, at the end he goes to the abode of Hari. Then having given the fee one should make the declaration of completeness." Here ends the śava-sādhana.

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरस्नात्वा (snātvā)having bathedस्नान करकेतु (tu)andतोगङ्गायाम् (gaṅgāyām)in the Gaṅgāगंगा मेंप्राप्ते (prāpte)when comeआने परषोडश-वासरे (ṣoḍaśa-vāsare)the sixteenth dayसोलहवें दिनस्वाहा-अन्तम् (svāhā-antam)ending in svāhāस्वाहा पर अन्त वालामन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेतर्पण-अन्ते (tarpaṇa-ante)after tarpaṇaतर्पण के बादनमः (namaḥ)namaḥनमःपदम् (padam)the wordपदएवम् (evam)thusइस प्रकारशत-त्रयात् (śata-trayāt)three hundredतीन सौ सेऊर्ध्वम् (ūrdhvam)more thanअधिकदेवान् (devān)the godsदेवताओं कोसन्तर्पयेत् (santarpayet)one should satisfyतृप्त करेजलैः (jalaiḥ)with waterजल सेस्नान-तर्पण-शून्यस्य (snāna-tarpaṇa-śūnyasya)of one without bath and tarpaṇaस्नान और तर्पण रहित का (na)notनहींस्यात् (syāt)there isहोतादेवस्य (devasya)of the deityदेवता कातर्पणम् (tarpaṇam)satisfactionतर्पणइति (iti)thusइसअनेन (anena)by thisइसविधानेन (vidhānena)ruleविधान सेसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिप्राप्नोति (prāpnoti)attainsपाता हैसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकइह (iha)hereयहाँभुक्त्वा (bhuktvā)having enjoyedभोगकरवरान् (varān)choiceउत्तमभोगान् (bhogān)pleasuresभोगअन्ते (ante)at the endअन्त मेंयाति (yāti)goesजाता हैहरेः (hareḥ)of Hariहरि केपदम् (padam)to the abodeपद कोततः (tataḥ)thenफिरदक्षिणाम् (dakṣiṇām)the feeदक्षिणादत्त्वा (dattvā)having givenदेकरअच्छिद्र-अवधारणम् (acchidra-avadhāraṇam)the declaration of completenessअच्छिद्रावधारणकुर्यात् (kuryāt)one should doकरे

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.