Bṛhat Tantrasāra द्वितीयः परिच्छेदः Chapter 25
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

द्वितीयः परिच्छेदः
Chapter 25 · The Varieties of Vidyā · Verses 70–34

विद्याभेदाः

The chapter opens the section on the varieties of vidyā. First Caṇḍograśūlapāṇi: the mantra of the Kubjikātantra — om, hrīṃ, hūṃ, śivāya phaṭ — with Brahmā as sage, the dhyāna of the crystal-white four-armed god with trident, skull, noose and goad, drunk with wine, five thousand repetitions and homa with red lotuses, and the homas of honey-mixture, red lotus, milk-rice, safflower oil, oleander and white lotus for poetry, wealth, the death or stopping of enemies and the bewitching of the world. Then Mātaṅgī of the Vāmakeśvaratantra: om, hrīṃ, klīṃ, hūṃ, mātaṅgyai phaṭ svāhā, Dakṣiṇāmūrti its sage, its six-cornered yantra with the eight śaktis Rati and the rest, the dark three-eyed goddess with sword, shield, noose and goad, six thousand repetitions with homa of ghee, sugar and honey on palāśa wood, and the night-prayoga at a crossroads or cremation ground that gives poetry, stops fire and water, and brings Kubera's wealth; she is never worshipped without fish and meat. Then Ucchiṣṭacāṇḍālinī: the nineteen-syllable mantra of the Phetkāriṇī ending in three ṭhas with nāda, bindu and visarga, and the longer form of the Mantradevaprakāśikā, a vidyā that needs no tithi, star, nyāsa, fast or purity; the dhyāna of the sixteen-year-old seated on a corpse in red with a garland of guñjā berries, skull and knife in hand; japa done in the unwashed state after eating; and the homas of curd and mustard, cat's flesh, goat's flesh with honey, milk-rice, bilva leaves, jujube flowers and a menstrual cloth for the fourteen vidyās, a son, good fortune and the mastery of the three worlds. Dhūmāvatī follows: the mantra dhūṃ dhūmāvati svāhā, Pippalāda its sage, the dhyāna of the pale, restless, widowed crow-bannered goddess with winnowing fan, the puraścaraṇa of a hundred thousand on the dark fourteenth, and the fierce rites — the enemy's name on a liṅga of cremation ash, the crow burnt in the cremation fire, buffalo-milk incense, nīm and crow-feather smoke, the peg of milk-tree wood — with their pacifications. Bhadrakālī: hrīṃ kāli mahākāli kili kili phaṭ svāhā, worshipped on a śivaliṅga, the dhyāna of the gaunt hollow-eyed goddess who says she is not satisfied and makes the world one mouthful. Last Ucchiṣṭagaṇeśa: om hastipiśāci likhe svāhā of the Gaṇapati whose sage is Sudhīra, his red four-armed dhyāna, the worship on an eight-petalled lotus with Vakratuṇḍa and the rest, the bali, the puraścaraṇa of sixteen thousand from one dark fourth to the bright fourth done in the ucchiṣṭa state, the differing views on nyāsa and worship, and the special prayogas: his remembrance in court, forest, battle, gambling and fire, and the pegs of monkey bone and human bone buried in an enemy's house, a lane, a tavern, a courtesan's or a maiden's house. अध्याय विद्याभेद का प्रकरण खोलता है। पहले चण्डोग्रशूलपाणि: कुब्जिकातन्त्र का मन्त्र — ॐ, ह्रीं, हूं, शिवाय फट् — ब्रह्मा ऋषि, स्फटिक जैसे श्वेत चतुर्भुज देव का ध्यान जो शूल, कपाल, पाश और अंकुश लिए मद्य में मत्त है, पाँच हजार जप और लाल कमलों से होम, और कविता, धन, शत्रु के नाश या स्तम्भन और जगत् के मोहन के लिए त्रिमधु, लाल कमल, खीर, कुसुम्भ तेल, कनेर और श्वेत कमल के होम। फिर वामकेश्वरतन्त्र की मातङ्गी: ॐ, ह्रीं, क्लीं, हूं, मातङ्ग्यै फट् स्वाहा, दक्षिणामूर्ति ऋषि, रति आदि आठ शक्तियों वाला षट्कोण यन्त्र, खड्ग, खेटक, पाश और अंकुश लिए श्यामा त्रिनेत्रा देवी, छह हजार जप और पलाश की लकड़ी पर घी, शक्कर और मधु का होम, और चौराहे या श्मशान में रात का प्रयोग जो कविता देता है, अग्नि और जल को स्तम्भित करता है और कुबेर का धन लाता है; मछली और मांस के बिना उसकी पूजा नहीं होती। फिर उच्छिष्टचाण्डालिनी: फेत्कारिणी का उन्नीस अक्षर का मन्त्र जो नाद, बिन्दु और विसर्ग वाले तीन ठ पर अन्त होता है, और मन्त्रदेवप्रकाशिका का लम्बा रूप, वह विद्या जिसे तिथि, नक्षत्र, न्यास, उपवास या शौच की आवश्यकता नहीं; शव पर बैठी, लाल वस्त्र, गुंजा की माला, कपाल और कर्तरी लिए सोलह वर्ष की देवी का ध्यान; भोजन के बाद बिना आचमन किए उच्छिष्ट अवस्था में जप; और चौदह विद्याओं, पुत्र, सौभाग्य और तीनों लोकों के वशीकरण के लिए दही और सरसों, बिल्ली का मांस, मधु के साथ छाग का मांस, खीर, बिल्व पत्र, बेर के फूल और रजस्वला के वस्त्र के होम। फिर धूमावती: मन्त्र धूं धूमावति स्वाहा, पिप्पलाद ऋषि, पीली, चंचल, विधवा, काक ध्वजा वाली, सूप लिए देवी का ध्यान, कृष्ण चतुर्दशी को एक लाख का पुरश्चरण, और उग्र प्रयोग — श्मशान भस्म के लिंग पर शत्रु का नाम, श्मशान की आग में जला काक, महिषी के दूध की धूप, नीम और काक पंख का धुआँ, क्षीर वृक्ष का कील — और उनकी शान्ति। भद्रकाली: ह्रीं कालि महाकालि किलि किलि फट् स्वाहा, शिवलिंग पर पूजित, कृश और धँसी आँखों वाली देवी का ध्यान जो कहती है मैं तृप्त नहीं और सारे जगत् को एक ग्रास बनाती है। अन्त में उच्छिष्टगणेश: ॐ हस्तिपिशाचि लिखे स्वाहा, जिनके ऋषि सुधीर हैं, उनका लाल चतुर्भुज ध्यान, वक्रतुण्ड आदि के साथ अष्टदल कमल पर पूजा, बलि, कृष्ण चतुर्थी से शुक्ल चतुर्थी तक उच्छिष्ट अवस्था में सोलह हजार का पुरश्चरण, न्यास और पूजा पर भिन्न मत, और विशेष प्रयोग: राजद्वार, वन, युद्ध, द्यूत और आग में उनका स्मरण, और शत्रु के घर, गली, मदिरालय, वेश्या या कन्या के घर में गाड़े बन्दर की हड्डी और मनुष्य की हड्डी के कील।

Begin verses ↓

कुब्जिकातन्त्रे — In the Kubjikātantra: कुब्जिकातन्त्र में:

Verse 70

७० चण्डोग्रशूलपाणिमन्त्राः अथ विद्याभेदाः प्रणवञ्च ततो मायां कूर्चबीजं समुद्धरेत् । शिवायेति फडन्तञ्च चण्डोग्रोऽयं महामनुः । चण्डोग्रशूलपाणेश्च मन्त्रः सर्वार्थसाधकः ॥७०॥

caṇḍograśūlapāṇimantrāḥ | atha vidyābhedāḥ | praṇavañca tato māyāṃ kūrcabījaṃ samuddharet | śivāyeti phaḍantañca caṇḍogro'yaṃ mahāmanuḥ | caṇḍograśūlapāṇeśca mantraḥ sarvārthasādhakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

चण्डोग्रशूलपाणि के मन्त्र। विद्याओं के भेद। "प्रणव, फिर माया और कूर्च बीज उद्धृत करे, और फट् पर अन्त वाला शिवाय — यह चण्डोग्र महामन्त्र है। चण्डोग्रशूलपाणि का मन्त्र सब कार्य सिद्ध करने वाला है।"

The mantras of Caṇḍograśūlapāṇi. The varieties of vidyā. "One should draw out the praṇava, then māyā and the kūrca bīja, and śivāya ending in phaṭ — this is the great Caṇḍogra mantra. The mantra of Caṇḍograśūlapāṇi accomplishes every aim."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणव (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरमायाम् (māyām)māyāमायाकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca bījaकूर्च बीजसमुद्धरेत् (samuddharet)one should draw outउद्धृत करेशिवाय (śivāya)śivāyaशिवायइति (iti)thusऐसेफट्-अन्तम् (phaṭ-antam)ending in phaṭफट् पर अन्त (ca)andऔरचण्ड-उग्रः (caṇḍa-ugraḥ)Caṇḍograचण्डोग्रअयम् (ayam)thisयहमहा-मनुः (mahā-manuḥ)great mantraमहामन्त्रचण्ड-उग्र-शूल-पाणेः (caṇḍa-ugra-śūla-pāṇeḥ)of Caṇḍograśūlapāṇiचण्डोग्रशूलपाणि का (ca)andऔरमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रसर्व-अर्थ-साधकः (sarva-artha-sādhakaḥ)accomplisher of every aimसब कार्य सिद्ध करने वाला

Verse 71

७१ अस्य ब्रह्मा ऋषिर्गायत्रीच्छन्दो माया बीजं देवश्चण्डोग्र ईरितः । षड्दीर्घभाजा बीजेन ताराद्येन षडङ्गकम् ॥७१॥

asya brahmā ṛṣirgāyatrīcchando māyā bījaṃ devaścaṇḍogra īritaḥ | ṣaḍdīrghabhājā bījena tārādyena ṣaḍaṅgakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसका ऋषि ब्रह्मा, छन्द गायत्री, बीज माया, और देवता चण्डोग्र कहा गया है। छह दीर्घ स्वरों वाले, तार से आरम्भ बीज से षडङ्ग होता है।"

"Of this Brahmā is the sage, gāyatrī the metre, māyā the bīja, and the deity is declared to be Caṇḍogra. The six limbs are done with the bīja bearing the six long vowels, preceded by the tāra."

Word by wordपदार्थ

अस्य (asya)of thisइसकाब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माऋषिः (ṛṣiḥ)the sageऋषिगायत्री (gāyatrī)gāyatrīगायत्रीछन्दः (chandaḥ)the metreछन्दमाया (māyā)māyāमायाबीजम् (bījam)the bījaबीजदेवः (devaḥ)the deityदेवताचण्ड-उग्रः (caṇḍa-ugraḥ)Caṇḍograचण्डोग्रईरितः (īritaḥ)is declaredकहा गया हैषट्-दीर्घ-भाजा (ṣaṭ-dīrgha-bhājā)with the six long vowelsछह दीर्घ स्वरों वालेबीजेन (bījena)with the bījaबीज सेतार-आद्येन (tāra-ādyena)preceded by the tāraतार से आरम्भषट्-अङ्गकम् (ṣaṭ-aṅgakam)the six limbsषडङ्ग

Verse 72

७२ ध्यानन्तु : शुद्धस्फटिकसङ्काशं चतुर्बाहुं किरीटिनम् । शूलं कपालं दक्षे तु वामे तु पाशमंकुशम् । सुरापानरसाविष्टं साधकाभीष्टदायकम् ॥७२॥

dhyānantu : | śuddhasphaṭikasaṅkāśaṃ caturbāhuṃ kirīṭinam | śūlaṃ kapālaṃ dakṣe tu vāme tu pāśamaṃkuśam | surāpānarasāviṣṭaṃ sādhakābhīṣṭadāyakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ध्यान: "शुद्ध स्फटिक जैसा, चार भुजाओं वाला, मुकुटधारी, दाहिने शूल और कपाल और बाएँ पाश और अंकुश लिए, मद्यपान के रस में मग्न, साधक के अभीष्ट देने वाला।"

The dhyāna: "Like pure crystal, four-armed, crowned, with a trident and a skull on the right and a noose and a goad on the left, filled with the joy of drinking wine, giver of the sādhaka's desires."

Word by wordपदार्थ

शुद्ध-स्फटिक-सङ्काशम् (śuddha-sphaṭika-saṅkāśam)like pure crystalशुद्ध स्फटिक जैसाचतुर्-बाहुम् (catur-bāhum)four-armedचार भुजाओं वालाकिरीटिनम् (kirīṭinam)crownedमुकुटधारीशूलम् (śūlam)a tridentशूलकपालम् (kapālam)a skullकपालदक्षे (dakṣe)on the rightदाहिनेतु (tu)andतोवामे (vāme)on the leftबाएँतु (tu)andतोपाशम् (pāśam)a nooseपाशअंकुशम् (aṃkuśam)a goadअंकुशसुरा-पान-रस-आविष्टम् (surā-pāna-rasa-āviṣṭam)filled with the joy of drinking wineमद्यपान के रस में मग्नसाधक-अभीष्ट-दायकम् (sādhaka-abhīṣṭa-dāyakam)giver of the sādhaka's desiresसाधक के अभीष्ट देने वाला

Verse 73

७३ ध्यात्वा सम्पूज्य देवेशं पञ्चसहस्रं जपेन्मनुम् । दशांशं संस्कृते वह्नौ हुनेद्रक्तोत्पलेन च ॥७३॥

dhyātvā sampūjya deveśaṃ pañcasahasraṃ japenmanum | daśāṃśaṃ saṃskṛte vahnau hunedraktotpalena ca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"देवेश का ध्यान और पूजा करके पाँच हजार मन्त्र जपे, और संस्कृत अग्नि में लाल कमल से दशांश हवन करे।"

"Having meditated on and worshipped the lord of gods one should repeat the mantra five thousand times, and offer a tenth in the consecrated fire with red lotus."

Word by wordपदार्थ

ध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजा करकेदेव-ईशम् (deva-īśam)the lord of godsदेवेश कोपञ्च-सहस्रम् (pañca-sahasram)five thousandपाँच हजारजपेत् (japet)one should repeatजपेमनुम् (manum)the mantraमन्त्रदश-अंशम् (daśa-aṃśam)a tenthदशांशसंस्कृते (saṃskṛte)in the consecratedसंस्कृतवह्नौ (vahnau)fireअग्नि मेंहुनेत् (hunet)one should offerहवन करेरक्त-उत्पलेन (rakta-utpalena)with red lotusलाल कमल से (ca)andऔर

Verse 74

७४ अथात्र प्रयोगः : त्रिमध्वक्तेन लभते कवितां धनभाग्भवेत् । रक्तपद्मस्य होमेन महतीं श्रियमाप्नुयात् ॥७४॥

athātra prayogaḥ : | trimadhvaktena labhate kavitāṃ dhanabhāgbhavet | raktapadmasya homena mahatīṃ śriyamāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब यहाँ प्रयोग: "त्रिमधु में भीगे से कविता पाता है और धनवान हो जाता है; लाल कमल के होम से महान् श्री पाता है।"

Now the prayoga here: "With offerings smeared with the three sweets one gains poetry and becomes wealthy; by homa of red lotus one gains great fortune."

Word by wordपदार्थ

त्रि-मधु-अक्तेन (tri-madhu-aktena)smeared with the three sweetsत्रिमधु में भीगे सेलभते (labhate)one gainsपाता हैकविताम् (kavitām)poetryकविताधन-भाक् (dhana-bhāk)wealthyधनवानभवेत् (bhavet)one becomesहो जाता हैरक्त-पद्मस्य (rakta-padmasya)of red lotusलाल कमल केहोमेन (homena)by homaहोम सेमहतीम् (mahatīm)greatमहान्श्रियम् (śriyam)fortuneश्रीआप्नुयात् (āpnuyāt)one gainsपाता है

Verse 75

७५ पायसेन तु होमेन शत्रून् नाशयतेऽचिरात् । कुसुम्भतैलहोमेन रिपून् हन्यान्न संशयः ॥७५॥

pāyasena tu homena śatrūn nāśayate'cirāt | kusumbhatailahomena ripūn hanyānna saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.75. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"खीर के होम से शीघ्र शत्रुओं को नष्ट करता है; कुसुम्भ तेल के होम से रिपुओं को मारे, इसमें संशय नहीं।"

"By homa with milk-rice one quickly destroys enemies; by homa of safflower oil one kills foes, no doubt."

Word by wordपदार्थ

पायसेन (pāyasena)with milk-riceखीर सेतु (tu)andतोहोमेन (homena)by homaहोम सेशत्रून् (śatrūn)enemiesशत्रुओं कोनाशयते (nāśayate)one destroysनष्ट करता हैअचिरात् (acirāt)quicklyशीघ्रकुसुम्भ-तैल-होमेन (kusumbha-taila-homena)by homa of safflower oilकुसुम्भ तेल के होम सेरिपून् (ripūn)foesरिपुओं कोहन्यात् (hanyāt)one would killमारे (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 76

७६ करवीरस्य होमेन वाक्स्तम्भो जायते ध्रुवम् । शुक्लपद्मस्य होमेन मोहयेदखिलं जगत् ॥७६॥

karavīrasya homena vākstambho jāyate dhruvam | śuklapadmasya homena mohayedakhilaṃ jagat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कनेर के होम से निश्चित वाक् स्तम्भ होता है; श्वेत कमल के होम से सारे जगत् को मोहित करे।"

"By homa of oleander the stopping of speech surely comes; by homa of white lotus one bewitches the whole world."

Word by wordपदार्थ

करवीरस्य (karavīrasya)of oleanderकनेर केहोमेन (homena)by homaहोम सेवाक्-स्तम्भः (vāk-stambhaḥ)stopping of speechवाक् स्तम्भजायते (jāyate)comesहोता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चितशुक्ल-पद्मस्य (śukla-padmasya)of white lotusश्वेत कमल केहोमेन (homena)by homaहोम सेमोहयेत् (mohayet)one bewitchesमोहित करेअखिलम् (akhilam)the wholeसारेजगत् (jagat)worldजगत् को

Verse 77

७७ षट्कोणाष्टदलं पद्मं मध्ये मूलं प्रपूजयेत् । केवलं शुद्धभावेन हविष्याशी दिवा जपेत् ॥७७॥

ṣaṭkoṇāṣṭadalaṃ padmaṃ madhye mūlaṃ prapūjayet | kevalaṃ śuddhabhāvena haviṣyāśī divā japet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"षट्कोण और आठ दलों वाला कमल; बीच में मूल की पूजा करे। केवल शुद्ध भाव से, हविष्य खाते हुए, दिन में जपे।"

"A lotus with six corners and eight petals; in the middle one should worship the root mantra. Only with pure feeling, eating sacrificial food, one should repeat by day."

Word by wordपदार्थ

षट्-कोण-अष्ट-दलम् (ṣaṭ-koṇa-aṣṭa-dalam)with six corners and eight petalsषट्कोण और आठ दलों वालापद्मम् (padmam)a lotusकमलमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंमूलम् (mūlam)the root mantraमूलप्रपूजयेत् (prapūjayet)one should worshipपूजेकेवलम् (kevalam)onlyकेवलशुद्ध-भावेन (śuddha-bhāvena)with pure feelingशुद्ध भाव सेहविष्य-आशी (haviṣya-āśī)eating sacrificial foodहविष्य खाने वालादिवा (divā)by dayदिन मेंजपेत् (japet)one should repeatजपे

The yantra of Caṇḍograśūlapāṇi: a lotus with six corners and eight petals, the root mantra in the middle.चण्डोग्रशूलपाणि यन्त्र: षट्कोण और आठ दलों वाला कमल, बीच में मूल मन्त्र।

Download as PDFPDF डाउनलोड करें Open the SVGSVG खोलें

Verse 78

७८ अस्य पुरश्चरणमात्रेण न च विघ्नैर्विलिप्यते । अस्यैव जपमात्रेण सर्वसिद्धिमुपालभेत् ॥७८॥ इति चण्डोग्रशूलपाणिप्रकरणम्

asya puraścaraṇamātreṇa na ca vighnairvilipyate | asyaiva japamātreṇa sarvasiddhimupālabhet | iti caṇḍograśūlapāṇiprakaraṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.78. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसके पुरश्चरण मात्र से विघ्नों से लिप्त नहीं होता; इसके जप मात्र से सब सिद्धि पाता है।" चण्डोग्रशूलपाणि का प्रकरण समाप्त।

"By the puraścaraṇa of this alone one is not touched by obstacles; by the japa of this alone one gains all siddhi." Here ends the section on Caṇḍograśūlapāṇi.

Word by wordपदार्थ

अस्य (asya)of thisइसकेपुरश्चरण-मात्रेण (puraścaraṇa-mātreṇa)by the puraścaraṇa aloneपुरश्चरण मात्र से (na)notनहीं (ca)andऔरविघ्नैः (vighnaiḥ)by obstaclesविघ्नों सेविलिप्यते (vilipyate)one is touchedलिप्त होता हैअस्य (asya)of thisइसकेएव (eva)aloneहीजप-मात्रेण (japa-mātreṇa)by japa aloneजप मात्र सेसर्व-सिद्धिम् (sarva-siddhim)all siddhiसब सिद्धिउपालभेत् (upālabhet)one gainsपाता है

वामकेश्वरतन्त्रे — In the Vāmakeśvaratantra: वामकेश्वरतन्त्र में:

Verse 79

७९ अथ मातङ्गीमन्त्रः अथ वक्ष्ये महादेवीं मातङ्गीं सर्वसिद्धिदाम् । अस्योपासनमात्रेण वाक्सिद्धिं लभतेऽचिरात् ॥७९॥

atha mātaṅgīmantraḥ | atha vakṣye mahādevīṃ mātaṅgīṃ sarvasiddhidām | asyopāsanamātreṇa vāksiddhiṃ labhate'cirāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.79. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मातङ्गी मन्त्र। "अब सब सिद्धियाँ देने वाली महादेवी मातङ्गी को कहूँगा। इसकी उपासना मात्र से शीघ्र वाक् सिद्धि पाता है।"

The Mātaṅgī mantra. "Now I shall tell of the great goddess Mātaṅgī, giver of all siddhis. By its worship alone one quickly gains mastery of speech."

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबवक्ष्ये (vakṣye)I shall tellकहूँगामहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवीमातङ्गीम् (mātaṅgīm)Mātaṅgīमातङ्गीसर्व-सिद्धि-दाम् (sarva-siddhi-dām)giver of all siddhisसब सिद्धियाँ देने वालीअस्य (asya)of thisइसकीउपासन-मात्रेण (upāsana-mātreṇa)by worship aloneउपासना मात्र सेवाक्-सिद्धिम् (vāk-siddhim)mastery of speechवाक् सिद्धिलभते (labhate)one gainsपाता हैअचिरात् (acirāt)quicklyशीघ्र

Verse 80

८० प्रणवञ्च ततो मायां कामबीजञ्च कूर्चकम् । मातङ्गी ङेयुता चास्त्रं वह्निजायावधिर्मनुः ॥८०॥

praṇavañca tato māyāṃ kāmabījañca kūrcakam | mātaṅgī ṅeyutā cāstraṃ vahnijāyāvadhirmanuḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.80. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रणव, फिर माया, काम बीज और कूर्च, ङे विभक्ति सहित मातङ्गी, और अस्त्र — मन्त्र वह्निजाया तक है।"

"The praṇava, then māyā, the kāma bīja and the kūrca, mātaṅgī with the dative ending, and the weapon — the mantra ends with the wife of fire."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणव (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरमायाम् (māyām)māyāमायाकाम-बीजम् (kāma-bījam)the kāma bījaकाम बीज (ca)andऔरकूर्चकम् (kūrcakam)the kūrcaकूर्चमातङ्गी (mātaṅgī)mātaṅgīमातङ्गीङे-युता (ṅe-yutā)with the dative endingङे विभक्ति सहित (ca)andऔरअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रवह्नि-जाया-अवधिः (vahni-jāyā-avadhiḥ)ending with the wife of fireवह्निजाया तकमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्र

Verse 81

८१ ऋषिः स्याद्दक्षिणामूर्तिर्विराट्छन्दः प्रकीर्तितम् । मातङ्गी देवता देवी सर्वकार्यप्रदायिनी ॥८१॥

ṛṣiḥ syāddakṣiṇāmūrtirvirāṭchandaḥ prakīrtitam | mātaṅgī devatā devī sarvakāryapradāyinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.81. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ऋषि दक्षिणामूर्ति है, छन्द विराट् कहा गया है, देवता सब कार्य देने वाली देवी मातङ्गी है।"

"The sage is Dakṣiṇāmūrti, the metre is declared to be virāṭ, the deity is the goddess Mātaṅgī, giver of every accomplishment."

Word by wordपदार्थ

ऋषिः (ṛṣiḥ)the sageऋषिस्यात् (syāt)isहैदक्षिणा-मूर्तिः (dakṣiṇā-mūrtiḥ)Dakṣiṇāmūrtiदक्षिणामूर्तिविराट् (virāṭ)virāṭविराट्छन्दः (chandaḥ)the metreछन्दप्रकीर्तितम् (prakīrtitam)is declaredकहा गया हैमातङ्गी (mātaṅgī)Mātaṅgīमातङ्गीदेवता (devatā)the deityदेवतादेवी (devī)the goddessदेवीसर्व-कार्य-प्रदायिनी (sarva-kārya-pradāyinī)giver of every accomplishmentसब कार्य देने वाली

Verse 82

८२ अङ्गन्यासकरन्यासौ कुर्यान्मन्त्री समाहितः । षड्दीर्घभाजा बीजेन प्रणवाद्येन कल्पयेत् ॥८२॥

aṅganyāsakaranyāsau kuryānmantrī samāhitaḥ | ṣaḍdīrghabhājā bījena praṇavādyena kalpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.82. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"समाहित मन्त्री अंग न्यास और कर न्यास करे; छह दीर्घ स्वरों वाले, प्रणव से आरम्भ बीज से उन्हें बनाए।"

"The composed mantra-holder should do the limb nyāsa and hand nyāsa; he should form them with the bīja bearing the six long vowels, preceded by the praṇava."

Word by wordपदार्थ

अङ्ग-न्यास-कर-न्यासौ (aṅga-nyāsa-kara-nyāsau)the limb nyāsa and hand nyāsaअंग न्यास और कर न्यासकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीसमाहितः (samāhitaḥ)composedसमाहितषट्-दीर्घ-भाजा (ṣaṭ-dīrgha-bhājā)with the six long vowelsछह दीर्घ स्वरों वालेबीजेन (bījena)with the bījaबीज सेप्रणव-आद्येन (praṇava-ādyena)preceded by the praṇavaप्रणव से आरम्भकल्पयेत् (kalpayet)one should formबनाए

Verse 83

८३ अस्या यन्त्रं यथा : षट्कोणाष्टदलं पद्मं लिखेद्यन्त्रं मनोहरम् । तत्र पूजा प्रकर्तव्या जवापुष्पेण मन्त्रवित् । अष्टशक्तीश्चाष्टदले पूजयेत् सुसमाहितः । रतिः प्रीतिर्मनोभवा क्रिया श्रद्धा च शक्तयः । अनंगकुसुमानङ्गमदना मदनालसा । इत्यष्टशक्तीः सम्पूज्य उपहारसमन्वितः । ततो देवीं परां ध्यायेत् साधकः स्थितमानसः ॥८३॥

asyā yantraṃ yathā : | ṣaṭkoṇāṣṭadalaṃ padmaṃ likhedyantraṃ manoharam | tatra pūjā prakartavyā javāpuṣpeṇa mantravit | aṣṭaśaktīścāṣṭadale pūjayet susamāhitaḥ | ratiḥ prītirmanobhavā kriyā śraddhā ca śaktayaḥ | anaṃgakusumānaṅgamadanā madanālasā | ityaṣṭaśaktīḥ sampūjya upahārasamanvitaḥ | tato devīṃ parāṃ dhyāyet sādhakaḥ sthitamānasaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.83. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उसका यन्त्र, इस प्रकार: "षट्कोण और आठ दलों वाला मनोहर यन्त्र कमल लिखे; वहाँ मन्त्रवित् जवा पुष्प से पूजा करे। भली प्रकार समाहित होकर आठ दलों पर आठ शक्तियों की पूजा करे: रति, प्रीति, मनोभवा, क्रिया, श्रद्धा, अनंगकुसुमा, अनङ्गमदना और मदनालसा शक्तियाँ। इस प्रकार उपहार सहित आठ शक्तियों की पूजा करके साधक स्थिर मन से फिर परा देवी का ध्यान करे।"

Her yantra, thus: "One should draw the beautiful yantra, a lotus with six corners and eight petals; there the knower of mantras should do the worship with hibiscus flowers. Well composed, he should worship the eight śaktis on the eight petals: the śaktis Rati, Prīti, Manobhavā, Kriyā, Śraddhā, Anaṅgakusumā, Anaṅgamadanā and Madanālasā. Having thus worshipped the eight śaktis with offerings, the sādhaka with steady mind should then meditate on the supreme goddess."

Word by wordपदार्थ

षट्-कोण-अष्ट-दलम् (ṣaṭ-koṇa-aṣṭa-dalam)with six corners and eight petalsषट्कोण और आठ दलों वालापद्मम् (padmam)a lotusकमललिखेत् (likhet)one should drawलिखेयन्त्रम् (yantram)the yantraयन्त्रमनोहरम् (manoharam)beautifulमनोहरतत्र (tatra)thereवहाँपूजा (pūjā)worshipपूजाप्रकर्तव्या (prakartavyā)is to be doneकरनी चाहिएजवा-पुष्पेण (javā-puṣpeṇa)with hibiscus flowersजवा पुष्प सेमन्त्र-वित् (mantra-vit)the knower of mantrasमन्त्रवित्अष्ट-शक्तीः (aṣṭa-śaktīḥ)the eight śaktisआठ शक्तियों को (ca)andऔरअष्ट-दले (aṣṭa-dale)on the eight petalsआठ दलों परपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेसु-समाहितः (su-samāhitaḥ)well composedभली प्रकार समाहितरतिः (ratiḥ)Ratiरतिप्रीतिः (prītiḥ)Prītiप्रीतिमनोभवा (manobhavā)Manobhavāमनोभवाक्रिया (kriyā)Kriyāक्रियाश्रद्धा (śraddhā)Śraddhāश्रद्धा (ca)andऔरशक्तयः (śaktayaḥ)the śaktisशक्तियाँअनंग-कुसुमा (anaṃga-kusumā)Anaṅgakusumāअनंगकुसुमाअनङ्ग-मदना (anaṅga-madanā)Anaṅgamadanāअनङ्गमदनामदन-आलसा (madana-ālasā)Madanālasāमदनालसाइति (iti)thusइस प्रकारअष्ट-शक्तीः (aṣṭa-śaktīḥ)the eight śaktisआठ शक्तियों कोसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजकरउपहार-समन्वितः (upahāra-samanvitaḥ)with offeringsउपहार सहितततः (tataḥ)thenफिरदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कापराम् (parām)supremeपराध्यायेत् (dhyāyet)one should meditateध्यान करेसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकस्थित-मानसः (sthita-mānasaḥ)with steady mindस्थिर मन से

Verse 84

८४ तद्यथा : श्यामाङ्गीं शशिशेखरां त्रिनयनां रत्नसिंहासनस्थिताम् । वेदैर्बाहुदण्डैरसिखेटकपाशांकुशधराम् ॥८४॥

tadyathā : | śyāmāṅgīṃ śaśiśekharāṃ trinayanāṃ ratnasiṃhāsanasthitām | vedairbāhudaṇḍairasikheṭakapāśāṃkuśadharām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.84. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वह इस प्रकार है: "श्याम अंगों वाली, चन्द्र शिखर वाली, तीन नेत्रों वाली, रत्न सिंहासन पर बैठी, चार भुजाओं से खड्ग, खेटक, पाश और अंकुश धारण किए।"

It runs: "Dark-limbed, moon-crested, three-eyed, seated on a jewelled throne, holding with four arms sword, shield, noose and goad."

Word by wordपदार्थ

श्याम-अङ्गीम् (śyāma-aṅgīm)dark-limbedश्याम अंगों वालीशशि-शेखराम् (śaśi-śekharām)moon-crestedचन्द्र शिखर वालीत्रि-नयनाम् (tri-nayanām)three-eyedतीन नेत्रों वालीरत्न-सिंहासन-स्थिताम् (ratna-siṃhāsana-sthitām)seated on a jewelled throneरत्न सिंहासन पर बैठीवेदैः (vedaiḥ)with fourचारबाहु-दण्डैः (bāhu-daṇḍaiḥ)armsभुजाओं सेअसि-खेटक-पाश-अंकुश-धराम् (asi-kheṭaka-pāśa-aṃkuśa-dharām)holding sword, shield, noose and goadखड्ग, खेटक, पाश और अंकुश धारण किए

Verse 85

८५ एवं ध्यात्वा महादेवीं गन्धपुष्पैर्मनोरमैः । नैवेद्यन्तु महादेव्यै पायसं शर्करान्वितम् । पुरश्चरणकाले तु षट्सहस्रं मनुं जपेत् । तद्दशांशं हुनेदाज्यैः शर्करामधुभिः सह । ब्रह्मवृक्षोद्भवैः काष्ठैः साधकः शक्तिभिः सह । एवं पुरस्क्रियां कृत्वा प्रयोगविधिमाचरेत् ॥८५॥

evaṃ dhyātvā mahādevīṃ gandhapuṣpairmanoramaiḥ | naivedyantu mahādevyai pāyasaṃ śarkarānvitam | puraścaraṇakāle tu ṣaṭsahasraṃ manuṃ japet | taddaśāṃśaṃ hunedājyaiḥ śarkarāmadhubhiḥ saha | brahmavṛkṣodbhavaiḥ kāṣṭhaiḥ sādhakaḥ śaktibhiḥ saha | evaṃ puraskriyāṃ kṛtvā prayogavidhimācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.85. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस प्रकार मनोरम गन्ध और पुष्पों से महादेवी का ध्यान करके — महादेवी को नैवेद्य शक्कर सहित खीर — पुरश्चरण के समय छह हजार मन्त्र जपे, और उसका दशांश शक्कर और मधु के साथ घी से, पलाश के काष्ठों पर, साधक शक्तियों के साथ हवन करे। इस प्रकार पुरश्चरण करके प्रयोग विधि करे।"

"Having thus meditated on the great goddess with lovely sandal and flowers — the food offering to the great goddess is milk-rice with sugar — at the time of puraścaraṇa one should repeat the mantra six thousand times, and offer a tenth of that with ghee together with sugar and honey, on sticks from the palāśa tree, the sādhaka together with śaktis. Having thus done the preliminary rite one should perform the rule of prayoga."

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस प्रकारध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवी कागन्ध-पुष्पैः (gandha-puṣpaiḥ)with sandal and flowersगन्ध और पुष्पों सेमनोरमैः (manoramaiḥ)lovelyमनोरमनैवेद्यम् (naivedyam)the food offeringनैवेद्यतु (tu)andतोमहा-देव्यै (mahā-devyai)to the great goddessमहादेवी कोपायसम् (pāyasam)milk-riceखीरशर्करा-अन्वितम् (śarkarā-anvitam)with sugarशक्कर सहितपुरश्चरण-काले (puraścaraṇa-kāle)at the time of puraścaraṇaपुरश्चरण के समयतु (tu)andतोषट्-सहस्रम् (ṣaṭ-sahasram)six thousandछह हजारमनुम् (manum)the mantraमन्त्रजपेत् (japet)one should repeatजपेतत्-दश-अंशम् (tat-daśa-aṃśam)a tenth of thatउसका दशांशहुनेत् (hunet)one should offerहवन करेआज्यैः (ājyaiḥ)with gheeघी सेशर्करा-मधुभिः (śarkarā-madhubhiḥ)sugar and honeyशक्कर और मधु केसह (saha)withसाथब्रह्म-वृक्ष-उद्भवैः (brahma-vṛkṣa-udbhavaiḥ)from the palāśa treeपलाश केकाष्ठैः (kāṣṭhaiḥ)with sticksकाष्ठों सेसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकशक्तिभिः (śaktibhiḥ)with śaktisशक्तियों केसह (saha)togetherसाथएवम् (evam)thusइस प्रकारपुरस्क्रियाम् (puraskriyām)the preliminary riteपुरश्चरणकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेप्रयोग-विधिम् (prayoga-vidhim)the rule of prayogaप्रयोग विधिआचरेत् (ācaret)one should performकरे

Verse 86

८६ चतुष्पथे श्मशाने वा कलामध्ये च मान्त्रिकः । मत्स्यं मांसं पायसञ्च दद्याद्धूपञ्च गुग्गुलुम् । रात्रियोगेन कर्तव्यं सदा पूर्णश्च साधकः ॥८६॥

catuṣpathe śmaśāne vā kalāmadhye ca māntrikaḥ | matsyaṃ māṃsaṃ pāyasañca dadyāddhūpañca guggulum | rātriyogena kartavyaṃ sadā pūrṇaśca sādhakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.86. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चौराहे पर या श्मशान में, और कला के बीच में, मान्त्रिक मछली, मांस और खीर, और धूप में गुग्गुल दे। रात में करना चाहिए, और साधक सदा पूर्ण होता है।"

"At a crossroads or in a cremation ground, and in the middle of the kalā, the mantra-user should give fish, meat and milk-rice, and guggulu as incense. It is to be done by night, and the sādhaka is always fulfilled."

Word by wordपदार्थ

चतुष्पथे (catuṣpathe)at a crossroadsचौराहे परश्मशाने (śmaśāne)in a cremation groundश्मशान मेंवा (vā)orयाकला-मध्ये (kalā-madhye)in the middle of the kalāकला के बीच में (ca)andऔरमान्त्रिकः (māntrikaḥ)the mantra-userमान्त्रिकमत्स्यम् (matsyam)fishमछलीमांसम् (māṃsam)meatमांसपायसम् (pāyasam)milk-riceखीर (ca)andऔरदद्यात् (dadyāt)one should giveदेधूपम् (dhūpam)incenseधूप (ca)andऔरगुग्गुलुम् (guggulum)gugguluगुग्गुलरात्रि-योगेन (rātri-yogena)by nightरात मेंकर्तव्यम् (kartavyam)is to be doneकरना चाहिएसदा (sadā)alwaysसदापूर्णः (pūrṇaḥ)fulfilledपूर्ण (ca)andऔरसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधक

Verse 87

८७ एवं प्रयोगमात्रेण कविता जायते ध्रुवम् । अग्निस्तम्भं जलस्तम्भं वाक्स्तम्भम् कारयेद् ध्रुवम् । मन्त्री जयति शत्रूंश्च तार्क्ष्यो भोगिकुलं यथा । शास्त्रे वादे कवित्वे च बृहस्पतिरिवापरः ॥८७॥

evaṃ prayogamātreṇa kavitā jāyate dhruvam | agnistambhaṃ jalastambhaṃ vākstambham kārayed dhruvam | mantrī jayati śatrūṃśca tārkṣyo bhogikulaṃ yathā | śāstre vāde kavitve ca bṛhaspatirivāparaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस प्रकार प्रयोग मात्र से निश्चित कविता होती है; अग्नि स्तम्भ, जल स्तम्भ और वाक् स्तम्भ निश्चित कराए। मन्त्री शत्रुओं को ऐसे जीतता है जैसे गरुड़ सर्पों के कुल को, और शास्त्र, वाद और कवित्व में दूसरे बृहस्पति जैसा होता है।"

"Thus by the prayoga alone poetry surely arises; one surely brings about the stopping of fire, water and speech. The mantra-holder conquers enemies as Garuḍa the race of serpents, and in learning, debate and poetry is like another Bṛhaspati."

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस प्रकारप्रयोग-मात्रेण (prayoga-mātreṇa)by the prayoga aloneप्रयोग मात्र सेकविता (kavitā)poetryकविताजायते (jāyate)arisesहोती हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चितअग्नि-स्तम्भम् (agni-stambham)the stopping of fireअग्नि स्तम्भजल-स्तम्भम् (jala-stambham)the stopping of waterजल स्तम्भवाक्-स्तम्भम् (vāk-stambham)the stopping of speechवाक् स्तम्भकारयेत् (kārayet)one brings aboutकराएध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चितमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीजयति (jayati)conquersजीतता हैशत्रून् (śatrūn)enemiesशत्रुओं को (ca)andऔरतार्क्ष्यः (tārkṣyaḥ)Garuḍaगरुड़भोगि-कुलम् (bhogi-kulam)the race of serpentsसर्पों के कुल कोयथा (yathā)asजैसेशास्त्रे (śāstre)in learningशास्त्र मेंवादे (vāde)in debateवाद मेंकवित्वे (kavitve)in poetryकवित्व में (ca)andऔरबृहस्पतिः (bṛhaspatiḥ)Bṛhaspatiबृहस्पतिइव (iva)likeजैसाअपरः (aparaḥ)anotherदूसरा

Verse 88

८८ अनेनैव विधानेन मातङ्गी सिद्धिदायिनी । नूनं तद्गृहमागत्य कुवेरैर्दीयते वसु । विना मत्स्यैर्विना मांसैर्नार्चयेत् परदेवताम् ॥८८॥

anenaiva vidhānena mātaṅgī siddhidāyinī | nūnaṃ tadgṛhamāgatya kuverairdīyate vasu | vinā matsyairvinā māṃsairnārcayet paradevatām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसी विधान से मातङ्गी सिद्धि देने वाली है; निश्चय कुबेर उसके घर आकर धन देते हैं। मछली और मांस के बिना परदेवता की पूजा न करे।"

"By this very rule Mātaṅgī gives siddhi; surely the Kuberas come to his house and give wealth. Without fish and without meat one should not worship the supreme deity."

Word by wordपदार्थ

अनेन (anena)by thisइसएव (eva)veryहीविधानेन (vidhānena)ruleविधान सेमातङ्गी (mātaṅgī)Mātaṅgīमातङ्गीसिद्धि-दायिनी (siddhi-dāyinī)giver of siddhiसिद्धि देने वालीनूनम् (nūnam)surelyनिश्चयतत्-गृहम् (tat-gṛham)to his houseउसके घरआगत्य (āgatya)having comeआकरकुवेरैः (kuveraiḥ)by the Kuberasकुबेरों द्वारादीयते (dīyate)is givenदिया जाता हैवसु (vasu)wealthधनविना (vinā)withoutबिनामत्स्यैः (matsyaiḥ)fishमछलीविना (vinā)withoutबिनामांसैः (māṃsaiḥ)meatमांस (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेपर-देवताम् (para-devatām)the supreme deityपरदेवता को

तदुक्तं फेत्कारिण्याम् — So it is said in the Phetkāriṇī: फेत्कारिणी में कहा है:

Verse 89

८९ अथ उच्छिष्टचाण्डालिनीमन्त्राः उच्छिष्टचाण्डालिनी सुमुखी देवी महापिशाचिनी लज्जाबीजं ठंः ठंः ठंः । उक्त्वा उच्छिष्टशब्दन्तु तथा चाण्डालिनीति च । सुमुखी तु ततो देवीं कीर्तयेत्तदनन्तरम् । महापिशाचिनीं पश्चाल्लज्जाबीजं ततः परम् । नादविन्दुसमाक्रान्तं ठकारत्रितयं पुनः । सविसर्गं महादेवि सर्वसिद्धिप्रदायकम् ॥८९॥

atha ucchiṣṭacāṇḍālinīmantrāḥ | ucchiṣṭacāṇḍālinī sumukhī devī mahāpiśācinī lajjābījaṃ ṭhaṃḥ ṭhaṃḥ ṭhaṃḥ | uktvā ucchiṣṭaśabdantu tathā cāṇḍālinīti ca | sumukhī tu tato devīṃ kīrtayettadanantaram | mahāpiśācinīṃ paścāllajjābījaṃ tataḥ param | nādavindusamākrāntaṃ ṭhakāratritayaṃ punaḥ | savisargaṃ mahādevi sarvasiddhipradāyakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उच्छिष्टचाण्डालिनी के मन्त्र। "उच्छिष्टचाण्डालिनी सुमुखी देवी महापिशाचिनी, लज्जा बीज, ठंः ठंः ठंः।" "उच्छिष्ट शब्द और वैसे ही चाण्डालिनी कहकर, फिर सुमुखी, फिर उसके बाद देवी कहे, फिर महापिशाचिनी, फिर उसके बाद लज्जा बीज, फिर नाद और बिन्दु से युक्त तीन ठकार, विसर्ग सहित, हे महादेवी — यह सब सिद्धियाँ देने वाला है।"

The Ucchiṣṭacāṇḍālinī mantras. "Ucchiṣṭacāṇḍālinī sumukhī devī mahāpiśācinī, the lajjā bīja, ṭhaṃḥ ṭhaṃḥ ṭhaṃḥ." "Having said the word ucchiṣṭa and likewise cāṇḍālinī, then sumukhī, then one should say devī after that, then mahāpiśācinī, then the lajjā bīja after it, then three ṭhas topped with nāda and bindu, with visarga, O great goddess — it gives all siddhis."

Word by wordपदार्थ

उक्त्वा (uktvā)having saidकहकरउच्छिष्ट-शब्दम् (ucchiṣṭa-śabdam)the word ucchiṣṭaउच्छिष्ट शब्दतु (tu)andतोतथा (tathā)likewiseवैसे हीचाण्डालिनी (cāṇḍālinī)cāṇḍālinīचाण्डालिनीइति (iti)thusऐसे (ca)andऔरसुमुखी (sumukhī)sumukhīसुमुखीतु (tu)andतोततः (tataḥ)thenफिरदेवीम् (devīm)devīदेवीकीर्तयेत् (kīrtayet)one should sayकहेतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादमहा-पिशाचिनीम् (mahā-piśācinīm)mahāpiśācinīमहापिशाचिनीपश्चात् (paścāt)thenफिरलज्जा-बीजम् (lajjā-bījam)the lajjā bījaलज्जा बीजततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबादनाद-विन्दु-समाक्रान्तम् (nāda-vindu-samākrāntam)topped with nāda and binduनाद और बिन्दु से युक्तठकार-त्रितयम् (ṭhakāra-tritayam)three ṭhasतीन ठकारपुनः (punaḥ)againफिरस-विसर्गम् (sa-visargam)with visargaविसर्ग सहितमहा-देवि (mahā-devi)O great goddessहे महादेवीसर्व-सिद्धि-प्रदायकम् (sarva-siddhi-pradāyakam)giver of all siddhisसब सिद्धियाँ देने वाला

तदुक्तं तन्त्रान्तरे — So it is said in another tantra: दूसरे तन्त्र में कहा है:

Verse 90

९० मन्त्रान्तरम् : उच्छिष्टचाण्डालि मातङ्गि सर्ववशंकरि नमः स्वाहा । अथवोच्छिष्टचाण्डालि मातङ्गिपदमीरयेत् । ततः सर्ववशं चान्ते करि हृद्वह्निवल्लभा । एकोनविंशत्यर्णोऽयं सर्वाभीष्टकरो भवेत् ॥९०॥

mantrāntaram : ucchiṣṭacāṇḍāli mātaṅgi sarvavaśaṃkari namaḥ svāhā | athavocchiṣṭacāṇḍāli mātaṅgipadamīrayet | tataḥ sarvavaśaṃ cānte kari hṛdvahnivallabhā | ekonaviṃśatyarṇo'yaṃ sarvābhīṣṭakaro bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र: "उच्छिष्टचाण्डालि मातङ्गि सर्ववशंकरि नमः स्वाहा।" "अथवा उच्छिष्टचाण्डालि और मातङ्गि पद उच्चारण करे, फिर अन्त में करि सहित सर्ववशं, हृदय और वह्निवल्लभा। उन्नीस अक्षरों वाला यह मन्त्र सब अभीष्ट करने वाला होता है।"

Another mantra: "Ucchiṣṭacāṇḍāli mātaṅgi sarvavaśaṃkari namaḥ svāhā." "Or one should utter ucchiṣṭacāṇḍāli and the word mātaṅgi, then sarvavaśaṃ with kari at the end, the heart mantra and the beloved of fire. This mantra of nineteen letters fulfils every wish."

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवाउच्छिष्ट-चाण्डालि (ucchiṣṭa-cāṇḍāli)ucchiṣṭacāṇḍāliउच्छिष्टचाण्डालिमातङ्गि-पदम् (mātaṅgi-padam)the word mātaṅgiमातङ्गि पदईरयेत् (īrayet)one should utterउच्चारण करेततः (tataḥ)thenफिरसर्व-वशम् (sarva-vaśam)sarvavaśaṃसर्ववशं (ca)andऔरअन्ते (ante)at the endअन्त मेंकरि (kari)kariकरिहृत् (hṛt)the heart mantraहृदयवह्नि-वल्लभा (vahni-vallabhā)the beloved of fireवह्निवल्लभाएकोनविंशति-अर्णः (ekonaviṃśati-arṇaḥ)of nineteen lettersउन्नीस अक्षरों वालाअयम् (ayam)thisयहसर्व-अभीष्ट-करः (sarva-abhīṣṭa-karaḥ)fulfiller of every wishसब अभीष्ट करने वालाभवेत् (bhavet)isहोता है

मन्त्रदेवप्रकाशिकायाम् — In the Mantradevaprakāśikā: मन्त्रदेवप्रकाशिका में:

Verse 91

९१ मन्त्रान्तरम् : वाग्भवं माया कामः सौः ऐं ज्येष्ठमातङ्गि नमामि उच्छिष्टचाण्डालि त्रैलोक्यवशंकरि स्वाहा । इमां विद्यां महेशानि चापरां हूंसमन्विताम् । इयं विद्या महाविद्या सर्वपापाहारिणी । सुखदा मोक्षदा चैव राज्यसौभाग्यदायिका । यां यां प्रार्थयते सिद्धिं हठात्तां तामवाप्नुयात् ॥९१॥

mantrāntaram : vāgbhavaṃ māyā kāmaḥ sauḥ aiṃ jyeṣṭhamātaṅgi namāmi ucchiṣṭacāṇḍāli trailokyavaśaṃkari svāhā | imāṃ vidyāṃ maheśāni cāparāṃ hūṃsamanvitām | iyaṃ vidyā mahāvidyā sarvapāpāhāriṇī | sukhadā mokṣadā caiva rājyasaubhāgyadāyikā | yāṃ yāṃ prārthayate siddhiṃ haṭhāttāṃ tāmavāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र: "वाग्भव, माया, काम, सौः, ऐं, ज्येष्ठमातङ्गि नमामि उच्छिष्टचाण्डालि त्रैलोक्यवशंकरि स्वाहा।" "यह विद्या, हे महेशानी, और हूं सहित दूसरी — यह विद्या महाविद्या है, सब पाप हरने वाली, सुख और मोक्ष देने वाली, राज्य और सौभाग्य देने वाली। जो-जो सिद्धि माँगे, उसे हठात् पाता है।"

Another mantra: "The vāgbhava, māyā, kāma, sauḥ, aiṃ, jyeṣṭhamātaṅgi namāmi ucchiṣṭacāṇḍāli trailokyavaśaṃkari svāhā." "This vidyā, O great goddess, and the other one joined with hūṃ — this vidyā is the great vidyā, remover of all sin, giver of happiness and liberation, giver of kingdom and good fortune. Whatever siddhi one asks, that one gains at once."

Word by wordपदार्थ

इमाम् (imām)thisइसविद्याम् (vidyām)vidyāविद्या कोमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानी (ca)andऔरअपराम् (aparām)the otherदूसरीहूं-समन्विताम् (hūṃ-samanvitām)joined with hūṃहूं सहितइयम् (iyam)thisयहविद्या (vidyā)vidyāविद्यामहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यासर्व-पाप-अहारिणी (sarva-pāpa-ahāriṇī)remover of all sinसब पाप हरने वालीसुख-दा (sukha-dā)giver of happinessसुख देने वालीमोक्ष-दा (mokṣa-dā)giver of liberationमोक्ष देने वाली (ca)andऔरएव (eva)indeedहीराज्य-सौभाग्य-दायिका (rājya-saubhāgya-dāyikā)giver of kingdom and good fortuneराज्य और सौभाग्य देने वालीयाम् (yām)whichजिसयाम् (yām)whicheverजिसप्रार्थयते (prārthayate)one asksमाँगेसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिहठात् (haṭhāt)at onceहठात्ताम् (tām)thatउसेताम् (tām)thatउसेअवाप्नुयात् (avāpnuyāt)one gainsपाता है

Verse 92

९२ विधानञ्च प्रवक्ष्यामि शृणु देवि वरानने । भोजनानन्तरं देवि विनैवाचमने कृते । बलिं दद्यात् प्रथमतो मूलमन्त्रेण साधकः । ततो मन्त्रं जपेद्ध्यात्वा देवीं तामिष्टसिद्धये । वलिमपि उच्छिष्टेन ॥९२॥

vidhānañca pravakṣyāmi śṛṇu devi varānane | bhojanānantaraṃ devi vinaivācamane kṛte | baliṃ dadyāt prathamato mūlamantreṇa sādhakaḥ | tato mantraṃ japeddhyātvā devīṃ tāmiṣṭasiddhaye | valimapi ucchiṣṭena ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और विधान कहूँगा; सुनो, हे वरानने देवी। भोजन के बाद, हे देवी, बिना आचमन किए ही, साधक पहले मूल मन्त्र से बलि दे; फिर उस देवी का ध्यान करके इष्ट सिद्धि के लिए मन्त्र जपे। बलि भी उच्छिष्ट से।"

"And I shall tell the rule; hear, O fair-faced goddess. After eating, O goddess, without even having sipped water, the sādhaka should first give the bali with the root mantra; then having meditated on that goddess he should repeat the mantra for the desired siddhi. The bali too with leftovers."

Word by wordपदार्थ

विधानम् (vidhānam)the ruleविधान (ca)andऔरप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगाशृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवि (devi)O goddessहे देवीवर-आनने (vara-ānane)O fair-faced oneहे वराननेभोजन-अनन्तरम् (bhojana-anantaram)after eatingभोजन के बाददेवि (devi)O goddessहे देवीविना (vinā)withoutबिनाएव (eva)evenहीआचमने (ācamane)sippingआचमनकृते (kṛte)having doneकिएबलिम् (balim)the baliबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदेप्रथमतः (prathamataḥ)firstपहलेमूल-मन्त्रेण (mūla-mantreṇa)with the root mantraमूल मन्त्र सेसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकततः (tataḥ)thenफिरमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रजपेत् (japet)one should repeatजपेध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी काताम् (tām)thatउसइष्ट-सिद्धये (iṣṭa-siddhaye)for the desired siddhiइष्ट सिद्धि के लिएवलिम् (valim)the baliबलिअपि (api)alsoभीउच्छिष्टेन (ucchiṣṭena)with leftoversउच्छिष्ट से

तथा च — And so too: और वैसे ही:

Verse 93

९३ न तिथिर्न च नक्षत्रं न चाङ्गन्यासमेव च । नारिदोषे न वा विघ्नं नाशौचं नियमो न च । यस्य तिष्ठति मन्त्रोऽयं न च विघ्नैः स वाध्यते ॥९३॥

na tithirna ca nakṣatraṃ na cāṅganyāsameva ca | nāridoṣe na vā vighnaṃ nāśaucaṃ niyamo na ca | yasya tiṣṭhati mantro'yaṃ na ca vighnaiḥ sa vādhyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"न तिथि, न नक्षत्र, न अंग न्यास ही; न शत्रु का दोष, न विघ्न, न अशौच, न नियम। जिसमें यह मन्त्र स्थित है, वह विघ्नों से बाधित नहीं होता।"

"No tithi, no star, not even limb nyāsa; no fault from enemies nor obstacle, no impurity and no restriction. He in whom this mantra stands is not troubled by obstacles."

Word by wordपदार्थ

(na)noतिथिः (tithiḥ)tithiतिथि (na)nor (ca)andऔरनक्षत्रम् (nakṣatram)starनक्षत्र (na)nor (ca)andऔरअङ्ग-न्यासम् (aṅga-nyāsam)limb nyāsaअंग न्यासएव (eva)evenही (ca)andऔर (na)noअरि-दोषे (ari-doṣe)fault from enemiesशत्रु का दोष (na)norवा (vā)orयाविघ्नम् (vighnam)obstacleविघ्न (na)noअशौचम् (aśaucam)impurityअशौचनियमः (niyamaḥ)restrictionनियम (na)nor (ca)andऔरयस्य (yasya)of whomजिसकातिष्ठति (tiṣṭhati)standsस्थित हैमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रअयम् (ayam)thisयह (na)notनहीं (ca)andऔरविघ्नैः (vighnaiḥ)by obstaclesविघ्नों सेसः (saḥ)heवहवाध्यते (vādhyate)is troubledबाधित होता है

Verse 94

९४ ध्यानस्तु : शवोपरि समासीनां रक्ताम्बरपरिच्छदाम् । रक्तालङ्कारसंयुक्तां गुञ्जाहारविभूषिताम् । षोडशाब्दाञ्च युवतीं पीनोन्नतपयोधराम् । कपालकर्तृकाहस्तां परां ज्योतिःस्वरूपिणीम् । वामदक्षिणयोगेन ध्यायेन्मन्त्रविदुत्तमः ॥९४॥

dhyānastu : | śavopari samāsīnāṃ raktāmbaraparicchadām | raktālaṅkārasaṃyuktāṃ guñjāhāravibhūṣitām | ṣoḍaśābdāñca yuvatīṃ pīnonnatapayodharām | kapālakartṛkāhastāṃ parāṃ jyotiḥsvarūpiṇīm | vāmadakṣiṇayogena dhyāyenmantraviduttamaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ध्यान: "शव पर बैठी, लाल वस्त्र पहने, लाल आभूषणों वाली, गुंजा की माला से भूषित, सोलह वर्ष की युवती, पीन और उन्नत स्तनों वाली, हाथ में कपाल और कर्तरी लिए, परा, ज्योति स्वरूपा — उत्तम मन्त्रवित् वाम और दक्षिण योग से उसका ध्यान करे।"

The dhyāna: "Seated on a corpse, clad in red garments, with red ornaments, adorned with a garland of guñjā berries, a young woman of sixteen with full, high breasts, with skull and knife in hand, supreme, of the form of light — the best knower of mantras should meditate on her by the left and right method."

Word by wordपदार्थ

शव-उपरि (śava-upari)on a corpseशव परसमासीनाम् (samāsīnām)seatedबैठीरक्त-अम्बर-परिच्छदाम् (rakta-ambara-paricchadām)clad in red garmentsलाल वस्त्र पहनेरक्त-अलङ्कार-संयुक्ताम् (rakta-alaṅkāra-saṃyuktām)with red ornamentsलाल आभूषणों वालीगुञ्जा-हार-विभूषिताम् (guñjā-hāra-vibhūṣitām)adorned with a garland of guñjā berriesगुंजा की माला से भूषितषोडश-अब्दाम् (ṣoḍaśa-abdām)sixteen years oldसोलह वर्ष की (ca)andऔरयुवतीम् (yuvatīm)youngयुवतीपीन-उन्नत-पयोधराम् (pīna-unnata-payodharām)with full, high breastsपीन और उन्नत स्तनों वालीकपाल-कर्तृका-हस्ताम् (kapāla-kartṛkā-hastām)with skull and knife in handहाथ में कपाल और कर्तरी लिएपराम् (parām)supremeपराज्योतिः-स्वरूपिणीम् (jyotiḥ-svarūpiṇīm)of the form of lightज्योति स्वरूपावाम-दक्षिण-योगेन (vāma-dakṣiṇa-yogena)by the left and right methodवाम और दक्षिण योग सेध्यायेत् (dhyāyet)one should meditateध्यान करेमन्त्र-वित् (mantra-vit)the knower of mantrasमन्त्रवित्उत्तमः (uttamaḥ)the bestउत्तम

Verse 95

९५ उच्छिष्टेन बलिं दत्त्वा जपेत्तद्गतमानसः । उच्छिष्टेन तु कर्तव्यो जपोऽस्याः सिद्धिमिच्छता । उच्छिष्टे जपमानस्य जायन्ते सर्वसिद्धयः ॥९५॥

ucchiṣṭena baliṃ dattvā japettadgatamānasaḥ | ucchiṣṭena tu kartavyo japo'syāḥ siddhimicchatā | ucchiṣṭe japamānasya jāyante sarvasiddhayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उच्छिष्ट से बलि देकर उसमें लगे मन से जपे। सिद्धि चाहने वाले को इसका जप उच्छिष्ट अवस्था में करना चाहिए; उच्छिष्ट अवस्था में जप करने वाले को सब सिद्धियाँ होती हैं।"

"Having given the bali with leftovers one should repeat with mind fixed on her. Her japa is to be done in the unwashed state by one desiring siddhi; for one repeating in the unwashed state all siddhis arise."

Word by wordपदार्थ

उच्छिष्टेन (ucchiṣṭena)with leftoversउच्छिष्ट सेबलिम् (balim)the baliबलिदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरजपेत् (japet)one should repeatजपेतत्-गत-मानसः (tat-gata-mānasaḥ)with mind fixed on herउसमें लगे मन सेउच्छिष्टेन (ucchiṣṭena)in the unwashed stateउच्छिष्ट अवस्था मेंतु (tu)andतोकर्तव्यः (kartavyaḥ)is to be doneकरना चाहिएजपः (japaḥ)japaजपअस्याः (asyāḥ)of herइसकासिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिइच्छता (icchatā)by one desiringचाहने वाले कोउच्छिष्टे (ucchiṣṭe)in the unwashed stateउच्छिष्ट अवस्था मेंजपमानस्य (japamānasya)of one repeatingजप करने वाले कोजायन्ते (jāyante)ariseहोती हैंसर्व-सिद्धयः (sarva-siddhayaḥ)all siddhisसब सिद्धियाँ

Verse 96

९६ अपरञ्च प्रवक्ष्यामि शृणु देवि फलप्रदम् । होमञ्च तर्पणञ्चैव सर्वकामार्थसिद्धये । स्थण्डिले मण्डलं कृत्वा चतुरस्रं समन्ततः । पूजयेन्मण्डलं देवि मूलमन्त्रेण साधकः । ततो मूलमुच्चार्य मण्डलाय नमः इति मन्त्रेण वह्निस्वरूपां देवतां ध्यात्वा होमयेत् । ततो देवीं समाधाय वह्निस्वरूपां व्यवस्थिताम् । देवीं ध्यात्वा चरेद्धोमं दधिसिद्धार्थतण्डुलैः । सहस्रमात्रहोमेन राजा च वशगो भवेत् । मार्जारस्य तु मांसेन देव्या होमं समाचरेत् । स प्राप्नोति परां विद्यां सर्वशास्त्रवशीकृताम् । कुर्याच्छागस्य मांसेन होमं मधुसमन्वितम् । सहस्रैकविधानेन भवन्ति कुलसिद्धयः ॥९६॥

aparañca pravakṣyāmi śṛṇu devi phalapradam | homañca tarpaṇañcaiva sarvakāmārthasiddhaye | sthaṇḍile maṇḍalaṃ kṛtvā caturasraṃ samantataḥ | pūjayenmaṇḍalaṃ devi mūlamantreṇa sādhakaḥ | tato mūlamuccārya maṇḍalāya namaḥ iti mantreṇa vahnisvarūpāṃ devatāṃ dhyātvā homayet | tato devīṃ samādhāya vahnisvarūpāṃ vyavasthitām | devīṃ dhyātvā careddhomaṃ dadhisiddhārthataṇḍulaiḥ | sahasramātrahomena rājā ca vaśago bhavet | mārjārasya tu māṃsena devyā homaṃ samācaret | sa prāpnoti parāṃ vidyāṃ sarvaśāstravaśīkṛtām | kuryācchāgasya māṃsena homaṃ madhusamanvitam | sahasraikavidhānena bhavanti kulasiddhayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और दूसरा फल देने वाला कहूँगा; सुनो, हे देवी: सब कामनाओं की सिद्धि के लिए होम और तर्पण। स्थण्डिल पर चारों ओर चौकोर मण्डल बनाकर साधक, हे देवी, मूल मन्त्र से मण्डल की पूजा करे।" फिर मूल उच्चारण करके "मण्डल को नमः" मन्त्र से अग्नि रूपा देवता का ध्यान करके होम करे। "फिर अग्नि रूप में स्थित देवी को स्थापित करके, देवी का ध्यान करके दही, सरसों और चावल से होम करे; केवल सहस्र होम से राजा भी वश में हो जाता है। बिल्ली के मांस से देवी का होम करे: वह सब शास्त्रों को वश में किए परा विद्या पाता है। मधु सहित छाग के मांस से होम करे: एक सहस्र के विधान से कुल सिद्धियाँ होती हैं।"

"And I shall tell another fruitful thing; hear, O goddess: homa and tarpaṇa for the fulfilment of all desires. Having made a maṇḍala on an altar, square all round, the sādhaka should worship the maṇḍala, O goddess, with the root mantra." Then having uttered the root mantra and with the mantra "homage to the maṇḍala" meditated on the deity in the form of fire, he should do the homa. "Then having established the goddess settled in the form of fire, having meditated on the goddess one should do homa with curd, mustard and rice; by a homa of just a thousand even a king comes under control. One should do the goddess's homa with the flesh of a cat: he gains supreme knowledge with all the śāstras mastered. One should do homa with the flesh of a goat together with honey: by the rule of one thousand the kula siddhis come."

Word by wordपदार्थ

अपरम् (aparam)anotherदूसरा (ca)andऔरप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगाशृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवि (devi)O goddessहे देवीफल-प्रदम् (phala-pradam)fruitfulफल देने वालाहोमम् (homam)homaहोम (ca)andऔरतर्पणम् (tarpaṇam)tarpaṇaतर्पण (ca)andऔरएव (eva)indeedहीसर्व-काम-अर्थ-सिद्धये (sarva-kāma-artha-siddhaye)for the fulfilment of all desiresसब कामनाओं की सिद्धि के लिएस्थण्डिले (sthaṇḍile)on an altarस्थण्डिल परमण्डलम् (maṇḍalam)a maṇḍalaमण्डलकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरचतुरस्रम् (caturasram)squareचौकोरसमन्ततः (samantataḥ)all roundचारों ओरपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेमण्डलम् (maṇḍalam)the maṇḍalaमण्डलदेवि (devi)O goddessहे देवीमूल-मन्त्रेण (mūla-mantreṇa)with the root mantraमूल मन्त्र सेसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकततः (tataḥ)thenफिरदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोसमाधाय (samādhāya)having establishedस्थापित करकेवह्नि-स्वरूपाम् (vahni-svarūpām)of the form of fireअग्नि रूपाव्यवस्थिताम् (vyavasthitām)settledस्थितदेवीम् (devīm)the goddessदेवी काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेचरेत् (caret)one should doकरेहोमम् (homam)homaहोमदधि-सिद्धार्थ-तण्डुलैः (dadhi-siddhārtha-taṇḍulaiḥ)with curd, mustard and riceदही, सरसों और चावल सेसहस्र-मात्र-होमेन (sahasra-mātra-homena)by a homa of just a thousandकेवल सहस्र होम सेराजा (rājā)a kingराजा (ca)andऔरवश-गः (vaśa-gaḥ)under controlवश मेंभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैमार्जारस्य (mārjārasya)of a catबिल्ली केतु (tu)andतोमांसेन (māṃsena)with fleshमांस सेदेव्याः (devyāḥ)of the goddessदेवी काहोमम् (homam)homaहोमसमाचरेत् (samācaret)one should doकरेसः (saḥ)heवहप्राप्नोति (prāpnoti)gainsपाता हैपराम् (parām)supremeपराविद्याम् (vidyām)knowledgeविद्यासर्व-शास्त्र-वशीकृताम् (sarva-śāstra-vaśīkṛtām)with all the śāstras masteredसब शास्त्रों को वश में किएकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेछागस्य (chāgasya)of a goatछाग केमांसेन (māṃsena)with fleshमांस सेहोमम् (homam)homaहोममधु-समन्वितम् (madhu-samanvitam)with honeyमधु सहितसहस्र-एक-विधानेन (sahasra-eka-vidhānena)by the rule of one thousandएक सहस्र के विधान सेभवन्ति (bhavanti)comeहोती हैंकुल-सिद्धयः (kula-siddhayaḥ)the kula siddhisकुल सिद्धियाँ

Verse 97

९७ विद्याकामश्चरेद्धोमं शर्करायुतपायसैः । नूनं तस्य भवन्त्येव सद्यो विद्याश्चतुर्दश ॥९७॥

vidyākāmaścareddhomaṃ śarkarāyutapāyasaiḥ | nūnaṃ tasya bhavantyeva sadyo vidyāścaturdaśa ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विद्या चाहने वाला शक्कर मिली खीर से होम करे; निश्चय उसे तुरन्त चौदह विद्याएँ हो जाती हैं।"

"One desiring knowledge should do homa with milk-rice mixed with sugar; surely the fourteen vidyās come to him at once."

Word by wordपदार्थ

विद्या-कामः (vidyā-kāmaḥ)one desiring knowledgeविद्या चाहने वालाचरेत् (caret)should doकरेहोमम् (homam)homaहोमशर्करा-युत-पायसैः (śarkarā-yuta-pāyasaiḥ)with milk-rice mixed with sugarशक्कर मिली खीर सेनूनम् (nūnam)surelyनिश्चयतस्य (tasya)hisउसकीभवन्ति (bhavanti)comeहोती हैंएव (eva)indeedहीसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तविद्याः (vidyāḥ)the vidyāsविद्याएँचतुर्दश (caturdaśa)fourteenचौदह

Verse 98

९८ बिल्वपत्रैस्त्रिमध्वक्तैर्मासमेकं समाहितः । वन्ध्यापि लभते पुत्रं चिरजीविनमुत्तमम् ॥९८॥

bilvapatraistrimadhvaktairmāsamekaṃ samāhitaḥ | vandhyāpi labhate putraṃ cirajīvinamuttamam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"त्रिमधु में भीगे बिल्व पत्रों से, समाहित होकर, एक मास — बन्ध्या भी उत्तम दीर्घायु पुत्र पाती है।"

"With bilva leaves smeared with the three sweets, composed, for one month — even a barren woman gains an excellent long-lived son."

Word by wordपदार्थ

बिल्व-पत्रैः (bilva-patraiḥ)with bilva leavesबिल्व पत्रों सेत्रि-मधु-अक्तैः (tri-madhu-aktaiḥ)smeared with the three sweetsत्रिमधु में भीगेमासम् (māsam)a monthएक मासएकम् (ekam)oneएकसमाहितः (samāhitaḥ)composedसमाहितवन्ध्या (vandhyā)a barren womanबन्ध्याअपि (api)evenभीलभते (labhate)gainsपाती हैपुत्रम् (putram)a sonपुत्रचिर-जीविनम् (cira-jīvinam)long-livedदीर्घायुउत्तमम् (uttamam)excellentउत्तम

Verse 99

९९ कर्कन्धुकुसुमं हुत्वा छागरक्तसमन्वितम् । दुर्भगाया हठाद्देवि सौभाग्यं शुभदायकम् ॥९९॥

karkandhukusumaṃ hutvā chāgaraktasamanvitam | durbhagāyā haṭhāddevi saubhāgyaṃ śubhadāyakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"छाग के रक्त सहित बेर के फूलों का हवन करके, हे देवी, दुर्भगा को हठात् शुभ देने वाला सौभाग्य मिलता है।"

"Having offered jujube flowers mixed with goat's blood, O goddess, an unfortunate woman gains at once good fortune that brings blessing."

Word by wordपदार्थ

कर्कन्धु-कुसुमम् (karkandhu-kusumam)jujube flowersबेर के फूलहुत्वा (hutvā)having offeredहवन करकेछाग-रक्त-समन्वितम् (chāga-rakta-samanvitam)mixed with goat's bloodछाग के रक्त सहितदुर्भगायाः (durbhagāyāḥ)of an unfortunate womanदुर्भगा काहठात् (haṭhāt)at onceहठात्देवि (devi)O goddessहे देवीसौभाग्यम् (saubhāgyam)good fortuneसौभाग्यशुभ-दायकम् (śubha-dāyakam)bringing blessingशुभ देने वाला

Verse 100

१०० रजस्वलाया वस्त्रेण मधुना पायसेन च । होमं कृत्वा महादेवि त्रैलोक्यं वशमानयेत् ॥१००॥

rajasvalāyā vastreṇa madhunā pāyasena ca | homaṃ kṛtvā mahādevi trailokyaṃ vaśamānayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"रजस्वला के वस्त्र से, मधु और खीर से होम करके, हे महादेवी, तीनों लोकों को वश में लाए।"

"Having done homa with the cloth of a menstruating woman, with honey and milk-rice, O great goddess, one brings the three worlds under control."

Word by wordपदार्थ

रजस्वलायाः (rajasvalāyāḥ)of a menstruating womanरजस्वला केवस्त्रेण (vastreṇa)with the clothवस्त्र सेमधुना (madhunā)with honeyमधु सेपायसेन (pāyasena)with milk-riceखीर से (ca)andऔरहोमम् (homam)homaहोमकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेमहा-देवि (mahā-devi)O great goddessहे महादेवीत्रैलोक्यम् (trailokyam)the three worldsतीनों लोकों कोवशम् (vaśam)under controlवश मेंआनयेत् (ānayet)one bringsलाए

Verse 1

इत्येषा कथिता देवि सर्वपापप्रणाशिनी । मन्त्रस्योच्चारणाद्देवि सर्वपापप्रणाशिनी । उच्छिष्टदूषणं त्यक्त्वा स पवित्रो जपेद् ध्रुवम् ॥१॥ अस्य यद्यपि पुरश्चरणं नोक्तं तथापि अष्टोत्तरसहस्रजपः । तद्दशांशेन होमादिकं बोध्यम् ।

ityeṣā kathitā devi sarvapāpapraṇāśinī | mantrasyoccāraṇāddevi sarvapāpapraṇāśinī | ucchiṣṭadūṣaṇaṃ tyaktvā sa pavitro japed dhruvam | asya yadyapi puraścaraṇaṃ noktaṃ tathāpi aṣṭottarasahasrajapaḥ | taddaśāṃśena homādikaṃ bodhyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस प्रकार, हे देवी, सब पाप नष्ट करने वाली यह कही गई; मन्त्र के उच्चारण से, हे देवी, वह सब पाप नष्ट करने वाली है। उच्छिष्ट का दोष छोड़कर वह पवित्र होकर निश्चित जपे।" यद्यपि इसका पुरश्चरण नहीं कहा गया, फिर भी वह एक हजार आठ जप है; होम आदि उसके दशांश से समझने चाहिए।

"Thus, O goddess, she has been told, the destroyer of all sin; by the utterance of the mantra, O goddess, she destroys all sin. Setting aside the fault of the unwashed state he should surely repeat, pure." Though its puraścaraṇa is not stated, still it is a thousand and eight repetitions; the homa and the rest are to be understood as a tenth of that.

Word by wordपदार्थ

इति (iti)thusइस प्रकारएषा (eṣā)thisयहकथिता (kathitā)has been toldकही गईदेवि (devi)O goddessहे देवीसर्व-पाप-प्रणाशिनी (sarva-pāpa-praṇāśinī)destroyer of all sinसब पाप नष्ट करने वालीमन्त्रस्य (mantrasya)of the mantraमन्त्र केउच्चारणात् (uccāraṇāt)by the utteranceउच्चारण सेदेवि (devi)O goddessहे देवीसर्व-पाप-प्रणाशिनी (sarva-pāpa-praṇāśinī)destroyer of all sinसब पाप नष्ट करने वालीउच्छिष्ट-दूषणम् (ucchiṣṭa-dūṣaṇam)the fault of the unwashed stateउच्छिष्ट का दोषत्यक्त्वा (tyaktvā)having set asideछोड़करसः (saḥ)heवहपवित्रः (pavitraḥ)pureपवित्रजपेत् (japet)should repeatजपेध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चित

Verse 2

येषां जपे च होमे च संख्या नोक्ता मनीषिभिः । तेषामष्टसहस्रन्तु संख्या स्याज्जपहोमयोः । इत्यभिधानात् । अष्टसहस्रमष्टोत्तरसहस्रमिति सम्प्रदायः । वस्तुवस्तु आसां सिद्धविद्यत्वात् पुरश्चरणं नास्तीति निबन्धकाराः ॥२॥

yeṣāṃ jape ca home ca saṃkhyā noktā manīṣibhiḥ | teṣāmaṣṭasahasrantu saṃkhyā syājjapahomayoḥ | ityabhidhānāt | aṣṭasahasramaṣṭottarasahasramiti sampradāyaḥ | vastuvastu āsāṃ siddhavidyatvāt puraścaraṇaṃ nāstīti nibandhakārāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिन मन्त्रों के जप और होम की संख्या मनीषियों ने नहीं कही, उनके जप और होम की संख्या आठ हजार है" — इस कथन से। आठ हजार का अर्थ एक हजार आठ है; यह सम्प्रदाय है। पर वस्तुतः, ये सिद्ध विद्याएँ हैं, इसलिए पुरश्चरण नहीं है — ऐसा निबन्धकार कहते हैं।

"For those mantras whose number in japa and homa the wise have not stated, the number of japa and homa is eight thousand" — by this statement. Eight thousand means a thousand and eight; that is the tradition. But in truth, since these are accomplished vidyās, there is no puraścaraṇa — so say the writers of digests.

Word by wordपदार्थ

येषाम् (yeṣām)of whichजिनकीजपे (jape)in japaजप में (ca)andऔरहोमे (home)in homaहोम में (ca)andऔरसंख्या (saṃkhyā)the numberसंख्या (na)notनहींउक्ता (uktā)statedकहीमनीषिभिः (manīṣibhiḥ)by the wiseमनीषियों नेतेषाम् (teṣām)of thoseउनकीअष्ट-सहस्रम् (aṣṭa-sahasram)eight thousandआठ हजारतु (tu)indeedतोसंख्या (saṃkhyā)the numberसंख्यास्यात् (syāt)isहोजप-होमयोः (japa-homayoḥ)of japa and homaजप और होम की

फेत्कारिण्याम् — In the Phetkāriṇī: फेत्कारिणी में:

Verse 3

अथ धूमावतीमन्त्राः दान्तावर्धीशविन्द्वन्तौ बीजं धूमावती द्विठः । धूमावतीमनुः प्रोक्तो वैरिनिग्रहकारकः ॥३॥

atha dhūmāvatīmantrāḥ | dāntāvardhīśavindvantau bījaṃ dhūmāvatī dviṭhaḥ | dhūmāvatīmanuḥ prokto vairinigrahakārakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

धूमावती के मन्त्र। "बीज दन्त्य वर्ग का अन्तिम अक्षर, वर्धीश स्वर और अन्त में बिन्दु सहित, फिर धूमावती और दो ठ। यह शत्रुओं का निग्रह करने वाला धूमावती मन्त्र कहा गया है।"

The Dhūmāvatī mantras. "The bīja is the last dental letter with the vardhīśa vowel and bindu at the end, then dhūmāvatī and the two ṭhas. This is declared the Dhūmāvatī mantra, subduer of enemies."

Word by wordपदार्थ

दान्ता-वर्धीश-विन्दु-अन्तौ (dāntā-vardhīśa-vindu-antau)the last dental with the vardhīśa vowel and bindu at the endदन्त्य वर्ग का अन्तिम, वर्धीश स्वर और अन्त में बिन्दुबीजम् (bījam)the bījaबीजधूमावती (dhūmāvatī)dhūmāvatīधूमावतीद्वि-ठः (dvi-ṭhaḥ)the two ṭhasदो ठधूमावती-मनुः (dhūmāvatī-manuḥ)the Dhūmāvatī mantraधूमावती मन्त्रप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गया हैवैरि-निग्रह-कारकः (vairi-nigraha-kārakaḥ)subduer of enemiesशत्रुओं का निग्रह करने वाला

Verse 4

अस्याः पूजा : प्रातःकृत्यादिकं कृत्वा भूतशुद्ध्यादिप्राणायामौ च कृत्वा ऋष्यादिन्यासं कुर्यात् । यथा : शिरसि पिप्पलादऋषये नमः, मुखे निवृच्छन्दसे नमः, हृदि धूमावत्यै देवतायै नमः ॥४॥

asyāḥ pūjā : prātaḥkṛtyādikaṃ kṛtvā bhūtaśuddhyādiprāṇāyāmau ca kṛtvā ṛṣyādinyāsaṃ kuryāt | yathā : śirasi pippalādaṛṣaye namaḥ, mukhe nivṛcchandase namaḥ, hṛdi dhūmāvatyai devatāyai namaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसकी पूजा: प्रातःकृत्य आदि करके और भूतशुद्धि आदि और प्राणायाम करके ऋष्यादि न्यास करे। इस प्रकार: सिर पर "पिप्पलाद ऋषि को नमः," मुख पर "निवृत् छन्द को नमः," हृदय पर "धूमावती देवता को नमः।"

Her worship: having done the morning rites and the purification of the elements and prāṇāyāma, he should do the nyāsa of the sage and the rest. Thus: on the head "homage to the sage Pippalāda," on the mouth "homage to the metre nivṛt," on the heart "homage to the deity Dhūmāvatī."

Verse 5

ततः कराङ्गन्यासौ : धां अंगुष्ठाभ्यां नमः, धीं तर्जनीभ्यां स्वाहा इत्यादि । एवं धां हृदयाय नमः इत्यादि ॥५॥

tataḥ karāṅganyāsau : dhāṃ aṃguṣṭhābhyāṃ namaḥ, dhīṃ tarjanībhyāṃ svāhā ityādi | evaṃ dhāṃ hṛdayāya namaḥ ityādi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर कर और अंग न्यास: "धां अंगूठों को नमः, धीं तर्जनियों को स्वाहा" इत्यादि। इसी प्रकार "धां हृदय को नमः" इत्यादि।

Then the hand and limb nyāsas: "dhāṃ, homage to the thumbs; dhīṃ, svāhā to the forefingers," and so on. Likewise "dhāṃ, homage to the heart," and so on.

Verse 6

ततो ध्यानम् : विवर्णा चञ्चला रुष्टा दीर्घा च मलिनाम्बरा । विवर्णकुन्तला रूक्षा विधवा विरलद्विजा । काकध्वजरथारूढा विलम्बितपयोधरा । सूर्पहस्तातिरूक्षाक्षी धूतहस्ता वरान्विता । प्रवृद्धघोणा तु भृशं कुटिला कुटिलेक्षणा । क्षुत्पिपासार्दिता नित्यं भयदा कलहप्रिया । विरलद्विजा विरलदन्ता ॥६॥

tato dhyānam : | vivarṇā cañcalā ruṣṭā dīrghā ca malināmbarā | vivarṇakuntalā rūkṣā vidhavā viraladvijā | kākadhvajarathārūḍhā vilambitapayodharā | sūrpahastātirūkṣākṣī dhūtahastā varānvitā | pravṛddhaghoṇā tu bhṛśaṃ kuṭilā kuṭilekṣaṇā | kṣutpipāsārditā nityaṃ bhayadā kalahapriyā | viraladvijā viraladantā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ध्यान: "विवर्ण, चंचल, रुष्ट, लम्बी, मैले वस्त्रों वाली, फीके बालों वाली, रूखी, विरल दाँतों वाली विधवा, काक ध्वजा वाले रथ पर सवार, लटकते स्तनों वाली, हाथ में सूप लिए, अति रूखी आँखों वाली, काँपते हाथ वाली, वर सहित, बड़ी नाक वाली, अत्यन्त कुटिल, कुटिल दृष्टि वाली, सदा भूख और प्यास से पीड़ित, भय देने वाली, कलह प्रिय, विरल दाँतों और विरल दन्त वाली।"

Then the dhyāna: "Pale, restless, angry, tall, in dirty clothes, with faded hair, harsh, a widow with gaps in her teeth, mounted on a chariot with a crow banner, with hanging breasts, a winnowing fan in hand, with very harsh eyes, a shaking hand, holding the boon, with a large nose, very crooked, with a crooked glance, always tormented by hunger and thirst, fear-giving, fond of quarrel, with gaps in her teeth and sparse teeth."

Word by wordपदार्थ

विवर्णा (vivarṇā)paleविवर्णचञ्चला (cañcalā)restlessचंचलरुष्टा (ruṣṭā)angryरुष्टदीर्घा (dīrghā)tallलम्बी (ca)andऔरमलिन-अम्बरा (malina-ambarā)in dirty clothesमैले वस्त्रों वालीविवर्ण-कुन्तला (vivarṇa-kuntalā)with faded hairफीके बालों वालीरूक्षा (rūkṣā)harshरूखीविधवा (vidhavā)a widowविधवाविरल-द्विजा (virala-dvijā)with gaps in her teethविरल दाँतों वालीकाक-ध्वज-रथ-आरूढा (kāka-dhvaja-ratha-ārūḍhā)mounted on a chariot with a crow bannerकाक ध्वजा वाले रथ पर सवारविलम्बित-पयोधरा (vilambita-payodharā)with hanging breastsलटकते स्तनों वालीसूर्प-हस्ता (sūrpa-hastā)with a winnowing fan in handहाथ में सूप लिएअति-रूक्ष-अक्षी (ati-rūkṣa-akṣī)with very harsh eyesअति रूखी आँखों वालीधूत-हस्ता (dhūta-hastā)with a shaking handकाँपते हाथ वालीवर-अन्विता (vara-anvitā)holding the boonवर सहितप्रवृद्ध-घोणा (pravṛddha-ghoṇā)with a large noseबड़ी नाक वालीतु (tu)andतोभृशम् (bhṛśam)veryअत्यन्तकुटिला (kuṭilā)crookedकुटिलकुटिल-ईक्षणा (kuṭila-īkṣaṇā)with crooked glanceकुटिल दृष्टि वालीक्षुत्-पिपासा-अर्दिता (kṣut-pipāsā-arditā)tormented by hunger and thirstभूख और प्यास से पीड़ितनित्यम् (nityam)alwaysसदाभय-दा (bhaya-dā)fear-givingभय देने वालीकलह-प्रिया (kalaha-priyā)fond of quarrelकलह प्रियविरल-द्विजा (virala-dvijā)with gaps in her teethविरल दाँतों वालीविरल-दन्ता (virala-dantā)with sparse teethविरल दन्त वाली

Verse 7

जपेत् कृष्णचतुर्दश्यां पुरश्चरणसिद्धये । उपवासरतो मन्त्री शून्यागारे दिवानिशम् । श्मशाने विपिने वापि जपेल्लक्षञ्च वाग्यतः । सोष्णीष आर्द्रवासाश्च पुरश्चरणकर्मणि । आख्योपरि लिखेन्मन्त्रं तस्मिन् स्थाप्य शिवं यजेत् । तथा च : अवष्टभ्य शिवं शत्रुनाम्ना तु प्रजपेन्मनुम् । सहस्रस्यार्धतः शत्रुर्ज्वरेण परिगृह्यते । पञ्चगव्येन शान्तिः स्याज्ज्वरस्य पयसापि वा । ततः पूर्ववत् पञ्चोपचारैः सम्पूज्य जपेत् ॥७॥

japet kṛṣṇacaturdaśyāṃ puraścaraṇasiddhaye | upavāsarato mantrī śūnyāgāre divāniśam | śmaśāne vipine vāpi japellakṣañca vāgyataḥ | soṣṇīṣa ārdravāsāśca puraścaraṇakarmaṇi | ākhyopari likhenmantraṃ tasmin sthāpya śivaṃ yajet | tathā ca : | avaṣṭabhya śivaṃ śatrunāmnā tu prajapenmanum | sahasrasyārdhataḥ śatrurjvareṇa parigṛhyate | pañcagavyena śāntiḥ syājjvarasya payasāpi vā | tataḥ pūrvavat pañcopacāraiḥ sampūjya japet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पुरश्चरण की सिद्धि के लिए कृष्ण चतुर्दशी को जपे; उपवास में रत मन्त्री सूने घर में दिन रात, या श्मशान या वन में, मौन रहकर एक लाख जपे, पुरश्चरण कर्म में पगड़ी और गीले वस्त्र पहने। नाम के ऊपर मन्त्र लिखे, उस पर शिव रखकर पूजे।" और वैसे ही: "शिव को स्थिर करके शत्रु के नाम से मन्त्र जपे; आधे सहस्र से शत्रु ज्वर से पकड़ा जाता है। ज्वर की शान्ति पञ्चगव्य से, या दूध से भी हो।" फिर पहले की तरह पञ्चोपचार से पूजा करके जपे।

"One should repeat on the dark fourteenth for the accomplishment of the puraścaraṇa; keeping a fast, the mantra-holder in an empty house day and night, or in a cremation ground or forest, should repeat a hundred thousand with speech restrained, turbaned and in wet clothes in the rite of puraścaraṇa. One should write the mantra over the name, set Śiva on it and worship." And so too: "Having fixed Śiva one should repeat the mantra with the enemy's name; by half a thousand the enemy is seized by fever. Pacification of the fever is by the five products of the cow, or by milk." Then having worshipped with the five services as before one should repeat.

Word by wordपदार्थ

जपेत् (japet)one should repeatजपेकृष्ण-चतुर्दश्याम् (kṛṣṇa-caturdaśyām)on the dark fourteenthकृष्ण चतुर्दशी कोपुरश्चरण-सिद्धये (puraścaraṇa-siddhaye)for the accomplishment of the puraścaraṇaपुरश्चरण की सिद्धि के लिएउपवास-रतः (upavāsa-rataḥ)keeping a fastउपवास में रतमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीशून्य-आगारे (śūnya-āgāre)in an empty houseसूने घर मेंदिवा-निशम् (divā-niśam)day and nightदिन रातश्मशाने (śmaśāne)in a cremation groundश्मशान मेंविपिने (vipine)in a forestवन मेंवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीजपेत् (japet)one should repeatजपेलक्षम् (lakṣam)a hundred thousandएक लाख (ca)andऔरवाक्-यतः (vāk-yataḥ)with speech restrainedमौन रहकरस-उष्णीषः (sa-uṣṇīṣaḥ)turbanedपगड़ी पहनेआर्द्र-वासाः (ārdra-vāsāḥ)in wet clothesगीले वस्त्र पहने (ca)andऔरपुरश्चरण-कर्मणि (puraścaraṇa-karmaṇi)in the rite of puraścaraṇaपुरश्चरण कर्म मेंआख्या-उपरि (ākhyā-upari)over the nameनाम के ऊपरलिखेत् (likhet)one should writeलिखेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रतस्मिन् (tasmin)on itउस परस्थाप्य (sthāpya)having setरखकरशिवम् (śivam)Śivaशिवयजेत् (yajet)one should worshipपूजेअवष्टभ्य (avaṣṭabhya)having fixedस्थिर करकेशिवम् (śivam)Śivaशिव कोशत्रु-नाम्ना (śatru-nāmnā)with the enemy's nameशत्रु के नाम सेतु (tu)andतोप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेमनुम् (manum)the mantraमन्त्रसहस्रस्य (sahasrasya)of a thousandसहस्र केअर्धतः (ardhataḥ)by halfआधे सेशत्रुः (śatruḥ)the enemyशत्रुज्वरेण (jvareṇa)by feverज्वर सेपरिगृह्यते (parigṛhyate)is seizedपकड़ा जाता हैपञ्च-गव्येन (pañca-gavyena)with the five products of the cowपञ्चगव्य सेशान्तिः (śāntiḥ)pacificationशान्तिस्यात् (syāt)isहोज्वरस्य (jvarasya)of the feverज्वर कीपयसा (payasā)with milkदूध सेअपि (api)alsoभीवा (vā)orया

तथा — So too: वैसे ही:

Verse 7क

७क कृत्वा मन्त्रे रिपोराख्यामारण्ये याभिनीदले । उत्सादो जायते शत्रोर्मनोरयुतजापतः । दग्ध्वा काकं श्मशानाग्नौ तद्भस्मादाय मन्त्रितम् । विरोधिनामष्टाशासु सद्य उच्चाटनं रिपोः । मन्त्रितमित्यष्टोत्तरशतमिति । अष्टाशासु क्षिपेदित्यर्थः ॥७क॥

kṛtvā mantre riporākhyāmāraṇye yābhinīdale | utsādo jāyate śatrormanorayutajāpataḥ | dagdhvā kākaṃ śmaśānāgnau tadbhasmādāya mantritam | virodhināmaṣṭāśāsu sadya uccāṭanaṃ ripoḥ | mantritamityaṣṭottaraśatamiti | aṣṭāśāsu kṣipedityarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.7क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v7क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वन में याभिनी पत्र पर मन्त्र में शत्रु का नाम रखकर, मन्त्र के दस हजार जप से शत्रु का उच्छेद होता है। श्मशान की आग में काक जलाकर उसकी अभिमन्त्रित भस्म लेकर, विरोधियों की आठों दिशाओं में — तुरन्त शत्रु का उच्चाटन।" "अभिमन्त्रित" का अर्थ एक सौ आठ बार; अर्थ यह है कि आठों दिशाओं में फेंके।

"Having put the enemy's name in the mantra on a yābhinī leaf in the forest, the enemy's ruin comes from ten thousand repetitions of the mantra. Having burnt a crow in the cremation fire and taken its ash charged with the mantra, in the eight directions of adversaries — at once the enemy is driven out." "Charged" means a hundred and eight times; the meaning is that one should throw it in the eight directions.

Word by wordपदार्थ

कृत्वा (kṛtvā)having putरखकरमन्त्रे (mantre)in the mantraमन्त्र मेंरिपोः (ripoḥ)of the enemyशत्रु काआख्याम् (ākhyām)the nameनामआरण्ये (āraṇye)in the forestवन मेंयाभिनी-दले (yābhinī-dale)on a yābhinī leafयाभिनी पत्र परउत्सादः (utsādaḥ)ruinउच्छेदजायते (jāyate)comesहोता हैशत्रोः (śatroḥ)of the enemyशत्रु कामनोः (manoḥ)of the mantraमन्त्र केअयुत-जापतः (ayuta-jāpataḥ)from ten thousand repetitionsदस हजार जप सेदग्ध्वा (dagdhvā)having burntजलाकरकाकम् (kākam)a crowकाकश्मशान-अग्नौ (śmaśāna-agnau)in the cremation fireश्मशान की आग मेंतत्-भस्म (tat-bhasma)its ashउसकी भस्मआदाय (ādāya)having takenलेकरमन्त्रितम् (mantritam)charged with the mantraअभिमन्त्रितविरोधिनाम् (virodhinām)of adversariesविरोधियों केअष्ट-आशासु (aṣṭa-āśāsu)in the eight directionsआठों दिशाओं मेंसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तउच्चाटनम् (uccāṭanam)driving outउच्चाटनरिपोः (ripoḥ)of the enemyशत्रु का

Verse 8

श्मशानभस्मना कृत्वा शिवं तस्योपरि न्यसेत् । विरोधिनामसंरुद्धं कृष्णपक्षे समर्चयेत् । महिषीक्षीरधूपञ्च यच्छेच्छत्रुविपत्करम् । महिषीरूपमासाद्य स्वप्ने शत्रुं विनाशयेत् । मन्त्रेणानेन विखनेत्तद्भस्म रिपुमन्दिरे । शत्रूनुच्चाटयेन्नूनं नात्र कार्या विचारणा ॥८॥

śmaśānabhasmanā kṛtvā śivaṃ tasyopari nyaset | virodhināmasaṃruddhaṃ kṛṣṇapakṣe samarcayet | mahiṣīkṣīradhūpañca yacchecchatruvipatkaram | mahiṣīrūpamāsādya svapne śatruṃ vināśayet | mantreṇānena vikhanettadbhasma ripumandire | śatrūnuccāṭayennūnaṃ nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्मशान भस्म से शिव बनाकर उसके ऊपर रखे; विरोधी के नाम से घेरकर कृष्ण पक्ष में पूजे, और शत्रु पर विपत्ति लाने वाली महिषी के दूध की धूप दे: महिषी का रूप धारण करके वह स्वप्न में शत्रु को नष्ट करती है। इस मन्त्र से वह भस्म शत्रु के घर में गाड़े; निश्चय शत्रुओं का उच्चाटन करे — इसमें विचार नहीं करना चाहिए।"

"Having made a Śiva with cremation ash one should place it on top; enclosed with the adversary's name one should worship it in the dark fortnight, and give incense of buffalo milk that brings disaster to the enemy: taking the form of a buffalo she destroys the enemy in a dream. With this mantra one should bury that ash in the enemy's house; surely one drives out enemies — no doubt is to be made here."

Word by wordपदार्थ

श्मशान-भस्मना (śmaśāna-bhasmanā)with cremation ashश्मशान भस्म सेकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरशिवम् (śivam)a Śivaशिवतस्य (tasya)of itउसकेउपरि (upari)on topऊपरन्यसेत् (nyaset)one should placeरखेविरोधि-नाम-संरुद्धम् (virodhi-nāma-saṃruddham)enclosed with the adversary's nameविरोधी के नाम से घिराकृष्ण-पक्षे (kṛṣṇa-pakṣe)in the dark fortnightकृष्ण पक्ष मेंसमर्चयेत् (samarcayet)one should worshipपूजेमहिषी-क्षीर-धूपम् (mahiṣī-kṣīra-dhūpam)incense of buffalo milkमहिषी के दूध की धूप (ca)andऔरयच्छेत् (yacchet)one should giveदेशत्रु-विपत्-करम् (śatru-vipat-karam)bringing disaster to the enemyशत्रु पर विपत्ति लाने वालीमहिषी-रूपम् (mahiṣī-rūpam)the form of a buffaloमहिषी का रूपआसाद्य (āsādya)having takenधारण करकेस्वप्ने (svapne)in a dreamस्वप्न मेंशत्रुम् (śatrum)the enemyशत्रु कोविनाशयेत् (vināśayet)she destroysनष्ट करती हैमन्त्रेण (mantreṇa)with the mantraमन्त्र सेअनेन (anena)thisइसविखनेत् (vikhanet)one should buryगाड़ेतत्-भस्म (tat-bhasma)that ashवह भस्मरिपु-मन्दिरे (ripu-mandire)in the enemy's houseशत्रु के घर मेंशत्रून् (śatrūn)enemiesशत्रुओं कोउच्चाटयेत् (uccāṭayet)one drives outउच्चाटित करेनूनम् (nūnam)surelyनिश्चय (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

Verse 9

श्मशानभस्मना लिङ्गं कृत्वा पुष्पादिनार्चयेत् । भगवन्निति समाभाष्य मनसा कर्म चिन्तयन् । निम्बकाकच्छदावेकीकृत्य चाष्टशतं जपेत् । दद्याद्धूपं साध्यनाम्ना सद्यो विद्वेषयेदरीन् । अस्यार्थः : निम्बकाकच्छदावेकीकृत्य तदुपरि अष्टोत्तरशतं जप्त्वा तेन द्रव्येणामुकं द्वेषय द्वेषय । मूलमुच्चार्य धूपं दद्यात् । तथा च : चितिकाष्ठानले क्षीरहोमाच्छान्तिः सदा भवेत् । तथा च : रजोधूपप्रदानेन गृध्ररूपेण कालिका । मारयत्यरिमागत्य शान्तिर्निर्माल्यधूपतः । वराहकर्णधूपेन हन्याच्छूकररूपिणी । अश्वत्थपत्रधूपेन शान्तिर्भवति नान्यथा । शान्तिः सर्वाभिचारस्य पञ्चगव्येन जायते । क्षीरेण वापि देवेशि मधुरत्रितयेन वा । कीले क्षीरतरोर्विदर्भ्य विलिखेन्मन्त्रेण नामाक्षरं, जप्त्वालिख्य पदद्वये तु निखनेदुच्चाटनं विद्विषाम् । तत्पादद्वयधूलिकीर्णहविषा दद्याद्द्विजेभ्यो बलिं, तज्जप्त्वा चितिभस्मकीलितमरेर्गेहे तदुच्चाटनमित्यादि प्रयोगः ॥९॥

śmaśānabhasmanā liṅgaṃ kṛtvā puṣpādinārcayet | bhagavanniti samābhāṣya manasā karma cintayan | nimbakākacchadāvekīkṛtya cāṣṭaśataṃ japet | dadyāddhūpaṃ sādhyanāmnā sadyo vidveṣayedarīn | asyārthaḥ : nimbakākacchadāvekīkṛtya tadupari aṣṭottaraśataṃ japtvā tena dravyeṇāmukaṃ dveṣaya dveṣaya | mūlamuccārya dhūpaṃ dadyāt | tathā ca : | citikāṣṭhānale kṣīrahomācchāntiḥ sadā bhavet | tathā ca : | rajodhūpapradānena gṛdhrarūpeṇa kālikā | mārayatyarimāgatya śāntirnirmālyadhūpataḥ | varāhakarṇadhūpena hanyācchūkararūpiṇī | aśvatthapatradhūpena śāntirbhavati nānyathā | śāntiḥ sarvābhicārasya pañcagavyena jāyate | kṣīreṇa vāpi deveśi madhuratritayena vā | kīle kṣīratarorvidarbhya vilikhenmantreṇa nāmākṣaraṃ, japtvālikhya padadvaye tu nikhaneduccāṭanaṃ vidviṣām | tatpādadvayadhūlikīrṇahaviṣā dadyāddvijebhyo baliṃ, tajjaptvā citibhasmakīlitamarergehe taduccāṭanamityādi prayogaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्मशान भस्म से लिंग बनाकर पुष्प आदि से पूजे; 'हे भगवन्' कहकर सम्बोधित करके, मन में कर्म सोचते हुए, नीम के पत्ते और काक पंख मिलाकर एक सौ आठ जपे; साध्य के नाम से धूप दे और तुरन्त शत्रुओं में विद्वेष कराए।" इसका अर्थ: नीम के पत्ते और काक पंख मिलाकर उन पर एक सौ आठ जप करके, "इस द्रव्य से अमुक को द्वेषी करो, द्वेषी करो" — मूल उच्चारण करके धूप दे। और वैसे ही: "चिता की लकड़ी की आग में दूध के होम से सदा शान्ति होती है।" और वैसे ही: "रज की धूप देने से कालिका गृध्र के रूप में आकर शत्रु को मारती है; शान्ति निर्माल्य की धूप से। वराह के कान की धूप से वह शूकरी रूप में मारे; पीपल के पत्तों की धूप से शान्ति होती है, अन्यथा नहीं। सब अभिचार की शान्ति पञ्चगव्य से होती है, या दूध से, हे देवेशी, या त्रिमधु से।" क्षीर वृक्ष के कील पर मन्त्र से घेरकर नाम के अक्षर लिखे; जप करके और लिखकर दोनों पैरों के स्थान पर गाड़े — शत्रुओं का उच्चाटन। उसके दोनों पैरों की धूल छिड़के हविष्य से ब्राह्मणों को बलि दे; उस पर जप करके, चिता भस्म से कीलित शत्रु के घर में — उसका उच्चाटन; ऐसे प्रयोग हैं।

"Having made a liṅga with cremation ash one should worship it with flowers and the rest; having addressed it as 'O Lord,' thinking of the rite in mind, having put together nīm leaves and crow feathers one should repeat a hundred and eight; one should give the incense with the target's name and at once sets enemies at enmity." Its meaning: having put together nīm leaves and crow feathers and repeated a hundred and eight over them, "with this substance, make so-and-so hostile, make him hostile" — having uttered the root mantra one should give the incense. And so: "From a homa of milk in a fire of pyre wood pacification always comes." And so: "By giving incense of menstrual blood Kālikā in the form of a vulture comes and kills the enemy; pacification is by incense of the offered flowers. By incense of a boar's ear she kills in the form of a sow; pacification comes by incense of pipal leaves, not otherwise. Pacification of all sorcery comes by the five products of the cow, or by milk, O queen of gods, or by the three sweets." On a peg of milk-tree wood one should write the letters of the name enclosed in the mantra; having repeated and written it one should bury it at the place of the two feet — the driving out of enemies. With an oblation sprinkled with the dust of his two feet one should give a bali to brāhmaṇas; having repeated over it, in the enemy's house pegged with pyre ash — his driving out; such are the prayogas.

Word by wordपदार्थ

श्मशान-भस्मना (śmaśāna-bhasmanā)with cremation ashश्मशान भस्म सेलिङ्गम् (liṅgam)a liṅgaलिंगकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरपुष्प-आदिना (puṣpa-ādinā)with flowers and the restपुष्प आदि सेअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेभगवन् (bhagavan)O Lordहे भगवन्इति (iti)thusऐसासमाभाष्य (samābhāṣya)having addressedसम्बोधित करकेमनसा (manasā)in mindमन सेकर्म (karma)the riteकर्मचिन्तयन् (cintayan)thinking ofसोचते हुएनिम्ब-काक-च्छदौ (nimba-kāka-cchadau)nīm leaves and crow feathersनीम के पत्ते और काक पंखएकीकृत्य (ekīkṛtya)having put togetherमिलाकर (ca)andऔरअष्ट-शतम् (aṣṭa-śatam)a hundred and eightएक सौ आठजपेत् (japet)one should repeatजपेदद्यात् (dadyāt)one should giveदेधूपम् (dhūpam)incenseधूपसाध्य-नाम्ना (sādhya-nāmnā)with the target's nameसाध्य के नाम सेसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तविद्वेषयेत् (vidveṣayet)one sets at enmityविद्वेष कराएअरीन् (arīn)enemiesशत्रुओं कोचिति-काष्ठ-अनले (citi-kāṣṭha-anale)in a fire of pyre woodचिता की लकड़ी की आग मेंक्षीर-होमात् (kṣīra-homāt)from a homa of milkदूध के होम सेशान्तिः (śāntiḥ)pacificationशान्तिसदा (sadā)alwaysसदाभवेत् (bhavet)comesहोती हैरजः-धूप-प्रदानेन (rajaḥ-dhūpa-pradānena)by giving incense of menstrual bloodरज की धूप देने सेगृध्र-रूपेण (gṛdhra-rūpeṇa)in the form of a vultureगृध्र के रूप मेंकालिका (kālikā)Kālikāकालिकामारयति (mārayati)killsमारती हैअरिम् (arim)the enemyशत्रु कोआगत्य (āgatya)having comeआकरशान्तिः (śāntiḥ)pacificationशान्तिनिर्माल्य-धूपतः (nirmālya-dhūpataḥ)by incense of the offered flowersनिर्माल्य की धूप सेवराह-कर्ण-धूपेन (varāha-karṇa-dhūpena)by incense of a boar's earवराह के कान की धूप सेहन्यात् (hanyāt)she killsमारेशूकर-रूपिणी (śūkara-rūpiṇī)in the form of a sowशूकरी रूप मेंअश्वत्थ-पत्र-धूपेन (aśvattha-patra-dhūpena)by incense of pipal leavesपीपल के पत्तों की धूप सेशान्तिः (śāntiḥ)pacificationशान्तिभवति (bhavati)comesहोती है (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथाशान्तिः (śāntiḥ)pacificationशान्तिसर्व-अभिचारस्य (sarva-abhicārasya)of all sorceryसब अभिचार कीपञ्च-गव्येन (pañca-gavyena)by the five products of the cowपञ्चगव्य सेजायते (jāyate)comesहोती हैक्षीरेण (kṣīreṇa)with milkदूध सेवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीदेव-ईशि (deva-īśi)O queen of godsहे देवेशीमधुर-त्रितयेन (madhura-tritayena)with the three sweetsत्रिमधु सेवा (vā)orया

Verse 10

१० अथ भद्रकालीमन्त्रः प्रासादबीजमुद्धृत्य कालीतिपदमुद्धरेत् । महाकालिपदं चोक्त्वा किलियुग्ममतः परम् । अस्त्रमग्निप्रियान्तोऽयं भद्रकालीमहामनुः ॥१०॥

atha bhadrakālīmantraḥ | prāsādabījamuddhṛtya kālītipadamuddharet | mahākālipadaṃ coktvā kiliyugmamataḥ param | astramagnipriyānto'yaṃ bhadrakālīmahāmanuḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भद्रकाली मन्त्र। "प्रासाद बीज उद्धृत करके कालि पद उद्धृत करे; महाकालि पद कहकर, इसके बाद दो बार किलि, अस्त्र, और अग्निप्रिया पर अन्त — यह भद्रकाली महामन्त्र है।"

The Bhadrakālī mantra. "Having drawn out the prāsāda bīja one should draw out the word kāli; having said the word mahākāli, after this kili twice, the weapon, and ending in the beloved of fire — this is the great Bhadrakālī mantra."

Word by wordपदार्थ

प्रासाद-बीजम् (prāsāda-bījam)the prāsāda bījaप्रासाद बीजउद्धृत्य (uddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेकालि (kāli)kāliकालिइति (iti)thusऐसेपदम् (padam)the wordपदउद्धरेत् (uddharet)one should draw outउद्धृत करेमहाकालि-पदम् (mahākāli-padam)the word mahākāliमहाकालि पद (ca)andऔरउक्त्वा (uktvā)having saidकहकरकिलि-युग्मम् (kili-yugmam)kili twiceदो बार किलिअतः (ataḥ)after thisइसकेपरम् (param)nextबादअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रअग्नि-प्रिया-अन्तः (agni-priyā-antaḥ)ending in the beloved of fireअग्निप्रिया पर अन्तअयम् (ayam)thisयहभद्रकाली-महा-मनुः (bhadrakālī-mahā-manuḥ)the great Bhadrakālī mantraभद्रकाली महामन्त्र

Verse 11

११ आराध्य प्रजपेन्नित्यमष्टोत्तरशतं जपेत् । जपमाला विधातव्या अष्टोत्तरशतेन च । ध्यातव्येयं महादेवी भद्रकाली भयापहा । आराध्येति भूतशुद्ध्यादिप्राणायामौ कृत्वा पञ्चोपचारैः शिवलिङ्गं सम्पूज्येत्यर्थः ॥११॥

ārādhya prajapennityamaṣṭottaraśataṃ japet | japamālā vidhātavyā aṣṭottaraśatena ca | dhyātavyeyaṃ mahādevī bhadrakālī bhayāpahā | ārādhyeti bhūtaśuddhyādiprāṇāyāmau kṛtvā pañcopacāraiḥ śivaliṅgaṃ sampūjyetyarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आराधना करके नित्य जपे; एक सौ आठ जपे। जपमाला एक सौ आठ मनकों की बनानी चाहिए। भय हरने वाली इस महादेवी भद्रकाली का ध्यान करना चाहिए।" "आराधना करके" का अर्थ है भूतशुद्धि आदि और प्राणायाम करके पञ्चोपचार से शिवलिंग की पूजा करके।

"Having worshipped one should repeat daily; one should repeat a hundred and eight. The rosary is to be made with a hundred and eight beads. This great goddess Bhadrakālī, remover of fear, is to be meditated on." "Having worshipped" means having done the purification of the elements and prāṇāyāma and worshipped a śivaliṅga with the five services.

Word by wordपदार्थ

आराध्य (ārādhya)having worshippedआराधना करकेप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेनित्यम् (nityam)dailyनित्यअष्टोत्तर-शतम् (aṣṭottara-śatam)a hundred and eightएक सौ आठजपेत् (japet)one should repeatजपेजप-माला (japa-mālā)the rosaryजपमालाविधातव्या (vidhātavyā)is to be madeबनानी चाहिएअष्टोत्तर-शतेन (aṣṭottara-śatena)with a hundred and eightएक सौ आठ से (ca)andऔरध्यातव्या (dhyātavyā)is to be meditated onध्यान करना चाहिएइयम् (iyam)thisयहमहा-देवी (mahā-devī)great goddessमहादेवीभद्रकाली (bhadrakālī)Bhadrakālīभद्रकालीभय-अपहा (bhaya-apahā)remover of fearभय हरने वाली

Verse 12

१२ ध्यानं यथा : क्षुत्क्षामा कोटराक्षी मसिमलिनमुखी मुक्तकेशी वदन्ती नाहं तृप्ता वदन्ती जगदखिलमिदं ग्रासमेकं करोमि । हस्ताभ्यां धारयन्ती ज्वलदनलशिखासन्निभं पाशयुग्मं दन्तैर्जम्बुफलाभैः परिहरतु भयं पातु मां भद्रकाली ॥१२॥

dhyānaṃ yathā : | kṣutkṣāmā koṭarākṣī masimalinamukhī muktakeśī vadantī | nāhaṃ tṛptā vadantī jagadakhilamidaṃ grāsamekaṃ karomi | hastābhyāṃ dhārayantī jvaladanalaśikhāsannibhaṃ pāśayugmaṃ | dantairjambuphalābhaiḥ pariharatu bhayaṃ pātu māṃ bhadrakālī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ध्यान, इस प्रकार: "भूख से कृश, धँसी आँखों वाली, काजल जैसे काले मुख और खुले बालों वाली, 'मैं तृप्त नहीं' कहती हुई, 'इस सारे जगत् को एक ग्रास बनाती हूँ' कहती हुई, दोनों हाथों में जलती आग की लपट जैसे दो पाश धारण किए, जामुन जैसे दाँतों वाली — भद्रकाली भय दूर करे और मेरी रक्षा करे।"

The dhyāna, thus: "Gaunt with hunger, hollow-eyed, with a face black as soot and loosened hair, saying 'I am not satisfied,' saying 'I make this whole world one mouthful,' holding in her two hands a pair of nooses like a blazing flame of fire, with teeth the colour of jambu fruit — may Bhadrakālī remove fear and protect me."

Word by wordपदार्थ

क्षुत्-क्षामा (kṣut-kṣāmā)gaunt with hungerभूख से कृशकोटर-अक्षी (koṭara-akṣī)hollow-eyedधँसी आँखों वालीमसि-मलिन-मुखी (masi-malina-mukhī)with a face black as sootकाजल जैसे काले मुख वालीमुक्त-केशी (mukta-keśī)with loosened hairखुले बालों वालीवदन्ती (vadantī)sayingकहती हुई (na)notनहींअहम् (aham)Iमैंतृप्ता (tṛptā)satisfiedतृप्तवदन्ती (vadantī)sayingकहती हुईजगत् (jagat)the worldजगत्अखिलम् (akhilam)wholeसाराइदम् (idam)thisयहग्रासम् (grāsam)a mouthfulग्रासएकम् (ekam)oneएककरोमि (karomi)I makeबनाती हूँहस्ताभ्याम् (hastābhyām)with two handsदोनों हाथों सेधारयन्ती (dhārayantī)holdingधारण किएज्वलत्-अनल-शिखा-सन्निभम् (jvalat-anala-śikhā-sannibham)like a blazing flame of fireजलती आग की लपट जैसापाश-युग्मम् (pāśa-yugmam)a pair of noosesदो पाशदन्तैः (dantaiḥ)with teethदाँतों सेजम्बु-फल-आभैः (jambu-phala-ābhaiḥ)the colour of jambu fruitजामुन जैसेपरिहरतु (pariharatu)may she removeदूर करेभयम् (bhayam)fearभयपातु (pātu)may she protectरक्षा करेमाम् (mām)meमेरीभद्रकाली (bhadrakālī)Bhadrakālīभद्रकाली

Verse 13

१३ प्रयोगमात्रं कर्तव्यं वैरिनिग्रहकारकम् । इयं देवी महादेवी शत्रुनिग्रहकारिणी । यथेष्टचिन्तया चिन्त्या धर्मकामार्थसिद्धिदा ॥१३॥

prayogamātraṃ kartavyaṃ vairinigrahakārakam | iyaṃ devī mahādevī śatrunigrahakāriṇī | yatheṣṭacintayā cintyā dharmakāmārthasiddhidā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शत्रुओं का निग्रह करने वाला केवल प्रयोग करना चाहिए। यह देवी, महादेवी, शत्रुओं का निग्रह करने वाली है; जैसी इच्छा हो वैसे चिन्तन से उसका चिन्तन करना चाहिए, वह धर्म, काम और अर्थ की सिद्धि देने वाली है।"

"The prayoga alone, which subdues enemies, is to be done. This goddess, the great goddess, subdues enemies; she is to be contemplated with whatever thought one likes, giver of dharma, pleasure and wealth."

Word by wordपदार्थ

प्रयोग-मात्रम् (prayoga-mātram)the prayoga aloneकेवल प्रयोगकर्तव्यम् (kartavyam)is to be doneकरना चाहिएवैरि-निग्रह-कारकम् (vairi-nigraha-kārakam)subduing enemiesशत्रुओं का निग्रह करने वालाइयम् (iyam)thisयहदेवी (devī)goddessदेवीमहा-देवी (mahā-devī)the great goddessमहादेवीशत्रु-निग्रह-कारिणी (śatru-nigraha-kāriṇī)subduer of enemiesशत्रुओं का निग्रह करने वालीयथा-इष्ट-चिन्तया (yathā-iṣṭa-cintayā)with whatever thought one likesजैसी इच्छा हो वैसे चिन्तन सेचिन्त्या (cintyā)is to be contemplatedचिन्तन करना चाहिएधर्म-काम-अर्थ-सिद्धि-दा (dharma-kāma-artha-siddhi-dā)giver of dharma, pleasure and wealthधर्म, काम और अर्थ की सिद्धि देने वाली

Verse 14

१४ अस्य पुरश्चरणादिकं दक्षिणकालीमन्त्रवदिति केचित्, वस्तुवस्तु पुरश्चरणमष्टोत्तरसहस्रजपः ॥१४॥

asya puraścaraṇādikaṃ dakṣiṇakālīmantravaditi kecit, vastuvastu puraścaraṇamaṣṭottarasahasrajapaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कुछ कहते हैं इसका पुरश्चरण आदि दक्षिणकाली मन्त्र की तरह है; पर वस्तुतः पुरश्चरण एक हजार आठ जप है।

Some say its puraścaraṇa and the rest are as for the Dakṣiṇakālī mantra; but in truth the puraścaraṇa is a thousand and eight repetitions.

तन्त्रान्तरे — In another tantra: दूसरे तन्त्र में:

Verse 15

१५ अथ उच्छिष्टगणेशमन्त्रः ॐ हस्तिपिशाचि लिखे ठद्वयम् । हस्तिपदं समुच्चार्य पिशाचीतिपदं ततः । देवराजं सनेत्रञ्च कान्तमीशस्वरान्वितम् । वह्निजायावधिर्मन्त्रस्ताराद्यः सर्वकामदः । प्रणवस्थाने गमिति केचित् । हस्तिपिशाचि लिखेऽग्निवनिता गं तदादित इति तत्त्वबोधात् ॥१५॥

atha ucchiṣṭagaṇeśamantraḥ | oṃ hastipiśāci likhe ṭhadvayam | hastipadaṃ samuccārya piśācītipadaṃ tataḥ | devarājaṃ sanetrañca kāntamīśasvarānvitam | vahnijāyāvadhirmantrastārādyaḥ sarvakāmadaḥ | praṇavasthāne gamiti kecit | hastipiśāci likhe'gnivanitā gaṃ tadādita iti tattvabodhāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उच्छिष्टगणेश मन्त्र। "ॐ हस्तिपिशाचि लिखे, दो ठ।" "हस्ति पद उच्चारण करके, फिर पिशाचि पद, नेत्र सहित देवराज और ईश स्वर सहित कान्त, वह्निजाया तक और तार से आरम्भ यह मन्त्र सब कामनाएँ देने वाला है।" कुछ प्रणव के स्थान पर गं कहते हैं, तत्त्वबोध के इस कथन से: "हस्तिपिशाचि लिखे, अग्निवनिता, आरम्भ में गं।"

The Ucchiṣṭagaṇeśa mantra. "Om hastipiśāci likhe, the two ṭhas." "Having uttered the word hasti, then the word piśāci, the king of gods with the eye and the beloved with the īśa vowel, the mantra ending with the wife of fire and beginning with the tāra gives all desires." Some say gaṃ in place of the praṇava, from the teaching of the Tattvabodha: "hastipiśāci likhe, the wife of fire, with gaṃ at its beginning."

Word by wordपदार्थ

हस्ति-पदम् (hasti-padam)the word hastiहस्ति पदसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेपिशाचि (piśāci)piśāciपिशाचिइति (iti)thusऐसेपदम् (padam)the wordपदततः (tataḥ)thenफिरदेव-राजम् (deva-rājam)the king of godsदेवराजस-नेत्रम् (sa-netram)with the eyeनेत्र सहित (ca)andऔरकान्तम् (kāntam)the belovedकान्तईश-स्वर-अन्वितम् (īśa-svara-anvitam)with the īśa vowelईश स्वर सहितवह्नि-जाया-अवधिः (vahni-jāyā-avadhiḥ)ending with the wife of fireवह्निजाया तकमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रतार-आद्यः (tāra-ādyaḥ)beginning with the tāraतार से आरम्भसर्व-काम-दः (sarva-kāma-daḥ)giver of all desiresसब कामनाएँ देने वाला

तथा — So too: वैसे ही:

Verse 16

१६ सारभूतमिदं मन्त्रं न देयं यस्य कस्यचित् । गुह्यं सर्वागमेष्वेव हितबुद्ध्या प्रकाशितम् ॥१६॥

sārabhūtamidaṃ mantraṃ na deyaṃ yasya kasyacit | guhyaṃ sarvāgameṣveva hitabuddhyā prakāśitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सार रूप यह मन्त्र जिस किसी को नहीं देना चाहिए; सब आगमों में गुप्त, यह हित बुद्धि से प्रकाशित किया गया है।"

"This mantra, the very essence, is not to be given to just anyone; secret in all the āgamas, it is revealed out of goodwill."

Word by wordपदार्थ

सार-भूतम् (sāra-bhūtam)the very essenceसार रूपइदम् (idam)thisयहमन्त्रम् (mantram)mantraमन्त्र (na)notनहींदेयम् (deyam)to be givenदेना चाहिएयस्य (yasya)of whomजिसकस्यचित् (kasyacit)to anyoneकिसी कोगुह्यम् (guhyam)secretगुप्तसर्व-आगमेषु (sarva-āgameṣu)in all the āgamasसब आगमों मेंएव (eva)indeedहीहित-बुद्ध्या (hita-buddhyā)out of goodwillहित बुद्धि सेप्रकाशितम् (prakāśitam)revealedप्रकाशित

तथा च — And so too: और वैसे ही:

Verse 17

१७ न तिथिर्न च नक्षत्रं नोपवासो विधीयते । यथेष्टचिन्तया मन्त्रः सर्वकामफलप्रदः ॥१७॥

na tithirna ca nakṣatraṃ nopavāso vidhīyate | yatheṣṭacintayā mantraḥ sarvakāmaphalapradaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"न तिथि, न नक्षत्र, न उपवास विहित है; जैसी इच्छा हो वैसे चिन्तन से मन्त्र सब कामनाओं का फल देने वाला है।"

"No tithi, no star and no fast is prescribed; with whatever thought one likes the mantra gives the fruit of all desires."

Word by wordपदार्थ

(na)noतिथिः (tithiḥ)tithiतिथि (na)nor (ca)andऔरनक्षत्रम् (nakṣatram)starनक्षत्र (na)norउपवासः (upavāsaḥ)fastउपवासविधीयते (vidhīyate)is prescribedविहित हैयथा-इष्ट-चिन्तया (yathā-iṣṭa-cintayā)with whatever thought one likesजैसी इच्छा हो वैसे चिन्तन सेमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रसर्व-काम-फल-प्रदः (sarva-kāma-phala-pradaḥ)gives the fruit of all desiresसब कामनाओं का फल देने वाला

Verse 18

१८ अस्या पूजाप्रयोगः : प्रातःकृत्यादि प्राणायामान्तं विधाय ऋष्यादिन्यासं कुर्यात् । शिरसि सुधीरऋषये नमः, मुखे निवृद्गायत्रीच्छन्दसे नमः, हृदि उच्छिष्टगणपतये देवतायै नमः । ततः प्रणवेन कराङ्गन्यासौ कृत्वा ध्यायेत् ॥१८॥

asyā pūjāprayogaḥ : prātaḥkṛtyādi prāṇāyāmāntaṃ vidhāya ṛṣyādinyāsaṃ kuryāt | śirasi sudhīraṛṣaye namaḥ, mukhe nivṛdgāyatrīcchandase namaḥ, hṛdi ucchiṣṭagaṇapataye devatāyai namaḥ | tataḥ praṇavena karāṅganyāsau kṛtvā dhyāyet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसकी पूजा विधि: प्रातःकृत्य से प्राणायाम तक करके ऋष्यादि न्यास करे: सिर पर "सुधीर ऋषि को नमः," मुख पर "निवृद्गायत्री छन्द को नमः," हृदय पर "उच्छिष्टगणपति देवता को नमः।" फिर प्रणव से कर और अंग न्यास करके ध्यान करे।

Its worship procedure: having done the rites from the morning rites to prāṇāyāma he should do the nyāsa of the sage and the rest: on the head "homage to the sage Sudhīra," on the mouth "homage to the metre nivṛd-gāyatrī," on the heart "homage to the deity Ucchiṣṭagaṇapati." Then having done the hand and limb nyāsas with the praṇava he should meditate.

Verse 19

१९ ध्यानं यथा : रक्तपूर्तिं गणेशञ्च सर्वाभरणभूषितम् । रक्तवस्त्रं त्रिनेत्रञ्च रक्तपद्मासने स्थितम् । चतुर्भुजं महाकालं द्विदन्तं सस्मिताननम् । इष्टञ्च दक्षिणे हस्ते दन्तञ्च तदधःकरे । पाशांकुशौ च हस्ताभ्यां जटामण्डलवेष्टितम् । ललाटचन्द्ररेखाढ्यं सर्वालङ्कारभूषितम् । एवं ध्यात्वा करस्थपुष्पैर्मूलेन शिरसि सम्पूज्य वहिःपूजामारभेत् ॥१९॥

dhyānaṃ yathā : | raktapūrtiṃ gaṇeśañca sarvābharaṇabhūṣitam | raktavastraṃ trinetrañca raktapadmāsane sthitam | caturbhujaṃ mahākālaṃ dvidantaṃ sasmitānanam | iṣṭañca dakṣiṇe haste dantañca tadadhaḥkare | pāśāṃkuśau ca hastābhyāṃ jaṭāmaṇḍalaveṣṭitam | lalāṭacandrarekhāḍhyaṃ sarvālaṅkārabhūṣitam | evaṃ dhyātvā karasthapuṣpairmūlena śirasi sampūjya vahiḥpūjāmārabhet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ध्यान, इस प्रकार: "लाल देह वाले गणेश, सब आभूषणों से भूषित, लाल वस्त्र वाले, तीन नेत्रों वाले, लाल कमल के आसन पर बैठे, चार भुजाओं वाले, महाकाल, दो दाँतों वाले, मुस्कराते मुख वाले, दाहिने हाथ में इष्ट और उसके नीचे के हाथ में दाँत, दो हाथों में पाश और अंकुश, जटा मण्डल से घिरे, ललाट पर चन्द्र रेखा वाले, सब अलंकारों से भूषित।" ऐसा ध्यान करके, हाथ के फूलों और मूल मन्त्र से सिर पर पूजा करके बाहरी पूजा आरम्भ करे।

The dhyāna, thus: "Gaṇeśa of red body, adorned with all ornaments, in red clothes, three-eyed, seated on a red lotus seat, four-armed, great Kāla, two-tusked, with a smiling face, the desired thing in the right hand and a tusk in the hand below it, noose and goad in two hands, wreathed in matted locks, with a crescent moon on the brow, adorned with all ornaments." Having thus meditated, having worshipped on the head with the flowers in his hand and the root mantra, he should begin the outer worship.

Word by wordपदार्थ

रक्त-पूर्तिम् (rakta-pūrtim)of red bodyलाल देह वालेगणेशम् (gaṇeśam)Gaṇeśaगणेश को (ca)andऔरसर्व-आभरण-भूषितम् (sarva-ābharaṇa-bhūṣitam)adorned with all ornamentsसब आभूषणों से भूषितरक्त-वस्त्रम् (rakta-vastram)in red clothesलाल वस्त्र वालेत्रि-नेत्रम् (tri-netram)three-eyedतीन नेत्रों वाले (ca)andऔररक्त-पद्म-आसने (rakta-padma-āsane)on a red lotus seatलाल कमल के आसन परस्थितम् (sthitam)seatedबैठेचतुर्-भुजम् (catur-bhujam)four-armedचार भुजाओं वालेमहा-कालम् (mahā-kālam)great Kālaमहाकालद्वि-दन्तम् (dvi-dantam)two-tuskedदो दाँतों वालेस-स्मित-आननम् (sa-smita-ānanam)with a smiling faceमुस्कराते मुख वालेइष्टम् (iṣṭam)the desired thingइष्ट (ca)andऔरदक्षिणे (dakṣiṇe)in the rightदाहिनेहस्ते (haste)handहाथ मेंदन्तम् (dantam)a tuskदाँत (ca)andऔरतत्-अधः-करे (tat-adhaḥ-kare)in the hand below itउसके नीचे के हाथ मेंपाश-अंकुशौ (pāśa-aṃkuśau)noose and goadपाश और अंकुश (ca)andऔरहस्ताभ्याम् (hastābhyām)in two handsदो हाथों मेंजटा-मण्डल-वेष्टितम् (jaṭā-maṇḍala-veṣṭitam)wreathed in matted locksजटा मण्डल से घिरेललाट-चन्द्र-रेखा-आढ्यम् (lalāṭa-candra-rekhā-āḍhyam)with a crescent moon on the browललाट पर चन्द्र रेखा वालेसर्व-अलङ्कार-भूषितम् (sarva-alaṅkāra-bhūṣitam)adorned with all ornamentsसब अलंकारों से भूषित

Verse 20

२० तत्र प्रथमं मूलेनार्घ्यं संस्थाप्य दशधा मूलं प्रजप्य, तेनोदकेनात्मानं पूजोपकरणञ्चाभ्युक्ष्य, पुनर्ध्यात्वा, अष्टदलपद्ममध्ये स्थापयेत् । ततः पञ्चोपचारैः सम्पूज्य पत्रेषु पूर्वादि ॐ वक्रतुण्डाय स्वाहा । एवं एकदन्ताय स्वाहा, लम्बोदराय विकटाय विघ्नेशाय गजवक्त्राय विनायकाय गणपतये, मध्ये हस्तिमुखाय । सर्वत्र स्वाहान्तता । पुनर्देवं त्रिः सम्पूज्य, यथाशक्ति जपं कृत्वा समर्प्य, बलिरूपनैवेद्यमुपनीय, ॐ उच्छिष्टगणेशाय महाकालाय एष बलिर्नमः इति बलिं दत्त्वा, आचमनीयादिकं दद्यात् । विशेषफलाकांक्षिभिः पुनः ॐ ह्रां ह्रीं ह्रें ह्रूं फट् स्वाहा इत्यनेन बलिं दद्यात् । ततः पुष्पमेकं दक्षिणदिशि क्षिप्त्वा क्षमस्वेति विसर्जयेत् ॥२०॥

tatra prathamaṃ mūlenārghyaṃ saṃsthāpya daśadhā mūlaṃ prajapya, tenodakenātmānaṃ pūjopakaraṇañcābhyukṣya, punardhyātvā, aṣṭadalapadmamadhye sthāpayet | tataḥ pañcopacāraiḥ sampūjya patreṣu pūrvādi oṃ vakratuṇḍāya svāhā | evaṃ ekadantāya svāhā, lambodarāya vikaṭāya vighneśāya gajavaktrāya vināyakāya gaṇapataye, madhye hastimukhāya | sarvatra svāhāntatā | punardevaṃ triḥ sampūjya, yathāśakti japaṃ kṛtvā samarpya, balirūpanaivedyamupanīya, oṃ ucchiṣṭagaṇeśāya mahākālāya eṣa balirnamaḥ iti baliṃ dattvā, ācamanīyādikaṃ dadyāt | viśeṣaphalākāṃkṣibhiḥ punaḥ oṃ hrāṃ hrīṃ hreṃ hrūṃ phaṭ svāhā ityanena baliṃ dadyāt | tataḥ puṣpamekaṃ dakṣiṇadiśi kṣiptvā kṣamasveti visarjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहाँ पहले मूल से अर्घ्य स्थापित करके दस बार मूल जपकर, उस जल से अपने और पूजा की सामग्री पर छिड़ककर, फिर ध्यान करके, अष्टदल कमल के बीच में स्थापित करे। फिर पञ्चोपचार से पूजा करके दलों पर पूर्व से: "ॐ वक्रतुण्ड को स्वाहा"; इसी प्रकार "एकदन्त को स्वाहा," लम्बोदर, विकट, विघ्नेश, गजवक्त्र, विनायक, गणपति को, और बीच में हस्तिमुख को — सब जगह स्वाहा अन्त में। फिर देव की तीन बार पूजा करके, यथाशक्ति जप करके समर्पित करके, बलि रूप नैवेद्य लाकर, "ॐ उच्छिष्टगणेश को, महाकाल को, यह बलि, नमः" से बलि देकर, आचमनीय आदि दे। विशेष फल चाहने वाले फिर "ॐ ह्रां ह्रीं ह्रें ह्रूं फट् स्वाहा" से बलि दें। फिर एक फूल दक्षिण दिशा में फेंककर "क्षमा करें" कहकर विसर्जन करे।

There, having first set up the arghya with the root mantra and repeated the root mantra ten times, having sprinkled himself and the materials of worship with that water, having meditated again, he should establish him in the middle of an eight-petalled lotus. Then having worshipped with the five services, on the petals from the east: "om, svāhā to Vakratuṇḍa"; likewise "svāhā to Ekadanta," to Lambodara, Vikaṭa, Vighneśa, Gajavaktra, Vināyaka, Gaṇapati, and in the middle to Hastimukha — everywhere ending in svāhā. Having worshipped the god again three times, having done japa according to his ability and offered it, having brought the food offering in the form of a bali, having given the bali with "om, to Ucchiṣṭagaṇeśa, to Mahākāla, this bali, homage," he should give the sipping-water and the rest. Those who desire special fruit should give the bali again with "om hrāṃ hrīṃ hreṃ hrūṃ phaṭ svāhā." Then having thrown one flower to the south he should dismiss him with "forgive."

The yantra of Ucchiṣṭagaṇeśa: a lotus of eight petals in whose middle the god is established.उच्छिष्टगणेश यन्त्र: अष्टदल कमल, जिसके बीच में देव की स्थापना होती है।

Download as PDFPDF डाउनलोड करें Open the SVGSVG खोलें

Verse 21

२१ अस्य पुरश्चरणं षोडशसहस्रजपः । कृष्णां चतुर्थीमारभ्य यावत्शुक्लचतुर्थिका । सहस्रं हि जपेन्नित्यं योषिन्नियमपूर्वकम् । स्नापयेन्मधुना नित्यं नैवेद्यं गुडपायसम् । भुक्तोच्छिष्टो जपेन्नित्यं गणेशोऽहं सदा प्रियः । श्वेतार्केणाकृतिं कृत्वा रक्तचन्दनकेन वा । अंगुष्ठमात्रं प्रतिष्ठाप्य द्विजाग्निगुरुसन्निधौ । जप्त्वा षोडशसाहस्रं सिद्धमन्त्रो भवेद्ध्रुवम् । योषिदिति योषिदुपगमने नियमपुरःसरमित्यर्थः न तु त्यागनियमः । अप्रसङ्गादनौचित्यादनाचान्त इति दर्शनात् ॥२१॥

asya puraścaraṇaṃ ṣoḍaśasahasrajapaḥ | kṛṣṇāṃ caturthīmārabhya yāvatśuklacaturthikā | sahasraṃ hi japennityaṃ yoṣinniyamapūrvakam | snāpayenmadhunā nityaṃ naivedyaṃ guḍapāyasam | bhuktocchiṣṭo japennityaṃ gaṇeśo'haṃ sadā priyaḥ | śvetārkeṇākṛtiṃ kṛtvā raktacandanakena vā | aṃguṣṭhamātraṃ pratiṣṭhāpya dvijāgnigurusannidhau | japtvā ṣoḍaśasāhasraṃ siddhamantro bhaveddhruvam | yoṣiditi yoṣidupagamane niyamapuraḥsaramityarthaḥ na tu tyāganiyamaḥ | aprasaṅgādanaucityādanācānta iti darśanāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसका पुरश्चरण सोलह हजार जप है। "कृष्ण चतुर्थी से आरम्भ करके शुक्ल चतुर्थी तक स्त्री सम्बन्धी नियम के साथ नित्य सहस्र जपे; नित्य मधु से स्नान कराए, नैवेद्य गुड़ की खीर; भोजन के बाद उच्छिष्ट होकर नित्य जपे, 'मैं गणेश हूँ,' सदा प्रिय। श्वेत अर्क या लाल चन्दन से अँगूठे भर आकृति बनाकर ब्राह्मण, अग्नि और गुरु के सामने स्थापित करके, सोलह हजार जप करके निश्चित सिद्ध मन्त्र वाला हो जाता है।" "स्त्री" का अर्थ है स्त्री के पास जाने में नियम का पालन, त्याग का नियम नहीं — "प्रसंग न होने और अनौचित्य से अनाचान्त रहता है" इस कथन से।

Its puraścaraṇa is sixteen thousand repetitions. "Beginning from the dark fourth until the bright fourth one should repeat a thousand daily, with the rule regarding women; one should bathe him with honey daily, the food offering being milk-rice with molasses; unwashed after eating one should repeat daily, 'I am Gaṇeśa,' always dear. Having made a thumb-sized image with white arka or red sandal and installed it in the presence of brāhmaṇas, fire and guru, having repeated sixteen thousand one surely becomes one whose mantra is accomplished." "Women" means that in approaching women one follows the rule, not that the rule is abstinence — from the teaching "one is unwashed because there is no occasion and it is unfitting."

Word by wordपदार्थ

कृष्णाम् (kṛṣṇām)the darkकृष्णचतुर्थीम् (caturthīm)fourthचतुर्थीआरभ्य (ārabhya)beginning fromसे आरम्भ करकेयावत् (yāvat)untilजब तकशुक्ल-चतुर्थिका (śukla-caturthikā)the bright fourthशुक्ल चतुर्थीसहस्रम् (sahasram)a thousandसहस्रहि (hi)indeedहीजपेत् (japet)one should repeatजपेनित्यम् (nityam)dailyनित्ययोषित्-नियम-पूर्वकम् (yoṣit-niyama-pūrvakam)with the rule regarding womenस्त्री सम्बन्धी नियम के साथस्नापयेत् (snāpayet)one should bathe himस्नान कराएमधुना (madhunā)with honeyमधु सेनित्यम् (nityam)dailyनित्यनैवेद्यम् (naivedyam)the food offeringनैवेद्यगुड-पायसम् (guḍa-pāyasam)milk-rice with molassesगुड़ की खीरभुक्त-उच्छिष्टः (bhukta-ucchiṣṭaḥ)unwashed after eatingभोजन के बाद उच्छिष्टजपेत् (japet)one should repeatजपेनित्यम् (nityam)dailyनित्यगणेशः (gaṇeśaḥ)Gaṇeśaगणेशअहम् (aham)Iमैंसदा (sadā)alwaysसदाप्रियः (priyaḥ)dearप्रियश्वेत-अर्केण (śveta-arkeṇa)with white arkaश्वेत अर्क सेआकृतिम् (ākṛtim)an imageआकृतिकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकररक्त-चन्दनकेन (rakta-candanakena)with red sandalलाल चन्दन सेवा (vā)orयाअंगुष्ठ-मात्रम् (aṃguṣṭha-mātram)thumb-sizedअँगूठे भरप्रतिष्ठाप्य (pratiṣṭhāpya)having installedस्थापित करकेद्विज-अग्नि-गुरु-सन्निधौ (dvija-agni-guru-sannidhau)in the presence of brāhmaṇas, fire and guruब्राह्मण, अग्नि और गुरु के सामनेजप्त्वा (japtvā)having repeatedजप करकेषोडश-साहस्रम् (ṣoḍaśa-sāhasram)sixteen thousandसोलह हजारसिद्ध-मन्त्रः (siddha-mantraḥ)one whose mantra is accomplishedसिद्ध मन्त्र वालाभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चित

Verse 22

२२ उच्छिष्टश्चाशुचिर्भूत्वा जपपूजनमाचरेत् । अनुच्छिष्टे न सिध्येत तस्मादेवं समाचरेत् । इति तन्त्रान्तरवचनाच्च केषाञ्चिन्मते पूजा नास्ति मनसा जपेत् । केषाञ्चिन्मते कराङ्गन्यासौ न स्तः गणेशोऽहमिति । पूर्वोक्तं चिन्तयेत् । गर्गमते विजने वने स्थित्वा रक्तचन्दनानुलिप्तताम्बूलमुखोच्छिष्टमुखो जपेत् । केषाञ्चिन्मते सर्वालङ्कारभूषितः सर्वावस्थासु जपेत् । अन्यमते सम्पूज्य मोदकं चर्वयन्, भृगुमते फलमश्नन् । विभीषणमते मांसनैवेद्यं दत्त्वा तदेव खादन् ॥२२॥

ucchiṣṭaścāśucirbhūtvā japapūjanamācaret | anucchiṣṭe na sidhyeta tasmādevaṃ samācaret | iti tantrāntaravacanācca keṣāñcinmate pūjā nāsti manasā japet | keṣāñcinmate karāṅganyāsau na staḥ gaṇeśo'hamiti | pūrvoktaṃ cintayet | gargamate vijane vane sthitvā raktacandanānuliptatāmbūlamukhocchiṣṭamukho japet | keṣāñcinmate sarvālaṅkārabhūṣitaḥ sarvāvasthāsu japet | anyamate sampūjya modakaṃ carvayan, bhṛgumate phalamaśnan | vibhīṣaṇamate māṃsanaivedyaṃ dattvā tadeva khādan ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उच्छिष्ट और अशुचि होकर जप और पूजन करे; अनुच्छिष्ट अवस्था में सिद्ध नहीं होता, इसलिए ऐसे करे।" दूसरे तन्त्र के इस वचन से भी कुछ लोगों के मत में पूजा नहीं है — मन से जपे। कुछ लोगों के मत में कर और अंग न्यास नहीं हैं; पहले कहे अनुसार "मैं गणेश हूँ" ऐसा चिन्तन करे। गर्ग के मत में निर्जन वन में रहकर लाल चन्दन से लिपे, ताम्बूल से भरे, उच्छिष्ट मुख से जपे। कुछ लोगों के मत में सब अलंकारों से भूषित होकर सब अवस्थाओं में जपे। अन्य मत में पूजा करके मोदक चबाते हुए; भृगु के मत में फल खाते हुए; विभीषण के मत में मांस का नैवेद्य देकर वही खाते हुए।

"Having become unwashed and impure one should perform japa and worship; in the washed state it would not succeed, therefore one should do it thus." Also because of this saying of another tantra, in some people's view there is no worship — one should repeat mentally. In some people's view there are no hand and limb nyāsas; one should think "I am Gaṇeśa" as said before. In Garga's view one should stand in a lonely forest and repeat with a mouth smeared with red sandal, full of betel and unwashed. In some people's view one should repeat adorned with all ornaments, in every state. In another view, having worshipped, chewing a sweet; in Bhṛgu's view eating fruit; in Vibhīṣaṇa's view having given a meat offering and eating that very thing.

Word by wordपदार्थ

उच्छिष्टः (ucchiṣṭaḥ)unwashedउच्छिष्ट (ca)andऔरअशुचिः (aśuciḥ)impureअशुचिभूत्वा (bhūtvā)having becomeहोकरजप-पूजनम् (japa-pūjanam)japa and worshipजप और पूजनआचरेत् (ācaret)one should performकरेअनुच्छिष्टे (anucchiṣṭe)in the washed stateअनुच्छिष्ट अवस्था में (na)notनहींसिध्येत (sidhyeta)it would succeedसिद्ध होतातस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएएवम् (evam)thusऐसेसमाचरेत् (samācaret)one should doकरे

Verse 23

२३ अथ विशेषप्रयोगः : राजद्वारे तथारण्ये सभायां गोत्रसंसदि । विवादे व्यवहारे च संग्रामे शत्रुसङ्कटे । नौकायां विपिने वापि द्यूते च च व्यसने तथा । ग्रामदाहे चौरविद्धे सिंहव्याघ्रादिसङ्कटे । स्मरणादेव देवस्य सर्वं वै विद्रुतं भवेत् । तत्सर्वं नश्यति क्षिप्रं सूर्येणेव तमो यथा ॥२३॥

atha viśeṣaprayogaḥ : | rājadvāre tathāraṇye sabhāyāṃ gotrasaṃsadi | vivāde vyavahāre ca saṃgrāme śatrusaṅkaṭe | naukāyāṃ vipine vāpi dyūte ca ca vyasane tathā | grāmadāhe cauraviddhe siṃhavyāghrādisaṅkaṭe | smaraṇādeva devasya sarvaṃ vai vidrutaṃ bhavet | tatsarvaṃ naśyati kṣipraṃ sūryeṇeva tamo yathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब विशेष प्रयोग: "राजद्वार पर, वन में, सभा में, गोत्र की सभा में, विवाद और व्यवहार में, संग्राम और शत्रु के संकट में, नौका में या वन में, द्यूत और व्यसन में, गाँव जलने पर, चोरों से पीड़ित होने पर, सिंह, बाघ आदि के संकट में — देव के स्मरण मात्र से सब भाग जाता है; वह सब शीघ्र ऐसे नष्ट होता है जैसे सूर्य से अन्धकार।"

Now the special prayoga: "At the king's door, in the forest, in an assembly, in a gathering of the clan, in dispute and lawsuit, in battle and danger from enemies, in a boat or in a wood, in gambling and calamity, when a village burns, when struck by thieves, in danger from lions, tigers and the like — by the mere remembrance of the god all is put to flight; all that perishes quickly as darkness before the sun."

Word by wordपदार्थ

राज-द्वारे (rāja-dvāre)at the king's doorराजद्वार परतथा (tathā)likewiseवैसे हीअरण्ये (araṇye)in the forestवन मेंसभायाम् (sabhāyām)in an assemblyसभा मेंगोत्र-संसदि (gotra-saṃsadi)in a gathering of the clanगोत्र की सभा मेंविवादे (vivāde)in disputeविवाद मेंव्यवहारे (vyavahāre)in a lawsuitव्यवहार में (ca)andऔरसंग्रामे (saṃgrāme)in battleसंग्राम मेंशत्रु-सङ्कटे (śatru-saṅkaṭe)in danger from enemiesशत्रु के संकट मेंनौकायाम् (naukāyām)in a boatनौका मेंविपिने (vipine)in a woodवन मेंवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीद्यूते (dyūte)in gamblingद्यूत में (ca)andऔर (ca)andऔरव्यसने (vyasane)in calamityव्यसन मेंतथा (tathā)likewiseवैसे हीग्राम-दाहे (grāma-dāhe)when a village burnsगाँव जलने परचौर-विद्धे (caura-viddhe)when struck by thievesचोरों से पीड़ित होने परसिंह-व्याघ्र-आदि-सङ्कटे (siṃha-vyāghra-ādi-saṅkaṭe)in danger from lions, tigers and the likeसिंह, बाघ आदि के संकट मेंस्मरणात् (smaraṇāt)by remembranceस्मरण सेएव (eva)aloneहीदेवस्य (devasya)of the godदेव केसर्वम् (sarvam)allसबवै (vai)indeedहीविद्रुतम् (vidrutam)put to flightभाग जाताभवेत् (bhavet)becomesहैतत् (tat)thatवहसर्वम् (sarvam)allसबनश्यति (naśyati)perishesनष्ट होता हैक्षिप्रम् (kṣipram)quicklyशीघ्रसूर्येण (sūryeṇa)by the sunसूर्य सेइव (iva)asजैसेतमः (tamaḥ)darknessअन्धकारयथा (yathā)likeजैसे

तथा — So too: वैसे ही:

Verse 24

२४ सद्योच्छिष्टगणेशानो यक्षराजेन धीमता । आराधितं सोपहारैः सम्यगिष्टफलप्रदः । एवं कृत्वा व्ययस्थान्तु तद्धनेश्वरतां गतः ॥२४॥

sadyocchiṣṭagaṇeśāno yakṣarājena dhīmatā | ārādhitaṃ sopahāraiḥ samyagiṣṭaphalapradaḥ | evaṃ kṛtvā vyayasthāntu taddhaneśvaratāṃ gataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तुरन्त इष्ट फल भली प्रकार देने वाले उच्छिष्टगणेश की बुद्धिमान यक्षराज ने उपहारों सहित आराधना की; इस प्रकार करके, अपना व्यय करके, उसने धनेश्वर पद पाया।"

"The lord Ucchiṣṭagaṇeśa, who at once gives the desired fruit in full, was worshipped with offerings by the wise king of yakṣas; having thus done, spending what he had, he attained lordship of wealth."

Word by wordपदार्थ

सद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तउच्छिष्ट-गणेशानः (ucchiṣṭa-gaṇeśānaḥ)the lord Ucchiṣṭagaṇeśaउच्छिष्टगणेशयक्ष-राजेन (yakṣa-rājena)by the king of yakṣasयक्षराज नेधीमता (dhīmatā)the wiseबुद्धिमानआराधितम् (ārādhitam)worshippedआराधना कीस-उपहारैः (sa-upahāraiḥ)with offeringsउपहारों सहितसम्यक् (samyak)fullyभली प्रकारइष्ट-फल-प्रदः (iṣṭa-phala-pradaḥ)giver of the desired fruitइष्ट फल देने वालाएवम् (evam)thusइस प्रकारकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेव्यय-स्थान् (vyaya-sthān)the spendingsव्यय कोतु (tu)andतोतत् (tat)thenतबधन-ईश्वरताम् (dhana-īśvaratām)lordship of wealthधनेश्वर पदगतः (gataḥ)he attainedपाया

Verse 25

२५ अपामार्गसमिद्धोमे सौभाग्यं लभते ध्रुवम् । अष्टोत्तरशतैर्मन्त्री मूलमन्त्राभिमन्त्रितम् ॥२५॥

apāmārgasamiddhome saubhāgyaṃ labhate dhruvam | aṣṭottaraśatairmantrī mūlamantrābhimantritam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अपामार्ग समिधा के होम से निश्चित सौभाग्य पाता है, मन्त्री एक सौ आठ बार मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित करके।"

"In a homa of apāmārga sticks one surely gains good fortune, the mantra-holder having charged them with the root mantra a hundred and eight times."

Word by wordपदार्थ

अपामार्ग-समित्-होमे (apāmārga-samit-home)in a homa of apāmārga sticksअपामार्ग समिधा के होम सेसौभाग्यम् (saubhāgyam)good fortuneसौभाग्यलभते (labhate)one gainsपाता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चितअष्टोत्तर-शतैः (aṣṭottara-śataiḥ)with a hundred and eightएक सौ आठ सेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीमूल-मन्त्र-अभिमन्त्रितम् (mūla-mantra-abhimantritam)charged with the root mantraमूल मन्त्र से अभिमन्त्रित

Verse 26

२६ वानरास्थिसमुद्भूतं कीलकञ्चाभिमन्त्रितम् । निखनेन्मन्दिरे यस्य भवेदुच्चाटनं परम् ॥२६॥

vānarāsthisamudbhūtaṃ kīlakañcābhimantritam | nikhanenmandire yasya bhaveduccāṭanaṃ param ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बन्दर की हड्डी से बना अभिमन्त्रित कील — जिसके घर में गाड़े, उसका परम उच्चाटन होता है।"

"A peg made from monkey bone, charged with the mantra — in whose house one buries it, of him there is utter driving out."

Word by wordपदार्थ

वानर-अस्थि-समुद्भूतम् (vānara-asthi-samudbhūtam)made from monkey boneबन्दर की हड्डी से बनाकीलकम् (kīlakam)a pegकील (ca)andऔरअभिमन्त्रितम् (abhimantritam)charged with the mantraअभिमन्त्रितनिखनेत् (nikhanet)one should buryगाड़ेमन्दिरे (mandire)in the houseघर मेंयस्य (yasya)of whomजिसकेभवेत् (bhavet)there isहोता हैउच्चाटनम् (uccāṭanam)driving outउच्चाटनपरम् (param)utterपरम

Verse 27

२७ अथ वीथ्यां खनेद्यस्य क्रयविक्रयणं हरेत् । निखनेच्छौण्डिकागारे तन्मद्यं विक्रुतं भवेत् ॥२७॥

atha vīthyāṃ khanedyasya krayavikrayaṇaṃ haret | nikhanecchauṇḍikāgāre tanmadyaṃ vikrutaṃ bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अब जिसकी गली में गाड़े, उसका क्रय-विक्रय हर लेता है; मदिरालय में गाड़े तो उसका मद्य विकृत हो जाता है।"

"Now in whose lane one buries it, it takes away his buying and selling; if one buries it in a tavern its liquor is spoiled."

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबवीथ्याम् (vīthyām)in the laneगली मेंखनेत् (khanet)one buriesगाड़ेयस्य (yasya)of whomजिसकीक्रय-विक्रयणम् (kraya-vikrayaṇam)buying and sellingक्रय-विक्रयहरेत् (haret)it takes awayहर लेता हैनिखनेत् (nikhanet)one should buryगाड़ेशौण्डिक-आगारे (śauṇḍika-āgāre)in a tavernमदिरालय मेंतत्-मद्यम् (tat-madyam)its liquorउसका मद्यविक्रुतम् (vikrutam)spoiledविकृतभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 28

२८ वेश्यागृहे तु निखनेद्ग्राहकं लभते न सा । कन्यागृहे तु निखनेन्न विवाहो भवेद्ध्रुवम् ॥२८॥

veśyāgṛhe tu nikhanedgrāhakaṃ labhate na sā | kanyāgṛhe tu nikhanenna vivāho bhaveddhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वेश्या के घर में गाड़े तो उसे ग्राहक नहीं मिलता; कन्या के घर में गाड़े तो निश्चित विवाह नहीं होता।"

"If one buries it in a courtesan's house she gets no client; if one buries it in a maiden's house surely no marriage happens."

Word by wordपदार्थ

वेश्या-गृहे (veśyā-gṛhe)in a courtesan's houseवेश्या के घर मेंतु (tu)andतोनिखनेत् (nikhanet)one buriesगाड़ेग्राहकम् (grāhakam)a clientग्राहकलभते (labhate)getsपाती (na)notनहींसा (sā)sheवहकन्या-गृहे (kanyā-gṛhe)in a maiden's houseकन्या के घर मेंतु (tu)andतोनिखनेत् (nikhanet)one buriesगाड़े (na)notनहींविवाहः (vivāhaḥ)marriageविवाहभवेत् (bhavet)happensहोताध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चित

Verse 29

२९ मनुषास्थिसमुद्भूतं कीलकञ्चाभिमन्त्रितम् । निखनेन्मन्दिरे यस्य मरणं तस्य निश्चितम् ॥२९॥

manuṣāsthisamudbhūtaṃ kīlakañcābhimantritam | nikhanenmandire yasya maraṇaṃ tasya niścitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मनुष्य की हड्डी से बना अभिमन्त्रित कील — जिसके घर में गाड़े, उसकी मृत्यु निश्चित है।"

"A peg made from human bone, charged with the mantra — in whose house one buries it, his death is certain."

Word by wordपदार्थ

मनुष-अस्थि-समुद्भूतम् (manuṣa-asthi-samudbhūtam)made from human boneमनुष्य की हड्डी से बनाकीलकम् (kīlakam)a pegकील (ca)andऔरअभिमन्त्रितम् (abhimantritam)charged with the mantraअभिमन्त्रितनिखनेत् (nikhanet)one should buryगाड़ेमन्दिरे (mandire)in the houseघर मेंयस्य (yasya)of whomजिसकेमरणम् (maraṇam)deathमृत्युतस्य (tasya)of himउसकीनिश्चितम् (niścitam)is certainनिश्चित

Verse 30

३० उद्धृते तु भवेत्स्वास्थ्यमिति सर्वस्व सम्मतम् । यस्य नाम्ना जपेन्मन्त्रं सहस्रं स वशो भवेत् ॥३०॥

uddhṛte tu bhavetsvāsthyamiti sarvasva sammatam | yasya nāmnā japenmantraṃ sahasraṃ sa vaśo bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पर निकालने पर स्वास्थ्य होता है — ऐसा सबका मत है। जिसके नाम से सहस्र मन्त्र जपे, वह वश में हो जाता है।"

"But when it is dug up there is health — so all agree. With whose name one repeats the mantra a thousand times, he comes under control."

Word by wordपदार्थ

उद्धृते (uddhṛte)when it is dug upनिकालने परतु (tu)butतोभवेत् (bhavet)there isहोता हैस्वास्थ्यम् (svāsthyam)healthस्वास्थ्यइति (iti)thusऐसासर्वस्व (sarvasva)of allसबकासम्मतम् (sammatam)agreedमत हैयस्य (yasya)of whomजिसकेनाम्ना (nāmnā)with the nameनाम सेजपेत् (japet)one repeatsजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रसहस्रम् (sahasram)a thousandसहस्रसः (saḥ)heवहवशः (vaśaḥ)under controlवश मेंभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 31

३१ पञ्चसहस्रहोमेन उद्वहेत वरां स्त्रियम् । सहस्रदशहोमेन राजा सद्यो वशो भवेत् ॥३१॥

pañcasahasrahomena udvaheta varāṃ striyam | sahasradaśahomena rājā sadyo vaśo bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पाँच हजार के होम से उत्तम स्त्री से विवाह करे; दस हजार के होम से राजा तुरन्त वश में हो जाता है।"

"By a homa of five thousand one would marry a choice woman; by a homa of ten thousand a king at once comes under control."

Word by wordपदार्थ

पञ्च-सहस्र-होमेन (pañca-sahasra-homena)by a homa of five thousandपाँच हजार के होम सेउद्वहेत (udvaheta)one would marryविवाह करेवराम् (varām)a choiceउत्तमस्त्रियम् (striyam)womanस्त्री सेसहस्र-दश-होमेन (sahasra-daśa-homena)by a homa of ten thousandदस हजार के होम सेराजा (rājā)a kingराजासद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तवशः (vaśaḥ)under controlवश मेंभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 32

३२ लक्षजापेन राजैव द्विलक्षे राजपंक्तयः । दशलक्षेण तद्राष्ट्रं वश्यं तस्य च सर्वथा ॥३२॥

lakṣajāpena rājaiva dvilakṣe rājapaṃktayaḥ | daśalakṣeṇa tadrāṣṭraṃ vaśyaṃ tasya ca sarvathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"एक लाख जप से राजा ही; दो लाख में राजाओं की पंक्तियाँ; दस लाख से उसका राष्ट्र सर्वथा उसके वश में।"

"By a hundred thousand repetitions a king; with two hundred thousand rows of kings; by a million his kingdom is wholly under his control."

Word by wordपदार्थ

लक्ष-जापेन (lakṣa-jāpena)by a hundred thousand repetitionsएक लाख जप सेराजा (rājā)a kingराजाएव (eva)indeedहीद्वि-लक्षे (dvi-lakṣe)with two hundred thousandदो लाख मेंराज-पंक्तयः (rāja-paṃktayaḥ)rows of kingsराजाओं की पंक्तियाँदश-लक्षेण (daśa-lakṣeṇa)by a millionदस लाख सेतत्-राष्ट्रम् (tat-rāṣṭram)his kingdomउसका राष्ट्रवश्यम् (vaśyam)under controlवश मेंतस्य (tasya)hisउसके (ca)andऔरसर्वथा (sarvathā)whollyसर्वथा

Verse 33

३३ अणिमादिमहासिद्धिः कोटिजपान्न संशयः । खेचरत्वं भवेन्नित्यं सर्वज्ञत्वञ्च जायते ॥३३॥

aṇimādimahāsiddhiḥ koṭijapānna saṃśayaḥ | khecaratvaṃ bhavennityaṃ sarvajñatvañca jāyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"करोड़ जप से अणिमा आदि महासिद्धि, इसमें संशय नहीं; नित्य खेचरत्व होता है और सर्वज्ञता होती है।"

"From ten million repetitions come the great siddhis beginning with aṇimā, no doubt; sky-going becomes permanent and omniscience arises."

Word by wordपदार्थ

अणिमा-आदि-महा-सिद्धिः (aṇimā-ādi-mahā-siddhiḥ)the great siddhis beginning with aṇimāअणिमा आदि महासिद्धिकोटि-जपात् (koṭi-japāt)from ten million repetitionsकरोड़ जप से (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशयखेचरत्वम् (khecaratvam)sky-goingखेचरत्वभवेत् (bhavet)comesहोता हैनित्यम् (nityam)alwaysनित्यसर्वज्ञत्वम् (sarvajñatvam)omniscienceसर्वज्ञता (ca)andऔरजायते (jāyate)arisesहोती है

Verse 34

३४ मन्त्रं लिखित्वा शिरसि कण्ठे वा धारयेद्यदि । सौभाग्यं सर्वरक्षा च भवेत्तत्र सुनिश्चितम् ॥३४॥

mantraṃ likhitvā śirasi kaṇṭhe vā dhārayedyadi | saubhāgyaṃ sarvarakṣā ca bhavettatra suniścitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 25.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-five-vidya-varieties-matangi-to-ucchishta-ganesha#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यदि मन्त्र लिखकर सिर पर या गले में धारण करे, तो सौभाग्य और सब रक्षा होती है — यह सुनिश्चित है।"

"If one writes the mantra and wears it on the head or the neck, there is good fortune and all protection — most certainly."

Word by wordपदार्थ

मन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रलिखित्वा (likhitvā)having writtenलिखकरशिरसि (śirasi)on the headसिर परकण्ठे (kaṇṭhe)on the neckगले मेंवा (vā)orयाधारयेत् (dhārayet)one wearsधारण करेयदि (yadi)ifयदिसौभाग्यम् (saubhāgyam)good fortuneसौभाग्यसर्व-रक्षा (sarva-rakṣā)all protectionसब रक्षा (ca)andऔरभवेत् (bhavet)there isहोती हैतत्र (tatra)thereउसमेंसु-निश्चितम् (su-niścitam)most certainlyसुनिश्चित

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.