Bṛhat Tantrasāra द्वितीयः परिच्छेदः Chapter 17
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

द्वितीयः परिच्छेदः
Chapter Seventeen · The Mantras of Śrīvidyā · Verses 35–44

श्रीविद्यामन्त्राः

The chapter gathers the many forms of the fifteen- and sixteen-syllable vidyā of Mahātripurasundarī. It begins with the nine-letter Meru from which all her mantras arise, then extracts the Kāmarāja vidyā kūṭa by kūṭa and derives from it the Lopāmudrā, the vidyās of Nandi, Indra, Sūrya, Śaṅkara, Viṣṇu and Durvāsas, and the twelve varieties; then the fifteen bīja-forms of the Navaratneśvara. The technical Ṣoḍaśī and the Mahāṣoḍaśī follow, with the long debate on how the five bījas enclose the vidyā, and the readings of the Yoginī, Rudrayāmala, Dakṣiṇāmūrti, Śrīkrama, Māyātantra, Śruti, Kulāmṛta, Yāmala, Nibandha and Kubjikā, with the bījāvalī and the seventeen-, eighteen- and twenty-syllable forms. Then the Kāmeśvarī, Subhagodayā, Bhāṣā, Sṛṣṭi, Sthiti, Saṃhṛti, Nirākhyā, Svapnāvatī and Madhumatī vidyās, the Pañcamī with its four kūṭas of Kāmarāja and its eight-fold and thirty-six-fold varieties, the dīpanī vidyās that kindle each kūṭa, the Śrīcakra with its nine circles, the rules for drawing it and the metals and gems it may be made of. यह अध्याय महात्रिपुरसुन्दरी की पन्द्रह और सोलह अक्षरों वाली विद्या के अनेक रूप इकट्ठा करता है। आरम्भ नौ अक्षरों के मेरु से होता है जिससे उसके सब मन्त्र निकलते हैं; फिर कामराज विद्या कूट-कूट करके निकाली जाती है और उससे लोपामुद्रा, नन्दि, इन्द्र, सूर्य, शंकर, विष्णु और दुर्वासा की विद्याएँ और बारह भेद निकाले जाते हैं; फिर नवरत्नेश्वर के पन्द्रह बीज-रूप। इसके बाद पारिभाषिकी षोडशी और महाषोडशी, पाँच बीजों से विद्या को सम्पुटित करने पर लम्बा विचार, और योगिनी, रुद्रयामल, दक्षिणामूर्ति, श्रीक्रम, मायातन्त्र, श्रुति, कुलामृत, यामल, निबन्ध और कुब्जिका के पाठ, बीजावली और सत्रह, अठारह और बीस अक्षरों वाले रूप। फिर कामेश्वरी, सुभगोदया, भाषा, सृष्टि, स्थिति, संहृति, निराख्या, स्वप्नावती और मधुमती विद्याएँ, कामराज के चार कूटों वाली पञ्चमी और उसके आठ और छत्तीस भेद, हर कूट को जगाने वाली दीपनी विद्याएँ, नौ चक्रों वाला श्रीचक्र, उसे बनाने के नियम और जिन धातुओं और रत्नों से वह बन सकता है।

Begin verses ↓

Verse 35

३५ अथ श्रीविद्यामन्त्राः तत्र मेरुः । ज्ञानार्णवे : भूमिश्चन्द्रः शिवो माया शक्तिःकृष्णाध्वमादनौ । अर्द्धचन्द्रश्च बिन्दुश्च नवार्णो मेरुरुच्यते । महात्रिपुरसुन्दर्या मन्त्रा मेरुसमुद्भवा ॥३५॥

atha śrīvidyāmantrāḥ | tatra meruḥ | jñānārṇave : | bhūmiścandraḥ śivo māyā śaktiḥkṛṣṇādhvamādanau | arddhacandraśca binduśca navārṇo merurucyate | mahātripurasundaryā mantrā merusamudbhavā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीविद्या के मन्त्र। पहले मेरु। ज्ञानार्णव में: "पृथ्वी, चन्द्र, शिव, माया, शक्ति, कृष्ण मार्ग और काम, अर्धचन्द्र और बिन्दु — नौ अक्षरों वाला यह मेरु कहा जाता है। महात्रिपुरसुन्दरी के मन्त्र मेरु से उत्पन्न होते हैं।"

The mantras of Śrīvidyā. First the Meru. In the Jñānārṇava: "Earth, moon, Śiva, Māyā, Śakti, the black road and Kāma, the half-moon and the bindu — the nine-letter one is called the Meru. The mantras of Mahātripurasundarī arise from the Meru."

Word by wordपदार्थ

भूमिः (bhūmiḥ)earthपृथ्वीचन्द्रः (candraḥ)moonचन्द्रशिवः (śivaḥ)Śivaशिवमाया (māyā)Māyāमायाशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिकृष्ण-अध्व-मादनौ (kṛṣṇa-adhva-mādanau)the black road and Kāmaकृष्ण मार्ग और कामअर्द्ध-चन्द्रः (arddha-candraḥ)the half-moonअर्धचन्द्र (ca)andऔरबिन्दुः (binduḥ)the binduबिन्दु (ca)andऔरनव-अर्णः (nava-arṇaḥ)of nine lettersनौ अक्षरों वालामेरुः (meruḥ)the Meruमेरुउच्यते (ucyate)is calledकहा जाता हैमहा-त्रिपुर-सुन्दर्याः (mahā-tripura-sundaryāḥ)of Mahātripurasundarīमहात्रिपुरसुन्दरी केमन्त्राः (mantrāḥ)the mantrasमन्त्रमेरु-समुद्भवाः (meru-samudbhavāḥ)arise from the Meruमेरु से उत्पन्न

Verse 36

३६ सकला भुवनेशानी कामेशीबीजमुद्धृतम् । अनेन सकलां विद्याः कथयामि वरानने । शक्त्यन्तस्तुर्यवर्णोऽयं कलमध्ये सुलोचने । वाग्भवं पञ्चवर्णाढ्यं कामराजमथोच्यते ॥ मादनं शिवचन्द्राढ्यं मीनलोचने । कामराजमिदं भद्रे षड्वर्णं सर्वमोहनम् ॥ शक्तिबीजं वरारोहे चन्द्राढ्यं सर्वमोहनम् । चतुरक्षररूपन्तु त्र्यक्षरा त्रिपुरा भवेत् ॥ एतामुपास्य देवेशि कामः सर्वाङ्गसुन्दरः । कामराजो भवेद्देवि विद्येयं ब्रह्मरूपिणी ॥ अस्यार्थः : शक्तिरेकारः, तूर्यं ईकारः तेन ककार-एकार-ईकार-लकार-महामाया इति वाग्भवकूटम् ॥३६॥

sakalā bhuvaneśānī kāmeśībījamuddhṛtam | anena sakalāṃ vidyāḥ kathayāmi varānane | śaktyantasturyavarṇo'yaṃ kalamadhye sulocane | vāgbhavaṃ pañcavarṇāḍhyaṃ kāmarājamathocyate | mādanaṃ śivacandrāḍhyaṃ mīnalocane | kāmarājamidaṃ bhadre ṣaḍvarṇaṃ sarvamohanam | śaktibījaṃ varārohe candrāḍhyaṃ sarvamohanam | caturakṣararūpantu tryakṣarā tripurā bhavet | etāmupāsya deveśi kāmaḥ sarvāṅgasundaraḥ | kāmarājo bhaveddevi vidyeyaṃ brahmarūpiṇī | asyārthaḥ : śaktirekāraḥ, tūryaṃ īkāraḥ tena kakāra-ekāra-īkāra-lakāra-mahāmāyā iti vāgbhavakūṭam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"क और ल सहित भुवनेशानी — कामेशी बीज निकाला गया। इससे मैं सम्पूर्ण विद्याएँ कहता हूँ, हे सुमुखि: शक्ति के बाद यह चौथा स्वर, क और ल के बीच, हे सुनयने — यह पाँच वर्णों वाला वाग्भव है। अब कामराज कहा जाता है: शिव और चन्द्र सहित मादन, हे मीननयने — छह वर्णों वाला यह कामराज, हे भद्रे, सबको मोहित करता है। चन्द्र सहित शक्तिबीज, हे वरारोहे, सबको मोहित करने वाला, चार अक्षरों वाला है; और इस प्रकार त्रिपुरा तीन अक्षरों वाली है। हे देवेशि, इसकी उपासना करके सर्वाङ्ग सुन्दर काम कामराज हुआ, हे देवि; यह विद्या ब्रह्मरूपिणी है।" इसका अर्थ: शक्ति एकार है, तूर्य ईकार; इसलिए ककार, एकार, ईकार, लकार और महामाया — यह वाग्भव कूट है।

"Bhuvaneśānī with ka and la — the bīja of Kāmeśī is extracted. With this I tell the whole of the vidyās, O fair-faced one: after Śakti, this fourth vowel, between ka and la, O fair-eyed one — that is the Vāgbhava, rich in five letters. Now the Kāmarāja is told: Kāma with Śiva and moon, O fish-eyed one — this Kāmarāja of six letters, O gracious one, bewitches all. The Śakti bīja with the moon, O fair-hipped one, bewitching all, is of four letters; and so Tripurā is of three syllables. Having worshipped this, O queen of gods, Kāma, beautiful in every limb, became Kāmarāja, O goddess; this vidyā is of the form of Brahman." Its meaning: Śakti is e, the fourth is ī; so ka, e, ī, la and the Mahāmāyā — that is the Vāgbhava kūṭa.

Word by wordपदार्थ

स-कला (sa-kalā)with ka and laक और ल सहितभुवनेशानी (bhuvaneśānī)Bhuvaneśānīभुवनेशानीकामेशी-बीजम् (kāmeśī-bījam)the bīja of Kāmeśīकामेशी बीजउद्धृतम् (uddhṛtam)is extractedनिकाला गयाअनेन (anena)by thisइससेसकलाम् (sakalām)wholeसम्पूर्णविद्याः (vidyāḥ)the vidyāsविद्याएँकथयामि (kathayāmi)I tellकहता हूँवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखिशक्ति-अन्तः (śakti-antaḥ)after Śaktiशक्ति के बादतुर्य-वर्णः (turya-varṇaḥ)the fourth vowelचौथा स्वरअयम् (ayam)thisयहक-ल-मध्ये (ka-la-madhye)between ka and laक और ल के बीचसु-लोचने (su-locane)O fair-eyed oneहे सुनयनेवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवपञ्च-वर्ण-आढ्यम् (pañca-varṇa-āḍhyam)rich in five lettersपाँच वर्णों वालाकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजअथ (atha)nowअबउच्यते (ucyate)is toldकहा जाता हैमादनम् (mādanam)Kāmaमादनशिव-चन्द्र-आढ्यम् (śiva-candra-āḍhyam)with Śiva and moonशिव और चन्द्र सहितमीन-लोचने (mīna-locane)O fish-eyed oneहे मीननयनेकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजइदम् (idam)thisयहभद्रे (bhadre)O gracious oneहे भद्रेषट्-वर्णम् (ṣaṭ-varṇam)of six lettersछह वर्णों वालासर्व-मोहनम् (sarva-mohanam)bewitching allसबको मोहित करने वालाशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजवरारोहे (varārohe)O fair-hipped oneहे वरारोहेचन्द्र-आढ्यम् (candra-āḍhyam)with the moonचन्द्र सहितसर्व-मोहनम् (sarva-mohanam)bewitching allसबको मोहित करने वालाचतुः-अक्षर-रूपम् (catuḥ-akṣara-rūpam)of four lettersचार अक्षरों वालातु (tu)andऔरत्रि-अक्षरा (tri-akṣarā)of three syllablesतीन अक्षरों वालीत्रिपुरा (tripurā)Tripurāत्रिपुराभवेत् (bhavet)isहोती हैएताम् (etām)thisइसकीउपास्य (upāsya)having worshippedउपासना करकेदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिकामः (kāmaḥ)Kāmaकामसर्व-अङ्ग-सुन्दरः (sarva-aṅga-sundaraḥ)beautiful in every limbसर्वाङ्ग सुन्दरकामराजः (kāmarājaḥ)Kāmarājaकामराजभवेत् (bhavet)becameहुआदेवि (devi)O goddessहे देविविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहब्रह्म-रूपिणी (brahma-rūpiṇī)of the form of Brahmanब्रह्मरूपिणी

Verse 36क

३६क शिवो हकारः चन्द्रः सकारः तेन हकार सकार-ककार-हकार-लकार-महामाया इति कामराज कूटम् । चन्द्र सकारः तेन सकार-ककार-लकार-महामाया इति शक्तिकूटम् । तेन त्रिभिः कूटैः कामराजविद्येयम् ॥३६ क॥

śivo hakāraḥ candraḥ sakāraḥ tena hakāra sakāra-kakāra-hakāra-lakāra-mahāmāyā iti kāmarāja kūṭam | candra sakāraḥ tena sakāra-kakāra-lakāra-mahāmāyā iti śaktikūṭam | tena tribhiḥ kūṭaiḥ kāmarājavidyeyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.36क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v36क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

शिव हकार है, चन्द्र सकार; इसलिए हकार, सकार, ककार, हकार, लकार और महामाया — यह कामराज कूट है। चन्द्र सकार है; इसलिए सकार, ककार, लकार और महामाया — यह शक्तिकूट है। इस प्रकार इन तीन कूटों से यह कामराज विद्या है।

Śiva is ha, moon is sa; so ha, sa, ka, ha, la and the Mahāmāyā — that is the Kāmarāja kūṭa. Moon is sa; so sa, ka, la and the Mahāmāyā — that is the Śakti kūṭa. So with these three kūṭas this is the Kāmarāja vidyā.

ज्ञानार्णवे — In the Jñānārṇava: ज्ञानार्णव में:

Verse 37

३७ शृणु देवि प्रवक्ष्यामि लोपामुद्राभिधां पराम् । कामराजाख्यविद्यायाः शक्ति तूर्याञ्च सुन्दरि । हित्वा मुखे शिवेन्द्राढ्या लोपामुद्रा प्रकाशिता ॥ अस्यार्थः : कामराजाख्यविद्याया वाग्भवे एकारं ईकारञ्च हित्वा आदौ हकारं सकारञ्च दद्यात् । अन्यत्समानम् इयमगस्त्योपासिता । अनयोर्भेदमग्रे वक्ष्यामः ॥३७॥

śṛṇu devi pravakṣyāmi lopāmudrābhidhāṃ parām | kāmarājākhyavidyāyāḥ śakti tūryāñca sundari | hitvā mukhe śivendrāḍhyā lopāmudrā prakāśitā | asyārthaḥ : kāmarājākhyavidyāyā vāgbhave ekāraṃ īkārañca hitvā ādau hakāraṃ sakārañca dadyāt | anyatsamānam iyamagastyopāsitā | anayorbhedamagre vakṣyāmaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ज्ञानार्णव में: "हे देवि, सुनो, मैं लोपामुद्रा नामक परा विद्या कहूँगा: कामराज नामक विद्या के शक्ति और तूर्य को छोड़कर, हे सुन्दरि, आरम्भ में शिव और इन्द्र सहित — लोपामुद्रा प्रकाशित है।" इसका अर्थ: कामराज नामक विद्या के वाग्भव में एकार और ईकार छोड़कर आरम्भ में हकार और सकार रखे। बाकी समान है। इसकी उपासना अगस्त्य ने की। इन दोनों का भेद आगे कहेंगे।

In the Jñānārṇava: "Hear, O goddess, I shall tell the supreme one called Lopāmudrā: dropping the Śakti letter and the fourth vowel of the vidyā called Kāmarāja, O beautiful one, with Śiva and Indra at the front — Lopāmudrā is revealed." Its meaning: in the Vāgbhava of the vidyā called Kāmarāja, dropping e and ī, one should put ha and sa at the beginning. The rest is the same. This one was worshipped by Agastya. We shall state the difference between the two below.

Word by wordपदार्थ

शृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवि (devi)O goddessहे देविप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगालोपामुद्रा-अभिधाम् (lopāmudrā-abhidhām)called Lopāmudrāलोपामुद्रा नामकपराम् (parām)the supremeपराकामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या केशक्ति (śakti)the Śakti letterशक्तितूर्याम् (tūryām)the fourth vowelतूर्य (ca)andऔरसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरिहित्वा (hitvā)droppingछोड़करमुखे (mukhe)at the frontआरम्भ मेंशिव-इन्द्र-आढ्या (śiva-indra-āḍhyā)with Śiva and Indraशिव और इन्द्र सहितलोपामुद्रा (lopāmudrā)Lopāmudrāलोपामुद्राप्रकाशिता (prakāśitā)is revealedप्रकाशित है

Verse 38

३८ मन्त्रान्तरम् कामराजाख्यविद्याया वाग्भवेन वरानने । विद्योद्धारं प्रवक्ष्यामि शक्तिमादनमध्यगम् । शिवं कुर्याद्वाग्भवे तु शिवाद्यं कामराजकम् । चन्द्राद्यन्तु तृतीयं स्यात्विद्येयं मनुपूजिता । अस्यार्थः : कामस्ततः शिवस्तत एकारस्तत ईकारादित्रयं वाग्भवे कूटे । मध्यकूटं शिवाद्यं तृतीयकूटं चन्द्राद्यम् । तथा च चन्द्रपीठे : कशिवौ भगतूर्यं च क्षमामायेति वाग्भवम् । शिवकामौ भगं तूर्यं लपरा शक्तिकूटकम् । मानवीयं समुदिता सर्वाम्नायैर्नमस्कृता ॥३८॥

mantrāntaram | kāmarājākhyavidyāyā vāgbhavena varānane | vidyoddhāraṃ pravakṣyāmi śaktimādanamadhyagam | śivaṃ kuryādvāgbhave tu śivādyaṃ kāmarājakam | candrādyantu tṛtīyaṃ syātvidyeyaṃ manupūjitā | asyārthaḥ : kāmastataḥ śivastata ekārastata īkārāditrayaṃ vāgbhave kūṭe | madhyakūṭaṃ śivādyaṃ tṛtīyakūṭaṃ candrādyam | | tathā ca candrapīṭhe : | kaśivau bhagatūryaṃ ca kṣamāmāyeti vāgbhavam | śivakāmau bhagaṃ tūryaṃ laparā śaktikūṭakam | mānavīyaṃ samuditā sarvāmnāyairnamaskṛtā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "कामराज नामक विद्या के वाग्भव से, हे सुमुखि, मैं विद्या का उद्धार कहूँगा: वाग्भव में शक्ति और काम के बीच शिव रखे; कामराज शिव से आरम्भ हो; और तीसरा चन्द्र से आरम्भ हो — यह विद्या मनु से पूजित है।" इसका अर्थ: काम, फिर शिव, फिर एकार, फिर ईकार आदि तीन — वाग्भव कूट में; मध्य कूट शिव से आरम्भ, तीसरा कूट चन्द्र से आरम्भ। वैसे ही चन्द्रपीठ में: "क और शिव, भग और तूर्य, क्षमा और माया — यह वाग्भव; शिव और काम, भग, तूर्य, ल और परा — शक्तिकूट। यह मानवी विद्या कही गई, जो सब आम्नायों से नमस्कृत है।"

Another mantra. "With the Vāgbhava of the vidyā called Kāmarāja, O fair-faced one, I shall tell the extraction of the vidyā: one should put Śiva between Śakti and Kāma in the Vāgbhava; the Kāmarāja begins with Śiva; and the third should begin with the moon — this vidyā was worshipped by Manu." Its meaning: Kāma, then Śiva, then e, then ī and the rest — three letters in the Vāgbhava kūṭa; the middle kūṭa begins with Śiva, the third kūṭa with the moon. So too in the Candrapīṭha: "ka and Śiva, e and the fourth vowel, la and Māyā — that is the Vāgbhava; Śiva and Kāma, e, the fourth vowel, la and Parā — the Śakti kūṭa. This is declared the vidyā of Manu, saluted by all the āmnāyas."

Word by wordपदार्थ

कामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या केवाग्भवेन (vāgbhavena)with the Vāgbhavaवाग्भव सेवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखिविद्या-उद्धारम् (vidyā-uddhāram)the extraction of the vidyāविद्या का उद्धारप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगाशक्ति-मादन-मध्य-गम् (śakti-mādana-madhya-gam)standing between Śakti and Kāmaशक्ति और काम के बीचशिवम् (śivam)Śivaशिव कोकुर्यात् (kuryāt)one should putरखेवाग्भवे (vāgbhave)in the Vāgbhavaवाग्भव मेंतु (tu)andऔरशिव-आद्यम् (śiva-ādyam)beginning with Śivaशिव से आरम्भकामराजकम् (kāmarājakam)the Kāmarājaकामराजचन्द्र-आद्यम् (candra-ādyam)beginning with the moonचन्द्र से आरम्भतु (tu)andऔरतृतीयम् (tṛtīyam)the thirdतीसरास्यात् (syāt)should beहोविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहमनु-पूजिता (manu-pūjitā)worshipped by Manuमनु से पूजितक-शिवौ (ka-śivau)ka and Śivaक और शिवभग-तूर्यम् (bhaga-tūryam)e and the fourth vowelभग और तूर्य (ca)andऔरक्षमा-माया (kṣamā-māyā)la and Māyāक्षमा और मायाइति (iti)thusयहवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवशिव-कामौ (śiva-kāmau)Śiva and Kāmaशिव और कामभगम् (bhagam)eभगतूर्यम् (tūryam)the fourth vowelतूर्यल-परा (la-parā)la and Parāल और पराशक्ति-कूटकम् (śakti-kūṭakam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटमानवीयम् (mānavīyam)the one of Manuमानवीसमुदिता (samuditā)is declaredकही गईसर्व-आम्नायैः (sarva-āmnāyaiḥ)by all the āmnāyasसब आम्नायों सेनमस्कृता (namaskṛtā)salutedनमस्कृत

Verse 39

३९ सहाद्यं वाग्भवं देवि चंद्राद्यं शिवमध्यगम् । मादनं कामराजे तु शक्तिबीजं सहाननम् । चन्द्राराधितविद्येयं भोगमोक्षफलप्रदा । अस्यार्थः : सकारहकारादिकामराजविद्याया वाग्भवं कूटम् अस्या वाग्भवम् । आदौ सकारस्ततो हकारस्ततो मादनं ततः शिवस्तत एकारस्तत ईकारस्तत लकारस्ततो महामाया इति कामराजकूटम् । अस्या वाग्भवकूटमेव शक्तिकूटं विद्येयं चन्द्राराधिता ॥३९॥

sahādyaṃ vāgbhavaṃ devi caṃdrādyaṃ śivamadhyagam | mādanaṃ kāmarāje tu śaktibījaṃ sahānanam | candrārādhitavidyeyaṃ bhogamokṣaphalapradā | asyārthaḥ : sakārahakārādikāmarājavidyāyā vāgbhavaṃ kūṭam asyā vāgbhavam | ādau sakārastato hakārastato mādanaṃ tataḥ śivastata ekārastata īkārastata lakārastato mahāmāyā iti kāmarājakūṭam | asyā vāgbhavakūṭameva śaktikūṭaṃ vidyeyaṃ candrārādhitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवि, स-ह से आरम्भ वाग्भव; कामराज में चन्द्र से आरम्भ, बीच में शिव वाला मादन; और स-ह मुख वाला शक्तिबीज — चन्द्र से आराधित यह विद्या भोग और मोक्ष का फल देती है।" इसका अर्थ: स-ह से आरम्भ कामराज विद्या का वाग्भव कूट ही इसका वाग्भव है। पहले सकार, फिर हकार, फिर मादन, फिर शिव, फिर एकार, फिर ईकार, फिर लकार, फिर महामाया — यह कामराज कूट है। इसका वाग्भव कूट ही शक्तिकूट है। यह विद्या चन्द्र से आराधित है।

"The Vāgbhava beginning with sa and ha, O goddess; in the Kāmarāja, Kāma beginning with the moon, with Śiva in the middle; and the Śakti bīja with sa and ha at the front — this vidyā, worshipped by the Moon, gives the fruits of enjoyment and liberation." Its meaning: the Vāgbhava kūṭa of the Kāmarāja vidyā beginning with sa and ha is her Vāgbhava. First sa, then ha, then Kāma, then Śiva, then e, then ī, then la, then the Mahāmāyā — that is the Kāmarāja kūṭa. Her Vāgbhava kūṭa itself is the Śakti kūṭa. This vidyā was worshipped by the Moon.

Word by wordपदार्थ

स-ह-आद्यम् (sa-ha-ādyam)beginning with sa and haस-ह से आरम्भवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवदेवि (devi)O goddessहे देविचंद्र-आद्यम् (caṃdra-ādyam)beginning with the moonचन्द्र से आरम्भशिव-मध्य-गम् (śiva-madhya-gam)with Śiva in the middleबीच में शिव वालामादनम् (mādanam)Kāmaमादनकामराजे (kāmarāje)in the Kāmarājaकामराज मेंतु (tu)andऔरशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजस-ह-आननम् (sa-ha-ānanam)with sa and ha at the frontस-ह मुख वालाचन्द्र-आराधित-विद्या (candra-ārādhita-vidyā)the vidyā worshipped by the Moonचन्द्र से आराधित विद्याइयम् (iyam)thisयहभोग-मोक्ष-फल-प्रदा (bhoga-mokṣa-phala-pradā)giving the fruits of enjoyment and liberationभोग और मोक्ष का फल देने वाली

Verse 40

४० हसाननं वाग्भवन्तु शिवाद्यं सहमध्यगम् । मादनं कामराजे तु तार्तीयं शृणु पार्वति । हसाद्यं शक्तिबीजन्तु कुबेरेण प्रपूजिता । अस्यार्थः : कामराजाख्यविद्याया वाग्भवं हसाद्यं चेत्तदा अस्य वाग्भवम् । शिवचन्द्रौ ततः कामस्ततः शिवस्तत एकारस्तत ईकारस्ततो लकारस्ततो महामया इति कामराजकूटम् । अस्य वाग्भवकूटमेव शक्तिकूटम् इयं कुबेरपूजिता ॥४०॥

hasānanaṃ vāgbhavantu śivādyaṃ sahamadhyagam | mādanaṃ kāmarāje tu tārtīyaṃ śṛṇu pārvati | hasādyaṃ śaktibījantu kubereṇa prapūjitā | asyārthaḥ : kāmarājākhyavidyāyā vāgbhavaṃ hasādyaṃ cettadā asya vāgbhavam | śivacandrau tataḥ kāmastataḥ śivastata ekārastata īkārastato lakārastato mahāmayā iti kāmarājakūṭam | asya vāgbhavakūṭameva śaktikūṭam iyaṃ kuberapūjitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ह-स मुख वाला वाग्भव; कामराज में शिव से आरम्भ, बीच में स-ह वाला मादन; हे पार्वति, तीसरा सुनो: ह-स से आरम्भ शक्तिबीज — वह कुबेर से पूजित है।" इसका अर्थ: कामराज नामक विद्या का वाग्भव यदि ह-स से आरम्भ हो तो वह इसका वाग्भव है। शिव और चन्द्र, फिर काम, फिर शिव, फिर एकार, फिर ईकार, फिर लकार, फिर महामाया — यह कामराज कूट है। इसका वाग्भव कूट ही शक्तिकूट है। यह कुबेर से पूजित है।

"The Vāgbhava with ha and sa at the front; in the Kāmarāja, Kāma beginning with Śiva, with sa and ha in the middle; hear the third, O Pārvatī: the Śakti bīja beginning with ha and sa — she was worshipped by Kubera." Its meaning: if the Vāgbhava of the vidyā called Kāmarāja begins with ha and sa, that is its Vāgbhava. Śiva and moon, then Kāma, then Śiva, then e, then ī, then la, then the Mahāmāyā — that is the Kāmarāja kūṭa. Its Vāgbhava kūṭa itself is the Śakti kūṭa. This one was worshipped by Kubera.

Word by wordपदार्थ

ह-स-आननम् (ha-sa-ānanam)with ha and sa at the frontह-स मुख वालावाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवतु (tu)andऔरशिव-आद्यम् (śiva-ādyam)beginning with Śivaशिव से आरम्भस-ह-मध्य-गम् (sa-ha-madhya-gam)with sa and ha in the middleबीच में स-ह वालामादनम् (mādanam)Kāmaमादनकामराजे (kāmarāje)in the Kāmarājaकामराज मेंतु (tu)andऔरतार्तीयम् (tārtīyam)the thirdतीसराशृणु (śṛṇu)hearसुनोपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतिह-स-आद्यम् (ha-sa-ādyam)beginning with ha and saह-स से आरम्भशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजतु (tu)andऔरकुबेरेण (kubereṇa)by Kuberaकुबेर सेप्रपूजिता (prapūjitā)worshippedपूजित

Verse 41

४१ कामराजाख्यविद्यायास्तार्तीयं सुरवन्दिते । सहाद्यं शक्तिबीजं स्याद्विद्यागस्त्यप्रपूजिता । अस्यार्थः : कामराजाख्यविद्याया यदेव वाग्भवं कूटं कामराजकूटञ्चात्रापि तदेव । शक्तिकूटन्तु सहाद्यमिति शेषः । इयन्तु द्वितीया लोपामुद्रा ॥४१॥

kāmarājākhyavidyāyāstārtīyaṃ suravandite | sahādyaṃ śaktibījaṃ syādvidyāgastyaprapūjitā | asyārthaḥ : kāmarājākhyavidyāyā yadeva vāgbhavaṃ kūṭaṃ kāmarājakūṭañcātrāpi tadeva | śaktikūṭantu sahādyamiti śeṣaḥ | iyantu dvitīyā lopāmudrā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कामराज नामक विद्या का तीसरा, हे सुरवन्दिते — शक्तिबीज स-ह से आरम्भ हो; यह विद्या अगस्त्य से पूजित है।" इसका अर्थ: कामराज नामक विद्या का जो वाग्भव कूट और कामराज कूट है वही यहाँ भी है; पर शक्तिकूट स-ह से आरम्भ होता है — यह शेष है। यह दूसरी लोपामुद्रा है।

"The third of the vidyā called Kāmarāja, O one honoured by the gods — the Śakti bīja should begin with sa and ha; this vidyā was worshipped by Agastya." Its meaning: the Vāgbhava kūṭa and the Kāmarāja kūṭa of the vidyā called Kāmarāja are the same here too; but the Śakti kūṭa begins with sa and ha — that is to be supplied. This is the second Lopāmudrā.

Word by wordपदार्थ

कामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या कातार्तीयम् (tārtīyam)the thirdतीसरासुर-वन्दिते (sura-vandite)O one honoured by the godsहे सुरवन्दितेस-ह-आद्यम् (sa-ha-ādyam)beginning with sa and haस-ह से आरम्भशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजस्यात् (syāt)should beहोविद्या (vidyā)the vidyāविद्याअगस्त्य-प्रपूजिता (agastya-prapūjitā)worshipped by Agastyaअगस्त्य से पूजित

Verse 42

४२ कामराजाख्यविद्याया वाग्भवे मादनं त्यज । चन्द्रं तत्रैव संयोज्य कामराजे ततः परम् । हित्वा चन्द्रं मुखे कुर्यात् विद्येयं नन्दिपूजिता । अस्यार्थः : कामराजाख्यविद्यायां वाग्भवे कामं त्यक्त्वा चन्द्रं दद्यात्, कामराजे पुनः शिवान्ते चन्द्रं त्यक्त्वा चन्द्राद्यं कुर्यात् । अन्यत् समानम् ॥४२॥

kāmarājākhyavidyāyā vāgbhave mādanaṃ tyaja | candraṃ tatraiva saṃyojya kāmarāje tataḥ param | hitvā candraṃ mukhe kuryāt vidyeyaṃ nandipūjitā | asyārthaḥ : kāmarājākhyavidyāyāṃ vāgbhave kāmaṃ tyaktvā candraṃ dadyāt, kāmarāje punaḥ śivānte candraṃ tyaktvā candrādyaṃ kuryāt | anyat samānam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कामराज नामक विद्या के वाग्भव में मादन छोड़ो और वहीं चन्द्र जोड़ो; फिर कामराज में चन्द्र छोड़कर उसे आरम्भ में रखे — यह विद्या नन्दि से पूजित है।" इसका अर्थ: कामराज नामक विद्या में वाग्भव में काम छोड़कर चन्द्र रखे; कामराज में शिव के बाद का चन्द्र छोड़कर उसे चन्द्र से आरम्भ करे। बाकी समान है।

"Drop Kāma in the Vāgbhava of the vidyā called Kāmarāja and join the moon there; then in the Kāmarāja drop the moon and put it at the front — this vidyā was worshipped by Nandi." Its meaning: in the vidyā called Kāmarāja, in the Vāgbhava one drops Kāma and puts the moon; in the Kāmarāja one drops the moon after Śiva and makes it begin with the moon. The rest is the same.

Word by wordपदार्थ

कामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या केवाग्भवे (vāgbhave)in the Vāgbhavaवाग्भव मेंमादनम् (mādanam)Kāmaमादन कोत्यज (tyaja)dropछोड़ोचन्द्रम् (candram)the moonचन्द्र कोतत्र (tatra)thereवहाँएव (eva)indeedहीसंयोज्य (saṃyojya)joiningजोड़करकामराजे (kāmarāje)in the Kāmarājaकामराज मेंततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेहित्वा (hitvā)droppingछोड़करचन्द्रम् (candram)the moonचन्द्र कोमुखे (mukhe)at the frontआरम्भ मेंकुर्यात् (kuryāt)one should putरखेविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहनन्दि-पूजिता (nandi-pūjitā)worshipped by Nandiनन्दि से पूजित

Verse 43

४३ कामराजाख्यविद्याया हित्वा भूमिं तृतीयके । शक्तिबीजे स्थितां देवि चन्द्राधः कुरु तत्र च । तेन शक्तिकूटं चन्द्रेन्द्रकाममहामायात्मकम् । विद्येयमिन्द्रोपासिता । अन्यत् समानम् ॥४३॥

kāmarājākhyavidyāyā hitvā bhūmiṃ tṛtīyake | śaktibīje sthitāṃ devi candrādhaḥ kuru tatra ca | tena śaktikūṭaṃ candrendrakāmamahāmāyātmakam | vidyeyamindropāsitā | anyat samānam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवि, कामराज नामक विद्या के तीसरे, शक्तिबीज में स्थित पृथ्वी को छोड़कर उसे वहाँ चन्द्र के नीचे रखो।" इसलिए शक्तिकूट चन्द्र, इन्द्र, काम और महामाया वाला है। यह विद्या इन्द्र से उपासित है। बाकी समान है।

"Dropping earth standing in the third, the Śakti bīja, of the vidyā called Kāmarāja, O goddess, put it there below the moon." So the Śakti kūṭa is made of moon, Indra, Kāma and the Mahāmāyā. This vidyā was worshipped by Indra. The rest is the same.

Word by wordपदार्थ

कामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या केहित्वा (hitvā)droppingछोड़करभूमिम् (bhūmim)earthपृथ्वी कोतृतीयके (tṛtīyake)in the thirdतीसरे मेंशक्ति-बीजे (śakti-bīje)in the Śakti bījaशक्तिबीज मेंस्थिताम् (sthitām)standingस्थितदेवि (devi)O goddessहे देविचन्द्र-अधः (candra-adhaḥ)below the moonचन्द्र के नीचेकुरु (kuru)putरखोतत्र (tatra)thereवहाँ (ca)andऔर

Verse 44

४४ लोपामुद्राख्यविद्याया द्वितीयाया महेश्वरि । कामराजे भृगुं हित्वा मुखे कुर्यात्तमेव हि । शिवं विना चतुर्थन्तु तार्तीये सकलः शिवः ॥४४॥

lopāmudrākhyavidyāyā dvitīyāyā maheśvari | kāmarāje bhṛguṃ hitvā mukhe kuryāttameva hi | śivaṃ vinā caturthantu tārtīye sakalaḥ śivaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे महेश्वरि, दूसरी लोपामुद्रा नामक विद्या के कामराज में भृगु छोड़कर उसी को आरम्भ में रखे, चौथे शिव के बिना; और तीसरे में क और ल सहित शिव।"

"In the Kāmarāja of the second vidyā called Lopāmudrā, O great goddess, dropping sa, one should put that same letter at the front, without the fourth Śiva; and in the third, Śiva with ka and la."

Word by wordपदार्थ

लोपामुद्रा-आख्य-विद्यायाः (lopāmudrā-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Lopāmudrāलोपामुद्रा नामक विद्या केद्वितीयायाः (dvitīyāyāḥ)the secondदूसरीमहेश्वरि (maheśvari)O great goddessहे महेश्वरिकामराजे (kāmarāje)in the Kāmarājaकामराज मेंभृगुम् (bhṛgum)saभृगु कोहित्वा (hitvā)droppingछोड़करमुखे (mukhe)at the frontआरम्भ मेंकुर्यात् (kuryāt)one should putरखेतम् (tam)itउसेएव (eva)sameहीहि (hi)indeedहीशिवम् (śivam)Śivaशिवविना (vinā)withoutबिनाचतुर्थम् (caturtham)the fourthचौथातु (tu)andऔरतार्तीये (tārtīye)in the thirdतीसरे मेंस-कलः (sa-kalaḥ)with ka and laक और ल सहितशिवः (śivaḥ)Śivaशिव

Verse 45

४५ दक्षिणामूर्तिसंहितायाञ्च : सहाद्यमन्त्यसह्योमध्ये कः सूर्यपूजितः । अस्यार्थः : द्वितीयलोपामुद्रायाः कामराजकूटे हकारादधः सकारं त्यक्त्वा तमादौ कृत्वा द्वितीयहकारं त्यजेत् । तृतीयकूटे अन्त्यसकारोपरि ककारं दद्यात् । विद्येयं सूर्यपूजिता ॥४५॥

dakṣiṇāmūrtisaṃhitāyāñca : | sahādyamantyasahyomadhye kaḥ sūryapūjitaḥ | asyārthaḥ : dvitīyalopāmudrāyāḥ kāmarājakūṭe hakārādadhaḥ sakāraṃ tyaktvā tamādau kṛtvā dvitīyahakāraṃ tyajet | tṛtīyakūṭe antyasakāropari kakāraṃ dadyāt | vidyeyaṃ sūryapūjitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.45. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और दक्षिणामूर्तिसंहिता में: "स-ह से आरम्भ, अन्तिम स और ह के बीच में क — सूर्य से पूजित।" इसका अर्थ: दूसरी लोपामुद्रा के कामराज कूट में हकार के नीचे का सकार छोड़कर उसे आरम्भ में करके दूसरा हकार छोड़े। तीसरे कूट में अन्तिम सकार के ऊपर ककार रखे। यह विद्या सूर्य से पूजित है।

And in the Dakṣiṇāmūrtisaṃhitā: "Beginning with sa and ha, with ka in the middle of the last sa and ha — worshipped by the Sun." Its meaning: in the Kāmarāja kūṭa of the second Lopāmudrā, dropping the sa below ha, putting it at the beginning, one drops the second ha. In the third kūṭa one puts ka above the last sa. This vidyā was worshipped by the Sun.

Word by wordपदार्थ

स-ह-आद्यम् (sa-ha-ādyam)beginning with sa and haस-ह से आरम्भअन्त्य-स-ह्योः (antya-sa-hyoḥ)of the last sa and haअन्तिम स और ह केमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंकः (kaḥ)kaसूर्य-पूजितः (sūrya-pūjitaḥ)worshipped by the Sunसूर्य से पूजित

Verse 46

४६ लोपामुद्रां द्वितीयान्तु विलिख्य सुरसुन्दरि । पुनर्विलिख्य तामेव चतुर्थंपञ्चमे स्थिताम् । हित्वा तु भुवनेशानीमेकोच्चारेण चोच्चरेत् । चतुःकूटा महाविद्या शङ्करेण प्रपूजिता । अस्यार्थः : द्वितीयां लोपामुद्रां विलिख्य, पुनरपि तामेव विलिख्य, चतुर्थकूटे पञ्चमकूटे च स्थितां भुवनेशीं त्यक्त्वा एकोच्चारणे चोच्चरेत् । उच्चारणन्तु पूर्वं त्रिकूटमुच्चार्य कामैकारतूर्येन्द्र शम्भु-शशाङ्क-कन्दर्प शिवेन्द्र चन्द्र-शिवचन्द्र-कन्दर्पेन्द्र-महामाया चोच्चरेत् ॥४६॥

lopāmudrāṃ dvitīyāntu vilikhya surasundari | punarvilikhya tāmeva caturthaṃpañcame sthitām | hitvā tu bhuvaneśānīmekoccāreṇa coccaret | catuḥkūṭā mahāvidyā śaṅkareṇa prapūjitā | asyārthaḥ : dvitīyāṃ lopāmudrāṃ vilikhya, punarapi tāmeva vilikhya, caturthakūṭe pañcamakūṭe ca sthitāṃ bhuvaneśīṃ tyaktvā ekoccāraṇe coccaret | uccāraṇantu pūrvaṃ trikūṭamuccārya kāmaikāratūryendra śambhu-śaśāṅka-kandarpa śivendra candra-śivacandra-kandarpendra-mahāmāyā coccaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.46. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे सुरसुन्दरि, दूसरी लोपामुद्रा लिखकर और उसी को फिर लिखकर, चौथे और पाँचवें में स्थित भुवनेशानी को छोड़कर एक उच्चारण में उच्चारण करे — चार कूटों वाली यह महाविद्या शंकर से पूजित है।" इसका अर्थ: दूसरी लोपामुद्रा लिखकर, फिर उसी को लिखकर, चौथे और पाँचवें कूट में स्थित भुवनेशी को छोड़कर एक उच्चारण में उच्चारण करे। उच्चारण यह है: पहले तीन कूट उच्चारण करके काम, एकार, तूर्य, इन्द्र, शम्भु, शशांक, कन्दर्प, शिव, इन्द्र, चन्द्र, शिव, चन्द्र, कन्दर्प, इन्द्र और महामाया का उच्चारण करे।

"Having written the second Lopāmudrā, O beauty among the gods, and having written that same one again, dropping the Bhuvaneśānī standing in the fourth and fifth, one should utter it in one utterance — the great vidyā of four kūṭas, worshipped by Śaṅkara." Its meaning: having written the second Lopāmudrā, and again written that same one, dropping the Bhuvaneśī standing in the fourth and fifth kūṭas, one should utter it in one utterance. The utterance: first uttering the three kūṭas, one should utter Kāma, e, the fourth vowel, Indra, Śambhu, moon, Kandarpa, Śiva, Indra, moon, Śiva, moon, Kandarpa, Indra and the Mahāmāyā.

Word by wordपदार्थ

लोपामुद्राम् (lopāmudrām)Lopāmudrāलोपामुद्रा कोद्वितीयाम् (dvitīyām)the secondदूसरीतु (tu)andऔरविलिख्य (vilikhya)having writtenलिखकरसुर-सुन्दरि (sura-sundari)O beauty among the godsहे सुरसुन्दरिपुनः (punaḥ)againफिरविलिख्य (vilikhya)having writtenलिखकरताम् (tām)itउसेएव (eva)sameहीचतुर्थ-पञ्चमे (caturtha-pañcame)in the fourth and fifthचौथे और पाँचवें मेंस्थिताम् (sthitām)standingस्थितहित्वा (hitvā)droppingछोड़करतु (tu)andऔरभुवनेशानीम् (bhuvaneśānīm)Bhuvaneśānīभुवनेशानी कोएक-उच्चारेण (eka-uccāreṇa)in one utteranceएक उच्चारण में (ca)andऔरउच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेचतुः-कूटा (catuḥ-kūṭā)of four kūṭasचार कूटों वालीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याशङ्करेण (śaṅkareṇa)by Śaṅkaraशंकर सेप्रपूजिता (prapūjitā)worshippedपूजित

Verse 47

४७ लोपामुद्रां पुनर्देवि विलिखेत्तदनन्तरम् । नन्दिकेश्वरविद्याञ्च षट्कूटा वैष्णवी भवेत् । अस्यार्थः : पुनः शब्दस्वरसाद्द्वितीयालोपामुद्रामित्यर्थः । प्रक्रमादिति तन्त्रकौमुदीकारः । वस्तुतस्तु अगस्त्यस्य द्विधाविद्यां विलिख्य नन्दिपूजितामिति दक्षिणामूर्तिवचनात् । कामराजाख्यविद्यायास्त्रिकूटेषु वरानने । या स्थिता भुवनेशानी द्विधा कुरु महेश्वरि । बिन्दुहीना नादहीना दुर्वासःपूजिता भवेत् ॥४७॥

lopāmudrāṃ punardevi vilikhettadanantaram | nandikeśvaravidyāñca ṣaṭkūṭā vaiṣṇavī bhavet | asyārthaḥ : punaḥ śabdasvarasāddvitīyālopāmudrāmityarthaḥ | prakramāditi tantrakaumudīkāraḥ | vastutastu agastyasya dvidhāvidyāṃ vilikhya nandipūjitāmiti dakṣiṇāmūrtivacanāt | | kāmarājākhyavidyāyāstrikūṭeṣu varānane | yā sthitā bhuvaneśānī dvidhā kuru maheśvari | binduhīnā nādahīnā durvāsaḥpūjitā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.47. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवि, फिर लोपामुद्रा लिखे और उसके बाद नन्दिकेश्वर की विद्या — यह छह कूटों वाली वैष्णवी है।" इसका अर्थ: "फिर" शब्द के बल से दूसरी लोपामुद्रा अभिप्रेत है। "प्रक्रम से" — ऐसा तन्त्रकौमुदीकार कहते हैं। वास्तव में तो दक्षिणामूर्ति के वचन से कि अगस्त्य की दोनों प्रकार की विद्या और नन्दि से पूजित विद्या लिखे। "हे सुमुखि, कामराज नामक विद्या के तीन कूटों में जो भुवनेशानी स्थित है, हे महेश्वरि, उसे दो प्रकार की करो: बिन्दु रहित और नाद रहित वह दुर्वासा से पूजित होती है।"

"Again one should write Lopāmudrā, O goddess, and after that the vidyā of Nandikeśvara — that is the six-kūṭa Vaiṣṇavī." Its meaning: from the force of the word "again", the second Lopāmudrā is meant. "From the sequence," says the author of the Tantrakaumudī. In fact, though, from the saying of the Dakṣiṇāmūrti that one writes the two-fold vidyā of Agastya and the one worshipped by Nandi. "The Bhuvaneśānī that stands in the three kūṭas of the vidyā called Kāmarāja, O fair-faced one — make her two-fold, O great goddess: without bindu and without nāda, she is the one worshipped by Durvāsas."

Word by wordपदार्थ

लोपामुद्राम् (lopāmudrām)Lopāmudrāलोपामुद्रा कोपुनः (punaḥ)againफिरदेवि (devi)O goddessहे देविविलिखेत् (vilikhet)one should writeलिखेतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादनन्दिकेश्वर-विद्याम् (nandikeśvara-vidyām)the vidyā of Nandikeśvaraनन्दिकेश्वर की विद्या को (ca)andऔरषट्-कूटा (ṣaṭ-kūṭā)of six kūṭasछह कूटों वालीवैष्णवी (vaiṣṇavī)the Vaiṣṇavīवैष्णवीभवेत् (bhavet)isहोती हैकामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या केत्रि-कूटेषु (tri-kūṭeṣu)in the three kūṭasतीन कूटों मेंवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखिया (yā)whichजोस्थिता (sthitā)standsस्थित हैभुवनेशानी (bhuvaneśānī)Bhuvaneśānīभुवनेशानीद्विधा (dvidhā)two-foldदो प्रकार कीकुरु (kuru)makeकरोमहेश्वरि (maheśvari)O great goddessहे महेश्वरिबिन्दु-हीना (bindu-hīnā)without binduबिन्दु रहितनाद-हीना (nāda-hīnā)without nādaनाद रहितदुर्वासः-पूजिता (durvāsaḥ-pūjitā)worshipped by Durvāsasदुर्वासा से पूजितभवेत् (bhavet)isहोती है

Verse 48

४८ दक्षिणामूर्तौ च : मायास्थाने हरी वर्णयुगलं च क्रमाल्लिखेत् । अस्यार्थः : त्रिकूटस्थभुवनेश्वरीं द्विधा कृत्वा नादबिन्दुहीनां कृत्वोच्चरेत् । इति द्वादशभेदाः । बीजानां पञ्चदशीमाह नवरत्नेश्वरे : माया श्री मदनैर्देवि श्रीमायामदनैरपि । मदनो मायया श्रीश्च श्रीश्च मदनमायया । मायया मदनः श्रीस्तु कथिता परमेश्वरि । त्रिपुरा बीजसंरूपा गदिता मृत्युनाशिनी । इति पञ्चदशी ॥४८॥

dakṣiṇāmūrtau ca : | māyāsthāne harī varṇayugalaṃ ca kramāllikhet | asyārthaḥ : trikūṭasthabhuvaneśvarīṃ dvidhā kṛtvā nādabinduhīnāṃ kṛtvoccaret | iti dvādaśabhedāḥ | bījānāṃ pañcadaśīmāha navaratneśvare : | māyā śrī madanairdevi śrīmāyāmadanairapi | madano māyayā śrīśca śrīśca madanamāyayā | māyayā madanaḥ śrīstu kathitā parameśvari | tripurā bījasaṃrūpā gaditā mṛtyunāśinī | iti pañcadaśī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.48. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और दक्षिणामूर्ति में: "माया के स्थान में क्रम से ह और र वर्णों का जोड़ा लिखे।" इसका अर्थ: तीन कूटों में स्थित भुवनेश्वरी को दो प्रकार की करके, नाद और बिन्दु रहित करके उच्चारण करे। ये बारह भेद हैं। नवरत्नेश्वर बीजों की पञ्चदशी कहता है: "माया, श्री और मदन, हे देवि; श्री, माया और मदन से भी; माया से मदन और श्री; और श्री मदन और माया से; माया से मदन और श्री — ऐसा कहा गया, हे परमेश्वरि। बीजरूपा त्रिपुरा कही गई, जो मृत्यु का नाश करती है।" यह पञ्चदशी है।

And in the Dakṣiṇāmūrti: "In the place of Māyā one should write the pair of letters ha and ra in order." Its meaning: making the Bhuvaneśvarī standing in the three kūṭas two-fold, making her without nāda and bindu, one should utter it. These are the twelve varieties. The Navaratneśvara gives the fifteen forms of the bījas: "Māyā, Śrī and the Kāma bījas, O goddess; also Śrī, Māyā and Kāma; Kāma with Māyā and Śrī; and Śrī with Kāma and Māyā; with Māyā, Kāma and Śrī — so it is declared, O supreme goddess. Tripurā in the form of bījas is told, the destroyer of death." This is the fifteen-fold.

Word by wordपदार्थ

माया-स्थाने (māyā-sthāne)in the place of Māyāमाया के स्थान मेंहरी (harī)ha and raह और रवर्ण-युगलम् (varṇa-yugalam)the pair of lettersवर्णों का जोड़ा (ca)andऔरक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेलिखेत् (likhet)one should writeलिखेमाया (māyā)Māyāमायाश्री (śrī)Śrīश्रीमदनैः (madanaiḥ)with the Kāma bījasमदनों सेदेवि (devi)O goddessहे देविश्री-माया-मदनैः (śrī-māyā-madanaiḥ)with Śrī, Māyā and Kāmaश्री, माया और मदन सेअपि (api)alsoभीमदनः (madanaḥ)Kāmaमदनमायया (māyayā)with Māyāमाया सेश्रीः (śrīḥ)Śrīश्री (ca)andऔरश्रीः (śrīḥ)Śrīश्री (ca)andऔरमदन-मायया (madana-māyayā)with Kāma and Māyāमदन और माया सेमायया (māyayā)with Māyāमाया सेमदनः (madanaḥ)Kāmaमदनश्रीः (śrīḥ)Śrīश्रीतु (tu)andऔरकथिता (kathitā)is declaredकही गईपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरित्रिपुरा (tripurā)Tripurāत्रिपुराबीज-संरूपा (bīja-saṃrūpā)in the form of bījasबीजरूपागदिता (gaditā)is toldकही गईमृत्यु-नाशिनी (mṛtyu-nāśinī)destroying deathमृत्यु का नाश करने वाली

Verse 49

४९ अथ पारिभाषिकी षोडशी चन्द्रान्तं दहनान्तञ्च शक्रादिसहितं पृथक् । वामाक्षिबिन्दुनादाढ्यं विश्वमातृकलात्मकम् । विद्यादौ योजयेद्देवि साक्षाद्ब्रह्मस्वरूपिणी ॥ त्रिकूटाः सकला भेदाः पञ्चकूटा भवन्ति हि । वैष्णवी वसुकूटा स्यात् षट्कूटा शाङ्करी भवेत् । अस्यार्थः : चन्द्रान्तं हकारः, वारुणान्तं शकारः, शक्रादी रेफः, वामाक्षि ईकारः । विद्यादौ पूर्वोक्त द्वादशविद्यादौ ॥४९॥

atha pāribhāṣikī ṣoḍaśī | candrāntaṃ dahanāntañca śakrādisahitaṃ pṛthak | vāmākṣibindunādāḍhyaṃ viśvamātṛkalātmakam | vidyādau yojayeddevi sākṣādbrahmasvarūpiṇī | trikūṭāḥ sakalā bhedāḥ pañcakūṭā bhavanti hi | vaiṣṇavī vasukūṭā syāt ṣaṭkūṭā śāṅkarī bhavet | asyārthaḥ : candrāntaṃ hakāraḥ, vāruṇāntaṃ śakāraḥ, śakrādī rephaḥ, vāmākṣi īkāraḥ | vidyādau pūrvokta dvādaśavidyādau ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.49. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पारिभाषिकी षोडशी। ज्ञानार्णव में: "चन्द्र के बाद का अक्षर और अग्नि के बाद का अक्षर, इन्द्र से पहले वाले सहित, अलग, वाम नेत्र, बिन्दु और नाद सहित, विश्वमाता की कला वाला — हे देवि, इसे विद्या के आरम्भ में जोड़े; वह साक्षात् ब्रह्मस्वरूपिणी है। तीन कूटों वाले सब भेद पाँच कूटों वाले हो जाते हैं; वैष्णवी आठ कूटों वाली और शांकरी छह कूटों वाली होती है।" इसका अर्थ: चन्द्र के बाद का अक्षर हकार, वरुण के बाद का शकार, इन्द्र से पहले रेफ, वाम नेत्र ईकार। "विद्या के आरम्भ में" का अर्थ है पहले कही बारह विद्याओं के आरम्भ में।

The technical Ṣoḍaśī. In the Jñānārṇava: "The letter after the moon and the letter after fire with the one before Indra, separately, with the left eye, bindu and nāda, of the nature of the kalā of the mother of all — one should join it at the beginning of the vidyā, O goddess; she is directly of the form of Brahman. All the varieties of three kūṭas become of five kūṭas; the Vaiṣṇavī becomes of eight kūṭas and the Śāṅkarī of six." Its meaning: the letter after the moon is ha, the letter after the water letter is śa, the one before Indra is ra, the left eye is ī. "At the beginning of the vidyā" means at the beginning of the twelve vidyās given before.

Word by wordपदार्थ

चन्द्र-अन्तम् (candra-antam)the letter after the moonचन्द्र के बाद का अक्षरदहन-अन्तम् (dahana-antam)the letter after fireअग्नि के बाद का अक्षर (ca)andऔरशक्र-आदि-सहितम् (śakra-ādi-sahitam)with the one before Indraइन्द्र से पहले वाले सहितपृथक् (pṛthak)separatelyअलगवाम-अक्षि-बिन्दु-नाद-आढ्यम् (vāma-akṣi-bindu-nāda-āḍhyam)with the left eye, bindu and nādaवाम नेत्र, बिन्दु और नाद सहितविश्व-मातृ-कला-आत्मकम् (viśva-mātṛ-kalā-ātmakam)of the nature of the kalā of the mother of allविश्वमाता की कला वालाविद्या-आदौ (vidyā-ādau)at the beginning of the vidyāविद्या के आरम्भ मेंयोजयेत् (yojayet)one should joinजोड़ेदेवि (devi)O goddessहे देविसाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्ब्रह्म-स्वरूपिणी (brahma-svarūpiṇī)of the form of Brahmanब्रह्मस्वरूपिणीत्रि-कूटाः (tri-kūṭāḥ)of three kūṭasतीन कूटों वालेसकलाः (sakalāḥ)allसबभेदाः (bhedāḥ)the varietiesभेदपञ्च-कूटाः (pañca-kūṭāḥ)of five kūṭasपाँच कूटों वालेभवन्ति (bhavanti)becomeहोते हैंहि (hi)indeedहीवैष्णवी (vaiṣṇavī)the Vaiṣṇavīवैष्णवीवसु-कूटा (vasu-kūṭā)of eight kūṭasआठ कूटों वालीस्यात् (syāt)becomesहोती हैषट्-कूटा (ṣaṭ-kūṭā)of six kūṭasछह कूटों वालीशाङ्करी (śāṅkarī)the Śāṅkarīशांकरीभवेत् (bhavet)becomesहोती है

Verse 50

५० वेदादिमण्डिता देवि शिवशक्तिमयी यदा । तस्या भेदास्तु सकलाः षट्कूटा परमेश्वरि । वैष्णवी नवकूटा स्यात् सप्तकूटा तु शाङ्करी । अस्यार्थः : शिवशक्तिमयी पूर्वोक्तबीजद्वयवती । वेदादिः प्रणवः, मण्डिता आदौ भूषिता ॥५०॥

vedādimaṇḍitā devi śivaśaktimayī yadā | tasyā bhedāstu sakalāḥ ṣaṭkūṭā parameśvari | vaiṣṇavī navakūṭā syāt saptakūṭā tu śāṅkarī | asyārthaḥ : śivaśaktimayī pūrvoktabījadvayavatī | vedādiḥ praṇavaḥ, maṇḍitā ādau bhūṣitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.50. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवि, शिव-शक्तिमयी वह जब प्रणव से सुशोभित हो, तो हे परमेश्वरि, उसके सब भेद छह कूटों वाले होते हैं; वैष्णवी नौ कूटों वाली और शांकरी सात कूटों वाली होती है।" इसका अर्थ: "शिव-शक्तिमयी" — पहले कहे दो बीजों वाली। "वेदादि" प्रणव है; "मण्डिता" का अर्थ आरम्भ में भूषित।

"When she, made of Śiva and Śakti, is adorned with the praṇava, O goddess, all her varieties are of six kūṭas, O supreme goddess; the Vaiṣṇavī becomes of nine kūṭas and the Śāṅkarī of seven." Its meaning: "made of Śiva and Śakti" — having the two bījas given before. "The beginning of the Vedas" is the praṇava; "adorned" means decorated at the beginning.

Word by wordपदार्थ

वेद-आदि-मण्डिता (veda-ādi-maṇḍitā)adorned with the praṇavaप्रणव से सुशोभितदेवि (devi)O goddessहे देविशिव-शक्ति-मयी (śiva-śakti-mayī)made of Śiva and Śaktiशिव-शक्तिमयीयदा (yadā)whenजबतस्याः (tasyāḥ)herउसकेभेदाः (bhedāḥ)varietiesभेदतु (tu)andऔरसकलाः (sakalāḥ)allसबषट्-कूटाः (ṣaṭ-kūṭāḥ)of six kūṭasछह कूटों वालेपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरिवैष्णवी (vaiṣṇavī)the Vaiṣṇavīवैष्णवीनव-कूटा (nava-kūṭā)of nine kūṭasनौ कूटों वालीस्यात् (syāt)becomesहोती हैसप्त-कूटा (sapta-kūṭā)of seven kūṭasसात कूटों वालीतु (tu)andऔरशाङ्करी (śāṅkarī)the Śāṅkarīशांकरी

Verse 51

५१ अथ महाषोडशी भेदत्रयस्तु कथितं महाविद्यां शृणु प्रिये । आद्यबीजद्वयं भद्रे विपरीतक्रमेण हि । विलिख्य परमेशानि ततोऽन्यानि समुद्धरेत् । अन्तर्मुखी वरारोहे कुमारी त्रिपुरेश्वरी । एभिस्तु पञ्चसंख्याकैर्बीजैः संपुटितां यजेत् । षट्कूटां परमेशानि विद्येयं षोडशाक्षरी । त्रिकूटाः सकला भद्रे षोडशार्णा भवन्ति हि । वैष्णव्येकोनविंशार्णा शैवी सप्तदशाक्षरी । अस्यार्थः : आद्यबीजद्वयं माया-रमात्मकं तस्य विपरीतक्रमः आदौ रमा पश्चान्माया अन्तर्मध्ये स्थितं कामबीजं मुखे आदौ यस्याः कुमार्याः । एतैः पञ्चसंख्यकैर्बीजैः षट्कूटां सप्तकूटां नवकूटां वा सम्पुटितां सम्पुटवत् कृतां तेनानुलोमविलोमतः पुटितामित्यर्थः । केचित्तु अनुलोमतः संपुटितामाहुः । तन्न, सर्वतन्त्रविरोधात् ॥५१॥

atha mahāṣoḍaśī | bhedatrayastu kathitaṃ mahāvidyāṃ śṛṇu priye | ādyabījadvayaṃ bhadre viparītakrameṇa hi | vilikhya parameśāni tato'nyāni samuddharet | antarmukhī varārohe kumārī tripureśvarī | ebhistu pañcasaṃkhyākairbījaiḥ saṃpuṭitāṃ yajet | ṣaṭkūṭāṃ parameśāni vidyeyaṃ ṣoḍaśākṣarī | trikūṭāḥ sakalā bhadre ṣoḍaśārṇā bhavanti hi | vaiṣṇavyekonaviṃśārṇā śaivī saptadaśākṣarī | asyārthaḥ : ādyabījadvayaṃ māyā-ramātmakaṃ tasya viparītakramaḥ ādau ramā paścānmāyā antarmadhye sthitaṃ kāmabījaṃ mukhe ādau yasyāḥ kumāryāḥ | etaiḥ pañcasaṃkhyakairbījaiḥ ṣaṭkūṭāṃ saptakūṭāṃ navakūṭāṃ vā sampuṭitāṃ sampuṭavat kṛtāṃ tenānulomavilomataḥ puṭitāmityarthaḥ | kecittu anulomataḥ saṃpuṭitāmāhuḥ | tanna, sarvatantravirodhāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.51. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v51. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

महाषोडशी। "तीन भेद कहे गए; हे प्रिये, महाविद्या सुनो। हे भद्रे, हे परमेशानि, पहले दो बीज उल्टे क्रम से लिखकर फिर अन्य निकाले: अन्तर्मुखी कुमारी, हे वरारोहे, और त्रिपुरेश्वरी। इन पाँच बीजों से सम्पुटित छह कूटों वाली की पूजा करे, हे परमेशानि; यह विद्या सोलह अक्षरों वाली है। हे भद्रे, तीन कूटों वाले सब सोलह अक्षरों वाले हो जाते हैं; वैष्णवी उन्नीस अक्षरों वाली, शैवी सत्रह अक्षरों वाली।" इसका अर्थ: पहले दो बीज माया और रमा हैं; उनका उल्टा क्रम — पहले रमा फिर माया। "अन्तर्मुखी" — जिस कुमारी का बीच में स्थित कामबीज मुख में, आरम्भ में रखा जाए। इन पाँच बीजों से छह कूटों वाली, सात कूटों वाली या नौ कूटों वाली विद्या "सम्पुटित", सम्पुट जैसी की गई — अर्थात् अनुलोम और विलोम से पुटित। कुछ लोग अनुलोम से सम्पुटित कहते हैं; यह ठीक नहीं, क्योंकि यह सब तन्त्रों के विरुद्ध है।

The Mahāṣoḍaśī. "The three varieties have been told; hear the great vidyā, O beloved. Having written the first two bījas in reverse order, O gracious one, O supreme goddess, one should then extract the others: Kumārī turned inward, O fair-hipped one, and Tripureśvarī. With these five bījas one should worship her enclosed — the six-kūṭa one, O supreme goddess; this vidyā is of sixteen syllables. All those of three kūṭas become of sixteen letters, O gracious one; the Vaiṣṇavī of nineteen letters, the Śaivī of seventeen syllables." Its meaning: the first two bījas are Māyā and Ramā; their reverse order is Ramā first and Māyā after. "Turned inward" — Kumārī with the Kāma bīja that stands in the middle placed at her front, at the beginning. With these five bījas the six-kūṭa, seven-kūṭa or nine-kūṭa vidyā is "enclosed", made like a casket — that is, enclosed in forward and reverse order. Some say she is enclosed in forward order; that is wrong, because it contradicts all the tantras.

Word by wordपदार्थ

भेद-त्रयः (bheda-trayaḥ)the three varietiesतीन भेदतु (tu)andऔरकथितम् (kathitam)have been toldकहे गएमहा-विद्याम् (mahā-vidyām)the great vidyāमहाविद्या कोशृणु (śṛṇu)hearसुनोप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेआद्य-बीज-द्वयम् (ādya-bīja-dvayam)the first two bījasपहले दो बीजभद्रे (bhadre)O gracious oneहे भद्रेविपरीत-क्रमेण (viparīta-krameṇa)in reverse orderउल्टे क्रम सेहि (hi)indeedहीविलिख्य (vilikhya)having writtenलिखकरपरमेशानि (parameśāni)O supreme goddessहे परमेशानिततः (tataḥ)thenफिरअन्यानि (anyāni)the othersअन्य कोसमुद्धरेत् (samuddharet)one should extractनिकालेअन्तर्मुखी (antarmukhī)turned inwardअन्तर्मुखीवरारोहे (varārohe)O fair-hipped oneहे वरारोहेकुमारी (kumārī)Kumārīकुमारीत्रिपुर-ईश्वरी (tripura-īśvarī)Tripureśvarīत्रिपुरेश्वरीएभिः (ebhiḥ)with theseइनतु (tu)andऔरपञ्च-संख्याकैः (pañca-saṃkhyākaiḥ)five in numberपाँचबीजैः (bījaiḥ)bījasबीजों सेसंपुटिताम् (saṃpuṭitām)enclosedसम्पुटितयजेत् (yajet)one should worshipपूजेषट्-कूटाम् (ṣaṭ-kūṭām)of six kūṭasछह कूटों वालीपरमेशानि (parameśāni)O supreme goddessहे परमेशानिविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहषोडश-अक्षरी (ṣoḍaśa-akṣarī)of sixteen syllablesसोलह अक्षरों वालीत्रि-कूटाः (tri-kūṭāḥ)of three kūṭasतीन कूटों वालेसकलाः (sakalāḥ)allसबभद्रे (bhadre)O gracious oneहे भद्रेषोडश-अर्णाः (ṣoḍaśa-arṇāḥ)of sixteen lettersसोलह अक्षरों वालेभवन्ति (bhavanti)becomeहोते हैंहि (hi)indeedहीवैष्णवी (vaiṣṇavī)the Vaiṣṇavīवैष्णवीएकोनविंश-अर्णा (ekonaviṃśa-arṇā)of nineteen lettersउन्नीस अक्षरों वालीशैवी (śaivī)the Śaivīशैवीसप्तदश-अक्षरी (saptadaśa-akṣarī)of seventeen syllablesसत्रह अक्षरों वाली

तथा च योगिनीतन्त्रे — So too in the Yoginītantra: वैसे ही योगिनीतन्त्र में:

Verse 52

५२ श्रीबीजमायास्मरयोनिशक्तिस्तारश्च माया कमलाथ विद्या । शक्त्यादिबीजैश्च विलोमतः सा श्रीषोडशीयञ्च शिवप्रदिष्टा ॥५२॥

śrībījamāyāsmarayoniśaktistāraśca māyā kamalātha vidyā | śaktyādibījaiśca vilomataḥ sā śrīṣoḍaśīyañca śivapradiṣṭā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.52. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v52. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही योगिनीतन्त्र में: "श्रीबीज, माया, स्मर, योनि और शक्ति, तार, माया और कमला, फिर विद्या, और उल्टे क्रम से शक्ति आदि बीज — वह यह श्रीषोडशी है, जो शिव द्वारा उपदिष्ट है।"

So too in the Yoginītantra: "The Śrī bīja, Māyā, Kāma, the yoni and Śakti, the tāra, Māyā and Kamalā, then the vidyā, and the bījas beginning with Śakti in reverse — she is this Śrīṣoḍaśī, taught by Śiva."

Word by wordपदार्थ

श्री-बीज-माया-स्मर-योनि-शक्तिः (śrī-bīja-māyā-smara-yoni-śaktiḥ)the Śrī bīja, Māyā, Kāma, the yoni and Śaktiश्रीबीज, माया, स्मर, योनि, शक्तितारः (tāraḥ)the tāraतार (ca)andऔरमाया (māyā)Māyāमायाकमला (kamalā)Kamalāकमलाअथ (atha)thenफिरविद्या (vidyā)the vidyāविद्याशक्ति-आदि-बीजैः (śakti-ādi-bījaiḥ)with the bījas beginning with Śaktiशक्ति आदि बीजों से (ca)andऔरविलोमतः (vilomataḥ)in reverseउल्टे क्रम सेसा (sā)sheवहश्री-षोडशी (śrī-ṣoḍaśī)Śrīṣoḍaśīश्रीषोडशीइयम् (iyam)thisयह (ca)andऔरशिव-प्रदिष्टा (śiva-pradiṣṭā)taught by Śivaशिव द्वारा उपदिष्ट

तथा च रुद्रयामले — So too in the Rudrayāmala: वैसे ही रुद्रयामल में:

Verse 54

५४ श्रीर्माया मदनो वाणीपरा तारं शिवप्रिया । हरिप्रिया त्रिकूटा सा परा वाणी मनोभवः । माया लक्ष्मीर्महाविद्या श्रीविद्या षोडशी परा । दक्षिणामूर्तौ च : द्वितीयस्यादियुग्मन्तु विपरीतं लिखेत् सुधीः । बालाञ्चान्तर्मुखीं कृत्वा विलिखेत्तदनन्तरम् । तारं मायां ततो लक्ष्मीं तथा कूटत्रयं लिखेत् । कलया संपुटां कुर्याद्रमाख्यां परमेश्वरि । कलया पूर्वोक्तशक्त्यादिपञ्चकलया । रमाख्यां पूर्वोक्तप्रणवादिषट्कूटाम् । उमाख्यामिति पाठेऽप्ययमेवार्थः ॥५४॥

śrīrmāyā madano vāṇīparā tāraṃ śivapriyā | haripriyā trikūṭā sā parā vāṇī manobhavaḥ | māyā lakṣmīrmahāvidyā śrīvidyā ṣoḍaśī parā | dakṣiṇāmūrtau ca : | dvitīyasyādiyugmantu viparītaṃ likhet sudhīḥ | bālāñcāntarmukhīṃ kṛtvā vilikhettadanantaram | tāraṃ māyāṃ tato lakṣmīṃ tathā kūṭatrayaṃ likhet | kalayā saṃpuṭāṃ kuryādramākhyāṃ parameśvari | kalayā pūrvoktaśaktyādipañcakalayā | ramākhyāṃ pūrvoktapraṇavādiṣaṭkūṭām | umākhyāmiti pāṭhe'pyayamevārthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.54. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v54. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही रुद्रयामल में: "श्री, माया, मदन, वाणी, परा, तार, शिवप्रिया, हरिप्रिया, फिर तीन कूट, फिर परा, वाणी, मनोभव, माया, लक्ष्मी — यह महाविद्या, परा श्रीविद्या षोडशी है।" और दक्षिणामूर्ति में: "बुद्धिमान दूसरी का पहला जोड़ा उल्टा लिखे; बाला को अन्तर्मुखी करके उसके बाद लिखे; फिर तार, माया, फिर लक्ष्मी, और तीन कूट लिखे; हे परमेश्वरि, रमा नामक को कला से सम्पुटित करे।" "कला से" का अर्थ है पहले कही शक्ति आदि पाँच कलाओं से। "रमा नामक" का अर्थ है पहले कही प्रणव आदि छह कूटों वाली। "उमा नामक" पाठ में भी यही अर्थ है।

So too in the Rudrayāmala: "Śrī, Māyā, Kāma, Vāṇī, Parā, the tāra, Śivapriyā, Haripriyā, then the three kūṭas, then Parā, Vāṇī, Kāma, Māyā, Lakṣmī — this is the great vidyā, the supreme Śrīvidyā Ṣoḍaśī." And in the Dakṣiṇāmūrti: "The wise one should write the first pair of the second reversed; having made Bālā turned inward, he should write her after that; then the tāra, Māyā, then Lakṣmī, and the three kūṭas; one should make the one called Ramā enclosed with the kalā, O supreme goddess." "With the kalā" means with the five-fold kalā beginning with Śakti given before. "The one called Ramā" means the six-kūṭa vidyā beginning with the praṇava given before. In the reading "the one called Umā" the meaning is the same.

Word by wordपदार्थ

श्रीः (śrīḥ)Śrīश्रीमाया (māyā)Māyāमायामदनः (madanaḥ)Kāmaमदनवाणी (vāṇī)Vāṇīवाणीपरा (parā)Parāपरातारम् (tāram)the tāraतारशिव-प्रिया (śiva-priyā)Śivapriyāशिवप्रियाहरि-प्रिया (hari-priyā)Haripriyāहरिप्रियात्रि-कूटा (tri-kūṭā)of three kūṭasतीन कूटों वालीसा (sā)sheवहपरा (parā)Parāपरावाणी (vāṇī)Vāṇīवाणीमनोभवः (manobhavaḥ)Kāmaमनोभवमाया (māyā)Māyāमायालक्ष्मीः (lakṣmīḥ)Lakṣmīलक्ष्मीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याश्री-विद्या (śrī-vidyā)Śrīvidyāश्रीविद्याषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीपरा (parā)supremeपराद्वितीयस्याः (dvitīyasyāḥ)of the secondदूसरी काआदि-युग्मम् (ādi-yugmam)the first pairपहला जोड़ातु (tu)andऔरविपरीतम् (viparītam)reversedउल्टालिखेत् (likhet)one should writeलिखेसुधीः (sudhīḥ)the wise oneबुद्धिमानबालाम् (bālām)Bālāबाला को (ca)andऔरअन्तर्मुखीम् (antarmukhīm)turned inwardअन्तर्मुखीकृत्वा (kṛtvā)having madeकरकेविलिखेत् (vilikhet)one should writeलिखेतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादतारम् (tāram)the tāraतारमायाम् (māyām)Māyāमायाततः (tataḥ)thenफिरलक्ष्मीम् (lakṣmīm)Lakṣmīलक्ष्मीतथा (tathā)andतथाकूट-त्रयम् (kūṭa-trayam)the three kūṭasतीन कूटलिखेत् (likhet)one should writeलिखेकलया (kalayā)with the kalāकला सेसंपुटाम् (saṃpuṭām)enclosedसम्पुटितकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेरमा-आख्याम् (ramā-ākhyām)the one called Ramāरमा नामक कोपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरि

Verse 55

५५ केचित्तु कलयास्थाने बालयेति पाठं कुर्वन्तस्तत्र परमेश्वरीमिति च बालया अन्तर्मुख्या संपुटां वदन्ति । रमाख्यां श्रीं परमेश्वरीं ह्रीमिति च । तेनोत्तरदले क्लीं ऐं सौः श्रीं ह्रीमिति वदन्ति, तन्न, सम्पुटशब्दार्थापरिज्ञानात् ॥५५॥

kecittu kalayāsthāne bālayeti pāṭhaṃ kurvantastatra parameśvarīmiti ca bālayā antarmukhyā saṃpuṭāṃ vadanti | ramākhyāṃ śrīṃ parameśvarīṃ hrīmiti ca | tenottaradale klīṃ aiṃ sauḥ śrīṃ hrīmiti vadanti, tanna, sampuṭaśabdārthāparijñānāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.55. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v55. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पर कुछ लोग "कला से" के स्थान पर "बाला से" पाठ करके और वहाँ "परमेश्वरी" पढ़कर कहते हैं कि वह अन्तर्मुखी बाला से सम्पुटित है; और "रमा नामक" श्रीं है, "परमेश्वरी" ह्रीं है; इसलिए उत्तर भाग में क्लीं ऐं सौः श्रीं ह्रीं कहते हैं। यह ठीक नहीं, क्योंकि उन्हें सम्पुट शब्द का अर्थ नहीं पता।

But some, reading "with Bālā" in place of "with the kalā", and "the supreme goddess" there, say she is enclosed with the inward-turned Bālā; and that "the one called Ramā" is śrīṃ and "the supreme goddess" is hrīṃ; so in the latter half they say klīṃ aiṃ sauḥ śrīṃ hrīṃ. That is wrong, from not knowing the meaning of the word "enclosed".

नवरत्नेश्वरे — In the Navaratneśvara: नवरत्नेश्वर में:

Verse 56

५६ मन्त्रमादौ वदेत् सर्वं साध्यसंज्ञमनन्तरम् । विपरीतं पुनश्चान्ते मन्त्रं तत् सम्पुटं स्मृतम् । इति संपुटलक्षणात् अनन्वयापत्तेः सर्वतन्त्रविरोधाच्च ॥५६॥

mantramādau vadet sarvaṃ sādhyasaṃjñamanantaram | viparītaṃ punaścānte mantraṃ tat sampuṭaṃ smṛtam | iti saṃpuṭalakṣaṇāt ananvayāpatteḥ sarvatantravirodhācca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.56. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v56. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

नवरत्नेश्वर में: "आरम्भ में पूरा मन्त्र कहे, उसके बाद साध्य का नाम, और फिर अन्त में उल्टा मन्त्र — वह सम्पुट कहा गया।" सम्पुट के इस लक्षण से, अन्वय न बनने से, और सब तन्त्रों के विरुद्ध होने से।

In the Navaratneśvara: "One should say the whole mantra at the beginning, after that the name of the object, and again the mantra reversed at the end — that is called enclosure." From this definition of enclosure, because otherwise the syntax fails, and because it contradicts all the tantras.

Word by wordपदार्थ

मन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रआदौ (ādau)at the beginningआरम्भ मेंवदेत् (vadet)one should sayकहेसर्वम् (sarvam)wholeपूरासाध्य-संज्ञम् (sādhya-saṃjñam)the name of the objectसाध्य का नामअनन्तरम् (anantaram)after thatउसके बादविपरीतम् (viparītam)reversedउल्टापुनः (punaḥ)againफिर (ca)andऔरअन्ते (ante)at the endअन्त मेंमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रतत् (tat)thatवहसम्पुटम् (sampuṭam)enclosureसम्पुटस्मृतम् (smṛtam)is calledकहा गया

तथा च श्रीक्रमसंहितायाम् — So too in the Śrīkramasaṃhitā: वैसे ही श्रीक्रमसंहिता में:

Verse 57

५७ श्रीर्माया मदनो वाणी परैतानि मुखे कुरु । वेदादिर्भुवनेशानी श्रीबीजञ्च त्रिकूटकम् । षट्कूटां संपुटीकुर्यादाद्यैः पञ्चभिरक्षरैः । मायातन्त्रे च : लक्ष्मीः परा मदनयोनियुता च शक्तिस्तारं परा च कमलाप्यथ मूलविद्या । शक्त्यादिभिश्च विपरीततया प्रदिष्टं श्रीमन्त्रराजमुदितं परदेवतायाः । एतेनानुलोमतः पञ्चबीजैः संपुटितामिति मतं हेयम् ॥५७॥

śrīrmāyā madano vāṇī paraitāni mukhe kuru | vedādirbhuvaneśānī śrībījañca trikūṭakam | ṣaṭkūṭāṃ saṃpuṭīkuryādādyaiḥ pañcabhirakṣaraiḥ | māyātantre ca : | lakṣmīḥ parā madanayoniyutā ca śaktistāraṃ parā ca kamalāpyatha mūlavidyā | śaktyādibhiśca viparītatayā pradiṣṭaṃ śrīmantrarājamuditaṃ paradevatāyāḥ | etenānulomataḥ pañcabījaiḥ saṃpuṭitāmiti mataṃ heyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.57. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v57. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही श्रीक्रमसंहिता में: "श्री, माया, मदन, वाणी, परा — इन्हें आरम्भ में रखो; प्रणव, भुवनेशानी, श्रीबीज और तीन कूट; पहले पाँच अक्षरों से छह कूटों वाली को सम्पुटित करे।" और मायातन्त्र में: "लक्ष्मी, मदन और योनि से युक्त परा, और शक्ति; तार, परा और कमला, फिर मूलविद्या; और शक्ति आदि से उल्टे क्रम से — इस प्रकार परदेवता का श्रीमन्त्रराज उपदिष्ट और कहा गया।" इससे यह मत कि वह अनुलोम से पाँच बीजों से सम्पुटित है, त्याज्य है।

So too in the Śrīkramasaṃhitā: "Śrī, Māyā, Kāma, Vāṇī, Parā — put these at the front; the praṇava, Bhuvaneśānī, the Śrī bīja and the three kūṭas; one should enclose the six-kūṭa one with the first five syllables." And in the Māyātantra: "Lakṣmī, Parā joined with Kāma and the yoni, and Śakti; the tāra, Parā and Kamalā, then the root vidyā; and with those beginning with Śakti in reverse — so the king of mantras of the supreme deity is taught and declared." By this the view that she is enclosed with the five bījas in forward order is to be rejected.

Word by wordपदार्थ

श्रीः (śrīḥ)Śrīश्रीमाया (māyā)Māyāमायामदनः (madanaḥ)Kāmaमदनवाणी (vāṇī)Vāṇīवाणीपरा (parā)Parāपराएतानि (etāni)theseइन्हेंमुखे (mukhe)at the frontआरम्भ मेंकुरु (kuru)putरखोवेद-आदिः (veda-ādiḥ)the praṇavaप्रणवभुवनेशानी (bhuvaneśānī)Bhuvaneśānīभुवनेशानीश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī bījaश्रीबीज (ca)andऔरत्रि-कूटकम् (tri-kūṭakam)the three kūṭasतीन कूटषट्-कूटाम् (ṣaṭ-kūṭām)the six-kūṭa oneछह कूटों वाली कोसंपुटीकुर्यात् (saṃpuṭīkuryāt)one should encloseसम्पुटित करेआद्यैः (ādyaiḥ)with the firstपहलेपञ्चभिः (pañcabhiḥ)fiveपाँचअक्षरैः (akṣaraiḥ)syllablesअक्षरों सेलक्ष्मीः (lakṣmīḥ)Lakṣmīलक्ष्मीपरा (parā)Parāपरामदन-योनि-युता (madana-yoni-yutā)joined with Kāma and the yoniमदन और योनि से युक्त (ca)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तितारम् (tāram)the tāraतारपरा (parā)Parāपरा (ca)andऔरकमला (kamalā)Kamalāकमलाअपि (api)alsoभीअथ (atha)thenफिरमूल-विद्या (mūla-vidyā)the root vidyāमूलविद्याशक्ति-आदिभिः (śakti-ādibhiḥ)with those beginning with Śaktiशक्ति आदि से (ca)andऔरविपरीततया (viparītatayā)in reverseउल्टे क्रम सेप्रदिष्टम् (pradiṣṭam)is taughtउपदिष्टश्री-मन्त्र-राजम् (śrī-mantra-rājam)the king of mantrasश्रीमन्त्रराजउदितम् (uditam)is declaredकहा गयापर-देवतायाः (para-devatāyāḥ)of the supreme deityपरदेवता का

Verse 58

५८ श्रुतौ तु : रमा माया तारः परा लक्ष्मी कुमारिका विद्या व्यस्ता बाला श्रीपरा तथा । व्यस्ता विपरीता तथेति व्यस्तेत्यर्थः । कुमारी चान्तर्मुखी बोध्या । अत्र कुमारिकानन्तरं तारादित्रिबीज-सम्बन्धः तन्त्रैकवाक्यताबलात्, त्रैपुरीश्रुतिबलाच्च । तथा च : श्रीमाये मध्यादिबालिका । तारो माया श्रीविद्या परादिपञ्चबीजान्यन्ते चेति ॥५८॥

śrutau tu : | ramā māyā tāraḥ parā lakṣmī kumārikā vidyā vyastā bālā śrīparā tathā | vyastā viparītā tatheti vyastetyarthaḥ | kumārī cāntarmukhī bodhyā | atra kumārikānantaraṃ tārāditribīja-sambandhaḥ tantraikavākyatābalāt, traipurīśrutibalācca | | tathā ca : | śrīmāye madhyādibālikā | tāro māyā śrīvidyā parādipañcabījānyante ceti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.58. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v58. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और श्रुति में: "रमा, माया, तार, परा, लक्ष्मी, कुमारिका, विद्या, फिर व्यस्त बाला, और श्री और परा वैसे ही।" "व्यस्त" का अर्थ है उल्टी, "तथा" अर्थात् व्यस्त। और कुमारी को अन्तर्मुखी समझना चाहिए। यहाँ कुमारिका के बाद तार आदि तीन बीजों का सम्बन्ध तन्त्रों की एकवाक्यता के बल से और त्रैपुरी श्रुति के बल से है। और वैसे ही: "श्री और माया, मध्य को आदि में रखने वाली बालिका; तार, माया, श्रीविद्या, और अन्त में परा आदि पाँच बीज।"

And in the Śruti: "Ramā, Māyā, the tāra, Parā, Lakṣmī, Kumārikā, the vidyā, then Bālā reversed, and Śrī and Parā likewise." "Reversed" means turned about, "likewise" meaning in reverse. And Kumārī is to be understood as turned inward. Here the connection of the three bījas beginning with the tāra after Kumārikā is by the force of agreement among the tantras and of the Traipurī Śruti. And so: "Śrī and Māyā, Bālā with the middle first; the tāra, Māyā, the Śrīvidyā, and the five bījas beginning with Parā at the end."

Word by wordपदार्थ

रमा (ramā)Ramāरमामाया (māyā)Māyāमायातारः (tāraḥ)the tāraतारपरा (parā)Parāपरालक्ष्मी (lakṣmī)Lakṣmīलक्ष्मीकुमारिका (kumārikā)Kumārikāकुमारिकाविद्या (vidyā)the vidyāविद्याव्यस्ता (vyastā)reversedव्यस्तबाला (bālā)Bālāबालाश्री-परा (śrī-parā)Śrī and Parāश्री और परातथा (tathā)likewiseतथाश्री-माये (śrī-māye)Śrī and Māyāश्री और मायामध्य-आदि-बालिका (madhya-ādi-bālikā)Bālā with the middle firstमध्य को आदि में रखने वाली बालिकातारः (tāraḥ)the tāraतारमाया (māyā)Māyāमायाश्री-विद्या (śrī-vidyā)Śrīvidyāश्रीविद्यापरा-आदि-पञ्च-बीजानि (parā-ādi-pañca-bījāni)the five bījas beginning with Parāपरा आदि पाँच बीजअन्ते (ante)at the endअन्त में (ca)andऔरइति (iti)thusऐसा

Verse 59

५९ श्रीपरा चेति पाठे न केवलं बाला व्यस्ता श्रीपरा चेति । विद्यायाः षोडशबीजानां स्वरूपकथनं वा । क्रमोक्तत्वाभावात् । एतेन श्रीर्माया तारं माया श्रीबाला त्रिकूटं व्यस्ता बाला रमा मायेति मतञ्च हेयम् ॥५९॥

śrīparā ceti pāṭhe na kevalaṃ bālā vyastā śrīparā ceti | vidyāyāḥ ṣoḍaśabījānāṃ svarūpakathanaṃ vā | kramoktatvābhāvāt | etena śrīrmāyā tāraṃ māyā śrībālā trikūṭaṃ vyastā bālā ramā māyeti matañca heyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.59. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v59. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्रीपरा च" पाठ में केवल बाला ही व्यस्त नहीं, श्री और परा भी। अथवा यह विद्या के सोलह बीजों के स्वरूप का कथन है, क्योंकि क्रम नहीं कहा गया। इससे "श्री, माया, तार, माया, श्री, बाला, त्रिकूट, व्यस्त बाला, रमा, माया" यह मत भी त्याज्य है।

In the reading "and Śrī and Parā", it is not only Bālā that is reversed but Śrī and Parā too. Or it is a statement of the form of the sixteen bījas of the vidyā, since no order is stated. By this the view "Śrī, Māyā, the tāra, Māyā, Śrī, Bālā, the three kūṭas, Bālā reversed, Ramā, Māyā" is also to be rejected.

कुलामृते — In the Kulāmṛta: कुलामृत में:

Verse 60

६० श्रीबीजं शक्तिबीजञ्च कामबीजञ्च वाग्भवम् । बालान्तसंस्थितं बीजं प्रणवञ्च ततः परम् । शक्तिबीजं रमाञ्चैव विद्याञ्च परमेश्वरि । लोपाम्बा कामराजं वा त्रिकूटामथवा पराम् । विन्यस्य पुनरद्यानि पञ्च बीजानि सुन्दरि । विपरीतक्रमेणैव विन्यस्य षोडशी परा ॥६०॥

śrībījaṃ śaktibījañca kāmabījañca vāgbhavam | bālāntasaṃsthitaṃ bījaṃ praṇavañca tataḥ param | śaktibījaṃ ramāñcaiva vidyāñca parameśvari | lopāmbā kāmarājaṃ vā trikūṭāmathavā parām | vinyasya punaradyāni pañca bījāni sundari | viparītakrameṇaiva vinyasya ṣoḍaśī parā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.60. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कुलामृत में: "श्रीबीज, शक्तिबीज, कामबीज और वाग्भव, बाला के अन्त में स्थित बीज, फिर प्रणव, शक्तिबीज और रमा, और विद्या, हे परमेश्वरि — लोपाम्बा या कामराज, तीन कूटों वाली अथवा परा; इन्हें रखकर, और फिर पहले पाँच बीज उल्टे क्रम से रखकर, हे सुन्दरि — यह परा षोडशी है।"

In the Kulāmṛta: "The Śrī bīja, the Śakti bīja, the Kāma bīja and the Vāgbhava, the bīja standing at the end of Bālā, then the praṇava, the Śakti bīja and Ramā, and the vidyā, O supreme goddess — Lopāmbā or the Kāmarāja, the three-kūṭa one or the supreme; having placed these, and again the first five bījas in reverse order, O beautiful one — that is the supreme Ṣoḍaśī."

Word by wordपदार्थ

श्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī bījaश्रीबीजशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीज (ca)andऔरकाम-बीजम् (kāma-bījam)the Kāma bījaकामबीज (ca)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवबाला-अन्त-संस्थितम् (bālā-anta-saṃsthitam)standing at the end of Bālāबाला के अन्त में स्थितबीजम् (bījam)the bījaबीजप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणव (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजरमाम् (ramām)Ramāरमा (ca)andऔरएव (eva)indeedहीविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्या (ca)andऔरपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरिलोपाम्बा (lopāmbā)Lopāmbāलोपाम्बाकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजवा (vā)orयात्रि-कूटाम् (tri-kūṭām)the three-kūṭa oneतीन कूटों वालीअथवा (athavā)orअथवापराम् (parām)the supremeपराविन्यस्य (vinyasya)having placedरखकरपुनः (punaḥ)againफिरअद्यानि (adyāni)the firstपहलेपञ्च (pañca)fiveपाँचबीजानि (bījāni)bījasबीजसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरिविपरीत-क्रमेण (viparīta-krameṇa)in reverse orderउल्टे क्रम सेएव (eva)indeedहीविन्यस्य (vinyasya)having placedरखकरषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीपरा (parā)supremeपरा

यामले च — And in the Yāmala: और यामल में:

Verse 61

६१ लक्ष्मी परा मदनवाग्भवशक्तिबीजं, तारञ्च भूतिकमलेऽप्यथ मूलविद्या । कूटत्रयञ्च विपरीततया नियुक्तं, श्रीषोडशाक्षरमिहागमसुप्रसिद्धम् । कूटत्रयं कामादिबालायाः । चकारात् रमां मायाञ्च ॥६१॥

lakṣmī parā madanavāgbhavaśaktibījaṃ, tārañca bhūtikamale'pyatha mūlavidyā | kūṭatrayañca viparītatayā niyuktaṃ, śrīṣoḍaśākṣaramihāgamasuprasiddham | kūṭatrayaṃ kāmādibālāyāḥ | cakārāt ramāṃ māyāñca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.61. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और यामल में: "लक्ष्मी, परा, मदन, वाग्भव और शक्ति बीज, तार और भूति और कमला भी, फिर मूलविद्या, और उल्टे क्रम से रखे तीन कूट — यह श्रीषोडशाक्षर विद्या है, जो आगमों में प्रसिद्ध है।" तीन कूट काम आदि बाला के हैं। "च" शब्द से रमा और माया भी।

And in the Yāmala: "Lakṣmī, Parā, the Kāma, Vāgbhava and Śakti bījas, the tāra and also Bhūti and Kamalā, then the root vidyā, and the three kūṭas set in reverse — this is the sixteen-syllable Śrī vidyā, well known in the āgamas." The three kūṭas are those of Bālā beginning with Kāma. From the word "and", Ramā and Māyā too.

Word by wordपदार्थ

लक्ष्मी (lakṣmī)Lakṣmīलक्ष्मीपरा (parā)Parāपरामदन-वाग्भव-शक्ति-बीजम् (madana-vāgbhava-śakti-bījam)the Kāma, Vāgbhava and Śakti bījasमदन, वाग्भव और शक्ति बीजतारम् (tāram)the tāraतार (ca)andऔरभूति-कमले (bhūti-kamale)Bhūti and Kamalāभूति और कमलाअपि (api)alsoभीअथ (atha)thenफिरमूल-विद्या (mūla-vidyā)the root vidyāमूलविद्याकूट-त्रयम् (kūṭa-trayam)the three kūṭasतीन कूट (ca)andऔरविपरीततया (viparītatayā)in reverseउल्टे क्रम सेनियुक्तम् (niyuktam)setरखेश्री-षोडश-अक्षरम् (śrī-ṣoḍaśa-akṣaram)the Śrī sixteen-syllable oneश्रीषोडशाक्षरइह (iha)hereयहाँआगम-सुप्रसिद्धम् (āgama-suprasiddham)well known in the āgamasआगमों में प्रसिद्ध

निबन्धे — In the Nibandha: निबन्ध में:

Verse 62

६२ सान्तान्तं शिवपूर्वसप्तमयुतं सूक्ष्मान्तमस्तान्वितं, देवीं दक्षिणबाहुशक्रनयनं कामं कलालाञ्छितम् । दन्तास्तोर्ध्वमुखं सशेषदशनं जीवं मुखेनान्वितं, बीजं पञ्चकमित्यमेवमुदितं सर्वार्थसिद्धिप्रदम् ॥ वेदाद्यं त्रिगुणां रमामथ वदेत्कामेन संसेवितां, लोपाम्बा पुनरेव पञ्चकमथो पूर्वं विलोमक्रमैः । एषा श्रीः परात्परतरा सर्वार्थसिद्धिप्रदा, सारात्सारतमा समस्तजगतामुत्पत्तिभूतापरा । सेयं ब्रह्मस्वरूपा सकलगुणमयी निर्गुणा निष्प्रपञ्चा, साक्षात्कामदुघा सुरासुरगणैर्वन्दितानन्दरूपा ॥ अस्यार्थः : स एव अन्तो यस्य तेन सान्तः षकारः स एवान्तो यस्य तेन सान्तान्तः शकारः शिवो हकारः तस्य पूर्वं सप्तमो रेफः सूक्ष्मान्तमीकारः मस्तमनुस्वारः, तेन रमाबीजम् । देवीं मायाम् । दक्षिणबाहुः ककारः, शक्रो लकारः, नयनं मेलनम्, । कामः बिन्दुः, कला कामकला ईकारः, तेन कामबीजम् । दन्तान्त ऐकारः ऊर्ध्वमुखं मुखस्योर्ध्वं बिन्दुः, तेन वाग्बीजम् । जीवः सकारः शेषदशनमौकारः, मुख विसर्गः, तेन पराबीजम् । वेदाद्यं प्रणवः । त्रिगुणा माया ॥६२॥

sāntāntaṃ śivapūrvasaptamayutaṃ sūkṣmāntamastānvitaṃ, devīṃ dakṣiṇabāhuśakranayanaṃ kāmaṃ kalālāñchitam | dantāstordhvamukhaṃ saśeṣadaśanaṃ jīvaṃ mukhenānvitaṃ, bījaṃ pañcakamityamevamuditaṃ sarvārthasiddhipradam | vedādyaṃ triguṇāṃ ramāmatha vadetkāmena saṃsevitāṃ, lopāmbā punareva pañcakamatho pūrvaṃ vilomakramaiḥ | eṣā śrīḥ parātparatarā sarvārthasiddhipradā, sārātsāratamā samastajagatāmutpattibhūtāparā | seyaṃ brahmasvarūpā sakalaguṇamayī nirguṇā niṣprapañcā, sākṣātkāmadughā surāsuragaṇairvanditānandarūpā | asyārthaḥ : sa eva anto yasya tena sāntaḥ ṣakāraḥ sa evānto yasya tena sāntāntaḥ śakāraḥ śivo hakāraḥ tasya pūrvaṃ saptamo rephaḥ sūkṣmāntamīkāraḥ mastamanusvāraḥ, tena ramābījam | devīṃ māyām | dakṣiṇabāhuḥ kakāraḥ, śakro lakāraḥ, nayanaṃ melanam, | kāmaḥ binduḥ, kalā kāmakalā īkāraḥ, tena kāmabījam | dantānta aikāraḥ ūrdhvamukhaṃ mukhasyordhvaṃ binduḥ, tena vāgbījam | jīvaḥ sakāraḥ śeṣadaśanamaukāraḥ, mukha visargaḥ, tena parābījam | vedādyaṃ praṇavaḥ | triguṇā māyā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.62. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

निबन्ध में: "स के बाद वाले के बाद का अक्षर, शिव से पहले सातवें से युक्त, सूक्ष्म के बाद का, मस्तक सहित; देवी; दक्षिण बाहु और इन्द्र का मेल, कला से चिह्नित काम; दन्त के बाद का ऊर्ध्वमुख; शेष दन्त सहित जीव, मुख से युक्त — इस प्रकार पाँच बीज कहे गए, जो सब अर्थों की सिद्धि देते हैं। फिर प्रणव, त्रिगुणा, काम से सेवित रमा कहे; लोपाम्बा, और फिर पहले वाले पाँच उल्टे क्रम से। यह श्री परात्पर है, सब अर्थों की सिद्धि देने वाली, सार का भी सार, सब जगतों की अनुपम उत्पत्ति। वह ब्रह्मस्वरूपा है, सब गुणों वाली, निर्गुणा, निष्प्रपञ्चा, साक्षात् कामधेनु, देव और असुर समूहों से वन्दित, आनन्दरूपा।" इसका अर्थ: जिसका अन्त स है वह षकार; जिसका अन्त वह है वह शकार; शिव हकार; उससे पहले सातवाँ रेफ; सूक्ष्म के बाद का ईकार; मस्तक अनुस्वार — इससे रमाबीज। "देवी" माया। दक्षिण बाहु ककार, इन्द्र लकार, "नयन" मेल; काम बिन्दु, कला कामकला ईकार — इससे कामबीज। दन्त के बाद का ऐकार, ऊर्ध्वमुख मुख के ऊपर का बिन्दु — इससे वाग्बीज। जीव सकार, शेष दन्त औकार, मुख विसर्ग — इससे पराबीज। वेदादि प्रणव। त्रिगुणा माया।

In the Nibandha: "The letter after the one after sa, joined with the seventh before Śiva, the letter after the subtle, with the head; the goddess; the right arm and Indra joined, Kāma marked with the kalā; the letter after the teeth with the upward face; the jīva with the last tooth, joined with the mouth — thus the five-fold bīja is declared, giving success in all aims. Then one should say the praṇava, the three-guṇa one, Ramā, attended by Kāma; Lopāmbā, and again the five, the former ones, in reverse order. This Śrī is higher than the highest, giving success in all aims, the essence of essences, the matchless source of all the worlds. She is of the form of Brahman, full of all qualities, without qualities, beyond the world, directly the granter of desires, honoured by the hosts of gods and demons, of the form of bliss." Its meaning: that whose end is sa is ṣa; that whose end is that is śa; Śiva is ha; the seventh before it is ra; the letter after the subtle is ī; the head is the anusvāra — so the Ramā bīja. "The goddess" is Māyā. The right arm is ka, Indra is la, "joined" means combined; Kāma is the bindu, the kalā is the kāmakalā ī — so the Kāma bīja. The letter after the teeth is ai, the upward face is the bindu above the mouth — so the Vāk bīja. The jīva is sa, the last tooth is au, the mouth is the visarga — so the Parā bīja. The beginning of the Vedas is the praṇava. The three-guṇa one is Māyā.

Word by wordपदार्थ

स-अन्त-अन्तम् (sa-anta-antam)the letter after the one after saस के बाद वाले के बाद का अक्षरशिव-पूर्व-सप्तम-युतम् (śiva-pūrva-saptama-yutam)joined with the seventh before Śivaशिव से पहले सातवें से युक्तसूक्ष्म-अन्तम् (sūkṣma-antam)the letter after the subtleसूक्ष्म के बाद कामस्त-अन्वितम् (masta-anvitam)with the headमस्तक सहितदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोदक्षिण-बाहु-शक्र-नयनम् (dakṣiṇa-bāhu-śakra-nayanam)the right arm and Indra joinedदक्षिण बाहु और इन्द्र का मेलकामम् (kāmam)Kāmaकामकला-लाञ्छितम् (kalā-lāñchitam)marked with the kalāकला से चिह्नितदन्त-अस्तः (danta-astaḥ)the letter after the teethदन्त के बाद काऊर्ध्व-मुखम् (ūrdhva-mukham)with the upward faceऊर्ध्वमुखस-शेष-दशनम् (sa-śeṣa-daśanam)with the last toothशेष दन्त सहितजीवम् (jīvam)the jīvaजीवमुखेन (mukhena)with the mouthमुख सेअन्वितम् (anvitam)joinedयुक्तबीजम् (bījam)the bījaबीजपञ्चकम् (pañcakam)five-foldपाँचइति (iti)thusऐसाअमम् (amam)thisयहएवम् (evam)thusइस प्रकारउदितम् (uditam)is declaredकहा गयासर्व-अर्थ-सिद्धि-प्रदम् (sarva-artha-siddhi-pradam)giving success in all aimsसब अर्थों की सिद्धि देने वालावेद-आद्यम् (veda-ādyam)the praṇavaप्रणवत्रि-गुणाम् (tri-guṇām)of the three guṇasत्रिगुणारमाम् (ramām)Ramāरमाअथ (atha)thenफिरवदेत् (vadet)one should sayकहेकामेन (kāmena)with Kāmaकाम सेसंसेविताम् (saṃsevitām)attendedसेवितलोपाम्बा (lopāmbā)Lopāmbāलोपाम्बापुनः (punaḥ)againफिरएव (eva)indeedहीपञ्चकम् (pañcakam)the fiveपाँचअथो (atho)thenफिरपूर्वम् (pūrvam)the formerपहले वालाविलोम-क्रमैः (viloma-kramaiḥ)in reverse orderउल्टे क्रम सेएषा (eṣā)thisयहश्रीः (śrīḥ)Śrīश्रीपरात्-परतरा (parāt-paratarā)higher than the highestपरात्परसर्व-अर्थ-सिद्धि-प्रदा (sarva-artha-siddhi-pradā)giving success in all aimsसब अर्थों की सिद्धि देने वालीसारात्-सारतमा (sārāt-sāratamā)the essence of essencesसार का भी सारसमस्त-जगताम् (samasta-jagatām)of all the worldsसब जगतों कीउत्पत्ति-भूता (utpatti-bhūtā)the sourceउत्पत्तिअपरा (aparā)matchlessअनुपमसा (sā)sheवहइयम् (iyam)thisयहब्रह्म-स्वरूपा (brahma-svarūpā)of the form of Brahmanब्रह्मस्वरूपासकल-गुण-मयी (sakala-guṇa-mayī)full of all qualitiesसब गुणों वालीनिर्गुणा (nirguṇā)without qualitiesनिर्गुणानिष्प्रपञ्चा (niṣprapañcā)beyond the worldनिष्प्रपञ्चासाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्काम-दुघा (kāma-dughā)granting desiresकामधेनुसुर-असुर-गणैः (sura-asura-gaṇaiḥ)by the hosts of gods and demonsदेव और असुर समूहों सेवन्दिता (vanditā)honouredवन्दितआनन्द-रूपा (ānanda-rūpā)of the form of blissआनन्दरूपा

Verse 63

६३ भेदान्तरमाह कुब्जिकातन्त्रे : परा च कमला कामो वाग्भवं शक्तिरेव च । तारशक्ती च कमला त्रिकूटां योजयेत्ततः । शक्त्याद्यं व्युत्क्रमाद्ध्यस्येत् स्यान्महाषोडशी परा । इमां विद्यां महादेवि योगी भूपोऽथवा जपेत् । भुक्तिमुक्तिप्रदा विद्या अन्ते कैवल्यदायिनी ॥६३॥

bhedāntaramāha kubjikātantre : | parā ca kamalā kāmo vāgbhavaṃ śaktireva ca | tāraśaktī ca kamalā trikūṭāṃ yojayettataḥ | śaktyādyaṃ vyutkramāddhyasyet syānmahāṣoḍaśī parā | imāṃ vidyāṃ mahādevi yogī bhūpo'thavā japet | bhuktimuktipradā vidyā ante kaivalyadāyinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.63. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कुब्जिकातन्त्र दूसरा भेद कहता है: "परा और कमला, काम, वाग्भव और शक्ति; फिर तार और शक्ति और कमला — तीन कूटों वाली जोड़े; और शक्ति आदि को उल्टे क्रम से रखे — यह परा महाषोडशी है। हे महादेवि, योगी या राजा इस विद्या का जप करे; यह विद्या भुक्ति और मुक्ति देती है और अन्त में कैवल्य देती है।"

The Kubjikātantra gives another variety: "Parā and Kamalā, Kāma, the Vāgbhava and Śakti; then the tāra and Śakti and Kamalā — one should join the three-kūṭa one; and one should place those beginning with Śakti in reverse — that is the supreme Mahāṣoḍaśī. A yogī or a king should repeat this vidyā, O great goddess; the vidyā gives enjoyment and liberation, and at the end grants isolation."

Word by wordपदार्थ

परा (parā)Parāपरा (ca)andऔरकमला (kamalā)Kamalāकमलाकामः (kāmaḥ)Kāmaकामवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिएव (eva)indeedही (ca)andऔरतार-शक्ती (tāra-śaktī)the tāra and Śaktiतार और शक्ति (ca)andऔरकमला (kamalā)Kamalāकमलात्रि-कूटाम् (tri-kūṭām)the three-kūṭa oneतीन कूटों वाली कोयोजयेत् (yojayet)one should joinजोड़ेततः (tataḥ)thenफिरशक्ति-आद्यम् (śakti-ādyam)beginning with Śaktiशक्ति आदिव्युत्क्रमात् (vyutkramāt)in reverseउल्टे क्रम सेन्यस्येत् (nyasyet)one should placeरखेस्यात् (syāt)becomesहोती हैमहा-षोडशी (mahā-ṣoḍaśī)Mahāṣoḍaśīमहाषोडशीपरा (parā)supremeपराइमाम् (imām)thisइसविद्याम् (vidyām)vidyāविद्या कोमहादेवि (mahādevi)O great goddessहे महादेवियोगी (yogī)a yogīयोगीभूपः (bhūpaḥ)a kingराजाअथवा (athavā)orअथवाजपेत् (japet)should repeatजपेभुक्ति-मुक्ति-प्रदा (bhukti-mukti-pradā)giving enjoyment and liberationभुक्ति और मुक्ति देने वालीविद्या (vidyā)the vidyāविद्याअन्ते (ante)at the endअन्त मेंकैवल्य-दायिनी (kaivalya-dāyinī)granting isolationकैवल्य देने वाली

Verse 64

६४ पराद्या भुवनेशानि ज्ञेया भुवनसुन्दरी । कमलाद्या महाविद्या ज्ञेया कमलासुन्दरी । कामाद्या च महाविद्या विज्ञेया कामसुन्दरी । वाग्भवाद्या महाविद्या परा वाक्सुन्दरीमता ॥ शक्त्याद्या च महाविद्या विज्ञेया शक्तिसुन्दरी । ताराद्या च महाविद्या विज्ञेया तारसुन्दरी ॥६४॥

parādyā bhuvaneśāni jñeyā bhuvanasundarī | kamalādyā mahāvidyā jñeyā kamalāsundarī | kāmādyā ca mahāvidyā vijñeyā kāmasundarī | vāgbhavādyā mahāvidyā parā vāksundarīmatā | śaktyādyā ca mahāvidyā vijñeyā śaktisundarī | tārādyā ca mahāvidyā vijñeyā tārasundarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे भुवनेशानि, परा से आरम्भ होने वाली भुवनसुन्दरी जाननी चाहिए; कमला से आरम्भ महाविद्या कमलासुन्दरी; काम से आरम्भ महाविद्या कामसुन्दरी; वाग्भव से आरम्भ परा महाविद्या वाक्सुन्दरी मानी गई; शक्ति से आरम्भ महाविद्या शक्तिसुन्दरी; और तार से आरम्भ महाविद्या तारसुन्दरी जाननी चाहिए।"

"Beginning with Parā, O queen of the worlds, she is to be known as Bhuvanasundarī; the great vidyā beginning with Kamalā is to be known as Kamalāsundarī; the great vidyā beginning with Kāma is to be known as Kāmasundarī; the supreme great vidyā beginning with the Vāgbhava is held to be Vāksundarī; the great vidyā beginning with Śakti is to be known as Śaktisundarī; and the great vidyā beginning with the tāra is to be known as Tārasundarī."

Word by wordपदार्थ

परा-आद्या (parā-ādyā)beginning with Parāपरा से आरम्भभुवनेशानि (bhuvaneśāni)O queen of the worldsहे भुवनेशानिज्ञेया (jñeyā)is to be knownजाननी चाहिएभुवन-सुन्दरी (bhuvana-sundarī)Bhuvanasundarīभुवनसुन्दरीकमला-आद्या (kamalā-ādyā)beginning with Kamalāकमला से आरम्भमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याज्ञेया (jñeyā)is to be knownजाननी चाहिएकमला-सुन्दरी (kamalā-sundarī)Kamalāsundarīकमलासुन्दरीकाम-आद्या (kāma-ādyā)beginning with Kāmaकाम से आरम्भ (ca)andऔरमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याविज्ञेया (vijñeyā)is to be knownजाननी चाहिएकाम-सुन्दरी (kāma-sundarī)Kāmasundarīकामसुन्दरीवाग्भव-आद्या (vāgbhava-ādyā)beginning with the Vāgbhavaवाग्भव से आरम्भमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यापरा (parā)supremeपरावाक्-सुन्दरी (vāk-sundarī)Vāksundarīवाक्सुन्दरीमता (matā)is heldमानी गईशक्ति-आद्या (śakti-ādyā)beginning with Śaktiशक्ति से आरम्भ (ca)andऔरमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याविज्ञेया (vijñeyā)is to be knownजाननी चाहिएशक्ति-सुन्दरी (śakti-sundarī)Śaktisundarīशक्तिसुन्दरीतार-आद्या (tāra-ādyā)beginning with the tāraतार से आरम्भ (ca)andऔरमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याविज्ञेया (vijñeyā)is to be knownजाननी चाहिएतार-सुन्दरी (tāra-sundarī)Tārasundarīतारसुन्दरी

Verse 65

६५ आनन्दसुन्दरी विद्या प्रथमा गुरुरूपिणी । कामराजेन देवेशि लोपया च विशेषतः । स्यान्महाषोडशीमन्त्रश्चतुराद्यविपर्ययात् । योगिनीतन्त्रे : श्रीबीजं शक्तिबीजञ्च कामबीजञ्च वाग्भवम् । बालान्तसंस्थितंबीजं प्रणवञ्च ततः परम् । शक्तिबीजं रमाञ्चैव विन्यसेत्परमेश्वरि । लोपाम्बा कामराजम्बा भैरवीमथवा पराम् । विन्यस्य पुनराद्यानि बीजानि पञ्च सुन्दरि । व्युत्क्रमेण समेतानि षोडशी भुवि दुर्लभा ॥ तुरीयाया मनुं लक्षं जप्त्वा सिद्धीश्वरो भवेत् । व्युत्क्रमेणेति पञ्चबीजानि विन्यस्य इत्यन्वयः ॥६५॥

ānandasundarī vidyā prathamā gururūpiṇī | kāmarājena deveśi lopayā ca viśeṣataḥ | syānmahāṣoḍaśīmantraścaturādyaviparyayāt | yoginītantre : | śrībījaṃ śaktibījañca kāmabījañca vāgbhavam | bālāntasaṃsthitaṃbījaṃ praṇavañca tataḥ param | śaktibījaṃ ramāñcaiva vinyasetparameśvari | lopāmbā kāmarājambā bhairavīmathavā parām | vinyasya punarādyāni bījāni pañca sundari | vyutkrameṇa sametāni ṣoḍaśī bhuvi durlabhā | turīyāyā manuṃ lakṣaṃ japtvā siddhīśvaro bhavet | vyutkrameṇeti pañcabījāni vinyasya ityanvayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पहली विद्या आनन्दसुन्दरी गुरुरूपिणी है; हे देवेशि, कामराज से और विशेष रूप से लोपा से पहले चार को उलटने पर महाषोडशी मन्त्र होता है।" योगिनीतन्त्र में: "श्रीबीज, शक्तिबीज, कामबीज और वाग्भव, बाला के अन्त में स्थित बीज, फिर प्रणव, शक्तिबीज और रमा रखे, हे परमेश्वरि; लोपाम्बा, कामराजाम्बा, भैरवी अथवा परा; उसे रखकर फिर पहले पाँच बीज उल्टे क्रम से, हे सुन्दरि — यह षोडशी पृथ्वी पर दुर्लभ है। तुरीया के मन्त्र का एक लाख जप करके सिद्धियों का स्वामी होता है।" "उल्टे क्रम से" — अन्वय है "पाँच बीज रखकर"।

"The first vidyā, Ānandasundarī, is of the form of the guru; with the Kāmarāja, O queen of gods, and especially with Lopā, the Mahāṣoḍaśī mantra arises by reversing the first four." In the Yoginītantra: "The Śrī bīja, the Śakti bīja, the Kāma bīja and the Vāgbhava, the bīja standing at the end of Bālā, then the praṇava, the Śakti bīja and Ramā one should place, O supreme goddess; Lopāmbā, Kāmarājāmbā, Bhairavī or the supreme; having placed her, again the first five bījas joined in reverse, O beautiful one — that is the Ṣoḍaśī, hard to obtain on earth. Having repeated the mantra of the fourth one lakh times, one becomes lord of siddhis." "In reverse" — the construction is "having placed the five bījas".

Word by wordपदार्थ

आनन्द-सुन्दरी (ānanda-sundarī)Ānandasundarīआनन्दसुन्दरीविद्या (vidyā)the vidyāविद्याप्रथमा (prathamā)the firstपहलीगुरु-रूपिणी (guru-rūpiṇī)of the form of the guruगुरुरूपिणीकामराजेन (kāmarājena)with the Kāmarājaकामराज सेदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिलोपया (lopayā)with Lopāलोपा से (ca)andऔरविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप सेस्यात् (syāt)becomesहोता हैमहा-षोडशी-मन्त्रः (mahā-ṣoḍaśī-mantraḥ)the Mahāṣoḍaśī mantraमहाषोडशी मन्त्रचतुः-आद्य-विपर्ययात् (catuḥ-ādya-viparyayāt)by reversing the first fourपहले चार को उलटने सेश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī bījaश्रीबीजशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीज (ca)andऔरकाम-बीजम् (kāma-bījam)the Kāma bījaकामबीज (ca)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवबाला-अन्त-संस्थितम् (bālā-anta-saṃsthitam)standing at the end of Bālāबाला के अन्त में स्थितबीजम् (bījam)the bījaबीजप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणव (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजरमाम् (ramām)Ramāरमा (ca)andऔरएव (eva)indeedहीविन्यसेत् (vinyaset)one should placeरखेपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरिलोपाम्बा (lopāmbā)Lopāmbāलोपाम्बाकामराजम्बा (kāmarājambā)Kāmarājāmbāकामराजाम्बाभैरवीम् (bhairavīm)Bhairavīभैरवी कोअथवा (athavā)orअथवापराम् (parām)the supremeपरा कोविन्यस्य (vinyasya)having placedरखकरपुनः (punaḥ)againफिरआद्यानि (ādyāni)the firstपहलेबीजानि (bījāni)bījasबीजपञ्च (pañca)fiveपाँचसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरिव्युत्क्रमेण (vyutkrameṇa)in reverseउल्टे क्रम सेसमेतानि (sametāni)joinedसहितषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीभुवि (bhuvi)on earthपृथ्वी परदुर्लभा (durlabhā)hard to obtainदुर्लभतुरीयायाः (turīyāyāḥ)of the fourthतुरीया कामनुम् (manum)the mantraमन्त्रलक्षम् (lakṣam)one lakhएक लाखजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरसिद्धि-ईश्वरः (siddhi-īśvaraḥ)lord of siddhisसिद्धियों का स्वामीभवेत् (bhavet)becomesहोता है

ज्ञानार्णवे — In the Jñānārṇava: ज्ञानार्णव में:

Verse 66

६६ वक्त्रकोटि सहस्रैस्तु जिह्वाकोटिशतैरपि । वर्णितुं नैव शक्येयं श्रीविद्या षोडशाक्षरी ॥ वैखरी वाच्यभावत्वादशक्ता गुणवर्णने । यतो निरक्षरं वस्तु परा तत्रैव कारणम् । मूकीभूता हि पश्यन्ति मध्यमा मध्यमाभवत् । ब्रह्मविद्यास्वरूपा हि भुक्तिमुक्तिफलप्रदा । एकोच्चारेण देवेशि वाजपेयस्य कोटयः । अश्वमेधसहस्राणि प्रादक्षिण्यं भुवस्तथा ॥ काश्यादितीर्थयात्राः स्युः सार्द्धकोटित्रयान्विताः । तुलां नार्हन्ति देवेशि नात्र कार्या विचारणा ॥ एकोच्चारेण गिरिजे किं पुनर्ब्रह्म केवलम् । षोडशार्णा महाविद्या न प्रकाश्या कदाचन ॥ गोपनीया त्वया भद्रे स्वयोनिरिव पार्वति ॥६६॥

vaktrakoṭi sahasraistu jihvākoṭiśatairapi | varṇituṃ naiva śakyeyaṃ śrīvidyā ṣoḍaśākṣarī | vaikharī vācyabhāvatvādaśaktā guṇavarṇane | yato nirakṣaraṃ vastu parā tatraiva kāraṇam | mūkībhūtā hi paśyanti madhyamā madhyamābhavat | brahmavidyāsvarūpā hi bhuktimuktiphalapradā | ekoccāreṇa deveśi vājapeyasya koṭayaḥ | aśvamedhasahasrāṇi prādakṣiṇyaṃ bhuvastathā | kāśyāditīrthayātrāḥ syuḥ sārddhakoṭitrayānvitāḥ | tulāṃ nārhanti deveśi nātra kāryā vicāraṇā | ekoccāreṇa girije kiṃ punarbrahma kevalam | ṣoḍaśārṇā mahāvidyā na prakāśyā kadācana | gopanīyā tvayā bhadre svayoniriva pārvati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ज्ञानार्णव में: "हज़ारों करोड़ मुखों से भी, सैकड़ों करोड़ जिह्वाओं से भी, इस सोलह अक्षरों वाली श्रीविद्या का वर्णन नहीं किया जा सकता। वैखरी वाणी वाच्य होने से उसके गुणों के वर्णन में असमर्थ है, क्योंकि निरक्षर वस्तु परा ही वहाँ कारण है। मूक होकर देखते हैं; मध्यमा मध्यम हुई। वह ब्रह्मविद्या स्वरूपा है, भुक्ति और मुक्ति का फल देने वाली। हे देवेशि, एक उच्चारण से करोड़ों वाजपेय, हज़ारों अश्वमेध, पृथ्वी की प्रदक्षिणा, और साढ़े तीन करोड़ तीर्थों सहित काशी आदि तीर्थों की यात्राएँ — ये तुलना नहीं पाते, हे देवेशि; इसमें विचार नहीं करना चाहिए। हे गिरिजे, एक उच्चारण से — और क्या कहें? — केवल ब्रह्म। सोलह अक्षरों वाली महाविद्या कभी प्रकट नहीं करनी चाहिए; हे भद्रे, हे पार्वति, तुम्हें इसे अपनी योनि की तरह गुप्त रखना चाहिए।"

In the Jñānārṇava: "Even with thousands of crores of mouths, even with hundreds of crores of tongues, this sixteen-syllable Śrīvidyā cannot be described. The vaikharī speech, being what is spoken, is unable to describe her qualities, because the reality without letters, the parā, is itself the cause there. Struck dumb, they see; the madhyamā became middling. She is of the form of the knowledge of Brahman, giving the fruits of enjoyment and liberation. By one utterance, O queen of gods, crores of Vājapeyas, thousands of horse-sacrifices, and circumambulation of the earth, and pilgrimages to Kāśī and the rest with three and a half crores of holy places — these bear no comparison, O queen of gods; no deliberation is to be made here. By one utterance, O daughter of the mountain — what more? — Brahman alone. The sixteen-letter great vidyā is never to be revealed; it is to be kept secret by you, O gracious one, like your own womb, O Pārvatī."

Word by wordपदार्थ

वक्त्र-कोटि-सहस्रैः (vaktra-koṭi-sahasraiḥ)with thousands of crores of mouthsहज़ारों करोड़ मुखों सेतु (tu)evenभीजिह्वा-कोटि-शतैः (jihvā-koṭi-śataiḥ)with hundreds of crores of tonguesसैकड़ों करोड़ जिह्वाओं सेअपि (api)evenभीवर्णितुम् (varṇitum)to describeवर्णन करना (na)notनहींएव (eva)at allहीशक्या (śakyā)is possibleसम्भवइयम् (iyam)thisयहश्री-विद्या (śrī-vidyā)Śrīvidyāश्रीविद्याषोडश-अक्षरी (ṣoḍaśa-akṣarī)of sixteen syllablesसोलह अक्षरों वालीवैखरी (vaikharī)the vaikharī speechवैखरीवाच्य-भावत्वात् (vācya-bhāvatvāt)because it is what is spokenवाच्य होने सेअशक्ता (aśaktā)is unableअसमर्थगुण-वर्णने (guṇa-varṇane)to describe her qualitiesगुणों के वर्णन मेंयतः (yataḥ)becauseक्योंकिनिरक्षरम् (nirakṣaram)without lettersनिरक्षरवस्तु (vastu)the realityवस्तुपरा (parā)the parāपरातत्र (tatra)thereवहाँएव (eva)indeedहीकारणम् (kāraṇam)the causeकारणमूकीभूताः (mūkībhūtāḥ)struck dumbमूक होकरहि (hi)indeedहीपश्यन्ति (paśyanti)they seeदेखते हैंमध्यमा (madhyamā)the madhyamāमध्यमामध्यमा (madhyamā)middlingमध्यमअभवत् (abhavat)becameहुईब्रह्म-विद्या-स्वरूपा (brahma-vidyā-svarūpā)of the form of the knowledge of Brahmanब्रह्मविद्या स्वरूपाहि (hi)indeedहीभुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदा (bhukti-mukti-phala-pradā)giving the fruits of enjoyment and liberationभुक्ति और मुक्ति का फल देने वालीएक-उच्चारेण (eka-uccāreṇa)by one utteranceएक उच्चारण सेदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिवाजपेयस्य (vājapeyasya)of the Vājapeyaवाजपेय केकोटयः (koṭayaḥ)croresकरोड़ोंअश्वमेध-सहस्राणि (aśvamedha-sahasrāṇi)thousands of horse-sacrificesहज़ारों अश्वमेधप्रादक्षिण्यम् (prādakṣiṇyam)circumambulationप्रदक्षिणाभुवः (bhuvaḥ)of the earthपृथ्वी कीतथा (tathā)andतथाकाशी-आदि-तीर्थ-यात्राः (kāśī-ādi-tīrtha-yātrāḥ)pilgrimages to Kāśī and the restकाशी आदि तीर्थों की यात्राएँस्युः (syuḥ)may beहोंसार्द्ध-कोटि-त्रय-अन्विताः (sārddha-koṭi-traya-anvitāḥ)with three and a half croresसाढ़े तीन करोड़ सहिततुलाम् (tulām)comparisonतुलना (na)notनहींअर्हन्ति (arhanti)deserveपातेदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशि (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)deliberationविचारएक-उच्चारेण (eka-uccāreṇa)by one utteranceएक उच्चारण सेगिरिजे (girije)O daughter of the mountainहे गिरिजेकिम् (kim)whatक्यापुनः (punaḥ)moreफिरब्रह्म (brahma)Brahmanब्रह्मकेवलम् (kevalam)aloneकेवलषोडश-अर्णा (ṣoḍaśa-arṇā)of sixteen lettersसोलह अक्षरों वालीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्या (na)notनहींप्रकाश्या (prakāśyā)to be revealedप्रकट करनी चाहिएकदाचन (kadācana)everकभीगोपनीया (gopanīyā)to be kept secretगुप्त रखनी चाहिएत्वया (tvayā)by youतुम्हेंभद्रे (bhadre)O gracious oneहे भद्रेस्व-योनिः (sva-yoniḥ)your own wombअपनी योनिइव (iva)likeकी तरहपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वति

रुद्रयामले — In the Rudrayāmala: रुद्रयामल में:

Verse 67

६७ बीजावलीषोडशी श्रीबीजमाये संलिख्य तथैव च कुमारिकाम् । श्रीबीजमाये कामञ्च वाङ्माया कमलान्तथा । परां कामञ्च वाग्बीजं मायां श्रीबीजमेव च । बीजावली षोडशीयं सर्वतन्त्रेषु गोपिता । राज्यं देयं शिरो देयं न देया बीजषोडशी ॥६७॥

bījāvalīṣoḍaśī | śrībījamāye saṃlikhya tathaiva ca kumārikām | śrībījamāye kāmañca vāṅmāyā kamalāntathā | parāṃ kāmañca vāgbījaṃ māyāṃ śrībījameva ca | bījāvalī ṣoḍaśīyaṃ sarvatantreṣu gopitā | rājyaṃ deyaṃ śiro deyaṃ na deyā bījaṣoḍaśī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बीजावली षोडशी। रुद्रयामल में: "श्रीबीज और माया लिखकर, और वैसे ही कुमारिका; श्रीबीज और माया, काम, वाक् और माया और कमला; परा, काम और वाग्बीज, माया और श्रीबीज — यह बीजावली षोडशी है, जो सब तन्त्रों में गुप्त है। राज्य दे दे, सिर दे दे, पर बीजषोडशी न दे।"

The bījāvalī Ṣoḍaśī. In the Rudrayāmala: "Having written the Śrī bīja and Māyā, and likewise Kumārikā; the Śrī bīja and Māyā, Kāma, Vāk and Māyā and Kamalā; Parā, Kāma and the Vāk bīja, Māyā and the Śrī bīja — this is the bījāvalī Ṣoḍaśī, kept secret in all the tantras. A kingdom may be given, the head may be given, but the bīja Ṣoḍaśī is not to be given."

Word by wordपदार्थ

श्री-बीज-माये (śrī-bīja-māye)the Śrī bīja and Māyāश्रीबीज और मायासंलिख्य (saṃlikhya)having writtenलिखकरतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedही (ca)andऔरकुमारिकाम् (kumārikām)Kumārikāकुमारिका कोश्री-बीज-माये (śrī-bīja-māye)the Śrī bīja and Māyāश्रीबीज और मायाकामम् (kāmam)Kāmaकाम (ca)andऔरवाक्-माया (vāk-māyā)Vāk and Māyāवाक् और मायाकमला (kamalā)Kamalāकमलातथा (tathā)andतथापराम् (parām)Parāपरा कोकामम् (kāmam)Kāmaकाम (ca)andऔरवाक्-बीजम् (vāk-bījam)the Vāk bījaवाग्बीजमायाम् (māyām)Māyāमाया कोश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī bījaश्रीबीजएव (eva)indeedही (ca)andऔरबीजावली (bījāvalī)the bījāvalīबीजावलीषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीइयम् (iyam)thisयहसर्व-तन्त्रेषु (sarva-tantreṣu)in all the tantrasसब तन्त्रों मेंगोपिता (gopitā)kept secretगुप्तराज्यम् (rājyam)a kingdomराज्यदेयम् (deyam)may be givenदे देशिरः (śiraḥ)the headसिरदेयम् (deyam)may be givenदे दे (na)notनहींदेया (deyā)to be givenदेनी चाहिएबीज-षोडशी (bīja-ṣoḍaśī)the bīja Ṣoḍaśīबीजषोडशी

ब्रह्मयामले — In the Brahmayāmala: ब्रह्मयामल में:

Verse 68

६८ आदौ लक्ष्मीं पराञ्चैव तथैव च कुमारिकाम् । श्रीबीजञ्च पराबीजं कामं वाग्भवमेव च । पराश्रीबालिकाश्चैव लिखेद्व्युत्क्रमयोगतः । अन्ते दद्यात्परां श्रीञ्च सम्पूर्णा कथिता त्वयि । बालाप्रधाना विद्या च सर्वशास्त्रे च गोपिता ॥६८॥

ādau lakṣmīṃ parāñcaiva tathaiva ca kumārikām | śrībījañca parābījaṃ kāmaṃ vāgbhavameva ca | parāśrībālikāścaiva likhedvyutkramayogataḥ | ante dadyātparāṃ śrīñca sampūrṇā kathitā tvayi | bālāpradhānā vidyā ca sarvaśāstre ca gopitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ब्रह्मयामल में: "आरम्भ में लक्ष्मी और परा, और वैसे ही कुमारिका; श्रीबीज और पराबीज, काम और वाग्भव; और परा, श्री और बालिका को उल्टे क्रम से लिखे; अन्त में परा और श्री रखे — इस प्रकार वह तुमसे सम्पूर्ण कही गई, बाला प्रधान विद्या, जो सब शास्त्रों में गुप्त है।"

In the Brahmayāmala: "At the beginning Lakṣmī and Parā, and likewise Kumārikā; the Śrī bīja and the Parā bīja, Kāma and the Vāgbhava; and one should write Parā, Śrī and Bālikā in reverse order; at the end one should put Parā and Śrī — so she is told to you complete, the vidyā with Bālā foremost, kept secret in every śāstra."

Word by wordपदार्थ

आदौ (ādau)at the beginningआरम्भ मेंलक्ष्मीम् (lakṣmīm)Lakṣmīलक्ष्मी कोपराम् (parām)Parāपरा को (ca)andऔरएव (eva)indeedहीतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedही (ca)andऔरकुमारिकाम् (kumārikām)Kumārikāकुमारिका कोश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī bījaश्रीबीज (ca)andऔरपरा-बीजम् (parā-bījam)the Parā bījaपराबीजकामम् (kāmam)Kāmaकामवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवएव (eva)indeedही (ca)andऔरपरा-श्री-बालिकाः (parā-śrī-bālikāḥ)Parā, Śrī and Bālikāपरा, श्री और बालिका (ca)andऔरएव (eva)indeedहीलिखेत् (likhet)one should writeलिखेव्युत्क्रम-योगतः (vyutkrama-yogataḥ)in reverse orderउल्टे क्रम सेअन्ते (ante)at the endअन्त मेंदद्यात् (dadyāt)one should putरखेपराम् (parām)Parāपरा कोश्रीम् (śrīm)Śrīश्री को (ca)andऔरसम्पूर्णा (sampūrṇā)completeसम्पूर्णकथिता (kathitā)is toldकही गईत्वयि (tvayi)to youतुमसेबाला-प्रधाना (bālā-pradhānā)with Bālā foremostबाला प्रधानविद्या (vidyā)the vidyāविद्या (ca)andऔरसर्व-शास्त्रे (sarva-śāstre)in every śāstraसब शास्त्रों में (ca)andऔरगोपिता (gopitā)kept secretगुप्त

Verse 69

६९ तन्त्रान्तरे मन्त्रान्तरमाह : आद्या कुण्डलिनी शक्तिः शक्तिराद्या ततः पराः । निवेशयेत्तयोर्मध्ये देवि गोविन्दवल्लभाम् । ततस्तु मन्मथं बीजं बालाद्यं तदनन्तरम् । हृल्लेखारमयोर्वक्त्रे वेदवक्त्रं विनिक्षिपेत् । ततो लोपां न्यसेद्देवि त्रिकूटामथवा पराम् । आद्यानि पञ्चबीजानि पश्चाद्विन्यस्य सुन्दरि । षोडशीयं सुगोप्या हि स्नेहाद्देवि प्रकाशिता ॥६९॥

tantrāntare mantrāntaramāha : | ādyā kuṇḍalinī śaktiḥ śaktirādyā tataḥ parāḥ | niveśayettayormadhye devi govindavallabhām | tatastu manmathaṃ bījaṃ bālādyaṃ tadanantaram | hṛllekhāramayorvaktre vedavaktraṃ vinikṣipet | tato lopāṃ nyaseddevi trikūṭāmathavā parām | ādyāni pañcabījāni paścādvinyasya sundari | ṣoḍaśīyaṃ sugopyā hi snehāddevi prakāśitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अन्य तन्त्र दूसरा मन्त्र कहता है: "आद्या कुण्डलिनी शक्ति; शक्ति आद्या और फिर अन्य; हे देवि, उन दोनों के बीच गोविन्द की प्रिया को रखे। फिर मन्मथ बीज, और उसके बाद बाला का पहला; हृल्लेखा और रमा के आरम्भ में प्रणव रखे। फिर हे देवि, लोपा, या तीन कूटों वाली, अथवा परा रखे; बाद में पहले पाँच बीज रखकर, हे सुन्दरि — यह अत्यन्त गोपनीय षोडशी स्नेह से प्रकट की गई, हे देवि।"

Another tantra gives another mantra: "The first is Kuṇḍalinī, Śakti; Śakti is first and then the others; between those two one should set the beloved of Govinda, O goddess. Then the Kāma bīja, and after that the first of Bālā; at the front of Hṛllekhā and Ramā one should put the praṇava. Then one should place Lopā, O goddess, or the three-kūṭa one, or the supreme; afterwards placing the first five bījas, O beautiful one — this Ṣoḍaśī, to be well guarded, is revealed out of love, O goddess."

Word by wordपदार्थ

आद्या (ādyā)the firstआद्याकुण्डलिनी (kuṇḍalinī)Kuṇḍalinīकुण्डलिनीशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिआद्या (ādyā)firstआद्याततः (tataḥ)thenफिरपराः (parāḥ)the othersअन्यनिवेशयेत् (niveśayet)one should setरखेतयोः (tayoḥ)of those twoउन दोनों केमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंदेवि (devi)O goddessहे देविगोविन्द-वल्लभाम् (govinda-vallabhām)the beloved of Govindaगोविन्द की प्रिया कोततः (tataḥ)thenफिरतु (tu)andऔरमन्मथम् (manmatham)the Kāmaमन्मथबीजम् (bījam)bījaबीजबाला-आद्यम् (bālā-ādyam)the first of Bālāबाला का पहलातत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादहृल्लेखा-रमयोः (hṛllekhā-ramayoḥ)of Hṛllekhā and Ramāहृल्लेखा और रमा केवक्त्रे (vaktre)at the frontआरम्भ मेंवेद-वक्त्रम् (veda-vaktram)the praṇavaप्रणवविनिक्षिपेत् (vinikṣipet)one should putरखेततः (tataḥ)thenफिरलोपाम् (lopām)Lopāलोपा कोन्यसेत् (nyaset)one should placeरखेदेवि (devi)O goddessहे देवित्रि-कूटाम् (tri-kūṭām)the three-kūṭa oneतीन कूटों वाली कोअथवा (athavā)orअथवापराम् (parām)the supremeपरा कोआद्यानि (ādyāni)the firstपहलेपञ्च-बीजानि (pañca-bījāni)five bījasपाँच बीजपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंविन्यस्य (vinyasya)having placedरखकरसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरिषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीइयम् (iyam)thisयहसु-गोप्या (su-gopyā)to be well guardedअत्यन्त गोपनीयहि (hi)indeedहीस्नेहात् (snehāt)out of loveस्नेह सेदेवि (devi)O goddessहे देविप्रकाशिता (prakāśitā)revealedप्रकट की गई

Verse 70

७० अस्या माहात्म्यमतुलं जिह्वाकोटिशतैरपि । वक्तुं न शक्यते देवि किं पुनः पञ्चभिर्मुखैः ॥७०॥

asyā māhātmyamatulaṃ jihvākoṭiśatairapi | vaktuṃ na śakyate devi kiṃ punaḥ pañcabhirmukhaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवि, इसकी अतुलनीय महिमा सैकड़ों करोड़ जिह्वाओं से भी नहीं कही जा सकती — फिर पाँच मुखों से क्या?"

"Her matchless greatness cannot be told even with hundreds of crores of tongues, O goddess — what then with five mouths?"

Word by wordपदार्थ

अस्याः (asyāḥ)of herइसकीमाहात्म्यम् (māhātmyam)greatnessमहिमाअतुलम् (atulam)matchlessअतुलनीयजिह्वा-कोटि-शतैः (jihvā-koṭi-śataiḥ)with hundreds of crores of tonguesसैकड़ों करोड़ जिह्वाओं सेअपि (api)evenभीवक्तुम् (vaktum)to tellकहना (na)notनहींशक्यते (śakyate)is possibleसम्भवदेवि (devi)O goddessहे देविकिम् (kim)whatक्यापुनः (punaḥ)thenफिरपञ्चभिः (pañcabhiḥ)with fiveपाँचमुखैः (mukhaiḥ)mouthsमुखों से

Verse 71

७१ अपि प्रियतमं देयं सुतदारधनादिकम् । राज्यं देयं शिरो देयं न देया षोडशाक्षरी ॥७१॥

api priyatamaṃ deyaṃ sutadāradhanādikam | rājyaṃ deyaṃ śiro deyaṃ na deyā ṣoḍaśākṣarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रियतम भी दे दे — पुत्र, पत्नी, धन आदि; राज्य दे दे, सिर दे दे, पर षोडशाक्षरी न दे।"

"Even the dearest may be given — son, wife, wealth and the rest; a kingdom may be given, the head may be given, but the sixteen-syllable one is not to be given."

Word by wordपदार्थ

अपि (api)evenभीप्रियतमम् (priyatamam)the dearestप्रियतमदेयम् (deyam)may be givenदे देसुत-दार-धन-आदिकम् (suta-dāra-dhana-ādikam)son, wife, wealth and the restपुत्र, पत्नी, धन आदिराज्यम् (rājyam)a kingdomराज्यदेयम् (deyam)may be givenदे देशिरः (śiraḥ)the headसिरदेयम् (deyam)may be givenदे दे (na)notनहींदेया (deyā)to be givenदेनी चाहिएषोडश-अक्षरी (ṣoḍaśa-akṣarī)the sixteen-syllable oneषोडशाक्षरी

Verse 72

७२ प्रकारान्तरेण षोडशीमाह सिद्धयामले : कामो माया रमा बाला त्रिकूटा स्त्री भगाङ्कुशौ । कालो कामकला कूर्चं सर्वादौ प्रणवः प्रिये । श्रीमहाषोडशीयञ्च या ख्याता भुवनत्रये । ज्ञानेन मृत्युहा विद्या सर्वाम्नायैर्नमस्कृता । सप्तलक्षमहाविद्यान्तन्त्रादौ कथिताः प्रिये । सारात्सारतराभूता या या विद्याः सुगोपिताः । बहुना किमिहोक्तेन तासां सारा तु षोडशी । प्रकाशिता महादेवि या पृष्टा ते पुनः पुनः ॥७२॥

prakārāntareṇa ṣoḍaśīmāha siddhayāmale : | kāmo māyā ramā bālā trikūṭā strī bhagāṅkuśau | kālo kāmakalā kūrcaṃ sarvādau praṇavaḥ priye | śrīmahāṣoḍaśīyañca yā khyātā bhuvanatraye | jñānena mṛtyuhā vidyā sarvāmnāyairnamaskṛtā | saptalakṣamahāvidyāntantrādau kathitāḥ priye | sārātsāratarābhūtā yā yā vidyāḥ sugopitāḥ | bahunā kimihoktena tāsāṃ sārā tu ṣoḍaśī | prakāśitā mahādevi yā pṛṣṭā te punaḥ punaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सिद्धयामल दूसरे प्रकार से षोडशी कहता है: "काम, माया, रमा, बाला, तीन कूटों वाली, स्त्री, भग और अंकुश, काल, कामकला, कूर्च, और सबके आरम्भ में प्रणव, हे प्रिये — यह श्रीमहाषोडशी है, जो तीनों लोकों में प्रसिद्ध है, ज्ञान से मृत्यु को मारने वाली विद्या, सब आम्नायों से नमस्कृत। हे प्रिये, तन्त्र आदि में सात लाख महाविद्याएँ कही गई हैं — जो अत्यन्त गुप्त विद्याएँ सार से भी सार हैं; यहाँ बहुत कहने से क्या? उन सबका सार षोडशी है, हे महादेवि, जो तुमने बार-बार पूछी और जो प्रकट की गई।"

The Siddhayāmala gives the Ṣoḍaśī in another way: "Kāma, Māyā, Ramā, Bālā, the three-kūṭa one, strīṃ, e and the goad, ma, the kāmakalā, the kūrca, and the praṇava at the beginning of all, O beloved — this is the Śrī Mahāṣoḍaśī famed in the three worlds, the vidyā that slays death by knowledge, saluted by all the āmnāyas. Seven lakh great vidyās are told in the tantras and elsewhere, O beloved — those well-hidden vidyās that are the essence of essences; what use is saying much here? The essence of them all is the Ṣoḍaśī, which you asked again and again, O great goddess, and which is revealed."

Word by wordपदार्थ

कामः (kāmaḥ)Kāmaकाममाया (māyā)Māyāमायारमा (ramā)Ramāरमाबाला (bālā)Bālāबालात्रि-कूटा (tri-kūṭā)the three-kūṭa oneतीन कूटों वालीस्त्री (strī)strīṃस्त्रीभग-अङ्कुशौ (bhaga-aṅkuśau)e and the goadभग और अंकुशकालः (kālaḥ)maकालकाम-कला (kāma-kalā)the kāmakalāकामकलाकूर्चम् (kūrcam)the kūrcaकूर्चसर्व-आदौ (sarva-ādau)at the beginning of allसबके आरम्भ मेंप्रणवः (praṇavaḥ)the praṇavaप्रणवप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेश्री-महा-षोडशी (śrī-mahā-ṣoḍaśī)the Śrī Mahāṣoḍaśīश्रीमहाषोडशीइयम् (iyam)thisयह (ca)andऔरया (yā)whichजोख्याता (khyātā)is famedप्रसिद्ध हैभुवन-त्रये (bhuvana-traye)in the three worldsतीनों लोकों मेंज्ञानेन (jñānena)by knowledgeज्ञान सेमृत्यु-हा (mṛtyu-hā)slaying deathमृत्यु को मारने वालीविद्या (vidyā)the vidyāविद्यासर्व-आम्नायैः (sarva-āmnāyaiḥ)by all the āmnāyasसब आम्नायों सेनमस्कृता (namaskṛtā)salutedनमस्कृतसप्त-लक्ष-महा-विद्याः (sapta-lakṣa-mahā-vidyāḥ)the seven lakh great vidyāsसात लाख महाविद्याएँतन्त्र-आदौ (tantra-ādau)in the tantras and elsewhereतन्त्र आदि मेंकथिताः (kathitāḥ)are toldकही गईप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेसारात्-सारतरा-भूताः (sārāt-sāratarā-bhūtāḥ)that are the essence of essencesसार से भी सारयाः (yāḥ)whichजोयाः (yāḥ)whichजोविद्याः (vidyāḥ)vidyāsविद्याएँसु-गोपिताः (su-gopitāḥ)well hiddenअत्यन्त गुप्तबहुना (bahunā)muchबहुतकिम् (kim)whatक्याइह (iha)hereयहाँउक्तेन (uktena)by sayingकहने सेतासाम् (tāsām)of themउनकासारा (sārā)the essenceसारतु (tu)indeedतोषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीप्रकाशिता (prakāśitā)is revealedप्रकट की गईमहादेवि (mahādevi)O great goddessहे महादेविया (yā)whichजोपृष्टा (pṛṣṭā)was askedपूछी गईते (te)by youतुमसेपुनः (punaḥ)againबारपुनः (punaḥ)againबार

रुद्रयामले — In the Rudrayāmala: रुद्रयामल में:

Verse 73

७३ लोपामुद्रावाग्भवे तु पृथ्व्यन्ते शिवयोजनात् । सकारं कामराजादौ लोपा तु षोडशाक्षरी । अनया सदृशी विद्या न विद्यार्णवगोचरे ॥७३॥

lopāmudrāvāgbhave tu pṛthvyante śivayojanāt | sakāraṃ kāmarājādau lopā tu ṣoḍaśākṣarī | anayā sadṛśī vidyā na vidyārṇavagocare ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रुद्रयामल में: "लोपामुद्रा के वाग्भव में पृथ्वी के बाद शिव जोड़ने से, और कामराज के आरम्भ में सकार से, लोपा सोलह अक्षरों वाली होती है। विद्याओं के सागर में इसके समान कोई विद्या नहीं।"

In the Rudrayāmala: "By joining Śiva after earth in the Vāgbhava of Lopāmudrā, and sa at the beginning of the Kāmarāja, Lopā becomes of sixteen syllables. There is no vidyā equal to this within the ocean of vidyās."

Word by wordपदार्थ

लोपामुद्रा-वाग्भवे (lopāmudrā-vāgbhave)in the Vāgbhava of Lopāmudrāलोपामुद्रा के वाग्भव मेंतु (tu)andऔरपृथ्वी-अन्ते (pṛthvī-ante)after earthपृथ्वी के बादशिव-योजनात् (śiva-yojanāt)by joining Śivaशिव जोड़ने सेसकारम् (sakāram)saसकारकामराज-आदौ (kāmarāja-ādau)at the beginning of the Kāmarājaकामराज के आरम्भ मेंलोपा (lopā)Lopāलोपातु (tu)andऔरषोडश-अक्षरी (ṣoḍaśa-akṣarī)of sixteen syllablesसोलह अक्षरों वालीअनया (anayā)to thisइसकेसदृशी (sadṛśī)equalसमानविद्या (vidyā)a vidyāविद्या (na)notनहींविद्या-अर्णव-गोचरे (vidyā-arṇava-gocare)within the ocean of vidyāsविद्याओं के सागर में

Verse 74

७४ तत्रैव : विद्याराज्ञी वाग्भवे तु कान्तेऽनन्तनियोजनात् । षोडशार्णा महाविद्या चिद्ब्रह्मैक्यमयी शुभा ॥ लोपावाग्भवशक्रान्ते शिवबीजं नियोजयेत् । तथैव शक्तिबीजे तु लोपा सप्तदशाक्षरी ॥७४॥

tatraiva : | vidyārājñī vāgbhave tu kānte'nantaniyojanāt | ṣoḍaśārṇā mahāvidyā cidbrahmaikyamayī śubhā | lopāvāgbhavaśakrānte śivabījaṃ niyojayet | tathaiva śaktibīje tu lopā saptadaśākṣarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहीं: "विद्याराज्ञी, वाग्भव में क के बाद ह जोड़ने से, सोलह अक्षरों वाली महाविद्या होती है, शुभ, चित् और ब्रह्म की एकता वाली। लोपा के वाग्भव में ल के बाद शिवबीज जोड़े, और वैसे ही शक्तिबीज में — तब लोपा सत्रह अक्षरों वाली होती है।"

In the same place: "The queen of vidyās, by joining ha after ka in the Vāgbhava, becomes the sixteen-letter great vidyā, auspicious, one with consciousness and Brahman. One should join the Śiva bīja after la in the Vāgbhava of Lopā, and likewise in the Śakti bīja — then Lopā is of seventeen syllables."

Word by wordपदार्थ

विद्या-राज्ञी (vidyā-rājñī)the queen of vidyāsविद्याराज्ञीवाग्भवे (vāgbhave)in the Vāgbhavaवाग्भव मेंतु (tu)andऔरक-अन्ते (ka-ante)after kaक के बादअनन्त-नियोजनात् (ananta-niyojanāt)by joining haह जोड़ने सेषोडश-अर्णा (ṣoḍaśa-arṇā)of sixteen lettersसोलह अक्षरों वालीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याचित्-ब्रह्म-ऐक्य-मयी (cit-brahma-aikya-mayī)one with consciousness and Brahmanचित् और ब्रह्म की एकता वालीशुभा (śubhā)auspiciousशुभलोपा-वाग्भव-शक्र-अन्ते (lopā-vāgbhava-śakra-ante)after la in the Vāgbhava of Lopāलोपा के वाग्भव में ल के बादशिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva bījaशिवबीजनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedहीशक्ति-बीजे (śakti-bīje)in the Śakti bījaशक्तिबीज मेंतु (tu)andऔरलोपा (lopā)Lopāलोपासप्तदश-अक्षरी (saptadaśa-akṣarī)of seventeen syllablesसत्रह अक्षरों वाली

Verse 75

७५ लोपायाः शक्तिकूटान्ते हंसबीजयुता यदि । तदा सप्तदशी विद्या साक्षाज्ज्ञानस्वरूपिणी ॥ अस्याः स्मरणमात्रेण शिवो भवति नान्यथा । अणिमाद्यष्टसिद्धीशः साक्षाद्भूमिपुरन्दरः ॥७५॥

lopāyāḥ śaktikūṭānte haṃsabījayutā yadi | tadā saptadaśī vidyā sākṣājjñānasvarūpiṇī | asyāḥ smaraṇamātreṇa śivo bhavati nānyathā | aṇimādyaṣṭasiddhīśaḥ sākṣādbhūmipurandaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.75. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यदि लोपा शक्तिकूट के बाद हंसबीज से युक्त हो, तो सप्तदशी विद्या साक्षात् ज्ञानस्वरूपिणी है। इसके स्मरण मात्र से शिव होता है — अन्यथा नहीं; अणिमा आदि आठ सिद्धियों का स्वामी, साक्षात् पृथ्वी का इन्द्र।"

"If Lopā is joined with the haṃsa bīja after the Śakti kūṭa, then the seventeen-syllable vidyā is directly of the form of knowledge. By her mere remembrance one becomes Śiva — not otherwise; lord of the eight siddhis beginning with aṇimā, directly an Indra on earth."

Word by wordपदार्थ

लोपायाः (lopāyāḥ)of Lopāलोपा केशक्ति-कूट-अन्ते (śakti-kūṭa-ante)after the Śakti kūṭaशक्तिकूट के बादहंस-बीज-युता (haṃsa-bīja-yutā)joined with the haṃsa bījaहंसबीज से युक्तयदि (yadi)ifयदितदा (tadā)thenतबसप्तदशी (saptadaśī)of seventeenसप्तदशीविद्या (vidyā)the vidyāविद्यासाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्ज्ञान-स्वरूपिणी (jñāna-svarūpiṇī)of the form of knowledgeज्ञानस्वरूपिणीअस्याः (asyāḥ)of herइसकेस्मरण-मात्रेण (smaraṇa-mātreṇa)by mere remembranceस्मरण मात्र सेशिवः (śivaḥ)Śivaशिवभवति (bhavati)one becomesहोता है (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथाअणिमा-आदि-अष्ट-सिद्धि-ईशः (aṇimā-ādi-aṣṭa-siddhi-īśaḥ)lord of the eight siddhis beginning with aṇimāअणिमा आदि आठ सिद्धियों का स्वामीसाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्भूमि-पुरन्दरः (bhūmi-purandaraḥ)an Indra on earthपृथ्वी का इन्द्र

Verse 76

७६ तत्रैवाष्टादशाक्षरी यथा लोपामुद्रामधिकृत्य : अधरं बिन्दुना युक्तं वाग्भवाद्ये नियोजयेत् । मादनं कामराजाद्ये तार्तीयाद्ये महेश्वरि । भृगुः सर्गान्वितो देवि मनुना च समन्वितः । अष्टादशाक्षरी ह्येषा श्रीविद्या भुवि दुर्लभा । श्रीगुरोः कृपया देवि नित्यसिद्धिप्रदायिनि ॥७६॥

tatraivāṣṭādaśākṣarī yathā lopāmudrāmadhikṛtya : | adharaṃ bindunā yuktaṃ vāgbhavādye niyojayet | mādanaṃ kāmarājādye tārtīyādye maheśvari | bhṛguḥ sargānvito devi manunā ca samanvitaḥ | aṣṭādaśākṣarī hyeṣā śrīvidyā bhuvi durlabhā | śrīguroḥ kṛpayā devi nityasiddhipradāyini ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहीं लोपामुद्रा के विषय में अठारह अक्षरों वाली: "बिन्दु से युक्त अधर को वाग्भव के आरम्भ में जोड़े; कामराज के आरम्भ में मादन; और तीसरे के आरम्भ में, हे महेश्वरि, विसर्ग सहित और चौदहवें स्वर से युक्त भृगु, हे देवि। यह अठारह अक्षरों वाली श्रीविद्या पृथ्वी पर दुर्लभ है, श्रीगुरु की कृपा से, हे देवि, हे नित्य सिद्धि देने वाली।"

In the same place the eighteen-syllable one, with reference to Lopāmudrā: "One should join the twelfth vowel with bindu at the beginning of the Vāgbhava; Kāma at the beginning of the Kāmarāja; and at the beginning of the third, O great goddess, sa with visarga and joined with the fourteenth vowel, O goddess. This is the eighteen-syllable Śrīvidyā, hard to obtain on earth, by the grace of the guru, O goddess, O giver of eternal success."

Word by wordपदार्थ

अधरम् (adharam)the twelfth vowelअधरबिन्दुना (bindunā)with binduबिन्दु सेयुक्तम् (yuktam)joinedयुक्तवाग्भव-आद्ये (vāgbhava-ādye)at the beginning of the Vāgbhavaवाग्भव के आरम्भ मेंनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेमादनम् (mādanam)Kāmaमादनकामराज-आद्ये (kāmarāja-ādye)at the beginning of the Kāmarājaकामराज के आरम्भ मेंतार्तीय-आद्ये (tārtīya-ādye)at the beginning of the thirdतीसरे के आरम्भ मेंमहेश्वरि (maheśvari)O great goddessहे महेश्वरिभृगुः (bhṛguḥ)saभृगुसर्ग-अन्वितः (sarga-anvitaḥ)with visargaविसर्ग सहितदेवि (devi)O goddessहे देविमनुना (manunā)with the fourteenth vowelचौदहवें स्वर से (ca)andऔरसमन्वितः (samanvitaḥ)joinedयुक्तअष्टादश-अक्षरी (aṣṭādaśa-akṣarī)of eighteen syllablesअठारह अक्षरों वालीहि (hi)indeedहीएषा (eṣā)thisयहश्री-विद्या (śrī-vidyā)Śrīvidyāश्रीविद्याभुवि (bhuvi)on earthपृथ्वी परदुर्लभा (durlabhā)hard to obtainदुर्लभश्री-गुरोः (śrī-guroḥ)of the guruश्रीगुरु कीकृपया (kṛpayā)by the graceकृपा सेदेवि (devi)O goddessहे देविनित्य-सिद्धि-प्रदायिनि (nitya-siddhi-pradāyini)O giver of eternal successहे नित्य सिद्धि देने वाली

Verse 77

७७ नवलक्षं जपित्वा तु लोपामुद्रां महेश्वरीम् । अष्टादशाक्षरी विद्या पश्चाद्ग्राह्या वरानने । अन्यथा शापमाप्नोति कुलं तस्य विनश्यति ॥७७॥

navalakṣaṃ japitvā tu lopāmudrāṃ maheśvarīm | aṣṭādaśākṣarī vidyā paścādgrāhyā varānane | anyathā śāpamāpnoti kulaṃ tasya vinaśyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"महेश्वरी लोपामुद्रा का नौ लाख जप करके बाद में अठारह अक्षरों वाली विद्या लेनी चाहिए, हे सुमुखि; अन्यथा शाप पाता है और उसका कुल नष्ट हो जाता है।"

"Having repeated the great goddess Lopāmudrā nine lakh times, the eighteen-syllable vidyā is afterwards to be taken, O fair-faced one; otherwise one incurs a curse and his family perishes."

Word by wordपदार्थ

नव-लक्षम् (nava-lakṣam)nine lakh timesनौ लाखजपित्वा (japitvā)having repeatedजपकरतु (tu)andऔरलोपामुद्राम् (lopāmudrām)Lopāmudrāलोपामुद्रा कोमहेश्वरीम् (maheśvarīm)the great goddessमहेश्वरी कोअष्टादश-अक्षरी (aṣṭādaśa-akṣarī)the eighteen-syllableअठारह अक्षरों वालीविद्या (vidyā)vidyāविद्यापश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंग्राह्या (grāhyā)is to be takenलेनी चाहिएवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखिअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथाशापम् (śāpam)a curseशापआप्नोति (āpnoti)one incursपाता हैकुलम् (kulam)the familyकुलतस्य (tasya)hisउसकाविनश्यति (vinaśyati)perishesनष्ट हो जाता है

Verse 78

७८ सर्वकल्याणदा विद्या सर्वविघ्नविनाशिनी । सर्वसौभाग्यदा देवि सर्वमङ्गलकारिणी ॥ अनया सदृशी विद्या त्रैलोक्य चातिदुर्लभा ॥७८॥

sarvakalyāṇadā vidyā sarvavighnavināśinī | sarvasaubhāgyadā devi sarvamaṅgalakāriṇī | anayā sadṛśī vidyā trailokya cātidurlabhā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.78. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यह विद्या सब कल्याण देती है, सब विघ्नों का नाश करती है, हे देवि, सब सौभाग्य देती है और सब मङ्गल करती है। इसके समान विद्या त्रैलोक्य में अत्यन्त दुर्लभ है।"

"The vidyā gives all welfare, destroys all obstacles, gives all good fortune, O goddess, and brings all auspiciousness. A vidyā equal to this is most hard to obtain in the three worlds."

Word by wordपदार्थ

सर्व-कल्याण-दा (sarva-kalyāṇa-dā)giving all welfareसब कल्याण देने वालीविद्या (vidyā)the vidyāविद्यासर्व-विघ्न-विनाशिनी (sarva-vighna-vināśinī)destroying all obstaclesसब विघ्नों का नाश करने वालीसर्व-सौभाग्य-दा (sarva-saubhāgya-dā)giving all good fortuneसब सौभाग्य देने वालीदेवि (devi)O goddessहे देविसर्व-मङ्गल-कारिणी (sarva-maṅgala-kāriṇī)bringing all auspiciousnessसब मङ्गल करने वालीअनया (anayā)to thisइसकेसदृशी (sadṛśī)equalसमानविद्या (vidyā)a vidyāविद्यात्रैलोक्य (trailokya)in the three worldsत्रैलोक्य में (ca)andऔरअति-दुर्लभा (ati-durlabhā)most hard to obtainअत्यन्त दुर्लभ

Verse 79

७९ तत्रैव : कामराजाख्यविद्याया वाग्भवादौ तु वाग्भवम् । भुवनेशीं कामराजे श्रीबीजं शक्तिपूर्वतः ॥ एषाप्यष्टादशी प्रोक्ता सर्वसिद्धिप्रदायिका । भोगमोक्षप्रदा साक्षात् पुरुषार्थप्रदायिका ॥७९॥

tatraiva : | kāmarājākhyavidyāyā vāgbhavādau tu vāgbhavam | bhuvaneśīṃ kāmarāje śrībījaṃ śaktipūrvataḥ | eṣāpyaṣṭādaśī proktā sarvasiddhipradāyikā | bhogamokṣapradā sākṣāt puruṣārthapradāyikā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.79. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहीं: "कामराज नामक विद्या के वाग्भव के आरम्भ में वाग्भव बीज; कामराज में भुवनेशी; शक्ति से पहले श्रीबीज — यह भी अष्टादशी कही गई, सर्वसिद्धि देने वाली, भोग और मोक्ष देने वाली, साक्षात् पुरुषार्थ देने वाली।"

In the same place: "At the beginning of the Vāgbhava of the vidyā called Kāmarāja, the Vāgbhava bīja; Bhuvaneśī in the Kāmarāja; the Śrī bīja before the Śakti — this too is declared the eighteen-syllable one, giving all success, giving enjoyment and liberation, directly giving the aims of life."

Word by wordपदार्थ

कामराज-आख्य-विद्यायाः (kāmarāja-ākhya-vidyāyāḥ)of the vidyā called Kāmarājaकामराज नामक विद्या केवाग्भव-आदौ (vāgbhava-ādau)at the beginning of the Vāgbhavaवाग्भव के आरम्भ मेंतु (tu)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhava bījaवाग्भवभुवनेशीम् (bhuvaneśīm)Bhuvaneśīभुवनेशी कोकामराजे (kāmarāje)in the Kāmarājaकामराज मेंश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī bījaश्रीबीजशक्ति-पूर्वतः (śakti-pūrvataḥ)before the Śaktiशक्ति से पहलेएषा (eṣā)thisयहअपि (api)alsoभीअष्टादशी (aṣṭādaśī)of eighteenअष्टादशीप्रोक्ता (proktā)is declaredकही गईसर्व-सिद्धि-प्रदायिका (sarva-siddhi-pradāyikā)giving all successसर्वसिद्धि देने वालीभोग-मोक्ष-प्रदा (bhoga-mokṣa-pradā)giving enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देने वालीसाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्पुरुषार्थ-प्रदायिका (puruṣārtha-pradāyikā)giving the aims of lifeपुरुषार्थ देने वाली

Verse 80

८० अनया सदृशी विद्या त्रैलोक्य चातिदुर्लभा । नास्ति नास्ति पुनर्नास्ति सत्यं सत्यं वदामि ते ॥८०॥

anayā sadṛśī vidyā trailokya cātidurlabhā | nāsti nāsti punarnāsti satyaṃ satyaṃ vadāmi te ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.80. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसके समान विद्या त्रैलोक्य में अत्यन्त दुर्लभ है; नहीं है, नहीं है, फिर भी नहीं है — सत्य, सत्य मैं तुमसे कहता हूँ।"

"A vidyā equal to this is most hard to obtain in the three worlds; there is none, there is none, again there is none — truly, truly I tell you."

Word by wordपदार्थ

अनया (anayā)to thisइसकेसदृशी (sadṛśī)equalसमानविद्या (vidyā)a vidyāविद्यात्रैलोक्य (trailokya)in the three worldsत्रैलोक्य में (ca)andऔरअति-दुर्लभा (ati-durlabhā)most hard to obtainअत्यन्त दुर्लभ (na)notनहींअस्ति (asti)there isहै (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैपुनः (punaḥ)againफिर (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैसत्यम् (satyam)trulyसत्यसत्यम् (satyam)trulyसत्यवदामि (vadāmi)I tellकहता हूँते (te)youतुमसे

Verse 81

८१ मन्त्रान्तरम् प्रणवं पूर्वमुद्धृत्य ततो वै कुलसुन्दरीम् । कामाक्षरं शक्तिवर्णं पुरन्दरहरौ ततः । भुवनेशीं समुद्धृत्य विलोमां बालिकां ततः । प्रणवं सविसर्गन्तु ततो वै कुलसुन्दरीम् ॥ लोपावाग्भवमुद्धृत्य विलोमं बालिकां ततः । प्रणवं सविसर्गन्तु ततो वै कुलसुन्दरीम् । शक्तिकूटमध्यभागे हकारं योजयेच्छिवे । विलोमां बालिकां तत्र ब्रह्माणः सविसर्गकः ॥ इति श्रीपरमा विद्या केवला मोक्षदायिनी । अस्या लक्षजपेनैव किं न सिध्यति भूतले । अस्याः स्मरणमात्रेण शिवो भवति नान्यथा । कुलसुन्दरी बाला । ब्रह्माणः प्रणवः ॥८१॥

mantrāntaram | praṇavaṃ pūrvamuddhṛtya tato vai kulasundarīm | kāmākṣaraṃ śaktivarṇaṃ purandaraharau tataḥ | bhuvaneśīṃ samuddhṛtya vilomāṃ bālikāṃ tataḥ | praṇavaṃ savisargantu tato vai kulasundarīm | lopāvāgbhavamuddhṛtya vilomaṃ bālikāṃ tataḥ | praṇavaṃ savisargantu tato vai kulasundarīm | śaktikūṭamadhyabhāge hakāraṃ yojayecchive | vilomāṃ bālikāṃ tatra brahmāṇaḥ savisargakaḥ | iti śrīparamā vidyā kevalā mokṣadāyinī | asyā lakṣajapenaiva kiṃ na sidhyati bhūtale | asyāḥ smaraṇamātreṇa śivo bhavati nānyathā | kulasundarī bālā | brahmāṇaḥ praṇavaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.81. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "पहले प्रणव निकालकर, फिर कुलसुन्दरी; काम अक्षर, शक्ति वर्ण, फिर पुरन्दर और हर; भुवनेशी निकालकर फिर उल्टी बालिका; विसर्ग सहित प्रणव, फिर कुलसुन्दरी। लोपा का वाग्भव निकालकर फिर उल्टी बालिका; विसर्ग सहित प्रणव, फिर कुलसुन्दरी। हे शिवे, शक्तिकूट के मध्य भाग में हकार जोड़े; वहाँ उल्टी बालिका, और विसर्ग सहित ब्रह्माण। यह श्रीपरमा विद्या केवल मोक्ष देने वाली है। इसके एक लाख जप से ही पृथ्वी पर क्या सिद्ध नहीं होता? इसके स्मरण मात्र से शिव होता है — अन्यथा नहीं।" कुलसुन्दरी बाला है। ब्रह्माण प्रणव है।

Another mantra. "Having first extracted the praṇava, then Kulasundarī; the Kāma letter, the Śakti letter, then Indra and Hara; having extracted Bhuvaneśī, then Bālikā reversed; the praṇava with visarga, then Kulasundarī. Having extracted the Vāgbhava of Lopā, then Bālikā reversed; the praṇava with visarga, then Kulasundarī. In the middle of the Śakti kūṭa one should join ha, O Śivā; Bālikā reversed there, and the praṇava with visarga. This is the supreme Śrī vidyā, granting liberation alone. What on earth is not accomplished by a lakh of her repetitions alone? By her mere remembrance one becomes Śiva — not otherwise." Kulasundarī is Bālā. Brahmāṇa is the praṇava.

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउद्धृत्य (uddhṛtya)having extractedनिकालकरततः (tataḥ)thenफिरवै (vai)indeedहीकुलसुन्दरीम् (kulasundarīm)Kulasundarīकुलसुन्दरी कोकाम-अक्षरम् (kāma-akṣaram)the Kāma letterकाम अक्षरशक्ति-वर्णम् (śakti-varṇam)the Śakti letterशक्ति वर्णपुरन्दर-हरौ (purandara-harau)Indra and Haraपुरन्दर और हरततः (tataḥ)thenफिरभुवनेशीम् (bhuvaneśīm)Bhuvaneśīभुवनेशी कोसमुद्धृत्य (samuddhṛtya)having extractedनिकालकरविलोमाम् (vilomām)reversedउल्टीबालिकाम् (bālikām)Bālikāबालिका कोततः (tataḥ)thenफिरप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवस-विसर्गम् (sa-visargam)with visargaविसर्ग सहिततु (tu)andऔरततः (tataḥ)thenफिरवै (vai)indeedहीकुलसुन्दरीम् (kulasundarīm)Kulasundarīकुलसुन्दरी कोलोपा-वाग्भवम् (lopā-vāgbhavam)the Vāgbhava of Lopāलोपा का वाग्भवउद्धृत्य (uddhṛtya)having extractedनिकालकरविलोमम् (vilomam)reversedउल्टीबालिकाम् (bālikām)Bālikāबालिका कोततः (tataḥ)thenफिरप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवस-विसर्गम् (sa-visargam)with visargaविसर्ग सहिततु (tu)andऔरततः (tataḥ)thenफिरवै (vai)indeedहीकुलसुन्दरीम् (kulasundarīm)Kulasundarīकुलसुन्दरी कोशक्ति-कूट-मध्य-भागे (śakti-kūṭa-madhya-bhāge)in the middle of the Śakti kūṭaशक्तिकूट के मध्य भाग मेंहकारम् (hakāram)haहकारयोजयेत् (yojayet)one should joinजोड़ेशिवे (śive)O Śivāहे शिवेविलोमाम् (vilomām)reversedउल्टीबालिकाम् (bālikām)Bālikāबालिका कोतत्र (tatra)thereवहाँब्रह्माणः (brahmāṇaḥ)the praṇavaब्रह्माणस-विसर्गकः (sa-visargakaḥ)with visargaविसर्ग सहितइति (iti)thusइस प्रकारश्री-परमा (śrī-paramā)the supreme Śrīश्रीपरमाविद्या (vidyā)vidyāविद्याकेवला (kevalā)aloneकेवलमोक्ष-दायिनी (mokṣa-dāyinī)granting liberationमोक्ष देने वालीअस्याः (asyāḥ)of herइसकेलक्ष-जपेन (lakṣa-japena)by a lakh of repetitionsएक लाख जप सेएव (eva)aloneहीकिम् (kim)whatक्या (na)notनहींसिध्यति (sidhyati)is accomplishedसिद्ध होताभूतले (bhūtale)on earthपृथ्वी परअस्याः (asyāḥ)of herइसकेस्मरण-मात्रेण (smaraṇa-mātreṇa)by mere remembranceस्मरण मात्र सेशिवः (śivaḥ)Śivaशिवभवति (bhavati)one becomesहोता है (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथा

Verse 82

८२ योगिनीजालन्धरे कामराजविद्यामधिकृत्य : वाङ्मारशक्तिबीजाद्यत्रिकूटाक्रमयोगतः । त्रिपुरामालिनी नाम्ना भवेदष्टादशाक्षरी । वर्णसंख्यार्द्धलक्षेण पुरश्चरणमिष्यते ॥८२॥

yoginījālandhare kāmarājavidyāmadhikṛtya : | vāṅmāraśaktibījādyatrikūṭākramayogataḥ | tripurāmālinī nāmnā bhavedaṣṭādaśākṣarī | varṇasaṃkhyārddhalakṣeṇa puraścaraṇamiṣyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.82. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

योगिनीजालन्धर में कामराज विद्या के विषय में: "वाक्, मार और शक्ति बीजों से क्रम से आरम्भ तीन कूटों वाली वह त्रिपुरामालिनी नाम की अठारह अक्षरों वाली होती है। पुरश्चरण प्रत्येक वर्ण के लिए आधे लाख का माना जाता है।"

In the Yoginījālandhara, with reference to the Kāmarāja vidyā: "With the three kūṭas each preceded in order by the Vāk, Kāma and Śakti bījas, she becomes the eighteen-syllable one named Tripurāmālinī. The preliminary practice is required to be half a lakh for each letter."

Word by wordपदार्थ

वाक्-मार-शक्ति-बीज-आद्य-त्रि-कूटा (vāk-māra-śakti-bīja-ādya-tri-kūṭā)with the three kūṭas each preceded by the Vāk, Kāma and Śakti bījasवाक्, मार और शक्ति बीजों से आरम्भ तीन कूटों वालीक्रम-योगतः (krama-yogataḥ)in orderक्रम सेत्रिपुरा-मालिनी (tripurā-mālinī)Tripurāmālinīत्रिपुरामालिनीनाम्ना (nāmnā)by nameनाम सेभवेत् (bhavet)becomesहोती हैअष्टादश-अक्षरी (aṣṭādaśa-akṣarī)of eighteen syllablesअठारह अक्षरों वालीवर्ण-संख्या-अर्द्ध-लक्षेण (varṇa-saṃkhyā-arddha-lakṣeṇa)by half a lakh for each letterप्रत्येक वर्ण के लिए आधे लाख सेपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the preliminary practiceपुरश्चरणइष्यते (iṣyate)is requiredमाना जाता है

श्रीक्रमे — In the Śrīkrama: श्रीक्रम में:

Verse 83

८३ तां विद्यां शृणु देवेशि काममिन्द्रसमन्वितम् । नादबिन्दुकलाभेदत्तुरीयस्वरसंयुतम् ॥ महाश्रीसुन्दरी विद्या महात्रिपुरसुन्दरी ॥८३॥

tāṃ vidyāṃ śṛṇu deveśi kāmamindrasamanvitam | nādabindukalābhedatturīyasvarasaṃyutam | mahāśrīsundarī vidyā mahātripurasundarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.83. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीक्रम में: "हे देवेशि, वह विद्या सुनो: इन्द्र से युक्त काम, नाद, बिन्दु और कला से युक्त, चौथे स्वर से युक्त — महाश्रीसुन्दरी विद्या, महात्रिपुरसुन्दरी।"

In the Śrīkrama: "Hear that vidyā, O queen of gods: Kāma joined with Indra, distinguished by nāda, bindu and kalā, joined with the fourth vowel — the vidyā Mahāśrīsundarī, Mahātripurasundarī."

Word by wordपदार्थ

ताम् (tām)thatउसविद्याम् (vidyām)vidyāविद्या कोशृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिकामम् (kāmam)Kāmaकामइन्द्र-समन्वितम् (indra-samanvitam)joined with Indraइन्द्र से युक्तनाद-बिन्दु-कला-भेदत् (nāda-bindu-kalā-bhedat)distinguished by nāda, bindu and kalāनाद, बिन्दु और कला से युक्ततुरीय-स्वर-संयुतम् (turīya-svara-saṃyutam)joined with the fourth vowelचौथे स्वर से युक्तमहा-श्री-सुन्दरी (mahā-śrī-sundarī)Mahāśrīsundarīमहाश्रीसुन्दरीविद्या (vidyā)the vidyāविद्यामहा-त्रिपुर-सुन्दरी (mahā-tripura-sundarī)Mahātripurasundarīमहात्रिपुरसुन्दरी

Verse 84

८४ ककारे सर्वमुत्पन्नं कामकैवल्यदायकम् । लकारे सकलैश्वर्यमीकारे सर्वसिद्धिदम् ॥ एवं बीजत्रयं भद्रे विद्यानां सारसंग्रहम् ॥८४॥

kakāre sarvamutpannaṃ kāmakaivalyadāyakam | lakāre sakalaiśvaryamīkāre sarvasiddhidam | evaṃ bījatrayaṃ bhadre vidyānāṃ sārasaṃgraham ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.84. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ककार में सब उत्पन्न होता है, वह काम और कैवल्य देता है; लकार में सब ऐश्वर्य; ईकार में सर्वसिद्धि। इस प्रकार बीजत्रय, हे भद्रे, विद्याओं का सार-संग्रह है।"

"In ka all arises, granting desire and isolation; in la all lordship; in ī the granting of all success. Thus the triad of bījas, O gracious one, is the gathered essence of the vidyās."

Word by wordपदार्थ

ककारे (kakāre)in kaककार मेंसर्वम् (sarvam)allसबउत्पन्नम् (utpannam)arisesउत्पन्नकाम-कैवल्य-दायकम् (kāma-kaivalya-dāyakam)granting desire and isolationकाम और कैवल्य देने वालालकारे (lakāre)in laलकार मेंसकल-ऐश्वर्यम् (sakala-aiśvaryam)all lordshipसब ऐश्वर्यईकारे (īkāre)in īईकार मेंसर्व-सिद्धि-दम् (sarva-siddhi-dam)granting all successसर्वसिद्धि देने वालाएवम् (evam)thusइस प्रकारबीज-त्रयम् (bīja-trayam)the triad of bījasबीजत्रयभद्रे (bhadre)O gracious oneहे भद्रेविद्यानाम् (vidyānām)of the vidyāsविद्याओं कासार-संग्रहम् (sāra-saṃgraham)the gathered essenceसार-संग्रह

Verse 85

८५ वाग्भवं कामराजञ्च शक्तिर्वे न नियोजयेत् । एकाक्षरेण कथिता ब्रह्मविद्यैव केवला ॥८५॥

vāgbhavaṃ kāmarājañca śaktirve na niyojayet | ekākṣareṇa kathitā brahmavidyaiva kevalā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.85. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वाग्भव, कामराज या शक्ति न जोड़े; एक अक्षर से ही केवल ब्रह्मविद्या कही गई है।"

"One should not join the Vāgbhava, the Kāmarāja or the Śakti; by one syllable alone is declared the very knowledge of Brahman."

Word by wordपदार्थ

वाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराज (ca)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)the Śaktiशक्तिवै (vai)indeedही (na)notनहींनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेएक-अक्षरेण (eka-akṣareṇa)by one syllableएक अक्षर सेकथिता (kathitā)is declaredकही गईब्रह्म-विद्या (brahma-vidyā)the knowledge of Brahmanब्रह्मविद्याएव (eva)indeedहीकेवला (kevalā)aloneकेवल

Verse 86

८६ कामराजलोपामुद्रयोर्विशेषमाह कुलोड्डीशे : श्रीपरावाग्भवाख्यैश्च ईश्वरीतारमन्मथैः । आद्यभूर्तिभिद्यमाना सुन्दरी षड्विधा भवेत् ॥८६॥

kāmarājalopāmudrayorviśeṣamāha kuloḍḍīśe : | śrīparāvāgbhavākhyaiśca īśvarītāramanmathaiḥ | ādyabhūrtibhidyamānā sundarī ṣaḍvidhā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.86. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कुलोड्डीश कामराज और लोपामुद्रा के विषय में विशेष कहता है: "श्री, परा और वाग्भव नामक से, और ईश्वरी, तार और मन्मथ से आदि स्थान में भेद पाती हुई सुन्दरी छह प्रकार की होती है।"

The Kuloḍḍīśa gives the special point about the Kāmarāja and Lopāmudrā: "Distinguished at the first position by those called Śrī, Parā and Vāgbhava, and by Īśvarī, the tāra and Kāma, Sundarī becomes six-fold."

Word by wordपदार्थ

श्री-परा-वाग्भव-आख्यैः (śrī-parā-vāgbhava-ākhyaiḥ)by those called Śrī, Parā and Vāgbhavaश्री, परा और वाग्भव नामक से (ca)andऔरईश्वरी-तार-मन्मथैः (īśvarī-tāra-manmathaiḥ)by Īśvarī, the tāra and Kāmaईश्वरी, तार और मन्मथ सेआद्य-भूर्ति (ādya-bhūrti)at the first positionआदि स्थान मेंभिद्यमाना (bhidyamānā)being distinguishedभेद पाती हुईसुन्दरी (sundarī)Sundarīसुन्दरीषट्-विधा (ṣaṭ-vidhā)six-foldछह प्रकार कीभवेत् (bhavet)becomesहोती है

Verse 87

८७ तथा अनयोराद्ये कामो माया श्रीबीजं, मायाश्रीकामबीजं तथा त्रिविधा चाष्टादशाक्षरी । तथा च कुलोड्डीशे : काममायारमापूर्वो माया लक्ष्मीः स्मरस्तथा । रमा माया तथा कामो वसुचन्द्राक्षरी त्रिधा ॥ "स्मरं योनिं लक्ष्मीं त्रितयमिदमाद्ये तव मनोः" रिति भगवदाचार्येण प्रतिपादितम् ॥८७॥

tathā anayorādye kāmo māyā śrībījaṃ, māyāśrīkāmabījaṃ tathā trividhā cāṣṭādaśākṣarī | | tathā ca kuloḍḍīśe : | kāmamāyāramāpūrvo māyā lakṣmīḥ smarastathā | ramā māyā tathā kāmo vasucandrākṣarī tridhā | "smaraṃ yoniṃ lakṣmīṃ tritayamidamādye tava manoḥ" riti bhagavadācāryeṇa pratipāditam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही इन दोनों के आरम्भ में काम, माया और श्रीबीज; माया, श्री और कामबीज — इस प्रकार अठारह अक्षरों वाली भी तीन प्रकार की है। वैसे ही कुलोड्डीश में: "काम, माया और रमा से आरम्भ; माया, लक्ष्मी और स्मर से; और रमा, माया और काम से — अठारह अक्षरों वाली तीन प्रकार की है।" "स्मर, योनि और लक्ष्मी — यह त्रय तुम्हारे मन्त्र के आरम्भ में" — ऐसा भगवान् आचार्य ने प्रतिपादित किया है।

Likewise, at the beginning of these two, Kāma, Māyā and the Śrī bīja; Māyā, Śrī and the Kāma bīja — so the eighteen-syllable one too is three-fold. So too in the Kuloḍḍīśa: "Preceded by Kāma, Māyā and Ramā; by Māyā, Lakṣmī and Kāma; and by Ramā, Māyā and Kāma — the eighteen-syllable one is three-fold." "Kāma, the yoni and Lakṣmī — this triad at the beginning of your mantra" — so it is established by the blessed Ācārya.

Word by wordपदार्थ

काम-माया-रमा-पूर्वः (kāma-māyā-ramā-pūrvaḥ)preceded by Kāma, Māyā and Ramāकाम, माया और रमा से आरम्भमाया (māyā)Māyāमायालक्ष्मीः (lakṣmīḥ)Lakṣmīलक्ष्मीस्मरः (smaraḥ)Kāmaस्मरतथा (tathā)likewiseतथारमा (ramā)Ramāरमामाया (māyā)Māyāमायातथा (tathā)likewiseतथाकामः (kāmaḥ)Kāmaकामवसु-चन्द्र-अक्षरी (vasu-candra-akṣarī)of eighteen syllablesअठारह अक्षरों वालीत्रिधा (tridhā)three-foldतीन प्रकार की

Verse 88

८८ शक्तिकामराजन्तु श्रीक्रमे : मायाबीजं ततो झिण्टी कामं शक्रं वियत् क्रमात् । जातवेदो नृगाङ्केन लाञ्छितं परमेश्वरी । एतद्वाग्भवकूटञ्च पूर्वकं कामराजकम् ॥ तत्रैव शक्तिबीजञ्च सुन्दर्येषा प्रकीर्तिता । अत्रापि पूर्ववद्बीजसंयोगः । माया ईकारः । झिण्टी एकारः ॥८८॥

śaktikāmarājantu śrīkrame : | māyābījaṃ tato jhiṇṭī kāmaṃ śakraṃ viyat kramāt | jātavedo nṛgāṅkena lāñchitaṃ parameśvarī | etadvāgbhavakūṭañca pūrvakaṃ kāmarājakam | tatraiva śaktibījañca sundaryeṣā prakīrtitā | atrāpi pūrvavadbījasaṃyogaḥ | māyā īkāraḥ | jhiṇṭī ekāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

शक्ति-कामराज श्रीक्रम में: "माया बीज, फिर झिण्टी, काम, शक्र और वियत् क्रम से, चौथे स्वर के चिह्न से चिह्नित जातवेद — परमेश्वरी; यह वाग्भव कूट है; कामराज पहले जैसा, और वहीं शक्तिबीज भी — यह सुन्दरी कही गई।" यहाँ भी बीजों का संयोग पहले की तरह। माया ईकार है; झिण्टी एकार है।

The Śakti-Kāmarāja, in the Śrīkrama: "The Māyā letter, then e, Kāma, Indra and ha in order, fire marked with the sign of the fourth vowel — the supreme goddess; this is the Vāgbhava kūṭa; the Kāmarāja is as before, and the Śakti bīja there too — this Sundarī is declared." Here too the joining of bījas is as before. Māyā is ī; Jhiṇṭī is e.

Word by wordपदार्थ

माया-बीजम् (māyā-bījam)the Māyā letterमाया बीजततः (tataḥ)thenफिरझिण्टी (jhiṇṭī)eझिण्टीकामम् (kāmam)Kāmaकामशक्रम् (śakram)Indraशक्रवियत् (viyat)haवियत्क्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेजातवेदः (jātavedaḥ)fireजातवेदनृ-ग-अङ्केन (nṛ-ga-aṅkena)with the sign of the fourth vowelचौथे स्वर के चिह्न सेलाञ्छितम् (lāñchitam)markedचिह्नितपरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme goddessपरमेश्वरीएतत् (etat)thisयहवाग्भव-कूटम् (vāgbhava-kūṭam)the Vāgbhava kūṭaवाग्भव कूट (ca)andऔरपूर्वकम् (pūrvakam)as beforeपहले जैसाकामराजकम् (kāmarājakam)the Kāmarājaकामराजतत्र (tatra)thereवहाँएव (eva)indeedहीशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीज (ca)andऔरसुन्दरी (sundarī)Sundarīसुन्दरीएषा (eṣā)thisयहप्रकीर्तिता (prakīrtitā)is declaredकही गई

Verse 89

८९ पुनः शक्तिमाह : एतद्धृगं ततो माया ब्रह्मा शक्रो हरोऽग्निना । वामनेत्रेण संयुक्तो नादबिन्दुविभूषितः । एतद्वाग्भवमुद्दिष्टं पूर्ववत् कामशक्तिकम् । भग एकारः । अत्रापि पूर्ववद्बीजसंयोगः ॥८९॥

punaḥ śaktimāha : | etaddhṛgaṃ tato māyā brahmā śakro haro'gninā | vāmanetreṇa saṃyukto nādabinduvibhūṣitaḥ | etadvāgbhavamuddiṣṭaṃ pūrvavat kāmaśaktikam | bhaga ekāraḥ | atrāpi pūrvavadbījasaṃyogaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर शक्ति कहते हैं: "यह भृग, फिर माया, ब्रह्मा, शक्र, अग्नि सहित हर, वाम नेत्र से युक्त, नाद और बिन्दु से सुशोभित — यह वाग्भव कहा गया; काम और शक्ति कूट पहले की तरह।" भग एकार है। यहाँ भी बीजों का संयोग पहले की तरह।

Again he tells the Śakti: "This sa, then Māyā, ka, la, ha with fire, joined with the left eye, adorned with nāda and bindu — this is indicated as the Vāgbhava; the Kāma and Śakti kūṭas are as before." Bhaga is e. Here too the joining of bījas is as before.

Word by wordपदार्थ

एतत् (etat)thisयहभृगम् (bhṛgam)saभृगततः (tataḥ)thenफिरमाया (māyā)Māyāमायाब्रह्मा (brahmā)kaब्रह्माशक्रः (śakraḥ)laशक्रहरः (haraḥ)haहरअग्निना (agninā)with fireअग्नि सेवाम-नेत्रेण (vāma-netreṇa)with the left eyeवाम नेत्र सेसंयुक्तः (saṃyuktaḥ)joinedयुक्तनाद-बिन्दु-विभूषितः (nāda-bindu-vibhūṣitaḥ)adorned with nāda and binduनाद और बिन्दु से सुशोभितएतत् (etat)thisयहवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवउद्दिष्टम् (uddiṣṭam)is indicatedकहा गयापूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहकाम-शक्तिकम् (kāma-śaktikam)the Kāma and Śakti kūṭasकाम और शक्ति कूट

Verse 90

९० अत्र विशेषः : ब्रह्मबीजं यदा दद्यात्त्रिकूटेषु वरानने । प्रथमा सुन्दरी देवि द्वितीया ब्रह्मसुन्दरी ॥ शक्तिकूटे महेशानि अनन्तसुन्दरी मता । एषा तु षोडशी विद्या मतभेदेन दर्शिता ॥९०॥

atra viśeṣaḥ : | brahmabījaṃ yadā dadyāttrikūṭeṣu varānane | prathamā sundarī devi dvitīyā brahmasundarī | śaktikūṭe maheśāni anantasundarī matā | eṣā tu ṣoḍaśī vidyā matabhedena darśitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यहाँ विशेष: "हे सुमुखि, जब तीन कूटों में ब्रह्मबीज रखे, तो पहली सुन्दरी, हे देवि, दूसरी ब्रह्मसुन्दरी; शक्तिकूट में, हे महेशानि, अनन्तसुन्दरी मानी गई। यह षोडशी विद्या मतभेद से दिखाई गई है।"

Here the special point: "When one puts the Brahmā bīja in the three kūṭas, O fair-faced one, the first is Sundarī, O goddess, the second Brahmasundarī; in the Śakti kūṭa, O great goddess, she is held to be Anantasundarī. This Ṣoḍaśī vidyā is shown according to differing views."

Word by wordपदार्थ

ब्रह्म-बीजम् (brahma-bījam)the Brahmā bījaब्रह्मबीजयदा (yadā)whenजबदद्यात् (dadyāt)one putsरखेत्रि-कूटेषु (tri-kūṭeṣu)in the three kūṭasतीन कूटों मेंवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखिप्रथमा (prathamā)the firstपहलीसुन्दरी (sundarī)Sundarīसुन्दरीदेवि (devi)O goddessहे देविद्वितीया (dvitīyā)the secondदूसरीब्रह्म-सुन्दरी (brahma-sundarī)Brahmasundarīब्रह्मसुन्दरीशक्ति-कूटे (śakti-kūṭe)in the Śakti kūṭaशक्तिकूट मेंमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिअनन्त-सुन्दरी (ananta-sundarī)Anantasundarīअनन्तसुन्दरीमता (matā)is heldमानी गईएषा (eṣā)thisयहतु (tu)andऔरषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीविद्या (vidyā)vidyāविद्यामत-भेदेन (mata-bhedena)according to differing viewsमतभेद सेदर्शिता (darśitā)is shownदिखाई गई

Verse 91

९१ मन्त्रान्तरम् त्रिकूटान्ते हंसबीजं बिन्दुसर्गविभूषितम् । एषा श्रीप्राणसंयुक्ता दारिद्र्यदुःखमोचनी ॥९१॥

mantrāntaram | trikūṭānte haṃsabījaṃ bindusargavibhūṣitam | eṣā śrīprāṇasaṃyuktā dāridryaduḥkhamocanī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "तीन कूटों के बाद बिन्दु और विसर्ग से सुशोभित हंसबीज — यह प्राण से युक्त श्री है, जो दरिद्रता और दुःख से छुड़ाती है।"

Another mantra. "After the three kūṭas the haṃsa bīja adorned with bindu and visarga — this is Śrī joined with prāṇa, freeing from poverty and sorrow."

Word by wordपदार्थ

त्रि-कूट-अन्ते (tri-kūṭa-ante)after the three kūṭasतीन कूटों के बादहंस-बीजम् (haṃsa-bījam)the haṃsa bījaहंसबीजबिन्दु-सर्ग-विभूषितम् (bindu-sarga-vibhūṣitam)adorned with bindu and visargaबिन्दु और विसर्ग से सुशोभितएषा (eṣā)thisयहश्री-प्राण-संयुक्ता (śrī-prāṇa-saṃyuktā)Śrī joined with prāṇaप्राण से युक्त श्रीदारिद्र्य-दुःख-मोचनी (dāridrya-duḥkha-mocanī)freeing from poverty and sorrowदरिद्रता और दुःख से छुड़ाने वाली

Verse 92

९२ शक्तिलोपामुद्रा तु : शक्तिर्महेशः कामश्चेन्द्रबीजं ततः परम् । महामाया ततः पश्चात्तव स्नेहाद्वदाम्यहम् ॥ पूर्ववत् कामशक्ताख्यो वर्णौ निष्कोलितात्मकौ । इति शाक्ता महाविद्या पश्चिमाम्नाययोजिता ॥ शक्तिः सकारः, पूर्ववत् कामराजविद्यावत् । अत्रापि पूर्ववद्बीज संयोगः ॥९२॥

śaktilopāmudrā tu : | śaktirmaheśaḥ kāmaścendrabījaṃ tataḥ param | mahāmāyā tataḥ paścāttava snehādvadāmyaham | pūrvavat kāmaśaktākhyo varṇau niṣkolitātmakau | iti śāktā mahāvidyā paścimāmnāyayojitā | śaktiḥ sakāraḥ, pūrvavat kāmarājavidyāvat | atrāpi pūrvavadbīja saṃyogaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

शक्ति-लोपामुद्रा: "शक्ति, महेश, काम और फिर इन्द्रबीज, फिर बाद में महामाया — तुम्हारे स्नेह से मैं कहता हूँ; पहले की तरह काम और शक्ति नामक दो वर्ण निष्कलित रूप में। यह शाक्त महाविद्या पश्चिम आम्नाय से जुड़ी है।" शक्ति सकार है; पहले की तरह, कामराज विद्या की तरह। यहाँ भी बीजों का संयोग पहले की तरह।

The Śakti-Lopāmudrā: "Śakti, Maheśa, Kāma and then the Indra bīja, then afterwards Mahāmāyā — out of love for you I tell it; as before, the two letter-groups called Kāma and Śakti in their extracted form. This is the Śākta great vidyā, joined to the western āmnāya." Śakti is sa; as before, as in the Kāmarāja vidyā. Here too the joining of bījas is as before.

Word by wordपदार्थ

शक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिमहेशः (maheśaḥ)Maheśaमहेशकामः (kāmaḥ)Kāmaकाम (ca)andऔरइन्द्र-बीजम् (indra-bījam)the Indra bījaइन्द्रबीजततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंतव (tava)yourतुम्हारेस्नेहात् (snehāt)out of loveस्नेह सेवदामि (vadāmi)I tellकहता हूँअहम् (aham)Iमैंपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहकाम-शक्त-आख्यौ (kāma-śakta-ākhyau)called Kāma and Śaktiकाम और शक्ति नामकवर्णौ (varṇau)the two letter-groupsदो वर्णनिष्कोलित-आत्मकौ (niṣkolita-ātmakau)in their extracted formनिष्कलित रूप वालेइति (iti)thusइस प्रकारशाक्ता (śāktā)the Śāktaशाक्तमहा-विद्या (mahā-vidyā)great vidyāमहाविद्यापश्चिम-आम्नाय-योजिता (paścima-āmnāya-yojitā)joined to the western āmnāyaपश्चिम आम्नाय से जुड़ी

Verse 93

९३ मन्त्रान्तरम् शिवबीजं शक्तिसोमं मादनञ्च पुरन्दरम् । व्योम वह्निसमायुक्तं तुरीयस्वरबिन्दुकम् ॥ पूर्ववत् कामराजन्तु शक्तिबीजं समुद्धरेत् । एषा विद्या महेशानि वर्णितुं नैव शक्यते ॥ शक्ति सकारः, सोमः सकारः । पूर्ववत् कामराजविद्यावत् । अत्रापि पूर्ववद्बीजसंयोगः ॥९३॥

mantrāntaram | śivabījaṃ śaktisomaṃ mādanañca purandaram | vyoma vahnisamāyuktaṃ turīyasvarabindukam | pūrvavat kāmarājantu śaktibījaṃ samuddharet | eṣā vidyā maheśāni varṇituṃ naiva śakyate | śakti sakāraḥ, somaḥ sakāraḥ | pūrvavat kāmarājavidyāvat | atrāpi pūrvavadbījasaṃyogaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "शिवबीज, शक्ति और सोम, मादन और पुरन्दर, अग्नि से युक्त व्योम, चौथे स्वर और बिन्दु सहित; पहले की तरह कामराज और शक्तिबीज निकाले। हे महेशानि, इस विद्या का वर्णन नहीं किया जा सकता।" शक्ति सकार, सोम सकार। पहले की तरह, कामराज विद्या की तरह। यहाँ भी बीजों का संयोग पहले की तरह।

Another mantra. "The Śiva bīja, Śakti and Soma, Kāma and Indra, ha joined with fire, with the fourth vowel and bindu; as before one should extract the Kāmarāja and the Śakti bīja. This vidyā, O great goddess, cannot be described." Śakti is sa, Soma is sa. As before, as in the Kāmarāja vidyā. Here too the joining of bījas is as before.

Word by wordपदार्थ

शिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva bījaशिवबीजशक्ति-सोमम् (śakti-somam)Śakti and Somaशक्ति और सोममादनम् (mādanam)Kāmaमादन (ca)andऔरपुरन्दरम् (purandaram)Indraपुरन्दरव्योम (vyoma)haव्योमवह्नि-समायुक्तम् (vahni-samāyuktam)joined with fireअग्नि से युक्ततुरीय-स्वर-बिन्दुकम् (turīya-svara-bindukam)with the fourth vowel and binduचौथे स्वर और बिन्दु सहितपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजतु (tu)andऔरशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीजसमुद्धरेत् (samuddharet)one should extractनिकालेएषा (eṣā)thisयहविद्या (vidyā)vidyāविद्यामहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिवर्णितुम् (varṇitum)to describeवर्णन करना (na)notनहींएव (eva)at allहीशक्यते (śakyate)is possibleसम्भव

Verse 94

९४ शिवशक्तिर्भुवनेशी वाग्भवं बीजमुत्तमम् । कामं व्योम च देवेशि महामाया ततः परम् । सोमं व्योम महामाया नवार्णा परकीर्तिता । रुद्रशक्तिरियं देवि पूर्वाम्नाये हि नायिका ॥९४॥

śivaśaktirbhuvaneśī vāgbhavaṃ bījamuttamam | kāmaṃ vyoma ca deveśi mahāmāyā tataḥ param | somaṃ vyoma mahāmāyā navārṇā parakīrtitā | rudraśaktiriyaṃ devi pūrvāmnāye hi nāyikā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शिव और शक्ति और भुवनेशी — उत्तम वाग्भव बीज; काम और व्योम, हे देवेशि, और फिर महामाया; सोम, व्योम और महामाया — नौ अक्षरों वाली कही गई। हे देवि, यह रुद्रशक्ति पूर्व आम्नाय की नायिका है।"

"Śiva and Śakti and Bhuvaneśī — the supreme Vāgbhava bīja; Kāma and ha, O queen of gods, and then Mahāmāyā; Soma, ha and Mahāmāyā — the nine-letter one is declared. This is Rudraśakti, O goddess, the leader in the eastern āmnāya."

Word by wordपदार्थ

शिव-शक्तिः (śiva-śaktiḥ)Śiva and Śaktiशिव और शक्तिभुवनेशी (bhuvaneśī)Bhuvaneśīभुवनेशीवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवबीजम् (bījam)bījaबीजउत्तमम् (uttamam)supremeउत्तमकामम् (kāmam)Kāmaकामव्योम (vyoma)haव्योम (ca)andऔरदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंसोमम् (somam)Somaसोमव्योम (vyoma)haव्योममहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायानव-अर्णा (nava-arṇā)of nine lettersनौ अक्षरों वालीपरकीर्तिता (parakīrtitā)is declaredकही गईरुद्र-शक्तिः (rudra-śaktiḥ)Rudraśaktiरुद्रशक्तिइयम् (iyam)thisयहदेवि (devi)O goddessहे देविपूर्व-आम्नाये (pūrva-āmnāye)in the eastern āmnāyaपूर्व आम्नाय मेंहि (hi)indeedहीनायिका (nāyikā)the leaderनायिका

Verse 95

९५ मन्त्रान्तरम् मादनं गोत्रभित् सास्तो रेफवामाक्षिचन्द्रवान् । नादबिन्दुसमायुक्तः कथितः परमेश्वरि ॥९५॥

mantrāntaram | mādanaṃ gotrabhit sāsto rephavāmākṣicandravān | nādabindusamāyuktaḥ kathitaḥ parameśvari ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "मादन, गोत्रभित्, रेफ, वाम नेत्र और चन्द्र सहित स के बाद का अक्षर, नाद और बिन्दु से युक्त — ऐसा कहा गया, हे परमेश्वरि।"

Another mantra. "Kāma, Indra, the one after sa with ra, the left eye and the moon, joined with nāda and bindu — so it is declared, O supreme goddess."

Word by wordपदार्थ

मादनम् (mādanam)Kāmaमादनगोत्रभित् (gotrabhit)Indraगोत्रभित्स-अस्तः (sa-astaḥ)the one after saस के बाद कारेफ-वाम-अक्षि-चन्द्रवान् (repha-vāma-akṣi-candravān)with ra, the left eye and the moonरेफ, वाम नेत्र और चन्द्र सहितनाद-बिन्दु-समायुक्तः (nāda-bindu-samāyuktaḥ)joined with nāda and binduनाद और बिन्दु से युक्तकथितः (kathitaḥ)is declaredकहा गयापरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरि

Verse 96

९६ ब्रह्मा च गगनं शक्रो नकुलीशोऽनलस्तथा । मायाबिन्दुसनादेन कामराजं समुद्धरेत् ॥ शक्तिर्मादनशक्रश्च हरो वह्निश्च मायया । नादबिन्दुसमाक्रान्तः कथितः कामदो मनुः ॥ एषा विद्या महेशानि कथितैकादशाक्षरी ॥९६॥

brahmā ca gaganaṃ śakro nakulīśo'nalastathā | māyābindusanādena kāmarājaṃ samuddharet | śaktirmādanaśakraśca haro vahniśca māyayā | nādabindusamākrāntaḥ kathitaḥ kāmado manuḥ | eṣā vidyā maheśāni kathitaikādaśākṣarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ब्रह्मा और गगन, शक्र, नकुलीश और अनल, माया, बिन्दु और नाद सहित — इस प्रकार कामराज निकाले। शक्ति, मादन और शक्र, हर और अग्नि माया सहित, नाद और बिन्दु से युक्त — यह काम देने वाला मन्त्र कहा गया। हे महेशानि, यह विद्या ग्यारह अक्षरों वाली कही गई।"

"ka and ha, la, sa and fire, with ī, bindu and nāda — so one should extract the Kāmarāja. Śakti, Kāma and Indra, Hara and fire with Māyā, topped with nāda and bindu — this mantra granting desires is declared. This vidyā, O great goddess, is declared to be of eleven syllables."

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मा (brahmā)kaब्रह्मा (ca)andऔरगगनम् (gaganam)haगगनशक्रः (śakraḥ)laशक्रनकुलीशः (nakulīśaḥ)saनकुलीशअनलः (analaḥ)fireअनलतथा (tathā)andतथामाया-बिन्दु-स-नादेन (māyā-bindu-sa-nādena)with ī, bindu and nādaमाया, बिन्दु और नाद सहितकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजसमुद्धरेत् (samuddharet)one should extractनिकालेशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिमादन-शक्रः (mādana-śakraḥ)Kāma and Indraमादन और शक्र (ca)andऔरहरः (haraḥ)Haraहरवह्निः (vahniḥ)fireअग्नि (ca)andऔरमायया (māyayā)with Māyāमाया सहितनाद-बिन्दु-समाक्रान्तः (nāda-bindu-samākrāntaḥ)topped with nāda and binduनाद और बिन्दु से युक्तकथितः (kathitaḥ)is declaredकहा गयाकाम-दः (kāma-daḥ)granting desiresकाम देने वालामनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रएषा (eṣā)thisयहविद्या (vidyā)vidyāविद्यामहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिकथिता (kathitā)is declaredकही गईएकादश-अक्षरी (ekādaśa-akṣarī)of eleven syllablesग्यारह अक्षरों वाली

Verse 97

९७ मन्त्रान्तरम् मादनं पञ्चवक्त्रञ्च लोहिता रुद्रयोगिनी । पुरन्दरो महामाया वाग्भवं बीजमुत्तमम् ॥ पूर्ववत् कामशक्त्याख्यमुद्धरेद्देवि सुन्दरीम् । लोहिता क्षकारः, रुद्रयोगिनी मकारः ॥ पूर्ववत् कामराजविद्यावत् ॥९७॥

mantrāntaram | mādanaṃ pañcavaktrañca lohitā rudrayoginī | purandaro mahāmāyā vāgbhavaṃ bījamuttamam | pūrvavat kāmaśaktyākhyamuddhareddevi sundarīm | lohitā kṣakāraḥ, rudrayoginī makāraḥ || pūrvavat kāmarājavidyāvat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "मादन और पञ्चवक्त्र, लोहिता, रुद्रयोगिनी, पुरन्दर और महामाया — उत्तम वाग्भव बीज; हे देवि, पहले की तरह काम और शक्ति नामक कूटों सहित सुन्दरी निकाले।" लोहिता क्षकार है, रुद्रयोगिनी मकार। पहले की तरह, कामराज विद्या की तरह।

Another mantra. "Kāma and the five-faced, Lohitā, Rudrayoginī, Indra and Mahāmāyā — the supreme Vāgbhava bīja; as before one should extract Sundarī with the kūṭas called Kāma and Śakti, O goddess." Lohitā is kṣa, Rudrayoginī is ma. As before, as in the Kāmarāja vidyā.

Word by wordपदार्थ

मादनम् (mādanam)Kāmaमादनपञ्च-वक्त्रम् (pañca-vaktram)the five-facedपञ्चवक्त्र (ca)andऔरलोहिता (lohitā)Lohitāलोहितारुद्र-योगिनी (rudra-yoginī)Rudrayoginīरुद्रयोगिनीपुरन्दरः (purandaraḥ)Indraपुरन्दरमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायावाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवबीजम् (bījam)bījaबीजउत्तमम् (uttamam)supremeउत्तमपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहकाम-शक्ति-आख्यम् (kāma-śakti-ākhyam)called Kāma and Śaktiकाम और शक्ति नामकउद्धरेत् (uddharet)one should extractनिकालेदेवि (devi)O goddessहे देविसुन्दरीम् (sundarīm)Sundarīसुन्दरी को

Verse 98

९८ भृग्वीशं गगनं हान्तं कालमिन्द्रं महेश्वरम् । वामाक्षिवह्निबिन्द्वाढ्यं वाग्भवं परमेश्वरि ॥ कामराजं शक्तिकूटं पूर्ववत्तु समुद्धरेत् । भृग्वीशः सकारः, हान्तः क्षकारः, कालो मकारः ॥ पूर्ववत् कामराजविद्यावत् । सर्वत्र एवं क्रमः ॥९८॥

bhṛgvīśaṃ gaganaṃ hāntaṃ kālamindraṃ maheśvaram | vāmākṣivahnibindvāḍhyaṃ vāgbhavaṃ parameśvari | kāmarājaṃ śaktikūṭaṃ pūrvavattu samuddharet | bhṛgvīśaḥ sakāraḥ, hāntaḥ kṣakāraḥ, kālo makāraḥ || pūrvavat kāmarājavidyāvat | sarvatra evaṃ kramaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"भृग्वीश, गगन, ह के बाद का अक्षर, काल, इन्द्र और महेश्वर, वाम नेत्र, अग्नि और बिन्दु सहित — वाग्भव, हे परमेश्वरि; कामराज और शक्तिकूट पहले की तरह निकाले।" भृग्वीश सकार, ह के बाद का क्षकार, काल मकार। पहले की तरह, कामराज विद्या की तरह। सर्वत्र यही क्रम है।

"Bhṛgvīśa, ha, the one after ha, Kāla, Indra and Maheśvara, with the left eye, fire and bindu — the Vāgbhava, O supreme goddess; the Kāmarāja and the Śakti kūṭa one should extract as before." Bhṛgvīśa is sa, the one after ha is kṣa, Kāla is ma. As before, as in the Kāmarāja vidyā. Everywhere the order is thus.

Word by wordपदार्थ

भृगु-ईशम् (bhṛgu-īśam)Bhṛgvīśaभृग्वीशगगनम् (gaganam)haगगनह-अन्तम् (ha-antam)the one after haह के बाद काकालम् (kālam)Kālaकालइन्द्रम् (indram)Indraइन्द्रमहेश्वरम् (maheśvaram)Maheśvaraमहेश्वरवाम-अक्षि-वह्नि-बिन्दु-आढ्यम् (vāma-akṣi-vahni-bindu-āḍhyam)with the left eye, fire and binduवाम नेत्र, अग्नि और बिन्दु सहितवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरिकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहतु (tu)andऔरसमुद्धरेत् (samuddharet)one should extractनिकाले

Verse 99

९९ मन्त्रान्तरम् विष्णुरीशस्ततो हान्तः कालेन्द्रः पृथिवी ततः । भुवनेशी ततः पश्चाद्वाग्भवं कथितं त्वयि ॥ कामराजं शक्तिकूटं पूर्ववत् कथितं प्रिये । विष्णुरीशः अकारयुक्तहकारः कालेशो मकारः ॥९९॥

mantrāntaram | viṣṇurīśastato hāntaḥ kālendraḥ pṛthivī tataḥ | bhuvaneśī tataḥ paścādvāgbhavaṃ kathitaṃ tvayi | kāmarājaṃ śaktikūṭaṃ pūrvavat kathitaṃ priye | viṣṇurīśaḥ akārayuktahakāraḥ kāleśo makāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र। "विष्णु-ईश, फिर ह के बाद का अक्षर, काल और इन्द्र, फिर पृथ्वी, फिर भुवनेशी — इस प्रकार वाग्भव तुमसे कहा गया; कामराज और शक्तिकूट पहले की तरह कहे गए, हे प्रिये।" विष्णु-ईश अकार युक्त हकार है; कालेश मकार।

Another mantra. "Viṣṇvīśa, then the one after ha, Kāla and Indra, then earth, then Bhuvaneśī — so the Vāgbhava is told to you; the Kāmarāja and the Śakti kūṭa are as told before, O beloved." Viṣṇvīśa is ha with a; Kāleśa is ma.

Word by wordपदार्थ

विष्णु-ईशः (viṣṇu-īśaḥ)Viṣṇvīśaविष्णु-ईशततः (tataḥ)thenफिरह-अन्तः (ha-antaḥ)the one after haह के बाद काकाल-इन्द्रः (kāla-indraḥ)Kāla and Indraकाल और इन्द्रपृथिवी (pṛthivī)earthपृथ्वीततः (tataḥ)thenफिरभुवनेशी (bhuvaneśī)Bhuvaneśīभुवनेशीततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवकथितम् (kathitam)is toldकहा गयात्वयि (tvayi)to youतुमसेकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहकथितम् (kathitam)is toldकहा गयाप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 100

१०० सुभगोदयां विद्यामाह श्रीक्रमे : शक्तिः स्वयम्भूः शम्भुश्च शक्रश्च भुवनेश्वरी । शिवो मादनरुद्रेन्द्रमहामायास्ततः परम् । कामः शिवस्ततो ब्रह्मा इन्द्रश्च भुवनेश्वरी ॥ एषा तु परमेशानि सुन्दरी सुभगोदया । त्रिकूटान्ते हंसबीजं तदा सप्तदशी भवेत् ॥१००॥

subhagodayāṃ vidyāmāha śrīkrame : | śaktiḥ svayambhūḥ śambhuśca śakraśca bhuvaneśvarī | śivo mādanarudrendramahāmāyāstataḥ param | kāmaḥ śivastato brahmā indraśca bhuvaneśvarī | eṣā tu parameśāni sundarī subhagodayā | trikūṭānte haṃsabījaṃ tadā saptadaśī bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीक्रम सुभगोदया विद्या कहता है: "शक्ति, स्वयम्भू, शम्भु, शक्र और भुवनेश्वरी; शिव, फिर मादन, रुद्र, इन्द्र और महामाया; काम, शिव, फिर ब्रह्मा, इन्द्र और भुवनेश्वरी — हे परमेशानि, यह सुन्दरी सुभगोदया है। तीन कूटों के बाद हंसबीज लगाने पर वह सप्तदशी होती है।"

The Śrīkrama gives the Subhagodayā vidyā: "Śakti, Svayambhū, Śambhu, Indra and Bhuvaneśvarī; Śiva, then Kāma, Rudra, Indra and Mahāmāyā; Kāma, Śiva, then Brahmā, Indra and Bhuvaneśvarī — this, O supreme goddess, is Sundarī Subhagodayā. With the haṃsa bīja after the three kūṭas, she becomes of seventeen syllables."

Word by wordपदार्थ

शक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिस्वयम्भूः (svayambhūḥ)Svayambhūस्वयम्भूशम्भुः (śambhuḥ)Śambhuशम्भु (ca)andऔरशक्रः (śakraḥ)Indraशक्र (ca)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीशिवः (śivaḥ)Śivaशिवमादन-रुद्र-इन्द्र-महामायाः (mādana-rudra-indra-mahāmāyāḥ)Kāma, Rudra, Indra and Mahāmāyāमादन, रुद्र, इन्द्र और महामायाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंकामः (kāmaḥ)Kāmaकामशिवः (śivaḥ)Śivaशिवततः (tataḥ)thenफिरब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माइन्द्रः (indraḥ)Indraइन्द्र (ca)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीएषा (eṣā)thisयहतु (tu)andऔरपरमेशानि (parameśāni)O supreme goddessहे परमेशानिसुन्दरी (sundarī)Sundarīसुन्दरीसुभगोदया (subhagodayā)Subhagodayāसुभगोदयात्रि-कूट-अन्ते (tri-kūṭa-ante)after the three kūṭasतीन कूटों के बादहंस-बीजम् (haṃsa-bījam)the haṃsa bījaहंसबीजतदा (tadā)thenतबसप्तदशी (saptadaśī)of seventeenसप्तदशीभवेत् (bhavet)becomesहोती है

Verse 1

वाग्बीजं विजया माया ब्रह्मा शक्रश्च पार्वती । मान्मथं शिवशक्ति च मादनं हर इन्द्रकः ॥ महामाया ततः पश्चात्शक्तिर्मनुः ससर्गकः । चन्द्रः प्रजापतिः शक्रो महामाया ततः परा ॥ अष्टादशाक्षरी विद्या महात्रिपुरसुन्दरी । सर्वान्ते हंससंयुक्ता विंशाक्षरी भवेत्तदा ॥१॥

vāgbījaṃ vijayā māyā brahmā śakraśca pārvatī | mānmathaṃ śivaśakti ca mādanaṃ hara indrakaḥ | mahāmāyā tataḥ paścātśaktirmanuḥ sasargakaḥ | candraḥ prajāpatiḥ śakro mahāmāyā tataḥ parā | aṣṭādaśākṣarī vidyā mahātripurasundarī | sarvānte haṃsasaṃyuktā viṃśākṣarī bhavettadā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वाग्बीज, विजया, माया, ब्रह्मा, शक्र और पार्वती; मान्मथ, शिव और शक्ति, मादन, हर और इन्द्रक, फिर बाद में महामाया; शक्ति, विसर्ग सहित मनु; चन्द्र, प्रजापति, शक्र और फिर महामाया — महात्रिपुरसुन्दरी की अठारह अक्षरों वाली विद्या। सबके अन्त में हंस से युक्त होने पर वह बीस अक्षरों वाली होती है।"

"The Vāk bīja, Vijayā, Māyā, Brahmā, Indra and Pārvatī; the Kāma letter, Śiva and Śakti, Kāma, Hara and Indra, then Mahāmāyā afterwards; Śakti, the fourteenth vowel with visarga; moon, Prajāpati, Indra and then Mahāmāyā — the eighteen-syllable vidyā of Mahātripurasundarī. Joined with haṃsa at the end of all, she then becomes of twenty syllables."

Word by wordपदार्थ

वाक्-बीजम् (vāk-bījam)the Vāk bījaवाग्बीजविजया (vijayā)Vijayāविजयामाया (māyā)Māyāमायाब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माशक्रः (śakraḥ)Indraशक्र (ca)andऔरपार्वती (pārvatī)Pārvatīपार्वतीमान्मथम् (mānmatham)the Kāma letterमान्मथशिव-शक्ति (śiva-śakti)Śiva and Śaktiशिव और शक्ति (ca)andऔरमादनम् (mādanam)Kāmaमादनहरः (haraḥ)Haraहरइन्द्रकः (indrakaḥ)Indraइन्द्रकमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिमनुः (manuḥ)the fourteenth vowelमनुस-सर्गकः (sa-sargakaḥ)with visargaविसर्ग सहितचन्द्रः (candraḥ)moonचन्द्रप्रजापतिः (prajāpatiḥ)Prajāpatiप्रजापतिशक्रः (śakraḥ)Indraशक्रमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपरा (parā)afterबाद मेंअष्टादश-अक्षरी (aṣṭādaśa-akṣarī)of eighteen syllablesअठारह अक्षरों वालीविद्या (vidyā)the vidyāविद्यामहा-त्रिपुर-सुन्दरी (mahā-tripura-sundarī)Mahātripurasundarīमहात्रिपुरसुन्दरीसर्व-अन्ते (sarva-ante)at the end of allसबके अन्त मेंहंस-संयुक्ता (haṃsa-saṃyuktā)joined with haṃsaहंस से युक्तविंश-अक्षरी (viṃśa-akṣarī)of twenty syllablesबीस अक्षरों वालीभवेत् (bhavet)becomesहोती हैतदा (tadā)thenतब

श्रीदेव्युवाच — The blessed goddess said: श्रीदेवी ने कहा:

Verse 2

भाषा सृष्टिः स्थितिर्हृती निराख्या पञ्चसुन्दरीः । कथयस्व प्रभो देव यदि ते रोचते मतिः ॥२॥

bhāṣā sṛṣṭiḥ sthitirhṛtī nirākhyā pañcasundarīḥ | kathayasva prabho deva yadi te rocate matiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीदेवी ने कहा: "हे प्रभो, हे देव, यदि तुम्हारी रुचि हो तो भाषा, सृष्टि, स्थिति, हृति और निराख्या — ये पाँच सुन्दरियाँ मुझे कहो।"

The blessed goddess said: "Tell me the five Sundarīs — Bhāṣā, Sṛṣṭi, Sthiti, Saṃhṛti and Nirākhyā — O lord, O god, if it pleases your mind."

Word by wordपदार्थ

भाषा (bhāṣā)Bhāṣāभाषासृष्टिः (sṛṣṭiḥ)Sṛṣṭiसृष्टिस्थितिः (sthitiḥ)Sthitiस्थितिहृती (hṛtī)Saṃhṛtiहृतिनिराख्या (nirākhyā)Nirākhyāनिराख्यापञ्च-सुन्दरीः (pañca-sundarīḥ)the five Sundarīsपाँच सुन्दरियों कोकथयस्व (kathayasva)tellकहोप्रभो (prabho)O lordहे प्रभोदेव (deva)O godहे देवयदि (yadi)ifयदिते (te)yourतुम्हारीरोचते (rocate)pleasesरुचि होमतिः (matiḥ)mindबुद्धि

ईश्वर उवाच — Īśvara said: ईश्वर ने कहा:

Verse 3

शिवो मादन इन्द्रश्च शक्तिश्च भुवनेश्वरी । ब्रह्मा शिवेन्द्रौ शक्तिश्च महामाया ततः परा ॥ मादनेन्द्रौ शक्तिशिवो महामाया तदन्तके । शक्तिः सकारः । एषा भाषा ॥३॥

śivo mādana indraśca śaktiśca bhuvaneśvarī | brahmā śivendrau śaktiśca mahāmāyā tataḥ parā | mādanendrau śaktiśivo mahāmāyā tadantake | śaktiḥ sakāraḥ | eṣā bhāṣā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ईश्वर ने कहा: "शिव, मादन, इन्द्र, शक्ति और भुवनेश्वरी; ब्रह्मा, शिव और इन्द्र, शक्ति और फिर महामाया; मादन और इन्द्र, शक्ति और शिव, और उसके अन्त में महामाया।" शक्ति सकार है। यह भाषा है।

Īśvara said: "Śiva, Kāma, Indra, Śakti and Bhuvaneśvarī; Brahmā, Śiva and Indra, Śakti and then Mahāmāyā; Kāma and Indra, Śakti and Śiva, and Mahāmāyā at its end." Śakti is sa. This is Bhāṣā.

Word by wordपदार्थ

शिवः (śivaḥ)Śivaशिवमादनः (mādanaḥ)Kāmaमादनइन्द्रः (indraḥ)Indraइन्द्र (ca)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्ति (ca)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माशिव-इन्द्रौ (śiva-indrau)Śiva and Indraशिव और इन्द्रशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्ति (ca)andऔरमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपरा (parā)afterबाद मेंमादन-इन्द्रौ (mādana-indrau)Kāma and Indraमादन और इन्द्रशक्ति-शिवः (śakti-śivaḥ)Śakti and Śivaशक्ति और शिवमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायातत्-अन्तके (tat-antake)at its endउसके अन्त में

Verse 4

शिवश्चन्द्रस्तथा कामः शक्रश्च भुवनेश्वरी । शिवेन्द्रौ कामरुद्रौ च चन्द्रश्च परमेश्वरी ॥ शक्तिः कामश्च शक्रश्च महामाया ततः परा । इयं सृष्टिः ॥४॥

śivaścandrastathā kāmaḥ śakraśca bhuvaneśvarī | śivendrau kāmarudrau ca candraśca parameśvarī | śaktiḥ kāmaśca śakraśca mahāmāyā tataḥ parā | iyaṃ sṛṣṭiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शिव, चन्द्र और काम, शक्र और भुवनेश्वरी; शिव और इन्द्र, काम और रुद्र, चन्द्र और परमेश्वरी; शक्ति, काम और शक्र, और फिर महामाया।" यह सृष्टि है।

"Śiva, moon and Kāma, Indra and Bhuvaneśvarī; Śiva and Indra, Kāma and Rudra, moon and the supreme goddess; Śakti, Kāma and Indra, and then Mahāmāyā." This is Sṛṣṭi.

Word by wordपदार्थ

शिवः (śivaḥ)Śivaशिवचन्द्रः (candraḥ)moonचन्द्रतथा (tathā)andतथाकामः (kāmaḥ)Kāmaकामशक्रः (śakraḥ)Indraशक्र (ca)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीशिव-इन्द्रौ (śiva-indrau)Śiva and Indraशिव और इन्द्रकाम-रुद्रौ (kāma-rudrau)Kāma and Rudraकाम और रुद्र (ca)andऔरचन्द्रः (candraḥ)moonचन्द्र (ca)andऔरपरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme goddessपरमेश्वरीशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिकामः (kāmaḥ)Kāmaकाम (ca)andऔरशक्रः (śakraḥ)Indraशक्र (ca)andऔरमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपरा (parā)afterबाद में

Verse 5

शिवेन्द्रौ कामशक्ती च महामाया ततः परम् । कामश्चन्द्रौ महेशश्च इन्द्रः शक्तिश्च पार्वती ॥ ब्रह्मा महेश्वरः शक्तिः शक्रश्च भुवनेश्वरी । स्थितिरेषा ॥५॥

śivendrau kāmaśaktī ca mahāmāyā tataḥ param | kāmaścandrau maheśaśca indraḥ śaktiśca pārvatī | brahmā maheśvaraḥ śaktiḥ śakraśca bhuvaneśvarī | sthitireṣā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शिव और इन्द्र, काम और शक्ति, और फिर महामाया; काम, दो चन्द्र, महेश, इन्द्र, शक्ति और पार्वती; ब्रह्मा, महेश्वर, शक्ति, शक्र और भुवनेश्वरी।" यह स्थिति है।

"Śiva and Indra, Kāma and Śakti, and then Mahāmāyā; Kāma, the two moons, Maheśa, Indra, Śakti and Pārvatī; Brahmā, Maheśvara, Śakti, Indra and Bhuvaneśvarī." This is Sthiti.

Word by wordपदार्थ

शिव-इन्द्रौ (śiva-indrau)Śiva and Indraशिव और इन्द्रकाम-शक्ती (kāma-śaktī)Kāma and Śaktiकाम और शक्ति (ca)andऔरमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंकामः (kāmaḥ)Kāmaकामचन्द्रौ (candrau)the two moonsदो चन्द्रमहेशः (maheśaḥ)Maheśaमहेश (ca)andऔरइन्द्रः (indraḥ)Indraइन्द्रशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्ति (ca)andऔरपार्वती (pārvatī)Pārvatīपार्वतीब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्मामहेश्वरः (maheśvaraḥ)Maheśvaraमहेश्वरशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिशक्रः (śakraḥ)Indraशक्र (ca)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरी

Verse 6

शिवेन्द्रौ कामशक्ती च तत्परा परमेश्वरी । शिवशक्ती मादनेन्द्रौ शिवो वह्नीन्दुमायया ॥ शिवः शक्तिश्च क-ल-हा वह्निमायेन्दुभूषिताः । एषा संहृतिः ॥६॥

śivendrau kāmaśaktī ca tatparā parameśvarī | śivaśaktī mādanendrau śivo vahnīndumāyayā | śivaḥ śaktiśca ka-la-hā vahnimāyendubhūṣitāḥ | eṣā saṃhṛtiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शिव और इन्द्र, काम और शक्ति, और उसके बाद परमेश्वरी; शिव और शक्ति, मादन और इन्द्र, अग्नि, चन्द्र और माया सहित शिव; शिव, शक्ति और क, ल, ह, अग्नि, माया और चन्द्र से सुशोभित।" यह संहृति है।

"Śiva and Indra, Kāma and Śakti, and after that the supreme goddess; Śiva and Śakti, Kāma and Indra, Śiva with fire, moon and Māyā; Śiva, Śakti and ka, la, ha, adorned with fire, Māyā and moon." This is Saṃhṛti.

Word by wordपदार्थ

शिव-इन्द्रौ (śiva-indrau)Śiva and Indraशिव और इन्द्रकाम-शक्ती (kāma-śaktī)Kāma and Śaktiकाम और शक्ति (ca)andऔरतत्-परा (tat-parā)after thatउसके बादपरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme goddessपरमेश्वरीशिव-शक्ती (śiva-śaktī)Śiva and Śaktiशिव और शक्तिमादन-इन्द्रौ (mādana-indrau)Kāma and Indraमादन और इन्द्रशिवः (śivaḥ)Śivaशिववह्नि-इन्दु-मायया (vahni-indu-māyayā)with fire, moon and Māyāअग्नि, चन्द्र और माया सहितशिवः (śivaḥ)Śivaशिवशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्ति (ca)andऔरक-ल-हाः (ka-la-hāḥ)ka, la and haक, ल, हवह्नि-माया-इन्दु-भूषिताः (vahni-māyā-indu-bhūṣitāḥ)adorned with fire, Māyā and moonअग्नि, माया और चन्द्र से सुशोभित

Verse 7

शक्रो ब्रह्मा चन्द्रबीजं महामाया ततः परम् । वाग्भवं कथितञ्चैव कामराजं ततः शृणु ॥ शक्तिः शिवो मादनेन्द्रौ तत्परा परमेश्वरी । शिवः शक्तिश्च सोमश्च शून्यो ब्रह्मा महेश्वरी ॥ एषा निराख्या । शून्यो हकारः ॥७॥

śakro brahmā candrabījaṃ mahāmāyā tataḥ param | vāgbhavaṃ kathitañcaiva kāmarājaṃ tataḥ śṛṇu | śaktiḥ śivo mādanendrau tatparā parameśvarī | śivaḥ śaktiśca somaśca śūnyo brahmā maheśvarī | eṣā nirākhyā | śūnyo hakāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शक्र, ब्रह्मा, चन्द्रबीज और फिर महामाया — वाग्भव कहा गया; फिर कामराज सुनो: शक्ति, शिव, मादन और इन्द्र, और उसके बाद परमेश्वरी; शिव, शक्ति और सोम, शून्य, ब्रह्मा और महेश्वरी।" यह निराख्या है। शून्य हकार है।

"Indra, Brahmā, the moon bīja and then Mahāmāyā — the Vāgbhava is told; then hear the Kāmarāja: Śakti, Śiva, Kāma and Indra, and after that the supreme goddess; Śiva, Śakti and Soma, Śūnya, Brahmā and the great goddess." This is Nirākhyā. Śūnya is ha.

Word by wordपदार्थ

शक्रः (śakraḥ)Indraशक्रब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माचन्द्र-बीजम् (candra-bījam)the moon bījaचन्द्रबीजमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवकथितम् (kathitam)is toldकहा गया (ca)andऔरएव (eva)indeedहीकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजततः (tataḥ)thenफिरशृणु (śṛṇu)hearसुनोशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिशिवः (śivaḥ)Śivaशिवमादन-इन्द्रौ (mādana-indrau)Kāma and Indraमादन और इन्द्रतत्-परा (tat-parā)after thatउसके बादपरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme goddessपरमेश्वरीशिवः (śivaḥ)Śivaशिवशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्ति (ca)andऔरसोमः (somaḥ)Somaसोम (ca)andऔरशून्यः (śūnyaḥ)Śūnyaशून्यब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्मामहेश्वरी (maheśvarī)the great goddessमहेश्वरी

देव्युवाच — The goddess said: देवी ने कहा:

Verse 8

स्वप्नावतीं मधुमतीं कथयस्व मयि प्रभो । इदानीं श्रोतुमिच्छामि यदि तेऽस्ति कृपा मयि ॥८॥

svapnāvatīṃ madhumatīṃ kathayasva mayi prabho | idānīṃ śrotumicchāmi yadi te'sti kṛpā mayi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

देवी ने कहा: "हे प्रभो, मुझसे स्वप्नावती और मधुमती कहो; यदि मुझ पर तुम्हारी कृपा है तो अब मैं उन्हें सुनना चाहती हूँ।"

The goddess said: "Tell me Svapnāvatī and Madhumatī, O lord; now I wish to hear them, if you have grace for me."

Word by wordपदार्थ

स्वप्नावतीम् (svapnāvatīm)Svapnāvatīस्वप्नावती कोमधुमतीम् (madhumatīm)Madhumatīमधुमती कोकथयस्व (kathayasva)tellकहोमयि (mayi)to meमुझसेप्रभो (prabho)O lordहे प्रभोइदानीम् (idānīm)nowअबश्रोतुम् (śrotum)to hearसुननाइच्छामि (icchāmi)I wishचाहती हूँयदि (yadi)ifयदिते (te)yourतुम्हारीअस्ति (asti)there isहैकृपा (kṛpā)graceकृपामयि (mayi)on meमुझ पर

ईश्वर उवाच — Īśvara said: ईश्वर ने कहा:

Verse 9

शिवो मादनशक्रौ च शक्तिस्तु भुवनेश्वरी । महेशो ब्रह्मा हंसश्च इन्द्रोऽपि भुवनेश्वरी ॥ महेशः शक्तिः कामश्च पुरन्दरो वियत्तथा । अग्निमायाकलायुक्तं नादबिन्दुविभूषितम् ॥ हंसो हकारः । मायाकला ईकारः । एषा स्वप्नावती ख्याता कला पञ्चदशी च या । एषा स्वप्नावती ॥९॥

śivo mādanaśakrau ca śaktistu bhuvaneśvarī | maheśo brahmā haṃsaśca indro'pi bhuvaneśvarī | maheśaḥ śaktiḥ kāmaśca purandaro viyattathā | agnimāyākalāyuktaṃ nādabinduvibhūṣitam | haṃso hakāraḥ | māyākalā īkāraḥ | | eṣā svapnāvatī khyātā kalā pañcadaśī ca yā | eṣā svapnāvatī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ईश्वर ने कहा: "शिव, मादन और शक्र, शक्ति और भुवनेश्वरी; महेश, ब्रह्मा, हंस, इन्द्र और भुवनेश्वरी भी; महेश, शक्ति, काम, पुरन्दर और वियत्, अग्नि और मायाकला से युक्त, नाद और बिन्दु से सुशोभित।" हंस हकार है; मायाकला ईकार। "यह स्वप्नावती प्रसिद्ध है, और जो पन्द्रहवीं कला है।" यह स्वप्नावती है।

Īśvara said: "Śiva, Kāma and Indra, Śakti and Bhuvaneśvarī; Maheśa, Brahmā, Haṃsa, Indra and also Bhuvaneśvarī; Maheśa, Śakti, Kāma, Indra and ha, joined with fire and the kalā of Māyā, adorned with nāda and bindu." Haṃsa is ha; the kalā of Māyā is ī. "This is known as Svapnāvatī, and she is the fifteenth kalā." This is Svapnāvatī.

Word by wordपदार्थ

शिवः (śivaḥ)Śivaशिवमादन-शक्रौ (mādana-śakrau)Kāma and Indraमादन और शक्र (ca)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तितु (tu)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीमहेशः (maheśaḥ)Maheśaमहेशब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्माहंसः (haṃsaḥ)Haṃsaहंस (ca)andऔरइन्द्रः (indraḥ)Indraइन्द्रअपि (api)alsoभीभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीमहेशः (maheśaḥ)Maheśaमहेशशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिकामः (kāmaḥ)Kāmaकाम (ca)andऔरपुरन्दरः (purandaraḥ)Indraपुरन्दरवियत् (viyat)haवियत्तथा (tathā)andतथाअग्नि-माया-कला-युक्तम् (agni-māyā-kalā-yuktam)joined with fire and the kalā of Māyāअग्नि और मायाकला से युक्तनाद-बिन्दु-विभूषितम् (nāda-bindu-vibhūṣitam)adorned with nāda and binduनाद और बिन्दु से सुशोभितएषा (eṣā)thisयहस्वप्नावती (svapnāvatī)Svapnāvatīस्वप्नावतीख्याता (khyātā)is knownप्रसिद्ध हैकला (kalā)kalāकलापञ्चदशी (pañcadaśī)fifteenthपन्द्रहवीं (ca)andऔरया (yā)whichजो

Verse 10

१० ब्रह्मा महेश इन्द्रश्च शक्तिश्च भुवनेश्वरी । ब्रह्मा वियन्मरुच्छक्रस्तत्परा परमेश्वरी ॥ मादनं सोमचन्द्रौ च शक्रश्च परमेश्वरी । मरुत् यकारः । एषा मधुमती ख्याता सर्वतन्त्रेषु गोपिता । एषा मधुमती ॥१०॥

brahmā maheśa indraśca śaktiśca bhuvaneśvarī | brahmā viyanmarucchakrastatparā parameśvarī | mādanaṃ somacandrau ca śakraśca parameśvarī | marut yakāraḥ | | eṣā madhumatī khyātā sarvatantreṣu gopitā | eṣā madhumatī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ब्रह्मा, महेश, इन्द्र, शक्ति और भुवनेश्वरी; ब्रह्मा, वियत्, मरुत्, शक्र और उसके बाद परमेश्वरी; मादन, सोम और चन्द्र, शक्र और परमेश्वरी।" मरुत् यकार है। "यह मधुमती प्रसिद्ध है, जो सब तन्त्रों में गुप्त है।" यह मधुमती है।

"Brahmā, Maheśa, Indra, Śakti and Bhuvaneśvarī; Brahmā, ha, Marut, Indra and after that the supreme goddess; Kāma, Soma and moon, Indra and the supreme goddess." Marut is ya. "This is known as Madhumatī, kept secret in all the tantras." This is Madhumatī.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्मामहेशः (maheśaḥ)Maheśaमहेशइन्द्रः (indraḥ)Indraइन्द्र (ca)andऔरशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्ति (ca)andऔरभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीब्रह्मा (brahmā)Brahmāब्रह्मावियत् (viyat)haवियत्मरुत् (marut)Marutमरुत्शक्रः (śakraḥ)Indraशक्रतत्-परा (tat-parā)after thatउसके बादपरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme goddessपरमेश्वरीमादनम् (mādanam)Kāmaमादनसोम-चन्द्रौ (soma-candrau)Soma and moonसोम और चन्द्र (ca)andऔरशक्रः (śakraḥ)Indraशक्र (ca)andऔरपरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme goddessपरमेश्वरीएषा (eṣā)thisयहमधुमती (madhumatī)Madhumatīमधुमतीख्याता (khyātā)is knownप्रसिद्ध हैसर्व-तन्त्रेषु (sarva-tantreṣu)in all the tantrasसब तन्त्रों मेंगोपिता (gopitā)kept secretगुप्त

श्रीक्रमे — In the Śrīkrama: श्रीक्रम में:

Verse 11

११ कामकेश्वरीविद्यैव त्रिकूटक्रमपाठिता । सौभाग्यायास्त्रिकूटेन पञ्चम्याः पञ्चकूटम् ॥ त्रिपुरा या महाविद्या कूटैकादशनिर्मिता । सारात्सारतरा विद्या कथितैकादशाक्षरी ॥११॥

kāmakeśvarīvidyaiva trikūṭakramapāṭhitā | saubhāgyāyāstrikūṭena pañcamyāḥ pañcakūṭam | tripurā yā mahāvidyā kūṭaikādaśanirmitā | sārātsāratarā vidyā kathitaikādaśākṣarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीक्रम में: "कामकेश्वरी विद्या ही तीन कूटों के क्रम से पढ़ी गई, सौभाग्या के तीन कूटों और पञ्चमी के पाँच कूटों सहित — ग्यारह कूटों से बनी महाविद्या त्रिपुरा, सार से भी सार, ग्यारह अक्षरों वाली कही गई।"

In the Śrīkrama: "The Kāmakeśvarī vidyā itself recited in the order of three kūṭas, with the three kūṭas of Saubhāgyā and the five kūṭas of the Pañcamī — Tripurā, the great vidyā made of eleven kūṭas, the essence of essences, is declared as the eleven-syllable one."

Word by wordपदार्थ

कामकेश्वरी-विद्या (kāmakeśvarī-vidyā)the Kāmakeśvarī vidyāकामकेश्वरी विद्याएव (eva)indeedहीत्रि-कूट-क्रम-पाठिता (tri-kūṭa-krama-pāṭhitā)recited in the order of three kūṭasतीन कूटों के क्रम से पढ़ी गईसौभाग्यायाः (saubhāgyāyāḥ)of Saubhāgyāसौभाग्या केत्रि-कूटेन (tri-kūṭena)with the three kūṭasतीन कूटों सेपञ्चम्याः (pañcamyāḥ)of the Pañcamīपञ्चमी केपञ्च-कूटम् (pañca-kūṭam)the five kūṭasपाँच कूटत्रिपुरा (tripurā)Tripurāत्रिपुराया (yā)whoजोमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याकूट-एकादश-निर्मिता (kūṭa-ekādaśa-nirmitā)made of eleven kūṭasग्यारह कूटों से बनीसारात्-सारतरा (sārāt-sāratarā)the essence of essencesसार से भी सारविद्या (vidyā)the vidyāविद्याकथिता (kathitā)is declaredकही गईएकादश-अक्षरी (ekādaśa-akṣarī)of eleven syllablesग्यारह अक्षरों वाली

Verse 12

१२ अथ पञ्चमी कामं विष्णुयुतं देवि शक्तिमायेन्द्र एव च । महामाया ततः पश्चाद्वाग्भवं बीजमुद्धरेत् ॥ विष्णुयुतमकारयुतमित्यर्थः । शक्तिरेकारः, माया ईकारः ॥१२॥

atha pañcamī | kāmaṃ viṣṇuyutaṃ devi śaktimāyendra eva ca | mahāmāyā tataḥ paścādvāgbhavaṃ bījamuddharet | viṣṇuyutamakārayutamityarthaḥ | śaktirekāraḥ, māyā īkāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पञ्चमी। "हे देवि, विष्णु से युक्त काम, शक्ति, माया और इन्द्र, और फिर महामाया — इस प्रकार वाग्भव बीज निकाले।" "विष्णु से युक्त" का अर्थ है अकार से युक्त। शक्ति एकार है, माया ईकार।

The Pañcamī. "Kāma joined with Viṣṇu, O goddess, Śakti, Māyā and Indra, and then Mahāmāyā — so one should extract the Vāgbhava bīja." "Joined with Viṣṇu" means joined with a. Śakti is e, Māyā is ī.

Word by wordपदार्थ

कामम् (kāmam)Kāmaकामविष्णु-युतम् (viṣṇu-yutam)joined with Viṣṇuविष्णु से युक्तदेवि (devi)O goddessहे देविशक्ति-माया-इन्द्रः (śakti-māyā-indraḥ)Śakti, Māyā and Indraशक्ति, माया और इन्द्रएव (eva)indeedही (ca)andऔरमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवबीजम् (bījam)bījaबीजउद्धरेत् (uddharet)one should extractनिकाले

Verse 13

१३ वियच्चन्द्रस्तथा पश्चात्कलौ नकुलि-वह्नि च । मायास्वरेण संयुक्तं नादबिन्दुकलान्वितम् ॥ प्रथमं कामराजस्य कूटं परमदुर्लभम् ॥१३॥

viyaccandrastathā paścātkalau nakuli-vahni ca | māyāsvareṇa saṃyuktaṃ nādabindukalānvitam | prathamaṃ kāmarājasya kūṭaṃ paramadurlabham ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वियत् और चन्द्र, फिर क और ल, नकुलि और अग्नि, माया के स्वर से युक्त, नाद, बिन्दु और कला सहित — कामराज का पहला कूट, परम दुर्लभ।"

"ha and moon, then ka and la, sa and fire, joined with the vowel of Māyā, with nāda, bindu and kalā — the first kūṭa of the Kāmarāja, most hard to obtain."

Word by wordपदार्थ

वियत् (viyat)haवियत्चन्द्रः (candraḥ)moonचन्द्रतथा (tathā)andतथापश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंक-लौ (ka-lau)ka and laक और लनकुलि-वह्नि (nakuli-vahni)sa and fireनकुलि और अग्नि (ca)andऔरमाया-स्वरेण (māyā-svareṇa)with the vowel of Māyāमाया के स्वर सेसंयुक्तम् (saṃyuktam)joinedयुक्तनाद-बिन्दु-कला-अन्वितम् (nāda-bindu-kalā-anvitam)with nāda, bindu and kalāनाद, बिन्दु और कला सहितप्रथमम् (prathamam)the firstपहलाकामराजस्य (kāmarājasya)of the Kāmarājaकामराज काकूटम् (kūṭam)kūṭaकूटपरम-दुर्लभम् (parama-durlabham)most hard to obtainपरम दुर्लभ

Verse 14

१४ वियद्विष्णुयुतं कामो हंसः शक्रस्ततः परम् । महामाया ततः पश्चात् स्वप्नावतीति कथ्यते । एतद्द्वितीयकामराजकूटम् । हंसो हकारः ॥१४॥

viyadviṣṇuyutaṃ kāmo haṃsaḥ śakrastataḥ param | mahāmāyā tataḥ paścāt svapnāvatīti kathyate | etaddvitīyakāmarājakūṭam | haṃso hakāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विष्णु से युक्त वियत्, काम, हंस, फिर शक्र, और फिर महामाया — यह स्वप्नावती कही जाती है।" यह दूसरा कामराज कूट है। हंस हकार है।

"ha joined with a, Kāma, Haṃsa, then Indra, and then Mahāmāyā — this is called Svapnāvatī." This is the second Kāmarāja kūṭa. Haṃsa is ha.

Word by wordपदार्थ

वियत् (viyat)haवियत्विष्णु-युतम् (viṣṇu-yutam)joined with aविष्णु से युक्तकामः (kāmaḥ)Kāmaकामहंसः (haṃsaḥ)Haṃsaहंसशक्रः (śakraḥ)Indraशक्रततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंस्वप्नावती (svapnāvatī)Svapnāvatīस्वप्नावतीइति (iti)thusऐसाकथ्यते (kathyate)is calledकही जाती है

Verse 15

१५ मादनं शिवबीजञ्च वायुबीजं ततः परम् । इन्द्रबीजं ततः पश्चान्महामायां समुद्धरेत् ॥ इति तृतीयकूटम् । इयं मधुमती ॥१५॥

mādanaṃ śivabījañca vāyubījaṃ tataḥ param | indrabījaṃ tataḥ paścānmahāmāyāṃ samuddharet | iti tṛtīyakūṭam | iyaṃ madhumatī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मादन और शिवबीज, फिर वायुबीज, फिर इन्द्रबीज, और बाद में महामाया निकाले।" यह तीसरा कूट है। यह मधुमती है।

"Kāma and the Śiva bīja, then the Vāyu bīja, then the Indra bīja, and afterwards one should extract Mahāmāyā." This is the third kūṭa. This is Madhumatī.

Word by wordपदार्थ

मादनम् (mādanam)Kāmaमादनशिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva bījaशिवबीज (ca)andऔरवायु-बीजम् (vāyu-bījam)the Vāyu bījaवायुबीजततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंइन्द्र-बीजम् (indra-bījam)the Indra bījaइन्द्रबीजततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंमहामायाम् (mahāmāyām)Mahāmāyāमहामाया कोसमुद्धरेत् (samuddharet)one should extractनिकाले

Verse 16

१६ शिवबीजं ततः कामं इन्द्रं देवीं नियोजयेत् । महामायां ततः पश्चात्शक्तिकूटं समुद्धरेत् ॥ देवी सकारः ॥१६॥

śivabījaṃ tataḥ kāmaṃ indraṃ devīṃ niyojayet | mahāmāyāṃ tataḥ paścātśaktikūṭaṃ samuddharet | devī sakāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शिवबीज, फिर काम, इन्द्र और देवी जोड़े, और बाद में महामाया — इस प्रकार शक्तिकूट निकाले।" देवी सकार है।

"The Śiva bīja, then Kāma, Indra and Devī one should join, and afterwards Mahāmāyā — so one should extract the Śakti kūṭa." Devī is sa.

Word by wordपदार्थ

शिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva bījaशिवबीजततः (tataḥ)thenफिरकामम् (kāmam)Kāmaकामइन्द्रम् (indram)Indraइन्द्रदेवीम् (devīm)Devīदेवीनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेमहामायाम् (mahāmāyām)Mahāmāyāमहामाया कोततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटसमुद्धरेत् (samuddharet)one should extractनिकाले

कुलोड्डीशे — In the Kuloḍḍīśa: कुलोड्डीश में:

Verse 17

१७ वाग्भवं प्रथमं कूटं शक्तिकूटञ्च पञ्चमम् । मध्यकूटत्रयं देवि कामराजं मनोहरम् ॥ कथिता पञ्चमी विद्या त्रैलोक्यसुभगोदया ॥१७॥

vāgbhavaṃ prathamaṃ kūṭaṃ śaktikūṭañca pañcamam | madhyakūṭatrayaṃ devi kāmarājaṃ manoharam | kathitā pañcamī vidyā trailokyasubhagodayā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कुलोड्डीश में: "वाग्भव पहला कूट और शक्तिकूट पाँचवाँ; हे देवि, मध्य के तीन कूट मनोहर कामराज हैं। यह पञ्चमी विद्या कही गई, जो त्रैलोक्य में सौभाग्य देती है।"

In the Kuloḍḍīśa: "The Vāgbhava is the first kūṭa and the Śakti kūṭa the fifth; the three middle kūṭas, O goddess, are the charming Kāmarāja. This is declared the Pañcamī vidyā, bringing good fortune in the three worlds."

Word by wordपदार्थ

वाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवप्रथमम् (prathamam)the firstपहलाकूटम् (kūṭam)kūṭaकूटशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूट (ca)andऔरपञ्चमम् (pañcamam)the fifthपाँचवाँमध्य-कूट-त्रयम् (madhya-kūṭa-trayam)the three middle kūṭasमध्य के तीन कूटदेवि (devi)O goddessहे देविकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजमनोहरम् (manoharam)charmingमनोहरकथिता (kathitā)is declaredकही गईपञ्चमी (pañcamī)the Pañcamīपञ्चमीविद्या (vidyā)vidyāविद्यात्रैलोक्य-सुभग-उदया (trailokya-subhaga-udayā)bringing good fortune in the three worldsत्रैलोक्य में सौभाग्य देने वाली

ईश्वर उवाच — Īśvara said: ईश्वर ने कहा:

Verse 18

१८ शृणु देवि महाभागे शक्तिकूटं सुदुर्लभम् । वाग्भवं प्रथमं कूटं कामराजं त्रिकूटकम् ॥ शक्तिकूटं प्रवक्ष्यामि तव स्नेहाद्विशेषतः । जीवप्राणौ महेशानि मादनं तदनन्तरम् ॥ इन्द्रबीजं ततः पश्चाद्भुवनेशी तु पञ्चमम् । इति वा शक्तिकूटम् । जीवः सकारः, प्राणो हकारः ॥१८॥

śṛṇu devi mahābhāge śaktikūṭaṃ sudurlabham | vāgbhavaṃ prathamaṃ kūṭaṃ kāmarājaṃ trikūṭakam | śaktikūṭaṃ pravakṣyāmi tava snehādviśeṣataḥ | jīvaprāṇau maheśāni mādanaṃ tadanantaram | indrabījaṃ tataḥ paścādbhuvaneśī tu pañcamam | iti vā śaktikūṭam | jīvaḥ sakāraḥ, prāṇo hakāraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ईश्वर ने कहा: "हे देवि, हे महाभागे, अत्यन्त दुर्लभ शक्तिकूट सुनो: वाग्भव पहला कूट, कामराज तीन कूटों वाला; तुम्हारे स्नेह से विशेष रूप से शक्तिकूट कहूँगा: जीव और प्राण, हे महेशानि, उसके बाद मादन, फिर इन्द्रबीज, और बाद में भुवनेशी — पाँचवाँ।" अथवा यह शक्तिकूट है। जीव सकार है, प्राण हकार।

Īśvara said: "Hear, O goddess, O fortunate one, the Śakti kūṭa, very hard to obtain: the Vāgbhava is the first kūṭa, the Kāmarāja is of three kūṭas; I shall tell the Śakti kūṭa especially out of love for you: jīva and prāṇa, O great goddess, then Kāma, then the Indra bīja, and afterwards Bhuvaneśī — the fifth." Or this is the Śakti kūṭa. Jīva is sa, prāṇa is ha.

Word by wordपदार्थ

शृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवि (devi)O goddessहे देविमहाभागे (mahābhāge)O fortunate oneहे महाभागेशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटसु-दुर्लभम् (su-durlabham)very hard to obtainअत्यन्त दुर्लभवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवप्रथमम् (prathamam)the firstपहलाकूटम् (kūṭam)kūṭaकूटकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजत्रि-कूटकम् (tri-kūṭakam)of three kūṭasतीन कूटों वालाशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगातव (tava)yourतुम्हारेस्नेहात् (snehāt)out of loveस्नेह सेविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप सेजीव-प्राणौ (jīva-prāṇau)jīva and prāṇaजीव और प्राणमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिमादनम् (mādanam)Kāmaमादनतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादइन्द्र-बीजम् (indra-bījam)the Indra bījaइन्द्रबीजततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंभुवनेशी (bhuvaneśī)Bhuvaneśīभुवनेशीतु (tu)andऔरपञ्चमम् (pañcamam)the fifthपाँचवाँ

Verse 19

१९ अथवा देवदेवेशि सौभाग्यायाश्च वाग्भवम् । कूटत्रयं कामराजं शक्तिबीजञ्च पूर्ववत् ॥ वामनेत्रादिकूटं वा भगादिकूटमेव वा । अरिहा सिद्धिदा विद्या सर्वदोषविवर्जिता ॥ भग एकारः । एतेनाष्टधा पञ्चमी वाग्भवशक्तिकूटभेदेन ॥१९॥

athavā devadeveśi saubhāgyāyāśca vāgbhavam | kūṭatrayaṃ kāmarājaṃ śaktibījañca pūrvavat | vāmanetrādikūṭaṃ vā bhagādikūṭameva vā | arihā siddhidā vidyā sarvadoṣavivarjitā | bhaga ekāraḥ | etenāṣṭadhā pañcamī vāgbhavaśaktikūṭabhedena ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अथवा, हे देवदेवेशि, सौभाग्या का वाग्भव, तीन कूटों वाला कामराज और शक्तिबीज पहले की तरह; या वाम नेत्र से आरम्भ कूट, या भग से आरम्भ कूट — शत्रुओं को मारने वाली, सिद्धि देने वाली, सब दोषों से रहित विद्या।" भग एकार है। इस प्रकार वाग्भव और शक्तिकूट के भेद से पञ्चमी आठ प्रकार की है।

"Or, O queen of the gods of gods, the Vāgbhava of Saubhāgyā, the Kāmarāja of three kūṭas and the Śakti bīja as before; or the kūṭa beginning with the left eye, or the kūṭa beginning with e — the vidyā that slays enemies and gives success, free from every fault." Bhaga is e. So the Pañcamī is eight-fold by the varieties of the Vāgbhava and Śakti kūṭas.

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवादेव-देवेशि (deva-deveśi)O queen of the gods of godsहे देवदेवेशिसौभाग्यायाः (saubhāgyāyāḥ)of Saubhāgyāसौभाग्या का (ca)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवकूट-त्रयम् (kūṭa-trayam)the three kūṭasतीन कूटकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the Śakti bījaशक्तिबीज (ca)andऔरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहवाम-नेत्र-आदि-कूटम् (vāma-netra-ādi-kūṭam)the kūṭa beginning with the left eyeवाम नेत्र से आरम्भ कूटवा (vā)orयाभग-आदि-कूटम् (bhaga-ādi-kūṭam)the kūṭa beginning with eभग से आरम्भ कूटएव (eva)indeedहीवा (vā)orयाअरि-हा (ari-hā)slaying enemiesशत्रुओं को मारने वालीसिद्धि-दा (siddhi-dā)giving successसिद्धि देने वालीविद्या (vidyā)the vidyāविद्यासर्व-दोष-विवर्जिता (sarva-doṣa-vivarjitā)free from every faultसब दोषों से रहित

यामले — In the Yāmala: यामल में:

Verse 20

२० द्विविधा पञ्चमी विद्या पञ्चपञ्चाक्षरी परा । मध्ये षडक्षरी चैव शक्तिश्च चतुरक्षरी ॥ षडिति कामराजविद्यामध्यकूटमित्यर्थः । शक्तिकूटमिति कामराजस्य शक्तिकूटमित्यर्थः ॥ एषा चतुर्द्धा वाग्भवकूटभेदात् ॥२०॥

dvividhā pañcamī vidyā pañcapañcākṣarī parā | madhye ṣaḍakṣarī caiva śaktiśca caturakṣarī | ṣaḍiti kāmarājavidyāmadhyakūṭamityarthaḥ | śaktikūṭamiti kāmarājasya śaktikūṭamityarthaḥ || eṣā caturddhā vāgbhavakūṭabhedāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यामल में: "पञ्चमी विद्या दो प्रकार की है; परा पाँच-पाँच अक्षरों वाली, और बीच में छह अक्षरों वाली, और शक्ति चार अक्षरों वाली।" "छह" का अर्थ है कामराज विद्या का मध्य कूट; "शक्तिकूट" का अर्थ है कामराज का शक्तिकूट। यह वाग्भव कूट के भेद से चार प्रकार की है।

In the Yāmala: "The Pañcamī vidyā is of two kinds; the supreme one has five syllables in each, and in the middle six syllables, and the Śakti of four syllables." "Six" means the middle kūṭa of the Kāmarāja vidyā; "the Śakti kūṭa" means the Śakti kūṭa of the Kāmarāja. This is four-fold by the varieties of the Vāgbhava kūṭa.

Word by wordपदार्थ

द्वि-विधा (dvi-vidhā)of two kindsदो प्रकार कीपञ्चमी (pañcamī)the Pañcamīपञ्चमीविद्या (vidyā)vidyāविद्यापञ्च-पञ्च-अक्षरी (pañca-pañca-akṣarī)of five syllables in eachपाँच-पाँच अक्षरों वालीपरा (parā)supremeपरामध्ये (madhye)in the middleबीच मेंषट्-अक्षरी (ṣaṭ-akṣarī)of six syllablesछह अक्षरों वाली (ca)andऔरएव (eva)indeedहीशक्तिः (śaktiḥ)the Śaktiशक्ति (ca)andऔरचतुः-अक्षरी (catuḥ-akṣarī)of four syllablesचार अक्षरों वाली

Verse 21

२१ एतयोरष्टधा-चतुर्द्धा-व्यवस्थितयोः । कामराजस्य तृतीयकूटन्तु तत्रैव ॥ कामराजं महेशानि शिवबीजं ततः परम् । तदधो हंसबीजन्तु इन्द्रबीजं विचिन्तयेत् ॥ महामाया ततः पश्चात्कूटं परमदुर्लभम् । एषापि पूर्ववदष्टधा अन्या चतुर्द्धा ॥२१॥

etayoraṣṭadhā-caturddhā-vyavasthitayoḥ | kāmarājasya tṛtīyakūṭantu tatraiva || | kāmarājaṃ maheśāni śivabījaṃ tataḥ param | tadadho haṃsabījantu indrabījaṃ vicintayet | mahāmāyā tataḥ paścātkūṭaṃ paramadurlabham | eṣāpi pūrvavadaṣṭadhā anyā caturddhā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

आठ प्रकार और चार प्रकार में व्यवस्थित इन दोनों में कामराज का तीसरा कूट वहीं है: "हे महेशानि, कामराज, फिर शिवबीज, उसके नीचे हंसबीज और इन्द्रबीज का विचार करे, और फिर महामाया — परम दुर्लभ कूट।" यह भी पहले की तरह आठ प्रकार की, दूसरी चार प्रकार की।

Of these two, arranged as eight-fold and four-fold, the third kūṭa of the Kāmarāja is in the same place: "The Kāmarāja letter, O great goddess, then the Śiva bīja, below that the haṃsa bīja and the Indra bīja one should consider, and then Mahāmāyā — the kūṭa most hard to obtain." This too is eight-fold as before, the other four-fold.

Word by wordपदार्थ

कामराजम् (kāmarājam)the Kāmarāja letterकामराजमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिशिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva bījaशिवबीजततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंतत्-अधः (tat-adhaḥ)below thatउसके नीचेहंस-बीजम् (haṃsa-bījam)the haṃsa bījaहंसबीजतु (tu)andऔरइन्द्र-बीजम् (indra-bījam)the Indra bījaइन्द्रबीजविचिन्तयेत् (vicintayet)one should considerविचार करेमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंकूटम् (kūṭam)the kūṭaकूटपरम-दुर्लभम् (parama-durlabham)most hard to obtainपरम दुर्लभ

तथाच तत्त्वबोधे — So too in the Tattvabodha: वैसे ही तत्त्वबोध में:

Verse 22

२२ कामाकाशपराशक्रःसंस्थानकृतरूपिणी । परा सकारः । संस्थानकृतरूपिणी महामाया ॥२२॥

kāmākāśaparāśakraḥsaṃsthānakṛtarūpiṇī | parā sakāraḥ | saṃsthānakṛtarūpiṇī mahāmāyā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही तत्त्वबोध में: "काम, आकाश, परा और शक्र, संस्थान से बने रूप वाली।" परा सकार है; "संस्थान से बने रूप वाली" महामाया है।

So too in the Tattvabodha: "Kāma, ether, Parā and Indra, with the form made by the setting." Parā is sa; "the form made by the setting" is Mahāmāyā.

Word by wordपदार्थ

काम-आकाश-परा-शक्रः (kāma-ākāśa-parā-śakraḥ)Kāma, ether, Parā and Indraकाम, आकाश, परा और शक्रसंस्थान-कृत-रूपिणी (saṃsthāna-kṛta-rūpiṇī)with the form made by the settingसंस्थान से बने रूप वाली

तथा च तन्त्रे — So too in a tantra: वैसे ही तन्त्र में:

Verse 23

२३ कामबीजं महेशानि शम्भुबीजं ततः परम् । तदधश्चन्द्रबीजन्तु पृथ्वीबीजं ततो लिखेत् । तदन्ते च महामाया कूटं परमदुर्लभम् । एषा पूर्ववदष्टधा, अन्या चतुर्द्धा, तेन षट्त्रिंशद्रूपिणी पञ्चमी ॥२३॥

kāmabījaṃ maheśāni śambhubījaṃ tataḥ param | tadadhaścandrabījantu pṛthvībījaṃ tato likhet | tadante ca mahāmāyā kūṭaṃ paramadurlabham | eṣā pūrvavadaṣṭadhā, anyā caturddhā, tena ṣaṭtriṃśadrūpiṇī pañcamī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही तन्त्र में: "हे महेशानि, कामबीज, फिर शम्भुबीज, उसके नीचे चन्द्रबीज, फिर पृथ्वीबीज लिखे, और उसके अन्त में महामाया — परम दुर्लभ कूट।" यह पहले की तरह आठ प्रकार की, दूसरी चार प्रकार की; इस प्रकार पञ्चमी छत्तीस रूपों वाली है।

So too in a tantra: "The Kāma bīja, O great goddess, then the Śambhu bīja, below that the moon bīja, then one should write the earth bīja, and at its end Mahāmāyā — the kūṭa most hard to obtain." This is eight-fold as before, the other four-fold; so the Pañcamī has thirty-six forms.

Word by wordपदार्थ

काम-बीजम् (kāma-bījam)the Kāma bījaकामबीजमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिशम्भु-बीजम् (śambhu-bījam)the Śambhu bījaशम्भुबीजततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)afterबाद मेंतत्-अधः (tat-adhaḥ)below thatउसके नीचेचन्द्र-बीजम् (candra-bījam)the moon bījaचन्द्रबीजतु (tu)andऔरपृथ्वी-बीजम् (pṛthvī-bījam)the earth bījaपृथ्वीबीजततः (tataḥ)thenफिरलिखेत् (likhet)one should writeलिखेतत्-अन्ते (tat-ante)at its endउसके अन्त में (ca)andऔरमहामाया (mahāmāyā)Mahāmāyāमहामायाकूटम् (kūṭam)the kūṭaकूटपरम-दुर्लभम् (parama-durlabham)most hard to obtainपरम दुर्लभ

श्री क्रमे — In the Śrīkrama: श्रीक्रम में:

Verse 24

२४ एतासाञ्चैव विद्यानां प्राणं शृणु वरानने । रमां मायां हंसबीजं वाग्भवाद्ये नियोजयेत् ॥ शक्त्यन्ते महादेवि हंसं मायां रमान्तथा । एभिर्युक्तेन देवेशि विद्याजपनमाचरेत् ॥ जपश्च सप्तवारमेव दीपन्यां तथा दर्शनात् । एतासामिति पुर्वोक्तश्रीक्रमोक्तविद्यानाम् ॥२४॥

etāsāñcaiva vidyānāṃ prāṇaṃ śṛṇu varānane | ramāṃ māyāṃ haṃsabījaṃ vāgbhavādye niyojayet | śaktyante mahādevi haṃsaṃ māyāṃ ramāntathā | ebhiryuktena deveśi vidyājapanamācaret | japaśca saptavārameva dīpanyāṃ tathā darśanāt | etāsāmiti purvoktaśrīkramoktavidyānām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीक्रम में: "हे सुमुखि, इन्हीं विद्याओं का प्राण सुनो: वाग्भव के आरम्भ में रमा, माया और हंसबीज जोड़े, और शक्ति के अन्त में, हे महादेवि, वैसे ही हंस, माया और रमा; हे देवेशि, इनसे युक्त होकर विद्या का जप करे।" और जप सात बार ही है, क्योंकि दीपनी में वैसा देखा जाता है। "इन" का अर्थ है पहले कही श्रीक्रम में कही विद्याओं का।

In the Śrīkrama: "Hear the life of these very vidyās, O fair-faced one: one should join Ramā, Māyā and the haṃsa bīja at the beginning of the Vāgbhava, and at the end of the Śakti, O great goddess, haṃsa, Māyā and Ramā likewise; joined with these, O queen of gods, one should perform the japa of the vidyā." And the japa is seven times only, because so it is seen for the dīpanī. "Of these" means of the vidyās taught in the Śrīkrama given before.

Word by wordपदार्थ

एतासाम् (etāsām)of theseइन (ca)andऔरएव (eva)indeedहीविद्यानाम् (vidyānām)vidyāsविद्याओं काप्राणम् (prāṇam)the lifeप्राणशृणु (śṛṇu)hearसुनोवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखिरमाम् (ramām)Ramāरमामायाम् (māyām)Māyāमायाहंस-बीजम् (haṃsa-bījam)the haṃsa bījaहंसबीजवाग्भव-आद्ये (vāgbhava-ādye)at the beginning of the Vāgbhavaवाग्भव के आरम्भ मेंनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेशक्ति-अन्ते (śakti-ante)at the end of the Śaktiशक्ति के अन्त मेंमहादेवि (mahādevi)O great goddessहे महादेविहंसम् (haṃsam)haṃsaहंसमायाम् (māyām)Māyāमायारमाम् (ramām)Ramāरमातथा (tathā)likewiseवैसे हीएभिः (ebhiḥ)with theseइनसेयुक्तेन (yuktena)joinedयुक्तदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिविद्या-जपनम् (vidyā-japanam)the japa of the vidyāविद्या का जपआचरेत् (ācaret)one should performकरे

Verse 25

२५ पञ्चम्यान्तु विशेषो यथा : रमां मायां हंसबीजं वाग्भवाद्ये नियोजयेत् । शक्त्यन्ते तु महेशानि हंसं मायां रमान्तथा ॥ कामराजत्रये देवि ककारं शक्रसंयुतम् । मायाबिन्द्वीश्वरयुतं सूर्यकोटिसमप्रभम् ॥२५॥

pañcamyāntu viśeṣo yathā : | ramāṃ māyāṃ haṃsabījaṃ vāgbhavādye niyojayet | śaktyante tu maheśāni haṃsaṃ māyāṃ ramāntathā | kāmarājatraye devi kakāraṃ śakrasaṃyutam | māyābindvīśvarayutaṃ sūryakoṭisamaprabham ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पर पञ्चमी में विशेष इस प्रकार है: "वाग्भव के आरम्भ में रमा, माया और हंसबीज जोड़े, और शक्ति के अन्त में, हे महेशानि, वैसे ही हंस, माया और रमा; हे देवि, कामराज के तीनों कूटों में शक्र से युक्त ककार, माया, बिन्दु और ईश्वर से युक्त, करोड़ सूर्यों के समान प्रभा वाला।"

But in the Pañcamī the special point is thus: "One should join Ramā, Māyā and the haṃsa bīja at the beginning of the Vāgbhava, and at the end of the Śakti, O great goddess, haṃsa, Māyā and Ramā likewise; in the three Kāmarāja kūṭas, O goddess, ka joined with la, joined with ī, bindu and ha, with the splendour of a crore of suns."

Word by wordपदार्थ

रमाम् (ramām)Ramāरमामायाम् (māyām)Māyāमायाहंस-बीजम् (haṃsa-bījam)the haṃsa bījaहंसबीजवाग्भव-आद्ये (vāgbhava-ādye)at the beginning of the Vāgbhavaवाग्भव के आरम्भ मेंनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेशक्ति-अन्ते (śakti-ante)at the end of the Śaktiशक्ति के अन्त मेंतु (tu)andऔरमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिहंसम् (haṃsam)haṃsaहंसमायाम् (māyām)Māyāमायारमाम् (ramām)Ramāरमातथा (tathā)likewiseवैसे हीकामराज-त्रये (kāmarāja-traye)in the three Kāmarāja kūṭasकामराज के तीनों मेंदेवि (devi)O goddessहे देविककारम् (kakāram)kaककारशक्र-संयुतम् (śakra-saṃyutam)joined with laशक्र से युक्तमाया-बिन्दु-ईश्वर-युतम् (māyā-bindu-īśvara-yutam)joined with ī, bindu and haमाया, बिन्दु और ईश्वर से युक्तसूर्य-कोटि-सम-प्रभम् (sūrya-koṭi-sama-prabham)with the splendour of a crore of sunsकरोड़ सूर्यों के समान प्रभा वाला

Verse 25क

२५क प्रथमं कामकूटस्य चाद्ये नियोजयेदिदम् । वान्तं वह्निसमायुक्तं वामनेत्रविभूषितम् ॥ नादबिन्दु-समायुक्तं श्रियो बीजमुदाहृतम् । द्वितीयं कामराजन्तु जपेदुक्त्वा च सुन्दरि ॥ गगनं वह्निसंयुक्तं वामनेत्रविभूषितम् । नादबिन्दुसमायुक्तं मायाबीजं प्रकीर्तितम् । मधुमतीं जपेच्चापि सर्वकाम-फलप्रदाम् ॥२५ क॥

prathamaṃ kāmakūṭasya cādye niyojayedidam | vāntaṃ vahnisamāyuktaṃ vāmanetravibhūṣitam | nādabindu-samāyuktaṃ śriyo bījamudāhṛtam | dvitīyaṃ kāmarājantu japeduktvā ca sundari | gaganaṃ vahnisaṃyuktaṃ vāmanetravibhūṣitam | nādabindusamāyuktaṃ māyābījaṃ prakīrtitam | madhumatīṃ japeccāpi sarvakāma-phalapradām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.25क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v25क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसे पहले काम कूट के आरम्भ में जोड़े। अग्नि से युक्त व के बाद का अक्षर, वाम नेत्र से सुशोभित, नाद और बिन्दु से युक्त — यह श्री का बीज कहा गया; हे सुन्दरि, इसे कहकर दूसरा कामराज जपे। अग्नि से युक्त गगन, वाम नेत्र से सुशोभित, नाद और बिन्दु से युक्त — यह मायाबीज कहा गया; और सब कामनाओं का फल देने वाली मधुमती का भी जप करे।"

"One should join this first at the beginning of the Kāma kūṭa. The letter after va joined with fire, adorned with the left eye, joined with nāda and bindu — this is declared the bīja of Śrī; having said it, one should repeat the second Kāmarāja, O beautiful one. ha joined with fire, adorned with the left eye, joined with nāda and bindu — this is declared the Māyā bīja; and one should also repeat Madhumatī, which gives the fruit of all desires."

Word by wordपदार्थ

प्रथमम् (prathamam)firstपहलेकाम-कूटस्य (kāma-kūṭasya)of the Kāma kūṭaकाम कूट के (ca)andऔरआद्ये (ādye)at the beginningआरम्भ मेंनियोजयेत् (niyojayet)one should joinजोड़ेइदम् (idam)thisयहव-अन्तम् (va-antam)the letter after vaव के बाद कावह्नि-समायुक्तम् (vahni-samāyuktam)joined with fireअग्नि से युक्तवाम-नेत्र-विभूषितम् (vāma-netra-vibhūṣitam)adorned with the left eyeवाम नेत्र से सुशोभितनाद-बिन्दु-समायुक्तम् (nāda-bindu-samāyuktam)joined with nāda and binduनाद और बिन्दु से युक्तश्रियः (śriyaḥ)of Śrīश्री काबीजम् (bījam)the bījaबीजउदाहृतम् (udāhṛtam)is declaredकहा गयाद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसराकामराजम् (kāmarājam)Kāmarājaकामराजतु (tu)andऔरजपेत् (japet)one should repeatजपेउक्त्वा (uktvā)having saidकहकर (ca)andऔरसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरिगगनम् (gaganam)haगगनवह्नि-संयुक्तम् (vahni-saṃyuktam)joined with fireअग्नि से युक्तवाम-नेत्र-विभूषितम् (vāma-netra-vibhūṣitam)adorned with the left eyeवाम नेत्र से सुशोभितनाद-बिन्दु-समायुक्तम् (nāda-bindu-samāyuktam)joined with nāda and binduनाद और बिन्दु से युक्तमाया-बीजम् (māyā-bījam)the Māyā bījaमायाबीजप्रकीर्तितम् (prakīrtitam)is declaredकहा गयामधुमतीम् (madhumatīm)Madhumatīमधुमती कोजपेत् (japet)one should repeatजपे (ca)andऔरअपि (api)alsoभीसर्व-काम-फल-प्रदाम् (sarva-kāma-phala-pradām)giving the fruit of all desiresसब कामनाओं का फल देने वाली

Verse 26

२६ अथ दीपनी तारं लक्ष्मीञ्च वाग्बीजं मन्मथं भुवनेश्वरीम् । एतज्जप्त्वा ततः पश्चाद्वाग्भवाख्यं समुच्चरेत् ॥२६॥

atha dīpanī | tāraṃ lakṣmīñca vāgbījaṃ manmathaṃ bhuvaneśvarīm | etajjaptvā tataḥ paścādvāgbhavākhyaṃ samuccaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दीपनी। "तार, लक्ष्मी, वाग्बीज, मन्मथ और भुवनेश्वरी — इसे जपकर बाद में वाग्भव नामक कूट का उच्चारण करे।"

The dīpanī. "The tāra, Lakṣmī, the Vāk bīja, Kāma and Bhuvaneśvarī — having repeated this, afterwards one should utter the kūṭa called Vāgbhava."

Word by wordपदार्थ

तारम् (tāram)the tāraतारलक्ष्मीम् (lakṣmīm)Lakṣmīलक्ष्मी (ca)andऔरवाक्-बीजम् (vāk-bījam)the Vāk bījaवाग्बीजमन्मथम् (manmatham)Kāmaमन्मथभुवनेश्वरीम् (bhuvaneśvarīm)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीएतत् (etat)thisइसेजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरततः (tataḥ)thenफिरपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंवाग्भव-आख्यम् (vāgbhava-ākhyam)the one called Vāgbhavaवाग्भव नामकसमुच्चरेत् (samuccaret)one should utterउच्चारण करे

Verse 27

२७ प्रणवं भुवनेशानीं रमां कामञ्च वाग्भवम् । कामराजं ततो जप्त्वात्रैलोक्यक्षोभकारकः ॥२७॥

praṇavaṃ bhuvaneśānīṃ ramāṃ kāmañca vāgbhavam | kāmarājaṃ tato japtvātrailokyakṣobhakārakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रणव, भुवनेशानी, रमा, काम और वाग्भव, फिर कामराज — इसे जपकर वह तीनों लोकों को क्षुब्ध करने वाला होता है।"

"The praṇava, Bhuvaneśānī, Ramā, Kāma and the Vāgbhava, then the Kāmarāja — having repeated this, one shakes the three worlds."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवभुवनेशानीम् (bhuvaneśānīm)Bhuvaneśānīभुवनेशानीरमाम् (ramām)Ramāरमाकामम् (kāmam)Kāmaकाम (ca)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भवकामराजम् (kāmarājam)the Kāmarājaकामराजततः (tataḥ)thenफिरजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरत्रैलोक्य-क्षोभ-कारकः (trailokya-kṣobha-kārakaḥ)one who shakes the three worldsतीनों लोकों को क्षुब्ध करने वाला

Verse 28

२८ ॐकारश्चैव वाग्बीजं रमां मन्मथमायया । स्वप्नावतीं महादेवि जपेत्तत्र समाहितः ॥२८॥

oṃkāraścaiva vāgbījaṃ ramāṃ manmathamāyayā | svapnāvatīṃ mahādevi japettatra samāhitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ॐकार और वाग्बीज, मन्मथ और माया सहित रमा — फिर, हे महादेवि, एकाग्र होकर स्वप्नावती का जप करे।"

"The syllable Om and the Vāk bīja, Ramā with Kāma and Māyā — then, composed, one should repeat Svapnāvatī, O great goddess."

Word by wordपदार्थ

ॐ-कारः (oṃ-kāraḥ)the syllable Omॐकार (ca)andऔरएव (eva)indeedहीवाक्-बीजम् (vāk-bījam)the Vāk bījaवाग्बीजरमाम् (ramām)Ramāरमामन्मथ-मायया (manmatha-māyayā)with Kāma and Māyāमन्मथ और माया सहितस्वप्नावतीम् (svapnāvatīm)Svapnāvatīस्वप्नावती कोमहादेवि (mahādevi)O great goddessहे महादेविजपेत् (japet)one should repeatजपेतत्र (tatra)thereवहाँसमाहितः (samāhitaḥ)composedएकाग्र होकर

Verse 29

२९ प्रणवं चाधरं कामं रमाञ्च भुवनेश्वरीम् । मधुमतीं ततो जप्त्वा मायां श्रीं कूर्चबीजकम् ॥२९॥

praṇavaṃ cādharaṃ kāmaṃ ramāñca bhuvaneśvarīm | madhumatīṃ tato japtvā māyāṃ śrīṃ kūrcabījakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रणव, अधर, काम, रमा और भुवनेश्वरी, फिर मधुमती जपकर — माया, श्रीं और कूर्चबीज।"

"The praṇava, the twelfth vowel, Kāma, Ramā and Bhuvaneśvarī, then having repeated Madhumatī — Māyā, śrīṃ and the kūrca bīja."

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणव (ca)andऔरअधरम् (adharam)the twelfth vowelअधरकामम् (kāmam)Kāmaकामरमाम् (ramām)Ramāरमा (ca)andऔरभुवनेश्वरीम् (bhuvaneśvarīm)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीमधुमतीम् (madhumatīm)Madhumatīमधुमती कोततः (tataḥ)thenफिरजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरमायाम् (māyām)Māyāमायाश्रीम् (śrīm)śrīṃश्रींकूर्च-बीजकम् (kūrca-bījakam)the kūrca bījaकूर्चबीज

Verse 30

३० प्रणवाद्यञ्च देवेशि हंसबीजपुटीकृतम् । एतद्बीजं समुच्चार्य शक्तिकूटं ततो जपेत् ॥ एषा तु दीपनी विद्या अजपा प्राणरूपिणी ॥३०॥

praṇavādyañca deveśi haṃsabījapuṭīkṛtam | etadbījaṃ samuccārya śaktikūṭaṃ tato japet | eṣā tu dīpanī vidyā ajapā prāṇarūpiṇī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवेशि, प्रणव से आरम्भ, हंसबीज से पुटित — इस बीज का उच्चारण करके फिर शक्तिकूट जपे। यह दीपनी विद्या है, अजपा, प्राणरूपिणी।"

"Beginning with the praṇava, O queen of gods, enclosed by the haṃsa bīja — having uttered this bīja, one should then repeat the Śakti kūṭa. This is the dīpanī vidyā, the ajapā, of the form of the breath."

Word by wordपदार्थ

प्रणव-आद्यम् (praṇava-ādyam)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भ (ca)andऔरदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशिहंस-बीज-पुटीकृतम् (haṃsa-bīja-puṭīkṛtam)enclosed by the haṃsa bījaहंसबीज से पुटितएतत् (etat)thisयहबीजम् (bījam)bījaबीजसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेशक्ति-कूटम् (śakti-kūṭam)the Śakti kūṭaशक्तिकूटततः (tataḥ)thenफिरजपेत् (japet)one should repeatजपेएषा (eṣā)thisयहतु (tu)andऔरदीपनी (dīpanī)the dīpanīदीपनीविद्या (vidyā)vidyāविद्याअजपा (ajapā)the ajapāअजपाप्राण-रूपिणी (prāṇa-rūpiṇī)of the form of the breathप्राणरूपिणी

Verse 31

३१ जपनियमस्तु : जपेदादौ जपेत् पश्चात् सप्तवारमनुक्रमात् । कामराजादिविद्यानां दीपनीञ्चैव कारयेत् । वाग्भवे कामराजे तु शक्तिकूटे सुरेश्वरि । अत्र पञ्चमीवद्बोध्या वाग्भवशक्तिकूटयोर्दीपनी ॥३१॥

japaniyamastu : | japedādau japet paścāt saptavāramanukramāt | kāmarājādividyānāṃ dīpanīñcaiva kārayet | vāgbhave kāmarāje tu śaktikūṭe sureśvari | atra pañcamīvadbodhyā vāgbhavaśaktikūṭayordīpanī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जप का नियम: "आरम्भ में और अन्त में क्रम से सात बार जपे; और कामराज आदि विद्याओं की दीपनी वाग्भव, कामराज और शक्तिकूट में करे, हे सुरेश्वरि।" यहाँ वाग्भव और शक्तिकूट की दीपनी पञ्चमी की तरह समझनी चाहिए।

The rule of japa: "One should repeat it at the beginning and at the end, seven times in order; and one should perform the dīpanī of the vidyās beginning with the Kāmarāja in the Vāgbhava, the Kāmarāja and the Śakti kūṭa, O queen of gods." Here the dīpanī of the Vāgbhava and Śakti kūṭas is to be understood as for the Pañcamī.

Word by wordपदार्थ

जपेत् (japet)one should repeatजपेआदौ (ādau)at the beginningआरम्भ मेंजपेत् (japet)one should repeatजपेपश्चात् (paścāt)at the endअन्त मेंसप्त-वारम् (sapta-vāram)seven timesसात बारअनुक्रमात् (anukramāt)in orderक्रम सेकामराज-आदि-विद्यानाम् (kāmarāja-ādi-vidyānām)of the vidyās beginning with the Kāmarājaकामराज आदि विद्याओं कीदीपनीम् (dīpanīm)the dīpanīदीपनी (ca)andऔरएव (eva)indeedहीकारयेत् (kārayet)one should performकरेवाग्भवे (vāgbhave)in the Vāgbhavaवाग्भव मेंकामराजे (kāmarāje)in the Kāmarājaकामराज मेंतु (tu)andऔरशक्ति-कूटे (śakti-kūṭe)in the Śakti kūṭaशक्तिकूट मेंसुरेश्वरि (sureśvari)O queen of godsहे सुरेश्वरि

Verse 32

३२ कामकूटे पुनः : प्रणवं भुवनेशानीं रमां कामञ्च वाग्भवम् । दीपनीमिति । सर्वत्र कूटे स्वरसम्बन्धः ॥३२॥

kāmakūṭe punaḥ : | praṇavaṃ bhuvaneśānīṃ ramāṃ kāmañca vāgbhavam | dīpanīmiti | sarvatra kūṭe svarasambandhaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

काम कूट में फिर: "प्रणव, भुवनेशानी, रमा, काम और वाग्भव" — दीपनी के रूप में। हर कूट में स्वर का सम्बन्ध होता है।

In the Kāma kūṭa again: "The praṇava, Bhuvaneśānī, Ramā, Kāma and the Vāgbhava" — as the dīpanī. In every kūṭa the vowel is connected.

Word by wordपदार्थ

प्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवभुवनेशानीम् (bhuvaneśānīm)Bhuvaneśānīभुवनेशानीरमाम् (ramām)Ramāरमाकामम् (kāmam)Kāmaकाम (ca)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the Vāgbhavaवाग्भव

Verse 33

३३ तथा च सौभाग्यादिविद्यामधिकृत्य योगिनीहृदये- स्वरव्यञ्जनभेदेन सप्तत्रिंशत्प्रभेदिनी । सप्तत्रिंशत्प्रभेदेन षट्त्रिंशत्तत्त्वरूपिणी । तत्त्वातीतस्वभावा च विद्येषा भाव्यते सदा । श्रीकण्ठदशकं तद्वदव्यक्तस्य हि वाचकम् । प्राणभूतस्थितो देवि तत्तदेकादशः परः ॥३३॥

tathā ca saubhāgyādividyāmadhikṛtya yoginīhṛdaye- | svaravyañjanabhedena saptatriṃśatprabhedinī | saptatriṃśatprabhedena ṣaṭtriṃśattattvarūpiṇī | tattvātītasvabhāvā ca vidyeṣā bhāvyate sadā | śrīkaṇṭhadaśakaṃ tadvadavyaktasya hi vācakam | prāṇabhūtasthito devi tattadekādaśaḥ paraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही सौभाग्या आदि विद्याओं के विषय में योगिनीहृदय में: "स्वर और व्यञ्जन के भेद से वह सैंतीस भेदों वाली है; सैंतीस भेदों से वह छत्तीस तत्त्वों के रूप वाली और तत्त्वों से परे स्वभाव वाली है — इस विद्या की सदा भावना की जाती है। वैसे ही दस श्रीकण्ठ अव्यक्त के वाचक हैं; हे देवि, प्राण रूप में स्थित वह-वह ग्यारहवाँ परम है।"

So too, with reference to the vidyās beginning with Saubhāgyā, in the Yoginīhṛdaya: "By the division of vowels and consonants she has thirty-seven divisions; by the thirty-seven divisions she is of the form of the thirty-six tattvas and of a nature beyond the tattvas — this vidyā is always to be contemplated. Likewise the ten Śrīkaṇṭhas are the expression of the unmanifest; standing as the life, O goddess, each eleventh is supreme."

Word by wordपदार्थ

स्वर-व्यञ्जन-भेदेन (svara-vyañjana-bhedena)by the division of vowels and consonantsस्वर और व्यञ्जन के भेद सेसप्तत्रिंशत्-प्रभेदिनी (saptatriṃśat-prabhedinī)having thirty-seven divisionsसैंतीस भेदों वालीसप्तत्रिंशत्-प्रभेदेन (saptatriṃśat-prabhedena)by the thirty-seven divisionsसैंतीस भेदों सेषट्त्रिंशत्-तत्त्व-रूपिणी (ṣaṭtriṃśat-tattva-rūpiṇī)of the form of the thirty-six tattvasछत्तीस तत्त्वों के रूप वालीतत्त्व-अतीत-स्वभावा (tattva-atīta-svabhāvā)whose nature is beyond the tattvasतत्त्वों से परे स्वभाव वाली (ca)andऔरविद्या (vidyā)the vidyāविद्याएषा (eṣā)thisयहभाव्यते (bhāvyate)is to be contemplatedभावना की जाती हैसदा (sadā)alwaysसदाश्रीकण्ठ-दशकम् (śrīkaṇṭha-daśakam)the ten Śrīkaṇṭhasदस श्रीकण्ठतद्वत् (tadvat)likewiseवैसे हीअव्यक्तस्य (avyaktasya)of the unmanifestअव्यक्त काहि (hi)indeedहीवाचकम् (vācakam)the expressionवाचकप्राण-भूत-स्थितः (prāṇa-bhūta-sthitaḥ)standing as the lifeप्राण रूप में स्थितदेवि (devi)O goddessहे देवितत्-तत् (tat-tat)eachवह-वहएकादशः (ekādaśaḥ)the eleventhग्यारहवाँपरः (paraḥ)supremeपरम

Verse 34

३४ अथ श्रीयन्त्रम् यथा-बिन्दुमत्रास्रमष्टकोणं एतत्त्रितयं संहारचक्रम् ॥ द्वि-दशारं चतुर्दशारम् । स्थितिचक्रमेतत्त्रयम् ॥ अष्टपद्मं षोडशदलं वृत्तत्रयं भूसदनत्रयम् चतुर्द्वारसयुक्तमेतत्सृष्ट्यात्मकम् ॥३४॥

atha śrīyantram | yathā-bindumatrāsramaṣṭakoṇaṃ etattritayaṃ saṃhāracakram || dvi-daśāraṃ caturdaśāram | sthiticakrametattrayam || aṣṭapadmaṃ ṣoḍaśadalaṃ vṛttatrayaṃ bhūsadanatrayam caturdvārasayuktametatsṛṣṭyātmakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीयन्त्र। इस प्रकार: बिन्दु, त्रिकोण और अष्टकोण — ये तीन संहारचक्र हैं। दो दशार और चतुर्दशार — ये तीन स्थितिचक्र हैं। अष्टदल कमल, षोडशदल, तीन वृत्त और चार द्वारों वाले तीन भूगृह — यह सृष्टिचक्र है।

The Śrīyantra. Thus: the bindu, the triangle and the eight-angled figure — these three are the circle of dissolution. The two ten-angled figures and the fourteen-angled figure — these three are the circle of preservation. The eight-petalled lotus, the sixteen petals, the three circles and the three earth-houses with four doors — this is the circle of creation.

The Śrīyantra: the bindu and nine interlocking triangles forming the circles of dissolution and preservation, with the eight-petalled lotus, the sixteen petals, three circles and three earth-houses forming the circle of creation.श्रीयन्त्र: बिन्दु और नौ गुँथे हुए त्रिकोण, जो संहार और स्थिति के चक्र हैं; अष्टदल, षोडशदल, तीन वृत्त और तीन भूपुर सृष्टि का चक्र।

Download as PDFPDF डाउनलोड करें Open the SVGSVG खोलें

Verse 34

३४ तदुक्तं यामले : बिन्दुत्रिकोण-वसुकोण-दशारयुग्म-मन्वस्र नागदल-सङ्गतषोडशारम् । वृत्तत्रयञ्च धरणीसदनत्रयञ्च श्रीचक्रराजमुदितं परदेवतायाः । चक्रराजं सिन्दूरकुंकुमादिना लिखितम् । सुवर्णरजतपञ्चरत्नस्फटिकताम्राद्युत्कीर्णं वा कुर्यात् ॥३४॥

taduktaṃ yāmale : | bindutrikoṇa-vasukoṇa-daśārayugma-manvasra nāgadala-saṅgataṣoḍaśāram | vṛttatrayañca dharaṇīsadanatrayañca śrīcakrarājamuditaṃ paradevatāyāḥ | cakrarājaṃ sindūrakuṃkumādinā likhitam | suvarṇarajatapañcaratnasphaṭikatāmrādyutkīrṇaṃ vā kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसा यामल में कहा है: "बिन्दु, त्रिकोण, अष्टकोण, दो दशार और चतुर्दशार, आठ दलों से जुड़े सोलह अर, तीन वृत्त और तीन भूगृह — यह परदेवता का श्रीचक्रराज कहा गया।" चक्रराज सिन्दूर, कुंकुम आदि से बनाया जाता है; या सोने, चाँदी, पञ्चरत्न, स्फटिक, ताम्र आदि में उत्कीर्ण करवाए।

As it is said in the Yāmala: "The bindu, the triangle, the eight angles, the pair of ten-angled figures and the fourteen angles, the sixteen spokes joined with the eight petals, the three circles and the three earth-houses — this is declared the Śrīcakra, king of circles, of the supreme deity." The king of circles is drawn with vermilion, saffron and the like; or one may have it engraved in gold, silver, the five gems, crystal, copper and the like.

Word by wordपदार्थ

बिन्दु-त्रिकोण-वसु-कोण-दशार-युग्म-मनु-अस्र (bindu-trikoṇa-vasu-koṇa-daśāra-yugma-manu-asra)the bindu, the triangle, the eight angles, the pair of ten-angled figures and the fourteen anglesबिन्दु, त्रिकोण, अष्टकोण, दो दशार और चतुर्दशारनाग-दल-सङ्गत-षोडश-अरम् (nāga-dala-saṅgata-ṣoḍaśa-aram)the sixteen spokes joined with the eight petalsआठ दलों से जुड़े सोलह अरवृत्त-त्रयम् (vṛtta-trayam)the three circlesतीन वृत्त (ca)andऔरधरणी-सदन-त्रयम् (dharaṇī-sadana-trayam)the three earth-housesतीन भूगृह (ca)andऔरश्री-चक्र-राजम् (śrī-cakra-rājam)the Śrīcakra, king of circlesश्रीचक्रराजउदितम् (uditam)is declaredकहा गयापर-देवतायाः (para-devatāyāḥ)of the supreme deityपरदेवता का

श्रीक्रमे — In the Śrīkrama: श्रीक्रम में:

Verse 35

३५ अकृत्वा सुसमां रेखां नालिख्यसुसमं मुखम् । योऽत्र यन्त्रे प्रवर्तेत तस्य सर्वं हराम्यहम् ॥३५॥

akṛtvā susamāṃ rekhāṃ nālikhyasusamaṃ mukham | yo'tra yantre pravarteta tasya sarvaṃ harāmyaham ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीक्रम में: "जो रेखा को सम न बनाकर और मुख को सम न बनाकर इस यन्त्र पर प्रवृत्त होता है — उसका सब कुछ मैं हर लेती हूँ।"

In the Śrīkrama: "Whoever proceeds with this yantra without making the lines quite even and without drawing the front quite even — I take away everything he has."

Word by wordपदार्थ

अकृत्वा (akṛtvā)without makingन बनाकरसु-समाम् (su-samām)quite evenसमरेखाम् (rekhām)the lineरेखा (na)notनहींआलिख्य (ālikhya)having drawnबनाकरसु-समम् (su-samam)quite evenसममुखम् (mukham)the frontमुखयः (yaḥ)whoजोअत्र (atra)hereइसयन्त्रे (yantre)on the yantraयन्त्र परप्रवर्तेत (pravarteta)proceedsप्रवृत्त होता हैतस्य (tasya)hisउसकासर्वम् (sarvam)everythingसब कुछहरामि (harāmi)I take awayहर लेती हूँअहम् (aham)Iमैं

Verse 36

३६ यस्या यत्र स्थितिर्देवि तत्र तां नार्चयेद्यदि । तन्मांसरुधिरेणैव पारणा तस्य जायते ॥३६॥

yasyā yatra sthitirdevi tatra tāṃ nārcayedyadi | tanmāṃsarudhireṇaiva pāraṇā tasya jāyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवि, जिसका जहाँ स्थान है वहाँ यदि उसकी पूजा न करे, तो उसके ही मांस और रक्त से पारण होता है।"

"If one does not worship each goddess in the place where she belongs, O goddess, the breaking of the fast is made with his own flesh and blood."

Word by wordपदार्थ

यस्याः (yasyāḥ)of whomजिसकायत्र (yatra)whereजहाँस्थितिः (sthitiḥ)the placeस्थानदेवि (devi)O goddessहे देवितत्र (tatra)thereवहाँताम् (tām)herउसे (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one worshipsपूजेयदि (yadi)ifयदितत्-मांस-रुधिरेण (tat-māṃsa-rudhireṇa)with his flesh and bloodउसके मांस और रक्त सेएव (eva)indeedहीपारणा (pāraṇā)the breaking of the fastपारणतस्य (tasya)of himउसकाजायते (jāyate)takes placeहोता है

Verse 37

३७ पशोरालोकनं न स्यात्तथा कुरुत यत्नतः । यदि दैवात् पशोरग्रे लिखितं विद्यतेक्वचित् । ममाङ्गक्षतिरेवात्र क्रियते पापबुद्धिना ॥३७॥

paśorālokanaṃ na syāttathā kuruta yatnataḥ | yadi daivāt paśoragre likhitaṃ vidyatekvacit | mamāṅgakṣatirevātra kriyate pāpabuddhinā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यत्नपूर्वक ऐसा करो कि कोई पशु इसे न देखे। यदि दैवयोग से कहीं यह पशु के सामने बनाया गया हो, तो यह पापबुद्धि द्वारा मेरे ही अङ्ग की क्षति की जाती है।"

"Take care that no bound soul sees it. If by chance it is anywhere drawn before a bound soul, that is a wounding of my own body, done by one of sinful mind."

Word by wordपदार्थ

पशोः (paśoḥ)of a bound soulपशु काआलोकनम् (ālokanam)seeingदेखना (na)notनहींस्यात् (syāt)should beहोतथा (tathā)soवैसाकुरुत (kuruta)doकरोयत्नतः (yatnataḥ)carefullyयत्नपूर्वकयदि (yadi)ifयदिदैवात् (daivāt)by chanceदैवयोग सेपशोः (paśoḥ)of a bound soulपशु केअग्रे (agre)in frontसामनेलिखितम् (likhitam)drawnबनाया गयाविद्यते (vidyate)it isहोता हैक्वचित् (kvacit)anywhereकहींमम (mama)myमेरेअङ्ग-क्षतिः (aṅga-kṣatiḥ)the wounding of the bodyअङ्ग की क्षतिएव (eva)indeedहीअत्र (atra)hereयहाँक्रियते (kriyate)is doneकी जाती हैपाप-बुद्धिना (pāpa-buddhinā)by one of sinful mindपापबुद्धि द्वारा

तथा भूतभैरवे — So too in the Bhūtabhairava: वैसे ही भूतभैरव में:

Verse 38

३८ योऽस्मिन्यन्त्रे महेशानि केशराणि प्रकल्पयेत् । योगिनीसहितास्तेषां हिंसां कुर्वन्ति भैरवाः । इति वचनान्नात्र केशराणि ॥३८॥

yo'sminyantre maheśāni keśarāṇi prakalpayet | yoginīsahitāsteṣāṃ hiṃsāṃ kurvanti bhairavāḥ | iti vacanānnātra keśarāṇi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही भूतभैरव में: "हे महेशानि, जो इस यन्त्र में केसर बनाता है — योगिनियों सहित भैरव उनकी हिंसा करते हैं।" इस वचन से यहाँ केसर नहीं होते।

So too in the Bhūtabhairava: "Whoever makes filaments in this yantra, O great goddess — the Bhairavas together with the Yoginīs do them harm." By this saying there are no filaments here.

Word by wordपदार्थ

यः (yaḥ)whoजोअस्मिन् (asmin)in thisइसयन्त्रे (yantre)yantraयन्त्र मेंमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानिकेशराणि (keśarāṇi)filamentsकेसरप्रकल्पयेत् (prakalpayet)makesबनाता हैयोगिनी-सहिताः (yoginī-sahitāḥ)together with the Yoginīsयोगिनियों सहिततेषाम् (teṣām)of themउनकीहिंसाम् (hiṃsām)harmहिंसाकुर्वन्ति (kurvanti)doकरते हैंभैरवाः (bhairavāḥ)the Bhairavasभैरव

Verse 39

३९ न रात्रावङ्कयेद्यन्त्रं साधकश्च कदाचन । प्रमादादङ्किते यन्त्रे शापो भवति तत्क्षणात् ॥३९॥

na rātrāvaṅkayedyantraṃ sādhakaśca kadācana | pramādādaṅkite yantre śāpo bhavati tatkṣaṇāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"साधक कभी रात में यन्त्र न बनाए; प्रमाद से यन्त्र बनाए जाने पर उसी क्षण शाप होता है।"

"The sādhaka should never draw the yantra at night; if the yantra is drawn through carelessness, a curse comes at that very moment."

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींरात्रौ (rātrau)at nightरात मेंअङ्कयेत् (aṅkayet)one should drawबनाएयन्त्रम् (yantram)the yantraयन्त्रसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधक (ca)andऔरकदाचन (kadācana)everकभीप्रमादात् (pramādāt)through carelessnessप्रमाद सेअङ्किते (aṅkite)when drawnबनाए जाने परयन्त्रे (yantre)the yantraयन्त्रशापः (śāpaḥ)a curseशापभवति (bhavati)comesहोता हैतत्-क्षणात् (tat-kṣaṇāt)at that very momentउसी क्षण

Verse 40

४० तत्रापराजितापुष्पे करवीरे जवासु च । तत्र देवि वसेन्नित्यं तद्यन्त्रे पूजनं मम ॥४०॥

tatrāparājitāpuṣpe karavīre javāsu ca | tatra devi vasennityaṃ tadyantre pūjanaṃ mama ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वहाँ, अपराजिता के फूल, कनेर और जवा के फूलों में — हे देवि, वहाँ वह सदा बसती है; उस यन्त्र में मेरी पूजा है।"

"There, in the aparājitā flower, the oleander and hibiscus flowers — there, O goddess, she dwells always; in that yantra is my worship."

Word by wordपदार्थ

तत्र (tatra)thereवहाँअपराजिता-पुष्पे (aparājitā-puṣpe)in the aparājitā flowerअपराजिता के फूल मेंकरवीरे (karavīre)in the oleanderकनेर मेंजवासु (javāsu)in hibiscus flowersजवा के फूलों में (ca)andऔरतत्र (tatra)thereवहाँदेवि (devi)O goddessहे देविवसेत् (vaset)she dwellsबसती हैनित्यम् (nityam)alwaysसदातत्-यन्त्रे (tat-yantre)in that yantraउस यन्त्र मेंपूजनम् (pūjanam)the worshipपूजामम (mama)of meमेरी

तथा स्वच्छन्दभैरवे — So too in the Svacchandabhairava: वैसे ही स्वच्छन्दभैरव में:

Verse 41

४१ कुर्याच्च स्थण्डिले यन्त्रं हस्तमात्रं सुसुन्दरम् । रत्नादिषु विनिर्मायमानमिच्छावशाद्भवेत् ॥ एकतोलं द्वितोलं वा त्रितोलं वेदतोलकम् । इतोऽधिकं नरः कृत्वा प्रायश्चित्ती भवेद्ध्रुवम् ॥४१॥

kuryācca sthaṇḍile yantraṃ hastamātraṃ susundaram | ratnādiṣu vinirmāyamānamicchāvaśādbhavet | ekatolaṃ dvitolaṃ vā tritolaṃ vedatolakam | ito'dhikaṃ naraḥ kṛtvā prāyaścittī bhaveddhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वैसे ही स्वच्छन्दभैरव में: "स्थण्डिल पर एक हाथ का अति सुन्दर यन्त्र बनाए; रत्न आदि में बनाया जाने पर वह इच्छा के अनुसार हो — एक तोला, दो तोले, तीन तोले या चार तोले। इससे अधिक बनाने वाला मनुष्य निश्चय ही प्रायश्चित्त का भागी होता है।"

So too in the Svacchandabhairava: "One should make on the altar-ground a very beautiful yantra a cubit in size; when fashioned in gems and the like, it may be according to wish — one tola, two tolas, three tolas or four tolas. A man who makes it heavier than this surely becomes liable to expiation."

Word by wordपदार्थ

कुर्यात् (kuryāt)one should makeबनाए (ca)andऔरस्थण्डिले (sthaṇḍile)on the altar-groundस्थण्डिल परयन्त्रम् (yantram)the yantraयन्त्रहस्त-मात्रम् (hasta-mātram)a cubit in sizeएक हाथ कासु-सुन्दरम् (su-sundaram)very beautifulअति सुन्दररत्न-आदिषु (ratna-ādiṣu)in gems and the likeरत्न आदि मेंविनिर्मायमानम् (vinirmāyamānam)being fashionedबनाया जाने वालाइच्छा-वशात् (icchā-vaśāt)according to wishइच्छा के अनुसारभवेत् (bhavet)may beहोएक-तोलम् (eka-tolam)one tolaएक तोलाद्वि-तोलम् (dvi-tolam)two tolasदो तोलेवा (vā)orयात्रि-तोलम् (tri-tolam)three tolasतीन तोलेवेद-तोलकम् (veda-tolakam)four tolasचार तोलेइतः (itaḥ)than thisइससेअधिकम् (adhikam)moreअधिकनरः (naraḥ)a manमनुष्यकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरप्रायश्चित्ती (prāyaścittī)liable to expiationप्रायश्चित्त का भागीभवेत् (bhavet)becomesहोता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 42

४२ रक्तेन रजसापूर्य श्रीचक्रं भुवि पूजयेत् । नश्यन्ति सर्वविघ्नानि प्राप्यते च यथेप्सितम् ॥४२॥

raktena rajasāpūrya śrīcakraṃ bhuvi pūjayet | naśyanti sarvavighnāni prāpyate ca yathepsitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लाल चूर्ण से भरकर भूमि पर श्रीचक्र की पूजा करे; सब विघ्न नष्ट होते हैं और जो चाहा हो वह प्राप्त होता है।"

"Having filled it with red powder, one should worship the Śrīcakra on the ground; all obstacles perish and whatever is wished is obtained."

Word by wordपदार्थ

रक्तेन (raktena)with redलालरजसा (rajasā)powderचूर्ण सेआपूर्य (āpūrya)having filledभरकरश्री-चक्रम् (śrī-cakram)the Śrīcakraश्रीचक्रभुवि (bhuvi)on the groundभूमि परपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेनश्यन्ति (naśyanti)perishनष्ट होते हैंसर्व-विघ्नानि (sarva-vighnāni)all obstaclesसब विघ्नप्राप्यते (prāpyate)is obtainedप्राप्त होता है (ca)andऔरयथा-ईप्सितम् (yathā-īpsitam)whatever is wishedजो चाहा हो

Verse 43

४३ दशभागं सुवर्णस्य ताम्रस्य द्वादशन्तथा । षड्दशं रजतस्यार्थं चैतल्लोहत्रयं भवेत् ॥ चक्रेऽस्मिन् पूजयेद्यो हि स सौभाग्यमवाप्नुयात् । अणिमाद्यष्टसिद्धीनामधिपो जायतेऽचिरात् ॥४३॥

daśabhāgaṃ suvarṇasya tāmrasya dvādaśantathā | ṣaḍdaśaṃ rajatasyārthaṃ caitallohatrayaṃ bhavet | cakre'smin pūjayedyo hi sa saubhāgyamavāpnuyāt | aṇimādyaṣṭasiddhīnāmadhipo jāyate'cirāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सोने के दस भाग, ताँबे के बारह और चाँदी के सोलह — तीन धातुओं की यह मात्रा हो। जो इस चक्र में पूजा करता है वह सौभाग्य पाता है और शीघ्र अणिमा आदि आठ सिद्धियों का स्वामी होता है।"

"Ten parts of gold, twelve of copper and sixteen of silver — this should be the measure of the three metals. Whoever worships in this circle obtains good fortune and soon becomes lord of the eight siddhis beginning with aṇimā."

Word by wordपदार्थ

दश-भागम् (daśa-bhāgam)ten partsदस भागसुवर्णस्य (suvarṇasya)of goldसोने काताम्रस्य (tāmrasya)of copperताँबे काद्वादशन् (dvādaśan)twelveबारहतथा (tathā)andतथाषोडश (ṣoḍaśa)sixteenसोलहरजतस्य (rajatasya)of silverचाँदी काअर्थम् (artham)measureमात्रा (ca)andऔरएतत् (etat)thisयहलोह-त्रयम् (loha-trayam)the three metalsतीन धातुभवेत् (bhavet)should beहोचक्रे (cakre)in the circleचक्र मेंअस्मिन् (asmin)thisइसपूजयेत् (pūjayet)worshipsपूजा करेयः (yaḥ)whoजोहि (hi)indeedहीसः (saḥ)heवहसौभाग्यम् (saubhāgyam)good fortuneसौभाग्यअवाप्नुयात् (avāpnuyāt)obtainsपाता हैअणिमा-आदि-अष्ट-सिद्धीनाम् (aṇimā-ādi-aṣṭa-siddhīnām)of the eight siddhis beginning with aṇimāअणिमा आदि आठ सिद्धियों काअधिपः (adhipaḥ)lordस्वामीजायते (jāyate)becomesहोता हैअचिरात् (acirāt)soonशीघ्र

Verse 44

४४ विद्रुमै रचिते यन्त्रे पद्मरागेऽथवा प्रिये । इन्द्रनीलेऽथ वैदूर्ये स्फाटिके मरकतेऽपि वा ॥ धनं पुत्रं तथा दारान् यशांसि लभते ध्रुवम् । ताम्रन्तु कान्तिदं प्रोक्तं सुवर्णं शत्रुनाशनम् ॥ राजतं क्षेमदञ्चैव स्फाटिकं सर्वसिद्धिदम् । एतद्यन्त्रमात्रे ज्ञेयम् ॥४४॥

vidrumai racite yantre padmarāge'thavā priye | indranīle'tha vaidūrye sphāṭike marakate'pi vā | dhanaṃ putraṃ tathā dārān yaśāṃsi labhate dhruvam | tāmrantu kāntidaṃ proktaṃ suvarṇaṃ śatrunāśanam | rājataṃ kṣemadañcaiva sphāṭikaṃ sarvasiddhidam | etadyantramātre jñeyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 17.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-seventeen-shrividya-mantras#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मूँगे या पद्मराग से बने यन्त्र में, हे प्रिये, नीलम, वैदूर्य, स्फटिक या पन्ने के यन्त्र में, वह निश्चय ही धन, पुत्र, पत्नी और यश पाता है। ताँबा कान्ति देने वाला कहा गया, सोना शत्रुनाशक, चाँदी क्षेम देने वाली, और स्फटिक सर्वसिद्धि देने वाला।" यह केवल यन्त्र के विषय में समझना चाहिए।

"In a yantra made of coral or of ruby, O beloved, of sapphire, cat's-eye, crystal or emerald, one surely obtains wealth, a son, a wife and fame. Copper is declared to give beauty, gold to destroy enemies, silver to give welfare, and crystal to give all success." This is to be understood for the yantra alone.

Word by wordपदार्थ

विद्रुमैः (vidrumaiḥ)of coralमूँगे सेरचिते (racite)madeबनेयन्त्रे (yantre)in a yantraयन्त्र मेंपद्मरागे (padmarāge)in rubyपद्मराग मेंअथवा (athavā)orअथवाप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेइन्द्रनीले (indranīle)in sapphireनीलम मेंअथ (atha)orअथवावैदूर्ये (vaidūrye)in cat's-eyeवैदूर्य मेंस्फाटिके (sphāṭike)in crystalस्फटिक मेंमरकते (marakate)in emeraldपन्ने मेंअपि (api)alsoभीवा (vā)orयाधनम् (dhanam)wealthधनपुत्रम् (putram)a sonपुत्रतथा (tathā)andतथादारान् (dārān)a wifeपत्नीयशांसि (yaśāṃsi)fameयशलभते (labhate)one obtainsपाता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चयताम्रम् (tāmram)copperताँबातु (tu)andऔरकान्ति-दम् (kānti-dam)giving beautyकान्ति देने वालाप्रोक्तम् (proktam)is declaredकहा गयासुवर्णम् (suvarṇam)goldसोनाशत्रु-नाशनम् (śatru-nāśanam)destroying enemiesशत्रुनाशकराजतम् (rājatam)silverचाँदीक्षेम-दम् (kṣema-dam)giving welfareक्षेम देने वाली (ca)andऔरएव (eva)indeedहीस्फाटिकम् (sphāṭikam)crystalस्फटिकसर्व-सिद्धि-दम् (sarva-siddhi-dam)giving all successसर्वसिद्धि देने वाला

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.