Bṛhat Tantrasāra द्वितीयः परिच्छेदः Chapter 19
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

द्वितीयः परिच्छेदः
Chapter Nineteen · The Special Procedure of the Śrīvidyā · Verses 64–41

श्रीविद्याविशेषपद्धतिः

The full daily procedure of the Śrīvidyā. It opens before dawn with the mental worship of the guru by the five elements, then the special bath in which the Goddess is invoked into the water and the practitioner is bathed in her nectar, and the tarpaṇa of gods, seers and ancestors, of the line of gurus and the Goddess herself. After the worship of the sun, the door and the seat, and the driving off of obstacles, the chapter sets out the long chain of placements that turns the body into the Goddess: seer and limbs, Nivṛtti and the rest, the eight seats from the feet to the crown, the six limbs of omniscience and the other powers, the fifteen and sixteen syllables, the nine sounds, and the sixfold placement of the fifty Gaṇeśas with their śaktis, the nine planets, the twenty-seven mansions, the six yoginīs, the twelve signs and the fifty seats — each with the verses of the Jñānārṇava and the Kulāmṛta that warrant it. Then the fifty Tripurās, the fifty pairs of Kāma and Rati, the sixteen Nityās with their mantras drawn out letter by letter, the nine classes of yoginīs and the weapons of Kāmeśvara and Kāmeśvarī. The Goddess is visualised from crown to feet and worshipped within the heart, and the outer worship follows: the general arghya, the choice of vessel, the special arghya on the ten kalās of fire, the twelve of the sun and the sixteen of the moon, the imagined palace of jewelled walls and groves, the invocation into the bindu, the threefold tarpaṇa with thumb and ring finger, the Kāmakalā, the Nityā of the day and the line of gurus. The nine enclosures of the Śrīcakra are worshipped from the outer square to the bindu, each with its mistress, its mudrā, its attainment and its doctrine, and the whole is dedicated in one long formula. Incense, lamp, food, the daily fire offering to the five breaths, the offerings to Vaṭuka, the yoginīs, Kṣetrapāla and Gaṇapati, and the lamp-waving on the nine-cornered diagram close the section. श्रीविद्या की पूरी दैनिक विधि। यह भोर से पहले पाँच भूतों द्वारा गुरु की मानसिक पूजा से आरम्भ होती है, फिर विशेष स्नान, जिसमें देवी का जल में आवाहन करके साधक उसके अमृत में स्नान करता है, और देवताओं, ऋषियों और पितरों का, गुरु पंक्ति और स्वयं देवी का तर्पण। सूर्य, द्वार और आसन की पूजा और विघ्नों को हटाने के बाद अध्याय न्यासों की वह लम्बी शृंखला बताता है जो शरीर को देवी बना देती है: ऋषि और अङ्ग, निवृत्ति आदि, पैर से ब्रह्मरन्ध्र तक आठ आसन, सर्वज्ञता आदि शक्तियों के छह अङ्ग, पन्द्रह और सोलह अक्षर, नौ नाद, और पचास गणेशों का उनकी शक्तियों सहित, नौ ग्रहों, सत्ताईस नक्षत्रों, छह योगिनियों, बारह राशियों और पचास पीठों का षोढा न्यास — हर एक के प्रमाण में ज्ञानार्णव और कुलामृत के श्लोक। फिर पचास त्रिपुराएँ, काम और रति के पचास जोड़े, अक्षर-अक्षर उद्धृत मन्त्रों सहित सोलह नित्याएँ, योगिनियों के नौ वर्ग और कामेश्वर-कामेश्वरी के आयुध। देवी का सिर से पैर तक ध्यान और हृदय में पूजा होती है, फिर बाहरी पूजा: सामान्य अर्घ्य, पात्र का चुनाव, अग्नि की दस, सूर्य की बारह और चन्द्रमा की सोलह कलाओं पर विशेष अर्घ्य, रत्नों के प्राकारों और वाटिकाओं वाले कल्पित महल, बिन्दु में आवाहन, अङ्गुष्ठ और अनामिका से तीन बार तर्पण, कामकला, तिथि की नित्या और गुरु पंक्ति। श्रीचक्र के नौ आवरणों की बाहरी चतुरस्र से बिन्दु तक पूजा होती है, हर एक अपनी नायिका, मुद्रा, सिद्धि और दर्शन सहित, और सब एक लम्बे वाक्य में समर्पित होता है। धूप, दीप, नैवेद्य, पाँच प्राणों को नित्य होम, वटुक, योगिनियों, क्षेत्रपाल और गणपति को बलि, और नौ कोणों वाले यन्त्र पर आरात्रिक से प्रकरण समाप्त होता है।

Begin verses ↓

Verse 64

६४ अथ श्रीविद्याविशेषपद्धतिः यथा : ब्राह्मे मुहूर्ते उत्थाय मुक्तस्वापो रात्रिवासः परित्यज्य, गुरुं यथोक्तरूपं ध्यात्वा, ऐं ह्रीं श्रीं हसखफ्रें हसक्षमलवरयूं सहक्षमलवरयीं ह्सौः श्री अमुकानन्दनाथश्रीपादुकां पूजयामि, स्त्री चेद्गुरुः अमुकशक्त्यम्बाश्रीपादुकां पूजयामीति स्मृत्वा, मानसैर्गन्धादिभिः पूजयेत् । यथा : ऐं ह्रीं श्रीं लं पृथिव्यात्मकं गन्धं समर्पयामि नमः । इति कनिष्ठाभ्याम् । एवं ऐं ह्रीं श्रीं हं आकाशात्मकं पुष्पं समर्पयामि नमः । इति अंगुष्ठाभ्याम् । ऐं ह्रीं श्रीं यं वाय्वात्मकं धूपं समर्पयामि नमः । इति तर्जनीभ्याम् । ऐं ह्रीं श्रीं रं वह्न्यात्मकं दीपं समर्पयामि नमः । इति मध्यमाभ्याम् । ऐं ह्रीं श्रीं वं अमृतात्मकं नैवेद्यं समर्पयामि नमः । इति अनामिकाभ्याम् । ऐं ह्रीं श्रीं ऐं ताम्बूलं समर्पयामि नमः । इत्यञ्जलिना ताम्बूलम् । यथा विशुद्धेश्वरे : एवं ध्यात्वा पुनश्चैवं पञ्चभूतात्मकैर्यजेत् । गन्धतत्त्वं पार्थिवञ्च कनिष्ठांगुलियोगतः ॥ शब्दमयं महापुष्पं प्रथमांगुलियोगतः । वायव्यात्मकं महाधूपं तर्जनीभ्यां नियोजयेत् ॥ तेजोरूपं महादीपं मध्यमाद्वययोगतः । नमस्कारेणाञ्जलिना ताम्बूले वाग्भवं स्मृतम् ॥ सर्वत्र स्वस्वबीजान्ते नमस्कारेण योजयेत् । प्रथमांगुलिर्वृद्धा । स्वस्वबीजान्ते तत्तद्भूतबीजान्ते ॥६४॥

atha śrīvidyāviśeṣapaddhatiḥ | yathā : brāhme muhūrte utthāya muktasvāpo rātrivāsaḥ parityajya, guruṃ yathoktarūpaṃ dhyātvā, aiṃ hrīṃ śrīṃ hasakhaphreṃ hasakṣamalavarayūṃ sahakṣamalavarayīṃ hsauḥ śrī amukānandanāthaśrīpādukāṃ pūjayāmi, strī cedguruḥ amukaśaktyambāśrīpādukāṃ pūjayāmīti smṛtvā, mānasairgandhādibhiḥ pūjayet | yathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ laṃ pṛthivyātmakaṃ gandhaṃ samarpayāmi namaḥ | iti kaniṣṭhābhyām | evaṃ aiṃ hrīṃ śrīṃ haṃ ākāśātmakaṃ puṣpaṃ samarpayāmi namaḥ | iti aṃguṣṭhābhyām | aiṃ hrīṃ śrīṃ yaṃ vāyvātmakaṃ dhūpaṃ samarpayāmi namaḥ | iti tarjanībhyām | aiṃ hrīṃ śrīṃ raṃ vahnyātmakaṃ dīpaṃ samarpayāmi namaḥ | iti madhyamābhyām | aiṃ hrīṃ śrīṃ vaṃ amṛtātmakaṃ naivedyaṃ samarpayāmi namaḥ | iti anāmikābhyām | aiṃ hrīṃ śrīṃ aiṃ tāmbūlaṃ samarpayāmi namaḥ | ityañjalinā tāmbūlam | yathā viśuddheśvare : | evaṃ dhyātvā punaścaivaṃ pañcabhūtātmakairyajet | gandhatattvaṃ pārthivañca kaniṣṭhāṃguliyogataḥ | śabdamayaṃ mahāpuṣpaṃ prathamāṃguliyogataḥ | vāyavyātmakaṃ mahādhūpaṃ tarjanībhyāṃ niyojayet | tejorūpaṃ mahādīpaṃ madhyamādvayayogataḥ | namaskāreṇāñjalinā tāmbūle vāgbhavaṃ smṛtam | sarvatra svasvabījānte namaskāreṇa yojayet | prathamāṃgulirvṛddhā | svasvabījānte tattadbhūtabījānte ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीविद्या की विशेष पद्धति। जैसे: ब्राह्म मुहूर्त में उठकर, नींद छोड़कर, रात के वस्त्र त्यागकर, गुरु का कहे हुए रूप में ध्यान करके, "ऐं ह्रीं श्रीं हसखफ्रें हसक्षमलवरयूं सहक्षमलवरयीं ह्सौः श्री अमुक आनन्दनाथ की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ" — और गुरु स्त्री हो तो "अमुक शक्त्यम्बा की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ" — यह स्मरण करके मानसिक गन्ध आदि से पूजा करे। जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं लं पृथ्वी रूप गन्ध अर्पित करता हूँ नमः" — कनिष्ठा से। इसी प्रकार "ऐं ह्रीं श्रीं हं आकाश रूप पुष्प अर्पित करता हूँ नमः" — अङ्गुष्ठ से। "ऐं ह्रीं श्रीं यं वायु रूप धूप अर्पित करता हूँ नमः" — तर्जनी से। "ऐं ह्रीं श्रीं रं अग्नि रूप दीप अर्पित करता हूँ नमः" — मध्यमा से। "ऐं ह्रीं श्रीं वं अमृत रूप नैवेद्य अर्पित करता हूँ नमः" — अनामिका से। "ऐं ह्रीं श्रीं ऐं ताम्बूल अर्पित करता हूँ नमः" — अञ्जलि से ताम्बूल। जैसे विशुद्धेश्वर में: "इस प्रकार ध्यान करके फिर पाँच भूतों के रूप वाले उपचारों से पूजा करे: पृथ्वी का गन्ध कनिष्ठा से; शब्दमय महापुष्प पहली उँगली से; वायु रूप महाधूप तर्जनी से; तेज रूप महादीप दोनों मध्यमा से; और ताम्बूल में नमस्कार सहित वाग्भव बीज, अञ्जलि से। सर्वत्र अपने-अपने बीज के बाद नमस्कार जोड़े।" "पहली उँगली" अङ्गुष्ठ है। "अपने-अपने बीज के बाद" का अर्थ है उस-उस भूत के बीज के बाद।

The special procedure of the Śrīvidyā. Thus: rising in the Brāhma hour, having shaken off sleep and laid aside the night clothes, one should visualise the guru in the form described and remember "aiṃ hrīṃ śrīṃ hasakhaphreṃ hasakṣamalavarayūṃ sahakṣamalavarayīṃ hsauḥ, I worship the blessed sandals of śrī so-and-so Ānandanātha" — and if the guru is a woman, "I worship the blessed sandals of so-and-so Śaktyambā" — and worship with mental perfume and the rest. Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ laṃ, I offer perfume of the nature of earth, homage" — with the little fingers. Likewise "aiṃ hrīṃ śrīṃ haṃ, I offer a flower of the nature of ether, homage" — with the thumbs. "aiṃ hrīṃ śrīṃ yaṃ, I offer incense of the nature of air, homage" — with the index fingers. "aiṃ hrīṃ śrīṃ raṃ, I offer a lamp of the nature of fire, homage" — with the middle fingers. "aiṃ hrīṃ śrīṃ vaṃ, I offer food of the nature of nectar, homage" — with the ring fingers. "aiṃ hrīṃ śrīṃ aiṃ, I offer betel, homage" — the betel with cupped hands. As in the Viśuddheśvara: "Having visualised thus, one should again worship with offerings made of the five elements: the perfume of earth with the little fingers; the great flower made of sound with the first fingers; the great incense of air with the index fingers; the great lamp of light with the two middle fingers; and for the betel the vāgbhava seed with the homage, with cupped hands. Everywhere one should join the homage after each one's own seed." "The first finger" is the thumb. "After each one's own seed" means after the seed of each element.

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस प्रकारध्यात्वा (dhyātvā)having visualisedध्यान करकेपुनः (punaḥ)againफिर (ca)andऔरएवम् (evam)thusइस प्रकारपञ्च-भूत-आत्मकैः (pañca-bhūta-ātmakaiḥ)with offerings made of the five elementsपाँच भूतों के रूप वाले उपचारों सेयजेत् (yajet)one should worshipपूजा करेगन्ध-तत्त्वम् (gandha-tattvam)the perfumeगन्ध तत्त्वपार्थिवम् (pārthivam)of earthपृथ्वी का (ca)andऔरकनिष्ठ-अङ्गुलि-योगतः (kaniṣṭha-aṅguli-yogataḥ)with the little fingersकनिष्ठा उँगली सेशब्द-मयम् (śabda-mayam)made of soundशब्दमयमहा-पुष्पम् (mahā-puṣpam)the great flowerमहापुष्पप्रथम-अङ्गुलि-योगतः (prathama-aṅguli-yogataḥ)with the first fingersपहली उँगली सेवायव्य-आत्मकम् (vāyavya-ātmakam)of the nature of airवायु रूपमहा-धूपम् (mahā-dhūpam)the great incenseमहाधूपतर्जनीभ्याम् (tarjanībhyām)with the index fingersतर्जनी सेनियोजयेत् (niyojayet)one should offerअर्पित करेतेजः-रूपम् (tejaḥ-rūpam)of the form of lightतेज रूपमहा-दीपम् (mahā-dīpam)the great lampमहादीपमध्यमा-द्वय-योगतः (madhyamā-dvaya-yogataḥ)with the two middle fingersदोनों मध्यमा सेनमस्कारेण (namaskāreṇa)with the homageनमस्कार सेअञ्जलिना (añjalinā)with cupped handsअञ्जलि सेताम्बूले (tāmbūle)for the betelताम्बूल मेंवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजस्मृतम् (smṛtam)is prescribedकहा गया हैसर्वत्र (sarvatra)everywhereसर्वत्रस्व-स्व-बीज-अन्ते (sva-sva-bīja-ante)after each one's own seedअपने-अपने बीज के बादनमस्कारेण (namaskāreṇa)with the homageनमस्कार सेयोजयेत् (yojayet)one should joinजोड़े

Verse 65

६५ ततो योन्यञ्जलिमुद्रे प्रदर्श्य, नमस्कृत्य, स्तुतिं कुर्यात् । अखण्डमंडलाकारमित्यादि । शेषं सामान्यपूजापद्धत्युक्तक्रमेण कुर्यात् ॥६५॥

tato yonyañjalimudre pradarśya, namaskṛtya, stutiṃ kuryāt | akhaṇḍamaṃḍalākāramityādi | śeṣaṃ sāmānyapūjāpaddhatyuktakrameṇa kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर योनि और अञ्जलि मुद्रा दिखाकर, प्रणाम करके, स्तुति करे — "अखण्डमण्डलाकारम्" इत्यादि। शेष सामान्य पूजा पद्धति में कहे क्रम से करे।

Then, having shown the yoni and añjali mudrās and bowed, one should recite the praise, "akhaṇḍamaṇḍalākāram" and so on. The rest one should do in the order given in the general procedure of worship.

Verse 66

६६ अथ श्रीविद्यायां विशेषस्नानम् वैदिकस्नानं विधाय, आचमनं कृत्वा, षडङ्गानि विधाय, क्रोमित्यङ्कुशमुद्रया सवितृमण्डलात्तीर्थमावाह्य, मूलविद्याशक्तिबीजमुच्चार्य, योनिमुद्रां तज्जले निक्षिप्य, धेनुयोनिमुद्रे प्रदर्श्य, मूलवाग्भवबीजेन दशवारमभिमन्त्र्य, आनन्दामृतवारिमध्यस्थां देवीं विचिन्त्य, मूलविद्यया सप्तवारमभिमन्त्र्य, तन्मुखारविन्दनिर्गतामृतधाराबुद्ध्या मूलेन सप्तवारमात्मानमभिषिच्य, पुनरेकविंशतिवारं मूलविद्यामुच्चरन् तज्जले देवीपादारविन्दाधोगलदमृतधारया त्रिवारं निमज्य, उत्थाय पुनर्योनिमुद्रया सप्तवारं त्रिवारं वा शिरस्यभिषेकं विधाय, तथैवाचम्य तीरमागत्य अनुपहते वाससी परिधाय, मूलमन्त्राभिमन्त्रितशुद्धयज्ञीयभस्मना त्रिपुण्ड्रं त्रिरेखात्मकमर्धचन्द्ररूपं विधाय, पूर्ववत् श्रीगुरुं स्मृत्वा, तान्त्रिकाघमर्षणान्तं कर्म कृत्वा, तर्पणं कुर्यात् ॥६६॥

atha śrīvidyāyāṃ viśeṣasnānam | vaidikasnānaṃ vidhāya, ācamanaṃ kṛtvā, ṣaḍaṅgāni vidhāya, kromityaṅkuśamudrayā savitṛmaṇḍalāttīrthamāvāhya, mūlavidyāśaktibījamuccārya, yonimudrāṃ tajjale nikṣipya, dhenuyonimudre pradarśya, mūlavāgbhavabījena daśavāramabhimantrya, ānandāmṛtavārimadhyasthāṃ devīṃ vicintya, mūlavidyayā saptavāramabhimantrya, tanmukhāravindanirgatāmṛtadhārābuddhyā mūlena saptavāramātmānamabhiṣicya, punarekaviṃśativāraṃ mūlavidyāmuccaran tajjale devīpādāravindādhogaladamṛtadhārayā trivāraṃ nimajya, utthāya punaryonimudrayā saptavāraṃ trivāraṃ vā śirasyabhiṣekaṃ vidhāya, tathaivācamya tīramāgatya anupahate vāsasī paridhāya, mūlamantrābhimantritaśuddhayajñīyabhasmanā tripuṇḍraṃ trirekhātmakamardhacandrarūpaṃ vidhāya, pūrvavat śrīguruṃ smṛtvā, tāntrikāghamarṣaṇāntaṃ karma kṛtvā, tarpaṇaṃ kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

श्रीविद्या में विशेष स्नान। वैदिक स्नान करके, आचमन करके, षडङ्ग न्यास करके, "क्रों" और अङ्कुश मुद्रा से सूर्य मण्डल से तीर्थ का आवाहन करके, मूल विद्या का शक्ति बीज बोलकर, उस जल में योनि मुद्रा डालकर, धेनु और योनि मुद्रा दिखाकर, मूल के वाग्भव बीज से दस बार अभिमन्त्रित करके, आनन्द अमृत के जल के बीच देवी का चिन्तन करके, मूल विद्या से सात बार अभिमन्त्रित करके, उसे देवी के मुख कमल से निकली अमृतधारा मानकर मूल से सात बार अपना अभिषेक करके, फिर इक्कीस बार मूल विद्या बोलते हुए उस जल में देवी के चरण कमल के नीचे से टपकती अमृतधारा में तीन बार डुबकी लगाकर, उठकर फिर योनि मुद्रा से सात या तीन बार सिर पर अभिषेक करके, वैसे ही आचमन करके, तट पर आकर, दो शुद्ध वस्त्र पहनकर, मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित शुद्ध यज्ञ की भस्म से तीन रेखाओं का अर्धचन्द्र रूप त्रिपुण्ड्र बनाकर, पहले की तरह श्रीगुरु का स्मरण करके, तान्त्रिक अघमर्षण तक का कर्म करके, तर्पण करे।

The special bath in the Śrīvidyā. Having done the Vedic bath, sipped water and placed the six limbs, one should draw the sacred water from the sun's disc with "kroṃ" and the goad mudrā, utter the śakti seed of the root vidyā, cast the yoni mudrā into that water, show the cow and yoni mudrās, charge it ten times with the vāgbhava seed of the root, visualise the Goddess in the midst of the water of blissful nectar, charge it seven times with the root vidyā, sprinkle oneself seven times with the root while thinking of it as the stream of nectar flowing from her lotus mouth, then, uttering the root vidyā twenty-one times, plunge three times into that water as the stream of nectar dripping from beneath the Goddess's lotus feet, rise, again sprinkle the head seven or three times with the yoni mudrā, sip water likewise, come to the bank, put on two unspoiled garments, make the tripuṇḍra of three lines in the form of a half-moon with pure sacrificial ash charged by the root mantra, remember the blessed guru as before, do the rite up to the tantric aghamarṣaṇa, and then perform the tarpaṇa.

Verse 67

६७ तद्यथा : षडङ्गान्यपि विन्यस्य तीर्थमङ्कुशमुद्रया । क्रों-मंत्रेण समाकृष्य ततः सवितृमण्डलात् ॥ शक्तिबीजं समुच्चार्य निक्षिपेद्योनिमुद्रया । धेनुमुद्रां योनिमुद्रां ततस्तत्र प्रदर्शयेत् ॥६७॥

tadyathā : | ṣaḍaṅgānyapi vinyasya tīrthamaṅkuśamudrayā | kroṃ-maṃtreṇa samākṛṣya tataḥ savitṛmaṇḍalāt | śaktibījaṃ samuccārya nikṣipedyonimudrayā | dhenumudrāṃ yonimudrāṃ tatastatra pradarśayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: "छह अङ्ग भी न्यास करके, अङ्कुश मुद्रा और क्रों मन्त्र से सूर्य मण्डल से तीर्थ खींचकर, शक्ति बीज बोलकर योनि मुद्रा से डाले; फिर वहाँ धेनु मुद्रा और योनि मुद्रा दिखाए।"

It runs: "Having placed the six limbs too, having drawn the sacred water from the sun's disc with the goad mudrā and the mantra kroṃ, one should utter the śakti seed and cast it in with the yoni mudrā; then one should show there the cow mudrā and the yoni mudrā."

Word by wordपदार्थ

षट्-अङ्गानि (ṣaṭ-aṅgāni)the six limbsछह अङ्गअपि (api)alsoभीविन्यस्य (vinyasya)having placedन्यास करकेतीर्थम् (tīrtham)the sacred waterतीर्थ कोअङ्कुश-मुद्रया (aṅkuśa-mudrayā)with the goad mudrāअङ्कुश मुद्रा सेक्रों-मंत्रेण (kroṃ-maṃtreṇa)with the mantra kroṃक्रों मन्त्र सेसमाकृष्य (samākṛṣya)having drawnखींचकरततः (tataḥ)thenफिरसवितृ-मण्डलात् (savitṛ-maṇḍalāt)from the sun's discसूर्य मण्डल सेशक्ति-बीजम् (śakti-bījam)the śakti seedशक्ति बीजसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेनिक्षिपेत् (nikṣipet)one should castडालेयोनि-मुद्रया (yoni-mudrayā)with the yoni mudrāयोनि मुद्रा सेधेनु-मुद्राम् (dhenu-mudrām)the cow mudrāधेनु मुद्रायोनि-मुद्राम् (yoni-mudrām)the yoni mudrāयोनि मुद्राततः (tataḥ)thenफिरतत्र (tatra)thereवहाँप्रदर्शयेत् (pradarśayet)one should showदिखाए

Verse 68

६८ मूलवाग्भवबीजेन मन्त्रयित्वाथ देवताम् । आनन्दामृतवारीणां मध्यस्थां परिचिन्तयेत् ॥ मूलेन विद्यया देवि सप्तवाराभिमन्त्रणम् । देवीमुखारविन्दाच्च निर्गतामृतधारया ॥ सप्तकृत्वो जपेद्विद्याम् अभिषिञ्चेत् स्वकां तनूम् ॥६८॥

mūlavāgbhavabījena mantrayitvātha devatām | ānandāmṛtavārīṇāṃ madhyasthāṃ paricintayet | mūlena vidyayā devi saptavārābhimantraṇam | devīmukhāravindācca nirgatāmṛtadhārayā | saptakṛtvo japedvidyām abhiṣiñcet svakāṃ tanūm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मूल के वाग्भव बीज से अभिमन्त्रित करके, फिर आनन्द अमृत के जल के बीच स्थित देवता का चिन्तन करे। हे देवी, मूल विद्या से सात बार अभिमन्त्रण करके, सात बार विद्या जपे और देवी के मुख कमल से निकली अमृतधारा से अपने शरीर का अभिषेक करे।"

"Having charged it with the vāgbhava seed of the root, one should then visualise the deity standing in the midst of the waters of blissful nectar. Charging seven times with the root vidyā, O Goddess, one should repeat the vidyā seven times and sprinkle one's own body with the stream of nectar flowing from the Goddess's lotus mouth."

Word by wordपदार्थ

मूल-वाग्भव-बीजेन (mūla-vāgbhava-bījena)with the vāgbhava seed of the rootमूल के वाग्भव बीज सेमन्त्रयित्वा (mantrayitvā)having chargedअभिमन्त्रित करकेअथ (atha)thenफिरदेवताम् (devatām)the deityदेवता कोआनन्द-अमृत-वारीणाम् (ānanda-amṛta-vārīṇām)of the waters of blissful nectarआनन्द अमृत के जल केमध्य-स्थाम् (madhya-sthām)standing in the midstबीच में स्थितपरिचिन्तयेत् (paricintayet)one should visualiseचिन्तन करेमूलेन (mūlena)with the rootमूल सेविद्यया (vidyayā)vidyāविद्या सेदेवि (devi)O Goddessहे देवीसप्त-वार-अभिमन्त्रणम् (sapta-vāra-abhimantraṇam)charging seven timesसात बार अभिमन्त्रणदेवी-मुख-अरविन्दात् (devī-mukha-aravindāt)from the Goddess's lotus mouthदेवी के मुख कमल से (ca)andऔरनिर्गत-अमृत-धारया (nirgata-amṛta-dhārayā)with the stream of nectar flowing forthनिकली अमृतधारा सेसप्त-कृत्वः (sapta-kṛtvaḥ)seven timesसात बारजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्याअभिषिञ्चेत् (abhiṣiñcet)one should sprinkleअभिषेक करेस्वकाम् (svakām)one's ownअपनेतनूम् (tanūm)bodyशरीर को

Verse 69

६९ एकविंशतिवाराणि जपेद्विद्यामनन्तरम् । देवीपादारविन्दाधो निमज्योत्तीर्य साधकः ॥ योनिना च तथा देवि मूर्ध्निसेकं समाचरेत् । त्रिःसप्त वा तथा वारान्सेचयेत्साधकाग्रणीः ॥६९॥

ekaviṃśativārāṇi japedvidyāmanantaram | devīpādāravindādho nimajyottīrya sādhakaḥ | yoninā ca tathā devi mūrdhnisekaṃ samācaret | triḥsapta vā tathā vārānsecayetsādhakāgraṇīḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उसके बाद इक्कीस बार विद्या जपे; साधक देवी के चरण कमल के नीचे डुबकी लगाकर उठे। हे देवी, वैसे ही योनि मुद्रा से सिर पर सेचन करे; श्रेष्ठ साधक तीन या सात बार सींचे।"

"Next one should repeat the vidyā twenty-one times; the practitioner plunges beneath the Goddess's lotus feet and rises. Likewise with the yoni mudrā, O Goddess, one should sprinkle the head; the foremost of practitioners sprinkles three or seven times."

Word by wordपदार्थ

एकविंशति-वाराणि (ekaviṃśati-vārāṇi)twenty-one timesइक्कीस बारजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्याअनन्तरम् (anantaram)nextउसके बाददेवी-पाद-अरविन्द-अधः (devī-pāda-aravinda-adhaḥ)beneath the Goddess's lotus feetदेवी के चरण कमल के नीचेनिमज्य (nimajya)having plungedडुबकी लगाकरउत्तीर्य (uttīrya)having risenउठकरसाधकः (sādhakaḥ)the practitionerसाधकयोनिना (yoninā)with the yoni mudrāयोनि मुद्रा से (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीदेवि (devi)O Goddessहे देवीमूर्ध्नि-सेकम् (mūrdhni-sekam)sprinkling on the headसिर पर सेचनसमाचरेत् (samācaret)one should performकरेत्रिः (triḥ)threeतीनसप्त (sapta)sevenसातवा (vā)orयातथा (tathā)likewiseवैसे हीवारान् (vārān)timesबारसेचयेत् (secayet)one should sprinkleसींचेसाधक-अग्रणीः (sādhaka-agraṇīḥ)the foremost of practitionersश्रेष्ठ साधक

Verse 70

७० ततस्तीरं समासाद्य कर्म कुर्याद्यथेप्सितम् । उचिते वाससी पश्चात्परिदध्यादनन्तरम् ॥७०॥

tatastīraṃ samāsādya karma kuryādyathepsitam | ucite vāsasī paścātparidadhyādanantaram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर तट पर पहुँचकर इच्छानुसार कर्म करे, और उसके बाद दो उचित वस्त्र पहने।"

"Then, having reached the bank, one should do the rite as desired, and afterwards put on two fitting garments."

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरतीरम् (tīram)the bankतट परसमासाद्य (samāsādya)having reachedपहुँचकरकर्म (karma)the riteकर्मकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेयथा-ईप्सितम् (yathā-īpsitam)as desiredइच्छानुसारउचिते (ucite)fittingउचितवाससी (vāsasī)two garmentsदो वस्त्रपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंपरिदध्यात् (paridadhyāt)one should put onपहनेअनन्तरम् (anantaram)nextफिर

Verse 71

७१ आचम्य प्राङ्मुखो भूत्वा मूलमन्त्राभिमन्त्रितम् । धृत्वा भालतले भस्म पूर्ववत् श्रीगुरुं स्मरेत् ॥७१॥

ācamya prāṅmukho bhūtvā mūlamantrābhimantritam | dhṛtvā bhālatale bhasma pūrvavat śrīguruṃ smaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आचमन करके पूर्व की ओर मुख करके, मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित भस्म माथे पर धारण करके, पहले की तरह श्रीगुरु का स्मरण करे।"

"Having sipped water and faced east, having worn on the forehead ash charged with the root mantra, one should remember the blessed guru as before."

Word by wordपदार्थ

आचम्य (ācamya)having sipped waterआचमन करकेप्राक्-मुखः (prāk-mukhaḥ)facing eastपूर्व की ओर मुख किएभूत्वा (bhūtvā)having becomeहोकरमूल-मन्त्र-अभिमन्त्रितम् (mūla-mantra-abhimantritam)charged with the root mantraमूल मन्त्र से अभिमन्त्रितधृत्वा (dhṛtvā)having wornधारण करकेभाल-तले (bhāla-tale)on the foreheadमाथे परभस्म (bhasma)ashभस्मपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहश्री-गुरुम् (śrī-gurum)the blessed guruश्रीगुरु कोस्मरेत् (smaret)one should rememberस्मरण करे

Verse 72

७२ सूर्यमण्डलवासिन्यै देवतायै नमः परम् । अर्घ्यमञ्जलिमादाय गायत्र्या च त्रिरुत्क्षिपेत् ॥ यथाशक्ति जपेद्देवीं गायत्रीं तदनन्तरम् ॥७२॥

sūryamaṇḍalavāsinyai devatāyai namaḥ param | arghyamañjalimādāya gāyatryā ca trirutkṣipet | yathāśakti japeddevīṃ gāyatrīṃ tadanantaram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर 'सूर्य मण्डल में रहने वाली देवता को नमः' कहकर अञ्जलि में अर्घ्य लेकर गायत्री से तीन बार ऊपर फेंके। उसके बाद यथाशक्ति देवी की गायत्री जपे।"

"Then, with 'homage to the deity who dwells in the sun's disc', one should take a handful of arghya and throw it up three times with the Gāyatrī. After that one should repeat the Goddess's Gāyatrī according to one's power."

Word by wordपदार्थ

सूर्य-मण्डल-वासिन्यै (sūrya-maṇḍala-vāsinyai)to her who dwells in the sun's discसूर्य मण्डल में रहने वाली कोदेवतायै (devatāyai)to the deityदेवता कोनमः (namaḥ)homageनमःपरम् (param)thenफिरअर्घ्यम् (arghyam)the arghyaअर्घ्यअञ्जलिम् (añjalim)a handfulअञ्जलिआदाय (ādāya)having takenलेकरगायत्र्या (gāyatryā)with the Gāyatrīगायत्री से (ca)andऔरत्रिः (triḥ)three timesतीन बारउत्क्षिपेत् (utkṣipet)one should throw upऊपर फेंकेयथा-शक्ति (yathā-śakti)according to one's powerयथाशक्तिजपेत् (japet)one should repeatजपेदेवीम् (devīm)the Goddess'sदेवी कीगायत्रीम् (gāyatrīm)Gāyatrīगायत्रीतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बाद

Verse 73

७३ तर्पणार्थं समाचम्य प्राणानायम्य साधकः । वसून् रुद्रांस्तथादित्यांस्तथैवाङ्गिरसं ततः ॥ देवान् गाश्च ततो ब्रह्मविष्णुरुद्रान् ग्रहानपि । लोपामुद्रामहल्याञ्चानसूयामृषितीर्थकैः ॥ नक्षत्रराशियोगांश्च करणानि यथाक्रमम् । चतुर्थीवह्निजायान्तं देवतीर्थेन तर्पयेत् ॥७३॥

tarpaṇārthaṃ samācamya prāṇānāyamya sādhakaḥ | vasūn rudrāṃstathādityāṃstathaivāṅgirasaṃ tataḥ | devān gāśca tato brahmaviṣṇurudrān grahānapi | lopāmudrāmahalyāñcānasūyāmṛṣitīrthakaiḥ | nakṣatrarāśiyogāṃśca karaṇāni yathākramam | caturthīvahnijāyāntaṃ devatīrthena tarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तर्पण के लिए साधक आचमन करके प्राणायाम करे; फिर वसुओं, रुद्रों, आदित्यों और अङ्गिरा, देवताओं और गायों, फिर ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र, और ग्रहों का भी; लोपामुद्रा, अहल्या और अनसूया का हाथ के ऋषि तीर्थ से; और नक्षत्रों, राशियों, योगों और करणों का यथाक्रम — देव तीर्थ से, चतुर्थी विभक्ति और अन्त में स्वाहा लगाकर तर्पण करे।"

"For the tarpaṇa the practitioner sips water and controls the breaths; then he satisfies the Vasus, the Rudras, the Ādityas and Aṅgiras, the gods and the cows, then Brahmā, Viṣṇu and Rudra, and the planets too; Lopāmudrā, Ahalyā and Anasūyā with the ṛṣi tīrtha of the hand; and the lunar mansions, signs, yogas and karaṇas in due order — with the deva tīrtha, with the dative and svāhā at the end."

Word by wordपदार्थ

तर्पण-अर्थम् (tarpaṇa-artham)for the tarpaṇaतर्पण के लिएसमाचम्य (samācamya)having sipped waterआचमन करकेप्राणान् (prāṇān)the breathsप्राणों कोआयम्य (āyamya)having controlledनियन्त्रित करकेसाधकः (sādhakaḥ)the practitionerसाधकवसून् (vasūn)the Vasusवसुओं कोरुद्रान् (rudrān)the Rudrasरुद्रों कोतथा (tathā)andऔरआदित्यान् (ādityān)the Ādityasआदित्यों कोतथा (tathā)andऔरएव (eva)indeedहीअङ्गिरसम् (aṅgirasam)Aṅgirasअङ्गिरा कोततः (tataḥ)thenफिरदेवान् (devān)the godsदेवताओं कोगाः (gāḥ)the cowsगायों को (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरब्रह्म-विष्णु-रुद्रान् (brahma-viṣṇu-rudrān)Brahmā, Viṣṇu and Rudraब्रह्मा, विष्णु और रुद्र कोग्रहान् (grahān)the planetsग्रहों कोअपि (api)alsoभीलोपामुद्राम् (lopāmudrām)Lopāmudrāलोपामुद्रा कोअहल्याम् (ahalyām)Ahalyāअहल्या को (ca)andऔरअनसूयाम् (anasūyām)Anasūyāअनसूया कोऋषि-तीर्थकैः (ṛṣi-tīrthakaiḥ)with the ṛṣi tīrtha of the handहाथ के ऋषि तीर्थ सेनक्षत्र-राशि-योगान् (nakṣatra-rāśi-yogān)the lunar mansions, signs and yogasनक्षत्रों, राशियों और योगों को (ca)andऔरकरणानि (karaṇāni)the karaṇasकरणों कोयथा-क्रमम् (yathā-kramam)in due orderयथाक्रमचतुर्थी-वह्नि-जाया-अन्तम् (caturthī-vahni-jāyā-antam)with the dative and svāhā at the endचतुर्थी विभक्ति और अन्त में स्वाहा सहितदेव-तीर्थेन (deva-tīrthena)with the deva tīrtha of the handहाथ के देव तीर्थ सेतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करे

Verse 74

७४ मरीचिमत्रिं पुलहं पुलस्त्यं क्रतुमेव च । वसिष्ठञ्च भरद्वाजं गौतमागस्त्यनामकौ ॥ अग्निष्वात्ता वर्हिषदः स्वपितॄंश्च पितृक्रमात् । त्रिधा ङेऽन्तान् हृदन्तांश्च पितृतीर्थेन तर्पयेत् ॥७४॥

marīcimatriṃ pulahaṃ pulastyaṃ kratumeva ca | vasiṣṭhañca bharadvājaṃ gautamāgastyanāmakau | agniṣvāttā varhiṣadaḥ svapitṝṃśca pitṛkramāt | tridhā ṅe'ntān hṛdantāṃśca pitṛtīrthena tarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मरीचि, अत्रि, पुलह, पुलस्त्य और क्रतु, वसिष्ठ और भरद्वाज, और गौतम और अगस्त्य नाम वाले; अग्निष्वात्त, बर्हिषद और पितृ क्रम से अपने पितर — इनका तीन-तीन बार, चतुर्थी विभक्ति और अन्त में नमः लगाकर, हाथ के पितृ तीर्थ से तर्पण करे।"

"Marīci, Atri, Pulaha, Pulastya and Kratu, Vasiṣṭha and Bharadvāja, and those named Gautama and Agastya; the Agniṣvāttas, the Barhiṣads and one's own ancestors in the order of the ancestors: one should satisfy them three times each, in the dative and ending in namaḥ, with the pitṛ tīrtha of the hand."

Word by wordपदार्थ

मरीचिम् (marīcim)Marīciमरीचि कोअत्रिम् (atrim)Atriअत्रि कोपुलहम् (pulaham)Pulahaपुलह कोपुलस्त्यम् (pulastyam)Pulastyaपुलस्त्य कोक्रतुम् (kratum)Kratuक्रतु कोएव (eva)indeedही (ca)andऔरवसिष्ठम् (vasiṣṭham)Vasiṣṭhaवसिष्ठ को (ca)andऔरभरद्वाजम् (bharadvājam)Bharadvājaभरद्वाज कोगौतम-अगस्त्य-नामकौ (gautama-agastya-nāmakau)those named Gautama and Agastyaगौतम और अगस्त्य नाम वालों कोअग्निष्वात्ताः (agniṣvāttāḥ)the Agniṣvāttasअग्निष्वात्तों कोवर्हिषदः (varhiṣadaḥ)the Barhiṣadsबर्हिषदों कोस्व-पितॄन् (sva-pitṝn)one's own ancestorsअपने पितरों को (ca)andऔरपितृ-क्रमात् (pitṛ-kramāt)in the order of the ancestorsपितृ क्रम सेत्रिधा (tridhā)three timesतीन बारङे-अन्तान् (ṅe-antān)in the dativeचतुर्थी विभक्ति मेंहृद्-अन्तान् (hṛd-antān)ending in namaḥअन्त में नमः सहित (ca)andऔरपितृ-तीर्थेन (pitṛ-tīrthena)with the pitṛ tīrtha of the handहाथ के पितृ तीर्थ सेतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करे

Verse 75

७५ भैरवान्क्षेत्रपालांश्च कुमारीयोगिनीगणम् । भूतानि सर्वसत्त्वानि तृप्यन्त्वन्तानि तर्पयेत् । ततो देवीं तर्पयेत् ॥७५॥

bhairavānkṣetrapālāṃśca kumārīyoginīgaṇam | bhūtāni sarvasattvāni tṛpyantvantāni tarpayet | tato devīṃ tarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.75. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"भैरवों, क्षेत्रपालों, कुमारियों और योगिनियों के गण, भूतों और सब प्राणियों का अन्त में 'तृप्यन्तु' लगाकर तर्पण करे।" फिर देवी का तर्पण करे।

"One should satisfy the Bhairavas, the Kṣetrapālas, the host of maidens and yoginīs, the spirits and all beings, ending with 'may they be satisfied'." Then one should satisfy the Goddess.

Word by wordपदार्थ

भैरवान् (bhairavān)the Bhairavasभैरवों कोक्षेत्रपालान् (kṣetrapālān)the Kṣetrapālasक्षेत्रपालों को (ca)andऔरकुमारी-योगिनी-गणम् (kumārī-yoginī-gaṇam)the host of maidens and yoginīsकुमारियों और योगिनियों के गण कोभूतानि (bhūtāni)the spiritsभूतों कोसर्व-सत्त्वानि (sarva-sattvāni)all beingsसब प्राणियों कोतृप्यन्तु-अन्तानि (tṛpyantu-antāni)ending in "may they be satisfied"अन्त में "तृप्यन्तु" सहिततर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करे

दक्षिणामूर्तिसंहितायाम् : — In the Dakṣiṇāmūrti Saṃhitā: दक्षिणामूर्ति संहिता में:

Verse 76

७६ तर्पणन्तु शुचिः कुर्याद्देवर्षिपितृपूर्वकम् ॥७६॥

tarpaṇantu śuciḥ kuryāddevarṣipitṛpūrvakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शुद्ध होकर देवता, ऋषि और पितरों से आरम्भ करके तर्पण करे।"

"Being pure, one should do the tarpaṇa beginning with the gods, seers and ancestors."

Word by wordपदार्थ

तर्पणम् (tarpaṇam)the tarpaṇaतर्पणतु (tu)butतोशुचिः (śuciḥ)being pureशुद्ध होकरकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेदेव-ऋषि-पितृ-पूर्वकम् (deva-ṛṣi-pitṛ-pūrvakam)beginning with gods, seers and ancestorsदेवता, ऋषि और पितरों से आरम्भ करके

Verse 77

७७ तस्मिन् जले त्रिकोणवृत्तं चतुरस्रं विभाव्य गणेशवटुकौ चक्रवामदक्षिणतः सन्तर्प्य, त्रिकोणवृत्तचतुरस्रान्तराले ईशानादिवायव्यान्तां वक्ष्यमाणगुरुपंक्तिं तर्पयेत् । ततस्त्रिकोणमध्ये साध्यसिद्धासनमन्त्रैर्वक्ष्यमाणैः सन्तर्प्य, जले भगवतीमावाह्य, परमामृतधारया त्रिवारं पूर्वोक्तक्रमेण सन्तर्प्य त्रिकोणेषु कामेश्वर्यादिदेवीत्रयं वक्ष्यमाणसमयविद्यया सन्तर्प्य ॥ चतुरस्रकोणेष्वङ्गदेवतास्तर्पयेत् । तत आवरणदेवतानां तर्पणम् । ततः सूर्यायार्घ्यं दत्त्वा हंसः सोऽहमित्युपस्थानं कृत्वा, सवितृमण्डले तीर्थं विसृज्य नियतवचनो यागस्थानमागच्छेदिति ॥७७॥

tasmin jale trikoṇavṛttaṃ caturasraṃ vibhāvya gaṇeśavaṭukau cakravāmadakṣiṇataḥ santarpya, trikoṇavṛttacaturasrāntarāle īśānādivāyavyāntāṃ vakṣyamāṇagurupaṃktiṃ tarpayet | tatastrikoṇamadhye sādhyasiddhāsanamantrairvakṣyamāṇaiḥ santarpya, jale bhagavatīmāvāhya, paramāmṛtadhārayā trivāraṃ pūrvoktakrameṇa santarpya trikoṇeṣu kāmeśvaryādidevītrayaṃ vakṣyamāṇasamayavidyayā santarpya || caturasrakoṇeṣvaṅgadevatāstarpayet | tata āvaraṇadevatānāṃ tarpaṇam | tataḥ sūryāyārghyaṃ dattvā haṃsaḥ so'hamityupasthānaṃ kṛtvā, savitṛmaṇḍale tīrthaṃ visṛjya niyatavacano yāgasthānamāgacchediti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उस जल में त्रिकोण, वृत्त और चतुरस्र की भावना करके, चक्र के बाएँ और दाहिने गणेश और वटुक का तर्पण करके, त्रिकोण, वृत्त और चतुरस्र के बीच के स्थान में ईशान से वायव्य तक आगे कही जाने वाली गुरु पंक्ति का तर्पण करे। फिर त्रिकोण के बीच में आगे कहे जाने वाले साध्य-सिद्ध-आसन मन्त्रों से तर्पण करके, जल में भगवती का आवाहन करके, पहले कहे क्रम से परम अमृतधारा से तीन बार तर्पण करके, त्रिकोण के कोणों में कामेश्वरी आदि तीन देवियों का आगे कही जाने वाली समय विद्या से तर्पण करके, चतुरस्र के कोणों में अङ्ग देवताओं का तर्पण करे। फिर आवरण देवताओं का तर्पण। फिर सूर्य को अर्घ्य देकर, "हंसः सोऽहम्" से उपस्थान करके, सूर्य मण्डल में तीर्थ का विसर्जन करके, मौन रहकर याग स्थान में आए।

In that water one should imagine a triangle, a circle and a square, satisfy Gaṇeśa and Vaṭuka to the left and right of the diagram, and in the space between the triangle, circle and square satisfy the line of gurus to be described, from the north-east to the north-west. Then in the middle of the triangle one should satisfy with the sādhya-siddha-āsana mantras to be described, invoke the blessed Goddess into the water, satisfy her three times with the stream of supreme nectar in the order stated before, satisfy the three goddesses Kāmeśvarī and the rest in the corners of the triangle with the samaya vidyā to be described, and satisfy the limb deities in the corners of the square. Then the tarpaṇa of the surrounding deities. Then, having given arghya to the sun, having done the standing-adoration with "haṃsaḥ so'ham", having dismissed the sacred water into the sun's disc, one should come to the place of worship with speech restrained.

Verse 78

७८ यागस्थानन्तु कालीकुलसद्भावे : अरण्यं स्वल्पकामानां सिद्ध्यर्थं पूजने हितम् । निष्कामानां मुमुक्षूणां गृहे शस्तं सदार्चनम् ॥ ऋषीणां मुनिमुख्यानां दीक्षितानां द्विजन्मनाम् । गृहेऽपि यजनं शस्तं रसैर्वार्क्षैश्च सम्भवैः ॥७८॥

yāgasthānantu kālīkulasadbhāve : | araṇyaṃ svalpakāmānāṃ siddhyarthaṃ pūjane hitam | niṣkāmānāṃ mumukṣūṇāṃ gṛhe śastaṃ sadārcanam | ṛṣīṇāṃ munimukhyānāṃ dīkṣitānāṃ dvijanmanām | gṛhe'pi yajanaṃ śastaṃ rasairvārkṣaiśca sambhavaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.78. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

याग स्थान के विषय में कालीकुलसद्भाव में: "थोड़ी कामना वालों के लिए सिद्धि के लिए पूजा में वन हितकर है। मोक्ष चाहने वाले निष्कामों के लिए घर में सदा पूजा प्रशस्त है। ऋषियों, मुख्य मुनियों, दीक्षितों और द्विजों के लिए घर में भी याग प्रशस्त है, वृक्षों से प्राप्त रसों से।"

The place of worship, in the Kālīkulasadbhāva: "For those of small desires the forest is good for worship, for the sake of attainment. For the desireless who seek liberation, worship is always commended at home. For seers, the chief sages, the initiated and the twice-born, worship even at home is commended, with juices obtained from trees."

Word by wordपदार्थ

अरण्यम् (araṇyam)the forestवनस्वल्प-कामानाम् (svalpa-kāmānām)for those of small desiresथोड़ी कामना वालों के लिएसिद्धि-अर्थम् (siddhi-artham)for the sake of attainmentसिद्धि के लिएपूजने (pūjane)in worshipपूजा मेंहितम् (hitam)is goodहितकरनिष्कामानाम् (niṣkāmānām)for the desirelessनिष्काम के लिएमुमुक्षूणाम् (mumukṣūṇām)for those who seek liberationमोक्ष चाहने वालों के लिएगृहे (gṛhe)at homeघर मेंशस्तम् (śastam)is commendedप्रशस्तसदा (sadā)alwaysसदाअर्चनम् (arcanam)worshipपूजाऋषीणाम् (ṛṣīṇām)for seersऋषियों के लिएमुनि-मुख्यानाम् (muni-mukhyānām)for the chief sagesमुख्य मुनियों के लिएदीक्षितानाम् (dīkṣitānām)for the initiatedदीक्षितों के लिएद्विजन्मनाम् (dvijanmanām)for the twice-bornद्विजों के लिएगृहे (gṛhe)at homeघर मेंअपि (api)tooभीयजनम् (yajanam)worshipयागशस्तम् (śastam)is commendedप्रशस्तरसैः (rasaiḥ)with juicesरसों सेवार्क्षैः (vārkṣaiḥ)from treesवृक्षों से मिले (ca)andऔरसम्भवैः (sambhavaiḥ)obtainedप्राप्त

कुलार्णवे : — In the Kulārṇava (6.12): कुलार्णव में (६.१२):

Verse 79

७९ एकान्ते निर्जने रम्ये देशे बाधाविवर्जिते । सुखासनसमासीनः प्राङ्मुखो वाप्युदङ्मुखः ॥७९॥

ekānte nirjane ramye deśe bādhāvivarjite | sukhāsanasamāsīnaḥ prāṅmukho vāpyudaṅmukhaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.79. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
· हिन्दी

"एकान्त, निर्जन, रमणीय, बाधा रहित स्थान में, सुखासन में बैठकर, पूर्व या उत्तर की ओर मुख करके।"

"In a solitary, unpeopled, pleasant place free from disturbance, seated in a comfortable posture, facing east or north."

Word by wordपदार्थ

एकान्ते (ekānte)solitaryएकान्तनिर्जने (nirjane)unpeopledनिर्जनरम्ये (ramye)pleasantरमणीयदेशे (deśe)in a placeस्थान मेंबाधा-विवर्जिते (bādhā-vivarjite)free from disturbanceबाधा रहितसुख-आसन-समासीनः (sukha-āsana-samāsīnaḥ)seated in a comfortable postureसुखासन में बैठाप्राक्-मुखः (prāk-mukhaḥ)facing eastपूर्व की ओर मुख किएवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीउदक्-मुखः (udak-mukhaḥ)facing northउत्तर की ओर मुख किए

Verse 80

८० तत्रादौ सूर्यपूजा — तदुक्तं रुद्रयामले — आदित्यं पूजयेदादौ प्रत्यक्षं लोकसाक्षिणम् । अन्यथा नैव सिद्धिः स्यात् कल्पकोटिशतैरपि ॥८०॥

tatrādau sūryapūjā — taduktaṃ rudrayāmale — | ādityaṃ pūjayedādau pratyakṣaṃ lokasākṣiṇam | anyathā naiva siddhiḥ syāt kalpakoṭiśatairapi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.80. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहाँ पहले सूर्य पूजा; यह रुद्रयामल में कहा है: "पहले प्रत्यक्ष लोक साक्षी सूर्य की पूजा करे; नहीं तो सौ करोड़ कल्पों में भी सिद्धि नहीं होगी।"

There, first, the worship of the sun; that is said in the Rudrayāmala: "One should first worship the sun, the visible witness of the world; otherwise there is no attainment even in a hundred crore aeons."

Word by wordपदार्थ

आदित्यम् (ādityam)the sunसूर्य कोपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेआदौ (ādau)firstपहलेप्रत्यक्षम् (pratyakṣam)visibleप्रत्यक्षलोक-साक्षिणम् (loka-sākṣiṇam)witness of the worldलोक के साक्षीअन्यथा (anyathā)otherwiseनहीं तो (na)notनहींएव (eva)indeedहीसिद्धिः (siddhiḥ)attainmentसिद्धिस्यात् (syāt)would beहोगीकल्प-कोटि-शतैः (kalpa-koṭi-śataiḥ)in a hundred crore aeonsसौ करोड़ कल्पों मेंअपि (api)evenभी

बृहत्स्तवराजेऽपि : — In the Bṛhatstavarāja too: बृहत्स्तवराज में भी:

Verse 81

८१ स्नानन्तु विधिवत् सन्ध्यां तर्पणं सूर्यपूजनम् । कृत्वा पूजालये चात्र पञ्चमीं पूजयाम्यहमिति ॥८१॥

snānantu vidhivat sandhyāṃ tarpaṇaṃ sūryapūjanam | kṛtvā pūjālaye cātra pañcamīṃ pūjayāmyahamiti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.81. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विधिपूर्वक स्नान, सन्ध्या, तर्पण और सूर्य पूजा करके, यहाँ पूजा गृह में मैं पञ्चमी की पूजा करता हूँ।"

"Having done the bath according to rule, the twilight rite, the tarpaṇa and the worship of the sun, here in the house of worship I worship the Fifth."

Word by wordपदार्थ

स्नानम् (snānam)the bathस्नानतु (tu)andऔरविधिवत् (vidhivat)according to ruleविधिपूर्वकसन्ध्याम् (sandhyām)the twilight riteसन्ध्यातर्पणम् (tarpaṇam)the tarpaṇaतर्पणसूर्य-पूजनम् (sūrya-pūjanam)the worship of the sunसूर्य पूजाकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेपूजा-आलये (pūjā-ālaye)in the house of worshipपूजा गृह में (ca)andऔरअत्र (atra)hereयहाँपञ्चमीम् (pañcamīm)the Fifthपञ्चमी कीपूजयामि (pūjayāmi)I worshipपूजा करता हूँअहम् (aham)Iमैंइति (iti)thusइस प्रकार

Verse 82

८२ ततो गृहद्वारि गत्वा ॐ आत्मतत्त्वाय स्वाहा । ॐ विद्यातत्त्वाय स्वाहा । ॐ शिवतत्त्वाय स्वाहा । इत्याचम्य सामान्यार्घ्यं विधाय द्वारपूजां कुर्यात् । तद्यथा : बालया द्वारमभ्युक्ष्य, दक्षिणवामपार्श्वयोरुपर्यधः ऐं ह्रीं श्रीं गां गणपतये नमः । ऐं ह्रीं श्रीं दुं दुर्गायै नमः । एवं ऐं ह्रीं श्रीं वां वटुकाय नमः । ऐं ह्रीं श्रीं क्षां क्षेत्रपालाय नमः । ऐं ह्रीं श्रीं द्वारश्रियै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं देहल्यै नमः । ततो वामपदपुरःसरं गृहं प्रविश्याग्न्यादिकोणेषु ऐं ह्रीं श्रीं गां गणपतये नमः । एवं ऐं ह्रीं श्रीं दुं दुर्गायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं वां वटुकाय नमः । ऐं ह्रीं श्रीं क्षां क्षेत्रपालाय नमः । मध्ये ऐं ह्रीं श्रीं रत्नमण्डपाय नमः । दिक्षु ऐं ह्रीं श्रीं कामदेवाय रत्यै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं वसन्ताय प्रीत्यै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं सां सरस्वत्यै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं श्रियै नमः । सोमभुजगावल्याम् : सरस्वतीं श्रियं मायां दुर्गाञ्च तदनन्तरम् । भद्रकालीं ततः स्वस्तिं स्वाहाञ्चैव शुभङ्करीम् ॥ गौरीञ्च लोकधात्रीञ्च तथा वागीश्वरीमपि । एताः पूजयेत् ॥८२॥

tato gṛhadvāri gatvā oṃ ātmatattvāya svāhā | oṃ vidyātattvāya svāhā | oṃ śivatattvāya svāhā | ityācamya sāmānyārghyaṃ vidhāya dvārapūjāṃ kuryāt | tadyathā : bālayā dvāramabhyukṣya, dakṣiṇavāmapārśvayoruparyadhaḥ aiṃ hrīṃ śrīṃ gāṃ gaṇapataye namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ duṃ durgāyai namaḥ | evaṃ aiṃ hrīṃ śrīṃ vāṃ vaṭukāya namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ kṣāṃ kṣetrapālāya namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ dvāraśriyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ dehalyai namaḥ | tato vāmapadapuraḥsaraṃ gṛhaṃ praviśyāgnyādikoṇeṣu aiṃ hrīṃ śrīṃ gāṃ gaṇapataye namaḥ | evaṃ aiṃ hrīṃ śrīṃ duṃ durgāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ vāṃ vaṭukāya namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ kṣāṃ kṣetrapālāya namaḥ | madhye aiṃ hrīṃ śrīṃ ratnamaṇḍapāya namaḥ | dikṣu aiṃ hrīṃ śrīṃ kāmadevāya ratyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ vasantāya prītyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ sāṃ sarasvatyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ śriyai namaḥ | somabhujagāvalyām : | sarasvatīṃ śriyaṃ māyāṃ durgāñca tadanantaram | bhadrakālīṃ tataḥ svastiṃ svāhāñcaiva śubhaṅkarīm | gaurīñca lokadhātrīñca tathā vāgīśvarīmapi | etāḥ pūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.82. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर घर के द्वार पर जाकर "ॐ आत्मतत्त्व को स्वाहा; ॐ विद्यातत्त्व को स्वाहा; ॐ शिवतत्त्व को स्वाहा" से आचमन करके, सामान्य अर्घ्य बनाकर द्वार पूजा करे। जैसे: बाला से द्वार पर छिड़काव करके, दाहिने और बाएँ पार्श्व में ऊपर-नीचे: "ऐं ह्रीं श्रीं गां गणपति को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं दुं दुर्गा को नमः"; इसी प्रकार "ऐं ह्रीं श्रीं वां वटुक को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं क्षां क्षेत्रपाल को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं द्वारश्री को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं देहली को नमः।" फिर बायाँ पैर आगे रखकर घर में प्रवेश करके अग्नि आदि कोणों में: "ऐं ह्रीं श्रीं गां गणपति को नमः"; इसी प्रकार "ऐं ह्रीं श्रीं दुं दुर्गा को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं वां वटुक को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं क्षां क्षेत्रपाल को नमः"; बीच में "ऐं ह्रीं श्रीं रत्नमण्डप को नमः"; दिशाओं में "ऐं ह्रीं श्रीं कामदेव और रति को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं वसन्त और प्रीति को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं सां सरस्वती को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं श्री को नमः।" सोमभुजगावली में: "सरस्वती, श्री, माया और फिर दुर्गा, भद्रकाली, फिर स्वस्ति, स्वाहा और शुभङ्करी, गौरी और लोकधात्री और वागीश्वरी भी — इनकी पूजा करे।"

Then, having gone to the door of the house and sipped water with "oṃ, to the self principle, svāhā; oṃ, to the vidyā principle, svāhā; oṃ, to the Śiva principle, svāhā", one should prepare the general arghya and worship the door. Thus: having sprinkled the door with the Bālā, on the right and left sides, above and below: "aiṃ hrīṃ śrīṃ gāṃ, homage to Gaṇapati; aiṃ hrīṃ śrīṃ duṃ, homage to Durgā"; likewise "aiṃ hrīṃ śrīṃ vāṃ, homage to Vaṭuka; aiṃ hrīṃ śrīṃ kṣāṃ, homage to Kṣetrapāla; aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the Door Śrī; aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the threshold." Then, entering the house left foot first, in the south-east and the other corners: "aiṃ hrīṃ śrīṃ gāṃ, homage to Gaṇapati"; likewise "aiṃ hrīṃ śrīṃ duṃ, homage to Durgā; aiṃ hrīṃ śrīṃ vāṃ, homage to Vaṭuka; aiṃ hrīṃ śrīṃ kṣāṃ, homage to Kṣetrapāla"; in the middle, "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the jewelled pavilion"; in the directions, "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to Kāmadeva and Rati; aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to Vasanta and Prīti; aiṃ hrīṃ śrīṃ sāṃ, homage to Sarasvatī; aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to Śrī." In the Somabhujagāvalī: "Sarasvatī, Śrī, Māyā and then Durgā, Bhadrakālī, then Svasti, Svāhā and Śubhaṅkarī, Gaurī and Lokadhātrī and Vāgīśvarī too — these one should worship."

Word by wordपदार्थ

सरस्वतीम् (sarasvatīm)Sarasvatīसरस्वती कोश्रियम् (śriyam)Śrīश्री कोमायाम् (māyām)Māyāमाया कोदुर्गाम् (durgām)Durgāदुर्गा को (ca)andऔरतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादभद्रकालीम् (bhadrakālīm)Bhadrakālīभद्रकाली कोततः (tataḥ)thenफिरस्वस्तिम् (svastim)Svastiस्वस्ति कोस्वाहाम् (svāhām)Svāhāस्वाहा को (ca)andऔरएव (eva)indeedहीशुभङ्करीम् (śubhaṅkarīm)Śubhaṅkarīशुभङ्करी कोगौरीम् (gaurīm)Gaurīगौरी को (ca)andऔरलोक-धात्रीम् (loka-dhātrīm)Lokadhātrīलोकधात्री को (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीवागीश्वरीम् (vāgīśvarīm)Vāgīśvarīवागीश्वरी कोअपि (api)alsoभी

Verse 83

८३ ततः ऐं ह्रीं श्रीं रक्तद्वादशशक्तियुक्ताय दीपनाथाय नमः इति पुष्पाञ्जलित्रयं मुञ्चेत् । विश्वसारे : समुद्रमेखले देवि पर्वतस्तनमण्डले । विष्णुपत्नि नमस्तुभ्यं पादस्पर्शं क्षमस्व मे । इति प्रसाद्य, पृथिवि त्वया धृता लोका देवि त्वं विष्णुना धृता । त्वञ्च धारय मां नित्यं पवित्रं कुरु चासनम् । इति आसनं संस्थाप्य ततोऽस्त्रेण, वामपार्ष्णिघातत्रयेण भौमान्विघ्नानुत्सार्यास्त्रेण जलेनान्तरीक्षगान् श्रीबालान्यस्ततीक्ष्णदृष्ट्या अवलोकनेन दिव्यान् विघ्नानुत्सार्य सिद्धार्थाक्षतकुसुमान्यादाय ऐं ह्रीं श्रीं अपसर्पन्तु ते भूता इत्यादिनाक्षिप्त्वाविघ्नानुत्सारयेत् । ततो नैर्ऋत्यां ऐं ह्रीं श्रीं ब्रह्मणे नमः, ऐं ह्रीं श्रीं वास्त्वधिपतये नमः । ऐं ह्रीं श्रीं आधारशक्तिकमलासनाय नमः इत्यासनं सम्पूज्य, तत्रोपविश्य, भूतशुद्धिं कुर्यात् । यद्यपि कल्पसूत्रे वायव्यग्निसलिलात्मकप्राणायामैः, शोषणदहनप्लावनञ्च भूतशुद्धिं विधाय त्रिः प्राणायम्येति तथापि मातृकान्यासानन्तरं प्राणायामो बोद्धव्यः । तथा च तन्त्रान्तरे : भूतशुद्धिं विधायेत्थं मातृकान्यासमाचरेत् । प्राणायामत्रयं कृत्वा न्यासानन्यान् समाचरेत् । ततो मातृकान्यासं प्राणायामान्तं विधाय ऋष्यादिन्यासं कुर्यात् ॥८३॥

tataḥ aiṃ hrīṃ śrīṃ raktadvādaśaśaktiyuktāya dīpanāthāya namaḥ iti puṣpāñjalitrayaṃ muñcet | viśvasāre : | samudramekhale devi parvatastanamaṇḍale | viṣṇupatni namastubhyaṃ pādasparśaṃ kṣamasva me | iti prasādya, | pṛthivi tvayā dhṛtā lokā devi tvaṃ viṣṇunā dhṛtā | tvañca dhāraya māṃ nityaṃ pavitraṃ kuru cāsanam | iti āsanaṃ saṃsthāpya tato'streṇa, vāmapārṣṇighātatrayeṇa bhaumānvighnānutsāryāstreṇa jalenāntarīkṣagān śrībālānyastatīkṣṇadṛṣṭyā avalokanena divyān vighnānutsārya siddhārthākṣatakusumānyādāya aiṃ hrīṃ śrīṃ apasarpantu te bhūtā ityādinākṣiptvāvighnānutsārayet | tato nairṛtyāṃ aiṃ hrīṃ śrīṃ brahmaṇe namaḥ, aiṃ hrīṃ śrīṃ vāstvadhipataye namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ ādhāraśaktikamalāsanāya namaḥ ityāsanaṃ sampūjya, tatropaviśya, bhūtaśuddhiṃ kuryāt | yadyapi kalpasūtre vāyavyagnisalilātmakaprāṇāyāmaiḥ, śoṣaṇadahanaplāvanañca bhūtaśuddhiṃ vidhāya triḥ prāṇāyamyeti tathāpi mātṛkānyāsānantaraṃ prāṇāyāmo boddhavyaḥ | tathā ca tantrāntare : | bhūtaśuddhiṃ vidhāyetthaṃ mātṛkānyāsamācaret | prāṇāyāmatrayaṃ kṛtvā nyāsānanyān samācaret | tato mātṛkānyāsaṃ prāṇāyāmāntaṃ vidhāya ṛṣyādinyāsaṃ kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.83. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर "ऐं ह्रीं श्रीं बारह रक्त शक्तियों से युक्त दीपनाथ को नमः" कहकर तीन पुष्पाञ्जलि छोड़े। विश्वसार में: "हे समुद्र की मेखला वाली देवी, पर्वतों के स्तन मण्डल वाली, हे विष्णु पत्नी, तुम्हें नमस्कार; मेरे पैरों का स्पर्श क्षमा करो" — इस प्रकार प्रसन्न करके, और "हे पृथ्वी, तुमने लोकों को धारण किया है; हे देवी, तुम्हें विष्णु ने धारण किया है; तुम मुझे सदा धारण करो और आसन पवित्र करो" — इस प्रकार आसन रखकर, फिर अस्त्र से और बाईं एड़ी के तीन आघात से भूमि के विघ्नों को, अस्त्र से अभिमन्त्रित जल से आकाश के विघ्नों को, और आँखों में श्री बाला का न्यास करके तीखी दृष्टि से देखकर दिव्य विघ्नों को हटाकर, सरसों, अक्षत और पुष्प लेकर "ऐं ह्रीं श्रीं अपसर्पन्तु ते भूताः" इत्यादि से फेंककर विघ्नों को हटाए। फिर नैर्ऋत्य में "ऐं ह्रीं श्रीं ब्रह्मा को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं वास्तु के अधिपति को नमः; ऐं ह्रीं श्रीं आधारशक्ति कमलासन को नमः" — इस प्रकार आसन की पूजा करके, उस पर बैठकर, भूतशुद्धि करे। यद्यपि कल्पसूत्र में कहा है "वायु, अग्नि और जल रूप प्राणायामों से शोषण, दहन और प्लावन रूप भूतशुद्धि करके तीन बार प्राणायाम करे", फिर भी प्राणायाम मातृका न्यास के बाद समझना चाहिए। और अन्य तन्त्र में: "इस प्रकार भूतशुद्धि करके मातृका न्यास करे; तीन प्राणायाम करके अन्य न्यास करे।" अतः प्राणायाम तक मातृका न्यास करके ऋषि आदि का न्यास करे।

Then one should release three handfuls of flowers with "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the Lord of the Lamp joined with the twelve red śaktis". In the Viśvasāra: "O Goddess whose girdle is the ocean and whose breasts are the mountains, O wife of Viṣṇu, homage to you; forgive the touch of my feet" — having appeased her thus, and "O earth, by you the worlds are held; O Goddess, you are held by Viṣṇu; hold me always and make my seat pure" — having set the seat thus, one should then drive off the earthly obstacles with the weapon and three strokes of the left heel, those in the sky with water charged by the weapon, and the divine ones by a sharp look with the Śrī Bālā placed on the eyes; then, taking mustard seed, unbroken rice and flowers, one should throw them with "aiṃ hrīṃ śrīṃ, let those spirits depart" and so on, and drive off the obstacles. Then in the south-west, "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to Brahmā; aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the lord of the site; aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the lotus seat of the supporting power" — having worshipped the seat thus and sat on it, one should do the purification of the elements. Although the Kalpasūtra says "having done the purification of the elements, the drying, burning and flooding, with breath controls of the nature of air, fire and water, one should control the breath three times", still the breath control is to be understood as coming after the placement of the alphabet. So too in another Tantra: "Having done the purification of the elements thus, one should perform the placement of the alphabet; having done three breath controls, one should perform the other placements." So, having done the placement of the alphabet up to the breath control, one should do the placement of the seer and the rest.

Word by wordपदार्थ

समुद्र-मेखले (samudra-mekhale)O thou whose girdle is the oceanहे समुद्र की मेखला वालीदेवि (devi)O Goddessहे देवीपर्वत-स्तन-मण्डले (parvata-stana-maṇḍale)whose breasts are the mountainsहे पर्वतों के स्तन मण्डल वालीविष्णु-पत्नि (viṣṇu-patni)O wife of Viṣṇuहे विष्णु पत्नीनमः (namaḥ)homageनमस्कारतुभ्यम् (tubhyam)to youतुम्हेंपाद-स्पर्शम् (pāda-sparśam)the touch of my feetपैरों का स्पर्शक्षमस्व (kṣamasva)forgiveक्षमा करोमे (me)myमेरापृथिवि (pṛthivi)O earthहे पृथ्वीत्वया (tvayā)by youतुम्हारे द्वाराधृताः (dhṛtāḥ)are heldधारण किए गएलोकाः (lokāḥ)the worldsलोकदेवि (devi)O Goddessहे देवीत्वम् (tvam)youतुमविष्णुना (viṣṇunā)by Viṣṇuविष्णु द्वाराधृता (dhṛtā)are heldधारण की गईत्वम् (tvam)youतुम (ca)andऔरधारय (dhāraya)holdधारण करोमाम् (mām)meमुझेनित्यम् (nityam)alwaysसदापवित्रम् (pavitram)pureपवित्रकुरु (kuru)makeकरो (ca)andऔरआसनम् (āsanam)the seatआसनभूत-शुद्धिम् (bhūta-śuddhim)the purification of the elementsभूतशुद्धिविधाय (vidhāya)having doneकरकेइत्थम् (ittham)thusइस प्रकारमातृका-न्यासम् (mātṛkā-nyāsam)the placement of the alphabetमातृका न्यासआचरेत् (ācaret)one should performकरेप्राणायाम-त्रयम् (prāṇāyāma-trayam)three breath controlsतीन प्राणायामकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेन्यासान् (nyāsān)the placementsन्यासों कोअन्यान् (anyān)the otherअन्यसमाचरेत् (samācaret)one should performकरे

Verse 84

८४ तद्यथा : शिरसि दक्षिणामूर्तये ऋषये नमः । मुखे पंक्तिच्छन्दसे नमः । हृदि श्रीत्रिपुरसुन्दर्यै देवतायै नमः । गुह्ये वाग्बीजाय नमः । पादयोः शक्तिकूटाय शक्तये नमः । सर्वाङ्गे कामराजाय कीलकाय नमः । तन्त्रान्तरे : ऋषिं न्यसेन्मूर्ध्निदेशे छन्दस्तु मुखपङ्कजे । देवता हृदये चैव बीजन्तु गुह्यदेशके । शक्तिञ्च पादयोश्चैव सर्वाङ्गे कीलकं न्यसेत् ॥८४॥

tadyathā : śirasi dakṣiṇāmūrtaye ṛṣaye namaḥ | mukhe paṃkticchandase namaḥ | hṛdi śrītripurasundaryai devatāyai namaḥ | guhye vāgbījāya namaḥ | pādayoḥ śaktikūṭāya śaktaye namaḥ | sarvāṅge kāmarājāya kīlakāya namaḥ | tantrāntare : | ṛṣiṃ nyasenmūrdhnideśe chandastu mukhapaṅkaje | devatā hṛdaye caiva bījantu guhyadeśake | śaktiñca pādayoścaiva sarvāṅge kīlakaṃ nyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.84. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: सिर पर "दक्षिणामूर्ति ऋषि को नमः"; मुख पर "पंक्ति छन्द को नमः"; हृदय पर "श्री त्रिपुरसुन्दरी देवता को नमः"; गुह्य पर "वाग्बीज को नमः"; पैरों पर "शक्ति कूट शक्ति को नमः"; सब अङ्गों पर "कामराज कीलक को नमः"। अन्य तन्त्र में: "ऋषि को सिर के स्थान पर, छन्द को मुख कमल पर, देवता को हृदय पर, बीज को गुह्य स्थान पर, शक्ति को पैरों पर, और कीलक को सब अङ्गों पर न्यास करे।"

Thus: on the head, "homage to the seer Dakṣiṇāmūrti"; on the mouth, "homage to the metre Paṅkti"; on the heart, "homage to the deity Śrī Tripurasundarī"; on the private part, "homage to the speech seed"; on the feet, "homage to the śakti, the śakti group"; on the whole body, "homage to the pin, the Kāmarāja". In another Tantra: "One should place the seer on the region of the head, the metre on the lotus mouth, the deity on the heart, the seed on the private part, the śakti on the feet, and the pin on the whole body."

Word by wordपदार्थ

ऋषिम् (ṛṣim)the seerऋषि कोन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेमूर्ध्नि-देशे (mūrdhni-deśe)on the region of the headसिर के स्थान परछन्दः (chandaḥ)the metreछन्दतु (tu)andऔरमुख-पङ्कजे (mukha-paṅkaje)on the lotus mouthमुख कमल परदेवता (devatā)the deityदेवताहृदये (hṛdaye)on the heartहृदय पर (ca)andऔरएव (eva)indeedहीबीजम् (bījam)the seedबीजतु (tu)andऔरगुह्य-देशके (guhya-deśake)on the private partगुह्य स्थान परशक्तिम् (śaktim)the śaktiशक्ति को (ca)andऔरपादयोः (pādayoḥ)on the feetपैरों पर (ca)andऔरएव (eva)indeedहीसर्व-अङ्गे (sarva-aṅge)on the whole bodyसब अङ्गों परकीलकम् (kīlakam)the pinकीलकन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करे

Verse 85

८५ ततः कराङ्गन्यासौ । यथा : अं मध्यमाभ्यां नमः । आं अनामिकाभ्यां नमः । सौः कनिष्ठाभ्यां नमः । अं अंगुष्ठाभ्यां नमः । आं तर्जनीभ्यां नमः । सौः करतलपृष्ठाभ्यां नमः । तथा च : एतद्बीजं द्विरुच्चार्य मध्यमाद्यंगुलिषु च । शुद्धिं करस्य कुर्वीत तलयोः पृष्ठयोरपि । चतुर्थीमतिसंयुक्तनाममन्त्रैः पृथक् पृथक् ॥८५॥

tataḥ karāṅganyāsau | yathā : aṃ madhyamābhyāṃ namaḥ | āṃ anāmikābhyāṃ namaḥ | sauḥ kaniṣṭhābhyāṃ namaḥ | aṃ aṃguṣṭhābhyāṃ namaḥ | āṃ tarjanībhyāṃ namaḥ | sauḥ karatalapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ | tathā ca : | etadbījaṃ dviruccārya madhyamādyaṃguliṣu ca | śuddhiṃ karasya kurvīta talayoḥ pṛṣṭhayorapi | caturthīmatisaṃyuktanāmamantraiḥ pṛthak pṛthak ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.85. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर कर और अङ्ग न्यास। जैसे: "अं मध्यमा पर नमः; आं अनामिका पर नमः; सौः कनिष्ठा पर नमः; अं अङ्गुष्ठ पर नमः; आं तर्जनी पर नमः; सौः हथेली और उसकी पीठ पर नमः।" और भी: "इस बीज को मध्यमा आदि उँगलियों पर दो बार बोलकर, हाथ, हथेलियों और उनकी पीठों की भी शुद्धि करे, चतुर्थी और नमः सहित नाम मन्त्रों से, अलग-अलग।"

Then the placements on hands and limbs. Thus: "aṃ, on the middle fingers, homage; āṃ, on the ring fingers, homage; sauḥ, on the little fingers, homage; aṃ, on the thumbs, homage; āṃ, on the index fingers, homage; sauḥ, on the palms and their backs, homage." So too: "Having uttered this seed twice on the middle and the other fingers, one should purify the hand, the palms and their backs too, with the name-mantras in the dative and with namaḥ, each separately."

Word by wordपदार्थ

एतत्-बीजम् (etat-bījam)this seedयह बीजद्विः (dviḥ)twiceदो बारउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेमध्यमा-आदि-अङ्गुलिषु (madhyamā-ādi-aṅguliṣu)on the middle and other fingersमध्यमा आदि उँगलियों पर (ca)andऔरशुद्धिम् (śuddhim)purificationशुद्धिकरस्य (karasya)of the handहाथ कीकुर्वीत (kurvīta)one should doकरेतलयोः (talayoḥ)of the palmsहथेलियों कीपृष्ठयोः (pṛṣṭhayoḥ)of the backsपीठों कीअपि (api)alsoभीचतुर्थी-मति-संयुक्त-नाम-मन्त्रैः (caturthī-mati-saṃyukta-nāma-mantraiḥ)with name-mantras in the dative and with namaḥचतुर्थी और नमः सहित नाम मन्त्रों सेपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलग

Verse 86

८६ ततो निवृत्त्यादिन्यासः : गुह्ये कां निवृत्त्यै नमः । हृदये कीं प्रतिष्ठायै नमः । कण्ठे ऐं विद्यायै नमः । भ्रूमध्ये ह्रीं शान्त्यै नमः । ब्रह्मरन्ध्रे ह्रौं अमृतायै नमः । तथा च कुलामृते भूतशुद्धिमभिधाय : ततो दिव्यशरीरोऽसौ साधकः शीघ्रसिद्धिभाक् । जायते नात्र सन्देहो न्यासांस्तान् प्रवदाम्यहम् ॥ निवृत्तिश्च प्रतिष्ठा च विद्या शान्तिस्तथामृता । गुह्यहृत्कण्ठभ्रूमध्यब्रह्मरन्ध्रेषु विन्यसेत् ॥ कामाग्निसंयुतौ द्वौ द्वौ आस्यवामदृगन्वितौ । वाणी मनुविसर्गाभ्यां युतं व्योमद्वयं पुनः ॥ द्वितीयाधो भवेदग्निरेवं पञ्च महेश्वरि । अर्धचन्द्रेन्दुसर्गाणि सर्वाण्येव क्रमेण हि । बीजन्यासं नियोज्यानि पूर्वतः परमेश्वरि ॥ ततो बालां समुच्चार्य महात्रिपुरसुन्दरि । आत्मानं रक्ष रक्ष इति हृदये अञ्जलिं दद्यात् । पुनः ऐं क्लीं सौः अस्त्राय फडिति दिग्बन्धनं कुर्यात् । तथा च : बालाबीजत्रयं पूर्वं महात्रिपुरसुन्दरी । आत्मानं रक्ष रक्षेति कुर्याद्रक्षां हृदि स्पृशन् । तथैवास्त्रेण मुद्रया कुर्याद्दिग्बन्धनं ततः ॥ ततो बालान्ते अमृतार्णवासनाय नमः इति पादयोः । बालान्ते त्रिपुरेश्वरीपोताम्बुजासनाय नमः । इति जानुद्वये । तथा च यामले : अमृतार्णवशब्दपूर्वं आसनाय महामनुः । पादयोर्विन्यसेत् पश्चाद्बालान्ते त्रिपुरेश्वरि । पोताम्बुजासनायान्ते नमो जानुनि विन्यसेत् ॥ ह्रीं क्लीं सौः त्रिपुरसुन्दरीदेव्यासनाय नमः, इत्यूरुद्वये । तथा च : ह्रीं क्लीं सौः त्रिपुरेत्युक्त्वा सुन्दरीति पदन्ततः । ङेऽन्तं देव्यासनञ्चान्ते नम ऊरुद्वये न्यसेत् ॥ ततो हैं ह्क्लीं ह्सौः त्रिपुरवासिनीचक्रासनाय नमः इति स्फिक्द्वये । ह्सैं ह स क्लीं ह्सौः । त्रिपुराश्रीसर्वमन्त्रासनाय नमः इति गुह्ये । ह्रीं श्रीं क्लीं ब्लें त्रिपुरमालिनीसाध्यसिद्धासनाय नमः । इति नाभिदेशे । ह्सैं ह्सक्लीं ह्सौः त्रिपुराम्बापर्यङ्कशक्तिपीठासनाय नमः इति स्ववक्षसि । त्रिकूटविद्यानां बीजान्ते श्रीमहात्रिपुरभैरवीसदाशिवमहाप्रेतपद्मासनाय नमः ब्रह्मरन्ध्रे । तथा च यामले : हैं ह्क्लीं ह्सौरन्ते त्रिपुरवासिनीति च । चक्रासनाय नमः इत्यमुना स्फिक्द्वये न्यसेत् ॥ ह्सैं ह्सक्लीं ह्सौश्चेति त्रिपुराश्रीपदन्ततः । सर्वमन्त्रासनायान्ते नमो गुह्ये प्रविन्यसेत् ॥ ह्रीं श्रीं क्लीं ब्लें ततो दद्यात्त्रिपुरमलिनीति च । साध्यसिद्धासनं ङेऽन्तं नाभिदेशे प्रविन्यसेत् ॥ ह्सैं ह स क्लीं ह्सौरन्ते त्रिपुराम्बापदन्ततः । पर्यङ्कशक्तिपीठासनाय नमो वक्षसि विन्यसेत् ॥ त्रिकूटविद्याबीजान्ते महात्रिपुरभैरवी । सदाशिवमहाप्रेतपदात्पद्मासनाय च । नम इत्यमुना ब्रह्मरन्ध्रस्थाने प्रविन्यसेत् ॥८६॥

tato nivṛttyādinyāsaḥ : guhye kāṃ nivṛttyai namaḥ | hṛdaye kīṃ pratiṣṭhāyai namaḥ | kaṇṭhe aiṃ vidyāyai namaḥ | bhrūmadhye hrīṃ śāntyai namaḥ | brahmarandhre hrauṃ amṛtāyai namaḥ | tathā ca kulāmṛte bhūtaśuddhimabhidhāya : | tato divyaśarīro'sau sādhakaḥ śīghrasiddhibhāk | jāyate nātra sandeho nyāsāṃstān pravadāmyaham | nivṛttiśca pratiṣṭhā ca vidyā śāntistathāmṛtā | guhyahṛtkaṇṭhabhrūmadhyabrahmarandhreṣu vinyaset | kāmāgnisaṃyutau dvau dvau āsyavāmadṛganvitau | vāṇī manuvisargābhyāṃ yutaṃ vyomadvayaṃ punaḥ | dvitīyādho bhavedagnirevaṃ pañca maheśvari | ardhacandrendusargāṇi sarvāṇyeva krameṇa hi | bījanyāsaṃ niyojyāni pūrvataḥ parameśvari | tato bālāṃ samuccārya mahātripurasundari | ātmānaṃ rakṣa rakṣa iti hṛdaye añjaliṃ dadyāt | punaḥ aiṃ klīṃ sauḥ astrāya phaḍiti digbandhanaṃ kuryāt | tathā ca : | bālābījatrayaṃ pūrvaṃ mahātripurasundarī | ātmānaṃ rakṣa rakṣeti kuryādrakṣāṃ hṛdi spṛśan | tathaivāstreṇa mudrayā kuryāddigbandhanaṃ tataḥ | tato bālānte amṛtārṇavāsanāya namaḥ iti pādayoḥ | bālānte tripureśvarīpotāmbujāsanāya namaḥ | iti jānudvaye | tathā ca yāmale : | amṛtārṇavaśabdapūrvaṃ āsanāya mahāmanuḥ | pādayorvinyaset paścādbālānte tripureśvari | potāmbujāsanāyānte namo jānuni vinyaset | hrīṃ klīṃ sauḥ tripurasundarīdevyāsanāya namaḥ, ityūrudvaye | tathā ca : | hrīṃ klīṃ sauḥ tripuretyuktvā sundarīti padantataḥ | ṅe'ntaṃ devyāsanañcānte nama ūrudvaye nyaset | tato haiṃ hklīṃ hsauḥ tripuravāsinīcakrāsanāya namaḥ iti sphikdvaye | hsaiṃ ha sa klīṃ hsauḥ | tripurāśrīsarvamantrāsanāya namaḥ iti guhye | hrīṃ śrīṃ klīṃ bleṃ tripuramālinīsādhyasiddhāsanāya namaḥ | iti nābhideśe | hsaiṃ hsaklīṃ hsauḥ tripurāmbāparyaṅkaśaktipīṭhāsanāya namaḥ iti svavakṣasi | trikūṭavidyānāṃ bījānte śrīmahātripurabhairavīsadāśivamahāpretapadmāsanāya namaḥ brahmarandhre | tathā ca yāmale : | haiṃ hklīṃ hsaurante tripuravāsinīti ca | cakrāsanāya namaḥ ityamunā sphikdvaye nyaset | hsaiṃ hsaklīṃ hsauśceti tripurāśrīpadantataḥ | sarvamantrāsanāyānte namo guhye pravinyaset | hrīṃ śrīṃ klīṃ bleṃ tato dadyāttripuramalinīti ca | sādhyasiddhāsanaṃ ṅe'ntaṃ nābhideśe pravinyaset | hsaiṃ ha sa klīṃ hsaurante tripurāmbāpadantataḥ | paryaṅkaśaktipīṭhāsanāya namo vakṣasi vinyaset | trikūṭavidyābījānte mahātripurabhairavī | sadāśivamahāpretapadātpadmāsanāya ca | nama ityamunā brahmarandhrasthāne pravinyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.86. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर निवृत्ति आदि का न्यास: गुह्य पर "कां निवृत्ति को नमः"; हृदय पर "कीं प्रतिष्ठा को नमः"; कण्ठ पर "ऐं विद्या को नमः"; भ्रूमध्य पर "ह्रीं शान्ति को नमः"; ब्रह्मरन्ध्र पर "ह्रौं अमृता को नमः"। और कुलामृत में भूतशुद्धि कहकर: "फिर वह साधक दिव्य शरीर वाला और शीघ्र सिद्धि पाने वाला हो जाता है; इसमें सन्देह नहीं। मैं उन न्यासों को कहता हूँ। निवृत्ति, प्रतिष्ठा, विद्या, शान्ति और अमृता को गुह्य, हृदय, कण्ठ, भ्रूमध्य और ब्रह्मरन्ध्र पर न्यास करे। दो काम और अग्नि अक्षर से युक्त, मुख के स्वर और वाम नेत्र के स्वर सहित; वाणी बीज; फिर चौदहवें स्वर और विसर्ग से युक्त दो आकाश अक्षर; दूसरे के नीचे अग्नि अक्षर — इस प्रकार पाँच, हे महेश्वरी। अर्धचन्द्र, बिन्दु और विसर्ग सब क्रम से बीज न्यास में पहले की तरह लगाने चाहिए, हे परमेश्वरी।" फिर बाला बोलकर "महात्रिपुरसुन्दरी, मेरी रक्षा करो, रक्षा करो" कहकर हृदय पर अञ्जलि दे। फिर "ऐं क्लीं सौः अस्त्राय फट्" से दिग्बन्धन करे। और भी: "पहले तीन बाला बीज, फिर 'महात्रिपुरसुन्दरी, मेरी रक्षा करो, रक्षा करो' — इस प्रकार हृदय छूते हुए रक्षा करे; वैसे ही अस्त्र और मुद्रा से फिर दिग्बन्धन करे।" फिर बाला के बाद "अमृतार्णवासनाय नमः" पैरों पर; बाला के बाद "त्रिपुरेश्वरी-पोताम्बुजासनाय नमः" दोनों घुटनों पर। और यामल में: "'अमृतार्णव' शब्द पूर्वक 'आसनाय' महामन्त्र पैरों पर न्यास करे; बाद में बाला के बाद 'त्रिपुरेश्वरी', 'पोताम्बुजासनाय' और अन्त में 'नमः' घुटनों पर न्यास करे।" "ह्रीं क्लीं सौः त्रिपुरसुन्दरी-देव्यासनाय नमः" दोनों जाँघों पर। और भी: "'ह्रीं क्लीं सौः त्रिपुर' कहकर, फिर 'सुन्दरी' पद, चतुर्थी में 'देव्यासन' और अन्त में 'नमः' — दोनों जाँघों पर न्यास करे।" फिर "हैं ह्क्लीं ह्सौः त्रिपुरवासिनी-चक्रासनाय नमः" दोनों नितम्बों पर। "ह्सैं ह स क्लीं ह्सौः त्रिपुराश्री-सर्वमन्त्रासनाय नमः" गुह्य पर। "ह्रीं श्रीं क्लीं ब्लें त्रिपुरमालिनी-साध्यसिद्धासनाय नमः" नाभि पर। "ह्सैं ह्सक्लीं ह्सौः त्रिपुराम्बा-पर्यङ्कशक्तिपीठासनाय नमः" अपने वक्ष पर। त्रिकूट विद्याओं के बीजों के बाद "श्रीमहात्रिपुरभैरवी-सदाशिव-महाप्रेत-पद्मासनाय नमः" ब्रह्मरन्ध्र पर। और यामल में: "'हैं ह्क्लीं ह्सौः' के बाद 'त्रिपुरवासिनी' और 'चक्रासनाय नमः' — इससे दोनों नितम्बों पर न्यास करे। 'ह्सैं ह्सक्लीं ह्सौः', फिर 'त्रिपुराश्री' पद, 'सर्वमन्त्रासनाय' और अन्त में 'नमः' — गुह्य पर न्यास करे। फिर 'ह्रीं श्रीं क्लीं ब्लें' और 'त्रिपुरमलिनी', चतुर्थी में 'साध्यसिद्धासन' दे — नाभि पर न्यास करे। 'ह्सैं ह स क्लीं ह्सौः' के बाद 'त्रिपुराम्बा' पद, फिर 'पर्यङ्कशक्तिपीठासनाय नमः' — वक्ष पर न्यास करे। त्रिकूट विद्या के बीजों के बाद 'महात्रिपुरभैरवी', और 'सदाशिव महाप्रेत' पद के बाद 'पद्मासनाय नमः' — इससे ब्रह्मरन्ध्र स्थान पर न्यास करे।"

Then the placement of Nivṛtti and the rest: on the private part, "kāṃ, homage to Nivṛtti"; on the heart, "kīṃ, homage to Pratiṣṭhā"; on the throat, "aiṃ, homage to Vidyā"; on the brow-centre, "hrīṃ, homage to Śānti"; on the crown, "hrauṃ, homage to Amṛtā". So too the Kulāmṛta, after telling the purification of the elements: "Then that practitioner becomes of divine body and quick to attain; there is no doubt of this. I declare those placements. Nivṛtti, Pratiṣṭhā, Vidyā, Śānti and Amṛtā one should place on the private part, heart, throat, brow-centre and crown. Two are joined with the kāma letter and the fire letter, with the mouth vowel and the left-eye vowel; the speech seed; then the two sky letters joined with the fourteenth vowel and the visarga; below the second is the fire letter — thus the five, O great Goddess. The half-moon, the bindu and the visarga are all to be applied in order in the placement of seeds as before, O supreme Goddess." Then, uttering the Bālā and "Mahātripurasundarī, protect, protect myself", one should place the cupped hands on the heart. Then with "aiṃ klīṃ sauḥ astrāya phaṭ" one should bind the directions. So too: "The three Bālā seeds first, then 'Mahātripurasundarī, protect, protect myself': so one should make the protection, touching the heart; likewise with the weapon and the mudrā one should then bind the directions." Then, after the Bālā, "amṛtārṇavāsanāya namaḥ" on the feet; after the Bālā, "Tripureśvarī-potāmbujāsanāya namaḥ" on the two knees. So too in the Yāmala: "The great mantra 'āsanāya' preceded by the word 'amṛtārṇava' one should place on the feet; afterwards, after the Bālā, 'Tripureśvarī', 'potāmbujāsanāya' and 'namaḥ' at the end, one should place on the knees." "hrīṃ klīṃ sauḥ Tripurasundarī-devyāsanāya namaḥ" on the two thighs. So too: "Having said 'hrīṃ klīṃ sauḥ Tripura', then the word 'sundarī', 'devyāsana' in the dative and 'namaḥ' at the end, one should place on the two thighs." Then "haiṃ hklīṃ hsauḥ Tripuravāsinī-cakrāsanāya namaḥ" on the two buttocks. "hsaiṃ ha sa klīṃ hsauḥ Tripurāśrī-sarvamantrāsanāya namaḥ" on the private part. "hrīṃ śrīṃ klīṃ bleṃ Tripuramālinī-sādhyasiddhāsanāya namaḥ" on the navel. "hsaiṃ hsaklīṃ hsauḥ Tripurāmbā-paryaṅkaśaktipīṭhāsanāya namaḥ" on one's own chest. After the seeds of the three-group vidyās, "Śrīmahātripurabhairavī-Sadāśiva-mahāpreta-padmāsanāya namaḥ" on the crown. So too in the Yāmala: "After 'haiṃ hklīṃ hsauḥ', 'Tripuravāsinī' and 'cakrāsanāya namaḥ': with this one should place on the two buttocks. 'hsaiṃ hsaklīṃ hsauḥ', then the word 'Tripurāśrī', 'sarvamantrāsanāya' and 'namaḥ' at the end: one should place on the private part. Then one should give 'hrīṃ śrīṃ klīṃ bleṃ' and 'Tripuramalinī', 'sādhyasiddhāsana' in the dative: one should place on the navel. After 'hsaiṃ ha sa klīṃ hsauḥ', the word 'Tripurāmbā', then 'paryaṅkaśaktipīṭhāsanāya namaḥ': one should place on the chest. After the seeds of the three-group vidyā, 'Mahātripurabhairavī', and after the words 'Sadāśiva mahāpreta', 'padmāsanāya namaḥ': with this one should place on the crown."

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरदिव्य-शरीरः (divya-śarīraḥ)of divine bodyदिव्य शरीर वालाअसौ (asau)thatवहसाधकः (sādhakaḥ)practitionerसाधकशीघ्र-सिद्धि-भाक् (śīghra-siddhi-bhāk)quick to attainशीघ्र सिद्धि पाने वालाजायते (jāyate)becomesहो जाता है (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसन्देहः (sandehaḥ)doubtसन्देहन्यासान् (nyāsān)the placementsन्यासों कोतान् (tān)thoseउनप्रवदामि (pravadāmi)I declareकहता हूँअहम् (aham)Iमैंनिवृत्तिः (nivṛttiḥ)Nivṛttiनिवृत्ति (ca)andऔरप्रतिष्ठा (pratiṣṭhā)Pratiṣṭhāप्रतिष्ठा (ca)andऔरविद्या (vidyā)Vidyāविद्याशान्तिः (śāntiḥ)Śāntiशान्तितथा (tathā)andऔरअमृता (amṛtā)Amṛtāअमृतागुह्य-हृत्-कण्ठ-भ्रूमध्य-ब्रह्मरन्ध्रेषु (guhya-hṛt-kaṇṭha-bhrūmadhya-brahmarandhreṣu)on the private part, heart, throat, brow-centre and crownगुह्य, हृदय, कण्ठ, भ्रूमध्य और ब्रह्मरन्ध्र परविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेकाम-अग्नि-संयुतौ (kāma-agni-saṃyutau)joined with the kāma letter and the fire letterकाम और अग्नि अक्षर से युक्तद्वौ (dvau)twoदोद्वौ (dvau)twoदोआस्य-वाम-दृक्-अन्वितौ (āsya-vāma-dṛk-anvitau)with the mouth vowel and the left-eye vowelमुख के स्वर और वाम नेत्र के स्वर सहितवाणी (vāṇī)the speech seedवाणी बीजमनु-विसर्गाभ्याम् (manu-visargābhyām)with the fourteenth vowel and visargaचौदहवें स्वर और विसर्ग सेयुतम् (yutam)joinedयुक्तव्योम-द्वयम् (vyoma-dvayam)the two sky lettersदो आकाश अक्षरपुनः (punaḥ)againफिरद्वितीय-अधः (dvitīya-adhaḥ)below the secondदूसरे के नीचेभवेत् (bhavet)isहोअग्निः (agniḥ)the fire letterअग्नि अक्षरएवम् (evam)thusइस प्रकारपञ्च (pañca)fiveपाँचमहेश्वरि (maheśvari)O great Goddessहे महेश्वरीअर्धचन्द्र-इन्दु-सर्गाणि (ardhacandra-indu-sargāṇi)the half-moon, the bindu and the visargaअर्धचन्द्र, बिन्दु और विसर्गसर्वाणि (sarvāṇi)allसबएव (eva)indeedहीक्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेहि (hi)indeedहीबीज-न्यासम् (bīja-nyāsam)the placement of seedsबीज न्यासनियोज्यानि (niyojyāni)are to be appliedलगाने चाहिएपूर्वतः (pūrvataḥ)as beforeपहले की तरहपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme Goddessहे परमेश्वरीबाला-बीज-त्रयम् (bālā-bīja-trayam)the three Bālā seedsतीन बाला बीजपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेमहात्रिपुरसुन्दरी (mahātripurasundarī)"Mahātripurasundarī""महात्रिपुरसुन्दरी"आत्मानम् (ātmānam)"ātmānam""आत्मानम्"रक्ष (rakṣa)"rakṣa""रक्ष"रक्ष (rakṣa)"rakṣa""रक्ष"इति (iti)thusइस प्रकारकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेरक्षाम् (rakṣām)the protectionरक्षाहृदि (hṛdi)the heartहृदय कोस्पृशन् (spṛśan)touchingछूते हुएतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedहीअस्त्रेण (astreṇa)with the weaponअस्त्र सेमुद्रया (mudrayā)with the mudrāमुद्रा सेकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेदिक्-बन्धनम् (dik-bandhanam)the binding of the directionsदिग्बन्धनततः (tataḥ)thenफिरअमृतार्णव-शब्द-पूर्वम् (amṛtārṇava-śabda-pūrvam)preceded by the word "amṛtārṇava""अमृतार्णव" शब्द पूर्वकआसनाय (āsanāya)"āsanāya""आसनाय"महा-मनुः (mahā-manuḥ)the great mantraमहामन्त्रपादयोः (pādayoḥ)on the feetपैरों परविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंबाला-अन्ते (bālā-ante)after the Bālāबाला के बादत्रिपुरेश्वरि (tripureśvari)"Tripureśvarī""त्रिपुरेश्वरी"पोताम्बुज-आसनाय (potāmbuja-āsanāya)"potāmbujāsanāya""पोताम्बुजासनाय"अन्ते (ante)at the endअन्त मेंनमः (namaḥ)namaḥनमःजानुनि (jānuni)on the kneeघुटने परविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेह्रीं (hrīṃ)hrīṃह्रींक्लीं (klīṃ)klīṃक्लींसौः (sauḥ)sauḥसौःत्रिपुरा (tripurā)"Tripura""त्रिपुर"इति (iti)thusइस प्रकारउक्त्वा (uktvā)having saidकहकरसुन्दरी (sundarī)"sundarī""सुन्दरी"इति (iti)thusइस प्रकारपदम् (padam)the wordपदततः (tataḥ)thenफिरङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंदेवी-आसनम् (devī-āsanam)"devyāsana""देव्यासन" (ca)andऔरअन्ते (ante)at the endअन्त मेंनमः (namaḥ)namaḥनमःऊरु-द्वये (ūru-dvaye)on the two thighsदोनों जाँघों परन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेहैं (haiṃ)haiṃहैंह्क्लीं (hklīṃ)hklīṃह्क्लींह्सौः (hsauḥ)hsauḥह्सौःअन्ते (ante)afterके बादत्रिपुरवासिनी (tripuravāsinī)"Tripuravāsinī""त्रिपुरवासिनी"इति (iti)thusइस प्रकार (ca)andऔरचक्र-आसनाय (cakra-āsanāya)"cakrāsanāya""चक्रासनाय"नमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारअमुना (amunā)with thisइससेस्फिक्-द्वये (sphik-dvaye)on the two buttocksदोनों नितम्बों परन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेह्सैं (hsaiṃ)hsaiṃह्सैंह्सक्लीं (hsaklīṃ)hsaklīṃह्सक्लींह्सौः (hsauḥ)hsauḥह्सौः (ca)andऔरइति (iti)thusइस प्रकारत्रिपुराश्री-पदम् (tripurāśrī-padam)the word "Tripurāśrī""त्रिपुराश्री" पदततः (tataḥ)thenफिरसर्वमन्त्र-आसनाय (sarvamantra-āsanāya)"sarvamantrāsanāya""सर्वमन्त्रासनाय"अन्ते (ante)at the endअन्त मेंनमः (namaḥ)namaḥनमःगुह्ये (guhye)on the private partगुह्य परप्रविन्यसेत् (pravinyaset)one should placeन्यास करेह्रीं (hrīṃ)hrīṃह्रींश्रीं (śrīṃ)śrīṃश्रींक्लीं (klīṃ)klīṃक्लींब्लें (bleṃ)bleṃब्लेंततः (tataḥ)thenफिरदद्यात् (dadyāt)one should giveदेत्रिपुरमलिनी (tripuramalinī)"Tripuramalinī""त्रिपुरमलिनी"इति (iti)thusइस प्रकार (ca)andऔरसाध्यसिद्ध-आसनम् (sādhyasiddha-āsanam)"sādhyasiddhāsana""साध्यसिद्धासन"ङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंनाभि-देशे (nābhi-deśe)on the navelनाभि परप्रविन्यसेत् (pravinyaset)one should placeन्यास करेह्सैं (hsaiṃ)hsaiṃह्सैं (ha)ha (sa)saक्लीं (klīṃ)klīṃक्लींह्सौः (hsauḥ)hsauḥह्सौःअन्ते (ante)afterके बादत्रिपुराम्बा-पदम् (tripurāmbā-padam)the word "Tripurāmbā""त्रिपुराम्बा" पदततः (tataḥ)thenफिरपर्यङ्क-शक्ति-पीठ-आसनाय (paryaṅka-śakti-pīṭha-āsanāya)"paryaṅkaśaktipīṭhāsanāya""पर्यङ्कशक्तिपीठासनाय"नमः (namaḥ)namaḥनमःवक्षसि (vakṣasi)on the chestवक्ष परविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेत्रिकूट-विद्या-बीज-अन्ते (trikūṭa-vidyā-bīja-ante)after the seeds of the three-group vidyāत्रिकूट विद्या के बीजों के बादमहात्रिपुरभैरवी (mahātripurabhairavī)"Mahātripurabhairavī""महात्रिपुरभैरवी"सदाशिव-महाप्रेत-पदात् (sadāśiva-mahāpreta-padāt)after the words "Sadāśiva mahāpreta""सदाशिव महाप्रेत" पद के बादपद्म-आसनाय (padma-āsanāya)"padmāsanāya""पद्मासनाय" (ca)andऔरनमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारअमुना (amunā)with thisइससेब्रह्मरन्ध्र-स्थाने (brahmarandhra-sthāne)on the crownब्रह्मरन्ध्र स्थान परप्रविन्यसेत् (pravinyaset)one should placeन्यास करे

Verse 87

८७ अथ षडङ्गन्यासः ऐं सर्वज्ञाशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी हृदयाय नमः । क्लीं नित्यसुतृप्तिशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी शिरसे स्वाहा । सौः अनादिबोधशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी शिखायै वषट् । ऐं स्वतन्त्रशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी कवचाय हुं । क्लीं अलुप्तशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी नेत्रत्रयाय वौषट् । सौः अनन्तशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी अस्त्राय फट् । तथा नवरत्नेश्वरे : सर्वज्ञता नित्यसुतृप्तता च अनादिबोधश्च स्वतन्त्रता च । अलुप्तशक्तित्वमनन्तता च षडाहुरङ्गानि शिवयोः शिवाद्याः । बीजान्ते नाम संयोज्य जातियुक्तं षडङ्गकम् ॥८७॥

atha ṣaḍaṅganyāsaḥ | aiṃ sarvajñāśaktiśrīmahātripurasundarī hṛdayāya namaḥ | klīṃ nityasutṛptiśaktiśrīmahātripurasundarī śirase svāhā | sauḥ anādibodhaśaktiśrīmahātripurasundarī śikhāyai vaṣaṭ | aiṃ svatantraśaktiśrīmahātripurasundarī kavacāya huṃ | klīṃ aluptaśaktiśrīmahātripurasundarī netratrayāya vauṣaṭ | sauḥ anantaśaktiśrīmahātripurasundarī astrāya phaṭ | tathā navaratneśvare : | sarvajñatā nityasutṛptatā ca anādibodhaśca svatantratā ca | aluptaśaktitvamanantatā ca ṣaḍāhuraṅgāni śivayoḥ śivādyāḥ | bījānte nāma saṃyojya jātiyuktaṃ ṣaḍaṅgakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

षडङ्ग न्यास। "ऐं सर्वज्ञा शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी हृदय को नमः। क्लीं नित्य सुतृप्ति शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी सिर को स्वाहा। सौः अनादि बोध शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी शिखा को वषट्। ऐं स्वतन्त्र शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी कवच को हुं। क्लीं अलुप्त शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी तीन नेत्रों को वौषट्। सौः अनन्त शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी अस्त्र को फट्।" और नवरत्नेश्वर में: "सर्वज्ञता, नित्य पूर्ण तृप्ति, अनादि बोध, स्वतन्त्रता, अलुप्त शक्ति और अनन्तता — इन छह को शिव आदि शिव और शक्ति के अङ्ग कहते हैं। बीज के बाद नाम जोड़कर, जाति सहित, षडङ्ग होता है।"

The placement of the six limbs. "aiṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of omniscience, to the heart, namaḥ. klīṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of eternal contentment, to the head, svāhā. sauḥ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of beginningless awareness, to the crown-lock, vaṣaṭ. aiṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of independence, to the armour, huṃ. klīṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power that is undiminished, to the three eyes, vauṣaṭ. sauḥ, Śrī Mahātripurasundarī, the infinite power, to the weapon, phaṭ." So in the Navaratneśvara: "Omniscience, eternal contentment, beginningless awareness, independence, undiminished power and infinity: these six Śiva and the other teachers call the limbs of Śiva and Śakti. Joining the name after the seed, with the closing formula, is the six limbs."

Word by wordपदार्थ

सर्वज्ञता (sarvajñatā)omniscienceसर्वज्ञतानित्य-सु-तृप्तता (nitya-su-tṛptatā)eternal contentmentनित्य पूर्ण तृप्ति (ca)andऔरअनादि-बोधः (anādi-bodhaḥ)beginningless awarenessअनादि बोध (ca)andऔरस्वतन्त्रता (svatantratā)independenceस्वतन्त्रता (ca)andऔरअलुप्त-शक्तित्वम् (alupta-śaktitvam)undiminished powerअलुप्त शक्तिअनन्तता (anantatā)infinityअनन्तता (ca)andऔरषट् (ṣaṭ)sixछहआहुः (āhuḥ)they callकहते हैंअङ्गानि (aṅgāni)the limbsअङ्गशिवयोः (śivayoḥ)of Śiva and Śaktiशिव और शक्ति केशिव-आद्याः (śiva-ādyāḥ)Śiva and the other teachersशिव आदिबीज-अन्ते (bīja-ante)after the seedबीज के बादनाम (nāma)the nameनामसंयोज्य (saṃyojya)having joinedजोड़करजाति-युक्तम् (jāti-yuktam)with the closing formulaजाति सहितषट्-अङ्गकम् (ṣaṭ-aṅgakam)the six limbsषडङ्ग

Verse 88

८८ ततो वशिन्यादिन्यासः । स च संक्षेपप्रयोग उक्तः । ततो नवयोन्यात्मकन्यासः । तथा च : बालायास्त्रिपुरेशान्या नवयोन्यात्मकं न्यसेत् । प्रयोगस्तु भैरवीप्रकरणे उक्तः । पुनर्बालां समुच्चार्य गोलकत्वेन चिन्तयेत् । पुनर्बालां समुच्चार्य चतुरस्रं विचिन्तयेत् ॥८८॥

tato vaśinyādinyāsaḥ | sa ca saṃkṣepaprayoga uktaḥ | tato navayonyātmakanyāsaḥ | tathā ca : | bālāyāstripureśānyā navayonyātmakaṃ nyaset | prayogastu bhairavīprakaraṇe uktaḥ | punarbālāṃ samuccārya golakatvena cintayet | punarbālāṃ samuccārya caturasraṃ vicintayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर वशिनी आदि का न्यास; वह संक्षेप प्रयोग में कहा गया है। फिर नौ योनियों वाला न्यास। और भी: "त्रिपुरेशानी की बाला का नौ योनियों वाला न्यास करे।" इसका प्रयोग भैरवी प्रकरण में कहा गया है। "फिर बाला बोलकर गोलक रूप में चिन्तन करे; फिर बाला बोलकर चतुरस्र का चिन्तन करे।"

Then the placement of Vaśinī and the rest; that has been told in the short procedure. Then the nine-triangle placement. So too: "One should make the nine-triangle placement of the Bālā of Tripureśānī." Its procedure has been told in the section on Bhairavī. "Uttering the Bālā again, one should visualise it as a sphere; uttering the Bālā again, one should visualise the square."

Word by wordपदार्थ

बालायाः (bālāyāḥ)of the Bālāबाला कात्रिपुरेशान्याः (tripureśānyāḥ)of Tripureśānīत्रिपुरेशानी कानव-योनि-आत्मकम् (nava-yoni-ātmakam)the nine-triangle placementनौ योनियों वाला न्यासन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेपुनः (punaḥ)againफिरबालाम् (bālām)the Bālāबाला कोसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेगोलकत्वेन (golakatvena)as a sphereगोलक रूप मेंचिन्तयेत् (cintayet)one should visualiseचिन्तन करेपुनः (punaḥ)againफिरबालाम् (bālām)the Bālāबाला कोसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेचतुरस्रम् (caturasram)the squareचतुरस्रविचिन्तयेत् (vicintayet)one should visualiseचिन्तन करे

Verse 89

८९ अथ पीठतत्त्वन्यासौ यथा : मूलवाग्भवमुच्चार्य अग्निचक्रे कामगिर्यालये मित्रीशनाथात्मके रुद्रात्मशक्तिश्रीकामेश्वरीदेवी श्रीपादुकायै नमः इति आधारे । द्वितीयकूटमुच्चार्य सूर्यचक्रे जालन्धरपीठे षष्ठीशनाथात्मके विष्ण्वात्मशक्तिश्रीवज्रेश्वरीदेवीश्रीपादुकायै नमो हृदये । तृतीयकूटमुच्चार्य सोमचक्रे पूर्णगिरिपीठे उड्डीशनाथात्मके ब्रह्मात्मशक्तिश्रीभगमालिनीदेवीश्रीपादुकायै नमो ललाटे । त्रिकूटमुच्चार्य परंब्रह्मचक्रे उड्डीयानपीठे श्रीचर्यानाथात्मके ब्रह्मात्मशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरीदेवीश्रीपादुकायै नमो ब्रह्मरन्ध्रे । कुलामृते : पीठान् सिद्धिप्रदान्मूलप्रथमं बीजमुच्चरन् । अग्निचक्रे योजयेच्च कामगिर्यालये पुनः ॥ मित्रीशेति ततो नाथात्मक कामेश्वरी पुनः । देवी रुद्रात्मशक्तिश्रीपादुकां पूजयामि च ॥ नमः पदं द्वितीयञ्च बीजमुच्चार्य पार्वति । सूर्यचक्रे योजयेच्च जालन्धरपदं ततः ॥ पीठे च षष्ठीशनाथात्मके वज्रेश्वरीपदम् । देवी विष्ण्वात्मशक्ति श्रीपादुकां पूजयामि च ॥ नमःपदं तृतीयञ्च बीजमुच्चार्य पार्वति । सोमचक्रे योजयेच्च पूर्णगिरिपदं ततः ॥ पीठे उड्डीशनाथात्मके भगमालिनीपदम् । देवी ब्रह्मात्मशक्तिश्रीपादुकां पूजयामि च ॥ नमःपदं समस्तञ्च मन्त्रमुच्चार्य पार्वति । परं ब्रह्मपदं चक्र उड्डीयानपदम् ततः ॥ पीठे पदं योजयित्वा चर्यानाथात्मके पदम् । महात्रिपुरशब्दान्ते सुन्दरीति पदन्ततः ॥ देवीब्रह्मपदात्मान्ते शक्तिश्रीपादुकां ततः । पूजयामि नमश्चान्ते पर्यायः प्रथमं शिवे ॥ स्थानानि च : मूलाधारे च हृदये ललाटे ब्रह्मरन्ध्रके ॥८९॥

atha pīṭhatattvanyāsau | yathā : mūlavāgbhavamuccārya agnicakre kāmagiryālaye mitrīśanāthātmake rudrātmaśaktiśrīkāmeśvarīdevī śrīpādukāyai namaḥ iti ādhāre | dvitīyakūṭamuccārya sūryacakre jālandharapīṭhe ṣaṣṭhīśanāthātmake viṣṇvātmaśaktiśrīvajreśvarīdevīśrīpādukāyai namo hṛdaye | tṛtīyakūṭamuccārya somacakre pūrṇagiripīṭhe uḍḍīśanāthātmake brahmātmaśaktiśrībhagamālinīdevīśrīpādukāyai namo lalāṭe | trikūṭamuccārya paraṃbrahmacakre uḍḍīyānapīṭhe śrīcaryānāthātmake brahmātmaśaktiśrīmahātripurasundarīdevīśrīpādukāyai namo brahmarandhre | kulāmṛte : | pīṭhān siddhipradānmūlaprathamaṃ bījamuccaran | agnicakre yojayecca kāmagiryālaye punaḥ | mitrīśeti tato nāthātmaka kāmeśvarī punaḥ | devī rudrātmaśaktiśrīpādukāṃ pūjayāmi ca | namaḥ padaṃ dvitīyañca bījamuccārya pārvati | sūryacakre yojayecca jālandharapadaṃ tataḥ | pīṭhe ca ṣaṣṭhīśanāthātmake vajreśvarīpadam | devī viṣṇvātmaśakti śrīpādukāṃ pūjayāmi ca | namaḥpadaṃ tṛtīyañca bījamuccārya pārvati | somacakre yojayecca pūrṇagiripadaṃ tataḥ | pīṭhe uḍḍīśanāthātmake bhagamālinīpadam | devī brahmātmaśaktiśrīpādukāṃ pūjayāmi ca | namaḥpadaṃ samastañca mantramuccārya pārvati | paraṃ brahmapadaṃ cakra uḍḍīyānapadam tataḥ | pīṭhe padaṃ yojayitvā caryānāthātmake padam | mahātripuraśabdānte sundarīti padantataḥ | devībrahmapadātmānte śaktiśrīpādukāṃ tataḥ | pūjayāmi namaścānte paryāyaḥ prathamaṃ śive | sthānāni ca : | mūlādhāre ca hṛdaye lalāṭe brahmarandhrake ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पीठ और तत्त्व न्यास। जैसे: मूल का वाग्भव बोलकर "अग्नि चक्र में, कामगिरि के आलय में, मित्रीशनाथ रूप, रुद्र की आत्मशक्ति श्री कामेश्वरी देवी की श्रीपादुका को नमः" — आधार पर। दूसरा कूट बोलकर "सूर्य चक्र में, जालन्धर पीठ में, षष्ठीशनाथ रूप, विष्णु की आत्मशक्ति श्री वज्रेश्वरी देवी की श्रीपादुका को नमः" — हृदय पर। तीसरा कूट बोलकर "सोम चक्र में, पूर्णगिरि पीठ में, उड्डीशनाथ रूप, ब्रह्मा की आत्मशक्ति श्री भगमालिनी देवी की श्रीपादुका को नमः" — ललाट पर। त्रिकूट बोलकर "परब्रह्म चक्र में, उड्डीयान पीठ में, श्री चर्यानाथ रूप, ब्रह्म की आत्मशक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी देवी की श्रीपादुका को नमः" — ब्रह्मरन्ध्र पर। कुलामृत में: "मूल का पहला बीज बोलते हुए 'अग्निचक्रे' जोड़े और फिर 'कामगिर्यालये', फिर 'मित्रीश', 'नाथात्मक', फिर 'कामेश्वरी', 'देवी रुद्रात्मशक्ति-श्रीपादुकां पूजयामि' और 'नमः' पद — सिद्धि देने वाले पीठों को। हे पार्वती, दूसरा बीज बोलकर 'सूर्यचक्रे' जोड़े, फिर 'जालन्धर' पद, 'पीठे', 'षष्ठीशनाथात्मके', 'वज्रेश्वरी' पद, 'देवी विष्ण्वात्मशक्ति-श्रीपादुकां पूजयामि' और 'नमः' पद। हे पार्वती, तीसरा बीज बोलकर 'सोमचक्रे' जोड़े, फिर 'पूर्णगिरि' पद, 'पीठे', 'उड्डीशनाथात्मके', 'भगमालिनी' पद, 'देवी ब्रह्मात्मशक्ति-श्रीपादुकां पूजयामि' और 'नमः' पद। हे पार्वती, सम्पूर्ण मन्त्र बोलकर 'परं ब्रह्म' पद, 'चक्र', फिर 'उड्डीयान' पद, 'पीठे' पद जोड़कर, 'चर्यानाथात्मके' पद, 'महात्रिपुर' शब्द के बाद 'सुन्दरी' पद, फिर 'देवी', 'ब्रह्म' और 'आत्म' के बाद 'शक्ति-श्रीपादुकां पूजयामि' और अन्त में 'नमः' — हे शिवा, यह पहला प्रकार है।" और स्थान: "मूलाधार, हृदय, ललाट और ब्रह्मरन्ध्र पर।"

The placements of the seats and the principles. Thus: uttering the vāgbhava of the root, "in the circle of fire, in the abode of Kāmagiri, of the nature of Mitrīśanātha, to the blessed sandals of the goddess Śrī Kāmeśvarī, the power of Rudra's self, homage" — on the base. Uttering the second group, "in the circle of the sun, in the seat of Jālandhara, of the nature of Ṣaṣṭhīśanātha, to the blessed sandals of the goddess Śrī Vajreśvarī, the power of Viṣṇu's self, homage" — on the heart. Uttering the third group, "in the circle of the moon, in the seat of Pūrṇagiri, of the nature of Uḍḍīśanātha, to the blessed sandals of the goddess Śrī Bhagamālinī, the power of Brahmā's self, homage" — on the forehead. Uttering the three groups, "in the circle of supreme Brahman, in the seat of Uḍḍīyāna, of the nature of Śrī Caryānātha, to the blessed sandals of the goddess Śrī Mahātripurasundarī, the power of Brahman's self, homage" — on the crown. In the Kulāmṛta: "Uttering the first seed of the root one should join 'agnicakre' and then 'kāmagiryālaye', then 'Mitrīśa', 'nāthātmaka', then 'Kāmeśvarī', 'devī Rudrātmaśakti-śrīpādukām pūjayāmi' and the word 'namaḥ' — to the seats that give attainment. Uttering the second seed, O Pārvatī, one should join 'sūryacakre', then the word 'Jālandhara', 'pīṭhe', 'Ṣaṣṭhīśanāthātmake', the word 'Vajreśvarī', 'devī Viṣṇvātmaśakti-śrīpādukām pūjayāmi' and the word 'namaḥ'. Uttering the third seed, O Pārvatī, one should join 'somacakre', then the word 'Pūrṇagiri', 'pīṭhe', 'Uḍḍīśanāthātmake', the word 'Bhagamālinī', 'devī Brahmātmaśakti-śrīpādukām pūjayāmi' and the word 'namaḥ'. Uttering the whole mantra, O Pārvatī, the words 'paraṃ brahma', 'cakra', then the word 'Uḍḍīyāna', joining the word 'pīṭhe', the word 'Caryānāthātmake', after the word 'Mahātripura' the word 'sundarī', then after 'devī', 'brahma' and 'ātma', 'śakti-śrīpādukām pūjayāmi' and 'namaḥ' at the end: this is the first form, O Śivā." And the places: "on the mūlādhāra, the heart, the forehead and the crown."

Word by wordपदार्थ

पीठान् (pīṭhān)the seatsपीठों कोसिद्धि-प्रदान् (siddhi-pradān)which give attainmentसिद्धि देने वालेमूल-प्रथमम् (mūla-prathamam)the first of the rootमूल का पहलाबीजम् (bījam)seedबीजउच्चरन् (uccaran)utteringबोलते हुएअग्नि-चक्रे (agni-cakre)"agnicakre""अग्निचक्रे"योजयेत् (yojayet)one should joinजोड़े (ca)andऔरकामगिरि-आलये (kāmagiri-ālaye)"kāmagiryālaye""कामगिर्यालये"पुनः (punaḥ)thenफिरमित्रीश (mitrīśa)"Mitrīśa""मित्रीश"इति (iti)thusइस प्रकारततः (tataḥ)thenफिरनाथात्मक (nāthātmaka)"nāthātmaka""नाथात्मक"कामेश्वरी (kāmeśvarī)"Kāmeśvarī""कामेश्वरी"पुनः (punaḥ)thenफिरदेवी (devī)"devī""देवी"रुद्रात्मशक्ति-श्रीपादुकाम् (rudrātmaśakti-śrīpādukām)"Rudrātmaśakti-śrīpādukām""रुद्रात्मशक्ति-श्रीपादुकाम्"पूजयामि (pūjayāmi)"pūjayāmi""पूजयामि" (ca)andऔरनमः (namaḥ)namaḥनमःपदम् (padam)the wordपदद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसरा (ca)andऔरबीजम् (bījam)seedबीजउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीसूर्य-चक्रे (sūrya-cakre)"sūryacakre""सूर्यचक्रे"योजयेत् (yojayet)one should joinजोड़े (ca)andऔरजालन्धर-पदम् (jālandhara-padam)the word "Jālandhara""जालन्धर" पदततः (tataḥ)thenफिरपीठे (pīṭhe)"pīṭhe""पीठे" (ca)andऔरषष्ठीशनाथात्मके (ṣaṣṭhīśanāthātmake)"Ṣaṣṭhīśanāthātmake""षष्ठीशनाथात्मके"वज्रेश्वरी-पदम् (vajreśvarī-padam)the word "Vajreśvarī""वज्रेश्वरी" पददेवी (devī)"devī""देवी"विष्ण्वात्मशक्ति (viṣṇvātmaśakti)"Viṣṇvātmaśakti""विष्ण्वात्मशक्ति"श्रीपादुकाम् (śrīpādukām)"śrīpādukām""श्रीपादुकाम्"पूजयामि (pūjayāmi)"pūjayāmi""पूजयामि" (ca)andऔरनमः-पदम् (namaḥ-padam)the word namaḥनमः पदतृतीयम् (tṛtīyam)the thirdतीसरा (ca)andऔरबीजम् (bījam)seedबीजउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीसोम-चक्रे (soma-cakre)"somacakre""सोमचक्रे"योजयेत् (yojayet)one should joinजोड़े (ca)andऔरपूर्णगिरि-पदम् (pūrṇagiri-padam)the word "Pūrṇagiri""पूर्णगिरि" पदततः (tataḥ)thenफिरपीठे (pīṭhe)"pīṭhe""पीठे"उड्डीशनाथात्मके (uḍḍīśanāthātmake)"Uḍḍīśanāthātmake""उड्डीशनाथात्मके"भगमालिनी-पदम् (bhagamālinī-padam)the word "Bhagamālinī""भगमालिनी" पददेवी (devī)"devī""देवी"ब्रह्मात्मशक्ति-श्रीपादुकाम् (brahmātmaśakti-śrīpādukām)"Brahmātmaśakti-śrīpādukām""ब्रह्मात्मशक्ति-श्रीपादुकाम्"पूजयामि (pūjayāmi)"pūjayāmi""पूजयामि" (ca)andऔरनमः-पदम् (namaḥ-padam)the word namaḥनमः पदसमस्तम् (samastam)the wholeसम्पूर्ण (ca)andऔरमन्त्रम् (mantram)mantraमन्त्रउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीपरं-ब्रह्म-पदम् (paraṃ-brahma-padam)the words "paraṃ brahma""परं ब्रह्म" पदचक्र (cakra)"cakra""चक्र"उड्डीयान-पदम् (uḍḍīyāna-padam)the word "Uḍḍīyāna""उड्डीयान" पदततः (tataḥ)thenफिरपीठे (pīṭhe)"pīṭhe""पीठे"पदम् (padam)the wordपदयोजयित्वा (yojayitvā)having joinedजोड़करचर्यानाथात्मके (caryānāthātmake)"Caryānāthātmake""चर्यानाथात्मके"पदम् (padam)the wordपदमहात्रिपुर-शब्द-अन्ते (mahātripura-śabda-ante)after the word "Mahātripura""महात्रिपुर" शब्द के बादसुन्दरी (sundarī)"sundarī""सुन्दरी"इति (iti)thusइस प्रकारपदम् (padam)the wordपदततः (tataḥ)thenफिरदेवी-ब्रह्म-पद-आत्म-अन्ते (devī-brahma-pada-ātma-ante)after "devī", "brahma" and "ātma""देवी", "ब्रह्म" और "आत्म" के बादशक्ति-श्रीपादुकाम् (śakti-śrīpādukām)"śakti-śrīpādukām""शक्ति-श्रीपादुकाम्"ततः (tataḥ)thenफिरपूजयामि (pūjayāmi)"pūjayāmi""पूजयामि"नमः (namaḥ)namaḥनमः (ca)andऔरअन्ते (ante)at the endअन्त मेंपर्यायः (paryāyaḥ)the formप्रकारप्रथमम् (prathamam)firstपहलाशिवे (śive)O Śivāहे शिवामूलाधारे (mūlādhāre)on the mūlādhāraमूलाधार पर (ca)andऔरहृदये (hṛdaye)on the heartहृदय परललाटे (lalāṭe)on the foreheadललाट परब्रह्मरन्ध्रके (brahmarandhrake)on the crownब्रह्मरन्ध्र पर

Verse 89क

८९क ततस्तत्त्वन्यासः । यथा : वाग्भवकूटमुच्चार्य आत्मतत्त्वव्यापिकायै श्रीमहात्रिपुरसुन्दर्यै नमः आधारे । द्वितीयकूटमुच्चार्य विद्यातत्त्वव्यापिकायै श्रीमहात्रिपुरसुन्दर्यै नमः हृदये । तृतीयकूटमुच्चार्य शिवतत्त्वव्यापिकायै श्रीमहात्रिपुरसुन्दर्यै नमः भ्रूमध्ये । त्रिकूटमुच्चार्य सर्वतत्त्वव्यापिकायै श्रीमहात्रिपुरसुन्दर्यै नमो ब्रह्मरन्ध्रे ॥८९क॥

tatastattvanyāsaḥ | yathā : vāgbhavakūṭamuccārya ātmatattvavyāpikāyai śrīmahātripurasundaryai namaḥ ādhāre | dvitīyakūṭamuccārya vidyātattvavyāpikāyai śrīmahātripurasundaryai namaḥ hṛdaye | tṛtīyakūṭamuccārya śivatattvavyāpikāyai śrīmahātripurasundaryai namaḥ bhrūmadhye | trikūṭamuccārya sarvatattvavyāpikāyai śrīmahātripurasundaryai namo brahmarandhre ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.89क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v89क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर तत्त्व न्यास। जैसे: वाग्भव कूट बोलकर "आत्मतत्त्व में व्यापक श्री महात्रिपुरसुन्दरी को नमः" — आधार पर। दूसरा कूट बोलकर "विद्यातत्त्व में व्यापक श्री महात्रिपुरसुन्दरी को नमः" — हृदय पर। तीसरा कूट बोलकर "शिवतत्त्व में व्यापक श्री महात्रिपुरसुन्दरी को नमः" — भ्रूमध्य पर। त्रिकूट बोलकर "सब तत्त्वों में व्यापक श्री महात्रिपुरसुन्दरी को नमः" — ब्रह्मरन्ध्र पर।

Then the placement of the principles. Thus: uttering the vāgbhava group, "to Śrī Mahātripurasundarī who pervades the self principle, homage" — on the base. Uttering the second group, "to Śrī Mahātripurasundarī who pervades the vidyā principle, homage" — on the heart. Uttering the third group, "to Śrī Mahātripurasundarī who pervades the Śiva principle, homage" — on the brow-centre. Uttering the three groups, "to Śrī Mahātripurasundarī who pervades all principles, homage" — on the crown.

Verse 90

९० ततः पञ्चदशीन्यासः । तद्यथा : मूलाधारे हृदि चक्षुषोः कर्णयोर्नसोः मुखभुजयुगपृष्ठजानुयुगलनाभिषु प्रत्येकं नमोऽन्तं मूलमन्त्रवर्णं न्यसेत् ॥९०॥

tataḥ pañcadaśīnyāsaḥ | tadyathā : mūlādhāre hṛdi cakṣuṣoḥ karṇayornasoḥ mukhabhujayugapṛṣṭhajānuyugalanābhiṣu pratyekaṃ namo'ntaṃ mūlamantravarṇaṃ nyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर पञ्चदशी न्यास। जैसे: मूलाधार, हृदय, दोनों आँखों, दोनों कानों, दोनों नथुनों, मुख, दोनों भुजाओं, पीठ, दोनों घुटनों और नाभि पर मूल मन्त्र का एक-एक अक्षर नमः लगाकर न्यास करे।

Then the placement of the fifteen syllables. Thus: on the mūlādhāra, the heart, the two eyes, the two ears, the two nostrils, the mouth, the two arms, the back, the two knees and the navel, one should place each letter of the root mantra ending in namaḥ.

Verse 91

९१ ततः षोडशीन्यासः । निबन्धे : ब्रह्मरन्ध्रे पूर्णविद्यां रक्तवर्णां विचिन्तयेत् । सौभाग्यदण्डिनीं मुद्रां वामांसे भ्रामयेत्सुधीः ॥ रिपुजिह्वाग्रहां मुद्रां वामपादतले न्यसेत् । व्यापकान्ते योनिमुद्रां मुखे क्षिप्त्वाभिवन्द्य च ॥ पुनर्ब्रह्मरन्ध्रे मणिबन्धे ललाटे मालिकां तां षोडशवर्णान्न्यसेत् । अथ संहारन्यासः ततः पादयोर्जङ्घयोर्जान्वोः कट्यामंगुलिपृष्ठके । नाभौ पार्श्वद्वये चापि स्तनयोरंसयोस्तथा ॥ करयोर्ब्रह्मरन्ध्रे च वदने भ्रुवि पार्वति । ततः कर्णप्रदेशे च करवेष्टनयोः क्रमात् ॥ इति संहारन्यासः ॥९१॥

tataḥ ṣoḍaśīnyāsaḥ | nibandhe : | brahmarandhre pūrṇavidyāṃ raktavarṇāṃ vicintayet | saubhāgyadaṇḍinīṃ mudrāṃ vāmāṃse bhrāmayetsudhīḥ | ripujihvāgrahāṃ mudrāṃ vāmapādatale nyaset | vyāpakānte yonimudrāṃ mukhe kṣiptvābhivandya ca | punarbrahmarandhre maṇibandhe lalāṭe mālikāṃ tāṃ ṣoḍaśavarṇānnyaset | atha saṃhāranyāsaḥ | tataḥ pādayorjaṅghayorjānvoḥ kaṭyāmaṃgulipṛṣṭhake | nābhau pārśvadvaye cāpi stanayoraṃsayostathā | karayorbrahmarandhre ca vadane bhruvi pārvati | tataḥ karṇapradeśe ca karaveṣṭanayoḥ kramāt | iti saṃhāranyāsaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर षोडशी न्यास। निबन्ध में: "ब्रह्मरन्ध्र पर लाल रंग की पूर्ण विद्या का चिन्तन करे। बुद्धिमान बाएँ कन्धे पर सौभाग्यदण्डिनी मुद्रा घुमाए, बाएँ पैर के तलवे पर रिपुजिह्वाग्रहा मुद्रा रखे, और व्यापक न्यास के बाद मुख पर योनि मुद्रा डालकर वन्दना करे।" फिर ब्रह्मरन्ध्र, कलाई और ललाट पर उस माला, सोलह अक्षरों का न्यास करे। संहार न्यास: "फिर पैरों, जङ्घाओं, घुटनों, कटि, उँगलियों की पीठ, नाभि और दोनों पार्श्वों पर, स्तनों और कन्धों पर भी, हाथों और ब्रह्मरन्ध्र पर, मुख और भौंह पर, हे पार्वती, फिर कान के स्थान और दोनों कलाइयों पर, क्रम से।" यह संहार न्यास है।

Then the placement of the sixteen syllables. In the Nibandha: "On the crown one should visualise the full vidyā, red in colour. The wise man should wave the Saubhāgyadaṇḍinī mudrā on the left shoulder, place the Ripujihvāgrahā mudrā on the sole of the left foot, and after the pervading placement cast the yoni mudrā on the mouth and salute." Again on the crown, the wrist and the forehead one should place that garland, the sixteen letters. The dissolving placement: "Then on the feet, the shanks, the knees, the hip, the backs of the fingers, the navel and the two sides, the breasts and the shoulders likewise, the hands and the crown, the face and the brow, O Pārvatī, then the region of the ears and the two wrists, in order." Such is the dissolving placement.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मरन्ध्रे (brahmarandhre)on the crownब्रह्मरन्ध्र परपूर्ण-विद्याम् (pūrṇa-vidyām)the full vidyāपूर्ण विद्या कोरक्त-वर्णाम् (rakta-varṇām)red in colourलाल रंग कीविचिन्तयेत् (vicintayet)one should visualiseचिन्तन करेसौभाग्य-दण्डिनीम् (saubhāgya-daṇḍinīm)Saubhāgyadaṇḍinīसौभाग्यदण्डिनीमुद्राम् (mudrām)the mudrāमुद्रा कोवाम-अंसे (vāma-aṃse)on the left shoulderबाएँ कन्धे परभ्रामयेत् (bhrāmayet)one should waveघुमाएसुधीः (sudhīḥ)the wise manबुद्धिमानरिपु-जिह्वा-ग्रहाम् (ripu-jihvā-grahām)Ripujihvāgrahāरिपुजिह्वाग्रहामुद्राम् (mudrām)the mudrāमुद्रा कोवाम-पाद-तले (vāma-pāda-tale)on the sole of the left footबाएँ पैर के तलवे परन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेव्यापक-अन्ते (vyāpaka-ante)after the pervading placementव्यापक न्यास के बादयोनि-मुद्राम् (yoni-mudrām)the yoni mudrāयोनि मुद्रा कोमुखे (mukhe)on the mouthमुख परक्षिप्त्वा (kṣiptvā)having castडालकरअभिवन्द्य (abhivandya)having salutedवन्दना करके (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरपादयोः (pādayoḥ)on the feetपैरों परजङ्घयोः (jaṅghayoḥ)on the shanksजङ्घाओं परजान्वोः (jānvoḥ)on the kneesघुटनों परकट्याम् (kaṭyām)on the hipकटि परअङ्गुलि-पृष्ठके (aṅguli-pṛṣṭhake)on the backs of the fingersउँगलियों की पीठ परनाभौ (nābhau)on the navelनाभि परपार्श्व-द्वये (pārśva-dvaye)on the two sidesदोनों पार्श्वों पर (ca)andऔरअपि (api)alsoभीस्तनयोः (stanayoḥ)on the breastsस्तनों परअंसयोः (aṃsayoḥ)on the shouldersकन्धों परतथा (tathā)likewiseवैसे हीकरयोः (karayoḥ)on the handsहाथों परब्रह्मरन्ध्रे (brahmarandhre)on the crownब्रह्मरन्ध्र पर (ca)andऔरवदने (vadane)on the faceमुख परभ्रुवि (bhruvi)on the browभौंह परपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीततः (tataḥ)thenफिरकर्ण-प्रदेशे (karṇa-pradeśe)on the region of the earsकान के स्थान पर (ca)andऔरकर-वेष्टनयोः (kara-veṣṭanayoḥ)on the two wristsदोनों कलाइयों परक्रमात् (kramāt)in orderक्रम से

Verse 92

९२ अथ स्थितिक्रमः करयोरंगुलीषु पञ्च ब्रह्मरन्ध्रे मुखे हृदि त्रयम् । नाभ्यादिपादपर्यन्तमेकम् । कण्ठान्नाभिपर्यन्तमेकम् । ब्रह्मरन्ध्रात्कण्ठपर्यन्तमेकम् । पादयोरंगुलीषु पञ्च । इति स्थितिन्यासः ॥९२॥

atha sthitikramaḥ | karayoraṃgulīṣu pañca brahmarandhre mukhe hṛdi trayam | nābhyādipādaparyantamekam | kaṇṭhānnābhiparyantamekam | brahmarandhrātkaṇṭhaparyantamekam | pādayoraṃgulīṣu pañca | iti sthitinyāsaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

स्थिति क्रम। हाथों की उँगलियों पर पाँच; ब्रह्मरन्ध्र, मुख और हृदय पर तीन; नाभि से पैर तक एक; कण्ठ से नाभि तक एक; ब्रह्मरन्ध्र से कण्ठ तक एक; पैरों की उँगलियों पर पाँच। यह स्थिति न्यास है।

The order of maintenance. Five on the fingers of the hands; three on the crown, the mouth and the heart; one from the navel down to the feet; one from the throat down to the navel; one from the crown down to the throat; five on the toes of the feet. Such is the placement of maintenance.

Verse 93

९३ अथ सृष्टिन्यासः ब्रह्मरन्ध्रे ललाटे नेत्रे श्रवणे घ्राणे मस्तके ओष्ठे दन्ताध ऊर्ध्वे जिह्वायां चिबुके पृष्ठे सर्वाङ्गे हृदि स्तनयोः कुक्षौ लिङ्गे च षोडशवर्णान् प्रविन्यसेत् ॥९३॥

atha sṛṣṭinyāsaḥ | brahmarandhre lalāṭe netre śravaṇe ghrāṇe mastake oṣṭhe dantādha ūrdhve jihvāyāṃ cibuke pṛṣṭhe sarvāṅge hṛdi stanayoḥ kukṣau liṅge ca ṣoḍaśavarṇān pravinyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सृष्टि न्यास। ब्रह्मरन्ध्र, ललाट, नेत्र, कान, नाक, सिर, ओठ, नीचे और ऊपर के दाँत, जीभ, ठोड़ी, पीठ, सब अङ्ग, हृदय, स्तन, कुक्षि और लिङ्ग पर सोलह अक्षरों का न्यास करे।

The placement of creation. On the crown, the forehead, the eyes, the ears, the nose, the head, the lips, the lower and upper teeth, the tongue, the chin, the back, the whole body, the heart, the breasts, the belly and the phallus one should place the sixteen letters.

Verse 94

९४ अथ नादन्यासः शिरसि अविक्रुन्नादाय नमः, ललाटे शून्यनादाय नमः, भ्रूमध्ये स्पर्शनादाय नमः, नासायां नादनादाय नमः, वदने ध्वनिनादाय नमः, कण्ठे विन्दुनादाय नमः, हृदये शक्तिनादाय नमः, नाभौ जीवनादाय नमः, मूलाधारे अक्षरात्मकनादाय नमः । तथा च कुलामृते : प्रथमश्चाविक्रुन्नादं शून्यनादमतः परम् । स्पर्शनादं नादनादं ध्वनिनादमतः परम् ॥ विन्दुनादं शक्तिनादं जीवनादं ततः शिवे । अक्षरात्मकनादञ्च नमोऽन्तञ्च क्रमेण हि ॥ शिरोललाटभ्रूमध्यनासावदनकण्ठके । हृन्नाभिमूलदेशेषु नवनादं न्यसेत्सुधीः ॥९४॥

atha nādanyāsaḥ | śirasi avikrunnādāya namaḥ, lalāṭe śūnyanādāya namaḥ, bhrūmadhye sparśanādāya namaḥ, nāsāyāṃ nādanādāya namaḥ, vadane dhvaninādāya namaḥ, kaṇṭhe vindunādāya namaḥ, hṛdaye śaktinādāya namaḥ, nābhau jīvanādāya namaḥ, mūlādhāre akṣarātmakanādāya namaḥ | tathā ca kulāmṛte : | prathamaścāvikrunnādaṃ śūnyanādamataḥ param | sparśanādaṃ nādanādaṃ dhvaninādamataḥ param | vindunādaṃ śaktinādaṃ jīvanādaṃ tataḥ śive | akṣarātmakanādañca namo'ntañca krameṇa hi | śirolalāṭabhrūmadhyanāsāvadanakaṇṭhake | hṛnnābhimūladeśeṣu navanādaṃ nyasetsudhīḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

नाद न्यास। सिर पर "अविक्रुत् नाद को नमः"; ललाट पर "शून्य नाद को नमः"; भ्रूमध्य पर "स्पर्श नाद को नमः"; नाक पर "नाद नाद को नमः"; मुख पर "ध्वनि नाद को नमः"; कण्ठ पर "बिन्दु नाद को नमः"; हृदय पर "शक्ति नाद को नमः"; नाभि पर "जीव नाद को नमः"; मूलाधार पर "अक्षरात्मक नाद को नमः"। और कुलामृत में: "पहला अविक्रुत् नाद, उसके बाद शून्य नाद, स्पर्श नाद, नाद नाद, उसके बाद ध्वनि नाद, बिन्दु नाद, शक्ति नाद, फिर जीव नाद, हे शिवा, और अक्षरात्मक नाद, हर एक नमः सहित, क्रम से। बुद्धिमान सिर, ललाट, भ्रूमध्य, नाक, मुख और कण्ठ पर, और हृदय, नाभि और मूल स्थानों पर नौ नाद न्यास करे।"

The placement of the sounds. On the head, "homage to the unbroken sound"; on the forehead, "homage to the sound of the void"; on the brow-centre, "homage to the sound of touch"; on the nose, "homage to the sound of sound"; on the face, "homage to the sound of resonance"; on the throat, "homage to the sound of the bindu"; on the heart, "homage to the sound of śakti"; on the navel, "homage to the sound of the soul"; on the mūlādhāra, "homage to the sound made of syllables". So too in the Kulāmṛta: "First the unbroken sound, after that the sound of the void, the sound of touch, the sound of sound, after that the sound of resonance, the sound of the bindu, the sound of śakti, then the sound of the soul, O Śivā, and the sound made of syllables, each ending in namaḥ, in order. The wise man should place the nine sounds on the head, forehead, brow-centre, nose, face and throat, and on the heart, navel and base."

Word by wordपदार्थ

प्रथमः (prathamaḥ)firstपहला (ca)andऔरअविक्रुत्-नादम् (avikrut-nādam)the unbroken soundअविक्रुत् नादशून्य-नादम् (śūnya-nādam)the sound of the voidशून्य नादअतः (ataḥ)after thatउसके बादपरम् (param)nextफिरस्पर्श-नादम् (sparśa-nādam)the sound of touchस्पर्श नादनाद-नादम् (nāda-nādam)the sound of soundनाद नादध्वनि-नादम् (dhvani-nādam)the sound of resonanceध्वनि नादअतः (ataḥ)after thatउसके बादपरम् (param)nextफिरविन्दु-नादम् (vindu-nādam)the sound of the binduबिन्दु नादशक्ति-नादम् (śakti-nādam)the sound of śaktiशक्ति नादजीव-नादम् (jīva-nādam)the sound of the soulजीव नादततः (tataḥ)thenफिरशिवे (śive)O Śivāहे शिवाअक्षरात्मक-नादम् (akṣarātmaka-nādam)the sound made of syllablesअक्षरात्मक नाद (ca)andऔरनमः-अन्तम् (namaḥ-antam)ending in namaḥनमः सहित (ca)andऔरक्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेहि (hi)indeedहीशिरः-ललाट-भ्रूमध्य-नासा-वदन-कण्ठके (śiraḥ-lalāṭa-bhrūmadhya-nāsā-vadana-kaṇṭhake)on the head, forehead, brow-centre, nose, face and throatसिर, ललाट, भ्रूमध्य, नाक, मुख और कण्ठ परहृत्-नाभि-मूल-देशेषु (hṛt-nābhi-mūla-deśeṣu)on the heart, navel and baseहृदय, नाभि और मूल स्थानों परनव-नादम् (nava-nādam)the nine soundsनौ नादन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेसुधीः (sudhīḥ)the wise manबुद्धिमान

Verse 95

९५ अथ षोढान्यासः ज्ञानार्णवे : गणेशो प्रथमो न्यासो द्वितीयश्च ग्रहैर्मतः । नक्षत्रैस्तु तृतीयः स्याद्योगिनीभिश्चतुर्थकः ॥ राशिभिः पञ्चमो न्यासः षष्ठः पीठैर्निगद्यते ॥९५॥

atha ṣoḍhānyāsaḥ | jñānārṇave : | gaṇeśo prathamo nyāso dvitīyaśca grahairmataḥ | nakṣatraistu tṛtīyaḥ syādyoginībhiścaturthakaḥ | rāśibhiḥ pañcamo nyāsaḥ ṣaṣṭhaḥ pīṭhairnigadyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

षोढा न्यास। ज्ञानार्णव में: "पहला न्यास गणेशों का, दूसरा ग्रहों से माना गया है, तीसरा नक्षत्रों से, चौथा योगिनियों से, पाँचवाँ न्यास राशियों से, और छठा पीठों से कहा जाता है।"

The sixfold placement. In the Jñānārṇava: "The first placement is of the Gaṇeśas, the second is held to be with the planets, the third with the lunar mansions, the fourth with the yoginīs, the fifth placement with the signs, and the sixth is declared to be with the seats."

Word by wordपदार्थ

गणेशः (gaṇeśaḥ)of the Gaṇeśasगणेशों काप्रथमः (prathamaḥ)the firstपहलान्यासः (nyāsaḥ)placementन्यासद्वितीयः (dvitīyaḥ)the secondदूसरा (ca)andऔरग्रहैः (grahaiḥ)with the planetsग्रहों सेमतः (mataḥ)is heldमाना गया हैनक्षत्रैः (nakṣatraiḥ)with the lunar mansionsनक्षत्रों सेतु (tu)andऔरतृतीयः (tṛtīyaḥ)the thirdतीसरास्यात् (syāt)isहोयोगिनीभिः (yoginībhiḥ)with the yoginīsयोगिनियों सेचतुर्थकः (caturthakaḥ)the fourthचौथाराशिभिः (rāśibhiḥ)with the signsराशियों सेपञ्चमः (pañcamaḥ)the fifthपाँचवाँन्यासः (nyāsaḥ)placementन्यासषष्ठः (ṣaṣṭhaḥ)the sixthछठापीठैः (pīṭhaiḥ)with the seatsपीठों सेनिगद्यते (nigadyate)is declaredकहा जाता है

Verse 96

९६ षोढान्यासस्त्वयं प्रोक्तः सर्वत्रैवापराजितः । एवं : योगिन्यस्तस्य गात्रस्था स पूज्यः सर्वयोगिभिः । नास्त्यस्य पूज्यो लोकेषु पितृमातृमुखोज्ज्वलः ॥ स एव पूज्यः सर्वेषां स स्वयं परमेश्वरः ॥९६॥

ṣoḍhānyāsastvayaṃ proktaḥ sarvatraivāparājitaḥ | evaṃ : | yoginyastasya gātrasthā sa pūjyaḥ sarvayogibhiḥ | nāstyasya pūjyo lokeṣu pitṛmātṛmukhojjvalaḥ | sa eva pūjyaḥ sarveṣāṃ sa svayaṃ parameśvaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यह षोढा न्यास सर्वत्र अपराजित कहा गया है।" इस प्रकार: "योगिनियाँ उसके शरीर में स्थित हैं; वह सब योगियों का पूजनीय है। लोकों में उसके लिए कोई पूजनीय नहीं; पिता और माता के मुख जैसा उज्ज्वल, वही सबका पूजनीय है, वह स्वयं परमेश्वर है।"

"This sixfold placement is declared unconquered everywhere." Thus: "The yoginīs dwell in his body; he is to be honoured by all yogins. There is no one in the worlds he need honour; bright as the face of father and mother, he alone is to be honoured by all, he is himself the supreme Lord."

Word by wordपदार्थ

षोढा-न्यासः (ṣoḍhā-nyāsaḥ)the sixfold placementषोढा न्यासतु (tu)andऔरअयम् (ayam)thisयहप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गयासर्वत्र (sarvatra)everywhereसर्वत्रएव (eva)indeedहीअपराजितः (aparājitaḥ)unconqueredअपराजितयोगिन्यः (yoginyaḥ)the yoginīsयोगिनियाँतस्य (tasya)hisउसकेगात्र-स्थाः (gātra-sthāḥ)dwell in the bodyशरीर में स्थितसः (saḥ)heवहपूज्यः (pūjyaḥ)is to be honouredपूजनीयसर्व-योगिभिः (sarva-yogibhiḥ)by all yoginsसब योगियों द्वारा (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैअस्य (asya)for himउसके लिएपूज्यः (pūjyaḥ)one to be honouredपूजनीयलोकेषु (lokeṣu)in the worldsलोकों मेंपितृ-मातृ-मुख-उज्ज्वलः (pitṛ-mātṛ-mukha-ujjvalaḥ)bright as the face of father and motherपिता और माता के मुख जैसा उज्ज्वलसः (saḥ)heवहएव (eva)aloneहीपूज्यः (pūjyaḥ)is to be honouredपूजनीयसर्वेषाम् (sarveṣām)by allसबकेसः (saḥ)heवहस्वयम् (svayam)himselfस्वयंपरमेश्वरः (parameśvaraḥ)the supreme Lordपरमेश्वर

Verse 97

९७ षोढान्यासविहीनो यः प्रणमेद्देवि पार्वतीम् । सोऽचिरान्मृत्युमाप्नोति नरकञ्च प्रपद्यते ॥९७॥

ṣoḍhānyāsavihīno yaḥ praṇameddevi pārvatīm | so'cirānmṛtyumāpnoti narakañca prapadyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, जो षोढा न्यास के बिना पार्वती को प्रणाम करे, वह शीघ्र मृत्यु पाता है और नरक जाता है।"

"Whoever bows to Pārvatī, O Goddess, without the sixfold placement, soon meets death and goes to hell."

Word by wordपदार्थ

षोढा-न्यास-विहीनः (ṣoḍhā-nyāsa-vihīnaḥ)without the sixfold placementषोढा न्यास के बिनायः (yaḥ)whoजोप्रणमेत् (praṇamet)bowsप्रणाम करेदेवि (devi)O Goddessहे देवीपार्वतीम् (pārvatīm)to Pārvatīपार्वती कोसः (saḥ)heवहअचिरात् (acirāt)soonशीघ्रमृत्युम् (mṛtyum)deathमृत्यु कोआप्नोति (āpnoti)meetsपाता हैनरकम् (narakam)hellनरक को (ca)andऔरप्रपद्यते (prapadyate)goes toजाता है

Verse 98

९८ बृहदारण्यकऋषिरनुष्टुप्छन्दो गणेशो देवता न्यासकर्मणि जपे विनियोगः ॥९८॥

bṛhadāraṇyakaṛṣiranuṣṭupchando gaṇeśo devatā nyāsakarmaṇi jape viniyogaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बृहदारण्यक ऋषि, अनुष्टुप् छन्द, गणेश देवता; न्यास कर्म और जप में विनियोग है।

Bṛhadāraṇyaka is the seer, Anuṣṭubh the metre, Gaṇeśa the deity; the application is in the rite of placement and in repetition.

Verse 99

९९ ऐं ह्रीं श्रीं अं विघ्नेश्वरश्रीभ्यां नमः इति शिरसि । ३ आं विघ्नराजह्रीभ्यां नमः इति मुखे । ३ इं विनायकतुष्टिभ्यां नमः इति दक्षचक्षुषि । ३ ईं शिवोत्तमशान्तिभ्यां नमः इति वामनेत्रे । ३ उं विघ्नहृत्पुष्टिभ्यां नमो दक्षकर्णे । ३ ऊं विघ्नकर्तृसरस्वतीभ्यां नमो वामकर्णे । ३ ऋं विघ्नराड्रतिभ्यां नमो दक्षनसि । ३ ॠं गणनायकमेधाभ्यां नमो वामनसि । ३ ऌं एकदन्तकान्तिभ्यां नमो दक्षगण्डे । ३ ॡं द्विदन्तकामिनीभ्यां नमो वामगण्डे । ३ एं गजवक्त्रमोहिनीभ्यां नमः ओष्ठे । ३ ऐं निरञ्जनजटाभ्यां नमोऽधरे । ३ ओं कन्दर्पभृत्तीव्राभ्यां नमः ऊर्ध्वदन्ते । ३ औं दीर्घवक्त्रज्वालिनीभ्यां नमोऽधोदन्ते । ३ अं सङ्कर्षणनन्दाभ्यां नमो ब्रह्मरन्ध्रे । ३ अः वृषध्वजसुरसाभ्यां नमो मुखे । ३ कं गणनाथकामरूपिणीभ्यां नमो दक्षस्कन्धे । ३ खं गजेन्द्रशुभाभ्यां नमो दक्षकूर्परे । ३ गं सूर्पकर्णजयिनीभ्यां नमो मणिबन्धे । ३ घं त्रिनेत्रसत्याभ्यां नमोऽंगुलिमूले । ङं लम्बोदरविघ्नेशीभ्यां नमोऽंगुल्यग्रे । ३ चं महामोदस्वरूपिणीभ्यां नमो वामस्कन्धे । ३ छं चतुर्मूर्तिकामदाभ्यां नमो वामकूर्परे । ३ जं सदाशिवमदविह्वलाभ्यां नमो मणिबन्धे । ३ झं आमोदविकटाभ्यां नमोऽंगुलिमूले । ३ ञं दुर्मुखघूर्णाभ्यां नमोऽंगुल्यग्रे । ३ टं सुमुखभूतिनीभ्यां नमो दक्षकटाधः । ३ ठं प्रमोदभूमिभ्यां नमो दक्षजानुनि । ३ डं एकपादमतिभ्यां नमो गुल्फे । ३ ढं द्विजिह्वरमाभ्यां नमोऽंगुल्यधः । ३ णं शूरमानुषीभ्यां नमोऽंगुल्यग्रे । ३ तं वीरमकरध्वजाभ्यां नमो वामकट्यधः । ३ थं षण्मुखविकर्णाभ्यां नमो जानुनि । ३ दं वरदभृकुटिभ्यां नमो गुह्ये । ३ धं वामदेवलज्जाभ्यां नमोऽंगुल्यधः । ३ नं वक्रतुण्डदीर्घघोणाभ्यां नमः इति अंगुल्यग्रे । ३ पं द्विरण्डधनुर्धराभ्यां नमो दक्षपार्श्वे । ३ फं सेनानीयामिनीभ्यां नमो वामपार्श्वे । ३ वं ग्रामणीरात्रिभ्यां नमः पृष्ठे । ३ भं मत्तचन्द्रिकाभ्यां नमो नाभौ । ३ मं विमलशशिप्रभाभ्यां नमः उदरे । ३ यं मत्तवाहनलोलाभ्यां नमो हृदि । ३ रं जटिचपलाक्षिभ्यां नमो दक्षस्कन्धे । ३ लं मुण्डिऋद्धिभ्यां नमः ककुदि । ३ वं खड्गिदुर्भगाभ्यां नमो वामस्कन्धे । ३ शं वरेण्यसुभगाभ्यां नमो हृदादिदक्षहस्ते । ३ षं वृषकेतुशिवाभ्यां नमो हृदादिवामहस्ते । ३ सं भक्ष्यप्रियदुर्गाभ्यां नमो हृदादिदक्षपादे । ३ हं मेघानादकामिनीभ्यां नमो हृदादिवामपादे । ३ ळं गजेशकान्यकुब्जाभ्यां नमो हृदाद्युदरे । ३ क्षं गणेशविघ्नहारिणीभ्यां नमो हृदादिमुखे । तथा च ज्ञानार्णवे : विघ्नेश्वरस्तथा श्रीश्च विघ्नराजस्तथा ह्रिया । विनायकस्तथा तुष्टिः शान्तियुक्तः शिवोत्तमः ॥ विघ्नहृत्पुष्टियुक्तश्च विघ्नकर्तृसरस्वती । विघ्नराड्रतियुक्तश्च मेधा च गणनायकः ॥ एकदन्तश्च कान्तिश्च द्विदन्तः कामिनीयुतः । गजवक्त्रो मोहिनी च निरञ्जनजटैकतः ॥ कन्दर्पभृत्तथा तीव्रा दीर्घवक्त्रस्तथा प्रिये । ज्वालिनीसहितः पश्चात् नन्दासङ्कर्षणौ तथा ॥ वृषध्वजश्च सुरसा गणनाथेन संयुता । कामरूपिणिका पश्चात्गजेन्द्रः शुभया ततः ॥ सूर्पकर्णस्तु जयिनी त्रिनेत्रः सत्यया युतः । लम्बोदरश्च विघ्नेशी महामोदः स्वरूपिणी ॥ चतुर्मूर्तिः कामदा च सदाशिवयुता ततः । मदविह्वलनाम्नी च आमोदविकटे तथा ॥ दुर्मुखश्च तथा घूर्णा सुमुखो भूतिनी ततः । प्रमोदश्च तथा भूमिरेकपादस्तथा मतिः ॥ द्विजिह्वश्च रमायुक्तः शूरश्चैव तु मानुषी । वीरेणसहिता पश्चात्शैलजे मकरध्वजा ॥ षण्मुखश्च विकर्णा च वरदो भृकुटी ततः । वामदेवस्तथा लज्जा वक्रतुण्डस्ततः परम् ॥ दीर्घघोणान्वितः पश्चाद्द्विरण्डकधनुर्धरे । सेनानीर्यामिनीयुक्ता ग्रामणी रात्रिसंयुतः ॥ मत्तश्च चन्द्रिकायुक्तो विमलश्च शशिप्रभा । मत्तवाहनलोले च जटी च चपलाक्षिणी ॥ मुण्डी ऋद्धियुतः पश्चात्खड्गी दुर्भगया युतः । वरेण्यश्चैव सुभगा वृषकेतुस्तथा शिवा ॥ भक्ष्यप्रियश्च दुर्गा च मेघनादश्च कामिनी । गजेशः कान्यकुब्जा च गणेशो विघ्नहारिणी ॥ इति गणेशन्यासः ॥९९॥

aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ vighneśvaraśrībhyāṃ namaḥ iti śirasi | 3 āṃ vighnarājahrībhyāṃ namaḥ iti mukhe | 3 iṃ vināyakatuṣṭibhyāṃ namaḥ iti dakṣacakṣuṣi | 3 īṃ śivottamaśāntibhyāṃ namaḥ iti vāmanetre | 3 uṃ vighnahṛtpuṣṭibhyāṃ namo dakṣakarṇe | 3 ūṃ vighnakartṛsarasvatībhyāṃ namo vāmakarṇe | 3 ṛṃ vighnarāḍratibhyāṃ namo dakṣanasi | 3 ṝṃ gaṇanāyakamedhābhyāṃ namo vāmanasi | 3 ḷṃ ekadantakāntibhyāṃ namo dakṣagaṇḍe | 3 ḹṃ dvidantakāminībhyāṃ namo vāmagaṇḍe | 3 eṃ gajavaktramohinībhyāṃ namaḥ oṣṭhe | 3 aiṃ nirañjanajaṭābhyāṃ namo'dhare | 3 oṃ kandarpabhṛttīvrābhyāṃ namaḥ ūrdhvadante | 3 auṃ dīrghavaktrajvālinībhyāṃ namo'dhodante | 3 aṃ saṅkarṣaṇanandābhyāṃ namo brahmarandhre | 3 aḥ vṛṣadhvajasurasābhyāṃ namo mukhe | 3 kaṃ gaṇanāthakāmarūpiṇībhyāṃ namo dakṣaskandhe | 3 khaṃ gajendraśubhābhyāṃ namo dakṣakūrpare | 3 gaṃ sūrpakarṇajayinībhyāṃ namo maṇibandhe | 3 ghaṃ trinetrasatyābhyāṃ namo'ṃgulimūle | ṅaṃ lambodaravighneśībhyāṃ namo'ṃgulyagre | 3 caṃ mahāmodasvarūpiṇībhyāṃ namo vāmaskandhe | 3 chaṃ caturmūrtikāmadābhyāṃ namo vāmakūrpare | 3 jaṃ sadāśivamadavihvalābhyāṃ namo maṇibandhe | 3 jhaṃ āmodavikaṭābhyāṃ namo'ṃgulimūle | 3 ñaṃ durmukhaghūrṇābhyāṃ namo'ṃgulyagre | 3 ṭaṃ sumukhabhūtinībhyāṃ namo dakṣakaṭādhaḥ | 3 ṭhaṃ pramodabhūmibhyāṃ namo dakṣajānuni | 3 ḍaṃ ekapādamatibhyāṃ namo gulphe | 3 ḍhaṃ dvijihvaramābhyāṃ namo'ṃgulyadhaḥ | 3 ṇaṃ śūramānuṣībhyāṃ namo'ṃgulyagre | 3 taṃ vīramakaradhvajābhyāṃ namo vāmakaṭyadhaḥ | 3 thaṃ ṣaṇmukhavikarṇābhyāṃ namo jānuni | 3 daṃ varadabhṛkuṭibhyāṃ namo guhye | 3 dhaṃ vāmadevalajjābhyāṃ namo'ṃgulyadhaḥ | 3 naṃ vakratuṇḍadīrghaghoṇābhyāṃ namaḥ iti aṃgulyagre | 3 paṃ dviraṇḍadhanurdharābhyāṃ namo dakṣapārśve | 3 phaṃ senānīyāminībhyāṃ namo vāmapārśve | 3 vaṃ grāmaṇīrātribhyāṃ namaḥ pṛṣṭhe | 3 bhaṃ mattacandrikābhyāṃ namo nābhau | 3 maṃ vimalaśaśiprabhābhyāṃ namaḥ udare | 3 yaṃ mattavāhanalolābhyāṃ namo hṛdi | 3 raṃ jaṭicapalākṣibhyāṃ namo dakṣaskandhe | 3 laṃ muṇḍiṛddhibhyāṃ namaḥ kakudi | 3 vaṃ khaḍgidurbhagābhyāṃ namo vāmaskandhe | 3 śaṃ vareṇyasubhagābhyāṃ namo hṛdādidakṣahaste | 3 ṣaṃ vṛṣaketuśivābhyāṃ namo hṛdādivāmahaste | 3 saṃ bhakṣyapriyadurgābhyāṃ namo hṛdādidakṣapāde | 3 haṃ meghānādakāminībhyāṃ namo hṛdādivāmapāde | 3 ḻaṃ gajeśakānyakubjābhyāṃ namo hṛdādyudare | 3 kṣaṃ gaṇeśavighnahāriṇībhyāṃ namo hṛdādimukhe | tathā ca jñānārṇave : | vighneśvarastathā śrīśca vighnarājastathā hriyā | vināyakastathā tuṣṭiḥ śāntiyuktaḥ śivottamaḥ | vighnahṛtpuṣṭiyuktaśca vighnakartṛsarasvatī | vighnarāḍratiyuktaśca medhā ca gaṇanāyakaḥ | ekadantaśca kāntiśca dvidantaḥ kāminīyutaḥ | gajavaktro mohinī ca nirañjanajaṭaikataḥ | kandarpabhṛttathā tīvrā dīrghavaktrastathā priye | jvālinīsahitaḥ paścāt nandāsaṅkarṣaṇau tathā | vṛṣadhvajaśca surasā gaṇanāthena saṃyutā | kāmarūpiṇikā paścātgajendraḥ śubhayā tataḥ | sūrpakarṇastu jayinī trinetraḥ satyayā yutaḥ | lambodaraśca vighneśī mahāmodaḥ svarūpiṇī | caturmūrtiḥ kāmadā ca sadāśivayutā tataḥ | madavihvalanāmnī ca āmodavikaṭe tathā | durmukhaśca tathā ghūrṇā sumukho bhūtinī tataḥ | pramodaśca tathā bhūmirekapādastathā matiḥ | dvijihvaśca ramāyuktaḥ śūraścaiva tu mānuṣī | vīreṇasahitā paścātśailaje makaradhvajā | ṣaṇmukhaśca vikarṇā ca varado bhṛkuṭī tataḥ | vāmadevastathā lajjā vakratuṇḍastataḥ param | dīrghaghoṇānvitaḥ paścāddviraṇḍakadhanurdhare | senānīryāminīyuktā grāmaṇī rātrisaṃyutaḥ | mattaśca candrikāyukto vimalaśca śaśiprabhā | mattavāhanalole ca jaṭī ca capalākṣiṇī | muṇḍī ṛddhiyutaḥ paścātkhaḍgī durbhagayā yutaḥ | vareṇyaścaiva subhagā vṛṣaketustathā śivā | bhakṣyapriyaśca durgā ca meghanādaśca kāminī | gajeśaḥ kānyakubjā ca gaṇeśo vighnahāriṇī | iti gaṇeśanyāsaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ऐं ह्रीं श्रीं अं विघ्नेश्वर और श्री को नमः" सिर पर। "३ आं विघ्नराज और ह्री को नमः" मुख पर। "३ इं विनायक और तुष्टि को नमः" दाहिनी आँख पर। "३ ईं शिवोत्तम और शान्ति को नमः" बाईं आँख पर। "३ उं विघ्नहृत् और पुष्टि को नमः" दाहिने कान पर। "३ ऊं विघ्नकर्तृ और सरस्वती को नमः" बाएँ कान पर। "३ ऋं विघ्नराट् और रति को नमः" दाहिने नथुने पर। "३ ॠं गणनायक और मेधा को नमः" बाएँ नथुने पर। "३ ऌं एकदन्त और कान्ति को नमः" दाहिने गाल पर। "३ ॡं द्विदन्त और कामिनी को नमः" बाएँ गाल पर। "३ एं गजवक्त्र और मोहिनी को नमः" ऊपर के ओठ पर। "३ ऐं निरञ्जन और जटा को नमः" नीचे के ओठ पर। "३ ओं कन्दर्पभृत् और तीव्रा को नमः" ऊपर के दाँतों पर। "३ औं दीर्घवक्त्र और ज्वालिनी को नमः" नीचे के दाँतों पर। "३ अं सङ्कर्षण और नन्दा को नमः" ब्रह्मरन्ध्र पर। "३ अः वृषध्वज और सुरसा को नमः" मुख पर। "३ कं गणनाथ और कामरूपिणी को नमः" दाहिने कन्धे पर। "३ खं गजेन्द्र और शुभा को नमः" दाहिनी कोहनी पर। "३ गं सूर्पकर्ण और जयिनी को नमः" कलाई पर। "३ घं त्रिनेत्र और सत्या को नमः" उँगलियों के मूल पर। "ङं लम्बोदर और विघ्नेशी को नमः" उँगलियों के अग्र पर। "३ चं महामोद और स्वरूपिणी को नमः" बाएँ कन्धे पर। "३ छं चतुर्मूर्ति और कामदा को नमः" बाईं कोहनी पर। "३ जं सदाशिव और मदविह्वला को नमः" कलाई पर। "३ झं आमोद और विकटा को नमः" उँगलियों के मूल पर। "३ ञं दुर्मुख और घूर्णा को नमः" उँगलियों के अग्र पर। "३ टं सुमुख और भूतिनी को नमः" दाहिनी कटि के नीचे। "३ ठं प्रमोद और भूमि को नमः" दाहिने घुटने पर। "३ डं एकपाद और मति को नमः" टखने पर। "३ ढं द्विजिह्व और रमा को नमः" उँगलियों के नीचे। "३ णं शूर और मानुषी को नमः" उँगलियों के अग्र पर। "३ तं वीर और मकरध्वजा को नमः" बाईं कटि के नीचे। "३ थं षण्मुख और विकर्णा को नमः" घुटने पर। "३ दं वरद और भृकुटि को नमः" गुह्य पर। "३ धं वामदेव और लज्जा को नमः" उँगलियों के नीचे। "३ नं वक्रतुण्ड और दीर्घघोणा को नमः" उँगलियों के अग्र पर। "३ पं द्विरण्ड और धनुर्धरा को नमः" दाहिने पार्श्व पर। "३ फं सेनानी और यामिनी को नमः" बाएँ पार्श्व पर। "३ वं ग्रामणी और रात्रि को नमः" पीठ पर। "३ भं मत्त और चन्द्रिका को नमः" नाभि पर। "३ मं विमल और शशिप्रभा को नमः" उदर पर। "३ यं मत्तवाहन और लोला को नमः" हृदय पर। "३ रं जटी और चपलाक्षी को नमः" दाहिने कन्धे पर। "३ लं मुण्डी और ऋद्धि को नमः" ककुद पर। "३ वं खड्गी और दुर्भगा को नमः" बाएँ कन्धे पर। "३ शं वरेण्य और सुभगा को नमः" हृदय से दाहिने हाथ तक। "३ षं वृषकेतु और शिवा को नमः" हृदय से बाएँ हाथ तक। "३ सं भक्ष्यप्रिय और दुर्गा को नमः" हृदय से दाहिने पैर तक। "३ हं मेघानाद और कामिनी को नमः" हृदय से बाएँ पैर तक। "३ ळं गजेश और कान्यकुब्जा को नमः" हृदय से उदर तक। "३ क्षं गणेश और विघ्नहारिणी को नमः" हृदय से मुख तक। और ज्ञानार्णव में: "विघ्नेश्वर श्री के साथ, विघ्नराज ह्री के साथ, विनायक तुष्टि के साथ, शिवोत्तम शान्ति सहित; विघ्नहृत् पुष्टि सहित, विघ्नकर्तृ और सरस्वती, विघ्नराट् रति सहित, गणनायक और मेधा; एकदन्त और कान्ति, द्विदन्त कामिनी सहित, गजवक्त्र और मोहिनी, निरञ्जन और जटा एक साथ; कन्दर्पभृत् और तीव्रा, दीर्घवक्त्र, हे प्रिये, ज्वालिनी सहित, फिर नन्दा और सङ्कर्षण; वृषध्वज और सुरसा, कामरूपिणिका गणनाथ सहित, फिर गजेन्द्र शुभा के साथ; सूर्पकर्ण और जयिनी, त्रिनेत्र सत्या सहित, लम्बोदर और विघ्नेशी, महामोद और स्वरूपिणी; चतुर्मूर्ति और कामदा, फिर सदाशिव सहित मदविह्वला नाम वाली, और आमोद और विकटा; दुर्मुख और घूर्णा, फिर सुमुख और भूतिनी, प्रमोद और भूमि, एकपाद और मति; द्विजिह्व रमा सहित, शूर और मानुषी, फिर वीर के साथ मकरध्वजा, हे शैलजा; षण्मुख और विकर्णा, फिर वरद और भृकुटी, वामदेव और लज्जा, फिर वक्रतुण्ड दीर्घघोणा सहित, फिर द्विरण्डक और धनुर्धरा; सेनानी यामिनी सहित, ग्रामणी रात्रि सहित, मत्त चन्द्रिका सहित, विमल और शशिप्रभा; मत्तवाहन और लोला, जटी और चपलाक्षिणी, मुण्डी ऋद्धि सहित, फिर खड्गी दुर्भगा सहित; वरेण्य और सुभगा, वृषकेतु और शिवा, भक्ष्यप्रिय और दुर्गा, मेघनाद और कामिनी, गजेश और कान्यकुब्जा, गणेश और विघ्नहारिणी।" यह गणेश न्यास है।

"aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ, homage to Vighneśvara and Śrī" on the head. "3 āṃ, homage to Vighnarāja and Hrī" on the mouth. "3 iṃ, homage to Vināyaka and Tuṣṭi" on the right eye. "3 īṃ, homage to Śivottama and Śānti" on the left eye. "3 uṃ, homage to Vighnahṛt and Puṣṭi" on the right ear. "3 ūṃ, homage to Vighnakartṛ and Sarasvatī" on the left ear. "3 ṛṃ, homage to Vighnarāṭ and Rati" on the right nostril. "3 ṝṃ, homage to Gaṇanāyaka and Medhā" on the left nostril. "3 ḷṃ, homage to Ekadanta and Kānti" on the right cheek. "3 ḹṃ, homage to Dvidanta and Kāminī" on the left cheek. "3 eṃ, homage to Gajavaktra and Mohinī" on the upper lip. "3 aiṃ, homage to Nirañjana and Jaṭā" on the lower lip. "3 oṃ, homage to Kandarpabhṛt and Tīvrā" on the upper teeth. "3 auṃ, homage to Dīrghavaktra and Jvālinī" on the lower teeth. "3 aṃ, homage to Saṅkarṣaṇa and Nandā" on the crown. "3 aḥ, homage to Vṛṣadhvaja and Surasā" on the mouth. "3 kaṃ, homage to Gaṇanātha and Kāmarūpiṇī" on the right shoulder. "3 khaṃ, homage to Gajendra and Śubhā" on the right elbow. "3 gaṃ, homage to Sūrpakarṇa and Jayinī" on the wrist. "3 ghaṃ, homage to Trinetra and Satyā" on the base of the fingers. "ṅaṃ, homage to Lambodara and Vighneśī" on the fingertips. "3 caṃ, homage to Mahāmoda and Svarūpiṇī" on the left shoulder. "3 chaṃ, homage to Caturmūrti and Kāmadā" on the left elbow. "3 jaṃ, homage to Sadāśiva and Madavihvalā" on the wrist. "3 jhaṃ, homage to Āmoda and Vikaṭā" on the base of the fingers. "3 ñaṃ, homage to Durmukha and Ghūrṇā" on the fingertips. "3 ṭaṃ, homage to Sumukha and Bhūtinī" below the right hip. "3 ṭhaṃ, homage to Pramoda and Bhūmi" on the right knee. "3 ḍaṃ, homage to Ekapāda and Mati" on the ankle. "3 ḍhaṃ, homage to Dvijihva and Ramā" below the toes. "3 ṇaṃ, homage to Śūra and Mānuṣī" on the toe-tips. "3 taṃ, homage to Vīra and Makaradhvajā" below the left hip. "3 thaṃ, homage to Ṣaṇmukha and Vikarṇā" on the knee. "3 daṃ, homage to Varada and Bhṛkuṭi" on the private part. "3 dhaṃ, homage to Vāmadeva and Lajjā" below the toes. "3 naṃ, homage to Vakratuṇḍa and Dīrghaghoṇā" on the toe-tips. "3 paṃ, homage to Dviraṇḍa and Dhanurdharā" on the right side. "3 phaṃ, homage to Senānī and Yāminī" on the left side. "3 vaṃ, homage to Grāmaṇī and Rātri" on the back. "3 bhaṃ, homage to Matta and Candrikā" on the navel. "3 maṃ, homage to Vimala and Śaśiprabhā" on the belly. "3 yaṃ, homage to Mattavāhana and Lolā" on the heart. "3 raṃ, homage to Jaṭī and Capalākṣī" on the right shoulder. "3 laṃ, homage to Muṇḍī and Ṛddhi" on the hump. "3 vaṃ, homage to Khaḍgī and Durbhagā" on the left shoulder. "3 śaṃ, homage to Vareṇya and Subhagā" from the heart to the right hand. "3 ṣaṃ, homage to Vṛṣaketu and Śivā" from the heart to the left hand. "3 saṃ, homage to Bhakṣyapriya and Durgā" from the heart to the right foot. "3 haṃ, homage to Meghānāda and Kāminī" from the heart to the left foot. "3 ḻaṃ, homage to Gajeśa and Kānyakubjā" from the heart to the belly. "3 kṣaṃ, homage to Gaṇeśa and Vighnahāriṇī" from the heart to the mouth. So too in the Jñānārṇava: "Vighneśvara with Śrī, Vighnarāja with Hrī, Vināyaka with Tuṣṭi, Śivottama joined with Śānti; Vighnahṛt joined with Puṣṭi, Vighnakartṛ and Sarasvatī, Vighnarāṭ joined with Rati, Gaṇanāyaka and Medhā; Ekadanta and Kānti, Dvidanta joined with Kāminī, Gajavaktra and Mohinī, Nirañjana and Jaṭā together; Kandarpabhṛt and Tīvrā, Dīrghavaktra, O beloved, with Jvālinī, then Nandā and Saṅkarṣaṇa; Vṛṣadhvaja and Surasā, Kāmarūpiṇikā joined with Gaṇanātha, then Gajendra with Śubhā; Sūrpakarṇa and Jayinī, Trinetra joined with Satyā, Lambodara and Vighneśī, Mahāmoda and Svarūpiṇī; Caturmūrti and Kāmadā, then she named Madavihvalā joined with Sadāśiva, and Āmoda and Vikaṭā; Durmukha and Ghūrṇā, then Sumukha and Bhūtinī, Pramoda and Bhūmi, Ekapāda and Mati; Dvijihva joined with Ramā, Śūra and Mānuṣī, then Makaradhvajā with Vīra, O daughter of the mountain; Ṣaṇmukha and Vikarṇā, then Varada and Bhṛkuṭī, Vāmadeva and Lajjā, then Vakratuṇḍa joined with Dīrghaghoṇā, then Dviraṇḍaka and Dhanurdharā; Senānī joined with Yāminī, Grāmaṇī joined with Rātri, Matta joined with Candrikā, Vimala and Śaśiprabhā; Mattavāhana and Lolā, Jaṭī and Capalākṣiṇī, Muṇḍī joined with Ṛddhi, then Khaḍgī joined with Durbhagā; Vareṇya and Subhagā, Vṛṣaketu and Śivā, Bhakṣyapriya and Durgā, Meghanāda and Kāminī, Gajeśa and Kānyakubjā, Gaṇeśa and Vighnahāriṇī." Such is the placement of the Gaṇeśas.

Word by wordपदार्थ

विघ्नेश्वरः (vighneśvaraḥ)Vighneśvaraविघ्नेश्वरतथा (tathā)andऔरश्रीः (śrīḥ)Śrīश्री (ca)andऔरविघ्नराजः (vighnarājaḥ)Vighnarājaविघ्नराजतथा (tathā)andऔरह्रिया (hriyā)with Hrīह्री के साथविनायकः (vināyakaḥ)Vināyakaविनायकतथा (tathā)andऔरतुष्टिः (tuṣṭiḥ)Tuṣṭiतुष्टिशान्ति-युक्तः (śānti-yuktaḥ)joined with Śāntiशान्ति सहितशिवोत्तमः (śivottamaḥ)Śivottamaशिवोत्तमविघ्नहृत् (vighnahṛt)Vighnahṛtविघ्नहृत्पुष्टि-युक्तः (puṣṭi-yuktaḥ)joined with Puṣṭiपुष्टि सहित (ca)andऔरविघ्नकर्तृ-सरस्वती (vighnakartṛ-sarasvatī)Vighnakartṛ and Sarasvatīविघ्नकर्तृ और सरस्वतीविघ्नराट् (vighnarāṭ)Vighnarāṭविघ्नराट्रति-युक्तः (rati-yuktaḥ)joined with Ratiरति सहित (ca)andऔरमेधा (medhā)Medhāमेधा (ca)andऔरगणनायकः (gaṇanāyakaḥ)Gaṇanāyakaगणनायकएकदन्तः (ekadantaḥ)Ekadantaएकदन्त (ca)andऔरकान्तिः (kāntiḥ)Kāntiकान्ति (ca)andऔरद्विदन्तः (dvidantaḥ)Dvidantaद्विदन्तकामिनी-युतः (kāminī-yutaḥ)joined with Kāminīकामिनी सहितगजवक्त्रः (gajavaktraḥ)Gajavaktraगजवक्त्रमोहिनी (mohinī)Mohinīमोहिनी (ca)andऔरनिरञ्जन-जटा (nirañjana-jaṭā)Nirañjana and Jaṭāनिरञ्जन और जटाएकतः (ekataḥ)togetherएक साथकन्दर्पभृत् (kandarpabhṛt)Kandarpabhṛtकन्दर्पभृत्तथा (tathā)andऔरतीव्रा (tīvrā)Tīvrāतीव्रादीर्घवक्त्रः (dīrghavaktraḥ)Dīrghavaktraदीर्घवक्त्रतथा (tathā)andऔरप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेज्वालिनी-सहितः (jvālinī-sahitaḥ)with Jvālinīज्वालिनी सहितपश्चात् (paścāt)thenफिरनन्दा-सङ्कर्षणौ (nandā-saṅkarṣaṇau)Nandā and Saṅkarṣaṇaनन्दा और सङ्कर्षणतथा (tathā)andऔरवृषध्वजः (vṛṣadhvajaḥ)Vṛṣadhvajaवृषध्वज (ca)andऔरसुरसा (surasā)Surasāसुरसागणनाथेन (gaṇanāthena)with Gaṇanāthaगणनाथ के साथसंयुता (saṃyutā)joinedयुक्तकामरूपिणिका (kāmarūpiṇikā)Kāmarūpiṇikāकामरूपिणिकापश्चात् (paścāt)thenफिरगजेन्द्रः (gajendraḥ)Gajendraगजेन्द्रशुभया (śubhayā)with Śubhāशुभा के साथततः (tataḥ)thenफिरसूर्पकर्णः (sūrpakarṇaḥ)Sūrpakarṇaसूर्पकर्णतु (tu)andऔरजयिनी (jayinī)Jayinīजयिनीत्रिनेत्रः (trinetraḥ)Trinetraत्रिनेत्रसत्यया (satyayā)with Satyāसत्या के साथयुतः (yutaḥ)joinedयुक्तलम्बोदरः (lambodaraḥ)Lambodaraलम्बोदर (ca)andऔरविघ्नेशी (vighneśī)Vighneśīविघ्नेशीमहामोदः (mahāmodaḥ)Mahāmodaमहामोदस्वरूपिणी (svarūpiṇī)Svarūpiṇīस्वरूपिणीचतुर्मूर्तिः (caturmūrtiḥ)Caturmūrtiचतुर्मूर्तिकामदा (kāmadā)Kāmadāकामदा (ca)andऔरसदाशिव-युता (sadāśiva-yutā)joined with Sadāśivaसदाशिव सहितततः (tataḥ)thenफिरमदविह्वल-नाम्नी (madavihvala-nāmnī)she named Madavihvalāमदविह्वला नाम वाली (ca)andऔरआमोद-विकटे (āmoda-vikaṭe)Āmoda and Vikaṭāआमोद और विकटातथा (tathā)andऔरदुर्मुखः (durmukhaḥ)Durmukhaदुर्मुख (ca)andऔरतथा (tathā)andऔरघूर्णा (ghūrṇā)Ghūrṇāघूर्णासुमुखः (sumukhaḥ)Sumukhaसुमुखभूतिनी (bhūtinī)Bhūtinīभूतिनीततः (tataḥ)thenफिरप्रमोदः (pramodaḥ)Pramodaप्रमोद (ca)andऔरतथा (tathā)andऔरभूमिः (bhūmiḥ)Bhūmiभूमिएकपादः (ekapādaḥ)Ekapādaएकपादतथा (tathā)andऔरमतिः (matiḥ)Matiमतिद्विजिह्वः (dvijihvaḥ)Dvijihvaद्विजिह्व (ca)andऔररमा-युक्तः (ramā-yuktaḥ)joined with Ramāरमा सहितशूरः (śūraḥ)Śūraशूर (ca)andऔरएव (eva)indeedहीतु (tu)andऔरमानुषी (mānuṣī)Mānuṣīमानुषीवीरेण (vīreṇa)with Vīraवीर के साथसहिता (sahitā)togetherसहितपश्चात् (paścāt)thenफिरशैलजे (śailaje)O daughter of the mountainहे शैलजामकरध्वजा (makaradhvajā)Makaradhvajāमकरध्वजाषण्मुखः (ṣaṇmukhaḥ)Ṣaṇmukhaषण्मुख (ca)andऔरविकर्णा (vikarṇā)Vikarṇāविकर्णा (ca)andऔरवरदः (varadaḥ)Varadaवरदभृकुटी (bhṛkuṭī)Bhṛkuṭīभृकुटीततः (tataḥ)thenफिरवामदेवः (vāmadevaḥ)Vāmadevaवामदेवतथा (tathā)andऔरलज्जा (lajjā)Lajjāलज्जावक्रतुण्डः (vakratuṇḍaḥ)Vakratuṇḍaवक्रतुण्डततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेदीर्घघोणा-अन्वितः (dīrghaghoṇā-anvitaḥ)joined with Dīrghaghoṇāदीर्घघोणा सहितपश्चात् (paścāt)thenफिरद्विरण्डक-धनुर्धरे (dviraṇḍaka-dhanurdhare)Dviraṇḍaka and Dhanurdharāद्विरण्डक और धनुर्धरासेनानीः (senānīḥ)Senānīसेनानीयामिनी-युक्ता (yāminī-yuktā)joined with Yāminīयामिनी सहितग्रामणी (grāmaṇī)Grāmaṇīग्रामणीरात्रि-संयुतः (rātri-saṃyutaḥ)joined with Rātriरात्रि सहितमत्तः (mattaḥ)Mattaमत्त (ca)andऔरचन्द्रिका-युक्तः (candrikā-yuktaḥ)joined with Candrikāचन्द्रिका सहितविमलः (vimalaḥ)Vimalaविमल (ca)andऔरशशिप्रभा (śaśiprabhā)Śaśiprabhāशशिप्रभामत्तवाहन-लोले (mattavāhana-lole)Mattavāhana and Lolāमत्तवाहन और लोला (ca)andऔरजटी (jaṭī)Jaṭīजटी (ca)andऔरचपलाक्षिणी (capalākṣiṇī)Capalākṣiṇīचपलाक्षिणीमुण्डी (muṇḍī)Muṇḍīमुण्डीऋद्धि-युतः (ṛddhi-yutaḥ)joined with Ṛddhiऋद्धि सहितपश्चात् (paścāt)thenफिरखड्गी (khaḍgī)Khaḍgīखड्गीदुर्भगया (durbhagayā)with Durbhagāदुर्भगा के साथयुतः (yutaḥ)joinedयुक्तवरेण्यः (vareṇyaḥ)Vareṇyaवरेण्य (ca)andऔरएव (eva)indeedहीसुभगा (subhagā)Subhagāसुभगावृषकेतुः (vṛṣaketuḥ)Vṛṣaketuवृषकेतुतथा (tathā)andऔरशिवा (śivā)Śivāशिवाभक्ष्यप्रियः (bhakṣyapriyaḥ)Bhakṣyapriyaभक्ष्यप्रिय (ca)andऔरदुर्गा (durgā)Durgāदुर्गा (ca)andऔरमेघनादः (meghanādaḥ)Meghanādaमेघनाद (ca)andऔरकामिनी (kāminī)Kāminīकामिनीगजेशः (gajeśaḥ)Gajeśaगजेशकान्यकुब्जा (kānyakubjā)Kānyakubjāकान्यकुब्जा (ca)andऔरगणेशः (gaṇeśaḥ)Gaṇeśaगणेशविघ्नहारिणी (vighnahāriṇī)Vighnahāriṇīविघ्नहारिणी

Verse 100

१०० अथ ग्रहन्यासः ३ अं आं इं ईं उं ऊं ऋं ॠं ऌं ॡं एं ऐं ओं औं अं अः आं आदित्यरुचिभ्यां नमो हृदये । ३ यं रं लं वं सों सोमामराभ्यां नमो भ्रूमध्ये । ३ कं खं गं घं ङं अं अङ्गारकरक्ताभ्यां नमो नेत्रे । ३ चं छं जं झं ञं बुं बुधज्ञानरूपाभ्यां नमो हृदयोपरि । ३ टं ठं डं ढं णं वृं वृहस्पतियशस्विनीभ्यां नमः कण्ठे । ३ तं थं दं धं नं शुं शुक्राह्लादिनीभ्यां नमो गले । ३ पं फं वं भं मं शं शनैश्चरशक्तिभ्यां नमो नाभौ । ३ शं षं सं हं रां राहुकृष्णाभ्यां नमो वक्त्रे । ३ ळं क्षं कें केतुवायवीभ्यां नमो गुह्ये । तथा च ज्ञानार्णवे : स्वरैरर्कं हृदि न्यसेद्यवर्गेण शशी ततः । भ्रूमध्ये च कवर्गेण भौमं नेत्रत्रये न्यसेत् ॥ चवर्गेण बुधो हृदि टवर्गेण वृहस्पतिः । हृदयोपरि देवेशि तवर्गेण गले भृगुः ॥ पवर्गेण शनिर्नाभौ राहुर्वक्त्रे शवर्गगः । लक्ष्याभ्यान्तु गुदे केतुं न्यसेद्देवि वरानने ॥१००॥

atha grahanyāsaḥ | 3 aṃ āṃ iṃ īṃ uṃ ūṃ ṛṃ ṝṃ ḷṃ ḹṃ eṃ aiṃ oṃ auṃ aṃ aḥ āṃ ādityarucibhyāṃ namo hṛdaye | 3 yaṃ raṃ laṃ vaṃ soṃ somāmarābhyāṃ namo bhrūmadhye | 3 kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ ṅaṃ aṃ aṅgārakaraktābhyāṃ namo netre | 3 caṃ chaṃ jaṃ jhaṃ ñaṃ buṃ budhajñānarūpābhyāṃ namo hṛdayopari | 3 ṭaṃ ṭhaṃ ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ vṛṃ vṛhaspatiyaśasvinībhyāṃ namaḥ kaṇṭhe | 3 taṃ thaṃ daṃ dhaṃ naṃ śuṃ śukrāhlādinībhyāṃ namo gale | 3 paṃ phaṃ vaṃ bhaṃ maṃ śaṃ śanaiścaraśaktibhyāṃ namo nābhau | 3 śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ rāṃ rāhukṛṣṇābhyāṃ namo vaktre | 3 ḻaṃ kṣaṃ keṃ ketuvāyavībhyāṃ namo guhye | tathā ca jñānārṇave : | svarairarkaṃ hṛdi nyasedyavargeṇa śaśī tataḥ | bhrūmadhye ca kavargeṇa bhaumaṃ netratraye nyaset | cavargeṇa budho hṛdi ṭavargeṇa vṛhaspatiḥ | hṛdayopari deveśi tavargeṇa gale bhṛguḥ | pavargeṇa śanirnābhau rāhurvaktre śavargagaḥ | lakṣyābhyāntu gude ketuṃ nyaseddevi varānane ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ग्रह न्यास। "३ अं आं इं ईं उं ऊं ऋं ॠं ऌं ॡं एं ऐं ओं औं अं अः आं आदित्य और रुचि को नमः" हृदय पर। "३ यं रं लं वं सों सोम और अमरा को नमः" भ्रूमध्य पर। "३ कं खं गं घं ङं अं अङ्गारक और रक्ता को नमः" नेत्रों पर। "३ चं छं जं झं ञं बुं बुध और ज्ञानरूपा को नमः" हृदय के ऊपर। "३ टं ठं डं ढं णं वृं बृहस्पति और यशस्विनी को नमः" कण्ठ पर। "३ तं थं दं धं नं शुं शुक्र और आह्लादिनी को नमः" गले पर। "३ पं फं वं भं मं शं शनैश्चर और शक्ति को नमः" नाभि पर। "३ शं षं सं हं रां राहु और कृष्णा को नमः" मुख पर। "३ ळं क्षं कें केतु और वायवी को नमः" गुह्य पर। और ज्ञानार्णव में: "स्वरों से सूर्य को हृदय पर न्यास करे, फिर य वर्ग से चन्द्रमा को भ्रूमध्य पर; क वर्ग से मङ्गल को तीनों नेत्रों पर; च वर्ग से बुध को हृदय पर; ट वर्ग से बृहस्पति को हृदय के ऊपर, हे देवेशी; त वर्ग से शुक्र को गले पर; प वर्ग से शनि को नाभि पर; श वर्ग सहित राहु को मुख पर; और ळ और क्ष से, हे वरानने देवी, केतु को गुदा पर न्यास करे।"

The placement of the planets. "3 aṃ āṃ iṃ īṃ uṃ ūṃ ṛṃ ṝṃ ḷṃ ḹṃ eṃ aiṃ oṃ auṃ aṃ aḥ āṃ, homage to Āditya and Ruci" on the heart. "3 yaṃ raṃ laṃ vaṃ soṃ, homage to Soma and Amarā" on the brow-centre. "3 kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ ṅaṃ aṃ, homage to Aṅgāraka and Raktā" on the eyes. "3 caṃ chaṃ jaṃ jhaṃ ñaṃ buṃ, homage to Budha and Jñānarūpā" above the heart. "3 ṭaṃ ṭhaṃ ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ vṛṃ, homage to Vṛhaspati and Yaśasvinī" on the throat. "3 taṃ thaṃ daṃ dhaṃ naṃ śuṃ, homage to Śukra and Āhlādinī" on the neck. "3 paṃ phaṃ vaṃ bhaṃ maṃ śaṃ, homage to Śanaiścara and Śakti" on the navel. "3 śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ rāṃ, homage to Rāhu and Kṛṣṇā" on the mouth. "3 ḻaṃ kṣaṃ keṃ, homage to Ketu and Vāyavī" on the private part. So too in the Jñānārṇava: "With the vowels one should place the sun on the heart, then the moon with the ya group on the brow-centre; Mars with the ka group one should place on the three eyes; Mercury with the ca group on the heart; Jupiter with the ṭa group above the heart, O queen of gods; Venus with the ta group on the neck; Saturn with the pa group on the navel; Rāhu with the śa group on the mouth; and with ḻa and kṣa, O fair-faced Goddess, one should place Ketu on the anus."

Word by wordपदार्थ

स्वरैः (svaraiḥ)with the vowelsस्वरों सेअर्कम् (arkam)the sunसूर्य कोहृदि (hṛdi)on the heartहृदय परन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेय-वर्गेण (ya-vargeṇa)with the ya groupय वर्ग सेशशी (śaśī)the moonचन्द्रमाततः (tataḥ)thenफिरभ्रूमध्ये (bhrūmadhye)on the brow-centreभ्रूमध्य पर (ca)andऔरक-वर्गेण (ka-vargeṇa)with the ka groupक वर्ग सेभौमम् (bhaumam)Marsमङ्गल कोनेत्र-त्रये (netra-traye)on the three eyesतीनों नेत्रों परन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेच-वर्गेण (ca-vargeṇa)with the ca groupच वर्ग सेबुधः (budhaḥ)Mercuryबुधहृदि (hṛdi)on the heartहृदय परट-वर्गेण (ṭa-vargeṇa)with the ṭa groupट वर्ग सेवृहस्पतिः (vṛhaspatiḥ)Jupiterबृहस्पतिहृदय-उपरि (hṛdaya-upari)above the heartहृदय के ऊपरदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशीत-वर्गेण (ta-vargeṇa)with the ta groupत वर्ग सेगले (gale)on the neckगले परभृगुः (bhṛguḥ)Venusशुक्रप-वर्गेण (pa-vargeṇa)with the pa groupप वर्ग सेशनिः (śaniḥ)Saturnशनिनाभौ (nābhau)on the navelनाभि परराहुः (rāhuḥ)Rāhuराहुवक्त्रे (vaktre)on the mouthमुख परश-वर्ग-गः (śa-varga-gaḥ)with the śa groupश वर्ग सहितल-क्षाभ्याम् (la-kṣābhyām)with ḻa and kṣaळ और क्ष सेतु (tu)andऔरगुदे (gude)on the anusगुदा परकेतुम् (ketum)Ketuकेतु कोन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेदेवि (devi)O Goddessहे देवीवरानने (varānane)O fair-faced oneहे वरानने

Verse 1

अथ नक्षत्रन्यासः ३ अं आं अश्विन्यै नमो ललाटे । ३ इं ईं भरण्यै नमो दक्षनेत्रे । ३ उं ऊं कृत्तिकायै नमो वामनेत्रे । ३ ऋं ॠं ऌं ॡं रोहिण्यै नमो दक्षकर्णे । ३ एं मृगशिरायै नमो वामकर्णे । ३ ऐं आर्द्रायै नमो दक्षनासायाम् । ३ ओं औं पुनर्वसवे नमो वामनासायाम् । ३ कं पुष्यायै नमः कण्ठे । ३ खं गं अश्लेषायै नमो दक्षस्कन्धे । ३ घं ङं मघायै नमो वामस्कन्धे । ३ चं पूर्वफल्गुन्यै नमो दक्षभुजमध्ये । ३ छं जं उत्तरफल्गुन्यै नमो वामभुजमध्ये । ३ झं ञं हस्तायै नमो दक्षमणिबन्धे । ३ टं ठं चित्रायै नमो वाममणिबन्धे । ३ डं स्वात्यै नमो दक्षहस्ततले । ३ ढं णं विशाखायै नमो वामहस्ततले । ३ तं थं दं अनुराधायै नमो नाभौ । ३ धं ज्येष्ठायै नमो दक्षकटिदेशे । ३ नं पं फं मूलायै नमो वामकटिदेशे । ३ वं पूर्वाषाढायै नमो दक्षोरौ । ३ भं उत्तराषाढायै नमो वामोरौ । ३ मं श्रवणायै नमो दक्षजानुनि । ३ यं रं धनिष्ठायै नमो वामजानुनि । ३ लं शतभिषायै नमो दक्षजङ्घायाम् । ३ वं शं पूर्वभाद्रपदायै नमो वामजङ्घायाम् । ३ षं सं हं उत्तरभाद्रपदायै नमो दक्षपादे । ३ ळं क्षं अं अः रेवत्यै नमो वामपादे ॥१॥

atha nakṣatranyāsaḥ | 3 aṃ āṃ aśvinyai namo lalāṭe | 3 iṃ īṃ bharaṇyai namo dakṣanetre | 3 uṃ ūṃ kṛttikāyai namo vāmanetre | 3 ṛṃ ṝṃ ḷṃ ḹṃ rohiṇyai namo dakṣakarṇe | 3 eṃ mṛgaśirāyai namo vāmakarṇe | 3 aiṃ ārdrāyai namo dakṣanāsāyām | 3 oṃ auṃ punarvasave namo vāmanāsāyām | 3 kaṃ puṣyāyai namaḥ kaṇṭhe | 3 khaṃ gaṃ aśleṣāyai namo dakṣaskandhe | 3 ghaṃ ṅaṃ maghāyai namo vāmaskandhe | 3 caṃ pūrvaphalgunyai namo dakṣabhujamadhye | 3 chaṃ jaṃ uttaraphalgunyai namo vāmabhujamadhye | 3 jhaṃ ñaṃ hastāyai namo dakṣamaṇibandhe | 3 ṭaṃ ṭhaṃ citrāyai namo vāmamaṇibandhe | 3 ḍaṃ svātyai namo dakṣahastatale | 3 ḍhaṃ ṇaṃ viśākhāyai namo vāmahastatale | 3 taṃ thaṃ daṃ anurādhāyai namo nābhau | 3 dhaṃ jyeṣṭhāyai namo dakṣakaṭideśe | 3 naṃ paṃ phaṃ mūlāyai namo vāmakaṭideśe | 3 vaṃ pūrvāṣāḍhāyai namo dakṣorau | 3 bhaṃ uttarāṣāḍhāyai namo vāmorau | 3 maṃ śravaṇāyai namo dakṣajānuni | 3 yaṃ raṃ dhaniṣṭhāyai namo vāmajānuni | 3 laṃ śatabhiṣāyai namo dakṣajaṅghāyām | 3 vaṃ śaṃ pūrvabhādrapadāyai namo vāmajaṅghāyām | 3 ṣaṃ saṃ haṃ uttarabhādrapadāyai namo dakṣapāde | 3 ḻaṃ kṣaṃ aṃ aḥ revatyai namo vāmapāde ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

नक्षत्र न्यास। "३ अं आं अश्विनी को नमः" ललाट पर। "३ इं ईं भरणी को नमः" दाहिनी आँख पर। "३ उं ऊं कृत्तिका को नमः" बाईं आँख पर। "३ ऋं ॠं ऌं ॡं रोहिणी को नमः" दाहिने कान पर। "३ एं मृगशिरा को नमः" बाएँ कान पर। "३ ऐं आर्द्रा को नमः" दाहिने नथुने पर। "३ ओं औं पुनर्वसु को नमः" बाएँ नथुने पर। "३ कं पुष्या को नमः" कण्ठ पर। "३ खं गं अश्लेषा को नमः" दाहिने कन्धे पर। "३ घं ङं मघा को नमः" बाएँ कन्धे पर। "३ चं पूर्वफल्गुनी को नमः" दाहिनी भुजा के मध्य पर। "३ छं जं उत्तरफल्गुनी को नमः" बाईं भुजा के मध्य पर। "३ झं ञं हस्ता को नमः" दाहिनी कलाई पर। "३ टं ठं चित्रा को नमः" बाईं कलाई पर। "३ डं स्वाती को नमः" दाहिनी हथेली पर। "३ ढं णं विशाखा को नमः" बाईं हथेली पर। "३ तं थं दं अनुराधा को नमः" नाभि पर। "३ धं ज्येष्ठा को नमः" दाहिनी कटि पर। "३ नं पं फं मूला को नमः" बाईं कटि पर। "३ वं पूर्वाषाढा को नमः" दाहिनी जाँघ पर। "३ भं उत्तराषाढा को नमः" बाईं जाँघ पर। "३ मं श्रवणा को नमः" दाहिने घुटने पर। "३ यं रं धनिष्ठा को नमः" बाएँ घुटने पर। "३ लं शतभिषा को नमः" दाहिनी जङ्घा पर। "३ वं शं पूर्वभाद्रपदा को नमः" बाईं जङ्घा पर। "३ षं सं हं उत्तरभाद्रपदा को नमः" दाहिने पैर पर। "३ ळं क्षं अं अः रेवती को नमः" बाएँ पैर पर।

The placement of the lunar mansions. "3 aṃ āṃ, homage to Aśvinī" on the forehead. "3 iṃ īṃ, homage to Bharaṇī" on the right eye. "3 uṃ ūṃ, homage to Kṛttikā" on the left eye. "3 ṛṃ ṝṃ ḷṃ ḹṃ, homage to Rohiṇī" on the right ear. "3 eṃ, homage to Mṛgaśirā" on the left ear. "3 aiṃ, homage to Ārdrā" on the right nostril. "3 oṃ auṃ, homage to Punarvasu" on the left nostril. "3 kaṃ, homage to Puṣyā" on the throat. "3 khaṃ gaṃ, homage to Aśleṣā" on the right shoulder. "3 ghaṃ ṅaṃ, homage to Maghā" on the left shoulder. "3 caṃ, homage to Pūrvaphalgunī" on the middle of the right arm. "3 chaṃ jaṃ, homage to Uttaraphalgunī" on the middle of the left arm. "3 jhaṃ ñaṃ, homage to Hastā" on the right wrist. "3 ṭaṃ ṭhaṃ, homage to Citrā" on the left wrist. "3 ḍaṃ, homage to Svātī" on the right palm. "3 ḍhaṃ ṇaṃ, homage to Viśākhā" on the left palm. "3 taṃ thaṃ daṃ, homage to Anurādhā" on the navel. "3 dhaṃ, homage to Jyeṣṭhā" on the right hip. "3 naṃ paṃ phaṃ, homage to Mūlā" on the left hip. "3 vaṃ, homage to Pūrvāṣāḍhā" on the right thigh. "3 bhaṃ, homage to Uttarāṣāḍhā" on the left thigh. "3 maṃ, homage to Śravaṇā" on the right knee. "3 yaṃ raṃ, homage to Dhaniṣṭhā" on the left knee. "3 laṃ, homage to Śatabhiṣā" on the right shank. "3 vaṃ śaṃ, homage to Pūrvabhādrapadā" on the left shank. "3 ṣaṃ saṃ haṃ, homage to Uttarabhādrapadā" on the right foot. "3 ḻaṃ kṣaṃ aṃ aḥ, homage to Revatī" on the left foot.

Verse 2

अथ योगिनीन्यासः ३ अं आं इं ईं उं ऊं ऋं ॠं ऌं ॡं एं ऐं ओं औं डां डीं डुं डमलवरयूं डाकिन्यै मां रक्ष रक्ष त्वगात्मने नमः कण्ठे । ३ कं खं गं घं ङं चं छं जं झं ञं टं ठं रां रीं रमलवरयूं राकिण्यै मां रक्ष रक्षासृगात्मने नमो हृदये । ३ डं ढं णं तं थं दं धं नं पं फं नां नीं नमलवरयूं लाकिन्यै मां रक्ष रक्ष मांसात्मने नमो नाभौ । ३ वं भं मं यं रं लं कां कीं कमलवरयूं काकिन्यै मां रक्ष रक्ष मेद आत्मने नमः स्वाधिष्ठाने । ३ वं शं षं सं सां सीं समलवरयूं शाकिन्यै मां रक्ष रक्ष अस्थ्यात्मने नमो मूलाधारे । ३ हं ळं क्षं हां हीं हमलवरयूं हाकिन्यै मां रक्ष रक्ष मज्जात्मने नमो भ्रूमध्ये ॥२॥

atha yoginīnyāsaḥ | 3 aṃ āṃ iṃ īṃ uṃ ūṃ ṛṃ ṝṃ ḷṃ ḹṃ eṃ aiṃ oṃ auṃ ḍāṃ ḍīṃ ḍuṃ ḍamalavarayūṃ ḍākinyai māṃ rakṣa rakṣa tvagātmane namaḥ kaṇṭhe | 3 kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ ṅaṃ caṃ chaṃ jaṃ jhaṃ ñaṃ ṭaṃ ṭhaṃ rāṃ rīṃ ramalavarayūṃ rākiṇyai māṃ rakṣa rakṣāsṛgātmane namo hṛdaye | 3 ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ taṃ thaṃ daṃ dhaṃ naṃ paṃ phaṃ nāṃ nīṃ namalavarayūṃ lākinyai māṃ rakṣa rakṣa māṃsātmane namo nābhau | 3 vaṃ bhaṃ maṃ yaṃ raṃ laṃ kāṃ kīṃ kamalavarayūṃ kākinyai māṃ rakṣa rakṣa meda ātmane namaḥ svādhiṣṭhāne | 3 vaṃ śaṃ ṣaṃ saṃ sāṃ sīṃ samalavarayūṃ śākinyai māṃ rakṣa rakṣa asthyātmane namo mūlādhāre | 3 haṃ ḻaṃ kṣaṃ hāṃ hīṃ hamalavarayūṃ hākinyai māṃ rakṣa rakṣa majjātmane namo bhrūmadhye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

योगिनी न्यास। "३ अं आं इं ईं उं ऊं ऋं ॠं ऌं ॡं एं ऐं ओं औं डां डीं डुं डमलवरयूं डाकिनी को — मेरी रक्षा करो, रक्षा करो — त्वचा रूप आत्मा को नमः" कण्ठ पर। "३ कं खं गं घं ङं चं छं जं झं ञं टं ठं रां रीं रमलवरयूं राकिणी को — मेरी रक्षा करो, रक्षा करो — रक्त रूप आत्मा को नमः" हृदय पर। "३ डं ढं णं तं थं दं धं नं पं फं नां नीं नमलवरयूं लाकिनी को — मेरी रक्षा करो, रक्षा करो — मांस रूप आत्मा को नमः" नाभि पर। "३ वं भं मं यं रं लं कां कीं कमलवरयूं काकिनी को — मेरी रक्षा करो, रक्षा करो — मेद रूप आत्मा को नमः" स्वाधिष्ठान पर। "३ वं शं षं सं सां सीं समलवरयूं शाकिनी को — मेरी रक्षा करो, रक्षा करो — अस्थि रूप आत्मा को नमः" मूलाधार पर। "३ हं ळं क्षं हां हीं हमलवरयूं हाकिनी को — मेरी रक्षा करो, रक्षा करो — मज्जा रूप आत्मा को नमः" भ्रूमध्य पर।

The placement of the yoginīs. "3 aṃ āṃ iṃ īṃ uṃ ūṃ ṛṃ ṝṃ ḷṃ ḹṃ eṃ aiṃ oṃ auṃ ḍāṃ ḍīṃ ḍuṃ ḍamalavarayūṃ, to Ḍākinī — protect me, protect me — to the self of skin, homage" on the throat. "3 kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ ṅaṃ caṃ chaṃ jaṃ jhaṃ ñaṃ ṭaṃ ṭhaṃ rāṃ rīṃ ramalavarayūṃ, to Rākiṇī — protect me, protect me — to the self of blood, homage" on the heart. "3 ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ taṃ thaṃ daṃ dhaṃ naṃ paṃ phaṃ nāṃ nīṃ namalavarayūṃ, to Lākinī — protect me, protect me — to the self of flesh, homage" on the navel. "3 vaṃ bhaṃ maṃ yaṃ raṃ laṃ kāṃ kīṃ kamalavarayūṃ, to Kākinī — protect me, protect me — to the self of fat, homage" on the svādhiṣṭhāna. "3 vaṃ śaṃ ṣaṃ saṃ sāṃ sīṃ samalavarayūṃ, to Śākinī — protect me, protect me — to the self of bone, homage" on the mūlādhāra. "3 haṃ ḻaṃ kṣaṃ hāṃ hīṃ hamalavarayūṃ, to Hākinī — protect me, protect me — to the self of marrow, homage" on the brow-centre.

Verse 3

अथ राशिन्यासः ३ अं आं इं ईं मेषराशये नमो दक्षगुल्फे । ३ उं ऊं ऋं वृषराशये नमो दक्षजानुनि । ३ ॠं ऌं ॡं मिथुनराशये नमो दक्षवृषणे । ३ एं ऐं कर्कटराशये नमो दक्षकुक्षौ । ३ ओं औं सिंहराशये नमो दक्षस्कन्धे । ३ अं अः शं षं सं हं ळं क्षं कन्याराशये नमो दक्षमस्तके । ३ कं खं गं घं ङं तुलाराशये नमो वाममस्तके । ३ चं छं जं झं ञं वृश्चिकराशये नमो वामबाहुमूले । ३ टं ठं डं ढं णं धनुराशये नमो वामकुक्षौ । ३ तं थं दं धं नं मकरराशये नमो वामवृषणे । ३ पं फं वं भं मं कुम्भराशये नमो वामजानुनि । ३ यं रं लं वं मीनराशये नमो वामगुल्फे ॥३॥

atha rāśinyāsaḥ | 3 aṃ āṃ iṃ īṃ meṣarāśaye namo dakṣagulphe | 3 uṃ ūṃ ṛṃ vṛṣarāśaye namo dakṣajānuni | 3 ṝṃ ḷṃ ḹṃ mithunarāśaye namo dakṣavṛṣaṇe | 3 eṃ aiṃ karkaṭarāśaye namo dakṣakukṣau | 3 oṃ auṃ siṃharāśaye namo dakṣaskandhe | 3 aṃ aḥ śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ ḻaṃ kṣaṃ kanyārāśaye namo dakṣamastake | 3 kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ ṅaṃ tulārāśaye namo vāmamastake | 3 caṃ chaṃ jaṃ jhaṃ ñaṃ vṛścikarāśaye namo vāmabāhumūle | 3 ṭaṃ ṭhaṃ ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ dhanurāśaye namo vāmakukṣau | 3 taṃ thaṃ daṃ dhaṃ naṃ makararāśaye namo vāmavṛṣaṇe | 3 paṃ phaṃ vaṃ bhaṃ maṃ kumbharāśaye namo vāmajānuni | 3 yaṃ raṃ laṃ vaṃ mīnarāśaye namo vāmagulphe ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

राशि न्यास। "३ अं आं इं ईं मेष राशि को नमः" दाहिने टखने पर। "३ उं ऊं ऋं वृष राशि को नमः" दाहिने घुटने पर। "३ ॠं ऌं ॡं मिथुन राशि को नमः" दाहिने वृषण पर। "३ एं ऐं कर्कट राशि को नमः" दाहिनी कुक्षि पर। "३ ओं औं सिंह राशि को नमः" दाहिने कन्धे पर। "३ अं अः शं षं सं हं ळं क्षं कन्या राशि को नमः" सिर के दाहिने भाग पर। "३ कं खं गं घं ङं तुला राशि को नमः" सिर के बाएँ भाग पर। "३ चं छं जं झं ञं वृश्चिक राशि को नमः" बाईं भुजा के मूल पर। "३ टं ठं डं ढं णं धनु राशि को नमः" बाईं कुक्षि पर। "३ तं थं दं धं नं मकर राशि को नमः" बाएँ वृषण पर। "३ पं फं वं भं मं कुम्भ राशि को नमः" बाएँ घुटने पर। "३ यं रं लं वं मीन राशि को नमः" बाएँ टखने पर।

The placement of the signs. "3 aṃ āṃ iṃ īṃ, homage to the sign Aries" on the right ankle. "3 uṃ ūṃ ṛṃ, homage to the sign Taurus" on the right knee. "3 ṝṃ ḷṃ ḹṃ, homage to the sign Gemini" on the right testicle. "3 eṃ aiṃ, homage to the sign Cancer" on the right flank. "3 oṃ auṃ, homage to the sign Leo" on the right shoulder. "3 aṃ aḥ śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ ḻaṃ kṣaṃ, homage to the sign Virgo" on the right side of the head. "3 kaṃ khaṃ gaṃ ghaṃ ṅaṃ, homage to the sign Libra" on the left side of the head. "3 caṃ chaṃ jaṃ jhaṃ ñaṃ, homage to the sign Scorpio" on the root of the left arm. "3 ṭaṃ ṭhaṃ ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ, homage to the sign Sagittarius" on the left flank. "3 taṃ thaṃ daṃ dhaṃ naṃ, homage to the sign Capricorn" on the left testicle. "3 paṃ phaṃ vaṃ bhaṃ maṃ, homage to the sign Aquarius" on the left knee. "3 yaṃ raṃ laṃ vaṃ, homage to the sign Pisces" on the left ankle.

Verse 4

अथ पीठन्यासः सितासितारुणश्यामहरित्पीतान्यनुक्रमात् । पुनः पुनः क्रमाद्देवि पञ्चाशत् स्थानसञ्चयः ॥ श्यामान् वराभयकरान् सर्वालङ्कारभूषितान् । एवं ध्यात्वा पीठे न्यसेत् । ३ अं कामरूपपीठाय नमः शिरसि । ३ आं वाराणसीपीठाय नमो मुखवृत्ते । ३ इं नेपालपीठाय नमो दक्षचक्षुषि । ३ ईं पौण्ड्रवर्धनपीठाय नमो वामचक्षुषि । ३ उं काश्मीरपीठाय नमो दक्षकर्णे । ऊं कान्यकुब्जपीठाय नमो वामकर्णे । ३ ऋं पुरस्थितपीठाय नमो दक्षिणनसि । ॠं चरस्थितपीठाय नमो वामनसि । ३ ऌं पूर्णशैलपीठाय नमो दक्षगण्डे । ३ ॡं अर्बुदपीठाय नमो वामगण्डे । ३ एं आम्रातकेश्वरपीठाय नमः ओष्ठे । ३ ऐं एकाम्रपीठाय नमोऽधरे । ३ ओं त्रिस्रोतःपीठा नमः ऊर्ध्वदन्ते । ३ औं कामकोट्टपीठाय नमोऽधोदन्ते । ३ अं कैलासपीठाय नमो ब्रह्मरन्ध्रे । ३ अः भृगुपीठाय नमो मुखे । ३ कं केदारपीठाय नमो दक्षबाहुमूले । ३ खं चन्द्रपुरपीठाय नमः दक्षकूर्परे । ३ गं श्रीपीठाय नमो दक्षमणिबन्धे । ३ घं ओंकारपीठाय नमः दक्षिणांगुलिमूले । ३ ङं जालन्धरपीठाय नमः दक्षांगुल्यग्रे । ३ चं मानवपीठाय । ३ छं कूपान्तकपीठाय । ३ जं देवीकोट्टीपीठाय । ३ झं गोकर्णपीठाय । ३ ञं मारुतेश्वरपीठाय वामबाहुमूलसन्ध्यग्रकेषु । ३ टं अट्टहासपीठये नमः दक्षपादमूले । ३ ठं विजयपीठाय नमो दक्षजानुनि । ३ डं राजगृहपीठाय नमो दक्षगुल्फे । ३ ढं कोल्वगिरिपीठाय नमो दक्षपादांगुलिमूले । ३ णं एलापुरपीठाय नमो दक्षपादांगुल्यग्रे । ३ तं कामेश्वरपीठाय नमो वामपादमूले । ३ थं जयन्तीपीठाय नमः वामजानुनि । ३ दं उज्जयिनीपीठाय नमो वामगुल्फे । ३ धं क्षीरिकापीठाय नमो वामपादांगुलिमूले । ३ नं हस्तिनापुरपीठाय नमो वामपादांगुल्यग्रे । ३ पं उड्डीशपीठाय नमो दक्षपार्श्वे । ३ फं प्रयोगपीठाय नमो वामपार्श्वे । ३ वं विन्ध्यपीठाय नमः पृष्ठे । ३ भं मायापुरपीठाय नमो नाभौ । ३ मं जलेश्वरपीठाय नमः उदरे । ३ यं मलयपीठाय नमो हृदये । ३ रं श्रीशैलपीठाय नमो दक्षिणस्कन्धे । ३ लं मेरुपीठाय नमः ककुदि । ३ गिरिपीठाय नमो वामस्कन्धे । ३ शं महेन्द्रपीठाय नमो हृदादिदक्षिणकरे । ३ षं वामनपीठाय नमो हृदादिवामकरे । ३ सं हिरण्यपुरपीठाय नमो हृदादिदक्षिणपादे । ३ हं महालक्ष्मीपुरपीठाय नमो हृदादिवामपादे । ३ ळं उड्डीयानपीठाय नमो हृदादिउदरे । ३ क्षं छायाछत्रपुरपीठाय नमो हृदादिमुखे । सर्वत्र मातृकास्थानेषु नमोऽन्तेन न्यसेत् । अयं षोढान्यासो मातृकायन्यासकाले कर्तव्यः इति सम्प्रदायविदः ॥४॥

atha pīṭhanyāsaḥ | sitāsitāruṇaśyāmaharitpītānyanukramāt | punaḥ punaḥ kramāddevi pañcāśat sthānasañcayaḥ | śyāmān varābhayakarān sarvālaṅkārabhūṣitān | evaṃ dhyātvā pīṭhe nyaset | 3 aṃ kāmarūpapīṭhāya namaḥ śirasi | 3 āṃ vārāṇasīpīṭhāya namo mukhavṛtte | 3 iṃ nepālapīṭhāya namo dakṣacakṣuṣi | 3 īṃ pauṇḍravardhanapīṭhāya namo vāmacakṣuṣi | 3 uṃ kāśmīrapīṭhāya namo dakṣakarṇe | ūṃ kānyakubjapīṭhāya namo vāmakarṇe | 3 ṛṃ purasthitapīṭhāya namo dakṣiṇanasi | ṝṃ carasthitapīṭhāya namo vāmanasi | 3 ḷṃ pūrṇaśailapīṭhāya namo dakṣagaṇḍe | 3 ḹṃ arbudapīṭhāya namo vāmagaṇḍe | 3 eṃ āmrātakeśvarapīṭhāya namaḥ oṣṭhe | 3 aiṃ ekāmrapīṭhāya namo'dhare | 3 oṃ trisrotaḥpīṭhā namaḥ ūrdhvadante | 3 auṃ kāmakoṭṭapīṭhāya namo'dhodante | 3 aṃ kailāsapīṭhāya namo brahmarandhre | 3 aḥ bhṛgupīṭhāya namo mukhe | 3 kaṃ kedārapīṭhāya namo dakṣabāhumūle | 3 khaṃ candrapurapīṭhāya namaḥ dakṣakūrpare | 3 gaṃ śrīpīṭhāya namo dakṣamaṇibandhe | 3 ghaṃ oṃkārapīṭhāya namaḥ dakṣiṇāṃgulimūle | 3 ṅaṃ jālandharapīṭhāya namaḥ dakṣāṃgulyagre | 3 caṃ mānavapīṭhāya | 3 chaṃ kūpāntakapīṭhāya | 3 jaṃ devīkoṭṭīpīṭhāya | 3 jhaṃ gokarṇapīṭhāya | 3 ñaṃ māruteśvarapīṭhāya vāmabāhumūlasandhyagrakeṣu | 3 ṭaṃ aṭṭahāsapīṭhaye namaḥ dakṣapādamūle | 3 ṭhaṃ vijayapīṭhāya namo dakṣajānuni | 3 ḍaṃ rājagṛhapīṭhāya namo dakṣagulphe | 3 ḍhaṃ kolvagiripīṭhāya namo dakṣapādāṃgulimūle | 3 ṇaṃ elāpurapīṭhāya namo dakṣapādāṃgulyagre | 3 taṃ kāmeśvarapīṭhāya namo vāmapādamūle | 3 thaṃ jayantīpīṭhāya namaḥ vāmajānuni | 3 daṃ ujjayinīpīṭhāya namo vāmagulphe | 3 dhaṃ kṣīrikāpīṭhāya namo vāmapādāṃgulimūle | 3 naṃ hastināpurapīṭhāya namo vāmapādāṃgulyagre | 3 paṃ uḍḍīśapīṭhāya namo dakṣapārśve | 3 phaṃ prayogapīṭhāya namo vāmapārśve | 3 vaṃ vindhyapīṭhāya namaḥ pṛṣṭhe | 3 bhaṃ māyāpurapīṭhāya namo nābhau | 3 maṃ jaleśvarapīṭhāya namaḥ udare | 3 yaṃ malayapīṭhāya namo hṛdaye | 3 raṃ śrīśailapīṭhāya namo dakṣiṇaskandhe | 3 laṃ merupīṭhāya namaḥ kakudi | 3 giripīṭhāya namo vāmaskandhe | 3 śaṃ mahendrapīṭhāya namo hṛdādidakṣiṇakare | 3 ṣaṃ vāmanapīṭhāya namo hṛdādivāmakare | 3 saṃ hiraṇyapurapīṭhāya namo hṛdādidakṣiṇapāde | 3 haṃ mahālakṣmīpurapīṭhāya namo hṛdādivāmapāde | 3 ḻaṃ uḍḍīyānapīṭhāya namo hṛdādiudare | 3 kṣaṃ chāyāchatrapurapīṭhāya namo hṛdādimukhe | sarvatra mātṛkāsthāneṣu namo'ntena nyaset | ayaṃ ṣoḍhānyāso mātṛkāyanyāsakāle kartavyaḥ iti sampradāyavidaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पीठ न्यास। "श्वेत, काला, लाल, श्याम, हरा और पीला क्रम से, फिर-फिर क्रम से, हे देवी, पचास स्थानों का समूह है; श्याम, वर और अभय मुद्रा वाले हाथों वाले, सब आभूषणों से सजे।" इस प्रकार ध्यान करके पीठों पर न्यास करे। "३ अं कामरूप पीठ को नमः" सिर पर। "३ आं वाराणसी पीठ को नमः" मुख मण्डल पर। "३ इं नेपाल पीठ को नमः" दाहिनी आँख पर। "३ ईं पौण्ड्रवर्धन पीठ को नमः" बाईं आँख पर। "३ उं काश्मीर पीठ को नमः" दाहिने कान पर। "ऊं कान्यकुब्ज पीठ को नमः" बाएँ कान पर। "३ ऋं पुरस्थित पीठ को नमः" दाहिने नथुने पर। "ॠं चरस्थित पीठ को नमः" बाएँ नथुने पर। "३ ऌं पूर्णशैल पीठ को नमः" दाहिने गाल पर। "३ ॡं अर्बुद पीठ को नमः" बाएँ गाल पर। "३ एं आम्रातकेश्वर पीठ को नमः" ऊपर के ओठ पर। "३ ऐं एकाम्र पीठ को नमः" नीचे के ओठ पर। "३ ओं त्रिस्रोतः पीठ को नमः" ऊपर के दाँतों पर। "३ औं कामकोट्ट पीठ को नमः" नीचे के दाँतों पर। "३ अं कैलास पीठ को नमः" ब्रह्मरन्ध्र पर। "३ अः भृगु पीठ को नमः" मुख पर। "३ कं केदार पीठ को नमः" दाहिनी भुजा के मूल पर। "३ खं चन्द्रपुर पीठ को नमः" दाहिनी कोहनी पर। "३ गं श्रीपीठ को नमः" दाहिनी कलाई पर। "३ घं ओंकार पीठ को नमः" दाहिनी उँगलियों के मूल पर। "३ ङं जालन्धर पीठ को नमः" दाहिनी उँगलियों के अग्र पर। "३ चं मानव पीठ को; ३ छं कूपान्तक पीठ को; ३ जं देवीकोट्टी पीठ को; ३ झं गोकर्ण पीठ को; ३ ञं मारुतेश्वर पीठ को" बाईं भुजा के मूल, सन्धियों और अग्र पर। "३ टं अट्टहास पीठ को नमः" दाहिने पैर के मूल पर। "३ ठं विजय पीठ को नमः" दाहिने घुटने पर। "३ डं राजगृह पीठ को नमः" दाहिने टखने पर। "३ ढं कोल्वगिरि पीठ को नमः" दाहिने पैर की उँगलियों के मूल पर। "३ णं एलापुर पीठ को नमः" दाहिने पैर की उँगलियों के अग्र पर। "३ तं कामेश्वर पीठ को नमः" बाएँ पैर के मूल पर। "३ थं जयन्ती पीठ को नमः" बाएँ घुटने पर। "३ दं उज्जयिनी पीठ को नमः" बाएँ टखने पर। "३ धं क्षीरिका पीठ को नमः" बाएँ पैर की उँगलियों के मूल पर। "३ नं हस्तिनापुर पीठ को नमः" बाएँ पैर की उँगलियों के अग्र पर। "३ पं उड्डीश पीठ को नमः" दाहिने पार्श्व पर। "३ फं प्रयोग पीठ को नमः" बाएँ पार्श्व पर। "३ वं विन्ध्य पीठ को नमः" पीठ पर। "३ भं मायापुर पीठ को नमः" नाभि पर। "३ मं जलेश्वर पीठ को नमः" उदर पर। "३ यं मलय पीठ को नमः" हृदय पर। "३ रं श्रीशैल पीठ को नमः" दाहिने कन्धे पर। "३ लं मेरु पीठ को नमः" ककुद पर। "३ गिरि पीठ को नमः" बाएँ कन्धे पर। "३ शं महेन्द्र पीठ को नमः" हृदय से दाहिने हाथ तक। "३ षं वामन पीठ को नमः" हृदय से बाएँ हाथ तक। "३ सं हिरण्यपुर पीठ को नमः" हृदय से दाहिने पैर तक। "३ हं महालक्ष्मीपुर पीठ को नमः" हृदय से बाएँ पैर तक। "३ ळं उड्डीयान पीठ को नमः" हृदय से उदर तक। "३ क्षं छायाछत्रपुर पीठ को नमः" हृदय से मुख तक। सर्वत्र मातृका स्थानों पर नमः लगाकर न्यास करे। सम्प्रदाय जानने वाले कहते हैं कि यह षोढा न्यास मातृका न्यास के समय करना चाहिए।

The placement of the seats. "White, black, red, dark, green and yellow in order, again and again in order, O Goddess, is the set of fifty places; dark, with hands in the boon and safety gestures, adorned with every ornament." Having visualised thus, one should place on the seats. "3 aṃ, homage to the seat Kāmarūpa" on the head. "3 āṃ, homage to the seat Vārāṇasī" on the round of the face. "3 iṃ, homage to the seat Nepāla" on the right eye. "3 īṃ, homage to the seat Pauṇḍravardhana" on the left eye. "3 uṃ, homage to the seat Kāśmīra" on the right ear. "ūṃ, homage to the seat Kānyakubja" on the left ear. "3 ṛṃ, homage to the seat Purasthita" on the right nostril. "ṝṃ, homage to the seat Carasthita" on the left nostril. "3 ḷṃ, homage to the seat Pūrṇaśaila" on the right cheek. "3 ḹṃ, homage to the seat Arbuda" on the left cheek. "3 eṃ, homage to the seat Āmrātakeśvara" on the upper lip. "3 aiṃ, homage to the seat Ekāmra" on the lower lip. "3 oṃ, homage to the seat Trisrotas" on the upper teeth. "3 auṃ, homage to the seat Kāmakoṭṭa" on the lower teeth. "3 aṃ, homage to the seat Kailāsa" on the crown. "3 aḥ, homage to the seat Bhṛgu" on the mouth. "3 kaṃ, homage to the seat Kedāra" on the root of the right arm. "3 khaṃ, homage to the seat Candrapura" on the right elbow. "3 gaṃ, homage to the seat Śrīpīṭha" on the right wrist. "3 ghaṃ, homage to the seat Oṃkāra" on the base of the right fingers. "3 ṅaṃ, homage to the seat Jālandhara" on the right fingertips. "3 caṃ, to the seat Mānava; 3 chaṃ, to the seat Kūpāntaka; 3 jaṃ, to the seat Devīkoṭṭī; 3 jhaṃ, to the seat Gokarṇa; 3 ñaṃ, to the seat Māruteśvara" on the root, joints and tips of the left arm. "3 ṭaṃ, homage to the seat Aṭṭahāsa" on the root of the right leg. "3 ṭhaṃ, homage to the seat Vijaya" on the right knee. "3 ḍaṃ, homage to the seat Rājagṛha" on the right ankle. "3 ḍhaṃ, homage to the seat Kolvagiri" on the base of the right toes. "3 ṇaṃ, homage to the seat Elāpura" on the right toe-tips. "3 taṃ, homage to the seat Kāmeśvara" on the root of the left leg. "3 thaṃ, homage to the seat Jayantī" on the left knee. "3 daṃ, homage to the seat Ujjayinī" on the left ankle. "3 dhaṃ, homage to the seat Kṣīrikā" on the base of the left toes. "3 naṃ, homage to the seat Hastināpura" on the left toe-tips. "3 paṃ, homage to the seat Uḍḍīśa" on the right side. "3 phaṃ, homage to the seat Prayoga" on the left side. "3 vaṃ, homage to the seat Vindhya" on the back. "3 bhaṃ, homage to the seat Māyāpura" on the navel. "3 maṃ, homage to the seat Jaleśvara" on the belly. "3 yaṃ, homage to the seat Malaya" on the heart. "3 raṃ, homage to the seat Śrīśaila" on the right shoulder. "3 laṃ, homage to the seat Meru" on the hump. "3, homage to the seat Giri" on the left shoulder. "3 śaṃ, homage to the seat Mahendra" from the heart to the right hand. "3 ṣaṃ, homage to the seat Vāmana" from the heart to the left hand. "3 saṃ, homage to the seat Hiraṇyapura" from the heart to the right foot. "3 haṃ, homage to the seat Mahālakṣmīpura" from the heart to the left foot. "3 ḻaṃ, homage to the seat Uḍḍīyāna" from the heart to the belly. "3 kṣaṃ, homage to the seat Chāyāchatrapura" from the heart to the mouth. Everywhere one should place on the alphabet places ending in namaḥ. Those who know the tradition say this sixfold placement is to be done at the time of the placement of the alphabet.

Word by wordपदार्थ

सित-असित-अरुण-श्याम-हरित्-पीतानि (sita-asita-aruṇa-śyāma-harit-pītāni)white, black, red, dark, green and yellowश्वेत, काला, लाल, श्याम, हरा और पीलाअनुक्रमात् (anukramāt)in orderक्रम सेपुनः (punaḥ)againफिरपुनः (punaḥ)againफिरक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेदेवि (devi)O Goddessहे देवीपञ्चाशत् (pañcāśat)fiftyपचासस्थान-सञ्चयः (sthāna-sañcayaḥ)the set of placesस्थानों का समूहश्यामान् (śyāmān)darkश्यामवर-अभय-करान् (vara-abhaya-karān)with hands in the boon and safety gesturesवर और अभय मुद्रा वाले हाथों वालेसर्व-अलङ्कार-भूषितान् (sarva-alaṅkāra-bhūṣitān)adorned with every ornamentसब आभूषणों से सजे

Verse 5

अथ त्रिपुरान्यासः तन्त्रे : त्रिपुरन्यासं ततः कुर्यात् सर्वकामार्थसिद्धये । अस्यास्तु न्यासमात्रेण जीवन्मुक्तो भवेन्नरः ॥ यथा : ऐं ह्रीं श्रीं अं कामिनीत्रिपुरायै नमो ललाटे । सर्वत्र एवं क्रमेण त्रिपुरायै नमः इत्यन्तेन मातृकास्थानेषु न्यसेत् । ३ आं मालिनी । इं मदना । ३ ईं उन्मादिनी । ३ उं द्राविणी । ३ ऊं खेचरी । ३ ऋं झटिका । ३ ॠं कलावती । ३ ऌं क्लेदिनी । ३ ॡं शिवदूती । ३ एं सुभगा । ३ ऐं भगावहा । ३ ओं विद्येश्वरी । ३ औं महालक्ष्मी । ३ अं कौलिनी । ३ अः कालेश्वरी । ३ कं कुलमालिनी । ३ खं व्यापिनी । गं भगा । ३ घं वागीश्वरी । ३ ङं कालिका । ३ चं पिङ्गला । ३ छं भगसर्पिणी । ३ जं सुन्दरी । ३ झं नीलपताका । ३ ञं सिद्धेश्वरी । ३ टं महासिद्धेश्वरी । ३ ठं अघोरा । ३ डं रत्नमाला । ३ ढं मङ्गला । ३ णं भगमालिनी । ३ तं रौद्री । थं योगेश्वरी । ३ दं अम्बिका । ३ धं अट्टहासा । ३ नं व्योमरूपिणी । ३ पं वज्रेश्वरी । ३ फं क्षोभिणी । ३ बं शाकम्भरी । ३ भं अनङ्गा । ३ मं लोकेश्वरी । ३ यं रक्ता । ३ रं सुस्था । ३ लं शुक्रा । ३ वं अपराजिता । ३ शं सम्वर्ता । ३ षं विमला । ३ सं अघोरा । ३ हं भैरवी । ३ ळं अघोरा । ३ क्षं सर्वाकर्षिणी । इति पञ्चाशत्त्रिपुरा मातृकास्थानेषु नमोऽन्तेन न्यसेत् ॥५॥

atha tripurānyāsaḥ | tantre : | tripuranyāsaṃ tataḥ kuryāt sarvakāmārthasiddhaye | asyāstu nyāsamātreṇa jīvanmukto bhavennaraḥ | yathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ kāminītripurāyai namo lalāṭe | sarvatra evaṃ krameṇa tripurāyai namaḥ ityantena mātṛkāsthāneṣu nyaset | 3 āṃ mālinī | iṃ madanā | 3 īṃ unmādinī | 3 uṃ drāviṇī | 3 ūṃ khecarī | 3 ṛṃ jhaṭikā | 3 ṝṃ kalāvatī | 3 ḷṃ kledinī | 3 ḹṃ śivadūtī | 3 eṃ subhagā | 3 aiṃ bhagāvahā | 3 oṃ vidyeśvarī | 3 auṃ mahālakṣmī | 3 aṃ kaulinī | 3 aḥ kāleśvarī | 3 kaṃ kulamālinī | 3 khaṃ vyāpinī | gaṃ bhagā | 3 ghaṃ vāgīśvarī | 3 ṅaṃ kālikā | 3 caṃ piṅgalā | 3 chaṃ bhagasarpiṇī | 3 jaṃ sundarī | 3 jhaṃ nīlapatākā | 3 ñaṃ siddheśvarī | 3 ṭaṃ mahāsiddheśvarī | 3 ṭhaṃ aghorā | 3 ḍaṃ ratnamālā | 3 ḍhaṃ maṅgalā | 3 ṇaṃ bhagamālinī | 3 taṃ raudrī | thaṃ yogeśvarī | 3 daṃ ambikā | 3 dhaṃ aṭṭahāsā | 3 naṃ vyomarūpiṇī | 3 paṃ vajreśvarī | 3 phaṃ kṣobhiṇī | 3 baṃ śākambharī | 3 bhaṃ anaṅgā | 3 maṃ lokeśvarī | 3 yaṃ raktā | 3 raṃ susthā | 3 laṃ śukrā | 3 vaṃ aparājitā | 3 śaṃ samvartā | 3 ṣaṃ vimalā | 3 saṃ aghorā | 3 haṃ bhairavī | 3 ḻaṃ aghorā | 3 kṣaṃ sarvākarṣiṇī | iti pañcāśattripurā mātṛkāsthāneṣu namo'ntena nyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

त्रिपुरा न्यास। तन्त्र में: "फिर सब कामनाओं और प्रयोजनों की सिद्धि के लिए त्रिपुरा न्यास करे; इसके न्यास मात्र से मनुष्य जीवन्मुक्त हो जाता है।" जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं अं कामिनी त्रिपुरा को नमः" ललाट पर। सर्वत्र इसी क्रम से मातृका स्थानों पर "त्रिपुरा को नमः" लगाकर न्यास करे। "३ आं मालिनी। इं मदना। ३ ईं उन्मादिनी। ३ उं द्राविणी। ३ ऊं खेचरी। ३ ऋं झटिका। ३ ॠं कलावती। ३ ऌं क्लेदिनी। ३ ॡं शिवदूती। ३ एं सुभगा। ३ ऐं भगावहा। ३ ओं विद्येश्वरी। ३ औं महालक्ष्मी। ३ अं कौलिनी। ३ अः कालेश्वरी। ३ कं कुलमालिनी। ३ खं व्यापिनी। गं भगा। ३ घं वागीश्वरी। ३ ङं कालिका। ३ चं पिङ्गला। ३ छं भगसर्पिणी। ३ जं सुन्दरी। ३ झं नीलपताका। ३ ञं सिद्धेश्वरी। ३ टं महासिद्धेश्वरी। ३ ठं अघोरा। ३ डं रत्नमाला। ३ ढं मङ्गला। ३ णं भगमालिनी। ३ तं रौद्री। थं योगेश्वरी। ३ दं अम्बिका। ३ धं अट्टहासा। ३ नं व्योमरूपिणी। ३ पं वज्रेश्वरी। ३ फं क्षोभिणी। ३ बं शाकम्भरी। ३ भं अनङ्गा। ३ मं लोकेश्वरी। ३ यं रक्ता। ३ रं सुस्था। ३ लं शुक्रा। ३ वं अपराजिता। ३ शं सम्वर्ता। ३ षं विमला। ३ सं अघोरा। ३ हं भैरवी। ३ ळं अघोरा। ३ क्षं सर्वाकर्षिणी।" इस प्रकार पचास त्रिपुराओं को मातृका स्थानों पर नमः लगाकर न्यास करे।

The placement of the Tripurās. In the Tantra: "Then one should do the placement of the Tripurās for success in every desire and aim; by its mere placement a man becomes liberated while living." Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ, homage to Kāminī Tripurā" on the forehead. Everywhere in this way one should place on the alphabet places, ending in "homage to Tripurā". "3 āṃ, Mālinī. iṃ, Madanā. 3 īṃ, Unmādinī. 3 uṃ, Drāviṇī. 3 ūṃ, Khecarī. 3 ṛṃ, Jhaṭikā. 3 ṝṃ, Kalāvatī. 3 ḷṃ, Kledinī. 3 ḹṃ, Śivadūtī. 3 eṃ, Subhagā. 3 aiṃ, Bhagāvahā. 3 oṃ, Vidyeśvarī. 3 auṃ, Mahālakṣmī. 3 aṃ, Kaulinī. 3 aḥ, Kāleśvarī. 3 kaṃ, Kulamālinī. 3 khaṃ, Vyāpinī. gaṃ, Bhagā. 3 ghaṃ, Vāgīśvarī. 3 ṅaṃ, Kālikā. 3 caṃ, Piṅgalā. 3 chaṃ, Bhagasarpiṇī. 3 jaṃ, Sundarī. 3 jhaṃ, Nīlapatākā. 3 ñaṃ, Siddheśvarī. 3 ṭaṃ, Mahāsiddheśvarī. 3 ṭhaṃ, Aghorā. 3 ḍaṃ, Ratnamālā. 3 ḍhaṃ, Maṅgalā. 3 ṇaṃ, Bhagamālinī. 3 taṃ, Raudrī. thaṃ, Yogeśvarī. 3 daṃ, Ambikā. 3 dhaṃ, Aṭṭahāsā. 3 naṃ, Vyomarūpiṇī. 3 paṃ, Vajreśvarī. 3 phaṃ, Kṣobhiṇī. 3 baṃ, Śākambharī. 3 bhaṃ, Anaṅgā. 3 maṃ, Lokeśvarī. 3 yaṃ, Raktā. 3 raṃ, Susthā. 3 laṃ, Śukrā. 3 vaṃ, Aparājitā. 3 śaṃ, Samvartā. 3 ṣaṃ, Vimalā. 3 saṃ, Aghorā. 3 haṃ, Bhairavī. 3 ḻaṃ, Aghorā. 3 kṣaṃ, Sarvākarṣiṇī." Thus one should place the fifty Tripurās on the alphabet places, ending in namaḥ.

Word by wordपदार्थ

त्रिपुर-न्यासम् (tripura-nyāsam)the placement of the Tripurāsत्रिपुरा न्यासततः (tataḥ)thenफिरकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेसर्व-काम-अर्थ-सिद्धये (sarva-kāma-artha-siddhaye)for success in every desire and aimसब कामनाओं और प्रयोजनों की सिद्धि के लिएअस्याः (asyāḥ)of thisइसकेतु (tu)indeedतोन्यास-मात्रेण (nyāsa-mātreṇa)by the mere placementन्यास मात्र सेजीवन्मुक्तः (jīvanmuktaḥ)liberated while livingजीवन्मुक्तभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैनरः (naraḥ)a manमनुष्य

Verse 6

अथ कामरतिन्यासः ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं अं कामरतिभ्यां नमः । सर्वत्र ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं । नमोऽन्तेन मातृकास्थानेषु न्यसेत् । ४ आं कामप्रीतिभ्याम् । ४ इं कान्तकामिनीभ्याम् । ४ ईं भ्रान्तमोहिनीभ्याम् । ४ उं कामधुक्कमलाभ्याम् । ४ ऊं कामचारिविलासिनीभ्याम् । ४ ऋं कन्दर्पकल्पलताभ्याम् । ४ ॠं कोमलश्यामलाभ्याम् । ४ ऌं कामवर्धकशुचिस्मिताभ्याम् । ४ ॡं कामविजयाभ्याम् । ४ एं रणविशालाक्षीभ्याम् । ४ ऐं रमणलेलिहाभ्याम् । ४ ओं रतिनाथदिगम्बराभ्याम् । ४ औं रतिप्रियरमाभ्याम् । ४ अं रात्रिनाथकुब्जिकाभ्यां । ४ अः स्मरकान्ताभ्याम् । ४ कं रमणसत्याभ्याम् । ४ खं निशाचरकल्याणीभ्याम् । ४ गं नन्दनभोगिनीभ्याम् । ४ घं नन्दीशकामदाभ्याम् । ४ ङं मदनसुलोचनाभ्याम् । ४ चं नन्दयितृस्वलावण्याभ्याम् । ४ छं निशाचरमर्दिनीभ्याम् । ४ जं रतिहंसकलहंसप्रियाभ्याम् । ४ झं पुष्पगधन्वकांक्षिणीभ्याम् । ४ ञं महाधनुःसुखीभ्याम् । ४ टं ग्रामणीनलिनीभ्याम् । ४ ठं भीमजटिनीभ्याम् । ४ डं भ्रामणज्वालिनीभ्याम् । ४ ढं भ्रमणशिखिनीभ्याम् । ४ णं श्याममुग्धाभ्याम् । ४ तं भ्रामणरमाभ्याम् । ४ थं भृगुभ्रमाभ्याम् । ४ दं भ्रान्तकमलाभ्याम् । ४ धं भ्रमावहसुचञ्चलाभ्याम् । ४ नं मोहनदीर्घजिह्वाभ्याम् । ४ पं मेषकमहामतिभ्याम् । ४ फं मुग्धलोलाक्षीभ्याम् । ४ वं मोहवर्धकभृङ्गिनीभ्याम् । ४ भं मोहकचपेटाभ्याम् । ४ मं मन्मथनाथाभ्याम् । ४ यं मतङ्गमालिनीभ्याम् । ४ रं भृङ्गीशकलहंसिनीभ्याम् । ४ लं गायकविश्वतोमुखीभ्याम् । ४ वं गीतिगजनन्दिकाभ्याम् । ४ शं नर्तकरञ्जिनीभ्याम् । ४ षं मेषकान्तिभ्याम् । ४ सं उन्मत्तकलकण्ठाभ्याम् । ४ हं संवर्तकवृकोदरीभ्याम् । ४ ळं मेघश्यामाभ्याम् । ४ क्षं विमलश्रीमतीभ्याम् । मातृकास्थानेष्वेतान्नमोऽन्तान्न्यसेत् । ज्ञानार्णवे : न्यसेत्कामरती पश्चात्कामप्रीति महेश्वरि । कान्तश्च कामिनीयुक्तो भ्रान्ता वै मोहिनीयुतः । कामधुक्कमला तद्वत्कामचारी विलासिनी । कन्दर्पः कल्पलतया कोमलश्यामले तथा । कामवर्धकसंयुक्ता विज्ञेया तु शुचिस्मिता । कामश्च विजयायुक्तो विशालाक्षीयुतो रणः । रमणो लेलिहायुक्तो रतिनाथदिगम्बरे । रतिप्रियरमे चैव रात्रिनाथश्च कुब्जिका । स्मरेण संयुता कान्ता रमणः सत्यया युतः । निशाचरश्च कल्याणी नन्दनो भोगिनी तथा । नन्दीशः कामदायुक्तो मदनश्च सुलोचना । स्वलावण्यायुतो देवि तथा नन्दयिता प्रिये । निशाचरश्च मर्दिन्या रतिहंसस्ततः परम् । कलहंसप्रियायुक्तः पुष्पधन्वा च कांक्षिणी । महाधनुश्च सुमुखी ग्रामणीर्नलिनीयुतः । भीमश्च जटिनीयुक्तो भ्रामणो ज्वालिनीयुतः । भ्रामण शिखिनीयुक्तो श्याममुग्धे ततः परम् । भ्रामणो रमया युक्तो भृगुर्भ्रमा ततः परम् । भ्रान्तः कामकलायुक्तो भ्रमावःसुचञ्चला । मोहनो दीर्घजिह्वा च मेषकश्च महामतिः । तथा मुग्धश्च लोलाक्षी मोहवर्धनभृङ्गिनी । मोहकश्च चपेटा च मन्मथो नाथया युतः । मतङ्गो मालिनीयुक्तो भृङ्गीशः कलहंसिनी । गायकेन समायुक्तस्ततो वै विश्वतोमुखी । गजनन्दिकया युक्तो गीतिश्च तदनन्तरम् । नर्तकः सह रञ्जिन्या मेषः कान्तिसमन्वितः । उन्मत्तः कलकण्ठा च संवर्तकवृकोदरी । मेघः श्यामान्वितो देवि विमलः श्रीमती प्रिये । मातृकाणन्यसेद्देवि मातृकास्थान एव च ॥६॥

atha kāmaratinyāsaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ aṃ kāmaratibhyāṃ namaḥ | sarvatra aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ | namo'ntena mātṛkāsthāneṣu nyaset | 4 āṃ kāmaprītibhyām | 4 iṃ kāntakāminībhyām | 4 īṃ bhrāntamohinībhyām | 4 uṃ kāmadhukkamalābhyām | 4 ūṃ kāmacārivilāsinībhyām | 4 ṛṃ kandarpakalpalatābhyām | 4 ṝṃ komalaśyāmalābhyām | 4 ḷṃ kāmavardhakaśucismitābhyām | 4 ḹṃ kāmavijayābhyām | 4 eṃ raṇaviśālākṣībhyām | 4 aiṃ ramaṇalelihābhyām | 4 oṃ ratināthadigambarābhyām | 4 auṃ ratipriyaramābhyām | 4 aṃ rātrināthakubjikābhyāṃ | 4 aḥ smarakāntābhyām | 4 kaṃ ramaṇasatyābhyām | 4 khaṃ niśācarakalyāṇībhyām | 4 gaṃ nandanabhoginībhyām | 4 ghaṃ nandīśakāmadābhyām | 4 ṅaṃ madanasulocanābhyām | 4 caṃ nandayitṛsvalāvaṇyābhyām | 4 chaṃ niśācaramardinībhyām | 4 jaṃ ratihaṃsakalahaṃsapriyābhyām | 4 jhaṃ puṣpagadhanvakāṃkṣiṇībhyām | 4 ñaṃ mahādhanuḥsukhībhyām | 4 ṭaṃ grāmaṇīnalinībhyām | 4 ṭhaṃ bhīmajaṭinībhyām | 4 ḍaṃ bhrāmaṇajvālinībhyām | 4 ḍhaṃ bhramaṇaśikhinībhyām | 4 ṇaṃ śyāmamugdhābhyām | 4 taṃ bhrāmaṇaramābhyām | 4 thaṃ bhṛgubhramābhyām | 4 daṃ bhrāntakamalābhyām | 4 dhaṃ bhramāvahasucañcalābhyām | 4 naṃ mohanadīrghajihvābhyām | 4 paṃ meṣakamahāmatibhyām | 4 phaṃ mugdhalolākṣībhyām | 4 vaṃ mohavardhakabhṛṅginībhyām | 4 bhaṃ mohakacapeṭābhyām | 4 maṃ manmathanāthābhyām | 4 yaṃ mataṅgamālinībhyām | 4 raṃ bhṛṅgīśakalahaṃsinībhyām | 4 laṃ gāyakaviśvatomukhībhyām | 4 vaṃ gītigajanandikābhyām | 4 śaṃ nartakarañjinībhyām | 4 ṣaṃ meṣakāntibhyām | 4 saṃ unmattakalakaṇṭhābhyām | 4 haṃ saṃvartakavṛkodarībhyām | 4 ḻaṃ meghaśyāmābhyām | 4 kṣaṃ vimalaśrīmatībhyām | mātṛkāsthāneṣvetānnamo'ntānnyaset | jñānārṇave : | nyasetkāmaratī paścātkāmaprīti maheśvari | kāntaśca kāminīyukto bhrāntā vai mohinīyutaḥ | kāmadhukkamalā tadvatkāmacārī vilāsinī | kandarpaḥ kalpalatayā komalaśyāmale tathā | kāmavardhakasaṃyuktā vijñeyā tu śucismitā | kāmaśca vijayāyukto viśālākṣīyuto raṇaḥ | ramaṇo lelihāyukto ratināthadigambare | ratipriyarame caiva rātrināthaśca kubjikā | smareṇa saṃyutā kāntā ramaṇaḥ satyayā yutaḥ | niśācaraśca kalyāṇī nandano bhoginī tathā | nandīśaḥ kāmadāyukto madanaśca sulocanā | svalāvaṇyāyuto devi tathā nandayitā priye | niśācaraśca mardinyā ratihaṃsastataḥ param | kalahaṃsapriyāyuktaḥ puṣpadhanvā ca kāṃkṣiṇī | mahādhanuśca sumukhī grāmaṇīrnalinīyutaḥ | bhīmaśca jaṭinīyukto bhrāmaṇo jvālinīyutaḥ | bhrāmaṇa śikhinīyukto śyāmamugdhe tataḥ param | bhrāmaṇo ramayā yukto bhṛgurbhramā tataḥ param | bhrāntaḥ kāmakalāyukto bhramāvaḥsucañcalā | mohano dīrghajihvā ca meṣakaśca mahāmatiḥ | tathā mugdhaśca lolākṣī mohavardhanabhṛṅginī | mohakaśca capeṭā ca manmatho nāthayā yutaḥ | mataṅgo mālinīyukto bhṛṅgīśaḥ kalahaṃsinī | gāyakena samāyuktastato vai viśvatomukhī | gajanandikayā yukto gītiśca tadanantaram | nartakaḥ saha rañjinyā meṣaḥ kāntisamanvitaḥ | unmattaḥ kalakaṇṭhā ca saṃvartakavṛkodarī | meghaḥ śyāmānvito devi vimalaḥ śrīmatī priye | mātṛkāṇanyaseddevi mātṛkāsthāna eva ca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

काम और रति का न्यास। "ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं अं काम और रति को नमः।" सर्वत्र "ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं"; मातृका स्थानों पर नमः लगाकर न्यास करे। "४ आं काम और प्रीति को। ४ इं कान्त और कामिनी को। ४ ईं भ्रान्त और मोहिनी को। ४ उं कामधुक् और कमला को। ४ ऊं कामचारी और विलासिनी को। ४ ऋं कन्दर्प और कल्पलता को। ४ ॠं कोमल और श्यामला को। ४ ऌं कामवर्धक और शुचिस्मिता को। ४ ॡं काम और विजया को। ४ एं रण और विशालाक्षी को। ४ ऐं रमण और लेलिहा को। ४ ओं रतिनाथ और दिगम्बरा को। ४ औं रतिप्रिय और रमा को। ४ अं रात्रिनाथ और कुब्जिका को। ४ अः स्मर और कान्ता को। ४ कं रमण और सत्या को। ४ खं निशाचर और कल्याणी को। ४ गं नन्दन और भोगिनी को। ४ घं नन्दीश और कामदा को। ४ ङं मदन और सुलोचना को। ४ चं नन्दयिता और स्वलावण्या को। ४ छं निशाचर और मर्दिनी को। ४ जं रतिहंस और कलहंसप्रिया को। ४ झं पुष्पधन्वा और कांक्षिणी को। ४ ञं महाधनु और सुखी को। ४ टं ग्रामणी और नलिनी को। ४ ठं भीम और जटिनी को। ४ डं भ्रामण और ज्वालिनी को। ४ ढं भ्रमण और शिखिनी को। ४ णं श्याम और मुग्धा को। ४ तं भ्रामण और रमा को। ४ थं भृगु और भ्रमा को। ४ दं भ्रान्त और कमला को। ४ धं भ्रमावह और सुचञ्चला को। ४ नं मोहन और दीर्घजिह्वा को। ४ पं मेषक और महामति को। ४ फं मुग्ध और लोलाक्षी को। ४ वं मोहवर्धक और भृङ्गिनी को। ४ भं मोहक और चपेटा को। ४ मं मन्मथ और नाथा को। ४ यं मतङ्ग और मालिनी को। ४ रं भृङ्गीश और कलहंसिनी को। ४ लं गायक और विश्वतोमुखी को। ४ वं गीति और गजनन्दिका को। ४ शं नर्तक और रञ्जिनी को। ४ षं मेष और कान्ति को। ४ सं उन्मत्त और कलकण्ठा को। ४ हं संवर्तक और वृकोदरी को। ४ ळं मेघ और श्यामा को। ४ क्षं विमल और श्रीमती को।" इन्हें मातृका स्थानों पर नमः लगाकर न्यास करे। ज्ञानार्णव में: "काम और रति का न्यास करे, फिर काम और प्रीति का, हे महेश्वरी; कान्त कामिनी सहित, भ्रान्त मोहिनी सहित; कामधुक् और कमला वैसे ही, कामचारी और विलासिनी; कन्दर्प कल्पलता के साथ, और कोमल और श्यामला; शुचिस्मिता कामवर्धक सहित जाननी चाहिए; काम विजया सहित, रण विशालाक्षी सहित; रमण लेलिहा सहित, रतिनाथ और दिगम्बरा; रतिप्रिय और रमा, रात्रिनाथ और कुब्जिका; कान्ता स्मर सहित, रमण सत्या सहित; निशाचर और कल्याणी, नन्दन और भोगिनी; नन्दीश कामदा सहित, मदन और सुलोचना; नन्दयिता स्वलावण्या सहित, हे देवी, हे प्रिये; निशाचर मर्दिनी के साथ, फिर रतिहंस कलहंसप्रिया सहित, पुष्पधन्वा और कांक्षिणी; महाधनु और सुमुखी, ग्रामणी नलिनी सहित; भीम जटिनी सहित, भ्रामण ज्वालिनी सहित; भ्रामण शिखिनी सहित, फिर श्याम और मुग्धा; भ्रामण रमा सहित, फिर भृगु और भ्रमा; भ्रान्त कामकला सहित, भ्रमावह और सुचञ्चला; मोहन और दीर्घजिह्वा, मेषक और महामति; मुग्ध और लोलाक्षी, मोहवर्धन और भृङ्गिनी; मोहक और चपेटा, मन्मथ नाथा सहित; मतङ्ग मालिनी सहित, भृङ्गीश और कलहंसिनी; विश्वतोमुखी गायक सहित, फिर गीति गजनन्दिका सहित; नर्तक रञ्जिनी के साथ, मेष कान्ति सहित; उन्मत्त और कलकण्ठा, संवर्तक और वृकोदरी; मेघ श्यामा सहित, हे देवी, विमल और श्रीमती, हे प्रिये। हे देवी, मातृका के अक्षरों को मातृका स्थानों पर ही न्यास करे।"

The placement of Kāma and Rati. "aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ aṃ, homage to Kāma and Rati." Everywhere "aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ"; one should place on the alphabet places ending in namaḥ. "4 āṃ, to Kāma and Prīti. 4 iṃ, to Kānta and Kāminī. 4 īṃ, to Bhrānta and Mohinī. 4 uṃ, to Kāmadhuk and Kamalā. 4 ūṃ, to Kāmacārī and Vilāsinī. 4 ṛṃ, to Kandarpa and Kalpalatā. 4 ṝṃ, to Komala and Śyāmalā. 4 ḷṃ, to Kāmavardhaka and Śucismitā. 4 ḹṃ, to Kāma and Vijayā. 4 eṃ, to Raṇa and Viśālākṣī. 4 aiṃ, to Ramaṇa and Lelihā. 4 oṃ, to Ratinātha and Digambarā. 4 auṃ, to Ratipriya and Ramā. 4 aṃ, to Rātrinātha and Kubjikā. 4 aḥ, to Smara and Kāntā. 4 kaṃ, to Ramaṇa and Satyā. 4 khaṃ, to Niśācara and Kalyāṇī. 4 gaṃ, to Nandana and Bhoginī. 4 ghaṃ, to Nandīśa and Kāmadā. 4 ṅaṃ, to Madana and Sulocanā. 4 caṃ, to Nandayitṛ and Svalāvaṇyā. 4 chaṃ, to Niśācara and Mardinī. 4 jaṃ, to Ratihaṃsa and Kalahaṃsapriyā. 4 jhaṃ, to Puṣpadhanvan and Kāṅkṣiṇī. 4 ñaṃ, to Mahādhanus and Sukhī. 4 ṭaṃ, to Grāmaṇī and Nalinī. 4 ṭhaṃ, to Bhīma and Jaṭinī. 4 ḍaṃ, to Bhrāmaṇa and Jvālinī. 4 ḍhaṃ, to Bhramaṇa and Śikhinī. 4 ṇaṃ, to Śyāma and Mugdhā. 4 taṃ, to Bhrāmaṇa and Ramā. 4 thaṃ, to Bhṛgu and Bhramā. 4 daṃ, to Bhrānta and Kamalā. 4 dhaṃ, to Bhramāvaha and Sucañcalā. 4 naṃ, to Mohana and Dīrghajihvā. 4 paṃ, to Meṣaka and Mahāmati. 4 phaṃ, to Mugdha and Lolākṣī. 4 vaṃ, to Mohavardhaka and Bhṛṅginī. 4 bhaṃ, to Mohaka and Capeṭā. 4 maṃ, to Manmatha and Nāthā. 4 yaṃ, to Mataṅga and Mālinī. 4 raṃ, to Bhṛṅgīśa and Kalahaṃsinī. 4 laṃ, to Gāyaka and Viśvatomukhī. 4 vaṃ, to Gīti and Gajanandikā. 4 śaṃ, to Nartaka and Rañjinī. 4 ṣaṃ, to Meṣa and Kānti. 4 saṃ, to Unmatta and Kalakaṇṭhā. 4 haṃ, to Saṃvartaka and Vṛkodarī. 4 ḻaṃ, to Megha and Śyāmā. 4 kṣaṃ, to Vimala and Śrīmatī." One should place these on the alphabet places, ending in namaḥ. In the Jñānārṇava: "One should place Kāma and Rati, then Kāma and Prīti, O great Goddess; Kānta joined with Kāminī, Bhrānta joined with Mohinī; Kāmadhuk and Kamalā likewise, Kāmacārī and Vilāsinī; Kandarpa with Kalpalatā, and Komala and Śyāmalā; Śucismitā is to be known joined with Kāmavardhaka; Kāma joined with Vijayā, Raṇa joined with Viśālākṣī; Ramaṇa joined with Lelihā, Ratinātha and Digambarā; Ratipriya and Ramā, Rātrinātha and Kubjikā; Kāntā joined with Smara, Ramaṇa joined with Satyā; Niśācara and Kalyāṇī, Nandana and Bhoginī; Nandīśa joined with Kāmadā, Madana and Sulocanā; Nandayitṛ joined with Svalāvaṇyā, O Goddess, O beloved; Niśācara with Mardinī, then Ratihaṃsa joined with Kalahaṃsapriyā, Puṣpadhanvan and Kāṅkṣiṇī; Mahādhanus and Sumukhī, Grāmaṇī joined with Nalinī; Bhīma joined with Jaṭinī, Bhrāmaṇa joined with Jvālinī; Bhrāmaṇa joined with Śikhinī, then Śyāma and Mugdhā; Bhrāmaṇa joined with Ramā, then Bhṛgu and Bhramā; Bhrānta joined with Kāmakalā, Bhramāvaha and Sucañcalā; Mohana and Dīrghajihvā, Meṣaka and Mahāmati; Mugdha and Lolākṣī, Mohavardhana and Bhṛṅginī; Mohaka and Capeṭā, Manmatha joined with Nāthā; Mataṅga joined with Mālinī, Bhṛṅgīśa and Kalahaṃsinī; Viśvatomukhī joined with Gāyaka, then Gīti joined with Gajanandikā; Nartaka with Rañjinī, Meṣa joined with Kānti; Unmatta and Kalakaṇṭhā, Saṃvartaka and Vṛkodarī; Megha joined with Śyāmā, O Goddess, Vimala and Śrīmatī, O beloved. One should place the alphabet, O Goddess, on the alphabet places."

Word by wordपदार्थ

न्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेकाम-रती (kāma-ratī)Kāma and Ratiकाम और रतिपश्चात् (paścāt)thenफिरकाम-प्रीति (kāma-prīti)Kāma and Prītiकाम और प्रीतिमहेश्वरि (maheśvari)O great Goddessहे महेश्वरीकान्तः (kāntaḥ)Kāntaकान्त (ca)andऔरकामिनी-युक्तः (kāminī-yuktaḥ)joined with Kāminīकामिनी सहितभ्रान्ता (bhrāntā)Bhrāntaभ्रान्तवै (vai)indeedहीमोहिनी-युतः (mohinī-yutaḥ)joined with Mohinīमोहिनी सहितकामधुक् (kāmadhuk)Kāmadhukकामधुक्कमला (kamalā)Kamalāकमलातद्वत् (tadvat)likewiseवैसे हीकामचारी (kāmacārī)Kāmacārīकामचारीविलासिनी (vilāsinī)Vilāsinīविलासिनीकन्दर्पः (kandarpaḥ)Kandarpaकन्दर्पकल्पलतया (kalpalatayā)with Kalpalatāकल्पलता के साथकोमल-श्यामले (komala-śyāmale)Komala and Śyāmalāकोमल और श्यामलातथा (tathā)andऔरकामवर्धक-संयुक्ता (kāmavardhaka-saṃyuktā)joined with Kāmavardhakaकामवर्धक सहितविज्ञेया (vijñeyā)is to be knownजाननी चाहिएतु (tu)andऔरशुचिस्मिता (śucismitā)Śucismitāशुचिस्मिताकामः (kāmaḥ)Kāmaकाम (ca)andऔरविजया-युक्तः (vijayā-yuktaḥ)joined with Vijayāविजया सहितविशालाक्षी-युतः (viśālākṣī-yutaḥ)joined with Viśālākṣīविशालाक्षी सहितरणः (raṇaḥ)Raṇaरणरमणः (ramaṇaḥ)Ramaṇaरमणलेलिहा-युक्तः (lelihā-yuktaḥ)joined with Lelihāलेलिहा सहितरतिनाथ-दिगम्बरे (ratinātha-digambare)Ratinātha and Digambarāरतिनाथ और दिगम्बरारतिप्रिय-रमे (ratipriya-rame)Ratipriya and Ramāरतिप्रिय और रमा (ca)andऔरएव (eva)indeedहीरात्रिनाथः (rātrināthaḥ)Rātrināthaरात्रिनाथ (ca)andऔरकुब्जिका (kubjikā)Kubjikāकुब्जिकास्मरेण (smareṇa)with Smaraस्मर के साथसंयुता (saṃyutā)joinedयुक्तकान्ता (kāntā)Kāntāकान्तारमणः (ramaṇaḥ)Ramaṇaरमणसत्यया (satyayā)with Satyāसत्या के साथयुतः (yutaḥ)joinedयुक्तनिशाचरः (niśācaraḥ)Niśācaraनिशाचर (ca)andऔरकल्याणी (kalyāṇī)Kalyāṇīकल्याणीनन्दनः (nandanaḥ)Nandanaनन्दनभोगिनी (bhoginī)Bhoginīभोगिनीतथा (tathā)andऔरनन्दीशः (nandīśaḥ)Nandīśaनन्दीशकामदा-युक्तः (kāmadā-yuktaḥ)joined with Kāmadāकामदा सहितमदनः (madanaḥ)Madanaमदन (ca)andऔरसुलोचना (sulocanā)Sulocanāसुलोचनास्वलावण्या-युतः (svalāvaṇyā-yutaḥ)joined with Svalāvaṇyāस्वलावण्या सहितदेवि (devi)O Goddessहे देवीतथा (tathā)andऔरनन्दयिता (nandayitā)Nandayitṛनन्दयिताप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेनिशाचरः (niśācaraḥ)Niśācaraनिशाचर (ca)andऔरमर्दिन्या (mardinyā)with Mardinīमर्दिनी के साथरतिहंसः (ratihaṃsaḥ)Ratihaṃsaरतिहंसततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेकलहंसप्रिया-युक्तः (kalahaṃsapriyā-yuktaḥ)joined with Kalahaṃsapriyāकलहंसप्रिया सहितपुष्पधन्वा (puṣpadhanvā)Puṣpadhanvanपुष्पधन्वा (ca)andऔरकांक्षिणी (kāṃkṣiṇī)Kāṅkṣiṇīकांक्षिणीमहाधनुः (mahādhanuḥ)Mahādhanusमहाधनु (ca)andऔरसुमुखी (sumukhī)Sumukhīसुमुखीग्रामणीः (grāmaṇīḥ)Grāmaṇīग्रामणीनलिनी-युतः (nalinī-yutaḥ)joined with Nalinīनलिनी सहितभीमः (bhīmaḥ)Bhīmaभीम (ca)andऔरजटिनी-युक्तः (jaṭinī-yuktaḥ)joined with Jaṭinīजटिनी सहितभ्रामणः (bhrāmaṇaḥ)Bhrāmaṇaभ्रामणज्वालिनी-युतः (jvālinī-yutaḥ)joined with Jvālinīज्वालिनी सहितभ्रामण (bhrāmaṇa)Bhrāmaṇaभ्रामणशिखिनी-युक्तः (śikhinī-yuktaḥ)joined with Śikhinīशिखिनी सहितश्याम-मुग्धे (śyāma-mugdhe)Śyāma and Mugdhāश्याम और मुग्धाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेभ्रामणः (bhrāmaṇaḥ)Bhrāmaṇaभ्रामणरमया (ramayā)with Ramāरमा के साथयुक्तः (yuktaḥ)joinedयुक्तभृगुः (bhṛguḥ)Bhṛguभृगुभ्रमा (bhramā)Bhramāभ्रमाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेभ्रान्तः (bhrāntaḥ)Bhrāntaभ्रान्तकामकला-युक्तः (kāmakalā-yuktaḥ)joined with Kāmakalāकामकला सहितभ्रमावः (bhramāvaḥ)Bhramāvahaभ्रमावहसुचञ्चला (sucañcalā)Sucañcalāसुचञ्चलामोहनः (mohanaḥ)Mohanaमोहनदीर्घजिह्वा (dīrghajihvā)Dīrghajihvāदीर्घजिह्वा (ca)andऔरमेषकः (meṣakaḥ)Meṣakaमेषक (ca)andऔरमहामतिः (mahāmatiḥ)Mahāmatiमहामतितथा (tathā)andऔरमुग्धः (mugdhaḥ)Mugdhaमुग्ध (ca)andऔरलोलाक्षी (lolākṣī)Lolākṣīलोलाक्षीमोहवर्धन-भृङ्गिनी (mohavardhana-bhṛṅginī)Mohavardhana and Bhṛṅginīमोहवर्धन और भृङ्गिनीमोहकः (mohakaḥ)Mohakaमोहक (ca)andऔरचपेटा (capeṭā)Capeṭāचपेटा (ca)andऔरमन्मथः (manmathaḥ)Manmathaमन्मथनाथया (nāthayā)with Nāthāनाथा के साथयुतः (yutaḥ)joinedयुक्तमतङ्गः (mataṅgaḥ)Mataṅgaमतङ्गमालिनी-युक्तः (mālinī-yuktaḥ)joined with Mālinīमालिनी सहितभृङ्गीशः (bhṛṅgīśaḥ)Bhṛṅgīśaभृङ्गीशकलहंसिनी (kalahaṃsinī)Kalahaṃsinīकलहंसिनीगायकेन (gāyakena)with Gāyakaगायक के साथसमायुक्तः (samāyuktaḥ)joinedयुक्तततः (tataḥ)thenफिरवै (vai)indeedहीविश्वतोमुखी (viśvatomukhī)Viśvatomukhīविश्वतोमुखीगजनन्दिकया (gajanandikayā)with Gajanandikāगजनन्दिका के साथयुक्तः (yuktaḥ)joinedयुक्तगीतिः (gītiḥ)Gītiगीति (ca)andऔरतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादनर्तकः (nartakaḥ)Nartakaनर्तकसह (saha)withसाथरञ्जिन्या (rañjinyā)Rañjinīरञ्जिनी केमेषः (meṣaḥ)Meṣaमेषकान्ति-समन्वितः (kānti-samanvitaḥ)joined with Kāntiकान्ति सहितउन्मत्तः (unmattaḥ)Unmattaउन्मत्तकलकण्ठा (kalakaṇṭhā)Kalakaṇṭhāकलकण्ठा (ca)andऔरसंवर्तक-वृकोदरी (saṃvartaka-vṛkodarī)Saṃvartaka and Vṛkodarīसंवर्तक और वृकोदरीमेघः (meghaḥ)Meghaमेघश्यामा-अन्वितः (śyāmā-anvitaḥ)joined with Śyāmāश्यामा सहितदेवि (devi)O Goddessहे देवीविमलः (vimalaḥ)Vimalaविमलश्रीमती (śrīmatī)Śrīmatīश्रीमतीप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेमातृकान् (mātṛkān)the alphabetमातृका के अक्षरों कोन्यसेत् (nyaset)one should placeन्यास करेदेवि (devi)O Goddessहे देवीमातृका-स्थाने (mātṛkā-sthāne)on the alphabet placesमातृका स्थानों परएव (eva)indeedही (ca)andऔर

Verse 7

अथ षोडशनित्यान्यासः ज्ञानार्णवे : प्रथमो सुन्दरी नित्या महात्रिपुरसुन्दरी । कामेश्वरी समाख्याता तथैव भगमालिनी । नित्यक्लिन्नाः च भेरुण्डा तथैव वह्निवासिनी । वज्रेश्वरी च दूती च त्वरिता कुलसुन्दरी । नित्या नीलपताका च विजया सर्वमङ्गला । ज्वालामाला विचित्रान्ताः पञ्चदश प्रकीर्तिताः । एतासां मन्त्रा ज्ञानार्णवे : शृणु देवि प्रवक्ष्यामि नित्यामन्त्रमनुत्तमम् । बालान्तारश्च हृत्प्रान्ते कामेश्वरिपदं वदेत् । इच्छाकामफलप्रान्ते प्रदे सर्वपदं वदेत् । ततः सत्त्ववशं ब्रूयात्करि सर्वजगत्पदम् । क्षोभणान्ते करि ब्रूयात् हुंकारत्रयमालिखेत् । पञ्च बाणान् समालिख्य संहारेण कुमारिकाम् । एषा कामेश्वरी नित्या प्रसङ्गात्कथिता शिवे । वाग्भवं भगशब्दान्ते भगे भगिनि चालिखेत् । भगोदरि भगाङ्गे च भगमाले भगावहे । भगगुह्ये भगप्रान्ते योनिप्रान्ते भगान्तिके । निपातिनी च सर्वान्ते ततो भगवशङ्करि । भगरूपे ततो लेख्यं नीरजायतलोचने । नित्यक्लिन्ने भगप्रान्ते स्वरूपे सर्वमालिखेत् । भगानि मे ह्यानयान्ते वरदेऽथ समालिखेत् । रेते सुरेते च भगक्लिन्ने क्लिन्नद्रवे ततः । क्लेदय द्रावयाथो च सर्वसत्त्वान् भगेश्वरि । अमोघे भगविच्छे च क्षुभ क्षोभय सर्व च । सत्त्वान् भगेश्वरि ब्रूयाद्वाग्भवं ब्लूं जसादिकम् । भें ब्लूं मों हें ब्लूं क्लिन्ने च ततः परम् । सर्वाणि च भगान्यन्ते मे वशञ्चानयेति च । स्त्रीं बीजञ्च हरप्रान्ते वेदमात्मकमक्षरम् । भुवनेशीं समालिख्य विद्येयं भगमालिनी । पराबीजं समुच्चार्य नित्यक्लिन्ने मदद्रवे । अग्निजायान्वितो मन्त्रो नित्यक्लिन्नेयमीरिता । प्रणवं पूर्वमुच्चार्य तथाङ्कुशयुगं वदेत् । तन्मध्ये विलिखेद्देवि भरोमात्मकमक्षरम् । चवर्गमन्त्यहीनन्तु विलिखेद्वह्निसंस्थितम् । चतुर्दशस्वरोपेतं विन्दुनादान्वितं पृथक् । वह्निजायान्विता विद्या भेरुण्डा देवता भवेत् ॥७॥

atha ṣoḍaśanityānyāsaḥ | jñānārṇave : | prathamo sundarī nityā mahātripurasundarī | kāmeśvarī samākhyātā tathaiva bhagamālinī | nityaklinnāḥ ca bheruṇḍā tathaiva vahnivāsinī | vajreśvarī ca dūtī ca tvaritā kulasundarī | nityā nīlapatākā ca vijayā sarvamaṅgalā | jvālāmālā vicitrāntāḥ pañcadaśa prakīrtitāḥ | etāsāṃ mantrā jñānārṇave : | śṛṇu devi pravakṣyāmi nityāmantramanuttamam | bālāntāraśca hṛtprānte kāmeśvaripadaṃ vadet | icchākāmaphalaprānte prade sarvapadaṃ vadet | tataḥ sattvavaśaṃ brūyātkari sarvajagatpadam | kṣobhaṇānte kari brūyāt huṃkāratrayamālikhet | pañca bāṇān samālikhya saṃhāreṇa kumārikām | eṣā kāmeśvarī nityā prasaṅgātkathitā śive | vāgbhavaṃ bhagaśabdānte bhage bhagini cālikhet | bhagodari bhagāṅge ca bhagamāle bhagāvahe | bhagaguhye bhagaprānte yoniprānte bhagāntike | nipātinī ca sarvānte tato bhagavaśaṅkari | bhagarūpe tato lekhyaṃ nīrajāyatalocane | nityaklinne bhagaprānte svarūpe sarvamālikhet | bhagāni me hyānayānte varade'tha samālikhet | rete surete ca bhagaklinne klinnadrave tataḥ | kledaya drāvayātho ca sarvasattvān bhageśvari | amoghe bhagavicche ca kṣubha kṣobhaya sarva ca | sattvān bhageśvari brūyādvāgbhavaṃ blūṃ jasādikam | bheṃ blūṃ moṃ heṃ blūṃ klinne ca tataḥ param | sarvāṇi ca bhagānyante me vaśañcānayeti ca | strīṃ bījañca haraprānte vedamātmakamakṣaram | bhuvaneśīṃ samālikhya vidyeyaṃ bhagamālinī | parābījaṃ samuccārya nityaklinne madadrave | agnijāyānvito mantro nityaklinneyamīritā | praṇavaṃ pūrvamuccārya tathāṅkuśayugaṃ vadet | tanmadhye vilikheddevi bharomātmakamakṣaram | cavargamantyahīnantu vilikhedvahnisaṃsthitam | caturdaśasvaropetaṃ vindunādānvitaṃ pṛthak | vahnijāyānvitā vidyā bheruṇḍā devatā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

षोडश नित्या न्यास। ज्ञानार्णव में: "पहली नित्या सुन्दरी है, महात्रिपुरसुन्दरी। कामेश्वरी कही गई है, और भगमालिनी; नित्यक्लिन्ना और भेरुण्डा, और वह्निवासिनी; वज्रेश्वरी और दूती, त्वरिता और कुलसुन्दरी; नित्या, नीलपताका, विजया और सर्वमङ्गला; ज्वालामाला, और विचित्रा तक — पन्द्रह कही गई हैं।" इनके मन्त्र ज्ञानार्णव में: "हे देवी, सुनो, मैं नित्या का अनुत्तम मन्त्र कहूँगा। बाला, प्रणव, और नमः के बाद 'कामेश्वरि' पद कहे; 'इच्छाकामफल' के बाद 'प्रदे', और 'सर्व' पद कहे; फिर 'सत्त्ववश', 'करि', 'सर्वजगत्' पद कहे, और 'क्षोभण' के बाद 'करि' कहे; तीन हुंकार लिखे, और पाँच बाण बीज लिखकर संहार क्रम से कुमारिका बीज। हे शिवा, यह कामेश्वरी नित्या प्रसंगवश कही गई। वाग्भव, और 'भग' शब्द के बाद 'भगे भगिनि' लिखे, 'भगोदरि भगाङ्गे', 'भगमाले भगावहे', 'भगगुह्ये', 'भग' के बाद, 'योनि' के बाद, 'भगान्तिके', 'निपातिनी', और 'सर्व' के बाद फिर 'भगवशङ्करि'; फिर 'भगरूपे' लिखना चाहिए, हे कमलनयनी; 'नित्यक्लिन्ने', और 'भग' के बाद 'स्वरूपे', 'सर्व' लिखे; 'भगानि मे', अन्त में 'आनय', फिर 'वरदे' लिखे; 'रेते सुरेते' और 'भगक्लिन्ने क्लिन्नद्रवे', फिर 'क्लेदय द्रावय', फिर 'सर्वसत्त्वान् भगेश्वरि', 'अमोघे भगविच्छे', और 'क्षुभ क्षोभय सर्व', 'सत्त्वान् भगेश्वरि' कहे; वाग्भव, ब्लूं, और ज, स आदि; 'भें ब्लूं मों हें ब्लूं क्लिन्ने' और फिर 'सर्वाणि भगानि' और अन्त में 'मे वशम् आनय', और स्त्रीं बीज, और 'हर' के बाद 'वेदम्' रूप अक्षर, भुवनेशी लिखकर — यह विद्या भगमालिनी है। परा बीज बोलकर 'नित्यक्लिन्ने मदद्रवे', स्वाहा सहित मन्त्र — यह नित्यक्लिन्ना कही गई। पहले प्रणव बोलकर दो अङ्कुश बीज कहे, और उनके बीच, हे देवी, 'भ्रों' रूप अक्षर लिखे; अन्तिम अक्षर रहित च वर्ग अग्नि अक्षर पर स्थित लिखे, हर एक चौदहवें स्वर सहित और अलग-अलग बिन्दु और नाद सहित; स्वाहा सहित यह विद्या भेरुण्डा देवता वाली है।"

The placement of the sixteen Nityās. In the Jñānārṇava: "The first Nityā is Sundarī, Mahātripurasundarī. Kāmeśvarī is named, and Bhagamālinī; Nityaklinnā and Bheruṇḍā, and Vahnivāsinī; Vajreśvarī and Dūtī, Tvaritā and Kulasundarī; Nityā, Nīlapatākā, Vijayā and Sarvamaṅgalā; Jvālāmālā, and ending with Vicitrā: fifteen are proclaimed." Their mantras, in the Jñānārṇava: "Hear, O Goddess, I shall tell the unsurpassed mantra of the Nityā. The Bālā, the praṇava, and after namaḥ one should say the word 'Kāmeśvari'; after 'icchākāmaphala', 'prade', and one should say the word 'sarva'; then one should say 'sattvavaśa', 'kari', the words 'sarvajagat', and after 'kṣobhaṇa' say 'kari'; one should write the three huṃ syllables, and having written the five arrow seeds, the Kumārikā seeds in reverse order. This is the Kāmeśvarī Nityā, told by the way, O Śivā. The vāgbhava, and after the word 'bhaga' one should write 'bhage bhagini', 'bhagodari bhagāṅge', 'bhagamāle bhagāvahe', 'bhagaguhye', after 'bhaga', after 'yoni', 'bhagāntike', 'nipātinī', and after 'sarva' then 'bhagavaśaṅkari'; then 'bhagarūpe' is to be written, O lotus-eyed one; 'nityaklinne', and after 'bhaga', 'svarūpe', one should write 'sarva'; 'bhagāni me', 'ānaya' at the end, then one should write 'varade'; 'rete surete' and 'bhagaklinne klinnadrave', then 'kledaya drāvaya', then 'sarvasattvān bhageśvari', 'amoghe bhagavicche', and 'kṣubha kṣobhaya sarva', 'sattvān bhageśvari' one should say; the vāgbhava, blūṃ, and those beginning with ja and sa; 'bheṃ blūṃ moṃ heṃ blūṃ klinne' and then next, 'sarvāṇi bhagāni' and at the end 'me vaśam ānaya', and the seed strīṃ, and after 'hara' the syllable of the form 'vedam', writing the Bhuvaneśī: this vidyā is Bhagamālinī. Uttering the Parā seed, 'nityaklinne madadrave', the mantra joined with svāhā: this is declared Nityaklinnā. Uttering the praṇava first, one should say the pair of goad seeds, and between them, O Goddess, one should write the syllable of the form 'bhroṃ'; one should write the ca group without its last letter, set on the fire letter, each with the fourteenth vowel and with bindu and nāda separately; the vidyā joined with svāhā has Bheruṇḍā for its deity."

Word by wordपदार्थ

प्रथमः (prathamaḥ)the firstपहलीसुन्दरी (sundarī)Sundarīसुन्दरीनित्या (nityā)Nityāनित्यामहात्रिपुरसुन्दरी (mahātripurasundarī)Mahātripurasundarīमहात्रिपुरसुन्दरीकामेश्वरी (kāmeśvarī)Kāmeśvarīकामेश्वरीसमाख्याता (samākhyātā)is namedकही गई हैतथा (tathā)andऔरएव (eva)indeedहीभगमालिनी (bhagamālinī)Bhagamālinīभगमालिनीनित्यक्लिन्ना (nityaklinnā)Nityaklinnāनित्यक्लिन्ना (ca)andऔरभेरुण्डा (bheruṇḍā)Bheruṇḍāभेरुण्डातथा (tathā)andऔरएव (eva)indeedहीवह्निवासिनी (vahnivāsinī)Vahnivāsinīवह्निवासिनीवज्रेश्वरी (vajreśvarī)Vajreśvarīवज्रेश्वरी (ca)andऔरदूती (dūtī)Dūtīदूती (ca)andऔरत्वरिता (tvaritā)Tvaritāत्वरिताकुलसुन्दरी (kulasundarī)Kulasundarīकुलसुन्दरीनित्या (nityā)Nityāनित्यानीलपताका (nīlapatākā)Nīlapatākāनीलपताका (ca)andऔरविजया (vijayā)Vijayāविजयासर्वमङ्गला (sarvamaṅgalā)Sarvamaṅgalāसर्वमङ्गलाज्वालामाला (jvālāmālā)Jvālāmālāज्वालामालाविचित्रा-अन्ताः (vicitrā-antāḥ)ending with Vicitrāविचित्रा तकपञ्चदश (pañcadaśa)fifteenपन्द्रहप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ)are proclaimedकही गई हैंशृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवि (devi)O Goddessहे देवीप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगानित्या-मन्त्रम् (nityā-mantram)the mantra of the Nityāनित्या मन्त्रअनुत्तमम् (anuttamam)unsurpassedअनुत्तमबाला (bālā)the Bālāबालाअन्तारः (antāraḥ)the praṇavaप्रणव (ca)andऔरहृत्-प्रान्ते (hṛt-prānte)after namaḥनमः के बादकामेश्वरि-पदम् (kāmeśvari-padam)the word "Kāmeśvari""कामेश्वरि" पदवदेत् (vadet)one should sayकहेइच्छाकामफल-प्रान्ते (icchākāmaphala-prānte)after "icchākāmaphala""इच्छाकामफल" के बादप्रदे (prade)"prade""प्रदे"सर्व-पदम् (sarva-padam)the word "sarva""सर्व" पदवदेत् (vadet)one should sayकहेततः (tataḥ)thenफिरसत्त्ववशम् (sattvavaśam)"sattvavaśa""सत्त्ववश"ब्रूयात् (brūyāt)one should sayकहेकरि (kari)"kari""करि"सर्वजगत्-पदम् (sarvajagat-padam)the words "sarvajagat""सर्वजगत्" पदक्षोभण-अन्ते (kṣobhaṇa-ante)after "kṣobhaṇa""क्षोभण" के बादकरि (kari)"kari""करि"ब्रूयात् (brūyāt)one should sayकहेहुंकार-त्रयम् (huṃkāra-trayam)the three huṃ syllablesतीन हुंकारआलिखेत् (ālikhet)one should writeलिखेपञ्च (pañca)fiveपाँचबाणान् (bāṇān)arrow seedsबाण बीजसमालिख्य (samālikhya)having writtenलिखकरसंहारेण (saṃhāreṇa)in reverse orderसंहार क्रम सेकुमारिकाम् (kumārikām)the Kumārikā seedsकुमारिका बीजएषा (eṣā)thisयहकामेश्वरी (kāmeśvarī)Kāmeśvarīकामेश्वरीनित्या (nityā)Nityāनित्याप्रसङ्गात् (prasaṅgāt)by the wayप्रसंगवशकथिता (kathitā)is toldकही गईशिवे (śive)O Śivāहे शिवावाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजभग-शब्द-अन्ते (bhaga-śabda-ante)after the word "bhaga""भग" शब्द के बादभगे (bhage)"bhage""भगे"भगिनि (bhagini)"bhagini""भगिनि" (ca)andऔरआलिखेत् (ālikhet)one should writeलिखेभगोदरि (bhagodari)"bhagodari""भगोदरि"भगाङ्गे (bhagāṅge)"bhagāṅge""भगाङ्गे" (ca)andऔरभगमाले (bhagamāle)"bhagamāle""भगमाले"भगावहे (bhagāvahe)"bhagāvahe""भगावहे"भगगुह्ये (bhagaguhye)"bhagaguhye""भगगुह्ये"भग-प्रान्ते (bhaga-prānte)after "bhaga""भग" के बादयोनि-प्रान्ते (yoni-prānte)after "yoni""योनि" के बादभगान्तिके (bhagāntike)"bhagāntike""भगान्तिके"निपातिनी (nipātinī)"nipātinī""निपातिनी" (ca)andऔरसर्व-अन्ते (sarva-ante)after "sarva""सर्व" के बादततः (tataḥ)thenफिरभगवशङ्करि (bhagavaśaṅkari)"bhagavaśaṅkari""भगवशङ्करि"भगरूपे (bhagarūpe)"bhagarūpe""भगरूपे"ततः (tataḥ)thenफिरलेख्यम् (lekhyam)is to be writtenलिखना चाहिएनीरज-आयत-लोचने (nīraja-āyata-locane)O lotus-eyed oneहे कमल जैसे बड़े नेत्रों वालीनित्यक्लिन्ने (nityaklinne)"nityaklinne""नित्यक्लिन्ने"भग-प्रान्ते (bhaga-prānte)after "bhaga""भग" के बादस्वरूपे (svarūpe)"svarūpe""स्वरूपे"सर्वम् (sarvam)"sarva""सर्व"आलिखेत् (ālikhet)one should writeलिखेभगानि (bhagāni)"bhagāni""भगानि"मे (me)"me""मे"हि (hi)indeedहीआनय (ānaya)"ānaya""आनय"अन्ते (ante)at the endअन्त मेंवरदे (varade)"varade""वरदे"अथ (atha)thenफिरसमालिखेत् (samālikhet)one should writeलिखेरेते (rete)"rete""रेते"सुरेते (surete)"surete""सुरेते" (ca)andऔरभगक्लिन्ने (bhagaklinne)"bhagaklinne""भगक्लिन्ने"क्लिन्नद्रवे (klinnadrave)"klinnadrave""क्लिन्नद्रवे"ततः (tataḥ)thenफिरक्लेदय (kledaya)"kledaya""क्लेदय"द्रावय (drāvaya)"drāvaya""द्रावय"अथो (atho)thenफिर (ca)andऔरसर्वसत्त्वान् (sarvasattvān)"sarvasattvān""सर्वसत्त्वान्"भगेश्वरि (bhageśvari)"bhageśvari""भगेश्वरि"अमोघे (amoghe)"amoghe""अमोघे"भगविच्छे (bhagavicche)"bhagavicche""भगविच्छे" (ca)andऔरक्षुभ (kṣubha)"kṣubha""क्षुभ"क्षोभय (kṣobhaya)"kṣobhaya""क्षोभय"सर्व (sarva)"sarva""सर्व" (ca)andऔरसत्त्वान् (sattvān)"sattvān""सत्त्वान्"भगेश्वरि (bhageśvari)"bhageśvari""भगेश्वरि"ब्रूयात् (brūyāt)one should sayकहेवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजब्लूं (blūṃ)blūṃब्लूंज-स-आदिकम् (ja-sa-ādikam)beginning with ja and saज और स आदिभें (bheṃ)bheṃभेंब्लूं (blūṃ)blūṃब्लूंमों (moṃ)moṃमोंहें (heṃ)heṃहेंब्लूं (blūṃ)blūṃब्लूंक्लिन्ने (klinne)"klinne""क्लिन्ने" (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेसर्वाणि (sarvāṇi)"sarvāṇi""सर्वाणि" (ca)andऔरभगानि (bhagāni)"bhagāni""भगानि"अन्ते (ante)at the endअन्त मेंमे (me)"me""मे"वशम् (vaśam)"vaśam""वशम्" (ca)andऔरआनय (ānaya)"ānaya""आनय"इति (iti)thusइस प्रकार (ca)andऔरस्त्रीं (strīṃ)strīṃस्त्रींबीजम् (bījam)seedबीज (ca)andऔरहर-प्रान्ते (hara-prānte)after "hara""हर" के बादवेदम-आत्मकम् (vedama-ātmakam)of the form "vedam""वेदम्" रूपअक्षरम् (akṣaram)syllableअक्षरभुवनेशीम् (bhuvaneśīm)the Bhuvaneśī seedभुवनेशी बीजसमालिख्य (samālikhya)having writtenलिखकरविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहभगमालिनी (bhagamālinī)Bhagamālinīभगमालिनीपरा-बीजम् (parā-bījam)the Parā seedपरा बीजसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेनित्यक्लिन्ने (nityaklinne)"nityaklinne""नित्यक्लिन्ने"मदद्रवे (madadrave)"madadrave""मदद्रवे"अग्नि-जाया-अन्वितः (agni-jāyā-anvitaḥ)joined with svāhāस्वाहा सहितमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रनित्यक्लिन्ना (nityaklinnā)Nityaklinnāनित्यक्लिन्नाइयम् (iyam)thisयहईरिता (īritā)is declaredकही गईप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेतथा (tathā)andऔरअङ्कुश-युगम् (aṅkuśa-yugam)the pair of goad seedsदो अङ्कुश बीजवदेत् (vadet)one should sayकहेतत्-मध्ये (tat-madhye)between themउनके बीचविलिखेत् (vilikhet)one should writeलिखेदेवि (devi)O Goddessहे देवीभरोम-आत्मकम् (bharoma-ātmakam)of the form "bhroṃ""भ्रों" रूपअक्षरम् (akṣaram)syllableअक्षरच-वर्गम् (ca-vargam)the ca groupच वर्गअन्त्य-हीनम् (antya-hīnam)without its last letterअन्तिम अक्षर रहिततु (tu)andऔरविलिखेत् (vilikhet)one should writeलिखेवह्नि-संस्थितम् (vahni-saṃsthitam)set on the fire letterअग्नि अक्षर पर स्थितचतुर्दश-स्वर-उपेतम् (caturdaśa-svara-upetam)with the fourteenth vowelचौदहवें स्वर सहितविन्दु-नाद-अन्वितम् (vindu-nāda-anvitam)with bindu and nādaबिन्दु और नाद सहितपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगवह्नि-जाया-अन्विता (vahni-jāyā-anvitā)joined with svāhāस्वाहा सहितविद्या (vidyā)the vidyāविद्याभेरुण्डा (bheruṇḍā)Bheruṇḍāभेरुण्डादेवता (devatā)the deityदेवताभवेत् (bhavet)isहोती है

Verse 7क

७क परां विलिख्य वह्न्यन्ते वासिन्यै नम इत्यपि । अष्टार्णोऽयं महेशानि देवता वह्निवासिनी । प्रणवं भुवनेशानीं फरेमात्मकमक्षरम् । सविसर्गः शशी पश्चान्नित्यक्लिन्ने मदद्रवे । वह्निजायान्विता विद्या सर्वैश्वर्यप्रदायिनी । चतुर्दशाक्षरी विद्या ज्ञेया वज्रेश्वरी तथा । पराबीजं समुच्चार्य शिवदूती च ङेयुता । हृदन्तोऽयं मनुर्देवि दूती सर्वसमृद्धिदा । ॐकारबीजमुच्चार्य परां कवचमालिखेत् । खेच्छेक्षं समालिख्य श्रीबीजञ्च समालिखेत् । हूंकारं क्षे परा चास्त्रं विद्येयं त्वरिता भवेत् । सर्वसिंहासनमयी बालैव कुलसुन्दरी । बालया पुटितां कुर्यात्तथा वै नित्यभैरवीम् । पञ्चबाणांश्च देवेशि नित्या शक्राक्षरी भवेत् । अथवा : पञ्चाक्षरी बाणबीजैर्नित्येयमपरा भवेत् । प्रणवं भुवनेशानीं फरेमात्मकमक्षरम् । ब्लूमात्मकं द्वितीयन्तु भुवनेश्यंकुशं ततः । नित्यशब्दं समुद्धृत्य सम्बोध्या च मदद्रवा । कवचं चाङ्कुशं माया नित्या नीलपताकिनी । वान्तं कालसमायुक्तं रेफं शक्रस्वरान्वितम् । विन्दुनादाङ्कितं देवि विद्येयं विजया भवेत् । यद्वा : वान्तं कालाग्निवायुश्च शक्रस्वरविभूषितः । नादविन्दुकलायुक्तो विद्येयं विजया भवेत् । चन्द्रं वरुणसंयुक्तं तारस्थञ्च समालिखेत् । चतुर्थ्यन्तं ततो देवि विलिखेत्सर्वमङ्गलाम् । हृदन्तोऽयं मनुर्देवि नित्येयं सर्वमङ्गला । तारं हृद्भगवत्यन्ते ज्वालामालिनी देवि च । द्विरुच्चार्य च सर्वान्ते भूतसंहारकारिके । जातवेदसि संलिख्य ज्वलन्तिपदयुग्मकम् । ज्वलेति प्रज्वलद्वन्द्वं हुंकारत्रयमालिखेत् । वह्निवीजत्रयं कूर्चमन्त्रं स्वाहान्वितो मनुः । इयं नित्या महादेवि ज्वालामालिनिका परा । कवर्गान्तं स्वरान्तञ्च शक्रस्वरविभूषितम् । विन्दुनादकलाक्रान्तं विचित्रा परमेश्वरी । अकारादिषु सर्वेषु स्वरेषु क्रमतो यजेत् । अः स्वरे परमेशानि श्रीविद्यां विश्वमातृकाम् । स्वरवद्विन्यसेद्विद्यां नीरजायतलोचने । एताः षोडशस्वरन्यासस्थानेषु विन्यसेत् ॥७क॥

parāṃ vilikhya vahnyante vāsinyai nama ityapi | aṣṭārṇo'yaṃ maheśāni devatā vahnivāsinī | praṇavaṃ bhuvaneśānīṃ pharemātmakamakṣaram | savisargaḥ śaśī paścānnityaklinne madadrave | vahnijāyānvitā vidyā sarvaiśvaryapradāyinī | caturdaśākṣarī vidyā jñeyā vajreśvarī tathā | parābījaṃ samuccārya śivadūtī ca ṅeyutā | hṛdanto'yaṃ manurdevi dūtī sarvasamṛddhidā | oṃkārabījamuccārya parāṃ kavacamālikhet | khecchekṣaṃ samālikhya śrībījañca samālikhet | hūṃkāraṃ kṣe parā cāstraṃ vidyeyaṃ tvaritā bhavet | sarvasiṃhāsanamayī bālaiva kulasundarī | bālayā puṭitāṃ kuryāttathā vai nityabhairavīm | pañcabāṇāṃśca deveśi nityā śakrākṣarī bhavet | athavā : | pañcākṣarī bāṇabījairnityeyamaparā bhavet | praṇavaṃ bhuvaneśānīṃ pharemātmakamakṣaram | blūmātmakaṃ dvitīyantu bhuvaneśyaṃkuśaṃ tataḥ | nityaśabdaṃ samuddhṛtya sambodhyā ca madadravā | kavacaṃ cāṅkuśaṃ māyā nityā nīlapatākinī | vāntaṃ kālasamāyuktaṃ rephaṃ śakrasvarānvitam | vindunādāṅkitaṃ devi vidyeyaṃ vijayā bhavet | yadvā : | vāntaṃ kālāgnivāyuśca śakrasvaravibhūṣitaḥ | nādavindukalāyukto vidyeyaṃ vijayā bhavet | candraṃ varuṇasaṃyuktaṃ tārasthañca samālikhet | caturthyantaṃ tato devi vilikhetsarvamaṅgalām | hṛdanto'yaṃ manurdevi nityeyaṃ sarvamaṅgalā | tāraṃ hṛdbhagavatyante jvālāmālinī devi ca | dviruccārya ca sarvānte bhūtasaṃhārakārike | jātavedasi saṃlikhya jvalantipadayugmakam | jvaleti prajvaladvandvaṃ huṃkāratrayamālikhet | vahnivījatrayaṃ kūrcamantraṃ svāhānvito manuḥ | iyaṃ nityā mahādevi jvālāmālinikā parā | kavargāntaṃ svarāntañca śakrasvaravibhūṣitam | vindunādakalākrāntaṃ vicitrā parameśvarī | akārādiṣu sarveṣu svareṣu kramato yajet | aḥ svare parameśāni śrīvidyāṃ viśvamātṛkām | svaravadvinyasedvidyāṃ nīrajāyatalocane | etāḥ ṣoḍaśasvaranyāsasthāneṣu vinyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.7क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v7क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"परा लिखकर, 'वह्नि' के बाद 'वासिन्यै नमः' भी — यह आठ अक्षरों का है, हे महेशानी, और इसकी देवता वह्निवासिनी है। प्रणव, भुवनेशानी, 'फ्रें' रूप अक्षर, फिर विसर्ग सहित चन्द्र अक्षर, 'नित्यक्लिन्ने मदद्रवे', स्वाहा सहित विद्या सब ऐश्वर्य देती है; चौदह अक्षरों की यह विद्या वज्रेश्वरी जाननी चाहिए। परा बीज बोलकर चतुर्थी में 'शिवदूती', नमः पर समाप्त — हे देवी, यह मन्त्र दूती है, सब समृद्धि देने वाली। ॐकार बीज बोलकर परा और कवच बीज लिखे; 'खेच्छेक्ष' लिखकर श्री बीज लिखे, हूंकार, 'क्षे', परा और अस्त्र — यह विद्या त्वरिता है। कुलसुन्दरी बाला ही है, सर्व सिंहासनमयी। बाला से पुटित नित्या भैरवी बनाए, और पाँच बाण बीजों सहित, हे देवेशी, नित्या चौदह अक्षरों की होती है।" अथवा: "बाण बीजों से यह दूसरी नित्या पाँच अक्षरों की होती है। प्रणव, भुवनेशानी, 'फ्रें' रूप अक्षर, दूसरा 'ब्लूं' रूप, भुवनेशी, फिर अङ्कुश बीज; 'नित्य' शब्द निकालकर और सम्बोधन में 'मदद्रवा', कवच बीज, अङ्कुश बीज और माया बीज — नित्या नीलपताकिनी। व के बाद का अक्षर म अक्षर सहित, र अक्षर चौदहवें स्वर सहित, बिन्दु और नाद से अंकित, हे देवी — यह विद्या विजया है।" अथवा: "व के बाद का अक्षर, और म, र और य अक्षर चौदहवें स्वर से भूषित, नाद, बिन्दु और कला सहित — यह विद्या विजया है। प्रणव में स्थित व अक्षर सहित स अक्षर लिखे, फिर, हे देवी, चतुर्थी में 'सर्वमङ्गला' लिखे; नमः पर समाप्त यह मन्त्र, हे देवी, नित्या सर्वमङ्गला है। प्रणव, नमः, और 'भगवति' के बाद 'ज्वालामालिनी देवि' दो बार बोलकर, और 'सर्व' के बाद 'भूतसंहारकारिके'; 'जातवेदसि' लिखकर, 'ज्वलन्ति' पद दो बार, 'ज्वल' और 'प्रज्वल' दो बार, तीन हुंकार लिखे, तीन अग्नि बीज, कूर्च मन्त्र, और स्वाहा सहित मन्त्र — हे महादेवी, यह नित्या परा ज्वालामालिनिका है। क वर्ग का अन्तिम अक्षर और अन्तिम स्वर चौदहवें स्वर से भूषित, बिन्दु, नाद और कला से युक्त — विचित्रा परमेश्वरी है। अकार आदि सब स्वरों में क्रम से इनकी पूजा करे; अः स्वर में, हे परमेशानी, विश्व की मातृका श्रीविद्या। हे कमलनयनी, स्वरों की तरह विद्या का न्यास करे।" इन्हें सोलह स्वरों के न्यास स्थानों पर न्यास करे।

"Having written the Parā, after 'vahni', 'vāsinyai namaḥ' too: this has eight syllables, O great Goddess, and its deity is Vahnivāsinī. The praṇava, the Bhuvaneśānī, the syllable of the form 'phreṃ', then the moon letter with visarga, 'nityaklinne madadrave', the vidyā joined with svāhā gives all lordship; this vidyā of fourteen syllables is to be known as Vajreśvarī. Uttering the Parā seed and 'Śivadūtī' in the dative, ending in namaḥ: this mantra, O Goddess, is Dūtī, giver of all prosperity. Uttering the seed oṃ, one should write the Parā and the armour seed; having written 'khecchekṣa' one should write the Śrī seed, hūṃ, 'kṣe', the Parā and the weapon syllable: this vidyā is Tvaritā. Kulasundarī is the Bālā itself, consisting of the whole lion-throne. One should make the Nityābhairavī enclosed by the Bālā, and with the five arrow seeds, O queen of gods, the Nityā has fourteen syllables." Or else: "With the arrow seeds this other Nityā has five syllables. The praṇava, the Bhuvaneśānī, the syllable of the form 'phreṃ', the second of the form 'blūṃ', the Bhuvaneśī, then the goad seed; drawing out the word 'nitya' and 'madadravā' in the vocative, the armour seed, the goad seed and the Māyā seed: the Nityā Nīlapatākinī. The letter after va joined with the letter ma, the letter ra with the fourteenth vowel, marked with bindu and nāda, O Goddess: this vidyā is Vijayā." Or: "The letter after va, and the letters ma, ra and ya adorned with the fourteenth vowel, joined with nāda, bindu and kalā: this vidyā is Vijayā. One should write the letter sa joined with the letter va set in the praṇava, then, O Goddess, write 'Sarvamaṅgalā' in the dative; this mantra ending in namaḥ, O Goddess, is the Nityā Sarvamaṅgalā. The praṇava, namaḥ, and after 'bhagavati', 'Jvālāmālinī devi' uttered twice, and after 'sarva', 'bhūtasaṃhārakārike'; having written 'jātavedasi', the word 'jvalanti' twice, 'jvala' and 'prajvala' twice, one should write the three huṃ syllables, the three fire seeds, the kūrca mantra, and the mantra joined with svāhā: this Nityā, O great Goddess, is the supreme Jvālāmālinikā. The last of the ka group and the last vowel adorned with the fourteenth vowel, topped with bindu, nāda and kalā, is Vicitrā, the supreme Goddess. One should worship them in order on all the vowels beginning with a; on the vowel aḥ, O supreme Goddess, the Śrīvidyā, the mother of the universe. One should place the vidyā as with the vowels, O lotus-eyed one." One should place these on the sixteen vowel places.

Word by wordपदार्थ

पराम् (parām)the Parā seedपरा बीजविलिख्य (vilikhya)having writtenलिखकरवह्नि-अन्ते (vahni-ante)after "vahni""वह्नि" के बादवासिन्यै (vāsinyai)"vāsinyai""वासिन्यै"नमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारअपि (api)alsoभीअष्ट-अर्णः (aṣṭa-arṇaḥ)of eight syllablesआठ अक्षरों काअयम् (ayam)thisयहमहेशानि (maheśāni)O great Goddessहे महेशानीदेवता (devatā)the deityदेवतावह्निवासिनी (vahnivāsinī)Vahnivāsinīवह्निवासिनीप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवभुवनेशानीम् (bhuvaneśānīm)the Bhuvaneśānī seedभुवनेशानी बीजफरेम-आत्मकम् (pharema-ātmakam)of the form "phreṃ""फ्रें" रूपअक्षरम् (akṣaram)syllableअक्षरस-विसर्गः (sa-visargaḥ)with visargaविसर्ग सहितशशी (śaśī)the moon letterचन्द्र अक्षरपश्चात् (paścāt)thenफिरनित्यक्लिन्ने (nityaklinne)"nityaklinne""नित्यक्लिन्ने"मदद्रवे (madadrave)"madadrave""मदद्रवे"वह्नि-जाया-अन्विता (vahni-jāyā-anvitā)joined with svāhāस्वाहा सहितविद्या (vidyā)the vidyāविद्यासर्व-ऐश्वर्य-प्रदायिनी (sarva-aiśvarya-pradāyinī)giver of all lordshipसब ऐश्वर्य देने वालीचतुर्दश-अक्षरी (caturdaśa-akṣarī)of fourteen syllablesचौदह अक्षरों कीविद्या (vidyā)the vidyāविद्याज्ञेया (jñeyā)is to be knownजाननी चाहिएवज्रेश्वरी (vajreśvarī)Vajreśvarīवज्रेश्वरीतथा (tathā)likewiseवैसे हीपरा-बीजम् (parā-bījam)the Parā seedपरा बीजसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेशिवदूती (śivadūtī)"Śivadūtī""शिवदूती" (ca)andऔरङे-युता (ṅe-yutā)in the dativeचतुर्थी सहितहृद्-अन्तः (hṛd-antaḥ)ending in namaḥनमः पर समाप्तअयम् (ayam)thisयहमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रदेवि (devi)O Goddessहे देवीदूती (dūtī)Dūtīदूतीसर्व-समृद्धि-दा (sarva-samṛddhi-dā)giver of all prosperityसब समृद्धि देने वालीॐकार-बीजम् (oṃkāra-bījam)the seed oṃॐकार बीजउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेपराम् (parām)the Parā seedपरा बीजकवचम् (kavacam)the armour seedकवच बीजआलिखेत् (ālikhet)one should writeलिखेखेच्छे-क्षम् (khecche-kṣam)"khecchekṣa""खेच्छेक्ष"समालिख्य (samālikhya)having writtenलिखकरश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī seedश्री बीज (ca)andऔरसमालिखेत् (samālikhet)one should writeलिखेहूंकारम् (hūṃkāram)the syllable hūṃहूंकारक्षे (kṣe)"kṣe""क्षे"परा (parā)the Parā seedपरा बीज (ca)andऔरअस्त्रम् (astram)the weapon syllableअस्त्रविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहत्वरिता (tvaritā)Tvaritāत्वरिताभवेत् (bhavet)isहोती हैसर्व-सिंहासन-मयी (sarva-siṃhāsana-mayī)consisting of the whole lion-throneसर्व सिंहासनमयीबाला (bālā)the Bālāबालाएव (eva)indeedहीकुलसुन्दरी (kulasundarī)Kulasundarīकुलसुन्दरीबालया (bālayā)by the Bālāबाला सेपुटिताम् (puṭitām)enclosedपुटितकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेतथा (tathā)likewiseवैसे हीवै (vai)indeedहीनित्यभैरवीम् (nityabhairavīm)the Nityābhairavīनित्या भैरवी कोपञ्च-बाणान् (pañca-bāṇān)the five arrow seedsपाँच बाण बीज (ca)andऔरदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशीनित्या (nityā)the Nityāनित्याशक्र-अक्षरी (śakra-akṣarī)of fourteen syllablesचौदह अक्षरों कीभवेत् (bhavet)isहोती हैपञ्च-अक्षरी (pañca-akṣarī)of five syllablesपाँच अक्षरों कीबाण-बीजैः (bāṇa-bījaiḥ)with the arrow seedsबाण बीजों सेनित्या (nityā)the Nityāनित्याइयम् (iyam)thisयहअपरा (aparā)anotherदूसरीभवेत् (bhavet)isहोती हैप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवभुवनेशानीम् (bhuvaneśānīm)the Bhuvaneśānī seedभुवनेशानी बीजफरेम-आत्मकम् (pharema-ātmakam)of the form "phreṃ""फ्रें" रूपअक्षरम् (akṣaram)syllableअक्षरब्लूम-आत्मकम् (blūma-ātmakam)of the form "blūṃ""ब्लूं" रूपद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसरातु (tu)andऔरभुवनेशी (bhuvaneśī)the Bhuvaneśī seedभुवनेशी बीजअङ्कुशम् (aṅkuśam)the goad seedअङ्कुश बीजततः (tataḥ)thenफिरनित्य-शब्दम् (nitya-śabdam)the word "nitya""नित्य" शब्दसमुद्धृत्य (samuddhṛtya)having drawn outनिकालकरसम्बोध्या (sambodhyā)in the vocativeसम्बोधन में (ca)andऔरमदद्रवा (madadravā)"madadravā""मदद्रवा"कवचम् (kavacam)the armour seedकवच बीज (ca)andऔरअङ्कुशम् (aṅkuśam)the goad seedअङ्कुश बीजमाया (māyā)the Māyā seedमाया बीजनित्या (nityā)the Nityāनित्यानीलपताकिनी (nīlapatākinī)Nīlapatākinīनीलपताकिनीव-अन्तम् (va-antam)the letter after vaव के बाद का अक्षरकाल-समायुक्तम् (kāla-samāyuktam)joined with the letter maम अक्षर सहितरेफम् (repham)the letter raर अक्षरशक्र-स्वर-अन्वितम् (śakra-svara-anvitam)with the fourteenth vowelचौदहवें स्वर सहितविन्दु-नाद-अङ्कितम् (vindu-nāda-aṅkitam)marked with bindu and nādaबिन्दु और नाद से अंकितदेवि (devi)O Goddessहे देवीविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहविजया (vijayā)Vijayāविजयाभवेत् (bhavet)isहोती हैव-अन्तम् (va-antam)the letter after vaव के बाद का अक्षरकाल-अग्नि-वायुः (kāla-agni-vāyuḥ)the letters ma, ra and yaम, र और य अक्षर (ca)andऔरशक्र-स्वर-विभूषितः (śakra-svara-vibhūṣitaḥ)adorned with the fourteenth vowelचौदहवें स्वर से भूषितनाद-विन्दु-कला-युक्तः (nāda-vindu-kalā-yuktaḥ)joined with nāda, bindu and kalāनाद, बिन्दु और कला सहितविद्या (vidyā)the vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहविजया (vijayā)Vijayāविजयाभवेत् (bhavet)isहोती हैचन्द्रम् (candram)the letter saस अक्षरवरुण-संयुक्तम् (varuṇa-saṃyuktam)joined with the letter vaव अक्षर सहिततार-स्थम् (tāra-stham)set in the praṇavaप्रणव में स्थित (ca)andऔरसमालिखेत् (samālikhet)one should writeलिखेचतुर्थी-अन्तम् (caturthī-antam)in the dativeचतुर्थी मेंततः (tataḥ)thenफिरदेवि (devi)O Goddessहे देवीविलिखेत् (vilikhet)one should writeलिखेसर्वमङ्गलाम् (sarvamaṅgalām)"Sarvamaṅgalā""सर्वमङ्गला"हृद्-अन्तः (hṛd-antaḥ)ending in namaḥनमः पर समाप्तअयम् (ayam)thisयहमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रदेवि (devi)O Goddessहे देवीनित्या (nityā)the Nityāनित्याइयम् (iyam)thisयहसर्वमङ्गला (sarvamaṅgalā)Sarvamaṅgalāसर्वमङ्गलातारम् (tāram)the praṇavaप्रणवहृत् (hṛt)namaḥनमःभगवति-अन्ते (bhagavati-ante)after "bhagavati""भगवति" के बादज्वालामालिनी (jvālāmālinī)"Jvālāmālinī""ज्वालामालिनी"देवि (devi)"devi""देवि" (ca)andऔरद्विः (dviḥ)twiceदो बारउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करके (ca)andऔरसर्व-अन्ते (sarva-ante)after "sarva""सर्व" के बादभूतसंहारकारिके (bhūtasaṃhārakārike)"bhūtasaṃhārakārike""भूतसंहारकारिके"जातवेदसि (jātavedasi)"jātavedasi""जातवेदसि"संलिख्य (saṃlikhya)having writtenलिखकरज्वलन्ति-पद-युग्मकम् (jvalanti-pada-yugmakam)the word "jvalanti" twice"ज्वलन्ति" पद दो बारज्वल (jvala)"jvala""ज्वल"इति (iti)thusइस प्रकारप्रज्वल-द्वन्द्वम् (prajvala-dvandvam)"prajvala" twice"प्रज्वल" दो बारहुंकार-त्रयम् (huṃkāra-trayam)the three huṃ syllablesतीन हुंकारआलिखेत् (ālikhet)one should writeलिखेवह्नि-वीज-त्रयम् (vahni-vīja-trayam)the three fire seedsतीन अग्नि बीजकूर्च-मन्त्रम् (kūrca-mantram)the kūrca mantraकूर्च मन्त्रस्वाहा-अन्वितः (svāhā-anvitaḥ)joined with svāhāस्वाहा सहितमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रइयम् (iyam)thisयहनित्या (nityā)Nityāनित्यामहादेवि (mahādevi)O great Goddessहे महादेवीज्वालामालिनिका (jvālāmālinikā)Jvālāmālinikāज्वालामालिनिकापरा (parā)supremeपराक-वर्ग-अन्तम् (ka-varga-antam)the last of the ka groupक वर्ग का अन्तिम अक्षरस्वर-अन्तम् (svara-antam)the last vowelअन्तिम स्वर (ca)andऔरशक्र-स्वर-विभूषितम् (śakra-svara-vibhūṣitam)adorned with the fourteenth vowelचौदहवें स्वर से भूषितविन्दु-नाद-कला-आक्रान्तम् (vindu-nāda-kalā-ākrāntam)topped with bindu, nāda and kalāबिन्दु, नाद और कला से युक्तविचित्रा (vicitrā)Vicitrāविचित्रापरमेश्वरी (parameśvarī)the supreme Goddessपरमेश्वरीअकार-आदिषु (akāra-ādiṣu)beginning with aअकार आदिसर्वेषु (sarveṣu)in allसबस्वरेषु (svareṣu)vowelsस्वरों मेंक्रमतः (kramataḥ)in orderक्रम सेयजेत् (yajet)one should worshipपूजा करेअः-स्वरे (aḥ-svare)in the vowel aḥअः स्वर मेंपरमेशानि (parameśāni)O supreme Goddessहे परमेशानीश्रीविद्याम् (śrīvidyām)the Śrīvidyāश्रीविद्या कोविश्व-मातृकाम् (viśva-mātṛkām)the mother of the universeविश्व की मातृकास्वर-वत् (svara-vat)as with the vowelsस्वरों की तरहविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्या कोनीरज-आयत-लोचने (nīraja-āyata-locane)O lotus-eyed oneहे कमल जैसे बड़े नेत्रों वालीएताः (etāḥ)theseइन्हेंषोडश-स्वर-न्यास-स्थानेषु (ṣoḍaśa-svara-nyāsa-sthāneṣu)on the sixteen vowel placesसोलह स्वरों के न्यास स्थानों परविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करे

Verse 8

मन्त्रो यथा : ऐं ह्रीं श्रीं अं ऐं क्लीं सौः ओं नमः कामेश्वरि इच्छाकामफलप्रदे सर्वसत्त्ववशङ्करि सर्वजगत्क्षोभणकरि हुं हुं हुं द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः सौः क्लीं ऐं कामेश्वरीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं आं ऐं भगभगे भगिनि भगोदरि भगाङ्गे भगमाले भगावहे भगगुह्ये भगयोनि भगनिपातिनि सर्वभगवशङ्करि भगरूपे नित्यक्लिन्ने भगस्वरूपे सर्वभगानि मे ह्यानय वरदे रेते सुरेते भगक्लिन्ने क्लिन्नद्रवे क्लेदय द्रावय सर्वसत्त्वान् भगेश्वरि अमोघे भगविच्छे क्षुभ क्षोभय सर्वसत्त्वान् भगेश्वरि ऐं ब्लूं जं भें ब्लूं मों ब्लूं हें ब्लूं क्लिन्ने सर्वाणि भगानि मे वशमानय स्त्रीं हर ब्लौं ह्रीं भगमालिनीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं हं ह्रीं नित्यक्लिन्ने मदद्रवे स्वाहा नित्यक्लिन्नानित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ईं ओं क्रों क्रों द्रौं च्रौं छ्रौं ज्रौं झ्रौं स्वाहा भेरुण्डानित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं उं ह्रीं वह्निवासिन्यै नमः वह्निवासिनीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ऊं ओं ह्रीं फ्रें सः नित्यक्लिन्ने मदद्रवे स्वाहा वज्रेश्वरीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ऋं ह्रीं शिवदूत्यै नमः दूतीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ॠं ओं ह्रीं हुं खेच्छेक्ष स्त्रों हूं क्षे ह्रीं फट् त्वरितानित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ऌं ऐं क्लीं सौः कुलसुन्दरीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ॡं ऐं क्लीं सौः हसकरडैं हसकलरडीं हसकलरडौः द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः सौः क्लीं ऐं विमलनित्याकलायै नमः । अथवा ऐं ह्रीं श्रीं ॡं द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः विमलानित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं एं ओं ह्रीं फ्रें ब्लूं आं ह्रीं क्रों नित्ये मदद्रवे हुं क्रों ह्रीं नीलपताकिनीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं ऐं भ्म्रीं विजयानित्याकलायै नमः । अथवा : ऐं ह्रीं श्रीं ऐ भ्म्र्यौं विजयेत्यादि । ऐं ह्रीं श्रीं ओं स्वों सर्वमङ्गलायै नमः सर्वमङ्गलानित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं औं ओं नमो भगवति ज्वालमालिनि देवि ज्वालामालिनि देवि सर्वभूतसंहारकारिके जातवेदसि ज्वलन्ति ज्वलन्ति ज्वल प्रज्वल प्रज्वल हुं हुं हुं रं रं रं हुं फट् स्वाहा ज्वालामालिनीनित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं अं चं कौं विचित्रानित्याकलायै नमः । ऐं ह्रीं श्रीं अः मूलविद्यामुच्चार्य श्रीमहात्रिपुरसुन्दरीनित्याकलायै नमः । यद्वा ऐं ह्रीं श्रीं अः ओं कामेश्वरीनित्याकलायै नमः । इति षोडशनित्या न्यसेत् । अस्मिन् काले वा सृष्टिस्थितिन्यासः । इति षोडशनित्यान्यासः । अथ प्रकटयोगिनीन्यासः मूलाधारे ऐं ह्रीं श्रीं प्रकटयोगिनीभ्यो नमः । स्वाधिष्ठाने ३ गुप्तयोगिनीभ्यो नमः । नाभौ ३ गुप्ततरयोगिनीभ्यो नमः । हृदये ३ सम्प्रदाययोगिनीभ्यो नमः । कण्ठे ३ कुलकौलिनीयोगिनीभ्यो नमः । भ्रूमध्ये ३ निगर्भयोगिनीभ्यो नमः । नादे ३ रहस्ययोगिनीभ्यो नमः । नादान्ते ३ अतिरहस्ययोगिनीभ्यो नमः । ब्रह्मरन्ध्रे ३ परमातिरहस्ययोगिनीभ्यो नमः ॥८॥

mantro yathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ aiṃ klīṃ sauḥ oṃ namaḥ kāmeśvari icchākāmaphalaprade sarvasattvavaśaṅkari sarvajagatkṣobhaṇakari huṃ huṃ huṃ drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ sauḥ klīṃ aiṃ kāmeśvarīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ āṃ aiṃ bhagabhage bhagini bhagodari bhagāṅge bhagamāle bhagāvahe bhagaguhye bhagayoni bhaganipātini sarvabhagavaśaṅkari bhagarūpe nityaklinne bhagasvarūpe sarvabhagāni me hyānaya varade rete surete bhagaklinne klinnadrave kledaya drāvaya sarvasattvān bhageśvari amoghe bhagavicche kṣubha kṣobhaya sarvasattvān bhageśvari aiṃ blūṃ jaṃ bheṃ blūṃ moṃ blūṃ heṃ blūṃ klinne sarvāṇi bhagāni me vaśamānaya strīṃ hara blauṃ hrīṃ bhagamālinīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ haṃ hrīṃ nityaklinne madadrave svāhā nityaklinnānityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ īṃ oṃ kroṃ kroṃ drauṃ crauṃ chrauṃ jrauṃ jhrauṃ svāhā bheruṇḍānityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ uṃ hrīṃ vahnivāsinyai namaḥ vahnivāsinīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ ūṃ oṃ hrīṃ phreṃ saḥ nityaklinne madadrave svāhā vajreśvarīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ ṛṃ hrīṃ śivadūtyai namaḥ dūtīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ ṝṃ oṃ hrīṃ huṃ khecchekṣa stroṃ hūṃ kṣe hrīṃ phaṭ tvaritānityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ ḷṃ aiṃ klīṃ sauḥ kulasundarīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ ḹṃ aiṃ klīṃ sauḥ hasakaraḍaiṃ hasakalaraḍīṃ hasakalaraḍauḥ drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ sauḥ klīṃ aiṃ vimalanityākalāyai namaḥ | athavā aiṃ hrīṃ śrīṃ ḹṃ drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ vimalānityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ eṃ oṃ hrīṃ phreṃ blūṃ āṃ hrīṃ kroṃ nitye madadrave huṃ kroṃ hrīṃ nīlapatākinīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ aiṃ bhmrīṃ vijayānityākalāyai namaḥ | athavā : aiṃ hrīṃ śrīṃ ai bhmryauṃ vijayetyādi | aiṃ hrīṃ śrīṃ oṃ svoṃ sarvamaṅgalāyai namaḥ sarvamaṅgalānityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ auṃ oṃ namo bhagavati jvālamālini devi jvālāmālini devi sarvabhūtasaṃhārakārike jātavedasi jvalanti jvalanti jvala prajvala prajvala huṃ huṃ huṃ raṃ raṃ raṃ huṃ phaṭ svāhā jvālāmālinīnityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ caṃ kauṃ vicitrānityākalāyai namaḥ | aiṃ hrīṃ śrīṃ aḥ mūlavidyāmuccārya śrīmahātripurasundarīnityākalāyai namaḥ | yadvā aiṃ hrīṃ śrīṃ aḥ oṃ kāmeśvarīnityākalāyai namaḥ | iti ṣoḍaśanityā nyaset | asmin kāle vā sṛṣṭisthitinyāsaḥ | iti ṣoḍaśanityānyāsaḥ | | atha prakaṭayoginīnyāsaḥ | mūlādhāre aiṃ hrīṃ śrīṃ prakaṭayoginībhyo namaḥ | svādhiṣṭhāne 3 guptayoginībhyo namaḥ | nābhau 3 guptatarayoginībhyo namaḥ | hṛdaye 3 sampradāyayoginībhyo namaḥ | kaṇṭhe 3 kulakaulinīyoginībhyo namaḥ | bhrūmadhye 3 nigarbhayoginībhyo namaḥ | nāde 3 rahasyayoginībhyo namaḥ | nādānte 3 atirahasyayoginībhyo namaḥ | brahmarandhre 3 paramātirahasyayoginībhyo namaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मन्त्र ये हैं: "ऐं ह्रीं श्रीं अं ऐं क्लीं सौः ओं नमः कामेश्वरि इच्छाकामफलप्रदे सर्वसत्त्ववशङ्करि सर्वजगत्क्षोभणकरि हुं हुं हुं द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः सौः क्लीं ऐं कामेश्वरी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं आं ऐं भगभगे भगिनि भगोदरि भगाङ्गे भगमाले भगावहे भगगुह्ये भगयोनि भगनिपातिनि सर्वभगवशङ्करि भगरूपे नित्यक्लिन्ने भगस्वरूपे सर्वभगानि मे ह्यानय वरदे रेते सुरेते भगक्लिन्ने क्लिन्नद्रवे क्लेदय द्रावय सर्वसत्त्वान् भगेश्वरि अमोघे भगविच्छे क्षुभ क्षोभय सर्वसत्त्वान् भगेश्वरि ऐं ब्लूं जं भें ब्लूं मों ब्लूं हें ब्लूं क्लिन्ने सर्वाणि भगानि मे वशमानय स्त्रीं हर ब्लौं ह्रीं भगमालिनी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं हं ह्रीं नित्यक्लिन्ने मदद्रवे स्वाहा नित्यक्लिन्ना नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ईं ओं क्रों क्रों द्रौं च्रौं छ्रौं ज्रौं झ्रौं स्वाहा भेरुण्डा नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं उं ह्रीं वह्निवासिन्यै नमः वह्निवासिनी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ऊं ओं ह्रीं फ्रें सः नित्यक्लिन्ने मदद्रवे स्वाहा वज्रेश्वरी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ऋं ह्रीं शिवदूत्यै नमः दूती नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ॠं ओं ह्रीं हुं खेच्छेक्ष स्त्रों हूं क्षे ह्रीं फट् त्वरिता नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ऌं ऐं क्लीं सौः कुलसुन्दरी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ॡं ऐं क्लीं सौः हसकरडैं हसकलरडीं हसकलरडौः द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः सौः क्लीं ऐं विमला नित्या कला को नमः"; अथवा "ऐं ह्रीं श्रीं ॡं द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः विमला नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं एं ओं ह्रीं फ्रें ब्लूं आं ह्रीं क्रों नित्ये मदद्रवे हुं क्रों ह्रीं नीलपताकिनी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं ऐं भ्म्रीं विजया नित्या कला को नमः"; अथवा "ऐं ह्रीं श्रीं ऐ भ्म्र्यौं विजया" इत्यादि। "ऐं ह्रीं श्रीं ओं स्वों सर्वमङ्गलायै नमः सर्वमङ्गला नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं औं ओं नमो भगवति ज्वालमालिनि देवि ज्वालामालिनि देवि सर्वभूतसंहारकारिके जातवेदसि ज्वलन्ति ज्वलन्ति ज्वल प्रज्वल प्रज्वल हुं हुं हुं रं रं रं हुं फट् स्वाहा ज्वालामालिनी नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं अं चं कौं विचित्रा नित्या कला को नमः।" "ऐं ह्रीं श्रीं अः", मूल विद्या बोलकर, "श्री महात्रिपुरसुन्दरी नित्या कला को नमः"; अथवा "ऐं ह्रीं श्रीं अः ओं कामेश्वरी नित्या कला को नमः।" इस प्रकार सोलह नित्याओं का न्यास करे। इसी समय, अथवा, सृष्टि और स्थिति न्यास। यह षोडश नित्या न्यास है। प्रकट योगिनी न्यास। मूलाधार पर "ऐं ह्रीं श्रीं प्रकट योगिनियों को नमः"; स्वाधिष्ठान पर "३ गुप्त योगिनियों को नमः"; नाभि पर "३ गुप्ततर योगिनियों को नमः"; हृदय पर "३ सम्प्रदाय योगिनियों को नमः"; कण्ठ पर "३ कुलकौलिनी योगिनियों को नमः"; भ्रूमध्य पर "३ निगर्भ योगिनियों को नमः"; नाद पर "३ रहस्य योगिनियों को नमः"; नाद के अन्त पर "३ अतिरहस्य योगिनियों को नमः"; ब्रह्मरन्ध्र पर "३ परमातिरहस्य योगिनियों को नमः"।

The mantras are these: "aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ aiṃ klīṃ sauḥ oṃ namaḥ kāmeśvari icchākāmaphalaprade sarvasattvavaśaṅkari sarvajagatkṣobhaṇakari huṃ huṃ huṃ drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ sauḥ klīṃ aiṃ, homage to the Kāmeśvarī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ āṃ aiṃ bhagabhage bhagini bhagodari bhagāṅge bhagamāle bhagāvahe bhagaguhye bhagayoni bhaganipātini sarvabhagavaśaṅkari bhagarūpe nityaklinne bhagasvarūpe sarvabhagāni me hyānaya varade rete surete bhagaklinne klinnadrave kledaya drāvaya sarvasattvān bhageśvari amoghe bhagavicche kṣubha kṣobhaya sarvasattvān bhageśvari aiṃ blūṃ jaṃ bheṃ blūṃ moṃ blūṃ heṃ blūṃ klinne sarvāṇi bhagāni me vaśamānaya strīṃ hara blauṃ hrīṃ, homage to the Bhagamālinī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ haṃ hrīṃ nityaklinne madadrave svāhā, homage to the Nityaklinnā Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ īṃ oṃ kroṃ kroṃ drauṃ crauṃ chrauṃ jrauṃ jhrauṃ svāhā, homage to the Bheruṇḍā Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ uṃ hrīṃ vahnivāsinyai namaḥ, homage to the Vahnivāsinī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ ūṃ oṃ hrīṃ phreṃ saḥ nityaklinne madadrave svāhā, homage to the Vajreśvarī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ ṛṃ hrīṃ śivadūtyai namaḥ, homage to the Dūtī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ ṝṃ oṃ hrīṃ huṃ khecchekṣa stroṃ hūṃ kṣe hrīṃ phaṭ, homage to the Tvaritā Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ ḷṃ aiṃ klīṃ sauḥ, homage to the Kulasundarī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ ḹṃ aiṃ klīṃ sauḥ hasakaraḍaiṃ hasakalaraḍīṃ hasakalaraḍauḥ drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ sauḥ klīṃ aiṃ, homage to the Vimalā Nityā kalā"; or "aiṃ hrīṃ śrīṃ ḹṃ drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ, homage to the Vimalā Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ eṃ oṃ hrīṃ phreṃ blūṃ āṃ hrīṃ kroṃ nitye madadrave huṃ kroṃ hrīṃ, homage to the Nīlapatākinī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ aiṃ bhmrīṃ, homage to the Vijayā Nityā kalā"; or "aiṃ hrīṃ śrīṃ ai bhmryauṃ, to Vijayā" and so on. "aiṃ hrīṃ śrīṃ oṃ svoṃ sarvamaṅgalāyai namaḥ, homage to the Sarvamaṅgalā Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ auṃ oṃ namo bhagavati jvālamālini devi jvālāmālini devi sarvabhūtasaṃhārakārike jātavedasi jvalanti jvalanti jvala prajvala prajvala huṃ huṃ huṃ raṃ raṃ raṃ huṃ phaṭ svāhā, homage to the Jvālāmālinī Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ caṃ kauṃ, homage to the Vicitrā Nityā kalā." "aiṃ hrīṃ śrīṃ aḥ", uttering the root vidyā, "homage to the Śrī Mahātripurasundarī Nityā kalā"; or "aiṃ hrīṃ śrīṃ aḥ oṃ, homage to the Kāmeśvarī Nityā kalā." Thus one should place the sixteen Nityās. At this time, or else, the placements of creation and maintenance. Such is the placement of the sixteen Nityās. The placement of the manifest yoginīs. On the mūlādhāra, "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the manifest yoginīs"; on the svādhiṣṭhāna, "3, homage to the hidden yoginīs"; on the navel, "3, homage to the more hidden yoginīs"; on the heart, "3, homage to the yoginīs of the tradition"; on the throat, "3, homage to the Kulakaulinī yoginīs"; on the brow-centre, "3, homage to the inner yoginīs"; on the nāda, "3, homage to the secret yoginīs"; at the end of the nāda, "3, homage to the most secret yoginīs"; on the crown, "3, homage to the supremely most secret yoginīs".

Verse 9

अथ आयुधन्यासः द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः यां रां लां वां शां धं सम्मोहनाय कामेश्वरधनुषे नमः । यां ५ द्रां ५ थं सम्मोहनाय कामेश्वरीधनुषे नमः । एतद्द्वयं स्ववामाधोहस्ते । द्रां ५ यां ५ जं जम्भलेभ्यः कामेश्वरबाणेभ्यो नमः । यां ५ द्रां ५ जं जम्भलेभ्यः कामेश्वरीवाणेभ्यो नमः । एतद्द्वयं दक्षिणाधःकरे । द्रां ५ यां ५ आं वशीकरणाय कामेश्वरपाशाय नमः । द्रां ५ यां ५ ह्रीं वशीकरणाय कामेश्वरीपाशाय नमः । एतद्द्वयं वामोर्ध्वहस्ते । द्रां ५ यां ५ क्रों सर्वस्तम्भनाय कामेश्वराङ्कुशाय नमः । द्रां ५ यां ५ सर्वस्तम्भनाय कामेश्वर्यङ्कुशाय नमः । एतद्द्वयं दक्षोर्ध्वे । इति तु वक्ष्यमाणक्रमेण कामकला ध्यात्वा न्यसेत् । तथा च ज्ञानार्णवे : एवं कामकलारूपं देवतामयमात्मनः । वपुर्विचिन्त्य शिवयोरायुधन्यासमाचरेत् । तथा च : द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः इत्येते कामबाणाः प्रकीर्तिताः । यां रां लां वां शाम् इदं कामेश्वरीबाणपञ्चकम् । द्रादीनि पञ्चाद्यादीनि धं सम्मोहनशब्दतः । ङेऽन्तात्कामेश्वरधनुर्ङेऽन्तं नमोऽन्तमुद्धरेत् । च स्ववामाधोहस्ते सन्धारयेद्धनुः । यादिद्रादीनि थं ङेऽन्तसम्मोहनपदोपरि । कामेश्वरीधनुर्ङेऽन्तं नमोऽन्तमित्यधःकरे । वामे देव्यास्तथा मन्त्री धारयेदैक्षवं धनुः । द्रादियादीनि जं जम्भलेभ्यः कामेश्वरपदान्तिके । वाणेभ्यो नम इत्यन्तं दक्षिणाधःकरे निजे । शैवान्प्रविन्यसेद्वाणान् पौष्पान्साधकसत्तमः । यादिद्रादीनि जं जम्भलेभ्यः कामेश्वरीपदात्ततः । वाणेभ्योनम इत्येतान् दक्षिणाधः करे निजे । देव्याः प्रविन्यसेद्वाणान् पौष्पानिति च साधकः । द्रादियादीनि भूयोऽपि मुखवृत्तं सविन्दुकम् । स्याद्वशीकरणायेति कामेश्वरपदं ततः । पाशाय नम इत्येवं वामोर्ध्वे विन्यसेत्करे । यादिद्रादीनि गगनं वह्निवामाक्षिविन्दुमत् । स्याद्वशीकरणायेति ततः कामेश्वरीति च । पाशाय नम इत्येवं वामोर्ध्वे विन्यसेत्करे ॥९॥

atha āyudhanyāsaḥ | drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ yāṃ rāṃ lāṃ vāṃ śāṃ dhaṃ sammohanāya kāmeśvaradhanuṣe namaḥ | yāṃ 5 drāṃ 5 thaṃ sammohanāya kāmeśvarīdhanuṣe namaḥ | etaddvayaṃ svavāmādhohaste | drāṃ 5 yāṃ 5 jaṃ jambhalebhyaḥ kāmeśvarabāṇebhyo namaḥ | yāṃ 5 drāṃ 5 jaṃ jambhalebhyaḥ kāmeśvarīvāṇebhyo namaḥ | etaddvayaṃ dakṣiṇādhaḥkare | drāṃ 5 yāṃ 5 āṃ vaśīkaraṇāya kāmeśvarapāśāya namaḥ | drāṃ 5 yāṃ 5 hrīṃ vaśīkaraṇāya kāmeśvarīpāśāya namaḥ | etaddvayaṃ vāmordhvahaste | drāṃ 5 yāṃ 5 kroṃ sarvastambhanāya kāmeśvarāṅkuśāya namaḥ | drāṃ 5 yāṃ 5 sarvastambhanāya kāmeśvaryaṅkuśāya namaḥ | etaddvayaṃ dakṣordhve | iti tu vakṣyamāṇakrameṇa kāmakalā dhyātvā nyaset | tathā ca jñānārṇave : | evaṃ kāmakalārūpaṃ devatāmayamātmanaḥ | vapurvicintya śivayorāyudhanyāsamācaret | tathā ca : | drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ ityete kāmabāṇāḥ prakīrtitāḥ | yāṃ rāṃ lāṃ vāṃ śām idaṃ kāmeśvarībāṇapañcakam | drādīni pañcādyādīni dhaṃ sammohanaśabdataḥ | ṅe'ntātkāmeśvaradhanurṅe'ntaṃ namo'ntamuddharet | ca svavāmādhohaste sandhārayeddhanuḥ | yādidrādīni thaṃ ṅe'ntasammohanapadopari | kāmeśvarīdhanurṅe'ntaṃ namo'ntamityadhaḥkare | vāme devyāstathā mantrī dhārayedaikṣavaṃ dhanuḥ | drādiyādīni jaṃ jambhalebhyaḥ kāmeśvarapadāntike | vāṇebhyo nama ityantaṃ dakṣiṇādhaḥkare nije | śaivānpravinyasedvāṇān pauṣpānsādhakasattamaḥ | yādidrādīni jaṃ jambhalebhyaḥ kāmeśvarīpadāttataḥ | vāṇebhyonama ityetān dakṣiṇādhaḥ kare nije | devyāḥ pravinyasedvāṇān pauṣpāniti ca sādhakaḥ | drādiyādīni bhūyo'pi mukhavṛttaṃ savindukam | syādvaśīkaraṇāyeti kāmeśvarapadaṃ tataḥ | pāśāya nama ityevaṃ vāmordhve vinyasetkare | yādidrādīni gaganaṃ vahnivāmākṣivindumat | syādvaśīkaraṇāyeti tataḥ kāmeśvarīti ca | pāśāya nama ityevaṃ vāmordhve vinyasetkare ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

आयुध न्यास। "द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः यां रां लां वां शां धं सम्मोहन के लिए कामेश्वर के धनुष को नमः।" "यां ५ द्रां ५ थं सम्मोहन के लिए कामेश्वरी के धनुष को नमः।" ये दोनों अपने बाएँ नीचे के हाथ में। "द्रां ५ यां ५ जं जम्भलों को, कामेश्वर के बाणों को नमः।" "यां ५ द्रां ५ जं जम्भलों को, कामेश्वरी के बाणों को नमः।" ये दोनों दाहिने नीचे के हाथ में। "द्रां ५ यां ५ आं वशीकरण के लिए कामेश्वर के पाश को नमः।" "द्रां ५ यां ५ ह्रीं वशीकरण के लिए कामेश्वरी के पाश को नमः।" ये दोनों बाएँ ऊपर के हाथ में। "द्रां ५ यां ५ क्रों सर्वस्तम्भन के लिए कामेश्वर के अङ्कुश को नमः।" "द्रां ५ यां ५ सर्वस्तम्भन के लिए कामेश्वरी के अङ्कुश को नमः।" ये दोनों दाहिने ऊपर। यह आगे कहे क्रम से कामकला का ध्यान करके न्यास करे। और ज्ञानार्णव में: "इस प्रकार अपने शरीर को कामकला रूप, देवतामय चिन्तन करके शिव और शक्ति का आयुध न्यास करे।" और भी: "द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः — ये काम के बाण कहे गए हैं। यां रां लां वां शां — यह कामेश्वरी के पाँच बाण हैं। द्रां आदि पाँच और यां आदि, धं, चतुर्थी में 'सम्मोहन' शब्द से, चतुर्थी में 'कामेश्वर धनुष्' और नमः पर समाप्त — इसका उद्धार करे और अपने बाएँ नीचे के हाथ में धनुष धारण करे। यां आदि और द्रां आदि, थं, चतुर्थी में 'सम्मोहन' पद के बाद, चतुर्थी में 'कामेश्वरी धनुष्' और नमः पर समाप्त, नीचे के हाथ में — इस प्रकार मन्त्री बाएँ देवी का ईख का धनुष धारण करे। द्रां आदि और यां आदि, जं, 'जम्भलेभ्यः', 'कामेश्वर' पद के पास, अन्त में 'वाणेभ्यो नमः', अपने दाहिने नीचे के हाथ में — इस प्रकार श्रेष्ठ साधक शिव के पुष्प बाणों का न्यास करे। यां आदि और द्रां आदि, जं, 'जम्भलेभ्यः', 'कामेश्वरी' पद के बाद, 'वाणेभ्यो नमः' — इन्हें अपने दाहिने नीचे के हाथ में; इस प्रकार साधक देवी के पुष्प बाणों का न्यास करे। द्रां आदि और यां आदि, फिर बिन्दु सहित आ अक्षर, 'वशीकरणाय', फिर 'कामेश्वर' पद, 'पाशाय नमः' — इस प्रकार बाएँ ऊपर के हाथ में न्यास करे। यां आदि और द्रां आदि, अग्नि अक्षर, वाम नेत्र के स्वर और बिन्दु सहित ह अक्षर, 'वशीकरणाय', फिर 'कामेश्वरी' और 'पाशाय नमः' — इस प्रकार बाएँ ऊपर के हाथ में न्यास करे।"

The placement of the weapons. "drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ yāṃ rāṃ lāṃ vāṃ śāṃ dhaṃ, for bewitching, homage to the bow of Kāmeśvara." "yāṃ 5 drāṃ 5 thaṃ, for bewitching, homage to the bow of Kāmeśvarī." These two in one's own lower left hand. "drāṃ 5 yāṃ 5 jaṃ, to the crushers, homage to the arrows of Kāmeśvara." "yāṃ 5 drāṃ 5 jaṃ, to the crushers, homage to the arrows of Kāmeśvarī." These two in the lower right hand. "drāṃ 5 yāṃ 5 āṃ, for subjugation, homage to the noose of Kāmeśvara." "drāṃ 5 yāṃ 5 hrīṃ, for subjugation, homage to the noose of Kāmeśvarī." These two in the upper left hand. "drāṃ 5 yāṃ 5 kroṃ, for paralysing all, homage to the goad of Kāmeśvara." "drāṃ 5 yāṃ 5, for paralysing all, homage to the goad of Kāmeśvarī." These two in the upper right. This one should place having visualised the Kāmakalā in the order to be described. So too in the Jñānārṇava: "Having thus visualised one's own body in the form of the Kāmakalā, made of the deity, one should perform the placement of the weapons of Śiva and Śakti." So too: "drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ — these are proclaimed the arrows of Kāma. yāṃ rāṃ lāṃ vāṃ śāṃ — this is the set of five arrows of Kāmeśvarī. The five beginning with drāṃ and those beginning with yāṃ, dhaṃ, from the word 'sammohana' in the dative, 'Kāmeśvara-dhanus' in the dative and ending in namaḥ one should draw out, and hold the bow in one's own lower left hand. Those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃ, thaṃ, after the word 'sammohana' in the dative, 'Kāmeśvarī-dhanus' in the dative and ending in namaḥ, in the lower hand: so the mantra-holder should hold the Goddess's sugarcane bow on the left. Those beginning with drāṃ and those beginning with yāṃ, jaṃ, 'jambhalebhyaḥ', next to the word 'Kāmeśvara', ending in 'vāṇebhyo namaḥ', in one's own lower right hand: so the best of practitioners should place Śiva's arrows of flowers. Those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃ, jaṃ, 'jambhalebhyaḥ', after the word 'Kāmeśvarī', 'vāṇebhyo namaḥ': these in one's own lower right hand; so the practitioner should place the Goddess's arrows of flowers. Those beginning with drāṃ and those beginning with yāṃ, then again the letter ā with bindu, 'vaśīkaraṇāya', then the word 'Kāmeśvara', 'pāśāya namaḥ': so one should place in the upper left hand. Those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃ, the letter ha with the fire letter, the left-eye vowel and bindu, 'vaśīkaraṇāya', then 'Kāmeśvarī' and 'pāśāya namaḥ': so one should place in the upper left hand."

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस प्रकारकामकला-रूपम् (kāmakalā-rūpam)in the form of the Kāmakalāकामकला रूपदेवता-मयम् (devatā-mayam)made of the deityदेवतामयआत्मनः (ātmanaḥ)one's ownअपनेवपुः (vapuḥ)bodyशरीर कोविचिन्त्य (vicintya)having visualisedचिन्तन करकेशिवयोः (śivayoḥ)of Śiva and Śaktiशिव और शक्ति केआयुध-न्यासम् (āyudha-nyāsam)the placement of the weaponsआयुध न्यासआचरेत् (ācaret)one should performकरेद्रां (drāṃ)drāṃद्रांद्रीं (drīṃ)drīṃद्रींक्लीं (klīṃ)klīṃक्लींब्लूं (blūṃ)blūṃब्लूंसः (saḥ)saḥसःइति (iti)thusइस प्रकारएते (ete)theseयेकाम-बाणाः (kāma-bāṇāḥ)the arrows of Kāmaकाम के बाणप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ)are proclaimedकहे गए हैंयां (yāṃ)yāṃयांरां (rāṃ)rāṃरांलां (lāṃ)lāṃलांवां (vāṃ)vāṃवांशाम् (śām)śāṃशांइदम् (idam)thisयहकामेश्वरी-बाण-पञ्चकम् (kāmeśvarī-bāṇa-pañcakam)the five arrows of Kāmeśvarīकामेश्वरी के पाँच बाणद्र-आदीनि (dra-ādīni)those beginning with drāṃद्रां आदिपञ्च (pañca)fiveपाँचआद्य-आदीनि (ādya-ādīni)those beginning with yāṃयां आदिधं (dhaṃ)dhaṃधंसम्मोहन-शब्दतः (sammohana-śabdataḥ)from the word "sammohana""सम्मोहन" शब्द सेङे-अन्तात् (ṅe-antāt)in the dativeचतुर्थी मेंकामेश्वर-धनुः (kāmeśvara-dhanuḥ)"Kāmeśvara-dhanus""कामेश्वर धनुष्"ङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंनमः-अन्तम् (namaḥ-antam)ending in namaḥनमः पर समाप्तउद्धरेत् (uddharet)one should draw outउद्धार करे (ca)andऔरस्व-वाम-अधः-हस्ते (sva-vāma-adhaḥ-haste)in one's own lower left handअपने बाएँ नीचे के हाथ मेंसन्धारयेत् (sandhārayet)one should holdधारण करेधनुः (dhanuḥ)the bowधनुषय-आदि-द्र-आदीनि (ya-ādi-dra-ādīni)those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃयां आदि और द्रां आदिथं (thaṃ)thaṃथंङे-अन्त-सम्मोहन-पद-उपरि (ṅe-anta-sammohana-pada-upari)after the word "sammohana" in the dativeचतुर्थी में "सम्मोहन" पद के बादकामेश्वरी-धनुः (kāmeśvarī-dhanuḥ)"Kāmeśvarī-dhanus""कामेश्वरी धनुष्"ङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंनमः-अन्तम् (namaḥ-antam)ending in namaḥनमः पर समाप्तइति (iti)thusइस प्रकारअधः-करे (adhaḥ-kare)in the lower handनीचे के हाथ मेंवामे (vāme)leftबाएँदेव्याः (devyāḥ)of the Goddessदेवी कातथा (tathā)likewiseवैसे हीमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीधारयेत् (dhārayet)should holdधारण करेऐक्षवम् (aikṣavam)of sugarcaneईख काधनुः (dhanuḥ)the bowधनुषद्र-आदि-य-आदीनि (dra-ādi-ya-ādīni)those beginning with drāṃ and those beginning with yāṃद्रां आदि और यां आदिजं (jaṃ)jaṃजंजम्भलेभ्यः (jambhalebhyaḥ)"jambhalebhyaḥ""जम्भलेभ्यः"कामेश्वर-पद-अन्तिके (kāmeśvara-pada-antike)next to the word "Kāmeśvara""कामेश्वर" पद के पासवाणेभ्यः (vāṇebhyaḥ)"vāṇebhyaḥ""वाणेभ्यः"नमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारअन्तम् (antam)at the endअन्त मेंदक्षिण-अधः-करे (dakṣiṇa-adhaḥ-kare)in the lower right handदाहिने नीचे के हाथ मेंनिजे (nije)one's ownअपनेशैवान् (śaivān)of Śivaशिव केप्रविन्यसेत् (pravinyaset)one should placeन्यास करेवाणान् (vāṇān)the arrowsबाणों कोपौष्पान् (pauṣpān)of flowersपुष्पों केसाधक-सत्तमः (sādhaka-sattamaḥ)the best of practitionersश्रेष्ठ साधकय-आदि-द्र-आदीनि (ya-ādi-dra-ādīni)those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃयां आदि और द्रां आदिजं (jaṃ)jaṃजंजम्भलेभ्यः (jambhalebhyaḥ)"jambhalebhyaḥ""जम्भलेभ्यः"कामेश्वरी-पदात् (kāmeśvarī-padāt)after the word "Kāmeśvarī""कामेश्वरी" पद के बादततः (tataḥ)thenफिरवाणेभ्यः (vāṇebhyaḥ)"vāṇebhyaḥ""वाणेभ्यः"नमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारएतान् (etān)theseइन्हेंदक्षिण-अधः (dakṣiṇa-adhaḥ)lower rightदाहिने नीचेकरे (kare)in the handहाथ मेंनिजे (nije)one's ownअपनेदेव्याः (devyāḥ)of the Goddessदेवी केप्रविन्यसेत् (pravinyaset)one should placeन्यास करेवाणान् (vāṇān)the arrowsबाणों कोपौष्पान् (pauṣpān)of flowersपुष्पों केइति (iti)thusइस प्रकार (ca)andऔरसाधकः (sādhakaḥ)the practitionerसाधकद्र-आदि-य-आदीनि (dra-ādi-ya-ādīni)those beginning with drāṃ and those beginning with yāṃद्रां आदि और यां आदिभूयः (bhūyaḥ)againफिरअपि (api)alsoभीमुख-वृत्तम् (mukha-vṛttam)the letter āआ अक्षरस-विन्दुकम् (sa-vindukam)with binduबिन्दु सहितस्यात् (syāt)isहोवशीकरणाय (vaśīkaraṇāya)"vaśīkaraṇāya""वशीकरणाय"इति (iti)thusइस प्रकारकामेश्वर-पदम् (kāmeśvara-padam)the word "Kāmeśvara""कामेश्वर" पदततः (tataḥ)thenफिरपाशाय (pāśāya)"pāśāya""पाशाय"नमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारएवम् (evam)thusइस प्रकारवाम-ऊर्ध्वे (vāma-ūrdhve)upper leftबाएँ ऊपरविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेकरे (kare)in the handहाथ मेंय-आदि-द्र-आदीनि (ya-ādi-dra-ādīni)those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃयां आदि और द्रां आदिगगनम् (gaganam)the letter haह अक्षरवह्नि-वाम-अक्षि-विन्दु-मत् (vahni-vāma-akṣi-vindu-mat)with the fire letter, the left-eye vowel and binduअग्नि अक्षर, वाम नेत्र के स्वर और बिन्दु सहितस्यात् (syāt)isहोवशीकरणाय (vaśīkaraṇāya)"vaśīkaraṇāya""वशीकरणाय"इति (iti)thusइस प्रकारततः (tataḥ)thenफिरकामेश्वरी (kāmeśvarī)"Kāmeśvarī""कामेश्वरी"इति (iti)thusइस प्रकार (ca)andऔरपाशाय (pāśāya)"pāśāya""पाशाय"नमः (namaḥ)namaḥनमःइति (iti)thusइस प्रकारएवम् (evam)thusइस प्रकारवाम-ऊर्ध्वे (vāma-ūrdhve)upper leftबाएँ ऊपरविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेकरे (kare)in the handहाथ में

Verse 9क

९क द्रादियादीनि क्रों सर्वस्तम्भनाय पदं ततः । कामेश्वरपदात्पश्चादङ्कुशाय नमो लिखेत् । दक्षिणोर्ध्वकरे शैवं विन्यसेदङ्कुशं ततः । यादिद्रादीनि क्रों सर्वस्तम्भनाय ततः परम् । कामेश्वरीपदादूर्ध्वमङ्कुशाय नमो लिखेत् । दक्षिणोर्ध्वकरे देव्या विन्यसेदङ्कुशं ततः ॥९क॥

drādiyādīni kroṃ sarvastambhanāya padaṃ tataḥ | kāmeśvarapadātpaścādaṅkuśāya namo likhet | dakṣiṇordhvakare śaivaṃ vinyasedaṅkuśaṃ tataḥ | yādidrādīni kroṃ sarvastambhanāya tataḥ param | kāmeśvarīpadādūrdhvamaṅkuśāya namo likhet | dakṣiṇordhvakare devyā vinyasedaṅkuśaṃ tataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.9क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v9क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"द्रां आदि और यां आदि, क्रों, फिर 'सर्वस्तम्भनाय' पद, और 'कामेश्वर' पद के बाद 'अङ्कुशाय नमः' लिखे; फिर दाहिने ऊपर के हाथ में शिव के अङ्कुश का न्यास करे। यां आदि और द्रां आदि, क्रों, फिर 'सर्वस्तम्भनाय', और 'कामेश्वरी' पद के बाद 'अङ्कुशाय नमः' लिखे; फिर दाहिने ऊपर के हाथ में देवी के अङ्कुश का न्यास करे।"

"Those beginning with drāṃ and those beginning with yāṃ, kroṃ, then the word 'sarvastambhanāya', and after the word 'Kāmeśvara' one should write 'aṅkuśāya namaḥ'; then one should place Śiva's goad in the upper right hand. Those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃ, kroṃ, then 'sarvastambhanāya', and after the word 'Kāmeśvarī' one should write 'aṅkuśāya namaḥ'; then one should place the Goddess's goad in the upper right hand."

Word by wordपदार्थ

द्र-आदि-य-आदीनि (dra-ādi-ya-ādīni)those beginning with drāṃ and those beginning with yāṃद्रां आदि और यां आदिक्रों (kroṃ)kroṃक्रोंसर्वस्तम्भनाय (sarvastambhanāya)"sarvastambhanāya""सर्वस्तम्भनाय"पदम् (padam)the wordपदततः (tataḥ)thenफिरकामेश्वर-पदात् (kāmeśvara-padāt)after the word "Kāmeśvara""कामेश्वर" पद के बादपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंअङ्कुशाय (aṅkuśāya)"aṅkuśāya""अङ्कुशाय"नमः (namaḥ)namaḥनमःलिखेत् (likhet)one should writeलिखेदक्षिण-ऊर्ध्व-करे (dakṣiṇa-ūrdhva-kare)in the upper right handदाहिने ऊपर के हाथ मेंशैवम् (śaivam)of Śivaशिव काविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेअङ्कुशम् (aṅkuśam)the goadअङ्कुशततः (tataḥ)thenफिरय-आदि-द्र-आदीनि (ya-ādi-dra-ādīni)those beginning with yāṃ and those beginning with drāṃयां आदि और द्रां आदिक्रों (kroṃ)kroṃक्रोंसर्वस्तम्भनाय (sarvastambhanāya)"sarvastambhanāya""सर्वस्तम्भनाय"ततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेकामेश्वरी-पदात् (kāmeśvarī-padāt)after the word "Kāmeśvarī""कामेश्वरी" पद के बादऊर्ध्वम् (ūrdhvam)afterबादअङ्कुशाय (aṅkuśāya)"aṅkuśāya""अङ्कुशाय"नमः (namaḥ)namaḥनमःलिखेत् (likhet)one should writeलिखेदक्षिण-ऊर्ध्व-करे (dakṣiṇa-ūrdhva-kare)in the upper right handदाहिने ऊपर के हाथ मेंदेव्याः (devyāḥ)of the Goddessदेवी काविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेअङ्कुशम् (aṅkuśam)the goadअङ्कुशततः (tataḥ)thenफिर

Verse 10

१० ततो मूलेन व्यापकं नवमुद्राः प्रदर्शयेत् ॥ तद्यथा : द्रां सर्वसंक्षोभिणीं द्रीं सर्वद्राविणीं क्लीं आकर्षिणीं ब्लूं सर्ववेशिनीं सः सर्वोन्मादिनीं क्रों महाङ्कुशां ह स ख फ्रें खेचरीं ह्सौः बीजमुद्राम् ऐं योगिनीमुद्राम् ॥१०॥

tato mūlena vyāpakaṃ navamudrāḥ pradarśayet || tadyathā : drāṃ sarvasaṃkṣobhiṇīṃ drīṃ sarvadrāviṇīṃ klīṃ ākarṣiṇīṃ blūṃ sarvaveśinīṃ saḥ sarvonmādinīṃ kroṃ mahāṅkuśāṃ ha sa kha phreṃ khecarīṃ hsauḥ bījamudrām aiṃ yoginīmudrām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर मूल से व्यापक न्यास, और नौ मुद्राएँ दिखाए। जैसे: द्रां से सर्वसंक्षोभिणी, द्रीं से सर्वद्राविणी, क्लीं से आकर्षिणी, ब्लूं से सर्ववेशिनी, सः से सर्वोन्मादिनी, क्रों से महाङ्कुशा, ह स ख फ्रें से खेचरी, ह्सौः से बीज मुद्रा, ऐं से योगिनी मुद्रा।

Then, with the root, the pervading placement, and one should show the nine mudrās. Thus: with drāṃ the all-agitating, with drīṃ the all-melting, with klīṃ the attracting, with blūṃ the all-subduing, with saḥ the all-maddening, with kroṃ the great goad, with ha sa kha phreṃ the sky-goer, with hsauḥ the seed mudrā, with aiṃ the yoginī mudrā.

Verse 11

११ न्यासकालस्तु योगिनीहृदये : प्रातःकालेऽथवा पूजासमये होमकर्मणि । जपकालेऽपि वा तेषां विनियोगः पृथक्पृथक् । पूजाकाले समस्तं वा कुर्यात्साधकसत्तमः ॥११॥

nyāsakālastu yoginīhṛdaye : | prātaḥkāle'thavā pūjāsamaye homakarmaṇi | japakāle'pi vā teṣāṃ viniyogaḥ pṛthakpṛthak | pūjākāle samastaṃ vā kuryātsādhakasattamaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

न्यास का समय योगिनीहृदय में: "प्रातःकाल में, या पूजा के समय, होम कर्म में, या जप के समय, इनका अलग-अलग विनियोग है; या श्रेष्ठ साधक पूजा के समय सब एक साथ करे।"

The time of the placements, in the Yoginīhṛdaya: "In the morning, or at the time of worship, in the fire rite, or at the time of repetition, they are applied separately; or the best of practitioners should do them all together at the time of worship."

Word by wordपदार्थ

प्रातः-काले (prātaḥ-kāle)in the morningप्रातःकाल मेंअथवा (athavā)orअथवापूजा-समये (pūjā-samaye)at the time of worshipपूजा के समयहोम-कर्मणि (homa-karmaṇi)in the fire riteहोम कर्म मेंजप-काले (japa-kāle)at the time of repetitionजप के समयअपि (api)alsoभीवा (vā)orयातेषाम् (teṣām)of themउनकाविनियोगः (viniyogaḥ)the applicationविनियोगपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगपूजा-काले (pūjā-kāle)at the time of worshipपूजा के समयसमस्तम् (samastam)all togetherसब एक साथवा (vā)orयाकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेसाधक-सत्तमः (sādhaka-sattamaḥ)the best of practitionersश्रेष्ठ साधक

Verse 12

१२ ततो ध्यानम् : ततः पद्मनिभां देवीं बालार्ककिरणोज्ज्वलाम् । जवाकुसुमसङ्काशां दाडिमीकुसुमोपमाम् । पद्मरागप्रतीकाशां कुङ्कुमारुणसन्निभाम् । स्फुरन्मुकुटमाणिक्य किङ्किणीजालमण्डिताम् । कालालिकुलसङ्काशकुटिलालकपल्लवाम् । प्रत्यग्रारुणसङ्काशवदनाम्भोजमण्डलाम् । किञ्चिदर्धेन्दुकुटिलललाटमृदुपट्टिकाम् । पिनाकिधनुराकारभ्रूलतां परमेश्वरीम् । आनन्दमुदितोल्लासलीलान्दोलितलोचनाम् । स्फुरन्मयूखसङ्काशविलसद्धेमकुण्डलाम् । सुगण्डमण्डलाभोग जितेन्द्वमृतमण्डलाम् । विश्वकर्मविनिर्माणसूत्रसुस्पष्टनासिकाम् । ताम्रविद्रुमविम्बाभरक्तोष्ठीममृतोपमाम् । स्मितमाधुर्यविजितमाधुर्यरससागराम् । अनौपम्यगुणोपेतचिबुकोद्देशशोभिताम् । कम्बुग्रीवां महादेवीं मृणाललितैर्भुजैः । रक्तोत्पलदलाकारसुकुमारकराम्बुजाम् ॥ रक्ताम्बुजनखज्योतिर्विताननितनभस्तलाम् । मुक्ताहारलतोपेतसमुन्नतपयोधराम् । त्रिवलीवलयायुक्तमध्यदेशसुशोभिताम् ॥१२॥

tato dhyānam : | tataḥ padmanibhāṃ devīṃ bālārkakiraṇojjvalām | javākusumasaṅkāśāṃ dāḍimīkusumopamām | padmarāgapratīkāśāṃ kuṅkumāruṇasannibhām | sphuranmukuṭamāṇikya kiṅkiṇījālamaṇḍitām | kālālikulasaṅkāśakuṭilālakapallavām | pratyagrāruṇasaṅkāśavadanāmbhojamaṇḍalām | kiñcidardhendukuṭilalalāṭamṛdupaṭṭikām | pinākidhanurākārabhrūlatāṃ parameśvarīm | ānandamuditollāsalīlāndolitalocanām | sphuranmayūkhasaṅkāśavilasaddhemakuṇḍalām | sugaṇḍamaṇḍalābhoga jitendvamṛtamaṇḍalām | viśvakarmavinirmāṇasūtrasuspaṣṭanāsikām | tāmravidrumavimbābharaktoṣṭhīmamṛtopamām | smitamādhuryavijitamādhuryarasasāgarām | anaupamyaguṇopetacibukoddeśaśobhitām | kambugrīvāṃ mahādevīṃ mṛṇālalitairbhujaiḥ | raktotpaladalākārasukumārakarāmbujām | raktāmbujanakhajyotirvitānanitanabhastalām | muktāhāralatopetasamunnatapayodharām | trivalīvalayāyuktamadhyadeśasuśobhitām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ध्यान: "फिर कमल जैसी देवी, उगते सूर्य की किरणों जैसी उज्ज्वल, जवा पुष्प जैसी, अनार के फूल जैसी, पद्मराग मणि जैसी, केसर जैसी लाल; चमकते माणिक्य के मुकुट वाली, छोटी घंटियों के जाल से सजी; काले भौंरों के झुण्ड जैसी घुँघराली लटों वाली; नए उगे सूर्य जैसे मुख कमल वाली; अर्धचन्द्र जैसे कुछ मुड़े कोमल ललाट वाली; शिव के धनुष जैसी भौंहों वाली परमेश्वरी; आनन्द के उल्लास में लीला से चंचल नेत्रों वाली; चमकती किरणों जैसे सोने के कुण्डलों वाली; सुन्दर गालों के विस्तार से चन्द्रमा के अमृत मण्डल को जीतने वाली; विश्वकर्मा के सूत्र से बनी सुस्पष्ट नाक वाली; ताँबे, मूँगे और बिम्बफल जैसे लाल ओठों वाली, अमृत जैसी; जिसकी मुस्कान की मिठास मधुरता के सागर को जीतती है; अनुपम गुण वाली ठोड़ी से शोभित; शङ्ख जैसी गर्दन वाली महादेवी, मृणाल जैसी सुन्दर भुजाओं और लाल कमल की पंखुड़ियों जैसे कोमल कर कमलों वाली; लाल कमल जैसे नखों की ज्योति से आकाश को ढकने वाली; मोतियों के हार की लता से युक्त उन्नत स्तनों वाली; त्रिवली से सुशोभित कटि वाली।"

Then the visualisation: "Then the Goddess like a lotus, bright as the rays of the rising sun, like the hibiscus flower, like the pomegranate flower, like a ruby, red as saffron; with a crown of flashing rubies, adorned with a net of little bells; with curly locks like a swarm of black bees; whose lotus face is like the newly risen sun; with a soft forehead slightly curved like a half-moon; with brow-creepers shaped like Śiva's bow, the supreme Goddess; with eyes playfully swaying in the joy of bliss; with glittering gold earrings like flashing rays; with the fullness of her lovely cheeks surpassing the nectar-disc of the moon; with a nose clear-cut as by Viśvakarman's measuring line; with lips red as copper, coral and bimba fruit, like nectar; whose sweet smile surpasses the ocean of sweetness; graced by a chin of matchless beauty; with a neck like a conch, the great Goddess with arms lovely as lotus stalks and tender lotus hands like petals of the red lotus; the sky canopied by the light of her red-lotus nails; with high breasts hung with a creeper of pearl necklaces; with a waist graced by the three folds."

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरपद्म-निभाम् (padma-nibhām)like a lotusकमल के समानदेवीम् (devīm)the Goddessदेवी कोबाल-अर्क-किरण-उज्ज्वलाम् (bāla-arka-kiraṇa-ujjvalām)bright as the rays of the rising sunउगते सूर्य की किरणों जैसी उज्ज्वलजवा-कुसुम-सङ्काशाम् (javā-kusuma-saṅkāśām)like the hibiscus flowerजवा पुष्प के समानदाडिमी-कुसुम-उपमाम् (dāḍimī-kusuma-upamām)like the pomegranate flowerअनार के फूल के समानपद्मराग-प्रतीकाशाम् (padmarāga-pratīkāśām)like a rubyपद्मराग मणि के समानकुङ्कुम-अरुण-सन्निभाम् (kuṅkuma-aruṇa-sannibhām)red as saffronकेसर जैसी लालस्फुरत्-मुकुट-माणिक्य (sphurat-mukuṭa-māṇikya)with a crown of flashing rubiesचमकते माणिक्य के मुकुट वालीकिङ्किणी-जाल-मण्डिताम् (kiṅkiṇī-jāla-maṇḍitām)adorned with a net of little bellsछोटी घंटियों के जाल से सजीकाल-अलि-कुल-सङ्काश-कुटिल-अलक-पल्लवाम् (kāla-ali-kula-saṅkāśa-kuṭila-alaka-pallavām)with curly locks like a swarm of black beesकाले भौंरों के झुण्ड जैसी घुँघराली लटों वालीप्रत्यग्र-अरुण-सङ्काश-वदन-अम्भोज-मण्डलाम् (pratyagra-aruṇa-saṅkāśa-vadana-ambhoja-maṇḍalām)whose lotus face is like the newly risen sunनए उगे सूर्य जैसे मुख कमल वालीकिञ्चित्-अर्धेन्दु-कुटिल-ललाट-मृदु-पट्टिकाम् (kiñcit-ardhendu-kuṭila-lalāṭa-mṛdu-paṭṭikām)with a soft forehead slightly curved like a half-moonअर्धचन्द्र जैसे कुछ मुड़े कोमल ललाट वालीपिनाकि-धनुः-आकार-भ्रू-लताम् (pināki-dhanuḥ-ākāra-bhrū-latām)with brow-creepers shaped like Śiva's bowशिव के धनुष जैसी भौंहों वालीपरमेश्वरीम् (parameśvarīm)the supreme Goddessपरमेश्वरी कोआनन्द-मुदित-उल्लास-लीला-आन्दोलित-लोचनाम् (ānanda-mudita-ullāsa-līlā-āndolita-locanām)with eyes playfully swaying in the joy of blissआनन्द के उल्लास में लीला से चंचल नेत्रों वालीस्फुरत्-मयूख-सङ्काश-विलसत्-हेम-कुण्डलाम् (sphurat-mayūkha-saṅkāśa-vilasat-hema-kuṇḍalām)with glittering gold earrings like flashing raysचमकती किरणों जैसे सोने के कुण्डलों वालीसु-गण्ड-मण्डल-आभोग (su-gaṇḍa-maṇḍala-ābhoga)with the fullness of her lovely cheeksसुन्दर गालों के विस्तार सेजित-इन्दु-अमृत-मण्डलाम् (jita-indu-amṛta-maṇḍalām)surpassing the nectar-disc of the moonचन्द्रमा के अमृत मण्डल को जीतने वालीविश्वकर्म-विनिर्माण-सूत्र-सुस्पष्ट-नासिकाम् (viśvakarma-vinirmāṇa-sūtra-suspaṣṭa-nāsikām)with a nose clear-cut as by Viśvakarman's measuring lineविश्वकर्मा के सूत्र से बनी सुस्पष्ट नाक वालीताम्र-विद्रुम-विम्ब-आभ-रक्त-ओष्ठीम् (tāmra-vidruma-vimba-ābha-rakta-oṣṭhīm)with lips red as copper, coral and bimba fruitताँबे, मूँगे और बिम्बफल जैसे लाल ओठों वालीअमृत-उपमाम् (amṛta-upamām)like nectarअमृत के समानस्मित-माधुर्य-विजित-माधुर्य-रस-सागराम् (smita-mādhurya-vijita-mādhurya-rasa-sāgarām)whose sweet smile surpasses the ocean of sweetnessजिसकी मुस्कान की मिठास मधुरता के सागर को जीतती हैअनौपम्य-गुण-उपेत-चिबुक-उद्देश-शोभिताम् (anaupamya-guṇa-upeta-cibuka-uddeśa-śobhitām)graced by a chin of matchless beautyअनुपम गुण वाली ठोड़ी से शोभितकम्बु-ग्रीवाम् (kambu-grīvām)with a neck like a conchशङ्ख जैसी गर्दन वालीमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great Goddessमहादेवी कोमृणाल-ललितैः (mṛṇāla-lalitaiḥ)lovely as lotus stalksमृणाल जैसी सुन्दरभुजैः (bhujaiḥ)with armsभुजाओं सेरक्त-उत्पल-दल-आकार-सुकुमार-कर-अम्बुजाम् (rakta-utpala-dala-ākāra-sukumāra-kara-ambujām)with tender lotus hands like petals of the red lotusलाल कमल की पंखुड़ियों जैसे कोमल कर कमलों वालीरक्त-अम्बुज-नख-ज्योतिः-वितानित-नभः-तलाम् (rakta-ambuja-nakha-jyotiḥ-vitānita-nabhaḥ-talām)the sky canopied by the light of her red-lotus nailsलाल कमल जैसे नखों की ज्योति से आकाश को ढकने वालीमुक्ता-हार-लता-उपेत-समुन्नत-पयोधराम् (muktā-hāra-latā-upeta-samunnata-payodharām)with high breasts hung with a creeper of pearl necklacesमोतियों के हार की लता से युक्त उन्नत स्तनों वालीत्रिवली-वलय-आयुक्त-मध्य-देश-सुशोभिताम् (trivalī-valaya-āyukta-madhya-deśa-suśobhitām)with a waist graced by the three foldsत्रिवली से सुशोभित कटि वाली

Verse 12क

१२क लावण्यसरिदावर्ताकारनाभिविभूषिताम् । अनर्घरत्नघटिकाश्चीयुतनितम्बिनीम् । नितम्बविम्बद्विरदरोमराजिविराङ्कुशाम् । कदलीललितस्तम्भसुकुमारोरुमीश्वरीम् । लावण्यकुसुमाकारजानुमण्डलबन्धुराम् । लावण्यकदलीतुल्यजङ्घायुगलमण्डिताम् । गूढगुल्फपदद्वन्द्वप्रपदाजितकच्छपाम् । तनुदीर्घांगुलिस्वच्छनखराजिविराजिताम् । ब्रह्माविष्णुशिरोरत्ननिघृष्टचरणाम्बुजाम् । शीतांशुशतसङ्काशकान्तिसन्तानहासिनीम् । लौहित्याजितसिन्दूरजवादाडिमरूपिणीम् । रक्तवस्त्रपरीधानां पाशाङ्कुशकरोद्यताम् । रक्तपद्मनिविष्टान्तु रक्ताभरणभूषिताम् । चतुर्भुजां त्रिनेत्रान्तु पञ्चबाणधनुर्धराम् । कर्पूरशकलोन्मिश्रताम्बूलपूरिताननाम् । महामृगमदोद्दामकुङ्कुमारुणविग्रहाम् । सर्वशृङ्गारवेशाढ्यं सर्वाभरणभूषिताम् । जगदाह्लादजननीं जगद्रञ्जनकारिणीम् । जगदाकर्षणकरीं जगत्कारणरूपिणीम् । सर्वमन्त्रमयीं देवीं सर्वसौभाग्यसुन्दरीम् । सर्वलक्ष्मीमयीं नित्यां सर्वशक्तिमयीं शिवाम् । एवं रूपमात्मानं ध्यात्वा मानसैः सम्पूजयेत् ॥१२क॥

lāvaṇyasaridāvartākāranābhivibhūṣitām | anargharatnaghaṭikāścīyutanitambinīm | nitambavimbadviradaromarājivirāṅkuśām | kadalīlalitastambhasukumārorumīśvarīm | lāvaṇyakusumākārajānumaṇḍalabandhurām | lāvaṇyakadalītulyajaṅghāyugalamaṇḍitām | gūḍhagulphapadadvandvaprapadājitakacchapām | tanudīrghāṃgulisvacchanakharājivirājitām | brahmāviṣṇuśiroratnanighṛṣṭacaraṇāmbujām | śītāṃśuśatasaṅkāśakāntisantānahāsinīm | lauhityājitasindūrajavādāḍimarūpiṇīm | raktavastraparīdhānāṃ pāśāṅkuśakarodyatām | raktapadmaniviṣṭāntu raktābharaṇabhūṣitām | caturbhujāṃ trinetrāntu pañcabāṇadhanurdharām | karpūraśakalonmiśratāmbūlapūritānanām | mahāmṛgamadoddāmakuṅkumāruṇavigrahām | sarvaśṛṅgāraveśāḍhyaṃ sarvābharaṇabhūṣitām | jagadāhlādajananīṃ jagadrañjanakāriṇīm | jagadākarṣaṇakarīṃ jagatkāraṇarūpiṇīm | sarvamantramayīṃ devīṃ sarvasaubhāgyasundarīm | sarvalakṣmīmayīṃ nityāṃ sarvaśaktimayīṃ śivām | evaṃ rūpamātmānaṃ dhyātvā mānasaiḥ sampūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.12क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v12क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लावण्य की नदी के भँवर जैसी नाभि से सजी; अमूल्य रत्नों की घंटियों वाली करधनी से युक्त नितम्बों वाली; नितम्ब रूपी हाथी के लिए अङ्कुश जैसी रोमावली वाली; केले के सुन्दर तने जैसी कोमल जाँघों वाली ईश्वरी; लावण्य के फूल जैसे घुटनों से सुन्दर; लावण्य के केले जैसी जङ्घाओं से सजी; छिपे टखनों और उभरे पंजों वाले पैरों से कछुए को जीतने वाली; पतली लम्बी उँगलियों और स्वच्छ नखों से शोभित; ब्रह्मा और विष्णु के शिरोरत्नों से रगड़े चरण कमलों वाली; सौ चन्द्रमाओं जैसी कान्ति की धारा से मुस्काती; जिसकी लाली सिन्दूर, जवा और अनार को जीतती है; लाल वस्त्र पहने, उठे हाथों में पाश और अङ्कुश लिए; लाल कमल पर बैठी, लाल आभूषणों से सजी; चार भुजाओं वाली, तीन नेत्रों वाली, पाँच बाण और धनुष धारण किए; कपूर के टुकड़ों से मिले ताम्बूल से भरे मुख वाली; कस्तूरी से भरे केसर से लाल शरीर वाली; सब शृङ्गार से सम्पन्न, सब आभूषणों से सजी; जगत् के आह्लाद की जननी, जगत् को रँगने वाली, जगत् को आकर्षित करने वाली, जगत् के कारण रूप वाली; सर्वमन्त्रमयी देवी, सब सौभाग्य से सुन्दर; सर्वलक्ष्मीमयी, नित्या, सर्वशक्तिमयी, शिवा।" इस रूप में अपना ध्यान करके मानस उपचारों से पूजा करे।

"Adorned with a navel like an eddy in the river of loveliness; with hips girdled with a chain of priceless jewel bells; the line of hair like a goad for the elephant of her rounded hips; the Goddess with tender thighs like lovely plantain stems; lovely with knees like flowers of loveliness; adorned with shanks like plantains of loveliness; whose feet with hidden ankles and arched insteps outdo the tortoise; shining with slender long toes and clear nails; whose lotus feet are rubbed by the crest-jewels of Brahmā and Viṣṇu; smiling with a flood of radiance like a hundred moons; whose redness outdoes vermilion, hibiscus and pomegranate; clad in red garments, holding noose and goad in raised hands; seated on a red lotus, adorned with red ornaments; four-armed, three-eyed, holding the five arrows and the bow; her mouth filled with betel mixed with bits of camphor; her body red with saffron rich in musk; rich in every adornment of love, adorned with every ornament; mother of the world's delight, who delights the world, who attracts the world, whose form is the cause of the world; the Goddess made of all mantras, beautiful with every good fortune; made of all prosperity, eternal, made of all powers, Śivā." Having visualised oneself in this form, one should worship with mental offerings.

Word by wordपदार्थ

लावण्य-सरित्-आवर्त-आकार-नाभि-विभूषिताम् (lāvaṇya-sarit-āvarta-ākāra-nābhi-vibhūṣitām)adorned with a navel like an eddy in the river of lovelinessलावण्य की नदी के भँवर जैसी नाभि से सजीअनर्घ-रत्न-घटिका-काञ्ची-युत-नितम्बिनीम् (anargha-ratna-ghaṭikā-kāñcī-yuta-nitambinīm)with hips girdled with a chain of priceless jewel bellsअमूल्य रत्नों की घंटियों वाली करधनी से युक्त नितम्बों वालीनितम्ब-विम्ब-द्विरद-रोमराजि-विर-अङ्कुशाम् (nitamba-vimba-dvirada-romarāji-vira-aṅkuśām)the line of hair like a goad for the elephant of her rounded hipsनितम्ब रूपी हाथी के लिए अङ्कुश जैसी रोमावली वालीकदली-ललित-स्तम्भ-सुकुमार-ऊरुम् (kadalī-lalita-stambha-sukumāra-ūrum)with tender thighs like lovely plantain stemsकेले के सुन्दर तने जैसी कोमल जाँघों वालीईश्वरीम् (īśvarīm)the Goddessईश्वरी कोलावण्य-कुसुम-आकार-जानु-मण्डल-बन्धुराम् (lāvaṇya-kusuma-ākāra-jānu-maṇḍala-bandhurām)lovely with knees like flowers of lovelinessलावण्य के फूल जैसे घुटनों से सुन्दरलावण्य-कदली-तुल्य-जङ्घा-युगल-मण्डिताम् (lāvaṇya-kadalī-tulya-jaṅghā-yugala-maṇḍitām)adorned with shanks like plantains of lovelinessलावण्य के केले जैसी जङ्घाओं से सजीगूढ-गुल्फ-पद-द्वन्द्व-प्रपद-अजित-कच्छपाम् (gūḍha-gulpha-pada-dvandva-prapada-ajita-kacchapām)whose feet with hidden ankles and arched insteps outdo the tortoiseछिपे टखनों और उभरे पंजों वाले पैरों से कछुए को जीतने वालीतनु-दीर्घ-अङ्गुलि-स्वच्छ-नख-राजि-विराजिताम् (tanu-dīrgha-aṅguli-svaccha-nakha-rāji-virājitām)shining with slender long toes and clear nailsपतली लम्बी उँगलियों और स्वच्छ नखों से शोभितब्रह्मा-विष्णु-शिरः-रत्न-निघृष्ट-चरण-अम्बुजाम् (brahmā-viṣṇu-śiraḥ-ratna-nighṛṣṭa-caraṇa-ambujām)whose lotus feet are rubbed by the crest-jewels of Brahmā and Viṣṇuब्रह्मा और विष्णु के शिरोरत्नों से रगड़े चरण कमलों वालीशीतांशु-शत-सङ्काश-कान्ति-सन्तान-हासिनीम् (śītāṃśu-śata-saṅkāśa-kānti-santāna-hāsinīm)smiling with a flood of radiance like a hundred moonsसौ चन्द्रमाओं जैसी कान्ति की धारा से मुस्कातीलौहित्य-अजित-सिन्दूर-जवा-दाडिम-रूपिणीम् (lauhitya-ajita-sindūra-javā-dāḍima-rūpiṇīm)whose redness outdoes vermilion, hibiscus and pomegranateजिसकी लाली सिन्दूर, जवा और अनार को जीतती हैरक्त-वस्त्र-परीधानाम् (rakta-vastra-parīdhānām)clad in red garmentsलाल वस्त्र पहनेपाश-अङ्कुश-कर-उद्यताम् (pāśa-aṅkuśa-kara-udyatām)holding noose and goad in raised handsउठे हाथों में पाश और अङ्कुश लिएरक्त-पद्म-निविष्टाम् (rakta-padma-niviṣṭām)seated on a red lotusलाल कमल पर बैठीतु (tu)andऔररक्त-आभरण-भूषिताम् (rakta-ābharaṇa-bhūṣitām)adorned with red ornamentsलाल आभूषणों से सजीचतुर्-भुजाम् (catur-bhujām)four-armedचार भुजाओं वालीत्रि-नेत्राम् (tri-netrām)three-eyedतीन नेत्रों वालीतु (tu)andऔरपञ्च-बाण-धनुः-धराम् (pañca-bāṇa-dhanuḥ-dharām)holding the five arrows and the bowपाँच बाण और धनुष धारण किएकर्पूर-शकल-उन्मिश्र-ताम्बूल-पूरित-आननाम् (karpūra-śakala-unmiśra-tāmbūla-pūrita-ānanām)her mouth filled with betel mixed with bits of camphorकपूर के टुकड़ों से मिले ताम्बूल से भरे मुख वालीमहा-मृगमद-उद्दाम-कुङ्कुम-अरुण-विग्रहाम् (mahā-mṛgamada-uddāma-kuṅkuma-aruṇa-vigrahām)her body red with saffron rich in muskकस्तूरी से भरे केसर से लाल शरीर वालीसर्व-शृङ्गार-वेश-आढ्यम् (sarva-śṛṅgāra-veśa-āḍhyam)rich in every adornment of loveसब शृङ्गार से सम्पन्नसर्व-आभरण-भूषिताम् (sarva-ābharaṇa-bhūṣitām)adorned with every ornamentसब आभूषणों से सजीजगत्-आह्लाद-जननीम् (jagat-āhlāda-jananīm)mother of the world's delightजगत् के आह्लाद की जननीजगत्-रञ्जन-कारिणीम् (jagat-rañjana-kāriṇīm)who delights the worldजगत् को रँगने वालीजगत्-आकर्षण-करीम् (jagat-ākarṣaṇa-karīm)who attracts the worldजगत् को आकर्षित करने वालीजगत्-कारण-रूपिणीम् (jagat-kāraṇa-rūpiṇīm)whose form is the cause of the worldजगत् के कारण रूप वालीसर्व-मन्त्र-मयीम् (sarva-mantra-mayīm)made of all mantrasसर्वमन्त्रमयीदेवीम् (devīm)the Goddessदेवी कोसर्व-सौभाग्य-सुन्दरीम् (sarva-saubhāgya-sundarīm)beautiful with every good fortuneसब सौभाग्य से सुन्दरसर्व-लक्ष्मी-मयीम् (sarva-lakṣmī-mayīm)made of all prosperityसर्वलक्ष्मीमयीनित्याम् (nityām)eternalनित्यासर्व-शक्ति-मयीम् (sarva-śakti-mayīm)made of all powersसर्वशक्तिमयीशिवाम् (śivām)Śivāशिवा कोएवम् (evam)thusइस प्रकाररूपम् (rūpam)formरूपआत्मानम् (ātmānam)oneselfअपने कोध्यात्वा (dhyātvā)having visualisedध्यान करकेमानसैः (mānasaiḥ)with mental offeringsमानस उपचारों सेसम्पूजयेत् (sampūjayet)one should worshipपूजा करे

Verse 13

१३ तद्यथा : हृत्पद्ममध्ये देवीं विभाव्य, कुण्डलीपात्रसंस्थेन सहस्रारामृतेन पाद्यं देव्याश्चरणे दद्यात् । ततो मनश्चार्घ्यं दत्त्वा सहस्रदलपद्मभृङ्गारगलितपरमामृतजलेनाचमनीयं मुखे । चतुर्विंशतितत्त्वेन गन्धञ्च । अहिंसां विज्ञानं क्षमां दयाञ्च अलोभम् अमोहं अमात्सर्यम् अमायाम् अनहङ्कारम् अरागमद्वेषम् इन्द्रियाणि च दशैतानि पुष्पाणि प्रदापयेत् । ततो वायुरूपं धूपं तेजोरूपञ्च दीपं दद्यात् । अम्बरं चामरं सूर्यं दर्पणं चन्द्रं छत्रं पद्मन्तु मेखलाम् आनन्दं हारमुत्तमम् । अनाहतध्वनिमयीं घण्टां निवेदयेत् । ततः सुधारसाम्बुधिं मांसपर्वतं ब्रह्माण्ड पूरितपायसञ्च दत्त्वा, मनोनर्तकसत्तालैः शृङ्गारादिरसोद्भवैः । नृत्यैर्गीतैश्च वाद्यैश्च तोषयेत् परमेश्वरीम् । एवं सम्पूज्याभेदेन जपः कार्यः । ततो वहिःपूजामारभेत ततोऽर्घ्यस्थापनम् ॥१३॥

tadyathā : hṛtpadmamadhye devīṃ vibhāvya, kuṇḍalīpātrasaṃsthena sahasrārāmṛtena pādyaṃ devyāścaraṇe dadyāt | tato manaścārghyaṃ dattvā sahasradalapadmabhṛṅgāragalitaparamāmṛtajalenācamanīyaṃ mukhe | caturviṃśatitattvena gandhañca | ahiṃsāṃ vijñānaṃ kṣamāṃ dayāñca alobham amohaṃ amātsaryam amāyām anahaṅkāram arāgamadveṣam indriyāṇi ca daśaitāni puṣpāṇi pradāpayet | tato vāyurūpaṃ dhūpaṃ tejorūpañca dīpaṃ dadyāt | ambaraṃ cāmaraṃ sūryaṃ darpaṇaṃ candraṃ chatraṃ padmantu mekhalām ānandaṃ hāramuttamam | anāhatadhvanimayīṃ ghaṇṭāṃ nivedayet | tataḥ sudhārasāmbudhiṃ māṃsaparvataṃ brahmāṇḍa pūritapāyasañca dattvā, | manonartakasattālaiḥ śṛṅgārādirasodbhavaiḥ | nṛtyairgītaiśca vādyaiśca toṣayet parameśvarīm | evaṃ sampūjyābhedena japaḥ kāryaḥ | tato vahiḥpūjāmārabheta tato'rghyasthāpanam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: हृदय कमल के बीच देवी की भावना करके, कुण्डलिनी रूपी पात्र में रखे सहस्रार के अमृत से देवी के चरणों में पाद्य दे। फिर मन को अर्घ्य देकर, सहस्रदल कमल के भृङ्गार से टपकते परम अमृत के जल से मुख में आचमनीय; और चौबीस तत्त्वों से गन्ध। अहिंसा, विज्ञान, क्षमा, दया, अलोभ, अमोह, अमात्सर्य, अमाया, अनहङ्कार, अराग-अद्वेष, और इन्द्रियाँ — ये दस पुष्प अर्पित करे। फिर वायु रूप धूप और तेज रूप दीप दे। आकाश चामर, सूर्य दर्पण, चन्द्रमा छत्र, कमल मेखला, आनन्द उत्तम हार; अनाहत ध्वनि की घण्टा निवेदित करे। फिर अमृत रस का समुद्र, मांस का पर्वत और ब्रह्माण्ड भर पायस देकर, "शृङ्गार आदि रसों से उत्पन्न नृत्यों, गीतों और वाद्यों से, मन रूपी नर्तक के सच्चे तालों से परमेश्वरी को प्रसन्न करे।" इस प्रकार पूजा करके अभेद भाव से जप करे। फिर बाहरी पूजा आरम्भ करे; फिर अर्घ्य स्थापन।

Thus: visualising the Goddess in the middle of the heart-lotus, one should give foot-water at the Goddess's feet with the nectar of the thousand-petalled lotus held in the vessel of the kuṇḍalinī. Then, having given the mind as arghya, the sipping-water at her mouth with the water of supreme nectar dripping from the pitcher of the thousand-petalled lotus; and perfume with the twenty-four principles. One should offer as flowers these ten: non-violence, knowledge, forbearance, compassion, freedom from greed, freedom from delusion, freedom from envy, freedom from deceit, freedom from pride, freedom from passion and hatred, and the senses. Then one should give incense in the form of air and a lamp in the form of light. The sky as fan, the sun as mirror, the moon as parasol, the lotus as girdle, bliss as the finest necklace; one should present the bell made of the unstruck sound. Then, having given the ocean of nectar, the mountain of flesh and the milk-rice filling the universe, "one should please the supreme Goddess with dances, songs and music born of the sentiments of love and the rest, with the true rhythms of the dancer that is the mind." Having worshipped thus, repetition is to be done in non-difference. Then one should begin the outer worship; then the setting up of the arghya.

Word by wordपदार्थ

मनः-नर्तक-सत्-तालैः (manaḥ-nartaka-sat-tālaiḥ)with the true rhythms of the dancer that is the mindमन रूपी नर्तक के सच्चे तालों सेशृङ्गार-आदि-रस-उद्भवैः (śṛṅgāra-ādi-rasa-udbhavaiḥ)born of the sentiments of love and the restशृङ्गार आदि रसों से उत्पन्ननृत्यैः (nṛtyaiḥ)with dancesनृत्यों सेगीतैः (gītaiḥ)with songsगीतों से (ca)andऔरवाद्यैः (vādyaiḥ)with musicवाद्यों से (ca)andऔरतोषयेत् (toṣayet)one should pleaseप्रसन्न करेपरमेश्वरीम् (parameśvarīm)the supreme Goddessपरमेश्वरी को

Verse 13क

१३क प्रथमं सामान्यार्घ्यम् तत्र क्रमः : आदौ स्ववामे जलेन चतुरस्रं विधाय तदन्तर्वृत्तमालिखेत् । ततः ॐ मण्डलाय नमः इति पुष्पैस्तदभ्यर्च्य, तत्र साधारं पात्रं संस्थाप्य बालया तमभ्यर्च्य शुद्धजलेन तमापूर्य, ऐं सर्वज्ञाशक्तिश्रीमत्त्रिपुरसुन्दरीहृदयाय नमः इत्यादिक्रमेण षडङ्गानि सम्पूज्य, तदुपरि मूलमष्टधा जप्त्वा विशेषार्घ्यस्थापनं कुर्यात् ॥१३क॥

prathamaṃ sāmānyārghyam | tatra kramaḥ : ādau svavāme jalena caturasraṃ vidhāya tadantarvṛttamālikhet | tataḥ oṃ maṇḍalāya namaḥ iti puṣpaistadabhyarcya, tatra sādhāraṃ pātraṃ saṃsthāpya bālayā tamabhyarcya śuddhajalena tamāpūrya, aiṃ sarvajñāśaktiśrīmattripurasundarīhṛdayāya namaḥ ityādikrameṇa ṣaḍaṅgāni sampūjya, tadupari mūlamaṣṭadhā japtvā viśeṣārghyasthāpanaṃ kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.13क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v13क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पहले सामान्य अर्घ्य। उसका क्रम: पहले अपने बाएँ जल से चतुरस्र बनाकर उसके भीतर वृत्त बनाए। फिर "ॐ मण्डल को नमः" कहकर पुष्पों से उसकी पूजा करके, वहाँ आधार सहित पात्र रखकर, बाला से उसकी पूजा करके, शुद्ध जल से उसे भरकर, "ऐं सर्वज्ञा शक्ति श्री त्रिपुरसुन्दरी हृदय को नमः" आदि क्रम से षडङ्ग की पूजा करके, उसके ऊपर आठ बार मूल जपकर विशेष अर्घ्य स्थापन करे।

First the general arghya. The order there: first, on one's left, one should draw a square with water and a circle inside it. Then, having worshipped it with flowers with "oṃ, homage to the maṇḍala", having set a vessel with its stand there, worshipped it with the Bālā and filled it with pure water, having worshipped the six limbs in order with "aiṃ, Śrī Tripurasundarī, the power of omniscience, to the heart, namaḥ" and the rest, and having repeated the root eight times over it, one should set up the special arghya.

Verse 14

१४ तत्पात्रन्तु तन्त्रान्तरे : पात्रं काञ्चनकाचरूप्यजनितं मुक्ताकपालोद्भवं, विश्वामित्रमयञ्च कामदमिदं हैमं प्रियं स्फाटिकम् । ताम्रं प्रीतिदमिष्टसिद्धिजनकं श्रीनारिकेलोद्भवं, कपालं स्फुटमन्त्रसिद्धिजनकं मुक्तिप्रदं मौक्तिकम् ॥१४॥

tatpātrantu tantrāntare : | pātraṃ kāñcanakācarūpyajanitaṃ muktākapālodbhavaṃ, | viśvāmitramayañca kāmadamidaṃ haimaṃ priyaṃ sphāṭikam | tāmraṃ prītidamiṣṭasiddhijanakaṃ śrīnārikelodbhavaṃ, | kapālaṃ sphuṭamantrasiddhijanakaṃ muktipradaṃ mauktikam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उस पात्र के विषय में अन्य तन्त्र में: "पात्र सोने, काँच या चाँदी का, मोती या कपाल का, या विश्वामित्र का बना हो; यह सोने का कामना देने वाला है, स्फटिक का प्रिय, ताँबे का प्रीति देने वाला, नारियल का इष्ट सिद्धि देने वाला, कपाल स्पष्ट मन्त्र सिद्धि देने वाला, मोती का मुक्ति देने वाला।"

As for that vessel, in another Tantra: "The vessel is made of gold, glass or silver, of pearl or skull, or of viśvāmitra wood; this golden one grants desires, the crystal one is dear, the copper one gives love, the coconut one produces the desired attainment, the skull produces clear mantra attainment, the pearl one gives liberation."

Word by wordपदार्थ

पात्रम् (pātram)the vesselपात्रकाञ्चन-काच-रूप्य-जनितम् (kāñcana-kāca-rūpya-janitam)made of gold, glass or silverसोने, काँच या चाँदी का बनामुक्ता-कपाल-उद्भवम् (muktā-kapāla-udbhavam)made of pearl or skullमोती या कपाल का बनाविश्वामित्र-मयम् (viśvāmitra-mayam)made of viśvāmitra woodविश्वामित्र का बना (ca)andऔरकाम-दम् (kāma-dam)granting desiresकामना देने वालाइदम् (idam)thisयहहैमम् (haimam)goldenसोने काप्रियम् (priyam)dearप्रियस्फाटिकम् (sphāṭikam)of crystalस्फटिक काताम्रम् (tāmram)of copperताँबे काप्रीति-दम् (prīti-dam)giving loveप्रीति देने वालाइष्ट-सिद्धि-जनकम् (iṣṭa-siddhi-janakam)producing the desired attainmentइष्ट सिद्धि देने वालाश्री-नारिकेल-उद्भवम् (śrī-nārikela-udbhavam)made of coconutनारियल का बनाकपालम् (kapālam)the skullकपालस्फुट-मन्त्र-सिद्धि-जनकम् (sphuṭa-mantra-siddhi-janakam)producing clear mantra attainmentस्पष्ट मन्त्र सिद्धि देने वालामुक्ति-प्रदम् (mukti-pradam)giving liberationमुक्ति देने वालामौक्तिकम् (mauktikam)of pearlमोती का

नवरत्नेश्वरे : — In the Navaratneśvara: नवरत्नेश्वर में:

Verse 15

१५ नरपात्रं महेशानि विज्ञेयञ्चोत्तमोत्तमम् । नारिकेलोद्भवं पात्रं ज्ञेयञ्चोत्तमकल्पकम् । रत्नपात्रञ्च सुश्रोणि ज्ञेयञ्चोत्तममध्यमम् । मध्यमोत्तमगं बैल्वं ब्रह्मवृक्षजमेव च । कल्पं सुमध्यमं प्रोक्तं मृण्मयं कल्पमध्यमम् ॥१५॥

narapātraṃ maheśāni vijñeyañcottamottamam | nārikelodbhavaṃ pātraṃ jñeyañcottamakalpakam | ratnapātrañca suśroṇi jñeyañcottamamadhyamam | madhyamottamagaṃ bailvaṃ brahmavṛkṣajameva ca | kalpaṃ sumadhyamaṃ proktaṃ mṛṇmayaṃ kalpamadhyamam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे महेशानी, नर कपाल का पात्र उत्तमोत्तम जानना चाहिए; नारियल का पात्र उत्तम के समान जानना चाहिए; हे सुश्रोणि, रत्न का पात्र उत्तम में मध्यम; बेल का और पलाश का मध्यम में उत्तम; योग्य पात्र सुमध्यम कहा गया; मिट्टी का मध्यम योग्य।"

"The human-skull vessel, O great Goddess, is to be known as the best of the best; the coconut vessel is to be known as nearly the best; the jewel vessel, O fair-hipped one, is to be known as middling among the best; the bilva one and the palāśa one are best among the middling; the fit one is declared fairly middling; the clay one is middling in fitness."

Word by wordपदार्थ

नर-पात्रम् (nara-pātram)the human-skull vesselनर कपाल का पात्रमहेशानि (maheśāni)O great Goddessहे महेशानीविज्ञेयम् (vijñeyam)is to be knownजानना चाहिए (ca)andऔरउत्तम-उत्तमम् (uttama-uttamam)best of the bestउत्तमोत्तमनारिकेल-उद्भवम् (nārikela-udbhavam)made of coconutनारियल का बनापात्रम् (pātram)the vesselपात्रज्ञेयम् (jñeyam)is to be knownजानना चाहिए (ca)andऔरउत्तम-कल्पकम् (uttama-kalpakam)nearly the bestउत्तम के समानरत्न-पात्रम् (ratna-pātram)the jewel vesselरत्न का पात्र (ca)andऔरसुश्रोणि (suśroṇi)O fair-hipped oneहे सुश्रोणिज्ञेयम् (jñeyam)is to be knownजानना चाहिए (ca)andऔरउत्तम-मध्यमम् (uttama-madhyamam)middling among the bestउत्तम में मध्यममध्यम-उत्तम-गम् (madhyama-uttama-gam)best among the middlingमध्यम में उत्तमबैल्वम् (bailvam)of bilva woodबेल काब्रह्म-वृक्ष-जम् (brahma-vṛkṣa-jam)made of palāśa woodपलाश का बनाएव (eva)indeedही (ca)andऔरकल्पम् (kalpam)fitयोग्यसु-मध्यमम् (su-madhyamam)fairly middlingसुमध्यमप्रोक्तम् (proktam)is declaredकहा गयामृत्-मयम् (mṛt-mayam)of clayमिट्टी काकल्प-मध्यमम् (kalpa-madhyamam)middling in fitnessमध्यम योग्य

Verse 16

१६ वश्याकर्षणकर्माणि हेमपात्रे सुशोभने । शान्तिके पौष्टिके वापि राजतं कारयेत् प्रिये ॥१६॥

vaśyākarṣaṇakarmāṇi hemapātre suśobhane | śāntike pauṣṭike vāpi rājataṃ kārayet priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वश्य और आकर्षण कर्म सुन्दर सोने के पात्र में; शान्ति या पुष्टि कर्म में, हे प्रिये, चाँदी का बनवाए।"

"Rites of subjugation and attraction in a beautiful golden vessel; in a rite of pacification or of prospering, O beloved, one should have a silver one made."

Word by wordपदार्थ

वश्य-आकर्षण-कर्माणि (vaśya-ākarṣaṇa-karmāṇi)rites of subjugation and attractionवश्य और आकर्षण कर्महेम-पात्रे (hema-pātre)in a golden vesselसोने के पात्र मेंसु-शोभने (su-śobhane)beautifulसुन्दरशान्तिके (śāntike)in a rite of pacificationशान्ति कर्म मेंपौष्टिके (pauṣṭike)in a rite of prosperingपुष्टि कर्म मेंवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीराजतम् (rājatam)of silverचाँदी काकारयेत् (kārayet)one should have madeबनवाएप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 17

१७ लौहपात्रं विजानीयान्मारणोच्चाटने तथा । स्तम्भकार्येषु पाषाणं विद्वेषे लौहमृण्मयम् ॥१७॥

lauhapātraṃ vijānīyānmāraṇoccāṭane tathā | stambhakāryeṣu pāṣāṇaṃ vidveṣe lauhamṛṇmayam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मारण और उच्चाटन में लोहे का पात्र जाने; स्तम्भन कर्मों में पत्थर का; विद्वेषण में लोहे या मिट्टी का।"

"One should know an iron vessel for killing and expelling; in rites of paralysing, one of stone; in causing enmity, one of iron or clay."

Word by wordपदार्थ

लौह-पात्रम् (lauha-pātram)an iron vesselलोहे का पात्रविजानीयात् (vijānīyāt)one should knowजानेमारण-उच्चाटने (māraṇa-uccāṭane)in killing and expellingमारण और उच्चाटन मेंतथा (tathā)likewiseवैसे हीस्तम्भ-कार्येषु (stambha-kāryeṣu)in rites of paralysingस्तम्भन कर्मों मेंपाषाणम् (pāṣāṇam)of stoneपत्थर काविद्वेषे (vidveṣe)in causing enmityविद्वेषण मेंलौह-मृत्-मयम् (lauha-mṛt-mayam)of iron or clayलोहे या मिट्टी का

Verse 18

१८ सर्वकार्येषु कर्तव्यं विश्वामित्रञ्च सुव्रते । कुलोत्सादनकार्येषु काचपात्रं विशिष्यते ॥१८॥

sarvakāryeṣu kartavyaṃ viśvāmitrañca suvrate | kulotsādanakāryeṣu kācapātraṃ viśiṣyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे सुव्रते, सब कर्मों में विश्वामित्र का प्रयोग करना चाहिए; कुल के उच्छेद के कर्मों में काँच का पात्र श्रेष्ठ है।"

"In all rites viśvāmitra wood is to be used, O virtuous one; in rites of destroying a family a glass vessel is best."

Word by wordपदार्थ

सर्व-कार्येषु (sarva-kāryeṣu)in all ritesसब कर्मों मेंकर्तव्यम् (kartavyam)is to be usedप्रयोग करना चाहिएविश्वामित्रम् (viśvāmitram)viśvāmitra woodविश्वामित्र (ca)andऔरसुव्रते (suvrate)O virtuous oneहे सुव्रतेकुल-उत्सादन-कार्येषु (kula-utsādana-kāryeṣu)in rites of destroying a familyकुल के उच्छेद के कर्मों मेंकाच-पात्रम् (kāca-pātram)a glass vesselकाँच का पात्रविशिष्यते (viśiṣyate)is bestश्रेष्ठ है

Verse 19

१९ काष्ठपत्रं विजानीयान्मन्त्राराधनकर्मणि । नरपात्रस्तु गृह्णीयाद्भुक्तिमुक्तिप्रदायकम् ॥१९॥

kāṣṭhapatraṃ vijānīyānmantrārādhanakarmaṇi | narapātrastu gṛhṇīyādbhuktimuktipradāyakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मन्त्र आराधन कर्म में लकड़ी का पात्र जाने; पर नर कपाल का पात्र ग्रहण करे, जो भोग और मुक्ति देने वाला है।"

"One should know a wooden vessel for the rite of propitiating a mantra; but one should take the human-skull vessel, which gives enjoyment and liberation."

Word by wordपदार्थ

काष्ठ-पत्रम् (kāṣṭha-patram)a wooden vesselलकड़ी का पात्रविजानीयात् (vijānīyāt)one should knowजानेमन्त्र-आराधन-कर्मणि (mantra-ārādhana-karmaṇi)in the rite of propitiating a mantraमन्त्र आराधन कर्म मेंनर-पात्रम् (nara-pātram)the human-skull vesselनर कपाल का पात्रतु (tu)butतोगृह्णीयात् (gṛhṇīyāt)one should takeग्रहण करेभुक्ति-मुक्ति-प्रदायकम् (bhukti-mukti-pradāyakam)giving enjoyment and liberationभोग और मुक्ति देने वाला

Verse 20

२० दृष्ट्वार्घ्यपात्रं देवेशि ब्रह्माद्या देवताः सदा । नृत्यन्ति सर्वयोगिन्यः प्रीताः सिद्धिं ददत्यपि ॥२०॥

dṛṣṭvārghyapātraṃ deveśi brahmādyā devatāḥ sadā | nṛtyanti sarvayoginyaḥ prītāḥ siddhiṃ dadatyapi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवेशी, अर्घ्य पात्र को देखकर ब्रह्मा आदि देवता सदा नाचते हैं, और सब योगिनियाँ प्रसन्न होकर सिद्धि भी देती हैं।"

"Seeing the arghya vessel, O queen of gods, Brahmā and the other gods always dance, and all the yoginīs, pleased, give attainment too."

Word by wordपदार्थ

दृष्ट्वा (dṛṣṭvā)having seenदेखकरअर्घ्य-पात्रम् (arghya-pātram)the arghya vesselअर्घ्य पात्र कोदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशीब्रह्म-आद्याः (brahma-ādyāḥ)Brahmā and the restब्रह्मा आदिदेवताः (devatāḥ)the godsदेवतासदा (sadā)alwaysसदानृत्यन्ति (nṛtyanti)danceनाचते हैंसर्व-योगिन्यः (sarva-yoginyaḥ)all the yoginīsसब योगिनियाँप्रीताः (prītāḥ)pleasedप्रसन्नसिद्धिम् (siddhim)attainmentसिद्धिददति (dadati)giveदेती हैंअपि (api)alsoभी

Verse 21

२१ सामान्यविशेषार्घ्ययोरावश्यकत्वमाह नवरत्नेश्वरः : एकपात्रं न कुर्वीत यदि साक्षान्महेश्वरः । मन्त्राः पराङ्मुखा यान्ति आपदश्च पदे पदे । इहलोके दरिद्रः स्यान्मृते च पशुतां व्रजेत् ॥२१॥

sāmānyaviśeṣārghyayorāvaśyakatvamāha navaratneśvaraḥ : | ekapātraṃ na kurvīta yadi sākṣānmaheśvaraḥ | mantrāḥ parāṅmukhā yānti āpadaśca pade pade | ihaloke daridraḥ syānmṛte ca paśutāṃ vrajet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

नवरत्नेश्वर सामान्य और विशेष अर्घ्य दोनों की आवश्यकता कहता है: "यदि साक्षात् महेश्वर हो तो भी एक पात्र न करे; मन्त्र विमुख हो जाते हैं, पग-पग पर आपदाएँ आती हैं, इस लोक में वह दरिद्र हो जाता है, और मरने पर पशुता को प्राप्त होता है।"

The Navaratneśvara tells the necessity of both the general and the special arghya: "One should not use a single vessel, even if one is Maheśvara in person; the mantras turn away, misfortunes come at every step, in this world he becomes poor, and when dead he goes to the state of a beast."

Word by wordपदार्थ

एक-पात्रम् (eka-pātram)a single vesselएक पात्र (na)notनहींकुर्वीत (kurvīta)one should useकरेयदि (yadi)even ifयदिसाक्षात् (sākṣāt)in personसाक्षात्महेश्वरः (maheśvaraḥ)Maheśvaraमहेश्वरमन्त्राः (mantrāḥ)the mantrasमन्त्रपराङ्मुखाः (parāṅmukhāḥ)turned awayविमुखयान्ति (yānti)goहो जाते हैंआपदः (āpadaḥ)misfortunesआपदाएँ (ca)andऔरपदे (pade)at stepपगपदे (pade)at stepपग परइह-लोके (iha-loke)in this worldइस लोक मेंदरिद्रः (daridraḥ)poorदरिद्रस्यात् (syāt)he becomesहो जाता हैमृते (mṛte)when deadमरने पर (ca)andऔरपशुताम् (paśutām)the state of a beastपशुता कोव्रजेत् (vrajet)he goesप्राप्त होता है

Verse 22

२२ तत आत्मश्रीचक्रयोर्मध्ये सामान्यार्घ्यजलेन त्रिकोणवृत्तषट्कोणचतुरस्रमण्डलं कृत्वा, त्रिकोणमध्ये मूलविद्यया मध्यं सम्पूज्य, त्रिकोणे प्रत्येककूटैः पूजयेत् । अग्न्यादिकोणक्रमेण षट्कोणे मूलविद्यया द्विरावृत्त्या षडङ्गानि पूजयेत् । तत्र त्रिपदिकां संस्थाप्य, ऐं ह्रीं श्रीं मं वह्निमण्डलाय दशकलात्मने अर्घ्यपात्राधाराय नमः इत्याधारं सम्पूज्य, तत्र वृत्ताकारेण वह्नेर्दशकलाः पूजयेत् । तद्यथा : ऐं ह्रीं श्रीं यं धूम्रायै नमः । एवं ३ रं नीलायै । ३ लं कपिलायै । ३ वं विस्फुलिङ्गिन्यै । ३ शं ज्वालिन्यै । ३ षं हैमवत्यै । ३ सं हव्यवाहिन्यै । ३ हं कव्यवाहिन्यै । ३ ळं रात्र्यै । ३ क्षं सङ्कर्षिण्यै । इति सम्पूज्य तदुपरि अस्त्रान्तं मूलमुच्चार्य प्रक्षालितमर्घ्यपात्रं संस्थाप्य, पूर्ववत्तत्र मन्त्रमालिख्य, सम्पूज्य, ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं अं सूर्यमण्डलाय द्वादशकलात्मने अर्घ्यपात्राय नमः इति सम्पूज्य वृत्ताकारेण सूर्यस्य द्वादशकलाः पूजयेत् । यथा : ऐं ह्रीं श्रीं कं भं तपिन्यै नमः । एवं ३ खं वं तापिन्यै । ३ गं फं धूम्रायै । ३ घं पं विबुधायै । ३ ङं नं बोधिन्यै । ३ चं धं कलिन्यै । ३ छं दं शोषिण्यै । ३ जं थं वरेण्यायै । ३ झं तं आकर्षिण्यै । ३ ञं णं मायायै । ३ टं ढं विवस्वत्यै । ३ ठं डं हेमप्रभायै । नमः सर्वत्र । इति सम्पूज्य, मूलेन जलादिनापूर्य, पूर्ववद्यन्त्रमालिख्य, त्रिकोणे अकथादित्रिरेखां मध्ये हलक्षाणि च चिन्तयेत् । ततः पूर्ववत् सम्पूज्य, सौः ऐं ह्रीं श्रीं उं सोममण्डलाय षोडशकलात्मने अर्घ्यपात्रामृताय नमः इति सम्पूज्य, सोमस्य षोडशकला वृत्ताकारेण पूजयेत् । यथा : ऐं ह्रीं श्रीं अं अमृतायै नमः । एवं ३ आं मदनायै । ३ इं तुष्ट्यै । ३ ईं पुष्ट्यै । ३ उं प्रीत्यै । ३ ऊं रत्यै । ३ ऋं श्रियै । ॠं क्रियायै । ३ ऌं सुधायै । ३ ॡं रात्र्यै । एं ज्योत्स्नायै । ३ ऐं हैमवत्यै । ३ ओं छायायै । ३ औं पूर्णिमायै । अं विद्यायै । ३ अः अमावस्यायै । नमः सर्वत्र । इति सम्पूज्य तीर्थमावाह्य मध्ये हंसात्मने नमः । ततो हसक्षमलवरयूं आनन्दभैरवाय वषट् । हसक्षमलवरयीं सुधादेव्यै वषट् । इति सम्पूज्य, मत्स्यमुद्रया तज्जलमाच्छाद्य मूलविद्यामष्टधा जप्त्वा, धूपदीपौ दत्त्वा, नवमुद्राः प्रदर्श्य, ब्रह्ममयं तज्जलं किञ्चित् पात्रान्तरे प्रक्षिप्य, मूलेनात्मानं पूजाद्रव्याणि च संप्रोक्ष्य, सर्वं ब्रह्ममयं कुर्यात् । पूजासमाप्तिर्यावत् स्यात् तावदर्घ्यं न चालयेत् ॥२२॥

tata ātmaśrīcakrayormadhye sāmānyārghyajalena trikoṇavṛttaṣaṭkoṇacaturasramaṇḍalaṃ kṛtvā, trikoṇamadhye mūlavidyayā madhyaṃ sampūjya, trikoṇe pratyekakūṭaiḥ pūjayet | agnyādikoṇakrameṇa ṣaṭkoṇe mūlavidyayā dvirāvṛttyā ṣaḍaṅgāni pūjayet | tatra tripadikāṃ saṃsthāpya, aiṃ hrīṃ śrīṃ maṃ vahnimaṇḍalāya daśakalātmane arghyapātrādhārāya namaḥ ityādhāraṃ sampūjya, tatra vṛttākāreṇa vahnerdaśakalāḥ pūjayet | tadyathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ yaṃ dhūmrāyai namaḥ | evaṃ 3 raṃ nīlāyai | 3 laṃ kapilāyai | 3 vaṃ visphuliṅginyai | 3 śaṃ jvālinyai | 3 ṣaṃ haimavatyai | 3 saṃ havyavāhinyai | 3 haṃ kavyavāhinyai | 3 ḻaṃ rātryai | 3 kṣaṃ saṅkarṣiṇyai | iti sampūjya tadupari astrāntaṃ mūlamuccārya prakṣālitamarghyapātraṃ saṃsthāpya, pūrvavattatra mantramālikhya, sampūjya, aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ aṃ sūryamaṇḍalāya dvādaśakalātmane arghyapātrāya namaḥ iti sampūjya vṛttākāreṇa sūryasya dvādaśakalāḥ pūjayet | yathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ kaṃ bhaṃ tapinyai namaḥ | evaṃ 3 khaṃ vaṃ tāpinyai | 3 gaṃ phaṃ dhūmrāyai | 3 ghaṃ paṃ vibudhāyai | 3 ṅaṃ naṃ bodhinyai | 3 caṃ dhaṃ kalinyai | 3 chaṃ daṃ śoṣiṇyai | 3 jaṃ thaṃ vareṇyāyai | 3 jhaṃ taṃ ākarṣiṇyai | 3 ñaṃ ṇaṃ māyāyai | 3 ṭaṃ ḍhaṃ vivasvatyai | 3 ṭhaṃ ḍaṃ hemaprabhāyai | namaḥ sarvatra | iti sampūjya, mūlena jalādināpūrya, pūrvavadyantramālikhya, trikoṇe akathāditrirekhāṃ madhye halakṣāṇi ca cintayet | tataḥ pūrvavat sampūjya, sauḥ aiṃ hrīṃ śrīṃ uṃ somamaṇḍalāya ṣoḍaśakalātmane arghyapātrāmṛtāya namaḥ iti sampūjya, somasya ṣoḍaśakalā vṛttākāreṇa pūjayet | yathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ amṛtāyai namaḥ | evaṃ 3 āṃ madanāyai | 3 iṃ tuṣṭyai | 3 īṃ puṣṭyai | 3 uṃ prītyai | 3 ūṃ ratyai | 3 ṛṃ śriyai | ṝṃ kriyāyai | 3 ḷṃ sudhāyai | 3 ḹṃ rātryai | eṃ jyotsnāyai | 3 aiṃ haimavatyai | 3 oṃ chāyāyai | 3 auṃ pūrṇimāyai | aṃ vidyāyai | 3 aḥ amāvasyāyai | namaḥ sarvatra | iti sampūjya tīrthamāvāhya madhye haṃsātmane namaḥ | tato hasakṣamalavarayūṃ ānandabhairavāya vaṣaṭ | hasakṣamalavarayīṃ sudhādevyai vaṣaṭ | iti sampūjya, matsyamudrayā tajjalamācchādya mūlavidyāmaṣṭadhā japtvā, dhūpadīpau dattvā, navamudrāḥ pradarśya, brahmamayaṃ tajjalaṃ kiñcit pātrāntare prakṣipya, mūlenātmānaṃ pūjādravyāṇi ca saṃprokṣya, sarvaṃ brahmamayaṃ kuryāt | pūjāsamāptiryāvat syāt tāvadarghyaṃ na cālayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर अपने और श्रीचक्र के बीच सामान्य अर्घ्य के जल से त्रिकोण, वृत्त, षट्कोण और चतुरस्र का मण्डल बनाकर, त्रिकोण के भीतर मूल विद्या से मध्य की पूजा करके, त्रिकोण में एक-एक कूट से पूजा करे। षट्कोण में अग्नि आदि कोणों के क्रम से मूल विद्या की दो आवृत्ति से षडङ्ग की पूजा करे। वहाँ त्रिपदिका रखकर, "ऐं ह्रीं श्रीं मं वह्नि मण्डल को, दस कलाओं के आत्मा को, अर्घ्य पात्र के आधार को नमः" कहकर आधार की पूजा करके, वहाँ वृत्त के आकार में अग्नि की दस कलाओं की पूजा करे। जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं यं धूम्रा को नमः"; इसी प्रकार "३ रं नीला को; ३ लं कपिला को; ३ वं विस्फुलिङ्गिनी को; ३ शं ज्वालिनी को; ३ षं हैमवती को; ३ सं हव्यवाहिनी को; ३ हं कव्यवाहिनी को; ३ ळं रात्री को; ३ क्षं सङ्कर्षिणी को।" इस प्रकार पूजा करके, उसके ऊपर अस्त्र तक मूल बोलकर धोया हुआ अर्घ्य पात्र रखकर, पहले की तरह उसमें मन्त्र लिखकर, पूजा करके, "ऐं ह्रीं श्रीं क्लीं अं सूर्य मण्डल को, बारह कलाओं के आत्मा को, अर्घ्य पात्र को नमः" कहकर पूजा करके, वृत्त के आकार में सूर्य की बारह कलाओं की पूजा करे। जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं कं भं तपिनी को नमः"; इसी प्रकार "३ खं वं तापिनी को; ३ गं फं धूम्रा को; ३ घं पं विबुधा को; ३ ङं नं बोधिनी को; ३ चं धं कलिनी को; ३ छं दं शोषिणी को; ३ जं थं वरेण्या को; ३ झं तं आकर्षिणी को; ३ ञं णं माया को; ३ टं ढं विवस्वती को; ३ ठं डं हेमप्रभा को" — सर्वत्र "नमः"। इस प्रकार पूजा करके, मूल से जल आदि भरकर, पहले की तरह यन्त्र लिखकर, त्रिकोण में अ, क, थ आदि तीन रेखाओं का और बीच में ह, ल, क्ष का चिन्तन करे। फिर पहले की तरह पूजा करके, "सौः ऐं ह्रीं श्रीं उं सोम मण्डल को, सोलह कलाओं के आत्मा को, अर्घ्य पात्र के अमृत को नमः" कहकर पूजा करके, वृत्त के आकार में सोम की सोलह कलाओं की पूजा करे। जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं अं अमृता को नमः"; इसी प्रकार "३ आं मदना को; ३ इं तुष्टि को; ३ ईं पुष्टि को; ३ उं प्रीति को; ३ ऊं रति को; ३ ऋं श्री को; ॠं क्रिया को; ३ ऌं सुधा को; ३ ॡं रात्री को; एं ज्योत्स्ना को; ३ ऐं हैमवती को; ३ ओं छाया को; ३ औं पूर्णिमा को; अं विद्या को; ३ अः अमावस्या को" — सर्वत्र "नमः"। इस प्रकार पूजा करके तीर्थ का आवाहन करके बीच में "हंस रूप आत्मा को नमः"। फिर "हसक्षमलवरयूं आनन्दभैरव को वषट्; हसक्षमलवरयीं सुधा देवी को वषट्"। इस प्रकार पूजा करके, मत्स्य मुद्रा से उस जल को ढककर, मूल विद्या आठ बार जपकर, धूप और दीप देकर, नौ मुद्राएँ दिखाकर, उस ब्रह्ममय जल में से थोड़ा दूसरे पात्र में डालकर, मूल से अपने को और पूजा द्रव्यों को छिड़ककर, सब ब्रह्ममय करे। पूजा समाप्त होने तक अर्घ्य को न हिलाए।

Then, between oneself and the Śrīcakra, having made with the water of the general arghya a maṇḍala of triangle, circle, hexagon and square, having worshipped the centre inside the triangle with the root vidyā, one should worship in the triangle with each group. In the hexagon, in the order of the corners from the south-east, one should worship the six limbs with the root vidyā twice repeated. Having set the tripod there, having worshipped the stand with "aiṃ hrīṃ śrīṃ maṃ, to the circle of fire, the self of ten kalās, the stand of the arghya vessel, homage", one should worship there in a circle the ten kalās of fire. Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ yaṃ, homage to Dhūmrā"; likewise "3 raṃ, to Nīlā; 3 laṃ, to Kapilā; 3 vaṃ, to Visphuliṅginī; 3 śaṃ, to Jvālinī; 3 ṣaṃ, to Haimavatī; 3 saṃ, to Havyavāhinī; 3 haṃ, to Kavyavāhinī; 3 ḻaṃ, to Rātrī; 3 kṣaṃ, to Saṅkarṣiṇī". Having worshipped thus, having set on it the arghya vessel washed while uttering the root up to the weapon syllable, having written the mantra there as before and worshipped it, having worshipped with "aiṃ hrīṃ śrīṃ klīṃ aṃ, to the circle of the sun, the self of twelve kalās, the arghya vessel, homage", one should worship in a circle the twelve kalās of the sun. Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ kaṃ bhaṃ, homage to Tapinī"; likewise "3 khaṃ vaṃ, to Tāpinī; 3 gaṃ phaṃ, to Dhūmrā; 3 ghaṃ paṃ, to Vibudhā; 3 ṅaṃ naṃ, to Bodhinī; 3 caṃ dhaṃ, to Kalinī; 3 chaṃ daṃ, to Śoṣiṇī; 3 jaṃ thaṃ, to Vareṇyā; 3 jhaṃ taṃ, to Ākarṣiṇī; 3 ñaṃ ṇaṃ, to Māyā; 3 ṭaṃ ḍhaṃ, to Vivasvatī; 3 ṭhaṃ ḍaṃ, to Hemaprabhā" — "homage" everywhere. Having worshipped thus, having filled it with water and the rest with the root, having drawn the diagram as before, one should visualise in the triangle the three lines of a, ka, tha and the rest, and in the middle ha, la and kṣa. Then, having worshipped as before, having worshipped with "sauḥ aiṃ hrīṃ śrīṃ uṃ, to the circle of the moon, the self of sixteen kalās, the nectar of the arghya vessel, homage", one should worship in a circle the sixteen kalās of the moon. Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ aṃ, homage to Amṛtā"; likewise "3 āṃ, to Madanā; 3 iṃ, to Tuṣṭi; 3 īṃ, to Puṣṭi; 3 uṃ, to Prīti; 3 ūṃ, to Rati; 3 ṛṃ, to Śrī; ṝṃ, to Kriyā; 3 ḷṃ, to Sudhā; 3 ḹṃ, to Rātrī; eṃ, to Jyotsnā; 3 aiṃ, to Haimavatī; 3 oṃ, to Chāyā; 3 auṃ, to Pūrṇimā; aṃ, to Vidyā; 3 aḥ, to Amāvasyā" — "homage" everywhere. Having worshipped thus and invoked the sacred water, in the middle "homage to the self of haṃsa". Then "hasakṣamalavarayūṃ, to Ānandabhairava, vaṣaṭ; hasakṣamalavarayīṃ, to the goddess Sudhā, vaṣaṭ". Having worshipped thus, having covered that water with the fish mudrā, having repeated the root vidyā eight times, having given incense and lamp, having shown the nine mudrās, having cast a little of that water, which is made of Brahman, into another vessel, having sprinkled oneself and the materials of worship with the root, one should make everything made of Brahman. Until the worship is finished one should not move the arghya.

Verse 22क

२२क समयाङ्के : सुन्दरीदेवताया अङ्गदेवतापूजनन्त्वर्घ्यस्थापनानन्तरम् । तथा च : आत्मानं यागवस्तूनि प्रोक्षयित्वा यथाक्रमम् । चिन्मयं तत् सदा भक्त्या चिन्तयेन्मन्त्रवित्तमः । तस्माच्चक्रचतुर्दिशिक्रमवशान्निर्मायचक्रं शुभं, सूर्यं हस्तिमुखं परं स्मरहरं गोपालमेवं तथा । ध्यात्वावाह्य च तांस्ततो बहुविधैः पुष्पैश्च पाद्यादिभिर्नानाद्रव्यसुगन्धिमोदकफलैर्ह्लासयेत् स्वेहृदि । ततो महाचक्रे ऐं ह्रीं श्रीं अमृताम्भोनिधये नमः । एवं ३ रत्नद्वीपाय । ३ नानावृक्षमहोद्यानाय । ३ सन्तानवाटिकायै । ३ कल्पवृक्षवाटिकायै । ३ हरिचन्दनवाटिकायै । ३ मन्दारवाटिकायै । ३ पारिजातवाटिकायै । ३ कदम्बवनवाटिकायै । ३ पुष्परागरत्नप्राकाराय । ३ पद्मरागरत्नप्राकाराय । ३ गोमेदरत्नप्राकाराय । ३ इन्द्रनीलरत्नप्राकाराय । ३ वज्ररत्नप्राकाराय । ३ वैदूर्यरत्नप्राकाराय । ३ मुक्तारत्नप्राकाराय । ३ विद्रुमरत्नप्राकाराय । ३ माणिक्यरत्नप्राकाराय । ३ माणिक्यमण्डपाय । ३ सहस्रस्तम्भमण्डपाय । ३ अमृतवापिकायै । ३ आनन्दवापिकायै । ३ विमर्षवापिकायै । ३ बालातपोद्धाराय । ३ चन्द्रिकोदराय । ३ महाशृङ्गारपरिखायै । ३ महापद्माटव्यै । ३ चिन्तामणिगृहराजाय । ३ पूर्वाम्नायपूर्वद्वाराय ३ दक्षिणाम्नायदक्षिणद्वाराय । ३ पश्चिमाम्नायपश्चिमद्वाराय । ३ उत्तराम्नायउत्तरद्वाराय । ३ रत्नदीपवलयाय । ३ महासिंहासनाय । ३ ब्रह्ममयैकमञ्चपादाय । ३ विष्णुमयैकमञ्चपादाय । ३ रुद्रमयैकमञ्चपादाय । ३ ईश्वरमयैकमञ्चपादाय । ३ सदाशिवमयैकमञ्चफलकाय । ३ हंसतुलतनिनाय । ३ हंसतुलमहोपधानाय । ३ कौसुम्भास्तरणाय । ३ महावितानिकायै । ३ महायमनिकायै । सर्वत्र नमोऽन्तेन पूजयेत् । तदुपरि ऐं ह्रीं श्रीं ह्सौः सदाशिवमहाप्रेतपद्मासनाय नमः ॥२२क॥

samayāṅke : sundarīdevatāyā aṅgadevatāpūjanantvarghyasthāpanānantaram | tathā ca : | ātmānaṃ yāgavastūni prokṣayitvā yathākramam | cinmayaṃ tat sadā bhaktyā cintayenmantravittamaḥ | tasmāccakracaturdiśikramavaśānnirmāyacakraṃ śubhaṃ, sūryaṃ hastimukhaṃ paraṃ smaraharaṃ gopālamevaṃ tathā | dhyātvāvāhya ca tāṃstato bahuvidhaiḥ puṣpaiśca pādyādibhirnānādravyasugandhimodakaphalairhlāsayet svehṛdi | tato mahācakre aiṃ hrīṃ śrīṃ amṛtāmbhonidhaye namaḥ | evaṃ 3 ratnadvīpāya | 3 nānāvṛkṣamahodyānāya | 3 santānavāṭikāyai | 3 kalpavṛkṣavāṭikāyai | 3 haricandanavāṭikāyai | 3 mandāravāṭikāyai | 3 pārijātavāṭikāyai | 3 kadambavanavāṭikāyai | 3 puṣparāgaratnaprākārāya | 3 padmarāgaratnaprākārāya | 3 gomedaratnaprākārāya | 3 indranīlaratnaprākārāya | 3 vajraratnaprākārāya | 3 vaidūryaratnaprākārāya | 3 muktāratnaprākārāya | 3 vidrumaratnaprākārāya | 3 māṇikyaratnaprākārāya | 3 māṇikyamaṇḍapāya | 3 sahasrastambhamaṇḍapāya | 3 amṛtavāpikāyai | 3 ānandavāpikāyai | 3 vimarṣavāpikāyai | 3 bālātapoddhārāya | 3 candrikodarāya | 3 mahāśṛṅgāraparikhāyai | 3 mahāpadmāṭavyai | 3 cintāmaṇigṛharājāya | 3 pūrvāmnāyapūrvadvārāya 3 dakṣiṇāmnāyadakṣiṇadvārāya | 3 paścimāmnāyapaścimadvārāya | 3 uttarāmnāyauttaradvārāya | 3 ratnadīpavalayāya | 3 mahāsiṃhāsanāya | 3 brahmamayaikamañcapādāya | 3 viṣṇumayaikamañcapādāya | 3 rudramayaikamañcapādāya | 3 īśvaramayaikamañcapādāya | 3 sadāśivamayaikamañcaphalakāya | 3 haṃsatulatanināya | 3 haṃsatulamahopadhānāya | 3 kausumbhāstaraṇāya | 3 mahāvitānikāyai | 3 mahāyamanikāyai | sarvatra namo'ntena pūjayet | tadupari aiṃ hrīṃ śrīṃ hsauḥ sadāśivamahāpretapadmāsanāya namaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.22क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v22क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

समयाङ्क में: सुन्दरी देवता के अङ्ग देवताओं की पूजा अर्घ्य स्थापन के बाद होती है। और भी: "अपने को और याग की वस्तुओं को यथाक्रम छिड़ककर, मन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठ सदा भक्ति से उसे चिन्मय चिन्तन करे। इसलिए चक्र की चारों दिशाओं के क्रम से शुभ चक्र बनाकर, सूर्य, गजमुख, फिर कामदेव के नाशक और गोपाल का ध्यान और आवाहन करके, अपने हृदय में अनेक प्रकार के पुष्पों, पाद्य आदि, अनेक द्रव्यों, सुगन्धियों, मोदकों और फलों से उन्हें प्रसन्न करे।" फिर महाचक्र में: "ऐं ह्रीं श्रीं अमृत समुद्र को नमः"; इसी प्रकार "३ रत्नद्वीप को; ३ अनेक वृक्षों के महान उद्यान को; ३ सन्तान वाटिका को; ३ कल्पवृक्ष वाटिका को; ३ हरिचन्दन वाटिका को; ३ मन्दार वाटिका को; ३ पारिजात वाटिका को; ३ कदम्ब वन वाटिका को; ३ पुखराज के प्राकार को; ३ पद्मराग के प्राकार को; ३ गोमेद के प्राकार को; ३ इन्द्रनील के प्राकार को; ३ वज्र के प्राकार को; ३ वैदूर्य के प्राकार को; ३ मोती के प्राकार को; ३ मूँगे के प्राकार को; ३ माणिक्य के प्राकार को; ३ माणिक्य मण्डप को; ३ सहस्र स्तम्भ मण्डप को; ३ अमृत वापिका को; ३ आनन्द वापिका को; ३ विमर्श वापिका को; ३ बालातप के चबूतरे को; ३ चन्द्रिका के चबूतरे को; ३ महाशृङ्गार परिखा को; ३ महापद्म वन को; ३ चिन्तामणि गृहराज को; ३ पूर्वाम्नाय के पूर्व द्वार को; ३ दक्षिणाम्नाय के दक्षिण द्वार को; ३ पश्चिमाम्नाय के पश्चिम द्वार को; ३ उत्तराम्नाय के उत्तर द्वार को; ३ रत्न दीपों के वलय को; ३ महासिंहासन को; ३ ब्रह्ममय एक मञ्च पाद को; ३ विष्णुमय एक मञ्च पाद को; ३ रुद्रमय एक मञ्च पाद को; ३ ईश्वरमय एक मञ्च पाद को; ३ सदाशिवमय मञ्च फलक को; ३ हंसतूल के गद्दे को; ३ हंसतूल के महातकिये को; ३ कुसुम्भ के बिछौने को; ३ महावितान को; ३ महायवनिका को।" सर्वत्र नमः लगाकर पूजा करे। उसके ऊपर "ऐं ह्रीं श्रीं ह्सौः सदाशिव महाप्रेत पद्मासन को नमः"।

In the Samayāṅka: the worship of the limb deities of the goddess Sundarī comes after the setting up of the arghya. So too: "Having sprinkled oneself and the materials of worship in due order, the best knower of mantras should always think of it with devotion as made of consciousness. Therefore, having made the auspicious diagram in the order of the four directions of the diagram, having visualised and invoked the sun, the elephant-faced one, then the destroyer of Kāma and Gopāla likewise, one should gladden them in one's own heart with flowers of many kinds, with foot-water and the rest, with various things, scents, sweets and fruits." Then, on the great diagram: "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the ocean of nectar"; likewise "3, to the island of jewels; 3, to the great garden of many trees; 3, to the grove of santāna trees; 3, to the grove of wish-fulfilling trees; 3, to the grove of yellow sandal; 3, to the grove of mandāra; 3, to the grove of pārijāta; 3, to the grove of the kadamba forest; 3, to the wall of topaz; 3, to the wall of ruby; 3, to the wall of gomeda; 3, to the wall of sapphire; 3, to the wall of diamond; 3, to the wall of cat's-eye; 3, to the wall of pearl; 3, to the wall of coral; 3, to the wall of ruby; 3, to the pavilion of rubies; 3, to the pavilion of a thousand pillars; 3, to the pool of nectar; 3, to the pool of bliss; 3, to the pool of reflection; 3, to the terrace of the morning sun; 3, to the terrace of moonlight; 3, to the moat of great love; 3, to the forest of great lotuses; 3, to the palace of the wish-fulfilling gem; 3, to the eastern gate of the eastern tradition; 3, to the southern gate of the southern tradition; 3, to the western gate of the western tradition; 3, to the northern gate of the northern tradition; 3, to the ring of jewel lamps; 3, to the great lion-throne; 3, to the one couch-leg made of Brahmā; 3, to the one couch-leg made of Viṣṇu; 3, to the one couch-leg made of Rudra; 3, to the one couch-leg made of Īśvara; 3, to the couch-board made of Sadāśiva; 3, to the mattress of swan's down; 3, to the great pillow of swan's down; 3, to the coverlet of safflower; 3, to the great canopy; 3, to the great curtain." Everywhere one should worship ending in namaḥ. Above it, "aiṃ hrīṃ śrīṃ hsauḥ, homage to the lotus seat of the great corpse Sadāśiva".

Word by wordपदार्थ

आत्मानम् (ātmānam)oneselfअपने कोयाग-वस्तूनि (yāga-vastūni)the materials of worshipयाग की वस्तुओं कोप्रोक्षयित्वा (prokṣayitvā)having sprinkledछिड़ककरयथा-क्रमम् (yathā-kramam)in due orderयथाक्रमचित्-मयम् (cit-mayam)made of consciousnessचिन्मयतत् (tat)thatउसेसदा (sadā)alwaysसदाभक्त्या (bhaktyā)with devotionभक्ति सेचिन्तयेत् (cintayet)one should thinkचिन्तन करेमन्त्र-वित्तमः (mantra-vittamaḥ)the best knower of mantrasमन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएचक्र-चतुर्-दिशि-क्रम-वशात् (cakra-catur-diśi-krama-vaśāt)in the order of the four directions of the diagramचक्र की चारों दिशाओं के क्रम सेनिर्माय (nirmāya)having madeबनाकरचक्रम् (cakram)the diagramचक्रशुभम् (śubham)auspiciousशुभसूर्यम् (sūryam)the sunसूर्य कोहस्ति-मुखम् (hasti-mukham)the elephant-faced oneगजमुख कोपरम् (param)thenफिरस्मर-हरम् (smara-haram)the destroyer of Kāmaकामदेव के नाशक कोगोपालम् (gopālam)Gopālaगोपाल कोएवम् (evam)thusइस प्रकारतथा (tathā)likewiseवैसे हीध्यात्वा (dhyātvā)having visualisedध्यान करकेआवाह्य (āvāhya)having invokedआवाहन करके (ca)andऔरतान् (tān)themउन्हेंततः (tataḥ)thenफिरबहु-विधैः (bahu-vidhaiḥ)of many kindsअनेक प्रकार केपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersपुष्पों से (ca)andऔरपाद्य-आदिभिः (pādya-ādibhiḥ)with foot-water and the restपाद्य आदि सेनाना-द्रव्य-सुगन्धि-मोदक-फलैः (nānā-dravya-sugandhi-modaka-phalaiḥ)with various things, scents, sweets and fruitsअनेक द्रव्यों, सुगन्धियों, मोदकों और फलों सेह्लासयेत् (hlāsayet)one should gladdenप्रसन्न करेस्वे (sve)in one's ownअपनेहृदि (hṛdi)heartहृदय में

Verse 23

२३ ततः पूर्ववद्ध्यात्वा, त्रिखण्डां मुद्रां कृत्वा तदुपरिशिखरे मातृकायन्त्रे समानीय ऐं ह्रीं श्रीं सौः त्रिपुरसुन्दरीमूर्तिं कल्पयामीति विन्दौ कल्पितमूर्तावावाहयेत् । ह्स्रैं हसक्लरीं ह्स्रौं इत्युच्चार्य, ॐ महापद्मवनान्तःस्थे कारणानन्दविग्रहे । सर्वभूतहिते मातरेह्येहि परमेश्वरि । इति वैन्दवचक्रे परिचितिमावाह्यावाहनादिप्राणप्रतिष्ठान्तं कर्म विधाय, वाणकोदण्डपाशाङ्कुशादि मुद्राः प्रदर्शयेत् । ततो यथोपचारैः सम्पूज्य त्रिधा सन्तर्पयेत् ॥२३॥

tataḥ pūrvavaddhyātvā, trikhaṇḍāṃ mudrāṃ kṛtvā tadupariśikhare mātṛkāyantre samānīya aiṃ hrīṃ śrīṃ sauḥ tripurasundarīmūrtiṃ kalpayāmīti vindau kalpitamūrtāvāvāhayet | hsraiṃ hasaklarīṃ hsrauṃ ityuccārya, | oṃ mahāpadmavanāntaḥsthe kāraṇānandavigrahe | sarvabhūtahite mātarehyehi parameśvari | iti vaindavacakre paricitimāvāhyāvāhanādiprāṇapratiṣṭhāntaṃ karma vidhāya, vāṇakodaṇḍapāśāṅkuśādi mudrāḥ pradarśayet | tato yathopacāraiḥ sampūjya tridhā santarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर पहले की तरह ध्यान करके, त्रिखण्डा मुद्रा बनाकर, उसके शिखर पर मातृका यन्त्र में लाकर, "ऐं ह्रीं श्रीं सौः मैं त्रिपुरसुन्दरी की मूर्ति की कल्पना करता हूँ" कहकर बिन्दु में कल्पित मूर्ति में आवाहन करे। "ह्स्रैं हसक्लरीं ह्स्रौं" और "ॐ हे महापद्म वन के भीतर रहने वाली, कारण के आनन्द रूपी शरीर वाली, सब प्राणियों की हितकारिणी, हे माता, आओ, आओ, हे परमेश्वरी" बोलकर, बिन्दु चक्र में उसकी उपस्थिति का आवाहन करके, आवाहन से प्राणप्रतिष्ठा तक का कर्म करके, बाण, धनुष, पाश, अङ्कुश आदि की मुद्राएँ दिखाए। फिर यथोपचार पूजा करके तीन बार तर्पण करे।

Then, having visualised as before, having made the three-part mudrā, having brought her to the alphabet diagram at its summit, one should invoke her into the form imagined in the bindu with "aiṃ hrīṃ śrīṃ sauḥ, I imagine the form of Tripurasundarī". Uttering "hsraiṃ hasaklarīṃ hsrauṃ" and "oṃ, O thou who dwellest within the forest of great lotuses, whose body is the bliss of the cause, benefactress of all beings, O mother, come, come, O supreme Goddess", having invoked her presence into the bindu circle, having done the rite from the invocation to the installation of life, one should show the mudrās of arrow, bow, noose, goad and the rest. Then, having worshipped with the services as prescribed, one should satisfy her three times.

Word by wordपदार्थ

(oṃ)oṃमहा-पद्म-वन-अन्तः-स्थे (mahā-padma-vana-antaḥ-sthe)O thou who dwellest within the forest of great lotusesहे महापद्म वन के भीतर रहने वालीकारण-आनन्द-विग्रहे (kāraṇa-ānanda-vigrahe)whose body is the bliss of the causeहे कारण के आनन्द रूपी शरीर वालीसर्व-भूत-हिते (sarva-bhūta-hite)benefactress of all beingsहे सब प्राणियों की हितकारिणीमातः (mātaḥ)O motherहे माताएहि (ehi)comeआओएहि (ehi)comeआओपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme Goddessहे परमेश्वरी

Verse 24

२४ तत्रायं क्रमः : सव्यहस्तानामिकांगुष्ठनखाग्रेण धृतश्रीपात्राम्भसा अन्यहस्ततिलपुष्पाक्षतैः श्रीमहात्रिपुरसुन्दरीं तर्पयामीति त्रिस्तर्पयेत् । तदुक्तं स्वतन्त्रे : अंगुष्ठानामिकायोगाद्वामहस्तस्य पार्वति । तर्पयेत् सुन्दरीं देवीं समुद्राञ्च सवाहनाम् । तर्पयामि मुखे देव्यास्त्रिवारं मूलविद्यया । अंगुष्ठानामिकायोगान्नखैर्निर्दिष्टमुद्धृतम् । श्रीपात्रस्योदकं विन्दुं तर्पयेत् कुलनायिकाम् । अंगुष्ठो भैरवो देवि अनामा चण्डिका प्रिये । सव्येन हस्तयोगेन तर्पयेद्वा कुलेश्वराम् ॥२४॥

tatrāyaṃ kramaḥ : savyahastānāmikāṃguṣṭhanakhāgreṇa dhṛtaśrīpātrāmbhasā anyahastatilapuṣpākṣataiḥ śrīmahātripurasundarīṃ tarpayāmīti tristarpayet | taduktaṃ svatantre : | aṃguṣṭhānāmikāyogādvāmahastasya pārvati | tarpayet sundarīṃ devīṃ samudrāñca savāhanām | tarpayāmi mukhe devyāstrivāraṃ mūlavidyayā | aṃguṣṭhānāmikāyogānnakhairnirdiṣṭamuddhṛtam | śrīpātrasyodakaṃ vinduṃ tarpayet kulanāyikām | aṃguṣṭho bhairavo devi anāmā caṇḍikā priye | savyena hastayogena tarpayedvā kuleśvarām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यहाँ यह क्रम है: बाएँ हाथ की अनामिका और अङ्गुष्ठ के नखों के अग्र पर रखे श्रीपात्र के जल से, दूसरे हाथ में तिल, पुष्प और अक्षत लेकर, "श्री महात्रिपुरसुन्दरी का तर्पण करता हूँ" कहकर तीन बार तर्पण करे। यह स्वतन्त्र में कहा है: "हे पार्वती, बाएँ हाथ के अङ्गुष्ठ और अनामिका के योग से मुद्राओं और वाहन सहित सुन्दरी देवी का तर्पण करे: देवी के मुख में तीन बार मूल विद्या से 'तर्पयामि'। अङ्गुष्ठ और अनामिका के योग से, निर्दिष्ट रीति से नखों से उठाया श्रीपात्र के जल का बिन्दु, कुल नायिका का तर्पण करे। हे देवी, अङ्गुष्ठ भैरव है, हे प्रिये, अनामिका चण्डिका है; या बाएँ हाथ के योग से कुलेश्वरी का तर्पण करे।"

The order here is this: with the water of the Śrī vessel held on the tips of the nails of the ring finger and thumb of the left hand, with sesame, flowers and unbroken rice in the other hand, one should satisfy her three times with "I satisfy Śrī Mahātripurasundarī". That is said in the Svatantra: "By joining the thumb and ring finger of the left hand, O Pārvatī, one should satisfy the goddess Sundarī with her mudrās and her vehicle: 'I satisfy' at the Goddess's mouth, three times with the root vidyā. By joining the thumb and ring finger, a drop of the water of the Śrī vessel, taken up with the nails as prescribed, one should offer to satisfy the mistress of the Kula. The thumb is Bhairava, O Goddess, the ring finger is Caṇḍikā, O beloved; or one should satisfy the mistress of the Kula by joining the left hand."

Word by wordपदार्थ

अङ्गुष्ठ-अनामिका-योगात् (aṅguṣṭha-anāmikā-yogāt)by joining thumb and ring fingerअङ्गुष्ठ और अनामिका के योग सेवाम-हस्तस्य (vāma-hastasya)of the left handबाएँ हाथ केपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेसुन्दरीम् (sundarīm)Sundarīसुन्दरी कोदेवीम् (devīm)the Goddessदेवी कोस-मुद्राम् (sa-mudrām)with her mudrāsमुद्राओं सहित (ca)andऔरस-वाहनाम् (sa-vāhanām)with her vehicleवाहन सहिततर्पयामि (tarpayāmi)"I satisfy""तर्पयामि"मुखे (mukhe)at the mouthमुख मेंदेव्याः (devyāḥ)of the Goddessदेवी केत्रि-वारम् (tri-vāram)three timesतीन बारमूल-विद्यया (mūla-vidyayā)with the root vidyāमूल विद्या सेअङ्गुष्ठ-अनामिका-योगात् (aṅguṣṭha-anāmikā-yogāt)by joining thumb and ring fingerअङ्गुष्ठ और अनामिका के योग सेनखैः (nakhaiḥ)with the nailsनखों सेनिर्दिष्टम् (nirdiṣṭam)prescribedनिर्दिष्टउद्धृतम् (uddhṛtam)taken upउठाया हुआश्री-पात्रस्य (śrī-pātrasya)of the Śrī vesselश्रीपात्र काउदकम् (udakam)waterजलविन्दुम् (vindum)a dropबिन्दुतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेकुल-नायिकाम् (kula-nāyikām)the mistress of the Kulaकुल नायिका कोअङ्गुष्ठः (aṅguṣṭhaḥ)the thumbअङ्गुष्ठभैरवः (bhairavaḥ)is Bhairavaभैरवदेवि (devi)O Goddessहे देवीअनामा (anāmā)the ring fingerअनामिकाचण्डिका (caṇḍikā)is Caṇḍikāचण्डिकाप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेसव्येन (savyena)with the leftबाएँहस्त-योगेन (hasta-yogena)by joining the handहाथ के योग सेतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेवा (vā)orयाकुल-ईश्वराम् (kula-īśvarām)the mistress of the Kulaकुलेश्वरी को

Verse 25

२५ विशेषस्तु : अंगुष्ठानामिकाभ्यान्तु वश्यकर्मणि तर्पयेत् । अङ्गुष्ठमध्यमाभ्यान्तु तर्पयेच्छान्तिकर्मणि । तर्जन्यंगुष्ठयोगेन तर्पयेदभिचारके । कनिष्ठांगुयोगेन स्तम्भने तर्पयेत् प्रिये ॥२५॥

viśeṣastu : | aṃguṣṭhānāmikābhyāntu vaśyakarmaṇi tarpayet | aṅguṣṭhamadhyamābhyāntu tarpayecchāntikarmaṇi | tarjanyaṃguṣṭhayogena tarpayedabhicārake | kaniṣṭhāṃguyogena stambhane tarpayet priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

विशेष नियम: "वश्य कर्म में अङ्गुष्ठ और अनामिका से तर्पण करे; शान्ति कर्म में अङ्गुष्ठ और मध्यमा से; अभिचार में तर्जनी और अङ्गुष्ठ के योग से; स्तम्भन में, हे प्रिये, कनिष्ठा के योग से तर्पण करे।"

The special rule: "In a rite of subjugation one should satisfy with thumb and ring finger; in a rite of pacification with thumb and middle finger; in a hostile rite by joining index finger and thumb; in paralysing, O beloved, by joining the little finger."

Word by wordपदार्थ

अङ्गुष्ठ-अनामिकाभ्याम् (aṅguṣṭha-anāmikābhyām)with thumb and ring fingerअङ्गुष्ठ और अनामिका सेतु (tu)andऔरवश्य-कर्मणि (vaśya-karmaṇi)in a rite of subjugationवश्य कर्म मेंतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेअङ्गुष्ठ-मध्यमाभ्याम् (aṅguṣṭha-madhyamābhyām)with thumb and middle fingerअङ्गुष्ठ और मध्यमा सेतु (tu)andऔरतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेशान्ति-कर्मणि (śānti-karmaṇi)in a rite of pacificationशान्ति कर्म मेंतर्जनी-अङ्गुष्ठ-योगेन (tarjanī-aṅguṣṭha-yogena)by joining index finger and thumbतर्जनी और अङ्गुष्ठ के योग सेतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेअभिचारके (abhicārake)in a hostile riteअभिचार मेंकनिष्ठ-अङ्गु-योगेन (kaniṣṭha-aṅgu-yogena)by joining the little fingerकनिष्ठा के योग सेस्तम्भने (stambhane)in paralysingस्तम्भन मेंतर्पयेत् (tarpayet)one should satisfyतर्पण करेप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 26

२६ ततोऽग्नीशासुरवायव्यमध्ये दिक्षु च देव्या देहे वा षडङ्गानि पूजयेत् । तद्यथा : ऐं सर्वज्ञाशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी हृदयाय नमः । क्लीं नित्यतृप्तिशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी शिरसे स्वाहा । सौः अनादिबोधशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी शिखायै वषट् । ऐं स्वतन्त्रशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी कवचाय हुं । क्लीं अलुप्तशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी नेत्रत्रयाय वौषट् । सौः अनन्तशक्तिश्रीमहात्रिपुरसुन्दरी अस्त्राय फट् । ततः स्वशरीरे कामकलां भावयेत् । तथा च : विन्दुं सङ्कल्प्य वक्त्रन्तु तदधस्तात् कुचद्वयम् । तदधः सपरार्धञ्च चिन्तयेत्तदधोमुखम् । ततस्तिथिनित्यां पूजयेत् । महात्र्यस्रे वामावर्तेन अकारादिपञ्च उकारादिपञ्च एकारादिपञ्च विभाव्य मध्ये विसर्गं तेषु वामावर्तेन शुक्लपक्षे कामेश्वर्यादिविचित्रान्तं कृष्णपक्षे विचित्रादिकामेश्वर्यन्तं पूजयेत् । तद्यथा : प्रतिपदि अकारे ऐं ह्रीं श्रीं तत्तन्मन्त्रमुच्चार्य कामेश्वरीनित्यकलाश्रीपादुकां पूजयामि नमः । एवमाकारे द्वितीयायां ३ भगमालिनीम् । इकारे तृतीयायां ३ नित्यक्लिन्नाम् । ईकारे चतुर्थ्यां ३ भेरुण्डाम् । उकारे पञ्चम्यां ३ वह्निवासिनीम् । ऊकारे षष्ठ्यां ३ महाविद्येश्वरीम् । ऋकारे सप्तम्यां ३ शिवदूतीम् । ॠकारे अष्टम्यां ३ त्वरिताम् । ऌकारे नवम्यां ३ कुलसुन्दरीम् । ॡकारे दशम्यां ३ नित्याम् । एकारे एकादश्यां ३ नीलपताकाम् । ऐकारे द्वादश्यां ३ विजयाम् । ओकारे त्रयोदश्यां ३ सर्वमङ्गलाम् । औकारे चतुर्दश्यां ३ ज्वालामालिनीम् । अंकारे पौर्णमास्यां ३ विचित्राम् । विसर्गे ३ त्रिपुरसुन्दरीं पूजयेत् । कृष्णपक्षे विचित्रादिकामेश्वर्यन्तं पूजयेत् ॥२६॥

tato'gnīśāsuravāyavyamadhye dikṣu ca devyā dehe vā ṣaḍaṅgāni pūjayet | tadyathā : aiṃ sarvajñāśaktiśrīmahātripurasundarī hṛdayāya namaḥ | klīṃ nityatṛptiśaktiśrīmahātripurasundarī śirase svāhā | sauḥ anādibodhaśaktiśrīmahātripurasundarī śikhāyai vaṣaṭ | aiṃ svatantraśaktiśrīmahātripurasundarī kavacāya huṃ | klīṃ aluptaśaktiśrīmahātripurasundarī netratrayāya vauṣaṭ | sauḥ anantaśaktiśrīmahātripurasundarī astrāya phaṭ | tataḥ svaśarīre kāmakalāṃ bhāvayet | tathā ca : | vinduṃ saṅkalpya vaktrantu tadadhastāt kucadvayam | tadadhaḥ saparārdhañca cintayettadadhomukham | tatastithinityāṃ pūjayet | mahātryasre vāmāvartena akārādipañca ukārādipañca ekārādipañca vibhāvya madhye visargaṃ teṣu vāmāvartena śuklapakṣe kāmeśvaryādivicitrāntaṃ kṛṣṇapakṣe vicitrādikāmeśvaryantaṃ pūjayet | tadyathā : pratipadi akāre aiṃ hrīṃ śrīṃ tattanmantramuccārya kāmeśvarīnityakalāśrīpādukāṃ pūjayāmi namaḥ | evamākāre dvitīyāyāṃ 3 bhagamālinīm | ikāre tṛtīyāyāṃ 3 nityaklinnām | īkāre caturthyāṃ 3 bheruṇḍām | ukāre pañcamyāṃ 3 vahnivāsinīm | ūkāre ṣaṣṭhyāṃ 3 mahāvidyeśvarīm | ṛkāre saptamyāṃ 3 śivadūtīm | ṝkāre aṣṭamyāṃ 3 tvaritām | ḷkāre navamyāṃ 3 kulasundarīm | ḹkāre daśamyāṃ 3 nityām | ekāre ekādaśyāṃ 3 nīlapatākām | aikāre dvādaśyāṃ 3 vijayām | okāre trayodaśyāṃ 3 sarvamaṅgalām | aukāre caturdaśyāṃ 3 jvālāmālinīm | aṃkāre paurṇamāsyāṃ 3 vicitrām | visarge 3 tripurasundarīṃ pūjayet | kṛṣṇapakṣe vicitrādikāmeśvaryantaṃ pūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर अग्नि, ईशान, नैर्ऋत्य और वायव्य कोणों में, बीच में और दिशाओं में, या देवी के शरीर पर षडङ्ग की पूजा करे। जैसे: "ऐं सर्वज्ञा शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी हृदय को नमः। क्लीं नित्य तृप्ति शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी सिर को स्वाहा। सौः अनादि बोध शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी शिखा को वषट्। ऐं स्वतन्त्र शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी कवच को हुं। क्लीं अलुप्त शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी तीन नेत्रों को वौषट्। सौः अनन्त शक्ति श्री महात्रिपुरसुन्दरी अस्त्र को फट्।" फिर अपने शरीर में कामकला की भावना करे। और भी: "बिन्दु को मुख कल्पना करके, उसके नीचे दोनों स्तन, और उसके नीचे, नीचे के आधे भाग सहित, उसके नीचे का नीचे मुख वाला भाग चिन्तन करे।" फिर तिथि की नित्या की पूजा करे। महात्रिकोण में वामावर्त से अ आदि पाँच, उ आदि पाँच और ए आदि पाँच की, और बीच में विसर्ग की भावना करके, उनमें वामावर्त से शुक्ल पक्ष में कामेश्वरी से विचित्रा तक, कृष्ण पक्ष में विचित्रा से कामेश्वरी तक पूजा करे। जैसे: प्रतिपदा को अकार पर "ऐं ह्रीं श्रीं", उस-उस मन्त्र को बोलकर, "कामेश्वरी नित्या कला की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ नमः"। इसी प्रकार आकार पर द्वितीया को "३ भगमालिनी"; इकार पर तृतीया को "३ नित्यक्लिन्ना"; ईकार पर चतुर्थी को "३ भेरुण्डा"; उकार पर पञ्चमी को "३ वह्निवासिनी"; ऊकार पर षष्ठी को "३ महाविद्येश्वरी"; ऋकार पर सप्तमी को "३ शिवदूती"; ॠकार पर अष्टमी को "३ त्वरिता"; ऌकार पर नवमी को "३ कुलसुन्दरी"; ॡकार पर दशमी को "३ नित्या"; एकार पर एकादशी को "३ नीलपताका"; ऐकार पर द्वादशी को "३ विजया"; ओकार पर त्रयोदशी को "३ सर्वमङ्गला"; औकार पर चतुर्दशी को "३ ज्वालामालिनी"; अंकार पर पूर्णिमा को "३ विचित्रा"; विसर्ग पर "३" त्रिपुरसुन्दरी की पूजा करे। कृष्ण पक्ष में विचित्रा से कामेश्वरी तक पूजा करे।

Then in the south-east, north-east, south-west and north-west, in the middle and in the directions, or on the Goddess's body, one should worship the six limbs. Thus: "aiṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of omniscience, to the heart, namaḥ. klīṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of eternal contentment, to the head, svāhā. sauḥ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of beginningless awareness, to the crown-lock, vaṣaṭ. aiṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power of independence, to the armour, huṃ. klīṃ, Śrī Mahātripurasundarī, the power that is undiminished, to the three eyes, vauṣaṭ. sauḥ, Śrī Mahātripurasundarī, the infinite power, to the weapon, phaṭ." Then one should imagine the Kāmakalā in one's own body. So too: "Having imagined the bindu as the face, below it the two breasts, and below that, with the half of the lower part, one should visualise the downward-facing part below it." Then one should worship the Nityā of the lunar day. In the great triangle, imagining anticlockwise the five beginning with a, the five beginning with u and the five beginning with e, and the visarga in the middle, one should worship in them anticlockwise from Kāmeśvarī to Vicitrā in the bright fortnight, and from Vicitrā to Kāmeśvarī in the dark fortnight. Thus: on the first day, on the letter a, "aiṃ hrīṃ śrīṃ", uttering the respective mantra, "I worship the blessed sandals of the Kāmeśvarī Nityā kalā, homage". Likewise on the letter ā on the second day, "3, Bhagamālinī"; on i on the third, "3, Nityaklinnā"; on ī on the fourth, "3, Bheruṇḍā"; on u on the fifth, "3, Vahnivāsinī"; on ū on the sixth, "3, Mahāvidyeśvarī"; on ṛ on the seventh, "3, Śivadūtī"; on ṝ on the eighth, "3, Tvaritā"; on ḷ on the ninth, "3, Kulasundarī"; on ḹ on the tenth, "3, Nityā"; on e on the eleventh, "3, Nīlapatākā"; on ai on the twelfth, "3, Vijayā"; on o on the thirteenth, "3, Sarvamaṅgalā"; on au on the fourteenth, "3, Jvālāmālinī"; on aṃ on the full moon, "3, Vicitrā"; on the visarga, "3", one should worship Tripurasundarī. In the dark fortnight one should worship from Vicitrā to Kāmeśvarī.

Word by wordपदार्थ

विन्दुम् (vindum)the binduबिन्दु कोसङ्कल्प्य (saṅkalpya)having imaginedकल्पना करकेवक्त्रम् (vaktram)as the faceमुखतु (tu)andऔरतत्-अधस्तात् (tat-adhastāt)below itउसके नीचेकुच-द्वयम् (kuca-dvayam)the two breastsदोनों स्तनतत्-अधः (tat-adhaḥ)below thatउसके नीचेस-परार्धम् (sa-parārdham)with the half of the lower partनीचे के आधे भाग सहित (ca)andऔरचिन्तयेत् (cintayet)one should visualiseचिन्तन करेतत्-अधः-मुखम् (tat-adhaḥ-mukham)the downward-facing part below itउसके नीचे का नीचे मुख वाला भाग

Verse 26क

२६क पूजामन्त्रस्तु तन्त्रान्तरे : श्रीपदं पूर्वमुच्चार्य पादुकापदमुच्चरेत् । पूजयामि नमः पश्चात् पूजयेदङ्गदेवताः । ततो मध्यप्राक्त्र्यस्रमध्येषु गुरुपंक्तिं पूजयेत् । आनन्दनाथशब्दान्ता विज्ञेयाः परमेश्वरि । अम्बान्ता गुरवः प्रोक्ताः स्त्रीलिङ्गा वीरवन्दिते । तद्यथा : ऐं ह्रीं श्रीं परप्रकाशानन्दनाथश्रीपादुकां पूजयामि नमः । एवं ३ परशिवम् । तथा परशक्त्यम्बाश्रीपादुकां पूजयामि नमः । एवं ३ कौलेश्वरं शुक्लादेवीम् । ३ परेशानम् । ३ कामेश्वर्यम्बिकाम् । एते दिव्यौघाः । भोगं क्रीडं समयं वेदं सहजं एते सिद्धौघाः । गगनं विश्वं विमलं मदनं भुवनं नीलं आत्मानं प्रियम् एते मानवौघाः । ततो गुरुं परमगुरुं परापरगुरुं परमेष्ठिगुरुं केवलं गुरुं वा । एते कामराजविद्यायास्तद्घटितायाश्च गुरवः । लोपायास्तद्घटितायास्तु परशिवं कामेश्वर्यम्बां दिव्यौघं महौघं सर्वानन्दं प्रज्ञादेवीं प्रकाशम् । एते दिव्यौघाः । दिव्यं चित्रं कैवल्यं दिव्याम्बां महोदयम् एते सिद्धौघाः । चिद्विश्वशक्ति ईश्वरकमलपरमानन्दमनोहरसुखानन्द प्रतिभान् । एते मानवौघाः । इति पूजयेत् । ततः पूर्ववद्गुरुत्रयं एकं वा पूजयेत् । अथवा सामान्यगुरुपंक्तिं पूजयेत् । तद्यथा : ऐं ह्रीं श्रीं गुरुभ्यो नमः । ३ गुरुपादुकाभ्यो नमः । ३ परमगुरुभ्यो नमः । ३ परमगुरुपादुकाभ्यो नमः । ३ परापरगुरुभ्यो नमः । ३ परापरगुरुपादुकाभ्यो नमः । ३ परमेष्ठिगुरुभ्यो नमः । ३ परमेष्ठिगुरुपादुकाभ्यो नमः । ३ आचार्येभ्यो नमः । ३ आचार्यपादुकाभ्यो नमः । ३ सर्वत्रादौ द्वितार्या त्रितार्या वा प्रयोगः । तथा च ज्ञानार्णवे : मायालक्ष्मीमयं बीजयुग्मं पूर्वक्रमेण हि । कथितं योजयेद्देवि त्रयं वा परमेश्वरि । कल्पसूत्रेऽपि : सर्वत्रादौ त्रितारीप्रयोगः । त्रितारी च : वाङ्माया कमला चेति त्रितारी समुदाहृता ॥२६क॥

pūjāmantrastu tantrāntare : | śrīpadaṃ pūrvamuccārya pādukāpadamuccaret | pūjayāmi namaḥ paścāt pūjayedaṅgadevatāḥ | tato madhyaprāktryasramadhyeṣu gurupaṃktiṃ pūjayet | ānandanāthaśabdāntā vijñeyāḥ parameśvari | ambāntā guravaḥ proktāḥ strīliṅgā vīravandite | tadyathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ paraprakāśānandanāthaśrīpādukāṃ pūjayāmi namaḥ | evaṃ 3 paraśivam | tathā paraśaktyambāśrīpādukāṃ pūjayāmi namaḥ | evaṃ 3 kauleśvaraṃ śuklādevīm | 3 pareśānam | 3 kāmeśvaryambikām | ete divyaughāḥ | bhogaṃ krīḍaṃ samayaṃ vedaṃ sahajaṃ ete siddhaughāḥ | gaganaṃ viśvaṃ vimalaṃ madanaṃ bhuvanaṃ nīlaṃ ātmānaṃ priyam ete mānavaughāḥ | tato guruṃ paramaguruṃ parāparaguruṃ parameṣṭhiguruṃ kevalaṃ guruṃ vā | ete kāmarājavidyāyāstadghaṭitāyāśca guravaḥ | lopāyāstadghaṭitāyāstu paraśivaṃ kāmeśvaryambāṃ divyaughaṃ mahaughaṃ sarvānandaṃ prajñādevīṃ prakāśam | ete divyaughāḥ | divyaṃ citraṃ kaivalyaṃ divyāmbāṃ mahodayam ete siddhaughāḥ | cidviśvaśakti īśvarakamalaparamānandamanoharasukhānanda pratibhān | ete mānavaughāḥ | iti pūjayet | tataḥ pūrvavadgurutrayaṃ ekaṃ vā pūjayet | athavā sāmānyagurupaṃktiṃ pūjayet | tadyathā : aiṃ hrīṃ śrīṃ gurubhyo namaḥ | 3 gurupādukābhyo namaḥ | 3 paramagurubhyo namaḥ | 3 paramagurupādukābhyo namaḥ | 3 parāparagurubhyo namaḥ | 3 parāparagurupādukābhyo namaḥ | 3 parameṣṭhigurubhyo namaḥ | 3 parameṣṭhigurupādukābhyo namaḥ | 3 ācāryebhyo namaḥ | 3 ācāryapādukābhyo namaḥ | 3 sarvatrādau dvitāryā tritāryā vā prayogaḥ | tathā ca jñānārṇave : | māyālakṣmīmayaṃ bījayugmaṃ pūrvakrameṇa hi | kathitaṃ yojayeddevi trayaṃ vā parameśvari | kalpasūtre'pi : sarvatrādau tritārīprayogaḥ | tritārī ca : | vāṅmāyā kamalā ceti tritārī samudāhṛtā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.26क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v26क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पूजा मन्त्र अन्य तन्त्र में: "पहले 'श्री' पद बोलकर 'पादुका' पद बोले, और बाद में 'पूजयामि नमः'; अङ्ग देवताओं की पूजा करे। फिर मध्य, अग्र और त्रिकोण के बीच के स्थानों में गुरु पंक्ति की पूजा करे। हे परमेश्वरी, वे 'आनन्दनाथ' शब्द पर समाप्त होने वाले जानने चाहिए; हे वीरों से वन्दित, स्त्री गुरु 'अम्बा' पर समाप्त होने वाले कहे गए हैं।" जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं परप्रकाशानन्दनाथ की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ नमः।" इसी प्रकार "३ परशिव"; और "परशक्त्यम्बा की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ नमः"। इसी प्रकार "३ कौलेश्वर और शुक्ला देवी; ३ परेशान; ३ कामेश्वर्यम्बिका।" ये दिव्यौघ हैं। भोग, क्रीड, समय, वेद और सहज — ये सिद्धौघ हैं। गगन, विश्व, विमल, मदन, भुवन, नील, आत्मा और प्रिय — ये मानवौघ हैं। फिर गुरु, परमगुरु, परापरगुरु और परमेष्ठिगुरु, या केवल गुरु। ये कामराज विद्या और उससे बनी विद्या के गुरु हैं। लोपा विद्या और उससे बनी विद्या के लिए: परशिव, कामेश्वर्यम्बा, दिव्यौघ, महौघ, सर्वानन्द, प्रज्ञा देवी और प्रकाश — ये दिव्यौघ हैं। दिव्य, चित्र, कैवल्य, दिव्याम्बा और महोदय — ये सिद्धौघ हैं। चित्, विश्वशक्ति, ईश्वर, कमल, परमानन्द, मनोहर, सुखानन्द और प्रतिभ — ये मानवौघ हैं। इस प्रकार पूजा करे। फिर पहले की तरह तीन गुरुओं की या एक की पूजा करे। अथवा सामान्य गुरु पंक्ति की पूजा करे। जैसे: "ऐं ह्रीं श्रीं गुरुओं को नमः; ३ गुरु पादुकाओं को नमः; ३ परमगुरुओं को नमः; ३ परमगुरु पादुकाओं को नमः; ३ परापरगुरुओं को नमः; ३ परापरगुरु पादुकाओं को नमः; ३ परमेष्ठिगुरुओं को नमः; ३ परमेष्ठिगुरु पादुकाओं को नमः; ३ आचार्यों को नमः; ३ आचार्य पादुकाओं को नमः।" "३" — सर्वत्र आदि में द्वितारी या त्रितारी का प्रयोग है। और ज्ञानार्णव में: "माया और लक्ष्मी रूप दो बीज पहले कहे क्रम से कहे गए; या हे देवी, हे परमेश्वरी, तीन जोड़े।" कल्पसूत्र में भी: सर्वत्र आदि में त्रितारी का प्रयोग है। और त्रितारी: "वाग्बीज, माया और कमला — इस प्रकार त्रितारी कही गई है।"

The mantra of worship, in another Tantra: "Having first uttered the word 'śrī', one should utter the word 'pādukā', and afterwards 'pūjayāmi namaḥ'; one should worship the limb deities. Then in the middle, the front and the spaces of the triangle one should worship the line of gurus. They are to be known as ending in the word 'Ānandanātha', O supreme Goddess; the female gurus are declared to end in 'Ambā', O thou honoured by heroes." Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ, I worship the blessed sandals of Paraprakāśānandanātha, homage." Likewise "3, Paraśiva"; and "I worship the blessed sandals of Paraśaktyambā, homage". Likewise "3, Kauleśvara and the goddess Śuklā; 3, Pareśāna; 3, Kāmeśvaryambikā." These are the divine stream. Bhoga, Krīḍa, Samaya, Veda and Sahaja: these are the stream of the siddhas. Gagana, Viśva, Vimala, Madana, Bhuvana, Nīla, Ātman and Priya: these are the human stream. Then the guru, the supreme guru, the higher supreme guru and the highest guru, or the guru alone. These are the gurus of the Kāmarāja vidyā and of the one formed from it. For the Lopā vidyā and the one formed from it: Paraśiva, Kāmeśvaryambā, Divyaugha, Mahaugha, Sarvānanda, the goddess Prajñā and Prakāśa: these are the divine stream. Divya, Citra, Kaivalya, Divyāmbā and Mahodaya: these are the stream of the siddhas. Cit, Viśvaśakti, Īśvara, Kamala, Paramānanda, Manohara, Sukhānanda and Pratibha: these are the human stream. Thus one should worship. Then, as before, one should worship the three gurus or one. Or one should worship the general line of gurus. Thus: "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the gurus; 3, homage to the sandals of the gurus; 3, homage to the supreme gurus; 3, homage to the sandals of the supreme gurus; 3, homage to the higher supreme gurus; 3, homage to the sandals of the higher supreme gurus; 3, homage to the highest gurus; 3, homage to the sandals of the highest gurus; 3, homage to the teachers; 3, homage to the sandals of the teachers." "3" — everywhere at the beginning the two-seed or the three-seed is used. So too in the Jñānārṇava: "The pair of seeds consisting of Māyā and Lakṣmī, in the order stated before, has been told; or one should join the three, O Goddess, O supreme Goddess." In the Kalpasūtra too: everywhere at the beginning the three-seed is used. And the three-seed: "The speech seed, the Māyā seed and the Kamalā seed: thus the three-seed is declared."

Word by wordपदार्थ

श्री-पदम् (śrī-padam)the word "śrī""श्री" पदपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेपादुका-पदम् (pādukā-padam)the word "pādukā""पादुका" पदउच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेपूजयामि (pūjayāmi)"pūjayāmi""पूजयामि"नमः (namaḥ)namaḥनमःपश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेअङ्ग-देवताः (aṅga-devatāḥ)the limb deitiesअङ्ग देवताओं कोततः (tataḥ)thenफिरमध्य-प्राक्-त्र्यस्र-मध्येषु (madhya-prāk-tryasra-madhyeṣu)in the middle, the front and the spaces of the triangleमध्य, अग्र और त्रिकोण के बीच के स्थानों मेंगुरु-पंक्तिम् (guru-paṃktim)the line of gurusगुरु पंक्तिपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेआनन्दनाथ-शब्द-अन्ताः (ānandanātha-śabda-antāḥ)ending in the word "Ānandanātha""आनन्दनाथ" शब्द पर समाप्तविज्ञेयाः (vijñeyāḥ)are to be knownजानने चाहिएपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme Goddessहे परमेश्वरीअम्बा-अन्ताः (ambā-antāḥ)ending in "Ambā""अम्बा" पर समाप्तगुरवः (guravaḥ)the gurusगुरुप्रोक्ताः (proktāḥ)are declaredकहे गए हैंस्त्री-लिङ्गाः (strī-liṅgāḥ)of the female sexस्त्रीवीर-वन्दिते (vīra-vandite)O thou honoured by heroesहे वीरों से वन्दितमाया-लक्ष्मी-मयम् (māyā-lakṣmī-mayam)consisting of Māyā and Lakṣmīमाया और लक्ष्मी रूपबीज-युग्मम् (bīja-yugmam)the pair of seedsदो बीजपूर्व-क्रमेण (pūrva-krameṇa)in the order stated beforeपहले कहे क्रम सेहि (hi)indeedहीकथितम् (kathitam)has been toldकहा गयायोजयेत् (yojayet)one should joinजोड़ेदेवि (devi)O Goddessहे देवीत्रयम् (trayam)the threeतीनवा (vā)orयापरमेश्वरि (parameśvari)O supreme Goddessहे परमेश्वरीवाक् (vāk)the speech seedवाग्बीजमाया (māyā)the Māyā seedमाया बीजकमला (kamalā)the Kamalā seedकमला बीज (ca)andऔरइति (iti)thusइस प्रकारत्रितारी (tritārī)the three-seedत्रितारीसमुदाहृता (samudāhṛtā)is declaredकही गई है

Verse 26क

२६क ततस्त्रैलोक्यमोहनादिसृष्टिचक्रे ऐं ह्रीं श्रीं ह्स्रीं स्ह्रीं श्रीं कलह्रीं पूर्वाम्नायउन्मनीदेवी श्रीपादुकां पूजयामि नमः । स्थितिचक्रे ३ ऐं क्लिन्ने क्लीं मदद्रवे कूले ह्सौः दक्षिणाम्नायभोगिनीदेवी श्रीपादुकां पूजयामि नमः । ततः सर्वसौभाग्यादिसंहारात्मकत्रिचक्रे ३ ह स ख फ्रें ह्सौः भगवत्यम्ब ह स ख फ्रें कुब्जिके ह्स्खां ह्स्खीं ह्स्खं अघोरे घोरे घोरमुखि चव्रां चव्रीं चव्रूं किलि किलि विलोमतः पूर्वोक्तानि पञ्चवीजानि पश्चिमाम्नायकुब्जिकादेवीश्रीपादुकां पूजयामि नमः । सर्वचक्रे ३ ह स ख फ्रें महाचंडयोगेश्वरि उत्तराम्नायकालिकादेवी श्रीपा० पू० । वैन्दवचक्रे ३ ह्सैं हसकलरीं ह्सौः ऊर्ध्वाम्नाय सकलसिद्धिदादेवी श्रीपा० पू० । ततोऽग्नीशासुरवायव्यमध्ये दिक्षु च मूलेन षडङ्गानि पूजयेत् । तथा च ज्ञानार्णवे : अथाङ्गवरणं कुर्यात् श्रीविद्यामनुसम्भवम् । अग्नीशासुरवायव्यमध्ये दिक्ष्वङ्गपूजनम् । ततो वाह्यचतुरस्रे पश्चिमादिद्वारचतुष्टयेषु अणिमाद्यष्टसिद्धीः पूजयेत् ॥२६क॥

tatastrailokyamohanādisṛṣṭicakre aiṃ hrīṃ śrīṃ hsrīṃ shrīṃ śrīṃ kalahrīṃ pūrvāmnāyaunmanīdevī śrīpādukāṃ pūjayāmi namaḥ | sthiticakre 3 aiṃ klinne klīṃ madadrave kūle hsauḥ dakṣiṇāmnāyabhoginīdevī śrīpādukāṃ pūjayāmi namaḥ | tataḥ sarvasaubhāgyādisaṃhārātmakatricakre 3 ha sa kha phreṃ hsauḥ bhagavatyamba ha sa kha phreṃ kubjike hskhāṃ hskhīṃ hskhaṃ aghore ghore ghoramukhi cavrāṃ cavrīṃ cavrūṃ kili kili vilomataḥ pūrvoktāni pañcavījāni paścimāmnāyakubjikādevīśrīpādukāṃ pūjayāmi namaḥ | sarvacakre 3 ha sa kha phreṃ mahācaṃḍayogeśvari uttarāmnāyakālikādevī śrīpā. pū. | vaindavacakre 3 hsaiṃ hasakalarīṃ hsauḥ ūrdhvāmnāya sakalasiddhidādevī śrīpā. pū. | tato'gnīśāsuravāyavyamadhye dikṣu ca mūlena ṣaḍaṅgāni pūjayet | tathā ca jñānārṇave : | athāṅgavaraṇaṃ kuryāt śrīvidyāmanusambhavam | agnīśāsuravāyavyamadhye dikṣvaṅgapūjanam | tato vāhyacaturasre paścimādidvāracatuṣṭayeṣu aṇimādyaṣṭasiddhīḥ pūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.26क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v26क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर त्रैलोक्यमोहन आदि सृष्टि चक्र में: "ऐं ह्रीं श्रीं ह्स्रीं स्ह्रीं श्रीं कलह्रीं पूर्वाम्नाय की उन्मनी देवी की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ नमः।" स्थिति चक्र में: "३ ऐं क्लिन्ने क्लीं मदद्रवे कूले ह्सौः दक्षिणाम्नाय की भोगिनी देवी की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ नमः।" फिर सर्वसौभाग्य आदि संहार रूप तीन चक्रों में: "३ ह स ख फ्रें ह्सौः भगवत्यम्ब ह स ख फ्रें कुब्जिके ह्स्खां ह्स्खीं ह्स्खं अघोरे घोरे घोरमुखि चव्रां चव्रीं चव्रूं किलि किलि", पहले कहे पाँच बीज उलटे क्रम से, "पश्चिमाम्नाय की कुब्जिका देवी की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ नमः।" सर्व चक्र में: "३ ह स ख फ्रें महाचण्डयोगेश्वरि उत्तराम्नाय की कालिका देवी श्रीपा० पू०।" वैन्दव चक्र में: "३ ह्सैं हसकलरीं ह्सौः ऊर्ध्वाम्नाय की सकलसिद्धिदा देवी श्रीपा० पू०।" फिर अग्नि, ईशान, नैर्ऋत्य और वायव्य कोणों में, बीच में और दिशाओं में मूल से षडङ्ग की पूजा करे। और ज्ञानार्णव में: "अब श्रीविद्या मन्त्र से उत्पन्न अङ्ग आवरण करे: अग्नि, ईशान, नैर्ऋत्य, वायव्य और मध्य में, और दिशाओं में अङ्ग पूजन।" फिर बाहरी चतुरस्र में पश्चिम आदि चार द्वारों पर अणिमा आदि आठ सिद्धियों की पूजा करे।

Then, on the creation diagram, the Trailokyamohana and the rest: "aiṃ hrīṃ śrīṃ hsrīṃ shrīṃ śrīṃ kalahrīṃ, I worship the blessed sandals of the goddess Unmanī of the eastern tradition, homage." On the maintenance diagram: "3 aiṃ klinne klīṃ madadrave kūle hsauḥ, I worship the blessed sandals of the goddess Bhoginī of the southern tradition, homage." Then on the three diagrams of dissolution, the Sarvasaubhāgya and the rest: "3 ha sa kha phreṃ hsauḥ bhagavatyamba ha sa kha phreṃ kubjike hskhāṃ hskhīṃ hskhaṃ aghore ghore ghoramukhi cavrāṃ cavrīṃ cavrūṃ kili kili", the five seeds stated before in reverse, "I worship the blessed sandals of the goddess Kubjikā of the western tradition, homage." On the all-diagram: "3 ha sa kha phreṃ mahācaṇḍayogeśvari, the goddess Kālikā of the northern tradition, śrīpā. pū." On the bindu diagram: "3 hsaiṃ hasakalarīṃ hsauḥ, the goddess Sakalasiddhidā of the upper tradition, śrīpā. pū." Then in the south-east, north-east, south-west and north-west, in the middle and in the directions one should worship the six limbs with the root. So too in the Jñānārṇava: "Now one should do the enclosure of the limbs arising from the Śrīvidyā mantra: the worship of the limbs in the south-east, north-east, south-west, north-west and middle, and in the directions." Then in the outer square, at the four gates from the west, one should worship the eight attainments, Aṇimā and the rest.

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबअङ्ग-आवरणम् (aṅga-āvaraṇam)the enclosure of the limbsअङ्ग आवरणकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेश्रीविद्या-मनु-सम्भवम् (śrīvidyā-manu-sambhavam)arising from the Śrīvidyā mantraश्रीविद्या मन्त्र से उत्पन्नअग्नि-ईश-असुर-वायव्य-मध्ये (agni-īśa-asura-vāyavya-madhye)in the south-east, north-east, south-west, north-west and middleअग्नि, ईशान, नैर्ऋत्य, वायव्य और मध्य मेंदिक्षु (dikṣu)in the directionsदिशाओं मेंअङ्ग-पूजनम् (aṅga-pūjanam)the worship of the limbsअङ्ग पूजन

Verse 27

२७ पश्चिमादिदिङ्नियमस्तु गुप्तार्णवे : यदाशाभिमुखो मन्त्री त्रिपुरां परिपूजयेत् । देवीपश्चात्तदा प्राची प्रतीची त्रिपुरापुरः । विशुद्धेश्वरे च : उत्तराभिमुखो मन्त्री यदि चक्रं प्रपूजयेत् । उत्तराशा तदा देवी पूर्वाशैव न संशयः । दक्षिणं पश्चिमं प्रोक्तं देव्या दक्षे तथोत्तरम् । तद्वामं दक्षिणन्तु स्यात् सर्वत्र नियमः स्मृतः । ईशानकोणं देवेशि तदाग्नेयं न संशयः ॥२७॥

paścimādidiṅniyamastu guptārṇave : | yadāśābhimukho mantrī tripurāṃ paripūjayet | devīpaścāttadā prācī pratīcī tripurāpuraḥ | viśuddheśvare ca : | uttarābhimukho mantrī yadi cakraṃ prapūjayet | uttarāśā tadā devī pūrvāśaiva na saṃśayaḥ | dakṣiṇaṃ paścimaṃ proktaṃ devyā dakṣe tathottaram | tadvāmaṃ dakṣiṇantu syāt sarvatra niyamaḥ smṛtaḥ | īśānakoṇaṃ deveśi tadāgneyaṃ na saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पश्चिम आदि दिशाओं का नियम गुप्तार्णव में: "मन्त्री जिस दिशा की ओर मुख करके त्रिपुरा की पूजा करे, तब पूर्व देवी के पीछे और पश्चिम त्रिपुरा के सामने होता है।" और विशुद्धेश्वर में: "यदि मन्त्री उत्तर की ओर मुख करके चक्र की पूजा करे, तो उत्तर दिशा देवी की पूर्व दिशा है, इसमें संशय नहीं। दक्षिण पश्चिम कहा गया, और वैसे ही उत्तर देवी के दाहिने; उसका बायाँ दक्षिण है; सर्वत्र यह नियम कहा गया है। हे देवेशी, ईशान कोण तब आग्नेय है, इसमें संशय नहीं।"

The rule of the directions from the west, in the Guptārṇava: "Facing whichever direction the mantra-holder worships Tripurā, then the east is behind the Goddess and the west is in front of Tripurā." And in the Viśuddheśvara: "If the mantra-holder worships the diagram facing north, then the northern direction is the Goddess's east, without doubt. The south is declared the west, and likewise the north is on the Goddess's right; her left is the south; everywhere this rule is laid down. The north-east corner, O queen of gods, is then the south-east, without doubt."

Word by wordपदार्थ

यत्-आशा-अभिमुखः (yat-āśā-abhimukhaḥ)facing whichever directionजिस दिशा की ओर मुख किएमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीत्रिपुराम् (tripurām)Tripurāत्रिपुरा कीपरिपूजयेत् (paripūjayet)worshipsपूजा करेदेवी-पश्चात् (devī-paścāt)behind the Goddessदेवी के पीछेतदा (tadā)thenतबप्राची (prācī)the eastपूर्वप्रतीची (pratīcī)the westपश्चिमत्रिपुरा-पुरः (tripurā-puraḥ)in front of Tripurāत्रिपुरा के सामनेउत्तर-अभिमुखः (uttara-abhimukhaḥ)facing northउत्तर की ओर मुख किएमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीयदि (yadi)ifयदिचक्रम् (cakram)the diagramचक्र कीप्रपूजयेत् (prapūjayet)worshipsपूजा करेउत्तर-आशा (uttara-āśā)the northern directionउत्तर दिशातदा (tadā)thenतबदेवी (devī)for the Goddessदेवी के लिएपूर्व-आशा (pūrva-āśā)the eastern directionपूर्व दिशाएव (eva)indeedही (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशयदक्षिणम् (dakṣiṇam)the southदक्षिणपश्चिमम् (paścimam)the westपश्चिमप्रोक्तम् (proktam)is declaredकहा गयादेव्याः (devyāḥ)of the Goddessदेवी केदक्षे (dakṣe)on the rightदाहिनेतथा (tathā)likewiseवैसे हीउत्तरम् (uttaram)the northउत्तरतत्-वामम् (tat-vāmam)her leftउसका बायाँदक्षिणम् (dakṣiṇam)the southदक्षिणतु (tu)andऔरस्यात् (syāt)isहोसर्वत्र (sarvatra)everywhereसर्वत्रनियमः (niyamaḥ)the ruleनियमस्मृतः (smṛtaḥ)is laid downकहा गयाईशान-कोणम् (īśāna-koṇam)the north-east cornerईशान कोणदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशीतदा (tadā)thenतबआग्नेयम् (āgneyam)the south-eastआग्नेय (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 28

२८ ऐं ह्रीं श्रीं अणिमासिद्धिश्रीपा० पू० । एवं ३ लघिमासिद्धिश्रीपा० पू० । ३ महिमासिद्धिश्रीपा० पू० । ३ ईशित्वसिद्धिश्रीपा० पू० । वायव्यादिकोणचतुष्टयेषु ३ वशित्वसिद्धिश्रीपा० पू० । ३ प्राकाम्यसिद्धिश्रीपा० पू० । ३ इच्छासिद्धिश्रीपा० पू० । ३ भुक्तिसिद्धिश्रीपा० पू० । अधः ३ प्राप्तिसिद्धिश्रीपा० पू० । ऊर्ध्वे ३ सर्वज्ञानसिद्धिश्रीपा० पू० । मध्यचतुरस्रस्य पश्चिमादिद्वारचतुष्टयेषु ३ तां ब्रह्माणीश्रीपा० पू० । एवं ३ ईं माहेश्वरीश्रीपा० पू० । ३ ऊं कौमारीश्रीपा० पू० । ३ ॠं वैष्णवीश्रीपा० पू० । वायव्यादि चतुष्कोणेषु ३ ॡं वाराहीश्रीपा० पू० । ३ ऐं इन्द्रणीश्रीपा० पू० । ३ औं चामुण्डाश्रीपा० पू० । ३ अः महालक्ष्मीश्रीपा० पू० । अभ्यन्तर चतुरस्रस्य पश्चिमादिद्वारचतुष्टयेषु ३ द्रां सर्वसंक्षोभिणीमुद्राश्रीपा० पू० ॥२८॥

aiṃ hrīṃ śrīṃ aṇimāsiddhiśrīpā. pū. | evaṃ 3 laghimāsiddhiśrīpā. pū. | 3 mahimāsiddhiśrīpā. pū. | 3 īśitvasiddhiśrīpā. pū. | vāyavyādikoṇacatuṣṭayeṣu 3 vaśitvasiddhiśrīpā. pū. | 3 prākāmyasiddhiśrīpā. pū. | 3 icchāsiddhiśrīpā. pū. | 3 bhuktisiddhiśrīpā. pū. | adhaḥ 3 prāptisiddhiśrīpā. pū. | ūrdhve 3 sarvajñānasiddhiśrīpā. pū. | madhyacaturasrasya paścimādidvāracatuṣṭayeṣu 3 tāṃ brahmāṇīśrīpā. pū. | evaṃ 3 īṃ māheśvarīśrīpā. pū. | 3 ūṃ kaumārīśrīpā. pū. | 3 ṝṃ vaiṣṇavīśrīpā. pū. | vāyavyādi catuṣkoṇeṣu 3 ḹṃ vārāhīśrīpā. pū. | 3 aiṃ indraṇīśrīpā. pū. | 3 auṃ cāmuṇḍāśrīpā. pū. | 3 aḥ mahālakṣmīśrīpā. pū. | abhyantara caturasrasya paścimādidvāracatuṣṭayeṣu 3 drāṃ sarvasaṃkṣobhiṇīmudrāśrīpā. pū. ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ऐं ह्रीं श्रीं अणिमा सिद्धि श्रीपा० पू०।" इसी प्रकार "३ लघिमा सिद्धि श्रीपा० पू०; ३ महिमा सिद्धि श्रीपा० पू०; ३ ईशित्व सिद्धि श्रीपा० पू०।" वायव्य आदि चार कोणों में: "३ वशित्व सिद्धि श्रीपा० पू०; ३ प्राकाम्य सिद्धि श्रीपा० पू०; ३ इच्छा सिद्धि श्रीपा० पू०; ३ भुक्ति सिद्धि श्रीपा० पू०।" नीचे: "३ प्राप्ति सिद्धि श्रीपा० पू०।" ऊपर: "३ सर्वज्ञान सिद्धि श्रीपा० पू०।" मध्य चतुरस्र के पश्चिम आदि चार द्वारों पर: "३ तां ब्रह्माणी श्रीपा० पू०।" इसी प्रकार "३ ईं माहेश्वरी श्रीपा० पू०; ३ ऊं कौमारी श्रीपा० पू०; ३ ॠं वैष्णवी श्रीपा० पू०।" वायव्य आदि चार कोणों में: "३ ॡं वाराही श्रीपा० पू०; ३ ऐं इन्द्राणी श्रीपा० पू०; ३ औं चामुण्डा श्रीपा० पू०; ३ अः महालक्ष्मी श्रीपा० पू०।" भीतरी चतुरस्र के पश्चिम आदि चार द्वारों पर: "३ द्रां सर्वसंक्षोभिणी मुद्रा श्रीपा० पू०।"

"aiṃ hrīṃ śrīṃ, the attainment Aṇimā, śrīpā. pū." Likewise "3, the attainment Laghimā, śrīpā. pū.; 3, the attainment Mahimā, śrīpā. pū.; 3, the attainment Īśitva, śrīpā. pū." In the four corners from the north-west: "3, the attainment Vaśitva, śrīpā. pū.; 3, the attainment Prākāmya, śrīpā. pū.; 3, the attainment Icchā, śrīpā. pū.; 3, the attainment Bhukti, śrīpā. pū." Below: "3, the attainment Prāpti, śrīpā. pū." Above: "3, the attainment Sarvajñāna, śrīpā. pū." At the four gates from the west of the middle square: "3 tāṃ, Brahmāṇī, śrīpā. pū." Likewise "3 īṃ, Māheśvarī, śrīpā. pū.; 3 ūṃ, Kaumārī, śrīpā. pū.; 3 ṝṃ, Vaiṣṇavī, śrīpā. pū." In the four corners from the north-west: "3 ḹṃ, Vārāhī, śrīpā. pū.; 3 aiṃ, Indrāṇī, śrīpā. pū.; 3 auṃ, Cāmuṇḍā, śrīpā. pū.; 3 aḥ, Mahālakṣmī, śrīpā. pū." At the four gates from the west of the inner square: "3 drāṃ, the mudrā Sarvasaṃkṣobhiṇī, śrīpā. pū."

Verse 28क

२८क एवं ३ द्रीं सर्वविद्राविणीमुद्राश्रीपा० पू० । ३ क्लीं सर्वाकर्षिणीमुद्राश्रीपा० पू० । ३ ब्लू सर्ववशङ्करीमुद्राश्रीपा० पू० । वायव्यादिकोणचतुष्टयेषु ३ सः सर्वोन्मादिनीमुद्राश्रीपा० पू० । ३ क्रों महाङ्कुशामुद्राश्रीपा० पू० । ३ ह स ख फ्रें खेचरीमुद्राश्रीपा० पू० । ३ ह्सौः सबीजमुद्राश्रीपा० पू० । अधः ३ ऐं योनिमुद्राश्रीपा० पू० । ऊर्ध्वे ३ औं त्रिखण्डामुद्राश्रीपा० पू० । चक्राग्रे सम्पूर्णचक्रे ३ त्रैलोक्यमोहनचतुरस्रचक्राय नमः । ३ अं आं सौः त्रिपुराश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ द्रां सर्वसंक्षोभिणीमुद्राश्रीपा० पू० । देव्या वामे ३ अः अणिमादिसिद्धिश्रीपा० पू० । ३ चार्वाकदर्शनाय नमः । अत्र त्रैलोक्यमोहनचतुरस्रचक्रे त्रिपुराचक्रनायिकाधिष्ठिते एता अणिमाद्याः प्रकटयोगिन्यः समुद्राः ससिद्धयः सायुधाः सवाहनाः सपरिवाराः सर्वोपचारैः पूजितास्तर्पिताः सन्तु इत्यर्घ्यजलेन मूलदेव्यै समर्पयेत् ॥२८क॥

evaṃ 3 drīṃ sarvavidrāviṇīmudrāśrīpā. pū. | 3 klīṃ sarvākarṣiṇīmudrāśrīpā. pū. | 3 blū sarvavaśaṅkarīmudrāśrīpā. pū. | vāyavyādikoṇacatuṣṭayeṣu 3 saḥ sarvonmādinīmudrāśrīpā. pū. | 3 kroṃ mahāṅkuśāmudrāśrīpā. pū. | 3 ha sa kha phreṃ khecarīmudrāśrīpā. pū. | 3 hsauḥ sabījamudrāśrīpā. pū. | adhaḥ 3 aiṃ yonimudrāśrīpā. pū. | ūrdhve 3 auṃ trikhaṇḍāmudrāśrīpā. pū. | cakrāgre sampūrṇacakre 3 trailokyamohanacaturasracakrāya namaḥ | 3 aṃ āṃ sauḥ tripurāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 drāṃ sarvasaṃkṣobhiṇīmudrāśrīpā. pū. | devyā vāme 3 aḥ aṇimādisiddhiśrīpā. pū. | 3 cārvākadarśanāya namaḥ | atra trailokyamohanacaturasracakre tripurācakranāyikādhiṣṭhite etā aṇimādyāḥ prakaṭayoginyaḥ samudrāḥ sasiddhayaḥ sāyudhāḥ savāhanāḥ saparivārāḥ sarvopacāraiḥ pūjitāstarpitāḥ santu ityarghyajalena mūladevyai samarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.28क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v28क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसी प्रकार "३ द्रीं सर्वविद्राविणी मुद्रा श्रीपा० पू०; ३ क्लीं सर्वाकर्षिणी मुद्रा श्रीपा० पू०; ३ ब्लू सर्ववशङ्करी मुद्रा श्रीपा० पू०।" वायव्य आदि चार कोणों में: "३ सः सर्वोन्मादिनी मुद्रा श्रीपा० पू०; ३ क्रों महाङ्कुशा मुद्रा श्रीपा० पू०; ३ ह स ख फ्रें खेचरी मुद्रा श्रीपा० पू०; ३ ह्सौः सबीज मुद्रा श्रीपा० पू०।" नीचे: "३ ऐं योनि मुद्रा श्रीपा० पू०।" ऊपर: "३ औं त्रिखण्डा मुद्रा श्रीपा० पू०।" चक्र के अग्र में, सम्पूर्ण चक्र के लिए: "३ त्रैलोक्यमोहन चतुरस्र चक्र को नमः। ३ अं आं सौः त्रिपुरा श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ द्रां सर्वसंक्षोभिणी मुद्रा श्रीपा० पू०।" देवी के बाएँ: "३ अः अणिमा आदि सिद्धि श्रीपा० पू०। ३ चार्वाक दर्शन को नमः।" "यहाँ त्रिपुरा चक्र नायिका से अधिष्ठित त्रैलोक्यमोहन चतुरस्र चक्र में ये अणिमा आदि प्रकट योगिनियाँ, मुद्राओं, सिद्धियों, आयुधों, वाहनों और परिवार सहित, सब उपचारों से पूजित और तर्पित हों" — इस प्रकार अर्घ्य जल से मूल देवी को समर्पित करे।

Likewise "3 drīṃ, the mudrā Sarvavidrāviṇī, śrīpā. pū.; 3 klīṃ, the mudrā Sarvākarṣiṇī, śrīpā. pū.; 3 blū, the mudrā Sarvavaśaṅkarī, śrīpā. pū." In the four corners from the north-west: "3 saḥ, the mudrā Sarvonmādinī, śrīpā. pū.; 3 kroṃ, the mudrā Mahāṅkuśā, śrīpā. pū.; 3 ha sa kha phreṃ, the mudrā Khecarī, śrīpā. pū.; 3 hsauḥ, the mudrā Sabīja, śrīpā. pū." Below: "3 aiṃ, the mudrā Yoni, śrīpā. pū." Above: "3 auṃ, the mudrā Trikhaṇḍā, śrīpā. pū." At the front of the diagram, for the complete diagram: "3, homage to the square diagram Trailokyamohana. 3 aṃ āṃ sauḥ, Tripurā, śrīpā. pū." On her right: "3 drāṃ, the mudrā Sarvasaṃkṣobhiṇī, śrīpā. pū." On the Goddess's left: "3 aḥ, the attainments Aṇimā and the rest, śrīpā. pū. 3, homage to the Cārvāka doctrine." "Here, in the square diagram Trailokyamohana presided over by Tripurā, the mistress of the diagram, may these manifest yoginīs, Aṇimā and the rest, with their mudrās, attainments, weapons, vehicles and retinues, be worshipped and satisfied with all services" — so one should offer with the arghya water to the root Goddess.

Verse 29

२९ ततो द्रामिति सर्वसंक्षोभिणीमुद्रां प्रदर्श्य, ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहा । क्लीं विद्यातत्त्वाय स्वाहा । सौः शिवतत्त्वाय स्वाहा । इति त्रिवारमर्घ्योदकेन तर्पयेत् ॥२९॥

tato drāmiti sarvasaṃkṣobhiṇīmudrāṃ pradarśya, aiṃ ātmatattvāya svāhā | klīṃ vidyātattvāya svāhā | sauḥ śivatattvāya svāhā | iti trivāramarghyodakena tarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर "द्रां" से सर्वसंक्षोभिणी मुद्रा दिखाकर, "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा; क्लीं विद्यातत्त्व को स्वाहा; सौः शिवतत्त्व को स्वाहा" — इस प्रकार अर्घ्य जल से तीन बार तर्पण करे।

Then, having shown the mudrā Sarvasaṃkṣobhiṇī with "drāṃ", one should satisfy three times with the arghya water: "aiṃ, to the self principle, svāhā; klīṃ, to the vidyā principle, svāhā; sauḥ, to the Śiva principle, svāhā."

Verse 30

३० ततः षोडशदलेषु पश्चिमदलादारभ्य वामावर्तेन ३ अं कामाकर्षिणीनित्याकलाश्रीपा० पू० । ३ आं बुद्ध्याकर्षिणीनित्याकलाश्रीपा० पू० । एवं सर्वत्र नित्यकलाश्रीपादुकां पूजयामीति पदप्रयोगः । तथा च नवरत्नेश्वरे : विलोमेन यजेदेताः क्रमान्नित्याकलाः पुनः । ३ अहङ्काराकर्षिणी । ३ ईं शब्दाकर्षिणी । ३ उं स्पर्शाकर्षिणी । ३ ऊं रूपाकर्षिणी । ऋं रसाकर्षिणी । ३ ॠं गंधाकर्षिणी । ३ ऌं चित्ताकर्षिणी । ३ ॡं धैर्याकर्षिणी । ३ एं स्मृत्याकर्षिणी । ३ ऐं नामाकर्षिणी । ३ ओं वीजाकर्षिणी । ३ औं आत्माकर्षिणी । ३ अं अमृताकर्षिणी । ३ अः शरीराकर्षिणी । चक्राग्रे ३ सर्वाशापरिपूरकषोडदलचक्राय नमः । ३ ऐं क्लीं सौः त्रिपुरेश्वरीचक्रनायिकाश्रीपा० पू० । सर्वत्रान्ते श्रीपादुकां पूजयामि, आदौ ऐं ह्रीं श्रीं । एतस्या दक्षिणे ३ द्रीं सर्वविद्राविणीमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ लघिमासिद्धिश्रीपा० पू० । वौद्धदर्शनाय नमः । अत्र सर्वाशापरिपूरकषोडशदलचक्रे त्रिपुरेश्वरीचक्रनायिकाधिष्ठिते एताः कामाकर्षिण्याद्याः गुप्तयोगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । द्रीमिति सर्वविद्राविणीमुद्रां प्रदर्श्य, ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेति पूर्ववत् ॥३०॥

tataḥ ṣoḍaśadaleṣu paścimadalādārabhya vāmāvartena 3 aṃ kāmākarṣiṇīnityākalāśrīpā. pū. | 3 āṃ buddhyākarṣiṇīnityākalāśrīpā. pū. | evaṃ sarvatra nityakalāśrīpādukāṃ pūjayāmīti padaprayogaḥ | tathā ca navaratneśvare : | vilomena yajedetāḥ kramānnityākalāḥ punaḥ | 3 ahaṅkārākarṣiṇī | 3 īṃ śabdākarṣiṇī | 3 uṃ sparśākarṣiṇī | 3 ūṃ rūpākarṣiṇī | ṛṃ rasākarṣiṇī | 3 ṝṃ gaṃdhākarṣiṇī | 3 ḷṃ cittākarṣiṇī | 3 ḹṃ dhairyākarṣiṇī | 3 eṃ smṛtyākarṣiṇī | 3 aiṃ nāmākarṣiṇī | 3 oṃ vījākarṣiṇī | 3 auṃ ātmākarṣiṇī | 3 aṃ amṛtākarṣiṇī | 3 aḥ śarīrākarṣiṇī | cakrāgre 3 sarvāśāparipūrakaṣoḍadalacakrāya namaḥ | 3 aiṃ klīṃ sauḥ tripureśvarīcakranāyikāśrīpā. pū. | sarvatrānte śrīpādukāṃ pūjayāmi, ādau aiṃ hrīṃ śrīṃ | etasyā dakṣiṇe 3 drīṃ sarvavidrāviṇīmudrāśrīpā. pū. | vāme 3 laghimāsiddhiśrīpā. pū. | vauddhadarśanāya namaḥ | atra sarvāśāparipūrakaṣoḍaśadalacakre tripureśvarīcakranāyikādhiṣṭhite etāḥ kāmākarṣiṇyādyāḥ guptayoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | drīmiti sarvavidrāviṇīmudrāṃ pradarśya, aiṃ ātmatattvāya svāheti pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर सोलह दलों पर, पश्चिम दल से आरम्भ करके, वामावर्त से: "३ अं कामाकर्षिणी नित्या कला श्रीपा० पू०। ३ आं बुद्ध्याकर्षिणी नित्या कला श्रीपा० पू०।" इसी प्रकार सर्वत्र "नित्या कला की श्रीपादुका की पूजा करता हूँ" पद का प्रयोग है। और नवरत्नेश्वर में: "इन नित्या कलाओं की फिर क्रम से उलटे क्रम में पूजा करे।" "३ अहङ्काराकर्षिणी। ३ ईं शब्दाकर्षिणी। ३ उं स्पर्शाकर्षिणी। ३ ऊं रूपाकर्षिणी। ऋं रसाकर्षिणी। ३ ॠं गन्धाकर्षिणी। ३ ऌं चित्ताकर्षिणी। ३ ॡं धैर्याकर्षिणी। ३ एं स्मृत्याकर्षिणी। ३ ऐं नामाकर्षिणी। ३ ओं बीजाकर्षिणी। ३ औं आत्माकर्षिणी। ३ अं अमृताकर्षिणी। ३ अः शरीराकर्षिणी।" चक्र के अग्र में: "३ सर्वाशापरिपूरक षोडशदल चक्र को नमः। ३ ऐं क्लीं सौः त्रिपुरेश्वरी चक्र नायिका श्रीपा० पू०।" सर्वत्र अन्त में "श्रीपादुका की पूजा करता हूँ", आदि में "ऐं ह्रीं श्रीं"। इसके दाहिने: "३ द्रीं सर्वविद्राविणी मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ लघिमा सिद्धि श्रीपा० पू०। बौद्ध दर्शन को नमः।" "यहाँ त्रिपुरेश्वरी चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वाशापरिपूरक षोडशदल चक्र में ये कामाकर्षिणी आदि गुप्त योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। "द्रीं" से सर्वविद्राविणी मुद्रा दिखाकर, "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" इत्यादि पहले की तरह।

Then on the sixteen petals, beginning from the western petal, anticlockwise: "3 aṃ, the Nityā kalā Kāmākarṣiṇī, śrīpā. pū. 3 āṃ, the Nityā kalā Buddhyākarṣiṇī, śrīpā. pū." Likewise everywhere the phrase used is "I worship the blessed sandals of the Nityā kalā". So too in the Navaratneśvara: "One should worship these Nityā kalās again in order, in reverse." "3, Ahaṅkārākarṣiṇī. 3 īṃ, Śabdākarṣiṇī. 3 uṃ, Sparśākarṣiṇī. 3 ūṃ, Rūpākarṣiṇī. ṛṃ, Rasākarṣiṇī. 3 ṝṃ, Gandhākarṣiṇī. 3 ḷṃ, Cittākarṣiṇī. 3 ḹṃ, Dhairyākarṣiṇī. 3 eṃ, Smṛtyākarṣiṇī. 3 aiṃ, Nāmākarṣiṇī. 3 oṃ, Bījākarṣiṇī. 3 auṃ, Ātmākarṣiṇī. 3 aṃ, Amṛtākarṣiṇī. 3 aḥ, Śarīrākarṣiṇī." At the front of the diagram: "3, homage to the sixteen-petalled diagram Sarvāśāparipūraka. 3 aiṃ klīṃ sauḥ, Tripureśvarī, the mistress of the diagram, śrīpā. pū." Everywhere at the end "I worship the blessed sandals", at the beginning "aiṃ hrīṃ śrīṃ". On her right: "3 drīṃ, the mudrā Sarvavidrāviṇī, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainment Laghimā, śrīpā. pū. Homage to the Buddhist doctrine." "Here, in the sixteen-petalled diagram Sarvāśāparipūraka presided over by Tripureśvarī, the mistress of the diagram, may these hidden yoginīs, Kāmākarṣiṇī and the rest, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. Having shown the mudrā Sarvavidrāviṇī with "drīṃ", "aiṃ, to the self principle, svāhā" and so on as before.

Word by wordपदार्थ

विलोमेन (vilomena)in reverse orderउलटे क्रम सेयजेत् (yajet)one should worshipपूजा करेएताः (etāḥ)theseइन्हेंक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेनित्या-कलाः (nityā-kalāḥ)the Nityā kalāsनित्या कलाओं कोपुनः (punaḥ)againफिर

Verse 31

३१ अष्टदलचक्रे पूर्वादिचतुर्दलेषु वामावर्तेन ३ कं ५ अनङ्गकुसुमादेवीश्रीपा० पू० । ३ चं ५ अनङ्गमेखलादेवीश्रीपा० पू० । ३ टं ५ अनङ्गमदनादेवी श्रीपा० पू० । ३ तं ५ अनङ्गमदनातुरादेवीश्रीपा० पू० । अग्नेयादिदलेषु ३ पं ५ अनङ्गरेखादेवीश्रीपा० पू० । ३ यं ४ अनङ्गवेगिनीदेवीश्रीपा० पू० । ३ शं षं सं हं अनङ्गाङ्कुशादेवीश्रीपा० पू० । ३ ळं क्षं अनङ्गमालिनीदेवीश्रीपा० पू० । चक्राग्रे ३ सर्वसंक्षोभणाष्टदलचक्राय नमः । ३ ह्रीं क्लीं सौः त्रिपुरसुन्दरीचक्रनायिकाश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ क्लीं सर्वाकर्षिणीमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ महिमासिद्धिश्रीपा० पू० । जिनेन्द्रदर्शनाय नमः । अत्र सर्वसंक्षोभणाष्टदलचक्रे श्रीमहात्रिपुरसुन्दरीचक्रनायिकाधिष्ठिते एता अनङ्गकुसुमाद्या गुप्ततरयोगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । क्लीमिति सर्वाकर्षिणीमुद्रां प्रदर्शयेत् । ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेत्यादि पूर्ववत् ॥३१॥

aṣṭadalacakre pūrvādicaturdaleṣu vāmāvartena 3 kaṃ 5 anaṅgakusumādevīśrīpā. pū. | 3 caṃ 5 anaṅgamekhalādevīśrīpā. pū. | 3 ṭaṃ 5 anaṅgamadanādevī śrīpā. pū. | 3 taṃ 5 anaṅgamadanāturādevīśrīpā. pū. | agneyādidaleṣu 3 paṃ 5 anaṅgarekhādevīśrīpā. pū. | 3 yaṃ 4 anaṅgaveginīdevīśrīpā. pū. | 3 śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ anaṅgāṅkuśādevīśrīpā. pū. | 3 ḻaṃ kṣaṃ anaṅgamālinīdevīśrīpā. pū. | cakrāgre 3 sarvasaṃkṣobhaṇāṣṭadalacakrāya namaḥ | 3 hrīṃ klīṃ sauḥ tripurasundarīcakranāyikāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 klīṃ sarvākarṣiṇīmudrāśrīpā. pū. | vāme 3 mahimāsiddhiśrīpā. pū. | jinendradarśanāya namaḥ | atra sarvasaṃkṣobhaṇāṣṭadalacakre śrīmahātripurasundarīcakranāyikādhiṣṭhite etā anaṅgakusumādyā guptatarayoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | klīmiti sarvākarṣiṇīmudrāṃ pradarśayet | aiṃ ātmatattvāya svāhetyādi pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अष्टदल चक्र में, पूर्व आदि चार दलों पर, वामावर्त से: "३ कं ५ अनङ्गकुसुमा देवी श्रीपा० पू०। ३ चं ५ अनङ्गमेखला देवी श्रीपा० पू०। ३ टं ५ अनङ्गमदना देवी श्रीपा० पू०। ३ तं ५ अनङ्गमदनातुरा देवी श्रीपा० पू०।" अग्नि आदि दलों पर: "३ पं ५ अनङ्गरेखा देवी श्रीपा० पू०। ३ यं ४ अनङ्गवेगिनी देवी श्रीपा० पू०। ३ शं षं सं हं अनङ्गाङ्कुशा देवी श्रीपा० पू०। ३ ळं क्षं अनङ्गमालिनी देवी श्रीपा० पू०।" चक्र के अग्र में: "३ सर्वसंक्षोभण अष्टदल चक्र को नमः। ३ ह्रीं क्लीं सौः त्रिपुरसुन्दरी चक्र नायिका श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ क्लीं सर्वाकर्षिणी मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ महिमा सिद्धि श्रीपा० पू०। जिनेन्द्र दर्शन को नमः।" "यहाँ श्री महात्रिपुरसुन्दरी चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वसंक्षोभण अष्टदल चक्र में ये अनङ्गकुसुमा आदि गुप्ततर योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। "क्लीं" से सर्वाकर्षिणी मुद्रा दिखाए। "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" इत्यादि पहले की तरह।

On the eight-petalled diagram, on the four petals from the east, anticlockwise: "3 kaṃ 5, the goddess Anaṅgakusumā, śrīpā. pū. 3 caṃ 5, the goddess Anaṅgamekhalā, śrīpā. pū. 3 ṭaṃ 5, the goddess Anaṅgamadanā, śrīpā. pū. 3 taṃ 5, the goddess Anaṅgamadanāturā, śrīpā. pū." On the petals from the south-east: "3 paṃ 5, the goddess Anaṅgarekhā, śrīpā. pū. 3 yaṃ 4, the goddess Anaṅgaveginī, śrīpā. pū. 3 śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ, the goddess Anaṅgāṅkuśā, śrīpā. pū. 3 ḻaṃ kṣaṃ, the goddess Anaṅgamālinī, śrīpā. pū." At the front of the diagram: "3, homage to the eight-petalled diagram Sarvasaṃkṣobhaṇa. 3 hrīṃ klīṃ sauḥ, Tripurasundarī, the mistress of the diagram, śrīpā. pū." On her right: "3 klīṃ, the mudrā Sarvākarṣiṇī, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainment Mahimā, śrīpā. pū. Homage to the Jaina doctrine." "Here, in the eight-petalled diagram Sarvasaṃkṣobhaṇa presided over by Śrī Mahātripurasundarī, the mistress of the diagram, may these more hidden yoginīs, Anaṅgakusumā and the rest, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. One should show the mudrā Sarvākarṣiṇī with "klīṃ". "aiṃ, to the self principle, svāhā" and so on as before.

Verse 32

३२ चतुर्दशारचक्राग्रात्समारभ्य वामावर्तेन पश्चिमादिदक्षिणान्तं यावत् ३ सर्वसंक्षोभिणीशक्तिश्रीपा० पू० । ३ सर्वविद्राविणी । ३ सर्वाकर्षिणी । ३ सर्वाह्लादिनी । ३ सर्वसम्मोहनी । ३ सर्वस्तम्भिनी । ३ सर्वजृम्भणी । ३ सर्वसत्त्ववशङ्करी । ३ सर्वरञ्जनी । ३ सर्वोन्मादिनी । ३ सर्वार्थसाधिनी । ३ सर्वसम्पत्तिपूरणी । ३ सर्वमन्त्रमयी । ३ सर्वदुःखक्षयङ्करी । सर्वत्र शक्तिश्रीपादुकापदप्रयोगः । चक्राग्रे ३ सर्वसौभाग्यदायकचतुर्दशारचक्राय नमः । हैं ह्क्लीं ह्सौः त्रिपुरवासिनीचक्रनायिकाश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ ब्लूं सर्ववशङ्करीमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ ईशित्वादिसिद्धिश्रीपा० पू० । सांख्यमीमांसान्यायदर्शनेभ्यो नमः । अत्र सर्वसौभाग्यदायकचतुर्दशारचक्रे त्रिपुरवासिनीचक्रनायिकाधिष्ठिते एताः सर्वसंक्षोभिण्याद्याः शक्तयः सम्प्रदाययोगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । ब्लूं सर्ववशङ्करीमुद्रां प्रदर्श्य ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेत्यादि पूर्ववत् ॥३२॥

caturdaśāracakrāgrātsamārabhya vāmāvartena paścimādidakṣiṇāntaṃ yāvat 3 sarvasaṃkṣobhiṇīśaktiśrīpā. pū. | 3 sarvavidrāviṇī | 3 sarvākarṣiṇī | 3 sarvāhlādinī | 3 sarvasammohanī | 3 sarvastambhinī | 3 sarvajṛmbhaṇī | 3 sarvasattvavaśaṅkarī | 3 sarvarañjanī | 3 sarvonmādinī | 3 sarvārthasādhinī | 3 sarvasampattipūraṇī | 3 sarvamantramayī | 3 sarvaduḥkhakṣayaṅkarī | sarvatra śaktiśrīpādukāpadaprayogaḥ | cakrāgre 3 sarvasaubhāgyadāyakacaturdaśāracakrāya namaḥ | haiṃ hklīṃ hsauḥ tripuravāsinīcakranāyikāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 blūṃ sarvavaśaṅkarīmudrāśrīpā. pū. | vāme 3 īśitvādisiddhiśrīpā. pū. | sāṃkhyamīmāṃsānyāyadarśanebhyo namaḥ | atra sarvasaubhāgyadāyakacaturdaśāracakre tripuravāsinīcakranāyikādhiṣṭhite etāḥ sarvasaṃkṣobhiṇyādyāḥ śaktayaḥ sampradāyayoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | blūṃ sarvavaśaṅkarīmudrāṃ pradarśya aiṃ ātmatattvāya svāhetyādi pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

चतुर्दशार चक्र के अग्र से आरम्भ करके, वामावर्त से पश्चिम से दक्षिण तक: "३ सर्वसंक्षोभिणी शक्ति श्रीपा० पू०। ३ सर्वविद्राविणी। ३ सर्वाकर्षिणी। ३ सर्वाह्लादिनी। ३ सर्वसम्मोहनी। ३ सर्वस्तम्भिनी। ३ सर्वजृम्भणी। ३ सर्वसत्त्ववशङ्करी। ३ सर्वरञ्जनी। ३ सर्वोन्मादिनी। ३ सर्वार्थसाधिनी। ३ सर्वसम्पत्तिपूरणी। ३ सर्वमन्त्रमयी। ३ सर्वदुःखक्षयङ्करी।" सर्वत्र "शक्ति श्रीपादुका" पद का प्रयोग है। चक्र के अग्र में: "३ सर्वसौभाग्यदायक चतुर्दशार चक्र को नमः। हैं ह्क्लीं ह्सौः त्रिपुरवासिनी चक्र नायिका श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ ब्लूं सर्ववशङ्करी मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ ईशित्व आदि सिद्धि श्रीपा० पू०। सांख्य, मीमांसा और न्याय दर्शनों को नमः।" "यहाँ त्रिपुरवासिनी चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वसौभाग्यदायक चतुर्दशार चक्र में ये सर्वसंक्षोभिणी आदि शक्तियाँ, सम्प्रदाय योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। "ब्लूं" से सर्ववशङ्करी मुद्रा दिखाकर "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" इत्यादि पहले की तरह।

Beginning from the front of the fourteen-cornered diagram, anticlockwise from the west to the south: "3, the śakti Sarvasaṃkṣobhiṇī, śrīpā. pū. 3, Sarvavidrāviṇī. 3, Sarvākarṣiṇī. 3, Sarvāhlādinī. 3, Sarvasammohanī. 3, Sarvastambhinī. 3, Sarvajṛmbhaṇī. 3, Sarvasattvavaśaṅkarī. 3, Sarvarañjanī. 3, Sarvonmādinī. 3, Sarvārthasādhinī. 3, Sarvasampattipūraṇī. 3, Sarvamantramayī. 3, Sarvaduḥkhakṣayaṅkarī." Everywhere the phrase "the śakti, śrīpādukā" is used. At the front of the diagram: "3, homage to the fourteen-cornered diagram Sarvasaubhāgyadāyaka. haiṃ hklīṃ hsauḥ, Tripuravāsinī, the mistress of the diagram, śrīpā. pū." On her right: "3 blūṃ, the mudrā Sarvavaśaṅkarī, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainments Īśitva and the rest, śrīpā. pū. Homage to the Sāṃkhya, Mīmāṃsā and Nyāya doctrines." "Here, in the fourteen-cornered diagram Sarvasaubhāgyadāyaka presided over by Tripuravāsinī, the mistress of the diagram, may these śaktis, Sarvasaṃkṣobhiṇī and the rest, the yoginīs of the tradition, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. Having shown the mudrā Sarvavaśaṅkarī with "blūṃ", "aiṃ, to the self principle, svāhā" and so on as before.

Verse 33

३३ वहिर्दशारचक्राग्रात्समारभ्य वामावर्तेन पश्चिमाद्दक्षिणान्तं । ३ सर्वसिद्धिप्रदादेवीश्रीपा० पू० । एवं सर्वत्र देवीश्रीपा० पू० । ३ सर्वसम्पत्प्रदा । ३ सर्वप्रियङ्करी । ३ सर्वमङ्गलकरी । ३ सर्वकामप्रदा । ३ सर्वदुःखविमोचिनी । ३ सर्वमृत्युप्रशमिनी । ३ सर्वविघ्ननिवारिणी । ३ सर्वाङ्गसुन्दरी । ३ सर्वसौभाग्यदायिनी । चक्राग्रे सर्वार्थसाधकवहिर्दशारचक्राय नमः । ३ ह्सैं ह स क्लीं ह्सौः त्रिपुराश्रीचक्रनायिकाश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ सः सर्वोन्मादिनीमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ वशित्वादिसिद्धि श्रीपा० पू० । ब्राह्मवैद्यकदर्शनाय नमः ॥३३॥

vahirdaśāracakrāgrātsamārabhya vāmāvartena paścimāddakṣiṇāntaṃ | 3 sarvasiddhipradādevīśrīpā. pū. | evaṃ sarvatra devīśrīpā. pū. | 3 sarvasampatpradā | 3 sarvapriyaṅkarī | 3 sarvamaṅgalakarī | 3 sarvakāmapradā | 3 sarvaduḥkhavimocinī | 3 sarvamṛtyupraśaminī | 3 sarvavighnanivāriṇī | 3 sarvāṅgasundarī | 3 sarvasaubhāgyadāyinī | cakrāgre sarvārthasādhakavahirdaśāracakrāya namaḥ | 3 hsaiṃ ha sa klīṃ hsauḥ tripurāśrīcakranāyikāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 saḥ sarvonmādinīmudrāśrīpā. pū. | vāme 3 vaśitvādisiddhi śrīpā. pū. | brāhmavaidyakadarśanāya namaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बाहरी दशार चक्र के अग्र से आरम्भ करके, वामावर्त से पश्चिम से दक्षिण तक: "३ सर्वसिद्धिप्रदा देवी श्रीपा० पू०।" इसी प्रकार सर्वत्र "देवी श्रीपा० पू०"। "३ सर्वसम्पत्प्रदा। ३ सर्वप्रियङ्करी। ३ सर्वमङ्गलकरी। ३ सर्वकामप्रदा। ३ सर्वदुःखविमोचिनी। ३ सर्वमृत्युप्रशमिनी। ३ सर्वविघ्ननिवारिणी। ३ सर्वाङ्गसुन्दरी। ३ सर्वसौभाग्यदायिनी।" चक्र के अग्र में: "सर्वार्थसाधक बाहरी दशार चक्र को नमः। ३ ह्सैं ह स क्लीं ह्सौः त्रिपुराश्री चक्र नायिका श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ सः सर्वोन्मादिनी मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ वशित्व आदि सिद्धि श्रीपा० पू०। ब्राह्म और वैद्यक दर्शन को नमः।"

Beginning from the front of the outer ten-cornered diagram, anticlockwise from the west to the south: "3, the goddess Sarvasiddhipradā, śrīpā. pū." Likewise everywhere "the goddess, śrīpā. pū." "3, Sarvasampatpradā. 3, Sarvapriyaṅkarī. 3, Sarvamaṅgalakarī. 3, Sarvakāmapradā. 3, Sarvaduḥkhavimocinī. 3, Sarvamṛtyupraśaminī. 3, Sarvavighnanivāriṇī. 3, Sarvāṅgasundarī. 3, Sarvasaubhāgyadāyinī." At the front of the diagram: "homage to the outer ten-cornered diagram Sarvārthasādhaka. 3 hsaiṃ ha sa klīṃ hsauḥ, Tripurāśrī, the mistress of the diagram, śrīpā. pū." On her right: "3 saḥ, the mudrā Sarvonmādinī, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainments Vaśitva and the rest, śrīpā. pū. Homage to the Brāhma and Vaidyaka doctrines."

Verse 33क

३३क अत्र सर्वार्थसाधके वहिर्दशारचक्रे त्रिपुराश्रीचक्रनायिकाधिष्ठिते एताः सर्वसिद्धिप्रदा देव्यः कुलकौलिनीयोगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । ततः सः सर्वोन्मादिनीं मुद्रां प्रदर्श्य, ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेति पूर्ववत् ॥३३क॥

atra sarvārthasādhake vahirdaśāracakre tripurāśrīcakranāyikādhiṣṭhite etāḥ sarvasiddhipradā devyaḥ kulakaulinīyoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | tataḥ saḥ sarvonmādinīṃ mudrāṃ pradarśya, aiṃ ātmatattvāya svāheti pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.33क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v33क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यहाँ त्रिपुराश्री चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वार्थसाधक बाहरी दशार चक्र में ये सर्वसिद्धिप्रदा आदि देवियाँ, कुलकौलिनी योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। फिर "सः" से सर्वोन्मादिनी मुद्रा दिखाकर, "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" पहले की तरह।

"Here, in the outer ten-cornered diagram Sarvārthasādhaka presided over by Tripurāśrī, the mistress of the diagram, may these goddesses, Sarvasiddhipradā and the rest, the Kulakaulinī yoginīs, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. Then, having shown the mudrā Sarvonmādinī with "saḥ", "aiṃ, to the self principle, svāhā" as before.

Verse 34

३४ अन्तर्दशारचक्राच्च समारभ्य पश्चिमाद्दक्षिणान्तं यावत् ऐं ह्रीं श्रीं सर्वज्ञादेवीश्रीपा० पू० । एवं सर्वत्रदेवीश्रीपा० पू० । ३ सर्वशक्तिमयी । ३ सर्वैश्वर्यप्रदायिनी । ३ सर्वज्ञानमयी । ३ सर्वव्याधिविनाशिनी । ३ सर्वाधारस्वरूपिणी । ३ सर्वपापहरा । ३ सर्वानन्दमयी । सर्वरक्षास्वरूपिणी । ३ सर्वेप्सितफलप्रदा । चक्राग्रे ३ सर्वरक्षाकरान्तर्दशारचक्राय नमः । ह्रीं क्लीं ब्लूं त्रिपुरमालिनीचक्रनायिकाश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ क्रों महाङ्कुशमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ प्राकाम्यसिद्धिश्रीपा० पू० । ३ सौरदर्शनाय नमः । अत्र सर्वरक्षाकरान्तर्दशारचक्रे त्रिपुरमालिनीचक्रनायिकाधिष्ठिते एताः सर्वज्ञाद्या देव्यो निगर्भयोगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । क्रों महाङ्कुशमुद्रां प्रदर्श्य ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेति पूर्ववत् ॥३४॥

antardaśāracakrācca samārabhya paścimāddakṣiṇāntaṃ yāvat aiṃ hrīṃ śrīṃ sarvajñādevīśrīpā. pū. | evaṃ sarvatradevīśrīpā. pū. | 3 sarvaśaktimayī | 3 sarvaiśvaryapradāyinī | 3 sarvajñānamayī | 3 sarvavyādhivināśinī | 3 sarvādhārasvarūpiṇī | 3 sarvapāpaharā | 3 sarvānandamayī | sarvarakṣāsvarūpiṇī | 3 sarvepsitaphalapradā | cakrāgre 3 sarvarakṣākarāntardaśāracakrāya namaḥ | hrīṃ klīṃ blūṃ tripuramālinīcakranāyikāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 kroṃ mahāṅkuśamudrāśrīpā. pū. | vāme 3 prākāmyasiddhiśrīpā. pū. | 3 sauradarśanāya namaḥ | atra sarvarakṣākarāntardaśāracakre tripuramālinīcakranāyikādhiṣṭhite etāḥ sarvajñādyā devyo nigarbhayoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | kroṃ mahāṅkuśamudrāṃ pradarśya aiṃ ātmatattvāya svāheti pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और भीतरी दशार चक्र से आरम्भ करके, पश्चिम से दक्षिण तक: "ऐं ह्रीं श्रीं सर्वज्ञा देवी श्रीपा० पू०।" इसी प्रकार सर्वत्र "देवी श्रीपा० पू०"। "३ सर्वशक्तिमयी। ३ सर्वैश्वर्यप्रदायिनी। ३ सर्वज्ञानमयी। ३ सर्वव्याधिविनाशिनी। ३ सर्वाधारस्वरूपिणी। ३ सर्वपापहरा। ३ सर्वानन्दमयी। सर्वरक्षास्वरूपिणी। ३ सर्वेप्सितफलप्रदा।" चक्र के अग्र में: "३ सर्वरक्षाकर भीतरी दशार चक्र को नमः। ह्रीं क्लीं ब्लूं त्रिपुरमालिनी चक्र नायिका श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ क्रों महाङ्कुश मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ प्राकाम्य सिद्धि श्रीपा० पू०। ३ सौर दर्शन को नमः।" "यहाँ त्रिपुरमालिनी चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वरक्षाकर भीतरी दशार चक्र में ये सर्वज्ञा आदि देवियाँ, निगर्भ योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। "क्रों" से महाङ्कुश मुद्रा दिखाकर "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" पहले की तरह।

And beginning from the inner ten-cornered diagram, from the west to the south: "aiṃ hrīṃ śrīṃ, the goddess Sarvajñā, śrīpā. pū." Likewise everywhere "the goddess, śrīpā. pū." "3, Sarvaśaktimayī. 3, Sarvaiśvaryapradāyinī. 3, Sarvajñānamayī. 3, Sarvavyādhivināśinī. 3, Sarvādhārasvarūpiṇī. 3, Sarvapāpaharā. 3, Sarvānandamayī. Sarvarakṣāsvarūpiṇī. 3, Sarvepsitaphalapradā." At the front of the diagram: "3, homage to the inner ten-cornered diagram Sarvarakṣākara. hrīṃ klīṃ blūṃ, Tripuramālinī, the mistress of the diagram, śrīpā. pū." On her right: "3 kroṃ, the mudrā Mahāṅkuśa, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainment Prākāmya, śrīpā. pū. 3, homage to the Saura doctrine." "Here, in the inner ten-cornered diagram Sarvarakṣākara presided over by Tripuramālinī, the mistress of the diagram, may these goddesses, Sarvajñā and the rest, the inner yoginīs, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. Having shown the mudrā Mahāṅkuśa with "kroṃ", "aiṃ, to the self principle, svāhā" as before.

Verse 35

३५ ततोऽष्टारचक्राग्राच्च समारभ्य पश्चिमाद्दक्षिणान्तं यावत् । ३ अं १६ वरलुं वशिनीवाग्देवताश्रीपा० पू० । एवं ३ वाग्देवताश्रीपा० पू० । एवं सर्वत्र । ३ कं ५ कलह्रीं कामेश्वरी । ३ चं ५ नवलीं मोदिनी । ३ टं ५ य्लूं विमला । ३ तं ५ जमरीं अरुणा । ३ पं ५ हसलवयूं जयिनी । ३ यं ४ क्षमरयूं सर्वेश्वरी । ३ शं षं सं हं ळं क्षमरीं कौलिनीवाग्देवताश्रीपा० पू० । चक्राग्रे सर्वरोगहराष्टारचक्राय नमः । ह्रीं श्रीं सौः त्रिपुरासिद्धानित्याश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ ह स ख फ्रें खेचरीमुद्राश्रीपा० पू० । वामे भुक्तिसिद्धश्रीपा० पू० । वैष्णवदर्शनाय नमः । अत्र सर्वरोगहरे अष्टारचक्रे त्रिपुरासिद्धाचक्रनायिकाधिष्ठिते एता वशिन्याद्या योगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । ३ ह स ख फ्रें खेचरीमुद्रां प्रदर्श्य ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेति पूर्ववत् ॥३५॥

tato'ṣṭāracakrāgrācca samārabhya paścimāddakṣiṇāntaṃ yāvat | 3 aṃ 16 varaluṃ vaśinīvāgdevatāśrīpā. pū. | evaṃ 3 vāgdevatāśrīpā. pū. | evaṃ sarvatra | 3 kaṃ 5 kalahrīṃ kāmeśvarī | 3 caṃ 5 navalīṃ modinī | 3 ṭaṃ 5 ylūṃ vimalā | 3 taṃ 5 jamarīṃ aruṇā | 3 paṃ 5 hasalavayūṃ jayinī | 3 yaṃ 4 kṣamarayūṃ sarveśvarī | 3 śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ ḻaṃ kṣamarīṃ kaulinīvāgdevatāśrīpā. pū. | cakrāgre sarvarogaharāṣṭāracakrāya namaḥ | hrīṃ śrīṃ sauḥ tripurāsiddhānityāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 ha sa kha phreṃ khecarīmudrāśrīpā. pū. | vāme bhuktisiddhaśrīpā. pū. | vaiṣṇavadarśanāya namaḥ | atra sarvarogahare aṣṭāracakre tripurāsiddhācakranāyikādhiṣṭhite etā vaśinyādyā yoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | 3 ha sa kha phreṃ khecarīmudrāṃ pradarśya aiṃ ātmatattvāya svāheti pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर अष्टार चक्र के अग्र से आरम्भ करके, पश्चिम से दक्षिण तक: "३ अं १६ वरलुं वशिनी वाग्देवता श्रीपा० पू०।" इसी प्रकार "३ वाग्देवता श्रीपा० पू०" — इसी प्रकार सर्वत्र। "३ कं ५ कलह्रीं कामेश्वरी। ३ चं ५ नवलीं मोदिनी। ३ टं ५ य्लूं विमला। ३ तं ५ जमरीं अरुणा। ३ पं ५ हसलवयूं जयिनी। ३ यं ४ क्षमरयूं सर्वेश्वरी। ३ शं षं सं हं ळं क्षमरीं कौलिनी वाग्देवता श्रीपा० पू०।" चक्र के अग्र में: "सर्वरोगहर अष्टार चक्र को नमः। ह्रीं श्रीं सौः त्रिपुरासिद्धा नित्या श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ ह स ख फ्रें खेचरी मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "भुक्ति सिद्धि श्रीपा० पू०। वैष्णव दर्शन को नमः।" "यहाँ त्रिपुरासिद्धा चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वरोगहर अष्टार चक्र में ये वशिनी आदि योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। "३ ह स ख फ्रें" से खेचरी मुद्रा दिखाकर "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" पहले की तरह।

Then, beginning from the front of the eight-cornered diagram, from the west to the south: "3 aṃ 16 varaluṃ, the goddess of speech Vaśinī, śrīpā. pū." Likewise "3, the goddess of speech, śrīpā. pū." — likewise everywhere. "3 kaṃ 5 kalahrīṃ, Kāmeśvarī. 3 caṃ 5 navalīṃ, Modinī. 3 ṭaṃ 5 ylūṃ, Vimalā. 3 taṃ 5 jamarīṃ, Aruṇā. 3 paṃ 5 hasalavayūṃ, Jayinī. 3 yaṃ 4 kṣamarayūṃ, Sarveśvarī. 3 śaṃ ṣaṃ saṃ haṃ ḻaṃ kṣamarīṃ, the goddess of speech Kaulinī, śrīpā. pū." At the front of the diagram: "homage to the eight-cornered diagram Sarvarogahara. hrīṃ śrīṃ sauḥ, the Nityā Tripurāsiddhā, śrīpā. pū." On her right: "3 ha sa kha phreṃ, the mudrā Khecarī, śrīpā. pū." On the left: "the attainment Bhukti, śrīpā. pū. Homage to the Vaiṣṇava doctrine." "Here, in the eight-cornered diagram Sarvarogahara presided over by Tripurāsiddhā, the mistress of the diagram, may these yoginīs, Vaśinī and the rest, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. Having shown the mudrā Khecarī with "3 ha sa kha phreṃ", "aiṃ, to the self principle, svāhā" as before.

Verse 36

३६ त्रिकोणवाह्ये अग्रतः वामावर्तेन पश्चिमादिदक्षिणान्तं यावत् । ३ द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः यां रां लां वां शां कामेश्वरकामेश्वरीजम्भणवाणेभ्यो नमः । ३ द्रां ५ यां ५ धं थं सर्वसम्मोहनाय कामेश्वरकामेश्वरीधनुषे नमः । ३ द्रां ५ यां ५ आं ह्रीं वशीकरणाय कामेश्वरकामेश्वरीपाशाय नमः । ३ द्रां ५ यां ५ क्रों सर्वस्तम्भनाय कामेश्वरकामेश्वर्यङ्कुशाय नमः । ततस्त्रिकोणाग्रदक्षिणवामेषु मूलवाग्भवमुच्चार्याग्निचक्रे कामगिर्यालये मित्रीशनाथात्मके रुद्रात्मशक्तिकामेश्वरीदेवीश्रीपा० पू० । कामराजमुच्चार्य सूर्यचक्रे जालन्धरपीठे षष्ठीशनाथात्मके विष्ण्वात्मकशक्तिवज्रेश्वरीदेवीश्रीपा० पू० । शक्तिकूटमुच्चार्य सोमचक्रे पूर्णगिरिपीठे उड्डीशनाथात्मके ब्रह्मात्मशक्तिभगमालिनीदेवीश्रीपा० पू० । चक्राग्रे ३ सर्वसिद्धिप्रदाद्यचक्राय नमः । ह्स्रैं ह्स्क्लरीं ह्स्रौः त्रिपुराम्बानित्याश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ३ ह्सौः बीजमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ इच्छासिद्धिश्रीपा० । ३ शक्तिदर्शनाय नमः । अत्र सर्वसिद्धिप्रदाद्यचक्रे वाणचापपाशाङ्कुशभूषितान्तराले त्रिपुराम्बाचक्रनायिकाधिष्ठिते एताः कामेश्वर्याद्या अतिरहस्ययोगिन्यः समुद्रा इत्यादि मूलदेव्यै समर्पयेत् । ह्सौः बीजमुद्रां प्रदर्श्य ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेति पूर्ववत् ॥३६॥

trikoṇavāhye agrataḥ vāmāvartena paścimādidakṣiṇāntaṃ yāvat | 3 drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ yāṃ rāṃ lāṃ vāṃ śāṃ kāmeśvarakāmeśvarījambhaṇavāṇebhyo namaḥ | 3 drāṃ 5 yāṃ 5 dhaṃ thaṃ sarvasammohanāya kāmeśvarakāmeśvarīdhanuṣe namaḥ | 3 drāṃ 5 yāṃ 5 āṃ hrīṃ vaśīkaraṇāya kāmeśvarakāmeśvarīpāśāya namaḥ | 3 drāṃ 5 yāṃ 5 kroṃ sarvastambhanāya kāmeśvarakāmeśvaryaṅkuśāya namaḥ | tatastrikoṇāgradakṣiṇavāmeṣu mūlavāgbhavamuccāryāgnicakre kāmagiryālaye mitrīśanāthātmake rudrātmaśaktikāmeśvarīdevīśrīpā. pū. | kāmarājamuccārya sūryacakre jālandharapīṭhe ṣaṣṭhīśanāthātmake viṣṇvātmakaśaktivajreśvarīdevīśrīpā. pū. | śaktikūṭamuccārya somacakre pūrṇagiripīṭhe uḍḍīśanāthātmake brahmātmaśaktibhagamālinīdevīśrīpā. pū. | cakrāgre 3 sarvasiddhipradādyacakrāya namaḥ | hsraiṃ hsklarīṃ hsrauḥ tripurāmbānityāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe 3 hsauḥ bījamudrāśrīpā. pū. | vāme 3 icchāsiddhiśrīpā. | 3 śaktidarśanāya namaḥ | atra sarvasiddhipradādyacakre vāṇacāpapāśāṅkuśabhūṣitāntarāle tripurāmbācakranāyikādhiṣṭhite etāḥ kāmeśvaryādyā atirahasyayoginyaḥ samudrā ityādi mūladevyai samarpayet | hsauḥ bījamudrāṃ pradarśya aiṃ ātmatattvāya svāheti pūrvavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

त्रिकोण के बाहर, अग्र में, वामावर्त से पश्चिम से दक्षिण तक: "३ द्रां द्रीं क्लीं ब्लूं सः यां रां लां वां शां कामेश्वर और कामेश्वरी के जम्भण बाणों को नमः। ३ द्रां ५ यां ५ धं थं सर्वसम्मोहन के लिए कामेश्वर और कामेश्वरी के धनुष को नमः। ३ द्रां ५ यां ५ आं ह्रीं वशीकरण के लिए कामेश्वर और कामेश्वरी के पाश को नमः। ३ द्रां ५ यां ५ क्रों सर्वस्तम्भन के लिए कामेश्वर और कामेश्वरी के अङ्कुश को नमः।" फिर त्रिकोण के अग्र, दाहिने और बाएँ, मूल का वाग्भव बोलकर: "अग्नि चक्र में, कामगिरि के आलय में, मित्रीशनाथ रूप, रुद्र की आत्मशक्ति कामेश्वरी देवी श्रीपा० पू०।" कामराज बोलकर: "सूर्य चक्र में, जालन्धर पीठ में, षष्ठीशनाथ रूप, विष्णु की आत्मशक्ति वज्रेश्वरी देवी श्रीपा० पू०।" शक्ति कूट बोलकर: "सोम चक्र में, पूर्णगिरि पीठ में, उड्डीशनाथ रूप, ब्रह्मा की आत्मशक्ति भगमालिनी देवी श्रीपा० पू०।" चक्र के अग्र में: "३ सर्वसिद्धिप्रदा आदि चक्र को नमः। ह्स्रैं ह्स्क्लरीं ह्स्रौः त्रिपुराम्बा नित्या श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "३ ह्सौः बीज मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ इच्छा सिद्धि श्रीपा०। ३ शक्ति दर्शन को नमः।" "यहाँ बाण, धनुष, पाश और अङ्कुश से सजे बीच के स्थान वाले, त्रिपुराम्बा चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वसिद्धिप्रदा आदि चक्र में ये कामेश्वरी आदि अतिरहस्य योगिनियाँ, मुद्राओं सहित" इत्यादि — मूल देवी को समर्पित करे। "ह्सौः" से बीज मुद्रा दिखाकर "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" पहले की तरह।

Outside the triangle, in front, anticlockwise from the west to the south: "3 drāṃ drīṃ klīṃ blūṃ saḥ yāṃ rāṃ lāṃ vāṃ śāṃ, homage to the crushing arrows of Kāmeśvara and Kāmeśvarī. 3 drāṃ 5 yāṃ 5 dhaṃ thaṃ, for bewitching all, homage to the bow of Kāmeśvara and Kāmeśvarī. 3 drāṃ 5 yāṃ 5 āṃ hrīṃ, for subjugation, homage to the noose of Kāmeśvara and Kāmeśvarī. 3 drāṃ 5 yāṃ 5 kroṃ, for paralysing all, homage to the goad of Kāmeśvara and Kāmeśvarī." Then at the front, right and left of the triangle, uttering the vāgbhava of the root: "in the circle of fire, in the abode of Kāmagiri, of the nature of Mitrīśanātha, the goddess Kāmeśvarī, the power of Rudra's self, śrīpā. pū." Uttering the Kāmarāja: "in the circle of the sun, in the seat of Jālandhara, of the nature of Ṣaṣṭhīśanātha, the goddess Vajreśvarī, the power of Viṣṇu's self, śrīpā. pū." Uttering the śakti group: "in the circle of the moon, in the seat of Pūrṇagiri, of the nature of Uḍḍīśanātha, the goddess Bhagamālinī, the power of Brahmā's self, śrīpā. pū." At the front of the diagram: "3, homage to the diagram Sarvasiddhipradā and the rest. hsraiṃ hsklarīṃ hsrauḥ, the Nityā Tripurāmbā, śrīpā. pū." On her right: "3 hsauḥ, the seed mudrā, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainment Icchā, śrīpā. 3, homage to the Śākta doctrine." "Here, in the diagram Sarvasiddhipradā and the rest, in the space adorned with arrow, bow, noose and goad, presided over by Tripurāmbā, the mistress of the diagram, may these most secret yoginīs, Kāmeśvarī and the rest, with their mudrās" and so on — one should offer to the root Goddess. Having shown the seed mudrā with "hsauḥ", "aiṃ, to the self principle, svāhā" as before.

Verse 37

३७ ततो वैन्दवचक्रे मूलमुच्चार्य श्रीमहात्रिपुरसुन्दरीनित्याश्रीपा० पू० । इति त्रिः सम्पूज्य चक्राग्रे सर्वानन्दमयवैन्दवचक्राय नमः । मूलमुच्चार्य श्रीमहात्रिपुरसुन्दरीचक्रनायिकाश्रीपा० पू० । एतस्या दक्षिणे ऐं योनिमुद्राश्रीपा० पू० । वामे ३ प्राप्तिसिद्धिश्रीपा० पू० । ३ मोक्षसिद्धिश्रीपा० पू० । ३ शैवदर्शनाय नमः ॥ कुलोड्डीशे यथा : ततो मूलं समुच्चार्य महात्रिपुरसुन्दरीम् । पूजयेद्देवतारूपां विन्दौ चक्रेश्वरीं पुनः । यद्वा नवरत्नेश्वरे : बौद्धं ब्राह्मं तथा सौरं शैवं वैष्णवमेव च । शाक्तं षष्ठन्तु विज्ञेयं चक्रं षड्दर्शनात्मकम् ॥३७॥

tato vaindavacakre mūlamuccārya śrīmahātripurasundarīnityāśrīpā. pū. | iti triḥ sampūjya cakrāgre sarvānandamayavaindavacakrāya namaḥ | mūlamuccārya śrīmahātripurasundarīcakranāyikāśrīpā. pū. | etasyā dakṣiṇe aiṃ yonimudrāśrīpā. pū. | vāme 3 prāptisiddhiśrīpā. pū. | 3 mokṣasiddhiśrīpā. pū. | 3 śaivadarśanāya namaḥ || | kuloḍḍīśe yathā : | tato mūlaṃ samuccārya mahātripurasundarīm | pūjayeddevatārūpāṃ vindau cakreśvarīṃ punaḥ | yadvā navaratneśvare : | bauddhaṃ brāhmaṃ tathā sauraṃ śaivaṃ vaiṣṇavameva ca | śāktaṃ ṣaṣṭhantu vijñeyaṃ cakraṃ ṣaḍdarśanātmakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर वैन्दव चक्र में मूल बोलकर: "श्री महात्रिपुरसुन्दरी नित्या श्रीपा० पू०।" इस प्रकार तीन बार पूजा करके चक्र के अग्र में: "सर्वानन्दमय वैन्दव चक्र को नमः।" मूल बोलकर: "श्री महात्रिपुरसुन्दरी चक्र नायिका श्रीपा० पू०।" इसके दाहिने: "ऐं योनि मुद्रा श्रीपा० पू०।" बाएँ: "३ प्राप्ति सिद्धि श्रीपा० पू०। ३ मोक्ष सिद्धि श्रीपा० पू०। ३ शैव दर्शन को नमः।" जैसे कुलोड्डीश में: "फिर मूल बोलकर महात्रिपुरसुन्दरी की देवता रूप में पूजा करे, और फिर बिन्दु में चक्रेश्वरी रूप में।" अथवा नवरत्नेश्वर में: "बौद्ध, ब्राह्म, सौर, शैव, वैष्णव, और छठा शाक्त — चक्र छह दर्शनों वाला जानना चाहिए।"

Then, on the bindu diagram, uttering the root: "the Nityā Śrī Mahātripurasundarī, śrīpā. pū." Having worshipped thus three times, at the front of the diagram: "homage to the bindu diagram Sarvānandamaya." Uttering the root: "Śrī Mahātripurasundarī, the mistress of the diagram, śrīpā. pū." On her right: "aiṃ, the yoni mudrā, śrīpā. pū." On the left: "3, the attainment Prāpti, śrīpā. pū. 3, the attainment Mokṣa, śrīpā. pū. 3, homage to the Śaiva doctrine." As in the Kuloḍḍīśa: "Then, uttering the root, one should worship Mahātripurasundarī in her form as the deity, and again in the bindu as the mistress of the diagram." Or in the Navaratneśvara: "Buddhist, Brāhma, Saura, Śaiva, Vaiṣṇava, and the sixth Śākta: the diagram is to be known as consisting of the six doctrines."

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरमूलम् (mūlam)the root mantraमूल मन्त्रसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेमहात्रिपुरसुन्दरीम् (mahātripurasundarīm)Mahātripurasundarīमहात्रिपुरसुन्दरी कीपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजा करेदेवता-रूपाम् (devatā-rūpām)in her form as the deityदेवता रूप मेंविन्दौ (vindau)in the binduबिन्दु मेंचक्र-ईश्वरीम् (cakra-īśvarīm)the mistress of the diagramचक्रेश्वरी कीपुनः (punaḥ)againफिरबौद्धम् (bauddham)Buddhistबौद्धब्राह्मम् (brāhmam)Brāhmaब्राह्मतथा (tathā)andऔरसौरम् (sauram)Sauraसौरशैवम् (śaivam)Śaivaशैववैष्णवम् (vaiṣṇavam)Vaiṣṇavaवैष्णवएव (eva)indeedही (ca)andऔरशाक्तम् (śāktam)Śāktaशाक्तषष्ठम् (ṣaṣṭham)the sixthछठातु (tu)andऔरविज्ञेयम् (vijñeyam)is to be knownजानना चाहिएचक्रम् (cakram)the diagramचक्रषट्-दर्शन-आत्मकम् (ṣaṭ-darśana-ātmakam)consisting of the six doctrinesछह दर्शनों वाला

Verse 37क

३७क रुद्रयामलेऽपि : चतुरस्रं बौद्धभेदं ब्राह्मं वै षोडशच्छदम् । वैष्णवं शैवभेदञ्च मन्वस्रं सौरमुच्यते । अष्टास्रं द्विदशारन्तु मध्यं शाक्तं समीरितम् । इत्युक्तस्थाने तत्तद्दर्शनं पूज्यम् । अत्र सर्वानन्दमये वैन्दवचक्रे परब्रह्मस्वरूपिणी परापरशक्तिमहात्रिपुरसुन्दरीसमस्तचक्रनायिकासम्भित्तिरूपचक्रनायिकाधिष्ठिते त्रैलोक्यमोहन-सर्वाशापरिपूरक-सर्वसंक्षोभकारक-सर्वसौभाग्यदायक-सर्वार्थसाधक-सर्वरक्षाकर-सर्वरोगहर-सर्वसिद्धिप्रद-श्रीचक्रसमुन्मीलितसमस्तप्रकट-गुप्त-गुप्ततरसम्प्रदाय-कुलकौलिनी-निगर्भ-रहस्यातिरहस्य-परापररहस्य-समस्तयोगिनीपरिवृत्त-श्रीत्रिपुरा-त्रिपुरेशी-त्रिपुरसुन्दरी-त्रिपुरवासिनी-त्रिपुरा-श्रीत्रिपुरमालिनी-त्रिपुरसिद्धा-त्रिपुराम्बा तत्तच्चक्रनायिकावन्दितचरणकमल-श्रीमहात्रिपुरसुन्दरीनित्यादेवी सर्वचक्रेश्वरी-सर्वमन्त्रेश्वरी-सर्वविद्येश्वरी-सर्वपीठेश्वरी-सर्वकामेश्वरी-सर्वतत्त्वेश्वरी-सर्ववीरेश्वरी त्रैलोक्यमोहिनी-जगदुत्पत्तिमातृका-सर्वचक्रमयी-तच्चक्रनायिकासहिताः समुद्राः ससिद्धयः सायुधाः सवाहनाः सपरिवाराः सर्वोपचारैः श्रीमहात्रिपुरसुन्दरी-परापरया सपर्यया पूजितास्तर्पिताः सन्तु । इति विशेषार्घ्योदकाक्षतकुसुमैः प्रधानदेव्या वामहस्ते समर्पयेत् । ततो नवमुद्राः प्रदर्श्य, ऐं आत्मतत्त्वाय स्वाहेत्यादि त्रिरर्घ्योदकेन पूर्ववत्तर्पयेत् ॥३७क॥

rudrayāmale'pi : | caturasraṃ bauddhabhedaṃ brāhmaṃ vai ṣoḍaśacchadam | vaiṣṇavaṃ śaivabhedañca manvasraṃ sauramucyate | aṣṭāsraṃ dvidaśārantu madhyaṃ śāktaṃ samīritam | ityuktasthāne tattaddarśanaṃ pūjyam | atra sarvānandamaye vaindavacakre parabrahmasvarūpiṇī parāparaśaktimahātripurasundarīsamastacakranāyikāsambhittirūpacakranāyikādhiṣṭhite trailokyamohana-sarvāśāparipūraka-sarvasaṃkṣobhakāraka-sarvasaubhāgyadāyaka-sarvārthasādhaka-sarvarakṣākara-sarvarogahara-sarvasiddhiprada-śrīcakrasamunmīlitasamastaprakaṭa-gupta-guptatarasampradāya-kulakaulinī-nigarbha-rahasyātirahasya-parāpararahasya-samastayoginīparivṛtta-śrītripurā-tripureśī-tripurasundarī-tripuravāsinī-tripurā-śrītripuramālinī-tripurasiddhā-tripurāmbā tattaccakranāyikāvanditacaraṇakamala-śrīmahātripurasundarīnityādevī sarvacakreśvarī-sarvamantreśvarī-sarvavidyeśvarī-sarvapīṭheśvarī-sarvakāmeśvarī-sarvatattveśvarī-sarvavīreśvarī trailokyamohinī-jagadutpattimātṛkā-sarvacakramayī-taccakranāyikāsahitāḥ samudrāḥ sasiddhayaḥ sāyudhāḥ savāhanāḥ saparivārāḥ sarvopacāraiḥ śrīmahātripurasundarī-parāparayā saparyayā pūjitāstarpitāḥ santu | iti viśeṣārghyodakākṣatakusumaiḥ pradhānadevyā vāmahaste samarpayet | tato navamudrāḥ pradarśya, aiṃ ātmatattvāya svāhetyādi trirarghyodakena pūrvavattarpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.37क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v37क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रुद्रयामल में भी: "चतुरस्र बौद्ध प्रकार है, षोडशदल ब्राह्म, वैष्णव और शैव प्रकार, और चतुर्दशार सौर कहा जाता है; अष्टार, दो दशार और मध्य शाक्त कहे गए हैं।" इस प्रकार कहे स्थानों पर उस-उस दर्शन की पूजा करनी चाहिए। "यहाँ परब्रह्मस्वरूपिणी, परापर शक्ति, महात्रिपुरसुन्दरी, समस्त चक्र नायिकाओं के संयोग रूप चक्र नायिका से अधिष्ठित सर्वानन्दमय वैन्दव चक्र में, त्रैलोक्यमोहन, सर्वाशापरिपूरक, सर्वसंक्षोभकारक, सर्वसौभाग्यदायक, सर्वार्थसाधक, सर्वरक्षाकर, सर्वरोगहर और सर्वसिद्धिप्रद श्रीचक्र में प्रकट हुई समस्त प्रकट, गुप्त, गुप्ततर, सम्प्रदाय, कुलकौलिनी, निगर्भ, रहस्य, अतिरहस्य और परापर रहस्य योगिनियों से घिरी, श्री त्रिपुरा, त्रिपुरेशी, त्रिपुरसुन्दरी, त्रिपुरवासिनी, त्रिपुरा, श्री त्रिपुरमालिनी, त्रिपुरसिद्धा और त्रिपुराम्बा — उस-उस चक्र की नायिकाओं से वन्दित चरण कमल वाली श्री महात्रिपुरसुन्दरी नित्या देवी, सर्वचक्रेश्वरी, सर्वमन्त्रेश्वरी, सर्वविद्येश्वरी, सर्वपीठेश्वरी, सर्वकामेश्वरी, सर्वतत्त्वेश्वरी, सर्ववीरेश्वरी, त्रैलोक्यमोहिनी, जगत् की उत्पत्ति की मातृका, सर्वचक्रमयी — उन चक्रों की नायिकाओं सहित, मुद्राओं, सिद्धियों, आयुधों, वाहनों और परिवार सहित, सब उपचारों से, श्री महात्रिपुरसुन्दरी की परापर पूजा से पूजित और तर्पित हों।" इस प्रकार विशेष अर्घ्य के जल, अक्षत और पुष्पों से प्रधान देवी के बाएँ हाथ में समर्पित करे। फिर नौ मुद्राएँ दिखाकर, "ऐं आत्मतत्त्व को स्वाहा" इत्यादि पहले की तरह अर्घ्य जल से तीन बार तर्पण करे।

In the Rudrayāmala too: "The square is the Buddhist kind, the sixteen-petalled is Brāhma, the Vaiṣṇava and the Śaiva kind and the fourteen-cornered is called Saura; the eight-cornered, the two ten-cornered and the middle are declared Śākta." In the places so stated, each doctrine is to be worshipped. "Here, in the bindu diagram Sarvānandamaya, presided over by the mistress of the diagram who is of the form of supreme Brahman, the higher and lower power, Mahātripurasundarī, the union of all the mistresses of the diagrams, may the Nityā goddess Śrī Mahātripurasundarī — whose lotus feet are honoured by the mistresses of each diagram: Śrī Tripurā, Tripureśī, Tripurasundarī, Tripuravāsinī, Tripurā, Śrī Tripuramālinī, Tripurāsiddhā and Tripurāmbā, surrounded by all the yoginīs unfolded in the Śrīcakra of the Trailokyamohana, Sarvāśāparipūraka, Sarvasaṃkṣobhakāraka, Sarvasaubhāgyadāyaka, Sarvārthasādhaka, Sarvarakṣākara, Sarvarogahara and Sarvasiddhiprada — the manifest, the hidden, the more hidden, those of the tradition, the Kulakaulinī, the inner, the secret, the most secret and the higher and lower secret; the mistress of all diagrams, of all mantras, of all vidyās, of all seats, of all desires, of all principles and of all heroes; the bewitcher of the three worlds, the mother of the world's birth, made of all diagrams — together with the mistresses of those diagrams, with their mudrās, attainments, weapons, vehicles and retinues, be worshipped and satisfied with all services, with the higher and lower worship of Śrī Mahātripurasundarī." So one should offer with the water of the special arghya, unbroken rice and flowers into the left hand of the principal Goddess. Then, having shown the nine mudrās, one should satisfy three times with the arghya water as before, "aiṃ, to the self principle, svāhā" and so on.

Word by wordपदार्थ

चतुरस्रम् (caturasram)the squareचतुरस्रबौद्ध-भेदम् (bauddha-bhedam)the Buddhist kindबौद्ध प्रकारब्राह्मम् (brāhmam)Brāhmaब्राह्मवै (vai)indeedहीषोडश-छदम् (ṣoḍaśa-chadam)the sixteen-petalledषोडशदलवैष्णवम् (vaiṣṇavam)Vaiṣṇavaवैष्णवशैव-भेदम् (śaiva-bhedam)the Śaiva kindशैव प्रकार (ca)andऔरमनु-अस्रम् (manu-asram)the fourteen-corneredचतुर्दशारसौरम् (sauram)Sauraसौरउच्यते (ucyate)is calledकहा जाता हैअष्ट-अस्रम् (aṣṭa-asram)the eight-corneredअष्टारद्वि-दशारम् (dvi-daśāram)the two ten-corneredदो दशारतु (tu)andऔरमध्यम् (madhyam)the middleमध्यशाक्तम् (śāktam)Śāktaशाक्तसमीरितम् (samīritam)is declaredकहा गया

Verse 38क

३८क ततो गन्धपुष्पदूर्वाक्षतमालादीन् दत्त्वा, ऐं इत्युक्त्वा घण्टां वादयन्, मूलमुच्चार्य, ॐ वनस्पतिरसो दिव्यो गन्धाढ्यो गन्ध उत्तमः । आघ्रेयः सर्वदेवानां धूपोऽयं प्रतिगृह्यताम् । इति धूपं दद्यात् । ततो मूलमुच्चार्य : ॐ सुप्रकाशो महादीपः सर्वतस्तिमिरापहः । सबाह्याभ्यन्तरं ज्योतिर्दीपोऽयं प्रतिगृह्यताम् । इति दीपं दद्यात् । ततो मूलमुच्चार्य श्रीमहात्रिपुरसुन्दर्यै नैवेद्यं कल्पयामि नमः । इति नैवेद्यं दद्यात् । ततो नित्यहोमं कुर्यात् । तद्यथा : परिषिच्य भूमौ मूलमुच्चार्य ॐ प्राणाय स्वाहा, ॐ अपानाय स्वाहा, ॐ समानाय स्वाहा, ॐ उदानाय स्वाहा, ॐ व्यानाय स्वाहा । षडङ्गेनापि आहुतिषट्कं दद्यात् । तथा च : परिषिच्य ततो भूमौ नित्यहोमं समाचरेत् । मूलमन्त्रेण देवेशि हुनेत्पञ्चाहुतीं क्रमात् । प्राणापानौ तथा व्यान उदानश्च समानकः । एतत्स्वरूपं जानीयादाहुतीनाञ्च पञ्चकम् । षडाहुतीः षडङ्गेषु नित्यहोमोऽयमीरितः । ततः स्ववामे त्रिकोणवृत्तं चतुरस्रं कृत्वा ऐं ह्रीं श्रीं व्यापकमण्डलाय नमः इति सम्पूज्य, अर्द्धान्नपूर्णसलिलं स्थापयेत्तत्र भाजनम् । त्रिधा पठन् कलावर्णमनुं दद्याद्वलिं ततः । ॐ ह्रीं सर्वविघ्नकृद्भ्यः सर्वभूतेभ्यः हूं स्वाहा इति सामान्यार्घ्योदकेन दत्त्वा तत्त्वमुद्रां प्रदर्शयेत् ॥३८क॥

tato gandhapuṣpadūrvākṣatamālādīn dattvā, aiṃ ityuktvā ghaṇṭāṃ vādayan, mūlamuccārya, | oṃ vanaspatiraso divyo gandhāḍhyo gandha uttamaḥ | āghreyaḥ sarvadevānāṃ dhūpo'yaṃ pratigṛhyatām | iti dhūpaṃ dadyāt | tato mūlamuccārya : | oṃ suprakāśo mahādīpaḥ sarvatastimirāpahaḥ | sabāhyābhyantaraṃ jyotirdīpo'yaṃ pratigṛhyatām | iti dīpaṃ dadyāt | tato mūlamuccārya śrīmahātripurasundaryai naivedyaṃ kalpayāmi namaḥ | iti naivedyaṃ dadyāt | tato nityahomaṃ kuryāt | tadyathā : pariṣicya bhūmau mūlamuccārya oṃ prāṇāya svāhā, oṃ apānāya svāhā, oṃ samānāya svāhā, oṃ udānāya svāhā, oṃ vyānāya svāhā | ṣaḍaṅgenāpi āhutiṣaṭkaṃ dadyāt | tathā ca : | pariṣicya tato bhūmau nityahomaṃ samācaret | mūlamantreṇa deveśi hunetpañcāhutīṃ kramāt | prāṇāpānau tathā vyāna udānaśca samānakaḥ | etatsvarūpaṃ jānīyādāhutīnāñca pañcakam | ṣaḍāhutīḥ ṣaḍaṅgeṣu nityahomo'yamīritaḥ | tataḥ svavāme trikoṇavṛttaṃ caturasraṃ kṛtvā aiṃ hrīṃ śrīṃ vyāpakamaṇḍalāya namaḥ iti sampūjya, | arddhānnapūrṇasalilaṃ sthāpayettatra bhājanam | tridhā paṭhan kalāvarṇamanuṃ dadyādvaliṃ tataḥ | oṃ hrīṃ sarvavighnakṛdbhyaḥ sarvabhūtebhyaḥ hūṃ svāhā iti sāmānyārghyodakena dattvā tattvamudrāṃ pradarśayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.38क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v38क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर गन्ध, पुष्प, दूर्वा, अक्षत, माला आदि देकर, "ऐं" कहकर, घण्टा बजाते हुए, मूल बोलकर: "ॐ वनस्पति का रस, दिव्य, सुगन्ध से भरा, उत्तम गन्ध, सब देवताओं के सूँघने योग्य — यह धूप स्वीकार हो" — इस प्रकार धूप दे। फिर मूल बोलकर: "ॐ सुप्रकाश महादीप, सब ओर से अन्धकार हरने वाला, बाहर और भीतर की ज्योति — यह दीप स्वीकार हो" — इस प्रकार दीप दे। फिर मूल बोलकर "श्री महात्रिपुरसुन्दरी के लिए नैवेद्य की कल्पना करता हूँ नमः" — इस प्रकार नैवेद्य दे। फिर नित्य होम करे। जैसे: भूमि पर छिड़काव करके, मूल बोलकर "ॐ प्राण को स्वाहा; ॐ अपान को स्वाहा; ॐ समान को स्वाहा; ॐ उदान को स्वाहा; ॐ व्यान को स्वाहा।" षडङ्ग से भी छह आहुतियाँ दे। और भी: "भूमि पर छिड़काव करके फिर नित्य होम करे; हे देवेशी, मूल मन्त्र से क्रम से पाँच आहुतियाँ दे। प्राण, अपान, व्यान, उदान और समान — आहुतियों के पञ्चक को इस स्वरूप का जाने। छह अङ्गों में छह आहुतियाँ — यह नित्य होम कहा गया है।" फिर अपने बाएँ त्रिकोण, वृत्त और चतुरस्र बनाकर "ऐं ह्रीं श्रीं व्यापक मण्डल को नमः" कहकर पूजा करके, "वहाँ आधा अन्न और जल से भरा पात्र रखे, और कला वर्ण मन्त्र तीन बार पढ़ते हुए फिर बलि दे।" "ॐ ह्रीं सब विघ्न करने वालों को, सब भूतों को हूं स्वाहा" कहकर सामान्य अर्घ्य के जल से देकर तत्त्व मुद्रा दिखाए।

Then, having given perfume, flowers, dūrvā grass, unbroken rice, garlands and the rest, having said "aiṃ", ringing the bell and uttering the root: "oṃ, the sap of the forest trees, divine, rich in fragrance, the finest scent, to be smelt by all the gods: may this incense be accepted" — so one should give incense. Then, uttering the root: "oṃ, the great lamp shining brightly, dispelling darkness on every side, the light without and within: may this lamp be accepted" — so one should give the lamp. Then, uttering the root, "I prepare food for Śrī Mahātripurasundarī, homage" — so one should give the food. Then one should do the daily fire offering. Thus: having sprinkled the ground, uttering the root, "oṃ, to prāṇa, svāhā; oṃ, to apāna, svāhā; oṃ, to samāna, svāhā; oṃ, to udāna, svāhā; oṃ, to vyāna, svāhā." With the six limbs too one should give six oblations. So too: "Having sprinkled the ground, one should then perform the daily fire offering; with the root mantra, O queen of gods, one should offer five oblations in order. Prāṇa, apāna, vyāna, udāna and samāna: one should know the set of five oblations to be of this nature. Six oblations to the six limbs: this is declared the daily fire offering." Then, having made a triangle, circle and square on one's left and worshipped with "aiṃ hrīṃ śrīṃ, homage to the pervading maṇḍala", "one should set there a vessel half filled with food and water, and reciting the mantra of the kalā letters three times, then give the offering." Having given it with the water of the general arghya with "oṃ hrīṃ, to all the makers of obstacles, to all spirits, hūṃ svāhā", one should show the tattva mudrā.

Word by wordपदार्थ

(oṃ)oṃवनस्पति-रसः (vanaspati-rasaḥ)the sap of the forest treesवनस्पति का रसदिव्यः (divyaḥ)divineदिव्यगन्ध-आढ्यः (gandha-āḍhyaḥ)rich in fragranceसुगन्ध से भरागन्धः (gandhaḥ)the scentगन्धउत्तमः (uttamaḥ)finestउत्तमआघ्रेयः (āghreyaḥ)to be smeltसूँघने योग्यसर्व-देवानाम् (sarva-devānām)by all the godsसब देवताओं केधूपः (dhūpaḥ)incenseधूपअयम् (ayam)thisयहप्रतिगृह्यताम् (pratigṛhyatām)may it be acceptedस्वीकार हो (oṃ)oṃसु-प्रकाशः (su-prakāśaḥ)shining brightlyसुप्रकाशमहा-दीपः (mahā-dīpaḥ)the great lampमहादीपसर्वतः (sarvataḥ)on every sideसब ओर सेतिमिर-अपहः (timira-apahaḥ)dispelling darknessअन्धकार हरने वालास-बाह्य-अभ्यन्तरम् (sa-bāhya-abhyantaram)outer and innerबाहर और भीतरज्योतिः (jyotiḥ)lightज्योतिदीपः (dīpaḥ)the lampदीपअयम् (ayam)thisयहप्रतिगृह्यताम् (pratigṛhyatām)may it be acceptedस्वीकार होपरिषिच्य (pariṣicya)having sprinkledछिड़ककरततः (tataḥ)thenफिरभूमौ (bhūmau)on the groundभूमि परनित्य-होमम् (nitya-homam)the daily fire offeringनित्य होमसमाचरेत् (samācaret)one should performकरेमूल-मन्त्रेण (mūla-mantreṇa)with the root mantraमूल मन्त्र सेदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशीहुनेत् (hunet)one should offerआहुति देपञ्च-आहुतीम् (pañca-āhutīm)five oblationsपाँच आहुतियाँक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेप्राण-अपानौ (prāṇa-apānau)prāṇa and apānaप्राण और अपानतथा (tathā)andऔरव्यानः (vyānaḥ)vyānaव्यानउदानः (udānaḥ)udānaउदान (ca)andऔरसमानकः (samānakaḥ)samānaसमानएतत्-स्वरूपम् (etat-svarūpam)of this natureइस स्वरूप काजानीयात् (jānīyāt)one should knowजानेआहुतीनाम् (āhutīnām)of the oblationsआहुतियों का (ca)andऔरपञ्चकम् (pañcakam)the set of fiveपञ्चकषट्-आहुतीः (ṣaṭ-āhutīḥ)six oblationsछह आहुतियाँषट्-अङ्गेषु (ṣaṭ-aṅgeṣu)to the six limbsछह अङ्गों मेंनित्य-होमः (nitya-homaḥ)the daily fire offeringनित्य होमअयम् (ayam)thisयहईरितः (īritaḥ)is declaredकहा गयाअर्द्ध-अन्न-पूर्ण-सलिलम् (arddha-anna-pūrṇa-salilam)half filled with food and waterआधा अन्न और जल से भरास्थापयेत् (sthāpayet)one should setरखेतत्र (tatra)thereवहाँभाजनम् (bhājanam)a vesselपात्रत्रिधा (tridhā)three timesतीन बारपठन् (paṭhan)recitingपढ़ते हुएकलावर्ण-मनुम् (kalāvarṇa-manum)the mantra of the kalā lettersकला वर्ण मन्त्रदद्यात् (dadyāt)one should giveदेवलिम् (valim)the offeringबलिततः (tataḥ)thenफिर

Verse 39

३९ ततो वटुकादिभ्यो वलिं दद्यात् । ईशाने वायुनिर्ऋति अग्निकोणेषु त्रिकोणवृत्तमण्डलानि कृत्वा तेषु वां वटुकाय नमः । यां योगिनीभ्यो नमः । गां गणपतये नमः । क्षां क्षेत्रपालाय नमः । इति पाद्यादिभिः सम्पूज्य तेषु द्रव्यभरितपात्राणि निक्षिप्य वलिं दद्यात् । तदुक्तम् : वामादिवटुकं ङेऽन्तं नमोऽन्तो मनुरीरितः । पाद्यादिभिश्च सम्पूज्य वलिं दद्यादनेन तु । एवमन्यत्रापि । एह्येहि देवीपुत्र वटुकनाथ कपिलजटाभारभास्वरत्रिनेत्र ज्वालमुख सर्वविघ्नान्नाशय सर्वोपचारसहितं वलिं गृह्ण गृह्ण स्वाहा इत्यनेन मन्त्रेण वटुकाय वलिं दद्यात् । वामांगुष्ठानामायोगेन मुद्रां प्रदर्शयेत् । ऊर्ध्वं ब्रह्माण्डतो वा दिवि गगनतले भूतले निष्कले वा, पाताले वा तले वा पवनसलिलयोर्यत्र कुत्र स्थिता वा । क्षेत्रे पीठोपपीठादिषु च कृतपदा धूपदीपादिकेन, प्रीता देव्यः सदा नः शुभवलिविधिना पान्तु वीरेन्द्रवन्द्याः । यां योगिनीभ्यः स्वाहा, सर्वयोगिनीभ्यः हुं फट् स्वाहा इत्यनेन वलिं दद्यात् । वामहस्तांगुष्ठतर्जनीमध्यमानामाभिर्योन्याकारेण मुद्राः प्रदर्शयेत् । क्षां क्षीं क्षूं क्षैं क्षौं क्षः क्षेत्रस्थाने क्षेत्रपाल धूपादिसहितवलिं गृह्ण गृह्ण स्वाहा, इत्यनेन क्षेत्रपालवलिं हरेत् । वाममुष्टेस्तर्जनीं सरलां कृत्वा मुद्रां प्रदर्शयेत् । गां गीं गं गणपतये वरवरद सर्वजनं मे वशमानय वलिं गृह्ण गृह्ण स्वाहा इत्यनेन गणपतये वलिं हरेत् । वाममुष्टेर्मध्यमांगुलिं दण्डवत् कृत्वा मुद्रां प्रदर्शयेत् । भैरवीविद्याया अपि एतद्वलिचतुष्टयं कर्तव्यम् । सर्वान्ते वा सर्वभूतवलिं दद्यात् । तन्त्रे वलिमधिकृत्य : अदत्त्वा वटुकादीनां यः पूजयति चण्डिकाम् । पूजा च विफला तस्य देवीशापः प्रजायते । ततो मूलदेव्यै आचमनीयादिकं दत्त्वा सुवासितताम्बूलं दद्यात् ॥३९॥

tato vaṭukādibhyo valiṃ dadyāt | īśāne vāyunirṛti agnikoṇeṣu trikoṇavṛttamaṇḍalāni kṛtvā teṣu vāṃ vaṭukāya namaḥ | yāṃ yoginībhyo namaḥ | gāṃ gaṇapataye namaḥ | kṣāṃ kṣetrapālāya namaḥ | iti pādyādibhiḥ sampūjya teṣu dravyabharitapātrāṇi nikṣipya valiṃ dadyāt | taduktam : | vāmādivaṭukaṃ ṅe'ntaṃ namo'nto manurīritaḥ | pādyādibhiśca sampūjya valiṃ dadyādanena tu | evamanyatrāpi | ehyehi devīputra vaṭukanātha kapilajaṭābhārabhāsvaratrinetra jvālamukha sarvavighnānnāśaya sarvopacārasahitaṃ valiṃ gṛhṇa gṛhṇa svāhā ityanena mantreṇa vaṭukāya valiṃ dadyāt | vāmāṃguṣṭhānāmāyogena mudrāṃ pradarśayet | ūrdhvaṃ brahmāṇḍato vā divi gaganatale bhūtale niṣkale vā, pātāle vā tale vā pavanasalilayoryatra kutra sthitā vā | kṣetre pīṭhopapīṭhādiṣu ca kṛtapadā dhūpadīpādikena, prītā devyaḥ sadā naḥ śubhavalividhinā pāntu vīrendravandyāḥ | yāṃ yoginībhyaḥ svāhā, sarvayoginībhyaḥ huṃ phaṭ svāhā ityanena valiṃ dadyāt | vāmahastāṃguṣṭhatarjanīmadhyamānāmābhiryonyākāreṇa mudrāḥ pradarśayet | kṣāṃ kṣīṃ kṣūṃ kṣaiṃ kṣauṃ kṣaḥ kṣetrasthāne kṣetrapāla dhūpādisahitavaliṃ gṛhṇa gṛhṇa svāhā, ityanena kṣetrapālavaliṃ haret | vāmamuṣṭestarjanīṃ saralāṃ kṛtvā mudrāṃ pradarśayet | gāṃ gīṃ gaṃ gaṇapataye varavarada sarvajanaṃ me vaśamānaya valiṃ gṛhṇa gṛhṇa svāhā ityanena gaṇapataye valiṃ haret | vāmamuṣṭermadhyamāṃguliṃ daṇḍavat kṛtvā mudrāṃ pradarśayet | bhairavīvidyāyā api etadvalicatuṣṭayaṃ kartavyam | sarvānte vā sarvabhūtavaliṃ dadyāt | tantre valimadhikṛtya : | adattvā vaṭukādīnāṃ yaḥ pūjayati caṇḍikām | pūjā ca viphalā tasya devīśāpaḥ prajāyate | tato mūladevyai ācamanīyādikaṃ dattvā suvāsitatāmbūlaṃ dadyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर वटुक आदि को बलि दे। ईशान, वायव्य, नैर्ऋत्य और अग्नि कोणों में त्रिकोण-वृत्त मण्डल बनाकर, उनमें "वां वटुक को नमः; यां योगिनियों को नमः; गां गणपति को नमः; क्षां क्षेत्रपाल को नमः" — इस प्रकार पाद्य आदि से पूजा करके, उनमें द्रव्य से भरे पात्र रखकर बलि दे। यह कहा है: "वां पूर्वक 'वटुक', चतुर्थी में और नमः पर समाप्त — यह मन्त्र कहा गया है; पाद्य आदि से पूजा करके इससे बलि दे।" इसी प्रकार अन्यत्र भी। "आओ, आओ, देवीपुत्र, वटुकनाथ, कपिल जटा के भार से चमकते तीन नेत्रों वाले, ज्वालामुख, सब विघ्नों का नाश करो, सब उपचारों सहित बलि लो, लो, स्वाहा" — इस मन्त्र से वटुक को बलि दे। बाएँ अङ्गुष्ठ और अनामिका के योग से मुद्रा दिखाए। "ऊपर ब्रह्माण्ड से, या स्वर्ग में, आकाश तल में, भूतल में या निष्कल में, या पाताल में या नीचे, पवन या जल में, जहाँ कहीं स्थित हों, या क्षेत्र में, पीठ और उपपीठ आदि में पैर रखे हुए, धूप, दीप आदि से प्रसन्न, वीरेन्द्रों से वन्दित देवियाँ इस शुभ बलि विधि से सदा हमारी रक्षा करें। यां योगिनियों को स्वाहा; सब योगिनियों को हुं फट् स्वाहा" — इससे बलि दे। बाएँ हाथ के अङ्गुष्ठ, तर्जनी, मध्यमा और अनामिका से योनि के आकार की मुद्राएँ दिखाए। "क्षां क्षीं क्षूं क्षैं क्षौं क्षः क्षेत्र स्थान में क्षेत्रपाल, धूप आदि सहित बलि लो, लो, स्वाहा" — इससे क्षेत्रपाल को बलि दे। बाईं मुट्ठी की तर्जनी सीधी करके मुद्रा दिखाए। "गां गीं गं गणपति को, वर वरद, सब जनों को मेरे वश में लाओ, बलि लो, लो, स्वाहा" — इससे गणपति को बलि दे। बाईं मुट्ठी की मध्यमा को दण्ड की तरह सीधी करके मुद्रा दिखाए। भैरवी विद्या में भी ये चार बलि करनी चाहिए। या सबके अन्त में सर्वभूत बलि दे। तन्त्र में बलि के विषय में: "जो वटुक आदि को दिए बिना चण्डिका की पूजा करता है, उसकी पूजा विफल होती है और देवी का शाप होता है।" फिर मूल देवी को आचमनीय आदि देकर सुगन्धित ताम्बूल दे।

Then one should give the offering to Vaṭuka and the rest. Having made triangle-and-circle maṇḍalas in the north-east, north-west, south-west and south-east corners, in them "vāṃ, homage to Vaṭuka; yāṃ, homage to the yoginīs; gāṃ, homage to Gaṇapati; kṣāṃ, homage to Kṣetrapāla" — having worshipped thus with foot-water and the rest, having placed in them vessels filled with the substances, one should give the offering. That is said: "'Vaṭuka' preceded by vāṃ, in the dative and ending in namaḥ, is declared the mantra; having worshipped with foot-water and the rest, one should give the offering with this." So too elsewhere. With the mantra "Come, come, son of the Goddess, lord Vaṭuka, three-eyed, shining with a mass of tawny matted hair, flame-mouthed, destroy all obstacles, take, take the offering with all services, svāhā" one should give the offering to Vaṭuka. One should show the mudrā by joining the left thumb and ring finger. "Above, from the egg of Brahmā, or in heaven, on the floor of the sky, on the earth or in the partless, or in the underworld or below, in the wind or the waters, wherever they stand, or in the field, in the seats and lesser seats and the rest, having set their feet, pleased by incense, lamp and the rest, may the goddesses honoured by the best of heroes ever protect us through the rite of this auspicious offering. yāṃ, to the yoginīs, svāhā; to all the yoginīs, huṃ phaṭ svāhā" — with this one should give the offering. One should show the mudrās with the thumb, index, middle and ring fingers of the left hand in the shape of a yoni. "kṣāṃ kṣīṃ kṣūṃ kṣaiṃ kṣauṃ kṣaḥ, Kṣetrapāla in the place of the field, take, take the offering with incense and the rest, svāhā" — with this one should offer the offering to Kṣetrapāla. One should show the mudrā by straightening the index finger of the left fist. "gāṃ gīṃ gaṃ, to Gaṇapati, giver of the best boons, bring all people under my sway, take, take the offering, svāhā" — with this one should offer the offering to Gaṇapati. One should show the mudrā by making the middle finger of the left fist straight as a staff. For the Bhairavī vidyā too these four offerings are to be done. Or at the end of all one should give the offering to all beings. In the Tantra, concerning the offering: "Whoever worships Caṇḍikā without giving to Vaṭuka and the rest, his worship is fruitless and the Goddess's curse arises." Then, having given sipping-water and the rest to the root Goddess, one should give scented betel.

Word by wordपदार्थ

वाम-आदि-वटुकम् (vāma-ādi-vaṭukam)"Vaṭuka" preceded by vāṃवां पूर्वक "वटुक"ङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंनमः-अन्तः (namaḥ-antaḥ)ending in namaḥनमः पर समाप्तमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रईरितः (īritaḥ)is declaredकहा गयापाद्य-आदिभिः (pādya-ādibhiḥ)with foot-water and the restपाद्य आदि से (ca)andऔरसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजा करकेवलिम् (valim)the offeringबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदेअनेन (anena)with thisइससेतु (tu)indeedहीअदत्त्वा (adattvā)without givingदिए बिनावटुक-आदीनाम् (vaṭuka-ādīnām)to Vaṭuka and the restवटुक आदि कोयः (yaḥ)whoजोपूजयति (pūjayati)worshipsपूजा करता हैचण्डिकाम् (caṇḍikām)Caṇḍikāचण्डिका कीपूजा (pūjā)the worshipपूजा (ca)andऔरविफला (viphalā)fruitlessविफलतस्य (tasya)hisउसकीदेवी-शापः (devī-śāpaḥ)the Goddess's curseदेवी का शापप्रजायते (prajāyate)arisesहोता है

Verse 40

४० ततः आरात्रिकं दद्यात् । यथा : कांसादिभाजने कुङ्कुमादिना बालायाश्चक्रं विलिख्य, तत्र कर्पूरगर्भिण्या वर्त्या घृतपूरितानष्टयोनिष्वष्टप्रदीपान् निधाय मध्ये पिष्टकादिरचितमस्तकोपरि महादीपं संस्थाप्य, श्रीं ह्रीं ग्लूं स्लूं, म्लूं, प्लूं, ल्लूं ह्रीं श्रीं इति मन्त्रेण चाभ्यर्च्य, तत्पात्रं मस्तकान्तं समुद्धृत्य नववारं नीराजयेत् । तथा च ज्ञानार्णवे : आरात्रिकमतः कुर्यात्सर्वकामार्थसिद्धये । सौवर्णे राजते कांस्ये स्थानके परमेश्वरि । कुङ्कुमेन लिखेद्यन्त्रं नवकोणं मनोहरम् । चन्द्ररूपं चरुं कृत्वा तन्मध्ये मस्तके शिवे । दीपमेकं विनिक्षिप्य वसुकोणेष्वष्टदीपकान् । यवगोधूममुद्गादिरचितान् वर्करायुतान् । चषकाहितशोभाभिः शोभितान् घृतपूरितान् । अभिमन्त्र्य महेशानि रत्नेश्वर्यास्ततः परम् । श्रीबीजञ्च पराबीजं संलिख्य वरवर्णिनि । गसौ च मपलाः पञ्चादिन्द्रस्थाः क्रमतः प्रिये । वामकर्णसमायुक्ता नादविन्दुविभूषिताः । बीजपञ्चकमेतत्तु, पञ्चरत्नानि सुन्दरि । पूर्वबीजविलोमेन रत्नेशीयं नवाक्षरी ॥४०॥

tataḥ ārātrikaṃ dadyāt | yathā : kāṃsādibhājane kuṅkumādinā bālāyāścakraṃ vilikhya, tatra karpūragarbhiṇyā vartyā ghṛtapūritānaṣṭayoniṣvaṣṭapradīpān nidhāya madhye piṣṭakādiracitamastakopari mahādīpaṃ saṃsthāpya, śrīṃ hrīṃ glūṃ slūṃ, mlūṃ, plūṃ, llūṃ hrīṃ śrīṃ iti mantreṇa cābhyarcya, tatpātraṃ mastakāntaṃ samuddhṛtya navavāraṃ nīrājayet | tathā ca jñānārṇave : | ārātrikamataḥ kuryātsarvakāmārthasiddhaye | sauvarṇe rājate kāṃsye sthānake parameśvari | kuṅkumena likhedyantraṃ navakoṇaṃ manoharam | candrarūpaṃ caruṃ kṛtvā tanmadhye mastake śive | dīpamekaṃ vinikṣipya vasukoṇeṣvaṣṭadīpakān | yavagodhūmamudgādiracitān varkarāyutān | caṣakāhitaśobhābhiḥ śobhitān ghṛtapūritān | abhimantrya maheśāni ratneśvaryāstataḥ param | śrībījañca parābījaṃ saṃlikhya varavarṇini | gasau ca mapalāḥ pañcādindrasthāḥ kramataḥ priye | vāmakarṇasamāyuktā nādavinduvibhūṣitāḥ | bījapañcakametattu, pañcaratnāni sundari | pūrvabījavilomena ratneśīyaṃ navākṣarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर आरात्रिक दे। जैसे: काँसे आदि के पात्र में केसर आदि से बाला का चक्र लिखकर, वहाँ कपूर के गर्भ वाली बत्ती से घी भरे आठ दीप आठ योनियों में रखकर, बीच में पिष्टक आदि से बने मस्तक पर महादीप रखकर, "श्रीं ह्रीं ग्लूं स्लूं म्लूं प्लूं ल्लूं ह्रीं श्रीं" इस मन्त्र से पूजा करके, उस पात्र को मस्तक तक उठाकर नौ बार नीराजन करे। और ज्ञानार्णव में: "अब सब कामनाओं और प्रयोजनों की सिद्धि के लिए आरात्रिक करे। हे परमेश्वरी, सोने, चाँदी या काँसे के स्थानक पर केसर से मनोहर नौ कोणों वाला यन्त्र लिखे; चन्द्र के आकार का चरु बनाकर, उसके बीच में, मस्तक पर, हे शिवा, एक दीप रखकर, और आठ कोणों में जौ, गेहूँ, मूँग आदि से बने, बत्तियों सहित, रखे हुए चषकों की शोभा से शोभित, घी से भरे आठ दीप; हे महेशानी, उन्हें अभिमन्त्रित करके, फिर रत्नेश्वरी के मन्त्र से: हे वरवर्णिनी, श्री बीज और परा बीज लिखकर, ग और स और म, प और ल — क्रम से ऊ स्वर वाले ल पर स्थित पाँच, हे प्रिये, वाम कर्ण के स्वर से युक्त और नाद और बिन्दु से भूषित — यह पाँच बीज ही पाँच रत्न हैं, हे सुन्दरी; पहले बीजों को उलटा करके यह रत्नेशी का नौ अक्षरों का मन्त्र है।"

Then one should give the lamp-waving. Thus: having drawn the diagram of the Bālā with saffron and the like on a vessel of bell-metal or the like, having set there eight lamps filled with ghee, with camphor-cored wicks, in the eight triangles, having set in the middle the great lamp on a head made of flour and the like, having worshipped with the mantra "śrīṃ hrīṃ glūṃ slūṃ mlūṃ plūṃ llūṃ hrīṃ śrīṃ", one should raise that vessel up to the head and wave it nine times. So too in the Jñānārṇava: "Now one should do the lamp-waving for success in every desire and aim. On a golden, silver or bell-metal stand, O supreme Goddess, one should draw with saffron a charming nine-cornered diagram; having made a moon-shaped oblation cake, in its middle, on the head, O Śivā, having set one lamp, and in the eight corners eight lamps made of barley, wheat, mung and the like, with wicks, adorned with the beauty of cups set in them, filled with ghee; having charged them, O great Goddess, then with Ratneśvarī's mantra: having written the Śrī seed and the Parā seed, O fair-complexioned one, ga and sa and ma, pa and la, the five set on la with the vowel ū in order, O beloved, joined with the left-ear vowel and adorned with nāda and bindu — this set of five seeds is the five jewels, O fair one; with the first seeds reversed, this is Ratneśī's mantra of nine syllables."

Word by wordपदार्थ

आरात्रिकम् (ārātrikam)the lamp-wavingआरात्रिकअतः (ataḥ)nowअबकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेसर्व-काम-अर्थ-सिद्धये (sarva-kāma-artha-siddhaye)for success in every desire and aimसब कामनाओं और प्रयोजनों की सिद्धि के लिएसौवर्णे (sauvarṇe)goldenसोने केराजते (rājate)silverचाँदी केकांस्ये (kāṃsye)of bell-metalकाँसे केस्थानके (sthānake)on a standस्थानक परपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme Goddessहे परमेश्वरीकुङ्कुमेन (kuṅkumena)with saffronकेसर सेलिखेत् (likhet)one should drawलिखेयन्त्रम् (yantram)the diagramयन्त्रनव-कोणम् (nava-koṇam)nine-corneredनौ कोणों वालामनोहरम् (manoharam)charmingमनोहरचन्द्र-रूपम् (candra-rūpam)moon-shapedचन्द्र के आकार काचरुम् (carum)the oblation cakeचरुकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरतत्-मध्ये (tat-madhye)in its middleउसके बीच मेंमस्तके (mastake)on the headमस्तक परशिवे (śive)O Śivāहे शिवादीपम् (dīpam)lampदीपएकम् (ekam)oneएकविनिक्षिप्य (vinikṣipya)having setरखकरवसु-कोणेषु (vasu-koṇeṣu)in the eight cornersआठ कोणों मेंअष्ट-दीपकान् (aṣṭa-dīpakān)eight lampsआठ दीपयव-गोधूम-मुद्ग-आदि-रचितान् (yava-godhūma-mudga-ādi-racitān)made of barley, wheat, mung and the likeजौ, गेहूँ, मूँग आदि से बनेवर्कर-आयुतान् (varkara-āyutān)with wicksबत्तियों सहितचषक-आहित-शोभाभिः (caṣaka-āhita-śobhābhiḥ)with the beauty of cups set in themरखे हुए चषकों की शोभा सेशोभितान् (śobhitān)adornedशोभितघृत-पूरितान् (ghṛta-pūritān)filled with gheeघी से भरेअभिमन्त्र्य (abhimantrya)having chargedअभिमन्त्रित करकेमहेशानि (maheśāni)O great Goddessहे महेशानीरत्नेश्वर्याः (ratneśvaryāḥ)of Ratneśvarīरत्नेश्वरी केततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेश्री-बीजम् (śrī-bījam)the Śrī seedश्री बीज (ca)andऔरपरा-बीजम् (parā-bījam)the Parā seedपरा बीजसंलिख्य (saṃlikhya)having writtenलिखकरवरवर्णिनि (varavarṇini)O fair-complexioned oneहे वरवर्णिनीग-सौ (ga-sau)ga and saग और स (ca)andऔरम-प-लाः (ma-pa-lāḥ)ma, pa and laम, प और लपञ्च (pañca)fiveपाँचआदि-इन्द्र-स्थाः (ādi-indra-sthāḥ)set on la with the vowel ūऊ स्वर वाले ल पर स्थितक्रमतः (kramataḥ)in orderक्रम सेप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेवाम-कर्ण-समायुक्ताः (vāma-karṇa-samāyuktāḥ)joined with the left-ear vowelवाम कर्ण के स्वर से युक्तनाद-विन्दु-विभूषिताः (nāda-vindu-vibhūṣitāḥ)adorned with nāda and binduनाद और बिन्दु से भूषितबीज-पञ्चकम् (bīja-pañcakam)the set of five seedsपाँच बीजएतत् (etat)thisयहतु (tu)indeedहीपञ्च-रत्नानि (pañca-ratnāni)the five jewelsपाँच रत्नसुन्दरि (sundari)O fair oneहे सुन्दरीपूर्व-बीज-विलोमेन (pūrva-bīja-vilomena)with the first seeds reversedपहले बीजों को उलटा करकेरत्नेशी (ratneśī)Ratneśīरत्नेशीइयम् (iyam)thisयहनव-अक्षरी (nava-akṣarī)of nine syllablesनौ अक्षरों की

Verse 41

४१ ततो मूलमुच्चार्य : समस्तचक्रचक्रेशि शुभे देवि नवात्मिके आरात्रिकमिदं देवि गृहाण मम सिद्धये । ततश्चक्रमुद्रां प्रदर्शयेत् । आरात्रिके महादेवि चक्रमुद्रां प्रदर्शयेत् । ततो विसर्जनान्तं कर्म समापयेत् । इति श्रीविद्याप्रकरणम् ॥४१॥

tato mūlamuccārya : samastacakracakreśi śubhe devi navātmike ārātrikamidaṃ devi gṛhāṇa mama siddhaye | tataścakramudrāṃ pradarśayet | ārātrike mahādevi cakramudrāṃ pradarśayet | tato visarjanāntaṃ karma samāpayet | iti śrīvidyāprakaraṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 19.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-nineteen-srividya-special-procedure#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर मूल बोलकर: "हे समस्त चक्रों की चक्रेशी, शुभ देवी, नवात्मिका, हे देवी, मेरी सिद्धि के लिए यह आरात्रिक ग्रहण करो।" फिर चक्र मुद्रा दिखाए। "आरात्रिक में, हे महादेवी, चक्र मुद्रा दिखाए।" फिर विसर्जन तक का कर्म पूरा करे। यह श्रीविद्या प्रकरण है।

Then, uttering the root: "O mistress of all diagrams, auspicious Goddess of ninefold nature, accept this lamp-waving, O Goddess, for my attainment." Then one should show the cakra mudrā. "In the lamp-waving, O great Goddess, one should show the cakra mudrā." Then one should complete the rite up to the dismissal. Thus the section on the Śrīvidyā.

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.

This chapter cites 1 page on this site.