Kulārṇava Tantra ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः Chapter 6
Lang
IAST
Words

॥ ॐ ॥

श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्

ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः
Chapter Six · Ullāsa Six — The Consecration of the Substances · Verses 1–102

अथ षष्ठोल्लासः

Īśvara describes the qualified worshipper, the fivefold purification, the maṇḍala and vessels, the kalās and mantras that consecrate the wine, the guru-lines, the invocation of the Goddess, the yantra, and the rules of offering. ईश्वर योग्य पूजक, पञ्चशुद्धि, मण्डल और पात्र, मद्य को संस्कृत करने वाली कलाओं और मन्त्रों, गुरुपंक्तियों, देवी के आवाहन, यन्त्र और तर्पण के नियमों का वर्णन करते हैं।

श्रीदेव्युवाच — Śrī Devī spoke: श्रीदेवी बोलीं:

कुलेश श्रोतुमिच्छामि पूजकस्य च लक्षणम् । कुलद्रव्यादिसंस्कारमर्चनं वद मे प्रभो ॥ १॥

kuleśa śrotumicchāmi pūjakasya ca lakṣaṇam | kuladravyādisaṃskāramarcanaṃ vada me prabho ||

· हिन्दी

हे कुलेश! मैं पूजक के लक्षण, कुलद्रव्य आदि का संस्कार और अर्चन सुनना चाहती हूँ; हे प्रभो! मुझे बताइए।

O Lord of the Kula, I wish to hear the marks of the worshipper, the consecration of the Kula substances and the rest, and the worship; tell me, O Lord.

Word by wordपदार्थ

कुलेश (kuleśa)O Lord of the Kulaहे कुलेशश्रोतुमिच्छामि (śrotumicchāmi)I wish to hearमैं सुनना चाहती हूँपूजकस्य च लक्षणम् (pūjakasya ca lakṣaṇam)the marks of the worshipperऔर पूजक के लक्षणकुलद्रव्यादिसंस्कारम् (kuladravyādisaṃskāram)the consecration of the Kula substances and the restकुलद्रव्य आदि का संस्कारअर्चनं वद मे प्रभो (arcanaṃ vada me prabho)and the worship — tell me, O Lordऔर अर्चन मुझे बताइए, हे प्रभो

ईश्वर उवाच — Īśvara spoke: ईश्वर बोले:

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण स्तूयते देवदानवैः ॥ २॥

śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa stūyate devadānavaiḥ ||

· हिन्दी

सुनो देवि! जो तुम मुझसे पूछती हो वह मैं कहता हूँ; उसके श्रवण मात्र से देव और दानव स्तुति करते हैं।

Listen, O Devī, I shall declare what you ask of me; by merely hearing it one is praised by gods and demons alike.

Word by wordपदार्थ

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi)listen, O Devī, I shall declareसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi)what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa)by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेस्तूयते देवदानवैः (stūyate devadānavaiḥ)one is praised by gods and demonsदेव-दानवों द्वारा स्तुत होता है

निरस्तपातका यत्र मानवाः पुण्यकर्मिणः । कुलज्ञानसुसम्पन्ना भजन्ते ये दृढव्रताः ॥ ३॥

nirastapātakā yatra mānavāḥ puṇyakarmiṇaḥ | kulajñānasusampannā bhajante ye dṛḍhavratāḥ ||

· हिन्दी

जहाँ पाप-रहित, पुण्यकर्मी, कुलज्ञान से सम्पन्न, दृढ़व्रती मनुष्य भजन करते हैं।

Men of meritorious deeds whose sins are cast off, well endowed with Kula knowledge, firm in their vows — such are they who worship there.

Word by wordपदार्थ

निरस्तपातका यत्र (nirastapātakā yatra)where, with sins cast offजहाँ पातक दूर करकेमानवाः पुण्यकर्मिणः (mānavāḥ puṇyakarmiṇaḥ)men of meritorious deedsपुण्यकर्मी मनुष्यकुलज्ञानसुसम्पन्ना (kulajñānasusampannā)well endowed with Kula knowledgeकुलज्ञान से सुसम्पन्नभजन्ते ये दृढव्रताः (bhajante ye dṛḍhavratāḥ)those firm in vows who worshipजो दृढ़व्रती भजन करते हैं

पूर्णाभिषेकसहितो वेदशास्त्रार्थतत्त्ववित् । देवतागुरुभक्तस्तु नियतात्मार्चयेत् प्रिये ॥ ४॥

pūrṇābhiṣekasahito vedaśāstrārthatattvavit | devatāgurubhaktastu niyatātmārcayet priye ||

· हिन्दी

जो पूर्णाभिषेक प्राप्त है, वेद और शास्त्र के अर्थ-तत्त्व को जानता है, देवता और गुरु का भक्त है, संयतात्मा है — वह पूजा करे, हे प्रिये!

One who has received the full abhiṣeka, who knows the truth of the meaning of the Veda and the śāstras, devoted to deity and guru and self-controlled — he should worship, O beloved.

Word by wordपदार्थ

पूर्णाभिषेकसहितो (pūrṇābhiṣekasahito)one who has received the full abhiṣekaपूर्णाभिषेक सहितवेदशास्त्रार्थतत्त्ववित् (vedaśāstrārthatattvavit)who knows the truth of the meaning of Veda and śāstraवेद-शास्त्र के अर्थ का तत्त्ववेत्तादेवतागुरुभक्तस्तु (devatāgurubhaktastu)devoted to deity and guruदेवता और गुरु का भक्तनियतात्मार्चयेत् प्रिये (niyatātmārcayet priye)self-controlled — he should worship, O belovedनियतात्मा पूजा करे, हे प्रिये

कुलागमरहस्यज्ञो देवताराधनोत्सुकः । गुरूपदेशसंयुक्तः पूजयेत् कुलनायिके ॥ ५॥

kulāgamarahasyajño devatārādhanotsukaḥ | gurūpadeśasaṃyuktaḥ pūjayet kulanāyike ||

· हिन्दी

कुलागम के रहस्य को जानने वाला, देवता की आराधना में उत्सुक, गुरु के उपदेश से युक्त — वह पूजा करे, हे कुलनायिके!

Knowing the secret of the Kula āgamas, eager for the worship of the deity, possessed of the guru's instruction — such a one should worship, O mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

कुलागमरहस्यज्ञो (kulāgamarahasyajño)knowing the secret of the Kula āgamasकुलागमों के रहस्य का ज्ञातादेवताराधनोत्सुकः (devatārādhanotsukaḥ)eager for the worship of the deityदेवता की आराधना में उत्सुकगुरूपदेशसंयुक्तः (gurūpadeśasaṃyuktaḥ)possessed of the guru's instructionगुरु-उपदेश से युक्तपूजयेत् कुलनायिके (pūjayet kulanāyike)he should worship, O mistress of the Kulaपूजा करे, हे कुलनायिके

शुद्धात्मा चातिसंहृष्टः क्रोधलौल्यविवर्जितः । पशुव्रतादिविमुखः सुमुखस्तु यजेत् प्रिये ॥ ६॥

śuddhātmā cātisaṃhṛṣṭaḥ krodhalaulyavivarjitaḥ | paśuvratādivimukhaḥ sumukhastu yajet priye ||

· हिन्दी

शुद्धात्मा, अति प्रसन्न, क्रोध और लोभ से रहित, पशुव्रत आदि से विमुख, प्रसन्नमुख — वह यजन करे, हे प्रिये!

Pure of self and greatly joyful, free of anger and greed, averse to the vows of paśus and the like, of fair countenance — he should worship, O beloved.

Word by wordपदार्थ

शुद्धात्मा चातिसंहृष्टः (śuddhātmā cātisaṃhṛṣṭaḥ)pure of self and greatly joyfulशुद्धात्मा और अति प्रसन्नक्रोधलौल्यविवर्जितः (krodhalaulyavivarjitaḥ)free of anger and greedक्रोध और लोभ से रहितपशुव्रतादिविमुखः (paśuvratādivimukhaḥ)averse to the vows of paśus and the likeपशु-व्रत आदि से विमुखसुमुखस्तु यजेत् प्रिये (sumukhastu yajet priye)of fair countenance — he should worship, O belovedसुमुख होकर यजन करे, हे प्रिये

यदा पुंसः कृतार्थस्य कालेन बहुना प्रिये । मत्प्रसादेन भूयाच्च दृढभक्तिसमागमः ॥ ७॥

yadā puṃsaḥ kṛtārthasya kālena bahunā priye | matprasādena bhūyācca dṛḍhabhaktisamāgamaḥ ||

· हिन्दी

हे प्रिये! जब बहुत समय के बाद, मेरी कृपा से, कृतार्थ पुरुष को दृढ़ भक्ति की प्राप्ति होती है —

When, after a long time, O beloved, by my grace there comes to a man who has attained his end the arrival of firm devotion —

Word by wordपदार्थ

यदा पुंसः कृतार्थस्य (yadā puṃsaḥ kṛtārthasya)when, for a man who has attained his endजब कृतार्थ पुरुष कोकालेन बहुना प्रिये (kālena bahunā priye)after a long time, O belovedबहुत काल के बाद, हे प्रियेमत्प्रसादेन भूयाच्च (matprasādena bhūyācca)by my grace there comesमेरी कृपा से हो जाएदृढभक्तिसमागमः (dṛḍhabhaktisamāgamaḥ)the arrival of firm devotionदृढ़ भक्ति की प्राप्ति

तदर्थं तर्पणं कुर्याद् द्रव्यैः श्रीभैरवोदितैः । गुरूपदेशविधिना चान्यथा पतनं भवेत् ॥ ८॥

tadarthaṃ tarpaṇaṃ kuryād dravyaiḥ śrībhairavoditaiḥ | gurūpadeśavidhinā cānyathā patanaṃ bhavet ||

· हिन्दी

उसके लिए श्रीभैरव द्वारा कहे गये द्रव्यों से, गुरु के उपदेश की विधि से तर्पण करे; अन्यथा पतन होता है।

for that end he should make the offering with the substances declared by Śrī Bhairava, by the rule of the guru's instruction; otherwise there is a fall.

Word by wordपदार्थ

तदर्थं तर्पणं कुर्याद् (tadarthaṃ tarpaṇaṃ kuryād)for that end he should make the offeringउसके लिए तर्पण करेद्रव्यैः श्रीभैरवोदितैः (dravyaiḥ śrībhairavoditaiḥ)with the substances declared by Śrī Bhairavaश्रीभैरव द्वारा कहे द्रव्यों सेगुरूपदेशविधिना (gurūpadeśavidhinā)by the rule of the guru's instructionगुरु-उपदेश की विधि सेचान्यथा पतनं भवेत् (cānyathā patanaṃ bhavet)otherwise there is a fallअन्यथा पतन होता है

मन्त्रयोगेन देवेशि कुर्यात् श्रीचक्रपूजनम् । तदहन्तु त्वया सार्धं गृह्णामि स्वयमादरात् ॥ ९॥

mantrayogena deveśi kuryāt śrīcakrapūjanam | tadahantu tvayā sārdhaṃ gṛhṇāmi svayamādarāt ||

· हिन्दी

हे देवेशि! मन्त्रयोग से श्रीचक्र का पूजन करे; उसे मैं स्वयं तुम्हारे साथ आदरपूर्वक ग्रहण करता हूँ।

By the union of mantras, O queen of the gods, he should perform the worship of the Śrīcakra; that worship I myself, together with you, accept with regard.

Word by wordपदार्थ

मन्त्रयोगेन देवेशि (mantrayogena deveśi)by the union of mantras, O queen of godsमन्त्रयोग से, हे देवेशिकुर्यात् श्रीचक्रपूजनम् (kuryāt śrīcakrapūjanam)he should perform the worship of the Śrīcakraश्रीचक्र का पूजन करेतदहन्तु त्वया सार्धं (tadahantu tvayā sārdhaṃ)that I, together with youउस दिन मैं तुम्हारे साथगृह्णामि स्वयमादरात् (gṛhṇāmi svayamādarāt)accept myself, with regardस्वयं आदर से ग्रहण करता हूँ

१० भैरवोऽहमिति ज्ञानात् सर्वज्ञादिगुणान्वितः । इति संचिन्त्य योगीन्द्रः कुलपूजारतो भवेत् ॥ १०॥

bhairavo'hamiti jñānāt sarvajñādiguṇānvitaḥ | iti saṃcintya yogīndraḥ kulapūjārato bhavet ||

· हिन्दी

"मैं भैरव हूँ" इस ज्ञान से सर्वज्ञता आदि गुणों से युक्त हूँ — ऐसा विचार कर योगीन्द्र कुलपूजा में रत रहे।

"Through the knowledge that I am Bhairava, I am endowed with omniscience and the other qualities" — reflecting thus, the lord of yogins should be devoted to the Kula worship.

Word by wordपदार्थ

भैरवोऽहमिति ज्ञानात् (bhairavo'hamiti jñānāt)from the knowledge "I am Bhairava""मैं भैरव हूँ" इस ज्ञान सेसर्वज्ञादिगुणान्वितः (sarvajñādiguṇānvitaḥ)endowed with omniscience and the other qualitiesसर्वज्ञता आदि गुणों से युक्तइति संचिन्त्य योगीन्द्रः (iti saṃcintya yogīndraḥ)reflecting thus, the lord of yoginsऐसा चिन्तन कर योगीन्द्रकुलपूजारतो भवेत् (kulapūjārato bhavet)should be devoted to the Kula worshipकुलपूजा में रत रहे

११ इत्यादिलक्षणोपेतः कौलिको नियतव्रतः । यस्त्वां समर्चयेद्देवि भुक्तिमुक्त्योः स भाजनम् ॥ ११॥

ityādilakṣaṇopetaḥ kauliko niyatavrataḥ | yastvāṃ samarcayeddevi bhuktimuktyoḥ sa bhājanam ||

· हिन्दी

इत्यादि लक्षणों से युक्त, नियतव्रत कौलिक जो तुम्हारी सम्यक् पूजा करता है, हे देवि! वह भोग और मोक्ष का पात्र है।

The Kaulika endowed with these and like marks, steadfast in his vow, who worships you well, O Devī — he is a vessel of both enjoyment and liberation.

Word by wordपदार्थ

इत्यादिलक्षणोपेतः (ityādilakṣaṇopetaḥ)endowed with these and like marksइत्यादि लक्षणों से युक्तकौलिको नियतव्रतः (kauliko niyatavrataḥ)the Kaulika, steadfast in his vowनियतव्रती कौलिकयस्त्वां समर्चयेद्देवि (yastvāṃ samarcayeddevi)who worships you well, O Devīजो तुम्हारी सम्यक् पूजा करे, हे देविभुक्तिमुक्त्योः स भाजनम् (bhuktimuktyoḥ sa bhājanam)he is a vessel of enjoyment and liberationवह भुक्ति-मुक्ति का पात्र है

१२ एकान्ते विजनेऽरण्ये देशे बाधाविवर्जिते । सुखासने समासीनः प्राङ्मुखो वाप्युदङ्मुखः ॥ १२॥

ekānte vijane'raṇye deśe bādhāvivarjite | sukhāsane samāsīnaḥ prāṅmukho vāpyudaṅmukhaḥ ||

· हिन्दी

एकान्त, निर्जन वन में, बाधा-रहित स्थान में, सुखासन में बैठकर, पूर्व या उत्तर की ओर मुख करके,

In a solitary, unpeopled forest, in a place free of disturbance, seated in a comfortable posture facing east or north,

Word by wordपदार्थ

एकान्ते विजनेऽरण्ये (ekānte vijane'raṇye)in a solitary, unpeopled forestएकान्त, निर्जन वन मेंदेशे बाधाविवर्जिते (deśe bādhāvivarjite)in a place free of disturbanceबाधा-रहित स्थान मेंसुखासने समासीनः (sukhāsane samāsīnaḥ)seated in a comfortable postureसुखासन में बैठाप्राङ्मुखो वाप्युदङ्मुखः (prāṅmukho vāpyudaṅmukhaḥ)facing east or northपूर्व या उत्तर की ओर मुख किए

१३ अमृताब्धौ मणिद्वीपे कल्पवृक्षतरोस्तले । रत्नप्राकारसन्दीप्तं स्मरेन्माणिक्यमण्डपम् ॥ १३॥

amṛtābdhau maṇidvīpe kalpavṛkṣatarostale | ratnaprākārasandīptaṃ smarenmāṇikyamaṇḍapam ||

· हिन्दी

अमृत-सागर में मणिद्वीप पर कल्पवृक्ष के नीचे, रत्नों के प्राकार से देदीप्यमान माणिक्य-मण्डप का स्मरण करे,

one should call to mind, in the ocean of nectar on the isle of gems beneath the wish-fulfilling tree, the pavilion of rubies blazing with ramparts of jewels,

Word by wordपदार्थ

अमृताब्धौ मणिद्वीपे (amṛtābdhau maṇidvīpe)in the ocean of nectar, on the isle of gemsअमृत-सागर में, मणिद्वीप मेंकल्पवृक्षतरोस्तले (kalpavṛkṣatarostale)beneath the wish-fulfilling treeकल्पवृक्ष के तलेरत्नप्राकारसन्दीप्तं (ratnaprākārasandīptaṃ)blazing with ramparts of jewelsरत्नों के प्राकार से दीप्तस्मरेन्माणिक्यमण्डपम् (smarenmāṇikyamaṇḍapam)one should call to mind the pavilion of rubiesमाणिक्य-मण्डप का स्मरण करे

१४ पुष्पमालावितानाढ्यं प्रच्छन्नपटसंवृतम् । कर्पूरदीपभास्वन्तं धूपामोदसुगन्धिकम् ॥ १४॥

puṣpamālāvitānāḍhyaṃ pracchannapaṭasaṃvṛtam | karpūradīpabhāsvantaṃ dhūpāmodasugandhikam ||

· हिन्दी

जो पुष्पमालाओं के वितान से समृद्ध, आवरक पटों से घिरा, कर्पूर के दीपों से प्रकाशित और धूप की सुगन्ध से सुवासित है।

rich with canopies of flower-garlands, enclosed by concealing curtains, shining with camphor lamps and fragrant with the scent of incense.

Word by wordपदार्थ

पुष्पमालावितानाढ्यं (puṣpamālāvitānāḍhyaṃ)rich with canopies of flower-garlandsपुष्पमालाओं के वितान से समृद्धप्रच्छन्नपटसंवृतम् (pracchannapaṭasaṃvṛtam)enclosed by concealing curtainsछिपाने वाले पटों से आवृतकर्पूरदीपभास्वन्तं (karpūradīpabhāsvantaṃ)shining with camphor lampsकपूर के दीपों से प्रकाशितधूपामोदसुगन्धिकम् (dhūpāmodasugandhikam)fragrant with the scent of incenseधूप की सुगन्ध से सुगन्धित

१५ तन्मण्डपस्थमात्मानं ध्यात्वाऽनाकुलचेतसा । श्रीगुरोराज्ञया देवि कुलपूजां समाचरेत् ॥ १५॥

tanmaṇḍapasthamātmānaṃ dhyātvā'nākulacetasā | śrīgurorājñayā devi kulapūjāṃ samācaret ||

· हिन्दी

उस मण्डप में स्थित अपने को अनाकुल चित्त से ध्यान करके, श्रीगुरु की आज्ञा से, हे देवि! कुलपूजा करे।

Having meditated with untroubled mind on oneself as seated in that pavilion, one should perform the Kula worship by the command of the blessed guru, O Devī.

Word by wordपदार्थ

तन्मण्डपस्थमात्मानं (tanmaṇḍapasthamātmānaṃ)oneself as seated in that pavilionउस मण्डप में स्थित अपने कोध्यात्वाऽनाकुलचेतसा (dhyātvā'nākulacetasā)having meditated with untroubled mindअनाकुल चित्त से ध्यान करश्रीगुरोराज्ञया देवि (śrīgurorājñayā devi)by the command of the blessed guru, O Devīश्रीगुरु की आज्ञा से, हे देविकुलपूजां समाचरेत् (kulapūjāṃ samācaret)one should perform the Kula worshipकुलपूजा करे

१६ आत्मस्थानमनुद्रव्यदेवशुद्धिस्तु पञ्चमी । यावन्न कुरुते मन्त्री तावद्देवार्चनं कुतः ॥ १६॥

ātmasthānamanudravyadevaśuddhistu pañcamī | yāvanna kurute mantrī tāvaddevārcanaṃ kutaḥ ||

· हिन्दी

आत्मशुद्धि, स्थानशुद्धि, मन्त्रशुद्धि, द्रव्यशुद्धि और पाँचवीं देवशुद्धि — जब तक मन्त्री इन्हें नहीं करता, तब तक देवार्चन कैसे हो?

The purification of self, place, mantra and substance, with that of the deity as the fifth — so long as the mantrin does not perform these, how can there be worship of the deity?

Word by wordपदार्थ

आत्मस्थानमनुद्रव्य- (ātmasthānamanudravya-)of self, place, mantra, substanceआत्मा, स्थान, मन्त्र, द्रव्यदेवशुद्धिस्तु पञ्चमी (devaśuddhistu pañcamī)and the purification of the deity as the fifthऔर देवशुद्धि पाँचवींयावन्न कुरुते मन्त्री (yāvanna kurute mantrī)so long as the mantrin does not performजब तक मन्त्री नहीं करतातावद्देवार्चनं कुतः (tāvaddevārcanaṃ kutaḥ)how can there be worship of the deityतब तक देवार्चन कहाँ?

१७ सुस्नानभूतसंशुद्धिप्राणायामादिभिः प्रिये । षडङ्गाद्यखिलन्यासैरात्मशुद्धिः समीरिता ॥ १७॥

susnānabhūtasaṃśuddhiprāṇāyāmādibhiḥ priye | ṣaḍaṅgādyakhilanyāsairātmaśuddhiḥ samīritā ||

· हिन्दी

सम्यक् स्नान, भूतशुद्धि, प्राणायाम आदि से, हे प्रिये! और षडङ्ग आदि समस्त न्यासों से आत्मशुद्धि कही गयी है।

By proper bathing, purification of the elements, prāṇāyāma and the rest, O beloved, and by all the nyāsas beginning with that of the six limbs, the purification of self is declared.

Word by wordपदार्थ

सुस्नानभूतसंशुद्धि- (susnānabhūtasaṃśuddhi-)by proper bathing, purification of the elementsसुस्नान, भूतशुद्धिप्राणायामादिभिः प्रिये (prāṇāyāmādibhiḥ priye)prāṇāyāma and the rest, O belovedप्राणायाम आदि से, हे प्रियेषडङ्गाद्यखिलन्यासैः (ṣaḍaṅgādyakhilanyāsaiḥ)by all the nyāsas beginning with the six limbsषडंग आदि समस्त न्यासों सेआत्मशुद्धिः समीरिता (ātmaśuddhiḥ samīritā)the purification of self is declaredआत्मशुद्धि कही गई है

१८ सम्मार्जनानुलेपाद्यैर्दर्पणोदरवत्कृतम् । वितानधूपदीपादिपुष्पमालोपशोभितम् । पञ्चवर्णरजश्चित्रं स्थानशुद्धिरितीरिता ॥ १८॥

sammārjanānulepādyairdarpaṇodaravatkṛtam | vitānadhūpadīpādipuṣpamālopaśobhitam | pañcavarṇarajaścitraṃ sthānaśuddhiritīritā ||

· हिन्दी

झाड़ने, लीपने आदि से दर्पण के तल जैसा किया हुआ, वितान, धूप, दीप आदि और पुष्पमालाओं से सुशोभित, पाँच रंगों के चूर्ण से चित्रित — यह स्थानशुद्धि कही गयी है।

Made like the face of a mirror by sweeping, smearing and the like, adorned with canopy, incense, lamps, flower-garlands and the rest, patterned with powders of five colours — this is called the purification of place.

Word by wordपदार्थ

सम्मार्जनानुलेपाद्यैः (sammārjanānulepādyaiḥ)by sweeping, smearing and the likeझाड़ना, लीपना आदि सेदर्पणोदरवत्कृतम् (darpaṇodaravatkṛtam)made like the face of a mirrorदर्पण के तल-सा बनायावितानधूपदीपादि- (vitānadhūpadīpādi-)with canopy, incense, lamps and the restवितान, धूप, दीप आदिपुष्पमालोपशोभितम् (puṣpamālopaśobhitam)adorned with flower-garlandsपुष्पमालाओं से सुशोभितपञ्चवर्णरजश्चित्रं (pañcavarṇarajaścitraṃ)patterned with powders of five coloursपाँच रंगों की रज (चूर्ण) से चित्रितस्थानशुद्धिरितीरिता (sthānaśuddhiritīritā)this is called the purification of placeयह स्थानशुद्धि कही गई है

१९ ग्रथित्वा मातृकावर्णैर्मूलमन्त्राक्षराणि च । क्रमोत्क्रमाद् द्विरावृत्त्या मन्त्रशुद्धिरितीरिता ॥ १९॥

grathitvā mātṛkāvarṇairmūlamantrākṣarāṇi ca | kramotkramād dvirāvṛttyā mantraśuddhiritīritā ||

· हिन्दी

मूलमन्त्र के अक्षरों को मातृका-वर्णों के साथ गूँथकर, क्रम और उत्क्रम से दो बार आवृत्ति करना — यह मन्त्रशुद्धि कही गयी है।

Having interwoven the syllables of the root mantra with the letters of the mātṛkā, in direct and reverse order, twice over — this is called the purification of the mantra.

Word by wordपदार्थ

ग्रथित्वा मातृकावर्णैः (grathitvā mātṛkāvarṇaiḥ)having interwoven with the letters of the mātṛkāमातृका वर्णों से गूँथकरमूलमन्त्राक्षराणि च (mūlamantrākṣarāṇi ca)the syllables of the root mantraऔर मूलमन्त्र के अक्षरों कोक्रमोत्क्रमाद् द्विरावृत्त्या (kramotkramād dvirāvṛttyā)in direct and reverse order, twice overक्रम और उत्क्रम से, दो आवृत्तिमन्त्रशुद्धिरितीरिता (mantraśuddhiritīritā)this is called the purification of the mantraयह मन्त्रशुद्धि कही गई है

२० पूजाद्रव्याणि संप्रोक्ष्य मूलास्त्राद्भिर्विधानवित् । दर्शयेद्धेनुमुद्राञ्च द्रव्यशुद्धिरितीरिता ॥ २०॥

pūjādravyāṇi saṃprokṣya mūlāstrādbhirvidhānavit | darśayeddhenumudrāñca dravyaśuddhiritīritā ||

· हिन्दी

विधि का ज्ञाता पूजा-द्रव्यों को मूल और अस्त्र मन्त्र के जल से प्रोक्षित करके धेनुमुद्रा दिखाये — यह द्रव्यशुद्धि कही गयी है।

The knower of rule, having sprinkled the materials of worship with water consecrated by the root and astra mantras, should show the dhenu-mudrā — this is called the purification of the substances.

Word by wordपदार्थ

पूजाद्रव्याणि संप्रोक्ष्य (pūjādravyāṇi saṃprokṣya)having sprinkled the materials of worshipपूजा-द्रव्यों पर प्रोक्षण करमूलास्त्राद्भिर्विधानवित् (mūlāstrādbhirvidhānavit)with water of the root and astra mantras, the knower of ruleमूल और अस्त्र (मन्त्रों) के जल से, विधानज्ञदर्शयेद्धेनुमुद्राञ्च (darśayeddhenumudrāñca)and should show the dhenu-mudrāऔर धेनुमुद्रा दिखाएद्रव्यशुद्धिरितीरिता (dravyaśuddhiritīritā)this is called the purification of the substancesयह द्रव्यशुद्धि कही गई है

२१ पीठे देवं प्रतिष्ठाप्य सकलीकृत्य मन्त्रवित् । मूलमन्त्रेण दीप्तात्मा न्यासद्रव्योदकेन च । त्रिवारं प्रोक्षयेद्विद्वान् देवशुद्धिरितीरिता ॥ २१॥

pīṭhe devaṃ pratiṣṭhāpya sakalīkṛtya mantravit | mūlamantreṇa dīptātmā nyāsadravyodakena ca | trivāraṃ prokṣayedvidvān devaśuddhiritīritā ||

· हिन्दी

पीठ पर देवता को प्रतिष्ठित कर, सकलीकरण करके, दीप्तात्मा मन्त्रवेत्ता मूलमन्त्र से और न्यास-द्रव्य के जल से तीन बार प्रोक्षण करे — यह देवशुद्धि कही गयी है।

Having established the deity on the seat and given it a body, the knower of mantra with self ablaze should sprinkle it thrice with the root mantra and with the water of the nyāsa-substance — this is called the purification of the deity.

Word by wordपदार्थ

पीठे देवं प्रतिष्ठाप्य (pīṭhe devaṃ pratiṣṭhāpya)having established the deity on the seatपीठ पर देव को प्रतिष्ठित करसकलीकृत्य मन्त्रवित् (sakalīkṛtya mantravit)having given it a body, the knower of mantraसकलीकरण कर, मन्त्रज्ञमूलमन्त्रेण दीप्तात्मा (mūlamantreṇa dīptātmā)with the root mantra, with self ablazeमूलमन्त्र से, दीप्त आत्मा वालान्यासद्रव्योदकेन च (nyāsadravyodakena ca)and with the water of the nyāsa-substanceऔर न्यास-द्रव्य के जल सेत्रिवारं प्रोक्षयेद्विद्वान् (trivāraṃ prokṣayedvidvān)the wise one should sprinkle thriceतीन बार प्रोक्षण करे, विद्वान्देवशुद्धिरितीरिता (devaśuddhiritīritā)this is called the purification of the deityयह देवशुद्धि कही गई है

२२ पञ्चशुद्धिं विधायेत्थं पश्चाद् यजनमाचरेत् । सा पूजा सफला प्रोक्ता चान्यथा निष्फला भवेत् ॥ २२॥

pañcaśuddhiṃ vidhāyetthaṃ paścād yajanamācaret | sā pūjā saphalā proktā cānyathā niṣphalā bhavet ||

· हिन्दी

इस प्रकार पञ्चशुद्धि करके फिर यजन करे; वह पूजा सफल कही गयी है, अन्यथा निष्फल होती है।

Having performed the fivefold purification thus, one should afterwards perform the worship; that worship is declared fruitful, and otherwise it is fruitless.

Word by wordपदार्थ

पञ्चशुद्धिं विधायेत्थं (pañcaśuddhiṃ vidhāyetthaṃ)having performed the fivefold purification thusइस प्रकार पंचशुद्धि करकेपश्चाद् यजनमाचरेत् (paścād yajanamācaret)afterwards one should perform the worshipबाद में यजन करेसा पूजा सफला प्रोक्ता (sā pūjā saphalā proktā)that worship is declared fruitfulवह पूजा सफल कही गई हैचान्यथा निष्फला भवेत् (cānyathā niṣphalā bhavet)otherwise it is fruitlessअन्यथा निष्फल होती है

२३ मण्डलेन विना पूजा निष्फला कथिता प्रिये । तस्मान्मण्डलमालिख्य विधिवत्तत्र पूजयेत् ॥ २३॥

maṇḍalena vinā pūjā niṣphalā kathitā priye | tasmānmaṇḍalamālikhya vidhivattatra pūjayet ||

· हिन्दी

मण्डल के बिना पूजा निष्फल कही गयी है, हे प्रिये! इसलिए मण्डल बनाकर उस पर विधिपूर्वक पूजा करे।

Worship without a maṇḍala is declared fruitless, O beloved; therefore, having drawn the maṇḍala, one should worship there according to rule.

Word by wordपदार्थ

मण्डलेन विना पूजा (maṇḍalena vinā pūjā)worship without a maṇḍalaमण्डल के बिना पूजानिष्फला कथिता प्रिये (niṣphalā kathitā priye)is declared fruitless, O belovedनिष्फल कही गई है, हे प्रियेतस्मान्मण्डलमालिख्य (tasmānmaṇḍalamālikhya)therefore having drawn the maṇḍalaइसलिए मण्डल बनाकरविधिवत्तत्र पूजयेत् (vidhivattatra pūjayet)one should worship there according to ruleवहाँ विधिवत् पूजा करे

२४ अखण्डमण्डलाकारं विश्वं व्याप्य व्यवस्थितम् । त्रैलोक्यं मण्डितं येन मण्डलं तत् सदा शिवम् ॥ २४॥

akhaṇḍamaṇḍalākāraṃ viśvaṃ vyāpya vyavasthitam | trailokyaṃ maṇḍitaṃ yena maṇḍalaṃ tat sadā śivam ||

· हिन्दी

अखण्ड मण्डल के आकार में विश्व को व्याप्त कर स्थित, जिससे त्रैलोक्य मण्डित है — वह मण्डल सदा शिव है।

Abiding in the form of an unbroken circle, pervading the universe, that by which the three worlds are adorned — that maṇḍala is ever Śiva.

Word by wordपदार्थ

अखण्डमण्डलाकारं (akhaṇḍamaṇḍalākāraṃ)of the form of an unbroken circleअखण्ड मण्डल के आकार काविश्वं व्याप्य व्यवस्थितम् (viśvaṃ vyāpya vyavasthitam)abiding, pervading the universeविश्व को व्याप्त कर स्थितत्रैलोक्यं मण्डितं येन (trailokyaṃ maṇḍitaṃ yena)by which the three worlds are adornedजिससे त्रैलोक्य मण्डित हैमण्डलं तत् सदा शिवम् (maṇḍalaṃ tat sadā śivam)that maṇḍala is ever Śivaवह मण्डल सदा शिव है

२५ उड्डीयानां चतुरस्रं कामरूपञ्च वर्तुलम् । जालन्धरञ्च चन्द्रार्धं त्र्यस्रः पूर्णगिरिर्भवेत् ॥ २५॥

uḍḍīyānāṃ caturasraṃ kāmarūpañca vartulam | jālandharañca candrārdhaṃ tryasraḥ pūrṇagirirbhavet ||

· हिन्दी

उड्डीयान चौकोर है, कामरूप गोल, जालन्धर अर्धचन्द्र, और पूर्णगिरि त्रिकोण होता है।

Uḍḍīyāna is square, Kāmarūpa circular, Jālandhara a half-moon, and Pūrṇagiri is a triangle.

Word by wordपदार्थ

उड्डीयानं चतुरस्रं (uḍḍīyānaṃ caturasraṃ)Uḍḍīyāna is squareउड्डीयान चतुरस्र (चौकोर)कामरूपञ्च वर्त्तुलम् (kāmarūpañca varttulam)and Kāmarūpa circularऔर कामरूप गोलजालन्धरञ्च चन्द्रार्धं (jālandharañca candrārdhaṃ)Jālandhara a half-moonजालन्धर अर्धचन्द्रत्र्यस्रः पूर्णगिरिर्भवेत् (tryasraḥ pūrṇagirirbhavet)Pūrṇagiri a triangleपूर्णगिरि त्रिकोण हो

२६ अभ्यर्च्य मण्डलं पश्चादाधारान् स्थापयेत् क्रमात् । सामान्यश्रीगुरुभोगबलिपात्राणि पञ्चधा ॥ २६॥

abhyarcya maṇḍalaṃ paścādādhārān sthāpayet kramāt | sāmānyaśrīgurubhogabalipātrāṇi pañcadhā ||

· हिन्दी

मण्डल की पूजा करके फिर क्रम से आधार स्थापित करे, और पात्र पाँच प्रकार के — सामान्य, श्रीगुरु, भोग और बलि पात्र।

Having worshipped the maṇḍala, one should afterwards set the supports in order, and the vessels fivefold: the common vessel, the Śrī-guru vessel, the bhoga vessel and the bali vessels.

Word by wordपदार्थ

अभ्यर्च्य मण्डलं पश्चाद् (abhyarcya maṇḍalaṃ paścād)having worshipped the maṇḍala, afterwardsमण्डल की पूजा कर, फिरआधारान् स्थापयेत् क्रमात् (ādhārān sthāpayet kramāt)one should set the supports in orderआधारों को क्रम से स्थापित करेसामान्यश्रीगुरुभोग- (sāmānyaśrīgurubhoga-)the common, the Śrī-guru, the bhogaसामान्य, श्रीगुरु, भोगबलिपात्राणि पञ्चधा (balipātrāṇi pañcadhā)and the bali vessels — fivefoldऔर बलि पात्र — पाँच प्रकार के

२७ द्विपात्रं वा त्रिपात्रं वा एकपात्रं न कारयेत् । स्वदक्षिणादिवामान्तं स्थाप्याभ्यर्च्यासवेन तु ॥ २७॥

dvipātraṃ vā tripātraṃ vā ekapātraṃ na kārayet | svadakṣiṇādivāmāntaṃ sthāpyābhyarcyāsavena tu ||

· हिन्दी

दो पात्र या तीन पात्र — एक पात्र न करे; अपने दाहिने से बायें तक स्थापित करके और पूजित करके, आसव से

Either two vessels or three — one should not use a single vessel; having placed them from one's right to the left and worshipped them, with liquor

Word by wordपदार्थ

द्विपात्रं वा त्रिपात्रं वा (dvipātraṃ vā tripātraṃ vā)either two vessels or threeदो पात्र या तीन पात्रएकपात्रं न कारयेत् (ekapātraṃ na kārayet)one should not use a single vesselएक पात्र न करेस्वदक्षिणादिवामान्तं (svadakṣiṇādivāmāntaṃ)from one's right to the leftअपने दक्षिण से वाम तकस्थाप्याभ्यर्च्यासवेन तु (sthāpyābhyarcyāsavena tu)having placed and worshipped, with liquorस्थापित कर, पूजकर, आसव से

२८ संपूर्य मूलमन्त्रेण कुलेश्वरि विनिधानवित् । तत्र माषप्रमाणन्तु मत्स्यं मांसं विनिक्षिपेत् ॥ २८॥

saṃpūrya mūlamantreṇa kuleśvari vinidhānavit | tatra māṣapramāṇantu matsyaṃ māṃsaṃ vinikṣipet ||

· हिन्दी

विधि का ज्ञाता मूलमन्त्र से उन्हें भरकर, हे कुलेश्वरि! उनमें उड़द के दाने के बराबर मछली और मांस डाले।

the knower of rule should fill them with the root mantra, O Kuleśvarī, and drop into them fish and meat of the size of a bean.

Word by wordपदार्थ

संपूर्य मूलमन्त्रेण (saṃpūrya mūlamantreṇa)having filled with the root mantraमूलमन्त्र से भरकरकुलेश्वरि विधानवित् (kuleśvari vidhānavit)O Kuleśvarī, the knower of ruleहे कुलेश्वरि! विधानज्ञतत्र माषप्रमाणन्तु (tatra māṣapramāṇantu)into it, the size of a beanउसमें उड़द के दाने के बराबरमत्स्यं मांसं विनिक्षिपेत् (matsyaṃ māṃsaṃ vinikṣipet)fish and meat he should dropमत्स्य और मांस डाले

२९ नष्टैः पर्युषितोच्छिष्टैर्दुर्गन्धैर्गन्धवर्जितैः । हेतुभिः परपात्रस्थैस्तर्पितं निष्फलं भवेत् ॥ २९॥

naṣṭaiḥ paryuṣitocchiṣṭairdurgandhairgandhavarjitaiḥ | hetubhiḥ parapātrasthaistarpitaṃ niṣphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

नष्ट, बासी, उच्छिष्ट, दुर्गन्धयुक्त या गन्धहीन, अथवा दूसरे के पात्र में रखे हेतु (मद्य) से किया गया तर्पण निष्फल होता है।

With wines that are spoiled, stale or left over, foul-smelling or scentless, or kept in another's vessel, the offering becomes fruitless.

Word by wordपदार्थ

नष्टैः पर्युषितोच्छिष्टैः (naṣṭaiḥ paryuṣitocchiṣṭaiḥ)with spoiled, stale or left-overनष्ट, बासी, उच्छिष्टदुर्गन्धैर्गन्धवर्जितैः (durgandhairgandhavarjitaiḥ)foul-smelling or scentlessदुर्गन्धित या गन्ध-रहितहेतुभिः परपात्रस्थैः (hetubhiḥ parapātrasthaiḥ)wines kept in another's vesselदूसरे के पात्र में रखे हेतुओं (मद्य) सेतर्पितं निष्फलं भवेत् (tarpitaṃ niṣphalaṃ bhavet)the offering becomes fruitlessतर्पण निष्फल होता है

३० न पूरयेत्तु पात्राणि अप्रियैस्तैः कुलेश्वरि । स्वादिष्ठैश्च मदिष्ठैश्च द्रव्यैरमृतसन्निभैः । मनोहरैर्महेशानि तर्पणं सफलं भवेत् ॥ ३०॥

na pūrayettu pātrāṇi apriyaistaiḥ kuleśvari | svādiṣṭhaiśca madiṣṭhaiśca dravyairamṛtasannibhaiḥ | manoharairmaheśāni tarpaṇaṃ saphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

उन अप्रिय द्रव्यों से पात्र न भरे, हे कुलेश्वरि! अति स्वादिष्ट, अति मादक, अमृत-तुल्य, मनोहर द्रव्यों से, हे महेशानि! तर्पण सफल होता है।

One should not fill the vessels with those unpleasing ones, O Kuleśvarī; with the most delicious and most heady substances, like nectar and delightful, O great Goddess, the offering becomes fruitful.

Word by wordपदार्थ

न पूरयेत्तु पात्राणि (na pūrayettu pātrāṇi)one should not fill the vesselsपात्र न भरेअप्रियैस्तैः कुलेश्वरि (apriyaistaiḥ kuleśvari)with those unpleasing ones, O Kuleśvarīउन अप्रिय (द्रव्यों) से, हे कुलेश्वरिस्वादिष्ठैश्च मदिष्ठैश्च (svādiṣṭhaiśca madiṣṭhaiśca)with the most delicious and most headyस्वादिष्ठ और मदिष्ठद्रव्यैरमृतसन्निभैः (dravyairamṛtasannibhaiḥ)substances like nectarअमृत-समान द्रव्यों सेमनोहरैर्महेशानि (manoharairmaheśāni)delightful ones, O great Goddessमनोहर (द्रव्यों) से, हे महेशानितर्पणं सफलं भवेत् (tarpaṇaṃ saphalaṃ bhavet)the offering becomes fruitfulतर्पण सफल होता है

३१ असंस्कृता सुरा पापकलहव्याधिदुःखदा । आयुःश्रीकीर्तिसौभाग्यधनधान्यविनाशिनी ॥ ३१॥

asaṃskṛtā surā pāpakalahavyādhiduḥkhadā | āyuḥśrīkīrtisaubhāgyadhanadhānyavināśinī ||

· हिन्दी

असंस्कृत सुरा पाप, कलह, व्याधि और दुःख देती है; आयु, श्री, कीर्ति, सौभाग्य, धन और धान्य का नाश करती है।

Unconsecrated surā brings sin, quarrel, disease and sorrow; it destroys life, fortune, fame, good luck, wealth and grain.

Word by wordपदार्थ

असंस्कृता सुरा (asaṃskṛtā surā)unconsecrated surāअसंस्कृत सुरापापकलहव्याधिदुःखदा (pāpakalahavyādhiduḥkhadā)brings sin, quarrel, disease and sorrowपाप, कलह, व्याधि, दुःख देने वालीआयुःश्रीकीर्तिसौभाग्य- (āyuḥśrīkīrtisaubhāgya-)of life, fortune, fame, good luckआयु, श्री, कीर्ति, सौभाग्यधनधान्यविनाशिनी (dhanadhānyavināśinī)wealth and grain — the destroyerधन-धान्य की विनाशिनी

३२ तस्मात् संस्कृत्य विधिवत् कुलद्रव्यं ततोऽर्चयेत् । अन्यथा नरकं याति दाता भोक्ता न संशयः ॥ ३२॥

tasmāt saṃskṛtya vidhivat kuladravyaṃ tato'rcayet | anyathā narakaṃ yāti dātā bhoktā na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

इसलिए विधिपूर्वक कुलद्रव्य का संस्कार करके फिर पूजा करे; अन्यथा दाता और भोक्ता दोनों नरक में जाते हैं, इसमें संशय नहीं।

Therefore, having consecrated the Kula substance according to rule, one should then worship; otherwise both the giver and the partaker go to hell, without doubt.

Word by wordपदार्थ

तस्मात् संस्कृत्य विधिवत् (tasmāt saṃskṛtya vidhivat)therefore, having consecrated according to ruleइसलिए विधिवत् संस्कार करकुलद्रव्यं ततोऽर्चयेत् (kuladravyaṃ tato'rcayet)the Kula substance, one should then worshipकुलद्रव्य से फिर पूजा करेअन्यथा नरकं याति (anyathā narakaṃ yāti)otherwise one goes to hellअन्यथा नरक में जाता हैदाता भोक्ता न संशयः (dātā bhoktā na saṃśayaḥ)giver and partaker both, no doubtदाता और भोक्ता, सन्देह नहीं

३३ विना द्रव्यादिवासेन न जपेन्न स्मरेत् प्रिये । ये स्मरन्ति नरा मूढास्तेषां दुःखं पदे पदे ॥ ३३॥

vinā dravyādivāsena na japenna smaret priye | ye smaranti narā mūḍhāsteṣāṃ duḥkhaṃ pade pade ||

· हिन्दी

द्रव्य आदि की वासना के बिना न जप करे न स्मरण, हे प्रिये! जो मूढ़ मनुष्य (ऐसे) स्मरण करते हैं, उन्हें पद-पद पर दुःख होता है।

Without the perfuming by the substance and the rest one should neither recite nor remember, O beloved; the fools who do so — for them there is sorrow at every step.

Word by wordपदार्थ

विना द्रव्यादिवासेन (vinā dravyādivāsena)without the perfuming by the substance and the restद्रव्य आदि की वासना (सुवास) के बिनान जपेन्न स्मरेत् प्रिये (na japenna smaret priye)one should neither recite nor remember, O belovedन जपे, न स्मरण करे, हे प्रियेये स्मरन्ति नरा मूढाः (ye smaranti narā mūḍhāḥ)the fools who remember [without it]जो मूढ़ मनुष्य (बिना उसके) स्मरण करते हैंतेषां दुःखं पदे पदे (teṣāṃ duḥkhaṃ pade pade)for them there is sorrow at every stepउन्हें पद-पद पर दुःख

३४ नासवेन विना मन्त्रो न मन्त्रेण विनासवः । परस्परविरोधित्वात् कथं पूजा विधीयते ॥ ३४॥

nāsavena vinā mantro na mantreṇa vināsavaḥ | parasparavirodhitvāt kathaṃ pūjā vidhīyate ||

· हिन्दी

आसव के बिना मन्त्र नहीं, मन्त्र के बिना आसव नहीं; परस्पर विरोध होने से पूजा कैसे की जाये?

There is no mantra without liquor and no liquor without mantra; since the two are mutually opposed, how is the worship to be performed?

Word by wordपदार्थ

नासवेन विना मन्त्रो (nāsavena vinā mantro)there is no mantra without liquorआसव के बिना मन्त्र नहींन मन्त्रेण विनासवः (na mantreṇa vināsavaḥ)no liquor without mantraमन्त्र के बिना आसव नहींपरस्परविरोधित्वात् (parasparavirodhitvāt)because of their mutual oppositionपरस्पर विरोधी होने सेकथं पूजा विधीयते (kathaṃ pūjā vidhīyate)how is the worship to be performedपूजा कैसे की जाए?

३५ तत्संशयनिवृत्तिञ्च ज्ञात्वा गुरुमुखात् प्रिये । वीक्षणं प्रोक्षणं ध्यानं मन्त्रमुद्राविशोधनम् । द्रव्यं तर्पणयोग्यं स्याद्देवताप्रीतिकारकम् ॥ ३५॥

tatsaṃśayanivṛttiñca jñātvā gurumukhāt priye | vīkṣaṇaṃ prokṣaṇaṃ dhyānaṃ mantramudrāviśodhanam | dravyaṃ tarpaṇayogyaṃ syāddevatāprītikārakam ||

· हिन्दी

उस संशय की निवृत्ति गुरु के मुख से जानकर, हे प्रिये! — वीक्षण, प्रोक्षण, ध्यान और मन्त्र-मुद्रा से शोधन करने पर द्रव्य तर्पण के योग्य और देवता को प्रिय हो जाता है।

Having learnt from the guru's mouth the removal of that doubt, O beloved — by gazing, sprinkling, meditation, and purification by mantra and mudrā the substance becomes fit for offering and pleasing to the deity.

Word by wordपदार्थ

तत्संशयनिवृत्तिञ्च (tatsaṃśayanivṛttiñca)the removal of that doubtउस सन्देह की निवृत्तिज्ञात्वा गुरुमुखात् प्रिये (jñātvā gurumukhāt priye)having learnt from the guru's mouth, O belovedगुरुमुख से जानकर, हे प्रियेवीक्षणं प्रोक्षणं ध्यानं (vīkṣaṇaṃ prokṣaṇaṃ dhyānaṃ)gazing, sprinkling, meditationवीक्षण, प्रोक्षण, ध्यानमन्त्रमुद्राविशोधनम् (mantramudrāviśodhanam)purification by mantra and mudrāमन्त्र और मुद्रा से विशोधनद्रव्यं तर्पणयोग्यं स्यात् (dravyaṃ tarpaṇayogyaṃ syāt)the substance becomes fit for offeringद्रव्य तर्पण के योग्य होता हैदेवताप्रीतिकारकम् (devatāprītikārakam)pleasing to the deityदेवता को प्रीति देने वाला

३६ अग्निसूर्येन्दुब्रह्मेन्द्रविष्णुरुद्रसदाशिवैः । चतुर्विंशतिमन्त्रैः स्यान्मद्यञ्चैव परामृतम् ॥ ३६॥

agnisūryendubrahmendraviṣṇurudrasadāśivaiḥ | caturviṃśatimantraiḥ syānmadyañcaiva parāmṛtam ||

· हिन्दी

अग्नि, सूर्य, चन्द्र, ब्रह्मा, इन्द्र, विष्णु, रुद्र और सदाशिव के चौबीस मन्त्रों से मद्य परम अमृत हो जाता है।

By the twenty-four mantras of Agni, Sūrya, Indu, Brahmā, Indra, Viṣṇu, Rudra and Sadāśiva, wine becomes the supreme nectar.

Word by wordपदार्थ

अग्निसूर्येन्दुब्रह्मेन्द्र- (agnisūryendubrahmendra-)Agni, Sūrya, Indu, Brahmā, Indraअग्नि, सूर्य, इन्दु, ब्रह्मा, इन्द्रविष्णुरुद्रसदाशिवैः (viṣṇurudrasadāśivaiḥ)Viṣṇu, Rudra and Sadāśivaविष्णु, रुद्र और सदाशिवचतुर्विंशतिमन्त्रैः स्यात् (caturviṃśatimantraiḥ syāt)by the twenty-four mantrasचौबीस मन्त्रों से होता हैमद्यञ्चैव परामृतम् (madyañcaiva parāmṛtam)wine becomes the supreme nectarमद्य परामृत

३७ अमृता मानदा पूषा तुष्टिः पुष्टीरतिर्धृतिः । शशिनी चन्द्रिका कान्तिर्ज्योत्स्ना श्रीः प्रीतिरङ्गदा ॥ ३७॥

amṛtā mānadā pūṣā tuṣṭiḥ puṣṭīratirdhṛtiḥ | śaśinī candrikā kāntirjyotsnā śrīḥ prītiraṅgadā ||

· हिन्दी

अमृता, मानदा, पूषा, तुष्टि, पुष्टि, रति, धृति, शशिनी, चन्द्रिका, कान्ति, ज्योत्स्ना, श्री, प्रीति, अङ्गदा,

Amṛtā, Mānadā, Pūṣā, Tuṣṭi, Puṣṭi, Rati, Dhṛti, Śaśinī, Candrikā, Kānti, Jyotsnā, Śrī, Prīti, Aṅgadā,

Word by wordपदार्थ

अमृता मानदा पूषा (amṛtā mānadā pūṣā)Amṛtā, Mānadā, Pūṣāअमृता, मानदा, पूषातुष्टिः पुष्टीरतिर्धृतिः (tuṣṭiḥ puṣṭīratirdhṛtiḥ)Tuṣṭi, Puṣṭi, Rati, Dhṛtiतुष्टि, पुष्टि, रति, धृतिशशिनी चन्द्रिका कान्तिः (śaśinī candrikā kāntiḥ)Śaśinī, Candrikā, Kāntiशशिनी, चन्द्रिका, कान्तिज्योत्स्ना श्रीः प्रीतिरङ्गदा (jyotsnā śrīḥ prītiraṅgadā)Jyotsnā, Śrī, Prīti, Aṅgadāज्योत्स्ना, श्री, प्रीति, अंगदा

३८ पूर्णा पूर्णामृता चेति कथिताः कुलनायिके । सौम्याः कामप्रदायिन्यः षोडश स्वरजाः कलाः ॥ ३८॥

pūrṇā pūrṇāmṛtā ceti kathitāḥ kulanāyike | saumyāḥ kāmapradāyinyaḥ ṣoḍaśa svarajāḥ kalāḥ ||

· हिन्दी

पूर्णा और पूर्णामृता — ये, हे कुलनायिके! स्वरों से उत्पन्न, कामनाएँ देने वाली सोलह सौम्य (चन्द्र) कलाएँ कही गयी हैं।

Pūrṇā and Pūrṇāmṛtā — thus are declared, O mistress of the Kula, the sixteen lunar kalās born of the vowels, granters of desires.

Word by wordपदार्थ

पूर्णा पूर्णामृता चेति (pūrṇā pūrṇāmṛtā ceti)Pūrṇā and Pūrṇāmṛtā — thusपूर्णा और पूर्णामृता — इस प्रकारकथिताः कुलनायिके (kathitāḥ kulanāyike)are declared, O mistress of the Kulaकही गई हैं, हे कुलनायिकेसौम्याः कामप्रदायिन्यः (saumyāḥ kāmapradāyinyaḥ)the lunar ones, granters of desiresसौम्य (चन्द्र-सम्बन्धी), काम देने वालीषोडश स्वरजाः कलाः (ṣoḍaśa svarajāḥ kalāḥ)the sixteen kalās born of the vowelsस्वरों से उत्पन्न सोलह कलाएँ

३९ तपनी तापिनी धूम्रा मरीचिर्ज्वालिनी रुचिः । सुषुम्ना भोगदा विश्वा रोधिनी धारिणी क्षमा । कभाद्या वसुदाः सौराष्ठडान्ता द्वादशेरिताः ॥ ३९॥

tapanī tāpinī dhūmrā marīcirjvālinī ruciḥ | suṣumnā bhogadā viśvā rodhinī dhāriṇī kṣamā | kabhādyā vasudāḥ saurāṣṭhaḍāntā dvādaśeritāḥ ||

· हिन्दी

तपनी, तापिनी, धूम्रा, मरीचि, ज्वालिनी, रुचि, सुषुम्ना, भोगदा, विश्वा, रोधिनी, धारिणी, क्षमा — क से भ तक और ठ-ड पर्यन्त वर्णों वाली, धन देने वाली बारह सौर कलाएँ कही गयी हैं।

Tapanī, Tāpinī, Dhūmrā, Marīci, Jvālinī, Ruci, Suṣumnā, Bhogadā, Viśvā, Rodhinī, Dhāriṇī, Kṣamā — the twelve solar kalās, givers of wealth, are declared, from ka and bha down to ṭha and ḍa.

Word by wordपदार्थ

तपनी तापिनी धूम्रा (tapanī tāpinī dhūmrā)Tapanī, Tāpinī, Dhūmrāतपनी, तापिनी, धूम्रामरीचिर्ज्वालिनी रुचिः (marīcirjvālinī ruciḥ)Marīci, Jvālinī, Ruciमरीचि, ज्वालिनी, रुचिसुषुम्ना भोगदा विश्वा (suṣumnā bhogadā viśvā)Suṣumnā, Bhogadā, Viśvāसुषुम्ना, भोगदा, विश्वारोधिनी धारिणी क्षमा (rodhinī dhāriṇī kṣamā)Rodhinī, Dhāriṇī, Kṣamāरोधिनी, धारिणी, क्षमाकभाद्या वसुदाः (kabhādyā vasudāḥ)beginning with ka and bha, givers of wealthक, भ आदि, धन देने वालीसौराष्ठडान्ता द्वादशेरिताः (saurāṣṭhaḍāntā dvādaśeritāḥ)the twelve solar ones ending with ṭha and ḍa are declaredसौर, ठ-ड तक बारह कही गई हैं

४० धूम्रार्चिरूष्मा ज्वलिनी ज्वालिनी विस्फुलिङ्गिनी । सुश्रीः सुरूपा कपिला हव्यकव्यवहे अपि । आग्नेया यादिवर्णाद्या दश धर्मप्रदाः कलाः ॥ ४०॥

dhūmrārcirūṣmā jvalinī jvālinī visphuliṅginī | suśrīḥ surūpā kapilā havyakavyavahe api | āgneyā yādivarṇādyā daśa dharmapradāḥ kalāḥ ||

· हिन्दी

धूम्रार्चि, ऊष्मा, ज्वलिनी, ज्वालिनी, विस्फुलिङ्गिनी, सुश्री, सुरूपा, कपिला, हव्यवहा और कव्यवहा — य आदि वर्णों वाली, धर्म देने वाली दस आग्नेय कलाएँ।

Dhūmrārci, Ūṣmā, Jvalinī, Jvālinī, Visphuliṅginī, Suśrī, Surūpā, Kapilā, Havyavahā and Kavyavahā — the ten fiery kalās from the letter ya onward, givers of dharma.

Word by wordपदार्थ

धूम्रार्चिरूष्मा ज्वलिनी (dhūmrārcirūṣmā jvalinī)Dhūmrārci, Ūṣmā, Jvalinīधूम्रार्चि, ऊष्मा, ज्वलिनीज्वालिनी विस्फुलिङ्गिनी (jvālinī visphuliṅginī)Jvālinī, Visphuliṅginīज्वालिनी, विस्फुलिंगिनीसुश्रीः सुरूपा कपिला (suśrīḥ surūpā kapilā)Suśrī, Surūpā, Kapilāसुश्री, सुरूपा, कपिलाहव्यकव्यवहे अपि (havyakavyavahe api)Havyavahā and Kavyavahā tooहव्यवहा और कव्यवहा भीआग्नेया यादिवर्णाद्या (āgneyā yādivarṇādyā)the fiery ones, from the letter ya onwardआग्नेय, य आदि वर्णों सेदश धर्मप्रदाः कलाः (daśa dharmapradāḥ kalāḥ)the ten kalās, givers of dharmaदस कलाएँ, धर्म देने वाली

४१ सृष्टिर्मेधा स्मृतिरृद्धिः कान्तिर्लक्ष्मीर्द्युतिः स्थिरा । स्थितिः सिद्धिरिति प्रोक्ताः कचवर्गकला दश । अकारप्रभवा ब्रह्मजाताः स्युः सृष्टये कलाः ॥ ४१॥

sṛṣṭirmedhā smṛtirṛddhiḥ kāntirlakṣmīrdyutiḥ sthirā | sthitiḥ siddhiriti proktāḥ kacavargakalā daśa | akāraprabhavā brahmajātāḥ syuḥ sṛṣṭaye kalāḥ ||

· हिन्दी

सृष्टि, मेधा, स्मृति, ऋद्धि, कान्ति, लक्ष्मी, द्युति, स्थिरा, स्थिति, सिद्धि — ये क-वर्ग और च-वर्ग की दस कलाएँ कही गयी हैं; अकार से उत्पन्न, ब्रह्मा से जात, ये सृष्टि की कलाएँ हैं।

Sṛṣṭi, Medhā, Smṛti, Ṛddhi, Kānti, Lakṣmī, Dyuti, Sthirā, Sthiti, Siddhi — thus are declared the ten kalās of the ka and ca groups; born of the letter a and sprung from Brahmā, they are the kalās for creation.

Word by wordपदार्थ

सृष्टिर्मेधा स्मृतिरृद्धिः (sṛṣṭirmedhā smṛtirṛddhiḥ)Sṛṣṭi, Medhā, Smṛti, Ṛddhiसृष्टि, मेधा, स्मृति, ऋद्धिकान्तिर्लक्ष्मीर्द्युतिः स्थिरा (kāntirlakṣmīrdyutiḥ sthirā)Kānti, Lakṣmī, Dyuti, Sthirāकान्ति, लक्ष्मी, द्युति, स्थिरास्थितिः सिद्धिरिति प्रोक्ताः (sthitiḥ siddhiriti proktāḥ)Sthiti, Siddhi — thus are declaredस्थिति, सिद्धि — इस प्रकार कही गई हैंकचवर्गकला दश (kacavargakalā daśa)the ten kalās of the ka and ca groupsक और च वर्ग की दस कलाएँअकारप्रभवा ब्रह्मजाताः (akāraprabhavā brahmajātāḥ)born of the letter a, sprung from Brahmāअकार से उत्पन्न, ब्रह्मा से जन्मीस्युः सृष्टये कलाः (syuḥ sṛṣṭaye kalāḥ)they are the kalās for creationसृष्टि के लिए कलाएँ हैं

४२ जरा च पालिनी शान्तिरीश्वरी रतिकामिके । वरदाह्लादिनीप्रीतिदीर्घाः स्युष्टतवर्गजाः । उकारप्रभवा विष्णुजाताः स्युः स्थितये कलाः ॥ ४२॥

jarā ca pālinī śāntirīśvarī ratikāmike | varadāhlādinīprītidīrghāḥ syuṣṭatavargajāḥ | ukāraprabhavā viṣṇujātāḥ syuḥ sthitaye kalāḥ ||

· हिन्दी

जरा, पालिनी, शान्ति, ईश्वरी, रति, कामिका, वरदा, आह्लादिनी, प्रीति, दीर्घा — ट-वर्ग और त-वर्ग से उत्पन्न; उकार से उत्पन्न, विष्णु से जात, ये स्थिति की कलाएँ हैं।

Jarā, Pālinī, Śānti, Īśvarī, Rati, Kāmikā, Varadā, Āhlādinī, Prīti, Dīrghā — born of the ṭa and ta groups; born of the letter u and sprung from Viṣṇu, they are the kalās for maintenance.

Word by wordपदार्थ

जरा च पालिनी शान्तिः (jarā ca pālinī śāntiḥ)Jarā, Pālinī, Śāntiजरा और पालिनी, शान्तिईश्वरी रतिकामिके (īśvarī ratikāmike)Īśvarī, Rati, Kāmikāईश्वरी, रति, कामिकावरदाह्लादिनीप्रीति- (varadāhlādinīprīti-)Varadā, Āhlādinī, Prītiवरदा, आह्लादिनी, प्रीतिदीर्घाः स्युष्टतवर्गजाः (dīrghāḥ syuṣṭatavargajāḥ)Dīrghā — born of the ṭa and ta groupsदीर्घा — ट और त वर्ग से उत्पन्नउकारप्रभवा विष्णुजाताः (ukāraprabhavā viṣṇujātāḥ)born of the letter u, sprung from Viṣṇuउकार से उत्पन्न, विष्णु से जन्मीस्युः स्थितये कलाः (syuḥ sthitaye kalāḥ)they are the kalās for maintenanceस्थिति के लिए कलाएँ हैं

४३ तीक्ष्णा रौद्री भया निद्रा तन्द्रा क्षुत् क्रोधिनी क्रिया । उत्कारी मृत्युरित्युक्ता पयवर्गकला दश । मकारप्रभवा रुद्रजाताः संहृतये कलाः ॥ ४३॥

tīkṣṇā raudrī bhayā nidrā tandrā kṣut krodhinī kriyā | utkārī mṛtyurityuktā payavargakalā daśa | makāraprabhavā rudrajātāḥ saṃhṛtaye kalāḥ ||

· हिन्दी

तीक्ष्णा, रौद्री, भया, निद्रा, तन्द्रा, क्षुत्, क्रोधिनी, क्रिया, उत्कारी, मृत्यु — ये प-वर्ग और य-वर्ग की दस कलाएँ कही गयी हैं; मकार से उत्पन्न, रुद्र से जात, ये संहार की कलाएँ हैं।

Tīkṣṇā, Raudrī, Bhayā, Nidrā, Tandrā, Kṣut, Krodhinī, Kriyā, Utkārī, Mṛtyu — thus are named the ten kalās of the pa and ya groups; born of the letter ma and sprung from Rudra, they are the kalās for dissolution.

Word by wordपदार्थ

तीक्ष्णा रौद्री भया निद्रा (tīkṣṇā raudrī bhayā nidrā)Tīkṣṇā, Raudrī, Bhayā, Nidrāतीक्ष्णा, रौद्री, भया, निद्रातन्द्रा क्षुत् क्रोधिनी क्रिया (tandrā kṣut krodhinī kriyā)Tandrā, Kṣut, Krodhinī, Kriyāतन्द्रा, क्षुत्, क्रोधिनी, क्रियाउत्कारी मृत्युरित्युक्ता (utkārī mṛtyurityuktā)Utkārī, Mṛtyu — thus are namedउत्कारी, मृत्यु — ये नाम कहे गएपयवर्गकला दश (payavargakalā daśa)the ten kalās of the pa and ya groupsप और य वर्ग की दस कलाएँमकारप्रभवा रुद्रजाताः (makāraprabhavā rudrajātāḥ)born of the letter ma, sprung from Rudraमकार से उत्पन्न, रुद्र से जन्मीसंहृतये कलाः (saṃhṛtaye kalāḥ)the kalās for dissolutionसंहार के लिए कलाएँ

४४ षवर्गगाश्चतस्रः स्युः पीता श्वेतारुणासिताः । कलाश्चेश्वरसञ्जातास्तिरोधानाय बिन्दुजाः ॥ ४४॥

ṣavargagāścatasraḥ syuḥ pītā śvetāruṇāsitāḥ | kalāśceśvarasañjātāstirodhānāya bindujāḥ ||

· हिन्दी

श-वर्ग की चार हैं — पीता, श्वेता, अरुणा, असिता — ईश्वर से उत्पन्न, बिन्दु से जात, तिरोधान के लिए कलाएँ।

Four belong to the śa group — Pītā, Śvetā, Aruṇā and Asitā — the kalās sprung from Īśvara, born of the bindu, for concealment.

Word by wordपदार्थ

षवर्गगाश्चतस्रः स्युः (ṣavargagāścatasraḥ syuḥ)four belong to the śa groupश वर्ग की चार हैंपीता श्वेतारुणासिताः (pītā śvetāruṇāsitāḥ)Pītā, Śvetā, Aruṇā, Asitāपीता, श्वेता, अरुणा, असिताकलाश्चेश्वरसञ्जाताः (kalāśceśvarasañjātāḥ)the kalās sprung from Īśvaraईश्वर से उत्पन्न कलाएँतिरोधानाय बिन्दुजाः (tirodhānāya bindujāḥ)born of the bindu, for concealmentबिन्दु से जन्मी, तिरोधान के लिए

४५ निवृत्तिश्च प्रतिष्ठा च विद्या शान्तिस्तथैव च । इन्धिका दीपिका चापि रेचिका मोचिका परा ॥ ४५॥

nivṛttiśca pratiṣṭhā ca vidyā śāntistathaiva ca | indhikā dīpikā cāpi recikā mocikā parā ||

· हिन्दी

निवृत्ति, प्रतिष्ठा, विद्या और शान्ति, इन्धिका, दीपिका, रेचिका, मोचिका, परा,

Nivṛtti, Pratiṣṭhā, Vidyā and Śānti likewise, Indhikā, Dīpikā, Recikā, Mocikā, Parā,

Word by wordपदार्थ

निवृत्तिश्च प्रतिष्ठा च (nivṛttiśca pratiṣṭhā ca)Nivṛtti and Pratiṣṭhāनिवृत्ति और प्रतिष्ठाविद्या शान्तिस्तथैव च (vidyā śāntistathaiva ca)Vidyā and Śānti likewiseविद्या और शान्ति वैसे हीइन्धिका दीपिका चापि (indhikā dīpikā cāpi)Indhikā and Dīpikā tooइन्धिका और दीपिका भीरेचिका मोचिका परा (recikā mocikā parā)Recikā, Mocikā, Parāरेचिका, मोचिका, परा

४६ सूक्ष्मा सूक्ष्मामृता ज्ञानाऽमृता चाप्यायिनी तथा । व्यापिनी व्योमरूपा च षोडश स्वरजाः कलाः । सदाशिवभवा नादादनुग्रहकलाः क्रमात् ॥ ४६॥

sūkṣmā sūkṣmāmṛtā jñānā'mṛtā cāpyāyinī tathā | vyāpinī vyomarūpā ca ṣoḍaśa svarajāḥ kalāḥ | sadāśivabhavā nādādanugrahakalāḥ kramāt ||

· हिन्दी

सूक्ष्मा, सूक्ष्मामृता, ज्ञानामृता, आप्यायिनी, व्यापिनी और व्योमरूपा — स्वरों से उत्पन्न सोलह कलाएँ, नाद से सदाशिव से जात, क्रम से अनुग्रह की कलाएँ।

Sūkṣmā, Sūkṣmāmṛtā, Jñānāmṛtā and Āpyāyinī likewise, Vyāpinī and Vyomarūpā — the sixteen kalās born of the vowels, sprung from Sadāśiva out of the nāda, the kalās of grace, in order.

Word by wordपदार्थ

सूक्ष्मा सूक्ष्मामृता (sūkṣmā sūkṣmāmṛtā)Sūkṣmā, Sūkṣmāmṛtāसूक्ष्मा, सूक्ष्मामृताज्ञानाऽमृता चाप्यायिनी तथा (jñānā'mṛtā cāpyāyinī tathā)Jñānāmṛtā and Āpyāyinī likewiseज्ञानामृता और आप्यायिनी वैसे हीव्यापिनी व्योमरूपा च (vyāpinī vyomarūpā ca)Vyāpinī and Vyomarūpāव्यापिनी और व्योमरूपाषोडश स्वरजाः कलाः (ṣoḍaśa svarajāḥ kalāḥ)the sixteen kalās born of the vowelsस्वरों से उत्पन्न सोलह कलाएँसदाशिवभवा नादाद् (sadāśivabhavā nādād)sprung from Sadāśiva, from the nādaसदाशिव से उत्पन्न, नाद सेअनुग्रहकलाः क्रमात् (anugrahakalāḥ kramāt)the kalās of grace, in orderअनुग्रह की कलाएँ क्रम से

४७ प्रथमं प्रकृतेर्हंसःप्रतद्विष्णुरनन्तरम् । त्र्यम्बकन्तु तृतीयं स्याच्चतुर्थस्तत्पदादिकः ॥ ४७॥

prathamaṃ prakṛterhaṃsaḥpratadviṣṇuranantaram | tryambakantu tṛtīyaṃ syāccaturthastatpadādikaḥ ||

· हिन्दी

पहला "प्रकृतेर्हंसः", उसके बाद "प्रतद्विष्णुः"; तीसरा त्र्यम्बक (मन्त्र) है, और चौथा "तत्" पद से आरम्भ होता है।

The first is "Prakṛter haṃsaḥ", next "Pratad viṣṇuḥ"; the third is the Tryambaka, and the fourth begins with "Tat".

Word by wordपदार्थ

प्रथमं प्रकृतेर्हंसः (prathamaṃ prakṛterhaṃsaḥ)the first: "Prakṛter haṃsaḥ"पहला: "प्रकृतेर्हंसः"प्रतद्विष्णुरनन्तरम् (pratadviṣṇuranantaram)next "Pratadviṣṇuḥ"उसके बाद "प्रतद्विष्णुः"त्र्यम्बकन्तु तृतीयं स्यात् (tryambakantu tṛtīyaṃ syāt)the third is the Tryambakaतीसरा त्र्यम्बक हैचतुर्थस्तत्पदादिकः (caturthastatpadādikaḥ)the fourth begins with "Tat"चौथा "तत्" पद से आरम्भ

४८ विष्णुर्योनिं कल्पयतु पञ्चमः कल्पनामनुः । चतुर्नवतिमन्त्रात्मदेवताभावसिद्धिदाः ॥ ४८॥

viṣṇuryoniṃ kalpayatu pañcamaḥ kalpanāmanuḥ | caturnavatimantrātmadevatābhāvasiddhidāḥ ||

· हिन्दी

"विष्णुर्योनिं कल्पयतु" पाँचवाँ कल्पना-मन्त्र है; ये चौरानवे मन्त्र-स्वरूप, देवताभाव की सिद्धि देने वाले हैं।

"May Viṣṇu prepare the womb" is the fifth, the mantra of preparation; these, consisting of ninety-four mantras, give attainment of the state of the deity.

Word by wordपदार्थ

विष्णुर्योनिं कल्पयतु (viṣṇuryoniṃ kalpayatu)"May Viṣṇu prepare the womb""विष्णुर्योनिं कल्पयतु"पञ्चमः कल्पनामनुः (pañcamaḥ kalpanāmanuḥ)the fifth, the mantra of preparationपाँचवाँ कल्पना-मन्त्रचतुर्नवतिमन्त्रात्म- (caturnavatimantrātma-)consisting of ninety-four mantrasचौरानवे मन्त्रों से बनेदेवताभावसिद्धिदाः (devatābhāvasiddhidāḥ)they give attainment of the state of the deityदेवता-भाव की सिद्धि देने वाले

४९ मन्त्रजापश्च संप्रोक्त आत्मस्तवश्च पञ्चभिः । अत्र ये पञ्च संप्रोक्ता मन्त्रास्ते कुलनायिके ॥ ४९॥

mantrajāpaśca saṃprokta ātmastavaśca pañcabhiḥ | atra ye pañca saṃproktā mantrāste kulanāyike ||

· हिन्दी

मन्त्र-जप कहा गया है, और पाँचों से आत्म-स्तव; यहाँ जो पाँच मन्त्र कहे गये हैं वे ये हैं, हे कुलनायिके —

The recitation of the mantras is enjoined, and the praise of self with the five; the five mantras declared here are these, O mistress of the Kula:

Word by wordपदार्थ

मन्त्रजापश्च संप्रोक्त (mantrajāpaśca saṃprokta)and the recitation of the mantras is enjoinedऔर मन्त्रों का जप कहा गया हैआत्मस्तवश्च पञ्चभिः (ātmastavaśca pañcabhiḥ)and the praise of self, with the fiveऔर आत्मस्तव, पाँच सेअत्र ये पञ्च संप्रोक्ता (atra ye pañca saṃproktā)the five that are declared hereयहाँ जो पाँच कहे गएमन्त्रास्ते कुलनायिके (mantrāste kulanāyike)those mantras, O mistress of the Kulaवे मन्त्र, हे कुलनायिके

५० अखण्डैकरसानन्दाकरे परसुधात्मनि । स्वच्छन्दस्फुरणामत्र निधेह्यकुलरूपिणि ॥ ५०॥

akhaṇḍaikarasānandākare parasudhātmani | svacchandasphuraṇāmatra nidhehyakularūpiṇi ||

· हिन्दी

"हे अखण्ड एकरस आनन्द की खान! हे परम सुधा-स्वरूप! यहाँ स्वच्छन्द स्फुरण स्थापित करो, हे अकुल-रूपिणि!"

"O mine of unbroken, single-flavoured bliss, O self of supreme nectar, bestow here a spontaneous flashing-forth, O you of Akula form!"

Word by wordपदार्थ

अखण्डैकरसानन्दाकरे (akhaṇḍaikarasānandākare)O mine of unbroken, single-flavoured blissहे अखण्ड एकरस आनन्द की खानपरसुधात्मनि (parasudhātmani)O self of supreme nectarहे परसुधा-स्वरूपिणिस्वच्छन्दस्फुरणामत्र (svacchandasphuraṇāmatra)a spontaneous flashing-forth hereस्वच्छन्द स्फुरण यहाँनिधेह्यकुलरूपिणि (nidhehyakularūpiṇi)bestow, O you of Akula formप्रदान करो, हे अकुलरूपिणि

५१ अकुलस्थामृताकारे सिद्धिज्ञानकरे परे । अमृतत्वं विधेह्यस्मिन् वस्तुनि क्लिन्नरूपिणि ॥ ५१॥

akulasthāmṛtākāre siddhijñānakare pare | amṛtatvaṃ vidhehyasmin vastuni klinnarūpiṇi ||

· हिन्दी

"हे अकुल में स्थित अमृत-स्वरूपे! हे सिद्धि और ज्ञान देने वाली परे! इस वस्तु में अमृतत्व स्थापित करो, हे क्लिन्न-रूपिणि!"

"O form of nectar abiding in Akula, O supreme maker of attainment and knowledge, bestow immortality upon this substance, O you of moist form!"

Word by wordपदार्थ

अकुलस्थामृताकारे (akulasthāmṛtākāre)O form of nectar abiding in Akulaहे अकुल में स्थित अमृताकारेसिद्धिज्ञानकरे परे (siddhijñānakare pare)O supreme maker of attainment and knowledgeहे सिद्धि और ज्ञान देने वाली परेअमृतत्वं विधेह्यस्मिन् (amṛtatvaṃ vidhehyasmin)bestow immortality upon thisइसमें अमृतत्व प्रदान करोवस्तुनि क्लिन्नरूपिणि (vastuni klinnarūpiṇi)substance, O you of moist formइस वस्तु में, हे क्लिन्नरूपिणि (आर्द्रस्वरूपे)

५२ तद्रूपेणैकरस्यञ्च कृत्वार्घ्यं तत्स्वरूपिणि । भूत्वा परामृताकारं मयि चित्स्फुरणं कुरु ॥ ५२॥

tadrūpeṇaikarasyañca kṛtvārghyaṃ tatsvarūpiṇi | bhūtvā parāmṛtākāraṃ mayi citsphuraṇaṃ kuru ||

· हिन्दी

"उस रूप से अर्घ्य को एकरस करके, हे तत्स्वरूपिणि! परम अमृत का आकार होकर मुझमें चित्-स्फुरण करो!"

"Having made the arghya one in flavour with that form, O you whose nature is that, having become the form of supreme nectar, produce in me the flashing-forth of consciousness!"

Word by wordपदार्थ

तद्रूपेणैकरस्यञ्च (tadrūpeṇaikarasyañca)and oneness of flavour with that formऔर उस रूप से एकरसताकृत्वार्घ्यं तत्स्वरूपिणि (kṛtvārghyaṃ tatsvarūpiṇi)having made the arghya, O you whose nature is thatअर्घ्य बनाकर, हे तत्स्वरूपिणिभूत्वा परामृताकारं (bhūtvā parāmṛtākāraṃ)having become the form of supreme nectarपरामृत का आकार होकरमयि चित्स्फुरणं कुरु (mayi citsphuraṇaṃ kuru)produce in me the flashing of consciousnessमुझमें चित् का स्फुरण करो

५३ वाग्भवं पार्श्वगं भूमिः पुष्टिरिन्दुसमन्विता । स्थितिश्च पावकानुग्रहार्थेन्दुसमलङ्कृता ॥ ५३॥

vāgbhavaṃ pārśvagaṃ bhūmiḥ puṣṭirindusamanvitā | sthitiśca pāvakānugrahārthendusamalaṅkṛtā ||

· हिन्दी

पार्श्व-वर्ण सहित वाग्भव, भूमि, चन्द्र से युक्त पुष्टि, स्थिति, पावक और अर्धचन्द्र से अलंकृत अनुग्रह,

The Vāgbhava with the lateral letter, earth, Puṣṭi joined with the moon, Sthiti with fire and Anugraha adorned with the half-moon,

Word by wordपदार्थ

वाग्भवं पार्श्वगं भूमिः (vāgbhavaṃ pārśvagaṃ bhūmiḥ)the Vāgbhava, with the lateral, earthवाग्भव, पार्श्व-सहित, भूमिपुष्टिरिन्दुसमन्विता (puṣṭirindusamanvitā)Puṣṭi joined with the moonपुष्टि इन्दु-सहितस्थितिश्च पावकानुग्रह- (sthitiśca pāvakānugraha-)Sthiti, fire, Anugrahaस्थिति और पावक, अनुग्रहअर्थेन्दुसमलङ्कृता (arthendusamalaṅkṛtā)adorned with the half-moonअर्धचन्द्र से अलंकृत

५४ स्थिरेन्धिकेन्दुसंयुक्ता श्वेता बिन्दुयुगान्विता । तथामृते पदं ब्रूयात्तत्पश्चादमृतोद्भवे ॥ ५४॥

sthirendhikendusaṃyuktā śvetā binduyugānvitā | tathāmṛte padaṃ brūyāttatpaścādamṛtodbhave ||

· हिन्दी

चन्द्र से युक्त स्थिरा और इन्धिका, बिन्दु-युगल से युक्त श्वेता; फिर "अमृते" पद कहे, उसके बाद "अमृतोद्भवे",

Sthirā, Indhikā joined with the moon, Śvetā with a pair of bindus; then one should say the word "amṛte", and after that "amṛtodbhave",

Word by wordपदार्थ

स्थिरेन्धिकेन्दुसंयुक्ता (sthirendhikendusaṃyuktā)Sthirā, Indhikā joined with the moonस्थिरा, इन्धिका इन्दु-सहितश्वेता बिन्दुयुगान्विता (śvetā binduyugānvitā)Śvetā with a pair of bindusश्वेता दो बिन्दुओं सहिततथामृते पदं ब्रूयात् (tathāmṛte padaṃ brūyāt)then one should say the word "amṛte"फिर "अमृते" पद कहेतत्पश्चादमृतोद्भवे (tatpaścādamṛtodbhave)after that "amṛtodbhave"उसके बाद "अमृतोद्भवे"

५५ तथामृतेश्वरीत्युक्त्वा पश्चादमृतवर्षिणि । अमृतं स्रावयद् द्वन्द्वं द्विठान्तो द्रव्यशुद्धिकृत् । अमृतेशीमनुः प्रोक्तः पञ्चत्रिंशद्भिरक्षरैः ॥ ५५॥

tathāmṛteśvarītyuktvā paścādamṛtavarṣiṇi | amṛtaṃ srāvayad dvandvaṃ dviṭhānto dravyaśuddhikṛt | amṛteśīmanuḥ proktaḥ pañcatriṃśadbhirakṣaraiḥ ||

· हिन्दी

फिर "अमृतेश्वरि" कहकर, उसके बाद "अमृतवर्षिणि", "अमृतं स्रावय" दो बार, और अन्त में द्विठ (स्वाहा) — यह द्रव्य को शुद्ध करने वाला पैंतीस अक्षरों का अमृतेशी मन्त्र कहा गया है।

then having said "amṛteśvari", afterwards "amṛtavarṣiṇi", "amṛtaṃ srāvaya" twice, and ending with the double ṭha (svāhā) — this purifies the substance: the Amṛteśī mantra is declared, of thirty-five syllables.

Word by wordपदार्थ

तथामृतेश्वरीत्युक्त्वा (tathāmṛteśvarītyuktvā)then having said "amṛteśvari"फिर "अमृतेश्वरि" कहकरपश्चादमृतवर्षिणि (paścādamṛtavarṣiṇi)afterwards "amṛtavarṣiṇi"बाद में "अमृतवर्षिणि"अमृतं स्रावयद् द्वन्द्वं (amṛtaṃ srāvayad dvandvaṃ)"amṛtaṃ srāvaya" twice"अमृतं स्रावय" दो बारद्विठान्तो द्रव्यशुद्धिकृत् (dviṭhānto dravyaśuddhikṛt)ending with the double ṭha — it purifies the substanceदो ठ (स्वाहा) पर समाप्त — द्रव्यशुद्धि करने वालाअमृतेशीमनुः प्रोक्तः (amṛteśīmanuḥ proktaḥ)the Amṛteśī mantra is declaredअमृतेशी मन्त्र कहा गया हैपञ्चत्रिंशद्भिरक्षरैः (pañcatriṃśadbhirakṣaraiḥ)with thirty-five syllablesपैंतीस अक्षरों वाला

५६ वाग्भवं वदयुग्मञ्च वाग्वादिनीति वाग्भवम् । कामराजं ततः क्लिन्ने क्लेदिनि क्लेदयेति च ॥ ५६॥

vāgbhavaṃ vadayugmañca vāgvādinīti vāgbhavam | kāmarājaṃ tataḥ klinne kledini kledayeti ca ||

· हिन्दी

वाग्भव, "वद वद", "वाग्वादिनि", फिर वाग्भव; कामराज, फिर "क्लिन्ने क्लेदिनि क्लेदय",

The Vāgbhava, "vada vada", "vāgvādini", then the Vāgbhava; the Kāmarāja, then "klinne kledini kledaya",

Word by wordपदार्थ

वाग्भवं वदयुग्मञ्च (vāgbhavaṃ vadayugmañca)the Vāgbhava, and "vada" twiceवाग्भव, और "वद" दो बारवाग्वादिनीति वाग्भवम् (vāgvādinīti vāgbhavam)"vāgvādini", then the Vāgbhava"वाग्वादिनि", फिर वाग्भवकामराजं ततः क्लिन्ने (kāmarājaṃ tataḥ klinne)the Kāmarāja, then "klinne"कामराज, फिर "क्लिन्ने"क्लेदिनि क्लेदयेति च (kledini kledayeti ca)"kledini", and "kledaya""क्लेदिनि", और "क्लेदय"

५७ महामोक्षं कुरुयुग्मं कामराजमतः परम् । तार्तीयं मोक्षशब्दान्ते कुरुयुग्मं वदेत्ततः ॥ ५७॥

mahāmokṣaṃ kuruyugmaṃ kāmarājamataḥ param | tārtīyaṃ mokṣaśabdānte kuruyugmaṃ vadettataḥ ||

· हिन्दी

"महामोक्षं कुरु कुरु", उसके बाद कामराज; तृतीय बीज, और "मोक्ष" शब्द के बाद "कुरु कुरु" कहे;

"mahāmokṣaṃ kuru kuru", the Kāmarāja after that; the third bīja, and after the word "mokṣa" one should then say "kuru kuru";

Word by wordपदार्थ

महामोक्षं कुरुयुग्मं (mahāmokṣaṃ kuruyugmaṃ)"mahāmokṣaṃ kuru kuru""महामोक्षं कुरु कुरु"कामराजमतः परम् (kāmarājamataḥ param)the Kāmarāja after thatउसके बाद कामराजतार्त्तीयं मोक्षशब्दान्ते (tārttīyaṃ mokṣaśabdānte)the third bīja, and after the word "mokṣa"तृतीय बीज, और "मोक्ष" शब्द के बादकुरुयुग्मं वदेत्ततः (kuruyugmaṃ vadettataḥ)one should then say "kuru kuru"फिर "कुरु कुरु" कहे

५८ स्यात् प्रासादपरा चान्तेसप्तत्रिंशद्भिरक्षरैः । दीपनीमनुरित्युक्तः सर्वसिद्धिकरः प्रिये ॥ ५८॥

syāt prāsādaparā cāntesaptatriṃśadbhirakṣaraiḥ | dīpanīmanurityuktaḥ sarvasiddhikaraḥ priye ||

· हिन्दी

और अन्त में प्रासाद-परा — सैंतीस अक्षरों का यह दीपनी मन्त्र कहा गया है, सब सिद्धियाँ देने वाला, हे प्रिये!

and at the end comes the Prāsāda-parā — with thirty-seven syllables this is called the Dīpanī mantra, giver of all attainments, O beloved.

Word by wordपदार्थ

स्यात् प्रासादपरा चान्ते (syāt prāsādaparā cānte)at the end comes the Prāsāda-parāऔर अन्त में प्रासाद-परासप्तत्रिंशद्भिरक्षरैः (saptatriṃśadbhirakṣaraiḥ)with thirty-seven syllablesसैंतीस अक्षरों वालादीपनीमनुरित्युक्तः (dīpanīmanurityuktaḥ)this is called the Dīpanī mantraयह दीपनी मन्त्र कहा गया हैसर्वसिद्धिकरः प्रिये (sarvasiddhikaraḥ priye)giver of all attainments, O belovedसब सिद्धियाँ देने वाला, हे प्रिये

५९ एताः कला मातृकाञ्चाप्यख[ण्डेन्द्वा]ण्डैकादिकान् मनून् । अमृतेशीं दीपनीञ्च मूलमन्त्रमपि क्रमात् ॥ ५९॥

etāḥ kalā mātṛkāñcāpyakha[ṇḍendvā]ṇḍaikādikān manūn | amṛteśīṃ dīpanīñca mūlamantramapi kramāt ||

· हिन्दी

ये कलाएँ और मातृका, अखण्ड[-इन्दु] और एकाक्षर आदि मन्त्र, अमृतेशी, दीपनी और मूलमन्त्र — क्रम से,

These kalās and the mātṛkā, and the mantras beginning with the Akhaṇḍa[-indu] and the single-syllable ones, the Amṛteśī, the Dīpanī and the root mantra, in order —

Word by wordपदार्थ

एताः कला मातृकाञ्च (etāḥ kalā mātṛkāñca)these kalās and the mātṛkāये कलाएँ और मातृकाअप्यख[ण्डेन्द्वा]ण्डैकादिकान् मनून् (apyakha[ṇḍendvā]ṇḍaikādikān manūn)and the mantras beginning with the Akhaṇḍa and the Ekāraऔर अखण्ड, एकार आदि मन्त्रअमृतेशीं दीपनीञ्च (amṛteśīṃ dīpanīñca)the Amṛteśī and the Dīpanīअमृतेशी और दीपनीमूलमन्त्रमपि क्रमात् (mūlamantramapi kramāt)and the root mantra, in orderऔर मूलमन्त्र भी क्रम से

६० एकद्वित्रिचतुःपञ्च द्विचतुर्वारमम्बिके । संस्मृत्याभ्यर्च्य पात्रन्तु पूजयेद्धेनुमुद्रया ॥ ६०॥

ekadvitricatuḥpañca dvicaturvāramambike | saṃsmṛtyābhyarcya pātrantu pūjayeddhenumudrayā ||

· हिन्दी

एक, दो, तीन, चार, पाँच, दो और चार बार, हे अम्बिके! इनका स्मरण करके पात्र की पूजा कर, धेनुमुद्रा से पूजन करे।

one, two, three, four, five, two and four times respectively, O Ambikā — having recalled these and worshipped the vessel, one should worship it with the dhenu-mudrā.

Word by wordपदार्थ

एकद्वित्रिचतुःपञ्च (ekadvitricatuḥpañca)one, two, three, four, fiveएक, दो, तीन, चार, पाँचद्विचतुर्वारमम्बिके (dvicaturvāramambike)two and four times, O Ambikāदो और चार बार, हे अम्बिकेसंस्मृत्याभ्यर्च्य पात्रन्तु (saṃsmṛtyābhyarcya pātrantu)having recalled and worshipped the vesselस्मरण कर, पात्र की पूजा करपूजयेद्धेनुमुद्रया (pūjayeddhenumudrayā)one should worship with the dhenu-mudrāधेनुमुद्रा से पूजा करे

६१ ब्रह्माण्डखण्डसम्भूतमशेषरससम्भृतम् । आपूरितं महापात्रं पीयूषरसमावह ॥ ६१॥

brahmāṇḍakhaṇḍasambhūtamaśeṣarasasambhṛtam | āpūritaṃ mahāpātraṃ pīyūṣarasamāvaha ||

· हिन्दी

"ब्रह्माण्ड के खण्ड से उत्पन्न, समस्त रसों से भरे, परिपूर्ण महापात्र — पीयूष-रस को ले आओ!"

"Arisen from a fragment of the cosmic egg, filled with every savour, this great vessel filled full — bring the essence of nectar!"

Word by wordपदार्थ

ब्रह्माण्डखण्डसम्भूतम् (brahmāṇḍakhaṇḍasambhūtam)arisen from a fragment of the cosmic eggब्रह्माण्ड के खण्ड से उत्पन्नअशेषरससम्भृतम् (aśeṣarasasambhṛtam)filled with every savourसमस्त रसों से भराआपूरितं महापात्रं (āpūritaṃ mahāpātraṃ)the great vessel, filled fullपरिपूर्ण महापात्रपीयूषरसमावह (pīyūṣarasamāvaha)bring the essence of nectarपीयूष-रस लाओ

६२ शुद्धद्रव्येण तेनापि गन्धपुष्पाक्षतैरपि । न्यासोक्तसर्वमन्त्रैश्चाप्यात्मानं पूजयेत् प्रिये ॥ ६२॥

śuddhadravyeṇa tenāpi gandhapuṣpākṣatairapi | nyāsoktasarvamantraiścāpyātmānaṃ pūjayet priye ||

· हिन्दी

उस शुद्ध द्रव्य से भी, गन्ध, पुष्प और अक्षत से, और न्यास में कहे गये सब मन्त्रों से अपनी पूजा करे, हे प्रिये!

With that purified substance too, with scents, flowers and unbroken grains, and with all the mantras stated for nyāsa, one should worship oneself, O beloved.

Word by wordपदार्थ

शुद्धद्रव्येण तेनापि (śuddhadravyeṇa tenāpi)with that purified substance tooउस शुद्ध द्रव्य से भीगन्धपुष्पाक्षतैरपि (gandhapuṣpākṣatairapi)and with scents, flowers and grainsऔर गन्ध, पुष्प, अक्षत से भीन्यासोक्तसर्वमन्त्रैश्च (nyāsoktasarvamantraiśca)and with all the mantras stated for nyāsaऔर न्यास में कहे सब मन्त्रों सेअप्यात्मानं पूजयेत् प्रिये (apyātmānaṃ pūjayet priye)one should worship oneself, O belovedअपनी भी पूजा करे, हे प्रिये

६३ मूर्ध्नि श्रीगुरुपङ्क्तीश्च मूलाधारे च पादुकाम् । दिव्यौघे चादिनाथश्च तच्छक्तिश्च सदाशिवः ॥ ६३॥

mūrdhni śrīgurupaṅktīśca mūlādhāre ca pādukām | divyaughe cādināthaśca tacchaktiśca sadāśivaḥ ||

· हिन्दी

मूर्धा में श्रीगुरु-पंक्तियाँ, और मूलाधार में पादुका; दिव्यौघ में — आदिनाथ और उनकी शक्ति, सदाशिव

On the head the lines of blessed gurus, and in the mūlādhāra the sandals; in the divine current: Ādinātha and his Śakti, Sadāśiva

Word by wordपदार्थ

मूर्ध्नि श्रीगुरुपङ्क्तीश्च (mūrdhni śrīgurupaṅktīśca)on the head, the lines of blessed gurusमूर्धा में श्रीगुरु-पंक्तियों कीमूलाधारे च पादुकाम् (mūlādhāre ca pādukām)and in the mūlādhāra, the sandalsऔर मूलाधार में पादुका कीदिव्यौघे चादिनाथश्च (divyaughe cādināthaśca)in the divine current, Ādināthaदिव्यौघ में आदिनाथतच्छक्तिश्च सदाशिवः (tacchaktiśca sadāśivaḥ)his Śakti, and Sadāśivaउनकी शक्ति, और सदाशिव

६४ तत्पत्नी चेश्वरस्तस्य भार्या रुद्रश्च तद्वधूः । विष्णुश्च तत्प्रिया ब्रह्मा तत्कान्ता द्वादशेरिताः ॥ ६४॥

tatpatnī ceśvarastasya bhāryā rudraśca tadvadhūḥ | viṣṇuśca tatpriyā brahmā tatkāntā dvādaśeritāḥ ||

· हिन्दी

और उनकी पत्नी, ईश्वर और उनकी भार्या, रुद्र और उनकी वधू, विष्णु और उनकी प्रिया, ब्रह्मा और उनकी कान्ता — बारह कहे गये हैं।

and his consort, Īśvara and his wife, Rudra and his bride, Viṣṇu and his beloved, Brahmā and his beloved — twelve are declared.

Word by wordपदार्थ

तत्पत्नी चेश्वरस्तस्य (tatpatnī ceśvarastasya)and his consort, Īśvara and hisउनकी पत्नी, ईश्वर और उनकीभार्या रुद्रश्च तद्वधूः (bhāryā rudraśca tadvadhūḥ)wife, Rudra and his brideभार्या, रुद्र और उनकी वधूविष्णुश्च तत्प्रिया ब्रह्मा (viṣṇuśca tatpriyā brahmā)Viṣṇu and his beloved, Brahmāविष्णु और उनकी प्रिया, ब्रह्मातत्कान्ता द्वादशेरिताः (tatkāntā dvādaśeritāḥ)and his beloved — twelve are declaredऔर उनकी कान्ता — बारह कहे गए

६५ सिद्धौघे सनकश्चैव सनन्दश्च सनातनः । सनत्कुमारश्च सनत्सुजातश्च ऋभुक्षजः ॥ ६५॥

siddhaughe sanakaścaiva sanandaśca sanātanaḥ | sanatkumāraśca sanatsujātaśca ṛbhukṣajaḥ ||

· हिन्दी

सिद्धौघ में — सनक, सनन्द, सनातन, सनत्कुमार, सनत्सुजात, ऋभुक्षज,

In the current of siddhas: Sanaka, Sananda, Sanātana, Sanatkumāra, Sanatsujāta, Ṛbhukṣaja,

Word by wordपदार्थ

सिद्धौघे सनकश्चैव (siddhaughe sanakaścaiva)in the current of siddhas: Sanakaसिद्धौघ में: सनकसनन्दश्च सनातनः (sanandaśca sanātanaḥ)Sananda and Sanātanaसनन्द और सनातनसनत्कुमारश्च (sanatkumāraśca)Sanatkumāraसनत्कुमारसनत्सुजातश्च ऋभुक्षजः (sanatsujātaśca ṛbhukṣajaḥ)Sanatsujāta and Ṛbhukṣajaसनत्सुजात और ऋभुक्षज

६६ दत्तात्रेयो रैवतको वामदेवस्ततः परम् । ततो व्यासः शुकश्चैव एकादश समीरिताः ॥ ६६॥

dattātreyo raivatako vāmadevastataḥ param | tato vyāsaḥ śukaścaiva ekādaśa samīritāḥ ||

· हिन्दी

दत्तात्रेय, रैवतक, फिर वामदेव, फिर व्यास और शुक — ग्यारह कहे गये हैं।

Dattātreya, Raivataka, then Vāmadeva, then Vyāsa and Śuka — eleven are declared.

Word by wordपदार्थ

दत्तात्रेयो रैवतको (dattātreyo raivatako)Dattātreya, Raivatakaदत्तात्रेय, रैवतकवामदेवस्ततः परम् (vāmadevastataḥ param)then Vāmadevaफिर वामदेवततो व्यासः शुकश्चैव (tato vyāsaḥ śukaścaiva)then Vyāsa and Śukaफिर व्यास और शुकएकादश समीरिताः (ekādaśa samīritāḥ)eleven are declaredग्यारह कहे गए

६७ मानवौघे नृसिंहश्च महेशो भास्करस्तथा । महेन्द्रो माधवो विष्णुः षडेते च प्रकीर्तिताः ॥ ६७॥

mānavaughe nṛsiṃhaśca maheśo bhāskarastathā | mahendro mādhavo viṣṇuḥ ṣaḍete ca prakīrtitāḥ ||

· हिन्दी

मानवौघ में — नृसिंह, महेश, भास्कर, महेन्द्र, माधव और विष्णु — ये छह कहे गये हैं।

In the human current: Nṛsiṃha, Maheśa, Bhāskara, Mahendra, Mādhava and Viṣṇu — these six are proclaimed.

Word by wordपदार्थ

मानवौघे नृसिंहश्च (mānavaughe nṛsiṃhaśca)in the human current: Nṛsiṃhaमानवौघ में: नृसिंहमहेशो भास्करस्तथा (maheśo bhāskarastathā)Maheśa and Bhāskaraमहेश और भास्करमहेन्द्रो माधवो विष्णुः (mahendro mādhavo viṣṇuḥ)Mahendra, Mādhava, Viṣṇuमहेन्द्र, माधव, विष्णुषडेते च प्रकीर्तिताः (ṣaḍete ca prakīrtitāḥ)these six are proclaimedये छह कहे गए

६८ नमोऽन्ते योजयेद्देवि दिव्यौघे परमं शिवम् । महाशिवञ्च सिद्धौघे मानवौघे सदाशिवम् ॥ ६८॥

namo'nte yojayeddevi divyaughe paramaṃ śivam | mahāśivañca siddhaughe mānavaughe sadāśivam ||

· हिन्दी

अन्त में "नमः" जोड़े, हे देवि! — दिव्यौघ में परमशिव, सिद्धौघ में महाशिव, और मानवौघ में सदाशिव के साथ।

One should add "namaḥ" at the end, O Devī — with Parama Śiva in the divine current, Mahāśiva in the siddha current, and Sadāśiva in the human current.

Word by wordपदार्थ

नमोऽन्ते योजयेद्देवि (namo'nte yojayeddevi)one should add "namaḥ" at the end, O Devīअन्त में "नमः" जोड़े, हे देविदिव्यौघे परमं शिवम् (divyaughe paramaṃ śivam)in the divine current, Parama Śivaदिव्यौघ में परम शिवमहाशिवञ्च सिद्धौघे (mahāśivañca siddhaughe)Mahāśiva in the siddha currentसिद्धौघ में महाशिवमानवौघे सदाशिवम् (mānavaughe sadāśivam)Sadāśiva in the human currentमानवौघ में सदाशिव

६९ ततः पीठं समभ्यर्च्य देवीमावाहयेत् प्रिये । महापद्मवनान्तःस्थे कारणानन्दविग्रहे । सर्वभूतहिते मातरेह्येहि परमेश्वरि ॥ ६९॥

tataḥ pīṭhaṃ samabhyarcya devīmāvāhayet priye | mahāpadmavanāntaḥsthe kāraṇānandavigrahe | sarvabhūtahite mātarehyehi parameśvari ||

· हिन्दी

फिर पीठ की पूजा करके देवी का आवाहन करे, हे प्रिये: "हे महापद्मवन के भीतर स्थित! हे कारण-आनन्द की मूर्ति! हे सर्वभूतहितकारिणी माता! आओ, आओ, हे परमेश्वरि!"

Then, having worshipped the seat, one should invoke the Devī, O beloved: "O you who dwell within the forest of the great lotus, O embodiment of the bliss of the Cause, O Mother, benefactress of all beings — come, come, O supreme Goddess!"

Word by wordपदार्थ

ततः पीठं समभ्यर्च्य (tataḥ pīṭhaṃ samabhyarcya)then, having worshipped the seatफिर पीठ की पूजा करदेवीमावाहयेत् प्रिये (devīmāvāhayet priye)one should invoke the Devī, O belovedदेवी का आवाहन करे, हे प्रियेमहापद्मवनान्तःस्थे (mahāpadmavanāntaḥsthe)O you who dwell within the forest of the great lotusहे महापद्म-वन के भीतर रहने वालीकारणानन्दविग्रहे (kāraṇānandavigrahe)O embodiment of the bliss of the Causeहे कारण-आनन्द की विग्रहरूपासर्वभूतहिते मातः (sarvabhūtahite mātaḥ)O Mother, benefactress of all beingsहे सब प्राणियों की हितकारिणी माताएह्येहि परमेश्वरि (ehyehi parameśvari)come, come, O supreme Goddessआओ, आओ, हे परमेश्वरि

७० देवेशि भक्तिसुलभे सर्वावरणसंयुते । यावत्त्वां पूजयामीह तावत्त्वं सुस्थिरा भव ॥ ७०॥

deveśi bhaktisulabhe sarvāvaraṇasaṃyute | yāvattvāṃ pūjayāmīha tāvattvaṃ susthirā bhava ||

· हिन्दी

"हे देवेशि! हे भक्ति से सुलभ! हे सर्व आवरण से युक्त! जब तक मैं यहाँ तुम्हारी पूजा करूँ, तब तक तुम सुस्थिर रहो!"

"O queen of the gods, easily won by devotion, joined with all your retinue — as long as I worship you here, so long remain firmly present!"

Word by wordपदार्थ

देवेशि भक्तिसुलभे (deveśi bhaktisulabhe)O queen of gods, easily won by devotionहे देवेशि, भक्ति से सुलभसर्वावरणसंयुते (sarvāvaraṇasaṃyute)joined with all your retinueसब आवरण (परिवार) से युक्तयावत्त्वां पूजयामीह (yāvattvāṃ pūjayāmīha)as long as I worship you hereजब तक मैं यहाँ तुम्हारी पूजा करूँतावत्त्वं सुस्थिरा भव (tāvattvaṃ susthirā bhava)so long remain firmly presentतब तक तुम सुस्थिर रहो

७१ मन्त्रेणानेन चावाह्य यजेद्देवीमनन्यधीः । ध्यात्वा मुद्रां प्रदर्श्यार्चेत् गन्धपुष्पाक्षतादिभिः ॥ ७१॥

mantreṇānena cāvāhya yajeddevīmananyadhīḥ | dhyātvā mudrāṃ pradarśyārcet gandhapuṣpākṣatādibhiḥ ||

· हिन्दी

इस मन्त्र से आवाहन करके अनन्य चित्त से देवी का यजन करे; ध्यान करके, मुद्रा दिखाकर, गन्ध, पुष्प, अक्षत आदि से पूजा करे।

Having invoked her with this mantra, one should worship the Devī with undivided mind; having meditated and shown the mudrā, one should worship with scents, flowers, unbroken grains and the rest.

Word by wordपदार्थ

मन्त्रेणानेन चावाह्य (mantreṇānena cāvāhya)having invoked with this mantraइस मन्त्र से आवाहन करयजेद्देवीमनन्यधीः (yajeddevīmananyadhīḥ)one should worship the Devī with undivided mindअनन्य बुद्धि से देवी का यजन करेध्यात्वा मुद्रां प्रदर्श्यार्चेत् (dhyātvā mudrāṃ pradarśyārcet)having meditated and shown the mudrā, one should worshipध्यान कर, मुद्रा दिखाकर पूजा करेगन्धपुष्पाक्षतादिभिः (gandhapuṣpākṣatādibhiḥ)with scents, flowers, grains and the restगन्ध, पुष्प, अक्षत आदि से

७२ चिन्मयस्याप्रमेयस्य निर्गुणस्याशरीरिणः । साधकानां हितार्थाय ब्रह्मणो रूपकल्पना ॥ ७२॥

cinmayasyāprameyasya nirguṇasyāśarīriṇaḥ | sādhakānāṃ hitārthāya brahmaṇo rūpakalpanā ||

· हिन्दी

चिन्मय, अप्रमेय, निर्गुण, अशरीरी ब्रह्म के रूप की कल्पना साधकों के हित के लिए है।

For the benefit of the practitioners a form is imagined for Brahman, who is pure consciousness, immeasurable, without qualities and bodiless.

Word by wordपदार्थ

चिन्मयस्याप्रमेयस्य (cinmayasyāprameyasya)of the one who is consciousness, immeasurableचिन्मय, अप्रमेयनिर्गुणस्याशरीरिणः (nirguṇasyāśarīriṇaḥ)without qualities, bodilessनिर्गुण, अशरीरीसाधकानां हितार्थाय (sādhakānāṃ hitārthāya)for the benefit of the practitionersसाधकों के हित के लिएब्रह्मणो रूपकल्पना (brahmaṇo rūpakalpanā)the imagining of a form for Brahmanब्रह्म के रूप की कल्पना

७३ लिङ्गस्थण्डिलवह्न्यम्बुसूर्पकुड्यपटेषु च । मण्डले फलके मूर्ध्नि हृदि वा दश कीर्तिताः ॥ ७३॥

liṅgasthaṇḍilavahnyambusūrpakuḍyapaṭeṣu ca | maṇḍale phalake mūrdhni hṛdi vā daśa kīrtitāḥ ||

· हिन्दी

लिङ्ग, स्थण्डिल, अग्नि, जल, सूप, भित्ति, पट, मण्डल, फलक, मूर्धा या हृदय — ये दस (पूजा-स्थान) कहे गये हैं।

The liṅga, the altar, fire, water, the winnowing-fan, a wall, a cloth, the maṇḍala, a board, the head or the heart — ten are proclaimed.

Word by wordपदार्थ

लिङ्गस्थण्डिलवह्न्यम्बु- (liṅgasthaṇḍilavahnyambu-)the liṅga, the altar, fire, waterलिङ्ग, स्थण्डिल (वेदी), अग्नि, जलसूर्पकुड्यपटेषु च (sūrpakuḍyapaṭeṣu ca)the winnowing-fan, a wall and a clothसूर्प (छाज), दीवार और पट मेंमण्डले फलके मूर्ध्नि (maṇḍale phalake mūrdhni)the maṇḍala, a board, the headमण्डल, फलक, मूर्धाहृदि वा दश कीर्तिताः (hṛdi vā daśa kīrtitāḥ)or the heart — ten are proclaimedया हृदय — दस कहे गए

७४ एषु स्थानेषु देवेशि यजन्ति परमां शिवाम् । अरूपां रूपिणीं कृत्वा कर्मकाण्डरता नराः ॥ ७४॥

eṣu sthāneṣu deveśi yajanti paramāṃ śivām | arūpāṃ rūpiṇīṃ kṛtvā karmakāṇḍaratā narāḥ ||

· हिन्दी

इन स्थानों में, हे देवेशि! कर्मकाण्ड में रत मनुष्य अरूपा को रूपवती बनाकर परमा शिवा की पूजा करते हैं।

In these places, O queen of the gods, men devoted to the path of rites worship the supreme Śivā, having given form to the formless.

Word by wordपदार्थ

एषु स्थानेषु देवेशि (eṣu sthāneṣu deveśi)in these places, O queen of godsइन स्थानों में, हे देवेशियजन्ति परमां शिवाम् (yajanti paramāṃ śivām)they worship the supreme Śivāपरमा शिवा की पूजा करते हैंअरूपां रूपिणीं कृत्वा (arūpāṃ rūpiṇīṃ kṛtvā)having made the formless one to have formअरूपा को रूपिणी बनाकरकर्मकाण्डरता नराः (karmakāṇḍaratā narāḥ)men devoted to the path of ritesकर्मकाण्ड में रत मनुष्य

७५ गवां सर्वाङ्गजं क्षीरं स्रवेत् स्तनमुखाद् यथा । तथा सर्वगतो देवः प्रतिमादिषु राजते ॥ ७५॥

gavāṃ sarvāṅgajaṃ kṣīraṃ sravet stanamukhād yathā | tathā sarvagato devaḥ pratimādiṣu rājate ||

· हिन्दी

जैसे गाय के सब अंगों से उत्पन्न दूध स्तन के मुख से ही बहता है, वैसे ही सर्वव्यापी देव प्रतिमा आदि में प्रकाशित होते हैं।

As the milk born of every limb of the cow flows only from the udder, so the all-pervading God shines forth in images and the like.

Word by wordपदार्थ

गवां सर्वाङ्गजं क्षीरं (gavāṃ sarvāṅgajaṃ kṣīraṃ)the milk born of every limb of the cowगौ के सब अंगों से उत्पन्न दूधस्रवेत् स्तनमुखाद् यथा (sravet stanamukhād yathā)flows from the mouth of the udderजैसे स्तन-मुख से बहता हैतथा सर्वगतो देवः (tathā sarvagato devaḥ)so the all-pervading Godवैसे सर्वगत देवप्रतिमादिषु राजते (pratimādiṣu rājate)shines forth in images and the likeप्रतिमा आदि में प्रकाशित होते हैं

७६ आभिरूप्याच्च बिम्बस्य पूजायाश्च विशेषतः । साधकस्य च विश्वासात् सन्निधौ देवता भवेत् ॥ ७६॥

ābhirūpyācca bimbasya pūjāyāśca viśeṣataḥ | sādhakasya ca viśvāsāt sannidhau devatā bhavet ||

· हिन्दी

प्रतिमा की सुन्दरता से, विशेषतः पूजा से, और साधक के विश्वास से देवता सन्निहित होते हैं।

From the beauty of the image, and especially from the worship, and from the faith of the practitioner, the deity comes to be present.

Word by wordपदार्थ

आभिरूप्याच्च बिम्बस्य (ābhirūpyācca bimbasya)from the beauty of the imageबिम्ब की सुन्दरता सेपूजायाश्च विशेषतः (pūjāyāśca viśeṣataḥ)and especially from the worshipऔर विशेषतः पूजा सेसाधकस्य च विश्वासात् (sādhakasya ca viśvāsāt)and from the faith of the practitionerऔर साधक के विश्वास सेसन्निधौ देवता भवेत् (sannidhau devatā bhavet)the deity comes to be presentदेवता सन्निहित होते हैं

७७ गवां सर्पिः शरीरस्थं न करोत्यङ्गपोषणम् । स्वकर्मरचितं दत्तं पुनस्तामेव पोषयेत् ॥ ७७॥

gavāṃ sarpiḥ śarīrasthaṃ na karotyaṅgapoṣaṇam | svakarmaracitaṃ dattaṃ punastāmeva poṣayet ||

· हिन्दी

गायों के शरीर में स्थित घी उनके अंगों का पोषण नहीं करता; पर अपने कर्म से बनाकर दिया हुआ वह उसी गाय को पुष्ट करता है।

The ghee present in the body of cows does not nourish their limbs; but prepared by one's own labour and given back, it nourishes that very cow.

Word by wordपदार्थ

गवां सर्पिः शरीरस्थं (gavāṃ sarpiḥ śarīrasthaṃ)the ghee present in the body of cowsगौ के शरीर में स्थित घीन करोत्यङ्गपोषणम् (na karotyaṅgapoṣaṇam)does not nourish their limbsउसके अंगों का पोषण नहीं करतास्वकर्मरचितं दत्तं (svakarmaracitaṃ dattaṃ)but prepared by one's own labour and givenपर अपने कर्म से बनाकर दिया गयापुनस्तामेव पोषयेत् (punastāmeva poṣayet)it nourishes that very cow againफिर उसी का पोषण करता है

७८ एवं सर्वशरीरस्था सर्पिर्वत् परमेश्वरी । विना चोपासनां देवि न ददाति फलं नृणाम् ॥ ७८॥

evaṃ sarvaśarīrasthā sarpirvat parameśvarī | vinā copāsanāṃ devi na dadāti phalaṃ nṛṇām ||

· हिन्दी

इसी प्रकार घी की तरह सब शरीरों में स्थित परमेश्वरी उपासना के बिना, हे देवि! मनुष्यों को फल नहीं देती।

So the supreme Goddess, present in every body like ghee, does not give fruit to men without worship, O Devī.

Word by wordपदार्थ

एवं सर्वशरीरस्था (evaṃ sarvaśarīrasthā)so, present in every bodyइसी प्रकार सब शरीरों में स्थितसर्पिर्वत् परमेश्वरी (sarpirvat parameśvarī)like ghee, the supreme Goddessघी की तरह परमेश्वरीविना चोपासनां देवि (vinā copāsanāṃ devi)without worship, O Devīउपासना के बिना, हे देविन ददाति फलं नृणाम् (na dadāti phalaṃ nṛṇām)does not give fruit to menमनुष्यों को फल नहीं देती

७९ सकलीकृत्य तत्प्राणान् समुद्दीप्येन्द्रियाणि च । प्रतिष्ठाप्यार्चयेद्देवि चान्यथा निष्फलं भवेत् ॥ ७९॥

sakalīkṛtya tatprāṇān samuddīpyendriyāṇi ca | pratiṣṭhāpyārcayeddevi cānyathā niṣphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

उसका सकलीकरण करके, प्राण-प्रतिष्ठा और इन्द्रियों को उद्दीप्त करके, प्रतिष्ठित करके पूजा करे, हे देवि! अन्यथा निष्फल होती है।

Having given the image a body and its vital breaths, having kindled its senses and established it, one should worship, O Devī; otherwise it is fruitless.

Word by wordपदार्थ

सकलीकृत्य तत्प्राणान् (sakalīkṛtya tatprāṇān)having given it a body and its vital breathsसकलीकरण कर, उसके प्राणसमुद्दीप्येन्द्रियाणि च (samuddīpyendriyāṇi ca)and having kindled its sensesऔर इन्द्रियों को प्रदीप्त करप्रतिष्ठाप्यार्चयेद्देवि (pratiṣṭhāpyārcayeddevi)having established it, one should worship, O Devīप्रतिष्ठा कर पूजा करे, हे देविचान्यथा निष्फलं भवेत् (cānyathā niṣphalaṃ bhavet)otherwise it is fruitlessअन्यथा निष्फल होती है

८० मन्त्रहीनं क्रियाहीनं विधिहीनञ्च यद् भवेत् । क्षमया साधयेत् सर्वं हीनमङ्गं पदं तथा ॥ ८०॥

mantrahīnaṃ kriyāhīnaṃ vidhihīnañca yad bhavet | kṣamayā sādhayet sarvaṃ hīnamaṅgaṃ padaṃ tathā ||

· हिन्दी

जो मन्त्रहीन, क्रियाहीन और विधिहीन हो — वह सब, तथा छूटा हुआ अंग और पद, क्षमा (प्रार्थना) से पूरा करे।

Whatever is lacking in mantra, rite or rule — all of it, and likewise a missing limb or word, one should make good by asking forgiveness.

Word by wordपदार्थ

मन्त्रहीनं क्रियाहीनं (mantrahīnaṃ kriyāhīnaṃ)lacking in mantra, lacking in riteमन्त्रहीन, क्रियाहीनविधिहीनञ्च यद् भवेत् (vidhihīnañca yad bhavet)and whatever is lacking in ruleऔर जो विधिहीन होक्षमया साधयेत् सर्वं (kṣamayā sādhayet sarvaṃ)one should make good all by [asking] forgivenessक्षमा (प्रार्थना) से सब सिद्ध करेहीनमङ्गं पदं तथा (hīnamaṅgaṃ padaṃ tathā)a missing limb and a missing word likewiseहीन अंग और हीन पद वैसे ही

८१ नियमादतिरेकेण यद् यत् कर्म करोति यः । न किञ्चिदप्यस्य फलं सिध्यति क्रमदोषतः ॥ ८१॥

niyamādatirekeṇa yad yat karma karoti yaḥ | na kiñcidapyasya phalaṃ sidhyati kramadoṣataḥ ||

· हिन्दी

जो कोई नियम से अधिक जो-जो कर्म करता है, क्रम-दोष के कारण उसका कुछ भी फल सिद्ध नहीं होता।

Whatever rite one performs in excess of the rule, no fruit at all of it is accomplished, owing to the fault in order.

Word by wordपदार्थ

नियमादतिरेकेण (niyamādatirekeṇa)in excess of the ruleनियम से अधिकयद् यत् कर्म करोति यः (yad yat karma karoti yaḥ)whatever rite one performsजो-जो कर्म जो करता हैन किञ्चिदप्यस्य फलं (na kiñcidapyasya phalaṃ)no fruit at all of itउसका कुछ भी फलसिध्यति क्रमदोषतः (sidhyati kramadoṣataḥ)is accomplished, owing to the fault of orderक्रम-दोष से सिद्ध नहीं होता

८२ न्यूनातिरिक्तकर्माणि न फलन्ति कदाचन । यथाविधि कृतानीह सत्कर्माणि फलन्ति हि ॥ ८२॥

nyūnātiriktakarmāṇi na phalanti kadācana | yathāvidhi kṛtānīha satkarmāṇi phalanti hi ||

· हिन्दी

न्यून या अधिक कर्म कभी फल नहीं देते; यथाविधि किये गये सत्कर्म ही फल देते हैं।

Rites deficient or excessive never bear fruit; good rites performed according to rule indeed bear fruit.

Word by wordपदार्थ

न्यूनातिरिक्तकर्माणि (nyūnātiriktakarmāṇi)rites deficient or excessiveन्यून या अधिक कर्मन फलन्ति कदाचन (na phalanti kadācana)never bear fruitकभी फल नहीं देतेयथाविधि कृतानीह (yathāvidhi kṛtānīha)performed here according to ruleयहाँ यथाविधि किएसत्कर्माणि फलन्ति हि (satkarmāṇi phalanti hi)good rites indeed bear fruitसत्कर्म ही फल देते हैं

८३ तद्विधानकृतं कर्म जपहोमार्चनादिषु । देवताप्रीतिदं भूयाद् भुक्तिमुक्तिफलप्रदम् ॥ ८३॥

tadvidhānakṛtaṃ karma japahomārcanādiṣu | devatāprītidaṃ bhūyād bhuktimuktiphalapradam ||

· हिन्दी

जप, होम, अर्चन आदि में विधिपूर्वक किया गया कर्म देवता को प्रिय होता है और भोग-मोक्ष का फल देता है।

A rite done according to its rule — in japa, homa, worship and the rest — becomes pleasing to the deity and gives the fruit of enjoyment and liberation.

Word by wordपदार्थ

तद्विधानकृतं कर्म (tadvidhānakṛtaṃ karma)a rite done according to its ruleउस विधान से किया कर्मजपहोमार्चनादिषु (japahomārcanādiṣu)in japa, homa, worship and the restजप, होम, अर्चन आदि मेंदेवताप्रीतिदं भूयाद् (devatāprītidaṃ bhūyād)becomes pleasing to the deityदेवता को प्रीति देने वाला होभुक्तिमुक्तिफलप्रदम् (bhuktimuktiphalapradam)and gives the fruit of enjoyment and liberationऔर भुक्ति-मुक्ति फल देने वाला

८४ देवस्य मन्त्ररूपस्य मन्त्रव्याप्तिमजानताम् । कृतार्चनादिकां सर्वं व्यर्थं भवति शाम्भवि ॥ ८४॥

devasya mantrarūpasya mantravyāptimajānatām | kṛtārcanādikāṃ sarvaṃ vyarthaṃ bhavati śāmbhavi ||

· हिन्दी

मन्त्ररूप देव की मन्त्र-व्याप्ति को न जानने वालों का किया हुआ सब अर्चन आदि व्यर्थ हो जाता है, हे शाम्भवि!

For those who do not know the mantra-pervasion of the God whose form is mantra, all the worship and the rest they perform becomes vain, O Śāmbhavī.

Word by wordपदार्थ

देवस्य मन्त्ररूपस्य (devasya mantrarūpasya)of the God whose form is mantraमन्त्ररूप देव कीमन्त्रव्याप्तिमजानताम् (mantravyāptimajānatām)for those not knowing the pervasion of the mantraमन्त्र-व्याप्ति को न जानने वालों कीकृतार्चनादिकां सर्वं (kṛtārcanādikāṃ sarvaṃ)all the worship and the rest performedकी गई अर्चना आदि सबव्यर्थं भवति शाम्भवि (vyarthaṃ bhavati śāmbhavi)becomes vain, O Śāmbhavīव्यर्थ होती है, हे शाम्भवि

८५ यन्त्रं मन्त्रमयं प्रोक्तं देवता मन्त्ररूपिणी । यन्त्रे सा पूजिता देवि सहसैव प्रसीदति ॥ ८५॥

yantraṃ mantramayaṃ proktaṃ devatā mantrarūpiṇī | yantre sā pūjitā devi sahasaiva prasīdati ||

· हिन्दी

यन्त्र मन्त्रमय कहा गया है, देवता मन्त्ररूपिणी है; यन्त्र में पूजित होने पर, हे देवि! वह तुरन्त प्रसन्न होती है।

The yantra is declared to consist of mantra, and the deity has the form of mantra; worshipped in the yantra, O Devī, she is at once gracious.

Word by wordपदार्थ

यन्त्रं मन्त्रमयं प्रोक्तं (yantraṃ mantramayaṃ proktaṃ)the yantra is declared to consist of mantraयन्त्र मन्त्रमय कहा गया हैदेवता मन्त्ररूपिणी (devatā mantrarūpiṇī)the deity has the form of mantraदेवता मन्त्ररूपिणी हैयन्त्रे सा पूजिता देवि (yantre sā pūjitā devi)worshipped in the yantra, O Devīयन्त्र में वह पूजित, हे देविसहसैव प्रसीदति (sahasaiva prasīdati)she is at once graciousसहसा ही प्रसन्न होती है

८६ कामक्रोधादिदोषोत्थसर्वदुःखनियन्त्रणात् । यन्त्रमित्याहुरेतस्मिन् देवः प्रीणाति पूजितः ॥ ८६॥

kāmakrodhādidoṣotthasarvaduḥkhaniyantraṇāt | yantramityāhuretasmin devaḥ prīṇāti pūjitaḥ ||

· हिन्दी

काम, क्रोध आदि दोषों से उत्पन्न सब दुःखों का नियन्त्रण करने से इसे यन्त्र कहते हैं; इसमें पूजित देव प्रसन्न होते हैं।

Because it restrains (niyantraṇa) all the sorrow arising from the faults of desire, anger and the rest, they call it yantra; worshipped in it, the God is pleased.

Word by wordपदार्थ

कामक्रोधादिदोषोत्थ- (kāmakrodhādidoṣottha-)arising from the faults of desire, anger and the restकाम, क्रोध आदि दोषों से उत्पन्नसर्वदुःखनियन्त्रणात् (sarvaduḥkhaniyantraṇāt)because of the restraining of all sorrowसब दुःखों के नियन्त्रण सेयन्त्रमित्याहुरेतस्मिन् (yantramityāhuretasmin)they call it yantra; in it"यन्त्र" कहते हैं; इसमेंदेवः प्रीणाति पूजितः (devaḥ prīṇāti pūjitaḥ)the God, worshipped, is pleasedदेव पूजित होकर प्रसन्न होते हैं

८७ शरीरमिव जीवस्य दीपस्य स्नेहवत् प्रिये । सर्वेषामपि देवानां तथा यन्त्रं प्रतिष्ठितम् ॥ ८७॥

śarīramiva jīvasya dīpasya snehavat priye | sarveṣāmapi devānāṃ tathā yantraṃ pratiṣṭhitam ||

· हिन्दी

जैसे जीव के लिए शरीर, दीपक के लिए तेल, हे प्रिये! वैसे ही सब देवताओं के लिए यन्त्र प्रतिष्ठित है।

As the body is to the soul, as oil is to the lamp, O beloved, so is the yantra established as the seat of all the gods.

Word by wordपदार्थ

शरीरमिव जीवस्य (śarīramiva jīvasya)as the body is to the soulजैसे जीव को शरीरदीपस्य स्नेहवत् प्रिये (dīpasya snehavat priye)as oil is to the lamp, O belovedजैसे दीपक को तेल, हे प्रियेसर्वेषामपि देवानां (sarveṣāmapi devānāṃ)of all the godsसब देवताओं का भीतथा यन्त्रं प्रतिष्ठितम् (tathā yantraṃ pratiṣṭhitam)so is the yantra establishedवैसे ही यन्त्र प्रतिष्ठित है

८८ तस्माद् यन्त्रं लिखित्वा वा ध्यात्वा सावृतिकं शिवम् । ज्ञात्वा गुरुमुखात् सर्वं पूजयेद्विधिना प्रिये ॥ ८८॥

tasmād yantraṃ likhitvā vā dhyātvā sāvṛtikaṃ śivam | jñātvā gurumukhāt sarvaṃ pūjayedvidhinā priye ||

· हिन्दी

इसलिए यन्त्र लिखकर, या आवरण सहित शिव का ध्यान करके, गुरु के मुख से सब जानकर, विधिपूर्वक पूजा करे, हे प्रिये!

Therefore, having drawn the yantra or meditated on Śiva with his retinue, having learnt all from the guru's mouth, one should worship according to rule, O beloved.

Word by wordपदार्थ

तस्माद् यन्त्रं लिखित्वा वा (tasmād yantraṃ likhitvā vā)therefore, having drawn the yantraइसलिए यन्त्र लिखकर याध्यात्वा सावृतिकं शिवम् (dhyātvā sāvṛtikaṃ śivam)or having meditated on Śiva with his retinueआवरण-सहित शिव का ध्यान करज्ञात्वा गुरुमुखात् सर्वं (jñātvā gurumukhāt sarvaṃ)having learnt all from the guru's mouthगुरुमुख से सब जानकरपूजयेद्विधिना प्रिये (pūjayedvidhinā priye)one should worship according to rule, O belovedविधि से पूजा करे, हे प्रिये

८९ एकपीठे पृथक्पूजां विना यन्त्रं करोति यः । अङ्गाङ्गित्वं परित्यज्य देवताशापमाप्नुयात् ॥ ८९॥

ekapīṭhe pṛthakpūjāṃ vinā yantraṃ karoti yaḥ | aṅgāṅgitvaṃ parityajya devatāśāpamāpnuyāt ||

· हिन्दी

जो एक पीठ पर यन्त्र के बिना पृथक् पूजा करता है, वह अङ्ग-अङ्गी भाव छोड़कर देवताओं का शाप पाता है।

One who performs separate worship on a single seat without a yantra, abandoning the relation of limb and limbed, incurs the curse of the deities.

Word by wordपदार्थ

एकपीठे पृथक्पूजां (ekapīṭhe pṛthakpūjāṃ)separate worship on a single seatएक पीठ पर पृथक् पूजाविना यन्त्रं करोति यः (vinā yantraṃ karoti yaḥ)one who performs without a yantraजो यन्त्र के बिना करता हैअङ्गाङ्गित्वं परित्यज्य (aṅgāṅgitvaṃ parityajya)abandoning the relation of limb and limbedअंग-अंगी भाव छोड़करदेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt)incurs the curse of the deitiesदेवताओं का शाप पाता है

९० एकपीठे कुलेशानि स्वे स्वे यन्त्रे पृथक्पृथक् । यजेदावरणोपेता देवतास्तद्विधानतः ॥ ९०॥

ekapīṭhe kuleśāni sve sve yantre pṛthakpṛthak | yajedāvaraṇopetā devatāstadvidhānataḥ ||

· हिन्दी

एक पीठ पर, हे कुलेशानि! अपने-अपने यन्त्र में पृथक्-पृथक्, आवरण सहित देवताओं का उनकी विधि से यजन करे।

On a single seat, O queen of the Kula, one should worship the deities each in its own yantra, separately, together with their retinues, according to their rule.

Word by wordपदार्थ

एकपीठे कुलेशानि (ekapīṭhe kuleśāni)on a single seat, O queen of the Kulaएक पीठ पर, हे कुलेशानिस्वे स्वे यन्त्रे पृथक्पृथक् (sve sve yantre pṛthakpṛthak)each in its own yantra, separatelyअपने-अपने यन्त्र में पृथक्-पृथक्यजेदावरणोपेता (yajedāvaraṇopetā)one should worship, together with their retinuesआवरण-सहित पूजा करेदेवतास्तद्विधानतः (devatāstadvidhānataḥ)the deities, according to their ruleदेवताओं की, उनके विधान से

९१ आवाह्य देवतामेकां पूजयेदन्यदेवताम् । उभाभ्यां लभते पापं मन्त्री चञ्चलमानसः ॥ ९१॥

āvāhya devatāmekāṃ pūjayedanyadevatām | ubhābhyāṃ labhate pāpaṃ mantrī cañcalamānasaḥ ||

· हिन्दी

एक देवता का आवाहन करके यदि चंचल मन वाला मन्त्री दूसरे देवता की पूजा करे, तो दोनों से पाप पाता है।

If, having invoked one deity, the mantrin of fickle mind worships another, he gains sin from both.

Word by wordपदार्थ

आवाह्य देवतामेकां (āvāhya devatāmekāṃ)having invoked one deityएक देवता का आवाहन करपूजयेदन्यदेवताम् (pūjayedanyadevatām)if one worships another deityयदि अन्य देवता की पूजा करेउभाभ्यां लभते पापं (ubhābhyāṃ labhate pāpaṃ)one gains sin from bothतो दोनों से पाप पाता हैमन्त्री चञ्चलमानसः (mantrī cañcalamānasaḥ)the mantrin of fickle mindचंचल मन वाला मन्त्री

९२ इत्यादिलक्षणं ज्ञात्वा गुरुतः शास्त्रतः प्रिये । विधिनाभ्यर्चयेत् सम्यग्देवता सुप्रसीदति ॥ ९२॥

ityādilakṣaṇaṃ jñātvā gurutaḥ śāstrataḥ priye | vidhinābhyarcayet samyagdevatā suprasīdati ||

· हिन्दी

इत्यादि लक्षण गुरु से और शास्त्र से जानकर, हे प्रिये! विधिपूर्वक सम्यक् पूजा करे; देवता अत्यन्त प्रसन्न होते हैं।

Having learnt these and like rules from the guru and from the śāstra, O beloved, one should worship rightly according to rule; then the deity is well pleased.

Word by wordपदार्थ

इत्यादिलक्षणं ज्ञात्वा (ityādilakṣaṇaṃ jñātvā)having learnt these and like rulesइत्यादि लक्षण जानकरगुरुतः शास्त्रतः प्रिये (gurutaḥ śāstrataḥ priye)from the guru and from the śāstra, O belovedगुरु से, शास्त्र से, हे प्रियेविधिनाभ्यर्चयेत् सम्यग् (vidhinābhyarcayet samyag)one should worship rightly according to ruleविधि से सम्यक् पूजा करेदेवता सुप्रसीदति (devatā suprasīdati)the deity is well pleasedदेवता अति प्रसन्न होते हैं

९३ षोडशैरुपचारैस्तु साङ्गं सावरणं शिवम् । पूजयेन्मूलमन्त्रेण गन्धपुष्पाक्षतादिभिः ॥ ९३॥

ṣoḍaśairupacāraistu sāṅgaṃ sāvaraṇaṃ śivam | pūjayenmūlamantreṇa gandhapuṣpākṣatādibhiḥ ||

· हिन्दी

सोलह उपचारों से अंगों और आवरण सहित शिव की मूलमन्त्र से, गन्ध, पुष्प, अक्षत आदि से पूजा करे।

With the sixteen services one should worship Śiva with his limbs and retinue, with the root mantra and with scents, flowers, unbroken grains and the rest.

Word by wordपदार्थ

षोडशैरुपचारैस्तु (ṣoḍaśairupacāraistu)with the sixteen servicesसोलह उपचारों सेसाङ्गं सावरणं शिवम् (sāṅgaṃ sāvaraṇaṃ śivam)Śiva with his limbs and retinueअंग और आवरण सहित शिव कीपूजयेन्मूलमन्त्रेण (pūjayenmūlamantreṇa)one should worship with the root mantraमूलमन्त्र से पूजा करेगन्धपुष्पाक्षतादिभिः (gandhapuṣpākṣatādibhiḥ)with scents, flowers, grains and the restगन्ध, पुष्प, अक्षत आदि से

९४ महाषोढोदिताशेषपरिवारांश्च शाम्भवि । प्रणवादिनमोऽन्तेन तत्तन्नाम्ना समर्चयेत् ॥ ९४॥

mahāṣoḍhoditāśeṣaparivārāṃśca śāmbhavi | praṇavādinamo'ntena tattannāmnā samarcayet ||

· हिन्दी

महाषोढा में कहे गये समस्त परिवार-देवताओं की, हे शाम्भवि! आदि में प्रणव और अन्त में नमः लगाकर, उन-उनके नाम से पूजा करे।

All the attendants declared in the Mahāṣoḍhā, O Śāmbhavī, one should worship each by its own name, with praṇava at the start and namaḥ at the end.

Word by wordपदार्थ

महाषोढोदिताशेष- (mahāṣoḍhoditāśeṣa-)declared in the Mahāṣoḍhā, allमहाषोढा में कहे समस्तपरिवारांश्च शाम्भवि (parivārāṃśca śāmbhavi)the attendants, O Śāmbhavīपरिवारों की, हे शाम्भविप्रणवादिनमोऽन्तेन (praṇavādinamo'ntena)with praṇava at the start and namaḥ at the endप्रणव आदि में और नमः अन्त मेंतत्तन्नाम्ना समर्चयेत् (tattannāmnā samarcayet)one should worship each by its own nameउस-उस नाम से पूजा करे

९५ आगमोक्तेन मार्गेण तर्पयेदलिबिन्दुभिः । अङ्गुष्ठानामिकाभ्याञ्च नखे निःसृतमूर्ध्वतः । स्वपात्रस्पन्दनिस्यन्दं विधिवत् कुलनायिके ॥ ९५॥

āgamoktena mārgeṇa tarpayedalibindubhiḥ | aṅguṣṭhānāmikābhyāñca nakhe niḥsṛtamūrdhvataḥ | svapātraspandanisyandaṃ vidhivat kulanāyike ||

· हिन्दी

आगम में कहे मार्ग से मद्य की बूँदों से तर्पण करे, अँगूठे और अनामिका से, नख से ऊपर की ओर निकालकर — अपने पात्र के स्पन्दन से निकली धार से, विधिपूर्वक, हे कुलनायिके!

By the path declared in the āgama one should offer with drops of wine, with thumb and ring-finger, let out upward at the nail — the trickle from the stirring of one's own vessel, according to rule, O mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

आगमोक्तेन मार्गेण (āgamoktena mārgeṇa)by the path declared in the āgamaआगम में कहे मार्ग सेतर्पयेदलिबिन्दुभिः (tarpayedalibindubhiḥ)one should offer with drops of wineमद्य-बिन्दुओं से तर्पण करेअङ्गुष्ठानामिकाभ्याञ्च (aṅguṣṭhānāmikābhyāñca)with thumb and ring-fingerअंगूठे और अनामिका सेनखे निःसृतमूर्ध्वतः (nakhe niḥsṛtamūrdhvataḥ)let out upward at the nailनख से ऊपर की ओर निकलास्वपात्रस्पन्दनिस्यन्दं (svapātraspandanisyandaṃ)the trickle from the stirring of one's own vesselअपने पात्र के स्पन्दन से झराविधिवत् कुलनायिके (vidhivat kulanāyike)according to rule, O mistress of the Kulaविधिवत्, हे कुलनायिके

९६ सकृत्तर्पणमुत्सृज्य जप्त्वा मूलञ्च पादुकाम् । अन्तःशक्तिं समुत्थाप्य तर्पयेद्देहदेवताः ॥ ९६॥

sakṛttarpaṇamutsṛjya japtvā mūlañca pādukām | antaḥśaktiṃ samutthāpya tarpayeddehadevatāḥ ||

· हिन्दी

एक बार तर्पण छोड़कर, मूलमन्त्र और पादुका का जप करके, अन्तःशक्ति को उठाकर देह के देवताओं का तर्पण करे।

Having let go a single offering and recited the root mantra and the pādukā, having raised the inner Śakti, one should offer to the deities of the body.

Word by wordपदार्थ

सकृत्तर्पणमुत्सृज्य (sakṛttarpaṇamutsṛjya)having let go a single offeringएक बार तर्पण छोड़करजप्त्वा मूलञ्च पादुकाम् (japtvā mūlañca pādukām)having recited the root mantra and the pādukāमूल और पादुका जपकरअन्तःशक्तिं समुत्थाप्य (antaḥśaktiṃ samutthāpya)having raised the inner Śaktiअन्तःशक्ति को उठाकरतर्पयेद्देहदेवताः (tarpayeddehadevatāḥ)one should offer to the deities of the bodyदेह-देवताओं का तर्पण करे

९७ अङ्गुष्ठो भैरवो देवो मध्यमा चण्डिका प्रिये । मध्यमाङ्गुष्ठयोगेन तर्पयेत् कुलसन्ततिम् ॥ ९७॥

aṅguṣṭho bhairavo devo madhyamā caṇḍikā priye | madhyamāṅguṣṭhayogena tarpayet kulasantatim ||

· हिन्दी

अँगूठा भैरव देव है और मध्यमा चण्डिका, हे प्रिये! मध्यमा और अँगूठे के योग से कुल-सन्तति का तर्पण करे।

The thumb is the god Bhairava and the middle finger is Caṇḍikā, O beloved; by the joining of middle finger and thumb one should offer to the Kula lineage.

Word by wordपदार्थ

अङ्गुष्ठो भैरवो देवो (aṅguṣṭho bhairavo devo)the thumb is the god Bhairavaअंगूठा भैरव देव हैमध्यमा चण्डिका प्रिये (madhyamā caṇḍikā priye)the middle finger is Caṇḍikā, O belovedमध्यमा चण्डिका है, हे प्रियेमध्यमाङ्गुष्ठयोगेन (madhyamāṅguṣṭhayogena)by the joining of middle finger and thumbमध्यमा और अंगूठे के योग सेतर्पयेत् कुलसन्ततिम् (tarpayet kulasantatim)one should offer to the Kula lineageकुल-सन्तति का तर्पण करे

९८ अङ्गुष्ठानामिकाभ्याञ्च वश्यकर्मणि तर्पयेत् । तर्जन्यङ्गुष्ठयोगेन तर्पयेदभिचारके । कनिष्ठाङ्गुष्ठयोगेन स्तम्भने तर्पयेत् प्रिये ॥ ९८॥

aṅguṣṭhānāmikābhyāñca vaśyakarmaṇi tarpayet | tarjanyaṅguṣṭhayogena tarpayedabhicārake | kaniṣṭhāṅguṣṭhayogena stambhane tarpayet priye ||

· हिन्दी

अँगूठे और अनामिका से वशीकरण में तर्पण करे; तर्जनी और अँगूठे के योग से अभिचार में; कनिष्ठा और अँगूठे के योग से स्तम्भन में तर्पण करे, हे प्रिये!

With thumb and ring-finger one should offer in the rite of subjugation; by joining forefinger and thumb in sorcery; by joining little finger and thumb in the rite of paralysing, O beloved.

Word by wordपदार्थ

अङ्गुष्ठानामिकाभ्याञ्च (aṅguṣṭhānāmikābhyāñca)with thumb and ring-fingerअंगूठे और अनामिका सेवश्यकर्मणि तर्पयेत् (vaśyakarmaṇi tarpayet)one should offer in the rite of subjugationवश्य-कर्म में तर्पण करेतर्जन्यङ्गुष्ठयोगेन (tarjanyaṅguṣṭhayogena)by joining forefinger and thumbतर्जनी और अंगूठे के योग सेतर्पयेदभिचारके (tarpayedabhicārake)one should offer in sorceryअभिचार में तर्पण करेकनिष्ठाङ्गुष्ठयोगेन (kaniṣṭhāṅguṣṭhayogena)by joining little finger and thumbकनिष्ठा और अंगूठे के योग सेस्तम्भने तर्पयेत् प्रिये (stambhane tarpayet priye)one should offer in paralysing, O belovedस्तम्भन में तर्पण करे, हे प्रिये

९९ एवं सन्तर्प्य देवेशि कुलद्रव्यैर्यथाविधि । देवतापुरतो देवि गुरुपङ्क्तीश्च पूजयेत् । पङ्क्तित्रयक्रमेणाथ ज्ञात्वा सम्यगनन्यधीः ॥ ९९॥

evaṃ santarpya deveśi kuladravyairyathāvidhi | devatāpurato devi gurupaṅktīśca pūjayet | paṅktitrayakrameṇātha jñātvā samyagananyadhīḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार विधिपूर्वक कुलद्रव्यों से तर्पण करके, हे देवेशि! देवता के सामने गुरु-पंक्तियों की पूजा करे, हे देवि! तीन पंक्तियों के क्रम से, भली-भाँति जानकर, अनन्य चित्त से।

Having thus offered with the Kula substances according to rule, O queen of the gods, one should worship the lines of gurus before the deity, O Devī, in the order of the three lines, having rightly learnt it, with undivided mind.

Word by wordपदार्थ

एवं सन्तर्प्य देवेशि (evaṃ santarpya deveśi)having thus offered, O queen of godsइस प्रकार तर्पण कर, हे देवेशिकुलद्रव्यैर्यथाविधि (kuladravyairyathāvidhi)with the Kula substances according to ruleकुलद्रव्यों से यथाविधिदेवतापुरतो देवि (devatāpurato devi)before the deity, O Devīदेवता के सामने, हे देविगुरुपङ्क्तीश्च पूजयेत् (gurupaṅktīśca pūjayet)one should worship the lines of gurusगुरु-पंक्तियों की पूजा करेपङ्क्तित्रयक्रमेणाथ (paṅktitrayakrameṇātha)in the order of the three linesफिर तीन पंक्तियों के क्रम सेज्ञात्वा सम्यगनन्यधीः (jñātvā samyagananyadhīḥ)having rightly learnt it, with undivided mindसम्यक् जानकर, अनन्य बुद्धि से

१०० कराभ्यां चिन्मुद्रां समधुनृकपालञ्च दधतीं द्रुतस्वर्णप्रख्यामरुणकुसुमालेपवसनाम् । कृपापूर्णापाङ्गीमरुणनयनामम्बरजटा- मुपेतां सिद्धौघैर्यजतु गुरुपङ्क्तिं क्रमगतिम् ॥ १००॥

karābhyāṃ cinmudrāṃ samadhunṛkapālañca dadhatīṃ | drutasvarṇaprakhyāmaruṇakusumālepavasanām | kṛpāpūrṇāpāṅgīmaruṇanayanāmambarajaṭā- | mupetāṃ siddhaughairyajatu gurupaṅktiṃ kramagatim ||

· हिन्दी

दोनों हाथों में चिन्मुद्रा और मधु से भरा नर-कपाल धारण किये, पिघले सोने-सी कान्ति वाली, लाल पुष्प, लेप और वस्त्र वाली, कृपा से भरे कटाक्ष वाली, अरुण नयनों वाली, आकाश तक फैली जटाओं से युक्त — सिद्धौघों के साथ गुरुपंक्ति की क्रमपूर्वक पूजा करे।

Bearing in her two hands the cin-mudrā and a human skull filled with wine, resplendent as molten gold, with red flowers, unguent and garment, her side-glances full of compassion, her eyes reddened, wearing matted locks that reach the sky — let one worship the line of gurus in due order, together with the currents of siddhas.

Word by wordपदार्थ

कराभ्यां चिन्मुद्रां (karābhyāṃ cinmudrāṃ)in her two hands the cin-mudrāदोनों हाथों में चिन्मुद्रासमधुनृकपालञ्च दधतीं (samadhunṛkapālañca dadhatīṃ)and a human skull filled with wine, bearingऔर मधु से भरा नरकपाल धारण करतीद्रुतस्वर्णप्रख्याम् (drutasvarṇaprakhyām)resplendent as molten goldगले हुए सोने-सी दीप्तअरुणकुसुमालेपवसनाम् (aruṇakusumālepavasanām)with red flowers, unguent and garmentअरुण पुष्प, अनुलेप और वस्त्र वालीकृपापूर्णापाङ्गीम् (kṛpāpūrṇāpāṅgīm)with side-glances full of compassionकृपा से पूर्ण कटाक्ष वालीअरुणनयनाम् (aruṇanayanām)with reddened eyesअरुण नेत्रों वालीअम्बरजटामुपेतां (ambarajaṭāmupetāṃ)wearing matted locks reaching the skyआकाश तक पहुँचती जटा वालीसिद्धौघैर्यजतु (siddhaughairyajatu)let one worship, together with the currents of siddhasसिद्धौघों सहित पूजा करेगुरुपङ्क्तिं क्रमगतिम् (gurupaṅktiṃ kramagatim)the line of gurus, in due orderगुरु-पंक्ति की, क्रम से

१०१ एवं संपूज्य धूपञ्च दीपं नैवेद्यमेव च । आसवं पिशितोपेतं भक्ष्याणि विविधानि च । कदल्यादिफलान्येव ताम्बूलञ्च समर्पयेत् ॥ १०१॥

evaṃ saṃpūjya dhūpañca dīpaṃ naivedyameva ca | āsavaṃ piśitopetaṃ bhakṣyāṇi vividhāni ca | kadalyādiphalānyeva tāmbūlañca samarpayet ||

· हिन्दी

इस प्रकार पूजा करके धूप, दीप और नैवेद्य, मांस सहित आसव, विविध भक्ष्य, केले आदि फल और ताम्बूल समर्पित करे।

Having thus worshipped, one should offer incense, lamp and food-offering, liquor together with meat, various eatables, fruits such as plantains, and betel.

Word by wordपदार्थ

एवं संपूज्य धूपञ्च (evaṃ saṃpūjya dhūpañca)having thus worshipped, incenseइस प्रकार पूजा कर, धूपदीपं नैवेद्यमेव च (dīpaṃ naivedyameva ca)lamp and food-offeringदीप और नैवेद्यआसवं पिशितोपेतं (āsavaṃ piśitopetaṃ)liquor together with meatमांस-सहित आसवभक्ष्याणि विविधानि च (bhakṣyāṇi vividhāni ca)and various eatablesऔर विविध भक्ष्यकदल्यादिफलान्येव (kadalyādiphalānyeva)fruits such as plantainsकेला आदि फलताम्बूलञ्च समर्पयेत् (tāmbūlañca samarpayet)and betel — one should offerऔर ताम्बूल समर्पित करे

१०२ इति ते कथितं देवि कुलाचारस्य लक्षणम् । द्रव्यसंस्कारशुद्ध्यादि किमन्यत् श्रोतुमिच्छसि ॥ १०२॥

iti te kathitaṃ devi kulācārasya lakṣaṇam | dravyasaṃskāraśuddhyādi kimanyat śrotumicchasi ||

· हिन्दी

इस प्रकार, हे देवि! मैंने तुम्हें कुलाचार के लक्षण, द्रव्य का संस्कार और शुद्धि आदि कहे; और क्या सुनना चाहती हो?

Thus, O Devī, I have told you the characteristics of the Kula conduct, the consecration and purification of the substances and the rest; what else do you wish to hear?

Word by wordपदार्थ

इति ते कथितं देवि (iti te kathitaṃ devi)thus I have told you, O Devīइस प्रकार तुम्हें कहा गया, हे देविकुलाचारस्य लक्षणम् (kulācārasya lakṣaṇam)the characteristics of the Kula conductकुलाचार के लक्षणद्रव्यसंस्कारशुद्ध्यादि (dravyasaṃskāraśuddhyādi)the consecration and purification of the substances and the restद्रव्य-संस्कार, शुद्धि आदिकिमन्यत् श्रोतुमिच्छसि (kimanyat śrotumicchasi)what else do you wish to hearऔर क्या सुनना चाहती हो

❁ ❁ ❁

इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे द्रव्यसंस्कारविधानकथनं नाम षष्ठ उल्लासः ॥ ६ ॥

Thus ends the sixth Ullāsa, called the Declaration of the Rule for Consecrating the Substances, in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth section of the glorious Kulārṇava, the gateway to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of all Āgamas, the work of a lakh and a quarter verses.

इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सर्वागमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में द्रव्यसंस्कारविधानकथन नामक षष्ठ उल्लास समाप्त।