॥ ॐ ॥
श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्
ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डःअथ पञ्चमोल्लासः
Īśvara describes the vessels, wines, meats and other Kula substances, the rules and sanctions governing their use, and finally their inner meaning as the five mudrās of yoga. ईश्वर कुल-पात्रों, मदिराओं, मांसों और अन्य कुलद्रव्यों का वर्णन, उनके प्रयोग के नियम व निषेध, और अन्त में पञ्चमुद्राओं का योगपरक गूढ़ अर्थ बताते हैं।
१ कुलेशाधारपात्राणां पिशितानाञ्च लक्षणम् । कुलद्रव्यस्य निर्माणं भेदं माहात्म्यमेव च ॥ १॥
kuleśādhārapātrāṇāṃ piśitānāñca lakṣaṇam | kuladravyasya nirmāṇaṃ bhedaṃ māhātmyameva ca ||
"हे कुलेश! आधार और पात्रों तथा मांसों के लक्षण, कुलद्रव्य का निर्माण, उसके भेद और माहात्म्य,
"O lord of the Kula — the characteristics of the vessels and their stands and of the meats, the making of the Kula substance, its kinds and its greatness,
कुलेशाधारपात्राणां (kuleśādhārapātrāṇāṃ) — O lord of the Kula, of the supporting vesselsहे कुलेश! आधार और पात्रों केपिशितानाञ्च लक्षणम् (piśitānāñca lakṣaṇam) — and of the meats, the characteristicsऔर मांसों के लक्षणकुलद्रव्यस्य निर्माणं (kuladravyasya nirmāṇaṃ) — the making of the Kula substanceकुलद्रव्य का निर्माणभेदं माहात्म्यमेव च (bhedaṃ māhātmyameva ca) — its kinds and its greatnessउसके भेद और माहात्म्य भी
२ अविधानेन यत् पापं सविधानेन यत् फलम् । तत् सर्वं श्रोतुमिच्छामि वद मे करुणानिधे ॥ २॥
avidhānena yat pāpaṃ savidhānena yat phalam | tat sarvaṃ śrotumicchāmi vada me karuṇānidhe ||
बिना विधि के जो पाप और विधि सहित जो फल — यह सब मैं सुनना चाहती हूँ। हे करुणानिधे! मुझे बताइये।"
the sin of using it without the rite and the fruit of using it with the rite — all this I wish to hear. Tell me, O treasury of compassion."
अविधानेन यत् पापं (avidhānena yat pāpaṃ) — the sin from using it without the riteबिना विधि के जो पापसविधानेन यत् फलम् (savidhānena yat phalam) — the fruit from using it with the riteविधि सहित जो फलतत् सर्वं श्रोतुमिच्छामि (tat sarvaṃ śrotumicchāmi) — all this I wish to hearवह सब मैं सुनना चाहती हूँवद मे करुणानिधे (vada me karuṇānidhe) — tell me, O treasury of compassionमुझे बताइए, हे करुणानिधे
३ शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण त्रिदशैः समतां व्रजेत् ॥ ३॥
śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa tridaśaiḥ samatāṃ vrajet ||
"हे देवि! सुनो, जो तुम मुझसे पूछ रही हो वह मैं कहता हूँ। उसके सुनने मात्र से मनुष्य देवताओं की समता पा लेता है।
"Listen, O Devī, I shall tell you what you ask of me. By merely hearing it one becomes the equal of the gods.
शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi) — listen, O Devī, I shall tellसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi) — what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa) — by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेत्रिदशैः समतां व्रजेत् (tridaśaiḥ samatāṃ vrajet) — one attains equality with the godsदेवों की समता पाता है
४ आधारेण विना भ्रंशो न च तृप्यन्ति मातरः । तस्माद्विधिवदाधारं कल्पयेत् कुलनायिके ॥ ४॥
ādhāreṇa vinā bhraṃśo na ca tṛpyanti mātaraḥ | tasmādvidhivadādhāraṃ kalpayet kulanāyike ||
आधार के बिना भ्रंश होता है, और मातृकाएँ तृप्त नहीं होतीं; इसलिए, हे कुलनायिके! विधिपूर्वक आधार बनाये।
Without the stand there is a fall, and the Mothers are not satisfied; therefore, O mistress of the Kula, one should prepare the stand according to rule.
आधारेण विना भ्रंशो (ādhāreṇa vinā bhraṃśo) — without the stand there is a fallआधार के बिना भ्रंश (पतन) होता हैन च तृप्यन्ति मातरः (na ca tṛpyanti mātaraḥ) — and the Mothers are not satisfiedऔर मातृकाएँ तृप्त नहीं होतींतस्माद्विधिवदाधारं (tasmādvidhivadādhāraṃ) — therefore, according to rule, the standइसलिए विधिपूर्वक आधारकल्पयेत् कुलनायिके (kalpayet kulanāyike) — one should prepare, O mistress of the Kulaबनाए, हे कुलनायिके
५ आधारं त्रिपदं प्राहुः षट्पदं वा चतुष्पदम् । अथवा वर्तुलाकारं कुर्याद्देवि मनोहरम् ॥ ५॥
ādhāraṃ tripadaṃ prāhuḥ ṣaṭpadaṃ vā catuṣpadam | athavā vartulākāraṃ kuryāddevi manoharam ||
आधार को तिपाया, छह पाये वाला या चौपाया कहते हैं, अथवा गोलाकार; हे देवि! उसे सुन्दर बनाये।
They call the stand three-footed, six-footed or four-footed, or round in shape; one should make it beautiful, O Devī.
आधारं त्रिपदं प्राहुः (ādhāraṃ tripadaṃ prāhuḥ) — they call the stand three-footedआधार को त्रिपद कहते हैंषट्पदं वा चतुष्पदम् (ṣaṭpadaṃ vā catuṣpadam) — or six-footed or four-footedया षट्पद या चतुष्पदअथवा वर्तुलाकारं (athavā vartulākāraṃ) — or round in shapeअथवा गोलाकारकुर्याद्देवि मनोहरम् (kuryāddevi manoharam) — one should make it beautiful, O Devīसुन्दर बनाए, हे देवि
६ स्वर्णरौप्यशिलाकूर्मकपालालाबुमृण्मयम् । नारिकेलशङ्खताम्रमुक्ताशुक्तिसमुद्भवम् ॥ ६॥
svarṇaraupyaśilākūrmakapālālābumṛṇmayam | nārikelaśaṅkhatāmramuktāśuktisamudbhavam ||
सोना, चाँदी, पत्थर, कछुए की खोपड़ी, कपाल, तुम्बी या मिट्टी का; नारियल, शंख, ताँबा या मोती की सीप का,
Of gold, silver, stone, tortoise-shell, skull, gourd or clay; of coconut, conch, copper or pearl-oyster shell,
स्वर्णरौप्यशिलाकूर्म (svarṇaraupyaśilākūrma) — gold, silver, stone, tortoise-shellस्वर्ण, रजत, शिला, कूर्म (कछुए की खोल)कपालालाबुमृण्मयम् (kapālālābumṛṇmayam) — skull, gourd, clayकपाल, तूम्बी, मिट्टीनारिकेलशङ्खताम्र (nārikelaśaṅkhatāmra) — coconut, conch, copperनारियल, शंख, ताम्रमुक्ताशुक्तिसमुद्भवम् (muktāśuktisamudbhavam) — pearl-oyster shellमुक्ता-शुक्ति (सीप) से बना
७ पुण्यवृक्षसमुद्भूतं पात्रं कुर्याद्विचक्षणः । अतिसूक्ष्ममतिस्थूलं छिन्नं भिन्नञ्च वर्जयेत् ॥ ७॥
puṇyavṛkṣasamudbhūtaṃ pātraṃ kuryādvicakṣaṇaḥ | atisūkṣmamatisthūlaṃ chinnaṃ bhinnañca varjayet ||
या पुण्य वृक्ष की लकड़ी का — बुद्धिमान् पात्र बनाये; अति छोटा, अति बड़ा, छिन्न या भिन्न पात्र त्याग दे।
or made from the wood of a sacred tree — so should the wise man make the vessel; one too small or too large, cracked or broken, should be avoided.
पुण्यवृक्षसमुद्भूतं (puṇyavṛkṣasamudbhūtaṃ) — made from a sacred treeपुण्यवृक्ष से बनापात्रं कुर्याद्विचक्षणः (pātraṃ kuryādvicakṣaṇaḥ) — the wise man should make the vesselपात्र विचक्षण बनाएअतिसूक्ष्ममतिस्थूलं (atisūkṣmamatisthūlaṃ) — too small, too largeअति सूक्ष्म, अति स्थूलछिन्नं भिन्नञ्च वर्जयेत् (chinnaṃ bhinnañca varjayet) — cracked or broken — one should avoidटूटा या फटा — त्याग दे
८ सुवर्णरौप्यताम्राणि सर्वसिद्धकराणि च । शान्तिके च शिलापात्रं स्तम्भने चैव मृण्मयम् ॥ ८॥
suvarṇaraupyatāmrāṇi sarvasiddhakarāṇi ca | śāntike ca śilāpātraṃ stambhane caiva mṛṇmayam ||
सोने, चाँदी और ताँबे के पात्र सब सिद्धियाँ देते हैं; शान्तिकर्म में पत्थर का पात्र, स्तम्भन में मिट्टी का;
Vessels of gold, silver and copper bring every attainment; the stone vessel is for rites of pacification, the clay one for immobilising;
सुवर्णरौप्यताम्राणि (suvarṇaraupyatāmrāṇi) — gold, silver and copper onesस्वर्ण, रजत और ताम्र केसर्वसिद्धकराणि च (sarvasiddhakarāṇi ca) — bring every attainmentसब सिद्धियाँ देने वाले हैंशान्तिके च शिलापात्रं (śāntike ca śilāpātraṃ) — for pacification, the stone vesselशान्ति में शिलापात्रस्तम्भने चैव मृण्मयम् (stambhane caiva mṛṇmayam) — for immobilising, the clay oneस्तम्भन में मिट्टी का
९ नारिकेलञ्च वश्ये स्यादभिचारे च कूर्मजम् । शङ्खं ज्ञानप्रदं शुक्तिर्देवीप्रीतिप्रदायिनी ॥ ९॥
nārikelañca vaśye syādabhicāre ca kūrmajam | śaṅkhaṃ jñānapradaṃ śuktirdevīprītipradāyinī ||
नारियल वशीकरण में और कछुए की खोपड़ी अभिचार में; शंख ज्ञान देता है, और सीप देवी की प्रीति देने वाली है।
the coconut is for subjugation and the tortoise-shell for hostile rites; the conch gives knowledge, and the oyster-shell wins the Devī's favour.
नारिकेलञ्च वश्ये स्यात् (nārikelañca vaśye syāt) — the coconut is for subjugationवश्य में नारियल का होअभिचारे च कूर्मजम् (abhicāre ca kūrmajam) — and the tortoise-shell for sorceryऔर अभिचार में कूर्म काशङ्खं ज्ञानप्रदं (śaṅkhaṃ jñānapradaṃ) — the conch gives knowledgeशंख ज्ञान देता हैशुक्तिर्देवीप्रीतिप्रदायिनी (śuktirdevīprītipradāyinī) — the oyster-shell gives the Devī's favourशुक्ति देवी की प्रीति देती है
१० कपालालाबुपात्राणि योगसिद्धिकराणि च । पुण्यवृक्षजपात्राणि सर्वपापहराणि च । उक्तेष्वेतेषु देवेशि पात्रमेकं प्रकल्पयेत् ॥ १०॥
kapālālābupātrāṇi yogasiddhikarāṇi ca | puṇyavṛkṣajapātrāṇi sarvapāpaharāṇi ca | ukteṣveteṣu deveśi pātramekaṃ prakalpayet ||
कपाल और तुम्बी के पात्र योगसिद्धि देते हैं; पुण्य वृक्ष के पात्र सब पापों को हरते हैं। हे देवेशि! इन कहे हुए पात्रों में से एक पात्र चुने।
Skull and gourd vessels bring success in yoga; vessels of sacred wood remove all sins. From among these that have been declared, O queen of the gods, one should choose a single vessel.
कपालालाबुपात्राणि (kapālālābupātrāṇi) — skull and gourd vesselsकपाल और तूम्बी के पात्रयोगसिद्धिकराणि च (yogasiddhikarāṇi ca) — bring success in yogaयोगसिद्धि देने वाले हैंपुण्यवृक्षजपात्राणि (puṇyavṛkṣajapātrāṇi) — vessels of sacred woodपुण्यवृक्ष के पात्रसर्वपापहराणि च (sarvapāpaharāṇi ca) — remove all sinsसब पाप हरने वाले हैंउक्तेष्वेतेषु देवेशि (ukteṣveteṣu deveśi) — among those declared, O queen of godsइन कहे गए में, हे देवेशिपात्रमेकं प्रकल्पयेत् (pātramekaṃ prakalpayet) — one should choose one vesselएक पात्र चुने
११ कुलद्रव्यं प्रवक्ष्यामि शृणु देवि समाहिता । अम्भसां द्वादशप्रस्थं प्रस्थार्द्धं तक्रमेव च ॥ ११॥
kuladravyaṃ pravakṣyāmi śṛṇu devi samāhitā | ambhasāṃ dvādaśaprasthaṃ prasthārddhaṃ takrameva ca ||
अब कुलद्रव्य कहता हूँ; हे देवि! ध्यान से सुनो। बारह प्रस्थ जल, आधा प्रस्थ मट्ठा,
I shall tell of the Kula substance; listen, O Devī, with attention. Twelve prasthas of water, half a prastha of buttermilk,
कुलद्रव्यं प्रवक्ष्यामि (kuladravyaṃ pravakṣyāmi) — I shall tell of the Kula substanceकुलद्रव्य कहता हूँशृणु देवि समाहिता (śṛṇu devi samāhitā) — listen, O Devī, with attentionसुनो देवि, समाहित होकरअम्भसां द्वादशप्रस्थं (ambhasāṃ dvādaśaprasthaṃ) — twelve prasthas of waterबारह प्रस्थ जलप्रस्थार्द्धं तक्रमेव च (prasthārddhaṃ takrameva ca) — and half a prastha of buttermilkऔर आधा प्रस्थ मट्ठा
१२ तण्डुलानां चतुःप्रस्थं द्विप्रस्थञ्च तथान्धसाम् । मुष्टिमात्राङ्कुरैः सार्द्धम् एकस्मिन् योजयेद् घटे ॥ १२॥
taṇḍulānāṃ catuḥprasthaṃ dviprasthañca tathāndhasām | muṣṭimātrāṅkuraiḥ sārddham ekasmin yojayed ghaṭe ||
चार प्रस्थ चावल और दो प्रस्थ पका हुआ भात, एक मुट्ठी अंकुरों के साथ — इन्हें एक घड़े में मिलाये,
four prasthas of rice and two of cooked rice, together with a handful of sprouted grain — one should combine these in a single pot,
तण्डुलानां चतुःप्रस्थं (taṇḍulānāṃ catuḥprasthaṃ) — four prasthas of riceचार प्रस्थ चावलद्विप्रस्थञ्च तथान्धसाम् (dviprasthañca tathāndhasām) — and two prasthas of cooked riceऔर दो प्रस्थ पका अन्नमुष्टिमात्राङ्कुरैः सार्द्धम् (muṣṭimātrāṅkuraiḥ sārddham) — together with a handful of sproutsमुट्ठी भर अंकुरों सहितएकस्मिन् योजयेद् घटे (ekasmin yojayed ghaṭe) — one should combine in a single potएक घड़े में मिलाए
१३ शीतादिरहिते स्थाने स्थापयेद्दिवसद्वयम् । तस्मादग्निं समारोप्य जम्बालसदृशं पचेत् ॥ १३॥
śītādirahite sthāne sthāpayeddivasadvayam | tasmādagniṃ samāropya jambālasadṛśaṃ pacet ||
शीत आदि से रहित स्थान में दो दिन रखे, फिर आग पर चढ़ाकर कीचड़ के समान पका ले।
keep it for two days in a place free of cold, then set it on the fire and cook it to the consistency of mud.
शीतादिरहिते स्थाने (śītādirahite sthāne) — in a place free of cold and the likeशीत आदि से रहित स्थान मेंस्थापयेद्दिवसद्वयम् (sthāpayeddivasadvayam) — one should keep it for two daysदो दिन रखेतस्मादग्निं समारोप्य (tasmādagniṃ samāropya) — then, setting it on the fireफिर अग्नि पर चढ़ाकरजम्बालसदृशं पचेत् (jambālasadṛśaṃ pacet) — one should cook it to the consistency of mudकीचड़-सा पकाए
१४ अवरोप्य पुनः शीतामवस्थां प्रापयेत्ततः । पादोनप्रस्थकैः पिष्ट्वा हस्ताभ्यां मेलयेत् सुधीः ॥ १४॥
avaropya punaḥ śītāmavasthāṃ prāpayettataḥ | pādonaprasthakaiḥ piṣṭvā hastābhyāṃ melayet sudhīḥ ||
उतारकर फिर उसे ठण्डा होने दे; फिर पौन प्रस्थ (खमीर) पीसकर बुद्धिमान् उसे हाथों से मिलाये।
Taking it down, one should let it cool again; then, grinding in three-quarters of a prastha [of the ferment], the wise man should mix it with his hands.
अवरोप्य पुनः शीताम् (avaropya punaḥ śītām) — taking it down, again to a coolउतारकर फिर शीतलअवस्थां प्रापयेत्ततः (avasthāṃ prāpayettataḥ) — condition one should then bring itअवस्था में लाएपादोनप्रस्थकैः पिष्ट्वा (pādonaprasthakaiḥ piṣṭvā) — grinding with three-quarters of a prasthaपौन प्रस्थ से पीसकरहस्ताभ्यां मेलयेत् सुधीः (hastābhyāṃ melayet sudhīḥ) — the wise man should mix it with his handsसुधी दोनों हाथों से मिलाए
१५ प्रस्थार्द्धान् तण्डुलान् वाप्यपरेद्युस्तत् समुद्धरेत् । सम्यक् संमर्द्य तक्रेण पाकमालोड्य मेलयेत् । एषा पैष्टीति विख्याता पूजिता देवदानवैः ॥ १५॥
prasthārddhān taṇḍulān vāpyaparedyustat samuddharet | samyak saṃmardya takreṇa pākamāloḍya melayet | eṣā paiṣṭīti vikhyātā pūjitā devadānavaiḥ ||
अथवा आधा प्रस्थ चावल (मिलाये); अगले दिन उसे निकाले, मट्ठे से अच्छी तरह मसलकर पके हुए पदार्थ में मिलाये। यह "पैष्टी" नाम से विख्यात है, देवों और दानवों द्वारा पूजित।
Or [add] half a prastha of rice; the next day one should take it out, knead it well with buttermilk and blend in the cooked mass. This is the liquor renowned as paiṣṭī, honoured by gods and demons alike.
प्रस्थार्द्धान् तण्डुलान् वापि (prasthārddhān taṇḍulān vāpi) — or half a prastha of riceया आधा प्रस्थ चावलअपरेद्युस्तत् समुद्धरेत् (aparedyustat samuddharet) — the next day one should take it outअगले दिन उसे निकालेसम्यक् संमर्द्य तक्रेण (samyak saṃmardya takreṇa) — kneading it well with buttermilkमट्ठे से अच्छी तरह मलकरपाकमालोड्य मेलयेत् (pākamāloḍya melayet) — stirring the cooked mass, one should blend itपाक को घोलकर मिलाएएषा पैष्टीति विख्याता (eṣā paiṣṭīti vikhyātā) — this is renowned as paiṣṭīयह "पैष्टी" नाम से विख्यात हैपूजिता देवदानवैः (pūjitā devadānavaiḥ) — honoured by gods and demonsदेव-दानवों से पूजित
१६ गौडी च श्वेतबर्बुरजम्बुत्वक्साधिताम्भसाम् । दशप्रस्थं कुलेशानि धातकीकुसुमं शुभम् ॥ १६॥
gauḍī ca śvetabarburajambutvaksādhitāmbhasām | daśaprasthaṃ kuleśāni dhātakīkusumaṃ śubham ||
गौड़ी: श्वेत बबूल और जामुन की छाल से तैयार दस प्रस्थ जल में, हे कुलेशानि! उत्तम धातकी (धाय) के फूल,
Gauḍī: in ten prasthas of water prepared with the bark of white babul and jambu, O mistress of the Kula, fine dhātakī flowers,
गौडी च श्वेतबर्बुर (gauḍī ca śvetabarbura) — gauḍī: of white babulगौडी: श्वेत बबूलजम्बुत्वक्साधिताम्भसाम् (jambutvaksādhitāmbhasām) — and jambu bark, in prepared waterऔर जामुन की छाल से साधित जल केदशप्रस्थं कुलेशानि (daśaprasthaṃ kuleśāni) — ten prasthas, O mistress of the Kulaदस प्रस्थ, हे कुलेशानिधातकीकुसुमं शुभम् (dhātakīkusumaṃ śubham) — [with] fine dhātakī flowersशुभ धातकी (धाय) पुष्प
१७ नारिकेलप्रसूनं वा चैकप्रस्थं विनिक्षिपेत् । हरीतकी चाक्षफलं वसुनिष्कप्रमाणतः ॥ १७॥
nārikelaprasūnaṃ vā caikaprasthaṃ vinikṣipet | harītakī cākṣaphalaṃ vasuniṣkapramāṇataḥ ||
या नारियल का फूल, एक प्रस्थ, डाले; हरड़ और बहेड़ा आठ निष्क की मात्रा में;
or coconut flower, one prastha, one should put in; harītakī and bibhītaka to the measure of eight niṣkas;
नारिकेलप्रसूनं वा (nārikelaprasūnaṃ vā) — or coconut flowerया नारियल का पुष्पचैकप्रस्थं विनिक्षिपेत् (caikaprasthaṃ vinikṣipet) — one prastha, one should put inएक प्रस्थ डालेहरीतकी चाक्षफलं (harītakī cākṣaphalaṃ) — harītakī and bibhītakaहरीतकी और बहेड़ावसुनिष्कप्रमाणतः (vasuniṣkapramāṇataḥ) — to the measure of eight niṣkasआठ निष्क की मात्रा में
१८ वह्निं त्रिकटुकञ्चापि निष्कमात्रं क्षिपेत् पृथक् । अशीतिगुडसम्मिश्रमेकस्मिन् योजयेद् घटे ॥ १८॥
vahniṃ trikaṭukañcāpi niṣkamātraṃ kṣipet pṛthak | aśītiguḍasammiśramekasmin yojayed ghaṭe ||
चित्रक और त्रिकटु, प्रत्येक एक निष्क, अलग-अलग डाले; अस्सी (पल) गुड़ मिलाकर एक घड़े में मिला दे।
ciraviḍa and the three pungents, a niṣka of each, added separately; mixed with eighty palas of raw sugar, one should combine all in a single pot.
वह्निं त्रिकटुकञ्चापि (vahniṃ trikaṭukañcāpi) — ciraviḍa and the three pungentsचित्रक और त्रिकटु भीनिष्कमात्रं क्षिपेत् पृथक् (niṣkamātraṃ kṣipet pṛthak) — one should add a niṣka of each separatelyनिष्क मात्र अलग-अलग डालेअशीतिगुडसम्मिश्रम् (aśītiguḍasammiśram) — mixed with eighty [palas] of raw sugarअस्सी (पल) गुड़ मिलाकरएकस्मिन् योजयेद् घटे (ekasmin yojayed ghaṭe) — one should combine in a single potएक घड़े में मिलाए
१९ करेण भ्रामयेत् सम्यगनुलोमविलोमतः । अष्टोत्तरशतावृत्त्या त्रिसन्ध्यं प्रतिवासरम् ॥ १९॥
kareṇa bhrāmayet samyaganulomavilomataḥ | aṣṭottaraśatāvṛttyā trisandhyaṃ prativāsaram ||
हाथ से अच्छी तरह घुमाये, सीधे और उलटे, एक सौ आठ बार, तीनों सन्ध्याओं में, प्रतिदिन।
One should stir it well by hand, clockwise and anticlockwise, a hundred and eight turns at each of the three junctures of the day, every day.
करेण भ्रामयेत् सम्यक् (kareṇa bhrāmayet samyak) — one should stir it well by handहाथ से अच्छी तरह घुमाएअनुलोमविलोमतः (anulomavilomataḥ) — clockwise and anticlockwiseअनुलोम और विलोमअष्टोत्तरशतावृत्त्या (aṣṭottaraśatāvṛttyā) — a hundred and eight turnsएक सौ आठ आवृत्तित्रिसन्ध्यं प्रतिवासरम् (trisandhyaṃ prativāsaram) — at the three junctures, every dayतीनों सन्ध्याओं में, प्रतिदिन
२० द्वादशाहेन पाकः स्यात् पालयेत्तत्त्रयोदशे । एषा गौडीति कथिता शिवसायुज्यहेतुकी ॥ २०॥
dvādaśāhena pākaḥ syāt pālayettattrayodaśe | eṣā gauḍīti kathitā śivasāyujyahetukī ||
बारह दिन में यह पक जाती है, तेरहवें दिन इसकी देखभाल करे। यह "गौड़ी" कहलाती है, शिव-सायुज्य का कारण।
In twelve days it is matured, and on the thirteenth one should tend it. This is what is called gauḍī, the cause of union with Śiva.
द्वादशाहेन पाकः स्यात् (dvādaśāhena pākaḥ syāt) — in twelve days it is maturedबारह दिन में पाक होता हैपालयेत्तत्त्रयोदशे (pālayettattrayodaśe) — one should tend it on the thirteenthतेरहवें दिन उसका पालन करेएषा गौडीति कथिता (eṣā gauḍīti kathitā) — this is called gauḍīयह "गौडी" कही गई हैशिवसायुज्यहेतुकी (śivasāyujyahetukī) — the cause of union with Śivaशिव-सायुज्य की कारण
२१ द्विगुणं मकरन्दस्य वारि संयोजयेद् घटे । द्वादशाहेन पाकः स्याच्छेषमन्यत् पुरोक्तवत् । एषा माध्वी समुद्दिष्टा देवताप्रीतिकारिणी ॥ २१॥
dviguṇaṃ makarandasya vāri saṃyojayed ghaṭe | dvādaśāhena pākaḥ syāccheṣamanyat puroktavat | eṣā mādhvī samuddiṣṭā devatāprītikāriṇī ||
घड़े में शहद से दुगुना जल मिलाये; बारह दिन में पक जाती है, शेष सब पहले कहे अनुसार। यह "माध्वी" कही गयी है, देवताओं को प्रसन्न करने वाली।
One should add to the pot twice as much water as honey; in twelve days it is matured, and all the rest is as stated before. This is declared to be mādhvī, which pleases the deities.
द्विगुणं मकरन्दस्य (dviguṇaṃ makarandasya) — twice as much as the honeyमकरन्द (मधु) का दुगुनावारि संयोजयेद् घटे (vāri saṃyojayed ghaṭe) — water one should add in the potजल घड़े में मिलाएद्वादशाहेन पाकः स्यात् (dvādaśāhena pākaḥ syāt) — in twelve days it is maturedबारह दिन में पाक होता हैशेषमन्यत् पुरोक्तवत् (śeṣamanyat puroktavat) — all the rest as stated beforeशेष सब पूर्वोक्त के समानएषा माध्वी समुद्दिष्टा (eṣā mādhvī samuddiṣṭā) — this is declared to be mādhvīयह "माध्वी" कही गई हैदेवताप्रीतिकारिणी (devatāprītikāriṇī) — which pleases the deitiesदेवताओं को प्रीति देने वाली
२२ एका शुण्ठी द्विवह्निश्च मरीचत्रितयं तथा । धातकी च चतुष्कं स्यात् पञ्च पुष्पाणि षण्मधु ॥ २२॥
ekā śuṇṭhī dvivahniśca marīcatritayaṃ tathā | dhātakī ca catuṣkaṃ syāt pañca puṣpāṇi ṣaṇmadhu ||
एक भाग सोंठ, दो चित्रक, तीन काली मिर्च, चार धातकी, पाँच फूल, छह शहद,
One part dry ginger, two of citraka, three of black pepper, four of dhātakī, five of flowers, six of honey,
एका शुण्ठी द्विवह्निश्च (ekā śuṇṭhī dvivahniśca) — one part dry ginger, two of citrakaएक (भाग) सोंठ, दो चित्रकमरीचत्रितयं तथा (marīcatritayaṃ tathā) — three of black pepperतीन काली मिर्चधातकी च चतुष्कं स्यात् (dhātakī ca catuṣkaṃ syāt) — four of dhātakīचार धातकी होपञ्च पुष्पाणि षण्मधु (pañca puṣpāṇi ṣaṇmadhu) — five of flowers, six of honeyपाँच पुष्प, छह मधु
२३ अशीतिगुडसम्मिश्रं शेषमन्यत् पुरोक्तवत् । इदं मनोहरं द्रव्यं योगिनीपानमुत्तमम् ॥ २३॥
aśītiguḍasammiśraṃ śeṣamanyat puroktavat | idaṃ manoharaṃ dravyaṃ yoginīpānamuttamam ||
अस्सी गुड़ मिलाकर, शेष पहले कहे अनुसार — यह मनोहर द्रव्य योगिनियों का उत्तम पान है।
mixed with eighty of raw sugar, the rest as stated before — this delightful substance is the finest drink of the Yoginīs.
अशीतिगुडसम्मिश्रं (aśītiguḍasammiśraṃ) — mixed with eighty of raw sugarअस्सी गुड़ मिलाकरशेषमन्यत् पुरोक्तवत् (śeṣamanyat puroktavat) — all the rest as stated beforeशेष सब पूर्वोक्त के समानइदं मनोहरं द्रव्यं (idaṃ manoharaṃ dravyaṃ) — this delightful substanceयह मनोहर द्रव्ययोगिनीपानमुत्तमम् (yoginīpānamuttamam) — is the finest drink of the Yoginīsयोगिनियों का उत्तम पान है
२४ सार्द्धेन्दुपलकं दघ्नो माहिषं प्रस्थमात्रकम् । मोचापक्वशतञ्चापि योगोऽयं मदिरा शुभा ॥ २४॥
sārddhendupalakaṃ daghno māhiṣaṃ prasthamātrakam | mocāpakvaśatañcāpi yogo'yaṃ madirā śubhā ||
डेढ़ पल दही, एक प्रस्थ भैंस का (दूध), और सौ पके केले — यह योग उत्तम मदिरा है।
A pala and a half of curd, a prastha of buffalo [milk], and a hundred ripe plantains — this preparation is a fine wine.
सार्द्धेन्दुपलकं दध्नो (sārddhendupalakaṃ dadhno) — a pala and a half of curdडेढ़ पल दहीमाहिषं प्रस्थमात्रकम् (māhiṣaṃ prasthamātrakam) — of buffalo, a prastha in measureभैंस का, एक प्रस्थ मात्रामोचापक्वशतञ्चापि (mocāpakvaśatañcāpi) — and a hundred ripe plantainsऔर सौ पके केलेयोगोऽयं मदिरा शुभा (yogo'yaṃ madirā śubhā) — this preparation is a fine wineयह योग शुभ मदिरा है
२५ तं मेलयित्वा संयोज्य सान्द्रे वंशपुटे पचेत् । चत्वारिंशद्दिनान्यष्टौ पङ्के पङ्कजसम्भवे ॥ २५॥
taṃ melayitvā saṃyojya sāndre vaṃśapuṭe pacet | catvāriṃśaddinānyaṣṭau paṅke paṅkajasambhave ||
उसे मिलाकर सघन बाँस की टोकरी में अड़तालीस दिन तक कमल उगने वाले कीचड़ में पकने दे;
Having mixed and combined it, one should let it mature in a close-woven bamboo basket for forty-eight days in the mud where lotuses grow;
तं मेलयित्वा संयोज्य (taṃ melayitvā saṃyojya) — having mixed and combined itउसे मिलाकर, संयोजित करसान्द्रे वंशपुटे पचेत् (sāndre vaṃśapuṭe pacet) — one should cook it in a close-woven bamboo basketसघन बाँस के पुट में पकाएचत्वारिंशद्दिनान्यष्टौ (catvāriṃśaddinānyaṣṭau) — forty-eight daysअड़तालीस दिनपङ्के पङ्कजसम्भवे (paṅke paṅkajasambhave) — in the mud where lotuses growकमल उत्पन्न होने वाले पंक में
२६ निधायोद्धृत्य किरणैः सौरैः सम्यग् विशोषयेत् । यदा च कठिनीभावस्तदा संगृह्य मानवः ॥ २६॥
nidhāyoddhṛtya kiraṇaiḥ sauraiḥ samyag viśoṣayet | yadā ca kaṭhinībhāvastadā saṃgṛhya mānavaḥ ||
गाड़कर और निकालकर उसे सूर्य की किरणों में अच्छी तरह सुखाये; और जब वह कठोर हो जाये, तब मनुष्य उसे इकट्ठा कर ले।
having buried it and taken it out, one should dry it well in the rays of the sun; and when it has hardened, a man should gather it up.
निधायोद्धृत्य किरणैः (nidhāyoddhṛtya kiraṇaiḥ) — having buried and taken it out, by the raysरखकर, निकालकर, किरणों सेसौरैः सम्यग् विशोषयेत् (sauraiḥ samyag viśoṣayet) — of the sun one should dry it wellसूर्य की, अच्छी तरह सुखाएयदा च कठिनीभावः (yadā ca kaṭhinībhāvaḥ) — and when it has hardenedऔर जब कठोर हो जाएतदा संगृह्य मानवः (tadā saṃgṛhya mānavaḥ) — then a man should gather itतब मनुष्य उसे संग्रह करे
२७ गुञ्जाफलप्रमाणन्तु जलैः सम्मिलितं शुभम् । आत्मेच्छं पूरयेत् पात्रं परमानन्ददं परम् ॥ २७॥
guñjāphalapramāṇantu jalaiḥ sammilitaṃ śubham | ātmecchaṃ pūrayet pātraṃ paramānandadaṃ param ||
एक गुंजा के बराबर मात्रा जल में मिली हुई उत्तम है; अपनी इच्छानुसार पात्र भरे — यह परम आनन्द देने वाली है।
The measure of a guñjā berry mixed with water is excellent; one should fill the vessel as one wishes — it gives the highest, supreme bliss.
गुञ्जाफलप्रमाणन्तु (guñjāphalapramāṇantu) — the measure of a guñjā berryगुंजा फल (घुँघची) की मात्राजलैः सम्मिलितं शुभम् (jalaiḥ sammilitaṃ śubham) — mixed with water is excellentजल में मिली हुई शुभ हैआत्मेच्छं पूरयेत् पात्रं (ātmecchaṃ pūrayet pātraṃ) — one should fill the vessel as one wishesइच्छानुसार पात्र भरेपरमानन्ददं परम् (paramānandadaṃ param) — it gives supreme bliss, the highestपरमानन्द देने वाला, परम
२८ एतदप्युत्तमं द्रव्यं सर्वदेवप्रियं प्रिये । एतानि मदहेतूनि मद्यान्यन्यानि कारयेत् ॥ २८॥
etadapyuttamaṃ dravyaṃ sarvadevapriyaṃ priye | etāni madahetūni madyānyanyāni kārayet ||
यह भी उत्तम द्रव्य है, सब देवताओं को प्रिय, हे प्रिये! ये मादक द्रव्य और अन्य मद्य भी बनवाये:
This too is an excellent substance, dear to all the gods, O beloved. These intoxicating drinks, and other wines besides, one may have prepared:
एतदप्युत्तमं द्रव्यं (etadapyuttamaṃ dravyaṃ) — this too is an excellent substanceयह भी उत्तम द्रव्य हैसर्वदेवप्रियं प्रिये (sarvadevapriyaṃ priye) — dear to all the gods, O belovedसब देवों को प्रिय, हे प्रियेएतानि मदहेतूनि (etāni madahetūni) — these intoxicating [drinks]ये मद के कारणमद्यान्यन्यानि कारयेत् (madyānyanyāni kārayet) — and other wines one may have madeऔर अन्य मद्य बनवाए
२९ पानसं द्राक्षमाधूकं खार्जूरं तालमैक्षवम् । मधूत्थं शीधु माध्वीकं मैरेयं नारिकेलजम् ॥ २९॥
pānasaṃ drākṣamādhūkaṃ khārjūraṃ tālamaikṣavam | madhūtthaṃ śīdhu mādhvīkaṃ maireyaṃ nārikelajam ||
कटहल, अंगूर, महुआ, खजूर, ताड़, ईख, शहद, शीधु, माध्वीक, मैरेय, और नारियल का —
of jackfruit, grape, mahua, date, palmyra, sugarcane, honey, śīdhu, mādhvīka, maireya, and of coconut —
पानसं द्राक्षमाधूकं (pānasaṃ drākṣamādhūkaṃ) — of jackfruit, of grape, of mahuaपनस (कटहल), द्राक्षा, महुआ काखार्जूरं तालमैक्षवम् (khārjūraṃ tālamaikṣavam) — of date, of palmyra, of sugarcaneखजूर, ताड़, ईख कामधूत्थं शीधु माध्वीकं (madhūtthaṃ śīdhu mādhvīkaṃ) — of honey, śīdhu, mādhvīkaमधु से बना, शीधु, माध्वीकमैरेयं नारिकेलजम् (maireyaṃ nārikelajam) — maireya, and of coconutमैरेय, और नारियल से बना
३० मद्यान्येकादशैतानि भुक्तिमुक्तिकराणि च । द्वादशन्तु सुरा मद्यं सर्वेषामुत्तमं प्रिये ॥ ३०॥
madyānyekādaśaitāni bhuktimuktikarāṇi ca | dvādaśantu surā madyaṃ sarveṣāmuttamaṃ priye ||
ये ग्यारह मद्य भोग और मोक्ष देते हैं; पर बारहवाँ मद्य, सुरा, सबमें उत्तम है, हे प्रिये!
these eleven wines bring enjoyment and liberation; but the twelfth, surā, is the best of them all, O beloved.
मद्यान्येकादशैतानि (madyānyekādaśaitāni) — these eleven winesये ग्यारह मद्यभुक्तिमुक्तिकराणि च (bhuktimuktikarāṇi ca) — bring enjoyment and liberationभुक्ति-मुक्ति देने वाले हैंद्वादशन्तु सुरा मद्यं (dvādaśantu surā madyaṃ) — the twelfth, surāबारहवाँ सुरा मद्यसर्वेषामुत्तमं प्रिये (sarveṣāmuttamaṃ priye) — is the best of them all, O belovedसबमें उत्तम है, हे प्रिये
३१ पैष्टी गौडी च माध्वी च विज्ञेया त्रिविधा सुरा । सर्वसिद्धिकरी पैष्टी गौडी भोगप्रदायिनी ॥ ३१॥
paiṣṭī gauḍī ca mādhvī ca vijñeyā trividhā surā | sarvasiddhikarī paiṣṭī gauḍī bhogapradāyinī ||
सुरा तीन प्रकार की जाननी चाहिए: पैष्टी, गौड़ी और माध्वी। पैष्टी सर्वसिद्धि देती है, गौड़ी भोग देती है,
Surā is to be known as threefold: paiṣṭī, gauḍī and mādhvī. Paiṣṭī brings every attainment, gauḍī gives enjoyment,
पैष्टी गौडी च माध्वी च (paiṣṭī gauḍī ca mādhvī ca) — paiṣṭī, gauḍī and mādhvīपैष्टी, गौडी और माध्वीविज्ञेया त्रिविधा सुरा (vijñeyā trividhā surā) — surā is to be known as threefoldसुरा तीन प्रकार की जाननी चाहिएसर्वसिद्धिकरी पैष्टी (sarvasiddhikarī paiṣṭī) — paiṣṭī brings every attainmentपैष्टी सब सिद्धि देने वालीगौडी भोगप्रदायिनी (gauḍī bhogapradāyinī) — gauḍī gives enjoymentगौडी भोग देने वाली
३२ माध्वी मुक्तिकरी ज्ञेया सुरा स्याद्देवताप्रिया । विद्याप्रदैक्षवी ज्ञेया द्राक्षी राज्यप्रदा भवेत् ॥ ३२॥
mādhvī muktikarī jñeyā surā syāddevatāpriyā | vidyāpradaikṣavī jñeyā drākṣī rājyapradā bhavet ||
और माध्वी मुक्ति देने वाली जानी जाती है; सुरा देवताओं को प्रिय है। ईख का मद्य विद्या देता है, अंगूर का राज्य देता है;
and mādhvī is known to bring liberation; surā is dear to the deities. The cane-liquor is known to give learning, the grape-wine gives kingship;
माध्वी मुक्तिकरी ज्ञेया (mādhvī muktikarī jñeyā) — mādhvī is known to bring liberationमाध्वी मुक्ति देने वाली जाननी चाहिएसुरा स्याद्देवताप्रिया (surā syāddevatāpriyā) — surā is dear to the deitiesसुरा देवताओं को प्रिय हैविद्याप्रदैक्षवी ज्ञेया (vidyāpradaikṣavī jñeyā) — the cane-liquor is known to give learningईख की विद्या देने वाली जाननी चाहिएद्राक्षी राज्यप्रदा भवेत् (drākṣī rājyapradā bhavet) — the grape-wine gives kingshipद्राक्षा की राज्य देने वाली है
३३ तालजा स्तम्भने शस्ता खार्जूरी रिपुनाशिनी । नारिकेलभवा श्रीदा पानसी च शुभप्रदा ॥ ३३॥
tālajā stambhane śastā khārjūrī ripunāśinī | nārikelabhavā śrīdā pānasī ca śubhapradā ||
ताड़ का मद्य स्तम्भन में प्रशस्त है, खजूर का शत्रुनाशक, नारियल का श्रीदायक, और कटहल का शुभ देने वाला;
the palmyra one is praised for rites of immobilising, the date one destroys enemies, the coconut one gives prosperity, and the jackfruit one gives good fortune;
तालजा स्तम्भने शस्ता (tālajā stambhane śastā) — the palmyra one is praised for immobilisingताड़ की स्तम्भन में प्रशस्तखार्जूरी रिपुनाशिनी (khārjūrī ripunāśinī) — the date one destroys enemiesखजूर की शत्रुनाशिनीनारिकेलभवा श्रीदा (nārikelabhavā śrīdā) — the coconut one gives prosperityनारियल की श्री देने वालीपानसी च शुभप्रदा (pānasī ca śubhapradā) — and the jackfruit one gives good fortuneऔर पनस की शुभ देने वाली
३४ मधूकजा ज्ञानकरी माध्वीकी रोगनाशिनी । मैरेयाख्या कुलेशानि सर्वदा पापहारिणी ॥ ३४॥
madhūkajā jñānakarī mādhvīkī roganāśinī | maireyākhyā kuleśāni sarvadā pāpahāriṇī ||
महुए का ज्ञान देता है, माध्वीक रोग नष्ट करता है, और मैरेय नामक, हे कुलेशानि! सदा पाप हरता है।
the mahua one gives knowledge, the mādhvīka destroys disease, and the one called maireya, O mistress of the Kula, ever removes sin.
मधूकजा ज्ञानकरी (madhūkajā jñānakarī) — the mahua one gives knowledgeमहुए की ज्ञान देने वालीमाध्वीकी रोगनाशिनी (mādhvīkī roganāśinī) — the mādhvīka destroys diseaseमाध्वीकी रोगनाशिनीमैरेयाख्या कुलेशानि (maireyākhyā kuleśāni) — the one called maireya, O mistress of the Kulaमैरेय नामक, हे कुलेशानिसर्वदा पापहारिणी (sarvadā pāpahāriṇī) — ever removes sinसदा पाप हरने वाली
३५ क्षीरवृक्षसमुद्भूतं मद्यं वल्कलसम्भवम् । मधुपुष्पसमुद्भूतम् आसवं तण्डुलोद्भवम् ॥ ३५॥
kṣīravṛkṣasamudbhūtaṃ madyaṃ valkalasambhavam | madhupuṣpasamudbhūtam āsavaṃ taṇḍulodbhavam ||
क्षीरवृक्ष से बना मद्य, छाल से बना, मधु-पुष्पों से बना, और चावल से बना आसव —
Wine made from a milk-tree, wine from bark, wine made from honey-flowers, and the āsava made from rice —
क्षीरवृक्षसमुद्भूतं (kṣīravṛkṣasamudbhūtaṃ) — made from a milk-treeक्षीरवृक्ष से बनामद्यं वल्कलसम्भवम् (madyaṃ valkalasambhavam) — wine from barkवल्कल (छाल) से बना मद्यमधुपुष्पसमुद्भूतम् (madhupuṣpasamudbhūtam) — made from honey-flowersमधुपुष्प से बनाआसवं तण्डुलोद्भवम् (āsavaṃ taṇḍulodbhavam) — and the āsava made from riceऔर चावल से बना आसव
३६ यस्यानन्दो निर्विकार आमोदश्च मनोहरः । मद्यं तदुत्तमं देवि देवानां प्रीतिदायकम् ॥ ३६॥
yasyānando nirvikāra āmodaśca manoharaḥ | madyaṃ taduttamaṃ devi devānāṃ prītidāyakam ||
जिसका आनन्द निर्विकार हो और सुगन्ध मनोहर — वह मद्य उत्तम है, हे देवि! देवताओं को प्रीति देने वाला।
the wine whose exhilaration is free of disturbance and whose fragrance is delightful — that is the best, O Devī, giving pleasure to the gods.
यस्यानन्दो निर्विकार (yasyānando nirvikāra) — whose joy is without disturbanceजिसका आनन्द निर्विकार हैआमोदश्च मनोहरः (āmodaśca manoharaḥ) — and whose fragrance is delightfulऔर सुगन्ध मनोहरमद्यं तदुत्तमं देवि (madyaṃ taduttamaṃ devi) — that wine is the best, O Devīवह मद्य उत्तम है, हे देविदेवानां प्रीतिदायकम् (devānāṃ prītidāyakam) — which gives pleasure to the godsदेवों को प्रीति देने वाला
३७ आत्मेच्छं पूरयेत् पात्रं परमानन्दवर्द्धनम् । एतदामोदकं द्रव्यं सर्वदेवप्रियं प्रिये ॥ ३७॥
ātmecchaṃ pūrayet pātraṃ paramānandavarddhanam | etadāmodakaṃ dravyaṃ sarvadevapriyaṃ priye ||
अपनी इच्छानुसार पात्र भरे; यह परमानन्द को बढ़ाता है। यह सुगन्धित द्रव्य सब देवताओं को प्रिय है, हे प्रिये!
One should fill the vessel as one wishes; it increases supreme bliss. This fragrant substance is dear to all the gods, O beloved.
आत्मेच्छं पूरयेत् पात्रं (ātmecchaṃ pūrayet pātraṃ) — one should fill the vessel as one wishesइच्छानुसार पात्र भरेपरमानन्दवर्द्धनम् (paramānandavarddhanam) — it increases supreme blissपरमानन्द बढ़ाने वालाएतदामोदकं द्रव्यं (etadāmodakaṃ dravyaṃ) — this fragrant substanceयह सुगन्धित द्रव्यसर्वदेवप्रियं प्रिये (sarvadevapriyaṃ priye) — is dear to all the gods, O belovedसब देवों को प्रिय है, हे प्रिये
३८ सुरादर्शनमात्रेण सर्वपापैः प्रमुच्यते । तद्गन्धाघ्राणमात्रेण शतक्रतुफलं लभेत् ॥ ३८॥
surādarśanamātreṇa sarvapāpaiḥ pramucyate | tadgandhāghrāṇamātreṇa śatakratuphalaṃ labhet ||
सुरा के दर्शन मात्र से सब पापों से मुक्त हो जाता है; उसकी गन्ध सूँघने मात्र से सौ यज्ञों का फल पाता है;
By the mere sight of surā one is freed from all sins; by merely smelling its fragrance one obtains the fruit of a hundred sacrifices;
सुरादर्शनमात्रेण (surādarśanamātreṇa) — by the mere sight of surāसुरा के दर्शन मात्र सेसर्वपापैः प्रमुच्यते (sarvapāpaiḥ pramucyate) — one is freed from all sinsसब पापों से मुक्त होता हैतद्गन्धाघ्राणमात्रेण (tadgandhāghrāṇamātreṇa) — by merely smelling its fragranceउसकी गन्ध सूँघने मात्र सेशतक्रतुफलं लभेत् (śatakratuphalaṃ labhet) — one obtains the fruit of a hundred sacrificesसौ यज्ञों का फल पाता है
३९ मद्यस्पर्शनमात्रेण तीर्थकोटिफलं लभेत् । देवि तत्पानतः साक्षाल्लभेन्मुक्तिं चतुर्विधाम् ॥ ३९॥
madyasparśanamātreṇa tīrthakoṭiphalaṃ labhet | devi tatpānataḥ sākṣāllabhenmuktiṃ caturvidhām ||
मद्य के स्पर्श मात्र से करोड़ तीर्थों का फल पाता है; और हे देवि! उसके पान से साक्षात् चतुर्विध मुक्ति पाता है।
by merely touching the wine one obtains the fruit of a crore of tīrthas; and from drinking it, O Devī, one directly obtains the fourfold liberation.
मद्यस्पर्शनमात्रेण (madyasparśanamātreṇa) — by merely touching the wineमद्य के स्पर्श मात्र सेतीर्थकोटिफलं लभेत् (tīrthakoṭiphalaṃ labhet) — one obtains the fruit of a crore of tīrthasकरोड़ तीर्थों का फल पाता हैदेवि तत्पानतः साक्षात् (devi tatpānataḥ sākṣāt) — O Devī, from drinking it, directlyहे देवि! उसके पान से साक्षात्लभेन्मुक्तिं चतुर्विधाम् (labhenmuktiṃ caturvidhām) — one obtains the fourfold liberationचार प्रकार की मुक्ति पाता है
४० इच्छाशक्तिः सुरामोदे ज्ञानशक्तिश्च तद्रसे । तत्स्वादे च क्रियाशक्तिस्तदुल्लासे परा स्थिता ॥ ४०॥
icchāśaktiḥ surāmode jñānaśaktiśca tadrase | tatsvāde ca kriyāśaktistadullāse parā sthitā ||
सुरा की सुगन्ध में इच्छाशक्ति है, उसके रस में ज्ञानशक्ति, उसके स्वाद में क्रियाशक्ति — और उसके उल्लास में परा शक्ति स्थित है।
The power of will is in surā's fragrance, the power of knowledge in its taste, the power of action in its savouring — and in its exhilaration abides Parā, the supreme.
इच्छाशक्तिः सुरामोदे (icchāśaktiḥ surāmode) — the power of will is in surā's fragranceइच्छाशक्ति सुरा की सुगन्ध मेंज्ञानशक्तिश्च तद्रसे (jñānaśaktiśca tadrase) — the power of knowledge in its tasteऔर ज्ञानशक्ति उसके रस मेंतत्स्वादे च क्रियाशक्तिः (tatsvāde ca kriyāśaktiḥ) — the power of action in its savouringउसके स्वाद में क्रियाशक्तितदुल्लासे परा स्थिता (tadullāse parā sthitā) — and in its exhilaration abides Parāऔर उसके उल्लास में परा स्थित है
४१ मदिरा ब्रह्मगाः प्रोक्ताः चित्तशोधनसाधनाः । तासामेकां समाहृत्य पूजाकर्म समाचरेत् ॥ ४१॥
madirā brahmagāḥ proktāḥ cittaśodhanasādhanāḥ | tāsāmekāṃ samāhṛtya pūjākarma samācaret ||
मदिराएँ ब्रह्म तक ले जाने वाली कही गयी हैं, चित्तशोधन का साधन; उनमें से एक लेकर पूजाकर्म करे।
Wines are declared to lead to Brahman, being means of purifying the mind; taking one of them, one should perform the rite of worship.
मदिरा ब्रह्मगाः प्रोक्ताः (madirā brahmagāḥ proktāḥ) — wines are declared to reach Brahmanमदिराएँ ब्रह्म तक पहुँचाने वाली कही गई हैंचित्तशोधनसाधनाः (cittaśodhanasādhanāḥ) — means of purifying the mindचित्तशोधन के साधनतासामेकां समाहृत्य (tāsāmekāṃ samāhṛtya) — taking one of themउनमें से एक लेकरपूजाकर्म समाचरेत् (pūjākarma samācaret) — one should perform the rite of worshipपूजाकर्म करे
४२ मत्स्यमांसादिविजयां चाष्टगन्धैः सुमिश्रिताम् । संमर्द्य वटिकां कृत्वा संगृह्याथ विचक्षणः । मद्याभावे तु वटिकां जले संयुज्य तर्पयेत् ॥ ४२॥
matsyamāṃsādivijayāṃ cāṣṭagandhaiḥ sumiśritām | saṃmardya vaṭikāṃ kṛtvā saṃgṛhyātha vicakṣaṇaḥ | madyābhāve tu vaṭikāṃ jale saṃyujya tarpayet ||
मछली, मांस आदि और विजया (भाँग) को अष्टगन्ध के साथ अच्छी तरह मिलाकर, पीसकर बुद्धिमान् गोली बनाकर रख ले; मद्य के अभाव में उस गोली को जल में मिलाकर तर्पण करे।
Fish, meat and the rest with vijayā, well mixed with the eight fragrances, the wise man should grind and form into a pellet and keep; in the absence of wine, he should dissolve the pellet in water and make the offering with that.
मत्स्यमांसादिविजयां (matsyamāṃsādivijayāṃ) — fish, meat and the rest, [with] vijayāमत्स्य, मांस आदि, विजया (भाँग)चाष्टगन्धैः सुमिश्रिताम् (cāṣṭagandhaiḥ sumiśritām) — well mixed with the eight fragrancesअष्टगन्ध से भली प्रकार मिश्रितसंमर्द्य वटिकां कृत्वा (saṃmardya vaṭikāṃ kṛtvā) — having ground and made a pelletपीसकर गोली बनाकरसंगृह्याथ विचक्षणः (saṃgṛhyātha vicakṣaṇaḥ) — the wise man, having kept itसंग्रह कर, फिर विचक्षणमद्याभावे तु वटिकां (madyābhāve tu vaṭikāṃ) — in the absence of wine, the pelletमद्य के अभाव में गोलीजले संयुज्य तर्पयेत् (jale saṃyujya tarpayet) — one should dissolve in water and offerजल में मिलाकर तर्पण करे
४३ गुडमिश्रेण तक्रेण तर्पयेत् मधुभाजिना । सौवीरेणाथवा कुर्यादेतत् कर्म न लोपयेत् । प्रमादाद् यदि लुप्येत देवताशापमाप्नुयात् ॥ ४३॥
guḍamiśreṇa takreṇa tarpayet madhubhājinā | sauvīreṇāthavā kuryādetat karma na lopayet | pramādād yadi lupyeta devatāśāpamāpnuyāt ||
गुड़ मिले मट्ठे से, या शहद से, या काँजी से तर्पण करे — पर यह कर्म छोड़े नहीं; यदि प्रमाद से छूट जाये तो देवताओं का शाप पाता है।
One may offer with buttermilk mixed with raw sugar, or with honey, or with sour gruel — but this rite must not be omitted; if through negligence it is omitted, one incurs the curse of the deities.
गुडमिश्रेण तक्रेण (guḍamiśreṇa takreṇa) — with buttermilk mixed with raw sugarगुड़ मिले मट्ठे सेतर्पयेत् मधुभाजिना (tarpayet madhubhājinā) — one should offer, or with honeyतर्पण करे, या मधु सेसौवीरेणाथवा कुर्यात् (sauvīreṇāthavā kuryāt) — or with sour gruel one should do itअथवा सौवीर (काँजी) से करेएतत् कर्म न लोपयेत् (etat karma na lopayet) — this rite must not be omittedयह कर्म न छोड़ेप्रमादाद् यदि लुप्येत (pramādād yadi lupyeta) — if through negligence it is omittedयदि प्रमाद से छूट जाएदेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt) — one incurs the curse of the deitiesतो देवताओं का शाप पाता है
४४ मांसन्तु त्रिविधं प्रोक्तं खभूजलचरं प्रिये । यथासम्भवमप्येकं तर्पणार्थं प्रकल्पयेत् । मांसदर्शनमात्रेण सुरादर्शनवत् फलम् ॥ ४४॥
māṃsantu trividhaṃ proktaṃ khabhūjalacaraṃ priye | yathāsambhavamapyekaṃ tarpaṇārthaṃ prakalpayet | māṃsadarśanamātreṇa surādarśanavat phalam ||
हे प्रिये! मांस तीन प्रकार का कहा गया है — आकाशचर, भूचर और जलचर प्राणियों का; जो भी सुलभ हो उसे तर्पण के लिए तैयार करे। मांस के दर्शन मात्र से सुरा-दर्शन के समान फल होता है।
Meat is declared to be threefold, O beloved — of creatures of the air, the earth and the water; whichever one is obtainable one should prepare for the offering. By the mere sight of meat the fruit is the same as from the sight of surā.
मांसन्तु त्रिविधं प्रोक्तं (māṃsantu trividhaṃ proktaṃ) — meat is declared to be threefoldमांस तीन प्रकार का कहा गया हैखभूजलचरं प्रिये (khabhūjalacaraṃ priye) — of creatures of the air, the earth and the water, O belovedआकाश, भूमि, जल में चलने वालों का, हे प्रियेयथासम्भवमप्येकं (yathāsambhavamapyekaṃ) — whichever one is obtainableजो उपलब्ध हो, उनमें एक भीतर्पणार्थं प्रकल्पयेत् (tarpaṇārthaṃ prakalpayet) — one should prepare for the offeringतर्पण के लिए तैयार करेमांसदर्शनमात्रेण (māṃsadarśanamātreṇa) — by the mere sight of meatमांस के दर्शन मात्र सेसुरादर्शनवत् फलम् (surādarśanavat phalam) — the fruit is as from the sight of surāसुरा-दर्शन के समान फल
४५ पितृदैवतयज्ञेषु वैधहिंसा विधीयते । आत्मार्थं प्राणिनां हिंसा कदाचिन्नोदिता प्रिये ॥ ४५॥
pitṛdaivatayajñeṣu vaidhahiṃsā vidhīyate | ātmārthaṃ prāṇināṃ hiṃsā kadācinnoditā priye ||
पितृयज्ञ और देवयज्ञ में विधि-सम्मत हिंसा का विधान है; अपने लिए प्राणियों की हिंसा कभी नहीं कही गयी, हे प्रिये!
In the sacrifices to the fathers and the gods, the killing prescribed by rule is ordained; the killing of creatures for one's own sake has never been enjoined, O beloved.
पितृदैवतयज्ञेषु (pitṛdaivatayajñeṣu) — in the sacrifices to the fathers and the godsपितृ और देव यज्ञों मेंवैधहिंसा विधीयते (vaidhahiṃsā vidhīyate) — the killing prescribed by rule is ordainedवैध हिंसा विधान की गई हैआत्मार्थं प्राणिनां हिंसा (ātmārthaṃ prāṇināṃ hiṃsā) — the killing of creatures for one's own sakeअपने लिए प्राणियों की हिंसाकदाचिन्नोदिता प्रिये (kadācinnoditā priye) — has never been enjoined, O belovedकभी नहीं कही गई, हे प्रिये
४६ अनिमित्तं तृणं वापि छेदयेन्न कदाचन । देवतार्थं द्विजार्थं वा हत्वा पापैर्न लिप्यते ॥ ४६॥
animittaṃ tṛṇaṃ vāpi chedayenna kadācana | devatārthaṃ dvijārthaṃ vā hatvā pāpairna lipyate ||
बिना कारण एक तिनका भी कभी न काटे; पर देवता या द्विज के लिए मारकर पाप से लिप्त नहीं होता।
Without cause one should never cut even a blade of grass; but having killed for the sake of the deity or of a brāhmaṇa, one is not stained by sin.
अनिमित्तं तृणं वापि (animittaṃ tṛṇaṃ vāpi) — without cause, even a blade of grassबिना कारण तिनका भीछेदयेन्न कदाचन (chedayenna kadācana) — one should never cutकभी न काटेदेवतार्थं द्विजार्थं वा (devatārthaṃ dvijārthaṃ vā) — for the deity or for a brāhmaṇaदेवता के लिए या ब्राह्मण के लिएहत्वा पापैर्न लिप्यते (hatvā pāpairna lipyate) — having killed, one is not stained by sinमारकर पाप से लिप्त नहीं होता
४७ मामनादृत्य यत् पुण्यं पापं स्यात् प्रतिभाषतः । मन्निमित्तं चरेत् पापं पुण्यं भवति शाम्भवि ॥ ४७॥
māmanādṛtya yat puṇyaṃ pāpaṃ syāt pratibhāṣataḥ | mannimittaṃ caret pāpaṃ puṇyaṃ bhavati śāmbhavi ||
मेरा अनादर करके किया गया पुण्य पाप हो जाता है — यह स्पष्ट कहा गया है; और मेरे निमित्त किया गया पाप पुण्य हो जाता है, हे शाम्भवि!
Merit done in disregard of me becomes sin — this is plainly said; and sin done for my sake becomes merit, O Śāmbhavī.
मामनादृत्य यत् पुण्यं (māmanādṛtya yat puṇyaṃ) — merit done in disregard of meमेरा अनादर कर जो पुण्यपापं स्यात् प्रतिभाषतः (pāpaṃ syāt pratibhāṣataḥ) — becomes sin — this is plainly saidवह पाप है — स्पष्ट कहा गयामन्निमित्तं चरेत् पापं (mannimittaṃ caret pāpaṃ) — sin done for my sakeमेरे निमित्त जो पाप करेपुण्यं भवति शाम्भवि (puṇyaṃ bhavati śāmbhavi) — becomes merit, O Śāmbhavīवह पुण्य हो जाता है, हे शाम्भवि
४८ यैरेव पतनं द्रव्यैः सिद्धिस्तैरेव चोदिता । श्रीकौलदर्शने चापि भैरवेण महात्मना ॥ ४८॥
yaireva patanaṃ dravyaiḥ siddhistaireva coditā | śrīkauladarśane cāpi bhairaveṇa mahātmanā ||
जिन द्रव्यों से पतन होता है, उन्हीं से सिद्धि कही गयी है — श्रीकौलदर्शन में भी, महात्मा भैरव द्वारा।
The very substances by which there is a fall — by those same substances attainment is enjoined, in the blessed Kaula view too, by the great-souled Bhairava.
यैरेव पतनं द्रव्यैः (yaireva patanaṃ dravyaiḥ) — the very substances by which there is a fallजिन द्रव्यों से पतन होता हैसिद्धिस्तैरेव चोदिता (siddhistaireva coditā) — by those same, attainment is enjoinedउन्हीं से सिद्धि कही गई हैश्रीकौलदर्शने चापि (śrīkauladarśane cāpi) — in the blessed Kaula view tooश्रीकौलदर्शन में भीभैरवेण महात्मना (bhairaveṇa mahātmanā) — by the great-souled Bhairavaमहात्मा भैरव द्वारा
४९ मत्कर्म कुर्वतां पुंसः कर्मलोपो भवेन्नहि । तत्कर्म ते प्रकुर्वन्ति सप्तकोटिमुनीश्वराः ॥ ४९॥
matkarma kurvatāṃ puṃsaḥ karmalopo bhavennahi | tatkarma te prakurvanti saptakoṭimunīśvarāḥ ||
मेरा कर्म करने वाले पुरुष का कर्म लुप्त नहीं होता; वही कर्म सात करोड़ मुनीश्वर करते हैं।
For a man who performs my rites there is no lapse of the rite; the seven crores of lords of sages perform that very rite.
मत्कर्म कुर्वतां पुंसः (matkarma kurvatāṃ puṃsaḥ) — for a man who performs my ritesमेरा कर्म करने वाले पुरुष काकर्मलोपो भवेन्नहि (karmalopo bhavennahi) — there is no lapse of the riteकर्मलोप नहीं होतातत्कर्म ते प्रकुर्वन्ति (tatkarma te prakurvanti) — that rite they performवह कर्म वे करते हैंसप्तकोटिमुनीश्वराः (saptakoṭimunīśvarāḥ) — the seven crores of lords of sagesसात करोड़ मुनीश्वर
५० हन्यान्मन्त्रेण चानेन त्वभिमन्त्र्य पशुं प्रिये । गन्धपुष्पाक्षतैः पूज्य चान्यथा नरकं व्रजेत् ॥ ५०॥
hanyānmantreṇa cānena tvabhimantrya paśuṃ priye | gandhapuṣpākṣataiḥ pūjya cānyathā narakaṃ vrajet ||
हे प्रिये! पशु को इस मन्त्र से अभिमन्त्रित करके, गन्ध, पुष्प और अक्षत से पूजकर मारे; अन्यथा नरक में जाता है।
One should slay the beast only after consecrating it with this mantra, O beloved, and worshipping it with scents, flowers and unbroken grains; otherwise one goes to hell.
हन्यान्मन्त्रेण चानेन (hanyānmantreṇa cānena) — one should slay with this mantraइस मन्त्र से मारेत्वभिमन्त्र्य पशुं प्रिये (tvabhimantrya paśuṃ priye) — having consecrated the beast, O belovedपशु को अभिमन्त्रित कर, हे प्रियेगन्धपुष्पाक्षतैः पूज्य (gandhapuṣpākṣataiḥ pūjya) — having worshipped it with scents, flowers and grainsगन्ध, पुष्प, अक्षत से पूजकरचान्यथा नरकं व्रजेत् (cānyathā narakaṃ vrajet) — otherwise one goes to hellअन्यथा नरक में जाता है
५१ शिवोत्कृत्तमिदं पिण्डमतस्त्वं शिवतां गतः । तद्बुध्यस्व पशो त्वं हि मा शिवस्त्वं शिवोऽसि हि ॥ ५१॥
śivotkṛttamidaṃ piṇḍamatastvaṃ śivatāṃ gataḥ | tadbudhyasva paśo tvaṃ hi mā śivastvaṃ śivo'si hi ||
"यह पिण्ड शिव द्वारा काटा गया है; इसलिए तुम शिवत्व को प्राप्त हुए। हे पशु! यह जानो: डरो मत — तुम शिव हो, तुम शिव ही हो।"
"This body has been cut off by Śiva; therefore you have attained Śiva-hood. Know this, O beast: do not fear — you are Śiva, you are indeed Śiva."
शिवोत्कृत्तमिदं पिण्डम् (śivotkṛttamidaṃ piṇḍam) — "this body was cut off by Śiva""यह पिण्ड शिव ने काटा है"अतस्त्वं शिवतां गतः (atastvaṃ śivatāṃ gataḥ) — "therefore you have attained Śiva-hood""इसलिए तू शिवत्व को प्राप्त हुआ"तद्बुध्यस्व पशो त्वं हि (tadbudhyasva paśo tvaṃ hi) — "know this, O beast — you indeed""यह जान, हे पशु — तू ही"मा शिवस्त्वं शिवोऽसि हि (mā śivastvaṃ śivo'si hi) — "do not [fear], you are Śiva, you are Śiva""(भय) मत कर, तू शिव है, तू शिव है"
५२ ब्रह्मा स्यात् पलले विष्णुर्गन्धे रुद्रश्च तद्रसे । परमात्मा तदानन्दे तस्मात् सेव्यमिदं प्रिये ॥ ५२॥
brahmā syāt palale viṣṇurgandhe rudraśca tadrase | paramātmā tadānande tasmāt sevyamidaṃ priye ||
मांस में ब्रह्मा हैं, उसकी गन्ध में विष्णु, उसके रस में रुद्र, और उसके आनन्द में परमात्मा; इसलिए, हे प्रिये! इसका सेवन करना चाहिए।
Brahmā is in the flesh, Viṣṇu in its smell, Rudra in its taste, and the supreme Self in its bliss; therefore, O beloved, it is to be partaken of.
ब्रह्मा स्यात् पलले (brahmā syāt palale) — Brahmā is in the fleshब्रह्मा मांस में हैंविष्णुर्गन्धे रुद्रश्च तद्रसे (viṣṇurgandhe rudraśca tadrase) — Viṣṇu in its smell, Rudra in its tasteविष्णु गन्ध में, रुद्र उसके रस मेंपरमात्मा तदानन्दे (paramātmā tadānande) — the supreme Self in its blissपरमात्मा उसके आनन्द मेंतस्मात् सेव्यमिदं प्रिये (tasmāt sevyamidaṃ priye) — therefore it is to be partaken of, O belovedइसलिए यह सेव्य है, हे प्रिये
५३ मांसाभावे तु लशुनं सार्द्रकं नागरन्तु वा । आदाय पूजयेद्देवि चान्यथा निष्फलं भवेत् ॥ ५३॥
māṃsābhāve tu laśunaṃ sārdrakaṃ nāgarantu vā | ādāya pūjayeddevi cānyathā niṣphalaṃ bhavet ||
मांस के अभाव में लहसुन, अदरक या सोंठ लेकर पूजा करे, हे देवि! अन्यथा निष्फल होती है।
In the absence of meat one should take garlic, fresh ginger or dry ginger and worship with that, O Devī; otherwise the worship is fruitless.
मांसाभावे तु लशुनं (māṃsābhāve tu laśunaṃ) — in the absence of meat, garlicमांस के अभाव में लहसुनसार्द्रकं नागरन्तु वा (sārdrakaṃ nāgarantu vā) — fresh ginger, or dry gingerअदरक, या सोंठआदाय पूजयेद्देवि (ādāya pūjayeddevi) — taking these one should worship, O Devīलेकर पूजा करे, हे देविचान्यथा निष्फलं भवेत् (cānyathā niṣphalaṃ bhavet) — otherwise it is fruitlessअन्यथा निष्फल होता है
५४ मत्स्यमांसविहीनेन मद्येनापि न तर्पयेत् । न कुर्यान्मत्स्यमांसाभ्यां विना द्रव्येण पूजनम् ॥ ५४॥
matsyamāṃsavihīnena madyenāpi na tarpayet | na kuryānmatsyamāṃsābhyāṃ vinā dravyeṇa pūjanam ||
मछली और मांस के बिना मद्य से भी तर्पण न करे; मछली और मांस के बिना द्रव्य से पूजन न करे।
One should not make the offering even with wine if fish and meat are lacking; one should not perform the worship with the substance without fish and meat.
मत्स्यमांसविहीनेन (matsyamāṃsavihīnena) — without fish and meatमत्स्य-मांस से रहितमद्येनापि न तर्पयेत् (madyenāpi na tarpayet) — one should not offer even with wineमद्य से भी तर्पण न करेन कुर्यान्मत्स्यमांसाभ्यां (na kuryānmatsyamāṃsābhyāṃ) — one should not, without fish and meatमत्स्य-मांस के बिनाविना द्रव्येण पूजनम् (vinā dravyeṇa pūjanam) — perform the worship with the substanceद्रव्य से पूजन न करे
५५ पिशितं तिलमात्रन्तु तिलार्द्धमपि बिन्दुना । सकृत्तर्पणमात्रेण कोटियज्ञफलं लभेत् ॥ ५५॥
piśitaṃ tilamātrantu tilārddhamapi bindunā | sakṛttarpaṇamātreṇa koṭiyajñaphalaṃ labhet ||
तिल भर मांस, या आधा तिल भी, एक बूँद के साथ — एक बार के तर्पण मात्र से करोड़ यज्ञों का फल पाता है।
Meat the size of a sesame seed, or even half of one, with a single drop — by one offering of these, one obtains the fruit of a crore of sacrifices.
पिशितं तिलमात्रन्तु (piśitaṃ tilamātrantu) — meat the size of a sesame seedतिल मात्र मांसतिलार्द्धमपि बिन्दुना (tilārddhamapi bindunā) — or even half a sesame, with a dropआधा तिल भी, एक बिन्दु सेसकृत्तर्पणमात्रेण (sakṛttarpaṇamātreṇa) — by a single offeringएक बार तर्पण मात्र सेकोटियज्ञफलं लभेत् (koṭiyajñaphalaṃ labhet) — one obtains the fruit of a crore of sacrificesकरोड़ यज्ञों का फल पाता है
५६ कुलपूजासमं नास्ति पुण्यमन्यज्जगत्त्रये । तस्माद् यः पूजयेद्भक्त्या भुक्तिमुक्त्योः स भाजनम् ॥ ५६॥
kulapūjāsamaṃ nāsti puṇyamanyajjagattraye | tasmād yaḥ pūjayedbhaktyā bhuktimuktyoḥ sa bhājanam ||
तीनों लोकों में कुलपूजा के समान कोई दूसरा पुण्य नहीं है; इसलिए जो भक्ति से पूजा करता है वह भोग और मोक्ष दोनों का पात्र है।
There is no other merit in the three worlds equal to the Kula worship; therefore one who worships with devotion is a vessel of both enjoyment and liberation.
कुलपूजासमं नास्ति (kulapūjāsamaṃ nāsti) — there is nothing equal to Kula worshipकुलपूजा के समान नहीं हैपुण्यमन्यज्जगत्त्रये (puṇyamanyajjagattraye) — no other merit in the three worldsकोई अन्य पुण्य तीनों लोकों मेंतस्माद् यः पूजयेद्भक्त्या (tasmād yaḥ pūjayedbhaktyā) — therefore one who worships with devotionइसलिए जो भक्ति से पूजा करेभुक्तिमुक्त्योः स भाजनम् (bhuktimuktyoḥ sa bhājanam) — is a vessel of enjoyment and liberationवह भुक्ति-मुक्ति का पात्र है
५७ अनधीतोऽप्यशास्त्रज्ञो गुरुभक्तो दृढव्रतः । कुलपूजारतो यस्तु स मे प्रियतमो भवेत् ॥ ५७॥
anadhīto'pyaśāstrajño gurubhakto dṛḍhavrataḥ | kulapūjārato yastu sa me priyatamo bhavet ||
अनपढ़ और शास्त्र न जानने वाला भी जो गुरुभक्त, दृढ़व्रती और कुलपूजा में रत है — वह मुझे सबसे प्रिय है।
Though unlearned and ignorant of the scriptures, one who is devoted to the guru, firm in his vows and delights in the Kula worship — he is most dear to me.
अनधीतोऽप्यशास्त्रज्ञो (anadhīto'pyaśāstrajño) — though unlearned and ignorant of the scripturesअनपढ़ और शास्त्र से अनजान भीगुरुभक्तो दृढव्रतः (gurubhakto dṛḍhavrataḥ) — devoted to the guru, firm in vowsगुरुभक्त, दृढ़व्रतीकुलपूजारतो यस्तु (kulapūjārato yastu) — one who delights in Kula worshipजो कुलपूजा में रत हैस मे प्रियतमो भवेत् (sa me priyatamo bhavet) — he is most dear to meवह मुझे प्रियतम है
५८ चतुर्णामपि वर्णानामाश्रमाणामपीश्वरि । पुंस्त्रीनपुंसकानान्तु पूजितेष्टफलप्रदा ॥ ५८॥
caturṇāmapi varṇānāmāśramāṇāmapīśvari | puṃstrīnapuṃsakānāntu pūjiteṣṭaphalapradā ||
चारों वर्णों और आश्रमों के लिए, हे ईश्वरि! पुरुष, स्त्री और नपुंसक सबके लिए — पूजित होने पर तुम इष्ट फल देती हो।
To all four varṇas and all the āśramas, O Goddess, to men, women and eunuchs alike — when worshipped, you give the desired fruit.
चतुर्णामपि वर्णानाम् (caturṇāmapi varṇānām) — of all four varṇasचारों वर्णों के भीआश्रमाणामपीश्वरि (āśramāṇāmapīśvari) — and of all the āśramas, O Goddessऔर आश्रमों के भी, हे ईश्वरिपुंस्त्रीनपुंसकानान्तु (puṃstrīnapuṃsakānāntu) — of men, women and eunuchsपुरुष, स्त्री, नपुंसकों केपूजितेष्टफलप्रदा (pūjiteṣṭaphalapradā) — when worshipped, you give the desired fruitपूजित होने पर इष्ट फल देने वाली
५९ इहामुत्र फलं दद्याः पूजिता सुवधूरिव । अपूजिता त्वं देवेशि दुःखदा कुवधूरिव ॥ ५९॥
ihāmutra phalaṃ dadyāḥ pūjitā suvadhūriva | apūjitā tvaṃ deveśi duḥkhadā kuvadhūriva ||
पूजित होने पर तुम यहाँ और परलोक में फल देती हो, अच्छी वधू की तरह; अपूजित रहने पर, हे देवेशि! दुःख देती हो, बुरी वधू की तरह।
Worshipped, you give fruit here and hereafter, like a good wife; unworshipped, O queen of the gods, you bring sorrow, like a bad wife.
इहामुत्र फलं दद्याः (ihāmutra phalaṃ dadyāḥ) — here and hereafter you would give fruitइस लोक और परलोक में फल दोपूजिता सुवधूरिव (pūjitā suvadhūriva) — when worshipped, like a good wifeपूजित होने पर सुवधू (अच्छी पत्नी) की तरहअपूजिता त्वं देवेशि (apūjitā tvaṃ deveśi) — unworshipped, you, O queen of godsअपूजित तुम, हे देवेशिदुःखदा कुवधूरिव (duḥkhadā kuvadhūriva) — bring sorrow, like a bad wifeकुवधू की तरह दुःख देती हो
६० कुलपूजां विना यस्तु करोत्येवं सुदुर्मतिः । स याति नरकं घोरमेकविंशतिभिः कुलैः ॥ ६०॥
kulapūjāṃ vinā yastu karotyevaṃ sudurmatiḥ | sa yāti narakaṃ ghoramekaviṃśatibhiḥ kulaiḥ ||
जो महामूर्ख कुलपूजा के बिना ऐसा (सेवन) करता है, वह इक्कीस पीढ़ियों सहित घोर नरक में जाता है।
The utter fool who acts thus without the Kula worship goes to a dreadful hell, together with twenty-one generations of his family.
कुलपूजां विना यस्तु (kulapūjāṃ vinā yastu) — one who, without the Kula worshipजो कुलपूजा के बिनाकरोत्येवं सुदुर्मतिः (karotyevaṃ sudurmatiḥ) — the utter fool, acts thusऐसा करता है, वह अति दुर्बुद्धिस याति नरकं घोरम् (sa yāti narakaṃ ghoram) — he goes to a dreadful hellघोर नरक में जाता हैएकविंशतिभिः कुलैः (ekaviṃśatibhiḥ kulaiḥ) — with twenty-one generations of his familyइक्कीस कुलों (पीढ़ियों) सहित
६१ तस्मात् सर्वप्रयत्नेन कुलपूजारतो भवेत् । लभते सर्वसिद्धींश्च नात्र कार्या विचारणा ॥ ६१॥
tasmāt sarvaprayatnena kulapūjārato bhavet | labhate sarvasiddhīṃśca nātra kāryā vicāraṇā ||
इसलिए सब प्रयत्न से कुलपूजा में रत रहे; सब सिद्धियाँ पाता है — इसमें विचार की आवश्यकता नहीं।
Therefore with every effort one should be devoted to the Kula worship; one obtains all attainments — there is no room for doubt.
तस्मात् सर्वप्रयत्नेन (tasmāt sarvaprayatnena) — therefore with every effortइसलिए सब प्रयत्न सेकुलपूजारतो भवेत् (kulapūjārato bhavet) — one should be devoted to the Kula worshipकुलपूजा में रत रहेलभते सर्वसिद्धींश्च (labhate sarvasiddhīṃśca) — one obtains all attainmentsऔर सब सिद्धियाँ पाता हैनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — there is no room for doubt hereइसमें विचार की आवश्यकता नहीं
६२ आराधनासमर्थश्चेद्दद्यादर्चनसाधनम् । यो दातुं नैव शक्नोति कुर्यादर्चनदर्शनम् ॥ ६२॥
ārādhanāsamarthaśceddadyādarcanasādhanam | yo dātuṃ naiva śaknoti kuryādarcanadarśanam ||
यदि स्वयं आराधना में असमर्थ हो तो पूजा की सामग्री दे; जो देने में भी असमर्थ हो वह पूजा का दर्शन करे।
If one is unable to perform the worship oneself, one should give the materials for it; one who cannot even give should at least behold the worship.
आराधनासमर्थश्चेत् (ārādhanāsamarthaścet) — if unable to perform the worshipयदि आराधना में असमर्थ होदद्यादर्चनसाधनम् (dadyādarcanasādhanam) — one should give the materials of worshipतो पूजन की सामग्री देयो दातुं नैव शक्नोति (yo dātuṃ naiva śaknoti) — one who cannot even giveजो देने में भी असमर्थ होकुर्यादर्चनदर्शनम् (kuryādarcanadarśanam) — should at least behold the worshipवह पूजन का दर्शन करे
६३ सम्यक् शतक्रतून् कृत्वा यत् फलं समवाप्नुयात् । तत् फलं समवाप्नोति सकृत् कृत्वा क्रमार्चनम् ॥ ६३॥
samyak śatakratūn kṛtvā yat phalaṃ samavāpnuyāt | tat phalaṃ samavāpnoti sakṛt kṛtvā kramārcanam ||
सौ यज्ञ विधिपूर्वक करके जो फल मिलता है — वह फल एक बार क्रमार्चन करने से मिलता है।
The fruit one would obtain by rightly performing a hundred sacrifices — that fruit one obtains by performing the ordered worship once.
सम्यक् शतक्रतून् कृत्वा (samyak śatakratūn kṛtvā) — having rightly performed a hundred sacrificesसौ यज्ञ सम्यक् करकेयत् फलं समवाप्नुयात् (yat phalaṃ samavāpnuyāt) — the fruit one would obtainजो फल पाता हैतत् फलं समवाप्नोति (tat phalaṃ samavāpnoti) — that fruit one obtainsवह फल पाता हैसकृत् कृत्वा क्रमार्चनम् (sakṛt kṛtvā kramārcanam) — by performing the ordered worship onceएक बार क्रमार्चन करके
६४ महाषोडशदानानि कृत्वा यच्च फलं लभेत् । तत् फलं समवाप्नोति कृत्वा श्रीचक्रदर्शनम् ॥ ६४॥
mahāṣoḍaśadānāni kṛtvā yacca phalaṃ labhet | tat phalaṃ samavāpnoti kṛtvā śrīcakradarśanam ||
सोलह महादान करके जो फल मिलता है — वह फल श्रीचक्र का दर्शन करने से मिलता है।
The fruit one would obtain by making the sixteen great gifts — that fruit one obtains by beholding the Śrīcakra.
महाषोडशदानानि (mahāṣoḍaśadānāni) — the sixteen great giftsमहाषोडश दानकृत्वा च यच्च फलं लभेत् (kṛtvā ca yacca phalaṃ labhet) — having made, the fruit one would obtainकरके जो फल पाता हैतत् फलं समवाप्नोति (tat phalaṃ samavāpnoti) — that fruit one obtainsवह फल पाता हैकृत्वा श्रीचक्रदर्शनम् (kṛtvā śrīcakradarśanam) — by beholding the Śrīcakraश्रीचक्र का दर्शन करके
६५ सार्द्धत्रिकोटितीर्थेषु स्नात्वा यत् फलमाप्नुयात् । तत् फलं लभते देवि सकृत् कृत्वा क्रमार्चनम् ॥ ६५॥
sārddhatrikoṭitīrtheṣu snātvā yat phalamāpnuyāt | tat phalaṃ labhate devi sakṛt kṛtvā kramārcanam ||
साढ़े तीन करोड़ तीर्थों में स्नान करके जो फल मिलता है — वह फल, हे देवि! एक बार क्रमार्चन करने से मिलता है।
The fruit one would obtain by bathing in three and a half crores of tīrthas — that fruit one obtains, O Devī, by performing the ordered worship once.
सार्द्धत्रिकोटितीर्थेषु (sārddhatrikoṭitīrtheṣu) — in three and a half crores of tīrthasसाढ़े तीन करोड़ तीर्थों मेंस्नात्वा यत् फलमाप्नुयात् (snātvā yat phalamāpnuyāt) — the fruit one would obtain by bathingस्नान करके जो फल पाता हैतत् फलं लभते देवि (tat phalaṃ labhate devi) — that fruit one obtains, O Devīवह फल पाता है, हे देविसकृत् कृत्वा क्रमार्चनम् (sakṛt kṛtvā kramārcanam) — by performing the ordered worship onceएक बार क्रमार्चन करके
६६ बहुनोक्तेन किं देवि यथाभक्त्या ददाति यः । कुलाचार्याय पूजार्थं कुलद्रव्यं स धर्मवित् ॥ ६६॥
bahunoktena kiṃ devi yathābhaktyā dadāti yaḥ | kulācāryāya pūjārthaṃ kuladravyaṃ sa dharmavit ||
अधिक कहने से क्या, हे देवि? जो यथाभक्ति कुलाचार्य को पूजा के लिए कुलद्रव्य देता है — वही धर्म को जानता है।
What use is there in saying more, O Devī? One who, according to his devotion, gives the Kula substance to the Kula teacher for the worship — he is the one who knows dharma.
बहुनोक्तेन किं देवि (bahunoktena kiṃ devi) — what use in saying much, O Devīअधिक कहने से क्या, हे देवियथाभक्त्या ददाति यः (yathābhaktyā dadāti yaḥ) — one who gives, according to his devotionजो यथाभक्ति देता हैकुलाचार्याय पूजार्थं (kulācāryāya pūjārthaṃ) — to the Kula teacher, for the worshipकुलाचार्य को पूजा के लिएकुलद्रव्यं स धर्मवित् (kuladravyaṃ sa dharmavit) — the Kula substance — he knows dharmaकुलद्रव्य — वह धर्मज्ञ है
६७ शैवे वा वैष्णवे शाक्ते सौरे सुगतदर्शने । बौद्धे पाशुपते सांख्ये व्रते कुलमुखे तथा ॥ ६७॥
śaive vā vaiṣṇave śākte saure sugatadarśane | bauddhe pāśupate sāṃkhye vrate kulamukhe tathā ||
शैव, वैष्णव, शाक्त, सौर या सुगत दर्शन में, बौद्ध, पाशुपत या सांख्य में, व्रत-मार्ग में और कुलमुख में,
In the Śaiva, Vaiṣṇava, Śākta, Saura or Sugata view, in the Bauddha, Pāśupata or Sāṃkhya, in the vow-based and the Kula-facing,
शैवे वा वैष्णवे शाक्ते (śaive vā vaiṣṇave śākte) — in the Śaiva, Vaiṣṇava or Śāktaशैव, वैष्णव, शाक्त मेंसौरे सुगतदर्शने (saure sugatadarśane) — in the Saura or the Sugata viewसौर, सुगत दर्शन मेंबौद्धे पाशुपते सांख्ये (bauddhe pāśupate sāṃkhye) — in the Bauddha, Pāśupata or Sāṃkhyaबौद्ध, पाशुपत, सांख्य मेंव्रते कुलमुखे तथा (vrate kulamukhe tathā) — in the vow, and the Kula-facingव्रत में, कुलमुख में भी
६८ सदक्षवामसिद्धान्ते वैदिकादिषु पार्वति । विनाऽलिपिशिताभ्यान्तु पूजनं निष्फलं भवेत् ॥ ६८॥
sadakṣavāmasiddhānte vaidikādiṣu pārvati | vinā'lipiśitābhyāntu pūjanaṃ niṣphalaṃ bhavet ||
दक्षिण, वाम और सिद्धान्त में, वैदिक आदि में, हे पार्वति! — मद्य और मांस के बिना पूजन निष्फल होता है।
in the Dakṣiṇa, Vāma and Siddhānta, in the Vedic and the rest, O Pārvatī — without wine and meat, worship is fruitless.
सदक्षवामसिद्धान्ते (sadakṣavāmasiddhānte) — in the Dakṣiṇa, Vāma and Siddhāntaदक्षिण, वाम, सिद्धान्त मेंवैदिकादिषु पार्वति (vaidikādiṣu pārvati) — in the Vedic and the rest, O Pārvatīवैदिक आदि में, हे पार्वतिविनाऽलिपिशिताभ्यान्तु (vinā'lipiśitābhyāntu) — without wine and meatमद्य और मांस के बिनापूजनं निष्फलं भवेत् (pūjanaṃ niṣphalaṃ bhavet) — worship is fruitlessपूजन निष्फल होता है
६९ कुलद्रव्यैर्विना कुर्याज्जपयज्ञतपोव्रतम् । निष्फलं तद्भवेद्देवि भस्मनीव यथा हुतम् ॥ ६९॥
kuladravyairvinā kuryājjapayajñatapovratam | niṣphalaṃ tadbhaveddevi bhasmanīva yathā hutam ||
यदि कुलद्रव्यों के बिना जप, यज्ञ, तप या व्रत करे, तो वह निष्फल होता है, हे देवि! — जैसे राख में की हुई आहुति।
If one performs japa, sacrifice, austerity or vow without the Kula substances, it is fruitless, O Devī — like an oblation poured into ashes.
कुलद्रव्यैर्विना कुर्यात् (kuladravyairvinā kuryāt) — if one performs without the Kula substancesकुलद्रव्यों के बिना यदि करेजपयज्ञतपोव्रतम् (japayajñatapovratam) — japa, sacrifice, austerity or vowजप, यज्ञ, तप, व्रतनिष्फलं तद्भवेद्देवि (niṣphalaṃ tadbhaveddevi) — it is fruitless, O Devīवह निष्फल होता है, हे देविभस्मनीव यथा हुतम् (bhasmanīva yathā hutam) — like an oblation poured into ashesजैसे भस्म में डाली आहुति
७० यथैवान्तश्चरा राज्ञः प्रियाः स्युर्न बहिश्चराः । तथान्तर्यागनिष्ठा ये ते प्रिया देवि नापरे ॥ ७०॥
yathaivāntaścarā rājñaḥ priyāḥ syurna bahiścarāḥ | tathāntaryāganiṣṭhā ye te priyā devi nāpare ||
जैसे राजा के अन्तःपुर के सेवक उसके प्रिय होते हैं, बाहर के नहीं, वैसे ही जो अन्तर्याग में निष्ठ हैं वे ही प्रिय हैं, हे देवि! दूसरे नहीं।
As a king's inner attendants are his favourites and not those who serve outside, so those devoted to the inner sacrifice are dear to me, O Devī, and no others.
यथैवान्तश्चरा राज्ञः (yathaivāntaścarā rājñaḥ) — as the king's inner attendantsजैसे राजा के अन्तःपुर के सेवकप्रियाः स्युर्न बहिश्चराः (priyāḥ syurna bahiścarāḥ) — are his favourites, not those outsideप्रिय होते हैं, बाहर वाले नहींतथान्तर्यागनिष्ठा ये (tathāntaryāganiṣṭhā ye) — so those devoted to the inner sacrificeवैसे अन्तर्याग में निष्ठ जो हैंते प्रिया देवि नापरे (te priyā devi nāpare) — they are dear, O Devī, and no othersवे प्रिय हैं, हे देवि, दूसरे नहीं
७१ समर्पयन्ति ये भक्त्या आवाभ्यां पिशितासवम् । उत्पादयन्ति चानन्दं मत्प्रियाः कौलिकाश्च ते ॥ ७१॥
samarpayanti ye bhaktyā āvābhyāṃ piśitāsavam | utpādayanti cānandaṃ matpriyāḥ kaulikāśca te ||
जो भक्ति से हम दोनों को मांस और आसव समर्पित करते हैं और आनन्द उत्पन्न करते हैं — वे मेरे प्रिय हैं, और वे ही कौलिक हैं।
Those who with devotion offer meat and liquor to us two and produce bliss — they are dear to me, and they are the true Kaulikas.
समर्पयन्ति ये भक्त्या (samarpayanti ye bhaktyā) — those who offer with devotionजो भक्ति से समर्पित करते हैंआवाभ्यां पिशितासवम् (āvābhyāṃ piśitāsavam) — to us two the meat and the liquorहम दोनों को मांस और आसवउत्पादयन्ति चानन्दं (utpādayanti cānandaṃ) — and produce blissऔर आनन्द उत्पन्न करते हैंमत्प्रियाः कौलिकाश्च ते (matpriyāḥ kaulikāśca te) — they are dear to me, and they are the Kaulikasवे मेरे प्रिय हैं, और वे कौलिक हैं
७२ आवयोः परमाकारं सच्चिदानन्दलक्षणम् । कुलद्रव्योपभोगेन परिस्फुरति नान्यथा ॥ ७२॥
āvayoḥ paramākāraṃ saccidānandalakṣaṇam | kuladravyopabhogena parisphurati nānyathā ||
हम दोनों का परम आकार, सच्चिदानन्द लक्षण वाला, कुलद्रव्यों के उपभोग से प्रकाशित होता है — अन्यथा नहीं।
Our supreme form, marked by being, consciousness and bliss, shines forth through the enjoyment of the Kula substances — and not otherwise.
आवयोः परमाकारं (āvayoḥ paramākāraṃ) — our supreme formहम दोनों का परम आकारसच्चिदानन्दलक्षणम् (saccidānandalakṣaṇam) — marked by being, consciousness and blissसच्चिदानन्द-लक्षणकुलद्रव्योपभोगेन (kuladravyopabhogena) — through the enjoyment of the Kula substancesकुलद्रव्य के उपभोग सेपरिस्फुरति नान्यथा (parisphurati nānyathā) — shines forth — not otherwiseस्फुरित होता है, अन्यथा नहीं
७३ अन्तःस्थानुभवोल्लासो मनोवाचामगोचरः । कुलद्रव्योपभोगेन जायते नान्यथा प्रिये ॥ ७३॥
antaḥsthānubhavollāso manovācāmagocaraḥ | kuladravyopabhogena jāyate nānyathā priye ||
मन और वाणी से परे भीतर का अनुभव-उल्लास कुलद्रव्यों के उपभोग से उत्पन्न होता है — अन्यथा नहीं, हे प्रिये!
The surge of inner experience, beyond the reach of mind and speech, arises through the enjoyment of the Kula substances — not otherwise, O beloved.
अन्तःस्थानुभवोल्लासो (antaḥsthānubhavollāso) — the surge of inner experienceअन्तःस्थ अनुभव का उल्लासमनोवाचामगोचरः (manovācāmagocaraḥ) — beyond the reach of mind and speechमन-वाणी से अगोचरकुलद्रव्योपभोगेन (kuladravyopabhogena) — through the enjoyment of the Kula substancesकुलद्रव्य के उपभोग सेजायते नान्यथा प्रिये (jāyate nānyathā priye) — arises — not otherwise, O belovedउत्पन्न होता है, अन्यथा नहीं, हे प्रिये
७४ सेविते च कुलद्रव्ये कुलतत्त्वार्थदर्शनः । जायते भैरवावेशः सर्वत्र समदर्शनः ॥ ७४॥
sevite ca kuladravye kulatattvārthadarśanaḥ | jāyate bhairavāveśaḥ sarvatra samadarśanaḥ ||
कुलद्रव्य के सेवन से कुलतत्त्व के अर्थ को देखने वाला भैरव से आविष्ट हो जाता है और सर्वत्र समदर्शी होता है।
When the Kula substance is partaken of, one who sees the meaning of the Kula truth becomes possessed by Bhairava and sees the same everywhere.
सेविते च कुलद्रव्ये (sevite ca kuladravye) — when the Kula substance is partaken ofकुलद्रव्य के सेवन परकुलतत्त्वार्थदर्शनः (kulatattvārthadarśanaḥ) — one who sees the meaning of the Kula truthकुलतत्त्व के अर्थ को देखने वालाजायते भैरवावेशः (jāyate bhairavāveśaḥ) — becomes possessed by Bhairavaभैरव-आवेश होता हैसर्वत्र समदर्शनः (sarvatra samadarśanaḥ) — seeing the same everywhereसर्वत्र समदर्शी
७५ तमःपरिवृतं वेश्म यथा दीपेन दृश्यते । तथा मायावृतो ह्यात्मा द्रव्यपानेन दृश्यते ॥ ७५॥
tamaḥparivṛtaṃ veśma yathā dīpena dṛśyate | tathā māyāvṛto hyātmā dravyapānena dṛśyate ||
जैसे अन्धकार से घिरा घर दीपक से दिखाई देता है, वैसे ही माया से ढका आत्मा द्रव्य के पान से दिखाई देता है।
As a house wrapped in darkness is seen by a lamp, so the self covered by māyā is seen by drinking the substance.
तमःपरिवृतं वेश्म (tamaḥparivṛtaṃ veśma) — a house wrapped in darknessअन्धकार से घिरा घरयथा दीपेन दृश्यते (yathā dīpena dṛśyate) — as it is seen by a lampजैसे दीपक से दिखता हैतथा मायावृतो ह्यात्मा (tathā māyāvṛto hyātmā) — so the self covered by māyāवैसे माया से आवृत आत्माद्रव्यपानेन दृश्यते (dravyapānena dṛśyate) — is seen by drinking the substanceद्रव्यपान से दिखता है
७६ मन्त्रपूतं कुलद्रव्यं गुरुदेवार्पितं प्रिये । ये पिबन्ति जनास्तेषां स्तन्यपानं न विद्यते ॥ ७६॥
mantrapūtaṃ kuladravyaṃ gurudevārpitaṃ priye | ye pibanti janāsteṣāṃ stanyapānaṃ na vidyate ||
मन्त्र से पवित्र, गुरु और देवता को अर्पित कुलद्रव्य को जो लोग पीते हैं, हे प्रिये! उनके लिए फिर माता का स्तनपान नहीं होता (पुनर्जन्म नहीं होता)।
Those who drink the Kula substance purified by mantra and offered to guru and deity, O beloved — for them there is no more drinking at a mother's breast.
मन्त्रपूतं कुलद्रव्यं (mantrapūtaṃ kuladravyaṃ) — the Kula substance purified by mantraमन्त्र से पवित्र कुलद्रव्यगुरुदेवार्पितं प्रिये (gurudevārpitaṃ priye) — offered to guru and deity, O belovedगुरु-देव को अर्पित, हे प्रियेये पिबन्ति जनास्तेषां (ye pibanti janāsteṣāṃ) — those people who drink it — for themजो लोग पीते हैं, उनकास्तन्यपानं न विद्यते (stanyapānaṃ na vidyate) — there is no more drinking at the breastफिर स्तनपान नहीं होता (पुनर्जन्म नहीं)
७७ मद्यन्तु भैरवो देवो मद्यं शक्तिः समीरिता । अहो भोक्ता च मद्यस्य मोहयेदमरानपि ॥ ७७॥
madyantu bhairavo devo madyaṃ śaktiḥ samīritā | aho bhoktā ca madyasya mohayedamarānapi ||
मद्य भैरव देव है, मद्य ही शक्ति कही गयी है; अहो! मद्य का भोक्ता देवताओं को भी मोहित कर दे।
Wine is the god Bhairava, and wine is declared to be Śakti; ah, the enjoyer of wine would bewilder even the immortals.
मद्यन्तु भैरवो देवो (madyantu bhairavo devo) — wine is the god Bhairavaमद्य भैरव देव हैमद्यं शक्तिः समीरिता (madyaṃ śaktiḥ samīritā) — wine is declared to be Śaktiमद्य शक्ति कहा गया हैअहो भोक्ता च मद्यस्य (aho bhoktā ca madyasya) — ah, the enjoyer of wineअहो! मद्य का भोक्तामोहयेदमरानपि (mohayedamarānapi) — would bewilder even the immortalsअमरों को भी मोहित करे
७८ तन्मैरेयं नरः पीत्वा यो न विकुरुते प्रिये । मद्ध्यानैकपरो भूत्वा स मुक्तः स च कौलिकः ॥ ७८॥
tanmaireyaṃ naraḥ pītvā yo na vikurute priye | maddhyānaikaparo bhūtvā sa muktaḥ sa ca kaulikaḥ ||
हे प्रिये! जो पुरुष उस मैरेय को पीकर विकृत नहीं होता, बल्कि मेरे ध्यान में एकाग्र हो जाता है — वह मुक्त है, और वही कौलिक है।
The man who, having drunk that liquor, is not altered, O beloved, but becomes wholly intent on meditation on me — he is liberated, and he is the true Kaulika.
तन्मैरेयं नरः पीत्वा (tanmaireyaṃ naraḥ pītvā) — having drunk that liquor, the manउस मैरेय को पीकर मनुष्ययो न विकुरुते प्रिये (yo na vikurute priye) — who is not altered, O belovedजो विकृत नहीं होता, हे प्रियेमद्ध्यानैकपरो भूत्वा (maddhyānaikaparo bhūtvā) — becoming wholly intent on meditation on meमेरे ध्यान में एकनिष्ठ होकरस मुक्तः स च कौलिकः (sa muktaḥ sa ca kaulikaḥ) — he is liberated, and he is the Kaulikaवह मुक्त है, और वह कौलिक है
७९ सुरा शक्तिः शिवो मांसं तद्भोक्ता भैरवः स्वयम् । तयोरैक्यसमुत्पन्न आनन्दो मोक्ष उच्यते ॥ ७९॥
surā śaktiḥ śivo māṃsaṃ tadbhoktā bhairavaḥ svayam | tayoraikyasamutpanna ānando mokṣa ucyate ||
सुरा शक्ति है, मांस शिव है, और उनका भोक्ता स्वयं भैरव है; उन दोनों के ऐक्य से उत्पन्न आनन्द मोक्ष कहलाता है।
Surā is Śakti, the meat is Śiva, and their enjoyer is Bhairava himself; the bliss that arises from the union of the two is called liberation.
सुरा शक्तिः शिवो मांसं (surā śaktiḥ śivo māṃsaṃ) — surā is Śakti, Śiva is the meatसुरा शक्ति है, शिव मांस हैतद्भोक्ता भैरवः स्वयम् (tadbhoktā bhairavaḥ svayam) — their enjoyer is Bhairava himselfउनका भोक्ता स्वयं भैरव हैतयोरैक्यसमुत्पन्न (tayoraikyasamutpanna) — arising from the union of the twoउन दोनों के ऐक्य से उत्पन्नआनन्दो मोक्ष उच्यते (ānando mokṣa ucyate) — the bliss is called liberationआनन्द मोक्ष कहलाता है
८० आनन्दं ब्रह्मणो रूपं तच्च देहे व्यवस्थितम् । तस्याभिव्यञ्जकं मद्यं योगिभिस्तेन पीयते ॥ ८०॥
ānandaṃ brahmaṇo rūpaṃ tacca dehe vyavasthitam | tasyābhivyañjakaṃ madyaṃ yogibhistena pīyate ||
आनन्द ब्रह्म का रूप है, और वह देह में स्थित है; मद्य उसे प्रकट करने वाला है — इसलिए योगी उसे पीते हैं।
Bliss is the form of Brahman, and it abides in the body; wine is its manifester — therefore it is drunk by the yogins.
आनन्दं ब्रह्मणो रूपं (ānandaṃ brahmaṇo rūpaṃ) — bliss is the form of Brahmanआनन्द ब्रह्म का रूप हैतच्च देहे व्यवस्थितम् (tacca dehe vyavasthitam) — and it abides in the bodyऔर वह देह में स्थित हैतस्याभिव्यञ्जकं मद्यं (tasyābhivyañjakaṃ madyaṃ) — wine is its manifesterउसका अभिव्यंजक मद्य हैयोगिभिस्तेन पीयते (yogibhistena pīyate) — therefore it is drunk by yoginsइसलिए योगी उसे पीते हैं
८१ कुण्डी कम्बुकपालानि मधुपूर्णानि बिभ्रतः । किं न पश्यति लोकोऽयं ब्रह्मविष्णुमहेश्वरान् ॥ ८१॥
kuṇḍī kambukapālāni madhupūrṇāni bibhrataḥ | kiṃ na paśyati loko'yaṃ brahmaviṣṇumaheśvarān ||
क्या यह लोक ब्रह्मा, विष्णु और महेश्वर को मधु से भरे कमण्डलु, शङ्ख और कपाल धारण किये हुए नहीं देखता?
Does this world not see Brahmā, Viṣṇu and Maheśvara bearing the water-pot, the conch and the skull-cup filled with wine?
कुण्डी कम्बुकपालानि (kuṇḍī kambukapālāni) — the water-pot, the conch and the skull-cupsकुण्डी, शंख और कपालमधुपूर्णानि बिभ्रतः (madhupūrṇāni bibhrataḥ) — bearing them filled with wineमधु से भरे धारण करतेकिं न पश्यति लोकोऽयं (kiṃ na paśyati loko'yaṃ) — does this world not seeक्या यह लोक नहीं देखताब्रह्मविष्णुमहेश्वरान् (brahmaviṣṇumaheśvarān) — Brahmā, Viṣṇu and Maheśvaraब्रह्मा, विष्णु, महेश्वर को
८२ निःशङ्को निर्भयो वीरो निर्लज्जो निष्कुतूहलः । निर्णीतवेदशास्त्रार्थो वरदां वारुणीं पिबेत् ॥ ८२॥
niḥśaṅko nirbhayo vīro nirlajjo niṣkutūhalaḥ | nirṇītavedaśāstrārtho varadāṃ vāruṇīṃ pibet ||
निःशङ्क, निर्भय, निर्लज्ज, कुतूहल-रहित, वेद और शास्त्र के अर्थ का निर्णय कर चुका वीर — वरदायिनी वारुणी का पान करे।
Free of doubt, fearless, without shame and without idle curiosity, having settled the meaning of the Veda and the śāstras — such a hero should drink the boon-giving vāruṇī.
निःशङ्को निर्भयो वीरो (niḥśaṅko nirbhayo vīro) — free of doubt, fearless, the heroनिःशंक, निर्भय वीरनिर्लज्जो निष्कुतूहलः (nirlajjo niṣkutūhalaḥ) — without shame, without idle curiosityनिर्लज्ज, निष्कुतूहलनिर्णीतवेदशास्त्रार्थो (nirṇītavedaśāstrārtho) — having settled the meaning of Veda and śāstraवेद-शास्त्र का अर्थ निर्णीत करवरदां वारुणीं पिबेत् (varadāṃ vāruṇīṃ pibet) — should drink the boon-giving vāruṇīवरदायिनी वारुणी पिए
८३ मन्त्रसंस्कारसंशुद्धामृतपानेन पार्वति । जायते देवताभावो भवबन्धविमोचकः ॥ ८३॥
mantrasaṃskārasaṃśuddhāmṛtapānena pārvati | jāyate devatābhāvo bhavabandhavimocakaḥ ||
मन्त्र-संस्कार से शुद्ध अमृत के पान से, हे पार्वति! देवताभाव उत्पन्न होता है, जो संसार-बन्धन से छुड़ाने वाला है।
By drinking the nectar purified by the consecration of mantra, O Pārvatī, the state of the deity arises, which releases one from the bondage of existence.
मन्त्रसंस्कारसंशुद्ध- (mantrasaṃskārasaṃśuddha-) — purified by the consecration of mantraमन्त्र-संस्कार से संशुद्धअमृतपानेन पार्वति (amṛtapānena pārvati) — by drinking that nectar, O Pārvatīअमृतपान से, हे पार्वतिजायते देवताभावो (jāyate devatābhāvo) — the state of the deity arisesदेवताभाव उत्पन्न होता हैभवबन्धविमोचकः (bhavabandhavimocakaḥ) — which releases from the bondage of existenceभव-बन्धन से मुक्त करने वाला
८४ ब्राह्मणस्य सदा पेयं क्षत्रियस्य रणागमे । गोलम्भने तु वैश्यस्य शूद्रस्यान्त्येष्टिकर्मणि ॥ ८४॥
brāhmaṇasya sadā peyaṃ kṣatriyasya raṇāgame | golambhane tu vaiśyasya śūdrasyāntyeṣṭikarmaṇi ||
ब्राह्मण के लिए सदा पेय है; क्षत्रिय के लिए रण के आरम्भ में; वैश्य के लिए गो-लाभ के समय; शूद्र के लिए अन्त्येष्टि कर्म में।
For the brāhmaṇa it is always to be drunk; for the kṣatriya at the onset of battle; for the vaiśya at the acquisition of cattle; for the śūdra at the funeral rite.
ब्राह्मणस्य सदा पेयं (brāhmaṇasya sadā peyaṃ) — for the brāhmaṇa it is always to be drunkब्राह्मण को सदा पेय हैक्षत्रियस्य रणागमे (kṣatriyasya raṇāgame) — for the kṣatriya at the onset of battleक्षत्रिय को रण के आरम्भ मेंगोलम्भने तु वैश्यस्य (golambhane tu vaiśyasya) — for the vaiśya at the acquisition of cattleवैश्य को गो-प्राप्ति मेंशूद्रस्यान्त्येष्टिकर्मणि (śūdrasyāntyeṣṭikarmaṇi) — for the śūdra at the funeral riteशूद्र को अन्त्येष्टि कर्म में
८५ देवान् पितृन् समभ्यर्च्य देवि शास्त्रोक्तवर्त्मना । गुरुं स्मरन् पिबन्मद्यं खादन् मांसं न दोषभाक् ॥ ८५॥
devān pitṛn samabhyarcya devi śāstroktavartmanā | guruṃ smaran pibanmadyaṃ khādan māṃsaṃ na doṣabhāk ||
हे देवि! शास्त्रोक्त मार्ग से देवताओं और पितरों की पूजा करके, गुरु का स्मरण करते हुए मद्य पीने और मांस खाने वाला दोष का भागी नहीं होता।
Having worshipped the gods and the fathers by the path laid down in the śāstra, O Devī, one who drinks wine and eats meat while remembering the guru incurs no fault.
देवान् पितृन् समभ्यर्च्य (devān pitṛn samabhyarcya) — having worshipped the gods and the fathersदेवों और पितरों की पूजा करदेवि शास्त्रोक्तवर्त्मना (devi śāstroktavartmanā) — O Devī, by the path laid down in the śāstraहे देवि, शास्त्रोक्त मार्ग सेगुरुं स्मरन् पिबन्मद्यं (guruṃ smaran pibanmadyaṃ) — remembering the guru, drinking wineगुरु का स्मरण करते हुए मद्य पीताखादन् मांसं न दोषभाक् (khādan māṃsaṃ na doṣabhāk) — eating meat, one incurs no faultमांस खाता, दोष का भागी नहीं
८६ तृप्त्यर्थं पितृदेवानां ब्रह्मध्यानस्थिराय च । सेवेत मधुमांसानि तृष्णया चेत् स पातकी ॥ ८६॥
tṛptyarthaṃ pitṛdevānāṃ brahmadhyānasthirāya ca | seveta madhumāṃsāni tṛṣṇayā cet sa pātakī ||
पितरों और देवताओं की तृप्ति के लिए और ब्रह्मध्यान की स्थिरता के लिए मधु और मांस का सेवन करे; यदि तृष्णा से करे तो वह पातकी है।
One should partake of wine and meat for the satisfaction of the fathers and the gods and for steadiness in meditation on Brahman; if one does so out of craving, he is a sinner.
तृप्त्यर्थं पितृदेवानां (tṛptyarthaṃ pitṛdevānāṃ) — for the satisfaction of the fathers and godsपितरों और देवों की तृप्ति के लिएब्रह्मध्यानस्थिराय च (brahmadhyānasthirāya ca) — and for steadiness in meditation on Brahmanऔर ब्रह्मध्यान की स्थिरता के लिएसेवेत मधुमांसानि (seveta madhumāṃsāni) — one should partake of wine and meatमधु-मांस का सेवन करेतृष्णया चेत् स पातकी (tṛṣṇayā cet sa pātakī) — if out of craving, he is a sinnerयदि तृष्णा से, तो वह पातकी है
८७ मन्त्रार्थस्फुरणार्थाय मनसः स्थैर्यहेतवे । भवपाशनिवृत्त्यर्थं मधुपानं समाचरेत् ॥ ८७॥
mantrārthasphuraṇārthāya manasaḥ sthairyahetave | bhavapāśanivṛttyarthaṃ madhupānaṃ samācaret ||
मन्त्र के अर्थ के स्फुरण के लिए, मन की स्थिरता के लिए और भवपाश से छूटने के लिए मधुपान करे।
For the flashing forth of the mantra's meaning, for steadiness of mind, and for release from the noose of existence, one should practise the drinking of wine.
मन्त्रार्थस्फुरणार्थाय (mantrārthasphuraṇārthāya) — for the flashing forth of the mantra's meaningमन्त्रार्थ के स्फुरण के लिएमनसः स्थैर्यहेतवे (manasaḥ sthairyahetave) — for the sake of steadiness of mindमन की स्थिरता के लिएभवपाशनिवृत्त्यर्थं (bhavapāśanivṛttyarthaṃ) — for release from the noose of existenceभवपाश की निवृत्ति के लिएमधुपानं समाचरेत् (madhupānaṃ samācaret) — one should practise the drinking of wineमधुपान करे
८८ सेवेत स्वसुखार्थं यो मद्यादीनि स पातकी । प्राशयेद्देवताप्रीत्यै स्वाभिलाषविवर्जितः ॥ ८८॥
seveta svasukhārthaṃ yo madyādīni sa pātakī | prāśayeddevatāprītyai svābhilāṣavivarjitaḥ ||
जो अपने सुख के लिए मद्य आदि का सेवन करता है वह पातकी है; देवता की प्रसन्नता के लिए, अपनी अभिलाषा से रहित होकर सेवन करे।
One who partakes of wine and the rest for his own pleasure is a sinner; one should consume them to please the deity, free of one's own desire.
सेवेत स्वसुखार्थं यो (seveta svasukhārthaṃ yo) — one who partakes for his own pleasureजो अपने सुख के लिए सेवन करेमद्यादीनि स पातकी (madyādīni sa pātakī) — of wine and the rest — he is a sinnerमद्य आदि का — वह पातकी हैप्राशयेद्देवताप्रीत्यै (prāśayeddevatāprītyai) — one should consume it to please the deityदेवता की प्रीति के लिए ग्रहण करेस्वाभिलाषविवर्जितः (svābhilāṣavivarjitaḥ) — free of his own desireअपनी अभिलाषा से रहित
८९ मत्स्यमांससुरादीनां मादकानां निषेवणम् । यागकालं विनान्यत्र दूषणं कथितं प्रिये ॥ ८९॥
matsyamāṃsasurādīnāṃ mādakānāṃ niṣevaṇam | yāgakālaṃ vinānyatra dūṣaṇaṃ kathitaṃ priye ||
मछली, मांस, सुरा आदि मादक पदार्थों का सेवन याग-काल के अतिरिक्त अन्यत्र दोष कहा गया है, हे प्रिये!
The partaking of intoxicants — fish, meat, surā and the rest — at any time other than the sacrifice is declared a fault, O beloved.
मत्स्यमांससुरादीनां (matsyamāṃsasurādīnāṃ) — of fish, meat, surā and the restमत्स्य, मांस, सुरा आदिमादकानां निषेवणम् (mādakānāṃ niṣevaṇam) — the partaking of intoxicantsमादक पदार्थों का सेवनयागकालं विनान्यत्र (yāgakālaṃ vinānyatra) — other than at the time of the sacrificeयाग-काल के अतिरिक्तदूषणं कथितं प्रिये (dūṣaṇaṃ kathitaṃ priye) — is declared a fault, O belovedदोष कहा गया है, हे प्रिये
९० यथा क्रतुषु विप्राणां सोमपानं विधीयते । मद्यपानं तथा कार्यं समये भोगमोक्षदम् ॥ ९०॥
yathā kratuṣu viprāṇāṃ somapānaṃ vidhīyate | madyapānaṃ tathā kāryaṃ samaye bhogamokṣadam ||
जैसे यज्ञों में ब्राह्मणों के लिए सोमपान का विधान है, वैसे ही समय पर मद्यपान करना चाहिए — वह भोग और मोक्ष देने वाला है।
As the drinking of soma is ordained for brāhmaṇas in the sacrifices, so should the drinking of wine be done at the proper time — it gives both enjoyment and liberation.
यथा क्रतुषु विप्राणां (yathā kratuṣu viprāṇāṃ) — as in the sacrifices, for brāhmaṇasजैसे यज्ञों में ब्राह्मणों कोसोमपानं विधीयते (somapānaṃ vidhīyate) — the drinking of soma is ordainedसोमपान विधान किया गया हैमद्यपानं तथा कार्यं (madyapānaṃ tathā kāryaṃ) — so should the drinking of wine be doneवैसे मद्यपान करना चाहिएसमये भोगमोक्षदम् (samaye bhogamokṣadam) — at the proper time, giving enjoyment and liberationसमय पर, भोग-मोक्ष देने वाला
९१ श्रीगुरोः कुलशास्त्रेभ्यः सम्यग्विज्ञाय वासनाम् । पञ्चमुद्रा निषेवेत चान्यथा पतितो भवेत् ॥ ९१॥
śrīguroḥ kulaśāstrebhyaḥ samyagvijñāya vāsanām | pañcamudrā niṣeveta cānyathā patito bhavet ||
श्रीगुरु और कुलशास्त्रों से उनकी वासना (गूढ़ अर्थ) को भली-भाँति जानकर पञ्चमुद्राओं का सेवन करे; अन्यथा पतित हो जाता है।
Having rightly understood their inner sense from the blessed guru and the Kula scriptures, one should partake of the five mudrās; otherwise one becomes fallen.
श्रीगुरोः कुलशास्त्रेभ्यः (śrīguroḥ kulaśāstrebhyaḥ) — from the blessed guru and the Kula scripturesश्रीगुरु और कुलशास्त्रों सेसम्यग्विज्ञाय वासनाम् (samyagvijñāya vāsanām) — having rightly understood the inner senseवासना (गूढ़ अर्थ) को सम्यक् जानकरपञ्चमुद्रा निषेवेत (pañcamudrā niṣeveta) — one should partake of the five mudrāsपाँच मुद्राओं का सेवन करेचान्यथा पतितो भवेत् (cānyathā patito bhavet) — otherwise one becomes fallenअन्यथा पतित हो जाता है
९२ आवृत्तिं गुरुपङ्क्तिञ्च वटुकादीन्न पूज्य यः । वीरोऽप्यत्र वृथा पानी देवताशापमाप्नुयात् ॥ ९२॥
āvṛttiṃ gurupaṅktiñca vaṭukādīnna pūjya yaḥ | vīro'pyatra vṛthā pānī devatāśāpamāpnuyāt ||
जो आवृत्ति, गुरुपङ्क्ति और वटुक आदि की पूजा किये बिना पीता है — वीर होने पर भी उसका पान व्यर्थ है और वह देवताओं का शाप पाता है।
One who drinks without worshipping the āvṛtti, the line of gurus, Vaṭuka and the rest — even if a hero, he drinks in vain and incurs the curse of the deities.
आवृत्तिं गुरुपङ्क्तिञ्च (āvṛttiṃ gurupaṅktiñca) — the āvṛtti and the line of gurusआवृत्ति और गुरुपंक्तिवटुकादीन्न पूज्य यः (vaṭukādīnna pūjya yaḥ) — Vaṭuka and the rest — one who does not worshipवटुक आदि को जो न पूजकरवीरोऽप्यत्र वृथा पानी (vīro'pyatra vṛthā pānī) — even a hero, drinking in vain hereवीर भी यहाँ व्यर्थ पान करतादेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt) — incurs the curse of the deitiesदेवताओं का शाप पाता है
९३ अयष्ट्वा भैरवं देवमकृत्वा मन्त्रतर्पणम् । पशुपानविधौ पीत्वा वीरोऽपि नरकं व्रजेत् ॥ ९३॥
ayaṣṭvā bhairavaṃ devamakṛtvā mantratarpaṇam | paśupānavidhau pītvā vīro'pi narakaṃ vrajet ||
भैरव देव की पूजा किये बिना, मन्त्र-तर्पण किये बिना, पशु की तरह पीकर वीर भी नरक में जाता है।
Without worshipping the god Bhairava and without making the mantra-offering, drinking in the manner of a paśu — even a hero goes to hell.
अयष्ट्वा भैरवं देवम् (ayaṣṭvā bhairavaṃ devam) — without worshipping the god Bhairavaभैरव देव को न पूजकरअकृत्वा मन्त्रतर्पणम् (akṛtvā mantratarpaṇam) — without making the offering to the mantraमन्त्र-तर्पण न करकेपशुपानविधौ पीत्वा (paśupānavidhau pītvā) — drinking in the manner of a paśuपशु के पान-विधान से पीकरवीरोऽपि नरकं व्रजेत् (vīro'pi narakaṃ vrajet) — even a hero goes to hellवीर भी नरक में जाता है
९४ अज्ञात्वा कौलिकाचारमयष्ट्वा गुरुपादुकाम् । योऽस्मिन् शास्त्रे प्रवर्तेत तं त्वं पीडयसि ध्रुवम् ॥ ९४॥
ajñātvā kaulikācāramayaṣṭvā gurupādukām | yo'smin śāstre pravarteta taṃ tvaṃ pīḍayasi dhruvam ||
जो कौलिक आचार को जाने बिना और गुरुपादुका की पूजा किये बिना इस शास्त्र में प्रवृत्त होता है — उसे तुम निश्चय ही पीड़ित करती हो।
One who engages in this scripture without knowing the Kaulika conduct and without having worshipped the guru's sandals — him you surely afflict.
अज्ञात्वा कौलिकाचारम् (ajñātvā kaulikācāram) — not knowing the Kaulika conductकौलिक आचार को न जानकरअयष्ट्वा गुरुपादुकाम् (ayaṣṭvā gurupādukām) — not having worshipped the guru's sandalsगुरुपादुका को न पूजकरयोऽस्मिन् शास्त्रे प्रवर्तेत (yo'smin śāstre pravarteta) — one who engages in this scriptureजो इस शास्त्र में प्रवृत्त होतं त्वं पीडयसि ध्रुवम् (taṃ tvaṃ pīḍayasi dhruvam) — him you surely afflictउसे तुम निश्चय पीड़ित करती हो
९५ कौलज्ञाने ह्यसिद्धो यस्तद्द्रव्यं भोक्तुमिच्छति । स महापातकी ज्ञेयः सर्वधर्मबहिष्कृतः ॥ ९५॥
kaulajñāne hyasiddho yastaddravyaṃ bhoktumicchati | sa mahāpātakī jñeyaḥ sarvadharmabahiṣkṛtaḥ ||
जो कौलज्ञान में असिद्ध होकर उस द्रव्य का भोग करना चाहता है, उसे महापातकी और सब धर्मों से बहिष्कृत जानना चाहिए।
One not accomplished in Kaula knowledge who wishes to enjoy that substance is to be known as a great sinner, cast out from every dharma.
कौलज्ञाने ह्यसिद्धो यः (kaulajñāne hyasiddho yaḥ) — one not accomplished in Kaula knowledgeजो कौलज्ञान में असिद्ध हैतद्द्रव्यं भोक्तुमिच्छति (taddravyaṃ bhoktumicchati) — who wishes to enjoy that substanceवह द्रव्य भोगना चाहता हैस महापातकी ज्ञेयः (sa mahāpātakī jñeyaḥ) — he is to be known as a great sinnerउसे महापातकी जानना चाहिएसर्वधर्मबहिष्कृतः (sarvadharmabahiṣkṛtaḥ) — cast out from every dharmaसब धर्मों से बहिष्कृत
९६ समयाचारहीनस्य स्वैरवृत्तेर्दुरात्मनः । न सिद्धयः कुलभ्रंशस्तत्संसर्गं न कारयेत् ॥ ९६॥
samayācārahīnasya svairavṛtterdurātmanaḥ | na siddhayaḥ kulabhraṃśastatsaṃsargaṃ na kārayet ||
समयाचार से हीन, स्वेच्छाचारी, दुरात्मा को सिद्धियाँ नहीं मिलतीं, कुल से भ्रंश होता है; उसका संसर्ग न करे।
For the wicked-souled and wilful one devoid of the conduct of the rules there are no attainments, only fall from the Kula; one should not keep his company.
समयाचारहीनस्य (samayācārahīnasya) — for one devoid of the conduct of the rulesसमयाचार से हीनस्वैरवृत्तेर्दुरात्मनः (svairavṛtterdurātmanaḥ) — the wilful one, the wicked-souledस्वैराचारी, दुरात्मा कान सिद्धयः कुलभ्रंशः (na siddhayaḥ kulabhraṃśaḥ) — there are no attainments, but fall from the Kulaसिद्धि नहीं, कुल से भ्रंश होता हैतत्संसर्गं न कारयेत् (tatsaṃsargaṃ na kārayet) — one should not keep his companyउसका संसर्ग न करे
९७ यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः । स सिद्धिमिह नाप्नोति परत्र न परां गतिम् ॥ ९७॥
yaḥ śāstravidhimutsṛjya vartate kāmakārataḥ | sa siddhimiha nāpnoti paratra na parāṃ gatim ||
जो शास्त्र-विधि छोड़कर मनमाने ढंग से आचरण करता है, वह न यहाँ सिद्धि पाता है न परलोक में परम गति।
One who abandons the rule of the śāstra and acts at his own whim attains no accomplishment here, nor the highest goal hereafter.
यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य (yaḥ śāstravidhimutsṛjya) — one who, abandoning the rule of the śāstraजो शास्त्र-विधि छोड़करवर्तते कामकारतः (vartate kāmakārataḥ) — acts at his own whimमनमाने ढंग से चलता हैस सिद्धिमिह नाप्नोति (sa siddhimiha nāpnoti) — he attains no accomplishment hereवह यहाँ सिद्धि नहीं पातापरत्र न परां गतिम् (paratra na parāṃ gatim) — nor the highest goal hereafterन परलोक में परा गति
९८ स्वेच्छया रममाणो यो दीक्षासंस्कारवर्जितः । न तस्य सद्गतिः क्वापि तपस्तीर्थव्रतादिभिः ॥ ९८॥
svecchayā ramamāṇo yo dīkṣāsaṃskāravarjitaḥ | na tasya sadgatiḥ kvāpi tapastīrthavratādibhiḥ ||
जो दीक्षा-संस्कार से रहित होकर स्वेच्छा से रमण करता है, उसकी कहीं भी सद्गति नहीं — तप, तीर्थ, व्रत आदि से भी नहीं।
One who disports at his own will, lacking the consecration of initiation — for him there is no good end anywhere, not by austerities, pilgrimages, vows or the like.
स्वेच्छया रममाणो यो (svecchayā ramamāṇo yo) — one who disports at his own willजो स्वेच्छा से रमण करता हैदीक्षासंस्कारवर्जितः (dīkṣāsaṃskāravarjitaḥ) — lacking the consecration of initiationदीक्षा-संस्कार से रहितन तस्य सद्गतिः क्वापि (na tasya sadgatiḥ kvāpi) — for him there is no good end anywhereउसकी कहीं सद्गति नहींतपस्तीर्थव्रतादिभिः (tapastīrthavratādibhiḥ) — by austerities, tīrthas, vows and the likeतप, तीर्थ, व्रत आदि से भी
९९ असंस्कृतं पिबेद्द्रव्यं बलात्कारेण मैथुनम् । स्वप्रियेण हतं मांसं रौरवं नरकं व्रजेत् ॥ ९९॥
asaṃskṛtaṃ pibeddravyaṃ balātkāreṇa maithunam | svapriyeṇa hataṃ māṃsaṃ rauravaṃ narakaṃ vrajet ||
जो असंस्कृत द्रव्य पीता है, बलपूर्वक मैथुन करता है, या अपने सुख के लिए मारा गया मांस खाता है, वह रौरव नरक में जाता है।
If one drinks the substance unconsecrated, has union by force, or eats meat killed for one's own pleasure, one goes to the hell Raurava.
असंस्कृतं पिबेद्द्रव्यं (asaṃskṛtaṃ pibeddravyaṃ) — if one drinks unconsecrated substanceअसंस्कृत द्रव्य पिएबलात्कारेण मैथुनम् (balātkāreṇa maithunam) — union by forceबलात्कार से मैथुनस्वप्रियेण हतं मांसं (svapriyeṇa hataṃ māṃsaṃ) — meat killed for one's own pleasureअपनी रुचि से मारा मांसरौरवं नरकं व्रजेत् (rauravaṃ narakaṃ vrajet) — one goes to the hell Rauravaरौरव नरक में जाता है
१०० कौलाः पशुव्रतस्थाश्चेत् पक्षद्वयविडम्बकाः । केशसंख्या स्मृता यावत्तावत्तिष्ठन्ति रौरवे ॥ १००॥
kaulāḥ paśuvratasthāścet pakṣadvayaviḍambakāḥ | keśasaṃkhyā smṛtā yāvattāvattiṣṭhanti raurave ||
यदि कौल पशु-व्रत में स्थित हों, तो वे दोनों पक्षों का उपहास करते हैं; जितने केश गिने जाते हैं उतने (वर्ष) तक वे रौरव में रहते हैं।
If Kaulas abide by the vow of paśus, they make a mockery of both sides; for as many years as their hairs are reckoned, so long do they remain in Raurava.
कौलाः पशुव्रतस्थाश्चेत् (kaulāḥ paśuvratasthāścet) — if Kaulas abide in the vow of paśusयदि कौल पशु-व्रत में स्थित होंपक्षद्वयविडम्बकाः (pakṣadvayaviḍambakāḥ) — they mock both sidesदोनों पक्षों की नकल करने वालेकेशसंख्या स्मृता यावत् (keśasaṃkhyā smṛtā yāvat) — as many as the hairs are reckonedजितनी केशों की संख्या कही गईतावत्तिष्ठन्ति रौरवे (tāvattiṣṭhanti raurave) — so long do they remain in Rauravaउतने (काल) रौरव में रहते हैं
१०१ कुलद्रव्याणि सेवेत योऽन्यदर्शनमाश्रितः । तदङ्गरोमसंख्यातं भूतयोनिषु जायते ॥ १०१॥
kuladravyāṇi seveta yo'nyadarśanamāśritaḥ | tadaṅgaromasaṃkhyātaṃ bhūtayoniṣu jāyate ||
जो अन्य दर्शन का आश्रय लेकर कुलद्रव्यों का सेवन करता है, वह अपने अंग के रोमों की संख्या जितनी बार भूतयोनियों में जन्म लेता है।
One who has resorted to another view and yet partakes of the Kula substances is born in the wombs of spirits as many times as there are hairs on his body.
कुलद्रव्याणि सेवेत (kuladravyāṇi seveta) — partakes of the Kula substancesकुलद्रव्यों का सेवन करता हैयोऽन्यदर्शनमाश्रितः (yo'nyadarśanamāśritaḥ) — one who has resorted to another viewजो अन्य दर्शन के आश्रित हैतदङ्गरोमसंख्यातं (tadaṅgaromasaṃkhyātaṃ) — as many as the hairs on his bodyउसके अंगों के रोमों की संख्या के बराबरभूतयोनिषु जायते (bhūtayoniṣu jāyate) — he is born in the wombs of spiritsभूत-योनियों में जन्मता है
१०२ मदप्रच्छादितात्मा च न किञ्चिदपि वेत्ति च । न ध्यानं न तपो नार्चा न धर्मो न च सत्क्रिया ॥ १०२॥
madapracchāditātmā ca na kiñcidapi vetti ca | na dhyānaṃ na tapo nārcā na dharmo na ca satkriyā ||
जिसका आत्मा मद से ढका है वह कुछ भी नहीं जानता — न ध्यान, न तप, न अर्चा, न धर्म, न सत्क्रिया,
One whose self is clouded by intoxication knows nothing at all — no meditation, no austerity, no worship, no dharma, no righteous act,
मदप्रच्छादितात्मा च (madapracchāditātmā ca) — one whose self is clouded by intoxicationमद से आच्छादित आत्मा वालान किञ्चिदपि वेत्ति च (na kiñcidapi vetti ca) — knows nothing at allऔर कुछ भी नहीं जानतान ध्यानं न तपो नार्चा (na dhyānaṃ na tapo nārcā) — no meditation, no austerity, no worshipन ध्यान, न तप, न अर्चान धर्मो न च सत्क्रिया (na dharmo na ca satkriyā) — no dharma, no righteous actन धर्म, न सत्क्रिया
१०३ न दैवं न गुरुर्नात्मविचारो न स कौलिकः । केवलं विषयासक्तः पतत्येव न संशयः ॥ १०३॥
na daivaṃ na gururnātmavicāro na sa kaulikaḥ | kevalaṃ viṣayāsaktaḥ patatyeva na saṃśayaḥ ||
न देवता, न गुरु, न आत्मविचार — वह कौलिक नहीं है; केवल विषयों में आसक्त होकर वह अवश्य गिरता है, इसमें संशय नहीं।
no deity, no guru, no self-inquiry — he is no Kaulika; merely attached to sense-objects, he surely falls, there is no doubt.
न दैवं न गुरुर्न (na daivaṃ na gururna) — no deity, no guru, noन दैव, न गुरु, नआत्मविचारो न स कौलिकः (ātmavicāro na sa kaulikaḥ) — self-inquiry — he is no Kaulikaआत्मविचार — वह कौलिक नहींकेवलं विषयासक्तः (kevalaṃ viṣayāsaktaḥ) — merely attached to sense-objectsकेवल विषयासक्तपतत्येव न संशयः (patatyeva na saṃśayaḥ) — he surely falls, there is no doubtगिरता ही है, सन्देह नहीं
१०४ मद्यासक्तो न पूजार्थी मांसाशी स्त्रीनिषेवकः । कौलोपदेशहीनो यः सोऽक्षयं नरकं व्रजेत् ॥ १०४॥
madyāsakto na pūjārthī māṃsāśī strīniṣevakaḥ | kaulopadeśahīno yaḥ so'kṣayaṃ narakaṃ vrajet ||
मद्य में आसक्त, पूजा का अनिच्छुक, मांसभोजी, स्त्रीसेवी, कौल उपदेश से हीन — वह अक्षय नरक में जाता है।
Addicted to wine and not seeking worship, a meat-eater and a frequenter of women, one devoid of the Kaula teaching — he goes to an unending hell.
मद्यासक्तो न पूजार्थी (madyāsakto na pūjārthī) — addicted to wine, not seeking worshipमद्यासक्त, पूजा न चाहने वालामांसाशी स्त्रीनिषेवकः (māṃsāśī strīniṣevakaḥ) — a meat-eater, a frequenter of womenमांसाहारी, स्त्री-सेवीकौलोपदेशहीनो यः (kaulopadeśahīno yaḥ) — one devoid of the Kaula teachingजो कौल-उपदेश से हीन हैसोऽक्षयं नरकं व्रजेत् (so'kṣayaṃ narakaṃ vrajet) — he goes to an unending hellवह अक्षय नरक में जाता है
१०५ असंस्कारी तु यो नौ स्यात् पञ्च मुद्रा निषेवते । कुलेशि ब्रह्मनिष्ठोऽपि निन्द्यतामधिगच्छति ॥ १०५॥
asaṃskārī tu yo nau syāt pañca mudrā niṣevate | kuleśi brahmaniṣṭho'pi nindyatāmadhigacchati ||
जो हम दोनों के प्रति संस्कार-रहित होकर पञ्चमुद्राओं का सेवन करता है, हे कुलेशि! वह ब्रह्मनिष्ठ होने पर भी निन्दा को प्राप्त होता है।
One who partakes of the five mudrās without consecration to us two, O Kuleśī — even if established in Brahman — comes to be reviled.
असंस्कारी तु यो नौ स्यात् (asaṃskārī tu yo nau syāt) — one who is unconsecrated with respect to us twoजो हम दोनों के प्रति असंस्कारी हैपञ्च मुद्रा निषेवते (pañca mudrā niṣevate) — and partakes of the five mudrāsऔर पाँच मुद्राओं का सेवन करता हैकुलेशि ब्रह्मनिष्ठोऽपि (kuleśi brahmaniṣṭho'pi) — O Kuleśī, even if established in Brahmanहे कुलेशि! ब्रह्मनिष्ठ भीनिन्द्यतामधिगच्छति (nindyatāmadhigacchati) — he comes to be reviledनिन्दा का पात्र होता है
१०६ लिङ्गत्रयविशेषज्ञः षडाधारविभेदकः । पीठस्थानानि चागत्य महापद्मवनं व्रजेत् ॥ १०६॥
liṅgatrayaviśeṣajñaḥ ṣaḍādhāravibhedakaḥ | pīṭhasthānāni cāgatya mahāpadmavanaṃ vrajet ||
तीन लिङ्गों के भेद को जानने वाला, छह आधारों का भेदन करने वाला, पीठस्थानों में पहुँचकर महापद्मवन में जाता है।
One who knows the distinction of the three liṅgas and pierces the six supports, having reached the seats of the pīṭhas, goes to the forest of the great lotus.
लिङ्गत्रयविशेषज्ञः (liṅgatrayaviśeṣajñaḥ) — one who knows the distinction of the three liṅgasतीन लिङ्गों का विशेषज्ञषडाधारविभेदकः (ṣaḍādhāravibhedakaḥ) — who pierces the six supportsछह आधारों का भेदन करने वालापीठस्थानानि चागत्य (pīṭhasthānāni cāgatya) — having reached the seats of the pīṭhasपीठस्थानों में पहुँचकरमहापद्मवनं व्रजेत् (mahāpadmavanaṃ vrajet) — he goes to the forest of the great lotusमहापद्म-वन में जाता है
१०७ आमूलाधारमाब्रह्मरन्ध्रं गत्वा पुनः पुनः । चिच्चन्द्रकुण्डलीशक्तिसामरस्यसुखोदयः ॥ १०७॥
āmūlādhāramābrahmarandhraṃ gatvā punaḥ punaḥ | ciccandrakuṇḍalīśaktisāmarasyasukhodayaḥ ||
मूलाधार से ब्रह्मरन्ध्र तक बार-बार जाकर, चित्-चन्द्र और कुण्डली शक्ति के सामरस्य से उत्पन्न सुख का उदय —
Going again and again from the mūlādhāra up to the brahmarandhra, the bliss that rises from the oneness of the Kuṇḍalī Śakti with the moon of consciousness —
आमूलाधारमाब्रह्मरन्ध्रं (āmūlādhāramābrahmarandhraṃ) — from the mūlādhāra up to the brahmarandhraमूलाधार से ब्रह्मरन्ध्र तकगत्वा पुनः पुनः (gatvā punaḥ punaḥ) — going again and againबार-बार जाकरचिच्चन्द्रकुण्डलीशक्ति- (ciccandrakuṇḍalīśakti-) — of the moon of consciousness and the Kuṇḍalī Śaktiचिच्चन्द्र और कुण्डली शक्ति केसामरस्यसुखोदयः (sāmarasyasukhodayaḥ) — the rising of the bliss of onenessसामरस्य-सुख का उदय
१०८ व्योमपङ्कजनिस्यन्दसुधापानरतो नरः । सुधापानमिदं प्रोक्तमितरे मद्यपायिनः ॥ १०८॥
vyomapaṅkajanisyandasudhāpānarato naraḥ | sudhāpānamidaṃ proktamitare madyapāyinaḥ ||
व्योम-पङ्कज से झरने वाली सुधा के पान में रत पुरुष — यही सुधापान कहा गया है; दूसरे केवल मद्यपायी हैं।
the man devoted to drinking the nectar that trickles from the lotus of the void — this is declared the true drinking of nectar; the others are mere wine-drinkers.
व्योमपङ्कजनिस्यन्द- (vyomapaṅkajanisyanda-) — of the trickle from the lotus of the voidव्योम-कमल से झरने वालीसुधापानरतो नरः (sudhāpānarato naraḥ) — the man devoted to drinking that nectarसुधा के पान में रत मनुष्यसुधापानमिदं प्रोक्तम् (sudhāpānamidaṃ proktam) — this is declared the drinking of nectarयह सुधापान कहा गया हैइतरे मद्यपायिनः (itare madyapāyinaḥ) — the others are mere wine-drinkersअन्य केवल मद्यपायी हैं
१०९ पुण्यापुण्यपशुं हत्वा ज्ञानखड्गेन योगवित् । परे लयं नयेच्चित्तं पलाशी स निगद्यते ॥ १०९॥
puṇyāpuṇyapaśuṃ hatvā jñānakhaḍgena yogavit | pare layaṃ nayeccittaṃ palāśī sa nigadyate ||
जो योगवेत्ता ज्ञान की तलवार से पुण्य-पाप रूपी पशु को मारकर चित्त को पर में लीन करता है — वही पलाशी (मांसभोजी) कहा जाता है।
The knower of yoga who slays the beast of merit and demerit with the sword of knowledge and leads the mind to dissolution in the Supreme — he is called the true meat-eater.
पुण्यापुण्यपशुं हत्वा (puṇyāpuṇyapaśuṃ hatvā) — having slain the beast of merit and demeritपुण्य-अपुण्य के पशु को मारकरज्ञानखड्गेन योगवित् (jñānakhaḍgena yogavit) — with the sword of knowledge, the knower of yogaज्ञान-खड्ग से योगवेत्तापरे लयं नयेच्चित्तं (pare layaṃ nayeccittaṃ) — leads the mind to dissolution in the Supremeचित्त को पर में लय करेपलाशी स निगद्यते (palāśī sa nigadyate) — he is called the meat-eaterवह "पलाशी" (मांसभोजी) कहलाता है
११० मनसा चेन्द्रियगणं संयम्यात्मनि योजयेत् । मत्स्याशी स भवेद्देवि शेषाः स्युः प्राणिहिंसकाः ॥ ११०॥
manasā cendriyagaṇaṃ saṃyamyātmani yojayet | matsyāśī sa bhaveddevi śeṣāḥ syuḥ prāṇihiṃsakāḥ ||
जो मन सहित इन्द्रिय-समूह को संयत करके आत्मा में जोड़ता है — वही मत्स्याशी है, हे देवि! शेष तो प्राणियों के हिंसक मात्र हैं।
One who restrains the host of senses along with the mind and joins them to the Self — he is the true fish-eater, O Devī; the rest are but killers of creatures.
मनसा चेन्द्रियगणं (manasā cendriyagaṇaṃ) — the host of senses, with the mindमन सहित इन्द्रियगण कोसंयम्यात्मनि योजयेत् (saṃyamyātmani yojayet) — having restrained, one joins to the Selfसंयम कर आत्मा में जोड़ेमत्स्याशी स भवेद्देवि (matsyāśī sa bhaveddevi) — he is the fish-eater, O Devīवह मत्स्याशी है, हे देविशेषाः स्युः प्राणिहिंसकाः (śeṣāḥ syuḥ prāṇihiṃsakāḥ) — the rest are but killers of creaturesशेष प्राणियों के हिंसक हैं
१११ अप्रबुद्धा पशोः शक्तिः प्रबुद्धा कौलिकस्य च । शक्तिं तां सेवयेत् यस्तु स भवेत् शक्तिसेवकः ॥ १११॥
aprabuddhā paśoḥ śaktiḥ prabuddhā kaulikasya ca | śaktiṃ tāṃ sevayet yastu sa bhavet śaktisevakaḥ ||
पशु की शक्ति अप्रबुद्ध है, और कौलिक की प्रबुद्ध; जो उस (प्रबुद्ध) शक्ति का सेवन करता है — वही शक्तिसेवक है।
The paśu's Śakti is unawakened, the Kaulika's is awakened; one who serves that awakened Śakti — he is the true servant of Śakti.
अप्रबुद्धा पशोः शक्तिः (aprabuddhā paśoḥ śaktiḥ) — the paśu's Śakti is unawakenedपशु की शक्ति अप्रबुद्ध हैप्रबुद्धा कौलिकस्य च (prabuddhā kaulikasya ca) — and the Kaulika's is awakenedऔर कौलिक की प्रबुद्धशक्तिं तां सेवयेत् यस्तु (śaktiṃ tāṃ sevayet yastu) — one who serves that Śaktiजो उस शक्ति की सेवा करता हैस भवेत् शक्तिसेवकः (sa bhavet śaktisevakaḥ) — he is the true servant of Śaktiवह शक्तिसेवक है
११२ पराशक्त्यात्ममिथुनसंयोगानन्दनिर्भरः । य आस्ते मैथुनं तत् स्यादपरे स्त्रीनिषेवकाः ॥ ११२॥
parāśaktyātmamithunasaṃyogānandanirbharaḥ | ya āste maithunaṃ tat syādapare strīniṣevakāḥ ||
जो पराशक्ति और आत्मा रूपी मिथुन के संयोग के आनन्द से परिपूर्ण रहता है — वही मैथुन है; दूसरे केवल स्त्रीसेवी हैं।
One who abides filled with the bliss of the union of the pair, the supreme Śakti and the Self — that is true maithuna; the others are mere frequenters of women.
पराशक्त्यात्ममिथुन- (parāśaktyātmamithuna-) — of the pair, the supreme Śakti and the Selfपराशक्ति और आत्मा के मिथुन केसंयोगानन्दनिर्भरः (saṃyogānandanirbharaḥ) — filled with the bliss of their unionसंयोग के आनन्द से पूर्णय आस्ते मैथुनं तत् स्यात् (ya āste maithunaṃ tat syāt) — one who abides thus — that is maithunaजो रहता है — वह मैथुन हैअपरे स्त्रीनिषेवकाः (apare strīniṣevakāḥ) — the others are mere frequenters of womenअन्य केवल स्त्री-सेवक हैं
११३ इत्यादि पञ्चमुद्राणां वासनां कुलनायिके । ज्ञात्वा गुरुमुखाद्देवि यः सेवेत स मुच्यते ॥ ११३॥
ityādi pañcamudrāṇāṃ vāsanāṃ kulanāyike | jñātvā gurumukhāddevi yaḥ seveta sa mucyate ||
हे कुलनायिके! पञ्चमुद्राओं की इस प्रकार की वासना को गुरु के मुख से जानकर, हे देवि! जो सेवन करता है वह मुक्त हो जाता है।
Having learnt from the guru's mouth the inner sense of the five mudrās, thus and so on, O mistress of the Kula — one who partakes with that knowledge is liberated, O Devī.
इत्यादि पञ्चमुद्राणां (ityādi pañcamudrāṇāṃ) — the inner sense of the five mudrās, thus and so onइत्यादि पाँच मुद्राओं कीवासनां कुलनायिके (vāsanāṃ kulanāyike) — O mistress of the Kulaवासना (गूढ़ अर्थ), हे कुलनायिकेज्ञात्वा गुरुमुखाद्देवि (jñātvā gurumukhāddevi) — having learnt from the guru's mouth, O Devīगुरुमुख से जानकर, हे देवियः सेवेत स मुच्यते (yaḥ seveta sa mucyate) — one who partakes is liberatedजो सेवन करे, वह मुक्त होता है
११४ इति ते कथितं देवि कुलद्रव्यादिलक्षणम् । समासेन कुलेशानि किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ ११४॥
iti te kathitaṃ devi kuladravyādilakṣaṇam | samāsena kuleśāni kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi ||
इस प्रकार, हे देवि! मैंने तुम्हें कुलद्रव्य आदि के लक्षण संक्षेप में कहे, हे कुलेशानि! और क्या सुनना चाहती हो?
Thus, O Devī, I have told you in brief the characteristics of the Kula substances and the rest, O queen of the Kula; what more do you wish to hear?
इति ते कथितं देवि (iti te kathitaṃ devi) — thus I have told you, O Devīइस प्रकार तुम्हें कहा गया, हे देविकुलद्रव्यादिलक्षणम् (kuladravyādilakṣaṇam) — the characteristics of the Kula substances and the restकुलद्रव्य आदि के लक्षणसमासेन कुलेशानि (samāsena kuleśāni) — in brief, O queen of the Kulaसंक्षेप में, हे कुलेशानिकिं भूयः श्रोतुमिच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi) — what more do you wish to hearऔर क्या सुनना चाहती हो
इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे कुलमाहात्म्यकथनं नाम पञ्चम उल्लासः ॥
Thus ends the fifth Ullāsa, called the Declaration of the Greatness of the Kula, in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth section of the glorious Kulārṇava, the gateway to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of all Āgamas, the work of a lakh and a quarter verses.
इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सर्वागमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में कुलमाहात्म्यकथन नामक पञ्चम उल्लास समाप्त।