Kulārṇava Tantra ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः Chapter 4
Lang
IAST
Words

॥ ॐ ॥

श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्

ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः
Chapter Four · The Mantra and the Mahāṣoḍhā Nyāsa · Verses 1–130

अथ चतुर्थोल्लासः

Pārvatī asks for the Prāsāda-Parā mantra itself, with its nyāsa and meditation. Śiva gives the mantra only in the coded uddhāra style — "endless, moon, world, with moon and bindu" — and then explains its two names by etymology: it is prāsāda because it is light and bliss, gives visible fruit, subdues the mind, quiets old sins, removes the pain of those who take refuge and swiftly brings grace; it is parā because it is the supreme Reality, reveals the supreme Self, yields supreme bliss and lordship and stands beyond all mantras. The daily order follows: rising at dawn, contemplation of guru and deity, the morning purifications, sandhyā, the worship at the door, the seat, the gurus, Gaṇapati and Kṣetrapāla, the sun, prāṇāyāma, the binding of the quarters and the mātṛkā and bhūta-lipi nyāsas; then the seer, metre and deity of the mantra, its seed, power and pin, the six limbs and the Brahma-mantra nyāsas. The body of the chapter is the Mahāṣoḍhā, the "great sixfold nyāsa" never before revealed: (1) prapañca-nyāsa, placing sixteen categories of the manifest world with sixteen Lakṣmīs on the vowels, twenty-five divisions of time with twenty-five forms of the Goddess on the stop-consonants, and the elements, organs and winds with ten Sarasvatīs on the remaining letters, every unit prefixed by the three tāras aiṃ hrīṃ śrīṃ and the root mantra; (2) bhuvana-nyāsa, the fourteen worlds from Atala to Satyaloka laid from feet to brahmarandhra with their guardian Yoginīs; (3) mūrti-nyāsa, sixteen Viṣṇus, twelve Rudras and ten Brahmās with their Śaktis placed on head, face, limbs and the five faces; (4) mantra-nyāsa, the alphabet in sixteen groups counted from one lakh to sixteen lakhs of mantras, each with its presiding deity, set at the stations from mūlādhāra up through bindu, nāda and unmanī; (5) daivata-nyāsa, pairs of letters assigned to classes of beings — Yoginīs, tapasvins, gods, rākṣasas, siddhas, gandharvas, yakṣas, kinnaras, nāgas, pitṛs, bhairavas — with their consorts, laid from the toes to the head; and (6) mātṛkā-nyāsa, the eight Mothers with the eight Bhairavas and the eight cārī-goddesses of sky, earth, netherworld, quarters, mountain, forest and water, set on the cakras from mūlādhāra to brahmarandhra. Then comes the dhyāna: on the Isle of Gems in the ocean of nectar, in a jewelled pavilion within a grove of wish-trees, Śiva seated in a triangle on a lotus on a nine-jewelled throne, radiant as ten thousand suns, sixteen years old, three-eyed and moon-crested, half Ambikā, holding cup, cin-mudrā, trident and book — or the male or female form alone, or the partless being-consciousness-bliss. The ten mudrās are shown, the mantra recited, the guru recalled on the crown in a longer-metre verse. The chapter ends with the fruits: the mantrin becomes Śiva himself, the gods bow to him, the ground he stands on is holy for ten yojanas, spirits dare not look at him, whoever he salutes dies within six months — and the warning that this "cage of thunderbolt" is to be given only to a son or a disciple. पार्वती स्वयं प्रासादपरा मन्त्र, उसके न्यास और ध्यान को पूछती हैं। शिव मन्त्र केवल सांकेतिक उद्धार-शैली में देते हैं — "अनन्त, चन्द्र, भुवन, इन्दु-बिन्दु सहित" — और फिर निरुक्ति से उसके दो नाम समझाते हैं: वह प्रासाद है क्योंकि प्रकाश-आनन्दरूप है, प्रत्यक्ष फल देता है, चित्त को वश में करता है, पुराने पापों को शान्त करता है, शरणागतों की पीड़ा हरता है और शीघ्र प्रसाद करता है; वह परा है क्योंकि परतत्त्व है, परमात्मा को प्रकाशित करता है, परमानन्द और परम ऐश्वर्य देता है और सब मन्त्रों से पर है। फिर दैनिक क्रम: प्रातः उठना, गुरु-देवता का चिन्तन, प्रातःकालीन शुद्धि, सन्ध्या, द्वारपूजा, आसन, गुरु, गणपति-क्षेत्रपाल, सूर्य, प्राणायाम, दिग्बन्धन और मातृका तथा भूतलिपि न्यास; फिर मन्त्र के ऋषि, छन्द, देवता, बीज, शक्ति, कीलक, षडंग और ब्रह्ममन्त्र-न्यास। अध्याय का मुख्य भाग महाषोढा है, "महान् छहगुना न्यास" जो पहले कभी प्रकट नहीं हुआ: (1) प्रपंच-न्यास — स्वरों पर सोलह लक्ष्मियों सहित प्रपंच के सोलह भेद, स्पर्श वर्णों पर देवी के पच्चीस रूपों सहित काल के पच्चीस भेद, और शेष वर्णों पर दस सरस्वतियों सहित भूत, इन्द्रिय और वायु, प्रत्येक इकाई से पहले त्रितार ऐं ह्रीं श्रीं और मूलमन्त्र; (2) भुवन-न्यास — अतल से सत्यलोक तक चौदह भुवन, अपनी रक्षक योगिनियों सहित, पैरों से ब्रह्मरन्ध्र तक; (3) मूर्ति-न्यास — सोलह विष्णु, बारह रुद्र और दस ब्रह्मा अपनी शक्तियों सहित सिर, मुख, अंगों और पाँच मुखों पर; (4) मन्त्र-न्यास — सोलह वर्गों में वर्णमाला, एक लाख से सोलह लाख मन्त्रों तक गिनी हुई, प्रत्येक अपनी अधिदेवता सहित, मूलाधार से बिन्दु, नाद, उन्मनी तक के स्थानों पर; (5) देवता-न्यास — वर्णों के जोड़े प्राणियों के वर्गों को — योगिनी, तपस्वी, देव, राक्षस, सिद्ध, गन्धर्व, यक्ष, किन्नर, नाग, पितृ, भैरव — उनकी शक्तियों सहित, अंगूठों से सिर तक; और (6) मातृका-न्यास — आठ मातृकाएँ आठ भैरवों और आकाश, भूमि, पाताल, दिशा, पर्वत, वन और जल की आठ चरी-देवियों सहित, मूलाधार से ब्रह्मरन्ध्र तक के चक्रों पर। फिर ध्यान: अमृत-सागर में मणिद्वीप पर, कल्पवृक्षों के वन में रत्नमय मण्डप में, नवरत्न सिंहासन पर कमल में त्रिकोण के भीतर आसीन शिव, दस हजार सूर्यों की प्रभा वाले, सोलह वर्ष के, त्रिनेत्र, चन्द्रशेखर, अर्धांग में अम्बिका, हाथों में पानपात्र, चिन्मुद्रा, त्रिशूल और पुस्तक — या केवल पुरुष या स्त्री रूप, या निष्कल सच्चिदानन्द। दस मुद्राएँ दिखायी जाती हैं, मन्त्र जपा जाता है, एक दीर्घ छन्द के श्लोक में मस्तक पर गुरु का स्मरण होता है। अध्याय फलों पर समाप्त होता है: मन्त्री स्वयं शिव हो जाता है, देवता उसे प्रणाम करते हैं, जहाँ वह खड़ा हो वहाँ दस योजन तक पुण्यभूमि, भूत-प्रेत उसकी ओर देख नहीं सकते, जिसे वह प्रणाम करे वह छह महीने में मर जाता है — और चेतावनी कि यह "वज्रपंजर" केवल पुत्र या शिष्य को दिया जाये।

Begin verses ↓

श्रीदेव्युवाच — Śrī Devī spoke: श्रीदेवी बोलीं:

कुलेश श्रोतुमिच्छामि श्रीप्रासादपरामनुम् । मन्त्रराजं वदेशान न्यासध्यानादिभिः सह ॥ १॥

kuleśa śrotumicchāmi śrīprāsādaparāmanum | mantrarājaṃ vadeśāna nyāsadhyānādibhiḥ saha ||

· हिन्दी

"हे कुलेश! मैं श्रीप्रासादपरामन्त्र सुनना चाहती हूँ। हे ईशान! न्यास, ध्यान आदि के साथ वह मन्त्रराज मुझे बताइये।"

"O lord of the Kula, I wish to hear the blessed Prāsāda-Parā mantra. Tell me, O Lord, the king of mantras, together with its nyāsa, its meditation and the rest."

Word by wordपदार्थ

कुलेश श्रोतुमिच्छामि (kuleśa śrotumicchāmi)O lord of the Kula, I wish to hearहे कुलेश! मैं सुनना चाहती हूँश्रीप्रासादपरामनुम् (śrīprāsādaparāmanum)the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रमन्त्रराजं वदेशान (mantrarājaṃ vadeśāna)tell me the king of mantras, O Lordमन्त्रराज बताइए, हे ईशानन्यासध्यानादिभिः सह (nyāsadhyānādibhiḥ saha)together with its nyāsa, meditation and the restन्यास, ध्यान आदि के साथ

श्रीईश्वर उवाच — Śrī Īśvara spoke: श्रीईश्वर बोले:

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण शिवाकारः प्रजायते ॥ २॥

śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa śivākāraḥ prajāyate ||

· हिन्दी

"हे देवि! सुनो, जो तुम मुझसे पूछ रही हो वह मैं कहता हूँ। उसके सुनने मात्र से मनुष्य शिवाकार हो जाता है।

"Listen, O Devī, I shall tell you what you ask of me. By merely hearing it one takes on the form of Śiva.

Word by wordपदार्थ

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi)listen, O Devī, I shall tellसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi)what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa)by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेशिवाकारः प्रजायते (śivākāraḥ prajāyate)one takes on the form of Śivaशिवाकार हो जाता है

इतः पूर्वं मया नोक्तो मन्त्रोऽयं यस्य कस्यचित् । तव स्नेहाद्वदाम्यद्य शृणु मत्प्राणवल्लभे ॥ ३॥

itaḥ pūrvaṃ mayā nokto mantro'yaṃ yasya kasyacit | tava snehādvadāmyadya śṛṇu matprāṇavallabhe ||

· हिन्दी

इससे पहले मैंने यह मन्त्र किसी को नहीं कहा; तुम्हारे स्नेह से आज कहता हूँ — हे मेरे प्राणों की प्रिय! सुनो।

Before this I have not spoken this mantra to anyone whatever; out of love for you I tell it today — listen, O beloved of my life.

Word by wordपदार्थ

इतः पूर्वं मया नोक्तो (itaḥ pūrvaṃ mayā nokto)before this it was not spoken by meइससे पहले मैंने नहीं कहामन्त्रोऽयं यस्य कस्यचित् (mantro'yaṃ yasya kasyacit)this mantra, to anyone whateverयह मन्त्र जिस-किसी को भीतव स्नेहाद्वदाम्यद्य (tava snehādvadāmyadya)out of love for you I tell it todayतुम्हारे स्नेह से आज कहता हूँशृणु मत्प्राणवल्लभे (śṛṇu matprāṇavallabhe)listen, O beloved of my lifeसुनो, हे मेरी प्राणवल्लभे

अनन्तचन्द्रभुवनमिन्दुबिन्दुयुगान्वितः । श्रीप्रासादपरामन्त्रो भुक्तिमुक्तिफलप्रदः ॥ ४॥

anantacandrabhuvanamindubinduyugānvitaḥ | śrīprāsādaparāmantro bhuktimuktiphalapradaḥ ||

· हिन्दी

"अनन्त", "चन्द्र", "भुवन", इन्दु और बिन्दु के युग्म से युक्त — यह श्रीप्रासादपरामन्त्र भोग और मोक्ष का फल देता है।

"Endless", "moon", "world", joined with the pair of moon and bindu — such is the blessed Prāsāda-Parā mantra, bestowing enjoyment and liberation.

Word by wordपदार्थ

अनन्तचन्द्रभुवनम् (anantacandrabhuvanam)endless, the moon, the worldअनन्त, चन्द्र, भुवनइन्दुबिन्दुयुगान्वितः (indubinduyugānvitaḥ)joined with the pair of moon and binduइन्दु-बिन्दु के युग्म से युक्तश्रीप्रासादपरामन्त्रो (śrīprāsādaparāmantro)the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रभुक्तिमुक्तिफलप्रदः (bhuktimuktiphalapradaḥ)bestows enjoyment and liberationभुक्ति-मुक्ति फल देने वाला

पराप्रासादमन्त्रस्तु सादिरुक्तः कुलेश्वरि । प्रकाशानन्दरूपत्वात् प्रत्यक्षफलदानतः ॥ ५॥

parāprāsādamantrastu sādiruktaḥ kuleśvari | prakāśānandarūpatvāt pratyakṣaphaladānataḥ ||

· हिन्दी

हे कुलेश्वरि! पराप्रासाद मन्त्र अपने आदि अक्षरों से यों कहा गया है: प्रकाश और आनन्द रूप होने से, प्रत्यक्ष फल देने से,

The Parā-Prāsāda mantra, O mistress of the Kula, is so named from its parts: because its nature is light and bliss (pra-), because it gives visible fruit (pra-),

Word by wordपदार्थ

पराप्रासादमन्त्रस्तु (parāprāsādamantrastu)the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रसादिरुक्तः कुलेश्वरि (sādiruktaḥ kuleśvari)is said [to be so called] with its beginning, O mistress of the Kulaआदि (प्र-आदि) सहित कहा गया है, हे कुलेश्वरिप्रकाशानन्दरूपत्वात् (prakāśānandarūpatvāt)because its nature is light and blissप्रकाश-आनन्दरूप होने सेप्रत्यक्षफलदानतः (pratyakṣaphaladānataḥ)because it gives visible fruitप्रत्यक्ष फल देने से

प्रसन्नचित्तवश्यत्वात् प्रसिद्धार्थनिरूपणात् । प्राक्तनाघप्रशमनात् प्रपन्नार्तिविनाशनात् । प्रसादकरणाच्छीघ्रं प्रासादमनुरीरितः ॥ ६॥

prasannacittavaśyatvāt prasiddhārthanirūpaṇāt | prāktanāghapraśamanāt prapannārtivināśanāt | prasādakaraṇācchīghraṃ prāsādamanurīritaḥ ||

· हिन्दी

प्रसन्न चित्त को वश में करने से, प्रसिद्ध अर्थ का निरूपण करने से, पूर्वजन्म के पापों को शान्त करने से, शरणागतों की पीड़ा का नाश करने से, और शीघ्र प्रसाद (कृपा) करने से — यह प्रासाद मन्त्र कहलाता है।

because it subdues the mind into serenity, because it sets forth the well-known goal, because it quiets the sins of former lives, because it destroys the pain of those who take refuge, and because it swiftly brings grace — it is called the Prāsāda mantra.

Word by wordपदार्थ

प्रसन्नचित्तवश्यत्वात् (prasannacittavaśyatvāt)because it subdues the mind into serenityचित्त को प्रसन्न करके वश में करने सेप्रसिद्धार्थनिरूपणात् (prasiddhārthanirūpaṇāt)because it sets forth the well-known goalप्रसिद्ध अर्थ का निरूपण करने सेप्राक्तनाघप्रशमनात् (prāktanāghapraśamanāt)because it quiets sins of former [lives]पूर्वजन्मों के पापों को शमन करने सेप्रपन्नार्तिविनाशनात् (prapannārtivināśanāt)because it destroys the pain of those who take refugeप्रपन्नों (शरणागतों) की पीड़ा नष्ट करने सेप्रसादकरणाच्छीघ्रं (prasādakaraṇācchīghraṃ)because it swiftly brings graceशीघ्र प्रसाद (कृपा) करने सेप्रासादमनुरीरितः (prāsādamanurīritaḥ)it is called the Prāsāda mantraप्रासाद मन्त्र कहा गया है

परतत्त्वस्वरूपत्वात् परमात्मप्रकाशनात् । परमानन्दजननात् परधर्मनिदर्शनात् ॥ ७॥

paratattvasvarūpatvāt paramātmaprakāśanāt | paramānandajananāt paradharmanidarśanāt ||

· हिन्दी

परतत्त्वस्वरूप होने से, परमात्मा को प्रकाशित करने से, परमानन्द उत्पन्न करने से, परम धर्म को दिखाने से,

Because its nature is the supreme Reality, because it reveals the supreme Self, because it gives birth to supreme bliss, because it shows the supreme dharma,

Word by wordपदार्थ

परतत्त्वस्वरूपत्वात् (paratattvasvarūpatvāt)because its nature is the supreme Realityपरतत्त्वस्वरूप होने सेपरमात्मप्रकाशनात् (paramātmaprakāśanāt)because it reveals the supreme Selfपरमात्मा को प्रकाशित करने सेपरमानन्दजननात् (paramānandajananāt)because it gives birth to supreme blissपरमानन्द उत्पन्न करने सेपरधर्मनिदर्शनात् (paradharmanidarśanāt)because it shows the supreme dharmaपरधर्म दिखाने से

परोक्षफलदानाच्च परमैश्वर्यकारणात् । परत्वात् सर्वमन्त्राणां परामन्त्र इतीरितः ॥ ८॥

parokṣaphaladānācca paramaiśvaryakāraṇāt | paratvāt sarvamantrāṇāṃ parāmantra itīritaḥ ||

· हिन्दी

परोक्ष फल देने से, परम ऐश्वर्य का कारण होने से, और सब मन्त्रों से पर होने से — यह परा मन्त्र कहलाता है।

because it gives fruit beyond sight, because it is the cause of supreme lordship, and because it is beyond all mantras — it is called the Parā mantra.

Word by wordपदार्थ

परोक्षफलदानाच्च (parokṣaphaladānācca)and because it gives fruit beyond sightऔर परोक्ष फल देने सेपरमैश्वर्यकारणात् (paramaiśvaryakāraṇāt)because it causes supreme lordshipपरम ऐश्वर्य का कारण होने सेपरत्वात् सर्वमन्त्राणां (paratvāt sarvamantrāṇāṃ)because it is beyond all mantrasसब मन्त्रों से पर होने सेपरामन्त्र इतीरितः (parāmantra itīritaḥ)it is called the Parā mantraपरा मन्त्र कहा गया है

कुलमन्त्रमिदं देवि न्यासं शृणु वदामि ते । आदौ प्रातः समुत्थाय गुरुदेवानुचिन्तनम् ॥ ९॥

kulamantramidaṃ devi nyāsaṃ śṛṇu vadāmi te | ādau prātaḥ samutthāya gurudevānucintanam ||

· हिन्दी

हे देवि! इस कुलमन्त्र का न्यास सुनो, मैं तुम्हें कहता हूँ। पहले प्रातः उठकर गुरु और देवता का चिन्तन;

Hear the nyāsa of this Kula mantra, O Devī; I tell it to you. First, rising at dawn, the contemplation of guru and deity;

Word by wordपदार्थ

कुलमन्त्रमिदं देवि (kulamantramidaṃ devi)this Kula mantra, O Devīयह कुलमन्त्र, हे देविन्यासं शृणु वदामि ते (nyāsaṃ śṛṇu vadāmi te)hear its nyāsa, I tell it to youइसका न्यास सुनो, तुम्हें कहता हूँआदौ प्रातः समुत्थाय (ādau prātaḥ samutthāya)first, rising at dawnपहले प्रातः उठकरगुरुदेवानुचिन्तनम् (gurudevānucintanam)the contemplation of guru and deityगुरु और देवता का चिन्तन

१० कन्दमूले मनः कृत्वा कुर्याद्विण्मूत्रमोचनम् । शौचास्यशोधनं स्नानं सन्ध्यातर्पणमाचरेत् ॥ १०॥

kandamūle manaḥ kṛtvā kuryādviṇmūtramocanam | śaucāsyaśodhanaṃ snānaṃ sandhyātarpaṇamācaret ||

· हिन्दी

कन्द (मूलाधार) के मूल में मन रखकर मल-मूत्र का त्याग करे; फिर शौच, मुखशुद्धि, स्नान, सन्ध्या और तर्पण करे;

fixing the mind at the root of the bulb, one should relieve bowels and bladder; then cleansing, rinsing the mouth, bathing, and the performance of sandhyā and the water-offerings;

Word by wordपदार्थ

कन्दमूले मनः कृत्वा (kandamūle manaḥ kṛtvā)fixing the mind on the root of the bulbकन्दमूल में मन लगाकरकुर्याद्विण्मूत्रमोचनम् (kuryādviṇmūtramocanam)one should void bowels and bladderमल-मूत्र विसर्जन करेशौचास्यशोधनं स्नानं (śaucāsyaśodhanaṃ snānaṃ)cleansing, mouth-washing, bathingशौच, मुखशुद्धि, स्नानसन्ध्यातर्पणमाचरेत् (sandhyātarpaṇamācaret)one should perform sandhyā and tarpaṇaसन्ध्या और तर्पण करे

११ एकान्ते द्वारयजनं विघ्नत्रयनिवारणम् । पूजास्थानप्रवेशश्च तथासनोपवेशनम् ॥ ११॥

ekānte dvārayajanaṃ vighnatrayanivāraṇam | pūjāsthānapraveśaśca tathāsanopaveśanam ||

· हिन्दी

एकान्त में द्वारपूजा, तीन प्रकार के विघ्नों का निवारण, पूजास्थान में प्रवेश, और आसन पर बैठना;

in a solitary place, the worship at the door, the warding-off of the three kinds of obstacle, the entry into the place of worship, and the taking of one's seat;

Word by wordपदार्थ

एकान्ते द्वारयजनं (ekānte dvārayajanaṃ)in a solitary place, the worship of the doorएकान्त में द्वारपूजनविघ्नत्रयनिवारणम् (vighnatrayanivāraṇam)the warding-off of the three obstaclesतीन विघ्नों का निवारणपूजास्थानप्रवेशश्च (pūjāsthānapraveśaśca)entering the place of worshipपूजास्थान में प्रवेशतथासनोपवेशनम् (tathāsanopaveśanam)and taking one's seatऔर आसन पर बैठना

१२ देवीपूजागृहध्यानं शिवादिगुरुवन्दनम् । आसनं गणपक्षेत्रपालवन्दनमीश्वरि ॥ १२॥

devīpūjāgṛhadhyānaṃ śivādiguruvandanam | āsanaṃ gaṇapakṣetrapālavandanamīśvari ||

· हिन्दी

देवी के पूजागृह का ध्यान, शिव आदि गुरुओं की वन्दना, आसन, और गणपति तथा क्षेत्रपाल की वन्दना, हे ईश्वरि!

meditation on the Devī's house of worship, salutation to the line of gurus beginning with Śiva, the [purification of the] seat, and salutation to Gaṇapati and Kṣetrapāla, O Goddess;

Word by wordपदार्थ

देवीपूजागृहध्यानं (devīpūjāgṛhadhyānaṃ)meditation on the Devī's house of worshipदेवी के पूजागृह का ध्यानशिवादिगुरुवन्दनम् (śivādiguruvandanam)salutation to the gurus beginning with Śivaशिव आदि गुरुओं का वन्दनआसनं गणपक्षेत्रपाल (āsanaṃ gaṇapakṣetrapāla)the seat; Gaṇapati and Kṣetrapālaआसन; गणपति और क्षेत्रपालवन्दनमीश्वरि (vandanamīśvari)salutation, O Goddessवन्दन, हे ईश्वरि

१३ पादुकास्मरणञ्चैव दिननाथार्चनं प्रिये । कराङ्गशोधनं प्राणायामः स्वब्रह्मरन्ध्रके ॥ १३॥

pādukāsmaraṇañcaiva dinanāthārcanaṃ priye | karāṅgaśodhanaṃ prāṇāyāmaḥ svabrahmarandhrake ||

· हिन्दी

पादुका का स्मरण, हे प्रिये! सूर्य का अर्चन, कर और अंगों का शोधन, और अपने ब्रह्मरन्ध्र में प्राणायाम;

the remembrance of the guru's pādukā, the worship of the sun, O beloved, the purification of hands and limbs, and prāṇāyāma [with the breath led] to one's own brahmarandhra;

Word by wordपदार्थ

पादुकास्मरणञ्चैव (pādukāsmaraṇañcaiva)and the remembrance of the pādukāऔर पादुका का स्मरणदिननाथार्चनं प्रिये (dinanāthārcanaṃ priye)the worship of the lord of day, O belovedसूर्य का अर्चन, हे प्रियेकराङ्गशोधनं (karāṅgaśodhanaṃ)purification of hands and limbsहाथ और अंगों की शुद्धिप्राणायामः स्वब्रह्मरन्ध्रके (prāṇāyāmaḥ svabrahmarandhrake)prāṇāyāma in one's own brahmarandhraअपने ब्रह्मरन्ध्र में प्राणायाम

१४ दिग्बन्धनञ्चाङ्गयुग्मं विधियुक्ताञ्च मातृकाम् । दशप्रकारभूताख्यां लिपिं कमठसंज्ञकाम् ॥ १४॥

digbandhanañcāṅgayugmaṃ vidhiyuktāñca mātṛkām | daśaprakārabhūtākhyāṃ lipiṃ kamaṭhasaṃjñakām ||

· हिन्दी

दिग्बन्धन, अंगन्यास का युग्म, विधिपूर्वक मातृका-न्यास, दस प्रकार की भूतलिपि, और कमठ नामक लिपि।

the binding of the quarters, the pair of limb-nyāsas, the mātṛkā-nyāsa with its rite, the tenfold bhūta-lipi, and the lipi called kamaṭha.

Word by wordपदार्थ

दिग्बन्धनञ्चाङ्गयुग्मं (digbandhanañcāṅgayugmaṃ)the binding of the quarters, the pair of limb-nyāsasदिग्बन्धन, दो अंगन्यासविधियुक्ताञ्च मातृकाम् (vidhiyuktāñca mātṛkām)and the mātṛkā with its riteऔर विधि-सहित मातृकादशप्रकारभूताख्यां (daśaprakārabhūtākhyāṃ)the ten kinds called bhūta-[lipi]दस प्रकार की भूत(-लिपि) नामकलिपिं कमठसंज्ञकाम् (lipiṃ kamaṭhasaṃjñakām)and the lipi called kamaṭhaऔर कमठ नामक लिपि

१५ ऋषिरस्य परः शम्भुश्छन्दश्चाव्यक्तपूर्विका । गायत्री देवता चात्र सर्वमन्त्रेश्वरी परा ॥ १५॥

ṛṣirasya paraḥ śambhuśchandaścāvyaktapūrvikā | gāyatrī devatā cātra sarvamantreśvarī parā ||

· हिन्दी

इसके ऋषि परम शम्भु हैं; छन्द अव्यक्त-गायत्री; और यहाँ देवता हैं सब मन्त्रों की ईश्वरी परा।

Its seer is the supreme Śambhu; its metre is the Avyakta-gāyatrī; and its deity is Parā, the mistress of all mantras.

Word by wordपदार्थ

ऋषिरस्य परः शम्भुः (ṛṣirasya paraḥ śambhuḥ)its seer is the supreme Śambhuइसका ऋषि परम शम्भु हैछन्दश्चाव्यक्तपूर्विका (chandaścāvyaktapūrvikā)its metre is the one preceded by "unmanifest"छन्द "अव्यक्त" पूर्वकगायत्री देवता चात्र (gāyatrī devatā cātra)[avyakta-]gāyatrī; and the deity here(अव्यक्त-)गायत्री; और देवता यहाँसर्वमन्त्रेश्वरी परा (sarvamantreśvarī parā)is Parā, mistress of all mantrasसब मन्त्रों की ईश्वरी परा है

१६ दीर्घत्रययुतं मूलं बीजं शक्तिश्च कीलकम् । षड्दीर्घयुक्तमूलेन षडङ्गानि च पार्वति ॥ १६॥

dīrghatrayayutaṃ mūlaṃ bījaṃ śaktiśca kīlakam | ṣaḍdīrghayuktamūlena ṣaḍaṅgāni ca pārvati ||

· हिन्दी

तीन दीर्घ स्वरों से युक्त मूल ही बीज, शक्ति और कीलक है; छह दीर्घ स्वरों से युक्त मूल से षडंग होते हैं, हे पार्वति!

The root joined with the three long vowels gives the seed, the power and the pin; with the root joined to the six long vowels the six limb-nyāsas are formed, O Pārvatī.

Word by wordपदार्थ

दीर्घत्रययुतं मूलं (dīrghatrayayutaṃ mūlaṃ)the root joined with the three long [vowels]तीन दीर्घ (स्वरों) से युक्त मूलबीजं शक्तिश्च कीलकम् (bījaṃ śaktiśca kīlakam)is the seed, the power, and the pinबीज, शक्ति और कीलक हैषड्दीर्घयुक्तमूलेन (ṣaḍdīrghayuktamūlena)with the root joined to the six long [vowels]छह दीर्घ (स्वरों) से युक्त मूल सेषडङ्गानि च पार्वति (ṣaḍaṅgāni ca pārvati)the six limbs [are formed], O Pārvatīछह अंग (बनते हैं), हे पार्वति

१७ ईशतत्पुरुषाघोरसद्योजातात्मनस्तथा । पञ्चाङ्गुलिषु विन्यस्य मूर्तिं वक्त्रेषु विन्यसेत् ॥ १७॥

īśatatpuruṣāghorasadyojātātmanastathā | pañcāṅguliṣu vinyasya mūrtiṃ vaktreṣu vinyaset ||

· हिन्दी

ईशान, तत्पुरुष, अघोर, सद्योजात आदि को पाँच अंगुलियों में न्यास करके, उसी मूर्ति को (पाँच) मुखों में न्यास करे।

Having placed Īśāna, Tatpuruṣa, Aghora, Sadyojāta and the rest on the five fingers, one should place the [same] form on the five faces.

Word by wordपदार्थ

ईशतत्पुरुषाघोर (īśatatpuruṣāghora)Īśāna, Tatpuruṣa, Aghoraईशान, तत्पुरुष, अघोरसद्योजातात्मनस्तथा (sadyojātātmanastathā)Sadyojāta and [Vāmadeva], the selvesसद्योजात और (वामदेव) आत्मापञ्चाङ्गुलिषु विन्यस्य (pañcāṅguliṣu vinyasya)having placed on the five fingersपाँच अंगुलियों में न्यास करमूर्तिं वक्त्रेषु विन्यसेत् (mūrtiṃ vaktreṣu vinyaset)one should place the form on the facesमूर्ति को मुखों में न्यास करे

१८ पञ्चसु ब्रह्मणि तथैवाङ्गविन्यासमाचरेत् । आधारशक्तिमारभ्य पीठमन्त्रान्तमम्बिके ॥ १८॥

pañcasu brahmaṇi tathaivāṅgavinyāsamācaret | ādhāraśaktimārabhya pīṭhamantrāntamambike ||

· हिन्दी

वैसे ही पाँच ब्रह्म(मन्त्रों) में अंगन्यास करे, और हे अम्बिके! आधारशक्ति से आरम्भ करके पीठमन्त्रों के अन्त तक (पीठन्यास करे)।

Likewise one should perform the limb-nyāsa with the five Brahma-mantras, and [the pīṭha-nyāsa] from the supporting power up to the end of the pīṭha mantras, O Ambikā.

Word by wordपदार्थ

पञ्चसु ब्रह्मणि तथैव (pañcasu brahmaṇi tathaiva)likewise in the five Brahma[-mantras]पाँच ब्रह्म(-मन्त्रों) में वैसे हीअङ्गविन्यासमाचरेत् (aṅgavinyāsamācaret)one should perform the limb-nyāsaअंगन्यास करेआधारशक्तिमारभ्य (ādhāraśaktimārabhya)beginning with the supporting powerआधारशक्ति से आरम्भ करपीठमन्त्रान्तमम्बिके (pīṭhamantrāntamambike)up to the end of the pīṭha mantras, O Ambikāपीठ-मन्त्रों के अन्त तक, हे अम्बिके

१९ अल्पषोढां कुलेशानि कुर्यात् पूर्वोक्तवर्त्मना । महाषोढाह्वयं न्यासं ततः कुर्यात् समाहितः । वक्ष्यमाणेन विधिना देवताभावसिद्धये ॥ १९॥

alpaṣoḍhāṃ kuleśāni kuryāt pūrvoktavartmanā | mahāṣoḍhāhvayaṃ nyāsaṃ tataḥ kuryāt samāhitaḥ | vakṣyamāṇena vidhinā devatābhāvasiddhaye ||

· हिन्दी

हे कुलेशानि! अल्पषोढा को पहले कहे मार्ग से करे; फिर समाहित होकर, देवताभाव की सिद्धि के लिए, आगे कही जाने वाली विधि से महाषोढा नामक न्यास करे।

The lesser Ṣoḍhā, O mistress of the Kula, one should perform in the way stated before; then, composed, one should perform the nyāsa called Mahāṣoḍhā by the rite about to be told, for attaining identity with the deity.

Word by wordपदार्थ

अल्पषोढां कुलेशानि (alpaṣoḍhāṃ kuleśāni)the lesser Ṣoḍhā, O mistress of the Kulaअल्प षोढा, हे कुलेशानिकुर्यात् पूर्वोक्तवर्त्मना (kuryāt pūrvoktavartmanā)one should perform by the way stated beforeपूर्वोक्त मार्ग से करेमहाषोढाह्वयं न्यासं (mahāṣoḍhāhvayaṃ nyāsaṃ)the nyāsa called Mahāṣoḍhāमहाषोढा नामक न्यासततः कुर्यात् समाहितः (tataḥ kuryāt samāhitaḥ)then one should perform, composedफिर समाहित होकर करेवक्ष्यमाणेन विधिना (vakṣyamāṇena vidhinā)by the rite about to be toldआगे कही जाने वाली विधि सेदेवताभावसिद्धये (devatābhāvasiddhaye)for attaining identity with the deityदेवता-भाव की सिद्धि के लिए

२० यस्य कस्यापि नैवोक्तं तव स्नेहाद्वदाम्यहम् । प्रपञ्चो भुवनं मूर्तिर्मन्त्रदेवतमातरः । महाषोढाह्वयो न्यासः सर्वन्यासोत्तमोत्तमः ॥ २०॥

yasya kasyāpi naivoktaṃ tava snehādvadāmyaham | prapañco bhuvanaṃ mūrtirmantradevatamātaraḥ | mahāṣoḍhāhvayo nyāsaḥ sarvanyāsottamottamaḥ ||

· हिन्दी

जो किसी को नहीं कहा गया, वह तुम्हारे स्नेह से कहता हूँ। प्रपंच, भुवन, मूर्ति, मन्त्र, देवता और मातृका — इन छह से बना महाषोढा नामक न्यास सब न्यासों में उत्तमोत्तम है।

Never told to anyone whatever, I tell it out of love for you. The manifest world, the worlds, the forms, the mantras, the deities and the Mothers — these six make the nyāsa called Mahāṣoḍhā, the best of the best of all nyāsas.

Word by wordपदार्थ

यस्य कस्यापि नैवोक्तं (yasya kasyāpi naivoktaṃ)never told to anyone whateverजिस-किसी को कभी नहीं कहातव स्नेहाद्वदाम्यहम् (tava snehādvadāmyaham)out of love for you I tell itतुम्हारे स्नेह से मैं कहता हूँप्रपञ्चो भुवनं मूर्तिः (prapañco bhuvanaṃ mūrtiḥ)the manifest world, the worlds, the formsप्रपंच, भुवन, मूर्तिमन्त्रदेवतमातरः (mantradevatamātaraḥ)the mantras, the deities, the Mothersमन्त्र, देवता, मातृमहाषोढाह्वयो न्यासः (mahāṣoḍhāhvayo nyāsaḥ)[these six make] the nyāsa called Mahāṣoḍhā(ये छह) महाषोढा नामक न्यास हैंसर्वन्यासोत्तमोत्तमः (sarvanyāsottamottamaḥ)the best of the best of all nyāsasसब न्यासों में उत्तमोत्तम

२१ तत्रादौ परमेशानि प्रपञ्चन्यास उच्यते । प्रपञ्चद्वीपजलधिगिरिपत्तनपीठकाः ॥ २१॥

tatrādau parameśāni prapañcanyāsa ucyate | prapañcadvīpajaladhigiripattanapīṭhakāḥ ||

· हिन्दी

इनमें पहले, हे परमेशानि! प्रपंच-न्यास कहा जाता है। प्रपंच, द्वीप, समुद्र, पर्वत, नगर, पीठ,

Among these, O supreme Goddess, the prapañca-nyāsa is told first. The manifest world, the continents, the oceans, the mountains, the cities, the pīṭhas,

Word by wordपदार्थ

तत्रादौ परमेशानि (tatrādau parameśāni)among these, first, O supreme Goddessउनमें पहले, हे परमेशानिप्रपञ्चन्यास उच्यते (prapañcanyāsa ucyate)the prapañca-nyāsa is toldप्रपंच-न्यास कहा जाता हैप्रपञ्चद्वीपजलधि (prapañcadvīpajaladhi)the manifest world, continents, oceansप्रपंच, द्वीप, समुद्रगिरिपत्तनपीठकाः (giripattanapīṭhakāḥ)mountains, cities, pīṭhasपर्वत, नगर, पीठ

२२ क्षेत्रं वनाश्रमगुहानदीचत्वरकोद्भिदः । स्वेदाण्डजजरायुजा इत्युक्तास्ते हि षोडश ॥ २२॥

kṣetraṃ vanāśramaguhānadīcatvarakodbhidaḥ | svedāṇḍajajarāyujā ityuktāste hi ṣoḍaśa ||

· हिन्दी

क्षेत्र, वन, आश्रम, गुफा, नदी, चौराहे, उद्भिज, और स्वेदज, अण्डज, जरायुज — ये सोलह कहे गये हैं।

the sacred fields, forests, hermitages, caves, rivers, crossroads, plants, and the sweat-born, egg-born and womb-born creatures — these are the sixteen declared.

Word by wordपदार्थ

क्षेत्रं वनाश्रमगुहा (kṣetraṃ vanāśramaguhā)sacred fields, forests, hermitages, cavesक्षेत्र, वन, आश्रम, गुहानदीचत्वरकोद्भिदः (nadīcatvarakodbhidaḥ)rivers, crossroads, plantsनदी, चौराहे, उद्भिज (वनस्पति)स्वेदाण्डजजरायुजा (svedāṇḍajajarāyujā)sweat-born, egg-born, womb-bornस्वेदज, अण्डज, जरायुजइत्युक्तास्ते हि षोडश (ityuktāste hi ṣoḍaśa)these are the sixteen declaredये सोलह कहे गए हैं

२३ श्रीर्माया कमला विष्णुवल्लभा पद्मधारिणी । समुद्रतनया लोकमाता कमलवासिनी ॥ २३॥

śrīrmāyā kamalā viṣṇuvallabhā padmadhāriṇī | samudratanayā lokamātā kamalavāsinī ||

· हिन्दी

श्री, माया, कमला, विष्णुवल्लभा, पद्मधारिणी, समुद्रतनया, लोकमाता, कमलवासिनी,

Śrī, Māyā, Kamalā, Viṣṇuvallabhā, Padmadhāriṇī, Samudratanayā, Lokamātā, Kamalavāsinī,

Word by wordपदार्थ

श्रीर्माया कमला (śrīrmāyā kamalā)Śrī, Māyā, Kamalāश्री, माया, कमलाविष्णुवल्लभा पद्मधारिणी (viṣṇuvallabhā padmadhāriṇī)Viṣṇuvallabhā, Padmadhāriṇīविष्णुवल्लभा, पद्मधारिणीसमुद्रतनया लोकमाता (samudratanayā lokamātā)Samudratanayā, Lokamātāसमुद्रतनया, लोकमाताकमलवासिनी (kamalavāsinī)Kamalavāsinīकमलवासिनी

२४ इन्दिरा मा रमा पद्मा तथा नारायणप्रिया । सिद्धलक्ष्मी राजलक्ष्मीर्महालक्ष्मीरितीरिताः । शक्तयस्तु प्रपञ्चानां स्वराणामधिदेवताः ॥ २४॥

indirā mā ramā padmā tathā nārāyaṇapriyā | siddhalakṣmī rājalakṣmīrmahālakṣmīritīritāḥ | śaktayastu prapañcānāṃ svarāṇāmadhidevatāḥ ||

· हिन्दी

इन्दिरा, मा, रमा, पद्मा, नारायणप्रिया, सिद्धलक्ष्मी, राजलक्ष्मी, महालक्ष्मी — ये नाम कहे गये हैं: सोलह प्रपंचों की शक्तियाँ, स्वरों की अधिदेवताएँ।

Indirā, Mā, Ramā, Padmā, Nārāyaṇapriyā, Siddhalakṣmī, Rājalakṣmī, Mahālakṣmī — so they are named: the Śaktis of the sixteen prapañcas, the presiding deities of the vowels.

Word by wordपदार्थ

इन्दिरा मा रमा पद्मा (indirā mā ramā padmā)Indirā, Mā, Ramā, Padmāइन्दिरा, मा, रमा, पद्मातथा नारायणप्रिया (tathā nārāyaṇapriyā)and Nārāyaṇapriyāऔर नारायणप्रियासिद्धलक्ष्मी राजलक्ष्मीः (siddhalakṣmī rājalakṣmīḥ)Siddhalakṣmī, Rājalakṣmīसिद्धलक्ष्मी, राजलक्ष्मीमहालक्ष्मीरितीरिताः (mahālakṣmīritīritāḥ)Mahālakṣmī — so they are namedमहालक्ष्मी — ये नाम कहे गए हैंशक्तयस्तु प्रपञ्चानां (śaktayastu prapañcānāṃ)these are the Śaktis of the [sixteen] prapañcasये (सोलह) प्रपंचों की शक्तियाँ हैंस्वराणामधिदेवताः (svarāṇāmadhidevatāḥ)the presiding deities of the vowelsस्वरों की अधिदेवता

२५ लवस्त्रुटिः कला काष्ठा निमेषः श्वास एव हि । घटिका च मुहूर्तश्च प्रहरो दिवसस्तथा ॥ २५॥

lavastruṭiḥ kalā kāṣṭhā nimeṣaḥ śvāsa eva hi | ghaṭikā ca muhūrtaśca praharo divasastathā ||

· हिन्दी

लव, त्रुटि, कला, काष्ठा, निमेष, श्वास, घटिका, मुहूर्त, प्रहर, दिवस,

Lava, truṭi, kalā, kāṣṭhā, nimeṣa, the breath, ghaṭikā, muhūrta, prahara, the day,

Word by wordपदार्थ

लवस्त्रुटिः कला काष्ठा (lavastruṭiḥ kalā kāṣṭhā)lava, truṭi, kalā, kāṣṭhāलव, त्रुटि, कला, काष्ठानिमेषः श्वास एव हि (nimeṣaḥ śvāsa eva hi)nimeṣa and breathनिमेष और श्वासघटिका च मुहूर्तश्च (ghaṭikā ca muhūrtaśca)ghaṭikā and muhūrtaघटिका और मुहूर्तप्रहरो दिवसस्तथा (praharo divasastathā)prahara and dayप्रहर और दिवस

२६ सन्ध्या रात्रिस्तिथिश्चैव वारो नक्षत्रमेव च । योगश्च करणं पक्षौ मासो राशिरृतुस्तथा ॥ २६॥

sandhyā rātristithiścaiva vāro nakṣatrameva ca | yogaśca karaṇaṃ pakṣau māso rāśirṛtustathā ||

· हिन्दी

सन्ध्या, रात्रि, तिथि, वार, नक्षत्र, योग, करण, दोनों पक्ष, मास, राशि, ऋतु,

twilight, night, the lunar day, the weekday, the nakṣatra, the yoga, the karaṇa, the two fortnights, the month, the zodiac sign, the season,

Word by wordपदार्थ

सन्ध्या रात्रिस्तिथिश्चैव (sandhyā rātristithiścaiva)twilight, night, and the tithiसन्ध्या, रात्रि और तिथिवारो नक्षत्रमेव च (vāro nakṣatrameva ca)the weekday and the nakṣatraवार और नक्षत्रयोगश्च करणं पक्षौ (yogaśca karaṇaṃ pakṣau)yoga, karaṇa, the two fortnightsयोग, करण, दो पक्षमासो राशिरृतुस्तथा (māso rāśirṛtustathā)the month, the sign, the seasonमास, राशि, ऋतु

२७ अयनं वत्सरयुगप्रलयाः पञ्चविंशतिः । एतेषां स्थाननियमो हृदयान्तः समीरितः ॥ २७॥

ayanaṃ vatsarayugapralayāḥ pañcaviṃśatiḥ | eteṣāṃ sthānaniyamo hṛdayāntaḥ samīritaḥ ||

· हिन्दी

अयन, वत्सर, युग और प्रलय — ये पच्चीस (काल के भेद) हैं। इनके स्थान का नियम हृदय के भीतर कहा गया है।

the half-year, the year, the yuga and the dissolution — twenty-five [divisions of time]. The rule of their placement is declared to be within the heart.

Word by wordपदार्थ

अयनं वत्सरयुग (ayanaṃ vatsarayuga)the half-year, the year, the yugaअयन, वर्ष, युगप्रलयाः पञ्चविंशतिः (pralayāḥ pañcaviṃśatiḥ)and dissolution — twenty-fiveऔर प्रलय — पच्चीसएतेषां स्थाननियमो (eteṣāṃ sthānaniyamo)the rule of their placementइनके स्थान का नियमहृदयान्तः समीरितः (hṛdayāntaḥ samīritaḥ)is declared to be within the heartहृदय के भीतर कहा गया है

२८ आर्योमा चण्डिका दुर्गा शिवाऽपर्णाऽम्बिका सती । ईश्वरी शाम्भवीशानी पार्वती सर्वमङ्गला ॥ २८॥

āryomā caṇḍikā durgā śivā'parṇā'mbikā satī | īśvarī śāmbhavīśānī pārvatī sarvamaṅgalā ||

· हिन्दी

आर्या, उमा, चण्डिका, दुर्गा, शिवा, अपर्णा, अम्बिका, सती, ईश्वरी, शाम्भवी, ईशानी, पार्वती, सर्वमंगला,

Āryā, Umā, Caṇḍikā, Durgā, Śivā, Aparṇā, Ambikā, Satī, Īśvarī, Śāmbhavī, Īśānī, Pārvatī, Sarvamaṅgalā,

Word by wordपदार्थ

आर्योमा चण्डिका दुर्गा (āryomā caṇḍikā durgā)Āryā, Umā, Caṇḍikā, Durgāआर्या, उमा, चण्डिका, दुर्गाशिवाऽपर्णाऽम्बिका सती (śivā'parṇā'mbikā satī)Śivā, Aparṇā, Ambikā, Satīशिवा, अपर्णा, अम्बिका, सतीईश्वरी शाम्भवीशानी (īśvarī śāmbhavīśānī)Īśvarī, Śāmbhavī, Īśānīईश्वरी, शाम्भवी, ईशानीपार्वती सर्वमङ्गला (pārvatī sarvamaṅgalā)Pārvatī, Sarvamaṅgalāपार्वती, सर्वमंगला

२९ दाक्षायणी हैमवती महामाया महेश्वरी । मृडानी चैव रुद्राणी सर्वाणी परमेश्वरी ॥ २९॥

dākṣāyaṇī haimavatī mahāmāyā maheśvarī | mṛḍānī caiva rudrāṇī sarvāṇī parameśvarī ||

· हिन्दी

दाक्षायणी, हैमवती, महामाया, महेश्वरी, मृडानी, रुद्राणी, शर्वाणी, परमेश्वरी,

Dākṣāyaṇī, Haimavatī, Mahāmāyā, Maheśvarī, Mṛḍānī, Rudrāṇī, Śarvāṇī, Parameśvarī,

Word by wordपदार्थ

दाक्षायणी हैमवती (dākṣāyaṇī haimavatī)Dākṣāyaṇī, Haimavatīदाक्षायणी, हैमवतीमहामाया महेश्वरी (mahāmāyā maheśvarī)Mahāmāyā, Maheśvarīमहामाया, महेश्वरीमृडानी चैव रुद्राणी (mṛḍānī caiva rudrāṇī)Mṛḍānī and Rudrāṇīमृडानी और रुद्राणीसर्वाणी परमेश्वरी (sarvāṇī parameśvarī)Śarvāṇī, Parameśvarīशर्वाणी, परमेश्वरी

३० काली कात्यायनी गौरी भवानीति समीरिता । शक्तयः स्युर्लवादीनां स्पर्शानामधिदेवताः । एतासां स्थाननियमो हृदयान्तः समीरितः ॥ ३०॥

kālī kātyāyanī gaurī bhavānīti samīritā | śaktayaḥ syurlavādīnāṃ sparśānāmadhidevatāḥ | etāsāṃ sthānaniyamo hṛdayāntaḥ samīritaḥ ||

· हिन्दी

काली, कात्यायनी, गौरी, भवानी — ये नाम कहे गये हैं: लव आदि की शक्तियाँ, स्पर्श वर्णों (क से म) की अधिदेवताएँ। इनके स्थान का नियम भी हृदय के भीतर कहा गया है।

Kālī, Kātyāyanī, Gaurī, Bhavānī — so they are named: the Śaktis of lava and the other divisions of time, the presiding deities of the twenty-five stop-consonants. The rule of their placement too is declared to be within the heart.

Word by wordपदार्थ

काली कात्यायनी गौरी (kālī kātyāyanī gaurī)Kālī, Kātyāyanī, Gaurīकाली, कात्यायनी, गौरीभवानीति समीरिता (bhavānīti samīritā)Bhavānī — so they are namedभवानी — ये नाम कहे गए हैंशक्तयः स्युर्लवादीनां (śaktayaḥ syurlavādīnāṃ)they are the Śaktis of lava and the restये लव आदि की शक्तियाँ हैंस्पर्शानामधिदेवताः (sparśānāmadhidevatāḥ)the presiding deities of the consonants ka to maस्पर्श वर्णों (क से म) की अधिदेवताएतासां स्थाननियमो (etāsāṃ sthānaniyamo)the rule of their placementइनके स्थान का नियमहृदयान्तः समीरितः (hṛdayāntaḥ samīritaḥ)is declared to be within the heartहृदय के भीतर कहा गया है

३१ पञ्चभूतानि तन्मात्रं ज्ञानकर्मेन्द्रियाणि च । गुणान्तःकरणावस्था ध्यायेद्दोषान् दशानिलान् ॥ ३१॥

pañcabhūtāni tanmātraṃ jñānakarmendriyāṇi ca | guṇāntaḥkaraṇāvasthā dhyāyeddoṣān daśānilān ||

· हिन्दी

पाँच भूत, तन्मात्राएँ, ज्ञानेन्द्रियाँ और कर्मेन्द्रियाँ, गुण, अन्तःकरण, अवस्थाएँ, दोष और दस वायु — इनका ध्यान करे —

The five elements, the five subtle elements, the organs of knowledge and of action, the guṇas, the inner organ, the states, the humours and the ten winds one should contemplate —

Word by wordपदार्थ

पञ्चभूतानि तन्मात्रं (pañcabhūtāni tanmātraṃ)the five elements, the subtle elementsपाँच भूत, तन्मात्राएँज्ञानकर्मेन्द्रियाणि च (jñānakarmendriyāṇi ca)the organs of knowledge and of actionज्ञानेन्द्रियाँ और कर्मेन्द्रियाँगुणान्तःकरणावस्था (guṇāntaḥkaraṇāvasthā)the guṇas, the inner organ, the statesगुण, अन्तःकरण, अवस्थाएँध्यायेद्दोषान् दशानिलान् (dhyāyeddoṣān daśānilān)one should contemplate the humours and the ten windsदोषों (वात-पित्त-कफ) और दस वायुओं का ध्यान करे

३२ ब्राह्मी वागीश्वरी वाणी सावित्री च सरस्वती । गायत्री वाक्प्रदा पश्चात् सारदा भारती प्रिये । विद्यात्मिका पञ्चभूतव्यापकानामधीश्वराः ॥ ३२॥

brāhmī vāgīśvarī vāṇī sāvitrī ca sarasvatī | gāyatrī vākpradā paścāt sāradā bhāratī priye | vidyātmikā pañcabhūtavyāpakānāmadhīśvarāḥ ||

· हिन्दी

ब्राह्मी, वागीश्वरी, वाणी, सावित्री, सरस्वती, गायत्री, वाक्प्रदा, फिर सारदा, भारती, हे प्रिये! और विद्यात्मिका — ये पाँच भूत आदि व्यापकों की अधीश्वरियाँ हैं।

Brāhmī, Vāgīśvarī, Vāṇī, Sāvitrī, Sarasvatī, Gāyatrī, Vākpradā, then Sāradā, Bhāratī, O beloved, and Vidyātmikā — these are the mistresses of the five elements and the other pervading [principles].

Word by wordपदार्थ

ब्राह्मी वागीश्वरी वाणी (brāhmī vāgīśvarī vāṇī)Brāhmī, Vāgīśvarī, Vāṇīब्राह्मी, वागीश्वरी, वाणीसावित्री च सरस्वती (sāvitrī ca sarasvatī)Sāvitrī and Sarasvatīसावित्री और सरस्वतीगायत्री वाक्प्रदा पश्चात् (gāyatrī vākpradā paścāt)Gāyatrī, Vākpradā, thenगायत्री, वाक्प्रदा, फिरसारदा भारती प्रिये (sāradā bhāratī priye)Sāradā, Bhāratī, O belovedशारदा, भारती, हे प्रियेविद्यात्मिका पञ्चभूत (vidyātmikā pañcabhūta)Vidyātmikā — of the five elementsविद्यात्मिका — पाँच भूतव्यापकानामधीश्वराः (vyāpakānāmadhīśvarāḥ)and the rest, the pervaders, these are the mistressesआदि व्यापकों की ये अधीश्वरी हैं

३३ वाग्भवं भुवनेशीञ्च लक्ष्मीबीजं त्रितारकम् । त्रितारमूलविद्यान्ते मातृकाक्षरतः परम् ॥ ३३॥

vāgbhavaṃ bhuvaneśīñca lakṣmībījaṃ tritārakam | tritāramūlavidyānte mātṛkākṣarataḥ param ||

· हिन्दी

वाग्भव, भुवनेशी और लक्ष्मी बीज — ये "त्रितार" हैं; त्रितार और मूलविद्या के बाद मातृका का अक्षर,

The Vāgbhava, the Bhuvaneśī and the Lakṣmī seeds are the "three tāras"; after the three tāras and the root vidyā, then the mātṛkā letter,

Word by wordपदार्थ

वाग्भवं भुवनेशीञ्च (vāgbhavaṃ bhuvaneśīñca)the Vāgbhava, the Bhuvaneśī [seed]वाग्भव, भुवनेशी (बीज)लक्ष्मीबीजं त्रितारकम् (lakṣmībījaṃ tritārakam)and the Lakṣmī seed — the "three tāras"और लक्ष्मी-बीज — "त्रितार"त्रितारमूलविद्यान्ते (tritāramūlavidyānte)after the three tāras and the root vidyāत्रितार और मूलविद्या के अन्त मेंमातृकाक्षरतः परम् (mātṛkākṣarataḥ param)then the letter of the mātṛkāफिर मातृका का अक्षर

३४ वदेत् प्रपञ्चरूपायै श्रियै नम इति क्रमात् । प्रपञ्चादिभिरायोज्य वर्णान् शक्तीर्नियोजयेत् । मातृकान्याससम्प्रोक्तस्थानेष्वेवं न्यसेत् प्रिये ॥ ३४॥

vadet prapañcarūpāyai śriyai nama iti kramāt | prapañcādibhirāyojya varṇān śaktīrniyojayet | mātṛkānyāsasamproktasthāneṣvevaṃ nyaset priye ||

· हिन्दी

और क्रम से "प्रपञ्चरूपायै श्रियै नमः" कहे। प्रपंच आदि के साथ जोड़कर वर्णों और शक्तियों को नियोजित करे, और हे प्रिये! मातृका-न्यास में कहे स्थानों पर इस प्रकार न्यास करे।

and one should say "to her who has the form of the prapañca, to Śrī, obeisance" — in order. Joining each with its prapañca and the rest, one should assign the letters and the Śaktis, placing them thus at the places declared for the mātṛkā-nyāsa, O beloved.

Word by wordपदार्थ

वदेत् प्रपञ्चरूपायै (vadet prapañcarūpāyai)one should say "to her who has the form of the prapañca""प्रपंचरूपायै" कहेश्रियै नम इति क्रमात् (śriyai nama iti kramāt)"to Śrī, obeisance" — in order"श्रियै नमः" — इस क्रम सेप्रपञ्चादिभिरायोज्य (prapañcādibhirāyojya)having joined [each] with the prapañca and the restप्रपंच आदि से जोड़करवर्णान् शक्तीर्नियोजयेत् (varṇān śaktīrniyojayet)one should assign the letters and the Śaktisवर्णों और शक्तियों को नियोजित करेमातृकान्याससम्प्रोक्त (mātṛkānyāsasamprokta)at the places declared for the mātṛkā-nyāsaमातृकान्यास के कहे गएस्थानेष्वेवं न्यसेत् प्रिये (sthāneṣvevaṃ nyaset priye)thus one should place them, O belovedस्थानों में इस प्रकार न्यास करे, हे प्रिये

३५ त्रितारमूलसकलप्रपञ्चादिस्वरूपतः । आर्ये पराम्बादेव्यै नम उक्त्वा व्यापकं न्यसेत् ॥ ३५॥

tritāramūlasakalaprapañcādisvarūpataḥ | ārye parāmbādevyai nama uktvā vyāpakaṃ nyaset ||

· हिन्दी

फिर त्रितार, मूल, "सकल प्रपञ्चादि स्वरूप, आर्ये पराम्बादेव्यै नमः" कहकर व्यापक न्यास करे।

Then, saying the three tāras, the root, "in the form of the whole prapañca and the rest, to the noble Parāmbā Devī, obeisance", one should perform the pervasive nyāsa.

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलसकल (tritāramūlasakala)the three tāras, the root, the wholeत्रितार, मूल, सकलप्रपञ्चादिस्वरूपतः (prapañcādisvarūpataḥ)"in the form of the prapañca and the rest""प्रपंच आदि स्वरूप से"आर्ये पराम्बादेव्यै (ārye parāmbādevyai)"to the noble Parāmbā Devī""आर्ये पराम्बादेव्यै"नम उक्त्वा व्यापकं न्यसेत् (nama uktvā vyāpakaṃ nyaset)saying "obeisance", one should do the pervasive nyāsa"नमः" कहकर व्यापक न्यास करे

३६ प्रपञ्चन्यास एव स्याद् भुवनन्यास उच्यते । त्रितारमूलमन्त्रान्ते अं आं इं अतलं वदेत् ॥ ३६॥

prapañcanyāsa eva syād bhuvananyāsa ucyate | tritāramūlamantrānte aṃ āṃ iṃ atalaṃ vadet ||

· हिन्दी

इतना प्रपंच-न्यास है; अब भुवन-न्यास कहा जाता है। त्रितार और मूलमन्त्र के बाद "अं आं इं अतल" कहे,

So much is the prapañca-nyāsa; now the bhuvana-nyāsa is told. After the three tāras and the root mantra one should say "aṃ āṃ iṃ, Atala",

Word by wordपदार्थ

प्रपञ्चन्यास एव स्यात् (prapañcanyāsa eva syāt)so much is the prapañca-nyāsaइतना ही प्रपंच-न्यास हैभुवनन्यास उच्यते (bhuvananyāsa ucyate)[now] the bhuvana-nyāsa is told(अब) भुवन-न्यास कहा जाता हैत्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंअं आं इं अतलं वदेत् (aṃ āṃ iṃ atalaṃ vadet)one should say "aṃ āṃ iṃ, Atala""अं आं इं अतल" कहे

३७ लोकञ्च निलयञ्चैव शतकोटिपदं ततः । गुह्याद्या योगिनी मूलदेवतान्तं वदेत् प्रिये ॥ ३७॥

lokañca nilayañcaiva śatakoṭipadaṃ tataḥ | guhyādyā yoginī mūladevatāntaṃ vadet priye ||

· हिन्दी

"लोक" और "निलय", फिर "शतकोटि" पद, फिर गुह्या नामक योगिनी, इस प्रकार "मूलदेवता" तक कहे, हे प्रिये!

then "world", "abode", then the word "hundred crores", then the Yoginī Guhyā, and so on up to "root deity", O beloved;

Word by wordपदार्थ

लोकञ्च निलयञ्चैव (lokañca nilayañcaiva)"world" and "abode""लोक" और "निलय"शतकोटिपदं ततः (śatakoṭipadaṃ tataḥ)then the word "hundred crores"फिर "शतकोटि" पदगुह्याद्या योगिनी (guhyādyā yoginī)the Yoginī called Guhyāगुह्या नामक योगिनीमूलदेवतान्तं वदेत् प्रिये (mūladevatāntaṃ vadet priye)up to "root deity", one should say, O beloved"मूलदेवता" तक कहे, हे प्रिये

३८ वदेदाधारशक्त्यम्बादेव्यै च पादयोर्न्यसेत् । ईं उं ऊं वितलं गुह्यतरं चानन्तसंज्ञकम् । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य गुल्फयोर्देवि विन्यसेत् ॥ ३८॥

vadedādhāraśaktyambādevyai ca pādayornyaset | īṃ uṃ ūṃ vitalaṃ guhyataraṃ cānantasaṃjñakam | śeṣañca pūrvavat procya gulphayordevi vinyaset ||

· हिन्दी

"आधारशक्त्यम्बादेव्यै" कहकर पैरों में न्यास करे। "ईं उं ऊं वितल, गुह्यतर, अनन्त नामक" — शेष पहले की तरह कहकर, हे देवि! गुल्फों में न्यास करे।

one should say "to Ādhāraśakti-ambā Devī" and place it on the feet. "Īṃ uṃ ūṃ, Vitala, more secret, the one named Ananta" — saying the rest as before, one should place it on the ankles, O Devī.

Word by wordपदार्थ

वदेदाधारशक्त्यम्बा (vadedādhāraśaktyambā)one should say "Ādhāraśakti-ambā""आधारशक्ति-अम्बा" कहेदेव्यै च पादयोर्न्यसेत् (devyai ca pādayornyaset)"to the Devī", and place it on the feet"देव्यै", और पैरों में न्यास करेईं उं ऊं वितलं (īṃ uṃ ūṃ vitalaṃ)"īṃ uṃ ūṃ, Vitala""ईं उं ऊं वितल"गुह्यतरं चानन्तसंज्ञकम् (guhyataraṃ cānantasaṃjñakam)"more secret", and the one named Ananta"गुह्यतर" और अनन्त नामकशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरगुल्फयोर्देवि विन्यसेत् (gulphayordevi vinyaset)one should place it on the ankles, O Devīगुल्फों (टखनों) में न्यास करे, हे देवि

३९ ऋं ॠं ऌं सुतलञ्चातिगुह्यं चाचिन्त्यसंज्ञकम् । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य जङ्घयोर्विन्यसेत् प्रिये ॥ ३९॥

ṛṃ ṝṃ ḷṃ sutalañcātiguhyaṃ cācintyasaṃjñakam | śeṣañca pūrvavat procya jaṅghayorvinyaset priye ||

· हिन्दी

"ऋं ॠं ऌं सुतल, अतिगुह्य, अचिन्त्य नामक" — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! जंघाओं में न्यास करे।

"Ṛṃ ṝṃ ḷṃ, Sutala, most secret, the one named Acintya" — saying the rest as before, one should place it on the shanks, O beloved.

Word by wordपदार्थ

ऋं ॠं ऌं सुतलञ्च (ṛṃ ṝṃ ḷṃ sutalañca)"ṛṃ ṝṃ ḷṃ, Sutala""ऋं ॠं ऌं सुतल"अतिगुह्यं चाचिन्त्यसंज्ञकम् (atiguhyaṃ cācintyasaṃjñakam)"most secret", and the one named Acintya"अतिगुह्य" और अचिन्त्य नामकशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरजङ्घयोर्विन्यसेत् प्रिये (jaṅghayorvinyaset priye)one should place it on the shanks, O belovedजंघाओं (पिंडलियों) में न्यास करे, हे प्रिये

४० ॡं एं ऐं महातलञ्च महागुह्यं पदं ततः । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य देवि जान्वोः प्रविन्यसेत् ॥ ४०॥

ḹṃ eṃ aiṃ mahātalañca mahāguhyaṃ padaṃ tataḥ | śeṣañca pūrvavat procya devi jānvoḥ pravinyaset ||

· हिन्दी

"ॡं एं ऐं महातल, महागुह्य" पद — शेष पहले की तरह कहकर, हे देवि! घुटनों में न्यास करे।

"Ḹṃ eṃ aiṃ, Mahātala, greatly secret" — saying the rest as before, O Devī, one should place it on the knees.

Word by wordपदार्थ

ॡं एं ऐं महातलञ्च (ḹṃ eṃ aiṃ mahātalañca)"ḹṃ eṃ aiṃ, Mahātala""ॡं एं ऐं महातल"महागुह्यं पदं ततः (mahāguhyaṃ padaṃ tataḥ)then the word "greatly secret"फिर "महागुह्य" पदशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरदेवि जान्वोः प्रविन्यसेत् (devi jānvoḥ pravinyaset)O Devī, one should place it on the kneesहे देवि, घुटनों में न्यास करे

४१ ओं औं तलातलं देवि परं गुह्याभिधानकम् । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य ऊर्वोर्देवेशि विन्यसेत् ॥ ४१॥

oṃ auṃ talātalaṃ devi paraṃ guhyābhidhānakam | śeṣañca pūrvavat procya ūrvordeveśi vinyaset ||

· हिन्दी

"ओं औं तलातल, परम, गुह्य नामक" — शेष पहले की तरह कहकर, हे देवेशि! जाँघों में न्यास करे।

"Oṃ auṃ, Talātala, supreme, the one named Guhya" — saying the rest as before, one should place it on the thighs, O queen of the gods.

Word by wordपदार्थ

ओं औं तलातलं देवि (oṃ auṃ talātalaṃ devi)"oṃ auṃ, Talātala", O Devī"ओं औं तलातल", हे देविपरं गुह्याभिधानकम् (paraṃ guhyābhidhānakam)"supreme", the one named Guhya"परम", गुह्य नामकशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरऊर्वोर्देवेशि विन्यसेत् (ūrvordeveśi vinyaset)one should place it on the thighs, O queen of godsऊरुओं में न्यास करे, हे देवेशि

४२ अं अः रसातलञ्चैव रहस्यं ज्ञानसंज्ञकम् । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य गुह्यदेशे प्रविन्यसेत् ॥ ४२॥

aṃ aḥ rasātalañcaiva rahasyaṃ jñānasaṃjñakam | śeṣañca pūrvavat procya guhyadeśe pravinyaset ||

· हिन्दी

"अं अः रसातल, रहस्य, ज्ञान नामक" — शेष पहले की तरह कहकर, गुह्यदेश में न्यास करे।

"Aṃ aḥ, Rasātala, secret, the one named Jñāna" — saying the rest as before, one should place it on the secret part.

Word by wordपदार्थ

अं अः रसातलञ्चैव (aṃ aḥ rasātalañcaiva)"aṃ aḥ, Rasātala""अं अः रसातल"रहस्यं ज्ञानसंज्ञकम् (rahasyaṃ jñānasaṃjñakam)"secret", the one named Jñāna"रहस्य", ज्ञान नामकशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरगुह्यदेशे प्रविन्यसेत् (guhyadeśe pravinyaset)one should place it on the secret partगुह्यस्थान में न्यास करे

४३ कवर्गेणापि पातालं लोकेति निलयेति च । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य मूलाधारे तु विन्यसेत् ॥ ४३॥

kavargeṇāpi pātālaṃ loketi nilayeti ca | śeṣañca pūrvavat procya mūlādhāre tu vinyaset ||

· हिन्दी

कवर्ग के साथ "पाताल", "लोक", "निलय" — शेष पहले की तरह कहकर, मूलाधार में न्यास करे।

With the ka-group, "Pātāla", "world", "abode" — saying the rest as before, one should place it in the mūlādhāra.

Word by wordपदार्थ

कवर्गेणापि पातालं (kavargeṇāpi pātālaṃ)with the ka-group, "Pātāla"कवर्ग से "पाताल"लोकेति निलयेति च (loketi nilayeti ca)"world" and "abode""लोक" और "निलय"शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरमूलाधारे तु विन्यसेत् (mūlādhāre tu vinyaset)one should place it in the mūlādhāraमूलाधार में न्यास करे

४४ चवर्गं भूतलञ्चेति रहस्यं डाकिनीमपि । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य स्वाधिष्ठाने न्यसेत् प्रिये ॥ ४४॥

cavargaṃ bhūtalañceti rahasyaṃ ḍākinīmapi | śeṣañca pūrvavat procya svādhiṣṭhāne nyaset priye ||

· हिन्दी

चवर्ग, "भूतल", "रहस्य", और डाकिनी — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! स्वाधिष्ठान में न्यास करे।

The ca-group, "Bhūtala", "secret", and Ḍākinī — saying the rest as before, one should place it in the svādhiṣṭhāna, O beloved.

Word by wordपदार्थ

चवर्गं भूतलञ्चेति (cavargaṃ bhūtalañceti)the ca-group, "Bhūtala"चवर्ग, "भूतल"रहस्यं डाकिनीमपि (rahasyaṃ ḍākinīmapi)"secret", and Ḍākinī"रहस्य", डाकिनी भीशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरस्वाधिष्ठाने न्यसेत् प्रिये (svādhiṣṭhāne nyaset priye)one should place it in the svādhiṣṭhāna, O belovedस्वाधिष्ठान में न्यास करे, हे प्रिये

४५ टवर्गेण भुवो लोकं रहस्यं राकिणीमपि । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य नाभौ च विन्यसेत् प्रिये ॥ ४५॥

ṭavargeṇa bhuvo lokaṃ rahasyaṃ rākiṇīmapi | śeṣañca pūrvavat procya nābhau ca vinyaset priye ||

· हिन्दी

टवर्ग के साथ "भुवर्लोक", "रहस्य", और राकिणी — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! नाभि में न्यास करे।

With the ṭa-group, "Bhuvarloka", "secret", and Rākiṇī — saying the rest as before, one should place it on the navel, O beloved.

Word by wordपदार्थ

टवर्गेण भुवो लोकं (ṭavargeṇa bhuvo lokaṃ)with the ṭa-group, "Bhuvarloka"टवर्ग से "भुवर्लोक"रहस्यं राकिणीमपि (rahasyaṃ rākiṇīmapi)"secret", and Rākiṇī"रहस्य", राकिणी भीशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरनाभौ च विन्यसेत् प्रिये (nābhau ca vinyaset priye)one should place it on the navel, O belovedनाभि में न्यास करे, हे प्रिये

४६ तवर्गं स्वश्च परमरहस्यं लाकिनीमपि । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य हृदये विन्यसेत् प्रिये ॥ ४६॥

tavargaṃ svaśca paramarahasyaṃ lākinīmapi | śeṣañca pūrvavat procya hṛdaye vinyaset priye ||

· हिन्दी

तवर्ग, "स्वर्", "परम रहस्य", और लाकिनी — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! हृदय में न्यास करे।

The ta-group, "Svar", "supremely secret", and Lākinī — saying the rest as before, one should place it on the heart, O beloved.

Word by wordपदार्थ

तवर्गं स्वश्च (tavargaṃ svaśca)the ta-group, "Svar"तवर्ग, "स्वः"परमरहस्यं लाकिनीमपि (paramarahasyaṃ lākinīmapi)"supremely secret", and Lākinī"परम रहस्य", लाकिनी भीशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरहृदये विन्यसेत् प्रिये (hṛdaye vinyaset priye)one should place it on the heart, O belovedहृदय में न्यास करे, हे प्रिये

४७ पवर्गञ्च महर्लोकं रहस्यं काकिनीमपि । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य तालुमूले न्यसेत् प्रिये ॥ ४७॥

pavargañca maharlokaṃ rahasyaṃ kākinīmapi | śeṣañca pūrvavat procya tālumūle nyaset priye ||

· हिन्दी

पवर्ग, "महर्लोक", "रहस्य", और काकिनी — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! तालुमूल में न्यास करे।

The pa-group, "Maharloka", "secret", and Kākinī — saying the rest as before, one should place it at the root of the palate, O beloved.

Word by wordपदार्थ

पवर्गञ्च महर्लोकं (pavargañca maharlokaṃ)the pa-group, "Maharloka"पवर्ग, "महर्लोक"रहस्यं काकिनीमपि (rahasyaṃ kākinīmapi)"secret", and Kākinī"रहस्य", काकिनी भीशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरतालुमूले न्यसेत् प्रिये (tālumūle nyaset priye)one should place it at the root of the palate, O belovedतालुमूल में न्यास करे, हे प्रिये

४८ यवर्गञ्च जनो गुप्ततरञ्च शाकिनीमपि । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य आज्ञायाञ्च न्यसेत् प्रिये ॥ ४८॥

yavargañca jano guptatarañca śākinīmapi | śeṣañca pūrvavat procya ājñāyāñca nyaset priye ||

· हिन्दी

यवर्ग, "जनलोक", "गुप्ततर", और शाकिनी — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! आज्ञा में न्यास करे।

The ya-group, "Janaloka", "more hidden", and Śākinī — saying the rest as before, one should place it in the ājñā, O beloved.

Word by wordपदार्थ

यवर्गञ्च जनो (yavargañca jano)the ya-group, "Jana[loka]"यवर्ग, "जन(लोक)"गुप्ततरञ्च शाकिनीमपि (guptatarañca śākinīmapi)"more hidden", and Śākinī"गुप्ततर", शाकिनी भीशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरआज्ञायाञ्च न्यसेत् प्रिये (ājñāyāñca nyaset priye)one should place it in the ājñā, O belovedआज्ञा में न्यास करे, हे प्रिये

४९ शवर्गञ्च तपश्चातिगुह्यञ्च हाकिनीमपि । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य ललाटे विन्यसेत् प्रिये ॥ ४९॥

śavargañca tapaścātiguhyañca hākinīmapi | śeṣañca pūrvavat procya lalāṭe vinyaset priye ||

· हिन्दी

शवर्ग, "तपोलोक", "अतिगुह्य", और हाकिनी — शेष पहले की तरह कहकर, हे प्रिये! ललाट में न्यास करे।

The śa-group, "Tapoloka", "most secret", and Hākinī — saying the rest as before, one should place it on the forehead, O beloved.

Word by wordपदार्थ

शवर्गञ्च तपश्च (śavargañca tapaśca)the śa-group, "Tapas"शवर्ग, "तपः"अतिगुह्यञ्च हाकिनीमपि (atiguhyañca hākinīmapi)"most secret", and Hākinī"अतिगुह्य", हाकिनी भीशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरललाटे विन्यसेत् प्रिये (lalāṭe vinyaset priye)one should place it on the forehead, O belovedललाट में न्यास करे, हे प्रिये

५० लं क्षं सत्यं महागुह्यं यक्षिणीमपि च प्रिये । शेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य ब्रह्मरन्ध्रे च विन्यसेत् ॥ ५०॥

laṃ kṣaṃ satyaṃ mahāguhyaṃ yakṣiṇīmapi ca priye | śeṣañca pūrvavat procya brahmarandhre ca vinyaset ||

· हिन्दी

"लं क्षं सत्यलोक, महागुह्य" और यक्षिणी, हे प्रिये! — शेष पहले की तरह कहकर, ब्रह्मरन्ध्र में न्यास करे।

"Laṃ kṣaṃ, Satyaloka, greatly secret" and Yakṣiṇī, O beloved — saying the rest as before, one should place it in the brahmarandhra.

Word by wordपदार्थ

लं क्षं सत्यं महागुह्यं (laṃ kṣaṃ satyaṃ mahāguhyaṃ)"laṃ kṣaṃ, Satya, greatly secret""लं क्षं सत्य, महागुह्य"यक्षिणीमपि च प्रिये (yakṣiṇīmapi ca priye)and Yakṣiṇī, O belovedऔर यक्षिणी, हे प्रियेशेषञ्च पूर्ववत् प्रोच्य (śeṣañca pūrvavat procya)saying the rest as beforeशेष पूर्ववत् कहकरब्रह्मरन्ध्रे च विन्यसेत् (brahmarandhre ca vinyaset)one should place it in the brahmarandhraब्रह्मरन्ध्र में न्यास करे

५१ त्रितारमूलमन्त्रान्ते चतुर्दशभुवं वदेत् । नाधिपायै श्रीपरायै देव्यै च व्यापकं न्यसेत् ॥ ५१॥

tritāramūlamantrānte caturdaśabhuvaṃ vadet | nādhipāyai śrīparāyai devyai ca vyāpakaṃ nyaset ||

· हिन्दी

त्रितार और मूलमन्त्र के बाद "चतुर्दश भुवनों की अधिपा श्रीपरा देव्यै" कहकर व्यापक न्यास करे।

After the three tāras and the root mantra one should say "to the mistress of the fourteen worlds, to the blessed Parā Devī", and perform the pervasive nyāsa.

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंचतुर्दशभुवं वदेत् (caturdaśabhuvaṃ vadet)one should say "the fourteen worlds""चतुर्दश भुवन" कहेनाधिपायै श्रीपरायै (nādhipāyai śrīparāyai)"to the mistress [of them], to the blessed Parā""(उनकी) अधिपा श्रीपरा"देव्यै च व्यापकं न्यसेत् (devyai ca vyāpakaṃ nyaset)"to the Devī" — and do the pervasive nyāsa"देव्यै" — और व्यापक न्यास करे

५२ कृत्वैवं भुवनन्यासं मूर्तिन्यासमथाचरेत् । केशवनारायणमाधवगोविन्दविष्णवः ॥ ५२॥

kṛtvaivaṃ bhuvananyāsaṃ mūrtinyāsamathācaret | keśavanārāyaṇamādhavagovindaviṣṇavaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार भुवन-न्यास करके फिर मूर्ति-न्यास करे। केशव, नारायण, माधव, गोविन्द, विष्णु,

Having thus done the bhuvana-nyāsa, one should then perform the mūrti-nyāsa. Keśava, Nārāyaṇa, Mādhava, Govinda, Viṣṇu,

Word by wordपदार्थ

कृत्वैवं भुवनन्यासं (kṛtvaivaṃ bhuvananyāsaṃ)having thus done the bhuvana-nyāsaइस प्रकार भुवन-न्यास करमूर्तिन्यासमथाचरेत् (mūrtinyāsamathācaret)one should then perform the mūrti-nyāsaफिर मूर्ति-न्यास करेकेशवनारायणमाधव (keśavanārāyaṇamādhava)Keśava, Nārāyaṇa, Mādhavaकेशव, नारायण, माधवगोविन्दविष्णवः (govindaviṣṇavaḥ)Govinda, Viṣṇuगोविन्द, विष्णु

५३ मधुसूदनसंज्ञश्च स्यात्त्रिविक्रमवामनौ । श्रीधरश्च हृषीकेशः पद्मनाभो दामोदरः । वासुदेवः सङ्कर्षणः प्रद्युम्नश्चानिरुद्धकः ॥ ५३॥

madhusūdanasaṃjñaśca syāttrivikramavāmanau | śrīdharaśca hṛṣīkeśaḥ padmanābho dāmodaraḥ | vāsudevaḥ saṅkarṣaṇaḥ pradyumnaścāniruddhakaḥ ||

· हिन्दी

मधुसूदन, त्रिविक्रम, वामन, श्रीधर, हृषीकेश, पद्मनाभ, दामोदर, वासुदेव, संकर्षण, प्रद्युम्न और अनिरुद्ध (स्वरों की सोलह मूर्तियाँ हैं)।

Madhusūdana, Trivikrama, Vāmana, Śrīdhara, Hṛṣīkeśa, Padmanābha, Dāmodara, Vāsudeva, Saṅkarṣaṇa, Pradyumna and Aniruddha [are the sixteen forms of the vowels].

Word by wordपदार्थ

मधुसूदनसंज्ञश्च (madhusūdanasaṃjñaśca)the one named Madhusūdanaमधुसूदन नामकस्यात्त्रिविक्रमवामनौ (syāttrivikramavāmanau)Trivikrama and Vāmanaत्रिविक्रम और वामनश्रीधरश्च हृषीकेशः (śrīdharaśca hṛṣīkeśaḥ)Śrīdhara and Hṛṣīkeśaश्रीधर और हृषीकेशपद्मनाभो दामोदरः (padmanābho dāmodaraḥ)Padmanābha, Dāmodaraपद्मनाभ, दामोदरवासुदेवः सङ्कर्षणः (vāsudevaḥ saṅkarṣaṇaḥ)Vāsudeva, Saṅkarṣaṇaवासुदेव, संकर्षणप्रद्युम्नश्चानिरुद्धकः (pradyumnaścāniruddhakaḥ)Pradyumna and Aniruddhaप्रद्युम्न और अनिरुद्ध

५४ अक्षोल्केन्द्राणी चेशानी चोग्रोर्ध्वनयना तथा । ऋद्धिश्च रूपिणी लूका नूनदोषैकनायिका ॥ ५४॥

akṣolkendrāṇī ceśānī cogrordhvanayanā tathā | ṛddhiśca rūpiṇī lūkā nūnadoṣaikanāyikā ||

· हिन्दी

अक्षोल्का, इन्द्राणी, ईशानी, उग्रा, ऊर्ध्वनयना, ऋद्धि, रूपिणी, लूका, नूनदोषैकनायिका,

Akṣolkā, Indrāṇī, Īśānī, Ugrā, Ūrdhvanayanā, Ṛddhi, Rūpiṇī, Lūkā, Nūnadoṣaikanāyikā,

Word by wordपदार्थ

अक्षोल्केन्द्राणी चेशानी (akṣolkendrāṇī ceśānī)Akṣolkā, Indrāṇī, Īśānīअक्षोल्का, इन्द्राणी, ईशानीचोग्रोर्ध्वनयना तथा (cogrordhvanayanā tathā)Ugrā, Ūrdhvanayanāउग्रा, ऊर्ध्वनयनाऋद्धिश्च रूपिणी लूका (ṛddhiśca rūpiṇī lūkā)Ṛddhi, Rūpiṇī, Lūkāऋद्धि, रूपिणी, लूकानूनदोषैकनायिका (nūnadoṣaikanāyikā)Nūnadoṣaikanāyikāनूनदोषैकनायिका

५५ ऐङ्कारिणी चौघवती सर्वकामाञ्जनप्रभा । अस्थिमालाधरा चेति सम्प्रोक्ताः स्वरदेवताः ॥ ५५॥

aiṅkāriṇī caughavatī sarvakāmāñjanaprabhā | asthimālādharā ceti samproktāḥ svaradevatāḥ ||

· हिन्दी

ऐंकारिणी, ओघवती, सर्वकामा, अंजनप्रभा, अस्थिमालाधरा — इस प्रकार स्वरों की देवताएँ कही गयी हैं।

Aiṅkāriṇī, Oghavatī, Sarvakāmā, Añjanaprabhā, Asthimālādharā — thus are declared the deities of the vowels.

Word by wordपदार्थ

ऐङ्कारिणी चौघवती (aiṅkāriṇī caughavatī)Aiṅkāriṇī, Oghavatīऐंकारिणी, ओघवतीसर्वकामाञ्जनप्रभा (sarvakāmāñjanaprabhā)Sarvakāmā, Añjanaprabhāसर्वकामा, अंजनप्रभाअस्थिमालाधरा चेति (asthimālādharā ceti)Asthimālādharā — thusअस्थिमालाधरा — इस प्रकारसम्प्रोक्ताः स्वरदेवताः (samproktāḥ svaradevatāḥ)are declared the deities of the vowelsस्वरों की देवता कही गई हैं

५६ भवः शर्वोऽथ रुद्रश्च पशुपतिश्चोग्र एव च । महादेवस्तथा भीम ईशस्तत्पुरुषाह्वयः । अघोरसद्योजातौ च वामदेव इतीरिताः ॥ ५६॥

bhavaḥ śarvo'tha rudraśca paśupatiścogra eva ca | mahādevastathā bhīma īśastatpuruṣāhvayaḥ | aghorasadyojātau ca vāmadeva itīritāḥ ||

· हिन्दी

भव, शर्व, रुद्र, पशुपति, उग्र, महादेव, भीम, ईश, तत्पुरुष, अघोर, सद्योजात और वामदेव — ये नाम कहे गये हैं (क से ड तक की बारह मूर्तियाँ)।

Bhava, Śarva, Rudra, Paśupati, Ugra, Mahādeva, Bhīma, Īśa, Tatpuruṣa, Aghora, Sadyojāta and Vāmadeva — so they are named [the twelve forms of ka to ḍa].

Word by wordपदार्थ

भवः शर्वोऽथ रुद्रश्च (bhavaḥ śarvo'tha rudraśca)Bhava, Śarva, Rudraभव, शर्व, रुद्रपशुपतिश्चोग्र एव च (paśupatiścogra eva ca)Paśupati and Ugraपशुपति और उग्रमहादेवस्तथा भीम (mahādevastathā bhīma)Mahādeva, Bhīmaमहादेव, भीमईशस्तत्पुरुषाह्वयः (īśastatpuruṣāhvayaḥ)Īśa, the one called Tatpuruṣaईश, तत्पुरुष नामकअघोरसद्योजातौ च (aghorasadyojātau ca)Aghora and Sadyojātaअघोर और सद्योजातवामदेव इतीरिताः (vāmadeva itīritāḥ)and Vāmadeva — so they are namedऔर वामदेव — ये नाम कहे गए

५७ करभद्रा खगचला गरिमादिफलप्रदा । घण्टाधरोग्रनयना चन्द्रधर्त्री ततः परम् । छन्दोमयी जगत्स्थाना ज्वलत्तारा ततः परम् ॥ ५७॥

karabhadrā khagacalā garimādiphalapradā | ghaṇṭādharogranayanā candradhartrī tataḥ param | chandomayī jagatsthānā jvalattārā tataḥ param ||

· हिन्दी

करभद्रा, खगचला, गरिमादिफलप्रदा, घण्टाधरा, उग्रनयना, फिर चन्द्रधर्त्री, छन्दोमयी, जगत्स्थाना, फिर ज्वलत्तारा,

Karabhadrā, Khagacalā, Garimādiphalapradā, Ghaṇṭādharā, Ugranayanā, then Candradhartrī, Chandomayī, Jagatsthānā, then Jvalattārā,

Word by wordपदार्थ

करभद्रा खगचला (karabhadrā khagacalā)Karabhadrā, Khagacalāकरभद्रा, खगचलागरिमादिफलप्रदा (garimādiphalapradā)Garimādiphalapradāगरिमादिफलप्रदाघण्टाधरोग्रनयना (ghaṇṭādharogranayanā)Ghaṇṭādharā, Ugranayanāघण्टाधरा, उग्रनयनाचन्द्रधर्त्री ततः परम् (candradhartrī tataḥ param)then Candradhartrīफिर चन्द्रधर्त्रीछन्दोमयी जगत्स्थाना (chandomayī jagatsthānā)Chandomayī, Jagatsthānāछन्दोमयी, जगत्स्थानाज्वलत्तारा ततः परम् (jvalattārā tataḥ param)then Jvalattārāफिर ज्वलत्तारा

५८ ज्ञानदा च टङ्कधरा धृतिर्द्वादश ईरिताः । कभादीनां ठडान्तानां वर्णानां देवतास्त्विमाः ॥ ५८॥

jñānadā ca ṭaṅkadharā dhṛtirdvādaśa īritāḥ | kabhādīnāṃ ṭhaḍāntānāṃ varṇānāṃ devatāstvimāḥ ||

· हिन्दी

ज्ञानदा, टंकधरा और धृति — बारह कही गयी हैं: ये क-ख से लेकर ठ-ड तक के वर्णों की देवताएँ हैं।

Jñānadā, Ṭaṅkadharā and Dhṛti — twelve are named: these are the deities of the letters from ka and kha up to ṭha and ḍa.

Word by wordपदार्थ

ज्ञानदा च टङ्कधरा (jñānadā ca ṭaṅkadharā)Jñānadā and Ṭaṅkadharāज्ञानदा और टंकधराधृतिर्द्वादश ईरिताः (dhṛtirdvādaśa īritāḥ)Dhṛti — twelve are namedधृति — बारह कही गई हैंकभादीनां ठडान्तानां (kabhādīnāṃ ṭhaḍāntānāṃ)of ka, kha and the rest up to ṭha and ḍaक, ख आदि से ठ, ड तक केवर्णानां देवतास्त्विमाः (varṇānāṃ devatāstvimāḥ)these are the deities of the lettersवर्णों की ये देवता हैं

५९ ब्रह्मा प्रजापतिर्वेधाः परमेष्ठी पितामहः । विधाता च विरिञ्चिश्च स्रष्टा च चतुराननः । हिरण्यगर्भ इत्युक्ताः क्रमाद् ब्रह्मादयो दश ॥ ५९॥

brahmā prajāpatirvedhāḥ parameṣṭhī pitāmahaḥ | vidhātā ca viriñciśca sraṣṭā ca caturānanaḥ | hiraṇyagarbha ityuktāḥ kramād brahmādayo daśa ||

· हिन्दी

ब्रह्मा, प्रजापति, वेधा, परमेष्ठी, पितामह, विधाता, विरिंचि, स्रष्टा, चतुरानन और हिरण्यगर्भ — इस क्रम से ब्रह्मा आदि दस कहे गये हैं (ढ से म तक की मूर्तियाँ)।

Brahmā, Prajāpati, Vedhas, Parameṣṭhī, Pitāmaha, Vidhātā, Viriñci, Sraṣṭā, Caturānana and Hiraṇyagarbha — so are named, in order, the ten beginning with Brahmā [the forms of ḍha to ma].

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मा प्रजापतिर्वेधाः (brahmā prajāpatirvedhāḥ)Brahmā, Prajāpati, Vedhasब्रह्मा, प्रजापति, वेधापरमेष्ठी पितामहः (parameṣṭhī pitāmahaḥ)Parameṣṭhī, Pitāmahaपरमेष्ठी, पितामहविधाता च विरिञ्चिश्च (vidhātā ca viriñciśca)Vidhātā and Viriñciविधाता और विरिंचिस्रष्टा च चतुराननः (sraṣṭā ca caturānanaḥ)Sraṣṭā and Caturānanaस्रष्टा और चतुराननहिरण्यगर्भ इत्युक्ताः (hiraṇyagarbha ityuktāḥ)Hiraṇyagarbha — so are namedहिरण्यगर्भ — ये कहे गएक्रमाद् ब्रह्मादयो दश (kramād brahmādayo daśa)in order, the ten beginning with Brahmāक्रम से ब्रह्मा आदि दस

६० यक्षिणी रञ्जिनी लक्ष्मीर्वज्रिणी शशिधारिणी । षडाधारलया सर्वनायिका हसितानना । ललिता च क्षमा चेति प्रोक्ता याद्यर्णदेवताः ॥ ६०॥

yakṣiṇī rañjinī lakṣmīrvajriṇī śaśidhāriṇī | ṣaḍādhāralayā sarvanāyikā hasitānanā | lalitā ca kṣamā ceti proktā yādyarṇadevatāḥ ||

· हिन्दी

यक्षिणी, रंजिनी, लक्ष्मी, वज्रिणी, शशिधारिणी, षडाधारलया, सर्वनायिका, हसितानना, ललिता और क्षमा — इस प्रकार य आदि वर्णों की देवताएँ कही गयी हैं।

Yakṣiṇī, Rañjinī, Lakṣmī, Vajriṇī, Śaśidhāriṇī, Ṣaḍādhāralayā, Sarvanāyikā, Hasitānanā, Lalitā and Kṣamā — thus are declared the deities of the letters from ya onward.

Word by wordपदार्थ

यक्षिणी रञ्जिनी (yakṣiṇī rañjinī)Yakṣiṇī, Rañjinīयक्षिणी, रंजिनीलक्ष्मीर्वज्रिणी शशिधारिणी (lakṣmīrvajriṇī śaśidhāriṇī)Lakṣmī, Vajriṇī, Śaśidhāriṇīलक्ष्मी, वज्रिणी, शशिधारिणीषडाधारलया सर्वनायिका (ṣaḍādhāralayā sarvanāyikā)Ṣaḍādhāralayā, Sarvanāyikāषडाधारलया, सर्वनायिकाहसितानना (hasitānanā)Hasitānanāहसिताननाललिता च क्षमा चेति (lalitā ca kṣamā ceti)Lalitā and Kṣamā — thusललिता और क्षमा — इस प्रकारप्रोक्ता याद्यर्णदेवताः (proktā yādyarṇadevatāḥ)are declared the deities of the letters from yaय आदि वर्णों की देवता कही गईं

६१ त्रितारमूलमन्त्रान्ते स्वरान् विष्णून् सशक्तिकान् । चतुर्थ्या नमसा युक्तान् मस्तके चानने न्यसेत् ॥ ६१॥

tritāramūlamantrānte svarān viṣṇūn saśaktikān | caturthyā namasā yuktān mastake cānane nyaset ||

· हिन्दी

त्रितार और मूलमन्त्र के बाद स्वरों को — शक्तिसहित विष्णु-मूर्तियों के रूप में, चतुर्थी और "नमः" के साथ — मस्तक और मुख में न्यास करे,

After the three tāras and the root mantra, one should place the vowels — as the Viṣṇu-forms with their Śaktis, in the dative with "obeisance" — on the head and the face,

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंस्वरान् विष्णून् सशक्तिकान् (svarān viṣṇūn saśaktikān)the vowels, [as] the Viṣṇus with their Śaktisस्वरों को, शक्ति-सहित विष्णुओं (के रूप में)चतुर्थ्या नमसा युक्तान् (caturthyā namasā yuktān)joined with the dative and "obeisance"चतुर्थी और "नमः" से युक्तमस्तके चानने न्यसेत् (mastake cānane nyaset)one should place on the head and the faceमस्तक और मुख में न्यास करे

६२ सस्कन्धपार्श्वकट्यूरुजानुजङ्घापदेषु च । दक्षादिवामपर्यन्तं विन्यसेत् परमेश्वरि ॥ ६२॥

saskandhapārśvakaṭyūrujānujaṅghāpadeṣu ca | dakṣādivāmaparyantaṃ vinyaset parameśvari ||

· हिन्दी

और कन्धों, पार्श्वों, कटि, ऊरु, जानु, जंघा और पैरों में, दाहिनी ओर से बायीं ओर तक, हे परमेश्वरि! न्यास करे।

and on the shoulders, sides, hips, thighs, knees, shanks and feet, from the right side through to the left, O supreme Goddess.

Word by wordपदार्थ

सस्कन्धपार्श्वकट्यूरु (saskandhapārśvakaṭyūru)with shoulders, sides, hips, thighsकन्धे, पार्श्व, कटि, ऊरु सहितजानुजङ्घापदेषु च (jānujaṅghāpadeṣu ca)knees, shanks and feetघुटने, जंघा और पैरों मेंदक्षादिवामपर्यन्तं (dakṣādivāmaparyantaṃ)from the right side through to the leftदक्षिण से वाम तकविन्यसेत् परमेश्वरि (vinyaset parameśvari)one should place them, O supreme Goddessन्यास करे, हे परमेश्वरि

६३ कभाद्यर्णयुतान् मन्त्री भवादीन् शक्तिसंयुतान् । पादपार्श्वबाहुकण्ठपञ्चवक्त्रेषु विन्यसेत् । दशाधारेषु ब्रह्मादीन् यादिशक्तियुतान्न्यसेत् ॥ ६३॥

kabhādyarṇayutān mantrī bhavādīn śaktisaṃyutān | pādapārśvabāhukaṇṭhapañcavaktreṣu vinyaset | daśādhāreṣu brahmādīn yādiśaktiyutānnyaset ||

· हिन्दी

मन्त्री क-भ आदि वर्णों और शक्तियों सहित भव आदि को पैरों, पार्श्वों, भुजाओं, कण्ठ और पाँच मुखों में न्यास करे; और य आदि शक्तियों सहित ब्रह्मा आदि को दस आधारों में न्यास करे।

The mantrin should place Bhava and the rest, joined with the letters from ka and bha and with their Śaktis, on the feet, sides, arms, throat and five faces; and Brahmā and the rest, joined with the Śaktis from ya, on the ten supports.

Word by wordपदार्थ

कभाद्यर्णयुतान् मन्त्री (kabhādyarṇayutān mantrī)the mantrin [places] Bhava and the rest joined with the letters ka, bha …क, भ आदि वर्णों से युक्त, मन्त्रीभवादीन् शक्तिसंयुतान् (bhavādīn śaktisaṃyutān)together with their Śaktisभव आदि को शक्ति-सहितपादपार्श्वबाहुकण्ठ (pādapārśvabāhukaṇṭha)on feet, sides, arms, throatपैर, पार्श्व, बाहु, कण्ठपञ्चवक्त्रेषु विन्यसेत् (pañcavaktreṣu vinyaset)and the five facesऔर पाँच मुखों में न्यास करेदशाधारेषु ब्रह्मादीन् (daśādhāreṣu brahmādīn)on the ten supports, Brahmā and the restदस आधारों में ब्रह्मा आदि कोयादिशक्तियुतान्न्यसेत् (yādiśaktiyutānnyaset)joined with the Śaktis from ya, one should placeय आदि शक्तियों से युक्त न्यास करे

६४ त्रितारमूलमन्त्रान्ते श्रीत्रिमूर्त्यम्बिकां वदेत् । आर्ये पराम्बादेव्यै च नमसा व्यापकं न्यसेत् । मूर्तिन्यासं विधायेत्थं मन्त्रन्यासं समाचरेत् ॥ ६४॥

tritāramūlamantrānte śrītrimūrtyambikāṃ vadet | ārye parāmbādevyai ca namasā vyāpakaṃ nyaset | mūrtinyāsaṃ vidhāyetthaṃ mantranyāsaṃ samācaret ||

· हिन्दी

त्रितार और मूलमन्त्र के बाद "श्रीत्रिमूर्त्यम्बिका, आर्ये पराम्बादेव्यै नमः" कहकर व्यापक न्यास करे। इस प्रकार मूर्ति-न्यास करके मन्त्र-न्यास करे।

After the three tāras and the root mantra one should say "to the blessed Ambikā of the three forms, to the noble Parāmbā Devī, obeisance" and do the pervasive nyāsa. Having thus done the mūrti-nyāsa, one should perform the mantra-nyāsa.

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंश्रीत्रिमूर्त्यम्बिकां वदेत् (śrītrimūrtyambikāṃ vadet)one should say "the blessed Ambikā of the three forms""श्रीत्रिमूर्ति-अम्बिका" कहेआर्ये पराम्बादेव्यै च (ārye parāmbādevyai ca)"to the noble Parāmbā Devī""आर्ये पराम्बादेव्यै"नमसा व्यापकं न्यसेत् (namasā vyāpakaṃ nyaset)with "obeisance", do the pervasive nyāsa"नमः" से व्यापक न्यास करेमूर्तिन्यासं विधायेत्थं (mūrtinyāsaṃ vidhāyetthaṃ)having thus done the mūrti-nyāsaइस प्रकार मूर्ति-न्यास करकेमन्त्रन्यासं समाचरेत् (mantranyāsaṃ samācaret)one should perform the mantra-nyāsaमन्त्र-न्यास करे

६५ त्रितारमूलं अं आं इं एकलक्षञ्च कोटि च । भेदश्च प्रणवाद्येकाक्षरात्माखिलमन्त्रतः ॥ ६५॥

tritāramūlaṃ aṃ āṃ iṃ ekalakṣañca koṭi ca | bhedaśca praṇavādyekākṣarātmākhilamantrataḥ ||

· हिन्दी

त्रितार, मूल, "अं आं इं", "एक लाख और करोड़", "भेद", "प्रणव आदि एकाक्षर सब मन्त्रों के आत्मस्वरूप",

The three tāras, the root, "aṃ āṃ iṃ", "one lakh and a crore", "division", "of the nature of all the single-syllable mantras beginning with the praṇava",

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलं अं आं इं (tritāramūlaṃ aṃ āṃ iṃ)the three tāras, the root, "aṃ āṃ iṃ"त्रितार, मूल, "अं आं इं"एकलक्षञ्च कोटि च (ekalakṣañca koṭi ca)"one lakh" and "crore""एकलक्ष" और "कोटि"भेदश्च प्रणवाद्येकाक्षर (bhedaśca praṇavādyekākṣara)"division", "the single-syllable [mantras] beginning with the praṇava""भेद", "प्रणव आदि एकाक्षर"आत्माखिलमन्त्रतः (ātmākhilamantrataḥ)"of the nature of all mantras""अखिल मन्त्रात्मा"

६६ ततोऽधिदेवतायै स्यात् सकलञ्च फलप्रदाम् । आर्ये तथैककूटेश्वर्यम्बादेव्यै नमो वदेत् ॥ ६६॥

tato'dhidevatāyai syāt sakalañca phalapradām | ārye tathaikakūṭeśvaryambādevyai namo vadet ||

· हिन्दी

फिर "अधिदेवता, सकल फलप्रदा, आर्ये, एककूटेश्वरी, अम्बादेव्यै नमः" — ऐसा कहे।

then "to the presiding deity, giver of every fruit, noble one, mistress of the single kūṭa, to Ambā Devī, obeisance" — so one should say.

Word by wordपदार्थ

ततोऽधिदेवतायै स्यात् (tato'dhidevatāyai syāt)then "to the presiding deity"फिर "अधिदेवतायै"सकलञ्च फलप्रदाम् (sakalañca phalapradām)"and the giver of every fruit""सकल फलप्रदा"आर्ये तथैककूटेश्वरी (ārye tathaikakūṭeśvarī)"noble one", then "mistress of the single kūṭa""आर्ये", फिर "एककूटेश्वरी"अम्बादेव्यै नमो वदेत् (ambādevyai namo vadet)"to Ambā Devī, obeisance" — one should say"अम्बादेव्यै नमः" कहे

६७ ईं उं ऊं आदि हंसादि द्विकूटं पूर्ववत् परम् । ऋं ॠं ऌं आदि वह्न्यादि त्रिकूटं पूर्ववत् परम् ॥ ६७॥

īṃ uṃ ūṃ ādi haṃsādi dvikūṭaṃ pūrvavat param | ṛṃ ṝṃ ḷṃ ādi vahnyādi trikūṭaṃ pūrvavat param ||

· हिन्दी

"ईं उं ऊं", "हंस आदि", "द्विकूट" — शेष पहले की तरह; "ऋं ॠं ऌं", "वह्नि आदि", "त्रिकूट" — शेष पहले की तरह;

"Īṃ uṃ ūṃ", "Haṃsa and the rest", "two-kūṭa" — the rest as before; "ṛṃ ṝṃ ḷṃ", "Vahni and the rest", "three-kūṭa" — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

ईं उं ऊं आदि हंसादि (īṃ uṃ ūṃ ādi haṃsādi)"īṃ uṃ ūṃ" and so on, "Haṃsa" and so on"ईं उं ऊं" आदि, "हंस" आदिद्विकूटं पूर्ववत् परम् (dvikūṭaṃ pūrvavat param)"two-kūṭa", the rest as before"द्विकूट", शेष पूर्ववत्ऋं ॠं ऌं आदि वह्न्यादि (ṛṃ ṝṃ ḷṃ ādi vahnyādi)"ṛṃ ṝṃ ḷṃ" and so on, "Vahni" and so on"ऋं ॠं ऌं" आदि, "वह्नि" आदित्रिकूटं पूर्ववत् परम् (trikūṭaṃ pūrvavat param)"three-kūṭa", the rest as before"त्रिकूट", शेष पूर्ववत्

६८ ॡं एं ऐं चतुर्लक्षं चन्द्रादि पूर्ववत् परम् । ओं औं अं अः पञ्चलक्षं सूर्यादि पूर्ववत् परम् ॥ ६८॥

ḹṃ eṃ aiṃ caturlakṣaṃ candrādi pūrvavat param | oṃ auṃ aṃ aḥ pañcalakṣaṃ sūryādi pūrvavat param ||

· हिन्दी

"ॡं एं ऐं", "चार लाख", "चन्द्र आदि" — शेष पहले की तरह; "ओं औं अं अः", "पाँच लाख", "सूर्य आदि" — शेष पहले की तरह;

"ḹṃ eṃ aiṃ", "four lakhs", "Candra and the rest" — the rest as before; "oṃ auṃ aṃ aḥ", "five lakhs", "Sūrya and the rest" — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

ॡं एं ऐं चतुर्लक्षं (ḹṃ eṃ aiṃ caturlakṣaṃ)"ḹṃ eṃ aiṃ", "four lakhs""ॡं एं ऐं चतुर्लक्ष"चन्द्रादि पूर्ववत् परम् (candrādi pūrvavat param)"Candra and the rest", the rest as before"चन्द्र आदि", शेष पूर्ववत्ओं औं अं अः पञ्चलक्षं (oṃ auṃ aṃ aḥ pañcalakṣaṃ)"oṃ auṃ aṃ aḥ", "five lakhs""ओं औं अं अः पंचलक्ष"सूर्यादि पूर्ववत् परम् (sūryādi pūrvavat param)"Sūrya and the rest", the rest as before"सूर्य आदि", शेष पूर्ववत्

६९ कं खं गं चैव षड्लक्षं स्कन्दादि पूर्ववत् परम् । घं ङं चं सप्तलक्षं गणेशादि पूर्ववत् परम् ॥ ६९॥

kaṃ khaṃ gaṃ caiva ṣaḍlakṣaṃ skandādi pūrvavat param | ghaṃ ṅaṃ caṃ saptalakṣaṃ gaṇeśādi pūrvavat param ||

· हिन्दी

"कं खं गं", "छह लाख", "स्कन्द आदि" — शेष पहले की तरह; "घं ङं चं", "सात लाख", "गणेश आदि" — शेष पहले की तरह;

"kaṃ khaṃ gaṃ", "six lakhs", "Skanda and the rest" — the rest as before; "ghaṃ ṅaṃ caṃ", "seven lakhs", "Gaṇeśa and the rest" — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

कं खं गं चैव षड्लक्षं (kaṃ khaṃ gaṃ caiva ṣaḍlakṣaṃ)"kaṃ khaṃ gaṃ", "six lakhs""कं खं गं षड्लक्ष"स्कन्दादि पूर्ववत् परम् (skandādi pūrvavat param)"Skanda and the rest", the rest as before"स्कन्द आदि", शेष पूर्ववत्घं ङं चं सप्तलक्षं (ghaṃ ṅaṃ caṃ saptalakṣaṃ)"ghaṃ ṅaṃ caṃ", "seven lakhs""घं ङं चं सप्तलक्ष"गणेशादि पूर्ववत् परम् (gaṇeśādi pūrvavat param)"Gaṇeśa and the rest", the rest as before"गणेश आदि", शेष पूर्ववत्

७० छं जं झं अष्टलक्षं वटुकादि पूर्ववत् परम् । ञं टं ठं नवलक्षञ्च ब्रह्मादि पूर्ववत् परम् ॥ ७०॥

chaṃ jaṃ jhaṃ aṣṭalakṣaṃ vaṭukādi pūrvavat param | ñaṃ ṭaṃ ṭhaṃ navalakṣañca brahmādi pūrvavat param ||

· हिन्दी

"छं जं झं", "आठ लाख", "वटुक आदि" — शेष पहले की तरह; "ञं टं ठं", "नौ लाख", "ब्रह्मा आदि" — शेष पहले की तरह;

"chaṃ jaṃ jhaṃ", "eight lakhs", "Vaṭuka and the rest" — the rest as before; "ñaṃ ṭaṃ ṭhaṃ", "nine lakhs", "Brahmā and the rest" — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

छं जं झं अष्टलक्षं (chaṃ jaṃ jhaṃ aṣṭalakṣaṃ)"chaṃ jaṃ jhaṃ", "eight lakhs""छं जं झं अष्टलक्ष"वटुकादि पूर्ववत् परम् (vaṭukādi pūrvavat param)"Vaṭuka and the rest", the rest as before"वटुक आदि", शेष पूर्ववत्ञं टं ठं नवलक्षञ्च (ñaṃ ṭaṃ ṭhaṃ navalakṣañca)"ñaṃ ṭaṃ ṭhaṃ", "nine lakhs""ञं टं ठं नवलक्ष"ब्रह्मादि पूर्ववत् परम् (brahmādi pūrvavat param)"Brahmā and the rest", the rest as before"ब्रह्मा आदि", शेष पूर्ववत्

७१ डं ढं णं दशलक्षञ्च विष्ण्वादि पूर्ववत् परम् । तं थं दं एकादशलक्षं रुद्रादि पूर्ववत् परम् ॥ ७१॥

ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ daśalakṣañca viṣṇvādi pūrvavat param | taṃ thaṃ daṃ ekādaśalakṣaṃ rudrādi pūrvavat param ||

· हिन्दी

"डं ढं णं", "दस लाख", "विष्णु आदि" — शेष पहले की तरह; "तं थं दं", "ग्यारह लाख", "रुद्र आदि" — शेष पहले की तरह;

"ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ", "ten lakhs", "Viṣṇu and the rest" — the rest as before; "taṃ thaṃ daṃ", "eleven lakhs", "Rudra and the rest" — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

डं ढं णं दशलक्षञ्च (ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ daśalakṣañca)"ḍaṃ ḍhaṃ ṇaṃ", "ten lakhs""डं ढं णं दशलक्ष"विष्ण्वादि पूर्ववत् परम् (viṣṇvādi pūrvavat param)"Viṣṇu and the rest", the rest as before"विष्णु आदि", शेष पूर्ववत्तं थं दं एकादशलक्षं (taṃ thaṃ daṃ ekādaśalakṣaṃ)"taṃ thaṃ daṃ", "eleven lakhs""तं थं दं एकादशलक्ष"रुद्रादि पूर्ववत् परम् (rudrādi pūrvavat param)"Rudra and the rest", the rest as before"रुद्र आदि", शेष पूर्ववत्

७२ धं नं पं द्वादशलक्षं वाण्यादि पूर्ववत् परम् । फं बं भं त्रयोदशलक्षं लक्ष्म्यादि पूर्ववत् परम् ॥ ७२॥

dhaṃ naṃ paṃ dvādaśalakṣaṃ vāṇyādi pūrvavat param | phaṃ baṃ bhaṃ trayodaśalakṣaṃ lakṣmyādi pūrvavat param ||

· हिन्दी

"धं नं पं", "बारह लाख", "वाणी आदि" — शेष पहले की तरह; "फं बं भं", "तेरह लाख", "लक्ष्मी आदि" — शेष पहले की तरह;

"dhaṃ naṃ paṃ", "twelve lakhs", "Vāṇī and the rest" — the rest as before; "phaṃ baṃ bhaṃ", "thirteen lakhs", "Lakṣmī and the rest" — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

धं नं पं द्वादशलक्षं (dhaṃ naṃ paṃ dvādaśalakṣaṃ)"dhaṃ naṃ paṃ", "twelve lakhs""धं नं पं द्वादशलक्ष"वाण्यादि पूर्ववत् परम् (vāṇyādi pūrvavat param)"Vāṇī and the rest", the rest as before"वाणी आदि", शेष पूर्ववत्फं बं भं त्रयोदशलक्षं (phaṃ baṃ bhaṃ trayodaśalakṣaṃ)"phaṃ baṃ bhaṃ", "thirteen lakhs""फं बं भं त्रयोदशलक्ष"लक्ष्म्यादि पूर्ववत् परम् (lakṣmyādi pūrvavat param)"Lakṣmī and the rest", the rest as before"लक्ष्मी आदि", शेष पूर्ववत्

७३ मं यं रं चतुर्दशलक्षं गौर्यादि पूर्ववत् परम् । लं वं शं पञ्चदशलक्षं दुर्गादि पूर्ववत् परम् । षं सं हं लं क्षं षोडशलक्षं त्रिपुरादि च षोडश ॥ ७३॥

maṃ yaṃ raṃ caturdaśalakṣaṃ gauryādi pūrvavat param | laṃ vaṃ śaṃ pañcadaśalakṣaṃ durgādi pūrvavat param | ṣaṃ saṃ haṃ laṃ kṣaṃ ṣoḍaśalakṣaṃ tripurādi ca ṣoḍaśa ||

· हिन्दी

"मं यं रं", "चौदह लाख", "गौरी आदि" — शेष पहले की तरह; "लं वं शं", "पन्द्रह लाख", "दुर्गा आदि" — शेष पहले की तरह; "षं सं हं लं क्षं", "सोलह लाख", "त्रिपुरा आदि" — कुल सोलह।

"maṃ yaṃ raṃ", "fourteen lakhs", "Gaurī and the rest" — the rest as before; "laṃ vaṃ śaṃ", "fifteen lakhs", "Durgā and the rest" — the rest as before; "ṣaṃ saṃ haṃ laṃ kṣaṃ", "sixteen lakhs", "Tripurā and the rest" — sixteen [groups in all].

Word by wordपदार्थ

मं यं रं चतुर्दशलक्षं (maṃ yaṃ raṃ caturdaśalakṣaṃ)"maṃ yaṃ raṃ", "fourteen lakhs""मं यं रं चतुर्दशलक्ष"गौर्यादि पूर्ववत् परम् (gauryādi pūrvavat param)"Gaurī and the rest", the rest as before"गौरी आदि", शेष पूर्ववत्लं वं शं पञ्चदशलक्षं (laṃ vaṃ śaṃ pañcadaśalakṣaṃ)"laṃ vaṃ śaṃ", "fifteen lakhs""लं वं शं पंचदशलक्ष"दुर्गादि पूर्ववत् परम् (durgādi pūrvavat param)"Durgā and the rest", the rest as before"दुर्गा आदि", शेष पूर्ववत्षं सं हं लं क्षं षोडशलक्षं (ṣaṃ saṃ haṃ laṃ kṣaṃ ṣoḍaśalakṣaṃ)"ṣaṃ saṃ haṃ laṃ kṣaṃ", "sixteen lakhs""षं सं हं लं क्षं षोडशलक्ष"त्रिपुरादि च षोडश (tripurādi ca ṣoḍaśa)"Tripurā and the rest" — sixteen"त्रिपुरा आदि" — सोलह

७४ अक्षरात्माखिलमन्त्राधिदेवतायै सकलं ततः । तथा फलप्रदायै च षोडश कूटेश्वरी पुनः ॥ ७४॥

akṣarātmākhilamantrādhidevatāyai sakalaṃ tataḥ | tathā phalapradāyai ca ṣoḍaśa kūṭeśvarī punaḥ ||

· हिन्दी

"अक्षरात्मक सब मन्त्रों की अधिदेवता", फिर "सकल", "फलप्रदा", फिर "षोडश कूटेश्वरी",

"To the presiding deity of all the mantras that are of the nature of the letters", then "the whole", "to the giver of fruit", then "mistress of the sixteen kūṭas" again,

Word by wordपदार्थ

अक्षरात्माखिलमन्त्र (akṣarātmākhilamantra)"of the nature of the letters, of all mantras""अक्षरात्मा, अखिल मन्त्र"अधिदेवतायै सकलं ततः (adhidevatāyai sakalaṃ tataḥ)"to the presiding deity", then "the whole""अधिदेवतायै", फिर "सकल"तथा फलप्रदायै च (tathā phalapradāyai ca)"and to the giver of fruit""तथा फलप्रदायै"षोडश कूटेश्वरी पुनः (ṣoḍaśa kūṭeśvarī punaḥ)"sixteen", "mistress of the kūṭas" again"षोडश", फिर "कूटेश्वरी"

७५ अम्बादेव्यै नमः प्रोक्तो मन्त्रन्यासो महेश्वरि । आधारलिङ्गयोर्नाभिहृत्कण्ठे नेत्रयोरपि ॥ ७५॥

ambādevyai namaḥ prokto mantranyāso maheśvari | ādhāraliṅgayornābhihṛtkaṇṭhe netrayorapi ||

· हिन्दी

"अम्बादेव्यै नमः" — हे महेश्वरि! इस प्रकार मन्त्र-न्यास कहा गया। (इसके स्थान हैं) आधार, लिंग, नाभि, हृदय, कण्ठ, दोनों नेत्र,

"to Ambā Devī, obeisance" — thus, O great Goddess, is the mantra-nyāsa declared. [Its places are] the mūlādhāra, the liṅga, the navel, the heart, the throat, the two eyes,

Word by wordपदार्थ

अम्बादेव्यै नमः प्रोक्तो (ambādevyai namaḥ prokto)"to Ambā Devī, obeisance" — thus is declared"अम्बादेव्यै नमः" — इस प्रकार कहा गयामन्त्रन्यासो महेश्वरि (mantranyāso maheśvari)the mantra-nyāsa, O great Goddessमन्त्र-न्यास, हे महेश्वरिआधारलिङ्गयोर्नाभि (ādhāraliṅgayornābhi)on the mūlādhāra, the liṅga, the navelमूलाधार, लिङ्ग, नाभिहृत्कण्ठे नेत्रयोरपि (hṛtkaṇṭhe netrayorapi)the heart, the throat, and the two eyesहृदय, कण्ठ, दोनों नेत्रों में भी

७६ निबोधिकायामर्द्धेन्दौ बिन्दौ चैव कलापदे । उन्मन्यां विष्णुवक्त्रे च नादे नादान्त एव च । ध्रुवमण्डलदेशे च विन्यसेत् कुलनायिके ॥ ७६॥

nibodhikāyāmarddhendau bindau caiva kalāpade | unmanyāṃ viṣṇuvaktre ca nāde nādānta eva ca | dhruvamaṇḍaladeśe ca vinyaset kulanāyike ||

· हिन्दी

निबोधिका, अर्धेन्दु, बिन्दु, कलापद, उन्मनी, विष्णुवक्त्र, नाद, नादान्त और ध्रुवमण्डल के स्थान में — हे कुलनायिके! वहाँ न्यास करे।

nibodhikā, the half-moon, the bindu, the station of kalā, unmanī, the mouth of Viṣṇu, nāda, nādānta and the region of the pole-circle — there one should place them, O mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

निबोधिकायामर्द्धेन्दौ (nibodhikāyāmarddhendau)at nibodhikā, at the half-moonनिबोधिका में, अर्धचन्द्र मेंबिन्दौ चैव कलापदे (bindau caiva kalāpade)at the bindu and at the station of kalāबिन्दु में और कला-पद मेंउन्मन्यां विष्णुवक्त्रे च (unmanyāṃ viṣṇuvaktre ca)at unmanī, at the mouth of Viṣṇuउन्मनी में, विष्णुवक्त्र मेंनादे नादान्त एव च (nāde nādānta eva ca)at nāda and at nādāntaनाद और नादान्त मेंध्रुवमण्डलदेशे च (dhruvamaṇḍaladeśe ca)and at the region of the pole-circleऔर ध्रुवमण्डल प्रदेश मेंविन्यसेत् कुलनायिके (vinyaset kulanāyike)one should place them, O mistress of the Kulaन्यास करे, हे कुलनायिके

७७ त्रितारमूलमन्त्रान्ते सर्वमन्त्रात्मिकापदम् । आर्ये पराम्बादेव्यै च हृदये व्यापकं न्यसेत् ॥ ७७॥

tritāramūlamantrānte sarvamantrātmikāpadam | ārye parāmbādevyai ca hṛdaye vyāpakaṃ nyaset ||

· हिन्दी

त्रितार और मूलमन्त्र के बाद "सर्वमन्त्रात्मिका, आर्ये पराम्बादेव्यै" (कहकर) हृदय में व्यापक न्यास करे।

After the three tāras and the root mantra, [saying] "she who is the self of all mantras, to the noble Parāmbā Devī", one should do the pervasive nyāsa on the heart.

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंसर्वमन्त्रात्मिकापदम् (sarvamantrātmikāpadam)the word "she who is the self of all mantras""सर्वमन्त्रात्मिका" पदआर्ये पराम्बादेव्यै च (ārye parāmbādevyai ca)"to the noble Parāmbā Devī""आर्ये पराम्बादेव्यै"हृदये व्यापकं न्यसेत् (hṛdaye vyāpakaṃ nyaset)on the heart, one should do the pervasive nyāsaहृदय में व्यापक न्यास करे

७८ मन्त्रन्यासं विधायेत्थं दैवतन्यासमाचरेत् । त्रितारमूलमन्त्रान्ते अं आं सहस्रकोटि च ॥ ७८॥

mantranyāsaṃ vidhāyetthaṃ daivatanyāsamācaret | tritāramūlamantrānte aṃ āṃ sahasrakoṭi ca ||

· हिन्दी

इस प्रकार मन्त्र-न्यास करके देवता-न्यास करे। त्रितार और मूलमन्त्र के बाद "अं आं", "सहस्र कोटि",

Having thus done the mantra-nyāsa, one should perform the daivata-nyāsa. After the three tāras and the root mantra, "aṃ āṃ", "a thousand crores",

Word by wordपदार्थ

मन्त्रन्यासं विधायेत्थं (mantranyāsaṃ vidhāyetthaṃ)having thus done the mantra-nyāsaइस प्रकार मन्त्र-न्यास करकेदैवतन्यासमाचरेत् (daivatanyāsamācaret)one should perform the daivata-nyāsaदेवता-न्यास करेत्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंअं आं सहस्रकोटि च (aṃ āṃ sahasrakoṭi ca)"aṃ āṃ", "a thousand crores""अं आं", "सहस्रकोटि"

७९ योगिनीकुलशब्दान्ते सेवितायै पदं वदेत् । निवृत्त्यम्बापदं देव्यै नम इत्युच्चरेत् प्रिये ॥ ७९॥

yoginīkulaśabdānte sevitāyai padaṃ vadet | nivṛttyambāpadaṃ devyai nama ityuccaret priye ||

· हिन्दी

"योगिनीकुल" शब्द के बाद "सेवितायै" पद कहे, फिर "निवृत्त्यम्बा देव्यै नमः" — ऐसा उच्चारण करे, हे प्रिये!

after the words "Yoginī-kula" one should say "to her who is served", then "Nivṛtti-ambā Devī, obeisance" — so one should utter, O beloved.

Word by wordपदार्थ

योगिनीकुलशब्दान्ते (yoginīkulaśabdānte)after the words "Yoginī-kula""योगिनीकुल" शब्द के अन्त मेंसेवितायै पदं वदेत् (sevitāyai padaṃ vadet)one should say the word "to her who is served""सेवितायै" पद कहेनिवृत्त्यम्बापदं (nivṛttyambāpadaṃ)the word "Nivṛtti-ambā""निवृत्ति-अम्बा" पददेव्यै नम इत्युच्चरेत् प्रिये (devyai nama ityuccaret priye)"to the Devī, obeisance" — one should utter, O beloved"देव्यै नमः" उच्चारण करे, हे प्रिये

८० इं ईं योगिनीप्रतिष्ठां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । उं ऊं तपस्विविद्याञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८०॥

iṃ īṃ yoginīpratiṣṭhāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | uṃ ūṃ tapasvividyāñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"इं ईं", योगिनी प्रतिष्ठा — शेष पहले की तरह; "उं ऊं", तपस्वी और विद्या — शेष पहले की तरह;

"iṃ īṃ", the Yoginī Pratiṣṭhā — the rest as before; "uṃ ūṃ", Tapasvin and Vidyā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

इं ईं योगिनीप्रतिष्ठां (iṃ īṃ yoginīpratiṣṭhāṃ)"iṃ īṃ", the Yoginī Pratiṣṭhā"इं ईं", योगिनी प्रतिष्ठाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेउं ऊं तपस्विविद्याञ्च (uṃ ūṃ tapasvividyāñca)"uṃ ūṃ", Tapasvin and Vidyā"उं ऊं", तपस्वी और विद्याशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८१ ऋं ॠं शान्तं तथा शान्तिं शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । ऌं ॡं मुनिं शान्त्यतीतां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८१॥

ṛṃ ṝṃ śāntaṃ tathā śāntiṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | ḷṃ ḹṃ muniṃ śāntyatītāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"ऋं ॠं", शान्त और शान्ति — शेष पहले की तरह; "ऌं ॡं", मुनि और शान्त्यतीता — शेष पहले की तरह;

"ṛṃ ṝṃ", Śānta and Śānti — the rest as before; "ḷṃ ḹṃ", Muni and Śāntyatītā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

ऋं ॠं शान्तं तथा शान्तिं (ṛṃ ṝṃ śāntaṃ tathā śāntiṃ)"ṛṃ ṝṃ", Śānta and Śānti"ऋं ॠं", शान्त और शान्तिशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेऌं ॡं मुनिं शान्त्यतीतां (ḷṃ ḹṃ muniṃ śāntyatītāṃ)"ḷṃ ḹṃ", Muni and Śāntyatītā"ऌं ॡं", मुनि और शान्त्यतीताशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८२ एं ऐं देवञ्च हृल्लेखां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । ओं औं राक्षसशब्दान्ते गगनां पूर्ववत् परम् । अं अः विद्याधरं रक्तां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८२॥

eṃ aiṃ devañca hṛllekhāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | oṃ auṃ rākṣasaśabdānte gaganāṃ pūrvavat param | aṃ aḥ vidyādharaṃ raktāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"एं ऐं", देव और हृल्लेखा — शेष पहले की तरह; "ओं औं", "राक्षस" शब्द के बाद गगना — शेष पहले की तरह; "अं अः", विद्याधर और रक्ता — शेष पहले की तरह;

"eṃ aiṃ", Deva and Hṛllekhā — the rest as before; "oṃ auṃ", after the word "Rākṣasa", Gaganā — the rest as before; "aṃ aḥ", Vidyādhara and Raktā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

एं ऐं देवञ्च हृल्लेखां (eṃ aiṃ devañca hṛllekhāṃ)"eṃ aiṃ", Deva and Hṛllekhā"एं ऐं", देव और हृल्लेखाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेओं औं राक्षसशब्दान्ते गगनां (oṃ auṃ rākṣasaśabdānte gaganāṃ)"oṃ auṃ", after the word "Rākṣasa", Gaganā"ओं औं", "राक्षस" शब्द के अन्त में गगनापूर्ववत् परम् (pūrvavat param)the rest as beforeशेष पूर्ववत्अं अः विद्याधरं रक्तां (aṃ aḥ vidyādharaṃ raktāṃ)"aṃ aḥ", Vidyādhara and Raktā"अं अः", विद्याधर और रक्ताशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८३ कं खं सिद्धिमहोच्छुष्मां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । गं घं साध्यकरालाञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८३॥

kaṃ khaṃ siddhimahocchuṣmāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | gaṃ ghaṃ sādhyakarālāñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"कं खं", सिद्धि और महोच्छुष्मा — शेष पहले की तरह; "गं घं", साध्य और कराला — शेष पहले की तरह;

"kaṃ khaṃ", Siddhi and Mahocchuṣmā — the rest as before; "gaṃ ghaṃ", Sādhya and Karālā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

कं खं सिद्धिमहोच्छुष्मां (kaṃ khaṃ siddhimahocchuṣmāṃ)"kaṃ khaṃ", Siddhi and Mahocchuṣmā"कं खं", सिद्धि और महोच्छुष्माशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेगं घं साध्यकरालाञ्च (gaṃ ghaṃ sādhyakarālāñca)"gaṃ ghaṃ", Sādhya and Karālā"गं घं", साध्य और करालाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८४ ङं चं साप्सरसं जयां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । छं जं गन्धर्वविजयां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८४॥

ṅaṃ caṃ sāpsarasaṃ jayāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | chaṃ jaṃ gandharvavijayāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"ङं चं", अप्सरा और जया — शेष पहले की तरह; "छं जं", गन्धर्व और विजया — शेष पहले की तरह;

"ṅaṃ caṃ", Apsaras and Jayā — the rest as before; "chaṃ jaṃ", Gandharva and Vijayā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

ङं चं साप्सरसं जयां (ṅaṃ caṃ sāpsarasaṃ jayāṃ)"ṅaṃ caṃ", Apsaras and Jayā"ङं चं", अप्सरा और जयाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेछं जं गन्धर्वविजयां (chaṃ jaṃ gandharvavijayāṃ)"chaṃ jaṃ", Gandharva and Vijayā"छं जं", गन्धर्व और विजयाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८५ झं ञं गुह्यकशब्दान्ते अजितां शेषं पूर्ववत् परम् । टं ठं यक्षापराजितां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८५॥

jhaṃ ñaṃ guhyakaśabdānte ajitāṃ śeṣaṃ pūrvavat param | ṭaṃ ṭhaṃ yakṣāparājitāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"झं ञं", "गुह्यक" शब्द के बाद अजिता — शेष पहले की तरह; "टं ठं", यक्ष और अपराजिता — शेष पहले की तरह;

"jhaṃ ñaṃ", after the word "Guhyaka", Ajitā — the rest as before; "ṭaṃ ṭhaṃ", Yakṣa and Aparājitā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

झं ञं गुह्यकशब्दान्ते (jhaṃ ñaṃ guhyakaśabdānte)"jhaṃ ñaṃ", after the word "Guhyaka""झं ञं", "गुह्यक" शब्द के अन्त मेंअजितां शेषं पूर्ववत् परम् (ajitāṃ śeṣaṃ pūrvavat param)Ajitā — the rest as beforeअजिता — शेष पूर्ववत्टं ठं यक्षापराजितां (ṭaṃ ṭhaṃ yakṣāparājitāṃ)"ṭaṃ ṭhaṃ", Yakṣa and Aparājitā"टं ठं", यक्ष और अपराजिताशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८६ डं ढं किन्नरवामाञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । णं तं पन्नगज्येष्ठाञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८६॥

ḍaṃ ḍhaṃ kinnaravāmāñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret | ṇaṃ taṃ pannagajyeṣṭhāñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"डं ढं", किन्नर और वामा — शेष पहले की तरह; "णं तं", पन्नग और ज्येष्ठा — शेष पहले की तरह;

"ḍaṃ ḍhaṃ", Kinnara and Vāmā — the rest as before; "ṇaṃ taṃ", Pannaga and Jyeṣṭhā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

डं ढं किन्नरवामाञ्च (ḍaṃ ḍhaṃ kinnaravāmāñca)"ḍaṃ ḍhaṃ", Kinnara and Vāmā"डं ढं", किन्नर और वामाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेणं तं पन्नगज्येष्ठाञ्च (ṇaṃ taṃ pannagajyeṣṭhāñca)"ṇaṃ taṃ", Pannaga and Jyeṣṭhā"णं तं", पन्नग और ज्येष्ठाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८७ थं दं च पितृरौद्राम्बां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । धं नं गणेशमायाञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८७॥

thaṃ daṃ ca pitṛraudrāmbāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | dhaṃ naṃ gaṇeśamāyāñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"थं दं", पितृ और रौद्राम्बा — शेष पहले की तरह; "धं नं", गणेश और माया — शेष पहले की तरह;

"thaṃ daṃ", Pitṛ and Raudrāmbā — the rest as before; "dhaṃ naṃ", Gaṇeśa and Māyā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

थं दं च पितृरौद्राम्बां (thaṃ daṃ ca pitṛraudrāmbāṃ)"thaṃ daṃ", Pitṛ and Raudrāmbā"थं दं", पितृ और रौद्राम्बाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेधं नं गणेशमायाञ्च (dhaṃ naṃ gaṇeśamāyāñca)"dhaṃ naṃ", Gaṇeśa and Māyā"धं नं", गणेश और मायाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८८ पं फं भैरवशब्दान्ते कुण्डलीं पूर्ववत् परम् । बं भं वटुककालीञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८८॥

paṃ phaṃ bhairavaśabdānte kuṇḍalīṃ pūrvavat param | baṃ bhaṃ vaṭukakālīñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"पं फं", "भैरव" शब्द के बाद कुण्डली — शेष पहले की तरह; "बं भं", वटुक और काली — शेष पहले की तरह;

"paṃ phaṃ", after the word "Bhairava", Kuṇḍalī — the rest as before; "baṃ bhaṃ", Vaṭuka and Kālī — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

पं फं भैरवशब्दान्ते (paṃ phaṃ bhairavaśabdānte)"paṃ phaṃ", after the word "Bhairava""पं फं", "भैरव" शब्द के अन्त मेंकुण्डलीं पूर्ववत् परम् (kuṇḍalīṃ pūrvavat param)Kuṇḍalī — the rest as beforeकुण्डली — शेष पूर्ववत्बं भं वटुककालीञ्च (baṃ bhaṃ vaṭukakālīñca)"baṃ bhaṃ", Vaṭuka and Kālī"बं भं", वटुक और कालीशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

८९ मं यं क्षेत्रेशशब्दान्ते कालरात्रिञ्च पूर्ववत् । रं लं प्रमथभगवतीं शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ८९॥

maṃ yaṃ kṣetreśaśabdānte kālarātriñca pūrvavat | raṃ laṃ pramathabhagavatīṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"मं यं", "क्षेत्रेश" शब्द के बाद कालरात्रि — पहले की तरह; "रं लं", प्रमथ और भगवती — शेष पहले की तरह;

"maṃ yaṃ", after the word "Kṣetreśa", Kālarātri — as before; "raṃ laṃ", Pramatha and Bhagavatī — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

मं यं क्षेत्रेशशब्दान्ते (maṃ yaṃ kṣetreśaśabdānte)"maṃ yaṃ", after the word "Kṣetreśa""मं यं", "क्षेत्रेश" शब्द के अन्त मेंकालरात्रिञ्च पूर्ववत् (kālarātriñca pūrvavat)Kālarātri — as beforeकालरात्रि — पूर्ववत्रं लं प्रमथभगवतीं (raṃ laṃ pramathabhagavatīṃ)"raṃ laṃ", Pramatha and Bhagavatī"रं लं", प्रमथ और भगवतीशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

९० वं शं ब्रह्मसर्वेश्वरीं शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । षं सं विष्णुञ्च सर्वज्ञां शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ९०॥

vaṃ śaṃ brahmasarveśvarīṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | ṣaṃ saṃ viṣṇuñca sarvajñāṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"वं शं", ब्रह्मा और सर्वेश्वरी — शेष पहले की तरह; "षं सं", विष्णु और सर्वज्ञा — शेष पहले की तरह;

"vaṃ śaṃ", Brahmā and Sarveśvarī — the rest as before; "ṣaṃ saṃ", Viṣṇu and Sarvajñā — the rest as before;

Word by wordपदार्थ

वं शं ब्रह्मसर्वेश्वरीं (vaṃ śaṃ brahmasarveśvarīṃ)"vaṃ śaṃ", Brahmā and Sarveśvarī"वं शं", ब्रह्मा और सर्वेश्वरीशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेषं सं विष्णुञ्च सर्वज्ञां (ṣaṃ saṃ viṣṇuñca sarvajñāṃ)"ṣaṃ saṃ", Viṣṇu and Sarvajñā"षं सं", विष्णु और सर्वज्ञाशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

९१ हं लं रुद्रसर्वकर्त्रीं शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । क्षं चराचरशक्तिञ्च शेषं पूर्ववदुच्चरेत् ॥ ९१॥

haṃ laṃ rudrasarvakartrīṃ śeṣaṃ pūrvavaduccaret | kṣaṃ carācaraśaktiñca śeṣaṃ pūrvavaduccaret ||

· हिन्दी

"हं लं", रुद्र और सर्वकर्त्री — शेष पहले की तरह; "क्षं", चराचर और शक्ति — शेष पहले की तरह।

"haṃ laṃ", Rudra and Sarvakartrī — the rest as before; "kṣaṃ", Carācara and Śakti — the rest as before.

Word by wordपदार्थ

हं लं रुद्रसर्वकर्त्रीं (haṃ laṃ rudrasarvakartrīṃ)"haṃ laṃ", Rudra and Sarvakartrī"हं लं", रुद्र और सर्वकर्त्रीशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेक्षं चराचरशक्तिञ्च (kṣaṃ carācaraśaktiñca)"kṣaṃ", Carācara and Śakti"क्षं", चराचर और शक्तिशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करे

९२ अङ्गुष्ठगुल्फजङ्घासु जानूरुकटिपार्श्वके । स्तनकक्षकरस्कन्धकर्णमूर्द्धस्वपि क्रमात् ॥ ९२॥

aṅguṣṭhagulphajaṅghāsu jānūrukaṭipārśvake | stanakakṣakaraskandhakarṇamūrddhasvapi kramāt ||

· हिन्दी

अंगूठों, गुल्फों, जंघाओं, घुटनों, ऊरु, कटि, पार्श्वों, स्तनों, कक्षों, हाथों, कन्धों, कानों और सिर में, क्रम से,

On the big toes, ankles, shanks, knees, thighs, hips, sides, breasts, armpits, hands, shoulders, ears and head, in order,

Word by wordपदार्थ

अङ्गुष्ठगुल्फजङ्घासु (aṅguṣṭhagulphajaṅghāsu)on the big toes, ankles, shanksअंगूठों, गुल्फों, जंघाओं मेंजानूरुकटिपार्श्वके (jānūrukaṭipārśvake)knees, thighs, hips, sidesघुटने, ऊरु, कटि, पार्श्व मेंस्तनकक्षकरस्कन्ध (stanakakṣakaraskandha)breasts, armpits, hands, shouldersस्तन, कक्ष, हाथ, कन्धेकर्णमूर्द्धस्वपि क्रमात् (karṇamūrddhasvapi kramāt)ears and head — in orderकान और सिर में भी क्रम से

९३ दक्षभागादिवामान्तं विन्यसेत् कुलनायिके । त्रितारमूलमन्त्रान्ते सर्वदेवात्मिकां पदम् ॥ ९३॥

dakṣabhāgādivāmāntaṃ vinyaset kulanāyike | tritāramūlamantrānte sarvadevātmikāṃ padam ||

· हिन्दी

दाहिनी ओर से बायीं ओर तक, हे कुलनायिके! न्यास करे। त्रितार और मूलमन्त्र के बाद "सर्वदेवात्मिका,

from the right side through to the left, one should place them, O mistress of the Kula. After the three tāras and the root mantra, [saying] "she who is the self of all the gods,

Word by wordपदार्थ

दक्षभागादिवामान्तं (dakṣabhāgādivāmāntaṃ)from the right side through to the leftदक्षिण भाग से वाम तकविन्यसेत् कुलनायिके (vinyaset kulanāyike)one should place them, O mistress of the Kulaन्यास करे, हे कुलनायिकेत्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंसर्वदेवात्मिकां पदम् (sarvadevātmikāṃ padam)the word "she who is the self of all the gods""सर्वदेवात्मिका" पद

९४ आर्ये पराम्बादेव्यै च हृदये व्यापकं न्यसेत् । देवन्यासं विधायेत्थं मातृकान्यासमाचरेत् ॥ ९४॥

ārye parāmbādevyai ca hṛdaye vyāpakaṃ nyaset | devanyāsaṃ vidhāyetthaṃ mātṛkānyāsamācaret ||

· हिन्दी

आर्ये पराम्बादेव्यै" (कहकर) हृदय में व्यापक न्यास करे। इस प्रकार देव-न्यास करके मातृका-न्यास करे।

to the noble Parāmbā Devī", one should do the pervasive nyāsa on the heart. Having thus done the deva-nyāsa, one should perform the mātṛkā-nyāsa.

Word by wordपदार्थ

आर्ये पराम्बादेव्यै च (ārye parāmbādevyai ca)"to the noble Parāmbā Devī""आर्ये पराम्बादेव्यै"हृदये व्यापकं न्यसेत् (hṛdaye vyāpakaṃ nyaset)on the heart, one should do the pervasive nyāsaहृदय में व्यापक न्यास करेदेवन्यासं विधायेत्थं (devanyāsaṃ vidhāyetthaṃ)having thus done the deva-nyāsaइस प्रकार देव-न्यास करकेमातृकान्यासमाचरेत् (mātṛkānyāsamācaret)one should perform the mātṛkā-nyāsaमातृका-न्यास करे

९५ त्रितारमूलमन्त्रान्ते कवर्गानन्तकोटिभू । चरीकुलसेवितायै आं क्षां हि मङ्गलापदम् ॥ ९५॥

tritāramūlamantrānte kavargānantakoṭibhū | carīkulasevitāyai āṃ kṣāṃ hi maṅgalāpadam ||

· हिन्दी

त्रितार और मूलमन्त्र के बाद: कवर्ग, "अनन्त कोटि भूचरी-कुल से सेविता", "आं क्षां", "मंगला" पद,

After the three tāras and the root mantra: the ka-group, "to her who is served by the Kula of endless crores of earth-goers", "āṃ kṣāṃ", the word "Maṅgalā",

Word by wordपदार्थ

त्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंकवर्गानन्तकोटिभू (kavargānantakoṭibhū)the ka-group, "endless crores of earth-"कवर्ग, "अनन्तकोटि भू-"चरीकुलसेवितायै (carīkulasevitāyai)"-goers, to her served by the Kula""-चरी कुल से सेविता को"आं क्षां हि मङ्गलापदम् (āṃ kṣāṃ hi maṅgalāpadam)"āṃ kṣāṃ", the word "Maṅgalā""आं क्षां", "मंगला" पद

९६ अम्बादेव्यै नमो ब्रूयादां क्षां ब्रह्माण्यतः परम् । अम्बादेव्यै ततोऽनन्तकोटिभूतं कुलं वदेत् ॥ ९६॥

ambādevyai namo brūyādāṃ kṣāṃ brahmāṇyataḥ param | ambādevyai tato'nantakoṭibhūtaṃ kulaṃ vadet ||

· हिन्दी

"अम्बादेव्यै नमः" कहे; फिर "आं क्षां ब्रह्माणी, अम्बादेव्यै"; फिर "अनन्त कोटि भूतों का कुल" कहे,

one should say "to Ambā Devī, obeisance"; then "āṃ kṣāṃ, Brahmāṇī, to Ambā Devī"; then one should say "the Kula of endless crores of bhūtas",

Word by wordपदार्थ

अम्बादेव्यै नमो ब्रूयात् (ambādevyai namo brūyāt)one should say "to Ambā Devī, obeisance""अम्बादेव्यै नमः" कहेआं क्षां ब्रह्माण्यतः परम् (āṃ kṣāṃ brahmāṇyataḥ param)then "āṃ kṣāṃ, Brahmāṇī"फिर "आं क्षां ब्रह्माणी"अम्बादेव्यै ततोऽनन्त (ambādevyai tato'nanta)"to Ambā Devī", then "endless""अम्बादेव्यै", फिर "अनन्त"कोटिभूतं कुलं वदेत् (koṭibhūtaṃ kulaṃ vadet)one should say "the Kula of crores of bhūtas""कोटि भूतों के कुल" कहे

९७ सहिताय ततो मङ्गलनाथाय अं क्षं वदेत् । अं क्षं असिताङ्गभैरवनाथाय नम उच्चरेत् ॥ ९७॥

sahitāya tato maṅgalanāthāya aṃ kṣaṃ vadet | aṃ kṣaṃ asitāṅgabhairavanāthāya nama uccaret ||

· हिन्दी

"सहित", फिर "मंगलनाथाय", "अं क्षं"; फिर "अं क्षं असितांगभैरवनाथाय नमः" — ऐसा उच्चारण करे।

"together with", then "to Maṅgalanātha", "aṃ kṣaṃ"; then "aṃ kṣaṃ, to Asitāṅga-Bhairava-nātha, obeisance" — so one should utter.

Word by wordपदार्थ

सहिताय ततो मङ्गलनाथाय (sahitāya tato maṅgalanāthāya)"together with", then "to Maṅgalanātha""सहित", फिर "मंगलनाथाय"अं क्षं वदेत् (aṃ kṣaṃ vadet)one should say "aṃ kṣaṃ""अं क्षं" कहेअं क्षं असिताङ्गभैरवनाथाय (aṃ kṣaṃ asitāṅgabhairavanāthāya)"aṃ kṣaṃ, to Asitāṅga-Bhairava-nātha""अं क्षं असितांग-भैरवनाथाय"नम उच्चरेत् (nama uccaret)one should utter "obeisance""नमः" उच्चारण करे

९८ चवर्गं खेचरीं ईं लां चर्चिकाञ्च महेश्वरीम् । वेतालं इं लं चर्चिकं रुरुं शेषञ्च पूर्ववत् ॥ ९८॥

cavargaṃ khecarīṃ īṃ lāṃ carcikāñca maheśvarīm | vetālaṃ iṃ laṃ carcikaṃ ruruṃ śeṣañca pūrvavat ||

· हिन्दी

चवर्ग, खेचरी, "ईं लां", चर्चिका और माहेश्वरी; वेताल, "इं लं", चर्चिक, रुरु — और शेष पहले की तरह।

The ca-group, Khecarī, "īṃ lāṃ", Carcikā and Māheśvarī; Vetāla, "iṃ laṃ", Carcika, Ruru — and the rest as before.

Word by wordपदार्थ

चवर्गं खेचरीं ईं लां (cavargaṃ khecarīṃ īṃ lāṃ)the ca-group, Khecarī, "īṃ lāṃ"चवर्ग, खेचरी, "ईं लां"चर्चिकाञ्च महेश्वरीम् (carcikāñca maheśvarīm)Carcikā and Māheśvarīचर्चिका और माहेश्वरीवेतालं इं लं चर्चिकं रुरुं (vetālaṃ iṃ laṃ carcikaṃ ruruṃ)Vetāla, "iṃ laṃ", Carcika, Ruruवेताल, "इं लं", चर्चिक, रुरुशेषञ्च पूर्ववत् (śeṣañca pūrvavat)and the rest as beforeऔर शेष पूर्ववत्

९९ टवर्गं पातालचरीं ऊं हां योगेश्वरीं वदेत् । कौमारीञ्च पिशाचञ्च उं हं योगेशचण्डकौ ॥ ९९॥

ṭavargaṃ pātālacarīṃ ūṃ hāṃ yogeśvarīṃ vadet | kaumārīñca piśācañca uṃ haṃ yogeśacaṇḍakau ||

· हिन्दी

टवर्ग, पातालचरी, "ऊं हां", योगेश्वरी, कौमारी; और पिशाच, "उं हं", योगेश और चण्ड।

The ṭa-group, Pātālacarī, "ūṃ hāṃ", Yogeśvarī, Kaumārī; and Piśāca, "uṃ haṃ", Yogeśa and Caṇḍa.

Word by wordपदार्थ

टवर्गं पातालचरीं (ṭavargaṃ pātālacarīṃ)the ṭa-group, Pātālacarīटवर्ग, पातालचरीऊं हां योगेश्वरीं वदेत् (ūṃ hāṃ yogeśvarīṃ vadet)"ūṃ hāṃ", one should say Yogeśvarī"ऊं हां", योगेश्वरी कहेकौमारीञ्च पिशाचञ्च (kaumārīñca piśācañca)Kaumārī, and Piśācaकौमारी, और पिशाचउं हं योगेशचण्डकौ (uṃ haṃ yogeśacaṇḍakau)"uṃ haṃ", Yogeśa and Caṇḍa"उं हं", योगेश और चण्ड

१०० तवर्गं दिक्चरीं ॠं सां हरसिद्धाञ्च वैष्णवीम् । अपस्मारं ऋं सं हरसिद्धक्रोधादिपूर्ववत् ॥ १००॥

tavargaṃ dikcarīṃ ṝṃ sāṃ harasiddhāñca vaiṣṇavīm | apasmāraṃ ṛṃ saṃ harasiddhakrodhādipūrvavat ||

· हिन्दी

तवर्ग, दिक्चरी, "ॠं सां", हरसिद्धा और वैष्णवी; अपस्मार, "ऋं सं", हरसिद्ध, क्रोध — और शेष पहले की तरह।

The ta-group, Dikcarī, "ṝṃ sāṃ", Harasiddhā and Vaiṣṇavī; Apasmāra, "ṛṃ saṃ", Harasiddha, Krodha — and the rest as before.

Word by wordपदार्थ

तवर्गं दिक्चरीं ॠं सां (tavargaṃ dikcarīṃ ṝṃ sāṃ)the ta-group, Dikcarī, "ṝṃ sāṃ"तवर्ग, दिक्चरी, "ॠं सां"हरसिद्धाञ्च वैष्णवीम् (harasiddhāñca vaiṣṇavīm)Harasiddhā and Vaiṣṇavīहरसिद्धा और वैष्णवीअपस्मारं ऋं सं (apasmāraṃ ṛṃ saṃ)Apasmāra, "ṛṃ saṃ"अपस्मार, "ऋं सं"हरसिद्धक्रोधादिपूर्ववत् (harasiddhakrodhādipūrvavat)Harasiddha, Krodha and the rest as beforeहरसिद्ध, क्रोध आदि पूर्ववत्

१०१ पवर्गं सहचरीं ॡं षां भट्टिकां वाह्यतः परम् । ब्रह्मराक्षसकं ऌं षं भट्टोन्मत्तादि पूर्ववत् ॥ १०१॥

pavargaṃ sahacarīṃ ḹṃ ṣāṃ bhaṭṭikāṃ vāhyataḥ param | brahmarākṣasakaṃ ḷṃ ṣaṃ bhaṭṭonmattādi pūrvavat ||

· हिन्दी

पवर्ग, सहचरी, "ॡं षां", भट्टिका, फिर वाराही; ब्रह्मराक्षस, "ऌं षं", भट्ट, उन्मत्त — और शेष पहले की तरह।

The pa-group, Sahacarī, "ḹṃ ṣāṃ", Bhaṭṭikā, then Vārāhī; Brahmarākṣasa, "ḷṃ ṣaṃ", Bhaṭṭa, Unmatta — and the rest as before.

Word by wordपदार्थ

पवर्गं सहचरीं ॡं षां (pavargaṃ sahacarīṃ ḹṃ ṣāṃ)the pa-group, Sahacarī, "ḹṃ ṣāṃ"पवर्ग, सहचरी, "ॡं षां"भट्टिकां वाह्यतः परम् (bhaṭṭikāṃ vāhyataḥ param)Bhaṭṭikā, then "Vāhyā" [Vārāhī]भट्टिका, फिर "वाह्या" (वाराही)ब्रह्मराक्षसकं ऌं षं (brahmarākṣasakaṃ ḷṃ ṣaṃ)Brahmarākṣasa, "ḷṃ ṣaṃ"ब्रह्मराक्षस, "ऌं षं"भट्टोन्मत्तादि पूर्ववत् (bhaṭṭonmattādi pūrvavat)Bhaṭṭa, Unmatta and the rest as beforeभट्ट, उन्मत्त आदि पूर्ववत्

१०२ यवर्गं स्याद्गिरिचरीं ऐं शां किलकिलेति च । इन्द्राणीं चेटकं एं शं किलिः कापालिकस्तथा ॥ १०२॥

yavargaṃ syādgiricarīṃ aiṃ śāṃ kilakileti ca | indrāṇīṃ ceṭakaṃ eṃ śaṃ kiliḥ kāpālikastathā ||

· हिन्दी

यवर्ग गिरिचरी है, "ऐं शां", किलकिला, इन्द्राणी; चेटक, "एं शं", किलि और कापालिक।

The ya-group is Giricarī, "aiṃ śāṃ", Kilakilā, Indrāṇī; Ceṭaka, "eṃ śaṃ", Kili and Kāpālika.

Word by wordपदार्थ

यवर्गं स्याद्गिरिचरीं (yavargaṃ syādgiricarīṃ)the ya-group is Giricarīयवर्ग गिरिचरी हैऐं शां किलकिलेति च (aiṃ śāṃ kilakileti ca)"aiṃ śāṃ", and Kilakilā"ऐं शां", और किलकिलाइन्द्राणीं चेटकं एं शं (indrāṇīṃ ceṭakaṃ eṃ śaṃ)Indrāṇī; Ceṭaka, "eṃ śaṃ"इन्द्राणी; चेटक, "एं शं"किलिः कापालिकस्तथा (kiliḥ kāpālikastathā)Kili and Kāpālikaकिलि और कापालिक

१०३ शवर्गं स्यात् वनचरीं औं वां कालादिरात्रि च । चामुण्डां प्रेतं ओं वं च कालरात्रिश्च भीषणः ॥ १०३॥

śavargaṃ syāt vanacarīṃ auṃ vāṃ kālādirātri ca | cāmuṇḍāṃ pretaṃ oṃ vaṃ ca kālarātriśca bhīṣaṇaḥ ||

· हिन्दी

शवर्ग वनचरी है, "औं वां", कालरात्रि, चामुण्डा; प्रेत, "ओं वं", कालरात्रि और भीषण।

The śa-group is Vanacarī, "auṃ vāṃ", Kālarātri, Cāmuṇḍā; Preta, "oṃ vaṃ", Kālarātri and Bhīṣaṇa.

Word by wordपदार्थ

शवर्गं स्यात् वनचरीं (śavargaṃ syāt vanacarīṃ)the śa-group is Vanacarīशवर्ग वनचरी हैऔं वां कालादिरात्रि च (auṃ vāṃ kālādirātri ca)"auṃ vāṃ", and Kālarātri"औं वां", और कालरात्रिचामुण्डां प्रेतं ओं वं च (cāmuṇḍāṃ pretaṃ oṃ vaṃ ca)Cāmuṇḍā; Preta, "oṃ vaṃ"चामुण्डा; प्रेत, "ओं वं"कालरात्रिश्च भीषणः (kālarātriśca bhīṣaṇaḥ)Kālarātri and Bhīṣaṇaकालरात्रि और भीषण

१०४ लं क्षं जलचरीं अः लां वदेत् पश्चाच्च भीषणाम् । महालक्ष्मीं शाकिनीश्च अं लं पश्चाच्च भीषणम् ॥ १०४॥

laṃ kṣaṃ jalacarīṃ aḥ lāṃ vadet paścācca bhīṣaṇām | mahālakṣmīṃ śākinīśca aṃ laṃ paścācca bhīṣaṇam ||

· हिन्दी

"लं क्षं", जलचरी, "अः लां", फिर भीषणा, महालक्ष्मी और शाकिनी; "अं लं", फिर भीषण,

"laṃ kṣaṃ", Jalacarī, "aḥ lāṃ", and then Bhīṣaṇā, Mahālakṣmī and Śākinī; "aṃ laṃ", and then Bhīṣaṇa,

Word by wordपदार्थ

लं क्षं जलचरीं अः लां (laṃ kṣaṃ jalacarīṃ aḥ lāṃ)"laṃ kṣaṃ", Jalacarī, "aḥ lāṃ""लं क्षं", जलचरी, "अः लां"वदेत् पश्चाच्च भीषणाम् (vadet paścācca bhīṣaṇām)one should say, and then Bhīṣaṇāकहे, और फिर भीषणामहालक्ष्मीं शाकिनीश्च (mahālakṣmīṃ śākinīśca)Mahālakṣmī and Śākinīमहालक्ष्मी और शाकिनीअं लं पश्चाच्च भीषणम् (aṃ laṃ paścācca bhīṣaṇam)"aṃ laṃ", and then Bhīṣaṇa"अं लं", और फिर भीषण

१०५ संहारभैरवञ्चैव शेषं पूर्ववदुच्चरेत् । मूलाधारलिङ्गनाभिष्वनाहतविशुद्धयोः ॥ १०५॥

saṃhārabhairavañcaiva śeṣaṃ pūrvavaduccaret | mūlādhāraliṅganābhiṣvanāhataviśuddhayoḥ ||

· हिन्दी

और संहारभैरव — शेष पहले की तरह। मूलाधार, लिंग, नाभि, अनाहत, विशुद्ध,

and Saṃhāra-Bhairava — the rest as before. In the mūlādhāra, the liṅga, the navel, the anāhata, the viśuddha,

Word by wordपदार्थ

संहारभैरवञ्चैव (saṃhārabhairavañcaiva)and Saṃhāra-Bhairavaऔर संहार-भैरवशेषं पूर्ववदुच्चरेत् (śeṣaṃ pūrvavaduccaret)the rest one should utter as beforeशेष पूर्ववत् उच्चारण करेमूलाधारलिङ्गनाभिषु (mūlādhāraliṅganābhiṣu)in the mūlādhāra, liṅga, navelमूलाधार, लिङ्ग, नाभि मेंअनाहतविशुद्धयोः (anāhataviśuddhayoḥ)in the anāhata and the viśuddhaअनाहत और विशुद्ध में

१०६ आज्ञाभालतलब्रह्मरन्ध्रेष्वेवं प्रविन्यसेत् । त्रितारमूलमन्त्रान्ते मातृभैरवशब्दतः ॥ १०६॥

ājñābhālatalabrahmarandhreṣvevaṃ pravinyaset | tritāramūlamantrānte mātṛbhairavaśabdataḥ ||

· हिन्दी

आज्ञा, भाल और ब्रह्मरन्ध्र में — इस प्रकार न्यास करे। त्रितार और मूलमन्त्र के बाद, "मातृ" और "भैरव" शब्दों के बाद,

the ājñā, the forehead and the brahmarandhra — thus one should place them. After the three tāras and the root mantra, after the words "Mātṛ" and "Bhairava",

Word by wordपदार्थ

आज्ञाभालतलब्रह्मरन्ध्रेषु (ājñābhālatalabrahmarandhreṣu)in the ājñā, the forehead, and the brahmarandhraआज्ञा, ललाट और ब्रह्मरन्ध्र मेंएवं प्रविन्यसेत् (evaṃ pravinyaset)thus one should place themइस प्रकार न्यास करेत्रितारमूलमन्त्रान्ते (tritāramūlamantrānte)after the three tāras and the root mantraत्रितार और मूलमन्त्र के अन्त मेंमातृभैरवशब्दतः (mātṛbhairavaśabdataḥ)after the words "Mātṛ" and "Bhairava""मातृ" और "भैरव" शब्द के बाद

१०७ अधिपायै पराम्बादेव्यै नमो व्यापकं न्यसेत् । मातृन्यासं महेशानि कुर्यादेवं समाहितः ॥ १०७॥

adhipāyai parāmbādevyai namo vyāpakaṃ nyaset | mātṛnyāsaṃ maheśāni kuryādevaṃ samāhitaḥ ||

· हिन्दी

"अधिपा पराम्बादेव्यै नमः" — व्यापक न्यास करे। हे महेशानि! इस प्रकार समाहित होकर मातृ-न्यास करे।

"to their mistress, to Parāmbā Devī, obeisance" — one should do the pervasive nyāsa. Thus, O great Goddess, composed, one should perform the mātṛ-nyāsa.

Word by wordपदार्थ

अधिपायै पराम्बादेव्यै (adhipāyai parāmbādevyai)"to the mistress [of them], to Parāmbā Devī""(उनकी) अधिपा पराम्बादेव्यै"नमो व्यापकं न्यसेत् (namo vyāpakaṃ nyaset)"obeisance" — one should do the pervasive nyāsa"नमः" — व्यापक न्यास करेमातृन्यासं महेशानि (mātṛnyāsaṃ maheśāni)the mātṛ-nyāsa, O great Goddessमातृ-न्यास, हे महेशानिकुर्यादेवं समाहितः (kuryādevaṃ samāhitaḥ)one should perform thus, composedइस प्रकार समाहित होकर करे

१०८ एवं न्यस्ततनुर्देवि ध्यायेद्देवमनन्यधीः । अमृतार्णवमध्योद्यन्मणिद्वीपे सुशोभिते ॥ १०८॥

evaṃ nyastatanurdevi dhyāyeddevamananyadhīḥ | amṛtārṇavamadhyodyanmaṇidvīpe suśobhite ||

· हिन्दी

इस प्रकार न्यास किये शरीर वाला, हे देवि! अनन्य मन से देव का ध्यान करे — अमृत-सागर के मध्य उदित सुशोभित मणिद्वीप में,

With the body thus laid out, O Devī, one should meditate with undivided mind on the god — on the resplendent Isle of Gems rising in the midst of the ocean of nectar,

Word by wordपदार्थ

एवं न्यस्ततनुर्देवि (evaṃ nyastatanurdevi)with the body thus laid out, O Devīइस प्रकार न्यास किए देह वाला, हे देविध्यायेद्देवमनन्यधीः (dhyāyeddevamananyadhīḥ)one should meditate on the god with undivided mindअनन्य बुद्धि से देव का ध्यान करेअमृतार्णवमध्योद्यत् (amṛtārṇavamadhyodyat)rising in the midst of the ocean of nectarअमृत-सागर के मध्य में उदितमणिद्वीपे सुशोभिते (maṇidvīpe suśobhite)on the resplendent Isle of Gemsसुशोभित मणिद्वीप में

१०९ कल्पवृक्षवनान्तःस्थमणिमाणिक्यमण्डपे । नवरत्नमयश्रीमत्सिंहासनगतेऽम्बुजे ॥ १०९॥

kalpavṛkṣavanāntaḥsthamaṇimāṇikyamaṇḍape | navaratnamayaśrīmatsiṃhāsanagate'mbuje ||

· हिन्दी

कल्पवृक्षों के वन के भीतर, मणि-माणिक्य के मण्डप में, नवरत्नमय श्रीमान् सिंहासन पर स्थित कमल पर,

within a grove of wish-trees, in a pavilion of gems and rubies, on a lotus set upon a glorious lion-throne made of the nine jewels,

Word by wordपदार्थ

कल्पवृक्षवनान्तःस्थ (kalpavṛkṣavanāntaḥstha)set within a grove of wish-treesकल्पवृक्ष-वन के भीतर स्थितमणिमाणिक्यमण्डपे (maṇimāṇikyamaṇḍape)in a pavilion of gems and rubiesमणि-माणिक्य के मण्डप मेंनवरत्नमयश्रीमत् (navaratnamayaśrīmat)of the nine jewels, gloriousनवरत्नमय, श्रीमान्सिंहासनगतेऽम्बुजे (siṃhāsanagate'mbuje)on a lotus set upon a lion-throneसिंहासन पर स्थित कमल में

११० त्रिकोणान्तःसमासीनं चन्द्रसूर्यायुतप्रभम् । अर्द्धाम्बिकासमायुक्तं प्रविभक्तविभूषणम् ॥ ११०॥

trikoṇāntaḥsamāsīnaṃ candrasūryāyutaprabham | arddhāmbikāsamāyuktaṃ pravibhaktavibhūṣaṇam ||

· हिन्दी

त्रिकोण के भीतर आसीन, दस हजार सूर्य-चन्द्रों की प्रभा वाले, अर्धांग में अम्बिका से युक्त, दोनों भागों में विभक्त आभूषणों वाले,

seated within the triangle, radiant as ten thousand suns and moons, joined with Ambikā as his half, his ornaments divided between the two halves,

Word by wordपदार्थ

त्रिकोणान्तःसमासीनं (trikoṇāntaḥsamāsīnaṃ)seated within the triangleत्रिकोण के भीतर आसीनचन्द्रसूर्यायुतप्रभम् (candrasūryāyutaprabham)with the radiance of ten thousand suns and moonsदस हज़ार चन्द्र-सूर्य की प्रभा वालेअर्द्धाम्बिकासमायुक्तं (arddhāmbikāsamāyuktaṃ)joined with Ambikā as his halfअर्धांग में अम्बिका से युक्तप्रविभक्तविभूषणम् (pravibhaktavibhūṣaṇam)his ornaments divided [between the two halves](दोनों अर्धांगों में) विभक्त आभूषण वाले

१११ कोटिकन्दर्पलावण्यं सदा षोडशवार्षिकम् । मन्दस्मितमुखाम्भोजं त्रिनेत्रं चन्द्रशेखरम् ॥ १११॥

koṭikandarpalāvaṇyaṃ sadā ṣoḍaśavārṣikam | mandasmitamukhāmbhojaṃ trinetraṃ candraśekharam ||

· हिन्दी

करोड़ कामदेवों के लावण्य वाले, सदा सोलह वर्ष के, मन्द मुस्कान वाले मुखकमल से युक्त, त्रिनेत्र, चन्द्रशेखर,

with the beauty of a crore of Love-gods, ever sixteen years old, his lotus-face gently smiling, three-eyed, crested with the moon,

Word by wordपदार्थ

कोटिकन्दर्पलावण्यं (koṭikandarpalāvaṇyaṃ)with the beauty of a crore of Love-godsकरोड़ कामदेवों के लावण्य वालेसदा षोडशवार्षिकम् (sadā ṣoḍaśavārṣikam)ever sixteen years oldसदा सोलह वर्ष केमन्दस्मितमुखाम्भोजं (mandasmitamukhāmbhojaṃ)his lotus-face gently smilingमन्द मुस्कान वाले मुखकमलत्रिनेत्रं चन्द्रशेखरम् (trinetraṃ candraśekharam)three-eyed, moon-crestedत्रिनेत्र, चन्द्रशेखर

११२ दिव्याम्बरस्रगालेपं दिव्याभरणभूषितम् । पानपात्रञ्च चिन्मुद्रां त्रिशूलं पुस्तकं करैः ॥ ११२॥

divyāmbarasragālepaṃ divyābharaṇabhūṣitam | pānapātrañca cinmudrāṃ triśūlaṃ pustakaṃ karaiḥ ||

· हिन्दी

दिव्य वस्त्र, माला और लेप वाले, दिव्य आभूषणों से भूषित, हाथों में पानपात्र, चिन्मुद्रा, त्रिशूल और पुस्तक धारण किये,

with divine garments, garlands and unguents, adorned with divine ornaments, holding in his hands the drinking-cup, the gesture of consciousness, the trident and the book,

Word by wordपदार्थ

दिव्याम्बरस्रगालेपं (divyāmbarasragālepaṃ)with divine garments, garlands and unguentsदिव्य वस्त्र, माला, अनुलेपदिव्याभरणभूषितम् (divyābharaṇabhūṣitam)adorned with divine ornamentsदिव्य आभूषणों से भूषितपानपात्रञ्च चिन्मुद्रां (pānapātrañca cinmudrāṃ)the drinking-cup, the gesture of consciousnessपानपात्र और चिन्मुद्रात्रिशूलं पुस्तकं करैः (triśūlaṃ pustakaṃ karaiḥ)the trident, the book — in his handsत्रिशूल, पुस्तक — हाथों में

११३ विद्यासंसिद्धिं बिभ्राणां सदानन्दमुखेक्षणम् । महाषोढोदिताशेषदेवतागणसेवितम् ॥ ११३॥

vidyāsaṃsiddhiṃ bibhrāṇāṃ sadānandamukhekṣaṇam | mahāṣoḍhoditāśeṣadevatāgaṇasevitam ||

· हिन्दी

विद्या की संसिद्धि धारण किये, सदानन्दमय मुख और दृष्टि वाले, महाषोढा में कहे समस्त देवतागणों से सेवित।

bearing the perfection of all knowledge, with a face and glance of everlasting bliss, served by all the hosts of deities declared in the Mahāṣoḍhā.

Word by wordपदार्थ

विद्यासंसिद्धिं बिभ्राणां (vidyāsaṃsiddhiṃ bibhrāṇāṃ)bearing the perfection of all knowledgeविद्या की संसिद्धि धारण करतेसदानन्दमुखेक्षणम् (sadānandamukhekṣaṇam)with face and glance of everlasting blissसदानन्द मुख और दृष्टि वालेमहाषोढोदिताशेष (mahāṣoḍhoditāśeṣa)declared in the Mahāṣoḍhā, allमहाषोढा में कहे गए समस्तदेवतागणसेवितम् (devatāgaṇasevitam)the hosts of deities serve himदेवतागणों से सेवित

११४ एवं चित्ताम्बुजे ध्यायेदर्द्धनारीश्वरं शिवम् । पुंरूपं वा स्मरेद्देवि स्त्रीरूपं वा विचिन्तयेत् ॥ ११४॥

evaṃ cittāmbuje dhyāyedarddhanārīśvaraṃ śivam | puṃrūpaṃ vā smareddevi strīrūpaṃ vā vicintayet ||

· हिन्दी

इस प्रकार चित्तकमल में अर्धनारीश्वर शिव का ध्यान करे; अथवा हे देवि! केवल पुरुषरूप का स्मरण करे, या केवल स्त्रीरूप का चिन्तन करे।

Thus one should meditate in the lotus of the mind on Śiva as Ardhanārīśvara; or one may recall the male form alone, O Devī, or contemplate the female form alone.

Word by wordपदार्थ

एवं चित्ताम्बुजे ध्यायेत् (evaṃ cittāmbuje dhyāyet)thus one should meditate in the lotus of the mindइस प्रकार चित्त-कमल में ध्यान करेअर्द्धनारीश्वरं शिवम् (arddhanārīśvaraṃ śivam)on Śiva as the Lord who is half womanअर्धनारीश्वर शिव कापुंरूपं वा स्मरेद्देवि (puṃrūpaṃ vā smareddevi)or one may recall the male form, O Devīया पुरुष रूप का स्मरण करे, हे देविस्त्रीरूपं वा विचिन्तयेत् (strīrūpaṃ vā vicintayet)or contemplate the female formया स्त्री रूप का चिन्तन करे

११५ अथवा निष्कलं ध्यायेत् सच्चिदानन्दलक्षणम् । सर्वतेजोमयं देवि सचराचरविग्रहम् ॥ ११५॥

athavā niṣkalaṃ dhyāyet saccidānandalakṣaṇam | sarvatejomayaṃ devi sacarācaravigraham ||

· हिन्दी

अथवा निष्कल का ध्यान करे — सच्चिदानन्द लक्षण वाले, सर्वतेजोमय, हे देवि! चराचर सहित जिसका विग्रह है।

Or one should meditate on the partless — marked by being, consciousness and bliss, made of all light, O Devī, whose body is all that moves and does not move.

Word by wordपदार्थ

अथवा निष्कलं ध्यायेत् (athavā niṣkalaṃ dhyāyet)or one should meditate on the partlessअथवा निष्कल का ध्यान करेसच्चिदानन्दलक्षणम् (saccidānandalakṣaṇam)marked by being, consciousness and blissसच्चिदानन्द-लक्षणसर्वतेजोमयं देवि (sarvatejomayaṃ devi)made of all light, O Devīसर्वतेजोमय, हे देविसचराचरविग्रहम् (sacarācaravigraham)whose body is all that moves and does notचराचर-विग्रह

११६ ततः सन्दर्शयेन्मुद्रादशकं परमेश्वरि । योनिं लिङ्गञ्च सुरभिं हेतिमुद्राचतुष्टयम् ॥ ११६॥

tataḥ sandarśayenmudrādaśakaṃ parameśvari | yoniṃ liṅgañca surabhiṃ hetimudrācatuṣṭayam ||

· हिन्दी

फिर, हे परमेश्वरि! दस मुद्राएँ दिखाये: योनि, लिंग, सुरभि, चार हेति-मुद्राएँ,

Then one should display the ten mudrās, O supreme Goddess: the yoni, the liṅga, the surabhi, the four weapon-mudrās,

Word by wordपदार्थ

ततः सन्दर्शयेत् (tataḥ sandarśayet)then one should displayफिर दिखाएमुद्रादशकं परमेश्वरि (mudrādaśakaṃ parameśvari)the ten mudrās, O supreme Goddessदस मुद्राएँ, हे परमेश्वरियोनिं लिङ्गञ्च सुरभिं (yoniṃ liṅgañca surabhiṃ)the yoni, the liṅga, the surabhiयोनि, लिङ्ग, सुरभिहेतिमुद्राचतुष्टयम् (hetimudrācatuṣṭayam)and the four weapon-mudrāsचार हेति (शस्त्र) मुद्राएँ

११७ वनमालां महामुद्रां नभोमुद्रामिति क्रमात् । यथाशक्ति मन्त्रमूलं जपेत् श्रीपादुकामपि । मूर्ध्नि सञ्चिन्तयेद्देवि श्रीगुरुं शिवरूपिणम् ॥ ११७॥

vanamālāṃ mahāmudrāṃ nabhomudrāmiti kramāt | yathāśakti mantramūlaṃ japet śrīpādukāmapi | mūrdhni sañcintayeddevi śrīguruṃ śivarūpiṇam ||

· हिन्दी

वनमाला, महामुद्रा और नभोमुद्रा — इस क्रम से। यथाशक्ति मूलमन्त्र और श्रीपादुका का भी जप करे, और हे देवि! मस्तक पर शिवरूपी श्रीगुरु का चिन्तन करे —

the vanamālā, the mahāmudrā and the nabhomudrā — in that order. According to one's ability one should recite the root mantra and the blessed pādukā mantra too, and contemplate on the crown, O Devī, the blessed guru in the form of Śiva —

Word by wordपदार्थ

वनमालां महामुद्रां (vanamālāṃ mahāmudrāṃ)the vanamālā, the mahāmudrāवनमाला, महामुद्रानभोमुद्रामिति क्रमात् (nabhomudrāmiti kramāt)and the nabhomudrā — in orderऔर नभोमुद्रा — इस क्रम सेयथाशक्ति मन्त्रमूलं (yathāśakti mantramūlaṃ)according to one's ability the root mantraयथाशक्ति मूलमन्त्रजपेत् श्रीपादुकामपि (japet śrīpādukāmapi)one should recite, and the blessed pādukā tooजपे, श्रीपादुका भीमूर्ध्नि सञ्चिन्तयेद्देवि (mūrdhni sañcintayeddevi)on the crown one should contemplate, O Devīमूर्धा में चिन्तन करे, हे देविश्रीगुरुं शिवरूपिणम् (śrīguruṃ śivarūpiṇam)the blessed guru in the form of Śivaशिवरूपी श्रीगुरु का

११८ सहस्रदलपङ्कजे सकलशीतरश्मिप्रभम् वराभयकराम्बुजं विमलगन्धपुष्पाम्बरम् । प्रसन्नवदनेक्षणं सकलदेवतारूपिणम् स्मरेत् शिरसि हंसगं तदभिधानपूर्वं गुरुम् ॥ ११८॥

sahasradalapaṅkaje sakalaśītaraśmiprabham | varābhayakarāmbujaṃ vimalagandhapuṣpāmbaram | prasannavadanekṣaṇaṃ sakaladevatārūpiṇam | smaret śirasi haṃsagaṃ tadabhidhānapūrvaṃ gurum ||

· हिन्दी

सहस्रदल कमल में, पूर्ण चन्द्र की प्रभा वाले, वर और अभय देते हस्तकमल वाले, निर्मल गन्ध, पुष्प और वस्त्र वाले, प्रसन्न मुख और दृष्टि वाले, सब देवताओं के रूप वाले — हंस पर स्थित गुरु का सिर पर स्मरण करे, पहले उनका नाम लेकर।

in the thousand-petalled lotus, radiant as the full moon, his lotus-hands granting boons and safety, with pure unguents, flowers and garments, of serene face and glance, in whom every deity takes form — one should recall the guru upon the head, seated on the haṃsa, with his name spoken first.

Word by wordपदार्थ

सहस्रदलपङ्कजे (sahasradalapaṅkaje)in the thousand-petalled lotusसहस्रदल कमल मेंसकलशीतरश्मिप्रभम् (sakalaśītaraśmiprabham)radiant as the full moonपूर्ण चन्द्र-सी प्रभा वालेवराभयकराम्बुजं (varābhayakarāmbujaṃ)his lotus-hands granting boons and safetyवर-अभय देते करकमल वालेविमलगन्धपुष्पाम्बरम् (vimalagandhapuṣpāmbaram)with pure unguents, flowers and garmentsविमल गन्ध, पुष्प, वस्त्र वालेप्रसन्नवदनेक्षणं (prasannavadanekṣaṇaṃ)of serene face and glanceप्रसन्न मुख और दृष्टि वालेसकलदेवतारूपिणम् (sakaladevatārūpiṇam)in whom every deity takes formसकल देवताओं के रूप वालेस्मरेत् शिरसि हंसगं (smaret śirasi haṃsagaṃ)one should recall on the head, seated on the haṃsaसिर में स्मरण करे, हंस पर स्थिततदभिधानपूर्वं गुरुम् (tadabhidhānapūrvaṃ gurum)the guru, preceded by his nameउनके नाम-पूर्वक गुरु का

११९ एवं न्यासे कृते देवि साक्षात् परशिवो भवेत् । मन्त्री नैवात्र सन्देहो निग्रहानुग्रहक्षमः ॥ ११९॥

evaṃ nyāse kṛte devi sākṣāt paraśivo bhavet | mantrī naivātra sandeho nigrahānugrahakṣamaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार न्यास किये जाने पर, हे देवि! मन्त्री साक्षात् परशिव हो जाता है, निग्रह और अनुग्रह में समर्थ — इसमें सन्देह नहीं।

When nyāsa is thus done, O Devī, the mantrin becomes the supreme Śiva himself, able to punish and to bless — of this there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

एवं न्यासे कृते देवि (evaṃ nyāse kṛte devi)when nyāsa is thus done, O Devīइस प्रकार न्यास करने पर, हे देविसाक्षात् परशिवो भवेत् (sākṣāt paraśivo bhavet)one becomes the supreme Śiva himselfसाक्षात् परशिव हो जाता हैमन्त्री नैवात्र सन्देहो (mantrī naivātra sandeho)the mantrin — there is no doubt of itमन्त्री — इसमें सन्देह नहींनिग्रहानुग्रहक्षमः (nigrahānugrahakṣamaḥ)able to punish and to blessनिग्रह और अनुग्रह में समर्थ

१२० महाषोढाह्वयं न्यासं यः करोति दिने दिने । देवाः सर्वे नमस्यन्ति तं नमामि न संशयः ॥ १२०॥

mahāṣoḍhāhvayaṃ nyāsaṃ yaḥ karoti dine dine | devāḥ sarve namasyanti taṃ namāmi na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

जो प्रतिदिन महाषोढा नामक न्यास करता है — सब देवता उसे नमस्कार करते हैं, और मैं भी उसे नमस्कार करता हूँ; इसमें सन्देह नहीं।

One who performs the nyāsa called Mahāṣoḍhā day after day — all the gods bow to him, and I too bow to him; of this there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

महाषोढाह्वयं न्यासं (mahāṣoḍhāhvayaṃ nyāsaṃ)the nyāsa called Mahāṣoḍhāमहाषोढा नामक न्यासयः करोति दिने दिने (yaḥ karoti dine dine)one who performs day after dayजो प्रतिदिन करता हैदेवाः सर्वे नमस्यन्ति (devāḥ sarve namasyanti)all the gods bow to himसब देवता उसे नमस्कार करते हैंतं नमामि न संशयः (taṃ namāmi na saṃśayaḥ)I too bow to him, without doubtमैं भी उसे नमन करता हूँ, सन्देह नहीं

१२१ महाषोढाह्वयं न्यासं करोति यत्र पार्वति । दिव्यक्षेत्रं समुद्दिष्टं समन्ताद्दशयोजनम् ॥ १२१॥

mahāṣoḍhāhvayaṃ nyāsaṃ karoti yatra pārvati | divyakṣetraṃ samuddiṣṭaṃ samantāddaśayojanam ||

· हिन्दी

हे पार्वति! जहाँ महाषोढा नामक न्यास किया जाता है, वहाँ चारों ओर दस योजन तक दिव्य क्षेत्र कहा गया है।

Wherever one performs the nyāsa called Mahāṣoḍhā, O Pārvatī, that place is declared a divine field for ten yojanas all around.

Word by wordपदार्थ

महाषोढाह्वयं न्यासं (mahāṣoḍhāhvayaṃ nyāsaṃ)the nyāsa called Mahāṣoḍhāमहाषोढा नामक न्यासकरोति यत्र पार्वति (karoti yatra pārvati)wherever one performs, O Pārvatīजहाँ करता है, हे पार्वतिदिव्यक्षेत्रं समुद्दिष्टं (divyakṣetraṃ samuddiṣṭaṃ)is declared a divine fieldवह दिव्य क्षेत्र कहा गया हैसमन्ताद्दशयोजनम् (samantāddaśayojanam)for ten yojanas all aroundचारों ओर दस योजन तक

१२२ कृत्वा न्यासमिमं देवि यत्र गच्छति मानवः । तत्र स्याद्विजयो लाभः सम्मानः पौरुषं प्रिये ॥ १२२॥

kṛtvā nyāsamimaṃ devi yatra gacchati mānavaḥ | tatra syādvijayo lābhaḥ sammānaḥ pauruṣaṃ priye ||

· हिन्दी

हे देवि! यह न्यास करके मनुष्य जहाँ जाता है, वहाँ विजय, लाभ, सम्मान और पौरुष होता है, हे प्रिये!

Having done this nyāsa, O Devī, wherever a man goes, there are victory, gain, honour and manly power, O beloved.

Word by wordपदार्थ

कृत्वा न्यासमिमं देवि (kṛtvā nyāsamimaṃ devi)having done this nyāsa, O Devīयह न्यास करके, हे देवियत्र गच्छति मानवः (yatra gacchati mānavaḥ)wherever a man goesमनुष्य जहाँ जाता हैतत्र स्याद्विजयो लाभः (tatra syādvijayo lābhaḥ)there is victory, gainवहाँ विजय, लाभ होता हैसम्मानः पौरुषं प्रिये (sammānaḥ pauruṣaṃ priye)honour and manly power, O belovedसम्मान, पौरुष, हे प्रिये

१२३ महाषोढाकृतन्यासस्तेन यो वन्द्यते शिवे । षण्मासान्मृत्युमाप्नोति यदि त्राता शिवः स्वयम् ॥ १२३॥

mahāṣoḍhākṛtanyāsastena yo vandyate śive | ṣaṇmāsānmṛtyumāpnoti yadi trātā śivaḥ svayam ||

· हिन्दी

हे शिवे! महाषोढा न्यास किये हुए पुरुष के द्वारा जिसे प्रणाम किया जाये, वह छह महीनों में मृत्यु को प्राप्त होता है — चाहे स्वयं शिव उसके रक्षक हों।

Whoever is saluted by one who has done the Mahāṣoḍhā nyāsa, O Śivā, meets death within six months — even if Śiva himself were his protector.

Word by wordपदार्थ

महाषोढाकृतन्यासः (mahāṣoḍhākṛtanyāsaḥ)one who has done the Mahāṣoḍhā nyāsaमहाषोढा न्यास किया हुआतेन यो वन्द्यते शिवे (tena yo vandyate śive)whoever is saluted by him, O Śivāजिसे वह वन्दन करे, हे शिवेषण्मासान्मृत्युमाप्नोति (ṣaṇmāsānmṛtyumāpnoti)meets death within six monthsवह छह मास में मृत्यु पाता हैयदि त्राता शिवः स्वयम् (yadi trātā śivaḥ svayam)even if Śiva himself were his protectorयदि शिव स्वयं भी रक्षक हों

१२४ वज्रपञ्जरनामानमेतं न्यासं करोति यः । दिव्यन्तरीक्षभूशैलजलारण्यनिवासिनः ॥ १२४॥

vajrapañjaranāmānametaṃ nyāsaṃ karoti yaḥ | divyantarīkṣabhūśailajalāraṇyanivāsinaḥ ||

· हिन्दी

"वज्रपंजर" नामक इस न्यास को जो करता है — स्वर्ग, अन्तरिक्ष, भूमि, पर्वत, जल और वन में रहने वाले,

One who performs this nyāsa, named the "cage of thunderbolt" — the dwellers in heaven, the sky, the earth, the mountains, the waters and the forests,

Word by wordपदार्थ

वज्रपञ्जरनामानम् (vajrapañjaranāmānam)named the "cage of thunderbolt""वज्रपंजर" नामकएतं न्यासं करोति यः (etaṃ nyāsaṃ karoti yaḥ)one who performs this nyāsaयह न्यास जो करता हैदिव्यन्तरीक्षभूशैल (divyantarīkṣabhūśaila)dwellers in heaven, the sky, the earth, the mountainsस्वर्ग, अन्तरिक्ष, भूमि, पर्वतजलारण्यनिवासिनः (jalāraṇyanivāsinaḥ)the waters and the forestsजल और वन में रहने वाले

१२५ प्रचण्डभूतवेतालदेवरक्षोग्रहादयः । भयग्रस्तेन मनसा नेक्षन्ते तं कुलेश्वरि ॥ १२५॥

pracaṇḍabhūtavetāladevarakṣograhādayaḥ | bhayagrastena manasā nekṣante taṃ kuleśvari ||

· हिन्दी

प्रचण्ड भूत, वेताल, देव, राक्षस, ग्रह आदि — हे कुलेश्वरि! भय से ग्रस्त मन से उसकी ओर देखते तक नहीं।

the fierce bhūtas, vetālas, gods, rākṣasas, seizing spirits and the rest — with fear-stricken minds do not dare even look at him, O mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

प्रचण्डभूतवेताल (pracaṇḍabhūtavetāla)fierce bhūtas, vetālasप्रचण्ड भूत, वेतालदेवरक्षोग्रहादयः (devarakṣograhādayaḥ)gods, rākṣasas, seizing spirits and the restदेव, राक्षस, ग्रह आदिभयग्रस्तेन मनसा (bhayagrastena manasā)with fear-stricken mindsभय से ग्रस्त मन सेनेक्षन्ते तं कुलेश्वरि (nekṣante taṃ kuleśvari)do not [dare] look at him, O mistress of the Kulaउसे नहीं देखते, हे कुलेश्वरि

१२६ महाषोढाकृतन्यासं ब्रह्मविष्णुशिवादयः । देवाः सर्वे नमस्यन्ति ऋषयोऽपि मुनीश्वराः ॥ १२६॥

mahāṣoḍhākṛtanyāsaṃ brahmaviṣṇuśivādayaḥ | devāḥ sarve namasyanti ṛṣayo'pi munīśvarāḥ ||

· हिन्दी

महाषोढा न्यास किये हुए पुरुष को ब्रह्मा, विष्णु, शिव आदि सब देवता नमस्कार करते हैं, और ऋषि तथा मुनीश्वर भी।

To one who has done the Mahāṣoḍhā nyāsa all the gods bow — Brahmā, Viṣṇu, Śiva and the rest — and the seers and the lords of sages as well.

Word by wordपदार्थ

महाषोढाकृतन्यासं (mahāṣoḍhākṛtanyāsaṃ)one who has done the Mahāṣoḍhā nyāsaमहाषोढा न्यास किए हुए कोब्रह्मविष्णुशिवादयः (brahmaviṣṇuśivādayaḥ)Brahmā, Viṣṇu, Śiva and the restब्रह्मा, विष्णु, शिव आदिदेवाः सर्वे नमस्यन्ति (devāḥ sarve namasyanti)all the gods bow to himसब देवता नमस्कार करते हैंऋषयोऽपि मुनीश्वराः (ṛṣayo'pi munīśvarāḥ)and the seers and lords of sages tooऋषि और मुनीश्वर भी

१२७ बहुनोक्तेन किं देवि न्यासमेतं मम प्रियम् । नापुत्राय वदेद्देवि नाशिष्याय प्रकाशयेत् ॥ १२७॥

bahunoktena kiṃ devi nyāsametaṃ mama priyam | nāputrāya vadeddevi nāśiṣyāya prakāśayet ||

· हिन्दी

अधिक कहने से क्या, हे देवि? यह न्यास मुझे प्रिय है। इसे अपुत्र को न कहे, हे देवि! अशिष्य को प्रकट न करे।

What use is there in saying more, O Devī? This nyāsa is dear to me. One should not tell it to one who is not a son, nor reveal it to one who is not a disciple.

Word by wordपदार्थ

बहुनोक्तेन किं देवि (bahunoktena kiṃ devi)what use in saying much, O Devīअधिक कहने से क्या, हे देविन्यासमेतं मम प्रियम् (nyāsametaṃ mama priyam)this nyāsa is dear to meयह न्यास मुझे प्रिय हैनापुत्राय वदेद्देवि (nāputrāya vadeddevi)one should not tell it to one who is not a son, O Devīअपुत्र को न कहे, हे देविनाशिष्याय प्रकाशयेत् (nāśiṣyāya prakāśayet)nor reveal it to one who is not a discipleअशिष्य को प्रकाशित न करे

१२८ आज्ञासिद्धिमवाप्नोति तस्मान्न्यासं समाचरेत् । अस्मात् परतरा रक्षा देवताभावसिद्धिदा । लोके नास्ति न सन्देहः सत्यं सत्यं वरानने ॥ १२८॥

ājñāsiddhimavāpnoti tasmānnyāsaṃ samācaret | asmāt paratarā rakṣā devatābhāvasiddhidā | loke nāsti na sandehaḥ satyaṃ satyaṃ varānane ||

· हिन्दी

इससे आज्ञासिद्धि प्राप्त होती है; इसलिए यह न्यास करे। देवताभाव की सिद्धि देने वाली इससे बढ़कर रक्षा संसार में नहीं है — इसमें सन्देह नहीं; हे वरानने! यह सत्य है, सत्य है।

By it one attains the power of command; therefore one should perform this nyāsa. There is no protection in the world greater than this, which gives identity with the deity — of this there is no doubt; truly, truly, O fair-faced one.

Word by wordपदार्थ

आज्ञासिद्धिमवाप्नोति (ājñāsiddhimavāpnoti)one attains the power of commandआज्ञासिद्धि पाता हैतस्मान्न्यासं समाचरेत् (tasmānnyāsaṃ samācaret)therefore one should perform the nyāsaइसलिए न्यास करेअस्मात् परतरा रक्षा (asmāt paratarā rakṣā)a protection greater than thisइससे बढ़कर रक्षादेवताभावसिद्धिदा (devatābhāvasiddhidā)which gives identity with the deityदेवता-भाव की सिद्धि देने वालीलोके नास्ति न सन्देहः (loke nāsti na sandehaḥ)does not exist in the world, without doubtलोक में नहीं है, सन्देह नहींसत्यं सत्यं वरानने (satyaṃ satyaṃ varānane)truly, truly, O fair-faced oneसत्य, सत्य, हे वरानने

१२९ ऊर्ध्वाम्नायप्रवेशश्च पराप्रासादचिन्तनम् । महाषोढापरिज्ञानं नाल्पस्य तपसः फलम् ॥ १२९॥

ūrdhvāmnāyapraveśaśca parāprāsādacintanam | mahāṣoḍhāparijñānaṃ nālpasya tapasaḥ phalam ||

· हिन्दी

ऊर्ध्वाम्नाय में प्रवेश, पराप्रासाद का चिन्तन, और महाषोढा का परिज्ञान — ये थोड़े तप का फल नहीं हैं।

Entry into the Ūrdhvāmnāya, contemplation of the Parā-Prāsāda, and full knowledge of the Mahāṣoḍhā — these are not the fruit of any small austerity.

Word by wordपदार्थ

ऊर्ध्वाम्नायप्रवेशश्च (ūrdhvāmnāyapraveśaśca)entry into the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय में प्रवेशपराप्रासादचिन्तनम् (parāprāsādacintanam)contemplation of the Parā-Prāsādaपराप्रासाद का चिन्तनमहाषोढापरिज्ञानं (mahāṣoḍhāparijñānaṃ)full knowledge of the Mahāṣoḍhāमहाषोढा का परिज्ञाननाल्पस्य तपसः फलम् (nālpasya tapasaḥ phalam)is not the fruit of small austerityअल्प तप का फल नहीं है

१३० इति ते कथितं देवि मन्त्रोद्धारादिकं प्रिये । समासेन कुलेशानि किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ १३०॥

iti te kathitaṃ devi mantroddhārādikaṃ priye | samāsena kuleśāni kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi ||

· हिन्दी

हे देवि! इस प्रकार मन्त्रोद्धार आदि तुम्हें संक्षेप में कहा गया, हे प्रिये! हे कुलेशानि! अब और क्या सुनना चाहती हो?"

Thus, O Devī, the extraction of the mantra and the rest has been told to you in brief, O beloved, mistress of the Kula. What more do you wish to hear?"

Word by wordपदार्थ

इति ते कथितं देवि (iti te kathitaṃ devi)thus has been told to you, O Devīइस प्रकार तुम्हें कहा गया, हे देविमन्त्रोद्धारादिकं प्रिये (mantroddhārādikaṃ priye)the extraction of the mantra and the rest, O belovedमन्त्रोद्धार आदि, हे प्रियेसमासेन कुलेशानि (samāsena kuleśāni)in brief, O mistress of the Kulaसंक्षेप में, हे कुलेशानिकिं भूयः श्रोतुमिच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi)what more do you wish to hear?और क्या सुनना चाहती हो?

❁ ❁ ❁

इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे महाषोढाकथनं नाम चतुर्थ उल्लासः ॥४॥

Thus ends the fourth ullāsa, called "The Account of the Mahāṣoḍhā," in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth khaṇḍa of the glorious Kulārṇava — the door to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of the best of all Āgamas, the work of a hundred and twenty-five thousand verses.

इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सब आगमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में महाषोढाकथन नामक चतुर्थ उल्लास पूर्ण हुआ ॥४॥