॥ ॐ ॥
श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्
ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डःअथ तृतीयोल्लासः
Pārvatī asks to hear of the Ūrdhvāmnāya and its mantra, the best of the best of all dharmas. Śiva ranks the levels of secrecy — Veda, śāstra and Purāṇa may be published, the Śaiva and Śākta Āgamas are secret, the Kula scriptures secret beyond secret, and this teaching the secret of those — and explains that five āmnāyas issued from his five faces: eastern, western, southern, northern and upper. The four are each a path to liberation, and whoever knows even one is freed, but the upper stands above them as Śiva's own nature, raising up what lies below, served only by the higher worlds, and yielding fruit beyond all the rest. A run of similes places it as Viṣṇu among gods, the sun among lights, Kāśī among tīrthas, Meru among mountains, gold among metals, the head among the limbs, musk among fragrances. It cannot be won by Vedas, Purāṇas, sacrifice, austerity or crores of vows, but only from the mouth of the guru, whom the seeker must search out; the one who knows it is himself the true guru, the seer, the yogin, Śiva — his mother is blessed, his ancestors freed, his mere presence brings prosperity and rain for ten yojanas. Śiva then maps the four lower āmnāyas onto creation, maintenance, dissolution and grace and onto the yogas of mantra, devotion, action and knowledge, counts their saṅketas (24, 25, 32, 36), and says the Ūrdhvāmnāya has none, being beyond rite. The second half turns to the Prāsāda-Parā mantra that presides over it, the supreme form of Śiva and Śakti together. It moves as the breath in every creature from Śiva down to the worm; the whole moving and unmoving world is stitched together by it and no more different from it than the breeze from the fan — as the sprout is in the seed, oil in sesame, heat in fire, ghee in milk, the tree in the banyan seed, so the cosmos abides in this mantra, and other mantras without it are food without salt. Its knower, though a dog-cooker, can install a deity; his every act becomes austerity and japa; the fourteen worlds abide in his body; gods and demons salute him; walking, standing, waking or sleeping, the mantra never fails. Every pair in the world — Śacī and Indra, Agni and Soma, bindu and nāda, Prakṛti and Puruṣa, word and meaning, injunction and prohibition — is Śiva and Śakti, so the mantra is the self of all, formless yet with rites, beyond qualities yet with them. A litany declares it the supreme knowledge, austerity, meditation, initiation, japa, vow, sacrifice, goal and secret, and graded fruits are set out for reciting it 108, 200, 300, 400 and 500 times — release from the five great sins, from all sins of countless births, the merit of all rites and tīrthas, the eight siddhis at one's door, the fourfold liberation, and beyond that a fruit Śiva says he cannot describe. The chapter closes with the maxims that nothing surpasses the guru, Śiva, the Veda, the Kaula view, Kula-knowledge, and liberation, and that all this is a mustard seed beside the mountain of the mantra's true greatness. पार्वती सब धर्मों में उत्तमोत्तम ऊर्ध्वाम्नाय और उसके मन्त्र के विषय में सुनना चाहती हैं। शिव गोपनीयता के स्तर बताते हैं — वेद, शास्त्र और पुराण प्रकाश्य हैं, शैव-शाक्त आगम रहस्य, कुलशास्त्र रहस्य से भी अति रहस्य, और यह उपदेश उनका भी रहस्य — और कहते हैं कि उनके पाँच मुखों से पाँच आम्नाय निकले: पूर्व, पश्चिम, दक्षिण, उत्तर और ऊर्ध्व। चारों मोक्ष के मार्ग हैं और एक को भी जानने वाला मुक्त है, पर ऊर्ध्व उनसे ऊपर है — साक्षात् शिवस्वरूप, नीचे स्थित को ऊपर ले जाने वाला, केवल ऊर्ध्व लोकों द्वारा सेवित, सबसे अधिक फल देने वाला। उपमाओं की शृंखला इसे देवताओं में विष्णु, ज्योतियों में सूर्य, तीर्थों में काशी, पर्वतों में मेरु, धातुओं में सोना, अंगों में सिर, सुगन्धों में कस्तूरी के स्थान पर रखती है। यह वेद, पुराण, यज्ञ, तप या करोड़ों व्रतों से नहीं, केवल गुरु के मुख से मिलता है, जिसे साधक को खोजना है; जो इसे जानता है वही सद्गुरु, दैवज्ञ, योगी, शिव है — उसकी माता धन्य, पितर मुक्त, और उसकी उपस्थिति मात्र से दस योजन तक समृद्धि और वर्षा होती है। फिर शिव चारों निचले आम्नायों को सृष्टि, स्थिति, संहार और अनुग्रह से तथा मन्त्र, भक्ति, कर्म और ज्ञान के योगों से जोड़ते हैं, उनके संकेत गिनाते हैं (24, 25, 32, 36), और कहते हैं कि ऊर्ध्वाम्नाय में ये नहीं हैं क्योंकि वह कर्म से परे है। उत्तरार्ध उस पर अधिष्ठित प्रासादपरा मन्त्र की ओर मुड़ता है, जो शिव और शक्ति का सम्मिलित परम आकार है। यह शिव से कृमि तक हर प्राणी में श्वास के रूप में चलता है; सारा चराचर इससे गुँथा है और इससे उतना ही अभिन्न है जितनी पंखे से हवा — जैसे बीज में अंकुर, तिल में तेल, अग्नि में उष्णता, दूध में घी, बरगद के बीज में वृक्ष, वैसे ही ब्रह्माण्ड इस मन्त्र में है, और इसके बिना अन्य मन्त्र नमक-रहित भोजन हैं। इसका ज्ञाता श्वपच होकर भी देवता की स्थापना कर सकता है; उसका हर कर्म तप और जप बन जाता है; चौदह भुवन उसकी देह में रहते हैं; देव और असुर उसे प्रणाम करते हैं; चलते, खड़े, जागते, सोते — मन्त्र कभी निष्फल नहीं। संसार का हर द्वन्द्व — शची-इन्द्र, अग्नि-सोम, बिन्दु-नाद, प्रकृति-पुरुष, शब्द-अर्थ, विधि-निषेध — शिव और शक्ति ही है, इसलिए मन्त्र सर्वात्मक है, निर्गुण होकर सगुण, निष्कर्म होकर सकर्म। एक स्तुति इसे परम ज्ञान, तप, ध्यान, दीक्षा, जप, व्रत, यज्ञ, गति और गुह्य कहती है, और 108, 200, 300, 400 और 500 बार जप के क्रमिक फल बताये गये हैं — पाँच महापापों से मुक्ति, असंख्य जन्मों के पापों से मुक्ति, सब यज्ञों और तीर्थों का पुण्य, द्वार पर आठ सिद्धियाँ, चतुर्विध मुक्ति, और उससे आगे वह फल जिसे शिव अवर्णनीय कहते हैं। अध्याय इन सूत्रों पर समाप्त होता है कि गुरु, शिव, वेद, कौलदर्शन, कुलज्ञान और मोक्ष से बढ़कर कुछ नहीं, और यह सब मन्त्र के सच्चे माहात्म्य के पर्वत के सामने सरसों का दाना है।
१ कुलेश श्रोतुमिच्छामि सर्वधर्मोत्तमोत्तमम् । ऊर्ध्वाम्नायञ्च तन्मन्त्रं माहात्म्यं वद मे प्रभो ॥ १॥
kuleśa śrotumicchāmi sarvadharmottamottamam | ūrdhvāmnāyañca tanmantraṃ māhātmyaṃ vada me prabho ||
"हे कुलेश! सब धर्मों में उत्तमोत्तम — ऊर्ध्वाम्नाय और उसके मन्त्र — का माहात्म्य मैं सुनना चाहती हूँ; हे प्रभो! मुझे बताइये।"
"O lord of the Kula, I wish to hear of the best of the best of all dharmas — the Ūrdhvāmnāya and its mantra. Tell me their greatness, O master."
कुलेश श्रोतुमिच्छामि (kuleśa śrotumicchāmi) — O lord of the Kula, I wish to hearहे कुलेश! मैं सुनना चाहती हूँसर्वधर्मोत्तमोत्तमम् (sarvadharmottamottamam) — the best of the best of all dharmasसब धर्मों में उत्तमोत्तमऊर्ध्वाम्नायञ्च तन्मन्त्रं (ūrdhvāmnāyañca tanmantraṃ) — the Ūrdhvāmnāya and its mantraऊर्ध्वाम्नाय और उसका मन्त्रमाहात्म्यं वद मे प्रभो (māhātmyaṃ vada me prabho) — tell me their greatness, O masterउनका माहात्म्य मुझे बताइए, हे प्रभो
२ शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण देवता सुप्रसीदति ॥ २॥
śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa devatā suprasīdati ||
"हे देवि! सुनो, जो तुम मुझसे पूछ रही हो वह मैं कहता हूँ। उसके सुनने मात्र से देवता अत्यन्त प्रसन्न होती हैं।
"Listen, O Devī, I shall tell you what you ask of me. By merely hearing it the deity is well pleased.
शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi) — listen, O Devī, I shall tellसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi) — what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa) — by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेदेवता सुप्रसीदति (devatā suprasīdati) — the deity is well pleasedदेवता अति प्रसन्न होते हैं
३ न कदाचिन्मया प्रोक्तमितः पूर्वं कुलेश्वरि । कथयामि तव स्नेहादूर्ध्वाम्नायं शृणु प्रिये ॥ ३॥
na kadācinmayā proktamitaḥ pūrvaṃ kuleśvari | kathayāmi tava snehādūrdhvāmnāyaṃ śṛṇu priye ||
हे कुलेश्वरि! इससे पहले मैंने इसे कभी नहीं कहा; तुम्हारे स्नेह से कहता हूँ — हे प्रिये! ऊर्ध्वाम्नाय को सुनो।
Never before this have I spoken it, O mistress of the Kula; I tell it out of love for you — hear the Ūrdhvāmnāya, O beloved.
न कदाचिन्मया प्रोक्तम् (na kadācinmayā proktam) — never has it been spoken by meमैंने कभी नहीं कहाइतः पूर्वं कुलेश्वरि (itaḥ pūrvaṃ kuleśvari) — before this, O mistress of the Kulaइससे पहले, हे कुलेश्वरिकथयामि तव स्नेहात् (kathayāmi tava snehāt) — I tell it out of love for youतुम्हारे स्नेह से कहता हूँऊर्ध्वाम्नायं शृणु प्रिये (ūrdhvāmnāyaṃ śṛṇu priye) — hear the Ūrdhvāmnāya, O belovedऊर्ध्वाम्नाय सुनो, हे प्रिये
४ वेदशास्त्रपुराणानि प्रकाश्यानि कुलेश्वरि । शैवशाक्तागमाः सर्वे रहस्याः परिकीर्तिताः ॥ ४॥
vedaśāstrapurāṇāni prakāśyāni kuleśvari | śaivaśāktāgamāḥ sarve rahasyāḥ parikīrtitāḥ ||
हे कुलेश्वरि! वेद, शास्त्र और पुराण प्रकाश्य हैं; सब शैव और शाक्त आगम रहस्य कहे गये हैं।
The Vedas, śāstras and Purāṇas may be made public, O mistress of the Kula; all the Śaiva and Śākta Āgamas are declared secret.
वेदशास्त्रपुराणानि (vedaśāstrapurāṇāni) — the Vedas, śāstras and Purāṇasवेद, शास्त्र, पुराणप्रकाश्यानि कुलेश्वरि (prakāśyāni kuleśvari) — are to be made public, O mistress of the Kulaप्रकाश्य (सार्वजनिक) हैं, हे कुलेश्वरिशैवशाक्तागमाः सर्वे (śaivaśāktāgamāḥ sarve) — all the Śaiva and Śākta Āgamasसब शैव-शाक्त आगमरहस्याः परिकीर्तिताः (rahasyāḥ parikīrtitāḥ) — are declared secretरहस्य कहे गए हैं
५ रहस्यातिरहस्यानि कुलशास्त्राणि पार्वति । रहस्यातिरहस्यानां रहस्यमिदमम्बिके ॥ ५॥
rahasyātirahasyāni kulaśāstrāṇi pārvati | rahasyātirahasyānāṃ rahasyamidamambike ||
हे पार्वति! कुलशास्त्र रहस्य से भी अति रहस्य हैं; और उन अति रहस्यों का भी रहस्य यह है, हे अम्बिके!
The Kula scriptures are secret beyond secret, O Pārvatī; and of those secret beyond secret, this is the secret, O Ambikā.
रहस्यातिरहस्यानि (rahasyātirahasyāni) — secret beyond secretरहस्य से भी अति रहस्यकुलशास्त्राणि पार्वति (kulaśāstrāṇi pārvati) — are the Kula scriptures, O Pārvatīकुलशास्त्र हैं, हे पार्वतिरहस्यातिरहस्यानां (rahasyātirahasyānāṃ) — and of those secret beyond secretऔर अति रहस्यों का भीरहस्यमिदमम्बिके (rahasyamidamambike) — this is the secret, O Ambikāयह रहस्य है, हे अम्बिके
६ ऊर्ध्वाम्नायस्य तत्त्वं हि पूर्णब्रह्मात्मकं परम् । सुगोपितं मया यत्नादिदानीन्तु प्रकाश्यते ॥ ६॥
ūrdhvāmnāyasya tattvaṃ hi pūrṇabrahmātmakaṃ param | sugopitaṃ mayā yatnādidānīntu prakāśyate ||
ऊर्ध्वाम्नाय का तत्त्व परम है, पूर्णब्रह्मस्वरूप; मैंने इसे यत्नपूर्वक गुप्त रखा था, अब इसे प्रकट करता हूँ।
The truth of the Ūrdhvāmnāya is supreme, of the nature of the full Brahman; carefully hidden by me until now, it is now revealed.
ऊर्ध्वाम्नायस्य तत्त्वं हि (ūrdhvāmnāyasya tattvaṃ hi) — the truth of the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय का तत्त्वपूर्णब्रह्मात्मकं परम् (pūrṇabrahmātmakaṃ param) — is of the nature of the full Brahman, supremeपूर्णब्रह्मात्मक, परम हैसुगोपितं मया यत्नात् (sugopitaṃ mayā yatnāt) — carefully hidden by meमैंने यत्न से सुगोपित रखाइदानीन्तु प्रकाश्यते (idānīntu prakāśyate) — now it is revealedअब प्रकाशित किया जाता है
७ मम पञ्चमुखेभ्यश्च पञ्चाम्नायाः समुद्गताः । पूर्वश्च पश्चिमश्चैव दक्षिणश्चोत्तरस्तथा । ऊर्ध्वाम्नायश्च पञ्चैते मोक्षमार्गाः प्रकीर्तिताः ॥ ७॥
mama pañcamukhebhyaśca pañcāmnāyāḥ samudgatāḥ | pūrvaśca paścimaścaiva dakṣiṇaścottarastathā | ūrdhvāmnāyaśca pañcaite mokṣamārgāḥ prakīrtitāḥ ||
मेरे पाँच मुखों से पाँच आम्नाय निकले — पूर्व, पश्चिम, दक्षिण, उत्तर और ऊर्ध्व। ये पाँचों मोक्ष के मार्ग कहे गये हैं।
From my five mouths the five āmnāyas came forth — the eastern, the western, the southern, the northern, and the upper. These five are declared to be paths to liberation.
मम पञ्चमुखेभ्यश्च (mama pañcamukhebhyaśca) — from my five mouthsमेरे पाँच मुखों सेपञ्चाम्नायाः समुद्गताः (pañcāmnāyāḥ samudgatāḥ) — the five āmnāyas came forthपाँच आम्नाय निकलेपूर्वश्च पश्चिमश्चैव (pūrvaśca paścimaścaiva) — the eastern and the westernपूर्व और पश्चिमदक्षिणश्चोत्तरस्तथा (dakṣiṇaścottarastathā) — the southern and the northernदक्षिण और उत्तरऊर्ध्वाम्नायश्च पञ्चैते (ūrdhvāmnāyaśca pañcaite) — and the upper — these fiveऔर ऊर्ध्वाम्नाय — ये पाँचमोक्षमार्गाः प्रकीर्तिताः (mokṣamārgāḥ prakīrtitāḥ) — are declared paths to liberationमोक्ष के मार्ग कहे गए हैं
८ आम्नाया बहवः सन्ति नोर्ध्वाम्नायेन ते समाः । सत्यमेतद्वरारोहे नात्र कार्या विचारणा ॥ ८॥
āmnāyā bahavaḥ santi nordhvāmnāyena te samāḥ | satyametadvarārohe nātra kāryā vicāraṇā ||
आम्नाय बहुत हैं, पर वे ऊर्ध्वाम्नाय के समान नहीं। हे वरारोहे! यह सत्य है; इसमें विचार की आवश्यकता नहीं।
There are many āmnāyas, but none is equal to the Ūrdhvāmnāya. This is the truth, O fair-hipped one; there is no room for doubt.
आम्नाया बहवः सन्ति (āmnāyā bahavaḥ santi) — there are many āmnāyasआम्नाय बहुत हैंनोर्ध्वाम्नायेन ते समाः (nordhvāmnāyena te samāḥ) — they are not equal to the Ūrdhvāmnāyaवे ऊर्ध्वाम्नाय के समान नहींसत्यमेतद्वरारोहे (satyametadvarārohe) — this is true, O fair-hipped oneयह सत्य है, हे वरारोहेनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — there is no room for doubt hereइसमें विचार की आवश्यकता नहीं
९ आम्नाया बहवो गुप्ताश्चतुराम्नायभेदजाः । अस्मिंस्तन्त्रे समाख्याताः पूर्वं ते कुलनायिके ॥ ९॥
āmnāyā bahavo guptāścaturāmnāyabhedajāḥ | asmiṃstantre samākhyātāḥ pūrvaṃ te kulanāyike ||
चारों आम्नायों के भेद से उत्पन्न अनेक गुप्त आम्नाय इस तन्त्र में पहले कहे जा चुके हैं, हे कुलनायिके!
Many secret āmnāyas, born as divisions of the four, have been set out earlier in this Tantra, O mistress of the Kula.
आम्नाया बहवो गुप्ताः (āmnāyā bahavo guptāḥ) — many āmnāyas are secretबहुत आम्नाय गुप्त हैंचतुराम्नायभेदजाः (caturāmnāyabhedajāḥ) — born as divisions of the four āmnāyasचार आम्नायों के भेद से उत्पन्नअस्मिंस्तन्त्रे समाख्याताः (asmiṃstantre samākhyātāḥ) — they have been set out in this Tantraइस तन्त्र में कहे गए हैंपूर्वं ते कुलनायिके (pūrvaṃ te kulanāyike) — earlier, O mistress of the Kulaपहले, हे कुलनायिके
१० चतुराम्नायवेत्तारो बहवः सन्ति कामिनि । ऊर्ध्वाम्नायस्य तत्त्वज्ञा विरला वीरवन्दिते ॥ १०॥
caturāmnāyavettāro bahavaḥ santi kāmini | ūrdhvāmnāyasya tattvajñā viralā vīravandite ||
हे कामिनि! चारों आम्नायों के ज्ञाता बहुत हैं; हे वीरवन्दिते! ऊर्ध्वाम्नाय के तत्त्व को जानने वाले विरले हैं।
Knowers of the four āmnāyas are many, O lovely one; knowers of the truth of the Ūrdhvāmnāya are rare, O you whom the heroes adore.
चतुराम्नायवेत्तारो (caturāmnāyavettāro) — knowers of the four āmnāyasचार आम्नायों के ज्ञाताबहवः सन्ति कामिनि (bahavaḥ santi kāmini) — are many, O lovely oneबहुत हैं, हे कामिनिऊर्ध्वाम्नायस्य तत्त्वज्ञा (ūrdhvāmnāyasya tattvajñā) — knowers of the truth of the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय के तत्त्वज्ञविरला वीरवन्दिते (viralā vīravandite) — are rare, O you whom heroes adoreविरले हैं, हे वीरवन्दिते
११ यावन्तः पांसवो भूमेस्तावन्तः समुदीरिताः । एकैकाम्नायजा मन्त्रा भुक्तिमुक्तिफलप्रदाः ॥ ११॥
yāvantaḥ pāṃsavo bhūmestāvantaḥ samudīritāḥ | ekaikāmnāyajā mantrā bhuktimuktiphalapradāḥ ||
पृथ्वी पर जितने धूलकण हैं, उतने ही प्रत्येक आम्नाय से उत्पन्न मन्त्र कहे गये हैं, जो भोग और मोक्ष का फल देते हैं।
As many as are the grains of dust on the earth, so many are the mantras declared to be born of each āmnāya, bestowing enjoyment and liberation.
यावन्तः पांसवो भूमेः (yāvantaḥ pāṃsavo bhūmeḥ) — as many as are the grains of dust on the earthजितने पृथ्वी के धूलिकणतावन्तः समुदीरिताः (tāvantaḥ samudīritāḥ) — so many are declaredउतने कहे गए हैंएकैकाम्नायजा मन्त्रा (ekaikāmnāyajā mantrā) — the mantras born of each āmnāyaएक-एक आम्नाय से उत्पन्न मन्त्रभुक्तिमुक्तिफलप्रदाः (bhuktimuktiphalapradāḥ) — bestowing enjoyment and liberationभुक्ति-मुक्ति फल देने वाले
१२ उपमन्त्राश्च तावन्तः सारदाः समुदीरिताः । मयैव कथितास्ते तु लोकानुग्रहकाङ्क्षया ॥ १२॥
upamantrāśca tāvantaḥ sāradāḥ samudīritāḥ | mayaiva kathitāste tu lokānugrahakāṅkṣayā ||
और उतने ही सारदायक उपमन्त्र कहे गये हैं; वे सब मैंने ही लोक पर अनुग्रह की इच्छा से कहे हैं।
And as many secondary mantras are declared, each giving its essence; all these were spoken by me alone, out of the wish to favour the world.
उपमन्त्राश्च तावन्तः (upamantrāśca tāvantaḥ) — and as many secondary mantrasऔर उतने ही उपमन्त्रसारदाः समुदीरिताः (sāradāḥ samudīritāḥ) — are declared, giving the essenceसार देने वाले कहे गए हैंमयैव कथितास्ते तु (mayaiva kathitāste tu) — they were spoken by me aloneवे मैंने ही कहे हैंलोकानुग्रहकाङ्क्षया (lokānugrahakāṅkṣayā) — out of the wish to favour the worldलोक पर अनुग्रह की इच्छा से
१३ सर्वेषामपि मन्त्राणां देवतास्तत्फलप्रदाः । आवयोरंशसम्भूताः समुद्दिष्टाः शुचिस्मिते ॥ १३॥
sarveṣāmapi mantrāṇāṃ devatāstatphalapradāḥ | āvayoraṃśasambhūtāḥ samuddiṣṭāḥ śucismite ||
सब मन्त्रों के फल देने वाले देवता हम दोनों के अंश से उत्पन्न हैं — ऐसा कहा गया है, हे शुचिस्मिते!
The deities of all the mantras, who give their fruit, are born as portions of us two — so they are declared, O you of the pure smile.
सर्वेषामपि मन्त्राणां (sarveṣāmapi mantrāṇāṃ) — of all the mantrasसब मन्त्रों केदेवतास्तत्फलप्रदाः (devatāstatphalapradāḥ) — the deities give their fruitदेवता उनका फल देते हैंआवयोरंशसम्भूताः (āvayoraṃśasambhūtāḥ) — they are born as portions of us twoहम दोनों के अंश से उत्पन्नसमुद्दिष्टाः शुचिस्मिते (samuddiṣṭāḥ śucismite) — so they are declared, O you of the pure smileकहे गए हैं, हे शुचिस्मिते
१४ सर्वमन्त्रानहं वेद्मि नान्यो जानाति कश्चन । मत्प्रसादेन यः कश्चिद्वेत्ति मानवकोटिषु ॥ १४॥
sarvamantrānahaṃ vedmi nānyo jānāti kaścana | matprasādena yaḥ kaścidvetti mānavakoṭiṣu ||
सब मन्त्रों को मैं जानता हूँ; और कोई नहीं जानता। मेरे प्रसाद से करोड़ों मनुष्यों में कोई एक जान पाता है।
I know all the mantras; no one else knows them. By my grace one man among crores may come to know them.
सर्वमन्त्रानहं वेद्मि (sarvamantrānahaṃ vedmi) — I know all the mantrasमैं सब मन्त्रों को जानता हूँनान्यो जानाति कश्चन (nānyo jānāti kaścana) — no one else knows themऔर कोई नहीं जानतामत्प्रसादेन यः कश्चित् (matprasādena yaḥ kaścit) — by my grace someoneमेरी कृपा से जो कोईवेत्ति मानवकोटिषु (vetti mānavakoṭiṣu) — among crores of men, knowsकरोड़ों मनुष्यों में जानता है
१५ एकाम्नायञ्च यो वेत्ति स मुक्तो नात्र संशयः । किं पुनश्चतुराम्नायवेत्ता साक्षाच्छिवो भवेत् ॥ १५॥
ekāmnāyañca yo vetti sa mukto nātra saṃśayaḥ | kiṃ punaścaturāmnāyavettā sākṣācchivo bhavet ||
जो एक आम्नाय को भी जानता है वह निःसन्देह मुक्त है; फिर चारों आम्नायों का ज्ञाता तो साक्षात् शिव हो जाता है।
One who knows even a single āmnāya is liberated, without doubt; how much more the knower of all four — he becomes Śiva himself.
एकाम्नायञ्च यो वेत्ति (ekāmnāyañca yo vetti) — one who knows a single āmnāyaऔर जो एक आम्नाय जानता हैस मुक्तो नात्र संशयः (sa mukto nātra saṃśayaḥ) — he is liberated, without doubtवह मुक्त है, सन्देह नहींकिं पुनश्चतुराम्नायवेत्ता (kiṃ punaścaturāmnāyavettā) — how much more the knower of the four āmnāyasफिर चार आम्नायों के ज्ञाता की तो बात ही क्यासाक्षाच्छिवो भवेत् (sākṣācchivo bhavet) — he becomes Śiva himselfवह साक्षात् शिव हो जाता है
१६ चतुराम्नायविज्ञानादूर्ध्वाम्नायः परः प्रिये । तस्मात्तदेव जानीयाद् यदीच्छेत् सिद्धिमात्मनः ॥ १६॥
caturāmnāyavijñānādūrdhvāmnāyaḥ paraḥ priye | tasmāttadeva jānīyād yadīcchet siddhimātmanaḥ ||
हे प्रिये! चारों आम्नायों के विज्ञान से ऊर्ध्वाम्नाय श्रेष्ठ है; इसलिए यदि अपनी सिद्धि चाहता हो तो उसी को जाने।
Higher than the knowledge of the four āmnāyas is the Ūrdhvāmnāya, O beloved; therefore one should know that alone, if one desires one's own attainment.
चतुराम्नायविज्ञानात् (caturāmnāyavijñānāt) — than the knowledge of the four āmnāyasचार आम्नायों के ज्ञान सेऊर्ध्वाम्नायः परः प्रिये (ūrdhvāmnāyaḥ paraḥ priye) — the Ūrdhvāmnāya is higher, O belovedऊर्ध्वाम्नाय पर (श्रेष्ठ) है, हे प्रियेतस्मात्तदेव जानीयात् (tasmāttadeva jānīyāt) — therefore one should know that aloneइसलिए उसे ही जानेयदीच्छेत् सिद्धिमात्मनः (yadīcchet siddhimātmanaḥ) — if one desires one's own attainmentयदि अपनी सिद्धि चाहे
१७ ऊर्ध्वत्वात् सर्वधर्माणामूर्ध्वाम्नायः प्रशस्यते । ऊर्ध्वं नयत्यधःस्थञ्च ऊर्ध्वाम्नाय इतीरितः ॥ १७॥
ūrdhvatvāt sarvadharmāṇāmūrdhvāmnāyaḥ praśasyate | ūrdhvaṃ nayatyadhaḥsthañca ūrdhvāmnāya itīritaḥ ||
सब धर्मों से ऊपर होने के कारण ऊर्ध्वाम्नाय प्रशंसित है; नीचे स्थित को ऊपर ले जाता है, इसलिए यह ऊर्ध्वाम्नाय कहलाता है।
Because it stands above all dharmas the Ūrdhvāmnāya is praised, and because it raises up what lies below, it is called the "upper" āmnāya.
ऊर्ध्वत्वात् सर्वधर्माणाम् (ūrdhvatvāt sarvadharmāṇām) — because it is above all dharmasसब धर्मों से ऊर्ध्व होने सेऊर्ध्वाम्नायः प्रशस्यते (ūrdhvāmnāyaḥ praśasyate) — the Ūrdhvāmnāya is praisedऊर्ध्वाम्नाय प्रशंसित हैऊर्ध्वं नयत्यधःस्थञ्च (ūrdhvaṃ nayatyadhaḥsthañca) — it raises up what lies belowनीचे स्थित को ऊपर ले जाता हैऊर्ध्वाम्नाय इतीरितः (ūrdhvāmnāya itīritaḥ) — hence it is called Ūrdhvāmnāyaइसलिए ऊर्ध्वाम्नाय कहा गया
१८ ऊर्ध्वतत्त्वात् कुलेशानि ध्वस्तसंसारसागरात् । ऊर्ध्वलोकैकसेव्यत्वादूर्ध्वाम्नाय इति स्मृतः ॥ १८॥
ūrdhvatattvāt kuleśāni dhvastasaṃsārasāgarāt | ūrdhvalokaikasevyatvādūrdhvāmnāya iti smṛtaḥ ||
हे कुलेशानि! ऊर्ध्व तत्त्व होने से, संसार-सागर को ध्वस्त करने से, और केवल ऊर्ध्व लोकों द्वारा सेवित होने से यह ऊर्ध्वाम्नाय कहा गया है।
Because its truth is the highest, O mistress of the Kula, because it has demolished the ocean of saṃsāra, and because it is served only by the higher worlds, it is remembered as the Ūrdhvāmnāya.
ऊर्ध्वतत्त्वात् कुलेशानि (ūrdhvatattvāt kuleśāni) — because its truth is the highest, O mistress of the Kulaऊर्ध्व तत्त्व होने से, हे कुलेशानिध्वस्तसंसारसागरात् (dhvastasaṃsārasāgarāt) — because it has demolished the ocean of saṃsāraसंसार-सागर को ध्वस्त करने सेऊर्ध्वलोकैकसेव्यत्वात् (ūrdhvalokaikasevyatvāt) — because it is served only by the upper worldsऊर्ध्व लोकों द्वारा ही सेवित होने सेऊर्ध्वाम्नाय इति स्मृतः (ūrdhvāmnāya iti smṛtaḥ) — it is remembered as the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय कहा गया है
१९ तस्माद्देवेशि जानीहि साक्षान्मोक्षैकसाधनम् । सर्वाम्नायाधिकफलमूर्ध्वाम्नायं परात् परम् ॥ १९॥
tasmāddeveśi jānīhi sākṣānmokṣaikasādhanam | sarvāmnāyādhikaphalamūrdhvāmnāyaṃ parāt param ||
इसलिए, हे देवेशि! साक्षात् मोक्ष के एकमात्र साधन, सब आम्नायों से अधिक फल देने वाले, पर से भी पर ऊर्ध्वाम्नाय को जानो।
Therefore, O queen of the gods, know the Ūrdhvāmnāya — the direct and sole means to liberation, bearing fruit beyond all āmnāyas, higher than the highest.
तस्माद्देवेशि जानीहि (tasmāddeveśi jānīhi) — therefore, O queen of gods, knowइसलिए, हे देवेशि, जानोसाक्षान्मोक्षैकसाधनम् (sākṣānmokṣaikasādhanam) — the direct and sole means to liberationसाक्षात् मोक्ष का एकमात्र साधनसर्वाम्नायाधिकफलम् (sarvāmnāyādhikaphalam) — bearing fruit beyond all āmnāyasसब आम्नायों से अधिक फल देने वालाऊर्ध्वाम्नायं परात् परम् (ūrdhvāmnāyaṃ parāt param) — the Ūrdhvāmnāya, higher than the highestऊर्ध्वाम्नाय, पर से भी पर
२० सर्वलोकेषु सर्वेभ्यो ह्यहं पूज्यो यथा प्रिये । आम्नायेषु च सर्वेषु ऊर्ध्वाम्नायस्तथा शिवे ॥ २०॥
sarvalokeṣu sarvebhyo hyahaṃ pūjyo yathā priye | āmnāyeṣu ca sarveṣu ūrdhvāmnāyastathā śive ||
हे प्रिये! जैसे सब लोकों में सबसे बढ़कर मैं पूज्य हूँ, वैसे ही हे शिवे! सब आम्नायों में ऊर्ध्वाम्नाय है।
As I am to be worshipped above all in all the worlds, O beloved, so is the Ūrdhvāmnāya among all the āmnāyas, O Śivā.
सर्वलोकेषु सर्वेभ्यो (sarvalokeṣu sarvebhyo) — in all the worlds, above allसब लोकों में, सबसे ऊपरह्यहं पूज्यो यथा प्रिये (hyahaṃ pūjyo yathā priye) — as I am to be worshipped, O belovedजैसे मैं पूज्य हूँ, हे प्रियेआम्नायेषु च सर्वेषु (āmnāyeṣu ca sarveṣu) — so among all the āmnāyasवैसे सब आम्नायों मेंऊर्ध्वाम्नायस्तथा शिवे (ūrdhvāmnāyastathā śive) — is the Ūrdhvāmnāya, O Śivāऊर्ध्वाम्नाय है, हे शिवे
२१ देवतानां यथा विष्णुर्ज्योतिषां भास्करो यथा । तीर्थानान्तु यथा काशी स्वर्नदी सरितां यथा ॥ २१॥
devatānāṃ yathā viṣṇurjyotiṣāṃ bhāskaro yathā | tīrthānāntu yathā kāśī svarnadī saritāṃ yathā ||
जैसे देवताओं में विष्णु, ज्योतियों में सूर्य, तीर्थों में काशी, नदियों में स्वर्गंगा,
As Viṣṇu among the gods, as the sun among lights, as Kāśī among holy places, as the heavenly Gaṅgā among rivers,
देवतानां यथा विष्णुः (devatānāṃ yathā viṣṇuḥ) — as Viṣṇu among the godsजैसे देवताओं में विष्णुज्योतिषां भास्करो यथा (jyotiṣāṃ bhāskaro yathā) — as the sun among lightsजैसे ज्योतियों में सूर्यतीर्थानान्तु यथा काशी (tīrthānāntu yathā kāśī) — as Kāśī among holy placesजैसे तीर्थों में काशीस्वर्नदी सरितां यथा (svarnadī saritāṃ yathā) — as the heavenly river among riversजैसे नदियों में देवनदी (गंगा)
२२ पर्वतानां यथा मेरुस्तरूणां चन्दनं यथा । अश्वमेधः क्रतूनाञ्च पाषाणानां यथा मणिः ॥ २२॥
parvatānāṃ yathā merustarūṇāṃ candanaṃ yathā | aśvamedhaḥ kratūnāñca pāṣāṇānāṃ yathā maṇiḥ ||
जैसे पर्वतों में मेरु, वृक्षों में चन्दन, यज्ञों में अश्वमेध, पत्थरों में मणि,
as Meru among mountains, as sandal among trees, as the horse-sacrifice among rites, as the gem among stones,
पर्वतानां यथा मेरुः (parvatānāṃ yathā meruḥ) — as Meru among mountainsजैसे पर्वतों में मेरुतरूणां चन्दनं यथा (tarūṇāṃ candanaṃ yathā) — as sandal among treesजैसे वृक्षों में चन्दनअश्वमेधः क्रतूनाञ्च (aśvamedhaḥ kratūnāñca) — the horse-sacrifice among ritesयज्ञों में अश्वमेधपाषाणानां यथा मणिः (pāṣāṇānāṃ yathā maṇiḥ) — as the gem among stonesजैसे पाषाणों में मणि
२३ यथा रसानां माधुर्यं धातूनां काञ्चनं यथा । चतुष्पदां यथा धेनुर्यथा हंसस्तु पक्षिणाम् ॥ २३॥
yathā rasānāṃ mādhuryaṃ dhātūnāṃ kāñcanaṃ yathā | catuṣpadāṃ yathā dhenuryathā haṃsastu pakṣiṇām ||
जैसे रसों में माधुर्य, धातुओं में सोना, चौपायों में गाय, पक्षियों में हंस,
as sweetness among flavours, as gold among metals, as the cow among four-footed beasts, as the swan among birds,
यथा रसानां माधुर्यं (yathā rasānāṃ mādhuryaṃ) — as sweetness among flavoursजैसे रसों में माधुर्यधातूनां काञ्चनं यथा (dhātūnāṃ kāñcanaṃ yathā) — as gold among metalsजैसे धातुओं में स्वर्णचतुष्पदां यथा धेनुः (catuṣpadāṃ yathā dhenuḥ) — as the cow among four-footed beastsजैसे चौपायों में गौयथा हंसस्तु पक्षिणाम् (yathā haṃsastu pakṣiṇām) — as the swan among birdsजैसे पक्षियों में हंस
२४ आश्रमाणां यथा भिक्षुर्वर्णानां ब्राह्मणो यथा । मनुष्याणां यथा राजाऽवयवानां यथा शिरः ॥ २४॥
āśramāṇāṃ yathā bhikṣurvarṇānāṃ brāhmaṇo yathā | manuṣyāṇāṃ yathā rājā'vayavānāṃ yathā śiraḥ ||
जैसे आश्रमों में भिक्षु, वर्णों में ब्राह्मण, मनुष्यों में राजा, अंगों में सिर,
as the renunciant among the stages of life, as the brāhmaṇa among the classes, as the king among men, as the head among the limbs,
आश्रमाणां यथा भिक्षुः (āśramāṇāṃ yathā bhikṣuḥ) — as the renunciant among the āśramasजैसे आश्रमों में भिक्षु (संन्यासी)वर्णानां ब्राह्मणो यथा (varṇānāṃ brāhmaṇo yathā) — as the brāhmaṇa among the varṇasजैसे वर्णों में ब्राह्मणमनुष्याणां यथा राजा (manuṣyāṇāṃ yathā rājā) — as the king among menजैसे मनुष्यों में राजाअवयवानां यथा शिरः (avayavānāṃ yathā śiraḥ) — as the head among the limbsजैसे अंगों में सिर
२५ आमोदानाञ्च कस्तूरी यथा काञ्चीपुरी पुराम् । तथैव सर्वधर्माणामूर्ध्वाम्नायोऽधिकः प्रिये ॥ २५॥
āmodānāñca kastūrī yathā kāñcīpurī purām | tathaiva sarvadharmāṇāmūrdhvāmnāyo'dhikaḥ priye ||
जैसे सुगन्धों में कस्तूरी, नगरों में काञ्चीपुरी — वैसे ही, हे प्रिये! सब धर्मों में ऊर्ध्वाम्नाय श्रेष्ठ है।
as musk among fragrances, as Kāñcī among cities — so among all dharmas, O beloved, the Ūrdhvāmnāya is supreme.
आमोदानाञ्च कस्तूरी (āmodānāñca kastūrī) — as musk among fragrancesऔर सुगन्धों में कस्तूरीयथा काञ्चीपुरी पुराम् (yathā kāñcīpurī purām) — as Kāñcī among citiesजैसे नगरों में काञ्चीपुरीतथैव सर्वधर्माणाम् (tathaiva sarvadharmāṇām) — so among all dharmasवैसे ही सब धर्मों मेंऊर्ध्वाम्नायोऽधिकः प्रिये (ūrdhvāmnāyo'dhikaḥ priye) — the Ūrdhvāmnāya is supreme, O belovedऊर्ध्वाम्नाय अधिक है, हे प्रिये
२६ नानाजन्मार्जितापारपुण्यकर्मफलोदयात् । ऊर्ध्वाम्नायं विजानीयान्नान्यथा वीरवन्दिते ॥ २६॥
nānājanmārjitāpārapuṇyakarmaphalodayāt | ūrdhvāmnāyaṃ vijānīyānnānyathā vīravandite ||
अनेक जन्मों में अर्जित अपार पुण्यकर्मों के फल के उदय से ही ऊर्ध्वाम्नाय को जाना जाता है — अन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते!
Only from the ripening of boundless merit gathered over many births does one come to know the Ūrdhvāmnāya — not otherwise, O you whom the heroes adore.
नानाजन्मार्जितापार (nānājanmārjitāpāra) — gathered over many births, boundlessनाना जन्मों में अर्जित अपारपुण्यकर्मफलोदयात् (puṇyakarmaphalodayāt) — from the ripening of the fruit of such meritपुण्यकर्म के फल के उदय सेऊर्ध्वाम्नायं विजानीयात् (ūrdhvāmnāyaṃ vijānīyāt) — one comes to know the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय को जानता हैनान्यथा वीरवन्दिते (nānyathā vīravandite) — not otherwise, O you whom heroes adoreअन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते
२७ धन्यो मनुष्यलक्षेषु जानाति कुलदर्शनम् । तेषां लक्षेषु यः कश्चिदूर्ध्वाम्नायं प्रवेत्ति च ॥ २७॥
dhanyo manuṣyalakṣeṣu jānāti kuladarśanam | teṣāṃ lakṣeṣu yaḥ kaścidūrdhvāmnāyaṃ pravetti ca ||
लाखों मनुष्यों में जो कुलदर्शन को जानता है वह धन्य है; और उन लाखों में जो कोई ऊर्ध्वाम्नाय को जानता है (वह और भी)।
Blessed is the one among lakhs of men who knows the Kula view; and among lakhs of those, the one who truly knows the Ūrdhvāmnāya.
धन्यो मनुष्यलक्षेषु (dhanyo manuṣyalakṣeṣu) — blessed is he who, among lakhs of menधन्य है जो लाखों मनुष्यों मेंजानाति कुलदर्शनम् (jānāti kuladarśanam) — knows the Kula viewकुलदर्शन को जानता हैतेषां लक्षेषु यः कश्चित् (teṣāṃ lakṣeṣu yaḥ kaścit) — and among lakhs of those, whoeverऔर उन लाखों में जो कोईऊर्ध्वाम्नायं प्रवेत्ति च (ūrdhvāmnāyaṃ pravetti ca) — truly knows the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय को सच में जानता है
२८ न वेदैर्नागमैः शास्त्रैर्न पुराणैः सुविस्तरैः । न यज्ञैर्न तपोभिर्वा न तीर्थव्रतकोटिभिः ॥ २८॥
na vedairnāgamaiḥ śāstrairna purāṇaiḥ suvistaraiḥ | na yajñairna tapobhirvā na tīrthavratakoṭibhiḥ ||
न वेदों से, न आगमों से, न शास्त्रों से, न विस्तृत पुराणों से; न यज्ञों से, न तपों से, न करोड़ों तीर्थों और व्रतों से;
Not by the Vedas, nor the Āgamas, nor the śāstras, nor the lengthy Purāṇas; not by sacrifices nor austerities, nor by crores of pilgrimages and vows;
न वेदैर्नागमैः शास्त्रैः (na vedairnāgamaiḥ śāstraiḥ) — not by the Vedas, nor by Āgamas, nor by śāstrasन वेदों से, न आगमों से, न शास्त्रों सेन पुराणैः सुविस्तरैः (na purāṇaiḥ suvistaraiḥ) — nor by the lengthy Purāṇasन विस्तृत पुराणों सेन यज्ञैर्न तपोभिर्वा (na yajñairna tapobhirvā) — not by sacrifices nor by austeritiesन यज्ञों से, न तपों सेन तीर्थव्रतकोटिभिः (na tīrthavratakoṭibhiḥ) — nor by crores of pilgrimages and vowsन करोड़ों तीर्थ-व्रतों से
२९ नान्यैरुपायैर्देवेशि मन्त्रौषधिपुरःसरैः । आम्नायो ज्ञायते चोर्ध्वः श्रीमद्गुरुमुखं विना ॥ २९॥
nānyairupāyairdeveśi mantrauṣadhipuraḥsaraiḥ | āmnāyo jñāyate cordhvaḥ śrīmadgurumukhaṃ vinā ||
न अन्य उपायों से, हे देवेशि! — मन्त्र, औषधि आदि से — ऊर्ध्वाम्नाय जाना जाता है, श्रीगुरु के मुख के बिना।
nor by any other means, O queen of the gods — mantras, herbs and the like — is the upper āmnāya known, apart from the mouth of the blessed guru.
नान्यैरुपायैर्देवेशि (nānyairupāyairdeveśi) — nor by other means, O queen of godsन अन्य उपायों से, हे देवेशिमन्त्रौषधिपुरःसरैः (mantrauṣadhipuraḥsaraiḥ) — mantras, herbs and the likeमन्त्र, औषधि आदि सेआम्नायो ज्ञायते चोर्ध्वः (āmnāyo jñāyate cordhvaḥ) — is the upper āmnāya knownऊर्ध्व आम्नाय जाना जाता हैश्रीमद्गुरुमुखं विना (śrīmadgurumukhaṃ vinā) — without the mouth of the blessed guruश्रीगुरु के मुख के बिना
३० तमेवान्वेषयेत्तत्र सर्वज्ञं करुणानिधिम् । सर्वलक्षणसम्पन्नम् ऊर्ध्वाम्नायार्थकोविदम् । तस्माद्देवेशि जानीयादूर्ध्वाम्नायं कुलेश्वरि ॥ ३०॥
tamevānveṣayettatra sarvajñaṃ karuṇānidhim | sarvalakṣaṇasampannam ūrdhvāmnāyārthakovidam | tasmāddeveśi jānīyādūrdhvāmnāyaṃ kuleśvari ||
उसी को खोजे — सर्वज्ञ, करुणा के निधान, सब लक्षणों से युक्त, ऊर्ध्वाम्नाय के अर्थ में निपुण गुरु को; हे देवेशि! हे कुलेश्वरि! उसी से ऊर्ध्वाम्नाय को जाने।
Him alone should one seek out — the all-knowing treasury of compassion, endowed with every mark, skilled in the meaning of the Ūrdhvāmnāya; from him, O queen of the gods, mistress of the Kula, one should learn the Ūrdhvāmnāya.
तमेवान्वेषयेत्तत्र (tamevānveṣayettatra) — him alone one should seek out thereवहाँ उसे ही खोजेसर्वज्ञं करुणानिधिम् (sarvajñaṃ karuṇānidhim) — the all-knowing treasury of compassionसर्वज्ञ, करुणानिधिसर्वलक्षणसम्पन्नम् (sarvalakṣaṇasampannam) — endowed with every markसब लक्षणों से सम्पन्नऊर्ध्वाम्नायार्थकोविदम् (ūrdhvāmnāyārthakovidam) — skilled in the meaning of the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय के अर्थ में निपुणतस्माद्देवेशि जानीयात् (tasmāddeveśi jānīyāt) — from him, O queen of gods, one should learnउससे, हे देवेशि, जानेऊर्ध्वाम्नायं कुलेश्वरि (ūrdhvāmnāyaṃ kuleśvari) — the Ūrdhvāmnāya, O mistress of the Kulaऊर्ध्वाम्नाय को, हे कुलेश्वरि
३१ आम्नायं यो नरो देवि विजानाति च तत्त्वतः । लभते काङ्क्षितां सिद्धिं सत्यं सत्यं वरानने ॥ ३१॥
āmnāyaṃ yo naro devi vijānāti ca tattvataḥ | labhate kāṅkṣitāṃ siddhiṃ satyaṃ satyaṃ varānane ||
हे देवि! जो मनुष्य आम्नाय को तत्त्वतः जानता है, वह मनचाही सिद्धि पाता है — हे वरानने! यह सत्य है, सत्य है।
The man who knows the āmnāya in truth, O Devī, obtains the attainment he desires — truly, truly, O fair-faced one.
आम्नायं यो नरो देवि (āmnāyaṃ yo naro devi) — the man who, O Devī, the āmnāyaजो मनुष्य, हे देवि, आम्नाय कोविजानाति च तत्त्वतः (vijānāti ca tattvataḥ) — knows in truthतत्त्वतः जानता हैलभते काङ्क्षितां सिद्धिं (labhate kāṅkṣitāṃ siddhiṃ) — obtains the attainment he desiresइच्छित सिद्धि पाता हैसत्यं सत्यं वरानने (satyaṃ satyaṃ varānane) — truly, truly, O fair-faced oneसत्य, सत्य, हे वरानने
३२ ऊर्ध्वाम्नायं विजानाति यः सम्यक् श्रीगुरोर्मुखात् । शास्त्रमार्गेण स नरो जीवन्मुक्तो न संशयः ॥ ३२॥
ūrdhvāmnāyaṃ vijānāti yaḥ samyak śrīgurormukhāt | śāstramārgeṇa sa naro jīvanmukto na saṃśayaḥ ||
जो श्रीगुरु के मुख से और शास्त्र के मार्ग से ऊर्ध्वाम्नाय को सम्यक् जानता है, वह मनुष्य निःसन्देह जीवन्मुक्त है।
One who knows the Ūrdhvāmnāya rightly, from the mouth of the blessed guru and by the way of scripture — that man is liberated while yet living, without doubt.
ऊर्ध्वाम्नायं विजानाति (ūrdhvāmnāyaṃ vijānāti) — one who knows the Ūrdhvāmnāyaजो ऊर्ध्वाम्नाय को जानता हैयः सम्यक् श्रीगुरोर्मुखात् (yaḥ samyak śrīgurormukhāt) — rightly, from the mouth of the blessed guruसम्यक् रूप से श्रीगुरु के मुख सेशास्त्रमार्गेण स नरो (śāstramārgeṇa sa naro) — by the way of scripture, that manशास्त्र-मार्ग से, वह मनुष्यजीवन्मुक्तो न संशयः (jīvanmukto na saṃśayaḥ) — is liberated while living, without doubtजीवन्मुक्त है, सन्देह नहीं
३३ आम्नायमीदृशं देवि विजानाति च तत्त्वतः । स वन्द्यः सद्गुरुः सोऽर्च्यः स दैवज्ञः स मान्त्रिकः । स सेव्यः स च संस्तुत्यः स द्रष्टव्यः स सात्त्विकः ॥ ३३॥
āmnāyamīdṛśaṃ devi vijānāti ca tattvataḥ | sa vandyaḥ sadguruḥ so'rcyaḥ sa daivajñaḥ sa māntrikaḥ | sa sevyaḥ sa ca saṃstutyaḥ sa draṣṭavyaḥ sa sāttvikaḥ ||
हे देवि! जो ऐसे आम्नाय को तत्त्वतः जानता है — वही वन्दनीय है, वही सद्गुरु है, वही पूज्य है, वही दैवज्ञ है, वही मान्त्रिक है; वही सेव्य है, वही स्तुत्य है, वही दर्शनीय है, वही सात्त्विक है।
One who knows such an āmnāya in truth, O Devī — he is to be revered, he is a true guru, he is to be worshipped; he is the seer, he is the master of mantra; he is to be served, praised and beheld; he is the pure one.
आम्नायमीदृशं देवि (āmnāyamīdṛśaṃ devi) — such an āmnāya, O Devīऐसे आम्नाय को, हे देविविजानाति च तत्त्वतः (vijānāti ca tattvataḥ) — one who knows in truthजो तत्त्वतः जानता हैस वन्द्यः सद्गुरुः सोऽर्च्यः (sa vandyaḥ sadguruḥ so'rcyaḥ) — he is to be revered, he is a true guru, he is to be worshippedवह वन्द्य है, वह सद्गुरु है, वह पूज्य हैस दैवज्ञः स मान्त्रिकः (sa daivajñaḥ sa māntrikaḥ) — he is the seer, he the master of mantraवह दैवज्ञ है, वह मान्त्रिक हैस सेव्यः स च संस्तुत्यः (sa sevyaḥ sa ca saṃstutyaḥ) — he is to be served, he is to be praisedवह सेव्य है, वह स्तुत्य हैस द्रष्टव्यः स सात्त्विकः (sa draṣṭavyaḥ sa sāttvikaḥ) — he is to be beheld, he is the pure oneवह दर्शनीय है, वह सात्त्विक है
३४ स व्रती स तपस्वी च सोऽनुष्ठाता स पूजकः । स वेदागमशास्त्रादिसर्वविद्याविशारदः ॥ ३४॥
sa vratī sa tapasvī ca so'nuṣṭhātā sa pūjakaḥ | sa vedāgamaśāstrādisarvavidyāviśāradaḥ ||
वही व्रती है, वही तपस्वी, वही अनुष्ठाता, वही पूजक; वही वेद, आगम, शास्त्र आदि सब विद्याओं में निपुण है।
He is the keeper of vows, he is the ascetic, he is the performer of rites, he is the worshipper; he is the master of every branch of knowledge — Veda, Āgama, śāstra and the rest.
स व्रती स तपस्वी च (sa vratī sa tapasvī ca) — he is the keeper of vows, he the asceticवह व्रती है, वह तपस्वी हैसोऽनुष्ठाता स पूजकः (so'nuṣṭhātā sa pūjakaḥ) — he the performer of rites, he the worshipperवह अनुष्ठाता है, वह पूजक हैस वेदागमशास्त्रादि (sa vedāgamaśāstrādi) — he, in Veda, Āgama, śāstra and the restवह वेद, आगम, शास्त्र आदिसर्वविद्याविशारदः (sarvavidyāviśāradaḥ) — is the master of every branch of knowledgeसब विद्याओं में निपुण है
३५ स आचार्यः स मतिमान् स यतिः स च कौलिकः । स यज्वा स च पूतात्मा स जापी स च साधकः ॥ ३५॥
sa ācāryaḥ sa matimān sa yatiḥ sa ca kaulikaḥ | sa yajvā sa ca pūtātmā sa jāpī sa ca sādhakaḥ ||
वही आचार्य है, वही बुद्धिमान्, वही यति, वही कौलिक; वही यज्ञकर्ता, वही पवित्रात्मा, वही जापी, वही साधक।
He is the ācārya, he is the wise one, he is the ascetic, he is the Kaulika; he is the sacrificer, he is the pure-souled, he is the reciter, he is the sādhaka.
स आचार्यः स मतिमान् (sa ācāryaḥ sa matimān) — he is the ācārya, he the wiseवह आचार्य है, वह मतिमान् हैस यतिः स च कौलिकः (sa yatiḥ sa ca kaulikaḥ) — he the ascetic, he the Kaulikaवह यति है, वह कौलिक हैस यज्वा स च पूतात्मा (sa yajvā sa ca pūtātmā) — he the sacrificer, he the pure-souledवह यज्वा है, वह पूतात्मा हैस जापी स च साधकः (sa jāpī sa ca sādhakaḥ) — he the reciter, he the sādhakaवह जापी है, वह साधक है
३६ स योगी स कृतार्थस्तु स वीरः स च उत्तमः । स पुण्यात्मा स सर्वज्ञः स मुक्तः स शिवः प्रिये ॥ ३६॥
sa yogī sa kṛtārthastu sa vīraḥ sa ca uttamaḥ | sa puṇyātmā sa sarvajñaḥ sa muktaḥ sa śivaḥ priye ||
वही योगी है, वही कृतार्थ, वही वीर, वही उत्तम; वही पुण्यात्मा, वही सर्वज्ञ, वही मुक्त — हे प्रिये! वही शिव है।
He is the yogin, he has fulfilled his purpose, he is the hero, he is the best; he is the virtuous, he is the all-knowing, he is the liberated — he is Śiva, O beloved.
स योगी स कृतार्थस्तु (sa yogī sa kṛtārthastu) — he is the yogin, he has fulfilled his purposeवह योगी है, वह कृतार्थ हैस वीरः स च उत्तमः (sa vīraḥ sa ca uttamaḥ) — he is the hero, he the bestवह वीर है, वह उत्तम हैस पुण्यात्मा स सर्वज्ञः (sa puṇyātmā sa sarvajñaḥ) — he is the virtuous, he the all-knowingवह पुण्यात्मा है, वह सर्वज्ञ हैस मुक्तः स शिवः प्रिये (sa muktaḥ sa śivaḥ priye) — he is the liberated, he is Śiva, O belovedवह मुक्त है, वह शिव है, हे प्रिये
३७ तत्कुलं पावनं देवि धन्या तज्जननी स्मृता । तत्पिता च कृतार्थः स्यान्मुक्तास्तत्पितरः प्रिये । पुण्यास्तद्वंशजाः सर्वे पूतास्तन्मित्रबान्धवाः ॥ ३७॥
tatkulaṃ pāvanaṃ devi dhanyā tajjananī smṛtā | tatpitā ca kṛtārthaḥ syānmuktāstatpitaraḥ priye | puṇyāstadvaṃśajāḥ sarve pūtāstanmitrabāndhavāḥ ||
हे देवि! उसका कुल पवित्र है, उसकी माता धन्य मानी जाती है, उसका पिता कृतार्थ है, हे प्रिये! उसके पितर मुक्त हैं, उसके वंश में जन्मे सब पुण्यवान् हैं, उसके मित्र और बन्धु पवित्र हैं।
His family is purified, O Devī; his mother is held blessed; his father has fulfilled his purpose; his ancestors are liberated, O beloved; all born of his line are virtuous; his friends and kinsmen are purified.
तत्कुलं पावनं देवि (tatkulaṃ pāvanaṃ devi) — his family is purified, O Devīउसका कुल पावन है, हे देविधन्या तज्जननी स्मृता (dhanyā tajjananī smṛtā) — his mother is held blessedउसकी माता धन्य कही गई हैतत्पिता च कृतार्थः स्यात् (tatpitā ca kṛtārthaḥ syāt) — his father has fulfilled his purposeउसका पिता कृतार्थ हैमुक्तास्तत्पितरः प्रिये (muktāstatpitaraḥ priye) — his ancestors are liberated, O belovedउसके पितर मुक्त हैं, हे प्रियेपुण्यास्तद्वंशजाः सर्वे (puṇyāstadvaṃśajāḥ sarve) — all born of his line are virtuousउसके वंश में जन्मे सब पुण्यवान् हैंपूतास्तन्मित्रबान्धवाः (pūtāstanmitrabāndhavāḥ) — his friends and kinsmen are purifiedउसके मित्र-बान्धव पवित्र हैं
३८ बहुनेह किमुक्तेन चोर्ध्वाम्नायपरस्य च । स्मरणं कीर्तनं वापि दर्शनं वन्दनं तथा । सम्भाषणञ्च कुरुते राजसूयाधिकं फलम् ॥ ३८॥
bahuneha kimuktena cordhvāmnāyaparasya ca | smaraṇaṃ kīrtanaṃ vāpi darśanaṃ vandanaṃ tathā | sambhāṣaṇañca kurute rājasūyādhikaṃ phalam ||
अधिक कहने से क्या? ऊर्ध्वाम्नाय में तत्पर पुरुष का स्मरण, कीर्तन, दर्शन, वन्दन और उससे सम्भाषण राजसूय यज्ञ से भी अधिक फल देता है।
What use is there in saying more? Remembering one devoted to the Ūrdhvāmnāya, praising him, seeing him, saluting him or conversing with him yields fruit greater than the Rājasūya sacrifice.
बहुनेह किमुक्तेन (bahuneha kimuktena) — what use here of saying much?यहाँ अधिक कहने से क्या?चोर्ध्वाम्नायपरस्य च (cordhvāmnāyaparasya ca) — of one devoted to the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय-परायण कास्मरणं कीर्तनं वापि (smaraṇaṃ kīrtanaṃ vāpi) — remembering him, or praising himस्मरण, कीर्तन भीदर्शनं वन्दनं तथा (darśanaṃ vandanaṃ tathā) — seeing him, saluting himदर्शन, वन्दन तथासम्भाषणञ्च कुरुते (sambhāṣaṇañca kurute) — and conversing with him yieldsऔर सम्भाषण करने सेराजसूयाधिकं फलम् (rājasūyādhikaṃ phalam) — fruit greater than the Rājasūyaराजसूय से अधिक फल मिलता है
३९ स यत्र वसते देवि तत्र श्रीर्विजयो भवेत् । अनामयं सुभिक्षञ्च सुवृष्टिर्निरुपद्रवम् ॥ ३९॥
sa yatra vasate devi tatra śrīrvijayo bhavet | anāmayaṃ subhikṣañca suvṛṣṭirnirupadravam ||
हे देवि! जहाँ वह रहता है, वहाँ श्री और विजय, आरोग्य और सुभिक्ष, अच्छी वर्षा और उपद्रव का अभाव होता है।
Where he dwells, O Devī, there are prosperity and victory, health and plenty, good rains and freedom from calamity.
स यत्र वसते देवि (sa yatra vasate devi) — where he dwells, O Devīवह जहाँ रहता है, हे देवितत्र श्रीर्विजयो भवेत् (tatra śrīrvijayo bhavet) — there is prosperity and victoryवहाँ श्री और विजय होती हैअनामयं सुभिक्षञ्च (anāmayaṃ subhikṣañca) — health and plentyआरोग्य और सुभिक्षसुवृष्टिर्निरुपद्रवम् (suvṛṣṭirnirupadravam) — good rains and freedom from calamityसुवृष्टि और उपद्रव का अभाव
४० तस्माद् गुरुप्रसादेन ऊर्ध्वाम्नायं नरोत्तमः । यो वेत्ति तत्त्वतो देवि स मे प्रियतमो भवेत् ॥ ४०॥
tasmād guruprasādena ūrdhvāmnāyaṃ narottamaḥ | yo vetti tattvato devi sa me priyatamo bhavet ||
इसलिए, हे देवि! जो नरश्रेष्ठ गुरु के प्रसाद से ऊर्ध्वाम्नाय को तत्त्वतः जानता है, वह मुझे सबसे प्रिय है।
Therefore the best of men who, by the guru's grace, knows the Ūrdhvāmnāya in truth, O Devī — he is most dear to me.
तस्माद् गुरुप्रसादेन (tasmād guruprasādena) — therefore, by the guru's graceइसलिए गुरु-प्रसाद सेऊर्ध्वाम्नायं नरोत्तमः (ūrdhvāmnāyaṃ narottamaḥ) — the Ūrdhvāmnāya, the best of menऊर्ध्वाम्नाय को, नरोत्तमयो वेत्ति तत्त्वतो देवि (yo vetti tattvato devi) — who knows in truth, O Devīजो तत्त्वतः जानता है, हे देविस मे प्रियतमो भवेत् (sa me priyatamo bhavet) — he is most dear to meवह मुझे प्रियतम है
४१ पूर्वाम्नायः सृष्टिरूपः स्थितिरूपश्च दक्षिणः । संहारः पश्चिमो देवि उत्तरोऽनुग्रहो भवेत् ॥ ४१॥
pūrvāmnāyaḥ sṛṣṭirūpaḥ sthitirūpaśca dakṣiṇaḥ | saṃhāraḥ paścimo devi uttaro'nugraho bhavet ||
पूर्वाम्नाय सृष्टिरूप है, दक्षिण स्थितिरूप; हे देवि! पश्चिम संहार है, और उत्तर अनुग्रह।
The eastern āmnāya is of the form of creation, the southern of maintenance; the western is dissolution, O Devī, and the northern is grace.
पूर्वाम्नायः सृष्टिरूपः (pūrvāmnāyaḥ sṛṣṭirūpaḥ) — the eastern āmnāya is of the form of creationपूर्वाम्नाय सृष्टिरूप हैस्थितिरूपश्च दक्षिणः (sthitirūpaśca dakṣiṇaḥ) — the southern of maintenanceऔर दक्षिण स्थितिरूपसंहारः पश्चिमो देवि (saṃhāraḥ paścimo devi) — the western is dissolution, O Devīपश्चिम संहार है, हे देविउत्तरोऽनुग्रहो भवेत् (uttaro'nugraho bhavet) — the northern is graceउत्तर अनुग्रह है
४२ मन्त्रयोगं विदुः पूर्वं भक्तियोगञ्च दक्षिणम् । पश्चिमं कर्मयोगञ्च ज्ञानयोगं तथोत्तरम् ॥ ४२॥
mantrayogaṃ viduḥ pūrvaṃ bhaktiyogañca dakṣiṇam | paścimaṃ karmayogañca jñānayogaṃ tathottaram ||
पूर्व को मन्त्रयोग, दक्षिण को भक्तियोग, पश्चिम को कर्मयोग और उत्तर को ज्ञानयोग जानते हैं।
They know the eastern as the yoga of mantra, the southern as the yoga of devotion, the western as the yoga of action, and the northern as the yoga of knowledge.
मन्त्रयोगं विदुः पूर्वं (mantrayogaṃ viduḥ pūrvaṃ) — they know the eastern as mantra-yogaपूर्व को मन्त्रयोग जानते हैंभक्तियोगञ्च दक्षिणम् (bhaktiyogañca dakṣiṇam) — and the southern as bhakti-yogaऔर दक्षिण को भक्तियोगपश्चिमं कर्मयोगञ्च (paścimaṃ karmayogañca) — the western as karma-yogaपश्चिम को कर्मयोगज्ञानयोगं तथोत्तरम् (jñānayogaṃ tathottaram) — and the northern as jñāna-yogaऔर उत्तर को ज्ञानयोग
४३ पूर्वाम्नायस्य सङ्केताश्चतुर्विंशतिरीरिताः । दक्षिणाम्नायसङ्केताः पञ्चविंशतिरीरिताः ॥ ४३॥
pūrvāmnāyasya saṅketāścaturviṃśatirīritāḥ | dakṣiṇāmnāyasaṅketāḥ pañcaviṃśatirīritāḥ ||
पूर्वाम्नाय के संकेत चौबीस कहे गये हैं; दक्षिणाम्नाय के संकेत पच्चीस;
The saṅketas of the eastern āmnāya are declared to be twenty-four; those of the southern āmnāya, twenty-five;
पूर्वाम्नायस्य सङ्केताः (pūrvāmnāyasya saṅketāḥ) — the saṅketas of the eastern āmnāyaपूर्वाम्नाय के संकेतचतुर्विंशतिरीरिताः (caturviṃśatirīritāḥ) — are declared to be twenty-fourचौबीस कहे गए हैंदक्षिणाम्नायसङ्केताः (dakṣiṇāmnāyasaṅketāḥ) — the saṅketas of the southern āmnāyaदक्षिणाम्नाय के संकेतपञ्चविंशतिरीरिताः (pañcaviṃśatirīritāḥ) — are declared to be twenty-fiveपच्चीस कहे गए हैं
४४ पश्चिमाम्नायसङ्केता द्वात्रिंशत् समुदाहृताः । विदुः षट्त्रिंशदाम्नाये सङ्केताः श्रीमदुत्तरे ॥ ४४॥
paścimāmnāyasaṅketā dvātriṃśat samudāhṛtāḥ | viduḥ ṣaṭtriṃśadāmnāye saṅketāḥ śrīmaduttare ||
पश्चिमाम्नाय के संकेत बत्तीस कहे गये हैं; और श्रीमान् उत्तराम्नाय में छत्तीस संकेत जानते हैं।
the saṅketas of the western āmnāya are stated to be thirty-two; and in the blessed northern āmnāya they know thirty-six saṅketas.
पश्चिमाम्नायसङ्केता (paścimāmnāyasaṅketā) — the saṅketas of the western āmnāyaपश्चिमाम्नाय के संकेतद्वात्रिंशत् समुदाहृताः (dvātriṃśat samudāhṛtāḥ) — are stated to be thirty-twoबत्तीस कहे गए हैंविदुः षट्त्रिंशदाम्नाये (viduḥ ṣaṭtriṃśadāmnāye) — they know thirty-six in the āmnāyaछत्तीस जानते हैं आम्नाय मेंसङ्केताः श्रीमदुत्तरे (saṅketāḥ śrīmaduttare) — saṅketas, in the blessed northernसंकेत, श्रीमद् उत्तर में
४५ ऊर्ध्वाम्नायस्य चैतानि न सन्ति कुलनायिके । साक्षाच्छिवस्वरूपत्वान्न किञ्चित् कर्म विद्यते ॥ ४५॥
ūrdhvāmnāyasya caitāni na santi kulanāyike | sākṣācchivasvarūpatvānna kiñcit karma vidyate ||
पर हे कुलनायिके! ऊर्ध्वाम्नाय के लिए ये नहीं हैं; साक्षात् शिवस्वरूप होने से उसमें कोई कर्म नहीं है।
But for the Ūrdhvāmnāya, O mistress of the Kula, there are none of these; because it is Śiva's own nature directly, there is no rite whatever in it.
ऊर्ध्वाम्नायस्य चैतानि (ūrdhvāmnāyasya caitāni) — but for the Ūrdhvāmnāya theseपर ऊर्ध्वाम्नाय के येन सन्ति कुलनायिके (na santi kulanāyike) — do not exist, O mistress of the Kulaनहीं हैं, हे कुलनायिकेसाक्षाच्छिवस्वरूपत्वात् (sākṣācchivasvarūpatvāt) — because it is Śiva's own nature directlyसाक्षात् शिवस्वरूप होने सेन किञ्चित् कर्म विद्यते (na kiñcit karma vidyate) — there is no rite whateverकोई कर्म नहीं है
४६ ऊर्ध्वाम्नायस्य माहात्म्यमहं वेद्मि न चापरः । मत्स्नेहात्त्वञ्च जानासि सत्यमेतद्वरानने ॥ ४६॥
ūrdhvāmnāyasya māhātmyamahaṃ vedmi na cāparaḥ | matsnehāttvañca jānāsi satyametadvarānane ||
ऊर्ध्वाम्नाय का माहात्म्य मैं जानता हूँ, और कोई नहीं; तुम भी मेरे स्नेह से जानती हो। हे वरानने! यह सत्य है।
The greatness of the Ūrdhvāmnāya I know, and no one else; you too know it, through my love. This is the truth, O fair-faced one.
ऊर्ध्वाम्नायस्य माहात्म्यम् (ūrdhvāmnāyasya māhātmyam) — the greatness of the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय का माहात्म्यअहं वेद्मि न चापरः (ahaṃ vedmi na cāparaḥ) — I know, and no otherमैं जानता हूँ, और कोई नहींमत्स्नेहात्त्वञ्च जानासि (matsnehāttvañca jānāsi) — and you know it through my loveऔर मेरे स्नेह से तुम जानती होसत्यमेतद्वरानने (satyametadvarānane) — this is true, O fair-faced oneयह सत्य है, हे वरानने
४७ ऊर्ध्वाम्नायस्य माहात्म्यमिति ते कथितं मया । समासेन कुलेशानि मन्त्रमाहात्म्यमुच्यते ॥ ४७॥
ūrdhvāmnāyasya māhātmyamiti te kathitaṃ mayā | samāsena kuleśāni mantramāhātmyamucyate ||
हे कुलेशानि! इस प्रकार ऊर्ध्वाम्नाय का माहात्म्य मैंने तुम्हें संक्षेप में कहा; अब मन्त्र का माहात्म्य कहा जाता है।
Thus the greatness of the Ūrdhvāmnāya has been told to you by me in brief, O mistress of the Kula; now the greatness of the mantra is told.
ऊर्ध्वाम्नायस्य माहात्म्यम् (ūrdhvāmnāyasya māhātmyam) — the greatness of the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय का माहात्म्यइति ते कथितं मया (iti te kathitaṃ mayā) — thus has been told to you by meइस प्रकार मैंने तुम्हें कहासमासेन कुलेशानि (samāsena kuleśāni) — in brief, O mistress of the Kulaसंक्षेप में, हे कुलेशानिमन्त्रमाहात्म्यमुच्यते (mantramāhātmyamucyate) — [now] the greatness of the mantra is told(अब) मन्त्र-माहात्म्य कहा जाता है
४८ इतः पूर्वं मया नोक्तं यस्य कस्यापि पार्वति । तद्वदामि तव स्नेहाच्छृणु मत्प्राणवल्लभे ॥ ४८॥
itaḥ pūrvaṃ mayā noktaṃ yasya kasyāpi pārvati | tadvadāmi tava snehācchṛṇu matprāṇavallabhe ||
हे पार्वति! इससे पहले मैंने यह किसी को नहीं कहा; तुम्हारे स्नेह से कहता हूँ — हे मेरे प्राणों की प्रिय! सुनो।
Before this I have told it to no one whatever, O Pārvatī; I tell it out of love for you — listen, O beloved of my life.
इतः पूर्वं मया नोक्तं (itaḥ pūrvaṃ mayā noktaṃ) — before this it was not told by meइससे पहले मैंने नहीं कहायस्य कस्यापि पार्वति (yasya kasyāpi pārvati) — to anyone whatever, O Pārvatīजिस-किसी को भी, हे पार्वतितद्वदामि तव स्नेहात् (tadvadāmi tava snehāt) — I tell it out of love for youवह तुम्हारे स्नेह से कहता हूँशृणु मत्प्राणवल्लभे (śṛṇu matprāṇavallabhe) — listen, O beloved of my lifeसुनो, हे मेरी प्राणवल्लभे
४९ श्रीप्रासादपरामन्त्रमूर्ध्वाम्नायमधिष्ठितम् । आवयोः परमाकारं यो वेत्ति स स्वयं शिवः ॥ ४९॥
śrīprāsādaparāmantramūrdhvāmnāyamadhiṣṭhitam | āvayoḥ paramākāraṃ yo vetti sa svayaṃ śivaḥ ||
ऊर्ध्वाम्नाय पर अधिष्ठित श्रीप्रासादपरामन्त्र हम दोनों का परम आकार है; जो उसे जानता है वह स्वयं शिव है।
The blessed Prāsāda-Parā mantra that presides over the Ūrdhvāmnāya is the supreme form of us two; one who knows it is Śiva himself.
श्रीप्रासादपरामन्त्रम् (śrīprāsādaparāmantram) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रऊर्ध्वाम्नायमधिष्ठितम् (ūrdhvāmnāyamadhiṣṭhitam) — that presides over the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय में अधिष्ठितआवयोः परमाकारं (āvayoḥ paramākāraṃ) — the supreme form of us twoहम दोनों का परम आकारयो वेत्ति स स्वयं शिवः (yo vetti sa svayaṃ śivaḥ) — one who knows it is Śiva himselfजो जानता है वह स्वयं शिव है
५० शिवादिक्रिमिपर्यन्तं प्राणिनां प्राणवर्त्मना । निश्वासोच्छ्वासरूपेण मन्त्रोऽयं वर्तते प्रिये ॥ ५०॥
śivādikrimiparyantaṃ prāṇināṃ prāṇavartmanā | niśvāsocchvāsarūpeṇa mantro'yaṃ vartate priye ||
शिव से लेकर कृमि तक सब प्राणियों में प्राण के मार्ग से, निःश्वास और उच्छ्वास के रूप में, हे प्रिये! यह मन्त्र विद्यमान है।
In all living beings, from Śiva down to the worm, this mantra abides along the path of the breath, in the form of the out-breath and the in-breath, O beloved.
शिवादिक्रिमिपर्यन्तं (śivādikrimiparyantaṃ) — from Śiva down to the wormशिव से कीट तकप्राणिनां प्राणवर्त्मना (prāṇināṃ prāṇavartmanā) — in living beings, by the path of the breathप्राणियों में प्राण के मार्ग सेनिश्वासोच्छ्वासरूपेण (niśvāsocchvāsarūpeṇa) — in the form of exhalation and inhalationनिःश्वास-उच्छ्वास रूप मेंमन्त्रोऽयं वर्तते प्रिये (mantro'yaṃ vartate priye) — this mantra abides, O belovedयह मन्त्र विद्यमान है, हे प्रिये
५१ अनिलेन विना मेघो यथाकाशे न वेष्टते । पराप्रसादमन्त्रेण विना लोकस्तथा प्रिये ॥ ५१॥
anilena vinā megho yathākāśe na veṣṭate | parāprasādamantreṇa vinā lokastathā priye ||
जैसे वायु के बिना बादल आकाश में नहीं चलता, वैसे ही, हे प्रिये! पराप्रासाद मन्त्र के बिना संसार (नहीं चलता)।
As a cloud does not move in the sky without the wind, so, O beloved, the world does not move without the Parā-Prāsāda mantra.
अनिलेन विना मेघो (anilena vinā megho) — without the wind a cloudबिना वायु के मेघयथाकाशे न वेष्टते (yathākāśe na veṣṭate) — does not move in the skyजैसे आकाश में नहीं चलतापराप्रसादमन्त्रेण (parāprasādamantreṇa) — so without the Parā-Prāsāda mantraपराप्रसाद मन्त्र केविना लोकस्तथा प्रिये (vinā lokastathā priye) — the world [does not move], O belovedबिना लोक वैसे ही (नहीं चलता), हे प्रिये
५२ पराप्रासादमन्त्रेण स्यूतमेतच्चराचरम् । अभिन्नं तत्त्वतो देवि तालवृन्ते यथानिलः ॥ ५२॥
parāprāsādamantreṇa syūtametaccarācaram | abhinnaṃ tattvato devi tālavṛnte yathānilaḥ ||
यह चराचर जगत् पराप्रासाद मन्त्र से गुँथा हुआ है और तत्त्वतः उससे अभिन्न है, हे देवि! — जैसे ताड़ के पंखे से वायु।
This whole moving and unmoving world is stitched together by the Parā-Prāsāda mantra and is in truth not different from it, O Devī — as the breeze is not different from the palm-leaf fan.
पराप्रासादमन्त्रेण (parāprāsādamantreṇa) — by the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र सेस्यूतमेतच्चराचरम् (syūtametaccarācaram) — this moving and unmoving world is stitched togetherयह चराचर सिला (गुँथा) हुआ हैअभिन्नं तत्त्वतो देवि (abhinnaṃ tattvato devi) — not different from it in truth, O Devīतत्त्वतः उससे अभिन्न, हे देवितालवृन्ते यथानिलः (tālavṛnte yathānilaḥ) — as the breeze from the palm-leaf fanजैसे ताड़ के पंखे में वायु
५३ बीजेऽङ्कुरस्तिले तैलमग्नावुष्णं रवौ प्रभा । चन्द्रे ज्योत्स्नाऽनलः काष्ठे पुष्पे गन्धो जले द्रवः ॥ ५३॥
bīje'ṅkurastile tailamagnāvuṣṇaṃ ravau prabhā | candre jyotsnā'nalaḥ kāṣṭhe puṣpe gandho jale dravaḥ ||
जैसे बीज में अंकुर, तिल में तेल, अग्नि में उष्णता, सूर्य में प्रभा, चन्द्र में चाँदनी, काठ में आग, फूल में गन्ध, जल में द्रवता,
As the sprout is in the seed, the oil in the sesame, heat in fire, light in the sun, moonlight in the moon, fire in wood, fragrance in the flower, fluidity in water,
बीजेऽङ्कुरस्तिले तैलम् (bīje'ṅkurastile tailam) — the sprout in the seed, the oil in the sesameबीज में अंकुर, तिल में तेलअग्नावुष्णं रवौ प्रभा (agnāvuṣṇaṃ ravau prabhā) — heat in fire, light in the sunअग्नि में उष्णता, सूर्य में प्रभाचन्द्रे ज्योत्स्नाऽनलः काष्ठे (candre jyotsnā'nalaḥ kāṣṭhe) — moonlight in the moon, fire in woodचन्द्र में चन्द्रिका, काष्ठ में अग्निपुष्पे गन्धो जले द्रवः (puṣpe gandho jale dravaḥ) — fragrance in the flower, fluidity in waterपुष्प में गन्ध, जल में द्रवता
५४ शब्दे चार्थः शिवे शक्तिः क्षीरे सर्पिः फले रुचिः । शर्करायाञ्च माधुर्यं घनसारे च शीतलम् ॥ ५४॥
śabde cārthaḥ śive śaktiḥ kṣīre sarpiḥ phale ruciḥ | śarkarāyāñca mādhuryaṃ ghanasāre ca śītalam ||
शब्द में अर्थ, शिव में शक्ति, दूध में घी, फल में स्वाद, शक्कर में मिठास, कपूर में शीतलता,
meaning in the word, Śakti in Śiva, ghee in milk, flavour in fruit, sweetness in sugar, coolness in camphor,
शब्दे चार्थः शिवे शक्तिः (śabde cārthaḥ śive śaktiḥ) — meaning in the word, Śakti in Śivaशब्द में अर्थ, शिव में शक्तिक्षीरे सर्पिः फले रुचिः (kṣīre sarpiḥ phale ruciḥ) — ghee in milk, flavour in fruitदूध में घी, फल में रुचि (स्वाद)शर्करायाञ्च माधुर्यं (śarkarāyāñca mādhuryaṃ) — sweetness in sugarऔर शर्करा में माधुर्यघनसारे च शीतलम् (ghanasāre ca śītalam) — and coolness in camphorऔर कपूर में शीतलता
५५ निग्रहानुग्रहो मन्त्रे प्रतिमायाञ्च देवता । दर्पणे प्रतिबिम्बञ्च समीरे चलनं यथा । पराप्रसादमन्त्रेऽपि प्रपञ्चोऽयं तथा स्थितः ॥ ५५॥
nigrahānugraho mantre pratimāyāñca devatā | darpaṇe pratibimbañca samīre calanaṃ yathā | parāprasādamantre'pi prapañco'yaṃ tathā sthitaḥ ||
मन्त्र में निग्रह और अनुग्रह, प्रतिमा में देवता, दर्पण में प्रतिबिम्ब, वायु में गति — वैसे ही यह सारा प्रपंच पराप्रासाद मन्त्र में स्थित है।
punishment and grace in the mantra, the deity in the image, the reflection in the mirror, motion in the wind — so does this whole manifest world abide in the Parā-Prāsāda mantra.
निग्रहानुग्रहो मन्त्रे (nigrahānugraho mantre) — punishment and grace in the mantraमन्त्र में निग्रह-अनुग्रहप्रतिमायाञ्च देवता (pratimāyāñca devatā) — the deity in the imageऔर प्रतिमा में देवतादर्पणे प्रतिबिम्बञ्च (darpaṇe pratibimbañca) — the reflection in the mirrorऔर दर्पण में प्रतिबिम्बसमीरे चलनं यथा (samīre calanaṃ yathā) — motion in the windजैसे वायु में चलनपराप्रसादमन्त्रेऽपि (parāprasādamantre'pi) — so in the Parā-Prāsāda mantra tooपराप्रसाद मन्त्र में भीप्रपञ्चोऽयं तथा स्थितः (prapañco'yaṃ tathā sthitaḥ) — this manifest world abidesयह प्रपंच वैसे ही स्थित है
५६ वटबीजे यथा वृक्षः सूक्ष्मरूपेण तिष्ठति । पराप्रासादमन्त्रेऽस्मिन् ब्रह्माण्डोऽपि तथा स्थितः ॥ ५६॥
vaṭabīje yathā vṛkṣaḥ sūkṣmarūpeṇa tiṣṭhati | parāprāsādamantre'smin brahmāṇḍo'pi tathā sthitaḥ ||
जैसे बरगद के बीज में वृक्ष सूक्ष्म रूप से रहता है, वैसे ही इस पराप्रासाद मन्त्र में ब्रह्माण्ड भी स्थित है।
As the tree abides in subtle form within the banyan seed, so does the whole cosmic egg abide within this Parā-Prāsāda mantra.
वटबीजे यथा वृक्षः (vaṭabīje yathā vṛkṣaḥ) — as in the banyan seed the treeजैसे वट-बीज में वृक्षसूक्ष्मरूपेण तिष्ठति (sūkṣmarūpeṇa tiṣṭhati) — abides in subtle formसूक्ष्म रूप से स्थित हैपराप्रासादमन्त्रेऽस्मिन् (parāprāsādamantre'smin) — so in this Parā-Prāsāda mantraइस पराप्रासाद मन्त्र मेंब्रह्माण्डोऽपि तथा स्थितः (brahmāṇḍo'pi tathā sthitaḥ) — the whole cosmic egg abidesब्रह्माण्ड भी वैसे ही स्थित है
५७ सुपक्वेषु पदार्थेषु सुरसेषु कुलेश्वरि । लवणेन विना स्वादु यथा भोक्तुर्न जायते ॥ ५७॥
supakveṣu padārtheṣu suraseṣu kuleśvari | lavaṇena vinā svādu yathā bhokturna jāyate ||
हे कुलेश्वरि! जैसे अच्छी तरह पके, रसीले पदार्थों में भी नमक के बिना खाने वाले को स्वाद नहीं आता,
As even in well-cooked, well-flavoured dishes no taste arises for the eater without salt, O mistress of the Kula,
सुपक्वेषु पदार्थेषु (supakveṣu padārtheṣu) — in well-cooked dishesभली प्रकार पके पदार्थों मेंसुरसेषु कुलेश्वरि (suraseṣu kuleśvari) — well-flavoured, O mistress of the Kulaसुरस, हे कुलेश्वरिलवणेन विना स्वादु (lavaṇena vinā svādu) — without salt, tasteनमक के बिना स्वादयथा भोक्तुर्न जायते (yathā bhokturna jāyate) — does not arise for the eaterजैसे भोक्ता को नहीं आता
५८ पराप्रासादमन्त्रेण ये वा मन्त्रा न सङ्गताः । ते फलं न प्रयच्छन्ति मन्त्रशक्तिविवर्जिताः ॥ ५८॥
parāprāsādamantreṇa ye vā mantrā na saṅgatāḥ | te phalaṃ na prayacchanti mantraśaktivivarjitāḥ ||
वैसे ही जो मन्त्र पराप्रासाद मन्त्र से संगत नहीं हैं, वे मन्त्रशक्ति से रहित होकर फल नहीं देते।
so the mantras that are not joined with the Parā-Prāsāda mantra yield no fruit, being devoid of mantra-power.
पराप्रासादमन्त्रेण (parāprāsādamantreṇa) — with the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र सेये वा मन्त्रा न सङ्गताः (ye vā mantrā na saṅgatāḥ) — the mantras that are not joinedजो मन्त्र संगत (युक्त) नहींते फलं न प्रयच्छन्ति (te phalaṃ na prayacchanti) — they do not yield fruitवे फल नहीं देतेमन्त्रशक्तिविवर्जिताः (mantraśaktivivarjitāḥ) — being devoid of mantra-powerमन्त्र-शक्ति से रहित
५९ श्रीप्रासादपरामन्त्रो गोपनीयः प्रयत्नतः ॥ ५९॥
śrīprāsādaparāmantro gopanīyaḥ prayatnataḥ ||
श्रीप्रासादपरामन्त्र को यत्नपूर्वक गुप्त रखना चाहिए।
The blessed Prāsāda-Parā mantra is to be guarded with the utmost care.
श्रीप्रासादपरामन्त्रो (śrīprāsādaparāmantro) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रगोपनीयः प्रयत्नतः (gopanīyaḥ prayatnataḥ) — is to be guarded with careयत्नपूर्वक गोपनीय है
६० विचार्याहं पुराणार्थान् दर्शनाम्नायभेदजान् । समग्रान् वेद्म्यहं मन्त्रान् शास्त्राणि विविधानि च ॥ ६०॥
vicāryāhaṃ purāṇārthān darśanāmnāyabhedajān | samagrān vedmyahaṃ mantrān śāstrāṇi vividhāni ca ||
दर्शनों और आम्नायों के भेद से उत्पन्न पुराणों के अर्थों का विचार करके मैं सब मन्त्रों और विविध शास्त्रों को जानता हूँ।
Having examined the teachings of the Purāṇas, born of the divisions of the philosophies and āmnāyas, I know all the mantras and the various scriptures.
विचार्याहं पुराणार्थान् (vicāryāhaṃ purāṇārthān) — having examined the teachings of the Purāṇasपुराणों के अर्थों का विचार करदर्शनाम्नायभेदजान् (darśanāmnāyabhedajān) — born of the divisions of philosophies and āmnāyasदर्शन और आम्नाय के भेद से उत्पन्नसमग्रान् वेद्म्यहं मन्त्रान् (samagrān vedmyahaṃ mantrān) — I know all the mantrasमैं समग्र मन्त्रों को जानता हूँशास्त्राणि विविधानि च (śāstrāṇi vividhāni ca) — and the various scripturesऔर विविध शास्त्रों को
६१ सहस्राक्षादयो देवाः शास्त्रेषु विविधेषु च । भ्रमन्ति तेषु मूढास्ते तव मायाविमोहिताः ॥ ६१॥
sahasrākṣādayo devāḥ śāstreṣu vividheṣu ca | bhramanti teṣu mūḍhāste tava māyāvimohitāḥ ||
सहस्राक्ष (इन्द्र) आदि देवता भी विविध शास्त्रों में तुम्हारी माया से मोहित होकर भटकते रहते हैं।
Even the gods, the thousand-eyed Indra and the rest, wander bewildered among the various scriptures, deluded by your māyā.
सहस्राक्षादयो देवाः (sahasrākṣādayo devāḥ) — the gods, Indra and the restसहस्राक्ष (इन्द्र) आदि देवताशास्त्रेषु विविधेषु च (śāstreṣu vividheṣu ca) — among the various scripturesऔर विविध शास्त्रों मेंभ्रमन्ति तेषु मूढास्ते (bhramanti teṣu mūḍhāste) — wander bewilderedउनमें वे मूढ़ भटकते हैंतव मायाविमोहिताः (tava māyāvimohitāḥ) — deluded by your māyāतुम्हारी माया से विमोहित
६२ जायन्ते च म्रियन्ते च संसारक्लेशभागिनः । श्रीप्रासादपरामन्त्रं न गायन्तः कुलेश्वरि । न लभन्ते हि मोक्षं ते तव मायाविमोहिताः ॥ ६२॥
jāyante ca mriyante ca saṃsārakleśabhāginaḥ | śrīprāsādaparāmantraṃ na gāyantaḥ kuleśvari | na labhante hi mokṣaṃ te tava māyāvimohitāḥ ||
वे जन्मते और मरते हैं, संसार के क्लेश के भागी होकर; हे कुलेश्वरि! श्रीप्रासादपरामन्त्र का गान न करते हुए, तुम्हारी माया से मोहित वे मोक्ष नहीं पाते।
They are born and they die, sharers in the misery of saṃsāra; not reciting the blessed Prāsāda-Parā mantra, O mistress of the Kula, they do not obtain liberation, deluded by your māyā.
जायन्ते च म्रियन्ते च (jāyante ca mriyante ca) — they are born and they dieजन्मते हैं और मरते हैंसंसारक्लेशभागिनः (saṃsārakleśabhāginaḥ) — sharers in the misery of saṃsāraसंसार-क्लेश के भागीश्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रन गायन्तः कुलेश्वरि (na gāyantaḥ kuleśvari) — not reciting, O mistress of the Kulaन जपने वाले, हे कुलेश्वरिन लभन्ते हि मोक्षं ते (na labhante hi mokṣaṃ te) — they do not obtain liberationवे मोक्ष नहीं पातेतव मायाविमोहिताः (tava māyāvimohitāḥ) — deluded by your māyāतुम्हारी माया से विमोहित
६३ मद्रूपे श्रीगुरौ यस्य दृढा भक्तिः प्रजायते । श्रीप्रासादपरामन्त्रं स ज्ञात्वा परिमुच्यते ॥ ६३॥
madrūpe śrīgurau yasya dṛḍhā bhaktiḥ prajāyate | śrīprāsādaparāmantraṃ sa jñātvā parimucyate ||
मेरे स्वरूप श्रीगुरु में जिसकी दृढ़ भक्ति उत्पन्न होती है, वह श्रीप्रासादपरामन्त्र को जानकर पूर्णतः मुक्त हो जाता है।
One in whom firm devotion arises toward the blessed guru, who is my own form, knows the blessed Prāsāda-Parā mantra and is wholly freed.
मद्रूपे श्रीगुरौ यस्य (madrūpe śrīgurau yasya) — in the blessed guru, who is my form, one whoseमेरे रूप श्रीगुरु में जिसकीदृढा भक्तिः प्रजायते (dṛḍhā bhaktiḥ prajāyate) — firm devotion arisesदृढ़ भक्ति उत्पन्न होती हैश्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोस ज्ञात्वा परिमुच्यते (sa jñātvā parimucyate) — having known it, he is wholly freedवह जानकर पूर्ण मुक्त होता है
६४ पूर्वजन्मसहस्रेषु शैवादिसमयोद्यतान् । चतुराम्नायजान् मन्त्रान् गुर्वाज्ञां यो भजिष्यति ॥ ६४॥
pūrvajanmasahasreṣu śaivādisamayodyatān | caturāmnāyajān mantrān gurvājñāṃ yo bhajiṣyati ||
जो हजारों पूर्वजन्मों में शैव आदि मतों से उत्पन्न, चारों आम्नायों से जन्मे मन्त्रों और गुरु की आज्ञा का सेवन करता आया है —
One who through thousands of former births has served the mantras born of the four āmnāyas, arisen in the Śaiva and other doctrines, and the guru's command —
पूर्वजन्मसहस्रेषु (pūrvajanmasahasreṣu) — in thousands of former birthsहज़ारों पूर्वजन्मों मेंशैवादिसमयोद्यतान् (śaivādisamayodyatān) — arisen in the Śaiva and other doctrinesशैव आदि मतों में उदितचतुराम्नायजान् मन्त्रान् (caturāmnāyajān mantrān) — the mantras born of the four āmnāyasचार आम्नायों से उत्पन्न मन्त्रों कोगुर्वाज्ञां यो भजिष्यति (gurvājñāṃ yo bhajiṣyati) — [and] the guru's command, one who has served(और) गुरु-आज्ञा को जो भजेगा
६५ स पापकञ्चुकान्मुक्तः शुद्धात्मा गुरुवत्सलः । श्रीप्रासादपरामन्त्रं विजानाति न चान्यथा ॥ ६५॥
sa pāpakañcukānmuktaḥ śuddhātmā guruvatsalaḥ | śrīprāsādaparāmantraṃ vijānāti na cānyathā ||
वही पाप के आवरण से मुक्त, शुद्धात्मा, गुरुभक्त श्रीप्रासादपरामन्त्र को जानता है — अन्यथा नहीं।
he, freed from the sheath of sin, pure of soul and devoted to the guru, comes to know the blessed Prāsāda-Parā mantra — and not otherwise.
स पापकञ्चुकान्मुक्तः (sa pāpakañcukānmuktaḥ) — he, freed from the sheath of sinवह पाप-कंचुक से मुक्तशुद्धात्मा गुरुवत्सलः (śuddhātmā guruvatsalaḥ) — pure of soul, devoted to the guruशुद्धात्मा, गुरुवत्सलश्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोविजानाति न चान्यथा (vijānāti na cānyathā) — comes to know — not otherwiseजानता है — अन्यथा नहीं
६६ सब्रह्मविष्णुरुद्राश्च शक्रादिसुरपुङ्गवाः । वसुरुद्रार्कदिक्पाला मनुचन्द्रादयः प्रिये ॥ ६६॥
sabrahmaviṣṇurudrāśca śakrādisurapuṅgavāḥ | vasurudrārkadikpālā manucandrādayaḥ priye ||
ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र, इन्द्र आदि श्रेष्ठ देवता, वसु, रुद्र, आदित्य और दिक्पाल, मनु, चन्द्र आदि, हे प्रिये!
Brahmā, Viṣṇu and Rudra, Indra and the other foremost gods, the Vasus, Rudras, Ādityas and the guardians of the quarters, the Manus, the Moon and the rest, O beloved,
सब्रह्मविष्णुरुद्राश्च (sabrahmaviṣṇurudrāśca) — Brahmā, Viṣṇu and Rudraब्रह्मा, विष्णु और रुद्रशक्रादिसुरपुङ्गवाः (śakrādisurapuṅgavāḥ) — Indra and the other foremost godsइन्द्र आदि श्रेष्ठ देवतावसुरुद्रार्कदिक्पाला (vasurudrārkadikpālā) — the Vasus, Rudras, Ādityas and the guardians of the quartersवसु, रुद्र, आदित्य, दिक्पालमनुचन्द्रादयः प्रिये (manucandrādayaḥ priye) — the Manus, the Moon and the rest, O belovedमनु, चन्द्र आदि, हे प्रिये
६७ मार्कण्डेयादिमुनयो वशिष्ठादिमुनीश्वराः । सनकाद्याश्च योगीशा जीवन्मुक्ताः शुकादयः ॥ ६७॥
mārkaṇḍeyādimunayo vaśiṣṭhādimunīśvarāḥ | sanakādyāśca yogīśā jīvanmuktāḥ śukādayaḥ ||
मार्कण्डेय आदि मुनि, वशिष्ठ आदि मुनीश्वर, सनक आदि योगीश्वर, शुक आदि जीवन्मुक्त,
the sages Mārkaṇḍeya and the rest, the lords of sages Vaśiṣṭha and the rest, the masters of yoga Sanaka and the rest, the living-liberated Śuka and the rest,
मार्कण्डेयादिमुनयो (mārkaṇḍeyādimunayo) — the sages, Mārkaṇḍeya and the restमार्कण्डेय आदि मुनिवशिष्ठादिमुनीश्वराः (vaśiṣṭhādimunīśvarāḥ) — the lords of sages, Vaśiṣṭha and the restवशिष्ठ आदि मुनीश्वरसनकाद्याश्च योगीशा (sanakādyāśca yogīśā) — the masters of yoga, Sanaka and the restसनक आदि योगीशजीवन्मुक्ताः शुकादयः (jīvanmuktāḥ śukādayaḥ) — the living-liberated, Śuka and the restशुक आदि जीवन्मुक्त
६८ यक्षकिन्नरगन्धर्वाः सिद्धविद्याधरादयः । श्रीप्रासादपरामन्त्रप्रभवञ्चामितं फलम् । प्राप्य मन्त्रमिमं पुण्यं जपन्त्यद्यापि पार्वति ॥ ६८॥
yakṣakinnaragandharvāḥ siddhavidyādharādayaḥ | śrīprāsādaparāmantraprabhavañcāmitaṃ phalam | prāpya mantramimaṃ puṇyaṃ japantyadyāpi pārvati ||
यक्ष, किन्नर, गन्धर्व, सिद्ध, विद्याधर आदि — श्रीप्रासादपरामन्त्र से उत्पन्न अपार फल और इस पवित्र मन्त्र को पाकर, हे पार्वति! आज भी इसका जप करते हैं।
yakṣas, kinnaras, gandharvas, siddhas, vidyādharas and the rest — having obtained this holy mantra and the boundless fruit that springs from the blessed Prāsāda-Parā mantra, they recite it even to this day, O Pārvatī.
यक्षकिन्नरगन्धर्वाः (yakṣakinnaragandharvāḥ) — yakṣas, kinnaras, gandharvasयक्ष, किन्नर, गन्धर्वसिद्धविद्याधरादयः (siddhavidyādharādayaḥ) — siddhas, vidyādharas and the restसिद्ध, विद्याधर आदिश्रीप्रासादपरामन्त्र (śrīprāsādaparāmantra) — from the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र सेप्रभवञ्चामितं फलम् (prabhavañcāmitaṃ phalam) — the boundless fruit that springsउत्पन्न अमित फलप्राप्य मन्त्रमिमं पुण्यं (prāpya mantramimaṃ puṇyaṃ) — having obtained this holy mantraइस पुण्य मन्त्र को पाकरजपन्त्यद्यापि पार्वति (japantyadyāpi pārvati) — they recite it even today, O Pārvatīआज भी जपते हैं, हे पार्वति
६९ सामर्थ्यं पूज्यता विद्या तेजः सौख्यमरोगिता । राज्यं स्वर्गञ्च मोक्षञ्च पराप्रासादजापिनः ॥ ६९॥
sāmarthyaṃ pūjyatā vidyā tejaḥ saukhyamarogitā | rājyaṃ svargañca mokṣañca parāprāsādajāpinaḥ ||
सामर्थ्य, पूज्यता, विद्या, तेज, सुख, आरोग्य, राज्य, स्वर्ग और मोक्ष — ये पराप्रासाद के जापक के हैं।
Power, honour, learning, splendour, happiness, health, kingship, heaven and liberation belong to the reciter of the Parā-Prāsāda.
सामर्थ्यं पूज्यता विद्या (sāmarthyaṃ pūjyatā vidyā) — power, honour, learningसामर्थ्य, पूज्यता, विद्यातेजः सौख्यमरोगिता (tejaḥ saukhyamarogitā) — splendour, happiness, healthतेज, सुख, आरोग्यराज्यं स्वर्गञ्च मोक्षञ्च (rājyaṃ svargañca mokṣañca) — kingship, heaven and liberationराज्य, स्वर्ग और मोक्षपराप्रासादजापिनः (parāprāsādajāpinaḥ) — belong to the reciter of the Parā-Prāsādaपराप्रासाद के जापी को (मिलते हैं)
७० ब्रह्मेन्द्ररुद्रविष्णूनामपि दूरायते पदम् । सर्वकर्मविहीनोऽपि पराप्रासादमन्त्रवित् । सुखेन यां गतिं याति न तां सर्वेऽपि धार्मिकाः ॥ ७०॥
brahmendrarudraviṣṇūnāmapi dūrāyate padam | sarvakarmavihīno'pi parāprāsādamantravit | sukhena yāṃ gatiṃ yāti na tāṃ sarve'pi dhārmikāḥ ||
ब्रह्मा, इन्द्र, रुद्र और विष्णु का पद भी उससे पीछे रह जाता है; सब कर्मों से रहित भी पराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता सुखपूर्वक जिस गति को पाता है, उसे सब धार्मिक मिलकर भी नहीं पाते।
Even the station of Brahmā, Indra, Rudra and Viṣṇu is left far behind; the knower of the Parā-Prāsāda mantra, though devoid of all rites, reaches with ease a state that all the righteous together cannot reach.
ब्रह्मेन्द्ररुद्रविष्णूनाम् (brahmendrarudraviṣṇūnām) — of Brahmā, Indra, Rudra and Viṣṇuब्रह्मा, इन्द्र, रुद्र, विष्णु काअपि दूरायते पदम् (api dūrāyate padam) — even the station is left far behindपद भी दूर (पीछे) रह जाता हैसर्वकर्मविहीनोऽपि (sarvakarmavihīno'pi) — even one devoid of all ritesसब कर्मों से रहित भीपराप्रासादमन्त्रवित् (parāprāsādamantravit) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र का ज्ञातासुखेन यां गतिं याति (sukhena yāṃ gatiṃ yāti) — the state he reaches with easeसुख से जिस गति को जाता हैन तां सर्वेऽपि धार्मिकाः (na tāṃ sarve'pi dhārmikāḥ) — not all the righteous together reachउसे सब धार्मिक भी नहीं (पाते)
७१ तस्य चिन्तामणिः कामधेनुः कल्पतरुर्गृहे । कुबेरः किङ्करः साक्षात् पराप्रासादजापिनः ॥ ७१॥
tasya cintāmaṇiḥ kāmadhenuḥ kalpatarurgṛhe | kuberaḥ kiṅkaraḥ sākṣāt parāprāsādajāpinaḥ ||
पराप्रासाद के जापक के घर में चिन्तामणि, कामधेनु और कल्पवृक्ष हैं, और कुबेर साक्षात् उसका किंकर है।
For the reciter of the Parā-Prāsāda the wish-jewel, the wish-cow and the wish-tree are in his own house, and Kubera himself is his servant.
तस्य चिन्तामणिः कामधेनुः (tasya cintāmaṇiḥ kāmadhenuḥ) — for him the wish-jewel, the wish-cowउसके लिए चिन्तामणि, कामधेनुकल्पतरुर्गृहे (kalpatarurgṛhe) — the wish-tree are in his houseकल्पवृक्ष घर में हैंकुबेरः किङ्करः साक्षात् (kuberaḥ kiṅkaraḥ sākṣāt) — Kubera is his very servantकुबेर साक्षात् उसका सेवक हैपराप्रासादजापिनः (parāprāsādajāpinaḥ) — for the reciter of the Parā-Prāsādaपराप्रासाद के जापी का
७२ यथा दिव्यमणिस्पर्शाल्लौहो भवति काञ्चनम् । पराप्रासादजापाच्च पशुः पशुपतिर्भवेत् ॥ ७२॥
yathā divyamaṇisparśāllauho bhavati kāñcanam | parāprāsādajāpācca paśuḥ paśupatirbhavet ||
जैसे दिव्य मणि के स्पर्श से लोहा सोना हो जाता है, वैसे ही पराप्रासाद के जप से पशु पशुपति हो जाता है।
As iron becomes gold by the touch of the divine gem, so by reciting the Parā-Prāsāda the bound creature becomes Paśupati, the Lord of all bound creatures.
यथा दिव्यमणिस्पर्शात् (yathā divyamaṇisparśāt) — as by the touch of the divine gemजैसे दिव्य मणि के स्पर्श सेलौहो भवति काञ्चनम् (lauho bhavati kāñcanam) — iron becomes goldलोहा सोना हो जाता हैपराप्रासादजापाच्च (parāprāsādajāpācca) — so by reciting the Parā-Prāsādaपराप्रासाद के जप सेपशुः पशुपतिर्भवेत् (paśuḥ paśupatirbhavet) — the bound one becomes the Lord of the boundपशु पशुपति हो जाता है
७३ श्रीप्रासादपरामन्त्रं यो विजानाति तत्त्वतः । स मां त्वाञ्च विजानाति चावयोरप्यतिप्रियः ॥ ७३॥
śrīprāsādaparāmantraṃ yo vijānāti tattvataḥ | sa māṃ tvāñca vijānāti cāvayorapyatipriyaḥ ||
जो श्रीप्रासादपरामन्त्र को तत्त्वतः जानता है, वह मुझे और तुम्हें जानता है, और हम दोनों का अत्यन्त प्रिय है।
One who knows the blessed Prāsāda-Parā mantra in truth knows both me and you, and is exceedingly dear to us both.
श्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोयो विजानाति तत्त्वतः (yo vijānāti tattvataḥ) — one who knows in truthजो तत्त्वतः जानता हैस मां त्वाञ्च विजानाति (sa māṃ tvāñca vijānāti) — he knows me and youवह मुझे और तुम्हें जानता हैचावयोरप्यतिप्रियः (cāvayorapyatipriyaḥ) — and is exceedingly dear to us bothऔर हम दोनों का अति प्रिय है
७४ पराप्रासादमन्त्रज्ञः श्वपचोऽपि हि पार्वति । देवतास्थापने शक्तः प्रतिमादौ न संशयः ॥ ७४॥
parāprāsādamantrajñaḥ śvapaco'pi hi pārvati | devatāsthāpane śaktaḥ pratimādau na saṃśayaḥ ||
हे पार्वति! पराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता श्वपच भी प्रतिमा आदि में देवता की स्थापना करने में समर्थ है — इसमें सन्देह नहीं।
The knower of the Parā-Prāsāda mantra, even if he be a dog-cooker, O Pārvatī, is able to install the deity in an image and the like — of this there is no doubt.
पराप्रासादमन्त्रज्ञः (parāprāsādamantrajñaḥ) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाताश्वपचोऽपि हि पार्वति (śvapaco'pi hi pārvati) — even if a dog-cooker, O Pārvatīश्वपच भी हो तो, हे पार्वतिदेवतास्थापने शक्तः (devatāsthāpane śaktaḥ) — is able to install the deityदेवता की स्थापना में समर्थ हैप्रतिमादौ न संशयः (pratimādau na saṃśayaḥ) — in an image and the like, without doubtप्रतिमा आदि में, सन्देह नहीं
७५ मन्त्रमात्रन्तु यो वेत्ति पराप्रासादसंज्ञकम् । श्वपचोऽपि हि मुच्येत किं पुनस्तद्विधानवित् ॥ ७५॥
mantramātrantu yo vetti parāprāsādasaṃjñakam | śvapaco'pi hi mucyeta kiṃ punastadvidhānavit ||
जो पराप्रासाद नामक मन्त्र मात्र को जानता है, वह श्वपच भी मुक्त हो जाये — फिर उसके विधान को जानने वाले की तो बात ही क्या।
One who knows merely the mantra called Parā-Prāsāda, even a dog-cooker, would be freed — how much more one who knows its rite.
मन्त्रमात्रन्तु यो वेत्ति (mantramātrantu yo vetti) — one who knows merely the mantraजो केवल मन्त्र को जानता हैपराप्रासादसंज्ञकम् (parāprāsādasaṃjñakam) — called Parā-Prāsādaपराप्रासाद नामकश्वपचोऽपि हि मुच्येत (śvapaco'pi hi mucyeta) — even a dog-cooker would be freedश्वपच भी मुक्त हो जाता हैकिं पुनस्तद्विधानवित् (kiṃ punastadvidhānavit) — how much more one who knows its riteउसके विधान को जानने वाले की तो बात ही क्या
७६ पराप्रासादमन्त्रज्ञो यत् करोति यदिच्छति । यद्ब्रूते तन्महेशानि तपो ध्यानं जपो भवेत् ॥ ७६॥
parāprāsādamantrajño yat karoti yadicchati | yadbrūte tanmaheśāni tapo dhyānaṃ japo bhavet ||
हे महेशानि! पराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता जो करता है, जो चाहता है, जो कहता है — वही तप, ध्यान और जप हो जाता है।
Whatever the knower of the Parā-Prāsāda mantra does, whatever he wishes, whatever he says, O great Goddess — that becomes austerity, meditation and japa.
पराप्रासादमन्त्रज्ञो (parāprāsādamantrajño) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र का ज्ञातायत् करोति यदिच्छति (yat karoti yadicchati) — whatever he does, whatever he wishesजो करता है, जो चाहता हैयद्ब्रूते तन्महेशानि (yadbrūte tanmaheśāni) — whatever he says, O great Goddessजो बोलता है, वह हे महेशानितपो ध्यानं जपो भवेत् (tapo dhyānaṃ japo bhavet) — becomes austerity, meditation and japaतप, ध्यान, जप हो जाता है
७७ दीक्षापूर्वं महेशानि पारम्पर्यसमन्वितम् । पराप्रासादमन्त्रं यो वेत्ति सोऽहं न संशयः ॥ ७७॥
dīkṣāpūrvaṃ maheśāni pāramparyasamanvitam | parāprāsādamantraṃ yo vetti so'haṃ na saṃśayaḥ ||
हे महेशानि! जो दीक्षापूर्वक और परम्परा के साथ पराप्रासाद मन्त्र को जानता है — वह मैं ही हूँ, इसमें सन्देह नहीं।
One who knows the Parā-Prāsāda mantra through initiation and in the line of succession, O great Goddess — he is I myself, without doubt.
दीक्षापूर्वं महेशानि (dīkṣāpūrvaṃ maheśāni) — preceded by initiation, O great Goddessदीक्षापूर्वक, हे महेशानिपारम्पर्यसमन्वितम् (pāramparyasamanvitam) — and accompanied by the line of successionऔर परम्परा से युक्तपराप्रासादमन्त्रं यो (parāprāsādamantraṃ yo) — one who the Parā-Prāsāda mantraजो पराप्रासाद मन्त्र कोवेत्ति सोऽहं न संशयः (vetti so'haṃ na saṃśayaḥ) — knows — he is I, without doubtजानता है — वह मैं ही हूँ, सन्देह नहीं
७८ चराचरसमेतानि भुवनानि चतुर्दश । पराप्रासादमन्त्रज्ञदेहे तिष्ठन्ति नित्यशः ॥ ७८॥
carācarasametāni bhuvanāni caturdaśa | parāprāsādamantrajñadehe tiṣṭhanti nityaśaḥ ||
चराचर सहित चौदह भुवन पराप्रासाद मन्त्र के ज्ञाता की देह में नित्य स्थित रहते हैं।
The fourteen worlds, with all that moves and does not move in them, abide forever within the body of the knower of the Parā-Prāsāda mantra.
चराचरसमेतानि (carācarasametāni) — together with all that moves and does notचराचर सहितभुवनानि चतुर्दश (bhuvanāni caturdaśa) — the fourteen worldsचौदह भुवनपराप्रासादमन्त्रज्ञ (parāprāsādamantrajña) — of the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रज्ञ केदेहे तिष्ठन्ति नित्यशः (dehe tiṣṭhanti nityaśaḥ) — abide ever in the bodyदेह में नित्य स्थित रहते हैं
७९ पराप्रासादमन्त्रज्ञो यत्र तिष्ठति भामिनि । दिव्यक्षेत्रं समुद्दिष्टं समन्ताद्दशयोजनम् ॥ ७९॥
parāprāsādamantrajño yatra tiṣṭhati bhāmini | divyakṣetraṃ samuddiṣṭaṃ samantāddaśayojanam ||
हे भामिनि! पराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता जहाँ रहता है, वहाँ चारों ओर दस योजन तक दिव्य क्षेत्र कहा गया है।
Wherever the knower of the Parā-Prāsāda mantra stays, O radiant one, is declared a divine field for ten yojanas all around.
पराप्रासादमन्त्रज्ञो (parāprāsādamantrajño) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रज्ञयत्र तिष्ठति भामिनि (yatra tiṣṭhati bhāmini) — wherever he stays, O radiant oneजहाँ रहता है, हे भामिनिदिव्यक्षेत्रं समुद्दिष्टं (divyakṣetraṃ samuddiṣṭaṃ) — is declared a divine fieldवह दिव्य क्षेत्र कहा गया हैसमन्ताद्दशयोजनम् (samantāddaśayojanam) — for ten yojanas all aroundचारों ओर दस योजन तक
८० पराप्रासादमन्त्रार्थतत्त्वज्ञं कुलनायिके । सुरासुराश्च वन्दन्ते किं पुनर्मानवादयः ॥ ८०॥
parāprāsādamantrārthatattvajñaṃ kulanāyike | surāsurāśca vandante kiṃ punarmānavādayaḥ ||
हे कुलनायिके! पराप्रासाद मन्त्र के अर्थ-तत्त्व को जानने वाले को देवता और असुर भी प्रणाम करते हैं — फिर मनुष्य आदि की तो बात ही क्या।
Gods and demons alike salute the one who knows the truth of the Parā-Prāsāda mantra's meaning, O mistress of the Kula — how much more men and the rest.
पराप्रासादमन्त्रार्थ (parāprāsādamantrārtha) — of the meaning of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र के अर्थ केतत्त्वज्ञं कुलनायिके (tattvajñaṃ kulanāyike) — one who knows the truth, O mistress of the Kulaतत्त्वज्ञ को, हे कुलनायिकेसुरासुराश्च वन्दन्ते (surāsurāśca vandante) — gods and demons saluteसुर-असुर वन्दन करते हैंकिं पुनर्मानवादयः (kiṃ punarmānavādayaḥ) — how much more men and the restमनुष्य आदि की तो बात ही क्या
८१ पराप्रासादमन्त्रज्ञो यत्र तिष्ठति पार्वति । सिद्धक्षेत्रं मदीयं वा मुनिदेवगणैः सह ॥ ८१॥
parāprāsādamantrajño yatra tiṣṭhati pārvati | siddhakṣetraṃ madīyaṃ vā munidevagaṇaiḥ saha ||
हे पार्वति! पराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता जहाँ रहता है, वह मुनियों और देवगणों सहित सिद्धक्षेत्र या मेरा ही क्षेत्र है।
Wherever the knower of the Parā-Prāsāda mantra stays, O Pārvatī, that is a field of the Siddhas, or my own, with the hosts of sages and gods.
पराप्रासादमन्त्रज्ञो (parāprāsādamantrajño) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रज्ञयत्र तिष्ठति पार्वति (yatra tiṣṭhati pārvati) — wherever he stays, O Pārvatīजहाँ रहता है, हे पार्वतिसिद्धक्षेत्रं मदीयं वा (siddhakṣetraṃ madīyaṃ vā) — is a field of the Siddhas, or my ownवह सिद्धक्षेत्र है, या मेरा ही (क्षेत्र)मुनिदेवगणैः सह (munidevagaṇaiḥ saha) — together with the hosts of sages and godsमुनि-देवगणों सहित
८२ शैववैष्णवदौर्गार्कगाणपत्येन्दुसम्भवान् । सर्वमन्त्रान् स जानाति पराप्रासादमन्त्रवित् ॥ ८२॥
śaivavaiṣṇavadaurgārkagāṇapatyendusambhavān | sarvamantrān sa jānāti parāprāsādamantravit ||
पराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता शैव, वैष्णव, दुर्गा, सूर्य, गणपति और चन्द्र से उत्पन्न सब मन्त्रों को जानता है।
The knower of the Parā-Prāsāda mantra knows all the mantras — those born of Śiva, Viṣṇu, Durgā, the Sun, Gaṇapati and the Moon.
शैववैष्णवदौर्गार्क (śaivavaiṣṇavadaurgārka) — Śaiva, Vaiṣṇava, Durgā-, Sun-शैव, वैष्णव, दुर्गा, सूर्यगाणपत्येन्दुसम्भवान् (gāṇapatyendusambhavān) — Gaṇapati- and Moon-bornगणपति और चन्द्र-सम्बन्धीसर्वमन्त्रान् स जानाति (sarvamantrān sa jānāti) — all these mantras he knowsसब मन्त्रों को वह जानता हैपराप्रासादमन्त्रवित् (parāprāsādamantravit) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र का ज्ञाता
८३ श्रीप्रासादपरामन्त्रो जिह्वाग्रे यस्य वर्तते । तस्य दर्शनमात्रेण श्वपचोऽपि विमुच्यते ॥ ८३॥
śrīprāsādaparāmantro jihvāgre yasya vartate | tasya darśanamātreṇa śvapaco'pi vimucyate ||
जिसकी जिह्वा के अग्रभाग पर श्रीप्रासादपरामन्त्र रहता है, उसके दर्शन मात्र से श्वपच भी मुक्त हो जाता है।
One on whose tongue-tip the blessed Prāsāda-Parā mantra abides — by merely seeing him even a dog-cooker is freed.
श्रीप्रासादपरामन्त्रो (śrīprāsādaparāmantro) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रजिह्वाग्रे यस्य वर्तते (jihvāgre yasya vartate) — on whose tongue-tip it abidesजिसकी जिह्वा के अग्र पर रहता हैतस्य दर्शनमात्रेण (tasya darśanamātreṇa) — by merely seeing himउसके दर्शन मात्र सेश्वपचोऽपि विमुच्यते (śvapaco'pi vimucyate) — even a dog-cooker is freedश्वपच भी मुक्त हो जाता है
८४ ब्राह्मणो वाऽन्त्यजो वापि शुचिर्वाप्यशुचिः प्रिये । पराप्रासादजापी यः स मुक्तो नात्र संशयः ॥ ८४॥
brāhmaṇo vā'ntyajo vāpi śucirvāpyaśuciḥ priye | parāprāsādajāpī yaḥ sa mukto nātra saṃśayaḥ ||
हे प्रिये! ब्राह्मण हो या अन्त्यज, शुचि हो या अशुचि — जो पराप्रासाद का जप करता है वह मुक्त है; इसमें सन्देह नहीं।
Whether brāhmaṇa or outcaste, pure or impure, O beloved — one who recites the Parā-Prāsāda is liberated; of this there is no doubt.
ब्राह्मणो वाऽन्त्यजो वापि (brāhmaṇo vā'ntyajo vāpi) — whether brāhmaṇa or outcasteब्राह्मण हो या अन्त्यजशुचिर्वाप्यशुचिः प्रिये (śucirvāpyaśuciḥ priye) — pure or impure, O belovedशुचि हो या अशुचि, हे प्रियेपराप्रासादजापी यः (parāprāsādajāpī yaḥ) — one who recites the Parā-Prāsādaजो पराप्रासाद का जापी हैस मुक्तो नात्र संशयः (sa mukto nātra saṃśayaḥ) — he is liberated — of this there is no doubtवह मुक्त है — इसमें सन्देह नहीं
८५ गच्छतस्तिष्ठतो वापि जाग्रतः स्वपतोऽपि वा । पराप्रासादमन्त्रोऽयं देवेशि न च निष्फलः ॥ ८५॥
gacchatastiṣṭhato vāpi jāgrataḥ svapato'pi vā | parāprāsādamantro'yaṃ deveśi na ca niṣphalaḥ ||
चलते या खड़े, जागते या सोते — हे देवेशि! यह पराप्रासाद मन्त्र कभी निष्फल नहीं होता।
Walking or standing, waking or sleeping — this Parā-Prāsāda mantra, O queen of the gods, is never without fruit.
गच्छतस्तिष्ठतो वापि (gacchatastiṣṭhato vāpi) — whether walking or standingचलते या खड़े रहतेजाग्रतः स्वपतोऽपि वा (jāgrataḥ svapato'pi vā) — waking or sleepingजागते या सोते भीपराप्रासादमन्त्रोऽयं (parāprāsādamantro'yaṃ) — this Parā-Prāsāda mantraयह पराप्रासाद मन्त्रदेवेशि न च निष्फलः (deveśi na ca niṣphalaḥ) — O queen of gods, is never fruitlessहे देवेशि, कभी निष्फल नहीं
८६ चिरेणैकैकफलदा मन्त्राः सन्ति सहस्रशः । कुलेशि मन्त्रराजोऽयं शीघ्रं सर्वफलप्रदः ॥ ८६॥
cireṇaikaikaphaladā mantrāḥ santi sahasraśaḥ | kuleśi mantrarājo'yaṃ śīghraṃ sarvaphalapradaḥ ||
देर से एक-एक फल देने वाले मन्त्र हजारों हैं; हे कुलेशि! पर यह मन्त्रराज शीघ्र ही सब फल देता है।
There are mantras by the thousand that give a single fruit each, and slowly; but this king of mantras, O mistress of the Kula, swiftly gives every fruit.
चिरेणैकैकफलदा (cireṇaikaikaphaladā) — giving one fruit each, after long delayदेर से एक-एक फल देने वालेमन्त्राः सन्ति सहस्रशः (mantrāḥ santi sahasraśaḥ) — there are mantras by the thousandमन्त्र हज़ारों हैंकुलेशि मन्त्रराजोऽयं (kuleśi mantrarājo'yaṃ) — O mistress of the Kula, this king of mantrasहे कुलेशि! यह मन्त्रराजशीघ्रं सर्वफलप्रदः (śīghraṃ sarvaphalapradaḥ) — swiftly gives every fruitशीघ्र सब फल देता है
८७ पराप्रासादमन्त्रोऽयं सर्वमन्त्रोत्तमोत्तमः । ज्ञानतोऽज्ञानतो वापि भजतां कामदो मनुः ॥ ८७॥
parāprāsādamantro'yaṃ sarvamantrottamottamaḥ | jñānato'jñānato vāpi bhajatāṃ kāmado manuḥ ||
यह पराप्रासाद मन्त्र सब मन्त्रों में उत्तमोत्तम है; जानकर या अनजाने में भजने वालों को यह मन्त्र कामनाएँ देता है।
This Parā-Prāsāda mantra is the best of the best of all mantras; whether used knowingly or unknowingly, it grants the wishes of those who take it up.
पराप्रासादमन्त्रोऽयं (parāprāsādamantro'yaṃ) — this Parā-Prāsāda mantraयह पराप्रासाद मन्त्रसर्वमन्त्रोत्तमोत्तमः (sarvamantrottamottamaḥ) — is the best of the best of all mantrasसब मन्त्रों में उत्तमोत्तम हैज्ञानतोऽज्ञानतो वापि (jñānato'jñānato vāpi) — whether knowingly or unknowinglyजानते हुए या अनजाने भीभजतां कामदो मनुः (bhajatāṃ kāmado manuḥ) — the mantra grants the wishes of those who use itभजने वालों को यह मनु (मन्त्र) कामप्रद है
८८ शचीन्द्रौ रोहिणीचन्द्रौ स्वाहाग्नी च प्रभारवी । लक्ष्मीनारायणौ वाणीधातारौ रात्रिवासरौ ॥ ८८॥
śacīndrau rohiṇīcandrau svāhāgnī ca prabhāravī | lakṣmīnārāyaṇau vāṇīdhātārau rātrivāsarau ||
शची और इन्द्र, रोहिणी और चन्द्र, स्वाहा और अग्नि, प्रभा और सूर्य, लक्ष्मी और नारायण, वाणी और ब्रह्मा, रात्रि और दिन,
Śacī and Indra, Rohiṇī and the Moon, Svāhā and Fire, Radiance and the Sun, Lakṣmī and Nārāyaṇa, Vāṇī and Brahmā, night and day,
शचीन्द्रौ रोहिणीचन्द्रौ (śacīndrau rohiṇīcandrau) — Śacī and Indra, Rohiṇī and the Moonशची-इन्द्र, रोहिणी-चन्द्रस्वाहाग्नी च प्रभारवी (svāhāgnī ca prabhāravī) — Svāhā and Fire, Radiance and the Sunस्वाहा-अग्नि, प्रभा-सूर्यलक्ष्मीनारायणौ (lakṣmīnārāyaṇau) — Lakṣmī and Nārāyaṇaलक्ष्मी-नारायणवाणीधातारौ रात्रिवासरौ (vāṇīdhātārau rātrivāsarau) — Vāṇī and Brahmā, night and dayवाणी-ब्रह्मा, रात्रि-दिवस
८९ अग्नीषोमौ बिन्दुनादौ देवि प्रकृतिपूरुषौ । आधाराधेयनामानौ भोगमोक्षौ कुलेश्वरि ॥ ८९॥
agnīṣomau bindunādau devi prakṛtipūruṣau | ādhārādheyanāmānau bhogamokṣau kuleśvari ||
अग्नि और सोम, बिन्दु और नाद, हे देवि! प्रकृति और पुरुष, आधार और आधेय नाम वाले, भोग और मोक्ष, हे कुलेश्वरि!
Agni and Soma, bindu and nāda, O Devī, Prakṛti and Puruṣa, what is called the support and the supported, enjoyment and liberation, O mistress of the Kula,
अग्नीषोमौ बिन्दुनादौ (agnīṣomau bindunādau) — Agni and Soma, bindu and nādaअग्नि-सोम, बिन्दु-नाददेवि प्रकृतिपूरुषौ (devi prakṛtipūruṣau) — O Devī, Prakṛti and Puruṣaहे देवि! प्रकृति-पुरुषआधाराधेयनामानौ (ādhārādheyanāmānau) — what is called support and supportedआधार-आधेय नाम वालेभोगमोक्षौ कुलेश्वरि (bhogamokṣau kuleśvari) — enjoyment and liberation, O mistress of the Kulaभोग-मोक्ष, हे कुलेश्वरि
९० प्राणापानौ च वागर्थौ प्रिये विधिनिषेधकौ । सुखदुःखादि यद् द्वन्द्वं दृश्यते श्रूयते मया । सर्वलोकेषु तत् सर्वमावामेव न संशयः ॥ ९०॥
prāṇāpānau ca vāgarthau priye vidhiniṣedhakau | sukhaduḥkhādi yad dvandvaṃ dṛśyate śrūyate mayā | sarvalokeṣu tat sarvamāvāmeva na saṃśayaḥ ||
प्राण और अपान, शब्द और अर्थ, हे प्रिये! विधि और निषेध — सुख-दुःख आदि जो भी द्वन्द्व मैं सब लोकों में देखता या सुनता हूँ — वह सब हम दोनों ही हैं, इसमें सन्देह नहीं।
prāṇa and apāna, word and meaning, O beloved, injunction and prohibition — whatever pair I see or hear of in all the worlds, pleasure and pain and the rest — all of it is we two alone; of this there is no doubt.
प्राणापानौ च वागर्थौ (prāṇāpānau ca vāgarthau) — prāṇa and apāna, word and meaningप्राण-अपान और वाक्-अर्थप्रिये विधिनिषेधकौ (priye vidhiniṣedhakau) — O beloved, injunction and prohibitionहे प्रिये! विधि-निषेधसुखदुःखादि यद् द्वन्द्वं (sukhaduḥkhādi yad dvandvaṃ) — whatever pair — pleasure and pain and the restसुख-दुःख आदि जो द्वन्द्वदृश्यते श्रूयते मया (dṛśyate śrūyate mayā) — is seen or heard by meमेरे द्वारा देखा या सुना जाता हैसर्वलोकेषु तत् सर्वम् (sarvalokeṣu tat sarvam) — in all the worlds, all of itसब लोकों में, वह सबआवामेव न संशयः (āvāmeva na saṃśayaḥ) — is we two alone, without doubtहम दोनों ही हैं, सन्देह नहीं
९१ पुंस्त्रीरूपाणि सर्वाणि चावयोरंशकानि हि । पराप्रासादमन्त्रोऽयं तस्मात् सर्वात्मको भवेत् ॥ ९१॥
puṃstrīrūpāṇi sarvāṇi cāvayoraṃśakāni hi | parāprāsādamantro'yaṃ tasmāt sarvātmako bhavet ||
सब पुरुष और स्त्री रूप हम दोनों के अंश हैं; इसलिए यह पराप्रासाद मन्त्र सर्वात्मक है।
All forms, male and female, are portions of us two; therefore this Parā-Prāsāda mantra is the self of all.
पुंस्त्रीरूपाणि सर्वाणि (puṃstrīrūpāṇi sarvāṇi) — all forms, male and femaleसब पुरुष-स्त्री रूपचावयोरंशकानि हि (cāvayoraṃśakāni hi) — are portions of us twoहम दोनों के ही अंश हैंपराप्रासादमन्त्रोऽयं (parāprāsādamantro'yaṃ) — this Parā-Prāsāda mantraयह पराप्रासाद मन्त्रतस्मात् सर्वात्मको भवेत् (tasmāt sarvātmako bhavet) — is therefore the self of allइसलिए सर्वात्मक है
९२ अरूपं भावनागम्यं परं ब्रह्म कुलेश्वरि । निष्कलं निर्मलं नित्यं निर्गुणं व्योमसन्निभम् ॥ ९२॥
arūpaṃ bhāvanāgamyaṃ paraṃ brahma kuleśvari | niṣkalaṃ nirmalaṃ nityaṃ nirguṇaṃ vyomasannibham ||
हे कुलेश्वरि! रूपरहित, भावना से गम्य, परब्रह्म — निष्कल, निर्मल, नित्य, निर्गुण, आकाश के समान,
The supreme Brahman, O mistress of the Kula — formless, reached only by contemplation, partless, stainless, eternal, beyond the qualities, like the sky,
अरूपं भावनागम्यं (arūpaṃ bhāvanāgamyaṃ) — formless, reached by contemplationअरूप, भावना से गम्यपरं ब्रह्म कुलेश्वरि (paraṃ brahma kuleśvari) — the supreme Brahman, O mistress of the Kulaपरब्रह्म, हे कुलेश्वरिनिष्कलं निर्मलं नित्यं (niṣkalaṃ nirmalaṃ nityaṃ) — partless, stainless, eternalनिष्कल, निर्मल, नित्यनिर्गुणं व्योमसन्निभम् (nirguṇaṃ vyomasannibham) — beyond qualities, like the skyनिर्गुण, आकाश के समान
९३ अनन्तमव्ययं तत्त्वं मनोवाचामगोचरम् । पराप्रासादमन्त्रार्थसन्धानात् सम्प्रकाशते ॥ ९३॥
anantamavyayaṃ tattvaṃ manovācāmagocaram | parāprāsādamantrārthasandhānāt samprakāśate ||
अनन्त, अव्यय तत्त्व, मन और वाणी से परे — पराप्रासाद मन्त्र के अर्थ के अनुसन्धान से प्रकाशित होता है।
the infinite, imperishable Reality beyond the reach of mind and speech — shines forth through union with the meaning of the Parā-Prāsāda mantra.
अनन्तमव्ययं तत्त्वं (anantamavyayaṃ tattvaṃ) — the infinite, imperishable Realityअनन्त, अव्यय तत्त्वमनोवाचामगोचरम् (manovācāmagocaram) — beyond the reach of mind and speechमन-वाणी से अगोचरपराप्रासादमन्त्रार्थ (parāprāsādamantrārtha) — of the meaning of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्र के अर्थ केसन्धानात् सम्प्रकाशते (sandhānāt samprakāśate) — by the joining, shines forthसन्धान (अनुसन्धान) से प्रकाशित होता है
९४ तस्मान्मन्त्रमिदं देवि पराप्रासादसंज्ञकम् । परतत्त्वस्वरूपत्वात् सच्चिदानन्दलक्षणात् ॥ ९४॥
tasmānmantramidaṃ devi parāprāsādasaṃjñakam | paratattvasvarūpatvāt saccidānandalakṣaṇāt ||
इसलिए, हे देवि! पराप्रासाद नामक यह मन्त्र — परतत्त्वस्वरूप होने से, सच्चिदानन्द लक्षण वाला होने से,
Therefore this mantra called Parā-Prāsāda, O Devī — because its nature is the supreme Reality, because its mark is being–consciousness–bliss,
तस्मान्मन्त्रमिदं देवि (tasmānmantramidaṃ devi) — therefore this mantra, O Devīइसलिए यह मन्त्र, हे देविपराप्रासादसंज्ञकम् (parāprāsādasaṃjñakam) — called Parā-Prāsādaपराप्रासाद नामकपरतत्त्वस्वरूपत्वात् (paratattvasvarūpatvāt) — because its nature is the supreme Realityपरतत्त्वस्वरूप होने सेसच्चिदानन्दलक्षणात् (saccidānandalakṣaṇāt) — because its mark is being-consciousness-blissसच्चिदानन्द-लक्षण होने से
९५ शिवशक्तिमयत्वाच्च भुक्तिमुक्तिप्रदानतः । सकर्मापि च निष्कर्म सगुणञ्चापि निर्गुणम् ॥ ९५॥
śivaśaktimayatvācca bhuktimuktipradānataḥ | sakarmāpi ca niṣkarma saguṇañcāpi nirguṇam ||
शिव-शक्तिमय होने से, भोग और मोक्ष देने से — सकर्म होकर भी निष्कर्म है, सगुण होकर भी निर्गुण है।
because it is made of Śiva and Śakti, and because it bestows enjoyment and liberation — is with rites and yet without rites, with qualities and yet without qualities.
शिवशक्तिमयत्वाच्च (śivaśaktimayatvācca) — because it is made of Śiva and Śaktiऔर शिव-शक्तिमय होने सेभुक्तिमुक्तिप्रदानतः (bhuktimuktipradānataḥ) — because it bestows enjoyment and liberationभुक्ति-मुक्ति देने सेसकर्मापि च निष्कर्म (sakarmāpi ca niṣkarma) — [is] with rites yet without ritesसकर्म होकर भी निष्कर्म हैसगुणञ्चापि निर्गुणम् (saguṇañcāpi nirguṇam) — with qualities yet without qualitiesसगुण होकर भी निर्गुण है
९६ श्रीप्रासादपरामन्त्रं सर्वमन्त्रशिरोमणि । जपन् भुक्तिञ्च मुक्तिञ्च लभते नात्र संशयः ॥ ९६॥
śrīprāsādaparāmantraṃ sarvamantraśiromaṇi | japan bhuktiñca muktiñca labhate nātra saṃśayaḥ ||
सब मन्त्रों के शिरोमणि श्रीप्रासादपरामन्त्र का जप करता हुआ मनुष्य भोग और मोक्ष दोनों पाता है — इसमें सन्देह नहीं।
Reciting the blessed Prāsāda-Parā mantra, the crest-jewel of all mantras, one obtains both enjoyment and liberation — of this there is no doubt.
श्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रसर्वमन्त्रशिरोमणि (sarvamantraśiromaṇi) — the crest-jewel of all mantrasसब मन्त्रों का शिरोमणिजपन् भुक्तिञ्च मुक्तिञ्च (japan bhuktiñca muktiñca) — reciting it, enjoyment and liberationजपते हुए भुक्ति और मुक्तिलभते नात्र संशयः (labhate nātra saṃśayaḥ) — one obtains — of this there is no doubtपाता है — इसमें सन्देह नहीं
९७ बहुनात्र किमुक्तेन सर्वसारं शृणु प्रिये । श्रीप्रासादपरामन्त्रसमं मन्त्रं न विद्यते ॥ ९७॥
bahunātra kimuktena sarvasāraṃ śṛṇu priye | śrīprāsādaparāmantrasamaṃ mantraṃ na vidyate ||
अधिक कहने से क्या? हे प्रिये! सबका सार सुनो: श्रीप्रासादपरामन्त्र के समान कोई मन्त्र नहीं है।
What use is there in saying more? Hear the essence of all, O beloved: there is no mantra equal to the blessed Prāsāda-Parā mantra.
बहुनात्र किमुक्तेन (bahunātra kimuktena) — what use here of saying much?यहाँ अधिक कहने से क्या?सर्वसारं शृणु प्रिये (sarvasāraṃ śṛṇu priye) — hear the essence of all, O belovedसबका सार सुनो, हे प्रियेश्रीप्रासादपरामन्त्र (śrīprāsādaparāmantra) — to the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र केसमं मन्त्रं न विद्यते (samaṃ mantraṃ na vidyate) — there is no mantra equalसमान कोई मन्त्र नहीं
९८ इदमेव परं ज्ञानमिदमेव परं तपः । इदमेव परं ध्यानमिदमेव परार्चनम् ॥ ९८॥
idameva paraṃ jñānamidameva paraṃ tapaḥ | idameva paraṃ dhyānamidameva parārcanam ||
यही परम ज्ञान है, यही परम तप, यही परम ध्यान, यही परम अर्चन;
This alone is the supreme knowledge, this alone the supreme austerity, this alone the supreme meditation, this alone the supreme worship;
इदमेव परं ज्ञानम् (idameva paraṃ jñānam) — this alone is the supreme knowledgeयही परम ज्ञान हैइदमेव परं तपः (idameva paraṃ tapaḥ) — this alone the supreme austerityयही परम तप हैइदमेव परं ध्यानम् (idameva paraṃ dhyānam) — this alone the supreme meditationयही परम ध्यान हैइदमेव परार्चनम् (idameva parārcanam) — this alone the supreme worshipयही परम अर्चन है
९९ इदमेव परा दीक्षा इदमेव परो जपः । इदमेव परं तत्त्वमिदमेव परं व्रतम् ॥ ९९॥
idameva parā dīkṣā idameva paro japaḥ | idameva paraṃ tattvamidameva paraṃ vratam ||
यही परम दीक्षा है, यही परम जप, यही परम तत्त्व, यही परम व्रत;
this alone is the supreme initiation, this alone the supreme japa, this alone the supreme Reality, this alone the supreme vow;
इदमेव परा दीक्षा (idameva parā dīkṣā) — this alone is the supreme initiationयही परा दीक्षा हैइदमेव परो जपः (idameva paro japaḥ) — this alone the supreme japaयही परम जप हैइदमेव परं तत्त्वम् (idameva paraṃ tattvam) — this alone the supreme Realityयही परम तत्त्व हैइदमेव परं व्रतम् (idameva paraṃ vratam) — this alone the supreme vowयही परम व्रत है
१०० इदमेव परो यज्ञ इदमेव परात् परम् । इदमेव परं श्रेय इदमेव परं फलम् ॥ १००॥
idameva paro yajña idameva parāt param | idameva paraṃ śreya idameva paraṃ phalam ||
यही परम यज्ञ है, यही पर से भी पर, यही परम श्रेय, यही परम फल;
this alone is the supreme sacrifice, this alone is higher than the highest, this alone the supreme good, this alone the supreme fruit;
इदमेव परो यज्ञ (idameva paro yajña) — this alone is the supreme sacrificeयही परम यज्ञ हैइदमेव परात् परम् (idameva parāt param) — this alone is higher than the highestयही पर से भी पर हैइदमेव परं श्रेय (idameva paraṃ śreya) — this alone the supreme goodयही परम श्रेय हैइदमेव परं फलम् (idameva paraṃ phalam) — this alone the supreme fruitयही परम फल है
१०१ इदमेव परं ब्रह्म इदमेव परा गतिः । इदमेव परं गुह्यं सत्यं सत्यं न संशयः । इति मत्वा मनुवरं तन्निष्ठः स्यात् सदा प्रिये ॥ १०१॥
idameva paraṃ brahma idameva parā gatiḥ | idameva paraṃ guhyaṃ satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ | iti matvā manuvaraṃ tanniṣṭhaḥ syāt sadā priye ||
यही परम ब्रह्म है, यही परम गति, यही परम गुह्य — सत्य है, सत्य है, इसमें सन्देह नहीं। हे प्रिये! यह जानकर इस मन्त्रश्रेष्ठ में सदा निष्ठावान् रहे।
this alone is the supreme Brahman, this alone the supreme goal, this alone the supreme secret — truly, truly, without doubt. Knowing this, O beloved, one should ever be devoted to this best of mantras.
इदमेव परं ब्रह्म (idameva paraṃ brahma) — this alone is the supreme Brahmanयही परब्रह्म हैइदमेव परा गतिः (idameva parā gatiḥ) — this alone the supreme goalयही परा गति हैइदमेव परं गुह्यं (idameva paraṃ guhyaṃ) — this alone the supreme secretयही परम गुह्य हैसत्यं सत्यं न संशयः (satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ) — truly, truly, without doubtसत्य, सत्य, सन्देह नहींइति मत्वा मनुवरं (iti matvā manuvaraṃ) — knowing this, the best of mantrasयह मानकर, मन्त्रश्रेष्ठ मेंतन्निष्ठः स्यात् सदा प्रिये (tanniṣṭhaḥ syāt sadā priye) — one should ever be devoted to it, O belovedसदा तन्निष्ठ रहे, हे प्रिये
१०२ आगमोक्तेन विधिना क्रमपूजापुरःसरम् । श्रीप्रासादपरामन्त्रं शतमष्टोत्तरं जपेत् । मुच्यते ब्रह्महत्यादिमहापापैश्च पञ्चभिः ॥ १०२॥
āgamoktena vidhinā kramapūjāpuraḥsaram | śrīprāsādaparāmantraṃ śatamaṣṭottaraṃ japet | mucyate brahmahatyādimahāpāpaiśca pañcabhiḥ ||
आगम में कही विधि से, क्रमपूजा-पूर्वक, श्रीप्रासादपरामन्त्र का एक सौ आठ बार जप करे; उससे ब्रह्महत्या आदि पाँच महापापों से मुक्त हो जाता है।
By the rite declared in the Āgamas, preceded by the ordered worship, one should recite the blessed Prāsāda-Parā mantra a hundred and eight times; one is thereby freed from the five great sins, brāhmaṇa-murder and the rest.
आगमोक्तेन विधिना (āgamoktena vidhinā) — by the rite declared in the Āgamasआगम में कही विधि सेक्रमपूजापुरःसरम् (kramapūjāpuraḥsaram) — preceded by the ordered worshipक्रमपूजा-पूर्वकश्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोशतमष्टोत्तरं जपेत् (śatamaṣṭottaraṃ japet) — one should recite a hundred and eight timesएक सौ आठ बार जपेमुच्यते ब्रह्महत्यादि (mucyate brahmahatyādi) — one is freed from brāhmaṇa-murder and the restब्रह्महत्या आदि से मुक्त होता हैमहापापैश्च पञ्चभिः (mahāpāpaiśca pañcabhiḥ) — the five great sinsपाँच महापापों से
१०३ द्विशतं यो जपेद्देवि श्रीप्रासादपरामनुम् । चतुरशीतिलक्षांशधारणाचरितैरपि ॥ १०३॥
dviśataṃ yo japeddevi śrīprāsādaparāmanum | caturaśītilakṣāṃśadhāraṇācaritairapi ||
हे देवि! जो श्रीप्रासादपरामन्त्र का दो सौ बार जप करता है — चौरासी लाख योनियों के शरीर धारण करते हुए किये गये,
One who recites the blessed Prāsāda-Parā mantra two hundred times, O Devī — even from sins done while bearing bodies in the eighty-four lakh forms,
द्विशतं यो जपेद्देवि (dviśataṃ yo japeddevi) — one who recites two hundred times, O Devīजो दो सौ बार जपे, हे देविश्रीप्रासादपरामनुम् (śrīprāsādaparāmanum) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोचतुरशीतिलक्षांश (caturaśītilakṣāṃśa) — in the eighty-four lakhचौरासी लाख (योनियों) मेंधारणाचरितैरपि (dhāraṇācaritairapi) — [sins] done while bearing [those bodies](उन देहों को) धारण करते किए (पापों) से भी
१०४ स्वयोनिजाङ्गचरितैरसंख्यजननार्जितैः । वार्द्धके यौवने बाल्ये जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तिषु ॥ १०४॥
svayonijāṅgacaritairasaṃkhyajananārjitaiḥ | vārddhake yauvane bālye jāgratsvapnasuṣuptiṣu ||
अपने जन्म से प्राप्त अंगों से किये गये, असंख्य जन्मों में अर्जित, बुढ़ापे, यौवन और बचपन में, जाग्रत्, स्वप्न और सुषुप्ति में,
done with the limbs of the body born of the womb, earned over countless births, in old age, youth and childhood, in waking, dream and deep sleep,
स्वयोनिजाङ्गचरितैः (svayonijāṅgacaritaiḥ) — done with the limbs born of one's own wombअपनी योनि से जन्मे अंगों से किएअसंख्यजननार्जितैः (asaṃkhyajananārjitaiḥ) — earned over countless birthsअसंख्य जन्मों में अर्जितवार्धके यौवने बाल्ये (vārdhake yauvane bālye) — in old age, youth and childhoodवृद्धावस्था, यौवन, बाल्य मेंजाग्रत्स्वप्नसुषुप्तिषु (jāgratsvapnasuṣuptiṣu) — in waking, dream and deep sleepजाग्रत, स्वप्न, सुषुप्ति में
१०५ कर्मणा मनसा वाचा ज्ञानाज्ञानकृतैरपि । महापातकसङ्घैश्च ह्युपपातककोटिभिः । मुच्यते नात्र सन्देहः सत्यमेतद्वरानने ॥ १०५॥
karmaṇā manasā vācā jñānājñānakṛtairapi | mahāpātakasaṅghaiśca hyupapātakakoṭibhiḥ | mucyate nātra sandehaḥ satyametadvarānane ||
कर्म, मन और वाणी से, जानकर या अनजाने में किये गये — महापातकों के समूहों से और करोड़ों उपपातकों से मुक्त हो जाता है; इसमें सन्देह नहीं। हे वरानने! यह सत्य है।
by deed, mind or speech, knowingly or unknowingly — from the hosts of great sins and from crores of lesser sins one is freed; there is no doubt of it. This is the truth, O fair-faced one.
कर्मणा मनसा वाचा (karmaṇā manasā vācā) — by deed, by mind, by speechकर्म से, मन से, वाणी सेज्ञानाज्ञानकृतैरपि (jñānājñānakṛtairapi) — done knowingly or unknowinglyजानते-अनजाने किए भीमहापातकसङ्घैश्च (mahāpātakasaṅghaiśca) — from the hosts of great sinsमहापातकों के समूहों सेह्युपपातककोटिभिः (hyupapātakakoṭibhiḥ) — and from crores of lesser sinsऔर करोड़ों उपपातकों सेमुच्यते नात्र सन्देहः (mucyate nātra sandehaḥ) — one is freed — there is no doubtमुक्त होता है — इसमें सन्देह नहींसत्यमेतद्वरानने (satyametadvarānane) — this is the truth, O fair-faced oneयह सत्य है, हे वरानने
१०६ त्रिशतं यो जपेद्देवि श्रीप्रासादपरामनुम् । सर्वक्रतुषु यत् पुण्यं सर्वदानेषु यत् फलम् ॥ १०६॥
triśataṃ yo japeddevi śrīprāsādaparāmanum | sarvakratuṣu yat puṇyaṃ sarvadāneṣu yat phalam ||
हे देवि! जो श्रीप्रासादपरामन्त्र का तीन सौ बार जप करता है — सब यज्ञों में जो पुण्य है, सब दानों में जो फल है,
One who recites the blessed Prāsāda-Parā mantra three hundred times, O Devī — the merit that lies in all sacrifices, the fruit that lies in all gifts,
त्रिशतं यो जपेद्देवि (triśataṃ yo japeddevi) — one who recites three hundred times, O Devīजो तीन सौ बार जपे, हे देविश्रीप्रासादपरामनुम् (śrīprāsādaparāmanum) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोसर्वक्रतुषु यत् पुण्यं (sarvakratuṣu yat puṇyaṃ) — the merit that is in all sacrificesसब यज्ञों में जो पुण्य हैसर्वदानेषु यत् फलम् (sarvadāneṣu yat phalam) — the fruit that is in all giftsसब दानों में जो फल है
१०७ सर्वव्रतेषु यत् पुण्यं सर्वतीर्थेषु यत् फलम् । तत् फलं लभते देवि नात्र कार्या विचारणा ॥ १०७॥
sarvavrateṣu yat puṇyaṃ sarvatīrtheṣu yat phalam | tat phalaṃ labhate devi nātra kāryā vicāraṇā ||
सब व्रतों में जो पुण्य है, सब तीर्थों में जो फल है — वह फल वह पाता है, हे देवि! इसमें विचार की आवश्यकता नहीं।
the merit in all vows, the fruit in all pilgrimages — that fruit he obtains, O Devī; there is no room for doubt.
सर्वव्रतेषु यत् पुण्यं (sarvavrateṣu yat puṇyaṃ) — the merit that is in all vowsसब व्रतों में जो पुण्य हैसर्वतीर्थेषु यत् फलम् (sarvatīrtheṣu yat phalam) — the fruit that is in all pilgrimagesसब तीर्थों में जो फल हैतत् फलं लभते देवि (tat phalaṃ labhate devi) — that fruit he obtains, O Devīवह फल पाता है, हे देविनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — there is no room for doubt hereइसमें विचार की आवश्यकता नहीं
१०८ चतुःशतं जपेद् यस्तु श्रीप्रासादपरामनुम् । सदा तस्य गृहद्वारे ह्यणिमाद्यष्टसिद्धयः । सेवन्ते नात्र सन्देहः सर्वसिद्धिसमन्विताः ॥ १०८॥
catuḥśataṃ japed yastu śrīprāsādaparāmanum | sadā tasya gṛhadvāre hyaṇimādyaṣṭasiddhayaḥ | sevante nātra sandehaḥ sarvasiddhisamanvitāḥ ||
जो श्रीप्रासादपरामन्त्र का चार सौ बार जप करता है — अणिमा आदि आठों सिद्धियाँ सब सिद्धियों सहित सदा उसके घर के द्वार पर सेवा करती हैं; इसमें सन्देह नहीं।
One who recites the blessed Prāsāda-Parā mantra four hundred times — the eight attainments, aṇimā and the rest, together with every other attainment, wait forever at the door of his house; there is no doubt of it.
चतुःशतं जपेद् यस्तु (catuḥśataṃ japed yastu) — one who recites four hundred timesजो चार सौ बार जपेश्रीप्रासादपरामनुम् (śrīprāsādaparāmanum) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोसदा तस्य गृहद्वारे (sadā tasya gṛhadvāre) — ever at the door of his houseसदा उसके घर के द्वार परह्यणिमाद्यष्टसिद्धयः (hyaṇimādyaṣṭasiddhayaḥ) — the eight attainments, aṇimā and the restअणिमा आदि आठ सिद्धियाँसेवन्ते नात्र सन्देहः (sevante nātra sandehaḥ) — wait upon him — there is no doubtसेवा करती हैं — इसमें सन्देह नहींसर्वसिद्धिसमन्विताः (sarvasiddhisamanvitāḥ) — together with every attainmentसब सिद्धियों से युक्त
१०९ यद् यन्मनोऽभिलषितं तत्तत् प्राप्नोत्यसंशयः । धर्मार्थकाममोक्षाश्च साक्षात्तस्य करे स्थिताः ॥ १०९॥
yad yanmano'bhilaṣitaṃ tattat prāpnotyasaṃśayaḥ | dharmārthakāmamokṣāśca sākṣāttasya kare sthitāḥ ||
मन जो-जो चाहता है वह-वह वह निःसन्देह पाता है; धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष साक्षात् उसके हाथ में रहते हैं।
Whatever his mind desires, that he obtains without doubt; dharma, wealth, pleasure and liberation rest visibly in his hand.
यद् यन्मनोऽभिलषितं (yad yanmano'bhilaṣitaṃ) — whatever the mind desiresजो-जो मन में इच्छित होतत्तत् प्राप्नोत्यसंशयः (tattat prāpnotyasaṃśayaḥ) — that he obtains, without doubtवह-वह पाता है, निःसन्देहधर्मार्थकाममोक्षाश्च (dharmārthakāmamokṣāśca) — dharma, wealth, pleasure and liberationधर्म, अर्थ, काम और मोक्षसाक्षात्तस्य करे स्थिताः (sākṣāttasya kare sthitāḥ) — rest visibly in his handसाक्षात् उसके हाथ में स्थित हैं
११० सालोक्यप्रमुखां देवि लभेन्मुक्तिं चतुर्विधाम् । सत्यमेतन्न सन्देहः साधकः कुलनायिके ॥ ११०॥
sālokyapramukhāṃ devi labhenmuktiṃ caturvidhām | satyametanna sandehaḥ sādhakaḥ kulanāyike ||
हे देवि! हे कुलनायिके! साधक सालोक्य आदि चार प्रकार की मुक्ति पाता है — यह सत्य है, इसमें सन्देह नहीं।
The sādhaka obtains the fourfold liberation beginning with sālokya, O Devī, mistress of the Kula — this is true, there is no doubt.
सालोक्यप्रमुखां देवि (sālokyapramukhāṃ devi) — beginning with sālokya, O Devīसालोक्य आदि, हे देविलभेन्मुक्तिं चतुर्विधाम् (labhenmuktiṃ caturvidhām) — he obtains the fourfold liberationचार प्रकार की मुक्ति पाता हैसत्यमेतन्न सन्देहः (satyametanna sandehaḥ) — this is true, there is no doubtयह सत्य है, सन्देह नहींसाधकः कुलनायिके (sādhakaḥ kulanāyike) — the sādhaka, O mistress of the Kulaसाधक, हे कुलनायिके
१११ जपेत् पञ्चशतं यस्तु श्रीप्रासादपरामनुम् । तत्फलं नैव शक्नोमि कथितुं कुलनायिके ॥ १११॥
japet pañcaśataṃ yastu śrīprāsādaparāmanum | tatphalaṃ naiva śaknomi kathituṃ kulanāyike ||
जो श्रीप्रासादपरामन्त्र का पाँच सौ बार जप करता है — हे कुलनायिके! उसका फल मैं कह ही नहीं सकता।
One who recites the blessed Prāsāda-Parā mantra five hundred times — its fruit I am not able to tell, O mistress of the Kula.
जपेत् पञ्चशतं यस्तु (japet pañcaśataṃ yastu) — one who recites five hundred timesजो पाँच सौ बार जपेश्रीप्रासादपरामनुम् (śrīprāsādaparāmanum) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोतत्फलं नैव शक्नोमि (tatphalaṃ naiva śaknomi) — its fruit I am not ableउसका फल मैं नहीं कह सकताकथितुं कुलनायिके (kathituṃ kulanāyike) — to tell, O mistress of the Kulaबताने में (असमर्थ हूँ), हे कुलनायिके
११२ तस्मात् सर्वप्रयत्नेन सर्वावस्थासु सर्वदा । श्रीप्रासादपरामन्त्रं जपेद् भुक्तिविमुक्तये ॥ ११२॥
tasmāt sarvaprayatnena sarvāvasthāsu sarvadā | śrīprāsādaparāmantraṃ japed bhuktivimuktaye ||
इसलिए सब प्रयत्न से, सब अवस्थाओं में, सदा, भोग और मुक्ति के लिए श्रीप्रासादपरामन्त्र का जप करे।
Therefore with every effort, in every condition and at all times, one should recite the blessed Prāsāda-Parā mantra, for enjoyment and for release.
तस्मात् सर्वप्रयत्नेन (tasmāt sarvaprayatnena) — therefore with every effortइसलिए सब प्रयत्न सेसर्वावस्थासु सर्वदा (sarvāvasthāsu sarvadā) — in all conditions, at all timesसब अवस्थाओं में, सदाश्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कोजपेद् भुक्तिविमुक्तये (japed bhuktivimuktaye) — one should recite, for enjoyment and releaseभुक्ति और मुक्ति के लिए जपे
११३ नास्ति गुर्वधिकं तत्त्वं न शिवाधिकदैवतम् । न हि वेदाधिका विद्या न कौलसमदर्शनम् ॥ ११३॥
nāsti gurvadhikaṃ tattvaṃ na śivādhikadaivatam | na hi vedādhikā vidyā na kaulasamadarśanam ||
गुरु से बढ़कर कोई तत्त्व नहीं, शिव से बढ़कर कोई देवता नहीं, वेद से बढ़कर कोई विद्या नहीं, कौल के समान कोई दर्शन नहीं;
There is no truth higher than the guru, no deity higher than Śiva, no learning higher than the Veda, no philosophy equal to the Kaula;
नास्ति गुर्वधिकं तत्त्वं (nāsti gurvadhikaṃ tattvaṃ) — there is no truth higher than the guruगुरु से अधिक कोई तत्त्व नहींन शिवाधिकदैवतम् (na śivādhikadaivatam) — no deity higher than Śivaशिव से अधिक कोई देवता नहींन हि वेदाधिका विद्या (na hi vedādhikā vidyā) — no learning higher than the Vedaवेद से अधिक कोई विद्या नहींन कौलसमदर्शनम् (na kaulasamadarśanam) — no philosophy equal to the Kaulaकौल के समान कोई दर्शन नहीं
११४ न कुलादधिकं ज्ञानं न ज्ञानादधिकं सुखम् । नाष्टाङ्गादधिका पूजा न हि मोक्षाधिकं फलम् । इदं सत्यमिदं सत्यं सत्यं सत्यं न संशयः ॥ ११४॥
na kulādadhikaṃ jñānaṃ na jñānādadhikaṃ sukham | nāṣṭāṅgādadhikā pūjā na hi mokṣādhikaṃ phalam | idaṃ satyamidaṃ satyaṃ satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||
कुल से बढ़कर कोई ज्ञान नहीं, ज्ञान से बढ़कर कोई सुख नहीं, अष्टांग से बढ़कर कोई पूजा नहीं, मोक्ष से बढ़कर कोई फल नहीं। यह सत्य है, यह सत्य है — सत्य है, सत्य है, इसमें सन्देह नहीं।
no knowledge higher than the Kula, no happiness higher than knowledge, no worship higher than the eightfold, no fruit higher than liberation. This is true, this is true — truly, truly, without doubt.
न कुलादधिकं ज्ञानं (na kulādadhikaṃ jñānaṃ) — no knowledge higher than the Kulaकुल से अधिक कोई ज्ञान नहींन ज्ञानादधिकं सुखम् (na jñānādadhikaṃ sukham) — no happiness higher than knowledgeज्ञान से अधिक कोई सुख नहींनाष्टाङ्गादधिका पूजा (nāṣṭāṅgādadhikā pūjā) — no worship higher than the eightfoldअष्टांग से अधिक कोई पूजा नहींन हि मोक्षाधिकं फलम् (na hi mokṣādhikaṃ phalam) — no fruit higher than liberationमोक्ष से अधिक कोई फल नहींइदं सत्यमिदं सत्यं (idaṃ satyamidaṃ satyaṃ) — this is true, this is trueयह सत्य है, यह सत्य हैसत्यं सत्यं न संशयः (satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ) — truly, truly, without doubtसत्य, सत्य, सन्देह नहीं
११५ श्रीप्रासादपरामन्त्रमाहात्म्यमिह वर्णितुम् । न शक्नोमि वरारोहे कल्पकोटिशतैरपि ॥ ११५॥
śrīprāsādaparāmantramāhātmyamiha varṇitum | na śaknomi varārohe kalpakoṭiśatairapi ||
हे वरारोहे! श्रीप्रासादपरामन्त्र का माहात्म्य यहाँ वर्णन करने में मैं सैकड़ों करोड़ कल्पों में भी समर्थ नहीं हूँ।
To describe here the greatness of the blessed Prāsāda-Parā mantra I am not able, O fair-hipped one, even in hundreds of crores of kalpas.
श्रीप्रासादपरामन्त्र (śrīprāsādaparāmantra) — of the blessed Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्र कामाहात्म्यमिह वर्णितुम् (māhātmyamiha varṇitum) — to describe the greatness hereमाहात्म्य यहाँ वर्णन करने मेंन शक्नोमि वरारोहे (na śaknomi varārohe) — I am not able, O fair-hipped oneमैं समर्थ नहीं, हे वरारोहेकल्पकोटिशतैरपि (kalpakoṭiśatairapi) — even in hundreds of crores of kalpasसौ करोड़ कल्पों में भी
११६ गिरौ सर्षपमात्रन्तु सागरे वालुका यथा । तथा च मन्त्रमाहात्म्यं किञ्चित्ते कथितं मया ॥ ११६॥
girau sarṣapamātrantu sāgare vālukā yathā | tathā ca mantramāhātmyaṃ kiñcitte kathitaṃ mayā ||
पर्वत के सामने सरसों का दाना, सागर के सामने बालू का कण — उतना ही, थोड़ा-सा, मन्त्र का माहात्म्य मैंने तुम्हें कहा है।
As a mustard seed against a mountain, as a grain of sand against the ocean — so much, a little, of the greatness of the mantra has been told to you by me.
गिरौ सर्षपमात्रन्तु (girau sarṣapamātrantu) — a mustard seed against a mountainपर्वत के सामने सरसों मात्रसागरे वालुका यथा (sāgare vālukā yathā) — a grain of sand against the oceanजैसे सागर में बालू का कणतथा च मन्त्रमाहात्म्यं (tathā ca mantramāhātmyaṃ) — so much of the mantra's greatnessवैसे ही मन्त्र का माहात्म्यकिञ्चित्ते कथितं मया (kiñcitte kathitaṃ mayā) — a little has been told to you by meमैंने तुम्हें कुछ कहा
११७ ऊर्ध्वाम्नायस्य माहात्म्यं श्रीप्रासादपरामनोः । इति ते कथितं देवि किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ ११७॥
ūrdhvāmnāyasya māhātmyaṃ śrīprāsādaparāmanoḥ | iti te kathitaṃ devi kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi ||
हे देवि! इस प्रकार ऊर्ध्वाम्नाय और श्रीप्रासादपरामन्त्र का माहात्म्य तुम्हें कहा गया। अब और क्या सुनना चाहती हो?"
Thus the greatness of the Ūrdhvāmnāya and of the blessed Prāsāda-Parā mantra has been told to you, O Devī. What more do you wish to hear?"
ऊर्ध्वाम्नायस्य माहात्म्यं (ūrdhvāmnāyasya māhātmyaṃ) — the greatness of the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय का माहात्म्यश्रीप्रासादपरामनोः (śrīprāsādaparāmanoḥ) — and of the blessed Prāsāda-Parā mantraऔर श्रीप्रासाद-परा मन्त्र काइति ते कथितं देवि (iti te kathitaṃ devi) — thus has been told to you, O Devīइस प्रकार तुम्हें कहा गया, हे देविकिं भूयः श्रोतुमिच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi) — what more do you wish to hear?और क्या सुनना चाहती हो?
इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे श्रीप्रासादपरामन्त्रकथनं नाम तृतीय उल्लासः ॥
Thus ends the third ullāsa, called "The Account of the Blessed Prāsāda-Parā Mantra," in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth khaṇḍa of the glorious Kulārṇava — the door to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of the best of all Āgamas, the work of a hundred and twenty-five thousand verses.
इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सब आगमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में श्रीप्रासादपरामन्त्रकथन नामक तृतीय उल्लास पूर्ण हुआ ॥