Bṛhat Tantrasāra द्वितीयः परिच्छेदः Chapter 20
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

द्वितीयः परिच्छेदः
Chapter Twenty · The Mantras of Pracaṇḍacaṇḍikā · Verses 1–50

प्रचण्डचण्डिकामन्त्राः

The chapter of Pracaṇḍacaṇḍikā, the Chinnamastā of the compendium. It gives her mantra of four seeds and the fruit each seed brings when placed first, then weighs the readings — whether the word lajjā means the kāma seed, whether māyā means Bhuvaneśvarī or the kūrca — and quotes the letter-by-letter explanations of the Bhairava school. The worship follows: the mantra sipping, the sixfold placement, the placements of seer, hands and limbs with the Bhairava Tantra's own verses, and the long visualisation of the headless Goddess drinking the stream from her own throat, seated on Rati and Kāma and flanked by the red Varṇinī and the dark Ḍākinī. The diagram of petals and enclosures, the worship of the seat, the invocation, life-installation, offering and surrounding deities, and the dismissal into the sun are set out, with the offering mantra in verse. Then come her other vidyās — of one syllable, of six, of fourteen and of eighteen — and the praise of the Ṣoḍaśī vidyā in its four enclosures, with the rule that these vidyās bear no fault and that a woman who worships her becomes a ḍākinī. The section closes with a salutation to Chinnamastā in the navel lotus. प्रचण्डचण्डिका का अध्याय, जो इस ग्रन्थ की छिन्नमस्ता है। इसमें उसका चार बीजों का मन्त्र और हर बीज को पहले रखने का फल बताया गया है, फिर पाठों पर विचार है — लज्जा पद का अर्थ काम बीज है या नहीं, माया का अर्थ भुवनेश्वरी है या कूर्च — और भैरव मत की अक्षर-अक्षर व्याख्या उद्धृत है। फिर पूजा: मन्त्र से आचमन, षोढा न्यास, ऋषि, कर और अङ्ग न्यास भैरव तन्त्र के श्लोकों सहित, और कटे सिर वाली देवी का लम्बा ध्यान, जो अपने कण्ठ की धारा पीती है, रति और काम पर बैठी है और जिसके दोनों ओर लाल वर्णिनी और काली डाकिनी हैं। दलों और प्राकारों का यन्त्र, पीठ पूजा, आवाहन, प्राणप्रतिष्ठा, बलि और आवरण देवता, और सूर्य में विसर्जन बताया गया है, बलि मन्त्र श्लोक में है। फिर उसकी अन्य विद्याएँ — एक अक्षर की, छह की, चौदह की और अठारह की — और चार पुटों में षोडशी विद्या की प्रशंसा, इस नियम सहित कि इन विद्याओं में कोई दोष नहीं और जो स्त्री इसकी उपासना करे वह डाकिनी हो जाती है। प्रकरण नाभि कमल में छिन्नमस्ता की वन्दना से समाप्त होता है।

Begin verses ↓

Verse 1

अथ प्रचण्डचण्डिकामन्त्राः प्रचण्डचण्डिकां वक्ष्ये सर्वकामफलप्रदाम् । यस्याः प्रसादमात्रेण सदाशिवो भवेन्नरः ॥१॥

atha pracaṇḍacaṇḍikāmantrāḥ | pracaṇḍacaṇḍikāṃ vakṣye sarvakāmaphalapradām | yasyāḥ prasādamātreṇa sadāśivo bhavennaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

प्रचण्डचण्डिका के मन्त्र। मैं प्रचण्डचण्डिका के बारे में कहूँगा, जो सब कामनाओं का फल देती है। उसके प्रसाद मात्र से मनुष्य सदाशिव हो जाता है।

The mantras of Pracaṇḍacaṇḍikā. I shall tell of Pracaṇḍacaṇḍikā, who gives the fruit of every desire. By her mere grace a man becomes Sadāśiva.

Word by wordपदार्थ

प्रचण्ड-चण्डिकाम् (pracaṇḍa-caṇḍikām)Pracaṇḍacaṇḍikāप्रचण्डचण्डिका कोवक्ष्ये (vakṣye)I shall tellकहूँगासर्व-काम-फल-प्रदाम् (sarva-kāma-phala-pradām)who gives the fruit of every desireसब कामनाओं का फल देने वालीयस्याः (yasyāḥ)by whoseजिसकेप्रसाद-मात्रेण (prasāda-mātreṇa)mere graceप्रसाद मात्र सेसदाशिवः (sadāśivaḥ)Sadāśivaसदाशिवभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैनरः (naraḥ)a manमनुष्य

Verse 2

अपुत्रो लभते पुत्रमधनो धनवान् भवेत् । कवित्वञ्च सुपाण्डित्यं लभते नात्र संशयः ॥२॥

aputro labhate putramadhano dhanavān bhavet | kavitvañca supāṇḍityaṃ labhate nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पुत्रहीन को पुत्र मिलता है, निर्धन धनवान हो जाता है। उसे कवित्व और उत्तम पाण्डित्य मिलता है; इसमें कोई संशय नहीं।

The sonless man gains a son, the poor man becomes rich. He gains the poet's gift and fine learning; of this there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

अपुत्रः (aputraḥ)the sonless manपुत्रहीनलभते (labhate)gainsपाता हैपुत्रम् (putram)a sonपुत्रअधनः (adhanaḥ)the poor manनिर्धनधनवान् (dhanavān)wealthyधनवानभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैकवित्वम् (kavitvam)poetic giftकवित्व (ca)andऔरसु-पाण्डित्यम् (su-pāṇḍityam)fine learningउत्तम पाण्डित्यलभते (labhate)he gainsपाता है (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

विश्वसारे यामले च : — In the Viśvasāra and the Yāmala: विश्वसार और यामल में:

Verse 3

लक्ष्मीं लज्जां ततो मायां मात्रां द्वादशिकामपि । वज्रवैरोचनीये द्वे माये फट् स्वाहयायुतः ॥३॥

lakṣmīṃ lajjāṃ tato māyāṃ mātrāṃ dvādaśikāmapi | vajravairocanīye dve māye phaṭ svāhayāyutaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

लक्ष्मी बीज, लज्जा बीज, फिर माया बीज, और बारहवीं मात्रा; "वज्रवैरोचनीये", दो माया बीज, फट्, स्वाहा से युक्त।

Lakṣmī's seed, Lajjā's seed, then Māyā's seed, and the twelfth vowel; "vajravairocanīye", the two Māyā seeds, phaṭ, joined with svāhā.

Word by wordपदार्थ

लक्ष्मीम् (lakṣmīm)Lakṣmī's seedलक्ष्मी बीजलज्जाम् (lajjām)Lajjā's seedलज्जा बीजततः (tataḥ)thenफिरमायाम् (māyām)Māyā's seedमाया बीजमात्राम् (mātrām)the vowelमात्राद्वादशिकाम् (dvādaśikām)twelfthबारहवींअपि (api)alsoभीवज्रवैरोचनीये (vajravairocanīye)"vajravairocanīye""वज्रवैरोचनीये"द्वे (dve)twoदोमाये (māye)Māyā seedsमाया बीजफट् (phaṭ)phaṭफट्स्वाहया (svāhayā)with svāhāस्वाहा सेयुतः (yutaḥ)joinedयुक्त

Verse 4

लक्ष्मीबीजं यदाद्यं स्यात्तदा श्रीः सर्वतोमुखी । लज्जाबीजेन चाद्येन वश्यतां यान्ति योषितः । मायाबीजेन चाद्येन महापातकनाशनम् । मात्रां द्वादशिकां बीजमाद्यं स्यान्मुक्तिदायकम् ॥४॥

lakṣmībījaṃ yadādyaṃ syāttadā śrīḥ sarvatomukhī | lajjābījena cādyena vaśyatāṃ yānti yoṣitaḥ | māyābījena cādyena mahāpātakanāśanam | mātrāṃ dvādaśikāṃ bījamādyaṃ syānmuktidāyakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जब लक्ष्मी बीज पहले हो, तब सब ओर से श्री आती है। लज्जा बीज पहले हो तो स्त्रियाँ वश में आ जाती हैं। माया बीज पहले हो तो महापातकों का नाश होता है। बारहवीं मात्रा पहला बीज हो तो वह मुक्ति देता है।

When Lakṣmī's seed comes first, prosperity comes from every side. With Lajjā's seed first, women come under one's sway. With Māyā's seed first, great sins are destroyed. With the twelfth vowel as the first seed, it gives liberation.

Word by wordपदार्थ

लक्ष्मी-बीजम् (lakṣmī-bījam)Lakṣmī's seedलक्ष्मी बीजयदा (yadā)whenजबआद्यम् (ādyam)firstआदि मेंस्यात् (syāt)isहोतदा (tadā)thenतबश्रीः (śrīḥ)prosperityश्रीसर्वतोमुखी (sarvatomukhī)on every sideसब ओर सेलज्जा-बीजेन (lajjā-bījena)with Lajjā's seedलज्जा बीज से (ca)andऔरआद्येन (ādyena)placed firstआदि में रखेवश्यताम् (vaśyatām)under controlवश मेंयान्ति (yānti)comeआ जाती हैंयोषितः (yoṣitaḥ)womenस्त्रियाँमाया-बीजेन (māyā-bījena)with Māyā's seedमाया बीज से (ca)andऔरआद्येन (ādyena)placed firstआदि में रखेमहा-पातक-नाशनम् (mahā-pātaka-nāśanam)destruction of great sinsमहापातकों का नाशमात्राम् (mātrām)the vowelमात्राद्वादशिकाम् (dvādaśikām)twelfthबारहवींबीजम् (bījam)as seedबीजआद्यम् (ādyam)firstआदि मेंस्यात् (syāt)isहोमुक्ति-दायकम् (mukti-dāyakam)giver of liberationमुक्ति देने वाला

Verse 5

भैरवोऽस्य ऋषिर्देवि सम्राट् उदीरितम् । छिन्नमस्ता स्मृता देवि बीजं कूर्चद्वयं पुनः । स्वाहा शक्तिरभीष्टार्थे विनियोग उदाहृतः । अत्र लज्जापदं कामबीजपरम् ॥५॥

bhairavo'sya ṛṣirdevi samrāṭ udīritam | chinnamastā smṛtā devi bījaṃ kūrcadvayaṃ punaḥ | svāhā śaktirabhīṣṭārthe viniyoga udāhṛtaḥ | atra lajjāpadaṃ kāmabījaparam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे देवी, भैरव इसका ऋषि है; छन्द सम्राट् कहा गया है। छिन्नमस्ता देवता मानी गई है, दो कूर्च बीज इसका बीज है, स्वाहा शक्ति है, और अभीष्ट प्रयोजन में विनियोग कहा गया है। यहाँ "लज्जा" पद का अर्थ काम बीज है।

Bhairava is its seer, O Goddess; the metre is declared as Samrāṭ. Chinnamastā is held to be the deity, the two kūrca seeds are the seed, svāhā is the śakti, and the application is for the desired end. Here the word "lajjā" means the kāma seed.

Word by wordपदार्थ

भैरवः (bhairavaḥ)Bhairavaभैरवअस्य (asya)of thisइसकाऋषिः (ṛṣiḥ)the seerऋषिदेवि (devi)O Goddessहे देवीसम्राट् (samrāṭ)Samrāṭसम्राट्उदीरितम् (udīritam)is declaredकहा गया हैछिन्नमस्ता (chinnamastā)Chinnamastāछिन्नमस्तास्मृता (smṛtā)is heldमानी गई हैदेवि (devi)O Goddessहे देवीबीजम् (bījam)the seedबीजकूर्च-द्वयम् (kūrca-dvayam)the two kūrca seedsदो कूर्च बीजपुनः (punaḥ)againफिरस्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहाशक्तिः (śaktiḥ)the śaktiशक्तिअभीष्ट-अर्थे (abhīṣṭa-arthe)for the desired endअभीष्ट प्रयोजन मेंविनियोगः (viniyogaḥ)the applicationविनियोगउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is statedकहा गया है

Verse 6

तथा च : अत्र लज्जापदे देवि कामबीजं वितन्यते । महाकालमतं ज्ञेयं मन्त्रोद्धारं शुभावहम् । पूर्वंमायापदेति पाठे मायायाः पूर्वं लज्जाबीजं तस्मिन्नित्यर्थः । तथा च : पूर्वंमायापदेन लज्जाबीजमुच्यते अन्यथा तापिन्यादिविरोधः । तथा च : कामाद्यं वाग्भवाद्यां वा मायाद्यां वा जपेत् सुधीः । लक्ष्म्याद्यां वा जपेद्विद्यां चतुर्वर्गफलप्रदाम् । अन्येषाञ्च मुनीनां मते सर्वत्र मायापदं कूर्चपरम् ॥६॥

tathā ca : atra lajjāpade devi kāmabījaṃ vitanyate | mahākālamataṃ jñeyaṃ mantroddhāraṃ śubhāvaham | pūrvaṃmāyāpadeti pāṭhe māyāyāḥ pūrvaṃ lajjābījaṃ tasminnityarthaḥ | tathā ca : pūrvaṃmāyāpadena lajjābījamucyate anyathā tāpinyādivirodhaḥ | tathā ca : | kāmādyaṃ vāgbhavādyāṃ vā māyādyāṃ vā japet sudhīḥ | lakṣmyādyāṃ vā japedvidyāṃ caturvargaphalapradām | anyeṣāñca munīnāṃ mate sarvatra māyāpadaṃ kūrcaparam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और भी: "हे देवी, यहाँ लज्जा पद में काम बीज का अर्थ है। मन्त्र का यह उद्धार महाकाल का मत जानो, यह शुभ है।" "पूर्वं मायापद" पाठ में अर्थ यह है कि माया बीज से पहले लज्जा बीज है। और भी: "माया से पहले का पद" कहने से लज्जा बीज कहा जाता है, नहीं तो तापिनी आदि से विरोध होगा। और भी: "बुद्धिमान काम बीज से, या वाग्भव से, या माया से, या लक्ष्मी बीज से आरम्भ होने वाली विद्या का जप करे; वह चारों पुरुषार्थ का फल देती है।" अन्य मुनियों के मत में सर्वत्र "माया" पद का अर्थ कूर्च बीज है।

So too: "Here, O Goddess, in the word lajjā the kāma seed is meant. This drawing out of the mantra is to be known as the view of Mahākāla, and it brings good." In the reading "pūrvaṃ māyāpada", the sense is that Lajjā's seed stands before the Māyā seed. So too, by "the word before māyā" the Lajjā seed is meant; otherwise it would clash with the Tāpinī and the rest. So too: "The wise man may repeat the vidyā beginning with the kāma seed, or with the vāgbhava, or with māyā, or with Lakṣmī's seed; it gives the four aims of life." In the view of other sages, the word "māyā" everywhere means the kūrca seed.

Word by wordपदार्थ

काम-आद्याम् (kāma-ādyām)beginning with the kāma seedकाम बीज से आरम्भ होने वालीवाग्भव-आद्याम् (vāgbhava-ādyām)beginning with the vāgbhava seedवाग्भव से आरम्भ होने वालीवा (vā)orयामाया-आद्याम् (māyā-ādyām)beginning with the māyā seedमाया से आरम्भ होने वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)should repeatजपेसुधीः (sudhīḥ)the wise manबुद्धिमानलक्ष्मी-आद्याम् (lakṣmī-ādyām)beginning with Lakṣmī's seedलक्ष्मी बीज से आरम्भ होने वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्या कोचतुर्वर्ग-फल-प्रदाम् (caturvarga-phala-pradām)which gives the four aims of lifeचारों पुरुषार्थ का फल देने वाली

तत्रैव : — In the same text: उसी में:

Verse 7

वान्तं वह्निसमायुक्तं रतिविन्दुसमन्वितम् । लक्ष्मीबीजमिदं प्रोक्तं सर्वकामार्थसिद्धिदम् । वामाक्षिवह्निसंयुक्तं विन्दुनादविभूषितम् । शिवबीजं महेशानि लज्जाबीजमुदाहृतम् । ईशानमुद्धृत्य पुरारिबीजं, सविन्दुकं नादविभूषितञ्च । सवामकर्णं परितः प्रकल्प्य, मायां वदन्तीह मनीषिणस्ताम् । द्वादशस्वरवर्णं स्यान्नादविन्दुविभूषितम् । वाग्भवं बीजमित्युक्तं सर्ववाक्यविशुद्धये । इति मन्त्रचतुर्बीजव्याख्यानात् । अयन्तु समीचीनः ॥७॥

vāntaṃ vahnisamāyuktaṃ rativindusamanvitam | lakṣmībījamidaṃ proktaṃ sarvakāmārthasiddhidam | vāmākṣivahnisaṃyuktaṃ vindunādavibhūṣitam | śivabījaṃ maheśāni lajjābījamudāhṛtam | īśānamuddhṛtya purāribījaṃ, savindukaṃ nādavibhūṣitañca | savāmakarṇaṃ paritaḥ prakalpya, māyāṃ vadantīha manīṣiṇastām | dvādaśasvaravarṇaṃ syānnādavinduvibhūṣitam | vāgbhavaṃ bījamityuktaṃ sarvavākyaviśuddhaye | iti mantracaturbījavyākhyānāt | ayantu samīcīnaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उसी में: "व के बाद का अक्षर, अग्नि अक्षर से युक्त, रति के स्वर और बिन्दु से युक्त — यह लक्ष्मी बीज कहा गया है, जो सब कामनाओं और प्रयोजनों की सिद्धि देता है। शिव अक्षर, वाम नेत्र के स्वर और अग्नि अक्षर से युक्त, बिन्दु और नाद से भूषित — हे महेशानी, वह लज्जा बीज कहा गया है। ह अक्षर और पुरारि का अक्षर निकालकर, बिन्दु सहित और नाद से भूषित, वाम कर्ण का स्वर चारों ओर रखकर — उसे यहाँ मनीषी माया कहते हैं। बारहवें स्वर वाला अक्षर, नाद और बिन्दु से भूषित, समस्त वाणी की शुद्धि के लिए वाग्भव बीज कहा गया है।" यह मन्त्र के चार बीजों की व्याख्या है। यही मत ठीक है।

In the same text: "The letter after va, joined with the fire letter, with Rati's vowel and the bindu: this is declared Lakṣmī's seed, which gives success in every desire and aim. The Śiva letter joined with the left-eye vowel and the fire letter, adorned with bindu and nāda, O great Goddess, is called Lajjā's seed. Draw out the letter ha and Purāri's letter, with bindu and adorned with nāda, and set the left-ear vowel round it; that the wise here call Māyā. The letter with the twelfth vowel, adorned with nāda and bindu, is called the Vāgbhava seed, for the purity of all speech." So runs the explanation of the four seeds of the mantra. This is the correct view.

Word by wordपदार्थ

व-अन्तम् (va-antam)the letter after vaव के बाद का अक्षरवह्नि-समायुक्तम् (vahni-samāyuktam)joined with the fire letterअग्नि अक्षर से युक्तरति-विन्दु-समन्वितम् (rati-vindu-samanvitam)with the vowel of Rati and the binduरति के स्वर और बिन्दु से युक्तलक्ष्मी-बीजम् (lakṣmī-bījam)Lakṣmī's seedलक्ष्मी बीजइदम् (idam)thisयहप्रोक्तम् (proktam)is declaredकहा गया हैसर्व-काम-अर्थ-सिद्धि-दम् (sarva-kāma-artha-siddhi-dam)giving success in every desire and aimसब कामनाओं और प्रयोजनों की सिद्धि देने वालावाम-अक्षि-वह्नि-संयुक्तम् (vāma-akṣi-vahni-saṃyuktam)joined with the left-eye vowel and the fire letterवाम नेत्र के स्वर और अग्नि अक्षर से युक्तविन्दु-नाद-विभूषितम् (vindu-nāda-vibhūṣitam)adorned with bindu and nādaबिन्दु और नाद से भूषितशिव-बीजम् (śiva-bījam)the Śiva letterशिव अक्षरमहेशानि (maheśāni)O great Goddessहे महेशानीलज्जा-बीजम् (lajjā-bījam)Lajjā's seedलज्जा बीजउदाहृतम् (udāhṛtam)is calledकहा गया हैईशानम् (īśānam)the letter haह अक्षरउद्धृत्य (uddhṛtya)having drawn outनिकालकरपुरारि-बीजम् (purāri-bījam)the letter of Purāriपुरारि का अक्षरस-विन्दुकम् (sa-vindukam)with binduबिन्दु सहितनाद-विभूषितम् (nāda-vibhūṣitam)adorned with nādaनाद से भूषित (ca)andऔरस-वाम-कर्णम् (sa-vāma-karṇam)with the left-ear vowelवाम कर्ण के स्वर सहितपरितः (paritaḥ)all roundचारों ओरप्रकल्प्य (prakalpya)having setरखकरमायाम् (māyām)Māyāमायावदन्ति (vadanti)callकहते हैंइह (iha)hereयहाँमनीषिणः (manīṣiṇaḥ)the wiseमनीषीताम् (tām)thatउसेद्वादश-स्वर-वर्णम् (dvādaśa-svara-varṇam)the letter with the twelfth vowelबारहवें स्वर वाला अक्षरस्यात् (syāt)isहोनाद-विन्दु-विभूषितम् (nāda-vindu-vibhūṣitam)adorned with nāda and binduनाद और बिन्दु से भूषितवाग्भवम् (vāgbhavam)Vāgbhavaवाग्भवबीजम् (bījam)seedबीजइति (iti)thusइस प्रकारउक्तम् (uktam)is saidकहा गयासर्व-वाक्य-विशुद्धये (sarva-vākya-viśuddhaye)for the purity of all speechसमस्त वाणी की शुद्धि के लिए

Verse 8

भैरवमते तु माया भुवनेश्वर्येव । लक्ष्मीः प्रथमबीजमस्ति लज्जाबीजे मनोभवः । तृतीयेऽस्मिन् सदा देवी महापातकनाशिनी । चतुर्थे तु गुणातीता मुक्तिविद्याप्रदायिका । वकारे वरुणः साक्षाज्जकारे तु सुराधिपः । रेफे हुताशनो देवो वकारे वसुधाधिपः । ऐकारे त्रिपुरादेवी रेफे त्रिपुरसुन्दरी । त्रैलोक्यविजया देवि सदैवौकारसंस्थिता ॥८॥

bhairavamate tu māyā bhuvaneśvaryeva | lakṣmīḥ prathamabījamasti lajjābīje manobhavaḥ | tṛtīye'smin sadā devī mahāpātakanāśinī | caturthe tu guṇātītā muktividyāpradāyikā | vakāre varuṇaḥ sākṣājjakāre tu surādhipaḥ | rephe hutāśano devo vakāre vasudhādhipaḥ | aikāre tripurādevī rephe tripurasundarī | trailokyavijayā devi sadaivaukārasaṃsthitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भैरव के मत में तो माया भुवनेश्वरी ही है। "लक्ष्मी पहला बीज है; लज्जा बीज में कामदेव है। तीसरे में सदा महापातकों का नाश करने वाली देवी है। चौथे में गुणों से परे, मुक्ति की विद्या देने वाली है। व अक्षर में साक्षात् वरुण, ज में देवताओं का स्वामी; र में अग्निदेव, व में पृथ्वी का स्वामी; ऐ में त्रिपुरा देवी, र में त्रिपुरसुन्दरी; हे देवी, त्रैलोक्यविजया सदा औ अक्षर में स्थित है।"

In Bhairava's view, however, Māyā is Bhuvaneśvarī herself. "Lakṣmī is the first seed; in the Lajjā seed is Kāma. In the third is ever the Goddess who destroys great sins. In the fourth is she who is beyond the guṇas and gives the knowledge of liberation. In the letter va is Varuṇa in person, in ja the lord of the gods; in ra the god of fire, in va the lord of the earth; in ai the goddess Tripurā, in ra Tripurasundarī; O Goddess, Trailokyavijayā is ever seated in the letter au."

Word by wordपदार्थ

लक्ष्मीः (lakṣmīḥ)Lakṣmīलक्ष्मीप्रथम-बीजम् (prathama-bījam)the first seedपहला बीजअस्ति (asti)isहैलज्जा-बीजे (lajjā-bīje)in Lajjā's seedलज्जा बीज मेंमनोभवः (manobhavaḥ)Kāmaकामदेवतृतीये (tṛtīye)in the thirdतीसरे मेंअस्मिन् (asmin)in thisइसमेंसदा (sadā)everसदादेवी (devī)the Goddessदेवीमहा-पातक-नाशिनी (mahā-pātaka-nāśinī)destroyer of great sinsमहापातकों का नाश करने वालीचतुर्थे (caturthe)in the fourthचौथे मेंतु (tu)butतोगुण-अतीता (guṇa-atītā)beyond the guṇasगुणों से परेमुक्ति-विद्या-प्रदायिका (mukti-vidyā-pradāyikā)giver of the knowledge of liberationमुक्ति की विद्या देने वालीव-कारे (va-kāre)in the letter vaव अक्षर मेंवरुणः (varuṇaḥ)Varuṇaवरुणसाक्षात् (sākṣāt)in personसाक्षात्ज-कारे (ja-kāre)in the letter jaज अक्षर मेंतु (tu)andऔरसुर-अधिपः (sura-adhipaḥ)the lord of the godsदेवताओं का स्वामीरेफे (rephe)in the letter raर मेंहुताशनः (hutāśanaḥ)fireअग्निदेवः (devaḥ)the godदेवव-कारे (va-kāre)in the letter vaव अक्षर मेंवसुधा-अधिपः (vasudhā-adhipaḥ)the lord of the earthपृथ्वी का स्वामीऐ-कारे (ai-kāre)in the letter aiऐ मेंत्रिपुरा-देवी (tripurā-devī)the goddess Tripurāत्रिपुरा देवीरेफे (rephe)in the letter raर मेंत्रिपुर-सुन्दरी (tripura-sundarī)Tripurasundarīत्रिपुरसुन्दरीत्रैलोक्य-विजया (trailokya-vijayā)Trailokyavijayāत्रैलोक्यविजयादेवि (devi)O Goddessहे देवीसदा (sadā)everसदाएव (eva)indeedहीऔ-कार-संस्थिता (au-kāra-saṃsthitā)seated in the letter auऔ अक्षर में स्थित

Verse 8क

८क चकारे चन्द्रमा देवी नकारे हि विनायकः । ईकारे कमला साक्षात् येकारे च सरस्वती । मायायुग्मे सदा देवी प्रकृत्या सह सङ्गता । वैखरी चैव फट्कारे स्वाकारे कुसुमायुधः । हाकारे च रतिस्तिष्ठेदेवं मन्त्रसमुच्चयः । इति व्याख्यानञ्च ॥८क॥

cakāre candramā devī nakāre hi vināyakaḥ | īkāre kamalā sākṣāt yekāre ca sarasvatī | māyāyugme sadā devī prakṛtyā saha saṅgatā | vaikharī caiva phaṭkāre svākāre kusumāyudhaḥ | hākāre ca ratistiṣṭhedevaṃ mantrasamuccayaḥ | iti vyākhyānañca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.8क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v8क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"च अक्षर में चन्द्रमा देवी, न में विनायक; ई में साक्षात् कमला, और ये में सरस्वती। दो माया बीजों में सदा प्रकृति के साथ मिली हुई देवी है। फट् में वैखरी, स्वा में कामदेव, और हा में रति रहती है। ऐसा मन्त्र का समुच्चय है।" यह भी एक व्याख्या है।

"In the letter ca is the moon goddess, in na Vināyaka; in ī Kamalā in person, and in ye Sarasvatī. In the pair of Māyā seeds is ever the Goddess joined with Prakṛti. Vaikharī is in phaṭ, in svā the flower-armed god, and in hā abides Rati. Such is the assembly of the mantra." This too is an explanation.

Word by wordपदार्थ

च-कारे (ca-kāre)in the letter caच अक्षर मेंचन्द्रमाः (candramāḥ)the moonचन्द्रमादेवी (devī)the goddessदेवीन-कारे (na-kāre)in the letter naन अक्षर मेंहि (hi)indeedहीविनायकः (vināyakaḥ)Vināyakaविनायकई-कारे (ī-kāre)in the letter īई मेंकमला (kamalā)Kamalāकमलासाक्षात् (sākṣāt)in personसाक्षात्ये-कारे (ye-kāre)in the syllable yeये में (ca)andऔरसरस्वती (sarasvatī)Sarasvatīसरस्वतीमाया-युग्मे (māyā-yugme)in the pair of Māyā seedsदो माया बीजों मेंसदा (sadā)everसदादेवी (devī)the Goddessदेवीप्रकृत्या (prakṛtyā)with Prakṛtiप्रकृति केसह (saha)togetherसाथसङ्गता (saṅgatā)joinedमिली हुईवैखरी (vaikharī)Vaikharīवैखरी (ca)andऔरएव (eva)indeedहीफट्-कारे (phaṭ-kāre)in phaṭफट् मेंस्वा-कारे (svā-kāre)in the syllable svāस्वा मेंकुसुम-आयुधः (kusuma-āyudhaḥ)the flower-armed godकामदेवहा-कारे (hā-kāre)in the syllable hāहा में (ca)andऔररतिः (ratiḥ)Ratiरतितिष्ठेत् (tiṣṭhet)abidesरहती हैएवम् (evam)thusइस प्रकारमन्त्र-समुच्चयः (mantra-samuccayaḥ)the assembly of the mantraमन्त्र का समुच्चय

Verse 9

अथ पूजाप्रयोगः प्रातःकृत्यादिकं कृत्वा मन्त्राचमनं कुर्यात् । यथा : लक्ष्मीमायाकूर्चबीजैस्त्रिभिः पीत्वाम्बु साधकः । वाग्भवेनोष्ठौ संमृज्य मायाभ्याञ्च द्विरुन्मृजेत् । कूर्चेन क्षालयेत् पाणी एभिर्मन्त्रैश्च विन्यसेत् । श्रीमायाकूर्चवाक्कामत्रिपुटाभगवर्णकैः । कामकलाङ्कुशाभ्याञ्च वक्त्रनासाक्षिश्रोत्रयोः । नाभिहृन्मस्तकञ्चांसौ स्पृष्ट्वाशम्भुर्भवेत् क्षणात् । आचम्यैवं छिन्नमस्तां वत्सरात्तां प्रपश्यति ॥९॥

atha pūjāprayogaḥ | prātaḥkṛtyādikaṃ kṛtvā mantrācamanaṃ kuryāt | yathā : | lakṣmīmāyākūrcabījaistribhiḥ pītvāmbu sādhakaḥ | vāgbhavenoṣṭhau saṃmṛjya māyābhyāñca dvirunmṛjet | kūrcena kṣālayet pāṇī ebhirmantraiśca vinyaset | śrīmāyākūrcavākkāmatripuṭābhagavarṇakaiḥ | kāmakalāṅkuśābhyāñca vaktranāsākṣiśrotrayoḥ | nābhihṛnmastakañcāṃsau spṛṣṭvāśambhurbhavet kṣaṇāt | ācamyaivaṃ chinnamastāṃ vatsarāttāṃ prapaśyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पूजा की विधि। प्रातःकृत्य आदि करके मन्त्र से आचमन करे। जैसे: "साधक लक्ष्मी, माया और कूर्च — इन तीन बीजों से जल पीता है, वाग्भव से ओठ पोंछता है, और दो माया बीजों से दो बार पोंछता है। कूर्च से हाथ धोता है, और इन मन्त्रों से न्यास करता है: श्री, माया, कूर्च, वाक्, काम, त्रिपुटा और भग अक्षरों से, और कामकला और अङ्कुश से, मुख, नाक, आँखों, कानों, नाभि, हृदय, सिर और दोनों कन्धों पर। इन्हें छूकर वह क्षण भर में शम्भु हो जाता है। इस प्रकार आचमन करके वह एक वर्ष में छिन्नमस्ता को देख लेता है।"

The procedure of worship. Having done the morning duties and the rest, one should perform the mantra sipping. Thus: "The practitioner sips water with the three seeds of Lakṣmī, Māyā and Kūrca, wipes his lips with the Vāgbhava, and wipes twice with the two Māyā seeds. With the Kūrca he washes his hands, and with these mantras he makes the placements: with the letters Śrī, Māyā, Kūrca, Vāk, Kāma, Tripuṭā and Bhaga, and with the Kāmakalā and the goad, on mouth, nose, eyes and ears, navel, heart, head and the two shoulders. Touching these he becomes Śambhu in a moment. Sipping thus, within a year he sees Chinnamastā."

Word by wordपदार्थ

लक्ष्मी-माया-कूर्च-बीजैः (lakṣmī-māyā-kūrca-bījaiḥ)with the seeds of Lakṣmī, Māyā and Kūrcaलक्ष्मी, माया और कूर्च बीजों सेत्रिभिः (tribhiḥ)threeतीनपीत्वा (pītvā)having sippedपीकरअम्बु (ambu)waterजलसाधकः (sādhakaḥ)the practitionerसाधकवाग्भवेन (vāgbhavena)with the vāgbhava seedवाग्भव सेओष्ठौ (oṣṭhau)the lipsदोनों ओठसंमृज्य (saṃmṛjya)having wipedपोंछकरमायाभ्याम् (māyābhyām)with the two Māyā seedsदो माया बीजों से (ca)andऔरद्विः (dviḥ)twiceदो बारउन्मृजेत् (unmṛjet)should wipeपोंछेकूर्चेन (kūrcena)with the kūrca seedकूर्च सेक्षालयेत् (kṣālayet)should washधोएपाणी (pāṇī)the handsदोनों हाथएभिः (ebhiḥ)with theseइनमन्त्रैः (mantraiḥ)mantrasमन्त्रों से (ca)andऔरविन्यसेत् (vinyaset)should placeन्यास करेश्री-माया-कूर्च-वाक्-काम-त्रिपुटा-भग-वर्णकैः (śrī-māyā-kūrca-vāk-kāma-tripuṭā-bhaga-varṇakaiḥ)with the letters Śrī, Māyā, Kūrca, Vāk, Kāma, Tripuṭā and Bhagaश्री, माया, कूर्च, वाक्, काम, त्रिपुटा और भग अक्षरों सेकामकला-अङ्कुशाभ्याम् (kāmakalā-aṅkuśābhyām)with the Kāmakalā and the goadकामकला और अङ्कुश से (ca)andऔरवक्त्र-नासा-अक्षि-श्रोत्रयोः (vaktra-nāsā-akṣi-śrotrayoḥ)on mouth, nose, eyes and earsमुख, नाक, आँखों और कानों परनाभि-हृत्-मस्तकम् (nābhi-hṛt-mastakam)navel, heart and headनाभि, हृदय और सिर (ca)andऔरअंसौ (aṃsau)the two shouldersदोनों कन्धेस्पृष्ट्वा (spṛṣṭvā)having touchedछूकरशम्भुः (śambhuḥ)Śambhuशम्भुभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैक्षणात् (kṣaṇāt)in a momentक्षण भर मेंआचम्य (ācamya)having sippedआचमन करकेएवम् (evam)thusइस प्रकारछिन्नमस्ताम् (chinnamastām)Chinnamastāछिन्नमस्ता कोवत्सरात् (vatsarāt)within a yearएक वर्ष मेंताम् (tām)herउसेप्रपश्यति (prapaśyati)seesदेख लेता है

Verse 10

१० ततः प्राणायामान्तं विधाय षोढान्यासं कुर्यात् । मन्त्रषोढां ततः कुर्यात् त्रैलोक्यवशकारिणीम् । श्रीबालात्रिपुटायोनिप्रासादप्रणवैस्तथा । कालीवध्वङ्कुशौः कामकलाकूर्चस्त्रिकैः क्रमात् । षोडशीमनुवर्णैश्च पृथगष्टदशाक्षरैः । एभिर्बीजैर्मातृकार्णान् स्वेषु स्थानेषु विन्यसेत् । एषा ब्रह्मस्वरूपा हि बीजषोढा प्रकीर्तिता ॥१०॥

tataḥ prāṇāyāmāntaṃ vidhāya ṣoḍhānyāsaṃ kuryāt | mantraṣoḍhāṃ tataḥ kuryāt trailokyavaśakāriṇīm | śrībālātripuṭāyoniprāsādapraṇavaistathā | kālīvadhvaṅkuśauḥ kāmakalākūrcastrikaiḥ kramāt | ṣoḍaśīmanuvarṇaiśca pṛthagaṣṭadaśākṣaraiḥ | ebhirbījairmātṛkārṇān sveṣu sthāneṣu vinyaset | eṣā brahmasvarūpā hi bījaṣoḍhā prakīrtitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर प्राणायाम तक करके षोढा न्यास करे। "फिर तीनों लोकों को वश में करने वाला मन्त्र षोढा न्यास करे: श्री, बाला, त्रिपुटा, योनि, प्रासाद और प्रणव से; काली, वधू और अङ्कुश से, और क्रम से कामकला, कूर्च और स्त्री बीजों से; षोडशी मन्त्र के अक्षरों से, और अलग से अठारह अक्षरों से। इन बीजों के साथ मातृका के अक्षरों को अपने-अपने स्थानों पर न्यास करे। यह ब्रह्मस्वरूप बीज षोढा कही गई है।"

Then, having done everything up to the breath control, one should perform the sixfold placement. "Then one should do the sixfold placement of mantras, which brings the three worlds under sway: with Śrī, Bālā, Tripuṭā, Yoni, Prāsāda and Praṇava; with Kālī, Vadhū and the goad, and the Kāmakalā, Kūrca and Strī seeds in order; with the letters of the Ṣoḍaśī mantra, and separately with the eighteen syllables. With these seeds one should place the letters of the alphabet in their own places. This is proclaimed the sixfold placement of seeds, which is of the nature of Brahman."

Word by wordपदार्थ

मन्त्र-षोढाम् (mantra-ṣoḍhām)the sixfold placement of mantrasमन्त्रों का षोढा न्यासततः (tataḥ)thenफिरकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेत्रैलोक्य-वश-कारिणीम् (trailokya-vaśa-kāriṇīm)which brings the three worlds under swayतीनों लोकों को वश में करने वालाश्री-बाला-त्रिपुटा-योनि-प्रासाद-प्रणवैः (śrī-bālā-tripuṭā-yoni-prāsāda-praṇavaiḥ)with Śrī, Bālā, Tripuṭā, Yoni, Prāsāda and Praṇavaश्री, बाला, त्रिपुटा, योनि, प्रासाद और प्रणव सेतथा (tathā)andऔरकाली-वधू-अङ्कुशौः (kālī-vadhū-aṅkuśauḥ)with Kālī, Vadhū and the goadकाली, वधू और अङ्कुश सेकामकला-कूर्च-स्त्रिकैः (kāmakalā-kūrca-strikaiḥ)with the Kāmakalā, Kūrca and Strī seedsकामकला, कूर्च और स्त्री बीजों सेक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेषोडशी-मनु-वर्णैः (ṣoḍaśī-manu-varṇaiḥ)with the letters of the Ṣoḍaśī mantraषोडशी मन्त्र के अक्षरों से (ca)andऔरपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगअष्टदश-अक्षरैः (aṣṭadaśa-akṣaraiḥ)with the eighteen syllablesअठारह अक्षरों सेएभिः (ebhiḥ)with theseइनबीजैः (bījaiḥ)seedsबीजों सेमातृका-अर्णान् (mātṛkā-arṇān)the letters of the alphabetमातृका के अक्षरों कोस्वेषु (sveṣu)in their ownअपने-अपनेस्थानेषु (sthāneṣu)placesस्थानों परविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेएषा (eṣā)thisयहब्रह्म-स्वरूपा (brahma-svarūpā)of the nature of Brahmanब्रह्मस्वरूपहि (hi)indeedहीबीज-षोढा (bīja-ṣoḍhā)the sixfold placement of seedsबीज षोढाप्रकीर्तिता (prakīrtitā)is proclaimedकही गई है

Verse 11

११ अस्याश्च न्यसनात्सर्वे वज्रदेहा भवन्ति हि । सर्वैश्वर्ययुतास्ते हि जीवन्मुक्ता दशाब्दतः ॥११॥

asyāśca nyasanātsarve vajradehā bhavanti hi | sarvaiśvaryayutāste hi jīvanmuktā daśābdataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसके न्यास से सब वज्र देह वाले हो जाते हैं। सब ऐश्वर्य से युक्त होकर वे दस वर्ष में जीवन्मुक्त हो जाते हैं।

By placing this, all become adamant-bodied. Endowed with every lordship, they are liberated while living after ten years.

Word by wordपदार्थ

अस्याः (asyāḥ)of thisइसके (ca)andऔरन्यसनात् (nyasanāt)by the placingन्यास सेसर्वे (sarve)allसबवज्र-देहाः (vajra-dehāḥ)adamant-bodiedवज्र देह वालेभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंहि (hi)indeedहीसर्व-ऐश्वर्य-युताः (sarva-aiśvarya-yutāḥ)endowed with every lordshipसब ऐश्वर्य से युक्तते (te)theyवेहि (hi)indeedहीजीवन्मुक्ताः (jīvanmuktāḥ)liberated while livingजीवन्मुक्तदश-अब्दतः (daśa-abdataḥ)after ten yearsदस वर्ष में

Verse 12

१२ ततः ऋष्यादिन्यासं कुर्यात् : अस्य मन्त्रस्य भैरवऋषिः सम्राट् छन्दश्छिन्नमस्ता देवता हूङ्कारद्वयं बीजं स्वाहा शक्तिरभीष्टार्थसिद्धये विनियोगः । यथा : शिरसि भैरवाय ऋषये नमः । मुखे सम्राट्छन्दसे नमः । हृदि छिन्नमस्तायै देवतायै नमः । गुह्ये हूं हूं बीजाय नमः । पादयोः स्वाहा शक्तये नमः ॥१२॥

tataḥ ṛṣyādinyāsaṃ kuryāt : asya mantrasya bhairavaṛṣiḥ samrāṭ chandaśchinnamastā devatā hūṅkāradvayaṃ bījaṃ svāhā śaktirabhīṣṭārthasiddhaye viniyogaḥ | yathā : śirasi bhairavāya ṛṣaye namaḥ | mukhe samrāṭchandase namaḥ | hṛdi chinnamastāyai devatāyai namaḥ | guhye hūṃ hūṃ bījāya namaḥ | pādayoḥ svāhā śaktaye namaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ऋषि आदि का न्यास करे: "इस मन्त्र के भैरव ऋषि, सम्राट् छन्द, छिन्नमस्ता देवता, दो हूं बीज, स्वाहा शक्ति हैं; अभीष्ट प्रयोजन की सिद्धि के लिए विनियोग है।" जैसे: सिर पर "भैरव ऋषि को नमः"; मुख पर "सम्राट् छन्द को नमः"; हृदय पर "छिन्नमस्ता देवता को नमः"; गुह्य पर "हूं हूं बीज को नमः"; पैरों पर "स्वाहा शक्ति को नमः"।

Then one should do the placement of the seer and the rest: "Of this mantra Bhairava is the seer, Samrāṭ the metre, Chinnamastā the deity, the two hūṃ syllables the seed, svāhā the śakti; the application is for the attainment of the desired end." Thus: on the head, "homage to the seer Bhairava"; on the mouth, "homage to the metre Samrāṭ"; on the heart, "homage to the deity Chinnamastā"; on the private part, "homage to the seed hūṃ hūṃ"; on the feet, "homage to the śakti svāhā".

Verse 13

१३ ततः कराङ्गन्यासौ : ॐ आं खड्गाय हृदयाय स्वाहा इति कनीयसि । ॐ ईं सुखड्गाय शिरसे स्वाहा इति अनामापवित्रांगुल्योः । ॐ ऊं सुवज्राय शिखायै स्वाहा इति मध्यमयोः । ॐ ऐं पाशाय कवचाय स्वाहा इति तर्जन्योः । ॐ औं क्रों नेत्रत्रयाय स्वाहा इति अंगुष्ठयोः । ॐ अः सुरक्षासुरक्षायास्त्राय फट् । इति करतलपृष्ठयोः । एवं हृदयादिषु । तदुक्तं भैरवतन्त्रे : उच्चरेत् पूर्वमाकारं विन्दुलाञ्छितमस्तकम् । खड्गाय हृदयायेति स्वाहा युक्तं कनीयसि । ईकारञ्च ततो देवि चन्द्रकोटिसमप्रभम् । सुखड्गाय ततो वाच्यं शिरसे तदनन्तरम् । स्वाहायुक्तं ततो वाच्यं पवित्रांगुलिसंयुतम् । ऊकारञ्च ततो वाच्यं विन्दुलाञ्छितमस्तकम् । सुवज्राय ततो वाच्यं शिखायै तदनन्तरम् । स्वाहान्तं मध्यमायाञ्च विन्यसेत्तदनन्तरम् । मात्रां द्वादशिकां देवीं विन्यसेच्च ततः परम् । पाशायेति समुच्चार्य प्रवदेत् कवचाय च । स्वाहान्तं विन्यसेन्मन्त्रं तर्जन्यां तदनन्तरम् । औङ्कारञ्चततो देवि चांकुशं तदनन्तरम् । नेत्रत्रयाय स्वाहान्तमंगुष्ठे करयोर्द्वयोः । अकारञ्च विसर्गान्तं सुरक्षाक्षरसंयुतम् । असुरक्षाय संयुक्तं अस्त्रायेति ततः परम् । कडक्षरसमायुक्तं विन्यसेत् करयोर्द्वयोः । अङ्गन्यासस्य प्रमाणम् : हृदि मूर्ध्निशिखायाञ्च कवचे नेत्रमण्डले । यावदस्त्रं चतुर्दिक्षु विदिक्षु च यथाक्रमम् । त्रिशक्तितन्त्रे भैरववाक्यम् : उच्चरेत्प्रणवं पूर्वमाकारं विन्दुसंयुतम् । इत्यादिवाक्यात्कराङ्गेषु प्रणवसंवलितो न्यासः ॥१३॥

tataḥ karāṅganyāsau : oṃ āṃ khaḍgāya hṛdayāya svāhā iti kanīyasi | oṃ īṃ sukhaḍgāya śirase svāhā iti anāmāpavitrāṃgulyoḥ | oṃ ūṃ suvajrāya śikhāyai svāhā iti madhyamayoḥ | oṃ aiṃ pāśāya kavacāya svāhā iti tarjanyoḥ | oṃ auṃ kroṃ netratrayāya svāhā iti aṃguṣṭhayoḥ | oṃ aḥ surakṣāsurakṣāyāstrāya phaṭ | iti karatalapṛṣṭhayoḥ | evaṃ hṛdayādiṣu | taduktaṃ bhairavatantre : | uccaret pūrvamākāraṃ vindulāñchitamastakam | khaḍgāya hṛdayāyeti svāhā yuktaṃ kanīyasi | īkārañca tato devi candrakoṭisamaprabham | sukhaḍgāya tato vācyaṃ śirase tadanantaram | svāhāyuktaṃ tato vācyaṃ pavitrāṃgulisaṃyutam | ūkārañca tato vācyaṃ vindulāñchitamastakam | suvajrāya tato vācyaṃ śikhāyai tadanantaram | svāhāntaṃ madhyamāyāñca vinyasettadanantaram | mātrāṃ dvādaśikāṃ devīṃ vinyasecca tataḥ param | pāśāyeti samuccārya pravadet kavacāya ca | svāhāntaṃ vinyasenmantraṃ tarjanyāṃ tadanantaram | auṅkārañcatato devi cāṃkuśaṃ tadanantaram | netratrayāya svāhāntamaṃguṣṭhe karayordvayoḥ | akārañca visargāntaṃ surakṣākṣarasaṃyutam | asurakṣāya saṃyuktaṃ astrāyeti tataḥ param | kaḍakṣarasamāyuktaṃ vinyaset karayordvayoḥ | aṅganyāsasya pramāṇam : | hṛdi mūrdhniśikhāyāñca kavace netramaṇḍale | yāvadastraṃ caturdikṣu vidikṣu ca yathākramam | triśaktitantre bhairavavākyam : | uccaretpraṇavaṃ pūrvamākāraṃ vindusaṃyutam | ityādivākyātkarāṅgeṣu praṇavasaṃvalito nyāsaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर कर और अङ्ग न्यास: "ॐ आं खड्गाय हृदयाय स्वाहा" कनिष्ठा पर; "ॐ ईं सुखड्गाय शिरसे स्वाहा" अनामिका पर; "ॐ ऊं सुवज्राय शिखायै स्वाहा" मध्यमा पर; "ॐ ऐं पाशाय कवचाय स्वाहा" तर्जनी पर; "ॐ औं क्रों नेत्रत्रयाय स्वाहा" अङ्गुष्ठ पर; "ॐ अः सुरक्षासुरक्षायास्त्राय फट्" हथेली और उसकी पीठ पर। इसी प्रकार हृदय आदि पर। भैरव तन्त्र में कहा है: "पहले सिर पर बिन्दु वाला आ अक्षर बोले, फिर स्वाहा सहित 'खड्गाय हृदयाय', कनिष्ठा पर। फिर, हे देवी, करोड़ चन्द्रमाओं जैसा उज्ज्वल ई अक्षर; फिर 'सुखड्गाय', फिर 'शिरसे'; फिर स्वाहा सहित, अनामिका पर। फिर सिर पर बिन्दु वाला ऊ अक्षर; फिर 'सुवज्राय', फिर 'शिखायै'; स्वाहा पर समाप्त करके मध्यमा पर न्यास करे। आगे बारहवीं मात्रा रूपी देवी रखे; 'पाशाय' बोलकर 'कवचाय' कहे; स्वाहा पर समाप्त मन्त्र तर्जनी पर रखे। फिर औं अक्षर, हे देवी, और फिर अङ्कुश बीज; स्वाहा पर समाप्त 'नेत्रत्रयाय', दोनों हाथों के अङ्गुष्ठ पर। विसर्ग सहित अ अक्षर, 'सुरक्षा' अक्षरों से युक्त, 'असुरक्षाय' से युक्त, फिर 'अस्त्राय', फट् अक्षर से युक्त — दोनों हाथों पर रखे।" अङ्ग न्यास का प्रमाण: "हृदय, सिर, शिखा, कवच, नेत्र मण्डल पर, और चारों दिशाओं व विदिशाओं में अस्त्र तक, यथाक्रम।" त्रिशक्ति तन्त्र में भैरव का वचन: "पहले प्रणव बोले, फिर बिन्दु सहित आ अक्षर।" ऐसे वचनों से कर और अङ्ग न्यास प्रणव सहित होता है।

Then the placements on hands and limbs: "oṃ āṃ khaḍgāya hṛdayāya svāhā" on the little fingers; "oṃ īṃ sukhaḍgāya śirase svāhā" on the ring fingers; "oṃ ūṃ suvajrāya śikhāyai svāhā" on the middle fingers; "oṃ aiṃ pāśāya kavacāya svāhā" on the index fingers; "oṃ auṃ kroṃ netratrayāya svāhā" on the thumbs; "oṃ aḥ surakṣāsurakṣāyāstrāya phaṭ" on the palms and their backs. Likewise on the heart and the rest. That is said in the Bhairava Tantra: "One should first utter the letter ā with a bindu on its head, then 'khaḍgāya hṛdayāya' joined with svāhā, on the little finger. Then, O Goddess, the letter ī, bright as ten million moons; then 'sukhaḍgāya', then 'śirase'; then, joined with svāhā, it is applied to the ring finger. Then the letter ū with a bindu on its head; then 'suvajrāya', then 'śikhāyai'; ending in svāhā, one places it on the middle finger. Next one places the goddess who is the twelfth vowel; uttering 'pāśāya' one says 'kavacāya'; ending in svāhā, one places the mantra on the index finger. Then the letter auṃ, O Goddess, and then the goad seed; 'netratrayāya' ending in svāhā, on the thumbs of both hands. The letter a with visarga, joined with the syllables 'surakṣā', joined with 'asurakṣāya', then 'astrāya', joined with the syllable phaṭ: one places it on both hands." The rule for the placement on the limbs: "On the heart, the head, the crown-lock, the armour, the circle of the eyes, and up to the weapon in the four directions and the intermediate directions, in due order." In the Triśakti Tantra, Bhairava's words: "One should first utter the praṇava, then the letter ā joined with the bindu." From such statements, the placement on hands and limbs is done together with the praṇava.

Word by wordपदार्थ

उच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेआ-कारम् (ā-kāram)the letter āआ अक्षरविन्दु-लाञ्छित-मस्तकम् (vindu-lāñchita-mastakam)with a bindu marked on its headसिर पर बिन्दु से अंकितखड्गाय (khaḍgāya)"khaḍgāya""खड्गाय"हृदयाय (hṛdayāya)"hṛdayāya""हृदयाय"इति (iti)thusइस प्रकारस्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहायुक्तम् (yuktam)joinedयुक्तकनीयसि (kanīyasi)on the little fingerकनिष्ठा परई-कारम् (ī-kāram)the letter īई अक्षर (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरदेवि (devi)O Goddessहे देवीचन्द्र-कोटि-सम-प्रभम् (candra-koṭi-sama-prabham)bright as ten million moonsकरोड़ चन्द्रमाओं के समान प्रभा वालासु-खड्गाय (su-khaḍgāya)"sukhaḍgāya""सुखड्गाय"ततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएशिरसे (śirase)"śirase""शिरसे"तत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादस्वाहा-युक्तम् (svāhā-yuktam)joined with svāhāस्वाहा से युक्तततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएपवित्र-अङ्गुलि-संयुतम् (pavitra-aṅguli-saṃyutam)applied to the ring fingerअनामिका पर लगाया हुआऊ-कारम् (ū-kāram)the letter ūऊ अक्षर (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएविन्दु-लाञ्छित-मस्तकम् (vindu-lāñchita-mastakam)with a bindu marked on its headसिर पर बिन्दु से अंकितसु-वज्राय (su-vajrāya)"suvajrāya""सुवज्राय"ततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएशिखायै (śikhāyai)"śikhāyai""शिखायै"तत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादस्वाहा-अन्तम् (svāhā-antam)ending in svāhāस्वाहा पर समाप्तमध्यमायाम् (madhyamāyām)on the middle fingerमध्यमा पर (ca)andऔरविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादमात्राम् (mātrām)the vowelमात्राद्वादशिकाम् (dvādaśikām)twelfthबारहवींदेवीम् (devīm)the goddessदेवीविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करे (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेपाशाय (pāśāya)"pāśāya""पाशाय"इति (iti)thusइस प्रकारसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेप्रवदेत् (pravadet)one should sayकहेकवचाय (kavacāya)"kavacāya""कवचाय" (ca)andऔरस्वाहा-अन्तम् (svāhā-antam)ending in svāhāस्वाहा पर समाप्तविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रतर्जन्याम् (tarjanyām)on the index fingerतर्जनी परतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादऔं-कारम् (auṃ-kāram)the letter auṃऔं अक्षर (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरदेवि (devi)O Goddessहे देवी (ca)andऔरअङ्कुशम् (aṅkuśam)the goad seedअङ्कुश बीजतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादनेत्र-त्रयाय (netra-trayāya)"netratrayāya""नेत्रत्रयाय"स्वाहा-अन्तम् (svāhā-antam)ending in svāhāस्वाहा पर समाप्तअङ्गुष्ठे (aṅguṣṭhe)on the thumbअङ्गुष्ठ परकरयोः (karayoḥ)of the handsहाथों केद्वयोः (dvayoḥ)bothदोनोंअ-कारम् (a-kāram)the letter aअ अक्षर (ca)andऔरविसर्ग-अन्तम् (visarga-antam)ending in visargaविसर्ग सहितसुरक्षा-अक्षर-संयुतम् (surakṣā-akṣara-saṃyutam)joined with the syllables "surakṣā""सुरक्षा" अक्षरों से युक्तअसुरक्षाय (asurakṣāya)"asurakṣāya""असुरक्षाय"संयुक्तम् (saṃyuktam)joinedयुक्तअस्त्राय (astrāya)"astrāya""अस्त्राय"इति (iti)thusइस प्रकारततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेकड-अक्षर-समायुक्तम् (kaḍa-akṣara-samāyuktam)joined with the syllable phaṭफट् अक्षर से युक्तविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेकरयोः (karayoḥ)of the handsहाथों केद्वयोः (dvayoḥ)bothदोनोंहृदि (hṛdi)on the heartहृदय परमूर्ध्नि (mūrdhni)on the headसिर परशिखायाम् (śikhāyām)on the crown-lockशिखा पर (ca)andऔरकवचे (kavace)on the armourकवच परनेत्र-मण्डले (netra-maṇḍale)on the circle of the eyesनेत्र मण्डल परयावत् (yāvat)up toतकअस्त्रम् (astram)the weaponअस्त्रचतुर्-दिक्षु (catur-dikṣu)in the four directionsचारों दिशाओं मेंविदिक्षु (vidikṣu)in the intermediate directionsविदिशाओं में (ca)andऔरयथा-क्रमम् (yathā-kramam)in due orderयथाक्रमउच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेआ-कारम् (ā-kāram)the letter āआ अक्षरविन्दु-संयुतम् (vindu-saṃyutam)joined with the binduबिन्दु से युक्त

Verse 14

१४ ततो मूलेन मस्तकादिपादपर्यन्तं पादादिमस्तकान्तं वारत्रयं न्यसेत् ॥१४॥

tato mūlena mastakādipādaparyantaṃ pādādimastakāntaṃ vāratrayaṃ nyaset ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर मूल मन्त्र से सिर से पैर तक और पैर से सिर तक तीन बार न्यास करे।

Then with the root mantra one should make the placement three times, from head to feet and from feet to head.

Verse 15

१५ ततो ध्यानम् : स्वनाभौ नीरजं ध्यायेच्छुद्धं विकसितं सितम् । तत्पद्मकोषमध्ये तु मण्डलं चण्डरोचिषः । जवाकुसुमसङ्काशं रक्तवन्धूकसन्निभम् । रजःसत्त्वतमोरेखायोनिमण्डलमण्डितम् । मध्ये तु तां महादेवीं सूर्यकोटिसमप्रभाम् । छिन्नमस्तां करे वामे धारयन्तीं स्वमस्तकम् ॥१५॥

tato dhyānam : | svanābhau nīrajaṃ dhyāyecchuddhaṃ vikasitaṃ sitam | tatpadmakoṣamadhye tu maṇḍalaṃ caṇḍarociṣaḥ | javākusumasaṅkāśaṃ raktavandhūkasannibham | rajaḥsattvatamorekhāyonimaṇḍalamaṇḍitam | madhye tu tāṃ mahādevīṃ sūryakoṭisamaprabhām | chinnamastāṃ kare vāme dhārayantīṃ svamastakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ध्यान: "अपनी नाभि में शुद्ध, खिला हुआ, श्वेत कमल का ध्यान करे, और उसके कोष के बीच प्रचण्ड किरणों वाले सूर्य का मण्डल, जवा पुष्प जैसा, लाल बन्धूक जैसा, रज, सत्त्व और तम रेखाओं वाले योनि मण्डल से सजा; और उसके बीच में करोड़ सूर्यों जैसी उज्ज्वल महादेवी, कटे सिर वाली, बाएँ हाथ में अपना सिर धारण किए हुए।"

Then the visualisation: "One should visualise in one's own navel a pure, full-blown, white lotus, and in its cup the disc of the fierce-rayed sun, like the hibiscus, like the red bandhūka flower, adorned with a triangle whose lines are rajas, sattva and tamas; and in its middle the great Goddess, bright as ten million suns, her head severed, holding her own head in her left hand."

Word by wordपदार्थ

स्व-नाभौ (sva-nābhau)in one's own navelअपनी नाभि मेंनीरजम् (nīrajam)a lotusकमलध्यायेत् (dhyāyet)one should visualiseध्यान करेशुद्धम् (śuddham)pureशुद्धविकसितम् (vikasitam)full-blownखिला हुआसितम् (sitam)whiteश्वेततत्-पद्म-कोष-मध्ये (tat-padma-koṣa-madhye)in the cup of that lotusउस कमल के कोष के बीचतु (tu)andऔरमण्डलम् (maṇḍalam)the discमण्डलचण्ड-रोचिषः (caṇḍa-rociṣaḥ)of the fierce-rayed sunप्रचण्ड किरणों वाले सूर्य काजवा-कुसुम-सङ्काशम् (javā-kusuma-saṅkāśam)like the hibiscus flowerजवा पुष्प के समानरक्त-वन्धूक-सन्निभम् (rakta-vandhūka-sannibham)like the red bandhūka flowerलाल बन्धूक के समानरजः-सत्त्व-तमः-रेखा-योनि-मण्डल-मण्डितम् (rajaḥ-sattva-tamaḥ-rekhā-yoni-maṇḍala-maṇḍitam)adorned with a triangle whose lines are rajas, sattva and tamasरज, सत्त्व और तम रेखाओं वाले योनि मण्डल से सजामध्ये (madhye)in the middleबीच मेंतु (tu)andऔरताम् (tām)herउसमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great Goddessमहादेवी कोसूर्य-कोटि-सम-प्रभाम् (sūrya-koṭi-sama-prabhām)bright as ten million sunsकरोड़ सूर्यों के समान प्रभा वालीछिन्न-मस्ताम् (chinna-mastām)with severed headकटे सिर वालीकरे (kare)in the handहाथ मेंवामे (vāme)leftबाएँधारयन्तीम् (dhārayantīm)holdingधारण किए हुएस्व-मस्तकम् (sva-mastakam)her own headअपना सिर

Verse 15क

१५क प्रसारितमुखीं भीमां लेलिहानोग्रजिह्विकाम् । पिवन्तीं रौधिरीं धारां निजकण्ठविनिर्गताम् । विकीर्णकेशपाशाश्च नानापुष्पसमन्विताम् । दक्षिणे च करे कर्त्रीं मुण्डमालाविभूषिताम् । दिगम्बरीं महाघोरं प्रत्यालीढपदे स्थिताम् । अस्थिमालाधरां देवीं नागयज्ञोपवीतिनीम् । रतिकामोपविष्टाञ्च सदा ध्यायन्ति मन्त्रिणः । सदा षोडशवर्षीयां पीनोन्नतपयोधराम् । विपरीतरतासक्तौ ध्यायेद्रतिमनोभवौ । डाकिनीवर्णिनीयुक्तां वामदक्षिणयोगतः । देवीगलोच्छलद्रक्तधारापानं प्रकुर्वतीम् । वर्णिनीं लोहितां सौम्यां मुक्तकेशीं दिगम्बरीम् । कपालकर्तृकाहस्तां वामदक्षिणयोगतः । नगयज्ञोपवीताढ्यां ज्वलत्तेजोमयीमिव । प्रत्यालीढपदां दिव्यां नानालङ्कारभूषिताम् । सदा द्वादशवर्षीयामस्थिमालाविभूषिताम् । डाकिनीं वामपार्श्वस्थां कल्पसूर्यानलोपमाम् । विद्युज्जटां त्रिनयनां दन्तपंक्तिवलाकिनीम् । दंष्ट्राकरालवदनां पीनोन्नतपयोधराम् । महादेवीं महाघोरां मुक्तकेशीं दिगम्बरीम् । लेलिहानमहाजिह्वां मुण्डमालाविभूषिताम् । कपालकर्तृकाहस्तां वामदक्षिणयोगतः । देवीगलोच्छलद्रक्तधारापानं प्रकुर्वतीम् । करस्थितकपालेन भीषणेनातिभीषणाम् । आभ्यां विषेव्यमाणां तां ध्यायेद्देवीं विचक्षणः । पिवन्तीमिति तेन मुखेनेति शेषः । तथा च : स्वमस्तकं सखर्परं रक्तधाराभिपूरितम् । ललजिह्वं महाभीमं धृतं वामभुजे तथा । इति भैरवतन्त्रे पाठः ॥१५क॥

prasāritamukhīṃ bhīmāṃ lelihānograjihvikām | pivantīṃ raudhirīṃ dhārāṃ nijakaṇṭhavinirgatām | vikīrṇakeśapāśāśca nānāpuṣpasamanvitām | dakṣiṇe ca kare kartrīṃ muṇḍamālāvibhūṣitām | digambarīṃ mahāghoraṃ pratyālīḍhapade sthitām | asthimālādharāṃ devīṃ nāgayajñopavītinīm | ratikāmopaviṣṭāñca sadā dhyāyanti mantriṇaḥ | sadā ṣoḍaśavarṣīyāṃ pīnonnatapayodharām | viparītaratāsaktau dhyāyedratimanobhavau | ḍākinīvarṇinīyuktāṃ vāmadakṣiṇayogataḥ | devīgalocchaladraktadhārāpānaṃ prakurvatīm | varṇinīṃ lohitāṃ saumyāṃ muktakeśīṃ digambarīm | kapālakartṛkāhastāṃ vāmadakṣiṇayogataḥ | nagayajñopavītāḍhyāṃ jvalattejomayīmiva | pratyālīḍhapadāṃ divyāṃ nānālaṅkārabhūṣitām | sadā dvādaśavarṣīyāmasthimālāvibhūṣitām | ḍākinīṃ vāmapārśvasthāṃ kalpasūryānalopamām | vidyujjaṭāṃ trinayanāṃ dantapaṃktivalākinīm | daṃṣṭrākarālavadanāṃ pīnonnatapayodharām | mahādevīṃ mahāghorāṃ muktakeśīṃ digambarīm | lelihānamahājihvāṃ muṇḍamālāvibhūṣitām | kapālakartṛkāhastāṃ vāmadakṣiṇayogataḥ | devīgalocchaladraktadhārāpānaṃ prakurvatīm | karasthitakapālena bhīṣaṇenātibhīṣaṇām | ābhyāṃ viṣevyamāṇāṃ tāṃ dhyāyeddevīṃ vicakṣaṇaḥ | pivantīmiti tena mukheneti śeṣaḥ | tathā ca : | svamastakaṃ sakharparaṃ raktadhārābhipūritam | lalajihvaṃ mahābhīmaṃ dhṛtaṃ vāmabhuje tathā | iti bhairavatantre pāṭhaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.15क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v15क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फैले मुख वाली, भयंकर, लपलपाती उग्र जीभ वाली, अपने कण्ठ से निकलती रक्तधारा पीती हुई; बिखरे केश, अनेक पुष्पों से युक्त; दाहिने हाथ में कर्तरी, मुण्डमाला से भूषित; दिगम्बरी, महाघोर, प्रत्यालीढ पद में खड़ी; अस्थिमाला धारण किए, सर्प के यज्ञोपवीत वाली, रति और काम पर बैठी — ऐसा मन्त्री सदा देवी का ध्यान करते हैं। सदा सोलह वर्ष की, पीन उन्नत स्तनों वाली। विपरीत रति में लीन रति और कामदेव का ध्यान करे। बाएँ और दाहिने डाकिनी और वर्णिनी से युक्त, जो देवी के कण्ठ से उछलती रक्तधारा का पान करती हैं। वर्णिनी लाल, सौम्य, खुले केश वाली, दिगम्बरी, बाएँ और दाहिने हाथों में कपाल और कर्तरी लिए, सर्प के यज्ञोपवीत वाली, मानो जलते तेज से भरी, प्रत्यालीढ पद वाली, दिव्य, अनेक आभूषणों से सजी, सदा बारह वर्ष की, अस्थिमाला से भूषित। डाकिनी बाईं ओर स्थित, प्रलय के सूर्य और अग्नि के समान, बिजली जैसी जटा वाली, तीन नेत्रों वाली, बगुलों की पंक्ति जैसी दन्त पंक्ति वाली, दाढ़ों से विकराल मुख वाली, पीन उन्नत स्तनों वाली; महादेवी, महाघोर, खुले केश वाली, दिगम्बरी, लपलपाती बड़ी जीभ वाली, मुण्डमाला से भूषित, बाएँ और दाहिने हाथों में कपाल और कर्तरी लिए, देवी के कण्ठ से उछलती रक्तधारा का पान करती हुई, हाथ में रखे भयानक कपाल से अति भयानक। विवेकी इन दोनों से सेवित देवी का ध्यान करे।" "पीती हुई" — उस मुख से, यह जोड़ना है। और भी: "खप्पर सहित अपना सिर, रक्तधारा से भरा, लपलपाती जीभ वाला, महाभयंकर, वैसे ही बाईं भुजा में धारण किया।" भैरव तन्त्र में ऐसा पाठ है।

"Her mouth wide open, terrible, with fierce lolling tongue, drinking the stream of blood gushing from her own throat; her tresses loosened, adorned with many flowers; scissors in her right hand, adorned with a garland of heads; sky-clad, most dreadful, standing in the pratyālīḍha stance; wearing a garland of bones, with a serpent as her sacred thread, seated upon Rati and Kāma: so the mantra-holders ever visualise the Goddess. Ever sixteen years old, with full, high breasts. One should visualise Rati and Kāma absorbed in inverted love-play. She is attended on the left and right by Ḍākinī and Varṇinī, who drink the stream of blood spurting from the Goddess's throat. Varṇinī is red, gentle, with loosened hair, sky-clad, with skull and scissors in her left and right hands, with a serpent for sacred thread, blazing as it were with light, in the pratyālīḍha stance, divine, adorned with many ornaments, ever twelve years old, adorned with a garland of bones. Ḍākinī stands at the left side, like the sun and fire at the end of an age, with lightning-like matted hair, three eyes, rows of teeth like a line of cranes, a face dreadful with fangs, full, high breasts; a great Goddess, most dreadful, with loosened hair, sky-clad, with great lolling tongue, adorned with a garland of heads, with skull and scissors in her left and right hands, drinking the stream of blood spurting from the Goddess's throat, most terrible with the terrible skull in her hand. The discerning man should visualise the Goddess attended by these two." "Drinking" — with that mouth, is to be supplied. So too: "Her own head with the skull-bowl, filled with a stream of blood, tongue lolling, most terrible, held likewise in the left arm." Such is the reading in the Bhairava Tantra.

Word by wordपदार्थ

प्रसारित-मुखीम् (prasārita-mukhīm)with mouth wide openफैले मुख वालीभीमाम् (bhīmām)terribleभयंकरलेलिहान-उग्र-जिह्विकाम् (lelihāna-ugra-jihvikām)with fierce lolling tongueलपलपाती उग्र जीभ वालीपिवन्तीम् (pivantīm)drinkingपीती हुईरौधिरीम् (raudhirīm)of bloodरक्त कीधाराम् (dhārām)the streamधारानिज-कण्ठ-विनिर्गताम् (nija-kaṇṭha-vinirgatām)gushing from her own throatअपने कण्ठ से निकलती हुईविकीर्ण-केश-पाशाः (vikīrṇa-keśa-pāśāḥ)with hair-tresses loosenedबिखरे केश वाली (ca)andऔरनाना-पुष्प-समन्विताम् (nānā-puṣpa-samanvitām)adorned with many flowersअनेक पुष्पों से युक्तदक्षिणे (dakṣiṇe)in the rightदाहिने (ca)andऔरकरे (kare)handहाथ मेंकर्त्रीम् (kartrīm)scissorsकर्तरीमुण्ड-माला-विभूषिताम् (muṇḍa-mālā-vibhūṣitām)adorned with a garland of headsमुण्डमाला से भूषितदिगम्बरीम् (digambarīm)sky-cladदिगम्बरीमहा-घोरम् (mahā-ghoram)most dreadfulमहाघोरप्रत्यालीढ-पदे (pratyālīḍha-pade)in the pratyālīḍha stanceप्रत्यालीढ पद मेंस्थिताम् (sthitām)standingखड़ीअस्थि-माला-धराम् (asthi-mālā-dharām)wearing a garland of bonesअस्थिमाला धारण किएदेवीम् (devīm)the Goddessदेवी कोनाग-यज्ञोपवीतिनीम् (nāga-yajñopavītinīm)with a serpent as sacred threadसर्प के यज्ञोपवीत वालीरति-काम-उपविष्टाम् (rati-kāma-upaviṣṭām)seated upon Rati and Kāmaरति और काम पर बैठी (ca)andऔरसदा (sadā)everसदाध्यायन्ति (dhyāyanti)visualiseध्यान करते हैंमन्त्रिणः (mantriṇaḥ)the mantra-holdersमन्त्रीसदा (sadā)everसदाषोडश-वर्षीयाम् (ṣoḍaśa-varṣīyām)sixteen years oldसोलह वर्ष कीपीन-उन्नत-पयोधराम् (pīna-unnata-payodharām)with full, high breastsपीन उन्नत स्तनों वालीविपरीत-रत-आसक्तौ (viparīta-rata-āsaktau)absorbed in inverted love-playविपरीत रति में लीनध्यायेत् (dhyāyet)one should visualiseध्यान करेरति-मनोभवौ (rati-manobhavau)Rati and Kāmaरति और कामदेव कोडाकिनी-वर्णिनी-युक्ताम् (ḍākinī-varṇinī-yuktām)attended by Ḍākinī and Varṇinīडाकिनी और वर्णिनी से युक्तवाम-दक्षिण-योगतः (vāma-dakṣiṇa-yogataḥ)on the left and rightबाएँ और दाहिनेदेवी-गल-उच्छलत्-रक्त-धारा-पानम् (devī-gala-ucchalat-rakta-dhārā-pānam)the drinking of the stream of blood spurting from the Goddess's throatदेवी के कण्ठ से उछलती रक्तधारा का पानप्रकुर्वतीम् (prakurvatīm)doingकरती हुईवर्णिनीम् (varṇinīm)Varṇinīवर्णिनी कोलोहिताम् (lohitām)redलालसौम्याम् (saumyām)gentleसौम्यमुक्त-केशीम् (mukta-keśīm)with loosened hairखुले केश वालीदिगम्बरीम् (digambarīm)sky-cladदिगम्बरीकपाल-कर्तृका-हस्ताम् (kapāla-kartṛkā-hastām)with skull and scissors in her handsहाथों में कपाल और कर्तरी लिएवाम-दक्षिण-योगतः (vāma-dakṣiṇa-yogataḥ)in the left and rightबाएँ और दाहिनेनग-यज्ञोपवीत-आढ्याम् (naga-yajñopavīta-āḍhyām)with a serpent for sacred threadसर्प के यज्ञोपवीत वालीज्वलत्-तेजोमयीम् (jvalat-tejomayīm)blazing with lightजलते तेज से भरीइव (iva)as it wereमानोप्रत्यालीढ-पदाम् (pratyālīḍha-padām)in the pratyālīḍha stanceप्रत्यालीढ पद वालीदिव्याम् (divyām)divineदिव्यनाना-अलङ्कार-भूषिताम् (nānā-alaṅkāra-bhūṣitām)adorned with many ornamentsअनेक आभूषणों से सजीसदा (sadā)everसदाद्वादश-वर्षीयाम् (dvādaśa-varṣīyām)twelve years oldबारह वर्ष कीअस्थि-माला-विभूषिताम् (asthi-mālā-vibhūṣitām)adorned with a garland of bonesअस्थिमाला से भूषितडाकिनीम् (ḍākinīm)Ḍākinīडाकिनी कोवाम-पार्श्व-स्थाम् (vāma-pārśva-sthām)standing at the left sideबाईं ओर स्थितकल्प-सूर्य-अनल-उपमाम् (kalpa-sūrya-anala-upamām)like the sun and fire at the end of an ageप्रलय के सूर्य और अग्नि के समानविद्युत्-जटाम् (vidyut-jaṭām)with lightning-like matted hairबिजली जैसी जटा वालीत्रि-नयनाम् (tri-nayanām)three-eyedतीन नेत्रों वालीदन्त-पंक्ति-वलाकिनीम् (danta-paṃkti-valākinīm)with rows of teeth like a line of cranesबगुलों की पंक्ति जैसी दन्त पंक्ति वालीदंष्ट्रा-कराल-वदनाम् (daṃṣṭrā-karāla-vadanām)with a face dreadful with fangsदाढ़ों से विकराल मुख वालीपीन-उन्नत-पयोधराम् (pīna-unnata-payodharām)with full, high breastsपीन उन्नत स्तनों वालीमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great Goddessमहादेवी कोमहा-घोराम् (mahā-ghorām)most dreadfulमहाघोरमुक्त-केशीम् (mukta-keśīm)with loosened hairखुले केश वालीदिगम्बरीम् (digambarīm)sky-cladदिगम्बरीलेलिहान-महा-जिह्वाम् (lelihāna-mahā-jihvām)with great lolling tongueलपलपाती बड़ी जीभ वालीमुण्ड-माला-विभूषिताम् (muṇḍa-mālā-vibhūṣitām)adorned with a garland of headsमुण्डमाला से भूषितकपाल-कर्तृका-हस्ताम् (kapāla-kartṛkā-hastām)with skull and scissors in her handsहाथों में कपाल और कर्तरी लिएवाम-दक्षिण-योगतः (vāma-dakṣiṇa-yogataḥ)in the left and rightबाएँ और दाहिनेदेवी-गल-उच्छलत्-रक्त-धारा-पानम् (devī-gala-ucchalat-rakta-dhārā-pānam)the drinking of the stream of blood spurting from the Goddess's throatदेवी के कण्ठ से उछलती रक्तधारा का पानप्रकुर्वतीम् (prakurvatīm)doingकरती हुईकर-स्थित-कपालेन (kara-sthita-kapālena)with the skull in her handहाथ में रखे कपाल सेभीषणेन (bhīṣaṇena)terribleभयानकअति-भीषणाम् (ati-bhīṣaṇām)most terribleअति भयानकआभ्याम् (ābhyām)by these twoइन दोनों सेविषेव्यमाणाम् (viṣevyamāṇām)being attendedसेवित होती हुईताम् (tām)herउसध्यायेत् (dhyāyet)one should visualiseध्यान करेदेवीम् (devīm)the Goddessदेवी कोविचक्षणः (vicakṣaṇaḥ)the discerning manविवेकीस्व-मस्तकम् (sva-mastakam)her own headअपना सिरस-खर्परम् (sa-kharparam)with the skull-bowlखप्पर सहितरक्त-धारा-अभिपूरितम् (rakta-dhārā-abhipūritam)filled with a stream of bloodरक्तधारा से भराललत्-जिह्वम् (lalat-jihvam)with lolling tongueलपलपाती जीभ वालामहा-भीमम् (mahā-bhīmam)most terribleमहाभयंकरधृतम् (dhṛtam)heldधारण कियावाम-भुजे (vāma-bhuje)in the left armबाईं भुजा मेंतथा (tathā)likewiseवैसे ही

Verse 16

१६ ध्यानस्यावश्यकत्वमाह तन्त्रे : प्रचण्डचण्डिकामेवमध्यात्वा यस्तु पूजयेत् । सद्यस्तस्य शिरश्छित्त्वा देवी पिवति शोणितम् ॥१६॥

dhyānasyāvaśyakatvamāha tantre : | pracaṇḍacaṇḍikāmevamadhyātvā yastu pūjayet | sadyastasya śiraśchittvā devī pivati śoṇitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तन्त्र ध्यान की आवश्यकता बताता है: "जो प्रचण्डचण्डिका का इस प्रकार ध्यान किए बिना पूजा करे, देवी तुरन्त उसका सिर काटकर उसका रक्त पीती है।"

The Tantra tells that the visualisation is necessary: "Whoever worships Pracaṇḍacaṇḍikā without visualising her thus, the Goddess at once cuts off his head and drinks his blood."

Word by wordपदार्थ

प्रचण्ड-चण्डिकाम् (pracaṇḍa-caṇḍikām)Pracaṇḍacaṇḍikāप्रचण्डचण्डिका कोएवम् (evam)thusइस प्रकारअध्यात्वा (adhyātvā)without visualisingध्यान किए बिनायः (yaḥ)whoजोतु (tu)butतोपूजयेत् (pūjayet)worshipsपूजा करेसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्ततस्य (tasya)hisउसकाशिरः (śiraḥ)headसिरछित्त्वा (chittvā)having cutकाटकरदेवी (devī)the Goddessदेवीपिवति (pivati)drinksपीती हैशोणितम् (śoṇitam)bloodरक्त

Verse 17

१७ अस्याः पूजायन्त्रम् । तत्रैव : सितं कुर्याद्दलं पूर्वमाग्नेयां रक्तवर्णकम् । याम्यं कृष्णमतः पीतं शुक्लं रक्तं सितासितम् । ततः पीतां प्रकुर्वीत कर्णिकां तस्य मध्यगाम् । तन्मध्ये तु प्रकुर्वीत मण्डलं चण्डरोचिषः । रजःसत्त्वतमोरेखा रक्तशुक्लासिताः क्रमात् । मायायुग्मं ततो न्यस्य फडक्षरसमन्वितम् । वाह्यं तस्य च चक्रस्य कुर्यात्प्राकारवेष्टितम् । पूर्वं रक्तं ततः कृष्णं सितं पीतं यथाक्रमात् । चतुर्द्वारसमायुक्तं क्षेत्रपालैरधिष्ठितम् । इत्यस्याः पूजायन्त्रम् ॥१७॥

asyāḥ pūjāyantram | tatraiva : | sitaṃ kuryāddalaṃ pūrvamāgneyāṃ raktavarṇakam | yāmyaṃ kṛṣṇamataḥ pītaṃ śuklaṃ raktaṃ sitāsitam | tataḥ pītāṃ prakurvīta karṇikāṃ tasya madhyagām | tanmadhye tu prakurvīta maṇḍalaṃ caṇḍarociṣaḥ | rajaḥsattvatamorekhā raktaśuklāsitāḥ kramāt | māyāyugmaṃ tato nyasya phaḍakṣarasamanvitam | vāhyaṃ tasya ca cakrasya kuryātprākāraveṣṭitam | pūrvaṃ raktaṃ tataḥ kṛṣṇaṃ sitaṃ pītaṃ yathākramāt | caturdvārasamāyuktaṃ kṣetrapālairadhiṣṭhitam | ityasyāḥ pūjāyantram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उसका पूजा यन्त्र। उसी में: "पूर्व का दल श्वेत बनाए, अग्निकोण का लाल, दक्षिण का काला, फिर पीला, सफेद, लाल, और श्वेत-काला। फिर उसके बीच में पीली कर्णिका बनाए, और उसके बीच में प्रचण्ड किरणों वाले सूर्य का मण्डल, जिसमें रज, सत्त्व और तम की रेखाएँ क्रम से लाल, सफेद और काली हों। फिर फट् अक्षर सहित दो माया बीज रखे। उस चक्र के बाहर प्राकार बनाए, पहला लाल, फिर काला, श्वेत और पीला यथाक्रम, चार द्वारों सहित, क्षेत्रपालों से अधिष्ठित।" यह उसका पूजा यन्त्र है।

Her diagram of worship. In the same text: "One should make the eastern petal white, the south-eastern red, the southern black, then yellow, white, red, and white-and-black. Then make a yellow pericarp in its middle, and in that middle the disc of the fierce-rayed sun, with the lines of rajas, sattva and tamas red, white and black in order. Then place the pair of Māyā seeds joined with the syllable phaṭ. Outside that diagram make an enclosing wall, first red, then black, white and yellow in due order, with four gates guarded by the Kṣetrapālas." Such is her diagram of worship.

Word by wordपदार्थ

सितम् (sitam)whiteश्वेतकुर्यात् (kuryāt)one should makeबनाएदलम् (dalam)the petalदलपूर्वम् (pūrvam)easternपूर्व काआग्नेयाम् (āgneyām)in the south-eastअग्निकोण मेंरक्त-वर्णकम् (rakta-varṇakam)redलाल रंग कायाम्यम् (yāmyam)the southernदक्षिण काकृष्णम् (kṛṣṇam)blackकालाअतः (ataḥ)nextफिरपीतम् (pītam)yellowपीलाशुक्लम् (śuklam)whiteसफेदरक्तम् (raktam)redलालसित-असितम् (sita-asitam)white and blackश्वेत और कालाततः (tataḥ)thenफिरपीताम् (pītām)yellowपीलीप्रकुर्वीत (prakurvīta)one should makeबनाएकर्णिकाम् (karṇikām)the pericarpकर्णिकातस्य (tasya)itsउसकेमध्य-गाम् (madhya-gām)in the middleबीच मेंतत्-मध्ये (tat-madhye)in its middleउसके बीच मेंतु (tu)andऔरप्रकुर्वीत (prakurvīta)one should makeबनाएमण्डलम् (maṇḍalam)the discमण्डलचण्ड-रोचिषः (caṇḍa-rociṣaḥ)of the fierce-rayed sunप्रचण्ड किरणों वाले सूर्य कारजः-सत्त्व-तमः-रेखाः (rajaḥ-sattva-tamaḥ-rekhāḥ)the lines of rajas, sattva and tamasरज, सत्त्व और तम की रेखाएँरक्त-शुक्ल-असिताः (rakta-śukla-asitāḥ)red, white and blackलाल, सफेद और कालीक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेमाया-युग्मम् (māyā-yugmam)the pair of Māyā seedsदो माया बीजततः (tataḥ)thenफिरन्यस्य (nyasya)having placedरखकरफट्-अक्षर-समन्वितम् (phaṭ-akṣara-samanvitam)joined with the syllable phaṭफट् अक्षर सहितवाह्यम् (vāhyam)the outsideबाहरतस्य (tasya)of thatउस (ca)andऔरचक्रस्य (cakrasya)of the diagramचक्र केकुर्यात् (kuryāt)one should makeबनाएप्राकार-वेष्टितम् (prākāra-veṣṭitam)enclosed by a wallप्राकार से घिरापूर्वम् (pūrvam)firstपहलारक्तम् (raktam)redलालततः (tataḥ)thenफिरकृष्णम् (kṛṣṇam)blackकालासितम् (sitam)whiteश्वेतपीतम् (pītam)yellowपीलायथा-क्रमात् (yathā-kramāt)in due orderयथाक्रमचतुर्-द्वार-समायुक्तम् (catur-dvāra-samāyuktam)with four gatesचार द्वारों सहितक्षेत्रपालैः (kṣetrapālaiḥ)by the Kṣetrapālasक्षेत्रपालों सेअधिष्ठितम् (adhiṣṭhitam)guardedअधिष्ठित

Verse 18

१८ अथवा : त्रिकोणं विन्यसेदादौ तन्मध्ये मण्डलत्रयम् । तन्मध्ये विन्यसेद्योनिं द्वारत्रयसमन्वितम् । वहिरष्टदलं पद्मं भूविम्बत्रितयं पुनः । कूर्चबीजं लिखेन्मध्ये त्रिकोणे फट्समन्वितम् । यथा च : अपरञ्च प्रवक्ष्यामि शृणु देवि यथाक्रमम् । स्वनाभौ नीरजं ध्यायेद्भानुमण्डलसन्निभम् । योनिचक्रसमायुक्तां गुणत्रितयसंश्रितम् । तत्र मध्ये महादेवीं छिन्नमस्तां स्मरेद्यतिः । प्रदीपकलिकाकारामद्वितीयव्यवस्थिताम् । योनिमुद्रासमायुक्तं हृदयस्थितलोचनाम् । ध्येयमेतद्यतीनाञ्च गृहस्थानं निशामय ॥१८॥

athavā : | trikoṇaṃ vinyasedādau tanmadhye maṇḍalatrayam | tanmadhye vinyasedyoniṃ dvāratrayasamanvitam | vahiraṣṭadalaṃ padmaṃ bhūvimbatritayaṃ punaḥ | kūrcabījaṃ likhenmadhye trikoṇe phaṭsamanvitam | yathā ca : | aparañca pravakṣyāmi śṛṇu devi yathākramam | svanābhau nīrajaṃ dhyāyedbhānumaṇḍalasannibham | yonicakrasamāyuktāṃ guṇatritayasaṃśritam | tatra madhye mahādevīṃ chinnamastāṃ smaredyatiḥ | pradīpakalikākārāmadvitīyavyavasthitām | yonimudrāsamāyuktaṃ hṛdayasthitalocanām | dhyeyametadyatīnāñca gṛhasthānaṃ niśāmaya ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अथवा: "पहले त्रिकोण बनाए, उसके बीच में तीन मण्डल; उनके बीच में तीन द्वारों वाली योनि बनाए; बाहर आठ दल का कमल, और फिर तीन भूपुर। त्रिकोण के बीच में फट् सहित कूर्च बीज लिखे।" और भी: "दूसरा भी कहूँगा; हे देवी, यथाक्रम सुनो। अपनी नाभि में सूर्य मण्डल जैसा कमल का ध्यान करे, योनि चक्र सहित, तीन गुणों पर आश्रित। वहाँ बीच में यति महादेवी छिन्नमस्ता का स्मरण करे, दीपशिखा के आकार की, अद्वितीय रूप में स्थित, योनिमुद्रा सहित, हृदय में स्थित नेत्र वाली। यह यतियों के ध्यान करने योग्य है; अब गृहस्थों के लिए सुनो।"

Or else: "First draw a triangle, and in its middle three circles; in their middle draw a triangle with three gates; outside, an eight-petalled lotus, and then three earth-squares. Write the kūrca seed with phaṭ in the middle of the triangle." And likewise: "I shall tell another; hear, O Goddess, in due order. One should visualise in one's own navel a lotus like the disc of the sun, with the triangle, resting on the three guṇas. There in the middle the ascetic should call to mind the great Goddess Chinnamastā, shaped like a lamp-flame, established as the One without second, with the yoni mudrā, her eye set in the heart. This is to be visualised by ascetics; now hear that for householders."

Word by wordपदार्थ

त्रिकोणम् (trikoṇam)a triangleत्रिकोणविन्यसेत् (vinyaset)one should drawबनाएआदौ (ādau)firstपहलेतत्-मध्ये (tat-madhye)in its middleउसके बीच मेंमण्डल-त्रयम् (maṇḍala-trayam)three circlesतीन मण्डलतत्-मध्ये (tat-madhye)in their middleउनके बीच मेंविन्यसेत् (vinyaset)one should drawबनाएयोनिम् (yonim)a triangleयोनिद्वार-त्रय-समन्वितम् (dvāra-traya-samanvitam)with three gatesतीन द्वारों सहितवहिः (vahiḥ)outsideबाहरअष्ट-दलम् (aṣṭa-dalam)eight-petalledआठ दल वालापद्मम् (padmam)lotusकमलभू-विम्ब-त्रितयम् (bhū-vimba-tritayam)three earth-squaresतीन भूपुरपुनः (punaḥ)againफिरकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca seedकूर्च बीजलिखेत् (likhet)one should writeलिखेमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंत्रिकोणे (trikoṇe)in the triangleत्रिकोण मेंफट्-समन्वितम् (phaṭ-samanvitam)joined with phaṭफट् सहितअपरम् (aparam)anotherदूसरा (ca)andऔरप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगाशृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवि (devi)O Goddessहे देवीयथा-क्रमम् (yathā-kramam)in due orderयथाक्रमस्व-नाभौ (sva-nābhau)in one's own navelअपनी नाभि मेंनीरजम् (nīrajam)a lotusकमलध्यायेत् (dhyāyet)one should visualiseध्यान करेभानु-मण्डल-सन्निभम् (bhānu-maṇḍala-sannibham)like the disc of the sunसूर्य मण्डल के समानयोनि-चक्र-समायुक्ताम् (yoni-cakra-samāyuktām)with the triangleयोनि चक्र सहितगुण-त्रितय-संश्रितम् (guṇa-tritaya-saṃśritam)resting on the three guṇasतीन गुणों पर आश्रिततत्र (tatra)thereवहाँमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great Goddessमहादेवी कोछिन्न-मस्ताम् (chinna-mastām)Chinnamastāछिन्नमस्ता कोस्मरेत् (smaret)should call to mindस्मरण करेयतिः (yatiḥ)the asceticयतिप्रदीप-कलिका-आकाराम् (pradīpa-kalikā-ākārām)shaped like a lamp-flameदीपशिखा के आकार कीअद्वितीय-व्यवस्थिताम् (advitīya-vyavasthitām)established as the One without secondअद्वितीय रूप में स्थितयोनि-मुद्रा-समायुक्तम् (yoni-mudrā-samāyuktam)joined with the yoni mudrāयोनिमुद्रा सहितहृदय-स्थित-लोचनाम् (hṛdaya-sthita-locanām)with her eye set in the heartहृदय में स्थित नेत्र वालीध्येयम् (dhyeyam)to be visualisedध्यान करने योग्यएतत् (etat)thisयहयतीनाम् (yatīnām)for asceticsयतियों के लिए (ca)andऔरगृहस्थानाम् (gṛhasthānām)for householdersगृहस्थों के लिएनिशामय (niśāmaya)hearसुनो

The yantra of Pracaṇḍacaṇḍikā: a triangle holding three circles and a three-gated triangle with hūṃ phaṭ, eight petals outside, and three earth-squares.प्रचण्डचण्डिका यन्त्र: तीन वृत्तों और हूं फट् वाले तीन द्वारों के त्रिकोण को धारण करता त्रिकोण, बाहर आठ दल, और तीन भू-चौकोर।

Download as PDFPDF डाउनलोड करें Open the SVGSVG खोलें

Verse 19

१९ यथा : अन्तरे स्वशरीरस्य नाभिनीरजसङ्गताम् । निर्लेपां निर्गुणां सूक्ष्मां वा बालचन्द्रसमप्रभाम् । समाधिनात्रगम्यान्तु गुणत्रितयवेष्टिताम् । कलातीतां गुणातीतां मुक्तिमात्रप्रदायिनीम् । एवं ध्यात्वा मानसैः सम्पूज्य तारिणीवच्छङ्खस्थापनं कुर्यात् ॥१९॥

yathā : | antare svaśarīrasya nābhinīrajasaṅgatām | nirlepāṃ nirguṇāṃ sūkṣmāṃ vā bālacandrasamaprabhām | samādhinātragamyāntu guṇatritayaveṣṭitām | kalātītāṃ guṇātītāṃ muktimātrapradāyinīm | evaṃ dhyātvā mānasaiḥ sampūjya tāriṇīvacchaṅkhasthāpanaṃ kuryāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: "अपने शरीर के भीतर, नाभि कमल में स्थित, निर्लेप, निर्गुण, या सूक्ष्म, बाल चन्द्रमा जैसी उज्ज्वल, यहाँ समाधि से प्राप्य, तीन गुणों से घिरी, कलाओं से परे, गुणों से परे, केवल मुक्ति देने वाली।" इस प्रकार ध्यान करके मानस उपचारों से पूजा करके तारिणी की तरह शङ्ख स्थापन करे।

Thus: "Within one's own body, resting in the navel lotus, untainted, without qualities, or subtle, bright as the young moon, reached here by samādhi, surrounded by the three guṇas, beyond the kalās, beyond the guṇas, giver of liberation alone." Having visualised her thus and worshipped her with mental offerings, one should set up the conch as for Tāriṇī.

Word by wordपदार्थ

अन्तरे (antare)withinभीतरस्व-शरीरस्य (sva-śarīrasya)one's own bodyअपने शरीर केनाभि-नीरज-सङ्गताम् (nābhi-nīraja-saṅgatām)resting in the navel lotusनाभि कमल में स्थितनिर्लेपाम् (nirlepām)untaintedनिर्लेपनिर्गुणाम् (nirguṇām)without qualitiesनिर्गुणसूक्ष्माम् (sūkṣmām)subtleसूक्ष्मवा (vā)orयाबाल-चन्द्र-सम-प्रभाम् (bāla-candra-sama-prabhām)bright as the young moonबाल चन्द्रमा के समान प्रभा वालीसमाधिना (samādhinā)by samādhiसमाधि सेअत्र (atra)hereयहाँगम्याम् (gamyām)to be reachedप्राप्यतु (tu)butतोगुण-त्रितय-वेष्टिताम् (guṇa-tritaya-veṣṭitām)surrounded by the three guṇasतीन गुणों से घिरीकला-अतीताम् (kalā-atītām)beyond the kalāsकलाओं से परेगुण-अतीताम् (guṇa-atītām)beyond the guṇasगुणों से परेमुक्ति-मात्र-प्रदायिनीम् (mukti-mātra-pradāyinīm)giver of liberation aloneकेवल मुक्ति देने वाली

Verse 20

२० ततः पीठपूजा : आधारशक्तये, प्रकृतये, कूर्माय, अनन्ताय, पृथिव्यै, क्षीरसमुद्राय, रत्नद्वीपाय, कल्पवृक्षाय, तदधः स्वर्णसिंहासनाय, आनन्दकन्दाय सम्विन्नालाय, सर्वतत्त्वात्मकपद्माय, सं सत्त्वाय, रं रजसे, तं तमसे, आं आत्मने, अं अन्तरात्मने, पं परमात्मने, ह्रीं ज्ञानात्मने । नमः सर्वत्र । पद्ममध्ये रतिकामाभ्याम् ॥२०॥

tataḥ pīṭhapūjā : ādhāraśaktaye, prakṛtaye, kūrmāya, anantāya, pṛthivyai, kṣīrasamudrāya, ratnadvīpāya, kalpavṛkṣāya, tadadhaḥ svarṇasiṃhāsanāya, ānandakandāya samvinnālāya, sarvatattvātmakapadmāya, saṃ sattvāya, raṃ rajase, taṃ tamase, āṃ ātmane, aṃ antarātmane, paṃ paramātmane, hrīṃ jñānātmane | namaḥ sarvatra | padmamadhye ratikāmābhyām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर पीठ पूजा: आधारशक्ति को, प्रकृति को, कूर्म को, अनन्त को, पृथ्वी को, क्षीरसमुद्र को, रत्नद्वीप को, कल्पवृक्ष को; उसके नीचे स्वर्ण सिंहासन को, आनन्दकन्द को, संविन्नाल को, सर्वतत्त्वात्मक पद्म को; "सं सत्त्व को; रं रज को; तं तम को; आं आत्मा को; अं अन्तरात्मा को; पं परमात्मा को; ह्रीं ज्ञानात्मा को।" सर्वत्र "नमः"। पद्म के बीच में रति और काम को।

Then the worship of the seat: to the supporting power, to Prakṛti, to the tortoise, to Ananta, to the earth, to the ocean of milk, to the island of jewels, to the wish-fulfilling tree; below it, to the golden lion-throne, to the bulb of bliss, to the stalk of consciousness, to the lotus made of all the tattvas; "saṃ, to sattva; raṃ, to rajas; taṃ, to tamas; āṃ, to the self; aṃ, to the inner self; paṃ, to the supreme self; hrīṃ, to the self of knowledge." "Homage" everywhere. In the middle of the lotus, to Rati and Kāma.

Verse 21

२१ भैरवमते तु : आधारशक्तिं कूर्मञ्च नागराजमतः परम् । पद्मनालञ्च पद्मञ्च पूजयेन्मन्त्रवित्तमः । मण्डलं चतुरस्रञ्च रजः सत्त्वं तमस्तथा । रतिकामौ च सम्पूज्य शक्तिपूजां समाचरेत् । इति रतिकामोपरि वज्रवैरोचनीये देहि देहि एहि एहि गृह्ण गृह्ण स्वाहा मम सिद्धिं देहि देहि मम शत्रून् मारय मारय करालिके हुं फट् स्वाहा इति पीठमन्त्रः । सर्वत्र प्रणवादिनमोऽन्तेन पूजयेत् । ततः पुनर्ध्यात्वा आवाहयेत् ॥२१॥

bhairavamate tu : | ādhāraśaktiṃ kūrmañca nāgarājamataḥ param | padmanālañca padmañca pūjayenmantravittamaḥ | maṇḍalaṃ caturasrañca rajaḥ sattvaṃ tamastathā | ratikāmau ca sampūjya śaktipūjāṃ samācaret | iti ratikāmopari vajravairocanīye dehi dehi ehi ehi gṛhṇa gṛhṇa svāhā mama siddhiṃ dehi dehi mama śatrūn māraya māraya karālike huṃ phaṭ svāhā iti pīṭhamantraḥ | sarvatra praṇavādinamo'ntena pūjayet | tataḥ punardhyātvā āvāhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भैरव के मत में: "मन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठ आधारशक्ति, कूर्म, फिर नागराज, पद्मनाल और पद्म की पूजा करे; मण्डल और चतुरस्र, और रज, सत्त्व और तम की भी; और रति और काम की पूजा करके शक्ति पूजा करे।" इस प्रकार रति और काम के ऊपर पीठ मन्त्र है: "वज्रवैरोचनीये देहि देहि एहि एहि गृह्ण गृह्ण स्वाहा मम सिद्धिं देहि देहि मम शत्रून् मारय मारय करालिके हुं फट् स्वाहा"। सर्वत्र आदि में प्रणव और अन्त में "नमः" लगाकर पूजा करे। फिर पुनः ध्यान करके आवाहन करे।

In Bhairava's view: "The best knower of mantras should worship the supporting power, the tortoise, and then the king of serpents, the lotus stalk and the lotus; the disc and the square, and rajas, sattva and tamas likewise; and having worshipped Rati and Kāma he should perform the worship of the Śakti." So, above Rati and Kāma, the seat mantra is "vajravairocanīye dehi dehi ehi ehi gṛhṇa gṛhṇa svāhā mama siddhiṃ dehi dehi mama śatrūn māraya māraya karālike huṃ phaṭ svāhā". Everywhere one should worship with the praṇava before and "namaḥ" after. Then, having visualised again, one should invoke.

Word by wordपदार्थ

आधार-शक्तिम् (ādhāra-śaktim)the supporting powerआधारशक्ति कोकूर्मम् (kūrmam)the tortoiseकूर्म को (ca)andऔरनाग-राजम् (nāga-rājam)the king of serpentsनागराज कोअतः (ataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगेपद्म-नालम् (padma-nālam)the lotus stalkपद्मनाल को (ca)andऔरपद्मम् (padmam)the lotusपद्म को (ca)andऔरपूजयेत् (pūjayet)should worshipपूजेमन्त्र-वित्तमः (mantra-vittamaḥ)the best knower of mantrasमन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठमण्डलम् (maṇḍalam)the discमण्डलचतुरस्रम् (caturasram)the squareचतुरस्र (ca)andऔररजः (rajaḥ)rajasरजसत्त्वम् (sattvam)sattvaसत्त्वतमः (tamaḥ)tamasतमतथा (tathā)likewiseवैसे हीरति-कामौ (rati-kāmau)Rati and Kāmaरति और काम को (ca)andऔरसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजकरशक्ति-पूजाम् (śakti-pūjām)the worship of the Śaktiशक्ति पूजासमाचरेत् (samācaret)one should performकरे

Verse 22

२२ यथा सर्वसिद्धिवर्णिनीये सर्वसिद्धिडाकिनीये वज्रवैरोचनीये इहावह पुनस्तन्मन्त्रमुच्चार्य इह तिष्ठ तिष्ठ इह सन्निधेहि इह सन्निरुध्यस्व इत्यनेनावाह्य आं ह्रीं क्रों हंसः इत्यनेन प्राणप्रतिष्ठां कृत्वा ॐ आं खड्गाय हृदयाय स्वाहा इत्यादिना षडङ्गं विन्यस्य यथाशक्ति पूजां कृत्वा वलिं दद्यात् । यथा : वज्रवैरोचनीये देहि देहि एहि एहि गृह्ण गृह्ण इमं वलिं मम सिद्धिं देहि देहि मम शत्रून् मारय मारय करालिके हुं फट् स्वाहा इति मन्त्रेण ॥२२॥

yathā sarvasiddhivarṇinīye sarvasiddhiḍākinīye vajravairocanīye ihāvaha punastanmantramuccārya iha tiṣṭha tiṣṭha iha sannidhehi iha sannirudhyasva ityanenāvāhya āṃ hrīṃ kroṃ haṃsaḥ ityanena prāṇapratiṣṭhāṃ kṛtvā oṃ āṃ khaḍgāya hṛdayāya svāhā ityādinā ṣaḍaṅgaṃ vinyasya yathāśakti pūjāṃ kṛtvā valiṃ dadyāt | yathā : vajravairocanīye dehi dehi ehi ehi gṛhṇa gṛhṇa imaṃ valiṃ mama siddhiṃ dehi dehi mama śatrūn māraya māraya karālike huṃ phaṭ svāhā iti mantreṇa ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: "सर्वसिद्धिवर्णिनीये सर्वसिद्धिडाकिनीये वज्रवैरोचनीये इहावह"; फिर उसी मन्त्र को बोलकर "इह तिष्ठ तिष्ठ इह सन्निधेहि इह सन्निरुध्यस्व"। इससे आवाहन करके, "आं ह्रीं क्रों हंसः" से प्राणप्रतिष्ठा करके, "ॐ आं खड्गाय हृदयाय स्वाहा" आदि से षडङ्ग न्यास करके, यथाशक्ति पूजा करके बलि दे। जैसे: "वज्रवैरोचनीये देहि देहि एहि एहि गृह्ण गृह्ण इमं वलिं मम सिद्धिं देहि देहि मम शत्रून् मारय मारय करालिके हुं फट् स्वाहा" इस मन्त्र से।

Thus: "sarvasiddhivarṇinīye sarvasiddhiḍākinīye vajravairocanīye ihāvaha"; then, uttering that mantra again, "iha tiṣṭha tiṣṭha iha sannidhehi iha sannirudhyasva". Having invoked with this, having established the life-breath with "āṃ hrīṃ kroṃ haṃsaḥ", having placed the six limbs with "oṃ āṃ khaḍgāya hṛdayāya svāhā" and the rest, and having worshipped according to one's means, one should give the offering. Thus, with the mantra "vajravairocanīye dehi dehi ehi ehi gṛhṇa gṛhṇa imaṃ baliṃ mama siddhiṃ dehi dehi mama śatrūn māraya māraya karālike huṃ phaṭ svāhā".

Verse 23

२३ ततो देव्या दक्षिणे वर्णिन्यै नमः । वामे ॐ डाकिन्यै नमः । ततो देव्यङ्गे षडङ्गं सम्पूज्य, दक्षिणे ॐ शङ्खनिधये नमः, वामे ॐ पद्मनिधये नमः । पूर्वादिदिक्षु लक्ष्मीं लज्जां मायां वाणीञ्च पूजयेत् । विदिक्षु ब्रह्मविष्णुरुद्रेश्वरान् । मध्ये सदाशिवम् । सर्वत्र प्रणवादिनमोऽन्तेन पूजयेत् । ततः पञ्चपुष्पाञ्जलीन् दत्त्वा आवरणान् पूजयेत् । अग्नीशासुरवायुषु मध्ये दिक्षु च ॐ आं खड्गाय हृदयाय स्वाह इत्यादिना षडङ्गानि सम्पूज्य, अष्टपत्रेषु पूर्वादिक्रमेण ॐ ह्रीं काल्यै नमः, एवं वर्णिन्यै डाकिन्यै भैरव्यै महाभैरव्यै इन्द्राक्ष्यै पिङ्गाक्ष्यै संहारिण्यै; सर्वत्रैव प्रणवादिनमोऽन्तेन पूजयेत् ॥२३॥

tato devyā dakṣiṇe varṇinyai namaḥ | vāme oṃ ḍākinyai namaḥ | tato devyaṅge ṣaḍaṅgaṃ sampūjya, dakṣiṇe oṃ śaṅkhanidhaye namaḥ, vāme oṃ padmanidhaye namaḥ | pūrvādidikṣu lakṣmīṃ lajjāṃ māyāṃ vāṇīñca pūjayet | vidikṣu brahmaviṣṇurudreśvarān | madhye sadāśivam | sarvatra praṇavādinamo'ntena pūjayet | tataḥ pañcapuṣpāñjalīn dattvā āvaraṇān pūjayet | agnīśāsuravāyuṣu madhye dikṣu ca oṃ āṃ khaḍgāya hṛdayāya svāha ityādinā ṣaḍaṅgāni sampūjya, aṣṭapatreṣu pūrvādikrameṇa oṃ hrīṃ kālyai namaḥ, evaṃ varṇinyai ḍākinyai bhairavyai mahābhairavyai indrākṣyai piṅgākṣyai saṃhāriṇyai; sarvatraiva praṇavādinamo'ntena pūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर देवी के दाहिने "वर्णिनी को नमः"; बाएँ "ॐ डाकिनी को नमः"। फिर देवी के अङ्ग में षडङ्ग की पूजा करके, दाहिने "ॐ शङ्खनिधि को नमः", बाएँ "ॐ पद्मनिधि को नमः"। पूर्व आदि दिशाओं में लक्ष्मी, लज्जा, माया और वाणी की पूजा करे; विदिशाओं में ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र और ईश्वर की; बीच में सदाशिव की। सर्वत्र आदि में प्रणव और अन्त में "नमः" लगाकर पूजा करे। फिर पाँच पुष्पाञ्जलि देकर आवरण देवताओं की पूजा करे। अग्नि, ईशान, नैर्ऋत्य और वायव्य कोणों में, बीच में और दिशाओं में "ॐ आं खड्गाय हृदयाय स्वाहा" आदि से षडङ्ग की पूजा करके, आठ दलों पर पूर्व से क्रम में "ॐ ह्रीं काली को नमः", इसी प्रकार वर्णिनी, डाकिनी, भैरवी, महाभैरवी, इन्द्राक्षी, पिङ्गाक्षी और संहारिणी को; सर्वत्र आदि में प्रणव और अन्त में "नमः" लगाकर पूजा करे।

Then, on the Goddess's right, "homage to Varṇinī"; on the left, "oṃ, homage to Ḍākinī". Then, having worshipped the six limbs on the Goddess's body, on the right "oṃ, homage to the conch treasure", on the left "oṃ, homage to the lotus treasure". In the east and the other directions one should worship Lakṣmī, Lajjā, Māyā and Vāṇī; in the intermediate directions Brahmā, Viṣṇu, Rudra and Īśvara; in the middle Sadāśiva. Everywhere one should worship with the praṇava before and "namaḥ" after. Then, having offered five handfuls of flowers, one should worship the surrounding deities. In the south-east, north-east, south-west and north-west, in the middle and in the directions, having worshipped the six limbs with "oṃ āṃ khaḍgāya hṛdayāya svāhā" and the rest, on the eight petals from the east in order: "oṃ hrīṃ, homage to Kālī", likewise to Varṇinī, Ḍākinī, Bhairavī, Mahābhairavī, Indrākṣī, Piṅgākṣī and Saṃhāriṇī; everywhere one should worship with the praṇava before and "namaḥ" after.

Verse 24

२४ यथा : एकां नामाभिधां कालीं वर्णिनीं डाकिनीं तथा । भैरवीञ्च महापूर्वां भैरवीं तदनन्तरम् । इन्द्राक्षीञ्च सपिङ्गाक्षीं ततः संहारकारिणीम् । पूर्वादिके दले पूज्याः शक्तयश्च यथाक्रमम् । प्रणवादिनमोऽन्तेन लज्जाबीजं समुच्चरन् । पद्ममध्ये हुं फट् नमः । स्वाहायै नमः । देव्या दक्षिणे सम्राट्छन्दसे नमः । देव्या उत्तरे सर्ववर्णेभ्यो नमः । पुनर्दक्षिणे बीजशक्तिभ्यां नमः । पत्राग्रेषु पूर्वादिक्रमेण ब्राह्म्यै माहेश्वर्यै कौमार्यै वैष्णव्यै वाराह्यै इन्द्राण्यै चामुण्डायै महालक्ष्म्यै । सर्वत्र प्रणवादिनमोऽन्तेन पूजयेत् । ततश्चतुर्दिक्षु द्वारेषु ॐ करालाय नमः । ॐ विकरालाय एवं अतिकरालाय महाकरालाय । यथा भैरवीये : पूर्वद्वारे करालञ्च विकरालञ्च दक्षिणे । पश्चिमेऽतिकरालञ्च महाकरालमुत्तरे । ततो धूपादिविसर्जनान्तं कर्म समापयेत् । विसर्जने त्वयं विशेषः : संहारमुद्रां प्रदर्श्य अञ्जलावारोप्य वामनासापुटेन, योनिमुद्रासमारूढां प्रदीपकलिकोज्ज्वलाम् । कृष्णपक्षे विधुमिव क्रमेण क्षीणतां गताम् । इमं मन्त्रं समुच्चार्य चण्डरश्मौ निवेशयेत् । मन्त्रस्तु : उत्तरे शिखरे देवि भूम्यां पर्वतवासिनी । ब्रह्मयोनि समुत्पन्ने गच्छ देवि ममान्तरम् ॥२४॥

yathā : | ekāṃ nāmābhidhāṃ kālīṃ varṇinīṃ ḍākinīṃ tathā | bhairavīñca mahāpūrvāṃ bhairavīṃ tadanantaram | indrākṣīñca sapiṅgākṣīṃ tataḥ saṃhārakāriṇīm | pūrvādike dale pūjyāḥ śaktayaśca yathākramam | praṇavādinamo'ntena lajjābījaṃ samuccaran | padmamadhye huṃ phaṭ namaḥ | svāhāyai namaḥ | devyā dakṣiṇe samrāṭchandase namaḥ | devyā uttare sarvavarṇebhyo namaḥ | punardakṣiṇe bījaśaktibhyāṃ namaḥ | patrāgreṣu pūrvādikrameṇa brāhmyai māheśvaryai kaumāryai vaiṣṇavyai vārāhyai indrāṇyai cāmuṇḍāyai mahālakṣmyai | sarvatra praṇavādinamo'ntena pūjayet | tataścaturdikṣu dvāreṣu oṃ karālāya namaḥ | oṃ vikarālāya evaṃ atikarālāya mahākarālāya | yathā bhairavīye : | pūrvadvāre karālañca vikarālañca dakṣiṇe | paścime'tikarālañca mahākarālamuttare | tato dhūpādivisarjanāntaṃ karma samāpayet | visarjane tvayaṃ viśeṣaḥ : | saṃhāramudrāṃ pradarśya añjalāvāropya vāmanāsāpuṭena, yonimudrāsamārūḍhāṃ pradīpakalikojjvalām | kṛṣṇapakṣe vidhumiva krameṇa kṣīṇatāṃ gatām | imaṃ mantraṃ samuccārya caṇḍaraśmau niveśayet | mantrastu : | uttare śikhare devi bhūmyāṃ parvatavāsinī | brahmayoni samutpanne gaccha devi mamāntaram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: "एक काली नाम वाली, फिर वर्णिनी और डाकिनी, और भैरवी, फिर 'महा' पूर्वक भैरवी, और पिङ्गाक्षी सहित इन्द्राक्षी, फिर संहारकारिणी — ये शक्तियाँ पूर्व से क्रम में दलों पर पूजनीय हैं, आदि में प्रणव और अन्त में 'नमः' लगाकर, लज्जा बीज बोलते हुए।" पद्म के बीच में "हुं फट् नमः"; "स्वाहा को नमः"। देवी के दाहिने "सम्राट् छन्द को नमः"; देवी के उत्तर में "सब वर्णों को नमः"; फिर दाहिने "बीज और शक्ति को नमः"। दलों के अग्र भाग में पूर्व से क्रम में ब्राह्मी, माहेश्वरी, कौमारी, वैष्णवी, वाराही, इन्द्राणी, चामुण्डा और महालक्ष्मी को। सर्वत्र आदि में प्रणव और अन्त में "नमः" लगाकर पूजा करे। फिर चारों दिशाओं के द्वारों पर "ॐ कराल को नमः", "ॐ विकराल को", इसी प्रकार अतिकराल और महाकराल को। जैसे भैरवीय में: "पूर्व द्वार पर कराल और दक्षिण में विकराल, पश्चिम में अतिकराल और उत्तर में महाकराल।" फिर धूप से विसर्जन तक का कर्म पूरा करे। विसर्जन में यह विशेष है: संहार मुद्रा दिखाकर, बाएँ नथुने से अञ्जलि में लेकर, योनिमुद्रा पर बैठी, दीपशिखा जैसी उज्ज्वल, "कृष्ण पक्ष के चन्द्रमा की तरह क्रम से क्षीण हुई" — यह मन्त्र बोलकर उसे प्रचण्ड किरणों वाले सूर्य में स्थापित करे। मन्त्र यह है: "उत्तर के शिखर पर, हे देवी, भूमि पर, पर्वत पर रहने वाली, हे ब्रह्मयोनि से उत्पन्न, हे देवी, मेरे भीतर जाओ।"

Thus: "One named Kālī, then Varṇinī and Ḍākinī, and Bhairavī, then Bhairavī preceded by 'mahā', and Indrākṣī with Piṅgākṣī, then Saṃhārakāriṇī: these śaktis are to be worshipped on the petals from the east in due order, with the praṇava before and 'namaḥ' after, uttering Lajjā's seed." In the middle of the lotus, "huṃ phaṭ, homage"; "homage to svāhā". On the Goddess's right, "homage to the metre Samrāṭ"; on her north, "homage to all the letters"; again on the right, "homage to the seed and the śakti". On the tips of the petals, from the east in order, to Brāhmī, Māheśvarī, Kaumārī, Vaiṣṇavī, Vārāhī, Indrāṇī, Cāmuṇḍā and Mahālakṣmī. Everywhere one should worship with the praṇava before and "namaḥ" after. Then at the gates in the four directions, "oṃ, homage to Karāla", "oṃ, to Vikarāla", likewise to Atikarāla and Mahākarāla. As in the Bhairavīya: "Karāla at the eastern gate and Vikarāla at the southern, Atikarāla at the western and Mahākarāla at the northern." Then one should complete the rite from the incense to the dismissal. In the dismissal this is the special point: showing the dissolving mudrā, taking her into the cupped hands through the left nostril, seated on the yoni mudrā, bright as a lamp-flame, "gone gradually to waning like the moon in the dark fortnight", uttering this mantra one should set her in the fierce-rayed sun. The mantra is: "On the northern peak, O Goddess, on the earth, dweller of the mountain, O thou born of the womb of Brahman, go, O Goddess, within me."

Word by wordपदार्थ

एकाम् (ekām)oneएकनाम-अभिधाम् (nāma-abhidhām)called by the nameनाम वालीकालीम् (kālīm)Kālīकाली कोवर्णिनीम् (varṇinīm)Varṇinīवर्णिनी कोडाकिनीम् (ḍākinīm)Ḍākinīडाकिनी कोतथा (tathā)likewiseवैसे हीभैरवीम् (bhairavīm)Bhairavīभैरवी को (ca)andऔरमहा-पूर्वाम् (mahā-pūrvām)preceded by "mahā""महा" पूर्वकभैरवीम् (bhairavīm)Bhairavīभैरवी कोतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादइन्द्राक्षीम् (indrākṣīm)Indrākṣīइन्द्राक्षी को (ca)andऔरस-पिङ्गाक्षीम् (sa-piṅgākṣīm)with Piṅgākṣīपिङ्गाक्षी सहितततः (tataḥ)thenफिरसंहार-कारिणीम् (saṃhāra-kāriṇīm)Saṃhārakāriṇīसंहारकारिणी कोपूर्व-आदिके (pūrva-ādike)beginning from the eastपूर्व आदिदले (dale)on the petalदल परपूज्याः (pūjyāḥ)are to be worshippedपूजनीय हैंशक्तयः (śaktayaḥ)the śaktisशक्तियाँ (ca)andऔरयथा-क्रमम् (yathā-kramam)in due orderयथाक्रमप्रणव-आदि-नमः-अन्तेन (praṇava-ādi-namaḥ-antena)with the praṇava before and namaḥ afterआदि में प्रणव और अन्त में नमः सेलज्जा-बीजम् (lajjā-bījam)Lajjā's seedलज्जा बीजसमुच्चरन् (samuccaran)utteringउच्चारण करते हुएपूर्व-द्वारे (pūrva-dvāre)at the eastern gateपूर्व द्वार परकरालम् (karālam)Karālaकराल को (ca)andऔरविकरालम् (vikarālam)Vikarālaविकराल को (ca)andऔरदक्षिणे (dakṣiṇe)at the southernदक्षिण मेंपश्चिमे (paścime)at the westernपश्चिम मेंअति-करालम् (ati-karālam)Atikarālaअतिकराल को (ca)andऔरमहा-करालम् (mahā-karālam)Mahākarālaमहाकराल कोउत्तरे (uttare)at the northernउत्तर मेंकृष्ण-पक्षे (kṛṣṇa-pakṣe)in the dark fortnightकृष्ण पक्ष मेंविधुम् (vidhum)the moonचन्द्रमाइव (iva)likeके समानक्रमेण (krameṇa)graduallyक्रम सेक्षीणताम् (kṣīṇatām)to waningक्षीणता कोगताम् (gatām)goneप्राप्तइमम् (imam)thisइसमन्त्रम् (mantram)mantraमन्त्र कोसमुच्चार्य (samuccārya)having utteredउच्चारण करकेचण्ड-रश्मौ (caṇḍa-raśmau)in the fierce-rayed sunप्रचण्ड किरणों वाले सूर्य मेंनिवेशयेत् (niveśayet)one should setस्थापित करेउत्तरे (uttare)on the northernउत्तर केशिखरे (śikhare)peakशिखर परदेवि (devi)O Goddessहे देवीभूम्याम् (bhūmyām)on the earthभूमि परपर्वत-वासिनी (parvata-vāsinī)dweller of the mountainपर्वत पर रहने वालीब्रह्म-योनि (brahma-yoni)womb of Brahmanब्रह्मयोनिसमुत्पन्ने (samutpanne)O thou who art bornउत्पन्न हुईगच्छ (gaccha)goजाओदेवि (devi)O Goddessहे देवीमम (mama)myमेरेअन्तरम् (antaram)withinभीतर

Verse 25

२५ अस्य पुरश्चरणं लक्षजपः । सिद्धविद्यात्वात् ॥२५॥

asya puraścaraṇaṃ lakṣajapaḥ | siddhavidyātvāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसका पुरश्चरण एक लाख जप है, क्योंकि यह सिद्ध विद्या है।

Its preliminary practice is a hundred thousand repetitions, because it is a perfected vidyā.

Verse 26

२६ बलिदाने तु भैरवीये : रात्रौ बलिः प्रदातव्यो मत्स्यमांससुरादिभिः । अथवा मधुपानाद्यैर्मधुरैर्भवत्क्रमैः ॥२६॥

balidāne tu bhairavīye : | rātrau baliḥ pradātavyo matsyamāṃsasurādibhiḥ | athavā madhupānādyairmadhurairbhavatkramaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बलिदान के विषय में भैरवीय में: "रात में मछली, मांस, मदिरा आदि से बलि देनी चाहिए; अथवा आपकी परम्परा के अनुसार मधुपान आदि मीठी वस्तुओं से।"

On the giving of the offering, in the Bhairavīya: "At night the offering is to be given with fish, meat, wine and the like; or with sweet things, honey-drink and the like, according to your tradition."

Word by wordपदार्थ

रात्रौ (rātrau)at nightरात मेंबलिः (baliḥ)the offeringबलिप्रदातव्यः (pradātavyaḥ)is to be givenदेनी चाहिएमत्स्य-मांस-सुरा-आदिभिः (matsya-māṃsa-surā-ādibhiḥ)with fish, meat, wine and the likeमछली, मांस, मदिरा आदि सेअथवा (athavā)orअथवामधु-पान-आद्यैः (madhu-pāna-ādyaiḥ)with honey-drink and the likeमधुपान आदि सेमधुरैः (madhuraiḥ)sweetमीठेभवत्-क्रमैः (bhavat-kramaiḥ)according to your traditionआपकी परम्परा के अनुसार

Verse 27

२७ मन्त्रस्तु : उच्चरेत्प्रणवं पूर्वं सर्वसिद्धिप्रदेऽन्वितम् । वर्णिनीये ततो वाच्यं सर्वसिद्धिप्रदे ततः । डाकिनीये ततो वाच्यं देवीनाम ततःपरम् । एह्येहीति ततो वाच्यम् इमं बलिमनन्तरम् । गृह्ण गृह्ण ततः प्रोक्त्वा मम सिद्धिमनन्तरम् । देहि देहीति माये च ततः फट् स्वाहया युतः । बलिमन्त्रः समाख्यातः पूजितोऽयं सुरेश्वरीति ॥२७॥

mantrastu : | uccaretpraṇavaṃ pūrvaṃ sarvasiddhiprade'nvitam | varṇinīye tato vācyaṃ sarvasiddhiprade tataḥ | ḍākinīye tato vācyaṃ devīnāma tataḥparam | ehyehīti tato vācyam imaṃ balimanantaram | gṛhṇa gṛhṇa tataḥ proktvā mama siddhimanantaram | dehi dehīti māye ca tataḥ phaṭ svāhayā yutaḥ | balimantraḥ samākhyātaḥ pūjito'yaṃ sureśvarīti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मन्त्र: "पहले 'सर्वसिद्धिप्रदे' से युक्त प्रणव बोले; फिर 'वर्णिनीये', फिर 'सर्वसिद्धिप्रदे', फिर 'डाकिनीये', फिर देवी का नाम; फिर 'एह्येहि', फिर 'इमं बलिम्'; फिर 'गृह्ण गृह्ण' कहकर, फिर 'मम सिद्धिम्', 'देहि देहि', और दो माया बीज, फिर स्वाहा सहित फट्। हे सुरेश्वरी, यह बलि मन्त्र कहा गया, और इससे वह पूजित होती है।"

The mantra: "One should first utter the praṇava joined with 'sarvasiddhiprade'; then 'varṇinīye', then 'sarvasiddhiprade', then 'ḍākinīye', then the Goddess's name; then 'ehyehi', then 'imaṃ balim'; then saying 'gṛhṇa gṛhṇa', then 'mama siddhim', 'dehi dehi', and the two Māyā seeds, then phaṭ joined with svāhā. This is declared the offering mantra, O queen of gods, and by it she is worshipped."

Word by wordपदार्थ

उच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेसर्वसिद्धिप्रदे (sarvasiddhiprade)"sarvasiddhiprade""सर्वसिद्धिप्रदे"अन्वितम् (anvitam)joinedयुक्तवर्णिनीये (varṇinīye)"varṇinīye""वर्णिनीये"ततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएसर्वसिद्धिप्रदे (sarvasiddhiprade)"sarvasiddhiprade""सर्वसिद्धिप्रदे"ततः (tataḥ)thenफिरडाकिनीये (ḍākinīye)"ḍākinīye""डाकिनीये"ततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएदेवी-नाम (devī-nāma)the Goddess's nameदेवी का नामततः-परम् (tataḥ-param)after thatउसके बादएह्येहि (ehyehi)"ehyehi""एह्येहि"इति (iti)thusइस प्रकारततः (tataḥ)thenफिरवाच्यम् (vācyam)is to be saidकहना चाहिएइमम् (imam)"imam""इमम्"बलिम् (balim)"balim""बलिम्"अनन्तरम् (anantaram)nextउसके बादगृह्ण (gṛhṇa)"gṛhṇa""गृह्ण"गृह्ण (gṛhṇa)"gṛhṇa""गृह्ण"ततः (tataḥ)thenफिरप्रोक्त्वा (proktvā)having saidकहकरमम (mama)"mama""मम"सिद्धिम् (siddhim)"siddhim""सिद्धिम्"अनन्तरम् (anantaram)nextउसके बाददेहि (dehi)"dehi""देहि"देहि (dehi)"dehi""देहि"इति (iti)thusइस प्रकारमाये (māye)the two Māyā seedsदो माया बीज (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरफट् (phaṭ)phaṭफट्स्वाहया (svāhayā)with svāhāस्वाहा सेयुतः (yutaḥ)joinedयुक्तबलि-मन्त्रः (bali-mantraḥ)the offering mantraबलि मन्त्रसमाख्यातः (samākhyātaḥ)is declaredकहा गयापूजितः (pūjitaḥ)worshippedपूजितअयम् (ayam)thisयहसुरेश्वरि (sureśvari)O queen of godsहे सुरेश्वरीइति (iti)thusइस प्रकार

Verse 28

२८ मन्त्रान्तरम् : भुवनेशी कामबीजं कूर्चबीजञ्च वाग्भवम् । भुवनेशी कूर्चबीजं वाग्भवं तदनन्तरम् । वज्रवैरोचनीये च हूं फट् स्वाहा ततः परम् ॥२८॥

mantrāntaram : | bhuvaneśī kāmabījaṃ kūrcabījañca vāgbhavam | bhuvaneśī kūrcabījaṃ vāgbhavaṃ tadanantaram | vajravairocanīye ca hūṃ phaṭ svāhā tataḥ param ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र: "भुवनेशी बीज, काम बीज, कूर्च बीज और वाग्भव; उसके बाद फिर भुवनेशी, कूर्च और वाग्भव; फिर 'वज्रवैरोचनीये', और फिर हूं फट् स्वाहा।"

Another mantra: "The Bhuvaneśī seed, the kāma seed, the kūrca seed and the vāgbhava; then Bhuvaneśī, kūrca and vāgbhava again; then 'vajravairocanīye', and then hūṃ phaṭ svāhā."

Word by wordपदार्थ

भुवनेशी (bhuvaneśī)the Bhuvaneśī seedभुवनेशी बीजकाम-बीजम् (kāma-bījam)the kāma seedकाम बीजकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca seedकूर्च बीज (ca)andऔरवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजभुवनेशी (bhuvaneśī)the Bhuvaneśī seedभुवनेशी बीजकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca seedकूर्च बीजवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादवज्रवैरोचनीये (vajravairocanīye)"vajravairocanīye""वज्रवैरोचनीये" (ca)andऔरहूं (hūṃ)hūṃहूंफट् (phaṭ)phaṭफट्स्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहाततः (tataḥ)thenफिरपरम् (param)nextआगे

Verse 29

२९ अस्य पूजाप्रयोगः : न्यासपूजादिकं षोडशीवत्कार्यम् ॥२९॥

asya pūjāprayogaḥ : nyāsapūjādikaṃ ṣoḍaśīvatkāryam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसकी पूजा विधि: न्यास, पूजा आदि षोडशी की तरह करना चाहिए।

Its procedure of worship: the placements, the worship and the rest are to be done as for the Ṣoḍaśī.

Verse 30

३० ह्रल्लेखा मादनं लक्ष्मीं वाग्भवं कूर्चमेव च । अस्त्रान्ता छिन्नमस्ता या महाविद्या प्रकीर्तिता । अस्यास्तु सदृशी विद्या जगत्स्वपि न विद्यते । षड्वर्णोऽयं मनुः साक्षान्मोक्षदो नात्र संशयः ॥३०॥

hrallekhā mādanaṃ lakṣmīṃ vāgbhavaṃ kūrcameva ca | astrāntā chinnamastā yā mahāvidyā prakīrtitā | asyāstu sadṛśī vidyā jagatsvapi na vidyate | ṣaḍvarṇo'yaṃ manuḥ sākṣānmokṣado nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ह्रल्लेखा, मादन, लक्ष्मी बीज, वाग्भव और कूर्च, अस्त्र पर समाप्त — यह छिन्नमस्ता महाविद्या कही गई है। इसके समान विद्या लोकों में भी नहीं है। छह अक्षरों का यह मन्त्र साक्षात् मोक्ष देने वाला है; इसमें कोई संशय नहीं।"

"The Hṛllekhā, the Mādana, Lakṣmī's seed, the vāgbhava and the kūrca, ending in the weapon syllable: this is proclaimed the great vidyā Chinnamastā. No vidyā equal to it exists even in all the worlds. This mantra of six syllables gives liberation directly; of this there is no doubt."

Word by wordपदार्थ

ह्रल्लेखा (hrallekhā)the Hṛllekhā seedह्रल्लेखा बीजमादनम् (mādanam)the Mādana seedमादन बीजलक्ष्मीम् (lakṣmīm)Lakṣmī's seedलक्ष्मी बीजवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजकूर्चम् (kūrcam)the kūrca seedकूर्च बीजएव (eva)indeedही (ca)andऔरअस्त्र-अन्ता (astra-antā)ending in the weapon syllableअस्त्र पर समाप्तछिन्नमस्ता (chinnamastā)Chinnamastāछिन्नमस्ताया (yā)whichजोमहा-विद्या (mahā-vidyā)great vidyāमहाविद्याप्रकीर्तिता (prakīrtitā)is proclaimedकही गई हैअस्याः (asyāḥ)of thisइसकेतु (tu)butतोसदृशी (sadṛśī)equalसमानविद्या (vidyā)vidyāविद्याजगत्सु (jagatsu)in the worldsलोकों मेंअपि (api)evenभी (na)notनहींविद्यते (vidyate)existsहैषट्-वर्णः (ṣaṭ-varṇaḥ)of six syllablesछह अक्षरों काअयम् (ayam)thisयहमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रसाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्मोक्ष-दः (mokṣa-daḥ)giver of liberationमोक्ष देने वाला (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 31

३१ अस्या ध्यानमहं वक्ष्ये शृणुष्व कमलानने । प्रत्यालीढपदां सदैव दधतीं छिन्नं शिरः कर्तृकां, दिग्वस्त्रां स्वकबन्धशोणितसुधाधारां पिवन्तीं मुदा । नागावद्धशिरोमणिं त्रिनयनां हृद्युत्पलालंकृतां, रत्यासक्तमनोभवोपरि दृढां ध्यायेज्जवासन्निभाम् । दक्षे चातिसिता विमुक्तचिकुरा कर्त्रीं तथा खर्परं, हस्ताभ्यां दधती रजोगुणभवा नाम्नापि वर्णिनी । देव्याश्छिन्नकबन्धतः पतदसृग्धारां पिवन्ती मुदा, नागावद्धशिरोमणिर्मनुविदा ध्येया सदा सा सुरैः । वामे कृष्णतनुस्तथैव दधती खड्गं तथा खर्परं, प्रत्यालीढपदा कबन्धविगलद्रक्तं पिवन्ती मुदा । सैषा या प्रलये समस्तभुवनं भोक्तुं क्षमा तामसी, शक्तिः सापि परात्परा भगवती नाम्ना परा डाकिनी । इति ध्यानम् । अस्याः पूजादिकं सर्वं षोडशीवत्कार्यम् ॥३१॥

asyā dhyānamahaṃ vakṣye śṛṇuṣva kamalānane | pratyālīḍhapadāṃ sadaiva dadhatīṃ chinnaṃ śiraḥ kartṛkāṃ, digvastrāṃ svakabandhaśoṇitasudhādhārāṃ pivantīṃ mudā | nāgāvaddhaśiromaṇiṃ trinayanāṃ hṛdyutpalālaṃkṛtāṃ, ratyāsaktamanobhavopari dṛḍhāṃ dhyāyejjavāsannibhām | dakṣe cātisitā vimuktacikurā kartrīṃ tathā kharparaṃ, hastābhyāṃ dadhatī rajoguṇabhavā nāmnāpi varṇinī | devyāśchinnakabandhataḥ patadasṛgdhārāṃ pivantī mudā, nāgāvaddhaśiromaṇirmanuvidā dhyeyā sadā sā suraiḥ | vāme kṛṣṇatanustathaiva dadhatī khaḍgaṃ tathā kharparaṃ, pratyālīḍhapadā kabandhavigaladraktaṃ pivantī mudā | saiṣā yā pralaye samastabhuvanaṃ bhoktuṃ kṣamā tāmasī, śaktiḥ sāpi parātparā bhagavatī nāmnā parā ḍākinī | iti dhyānam | asyāḥ pūjādikaṃ sarvaṃ ṣoḍaśīvatkāryam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मैं उसका ध्यान कहूँगा; हे कमलमुखी, सुनो। सदा प्रत्यालीढ पद में, कटा सिर और कर्तरी धारण किए, दिगम्बरी, अपने धड़ से बहती रक्त की अमृतधारा प्रसन्नता से पीती हुई, सर्प से बँधी शिरोमणि वाली, तीन नेत्रों वाली, हृदय पर कमल से सजी, रति में लीन कामदेव के ऊपर दृढ़ — ऐसा जवा पुष्प जैसी उसका ध्यान करे। दाहिने अति श्वेत, खुले केश वाली, दोनों हाथों में कर्तरी और खप्पर धारण किए, रजोगुण से उत्पन्न, वर्णिनी नाम वाली, देवी के कटे धड़ से गिरती रक्तधारा प्रसन्नता से पीती हुई, सर्प से बँधी शिरोमणि वाली — मन्त्रवेत्ता और देवताओं को सदा उसका ध्यान करना चाहिए। बाएँ काले शरीर वाली, वैसे ही खड्ग और खप्पर धारण किए, प्रत्यालीढ पद वाली, धड़ से बहता रक्त प्रसन्नता से पीती हुई — जो प्रलय में समस्त भुवन को खाने में समर्थ है, तामसी शक्ति, वह भी परात्पर भगवती है, नाम से परा डाकिनी।" यह ध्यान है। इसकी पूजा आदि सब षोडशी की तरह करना चाहिए।

"I shall tell her visualisation; hear, O lotus-faced one. Ever in the pratyālīḍha stance, holding her severed head and scissors, sky-clad, joyfully drinking the nectar-stream of blood from her own trunk, with a serpent bound as her head-jewel, three-eyed, a lotus adorning her breast, firm upon Kāma joined with Rati: so one should visualise her, like the hibiscus. On the right, very white, with loosened hair, holding scissors and skull-bowl in her two hands, born of rajas, Varṇinī by name, joyfully drinking the stream of blood falling from the Goddess's severed trunk, a serpent bound as her head-jewel: she is ever to be visualised by the knower of the mantra and by the gods. On the left, dark-bodied, likewise holding sword and skull-bowl, in the pratyālīḍha stance, joyfully drinking the blood streaming from the trunk: she who at the dissolution is able to devour the whole universe, the power of tamas, she too is the blessed Goddess higher than the highest, by name the supreme Ḍākinī." Such is the visualisation. All her worship and the rest is to be done as for the Ṣoḍaśī.

Word by wordपदार्थ

अस्याः (asyāḥ)herइसकाध्यानम् (dhyānam)visualisationध्यानअहम् (aham)Iमैंवक्ष्ये (vakṣye)shall tellकहूँगाशृणुष्व (śṛṇuṣva)hearसुनोकमल-आनने (kamala-ānane)O lotus-faced oneहे कमलमुखीप्रत्यालीढ-पदाम् (pratyālīḍha-padām)in the pratyālīḍha stanceप्रत्यालीढ पद वालीसदा (sadā)everसदाएव (eva)indeedहीदधतीम् (dadhatīm)holdingधारण किएछिन्नम् (chinnam)severedकटाशिरः (śiraḥ)headसिरकर्तृकाम् (kartṛkām)scissorsकर्तरीदिक्-वस्त्राम् (dik-vastrām)sky-cladदिगम्बरीस्व-कबन्ध-शोणित-सुधा-धाराम् (sva-kabandha-śoṇita-sudhā-dhārām)the nectar-stream of blood from her own trunkअपने धड़ से बहती रक्त की अमृतधारापिवन्तीम् (pivantīm)drinkingपीती हुईमुदा (mudā)with joyप्रसन्नता सेनाग-आवद्ध-शिरोमणिम् (nāga-āvaddha-śiromaṇim)with a serpent bound as head-jewelसर्प से बँधी शिरोमणि वालीत्रि-नयनाम् (tri-nayanām)three-eyedतीन नेत्रों वालीहृदि-उत्पल-अलंकृताम् (hṛdi-utpala-alaṃkṛtām)adorned with a lotus on her breastहृदय पर कमल से सजीरति-आसक्त-मनोभव-उपरि (rati-āsakta-manobhava-upari)upon Kāma joined with Ratiरति में लीन कामदेव के ऊपरदृढाम् (dṛḍhām)firmदृढ़ध्यायेत् (dhyāyet)one should visualiseध्यान करेजवा-सन्निभाम् (javā-sannibhām)like the hibiscusजवा पुष्प के समानदक्षे (dakṣe)on the rightदाहिने (ca)andऔरअति-सिता (ati-sitā)very whiteअति श्वेतविमुक्त-चिकुरा (vimukta-cikurā)with loosened hairखुले केश वालीकर्त्रीम् (kartrīm)scissorsकर्तरीतथा (tathā)andऔरखर्परम् (kharparam)skull-bowlखप्परहस्ताभ्याम् (hastābhyām)in her two handsदोनों हाथों मेंदधती (dadhatī)holdingधारण किएरजोगुण-भवा (rajoguṇa-bhavā)born of rajasरजोगुण से उत्पन्ननाम्ना (nāmnā)by nameनाम सेअपि (api)alsoभीवर्णिनी (varṇinī)Varṇinīवर्णिनीदेव्याः (devyāḥ)of the Goddessदेवी केछिन्न-कबन्धतः (chinna-kabandhataḥ)from the severed trunkकटे धड़ सेपतत्-असृक्-धाराम् (patat-asṛk-dhārām)the falling stream of bloodगिरती रक्तधारापिवन्ती (pivantī)drinkingपीती हुईमुदा (mudā)with joyप्रसन्नता सेनाग-आवद्ध-शिरोमणिः (nāga-āvaddha-śiromaṇiḥ)with a serpent bound as head-jewelसर्प से बँधी शिरोमणि वालीमनु-विदा (manu-vidā)by the knower of the mantraमन्त्रवेत्ता द्वाराध्येया (dhyeyā)to be visualisedध्यान करने योग्यसदा (sadā)everसदासा (sā)sheवहसुरैः (suraiḥ)by the godsदेवताओं द्वारावामे (vāme)on the leftबाएँकृष्ण-तनुः (kṛṣṇa-tanuḥ)dark-bodiedकाले शरीर वालीतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedहीदधती (dadhatī)holdingधारण किएखड्गम् (khaḍgam)a swordखड्गतथा (tathā)andऔरखर्परम् (kharparam)skull-bowlखप्परप्रत्यालीढ-पदा (pratyālīḍha-padā)in the pratyālīḍha stanceप्रत्यालीढ पद वालीकबन्ध-विगलत्-रक्तम् (kabandha-vigalat-raktam)the blood streaming from the trunkधड़ से बहता रक्तपिवन्ती (pivantī)drinkingपीती हुईमुदा (mudā)with joyप्रसन्नता सेसा (sā)sheवहएषा (eṣā)thisयहया (yā)whoजोप्रलये (pralaye)at the dissolutionप्रलय मेंसमस्त-भुवनम् (samasta-bhuvanam)the whole universeसमस्त भुवन कोभोक्तुम् (bhoktum)to devourखाने मेंक्षमा (kṣamā)ableसमर्थतामसी (tāmasī)of tamasतामसीशक्तिः (śaktiḥ)powerशक्तिसा (sā)sheवहअपि (api)alsoभीपरात्परा (parātparā)higher than the highestपरात्परभगवती (bhagavatī)the blessed Goddessभगवतीनाम्ना (nāmnā)by nameनाम सेपरा (parā)supremeपराडाकिनी (ḍākinī)Ḍākinīडाकिनी

Verse 32

३२ मन्त्रान्तरम् : तारं लज्जाद्वयं वज्रवैरोचनीये हूं फट् स्वाहा । अस्यापि ध्यानपूजादिकं सर्वं षोडशीवत्कार्यम् ॥३२॥

mantrāntaram : | tāraṃ lajjādvayaṃ vajravairocanīye hūṃ phaṭ svāhā | asyāpi dhyānapūjādikaṃ sarvaṃ ṣoḍaśīvatkāryam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र: प्रणव, दो लज्जा बीज, "वज्रवैरोचनीये हूं फट् स्वाहा"। इसका भी ध्यान, पूजा आदि सब षोडशी की तरह करना चाहिए।

Another mantra: the praṇava, the two Lajjā seeds, "vajravairocanīye hūṃ phaṭ svāhā". For this too the visualisation, worship and the rest are all to be done as for the Ṣoḍaśī.

Verse 33

३३ वियत्सूत्रयुतं विन्दुनादयुक्तं ततः प्रिये । एकाक्षरी महाविद्या त्रैलोक्यवशकारिणी । सूत्रं दीर्घं ऊकारः । ठठान्तैषा महाविद्या त्रैलोक्यमोहकारिणी । ताराद्यान्ता भवत्येषा चतुर्वर्गफलप्रदा ॥३३॥

viyatsūtrayutaṃ vindunādayuktaṃ tataḥ priye | ekākṣarī mahāvidyā trailokyavaśakāriṇī | sūtraṃ dīrghaṃ ūkāraḥ | ṭhaṭhāntaiṣā mahāvidyā trailokyamohakāriṇī | tārādyāntā bhavatyeṣā caturvargaphalapradā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आकाश अक्षर सूत्र से युक्त, फिर बिन्दु और नाद से युक्त, हे प्रिये — यह एकाक्षरी महाविद्या तीनों लोकों को वश में करने वाली है।" सूत्र दीर्घ ऊकार है। ठ ठ पर समाप्त यह महाविद्या तीनों लोकों को मोहित करने वाली है। आदि और अन्त में प्रणव लगाने से यह चारों पुरुषार्थ का फल देती है।

"The sky letter joined with the sūtra, then with bindu and nāda, O beloved: this one-syllabled great vidyā brings the three worlds under sway." The sūtra is the long ū. Ending in ṭha ṭha, this great vidyā bewitches the three worlds. With the praṇava at beginning and end it gives the fruit of the four aims of life.

Word by wordपदार्थ

वियत् (viyat)the sky letterआकाश अक्षरसूत्र-युतम् (sūtra-yutam)joined with the sūtraसूत्र से युक्तविन्दु-नाद-युक्तम् (vindu-nāda-yuktam)joined with bindu and nādaबिन्दु और नाद से युक्तततः (tataḥ)thenफिरप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेएक-अक्षरी (eka-akṣarī)of one syllableएकाक्षरीमहा-विद्या (mahā-vidyā)great vidyāमहाविद्यात्रैलोक्य-वश-कारिणी (trailokya-vaśa-kāriṇī)bringing the three worlds under swayतीनों लोकों को वश में करने वाली

Verse 34

३४ वज्रवैरोचनीये च कूर्चयुग्मं सफट् ठठः । ताराद्यैषा महाविद्या सर्वतेजोऽपहारिणी । त्रैलोक्याकर्षिणी विद्या चतुर्वर्गफलप्रदा । ध्यानपूजादिकं सर्वं षोडशीवत्समाचरेत् ॥३४॥

vajravairocanīye ca kūrcayugmaṃ saphaṭ ṭhaṭhaḥ | tārādyaiṣā mahāvidyā sarvatejo'pahāriṇī | trailokyākarṣiṇī vidyā caturvargaphalapradā | dhyānapūjādikaṃ sarvaṃ ṣoḍaśīvatsamācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वज्रवैरोचनीये", दो कूर्च बीज फट् और ठ ठ सहित; आदि में प्रणव लगी यह महाविद्या सब तेज हर लेती है। यह विद्या तीनों लोकों को आकर्षित करती है और चारों पुरुषार्थ का फल देती है। ध्यान, पूजा आदि सब षोडशी की तरह करे।

"Vajravairocanīye", the pair of kūrca seeds with phaṭ and ṭha ṭha; with the praṇava first, this great vidyā takes away all splendour. The vidyā attracts the three worlds and gives the fruit of the four aims of life. The visualisation, worship and the rest should all be done as for the Ṣoḍaśī.

Verse 35

३५ इदानीं षोडशीविद्याप्रशंसामाह : तथा सर्वप्रयत्नेन सर्वोपास्या च षोडशी । लक्ष्मीबीजादिका सैव सर्वैश्वर्यप्रदायिनी ॥३५॥

idānīṃ ṣoḍaśīvidyāpraśaṃsāmāha : | tathā sarvaprayatnena sarvopāsyā ca ṣoḍaśī | lakṣmībījādikā saiva sarvaiśvaryapradāyinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब षोडशी विद्या की प्रशंसा कहते हैं: "वैसे ही षोडशी सब प्रयत्न से सबके उपासना योग्य है। लक्ष्मी बीज से आरम्भ होने वाली वही सब ऐश्वर्य देने वाली है।"

Now he tells the praise of the Ṣoḍaśī vidyā: "Likewise the Ṣoḍaśī is to be worshipped by all with every effort. Beginning with Lakṣmī's seed, she gives all lordship."

Word by wordपदार्थ

तथा (tathā)likewiseवैसे हीसर्व-प्रयत्नेन (sarva-prayatnena)with every effortसब प्रयत्न सेसर्व-उपास्या (sarva-upāsyā)to be worshipped by allसबके उपासना योग्य (ca)andऔरषोडशी (ṣoḍaśī)the Ṣoḍaśīषोडशीलक्ष्मी-बीज-आदिका (lakṣmī-bīja-ādikā)beginning with Lakṣmī's seedलक्ष्मी बीज से आरम्भ होने वालीसा (sā)sheवहएव (eva)indeedहीसर्व-ऐश्वर्य-प्रदायिनी (sarva-aiśvarya-pradāyinī)giver of all lordshipसब ऐश्वर्य देने वाली

Verse 36

३६ लज्जाद्या स्वर्गभूनागयोषिदाकर्षिणी परा । कूर्चाद्या सर्वजन्तूनां महापातकनाशिनी ॥३६॥

lajjādyā svargabhūnāgayoṣidākarṣiṇī parā | kūrcādyā sarvajantūnāṃ mahāpātakanāśinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लज्जा बीज से आरम्भ होने वाली परा है, स्वर्ग, भूमि और नागलोक की स्त्रियों को आकर्षित करने वाली। कूर्च से आरम्भ होने वाली सब जीवों के महापातकों का नाश करने वाली है।"

"Beginning with Lajjā's seed, she is supreme, attracting the women of heaven, earth and the serpent world. Beginning with the kūrca seed, she destroys the great sins of all beings."

Word by wordपदार्थ

लज्जा-आद्या (lajjā-ādyā)beginning with Lajjā's seedलज्जा बीज से आरम्भ होने वालीस्वर्ग-भू-नाग-योषित्-आकर्षिणी (svarga-bhū-nāga-yoṣit-ākarṣiṇī)attracting the women of heaven, earth and the serpent worldस्वर्ग, भूमि और नागलोक की स्त्रियों को आकर्षित करने वालीपरा (parā)supremeपराकूर्च-आद्या (kūrca-ādyā)beginning with the kūrca seedकूर्च से आरम्भ होने वालीसर्व-जन्तूनाम् (sarva-jantūnām)of all beingsसब जीवों केमहा-पातक-नाशिनी (mahā-pātaka-nāśinī)destroyer of great sinsमहापातकों का नाश करने वाली

Verse 37

३७ वाग्भवाद्या यदा देवी वागीशत्वप्रदायिनी । एषा तु षोडशी विद्या त्रेधा सप्तदशाक्षरी ॥३७॥

vāgbhavādyā yadā devī vāgīśatvapradāyinī | eṣā tu ṣoḍaśī vidyā tredhā saptadaśākṣarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जब देवी वाग्भव से आरम्भ होती है, तो वाणी का स्वामित्व देती है। यह षोडशी विद्या तीन प्रकार से सत्रह अक्षरों की होती है।"

"When the Goddess begins with the vāgbhava seed, she gives lordship over speech. This Ṣoḍaśī vidyā becomes in three ways one of seventeen syllables."

Word by wordपदार्थ

वाग्भव-आद्या (vāgbhava-ādyā)beginning with the vāgbhava seedवाग्भव से आरम्भ होने वालीयदा (yadā)whenजबदेवी (devī)the Goddessदेवीवागीशत्व-प्रदायिनी (vāgīśatva-pradāyinī)giver of lordship over speechवाणी का स्वामित्व देने वालीएषा (eṣā)thisयहतु (tu)indeedतोषोडशी (ṣoḍaśī)the Ṣoḍaśīषोडशीविद्या (vidyā)vidyāविद्यात्रेधा (tredhā)in three waysतीन प्रकार सेसप्तदश-अक्षरी (saptadaśa-akṣarī)of seventeen syllablesसत्रह अक्षरों की

Verse 38

३८ श्रीबीजपुटिता सा तु लक्ष्मीवृद्धिकरी सदा । लज्जया पुटिता विद्या त्रैलोक्याकर्षिणी परा ॥३८॥

śrībījapuṭitā sā tu lakṣmīvṛddhikarī sadā | lajjayā puṭitā vidyā trailokyākarṣiṇī parā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्री बीज से पुटित वह सदा लक्ष्मी बढ़ाने वाली है। लज्जा बीज से पुटित विद्या परा है, तीनों लोकों को आकर्षित करने वाली।"

"Enclosed by the Śrī seed, she ever increases wealth. Enclosed by Lajjā's seed, the vidyā is supreme, attracting the three worlds."

Word by wordपदार्थ

श्री-बीज-पुटिता (śrī-bīja-puṭitā)enclosed by the Śrī seedश्री बीज से पुटितसा (sā)sheवहतु (tu)indeedतोलक्ष्मी-वृद्धि-करी (lakṣmī-vṛddhi-karī)increasing wealthलक्ष्मी बढ़ाने वालीसदा (sadā)everसदालज्जया (lajjayā)by Lajjā's seedलज्जा बीज सेपुटिता (puṭitā)enclosedपुटितविद्या (vidyā)the vidyāविद्यात्रैलोक्य-आकर्षिणी (trailokya-ākarṣiṇī)attracting the three worldsतीनों लोकों को आकर्षित करने वालीपरा (parā)supremeपरा

Verse 39

३९ कूर्चेन पुटिता सर्वपापिनां पापहारिणी । वाग्बीजपुटिता चैषा वागीशत्वप्रदायिनी ॥३९॥

kūrcena puṭitā sarvapāpināṃ pāpahāriṇī | vāgbījapuṭitā caiṣā vāgīśatvapradāyinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कूर्च से पुटित वह सब पापियों का पाप हरने वाली है। वाग्बीज से पुटित यह वाणी का स्वामित्व देने वाली है।"

"Enclosed by the kūrca seed, she removes the sin of all sinners. Enclosed by the speech seed, she gives lordship over speech."

Word by wordपदार्थ

कूर्चेन (kūrcena)by the kūrca seedकूर्च सेपुटिता (puṭitā)enclosedपुटितसर्व-पापिनाम् (sarva-pāpinām)of all sinnersसब पापियों केपाप-हारिणी (pāpa-hāriṇī)remover of sinपाप हरने वालीवाक्-बीज-पुटिता (vāk-bīja-puṭitā)enclosed by the speech seedवाग्बीज से पुटित (ca)andऔरएषा (eṣā)thisयहवागीशत्व-प्रदायिनी (vāgīśatva-pradāyinī)giver of lordship over speechवाणी का स्वामित्व देने वाली

Verse 40

४० चतुर्विधेति विद्यैषा प्रिये सप्तदशाक्षरी । ताराद्या षोडशी चान्या भवेत् सप्तदशाक्षरी । एषा विद्या महाविद्या भुक्तिमुक्तिकरी सदा ॥४०॥

caturvidheti vidyaiṣā priye saptadaśākṣarī | tārādyā ṣoḍaśī cānyā bhavet saptadaśākṣarī | eṣā vidyā mahāvidyā bhuktimuktikarī sadā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस प्रकार, हे प्रिये, सत्रह अक्षरों की यह विद्या चार प्रकार की है। प्रणव से आरम्भ होने वाली षोडशी सत्रह अक्षरों की एक और विद्या होती है। यह विद्या महाविद्या है, सदा भोग और मुक्ति देने वाली।"

"Thus, O beloved, this vidyā of seventeen syllables is fourfold. Beginning with the praṇava, the Ṣoḍaśī becomes another of seventeen syllables. This vidyā is a great vidyā, ever giving enjoyment and liberation."

Word by wordपदार्थ

चतुर्-विधा (catur-vidhā)fourfoldचार प्रकार कीइति (iti)thusइस प्रकारविद्या (vidyā)the vidyāविद्याएषा (eṣā)thisयहप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेसप्तदश-अक्षरी (saptadaśa-akṣarī)of seventeen syllablesसत्रह अक्षरों कीतार-आद्या (tāra-ādyā)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भ होने वालीषोडशी (ṣoḍaśī)the Ṣoḍaśīषोडशी (ca)andऔरअन्या (anyā)anotherदूसरीभवेत् (bhavet)becomesहोती हैसप्तदश-अक्षरी (saptadaśa-akṣarī)of seventeen syllablesसत्रह अक्षरों कीएषा (eṣā)thisयहविद्या (vidyā)vidyāविद्यामहा-विद्या (mahā-vidyā)great vidyāमहाविद्याभुक्ति-मुक्ति-करी (bhukti-mukti-karī)giver of enjoyment and liberationभोग और मुक्ति देने वालीसदा (sadā)everसदा

Verse 41

४१ कमला भुवनेशानी कूर्चबीजं सरस्वती । वज्रवैरोचनीये च पूर्वबीजानि चोच्चरेत् । फट् स्वाहा च महाविद्या वसुचन्द्राक्षरी परा । ताराद्येकोनविंशार्णा ब्रह्मविद्यास्वरूपिणी । एते विद्योत्तमे देवि भुक्तिमुक्तिप्रदे शुभे ॥४१॥

kamalā bhuvaneśānī kūrcabījaṃ sarasvatī | vajravairocanīye ca pūrvabījāni coccaret | phaṭ svāhā ca mahāvidyā vasucandrākṣarī parā | tārādyekonaviṃśārṇā brahmavidyāsvarūpiṇī | ete vidyottame devi bhuktimuktiprade śubhe ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कमला, भुवनेशानी, कूर्च बीज, सरस्वती; फिर 'वज्रवैरोचनीये' और पहले के बीज फिर से, फिर फट् स्वाहा — यह परा महाविद्या अठारह अक्षरों की है। प्रणव से आरम्भ होने पर उन्नीस अक्षरों की और ब्रह्मविद्या स्वरूप है। हे देवी, ये दोनों उत्तम विद्याएँ शुभ हैं, भोग और मुक्ति देने वाली।"

"The Kamalā, the Bhuvaneśānī, the kūrca seed, the Sarasvatī; then 'vajravairocanīye' and the previous seeds again, then phaṭ svāhā: this supreme great vidyā has eighteen syllables. Beginning with the praṇava it has nineteen syllables and is of the nature of the knowledge of Brahman. These two, O Goddess, are the best vidyās, auspicious, giving enjoyment and liberation."

Word by wordपदार्थ

कमला (kamalā)the Kamalā seedकमला बीजभुवनेशानी (bhuvaneśānī)the Bhuvaneśānī seedभुवनेशानी बीजकूर्च-बीजम् (kūrca-bījam)the kūrca seedकूर्च बीजसरस्वती (sarasvatī)the Sarasvatī seedसरस्वती बीजवज्रवैरोचनीये (vajravairocanīye)"vajravairocanīye""वज्रवैरोचनीये" (ca)andऔरपूर्व-बीजानि (pūrva-bījāni)the previous seedsपहले के बीज (ca)andऔरउच्चरेत् (uccaret)one should utterउच्चारण करेफट् (phaṭ)phaṭफट्स्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहा (ca)andऔरमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यावसु-चन्द्र-अक्षरी (vasu-candra-akṣarī)of eighteen syllablesअठारह अक्षरों कीपरा (parā)supremeपरातार-आद्या (tāra-ādyā)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भ होने वालीएकोनविंश-अर्णा (ekonaviṃśa-arṇā)of nineteen syllablesउन्नीस अक्षरों कीब्रह्म-विद्या-स्वरूपिणी (brahma-vidyā-svarūpiṇī)of the nature of the knowledge of Brahmanब्रह्मविद्या स्वरूपएते (ete)theseयेविद्या-उत्तमे (vidyā-uttame)two best vidyāsदो उत्तम विद्याएँदेवि (devi)O Goddessहे देवीभुक्ति-मुक्ति-प्रदे (bhukti-mukti-prade)giving enjoyment and liberationभोग और मुक्ति देने वालीशुभे (śubhe)auspiciousशुभ

Verse 42

४२ लक्ष्म्यादिपुटिता पूर्वा रन्ध्रचन्द्राक्षरी भवेत् । चतुर्द्धा च महाविद्या चतुर्वर्गफलप्रदा । प्रणवाद्या यथा चैषा भोगमोक्षकरी सदा ॥४२॥

lakṣmyādipuṭitā pūrvā randhracandrākṣarī bhavet | caturddhā ca mahāvidyā caturvargaphalapradā | praṇavādyā yathā caiṣā bhogamokṣakarī sadā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पहली, लक्ष्मी आदि बीजों से पुटित, उन्नीस अक्षरों की होती है। महाविद्या चार प्रकार की है और चारों पुरुषार्थ का फल देती है। प्रणव से आरम्भ होने पर यह भी सदा भोग और मोक्ष देती है।"

"The former, enclosed by Lakṣmī's seed and the others, becomes one of nineteen syllables. The great vidyā is fourfold and gives the fruit of the four aims of life. Beginning with the praṇava, this too ever gives enjoyment and liberation."

Word by wordपदार्थ

लक्ष्मी-आदि-पुटिता (lakṣmī-ādi-puṭitā)enclosed by Lakṣmī's seed and the othersलक्ष्मी आदि बीजों से पुटितपूर्वा (pūrvā)the formerपहलीरन्ध्र-चन्द्र-अक्षरी (randhra-candra-akṣarī)of nineteen syllablesउन्नीस अक्षरों कीभवेत् (bhavet)becomesहोती हैचतुर्धा (caturdhā)fourfoldचार प्रकार की (ca)andऔरमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याचतुर्वर्ग-फल-प्रदा (caturvarga-phala-pradā)giving the fruit of the four aimsचारों पुरुषार्थ का फल देने वालीप्रणव-आद्या (praṇava-ādyā)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भ होने वालीयथा (yathā)asजैसे (ca)andऔरएषा (eṣā)thisयहभोग-मोक्ष-करी (bhoga-mokṣa-karī)giving enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देने वालीसदा (sadā)everसदा

Verse 43

४३ मन्त्रान्तरम् : विद्यान्तरं प्रवक्ष्यामि सावधानावधारय । ह्रल्लेखाकूर्चवाग्बीजवज्रवैरोचनीये हूं । अस्त्रं स्वाहा । महाविद्या चतुर्दशाक्षरी मता । सर्वैश्वर्यप्रदा चैषा सर्वमोहनकारिणी ॥४३॥

mantrāntaram : | vidyāntaraṃ pravakṣyāmi sāvadhānāvadhāraya | hrallekhākūrcavāgbījavajravairocanīye hūṃ | astraṃ svāhā | mahāvidyā caturdaśākṣarī matā | sarvaiśvaryapradā caiṣā sarvamohanakāriṇī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दूसरा मन्त्र: "मैं दूसरी विद्या कहूँगा; सावधान होकर समझो। ह्रल्लेखा, कूर्च, वाग्बीज, 'वज्रवैरोचनीये', हूं, अस्त्र, स्वाहा — यह महाविद्या चौदह अक्षरों की मानी गई है। यह सब ऐश्वर्य देती है और सबको मोहित करती है।"

Another mantra: "I shall tell another vidyā; take note attentively. Hṛllekhā, kūrca, the speech seed, 'vajravairocanīye', hūṃ, the weapon syllable, svāhā: this great vidyā is held to have fourteen syllables. It gives all lordship and bewitches all."

Word by wordपदार्थ

विद्या-अन्तरम् (vidyā-antaram)another vidyāदूसरी विद्याप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall tellकहूँगासावधाना (sāvadhānā)attentiveसावधान होकरअवधारय (avadhāraya)take noteसमझोह्रल्लेखा-कूर्च-वाक्-बीज-वज्रवैरोचनीये (hrallekhā-kūrca-vāk-bīja-vajravairocanīye)Hṛllekhā, kūrca, the speech seed and "vajravairocanīye"ह्रल्लेखा, कूर्च, वाग्बीज और "वज्रवैरोचनीये"हूं (hūṃ)hūṃहूंअस्त्रम् (astram)the weapon syllableअस्त्रस्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहामहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याचतुर्दश-अक्षरी (caturdaśa-akṣarī)of fourteen syllablesचौदह अक्षरों कीमता (matā)is heldमानी गई हैसर्व-ऐश्वर्य-प्रदा (sarva-aiśvarya-pradā)giving all lordshipसब ऐश्वर्य देने वाली (ca)andऔरएषा (eṣā)thisयहसर्व-मोहन-कारिणी (sarva-mohana-kāriṇī)bewitching allसबको मोहित करने वाली

Verse 44

४४ भुवनेशीत्रितत्त्वञ्च वाग्बीजं प्रणवं ततः । वज्रवैरोचनीये च फट् स्वाहा च तथा परा । चतुर्दशाक्षरी चैषा चतुर्वर्गफलप्रदा । एषा विद्या महाविद्या जन्ममृत्युविनाशिनी ॥४४॥

bhuvaneśītritattvañca vāgbījaṃ praṇavaṃ tataḥ | vajravairocanīye ca phaṭ svāhā ca tathā parā | caturdaśākṣarī caiṣā caturvargaphalapradā | eṣā vidyā mahāvidyā janmamṛtyuvināśinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीन भुवनेशी बीज, वाग्बीज, फिर प्रणव; 'वज्रवैरोचनीये', और फट् स्वाहा — चौदह अक्षरों की यह परा विद्या चारों पुरुषार्थ का फल देती है। यह विद्या महाविद्या है, जन्म और मृत्यु का नाश करने वाली।"

"The three Bhuvaneśī seeds, the speech seed, then the praṇava; 'vajravairocanīye', and phaṭ svāhā likewise: this supreme one of fourteen syllables gives the fruit of the four aims of life. This vidyā is a great vidyā, destroying birth and death."

Word by wordपदार्थ

भुवनेशी-त्रि-तत्त्वम् (bhuvaneśī-tri-tattvam)the three Bhuvaneśī seedsतीन भुवनेशी बीज (ca)andऔरवाक्-बीजम् (vāk-bījam)the speech seedवाग्बीजप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवततः (tataḥ)thenफिरवज्रवैरोचनीये (vajravairocanīye)"vajravairocanīye""वज्रवैरोचनीये" (ca)andऔरफट् (phaṭ)phaṭफट्स्वाहा (svāhā)svāhāस्वाहा (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीपरा (parā)supremeपराचतुर्दश-अक्षरी (caturdaśa-akṣarī)of fourteen syllablesचौदह अक्षरों की (ca)andऔरएषा (eṣā)thisयहचतुर्वर्ग-फल-प्रदा (caturvarga-phala-pradā)giving the fruit of the four aimsचारों पुरुषार्थ का फल देने वालीएषा (eṣā)thisयहविद्या (vidyā)vidyāविद्यामहा-विद्या (mahā-vidyā)great vidyāमहाविद्याजन्म-मृत्यु-विनाशिनी (janma-mṛtyu-vināśinī)destroyer of birth and deathजन्म और मृत्यु का नाश करने वाली

तन्त्रान्तरे : — In another Tantra: अन्य तन्त्र में:

Verse 45

४५ रमा कामस्तथा लज्जा वाग्भवं वज्र वै पदम् । रोचनीये लज्जाद्वन्द्वमन्त्रं स्वाहासमन्वितम् । इयं सा षोडशी प्रोक्ता सर्वकामफलप्रदा ॥४५॥

ramā kāmastathā lajjā vāgbhavaṃ vajra vai padam | rocanīye lajjādvandvamantraṃ svāhāsamanvitam | iyaṃ sā ṣoḍaśī proktā sarvakāmaphalapradā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.45. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"रमा बीज, काम बीज, लज्जा बीज और वाग्भव, 'वज्र' पद, 'रोचनीये', दो लज्जा बीजों वाला मन्त्र, स्वाहा से युक्त — यह वह षोडशी कही गई है जो सब कामनाओं का फल देती है।"

"The Ramā seed, the kāma seed, Lajjā's seed and the vāgbhava, the word 'vajra', 'rocanīye', the mantra with the pair of Lajjā seeds, joined with svāhā: this is declared that Ṣoḍaśī which gives the fruit of every desire."

Word by wordपदार्थ

रमा (ramā)the Ramā seedरमा बीजकामः (kāmaḥ)the kāma seedकाम बीजतथा (tathā)andऔरलज्जा (lajjā)Lajjā's seedलज्जा बीजवाग्भवम् (vāgbhavam)the vāgbhava seedवाग्भव बीजवज्र (vajra)"vajra""वज्र"वै (vai)indeedहीपदम् (padam)the wordपदरोचनीये (rocanīye)"rocanīye""रोचनीये"लज्जा-द्वन्द्व-मन्त्रम् (lajjā-dvandva-mantram)the mantra with the pair of Lajjā seedsदो लज्जा बीजों वाला मन्त्रस्वाहा-समन्वितम् (svāhā-samanvitam)joined with svāhāस्वाहा से युक्तइयम् (iyam)thisयहसा (sā)thatवहषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीप्रोक्ता (proktā)is declaredकही गई हैसर्व-काम-फल-प्रदा (sarva-kāma-phala-pradā)giving the fruit of every desireसब कामनाओं का फल देने वाली

Verse 46

४६ कथिताः सकला विद्याः सारात्सारतराः शुभाः । आसां ऋषिर्भैरवोऽहं नाम्ना तु क्रोधभूपतिः । सम्राट्छन्दो देवता च छिन्नमस्ता प्रकीर्तिता । षड्दीर्घभाक्स्वरेणैव प्रणवाद्येन सुन्दरि । खड्गाद्येन ठठान्तानि षडङ्गानि प्रकल्पयेत् ॥४६॥

kathitāḥ sakalā vidyāḥ sārātsāratarāḥ śubhāḥ | āsāṃ ṛṣirbhairavo'haṃ nāmnā tu krodhabhūpatiḥ | samrāṭchando devatā ca chinnamastā prakīrtitā | ṣaḍdīrghabhāksvareṇaiva praṇavādyena sundari | khaḍgādyena ṭhaṭhāntāni ṣaḍaṅgāni prakalpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.46. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सब विद्याएँ कही गईं, शुभ, सार से भी अधिक सार। इनका ऋषि मैं भैरव हूँ, नाम से क्रोधभूपति; सम्राट् छन्द है और छिन्नमस्ता देवता कही गई है। छह दीर्घ रूप वाले स्वर से, आदि में प्रणव सहित, हे सुन्दरी, 'खड्ग' आदि से और ठ ठ पर समाप्त छह अङ्ग बनाए।"

"All the vidyās have been told, auspicious, more essential than the essence. Their seer is I, Bhairava, by name Krodhabhūpati; Samrāṭ is the metre and Chinnamastā is proclaimed the deity. With the vowel taking the six long forms, with the praṇava first, O fair one, beginning with 'khaḍga' and ending in ṭha ṭha, one should form the six limbs."

Word by wordपदार्थ

कथिताः (kathitāḥ)have been toldकही गईंसकलाः (sakalāḥ)allसबविद्याः (vidyāḥ)the vidyāsविद्याएँसारात् (sārāt)than the essenceसार सेसारतराः (sāratarāḥ)more essentialअधिक सारशुभाः (śubhāḥ)auspiciousशुभआसाम् (āsām)of theseइनकाऋषिः (ṛṣiḥ)the seerऋषिभैरवः (bhairavaḥ)Bhairavaभैरवअहम् (aham)Iमैंनाम्ना (nāmnā)by nameनाम सेतु (tu)andऔरक्रोध-भूपतिः (krodha-bhūpatiḥ)Krodhabhūpatiक्रोधभूपतिसम्राट् (samrāṭ)Samrāṭसम्राट्छन्दः (chandaḥ)the metreछन्ददेवता (devatā)the deityदेवता (ca)andऔरछिन्नमस्ता (chinnamastā)Chinnamastāछिन्नमस्ताप्रकीर्तिता (prakīrtitā)is proclaimedकही गई हैषट्-दीर्घ-भाक्-स्वरेण (ṣaṭ-dīrgha-bhāk-svareṇa)with the vowel taking the six long formsछह दीर्घ रूप वाले स्वर सेएव (eva)indeedहीप्रणव-आद्येन (praṇava-ādyena)with the praṇava firstआदि में प्रणव सहितसुन्दरि (sundari)O fair oneहे सुन्दरीखड्ग-आद्येन (khaḍga-ādyena)beginning with "khaḍga""खड्ग" आदि सेठठ-अन्तानि (ṭhaṭha-antāni)ending in ṭha ṭhaठ ठ पर समाप्तषट्-अङ्गानि (ṣaṭ-aṅgāni)the six limbsछह अङ्गप्रकल्पयेत् (prakalpayet)one should formबनाए

Verse 48

४८ नारदोषादिकध्वासां ताः सुसिद्धाः सुरासुरैः । सकलेषु च वर्णेषु सकलेष्वाश्रमेषु च । अन्तिमेषु च वर्णेषु भुक्तिमुक्तिप्रदायिका । प्राणवाद्याश्च या विद्याः शूद्रादौ न समीरिताः । अस्याश्चैव विशेषोऽयं योषिच्चेत्समुपासयेत् । डाकिनी सा भवत्येव डाकिनीभिः प्रजायते । पतिहीना पुत्रहीना यथा स्यात् सिद्धयोगिनी । इति ते कथितं तत्त्वं रहस्यमखिलं प्रिये । क्षिति स्नेहतरङ्गेन भक्त्या दासोऽस्मि ते प्रिये ॥४८॥

nāradoṣādikadhvāsāṃ tāḥ susiddhāḥ surāsuraiḥ | sakaleṣu ca varṇeṣu sakaleṣvāśrameṣu ca | antimeṣu ca varṇeṣu bhuktimuktipradāyikā | prāṇavādyāśca yā vidyāḥ śūdrādau na samīritāḥ | asyāścaiva viśeṣo'yaṃ yoṣiccetsamupāsayet | ḍākinī sā bhavatyeva ḍākinībhiḥ prajāyate | patihīnā putrahīnā yathā syāt siddhayoginī | iti te kathitaṃ tattvaṃ rahasyamakhilaṃ priye | kṣiti snehataraṅgena bhaktyā dāso'smi te priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.48. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इनमें अरि आदि दोष नहीं है; ये देवताओं और असुरों द्वारा सुसिद्ध हैं। सब वर्णों में और सब आश्रमों में, और अन्तिम वर्णों में भी, यह भोग और मुक्ति देने वाली है। प्रणव से आरम्भ होने वाली विद्याएँ शूद्र आदि के लिए नहीं कही गईं। और इसकी यह विशेषता है: यदि स्त्री इसकी उपासना करे, तो वह डाकिनी हो जाती है और डाकिनियों के साथ उत्पन्न होती है, पति रहित और पुत्र रहित, जैसे सिद्ध योगिनी होती है। इस प्रकार, हे प्रिये, तुम्हें सम्पूर्ण रहस्य तत्त्व कहा गया। हे क्षिति, स्नेह की तरंग से और भक्ति से मैं तुम्हारा दास हूँ, हे प्रिये।"

"These have no fault of 'enemy' and the rest; they are well perfected by gods and demons. In all castes and in all stages of life, and in the last castes too, she gives enjoyment and liberation. The vidyās beginning with the praṇava are not prescribed for śūdras and the rest. And this is the special point of this one: if a woman worships her, she becomes a Ḍākinī and is born among Ḍākinīs, husbandless and sonless, as a perfected yoginī would be. Thus the entire secret truth has been told to you, O beloved. O earth, by the wave of love and with devotion I am your servant, O beloved."

Word by wordपदार्थ

नारदोषादिकध्वासाम् (nāradoṣādikadhvāsām)no fault of "enemy" and the rest belongs to theseइनमें अरि आदि दोष नहींताः (tāḥ)theyवेसु-सिद्धाः (su-siddhāḥ)well perfectedसुसिद्धसुर-असुरैः (sura-asuraiḥ)by gods and demonsदेवताओं और असुरों द्वारासकलेषु (sakaleṣu)in allसब (ca)andऔरवर्णेषु (varṇeṣu)castesवर्णों मेंसकलेषु (sakaleṣu)in allसबआश्रमेषु (āśrameṣu)stages of lifeआश्रमों में (ca)andऔरअन्तिमेषु (antimeṣu)in the lastअन्तिम (ca)andऔरवर्णेषु (varṇeṣu)castesवर्णों मेंभुक्ति-मुक्ति-प्रदायिका (bhukti-mukti-pradāyikā)giver of enjoyment and liberationभोग और मुक्ति देने वालीप्रणव-आद्याः (praṇava-ādyāḥ)beginning with the praṇavaप्रणव से आरम्भ होने वाली (ca)andऔरयाः (yāḥ)whichजोविद्याः (vidyāḥ)vidyāsविद्याएँशूद्र-आदौ (śūdra-ādau)for śūdras and the restशूद्र आदि के लिए (na)notनहींसमीरिताः (samīritāḥ)prescribedकही गईंअस्याः (asyāḥ)of thisइसकी (ca)andऔरएव (eva)indeedहीविशेषः (viśeṣaḥ)special pointविशेषताअयम् (ayam)thisयहयोषित् (yoṣit)a womanस्त्रीचेत् (cet)ifयदिसमुपासयेत् (samupāsayet)worshipsउपासना करेडाकिनी (ḍākinī)a Ḍākinīडाकिनीसा (sā)sheवहभवति (bhavati)becomesहो जाती हैएव (eva)indeedहीडाकिनीभिः (ḍākinībhiḥ)with Ḍākinīsडाकिनियों के साथप्रजायते (prajāyate)is bornउत्पन्न होती हैपति-हीना (pati-hīnā)husbandlessपति रहितपुत्र-हीना (putra-hīnā)sonlessपुत्र रहितयथा (yathā)asजैसेस्यात् (syāt)isहोसिद्ध-योगिनी (siddha-yoginī)a perfected yoginīसिद्ध योगिनीइति (iti)thusइस प्रकारते (te)to youतुम्हेंकथितम् (kathitam)has been toldकहा गयातत्त्वम् (tattvam)the truthतत्त्वरहस्यम् (rahasyam)the secretरहस्यअखिलम् (akhilam)entireसम्पूर्णप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेक्षिति (kṣiti)O earthहे क्षितिस्नेह-तरङ्गेन (sneha-taraṅgena)by the wave of loveस्नेह की तरंग सेभक्त्या (bhaktyā)with devotionभक्ति सेदासः (dāsaḥ)servantदासअस्मि (asmi)I amहूँते (te)yourतुम्हाराप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 49

४९ एतासां ध्यानपूजादिकं षोडशीवत्कार्यम् ॥४९॥

etāsāṃ dhyānapūjādikaṃ ṣoḍaśīvatkāryam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.49. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इनका ध्यान, पूजा आदि षोडशी की तरह करना चाहिए।

For these the visualisation, worship and the rest are to be done as for the Ṣoḍaśī.

Verse 50

५० नाभौ शुद्धारविन्दं तदुपरि कमलं मण्डलं चण्डरश्मेः, संसारस्यैकसारां त्रिभुवनजननीं धर्मकामोदयाढ्याम् । तस्मिन्मध्ये त्रिकोणे त्रितयतनुधरां छिन्नमस्तां प्रशस्तां, तां वन्दे ज्ञानरूपां निखिलभयहरां योगिनीं योगमुद्राम् ॥५०॥ इति छिन्नमस्ताप्रकरणम् ॥

nābhau śuddhāravindaṃ tadupari kamalaṃ maṇḍalaṃ caṇḍaraśmeḥ, saṃsārasyaikasārāṃ tribhuvanajananīṃ dharmakāmodayāḍhyām | tasminmadhye trikoṇe tritayatanudharāṃ chinnamastāṃ praśastāṃ, tāṃ vande jñānarūpāṃ nikhilabhayaharāṃ yoginīṃ yogamudrām | iti chinnamastāprakaraṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 20.50. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-2-chapter-twenty-pracandacandika-mantras#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"नाभि में शुद्ध कमल, उसके ऊपर कमल और प्रचण्ड किरणों वाले सूर्य का मण्डल; संसार का एकमात्र सार, तीनों भुवनों की जननी, धर्म और काम के उदय से सम्पन्न; उसके बीच में, त्रिकोण में, तीन शरीर धारण करने वाली, प्रशंसित छिन्नमस्ता — उसकी मैं वन्दना करता हूँ, जो ज्ञान रूपा है, सब भय हरने वाली, योगिनी, योगमुद्रा।" यह छिन्नमस्ता प्रकरण है।

"In the navel a pure lotus, above it a lotus and the disc of the fierce-rayed sun; the one essence of the world, mother of the three worlds, rich in the rise of dharma and desire; in the middle of that, in the triangle, bearing a threefold body, the praised Chinnamastā: her I salute, whose form is knowledge, remover of all fear, the yoginī, the seal of yoga." Thus the section on Chinnamastā.

Word by wordपदार्थ

नाभौ (nābhau)in the navelनाभि मेंशुद्ध-अरविन्दम् (śuddha-aravindam)a pure lotusशुद्ध कमलतत्-उपरि (tat-upari)above itउसके ऊपरकमलम् (kamalam)a lotusकमलमण्डलम् (maṇḍalam)the discमण्डलचण्ड-रश्मेः (caṇḍa-raśmeḥ)of the fierce-rayed sunप्रचण्ड किरणों वाले सूर्य कासंसारस्य (saṃsārasya)of the worldसंसार काएक-साराम् (eka-sārām)the one essenceएकमात्र सारत्रि-भुवन-जननीम् (tri-bhuvana-jananīm)mother of the three worldsतीनों भुवनों की जननीधर्म-काम-उदय-आढ्याम् (dharma-kāma-udaya-āḍhyām)rich in the rise of dharma and desireधर्म और काम के उदय से सम्पन्नतस्मिन् (tasmin)in thatउसमेंमध्ये (madhye)in the middleबीच मेंत्रिकोणे (trikoṇe)in the triangleत्रिकोण मेंत्रितय-तनु-धराम् (tritaya-tanu-dharām)bearing a threefold bodyतीन शरीर धारण करने वालीछिन्नमस्ताम् (chinnamastām)Chinnamastāछिन्नमस्ता कोप्रशस्ताम् (praśastām)praisedप्रशंसितताम् (tām)herउसेवन्दे (vande)I saluteमैं वन्दना करता हूँज्ञान-रूपाम् (jñāna-rūpām)whose form is knowledgeज्ञान रूपानिखिल-भय-हराम् (nikhila-bhaya-harām)remover of all fearसब भय हरने वालीयोगिनीम् (yoginīm)the yoginīयोगिनीयोग-मुद्राम् (yoga-mudrām)the seal of yogaयोगमुद्रा

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.