Bṛhat Tantrasāra पञ्चमः परिच्छेदः Chapter 8
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

पञ्चमः परिच्छेदः
Chapter Eight · The Rule of Applications · Verses 22–89

प्रयोगविधिः

In every application the japa is ten thousand, and the Śāradā says the homa count is ten thousand and the japa as many. First Bhuvaneśvarī: homa of aśvattha sticks with the three sweets subdues brāhmaṇas, lotuses kings, palāśa flowers the queen, kumuda the ministers; bathing daily in water charged twenty-five times gives fortune, drinking it in the morning great wealth and the first place among poets; palāśa flowers give the grace of speech, brāhmī ghee charged with the root mantra gives poetry within a year, and salted mustard subdues man, woman and king. Tvaritā: with a yoni pit, mallikā flowers subdue the world, palāśa quells sorcery and enmity, sugar-cane brings growth, dūrvā long life, washed grain wealth, aśoka a son, madhuka one's wish, jambū fruits wealth, bakula flowers lasting fame, mango long life, campaka gold, mustard destroys enemies, bakula leaves rout them, śālmalī leaves destroy rivals, black gram makes the enemy dumb and dice mad. Durgā: sesame subdues men and kings, mustard frees from disease, lotuses bring victory, dūrvā peace, palāśa nourishment, grain a store of grain, crow feathers spread hatred and pepper kills the foe. Sarasvatī: drinking charged water with a thousand japas a day makes a great poet within a year; three thousand japas standing chest-deep in water, meditating on the goddess in the sun's disc, gives matchless speech within a maṇḍala; palāśa and bilva flowers wet with sweets, or their sticks, give the fame of the lord of speech, palāśa the highest speech, kadamba and śrīphala quick wealth, kunda and nandyāvarta the love of speech. Lakṣmī: three lakhs of japa standing chest-deep, meditating on her in the sun's disc, makes one her fixed abode; worship on the uttara asterisms with garlands and sandal and a thousand nandyāvarta flowers, bilva fruits in sweets on the full moon, white lotuses on the fifth, fragrant flowers on Friday, every month, makes one a treasury of wealth within a year; a thousand and eight rice grains daily bring great Lakṣmī soon; a thousand and eight china roses, and the ash charged and mixed with betel-leaf juice worn as a mark, subdue all. Gaṇeśa: four hundred and forty-four water offerings daily give the desire and more within a maṇḍala; coconut homa on the fourth gives Lakṣmī; a hundred a day of coconut, barley meal, parched grain and sesame from the first to the fourth of the bright fortnight subdues all creatures; rice with sesame on the fourth gives wealth; lotuses subdue kings, water-lilies their queens, kumuda ministers, pippala flowers brāhmaṇas, udumbara sticks kings, plakṣa vaiśyas and banyan śūdras; honey gives gold, cow's milk cows, ghee great wealth, curd all prosperity and rice lordship of food. Sūrya: the arghya each day or on his day — a copper vessel holding a prastha of water filled with the mantra, saffron, gorocanā, rājī, red sandal, water-lilies, karavīra, china rose, rice, kuśa and śyāmāka grains cast in, the sun worshipped in it with his limbs, covered and charged a hundred and eight times, then kneeling, raising it above the head, fixing the gaze on the veiled sun and offering it in oneness with the root mantra, flowers and a hundred and eight japas more — the arghya gives long life, health, wealth, grain, cattle, land, sons, friends and wives, vigour, fame, beauty, learning and fortune. Rāma: jasmine gives Lakṣmī, jasmine sprinkled with sandal water subdues a king, lotuses give wealth and grain, blue lotuses subdue the world, bilva gives Lakṣmī, dūrvā long life, red lotuses wealth, fresh palāśa intellect; the charged water drunk for a year makes a poet and charged food gives health. Kṛṣṇa: the applications common to both his mantras — a lakh of japa at the brāhma hour meditating on Devakī's son dark as a new cloud with conch, discus, mace, lotus and forest garland gives the highest intellect; as crystal-bright with pen and book, knowledge of the three times; as the boy driving cows, all learning; as roaming Nanda's courtyard grey with dust, every aim; water charged a hundred and eight times drunk at dawn makes the dumb and dull equal to Bṛhaspati; as kicking over the cart, freedom from danger and fear; forest flowers subdue brāhmaṇas, jasmine on the cowherd form kings, tamāla flowers vaiśyas, blue lotuses śūdras; red flowers with sesame and rice, and the ash worn on the brow, subdue all; the rāsa-circle form gives a bride, the rescuer of the brāhmaṇa's son a son, kunda flowers a husband for a maiden; charged gifts subdue their receiver; śrī flowers with rice give food, the universal form fame, the drinker at Pūtanā's breast release from seizers, Kāliya's tamer release from poison, with a second bīja mantra; the burner of Bāṇa's city cures fevers, spleen, liver, wind and epilepsy; the flute-bearer gives cattle, honey-wet white flowers the post of royal priest, Govardhana's bearer safety from storms, the Vṛndāvana form rain, the singer song with the kinnaras, the taker of the wishing-tree victory, the Dvārakā form with the treasures peace, the singer under the kadamba tree with apāmārga leaves lordship of the worlds, a hundred and eight japas before speaking in court victory, and Puṇḍarīkākṣa in white praised by Sanaka and the rest, worshipped in the lotus wheel with a lakh of japa, release from the sea of rebirth. हर प्रयोग में जप दस हजार है, और शारदा कहती है कि होम की संख्या दस हजार और जप उतना ही। पहले भुवनेश्वरी: त्रिमधुर सहित अश्वत्थ समिधों का होम ब्राह्मणों को, कमल राजाओं को, पलाश पुष्प रानी को, कुमुद मन्त्रियों को वश में करते हैं; पच्चीस बार जपे जल से नित्य स्नान सौभाग्य देता है, प्रातः उसे पीना बड़ी लक्ष्मी और कवियों में अग्रता; पलाश पुष्प वाक्-श्री देते हैं, मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित ब्राह्मी घृत एक वर्ष में कवित्व, और नमक सहित सरसों नर, नारी और राजा को वश में करती है। त्वरिता: योनिकुण्ड बनाकर मल्लिका के फूल जगत् को वश में करते हैं, पलाश कृत्या और द्रोह शान्त करता है, इक्षुदण्ड वृद्धि, दूर्वा दीर्घ आयु, धोया धान्य श्री, अशोक पुत्र, मधुक इष्ट, जामुन फल धन, बकुल पुष्प अक्षय कीर्ति, आम दीर्घ आयु, चम्पक सोना, सरसों शत्रुनाश, बकुल पत्र शत्रुओं का उत्साद, शाल्मली पत्र सपत्नों का नाश, उड़द शत्रु को मूक और पासे उन्मत्त करते हैं। दुर्गा: तिल मनुष्यों और राजाओं को वश में करता है, सरसों रोग से मुक्त करती है, कमल जय, दूर्वा शान्ति, पलाश पुष्टि, धान्य धान्य का आश्रय, कौए के पंख द्वेष और मरिच शत्रु का मरण देते हैं। सरस्वती: अभिमन्त्रित जल पीकर प्रतिदिन हजार जप एक वर्ष में महाकवि बनाता है; छाती तक जल में खड़े होकर सूर्यमण्डल में देवी का ध्यान करते हुए तीन हजार जप एक मण्डल में अप्रतिम वाक्सिद्धि देता है; मधुर से सिक्त पलाश और बिल्व पुष्प या उनकी समिधाएँ वाक्पति का यश, पलाश परा वाक्सिद्धि, कदम्ब और श्रीफल शीघ्र श्री, कुन्द और नन्द्यावर्त वाणी का प्रेम देते हैं। लक्ष्मी: छाती तक जल में सूर्यमण्डल में देवी का ध्यान करते तीन लाख जप उसे लक्ष्मी का स्थिर घर बनाता है; उत्तरा नक्षत्रों में माला और चन्दन से आराधना और हजार नन्द्यावर्त पुष्प, पूर्णिमा को मधुर में डूबे बिल्व फल, पञ्चमी को श्वेत कमल, शुक्रवार को सुगन्धित फूल, हर महीने — एक वर्ष में वह सम्पत्ति का निधि होता है; प्रतिदिन एक हजार आठ शालि शीघ्र महती लक्ष्मी लाते हैं; एक हजार आठ जवा पुष्प, और नागवल्ली रस मिली अभिमन्त्रित भस्म का तिलक सबको वश में करता है। गणेश: प्रतिदिन चार सौ चौवालीस जल तर्पण एक मण्डल में अभीष्ट से अधिक देता है; चतुर्थी को नारियल का होम लक्ष्मी देता है; शुक्ल प्रतिपदा से चतुर्थी तक नारियल, सत्तू, लाजा और तिल का सौ-सौ होम सब प्राणियों को वश में करता है; चतुर्थी को तिल सहित चावल श्री देता है; कमल राजाओं को, उत्पल उनकी रानियों को, कुमुद मन्त्रियों को, पिप्पल पुष्प ब्राह्मणों को, उदुम्बर समिधाएँ राजाओं को, प्लक्ष वैश्यों को और वट शूद्रों को वश में करते हैं; मधु सोना, गोदुग्ध गायें, घी बड़ी श्री, दही सब समृद्धि और अन्न अन्नपति बनाता है। सूर्य: प्रतिदिन या रविवार को अर्घ्य — एक प्रस्थ जल का ताम्र पात्र मन्त्र से भरा, उसमें कुंकुम, गोरोचन, राजी, रक्त चन्दन, कैरव, करवीर, जवा, शालि, कुश और श्यामाक तण्डुल डालकर उसमें साङ्ग सूर्य की पूजा, ढककर एक सौ आठ जप, फिर घुटनों पर बैठकर सिर के ऊपर उठाकर आवरण सहित सूर्य में दृष्टि रखकर ऐक्य भाव से मूल मन्त्र जपते हुए अर्घ्य देना, पुष्पाञ्जलि और फिर एक सौ आठ जप — यह अर्घ्यदान आयु, आरोग्य, धन, धान्य, पशु, क्षेत्र, पुत्र, मित्र, कलत्र, तेज, वीर्य, यश, कान्ति, विद्या, विभव और भाग्य देता है। श्रीराम: जाती के फूल लक्ष्मी देते हैं, चन्दन जल से सिक्त जाती राजा को वश में करती है, कमल धन-धान्य, नीलोत्पल जगत् को वश में, बिल्व लक्ष्मी, दूर्वा दीर्घ आयु, रक्तोत्पल धन, नए पलाश मेधा; एक वर्ष अभिमन्त्रित जल पीना कवि बनाता है और अभिमन्त्रित अन्न आरोग्य देता है। श्रीकृष्ण: दोनों मन्त्रों के समान प्रयोग — ब्राह्ममुहूर्त में नए मेघ जैसे श्याम, शङ्ख, चक्र, गदा, पद्म और वनमाला धारी देवकीपुत्र का ध्यान करते एक लाख जप परा मेधा देता है; स्फटिक जैसे उज्ज्वल लेखनी और पुस्तक धारी रूप का त्रिकालज्ञता; गो चराने वाले बालक का सब शास्त्र; नन्द के आँगन में धूल से धूसर घूमते रूप का सब सिद्धि; प्रातः एक सौ आठ बार जपा जल पीना मूक और जड़ को भी बृहस्पति के समान बनाता है; शकट को पैरों से गिराते रूप का आपत्ति और भय से मुक्ति; वन के फूल ब्राह्मणों को, गोपाल रूप पर जाती पुष्प राजाओं को, तमाल पुष्प वैश्यों को, नीलोत्पल शूद्रों को वश में करते हैं; तिल-चावल मिले लाल फूल और माथे पर धारण की भस्म सबको वश में करती है; रासमण्डल का रूप कन्या, ब्राह्मण के पुत्र को लौटाने वाला रूप पुत्र, कुन्द पुष्प कन्या को पति देते हैं; अभिमन्त्रित उपहार पाने वाले को वश में करते हैं; चावल सहित श्रीपुष्प अन्न, विश्वरूप यश, पूतना का स्तन पीने वाला रूप ग्रहों से मुक्ति, कालियदमन विष से मुक्ति — दूसरे बीज मन्त्र सहित; बाणनगरी दाहक रूप ज्वर, प्लीहा, यकृत, वायु और अपस्मार दूर करता है; वेणुधारी पशु, मधु से सिक्त श्वेत पुष्प राजपुरोहित पद, गोवर्धनधारी आँधी-वर्षा से रक्षा, वृन्दावन का रूप वृष्टि, गायक रूप किन्नरों के साथ गान, कल्पवृक्ष हरण करने वाला रूप जय, निधियों सहित द्वारका का रूप शान्ति, कदम्ब के नीचे गाने वाला रूप अपामार्ग पत्रों से लोकों का वश, सभा में बोलने से पहले एक सौ आठ जप विजय, और सनक आदि से स्तुत शुक्लाम्बर पुण्डरीकाक्ष की चक्राब्ज मण्डल में एक लाख जप सहित पूजा संसार सागर से मुक्ति देती है।

Begin verses ↓

Verse 22

२२ अथ प्रयोगविधिः सर्वप्रयोगे अयुतजपः । तथा च शारदायाम् : अयुतं होमसंख्या स्यात् जपस्तावान् प्रकीर्तितः ॥२२॥

atha prayogavidhiḥ | sarvaprayoge ayutajapaḥ | tathā ca śāradāyām : ayutaṃ homasaṃkhyā syāt japastāvān prakīrtitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब प्रयोग विधि। हर प्रयोग में जप दस हजार है। वैसे ही शारदा में: "होम की संख्या दस हजार हो, और जप उतना ही कहा गया है।"

Now the rule of applications. In every application the japa is ten thousand. So too in the Śāradā: "The count of homa should be ten thousand, and the japa is declared to be as much."

Word by wordपदार्थ

अयुतम् (ayutam)ten thousandदस हजारहोम-संख्या (homa-saṃkhyā)the count of homaहोम की संख्यास्यात् (syāt)should beहोजपः (japaḥ)japaजपतावान् (tāvān)as muchउतनाप्रकीर्तितः (prakīrtitaḥ)is declaredकहा गया है

Verse 23

२३ तत्रादौ भुवनेश्वरीप्रयोगः । तद्यथा : मन्त्री त्रिमधुरोपेतैर्हुत्वाश्वत्थसमिद्वरैः । ब्राह्मणान् वशयेच्छीघ्रं पार्थिवान्पद्महोमतः ॥२३॥

tatrādau bhuvaneśvarīprayogaḥ | tadyathā | mantrī trimadhuropetairhutvāśvatthasamidvaraiḥ | brāhmaṇān vaśayecchīghraṃ pārthivānpadmahomataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहाँ पहले भुवनेश्वरी प्रयोग। वह इस प्रकार: "त्रिमधुर सहित उत्तम अश्वत्थ समिधों का होम करके मन्त्री ब्राह्मणों को शीघ्र वश में करता है, और कमलों के होम से राजाओं को।"

There, first, the application of Bhuvaneśvarī. Thus: "Having offered fine aśvattha sticks joined with the three sweets, the mantra-holder quickly subdues brāhmaṇas, and kings by homa of lotuses."

Word by wordपदार्थ

मन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीत्रि-मधुर-उपेतैः (tri-madhura-upetaiḥ)joined with the three sweetsत्रिमधुर सहितहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेअश्वत्थ-समिद्-वरैः (aśvattha-samid-varaiḥ)with fine aśvattha sticksउत्तम अश्वत्थ समिधों सेब्राह्मणान् (brāhmaṇān)brāhmaṇasब्राह्मणों कोवशयेत् (vaśayet)subduesवश में करता हैशीघ्रम् (śīghram)quicklyशीघ्रपार्थिवान् (pārthivān)kingsराजाओं कोपद्म-होमतः (padma-homataḥ)by homa of lotusesकमलों के होम से

Verse 24

२४ पलाशपुष्पैस्तत्पत्नीं मन्त्रिणः कुमुदैरपि । पञ्चविंशतिसंजप्तैर्जलैः स्नानं दिने दिने ॥२४॥

palāśapuṣpaistatpatnīṃ mantriṇaḥ kumudairapi | pañcaviṃśatisaṃjaptairjalaiḥ snānaṃ dine dine ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पलाश पुष्पों से राजा की पत्नी को, कुमुदों से मन्त्रियों को भी। पच्चीस बार जपे जल से प्रतिदिन स्नान —"

"With palāśa flowers the king's wife, with kumuda flowers also the ministers. Bathing day by day in water charged twenty-five times —"

Word by wordपदार्थ

पलाश-पुष्पैः (palāśa-puṣpaiḥ)with palāśa flowersपलाश पुष्पों सेतत्-पत्नीम् (tat-patnīm)his wifeउसकी पत्नी कोमन्त्रिणः (mantriṇaḥ)the ministersमन्त्रियों कोकुमुदैः (kumudaiḥ)with kumudaकुमुदों सेअपि (api)alsoभीपञ्चविंशति-संजप्तैः (pañcaviṃśati-saṃjaptaiḥ)charged twenty-five timesपच्चीस बार जपेजलैः (jalaiḥ)with watersजल सेस्नानम् (snānam)bathingस्नानदिने (dine)dayदिनदिने (dine)by dayप्रतिदिन

Verse 25

२५ आत्मानमभिषिञ्चेद्यः सर्वसौभाग्यवान्भवेत् । पञ्चविंशतिसंजप्तं जलं प्रातः पिबेन्नरः । अवाप्य महतीं लक्ष्मीं कवीनामग्रणीर्भवेत् ॥२५॥

ātmānamabhiṣiñcedyaḥ sarvasaubhāgyavānbhavet | pañcaviṃśatisaṃjaptaṃ jalaṃ prātaḥ pibennaraḥ | avāpya mahatīṃ lakṣmīṃ kavīnāmagraṇīrbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो उससे अपना अभिषेक करे, वह सब सौभाग्य वाला हो जाता है। जो मनुष्य प्रातः पच्चीस बार जपा जल पिए, वह बड़ी लक्ष्मी पाकर कवियों में अग्रणी हो जाता है।"

"he who sprinkles himself with it becomes blessed with every fortune. A man who drinks in the morning water charged twenty-five times gains great wealth and becomes the foremost of poets."

Word by wordपदार्थ

आत्मानम् (ātmānam)himselfअपने कोअभिषिञ्चेत् (abhiṣiñcet)sprinklesअभिषेक करेयः (yaḥ)whoजोसर्व-सौभाग्यवान् (sarva-saubhāgyavān)blessed with every fortuneसब सौभाग्य वालाभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैपञ्चविंशति-संजप्तम् (pañcaviṃśati-saṃjaptam)charged twenty-five timesपच्चीस बार जपाजलम् (jalam)waterजलप्रातः (prātaḥ)in the morningप्रातःपिबेत् (pibet)drinksपिएनरः (naraḥ)a manमनुष्यअवाप्य (avāpya)having gainedपाकरमहतीम् (mahatīm)greatबड़ीलक्ष्मीम् (lakṣmīm)wealthलक्ष्मीकवीनाम् (kavīnām)of poetsकवियों मेंअग्रणीः (agraṇīḥ)the foremostअग्रणीभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

तथा — Likewise: वैसे ही:

Verse 27

२७ हुत्वा पलाशकुसुमैर्वाक्श्रियं लभते ध्रुवम् । ब्राह्मीघृतं पिबेद्यस्तु मूलमन्त्राभिमन्त्रितम् । कवित्वं लभते मन्त्री वत्सरान्नात्र संशयः । सिद्धार्थान् लवणोपेतान्हुत्वा मन्त्री वशं नयेत् । नरं नारीं नरपतिं नात्र कार्या विचारणा ॥२७॥

hutvā palāśakusumairvākśriyaṃ labhate dhruvam | brāhmīghṛtaṃ pibedyastu mūlamantrābhimantritam | kavitvaṃ labhate mantrī vatsarānnātra saṃśayaḥ | siddhārthān lavaṇopetānhutvā mantrī vaśaṃ nayet | naraṃ nārīṃ narapatiṃ nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पलाश के फूलों का होम करके निश्चय वाक्-श्री पाता है। जो मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित ब्राह्मी घृत पिए, वह मन्त्री एक वर्ष में कवित्व पाता है; इसमें संशय नहीं। नमक सहित सफेद सरसों का होम करके मन्त्री नर, नारी और राजा को वश में लाता है; इसमें विचार नहीं करना चाहिए।"

"Having offered palāśa flowers one surely obtains the grace of speech. He who drinks brāhmī ghee charged with the root mantra — that mantra-holder obtains poetry within a year; there is no doubt of it. Having offered white mustard seeds with salt, the mantra-holder brings under control a man, a woman or a king; no hesitation is to be made here."

Word by wordपदार्थ

हुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेपलाश-कुसुमैः (palāśa-kusumaiḥ)with palāśa flowersपलाश के फूलों सेवाक्-श्रियम् (vāk-śriyam)the grace of speechवाक्-श्रीलभते (labhate)one obtainsपाता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चयब्राह्मी-घृतम् (brāhmī-ghṛtam)brāhmī gheeब्राह्मी घृतपिबेत् (pibet)drinksपिएयः (yaḥ)whoजोतु (tu)butतोमूल-मन्त्र-अभिमन्त्रितम् (mūla-mantra-abhimantritam)charged with the root mantraमूल मन्त्र से अभिमन्त्रितकवित्वम् (kavitvam)poetryकवित्वलभते (labhate)obtainsपाता हैमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीवत्सरात् (vatsarāt)within a yearएक वर्ष में (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशयसिद्धार्थान् (siddhārthān)white mustard seedsसफेद सरसोंलवण-उपेतान् (lavaṇa-upetān)joined with saltनमक सहितहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीवशम् (vaśam)under controlवश मेंनयेत् (nayet)bringsलाता हैनरम् (naram)a manनर कोनारीम् (nārīm)a womanनारी कोनरपतिम् (narapatim)a kingराजा को (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)hesitationविचार

Verse 28

२८ अथ त्वरिता योनिकुण्डं प्रकल्प्याथ कुर्याद्धोमं यथेच्छया । मल्लिकाकुसुमैर्हुत्वा वशयेदखिलं जगत् ॥२८॥

atha tvaritā | yonikuṇḍaṃ prakalpyātha kuryāddhomaṃ yathecchayā | mallikākusumairhutvā vaśayedakhilaṃ jagat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब त्वरिता। "योनि कुण्ड बनाकर फिर इच्छा के अनुसार होम करे। मल्लिका के फूलों का होम करके सारे जगत् को वश में करता है।"

Now Tvaritā. "Having prepared a yoni-shaped pit, one should then do homa as one wishes. Having offered mallikā flowers one subdues the whole world."

Word by wordपदार्थ

योनि-कुण्डम् (yoni-kuṇḍam)a yoni-shaped pitयोनि कुण्डप्रकल्प्य (prakalpya)having preparedबनाकरअथ (atha)thenफिरकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेहोमम् (homam)homaहोमयथा-इच्छया (yathā-icchayā)as one wishesइच्छा के अनुसारमल्लिका-कुसुमैः (mallikā-kusumaiḥ)with mallikā flowersमल्लिका के फूलों सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैअखिलम् (akhilam)the wholeसारेजगत् (jagat)worldजगत् को

Verse 29

२९ कृत्याद्रोहादिशमनं पलाशकुसुमैर्हुतम् । इक्षुदण्डैः शुभैर्हुत्वा महतीं वृद्धिमाप्नुयात् ॥२९॥

kṛtyādrohādiśamanaṃ palāśakusumairhutam | ikṣudaṇḍaiḥ śubhairhutvā mahatīṃ vṛddhimāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पलाश के फूलों का होम कृत्या, द्रोह आदि का शमन करता है। अच्छे इक्षुदण्डों का होम करके बड़ी वृद्धि पाता है।"

"The offering of palāśa flowers quells sorcery, enmity and the rest. Having offered fine sugar-cane stalks one obtains great growth."

Word by wordपदार्थ

कृत्या-द्रोह-आदि-शमनम् (kṛtyā-droha-ādi-śamanam)quelling sorcery, enmity and the restकृत्या, द्रोह आदि का शमनपलाश-कुसुमैः (palāśa-kusumaiḥ)with palāśa flowersपलाश के फूलों सेहुतम् (hutam)the offeringहोमइक्षु-दण्डैः (ikṣu-daṇḍaiḥ)with sugar-cane stalksइक्षुदण्डों सेशुभैः (śubhaiḥ)fineअच्छेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेमहतीम् (mahatīm)greatबड़ीवृद्धिम् (vṛddhim)growthवृद्धिआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता है

Verse 30

३० दीर्घमायुरवाप्नोति दूर्वाहोमेन साधकः । धान्यैः प्रक्षालितैर्हुत्वा श्रियमिष्टामवाप्नुयात् ॥३०॥

dīrghamāyuravāpnoti dūrvāhomena sādhakaḥ | dhānyaiḥ prakṣālitairhutvā śriyamiṣṭāmavāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दूर्वा के होम से साधक दीर्घ आयु पाता है। धोए हुए धान्य का होम करके इष्ट श्री पाता है।"

"The sādhaka obtains long life by homa of dūrvā grass. Having offered washed grains one obtains the wealth one desires."

Word by wordपदार्थ

दीर्घम् (dīrgham)longदीर्घआयुः (āyuḥ)lifeआयुअवाप्नोति (avāpnoti)obtainsपाता हैदूर्वा-होमेन (dūrvā-homena)by homa of dūrvā grassदूर्वा के होम सेसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकधान्यैः (dhānyaiḥ)with grainsधान्य सेप्रक्षालितैः (prakṣālitaiḥ)washedधोए हुएहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेश्रियम् (śriyam)wealthश्रीइष्टाम् (iṣṭām)desiredइष्टअवाप्नुयात् (avāpnuyāt)one obtainsपाता है

Verse 31

३१ अशोकैः पुत्रमाप्नोति मधुकैरिष्टमाप्नुयात् । फलैर्जम्बूद्भवैर्हुत्वा लभते धनमीप्सितम् ॥३१॥

aśokaiḥ putramāpnoti madhukairiṣṭamāpnuyāt | phalairjambūdbhavairhutvā labhate dhanamīpsitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अशोक से पुत्र पाता है, मधुक से इष्ट पाता है। जामुन के फलों का होम करके इच्छित धन पाता है।"

"With aśoka flowers one obtains a son, with madhuka flowers what one wishes. Having offered jambū fruits one obtains the wealth one longs for."

Word by wordपदार्थ

अशोकैः (aśokaiḥ)with aśoka flowersअशोक सेपुत्रम् (putram)a sonपुत्रआप्नोति (āpnoti)one obtainsपाता हैमधुकैः (madhukaiḥ)with madhuka flowersमधुक सेइष्टम् (iṣṭam)what is wishedइष्टआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता हैफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेजम्बू-उद्भवैः (jambū-udbhavaiḥ)born of the jambū treeजामुन केहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेलभते (labhate)one obtainsपाता हैधनम् (dhanam)wealthधनईप्सितम् (īpsitam)longed forइच्छित

Verse 32

३२ पुष्पैर्बकुलसम्भूतैः कीर्तिः स्यादनपायिनी । दीर्घमायुर्भवेदाम्रैश्चम्पकैः काञ्चनं लभेत् ॥३२॥

puṣpairbakulasambhūtaiḥ kīrtiḥ syādanapāyinī | dīrghamāyurbhavedāmraiścampakaiḥ kāñcanaṃ labhet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बकुल के फूलों से अक्षय कीर्ति होती है; आम से दीर्घ आयु होती है, और चम्पक से सोना पाता है।"

"With bakula flowers there is undying fame; with mango there is long life, and with campaka one obtains gold."

Word by wordपदार्थ

पुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेबकुल-सम्भूतैः (bakula-sambhūtaiḥ)born of the bakulaबकुल केकीर्तिः (kīrtiḥ)fameकीर्तिस्यात् (syāt)there isहोती हैअनपायिनी (anapāyinī)undyingअक्षयदीर्घम् (dīrgham)longदीर्घआयुः (āyuḥ)lifeआयुभवेत् (bhavet)there isहोती हैआम्रैः (āmraiḥ)with mangoआम सेचम्पकैः (campakaiḥ)with campakaचम्पक सेकाञ्चनम् (kāñcanam)goldसोनालभेत् (labhet)one obtainsपाता है

Verse 33

३३ कुर्वीत सर्षपैर्होमं शत्रुनाशकरं सुधीः । पत्रैर्बकुलजैर्हुत्वा शीघ्रञ्चोत्सादयेदरीन् ॥३३॥

kurvīta sarṣapairhomaṃ śatrunāśakaraṃ sudhīḥ | patrairbakulajairhutvā śīghrañcotsādayedarīn ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सुधी सरसों से होम करे, जो शत्रुनाश करता है। बकुल के पत्तों का होम करके शत्रुओं को शीघ्र उखाड़ देता है।"

"The wise one should do homa with mustard seeds, which destroys enemies. Having offered bakula leaves one quickly routs one's enemies."

Word by wordपदार्थ

कुर्वीत (kurvīta)one should doकरेसर्षपैः (sarṣapaiḥ)with mustard seedsसरसों सेहोमम् (homam)homaहोमशत्रु-नाश-करम् (śatru-nāśa-karam)destroying enemiesशत्रुनाश करने वालासुधीः (sudhīḥ)the wise oneसुधीपत्रैः (patraiḥ)with leavesपत्तों सेबकुल-जैः (bakula-jaiḥ)of the bakulaबकुल केहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेशीघ्रम् (śīghram)quicklyशीघ्र (ca)andऔरउत्सादयेत् (utsādayet)one routsउखाड़ देता हैअरीन् (arīn)enemiesशत्रुओं को

Verse 34

३४ शाल्मलीपत्रहोमेन सपत्नान्नाशयेद्ध्रुवम् । माषहोमेन मूकः स्यादुन्मत्तोऽक्षैर्भवेदरिः ॥३४॥

śālmalīpatrahomena sapatnānnāśayeddhruvam | māṣahomena mūkaḥ syādunmatto'kṣairbhavedariḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शाल्मली पत्रों के होम से निश्चय सपत्नों को नष्ट करता है। उड़द के होम से शत्रु मूक हो जाता है, और अक्षों से उन्मत्त हो जाता है।"

"By homa of śālmalī leaves one surely destroys rivals. By homa of black gram the enemy becomes dumb, and with akṣa seeds he becomes mad."

Word by wordपदार्थ

शाल्मली-पत्र-होमेन (śālmalī-patra-homena)by homa of śālmalī leavesशाल्मली पत्रों के होम सेसपत्नान् (sapatnān)rivalsसपत्नों कोनाशयेत् (nāśayet)one destroysनष्ट करता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चयमाष-होमेन (māṣa-homena)by homa of black gramउड़द के होम सेमूकः (mūkaḥ)dumbमूकस्यात् (syāt)becomesहो जाता हैउन्मत्तः (unmattaḥ)madउन्मत्तअक्षैः (akṣaiḥ)with dice (akṣa seeds)अक्षों सेभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैअरिः (ariḥ)the enemyशत्रु

Verse 35

३५ अथ दुर्गा वशयेत्तिलहोमेन नरान्नरपतीनपि । सिद्धार्थं जुहुयान्मन्त्री रोगान्मुच्येत तत्क्षणात् ॥३५॥

atha durgā | vaśayettilahomena narānnarapatīnapi | siddhārthaṃ juhuyānmantrī rogānmucyeta tatkṣaṇāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब दुर्गा। "तिल के होम से मनुष्यों और राजाओं को भी वश में करता है। मन्त्री सफेद सरसों का होम करे: उसी क्षण रोग से मुक्त हो जाता है।"

Now Durgā. "By homa of sesame one subdues men and even kings. The mantra-holder should offer white mustard: he is freed from disease at that very moment."

Word by wordपदार्थ

वशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैतिल-होमेन (tila-homena)by homa of sesameतिल के होम सेनरान् (narān)menमनुष्यों कोनरपतीन् (narapatīn)kingsराजाओं कोअपि (api)evenभीसिद्धार्थम् (siddhārtham)white mustardसफेद सरसोंजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीरोगात् (rogāt)from diseaseरोग सेमुच्येत (mucyeta)is freedमुक्त होता हैतत्-क्षणात् (tat-kṣaṇāt)at that momentउसी क्षण

Verse 36

३६ पद्मैर्हुत्वा जयेच्छत्रून्दूर्वाभिः शान्तिमाप्नुयात् । पलाशकुसुमैः पुष्टिं धान्यैर्धान्याश्रयं लभेत् ॥३६॥

padmairhutvā jayecchatrūndūrvābhiḥ śāntimāpnuyāt | palāśakusumaiḥ puṣṭiṃ dhānyairdhānyāśrayaṃ labhet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कमलों का होम करके शत्रुओं को जीतता है; दूर्वा से शान्ति पाता है; पलाश के फूलों से पुष्टि, और धान्य से धान्य का आश्रय पाता है।"

"Having offered lotuses one conquers enemies; with dūrvā grass one obtains peace; with palāśa flowers nourishment, and with grains one obtains a store of grain."

Word by wordपदार्थ

पद्मैः (padmaiḥ)with lotusesकमलों सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेजयेत् (jayet)one conquersजीतता हैशत्रून् (śatrūn)enemiesशत्रुओं कोदूर्वाभिः (dūrvābhiḥ)with dūrvā grassदूर्वा सेशान्तिम् (śāntim)peaceशान्तिआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता हैपलाश-कुसुमैः (palāśa-kusumaiḥ)with palāśa flowersपलाश के फूलों सेपुष्टिम् (puṣṭim)nourishmentपुष्टिधान्यैः (dhānyaiḥ)with grainsधान्य सेधान्य-आश्रयम् (dhānya-āśrayam)a store of grainधान्य का आश्रयलभेत् (labhet)one obtainsपाता है

Verse 37

३७ काकपक्षैः कृतो होमो द्वेषं वितनुयान्नृणाम् । मरीचहोमान्मरणं रिपुराप्नोति सर्वदा ॥३७॥

kākapakṣaiḥ kṛto homo dveṣaṃ vitanuyānnṛṇām | marīcahomānmaraṇaṃ ripurāpnoti sarvadā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कौए के पंखों से किया होम मनुष्यों में द्वेष फैलाता है। मरिच के होम से शत्रु सदा मरण पाता है।"

"A homa done with crow feathers spreads hatred among men. From homa of pepper the enemy always meets death."

Word by wordपदार्थ

काक-पक्षैः (kāka-pakṣaiḥ)with crow feathersकौए के पंखों सेकृतः (kṛtaḥ)doneकियाहोमः (homaḥ)homaहोमद्वेषम् (dveṣam)hatredद्वेषवितनुयात् (vitanuyāt)spreadsफैलाता हैनृणाम् (nṛṇām)among menमनुष्यों मेंमरीच-होमात् (marīca-homāt)from homa of pepperमरिच के होम सेमरणम् (maraṇam)deathमरणरिपुः (ripuḥ)the enemyशत्रुआप्नोति (āpnoti)meetsपाता हैसर्वदा (sarvadā)alwaysसदा

Verse 38

३८ अथ सरस्वती पीत्वा तन्मन्त्रितं तोयं सहस्रं प्रत्यहं जपेत् । महाकविर्भवेन्मन्त्री वत्सरेण न संशयः ॥३८॥

atha sarasvatī | pītvā tanmantritaṃ toyaṃ sahasraṃ pratyahaṃ japet | mahākavirbhavenmantrī vatsareṇa na saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब सरस्वती। "उस मन्त्र से अभिमन्त्रित जल पीकर प्रतिदिन हजार बार जपे। मन्त्री एक वर्ष में महाकवि हो जाता है; संशय नहीं।"

Now Sarasvatī. "Having drunk water charged with her mantra, one should repeat it a thousand times every day. The mantra-holder becomes a great poet within a year; there is no doubt."

Word by wordपदार्थ

पीत्वा (pītvā)having drunkपीकरतत्-मन्त्रितम् (tat-mantritam)charged with that mantraउस मन्त्र से अभिमन्त्रिततोयम् (toyam)waterजलसहस्रम् (sahasram)a thousandहजारप्रत्यहम् (pratyaham)every dayप्रतिदिनजपेत् (japet)one should repeatजपेमहा-कविः (mahā-kaviḥ)a great poetमहाकविभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीवत्सरेण (vatsareṇa)within a yearएक वर्ष में (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 39

३९ उरोमात्रोदके स्थित्वा ध्यायेन्मार्तण्डमण्डले । स्थितां देवीं प्रतिदिनं त्रिसहस्रं मनुं जपेत् । लभते मण्डलात्सिद्धिं वाचामप्रतिमामपि ॥३९॥

uromātrodake sthitvā dhyāyenmārtaṇḍamaṇḍale | sthitāṃ devīṃ pratidinaṃ trisahasraṃ manuṃ japet | labhate maṇḍalātsiddhiṃ vācāmapratimāmapi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"छाती तक जल में खड़े होकर सूर्यमण्डल में स्थित देवी का ध्यान करे और प्रतिदिन तीन हजार बार मन्त्र जपे; एक मण्डल में वाणी की अप्रतिम सिद्धि भी पाता है।"

"Standing in chest-deep water, one should meditate on the goddess seated in the disc of the sun and repeat the mantra three thousand times daily; within a maṇḍala one obtains even matchless mastery of speech."

Word by wordपदार्थ

उरः-मात्र-उदके (uraḥ-mātra-udake)in chest-deep waterछाती तक जल मेंस्थित्वा (sthitvā)standingखड़े होकरध्यायेत् (dhyāyet)one should meditate onध्यान करेमार्तण्ड-मण्डले (mārtaṇḍa-maṇḍale)in the disc of the sunसूर्यमण्डल मेंस्थिताम् (sthitām)seatedस्थितदेवीम् (devīm)the goddessदेवी काप्रतिदिनम् (pratidinam)dailyप्रतिदिनत्रि-सहस्रम् (tri-sahasram)three thousandतीन हजारमनुम् (manum)the mantraमन्त्रजपेत् (japet)one should repeatजपेलभते (labhate)one obtainsपाता हैमण्डलात् (maṇḍalāt)within a maṇḍalaएक मण्डल मेंसिद्धिम् (siddhim)masteryसिद्धिवाचाम् (vācām)of speechवाणी कीअप्रतिमाम् (apratimām)matchlessअप्रतिमअपि (api)evenभी

Verse 40

४० पलाशबिल्वकुसुमैर्जुहुयान्मधुरोक्षितैः । समिद्भिर्वा तदुत्थाभिर्यशः प्राप्नोति वाक्पतेः ॥४०॥

palāśabilvakusumairjuhuyānmadhurokṣitaiḥ | samidbhirvā tadutthābhiryaśaḥ prāpnoti vākpateḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मधुर से सिक्त पलाश और बिल्व के फूलों का होम करे, या उन वृक्षों की समिधाओं का: वाक्पति का यश पाता है।"

"One should offer palāśa and bilva flowers sprinkled with sweets, or sticks grown from those trees: one obtains the fame of the lord of speech."

Word by wordपदार्थ

पलाश-बिल्व-कुसुमैः (palāśa-bilva-kusumaiḥ)with palāśa and bilva flowersपलाश और बिल्व के फूलों सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेमधुर-उक्षितैः (madhura-ukṣitaiḥ)sprinkled with sweetsमधुर से सिक्तसमिद्भिः (samidbhiḥ)with sticksसमिधाओं सेवा (vā)orयातत्-उत्थाभिः (tat-utthābhiḥ)grown from those treesउन वृक्षों कीयशः (yaśaḥ)the fameयशप्राप्नोति (prāpnoti)one obtainsपाता हैवाक्पतेः (vākpateḥ)of the lord of speechवाक्पति का

Verse 41

४१ पलाशकुसुमैर्हुत्वा परां वाक्सिद्धिमाप्नुयात् । कदम्बकुसुमैस्तद्वत्फलैः श्रीफलसम्भवैः । अचिरात्श्रियमाप्नोति वाचां कुन्दसमुद्भवैः । नन्द्यावर्तप्रसूनैर्वा हुत्वा वाग्वल्लभो भवेत् ॥४१॥

palāśakusumairhutvā parāṃ vāksiddhimāpnuyāt | kadambakusumaistadvatphalaiḥ śrīphalasambhavaiḥ | acirātśriyamāpnoti vācāṃ kundasamudbhavaiḥ | nandyāvartaprasūnairvā hutvā vāgvallabho bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पलाश के फूलों का होम करके परा वाक्सिद्धि पाता है; वैसे ही कदम्ब के फूलों और श्रीफल के फलों से शीघ्र वाणी की श्री पाता है; कुन्द या नन्द्यावर्त के फूलों का होम करके वाणी का प्रिय हो जाता है।"

"Having offered palāśa flowers one obtains the highest mastery of speech; likewise with kadamba flowers and śrīphala fruits one soon obtains the wealth of speech; having offered kunda flowers or nandyāvarta blossoms one becomes the beloved of speech."

Word by wordपदार्थ

पलाश-कुसुमैः (palāśa-kusumaiḥ)with palāśa flowersपलाश के फूलों सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेपराम् (parām)the highestपरावाक्-सिद्धिम् (vāk-siddhim)mastery of speechवाक्सिद्धिआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता हैकदम्ब-कुसुमैः (kadamba-kusumaiḥ)with kadamba flowersकदम्ब के फूलों सेतद्वत् (tadvat)likewiseवैसे हीफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेश्रीफल-सम्भवैः (śrīphala-sambhavaiḥ)of the śrīphalaश्रीफल केअचिरात् (acirāt)soonशीघ्रश्रियम् (śriyam)wealthश्रीआप्नोति (āpnoti)one obtainsपाता हैवाचाम् (vācām)of speechवाणी कीकुन्द-समुद्भवैः (kunda-samudbhavaiḥ)with kunda flowersकुन्द के फूलों सेनन्द्यावर्त-प्रसूनैः (nandyāvarta-prasūnaiḥ)with nandyāvarta blossomsनन्द्यावर्त के फूलों सेवा (vā)orयाहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेवाक्-वल्लभः (vāk-vallabhaḥ)the beloved of speechवाणी का प्रियभवेत् (bhavet)one becomesहो जाता है

यथा — Thus: यथा:

Verse 42

४२ अथ लक्ष्मीः वक्षःप्रमाणे सलिले स्थित्वा मन्त्रमिमं जपेत् । त्रिलक्षं संजपेन्मन्त्री देवीं ध्यात्वार्कमण्डले । स भवेदल्पकालेन रमाया वसतिः स्थिरा ॥४२॥

atha lakṣmīḥ | vakṣaḥpramāṇe salile sthitvā mantramimaṃ japet | trilakṣaṃ saṃjapenmantrī devīṃ dhyātvārkamaṇḍale | sa bhavedalpakālena ramāyā vasatiḥ sthirā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब लक्ष्मी। "छाती तक जल में खड़े होकर यह मन्त्र जपे। सूर्यमण्डल में देवी का ध्यान करके मन्त्री तीन लाख जपे, तो वह थोड़े समय में रमा का स्थिर निवास हो जाता है।"

Now Lakṣmī. "Standing in chest-deep water one should repeat this mantra. When the mantra-holder repeats it three lakhs of times, meditating on the goddess in the disc of the sun, he becomes in a short time the fixed abode of Ramā."

Word by wordपदार्थ

वक्षः-प्रमाणे (vakṣaḥ-pramāṇe)chest-deepछाती तकसलिले (salile)in waterजल मेंस्थित्वा (sthitvā)standingखड़े होकरमन्त्रम् (mantram)mantraमन्त्रइमम् (imam)thisयहजपेत् (japet)one should repeatजपेत्रि-लक्षम् (tri-lakṣam)three lakhsतीन लाखसंजपेत् (saṃjapet)should repeatजपेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीदेवीम् (devīm)the goddessदेवी काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेअर्क-मण्डले (arka-maṇḍale)in the disc of the sunसूर्यमण्डल मेंसः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैअल्प-कालेन (alpa-kālena)in a short timeथोड़े समय मेंरमायाः (ramāyāḥ)of Ramāरमा कावसतिः (vasatiḥ)the abodeनिवासस्थिरा (sthirā)fixedस्थिर

Verse 43

४३ आराध्योत्तरनक्षत्रे देवीं स्रक्चन्दनादिभिः । नन्द्यावर्तभवैः पुष्पैः सहस्रं जुहुयात्ततः । पौर्णमास्यां फलैर्बिल्वैर्जुहुयान्मधुराप्लुतैः । पञ्चम्यां विशदाम्भोजैः शुक्रवारे सुगन्धिभिः । अन्यैर्वा विशदैः पुष्पैः प्रतिमासं विशालधीः । स भवेदब्दमात्रेण सर्वदा सम्पदां निधिः ॥४३॥

ārādhyottaranakṣatre devīṃ srakcandanādibhiḥ | nandyāvartabhavaiḥ puṣpaiḥ sahasraṃ juhuyāttataḥ | paurṇamāsyāṃ phalairbilvairjuhuyānmadhurāplutaiḥ | pañcamyāṃ viśadāmbhojaiḥ śukravāre sugandhibhiḥ | anyairvā viśadaiḥ puṣpaiḥ pratimāsaṃ viśāladhīḥ | sa bhavedabdamātreṇa sarvadā sampadāṃ nidhiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उत्तरा नक्षत्र में माला, चन्दन आदि से देवी की आराधना करके फिर नन्द्यावर्त के हजार फूलों का होम करे; पूर्णिमा को मधुर में डूबे बिल्व फलों का, पञ्चमी को श्वेत कमलों का, शुक्रवार को सुगन्धित या अन्य श्वेत फूलों का, हर महीने; वह विशाल बुद्धि वाला एक वर्ष में ही सदा सम्पत्तियों का निधि हो जाता है।"

"Having worshipped the goddess under an uttara asterism with garlands, sandal and the rest, one should then offer a thousand nandyāvarta flowers; on the full moon one should offer bilva fruits drenched in sweets, on the fifth white lotuses, on Friday fragrant flowers or other white flowers, every month; the broad-minded one becomes in just a year a treasury of riches for ever."

Word by wordपदार्थ

आराध्य (ārādhya)having worshippedआराधना करकेउत्तर-नक्षत्रे (uttara-nakṣatre)under an uttara asterismउत्तरा नक्षत्र मेंदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कीस्रक्-चन्दन-आदिभिः (srak-candana-ādibhiḥ)with garlands, sandal and the restमाला, चन्दन आदि सेनन्द्यावर्त-भवैः (nandyāvarta-bhavaiḥ)of the nandyāvartaनन्द्यावर्त केपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेसहस्रम् (sahasram)a thousandहजारजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेततः (tataḥ)thenफिरपौर्णमास्याम् (paurṇamāsyām)on the full moonपूर्णिमा कोफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेबिल्वैः (bilvaiḥ)bilvaबिल्वजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेमधुर-आप्लुतैः (madhura-āplutaiḥ)drenched in sweetsमधुर में डूबेपञ्चम्याम् (pañcamyām)on the fifthपञ्चमी कोविशद-अम्भोजैः (viśada-ambhojaiḥ)with white lotusesश्वेत कमलों सेशुक्रवारे (śukravāre)on Fridayशुक्रवार कोसुगन्धिभिः (sugandhibhiḥ)with fragrant onesसुगन्धित फूलों सेअन्यैः (anyaiḥ)with otherअन्यवा (vā)orयाविशदैः (viśadaiḥ)whiteश्वेतपुष्पैः (puṣpaiḥ)flowersफूलों सेप्रतिमासम् (pratimāsam)every monthहर महीनेविशाल-धीः (viśāla-dhīḥ)the broad-minded oneविशाल बुद्धि वालासः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैअब्द-मात्रेण (abda-mātreṇa)in just a yearएक वर्ष मेंसर्वदा (sarvadā)alwaysसदासम्पदाम् (sampadām)of richesसम्पत्तियों कानिधिः (nidhiḥ)a treasuryनिधि

Verse 44

४४ शालिभिर्जुह्वतो नित्यमष्टोत्तरसहस्रकम् । अचिरादेव महती लक्ष्मीः संजायते ध्रुवम् ॥४४॥

śālibhirjuhvato nityamaṣṭottarasahasrakam | acirādeva mahatī lakṣmīḥ saṃjāyate dhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो नित्य एक हजार आठ शालि का होम करे, उसे शीघ्र ही निश्चय महती लक्ष्मी मिलती है।"

"For one who daily offers a thousand and eight rice grains, great wealth surely arises very soon."

Word by wordपदार्थ

शालिभिः (śālibhiḥ)with rice grainsशालि सेजुह्वतः (juhvataḥ)for one offeringहोम करने वाले कीनित्यम् (nityam)dailyनित्यअष्टोत्तर-सहस्रकम् (aṣṭottara-sahasrakam)a thousand and eightएक हजार आठअचिरात् (acirāt)soonशीघ्रएव (eva)indeedहीमहती (mahatī)greatमहतीलक्ष्मीः (lakṣmīḥ)wealthलक्ष्मीसंजायते (saṃjāyate)arisesहोती हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 45

४५ जवापुष्पाणि जुहुयादष्टोत्तरसहस्रकम् । गृहीत्वा प्रजपेद्भस्म नागवल्लीरसान्वितम् । तिलकं धारयेत्तेन सर्ववश्यकरं भवेत् । नागवल्ली पर्णम् ॥४५॥

javāpuṣpāṇi juhuyādaṣṭottarasahasrakam | gṛhītvā prajapedbhasma nāgavallīrasānvitam | tilakaṃ dhārayettena sarvavaśyakaraṃ bhavet | nāgavallī parṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.45. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"एक हजार आठ जवा पुष्पों का होम करे; भस्म लेकर नागवल्ली रस मिलाकर जपे, और उससे तिलक धारण करे: वह सबको वश में करने वाला होता है।" नागवल्ली पान का पत्ता है।

"One should offer a thousand and eight china rose flowers; having taken the ash one should charge it, mixed with betel-leaf juice, and wear a mark with it: it subdues all." Nāgavallī is the betel leaf.

Word by wordपदार्थ

जवा-पुष्पाणि (javā-puṣpāṇi)china rose flowersजवा पुष्पजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेअष्टोत्तर-सहस्रकम् (aṣṭottara-sahasrakam)a thousand and eightएक हजार आठगृहीत्वा (gṛhītvā)having takenलेकरप्रजपेत् (prajapet)one should chargeजपेभस्म (bhasma)the ashभस्मनागवल्ली-रस-अन्वितम् (nāgavallī-rasa-anvitam)mixed with betel-leaf juiceनागवल्ली रस मिलीतिलकम् (tilakam)a markतिलकधारयेत् (dhārayet)one should wearधारण करेतेन (tena)with itउससेसर्व-वश्य-करम् (sarva-vaśya-karam)subduing allसबको वश में करने वालाभवेत् (bhavet)it becomesहो जाता है

Verse 46

४६ अथ गणेशः तर्पयेत्सलिलैः शुद्धैर्दिनशो गणनायकम् । चतुश्चत्वारिंशदाढ्यं चतुःशतमतन्द्रितः । प्राप्नुयान्मण्डलादर्वागभीष्टमधिकं नरः ॥४६॥

atha gaṇeśaḥ | tarpayetsalilaiḥ śuddhairdinaśo gaṇanāyakam | catuścatvāriṃśadāḍhyaṃ catuḥśatamatandritaḥ | prāpnuyānmaṇḍalādarvāgabhīṣṭamadhikaṃ naraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.46. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब गणेश। "आलस्य रहित होकर प्रतिदिन शुद्ध जल से गणनायक का चार सौ चौवालीस बार तर्पण करे; एक मण्डल के भीतर मनुष्य अभीष्ट से अधिक पाता है।"

Now Gaṇeśa. "One should refresh the lord of the gaṇas day by day with pure water four hundred and forty-four times, unwearied; within a maṇḍala a man obtains what he desires and more."

Word by wordपदार्थ

तर्पयेत् (tarpayet)one should refreshतर्पण करेसलिलैः (salilaiḥ)with watersजल सेशुद्धैः (śuddhaiḥ)pureशुद्धदिनशः (dinaśaḥ)day by dayप्रतिदिनगण-नायकम् (gaṇa-nāyakam)the lord of the gaṇasगणनायक काचतुश्चत्वारिंशत्-आढ्यम् (catuścatvāriṃśat-āḍhyam)increased by forty-fourचौवालीस अधिकचतुः-शतम् (catuḥ-śatam)four hundredचार सौअतन्द्रितः (atandritaḥ)unweariedआलस्य रहितप्राप्नुयात् (prāpnuyāt)obtainsपाता हैमण्डलात् (maṇḍalāt)than a maṇḍalaमण्डल सेअर्वाक् (arvāk)withinपहलेअभीष्टम् (abhīṣṭam)what is desiredअभीष्टअधिकम् (adhikam)and moreसे अधिकनरः (naraḥ)a manमनुष्य

Verse 47

४७ नारिकेलैः कृतो होमश्चतुर्थ्यां श्रीपदो भवेत् । शुक्लपक्षे प्रतिपदमारभ्य दिनशः सुधीः । चतुर्थ्यन्तं नारिकेलशक्तुलाजतिलैः क्रमात् । चतुःशतं प्रजुहुयाद्वश्याः स्युः सर्वजन्तवः ॥४७॥

nārikelaiḥ kṛto homaścaturthyāṃ śrīpado bhavet | śuklapakṣe pratipadamārabhya dinaśaḥ sudhīḥ | caturthyantaṃ nārikelaśaktulājatilaiḥ kramāt | catuḥśataṃ prajuhuyādvaśyāḥ syuḥ sarvajantavaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.47. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चतुर्थी को नारियलों से किया होम श्री देता है। शुक्ल पक्ष में प्रतिपदा से आरम्भ करके चतुर्थी तक सुधी प्रतिदिन क्रम से नारियल, सत्तू, लाजा और तिल का चार सौ होम करे: सब प्राणी वश में हो जाते हैं।"

"A homa done with coconuts on the fourth gives wealth. Beginning from the first day of the bright fortnight up to the fourth, the wise one should offer day by day four hundred of coconut, barley meal, parched grain and sesame in order: all creatures become subdued."

Word by wordपदार्थ

नारिकेलैः (nārikelaiḥ)with coconutsनारियलों सेकृतः (kṛtaḥ)doneकियाहोमः (homaḥ)homaहोमचतुर्थ्याम् (caturthyām)on the fourthचतुर्थी कोश्री-पदः (śrī-padaḥ)giving wealthश्री देने वालाभवेत् (bhavet)isहोता हैशुक्ल-पक्षे (śukla-pakṣe)in the bright fortnightशुक्ल पक्ष मेंप्रतिपदम् (pratipadam)from the first dayप्रतिपदा सेआरभ्य (ārabhya)beginningआरम्भ करकेदिनशः (dinaśaḥ)day by dayप्रतिदिनसुधीः (sudhīḥ)the wise oneसुधीचतुर्थी-अन्तम् (caturthī-antam)up to the fourthचतुर्थी तकनारिकेल-शक्तु-लाज-तिलैः (nārikela-śaktu-lāja-tilaiḥ)with coconut, barley meal, parched grain and sesameनारियल, सत्तू, लाजा और तिल सेक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेचतुः-शतम् (catuḥ-śatam)four hundredचार सौप्रजुहुयात् (prajuhuyāt)one should offerहोम करेवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंस्युः (syuḥ)becomeहो जाते हैंसर्व-जन्तवः (sarva-jantavaḥ)all creaturesसब प्राणी

Verse 48

४८ सतिलैस्तण्डुलैर्होमश्चतुर्थ्यां श्रीपदो भवेत् । पद्महोमेन भूपालांस्तत्पत्नीरुत्पलैः शुभैः । मन्त्रिणः कुमुदैः पुष्पैर्विप्रान् पिप्पलसम्भवैः । समिद्वरैर्नरपतीनुडुम्बरसमुद्भवैः । प्लक्षैर्वैश्यान् वटोद्भूतैः शूद्रान्मन्त्री वशं नयेत् ॥४८॥

satilaistaṇḍulairhomaścaturthyāṃ śrīpado bhavet | padmahomena bhūpālāṃstatpatnīrutpalaiḥ śubhaiḥ | mantriṇaḥ kumudaiḥ puṣpairviprān pippalasambhavaiḥ | samidvarairnarapatīnuḍumbarasamudbhavaiḥ | plakṣairvaiśyān vaṭodbhūtaiḥ śūdrānmantrī vaśaṃ nayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.48. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चतुर्थी को तिल सहित चावलों का होम श्री देता है। कमलों के होम से मन्त्री राजाओं को वश में लाता है, सुन्दर उत्पलों से उनकी पत्नियों को, कुमुदों से मन्त्रियों को, पिप्पल के फूलों से ब्राह्मणों को, उदुम्बर की उत्तम समिधाओं से नरपतियों को, प्लक्ष से वैश्यों को और वट की समिधाओं से शूद्रों को।"

"A homa on the fourth with rice and sesame gives wealth. By homa of lotuses the mantra-holder brings kings under control, their wives with fine water-lilies, ministers with kumuda, brāhmaṇas with pippala flowers, kings with fine udumbara sticks, vaiśyas with plakṣa and śūdras with banyan sticks."

Word by wordपदार्थ

स-तिलैः (sa-tilaiḥ)with sesameतिल सहिततण्डुलैः (taṇḍulaiḥ)with rice grainsचावलों सेहोमः (homaḥ)homaहोमचतुर्थ्याम् (caturthyām)on the fourthचतुर्थी कोश्री-पदः (śrī-padaḥ)giving wealthश्री देने वालाभवेत् (bhavet)isहोता हैपद्म-होमेन (padma-homena)by homa of lotusesकमलों के होम सेभूपालान् (bhūpālān)kingsराजाओं कोतत्-पत्नीः (tat-patnīḥ)their wivesउनकी पत्नियों कोउत्पलैः (utpalaiḥ)with water-liliesउत्पलों सेशुभैः (śubhaiḥ)fineसुन्दरमन्त्रिणः (mantriṇaḥ)ministersमन्त्रियों कोकुमुदैः (kumudaiḥ)with kumudaकुमुदों सेपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेविप्रान् (viprān)brāhmaṇasब्राह्मणों कोपिप्पल-सम्भवैः (pippala-sambhavaiḥ)of the pippalaपिप्पल केसमिद्-वरैः (samid-varaiḥ)with fine sticksउत्तम समिधाओं सेनरपतीन् (narapatīn)kingsनरपतियों कोउडुम्बर-समुद्भवैः (uḍumbara-samudbhavaiḥ)of the udumbaraउदुम्बर कीप्लक्षैः (plakṣaiḥ)with plakṣaप्लक्ष सेवैश्यान् (vaiśyān)vaiśyasवैश्यों कोवट-उद्भूतैः (vaṭa-udbhūtaiḥ)with those from the banyanवट कीशूद्रान् (śūdrān)śūdrasशूद्रों कोमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीवशम् (vaśam)under controlवश मेंनयेत् (nayet)bringsलाता है

Verse 49

४९ मधुना स्वर्णलाभः स्याद्गोदुग्धेन लभेत गाः । आज्यहोमेन महतीं श्रियमाप्नोति मानवः । दध्ना सर्वसमृद्धिः स्यादन्नैरन्नपतिर्भवेत् ॥४९॥

madhunā svarṇalābhaḥ syādgodugdhena labheta gāḥ | ājyahomena mahatīṃ śriyamāpnoti mānavaḥ | dadhnā sarvasamṛddhiḥ syādannairannapatirbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.49. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मधु से सोने का लाभ होता है; गोदुग्ध से गायें पाता है; घी के होम से मनुष्य बड़ी श्री पाता है; दही से सब समृद्धि होती है, और अन्न से अन्नपति हो जाता है।"

"With honey there is the gain of gold; with cow's milk one obtains cows; by homa of ghee a man obtains great wealth; with curd there is all prosperity, and with rice one becomes a lord of food."

Word by wordपदार्थ

मधुना (madhunā)with honeyमधु सेस्वर्ण-लाभः (svarṇa-lābhaḥ)the gain of goldसोने का लाभस्यात् (syāt)there isहोता हैगो-दुग्धेन (go-dugdhena)with cow's milkगोदुग्ध सेलभेत (labheta)one obtainsपाता हैगाः (gāḥ)cowsगायेंआज्य-होमेन (ājya-homena)by homa of gheeघी के होम सेमहतीम् (mahatīm)greatबड़ीश्रियम् (śriyam)wealthश्रीआप्नोति (āpnoti)obtainsपाता हैमानवः (mānavaḥ)a manमनुष्यदध्ना (dadhnā)with curdदही सेसर्व-समृद्धिः (sarva-samṛddhiḥ)all prosperityसब समृद्धिस्यात् (syāt)there isहोती हैअन्नैः (annaiḥ)with riceअन्न सेअन्न-पतिः (anna-patiḥ)lord of foodअन्नपतिभवेत् (bhavet)one becomesहो जाता है

Verse 50

५० अथ सूर्यः एवं सम्पूज्य विधिवद्भास्करं भक्तवत्सलम् । दद्यादर्घ्यं प्रतिदिनं वारे वा तस्य चोदिते । प्रभाते मण्डलं कृत्वा पूर्ववत्पीठमर्चयेत् । पात्रं ताम्रमयं प्रस्थतोयग्राहि मनोहरम् । निधाय तत्र मनुना पूरयेत्तच्छुभोदकैः । कुंकुमं रोचनाराजीरक्तचन्दनकैरवान् । करवीरजवाशालिकुशश्यामाकतण्डुलान् । निक्षिपेत्सलिले तस्मिन्नैक्यं सम्भाव्य भानुना । साङ्गमभ्यर्चयेत्तस्मिन् भास्करं प्रोक्तलक्षणम् । गन्धपुष्पादिनैवेद्यैर्यथाविधि विधानवित् । अपिधाय जपेन्मन्त्रं सम्यगष्टोत्तरं शतम् ॥५०॥

atha sūryaḥ | evaṃ sampūjya vidhivadbhāskaraṃ bhaktavatsalam | dadyādarghyaṃ pratidinaṃ vāre vā tasya codite | prabhāte maṇḍalaṃ kṛtvā pūrvavatpīṭhamarcayet | pātraṃ tāmramayaṃ prasthatoyagrāhi manoharam | nidhāya tatra manunā pūrayettacchubhodakaiḥ | kuṃkumaṃ rocanārājīraktacandanakairavān | karavīrajavāśālikuśaśyāmākataṇḍulān | nikṣipetsalile tasminnaikyaṃ sambhāvya bhānunā | sāṅgamabhyarcayettasmin bhāskaraṃ proktalakṣaṇam | gandhapuṣpādinaivedyairyathāvidhi vidhānavit | apidhāya japenmantraṃ samyagaṣṭottaraṃ śatam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.50. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब सूर्य। "इस प्रकार भक्तवत्सल भास्कर की विधिपूर्वक पूजा करके प्रतिदिन, या उसके वार को उदय होने पर अर्घ्य दे। प्रभात में मण्डल बनाकर पहले की तरह पीठ की पूजा करे। एक प्रस्थ जल धारण करने वाला मनोहर ताँबे का पात्र वहाँ रखकर उसे मन्त्र से शुभ जल से भरे; कुंकुम, गोरोचन, राजी, रक्त चन्दन और कैरव, करवीर, जवा, शालि, कुश और श्यामाक तण्डुल उस जल में डाले, सूर्य के साथ एकता की भावना करके। विधान जानने वाला उसमें कहे गए लक्षण वाले भास्कर की अङ्गों सहित गन्ध, पुष्प आदि और नैवेद्य से विधिपूर्वक पूजा करे; ढककर भली प्रकार एक सौ आठ बार मन्त्र जपे।"

Now Sūrya. "Having thus worshipped according to rule the sun, kind to devotees, one should give the arghya every day, or on his weekday when he has risen. At dawn, having made a maṇḍala, one should worship the seat as before. Having set there a handsome copper vessel holding a prastha of water, one should fill it with pure water with the mantra; saffron, gorocanā, rājī, red sandal and white water-lilies, karavīra, china rose, rice, kuśa and śyāmāka grains one should cast into that water, conceiving oneness with the sun. In it the knower of the rule should worship the sun of the form declared, with his limbs, with perfume, flowers and the rest and food offerings according to rule; having covered it, one should properly repeat the mantra a hundred and eight times."

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस प्रकारसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजा करकेविधिवत् (vidhivat)according to ruleविधिपूर्वकभास्करम् (bhāskaram)the sunभास्कर कीभक्त-वत्सलम् (bhakta-vatsalam)kind to devoteesभक्तवत्सलदद्यात् (dadyāt)one should giveदेअर्घ्यम् (arghyam)the arghyaअर्घ्यप्रतिदिनम् (pratidinam)every dayप्रतिदिनवारे (vāre)on the weekdayवार कोवा (vā)orयातस्य (tasya)hisउसके (ca)andऔरउदिते (udite)when he has risenउदय होने परप्रभाते (prabhāte)at dawnप्रभात मेंमण्डलम् (maṇḍalam)a maṇḍalaमण्डलकृत्वा (kṛtvā)having madeबनाकरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहपीठम् (pīṭham)the seatपीठ कीअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजा करेपात्रम् (pātram)a vesselपात्रताम्र-मयम् (tāmra-mayam)made of copperताँबे काप्रस्थ-तोय-ग्राहि (prastha-toya-grāhi)holding a prastha of waterएक प्रस्थ जल धारण करने वालामनोहरम् (manoharam)handsomeमनोहरनिधाय (nidhāya)having setरखकरतत्र (tatra)thereवहाँमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेपूरयेत् (pūrayet)one should fillभरेतत् (tat)itउसेशुभ-उदकैः (śubha-udakaiḥ)with pure waterशुभ जल सेकुंकुमम् (kuṃkumam)saffronकुंकुमरोचना-राजी-रक्त-चन्दन-कैरवान् (rocanā-rājī-rakta-candana-kairavān)gorocanā, rājī, red sandal and white water-liliesगोरोचन, राजी, रक्त चन्दन और कैरवकरवीर-जवा-शालि-कुश-श्यामाक-तण्डुलान् (karavīra-javā-śāli-kuśa-śyāmāka-taṇḍulān)karavīra, china rose, rice, kuśa and śyāmāka grainsकरवीर, जवा, शालि, कुश और श्यामाक तण्डुलनिक्षिपेत् (nikṣipet)one should castडालेसलिले (salile)in the waterजल मेंतस्मिन् (tasmin)in thatउसऐक्यम् (aikyam)onenessएकतासम्भाव्य (sambhāvya)having conceivedभावना करकेभानुना (bhānunā)with the sunसूर्य के साथस-अङ्गम् (sa-aṅgam)with his limbsअङ्गों सहितअभ्यर्चयेत् (abhyarcayet)one should worshipपूजा करेतस्मिन् (tasmin)in itउसमेंभास्करम् (bhāskaram)the sunभास्कर कीप्रोक्त-लक्षणम् (prokta-lakṣaṇam)of the form declaredकहे गए लक्षण वालेगन्ध-पुष्प-आदि-नैवेद्यैः (gandha-puṣpa-ādi-naivedyaiḥ)with perfume, flowers and the rest and food offeringsगन्ध, पुष्प आदि और नैवेद्य सेयथाविधि (yathāvidhi)according to ruleविधिपूर्वकविधानवित् (vidhānavit)the knower of the ruleविधान जानने वालाअपिधाय (apidhāya)having coveredढककरजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रसम्यक् (samyak)properlyभली प्रकारअष्टोत्तरम् (aṣṭottaram)eight more thanआठ अधिकशतम् (śatam)a hundredसौ

Verse 50क

५०क पुनः सम्पूज्य गन्धाद्यैर्जानुभ्यामवनीं गतः । आमस्तकं समुद्धृत्य व्योम्नि सावरणे रवौ । दृष्टिं निधाय ऐक्येन मूलमन्त्रं जपन् । दद्यादर्घ्यं दिनेशाय प्रसन्नेनान्तरात्मना । दत्त्वा पुष्पाञ्जलिं भूयो जपेदष्टोत्तरं शतम् । यावदर्घ्यामृतं भानुः समादत्ते निजैः करैः । तेन तृप्तो दिनमणिर्दद्यात्तस्मै मनोरथान् ॥५०क॥

punaḥ sampūjya gandhādyairjānubhyāmavanīṃ gataḥ | āmastakaṃ samuddhṛtya vyomni sāvaraṇe ravau | dṛṣṭiṃ nidhāya aikyena mūlamantraṃ japan | dadyādarghyaṃ dineśāya prasannenāntarātmanā | dattvā puṣpāñjaliṃ bhūyo japedaṣṭottaraṃ śatam | yāvadarghyāmṛtaṃ bhānuḥ samādatte nijaiḥ karaiḥ | tena tṛpto dinamaṇirdadyāttasmai manorathān ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.50क. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v50क. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर गन्ध आदि से पूजा करके, दोनों घुटनों से भूमि पर बैठकर, पात्र को सिर तक उठाकर, आकाश में आवरण सहित सूर्य पर दृष्टि रखकर एकता भाव से मूल मन्त्र जपते हुए प्रसन्न अन्तरात्मा से दिनेश को अर्घ्य दे। पुष्पाञ्जलि देकर फिर एक सौ आठ बार जपे, जब तक सूर्य अपनी किरणों से अर्घ्य का अमृत ग्रहण करता है; उससे तृप्त दिनमणि उसे मनोरथ देता है।"

"Having worshipped again with perfume and the rest, kneeling on both knees on the ground, having raised the vessel to the head, fixing the gaze on the sun with his retinue in the sky and repeating the root mantra in oneness, one should give the arghya to the lord of day with a clear inner self. Having given a handful of flowers one should again repeat a hundred and eight times, while the sun takes the nectar of the arghya with his own rays; satisfied by it the jewel of day grants him his heart's wishes."

Word by wordपदार्थ

पुनः (punaḥ)againफिरसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजा करकेगन्ध-आद्यैः (gandha-ādyaiḥ)with perfume and the restगन्ध आदि सेजानुभ्याम् (jānubhyām)on both kneesदोनों घुटनों सेअवनीम् (avanīm)to the groundभूमि परगतः (gataḥ)goneबैठाआ-मस्तकम् (ā-mastakam)up to the headसिर तकसमुद्धृत्य (samuddhṛtya)having raisedउठाकरव्योम्नि (vyomni)in the skyआकाश मेंस-आवरणे (sa-āvaraṇe)with his retinueआवरण सहितरवौ (ravau)on the sunसूर्य परदृष्टिम् (dṛṣṭim)the gazeदृष्टिनिधाय (nidhāya)having fixedरखकरऐक्येन (aikyena)in onenessएकता भाव सेमूल-मन्त्रम् (mūla-mantram)the root mantraमूल मन्त्रजपन् (japan)repeatingजपते हुएदद्यात् (dadyāt)one should giveदेअर्घ्यम् (arghyam)the arghyaअर्घ्यदिनेशाय (dineśāya)to the lord of dayदिनेश कोप्रसन्नेन (prasannena)with a clearप्रसन्नअन्तरात्मना (antarātmanā)inner selfअन्तरात्मा सेदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरपुष्प-अञ्जलिम् (puṣpa-añjalim)a handful of flowersपुष्पाञ्जलिभूयः (bhūyaḥ)againफिरजपेत् (japet)one should repeatजपेअष्टोत्तरम् (aṣṭottaram)eight more thanआठ अधिकशतम् (śatam)a hundredसौयावत् (yāvat)whileजब तकअर्घ्य-अमृतम् (arghya-amṛtam)the nectar of the arghyaअर्घ्य का अमृतभानुः (bhānuḥ)the sunसूर्यसमादत्ते (samādatte)takesग्रहण करता हैनिजैः (nijaiḥ)with his ownअपनीकरैः (karaiḥ)rays (hands)किरणों (हाथों) सेतेन (tena)by thatउससेतृप्तः (tṛptaḥ)satisfiedतृप्तदिन-मणिः (dina-maṇiḥ)the jewel of dayदिनमणिदद्यात् (dadyāt)grantsदेता हैतस्मै (tasmai)to himउसेमनोरथान् (manorathān)his heart's wishesमनोरथ

Verse 51

५१ अर्घ्यदानमिदं पुंसामायुरारोग्यवर्धनम् । धनधान्यपशुक्षेत्रपुत्रमित्रकलत्रदम् । तेजोवीर्ययशःकान्तिविद्याविभवभाग्यदम् ॥५१॥

arghyadānamidaṃ puṃsāmāyurārogyavardhanam | dhanadhānyapaśukṣetraputramitrakalatradam | tejovīryayaśaḥkāntividyāvibhavabhāgyadam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.51. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v51. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यह अर्घ्यदान मनुष्यों की आयु और आरोग्य बढ़ाता है; धन, धान्य, पशु, क्षेत्र, पुत्र, मित्र और कलत्र देता है; तेज, वीर्य, यश, कान्ति, विद्या, विभव और भाग्य देता है।"

"This giving of arghya increases the life and health of men; it gives wealth, grain, cattle, land, sons, friends and wives; it gives vigour, strength, fame, beauty, learning, power and fortune."

Word by wordपदार्थ

अर्घ्य-दानम् (arghya-dānam)the giving of arghyaअर्घ्यदानइदम् (idam)thisयहपुंसाम् (puṃsām)of menमनुष्यों कीआयुः-आरोग्य-वर्धनम् (āyuḥ-ārogya-vardhanam)increasing life and healthआयु और आरोग्य बढ़ाने वालाधन-धान्य-पशु-क्षेत्र-पुत्र-मित्र-कलत्र-दम् (dhana-dhānya-paśu-kṣetra-putra-mitra-kalatra-dam)giving wealth, grain, cattle, land, sons, friends and wivesधन, धान्य, पशु, क्षेत्र, पुत्र, मित्र और कलत्र देने वालातेजः-वीर्य-यशः-कान्ति-विद्या-विभव-भाग्य-दम् (tejaḥ-vīrya-yaśaḥ-kānti-vidyā-vibhava-bhāgya-dam)giving vigour, strength, fame, beauty, learning, power and fortuneतेज, वीर्य, यश, कान्ति, विद्या, विभव और भाग्य देने वाला

Verse 52

५२ अथ श्रीरामः जातीप्रसूनैर्जुहुयादिन्दिरावाप्तये नरः । जातीप्रसूनैर्जुहुयाच्चन्दनाम्भःसमुक्षितैः । राजवश्याय कमलैर्धनधान्यादिसम्पदे । नीलोत्पलानां होमेन वशयेदखिलं जगत् ॥५२॥

atha śrīrāmaḥ | jātīprasūnairjuhuyādindirāvāptaye naraḥ | jātīprasūnairjuhuyāccandanāmbhaḥsamukṣitaiḥ | rājavaśyāya kamalairdhanadhānyādisampade | nīlotpalānāṃ homena vaśayedakhilaṃ jagat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.52. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v52. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब श्रीराम। "मनुष्य लक्ष्मी की प्राप्ति के लिए जाती के फूलों का होम करे; राजा को वश में करने के लिए चन्दन जल से सिक्त जाती के फूलों का होम करे; धन, धान्य आदि सम्पत्ति के लिए कमलों का; नीलोत्पलों के होम से सारे जगत् को वश में करता है।"

Now Śrīrāma. "A man should offer jasmine blossoms for gaining Lakṣmī; he should offer jasmine blossoms sprinkled with sandal water for subduing a king; lotuses for the wealth of money, grain and the rest; by homa of blue lotuses one subdues the whole world."

Word by wordपदार्थ

जाती-प्रसूनैः (jātī-prasūnaiḥ)with jasmine blossomsजाती के फूलों सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेइन्दिरा-अवाप्तये (indirā-avāptaye)for gaining Indirā (Lakṣmī)इन्दिरा (लक्ष्मी) की प्राप्ति के लिएनरः (naraḥ)a manमनुष्यजाती-प्रसूनैः (jātī-prasūnaiḥ)with jasmine blossomsजाती के फूलों सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेचन्दन-अम्भः-समुक्षितैः (candana-ambhaḥ-samukṣitaiḥ)sprinkled with sandal waterचन्दन जल से सिक्तराज-वश्याय (rāja-vaśyāya)for subduing a kingराजा को वश में करने के लिएकमलैः (kamalaiḥ)with lotusesकमलों सेधन-धान्य-आदि-सम्पदे (dhana-dhānya-ādi-sampade)for the wealth of money, grain and the restधन, धान्य आदि सम्पत्ति के लिएनील-उत्पलानाम् (nīla-utpalānām)of blue lotusesनीलोत्पलों केहोमेन (homena)by homaहोम सेवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैअखिलम् (akhilam)the wholeसारेजगत् (jagat)worldजगत् को

Verse 53

५३ विल्वप्रसूनैर्जुहुयादिन्दिरावाप्तये नरः । दूर्वाहोमेन दीर्घायुर्भवेन्मन्त्री निरामयः ॥५३॥

vilvaprasūnairjuhuyādindirāvāptaye naraḥ | dūrvāhomena dīrghāyurbhavenmantrī nirāmayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.53. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v53. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मनुष्य लक्ष्मी की प्राप्ति के लिए बिल्व के फूलों का होम करे। दूर्वा के होम से मन्त्री दीर्घायु और निरोग हो जाता है।"

"A man should offer bilva blossoms for gaining Lakṣmī. By homa of dūrvā the mantra-holder becomes long-lived and free of disease."

Word by wordपदार्थ

विल्व-प्रसूनैः (vilva-prasūnaiḥ)with bilva blossomsबिल्व के फूलों सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेइन्दिरा-अवाप्तये (indirā-avāptaye)for gaining Lakṣmīलक्ष्मी की प्राप्ति के लिएनरः (naraḥ)a manमनुष्यदूर्वा-होमेन (dūrvā-homena)by homa of dūrvāदूर्वा के होम सेदीर्घ-आयुः (dīrgha-āyuḥ)long-livedदीर्घायुभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीनिरामयः (nirāmayaḥ)free of diseaseनिरोग

Verse 54

५४ रक्तोत्पलहुतान्मन्त्री धनमाप्नोति वाञ्छितम् । मेधाकामेन होतव्यं पलाशकुसुमैर्नवैः ॥५४॥

raktotpalahutānmantrī dhanamāpnoti vāñchitam | medhākāmena hotavyaṃ palāśakusumairnavaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.54. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v54. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"रक्तोत्पल के होम से मन्त्री इच्छित धन पाता है। मेधा चाहने वाले को नए पलाश के फूलों से होम करना चाहिए।"

"From the offering of red water-lilies the mantra-holder obtains the wealth he wishes. One desiring intellect should do homa with fresh palāśa flowers."

Word by wordपदार्थ

रक्त-उत्पल-हुतात् (rakta-utpala-hutāt)from the offering of red water-liliesरक्तोत्पल के होम सेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीधनम् (dhanam)wealthधनआप्नोति (āpnoti)obtainsपाता हैवाञ्छितम् (vāñchitam)wished forइच्छितमेधा-कामेन (medhā-kāmena)by one desiring intellectमेधा चाहने वाले कोहोतव्यम् (hotavyam)homa is to be doneहोम करना चाहिएपलाश-कुसुमैः (palāśa-kusumaiḥ)with palāśa flowersपलाश के फूलों सेनवैः (navaiḥ)freshनए

Verse 55

५५ तज्जप्तमम्भः प्रपिबेत्कविर्भवति वत्सरात् । तन्मन्त्रितान्नं भुञ्जीत महदारोग्यमाप्नुयात् ॥५५॥

tajjaptamambhaḥ prapibetkavirbhavati vatsarāt | tanmantritānnaṃ bhuñjīta mahadārogyamāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.55. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v55. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उस मन्त्र से जपा जल पिए: एक वर्ष में कवि हो जाता है। उस मन्त्र से अभिमन्त्रित अन्न खाए: बड़ा आरोग्य पाता है।"

"One should drink water charged with that mantra: one becomes a poet within a year. One should eat food charged with that mantra: one obtains great health."

Word by wordपदार्थ

तत्-जप्तम् (tat-japtam)charged with that mantraउस मन्त्र से जपाअम्भः (ambhaḥ)waterजलप्रपिबेत् (prapibet)one should drinkपिएकविः (kaviḥ)a poetकविभवति (bhavati)one becomesहो जाता हैवत्सरात् (vatsarāt)within a yearएक वर्ष मेंतत्-मन्त्रित-अन्नम् (tat-mantrita-annam)food charged with that mantraउस मन्त्र से अभिमन्त्रित अन्नभुञ्जीत (bhuñjīta)one should eatखाएमहत् (mahat)greatबड़ाआरोग्यम् (ārogyam)healthआरोग्यआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता है

Verse 56

५६ अथ श्रीकृष्णः अथ प्रयोगान्वक्ष्यामि मन्त्रयोरुभयोः समान् । यान्कृत्वा साधकवरो लोकत्रयप्रपूजितः ॥५६॥

atha śrīkṛṣṇaḥ | atha prayogānvakṣyāmi mantrayorubhayoḥ samān | yānkṛtvā sādhakavaro lokatrayaprapūjitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.56. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v56. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब श्रीकृष्ण। "अब दोनों मन्त्रों के समान प्रयोग कहूँगा, जिन्हें करके श्रेष्ठ साधक तीनों लोकों से पूजित होता है।"

Now Śrīkṛṣṇa. "Now I shall tell the applications common to both mantras, by doing which the best of sādhakas is honoured by the three worlds."

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबप्रयोगान् (prayogān)the applicationsप्रयोगवक्ष्यामि (vakṣyāmi)I shall tellकहूँगामन्त्रयोः (mantrayoḥ)of the two mantrasदोनों मन्त्रों केउभयोः (ubhayoḥ)bothदोनोंसमान् (samān)commonसमानयान् (yān)whichजिन्हेंकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेसाधक-वरः (sādhaka-varaḥ)the best of sādhakasश्रेष्ठ साधकलोक-त्रय-प्रपूजितः (loka-traya-prapūjitaḥ)is honoured by the three worldsतीनों लोकों से पूजित

Verse 57

५७ वन्दे तं देवकीपुत्रं सद्योजाताम्बुदप्रभम् । शङ्खचक्रगदापद्मधारिणं वनमालिनम् । एवं ध्यात्वा मनुवरं लक्षं ब्राह्ममुहूर्तके । जप्त्वा मेधां परां प्राप्य कवीनामग्रणीर्भवेत् ॥५७॥

vande taṃ devakīputraṃ sadyojātāmbudaprabham | śaṅkhacakragadāpadmadhāriṇaṃ vanamālinam | evaṃ dhyātvā manuvaraṃ lakṣaṃ brāhmamuhūrtake | japtvā medhāṃ parāṃ prāpya kavīnāmagraṇīrbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.57. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v57. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"नए मेघ की कान्ति वाले, शङ्ख, चक्र, गदा और पद्म धारण किए, वनमाला धारी उस देवकीपुत्र को प्रणाम करता हूँ। इस प्रकार ध्यान करके ब्राह्ममुहूर्त में श्रेष्ठ मन्त्र एक लाख जपकर परा मेधा पाकर कवियों में अग्रणी हो जाता है।"

"I bow to him, the son of Devakī, with the hue of a new-born cloud, bearing conch, discus, mace and lotus, wearing the forest garland. Having thus meditated and repeated the best mantra a lakh of times at the brāhma hour, one gains the highest intellect and becomes the foremost of poets."

Word by wordपदार्थ

वन्दे (vande)I bow toप्रणाम करता हूँतम् (tam)himउसदेवकी-पुत्रम् (devakī-putram)the son of Devakīदेवकीपुत्र कोसद्यः-जात-अम्बुद-प्रभम् (sadyaḥ-jāta-ambuda-prabham)with the hue of a new-born cloudनए मेघ की कान्ति वालेशङ्ख-चक्र-गदा-पद्म-धारिणम् (śaṅkha-cakra-gadā-padma-dhāriṇam)bearing conch, discus, mace and lotusशङ्ख, चक्र, गदा और पद्म धारण किएवनमालिनम् (vanamālinam)wearing the forest garlandवनमाला धारीएवम् (evam)thusइस प्रकारध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमनु-वरम् (manu-varam)the best mantraश्रेष्ठ मन्त्रलक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखब्राह्म-मुहूर्तके (brāhma-muhūrtake)at the brāhma hourब्राह्ममुहूर्त मेंजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरमेधाम् (medhām)intellectमेधापराम् (parām)highestपराप्राप्य (prāpya)having gainedपाकरकवीनाम् (kavīnām)of poetsकवियों मेंअग्रणीः (agraṇīḥ)the foremostअग्रणीभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 58

५८ अथवा स्फटिकाभासं लेखपुस्तकधारिणम् । तं विचिन्त्य जपेल्लक्षं मूलं ब्राह्ममुहूर्तके । जप्त्वा मन्त्री त्रिकालज्ञो बृहस्पतिसमो भवेत् ॥५८॥

athavā sphaṭikābhāsaṃ lekhapustakadhāriṇam | taṃ vicintya japellakṣaṃ mūlaṃ brāhmamuhūrtake | japtvā mantrī trikālajño bṛhaspatisamo bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.58. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v58. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अथवा स्फटिक जैसे उज्ज्वल, लेखनी और पुस्तक धारी उसका चिन्तन करके ब्राह्ममुहूर्त में मूल मन्त्र एक लाख जपे; जपकर मन्त्री त्रिकालज्ञ और बृहस्पति के समान हो जाता है।"

"Or, contemplating him bright as crystal, holding pen and book, one should repeat the root mantra a lakh of times at the brāhma hour; having repeated it the mantra-holder knows the three times and becomes equal to Bṛhaspati."

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवास्फटिक-आभासम् (sphaṭika-ābhāsam)bright as crystalस्फटिक जैसे उज्ज्वललेख-पुस्तक-धारिणम् (lekha-pustaka-dhāriṇam)holding pen and bookलेखनी और पुस्तक धारीतम् (tam)himउसकाविचिन्त्य (vicintya)having contemplatedचिन्तन करकेजपेत् (japet)one should repeatजपेलक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखमूलम् (mūlam)the root mantraमूल मन्त्रब्राह्म-मुहूर्तके (brāhma-muhūrtake)at the brāhma hourब्राह्ममुहूर्त मेंजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीत्रि-काल-ज्ञः (tri-kāla-jñaḥ)knowing the three timesत्रिकालज्ञबृहस्पति-समः (bṛhaspati-samaḥ)equal to Bṛhaspatiबृहस्पति के समानभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 59

५९ चलद्गोचारणं बालं ध्यायन्ब्राह्ममुहूर्तके । जप्त्वा मनुवरं विद्वान् सर्वशास्त्रार्थविद्भवेत् । सर्ववेदार्थकुशलो ज्ञानवान्भवति ध्रुवम् ॥५९॥

caladgocāraṇaṃ bālaṃ dhyāyanbrāhmamuhūrtake | japtvā manuvaraṃ vidvān sarvaśāstrārthavidbhavet | sarvavedārthakuśalo jñānavānbhavati dhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.59. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v59. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ब्राह्ममुहूर्त में चलते हुए गौएँ चराते बालक का ध्यान करते हुए श्रेष्ठ मन्त्र जपकर विद्वान् और सब शास्त्रों का अर्थ जानने वाला हो जाता है; निश्चय सब वेदों के अर्थ में कुशल और ज्ञानवान् होता है।"

"Meditating at the brāhma hour on the boy moving about grazing the cows, having repeated the best mantra, one becomes learned, knowing the meaning of all scriptures; one surely becomes skilled in the meaning of all Vedas and possessed of knowledge."

Word by wordपदार्थ

चलद्-गो-चारणम् (calad-go-cāraṇam)moving about grazing the cowsचलते हुए गौएँ चरातेबालम् (bālam)the boyबालक काध्यायन् (dhyāyan)meditatingध्यान करते हुएब्राह्म-मुहूर्तके (brāhma-muhūrtake)at the brāhma hourब्राह्ममुहूर्त मेंजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरमनु-वरम् (manu-varam)the best mantraश्रेष्ठ मन्त्रविद्वान् (vidvān)learnedविद्वान्सर्व-शास्त्र-अर्थ-वित् (sarva-śāstra-artha-vit)knowing the meaning of all scripturesसब शास्त्रों का अर्थ जानने वालाभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैसर्व-वेद-अर्थ-कुशलः (sarva-veda-artha-kuśalaḥ)skilled in the meaning of all Vedasसब वेदों के अर्थ में कुशलज्ञानवान् (jñānavān)possessed of knowledgeज्ञानवान्भवति (bhavati)becomesहोता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 60

६० नन्दाङ्गने पर्यटन्तं धूलीनिचयधूसरम् । दीप्तमणिगणोद्दीप्तं यशोदालोचनोत्सुकम् । एवं ध्यात्वा मनुवरं जपेन्नियममास्थितः । लक्षैकजपनादस्य किं न सिध्यति भूतले ॥६०॥

nandāṅgane paryaṭantaṃ dhūlīnicayadhūsaram | dīptamaṇigaṇoddīptaṃ yaśodālocanotsukam | evaṃ dhyātvā manuvaraṃ japenniyamamāsthitaḥ | lakṣaikajapanādasya kiṃ na sidhyati bhūtale ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.60. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"नन्द के आँगन में घूमते, धूल के ढेर से धूसर, चमकते मणियों से दीप्त, यशोदा को देखने के लिए उत्सुक — इस प्रकार ध्यान करके नियम पालते हुए श्रेष्ठ मन्त्र जपे। एक लाख जप से इसके लिए भूतल पर क्या सिद्ध नहीं होता?"

"Roaming in Nanda's courtyard, grey with heaps of dust, lit by glowing gems, eager for Yaśodā's eyes — having thus meditated, one should repeat the best mantra keeping restraint. From a single lakh of japa, what on earth is not accomplished for him?"

Word by wordपदार्थ

नन्द-अङ्गने (nanda-aṅgane)in Nanda's courtyardनन्द के आँगन मेंपर्यटन्तम् (paryaṭantam)roamingघूमतेधूली-निचय-धूसरम् (dhūlī-nicaya-dhūsaram)grey with heaps of dustधूल के ढेर से धूसरदीप्त-मणि-गण-उद्दीप्तम् (dīpta-maṇi-gaṇa-uddīptam)lit by glowing gemsचमकते मणियों से दीप्तयशोदा-लोचन-उत्सुकम् (yaśodā-locana-utsukam)eager for Yaśodā's eyesयशोदा को देखने के लिए उत्सुकएवम् (evam)thusइस प्रकारध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमनु-वरम् (manu-varam)the best mantraश्रेष्ठ मन्त्रजपेत् (japet)one should repeatजपेनियमम् (niyamam)restraintनियमआस्थितः (āsthitaḥ)keepingपालते हुएलक्ष-एक-जपनात् (lakṣa-eka-japanāt)from a single lakh of japaएक लाख जप सेअस्य (asya)for himइसके लिएकिम् (kim)whatक्या (na)notनहींसिध्यति (sidhyati)is accomplishedसिद्ध होताभूतले (bhūtale)on earthभूतल पर

Verse 61

६१ प्रातः प्रातः पिबेत्तोयमष्टोत्तरशतं जपन् । अत्यन्तमूको दुष्टात्मा जडः पाषाणवत्तथा । अनेन जलपानेन साक्षाद्वाक्पतिसन्निभः । जायते नात्र सन्देहः सत्यं सत्यं न चान्यथा ॥६१॥

prātaḥ prātaḥ pibettoyamaṣṭottaraśataṃ japan | atyantamūko duṣṭātmā jaḍaḥ pāṣāṇavattathā | anena jalapānena sākṣādvākpatisannibhaḥ | jāyate nātra sandehaḥ satyaṃ satyaṃ na cānyathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.61. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रातः-प्रातः एक सौ आठ बार जपते हुए जल पिए। अत्यन्त मूक, दुष्ट स्वभाव वाला, पत्थर जैसा जड़ भी इस जलपान से साक्षात् वाक्पति के समान हो जाता है; इसमें सन्देह नहीं — सत्य, सत्य, अन्यथा नहीं।"

"Morning after morning one should drink water, repeating a hundred and eight times. One utterly dumb, of evil nature, dull as a stone, by this drinking of water becomes like the lord of speech in person; there is no doubt of it — true, true, and not otherwise."

Word by wordपदार्थ

प्रातः (prātaḥ)morningप्रातःप्रातः (prātaḥ)after morningप्रातःपिबेत् (pibet)one should drinkपिएतोयम् (toyam)waterजलअष्टोत्तर-शतम् (aṣṭottara-śatam)a hundred and eight timesएक सौ आठ बारजपन् (japan)repeatingजपते हुएअत्यन्त-मूकः (atyanta-mūkaḥ)utterly dumbअत्यन्त मूकदुष्ट-आत्मा (duṣṭa-ātmā)of evil natureदुष्ट स्वभाव वालाजडः (jaḍaḥ)dullजड़पाषाणवत् (pāṣāṇavat)like a stoneपत्थर जैसातथा (tathā)likewiseवैसे हीअनेन (anena)by thisइसजल-पानेन (jala-pānena)drinking of waterजलपान सेसाक्षात् (sākṣāt)in personसाक्षात्वाक्पति-सन्निभः (vākpati-sannibhaḥ)like the lord of speechवाक्पति के समानजायते (jāyate)becomesहो जाता है (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंसन्देहः (sandehaḥ)doubtसन्देहसत्यम् (satyam)trueसत्यसत्यम् (satyam)trueसत्य (na)notनहीं (ca)andऔरअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथा

Verse 62

६२ पद्भ्यां निक्षिप्य शकटं रुदन्तं प्राकृतं यथा । लक्षं जप्यादिति ध्यात्वा आपद्भ्यो मुच्यते ध्रुवम् ॥६२॥

padbhyāṃ nikṣipya śakaṭaṃ rudantaṃ prākṛtaṃ yathā | lakṣaṃ japyāditi dhyātvā āpadbhyo mucyate dhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.62. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दोनों पैरों से शकट को गिराते, साधारण बालक जैसे रोते हुए उसका ऐसा ध्यान करके एक लाख जपे: निश्चय आपत्तियों से मुक्त होता है।"

"Having meditated on him kicking over the cart with both feet, crying like an ordinary child, one should repeat a lakh: one is surely freed from dangers."

Word by wordपदार्थ

पद्भ्याम् (padbhyām)with both feetदोनों पैरों सेनिक्षिप्य (nikṣipya)having kicked overगिराकरशकटम् (śakaṭam)the cartशकट कोरुदन्तम् (rudantam)cryingरोते हुएप्राकृतम् (prākṛtam)an ordinary childसाधारण बालकयथा (yathā)likeजैसेलक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखजप्यात् (japyāt)one should repeatजपेइति (iti)thusऐसाध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेआपद्भ्यः (āpadbhyaḥ)from dangersआपत्तियों सेमुच्यते (mucyate)one is freedमुक्त होता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 63

६३ शत्रुतो न भयं तस्य राजतो दस्युतोऽपि वा । न तस्य विद्यते भीतिः कदाचिदपि सुव्रत ॥६३॥

śatruto na bhayaṃ tasya rājato dasyuto'pi vā | na tasya vidyate bhītiḥ kadācidapi suvrata ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.63. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उसे शत्रु से, राजा से या डाकू से भी भय नहीं; हे सुव्रत, उसे कभी भी भीति नहीं होती।"

"He has no fear from an enemy, from a king or even from a robber; there is never any fright for him, O one of good vows."

Word by wordपदार्थ

शत्रुतः (śatrutaḥ)from an enemyशत्रु से (na)noनहींभयम् (bhayam)fearभयतस्य (tasya)hisउसेराजतः (rājataḥ)from a kingराजा सेदस्युतः (dasyutaḥ)from a robberडाकू सेअपि (api)evenभीवा (vā)orया (na)notनहींतस्य (tasya)for himउसेविद्यते (vidyate)there isहोताभीतिः (bhītiḥ)frightभीतिकदाचित् (kadācit)everकभीअपि (api)evenभीसुव्रत (suvrata)O one of good vowsहे सुव्रत

Verse 64

६४ नित्यं कर्मरतं कृष्णं वन्यैः पुष्पैः समर्चयेत् । वश्या भवन्ति सर्वे च ब्राह्मणा नात्र संशयः ॥६४॥

nityaṃ karmarataṃ kṛṣṇaṃ vanyaiḥ puṣpaiḥ samarcayet | vaśyā bhavanti sarve ca brāhmaṇā nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कर्म में लगे कृष्ण की नित्य वन के फूलों से पूजा करे: सब ब्राह्मण वश में हो जाते हैं; इसमें संशय नहीं।"

"One should daily worship Kṛṣṇa intent on his work with wild flowers: all brāhmaṇas become subdued; there is no doubt of it."

Word by wordपदार्थ

नित्यम् (nityam)dailyनित्यकर्म-रतम् (karma-ratam)intent on his workकर्म में लगेकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण कीवन्यैः (vanyaiḥ)with wildवन केपुष्पैः (puṣpaiḥ)flowersफूलों सेसमर्चयेत् (samarcayet)one should worshipपूजा करेवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंसर्वे (sarve)allसब (ca)andऔरब्राह्मणाः (brāhmaṇāḥ)brāhmaṇasब्राह्मण (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 65

६५ गोपालवेशं मनसा जातीपुष्पैः समर्चयेत् । वश्या भवन्ति राजानो नात्र कार्या विचारणा ॥६५॥

gopālaveśaṃ manasā jātīpuṣpaiḥ samarcayet | vaśyā bhavanti rājāno nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मन से गोपाल वेश वाले की जाती के फूलों से पूजा करे: राजा वश में हो जाते हैं; इसमें विचार नहीं करना चाहिए।"

"One should worship him in the mind in cowherd dress with jasmine flowers: kings become subdued; no hesitation is to be made here."

Word by wordपदार्थ

गोपाल-वेशम् (gopāla-veśam)in cowherd dressगोपाल वेश वाले कीमनसा (manasā)in the mindमन सेजाती-पुष्पैः (jātī-puṣpaiḥ)with jasmine flowersजाती के फूलों सेसमर्चयेत् (samarcayet)one should worshipपूजा करेवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंराजानः (rājānaḥ)kingsराजा (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)hesitationविचार

Verse 66

६६ तमालोद्भवपुष्पैश्च वैश्या वश्या भवन्ति हि ॥६६॥

tamālodbhavapuṣpaiśca vaiśyā vaśyā bhavanti hi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और तमाल के फूलों से वैश्य निश्चय वश में हो जाते हैं।"

"And with flowers of the tamāla, vaiśyas indeed become subdued."

Word by wordपदार्थ

तमाल-उद्भव-पुष्पैः (tamāla-udbhava-puṣpaiḥ)with flowers of the tamālaतमाल के फूलों से (ca)andऔरवैश्याः (vaiśyāḥ)vaiśyasवैश्यवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंहि (hi)indeedनिश्चय

Verse 67

६७ नीलोत्पलैश्च शूद्राश्च मासं कृष्णं समर्चयेत् । जुहुयाद्रक्तपुष्पैश्च मिश्रितैस्तिलतण्डुलैः । मन्त्रेणाष्टसहस्रन्तु जप्त्वा तद्भस्म धारयेत् । ललाटे विधृते तस्य सर्वे वश्या भवन्ति हि ॥६७॥

nīlotpalaiśca śūdrāśca māsaṃ kṛṣṇaṃ samarcayet | juhuyādraktapuṣpaiśca miśritaistilataṇḍulaiḥ | mantreṇāṣṭasahasrantu japtvā tadbhasma dhārayet | lalāṭe vidhṛte tasya sarve vaśyā bhavanti hi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और नीलोत्पलों से शूद्र भी; एक महीना कृष्ण की पूजा करे। तिल और चावल मिले लाल फूलों का होम करे, और मन्त्र आठ हजार जपकर उस भस्म को धारण करे; ललाट पर धारण करने पर सब उसके वश में हो जाते हैं।"

"And with blue lotuses śūdras too; one should worship Kṛṣṇa for a month. One should offer red flowers mixed with sesame and rice, and having repeated the mantra eight thousand times, wear that ash; when it is worn on the brow all become subdued to him."

Word by wordपदार्थ

नील-उत्पलैः (nīla-utpalaiḥ)with blue lotusesनीलोत्पलों से (ca)andऔरशूद्राः (śūdrāḥ)śūdrasशूद्र (ca)andभीमासम् (māsam)for a monthएक महीनाकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण कीसमर्चयेत् (samarcayet)one should worshipपूजा करेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेरक्त-पुष्पैः (rakta-puṣpaiḥ)with red flowersलाल फूलों से (ca)andऔरमिश्रितैः (miśritaiḥ)mixedमिलेतिल-तण्डुलैः (tila-taṇḍulaiḥ)with sesame and riceतिल और चावल सेमन्त्रेण (mantreṇa)with the mantraमन्त्र सेअष्ट-सहस्रम् (aṣṭa-sahasram)eight thousandआठ हजारतु (tu)indeedतोजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरतत्-भस्म (tat-bhasma)that ashउस भस्म कोधारयेत् (dhārayet)one should wearधारण करेललाटे (lalāṭe)on the browललाट परविधृते (vidhṛte)when wornधारण करने परतस्य (tasya)to himउसकेसर्वे (sarve)allसबवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंहि (hi)indeedनिश्चय

Verse 68

६८ अनेन च शरीरेण राजानो वश्यतामियुः । स्त्रियो वश्या भवन्त्यत्र पुत्रामात्याश्च सर्वथा ॥६८॥

anena ca śarīreṇa rājāno vaśyatāmiyuḥ | striyo vaśyā bhavantyatra putrāmātyāśca sarvathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और इस शरीर से राजा वश्यता को प्राप्त होते हैं; यहाँ स्त्रियाँ वश में हो जाती हैं, और पुत्र और अमात्य सब प्रकार से।"

"And by this body so marked kings come to subjection; here women become subdued, and sons and ministers in every way."

Word by wordपदार्थ

अनेन (anena)by thisइस (ca)andऔरशरीरेण (śarīreṇa)body (so marked)शरीर सेराजानः (rājānaḥ)kingsराजावश्यताम् (vaśyatām)to subjectionवश्यता कोइयुः (iyuḥ)comeप्राप्त होते हैंस्त्रियः (striyaḥ)womenस्त्रियाँवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाती हैंअत्र (atra)hereयहाँपुत्र-अमात्याः (putra-amātyāḥ)sons and ministersपुत्र और अमात्य (ca)andऔरसर्वथा (sarvathā)in every wayसब प्रकार से

Verse 69

६९ विवाहार्थी जपेन्मन्त्रं मासमष्टसहस्रकम् । रासमण्डलमध्यस्थं कृष्णं ध्यात्वा व्रजे स्थितम् । विवाहयेदुत्तमाङ्गीं कन्यां सर्वगुणोज्ज्वलाम् । पुत्रं मे रक्ष रक्षेति द्विजेन प्रार्थितो हरिः । हृतपुत्रं समाहृत्य ददौ यस्तं विचिन्तयेत् ॥६९॥

vivāhārthī japenmantraṃ māsamaṣṭasahasrakam | rāsamaṇḍalamadhyasthaṃ kṛṣṇaṃ dhyātvā vraje sthitam | vivāhayeduttamāṅgīṃ kanyāṃ sarvaguṇojjvalām | putraṃ me rakṣa rakṣeti dvijena prārthito hariḥ | hṛtaputraṃ samāhṛtya dadau yastaṃ vicintayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विवाह चाहने वाला व्रज में रासमण्डल के मध्य में स्थित कृष्ण का ध्यान करके एक महीना आठ हजार मन्त्र जपे: वह उत्तम अङ्गों वाली, सब गुणों से उज्ज्वल कन्या से विवाह करता है। जो हरि ब्राह्मण के 'मेरे पुत्र की रक्षा करो, रक्षा करो' ऐसा प्रार्थना करने पर हरे गए पुत्र को लाकर दे दिया, उसका चिन्तन करे।"

"One desiring marriage should repeat the mantra eight thousand times for a month, meditating on Kṛṣṇa standing in the middle of the rāsa circle in Vraja: he marries a maiden of fine limbs, bright with every virtue. One should contemplate Hari who, entreated by the brāhmaṇa 'save my son, save him', brought back the stolen son and gave him."

Word by wordपदार्थ

विवाह-अर्थी (vivāha-arthī)one desiring marriageविवाह चाहने वालाजपेत् (japet)should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रमासम् (māsam)for a monthएक महीनाअष्ट-सहस्रकम् (aṣṭa-sahasrakam)eight thousandआठ हजाररास-मण्डल-मध्य-स्थम् (rāsa-maṇḍala-madhya-stham)standing in the middle of the rāsa circleरासमण्डल के मध्य में स्थितकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेव्रजे (vraje)in Vrajaव्रज मेंस्थितम् (sthitam)stayingस्थितविवाहयेत् (vivāhayet)he marriesविवाह करता हैउत्तम-अङ्गीम् (uttama-aṅgīm)of fine limbsउत्तम अङ्गों वालीकन्याम् (kanyām)a maidenकन्या सेसर्व-गुण-उज्ज्वलाम् (sarva-guṇa-ujjvalām)bright with every virtueसब गुणों से उज्ज्वलपुत्रम् (putram)sonपुत्र कीमे (me)myमेरेरक्ष (rakṣa)saveरक्षा करोरक्ष (rakṣa)saveरक्षा करोइति (iti)thusऐसाद्विजेन (dvijena)by the brāhmaṇaब्राह्मण द्वाराप्रार्थितः (prārthitaḥ)entreatedप्रार्थितहरिः (hariḥ)Hariहरिहृत-पुत्रम् (hṛta-putram)the stolen sonहरे गए पुत्र कोसमाहृत्य (samāhṛtya)having brought backलाकरददौ (dadau)gaveदियायः (yaḥ)whoजोतम् (tam)himउसकाविचिन्तयेत् (vicintayet)one should contemplateचिन्तन करे

Verse 70

७० पुत्रकामो लभेत्पुत्रं मासेनैकेन सुन्दरम् । दीर्घायुरप्रतिहतबलवीर्यसमन्वितम् ॥७०॥

putrakāmo labhetputraṃ māsenaikena sundaram | dīrghāyurapratihatabalavīryasamanvitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पुत्र चाहने वाला एक महीने में सुन्दर, दीर्घायु, अप्रतिहत बल और वीर्य से युक्त पुत्र पाता है।"

"One desiring a son obtains in one month a handsome son, long-lived, endowed with unchecked strength and vigour."

Word by wordपदार्थ

पुत्र-कामः (putra-kāmaḥ)one desiring a sonपुत्र चाहने वालालभेत् (labhet)obtainsपाता हैपुत्रम् (putram)a sonपुत्रमासेन (māsena)in a monthमहीने मेंएकेन (ekena)oneएकसुन्दरम् (sundaram)handsomeसुन्दरदीर्घ-आयुः (dīrgha-āyuḥ)long-livedदीर्घायुअप्रतिहत-बल-वीर्य-समन्वितम् (apratihata-bala-vīrya-samanvitam)endowed with unchecked strength and vigourअप्रतिहत बल और वीर्य से युक्त

Verse 71

७१ कुन्दपुष्पैः समाराध्य कृष्णं ध्यायेच्च कन्यका । मासद्वयं तथा मन्त्रं जपेदष्टसहस्रकम् । मनोरथपतिं लब्ध्वा दीर्घकालञ्च क्रीडति ॥७१॥

kundapuṣpaiḥ samārādhya kṛṣṇaṃ dhyāyecca kanyakā | māsadvayaṃ tathā mantraṃ japedaṣṭasahasrakam | manorathapatiṃ labdhvā dīrghakālañca krīḍati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कन्या कुन्द के फूलों से कृष्ण की आराधना करके ध्यान करे, और वैसे ही दो महीने आठ हजार मन्त्र जपे: मनोरथ का पति पाकर दीर्घ काल क्रीड़ा करती है।"

"A maiden should worship Kṛṣṇa with kunda flowers and meditate on him, and likewise repeat the mantra eight thousand times for two months: having gained the husband of her heart she sports with him a long time."

Word by wordपदार्थ

कुन्द-पुष्पैः (kunda-puṣpaiḥ)with kunda flowersकुन्द के फूलों सेसमाराध्य (samārādhya)having worshippedआराधना करकेकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काध्यायेत् (dhyāyet)should meditateध्यान करे (ca)andऔरकन्यका (kanyakā)a maidenकन्यामास-द्वयम् (māsa-dvayam)for two monthsदो महीनेतथा (tathā)likewiseवैसे हीमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रजपेत् (japet)should repeatजपेअष्ट-सहस्रकम् (aṣṭa-sahasrakam)eight thousandआठ हजारमनोरथ-पतिम् (manoratha-patim)the husband of her heartमनोरथ का पतिलब्ध्वा (labdhvā)having gainedपाकरदीर्घ-कालम् (dīrgha-kālam)for a long timeदीर्घ काल (ca)andऔरक्रीडति (krīḍati)she sportsक्रीड़ा करती है

Verse 72

७२ अञ्जनं कुसुमं वस्त्रं ताम्बूलं चन्दनं तथा । अन्यान्यप्युपभोग्यानि स्पृष्ट्वा मन्त्रं शतं जपेत् । दीयते यस्य यस्येति सोऽचिराद्दासवद्वशी ॥७२॥

añjanaṃ kusumaṃ vastraṃ tāmbūlaṃ candanaṃ tathā | anyānyapyupabhogyāni spṛṣṭvā mantraṃ śataṃ japet | dīyate yasya yasyeti so'cirāddāsavadvaśī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अञ्जन, फूल, वस्त्र, ताम्बूल, चन्दन, और वैसे ही अन्य उपभोग की वस्तुएँ भी — उनका स्पर्श करके मन्त्र सौ बार जपे। जिसे-जिसे वह दिया जाता है, वह शीघ्र दास की तरह वश में हो जाता है।"

"Collyrium, a flower, a cloth, betel, sandal, and other things of enjoyment too — having touched them one should repeat the mantra a hundred times. To whomever it is given, he soon comes under control like a servant."

Word by wordपदार्थ

अञ्जनम् (añjanam)collyriumअञ्जनकुसुमम् (kusumam)a flowerफूलवस्त्रम् (vastram)a clothवस्त्रताम्बूलम् (tāmbūlam)betelताम्बूलचन्दनम् (candanam)sandalचन्दनतथा (tathā)likewiseवैसे हीअन्यानि (anyāni)otherअन्यअपि (api)alsoभीउपभोग्यानि (upabhogyāni)things of enjoymentउपभोग की वस्तुएँस्पृष्ट्वा (spṛṣṭvā)having touchedस्पर्श करकेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रशतम् (śatam)a hundred timesसौ बारजपेत् (japet)one should repeatजपेदीयते (dīyate)is givenदिया जाता हैयस्य (yasya)to whomजिसेयस्य (yasya)to whomeverजिसेइति (iti)thusऐसासः (saḥ)heवहअचिरात् (acirāt)soonशीघ्रदासवत् (dāsavat)like a servantदास की तरहवशी (vaśī)under controlवश में

Verse 73

७३ स्त्रियो वश्या अनेनैव भवन्ति मुनिसत्तम । पुरुषं वशयेन्नारी अनेनैव विधानतः ॥७३॥

striyo vaśyā anenaiva bhavanti munisattama | puruṣaṃ vaśayennārī anenaiva vidhānataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे मुनिश्रेष्ठ, इससे ही स्त्रियाँ वश में हो जाती हैं; इसी विधान से नारी पुरुष को वश में करती है।"

"By this alone women become subdued, O best of sages; by this same rule a woman subdues a man."

Word by wordपदार्थ

स्त्रियः (striyaḥ)womenस्त्रियाँवश्याः (vaśyāḥ)subduedवश मेंअनेन (anena)by thisइससेएव (eva)aloneहीभवन्ति (bhavanti)becomeहो जाती हैंमुनि-सत्तम (muni-sattama)O best of sagesहे मुनिश्रेष्ठपुरुषम् (puruṣam)a manपुरुष कोवशयेत् (vaśayet)subduesवश में करती हैनारी (nārī)a womanनारीअनेन (anena)by thisइसएव (eva)sameहीविधानतः (vidhānataḥ)by the ruleविधान से

Verse 74

७४ अन्नाद्यकामः श्रीपुष्पैः सिततण्डुलमिश्रितैः । अष्टोत्तरसहस्रन्तु जुहुयादन्नवान् भवेत् ॥७४॥

annādyakāmaḥ śrīpuṣpaiḥ sitataṇḍulamiśritaiḥ | aṣṭottarasahasrantu juhuyādannavān bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अन्न आदि चाहने वाला सफेद चावल मिले श्रीपुष्पों का एक हजार आठ होम करे: वह अन्नवान् हो जाता है।"

"One desiring food and the rest should offer a thousand and eight śrī flowers mixed with white rice: he becomes rich in food."

Word by wordपदार्थ

अन्न-आद्य-कामः (anna-ādya-kāmaḥ)one desiring food and the restअन्न आदि चाहने वालाश्री-पुष्पैः (śrī-puṣpaiḥ)with śrī flowersश्रीपुष्पों सेसित-तण्डुल-मिश्रितैः (sita-taṇḍula-miśritaiḥ)mixed with white riceसफेद चावल मिलेअष्टोत्तर-सहस्रम् (aṣṭottara-sahasram)a thousand and eightएक हजार आठतु (tu)indeedतोजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेअन्नवान् (annavān)rich in foodअन्नवान्भवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 76

७६ विश्वरूपधरं ध्यात्वा शतमष्टोत्तरं जपेत् । समाहितमना मन्त्री यशोऽर्थी कीर्तिमाप्नुयात् । भूतप्रेतपिशाचादि-स्कन्दादिग्रहपीडितः । पूतनास्तनपातारं ध्यात्वा मन्त्रं शतं जपेत् ॥७६॥

viśvarūpadharaṃ dhyātvā śatamaṣṭottaraṃ japet | samāhitamanā mantrī yaśo'rthī kīrtimāpnuyāt | bhūtapretapiśācādi-skandādigrahapīḍitaḥ | pūtanāstanapātāraṃ dhyātvā mantraṃ śataṃ japet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विश्वरूप धारी का ध्यान करके एक सौ आठ बार जपे; एकाग्र मन वाला यश चाहने वाला मन्त्री कीर्ति पाता है। भूत, प्रेत, पिशाच आदि और स्कन्द आदि ग्रहों से पीड़ित पूतना का स्तन पीने वाले का ध्यान करके मन्त्र सौ बार जपे।"

"Having meditated on him bearing the universal form, one should repeat a hundred and eight times; the mantra-holder with concentrated mind who seeks fame obtains renown. One afflicted by bhūtas, pretas, piśācas and the rest, or by Skanda and the other seizers, should meditate on the drinker at Pūtanā's breast and repeat the mantra a hundred times."

Word by wordपदार्थ

विश्व-रूप-धरम् (viśva-rūpa-dharam)bearing the universal formविश्वरूप धारी काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेशतम् (śatam)a hundredसौअष्टोत्तरम् (aṣṭottaram)and eightआठ अधिकजपेत् (japet)one should repeatजपेसमाहित-मनाः (samāhita-manāḥ)with concentrated mindएकाग्र मन वालामन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीयशः-अर्थी (yaśaḥ-arthī)seeking fameयश चाहने वालाकीर्तिम् (kīrtim)renownकीर्तिआप्नुयात् (āpnuyāt)obtainsपाता हैभूत-प्रेत-पिशाच-आदि-स्कन्द-आदि-ग्रह-पीडितः (bhūta-preta-piśāca-ādi-skanda-ādi-graha-pīḍitaḥ)one afflicted by bhūtas, pretas, piśācas and the rest, or by Skanda and the other seizersभूत, प्रेत, पिशाच आदि और स्कन्द आदि ग्रहों से पीड़ितपूतना-स्तन-पातारम् (pūtanā-stana-pātāram)the drinker at Pūtanā's breastपूतना का स्तन पीने वाले काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रशतम् (śatam)a hundred timesसौ बारजपेत् (japet)should repeatजपे

Verse 77

७७ प्रणश्यन्ति ग्रहा दुष्टाः पलायन्ते इतस्ततः । सर्पमण्डलदष्टे च मूषिकाद्यैश्च दंशिते । कृष्णं कालियदमनं चिन्तयित्वा जपेन्नरः । तर्जयन्तं विषं घोरं हूंकारेण विनाशयेत् ॥७७॥

praṇaśyanti grahā duṣṭāḥ palāyante itastataḥ | sarpamaṇḍaladaṣṭe ca mūṣikādyaiśca daṃśite | kṛṣṇaṃ kāliyadamanaṃ cintayitvā japennaraḥ | tarjayantaṃ viṣaṃ ghoraṃ hūṃkāreṇa vināśayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दुष्ट ग्रह नष्ट हो जाते हैं और इधर-उधर भाग जाते हैं। सर्प मण्डल से डसे जाने पर और चूहे आदि से काटे जाने पर मनुष्य डाँटते हुए कालियदमन कृष्ण का चिन्तन करके जपे: हूंकार से घोर विष को नष्ट करता है।"

"The evil seizers perish and flee here and there. When bitten by a coiled snake or by rats and the like, a man should contemplate Kṛṣṇa the tamer of Kāliya, threatening, and repeat the mantra: with the sound hūṃ he destroys the terrible poison."

Word by wordपदार्थ

प्रणश्यन्ति (praṇaśyanti)perishनष्ट हो जाते हैंग्रहाः (grahāḥ)the seizersग्रहदुष्टाः (duṣṭāḥ)evilदुष्टपलायन्ते (palāyante)fleeभाग जाते हैंइतस्ततः (itastataḥ)here and thereइधर-उधरसर्प-मण्डल-दष्टे (sarpa-maṇḍala-daṣṭe)when bitten by a coiled snakeसर्प मण्डल से डसे जाने पर (ca)andऔरमूषिक-आद्यैः (mūṣika-ādyaiḥ)by rats and the likeचूहे आदि से (ca)andऔरदंशिते (daṃśite)when bittenकाटे जाने परकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काकालिय-दमनम् (kāliya-damanam)the tamer of Kāliyaकालियदमनचिन्तयित्वा (cintayitvā)having contemplatedचिन्तन करकेजपेत् (japet)should repeatजपेनरः (naraḥ)a manमनुष्यतर्जयन्तम् (tarjayantam)threateningडाँटते हुएविषम् (viṣam)the poisonविष कोघोरम् (ghoram)terribleघोरहूंकारेण (hūṃkāreṇa)with the sound hūṃहूंकार सेविनाशयेत् (vināśayet)one destroysनष्ट करता है

Verse 78

७८ अत्रापान्यमनुं वक्ष्ये बीजाढ्यं शृणु तत्त्वतः । कालियस्य फणामध्ये दिव्यं नृत्यं करोति तम् । नमामि देवकीपुत्रं नृत्यराजानमच्युतम् ॥७८॥

atrāpānyamanuṃ vakṣye bījāḍhyaṃ śṛṇu tattvataḥ | kāliyasya phaṇāmadhye divyaṃ nṛtyaṃ karoti tam | namāmi devakīputraṃ nṛtyarājānamacyutam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.78. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"यहाँ दूसरा बीज सहित मन्त्र भी कहूँगा; तत्त्व से सुनो: 'जो कालिय के फणों के मध्य में दिव्य नृत्य करता है, उस देवकीपुत्र, नृत्यराज अच्युत को प्रणाम करता हूँ।'"

"Here also I shall tell another mantra, rich with the bīja; hear it truly: 'Him who performs a divine dance in the midst of Kāliya's hoods — I bow to the son of Devakī, the king of dance, Acyuta.'"

Word by wordपदार्थ

अत्र (atra)hereयहाँअपि (api)alsoभीअन्य-मनुम् (anya-manum)another mantraदूसरा मन्त्रवक्ष्ये (vakṣye)I shall tellकहूँगाबीज-आढ्यम् (bīja-āḍhyam)rich with the bījaबीज सहितशृणु (śṛṇu)hearसुनोतत्त्वतः (tattvataḥ)trulyतत्त्व सेकालियस्य (kāliyasya)of Kāliyaकालिय केफणा-मध्ये (phaṇā-madhye)in the midst of the hoodsफणों के मध्य मेंदिव्यम् (divyam)divineदिव्यनृत्यम् (nṛtyam)danceनृत्यकरोति (karoti)performsकरता हैतम् (tam)himउसनमामि (namāmi)I bow toप्रणाम करता हूँदेवकी-पुत्रम् (devakī-putram)the son of Devakīदेवकीपुत्र कोनृत्य-राजानम् (nṛtya-rājānam)the king of danceनृत्यराजअच्युतम् (acyutam)Acyutaअच्युत

Verse 79

७९ ज्वरार्तोऽभ्यर्चयेन्मन्त्री जपेदष्टशतं तथा । ज्वरेण संस्तुतं कृष्णं बलप्रद्युम्नसंयुतम् । दहन्तं वाणनगरीं गरुडोपरिसंस्थितम् । निजज्वरेण संश्लिष्टं ध्यात्वा नाशयते क्षणात् । शीतलाकामलादीनि तथा चतुर्थिक ज्वरान् । प्लीहगुल्मयकृद्वायुनपस्मारभयं तथा । नाशयेन्नात्र सन्देहो दृष्टिमात्रेण मान्त्रिकः ॥७९॥

jvarārto'bhyarcayenmantrī japedaṣṭaśataṃ tathā | jvareṇa saṃstutaṃ kṛṣṇaṃ balapradyumnasaṃyutam | dahantaṃ vāṇanagarīṃ garuḍoparisaṃsthitam | nijajvareṇa saṃśliṣṭaṃ dhyātvā nāśayate kṣaṇāt | śītalākāmalādīni tathā caturthika jvarān | plīhagulmayakṛdvāyunapasmārabhayaṃ tathā | nāśayennātra sandeho dṛṣṭimātreṇa māntrikaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.79. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ज्वर से पीड़ित मन्त्री पूजा करे और वैसे ही एक सौ आठ बार जपे, ज्वर द्वारा स्तुत, बल और प्रद्युम्न सहित, बाण की नगरी को जलाते हुए, गरुड़ पर स्थित, अपने ज्वर से युक्त कृष्ण का ध्यान करके: वह क्षण में उसे नष्ट करता है। शीतला, कामला आदि, वैसे ही चौथिया ज्वर, और प्लीहा, गुल्म, यकृत, वायु और अपस्मार का भय मान्त्रिक दृष्टि मात्र से नष्ट करता है; इसमें सन्देह नहीं।"

"One afflicted by fever, a mantra-holder, should worship and likewise repeat a hundred and eight times, meditating on Kṛṣṇa praised by the Fever, joined by Bala and Pradyumna, burning the city of Bāṇa, seated upon Garuḍa, joined by his own Fever: he destroys it in a moment. Smallpox, jaundice and the rest, likewise quartan fevers, and the danger of spleen, tumour, liver, wind and epilepsy the mantra-knower destroys by a mere glance; there is no doubt of it."

Word by wordपदार्थ

ज्वर-आर्तः (jvara-ārtaḥ)one afflicted by feverज्वर से पीड़ितअभ्यर्चयेत् (abhyarcayet)should worshipपूजा करेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीजपेत् (japet)should repeatजपेअष्ट-शतम् (aṣṭa-śatam)a hundred and eightएक सौ आठतथा (tathā)likewiseवैसे हीज्वरेण (jvareṇa)by the Feverज्वर द्वारासंस्तुतम् (saṃstutam)praisedस्तुतकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काबल-प्रद्युम्न-संयुतम् (bala-pradyumna-saṃyutam)joined by Bala and Pradyumnaबल और प्रद्युम्न सहितदहन्तम् (dahantam)burningजलाते हुएवाण-नगरीम् (vāṇa-nagarīm)the city of Bāṇaबाण की नगरी कोगरुड-उपरि-संस्थितम् (garuḍa-upari-saṃsthitam)seated upon Garuḍaगरुड़ पर स्थितनिज-ज्वरेण (nija-jvareṇa)by his own Feverअपने ज्वर सेसंश्लिष्टम् (saṃśliṣṭam)joinedयुक्तध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेनाशयते (nāśayate)he destroysनष्ट करता हैक्षणात् (kṣaṇāt)in a momentक्षण मेंशीतला-कामला-आदीनि (śītalā-kāmalā-ādīni)smallpox, jaundice and the restशीतला, कामला आदितथा (tathā)likewiseवैसे हीचतुर्थिक (caturthika)quartanचौथियाज्वरान् (jvarān)feversज्वरों कोप्लीह-गुल्म-यकृद्-वायुन-अपस्मार-भयम् (plīha-gulma-yakṛd-vāyuna-apasmāra-bhayam)the danger of spleen, tumour, liver, wind and epilepsyप्लीहा, गुल्म, यकृत, वायु और अपस्मार का भयतथा (tathā)likewiseवैसे हीनाशयेत् (nāśayet)destroysनष्ट करता है (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंसन्देहः (sandehaḥ)doubtसन्देहदृष्टि-मात्रेण (dṛṣṭi-mātreṇa)by a mere glanceदृष्टि मात्र सेमान्त्रिकः (māntrikaḥ)the mantra-knowerमान्त्रिक

Verse 80

८० गोपालजुष्टपादञ्च वेणुमादाय संस्थितम् । ध्यात्वा कृष्णं जपेन्मन्त्रं पशुमान् स तु मासतः । राज्ञः पुरोधा भवितुमिति यस्य मतिर्भवेत् । मधुसिक्तैः सितैः पुष्पैर्हुत्वा तन्मण्डलाल्लभेत् । महैश्वर्यमथ प्राप्य विश्वख्यातो भवेद्ध्रुवम् ॥८०॥

gopālajuṣṭapādañca veṇumādāya saṃsthitam | dhyātvā kṛṣṇaṃ japenmantraṃ paśumān sa tu māsataḥ | rājñaḥ purodhā bhavitumiti yasya matirbhavet | madhusiktaiḥ sitaiḥ puṣpairhutvā tanmaṇḍalāllabhet | mahaiśvaryamatha prāpya viśvakhyāto bhaveddhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.80. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसके चरण गोपालों से सेवित हैं, वेणु लेकर खड़े कृष्ण का ध्यान करके मन्त्र जपे: वह एक महीने में पशुओं वाला हो जाता है। जिसकी राजा का पुरोहित बनने की इच्छा हो, वह मधु से सिक्त सफेद फूलों का होम करके एक मण्डल में वह पाता है; फिर महान् ऐश्वर्य पाकर निश्चय विश्वविख्यात हो जाता है।"

"Having meditated on Kṛṣṇa whose feet the cowherds attend, standing with the flute in hand, one should repeat the mantra: he becomes rich in cattle within a month. He whose wish is to become a king's priest should offer white flowers wet with honey and obtains it within a maṇḍala; then, having gained great lordship, he surely becomes famed through the world."

Word by wordपदार्थ

गोपाल-जुष्ट-पादम् (gopāla-juṣṭa-pādam)whose feet the cowherds attendजिसके चरण गोपालों से सेवित हैं (ca)andऔरवेणुम् (veṇum)the fluteवेणुआदाय (ādāya)having takenलेकरसंस्थितम् (saṃsthitam)standingखड़ेध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रपशुमान् (paśumān)rich in cattleपशुओं वालासः (saḥ)heवहतु (tu)indeedतोमासतः (māsataḥ)within a monthएक महीने मेंराज्ञः (rājñaḥ)of a kingराजा कापुरोधाः (purodhāḥ)the priestपुरोहितभवितुम् (bhavitum)to becomeबनने कीइति (iti)thusऐसीयस्य (yasya)whoseजिसकीमतिः (matiḥ)wishइच्छाभवेत् (bhavet)isहोमधु-सिक्तैः (madhu-siktaiḥ)wet with honeyमधु से सिक्तसितैः (sitaiḥ)whiteसफेदपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेतत् (tat)thatवहमण्डलात् (maṇḍalāt)within a maṇḍalaएक मण्डल मेंलभेत् (labhet)obtainsपाता हैमहा-ऐश्वर्यम् (mahā-aiśvaryam)great lordshipमहान् ऐश्वर्यअथ (atha)thenफिरप्राप्य (prāpya)having gainedपाकरविश्व-ख्यातः (viśva-khyātaḥ)famed through the worldविश्वविख्यातभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 81

८१ गोवर्धनधरं कृष्णं ध्यात्वा मन्त्रं जपेन्नरः । वातवर्षादिभिर्घोरैर्भये सम्यगुपस्थिते । भयमाशु विनश्येत्तु नात्र कार्या विचारणा ॥८१॥

govardhanadharaṃ kṛṣṇaṃ dhyātvā mantraṃ japennaraḥ | vātavarṣādibhirghorairbhaye samyagupasthite | bhayamāśu vinaśyettu nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.81. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आँधी, वर्षा आदि से घोर भय पूरी तरह उपस्थित होने पर मनुष्य गोवर्धनधारी कृष्ण का ध्यान करके मन्त्र जपे: भय शीघ्र नष्ट हो जाता है; इसमें विचार नहीं करना चाहिए।"

"When terrible danger from wind, rain and the like is fully at hand, a man should meditate on Kṛṣṇa the bearer of Govardhana and repeat the mantra: the danger quickly perishes; no hesitation is to be made here."

Word by wordपदार्थ

गोवर्धन-धरम् (govardhana-dharam)the bearer of Govardhanaगोवर्धनधारीकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रजपेत् (japet)should repeatजपेनरः (naraḥ)a manमनुष्यवात-वर्ष-आदिभिः (vāta-varṣa-ādibhiḥ)from wind, rain and the likeआँधी, वर्षा आदि सेघोरैः (ghoraiḥ)terribleघोरभये (bhaye)when dangerभयसम्यक् (samyak)fullyपूरी तरहउपस्थिते (upasthite)is at handउपस्थित होने परभयम् (bhayam)the dangerभयआशु (āśu)quicklyशीघ्रविनश्येत् (vinaśyet)perishesनष्ट हो जाता हैतु (tu)indeedतो (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)hesitationविचार

Verse 82

८२ वृन्दावनगतं कृष्णं वृष्टिकामो विचिन्तयन् । जपेदष्टसहस्रन्तु वृष्टिमाप्नोत्यसंशयम् । एवञ्च मनसा ध्यात्वा वृष्टिं वर्षासु चाहरेत् ॥८२॥

vṛndāvanagataṃ kṛṣṇaṃ vṛṣṭikāmo vicintayan | japedaṣṭasahasrantu vṛṣṭimāpnotyasaṃśayam | evañca manasā dhyātvā vṛṣṭiṃ varṣāsu cāharet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.82. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वृष्टि चाहने वाला वृन्दावन में स्थित कृष्ण का चिन्तन करते हुए आठ हजार जपे: वह निःसन्देह वृष्टि पाता है। और इस प्रकार मन से ध्यान करके वर्षा काल में वृष्टि लाए।"

"One desiring rain, contemplating Kṛṣṇa gone to Vṛndāvana, should repeat eight thousand times: he obtains rain without doubt. And thus meditating in the mind one should bring rain in the rainy season."

Word by wordपदार्थ

वृन्दावन-गतम् (vṛndāvana-gatam)gone to Vṛndāvanaवृन्दावन में स्थितकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण कावृष्टि-कामः (vṛṣṭi-kāmaḥ)one desiring rainवृष्टि चाहने वालाविचिन्तयन् (vicintayan)contemplatingचिन्तन करते हुएजपेत् (japet)should repeatजपेअष्ट-सहस्रम् (aṣṭa-sahasram)eight thousandआठ हजारतु (tu)indeedतोवृष्टिम् (vṛṣṭim)rainवृष्टिआप्नोति (āpnoti)obtainsपाता हैअसंशयम् (asaṃśayam)without doubtनिःसन्देहएवम् (evam)thusइस प्रकार (ca)andऔरमनसा (manasā)in the mindमन सेध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेवृष्टिम् (vṛṣṭim)rainवृष्टिवर्षासु (varṣāsu)in the rainy seasonवर्षा काल में (ca)andऔरआहरेत् (āharet)one should bringलाए

Verse 83

८३ एवं जलाशये ध्यात्वा जपेदष्टसहस्रकम् । वृष्टिर्भवत्यकालेऽपि महती नात्र संशयः ॥८३॥

evaṃ jalāśaye dhyātvā japedaṣṭasahasrakam | vṛṣṭirbhavatyakāle'pi mahatī nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.83. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इस प्रकार जलाशय में ध्यान करके आठ हजार जपे: अकाल में भी बड़ी वृष्टि होती है; इसमें संशय नहीं।"

"Thus meditating in a body of water one should repeat eight thousand times: great rain comes even out of season; there is no doubt of it."

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam)thusइस प्रकारजलाशये (jalāśaye)in a body of waterजलाशय मेंध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेजपेत् (japet)one should repeatजपेअष्ट-सहस्रकम् (aṣṭa-sahasrakam)eight thousandआठ हजारवृष्टिः (vṛṣṭiḥ)rainवृष्टिभवति (bhavati)comesहोती हैअकाले (akāle)out of seasonअकाल मेंअपि (api)evenभीमहती (mahatī)greatबड़ी (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 84

८४ गायन्तं वेणुना कृष्णं गानकामो विचिन्तयन् । आज्यमष्टशतं हुत्वा किन्नरैः सह गीयते ॥८४॥

gāyantaṃ veṇunā kṛṣṇaṃ gānakāmo vicintayan | ājyamaṣṭaśataṃ hutvā kinnaraiḥ saha gīyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.84. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"गान चाहने वाला वेणु से गाते हुए कृष्ण का चिन्तन करते हुए एक सौ आठ बार घी का होम करके किन्नरों के साथ गाता है।"

"One desiring song, contemplating Kṛṣṇa singing with the flute, having offered ghee a hundred and eight times, sings together with the kinnaras."

Word by wordपदार्थ

गायन्तम् (gāyantam)singingगाते हुएवेणुना (veṇunā)with the fluteवेणु सेकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण कागान-कामः (gāna-kāmaḥ)one desiring songगान चाहने वालाविचिन्तयन् (vicintayan)contemplatingचिन्तन करते हुएआज्यम् (ājyam)gheeघीअष्ट-शतम् (aṣṭa-śatam)a hundred and eight timesएक सौ आठ बारहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेकिन्नरैः (kinnaraiḥ)with the kinnarasकिन्नरों केसह (saha)togetherसाथगीयते (gīyate)he singsगाता है

Verse 85

८५ जयकामो जपेद्यस्तु हरन्तं कल्पकद्रुमम् । संस्तुतं देवताभिश्च गरुडारूढमच्युतम् । ध्यात्वा रक्तकरवीरसमिद्भिर्जुहुयाद्वशी । अष्टोत्तरसहस्रन्तु साक्षात्पराजितो रिपुः । राजादिभयमापन्ने संशये दुर्गसंसदि । हुत्वा दशसहस्रन्तु तत्क्षणान्नाशयेद्ध्रुवम् ॥८५॥

jayakāmo japedyastu harantaṃ kalpakadrumam | saṃstutaṃ devatābhiśca garuḍārūḍhamacyutam | dhyātvā raktakaravīrasamidbhirjuhuyādvaśī | aṣṭottarasahasrantu sākṣātparājito ripuḥ | rājādibhayamāpanne saṃśaye durgasaṃsadi | hutvā daśasahasrantu tatkṣaṇānnāśayeddhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.85. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जय चाहने वाला कल्पवृक्ष को हरण करते हुए, देवताओं से स्तुत, गरुड़ पर आरूढ़ अच्युत का ध्यान करके जपे, और संयमी लाल करवीर की समिधाओं का एक हजार आठ होम करे: शत्रु साक्षात् पराजित होता है। राजा आदि का भय आ पड़ने पर, संकट में, कठिन सभा में दस हजार होम करके निश्चय उसी क्षण उसे नष्ट करता है।"

"He who desires victory should repeat, having meditated on Acyuta carrying off the wishing-tree, praised by the gods and mounted on Garuḍa, and the self-controlled one should offer a thousand and eight sticks of red karavīra: the enemy is visibly defeated. When fallen into danger from a king and the like, in peril, in a hostile assembly, having offered ten thousand, one surely destroys it at that very moment."

Word by wordपदार्थ

जय-कामः (jaya-kāmaḥ)one desiring victoryजय चाहने वालाजपेत् (japet)should repeatजपेयः (yaḥ)whoजोतु (tu)indeedतोहरन्तम् (harantam)carrying offहरण करते हुएकल्पक-द्रुमम् (kalpaka-drumam)the wishing-treeकल्पवृक्ष कोसंस्तुतम् (saṃstutam)praisedस्तुतदेवताभिः (devatābhiḥ)by the godsदेवताओं से (ca)andऔरगरुड-आरूढम् (garuḍa-ārūḍham)mounted on Garuḍaगरुड़ पर आरूढ़अच्युतम् (acyutam)Acyutaअच्युत काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेरक्त-करवीर-समिद्भिः (rakta-karavīra-samidbhiḥ)with sticks of red karavīraलाल करवीर की समिधाओं सेजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेवशी (vaśī)the self-controlled oneसंयमीअष्टोत्तर-सहस्रम् (aṣṭottara-sahasram)a thousand and eightएक हजार आठतु (tu)indeedतोसाक्षात् (sākṣāt)visiblyसाक्षात्पराजितः (parājitaḥ)defeatedपराजितरिपुः (ripuḥ)the enemyशत्रुराज-आदि-भयम् (rāja-ādi-bhayam)danger from a king and the likeराजा आदि का भयआपन्ने (āpanne)when fallen intoआ पड़ने परसंशये (saṃśaye)in perilसंकट मेंदुर्ग-संसदि (durga-saṃsadi)in a hostile assemblyकठिन सभा मेंहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेदश-सहस्रम् (daśa-sahasram)ten thousandदस हजारतु (tu)indeedतोतत्-क्षणात् (tat-kṣaṇāt)at that momentउसी क्षणनाशयेत् (nāśayet)one destroysनष्ट करता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 86

८६ नीलोत्पलादिभिर्हुत्वा अष्टोत्तरसहस्रकम् । शङ्खादिनिधिसंयुक्तं द्वारकामध्यगं हरिम् । ध्यात्वा तण्डुलदूर्वाभिर्हुत्वा शान्तिकमाहरेत् ॥८६॥

nīlotpalādibhirhutvā aṣṭottarasahasrakam | śaṅkhādinidhisaṃyuktaṃ dvārakāmadhyagaṃ harim | dhyātvā taṇḍuladūrvābhirhutvā śāntikamāharet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.86. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"नीलोत्पल आदि का एक हजार आठ होम करके, शङ्ख आदि निधियों सहित द्वारका के मध्य में स्थित हरि का ध्यान करके, चावल और दूर्वा का होम करके शान्ति लाए।"

"Having offered a thousand and eight blue lotuses and the like, having meditated on Hari dwelling in the midst of Dvārakā joined with the treasures Śaṅkha and the rest, and having offered rice and dūrvā, one should bring about peace."

Word by wordपदार्थ

नील-उत्पल-आदिभिः (nīla-utpala-ādibhiḥ)with blue lotuses and the likeनीलोत्पल आदि सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेअष्टोत्तर-सहस्रकम् (aṣṭottara-sahasrakam)a thousand and eightएक हजार आठशङ्ख-आदि-निधि-संयुक्तम् (śaṅkha-ādi-nidhi-saṃyuktam)joined with the treasures, Śaṅkha and the restशङ्ख आदि निधियों सहितद्वारका-मध्य-गम् (dvārakā-madhya-gam)dwelling in the midst of Dvārakāद्वारका के मध्य में स्थितहरिम् (harim)Hariहरि काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेतण्डुल-दूर्वाभिः (taṇḍula-dūrvābhiḥ)with rice and dūrvāचावल और दूर्वा सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेशान्तिकम् (śāntikam)the rite of peaceशान्तिआहरेत् (āharet)one should bring aboutलाए

Verse 87

८७ कदम्बमूले गायन्तं गोपालं वनमालिनम् । कदम्बकुसुमैर्जुष्टं चिन्तयित्वा जनार्दनम् । अपामार्गदलैर्हुत्वा अष्टोत्तरसहस्रकम् । सर्वान् लोकान् वशीकृत्य आशु विज्ञो भविष्यति ॥८७॥

kadambamūle gāyantaṃ gopālaṃ vanamālinam | kadambakusumairjuṣṭaṃ cintayitvā janārdanam | apāmārgadalairhutvā aṣṭottarasahasrakam | sarvān lokān vaśīkṛtya āśu vijño bhaviṣyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कदम्ब के नीचे गाते हुए, वनमाला धारी, कदम्ब के फूलों से सजे गोपाल जनार्दन का चिन्तन करके, अपामार्ग के पत्तों का एक हजार आठ होम करके सब लोकों को वश में करके शीघ्र विज्ञ हो जाएगा।"

"Having contemplated Janārdana the cowherd, singing at the foot of a kadamba, wearing the forest garland, adorned with kadamba flowers, and having offered a thousand and eight apāmārga leaves, one will quickly subdue all the worlds and become wise."

Word by wordपदार्थ

कदम्ब-मूले (kadamba-mūle)at the foot of a kadambaकदम्ब के नीचेगायन्तम् (gāyantam)singingगाते हुएगोपालम् (gopālam)the cowherdगोपालवनमालिनम् (vanamālinam)wearing the forest garlandवनमाला धारीकदम्ब-कुसुमैः (kadamba-kusumaiḥ)with kadamba flowersकदम्ब के फूलों सेजुष्टम् (juṣṭam)adornedसजेचिन्तयित्वा (cintayitvā)having contemplatedचिन्तन करकेजनार्दनम् (janārdanam)Janārdanaजनार्दन काअपामार्ग-दलैः (apāmārga-dalaiḥ)with apāmārga leavesअपामार्ग के पत्तों सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेअष्टोत्तर-सहस्रकम् (aṣṭottara-sahasrakam)a thousand and eightएक हजार आठसर्वान् (sarvān)allसबलोकान् (lokān)the worldsलोकों कोवशीकृत्य (vaśīkṛtya)having subduedवश में करकेआशु (āśu)quicklyशीघ्रविज्ञः (vijñaḥ)wiseविज्ञभविष्यति (bhaviṣyati)will becomeहो जाएगा

Verse 88

८८ राजद्वारे सभायाञ्च व्यवहारे च मन्त्रवित् । शतमष्टोत्तरं जप्त्वा प्रथमं वाक्यमुच्चरेत् । अनेनैव विधानेन सर्वत्र विजयी भवेत् ॥८८॥

rājadvāre sabhāyāñca vyavahāre ca mantravit | śatamaṣṭottaraṃ japtvā prathamaṃ vākyamuccaret | anenaiva vidhānena sarvatra vijayī bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"राजद्वार पर, सभा में और व्यवहार में मन्त्रवित् एक सौ आठ बार जपकर पहला वाक्य बोले: इसी विधान से वह सर्वत्र विजयी हो जाता है।"

"At the king's gate, in an assembly and in a lawsuit the mantra-knower should repeat a hundred and eight times and then utter his first sentence: by this very rule he becomes victorious everywhere."

Word by wordपदार्थ

राज-द्वारे (rāja-dvāre)at the king's gateराजद्वार परसभायाम् (sabhāyām)in an assemblyसभा में (ca)andऔरव्यवहारे (vyavahāre)in a lawsuitव्यवहार में (ca)andऔरमन्त्रवित् (mantravit)the mantra-knowerमन्त्रवित्शतम् (śatam)a hundredसौअष्टोत्तरम् (aṣṭottaram)and eightआठ अधिकजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरप्रथमम् (prathamam)firstपहलावाक्यम् (vākyam)the sentenceवाक्यउच्चरेत् (uccaret)should utterबोलेअनेन (anena)by thisइसएव (eva)veryहीविधानेन (vidhānena)ruleविधान सेसर्वत्र (sarvatra)everywhereसर्वत्रविजयी (vijayī)victoriousविजयीभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 89

८९ मोक्षकामो जपेद्यस्तु पुण्डरीकाक्षमव्ययम् । सनकादिस्तुतं कृष्णं शुक्लाम्बरधरं प्रभुम् । शङ्खचक्रधरं ध्यात्वा मन्त्रं लक्षं जपेन्नरः । तारसम्पुटितं कृत्वा विधिवत् स्थानमाश्रितः । चक्राब्जमण्डले कृष्णं पूजयेद्भक्तिमावहन् । संसारसागरात्सद्यो मुच्यते नात्र संशयः ॥८९॥

mokṣakāmo japedyastu puṇḍarīkākṣamavyayam | sanakādistutaṃ kṛṣṇaṃ śuklāmbaradharaṃ prabhum | śaṅkhacakradharaṃ dhyātvā mantraṃ lakṣaṃ japennaraḥ | tārasampuṭitaṃ kṛtvā vidhivat sthānamāśritaḥ | cakrābjamaṇḍale kṛṣṇaṃ pūjayedbhaktimāvahan | saṃsārasāgarātsadyo mucyate nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 8.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-eight-the-rule-of-applications#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो मोक्ष चाहता है वह अव्यय पुण्डरीकाक्ष, सनक आदि से स्तुत, श्वेत वस्त्र धारी, शङ्ख और चक्र धारी प्रभु कृष्ण का ध्यान करके जपे; मनुष्य तार (प्रणव) से सम्पुटित करके विधिपूर्वक स्थान का आश्रय लेकर एक लाख मन्त्र जपे, और भक्ति लाते हुए चक्राब्ज मण्डल में कृष्ण की पूजा करे: वह तुरन्त संसार सागर से मुक्त होता है; इसमें संशय नहीं।"

"He who desires liberation should repeat, meditating on the imperishable lotus-eyed one, Kṛṣṇa praised by Sanaka and the rest, the Lord clad in white, bearing conch and discus; a man should repeat the mantra a lakh of times, enclosed in the praṇava, resorting to a place according to rule, and worship Kṛṣṇa in the lotus-wheel maṇḍala bringing devotion: he is at once freed from the sea of rebirth; there is no doubt of it."

Word by wordपदार्थ

मोक्ष-कामः (mokṣa-kāmaḥ)one desiring liberationमोक्ष चाहने वालाजपेत् (japet)should repeatजपेयः (yaḥ)whoजोतु (tu)indeedतोपुण्डरीकाक्षम् (puṇḍarīkākṣam)the lotus-eyed oneपुण्डरीकाक्ष काअव्ययम् (avyayam)imperishableअव्ययसनक-आदि-स्तुतम् (sanaka-ādi-stutam)praised by Sanaka and the restसनक आदि से स्तुतकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण काशुक्ल-अम्बर-धरम् (śukla-ambara-dharam)clad in whiteश्वेत वस्त्र धारीप्रभुम् (prabhum)the Lordप्रभु काशङ्ख-चक्र-धरम् (śaṅkha-cakra-dharam)bearing conch and discusशङ्ख और चक्र धारीध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रलक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखजपेत् (japet)should repeatजपेनरः (naraḥ)a manमनुष्यतार-सम्पुटितम् (tāra-sampuṭitam)enclosed in the praṇavaतार (प्रणव) से सम्पुटितकृत्वा (kṛtvā)having madeकरकेविधिवत् (vidhivat)according to ruleविधिपूर्वकस्थानम् (sthānam)a placeस्थानआश्रितः (āśritaḥ)resorting toआश्रय लेकरचक्र-अब्ज-मण्डले (cakra-abja-maṇḍale)in the lotus-wheel maṇḍalaचक्राब्ज मण्डल मेंकृष्णम् (kṛṣṇam)Kṛṣṇaकृष्ण कीपूजयेत् (pūjayet)should worshipपूजा करेभक्तिम् (bhaktim)devotionभक्तिआवहन् (āvahan)bringingलाते हुएसंसार-सागरात् (saṃsāra-sāgarāt)from the sea of rebirthसंसार सागर सेसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तमुच्यते (mucyate)is freedमुक्त होता है (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.