Bṛhat Tantrasāra पञ्चमः परिच्छेदः Chapter 9
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

पञ्चमः परिच्छेदः
Chapter Nine · The Prayogas from Dadhivāmana to Bhairavī · Verses 90–23

दधिवामनादिभैरव्यन्तप्रयोगाः

A run of homa prayogas for seven deities. For Dadhivāmana: a thousand oblations of milk-rice bring wealth, grain brings grain, a thousand śatapuṣpā seeds remove fear, pure curd-rice frees from misfortune, and japa with the Trivikrama form in mind frees from bonds at once. For Hayagrīva: bilva fruit gives wealth, kunda flowers the wealth of speech; ghee boiled with brāhmī juice and charged with the mantra brings poetry that flows unchecked, and charged vacā eaten each morning makes one an expounder of all the Vedas and āgamas. For Nṛsiṃha: a thousand clove flowers or bilva leaves on a fire of bilva wood give wealth, dūrvā gives health, a hundred repetitions after a bath cure a bad dream and give sleep, the mantra protects from tiger, thief and beast in the forest, ash charged with it destroys poison, possession and snakes, its remembrance frees from sorcery, madness and portent; the sādhaka imagines himself a lion and the enemy a fawn, seizes him by the throat and flings him away, and the enemy is uprooted with sons, friends and wife; with the enemy's name set at the words "pūrva mṛtyu" and himself as Hari devouring him, a hundred and eight daily repetitions turn back an enemy army within a maṇḍala of days; and the seven-day rite of a thousand reed oblations in a fire of bibhītaka wood, imagining Nṛhari slaying the enemy host before the king's army, wins victory for the king — who must reward the mantrin or come to grief. For Varāha: a white stone dropped in pañcagavya, charged ten thousand times and buried facing north removes obstruction by enemies, thieves and spirits; earth from the enemy's field, taken on Tuesday at sunrise and divided in three for the hearth, the pot and the caru cooked in cow's milk, offered a hundred and eight times for seven days, wins the field; earth taken on Friday ends strife; rājavṛkṣa sticks bring all fortune, śāli grain fills the house, ghee for a maṇḍala brings gold. For Mṛtyuñjaya: guḍūcī pieces soaked in milk offered a thousand times a day for a month please Śaṅkara, who increases life, health, wealth, fame and sons; the seven substances — guḍūcī, banyan, sesame, dūrvā, milk, ghee and milk-rice — offered a thousand and eight times a day for seven days, with seven or more brahmins fed daily and the days extended to suit the affliction, then tawny milch cows given to the guru, free the victim from sorcery and treachery to live a hundred years; the same homa pacifies sorcery, fever, madness, head disease, poison, delusion, burning and great fear; eleven dūrvā oblations daily conquer untimely death; the four woods of guḍūcī, saffron-tree, bakula and the rest destroy death and disease; mustard destroys great fever and apāmārga every ailment. For Dakṣiṇāmūrti: a month of a thousand and eight repetitions on alms gives the wealth of speech, water charged three times and drunk with the deity in mind gives the power to expound the śāstras within a year, and ghee cooked with brāhmī, rock salt, mustard, vacā, kuṣṭha, pepper and lotus, charged ten thousand times, gives poetry, lustre, strength, life, fortune and firmness. For Bhairavī: a lakh of flawless red lotuses in the three sweets, with brahmins fed and young women pleased as the goddess and the guru satisfied, makes the world one's own and the house the home of Lakṣmī; red lotuses, red oleander, or milk-rice with ghee subdue the world; palāśa gives speech, guggulu with camphor and aloe divine knowledge; guḍūcī in milk conquers death, dūrvā in milk for three days gives life; the flowers of girikarṇī subdue brahmins, kalhāra kings, karṇikāra queens, mālatī princes, koraṇṭa vaiśyas, pāṭalā śūdras; mustard with pungent things and sweets, the mantra spoken with the victim's name set in it forwards and backwards, subdues kings in a moment, and so too their wives and sons; jātī and bilva fruit and flowers subdue men, women and kings; mālatī and bakula in sandal give poetry in a year, bilva fruit in the three sweets wealth and the world, and the flowers of pāṭalā, kunda, lotus, nāga, campaka, nandyāvarta and kṛtamāla make one within a year richer than a king; rice with ghee gives plenty, camphor with musk and saffron beauty beyond Kandarpa, parched grain in curd, milk and ghee a hundred years free of disease. Then two tilakas: half sandal, a quarter saffron and a quarter gorocanā ground in cold water on the forehead make all who see or touch one one's own; and camphor, red sandal and cora in equal parts, four of jaṭāmāṃsī, as much gorocanā, seven of saffron, two of sandal and nine of aloe, ground by a maiden in cold water, subdue kings, men, proud women, rutting elephants, lions, tigers, great beasts, bhūtas, vetālas and rākṣasas at sight. सात देवताओं के होम प्रयोगों की शृंखला। दधिवामन: खीर की एक हजार आहुति से धन, धान्य से धान्य, शतपुष्पा के हजार बीजों से भय का नाश, शुद्ध दही-भात से दुर्गति से मुक्ति, और त्रिविक्रम रूप का स्मरण करके जप से तुरन्त बन्धन से मुक्ति। हयग्रीव: बिल्व फलों से धन, कुन्द के फूलों से वाणी की सम्पत्ति; ब्राह्मी रस में पकाया और मन्त्र से अभिमन्त्रित घी अनर्गल बहती कविता देता है, और रोज़ सुबह खाई अभिमन्त्रित वच सब वेद और आगमों का व्याख्याता बनाती है। नृसिंह: बिल्व की लकड़ी की आग में एक हजार लौंग के फूल या बिल्व पत्र धन देते हैं, दूर्वा आरोग्य, स्नान करके सौ जप बुरे सपने को दूर करके नींद देता है, मन्त्र वन में बाघ, चोर और पशु से रक्षा करता है, उससे अभिमन्त्रित भस्म विष, ग्रह और सर्पों का नाश करता है, उसका स्मरण अभिचार, उन्माद और उत्पात से छुड़ाता है; साधक अपने को सिंह और शत्रु को हिरन का बच्चा सोचकर उसे गले से पकड़कर दूर फेंक देता है, और शत्रु पुत्र, मित्र और पत्नी सहित उखड़ जाता है; "पूर्व मृत्यु" पदों पर शत्रु का नाम रखकर और स्वयं को उसे खाते हरि मानकर रोज़ एक सौ आठ जप एक मण्डल के भीतर शत्रु सेना को रोक देता है; और बहेड़े की लकड़ी की आग में जड़ सहित उखाड़े हजार सरकण्डों का सात दिन का होम, राजा की सेना के आगे शत्रु मण्डल को मारते नृहरि का ध्यान, राजा को विजय देता है — जो मन्त्री को सन्तुष्ट न करे तो उसका अनर्थ होता है। वराह: पञ्चगव्य में डाली, दस हजार जप से अभिमन्त्रित और उत्तर मुख गाड़ी गई सफेद शिला शत्रु, चोर और भूतों की बाधा हटाती है; मंगलवार सूर्योदय पर शत्रु के खेत की मिट्टी तीन भाग करके चूल्हे, पात्र और गाय के दूध में पके चरु में लगाकर सात दिन एक सौ आठ आहुति खेत सिद्ध करती है; शुक्रवार की मिट्टी विरोध मिटाती है; राजवृक्ष की समिधा सब सम्पत्ति, शालि धान्य से घर भरता है, एक मण्डल तक घी सोना देता है। मृत्युञ्जय: दूध में भीगे गुडूची के टुकड़े एक मास रोज़ हजार आहुति शंकर को प्रसन्न करते हैं, जो आयु, आरोग्य, सम्पत्ति, यश और पुत्र बढ़ाते हैं; सात द्रव्य — गुडूची, बड़, तिल, दूर्वा, दूध, घी और खीर — सात दिन रोज़ एक हजार आठ आहुति, रोज़ सात से अधिक ब्राह्मणों का भोजन और विकार के अनुसार दिन बढ़ाकर, फिर गुरु को दूध देने वाली लाल गायें देने से साध्य कृत्या और द्रोह से छूटकर सौ वर्ष जीता है; वही होम अभिचार, ज्वर, उन्माद, सिर के रोग, विष, मोह, दाह और महाभय को शान्त करता है; रोज़ दूर्वा की ग्यारह आहुति अपमृत्यु जीतती हैं; गुडूची, केसर वृक्ष, बकुल आदि की चार समिधा मृत्यु और रोग हरती हैं; सरसों महाज्वर और अपामार्ग हर रोग मिटाता है। दक्षिणामूर्ति: भिक्षा पर एक मास रोज़ एक हजार आठ जप वाणी की सम्पत्ति देता है, तीन बार अभिमन्त्रित जल देवता का ध्यान करके पीने से एक वर्ष में शास्त्र व्याख्या की शक्ति, और ब्राह्मी, सेंधा नमक, सरसों, वच, कुष्ठ, पिप्पली और उत्पल के साथ पका, दस हजार जप से सिद्ध घी कविता, कान्ति, बल, आयु, लक्ष्मी और धैर्य देता है। भैरवी: तीन मधुर द्रव्यों में डूबे निर्दोष लाल कमलों की एक लाख आहुति, ब्राह्मण भोजन, युवती स्त्रियों को देवता बुद्धि से प्रसन्न करना और गुरु की तुष्टि से जगत वश में और घर लक्ष्मी का निवास बनता है; लाल कमल, लाल कनेर या घी वाली खीर विश्व को वश में करती है; पलाश वाक्सिद्धि, कपूर और अगुरु सहित गुग्गुल दिव्य ज्ञान; दूध में गुडूची मृत्यु जीतती है, तीन दिन दूध में दूर्वा आयु देती है; गिरिकर्णी के फूल ब्राह्मणों को, कल्हार राजाओं को, कर्णिकार रानियों को, मालती राजपुत्रों को, कोरण्ट वैश्यों को, पाटला शूद्रों को वश में करते हैं; कटु द्रव्यों और मधुर से मिली सरसों, साध्य का नाम अनुलोम-विलोम मन्त्र में रखकर, क्षण में राजा को और उसी विधि से उसकी पत्नी और पुत्रों को वश में करती है; जाती और बिल्व के फल-फूल नर, नारी और नरपति को; चन्दन में मालती और बकुल एक वर्ष में कविता, तीन मधुर सहित बिल्व फल धन और लोक, और पाटला, कुन्द, उत्पल, नाग, चम्पक, नन्द्यावर्त और कृतमाल के फूल एक वर्ष में राजा से बढ़कर धनी बनाते हैं; घी सहित अन्न समृद्धि, कस्तूरी और केसर सहित कपूर कन्दर्प से अधिक सौन्दर्य, दही, दूध और घी में डूबी लाई रोग रहित सौ वर्ष देती है। फिर दो तिलक: आधा चन्दन, चौथाई केसर और चौथाई गोरोचन ठंडे जल में पीसकर माथे पर लगाने से जो देखे या छुए वह वश में होता है; और कपूर, लाल चन्दन और चोर समान भाग, चार भाग जटामांसी, उतनी गोरोचना, सात भाग केसर, दो चन्दन और नौ अगुरु, कन्या द्वारा ठंडे जल में पिसा हुआ, राजाओं, पुरुषों, गर्वीली स्त्रियों, मतवाले हाथियों, सिंह, बाघ, महाबली जन्तुओं, भूत, वेताल और राक्षसों को देखने मात्र से वश में करता है।

Begin verses ↓

Verse 90

९० अथ दधिवामनः पायसान्नेन जुहुयात्सहस्रं श्रियमाप्नुयात् । धान्यहोमेन धान्याप्तिः शतपुष्पसमुद्भवैः । बीजैः सहस्रसंख्यातैर्होमो भयविनाशनः ॥९०॥

atha dadhivāmanaḥ | pāyasānnena juhuyātsahasraṃ śriyamāpnuyāt | dhānyahomena dhānyāptiḥ śatapuṣpasamudbhavaiḥ | bījaiḥ sahasrasaṃkhyātairhomo bhayavināśanaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब दधिवामन। "खीर की एक हजार आहुति दे; लक्ष्मी पाता है। धान्य के होम से धान्य मिलता है। शतपुष्पा के एक हजार बीजों का होम भय का नाश करता है।"

Now Dadhivāmana. "One should offer a thousand oblations of milk-rice; one gains wealth. By a homa of grain one gains grain. A homa of a thousand seeds of the śatapuṣpā destroys fear."

Word by wordपदार्थ

पायस-अन्नेन (pāyasa-annena)with milk-riceखीर सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेसहस्रम् (sahasram)a thousandएक हजारश्रियम् (śriyam)wealthलक्ष्मीआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता हैधान्य-होमेन (dhānya-homena)by a homa of grainधान्य के होम सेधान्य-आप्तिः (dhānya-āptiḥ)the gaining of grainधान्य की प्राप्तिशतपुष्प-समुद्भवैः (śatapuṣpa-samudbhavaiḥ)born of the śatapuṣpāशतपुष्पा से उत्पन्नबीजैः (bījaiḥ)with seedsबीजों सेसहस्र-संख्यातैः (sahasra-saṃkhyātaiḥ)counted a thousandहजार की गिनती केहोमः (homaḥ)a homaहोमभय-विनाशनः (bhaya-vināśanaḥ)destroys fearभय का नाश करने वाला

Verse 91

९१ दध्योदनेन शुद्धेन हुत्वा मुच्येत दुर्गतेः । स्मृत्वा त्रैविक्रमं रूपं जपेन्मन्त्रमनन्यधीः । मुक्तो वन्धाद्भवेत्सद्यो नात्र कार्या विचारणा ॥९१॥

dadhyodanena śuddhena hutvā mucyeta durgateḥ | smṛtvā traivikramaṃ rūpaṃ japenmantramananyadhīḥ | mukto vandhādbhavetsadyo nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शुद्ध दही-भात का होम करके दुर्गति से छूट जाता है। त्रिविक्रम रूप का स्मरण करके एकाग्र मन से मन्त्र जपे; तुरन्त बन्धन से मुक्त हो जाता है — इसमें विचार की बात नहीं।"

"Having offered pure curd-rice one is freed from misfortune. Remembering the form of Trivikrama, one should repeat the mantra with undivided mind; one is freed from bondage at once — there is no room for doubt here."

Word by wordपदार्थ

दधि-ओदनेन (dadhi-odanena)with curd-riceदही-भात सेशुद्धेन (śuddhena)pureशुद्धहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेमुच्येत (mucyeta)one is freedछूट जाता हैदुर्गतेः (durgateḥ)from misfortuneदुर्गति सेस्मृत्वा (smṛtvā)having rememberedस्मरण करकेत्रैविक्रमम् (traivikramam)of Trivikramaत्रिविक्रम कारूपम् (rūpam)the formरूपजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रअनन्य-धीः (ananya-dhīḥ)with undivided mindएकाग्र मन सेमुक्तः (muktaḥ)freedमुक्तवन्धात् (vandhāt)from bondageबन्धन सेभवेत् (bhavet)one becomesहोता हैसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्त (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

Verse 92

९२ अथ हयग्रीवः बिल्वैः फलैः कृतो होमः श्रीपदः परिगीयते । कुन्दपुष्पाणि जुहुयादिच्छन् वाक्श्रियमव्ययम् । मनुनानेन सञ्जप्तं घृतं ब्राह्मीरसैः शृतम् । कवितामाहरेत् पुंसामनर्गलविजृम्भिणीम् । वचामनेन सञ्जप्तां भक्षयेत्प्रातरन्वहम् । सर्ववेदागमादीनां व्याख्याता जायतेऽचिरात् ॥९२॥

atha hayagrīvaḥ | bilvaiḥ phalaiḥ kṛto homaḥ śrīpadaḥ parigīyate | kundapuṣpāṇi juhuyādicchan vākśriyamavyayam | manunānena sañjaptaṃ ghṛtaṃ brāhmīrasaiḥ śṛtam | kavitāmāharet puṃsāmanargalavijṛmbhiṇīm | vacāmanena sañjaptāṃ bhakṣayetprātaranvaham | sarvavedāgamādīnāṃ vyākhyātā jāyate'cirāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब हयग्रीव। "बिल्व फलों से किया होम लक्ष्मी देने वाला कहा गया है। जो वाणी की अक्षय सम्पत्ति चाहे वह कुन्द के फूलों का होम करे। ब्राह्मी के रस में पकाया और इस मन्त्र से अभिमन्त्रित घी पुरुषों को अनर्गल बहने वाली कविता देता है। इस मन्त्र से अभिमन्त्रित वच रोज़ सुबह खाए; शीघ्र ही सब वेद, आगम आदि का व्याख्याता हो जाता है।"

Now Hayagrīva. "A homa made with bilva fruits is declared to give wealth. One who desires the imperishable wealth of speech should offer kunda flowers. Ghee boiled with brāhmī juice and charged with this mantra brings men poetry that flows unchecked. One should eat vacā charged with this mantra every morning; one soon becomes an expounder of all the Vedas, āgamas and the rest."

Word by wordपदार्थ

बिल्वैः (bilvaiḥ)of bilvaबिल्व केफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेकृतः (kṛtaḥ)madeकिया गयाहोमः (homaḥ)a homaहोमश्री-पदः (śrī-padaḥ)giving wealthलक्ष्मी देने वालापरिगीयते (parigīyate)is declaredकहा जाता हैकुन्द-पुष्पाणि (kunda-puṣpāṇi)kunda flowersकुन्द के फूलजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेइच्छन् (icchan)desiringचाहता हुआवाक्-श्रियम् (vāk-śriyam)the wealth of speechवाणी की सम्पत्तिअव्ययम् (avyayam)imperishableअक्षयमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेअनेन (anena)thisइससञ्जप्तम् (sañjaptam)chargedअभिमन्त्रितघृतम् (ghṛtam)gheeघीब्राह्मी-रसैः (brāhmī-rasaiḥ)with brāhmī juiceब्राह्मी के रस सेशृतम् (śṛtam)boiledपकायाकविताम् (kavitām)poetryकविताआहरेत् (āharet)bringsलाता हैपुंसाम् (puṃsām)to menपुरुषों कोअनर्गल-विजृम्भिणीम् (anargala-vijṛmbhiṇīm)flowing uncheckedअनर्गल बहने वालीवचाम् (vacām)vacāवचअनेन (anena)with thisइससेसञ्जप्ताम् (sañjaptām)chargedअभिमन्त्रितभक्षयेत् (bhakṣayet)one should eatखाएप्रातः (prātaḥ)in the morningसुबहअन्वहम् (anvaham)every dayप्रतिदिनसर्व-वेद-आगम-आदीनाम् (sarva-veda-āgama-ādīnām)of all the Vedas, āgamas and the restसब वेद, आगम आदि काव्याख्याता (vyākhyātā)an expounderव्याख्याताजायते (jāyate)one becomesहो जाता हैअचिरात् (acirāt)soonशीघ्र

Verse 93

९३ अथ नृसिंहः श्रीपुष्पैर्जुहुयान्मन्त्री बिल्वकाष्ठेधितेऽनले । सहस्रं श्रियमाप्नोति पत्रैर्वा बिल्वसम्भवैः । श्रीपुष्पं लवङ्गपुष्पम् ॥९३॥

atha nṛsiṃhaḥ | śrīpuṣpairjuhuyānmantrī bilvakāṣṭhedhite'nale | sahasraṃ śriyamāpnoti patrairvā bilvasambhavaiḥ | śrīpuṣpaṃ lavaṅgapuṣpam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब नृसिंह। "मन्त्री बिल्व की लकड़ी से जली आग में एक हजार श्रीपुष्प का होम करे; लक्ष्मी पाता है — या बिल्व के पत्तों से।" श्रीपुष्प लौंग का फूल है।

Now Nṛsiṃha. "The mantrin should offer a thousand śrī flowers in a fire kindled with bilva wood; he obtains wealth — or with bilva leaves." The śrī flower is the clove flower.

Word by wordपदार्थ

श्री-पुष्पैः (śrī-puṣpaiḥ)with śrī flowersश्रीपुष्पों सेजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीबिल्व-काष्ठ-एधिते (bilva-kāṣṭha-edhite)kindled with bilva woodबिल्व की लकड़ी से जलीअनले (anale)in a fireआग मेंसहस्रम् (sahasram)a thousandएक हजारश्रियम् (śriyam)wealthलक्ष्मीआप्नोति (āpnoti)one obtainsपाता हैपत्रैः (patraiḥ)with leavesपत्तों सेवा (vā)orयाबिल्व-सम्भवैः (bilva-sambhavaiḥ)born of the bilvaबिल्व के

Verse 94

९४ प्रसूनैर्वा फलैस्तद्वत् दूर्वाहोमादरोगिताम् । दुःस्वप्ने निशि संजाते स्नात्वा मन्त्रं शतं जपेत् । अनिद्रो मन्त्रवित्पश्चात्सुस्वप्नस्तस्य जायते ॥९४॥

prasūnairvā phalaistadvat dūrvāhomādarogitām | duḥsvapne niśi saṃjāte snātvā mantraṃ śataṃ japet | anidro mantravitpaścātsusvapnastasya jāyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वैसे ही उसके फूलों या फलों से; दूर्वा के होम से आरोग्य। रात में बुरा सपना आए तो स्नान करके सौ बार मन्त्र जपे। मन्त्र जानने वाले को नींद न आए तो बाद में उसे अच्छी नींद आ जाती है।"

"Likewise with its flowers or fruits; from a homa of dūrvā, freedom from disease. When a bad dream has come at night, one should bathe and repeat the mantra a hundred times. If the knower of the mantra is sleepless, afterwards good sleep comes to him."

Word by wordपदार्थ

प्रसूनैः (prasūnaiḥ)with flowersफूलों सेवा (vā)orयाफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेतद्वत् (tadvat)likewiseवैसे हीदूर्वा-होमात् (dūrvā-homāt)from a homa of dūrvāदूर्वा के होम सेअरोगिताम् (arogitām)freedom from diseaseआरोग्यदुःस्वप्ने (duḥsvapne)when a bad dreamबुरा सपनानिशि (niśi)at nightरात मेंसंजाते (saṃjāte)has occurredआने परस्नात्वा (snātvā)having bathedस्नान करकेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रशतम् (śatam)a hundred timesसौ बारजपेत् (japet)one should repeatजपेअनिद्रः (anidraḥ)sleeplessजिसे नींद न आएमन्त्र-वित् (mantra-vit)the knower of the mantraमन्त्र जानने वालापश्चात् (paścāt)afterwardsबाद मेंसु-स्वप्नः (su-svapnaḥ)good sleepअच्छी नींदतस्य (tasya)hisउसकीजायते (jāyate)arisesहो जाती है

Verse 95

९५ व्याघ्रचौरमृगादिभ्यो महारण्ये भयाकुले । रक्षेन्मनुरयं जप्तो भयेष्वन्येषु मन्त्रिणम् । अनेन मन्त्रितं भस्म विषग्रहमहोरगान् । नाशयेदचिरादेव मन्त्रस्यास्य प्रभावतः ॥९५॥

vyāghracauramṛgādibhyo mahāraṇye bhayākule | rakṣenmanurayaṃ japto bhayeṣvanyeṣu mantriṇam | anena mantritaṃ bhasma viṣagrahamahoragān | nāśayedacirādeva mantrasyāsya prabhāvataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"भय से भरे महावन में यह मन्त्र जपने पर मन्त्री की बाघ, चोर, पशु आदि से और अन्य भयों में भी रक्षा करता है। इससे अभिमन्त्रित भस्म इस मन्त्र के प्रभाव से विष, ग्रह और महासर्पों को शीघ्र ही नष्ट कर देती है।"

"In a great forest full of fear, this mantra when repeated protects the mantrin from tiger, thief, beast and the like, and in other dangers too. Ash charged with it soon destroys poison, possessing spirits and great snakes, by the power of this mantra."

Word by wordपदार्थ

व्याघ्र-चौर-मृग-आदिभ्यः (vyāghra-caura-mṛga-ādibhyaḥ)from tiger, thief, beast and the likeबाघ, चोर, पशु आदि सेमहा-अरण्ये (mahā-araṇye)in a great forestमहावन मेंभय-आकुले (bhaya-ākule)full of fearभय से भरेरक्षेत् (rakṣet)protectsरक्षा करता हैमनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रअयम् (ayam)thisयहजप्तः (japtaḥ)repeatedजपा हुआभयेषु (bhayeṣu)in dangersभयों मेंअन्येषु (anyeṣu)otherअन्यमन्त्रिणम् (mantriṇam)the mantrinमन्त्री कीअनेन (anena)with thisइससेमन्त्रितम् (mantritam)chargedअभिमन्त्रितभस्म (bhasma)ashभस्मविष-ग्रह-महा-उरगान् (viṣa-graha-mahā-uragān)poison, possessing spirits and great snakesविष, ग्रह और महासर्पों कोनाशयेत् (nāśayet)destroysनष्ट करती हैअचिरात् (acirāt)soonशीघ्रएव (eva)indeedहीमन्त्रस्य (mantrasya)of the mantraमन्त्र केअस्य (asya)thisइसप्रभावतः (prabhāvataḥ)by the powerप्रभाव से

Verse 96

९६ घोराभिचारे सोन्मादे महोत्पाते महाभये । जपेन्मन्त्रं स्मरेदेनं दुःखान्मुक्तो भवेन्नरः ॥९६॥

ghorābhicāre sonmāde mahotpāte mahābhaye | japenmantraṃ smaredenaṃ duḥkhānmukto bhavennaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"घोर अभिचार में, उन्माद में, महान उत्पात में, महाभय में मन्त्र जपे और इसका स्मरण करे; मनुष्य दुःख से मुक्त हो जाता है।"

"In terrible sorcery, in madness, in a great portent, in great fear, one should repeat the mantra and remember it; a man is freed from sorrow."

Word by wordपदार्थ

घोर-अभिचारे (ghora-abhicāre)in terrible sorceryघोर अभिचार मेंस-उन्मादे (sa-unmāde)with madnessउन्माद सहितमहा-उत्पाते (mahā-utpāte)in a great portentमहान उत्पात मेंमहा-भये (mahā-bhaye)in great fearमहाभय मेंजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रस्मरेत् (smaret)one should rememberस्मरण करेएनम् (enam)itइसेदुःखात् (duḥkhāt)from sorrowदुःख सेमुक्तः (muktaḥ)freedमुक्तभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैनरः (naraḥ)a manमनुष्य

Verse 97

९७ सिंहरूपं महाभीमं नखदंष्ट्रातिभीषणम् । स्मृत्वात्मानं विभुं पश्चाद्ध्यायेन्मृगशिशुं रिपुम् । गृहीत्वा गलदेशे तं पुनर्दिक्षु क्षिपेद्द्रुतम् । पुत्रमित्रकलत्रादेरुच्चाटो जायते रिपोः ॥९७॥

siṃharūpaṃ mahābhīmaṃ nakhadaṃṣṭrātibhīṣaṇam | smṛtvātmānaṃ vibhuṃ paścāddhyāyenmṛgaśiśuṃ ripum | gṛhītvā galadeśe taṃ punardikṣu kṣipeddrutam | putramitrakalatrāderuccāṭo jāyate ripoḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अपने को सिंह रूप, महाभयंकर, नख और दाढ़ों से अति भीषण विभु के रूप में स्मरण करके फिर शत्रु का हिरन के बच्चे के रूप में ध्यान करे; उसे गले से पकड़कर शीघ्र दिशाओं में फेंक दे। शत्रु पुत्र, मित्र, पत्नी आदि सहित उखड़ जाता है।"

"Having remembered himself as the lord in the form of a lion, most terrible, most fearsome with claws and fangs, he should then imagine the enemy as a fawn; seizing him by the throat, he should swiftly fling him away in the directions. The enemy is uprooted along with sons, friends, wife and the rest."

Word by wordपदार्थ

सिंह-रूपम् (siṃha-rūpam)in the form of a lionसिंह रूपमहा-भीमम् (mahā-bhīmam)most terribleमहाभयंकरनख-दंष्ट्रा-अति-भीषणम् (nakha-daṃṣṭrā-ati-bhīṣaṇam)most fearsome with claws and fangsनख और दाढ़ों से अति भीषणस्मृत्वा (smṛtvā)having rememberedस्मरण करकेआत्मानम् (ātmānam)himselfअपने कोविभुम् (vibhum)the lordविभुपश्चात् (paścāt)thenफिरध्यायेत् (dhyāyet)he should imagineध्यान करेमृग-शिशुम् (mṛga-śiśum)a fawnहिरन का बच्चारिपुम् (ripum)the enemyशत्रु कोगृहीत्वा (gṛhītvā)having seizedपकड़करगल-देशे (gala-deśe)by the throatगले सेतम् (tam)himउसेपुनः (punaḥ)thenफिरदिक्षु (dikṣu)in the directionsदिशाओं मेंक्षिपेत् (kṣipet)he should flingफेंकेद्रुतम् (drutam)swiftlyशीघ्रपुत्र-मित्र-कलत्र-आदेः (putra-mitra-kalatra-ādeḥ)along with sons, friends, wife and the restपुत्र, मित्र, पत्नी आदि सहितउच्चाटः (uccāṭaḥ)uprootingउच्चाटनजायते (jāyate)comes aboutहोता हैरिपोः (ripoḥ)of the enemyशत्रु का

Verse 98

९८ पूर्वमृत्युपदे साध्यनाम कृत्वा स्वयं हरिः । निशितैर्नखदंष्ट्राद्यैः खाद्यमानं रिपुं स्मरन् । नित्यमष्टोत्तरशतं जपेन्मन्त्रमतन्द्रितः । जायते मण्डलादर्वाक्शत्रुसेनानिवारणम् ॥९८॥

pūrvamṛtyupade sādhyanāma kṛtvā svayaṃ hariḥ | niśitairnakhadaṃṣṭrādyaiḥ khādyamānaṃ ripuṃ smaran | nityamaṣṭottaraśataṃ japenmantramatandritaḥ | jāyate maṇḍalādarvākśatrusenānivāraṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पूर्व मृत्यु पदों पर साध्य का नाम रखकर, स्वयं हरि बनकर, तीखे नख, दाढ़ आदि से खाए जाते शत्रु का स्मरण करता हुआ आलस्य छोड़कर नित्य एक सौ आठ बार मन्त्र जपे। एक मण्डल के भीतर शत्रु सेना का निवारण हो जाता है।"

"Having set the name of the victim at the words pūrva mṛtyu, himself being Hari, remembering the enemy being devoured with sharp claws, fangs and the rest, he should repeat the mantra a hundred and eight times daily without weariness. Within a maṇḍala of days the enemy army is turned back."

Word by wordपदार्थ

पूर्व-मृत्यु-पदे (pūrva-mṛtyu-pade)at the words pūrva mṛtyuपूर्व मृत्यु पदों परसाध्य-नाम (sādhya-nāma)the name of the victimसाध्य का नामकृत्वा (kṛtvā)having setरखकरस्वयम् (svayam)himselfस्वयंहरिः (hariḥ)Hariहरिनिशितैः (niśitaiḥ)sharpतीखेनख-दंष्ट्रा-आद्यैः (nakha-daṃṣṭrā-ādyaiḥ)with claws, fangs and the restनख, दाढ़ आदि सेखाद्यमानम् (khādyamānam)being devouredखाए जातेरिपुम् (ripum)the enemyशत्रु कोस्मरन् (smaran)rememberingस्मरण करता हुआनित्यम् (nityam)dailyनित्यअष्ट-उत्तर-शतम् (aṣṭa-uttara-śatam)a hundred and eight timesएक सौ आठ बारजपेत् (japet)he should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रअतन्द्रितः (atandritaḥ)unweariedआलस्य रहितजायते (jāyate)there comes aboutहोता हैमण्डलात् (maṇḍalāt)a maṇḍala of daysमण्डल केअर्वाक् (arvāk)withinभीतरशत्रु-सेना-निवारणम् (śatru-senā-nivāraṇam)the turning back of the enemy armyशत्रु सेना का निवारण

Verse 99

९९ विभीतकाष्ठैर्ज्वलिते पावके रिपुमर्दनम् । विचिन्त्य देवं नृहरिं सम्पूज्य कुसुमादिभिः । समूललुनैर्जुहुयाच्छरैर्दशशतं पृथक् । रिपुं खादन्निव जपेन्निर्भिन्दन्निव निक्षिपेत् । कृत्वा सप्तदिनं मन्त्री सेनामिष्टां महीपतेः । प्रस्थापयेच्छुभे लग्ने परराष्ट्रजयेच्छया । तस्याः पुरस्तान्नृहरिं निघ्नन्तं रिपुमण्डलम् । स्मृत्वा प्रयोगं कुर्वीत यावदायाति सा पुनः । विजित्य निखिलान् शत्रून् सह वीरश्रिया सुखम् । आगत्य विजयी राजा ग्रामक्षेत्रधनादिभिः । प्रीणयेन्मन्त्रिणं सम्यग्विभवैः प्रीतमानसः । मन्त्री यदि न सन्तुष्येदनर्थः स्यान्महीपतेः ॥९९॥

vibhītakāṣṭhairjvalite pāvake ripumardanam | vicintya devaṃ nṛhariṃ sampūjya kusumādibhiḥ | samūlalunairjuhuyāccharairdaśaśataṃ pṛthak | ripuṃ khādanniva japennirbhindanniva nikṣipet | kṛtvā saptadinaṃ mantrī senāmiṣṭāṃ mahīpateḥ | prasthāpayecchubhe lagne pararāṣṭrajayecchayā | tasyāḥ purastānnṛhariṃ nighnantaṃ ripumaṇḍalam | smṛtvā prayogaṃ kurvīta yāvadāyāti sā punaḥ | vijitya nikhilān śatrūn saha vīraśriyā sukham | āgatya vijayī rājā grāmakṣetradhanādibhiḥ | prīṇayenmantriṇaṃ samyagvibhavaiḥ prītamānasaḥ | mantrī yadi na santuṣyedanarthaḥ syānmahīpateḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बहेड़े की लकड़ी से जली आग में शत्रु का मर्दन करने वाले नृहरि देव का ध्यान करके, फूल आदि से उनकी पूजा करके जड़ सहित काटे एक हजार सरकण्डों का एक-एक करके होम करे; शत्रु को जैसे खाता हुआ जपे और जैसे फाड़ता हुआ उन्हें आग में डाले। सात दिन ऐसा करके मन्त्री राजा की इष्ट सेना को पर राष्ट्र जीतने की इच्छा से शुभ लग्न में प्रस्थान कराए। उसके आगे शत्रु मण्डल को मारते नृहरि का स्मरण करके तब तक प्रयोग करता रहे जब तक वह लौट न आए। सब शत्रुओं को जीतकर वीरलक्ष्मी के साथ सुख से लौटा विजयी राजा प्रसन्न मन से गाँव, खेत, धन आदि वैभव से मन्त्री को भली भाँति प्रसन्न करे। यदि मन्त्री सन्तुष्ट न हो तो राजा का अनर्थ होता है।"

"In a fire kindled with bibhītaka wood, having meditated on the god Nṛhari, crusher of enemies, and worshipped him with flowers and the rest, he should offer a thousand reeds cut with their roots, one by one; he should repeat the mantra as if devouring the enemy and cast them in as if tearing him apart. Having done this for seven days, the mantrin should send forth the king's chosen army at an auspicious moment with the wish to conquer another kingdom. Imagining Nṛhari before it slaying the circle of enemies, he should keep up the rite until it returns. Having conquered all enemies and returned happily with the glory of heroes, the victorious king, glad at heart, should fully gratify the mantrin with villages, fields, wealth and other riches. If the mantrin is not satisfied, calamity befalls the king."

Word by wordपदार्थ

विभीत-काष्ठैः (vibhīta-kāṣṭhaiḥ)with bibhītaka woodबहेड़े की लकड़ी सेज्वलिते (jvalite)kindledजलीपावके (pāvake)in a fireआग मेंरिपु-मर्दनम् (ripu-mardanam)the crusher of enemiesशत्रु का मर्दन करने वालेविचिन्त्य (vicintya)having meditated onध्यान करकेदेवम् (devam)the godदेवनृ-हरिम् (nṛ-harim)Nṛhariनृहरि कासम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजा करकेकुसुम-आदिभिः (kusuma-ādibhiḥ)with flowers and the restफूल आदि सेस-मूल-लुनैः (sa-mūla-lunaiḥ)cut with their rootsजड़ सहित काटेजुहुयात् (juhuyāt)he should offerहोम करेशरैः (śaraiḥ)with reedsसरकण्डों सेदश-शतम् (daśa-śatam)a thousandएक हजारपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगरिपुम् (ripum)the enemyशत्रु कोखादन् (khādan)devouringखाता हुआइव (iva)as ifजैसेजपेत् (japet)he should repeatजपेनिर्भिन्दन् (nirbhindan)tearing apartफाड़ता हुआइव (iva)as ifजैसेनिक्षिपेत् (nikṣipet)he should castडालेकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेसप्त-दिनम् (sapta-dinam)for seven daysसात दिनमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीसेनाम् (senām)the armyसेना कोइष्टाम् (iṣṭām)chosenइष्टमहीपतेः (mahīpateḥ)of the kingराजा कीप्रस्थापयेत् (prasthāpayet)he should send forthप्रस्थान कराएशुभे (śubhe)at an auspiciousशुभलग्ने (lagne)momentलग्न मेंपर-राष्ट्र-जय-इच्छया (para-rāṣṭra-jaya-icchayā)with the wish to conquer another kingdomपर राष्ट्र जीतने की इच्छा सेतस्याः (tasyāḥ)of itउसकेपुरस्तात् (purastāt)in frontआगेनृ-हरिम् (nṛ-harim)Nṛhariनृहरि कोनिघ्नन्तम् (nighnantam)slayingमारते हुएरिपु-मण्डलम् (ripu-maṇḍalam)the circle of enemiesशत्रु मण्डल कोस्मृत्वा (smṛtvā)having imaginedस्मरण करकेप्रयोगम् (prayogam)the riteप्रयोगकुर्वीत (kurvīta)he should performकरेयावत् (yāvat)untilजब तकआयाति (āyāti)returnsआती हैसा (sā)itवहपुनः (punaḥ)againफिरविजित्य (vijitya)having conqueredजीतकरनिखिलान् (nikhilān)allसबशत्रून् (śatrūn)enemiesशत्रुओं कोसह (saha)withसाथवीर-श्रिया (vīra-śriyā)the glory of heroesवीरलक्ष्मी केसुखम् (sukham)happilyसुख सेआगत्य (āgatya)having returnedआकरविजयी (vijayī)victoriousविजयीराजा (rājā)the kingराजाग्राम-क्षेत्र-धन-आदिभिः (grāma-kṣetra-dhana-ādibhiḥ)with villages, fields, wealth and the restगाँव, खेत, धन आदि सेप्रीणयेत् (prīṇayet)should gratifyप्रसन्न करेमन्त्रिणम् (mantriṇam)the mantrinमन्त्री कोसम्यक् (samyak)fullyभली भाँतिविभवैः (vibhavaiḥ)with richesवैभव सेप्रीत-मानसः (prīta-mānasaḥ)glad at heartप्रसन्न मन सेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीयदि (yadi)ifयदि (na)notनहींसन्तुष्येत् (santuṣyet)is satisfiedसन्तुष्ट होअनर्थः (anarthaḥ)calamityअनर्थस्यात् (syāt)there would beहोता हैमहीपतेः (mahīpateḥ)for the kingराजा का

Verse 100

१०० अथ वराहः रवौ सिंहगतेऽष्टम्यां शुक्लपक्षे सितां शिलाम् । पञ्चगव्येषु निक्षिप्य स्पृष्ट्वा तामयुतं जपेत् । उत्तराभिमुखो भूत्वा तां शिलां निखनेद्भुवि । शत्रुचौरमहाभूतैः कृतां बाधां विनाशयेत् ॥१००॥

atha varāhaḥ | ravau siṃhagate'ṣṭamyāṃ śuklapakṣe sitāṃ śilām | pañcagavyeṣu nikṣipya spṛṣṭvā tāmayutaṃ japet | uttarābhimukho bhūtvā tāṃ śilāṃ nikhanedbhuvi | śatrucauramahābhūtaiḥ kṛtāṃ bādhāṃ vināśayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब वराह। "सूर्य के सिंह राशि में होने पर शुक्ल पक्ष की अष्टमी को सफेद शिला पञ्चगव्य में डालकर उसे छूकर दस हजार बार जपे। उत्तर मुख होकर उस शिला को भूमि में गाड़े; शत्रु, चोर और महाभूतों द्वारा की गई बाधा नष्ट कर देता है।"

Now Varāha. "When the sun is in Leo, on the eighth day of the bright fortnight, one should drop a white stone into the five products of the cow and, touching it, repeat the mantra ten thousand times. Facing north one should bury that stone in the ground; one destroys the obstruction caused by enemies, thieves and great spirits."

Word by wordपदार्थ

रवौ (ravau)when the sunसूर्य केसिंह-गते (siṃha-gate)is in Leoसिंह राशि में होने परअष्टम्याम् (aṣṭamyām)on the eighth dayअष्टमी कोशुक्ल-पक्षे (śukla-pakṣe)of the bright fortnightशुक्ल पक्ष मेंसिताम् (sitām)whiteसफेदशिलाम् (śilām)a stoneशिला कोपञ्च-गव्येषु (pañca-gavyeṣu)in the five products of the cowपञ्चगव्य मेंनिक्षिप्य (nikṣipya)having droppedडालकरस्पृष्ट्वा (spṛṣṭvā)touchingछूकरताम् (tām)itउसेअयुतम् (ayutam)ten thousand timesदस हजार बारजपेत् (japet)one should repeatजपेउत्तर-अभिमुखः (uttara-abhimukhaḥ)facing northउत्तर मुखभूत्वा (bhūtvā)beingहोकरताम् (tām)thatउसशिलाम् (śilām)stoneशिला कोनिखनेत् (nikhanet)one should buryगाड़ेभुवि (bhuvi)in the groundभूमि मेंशत्रु-चौर-महा-भूतैः (śatru-caura-mahā-bhūtaiḥ)by enemies, thieves and great spiritsशत्रु, चोर और महाभूतों द्वाराकृताम् (kṛtām)causedकी गईबाधाम् (bādhām)obstructionबाधा कोविनाशयेत् (vināśayet)one destroysनष्ट करता है

Verse 1

भानूदये भौमवारे साध्यक्षेत्रात्समाहरेत् । मृत्तिकां संजपन्मन्त्रं तां पुनर्विभजेत्त्रिधा । चुल्ल्यामेकां समालिख्य पाकपात्रे तथापराम् । गोदुग्धे परमालोड्य शोधितांस्तण्डुलान् क्षिपेत् । शोधितेऽग्नौ पचेत्सम्यक् चरुं मन्त्री जपन्मनुम् । अवतार्य चरुं पश्चादग्नौ देवं यथाविधि । धूपदीपादिकैरिष्ट्वा पुनराज्यप्लुतं चरुम् । जुहुयादेधिते वह्नौ यावदष्टोत्तरं शतम् । एवं सप्तसु वारेषु जुहुयात् क्षेत्रसिद्धये ॥१॥

bhānūdaye bhaumavāre sādhyakṣetrātsamāharet | mṛttikāṃ saṃjapanmantraṃ tāṃ punarvibhajettridhā | cullyāmekāṃ samālikhya pākapātre tathāparām | godugdhe paramāloḍya śodhitāṃstaṇḍulān kṣipet | śodhite'gnau pacetsamyak caruṃ mantrī japanmanum | avatārya caruṃ paścādagnau devaṃ yathāvidhi | dhūpadīpādikairiṣṭvā punarājyaplutaṃ carum | juhuyādedhite vahnau yāvadaṣṭottaraṃ śatam | evaṃ saptasu vāreṣu juhuyāt kṣetrasiddhaye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मंगलवार को सूर्योदय पर मन्त्र जपते हुए साध्य के खेत से मिट्टी ले आए और उसे तीन भागों में बाँटे: एक चूल्हे पर लगाए, दूसरी वैसे ही पकाने के पात्र पर, तीसरी गाय के दूध में घोलकर शुद्ध किए चावल डाले। शुद्ध की गई आग पर मन्त्री मन्त्र जपते हुए चरु भली भाँति पकाए। चरु उतारकर फिर आग में देव की विधि से धूप, दीप आदि से पूजा करके घी में डूबा चरु जली आग में एक सौ आठ बार तक होम करे। खेत की सिद्धि के लिए सात दिन ऐसे होम करे।"

"At sunrise on a Tuesday one should gather earth from the victim's field while repeating the mantra, and divide it in three: smear one part on the hearth, the second likewise on the cooking pot, stir the third into cow's milk and put in cleaned rice. On a purified fire the mantrin should cook the caru well while repeating the mantra. Having taken the caru down and then worshipped the god in the fire according to rule with incense, lamp and the rest, he should offer the caru soaked in ghee into the blazing fire up to a hundred and eight times. He should offer thus on seven days for winning the field."

Word by wordपदार्थ

भानु-उदये (bhānu-udaye)at sunriseसूर्योदय परभौम-वारे (bhauma-vāre)on Tuesdayमंगलवार कोसाध्य-क्षेत्रात् (sādhya-kṣetrāt)from the victim's fieldसाध्य के खेत सेसमाहरेत् (samāharet)one should gatherले आएमृत्तिकाम् (mṛttikām)earthमिट्टीसंजपन् (saṃjapan)repeatingजपता हुआमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रताम् (tām)itउसेपुनः (punaḥ)thenफिरविभजेत् (vibhajet)one should divideबाँटेत्रिधा (tridhā)in threeतीन भागों मेंचुल्ल्याम् (cullyām)on the hearthचूल्हे परएकाम् (ekām)oneएकसमालिख्य (samālikhya)having smearedलगाकरपाक-पात्रे (pāka-pātre)on the cooking potपकाने के पात्र परतथा (tathā)likewiseवैसे हीअपराम् (aparām)the secondदूसरीगो-दुग्धे (go-dugdhe)in cow's milkगाय के दूध मेंपरम् (param)the otherतीसरीआलोड्य (āloḍya)having stirredघोलकरशोधितान् (śodhitān)cleanedशुद्ध किएतण्डुलान् (taṇḍulān)rice grainsचावलक्षिपेत् (kṣipet)one should put inडालेशोधिते (śodhite)purifiedशुद्ध की गईअग्नौ (agnau)on a fireआग परपचेत् (pacet)one should cookपकाएसम्यक् (samyak)wellभली भाँतिचरुम् (carum)the caruचरुमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीजपन् (japan)repeatingजपता हुआमनुम् (manum)the mantraमन्त्रअवतार्य (avatārya)having taken downउतारकरचरुम् (carum)the caruचरुपश्चात् (paścāt)thenफिरअग्नौ (agnau)in the fireआग मेंदेवम् (devam)the godदेव कीयथाविधि (yathāvidhi)according to ruleविधि सेधूप-दीप-आदिकैः (dhūpa-dīpa-ādikaiḥ)with incense, lamp and the restधूप, दीप आदि सेइष्ट्वा (iṣṭvā)having worshippedपूजा करकेपुनः (punaḥ)thenफिरआज्य-प्लुतम् (ājya-plutam)soaked in gheeघी में डूबाचरुम् (carum)the caruचरुजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेएधिते (edhite)blazingजलीवह्नौ (vahnau)in the fireआग मेंयावत् (yāvat)up toतकअष्ट-उत्तरम् (aṣṭa-uttaram)and eightआठ अधिकशतम् (śatam)a hundredसौएवम् (evam)thusऐसेसप्तसु (saptasu)on sevenसातवारेषु (vāreṣu)daysदिनों मेंजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेक्षेत्र-सिद्धये (kṣetra-siddhaye)for winning the fieldखेत की सिद्धि के लिए

Verse 2

प्रातःकाले भृगोर्वारे मृदं साध्यमहीतलात् । आदाय हविरापाद्य पूर्ववज्जुहुयात्सुधीः । विरोधो नश्यति क्षेत्रे सह चौराद्युपप्लवैः ॥२॥

prātaḥkāle bhṛgorvāre mṛdaṃ sādhyamahītalāt | ādāya havirāpādya pūrvavajjuhuyātsudhīḥ | virodho naśyati kṣetre saha caurādyupaplavaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शुक्रवार को प्रातःकाल बुद्धिमान साध्य की भूमि से मिट्टी लेकर हवि बनाकर पहले की तरह होम करे; खेत का विरोध चोर आदि के उपद्रवों सहित नष्ट हो जाता है।"

"In the morning on a Friday the wise man should take earth from the victim's ground, prepare the offering and offer it as before; strife over the field perishes along with the troubles of thieves and the like."

Word by wordपदार्थ

प्रातः-काले (prātaḥ-kāle)in the morningप्रातःकालभृगोः (bhṛgoḥ)of Venusशुक्र केवारे (vāre)on the dayवार कोमृदम् (mṛdam)earthमिट्टीसाध्य-महीतलात् (sādhya-mahītalāt)from the victim's groundसाध्य की भूमि सेआदाय (ādāya)having takenलेकरहविः (haviḥ)the offeringहविआपाद्य (āpādya)having preparedबनाकरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले की तरहजुहुयात् (juhuyāt)he should offerहोम करेसु-धीः (su-dhīḥ)the wise manबुद्धिमानविरोधः (virodhaḥ)strifeविरोधनश्यति (naśyati)perishesनष्ट होता हैक्षेत्रे (kṣetre)over the fieldखेत मेंसह (saha)along withसाथचौर-आदि-उपप्लवैः (caura-ādi-upaplavaiḥ)the troubles of thieves and the likeचोर आदि के उपद्रवों के

Verse 3

राजवृक्षसमुत्थाभिः समिद्भिर्मनुनामुना । त्रिसहस्रं प्रजुहुयात्तस्य स्युः सर्वसम्पदः । शालिभिर्जुहुयान्मन्त्री नित्यमष्टोत्तरं शतम् । समृद्धिर्धान्यसंघातैः शोभते तस्य मन्दिरम् । तावदाज्येन जुहुयान्मण्डलात्स्वर्णमाप्नुयात् ॥३॥

rājavṛkṣasamutthābhiḥ samidbhirmanunāmunā | trisahasraṃ prajuhuyāttasya syuḥ sarvasampadaḥ | śālibhirjuhuyānmantrī nityamaṣṭottaraṃ śatam | samṛddhirdhānyasaṃghātaiḥ śobhate tasya mandiram | tāvadājyena juhuyānmaṇḍalātsvarṇamāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"राजवृक्ष की समिधाओं से इस मन्त्र से तीन हजार आहुति दे तो उसे सब सम्पत्तियाँ मिलती हैं। मन्त्री नित्य एक सौ आठ बार शालि धान्य का होम करे; समृद्धि होती है और उसका घर धान्य के ढेरों से शोभित होता है। उतने समय घी का होम करे तो मण्डल के बाद सोना पाता है।"

"One who offers three thousand oblations with sticks of the rājavṛkṣa and this mantra has every fortune. The mantrin should offer śāli rice a hundred and eight times daily; there is prosperity, and his house shines with heaps of grain. One who offers ghee for that long obtains gold after a maṇḍala of days."

Word by wordपदार्थ

राजवृक्ष-समुत्थाभिः (rājavṛkṣa-samutthābhiḥ)grown from the rājavṛkṣaराजवृक्ष से उत्पन्नसमिद्भिः (samidbhiḥ)with sticksसमिधाओं सेमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेअमुना (amunā)thisइसत्रि-सहस्रम् (tri-sahasram)three thousandतीन हजारप्रजुहुयात् (prajuhuyāt)one should offerहोम करेतस्य (tasya)hisउसकीस्युः (syuḥ)there areहोती हैंसर्व-सम्पदः (sarva-sampadaḥ)all fortunesसब सम्पत्तियाँशालिभिः (śālibhiḥ)with śāli riceशालि धान्य सेजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीनित्यम् (nityam)dailyनित्यअष्ट-उत्तरम् (aṣṭa-uttaram)and eightआठ अधिकशतम् (śatam)a hundredसौसमृद्धिः (samṛddhiḥ)prosperityसमृद्धिधान्य-संघातैः (dhānya-saṃghātaiḥ)with heaps of grainधान्य के ढेरों सेशोभते (śobhate)shinesशोभित होता हैतस्य (tasya)hisउसकामन्दिरम् (mandiram)houseघरतावत् (tāvat)for that longउतने समयआज्येन (ājyena)with gheeघी सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेमण्डलात् (maṇḍalāt)after a maṇḍala of daysमण्डल के बादस्वर्णम् (svarṇam)goldसोनाआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता है

Verse 4

अथ मृत्युञ्जयः दुग्धसिक्तैः सुधाखण्डैर्मन्त्री मासं सहस्रकम् । आराधितेऽग्नौ जुहुयाद्विधिवद्विजितेन्द्रियः । सुधाखण्डं गुडूचिः । सन्तुष्टः शङ्करस्तेन सुधाप्लावितविग्रहः । आयुरारोग्यसम्पत्तिर्यशः पुत्रान् विवर्धयेत् ॥४॥

atha mṛtyuñjayaḥ | dugdhasiktaiḥ sudhākhaṇḍairmantrī māsaṃ sahasrakam | ārādhite'gnau juhuyādvidhivadvijitendriyaḥ | sudhākhaṇḍaṃ guḍūciḥ | santuṣṭaḥ śaṅkarastena sudhāplāvitavigrahaḥ | āyurārogyasampattiryaśaḥ putrān vivardhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब मृत्युञ्जय। "जितेन्द्रिय मन्त्री एक मास आराधित आग में दूध में भीगे सुधा के एक हजार टुकड़े विधि से होम करे।" सुधा का टुकड़ा गुडूची है। "उससे सन्तुष्ट, अमृत से सींचे शरीर वाले शंकर आयु, आरोग्य, सम्पत्ति, यश और पुत्र बढ़ाते हैं।"

Now Mṛtyuñjaya. "For a month the mantrin, with senses conquered, should offer a thousand pieces of sudhā soaked in milk into the worshipped fire according to rule." Sudhā piece means guḍūcī. "Pleased by that, Śaṅkara, his body bathed in nectar, increases life, health, wealth, fame and sons."

Word by wordपदार्थ

दुग्ध-सिक्तैः (dugdha-siktaiḥ)soaked in milkदूध में भीगेसुधा-खण्डैः (sudhā-khaṇḍaiḥ)with pieces of sudhāसुधा के टुकड़ों सेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीमासम् (māsam)for a monthएक माससहस्रकम् (sahasrakam)a thousandएक हजारआराधिते (ārādhite)worshippedआराधितअग्नौ (agnau)in the fireआग मेंजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेविधिवत् (vidhivat)according to ruleविधि सेविजित-इन्द्रियः (vijita-indriyaḥ)with senses conqueredजितेन्द्रियसन्तुष्टः (santuṣṭaḥ)pleasedसन्तुष्टशङ्करः (śaṅkaraḥ)Śaṅkaraशंकरतेन (tena)by thatउससेसुधा-प्लावित-विग्रहः (sudhā-plāvita-vigrahaḥ)his body bathed in nectarअमृत से सींचे शरीर वालेआयुः-आरोग्य-सम्पत्तिः (āyuḥ-ārogya-sampattiḥ)life, health and wealthआयु, आरोग्य और सम्पत्तियशः (yaśaḥ)fameयशपुत्रान् (putrān)sonsपुत्रों कोविवर्धयेत् (vivardhayet)increasesबढ़ाते हैं

Verse 5

सुधा वटतिला दूर्वा पयः सर्पिः पयो हविः । इत्युक्तैः सप्तभिर्द्रव्यैर्जुहुयात्सप्तवासरम् । क्रमाद्दशशतं नित्यमष्टोत्तरमतन्द्रितः । सप्ताधिकान् द्विजान्नित्यं भोजयेन्मधुरान्वितम् । विकारानुगुणं मन्त्री वर्धयेद्धोमवासरान् । गुरवे दक्षिणां दद्यादरुणा गाः पयस्विनीः । गुरुं सम्पूजयेत् पश्चाद्धनाद्यैर्देवताधिया । अनेन विधिना साध्यः कृत्याद्रोहादिभिस्ततः । विमुक्तः सुचिरं जीवेच्छरदां शतमञ्जसा ॥५॥

sudhā vaṭatilā dūrvā payaḥ sarpiḥ payo haviḥ | ityuktaiḥ saptabhirdravyairjuhuyātsaptavāsaram | kramāddaśaśataṃ nityamaṣṭottaramatandritaḥ | saptādhikān dvijānnityaṃ bhojayenmadhurānvitam | vikārānuguṇaṃ mantrī vardhayeddhomavāsarān | gurave dakṣiṇāṃ dadyādaruṇā gāḥ payasvinīḥ | guruṃ sampūjayet paścāddhanādyairdevatādhiyā | anena vidhinā sādhyaḥ kṛtyādrohādibhistataḥ | vimuktaḥ suciraṃ jīveccharadāṃ śatamañjasā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"गुडूची, बड़ और तिल, दूर्वा, दूध, घी और खीर — इन कहे गए सात द्रव्यों से सात दिन क्रम से नित्य एक हजार आठ बार आलस्य छोड़कर होम करे। नित्य सात से अधिक ब्राह्मणों को मधुर भोजन कराए। मन्त्री विकार के अनुसार होम के दिन बढ़ाए। गुरु को दक्षिणा में दूध देने वाली लाल गायें दे, और फिर देवता बुद्धि से धन आदि से गुरु की पूजा करे। इस विधि से साध्य कृत्या, द्रोह आदि से मुक्त होकर निश्चय बहुत समय, सौ वर्ष जीता है।"

"Guḍūcī, banyan and sesame, dūrvā, milk, ghee and milk-rice — with these seven substances so named one should offer for seven days, in order, a thousand and eight times daily without weariness. Daily one should feed more than seven brahmins with sweet food. The mantrin should extend the days of homa according to the affliction. As the fee one should give the guru tawny milch cows, and afterwards worship the guru with wealth and the rest, regarding him as the deity. By this rule the person treated is freed from sorcery, treachery and the like and surely lives a very long life of a hundred autumns."

Word by wordपदार्थ

सुधा (sudhā)guḍūcīगुडूचीवट-तिलाः (vaṭa-tilāḥ)banyan and sesameबड़ और तिलदूर्वा (dūrvā)dūrvāदूर्वापयः (payaḥ)milkदूधसर्पिः (sarpiḥ)gheeघीपयः-हविः (payaḥ-haviḥ)milk-rice offeringखीरइति (iti)thusइस प्रकारउक्तैः (uktaiḥ)namedकहे गएसप्तभिः (saptabhiḥ)sevenसातद्रव्यैः (dravyaiḥ)with substancesद्रव्यों सेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेसप्त-वासरम् (sapta-vāsaram)for seven daysसात दिनक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेदश-शतम् (daśa-śatam)a thousandएक हजारनित्यम् (nityam)dailyनित्यअष्ट-उत्तरम् (aṣṭa-uttaram)and eightआठ अधिकअतन्द्रितः (atandritaḥ)unweariedआलस्य रहितसप्त-अधिकान् (sapta-adhikān)more than sevenसात से अधिकद्विजान् (dvijān)brahminsब्राह्मणों कोनित्यम् (nityam)dailyनित्यभोजयेत् (bhojayet)one should feedभोजन कराएमधुर-अन्वितम् (madhura-anvitam)with sweet foodमधुर सहितविकार-अनुगुणम् (vikāra-anuguṇam)according to the afflictionविकार के अनुसारमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीवर्धयेत् (vardhayet)should extendबढ़ाएहोम-वासरान् (homa-vāsarān)the days of homaहोम के दिनगुरवे (gurave)to the guruगुरु कोदक्षिणाम् (dakṣiṇām)the feeदक्षिणादद्यात् (dadyāt)one should giveदेअरुणाः (aruṇāḥ)tawnyलालगाः (gāḥ)cowsगायेंपयस्विनीः (payasvinīḥ)milchदूध देने वालीगुरुम् (gurum)the guruगुरु कीसम्पूजयेत् (sampūjayet)one should worshipपूजा करेपश्चात् (paścāt)afterwardsफिरधन-आद्यैः (dhana-ādyaiḥ)with wealth and the restधन आदि सेदेवता-धिया (devatā-dhiyā)regarding him as the deityदेवता बुद्धि सेअनेन (anena)by thisइसविधिना (vidhinā)ruleविधि सेसाध्यः (sādhyaḥ)the person treatedसाध्यकृत्या-द्रोह-आदिभिः (kṛtyā-droha-ādibhiḥ)from sorcery, treachery and the likeकृत्या, द्रोह आदि सेततः (tataḥ)thenफिरविमुक्तः (vimuktaḥ)freedमुक्तसु-चिरम् (su-ciram)very longबहुत समयजीवेत् (jīvet)livesजीता हैशरदाम् (śaradām)autumnsवर्षशतम् (śatam)a hundredसौअञ्जसा (añjasā)surelyनिश्चय

Verse 6

अभिचारे ज्वरे तीव्रे घोरोन्मादे शिरोगदे । असाध्यरोगे क्ष्वेडार्तो मोहे दाहे महाभये । होमोऽयं शान्तिदः प्रोक्तः सर्वसम्पत्प्रदायकः । द्रव्यैरेतैः प्रजुहुयात् त्रिजन्मसु यथाविधि । भोजयेन्मधुरैर्भोज्यैर्ब्राह्मणान् वेदपारगान् । दीर्घमायुरवाप्नोति वाञ्छितां विन्दते श्रियम् ॥६॥

abhicāre jvare tīvre ghoronmāde śirogade | asādhyaroge kṣveḍārto mohe dāhe mahābhaye | homo'yaṃ śāntidaḥ proktaḥ sarvasampatpradāyakaḥ | dravyairetaiḥ prajuhuyāt trijanmasu yathāvidhi | bhojayenmadhurairbhojyairbrāhmaṇān vedapāragān | dīrghamāyuravāpnoti vāñchitāṃ vindate śriyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अभिचार में, तीव्र ज्वर में, घोर उन्माद में, सिर के रोग में, असाध्य रोग में, विष से पीड़ित के लिए, मोह में, दाह में, महाभय में — यह होम शान्ति देने वाला और सब सम्पत्ति देने वाला कहा गया है। इन द्रव्यों से तीन जन्मों में विधि से होम करे, और वेद के पारंगत ब्राह्मणों को मधुर भोजन कराए। दीर्घ आयु पाता है और इच्छित लक्ष्मी पाता है।"

"In sorcery, in severe fever, in terrible madness, in disease of the head, in incurable disease, for one afflicted by poison, in delusion, in burning, in great fear — this homa is declared to give peace and bestow all fortune. One should offer these substances according to rule in the three births, and feed brahmins who are masters of the Veda with sweet foods. One obtains long life and finds the fortune one desires."

Word by wordपदार्थ

अभिचारे (abhicāre)in sorceryअभिचार मेंज्वरे (jvare)in feverज्वर मेंतीव्रे (tīvre)severeतीव्रघोर-उन्मादे (ghora-unmāde)in terrible madnessघोर उन्माद मेंशिरः-गदे (śiraḥ-gade)in disease of the headसिर के रोग मेंअसाध्य-रोगे (asādhya-roge)in incurable diseaseअसाध्य रोग मेंक्ष्वेड-आर्तः (kṣveḍa-ārtaḥ)one afflicted by poisonविष से पीड़ितमोहे (mohe)in delusionमोह मेंदाहे (dāhe)in burningदाह मेंमहा-भये (mahā-bhaye)in great fearमहाभय मेंहोमः (homaḥ)homaहोमअयम् (ayam)thisयहशान्ति-दः (śānti-daḥ)giving peaceशान्ति देने वालाप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गयासर्व-सम्पत्-प्रदायकः (sarva-sampat-pradāyakaḥ)bestowing all fortuneसब सम्पत्ति देने वालाद्रव्यैः (dravyaiḥ)with substancesद्रव्यों सेएतैः (etaiḥ)theseइनप्रजुहुयात् (prajuhuyāt)one should offerहोम करेत्रि-जन्मसु (tri-janmasu)in the three birthsतीन जन्मों मेंयथाविधि (yathāvidhi)according to ruleविधि सेभोजयेत् (bhojayet)one should feedभोजन कराएमधुरैः (madhuraiḥ)sweetमधुरभोज्यैः (bhojyaiḥ)with foodsभोजनों सेब्राह्मणान् (brāhmaṇān)brahminsब्राह्मणों कोवेद-पारगान् (veda-pāragān)masters of the Vedaवेद के पारंगतदीर्घम् (dīrgham)longदीर्घआयुः (āyuḥ)lifeआयुअवाप्नोति (avāpnoti)one obtainsपाता हैवाञ्छिताम् (vāñchitām)desiredइच्छितविन्दते (vindate)one findsपाता हैश्रियम् (śriyam)fortuneलक्ष्मी

Verse 7

एकादशाहुतीर्नित्यं दूर्वाभिर्जुहुयाद्बुधः । अपमृत्युजिदेव स्यादायुरारोग्यवर्धनः ॥७॥

ekādaśāhutīrnityaṃ dūrvābhirjuhuyādbudhaḥ | apamṛtyujideva syādāyurārogyavardhanaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बुद्धिमान नित्य दूर्वा की ग्यारह आहुति दे; वह अपमृत्यु को जीतने वाला और आयु-आरोग्य बढ़ाने वाला होता है।"

"The wise man should offer eleven oblations of dūrvā daily; he becomes a conqueror of untimely death, increasing life and health."

Word by wordपदार्थ

एकादश (ekādaśa)elevenग्यारहआहुतीः (āhutīḥ)oblationsआहुतियाँनित्यम् (nityam)dailyनित्यदूर्वाभिः (dūrvābhiḥ)with dūrvāदूर्वा सेजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेबुधः (budhaḥ)the wise manबुद्धिमानअपमृत्यु-जित् (apamṛtyu-jit)conqueror of untimely deathअपमृत्यु को जीतने वालाएव (eva)indeedहीस्यात् (syāt)he becomesहोता हैआयुः-आरोग्य-वर्धनः (āyuḥ-ārogya-vardhanaḥ)increasing life and healthआयु और आरोग्य बढ़ाने वाला

Verse 8

त्रिजन्मसु सुधावल्लीकाश्मीरबकुलोद्भवैः । समिद्वरैः कृतो होमः सर्वमृत्युगदापहः ॥८॥

trijanmasu sudhāvallīkāśmīrabakulodbhavaiḥ | samidvaraiḥ kṛto homaḥ sarvamṛtyugadāpahaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीन जन्मों में गुडूची, केसर वृक्ष और बकुल की उत्तम समिधाओं से किया होम सब मृत्यु और रोग हरता है।"

"A homa made in the three births with the best sticks of guḍūcī, saffron-tree and bakula removes all death and disease."

Word by wordपदार्थ

त्रि-जन्मसु (tri-janmasu)in the three birthsतीन जन्मों मेंसुधावल्ली-काश्मीर-बकुल-उद्भवैः (sudhāvallī-kāśmīra-bakula-udbhavaiḥ)from guḍūcī, saffron-tree and bakulaगुडूची, केसर वृक्ष और बकुल से उत्पन्नसमिद्-वरैः (samid-varaiḥ)with the best sticksउत्तम समिधाओं सेकृतः (kṛtaḥ)madeकिया गयाहोमः (homaḥ)a homaहोमसर्व-मृत्यु-गद-अपहः (sarva-mṛtyu-gada-apahaḥ)removes all death and diseaseसब मृत्यु और रोग हरने वाला

Verse 9

सिद्धार्थैर्विहितो होमो महाज्वरविनाशनः । अपामार्गसमिद्धोमः सर्वामयनिसूदनः ॥९॥

siddhārthairvihito homo mahājvaravināśanaḥ | apāmārgasamiddhomaḥ sarvāmayanisūdanaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सफेद सरसों से किया होम महाज्वर का नाश करता है; अपामार्ग की समिधा का होम सब रोगों का नाश करता है।"

"A homa performed with white mustard destroys great fever; a homa of apāmārga sticks destroys every ailment."

Word by wordपदार्थ

सिद्धार्थैः (siddhārthaiḥ)with white mustardसफेद सरसों सेविहितः (vihitaḥ)performedकिया गयाहोमः (homaḥ)a homaहोममहा-ज्वर-विनाशनः (mahā-jvara-vināśanaḥ)destroys great feverमहाज्वर का नाश करने वालाअपामार्ग-समिद्-होमः (apāmārga-samid-homaḥ)a homa of apāmārga sticksअपामार्ग की समिधा का होमसर्व-आमय-निसूदनः (sarva-āmaya-nisūdanaḥ)destroys every ailmentसब रोगों का नाश करने वाला

Verse 10

१० अथ दक्षिणामूर्तिः भिक्षाहारो जपेन्मासं मनुमेनं जितेन्द्रियः । नित्यं सहस्रमष्टोर्ध्वं परां विन्दति वाक्श्रियम् । त्रिवारं जप्तमेतेन मनुना सलिलं पिबेत् । नित्यशो दक्षिणामूर्तिं ध्यायेत्साधकसत्तमः । शास्त्रव्याख्यानसामर्थ्यं लभते वत्सरान्तरे ॥१०॥

atha dakṣiṇāmūrtiḥ | bhikṣāhāro japenmāsaṃ manumenaṃ jitendriyaḥ | nityaṃ sahasramaṣṭordhvaṃ parāṃ vindati vākśriyam | trivāraṃ japtametena manunā salilaṃ pibet | nityaśo dakṣiṇāmūrtiṃ dhyāyetsādhakasattamaḥ | śāstravyākhyānasāmarthyaṃ labhate vatsarāntare ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब दक्षिणामूर्ति। "भिक्षा का भोजन करते हुए जितेन्द्रिय होकर एक मास इस मन्त्र को नित्य एक हजार आठ बार जपे; परम वाणी की सम्पत्ति पाता है। इस मन्त्र से तीन बार अभिमन्त्रित जल पिए; उत्तम साधक नित्य दक्षिणामूर्ति का ध्यान करे। एक वर्ष में शास्त्र व्याख्या की शक्ति पाता है।"

Now Dakṣiṇāmūrti. "Living on alms, with senses conquered, one should repeat this mantra for a month, a thousand and eight times daily; one finds the supreme wealth of speech. One should drink water charged three times with this mantra; the best of sādhakas should meditate daily on Dakṣiṇāmūrti. Within a year he obtains the power to expound the śāstras."

Word by wordपदार्थ

भिक्षा-आहारः (bhikṣā-āhāraḥ)living on almsभिक्षा का भोजन करने वालाजपेत् (japet)should repeatजपेमासम् (māsam)for a monthएक मासमनुम् (manum)the mantraमन्त्रएनम् (enam)thisइसजित-इन्द्रियः (jita-indriyaḥ)with senses conqueredजितेन्द्रियनित्यम् (nityam)dailyनित्यसहस्रम् (sahasram)a thousandएक हजारअष्ट-ऊर्ध्वम् (aṣṭa-ūrdhvam)and eightआठ अधिकपराम् (parām)supremeपरमविन्दति (vindati)he findsपाता हैवाक्-श्रियम् (vāk-śriyam)the wealth of speechवाणी की सम्पत्तित्रि-वारम् (tri-vāram)three timesतीन बारजप्तम् (japtam)chargedअभिमन्त्रितएतेन (etena)with thisइसमनुना (manunā)mantraमन्त्र सेसलिलम् (salilam)waterजलपिबेत् (pibet)one should drinkपिएनित्यशः (nityaśaḥ)dailyनित्यदक्षिणामूर्तिम् (dakṣiṇāmūrtim)Dakṣiṇāmūrtiदक्षिणामूर्ति काध्यायेत् (dhyāyet)should meditate onध्यान करेसाधक-सत्तमः (sādhaka-sattamaḥ)the best of sādhakasउत्तम साधकशास्त्र-व्याख्यान-सामर्थ्यम् (śāstra-vyākhyāna-sāmarthyam)the power to expound the śāstrasशास्त्र व्याख्या की शक्तिलभते (labhate)he obtainsपाता हैवत्सर-अन्तरे (vatsara-antare)within a yearएक वर्ष में

Verse 11

११ ब्राह्मीसैन्धवसिद्धार्थवचाकुष्ठकणोत्पलैः । सुगन्धिसंयुतैः कल्कैः शृतं ब्राह्मीरसैर्घृतम् । मनुनानेन संजप्तमयुतं साधु साधितम् । निपीतं कविता-कान्ति-बलायुः-श्रीधृतिप्रदम् ॥११॥

brāhmīsaindhavasiddhārthavacākuṣṭhakaṇotpalaiḥ | sugandhisaṃyutaiḥ kalkaiḥ śṛtaṃ brāhmīrasairghṛtam | manunānena saṃjaptamayutaṃ sādhu sādhitam | nipītaṃ kavitā-kānti-balāyuḥ-śrīdhṛtipradam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ब्राह्मी के रस और सुगन्धित द्रव्यों सहित ब्राह्मी, सेंधा नमक, सफेद सरसों, वच, कुष्ठ, पिप्पली और उत्पल के कल्कों से पकाया, इस मन्त्र से दस हजार बार अभिमन्त्रित और भली भाँति सिद्ध किया घी पीने से कविता, कान्ति, बल, आयु, लक्ष्मी और धैर्य देता है।"

"Ghee cooked with brāhmī juice and with pastes of brāhmī, rock salt, white mustard, vacā, kuṣṭha, long pepper and lotus joined with fragrant things, charged ten thousand times with this mantra and well prepared, when drunk gives poetry, lustre, strength, life, fortune and firmness."

Word by wordपदार्थ

ब्राह्मी-सैन्धव-सिद्धार्थ-वचा-कुष्ठ-कणा-उत्पलैः (brāhmī-saindhava-siddhārtha-vacā-kuṣṭha-kaṇā-utpalaiḥ)with brāhmī, rock salt, white mustard, vacā, kuṣṭha, long pepper and lotusब्राह्मी, सेंधा नमक, सफेद सरसों, वच, कुष्ठ, पिप्पली और उत्पल सेसुगन्धि-संयुतैः (sugandhi-saṃyutaiḥ)joined with fragrant thingsसुगन्धित द्रव्यों सहितकल्कैः (kalkaiḥ)with pastesकल्कों सेशृतम् (śṛtam)cookedपकायाब्राह्मी-रसैः (brāhmī-rasaiḥ)with brāhmī juiceब्राह्मी के रस सेघृतम् (ghṛtam)gheeघीमनुना (manunā)with the mantraमन्त्र सेअनेन (anena)thisइससंजप्तम् (saṃjaptam)chargedअभिमन्त्रितअयुतम् (ayutam)ten thousand timesदस हजार बारसाधु (sādhu)wellभली भाँतिसाधितम् (sādhitam)preparedसिद्ध कियानिपीतम् (nipītam)drunkपिया हुआकविता-कान्ति-बल-आयुः-श्री-धृति-प्रदम् (kavitā-kānti-bala-āyuḥ-śrī-dhṛti-pradam)gives poetry, lustre, strength, life, fortune and firmnessकविता, कान्ति, बल, आयु, लक्ष्मी और धैर्य देने वाला

Verse 12

१२ अथ भैरवी जुहुयादरुणाम्भोजैरदोषैर्मधुराप्लुतैः । लक्षसंख्यं तदूर्ध्वं वा प्रत्यहं भोजयेद्द्विजान् । वनिता युवती रम्याः प्रीणयेद्देवताधिया । होमान्ते धनधान्याद्यैस्तोषयेद्गुरुमात्मनः । एवं कृते जगद्वश्यो रमाया भवनं भवेत् ॥१२॥

atha bhairavī | juhuyādaruṇāmbhojairadoṣairmadhurāplutaiḥ | lakṣasaṃkhyaṃ tadūrdhvaṃ vā pratyahaṃ bhojayeddvijān | vanitā yuvatī ramyāḥ prīṇayeddevatādhiyā | homānte dhanadhānyādyaistoṣayedgurumātmanaḥ | evaṃ kṛte jagadvaśyo ramāyā bhavanaṃ bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब भैरवी। "मधुर द्रव्यों में डूबे निर्दोष लाल कमलों की एक लाख या उससे अधिक आहुति दे और प्रतिदिन ब्राह्मणों को भोजन कराए। सुन्दर युवती स्त्रियों को देवता बुद्धि से प्रसन्न करे, और होम के अन्त में धन, धान्य आदि से अपने गुरु को सन्तुष्ट करे। ऐसा करने पर जगत वश में हो जाता है और वह लक्ष्मी का निवास बन जाता है।"

Now Bhairavī. "One should offer flawless red lotuses soaked in the sweets, a lakh in number or more, and feed brahmins every day. One should please lovely young women, regarding them as the goddess, and at the end of the homa satisfy one's own guru with wealth, grain and the rest. When this is done, the world becomes subject to one and one becomes the abode of Ramā."

Word by wordपदार्थ

जुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेअरुण-अम्भोजैः (aruṇa-ambhojaiḥ)with red lotusesलाल कमलों सेअदोषैः (adoṣaiḥ)flawlessनिर्दोषमधुर-आप्लुतैः (madhura-āplutaiḥ)soaked in the sweetsमधुर द्रव्यों में डूबेलक्ष-संख्यम् (lakṣa-saṃkhyam)a lakh in numberएक लाख की संख्या मेंतत्-ऊर्ध्वम् (tat-ūrdhvam)or moreउससे अधिकवा (vā)orयाप्रत्यहम् (pratyaham)every dayप्रतिदिनभोजयेत् (bhojayet)one should feedभोजन कराएद्विजान् (dvijān)brahminsब्राह्मणों कोवनिताः (vanitāḥ)womenस्त्रियों कोयुवतीः (yuvatīḥ)youngयुवतीरम्याः (ramyāḥ)lovelyसुन्दरप्रीणयेत् (prīṇayet)one should pleaseप्रसन्न करेदेवता-धिया (devatā-dhiyā)regarding them as the goddessदेवता बुद्धि सेहोम-अन्ते (homa-ante)at the end of the homaहोम के अन्त मेंधन-धान्य-आद्यैः (dhana-dhānya-ādyaiḥ)with wealth, grain and the restधन, धान्य आदि सेतोषयेत् (toṣayet)one should satisfyसन्तुष्ट करेगुरुम् (gurum)the guruगुरु कोआत्मनः (ātmanaḥ)one's ownअपनेएवम् (evam)thusऐसाकृते (kṛte)when doneकरने परजगत्-वश्यः (jagat-vaśyaḥ)one to whom the world is subjectजिसके वश में जगत होरमायाः (ramāyāḥ)of Ramāलक्ष्मी काभवनम् (bhavanam)the abodeनिवासभवेत् (bhavet)one becomesहोता है

Verse 13

१३ रक्तोत्पलैस्त्रिमध्वक्तैररुणैर्वा हयारिजैः । पुष्पैः पयोऽन्नैः सघृतैर्होमाद्विश्वं वशं नयेत् ॥१३॥

raktotpalaistrimadhvaktairaruṇairvā hayārijaiḥ | puṣpaiḥ payo'nnaiḥ saghṛtairhomādviśvaṃ vaśaṃ nayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीन मधुर द्रव्यों से लिपटे लाल उत्पलों, या लाल कनेर के फूलों, या घी सहित खीर के होम से विश्व को वश में करता है।"

"By a homa of red lotuses smeared with the three sweets, or of red oleander flowers, or of milk-rice with ghee, one brings the world under one's sway."

Word by wordपदार्थ

रक्त-उत्पलैः (rakta-utpalaiḥ)with red lotusesलाल उत्पलों सेत्रि-मधु-अक्तैः (tri-madhu-aktaiḥ)smeared with the three sweetsतीन मधुर द्रव्यों से लिपटेअरुणैः (aruṇaiḥ)redलालवा (vā)orयाहयारि-जैः (hayāri-jaiḥ)born of the oleanderकनेर केपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेपयः-अन्नैः (payaḥ-annaiḥ)with milk-riceखीर सेस-घृतैः (sa-ghṛtaiḥ)with gheeघी सहितहोमात् (homāt)by homaहोम सेविश्वम् (viśvam)the worldविश्व कोवशम् (vaśam)under controlवश मेंनयेत् (nayet)one bringsलाता है

Verse 14

१४ वाक्सिद्धिं लभते मन्त्री पलाशकुसुमैर्हुतात् । कर्पूरागुरुसंयुक्तं गुग्गुलुं जुहुयात्सुधीः । ज्ञानं दिव्यमाप्नोति तेनैव स भवेत्कविः । क्षीराक्तैरमृताखण्डैर्होमः सर्वापमृत्युजित् । दूर्वाभिरायुषे होमः क्षीराक्ताभिर्दिनत्रयम् । गिरिकर्णीभवैः पुष्पैर्ब्राह्मणान् वशयेद् ध्रुवम् ॥१४॥

vāksiddhiṃ labhate mantrī palāśakusumairhutāt | karpūrāgurusaṃyuktaṃ gugguluṃ juhuyātsudhīḥ | jñānaṃ divyamāpnoti tenaiva sa bhavetkaviḥ | kṣīrāktairamṛtākhaṇḍairhomaḥ sarvāpamṛtyujit | dūrvābhirāyuṣe homaḥ kṣīrāktābhirdinatrayam | girikarṇībhavaiḥ puṣpairbrāhmaṇān vaśayed dhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पलाश के फूलों के होम से मन्त्री वाक्सिद्धि पाता है। बुद्धिमान कपूर और अगुरु सहित गुग्गुल का होम करे; दिव्य ज्ञान पाता है और उससे ही कवि हो जाता है। दूध से लिपटे गुडूची के टुकड़ों का होम सब अपमृत्यु को जीतता है। दूध से लिपटी दूर्वा का तीन दिन का होम आयु के लिए है। गिरिकर्णी के फूलों से ब्राह्मणों को निश्चय वश में करता है।"

"The mantrin obtains perfection of speech from offering palāśa flowers. The wise man should offer guggulu joined with camphor and aloe; he obtains divine knowledge and by that alone becomes a poet. A homa of guḍūcī pieces smeared with milk conquers all untimely death. A homa of dūrvā smeared with milk for three days is for long life. With girikarṇī flowers one surely subdues brahmins."

Word by wordपदार्थ

वाक्-सिद्धिम् (vāk-siddhim)perfection of speechवाक्सिद्धिलभते (labhate)obtainsपाता हैमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीपलाश-कुसुमैः (palāśa-kusumaiḥ)with palāśa flowersपलाश के फूलों सेहुतात् (hutāt)from offeringहोम सेकर्पूर-अगुरु-संयुक्तम् (karpūra-aguru-saṃyuktam)joined with camphor and aloeकपूर और अगुरु सहितगुग्गुलुम् (guggulum)gugguluगुग्गुलजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेसु-धीः (su-dhīḥ)the wise manबुद्धिमानज्ञानम् (jñānam)knowledgeज्ञानदिव्यम् (divyam)divineदिव्यआप्नोति (āpnoti)he obtainsपाता हैतेन (tena)by thatउससेएव (eva)aloneहीसः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहोता हैकविः (kaviḥ)a poetकविक्षीर-अक्तैः (kṣīra-aktaiḥ)smeared with milkदूध से लिपटेअमृता-खण्डैः (amṛtā-khaṇḍaiḥ)with pieces of guḍūcīगुडूची के टुकड़ों सेहोमः (homaḥ)a homaहोमसर्व-अपमृत्यु-जित् (sarva-apamṛtyu-jit)conquers all untimely deathसब अपमृत्यु को जीतने वालादूर्वाभिः (dūrvābhiḥ)with dūrvāदूर्वा सेआयुषे (āyuṣe)for long lifeआयु के लिएहोमः (homaḥ)a homaहोमक्षीर-अक्ताभिः (kṣīra-aktābhiḥ)smeared with milkदूध से लिपटीदिन-त्रयम् (dina-trayam)for three daysतीन दिनगिरिकर्णी-भवैः (girikarṇī-bhavaiḥ)born of the girikarṇīगिरिकर्णी केपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेब्राह्मणान् (brāhmaṇān)brahminsब्राह्मणों कोवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 15

१५ कल्हारैः पार्थिवान् पुष्पैस्तद्वधूः कर्णिकारजैः । मालतीकुसुमैर्हुत्वा तत्पुत्रांश्च वशं नयेत् ॥१५॥

kalhāraiḥ pārthivān puṣpaistadvadhūḥ karṇikārajaiḥ | mālatīkusumairhutvā tatputrāṃśca vaśaṃ nayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कल्हार के फूलों से राजाओं को, कर्णिकार के फूलों से उनकी पत्नियों को, और मालती के फूलों का होम करके उनके पुत्रों को वश में करता है।"

"With kalhāra flowers one subdues kings, with karṇikāra flowers their wives, and having offered mālatī flowers one brings their sons under one's sway."

Word by wordपदार्थ

कल्हारैः (kalhāraiḥ)with kalhāraकल्हार सेपार्थिवान् (pārthivān)kingsराजाओं कोपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेतत्-वधूः (tat-vadhūḥ)their wivesउनकी पत्नियों कोकर्णिकार-जैः (karṇikāra-jaiḥ)born of the karṇikāraकर्णिकार केमालती-कुसुमैः (mālatī-kusumaiḥ)with mālatī flowersमालती के फूलों सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेतत्-पुत्रान् (tat-putrān)their sonsउनके पुत्रों को (ca)andऔरवशम् (vaśam)under controlवश मेंनयेत् (nayet)one bringsलाता है

Verse 16

१६ कोरण्टकुसुमैर्वैश्यान् वृषलान् पाटलोद्भवैः । अनुलोमविलोमान्तःस्थित-साध्याह्वयान्वितम् । मन्त्रमुच्चार्य जुहुयान्मन्त्री मधुरलोडितैः । सर्षपैः कटुसंमिश्रैर्वशयेत् पार्थिवान् क्षणात् ॥१६॥

koraṇṭakusumairvaiśyān vṛṣalān pāṭalodbhavaiḥ | anulomavilomāntaḥsthita-sādhyāhvayānvitam | mantramuccārya juhuyānmantrī madhuraloḍitaiḥ | sarṣapaiḥ kaṭusaṃmiśrairvaśayet pārthivān kṣaṇāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कोरण्ट के फूलों से वैश्यों को, पाटला के फूलों से शूद्रों को। अनुलोम-विलोम के बीच रखे साध्य के नाम सहित मन्त्र का उच्चारण करके मन्त्री कटु द्रव्यों से मिली और मधुर द्रव्यों में घोली सरसों का होम करे; क्षण में राजाओं को वश में करता है।"

"With koraṇṭa flowers vaiśyas, with pāṭalā flowers śūdras. Uttering the mantra with the victim's name set within it forwards and backwards, the mantrin should offer mustard mixed with pungent things and stirred with the sweets; he subdues kings in a moment."

Word by wordपदार्थ

कोरण्ट-कुसुमैः (koraṇṭa-kusumaiḥ)with koraṇṭa flowersकोरण्ट के फूलों सेवैश्यान् (vaiśyān)vaiśyasवैश्यों कोवृषलान् (vṛṣalān)śūdrasशूद्रों कोपाटल-उद्भवैः (pāṭala-udbhavaiḥ)born of the pāṭalāपाटला केअनुलोम-विलोम-अन्तःस्थित-साध्य-आह्वय-अन्वितम् (anuloma-viloma-antaḥsthita-sādhya-āhvaya-anvitam)with the victim's name set within it forwards and backwardsअनुलोम-विलोम के बीच रखे साध्य के नाम सहितमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीमधुर-लोडितैः (madhura-loḍitaiḥ)stirred with the sweetsमधुर द्रव्यों में घोलेसर्षपैः (sarṣapaiḥ)with mustardसरसों सेकटु-संमिश्रैः (kaṭu-saṃmiśraiḥ)mixed with pungent thingsकटु द्रव्यों से मिलीवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैपार्थिवान् (pārthivān)kingsराजाओं कोक्षणात् (kṣaṇāt)in a momentक्षण में

Verse 17

१७ अनेनैव विधानेन तत्पत्नीं तत्सुतानपि । जातीविल्वफलैः पुष्पैर्मधुरत्रयसंयुतैः । नरनारीनरपतीन् होमतो वशयेद्ध्रुवम् ॥१७॥

anenaiva vidhānena tatpatnīṃ tatsutānapi | jātīvilvaphalaiḥ puṣpairmadhuratrayasaṃyutaiḥ | naranārīnarapatīn homato vaśayeddhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसी विधान से उसकी पत्नी और उसके पुत्रों को भी। तीन मधुर द्रव्यों सहित जाती और बिल्व के फल-फूलों के होम से नर, नारी और नरपतियों को निश्चय वश में करता है।"

"By this same rule, his wife and his sons also. By a homa of jātī and bilva fruits and flowers joined with the three sweets one surely subdues men, women and kings."

Word by wordपदार्थ

अनेन (anena)by thisइसीएव (eva)sameहीविधानेन (vidhānena)ruleविधान सेतत्-पत्नीम् (tat-patnīm)his wifeउसकी पत्नी कोतत्-सुतान् (tat-sutān)his sonsउसके पुत्रों कोअपि (api)alsoभीजाती-विल्व-फलैः (jātī-vilva-phalaiḥ)with jātī and bilva fruitsजाती और बिल्व के फलों सेपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेमधुर-त्रय-संयुतैः (madhura-traya-saṃyutaiḥ)joined with the three sweetsतीन मधुर द्रव्यों सहितनर-नारी-नरपतीन् (nara-nārī-narapatīn)men, women and kingsनर, नारी और नरपतियों कोहोमतः (homataḥ)by homaहोम सेवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 19

१९ मालतीवकुलोद्भूतैः पुष्पैश्चन्दनलोडितैः । जुहुयात् कवितां मन्त्री लभते वत्सरान्तरे । मधुरत्रयसंयुक्तैः फलैर्विल्वसमुद्भवैः । जुहुयाद्वशयेल्लोकान् श्रियमाप्नोति वाञ्छिताम् । पाटलैः कुसुमैः कुन्दैश्चोत्पलैर्नागचम्पकैः । नन्द्यावर्तैर्विकसितैः कृतमालैर्जुहोति यः । जायते वत्सरादर्वाक्श्रिया विजितपार्थिवः ॥१९॥

mālatīvakulodbhūtaiḥ puṣpaiścandanaloḍitaiḥ | juhuyāt kavitāṃ mantrī labhate vatsarāntare | madhuratrayasaṃyuktaiḥ phalairvilvasamudbhavaiḥ | juhuyādvaśayellokān śriyamāpnoti vāñchitām | pāṭalaiḥ kusumaiḥ kundaiścotpalairnāgacampakaiḥ | nandyāvartairvikasitaiḥ kṛtamālairjuhoti yaḥ | jāyate vatsarādarvākśriyā vijitapārthivaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चन्दन में घोले मालती और बकुल के फूलों का होम करे; मन्त्री एक वर्ष में कविता पाता है। तीन मधुर द्रव्यों सहित बिल्व फलों का होम करे; लोगों को वश में करता है और इच्छित लक्ष्मी पाता है। जो खिले पाटला के फूल, कुन्द, उत्पल, नाग और चम्पक, नन्द्यावर्त और कृतमाल का होम करता है, वह एक वर्ष के भीतर लक्ष्मी में राजाओं से बढ़ जाता है।"

"One should offer mālatī and bakula flowers stirred in sandal; the mantrin obtains poetry within a year. One should offer bilva fruits joined with the three sweets; one subdues people and obtains the fortune one desires. He who offers full-blown pāṭalā flowers, kunda, lotuses, nāga and campaka, nandyāvarta and kṛtamāla, within a year surpasses kings in fortune."

Word by wordपदार्थ

मालती-वकुल-उद्भूतैः (mālatī-vakula-udbhūtaiḥ)born of mālatī and bakulaमालती और बकुल केपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेचन्दन-लोडितैः (candana-loḍitaiḥ)stirred in sandalचन्दन में घोलेजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेकविताम् (kavitām)poetryकवितामन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीलभते (labhate)obtainsपाता हैवत्सर-अन्तरे (vatsara-antare)within a yearएक वर्ष मेंमधुर-त्रय-संयुक्तैः (madhura-traya-saṃyuktaiḥ)joined with the three sweetsतीन मधुर द्रव्यों सहितफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेविल्व-समुद्भवैः (vilva-samudbhavaiḥ)born of the bilvaबिल्व केजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहोम करेवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता हैलोकान् (lokān)peopleलोगों कोश्रियम् (śriyam)fortuneलक्ष्मीआप्नोति (āpnoti)one obtainsपाता हैवाञ्छिताम् (vāñchitām)desiredइच्छितपाटलैः (pāṭalaiḥ)pāṭalāपाटला केकुसुमैः (kusumaiḥ)with flowersफूलों सेकुन्दैः (kundaiḥ)with kundaकुन्द से (ca)andऔरउत्पलैः (utpalaiḥ)with lotusesउत्पलों सेनाग-चम्पकैः (nāga-campakaiḥ)with nāga and campakaनाग और चम्पक सेनन्द्यावर्तैः (nandyāvartaiḥ)with nandyāvartaनन्द्यावर्त सेविकसितैः (vikasitaiḥ)full-blownखिलेकृतमालैः (kṛtamālaiḥ)with kṛtamālaकृतमाल सेजुहोति (juhoti)offersहोम करता हैयः (yaḥ)whoजोजायते (jāyate)he becomesहो जाता हैवत्सरात् (vatsarāt)a yearएक वर्ष केअर्वाक् (arvāk)withinभीतरश्रिया (śriyā)in fortuneलक्ष्मी मेंविजित-पार्थिवः (vijita-pārthivaḥ)surpassing kingsराजाओं से बढ़कर

Verse 20

२० साज्यमन्नं प्रजुहुयाद्भवेदन्नसमृद्धिमान् । कस्तूरीकुंकुमोपेतं कर्पूरं जुहुयाद्वशी । कन्दर्पादधिकं सद्यःसौन्दर्यमधिगच्छति ॥२०॥

sājyamannaṃ prajuhuyādbhavedannasamṛddhimān | kastūrīkuṃkumopetaṃ karpūraṃ juhuyādvaśī | kandarpādadhikaṃ sadyaḥsaundaryamadhigacchati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"घी सहित अन्न का होम करे; अन्न से समृद्ध होता है। संयमी कस्तूरी और केसर सहित कपूर का होम करे; तुरन्त कन्दर्प से अधिक सौन्दर्य पाता है।"

"One should offer rice with ghee; one becomes rich in food. The self-controlled man should offer camphor joined with musk and saffron; he at once attains beauty greater than Kandarpa's."

Word by wordपदार्थ

स-आज्यम् (sa-ājyam)with gheeघी सहितअन्नम् (annam)riceअन्नप्रजुहुयात् (prajuhuyāt)one should offerहोम करेभवेत् (bhavet)one becomesहोता हैअन्न-समृद्धिमान् (anna-samṛddhimān)rich in foodअन्न से समृद्धकस्तूरी-कुंकुम-उपेतम् (kastūrī-kuṃkuma-upetam)joined with musk and saffronकस्तूरी और केसर सहितकर्पूरम् (karpūram)camphorकपूरजुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेवशी (vaśī)the self-controlledसंयमीकन्दर्पात् (kandarpāt)than Kandarpaकन्दर्प सेअधिकम् (adhikam)greaterअधिकसद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तसौन्दर्यम् (saundaryam)beautyसौन्दर्यअधिगच्छति (adhigacchati)he attainsपाता है

Verse 21

२१ लाजान् प्रजुहुयान्मन्त्री दधिक्षीरघृतप्लुतान् । विजित्य रोगानखिलान् स जीवेच्छरदां शतम् ॥२१॥

lājān prajuhuyānmantrī dadhikṣīraghṛtaplutān | vijitya rogānakhilān sa jīveccharadāṃ śatam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मन्त्री दही, दूध और घी में डूबी लाई का होम करे; सब रोगों को जीतकर वह सौ वर्ष जीता है।"

"The mantrin should offer parched grain soaked in curd, milk and ghee; conquering all diseases he lives a hundred autumns."

Word by wordपदार्थ

लाजान् (lājān)parched grainलाईप्रजुहुयात् (prajuhuyāt)should offerहोम करेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीदधि-क्षीर-घृत-प्लुतान् (dadhi-kṣīra-ghṛta-plutān)soaked in curd, milk and gheeदही, दूध और घी में डूबीविजित्य (vijitya)having conqueredजीतकररोगान् (rogān)diseasesरोगों कोअखिलान् (akhilān)allसबसः (saḥ)heवहजीवेत् (jīvet)livesजीता हैशरदाम् (śaradām)autumnsवर्षशतम् (śatam)a hundredसौ

Verse 22

२२ पादद्वयं मलयजं पादं कुंकुमकेशरम् । पादं गोरोचनायाश्च त्रीणि पिष्ट्वा हिमाम्भसा । विदध्यात्तिलकं भाले यान् पश्येद्यैर्विलोक्यते । यान् स्पृशेत्स्पृश्यते यैर्वा वश्याः स्युस्तस्य तेऽचिरात् ॥२२॥

pādadvayaṃ malayajaṃ pādaṃ kuṃkumakeśaram | pādaṃ gorocanāyāśca trīṇi piṣṭvā himāmbhasā | vidadhyāttilakaṃ bhāle yān paśyedyairvilokyate | yān spṛśetspṛśyate yairvā vaśyāḥ syustasya te'cirāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दो भाग चन्दन, एक भाग केसर और एक भाग गोरोचन — तीनों को ठंडे जल से पीसकर माथे पर तिलक करे। जिन्हें वह देखे या जो उसे देखें, जिन्हें वह छुए या जो उसे छुएँ, वे शीघ्र उसके वश में हो जाते हैं।"

"Two quarters of sandal, a quarter of saffron and a quarter of gorocanā — having ground the three with cold water one should make a tilaka on the forehead. Those whom one sees or by whom one is seen, those whom one touches or by whom one is touched soon become subject to him."

Word by wordपदार्थ

पाद-द्वयम् (pāda-dvayam)two quartersदो भागमलयजम् (malayajam)sandalचन्दनपादम् (pādam)a quarterएक भागकुंकुम-केशरम् (kuṃkuma-keśaram)saffron filamentकेसरपादम् (pādam)a quarterएक भागगोरोचनायाः (gorocanāyāḥ)of gorocanāगोरोचन का (ca)andऔरत्रीणि (trīṇi)the threeतीनों कोपिष्ट्वा (piṣṭvā)having groundपीसकरहिम-अम्भसा (hima-ambhasā)with cold waterठंडे जल सेविदध्यात् (vidadhyāt)one should makeकरेतिलकम् (tilakam)a tilakaतिलकभाले (bhāle)on the foreheadमाथे परयान् (yān)whomजिन्हेंपश्येत् (paśyet)one seesदेखेयैः (yaiḥ)by whomजिनसेविलोक्यते (vilokyate)one is seenदेखा जाएयान् (yān)whomजिन्हेंस्पृशेत् (spṛśet)one touchesछुएस्पृश्यते (spṛśyate)one is touchedछुआ जाएयैः (yaiḥ)by whomजिनसेवा (vā)orयावश्याः (vaśyāḥ)subjectवश मेंस्युः (syuḥ)they becomeहो जाते हैंतस्य (tasya)to himउसकेते (te)theyवेअचिरात् (acirāt)soonशीघ्र

Verse 23

२३ कर्पूरं कपिचोराणि समभागानि कल्पयेत् । चतुर्भागजटामांसी तावती रोचना मता । कुंकुमं सप्तभागं स्याद्द्विभागं चन्दनं मतम् । अगुरुर्नवभागः स्यादिति भागक्रमेण च । हिमाद्भिः कन्यकापिष्टमेतत्सर्वं सुसाधितम् । आदाय तिलकं भाले कुर्याद्भूमिपतीन्नरान् । वनिता मदगर्वाढ्यां मदोन्मत्तान्मतङ्गजान् । सिंहव्याघ्रान् महासत्त्वान् भूतवेतालराक्षसान् । दर्शनादेव वशयेन्नात्र कार्या विचारणा ॥२३॥

karpūraṃ kapicorāṇi samabhāgāni kalpayet | caturbhāgajaṭāmāṃsī tāvatī rocanā matā | kuṃkumaṃ saptabhāgaṃ syāddvibhāgaṃ candanaṃ matam | agururnavabhāgaḥ syāditi bhāgakrameṇa ca | himādbhiḥ kanyakāpiṣṭametatsarvaṃ susādhitam | ādāya tilakaṃ bhāle kuryādbhūmipatīnnarān | vanitā madagarvāḍhyāṃ madonmattānmataṅgajān | siṃhavyāghrān mahāsattvān bhūtavetālarākṣasān | darśanādeva vaśayennātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 9.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-nine-prayogas-of-dadhivamana-to-bhairavi#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कपूर, लाल चन्दन और चोर समान भाग ले; जटामांसी चार भाग और उतनी ही गोरोचना; केसर सात भाग, चन्दन दो भाग, अगुरु नौ भाग — इस प्रकार भागों के क्रम से। यह सब कन्या द्वारा ठंडे जल से पिसा और भली भाँति सिद्ध किया हुआ लेकर माथे पर तिलक करे; राजाओं, पुरुषों, मद और गर्व से भरी स्त्रियों, मतवाले हाथियों, सिंह और बाघों, महाबली जन्तुओं, भूत, वेताल और राक्षसों को देखने मात्र से वश में करता है — इसमें विचार की बात नहीं।"

"One should take camphor, red sandal and cora in equal parts; jaṭāmāṃsī four parts, and as much gorocanā; saffron should be seven parts, sandal two parts, aloe nine parts — thus in order of parts. All this, ground by a maiden with cold water and well prepared, one should take and make a tilaka on the forehead; kings, men, women full of pride and arrogance, rutting elephants, lions and tigers, great beasts, bhūtas, vetālas and rākṣasas one subdues by sight alone — there is no room for doubt here."

Word by wordपदार्थ

कर्पूरम् (karpūram)camphorकपूरकपि-चोराणि (kapi-corāṇi)red sandal and coraकपि और चोरसम-भागानि (sama-bhāgāni)in equal partsसमान भागकल्पयेत् (kalpayet)one should takeलेचतुः-भाग-जटामांसी (catuḥ-bhāga-jaṭāmāṃsī)jaṭāmāṃsī four partsचार भाग जटामांसीतावती (tāvatī)as muchउतनीरोचना (rocanā)gorocanāगोरोचनामता (matā)is heldमानी गईकुंकुमम् (kuṃkumam)saffronकेसरसप्त-भागम् (sapta-bhāgam)seven partsसात भागस्यात् (syāt)should beहोद्वि-भागम् (dvi-bhāgam)two partsदो भागचन्दनम् (candanam)sandalचन्दनमतम् (matam)is heldमाना गयाअगुरुः (aguruḥ)aloeअगुरुनव-भागः (nava-bhāgaḥ)nine partsनौ भागस्यात् (syāt)should beहोइति (iti)thusइस प्रकारभाग-क्रमेण (bhāga-krameṇa)in order of partsभागों के क्रम से (ca)andऔरहिम-अद्भिः (hima-adbhiḥ)with cold waterठंडे जल सेकन्यका-पिष्टम् (kanyakā-piṣṭam)ground by a maidenकन्या द्वारा पिसाएतत् (etat)thisयहसर्वम् (sarvam)allसबसु-साधितम् (su-sādhitam)well preparedभली भाँति सिद्धआदाय (ādāya)having takenलेकरतिलकम् (tilakam)a tilakaतिलकभाले (bhāle)on the foreheadमाथे परकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेभूमिपतीन् (bhūmipatīn)kingsराजाओं कोनरान् (narān)menपुरुषों कोवनिताः (vanitāḥ)womenस्त्रियों कोमद-गर्व-आढ्याः (mada-garva-āḍhyāḥ)full of pride and arroganceमद और गर्व से भरीमद-उन्मत्तान् (mada-unmattān)ruttingमतवालेमतङ्गजान् (mataṅgajān)elephantsहाथियों कोसिंह-व्याघ्रान् (siṃha-vyāghrān)lions and tigersसिंह और बाघों कोमहा-सत्त्वान् (mahā-sattvān)great beastsमहाबली जन्तुओं कोभूत-वेताल-राक्षसान् (bhūta-vetāla-rākṣasān)bhūtas, vetālas and rākṣasasभूत, वेताल और राक्षसों कोदर्शनात् (darśanāt)by sightदेखने सेएव (eva)aloneहीवशयेत् (vaśayet)one subduesवश में करता है (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.