Bṛhat Tantrasāra पञ्चमः परिच्छेदः Chapter 10
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

पञ्चमः परिच्छेदः
Chapter Ten · The Prayogas of Sundarī, Chinnamastā and Śyāmā · Verses 24–77

सुन्दरीछिन्नमस्ताश्यामाप्रयोगाः

Three goddesses' prayogas. Sundarī, from the Jñānārṇava: mallikā, mālatī and jātī flowers mixed with honey and full of ghee make even a mute, a fool or a stone eloquent; javā flowers in ghee and oleander bewitch the three worlds; camphor and saffron with musk conquer Kandarpa in fortune, play and power; campaka and pāṭalā give shining fortune and freeze this earth; sandal, guggulu, camphor and aloe subdue the wives of nāgas, asuras and gods and all people; a lakh homa gives a kingdom to the poorest; a pala of the three sweets ends the trouble of a fortress; goat flesh with blood and the three sweets at night, by the guru's rule, wins another kingdom and a great fortress; cow's milk, honey, curd and ghee offered separately give life, strength, health and prosperity; milk and honey conquer death, curd and honey give fortune and wealth, sugar alone paralyses enemies; curd, honey, milk and parched grain slay time, disease and death; red lotuses bring wealth, red water-lilies subdue the world and kings, blue lilies the most wicked, white lilies fortune and speech. Then the rosary: worshipped with sandal and taken up, a lakh of pure japa makes women whirl the sādhaka's mind; a second lakh brings the nāga girls of the nether world to shake him with their glances; steady, he does a third lakh and the women of heaven, proud in beauty and fortune, try him — and having done three lakhs, all sin cut away, he bewitches the dwellers of heaven, earth and the nether world, men and women and all that moves and stands. The cakrarāja is drawn with gorocanā and other substances, and in it a lovely woman imagined with her name wrapped in the great bīja; then a woman a thousand yojanas away, never seen, scarcely heard of — a princess or another's wife — comes to him free of fear and shame, dazed by the mantra. Sitting in the cakra he imagines himself red as a thousand rising suns and the victim reddened too, and becomes a Kandarpa, fortunate and subduing all; whoever worships the cakra with all red offerings and the mudrās, with a man's name woven in, makes him a slave, a rich man or a king; with a woman's name in the centre and the yonimudrā held, even unseen, he forcibly brings a yakṣiṇī, a princess, a nāga girl, an apsaras, a khecarī, a goddess, a vidyādharī, a sage's daughter or an enemy's wife, her hips faltering with the heat of love, her heart pierced by Kāma's arrows, her eyes restless; and by meditation on the great kāmakalā he shakes the women of heaven, earth and the nether world. A tilaka of one part gorocanā, one of saffron and two of sandal, charged a hundred and eight times, subdues king, city or village at sight; betel, incense, water, leaf, flower, fruit, curd, milk, powder, cloth, camphor, musk, saffron, clove, mace, water or any substance, charged a hundred and eight times and given, makes the receiver a slave; all women become his slaves — this is forcible attraction. Then the destroyer of great sins: worshipping Śivā with fragrant flowers frees the sinner at once; śamī, dūrvā shoots, aśvattha leaves or arka destroy in a month the sin of seven births; a lakh of japa with mudrā and meditation frees from great sins, two lakhs destroy the sins of seven births, a further two lakhs a crore of great sins; four lakhs make a great lord of speech, five a Kubera, six a great vidyādhara, seven a companion of khecarīs, eight one worshipped by the gods and lord of the eight siddhis with kings and women in his power, and nine lakhs of Tripurasundarī make him Rudra himself, honoured by all, ever well and fortunate. Chinnamastā: śrīphala, palāśa and uḍumbara give every siddhi after a hundred and eight oblations and japa; mālatī with honey or ghee mastery of speech; rice with ghee and flesh as bali for six months with curd fixes Lakṣmī; goat flesh with blood and ghee ten thousand times puts the goddess in one's power; a lakh of white oleander gives a hundred years; sesame flowers with honey a lakh bring siddhi; thousands of karṇikāra with ghee the highest siddhi; and milk-rice with ghee at the three twilights for a month mastery of speech. Śyāmā, from the Kālītantra: the kāmya rite that brings siddhi rare even for gods — ten thousand repetitions in secret before a flowering kulāgāra make one a treasury of learning, and Sanskrit, Prākrit, worldly and Vedic words all obey him; the same with loosened hair after eating haviṣya, and ten thousand before a naked woman make him the beloved of the goddess, so that disputants fall silent at his sight, prose and verse flow in the assembly, the learned bow to him and speakers grow dull; from the Kulacūḍāmaṇi, japa for three nights in the great night with the chosen deity worshipped on a menstruating woman gives the fruit of a lakh at the pīṭha, the siddhis of the vetāla, the sandals, the sword, the collyrium and the tilaka — a thousand and eight daily, for where no number is given for japa or homa the sages fix it at eight thousand; and the homas: lotuses with honey for learning, sesame, ghee and honey for wealth, bandhūka to make a king a servant, ghee and salt to draw a woman, bakula for fortune, mallikā, jātī, punnāga and kadamba for nourishment, milk, ghee and tagara for great poetry, sandal, aloe, saffron and camphor for every wish of Nīlasarasvatī — a name that stands for the goddess in general — camphor for every wish, a thousand bilva leaves in ghee daily for a maṇḍala for the highest goal, and mālatī in ghee for quick poetry; wherever no number is given, ten thousand, for "the rule of every homa is the number ten thousand". तीन देवियों के प्रयोग। सुन्दरी, ज्ञानार्णव से: मधु मिले और घी से भरे मल्लिका, मालती और जाती के फूल गूँगे, मूढ़ या पत्थर जैसे को भी वाणी का स्वामी बना देते हैं; घी में भीगे जवा के फूल और कनेर तीनों लोकों को मोहित करते हैं; कस्तूरी सहित कपूर और केसर सौभाग्य, विलास और सामर्थ्य में कन्दर्प को जीतते हैं; चम्पक और पाटला चमकती लक्ष्मी देते हैं और इस पृथ्वी को स्तम्भित करते हैं; चन्दन, गुग्गुल, कपूर और अगुरु नाग, असुर और देवों की स्त्रियों और सब लोगों को वश में करते हैं; लाख होम दरिद्र को भी राज्य देता है; एक पल तीन मधुर द्रव्य दुर्ग की बाधा मिटाते हैं; गुरु की विधि से रात में रक्त और तीन मधुर सहित छाग मांस पर राष्ट्र और महादुर्ग जीतता है; गाय का दूध, मधु, दही और घी अलग-अलग आयु, बल, आरोग्य और समृद्धि देते हैं; दूध और मधु मृत्यु जीतते हैं, दही और मधु सौभाग्य और धन, केवल शक्कर शत्रु को स्तम्भित करती है; दही, मधु, दूध और लाई काल, रोग और मृत्यु को हरते हैं; लाल कमल सम्पत्ति, लाल उत्पल जगत और राजाओं को, नीले उत्पल महादुष्टों को, सफेद उत्पल लक्ष्मी और वाणी देते हैं। फिर अक्षमाला: चन्दन से पूजी माला लेकर शुद्ध होकर एक लाख जप से स्त्रियाँ साधक का मन घुमाती हैं; दूसरे लाख से पाताल की नागकन्याएँ कटाक्ष से उसे क्षुब्ध करती हैं; स्थिर मन से तीसरा लाख करने पर सौन्दर्य और सौभाग्य के मद वाली देवाङ्गनाएँ उसे भरमाती हैं — और तीन लाख पूरे होने पर, सब पाप कटकर, वह स्वर्ग, भूलोक और पाताल के निवासियों, पुरुषों और स्त्रियों और चर-अचर सबको मोहित करता है। गोरोचना आदि से चक्रराज लिखकर उसमें महाबीज में लिपटे नाम सहित सुन्दर स्त्री का ध्यान करे; तब हजार योजन दूर की, कभी न देखी, सुनी भर — राजकन्या या पराई पत्नी — भय और लज्जा छोड़ मन्त्र से मूढ़ होकर उसके पास आती है। चक्र के बीच बैठकर अपने को हजार उगते सूर्यों जैसा लाल और साध्य को भी लाल सोचे तो स्वयं कन्दर्प रूप, सौभाग्यवान और सबको वश में करने वाला होता है; जो पुरुष का नाम जोड़कर सब लाल उपचारों और मुद्राओं से चक्र पूजे, वह उसे दास, धनी या राजा बनाता है; स्त्री का नाम बीच में रखकर योनिमुद्रा धारण किए, बिना देखे भी, यक्षिणी, राजकन्या, नागकन्या, अप्सरा, खेचरी, देवाङ्गना, विद्याधरी, ऋषिकन्या या शत्रु की स्त्री को — काम के ताप से लड़खड़ाते नितम्ब, काम के बाणों से बिंधा हृदय, चंचल आँखें — बल से ले आता है; और महाकामकला के ध्यान से स्वर्ग, भूलोक और पाताल की स्त्रियों को क्षुब्ध करता है। एक भाग गोरोचना, एक केसर और दो चन्दन का एक सौ आठ बार अभिमन्त्रित तिलक राजा, नगर या गाँव को देखने से वश में करता है; ताम्बूल, धूप, जल, पत्र, फूल, फल, दही, दूध, चूर्ण, वस्त्र, कपूर, कस्तूरी, केसर, लौंग, जावित्री, जल या कोई भी वस्तु एक सौ आठ बार अभिमन्त्रित करके देने से पाने वाला दास हो जाता है; सब स्त्रियाँ दासी हो जाती हैं — यह हठाकर्षण है। फिर महापातक का नाश: सुगन्धित फूलों से शिवा की पूजा पापी को तुरन्त पवित्र करती है; शमी, दूर्वा के अंकुर, पीपल के पत्ते या अर्क एक मास में सात जन्मों का पाप हरते हैं; मुद्रा और ध्यान सहित एक लाख जप महापापों से छुड़ाता है, दो लाख सात जन्मों के पाप, और दो लाख करोड़ महापातक नष्ट करते हैं; चार लाख महावागीश्वर, पाँच कुबेर, छह महाविद्याधर, सात खेचरियों का साथी, आठ देवपूज्य और आठ सिद्धियों का नायक जिसके वश में राजा और स्त्रियाँ हों, और त्रिपुरसुन्दरी के नौ लाख साक्षात् रुद्रमूर्ति, सर्ववन्द्य, सदा स्वस्थ और सौभाग्यवान बनाते हैं। छिन्नमस्ता: श्रीफल, पलाश और उदुम्बर एक सौ आठ आहुति और जप के बाद सब सिद्धि देते हैं; मधु या घी सहित मालती वाणी का स्वामित्व; घी वाले भात और मांस की छह मास दही सहित बलि लक्ष्मी को स्थिर करती है; रक्त और घी सहित छाग मांस दस हजार बार देवी को वश में करता है; एक लाख सफेद कनेर सौ वर्ष देता है; मधु सहित तिल के फूल एक लाख सिद्धि लाते हैं; घी सहित हजारों कर्णिकार परम सिद्धि; और एक मास तीनों सन्ध्या घी सहित खीर वाणी का स्वामित्व। श्यामा, कालीतन्त्र से: देवों को भी दुर्लभ सिद्धि देने वाला काम्य विधि — फूली कुलागार को देखकर गुप्त भाव से दस हजार जप विद्या का निधि बनाता है, और संस्कृत, प्राकृत, लौकिक और वैदिक शब्द सब उसके वश में होते हैं; हविष्य खाकर खुले बालों से वही, और नग्न स्त्री को देखते दस हजार जप उसे विद्या का प्रिय बनाते हैं, जिससे वादी उसे देखकर कुण्ठित हो जाते हैं, सभा में गद्य-पद्य वाणी बहती है, विद्वान उसे प्रणाम करते हैं और वक्ता जड़ हो जाते हैं; कुलचूडामणि से, रजस्वला पर इष्टदेवता की पूजा करके महारात्रि में तीन दिन का जप पीठ के लाख जप का फल, वेताल, पादुका, खड्ग, अंजन और तिलक की सिद्धि देता है — रोज़ एक हजार आठ, क्योंकि जहाँ जप या होम की संख्या न कही हो वहाँ मनीषी आठ हजार मानते हैं; और होम: विद्या के लिए मधु सहित कमल, धन के लिए तिल, घी और मधु, राजा को दास बनाने के लिए बन्धूक, कामिनी को खींचने के लिए घी और नमक, सौभाग्य के लिए बकुल, पुष्टि के लिए मल्लिका, जाती, पुन्नाग और कदम्ब, महती कविता के लिए दूध, घी और तगर, नीलसरस्वती — जो देवी मात्र का उपलक्षण है — के सब अभीष्ट के लिए चन्दन, अगुरु, केसर और कपूर, सब अभीष्ट के लिए कपूर, परम गति के लिए एक मण्डल रोज़ घी सहित हजार बिल्व पत्र, और शीघ्र कवि होने के लिए घी में भीगी मालती; जहाँ संख्या न कही हो वहाँ दस हजार, क्योंकि "सब होम का नियम दस हजार की संख्या है"।

Begin verses ↓

ज्ञानार्णवे — In the Jñānārṇava: ज्ञानार्णव में:

Verse 24

२४ अथ सुन्दरी मल्लिका-मालती-जाती-कुसुमैर्मधुमिश्रितैः । घृतपूर्णैर्हुनेद्देवि वागीशत्वं प्रजायते । मूकस्यापि हि मूढस्य शिलारूपस्य नान्यथा ॥२४॥

atha sundarī | mallikā-mālatī-jātī-kusumairmadhumiśritaiḥ | ghṛtapūrṇairhuneddevi vāgīśatvaṃ prajāyate | mūkasyāpi hi mūḍhasya śilārūpasya nānyathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब सुन्दरी। "हे देवी, मधु मिले और घी से भरे मल्लिका, मालती और जाती के फूलों का होम करे; वाणी का स्वामित्व होता है — गूँगे, मूढ़ या पत्थर जैसे का भी, अन्यथा नहीं।"

Now Sundarī. "O goddess, one should offer mallikā, mālatī and jātī flowers mixed with honey and full of ghee; mastery of speech arises — even for a mute, a fool or one like a stone, not otherwise."

Word by wordपदार्थ

मल्लिका-मालती-जाती-कुसुमैः (mallikā-mālatī-jātī-kusumaiḥ)with mallikā, mālatī and jātī flowersमल्लिका, मालती और जाती के फूलों सेमधु-मिश्रितैः (madhu-miśritaiḥ)mixed with honeyमधु मिलेघृत-पूर्णैः (ghṛta-pūrṇaiḥ)full of gheeघी से भरेहुनेत् (hunet)one should offerहोम करेदेवि (devi)O goddessहे देवीवागीशत्वम् (vāgīśatvam)mastery of speechवाणी का स्वामित्वप्रजायते (prajāyate)arisesहोता हैमूकस्य (mūkasya)of a muteगूँगे काअपि (api)evenभीहि (hi)indeedहीमूढस्य (mūḍhasya)of a foolमूढ़ काशिला-रूपस्य (śilā-rūpasya)of one like a stoneपत्थर जैसे का (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथा

Verse 25

२५ जवापुष्पैराज्यसिक्तैः करवीरैस्तथाविधैः । हवनान्मोहयेन्मन्त्री लोकत्रयनिवासिनः ॥२५॥

javāpuṣpairājyasiktaiḥ karavīraistathāvidhaiḥ | havanānmohayenmantrī lokatrayanivāsinaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"घी में भीगे जवा के फूलों या वैसे ही कनेर के होम से मन्त्री तीनों लोकों के निवासियों को मोहित करता है।"

"By a homa of javā flowers soaked in ghee, or of oleander prepared the same way, the mantrin bewitches the dwellers of the three worlds."

Word by wordपदार्थ

जवा-पुष्पैः (javā-puṣpaiḥ)with javā flowersजवा के फूलों सेआज्य-सिक्तैः (ājya-siktaiḥ)soaked in gheeघी में भीगेकरवीरैः (karavīraiḥ)with oleanderकनेर सेतथाविधैः (tathāvidhaiḥ)of the same kindवैसे हीहवनात् (havanāt)by homaहोम सेमोहयेत् (mohayet)bewitchesमोहित करता हैमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीलोक-त्रय-निवासिनः (loka-traya-nivāsinaḥ)the dwellers of the three worldsतीनों लोकों के निवासियों को

Verse 26

२६ कर्पूरं कुंकुमं देवि मिश्रं मृगमदेन हि । हवनान्मदनो देवि मन्त्रिणा विजितो भवेत् । सौभाग्येन विलासेन सामर्थ्येनापि सुव्रते ॥२६॥

karpūraṃ kuṃkumaṃ devi miśraṃ mṛgamadena hi | havanānmadano devi mantriṇā vijito bhavet | saubhāgyena vilāsena sāmarthyenāpi suvrate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, कस्तूरी में मिले कपूर और केसर — उनके होम से, हे देवी, मन्त्री मदन को सौभाग्य में, विलास में और सामर्थ्य में भी जीत लेता है, हे सुव्रता।"

"Camphor and saffron mixed with musk, O goddess — by their homa Madana is conquered by the mantrin, O goddess, in fortune, in play and in power too, O virtuous one."

Word by wordपदार्थ

कर्पूरम् (karpūram)camphorकपूरकुंकुमम् (kuṃkumam)saffronकेसरदेवि (devi)O goddessहे देवीमिश्रम् (miśram)mixedमिलामृग-मदेन (mṛga-madena)with muskकस्तूरी सेहि (hi)indeedहीहवनात् (havanāt)by homaहोम सेमदनः (madanaḥ)Madanaमदनदेवि (devi)O goddessहे देवीमन्त्रिणा (mantriṇā)by the mantrinमन्त्री द्वाराविजितः (vijitaḥ)conqueredजीता हुआभवेत् (bhavet)becomesहोता हैसौभाग्येन (saubhāgyena)in fortuneसौभाग्य मेंविलासेन (vilāsena)in playविलास मेंसामर्थ्येन (sāmarthyena)in powerसामर्थ्य मेंअपि (api)alsoभीसु-व्रते (su-vrate)O virtuous oneहे सुव्रता

Verse 27

२७ चम्पकैः पाटलैर्हुत्वा श्रियं प्रोल्लसिताम्बराम् । प्राप्नोति मन्त्री महतीं स्तम्भयेज्जगतीमिमाम् ॥२७॥

campakaiḥ pāṭalairhutvā śriyaṃ prollasitāmbarām | prāpnoti mantrī mahatīṃ stambhayejjagatīmimām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चम्पक और पाटला का होम करके मन्त्री चमकते वस्त्रों वाली महती लक्ष्मी पाता है और इस पृथ्वी को स्तम्भित करता है।"

"Having offered campaka and pāṭalā, the mantrin obtains great fortune in shining garments and paralyses this earth."

Word by wordपदार्थ

चम्पकैः (campakaiḥ)with campakaचम्पक सेपाटलैः (pāṭalaiḥ)with pāṭalāपाटला सेहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेश्रियम् (śriyam)fortuneलक्ष्मीप्रोल्लसित-अम्बराम् (prollasita-ambarām)in shining garmentsचमकते वस्त्रों वालीप्राप्नोति (prāpnoti)obtainsपाता हैमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीमहतीम् (mahatīm)greatमहतीस्तम्भयेत् (stambhayet)paralysesस्तम्भित करता हैजगतीम् (jagatīm)the earthपृथ्वी कोइमाम् (imām)thisइस

Verse 28

२८ श्रीखण्डं गुग्गुलुं चन्द्रमगुरुं होमयेत्ततः । नागेन्द्रासुरदेवानां पुरन्ध्रीर्वशमानयेत् ॥२८॥

śrīkhaṇḍaṃ gugguluṃ candramaguruṃ homayettataḥ | nāgendrāsuradevānāṃ purandhrīrvaśamānayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर चन्दन, गुग्गुल, कपूर और अगुरु का होम करे; नागेन्द्रों, असुरों और देवों की स्त्रियों को वश में लाता है।"

"Then one should offer sandal, guggulu, camphor and aloe; one brings the wives of the lords of nāgas, asuras and gods under one's sway."

Word by wordपदार्थ

श्रीखण्डम् (śrīkhaṇḍam)sandalचन्दनगुग्गुलुम् (guggulum)gugguluगुग्गुलचन्द्रम् (candram)camphorकपूरअगुरुम् (agurum)aloeअगुरुहोमयेत् (homayet)one should offerहोम करेततः (tataḥ)thenफिरनागेन्द्र-असुर-देवानाम् (nāgendra-asura-devānām)of the lords of nāgas, asuras and godsनागेन्द्रों, असुरों और देवों कीपुरन्ध्रीः (purandhrīḥ)wivesस्त्रियों कोवशम् (vaśam)under controlवश मेंआनयेत् (ānayet)one bringsलाता है

Verse 29

२९ सर्वलोका वशास्तस्य भवन्त्येव न संशयः । लक्षहोमाल्लभेद्राज्यं दारिद्र्यभयपीडितः । दुर्गोपशमनं देवि पलत्रिमधुहोमतः । रुधिराक्तेन छागस्य मांसेन निशि होमतः । मधुरत्रययुक्तेन गुरुणोक्तविधानतः । परराष्ट्रं महादुर्गं समस्तं स्ववशं नयेत् ॥२९॥

sarvalokā vaśāstasya bhavantyeva na saṃśayaḥ | lakṣahomāllabhedrājyaṃ dāridryabhayapīḍitaḥ | durgopaśamanaṃ devi palatrimadhuhomataḥ | rudhirāktena chāgasya māṃsena niśi homataḥ | madhuratrayayuktena guruṇoktavidhānataḥ | pararāṣṭraṃ mahādurgaṃ samastaṃ svavaśaṃ nayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सब लोग उसके वश में हो जाते हैं — सन्देह नहीं। लाख होम से दरिद्रता और भय से पीड़ित भी राज्य पाता है। हे देवी, एक पल तीन मधुर द्रव्यों के होम से दुर्ग की शान्ति होती है। गुरु के कहे विधान से रात में रक्त से लिपटे और तीन मधुर द्रव्यों सहित छाग के मांस के होम से पर राष्ट्र और महादुर्ग को समस्त अपने वश में लाता है।"

"All people become subject to him — there is no doubt. By a lakh homa one tormented by poverty and fear obtains a kingdom. O goddess, a fortress is pacified by a homa of a pala of the three sweets. By a homa at night of goat's flesh smeared with blood and joined with the three sweets, by the rule taught by the guru, one brings another's kingdom and a great fortress entirely under one's own sway."

Word by wordपदार्थ

सर्व-लोकाः (sarva-lokāḥ)all peopleसब लोगवशाः (vaśāḥ)subjectवश मेंतस्य (tasya)to himउसकेभवन्ति (bhavanti)becomeहोते हैंएव (eva)indeedही (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देहलक्ष-होमात् (lakṣa-homāt)by a lakh homaलाख होम सेलभेत् (labhet)obtainsपाता हैराज्यम् (rājyam)a kingdomराज्यदारिद्र्य-भय-पीडितः (dāridrya-bhaya-pīḍitaḥ)one tormented by poverty and fearदरिद्रता और भय से पीड़ितदुर्ग-उपशमनम् (durga-upaśamanam)the pacifying of a fortressदुर्ग की शान्तिदेवि (devi)O goddessहे देवीपल-त्रिमधु-होमतः (pala-trimadhu-homataḥ)by a homa of a pala of the three sweetsएक पल तीन मधुर द्रव्यों के होम सेरुधिर-अक्तेन (rudhira-aktena)smeared with bloodरक्त से लिपटेछागस्य (chāgasya)of a goatछाग केमांसेन (māṃsena)with the fleshमांस सेनिशि (niśi)at nightरात मेंहोमतः (homataḥ)by homaहोम सेमधुर-त्रय-युक्तेन (madhura-traya-yuktena)joined with the three sweetsतीन मधुर द्रव्यों सहितगुरुणा (guruṇā)by the guruगुरु द्वाराउक्त-विधानतः (ukta-vidhānataḥ)by the rule taughtकहे विधान सेपर-राष्ट्रम् (para-rāṣṭram)another's kingdomपर राष्ट्रमहा-दुर्गम् (mahā-durgam)a great fortressमहादुर्गसमस्तम् (samastam)entireसमस्तस्व-वशम् (sva-vaśam)under one's own controlअपने वश मेंनयेत् (nayet)one bringsलाता है

Verse 30

३० गोक्षीरं मधुदध्याज्यं पृथग्धुत्वा वरानने । आयुर्बलमथारोग्यं समृद्धिर्जायते नृणाम् ॥३०॥

gokṣīraṃ madhudadhyājyaṃ pṛthagdhutvā varānane | āyurbalamathārogyaṃ samṛddhirjāyate nṛṇām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे सुमुखी, गाय का दूध, मधु, दही और घी अलग-अलग होम करके मनुष्यों को आयु, बल, आरोग्य और समृद्धि मिलती है।"

"Having offered cow's milk, honey, curd and ghee separately, O fair-faced one, life, strength, health and prosperity arise for men."

Word by wordपदार्थ

गो-क्षीरम् (go-kṣīram)cow's milkगाय का दूधमधु-दधि-आज्यम् (madhu-dadhi-ājyam)honey, curd and gheeमधु, दही और घीपृथक् (pṛthak)separatelyअलग-अलगहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेवर-आनने (vara-ānane)O fair-faced oneहे सुमुखीआयुः (āyuḥ)lifeआयुबलम् (balam)strengthबलअथ (atha)andऔरआरोग्यम् (ārogyam)healthआरोग्यसमृद्धिः (samṛddhiḥ)prosperityसमृद्धिजायते (jāyate)arisesहोती हैनृणाम् (nṛṇām)for menमनुष्यों को

Verse 31

३१ क्रमेण शैलजे क्षीरमधुभ्यां मृत्युनाशनम् । दधिमाक्षिकहोमेन सौभाग्यं धनमाप्नुयात् ॥३१॥

krameṇa śailaje kṣīramadhubhyāṃ mṛtyunāśanam | dadhimākṣikahomena saubhāgyaṃ dhanamāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"क्रम से, हे शैलजा: दूध और मधु से मृत्यु का नाश; दही और मधु के होम से सौभाग्य और धन पाता है।"

"In order, O daughter of the mountain: with milk and honey, the destruction of death; by a homa of curd and honey one obtains fortune and wealth."

Word by wordपदार्थ

क्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेशैलजे (śailaje)O daughter of the mountainहे शैलजाक्षीर-मधुभ्याम् (kṣīra-madhubhyām)with milk and honeyदूध और मधु सेमृत्यु-नाशनम् (mṛtyu-nāśanam)the destruction of deathमृत्यु का नाशदधि-माक्षिक-होमेन (dadhi-mākṣika-homena)by a homa of curd and honeyदही और मधु के होम सेसौभाग्यम् (saubhāgyam)fortuneसौभाग्यधनम् (dhanam)wealthधनआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता है

Verse 32

३२ सितया केवलं होमो वैरिस्तम्भनकारकः । होमो दधिमधुक्षीरलाजैश्च वीरवन्दिते । कालहन्ता रोगहन्ता मृत्युहन्ता न संशयः ॥३२॥

sitayā kevalaṃ homo vairistambhanakārakaḥ | homo dadhimadhukṣīralājaiśca vīravandite | kālahantā rogahantā mṛtyuhantā na saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"केवल शक्कर का होम शत्रु को स्तम्भित करता है। हे वीरवन्दिता, दही, मधु, दूध और लाई का होम काल, रोग और मृत्यु को हरता है — सन्देह नहीं।"

"A homa with sugar alone paralyses enemies. A homa with curd, honey, milk and parched grain, O one adored by heroes, slays time, disease and death — there is no doubt."

Word by wordपदार्थ

सितया (sitayā)with sugarशक्कर सेकेवलम् (kevalam)aloneकेवलहोमः (homaḥ)a homaहोमवैरि-स्तम्भन-कारकः (vairi-stambhana-kārakaḥ)paralyses enemiesशत्रु को स्तम्भित करने वालाहोमः (homaḥ)a homaहोमदधि-मधु-क्षीर-लाजैः (dadhi-madhu-kṣīra-lājaiḥ)with curd, honey, milk and parched grainदही, मधु, दूध और लाई से (ca)andऔरवीर-वन्दिते (vīra-vandite)O one adored by heroesहे वीरवन्दिताकाल-हन्ता (kāla-hantā)slayer of timeकाल को हरने वालारोग-हन्ता (roga-hantā)slayer of diseaseरोग को हरने वालामृत्यु-हन्ता (mṛtyu-hantā)slayer of deathमृत्यु को हरने वाला (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देह

Verse 33

३३ कमलैररुणैर्होमः सम्यक्सम्पत्तिदायकः । रक्तोत्पलैर्जगद्वश्यं राजानो वशगाः क्षणात् ॥३३॥

kamalairaruṇairhomaḥ samyaksampattidāyakaḥ | raktotpalairjagadvaśyaṃ rājāno vaśagāḥ kṣaṇāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लाल कमलों का होम पूरी सम्पत्ति देता है। लाल उत्पलों से जगत वश में होता है और राजा क्षण में वश में आ जाते हैं।"

"A homa with red lotuses gives full wealth. With red water-lilies the world is subdued and kings come under one's sway in a moment."

Word by wordपदार्थ

कमलैः (kamalaiḥ)with lotusesकमलों सेअरुणैः (aruṇaiḥ)redलालहोमः (homaḥ)a homaहोमसम्यक् (samyak)fullपूरीसम्पत्ति-दायकः (sampatti-dāyakaḥ)gives wealthसम्पत्ति देने वालारक्त-उत्पलैः (rakta-utpalaiḥ)with red water-liliesलाल उत्पलों सेजगत्-वश्यम् (jagat-vaśyam)the world is subduedजगत वश मेंराजानः (rājānaḥ)kingsराजावशगाः (vaśagāḥ)come under controlवश मेंक्षणात् (kṣaṇāt)in a momentक्षण में

Verse 34

३४ नीलोत्पलैर्महादुष्टा वशमायान्ति नान्यथा । श्वेतोत्पलैः श्रियं वाचं लभते हवनात्प्रिये ॥३४॥

nīlotpalairmahāduṣṭā vaśamāyānti nānyathā | śvetotpalaiḥ śriyaṃ vācaṃ labhate havanātpriye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"नीले उत्पलों से महादुष्ट वश में आते हैं, अन्यथा नहीं। हे प्रिये, सफेद उत्पलों के होम से लक्ष्मी और वाणी पाता है।"

"With blue lilies the most wicked come under one's sway, not otherwise. By a homa of white lilies one obtains fortune and speech, O beloved."

Word by wordपदार्थ

नील-उत्पलैः (nīla-utpalaiḥ)with blue liliesनीले उत्पलों सेमहा-दुष्टाः (mahā-duṣṭāḥ)the most wickedमहादुष्टवशम् (vaśam)under controlवश मेंआयान्ति (āyānti)comeआते हैं (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथाश्वेत-उत्पलैः (śveta-utpalaiḥ)with white liliesसफेद उत्पलों सेश्रियम् (śriyam)fortuneलक्ष्मीवाचम् (vācam)speechवाणीलभते (labhate)one obtainsपाता हैहवनात् (havanāt)by homaहोम सेप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

तथा — Likewise: तथा:

Verse 36

३६ अक्षमालां प्रपूज्याथ चन्दनेन सुपूजिताम् । समाश्रित्य जपेद्विद्यां लक्षमात्रं सदा शुचिः । योषितो भ्रामयन्त्येव मनस्तस्य सुनिश्चितम् । तदा द्वितीयलक्षन्तु प्रजपेत्साधकोत्तमः । पातालतलनागेन्द्रकन्यकाः क्षोभयन्ति तम् । तासां कटाक्षमात्रेण सम्मोहयति साधकम् । तदा लक्षत्रयं कुर्यात्साधकः स्थिरमानसः । तृतीयलक्षे संजप्ते भ्रामयन्ति सुराङ्गनाः ॥३६॥

akṣamālāṃ prapūjyātha candanena supūjitām | samāśritya japedvidyāṃ lakṣamātraṃ sadā śuciḥ | yoṣito bhrāmayantyeva manastasya suniścitam | tadā dvitīyalakṣantu prajapetsādhakottamaḥ | pātālatalanāgendrakanyakāḥ kṣobhayanti tam | tāsāṃ kaṭākṣamātreṇa sammohayati sādhakam | tadā lakṣatrayaṃ kuryātsādhakaḥ sthiramānasaḥ | tṛtīyalakṣe saṃjapte bhrāmayanti surāṅganāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तथा। "चन्दन से भली भाँति पूजी अक्षमाला की पूजा करके उसे लेकर सदा शुद्ध रहकर एक लाख विद्या जपे; स्त्रियाँ निश्चय उसका मन घुमाती हैं। तब उत्तम साधक दूसरा लाख जपे; पाताल के नागेन्द्रों की कन्याएँ उसे क्षुब्ध करती हैं और कटाक्ष मात्र से साधक को मोहित करती हैं। तब साधक स्थिर मन से तीसरा लाख करे; तीसरा लाख जपे जाने पर देवाङ्गनाएँ उसे भरमाती हैं।"

Likewise. "Having worshipped the rosary, well worshipped with sandal, and taken it up, one should repeat the vidyā a lakh, always pure; women most certainly whirl his mind. Then the best of sādhakas should repeat a second lakh; the daughters of the nāga lords of the nether world agitate him, and by a mere glance of theirs bewilder the sādhaka. Then the sādhaka should do a third lakh with steady mind; when the third lakh is repeated the women of the gods whirl him."

Word by wordपदार्थ

अक्ष-मालाम् (akṣa-mālām)the rosaryअक्षमाला कीप्रपूज्य (prapūjya)having worshippedपूजा करकेअथ (atha)thenफिरचन्दनेन (candanena)with sandalचन्दन सेसु-पूजिताम् (su-pūjitām)well worshippedभली भाँति पूजीसमाश्रित्य (samāśritya)having taken upलेकरजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्यालक्ष-मात्रम् (lakṣa-mātram)a lakhएक लाखसदा (sadā)alwaysसदाशुचिः (śuciḥ)pureशुद्धयोषितः (yoṣitaḥ)womenस्त्रियाँभ्रामयन्ति (bhrāmayanti)whirlघुमाती हैंएव (eva)indeedहीमनः (manaḥ)the mindमनतस्य (tasya)hisउसकासु-निश्चितम् (su-niścitam)most certainlyनिश्चयतदा (tadā)thenतबद्वितीय-लक्षम् (dvitīya-lakṣam)a second lakhदूसरा लाखतु (tu)butतोप्रजपेत् (prajapet)should repeatजपेसाधक-उत्तमः (sādhaka-uttamaḥ)the best of sādhakasउत्तम साधकपाताल-तल-नागेन्द्र-कन्यकाः (pātāla-tala-nāgendra-kanyakāḥ)the daughters of the nāga lords of the nether worldपाताल के नागेन्द्रों की कन्याएँक्षोभयन्ति (kṣobhayanti)agitateक्षुब्ध करती हैंतम् (tam)himउसेतासाम् (tāsām)theirउनकेकटाक्ष-मात्रेण (kaṭākṣa-mātreṇa)by a mere glanceकटाक्ष मात्र सेसम्मोहयति (sammohayati)bewildersमोहित करता हैसाधकम् (sādhakam)the sādhakaसाधक कोतदा (tadā)thenतबलक्ष-त्रयम् (lakṣa-trayam)a third lakhतीसरा लाखकुर्यात् (kuryāt)should doकरेसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकस्थिर-मानसः (sthira-mānasaḥ)with steady mindस्थिर मन सेतृतीय-लक्षे (tṛtīya-lakṣe)the third lakhतीसरा लाखसंजप्ते (saṃjapte)when repeatedजपे जाने परभ्रामयन्ति (bhrāmayanti)whirlभरमाती हैंसुर-अङ्गनाः (sura-aṅganāḥ)the women of the godsदेवाङ्गनाएँ

Verse 37

३७ अभिमानेन सौन्दर्यसौभाग्यमदकारिणा । साधकं भ्रामयन्त्येव तत्रासौ स्थिरमानसः ॥३७॥

abhimānena saundaryasaubhāgyamadakāriṇā | sādhakaṃ bhrāmayantyeva tatrāsau sthiramānasaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सौन्दर्य और सौभाग्य के मद से उत्पन्न अभिमान से वे साधक को भरमाती हैं; वहाँ वह स्थिर मन रहता है।"

"With the pride born of the intoxication of beauty and fortune they whirl the sādhaka; there he stays steady of mind."

Word by wordपदार्थ

अभिमानेन (abhimānena)with prideअभिमान सेसौन्दर्य-सौभाग्य-मद-कारिणा (saundarya-saubhāgya-mada-kāriṇā)born of the intoxication of beauty and fortuneसौन्दर्य और सौभाग्य के मद से उत्पन्नसाधकम् (sādhakam)the sādhakaसाधक कोभ्रामयन्ति (bhrāmayanti)they whirlभरमाती हैंएव (eva)indeedहीतत्र (tatra)thereवहाँअसौ (asau)heवहस्थिर-मानसः (sthira-mānasaḥ)steady of mindस्थिर मन वाला

Verse 38

३८ तदा लक्षत्रयं साधु सर्वपापनिकृन्तनम् । एवं लक्षत्रये जप्ते साधकः सुस्थमानसः । सम्मोहयति स्वर्लोकभूर्लोकतलवासिनः । पुरुषा योषितो वश्याश्चराचरमपि प्रिये ॥३८॥

tadā lakṣatrayaṃ sādhu sarvapāpanikṛntanam | evaṃ lakṣatraye japte sādhakaḥ susthamānasaḥ | sammohayati svarlokabhūrlokatalavāsinaḥ | puruṣā yoṣito vaśyāścarācaramapi priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तब तीन लाख भली भाँति पूरे होते हैं, जो सब पाप काट देते हैं। ऐसे तीन लाख जपे जाने पर साधक स्वस्थ मन से स्वर्ग, भूलोक और पाताल के निवासियों को मोहित करता है; पुरुष और स्त्रियाँ उसके वश में होते हैं, और चर-अचर भी, हे प्रिये।"

"Then the three lakhs are complete, cutting away all sin. When the three lakhs are thus repeated the sādhaka, with mind at ease, bewitches the dwellers of heaven, earth and the nether world; men and women are subject to him, and even all that moves and stands still, O beloved."

Word by wordपदार्थ

तदा (tadā)thenतबलक्ष-त्रयम् (lakṣa-trayam)the three lakhsतीन लाखसाधु (sādhu)wellभली भाँतिसर्व-पाप-निकृन्तनम् (sarva-pāpa-nikṛntanam)cutting away all sinसब पाप काटने वालेएवम् (evam)thusऐसेलक्ष-त्रये (lakṣa-traye)the three lakhsतीन लाखजप्ते (japte)when repeatedजपे जाने परसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकसुस्थ-मानसः (sustha-mānasaḥ)with mind at easeस्वस्थ मन सेसम्मोहयति (sammohayati)bewitchesमोहित करता हैस्वर्लोक-भूर्लोक-तल-वासिनः (svarloka-bhūrloka-tala-vāsinaḥ)the dwellers of heaven, earth and the nether worldस्वर्ग, भूलोक और पाताल के निवासियों कोपुरुषाः (puruṣāḥ)menपुरुषयोषितः (yoṣitaḥ)womenस्त्रियाँवश्याः (vaśyāḥ)subjectवश मेंचर-अचरम् (cara-acaram)the moving and the stillचर और अचरअपि (api)evenभीप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 39

३९ गोरोचनादिभिर्द्रव्यैश्चक्रराजं समालिखेत् । अतीवसुन्दरीं रम्यां तन्मध्ये प्रतिमां वराम् । ज्वलन्तीं नामसहितां महाबीजविदर्भिताम् । चिन्तयेत्तु ततो देवीं योजनानां सहस्रतः । अदृष्टपूर्वा देवेशि श्रुतमात्रापि दुर्लभा । राजकन्याथवा भार्या भयलज्जाविवर्जिता । आयाति साधकं सम्यक्मन्त्रमूढा सती प्रिये ॥३९॥

gorocanādibhirdravyaiścakrarājaṃ samālikhet | atīvasundarīṃ ramyāṃ tanmadhye pratimāṃ varām | jvalantīṃ nāmasahitāṃ mahābījavidarbhitām | cintayettu tato devīṃ yojanānāṃ sahasrataḥ | adṛṣṭapūrvā deveśi śrutamātrāpi durlabhā | rājakanyāthavā bhāryā bhayalajjāvivarjitā | āyāti sādhakaṃ samyakmantramūḍhā satī priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"गोरोचना आदि द्रव्यों से चक्रराज लिखे और उसके बीच में अति सुन्दर, रम्य, उत्तम, ज्वलन्त प्रतिमा का, महाबीज में लिपटे नाम सहित, ध्यान करे; फिर हजार योजन दूर से देवी का ध्यान करे। हे देवेशी, पहले कभी न देखी, सुनी मात्र, दुर्लभ — राजकन्या या पराई पत्नी — भय और लज्जा छोड़कर, मन्त्र से पूरी तरह मूढ़ होकर साधक के पास आती है, हे प्रिये।"

"One should draw the cakrarāja with gorocanā and other substances, and in its centre imagine a most beautiful, lovely, excellent image, blazing, with her name wrapped in the great bīja; then one should imagine the goddess from a thousand yojanas away. Never seen before, O lady of the gods, scarcely heard of and hard to win — a princess or another's wife — she comes to the sādhaka free of fear and shame, utterly dazed by the mantra, O beloved."

Word by wordपदार्थ

गोरोचना-आदिभिः (gorocanā-ādibhiḥ)with gorocanā and the restगोरोचना आदिद्रव्यैः (dravyaiḥ)with substancesद्रव्यों सेचक्रराजम् (cakrarājam)the cakrarājaचक्रराजसमालिखेत् (samālikhet)one should drawलिखेअतीव-सुन्दरीम् (atīva-sundarīm)most beautifulअति सुन्दररम्याम् (ramyām)lovelyरम्यतत्-मध्ये (tat-madhye)in its centreउसके बीच मेंप्रतिमाम् (pratimām)an imageप्रतिमावराम् (varām)excellentउत्तमज्वलन्तीम् (jvalantīm)blazingज्वलन्तनाम-सहिताम् (nāma-sahitām)with the nameनाम सहितमहा-बीज-विदर्भिताम् (mahā-bīja-vidarbhitām)wrapped in the great bījaमहाबीज में लिपटीचिन्तयेत् (cintayet)one should imagineध्यान करेतु (tu)andऔरततः (tataḥ)thenफिरदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोयोजनानाम् (yojanānām)of yojanasयोजनोंसहस्रतः (sahasrataḥ)from a thousandहजार सेअदृष्ट-पूर्वा (adṛṣṭa-pūrvā)never seen beforeपहले कभी न देखीदेवेशि (deveśi)O lady of the godsहे देवेशीश्रुत-मात्रा (śruta-mātrā)scarcely heard ofसुनी मात्रअपि (api)evenभीदुर्लभा (durlabhā)hard to winदुर्लभराज-कन्या (rāja-kanyā)a princessराजकन्याअथवा (athavā)orयाभार्या (bhāryā)a wifeपत्नीभय-लज्जा-विवर्जिता (bhaya-lajjā-vivarjitā)free of fear and shameभय और लज्जा से रहितआयाति (āyāti)comesआती हैसाधकम् (sādhakam)to the sādhakaसाधक के पाससम्यक् (samyak)utterlyपूरी तरहमन्त्र-मूढा (mantra-mūḍhā)dazed by the mantraमन्त्र से मूढ़सती (satī)beingहोकरप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 40

४० चक्रमध्यगतो भूत्वा साधकश्चिन्तयेत् सदा । उद्यद्भानुसहस्राभमात्मानमरुणं तथा । साध्यमप्यरुणीभूतं चिन्तयेत्परमेश्वरि । अनेन क्रमयोगेन स्वयं कन्दर्परूपवान् । सर्वसौभाग्यसुभगः सर्वलोकवशङ्करः । सर्वरक्तोपचारैश्च मुद्रासहितविग्रहम् । चक्रं सम्पूजयेद्यस्तु यस्य नामविदर्भितम् । स भवेद्दासवद्देवि धनाढ्यो वापि भूपतिः । चक्रमध्यगतं कुर्यान्नाम यस्यास्तु योषितः । अदृष्टाया महेशानि योनिमुद्राधरो बुधः । हठादानयते शीघ्रं यक्षिणीं राजकन्यकाम् । नागकन्यामप्सरसं खेचरीं वा सुराङ्गनाम् । विद्याधरीं दिव्यरूपां ऋषिकन्यां रिपुस्त्रियम् । मदनोद्भूतसन्तापस्थलज्जघनमण्डलाम् । कामवाणविभिन्नान्तःकरणां लोलचक्षुषम् ॥४०॥

cakramadhyagato bhūtvā sādhakaścintayet sadā | udyadbhānusahasrābhamātmānamaruṇaṃ tathā | sādhyamapyaruṇībhūtaṃ cintayetparameśvari | anena kramayogena svayaṃ kandarparūpavān | sarvasaubhāgyasubhagaḥ sarvalokavaśaṅkaraḥ | sarvaraktopacāraiśca mudrāsahitavigraham | cakraṃ sampūjayedyastu yasya nāmavidarbhitam | sa bhaveddāsavaddevi dhanāḍhyo vāpi bhūpatiḥ | cakramadhyagataṃ kuryānnāma yasyāstu yoṣitaḥ | adṛṣṭāyā maheśāni yonimudrādharo budhaḥ | haṭhādānayate śīghraṃ yakṣiṇīṃ rājakanyakām | nāgakanyāmapsarasaṃ khecarīṃ vā surāṅganām | vidyādharīṃ divyarūpāṃ ṛṣikanyāṃ ripustriyam | madanodbhūtasantāpasthalajjaghanamaṇḍalām | kāmavāṇavibhinnāntaḥkaraṇāṃ lolacakṣuṣam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चक्र के बीच में स्थित होकर साधक सदा अपने को हजार उगते सूर्यों जैसे तेज वाला और लाल सोचे, और साध्य को भी लाल हुआ सोचे, हे परमेश्वरी। इस क्रम योग से वह स्वयं कन्दर्प रूप, सब सौभाग्य से सुभग और सब लोगों को वश में करने वाला होता है। जो सब लाल उपचारों से मुद्रा सहित विग्रह वाले चक्र की पूजा करे जिसमें जिसका नाम रखा हो — वह दास जैसा हो जाता है, हे देवी, या धनी, या राजा। जिस स्त्री का नाम चक्र के बीच में रखे, न देखी हुई भी, हे महेशानी, योनिमुद्रा धारण किए बुद्धिमान उसे हठ से शीघ्र ले आता है — यक्षिणी, राजकन्या, नागकन्या, अप्सरा, खेचरी या देवाङ्गना, दिव्य रूप वाली विद्याधरी, ऋषिकन्या, शत्रु की स्त्री — काम के ताप से लड़खड़ाते नितम्ब, काम के बाणों से बिंधा हृदय, चंचल आँखें।"

"Seated in the centre of the cakra, the sādhaka should always imagine himself red, bright as a thousand rising suns, and imagine the victim also turned red, O supreme goddess. By this orderly practice he himself takes the form of Kandarpa, blessed with all fortune, subduing all people. Whoever worships the cakra, its form with the mudrās, with all red offerings, with a man's name woven in — that man becomes like a slave, O goddess, or rich, or a king. Whichever woman's name one places in the centre of the cakra, even unseen, O great goddess, the wise man holding the yonimudrā swiftly brings her by force — a yakṣiṇī, a princess, a nāga girl, an apsaras, a khecarī or a woman of the gods, a vidyādharī of divine form, a sage's daughter, an enemy's wife — her hips faltering with the heat born of love, her heart pierced by Kāma's arrows, her eyes restless."

Word by wordपदार्थ

चक्र-मध्य-गतः (cakra-madhya-gataḥ)seated in the centre of the cakraचक्र के बीच में स्थितभूत्वा (bhūtvā)beingहोकरसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकचिन्तयेत् (cintayet)should imagineध्यान करेसदा (sadā)alwaysसदाउद्यत्-भानु-सहस्र-आभम् (udyat-bhānu-sahasra-ābham)bright as a thousand rising sunsहजार उगते सूर्यों जैसे तेज वालाआत्मानम् (ātmānam)himselfअपने कोअरुणम् (aruṇam)redलालतथा (tathā)andऔरसाध्यम् (sādhyam)the victimसाध्य कोअपि (api)alsoभीअरुणी-भूतम् (aruṇī-bhūtam)turned redलाल हुआचिन्तयेत् (cintayet)he should imagineसोचेपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरीअनेन (anena)by thisइसक्रम-योगेन (krama-yogena)orderly practiceक्रम योग सेस्वयम् (svayam)himselfस्वयंकन्दर्प-रूपवान् (kandarpa-rūpavān)with the form of Kandarpaकन्दर्प रूपसर्व-सौभाग्य-सुभगः (sarva-saubhāgya-subhagaḥ)blessed with all fortuneसब सौभाग्य से सुभगसर्व-लोक-वशङ्करः (sarva-loka-vaśaṅkaraḥ)subduing all peopleसब लोगों को वश में करने वालासर्व-रक्त-उपचारैः (sarva-rakta-upacāraiḥ)with all red offeringsसब लाल उपचारों से (ca)andऔरमुद्रा-सहित-विग्रहम् (mudrā-sahita-vigraham)its form with the mudrāsमुद्रा सहित विग्रह वालेचक्रम् (cakram)the cakraचक्र कीसम्पूजयेत् (sampūjayet)worshipsपूजा करेयः (yaḥ)whoजोतु (tu)andतोयस्य (yasya)whoseजिसकानाम-विदर्भितम् (nāma-vidarbhitam)name is woven inनाम बीच में रखा होसः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहोता हैदास-वत् (dāsa-vat)like a slaveदास जैसादेवि (devi)O goddessहे देवीधन-आढ्यः (dhana-āḍhyaḥ)richधनीवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीभूपतिः (bhūpatiḥ)a kingराजाचक्र-मध्य-गतम् (cakra-madhya-gatam)placed in the centre of the cakraचक्र के बीच में रखाकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेनाम (nāma)the nameनामयस्याः (yasyāḥ)of whicheverजिसतु (tu)andतोयोषितः (yoṣitaḥ)womanस्त्री काअदृष्टायाः (adṛṣṭāyāḥ)unseenन देखीमहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानीयोनिमुद्रा-धरः (yonimudrā-dharaḥ)holding the yonimudrāयोनिमुद्रा धारण किएबुधः (budhaḥ)the wise manबुद्धिमानहठात् (haṭhāt)by forceहठ सेआनयते (ānayate)bringsले आता हैशीघ्रम् (śīghram)swiftlyशीघ्रयक्षिणीम् (yakṣiṇīm)a yakṣiṇīयक्षिणी कोराज-कन्यकाम् (rāja-kanyakām)a princessराजकन्या कोनाग-कन्याम् (nāga-kanyām)a nāga girlनागकन्या कोअप्सरसम् (apsarasam)an apsarasअप्सरा कोखेचरीम् (khecarīm)a khecarīखेचरी कोवा (vā)orयासुर-अङ्गनाम् (sura-aṅganām)a woman of the godsदेवाङ्गना कोविद्याधरीम् (vidyādharīm)a vidyādharīविद्याधरी कोदिव्य-रूपाम् (divya-rūpām)of divine formदिव्य रूप वालीऋषि-कन्याम् (ṛṣi-kanyām)a sage's daughterऋषिकन्या कोरिपु-स्त्रियम् (ripu-striyam)an enemy's wifeशत्रु की स्त्री कोमदन-उद्भूत-सन्ताप-स्थलत्-जघन-मण्डलाम् (madana-udbhūta-santāpa-sthalat-jaghana-maṇḍalām)her hips faltering with the heat born of loveकाम के ताप से लड़खड़ाते नितम्ब वालीकाम-वाण-विभिन्न-अन्तःकरणाम् (kāma-vāṇa-vibhinna-antaḥkaraṇām)her heart pierced by Kāma's arrowsकाम के बाणों से बिंधे हृदय वालीलोल-चक्षुषम् (lola-cakṣuṣam)with restless eyesचंचल आँखों वाली

Verse 41

४१ महाकामकलाध्यानयोगात्तु सुरवन्दिते । क्षोभयेत्स्वर्गभूर्लोकपातालतलयोषितः ॥४१॥

mahākāmakalādhyānayogāttu suravandite | kṣobhayetsvargabhūrlokapātālatalayoṣitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और महाकामकला के ध्यान योग से, हे सुरवन्दिता, स्वर्ग, भूलोक और पाताल की स्त्रियों को क्षुब्ध करता है।"

"And by the practice of meditation on the great kāmakalā, O one adored by the gods, one agitates the women of heaven, earth and the nether world."

Word by wordपदार्थ

महा-कामकला-ध्यान-योगात् (mahā-kāmakalā-dhyāna-yogāt)by the practice of meditation on the great kāmakalāमहाकामकला के ध्यान योग सेतु (tu)andतोसुर-वन्दिते (sura-vandite)O one adored by the godsहे सुरवन्दिताक्षोभयेत् (kṣobhayet)one agitatesक्षुब्ध करता हैस्वर्ग-भूर्लोक-पाताल-तल-योषितः (svarga-bhūrloka-pātāla-tala-yoṣitaḥ)the women of heaven, earth and the nether worldस्वर्ग, भूलोक और पाताल की स्त्रियों को

Verse 42

४२ रोचनाभागमेकन्तु भागमेकन्तु कुंकुमम् । अथ भागद्वयं देवि चन्दनं मर्दयेत्समम् । एकत्र तिलकं कुर्यात्त्रैलोक्यवशकारिणम् । अष्टोत्तरशतं विद्यां मन्त्रयित्वा वशं नयेत् । राजानं नगरं ग्रामं येन यद्वत्प्रदृश्यते । मन्त्रिणा परमेशानि तत्सर्वं तस्य वश्यगम् ॥४२॥

rocanābhāgamekantu bhāgamekantu kuṃkumam | atha bhāgadvayaṃ devi candanaṃ mardayetsamam | ekatra tilakaṃ kuryāttrailokyavaśakāriṇam | aṣṭottaraśataṃ vidyāṃ mantrayitvā vaśaṃ nayet | rājānaṃ nagaraṃ grāmaṃ yena yadvatpradṛśyate | mantriṇā parameśāni tatsarvaṃ tasya vaśyagam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"एक भाग गोरोचना और एक भाग केसर, फिर दो भाग चन्दन, हे देवी — इन्हें एक साथ पीसकर त्रैलोक्य को वश में करने वाला तिलक करे। विद्या से एक सौ आठ बार अभिमन्त्रित करके राजा, नगर, गाँव को वश में लाता है: मन्त्री जिस प्रकार उन्हें देखता है, हे परमेशानी, वह सब उसके वश में आ जाता है।"

"One part of gorocanā and one part of saffron, then two parts of sandal, O goddess — one should grind them together and make a tilaka that subdues the three worlds. Having charged it a hundred and eight times with the vidyā one brings under one's sway a king, a city, a village: in whatever way the mantrin sees them, O supreme goddess, all of it comes under his sway."

Word by wordपदार्थ

रोचना-भागम् (rocanā-bhāgam)a part of gorocanāगोरोचना का भागएकम् (ekam)oneएकतु (tu)andतोभागम् (bhāgam)a partभागएकम् (ekam)oneएकतु (tu)andतोकुंकुमम् (kuṃkumam)saffronकेसरअथ (atha)thenफिरभाग-द्वयम् (bhāga-dvayam)two partsदो भागदेवि (devi)O goddessहे देवीचन्दनम् (candanam)sandalचन्दनमर्दयेत् (mardayet)one should grindपीसेसमम् (samam)togetherएक साथएकत्र (ekatra)in one placeएक जगहतिलकम् (tilakam)a tilakaतिलककुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेत्रैलोक्य-वश-कारिणम् (trailokya-vaśa-kāriṇam)that subdues the three worldsत्रैलोक्य को वश में करने वालाअष्ट-उत्तर-शतम् (aṣṭa-uttara-śatam)a hundred and eight timesएक सौ आठ बारविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्यामन्त्रयित्वा (mantrayitvā)having charged withअभिमन्त्रित करकेवशम् (vaśam)under controlवश मेंनयेत् (nayet)one bringsलाता हैराजानम् (rājānam)a kingराजा कोनगरम् (nagaram)a cityनगर कोग्रामम् (grāmam)a villageगाँव कोयेन (yena)by whomजिससेयद्वत् (yadvat)in whatever wayजिस प्रकारप्रदृश्यते (pradṛśyate)is seenदेखा जाता हैमन्त्रिणा (mantriṇā)by the mantrinमन्त्री द्वारापरमेशानि (parameśāni)O supreme goddessहे परमेशानीतत् (tat)thatवहसर्वम् (sarvam)allसबतस्य (tasya)to himउसकेवश्य-गम् (vaśya-gam)comes under swayवश में आ जाता है

Verse 43

४३ ताम्बूलं धूपमुदकं पत्रं पुष्पं फलं दधि । दुग्धं चूर्णमात्रं वस्त्रं कर्पूरमेव च । कस्तूरीघुसृणञ्चैव लवङ्गं जातिपत्रकम् । जलम्बा वस्तु सकलं यद्यत्तु परमेश्वरि । अष्टोत्तरशतं जप्त्वा यस्मै यस्मै प्रयच्छति । स वश्यो जायते देवि नात्र कार्या विचारणा ॥४३॥

tāmbūlaṃ dhūpamudakaṃ patraṃ puṣpaṃ phalaṃ dadhi | dugdhaṃ cūrṇamātraṃ vastraṃ karpūrameva ca | kastūrīghusṛṇañcaiva lavaṅgaṃ jātipatrakam | jalambā vastu sakalaṃ yadyattu parameśvari | aṣṭottaraśataṃ japtvā yasmai yasmai prayacchati | sa vaśyo jāyate devi nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ताम्बूल, धूप, जल, पत्र, फूल, फल, दही, दूध, चूर्ण मात्र, वस्त्र, कपूर, कस्तूरी और केसर, लौंग, जावित्री, जल या जो-जो वस्तु हो, हे परमेश्वरी — एक सौ आठ बार जपकर जिसे-जिसे दे, वह वश में हो जाता है, हे देवी; इसमें विचार की बात नहीं।"

"Betel, incense, water, leaf, flower, fruit, curd, milk, mere powder, cloth, camphor, musk and saffron, clove, mace, water or any thing whatever, O supreme goddess — having charged it a hundred and eight times, whomever one gives it to becomes subject to one, O goddess; there is no room for doubt here."

Word by wordपदार्थ

ताम्बूलम् (tāmbūlam)betelताम्बूलधूपम् (dhūpam)incenseधूपउदकम् (udakam)waterजलपत्रम् (patram)leafपत्रपुष्पम् (puṣpam)flowerफूलफलम् (phalam)fruitफलदधि (dadhi)curdदहीदुग्धम् (dugdham)milkदूधचूर्ण-मात्रम् (cūrṇa-mātram)mere powderचूर्ण मात्रवस्त्रम् (vastram)clothवस्त्रकर्पूरम् (karpūram)camphorकपूरएव (eva)indeedही (ca)andऔरकस्तूरी-घुसृणम् (kastūrī-ghusṛṇam)musk and saffronकस्तूरी और केसर (ca)andऔरएव (eva)indeedहीलवङ्गम् (lavaṅgam)cloveलौंगजाति-पत्रकम् (jāti-patrakam)maceजावित्रीजलम् (jalam)waterजलवा (vā)orयावस्तु (vastu)thingवस्तुसकलम् (sakalam)anyसबयत्-यत् (yat-yat)whateverजो-जोतु (tu)indeedतोपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरीअष्ट-उत्तर-शतम् (aṣṭa-uttara-śatam)a hundred and eight timesएक सौ आठ बारजप्त्वा (japtvā)having chargedजपकरयस्मै (yasmai)to whomजिसेयस्मै (yasmai)to whomजिसेप्रयच्छति (prayacchati)one givesदेता हैसः (saḥ)heवहवश्यः (vaśyaḥ)subjectवश मेंजायते (jāyate)becomesहो जाता हैदेवि (devi)O goddessहे देवी (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरना चाहिएविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

Verse 44

४४ स्त्रियस्तु सकला वश्या दासीभूता भवन्ति ताः । हठाकर्षणमेतत्तु कथितं नान्यथा भवेत् ॥४४॥

striyastu sakalā vaśyā dāsībhūtā bhavanti tāḥ | haṭhākarṣaṇametattu kathitaṃ nānyathā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और सब स्त्रियाँ वश में होकर दासी बन जाती हैं। यह हठाकर्षण कहा गया है; अन्यथा नहीं होता।"

"And all women become subject to one and become his slaves. This is declared to be forcible attraction; it does not turn out otherwise."

Word by wordपदार्थ

स्त्रियः (striyaḥ)womenस्त्रियाँतु (tu)andतोसकलाः (sakalāḥ)allसबवश्याः (vaśyāḥ)subjectवश मेंदासी-भूताः (dāsī-bhūtāḥ)become slavesदासी बनीभवन्ति (bhavanti)they becomeहो जाती हैंताः (tāḥ)theyवेहठ-आकर्षणम् (haṭha-ākarṣaṇam)forcible attractionहठाकर्षणएतत् (etat)thisयहतु (tu)indeedतोकथितम् (kathitam)is declaredकहा गया (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथाभवेत् (bhavet)it would beहोता

Verse 45

४५ अथ वक्ष्ये महेशानि महापातकनाशनम् । शिवां सम्पूजयेद्देवि सुगन्धैः कुसुमैः प्रिये । महापातकयुक्तात्मा तत्क्षणात् पापहा भवेत् ॥४५॥

atha vakṣye maheśāni mahāpātakanāśanam | śivāṃ sampūjayeddevi sugandhaiḥ kusumaiḥ priye | mahāpātakayuktātmā tatkṣaṇāt pāpahā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.45. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अब, हे महेशानी, महापातक का नाश करने वाला कहूँगा। हे देवी, हे प्रिये, सुगन्धित फूलों से शिवा की पूजा करे; महापातक से युक्त भी उसी क्षण पाप का नाश करने वाला हो जाता है।"

"Now I shall tell, O great goddess, the destroyer of great sins. One should worship Śivā with fragrant flowers, O goddess, O beloved; even one steeped in great sins at that moment becomes a destroyer of sin."

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबवक्ष्ये (vakṣye)I shall tellकहूँगामहेशानि (maheśāni)O great goddessहे महेशानीमहा-पातक-नाशनम् (mahā-pātaka-nāśanam)the destroyer of great sinsमहापातक का नाश करने वालाशिवाम् (śivām)Śivāशिवा कीसम्पूजयेत् (sampūjayet)one should worshipपूजा करेदेवि (devi)O goddessहे देवीसु-गन्धैः (su-gandhaiḥ)fragrantसुगन्धितकुसुमैः (kusumaiḥ)with flowersफूलों सेप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेमहा-पातक-युक्त-आत्मा (mahā-pātaka-yukta-ātmā)one whose self is joined to great sinsमहापातक से युक्ततत्-क्षणात् (tat-kṣaṇāt)at that momentउसी क्षणपाप-हा (pāpa-hā)destroyer of sinपाप का नाश करने वालाभवेत् (bhavet)becomesहो जाता है

Verse 46

४६ शमीदूर्वाङ्कुराश्वत्थपल्लवैरथवार्कजैः । मासेन हन्ति कलुषं सप्तजन्मकृतं नरः ॥४६॥

śamīdūrvāṅkurāśvatthapallavairathavārkajaiḥ | māsena hanti kaluṣaṃ saptajanmakṛtaṃ naraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.46. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"शमी, दूर्वा के अंकुर और पीपल के पत्तों से, या अर्क के पत्तों से मनुष्य एक मास में सात जन्मों में किया पाप नष्ट करता है।"

"With śamī, dūrvā shoots and aśvattha leaves, or with those of the arka, a man in a month destroys the sin done in seven births."

Word by wordपदार्थ

शमी-दूर्वा-अङ्कुर-अश्वत्थ-पल्लवैः (śamī-dūrvā-aṅkura-aśvattha-pallavaiḥ)with śamī, dūrvā shoots and aśvattha leavesशमी, दूर्वा के अंकुर और पीपल के पत्तों सेअथवा (athavā)orयाअर्क-जैः (arka-jaiḥ)with those of the arkaअर्क केमासेन (māsena)in a monthएक मास मेंहन्ति (hanti)destroysनष्ट करता हैकलुषम् (kaluṣam)sinपापसप्त-जन्म-कृतम् (sapta-janma-kṛtam)done in seven birthsसात जन्मों में कियानरः (naraḥ)a manमनुष्य

Verse 47

४७ मुद्रासम्बद्धयोगः सन्पूर्वोक्तध्यानयोगतः । लक्षमात्रं जपेद्यस्तु महापापैः प्रमुच्यते ॥४७॥

mudrāsambaddhayogaḥ sanpūrvoktadhyānayogataḥ | lakṣamātraṃ japedyastu mahāpāpaiḥ pramucyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.47. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो मुद्रा के योग से युक्त होकर पहले कहे ध्यान योग से एक लाख जपे, वह महापापों से मुक्त हो जाता है।"

"Whoever, joined in the practice of the mudrā, repeats a lakh with the meditation taught before is freed from great sins."

Word by wordपदार्थ

मुद्रा-सम्बद्ध-योगः (mudrā-sambaddha-yogaḥ)joined in the practice of the mudrāमुद्रा के योग से युक्तसन् (san)beingहोकरपूर्व-उक्त-ध्यान-योगतः (pūrva-ukta-dhyāna-yogataḥ)with the meditation taught beforeपहले कहे ध्यान योग सेलक्ष-मात्रम् (lakṣa-mātram)a lakhएक लाखजपेत् (japet)repeatsजपेयः (yaḥ)whoजोतु (tu)indeedतोमहा-पापैः (mahā-pāpaiḥ)from great sinsमहापापों सेप्रमुच्यते (pramucyate)is freedमुक्त हो जाता है

Verse 48

४८ लक्षद्वयेन पापानि सप्तजन्मकृतान्यपि । महापातकमुख्यानि नाशयेन्नात्र संशयः ॥४८॥

lakṣadvayena pāpāni saptajanmakṛtānyapi | mahāpātakamukhyāni nāśayennātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.48. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दो लाख से सात जन्मों में किए पाप भी, महापातक आदि, नष्ट करता है — इसमें सन्देह नहीं।"

"By two lakhs one destroys even the sins done in seven births, headed by the great sins — there is no doubt here."

Word by wordपदार्थ

लक्ष-द्वयेन (lakṣa-dvayena)by two lakhsदो लाख सेपापानि (pāpāni)sinsपापसप्त-जन्म-कृतानि (sapta-janma-kṛtāni)done in seven birthsसात जन्मों में किएअपि (api)evenभीमहा-पातक-मुख्यानि (mahā-pātaka-mukhyāni)headed by the great sinsमहापातक आदिनाशयेत् (nāśayet)one destroysनष्ट करता है (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देह

Verse 49

४९ ततो लक्षद्वयं जप्त्वा मन्त्रमत्र कुलेश्वरि । महापातककोटिस्तु नाशयेन्नात्र संशयः ॥४९॥

tato lakṣadvayaṃ japtvā mantramatra kuleśvari | mahāpātakakoṭistu nāśayennātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.49. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर यहाँ दो लाख और मन्त्र जपकर, हे कुलेश्वरी, करोड़ महापातक नष्ट करता है — इसमें सन्देह नहीं।"

"Then, having repeated the mantra two lakhs more here, O lady of the kula, one destroys a crore of great sins — there is no doubt here."

Word by wordपदार्थ

ततः (tataḥ)thenफिरलक्ष-द्वयम् (lakṣa-dvayam)two lakhsदो लाखजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रअत्र (atra)hereयहाँकुल-ईश्वरि (kula-īśvari)O lady of the kulaहे कुलेश्वरीमहा-पातक-कोटिः (mahā-pātaka-koṭiḥ)a crore of great sinsकरोड़ महापातकतु (tu)indeedतोनाशयेत् (nāśayet)one destroysनष्ट करता है (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देह

Verse 50

५० चतुर्लक्षजपाद्देवि महावागीश्वरो भवेत् । कुबेर इव देवेशि पञ्चलक्षान्न संशयः ॥५०॥

caturlakṣajapāddevi mahāvāgīśvaro bhavet | kubera iva deveśi pañcalakṣānna saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.50. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चार लाख जप से, हे देवी, महावागीश्वर होता है; पाँच लाख से, हे देवेशी, कुबेर जैसा — सन्देह नहीं।"

"By four lakhs of japa, O goddess, one becomes a great lord of speech; by five lakhs, O lady of the gods, like Kubera — no doubt."

Word by wordपदार्थ

चतुः-लक्ष-जपात् (catuḥ-lakṣa-japāt)by four lakhs of japaचार लाख जप सेदेवि (devi)O goddessहे देवीमहा-वागीश्वरः (mahā-vāgīśvaraḥ)a great lord of speechमहावागीश्वरभवेत् (bhavet)one becomesहोता हैकुबेरः (kuberaḥ)Kuberaकुबेरइव (iva)likeजैसादेवेशि (deveśi)O lady of the godsहे देवेशीपञ्च-लक्षात् (pañca-lakṣāt)by five lakhsपाँच लाख से (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देह

Verse 51

५१ षड्लक्षजपमात्रेण महाविद्याधरो भवेत् । सप्तलक्षजपान्मन्त्री खेचरीमेलको भवेत् ॥५१॥

ṣaḍlakṣajapamātreṇa mahāvidyādharo bhavet | saptalakṣajapānmantrī khecarīmelako bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.51. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v51. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"छह लाख जप मात्र से महाविद्याधर होता है; सात लाख जप से मन्त्री खेचरियों का साथी होता है।"

"By a mere six lakhs of japa one becomes a great vidyādhara; by seven lakhs of japa the mantrin becomes a companion of the khecarīs."

Word by wordपदार्थ

षड्-लक्ष-जप-मात्रेण (ṣaḍ-lakṣa-japa-mātreṇa)by a mere six lakhs of japaछह लाख जप मात्र सेमहा-विद्याधरः (mahā-vidyādharaḥ)a great vidyādharaमहाविद्याधरभवेत् (bhavet)one becomesहोता हैसप्त-लक्ष-जपात् (sapta-lakṣa-japāt)by seven lakhs of japaसात लाख जप सेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीखेचरी-मेलकः (khecarī-melakaḥ)a companion of the khecarīsखेचरियों का साथीभवेत् (bhavet)becomesहोता है

Verse 52

५२ अष्टलक्षजपान्मन्त्री देवपूज्यो भवेन्नरः । अणिमाद्यष्टसिद्धीनां नायको भवति प्रिये । वशगास्तस्य राजानो योषितश्च विशेषतः ॥५२॥

aṣṭalakṣajapānmantrī devapūjyo bhavennaraḥ | aṇimādyaṣṭasiddhīnāṃ nāyako bhavati priye | vaśagāstasya rājāno yoṣitaśca viśeṣataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.52. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v52. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आठ लाख जप से मन्त्री देवपूज्य मनुष्य होता है; हे प्रिये, वह अणिमा आदि आठ सिद्धियों का नायक होता है; राजा और विशेष रूप से स्त्रियाँ उसके वश में होते हैं।"

"By eight lakhs of japa the mantrin becomes a man worshipped by the gods; he becomes lord of the eight siddhis beginning with aṇimā, O beloved; kings are subject to him and women especially."

Word by wordपदार्थ

अष्ट-लक्ष-जपात् (aṣṭa-lakṣa-japāt)by eight lakhs of japaआठ लाख जप सेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीदेव-पूज्यः (deva-pūjyaḥ)worshipped by the godsदेवपूज्यभवेत् (bhavet)becomesहोता हैनरः (naraḥ)the manमनुष्यअणिमा-आदि-अष्ट-सिद्धीनाम् (aṇimā-ādi-aṣṭa-siddhīnām)of the eight siddhis beginning with aṇimāअणिमा आदि आठ सिद्धियों कानायकः (nāyakaḥ)lordनायकभवति (bhavati)becomesहोता हैप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेवशगाः (vaśagāḥ)subjectवश मेंतस्य (tasya)to himउसकेराजानः (rājānaḥ)kingsराजायोषितः (yoṣitaḥ)womenस्त्रियाँ (ca)andऔरविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप से

Verse 53

५३ नवलक्षप्रमाणानि जपेत्त्रिपुरसुन्दरीम् । रुद्रमूर्तिः स्वयं कर्ता स तु साक्षात् न संशयः । सर्ववन्द्यः सदा सुस्थः सर्वसौभाग्यवान्भवेत् ॥५३॥

navalakṣapramāṇāni japettripurasundarīm | rudramūrtiḥ svayaṃ kartā sa tu sākṣāt na saṃśayaḥ | sarvavandyaḥ sadā susthaḥ sarvasaubhāgyavānbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.53. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v53. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"नौ लाख की संख्या में त्रिपुरसुन्दरी को जपे; वह स्वयं साक्षात् रुद्रमूर्ति कर्ता होता है — सन्देह नहीं; सर्ववन्द्य, सदा स्वस्थ और सब सौभाग्य वाला होता है।"

"One should repeat Tripurasundarī to the measure of nine lakhs; he himself becomes visibly the form of Rudra, the doer — no doubt; he becomes honoured by all, always well and possessed of all fortune."

Word by wordपदार्थ

नव-लक्ष-प्रमाणानि (nava-lakṣa-pramāṇāni)to the measure of nine lakhsनौ लाख की संख्या मेंजपेत् (japet)one should repeatजपेत्रिपुरसुन्दरीम् (tripurasundarīm)Tripurasundarīत्रिपुरसुन्दरी कोरुद्र-मूर्तिः (rudra-mūrtiḥ)the form of Rudraरुद्रमूर्तिस्वयम् (svayam)himselfस्वयंकर्ता (kartā)the doerकर्तासः (saḥ)heवहतु (tu)indeedतोसाक्षात् (sākṣāt)visiblyसाक्षात् (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देहसर्व-वन्द्यः (sarva-vandyaḥ)honoured by allसर्ववन्द्यसदा (sadā)alwaysसदासु-स्थः (su-sthaḥ)wellस्वस्थसर्व-सौभाग्यवान् (sarva-saubhāgyavān)possessed of all fortuneसब सौभाग्य वालाभवेत् (bhavet)he becomesहोता है

Verse 54

५४ अथ छिन्नमस्ता श्रीफलानां पलाशानां तथैवोडुम्बरस्य च । सर्वसिद्धिप्रदो होमः कर्तव्योऽथ प्रयत्नतः ॥५४॥

atha chinnamastā | śrīphalānāṃ palāśānāṃ tathaivoḍumbarasya ca | sarvasiddhiprado homaḥ kartavyo'tha prayatnataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.54. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v54. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब छिन्नमस्ता। "श्रीफल, पलाश और वैसे ही उदुम्बर का होम सब सिद्धि देता है; इसे प्रयत्न से करना चाहिए।"

Now Chinnamastā. "The homa of śrīphala, of palāśa and likewise of uḍumbara gives every siddhi; it is to be done with care."

Word by wordपदार्थ

श्रीफलानाम् (śrīphalānām)of śrīphalaश्रीफलों कापलाशानाम् (palāśānām)of palāśaपलाश कातथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedहीउडुम्बरस्य (uḍumbarasya)of uḍumbaraउदुम्बर का (ca)andऔरसर्व-सिद्धि-प्रदः (sarva-siddhi-pradaḥ)giving every siddhiसब सिद्धि देने वालाहोमः (homaḥ)homaहोमकर्तव्यः (kartavyaḥ)is to be doneकरना चाहिएअथ (atha)nowअबप्रयत्नतः (prayatnataḥ)with careप्रयत्न से

Verse 55

५५ शतमष्टोत्तरं हुत्वा जपं कुर्यात्ततः परम् । मालतीकुसुमैर्होमः कर्तव्यो मधुसंयुतैः । घृतेन सहितो वापि वागीशत्वप्रदायकः ॥५५॥

śatamaṣṭottaraṃ hutvā japaṃ kuryāttataḥ param | mālatīkusumairhomaḥ kartavyo madhusaṃyutaiḥ | ghṛtena sahito vāpi vāgīśatvapradāyakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.55. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v55. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"एक सौ आठ आहुति देकर उसके बाद जप करे। मधु सहित या घी सहित मालती के फूलों का होम करना चाहिए; यह वाणी का स्वामित्व देता है।"

"Having offered a hundred and eight, one should then do japa. A homa is to be done with mālatī flowers joined with honey, or with ghee; it gives mastery of speech."

Word by wordपदार्थ

शतम् (śatam)a hundredसौअष्ट-उत्तरम् (aṣṭa-uttaram)and eightआठ अधिकहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेजपम् (japam)japaजपकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेततः (tataḥ)afterउसकेपरम् (param)thatबादमालती-कुसुमैः (mālatī-kusumaiḥ)with mālatī flowersमालती के फूलों सेहोमः (homaḥ)homaहोमकर्तव्यः (kartavyaḥ)is to be doneकरना चाहिएमधु-संयुतैः (madhu-saṃyutaiḥ)joined with honeyमधु सहितघृतेन (ghṛtena)with gheeघी केसहितः (sahitaḥ)togetherसाथवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीवागीशत्व-प्रदायकः (vāgīśatva-pradāyakaḥ)gives mastery of speechवाणी का स्वामित्व देने वाला

Verse 56

५६ आज्ययुक्तेन भक्तेन बलिर्देयः सदामिषैः । षण्मासं दधिसंयुक्तैर्लक्ष्मीस्तस्य स्थिरा भवेत् ॥५६॥

ājyayuktena bhaktena balirdeyaḥ sadāmiṣaiḥ | ṣaṇmāsaṃ dadhisaṃyuktairlakṣmīstasya sthirā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.56. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v56. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"घी सहित भात और मांस से सदा बलि देनी चाहिए; छह मास दही सहित देने से उसकी लक्ष्मी स्थिर होती है।"

"Bali is always to be given with cooked rice joined with ghee and with flesh; with curd added for six months, his Lakṣmī becomes steady."

Word by wordपदार्थ

आज्य-युक्तेन (ājya-yuktena)joined with gheeघी सहितभक्तेन (bhaktena)with cooked riceभात सेबलिः (baliḥ)baliबलिदेयः (deyaḥ)is to be givenदेनी चाहिएसदा (sadā)alwaysसदाआमिषैः (āmiṣaiḥ)with fleshमांस सहितषण्-मासम् (ṣaṇ-māsam)for six monthsछह मासदधि-संयुक्तैः (dadhi-saṃyuktaiḥ)joined with curdदही सहितलक्ष्मीः (lakṣmīḥ)Lakṣmīलक्ष्मीतस्य (tasya)hisउसकीस्थिरा (sthirā)steadyस्थिरभवेत् (bhavet)becomesहोती है

Verse 57

५७ छागमांसं सरक्तञ्च घृतेन प्लावितं तथा । यो जुहोत्ययुतं देवीं तस्य वशो भवेत् ॥५७॥

chāgamāṃsaṃ saraktañca ghṛtena plāvitaṃ tathā | yo juhotyayutaṃ devīṃ tasya vaśo bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.57. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v57. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो रक्त सहित और घी में डूबे छाग मांस की दस हजार आहुति दे, देवी उसके वश में हो जाती है।"

"Whoever offers ten thousand oblations of goat's flesh with blood, soaked in ghee, brings the goddess into his power."

Word by wordपदार्थ

छाग-मांसम् (chāga-māṃsam)goat's fleshछाग का मांसस-रक्तम् (sa-raktam)with bloodरक्त सहित (ca)andऔरघृतेन (ghṛtena)with gheeघी सेप्लावितम् (plāvitam)soakedडूबातथा (tathā)andतथायः (yaḥ)whoजोजुहोति (juhoti)offersहोम करता हैअयुतम् (ayutam)ten thousandदस हजारदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोतस्य (tasya)in hisउसकेवशः (vaśaḥ)powerवश मेंभवेत् (bhavet)comesहोती है

Verse 58

५८ श्वेतेन करवीरेण होमं सम्यक्करोति यः । लक्षमात्रं विधानेन स जीवेच्छरदां शतम् ॥५८॥

śvetena karavīreṇa homaṃ samyakkaroti yaḥ | lakṣamātraṃ vidhānena sa jīveccharadāṃ śatam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.58. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v58. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो विधि से सफेद कनेर का एक लाख होम भली भाँति करे, वह सौ वर्ष जीता है।"

"Whoever properly does a homa of a lakh of white oleander according to rule lives a hundred autumns."

Word by wordपदार्थ

श्वेतेन (śvetena)whiteसफेदकरवीरेण (karavīreṇa)with oleanderकनेर सेहोमम् (homam)homaहोमसम्यक् (samyak)properlyभली भाँतिकरोति (karoti)doesकरता हैयः (yaḥ)whoजोलक्ष-मात्रम् (lakṣa-mātram)a lakhएक लाखविधानेन (vidhānena)according to ruleविधि सेसः (saḥ)heवहजीवेत् (jīvet)livesजीता हैशरदाम् (śaradām)autumnsवर्षशतम् (śatam)a hundredसौ

Verse 59

५९ जुहुयात्तिलपुष्पेण मधुना तेन साधकः । लक्षसंख्यानि यो देवीं सिद्धिस्तस्य न संशयः ॥५९॥

juhuyāttilapuṣpeṇa madhunā tena sādhakaḥ | lakṣasaṃkhyāni yo devīṃ siddhistasya na saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.59. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v59. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"साधक मधु सहित तिल के फूलों का होम करे; जो देवी को एक लाख आहुति दे, उसकी सिद्धि होती है — सन्देह नहीं।"

"The sādhaka should offer sesame flowers with honey; whoever offers a lakh to the goddess has siddhi — no doubt."

Word by wordपदार्थ

जुहुयात् (juhuyāt)should offerहोम करेतिल-पुष्पेण (tila-puṣpeṇa)with sesame flowersतिल के फूल सेमधुना (madhunā)with honeyमधु सेतेन (tena)with thatउसके साथसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकलक्ष-संख्यानि (lakṣa-saṃkhyāni)a lakh in numberलाख की संख्या मेंयः (yaḥ)whoजोदेवीम् (devīm)to the goddessदेवी कोसिद्धिः (siddhiḥ)siddhiसिद्धितस्य (tasya)hisउसकी (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देह

Verse 60

६० कर्णिकारसहस्राणि यो जुहोति घृतैः सह । स प्राप्नोति परां सिद्धिमीप्सितां सुरसुन्दरि । पायसेन चरेद्धोमं घृतेन सह सुन्दरि । त्रिसन्ध्यं मासमात्रन्तु वागीशत्वमवाप्नुयात् ॥६०॥

karṇikārasahasrāṇi yo juhoti ghṛtaiḥ saha | sa prāpnoti parāṃ siddhimīpsitāṃ surasundari | pāyasena careddhomaṃ ghṛtena saha sundari | trisandhyaṃ māsamātrantu vāgīśatvamavāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.60. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो घी के साथ हजारों कर्णिकार का होम करे, हे सुरसुन्दरी, वह इच्छित परम सिद्धि पाता है। हे सुन्दरी, घी सहित खीर का होम एक मास तीनों सन्ध्या करे; वाणी का स्वामित्व पाता है।"

"Whoever offers thousands of karṇikāra with ghee obtains the highest siddhi he desires, O beauty of the gods. One should perform a homa of milk-rice with ghee, O beautiful one, at the three twilights for a month; one obtains mastery of speech."

Word by wordपदार्थ

कर्णिकार-सहस्राणि (karṇikāra-sahasrāṇi)thousands of karṇikāraहजारों कर्णिकारयः (yaḥ)whoजोजुहोति (juhoti)offersहोम करता हैघृतैः (ghṛtaiḥ)with gheeघी केसह (saha)togetherसाथसः (saḥ)heवहप्राप्नोति (prāpnoti)obtainsपाता हैपराम् (parām)the highestपरमसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिईप्सिताम् (īpsitām)desiredइच्छितसुर-सुन्दरि (sura-sundari)O beauty of the godsहे सुरसुन्दरीपायसेन (pāyasena)with milk-riceखीर सेचरेत् (caret)one should performकरेहोमम् (homam)homaहोमघृतेन (ghṛtena)with gheeघी केसह (saha)togetherसाथसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरीत्रि-सन्ध्यम् (tri-sandhyam)at the three twilightsतीनों सन्ध्यामास-मात्रम् (māsa-mātram)for a monthएक मासतु (tu)indeedतोवागीशत्वम् (vāgīśatvam)mastery of speechवाणी का स्वामित्वअवाप्नुयात् (avāpnuyāt)one obtainsपाता है

कालीतन्त्रे — In the Kālītantra: कालीतन्त्र में:

Verse 61

६१ अथ श्यामा अथ काम्यविधिं वक्ष्ये येन सर्वत्र पारगः । साधकः साधयेत्सिद्धिं देवानामपि दुर्लभाम् ॥६१॥

atha śyāmā | atha kāmyavidhiṃ vakṣye yena sarvatra pāragaḥ | sādhakaḥ sādhayetsiddhiṃ devānāmapi durlabhām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.61. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब श्यामा। "अब वह काम्य विधि कहूँगा जिससे साधक सर्वत्र पारंगत होकर देवों को भी दुर्लभ सिद्धि पाता है।"

Now Śyāmā. "Now I shall tell the rite for desires by which the sādhaka, reaching the far shore everywhere, attains the siddhi that is hard to win even for the gods."

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबकाम्य-विधिम् (kāmya-vidhim)the rite for desiresकाम्य विधिवक्ष्ये (vakṣye)I shall tellकहूँगायेन (yena)by whichजिससेसर्वत्र (sarvatra)everywhereसर्वत्रपार-गः (pāra-gaḥ)reaching the far shoreपारंगतसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकसाधयेत् (sādhayet)attainsसिद्ध करता हैसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धिदेवानाम् (devānām)for the godsदेवों कोअपि (api)evenभीदुर्लभाम् (durlabhām)hard to winदुर्लभ

Verse 62

६२ कुलागारं पुष्पितायां दृष्ट्वा यो जपते नरः । अयुतैकप्रमाणेन साधकः स्थिरमानसः । केवलं गुप्तभावेन स तु विद्यानिधिर्भवेत् ॥६२॥

kulāgāraṃ puṣpitāyāṃ dṛṣṭvā yo japate naraḥ | ayutaikapramāṇena sādhakaḥ sthiramānasaḥ | kevalaṃ guptabhāvena sa tu vidyānidhirbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.62. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो मनुष्य फूली हुई कुलागार को देखकर स्थिर मन से केवल गुप्त भाव से दस हजार जपता है — वह साधक विद्या का निधि हो जाता है।"

"The man who, having seen the kulāgāra in its flowering, repeats to the measure of ten thousand, a sādhaka steady of mind, only in secret — he becomes a treasury of learning."

Word by wordपदार्थ

कुल-आगारम् (kula-āgāram)the kulāgāraकुलागार कोपुष्पितायाम् (puṣpitāyām)in its floweringफूली हुई मेंदृष्ट्वा (dṛṣṭvā)having seenदेखकरयः (yaḥ)whoजोजपते (japate)repeatsजपता हैनरः (naraḥ)a manमनुष्यअयुत-एक-प्रमाणेन (ayuta-eka-pramāṇena)to the measure of one ten thousandदस हजार की संख्या मेंसाधकः (sādhakaḥ)the sādhakaसाधकस्थिर-मानसः (sthira-mānasaḥ)steady of mindस्थिर मन सेकेवलम् (kevalam)onlyकेवलगुप्त-भावेन (gupta-bhāvena)in secretगुप्त भाव सेसः (saḥ)heवहतु (tu)indeedतोविद्या-निधिः (vidyā-nidhiḥ)a treasury of learningविद्या का निधिभवेत् (bhavet)becomesहोता है

Verse 63

६३ संस्कृताः प्राकृताः शब्दा लौकिका वैदिकास्तथा । वशमायान्ति ते सर्वे साधकस्य च नान्यथा ॥६३॥

saṃskṛtāḥ prākṛtāḥ śabdā laukikā vaidikāstathā | vaśamāyānti te sarve sādhakasya ca nānyathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.63. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"संस्कृत और प्राकृत शब्द, लौकिक और वैदिक — वे सब साधक के वश में आ जाते हैं, अन्यथा नहीं।"

"Sanskrit and Prākrit words, worldly and Vedic — all of them come under the sādhaka's control, and not otherwise."

Word by wordपदार्थ

संस्कृताः (saṃskṛtāḥ)Sanskritसंस्कृतप्राकृताः (prākṛtāḥ)Prākritप्राकृतशब्दाः (śabdāḥ)wordsशब्दलौकिकाः (laukikāḥ)worldlyलौकिकवैदिकाः (vaidikāḥ)Vedicवैदिकतथा (tathā)andऔरवशम् (vaśam)under controlवश मेंआयान्ति (āyānti)comeआते हैंते (te)theyवेसर्वे (sarve)allसबसाधकस्य (sādhakasya)of the sādhakaसाधक के (ca)andऔर (na)notनहींअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथा

Verse 64

६४ अथवा मुक्तकेशस्तु हविर्भुक्त्वा सुसंयतः । प्रजपेदयुतं प्राज्ञ एतदेव फलं लभेत् ॥६४॥

athavā muktakeśastu havirbhuktvā susaṃyataḥ | prajapedayutaṃ prājña etadeva phalaṃ labhet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अथवा खुले बालों से हविष्य खाकर भली भाँति संयत होकर बुद्धिमान दस हजार जपे; यही फल पाता है।"

"Or, with loosened hair, having eaten haviṣya food and well restrained, the wise man should repeat ten thousand; he obtains this same fruit."

Word by wordपदार्थ

अथवा (athavā)orअथवामुक्त-केशः (mukta-keśaḥ)with loosened hairखुले बालों वालातु (tu)indeedतोहविः (haviḥ)haviṣya foodहविष्यभुक्त्वा (bhuktvā)having eatenखाकरसु-संयतः (su-saṃyataḥ)well restrainedभली भाँति संयतप्रजपेत् (prajapet)should repeatजपेअयुतम् (ayutam)ten thousandदस हजारप्राज्ञः (prājñaḥ)the wise manबुद्धिमानएतत् (etat)thisयहीएव (eva)sameहीफलम् (phalam)fruitफललभेत् (labhet)obtainsपाता है

Verse 65

६५ नग्नां परलतां पश्यन् अयुतं यस्तु साधकः । प्रजपेत् स भवेत्शीघ्रं विद्याया वल्लभः स्वयम् ॥६५॥

nagnāṃ paralatāṃ paśyan ayutaṃ yastu sādhakaḥ | prajapet sa bhavetśīghraṃ vidyāyā vallabhaḥ svayam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो साधक पराई नग्न स्त्री को देखते हुए दस हजार जपे, वह शीघ्र स्वयं विद्या का प्रिय हो जाता है।"

"The sādhaka who repeats ten thousand looking at a naked woman of another swiftly becomes himself the beloved of the vidyā."

Word by wordपदार्थ

नग्नाम् (nagnām)nakedनग्नपर-लताम् (para-latām)another's womanपराई स्त्री कोपश्यन् (paśyan)looking atदेखता हुआअयुतम् (ayutam)ten thousandदस हजारयः (yaḥ)whoजोतु (tu)indeedतोसाधकः (sādhakaḥ)sādhakaसाधकप्रजपेत् (prajapet)repeatsजपेसः (saḥ)heवहभवेत् (bhavet)becomesहोता हैशीघ्रम् (śīghram)swiftlyशीघ्रविद्यायाः (vidyāyāḥ)of the vidyāविद्या कावल्लभः (vallabhaḥ)the belovedप्रियस्वयम् (svayam)himselfस्वयं

Verse 66

६६ तस्य दर्शनमात्रेण वादिनः कुण्ठतां गताः । गद्यपद्यमयी वाणी सभायां तस्य जायते ॥६६॥

tasya darśanamātreṇa vādinaḥ kuṇṭhatāṃ gatāḥ | gadyapadyamayī vāṇī sabhāyāṃ tasya jāyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उसके दर्शन मात्र से वादी कुण्ठित हो जाते हैं; सभा में उसकी गद्य और पद्य से भरी वाणी होती है।"

"At the mere sight of him disputants fall dull; in the assembly his speech flows in prose and verse."

Word by wordपदार्थ

तस्य (tasya)of himउसकेदर्शन-मात्रेण (darśana-mātreṇa)by the mere sightदर्शन मात्र सेवादिनः (vādinaḥ)disputantsवादीकुण्ठताम् (kuṇṭhatām)dullnessकुण्ठा कोगताः (gatāḥ)go toप्राप्त होते हैंगद्य-पद्य-मयी (gadya-padya-mayī)made of prose and verseगद्य और पद्य से भरीवाणी (vāṇī)speechवाणीसभायाम् (sabhāyām)in the assemblyसभा मेंतस्य (tasya)hisउसकीजायते (jāyate)arisesहोती है

Verse 67

६७ तन्नाम्ना सुधियः सर्वे प्रणमन्ति मुदान्विताः । तस्य वाक्यपरिचयाज्जडा भवन्ति वादिनः ॥६७॥

tannāmnā sudhiyaḥ sarve praṇamanti mudānvitāḥ | tasya vākyaparicayājjaḍā bhavanti vādinaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उसके नाम से सब विद्वान आनन्द से प्रणाम करते हैं; उसके वाक्य के परिचय से वादी जड़ हो जाते हैं।"

"At his name all the learned bow, filled with joy; from acquaintance with his speech the speakers grow dull."

Word by wordपदार्थ

तत्-नाम्ना (tat-nāmnā)at his nameउसके नाम सेसु-धियः (su-dhiyaḥ)the learnedविद्वानसर्वे (sarve)allसबप्रणमन्ति (praṇamanti)bowप्रणाम करते हैंमुदा-अन्विताः (mudā-anvitāḥ)filled with joyआनन्द से भरेतस्य (tasya)of hisउसकेवाक्य-परिचयात् (vākya-paricayāt)from acquaintance with speechवाक्य के परिचय सेजडाः (jaḍāḥ)dullजड़भवन्ति (bhavanti)becomeहो जाते हैंवादिनः (vādinaḥ)speakersवादी

कुलचूडामणौ — In the Kulacūḍāmaṇi: कुलचूडामणि में:

Verse 68

६८ रजोयुक्तां समासाद्य तद्गात्रे स्वेष्टदेवताम् । पूजयित्वा महारात्रौ त्रिदिनं प्रजपेन्मनुम् । लक्षपीठफलं देवि लभते नात्र संशयः ॥६८॥

rajoyuktāṃ samāsādya tadgātre sveṣṭadevatām | pūjayitvā mahārātrau tridinaṃ prajapenmanum | lakṣapīṭhaphalaṃ devi labhate nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"रजस्वला स्त्री को पाकर उसके शरीर पर अपने इष्टदेवता की पूजा करके महारात्रि में तीन दिन मन्त्र जपे; हे देवी, पीठ पर लाख जप का फल पाता है — इसमें सन्देह नहीं।"

"Having obtained a menstruating woman and worshipped one's chosen deity on her body, one should repeat the mantra in the great night for three days; one obtains the fruit of a lakh at the pīṭha, O goddess — there is no doubt here."

Word by wordपदार्थ

रजः-युक्ताम् (rajaḥ-yuktām)a menstruating womanरजस्वला कोसमासाद्य (samāsādya)having obtainedपाकरतत्-गात्रे (tat-gātre)on her bodyउसके शरीर परस्व-इष्ट-देवताम् (sva-iṣṭa-devatām)one's chosen deityअपने इष्टदेवता कीपूजयित्वा (pūjayitvā)having worshippedपूजा करकेमहा-रात्रौ (mahā-rātrau)in the great nightमहारात्रि मेंत्रि-दिनम् (tri-dinam)for three daysतीन दिनप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेमनुम् (manum)the mantraमन्त्रलक्ष-पीठ-फलम् (lakṣa-pīṭha-phalam)the fruit of a lakh at the pīṭhaपीठ पर लाख जप का फलदेवि (devi)O goddessहे देवीलभते (labhate)one obtainsपाता है (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देह

Verse 69

६९ वेतालपादुकासिद्धिं खड्गसिद्धिञ्च भैरव । अञ्जनं तिलकं गुह्यं साधयेत्साधकोत्तमः । प्रजपेत्प्रतिदिनमष्टोत्तरसहस्रमित्यर्थः ॥६९॥

vetālapādukāsiddhiṃ khaḍgasiddhiñca bhairava | añjanaṃ tilakaṃ guhyaṃ sādhayetsādhakottamaḥ | prajapetpratidinamaṣṭottarasahasramityarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे भैरव, वेताल और पादुका की सिद्धि और खड्ग की सिद्धि, अंजन, तिलक और गुह्य — उत्तम साधक इन्हें सिद्ध करता है।" अर्थ यह है कि प्रतिदिन एक हजार आठ जपे।

"The siddhi of the vetāla and the sandals and the siddhi of the sword, O Bhairava, the collyrium, the tilaka and the secret — the best of sādhakas attains them." The meaning is that he should repeat a thousand and eight every day.

Word by wordपदार्थ

वेताल-पादुका-सिद्धिम् (vetāla-pādukā-siddhim)the siddhi of the vetāla and the sandalsवेताल और पादुका की सिद्धिखड्ग-सिद्धिम् (khaḍga-siddhim)the siddhi of the swordखड्ग की सिद्धि (ca)andऔरभैरव (bhairava)O Bhairavaहे भैरवअञ्जनम् (añjanam)collyriumअंजनतिलकम् (tilakam)tilakaतिलकगुह्यम् (guhyam)the secretगुह्यसाधयेत् (sādhayet)attainsसिद्ध करता हैसाधक-उत्तमः (sādhaka-uttamaḥ)the best of sādhakasउत्तम साधक

Verse 70

७० यत्र जापे च होमे च संख्या नोक्ता मनीषिभिः । तत्रैव गणना प्रोक्ता गजान्तकसहस्रकमिति ॥७०॥

yatra jāpe ca home ca saṃkhyā noktā manīṣibhiḥ | tatraiva gaṇanā proktā gajāntakasahasrakamiti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जहाँ जप और होम में मनीषियों ने संख्या न कही हो, वहाँ गणना आठ हजार कही गई है।"

"Where the number is not stated by the sages for japa and for homa, there the count is declared to be eight thousand."

Word by wordपदार्थ

यत्र (yatra)whereजहाँजापे (jāpe)in japaजप में (ca)andऔरहोमे (home)in homaहोम में (ca)andऔरसंख्या (saṃkhyā)the numberसंख्या (na)notनहींउक्ता (uktā)statedकहीमनीषिभिः (manīṣibhiḥ)by the sagesमनीषियों द्वारातत्र (tatra)thereवहाँएव (eva)indeedहीगणना (gaṇanā)the countगणनाप्रोक्ता (proktā)is declaredकही गईगज-अन्तक-सहस्रकम् (gaja-antaka-sahasrakam)eight thousandआठ हजारइति (iti)thusइति

Verse 71

७१ विद्याकामेन होतव्यं पद्मैर्मधुसमन्वितैः । धनकामेन होतव्यं तिलाज्यमधुसंयुतम् ॥७१॥

vidyākāmena hotavyaṃ padmairmadhusamanvitaiḥ | dhanakāmena hotavyaṃ tilājyamadhusaṃyutam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विद्या चाहने वाला मधु सहित कमलों का होम करे; धन चाहने वाला घी और मधु सहित तिल का होम करे।"

"One desiring learning should offer lotuses joined with honey; one desiring wealth should offer sesame joined with ghee and honey."

Word by wordपदार्थ

विद्या-कामेन (vidyā-kāmena)by one desiring learningविद्या चाहने वाले कोहोतव्यम् (hotavyam)homa is to be doneहोम करना चाहिएपद्मैः (padmaiḥ)with lotusesकमलों सेमधु-समन्वितैः (madhu-samanvitaiḥ)joined with honeyमधु सहितधन-कामेन (dhana-kāmena)by one desiring wealthधन चाहने वाले कोहोतव्यम् (hotavyam)homa is to be doneहोम करना चाहिएतिल-आज्य-मधु-संयुतम् (tila-ājya-madhu-saṃyutam)sesame joined with ghee and honeyतिल, घी और मधु सहित

Verse 72

७२ वन्धूकपुष्पहोमेन दासञ्च कुरुते नृपम् । सर्पिर्लवणहोमेन सदाकर्षति कामिनीम् ॥७२॥

vandhūkapuṣpahomena dāsañca kurute nṛpam | sarpirlavaṇahomena sadākarṣati kāminīm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बन्धूक के फूलों के होम से राजा को दास बनाता है; घी और नमक के होम से सदा कामिनी को खींचता है।"

"By a homa of bandhūka flowers one makes a king one's servant; by a homa of ghee and salt one always draws a woman."

Word by wordपदार्थ

वन्धूक-पुष्प-होमेन (vandhūka-puṣpa-homena)by a homa of bandhūka flowersबन्धूक के फूलों के होम सेदासम् (dāsam)a servantदास (ca)andऔरकुरुते (kurute)one makesबनाता हैनृपम् (nṛpam)a kingराजा कोसर्पिः-लवण-होमेन (sarpiḥ-lavaṇa-homena)by a homa of ghee and saltघी और नमक के होम सेसदा (sadā)alwaysसदाआकर्षति (ākarṣati)one drawsखींचता हैकामिनीम् (kāminīm)a womanकामिनी को

Verse 73

७३ वकुलैर्होममात्रेण सौभाग्यं लभते नरः । मल्लिकाजातिपुन्नागकदम्बैः पुष्टिमाप्नुयात् ॥७३॥

vakulairhomamātreṇa saubhāgyaṃ labhate naraḥ | mallikājātipunnāgakadambaiḥ puṣṭimāpnuyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बकुल के होम मात्र से मनुष्य सौभाग्य पाता है; मल्लिका, जाती, पुन्नाग और कदम्ब से पुष्टि पाता है।"

"By mere homa with bakula a man obtains fortune; with mallikā, jātī, punnāga and kadamba one obtains nourishment."

Word by wordपदार्थ

वकुलैः (vakulaiḥ)with bakulaबकुल सेहोम-मात्रेण (homa-mātreṇa)by mere homaहोम मात्र सेसौभाग्यम् (saubhāgyam)fortuneसौभाग्यलभते (labhate)obtainsपाता हैनरः (naraḥ)a manमनुष्यमल्लिका-जाति-पुन्नाग-कदम्बैः (mallikā-jāti-punnāga-kadambaiḥ)with mallikā, jātī, punnāga and kadambaमल्लिका, जाती, पुन्नाग और कदम्ब सेपुष्टिम् (puṣṭim)nourishmentपुष्टिआप्नुयात् (āpnuyāt)one obtainsपाता है

Verse 74

७४ क्षीराज्यतगरैर्होमान्महतीं कवितां लभेत् ॥७४॥

kṣīrājyatagarairhomānmahatīṃ kavitāṃ labhet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दूध, घी और तगर के होम से महती कविता पाता है।"

"By a homa with milk, ghee and tagara one obtains great poetry."

Word by wordपदार्थ

क्षीर-आज्य-तगरैः (kṣīra-ājya-tagaraiḥ)with milk, ghee and tagaraदूध, घी और तगर सेहोमात् (homāt)by homaहोम सेमहतीम् (mahatīm)greatमहतीकविताम् (kavitām)poetryकवितालभेत् (labhet)one obtainsपाता है

Verse 75

७५ चन्दनागुरुकाश्मीरकर्पूरहोमतः पुनः । मन्त्री नीलसरस्वत्याः सर्वाभीष्टमवाप्नुयात् । नीलसरस्वतीपदमुपलक्षणम् ॥७५॥

candanāgurukāśmīrakarpūrahomataḥ punaḥ | mantrī nīlasarasvatyāḥ sarvābhīṣṭamavāpnuyāt | nīlasarasvatīpadamupalakṣaṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.75. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर चन्दन, अगुरु, केसर और कपूर के होम से मन्त्री नीलसरस्वती का सब अभीष्ट पाता है।" नीलसरस्वती पद उपलक्षण है।

"Again, by a homa of sandal, aloe, saffron and camphor the mantrin obtains every wish of Nīlasarasvatī." The word Nīlasarasvatī stands for the goddess in general.

Word by wordपदार्थ

चन्दन-अगुरु-काश्मीर-कर्पूर-होमतः (candana-aguru-kāśmīra-karpūra-homataḥ)by a homa of sandal, aloe, saffron and camphorचन्दन, अगुरु, केसर और कपूर के होम सेपुनः (punaḥ)againफिरमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीनीलसरस्वत्याः (nīlasarasvatyāḥ)of Nīlasarasvatīनीलसरस्वती कासर्व-अभीष्टम् (sarva-abhīṣṭam)every wishसब अभीष्टअवाप्नुयात् (avāpnuyāt)obtainsपाता है

Verse 76

७६ कर्पूरहोमतो मन्त्री सर्वाभीष्टमवाप्नुयात् । सम्पूज्य मूलमन्त्रेण बिल्वपत्रैर्घृतान्वितैः । सहस्रं प्रत्यहं हुत्वा प्राप्नोति परमां गतिम् । प्रतिदिनमिति मण्डलपर्यन्तम् ॥७६॥

karpūrahomato mantrī sarvābhīṣṭamavāpnuyāt | sampūjya mūlamantreṇa bilvapatrairghṛtānvitaiḥ | sahasraṃ pratyahaṃ hutvā prāpnoti paramāṃ gatim | pratidinamiti maṇḍalaparyantam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"कपूर के होम से मन्त्री सब अभीष्ट पाता है। मूल मन्त्र से पूजा करके घी सहित एक हजार बिल्व पत्रों का प्रतिदिन होम करके परम गति पाता है।" प्रतिदिन अर्थात् एक मण्डल तक।

"By a homa of camphor the mantrin obtains every wish. Having worshipped with the root mantra and offered a thousand bilva leaves joined with ghee every day, one obtains the highest goal." Every day means up to a maṇḍala of days.

Word by wordपदार्थ

कर्पूर-होमतः (karpūra-homataḥ)by a homa of camphorकपूर के होम सेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीसर्व-अभीष्टम् (sarva-abhīṣṭam)every wishसब अभीष्टअवाप्नुयात् (avāpnuyāt)obtainsपाता हैसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजा करकेमूल-मन्त्रेण (mūla-mantreṇa)with the root mantraमूल मन्त्र सेबिल्व-पत्रैः (bilva-patraiḥ)with bilva leavesबिल्व पत्रों सेघृत-अन्वितैः (ghṛta-anvitaiḥ)joined with gheeघी सहितसहस्रम् (sahasram)a thousandएक हजारप्रत्यहम् (pratyaham)every dayप्रतिदिनहुत्वा (hutvā)having offeredहोम करकेप्राप्नोति (prāpnoti)one obtainsपाता हैपरमाम् (paramām)the highestपरमगतिम् (gatim)goalगति

Verse 77

७७ घृताक्तमालतीपुष्पहोमाद्द्रुतकविर्भवेत् । अत्र यत्र यत्र होमे संख्या नोक्ता तत्र तत्रायुतसंख्यया होतव्यम् । तदुक्तं तत्रैव : सर्वस्यैव तु होमस्य नियमोऽयुतसंख्यकः ॥७७॥

ghṛtāktamālatīpuṣpahomāddrutakavirbhavet | atra yatra yatra home saṃkhyā noktā tatra tatrāyutasaṃkhyayā hotavyam | taduktaṃ tatraiva : | sarvasyaiva tu homasya niyamo'yutasaṃkhyakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-5-chapter-ten-prayogas-of-sundari-chinnamasta-and-shyama#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"घी में भीगे मालती के फूलों के होम से शीघ्र कवि होता है।" यहाँ जहाँ-जहाँ होम की संख्या न कही हो, वहाँ-वहाँ दस हजार की संख्या से होम करना चाहिए। वहीं कहा है: "सब होम का नियम दस हजार की संख्या है।"

"By a homa of mālatī flowers smeared with ghee one becomes a quick poet." Here, wherever no number is stated for a homa, the homa is to be done to the number ten thousand. So it is said in the same text: "The rule of every homa is the number ten thousand."

Word by wordपदार्थ

घृत-अक्त-मालती-पुष्प-होमात् (ghṛta-akta-mālatī-puṣpa-homāt)by a homa of mālatī flowers smeared with gheeघी में भीगे मालती के फूलों के होम सेद्रुत-कविः (druta-kaviḥ)a quick poetशीघ्र कविभवेत् (bhavet)one becomesहोता हैसर्वस्य (sarvasya)of everyसबएव (eva)indeedहीतु (tu)andतोहोमस्य (homasya)homaहोम कानियमः (niyamaḥ)the ruleनियमअयुत-संख्यकः (ayuta-saṃkhyakaḥ)the number ten thousandदस हजार की संख्या

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.