Kulārṇava Tantra ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः Chapter 1
Lang
IAST
Words

॥ ॐ ॥

श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्

ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः
Chapter One · The Condition of Embodied Souls · Verses 1–121

अथ प्रथमोल्लासः

On the peak of Kailāsa Pārvatī puts the question that frames the whole Tantra: the countless souls in their many bodies are born and die in a hollow and dreadful saṃsāra, soiled by every sorrow, and none of them is ever happy — by what means is a soul set free? Śiva answers that there is one partless Śiva, of the nature of the supreme Brahman, self-luminous, changeless and without a second, and that the individual souls are portions of him, like sparks in a fire, divided off by beginningless ignorance, by the limiting conditions of the womb, and by their own merits and sins. They climb through the eighty-four lakh forms — the unmoving, worms, water-born, birds, beasts, men, the righteous, the gods — and only in a human body, won after thousands of births, is knowledge of the Truth possible; the one who wins it and does not carry himself across is a slayer of his own self. The body is therefore to be guarded as the vessel of every human goal, but guarded for the sake of dharma, dharma for the sake of knowledge, and knowledge for the sake of meditation. A long sequence of images then presses home the urgency: old age waits like a tigress, life drains like water from a cracked pot, the world drinks the wine of delusion and does not fear; riches are a dream, youth a flower, life a flash of lightning; Death enters children, the young, the old and the unborn alike, and even Brahmā, Viṣṇu and Maheśa run towards dissolution. Attachment is named the root of every fault — the tie to wife, wealth and kin is a binding without bonds, a poison in sweetness — and the company of the good and discrimination are the two eyes without which a man is blind. Śiva then turns on every counterfeit of liberation: ritualists lost in the elaborations of sacrifice, ascetics who dry the body, naked wanderers, ash-smearers, forest-dwellers, river-bathers, reciters and disputants, and asks of each whether donkeys, deer, frogs, parrots and pigs are thereby yogins too. Scripture cannot dispel delusion any more than talk of a lamp dispels darkness; the wise man takes its essence as a swan takes milk from water and then lays it aside, for liberation comes from knowledge alone, and that knowledge — beyond both duality and non-duality, hinging on the two words "mine" and "not mine" — is had only from the mouth of the guru. As long as desire, restlessness, striving and body-identification remain there can be no talk of the Truth; austerity, vows and pilgrimage last only until it is found. The chapter closes with the secret that the rest of the work will unfold: without the Kula-dharma there is no liberation. कैलास के शिखर पर पार्वती वह प्रश्न रखती हैं जो पूरे तन्त्र की भूमिका है: नाना शरीरों में असंख्य जीव इस असार और घोर संसार में जन्मते-मरते रहते हैं, सब दुःखों से मलिन हैं, कोई कभी सुखी नहीं — किस उपाय से जीव मुक्त हो? शिव उत्तर देते हैं कि एक ही निष्कल शिव है, परब्रह्मस्वरूप, स्वयंप्रकाश, निर्विकार और अद्वितीय, और जीव उसी के अंश हैं — जैसे अग्नि में चिनगारियाँ — जो अनादि अविद्या से, गर्भ आदि उपाधियों से और अपने पुण्य-पाप से भिन्न-भिन्न हो गये हैं। वे चौरासी लाख योनियों — स्थावर, कृमि, जलचर, पक्षी, पशु, मनुष्य, धार्मिक, देवता — से होकर चढ़ते हैं, और हजारों जन्मों के बाद मिले मनुष्य-शरीर में ही तत्त्वज्ञान सम्भव है; जो उसे पाकर भी अपना उद्धार नहीं करता वह आत्मघाती है। इसलिए देह की, जो सब पुरुषार्थों का पात्र है, रक्षा करनी चाहिए — पर धर्म के लिए, धर्म ज्ञान के लिए, और ज्ञान ध्यान के लिए। फिर उपमाओं की लम्बी शृंखला तात्कालिकता को दृढ़ करती है: बुढ़ापा बाघिन की तरह घात में है, आयु फूटे घड़े के जल की तरह रिस रही है, संसार मोह की मदिरा पीकर डरता नहीं; सम्पत्ति स्वप्न है, यौवन फूल, आयु बिजली की चमक; मृत्यु बालक, युवा, वृद्ध और गर्भस्थ सबमें समान रूप से प्रवेश करती है, और ब्रह्मा, विष्णु, महेश भी नाश की ओर दौड़ रहे हैं। संग को सब दोषों का मूल कहा गया है — स्त्री, धन और बन्धुओं का सम्बन्ध बिना रस्सी का बन्धन है, मिठास में मिला विष — और सत्संग तथा विवेक वे दो नेत्र हैं जिनके बिना मनुष्य अन्धा है। तब शिव मुक्ति के हर नकली रूप पर प्रहार करते हैं: यज्ञ-विस्तार में खोये कर्मकाण्डी, शरीर सुखाने वाले तपस्वी, नग्न घुमक्कड़, भस्म लगाने वाले, वनवासी, नदी में रहने वाले, पाठक और वादी — और प्रत्येक के विषय में पूछते हैं कि क्या तब गधे, हरिण, मेंढक, तोते और सूअर भी योगी हैं? शास्त्र मोह को वैसे ही दूर नहीं कर सकते जैसे दीपक की बात अन्धकार को; बुद्धिमान् उनका सार वैसे लेता है जैसे हंस जल से दूध, और फिर उन्हें छोड़ देता है, क्योंकि मुक्ति ज्ञान से ही होती है, और वह ज्ञान — द्वैत और अद्वैत दोनों से परे, "मेरा" और "मेरा नहीं" इन दो पदों पर टिका — केवल गुरु के मुख से मिलता है। जब तक काम, चंचलता, प्रयत्न और देहाभिमान हैं तब तक तत्त्व की चर्चा नहीं हो सकती; तप, व्रत और तीर्थ तभी तक हैं जब तक तत्त्व नहीं मिलता। अध्याय उस रहस्य पर समाप्त होता है जिसे शेष ग्रन्थ खोलेगा: कुलधर्म के बिना मुक्ति नहीं है।

Begin verses ↓

कैलासशिखरासीनं देवदेवं जगद्गुरुम् । पप्रच्छेशं परानन्दं पार्वती परमेश्वरम् ॥ १॥

kailāsaśikharāsīnaṃ devadevaṃ jagadgurum | papraccheśaṃ parānandaṃ pārvatī parameśvaram ||

· हिन्दी

कैलास के शिखर पर विराजमान, देवों के देव, जगद्गुरु, परमानन्दस्वरूप परमेश्वर से पार्वती ने पूछा।

Pārvatī questioned the Supreme Lord — the god of gods, the teacher of the world, supreme bliss itself — as he sat on the peak of Kailāsa.

Word by wordपदार्थ

कैलासशिखरासीनं (kailāsaśikharāsīnaṃ)seated on the peak of Kailāsaकैलास के शिखर पर विराजमानदेवदेवं जगद्गुरुम् (devadevaṃ jagadgurum)the god of gods, the teacher of the worldदेवों के देव, जगद्गुरु कोपप्रच्छेशं परानन्दं (papraccheśaṃ parānandaṃ)questioned the Lord, supreme blissपरमानन्दस्वरूप ईश से पूछापार्वती परमेश्वरम् (pārvatī parameśvaram)Pārvatī [asked] the Supreme Lordपार्वती ने परमेश्वर से (पूछा)

श्रीदेव्युवाच — Śrī Devī spoke: श्रीदेवी बोलीं:

भगवन् देवदेवेश पञ्चक्रतुविधायक । सर्वज्ञ भक्तिसुलभ शरणागतवत्सल ॥ २॥

bhagavan devadeveśa pañcakratuvidhāyaka | sarvajña bhaktisulabha śaraṇāgatavatsala ||

· हिन्दी

हे भगवन्! हे देवदेवेश! हे पञ्चकृत्य के विधाता! हे सर्वज्ञ! हे भक्ति से सुलभ! हे शरणागतवत्सल!

"O Bhagavān, lord of the gods of gods, ordainer of the five acts, all-knowing, easily won by devotion, tender to those who come to you for refuge —

Word by wordपदार्थ

भगवन् देवदेवेश (bhagavan devadeveśa)O Bhagavān, lord of the gods of godsहे भगवन्! हे देवदेवेश!पञ्चक्रतुविधायक (pañcakratuvidhāyaka)ordainer of the five actsपाँच कृत्यों के विधायकसर्वज्ञ भक्तिसुलभ (sarvajña bhaktisulabha)all-knowing, easily won by devotionसर्वज्ञ, भक्ति से सुलभशरणागतवत्सल (śaraṇāgatavatsala)tender to those who take refugeशरणागतों पर वत्सल

कुलेश परमेशान करुणामृतवारिधे । असारे घोरसंसारे सर्वदुःखमलीमसाः ॥ ३॥

kuleśa parameśāna karuṇāmṛtavāridhe | asāre ghorasaṃsāre sarvaduḥkhamalīmasāḥ ||

· हिन्दी

हे कुलेश! हे परमेशान! हे करुणामृत के सागर! इस असार और घोर संसार में, सब प्रकार के दुःखों से मलिन,

O lord of the Kula, supreme ruler, ocean of the nectar of compassion! In this hollow and dreadful round of existence, soiled by every kind of sorrow,

Word by wordपदार्थ

कुलेश परमेशान (kuleśa parameśāna)O lord of the Kula, supreme rulerहे कुलेश! हे परमेशान!करुणामृतवारिधे (karuṇāmṛtavāridhe)ocean of the nectar of compassionकरुणामृत के सागरअसारे घोरसंसारे (asāre ghorasaṃsāre)in this hollow, dreadful saṃsāraइस असार, घोर संसार मेंसर्वदुःखमलीमसाः (sarvaduḥkhamalīmasāḥ)soiled by every sorrowसब दुःखों से मलिन

नानाविधशरीरस्था अनन्ता जीवराशयः । जायन्ते च म्रियन्ते च तेषां मोक्षो न विद्यते ॥ ४॥

nānāvidhaśarīrasthā anantā jīvarāśayaḥ | jāyante ca mriyante ca teṣāṃ mokṣo na vidyate ||

· हिन्दी

नाना प्रकार के शरीरों में रहने वाले अनन्त जीवसमूह जन्म लेते हैं और मरते हैं — उनका मोक्ष नहीं होता।

the countless multitudes of souls, dwelling in bodies of many kinds, are born and die again — and for them there is no release.

Word by wordपदार्थ

नानाविधशरीरस्था (nānāvidhaśarīrasthā)dwelling in bodies of many kindsनाना प्रकार के शरीरों में स्थितअनन्ता जीवराशयः (anantā jīvarāśayaḥ)the countless multitudes of soulsअनन्त जीव-समूहजायन्ते च म्रियन्ते च (jāyante ca mriyante ca)are born and dieजन्मते हैं और मरते हैंतेषां मोक्षो न विद्यते (teṣāṃ mokṣo na vidyate)for them there is no liberationउनकी मुक्ति नहीं होती

सदा दुःखातुरा देव न सुखी विद्यते क्वचित् । केनोपायेन देवेश मुच्यते वद मे प्रभो ॥ ५॥

sadā duḥkhāturā deva na sukhī vidyate kvacit | kenopāyena deveśa mucyate vada me prabho ||

· हिन्दी

हे देव! वे सदा दुःख से पीड़ित हैं, कहीं कोई सुखी नहीं है। हे देवेश! किस उपाय से जीव मुक्त होता है? हे प्रभो! मुझे बताइये।

Ever afflicted by sorrow, O god, no one anywhere is happy. By what means, O lord of gods, is one set free? Tell me, O master."

Word by wordपदार्थ

सदा दुःखातुरा देव (sadā duḥkhāturā deva)ever afflicted by sorrow, O godसदा दुःख से पीड़ित, हे देव!न सुखी विद्यते क्वचित् (na sukhī vidyate kvacit)no one anywhere is happyकोई कहीं सुखी नहीं हैकेनोपायेन देवेश (kenopāyena deveśa)by what means, O lord of godsकिस उपाय से, हे देवेश!मुच्यते वद मे प्रभो (mucyate vada me prabho)is one freed? tell me, O masterमुक्त होता है? मुझे बताइए, हे प्रभो!

श्रीईश्वर उवाच — Śrī Īśvara spoke: श्रीईश्वर बोले:

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण संसाराद् मुच्यते नरः ॥ ६॥

śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa saṃsārād mucyate naraḥ ||

· हिन्दी

हे देवि! सुनो, जो तुम मुझसे पूछ रही हो वह मैं कहता हूँ। उसके सुनने मात्र से मनुष्य संसार से मुक्त हो जाता है।

"Listen, O Devī, I shall tell you what you ask of me. By merely hearing it a man is freed from the round of existence.

Word by wordपदार्थ

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi)listen, O Devī, I shall tellसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi)what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa)by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेसंसाराद् मुच्यते नरः (saṃsārād mucyate naraḥ)a man is freed from saṃsāraमनुष्य संसार से मुक्त हो जाता है

अस्ति देवि परब्रह्मस्वरूपो निष्कलः शिवः । सर्वज्ञः सर्वकर्ता च सर्वेशो निर्मलोऽद्वयः ॥ ७॥

asti devi parabrahmasvarūpo niṣkalaḥ śivaḥ | sarvajñaḥ sarvakartā ca sarveśo nirmalo'dvayaḥ ||

· हिन्दी

हे देवि! परब्रह्मस्वरूप, निष्कल शिव हैं — सर्वज्ञ, सबके कर्ता, सबके ईश्वर, निर्मल और अद्वितीय;

There is, O Devī, Śiva — partless, of the very nature of the supreme Brahman, all-knowing, the doer of all, lord of all, stainless, without a second;

Word by wordपदार्थ

अस्ति देवि (asti devi)there is, O Devīहै, हे देविपरब्रह्मस्वरूपो निष्कलः शिवः (parabrahmasvarūpo niṣkalaḥ śivaḥ)Śiva, partless, of the nature of the supreme Brahmanपरब्रह्मस्वरूप, निष्कल शिवसर्वज्ञः सर्वकर्ता च (sarvajñaḥ sarvakartā ca)all-knowing and all-doingसर्वज्ञ और सबका कर्तासर्वेशो निर्मलोऽद्वयः (sarveśo nirmalo'dvayaḥ)lord of all, stainless, without a secondसबका ईश, निर्मल, अद्वय

स्वयं ज्योतिरनाद्यन्तो निर्विकारः परात् परः । निर्गुणः सच्चिदानन्दस्तदंशा जीवसंज्ञकाः ॥ ८॥

svayaṃ jyotiranādyanto nirvikāraḥ parāt paraḥ | nirguṇaḥ saccidānandastadaṃśā jīvasaṃjñakāḥ ||

· हिन्दी

स्वयंप्रकाश, आदि-अन्त से रहित, निर्विकार, पर से भी पर, निर्गुण, सच्चिदानन्दस्वरूप। उन्हीं के अंश "जीव" कहलाते हैं।

self-luminous, without beginning or end, changeless, higher than the highest, beyond the qualities, being–consciousness–bliss. Portions of him are what are called the individual souls.

Word by wordपदार्थ

स्वयं ज्योतिरनाद्यन्तो (svayaṃ jyotiranādyanto)self-luminous, without beginning or endस्वयं ज्योति, आदि-अन्त से रहितनिर्विकारः परात् परः (nirvikāraḥ parāt paraḥ)changeless, higher than the highestनिर्विकार, पर से भी परनिर्गुणः सच्चिदानन्दः (nirguṇaḥ saccidānandaḥ)beyond qualities, being-consciousness-blissनिर्गुण, सच्चिदानन्दतदंशा जीवसंज्ञकाः (tadaṃśā jīvasaṃjñakāḥ)portions of him are what are called soulsउसके अंश ही जीव कहलाते हैं

अनाद्यविद्योपहिता यथाग्नौ विस्फुलिङ्गकाः । गर्भाद्युपाधिसंभिन्नाः कर्मभिः करणादिभिः ॥ ९॥

anādyavidyopahitā yathāgnau visphuliṅgakāḥ | garbhādyupādhisaṃbhinnāḥ karmabhiḥ karaṇādibhiḥ ||

· हिन्दी

अनादि अविद्या से उपहित — जैसे अग्नि में चिनगारियाँ — वे गर्भ आदि उपाधियों से, कर्मों से तथा इन्द्रियादि से भिन्न-भिन्न हो जाते हैं,

Conditioned by beginningless ignorance — like sparks within a fire — they are divided off by the limiting conditions of the womb and so forth, by their deeds and by their organs,

Word by wordपदार्थ

अनाद्यविद्योपहिता (anādyavidyopahitā)conditioned by beginningless ignoranceअनादि अविद्या से युक्तयथाग्नौ विस्फुलिङ्गकाः (yathāgnau visphuliṅgakāḥ)like sparks in a fireजैसे अग्नि में चिनगारियाँगर्भाद्युपाधिसंभिन्नाः (garbhādyupādhisaṃbhinnāḥ)separated by the limiting conditions of the womb and the restगर्भ आदि उपाधियों से विभक्तकर्मभिः करणादिभिः (karmabhiḥ karaṇādibhiḥ)by their deeds, by their organs and so onकर्मों से, इन्द्रियों आदि से

१० सर्वदुःखप्रदैः स्वीयपुण्यपापैर्नियन्त्रिताः । तत्तज्जातियुतं देहम् आयुर्भोगञ्च कर्मजम् ॥ १०॥

sarvaduḥkhapradaiḥ svīyapuṇyapāpairniyantritāḥ | tattajjātiyutaṃ deham āyurbhogañca karmajam ||

· हिन्दी

सब दुःख देने वाले अपने-अपने पुण्य-पाप से नियन्त्रित। उस-उस जाति का शरीर, और कर्म से उत्पन्न आयु तथा भोग —

bound fast by their own merits and sins, which bring every sorrow. A body of this or that species, and a lifespan and experiences born of karma —

Word by wordपदार्थ

सर्वदुःखप्रदैः (sarvaduḥkhapradaiḥ)which bring every sorrowजो सब दुःख देने वाले हैंस्वीयपुण्यपापैर्नियन्त्रिताः (svīyapuṇyapāpairniyantritāḥ)bound by their own merit and sinअपने पुण्य-पाप से नियन्त्रिततत्तज्जातियुतं देहम् (tattajjātiyutaṃ deham)a body belonging to this or that speciesउस-उस जाति का देहआयुर्भोगञ्च कर्मजम् (āyurbhogañca karmajam)and a lifespan and experience born of karmaऔर कर्मजनित आयु व भोग

११ प्रतिजन्म प्रपद्यन्ते मानुषा मूढचेतसः । सूक्ष्मलिङ्गशरीरन्तदामोक्षादक्षयं प्रिये ॥ ११॥

pratijanma prapadyante mānuṣā mūḍhacetasaḥ | sūkṣmaliṅgaśarīrantadāmokṣādakṣayaṃ priye ||

· हिन्दी

मूढ चित्त वाले मनुष्य जन्म-जन्म में इन्हें प्राप्त करते हैं। हे प्रिये! वह सूक्ष्म लिङ्गशरीर मोक्ष तक अक्षय रहता है।

these, birth after birth, men of deluded mind take on. That subtle body, the liṅga-śarīra, does not perish until liberation, O beloved.

Word by wordपदार्थ

प्रतिजन्म प्रपद्यन्ते (pratijanma prapadyante)they take on, birth after birthप्रत्येक जन्म में पाते हैंमानुषा मूढचेतसः (mānuṣā mūḍhacetasaḥ)men of deluded mindमूढ़ चित्त वाले मनुष्यसूक्ष्मलिङ्गशरीरन्तत् (sūkṣmaliṅgaśarīrantat)that subtle liṅga-bodyवह सूक्ष्म लिङ्ग-शरीरआमोक्षादक्षयं प्रिये (āmokṣādakṣayaṃ priye)is imperishable until liberation, O belovedमोक्ष तक अक्षय है, हे प्रिये

१२ स्थावराः क्रिमयश्चाब्जाः पक्षिणः पशवो नराः। धार्मिकास्त्रिदशास्तद्वन्मोक्षिणश्च यथाक्रमम् ॥ १२॥

sthāvarāḥ krimayaścābjāḥ pakṣiṇaḥ paśavo narāḥ | dhārmikāstridaśāstadvanmokṣiṇaśca yathākramam ||

· हिन्दी

स्थावर, कृमि, जलचर, पक्षी, पशु, मनुष्य, धार्मिक, देवता और उसी प्रकार मुक्त जीव — यह क्रम है।

The unmoving things, worms, the water-born, birds, beasts, men, the righteous, the gods, and likewise the liberated — such is the ascending order.

Word by wordपदार्थ

स्थावराः क्रिमयश्चाब्जाः (sthāvarāḥ krimayaścābjāḥ)the unmoving, worms, the water-bornस्थावर, कीट, जलजन्तुपक्षिणः पशवो नराः (pakṣiṇaḥ paśavo narāḥ)birds, beasts, menपक्षी, पशु, मनुष्यधार्मिकास्त्रिदशास्तद्वत् (dhārmikāstridaśāstadvat)the righteous, the gods, likewiseधार्मिक, देवता, वैसे हीमोक्षिणश्च यथाक्रमम् (mokṣiṇaśca yathākramam)and the liberated — in due orderऔर मुक्त — इस क्रम से

१३ चतुर्विधशरीराणि धृत्वा धृत्वा सहस्रशः । सुकृतान्मानवो भूत्वा ज्ञानी चेन्मोक्षमाप्नुयात् ॥ १३॥

caturvidhaśarīrāṇi dhṛtvā dhṛtvā sahasraśaḥ | sukṛtānmānavo bhūtvā jñānī cenmokṣamāpnuyāt ||

· हिन्दी

चारों प्रकार के शरीरों को हजारों बार धारण करके, पुण्य से मनुष्य होकर, यदि वह ज्ञानी हो जाये तो मोक्ष पा लेता है।

Having borne, thousands of times over, bodies of the four kinds, one becomes a man through good deeds — and if he then attains knowledge, he attains liberation.

Word by wordपदार्थ

चतुर्विधशरीराणि (caturvidhaśarīrāṇi)bodies of the four kindsचार प्रकार के शरीरधृत्वा धृत्वा सहस्रशः (dhṛtvā dhṛtvā sahasraśaḥ)having borne again and again, thousands of timesहज़ारों बार बार-बार धारण करसुकृतान्मानवो भूत्वा (sukṛtānmānavo bhūtvā)becoming a man through good deedsसुकृत से मनुष्य होकरज्ञानी चेन्मोक्षमाप्नुयात् (jñānī cenmokṣamāpnuyāt)if he attains knowledge, he attains liberationयदि ज्ञानी हो तो मोक्ष पाता है

१४ चतुरशीतिलक्षेषु शरीरेषु शरीरिणाम् । न मानुष्यं विनान्यत्र तत्त्वज्ञानन्तु लभ्यते ॥ १४॥

caturaśītilakṣeṣu śarīreṣu śarīriṇām | na mānuṣyaṃ vinānyatra tattvajñānantu labhyate ||

· हिन्दी

देहधारियों के चौरासी लाख शरीरों में मनुष्यत्व के अतिरिक्त अन्यत्र कहीं तत्त्वज्ञान प्राप्त नहीं होता।

Among the eighty-four lakh bodies of embodied beings, nowhere but in the human state is knowledge of the Truth obtained.

Word by wordपदार्थ

चतुरशीतिलक्षेषु (caturaśītilakṣeṣu)among the eighty-four lakhचौरासी लाखशरीरेषु शरीरिणाम् (śarīreṣu śarīriṇām)of bodies of embodied beingsशरीरधारियों के शरीरों मेंन मानुष्यं विनान्यत्र (na mānuṣyaṃ vinānyatra)nowhere except in the human stateमनुष्य-योनि के बिना अन्यत्र नहींतत्त्वज्ञानन्तु लभ्यते (tattvajñānantu labhyate)is knowledge of the Truth obtainedतत्त्वज्ञान प्राप्त होता है

१५ अत्र जन्मसहस्रेषु सहस्रैरपि पार्वति । कदाचिल्लभते जन्तुर्मानुष्यं पुण्यसञ्चयात् ॥ १५॥

atra janmasahasreṣu sahasrairapi pārvati | kadācillabhate janturmānuṣyaṃ puṇyasañcayāt ||

· हिन्दी

हे पार्वति! यहाँ हजारों-हजार जन्मों में कभी ही कोई जीव पुण्य के संचय से मनुष्यत्व पाता है।

Here, O Pārvatī, only after thousands upon thousands of births does a creature at some point obtain a human birth, through the store of merit it has gathered.

Word by wordपदार्थ

अत्र जन्मसहस्रेषु (atra janmasahasreṣu)here, in thousands of birthsयहाँ हज़ारों जन्मों मेंसहस्रैरपि पार्वति (sahasrairapi pārvati)even in thousands of thousands, O Pārvatīहज़ारों-हज़ार में भी, हे पार्वतिकदाचिल्लभते जन्तुः (kadācillabhate jantuḥ)only sometimes does a creature obtainकभी ही जीव पाता हैमानुष्यं पुण्यसञ्चयात् (mānuṣyaṃ puṇyasañcayāt)the human state, through a store of meritपुण्य-संचय से मनुष्य-योनि

१६ सोपानभूतं मोक्षस्य मानुष्यं प्राप्य दुर्लभम् । यस्तारयति नात्मानं तस्मात् पापतरोऽत्र कः ॥ १६॥

sopānabhūtaṃ mokṣasya mānuṣyaṃ prāpya durlabham | yastārayati nātmānaṃ tasmāt pāpataro'tra kaḥ ||

· हिन्दी

मोक्ष की सीढ़ी-रूप, दुर्लभ मनुष्यत्व पाकर भी जो अपना उद्धार नहीं करता, उससे बढ़कर पापी यहाँ कौन है?

Having obtained the hard-won human state, the stairway to liberation, the one who does not carry himself across — who in this world is more sinful than he?

Word by wordपदार्थ

सोपानभूतं मोक्षस्य (sopānabhūtaṃ mokṣasya)which is the stairway to liberationजो मोक्ष की सोपान (सीढ़ी) हैमानुष्यं प्राप्य दुर्लभम् (mānuṣyaṃ prāpya durlabham)having obtained the human state, hard to winदुर्लभ मनुष्य-जन्म पाकरयस्तारयति नात्मानं (yastārayati nātmānaṃ)one who does not carry himself acrossजो अपना उद्धार नहीं करतातस्मात् पापतरोऽत्र कः (tasmāt pāpataro'tra kaḥ)who here is more sinful than he?उससे अधिक पापी यहाँ कौन?

१७ ततश्चाप्युत्तमं जन्म लब्ध्वा चेन्द्रियसौष्ठवम् । न वेत्त्यात्महितं यस्तु स भवेत् आत्मघातकः ॥ १७॥

tataścāpyuttamaṃ janma labdhvā cendriyasauṣṭhavam | na vettyātmahitaṃ yastu sa bhavet ātmaghātakaḥ ||

· हिन्दी

और जो उत्तम जन्म तथा इन्द्रियों की सुदृढ़ता पाकर भी अपना हित नहीं जानता, वह आत्मघाती है।

And one who, having further gained an excellent birth and sound senses, does not know what is good for himself — he is a slayer of his own self.

Word by wordपदार्थ

ततश्चाप्युत्तमं जन्म लब्ध्वा (tataścāpyuttamaṃ janma labdhvā)and having gained, further, an excellent birthफिर उत्तम जन्म पाकर भीचेन्द्रियसौष्ठवम् (cendriyasauṣṭhavam)and soundness of the sensesऔर इन्द्रियों की पूर्णतान वेत्त्यात्महितं यस्तु (na vettyātmahitaṃ yastu)one who does not know his own goodजो अपना हित नहीं जानतास भवेत् आत्मघातकः (sa bhavet ātmaghātakaḥ)he is a slayer of his own selfवह आत्मघाती है

१८ विना देहेन कस्यापि पुरुषार्थो न विद्यते । तस्माद्देहधनं प्राप्य पुण्यकर्माणि साधयेत् ॥ १८॥

vinā dehena kasyāpi puruṣārtho na vidyate | tasmāddehadhanaṃ prāpya puṇyakarmāṇi sādhayet ||

· हिन्दी

देह के बिना किसी का भी कोई पुरुषार्थ सिद्ध नहीं होता। इसलिए देह-रूपी धन पाकर पुण्य कर्म साधन करे।

Without the body none of the human goals can be attained by anyone. Therefore, having obtained the wealth that is a body, one should accomplish meritorious deeds.

Word by wordपदार्थ

विना देहेन कस्यापि (vinā dehena kasyāpi)without the body, for no oneदेह के बिना किसी का भीपुरुषार्थो न विद्यते (puruṣārtho na vidyate)is any human goal possibleकोई पुरुषार्थ नहीं होतातस्माद्देहधनं प्राप्य (tasmāddehadhanaṃ prāpya)therefore, having obtained the wealth of a bodyइसलिए देह-रूपी धन पाकरपुण्यकर्माणि साधयेत् (puṇyakarmāṇi sādhayet)one should accomplish meritorious deedsपुण्य कर्म करे

१९ रक्षेत् सर्वात्मनात्मानम् आत्मा सर्वस्य भाजनम् । रक्षणे यत्नमातिष्ठेत् यावत्तत्त्वं न पश्यति ॥ १९॥

rakṣet sarvātmanātmānam ātmā sarvasya bhājanam | rakṣaṇe yatnamātiṣṭhet yāvattattvaṃ na paśyati ||

· हिन्दी

सब प्रकार से अपनी रक्षा करे, क्योंकि आत्मा (देह) ही सबका पात्र है। जब तक तत्त्व का दर्शन न हो, तब तक उसकी रक्षा में यत्न करे।

One should guard the self by every means, for the self is the vessel of all things; one should keep up the effort of guarding it as long as one has not seen the Truth.

Word by wordपदार्थ

रक्षेत् सर्वात्मनात्मानम् (rakṣet sarvātmanātmānam)one should guard oneself by every meansसब प्रकार से अपनी रक्षा करेआत्मा सर्वस्य भाजनम् (ātmā sarvasya bhājanam)the self is the vessel of everythingआत्मा (देह) ही सबका आधार हैरक्षणे यत्नमातिष्ठेत् (rakṣaṇe yatnamātiṣṭhet)one should make effort in guarding itरक्षा में यत्न करेयावत्तत्त्वं न पश्यति (yāvattattvaṃ na paśyati)so long as one has not seen the Truthजब तक तत्त्व को न देख ले

२० पुनर्ग्रामाः पुनः क्षेत्रं पुनर्वित्तं पुनर्गृहम् । पुनः शुभाशुभं कर्म न शरीरं पुनः पुनः ॥ २०॥

punargrāmāḥ punaḥ kṣetraṃ punarvittaṃ punargṛham | punaḥ śubhāśubhaṃ karma na śarīraṃ punaḥ punaḥ ||

· हिन्दी

गाँव फिर मिल जाते हैं, खेत फिर, धन फिर, घर फिर, शुभ-अशुभ कर्म फिर — पर यह शरीर बार-बार नहीं मिलता।

Villages may come again, fields again, wealth again, a house again, good and bad deeds again — but not this body, again and again.

Word by wordपदार्थ

पुनर्ग्रामाः पुनः क्षेत्रं (punargrāmāḥ punaḥ kṣetraṃ)villages again, fields againफिर गाँव, फिर खेतपुनर्वित्तं पुनर्गृहम् (punarvittaṃ punargṛham)wealth again, a house againफिर धन, फिर घरपुनः शुभाशुभं कर्म (punaḥ śubhāśubhaṃ karma)good and bad deeds againफिर शुभ-अशुभ कर्मन शरीरं पुनः पुनः (na śarīraṃ punaḥ punaḥ)but not the body, again and againपर शरीर बार-बार नहीं

२१ शरीररक्षणायासः क्रियते सर्वदा जनैः । नहीच्छन्ति तनुत्यागमपि कुष्ठादिरोगतः ॥ २१॥

śarīrarakṣaṇāyāsaḥ kriyate sarvadā janaiḥ | nahīcchanti tanutyāgamapi kuṣṭhādirogataḥ ||

· हिन्दी

लोग सदा शरीर की रक्षा का प्रयास करते हैं; कुष्ठ आदि रोगों से ग्रस्त होने पर भी वे शरीर छोड़ना नहीं चाहते।

People are always at pains to protect the body; they do not wish to give it up even when stricken with leprosy and such diseases.

Word by wordपदार्थ

शरीररक्षणायासः (śarīrarakṣaṇāyāsaḥ)the effort of protecting the bodyशरीर की रक्षा का प्रयासक्रियते सर्वदा जनैः (kriyate sarvadā janaiḥ)is always made by peopleलोग सदा करते हैंनहीच्छन्ति तनुत्यागम् (nahīcchanti tanutyāgam)they do not wish to give up the bodyवे देह-त्याग नहीं चाहतेअपि कुष्ठादिरोगतः (api kuṣṭhādirogataḥ)even when [stricken] by leprosy and such diseasesकुष्ठ आदि रोगों में भी

२२ तद्गोपितं स्याद् यत्नेन धर्मो ज्ञानार्थमेव च । ज्ञानञ्च ध्यानयोगार्थं सोऽचिरात् परिमुच्यते ॥ २२॥

tadgopitaṃ syād yatnena dharmo jñānārthameva ca | jñānañca dhyānayogārthaṃ so'cirāt parimucyate ||

· हिन्दी

उसकी यत्नपूर्वक रक्षा करे — और धर्म का पालन केवल ज्ञान के लिए, तथा ज्ञान ध्यानयोग के लिए; तब वह शीघ्र ही पूर्णतः मुक्त हो जाता है।

It should be carefully protected — and dharma [practised] for the sake of knowledge alone, and knowledge for the sake of the yoga of meditation; then one is soon wholly freed.

Word by wordपदार्थ

तद्गोपितं स्याद् यत्नेन (tadgopitaṃ syād yatnena)it should be carefully protectedउसे यत्न से सुरक्षित रखेधर्मो ज्ञानार्थमेव च (dharmo jñānārthameva ca)and dharma, for the sake of knowledge aloneऔर धर्म ज्ञान के लिए हीज्ञानञ्च ध्यानयोगार्थं (jñānañca dhyānayogārthaṃ)and knowledge for the sake of the yoga of meditationऔर ज्ञान ध्यानयोग के लिएसोऽचिरात् परिमुच्यते (so'cirāt parimucyate)then he is soon wholly freedवह शीघ्र ही मुक्त हो जाता है

२३ आत्मैव यदि नात्मानमहितेभ्यो निवारयेत् । कोऽन्यो हितकरस्तस्मादात्मानं तारयिष्यति ॥ २३॥

ātmaiva yadi nātmānamahitebhyo nivārayet | ko'nyo hitakarastasmādātmānaṃ tārayiṣyati ||

· हिन्दी

यदि स्वयं ही अपने को अहित से न रोके, तो उससे बढ़कर हितकारी और कौन उसका उद्धार करेगा?

If one does not oneself hold oneself back from what is harmful, what other well-wisher, greater than oneself, will carry one across?

Word by wordपदार्थ

आत्मैव यदि नात्मानम् (ātmaiva yadi nātmānam)if the self itself does not [restrain] the selfयदि आत्मा स्वयं अपने कोअहितेभ्यो निवारयेत् (ahitebhyo nivārayet)from what is harmfulअहित से न रोकेकोऽन्यो हितकरस्तस्मात् (ko'nyo hitakarastasmāt)who else, a better well-wisher than thatतो उससे बढ़कर हितकारी और कौनआत्मानं तारयिष्यति (ātmānaṃ tārayiṣyati)will carry the self across?जो आत्मा का उद्धार करेगा?

२४ इहैव नरकव्याधेश्चिकित्सां न करोति यः । गत्वा निरौषधं स्थानं व्याधिस्थः किं करिष्यति ॥ २४॥

ihaiva narakavyādheścikitsāṃ na karoti yaḥ | gatvā nirauṣadhaṃ sthānaṃ vyādhisthaḥ kiṃ kariṣyati ||

· हिन्दी

जो यहीं नरक-रूपी व्याधि की चिकित्सा नहीं करता, वह रोगी औषधहीन स्थान में जाकर क्या करेगा?

One who does not, here and now, treat the disease that leads to hell — what will he do, sick as he is, once he has gone to a place where there is no medicine?

Word by wordपदार्थ

इहैव नरकव्याधेः (ihaiva narakavyādheḥ)here itself, of the disease that is hellयहीं नरक-रूपी व्याधि कीचिकित्सां न करोति यः (cikitsāṃ na karoti yaḥ)one who does not undertake the cureजो चिकित्सा नहीं करतागत्वा निरौषधं स्थानं (gatvā nirauṣadhaṃ sthānaṃ)having gone to a place without medicineऔषधिरहित स्थान में जाकरव्याधिस्थः किं करिष्यति (vyādhisthaḥ kiṃ kariṣyati)what will the sick man do?रोगी क्या करेगा?

२५ सनाद्भवने को वा कूपं खनति दुर्मतिः । यावत्तिष्ठति देहोऽयं तावत्तत्त्वं समभ्यसेत् ॥ २५॥

sanādbhavane ko vā kūpaṃ khanati durmatiḥ | yāvattiṣṭhati deho'yaṃ tāvattattvaṃ samabhyaset ||

· हिन्दी

घर … [जल रहा हो] तब कौन मूर्ख कुआँ खोदता है? जब तक यह देह है, तब तक तत्त्व का अभ्यास करे।

What fool digs a well when the house is … [on fire]? As long as this body lasts, so long should one practise the contemplation of the Truth.

Word by wordपदार्थ

सनाद्भवने को वा (sanādbhavane ko vā)who indeed, in a … houseकौन ऐसा … घर मेंकूपं खनति दुर्मतिः (kūpaṃ khanati durmatiḥ)digs a well — what fool?कुआँ खोदता है — कौन दुर्बुद्धि?यावत्तिष्ठति देहोऽयं (yāvattiṣṭhati deho'yaṃ)as long as this body lastsजब तक यह देह रहता हैतावत्तत्त्वं समभ्यसेत् (tāvattattvaṃ samabhyaset)so long should one practise [contemplation of] the Truthतब तक तत्त्व का अभ्यास करे

२६ व्याघ्रीवास्ते जरा चायुर्याति भिन्नघटाम्बुवत् । निघ्नन्ति रिपुवद्रोगास्तस्माच्छ्रेयः समाचरेत् ॥ २६॥

vyāghrīvāste jarā cāyuryāti bhinnaghaṭāmbuvat | nighnanti ripuvadrogāstasmācchreyaḥ samācaret ||

· हिन्दी

बाघिन की तरह बुढ़ापा घात लगाये बैठा है, फूटे घड़े के जल की तरह आयु बीत रही है, शत्रु की तरह रोग मारते हैं — इसलिए श्रेय का आचरण करे।

Old age lies in wait like a tigress; life runs out like water from a cracked pot; diseases strike like enemies — therefore one should pursue the highest good.

Word by wordपदार्थ

व्याघ्रीवास्ते जरा (vyāghrīvāste jarā)old age waits like a tigressजरा बाघिन की तरह घात में हैचायुर्याति भिन्नघटाम्बुवत् (cāyuryāti bhinnaghaṭāmbuvat)and life runs out like water from a cracked potऔर आयु फूटे घड़े के जल-सी बहती हैनिघ्नन्ति रिपुवद्रोगाः (nighnanti ripuvadrogāḥ)diseases strike like enemiesरोग शत्रुओं की तरह मारते हैंतस्माच्छ्रेयः समाचरेत् (tasmācchreyaḥ samācaret)therefore one should pursue the highest goodइसलिए कल्याण का आचरण करे

२७ यावन्नाश्रयते दुःखं यावन्नायान्ति चापदः । यावन्नेन्द्रियवैकल्यं तावच्छ्रेयः समाचरेत् ॥ २७॥

yāvannāśrayate duḥkhaṃ yāvannāyānti cāpadaḥ | yāvannendriyavaikalyaṃ tāvacchreyaḥ samācaret ||

· हिन्दी

जब तक दुःख ने घेरा नहीं, जब तक आपत्तियाँ नहीं आयीं, जब तक इन्द्रियाँ विकल नहीं हुईं — तब तक श्रेय का आचरण कर ले।

As long as sorrow has not taken hold, as long as calamities have not come, as long as the senses are not impaired — so long should one pursue the highest good.

Word by wordपदार्थ

यावन्नाश्रयते दुःखं (yāvannāśrayate duḥkhaṃ)as long as sorrow has not settled inजब तक दुःख नहीं घेरतायावन्नायान्ति चापदः (yāvannāyānti cāpadaḥ)as long as calamities have not comeजब तक आपदाएँ नहीं आतींयावन्नेन्द्रियवैकल्यं (yāvannendriyavaikalyaṃ)as long as the senses are not impairedजब तक इन्द्रियाँ विकल नहीं होतींतावच्छ्रेयः समाचरेत् (tāvacchreyaḥ samācaret)so long should one pursue the highest goodतब तक कल्याण का आचरण करे

२८ कालो न ज्ञायते नानाकार्यैः संसारसम्भवैः । सुखदुःखरतो जन्तुर्न वेत्ति हितमात्मनः ॥ २८॥

kālo na jñāyate nānākāryaiḥ saṃsārasambhavaiḥ | sukhaduḥkharato janturna vetti hitamātmanaḥ ||

· हिन्दी

संसार से उत्पन्न नाना कार्यों में समय का पता ही नहीं चलता; सुख-दुःख में रमा हुआ जीव अपना हित नहीं जानता।

Time goes unnoticed amid the many tasks that worldly life breeds; the creature engrossed in pleasure and pain does not know its own good.

Word by wordपदार्थ

कालो न ज्ञायते (kālo na jñāyate)time is not noticedकाल का पता नहीं चलतानानाकार्यैः संसारसम्भवैः (nānākāryaiḥ saṃsārasambhavaiḥ)amid the many tasks that saṃsāra breedsसंसार से उत्पन्न नाना कार्यों मेंसुखदुःखरतो जन्तुः (sukhaduḥkharato jantuḥ)the creature engrossed in pleasure and painसुख-दुःख में रत जीवन वेत्ति हितमात्मनः (na vetti hitamātmanaḥ)does not know its own goodअपना हित नहीं जानता

२९ जडानार्तान्मृतानापद्गतान् दृष्ट्वाऽतिदुःखितान् । लोको मोहसुरां पीत्वा न विभेति कदाचन ॥ २९॥

jaḍānārtānmṛtānāpadgatān dṛṣṭvā'tiduḥkhitān | loko mohasurāṃ pītvā na vibheti kadācana ||

· हिन्दी

जड़, पीड़ित, मृत और आपत्ति में पड़े अत्यन्त दुःखी लोगों को देखकर भी, मोह की मदिरा पीकर संसार कभी नहीं डरता।

Though it sees the senseless, the afflicted, the dead, and those fallen into calamity and deep misery, the world, drunk on the wine of delusion, is never afraid.

Word by wordपदार्थ

जडानार्तान्मृतान् (jaḍānārtānmṛtān)the senseless, the afflicted, the deadजड़, पीड़ित, मृतआपद्गतान् दृष्ट्वाऽतिदुःखितान् (āpadgatān dṛṣṭvā'tiduḥkhitān)having seen those fallen into calamity, deeply miserableआपद्ग्रस्त, अति दुःखी लोगों को देखकर भीलोको मोहसुरां पीत्वा (loko mohasurāṃ pītvā)the world, having drunk the wine of delusionसंसार मोह की मदिरा पीकरन विभेति कदाचन (na vibheti kadācana)is never afraidकभी नहीं डरता

३० सम्पदः स्वप्नसङ्काशा यौवनं कुसुमोपमम् । तडिच्चञ्चलमायुश्च कस्य स्याज्जानतो धृतिः ॥ ३०॥

sampadaḥ svapnasaṅkāśā yauvanaṃ kusumopamam | taḍiccañcalamāyuśca kasya syājjānato dhṛtiḥ ||

· हिन्दी

सम्पत्ति स्वप्न-सी है, यौवन फूल-सा, आयु बिजली-सी चंचल — यह जानने वाले को धैर्य (निश्चिन्तता) कैसे रह सकता है?

Riches are like a dream, youth is like a flower, life is as fickle as lightning — who that knows this could remain at ease?

Word by wordपदार्थ

सम्पदः स्वप्नसङ्काशा (sampadaḥ svapnasaṅkāśā)riches are like a dreamसम्पदाएँ स्वप्न-सी हैंयौवनं कुसुमोपमम् (yauvanaṃ kusumopamam)youth is like a flowerयौवन फूल-सा हैतडिच्चञ्चलमायुश्च (taḍiccañcalamāyuśca)and life is fickle as lightningऔर आयु बिजली-सी चंचलकस्य स्याज्जानतो धृतिः (kasya syājjānato dhṛtiḥ)who that knows this could stay complacent?यह जानकर किसे धैर्य रह सकता है?

३१ शतं जीवितमत्यल्पं निद्रा स्यादर्द्धहारिणी । बाल्यरोगजरादुःखैरर्द्धं तदपि निष्फलम् ॥ ३१॥

śataṃ jīvitamatyalpaṃ nidrā syādarddhahāriṇī | bālyarogajarāduḥkhairarddhaṃ tadapi niṣphalam ||

· हिन्दी

सौ वर्ष का जीवन अत्यल्प है; उसका आधा नींद ले लेती है, और वह शेष आधा भी बचपन, रोग, बुढ़ापे और दुःख में निष्फल जाता है।

A life of a hundred years is very little; sleep takes half of it away, and the other half too is wasted on childhood, disease, old age and sorrow.

Word by wordपदार्थ

शतं जीवितमत्यल्पं (śataṃ jīvitamatyalpaṃ)a life of a hundred [years] is very littleसौ वर्ष का जीवन अत्यल्प हैनिद्रा स्यादर्द्धहारिणी (nidrā syādarddhahāriṇī)sleep takes away half of itनिद्रा उसका आधा हर लेती हैबाल्यरोगजरादुःखैः (bālyarogajarāduḥkhaiḥ)with childhood, disease, old age and sorrowबाल्य, रोग, जरा और दुःखों सेअर्द्धं तदपि निष्फलम् (arddhaṃ tadapi niṣphalam)even the [other] half is fruitlessशेष आधा भी निष्फल

३२ प्रारब्धव्ये निरुद्वेगो जागर्तव्ये सुषुप्तकः । विश्वस्तव्यो भयस्थाने घातकैः किं न हन्यते ॥ ३२॥

prārabdhavye nirudvego jāgartavye suṣuptakaḥ | viśvastavyo bhayasthāne ghātakaiḥ kiṃ na hanyate ||

· हिन्दी

जो करना चाहिए उसमें उद्यमहीन, जहाँ जागना चाहिए वहाँ गहरी नींद में, भय के स्थान में विश्वस्त — ऐसा मनुष्य घातकों द्वारा क्यों न मारा जायेगा?

Unconcerned about what he ought to begin, fast asleep where he ought to be awake, trusting where there is danger — how should such a man not be struck down by his slayers?

Word by wordपदार्थ

प्रारब्धव्ये निरुद्वेगो (prārabdhavye nirudvego)unconcerned about what must be begunजो आरम्भ करना चाहिए उसमें उदासीनजागर्तव्ये सुषुप्तकः (jāgartavye suṣuptakaḥ)fast asleep where he should be awakeजहाँ जागना चाहिए वहाँ सोया हुआविश्वस्तव्यो भयस्थाने (viśvastavyo bhayasthāne)trusting in a place of dangerभय के स्थान में विश्वास करता हुआघातकैः किं न हन्यते (ghātakaiḥ kiṃ na hanyate)why would he not be struck down by killers?घातकों द्वारा क्यों न मारा जाए?

३३ तोयफेनसमे देहे जीवे शकुनिवत् स्थिते । अनित्येऽप्रियसंसारे कथं तिष्ठन्ति निर्भयाः ॥ ३३॥

toyaphenasame dehe jīve śakunivat sthite | anitye'priyasaṃsāre kathaṃ tiṣṭhanti nirbhayāḥ ||

· हिन्दी

देह जल के फेन-सी है, उसमें जीव पक्षी की तरह बैठा है — इस अनित्य और अप्रिय संसार में लोग निर्भय कैसे रहते हैं?

With the body like foam on water and the soul perched in it like a bird, how do people remain unafraid in this impermanent and unlovely world?

Word by wordपदार्थ

तोयफेनसमे देहे (toyaphenasame dehe)the body being like foam on waterजल के फेन-समान देह मेंजीवे शकुनिवत् स्थिते (jīve śakunivat sthite)the soul perched in it like a birdपक्षी की तरह बैठे जीव के होतेअनित्येऽप्रियसंसारे (anitye'priyasaṃsāre)in this impermanent, unlovely saṃsāraइस अनित्य, अप्रिय संसार मेंकथं तिष्ठन्ति निर्भयाः (kathaṃ tiṣṭhanti nirbhayāḥ)how do they remain unafraid?कैसे निर्भय बने रहते हैं?

३४ अहिते हितबुद्धिः स्यादध्रुवे ध्रुवचिन्तकः । अनर्थे चार्थविज्ञानी स्वमृत्युं यो न वेत्ति च ॥ ३४॥

ahite hitabuddhiḥ syādadhruve dhruvacintakaḥ | anarthe cārthavijñānī svamṛtyuṃ yo na vetti ca ||

· हिन्दी

जो अहित को हित समझता है, अस्थिर को स्थिर मानता है, अनर्थ में अर्थ देखता है और अपनी मृत्यु को नहीं जानता —

He takes the harmful for good, thinks the fleeting lasting, sees worth in the worthless, and does not know his own death —

Word by wordपदार्थ

अहिते हितबुद्धिः स्यात् (ahite hitabuddhiḥ syāt)he takes the harmful for goodअहित में हित-बुद्धि रखता हैअध्रुवे ध्रुवचिन्तकः (adhruve dhruvacintakaḥ)thinks the unstable stableअस्थिर को स्थिर मानता हैअनर्थे चार्थविज्ञानी (anarthe cārthavijñānī)sees value in the worthlessअनर्थ में अर्थ देखता हैस्वमृत्युं यो न वेत्ति च (svamṛtyuṃ yo na vetti ca)and does not know his own deathऔर अपनी मृत्यु को नहीं जानता

३५ पश्यन्नपि न पश्येत् स शृण्वन्नपि न बुध्यति । पठन्नपि न जानाति तव मायाविमोहितः ॥ ३५॥

paśyannapi na paśyet sa śṛṇvannapi na budhyati | paṭhannapi na jānāti tava māyāvimohitaḥ ||

· हिन्दी

वह देखता हुआ भी नहीं देखता, सुनता हुआ भी नहीं समझता, पढ़ता हुआ भी नहीं जानता — तुम्हारी माया से विमोहित।

though he sees he does not see, though he hears he does not understand, though he reads he does not know — bewildered by your māyā.

Word by wordपदार्थ

पश्यन्नपि न पश्येत् सः (paśyannapi na paśyet saḥ)though seeing, he does not seeदेखता हुआ भी वह नहीं देखताशृण्वन्नपि न बुध्यति (śṛṇvannapi na budhyati)though hearing, he does not understandसुनता हुआ भी नहीं समझतापठन्नपि न जानाति (paṭhannapi na jānāti)though reading, he does not knowपढ़ता हुआ भी नहीं जानतातव मायाविमोहितः (tava māyāvimohitaḥ)bewildered by your māyāतुम्हारी माया से विमोहित

३६ सन्निमज्जज्जगदिदं गम्भीरे कालसागरे । मृत्युरोगजराग्राहे न किञ्चिदपि बुध्यति ॥ ३६॥

sannimajjajjagadidaṃ gambhīre kālasāgare | mṛtyurogajarāgrāhe na kiñcidapi budhyati ||

· हिन्दी

यह जगत् काल के गहरे सागर में डूब रहा है, जिसमें मृत्यु, रोग और जरा-रूपी ग्राह हैं — और यह कुछ भी नहीं समझता।

This world is sinking in the deep ocean of Time, whose crocodiles are death, disease and old age — and it understands nothing at all.

Word by wordपदार्थ

सन्निमज्जज्जगदिदं (sannimajjajjagadidaṃ)this world is sinkingयह जगत् डूब रहा हैगम्भीरे कालसागरे (gambhīre kālasāgare)in the deep ocean of Timeगहरे काल-सागर मेंमृत्युरोगजराग्राहे (mṛtyurogajarāgrāhe)[an ocean] whose crocodiles are death, disease and old ageजिसमें मृत्यु, रोग, जरा ग्राह (मगर) हैंन किञ्चिदपि बुध्यति (na kiñcidapi budhyati)and it understands nothing at allऔर कुछ भी नहीं समझता

३७ प्रतिक्षणमयं कायो जीर्यमाणो न लक्ष्यते । आमकुम्भ इवाम्भःस्थो विशीर्णो नैव भाव्यते ॥ ३७॥

pratikṣaṇamayaṃ kāyo jīryamāṇo na lakṣyate | āmakumbha ivāmbhaḥstho viśīrṇo naiva bhāvyate ||

· हिन्दी

यह शरीर प्रतिक्षण जीर्ण हो रहा है, पर दिखाई नहीं देता; जल में रखे कच्चे घड़े की तरह इसका गलना प्रतीत नहीं होता।

Every moment this body is wearing away, though it is not noticed; like an unbaked pot standing in water, its dissolution is never perceived.

Word by wordपदार्थ

प्रतिक्षणमयं कायो (pratikṣaṇamayaṃ kāyo)this body, every momentयह काया प्रतिक्षणजीर्यमाणो न लक्ष्यते (jīryamāṇo na lakṣyate)is decaying, though it is not noticedजीर्ण हो रही है, पर दिखती नहींआमकुम्भ इवाम्भःस्थो (āmakumbha ivāmbhaḥstho)like an unbaked pot standing in waterजल में रखे कच्चे घड़े की तरहविशीर्णो नैव भाव्यते (viśīrṇo naiva bhāvyate)its dissolving is not perceivedइसका बिखरना भान नहीं होता

३८ युज्यते वेष्टनं वायोराकाशस्य च खण्डनम् । ग्रथनञ्च तरङ्गाणामास्था नायुषि युज्यते ॥ ३८॥

yujyate veṣṭanaṃ vāyorākāśasya ca khaṇḍanam | grathanañca taraṅgāṇāmāsthā nāyuṣi yujyate ||

· हिन्दी

वायु को लपेटना, आकाश को खण्ड-खण्ड करना, लहरों को गूँथना — ये शायद सम्भव हों, पर आयु पर भरोसा सम्भव नहीं।

One might wrap up the wind, or cut space into pieces, or string the waves together — but reliance upon life is not possible.

Word by wordपदार्थ

युज्यते वेष्टनं वायोः (yujyate veṣṭanaṃ vāyoḥ)it may be possible to wrap up the windवायु को लपेटना सम्भव होआकाशस्य च खण्डनम् (ākāśasya ca khaṇḍanam)or to cut space into piecesऔर आकाश का खण्डनग्रथनञ्च तरङ्गाणाम् (grathanañca taraṅgāṇām)or to string waves togetherऔर तरंगों को गूँथनाआस्था नायुषि युज्यते (āsthā nāyuṣi yujyate)but reliance on life is not possibleपर आयु पर भरोसा सम्भव नहीं

३९ पृथिवी दह्यते येन मेरुश्चापि विशीर्यते । शुष्यते सागरजलं शरीरे देवि का कथा ॥ ३९॥

pṛthivī dahyate yena meruścāpi viśīryate | śuṣyate sāgarajalaṃ śarīre devi kā kathā ||

· हिन्दी

जिस (काल) से पृथ्वी जल जाती है, मेरु भी चूर हो जाता है, समुद्र का जल सूख जाता है — हे देवि! उसके सामने शरीर की क्या बात?

That [Time] by which the earth is burnt, by which even Meru crumbles and the waters of the ocean dry up — what, O Devī, is there to say of the body?

Word by wordपदार्थ

पृथिवी दह्यते येन (pṛthivī dahyate yena)that by which the earth is burntजिससे पृथ्वी जल जाती हैमेरुश्चापि विशीर्यते (meruścāpi viśīryate)and even Meru crumblesऔर मेरु भी बिखर जाता हैशुष्यते सागरजलं (śuṣyate sāgarajalaṃ)the ocean's water dries upसागर का जल सूख जाता हैशरीरे देवि का कथा (śarīre devi kā kathā)of the body, O Devī, what is there to say?शरीर की, हे देवि, क्या बात?

४० अपत्यं मे कलत्रं मे धनं मे बान्धवश्च मे । लपन्तमिति मर्त्यं हि हन्ति कालवृको बलात् ॥ ४०॥

apatyaṃ me kalatraṃ me dhanaṃ me bāndhavaśca me | lapantamiti martyaṃ hi hanti kālavṛko balāt ||

· हिन्दी

"मेरी सन्तान, मेरी स्त्री, मेरा धन, मेरे बन्धु" — ऐसा बड़बड़ाते मनुष्य को काल-रूपी भेड़िया बलपूर्वक मार डालता है।

"My children, my wife, my wealth, my kinsmen" — the mortal who prattles thus, the wolf of Time seizes and slays.

Word by wordपदार्थ

अपत्यं मे कलत्रं मे (apatyaṃ me kalatraṃ me)my children, my wifeमेरी सन्तान, मेरी पत्नीधनं मे बान्धवश्च मे (dhanaṃ me bāndhavaśca me)my wealth, my kinsmenमेरा धन, मेरे बन्धुलपन्तमिति मर्त्यं हि (lapantamiti martyaṃ hi)the mortal who prattles thusऐसा बड़बड़ाते मनुष्य कोहन्ति कालवृको बलात् (hanti kālavṛko balāt)the wolf of Time kills by forceकाल-रूपी भेड़िया बलपूर्वक मार देता है

४१ इदं कृतमिदं कार्यमिदमन्यत् कृताकृतम् । एवमीहासमायुक्तं मृत्युरत्ति जनं प्रिये ॥ ४१॥

idaṃ kṛtamidaṃ kāryamidamanyat kṛtākṛtam | evamīhāsamāyuktaṃ mṛtyuratti janaṃ priye ||

· हिन्दी

"यह कर लिया, यह करना है, यह अधूरा है" — इस प्रकार की चेष्टाओं में लगे मनुष्य को, हे प्रिये! मृत्यु खा जाती है।

"This is done, this must be done, this other is half-done" — a man thus caught up in his strivings, O beloved, Death devours.

Word by wordपदार्थ

इदं कृतमिदं कार्यम् (idaṃ kṛtamidaṃ kāryam)this is done, this is to be doneयह कर लिया, यह करना हैइदमन्यत् कृताकृतम् (idamanyat kṛtākṛtam)this other is half doneयह दूसरा अधूरा हैएवमीहासमायुक्तं (evamīhāsamāyuktaṃ)a man thus caught up in strivingइस प्रकार प्रयत्नों में उलझे मनुष्य कोमृत्युरत्ति जनं प्रिये (mṛtyuratti janaṃ priye)Death devours, O belovedमृत्यु खा जाती है, हे प्रिये

४२ श्वःकार्यमद्य कर्तव्यं पूर्वाह्णे चापराह्निकम् । न हि प्रतीक्षते मृत्युः कृतं वाऽस्य न वा कृतम् ॥ ४२॥

śvaḥkāryamadya kartavyaṃ pūrvāhṇe cāparāhnikam | na hi pratīkṣate mṛtyuḥ kṛtaṃ vā'sya na vā kṛtam ||

· हिन्दी

कल का काम आज कर ले, और दोपहर का सुबह — क्योंकि मृत्यु यह नहीं देखती कि उसका काम हुआ या नहीं।

Tomorrow's task should be done today, and the afternoon's in the morning — for Death does not wait to see whether a man's work is done or not.

Word by wordपदार्थ

श्वःकार्यमद्य कर्तव्यं (śvaḥkāryamadya kartavyaṃ)tomorrow's task should be done todayकल का कार्य आज ही करेपूर्वाह्णे चापराह्निकम् (pūrvāhṇe cāparāhnikam)and the afternoon's in the forenoonऔर अपराह्न का पूर्वाह्न मेंन हि प्रतीक्षते मृत्युः (na hi pratīkṣate mṛtyuḥ)for Death does not waitक्योंकि मृत्यु प्रतीक्षा नहीं करतीकृतं वाऽस्य न वा कृतम् (kṛtaṃ vā'sya na vā kṛtam)whether his work is done or notकि इसका काम हुआ या नहीं

४३ जरादर्शितपन्थानं प्रचण्डव्याधिसैनिकम् । मृत्युशत्रुमभिज्ञोऽसि आयान्तं किं न पश्यसि ॥ ४३॥

jarādarśitapanthānaṃ pracaṇḍavyādhisainikam | mṛtyuśatrumabhijño'si āyāntaṃ kiṃ na paśyasi ||

· हिन्दी

जिसे बुढ़ापा रास्ता दिखाता है और प्रचण्ड रोग जिसके सैनिक हैं, उस मृत्यु-रूपी शत्रु को तुम जानते हो — फिर उसे आते हुए क्यों नहीं देखते?

You know the enemy Death, whose way is shown him by old age and whose soldiers are fierce diseases — why do you not see him coming?

Word by wordपदार्थ

जरादर्शितपन्थानं (jarādarśitapanthānaṃ)whose path is shown by old ageजिसका मार्ग जरा दिखाती हैप्रचण्डव्याधिसैनिकम् (pracaṇḍavyādhisainikam)whose soldiers are fierce diseasesजिसके सैनिक प्रचण्ड रोग हैंमृत्युशत्रुमभिज्ञोऽसि (mṛtyuśatrumabhijño'si)you know the enemy Deathमृत्यु-शत्रु को तू जानता हैआयान्तं किं न पश्यसि (āyāntaṃ kiṃ na paśyasi)why do you not see him coming?आते हुए को क्यों नहीं देखता?

४४ आशा सूचीविनिर्भिन्नं सिक्तं विषयसर्पिषा । रागद्वेषानले पक्वं मृत्युरश्नाति मानवम् ॥ ४४॥

āśā sūcīvinirbhinnaṃ siktaṃ viṣayasarpiṣā | rāgadveṣānale pakvaṃ mṛtyuraśnāti mānavam ||

· हिन्दी

आशा की सूई से बिंधा, विषय-रूपी घी से सींचा, राग-द्वेष की आग में पका — मनुष्य को मृत्यु इसी तरह खाती है।

Skewered on the needle of hope, basted with the ghee of sense-pleasures, roasted in the fire of passion and hatred — so Death eats the man.

Word by wordपदार्थ

आशा सूचीविनिर्भिन्नं (āśā sūcīvinirbhinnaṃ)pierced through by the needle of hopeआशा की सुई से बिंधासिक्तं विषयसर्पिषा (siktaṃ viṣayasarpiṣā)basted with the ghee of sense-objectsविषय-रूपी घी से सिंचितरागद्वेषानले पक्वं (rāgadveṣānale pakvaṃ)roasted in the fire of passion and hatredराग-द्वेष की अग्नि में पकामृत्युरश्नाति मानवम् (mṛtyuraśnāti mānavam)Death eats the manमनुष्य को मृत्यु खा जाती है

४५ बालांश्च यौवनस्थांश्च वृद्धान् गर्भगतानपि । सर्वान् संविशते मृत्युरेवम्भूतमिदं जगत् ॥ ४५॥

bālāṃśca yauvanasthāṃśca vṛddhān garbhagatānapi | sarvān saṃviśate mṛtyurevambhūtamidaṃ jagat ||

· हिन्दी

बालक, युवा, वृद्ध, यहाँ तक कि गर्भस्थ भी — सबमें मृत्यु प्रवेश करती है। ऐसा ही यह जगत् है।

Children, those in their youth, the old, even those still in the womb — Death enters into them all. Such is this world.

Word by wordपदार्थ

बालांश्च यौवनस्थांश्च (bālāṃśca yauvanasthāṃśca)children and those in their youthबालकों और युवाओं कोवृद्धान् गर्भगतानपि (vṛddhān garbhagatānapi)the old, even those in the wombवृद्धों को, गर्भस्थों को भीसर्वान् संविशते मृत्युः (sarvān saṃviśate mṛtyuḥ)Death enters into them allसबमें मृत्यु प्रवेश करती हैएवम्भूतमिदं जगत् (evambhūtamidaṃ jagat)such is this worldऐसा है यह जगत्

४६ ब्रह्मविष्णुमहेशादिदेवता भूतजातयः । नाशमेवानुधावन्ति तस्माच्छ्रेयः समाचरेत् ॥ ४६॥

brahmaviṣṇumaheśādidevatā bhūtajātayaḥ | nāśamevānudhāvanti tasmācchreyaḥ samācaret ||

· हिन्दी

ब्रह्मा, विष्णु, महेश आदि देवता और समस्त प्राणि-जातियाँ नाश की ओर ही दौड़ रही हैं — इसलिए श्रेय का आचरण करे।

The gods Brahmā, Viṣṇu, Maheśa and the rest, and every class of being, run only towards destruction — therefore one should pursue the highest good.

Word by wordपदार्थ

ब्रह्मविष्णुमहेशादिदेवता (brahmaviṣṇumaheśādidevatā)the gods Brahmā, Viṣṇu, Maheśa and the restब्रह्मा, विष्णु, महेश आदि देवताभूतजातयः (bhūtajātayaḥ)[and all] the classes of beings(और सब) प्राणी-जातियाँनाशमेवानुधावन्ति (nāśamevānudhāvanti)run only towards destructionनाश की ओर ही दौड़ रही हैंतस्माच्छ्रेयः समाचरेत् (tasmācchreyaḥ samācaret)therefore one should pursue the highest goodइसलिए कल्याण का आचरण करे

४७ स्वस्ववर्णाश्रमाचारलङ्घनाद् दुष्प्रतिग्रहात् । परस्त्रीधनलोभाच्च नॄणामायुःक्षयो भवेत् ॥ ४७॥

svasvavarṇāśramācāralaṅghanād duṣpratigrahāt | parastrīdhanalobhācca nṝṇāmāyuḥkṣayo bhavet ||

· हिन्दी

अपने-अपने वर्ण और आश्रम के आचार के उल्लंघन से, अनुचित दान लेने से, और पराई स्त्री तथा धन के लोभ से मनुष्यों की आयु क्षीण होती है।

By transgressing the conduct of one's own varṇa and āśrama, by accepting improper gifts, and by coveting another's wife or wealth, the life of men is shortened.

Word by wordपदार्थ

स्वस्ववर्णाश्रमाचारलङ्घनात् (svasvavarṇāśramācāralaṅghanāt)from transgressing the conduct of one's own varṇa and āśramaअपने वर्ण-आश्रम के आचार के उल्लंघन सेदुष्प्रतिग्रहात् (duṣpratigrahāt)from accepting improper giftsकुत्सित दान लेने सेपरस्त्रीधनलोभाच्च (parastrīdhanalobhācca)and from coveting another's wife and wealthऔर परस्त्री-परधन के लोभ सेनॄणामायुःक्षयो भवेत् (nṝṇāmāyuḥkṣayo bhavet)the life of men is shortenedमनुष्यों की आयु क्षीण होती है

४८ वेदशास्त्राद्यनभ्यासात्तथैव गुर्वनर्चनात् । नॄणामायुःक्षयो भूयादिन्द्रियाणामनिग्रहात् ॥ ४८॥

vedaśāstrādyanabhyāsāttathaiva gurvanarcanāt | nṝṇāmāyuḥkṣayo bhūyādindriyāṇāmanigrahāt ||

· हिन्दी

वेद-शास्त्र आदि के अनभ्यास से, वैसे ही गुरु की पूजा न करने से, और इन्द्रियों के अनिग्रह से मनुष्यों की आयु क्षीण होती है।

From neglecting the study of the Veda and śāstras, likewise from failing to honour the guru, and from not restraining the senses, the life of men is shortened.

Word by wordपदार्थ

वेदशास्त्राद्यनभ्यासात् (vedaśāstrādyanabhyāsāt)from not studying the Veda, the śāstras and the restवेद-शास्त्र आदि के अनभ्यास सेतथैव गुर्वनर्चनात् (tathaiva gurvanarcanāt)likewise from not honouring the guruवैसे ही गुरु की पूजा न करने सेनॄणामायुःक्षयो भूयात् (nṝṇāmāyuḥkṣayo bhūyāt)the life of men is shortenedमनुष्यों की आयु क्षीण होती हैइन्द्रियाणामनिग्रहात् (indriyāṇāmanigrahāt)and from not restraining the sensesऔर इन्द्रियों के अनिग्रह से

४९ व्याधिराधिर्विषं शस्त्रं ना सर्पः पशवो मृगाः । मरणं येन निर्दिष्टं तेन गच्छन्ति जन्तवः ॥ ४९॥

vyādhirādhirviṣaṃ śastraṃ nā sarpaḥ paśavo mṛgāḥ | maraṇaṃ yena nirdiṣṭaṃ tena gacchanti jantavaḥ ||

· हिन्दी

व्याधि, मानसिक पीड़ा, विष, शस्त्र, मनुष्य, सर्प, पशु, हिंस्र जन्तु — जिसके द्वारा जिसकी मृत्यु निर्दिष्ट है, उसी से प्राणी चले जाते हैं।

Disease, mental anguish, poison, weapons, a man, a serpent, cattle, wild beasts — by whichever of these their death has been appointed, by that do creatures depart.

Word by wordपदार्थ

व्याधिराधिर्विषं शस्त्रं (vyādhirādhirviṣaṃ śastraṃ)disease, anguish, poison, weaponव्याधि, मानसिक पीड़ा, विष, शस्त्रना सर्पः पशवो मृगाः (nā sarpaḥ paśavo mṛgāḥ)a man, a serpent, cattle, wild beastsमनुष्य, सर्प, पशु, हिंस्र जन्तुमरणं येन निर्दिष्टं (maraṇaṃ yena nirdiṣṭaṃ)by whichever [of these] death has been appointedजिससे मरण निर्दिष्ट हैतेन गच्छन्ति जन्तवः (tena gacchanti jantavaḥ)by that do creatures goउसी से प्राणी जाते हैं

५० जीवस्तृणजलौकेव देहाद्देहान्तरं व्रजेत् । सम्प्राप्य परमंशेन देहं त्यजति पूर्वजम् ॥ ५०॥

jīvastṛṇajalaukeva dehāddehāntaraṃ vrajet | samprāpya paramaṃśena dehaṃ tyajati pūrvajam ||

· हिन्दी

तिनके पर की जोंक की तरह जीव एक देह से दूसरी देह में जाता है: एक अंश से अगली देह को पकड़कर वह पहली देह छोड़ देता है।

Like a leech on a blade of grass, the soul passes from one body to another: having taken hold of the next with one part of itself, it lets go of the earlier body.

Word by wordपदार्थ

जीवस्तृणजलौकेव (jīvastṛṇajalaukeva)the soul, like a leech on a blade of grassजीव तिनके पर जोंक की तरहदेहाद्देहान्तरं व्रजेत् (dehāddehāntaraṃ vrajet)passes from one body to anotherएक देह से दूसरे देह में जाता हैसम्प्राप्य परमंशेन (samprāpya paramaṃśena)having reached the next by a part [of itself]अंश से अगले को पाकरदेहं त्यजति पूर्वजम् (dehaṃ tyajati pūrvajam)it abandons the earlier bodyपहले देह को छोड़ देता है

५१ बाल्ययौवनवृद्धत्वं यथा देहान्तरादिकम् । तथा देहान्तरप्राप्तिर्गृहाद्गृहमिवागतः ॥ ५१॥

bālyayauvanavṛddhatvaṃ yathā dehāntarādikam | tathā dehāntaraprāptirgṛhādgṛhamivāgataḥ ||

· हिन्दी

जैसे बाल्य, यौवन और वृद्धावस्था मानो भिन्न-भिन्न देहें हैं, वैसे ही दूसरी देह की प्राप्ति है — जैसे कोई एक घर से दूसरे घर में चला जाये।

Just as childhood, youth and old age are like successive bodies, so is the taking on of a new body — like a man who has moved from one house to another.

Word by wordपदार्थ

बाल्ययौवनवृद्धत्वं (bālyayauvanavṛddhatvaṃ)childhood, youth, old ageबाल्य, यौवन, वृद्धत्वयथा देहान्तरादिकम् (yathā dehāntarādikam)just as [these are] other bodies and so onजैसे (ये) देहान्तर आदि हैंतथा देहान्तरप्राप्तिः (tathā dehāntaraprāptiḥ)so is the taking on of another bodyवैसे ही अन्य देह की प्राप्ति हैगृहाद्गृहमिवागतः (gṛhādgṛhamivāgataḥ)like one who has gone from house to houseजैसे कोई एक घर से दूसरे घर जाए

५२ जनाः कृत्वेह कर्माणि सुखदुःखानि भुञ्जते । परत्राज्ञानिनो देवि यान्त्यायान्ति पुनः पुनः ॥ ५२॥

janāḥ kṛtveha karmāṇi sukhaduḥkhāni bhuñjate | paratrājñānino devi yāntyāyānti punaḥ punaḥ ||

· हिन्दी

लोग यहाँ कर्म करके सुख-दुःख भोगते हैं; हे देवि! अज्ञानी परलोक में जाते और फिर-फिर लौट आते हैं।

Having done their deeds here, people reap pleasures and pains hereafter; the ignorant, O Devī, go and come back again and again.

Word by wordपदार्थ

जनाः कृत्वेह कर्माणि (janāḥ kṛtveha karmāṇi)people, having done deeds hereलोग यहाँ कर्म करकेसुखदुःखानि भुञ्जते (sukhaduḥkhāni bhuñjate)experience pleasures and painsसुख-दुःख भोगते हैंपरत्राज्ञानिनो देवि (paratrājñānino devi)in the hereafter, the ignorant, O Devīपरलोक में अज्ञानी, हे देवियान्त्यायान्ति पुनः पुनः (yāntyāyānti punaḥ punaḥ)go and come again and againबार-बार जाते-आते हैं

५३ इह यत् क्रियते कर्म तत् परत्रोपभुज्यते । सिक्तमूलस्य वृक्षस्य फलं शाखासु दृश्यते ॥ ५३॥

iha yat kriyate karma tat paratropabhujyate | siktamūlasya vṛkṣasya phalaṃ śākhāsu dṛśyate ||

· हिन्दी

यहाँ जो कर्म किया जाता है, वह परलोक में भोगा जाता है: जड़ में सींचे गये वृक्ष का फल शाखाओं पर दिखाई देता है।

Whatever deed is done here is reaped in the hereafter: the fruit of a tree watered at its root is seen upon its branches.

Word by wordपदार्थ

इह यत् क्रियते कर्म (iha yat kriyate karma)whatever deed is done hereयहाँ जो कर्म किया जाता हैतत् परत्रोपभुज्यते (tat paratropabhujyate)that is enjoyed in the hereafterवह परलोक में भोगा जाता हैसिक्तमूलस्य वृक्षस्य (siktamūlasya vṛkṣasya)of a tree watered at the rootजड़ में सींचे वृक्ष काफलं शाखासु दृश्यते (phalaṃ śākhāsu dṛśyate)the fruit is seen on the branchesफल शाखाओं में दिखता है

५४ दारिद्र्यदुःखरोगाश्च बन्धनव्यसनानि च । आत्मापराधवृक्षस्य फलान्येतानि देहिनाम् ॥ ५४॥

dāridryaduḥkharogāśca bandhanavyasanāni ca | ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām ||

· हिन्दी

दरिद्रता, दुःख, रोग, बन्धन और विपत्तियाँ — ये देहधारियों के लिए अपने ही अपराध-रूपी वृक्ष के फल हैं।

Poverty, sorrow, disease, bondage and misfortune — these are, for embodied beings, the fruits of the tree of their own offences.

Word by wordपदार्थ

दारिद्र्यदुःखरोगाश्च (dāridryaduḥkharogāśca)poverty, sorrow, and diseasesदरिद्रता, दुःख और रोगबन्धनव्यसनानि च (bandhanavyasanāni ca)bondage and misfortunesबन्धन और विपत्तियाँआत्मापराधवृक्षस्य (ātmāparādhavṛkṣasya)of the tree of one's own offencesअपने अपराध-रूपी वृक्ष केफलान्येतानि देहिनाम् (phalānyetāni dehinām)these are the fruits, for embodied beingsये फल हैं देहधारियों के लिए

५५ निःसङ्ग एव मोक्षः स्याद्दोषाः सर्वे च सङ्गजाः । तस्मात् सङ्गं परित्यज्य तत्त्वनिष्ठः सुखी भवेत् । सङ्गाच्च चलते ज्ञानी चावश्यं किमुताल्पवित् ॥ ५५॥

niḥsaṅga eva mokṣaḥ syāddoṣāḥ sarve ca saṅgajāḥ | tasmāt saṅgaṃ parityajya tattvaniṣṭhaḥ sukhī bhavet | saṅgācca calate jñānī cāvaśyaṃ kimutālpavit ||

· हिन्दी

मोक्ष निःसंगता में ही है, और सब दोष संग से उत्पन्न होते हैं; इसलिए संग छोड़कर तत्त्वनिष्ठ होकर सुखी हो। संग से ज्ञानी भी अवश्य विचलित हो जाता है — फिर अल्पज्ञ की तो बात ही क्या!

Liberation lies only in freedom from attachment, and all faults are born of attachment; therefore, abandoning attachment, one who is fixed on the Truth becomes happy. Even the wise are surely shaken by attachment — how much more the man of little knowledge!

Word by wordपदार्थ

निःसङ्ग एव मोक्षः स्यात् (niḥsaṅga eva mokṣaḥ syāt)liberation is only in non-attachmentनिःसंग होने में ही मोक्ष हैदोषाः सर्वे च सङ्गजाः (doṣāḥ sarve ca saṅgajāḥ)and all faults are born of attachmentऔर सब दोष संग से जन्मते हैंतस्मात् सङ्गं परित्यज्य (tasmāt saṅgaṃ parityajya)therefore, abandoning attachmentइसलिए संग को छोड़करतत्त्वनिष्ठः सुखी भवेत् (tattvaniṣṭhaḥ sukhī bhavet)one fixed on the Truth becomes happyतत्त्वनिष्ठ होकर सुखी होसङ्गाच्च चलते ज्ञानी (saṅgācca calate jñānī)even the wise man is shaken by attachmentसंग से ज्ञानी भी विचलित होता हैचावश्यं किमुताल्पवित् (cāvaśyaṃ kimutālpavit)surely — how much more one of little knowledgeअवश्य — अल्पज्ञ की तो बात ही क्या

५६ सङ्गः सर्वात्मना त्याज्यः स चेत्त्यक्तुं न शक्यते । सद्भिः सह स कर्तव्यः सतां सङ्गो हि भेषजम् ॥ ५६॥

saṅgaḥ sarvātmanā tyājyaḥ sa cettyaktuṃ na śakyate | sadbhiḥ saha sa kartavyaḥ satāṃ saṅgo hi bheṣajam ||

· हिन्दी

संग को पूर्णतः त्याग देना चाहिए; यदि त्यागा न जा सके तो सज्जनों के साथ करे — क्योंकि सत्संग तो औषध है।

Attachment should be given up altogether; if it cannot be given up, it should be formed with the good — for the company of the good is a medicine.

Word by wordपदार्थ

सङ्गः सर्वात्मना त्याज्यः (saṅgaḥ sarvātmanā tyājyaḥ)attachment should be given up entirelyसंग सर्वथा त्यागने योग्य हैस चेत्त्यक्तुं न शक्यते (sa cettyaktuṃ na śakyate)if it cannot be given upयदि वह त्यागा न जा सकेसद्भिः सह स कर्तव्यः (sadbhiḥ saha sa kartavyaḥ)it should be formed with the goodतो सज्जनों के साथ करेसतां सङ्गो हि भेषजम् (satāṃ saṅgo hi bheṣajam)for the company of the good is a medicineक्योंकि सत्संग औषध है

५७ सत्सङ्गश्च विवेकश्च निर्मलं नयनद्वयम् । यस्य नास्ति नरः सोऽन्धः कथं न स्यादमार्गगः ॥ ५७॥

satsaṅgaśca vivekaśca nirmalaṃ nayanadvayam | yasya nāsti naraḥ so'ndhaḥ kathaṃ na syādamārgagaḥ ||

· हिन्दी

सत्संग और विवेक — ये दो निर्मल नेत्र हैं; जिसके पास ये नहीं वह मनुष्य अन्धा है — वह कुमार्ग पर क्यों न जायेगा?

The company of the good and discrimination are a pair of clear eyes; the man who lacks them is blind — how should he not stray from the path?

Word by wordपदार्थ

सत्सङ्गश्च विवेकश्च (satsaṅgaśca vivekaśca)the company of the good and discriminationसत्संग और विवेकनिर्मलं नयनद्वयम् (nirmalaṃ nayanadvayam)are two clear eyesदो निर्मल नेत्र हैंयस्य नास्ति नरः सोऽन्धः (yasya nāsti naraḥ so'ndhaḥ)the man who lacks them is blindजिसके पास ये नहीं, वह मनुष्य अन्धा हैकथं न स्यादमार्गगः (kathaṃ na syādamārgagaḥ)how would he not go astray?वह कुमार्ग पर क्यों न जाए?

५८ यावतः कुरुते जन्तुः सम्बन्धान्मनसः प्रियान् । तावन्तोऽस्य विशन्त्येते हृदये शोकशङ्कवः ॥ ५८॥

yāvataḥ kurute jantuḥ sambandhānmanasaḥ priyān | tāvanto'sya viśantyete hṛdaye śokaśaṅkavaḥ ||

· हिन्दी

जीव अपने मन को प्रिय जितने सम्बन्ध बनाता है, उतने ही शोक के कीले उसके हृदय में घुस जाते हैं।

As many ties as a creature forms that are dear to its heart, so many spikes of grief are driven into that heart.

Word by wordपदार्थ

यावतः कुरुते जन्तुः (yāvataḥ kurute jantuḥ)as many as a creature makesजीव जितने बनाता हैसम्बन्धान्मनसः प्रियान् (sambandhānmanasaḥ priyān)ties dear to its heartमन को प्रिय सम्बन्धतावन्तोऽस्य विशन्त्येते (tāvanto'sya viśantyete)so many enterउतने ही घुस जाते हैंहृदये शोकशङ्कवः (hṛdaye śokaśaṅkavaḥ)his heart as spikes of griefउसके हृदय में शोक की कीलें

५९ स्वदेहमपि जीवोऽयं त्यक्त्वा याति कुलेश्वरि । स्त्रीमातृपितृपुत्रादिसम्बन्धः केन हेतुना ॥ ५९॥

svadehamapi jīvo'yaṃ tyaktvā yāti kuleśvari | strīmātṛpitṛputrādisambandhaḥ kena hetunā ||

· हिन्दी

हे कुलेश्वरि! यह जीव अपनी देह तक को छोड़कर चला जाता है — फिर स्त्री, माता, पिता, पुत्र आदि का सम्बन्ध किस आधार पर?

This soul departs abandoning even its own body, O mistress of the Kula — on what ground, then, its tie to wife, mother, father, sons and the rest?

Word by wordपदार्थ

स्वदेहमपि जीवोऽयं (svadehamapi jīvo'yaṃ)even its own body, this soulअपना देह भी यह जीवत्यक्त्वा याति कुलेश्वरि (tyaktvā yāti kuleśvari)abandons and departs, O mistress of the Kulaछोड़कर चला जाता है, हे कुलेश्वरिस्त्रीमातृपितृपुत्रादि (strīmātṛpitṛputrādi)wife, mother, father, sons and the restपत्नी, माता, पिता, पुत्र आदिसम्बन्धः केन हेतुना (sambandhaḥ kena hetunā)[what then is] the tie [to them] — on what ground?(उनसे) सम्बन्ध किस आधार पर?

६० दुःखमूलो हि संसारः स यस्यास्ति स दुःखितः। तस्य त्यागः कृतो येन स सुखी नापरः प्रिये ॥ ६०॥

duḥkhamūlo hi saṃsāraḥ sa yasyāsti sa duḥkhitaḥ | tasya tyāgaḥ kṛto yena sa sukhī nāparaḥ priye ||

· हिन्दी

संसार दुःख का मूल है: जिसका वह है, वह दुःखी है; जिसने उसका त्याग कर दिया, हे प्रिये! वही सुखी है, और कोई नहीं।

Worldly existence is rooted in sorrow: whoever holds to it is miserable; he who has renounced it is happy, O beloved, and no one else.

Word by wordपदार्थ

दुःखमूलो हि संसारः (duḥkhamūlo hi saṃsāraḥ)saṃsāra is rooted in sorrowसंसार दुःख-मूल हैस यस्यास्ति स दुःखितः (sa yasyāsti sa duḥkhitaḥ)whoever has it is miserableजिसके पास वह है, वह दुःखी हैतस्य त्यागः कृतो येन (tasya tyāgaḥ kṛto yena)one who has renounced itजिसने उसका त्याग कियास सुखी नापरः प्रिये (sa sukhī nāparaḥ priye)he is happy, and no other, O belovedवही सुखी है, और कोई नहीं, हे प्रिये

६१ प्रभवं सर्वदुःखानामाश्रयं सकलापदाम् । आलयं सर्वपापानां संसारं वर्जयेत् प्रिये ॥ ६१॥

prabhavaṃ sarvaduḥkhānāmāśrayaṃ sakalāpadām | ālayaṃ sarvapāpānāṃ saṃsāraṃ varjayet priye ||

· हिन्दी

सब दुःखों का उद्गम, सब आपत्तियों का आश्रय, सब पापों का घर — हे प्रिये! संसार को त्याग दे।

The source of all sorrows, the abode of every calamity, the home of all sins — one should shun worldly existence, O beloved.

Word by wordपदार्थ

प्रभवं सर्वदुःखानाम् (prabhavaṃ sarvaduḥkhānām)the source of all sorrowsसब दुःखों का उद्गमआश्रयं सकलापदाम् (āśrayaṃ sakalāpadām)the abode of every calamityसब आपदाओं का आश्रयआलयं सर्वपापानां (ālayaṃ sarvapāpānāṃ)the home of all sinsसब पापों का घरसंसारं वर्जयेत् प्रिये (saṃsāraṃ varjayet priye)one should shun saṃsāra, O belovedसंसार को छोड़े, हे प्रिये

६२ अबन्धबन्धनं घोरं मिश्रीकृतमहाविषम् । अशस्त्रखण्डनं देवि संसारासक्तचेतसाम् ॥ ६२॥

abandhabandhanaṃ ghoraṃ miśrīkṛtamahāviṣam | aśastrakhaṇḍanaṃ devi saṃsārāsaktacetasām ||

· हिन्दी

हे देवि! संसार में आसक्त चित्त वालों के लिए यह बिना रस्सी का घोर बन्धन है, (मिठास में) मिला हुआ महाविष है, बिना शस्त्र का छेदन है।

For those whose minds cling to it, worldly existence is a dreadful binding without bonds, a deadly poison mixed into sweetness, O Devī, a cutting without any blade.

Word by wordपदार्थ

अबन्धबन्धनं घोरं (abandhabandhanaṃ ghoraṃ)a dreadful binding without bondsबिना रस्सी का घोर बन्धनमिश्रीकृतमहाविषम् (miśrīkṛtamahāviṣam)a great poison mixed in [with sweetness](मधुरता में) मिला हुआ महाविषअशस्त्रखण्डनं देवि (aśastrakhaṇḍanaṃ devi)a cutting without a blade, O Devīबिना शस्त्र का काटना, हे देविसंसारासक्तचेतसाम् (saṃsārāsaktacetasām)for those whose minds cling to saṃsāraसंसार में आसक्त चित्त वालों के लिए

६३ आदिमध्यावसानेषु सर्वं दुःखमिदं यतः । तस्मात् सन्त्यज्य संसारं तत्त्वनिष्ठः सुखी भवेत् ॥ ६३॥

ādimadhyāvasāneṣu sarvaṃ duḥkhamidaṃ yataḥ | tasmāt santyajya saṃsāraṃ tattvaniṣṭhaḥ sukhī bhavet ||

· हिन्दी

क्योंकि आदि, मध्य और अन्त में यह सब दुःख ही है — इसलिए संसार को त्यागकर तत्त्वनिष्ठ होकर सुखी हो।

Since all of it, in beginning, middle and end, is sorrow — therefore, wholly renouncing worldly existence, one who is fixed on the Truth becomes happy.

Word by wordपदार्थ

आदिमध्यावसानेषु (ādimadhyāvasāneṣu)in its beginning, middle and endआदि, मध्य और अन्त मेंसर्वं दुःखमिदं यतः (sarvaṃ duḥkhamidaṃ yataḥ)since all this is sorrowक्योंकि यह सब दुःख ही हैतस्मात् सन्त्यज्य संसारं (tasmāt santyajya saṃsāraṃ)therefore, wholly renouncing saṃsāraइसलिए संसार को पूर्णतः छोड़करतत्त्वनिष्ठः सुखी भवेत् (tattvaniṣṭhaḥ sukhī bhavet)one fixed on the Truth becomes happyतत्त्वनिष्ठ होकर सुखी हो

६४ लौहदारुमयैः पाशैर्दृढबन्धोऽपि मुच्यते । स्त्रीधनादिषु संसक्तो मुच्यते न कदाचन ॥ ६४॥

lauhadārumayaiḥ pāśairdṛḍhabandho'pi mucyate | strīdhanādiṣu saṃsakto mucyate na kadācana ||

· हिन्दी

लोहे और लकड़ी के पाशों में कसकर बँधा हुआ भी छूट जाता है; पर स्त्री, धन आदि में आसक्त कभी नहीं छूटता।

Even one bound fast in fetters of iron and wood is released; but one attached to wife, wealth and the rest is never released.

Word by wordपदार्थ

लौहदारुमयैः पाशैः (lauhadārumayaiḥ pāśaiḥ)from fetters of iron and woodलोहे और लकड़ी के पाशों सेदृढबन्धोऽपि मुच्यते (dṛḍhabandho'pi mucyate)even one bound fast is releasedदृढ़ बँधा हुआ भी छूट जाता हैस्त्रीधनादिषु संसक्तः (strīdhanādiṣu saṃsaktaḥ)one attached to wife, wealth and the restस्त्री-धन आदि में आसक्तमुच्यते न कदाचन (mucyate na kadācana)is never releasedकभी नहीं छूटता

६५ कुटुम्बचिन्तायुक्तस्य श्रुतशीलादयो गुणाः । अपक्वकुम्भजलवत् नश्यन्त्यङ्गेन केवलम् ॥ ६५॥

kuṭumbacintāyuktasya śrutaśīlādayo guṇāḥ | apakvakumbhajalavat naśyantyaṅgena kevalam ||

· हिन्दी

कुटुम्ब की चिन्ता में डूबे हुए के श्रुत, शील आदि गुण कच्चे घड़े के जल की तरह नष्ट हो जाते हैं — और साथ ही शरीर भी।

For one absorbed in worry for his family, the virtues of learning, good character and the rest perish — like water in an unbaked pot — and the body with them.

Word by wordपदार्थ

कुटुम्बचिन्तायुक्तस्य (kuṭumbacintāyuktasya)of one absorbed in worry for his familyकुटुम्ब की चिन्ता में लगे हुए केश्रुतशीलादयो गुणाः (śrutaśīlādayo guṇāḥ)the virtues of learning, good character and the restश्रुत, शील आदि गुणअपक्वकुम्भजलवत् (apakvakumbhajalavat)like water in an unbaked potकच्चे घड़े के जल की तरहनश्यन्त्यङ्गेन केवलम् (naśyantyaṅgena kevalam)perish, along with the body itselfशरीर के साथ ही नष्ट हो जाते हैं

६६ वञ्चिताशेषचित्तैस्तैर्नित्यं लोको विनाशितः । हा हन्त विषयाहारैर्देहस्थेन्द्रियतस्करैः ॥ ६६॥

vañcitāśeṣacittaistairnityaṃ loko vināśitaḥ | hā hanta viṣayāhārairdehasthendriyataskaraiḥ ||

· हिन्दी

हा! हाय! देह में बसे इन्द्रिय-रूपी चोरों से, जो विषयों को खाते हैं और समूचे चित्त को ठग लेते हैं, संसार नित्य नष्ट किया जा रहा है।

Alas, alas! The world is forever being ruined by the thieves that dwell in the body — the senses — who feed on sense-objects and cheat the whole mind.

Word by wordपदार्थ

वञ्चिताशेषचित्तैस्तैः (vañcitāśeṣacittaistaiḥ)by those [thieves] who cheat the whole mindसमस्त चित्त को ठगने वाले उनके द्वारानित्यं लोको विनाशितः (nityaṃ loko vināśitaḥ)the world is ever being ruinedसंसार नित्य नष्ट किया जाता हैहा हन्त विषयाहारैः (hā hanta viṣayāhāraiḥ)alas, alas — feeding on sense-objectsहाय-हाय! विषयों का आहार करने वालेदेहस्थेन्द्रियतस्करैः (dehasthendriyataskaraiḥ)by the thieves that are the senses dwelling in the bodyदेह में बसे इन्द्रिय-रूपी चोरों से

६७ मांसलुब्धो यथा मत्स्यो लौहशङ्कुं न पश्यति । सुखलुब्धस्तथा देही यमबाधां न पश्यति ॥ ६७॥

māṃsalubdho yathā matsyo lauhaśaṅkuṃ na paśyati | sukhalubdhastathā dehī yamabādhāṃ na paśyati ||

· हिन्दी

जैसे मांस का लोभी मछली लोहे के काँटे को नहीं देखती, वैसे ही सुख का लोभी देहधारी यम की पीड़ा को नहीं देखता।

As a fish greedy for the bait does not see the iron hook, so the embodied soul, greedy for pleasure, does not see the torment of Yama.

Word by wordपदार्थ

मांसलुब्धो यथा मत्स्यो (māṃsalubdho yathā matsyo)as a fish greedy for fleshजैसे मांस-लोभी मछलीलौहशङ्कुं न पश्यति (lauhaśaṅkuṃ na paśyati)does not see the iron hookलोहे के काँटे को नहीं देखतीसुखलुब्धस्तथा देही (sukhalubdhastathā dehī)so the embodied one, greedy for pleasureवैसे ही सुख-लोभी देहीयमबाधां न पश्यति (yamabādhāṃ na paśyati)does not see the torment of Yamaयम की पीड़ा को नहीं देखता

६८ हिताहितं न जानन्तो नित्यमुन्मार्गगामिनः । कुक्षिपूरणनिष्ठा ये तेऽबुधा नारकाः प्रिये ॥ ६८॥

hitāhitaṃ na jānanto nityamunmārgagāminaḥ | kukṣipūraṇaniṣṭhā ye te'budhā nārakāḥ priye ||

· हिन्दी

हित-अहित को न जानने वाले, सदा कुमार्ग पर चलने वाले, जो केवल पेट भरने में लगे हैं — हे प्रिये! वे मूर्ख नारकी हैं।

Not knowing good from harm, forever on the wrong road, those bent only on filling the belly — they are fools bound for hell, O beloved.

Word by wordपदार्थ

हिताहितं न जानन्तः (hitāhitaṃ na jānantaḥ)not knowing what is good and what is harmfulहित-अहित न जानते हुएनित्यमुन्मार्गगामिनः (nityamunmārgagāminaḥ)ever walking the wrong pathसदा कुमार्ग पर चलते हुएकुक्षिपूरणनिष्ठा ये (kukṣipūraṇaniṣṭhā ye)those bent only on filling the bellyजो पेट भरने में ही लगे हैंतेऽबुधा नारकाः प्रिये (te'budhā nārakāḥ priye)they are fools, bound for hell, O belovedवे मूर्ख नारकी हैं, हे प्रिये

६९ निद्रादिमैथुनाहाराः सर्वेषां प्राणिनां समाः । ज्ञानवान् मानवः प्रोक्तो ज्ञानहीनः पशुः प्रिये ॥ ६९॥

nidrādimaithunāhārāḥ sarveṣāṃ prāṇināṃ samāḥ | jñānavān mānavaḥ prokto jñānahīnaḥ paśuḥ priye ||

· हिन्दी

निद्रा, मैथुन, आहार आदि सब प्राणियों में समान हैं; ज्ञानवान् ही मनुष्य कहलाता है — हे प्रिये! ज्ञानहीन पशु है।

Sleep, mating, eating and the like are common to all creatures; it is the one with knowledge who is called a man — the one without knowledge is a beast, O beloved.

Word by wordपदार्थ

निद्रादिमैथुनाहाराः (nidrādimaithunāhārāḥ)sleep and the rest, mating, eatingनिद्रा आदि, मैथुन, आहारसर्वेषां प्राणिनां समाः (sarveṣāṃ prāṇināṃ samāḥ)are common to all creaturesसब प्राणियों में समान हैंज्ञानवान् मानवः प्रोक्तः (jñānavān mānavaḥ proktaḥ)the one who has knowledge is called a manज्ञानवान् ही मनुष्य कहा गया हैज्ञानहीनः पशुः प्रिये (jñānahīnaḥ paśuḥ priye)one without knowledge is a beast, O belovedज्ञानहीन पशु है, हे प्रिये

७० प्रभाते मलमूत्राभ्यां क्षुत्तृड्भ्यां मध्यगे रवौ । रात्रौ मदननिद्राभ्यां बाध्यन्ते मानवाः प्रिये ॥ ७०॥

prabhāte malamūtrābhyāṃ kṣuttṛḍbhyāṃ madhyage ravau | rātrau madananidrābhyāṃ bādhyante mānavāḥ priye ||

· हिन्दी

हे प्रिये! प्रातःकाल मल-मूत्र से, मध्याह्न में भूख-प्यास से, रात में काम और निद्रा से मनुष्य पीड़ित रहते हैं।

In the morning men are harried by excrement and urine, at midday by hunger and thirst, at night by lust and sleep, O beloved.

Word by wordपदार्थ

प्रभाते मलमूत्राभ्यां (prabhāte malamūtrābhyāṃ)in the morning by excrement and urineप्रभात में मल-मूत्र सेक्षुत्तृड्भ्यां मध्यगे रवौ (kṣuttṛḍbhyāṃ madhyage ravau)by hunger and thirst when the sun is highमध्याह्न में भूख-प्यास सेरात्रौ मदननिद्राभ्यां (rātrau madananidrābhyāṃ)at night by lust and sleepरात में काम और निद्रा सेबाध्यन्ते मानवाः प्रिये (bādhyante mānavāḥ priye)men are harried, O belovedमनुष्य पीड़ित रहते हैं, हे प्रिये

७१ स्वदेहधर्मदारादिनिरताः सर्वजन्तवः । जायन्ते च म्रियन्ते च हा हन्ताज्ञानमोहिताः ॥ ७१॥

svadehadharmadārādiniratāḥ sarvajantavaḥ | jāyante ca mriyante ca hā hantājñānamohitāḥ ||

· हिन्दी

अपने शरीर, धर्म, स्त्री आदि में लगे हुए सब प्राणी जन्मते और मरते हैं — हा! हाय! अज्ञान से मोहित होकर।

Devoted to their own bodies, their duties, their wives and the rest, all creatures are born and die — alas, alas, deluded by ignorance!

Word by wordपदार्थ

स्वदेहधर्मदारादि (svadehadharmadārādi)their own body, duties, wives and the restअपने देह, धर्म, स्त्री आदि मेंनिरताः सर्वजन्तवः (niratāḥ sarvajantavaḥ)all creatures are devoted toसब प्राणी रत हैंजायन्ते च म्रियन्ते च (jāyante ca mriyante ca)they are born and they dieजन्मते हैं और मरते हैंहा हन्ताज्ञानमोहिताः (hā hantājñānamohitāḥ)alas, alas — deluded by ignoranceहाय-हाय! अज्ञान से मोहित

७२ स्वस्ववर्णाश्रमाचारनिरताः सर्वमानवाः । न जानन्ति परं तत्त्वं मूढा नश्यन्ति पार्वति ॥ ७२॥

svasvavarṇāśramācāraniratāḥ sarvamānavāḥ | na jānanti paraṃ tattvaṃ mūḍhā naśyanti pārvati ||

· हिन्दी

सब मनुष्य अपने-अपने वर्ण और आश्रम के आचार में लगे हैं, पर परम तत्त्व को नहीं जानते — हे पार्वति! वे मूढ़ नष्ट हो जाते हैं।

All men are devoted to the observances of their own varṇa and āśrama, yet they do not know the supreme Truth — the fools perish, O Pārvatī.

Word by wordपदार्थ

स्वस्ववर्णाश्रमाचार (svasvavarṇāśramācāra)the conduct of their own varṇa and āśramaअपने-अपने वर्ण-आश्रम के आचार मेंनिरताः सर्वमानवाः (niratāḥ sarvamānavāḥ)all men are devoted toसब मनुष्य रत हैंन जानन्ति परं तत्त्वं (na jānanti paraṃ tattvaṃ)they do not know the supreme Truthपरम तत्त्व को नहीं जानतेमूढा नश्यन्ति पार्वति (mūḍhā naśyanti pārvati)the fools perish, O Pārvatīमूढ़ नष्ट हो जाते हैं, हे पार्वति

७३ क्रियायासपराः केचित् क्रतुचर्यादि संयुताः । अज्ञानसंयुतात्मानः सञ्चरन्ति प्रतारकाः ॥ ७३॥

kriyāyāsaparāḥ kecit kratucaryādi saṃyutāḥ | ajñānasaṃyutātmānaḥ sañcaranti pratārakāḥ ||

· हिन्दी

कुछ लोग क्रिया के परिश्रम में लगे, यज्ञ-चर्या आदि से युक्त, अज्ञान से जुड़े चित्त वाले, ठगों की तरह विचरते हैं।

Some, given over to the toil of ritual, busy with sacrifices, observances and the like, their minds joined to ignorance, go about as deceivers.

Word by wordपदार्थ

क्रियायासपराः केचित् (kriyāyāsaparāḥ kecit)some are given over to the toil of ritesकुछ क्रिया के श्रम में लगे हैंक्रतुचर्यादि संयुताः (kratucaryādi saṃyutāḥ)engaged in sacrifices, observances and the likeयज्ञ, चर्या आदि में युक्तअज्ञानसंयुतात्मानः (ajñānasaṃyutātmānaḥ)their selves joined to ignoranceअज्ञान से युक्त आत्मा वालेसञ्चरन्ति प्रतारकाः (sañcaranti pratārakāḥ)they go about as deceiversठग बनकर विचरते हैं

७४ नाममात्रेण सन्तुष्टाः कर्मकाण्डरता नराः । मन्त्रोच्चारणहोमाद्यैर्भ्रामिताः क्रतुविस्तरैः ॥ ७४॥

nāmamātreṇa santuṣṭāḥ karmakāṇḍaratā narāḥ | mantroccāraṇahomādyairbhrāmitāḥ kratuvistaraiḥ ||

· हिन्दी

नाममात्र से सन्तुष्ट, कर्मकाण्ड में रत मनुष्य मन्त्रोच्चारण, होम आदि तथा यज्ञ के विस्तारों से भ्रमित रहते हैं।

Content with the mere name, men devoted to the ritual portion of the Veda are led astray by the recitation of mantras, the fire-offerings and the whole elaborate apparatus of sacrifice.

Word by wordपदार्थ

नाममात्रेण सन्तुष्टाः (nāmamātreṇa santuṣṭāḥ)content with the mere nameनाम मात्र से सन्तुष्टकर्मकाण्डरता नराः (karmakāṇḍaratā narāḥ)men devoted to the ritual portion [of the Veda]कर्मकाण्ड में रत मनुष्यमन्त्रोच्चारणहोमाद्यैः (mantroccāraṇahomādyaiḥ)by the recitation of mantras, fire-offerings and so onमन्त्रोच्चार, होम आदि सेभ्रामिताः क्रतुविस्तरैः (bhrāmitāḥ kratuvistaraiḥ)are led astray by the elaborations of sacrificeयज्ञ-विस्तारों से भ्रमित हैं

७५ एकभक्तोपवासाद्यैर्नियमैः कायशोषणैः । मूढाः परोक्षमिच्छन्ति तव मायाविमोहिताः ॥ ७५॥

ekabhaktopavāsādyairniyamaiḥ kāyaśoṣaṇaiḥ | mūḍhāḥ parokṣamicchanti tava māyāvimohitāḥ ||

· हिन्दी

एक बार भोजन, उपवास आदि नियमों से जो शरीर को सुखा देते हैं, तुम्हारी माया से मोहित मूढ़ लोग परोक्ष (फल) की कामना करते हैं।

By eating once a day, by fasts and such observances that wither the body, fools bewildered by your māyā seek what lies beyond their sight.

Word by wordपदार्थ

एकभक्तोपवासाद्यैः (ekabhaktopavāsādyaiḥ)by one meal a day, fasts and the likeएकभक्त (एक समय भोजन), उपवास आदि सेनियमैः कायशोषणैः (niyamaiḥ kāyaśoṣaṇaiḥ)by observances that dry up the bodyकाया को सुखाने वाले नियमों सेमूढाः परोक्षमिच्छन्ति (mūḍhāḥ parokṣamicchanti)fools seek what is beyond sightमूढ़ परोक्ष (फल) चाहते हैंतव मायाविमोहिताः (tava māyāvimohitāḥ)bewildered by your māyāतुम्हारी माया से विमोहित

७६ देहदण्डनमात्रेण का मुक्तिरविवेकिनाम् । वल्मीकताडनाद्देवि मृतः किन्नु महोरगः ॥ ७६॥

dehadaṇḍanamātreṇa kā muktiravivekinām | valmīkatāḍanāddevi mṛtaḥ kinnu mahoragaḥ ||

· हिन्दी

केवल देह को दण्ड देने से अविवेकियों की क्या मुक्ति? हे देवि! बाँबी पीटने से क्या महासर्प मर जाता है?

What liberation can the undiscerning gain by merely tormenting the body? Is the great serpent killed, O Devī, by beating the anthill?

Word by wordपदार्थ

देहदण्डनमात्रेण (dehadaṇḍanamātreṇa)by merely tormenting the bodyकेवल देह-दण्डन सेका मुक्तिरविवेकिनाम् (kā muktiravivekinām)what liberation is there for the undiscerning?अविवेकियों की क्या मुक्ति?वल्मीकताडनाद्देवि (valmīkatāḍanāddevi)by beating the anthill, O Devīबाँबी पीटने से, हे देविमृतः किन्नु महोरगः (mṛtaḥ kinnu mahoragaḥ)is the great serpent killed?क्या महासर्प मर जाता है?

७७ धनाहारार्जने युक्ता दाम्भिका वेषधारिणः । भ्रमन्ति ज्ञानिवल्लोके भ्रामयन्ति जनानपि ॥ ७७॥

dhanāhārārjane yuktā dāmbhikā veṣadhāriṇaḥ | bhramanti jñānivalloke bhrāmayanti janānapi ||

· हिन्दी

धन और भोजन कमाने में लगे, वेश धारण किये हुए दम्भी लोग ज्ञानियों की तरह संसार में घूमते हैं और लोगों को भी भ्रमित करते हैं।

Busy earning wealth and food, hypocrites in the garb of holiness roam the world posing as men of knowledge, and lead others astray as well.

Word by wordपदार्थ

धनाहारार्जने युक्ताः (dhanāhārārjane yuktāḥ)busy earning wealth and foodधन और आहार के अर्जन में लगेदाम्भिका वेषधारिणः (dāmbhikā veṣadhāriṇaḥ)hypocrites wearing the garbवेश धारण करने वाले दम्भीभ्रमन्ति ज्ञानिवल्लोके (bhramanti jñānivalloke)they roam the world as if wiseज्ञानी की तरह लोक में घूमते हैंभ्रामयन्ति जनानपि (bhrāmayanti janānapi)and lead people astray as wellऔर लोगों को भी भ्रमित करते हैं

७८ सांसारिकसुखासक्तं ब्रह्मज्ञोऽस्मीति वादिनम् । कर्मब्रह्मोभयभ्रष्टं तं त्यजेदन्त्यजं यथा ॥ ७८॥

sāṃsārikasukhāsaktaṃ brahmajño'smīti vādinam | karmabrahmobhayabhraṣṭaṃ taṃ tyajedantyajaṃ yathā ||

· हिन्दी

जो सांसारिक सुखों में आसक्त होकर भी "मैं ब्रह्मज्ञ हूँ" कहता है, वह कर्म और ब्रह्म दोनों से भ्रष्ट है — उसे अन्त्यज की तरह त्याग दे।

One who clings to worldly pleasures yet declares "I am a knower of Brahman" — fallen from both ritual and Brahman — should be shunned like an outcaste.

Word by wordपदार्थ

सांसारिकसुखासक्तं (sāṃsārikasukhāsaktaṃ)attached to worldly pleasuresसांसारिक सुख में आसक्तब्रह्मज्ञोऽस्मीति वादिनम् (brahmajño'smīti vādinam)saying "I am a knower of Brahman""मैं ब्रह्मज्ञ हूँ" कहने वाले कोकर्मब्रह्मोभयभ्रष्टं (karmabrahmobhayabhraṣṭaṃ)fallen from both — rites and Brahmanकर्म और ब्रह्म — दोनों से भ्रष्ट कोतं त्यजेदन्त्यजं यथा (taṃ tyajedantyajaṃ yathā)one should shun him like an outcasteअन्त्यज की तरह त्याग दे

७९ गृहारण्यसमा लोके गतव्रीडा दिगम्बराः । चरन्ति गर्दभाद्याश्च योगिनस्ते भवन्ति किम् ॥ ७९॥

gṛhāraṇyasamā loke gatavrīḍā digambarāḥ | caranti gardabhādyāśca yoginaste bhavanti kim ||

· हिन्दी

गधे आदि भी घर और जंगल को समान मानकर, निर्लज्ज और नग्न होकर विचरते हैं — क्या वे योगी हो जाते हैं?

Donkeys and such creatures too roam the world treating house and forest alike, shameless and naked — do they thereby become yogins?

Word by wordपदार्थ

गृहारण्यसमा लोके (gṛhāraṇyasamā loke)[treating] house and forest alike in the worldलोक में घर और वन को समान (मानकर)गतव्रीडा दिगम्बराः (gatavrīḍā digambarāḥ)shameless, sky-cladनिर्लज्ज, दिगम्बरचरन्ति गर्दभाद्याश्च (caranti gardabhādyāśca)donkeys and the like also roam thusगधे आदि भी ऐसे विचरते हैंयोगिनस्ते भवन्ति किम् (yoginaste bhavanti kim)do they become yogins?क्या वे योगी हो जाते हैं?

८० मृद्भस्मम्रक्षणाद् देवि मुक्ताः स्युर्यदि मानवाः । मृद्भस्मवासिनो ग्राम्याः किं ते मुक्ता भवन्ति हि ॥ ८०॥

mṛdbhasmamrakṣaṇād devi muktāḥ syuryadi mānavāḥ | mṛdbhasmavāsino grāmyāḥ kiṃ te muktā bhavanti hi ||

· हिन्दी

हे देवि! यदि मिट्टी और भस्म लगाने से मनुष्य मुक्त हो जाते, तो धूल और राख में रहने वाले गाँव के पशु क्या मुक्त नहीं हो जाते?

If men were liberated by smearing themselves with earth and ashes, O Devī, then would not the village beasts that live in dust and ash be liberated too?

Word by wordपदार्थ

मृद्भस्मम्रक्षणाद् देवि (mṛdbhasmamrakṣaṇād devi)by smearing with earth and ashes, O Devīमिट्टी और भस्म लगाने से, हे देविमुक्ताः स्युर्यदि मानवाः (muktāḥ syuryadi mānavāḥ)if men became liberatedयदि मनुष्य मुक्त हो जातेमृद्भस्मवासिनो ग्राम्याः (mṛdbhasmavāsino grāmyāḥ)village [animals] that live in dust and ashesधूल-भस्म में रहने वाले ग्राम्य (पशु)किं ते मुक्ता भवन्ति हि (kiṃ te muktā bhavanti hi)would they too not be liberated?क्या वे भी मुक्त नहीं होते?

८१ तृणपर्णोदकाहाराः सततं वनवासिनः । हरिणादिमृगा देवि योगिनस्ते भवन्ति किम् ॥ ८१॥

tṛṇaparṇodakāhārāḥ satataṃ vanavāsinaḥ | hariṇādimṛgā devi yoginaste bhavanti kim ||

· हिन्दी

हे देवि! तृण, पत्ते और जल खाकर सदा वन में रहने वाले हरिण आदि पशु — क्या वे योगी हो जाते हैं?

Feeding on grass, leaves and water, ever dwelling in the forest — the deer and other wild creatures, O Devī, do they become yogins?

Word by wordपदार्थ

तृणपर्णोदकाहाराः (tṛṇaparṇodakāhārāḥ)feeding on grass, leaves and waterतृण, पत्ते, जल का आहार करने वालेसततं वनवासिनः (satataṃ vanavāsinaḥ)ever dwelling in the forestसदा वन में रहने वालेहरिणादिमृगा देवि (hariṇādimṛgā devi)the deer and other wild creatures, O Devīहरिण आदि पशु, हे देवियोगिनस्ते भवन्ति किम् (yoginaste bhavanti kim)do they become yogins?क्या वे योगी हो जाते हैं?

८२ आजन्ममरणान्तञ्च गङ्गादितटिनीस्थिताः । मण्डूकमत्स्यप्रमुखा व्रतिनस्ते भवन्ति किम् ॥ ८२॥

ājanmamaraṇāntañca gaṅgāditaṭinīsthitāḥ | maṇḍūkamatsyapramukhā vratinaste bhavanti kim ||

· हिन्दी

जन्म से मृत्यु तक गंगा आदि नदियों में रहने वाले मेंढक, मछली आदि — क्या वे व्रती हो जाते हैं?

Frogs, fish and the like, who dwell from birth to death in the Gaṅgā and other rivers — do they become keepers of holy vows?

Word by wordपदार्थ

आजन्ममरणान्तञ्च (ājanmamaraṇāntañca)from birth until deathजन्म से मृत्यु तकगङ्गादितटिनीस्थिताः (gaṅgāditaṭinīsthitāḥ)dwelling in the Gaṅgā and other riversगंगा आदि नदियों में रहने वालेमण्डूकमत्स्यप्रमुखाः (maṇḍūkamatsyapramukhāḥ)frogs, fish and the likeमेंढक, मछली आदिव्रतिनस्ते भवन्ति किम् (vratinaste bhavanti kim)do they become keepers of vows?क्या वे व्रती हो जाते हैं?

८३ वदन्ति हृदयानन्दं पठन्ति शुकसारिकाः । जनानां पुरतो देवि विबुधाः किं भवन्ति हि ॥ ८३॥

vadanti hṛdayānandaṃ paṭhanti śukasārikāḥ | janānāṃ purato devi vibudhāḥ kiṃ bhavanti hi ||

· हिन्दी

हे देवि! तोते और मैना लोगों के सामने मनोहर बोलते और पाठ करते हैं — क्या वे विद्वान् हो जाते हैं?

Parrots and mynas speak sweetly and recite before people, O Devī — do they thereby become learned?

Word by wordपदार्थ

वदन्ति हृदयानन्दं (vadanti hṛdayānandaṃ)they speak what delights the heartहृदय को आनन्द देने वाली बातें बोलते हैंपठन्ति शुकसारिकाः (paṭhanti śukasārikāḥ)parrots and mynas reciteतोते और मैना पढ़ते हैंजनानां पुरतो देवि (janānāṃ purato devi)before people, O Devīलोगों के सामने, हे देविविबुधाः किं भवन्ति हि (vibudhāḥ kiṃ bhavanti hi)do they become learned?क्या वे विद्वान् हो जाते हैं?

८४ पारावताः शिलाहाराः परमेश्वरि चातकाः । न पिबन्ति महीतोयं योगिनस्ते भवन्ति किम् ॥ ८४॥

pārāvatāḥ śilāhārāḥ parameśvari cātakāḥ | na pibanti mahītoyaṃ yoginaste bhavanti kim ||

· हिन्दी

हे परमेश्वरि! कबूतर कंकड़ खाते हैं और चातक पृथ्वी का जल नहीं पीते — क्या वे योगी हो जाते हैं?

Pigeons live on stones, O supreme Goddess, and cātaka birds never drink water from the earth — do they become yogins?

Word by wordपदार्थ

पारावताः शिलाहाराः (pārāvatāḥ śilāhārāḥ)pigeons feed on stonesकबूतर कंकड़ खाते हैंपरमेश्वरि चातकाः (parameśvari cātakāḥ)O supreme Goddess, the cātaka birdsहे परमेश्वरि! चातकन पिबन्ति महीतोयं (na pibanti mahītoyaṃ)do not drink water from the earthपृथ्वी का जल नहीं पीतेयोगिनस्ते भवन्ति किम् (yoginaste bhavanti kim)do they become yogins?क्या वे योगी हो जाते हैं?

८५ शीतवातातपसहा भक्ष्याभक्ष्यसमाः प्रिये । तिष्ठन्ति शूकराद्याश्च योगिनस्ते भवन्ति किम् ॥ ८५॥

śītavātātapasahā bhakṣyābhakṣyasamāḥ priye | tiṣṭhanti śūkarādyāśca yoginaste bhavanti kim ||

· हिन्दी

हे प्रिये! सूअर आदि भी सर्दी, हवा और धूप सहते हैं और भक्ष्य-अभक्ष्य में समान रहते हैं — क्या वे योगी हो जाते हैं?

Pigs and such creatures too endure cold, wind and heat, and make no distinction between clean and unclean food, O beloved — do they become yogins?

Word by wordपदार्थ

शीतवातातपसहाः (śītavātātapasahāḥ)enduring cold, wind and heatशीत, वायु, आतप सहने वालेभक्ष्याभक्ष्यसमाः प्रिये (bhakṣyābhakṣyasamāḥ priye)indifferent to what is fit or unfit to eat, O belovedभक्ष्य-अभक्ष्य में समान, हे प्रियेतिष्ठन्ति शूकराद्याश्च (tiṣṭhanti śūkarādyāśca)pigs and the like also live thusसूअर आदि भी ऐसे रहते हैंयोगिनस्ते भवन्ति किम् (yoginaste bhavanti kim)do they become yogins?क्या वे योगी हो जाते हैं?

८६ तस्मादित्यादिकं कर्म लोकवञ्चनकारकम् । मोक्षस्य कारणं साक्षात्तत्त्वज्ञानं कुलेश्वरि ॥ ८६॥

tasmādityādikaṃ karma lokavañcanakārakam | mokṣasya kāraṇaṃ sākṣāttattvajñānaṃ kuleśvari ||

· हिन्दी

इसलिए इस प्रकार के कर्म लोगों को ठगने वाले हैं; हे कुलेश्वरि! मोक्ष का साक्षात् कारण तत्त्वज्ञान है।

Therefore such practices as these merely deceive the world; the direct cause of liberation, O mistress of the Kula, is knowledge of the Truth.

Word by wordपदार्थ

तस्मादित्यादिकं कर्म (tasmādityādikaṃ karma)therefore such practices as theseइसलिए ऐसे कर्मलोकवञ्चनकारकम् (lokavañcanakārakam)are a deception of the worldलोक को ठगने वाले हैंमोक्षस्य कारणं साक्षात् (mokṣasya kāraṇaṃ sākṣāt)the direct cause of liberationमोक्ष का साक्षात् कारणतत्त्वज्ञानं कुलेश्वरि (tattvajñānaṃ kuleśvari)is knowledge of the Truth, O mistress of the Kulaतत्त्वज्ञान है, हे कुलेश्वरि

८७ षड्दर्शनमहाकूपे पतिताः पशवः प्रिये । परमार्थं न जानन्ति पशुपाशनियन्त्रिताः ॥ ८७॥

ṣaḍdarśanamahākūpe patitāḥ paśavaḥ priye | paramārthaṃ na jānanti paśupāśaniyantritāḥ ||

· हिन्दी

हे प्रिये! छह दर्शनों के महाकूप में गिरे हुए पशु (जीव), पशु-पाश से बँधे हुए, परमार्थ को नहीं जानते।

Fallen into the great well of the six philosophies, O beloved, the beast-souls, held fast by the fetters of the beast, do not know the highest truth.

Word by wordपदार्थ

षड्दर्शनमहाकूपे (ṣaḍdarśanamahākūpe)into the great well of the six philosophiesछह दर्शनों के महाकूप मेंपतिताः पशवः प्रिये (patitāḥ paśavaḥ priye)the beasts have fallen, O belovedपशु गिरे हुए हैं, हे प्रियेपरमार्थं न जानन्ति (paramārthaṃ na jānanti)they do not know the highest truthपरमार्थ को नहीं जानतेपशुपाशनियन्त्रिताः (paśupāśaniyantritāḥ)bound by the fetters of the beastपशु-पाश से नियन्त्रित

८८ वेदशास्त्रार्णवे घोरे ताड्यमाना इतस्ततः । कालोर्मिग्राहग्रस्ताश्च तिष्ठन्ति हि कुतार्किकाः ॥ ८८॥

vedaśāstrārṇave ghore tāḍyamānā itastataḥ | kālormigrāhagrastāśca tiṣṭhanti hi kutārkikāḥ ||

· हिन्दी

वेद-शास्त्र के घोर सागर में इधर-उधर थपेड़े खाते, काल की लहरों के ग्राह से ग्रस्त — कुतार्किक वहीं पड़े रहते हैं।

Tossed this way and that in the dreadful ocean of the Veda and the śāstras, seized by the crocodile amid the waves of Time — there the false logicians remain.

Word by wordपदार्थ

वेदशास्त्रार्णवे घोरे (vedaśāstrārṇave ghore)in the dreadful ocean of the Veda and śāstrasवेद-शास्त्र के घोर समुद्र मेंताड्यमाना इतस्ततः (tāḍyamānā itastataḥ)tossed this way and thatइधर-उधर थपेड़े खातेकालोर्मिग्राहग्रस्ताश्च (kālormigrāhagrastāśca)seized by the crocodile of the waves of Timeऔर काल की तरंगों के ग्राह से ग्रस्ततिष्ठन्ति हि कुतार्किकाः (tiṣṭhanti hi kutārkikāḥ)there the bad logicians remainकुतार्किक वहीं पड़े रहते हैं

८९ वेदागमपुराणज्ञः परमार्थं न वेत्ति यः । विडम्बकस्य तस्यापि तत् सर्वं काकभाषितम् ॥ ८९॥

vedāgamapurāṇajñaḥ paramārthaṃ na vetti yaḥ | viḍambakasya tasyāpi tat sarvaṃ kākabhāṣitam ||

· हिन्दी

जो वेद, आगम और पुराण जानता है पर परमार्थ को नहीं जानता — उस विडम्बक का वह सब ज्ञान कौओं की काँव-काँव है।

One who knows the Vedas, Āgamas and Purāṇas but does not know the highest truth — all that learning of that mere mimic is the cawing of crows.

Word by wordपदार्थ

वेदागमपुराणज्ञः (vedāgamapurāṇajñaḥ)one who knows the Vedas, Āgamas and Purāṇasवेद, आगम, पुराण का ज्ञातापरमार्थं न वेत्ति यः (paramārthaṃ na vetti yaḥ)but does not know the highest truthजो परमार्थ को नहीं जानताविडम्बकस्य तस्यापि (viḍambakasya tasyāpi)of that mere mimic, tooउस नकलची का भीतत् सर्वं काकभाषितम् (tat sarvaṃ kākabhāṣitam)all of it is the cawing of crowsवह सब कौवे की काँव-काँव है

९० इदं ज्ञानमिदं ज्ञेयमिति चिन्तासमाकुलाः । पठन्त्यहर्निशं देवि परतत्त्वपराङ्मुखाः ॥ ९०॥

idaṃ jñānamidaṃ jñeyamiti cintāsamākulāḥ | paṭhantyaharniśaṃ devi paratattvaparāṅmukhāḥ ||

· हिन्दी

"यह ज्ञान है, यह जानने योग्य है" — इस चिन्ता में व्याकुल, हे देवि! वे दिन-रात पढ़ते हैं, परम तत्त्व से विमुख होकर।

"This is knowledge, this is what must be known" — so, harried by anxious thought, they read day and night, O Devī, with their faces turned away from the supreme Truth.

Word by wordपदार्थ

इदं ज्ञानमिदं ज्ञेयम् (idaṃ jñānamidaṃ jñeyam)"this is knowledge, this is to be known""यह ज्ञान है, यह ज्ञेय है"इति चिन्तासमाकुलाः (iti cintāsamākulāḥ)thus troubled by anxious thoughtइस चिन्ता से व्याकुलपठन्त्यहर्निशं देवि (paṭhantyaharniśaṃ devi)they read day and night, O Devīदिन-रात पढ़ते हैं, हे देविपरतत्त्वपराङ्मुखाः (paratattvaparāṅmukhāḥ)their faces turned away from the supreme Truthपरम तत्त्व से विमुख

९१ वाक्यच्छन्दोनिबन्धेन काव्यालङ्कारशोभिना । चिन्तया दुःखिता मूढास्तिष्ठन्ति व्याकुलेन्द्रियाः ॥ ९१॥

vākyacchandonibandhena kāvyālaṅkāraśobhinā | cintayā duḥkhitā mūḍhāstiṣṭhanti vyākulendriyāḥ ||

· हिन्दी

वाक्य और छन्दों की रचनाओं में, काव्य के अलंकारों से सजे हुए, वे मूढ़ चिन्ता से दुःखी और व्याकुल इन्द्रियों वाले बने रहते हैं।

With their compositions of sentences and metres, bright with poetic figures, the fools remain distressed with worry, their senses in turmoil.

Word by wordपदार्थ

वाक्यच्छन्दोनिबन्धेन (vākyacchandonibandhena)with compositions of sentences and metresवाक्य और छन्द की रचना सेकाव्यालङ्कारशोभिना (kāvyālaṅkāraśobhinā)adorned with poetic figuresकाव्य-अलंकारों से सुशोभितचिन्तया दुःखिता मूढाः (cintayā duḥkhitā mūḍhāḥ)the fools, distressed with worryचिन्ता से दुःखी मूढ़तिष्ठन्ति व्याकुलेन्द्रियाः (tiṣṭhanti vyākulendriyāḥ)remain with their senses agitatedव्याकुल इन्द्रियों वाले बने रहते हैं

९२ अन्यथा परमं तत्त्वं जनाः क्लिश्यन्ति चान्यथा । अन्यथा शास्त्रसद्भावो व्याख्यां कुर्वन्ति चान्यथा ॥ ९२॥

anyathā paramaṃ tattvaṃ janāḥ kliśyanti cānyathā | anyathā śāstrasadbhāvo vyākhyāṃ kurvanti cānyathā ||

· हिन्दी

परम तत्त्व कुछ और है, और लोग कष्ट किसी और के लिए उठाते हैं; शास्त्र का सच्चा भाव कुछ और है, और वे व्याख्या किसी और की करते हैं।

The supreme Truth is one thing, and people toil after another; the true purport of the scriptures is one thing, and they expound another.

Word by wordपदार्थ

अन्यथा परमं तत्त्वं (anyathā paramaṃ tattvaṃ)the supreme Truth is one thingपरम तत्त्व कुछ और हैजनाः क्लिश्यन्ति चान्यथा (janāḥ kliśyanti cānyathā)and people toil after anotherऔर लोग कुछ और के लिए क्लेश पाते हैंअन्यथा शास्त्रसद्भावो (anyathā śāstrasadbhāvo)the real purport of the scriptures is one thingशास्त्र का वास्तविक भाव कुछ और हैव्याख्यां कुर्वन्ति चान्यथा (vyākhyāṃ kurvanti cānyathā)and they expound anotherऔर व्याख्या कुछ और करते हैं

९३ कथयन्त्युन्मनीभावं स्वयं नानुभवन्ति हि । अहङ्कारहताः केचिदुपदेशविवर्जिताः ॥ ९३॥

kathayantyunmanībhāvaṃ svayaṃ nānubhavanti hi | ahaṅkārahatāḥ kecidupadeśavivarjitāḥ ||

· हिन्दी

वे उन्मनी भाव की बातें करते हैं, पर स्वयं उसका अनुभव नहीं करते; कुछ अहंकार से मारे हुए, उपदेश से वंचित हैं।

They talk of the state beyond mind, yet never experience it themselves; some, undone by egoism, have never received true instruction.

Word by wordपदार्थ

कथयन्त्युन्मनीभावं (kathayantyunmanībhāvaṃ)they speak of the state beyond mindउन्मनी भाव की बात करते हैंस्वयं नानुभवन्ति हि (svayaṃ nānubhavanti hi)yet they do not experience it themselvesपर स्वयं अनुभव नहीं करतेअहङ्कारहताः केचित् (ahaṅkārahatāḥ kecit)some, struck down by egoismकुछ अहंकार से मारे हुएउपदेशविवर्जिताः (upadeśavivarjitāḥ)are devoid of [true] instruction(सच्चे) उपदेश से रहित

९४ पठन्ति वेदशास्त्राणि विवदन्ति परस्परम् । न जानन्ति परं तत्त्वं दर्वी पाकरसं यथा ॥ ९४॥

paṭhanti vedaśāstrāṇi vivadanti parasparam | na jānanti paraṃ tattvaṃ darvī pākarasaṃ yathā ||

· हिन्दी

वे वेद-शास्त्र पढ़ते हैं और आपस में विवाद करते हैं, पर परम तत्त्व को नहीं जानते — जैसे कलछी पकवान के स्वाद को नहीं जानती।

They read the Vedas and the śāstras and dispute with one another, but they do not know the supreme Truth — as a ladle knows nothing of the taste of the food.

Word by wordपदार्थ

पठन्ति वेदशास्त्राणि (paṭhanti vedaśāstrāṇi)they read the Vedas and śāstrasवेद-शास्त्र पढ़ते हैंविवदन्ति परस्परम् (vivadanti parasparam)they dispute with one anotherपरस्पर विवाद करते हैंन जानन्ति परं तत्त्वं (na jānanti paraṃ tattvaṃ)they do not know the supreme Truthपरम तत्त्व को नहीं जानतेदर्वी पाकरसं यथा (darvī pākarasaṃ yathā)as a ladle [knows not] the taste of the foodजैसे कलछी पके भोजन का रस (नहीं जानती)

९५ शिरो वहति पुष्पाणि गन्धं जानाति नासिका । पठन्ति वेदशास्त्राणि दुर्लभो भाववेदकः ॥ ९५॥

śiro vahati puṣpāṇi gandhaṃ jānāti nāsikā | paṭhanti vedaśāstrāṇi durlabho bhāvavedakaḥ ||

· हिन्दी

सिर फूलों को ढोता है, पर सुगन्ध नाक जानती है; वेद-शास्त्र बहुत लोग पढ़ते हैं, पर उनके भाव को जानने वाला दुर्लभ है।

The head carries the flowers, but it is the nose that knows their fragrance; many read the Vedas and śāstras, but rare is the one who knows their inner meaning.

Word by wordपदार्थ

शिरो वहति पुष्पाणि (śiro vahati puṣpāṇi)the head carries the flowersसिर फूलों को धारण करता हैगन्धं जानाति नासिका (gandhaṃ jānāti nāsikā)it is the nose that knows the fragranceसुगन्ध तो नाक जानती हैपठन्ति वेदशास्त्राणि (paṭhanti vedaśāstrāṇi)[many] read the Vedas and śāstras(बहुत लोग) वेद-शास्त्र पढ़ते हैंदुर्लभो भाववेदकः (durlabho bhāvavedakaḥ)rare is one who knows their meaningभाव को जानने वाला दुर्लभ है

९६ तत्त्वमात्मस्थमज्ञात्वा मूढः शास्त्रेषु मुह्यति । गोपः कक्षगतं छागं कूपे पश्यति दुर्मतिः ॥ ९६॥

tattvamātmasthamajñātvā mūḍhaḥ śāstreṣu muhyati | gopaḥ kakṣagataṃ chāgaṃ kūpe paśyati durmatiḥ ||

· हिन्दी

अपने भीतर स्थित तत्त्व को न जानकर मूढ़ शास्त्रों में भटकता है — जैसे मूर्ख ग्वाला काँख में बकरा दबाये उसे कुएँ में ढूँढ़ता है।

Not knowing the Truth that dwells within the self, the fool is lost among the scriptures — like the dull goatherd who, with the goat under his arm, peers into the well for it.

Word by wordपदार्थ

तत्त्वमात्मस्थमज्ञात्वा (tattvamātmasthamajñātvā)not knowing the Truth that abides in the selfअपने में स्थित तत्त्व को न जानकरमूढः शास्त्रेषु मुह्यति (mūḍhaḥ śāstreṣu muhyati)the fool is bewildered among the scripturesमूढ़ शास्त्रों में भटकता हैगोपः कक्षगतं छागं (gopaḥ kakṣagataṃ chāgaṃ)the goatherd, with the goat under his armगड़रिया, बगल में बकरी लिएकूपे पश्यति दुर्मतिः (kūpe paśyati durmatiḥ)the dullard looks for it in the wellदुर्बुद्धि उसे कुएँ में खोजता है

९७ संसारमोहनाशाय शाब्दबोधो न हि क्षमः । न निवर्तेत तिमिरं कदाचिद्दीपवार्तया ॥ ९७॥

saṃsāramohanāśāya śābdabodho na hi kṣamaḥ | na nivarteta timiraṃ kadāciddīpavārtayā ||

· हिन्दी

संसार के मोह का नाश करने में शब्द-ज्ञान समर्थ नहीं; दीपक की बात करने से अन्धकार कभी दूर नहीं होता।

Knowledge that is only of words cannot destroy the delusion of worldly existence; darkness is never dispelled by talk of a lamp.

Word by wordपदार्थ

संसारमोहनाशाय (saṃsāramohanāśāya)for destroying the delusion of saṃsāraसंसार के मोह को नष्ट करने मेंशाब्दबोधो न हि क्षमः (śābdabodho na hi kṣamaḥ)verbal knowledge is not ableशब्दज्ञान समर्थ नहीं हैन निवर्तेत तिमिरं (na nivarteta timiraṃ)darkness does not departअन्धकार नहीं हटताकदाचिद्दीपवार्तया (kadāciddīpavārtayā)ever, by talking about a lampकभी भी दीपक की चर्चा से

९८ प्रज्ञाहीनस्य पठनम् अन्धस्यादर्शदर्शनम् । देवि प्रज्ञावतः शास्त्रं तत्त्वज्ञानस्य कारणम् ॥ ९८॥

prajñāhīnasya paṭhanam andhasyādarśadarśanam | devi prajñāvataḥ śāstraṃ tattvajñānasya kāraṇam ||

· हिन्दी

प्रज्ञाहीन का पढ़ना अन्धे का दर्पण देखना है; पर हे देवि! प्रज्ञावान् के लिए शास्त्र तत्त्वज्ञान का कारण है।

The reading of one without insight is a blind man's looking into a mirror; but for one who has insight, O Devī, scripture is a cause of the knowledge of the Truth.

Word by wordपदार्थ

प्रज्ञाहीनस्य पठनम् (prajñāhīnasya paṭhanam)the reading of one without insightप्रज्ञाहीन का पढ़नाअन्धस्यादर्शदर्शनम् (andhasyādarśadarśanam)is a blind man's looking in a mirrorअन्धे का दर्पण देखना हैदेवि प्रज्ञावतः शास्त्रं (devi prajñāvataḥ śāstraṃ)O Devī, for one with insight, scriptureहे देवि! प्रज्ञावान् के लिए शास्त्रतत्त्वज्ञानस्य कारणम् (tattvajñānasya kāraṇam)is a cause of the knowledge of Truthतत्त्वज्ञान का कारण है

९९ अग्रतः पृष्ठतः केचित् पार्श्वयोरपि केचन । तत्त्वमीदृक् तादृगिति विवदन्ति परस्परम् । सद्विद्यादानशूराद्यैर्गुणैर्विख्यातमानवाः ॥ ९९॥

agrataḥ pṛṣṭhataḥ kecit pārśvayorapi kecana | tattvamīdṛk tādṛgiti vivadanti parasparam | sadvidyādānaśūrādyairguṇairvikhyātamānavāḥ ||

· हिन्दी

कोई आगे, कोई पीछे, कोई दोनों ओर — "तत्त्व ऐसा है", "वैसा है" — इस प्रकार सद्विद्या, दान, शूरता आदि गुणों से प्रसिद्ध मनुष्य आपस में विवाद करते हैं।

Some in front, some behind, some on either side — "the Truth is like this", "it is like that" — so men famed for their virtues, their learning, charity, valour and the rest, dispute with one another.

Word by wordपदार्थ

अग्रतः पृष्ठतः केचित् (agrataḥ pṛṣṭhataḥ kecit)some in front, some behindकुछ आगे, कुछ पीछेपार्श्वयोरपि केचन (pārśvayorapi kecana)and some at the two sidesऔर कुछ दोनों बगल मेंतत्त्वमीदृक् तादृगिति (tattvamīdṛk tādṛgiti)"the Truth is like this, like that""तत्त्व ऐसा है, वैसा है"विवदन्ति परस्परम् (vivadanti parasparam)they dispute with one anotherपरस्पर विवाद करते हैंसद्विद्यादानशूराद्यैः (sadvidyādānaśūrādyaiḥ)by their good learning, charity, valour and so onसद्विद्या, दान, शौर्य आदिगुणैर्विख्यातमानवाः (guṇairvikhyātamānavāḥ)men famed for their virtuesगुणों से विख्यात मनुष्य

१०० प्रत्यक्षग्रहणं नास्ति वार्तया ग्रहणं कुतः । एवं ये शास्त्रसम्मूढास्ते दूरस्था न संशयः ॥ १००॥

pratyakṣagrahaṇaṃ nāsti vārtayā grahaṇaṃ kutaḥ | evaṃ ye śāstrasammūḍhāste dūrasthā na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

उन्हें प्रत्यक्ष ग्रहण नहीं है — तो सुनी-सुनाई बात से ग्रहण कैसे होगा? जो इस प्रकार शास्त्रों से मोहित हैं, वे निःसन्देह (तत्त्व से) दूर हैं।

They have no direct apprehension — how then could they apprehend it by hearsay? Those thus bewildered by the scriptures stand far from the Truth; of this there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

प्रत्यक्षग्रहणं नास्ति (pratyakṣagrahaṇaṃ nāsti)there is no direct apprehensionप्रत्यक्ष ग्रहण नहीं हैवार्तया ग्रहणं कुतः (vārtayā grahaṇaṃ kutaḥ)how could there be apprehension by hearsay?सुनी-सुनाई से ग्रहण कैसे?एवं ये शास्त्रसम्मूढाः (evaṃ ye śāstrasammūḍhāḥ)those who are thus bewildered by scripturesजो इस प्रकार शास्त्रों से मोहित हैंते दूरस्था न संशयः (te dūrasthā na saṃśayaḥ)they stand far off [from the Truth], without doubtवे (तत्त्व से) दूर हैं, इसमें सन्देह नहीं

१०१ इदं ज्ञानमिदं ज्ञेयं सर्वतः श्रोतुमिच्छति । देवि वर्षसहस्रायुः शास्त्रान्तं नैव गच्छति ॥ १०१॥

idaṃ jñānamidaṃ jñeyaṃ sarvataḥ śrotumicchati | devi varṣasahasrāyuḥ śāstrāntaṃ naiva gacchati ||

· हिन्दी

"यह ज्ञान है, यह ज्ञेय है" — सब ओर से सब कुछ सुनना चाहता है; पर हे देवि! हजार वर्ष की आयु में भी शास्त्रों का अन्त नहीं मिलता।

"This is knowledge, this is to be known" — one wishes to hear it all from every quarter; but even with a life of a thousand years, O Devī, one never reaches the end of the scriptures.

Word by wordपदार्थ

इदं ज्ञानमिदं ज्ञेयं (idaṃ jñānamidaṃ jñeyaṃ)"this is knowledge, this is to be known""यह ज्ञान है, यह ज्ञेय है"सर्वतः श्रोतुमिच्छति (sarvataḥ śrotumicchati)one wishes to hear it all from every sideसब ओर से सब सुनना चाहता हैदेवि वर्षसहस्रायुः (devi varṣasahasrāyuḥ)O Devī, even with a life of a thousand yearsहे देवि! हज़ार वर्ष की आयु से भीशास्त्रान्तं नैव गच्छति (śāstrāntaṃ naiva gacchati)one never reaches the end of the scripturesशास्त्रों का अन्त नहीं पाता

१०२ वेदाद्यनेकशास्त्राणि स्वल्पायुर्विघ्नकोटयः । तस्मात् सारं विजानीयात् क्षीरं हंस इवाम्भसः ॥ १०२॥

vedādyanekaśāstrāṇi svalpāyurvighnakoṭayaḥ | tasmāt sāraṃ vijānīyāt kṣīraṃ haṃsa ivāmbhasaḥ ||

· हिन्दी

वेद आदि अनेक शास्त्र हैं, आयु थोड़ी है और विघ्न करोड़ों; इसलिए सार को ग्रहण करे — जैसे हंस जल में से दूध ले लेता है।

The Veda and the countless other scriptures are many; life is short and obstacles are without number. Therefore one should take the essence — as the swan takes milk from water.

Word by wordपदार्थ

वेदाद्यनेकशास्त्राणि (vedādyanekaśāstrāṇi)the Veda and the many other scripturesवेद आदि अनेक शास्त्रस्वल्पायुर्विघ्नकोटयः (svalpāyurvighnakoṭayaḥ)life is short and obstacles are croresआयु अल्प, विघ्न करोड़ोंतस्मात् सारं विजानीयात् (tasmāt sāraṃ vijānīyāt)therefore one should discern the essenceइसलिए सार को जानेक्षीरं हंस इवाम्भसः (kṣīraṃ haṃsa ivāmbhasaḥ)as the swan [takes] milk from waterजैसे हंस जल से दूध (ले लेता है)

१०३ अभ्यस्य सर्वशास्त्राणि तत्त्वं ज्ञात्वा हि बुद्धिमान् । पलालमिव धान्यार्थी सर्वशास्त्रं परित्यजेत् ॥ १०३॥

abhyasya sarvaśāstrāṇi tattvaṃ jñātvā hi buddhimān | palālamiva dhānyārthī sarvaśāstraṃ parityajet ||

· हिन्दी

सब शास्त्रों का अभ्यास करके और तत्त्व को जानकर बुद्धिमान् सब शास्त्रों को त्याग दे — जैसे धान चाहने वाला पुआल को छोड़ देता है।

Having studied all the scriptures and having known the Truth, the wise man should leave all the scriptures behind — as one who wants the grain discards the straw.

Word by wordपदार्थ

अभ्यस्य सर्वशास्त्राणि (abhyasya sarvaśāstrāṇi)having studied all the scripturesसब शास्त्रों का अभ्यास करतत्त्वं ज्ञात्वा हि बुद्धिमान् (tattvaṃ jñātvā hi buddhimān)and having known the Truth, the wise manऔर तत्त्व को जानकर बुद्धिमान्पलालमिव धान्यार्थी (palālamiva dhānyārthī)like one who wants grain [discards] the strawजैसे धान्य चाहने वाला भूसे को (छोड़ देता है)सर्वशास्त्रं परित्यजेत् (sarvaśāstraṃ parityajet)should leave all the scriptures behindसब शास्त्रों को छोड़ दे

१०४ यथामृतेन तृप्तस्य नाहारेण प्रयोजनम् । तत्त्वज्ञस्य तथा देवि न शास्त्रेण प्रयोजनम् ॥ १०४॥

yathāmṛtena tṛptasya nāhāreṇa prayojanam | tattvajñasya tathā devi na śāstreṇa prayojanam ||

· हिन्दी

जैसे अमृत से तृप्त को भोजन की आवश्यकता नहीं, वैसे ही, हे देवि! तत्त्वज्ञ को शास्त्र की आवश्यकता नहीं।

As one who is satisfied with nectar has no need of food, so the knower of the Truth, O Devī, has no need of scripture.

Word by wordपदार्थ

यथामृतेन तृप्तस्य (yathāmṛtena tṛptasya)as for one satisfied with nectarजैसे अमृत से तृप्त कोनाहारेण प्रयोजनम् (nāhāreṇa prayojanam)there is no need for foodआहार का प्रयोजन नहींतत्त्वज्ञस्य तथा देवि (tattvajñasya tathā devi)so for the knower of the Truth, O Devīवैसे तत्त्वज्ञ को, हे देविन शास्त्रेण प्रयोजनम् (na śāstreṇa prayojanam)there is no need for scriptureशास्त्र का प्रयोजन नहीं

१०५ न वेदाध्ययनान्मुक्तिर्न शास्त्रपठनादपि । ज्ञानादेव हि मुक्तिः स्यान्नान्यथा वीरवन्दिते ॥ १०५॥

na vedādhyayanānmuktirna śāstrapaṭhanādapi | jñānādeva hi muktiḥ syānnānyathā vīravandite ||

· हिन्दी

वेद के अध्ययन से मुक्ति नहीं, न शास्त्र-पाठ से; हे वीरवन्दिते! मुक्ति ज्ञान से ही होती है, अन्यथा नहीं।

Liberation does not come from study of the Veda, nor from reading the śāstras; liberation comes from knowledge alone and not otherwise, O you whom the heroes adore.

Word by wordपदार्थ

न वेदाध्ययनान्मुक्तिः (na vedādhyayanānmuktiḥ)liberation is not from Vedic studyवेदाध्ययन से मुक्ति नहींन शास्त्रपठनादपि (na śāstrapaṭhanādapi)nor from reading the śāstrasन शास्त्र-पठन से भीज्ञानादेव हि मुक्तिः स्यात् (jñānādeva hi muktiḥ syāt)liberation is from knowledge aloneज्ञान से ही मुक्ति होती हैनान्यथा वीरवन्दिते (nānyathā vīravandite)not otherwise, O you whom heroes adoreअन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते

१०६ नाश्रमाः कारणं मुक्तेर्दर्शनानि न कारणम् । तथैव सर्वशास्त्राणि ज्ञानमेव हि कारणम् ॥ १०६॥

nāśramāḥ kāraṇaṃ mukterdarśanāni na kāraṇam | tathaiva sarvaśāstrāṇi jñānameva hi kāraṇam ||

· हिन्दी

आश्रम मुक्ति के कारण नहीं, दर्शन कारण नहीं, वैसे ही सारे शास्त्र भी नहीं — ज्ञान ही कारण है।

The stages of life are not the cause of liberation, nor are the philosophies, nor likewise all the scriptures — knowledge alone is the cause.

Word by wordपदार्थ

नाश्रमाः कारणं मुक्तेः (nāśramāḥ kāraṇaṃ mukteḥ)the āśramas are not the cause of liberationआश्रम मुक्ति के कारण नहींदर्शनानि न कारणम् (darśanāni na kāraṇam)nor are the philosophies the causeदर्शन भी कारण नहींतथैव सर्वशास्त्राणि (tathaiva sarvaśāstrāṇi)likewise not all the scripturesवैसे ही सब शास्त्र भी नहींज्ञानमेव हि कारणम् (jñānameva hi kāraṇam)knowledge alone is the causeज्ञान ही कारण है

१०७ मुक्तिदा गुरुवागेका विद्याः सर्वा विडम्बकाः । काष्ठभारश्रमादस्मादेकं सञ्जीवनं परम् ॥ १०७॥

muktidā guruvāgekā vidyāḥ sarvā viḍambakāḥ | kāṣṭhabhāraśramādasmādekaṃ sañjīvanaṃ param ||

· हिन्दी

गुरु की वाणी ही एकमात्र मुक्तिदायिनी है; सब विद्याएँ विडम्बना हैं। लकड़ी का बोझ ढोने के इस श्रम में वही एक परम संजीवनी है।

The guru's word alone gives liberation; all other learning is mere mimicry. Out of this whole weary toil of carrying loads of wood, that one thing is the supreme reviving herb.

Word by wordपदार्थ

मुक्तिदा गुरुवागेका (muktidā guruvāgekā)the guru's word alone gives liberationएक गुरुवाणी ही मुक्ति देती हैविद्याः सर्वा विडम्बकाः (vidyāḥ sarvā viḍambakāḥ)all [other] learning is mere mimicryअन्य सब विद्याएँ नकल हैंकाष्ठभारश्रमादस्मात् (kāṣṭhabhāraśramādasmāt)out of this toil of carrying loads of woodलकड़ी का बोझ ढोने के इस श्रम सेएकं सञ्जीवनं परम् (ekaṃ sañjīvanaṃ param)the one supreme reviving [herb]एक ही परम संजीवनी है

१०८ अद्वैतन्तु शिवेनोक्तं क्रियायासविवर्जितम् । गुरुवक्त्रेण लभ्येत नान्यथागमकोटिभिः ॥ १०८॥

advaitantu śivenoktaṃ kriyāyāsavivarjitam | guruvaktreṇa labhyeta nānyathāgamakoṭibhiḥ ||

· हिन्दी

शिव ने क्रिया के परिश्रम से रहित अद्वैत का उपदेश किया है; वह गुरु के मुख से प्राप्त होता है, अन्यथा नहीं — करोड़ों आगमों से भी नहीं।

Non-duality, free of the toil of ritual, has been taught by Śiva; it is obtained from the mouth of the guru and in no other way — not even through crores of scriptures.

Word by wordपदार्थ

अद्वैतन्तु शिवेनोक्तं (advaitantu śivenoktaṃ)non-duality has been taught by Śivaशिव द्वारा कहा गया अद्वैतक्रियायासविवर्जितम् (kriyāyāsavivarjitam)free of the toil of ritesक्रिया के श्रम से रहितगुरुवक्त्रेण लभ्येत (guruvaktreṇa labhyeta)it is obtained from the mouth of the guruगुरु के मुख से प्राप्त होता हैनान्यथागमकोटिभिः (nānyathāgamakoṭibhiḥ)not otherwise, even by crores of scripturesअन्यथा नहीं, करोड़ों आगमों से भी नहीं

१०९ आगमोत्थं विवेकोत्थं द्विधा ज्ञानं प्रचक्षते । शब्दब्रह्मागममयं परं ब्रह्म विवेकजम् ॥ १०९॥

āgamotthaṃ vivekotthaṃ dvidhā jñānaṃ pracakṣate | śabdabrahmāgamamayaṃ paraṃ brahma vivekajam ||

· हिन्दी

ज्ञान दो प्रकार का कहा गया है: आगम से उत्पन्न और विवेक से उत्पन्न। आगममय ज्ञान शब्दब्रह्म है; विवेक से उत्पन्न ज्ञान परब्रह्म है।

Knowledge is declared to be of two kinds: that which arises from scripture and that which arises from discrimination. The scriptural is the Brahman of words; that born of discrimination is the supreme Brahman.

Word by wordपदार्थ

आगमोत्थं विवेकोत्थं (āgamotthaṃ vivekotthaṃ)arising from scripture, arising from discriminationआगम से उत्पन्न, विवेक से उत्पन्नद्विधा ज्ञानं प्रचक्षते (dvidhā jñānaṃ pracakṣate)knowledge is declared to be twofoldज्ञान दो प्रकार का कहा गया हैशब्दब्रह्मागममयं (śabdabrahmāgamamayaṃ)that made of scripture is the Brahman of wordsआगममय ज्ञान शब्दब्रह्म हैपरं ब्रह्म विवेकजम् (paraṃ brahma vivekajam)that born of discrimination is the supreme Brahmanविवेकजन्य परब्रह्म है

११० अद्वैतं केचिदिच्छन्ति द्वैतमिच्छन्ति चापरे । मम तत्त्वं न जानन्ति द्वैताद्वैतविवर्जितम् ॥ ११०॥

advaitaṃ kecidicchanti dvaitamicchanti cāpare | mama tattvaṃ na jānanti dvaitādvaitavivarjitam ||

· हिन्दी

कुछ अद्वैत चाहते हैं, कुछ द्वैत; वे मेरे तत्त्व को नहीं जानते, जो द्वैत और अद्वैत दोनों से रहित है।

Some hold to non-duality, others hold to duality; they do not know my Truth, which is free of both duality and non-duality.

Word by wordपदार्थ

अद्वैतं केचिदिच्छन्ति (advaitaṃ kecidicchanti)some hold to non-dualityकुछ अद्वैत चाहते हैंद्वैतमिच्छन्ति चापरे (dvaitamicchanti cāpare)and others hold to dualityऔर दूसरे द्वैत चाहते हैंमम तत्त्वं न जानन्ति (mama tattvaṃ na jānanti)they do not know my Truthवे मेरे तत्त्व को नहीं जानतेद्वैताद्वैतविवर्जितम् (dvaitādvaitavivarjitam)free from both duality and non-dualityजो द्वैत और अद्वैत दोनों से रहित है

१११ द्वे पदे बन्धमोक्षाय ममेति निर्ममेति च । ममेति बाध्यते जन्तुर्न ममेति विमुच्यते ॥ १११॥

dve pade bandhamokṣāya mameti nirmameti ca | mameti bādhyate janturna mameti vimucyate ||

· हिन्दी

दो पद बन्धन और मोक्ष के लिए हैं: "मेरा" और "मेरा नहीं"। "मेरा" से जीव बँधता है; "मेरा नहीं" से मुक्त हो जाता है।

Two words lead to bondage and to release: "mine" and "not mine". By "mine" the creature is bound; by "not mine" it is set free.

Word by wordपदार्थ

द्वे पदे बन्धमोक्षाय (dve pade bandhamokṣāya)two words [lead] to bondage and releaseदो पद बन्धन और मोक्ष के लिए हैंममेति निर्ममेति च (mameti nirmameti ca)"mine" and "not mine""मम" (मेरा) और "निर्मम" (मेरा नहीं)ममेति बाध्यते जन्तुः (mameti bādhyate jantuḥ)by "mine" the creature is bound"मेरा" से जीव बँधता हैन ममेति विमुच्यते (na mameti vimucyate)by "not mine" it is set free"मेरा नहीं" से मुक्त होता है

११२ तत् कर्म यन्न बन्धाय विद्या सा या विमुक्तये । आयासायापरं कर्म विद्यान्या शिल्पनैपुणम् ॥ ११२॥

tat karma yanna bandhāya vidyā sā yā vimuktaye | āyāsāyāparaṃ karma vidyānyā śilpanaipuṇam ||

· हिन्दी

वही कर्म है जो बन्धन के लिए नहीं; वही विद्या है जो मुक्ति के लिए है। अन्य कर्म केवल परिश्रम है; अन्य विद्या केवल शिल्प की कुशलता।

That alone is action which does not bind; that alone is knowledge which liberates. All other action is mere toil; all other knowledge is mere skill in a craft.

Word by wordपदार्थ

तत् कर्म यन्न बन्धाय (tat karma yanna bandhāya)that is action which does not lead to bondageवही कर्म है जो बन्धन के लिए न होविद्या सा या विमुक्तये (vidyā sā yā vimuktaye)that is knowledge which leads to releaseवही विद्या है जो मुक्ति के लिए होआयासायापरं कर्म (āyāsāyāparaṃ karma)other action is mere toilअन्य कर्म केवल श्रम हैविद्यान्या शिल्पनैपुणम् (vidyānyā śilpanaipuṇam)other knowledge is mere skill in a craftअन्य विद्या केवल शिल्प-कौशल है

११३ यावत् कामादि दीप्येत यावत् संसारवासना । यावदिन्द्रियचापल्यं तावत्तत्त्वकथा कुतः ॥ ११३॥

yāvat kāmādi dīpyeta yāvat saṃsāravāsanā | yāvadindriyacāpalyaṃ tāvattattvakathā kutaḥ ||

· हिन्दी

जब तक काम आदि प्रज्वलित हैं, जब तक संसार की वासना है, जब तक इन्द्रियों की चंचलता है — तब तक तत्त्व की चर्चा कहाँ?

As long as desire and the other passions blaze, as long as the longing for worldly life remains, as long as the senses are restless — how can there be any talk of the Truth?

Word by wordपदार्थ

यावत् कामादि दीप्येत (yāvat kāmādi dīpyeta)as long as desire and the rest blazeजब तक काम आदि प्रदीप्त हैंयावत् संसारवासना (yāvat saṃsāravāsanā)as long as there is longing for saṃsāraजब तक संसार की वासना हैयावदिन्द्रियचापल्यं (yāvadindriyacāpalyaṃ)as long as the senses are restlessजब तक इन्द्रियों की चंचलता हैतावत्तत्त्वकथा कुतः (tāvattattvakathā kutaḥ)so long, how can there be talk of the Truth?तब तक तत्त्व की चर्चा कहाँ?

११४ यावत् प्रयत्नवेगोऽस्ति यावत् सङ्कल्पकल्पना । यावन्न मनसः स्थैर्यं तावत्तत्त्वकथा कुतः ॥ ११४॥

yāvat prayatnavego'sti yāvat saṅkalpakalpanā | yāvanna manasaḥ sthairyaṃ tāvattattvakathā kutaḥ ||

· हिन्दी

जब तक प्रयत्न का वेग है, जब तक संकल्पों की कल्पना है, जब तक मन में स्थिरता नहीं — तब तक तत्त्व की चर्चा कहाँ?

As long as there is the rush of striving, as long as there is the weaving of plans and resolves, as long as the mind is not steady — how can there be any talk of the Truth?

Word by wordपदार्थ

यावत् प्रयत्नवेगोऽस्ति (yāvat prayatnavego'sti)as long as there is the rush of strivingजब तक प्रयत्न का वेग हैयावत् सङ्कल्पकल्पना (yāvat saṅkalpakalpanā)as long as there is the weaving of resolvesजब तक संकल्प की कल्पना हैयावन्न मनसः स्थैर्यं (yāvanna manasaḥ sthairyaṃ)as long as the mind is not steadyजब तक मन की स्थिरता नहींतावत्तत्त्वकथा कुतः (tāvattattvakathā kutaḥ)so long, how can there be talk of the Truth?तब तक तत्त्व की चर्चा कहाँ?

११५ यावद्देहाभिमानश्च ममता यावदस्ति हि । यावन्न गुरुकारुण्यं तावत्तत्त्वकथा कुतः ॥ ११५॥

yāvaddehābhimānaśca mamatā yāvadasti hi | yāvanna gurukāruṇyaṃ tāvattattvakathā kutaḥ ||

· हिन्दी

जब तक देह का अभिमान है, जब तक ममता है, जब तक गुरु की कृपा नहीं — तब तक तत्त्व की चर्चा कहाँ?

As long as there is identification with the body, as long as there is the sense of "mine", as long as the guru's grace has not come — how can there be any talk of the Truth?

Word by wordपदार्थ

यावद्देहाभिमानश्च (yāvaddehābhimānaśca)as long as there is identification with the bodyजब तक देहाभिमान हैममता यावदस्ति हि (mamatā yāvadasti hi)as long as there is the sense of "mine"जब तक ममता हैयावन्न गुरुकारुण्यं (yāvanna gurukāruṇyaṃ)as long as there is no grace of the guruजब तक गुरु की करुणा नहींतावत्तत्त्वकथा कुतः (tāvattattvakathā kutaḥ)so long, how can there be talk of the Truth?तब तक तत्त्व की चर्चा कहाँ?

११६ तावत्तपो व्रतं तीर्थं जपहोमार्चनादिकम् । वेदशास्त्रागमकथा यावत्तत्त्वं न विन्दते ॥ ११६॥

tāvattapo vrataṃ tīrthaṃ japahomārcanādikam | vedaśāstrāgamakathā yāvattattvaṃ na vindate ||

· हिन्दी

तप, व्रत, तीर्थ, जप, होम, अर्चन आदि, और वेद-शास्त्र-आगम की चर्चा — ये तभी तक हैं जब तक तत्त्व नहीं मिलता।

Austerity, vows, pilgrimage, japa, fire-offerings, worship and the rest, and discourse on the Veda, the śāstras and the Āgamas — these last only as long as one has not found the Truth.

Word by wordपदार्थ

तावत्तपो व्रतं तीर्थं (tāvattapo vrataṃ tīrthaṃ)so long [are there] austerity, vows, pilgrimageतब तक तप, व्रत, तीर्थजपहोमार्चनादिकम् (japahomārcanādikam)japa, fire-offerings, worship and the restजप, होम, पूजा आदिवेदशास्त्रागमकथा (vedaśāstrāgamakathā)and discourse on Veda, śāstra and Āgamaऔर वेद, शास्त्र, आगम की चर्चायावत्तत्त्वं न विन्दते (yāvattattvaṃ na vindate)as long as one has not found the Truthजब तक तत्त्व नहीं पाया

११७ तस्मात् सर्वप्रयत्नेन सर्वावस्थासु सर्वदा । तत्त्वनिष्ठो भवेद्देवि यदीच्छेन्मोक्षमात्मनः ॥ ११७॥

tasmāt sarvaprayatnena sarvāvasthāsu sarvadā | tattvaniṣṭho bhaveddevi yadīcchenmokṣamātmanaḥ ||

· हिन्दी

इसलिए, हे देवि! यदि अपनी मुक्ति चाहता हो तो सब प्रयत्न से, सब अवस्थाओं में, सदा तत्त्वनिष्ठ रहे।

Therefore, with every effort, in every condition and at all times, one should be fixed upon the Truth, O Devī, if one desires one's own liberation.

Word by wordपदार्थ

तस्मात् सर्वप्रयत्नेन (tasmāt sarvaprayatnena)therefore, with every effortइसलिए सब प्रयत्न सेसर्वावस्थासु सर्वदा (sarvāvasthāsu sarvadā)in all conditions, at all timesसब अवस्थाओं में, सदातत्त्वनिष्ठो भवेद्देवि (tattvaniṣṭho bhaveddevi)one should be fixed on the Truth, O Devīतत्त्वनिष्ठ हो, हे देवियदीच्छेन्मोक्षमात्मनः (yadīcchenmokṣamātmanaḥ)if one desires one's own liberationयदि अपना मोक्ष चाहे

११८ धर्मज्ञानसुपुष्पस्य स्वर्गलोकफलस्य च । तापत्रयार्तिसन्तप्तश्छायां मोक्षतरोः श्रयेत् ॥ ११८॥

dharmajñānasupuṣpasya svargalokaphalasya ca | tāpatrayārtisantaptaśchāyāṃ mokṣataroḥ śrayet ||

· हिन्दी

तीनों तापों की पीड़ा से संतप्त मनुष्य मोक्ष-रूपी वृक्ष की छाया का आश्रय ले, जिसके सुन्दर फूल धर्म और ज्ञान हैं और जिसका फल स्वर्गलोक है।

One scorched by the pain of the three afflictions should take shelter in the shade of the tree of liberation, whose fair flowers are dharma and knowledge and whose fruit is the world of heaven.

Word by wordपदार्थ

धर्मज्ञानसुपुष्पस्य (dharmajñānasupuṣpasya)whose fair flowers are dharma and knowledgeजिसके सुन्दर पुष्प धर्म और ज्ञान हैंस्वर्गलोकफलस्य च (svargalokaphalasya ca)and whose fruit is the world of heavenऔर जिसका फल स्वर्गलोक हैतापत्रयार्तिसन्तप्तः (tāpatrayārtisantaptaḥ)one scorched by the pain of the three afflictionsत्रिविध तापों की पीड़ा से सन्तप्तछायां मोक्षतरोः श्रयेत् (chāyāṃ mokṣataroḥ śrayet)should take shelter in the shade of the tree of liberationमोक्ष-वृक्ष की छाया का आश्रय ले

११९ बहुनात्र किमुक्तेन रहस्यं शृणु पार्वति । कुलधर्ममृते मुक्तिर्नास्ति सत्यं न संशयः ॥ ११९॥

bahunātra kimuktena rahasyaṃ śṛṇu pārvati | kuladharmamṛte muktirnāsti satyaṃ na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

यहाँ अधिक कहने से क्या? हे पार्वति! रहस्य सुनो: कुलधर्म के बिना मुक्ति नहीं है। यह सत्य है, इसमें सन्देह नहीं।

What use is there in saying more? Hear the secret, O Pārvatī: without the Kula-dharma there is no liberation. This is the truth; there is no doubt of it.

Word by wordपदार्थ

बहुनात्र किमुक्तेन (bahunātra kimuktena)what use here of saying much?यहाँ अधिक कहने से क्या?रहस्यं शृणु पार्वति (rahasyaṃ śṛṇu pārvati)hear the secret, O Pārvatīरहस्य सुनो, हे पार्वतिकुलधर्ममृते मुक्तिः (kuladharmamṛte muktiḥ)without the Kula-dharma, liberationकुलधर्म के बिना मुक्तिनास्ति सत्यं न संशयः (nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ)is not — this is true, there is no doubtनहीं है — यह सत्य है, सन्देह नहीं

१२० तस्माद्वदामि तत्त्वन्ते विज्ञाय श्रीगुरोर्मुखात् । सुखेन मुच्यते देवि घोरसंसारबन्धनात् ॥ १२०॥

tasmādvadāmi tattvante vijñāya śrīgurormukhāt | sukhena mucyate devi ghorasaṃsārabandhanāt ||

· हिन्दी

इसलिए मैं तुम्हें तत्त्व बताता हूँ: उसे श्रीगुरु के मुख से जानकर, हे देवि! मनुष्य घोर संसार के बन्धन से सुखपूर्वक मुक्त हो जाता है।

Therefore I tell you the Truth: having learnt it from the mouth of the blessed guru, one is easily freed, O Devī, from the bondage of this dreadful world.

Word by wordपदार्थ

तस्माद्वदामि तत्त्वन्ते (tasmādvadāmi tattvante)therefore I tell you the Truthइसलिए मैं तुम्हें तत्त्व कहता हूँविज्ञाय श्रीगुरोर्मुखात् (vijñāya śrīgurormukhāt)having learnt it from the mouth of the blessed guruश्रीगुरु के मुख से जानकरसुखेन मुच्यते देवि (sukhena mucyate devi)one is easily freed, O Devīसुखपूर्वक मुक्त होता है, हे देविघोरसंसारबन्धनात् (ghorasaṃsārabandhanāt)from the bondage of dreadful saṃsāraघोर संसार के बन्धन से

१२१ इति ते कथिता काचिज्जीवजातिस्थितिः प्रिये । समासेन कुलेशानि किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ १२१॥

iti te kathitā kācijjīvajātisthitiḥ priye | samāsena kuleśāni kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi ||

· हिन्दी

हे प्रिये! इस प्रकार जीवों की जातियों की स्थिति तुम्हें कुछ संक्षेप में बतायी गयी, हे कुलेशानि! अब और क्या सुनना चाहती हो?

Thus, O beloved, the condition of the classes of souls has been told to you in some measure and in brief, O mistress of the Kula. What more do you wish to hear?"

Word by wordपदार्थ

इति ते कथिता काचित् (iti te kathitā kācit)thus has been told to you, in some measureइस प्रकार तुम्हें कुछ कहा गयाजीवजातिस्थितिः प्रिये (jīvajātisthitiḥ priye)the condition of the classes of souls, O belovedजीव-जातियों की स्थिति, हे प्रियेसमासेन कुलेशानि (samāsena kuleśāni)in brief, O mistress of the Kulaसंक्षेप में, हे कुलेशानिकिं भूयः श्रोतुमिच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi)what more do you wish to hear?और क्या सुनना चाहती हो?

❁ ❁ ❁

इति श्रीकुलार्णवे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे जीवस्थितिकथनं नाम प्रथम उल्लासः ॥१॥

Thus ends the first ullāsa, called "The Account of the Condition of Souls," in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth khaṇḍa of the glorious Kulārṇava — the great secret, the best of the best of all Āgamas, the work of a hundred and twenty-five thousand verses.

इस प्रकार महारहस्य, सब आगमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में जीवस्थितिकथन नामक प्रथम उल्लास पूर्ण हुआ ॥१॥