Bṛhat Tantrasāra तृतीयः परिच्छेदः Chapter 6
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

तृतीयः परिच्छेदः
Chapter Six · The Mantras of Durgā and Viśālākṣī · Verses 20–50

दुर्गामन्त्राः

From the Viśvasāra: the Durgā mantra by whose grace Śiva himself became Gaṅgādhara — the letter after tha adorned by the vowel of the left ear with the moon and bindu, the one-syllable vidyā that gives the four aims and destroys great sins, needing no scents, flowers or homa, accomplished by japa alone; Nārada its sage, gāyatrī the metre, Jagaddhātrī the deity. Its many forms: with the kūrca at the head and svāhā at the end, with lajjā at the head or phaṭ at the end, with the vadhū bīja, with lakṣmī, vāgbhava, praṇava or the kāma bīja — the three-syllable vidyā in its varieties taught by Brahmā. The nyāsa with the long-vowelled bījas, the rest as for Kālī; twelve lakhs the puraścaraṇa; the worship with fish, meat, cakes, deer, hare and porcupine, with svayambhū flowers, semen, fragrant flowers, hibiscus, lac and vermilion, and with crows, parrots, buffaloes, goats, rams, men, elephants, camels, asses and vultures. The dhyāna of the four-armed goddess on the lion's shoulders with the serpent as sacred thread, conch and bow on the left, discus and five arrows on the right, red-robed like the young sun, served by Nārada and the sages, on a lion-throne in the jewel-island. The Durgā yantra: a triangle with nine corners, three circles, eight petals, three lines and the rudra-bhūpura, drawn with weapons and mantra, the goddess as Mūlaprakṛti worshipped on the lotus on the lion's back with the nine śaktis Prabhā, Māyā, Jayā, Sūkṣmā, Viśuddhā, Nandinī, Suprabhā, Vijayā and Sarvasiddhidā in the nine corners, the nidhis Śaṅkha and Padma, the mothers on the petal-corners and the lokapālas with their weapons in the bhūpura. Then the Viśālākṣī mantra of the Ādiyāmala — praṇava, māyā bīja, Viśālākṣī in the dative, namaḥ — eight syllables with Sadāśiva as sage, paṅkti the metre, the six limbs with the long-vowelled bīja, the dhyāna of the two-armed golden Caṇḍī with sword and shield, sixteen years old, garlanded with skulls, on a corpse, and her yantra of triangle, eight petals, circle and square with the four gates, with the mothers and the eight yoginīs Paṅkajākṣī and the rest. Then the sixteen-syllable Gaurī mantra hrīṃ gauri rudradayite yogeśvari sarvaṃ phaṭ svāhā, with the nyāsa of sage, metre and deity, the hand and limb nyāsa, the dhyāna of the golden goddess with mirror, collyrium, noose and goad, the worship of the six limbs in the corners, the śaktis Subhagā, Rati, Kāminī and Kāmadāyinī with the noose, goad, mirror and collyrium-stick on the petals, the puraścaraṇa of a lakh with ghee, and the prayogas that bring anyone under control by things charged with the root mantra and draw a woman by her name written in turmeric on the left thigh. Then the Brahmaśrī mantra of the Mantradevaprakāśinī, its limb-nyāsa, the dhyāna of Pārvatī with the crescent, noose and goad, red-limbed like the bandhūka, and its puraścaraṇa of ten thousand with homas that make the three worlds obedient. Last the forty-two-syllable Rājamukhī mantra distributed over the six limbs, with the name of the target in place of sarvajana. विश्वसार से: दुर्गा मन्त्र, जिसकी कृपा मात्र से शिव स्वयं गंगाधर हुए — थ के बाद वाला अक्षर बाएँ कान के स्वर से भूषित, चन्द्र और बिन्दु सहित, एक अक्षर की विद्या जो चतुर्वर्ग देती है और महापातक नष्ट करती है, जिसे गन्ध, पुष्प या होम नहीं चाहिए, जप मात्र से सिद्ध; नारद ऋषि, गायत्री छन्द, जगद्धात्री देवता। इसके अनेक रूप: आदि में कूर्च और अन्त में स्वाहा, आदि में लज्जा या अन्त में फट्, वधू बीज सहित, लक्ष्मी, वाग्भव, प्रणव या काम बीज सहित — ब्रह्मा द्वारा कही त्र्यक्षरी विद्या के भेद। दीर्घ स्वर वाले बीजों से न्यास, शेष काली की तरह; बारह लाख पुरश्चरण; मछली, मांस, पूए, मृग, खरगोश और साही से, स्वयम्भू पुष्प, शुक्र, सुगन्धित फूल, जवा, लाक्षा और सिन्दूर से, और काक, तोते, भैंसे, बकरे, मेढ़े, नर, हाथी, ऊँट, गधे और गीध से पूजा। सिंह के कन्धे पर बैठी चतुर्भुजा देवी का ध्यान, नाग का यज्ञोपवीत, बाएँ शंख और धनुष, दाहिने चक्र और पाँच बाण, लाल वस्त्र, बाल सूर्य जैसी, नारद आदि मुनियों से सेवित, रत्नद्वीप में सिंहासन पर। दुर्गायन्त्र: नौ कोण वाला त्रिकोण, तीन वृत्त, आठ दल, तीन रेखाएँ और रुद्रभूपुर, अस्त्र और मन्त्र सहित लिखा, सिंहपृष्ठ के कमल पर मूलप्रकृति रूपा देवी, नौ कोणों में प्रभा, माया, जया, सूक्ष्मा, विशुद्धा, नन्दिनी, सुप्रभा, विजया और सर्वसिद्धिदा नौ शक्तियाँ, शंख और पद्म निधि, दलों के कोणों पर मातृकाएँ और भूपुर में अस्त्र सहित लोकपाल। फिर आदियामल का विशालाक्षी मन्त्र — प्रणव, माया बीज, चतुर्थी में विशालाक्षी, नमः — आठ अक्षर, सदाशिव ऋषि, पंक्ति छन्द, दीर्घ स्वर वाले बीज से षडंग, खड्ग और खेटक वाली द्विभुजा सुवर्ण जैसी चण्डी का ध्यान, सोलह वर्ष की, मुण्डमाला वाली, शव पर; और त्रिकोण, आठ दल, वृत्त और चार द्वार वाले चौकोर का यन्त्र, मातृकाओं और पंकजाक्षी आदि आठ योगिनियों सहित। फिर सोलह अक्षर का गौरी मन्त्र ह्रीं गौरी रुद्रदयिते योगेश्वरि सर्वं फट् स्वाहा, ऋषि, छन्द और देवता का न्यास, कर और अंग न्यास, दर्पण, अंजन, पाश और अंकुश वाली सुवर्ण जैसी देवी का ध्यान, कोणों में षडंग, दलों पर सुभगा, रति, कामिनी, कामदायिनी और पाश, अंकुश, दर्पण, अंजनशलाका की पूजा, घी से एक लाख का पुरश्चरण, और मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित वस्तु से किसी को वश में करने और बाईं जाँघ पर हल्दी से नाम लिखकर स्त्री को खींचने के प्रयोग। फिर मन्त्रदेवप्रकाशिनी का ब्रह्मश्री मन्त्र, उसका अंगन्यास, अर्धचन्द्र, पाश और अंकुश वाली, बन्धूक जैसी लाल अंगों वाली पार्वती का ध्यान, और दस हजार का पुरश्चरण उन होमों सहित जो तीनों लोक वश में करते हैं। अन्त में बयालीस अक्षर का राजमुखी मन्त्र षडंग में बँटा हुआ, सर्वजन के स्थान पर साध्य का नाम।

Begin verses ↓

विश्वसारे — In the Viśvasāra: विश्वसार में:

Verse 20

२० अथ दुर्गामन्त्राः अथ दुर्गामनुं वक्ष्ये शृणुष्व कमलानने । यस्याः प्रसादमात्रेण भवेद्गङ्गाधरः स्वयम् ॥२०॥

atha durgāmantrāḥ | atha durgāmanuṃ vakṣye śṛṇuṣva kamalānane | yasyāḥ prasādamātreṇa bhavedgaṅgādharaḥ svayam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दुर्गा के मन्त्र। "अब दुर्गा मन्त्र कहूँगा; हे कमलमुखी, सुनो। जिसकी कृपा मात्र से शिव स्वयं गंगाधर हुए।"

The Durgā mantras. "Now I shall tell the Durgā mantra; hear, O lotus-faced one. By her mere grace Śiva himself became Gaṅgādhara."

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबदुर्गा-मनुम् (durgā-manum)the Durgā mantraदुर्गा मन्त्रवक्ष्ये (vakṣye)I shall tellकहूँगाशृणुष्व (śṛṇuṣva)hearसुनोकमल-आनने (kamala-ānane)O lotus-faced oneहे कमलमुखीयस्याः (yasyāḥ)of whomजिसकीप्रसाद-मात्रेण (prasāda-mātreṇa)by mere graceकृपा मात्र सेभवेत् (bhavet)becameहुआगङ्गा-धरः (gaṅgā-dharaḥ)Gaṅgādharaगंगाधरस्वयम् (svayam)himselfस्वयं

Verse 21

२१ थान्तबीजं समुद्धृत्य वामकर्णाभिभूषितम् । इन्दुविन्दुसमायुक्तं बीजं परमदुर्लभम् । चतुर्वर्गप्रदं साक्षान्महापातकनाशनम् । एकाक्षरीसमा नास्ति विद्या त्रिभुवने प्रिये ॥२१॥

thāntabījaṃ samuddhṛtya vāmakarṇābhibhūṣitam | induvindusamāyuktaṃ bījaṃ paramadurlabham | caturvargapradaṃ sākṣānmahāpātakanāśanam | ekākṣarīsamā nāsti vidyā tribhuvane priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"थ के बाद वाला बीज उद्धृत करके, बाएँ कान के स्वर से भूषित, चन्द्र और बिन्दु सहित — परम दुर्लभ बीज, चतुर्वर्ग देने वाला, साक्षात् महापातक नाश करने वाला। हे प्रिये, तीनों लोकों में इस एकाक्षरी के समान कोई विद्या नहीं है।"

"Having drawn out the bīja that follows tha, adorned by the vowel of the left ear and joined with moon and bindu — a most rare bīja, giving the four aims, directly destroying great sins. There is no vidyā in the three worlds equal to this one-syllable one, O beloved."

Word by wordपदार्थ

थ-अन्त-बीजम् (tha-anta-bījam)the bīja that follows thaथ के बाद वाला बीजसमुद्धृत्य (samuddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेवाम-कर्ण-अभिभूषितम् (vāma-karṇa-abhibhūṣitam)adorned by the vowel of the left earबाएँ कान के स्वर से भूषितइन्दु-विन्दु-समायुक्तम् (indu-vindu-samāyuktam)joined with moon and binduचन्द्र और बिन्दु सहितबीजम् (bījam)the bījaबीजपरम-दुर्लभम् (parama-durlabham)most rareपरम दुर्लभचतुर्-वर्ग-प्रदम् (catur-varga-pradam)giving the four aimsचतुर्वर्ग देने वालासाक्षात् (sākṣāt)directlyसाक्षात्महा-पातक-नाशनम् (mahā-pātaka-nāśanam)destroying great sinsमहापातक नाश करने वालाएक-अक्षरी-समा (eka-akṣarī-samā)equal to the one-syllable oneएकाक्षरी के समान (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैविद्या (vidyā)a vidyāविद्यात्रि-भुवने (tri-bhuvane)in the three worldsतीनों लोकों मेंप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 22

२२ विना गन्धैर्विना पुष्पैर्विना होमपुरःसरैः । विनायासैर्महादेवि जपमात्रेण सिद्धिदा ॥२२॥

vinā gandhairvinā puṣpairvinā homapuraḥsaraiḥ | vināyāsairmahādevi japamātreṇa siddhidā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बिना गन्धों के, बिना फूलों के, बिना होम आदि के, बिना परिश्रम के, हे महादेवी, यह जप मात्र से सिद्धि देती है।"

"Without scents, without flowers, without homa and the like, without effort, O great goddess, it gives success by japa alone."

Word by wordपदार्थ

विना (vinā)withoutबिनागन्धैः (gandhaiḥ)scentsगन्धों केविना (vinā)withoutबिनापुष्पैः (puṣpaiḥ)flowersफूलों केविना (vinā)withoutबिनाहोम-पुरःसरैः (homa-puraḥsaraiḥ)homa and the likeहोम आदि केविना (vinā)withoutबिनाआयासैः (āyāsaiḥ)effortsपरिश्रम केमहा-देवि (mahā-devi)O great goddessहे महादेवीजप-मात्रेण (japa-mātreṇa)by japa aloneजप मात्र सेसिद्धि-दा (siddhi-dā)giving successसिद्धि देने वाली

Verse 23

२३ मन्त्रस्यास्य ऋषिर्देवि नारदः परिकीर्तितः । गायत्रीच्छन्द आख्यातं जगद्धात्री च देवता । चतुर्वर्गप्रदा दुर्गा सर्वसत्त्वेषु संस्थिता ॥२३॥

mantrasyāsya ṛṣirdevi nāradaḥ parikīrtitaḥ | gāyatrīcchanda ākhyātaṃ jagaddhātrī ca devatā | caturvargapradā durgā sarvasattveṣu saṃsthitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, इस मन्त्र के ऋषि नारद कहे गए हैं; छन्द गायत्री और देवता जगद्धात्री कही गई है। चतुर्वर्ग देने वाली दुर्गा सब प्राणियों में स्थित है।"

"Of this mantra, O goddess, Nārada is declared the sage; gāyatrī is stated as the metre and Jagaddhātrī the deity. Durgā, giver of the four aims, abides in all beings."

Word by wordपदार्थ

मन्त्रस्य (mantrasya)of the mantraमन्त्र काअस्य (asya)of thisइसऋषिः (ṛṣiḥ)the sageऋषिदेवि (devi)O goddessहे देवीनारदः (nāradaḥ)Nāradaनारदपरिकीर्तितः (parikīrtitaḥ)is declaredकहा गयागायत्री (gāyatrī)gāyatrīगायत्रीछन्दः (chandaḥ)the metreछन्दआख्यातम् (ākhyātam)is statedकहा गयाजगद्धात्री (jagaddhātrī)Jagaddhātrīजगद्धात्री (ca)andऔरदेवता (devatā)the deityदेवताचतुर्-वर्ग-प्रदा (catur-varga-pradā)giver of the four aimsचतुर्वर्ग देने वालीदुर्गा (durgā)Durgāदुर्गासर्व-सत्त्वेषु (sarva-sattveṣu)in all beingsसब प्राणियों मेंसंस्थिता (saṃsthitā)abidingस्थित

Verse 24

२४ विविधा सा महाविद्या तत्शृणुष्व गणेश्वरि । कूर्चाद्यां वा जपेद्विद्यां तदन्ते वह्निसुन्दरी । लज्जाद्यां वा जपेद्विद्यां फडन्तां वा जपेत्सुधीः । वधूबीजयुतां वापि स्वाहान्तां वा जपेत्पुनः । लक्ष्म्याद्यां वा जपेद्विद्यां चतुर्वर्गफलाप्तये । वाग्भवाद्यां जपेद्वापि प्रणवाद्यां जपेत्पुनः । कामबीजादिकं वापि फडन्तां वा जपेत्सुधीः । त्र्यक्षरी विविधा विद्या कथिता ब्रह्मणा पुरा ॥२४॥

vividhā sā mahāvidyā tatśṛṇuṣva gaṇeśvari | kūrcādyāṃ vā japedvidyāṃ tadante vahnisundarī | lajjādyāṃ vā japedvidyāṃ phaḍantāṃ vā japetsudhīḥ | vadhūbījayutāṃ vāpi svāhāntāṃ vā japetpunaḥ | lakṣmyādyāṃ vā japedvidyāṃ caturvargaphalāptaye | vāgbhavādyāṃ japedvāpi praṇavādyāṃ japetpunaḥ | kāmabījādikaṃ vāpi phaḍantāṃ vā japetsudhīḥ | tryakṣarī vividhā vidyā kathitā brahmaṇā purā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वह महाविद्या अनेक प्रकार की है; हे गणेश्वरी, उसे सुनो। आदि में कूर्च और अन्त में अग्नि की पत्नी वाली विद्या जपे; या बुद्धिमान आदि में लज्जा वाली या फट् पर अन्त वाली जपे; या वधू बीज सहित या स्वाहा पर अन्त वाली; या चतुर्वर्ग का फल पाने के लिए आदि में लक्ष्मी वाली; या आदि में वाग्भव वाली या आदि में प्रणव वाली; या बुद्धिमान आदि में काम बीज वाली या फट् पर अन्त वाली जपे। ऐसे अनेक प्रकार की त्र्यक्षरी विद्या पहले ब्रह्मा ने कही।"

"That great vidyā is of many kinds; hear it, O mistress of the gaṇas. One may repeat the vidyā with the kūrca at its head and the wife of fire at its end; or the wise one may repeat it with lajjā at the head or ending in phaṭ; or joined with the vadhū bīja or ending in svāhā; or with lakṣmī at the head, to gain the fruit of the four aims; or with the vāgbhava at the head or with the praṇava at the head; or the wise one may repeat it with the kāma bīja at the head or ending in phaṭ. Thus the three-syllable vidyā of many kinds was taught by Brahmā of old."

Word by wordपदार्थ

विविधा (vividhā)of many kindsअनेक प्रकार कीसा (sā)thatवहमहा-विद्या (mahā-vidyā)great vidyāमहाविद्यातत् (tat)thatउसेशृणुष्व (śṛṇuṣva)hearसुनोगण-ईश्वरि (gaṇa-īśvari)O mistress of the gaṇasहे गणेश्वरीकूर्च-आद्याम् (kūrca-ādyām)with the kūrca at the headआदि में कूर्च वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्यातत्-अन्ते (tat-ante)at its endउसके अन्त मेंवह्नि-सुन्दरी (vahni-sundarī)the wife of fireअग्नि की पत्नीलज्जा-आद्याम् (lajjā-ādyām)with lajjā at the headआदि में लज्जा वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्याफट्-अन्ताम् (phaṭ-antām)ending in phaṭफट् पर अन्त वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)one should repeatजपेसुधीः (sudhīḥ)the wise oneबुद्धिमानवधू-बीज-युताम् (vadhū-bīja-yutām)joined with the vadhū bījaवधू बीज सहितवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीस्वाहा-अन्ताम् (svāhā-antām)ending in svāhāस्वाहा पर अन्त वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)one should repeatजपेपुनः (punaḥ)againफिरलक्ष्मी-आद्याम् (lakṣmī-ādyām)with lakṣmī at the headआदि में लक्ष्मी वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्याचतुर्-वर्ग-फल-आप्तये (catur-varga-phala-āptaye)to gain the fruit of the four aimsचतुर्वर्ग का फल पाने के लिएवाग्भव-आद्याम् (vāgbhava-ādyām)with the vāgbhava at the headआदि में वाग्भव वालीजपेत् (japet)one should repeatजपेवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीप्रणव-आद्याम् (praṇava-ādyām)with the praṇava at the headआदि में प्रणव वालीजपेत् (japet)one should repeatजपेपुनः (punaḥ)againफिरकाम-बीज-आदिकम् (kāma-bīja-ādikam)with the kāma bīja at the headआदि में काम बीज वालीवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीफट्-अन्ताम् (phaṭ-antām)ending in phaṭफट् पर अन्त वालीवा (vā)orयाजपेत् (japet)one should repeatजपेसुधीः (sudhīḥ)the wise oneबुद्धिमानत्रि-अक्षरी (tri-akṣarī)the three-syllable oneत्र्यक्षरीविविधा (vividhā)of many kindsअनेक प्रकार कीविद्या (vidyā)vidyāविद्याकथिता (kathitā)was taughtकही गईब्रह्मणा (brahmaṇā)by Brahmāब्रह्मा नेपुरा (purā)of oldपहले

Verse 25

२५ दीर्घस्वरसमायुक्तनिजबीजानि पार्वति । विन्यसेदात्मनो देहे हृदयादिषु पूर्ववत् । पूर्वन्यासवर्गन्तु पूर्ववत्क्रमं चाचरेत् । कालीवदाचरेद्विद्यां जपेद्विद्यामहर्निशम् ॥२५॥

dīrghasvarasamāyuktanijabījāni pārvati | vinyasedātmano dehe hṛdayādiṣu pūrvavat | pūrvanyāsavargantu pūrvavatkramaṃ cācaret | kālīvadācaredvidyāṃ japedvidyāmaharniśam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे पार्वती, दीर्घ स्वरों से युक्त अपने बीजों का अपने शरीर पर हृदय आदि में पहले जैसा न्यास करे; पूर्व न्यासों का वर्ग और क्रम पहले जैसा करे। काली की तरह विद्या का आचरण करे और दिन-रात विद्या जपे।"

"O Pārvatī, one should place its own bījas joined with the long vowels on one's body, on the heart and the rest, as before; the group of preceding nyāsas and the sequence one should perform as before. One should practise the vidyā as for Kālī and repeat the vidyā day and night."

Word by wordपदार्थ

दीर्घ-स्वर-समायुक्त-निज-बीजानि (dīrgha-svara-samāyukta-nija-bījāni)its own bījas joined with the long vowelsदीर्घ स्वरों से युक्त अपने बीजपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीविन्यसेत् (vinyaset)one should placeन्यास करेआत्मनः (ātmanaḥ)one's ownअपनेदेहे (dehe)on the bodyशरीर परहृदय-आदिषु (hṛdaya-ādiṣu)on the heart and the restहृदय आदि परपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले जैसापूर्व-न्यास-वर्गम् (pūrva-nyāsa-vargam)the group of preceding nyāsasपूर्व न्यासों का वर्गतु (tu)andतोपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले जैसाक्रमम् (kramam)the sequenceक्रम (ca)andऔरआचरेत् (ācaret)one should performकरेकाली-वत् (kālī-vat)as for Kālīकाली की तरहआचरेत् (ācaret)one should practiseकरेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्याजपेत् (japet)one should repeatजपेविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्याअहर्निशम् (aharniśam)day and nightदिन-रात

Verse 26

२६ लक्षैर्द्वादशकैर्देवि पुरश्चरणमीरितम् । यथास्थाने यथाकाले यथाचारविधानतः । प्रजपेत्परया भक्त्या दुर्गां दुर्गतिनाशिनीम् ॥२६॥

lakṣairdvādaśakairdevi puraścaraṇamīritam | yathāsthāne yathākāle yathācāravidhānataḥ | prajapetparayā bhaktyā durgāṃ durgatināśinīm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, पुरश्चरण बारह लाख कहा गया है। उचित स्थान पर, उचित समय पर और उचित आचार के विधान से परम भक्ति से दुर्गति नाश करने वाली दुर्गा का जप करे।"

"The puraścaraṇa is declared to be twelve lakhs, O goddess. In the proper place, at the proper time and by the rule of proper conduct, one should repeat with supreme devotion the mantra of Durgā, destroyer of misfortune."

Word by wordपदार्थ

लक्षैः (lakṣaiḥ)by lakhsलाखों सेद्वादशकैः (dvādaśakaiḥ)twelveबारहदेवि (devi)O goddessहे देवीपुरश्चरणम् (puraścaraṇam)the puraścaraṇaपुरश्चरणईरितम् (īritam)is declaredकहा गयायथा-स्थाने (yathā-sthāne)in the proper placeउचित स्थान परयथा-काले (yathā-kāle)at the proper timeउचित समय परयथा-आचार-विधानतः (yathā-ācāra-vidhānataḥ)by the rule of proper conductउचित आचार के विधान सेप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेपरया (parayā)with supremeपरमभक्त्या (bhaktyā)devotionभक्ति सेदुर्गाम् (durgām)Durgāदुर्गा कोदुर्गति-नाशिनीम् (durgati-nāśinīm)destroyer of misfortuneदुर्गति नाश करने वाली

Verse 27

२७ मत्स्यमांसैः सूपपूपैर्मृगैः शशकशल्लकैः । पूजयेत्परया भक्त्या दुर्गां दुर्गतिहारिणीम् ॥२७॥

matsyamāṃsaiḥ sūpapūpairmṛgaiḥ śaśakaśallakaiḥ | pūjayetparayā bhaktyā durgāṃ durgatihāriṇīm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मछली और मांस से, दाल और पूओं से, मृगों, खरगोश और साही से परम भक्ति से दुर्गति हरने वाली दुर्गा को पूजे।"

"With fish and meat, with soups and cakes, with deer, hares and porcupines one should worship with supreme devotion Durgā, remover of misfortune."

Word by wordपदार्थ

मत्स्य-मांसैः (matsya-māṃsaiḥ)with fish and meatमछली और मांस सेसूप-पूपैः (sūpa-pūpaiḥ)with soups and cakesदाल और पूओं सेमृगैः (mṛgaiḥ)with deerमृगों सेशशक-शल्लकैः (śaśaka-śallakaiḥ)with hares and porcupinesखरगोश और साही सेपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेपरया (parayā)with supremeपरमभक्त्या (bhaktyā)devotionभक्ति सेदुर्गाम् (durgām)Durgāदुर्गा कोदुर्गति-हारिणीम् (durgati-hāriṇīm)remover of misfortuneदुर्गति हरने वाली

Verse 28

२८ स्वयम्भूकुसुमैः शुक्रैः सुगन्धिकुसुमान्वितैः । जवायावकसिन्दूरै रक्तचन्दनसंयुतैः । नानामांसैर्नानाद्रव्यैः पूजयेत्परमेश्वरीम् ॥२८॥

svayambhūkusumaiḥ śukraiḥ sugandhikusumānvitaiḥ | javāyāvakasindūrai raktacandanasaṃyutaiḥ | nānāmāṃsairnānādravyaiḥ pūjayetparameśvarīm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"स्वयम्भू पुष्पों और शुक्र से सुगन्धित फूलों सहित, लाल चन्दन से युक्त जवा, लाक्षा और सिन्दूर से, नाना मांसों और नाना द्रव्यों से परमेश्वरी को पूजे।"

"With svayambhū flowers and semen together with fragrant flowers, with hibiscus, lac and vermilion mixed with red sandal, with many meats and many substances one should worship the supreme goddess."

Word by wordपदार्थ

स्वयम्भू-कुसुमैः (svayambhū-kusumaiḥ)with svayambhū flowersस्वयम्भू पुष्पों सेशुक्रैः (śukraiḥ)with semenशुक्र सेसुगन्धि-कुसुम-अन्वितैः (sugandhi-kusuma-anvitaiḥ)together with fragrant flowersसुगन्धित फूलों सहितजवा-यावक-सिन्दूरैः (javā-yāvaka-sindūraiḥ)with hibiscus, lac and vermilionजवा, लाक्षा और सिन्दूर सेरक्त-चन्दन-संयुतैः (rakta-candana-saṃyutaiḥ)mixed with red sandalलाल चन्दन से युक्तनाना-मांसैः (nānā-māṃsaiḥ)with many meatsनाना मांसों सेनाना-द्रव्यैः (nānā-dravyaiḥ)with many substancesनाना द्रव्यों सेपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेपरम-ईश्वरीम् (parama-īśvarīm)the supreme goddessपरमेश्वरी को

Verse 29

२९ काकैः शुकैश्च महिषैश्छागैर्मेषैर्नरैस्तथा । गजैरुष्ट्रैः खरैर्गृध्रैः पूजयेद्विधिनामुना । तदा भवेन्महासिद्धिर्नात्र कार्या विचारणा ॥२९॥

kākaiḥ śukaiśca mahiṣaiśchāgairmeṣairnaraistathā | gajairuṣṭraiḥ kharairgṛdhraiḥ pūjayedvidhināmunā | tadā bhavenmahāsiddhirnātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"काकों और तोतों से, भैंसों, बकरों, मेढ़ों और नरों से, हाथियों, ऊँटों, गधों और गीधों से इस विधि से पूजे। तब महासिद्धि होती है; इसमें कोई विचार नहीं करना।"

"With crows and parrots, buffaloes, goats, rams and men likewise, with elephants, camels, asses and vultures one should worship by this rule. Then there is great success; there is no doubt in this."

Word by wordपदार्थ

काकैः (kākaiḥ)with crowsकाकों सेशुकैः (śukaiḥ)with parrotsतोतों से (ca)andऔरमहिषैः (mahiṣaiḥ)with buffaloesभैंसों सेछागैः (chāgaiḥ)with goatsबकरों सेमेषैः (meṣaiḥ)with ramsमेढ़ों सेनरैः (naraiḥ)with menनरों सेतथा (tathā)likewiseवैसे हीगजैः (gajaiḥ)with elephantsहाथियों सेउष्ट्रैः (uṣṭraiḥ)with camelsऊँटों सेखरैः (kharaiḥ)with assesगधों सेगृध्रैः (gṛdhraiḥ)with vulturesगीधों सेपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेविधिना (vidhinā)by the ruleविधि सेअमुना (amunā)thisइसतदा (tadā)thenतबभवेत् (bhavet)there isहोती हैमहा-सिद्धिः (mahā-siddhiḥ)great successमहासिद्धि (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरनाविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

Verse 30

३० ध्यानन्तु : सिंहस्कन्धाधिरूढां नानालंकारभूषिताम् । चतुर्भुजां महादेवीं नागयज्ञोपवीतिनीम् । शंखशार्ङ्ग-समायुक्तवामपाणिद्वयान्विताम् । चक्रञ्च पञ्चवाणांश्च धारयन्तीञ्च दक्षिणे । रक्तवस्त्रपरीधानां बालार्कसदृशीतनुम् । नारदाद्यैर्मुनिगणैः सेवितां भवसुन्दरीम् । त्रिवली-वलयोपेत-नाभिनाल-मृणालिनीम् । रत्नद्वीप-मयद्वीपे सिंहासनसमन्विते । प्रफुल्लकमलारूढां ध्यायेत्तां भवगेहिनीम् ॥३०॥

dhyānantu : | siṃhaskandhādhirūḍhāṃ nānālaṃkārabhūṣitām | caturbhujāṃ mahādevīṃ nāgayajñopavītinīm | śaṃkhaśārṅga-samāyuktavāmapāṇidvayānvitām | cakrañca pañcavāṇāṃśca dhārayantīñca dakṣiṇe | raktavastraparīdhānāṃ bālārkasadṛśītanum | nāradādyairmunigaṇaiḥ sevitāṃ bhavasundarīm | trivalī-valayopeta-nābhināla-mṛṇālinīm | ratnadvīpa-mayadvīpe siṃhāsanasamanvite | praphullakamalārūḍhāṃ dhyāyettāṃ bhavagehinīm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ध्यान: "उस भव की गृहिणी का ध्यान करे — सिंह के कन्धे पर बैठी, नाना अलंकारों से सजी चतुर्भुजा महादेवी, नाग के यज्ञोपवीत वाली, दो बाएँ हाथों में शंख और धनुष, और दाहिने में चक्र और पाँच बाण धारण करती; लाल वस्त्र पहने, बाल सूर्य जैसे शरीर वाली; नारद आदि मुनिगणों से सेवित भव की सुन्दरी; त्रिवली के घेरे वाली नाभिनाल की मृणालिनी; सिंहासन सहित रत्नद्वीप में खिले कमल पर बैठी।"

The dhyāna: "One should meditate on her, the wife of Bhava — the great four-armed goddess mounted on the lion's shoulders, adorned with many ornaments, with a serpent as sacred thread, her two left hands holding conch and bow, and holding a discus and five arrows on the right; clad in red garments, her body like the young sun; the beauty of Bhava served by Nārada and the hosts of sages; her navel-stalk a lotus-fibre ringed by the three folds; seated on a full-blown lotus in the jewel-island furnished with a lion-throne."

Word by wordपदार्थ

सिंह-स्कन्ध-अधिरूढाम् (siṃha-skandha-adhirūḍhām)mounted on the lion's shouldersसिंह के कन्धे पर बैठीनाना-अलंकार-भूषिताम् (nānā-alaṃkāra-bhūṣitām)adorned with many ornamentsनाना अलंकारों से सजीचतुर्-भुजाम् (catur-bhujām)four-armedचतुर्भुजामहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवी कोनाग-यज्ञोपवीतिनीम् (nāga-yajñopavītinīm)with a serpent as sacred threadनाग के यज्ञोपवीत वालीशंख-शार्ङ्ग-समायुक्त-वाम-पाणि-द्वय-अन्विताम् (śaṃkha-śārṅga-samāyukta-vāma-pāṇi-dvaya-anvitām)her two left hands holding conch and bowशंख और धनुष वाले दो बाएँ हाथों वालीचक्रम् (cakram)a discusचक्र (ca)andऔरपञ्च-वाणान् (pañca-vāṇān)five arrowsपाँच बाण (ca)andऔरधारयन्तीम् (dhārayantīm)holdingधारण करती (ca)andऔरदक्षिणे (dakṣiṇe)on the rightदाहिनेरक्त-वस्त्र-परीधानाम् (rakta-vastra-parīdhānām)clad in red garmentsलाल वस्त्र पहनेबाल-अर्क-सदृशी-तनुम् (bāla-arka-sadṛśī-tanum)her body like the young sunबाल सूर्य जैसे शरीर वालीनारद-आद्यैः (nārada-ādyaiḥ)by Nārada and the restनारद आदिमुनि-गणैः (muni-gaṇaiḥ)by the hosts of sagesमुनिगणों सेसेविताम् (sevitām)servedसेवितभव-सुन्दरीम् (bhava-sundarīm)the beauty of Bhavaभव की सुन्दरीत्रिवली-वलय-उपेत-नाभि-नाल-मृणालिनीम् (trivalī-valaya-upeta-nābhi-nāla-mṛṇālinīm)her navel-stalk a lotus-fibre ringed by the three foldsत्रिवली के घेरे वाली नाभिनाल की मृणालिनीरत्न-द्वीप-मय-द्वीपे (ratna-dvīpa-maya-dvīpe)in the island made of the jewel-islandरत्नद्वीप वाले द्वीप मेंसिंह-आसन-समन्विते (siṃha-āsana-samanvite)furnished with a lion-throneसिंहासन सहितप्रफुल्ल-कमल-आरूढाम् (praphulla-kamala-ārūḍhām)seated on a full-blown lotusखिले कमल पर बैठीध्यायेत् (dhyāyet)one should meditate onध्यान करेताम् (tām)herउसभव-गेहिनीम् (bhava-gehinīm)the wife of Bhavaभव की गृहिणी

Verse 31

३१ दुर्गायन्त्रं प्रवक्ष्यामि शृणुष्व हरवल्लभे । त्रिकोणं विन्यसेत्पूर्वं नवकोणसमन्वितम् । त्रिविम्ब-सहितं कार्यं अष्टपत्रसमन्वितम् । त्रिरेखासहितं कार्यं रुद्रभूपुरसंयुतम् । समीकृत्य यथोक्तेन विलिखेद्विधिनामुना । नानास्त्रसंयुतं लेख्यं चक्रं मन्त्रसमन्वितम् । तत्र तां पूजयेद्देवीं मूलप्रकृतिरूपिणीम् । पद्मस्थां पूजयेद्दुर्गां सिंहपृष्ठनिषेदुषीम् । प्रभाद्याः शक्तयः पूज्या गन्धाद्यैर्नवकोणके ॥३१॥

durgāyantraṃ pravakṣyāmi śṛṇuṣva haravallabhe | trikoṇaṃ vinyasetpūrvaṃ navakoṇasamanvitam | trivimba-sahitaṃ kāryaṃ aṣṭapatrasamanvitam | trirekhāsahitaṃ kāryaṃ rudrabhūpurasaṃyutam | samīkṛtya yathoktena vilikhedvidhināmunā | nānāstrasaṃyutaṃ lekhyaṃ cakraṃ mantrasamanvitam | tatra tāṃ pūjayeddevīṃ mūlaprakṛtirūpiṇīm | padmasthāṃ pūjayeddurgāṃ siṃhapṛṣṭhaniṣeduṣīm | prabhādyāḥ śaktayaḥ pūjyā gandhādyairnavakoṇake ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दुर्गायन्त्र कहूँगा; हे हरप्रिया, सुनो। पहले नौ कोणों वाला त्रिकोण बनाए; उसे तीन वृत्तों और आठ दलों सहित, तीन रेखाओं और रुद्रभूपुर सहित बनाना है। समान करके कहे अनुसार इस विधि से लिखे; चक्र नाना अस्त्रों और मन्त्र सहित लिखना है। वहाँ मूलप्रकृति रूपा देवी को पूजे; कमल पर स्थित, सिंह की पीठ पर बैठी दुर्गा को पूजे। नौ कोणों में प्रभा आदि शक्तियाँ गन्ध आदि से पूजनीय हैं।"

"I shall declare the Durgā yantra; hear, O beloved of Hara. One should first draw a triangle with nine corners; it is to be made with three circles and eight petals, with three lines and the rudra-bhūpura. Having made it even one should draw it by this rule as stated; the cakra is to be drawn with many weapons and with the mantra. There one should worship the goddess in the form of Mūlaprakṛti; one should worship Durgā on the lotus, seated on the lion's back. The śaktis Prabhā and the rest are to be worshipped with scents and the rest in the nine corners."

Word by wordपदार्थ

दुर्गा-यन्त्रम् (durgā-yantram)the Durgā yantraदुर्गायन्त्रप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi)I shall declareकहूँगाशृणुष्व (śṛṇuṣva)hearसुनोहर-वल्लभे (hara-vallabhe)O beloved of Haraहे हरप्रियात्रि-कोणम् (tri-koṇam)a triangleत्रिकोणविन्यसेत् (vinyaset)one should drawबनाएपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेनव-कोण-समन्वितम् (nava-koṇa-samanvitam)with nine cornersनौ कोणों सहितत्रि-विम्ब-सहितम् (tri-vimba-sahitam)with three circlesतीन वृत्तों सहितकार्यम् (kāryam)to be madeबनानाअष्ट-पत्र-समन्वितम् (aṣṭa-patra-samanvitam)with eight petalsआठ दलों सहितत्रि-रेखा-सहितम् (tri-rekhā-sahitam)with three linesतीन रेखाओं सहितकार्यम् (kāryam)to be madeबनानारुद्र-भूपुर-संयुतम् (rudra-bhūpura-saṃyutam)with the rudra-bhūpuraरुद्रभूपुर सहितसमीकृत्य (samīkṛtya)having made evenसमान करकेयथा-उक्तेन (yathā-uktena)as statedकहे अनुसारविलिखेत् (vilikhet)one should drawलिखेविधिना (vidhinā)by the ruleविधि सेअमुना (amunā)thisइसनाना-अस्त्र-संयुतम् (nānā-astra-saṃyutam)with many weaponsनाना अस्त्रों सहितलेख्यम् (lekhyam)to be drawnलिखनाचक्रम् (cakram)the cakraचक्रमन्त्र-समन्वितम् (mantra-samanvitam)with the mantraमन्त्र सहिततत्र (tatra)thereवहाँताम् (tām)herउसपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोमूल-प्रकृति-रूपिणीम् (mūla-prakṛti-rūpiṇīm)in the form of Mūlaprakṛtiमूलप्रकृति रूपापद्म-स्थाम् (padma-sthām)on the lotusकमल पर स्थितपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेदुर्गाम् (durgām)Durgāदुर्गा कोसिंह-पृष्ठ-निषेदुषीम् (siṃha-pṛṣṭha-niṣeduṣīm)seated on the lion's backसिंह की पीठ पर बैठीप्रभा-आद्याः (prabhā-ādyāḥ)Prabhā and the restप्रभा आदिशक्तयः (śaktayaḥ)the śaktisशक्तियाँपूज्याः (pūjyāḥ)to be worshippedपूजनीयगन्ध-आद्यैः (gandha-ādyaiḥ)with scents and the restगन्ध आदि सेनव-कोणके (nava-koṇake)in the nine cornersनौ कोणों में

The yantra of Durgā: a nine-cornered figure, three circles, eight petals, three lines and the earth-house.दुर्गा यन्त्र: नौ कोनों की आकृति, तीन वृत्त, आठ दल, तीन रेखाएँ और भूपुर।

Download as PDFPDF डाउनलोड करें Open the SVGSVG खोलें

Verse 32

३२ प्रभा माया जया सूक्ष्मा विशुद्धा नन्दिनी पुनः । सुप्रभा विजया सर्वसिद्धिदा नव शक्तयः ॥३२॥

prabhā māyā jayā sūkṣmā viśuddhā nandinī punaḥ | suprabhā vijayā sarvasiddhidā nava śaktayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रभा, माया, जया, सूक्ष्मा, विशुद्धा, नन्दिनी, फिर सुप्रभा, विजया और सर्वसिद्धिदा — नौ शक्तियाँ।"

"Prabhā, Māyā, Jayā, Sūkṣmā, Viśuddhā, Nandinī, then Suprabhā, Vijayā and Sarvasiddhidā — the nine śaktis."

Word by wordपदार्थ

प्रभा (prabhā)Prabhāप्रभामाया (māyā)Māyāमायाजया (jayā)Jayāजयासूक्ष्मा (sūkṣmā)Sūkṣmāसूक्ष्माविशुद्धा (viśuddhā)Viśuddhāविशुद्धानन्दिनी (nandinī)Nandinīनन्दिनीपुनः (punaḥ)thenफिरसुप्रभा (suprabhā)Suprabhāसुप्रभाविजया (vijayā)Vijayāविजयासर्वसिद्धिदा (sarvasiddhidā)Sarvasiddhidāसर्वसिद्धिदानव (nava)nineनौशक्तयः (śaktayaḥ)śaktisशक्तियाँ

Verse 33

३३ ह्रीमाद्याः पूजयेत्तास्तु गन्धचन्दनवारिणा । ॐकारं पूर्वमुच्चार्य ह्रींकारं तदनन्तरम् । यथा पदं चतुर्थ्यन्तं पूजयेत्क्रमतः प्रिये । शंखपद्मनिधी देव्या वामदक्षिणयोगतः । पूजयेत्परया भक्त्या रक्तचन्दनपूर्वकैः । अर्घ्यदानं सदा कुर्यात् पूजान्ते पर्वतात्मजे । अङ्गावृत्तिः पुनः पूज्याः पत्रकोणेषु मातरः । वज्राद्यायुधसंयुक्ता भूपुरे लोकपालकाः ॥३३॥ इति दुर्गामन्त्राः

hrīmādyāḥ pūjayettāstu gandhacandanavāriṇā | oṃkāraṃ pūrvamuccārya hrīṃkāraṃ tadanantaram | yathā padaṃ caturthyantaṃ pūjayetkramataḥ priye | śaṃkhapadmanidhī devyā vāmadakṣiṇayogataḥ | pūjayetparayā bhaktyā raktacandanapūrvakaiḥ | arghyadānaṃ sadā kuryāt pūjānte parvatātmaje | aṅgāvṛttiḥ punaḥ pūjyāḥ patrakoṇeṣu mātaraḥ | vajrādyāyudhasaṃyuktā bhūpure lokapālakāḥ | iti durgāmantrāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"उन्हें ह्रीं आदि में लगाकर गन्ध और चन्दन के जल से पूजे: पहले ॐकार और उसके बाद ह्रींकार उच्चारण करके, हे प्रिये, चतुर्थी में पद के साथ क्रम से पूजे। देवी के बाएँ और दाहिने शंख और पद्म निधि को लाल चन्दन आदि से परम भक्ति से पूजे। हे पर्वतपुत्री, पूजा के अन्त में सदा अर्घ्य दान करे। फिर अंगों का आवरण, दलों के कोणों में मातृकाएँ, और भूपुर में वज्र आदि आयुधों सहित लोकपाल पूजनीय हैं।" दुर्गा के मन्त्र यहाँ पूर्ण हुए।

"One should worship them with hrīṃ at the head, with scented sandal water: having first uttered the syllable oṃ and after it the syllable hrīṃ, one should worship in order with each name in the dative, O beloved. One should worship the treasures Śaṅkha and Padma on the goddess's left and right with supreme devotion, with red sandal and the rest. One should always give arghya at the end of worship, O daughter of the mountain. Again the circle of limbs, and the mothers in the petal-corners, and the guardians of the quarters with their weapons, the thunderbolt and the rest, in the bhūpura are to be worshipped." Here end the Durgā mantras.

Word by wordपदार्थ

ह्रीम्-आद्याः (hrīm-ādyāḥ)with hrīṃ at the headह्रीं आदि में लगाकरपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेताः (tāḥ)themउन्हेंतु (tu)andतोगन्ध-चन्दन-वारिणा (gandha-candana-vāriṇā)with scented sandal waterगन्ध और चन्दन के जल सेॐ-कारम् (oṃ-kāram)the syllable oṃॐकारपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेउच्चार्य (uccārya)having utteredउच्चारण करकेह्रीं-कारम् (hrīṃ-kāram)the syllable hrīṃह्रींकारतत्-अनन्तरम् (tat-anantaram)after thatउसके बादयथा (yathā)asजैसापदम् (padam)the nameपदचतुर्थी-अन्तम् (caturthī-antam)in the dativeचतुर्थी मेंपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेक्रमतः (kramataḥ)in orderक्रम सेप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेशंख-पद्म-निधी (śaṃkha-padma-nidhī)the treasures Śaṅkha and Padmaशंख और पद्म निधिदेव्याः (devyāḥ)of the goddessदेवी केवाम-दक्षिण-योगतः (vāma-dakṣiṇa-yogataḥ)on the left and rightबाएँ और दाहिनेपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेपरया (parayā)with supremeपरमभक्त्या (bhaktyā)devotionभक्ति सेरक्त-चन्दन-पूर्वकैः (rakta-candana-pūrvakaiḥ)with red sandal and the restलाल चन्दन आदि सेअर्घ्य-दानम् (arghya-dānam)the giving of arghyaअर्घ्य दानसदा (sadā)alwaysसदाकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेपूजा-अन्ते (pūjā-ante)at the end of worshipपूजा के अन्त मेंपर्वत-आत्मजे (parvata-ātmaje)O daughter of the mountainहे पर्वतपुत्रीअङ्ग-आवृत्तिः (aṅga-āvṛttiḥ)the circle of limbsअंगों का आवरणपुनः (punaḥ)againफिरपूज्याः (pūjyāḥ)to be worshippedपूजनीयपत्र-कोणेषु (patra-koṇeṣu)in the petal-cornersदलों के कोणों मेंमातरः (mātaraḥ)the mothersमातृकाएँवज्र-आदि-आयुध-संयुक्ताः (vajra-ādi-āyudha-saṃyuktāḥ)with their weapons, the thunderbolt and the restवज्र आदि आयुधों सहितभूपुरे (bhūpure)in the bhūpuraभूपुर मेंलोक-पालकाः (loka-pālakāḥ)the guardians of the quartersलोकपाल

आदियामले ईश्वर उवाच — In the Ādiyāmala, Īśvara said: आदियामल में ईश्वर ने कहा:

Verse 34

३४ अथ विशालाक्षीमन्त्राः ध्रुवमाद्यं समुद्धृत्य मायाबीजं समुद्धरेत् । विशालाक्षीपदं ङेऽन्तं हृदन्तं मन्त्रमुद्धरेत् । अष्टाक्षरी महाविद्या अष्टसिद्धिप्रदा शिवे । प्रसङ्गात् कथिता विद्या त्रैलोक्यदुर्लभा प्रिये ॥३४॥

atha viśālākṣīmantrāḥ | dhruvamādyaṃ samuddhṛtya māyābījaṃ samuddharet | viśālākṣīpadaṃ ṅe'ntaṃ hṛdantaṃ mantramuddharet | aṣṭākṣarī mahāvidyā aṣṭasiddhipradā śive | prasaṅgāt kathitā vidyā trailokyadurlabhā priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

विशालाक्षी के मन्त्र। "पहले प्रणव उद्धृत करके माया बीज उद्धृत करे, फिर चतुर्थी में विशालाक्षी पद नमः पर अन्त वाला — ऐसे मन्त्र उद्धृत करे। आठ अक्षर की यह महाविद्या आठ सिद्धियाँ देने वाली है, हे शिवे। तीनों लोकों में दुर्लभ यह विद्या प्रसंग से कही गई, हे प्रिये।"

The Viśālākṣī mantras. "Having first drawn out the praṇava one should draw out the māyā bīja, then the word Viśālākṣī in the dative ending in namaḥ — so one should draw out the mantra. The great vidyā of eight syllables gives the eight siddhis, O Śivā. This vidyā, rare in the three worlds, is told in passing, O beloved."

Word by wordपदार्थ

ध्रुवम् (dhruvam)the praṇavaप्रणवआद्यम् (ādyam)firstपहलेसमुद्धृत्य (samuddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेमाया-बीजम् (māyā-bījam)the māyā bījaमाया बीजसमुद्धरेत् (samuddharet)one should draw outउद्धृत करेविशालाक्षी-पदम् (viśālākṣī-padam)the word Viśālākṣīविशालाक्षी पदङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंहृद्-अन्तम् (hṛd-antam)ending in namaḥनमः पर अन्त वालामन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रउद्धरेत् (uddharet)one should draw outउद्धृत करेअष्ट-अक्षरी (aṣṭa-akṣarī)of eight syllablesआठ अक्षर कीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्याअष्ट-सिद्धि-प्रदा (aṣṭa-siddhi-pradā)giving the eight siddhisआठ सिद्धियाँ देने वालीशिवे (śive)O Śivāहे शिवेप्रसङ्गात् (prasaṅgāt)in passingप्रसंग सेकथिता (kathitā)toldकही गईविद्या (vidyā)the vidyāविद्यात्रैलोक्य-दुर्लभा (trailokya-durlabhā)rare in the three worldsतीनों लोकों में दुर्लभप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 35

३५ ऋषिरस्य महेशानि सदाशिवो महाप्रभुः । पंक्तिच्छन्दश्च कथितं विशालाक्षी च देवता । शक्तिः प्रणवमित्युक्तं लज्जाबीजञ्च बीजकम् । धर्मार्थकाममोक्षेषु विनियोगः प्रकीर्तितः ॥३५॥

ṛṣirasya maheśāni sadāśivo mahāprabhuḥ | paṃkticchandaśca kathitaṃ viśālākṣī ca devatā | śaktiḥ praṇavamityuktaṃ lajjābījañca bījakam | dharmārthakāmamokṣeṣu viniyogaḥ prakīrtitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.35. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे महेशानी, इसके ऋषि महाप्रभु सदाशिव हैं; छन्द पंक्ति और देवता विशालाक्षी कही गई है। शक्ति प्रणव कहा गया है और बीज लज्जा बीज। इसका विनियोग धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष में कहा गया है।"

"Its sage, O great mistress, is the great lord Sadāśiva; paṅkti is stated as the metre and Viśālākṣī as the deity. The śakti is said to be the praṇava and the bīja the lajjā bīja. Its application is declared to be for dharma, wealth, desire and liberation."

Word by wordपदार्थ

ऋषिः (ṛṣiḥ)the sageऋषिअस्य (asya)of thisइसकामहा-ईशानि (mahā-īśāni)O great mistressहे महेशानीसदाशिवः (sadāśivaḥ)Sadāśivaसदाशिवमहा-प्रभुः (mahā-prabhuḥ)the great lordमहाप्रभुपंक्तिः (paṃktiḥ)paṅktiपंक्तिछन्दः (chandaḥ)the metreछन्द (ca)andऔरकथितम् (kathitam)is statedकहा गयाविशालाक्षी (viśālākṣī)Viśālākṣīविशालाक्षी (ca)andऔरदेवता (devatā)the deityदेवताशक्तिः (śaktiḥ)the śaktiशक्तिप्रणवम् (praṇavam)the praṇavaप्रणवइति (iti)thusऐसाउक्तम् (uktam)is saidकहा गयालज्जा-बीजम् (lajjā-bījam)the lajjā bījaलज्जा बीज (ca)andऔरबीजकम् (bījakam)the bījaबीजधर्म-अर्थ-काम-मोक्षेषु (dharma-artha-kāma-mokṣeṣu)for dharma, wealth, desire and liberationधर्म, अर्थ, काम और मोक्ष मेंविनियोगः (viniyogaḥ)the applicationविनियोगप्रकीर्तितः (prakīrtitaḥ)is declaredकहा गया

Verse 36

३६ अङ्गन्यासकरन्यासौ यथावदभिधीयते । षड्दीर्घभाजा बीजेन प्रणवाद्येन कल्पयेत् । वाक्यन्तु ॐ ह्रां हृदयाय नमः इत्यादि ॥३६॥

aṅganyāsakaranyāsau yathāvadabhidhīyate | ṣaḍdīrghabhājā bījena praṇavādyena kalpayet | vākyantu oṃ hrāṃ hṛdayāya namaḥ ityādi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.36. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अंगन्यास और करन्यास यथावत् कहे जाते हैं: छह दीर्घ स्वरों वाले, प्रणव से आरम्भ बीज से उन्हें करे।" वाक्य: "ॐ ह्रां हृदय को नमः" इत्यादि।

"The limb-nyāsa and hand-nyāsa are stated properly: one should form them with the bīja bearing the six long vowels, preceded by the praṇava." The formula: "oṃ hrāṃ, homage to the heart," and so on.

Word by wordपदार्थ

अङ्ग-न्यास-कर-न्यासौ (aṅga-nyāsa-kara-nyāsau)the limb-nyāsa and hand-nyāsaअंगन्यास और करन्यासयथावत् (yathāvat)properlyयथावत्अभिधीयते (abhidhīyate)is statedकहा जाता हैषट्-दीर्घ-भाजा (ṣaṭ-dīrgha-bhājā)bearing the six long vowelsछह दीर्घ स्वरों वालेबीजेन (bījena)with the bījaबीज सेप्रणव-आद्येन (praṇava-ādyena)preceded by the praṇavaप्रणव से आरम्भकल्पयेत् (kalpayet)one should formकरे

Verse 37

३७ मूलेन व्यापकं न्यस्य ध्यायेद्देवीं परां शिवाम् । ध्यायेद्देवीं विशालाक्षीं तप्तजाम्बूनदप्रभाम् । द्विभुजामम्बिकां चण्डीं खड्गखेटकधारिणीम् । नानालंकारसुभगां रक्ताम्बरधरां शुभाम् । सदा षोडशवर्षीयां प्रसन्नास्यां त्रिलोचनाम् । मुण्डमालावलीरम्यां पीनोन्नतपयोधराम् । शवोपरि महादेवीं जटामुकुटमण्डिताम् । शत्रुक्षयकरीं देवीं साधकाभीष्टदायिकाम् । सर्वसौभाग्यजननीं महासम्पत्प्रदां स्मरेत् । एवं ध्यात्वा महादेवीमुपचारैः प्रपूजयेत् ॥३७॥

mūlena vyāpakaṃ nyasya dhyāyeddevīṃ parāṃ śivām | dhyāyeddevīṃ viśālākṣīṃ taptajāmbūnadaprabhām | dvibhujāmambikāṃ caṇḍīṃ khaḍgakheṭakadhāriṇīm | nānālaṃkārasubhagāṃ raktāmbaradharāṃ śubhām | sadā ṣoḍaśavarṣīyāṃ prasannāsyāṃ trilocanām | muṇḍamālāvalīramyāṃ pīnonnatapayodharām | śavopari mahādevīṃ jaṭāmukuṭamaṇḍitām | śatrukṣayakarīṃ devīṃ sādhakābhīṣṭadāyikām | sarvasaubhāgyajananīṃ mahāsampatpradāṃ smaret | evaṃ dhyātvā mahādevīmupacāraiḥ prapūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.37. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मूल मन्त्र से व्यापक न्यास करके परा देवी शिवा का ध्यान करे। तपे सोने जैसी कान्ति वाली देवी विशालाक्षी का ध्यान करे — खड्ग और खेटक धारण करती द्विभुजा अम्बिका चण्डी, नाना अलंकारों से सुन्दर, लाल वस्त्र पहने, शुभ, सदा सोलह वर्ष की, प्रसन्न मुख वाली, त्रिनेत्रा, मुण्डमालाओं से रमणीय, पीन और उन्नत स्तनों वाली, शव के ऊपर जटामुकुट से सजी महादेवी, शत्रुओं का नाश करने वाली और साधक के अभीष्ट देने वाली देवी — सब सौभाग्य की जननी, महासम्पत्ति देने वाली का स्मरण करे। ऐसे ध्यान करके उपचारों से महादेवी को पूजे।"

"Having placed the pervading nyāsa with the root mantra one should meditate on the supreme goddess Śivā. One should meditate on the goddess Viśālākṣī bright as molten gold, the two-armed Mother Caṇḍī holding sword and shield, lovely with many ornaments, wearing red clothes, auspicious, ever sixteen years old, with a gracious face, three-eyed, charming with rows of skull-garlands, with full high breasts, the great goddess on a corpse adorned with a crown of matted hair, the goddess who destroys enemies and gives the sādhaka his wishes — one should call her to mind, mother of all good fortune, giver of great wealth. Having meditated thus one should worship the great goddess with offerings."

Word by wordपदार्थ

मूलेन (mūlena)with the root mantraमूल मन्त्र सेव्यापकम् (vyāpakam)the pervading nyāsaव्यापक न्यासन्यस्य (nyasya)having placedकरकेध्यायेत् (dhyāyet)one should meditate onध्यान करेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कापराम् (parām)supremeपराशिवाम् (śivām)Śivāशिवाध्यायेत् (dhyāyet)one should meditate onध्यान करेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी काविशालाक्षीम् (viśālākṣīm)Viśālākṣīविशालाक्षीतप्त-जाम्बूनद-प्रभाम् (tapta-jāmbūnada-prabhām)bright as molten goldतपे सोने जैसी कान्ति वालीद्वि-भुजाम् (dvi-bhujām)two-armedद्विभुजाअम्बिकाम् (ambikām)the Motherअम्बिकाचण्डीम् (caṇḍīm)Caṇḍīचण्डीखड्ग-खेटक-धारिणीम् (khaḍga-kheṭaka-dhāriṇīm)holding sword and shieldखड्ग और खेटक धारण करतीनाना-अलंकार-सुभगाम् (nānā-alaṃkāra-subhagām)lovely with many ornamentsनाना अलंकारों से सुन्दररक्त-अम्बर-धराम् (rakta-ambara-dharām)wearing red clothesलाल वस्त्र पहनेशुभाम् (śubhām)auspiciousशुभसदा (sadā)alwaysसदाषोडश-वर्षीयाम् (ṣoḍaśa-varṣīyām)sixteen years oldसोलह वर्ष कीप्रसन्न-आस्याम् (prasanna-āsyām)with a gracious faceप्रसन्न मुख वालीत्रि-लोचनाम् (tri-locanām)three-eyedत्रिनेत्रामुण्ड-माला-अवली-रम्याम् (muṇḍa-mālā-avalī-ramyām)charming with rows of skull-garlandsमुण्डमालाओं से रमणीयपीन-उन्नत-पयोधराम् (pīna-unnata-payodharām)with full high breastsपीन और उन्नत स्तनों वालीशव-उपरि (śava-upari)on a corpseशव के ऊपरमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवीजटा-मुकुट-मण्डिताम् (jaṭā-mukuṭa-maṇḍitām)adorned with a crown of matted hairजटामुकुट से सजीशत्रु-क्षय-करीम् (śatru-kṣaya-karīm)destroyer of enemiesशत्रुओं का नाश करने वालीदेवीम् (devīm)the goddessदेवीसाधक-अभीष्ट-दायिकाम् (sādhaka-abhīṣṭa-dāyikām)giver of the sādhaka's wishesसाधक के अभीष्ट देने वालीसर्व-सौभाग्य-जननीम् (sarva-saubhāgya-jananīm)mother of all good fortuneसब सौभाग्य की जननीमहा-सम्पत्-प्रदाम् (mahā-sampat-pradām)giver of great wealthमहासम्पत्ति देने वालीस्मरेत् (smaret)one should call to mindस्मरण करेएवम् (evam)thusऐसेध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवी कोउपचारैः (upacāraiḥ)with offeringsउपचारों सेप्रपूजयेत् (prapūjayet)one should worshipपूजे

Verse 38

३८ पुरश्चरणकाले तु वर्णलक्षं जपेत्सुधीः । यन्त्रमध्ये समावाह्य प्रतिष्ठां कारयेत्ततः । त्रिकोणं चाष्टपत्रञ्च ततो वृत्तं समालिखेत् । चतुरस्रं चतुर्द्वारमेवं मण्डलमालिखेत् । तत्रावाह्य यजेद्देवीं सर्वसौभाग्यसुन्दरीम् । विशालाक्षीं विशालास्यां यथाविधि प्रपूजयेत् । त्रिकोणान्तर्महादेवीं सम्पूज्य मातरः क्रमात् । पङ्कजाक्षी विरूपाक्षी रक्ताक्षी च सुलोचना । एकनेत्रा द्विनेत्रा च कोटराक्षी त्रिलोचना । एताः पूज्या महेशानी पत्राग्रेष्वष्टयोगिनीः । पश्चिमादिक्रमेणैव अष्टसिद्धिस्वरूपिणीः । चतुरस्रे महादेवी लोकपालान् समर्चयेत् । तद्बहिश्चैव वज्राद्यान् पूजयेद्भाग्यहेतवे । ततो यथाशक्ति जप्त्वा पूर्ववच्च समाचरेदिति ॥३८॥

puraścaraṇakāle tu varṇalakṣaṃ japetsudhīḥ | yantramadhye samāvāhya pratiṣṭhāṃ kārayettataḥ | trikoṇaṃ cāṣṭapatrañca tato vṛttaṃ samālikhet | caturasraṃ caturdvārameva maṇḍalamālikhet | tatrāvāhya yajeddevīṃ sarvasaubhāgyasundarīm | viśālākṣīṃ viśālāsyāṃ yathāvidhi prapūjayet | trikoṇāntarmahādevīṃ sampūjya mātaraḥ kramāt | paṅkajākṣī virūpākṣī raktākṣī ca sulocanā | ekanetrā dvinetrā ca koṭarākṣī trilocanā | etāḥ pūjyā maheśānī patrāgreṣvaṣṭayoginīḥ | paścimādikrameṇaiva aṣṭasiddhisvarūpiṇīḥ | caturasre mahādevī lokapālān samarcayet | tadbahiścaiva vajrādyān pūjayedbhāgyahetave | tato yathāśakti japtvā pūrvavacca samācarediti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.38. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पुरश्चरण के समय बुद्धिमान अक्षर के अनुसार लाख जपे। यन्त्र के बीच आवाहन करके फिर प्रतिष्ठा कराए। त्रिकोण और आठ दल, फिर वृत्त लिखे, फिर चार द्वार वाला चौकोर — ऐसे मण्डल लिखे। वहाँ आवाहन करके सर्वसौभाग्य सुन्दरी देवी को पूजे; विशाल मुख वाली विशालाक्षी को विधि से पूजे। त्रिकोण के भीतर महादेवी को पूजकर क्रम से मातृकाएँ। पंकजाक्षी, विरूपाक्षी, रक्ताक्षी और सुलोचना, एकनेत्रा, द्विनेत्रा, कोटराक्षी और त्रिलोचना — हे महेशानी, आठ सिद्धियों की स्वरूपा ये आठ योगिनियाँ पश्चिम से आरम्भ क्रम से दलों के अग्र पर पूजनीय हैं। हे महादेवी, चौकोर में लोकपालों को पूजे, और उसके बाहर भाग्य के लिए वज्र आदि को। फिर यथाशक्ति जपकर शेष पहले जैसा करे।" ऐसा।

"At the time of puraścaraṇa the wise one should repeat a lakh per syllable. Having invoked her in the middle of the yantra, one should then have the establishment done. One should draw a triangle and eight petals, then a circle, then a square with four gates — thus draw the maṇḍala. Invoking her there one should worship the goddess, the beauty of all good fortune; one should worship broad-faced Viśālākṣī by rule. Having worshipped the great goddess inside the triangle, the mothers in order. Paṅkajākṣī, Virūpākṣī, Raktākṣī and Sulocanā, Ekanetrā, Dvinetrā, Koṭarākṣī and Trilocanā — these eight yoginīs, O great mistress, embodiments of the eight siddhis, are to be worshipped on the petal-tips in order beginning from the west. In the square, O great goddess, one should worship the guardians of the quarters, and outside that the thunderbolt and the rest, for the sake of fortune. Then, having repeated as one is able, one should perform the rest as before." Thus.

Word by wordपदार्थ

पुरश्चरण-काले (puraścaraṇa-kāle)at the time of puraścaraṇaपुरश्चरण के समयतु (tu)andतोवर्ण-लक्षम् (varṇa-lakṣam)a lakh per syllableअक्षर के अनुसार लाखजपेत् (japet)one should repeatजपेसुधीः (sudhīḥ)the wise oneबुद्धिमानयन्त्र-मध्ये (yantra-madhye)in the middle of the yantraयन्त्र के बीचसमावाह्य (samāvāhya)having invokedआवाहन करकेप्रतिष्ठाम् (pratiṣṭhām)the establishmentप्रतिष्ठाकारयेत् (kārayet)one should have doneकराएततः (tataḥ)thenफिरत्रि-कोणम् (tri-koṇam)a triangleत्रिकोण (ca)andऔरअष्ट-पत्रम् (aṣṭa-patram)eight petalsआठ दल (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरवृत्तम् (vṛttam)a circleवृत्तसमालिखेत् (samālikhet)one should drawलिखेचतुरस्रम् (caturasram)a squareचौकोरचतुर्-द्वारम् (catur-dvāram)with four gatesचार द्वार वालाएवम् (evam)thusऐसेमण्डलम् (maṇḍalam)the maṇḍalaमण्डलआलिखेत् (ālikhet)one should drawलिखेतत्र (tatra)thereवहाँआवाह्य (āvāhya)having invokedआवाहन करकेयजेत् (yajet)one should worshipपूजेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोसर्व-सौभाग्य-सुन्दरीम् (sarva-saubhāgya-sundarīm)the beauty of all good fortuneसर्वसौभाग्य सुन्दरीविशालाक्षीम् (viśālākṣīm)Viśālākṣīविशालाक्षीविशाल-आस्याम् (viśāla-āsyām)broad-facedविशाल मुख वालीयथाविधि (yathāvidhi)by ruleविधि सेप्रपूजयेत् (prapūjayet)one should worshipपूजेत्रि-कोण-अन्तः (tri-koṇa-antaḥ)inside the triangleत्रिकोण के भीतरमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवी कोसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजकरमातरः (mātaraḥ)the mothersमातृकाएँक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेपङ्कजाक्षी (paṅkajākṣī)Paṅkajākṣīपंकजाक्षीविरूपाक्षी (virūpākṣī)Virūpākṣīविरूपाक्षीरक्ताक्षी (raktākṣī)Raktākṣīरक्ताक्षी (ca)andऔरसुलोचना (sulocanā)Sulocanāसुलोचनाएकनेत्रा (ekanetrā)Ekanetrāएकनेत्राद्विनेत्रा (dvinetrā)Dvinetrāद्विनेत्रा (ca)andऔरकोटराक्षी (koṭarākṣī)Koṭarākṣīकोटराक्षीत्रिलोचना (trilocanā)Trilocanāत्रिलोचनाएताः (etāḥ)theseयेपूज्याः (pūjyāḥ)to be worshippedपूजनीयमहा-ईशानी (mahā-īśānī)O great mistressहे महेशानीपत्र-अग्रेषु (patra-agreṣu)on the petal-tipsदलों के अग्र परअष्ट-योगिनीः (aṣṭa-yoginīḥ)the eight yoginīsआठ योगिनियाँपश्चिम-आदि-क्रमेण (paścima-ādi-krameṇa)in order beginning from the westपश्चिम से आरम्भ क्रम सेएव (eva)indeedहीअष्ट-सिद्धि-स्वरूपिणीः (aṣṭa-siddhi-svarūpiṇīḥ)embodiments of the eight siddhisआठ सिद्धियों की स्वरूपाचतुरस्रे (caturasre)in the squareचौकोर मेंमहा-देवी (mahā-devī)O great goddessहे महादेवीलोक-पालान् (loka-pālān)the guardians of the quartersलोकपालों कोसमर्चयेत् (samarcayet)one should worshipपूजेतत्-बहिः (tat-bahiḥ)outside thatउसके बाहर (ca)andऔरएव (eva)indeedहीवज्र-आद्यान् (vajra-ādyān)the thunderbolt and the restवज्र आदि कोपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेभाग्य-हेतवे (bhāgya-hetave)for the sake of fortuneभाग्य के लिएततः (tataḥ)thenफिरयथा-शक्ति (yathā-śakti)as one is ableयथाशक्तिजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले जैसा (ca)andऔरसमाचरेत् (samācaret)one should performकरेइति (iti)thusऐसे

The yantra of Viśālākṣī: a triangle, eight petals, a circle and a square with four gates.विशालाक्षी यन्त्र: त्रिकोण, आठ दल, वृत्त और चार द्वारों वाला चौकोर।

Download as PDFPDF डाउनलोड करें Open the SVGSVG खोलें

तन्त्रे — In the Tantra: तन्त्र में:

Verse 39

३९ अथ गौरीमन्त्राः ह्रीं गौरी रुद्रदयिते योगेश्वरि सर्वं फट् । द्विठान्तः षोडशार्णोऽयं मन्त्रः सद्भिरुदाहृतः ॥३९॥

atha gaurīmantrāḥ | hrīṃ gaurī rudradayite yogeśvari sarvaṃ phaṭ | dviṭhāntaḥ ṣoḍaśārṇo'yaṃ mantraḥ sadbhirudāhṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.39. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

गौरी के मन्त्र। "ह्रीं गौरी रुद्रदयिते योगेश्वरि सर्वं फट् — दो ठ पर अन्त वाला यह सोलह अक्षर का मन्त्र सज्जनों ने कहा है।"

The Gaurī mantras. "hrīṃ gaurī rudradayite yogeśvari sarvaṃ phaṭ — ending in the two ṭhas, this mantra of sixteen letters is declared by the good."

Word by wordपदार्थ

ह्रीं (hrīṃ)hrīṃह्रींगौरी (gaurī)Gaurīगौरीरुद्र-दयिते (rudra-dayite)O beloved of Rudraहे रुद्र की प्रियायोग-ईश्वरि (yoga-īśvari)O mistress of yogaहे योगेश्वरीसर्वम् (sarvam)allसबफट् (phaṭ)phaṭफट्द्वि-ठ-अन्तः (dvi-ṭha-antaḥ)ending in the two ṭhasदो ठ पर अन्त वालाषोडश-अर्णः (ṣoḍaśa-arṇaḥ)of sixteen lettersसोलह अक्षर काअयम् (ayam)thisयहमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसद्भिः (sadbhiḥ)by the goodसज्जनों नेउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is declaredकहा है

Verse 40

४० अस्याः पूजा : प्रातःकृत्यादि प्राणायामान्तं कर्म समाप्य ऋष्यादिन्यासं कुर्यात् । यथा : शिरसि पर्वतऋषये नमः । मुखे गायत्रीच्छन्दसे नमः । हृदि श्रीगौर्यै देवतायै नमः । ततः कराङ्गन्यासः : ह्रां अंगुष्ठाभ्यां नमः इत्यादि । ह्रां हृदयाय नमः इत्यादि ॥४०॥

asyāḥ pūjā : prātaḥkṛtyādi prāṇāyāmāntaṃ karma samāpya ṛṣyādinyāsaṃ kuryāt | yathā : śirasi parvataṛṣaye namaḥ | mukhe gāyatrīcchandase namaḥ | hṛdi śrīgauryai devatāyai namaḥ | tataḥ karāṅganyāsaḥ : hrāṃ aṃguṣṭhābhyāṃ namaḥ ityādi | hrāṃ hṛdayāya namaḥ ityādi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.40. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसकी पूजा: प्रातःकृत्य से प्राणायाम तक के कर्म पूरे करके ऋष्यादि न्यास करे। इस प्रकार: सिर पर "पर्वत ऋषि को नमः"; मुख पर "गायत्री छन्द को नमः"; हृदय पर "श्रीगौरी देवता को नमः।" फिर कर और अंग न्यास: "ह्रां अंगूठों को नमः" इत्यादि; "ह्रां हृदय को नमः" इत्यादि।

Her worship: having completed the rites from the morning duties to prāṇāyāma, one should do the nyāsa of the sage and the rest. Thus: on the head "homage to the sage Parvata"; on the mouth "homage to the metre gāyatrī"; on the heart "homage to the deity Śrī Gaurī." Then the hand and limb nyāsa: "hrāṃ, homage to the thumbs," and so on; "hrāṃ, homage to the heart," and so on.

Verse 41

४१ ततो ध्यानम् : हेमाभां विभ्रतीं दोर्भिर्दर्पणाञ्जनसाधने । पाशांकुशौ सर्वं भूषां तां गौरीं सर्वदा भजे । एवं ध्यात्वा मानसैः सम्पूज्य, शंखस्थापनादि पीठमन्त्रान्तं सम्पूज्य, पुनर्ध्यात्वावाह्य, देवीं पूजयेत् ॥४१॥

tato dhyānam : | hemābhāṃ vibhratīṃ dorbhirdarpaṇāñjanasādhane | pāśāṃkuśau sarvaṃ bhūṣāṃ tāṃ gaurīṃ sarvadā bhaje | evaṃ dhyātvā mānasaiḥ sampūjya, śaṃkhasthāpanādi pīṭhamantrāntaṃ sampūjya, punardhyātvāvāhya, devīṃ pūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.41. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ध्यान: "सोने जैसी कान्ति वाली, भुजाओं में दर्पण और अंजन का पात्र, पाश और अंकुश धारण करती, सब भूषा वाली — उस गौरी को मैं सदा भजता हूँ।" ऐसे ध्यान करके मानस उपचारों से पूजकर, शंखस्थापन से पीठमन्त्रों तक पूजकर, फिर ध्यान और आवाहन करके देवी को पूजे।

Then the dhyāna: "Golden-hued, holding in her arms the mirror and the collyrium-case, the noose and the goad, all adornment — that Gaurī I always worship." Having meditated thus and worshipped with mental offerings, having worshipped from the placing of the conch to the pīṭha-mantras, having meditated again and invoked, one should worship the goddess.

Word by wordपदार्थ

हेम-आभाम् (hema-ābhām)golden-huedसोने जैसी कान्ति वालीविभ्रतीम् (vibhratīm)holdingधारण करतीदोर्भिः (dorbhiḥ)with her armsभुजाओं सेदर्पण-अञ्जन-साधने (darpaṇa-añjana-sādhane)the mirror and the collyrium-caseदर्पण और अंजन का पात्रपाश-अंकुशौ (pāśa-aṃkuśau)noose and goadपाश और अंकुशसर्वम् (sarvam)allसबभूषाम् (bhūṣām)adornmentभूषाताम् (tām)herउसगौरीम् (gaurīm)Gaurīगौरी कोसर्वदा (sarvadā)alwaysसदाभजे (bhaje)I worshipभजता हूँ

Verse 42

४२ ततोऽग्न्यादिकोणेषु ह्रां हृदयाय नमः इत्यादिना षडङ्गानि पूजयेत् । पत्रेषु पूर्वादि ॐ सुभगायै नमः एवं रति-कामिनी-कामदायिनी-पाशांकुशदर्पणाञ्जनशलाकाः पूजयेत् । तद्बहिरिन्द्रादीन् वज्रादींश्च पूजयेत् । ततो धूपादिविसर्जनान्तं कर्म समापयेत् ॥४२॥

tato'gnyādikoṇeṣu hrāṃ hṛdayāya namaḥ ityādinā ṣaḍaṅgāni pūjayet | patreṣu pūrvādi oṃ subhagāyai namaḥ evaṃ rati-kāminī-kāmadāyinī-pāśāṃkuśadarpaṇāñjanaśalākāḥ pūjayet | tadbahirindrādīn vajrādīṃśca pūjayet | tato dhūpādivisarjanāntaṃ karma samāpayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.42. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर आग्नेय आदि कोणों में "ह्रां हृदय को नमः" इत्यादि से षडंग पूजे। दलों पर पूर्व से आरम्भ "ॐ सुभगा को नमः," इसी प्रकार रति, कामिनी, कामदायिनी, पाश, अंकुश, दर्पण और अंजनशलाका को पूजे। उसके बाहर इन्द्र आदि और वज्र आदि को पूजे। फिर धूप से विसर्जन तक कर्म पूरा करे।

Then in the corners beginning with the south-east one should worship the six limbs with "hrāṃ, homage to the heart," and so on. On the petals beginning from the east "oṃ, homage to Subhagā," and likewise Rati, Kāminī, Kāmadāyinī, the noose, the goad, the mirror and the collyrium-stick one should worship. Outside that one should worship Indra and the rest and the thunderbolt and the rest. Then one should complete the rite from incense to the dismissal.

Verse 43

४३ अस्य पुरश्चरणं लक्षजपः । आज्येन दशांशहोमः । तथा च : लक्षमेकं जपेन्मन्त्रं हविष्याशी जितेन्द्रियः । दशांशं होमयेदाज्यैः पुरश्चरणसिद्धये ॥४३॥

asya puraścaraṇaṃ lakṣajapaḥ | ājyena daśāṃśahomaḥ | tathā ca : | lakṣamekaṃ japenmantraṃ haviṣyāśī jitendriyaḥ | daśāṃśaṃ homayedājyaiḥ puraścaraṇasiddhaye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.43. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसका पुरश्चरण एक लाख जप है, घी से दशांश होम। ऐसा ही: "हविष्य खाने वाला जितेन्द्रिय एक लाख मन्त्र जपे, और पुरश्चरण की सिद्धि के लिए घी से दशांश होम करे।"

Its puraścaraṇa is a lakh of japa, with a tenth in homa with ghee. So too: "One should repeat the mantra one lakh, eating sacrificial food, with senses conquered, and offer a tenth with ghee to accomplish the puraścaraṇa."

Word by wordपदार्थ

लक्षम् (lakṣam)a lakhलाखएकम् (ekam)oneएकजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रहविष्य-आशी (haviṣya-āśī)eating sacrificial foodहविष्य खाने वालाजित-इन्द्रियः (jita-indriyaḥ)with senses conqueredजितेन्द्रियदश-अंशम् (daśa-aṃśam)a tenthदशांशहोमयेत् (homayet)one should offerहोम करेआज्यैः (ājyaiḥ)with gheeघी सेपुरश्चरण-सिद्धये (puraścaraṇa-siddhaye)to accomplish the puraścaraṇaपुरश्चरण की सिद्धि के लिए

Verse 44

४४ फलन्तु : गन्धपुष्पाञ्जनभक्ष्यचन्दनादिकं मूलमन्त्राभिमन्त्रितं यस्मै कस्मै दीयते स वश्यो भवति निश्चितम् ॥४४॥

phalantu : gandhapuṣpāñjanabhakṣyacandanādikaṃ mūlamantrābhimantritaṃ yasmai kasmai dīyate sa vaśyo bhavati niścitam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.44. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फल: गन्ध, पुष्प, अंजन, भोज्य, चन्दन आदि मूल मन्त्र से अभिमन्त्रित करके जिस-किसी को दिया जाए, वह निश्चय वश में हो जाता है।

The fruit: scent, flowers, collyrium, food, sandal and the like, charged with the root mantra — whoever it is given to certainly comes under control.

Verse 45

४५ यथा रात्रौ हरिद्रया वामोरुमध्ये प्रियस्त्रीनामाभिलिख्य, वामकरेण पिधाय, शतं सहस्रं वा जपन्निष्टां स्त्रियमाकर्षयति । एतत्पूजादिकं सौभाग्यवश्यसर्वसम्पत्करम् ॥४५॥

yathā rātrau haridrayā vāmorumadhye priyastrīnāmābhilikhya, vāmakareṇa pidhāya, śataṃ sahasraṃ vā japanniṣṭāṃ striyamākarṣayati | etatpūjādikaṃ saubhāgyavaśyasarvasampatkaram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.45. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जैसे: रात में बाईं जाँघ के बीच हल्दी से प्रिय स्त्री का नाम लिखकर, बाएँ हाथ से ढककर, सौ या हजार जपते हुए इष्ट स्त्री को खींच लेता है। यह पूजा आदि सौभाग्य, वशीकरण और सब सम्पत्ति देने वाली है।

Thus: at night, having written the name of the desired woman in turmeric on the middle of the left thigh and covered it with the left hand, repeating a hundred or a thousand times, one draws the woman one desires. This worship and the rest bring good fortune, control and every kind of wealth.

Verse 46

४६ अथ ब्रह्मश्रीमन्त्रः स च मन्त्रदेवप्रकाशिन्याम् : हृल्लेखा नमस्कारादि ब्रह्मश्रीः राजिते राजपूजिते जये-विजये गौरि गान्धारि त्रिभुवनवशङ्करि सर्वलोकवशङ्करि सर्वस्त्रीपुरुषवशङ्करि सुयुद्धदुर्धोरां ह्रीं स्वाहा ॥४६॥

atha brahmaśrīmantraḥ | sa ca mantradevaprakāśinyām : hṛllekhā namaskārādi brahmaśrīḥ rājite rājapūjite jaye-vijaye gauri gāndhāri tribhuvanavaśaṅkari sarvalokavaśaṅkari sarvastrīpuruṣavaśaṅkari suyuddhadurdhorāṃ hrīṃ svāhā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.46. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ब्रह्मश्री मन्त्र। और वह मन्त्रदेवप्रकाशिनी में: हृल्लेखा और नमस्कार से आरम्भ — ब्रह्मश्रीः राजिते राजपूजिते जये विजये गौरि गान्धारि त्रिभुवनवशङ्करि सर्वलोकवशङ्करि सर्वस्त्रीपुरुषवशङ्करि सुयुद्धदुर्धोरां ह्रीं स्वाहा।

The Brahmaśrī mantra. And it, in the Mantradevaprakāśinī: beginning with the hṛllekhā and the homage — brahmaśrīḥ rājite rājapūjite jaye vijaye gauri gāndhāri tribhuvanavaśaṅkari sarvalokavaśaṅkari sarvastrīpuruṣavaśaṅkari suyuddhadurdhorāṃ hrīṃ svāhā.

Verse 47

४७ अङ्गन्यासश्च : राजिते राजपूजिते अंगुष्ठाभ्यां नमः । जये विजये गौरि गान्धारि तर्जनीभ्यां स्वाहा । त्रिभुवनवशंकरि मध्यमाभ्यां वषट् । सर्वलोकवशङ्करि अनामिकाभ्यां हुं । सर्वस्त्रीपुरुषवशंकरि कनिष्ठाभ्यां वौषट् । सुयुद्धदुर्धोररावे ह्रीं स्वाहा अस्त्राय फट् । राजिते राजपूजिते हृदयाय नमः । जये विजये गौरि गान्धारि शिरसे स्वाहा । त्रिभुवनवशंकरि शिखायै वषट् । सर्वलोकवशंकरि कवचाय हुं । सर्वस्त्रीपुरुषवशंकरि नेत्रत्रयाय वौषट् । सुयुद्धदुर्धोररावे ह्रीं स्वाहा अस्त्राय फट् ॥४७॥

aṅganyāsaśca : rājite rājapūjite aṃguṣṭhābhyāṃ namaḥ | jaye vijaye gauri gāndhāri tarjanībhyāṃ svāhā | tribhuvanavaśaṃkari madhyamābhyāṃ vaṣaṭ | sarvalokavaśaṅkari anāmikābhyāṃ huṃ | sarvastrīpuruṣavaśaṃkari kaniṣṭhābhyāṃ vauṣaṭ | suyuddhadurdhorarāve hrīṃ svāhā astrāya phaṭ | rājite rājapūjite hṛdayāya namaḥ | jaye vijaye gauri gāndhāri śirase svāhā | tribhuvanavaśaṃkari śikhāyai vaṣaṭ | sarvalokavaśaṃkari kavacāya huṃ | sarvastrīpuruṣavaśaṃkari netratrayāya vauṣaṭ | suyuddhadurdhorarāve hrīṃ svāhā astrāya phaṭ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.47. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और अंगन्यास: "राजिते राजपूजिते अंगूठों को नमः; जये विजये गौरि गान्धारि तर्जनियों को स्वाहा; त्रिभुवनवशंकरि मध्यमाओं को वषट्; सर्वलोकवशङ्करि अनामिकाओं को हुं; सर्वस्त्रीपुरुषवशंकरि कनिष्ठाओं को वौषट्; सुयुद्धदुर्धोररावे ह्रीं स्वाहा अस्त्र को फट्। राजिते राजपूजिते हृदय को नमः; जये विजये गौरि गान्धारि सिर को स्वाहा; त्रिभुवनवशंकरि शिखा को वषट्; सर्वलोकवशंकरि कवच को हुं; सर्वस्त्रीपुरुषवशंकरि तीन नेत्रों को वौषट्; सुयुद्धदुर्धोररावे ह्रीं स्वाहा अस्त्र को फट्।"

And the limb-nyāsa: "rājite rājapūjite, homage to the thumbs; jaye vijaye gauri gāndhāri, svāhā to the forefingers; tribhuvanavaśaṃkari, vaṣaṭ to the middle fingers; sarvalokavaśaṅkari, huṃ to the ring fingers; sarvastrīpuruṣavaśaṃkari, vauṣaṭ to the little fingers; suyuddhadurdhorarāve hrīṃ svāhā, phaṭ to the weapon. rājite rājapūjite, homage to the heart; jaye vijaye gauri gāndhāri, svāhā to the head; tribhuvanavaśaṃkari, vaṣaṭ to the crown-lock; sarvalokavaśaṃkari, huṃ to the armour; sarvastrīpuruṣavaśaṃkari, vauṣaṭ to the three eyes; suyuddhadurdhorarāve hrīṃ svāhā, phaṭ to the weapon."

Verse 48

४८ ततो ध्यानम् : अविकलशशिराजन्मौलिरावद्धपाशांकुशरुचिरकराब्जा वन्धुजीवारुणाङ्गी । अमरनिकरवन्द्या त्रीक्षणा शोणलेपांशुकुसुमयुता स्यात्सम्पदे पार्वती वः । अस्याङ्गैर्लोकपालैर्मातृकाभिस्त्रीण्यावरणानि ॥४८॥

tato dhyānam : | avikalaśaśirājanmaulirāvaddhapāśāṃkuśarucirakarābjā vandhujīvāruṇāṅgī | amaranikaravandyā trīkṣaṇā śoṇalepāṃśukusumayutā syātsampade pārvatī vaḥ | asyāṅgairlokapālairmātṛkābhistrīṇyāvaraṇāni ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.48. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ध्यान: "पूर्ण चन्द्र से चमकते मुकुट वाली, पाश और अंकुश थामे सुन्दर करकमल वाली, बन्धूक जैसे लाल अंगों वाली, देवसमूह से वन्दित, त्रिनेत्रा, लाल लेप, वस्त्र और फूलों वाली — पार्वती तुम्हारी सम्पत्ति के लिए हो।" इसके तीन आवरण अंगों, लोकपालों और मातृकाओं से हैं।

Then the dhyāna: "Her crown shining with the full moon, her lovely lotus-hands grasping noose and goad, her limbs red as the bandhūka flower, adored by the host of gods, three-eyed, with red unguent, garment and flowers — may Pārvatī be for your prosperity." Her three āvaraṇas are with the limbs, the lokapālas and the mothers.

Word by wordपदार्थ

अविकल-शशि-राजत्-मौलिः (avikala-śaśi-rājat-mauliḥ)her crown shining with the full moonपूर्ण चन्द्र से चमकते मुकुट वालीआवद्ध-पाश-अंकुश-रुचिर-कर-अब्जा (āvaddha-pāśa-aṃkuśa-rucira-kara-abjā)her lovely lotus-hands grasping noose and goadपाश और अंकुश थामे सुन्दर करकमल वालीवन्धुजीव-अरुण-अङ्गी (vandhujīva-aruṇa-aṅgī)her limbs red as the bandhūka flowerबन्धूक जैसे लाल अंगों वालीअमर-निकर-वन्द्या (amara-nikara-vandyā)adored by the host of godsदेवसमूह से वन्दितत्रि-ईक्षणा (tri-īkṣaṇā)three-eyedत्रिनेत्राशोण-लेप-अंशुक-कुसुम-युता (śoṇa-lepa-aṃśuka-kusuma-yutā)with red unguent, garment and flowersलाल लेप, वस्त्र और फूलों वालीस्यात् (syāt)may she beहोसम्पदे (sampade)for prosperityसम्पत्ति के लिएपार्वती (pārvatī)Pārvatīपार्वतीवः (vaḥ)for youतुम्हारे

Verse 49

४९ तस्याः पुरश्चरणमयुतजपः । पायसेन दशांशहोमः । मधुत्रययुतैस्तिलतण्डुलैर्लवणैर्वा दिनत्रयं सहस्रहोमः शीघ्रवशंकरः । प्रातःकाले सूर्यमण्डलस्थां देवीं सम्पूज्य अष्टोत्तरशतं जपन्त्रिभुवनवश्यकरः ॥४९॥

tasyāḥ puraścaraṇamayutajapaḥ | pāyasena daśāṃśahomaḥ | madhutrayayutaistilataṇḍulairlavaṇairvā dinatrayaṃ sahasrahomaḥ śīghravaśaṃkaraḥ | prātaḥkāle sūryamaṇḍalasthāṃ devīṃ sampūjya aṣṭottaraśataṃ japantribhuvanavaśyakaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.49. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसका पुरश्चरण दस हजार जप है, खीर से दशांश होम। त्रिमधु मिले तिल और चावल से, या नमक से, तीन दिन हजार का होम शीघ्र वश में करता है। प्रातःकाल सूर्यमण्डल में स्थित देवी को पूजकर एक सौ आठ जपने से तीनों लोक वश में होते हैं।

Her puraścaraṇa is ten thousand of japa, with a tenth in homa with milk-rice. A homa of a thousand for three days with sesame and rice mixed with the three sweets, or with salt, brings quick control. Worshipping the goddess in the disc of the sun at dawn and repeating a hundred and eight, one makes the three worlds obedient.

Verse 50

५० अथ राजमुखीमन्त्रः स च द्विचत्वारिंशदक्षरः अङ्गन्यासे विविच्यते । यथा : ॐ राजमुखि हृदयाय नमः । वश्यमुखि ह्रीं ह्रीं क्लीं शिरसे स्वाहा । देवि देवि शिखायै वषट् । महादेवि कवचाय हुं । देवाधिदेवि नेत्रत्रयाय वौषट् । सर्वजनस्य मुखं मम वशं कुरु कुरु स्वाहा अस्त्राय फट् । सर्वं श्रीमनोरिव । जपादौ सर्वजनस्थाने साध्यनाम देयमिति ॥५०॥

atha rājamukhīmantraḥ | sa ca dvicatvāriṃśadakṣaraḥ aṅganyāse vivicyate | yathā : oṃ rājamukhi hṛdayāya namaḥ | vaśyamukhi hrīṃ hrīṃ klīṃ śirase svāhā | devi devi śikhāyai vaṣaṭ | mahādevi kavacāya huṃ | devādhidevi netratrayāya vauṣaṭ | sarvajanasya mukhaṃ mama vaśaṃ kuru kuru svāhā astrāya phaṭ | sarvaṃ śrīmanoriva | japādau sarvajanasthāne sādhyanāma deyamiti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 6.50. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-six-durga-vishalakshi-gauri-brahmashri-rajamukhi#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

राजमुखी मन्त्र। वह बयालीस अक्षर का है और अंगन्यास में बँटा हुआ है। इस प्रकार: "ॐ राजमुखि हृदय को नमः; वश्यमुखि ह्रीं ह्रीं क्लीं सिर को स्वाहा; देवि देवि शिखा को वषट्; महादेवि कवच को हुं; देवाधिदेवि तीन नेत्रों को वौषट्; सर्वजनस्य मुखं मम वशं कुरु कुरु स्वाहा अस्त्र को फट्।" सब श्री मन्त्र की तरह। जप आदि में सर्वजन के स्थान पर साध्य का नाम देना चाहिए।

The Rājamukhī mantra. It has forty-two syllables and is laid out in the limb-nyāsa. Thus: "oṃ rājamukhi, homage to the heart; vaśyamukhi hrīṃ hrīṃ klīṃ, svāhā to the head; devi devi, vaṣaṭ to the crown-lock; mahādevi, huṃ to the armour; devādhidevi, vauṣaṭ to the three eyes; sarvajanasya mukhaṃ mama vaśaṃ kuru kuru svāhā, phaṭ to the weapon." Everything is as for the Śrī mantra. In japa and the rest the name of the target is to be put in the place of sarvajana.

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.