Bṛhat Tantrasāra तृतीयः परिच्छेदः Chapter 5
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

तृतीयः परिच्छेदः
Chapter Five · The Kātyāyanī-kalpa · Verses 100–19

कात्यायनीकल्पः

The Lord tells Pārvatī the most secret mantra of Kātyāyanī, who when pleased gives poetry, matchless lordship and the highest place, the drawing of women, the killing and driving out of enemies and the control of kings. The mantra: the vāgbhava first, namaḥ at the end, the letter on the fire-seat with the last vowel and bindu with nāda, ca with bindu and the fourteenth vowel, and Caṇḍikā in the dative — ten syllables, known as Cintāmaṇi, also thought with māyā at its head; Caṇḍikā the deity, gāyatrī the metre, Kapila the sage; a lakh of japa with a tenth in homa, worship on the pīṭha of the mātṛkā, the limbs with the bīja, then the weapons, the lokapālas and their weapons, and Ḍākinī, Yoginī, Khecarī and Śākinī in the directions. The dhyāna: her right lotus-foot on the lion, her left crushing Mahiṣāsura, gracious, three-eyed, in necklace, anklets, armlets and matted crown, in coloured silk with the crescent, holding sword, shield, thunderbolt, trident, arrow, bow, noose, conch, bell and lotus in her lovely arms, bright as ten million moons, praised by the gods in the sky and the lokapālas. He who thinks of her thus becomes a bull among men, a Rāma among kṣatriyas, an Indra among gods. Thought of in an assembly the mantra makes him seem bright as ten million suns and his opponents flee. Begun on the dark navamī of Āśvina with a thousand daily till the bright navamī, with worship of the sword Vijaya and a midnight bali, the morning march and a thousand japa on the battlefield make enemies' hearts quail and kings flee as from Yama with his messengers. A month of a thousand daily in white, silent, meditating on her white, with three thousand homas of jasmine, bakula and kunda with honey, makes him a lord of speech and a fluent poet; a hundred daily for a year gives even a barren woman a son with Kārttikeya's valour and makes an unloved wife dear. A lakh and ten thousand with homa of blue or red lotus make him a Kubera. Then the fierce dhyāna — clad in tiger-skin, garlanded with skulls, red round terrible eyes, chewing demons with her tongue, Mahākālī like a second Kālarātri shaking the world — with three hundred japa a day for a week in a cremation ground or at a crossroads to destroy enemies, and a bali there of burnt fish and blood-rice with raw meat smeared with turmeric that sends the enemy to Yama within a week, past the protection of Hari or Śaṅkara; the bali-mantra of the twin Umā and Cāmuṇḍā bījas with kāli kāli khādaya khādaya vaśīkuru mahāsattvān and svāhā; and in deer-skin on Tuesday or a forbidden tithi the offering at midnight of blood from a cut with the worshipped sword, which makes the body uncuttable. Finally the eight-syllable vidyā — māyā, ramā, Kātyāyanī in the dative, svāhā — with everything as before. भगवान् पार्वती को कात्यायनी का अति गुप्त मन्त्र बताते हैं, जो प्रसन्न होने पर कविता, अतुल ऐश्वर्य और उत्तम पद, स्त्रियों का आकर्षण, शत्रु का मारण और उच्चाटन और राजाओं का वशीकरण देती है। मन्त्र: पहले वाग्भव, अन्त में नमः, अग्नि आसन पर बैठा अक्षर अन्तिम स्वर और नाद-बिन्दु सहित, बिन्दु और चौदहवें स्वर वाला च, और चतुर्थी में चण्डिका — दस अक्षर, चिन्तामणि नाम से प्रसिद्ध, माया आदि में लगाकर भी चिन्तित; देवता चण्डिका, छन्द गायत्री, ऋषि कपिल; एक लाख जप और दशांश होम, मातृका के पीठ पर पूजा, बीज से अंग, फिर अस्त्र, लोकपाल और उनके अस्त्र, और दिशाओं में डाकिनी, योगिनी, खेचरी और शाकिनी। ध्यान: दाहिना चरणकमल सिंह पर, बायाँ महिषासुर को कुचलता, प्रसन्न, त्रिनेत्र, हार, नूपुर, केयूर और जटामुकुट से सजी, रंगीन रेशम और अर्धचन्द्र वाली, सुन्दर भुजाओं में खड्ग, खेटक, वज्र, त्रिशूल, बाण, धनुष, पाश, शंख, घण्टा और कमल, करोड़ चन्द्रमाओं जैसी कान्ति, आकाश के देवों और लोकपालों से स्तुत। जो ऐसे उसका चिन्तन करता है वह नरपुंगव होता है, क्षत्रियों में राम, देवों में इन्द्र जैसा। सभा में चिन्तन करने पर वह करोड़ सूर्यों जैसा दिखता है और वादी भाग जाते हैं। आश्विन कृष्ण नवमी से शुक्ल नवमी तक रोज हजार, विजय खड्ग की पूजा और आधी रात की बलि, प्रातः यात्रा और रणभूमि में हजार जप से शत्रुओं के हृदय काँपते हैं और राजा दूतों सहित यम समझकर भागते हैं। श्वेत वस्त्र में मौन रहकर श्वेत देवी का ध्यान करते एक महीने रोज हजार और मधु सहित मालती, बकुल और कुन्द के तीन हजार होम से वाग्मी और शीघ्र कवि होता है; एक वर्ष रोज सौ से बाँझ को भी कार्तिकेय जैसा पुत्र और अप्रिय पत्नी पति को प्रिय होती है। एक लाख और दस हजार जप और नील या लाल कमल के होम से कुबेर जैसा होता है। फिर उग्र ध्यान — बाघ की खाल पहने, मुण्डमाला, लाल गोल भयानक आँखें, जीभ से असुरों को चबाती, दूसरी कालरात्रि जैसी जगत् को हिलाती महाकाली — श्मशान या चौराहे पर सात दिन रोज तीन सौ जप से शत्रु नाश; वहीं जले मछली और रक्तान्न के साथ हल्दी लगे कच्चे मांस की बलि से शत्रु सप्ताह में यमलोक जाता है, हरि या शंकर भी नहीं बचा सकते; उमा और चामुण्डा के दो-दो बीज, कालि कालि खादय खादय वशीकुरु महासत्त्वान् और स्वाहा वाला बलिमन्त्र; और मृगचर्म पहन मंगलवार या निन्दित तिथि को पूजित खड्ग से अपना रक्त आधी रात को देवी को देना, जिससे शरीर अछेद्य होता है। अन्त में आठ अक्षर की विद्या — माया, रमा, चतुर्थी में कात्यायनी, स्वाहा — सब पहले जैसा।

Begin verses ↓

भगवानुवाच — The Lord said: भगवान् ने कहा:

Verse 100

१०० कात्यायनीकल्पः अतिगुह्यतरं मन्त्रं पृष्टवत्यसि पार्वति । भक्तिभावेन ते देवि कथयामि शुचिस्मिते ॥१००॥

kātyāyanīkalpaḥ | atiguhyataraṃ mantraṃ pṛṣṭavatyasi pārvati | bhaktibhāvena te devi kathayāmi śucismite ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कात्यायनीकल्प। "हे पार्वती, तुमने अति गुप्त मन्त्र पूछा है। तुम्हारे भक्ति भाव के कारण, हे शुचिस्मिता देवी, मैं तुम्हें कहता हूँ।"

The Kātyāyanī-kalpa. "You have asked about a most secret mantra, O Pārvatī. Because of your devotion I tell it to you, O goddess of the bright smile."

Word by wordपदार्थ

अति-गुह्यतरम् (ati-guhyataram)most secretअति गुप्तमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रपृष्टवती (pṛṣṭavatī)having askedपूछने वालीअसि (asi)you areहोपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतीभक्ति-भावेन (bhakti-bhāvena)with devotionभक्ति भाव सेते (te)to youतुम्हेंदेवि (devi)O goddessहे देवीकथयामि (kathayāmi)I tellकहता हूँशुचि-स्मिते (śuci-smite)O bright-smiling oneहे शुचिस्मिता

Verse 1

प्रसन्नतां यदा याति देवि कात्यायनी तदा । कवितामतुलैश्वर्यं ददाति पदमुत्तमम् ॥१॥

prasannatāṃ yadā yāti devi kātyāyanī tadā | kavitāmatulaiśvaryaṃ dadāti padamuttamam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, जब कात्यायनी प्रसन्न होती है, तब वह कविता, अतुल ऐश्वर्य और उत्तम पद देती है।"

"When Kātyāyanī is pleased, O goddess, she gives poetry, matchless lordship and the highest place."

Word by wordपदार्थ

प्रसन्नताम् (prasannatām)to pleasureप्रसन्नता कोयदा (yadā)whenजबयाति (yāti)comesपाती हैदेवि (devi)O goddessहे देवीकात्यायनी (kātyāyanī)Kātyāyanīकात्यायनीतदा (tadā)thenतबकविताम् (kavitām)poetryकविताअतुल-ऐश्वर्यम् (atula-aiśvaryam)matchless lordshipअतुल ऐश्वर्यददाति (dadāti)she givesदेती हैपदम् (padam)a placeपदउत्तमम् (uttamam)highestउत्तम

Verse 2

स्त्रीणामाकर्षणञ्चैव मारणोच्चाटने रिपोः । नृपाणां वश्यता चैव जायते च तथा प्रिये ॥२॥

strīṇāmākarṣaṇañcaiva māraṇoccāṭane ripoḥ | nṛpāṇāṃ vaśyatā caiva jāyate ca tathā priye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"स्त्रियों का आकर्षण, शत्रु का मारण और उच्चाटन, और राजाओं का वशीकरण भी वैसे ही होता है, हे प्रिये।"

"The attraction of women, the killing and driving out of an enemy, and the subjection of kings likewise come about, O beloved."

Word by wordपदार्थ

स्त्रीणाम् (strīṇām)of womenस्त्रियों काआकर्षणम् (ākarṣaṇam)attractionआकर्षण (ca)andऔरएव (eva)indeedहीमारण-उच्चाटने (māraṇa-uccāṭane)killing and driving outमारण और उच्चाटनरिपोः (ripoḥ)of an enemyशत्रु कानृपाणाम् (nṛpāṇām)of kingsराजाओं कावश्यता (vaśyatā)subjectionवशीकरण (ca)andऔरएव (eva)indeedहीजायते (jāyate)comes aboutहोता है (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

Verse 3

कथयामि तथा सर्वं भक्त्या कलय मद्वचः । आदौ शृणु महामन्त्रं वाग्भवादि-नमोऽन्तकम् । वह्न्यासनं शिवं वान्तं विन्दुशान्तिविभूषितम् । चकारं विन्दुना युक्तं चतुर्दशस्वरान्वितम् । ङेयुता चण्डिका चैव मन्त्रः प्रोक्तो दशाक्षरः ॥३॥

kathayāmi tathā sarvaṃ bhaktyā kalaya madvacaḥ | ādau śṛṇu mahāmantraṃ vāgbhavādi-namo'ntakam | vahnyāsanaṃ śivaṃ vāntaṃ vinduśāntivibhūṣitam | cakāraṃ vindunā yuktaṃ caturdaśasvarānvitam | ṅeyutā caṇḍikā caiva mantraḥ prokto daśākṣaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वैसे मैं सब कहता हूँ; मेरे वचन भक्ति से ग्रहण करो। पहले महामन्त्र सुनो, वाग्भव से आरम्भ और नमः पर अन्त: अग्नि पर आसीन शिव अक्षर व के बाद वाले सहित, बिन्दु और नाद से भूषित; बिन्दु और चौदहवें स्वर सहित च अक्षर; और चतुर्थी में चण्डिका — मन्त्र दस अक्षर का कहा गया है।"

"So I tell all; take in my words with devotion. First hear the great mantra, beginning with the vāgbhava and ending in namaḥ: the letter śiva seated on fire with the letter after va, adorned with bindu and nāda; the letter ca joined with bindu and the fourteenth vowel; and Caṇḍikā in the dative — the mantra is declared to be of ten syllables."

Word by wordपदार्थ

कथयामि (kathayāmi)I tellकहता हूँतथा (tathā)soवैसेसर्वम् (sarvam)allसबभक्त्या (bhaktyā)with devotionभक्ति सेकलय (kalaya)take inग्रहण करोमत्-वचः (mat-vacaḥ)my wordsमेरे वचनआदौ (ādau)firstपहलेशृणु (śṛṇu)hearसुनोमहा-मन्त्रम् (mahā-mantram)the great mantraमहामन्त्रवाग्भव-आदि-नमः-अन्तकम् (vāgbhava-ādi-namaḥ-antakam)beginning with the vāgbhava and ending in namaḥवाग्भव से आरम्भ, नमः पर अन्तवह्नि-आसनम् (vahni-āsanam)seated on fireअग्नि पर आसीनशिवम् (śivam)the letter śivaशिव अक्षरव-अन्तम् (va-antam)with the letter after vaव के बाद वाले सहितविन्दु-शान्ति-विभूषितम् (vindu-śānti-vibhūṣitam)adorned with bindu and nādaबिन्दु और नाद से भूषितच-कारम् (ca-kāram)the letter caच अक्षरविन्दुना (vindunā)with binduबिन्दु सेयुक्तम् (yuktam)joinedयुक्तचतुर्दश-स्वर-अन्वितम् (caturdaśa-svara-anvitam)with the fourteenth vowelचौदहवें स्वर सहितङे-युता (ṅe-yutā)in the dativeचतुर्थी सहितचण्डिका (caṇḍikā)Caṇḍikāचण्डिका (ca)andऔरएव (eva)indeedहीमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रप्रोक्तः (proktaḥ)is declaredकहा गयादश-अक्षरः (daśa-akṣaraḥ)of ten syllablesदस अक्षर का

Verse 4

चिन्तामणिरिति ख्यातो मायाद्यापि विचिन्त्यते । देवता चण्डिका छन्दो गायत्री कपिलो मुनिः । लक्षमेकं जपेन्मन्त्रं दशांशं जुहुयात्ततः । मातृकोक्ते यजेत्पीठे वीजेनाङ्गक्रिया मता । आदावङ्गानि सम्पूज्य शस्त्रपूजा ततःपरम् ॥४॥

cintāmaṇiriti khyāto māyādyāpi vicintyate | devatā caṇḍikā chando gāyatrī kapilo muniḥ | lakṣamekaṃ japenmantraṃ daśāṃśaṃ juhuyāttataḥ | mātṛkokte yajetpīṭhe vījenāṅgakriyā matā | ādāvaṅgāni sampūjya śastrapūjā tataḥparam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चिन्तामणि नाम से प्रसिद्ध यह माया आदि में लगाकर भी चिन्तित होता है। देवता चण्डिका, छन्द गायत्री, मुनि कपिल। मन्त्र एक लाख जपे और फिर दशांश हवन करे। मातृका के लिए कहे पीठ पर पूजे; अंगन्यास बीज से माना गया है। पहले अंगों को पूजकर उसके बाद शस्त्र पूजा।"

"Known as Cintāmaṇi, it is also thought of with māyā at its head. Caṇḍikā is the deity, gāyatrī the metre, Kapila the sage. One should repeat the mantra a lakh and then offer a tenth. One should worship on the pīṭha declared for the mātṛkā; the limb-rite is held to be with the bīja. Having first worshipped the limbs, after that the worship of the weapons."

Word by wordपदार्थ

चिन्तामणिः (cintāmaṇiḥ)Cintāmaṇiचिन्तामणिइति (iti)thusऐसेख्यातः (khyātaḥ)knownप्रसिद्धमाया-आदि (māyā-ādi)with māyā at the headमाया आदि मेंअपि (api)alsoभीविचिन्त्यते (vicintyate)is thought ofचिन्तित होता हैदेवता (devatā)the deityदेवताचण्डिका (caṇḍikā)Caṇḍikāचण्डिकाछन्दः (chandaḥ)the metreछन्दगायत्री (gāyatrī)gāyatrīगायत्रीकपिलः (kapilaḥ)Kapilaकपिलमुनिः (muniḥ)the sageमुनिलक्षम् (lakṣam)a lakhलाखएकम् (ekam)oneएकजपेत् (japet)one should repeatजपेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रदश-अंशम् (daśa-aṃśam)a tenthदशांशजुहुयात् (juhuyāt)one should offerहवन करेततः (tataḥ)thenफिरमातृका-उक्ते (mātṛkā-ukte)declared for the mātṛkāमातृका के लिए कहेयजेत् (yajet)one should worshipपूजेपीठे (pīṭhe)on the pīṭhaपीठ परवीजेन (vījena)with the bījaबीज सेअङ्ग-क्रिया (aṅga-kriyā)the limb-riteअंगन्यासमता (matā)is heldमाना गयाआदौ (ādau)firstपहलेअङ्गानि (aṅgāni)the limbsअंगों कोसम्पूज्य (sampūjya)having worshippedपूजकरशस्त्र-पूजा (śastra-pūjā)worship of the weaponsशस्त्र पूजाततः-परम् (tataḥ-param)after thatउसके बाद

Verse 5

लोकपालास्ततः पूज्यास्तेषामस्त्राणि तद्बहिः । डाकिनी-योगिनी चैव खेचरी शाकिनी तथा । दिक्षु पूज्या इमा देव्यः सुसिद्धाः फलदायिकाः ॥५॥

lokapālāstataḥ pūjyāsteṣāmastrāṇi tadbahiḥ | ḍākinī-yoginī caiva khecarī śākinī tathā | dikṣu pūjyā imā devyaḥ susiddhāḥ phaladāyikāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फिर लोकपाल पूजनीय हैं, और उसके बाहर उनके अस्त्र। डाकिनी, योगिनी, खेचरी और शाकिनी भी दिशाओं में पूजनीय हैं — ये देवियाँ सुसिद्ध और फल देने वाली हैं।"

"Then the guardians of the quarters are to be worshipped, and their weapons outside that. Ḍākinī, Yoginī, Khecarī and Śākinī likewise are to be worshipped in the directions — these goddesses, well-accomplished, are givers of fruit."

Word by wordपदार्थ

लोक-पालाः (loka-pālāḥ)the guardians of the quartersलोकपालततः (tataḥ)thenफिरपूज्याः (pūjyāḥ)to be worshippedपूजनीयतेषाम् (teṣām)theirउनकेअस्त्राणि (astrāṇi)weaponsअस्त्रतत्-बहिः (tat-bahiḥ)outside thatउसके बाहरडाकिनी (ḍākinī)Ḍākinīडाकिनीयोगिनी (yoginī)Yoginīयोगिनी (ca)andऔरएव (eva)indeedहीखेचरी (khecarī)Khecarīखेचरीशाकिनी (śākinī)Śākinīशाकिनीतथा (tathā)likewiseवैसे हीदिक्षु (dikṣu)in the directionsदिशाओं मेंपूज्याः (pūjyāḥ)to be worshippedपूजनीयइमाः (imāḥ)theseयेदेव्यः (devyaḥ)goddessesदेवियाँसु-सिद्धाः (su-siddhāḥ)well-accomplishedसुसिद्धफल-दायिकाः (phala-dāyikāḥ)givers of fruitफल देने वाली

Verse 6

ततो ध्यानम् : सव्यपादसरोजेनालंकृतोरुमृगाधिपाम् । वामपादाग्रदलितमहिषासुरनिर्भराम् । सुप्रसन्नां सुवदनां चारुनेत्रत्रयान्विताम् । हारनूपुरकेयूरजटामुकुटमण्डिताम् । विचित्रपट्टवसनामर्द्धचन्द्रविभूषिताम् । खड्गखेटकवज्राणि त्रिशूलं विशिखं तथा । धारयन्तीं धनुः पाशं शङ्खं घण्टां सरोरुहम् । बाहुभिर्ललितैर्देवीं कोटिचन्द्र-समप्रभाम् । समावृतैर्दिविषदैर्देवैराकाशसंस्थितैः । स्तूयमानां मोदमानैर्लोकपालादिभिः सदा । एवं सञ्चिन्तयेद्देवीं जायते नरपुङ्गवः ॥६॥

tato dhyānam : | savyapādasarojenālaṃkṛtorumṛgādhipām | vāmapādāgradalitamahiṣāsuranirbharām | suprasannāṃ suvadanāṃ cārunetratrayānvitām | hāranūpurakeyūrajaṭāmukuṭamaṇḍitām | vicitrapaṭṭavasanāmardhacandravibhūṣitām | khaḍgakheṭakavajrāṇi triśūlaṃ viśikhaṃ tathā | dhārayantīṃ dhanuḥ pāśaṃ śaṅkhaṃ ghaṇṭāṃ saroruham | bāhubhirlalitairdevīṃ koṭicandra-samaprabhām | samāvṛtairdiviṣadairdevairākāśasaṃsthitaiḥ | stūyamānāṃ modamānairlokapālādibhiḥ sadā | evaṃ sañcintayeddevīṃ jāyate narapuṅgavaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

फिर ध्यान: "दाहिने चरणकमल से महान् सिंह को सजाती, बाएँ पैर के अग्र से कुचले महिषासुर को दबाती; अति प्रसन्न, सुन्दर मुख वाली, तीन सुन्दर नेत्रों वाली; हार, नूपुर, केयूर और जटामुकुट से सजी; रंगीन रेशमी वस्त्र और अर्धचन्द्र से भूषित; सुन्दर भुजाओं में खड्ग, खेटक और वज्र, त्रिशूल और बाण, धनुष, पाश, शंख, घण्टा और कमल धारण करती; करोड़ चन्द्रमाओं जैसी कान्ति वाली देवी, आकाश में स्थित स्वर्गवासी देवों से घिरी, आनन्दित लोकपाल आदि से सदा स्तुत। जो ऐसे देवी का चिन्तन करता है वह नरपुंगव हो जाता है।"

Then the dhyāna: "Adorning the great lion with her right lotus-foot, pressing down Mahiṣāsura crushed by the tip of her left foot; very gracious, fair-faced, with three lovely eyes; adorned with necklace, anklets, armlets and matted crown; clad in coloured silk and adorned with the crescent; holding sword, shield and thunderbolt, trident and arrow, bow, noose, conch, bell and lotus in her lovely arms; the goddess bright as ten million moons, surrounded by the gods, the dwellers of heaven standing in the sky, ever praised by the rejoicing lokapālas and others. He who thinks of the goddess thus becomes a bull among men."

Word by wordपदार्थ

सव्य-पाद-सरोजेन (savya-pāda-sarojena)with her right lotus-footदाहिने चरणकमल सेअलंकृत-उरु-मृग-अधिपाम् (alaṃkṛta-uru-mṛga-adhipām)adorning the great lionमहान् सिंह को सजातीवाम-पाद-अग्र-दलित-महिष-असुर-निर्भराम् (vāma-pāda-agra-dalita-mahiṣa-asura-nirbharām)pressing down Mahiṣāsura crushed by the tip of her left footबाएँ पैर के अग्र से कुचले महिषासुर को दबातीसु-प्रसन्नाम् (su-prasannām)very graciousअति प्रसन्नसु-वदनाम् (su-vadanām)fair-facedसुन्दर मुख वालीचारु-नेत्र-त्रय-अन्विताम् (cāru-netra-traya-anvitām)with three lovely eyesतीन सुन्दर नेत्रों वालीहार-नूपुर-केयूर-जटा-मुकुट-मण्डिताम् (hāra-nūpura-keyūra-jaṭā-mukuṭa-maṇḍitām)adorned with necklace, anklets, armlets and matted crownहार, नूपुर, केयूर और जटामुकुट से सजीविचित्र-पट्ट-वसनाम् (vicitra-paṭṭa-vasanām)clad in coloured silkरंगीन रेशमी वस्त्र वालीअर्ध-चन्द्र-विभूषिताम् (ardha-candra-vibhūṣitām)adorned with the crescentअर्धचन्द्र से भूषितखड्ग-खेटक-वज्राणि (khaḍga-kheṭaka-vajrāṇi)sword, shield and thunderboltखड्ग, खेटक और वज्रत्रि-शूलम् (tri-śūlam)tridentत्रिशूलविशिखम् (viśikham)arrowबाणतथा (tathā)andऔरधारयन्तीम् (dhārayantīm)holdingधारण करतीधनुः (dhanuḥ)bowधनुषपाशम् (pāśam)nooseपाशशङ्खम् (śaṅkham)conchशंखघण्टाम् (ghaṇṭām)bellघण्टासरोरुहम् (saroruham)lotusकमलबाहुभिः (bāhubhiḥ)with armsभुजाओं सेललितैः (lalitaiḥ)lovelyसुन्दरदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोकोटि-चन्द्र-सम-प्रभाम् (koṭi-candra-sama-prabhām)bright as ten million moonsकरोड़ चन्द्रमाओं जैसी कान्ति वालीसमावृतैः (samāvṛtaiḥ)surroundedघिरीदिविषदैः (diviṣadaiḥ)by the dwellers of heavenस्वर्गवासियों सेदेवैः (devaiḥ)by the godsदेवों सेआकाश-संस्थितैः (ākāśa-saṃsthitaiḥ)standing in the skyआकाश में स्थितस्तूयमानाम् (stūyamānām)being praisedस्तुति की जातीमोदमानैः (modamānaiḥ)rejoicingआनन्दितलोक-पाल-आदिभिः (loka-pāla-ādibhiḥ)by the lokapālas and othersलोकपाल आदि सेसदा (sadā)alwaysसदाएवम् (evam)thusऐसेसञ्चिन्तयेत् (sañcintayet)one should think ofचिन्तन करेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी काजायते (jāyate)one becomesहो जाता हैनर-पुङ्गवः (nara-puṅgavaḥ)a bull among menनरपुंगव

Verse 7

क्षत्रियेषु यथा रामो देवेषु च पुरन्दरः । भुजङ्गेषु यथा तार्क्ष्यः क्रूरकार्यो यथा शनिः ॥७॥

kṣatriyeṣu yathā rāmo deveṣu ca purandaraḥ | bhujaṅgeṣu yathā tārkṣyaḥ krūrakāryo yathā śaniḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जैसे क्षत्रियों में राम और देवों में इन्द्र, जैसे सर्पों पर गरुड़ और क्रूर कार्यों में शनि,"

"As Rāma among kṣatriyas and Indra among gods, as Garuḍa over serpents and Saturn in cruel deeds,"

Word by wordपदार्थ

क्षत्रियेषु (kṣatriyeṣu)among kṣatriyasक्षत्रियों मेंयथा (yathā)asजैसेरामः (rāmaḥ)Rāmaरामदेवेषु (deveṣu)among godsदेवों में (ca)andऔरपुरन्दरः (purandaraḥ)Indraइन्द्रभुजङ्गेषु (bhujaṅgeṣu)among serpentsसर्पों मेंयथा (yathā)asजैसेतार्क्ष्यः (tārkṣyaḥ)Garuḍaगरुड़क्रूर-कार्यः (krūra-kāryaḥ)in cruel deedsक्रूर कार्यों मेंयथा (yathā)asजैसेशनिः (śaniḥ)Saturnशनि

Verse 8

शकुन्तेषु यथा श्येनो मन्त्रज्ञो बलवांस्तथा । इदन्तु परमं गुह्यं संक्षेपात्कथितं मया ॥८॥

śakunteṣu yathā śyeno mantrajño balavāṃstathā | idantu paramaṃ guhyaṃ saṃkṣepātkathitaṃ mayā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जैसे पक्षियों में बाज — वैसे ही बलवान मन्त्र का ज्ञाता होता है। यह परम गुप्त मैंने संक्षेप में कहा।"

"as the hawk among birds — so mighty is the knower of the mantra. This supreme secret I have told in brief."

Word by wordपदार्थ

शकुन्तेषु (śakunteṣu)among birdsपक्षियों मेंयथा (yathā)asजैसेश्येनः (śyenaḥ)the hawkबाजमन्त्र-ज्ञः (mantra-jñaḥ)the knower of the mantraमन्त्र का ज्ञाताबलवान् (balavān)mightyबलवानतथा (tathā)soवैसेइदम् (idam)thisयहतु (tu)andतोपरमम् (paramam)supremeपरमगुह्यम् (guhyam)secretगुप्तसंक्षेपात् (saṃkṣepāt)in briefसंक्षेप मेंकथितम् (kathitam)toldकहामया (mayā)by meमैंने

Verse 9

इदानीं जपहोमानां विधानञ्च शृणु प्रिये । मन्त्रोऽयं चिन्त्यते देवि सभायां पुरतो यदि । कोटिसूर्यप्रतीकाशो दृश्यते वादिभिस्तथा । पलायन्ते महादेवि साध्वसेन क्षणात्ततः ॥९॥

idānīṃ japahomānāṃ vidhānañca śṛṇu priye | mantro'yaṃ cintyate devi sabhāyāṃ purato yadi | koṭisūryapratīkāśo dṛśyate vādibhistathā | palāyante mahādevi sādhvasena kṣaṇāttataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अब जप और होम का विधान सुनो, हे प्रिये। हे देवी, यदि सभा में सामने यह मन्त्र चिन्तित हो, तो वह वादियों को करोड़ सूर्यों जैसा दिखता है, और हे महादेवी, वे क्षण में भय से वहाँ से भाग जाते हैं।"

"Now hear the rule of japa and homa, O beloved. If this mantra is thought of in an assembly, O goddess, the man is seen by his opponents as bright as ten million suns, and they flee from there in fright in a moment, O great goddess."

Word by wordपदार्थ

इदानीम् (idānīm)nowअबजप-होमानाम् (japa-homānām)of japa and homaजप और होम काविधानम् (vidhānam)the ruleविधान (ca)andऔरशृणु (śṛṇu)hearसुनोप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रअयम् (ayam)thisयहचिन्त्यते (cintyate)is thought ofचिन्तित होता हैदेवि (devi)O goddessहे देवीसभायाम् (sabhāyām)in an assemblyसभा मेंपुरतः (purataḥ)in frontसामनेयदि (yadi)ifयदिकोटि-सूर्य-प्रतीकाशः (koṭi-sūrya-pratīkāśaḥ)bright as ten million sunsकरोड़ सूर्यों जैसादृश्यते (dṛśyate)is seenदिखता हैवादिभिः (vādibhiḥ)by the opponentsवादियों कोतथा (tathā)thenतबपलायन्ते (palāyante)they fleeभाग जाते हैंमहा-देवि (mahā-devi)O great goddessहे महादेवीसाध्वसेन (sādhvasena)in frightभय सेक्षणात् (kṣaṇāt)in a momentक्षण मेंततः (tataḥ)from thereवहाँ से

Verse 10

१० इषे मास्यसिते पक्षे नवम्यामारभेज्जपम् । सहस्रं प्रत्यहं कृत्वा सम्प्राप्य नवमीं सिताम् । विजयं खड्गमादाय पूजयित्वा यथाविधि । अर्धरात्रे बलिं दत्त्वा प्रातर्यात्रां समाचरेत् । रणभूमिं समासाद्य सहस्रं प्रजपेन्मनुम् । तं दृष्ट्वा पुरुषं देवि हृत्क्षोभो जायते रिपोः ॥१०॥

iṣe māsyasite pakṣe navamyāmārabhejjapam | sahasraṃ pratyahaṃ kṛtvā samprāpya navamīṃ sitām | vijayaṃ khaḍgamādāya pūjayitvā yathāvidhi | ardharātre baliṃ dattvā prātaryātrāṃ samācaret | raṇabhūmiṃ samāsādya sahasraṃ prajapenmanum | taṃ dṛṣṭvā puruṣaṃ devi hṛtkṣobho jāyate ripoḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आश्विन मास में कृष्ण पक्ष की नवमी को जप आरम्भ करे। रोज हजार करके शुक्ल नवमी तक पहुँचकर विजय खड्ग लेकर विधि से पूजे, आधी रात में बलि देकर प्रातः यात्रा करे। रणभूमि पहुँचकर हजार मन्त्र जपे। हे देवी, उस पुरुष को देखकर शत्रु के हृदय में क्षोभ होता है।"

"In the month of Āśvina, in the dark fortnight, on the ninth one should begin the japa. Doing a thousand daily and reaching the bright ninth, one should take the sword Vijaya, worship it by rule, give a bali at midnight and make the march in the morning. Reaching the battlefield one should repeat the mantra a thousand times. Seeing that man, O goddess, the enemy's heart quakes."

Word by wordपदार्थ

इषे (iṣe)of Āśvinaआश्विनमासि (māsi)in the monthमास मेंअसिते (asite)darkकृष्णपक्षे (pakṣe)in the fortnightपक्ष मेंनवम्याम् (navamyām)on the ninthनवमी कोआरभेत् (ārabhet)one should beginआरम्भ करेजपम् (japam)the japaजपसहस्रम् (sahasram)a thousandहजारप्रत्यहम् (pratyaham)dailyरोजकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेसम्प्राप्य (samprāpya)having reachedपहुँचकरनवमीम् (navamīm)the ninthनवमीसिताम् (sitām)brightशुक्लविजयम् (vijayam)Vijayaविजयखड्गम् (khaḍgam)the swordखड्गआदाय (ādāya)having takenलेकरपूजयित्वा (pūjayitvā)having worshippedपूजकरयथाविधि (yathāvidhi)by ruleविधि सेअर्ध-रात्रे (ardha-rātre)at midnightआधी रात मेंबलिम् (balim)a baliबलिदत्त्वा (dattvā)having givenदेकरप्रातः (prātaḥ)in the morningप्रातःयात्राम् (yātrām)the marchयात्रासमाचरेत् (samācaret)one should makeकरेरण-भूमिम् (raṇa-bhūmim)the battlefieldरणभूमिसमासाद्य (samāsādya)having reachedपहुँचकरसहस्रम् (sahasram)a thousandहजारप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेमनुम् (manum)the mantraमन्त्रतम् (tam)thatउसदृष्ट्वा (dṛṣṭvā)having seenदेखकरपुरुषम् (puruṣam)manपुरुष कोदेवि (devi)O goddessहे देवीहृत्-क्षोभः (hṛt-kṣobhaḥ)quaking of the heartहृदय का क्षोभजायते (jāyate)arisesहोता हैरिपोः (ripoḥ)of the enemyशत्रु के

Verse 11

११ सदूतं यममायातं मन्यमाना नराधिपाः । पलायन्ते महादेवि नात्र कार्या विचारणा ॥११॥

sadūtaṃ yamamāyātaṃ manyamānā narādhipāḥ | palāyante mahādevi nātra kāryā vicāraṇā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दूतों सहित यम को आया समझकर राजा भाग जाते हैं, हे महादेवी; इसमें कोई विचार नहीं करना।"

"Thinking Yama has come with his messengers, kings flee, O great goddess; there is no doubt in this."

Word by wordपदार्थ

स-दूतम् (sa-dūtam)with his messengersदूतों सहितयमम् (yamam)Yamaयमआयातम् (āyātam)comeआया हुआमन्यमानाः (manyamānāḥ)thinkingसमझते हुएनर-अधिपाः (nara-adhipāḥ)kingsराजापलायन्ते (palāyante)fleeभाग जाते हैंमहा-देवि (mahā-devi)O great goddessहे महादेवी (na)notनहींअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरनाविचारणा (vicāraṇā)doubtविचार

Verse 12

१२ शुक्लाम्बरधरो मौनी ब्रह्मचारिव्रते स्थितः । शुक्लवर्णां महादेवीं ध्यात्वा शुक्लविभूषणाम् । सहस्रं मासमेकन्तु जपेन्नित्यं यथाविधि । मालतीबकुलैः कुन्दैर्मन्त्री मधुरसंयुतैः । सहस्रत्रितयं हुत्वा वागीशो जायतेऽचिरात् ॥१२॥

śuklāmbaradharo maunī brahmacārivrate sthitaḥ | śuklavarṇāṃ mahādevīṃ dhyātvā śuklavibhūṣaṇām | sahasraṃ māsamekantu japennityaṃ yathāvidhi | mālatībakulaiḥ kundairmantrī madhurasaṃyutaiḥ | sahasratritayaṃ hutvā vāgīśo jāyate'cirāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्वेत वस्त्र पहने, मौन, ब्रह्मचारी के व्रत में स्थित, श्वेत वर्ण और श्वेत आभूषणों वाली महादेवी का ध्यान करके विधि से एक महीने रोज हजार जपे। मधुर से युक्त मालती, बकुल और कुन्द के तीन हजार हवन करके मन्त्री शीघ्र वागीश हो जाता है।"

"Wearing white clothes, silent, keeping the vow of a brahmacārin, having meditated on the great goddess white in colour with white ornaments, one should repeat a thousand daily for one month by rule. Offering three thousand of jasmine, bakula and kunda mixed with sweets, the mantrin soon becomes a lord of speech."

Word by wordपदार्थ

शुक्ल-अम्बर-धरः (śukla-ambara-dharaḥ)wearing white clothesश्वेत वस्त्र पहनेमौनी (maunī)silentमौनब्रह्मचारि-व्रते (brahmacāri-vrate)in the vow of a brahmacārinब्रह्मचारी के व्रत मेंस्थितः (sthitaḥ)standingस्थितशुक्ल-वर्णाम् (śukla-varṇām)white in colourश्वेत वर्ण वालीमहा-देवीम् (mahā-devīm)the great goddessमहादेवी काध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेशुक्ल-विभूषणाम् (śukla-vibhūṣaṇām)with white ornamentsश्वेत आभूषणों वालीसहस्रम् (sahasram)a thousandहजारमासम् (māsam)for a monthमहीनेएकम् (ekam)oneएकतु (tu)andतोजपेत् (japet)one should repeatजपेनित्यम् (nityam)dailyरोजयथाविधि (yathāvidhi)by ruleविधि सेमालती-बकुलैः (mālatī-bakulaiḥ)with jasmine and bakulaमालती और बकुल सेकुन्दैः (kundaiḥ)with kundaकुन्द सेमन्त्री (mantrī)the mantrinमन्त्रीमधुर-संयुतैः (madhura-saṃyutaiḥ)mixed with sweetsमधुर से युक्तसहस्र-त्रितयम् (sahasra-tritayam)three thousandतीन हजारहुत्वा (hutvā)having offeredहवन करकेवागीशः (vāgīśaḥ)a lord of speechवागीशजायते (jāyate)one becomesहो जाता हैअचिरात् (acirāt)soonशीघ्र

Verse 13

१३ हेलया कवितां देवि विशदां कुरुते द्रुतम् । जपं वा कुरुते नित्यं शतशो वत्सरावधि । बन्ध्यापि लभते पुत्रं कार्तिकेयपराक्रमम् । दुर्भगा च भवेत्पत्युः सुभगातिमनोरमा ॥१३॥

helayā kavitāṃ devi viśadāṃ kurute drutam | japaṃ vā kurute nityaṃ śataśo vatsarāvadhi | bandhyāpi labhate putraṃ kārtikeyaparākramam | durbhagā ca bhavetpatyuḥ subhagātimanoramā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, वह सहज ही शीघ्र स्पष्ट कविता करता है। या यदि स्त्री एक वर्ष तक रोज सौ-सौ जप करे, तो बाँझ भी कार्तिकेय जैसे पराक्रम वाला पुत्र पाती है, और अप्रिय पत्नी पति को प्रिय और अति मनोरम हो जाती है।"

"With ease, O goddess, he quickly makes clear poetry. Or if a woman does japa daily by hundreds for a year, even a barren one gains a son with the valour of Kārttikeya, and an unloved wife becomes beloved and most charming to her husband."

Word by wordपदार्थ

हेलया (helayā)with easeसहज हीकविताम् (kavitām)poetryकवितादेवि (devi)O goddessहे देवीविशदाम् (viśadām)clearस्पष्टकुरुते (kurute)one makesकरता हैद्रुतम् (drutam)quicklyशीघ्रजपम् (japam)japaजपवा (vā)orयाकुरुते (kurute)one doesकरती हैनित्यम् (nityam)dailyरोजशतशः (śataśaḥ)by hundredsसौ-सौवत्सर-अवधि (vatsara-avadhi)for a yearएक वर्ष तकबन्ध्या (bandhyā)a barren womanबाँझअपि (api)evenभीलभते (labhate)gainsपाती हैपुत्रम् (putram)a sonपुत्रकार्तिकेय-पराक्रमम् (kārtikeya-parākramam)with the valour of Kārttikeyaकार्तिकेय जैसे पराक्रम वालादुर्भगा (durbhagā)an unloved wifeअप्रिय पत्नी (ca)andऔरभवेत् (bhavet)becomesहो जाती हैपत्युः (patyuḥ)to her husbandपति कोसुभगा (subhagā)belovedप्रियअति-मनोरमा (ati-manoramā)most charmingअति मनोरम

Verse 14

१४ रूपं विचिन्त्य पूर्वोक्तं लक्षं जप्त्वायुतं ततः । नीलोत्पलैः सरोजैर्वा हुत्वा वैश्रवणायते ॥१४॥

rūpaṃ vicintya pūrvoktaṃ lakṣaṃ japtvāyutaṃ tataḥ | nīlotpalaiḥ sarojairvā hutvā vaiśravaṇāyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पहले कहे रूप का चिन्तन करके एक लाख और फिर दस हजार जपकर, नील कमलों या कमलों का हवन करके कुबेर जैसा हो जाता है।"

"Thinking of the form described before and repeating a lakh and then ten thousand, offering blue lotuses or lotuses, one becomes like Kubera."

Word by wordपदार्थ

रूपम् (rūpam)the formरूपविचिन्त्य (vicintya)having thought ofचिन्तन करकेपूर्व-उक्तम् (pūrva-uktam)described beforeपहले कहालक्षम् (lakṣam)a lakhएक लाखजप्त्वा (japtvā)having repeatedजपकरअयुतम् (ayutam)ten thousandदस हजारततः (tataḥ)thenफिरनील-उत्पलैः (nīla-utpalaiḥ)with blue lotusesनील कमलों सेसरोजैः (sarojaiḥ)with lotusesकमलों सेवा (vā)orयाहुत्वा (hutvā)having offeredहवन करकेवैश्रवणायते (vaiśravaṇāyate)one becomes like Kuberaकुबेर जैसा हो जाता है

Verse 15

१५ व्याघ्रचर्मपरीधानां मुण्डमालाविभूषिताम् । रक्तवर्तुलभीमाक्षीं जिह्वया लालयासुरान् । चर्वयन्तीं महाकालीं कालरात्रिमिवापराम् । क्षोभयन्तीं जगत्सर्वं ससुरासुरपर्वतम् । एवं ध्यात्वा जपेद्देवीं श्मशाने वा चतुष्पथे । सप्ताहं त्रिशतं कृत्वा व्रतस्थः स्थिरमानसः । जपेत् यो नियतं देवि स रिपून्नाशयेद्ध्रुवम् ॥१५॥

vyāghracarmaparīdhānāṃ muṇḍamālāvibhūṣitām | raktavartulabhīmākṣīṃ jihvayā lālayāsurān | carvayantīṃ mahākālīṃ kālarātrimivāparām | kṣobhayantīṃ jagatsarvaṃ sasurāsuraparvatam | evaṃ dhyātvā japeddevīṃ śmaśāne vā catuṣpathe | saptāhaṃ triśataṃ kṛtvā vratasthaḥ sthiramānasaḥ | japet yo niyataṃ devi sa ripūnnāśayeddhruvam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बाघ की खाल पहने, मुण्डमाला से सजी, लाल गोल भयानक आँखों वाली, लार भरी जीभ से असुरों को चबाती, दूसरी कालरात्रि जैसी महाकाली, देव, असुर और पर्वत सहित सारे जगत् को हिलाती — ऐसे ध्यान करके श्मशान में या चौराहे पर देवी का जप करे। जो व्रत में स्थित, स्थिर मन से सात दिन तीन सौ करके नियम से जपे, हे देवी, वह निश्चय शत्रुओं को नष्ट करता है।"

"Clad in tiger-skin, adorned with a garland of skulls, with red round terrible eyes, chewing demons with her drooling tongue, Mahākālī like a second Kālarātri, shaking the whole world with its gods, demons and mountains — having meditated thus one should repeat the goddess's mantra in a cremation ground or at a crossroads. He who, keeping the vow with steady mind, does three hundred for seven days and repeats it regularly, O goddess, surely destroys his enemies."

Word by wordपदार्थ

व्याघ्र-चर्म-परीधानाम् (vyāghra-carma-parīdhānām)clad in tiger-skinबाघ की खाल पहनेमुण्ड-माला-विभूषिताम् (muṇḍa-mālā-vibhūṣitām)adorned with a garland of skullsमुण्डमाला से सजीरक्त-वर्तुल-भीम-अक्षीम् (rakta-vartula-bhīma-akṣīm)with red round terrible eyesलाल गोल भयानक आँखों वालीजिह्वया (jihvayā)with her tongueजीभ सेलालया (lālayā)with droolलार सेअसुरान् (asurān)demonsअसुरों कोचर्वयन्तीम् (carvayantīm)chewingचबातीमहा-कालीम् (mahā-kālīm)Mahākālīमहाकालीकाल-रात्रिम् (kāla-rātrim)Kālarātriकालरात्रिइव (iva)likeजैसीअपराम् (aparām)a secondदूसरीक्षोभयन्तीम् (kṣobhayantīm)shakingहिलातीजगत् (jagat)the worldजगत्सर्वम् (sarvam)wholeसारास-सुर-असुर-पर्वतम् (sa-sura-asura-parvatam)with gods, demons and mountainsदेव, असुर और पर्वत सहितएवम् (evam)thusऐसेध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेजपेत् (japet)one should repeatजपेदेवीम् (devīm)the goddessदेवी कोश्मशाने (śmaśāne)in a cremation groundश्मशान मेंवा (vā)orयाचतुष्पथे (catuṣpathe)at a crossroadsचौराहे परसप्त-अहम् (sapta-aham)for seven daysसात दिनत्रि-शतम् (tri-śatam)three hundredतीन सौकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेव्रत-स्थः (vrata-sthaḥ)keeping the vowव्रत में स्थितस्थिर-मानसः (sthira-mānasaḥ)with steady mindस्थिर मन वालाजपेत् (japet)repeatsजपेयः (yaḥ)whoजोनियतम् (niyatam)regularlyनियम सेदेवि (devi)O goddessहे देवीसः (saḥ)heवहरिपून् (ripūn)enemiesशत्रुओं कोनाशयेत् (nāśayet)destroysनष्ट करेध्रुवम् (dhruvam)surelyनिश्चय

Verse 16

१६ अनेनैव विधानेन बलिं दद्याच्चतुष्पथे । दग्धमत्स्यं सरक्तान्नं पिण्डीकृत्य समाहितः । आममांसं हरिद्राक्तं यं विचिन्त्य प्रदापयेत् । सप्ताहाल्लभते शत्रुर्यमसद्म न संशयः । हरिर्वा शंकरो वापि न शक्तो रक्षितुं क्वचित् ॥१६॥

anenaiva vidhānena baliṃ dadyāccatuṣpathe | dagdhamatsyaṃ saraktānnaṃ piṇḍīkṛtya samāhitaḥ | āmamāṃsaṃ haridrāktaṃ yaṃ vicintya pradāpayet | saptāhāllabhate śatruryamasadma na saṃśayaḥ | harirvā śaṃkaro vāpi na śakto rakṣituṃ kvacit ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इसी विधान से चौराहे पर बलि दे: एकाग्र होकर जली मछली और रक्त सहित अन्न का पिण्ड बनाकर, हल्दी लगे कच्चे मांस के साथ, जिसका चिन्तन करके दिलाए, वह शत्रु सात दिन में यम के घर पहुँचता है, इसमें संशय नहीं; हरि या शंकर भी उसे कहीं बचाने में समर्थ नहीं।"

"By this very rule one should give a bali at a crossroads: composed, having made burnt fish and rice with blood into a ball, with raw meat smeared with turmeric, one should have it given while thinking of the man. Within seven days the enemy reaches the house of Yama, no doubt; neither Hari nor Śaṅkara is able to protect him anywhere."

Word by wordपदार्थ

अनेन (anena)by thisइसीएव (eva)veryहीविधानेन (vidhānena)ruleविधान सेबलिम् (balim)a baliबलिदद्यात् (dadyāt)one should giveदेचतुष्पथे (catuṣpathe)at a crossroadsचौराहे परदग्ध-मत्स्यम् (dagdha-matsyam)burnt fishजली मछलीस-रक्त-अन्नम् (sa-rakta-annam)rice with bloodरक्त सहित अन्नपिण्डी-कृत्य (piṇḍī-kṛtya)having made into a ballपिण्ड बनाकरसमाहितः (samāhitaḥ)composedएकाग्रआम-मांसम् (āma-māṃsam)raw meatकच्चा मांसहरिद्रा-अक्तम् (haridrā-aktam)smeared with turmericहल्दी लगायम् (yam)whomजिसकाविचिन्त्य (vicintya)having thought ofचिन्तन करकेप्रदापयेत् (pradāpayet)one should have givenदिलाएसप्त-अहात् (sapta-ahāt)within seven daysसात दिन मेंलभते (labhate)reachesपाता हैशत्रुः (śatruḥ)the enemyशत्रुयम-सद्म (yama-sadma)the house of Yamaयम का घर (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशयहरिः (hariḥ)Hariहरिवा (vā)orयाशंकरः (śaṃkaraḥ)Śaṅkaraशंकरवा (vā)orयाअपि (api)evenभी (na)notनहींशक्तः (śaktaḥ)ableसमर्थरक्षितुम् (rakṣitum)to protectबचाने मेंक्वचित् (kvacit)anywhereकहीं

Verse 17

१७ बलिमन्त्रस्तु : उमाबीजयुगञ्चादौ चामुण्डाबीजयुग्मकम् । कालि-कालि पदञ्चोक्त्वा खादय द्वितयं ततः । वशीकुरु महासत्त्वानादिद्वन्द्वं पुनर्वदेत् । वह्निजायां ततः प्रोक्त्वा बलिमन्त्रः शुभावहः । उमाबीजं हृल्लेखाबीजं चामुण्डाबीजं श्यामाबीजम् ॥१७॥

balimantrastu : | umābījayugañcādau cāmuṇḍābījayugmakam | kāli-kāli padañcoktvā khādaya dvitayaṃ tataḥ | vaśīkuru mahāsattvānādidvandvaṃ punarvadet | vahnijāyāṃ tataḥ proktvā balimantraḥ śubhāvahaḥ | umābījaṃ hṛllekhābījaṃ cāmuṇḍābījaṃ śyāmābījam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बलिमन्त्र: "पहले उमा बीज का युग्म और चामुण्डा बीज का युग्म; कालि कालि पद कहकर फिर दो बार खादय; वशीकुरु महासत्त्वान्; फिर आदि का युग्म कहे, और फिर अग्नि की पत्नी कहे — यह शुभ लाने वाला बलिमन्त्र है। उमा बीज हृल्लेखा बीज है; चामुण्डा बीज श्यामा बीज है।"

The bali-mantra: "First the pair of Umā bījas and the pair of Cāmuṇḍā bījas; having said the word kāli kāli, then khādaya twice; vaśīkuru mahāsattvān; one should say the first pair again, and then utter the wife of fire — this is the bali-mantra that brings good. The Umā bīja is the hṛllekhā bīja; the Cāmuṇḍā bīja is the Śyāmā bīja."

Word by wordपदार्थ

उमा-बीज-युगम् (umā-bīja-yugam)the pair of Umā bījasउमा बीज का युग्म (ca)andऔरआदौ (ādau)firstपहलेचामुण्डा-बीज-युग्मकम् (cāmuṇḍā-bīja-yugmakam)the pair of Cāmuṇḍā bījasचामुण्डा बीज का युग्मकालि-कालि (kāli-kāli)kāli kāliकालि कालिपदम् (padam)the wordपद (ca)andऔरउक्त्वा (uktvā)having saidकहकरखादय (khādaya)khādayaखादयद्वितयम् (dvitayam)twiceदो बारततः (tataḥ)thenफिरवशीकुरु (vaśīkuru)vaśīkuruवशीकुरुमहा-सत्त्वान् (mahā-sattvān)mahāsattvānमहासत्त्वान्आदि-द्वन्द्वम् (ādi-dvandvam)the first pairआदि का युग्मपुनः (punaḥ)againफिरवदेत् (vadet)one should sayकहेवह्नि-जायाम् (vahni-jāyām)the wife of fireअग्नि की पत्नीततः (tataḥ)thenफिरप्रोक्त्वा (proktvā)having utteredकहकरबलि-मन्त्रः (bali-mantraḥ)the bali-mantraबलिमन्त्रशुभ-आवहः (śubha-āvahaḥ)bringing goodशुभ लाने वालाउमा-बीजम् (umā-bījam)the Umā bījaउमा बीजहृल्लेखा-बीजम् (hṛllekhā-bījam)the hṛllekhā bījaहृल्लेखा बीजचामुण्डा-बीजम् (cāmuṇḍā-bījam)the Cāmuṇḍā bījaचामुण्डा बीजश्यामा-बीजम् (śyāmā-bījam)the Śyāmā bījaश्यामा बीज

Verse 18

१८ एणाजिनं परिधाय उपविश्य निजाङ्गने । आत्मानं घोररूपञ्च चिन्तयित्वा समाहितः । अङ्गारकदिने चैव निन्दितासु तिथिष्वपि । पूजितं खड्गमादाय निशीथे बलिमाहरेत् । प्रहारशोणितञ्चास्य दद्याद्देव्यै यथाविधि । अच्छेद्याभेद्यकायः स्यात्रिपूणां नात्र संशयः ॥१८॥

eṇājinaṃ paridhāya upaviśya nijāṅgane | ātmānaṃ ghorarūpañca cintayitvā samāhitaḥ | aṅgārakadine caiva ninditāsu tithiṣvapi | pūjitaṃ khaḍgamādāya niśīthe balimāharet | prahāraśoṇitañcāsya dadyāddevyai yathāvidhi | acchedyābhedyakāyaḥ syātripūṇāṃ nātra saṃśayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मृगचर्म पहनकर अपने आँगन में बैठकर, अपने को घोर रूप वाला चिन्तन करके, एकाग्र होकर, मंगलवार को या निन्दित तिथियों में पूजित खड्ग लेकर आधी रात में बलि दे, और विधि से अपने प्रहार का रक्त देवी को दे। उसका शरीर शत्रुओं से अछेद्य और अभेद्य हो जाता है; इसमें संशय नहीं।"

"Having put on a deer-skin and sat in his own courtyard, having imagined himself of terrible form, composed, on a Tuesday or on condemned tithis, one should take the worshipped sword and offer a bali at midnight, and give the goddess blood from a cut on his own body by rule. His body becomes such that enemies cannot cut or pierce it; there is no doubt in this."

Word by wordपदार्थ

एण-अजिनम् (eṇa-ajinam)a deer-skinमृगचर्मपरिधाय (paridhāya)having put onपहनकरउपविश्य (upaviśya)having satबैठकरनिज-अङ्गने (nija-aṅgane)in one's own courtyardअपने आँगन मेंआत्मानम् (ātmānam)oneselfअपने कोघोर-रूपम् (ghora-rūpam)of terrible formघोर रूप वाला (ca)andऔरचिन्तयित्वा (cintayitvā)having imaginedचिन्तन करकेसमाहितः (samāhitaḥ)composedएकाग्रअङ्गारक-दिने (aṅgāraka-dine)on a Tuesdayमंगलवार को (ca)andऔरएव (eva)indeedहीनिन्दितासु (ninditāsu)condemnedनिन्दिततिथिषु (tithiṣu)on tithisतिथियों मेंअपि (api)alsoभीपूजितम् (pūjitam)worshippedपूजितखड्गम् (khaḍgam)the swordखड्गआदाय (ādāya)having takenलेकरनिशीथे (niśīthe)at midnightआधी रात मेंबलिम् (balim)a baliबलिआहरेत् (āharet)one should offerदेप्रहार-शोणितम् (prahāra-śoṇitam)blood from a cutप्रहार का रक्त (ca)andऔरअस्य (asya)of his ownअपनादद्यात् (dadyāt)one should giveदेदेव्यै (devyai)to the goddessदेवी कोयथाविधि (yathāvidhi)by ruleविधि सेअच्छेद्य-अभेद्य-कायः (acchedya-abhedya-kāyaḥ)with a body that cannot be cut or piercedअछेद्य और अभेद्य शरीर वालास्यात् (syāt)one becomesहो जाता हैरिपूणाम् (ripūṇām)by enemiesशत्रुओं से (na)noनहींअत्र (atra)hereइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसंशय

Verse 19

१९ मायाबीजं समुद्धृत्य रमाबीजं ततः परम् । कात्यायनीपदं ङेऽन्तं वह्नेर्भार्या ततः परम् । अष्टाक्षरी महाविद्या सर्वकामफलप्रदा । ध्यानपूजादिकं सर्वं पूर्ववच्च समाचरेत् । इति कात्यायनीकल्पः ॥१९॥

māyābījaṃ samuddhṛtya ramābījaṃ tataḥ param | kātyāyanīpadaṃ ṅe'ntaṃ vahnerbhāryā tataḥ param | aṣṭākṣarī mahāvidyā sarvakāmaphalapradā | dhyānapūjādikaṃ sarvaṃ pūrvavacca samācaret | iti kātyāyanīkalpaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-3-chapter-five-katyayani-kalpa#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"माया बीज उद्धृत करके, उसके बाद रमा बीज, फिर चतुर्थी में कात्यायनी पद और उसके बाद अग्नि की पत्नी — आठ अक्षर की यह महाविद्या सब कामनाओं का फल देने वाली है। ध्यान, पूजा आदि सब पहले जैसा करे।" कात्यायनीकल्प यहाँ पूर्ण हुआ।

"Having drawn out the māyā bīja, next the Ramā bīja, then the word Kātyāyanī in the dative and next the wife of fire — the great vidyā of eight syllables gives the fruit of every wish. Dhyāna, worship and all the rest one should perform as before." Here ends the Kātyāyanī-kalpa.

Word by wordपदार्थ

माया-बीजम् (māyā-bījam)the māyā bījaमाया बीजसमुद्धृत्य (samuddhṛtya)having drawn outउद्धृत करकेरमा-बीजम् (ramā-bījam)the Ramā bījaरमा बीजततः (tataḥ)after thatउसकेपरम् (param)nextबादकात्यायनी-पदम् (kātyāyanī-padam)the word Kātyāyanīकात्यायनी पदङे-अन्तम् (ṅe-antam)in the dativeचतुर्थी मेंवह्नेः (vahneḥ)of fireअग्नि कीभार्या (bhāryā)the wifeपत्नीततः (tataḥ)after thatउसकेपरम् (param)nextबादअष्ट-अक्षरी (aṣṭa-akṣarī)of eight syllablesआठ अक्षर कीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यासर्व-काम-फल-प्रदा (sarva-kāma-phala-pradā)giving the fruit of every wishसब कामनाओं का फल देने वालीध्यान-पूजा-आदिकम् (dhyāna-pūjā-ādikam)dhyāna, worship and the restध्यान, पूजा आदिसर्वम् (sarvam)allसबपूर्ववत् (pūrvavat)as beforeपहले जैसा (ca)andऔरसमाचरेत् (samācaret)one should performकरे

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.