॥ ॐ ॥
श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्
ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डःअथ षोडशोल्लासः
Īśvara sets out the kāmya rites of the Parā-Prāsāda mantra: the preliminary lakh-japa with homa and tarpaṇa, the long list of matters a mantrin must know before undertaking the six acts, the grammar of mantra-endings, materials and places for each rite, the sāttvika, rājasa and tāmasa meditations on the seed with their fruits, the yantra and jar-abhiṣeka, the pacifying, subjugating and destructive homas, and the effigy rite for killing. ईश्वर परा-प्रासाद मन्त्र के काम्यकर्म बताते हैं: होम-तर्पण सहित प्रारम्भिक लक्ष-जप, षट्कर्म से पहले मन्त्री को जानने योग्य विषयों की लम्बी सूची, मन्त्रान्त पदों का नियम, प्रत्येक कर्म के द्रव्य और स्थान, बीज के सात्त्विक, राजस और तामस ध्यान और उनके फल, यन्त्र और कलशाभिषेक, शान्तिक, वश्य और क्रूर होम, तथा मारण के लिए प्रतिकृति-विधान।
१ कुलेश श्रोतुमिच्छामि करुणामृतवारिधे । काम्यकर्मविधानञ्च वद मे परमेश्वर ॥ १॥
kuleśa śrotumicchāmi karuṇāmṛtavāridhe | kāmyakarmavidhānañca vada me parameśvara ||
हे कुलेश! हे करुणामृत के सागर! मैं काम्यकर्म का विधान सुनना चाहती हूँ; मुझे बताइए, हे परमेश्वर!
O Lord of the Kula, ocean of the nectar of compassion, I wish to hear the procedure of the kāmya rites (rites performed for a desired end); tell me, O supreme Lord.
कुलेश श्रोतुमिच्छामि (kuleśa śrotumicchāmi) — O Lord of the Kula, I wish to hearहे कुलेश! मैं सुनना चाहती हूँकरुणामृतवारिधे (karuṇāmṛtavāridhe) — O ocean of the nectar of compassionहे करुणामृत के सागरकाम्यकर्मविधानञ्च (kāmyakarmavidhānañca) — and the procedure of the optional (kāmya) ritesऔर काम्य कर्मों का विधानवद मे परमेश्वर (vada me parameśvara) — tell me, O supreme Lordमुझे बताइए, हे परमेश्वर
२ शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण प्रयोगनिपुणो भवेत् ॥ २॥
śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa prayoganipuṇo bhavet ||
सुनो देवि! जो तुम मुझसे पूछती हो वह मैं कहता हूँ; उसके श्रवण मात्र से मनुष्य प्रयोग में निपुण हो जाता है।
Listen, O Devī, I shall declare what you ask of me; by merely hearing it one becomes skilled in prayoga (the ritual application of mantras).
शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi) — listen, O Devī, I shall declareसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi) — what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa) — by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेप्रयोगनिपुणो भवेत् (prayoganipuṇo bhavet) — one becomes skilled in the rites of application (prayoga)प्रयोग में निपुण होता है
३ मन्त्री विशुद्धहृदयः पूर्वोक्तनियमान्वितः । श्रीप्रासादपरामन्त्रं तत्त्वलक्षं जपेत् प्रिये ॥ ३॥
mantrī viśuddhahṛdayaḥ pūrvoktaniyamānvitaḥ | śrīprāsādaparāmantraṃ tattvalakṣaṃ japet priye ||
विशुद्ध हृदय वाला, पूर्वोक्त नियमों से युक्त मन्त्री श्रीप्रासाद-परा मन्त्र का तत्त्वों की संख्या के अनुसार लाख-लाख जप करे, हे प्रिये!
The mantrin, of purified heart and observing the rules stated earlier, should repeat the Śrī Prāsāda-Parā mantra a lakh of times for each tattva, O beloved.
मन्त्री (mantrī) — the mantrinमन्त्रीविशुद्धहृदयः (viśuddhahṛdayaḥ) — of purified heartविशुद्ध हृदय वालापूर्वोक्तनियमान्वितः (pūrvoktaniyamānvitaḥ) — observing the rules stated beforeपूर्वोक्त नियमों से युक्तश्रीप्रासादपरामन्त्रं (śrīprāsādaparāmantraṃ) — the Śrī Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रतत्त्वलक्षं (tattvalakṣaṃ) — a lakh for each tattva (i.e. lakhs to the number of the tattvas)तत्त्व-लक्ष (तत्त्वों की संख्या के लाख)जपेत् प्रिये (japet priye) — should repeat, O belovedजपे, हे प्रिये
४ दशांशं जुहुयाद्देवि संस्कृते हव्यवाहने । दशांशं तर्पयेद्दुग्धैः सलिलैः शालितण्डुलैः ॥ ४॥
daśāṃśaṃ juhuyāddevi saṃskṛte havyavāhane | daśāṃśaṃ tarpayeddugdhaiḥ salilaiḥ śālitaṇḍulaiḥ ||
हे देवि! संस्कृत अग्नि में (जप का) दशांश हवन करे, और दूध, जल तथा शालि-तण्डुलों से दशांश तर्पण करे।
He should offer a tenth part (of the japa) as oblations into the duly consecrated fire, O Devī, and make libation (tarpaṇa) of a tenth part with milk, water and śāli-rice grains.
दशांशं जुहुयाद्देवि (daśāṃśaṃ juhuyāddevi) — he should offer a tenth part in the fire, O Devīदशांश हवन करे, हे देविसंस्कृते हव्यवाहने (saṃskṛte havyavāhane) — in the duly consecrated fireसंस्कृत अग्नि मेंदशांशं तर्पयेद् (daśāṃśaṃ tarpayed) — he should make libation of a tenth partदशांश तर्पण करेदुग्धैः सलिलैः शालितण्डुलैः (dugdhaiḥ salilaiḥ śālitaṇḍulaiḥ) — with milk, water and rice grainsदूध, जल, शालि-चावल से
५ गन्धपुष्पाक्षताकल्पधनवस्त्रादिभिः प्रिये । भक्ष्यभोज्यान्नपानाद्यैर्हव्यद्रव्यैर्मनोहरैः ॥ ५॥
gandhapuṣpākṣatākalpadhanavastrādibhiḥ priye | bhakṣyabhojyānnapānādyairhavyadravyairmanoharaiḥ ||
हे प्रिये! गन्ध, पुष्प, अक्षत, आभूषण, धन, वस्त्र आदि से, भक्ष्य-भोज्य, अन्न-पान आदि से, मनोहर हव्य-द्रव्यों से,
With perfumes, flowers, unbroken rice, ornaments, wealth, cloth and the rest, O beloved, with edibles and dishes, food, drink and the like, with charming offering-substances,
गन्धपुष्पाक्षताकल्पधनवस्त्रादिभिः (gandhapuṣpākṣatākalpadhanavastrādibhiḥ) — with perfumes, flowers, unbroken rice, ornaments, wealth, cloth and the restगन्ध, पुष्प, अक्षत, आभूषण, धन, वस्त्र आदि सेप्रिये (priye) — O belovedहे प्रियेभक्ष्यभोज्यान्नपानाद्यैः (bhakṣyabhojyānnapānādyaiḥ) — with things to chew and to eat, food, drink and the likeभक्ष्य, भोज्य, अन्न, पान आदि सेहव्यद्रव्यैर्मनोहरैः (havyadravyairmanoharaiḥ) — with charming offering-substancesमनोहर हव्य-द्रव्यों से
६ तोषयेद् योगिनीचक्रं यथाविभवविस्तरम् । एवं न्यासजपध्यानसहोमार्चनतर्पणः ॥ ६॥
toṣayed yoginīcakraṃ yathāvibhavavistaram | evaṃ nyāsajapadhyānasahomārcanatarpaṇaḥ ||
यथाशक्ति विस्तार से योगिनी-चक्र को सन्तुष्ट करे। इस प्रकार न्यास, जप, ध्यान सहित होम, अर्चन और तर्पण करने वाला
he should gratify the circle of Yoginīs with all the amplitude his means allow. Thus, having performed nyāsa, japa and dhyāna together with homa, worship and tarpaṇa,
तोषयेद् योगिनीचक्रं (toṣayed yoginīcakraṃ) — he should gratify the circle of Yoginīsयोगिनी-चक्र को सन्तुष्ट करेयथाविभवविस्तरम् (yathāvibhavavistaram) — with all the amplitude his means allowयथावैभव विस्तार सेएवं (evaṃ) — thusइस प्रकारन्यासजपध्यानसहोमार्चनतर्पणः (nyāsajapadhyānasahomārcanatarpaṇaḥ) — with nyāsa, japa, dhyāna, together with homa, worship and tarpaṇaन्यास, जप, ध्यान, होम, अर्चन, तर्पण सहित
७ मन्त्री सिद्धमनुर्देवि साक्षात् परशिवो भवेत् । ततः स्वमनसोऽभीष्टान् प्रयोगान् कुलनायिके ॥ ७॥
mantrī siddhamanurdevi sākṣāt paraśivo bhavet | tataḥ svamanaso'bhīṣṭān prayogān kulanāyike ||
मन्त्री सिद्धमन्त्र होकर, हे देवि! साक्षात् परशिव हो जाता है। तब, हे कुलनायिके! अपने मन के अभीष्ट प्रयोगों को
the mantrin whose mantra is perfected, O Devī, becomes the supreme Śiva in person. Then, O Mistress of the Kula, the rites his own heart desires
मन्त्री सिद्धमनुर्देवि (mantrī siddhamanurdevi) — the mantrin whose mantra is perfected, O Devīसिद्ध-मन्त्र मन्त्री, हे देविसाक्षात् परशिवो भवेत् (sākṣāt paraśivo bhavet) — becomes the supreme Śiva in personसाक्षात् परशिव हो जाता हैततः (tataḥ) — thenफिरस्वमनसोऽभीष्टान् प्रयोगान् (svamanaso'bhīṣṭān prayogān) — the applications his own mind desiresअपने मन के अभीष्ट प्रयोगकुलनायिके (kulanāyike) — O Mistress of the Kulaहे कुलनायिके
८ मन्त्रेणानेन मतिमान् साधयेद् भुक्तिमुक्तये । सिद्धमन्त्रस्य सिध्यन्ति षट् कर्माणि न संशयः । नैव सिध्यन्त्यसिद्धस्य देवताशापमाप्नुयात् ॥ ८॥
mantreṇānena matimān sādhayed bhuktimuktaye | siddhamantrasya sidhyanti ṣaṭ karmāṇi na saṃśayaḥ | naiva sidhyantyasiddhasya devatāśāpamāpnuyāt ||
बुद्धिमान् इस मन्त्र से भुक्ति और मुक्ति के लिए सिद्ध करे। सिद्धमन्त्र वाले के षट्कर्म सिद्ध होते हैं, इसमें संशय नहीं; असिद्ध के सिद्ध नहीं होते, वह देवता के शाप को प्राप्त करता है।
the wise one should accomplish with this mantra, for enjoyment and liberation. For one whose mantra is perfected the six rites succeed without doubt; for one unperfected they do not succeed at all, and he incurs the curse of the deity.
मन्त्रेणानेन मतिमान् (mantreṇānena matimān) — the wise one, with this mantraइस मन्त्र से बुद्धिमान्साधयेद् भुक्तिमुक्तये (sādhayed bhuktimuktaye) — should accomplish, for enjoyment and liberationभुक्ति-मुक्ति के लिए साधेसिद्धमन्त्रस्य सिध्यन्ति (siddhamantrasya sidhyanti) — for one whose mantra is perfected there succeedसिद्ध-मन्त्र वाले के सिद्ध होते हैंषट् कर्माणि न संशयः (ṣaṭ karmāṇi na saṃśayaḥ) — the six rites, without doubtछह कर्म, सन्देह नहींनैव सिध्यन्त्यसिद्धस्य (naiva sidhyantyasiddhasya) — they do not succeed for one unperfectedअसिद्ध के सिद्ध नहीं होतेदेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt) — he incurs the curse of the deityदेवता का शाप पाता है
९ काम्यप्रयोगकर्तॄणां परलोको न विद्यते । प्रयोगसिद्धिरेवैषां फलमन्यन्न तु प्रिये ॥ ९॥
kāmyaprayogakartṝṇāṃ paraloko na vidyate | prayogasiddhirevaiṣāṃ phalamanyanna tu priye ||
काम्य प्रयोग करने वालों के लिए परलोक नहीं है; प्रयोग की सिद्धि ही उनका फल है, अन्य कुछ नहीं, हे प्रिये!
For those who perform kāmya rites there is no world beyond; the success of the rite alone is their fruit and nothing else, O beloved.
काम्यप्रयोगकर्तॄणां (kāmyaprayogakartṝṇāṃ) — for performers of rites for desired endsकाम्य प्रयोग करने वालों के लिएपरलोको न विद्यते (paraloko na vidyate) — there is no other worldपरलोक नहीं हैप्रयोगसिद्धिरेवैषां (prayogasiddhirevaiṣāṃ) — the success of the rite alone is theirsउनके लिए प्रयोग-सिद्धि हीफलमन्यन्न तु प्रिये (phalamanyanna tu priye) — and no other fruit, O belovedफल है, अन्य नहीं, हे प्रिये
१० एकस्यापि विधानस्य न कुत्रापि फलद्वयम् । देवेशि दृश्यते तस्मान्निष्कामो देवतां यजेत् ॥ १०॥
ekasyāpi vidhānasya na kutrāpi phaladvayam | deveśi dṛśyate tasmānniṣkāmo devatāṃ yajet ||
हे देवेशि! किसी एक विधान का दो फल कहीं नहीं देखा जाता; इसलिए निष्काम होकर देवता का यजन करे।
Nowhere is a twofold fruit seen from any one rite, O Queen of the gods; therefore one should worship the deity free of desire.
एकस्यापि विधानस्य (ekasyāpi vidhānasya) — of even a single riteएक भी विधान कान कुत्रापि फलद्वयम् (na kutrāpi phaladvayam) — nowhere is there a double fruitकहीं दो फल नहींदेवेशि दृश्यते (deveśi dṛśyate) — is seen, O Queen of godsदिखता, हे देवेशितस्मान्निष्कामो देवतां यजेत् (tasmānniṣkāmo devatāṃ yajet) — therefore one should worship the deity without desireइसलिए निष्काम होकर देवता का यजन करे
११ होमतर्पणमन्त्राद्यैर्न्यासध्यानविशेषकैः । आत्मनश्च परस्यापि षट् कर्माणि समाचरेत् ॥ ११॥
homatarpaṇamantrādyairnyāsadhyānaviśeṣakaiḥ | ātmanaśca parasyāpi ṣaṭ karmāṇi samācaret ||
होम, तर्पण, मन्त्र आदि से और विशेष न्यास-ध्यानों से अपने लिए और दूसरे के लिए भी षट्कर्म का आचरण करे।
With homa, tarpaṇa, mantra and the rest, and with the particular nyāsas and dhyānas, one should perform the six rites for oneself and for another.
होमतर्पणमन्त्राद्यैः (homatarpaṇamantrādyaiḥ) — with homa, tarpaṇa, mantra and the restहोम, तर्पण, मन्त्र आदि सेन्यासध्यानविशेषकैः (nyāsadhyānaviśeṣakaiḥ) — with the particular nyāsas and dhyānasविशेष न्यास और ध्यानों सेआत्मनश्च परस्यापि (ātmanaśca parasyāpi) — for oneself and also for anotherअपने लिए और दूसरे के लिए भीषट् कर्माणि समाचरेत् (ṣaṭ karmāṇi samācaret) — one should perform the six ritesछह कर्म करे
१२ प्रयोगान्ते चक्रपूजां विधिनैव समाचरेत् । लक्षमेकं जपेन्मन्त्रं न्यासध्यानसमन्वितः ॥ १२॥
prayogānte cakrapūjāṃ vidhinaiva samācaret | lakṣamekaṃ japenmantraṃ nyāsadhyānasamanvitaḥ ||
प्रयोग के अन्त में विधिपूर्वक चक्रपूजा करे, और न्यास-ध्यान सहित मन्त्र का एक लाख जप करे,
At the end of the rite he should perform the cakra-pūjā according to rule, and repeat the mantra one lakh of times with nyāsa and dhyāna,
प्रयोगान्ते (prayogānte) — at the end of the riteप्रयोग के अन्त मेंचक्रपूजां विधिनैव समाचरेत् (cakrapūjāṃ vidhinaiva samācaret) — he should perform the cakra-pūjā according to ruleचक्रपूजा विधि से ही करेलक्षमेकं जपेन्मन्त्रं (lakṣamekaṃ japenmantraṃ) — he should repeat the mantra one lakh of timesएक लाख मन्त्र जपेन्यासध्यानसमन्वितः (nyāsadhyānasamanvitaḥ) — with nyāsa and dhyānaन्यास और ध्यान सहित
१३ प्रयोगदोषशान्त्यर्थमात्मरक्षार्थमेव च । न चेत् फलं न चाप्नोति देवताशापमाप्नुयात् ॥ १३॥
prayogadoṣaśāntyarthamātmarakṣārthameva ca | na cet phalaṃ na cāpnoti devatāśāpamāpnuyāt ||
प्रयोग के दोषों की शान्ति के लिए और आत्मरक्षा के लिए। यदि नहीं करता तो फल नहीं पाता और देवता के शाप को प्राप्त होता है।
to appease the faults of the rite and for his own protection. If he does not, he obtains no fruit and incurs the curse of the deity.
प्रयोगदोषशान्त्यर्थम् (prayogadoṣaśāntyartham) — to appease the faults of the riteप्रयोग-दोष की शान्ति के लिएआत्मरक्षार्थमेव च (ātmarakṣārthameva ca) — and for his own protectionऔर आत्मरक्षा के लिएन चेत् (na cet) — if notयदि नहींफलं न चाप्नोति (phalaṃ na cāpnoti) — he does not obtain the fruitफल नहीं पातादेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt) — and incurs the curse of the deityदेवता का शाप पाता है
१४ तिथिवारञ्च नक्षत्रं योगमासर्तुपक्षकम् । दीपेशं कुलचक्राणि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ १४॥
tithivārañca nakṣatraṃ yogamāsartupakṣakam | dīpeśaṃ kulacakrāṇi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
तिथि, वार, नक्षत्र, योग, मास, ऋतु, पक्ष, दीपेश और कुलचक्रों को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the tithi, weekday and nakṣatra, the yoga, month, season and fortnight, the lord of the lamp (dīpeśa) and the Kula-cakras, one should accomplish the rites.
तिथिवारञ्च नक्षत्रं (tithivārañca nakṣatraṃ) — the lunar day, weekday and asterismतिथि, वार और नक्षत्रयोगमासर्तुपक्षकम् (yogamāsartupakṣakam) — the yoga, month, season and fortnightयोग, मास, ऋतु, पक्षदीपेशं कुलचक्राणि (dīpeśaṃ kulacakrāṇi) — the lord of the lamp and the Kula-cakrasदीपेश और कुलचक्रज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
१५ ऋषिच्छन्दोदेवताङ्गन्यासध्यानार्चनादिकम् । बीजं शक्तिं कीलकञ्च ज्ञात्वा मन्त्राणि साधयेत् ॥ १५॥
ṛṣicchandodevatāṅganyāsadhyānārcanādikam | bījaṃ śaktiṃ kīlakañca jñātvā mantrāṇi sādhayet ||
ऋषि, छन्द, देवता, अङ्गन्यास, ध्यान, अर्चन आदि, बीज, शक्ति और कीलक को जानकर मन्त्रों को सिद्ध करे।
Having learnt the ṛṣi, metre and deity, the aṅga-nyāsa, dhyāna and worship and the rest, the bīja, śakti and kīlaka, one should perfect the mantras.
ऋषिच्छन्दोदेवताङ्गन्यासध्यानार्चनादिकम् (ṛṣicchandodevatāṅganyāsadhyānārcanādikam) — the seer, metre, deity, limb-nyāsa, dhyāna, worship and so onऋषि, छन्द, देवता, अंगन्यास, ध्यान, अर्चन आदिबीजं शक्तिं कीलकञ्च (bījaṃ śaktiṃ kīlakañca) — the seed, the śakti and the kīlakaबीज, शक्ति और कीलकज्ञात्वा मन्त्राणि साधयेत् (jñātvā mantrāṇi sādhayet) — having known, one should perfect the mantrasजानकर मन्त्र साधे
१६ पुत्रबान्धवदाराश्च राशिवर्णानुकूलता । भूतमैत्रीं तथोद्यन्तं ज्ञात्वा मन्त्राणि साधयेत् ॥ १६॥
putrabāndhavadārāśca rāśivarṇānukūlatā | bhūtamaitrīṃ tathodyantaṃ jñātvā mantrāṇi sādhayet ||
(मन्त्र के) पुत्र, बान्धव, दारा, राशि और वर्ण की अनुकूलता, भूत-मैत्री तथा उदय को जानकर मन्त्रों को सिद्ध करे।
Having learnt (the mantra's) sons, kinsmen and wives, the favourableness of the zodiac sign and letter, the friendship of the elements and its rising, one should perfect the mantras.
पुत्रबान्धवदाराश्च (putrabāndhavadārāśca) — sons, kinsmen and wivesपुत्र, बान्धव, स्त्रीराशिवर्णानुकूलता (rāśivarṇānukūlatā) — the favourableness of zodiac sign and letterराशि और वर्ण की अनुकूलताभूतमैत्रीं (bhūtamaitrīṃ) — the friendship of the elementsभूत-मैत्रीतथोद्यन्तं (tathodyantaṃ) — and the rising (of the mantra)और उदयमान (मन्त्र)ज्ञात्वा मन्त्राणि साधयेत् (jñātvā mantrāṇi sādhayet) — having known, one should perfect the mantrasजानकर मन्त्र साधे
१७ मन्त्रविद्याऽभेदरूपं निद्राञ्च बोधरूपकम् । स्त्रीपुंनपुंसकादींश्च ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ १७॥
mantravidyā'bhedarūpaṃ nidrāñca bodharūpakam | strīpuṃnapuṃsakādīṃśca jñātvā karmāṇi sādhayet ||
मन्त्र और विद्या के अभेद रूप, निद्रा और बोध रूप, स्त्री, पुरुष, नपुंसक आदि (भेदों) को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the identity of form of mantra and vidyā, the sleeping and the waking (state of mantras), and the feminine, masculine, neuter and other classes, one should accomplish the rites.
मन्त्रविद्याऽभेदरूपं (mantravidyā'bhedarūpaṃ) — the non-difference in form of mantra and vidyāमन्त्र और विद्या का अभेद रूपनिद्राञ्च बोधरूपकम् (nidrāñca bodharūpakam) — the sleeping and the waking formनिद्रा और बोध रूपस्त्रीपुंनपुंसकादींश्च (strīpuṃnapuṃsakādīṃśca) — the feminine, masculine, neuter and other classesस्त्री, पुरुष, नपुंसक आदिज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
१८ स्वरवर्णपदद्वित्वं विदुश्चैतन्यसूतकम् । ह्रस्वदीर्घप्लुतादींश्च ज्ञात्वा मन्त्राणि साधयेत् ॥ १८॥
svaravarṇapadadvitvaṃ viduścaitanyasūtakam | hrasvadīrghaplutādīṃśca jñātvā mantrāṇi sādhayet ||
विद्वान् स्वर, वर्ण और पद के द्वित्व, चैतन्य और सूतक को जानते हैं; ह्रस्व, दीर्घ, प्लुत आदि को जानकर मन्त्रों को सिद्ध करे।
The wise know the doubling of vowel, consonant and word, the enlivening and the defilement (of a mantra); having learnt the short, long, prolated and other measures, one should perfect the mantras.
स्वरवर्णपदद्वित्वं (svaravarṇapadadvitvaṃ) — the doubling of vowel, consonant and wordस्वर, वर्ण, पद का द्वित्वविदुश्चैतन्यसूतकम् (viduścaitanyasūtakam) — the wise know the awakening (caitanya) and the impurity (sūtaka)चैतन्य और सूतक जानते हैंह्रस्वदीर्घप्लुतादींश्च (hrasvadīrghaplutādīṃśca) — the short, long, prolated and other (measures)ह्रस्व, दीर्घ, प्लुत आदिज्ञात्वा मन्त्राणि साधयेत् (jñātvā mantrāṇi sādhayet) — having known, one should perfect the mantrasजानकर मन्त्र साधे
१९ पञ्चशुद्ध्यासनप्राणायामन्यासाक्षमालिकाः । दोषसंस्कारमुद्रादीन् ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ १९॥
pañcaśuddhyāsanaprāṇāyāmanyāsākṣamālikāḥ | doṣasaṃskāramudrādīn jñātvā karmāṇi sādhayet ||
पञ्चशुद्धि, आसन, प्राणायाम, न्यास, अक्षमाला, दोष, संस्कार, मुद्रा आदि को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the five purifications, the seat, prāṇāyāma, nyāsa and rosary, the faults, the consecrations, the mudrās and the rest, one should accomplish the rites.
पञ्चशुद्ध्यासनप्राणायामन्यासाक्षमालिकाः (pañcaśuddhyāsanaprāṇāyāmanyāsākṣamālikāḥ) — the five purifications, seat, prāṇāyāma, nyāsa and rosaryपंचशुद्धि, आसन, प्राणायाम, न्यास, अक्षमालादोषसंस्कारमुद्रादीन् (doṣasaṃskāramudrādīn) — the faults, consecrations, mudrās and the restदोष, संस्कार, मुद्रा आदिज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
२० तथैवासनदिग्बन्धनाडीबन्धादिसङ्गतिम् । देवताकालमुद्रादि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ २०॥
tathaivāsanadigbandhanāḍībandhādisaṅgatim | devatākālamudrādi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
इसी प्रकार आसन, दिग्बन्ध, नाडीबन्ध आदि की सङ्गति, देवता, काल, मुद्रा आदि को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Likewise, having learnt the fitting together of seat, the binding of the quarters, the binding of the channels and the rest, the deity, the time, the mudrās and so on, one should accomplish the rites.
तथैवासनदिग्बन्धनाडीबन्धादिसङ्गतिम् (tathaivāsanadigbandhanāḍībandhādisaṅgatim) — likewise the fitting of seat, binding of the quarters, binding of the channels and the restवैसे ही आसन, दिग्बन्ध, नाड़ीबन्ध आदि की संगतिदेवताकालमुद्रादि (devatākālamudrādi) — the deity, the time, the mudrās and so onदेवता, काल, मुद्रा आदिज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
२१ साध्यसाधककर्माणि लेखनीद्रव्यपञ्चकम् । स्थानं यन्त्रं प्रमाणञ्च ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ २१॥
sādhyasādhakakarmāṇi lekhanīdravyapañcakam | sthānaṃ yantraṃ pramāṇañca jñātvā karmāṇi sādhayet ||
साध्य और साधक के कर्म, लेखनी और द्रव्यों का पञ्चक, स्थान, यन्त्र और प्रमाण को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the acts proper to the object (sādhya) and to the practitioner (sādhaka), the five items of pen and materials, the place, the yantra and the measure, one should accomplish the rites.
साध्यसाधककर्माणि (sādhyasādhakakarmāṇi) — the acts of the object and the practitionerसाध्य और साधक के कर्मलेखनीद्रव्यपञ्चकम् (lekhanīdravyapañcakam) — the five things of the pen and substancesलेखनी, द्रव्य-पंचकस्थानं यन्त्रं प्रमाणञ्च (sthānaṃ yantraṃ pramāṇañca) — the place, the yantra and the measureस्थान, यन्त्र और प्रमाणज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
२२ उत्पत्तिवासनावर्णमूर्तिसंस्कारसंस्थितम् । कुण्डद्रव्यप्रमाणादीन् ज्ञात्वा होमं समाचरेत् ॥ २२॥
utpattivāsanāvarṇamūrtisaṃskārasaṃsthitam | kuṇḍadravyapramāṇādīn jñātvā homaṃ samācaret ||
(अग्नि की) उत्पत्ति, वासना, वर्ण, मूर्ति, संस्कार और संस्थिति, कुण्ड, द्रव्य, प्रमाण आदि को जानकर होम करे।
Having learnt the origin, the underlying intent (vāsanā), the colour, the form, the consecration and the disposition (of the fire), the fire-pit, the substances, the measure and the rest, one should perform the homa.
उत्पत्तिवासनावर्णमूर्तिसंस्कारसंस्थितम् (utpattivāsanāvarṇamūrtisaṃskārasaṃsthitam) — the origin, the vāsanā, the colour, the form, the consecration and the dispositionउत्पत्ति, वासना, वर्ण, मूर्ति, संस्कार, संस्थितिकुण्डद्रव्यप्रमाणादीन् (kuṇḍadravyapramāṇādīn) — the fire-pit, the substances, the measure and the restकुण्ड, द्रव्य, प्रमाण आदिज्ञात्वा होमं समाचरेत् (jñātvā homaṃ samācaret) — having known, one should perform the homaजानकर होम करे
२३ अग्निप्रभां धूम्रवर्णध्वनिगन्धशिखाकृतीः । शुभचेष्टादिकं ज्ञात्वा कल्पयेत्तु शुभाशुभम् ॥ २३॥
agniprabhāṃ dhūmravarṇadhvanigandhaśikhākṛtīḥ | śubhaceṣṭādikaṃ jñātvā kalpayettu śubhāśubham ||
अग्नि की प्रभा, धूम का वर्ण, ध्वनि, गन्ध, शिखा की आकृतियाँ, शुभ चेष्टा आदि को जानकर शुभ और अशुभ का निर्णय करे।
Having observed the lustre of the fire, the colour of the smoke, the sound, the smell and the shapes of the flame, the auspicious movements and the rest, one should determine what is good and ill.
अग्निप्रभां (agniprabhāṃ) — the lustre of the fireअग्नि की प्रभाधूम्रवर्णध्वनिगन्धशिखाकृतीः (dhūmravarṇadhvanigandhaśikhākṛtīḥ) — the smoke-colour, sound, smell and shapes of the flameधूम्र-वर्ण, ध्वनि, गन्ध, शिखा की आकृतिशुभचेष्टादिकं ज्ञात्वा (śubhaceṣṭādikaṃ jñātvā) — having known the auspicious movements and the restशुभ चेष्टा आदि जानकरकल्पयेत्तु शुभाशुभम् (kalpayettu śubhāśubham) — one should determine good and illशुभ-अशुभ की कल्पना करे
२४ मन्त्रतत्त्वानुसन्धानदेहावेशादिलक्षणम् । मन्त्रोच्चारणभेदञ्च ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ २४॥
mantratattvānusandhānadehāveśādilakṣaṇam | mantroccāraṇabhedañca jñātvā karmāṇi sādhayet ||
मन्त्र-तत्त्व के अनुसन्धान, देह में आवेश आदि के लक्षण और मन्त्रोच्चारण के भेद को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the marks of contemplating the essence of the mantra, of its entering the body (āveśa) and so on, and the kinds of utterance of the mantra, one should accomplish the rites.
मन्त्रतत्त्वानुसन्धानदेहावेशादिलक्षणम् (mantratattvānusandhānadehāveśādilakṣaṇam) — the marks of contemplation of the mantra's essence, of possession of the body and the restमन्त्र-तत्त्व के अनुसन्धान, देहावेश आदि के लक्षणमन्त्रोच्चारणभेदञ्च (mantroccāraṇabhedañca) — and the kinds of utterance of the mantraऔर मन्त्रोच्चारण के भेदज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
२५ मण्डलं कलसद्रव्यशुद्धिं गन्धाष्टकादिकम् । दीक्षानामप्रदानादि ज्ञात्वा दीक्षां समाचरेत् ॥ २५॥
maṇḍalaṃ kalasadravyaśuddhiṃ gandhāṣṭakādikam | dīkṣānāmapradānādi jñātvā dīkṣāṃ samācaret ||
मण्डल, कलश और द्रव्यों की शुद्धि, गन्धाष्टक आदि, दीक्षा, नाम-प्रदान आदि को जानकर दीक्षा करे।
Having learnt the maṇḍala, the purification of the jar and of the substances, the eight perfumes and the rest, initiation, the bestowal of the name and so on, one should perform dīkṣā.
मण्डलं (maṇḍalaṃ) — the maṇḍalaमण्डलकलसद्रव्यशुद्धिं (kalasadravyaśuddhiṃ) — the purification of the jar and the substancesकलश और द्रव्य की शुद्धिगन्धाष्टकादिकम् (gandhāṣṭakādikam) — the eight perfumes and the restअष्टगन्ध आदिदीक्षानामप्रदानादि (dīkṣānāmapradānādi) — initiation, the giving of the name and so onदीक्षा, नाम-प्रदान आदिज्ञात्वा दीक्षां समाचरेत् (jñātvā dīkṣāṃ samācaret) — having known, one should perform initiationजानकर दीक्षा करे
२६ नित्यं नैमित्तिकं काम्यं नियमं नाम वासनाम् । पूजाधारणयन्त्रादि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ २६॥
nityaṃ naimittikaṃ kāmyaṃ niyamaṃ nāma vāsanām | pūjādhāraṇayantrādi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
नित्य, नैमित्तिक, काम्य, नियम, नाम, वासना, पूजा, धारण, यन्त्र आदि को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the obligatory, the occasional and the optional (rites), the rule, the name and the inner intent, the worship, the wearing of amulets, the yantras and the rest, one should accomplish the rites.
नित्यं नैमित्तिकं काम्यं (nityaṃ naimittikaṃ kāmyaṃ) — the obligatory, the occasional and the optionalनित्य, नैमित्तिक, काम्यनियमं नाम वासनाम् (niyamaṃ nāma vāsanām) — the rule, the name and the inner intentनियम, नाम, वासनापूजाधारणयन्त्रादि (pūjādhāraṇayantrādi) — the worship, the wearing (of amulets), the yantra and the restपूजा, धारण, यन्त्र आदिज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
२७ पूजागृहप्रवेशादिकुलपूजकलक्षणम् । कुलद्रव्यादिशुद्धिञ्च ज्ञात्वा पूजां समाचरेत् ॥ २७॥
pūjāgṛhapraveśādikulapūjakalakṣaṇam | kuladravyādiśuddhiñca jñātvā pūjāṃ samācaret ||
पूजागृह में प्रवेश आदि, कुलपूजक के लक्षण और कुलद्रव्य आदि की शुद्धि को जानकर पूजा करे।
Having learnt the entering of the house of worship and the rest, the marks of the Kula worshipper, and the purification of the Kula substances and so on, one should perform the pūjā.
पूजागृहप्रवेशादि (pūjāgṛhapraveśādi) — the entering of the house of worship and the restपूजागृह-प्रवेश आदिकुलपूजकलक्षणम् (kulapūjakalakṣaṇam) — the marks of the Kula worshipperकुलपूजक के लक्षणकुलद्रव्यादिशुद्धिञ्च (kuladravyādiśuddhiñca) — and the purification of the Kula substances and the restऔर कुलद्रव्य आदि की शुद्धिज्ञात्वा पूजां समाचरेत् (jñātvā pūjāṃ samācaret) — having known, one should perform the worshipजानकर पूजा करे
२८ अन्तर्यागं बहिर्यागं घटार्घ्यस्थापनादिकम् । पञ्चपुष्पाञ्जलिं देवि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ २८॥
antaryāgaṃ bahiryāgaṃ ghaṭārghyasthāpanādikam | pañcapuṣpāñjaliṃ devi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
अन्तर्याग, बहिर्याग, घट और अर्घ्य की स्थापना आदि, पञ्च-पुष्पाञ्जलि को, हे देवि! जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the inner sacrifice and the outer sacrifice, the setting up of the jar and the arghya and the rest, and the five handfuls of flowers, O Devī, one should accomplish the rites.
अन्तर्यागं बहिर्यागं (antaryāgaṃ bahiryāgaṃ) — the inner sacrifice and the outer sacrificeअन्तर्याग, बहिर्यागघटार्घ्यस्थापनादिकम् (ghaṭārghyasthāpanādikam) — the setting up of the jar and the arghya and the restघट-अर्घ्य स्थापन आदिपञ्चपुष्पाञ्जलिं देवि (pañcapuṣpāñjaliṃ devi) — the five handfuls of flowers, O Devīपंच पुष्पांजलि, हे देविज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
२९ पात्राधारालिपिशितं कलामुद्राध्वमेलनम् । वटुकादिबलिं देवि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ २९॥
pātrādhārālipiśitaṃ kalāmudrādhvamelanam | vaṭukādibaliṃ devi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
पात्र, आधार, मद्य, मांस, कला, मुद्रा, अध्व-मेलन और वटुक आदि की बलि को, हे देवि! जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the vessel and its stand, the wine and the meat, the kalās, the mudrās and the joining of the paths, and the bali to Vaṭuka and the others, O Devī, one should accomplish the rites.
पात्राधारालिपिशितं (pātrādhārālipiśitaṃ) — the vessel, its stand, wine and meatपात्र, आधार, मद्य, मांसकलामुद्राध्वमेलनम् (kalāmudrādhvamelanam) — the kalās, the mudrās and the union of the paths (adhvan)कला, मुद्रा, अध्वा-मेलनवटुकादिबलिं देवि (vaṭukādibaliṃ devi) — the bali to Vaṭuka and the others, O Devīवटुक आदि का बलि, हे देविज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
३० कुलाकुलाख्यसहजशक्तिभेदञ्च लक्षणम् । शुभलक्षणसंयुक्तं स्त्रीसंस्कारार्चनादिकम् । देवि सम्भोगकालञ्च ज्ञात्वा शक्तिं परिग्रहेत् ॥ ३०॥
kulākulākhyasahajaśaktibhedañca lakṣaṇam | śubhalakṣaṇasaṃyuktaṃ strīsaṃskārārcanādikam | devi sambhogakālañca jñātvā śaktiṃ parigrahet ||
कुला, अकुला और सहजा नामक शक्तियों के भेद और लक्षण, शुभ लक्षणों से युक्त स्त्री के संस्कार, अर्चन आदि और सम्भोग-काल को, हे देवि! जानकर शक्ति का परिग्रह करे।
Having learnt the distinction of the Śaktis called kula, akula and sahaja and their marks, the consecration and worship of a woman endowed with auspicious marks and the rest, and the time of union, O Devī, one should take a Śakti.
कुलाकुलाख्यसहजशक्तिभेदञ्च (kulākulākhyasahajaśaktibhedañca) — the distinction of the Śaktis called kula, akula and sahajaकुल, अकुल, सहज नामक शक्ति-भेदलक्षणम् (lakṣaṇam) — and their marksऔर लक्षणशुभलक्षणसंयुक्तं (śubhalakṣaṇasaṃyuktaṃ) — endowed with auspicious marksशुभ लक्षणों से युक्तस्त्रीसंस्कारार्चनादिकम् (strīsaṃskārārcanādikam) — the consecration and worship of the woman and the restस्त्री-संस्कार, अर्चन आदिदेवि सम्भोगकालञ्च (devi sambhogakālañca) — and the time of union, O Devīऔर सम्भोग-काल, हे देविज्ञात्वा शक्तिं परिग्रहेत् (jñātvā śaktiṃ parigrahet) — having known, one should take a Śaktiजानकर शक्ति ग्रहण करे
३१ पानभेदं फलोल्लासप्रमाणं स्थितिलक्षणम् । तत्त्वत्रयस्य स्वीकारं ज्ञात्वा कुलसुधां पिबेत् ॥ ३१॥
pānabhedaṃ phalollāsapramāṇaṃ sthitilakṣaṇam | tattvatrayasya svīkāraṃ jñātvā kulasudhāṃ pibet ||
पान के भेद, फल, उल्लास और प्रमाण, स्थिति के लक्षण और तत्त्वत्रय के स्वीकार को जानकर कुल-सुधा का पान करे।
Having learnt the kinds of drinking, the fruit, the ullāsa and the measure, the marks of the (proper) state, and the acceptance of the three tattvas, one should drink the Kula nectar.
पानभेदं (pānabhedaṃ) — the kinds of drinkingपान-भेदफलोल्लासप्रमाणं (phalollāsapramāṇaṃ) — the fruit, the ullāsa and the measureफल, उल्लास, प्रमाणस्थितिलक्षणम् (sthitilakṣaṇam) — the marks of the (proper) stateस्थिति के लक्षणतत्त्वत्रयस्य स्वीकारं (tattvatrayasya svīkāraṃ) — the acceptance of the three tattvasतत्त्वत्रय का स्वीकारज्ञात्वा कुलसुधां पिबेत् (jñātvā kulasudhāṃ pibet) — having known, one should drink the Kula nectarजानकर कुल-सुधा पिए
३२ चक्रप्रवेशं प्रणतिं स्थितिं निर्गमनं प्रिये । योगिनीभोगचेष्टादि ज्ञात्वा भवति कौलिकः ॥ ३२॥
cakrapraveśaṃ praṇatiṃ sthitiṃ nirgamanaṃ priye | yoginībhogaceṣṭādi jñātvā bhavati kaulikaḥ ||
चक्र में प्रवेश, प्रणति, स्थिति और निर्गमन, हे प्रिये! योगिनियों के भोग और चेष्टा आदि को जानकर मनुष्य कौलिक होता है।
Having learnt the entering of the cakra, the obeisance, the staying and the going out, O beloved, the enjoyment and the behaviour of the Yoginīs and the rest, one becomes a Kaulika.
चक्रप्रवेशं (cakrapraveśaṃ) — entering the cakraचक्र-प्रवेशप्रणतिं स्थितिं निर्गमनं (praṇatiṃ sthitiṃ nirgamanaṃ) — the obeisance, the staying and the going outप्रणाम, स्थिति, निर्गमनप्रिये (priye) — O belovedहे प्रियेयोगिनीभोगचेष्टादि (yoginībhogaceṣṭādi) — the enjoyment and behaviour of the Yoginīs and the restयोगिनियों के भोग, चेष्टा आदिज्ञात्वा भवति कौलिकः (jñātvā bhavati kaulikaḥ) — having known, one becomes a Kaulikaजानकर कौलिक होता है
३३ रत्युल्लासनकालञ्च कुलदीपनिवेदनम् । शान्तिस्तवादिपठनं ज्ञात्वा स्यात् कुलदेशिकाः ॥ ३३॥
ratyullāsanakālañca kuladīpanivedanam | śāntistavādipaṭhanaṃ jñātvā syāt kuladeśikāḥ ||
रति के उल्लासन का काल, कुलदीप का निवेदन और शान्तिस्तव आदि के पठन को जानकर वे कुलदेशिक होते हैं।
Having learnt the time of the rousing of rati, the offering of the Kula lamp, and the recitation of the śānti-stava and the rest, they become Kula teachers.
रत्युल्लासनकालञ्च (ratyullāsanakālañca) — the time of the rousing of ratiऔर रति-उल्लास का कालकुलदीपनिवेदनम् (kuladīpanivedanam) — the offering of the Kula lampकुलदीप का निवेदनशान्तिस्तवादिपठनं (śāntistavādipaṭhanaṃ) — the recitation of the hymn of peace and the restशान्तिस्तव आदि का पठनज्ञात्वा स्यात् कुलदेशिकाः (jñātvā syāt kuladeśikāḥ) — having known, they become Kula teachersजानकर कुलदेशिक होते हैं
३४ मिथुनानुग्रहाष्टाष्टपुष्पिणीकन्यकार्चनाम् । विशेषतिथिपूजाञ्च ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ ३४॥
mithunānugrahāṣṭāṣṭapuṣpiṇīkanyakārcanām | viśeṣatithipūjāñca jñātvā karmāṇi sādhayet ||
मिथुन के अनुग्रह, आठ-आठ पुष्पिणी और कन्याओं के अर्चन और विशेष तिथियों की पूजा को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the favouring of the couple, the worship of the eight-times-eight menstruating women and maidens, and the worship on special tithis, one should accomplish the rites.
मिथुनानुग्रहाष्टाष्टपुष्पिणीकन्यकार्चनाम् (mithunānugrahāṣṭāṣṭapuṣpiṇīkanyakārcanām) — the favouring of the couple, the worship of the sixty-four (eight-times-eight) menstruating women and maidensमिथुन-अनुग्रह, चौंसठ पुष्पिणी और कन्याओं का अर्चनविशेषतिथिपूजाञ्च (viśeṣatithipūjāñca) — and the worship on special tithisऔर विशेष तिथियों की पूजाज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
३५ आम्नायभेदं सङ्केतं पुष्पसङ्कोचमेव च । ओजस्त्रयं सम्प्रदायं ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ ३५॥
āmnāyabhedaṃ saṅketaṃ puṣpasaṅkocameva ca | ojastrayaṃ sampradāyaṃ jñātvā karmāṇi sādhayet ||
आम्नायों के भेद, सङ्केत, पुष्प-सङ्कोच, ओजस्त्रय और सम्प्रदाय को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the divisions of the āmnāyas, the secret signs, the contraction of the flower, the triple ojas and the tradition, one should accomplish the rites.
आम्नायभेदं सङ्केतं (āmnāyabhedaṃ saṅketaṃ) — the divisions of the āmnāyas and the secret signsआम्नाय-भेद, संकेतपुष्पसङ्कोचमेव च (puṣpasaṅkocameva ca) — and the "contraction of the flower"और पुष्प-संकोचओजस्त्रयं सम्प्रदायं (ojastrayaṃ sampradāyaṃ) — the triple ojas and the traditionतीन ओज, सम्प्रदायज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
३६ श्रौतविद्याकुलाचारं मनुभेदञ्च पादुकाम् । चरणत्रितयं देवि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ ३६॥
śrautavidyākulācāraṃ manubhedañca pādukām | caraṇatritayaṃ devi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
श्रौत विद्या और कुलाचार, मन्त्रों के भेद और पादुका, चरण-त्रितय को, हे देवि! जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the Vedic lore and the Kula conduct, the kinds of mantra and the pādukā, and the triad of caraṇas, O Devī, one should accomplish the rites.
श्रौतविद्याकुलाचारं (śrautavidyākulācāraṃ) — the Vedic lore and the Kula conductश्रौत विद्या, कुलाचारमनुभेदञ्च पादुकाम् (manubhedañca pādukām) — the kinds of mantra and the pādukāमन्त्र-भेद और पादुकाचरणत्रितयं देवि (caraṇatritayaṃ devi) — the triad of feet (caraṇa), O Devīतीन चरण, हे देविज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
३७ स्वाधिकस्य समन्यूनकौलिकाराधनक्रमम् । सिद्धमुद्राधरार्चादि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ ३७॥
svādhikasya samanyūnakaulikārādhanakramam | siddhamudrādharārcādi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
अपने से अधिक, समान और न्यून कौलिकों की आराधना का क्रम, सिद्धमुद्राधारियों की अर्चा आदि को जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the order of honouring Kaulikas superior, equal and inferior to oneself, the worship of the bearers of the siddha-mudrā and the rest, one should accomplish the rites.
स्वाधिकस्य समन्यूनकौलिकाराधनक्रमम् (svādhikasya samanyūnakaulikārādhanakramam) — the order of honouring Kaulikas superior, equal and inferior to oneselfअपने से अधिक, समान, न्यून कौलिकों की आराधना का क्रमसिद्धमुद्राधरार्चादि (siddhamudrādharārcādi) — the worship of the bearers of the siddha-mudrā and the restसिद्धमुद्रा-धारियों का अर्चन आदिज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
३८ गुर्वग्निप्रेतसंस्कारमन्त्येष्टिं दिग्बलिक्रमम् । मोक्षदीपविधानादि ज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् ॥ ३८॥
gurvagnipretasaṃskāramantyeṣṭiṃ digbalikramam | mokṣadīpavidhānādi jñātvā karmāṇi sādhayet ||
गुरु, अग्नि और प्रेत के संस्कार, अन्त्येष्टि, दिग्बलि का क्रम, मोक्षदीप का विधान आदि जानकर कर्मों को सिद्ध करे।
Having learnt the rites for the guru, the fire and the dead, the funeral rite and the order of bali to the quarters, the ordinance of the lamp of liberation and the rest, one should accomplish the rites.
गुर्वग्निप्रेतसंस्कारम् (gurvagnipretasaṃskāram) — the rites for the guru, the fire and the deadगुरु, अग्नि, प्रेत के संस्कारअन्त्येष्टिं दिग्बलिक्रमम् (antyeṣṭiṃ digbalikramam) — the funeral rite and the order of bali to the quartersअन्त्येष्टि, दिग्बलि का क्रममोक्षदीपविधानादि (mokṣadīpavidhānādi) — the ordinance of the lamp of liberation and the restमोक्षदीप का विधान आदिज्ञात्वा कर्माणि साधयेत् (jñātvā karmāṇi sādhayet) — having known, one should accomplish the ritesजानकर कर्म साधे
३९ इत्याद्याः कथिताः किञ्चिद्विशेषाः कुलनायिके । सर्वेषामेव मन्त्राणां विधिः साधारणक्रमः ॥ ३९॥
ityādyāḥ kathitāḥ kiñcidviśeṣāḥ kulanāyike | sarveṣāmeva mantrāṇāṃ vidhiḥ sādhāraṇakramaḥ ||
हे कुलनायिके! ये आदि कुछ विशेष बातें कही गईं; सब मन्त्रों के लिए यह विधि साधारण क्रम है।
These and other particulars have been briefly declared, O Mistress of the Kula; for all mantras the rule is this common order.
इत्याद्याः कथिताः (ityādyāḥ kathitāḥ) — these and the like have been declaredइत्यादि कहे गएकिञ्चिद्विशेषाः कुलनायिके (kiñcidviśeṣāḥ kulanāyike) — some of the particulars, O Mistress of the Kulaकुछ विशेष, हे कुलनायिकेसर्वेषामेव मन्त्राणां (sarveṣāmeva mantrāṇāṃ) — of all mantrasसब मन्त्रों कीविधिः साधारणक्रमः (vidhiḥ sādhāraṇakramaḥ) — the rule is the common orderविधि साधारण क्रम है
४० मन्त्राः पुरुषदेवाः स्युर्विद्याः स्त्रीदेवताः प्रिये । मन्त्राः पुंसो हुंफडन्ताः प्राणे चरति दक्षिणे । प्रबुध्यन्तेऽग्निजायान्ता विद्याः स्त्रीदेवताः प्रिये ॥ ४०॥
mantrāḥ puruṣadevāḥ syurvidyāḥ strīdevatāḥ priye | mantrāḥ puṃso huṃphaḍantāḥ prāṇe carati dakṣiṇe | prabudhyante'gnijāyāntā vidyāḥ strīdevatāḥ priye ||
मन्त्रों के देवता पुरुष हैं, विद्याओं की देवता स्त्री हैं, हे प्रिये! पुरुष मन्त्र हुं-फट् से अन्त वाले हैं और दक्षिण स्वर में प्राण चलने पर जागते हैं; स्वाहा से अन्त वाली विद्याएँ स्त्री-देवता वाली हैं, हे प्रिये!
Mantras have male deities, vidyās female deities, O beloved. Masculine mantras end in huṃ and phaṭ and awaken when the breath moves in the right nostril; vidyās, ending in svāhā, have female deities, O beloved;
मन्त्राः पुरुषदेवाः (mantrāḥ puruṣadevāḥ) — mantras have male deitiesमन्त्र पुरुष-देवता वाले हैंस्युर्विद्याः स्त्रीदेवताः प्रिये (syurvidyāḥ strīdevatāḥ priye) — vidyās have female deities, O belovedविद्याएँ स्त्री-देवता वाली, हे प्रियेमन्त्राः पुंसो हुंफडन्ताः (mantrāḥ puṃso huṃphaḍantāḥ) — masculine mantras end in huṃ and phaṭपुरुष मन्त्र हुं-फट् अन्त वालेप्राणे चरति दक्षिणे (prāṇe carati dakṣiṇe) — when the breath moves in the rightदाहिने में प्राण चलने परप्रबुध्यन्ते (prabudhyante) — they awakenजागते हैंअग्निजायान्ता विद्याः (agnijāyāntā vidyāḥ) — vidyās ending in svāhā (the wife of Agni)स्वाहा (अग्निजाया) अन्त वाली विद्याएँस्त्रीदेवताः प्रिये (strīdevatāḥ priye) — have female deities, O belovedस्त्री-देवता वाली, हे प्रिये
४१ वामे प्राणे प्रबुध्यन्ते नमोऽन्ताः स्युर्नपुंसकाः । नाडीद्वयगते प्राणे सर्वे बोधं प्रयान्ति च ॥ ४१॥
vāme prāṇe prabudhyante namo'ntāḥ syurnapuṃsakāḥ | nāḍīdvayagate prāṇe sarve bodhaṃ prayānti ca ||
वे वाम स्वर में प्राण चलने पर जागती हैं। नमः से अन्त वाले नपुंसक हैं; दोनों नाड़ियों में प्राण चलने पर सब जागते हैं।
they awaken when the breath is in the left nostril. Those ending in namaḥ are neuter; when the breath moves in both channels, all of them attain awakening.
वामे प्राणे प्रबुध्यन्ते (vāme prāṇe prabudhyante) — they awaken when the breath is in the leftबाएँ प्राण में जागती हैंनमोऽन्ताः स्युर्नपुंसकाः (namo'ntāḥ syurnapuṃsakāḥ) — those ending in namaḥ are neuterनमः अन्त वाले नपुंसक हैंनाडीद्वयगते प्राणे (nāḍīdvayagate prāṇe) — when the breath moves in both channelsदोनों नाड़ियों में प्राण होने परसर्वे बोधं प्रयान्ति च (sarve bodhaṃ prayānti ca) — all attain awakeningसब बोध पाते हैं
४२ शान्तिके मनवः सौम्या भूयिष्ठेन्द्वमृताक्षराः । स्वाहान्ताः स्युर्वियत्प्रायाश्चाग्नेयाः क्रूरकर्मसु ॥ ४२॥
śāntike manavaḥ saumyā bhūyiṣṭhendvamṛtākṣarāḥ | svāhāntāḥ syurviyatprāyāścāgneyāḥ krūrakarmasu ||
शान्तिक में मन्त्र सौम्य, चन्द्र और अमृत अक्षरों से भरे, स्वाहा से अन्त वाले होते हैं; आकाश-प्राय और आग्नेय अक्षर वाले क्रूर कर्मों में होते हैं।
For pacification the mantras are gentle, abounding in lunar and nectar letters, ending in svāhā; those abounding in ether and fiery letters are for the cruel rites.
शान्तिके मनवः सौम्याः (śāntike manavaḥ saumyāḥ) — for pacification the mantras are gentleशान्तिकर्म में मन्त्र सौम्यभूयिष्ठेन्द्वमृताक्षराः (bhūyiṣṭhendvamṛtākṣarāḥ) — abounding in lunar and nectar lettersइन्दु और अमृत अक्षरों की बहुलता वालेस्वाहान्ताः स्युः (svāhāntāḥ syuḥ) — they end in svāhāस्वाहा अन्त वाले होंवियत्प्रायाश्चाग्नेयाः (viyatprāyāścāgneyāḥ) — those abounding in ether (ha) and fiery lettersआकाश (ह) बहुल और आग्नेयक्रूरकर्मसु (krūrakarmasu) — are for cruel ritesक्रूर कर्मों में
४३ फट् च पुष्टौ वषट् वश्ये हुंफट् चैव तु मारणे । स्तम्भने च नमः प्रोक्तं स्वाहा शान्तिकपौष्टिके ॥ ४३॥
phaṭ ca puṣṭau vaṣaṭ vaśye huṃphaṭ caiva tu māraṇe | stambhane ca namaḥ proktaṃ svāhā śāntikapauṣṭike ||
पुष्टि में फट्, वश्य में वषट्, मारण में हुं फट्; स्तम्भन में नमः कहा गया है, शान्तिक और पौष्टिक में स्वाहा।
Phaṭ in the rite of nourishing, vaṣaṭ in subjugation, huṃ phaṭ in killing; in paralysing namaḥ is enjoined, and svāhā in the rites of pacifying and nourishing.
फट् च पुष्टौ (phaṭ ca puṣṭau) — phaṭ in nourishingऔर फट् पुष्टि मेंवषट् वश्ये (vaṣaṭ vaśye) — vaṣaṭ in subjugationवषट् वश्य मेंहुंफट् चैव तु मारणे (huṃphaṭ caiva tu māraṇe) — and huṃ phaṭ in killingऔर हुं फट् मारण मेंस्तम्भने च नमः प्रोक्तं (stambhane ca namaḥ proktaṃ) — in paralysing, namaḥ is enjoinedस्तम्भन में नमः कहा गयास्वाहा शान्तिकपौष्टिके (svāhā śāntikapauṣṭike) — svāhā in pacifying and nourishingस्वाहा शान्तिक और पौष्टिक में
४४ होमतर्पणयोः स्वाहा न्यासपूजनयोर्नमः । मन्त्रान्ते योजयेन्मन्त्री जपकाले यथास्थितम् ॥ ४४॥
homatarpaṇayoḥ svāhā nyāsapūjanayornamaḥ | mantrānte yojayenmantrī japakāle yathāsthitam ||
होम और तर्पण में स्वाहा, न्यास और पूजन में नमः मन्त्री मन्त्र के अन्त में जोड़े; जप के समय मन्त्र जैसा है वैसा ही रहे।
Svāhā in homa and tarpaṇa, namaḥ in nyāsa and worship: the mantrin should append these at the end of the mantra, and at the time of japa use it as it stands.
होमतर्पणयोः स्वाहा (homatarpaṇayoḥ svāhā) — svāhā in homa and tarpaṇaहोम और तर्पण में स्वाहान्यासपूजनयोर्नमः (nyāsapūjanayornamaḥ) — namaḥ in nyāsa and worshipन्यास और पूजन में नमःमन्त्रान्ते योजयेन्मन्त्री (mantrānte yojayenmantrī) — the mantrin should append at the end of the mantraमन्त्र के अन्त में मन्त्री जोड़ेजपकाले यथास्थितम् (japakāle yathāsthitam) — at the time of japa, as it standsजप-काल में यथास्थित
४५ शान्तिके राजतं ताम्रं भूर्जपत्रन्तु वश्यके । सर्वकार्येषु सौवर्णं क्रूरे स्यात् प्रेतकर्पटम् ॥ ४५॥
śāntike rājataṃ tāmraṃ bhūrjapatrantu vaśyake | sarvakāryeṣu sauvarṇaṃ krūre syāt pretakarpaṭam ||
शान्तिक में चाँदी और ताँबा, वश्य में भूर्जपत्र, सब कार्यों में सोना; क्रूर कर्म में प्रेत का वस्त्र हो।
Silver and copper for pacification, birch-bark for subjugation, gold for all works; for cruel rites a cloth from a corpse.
शान्तिके राजतं ताम्रं (śāntike rājataṃ tāmraṃ) — silver and copper in pacificationशान्तिक में रजत और ताम्रभूर्जपत्रन्तु वश्यके (bhūrjapatrantu vaśyake) — birch-bark in subjugationवश्य में भूर्जपत्रसर्वकार्येषु सौवर्णं (sarvakāryeṣu sauvarṇaṃ) — gold in all worksसब कार्यों में स्वर्णक्रूरे स्यात् प्रेतकर्पटम् (krūre syāt pretakarpaṭam) — in cruel rites a corpse-clothक्रूर में प्रेत-वस्त्र
४६ त्रिगन्धं शान्तिके प्रोक्तं पञ्चगन्धञ्च वश्यके । सर्वकार्येष्वष्टगन्धं क्रूरे चाष्टविषाणि च ॥ ४६॥
trigandhaṃ śāntike proktaṃ pañcagandhañca vaśyake | sarvakāryeṣvaṣṭagandhaṃ krūre cāṣṭaviṣāṇi ca ||
शान्तिक में त्रिगन्ध, वश्य में पञ्चगन्ध, सब कार्यों में अष्टगन्ध और क्रूर कर्म में आठ विष कहे गए हैं।
The three perfumes are enjoined in pacification, the five perfumes in subjugation, the eight perfumes in all works, and in cruel rites the eight poisons.
त्रिगन्धं शान्तिके प्रोक्तं (trigandhaṃ śāntike proktaṃ) — the three perfumes are enjoined in pacificationशान्तिक में त्रिगन्ध कहा गयापञ्चगन्धञ्च वश्यके (pañcagandhañca vaśyake) — the five perfumes in subjugationऔर वश्य में पंचगन्धसर्वकार्येष्वष्टगन्धं (sarvakāryeṣvaṣṭagandhaṃ) — the eight perfumes in all worksसब कार्यों में अष्टगन्धक्रूरे चाष्टविषाणि च (krūre cāṣṭaviṣāṇi ca) — and in cruel rites the eight poisonsऔर क्रूर में आठ विष
४७ शान्तिके लेखनी दूर्वा वश्यादौ शिखिपुच्छिका । हेम्ना तु सर्वकार्याणि क्रूरे स्यात् काकपुच्छिका ॥ ४७॥
śāntike lekhanī dūrvā vaśyādau śikhipucchikā | hemnā tu sarvakāryāṇi krūre syāt kākapucchikā ||
शान्तिक में लेखनी दूर्वा, वश्य आदि में मोर-पंख, सब कार्यों में सोने की, क्रूर कर्म में कौए का पंख हो।
For pacification the pen is a blade of dūrvā grass, for subjugation and the like a peacock-feather, for all works one of gold, and for cruel rites a crow-feather.
शान्तिके लेखनी दूर्वा (śāntike lekhanī dūrvā) — in pacification the pen is dūrvā grassशान्तिक में लेखनी दूर्वावश्यादौ शिखिपुच्छिका (vaśyādau śikhipucchikā) — in subjugation and the like a peacock-featherवश्य आदि में मयूर-पंखहेम्ना तु सर्वकार्याणि (hemnā tu sarvakāryāṇi) — with gold all worksस्वर्ण से सब कार्यक्रूरे स्यात् काकपुच्छिका (krūre syāt kākapucchikā) — in cruel rites a crow-featherक्रूर में काक-पंख
४८ स्वगृहे शान्तिकर्म स्याद्वश्याद्यं चण्डिकालये । सर्वकार्यं देवगृहे श्मशाने क्रूरकर्म च ॥ ४८॥
svagṛhe śāntikarma syādvaśyādyaṃ caṇḍikālaye | sarvakāryaṃ devagṛhe śmaśāne krūrakarma ca ||
शान्तिकर्म अपने घर में, वश्य आदि चण्डिका के मन्दिर में, सब कार्य देवगृह में और क्रूर कर्म श्मशान में हो।
Pacification is done in one's own house, subjugation and the like in a temple of Caṇḍikā, all works in a temple of the gods, and cruel rites in the cremation ground.
स्वगृहे शान्तिकर्म स्यात् (svagṛhe śāntikarma syāt) — pacification is done in one's own houseअपने घर में शान्तिकर्म होवश्याद्यं चण्डिकालये (vaśyādyaṃ caṇḍikālaye) — subjugation and the like in a temple of Caṇḍikāवश्य आदि चण्डिका-मन्दिर मेंसर्वकार्यं देवगृहे (sarvakāryaṃ devagṛhe) — all works in a temple of the godsसब कार्य देवगृह मेंश्मशाने क्रूरकर्म च (śmaśāne krūrakarma ca) — and cruel rites in the cremation groundऔर क्रूर कर्म श्मशान में
४९ लक्षणान्येवमादीनि ज्ञात्वा गुरुमुखात् प्रिये । सर्वकर्माणि कुर्वीत मन्त्री तत्तत्फलाप्तये ॥ ४९॥
lakṣaṇānyevamādīni jñātvā gurumukhāt priye | sarvakarmāṇi kurvīta mantrī tattatphalāptaye ||
हे प्रिये! इन आदि लक्षणों को गुरु के मुख से जानकर मन्त्री उन-उन फलों की प्राप्ति के लिए सब कर्म करे।
Having learnt these and similar characteristics from the mouth of the guru, O beloved, the mantrin should perform all the rites for the attainment of their respective fruits.
लक्षणान्येवमादीनि (lakṣaṇānyevamādīni) — these and similar characteristicsइत्यादि लक्षणज्ञात्वा गुरुमुखात् प्रिये (jñātvā gurumukhāt priye) — having learnt from the mouth of the guru, O belovedगुरुमुख से जानकर, हे प्रियेसर्वकर्माणि कुर्वीत (sarvakarmāṇi kurvīta) — one should perform all ritesसब कर्म करेमन्त्री तत्तत्फलाप्तये (mantrī tattatphalāptaye) — the mantrin, for obtaining their respective fruitsमन्त्री, उन-उन फलों की प्राप्ति के लिए
५० मूले प्रासादबीजञ्च तरुणादित्यसन्निभम् । उत्तमाङ्गे पराबीजं चन्द्रायुतसमप्रभम् ॥ ५०॥
mūle prāsādabījañca taruṇādityasannibham | uttamāṅge parābījaṃ candrāyutasamaprabham ||
मूल में तरुण सूर्य के समान प्रासाद-बीज, मस्तक पर दस हजार चन्द्रमाओं के समान प्रभा वाला परा-बीज;
At the root (the mūlādhāra) the Prāsāda seed like the young sun; on the head the Parā seed with the radiance of ten thousand moons;
मूले प्रासादबीजञ्च (mūle prāsādabījañca) — at the root, the Prāsāda seedमूल में प्रासाद-बीजतरुणादित्यसन्निभम् (taruṇādityasannibham) — like the young sunतरुण सूर्य के समानउत्तमाङ्गे पराबीजं (uttamāṅge parābījaṃ) — on the head, the Parā seedउत्तमांग (सिर) में परा-बीजचन्द्रायुतसमप्रभम् (candrāyutasamaprabham) — with the radiance of ten thousand moonsदस हज़ार चन्द्रों के समान प्रभा वाला
५१ परस्परजनस्पर्शजनितानन्दनिर्भरः । मूलादिब्रह्मरन्ध्रान्तं अनवच्छिन्नरूपिभिः ॥ ५१॥
parasparajanasparśajanitānandanirbharaḥ | mūlādibrahmarandhrāntaṃ anavacchinnarūpibhiḥ ||
उन दोनों के परस्पर स्पर्श से उत्पन्न आनन्द से परिपूर्ण, मूल से ब्रह्मरन्ध्र तक अविच्छिन्न रूप वाली
full of the bliss born of the mutual touching of the two, (he should contemplate himself) from the root to the brahmarandhra, with unbroken streams
परस्परजनस्पर्शजनितानन्दनिर्भरः (parasparajanasparśajanitānandanirbharaḥ) — full of the bliss born of their mutual touchingपरस्पर स्पर्श से उत्पन्न आनन्द से पूर्णमूलादिब्रह्मरन्ध्रान्तं (mūlādibrahmarandhrāntaṃ) — from the root up to the brahmarandhraमूल से ब्रह्मरन्ध्र तकअनवच्छिन्नरूपिभिः (anavacchinnarūpibhiḥ) — with unbroken streamsअविच्छिन्न रूप वाली
५२ परामृतरसासेकैः सिक्तमापादमस्तकम् । आत्मानं भावयेन्नित्यं स भवेदजरामरः ॥ ५२॥
parāmṛtarasāsekaiḥ siktamāpādamastakam | ātmānaṃ bhāvayennityaṃ sa bhavedajarāmaraḥ ||
परामृत-रस की धाराओं से पैर से सिर तक सिञ्चित अपने आप का जो नित्य भावन करता है, वह अजर-अमर हो जाता है।
of the supreme nectar-essence, drenched from foot to head — he who constantly contemplates himself thus becomes free of old age and death.
परामृतरसासेकैः (parāmṛtarasāsekaiḥ) — with showers of the supreme nectar-essenceपरामृत-रस की धाराओं सेसिक्तमापादमस्तकम् (siktamāpādamastakam) — drenched from foot to headपैर से सिर तक सिंचितआत्मानं भावयेन्नित्यं (ātmānaṃ bhāvayennityaṃ) — he should constantly contemplate himselfअपने को नित्य भावित करेस भवेदजरामरः (sa bhavedajarāmaraḥ) — he becomes free of old age and deathवह अजर-अमर हो जाता है
५३ एवं ध्यात्वा कुलेशानि सर्वकर्माणि साधयेत् । सिध्यन्ति तरसा देवि नात्र कार्या विचारणा ॥ ५३॥
evaṃ dhyātvā kuleśāni sarvakarmāṇi sādhayet | sidhyanti tarasā devi nātra kāryā vicāraṇā ||
हे कुलेशानि! इस प्रकार ध्यान करके सब कर्मों को सिद्ध करे; वे शीघ्र सिद्ध होते हैं, हे देवि! इसमें विचार नहीं करना चाहिए।
Having meditated thus, O Queen of the Kula, one should accomplish all the rites; they succeed swiftly, O Devī — no doubt is to be entertained in this.
एवं ध्यात्वा कुलेशानि (evaṃ dhyātvā kuleśāni) — having meditated thus, O Queen of the Kulaइस प्रकार ध्यान कर, हे कुलेशानिसर्वकर्माणि साधयेत् (sarvakarmāṇi sādhayet) — one should accomplish all ritesसब कर्म साधेसिध्यन्ति तरसा देवि (sidhyanti tarasā devi) — they succeed swiftly, O Devīशीघ्र सिद्ध होते हैं, हे देविनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — no doubt is to be entertained in thisइसमें विचार की आवश्यकता नहीं
५४ ध्यानभेदं प्रवक्ष्यामि सर्वसिद्धिकरं प्रिये । ईप्सितं लभते येन पूजाहोमादिकं विना ॥ ५४॥
dhyānabhedaṃ pravakṣyāmi sarvasiddhikaraṃ priye | īpsitaṃ labhate yena pūjāhomādikaṃ vinā ||
हे प्रिये! सर्वसिद्धि देने वाले ध्यान के भेद कहता हूँ, जिससे पूजा, होम आदि के बिना ही अभीष्ट प्राप्त होता है।
I shall declare the kinds of meditation that bring every accomplishment, O beloved, by which one obtains what one desires without worship, homa and the rest.
ध्यानभेदं प्रवक्ष्यामि (dhyānabhedaṃ pravakṣyāmi) — I shall declare the kinds of meditationध्यान-भेद कहता हूँसर्वसिद्धिकरं प्रिये (sarvasiddhikaraṃ priye) — bringing all accomplishments, O belovedसब सिद्धियाँ देने वाला, हे प्रियेईप्सितं लभते येन (īpsitaṃ labhate yena) — by which one obtains what is desiredजिससे इच्छित पाता हैपूजाहोमादिकं विना (pūjāhomādikaṃ vinā) — without worship, homa and the restपूजा, होम आदि के बिना
५५ स्थाने मनोहरे देवि साधकः स्थिरमानसः । स्थितो मृद्वासने ध्यायेद् गुरुवन्दनपूर्वकम् ॥ ५५॥
sthāne manohare devi sādhakaḥ sthiramānasaḥ | sthito mṛdvāsane dhyāyed guruvandanapūrvakam ||
हे देवि! मनोहर स्थान में स्थिर मन वाला साधक कोमल आसन पर बैठकर गुरु-वन्दना पूर्वक ध्यान करे —
In a charming place, O Devī, the sādhaka, steady of mind and seated on a soft seat, should meditate, having first saluted the guru:
स्थाने मनोहरे देवि (sthāne manohare devi) — in a charming place, O Devīमनोहर स्थान में, हे देविसाधकः स्थिरमानसः (sādhakaḥ sthiramānasaḥ) — the sādhaka, steady of mindस्थिर मन वाला साधकस्थितो मृद्वासने (sthito mṛdvāsane) — seated on a soft seatमृदु आसन पर स्थितध्यायेद् गुरुवन्दनपूर्वकम् (dhyāyed guruvandanapūrvakam) — should meditate, after saluting the guruगुरु-वन्दन पूर्वक ध्यान करे
५६ मस्तकस्थितसम्पूर्णचन्द्रमण्डलमध्यगम् । श्रीप्रासादपराबीजं षोडशस्वरसंयुतम् ॥ ५६॥
mastakasthitasampūrṇacandramaṇḍalamadhyagam | śrīprāsādaparābījaṃ ṣoḍaśasvarasaṃyutam ||
मस्तक पर स्थित पूर्ण चन्द्रमण्डल के मध्य में सोलह स्वरों से युक्त श्रीप्रासाद-परा बीज को,
the Śrī Prāsāda-Parā seed, joined with the sixteen vowels, in the middle of the full moon-disc situated on the head,
मस्तकस्थितसम्पूर्णचन्द्रमण्डलमध्यगम् (mastakasthitasampūrṇacandramaṇḍalamadhyagam) — in the middle of the full moon-disc situated on the headमस्तक में स्थित पूर्ण चन्द्रमण्डल के मध्यश्रीप्रासादपराबीजं (śrīprāsādaparābījaṃ) — the Śrī Prāsāda-Parā seedश्रीप्रासाद-परा बीजषोडशस्वरसंयुतम् (ṣoḍaśasvarasaṃyutam) — joined with the sixteen vowelsसोलह स्वरों से युक्त
५७ शुद्धस्फटिककर्पूरकुन्देन्दुधवलं प्रिये । सच्चन्द्रबिम्बसञ्जातसुधाप्लावितविग्रहम् ॥ ५७॥
śuddhasphaṭikakarpūrakundendudhavalaṃ priye | saccandrabimbasañjātasudhāplāvitavigraham ||
शुद्ध स्फटिक, कपूर, कुन्द और चन्द्रमा के समान श्वेत, हे प्रिये! उस चन्द्रबिम्ब से उत्पन्न सुधा से प्लावित अपने विग्रह को —
white as pure crystal, camphor, jasmine and the moon, O beloved, his own body flooded with the nectar streaming from that moon-orb —
शुद्धस्फटिककर्पूरकुन्देन्दुधवलं प्रिये (śuddhasphaṭikakarpūrakundendudhavalaṃ priye) — white as pure crystal, camphor, jasmine and the moon, O belovedशुद्ध स्फटिक, कपूर, कुन्द, चन्द्र-सा धवल, हे प्रियेसच्चन्द्रबिम्बसञ्जातसुधाप्लावितविग्रहम् (saccandrabimbasañjātasudhāplāvitavigraham) — his body flooded with the nectar born of that moon-orbउस चन्द्रबिम्ब से उत्पन्न सुधा से प्लावित देह वाला
५८ आत्मानं भावयेन्नित्यं निश्चलेनान्तरात्मना । सर्वारिष्टं विलीयेत शुभश्रीपुष्टिकारकम् ॥ ५८॥
ātmānaṃ bhāvayennityaṃ niścalenāntarātmanā | sarvāriṣṭaṃ vilīyeta śubhaśrīpuṣṭikārakam ||
निश्चल अन्तरात्मा से अपने आप का नित्य भावन करे। सब अरिष्ट विलीन हो जाते हैं; यह शुभ, श्री और पुष्टि करने वाला है।
he should constantly contemplate himself thus with an unwavering inner mind. Every calamity dissolves; it brings welfare, prosperity and nourishment.
आत्मानं भावयेन्नित्यं (ātmānaṃ bhāvayennityaṃ) — he should constantly contemplate himselfअपने को नित्य भावित करेनिश्चलेनान्तरात्मना (niścalenāntarātmanā) — with an unwavering inner selfनिश्चल अन्तरात्मा सेसर्वारिष्टं विलीयेत (sarvāriṣṭaṃ vilīyeta) — every calamity dissolvesसब अरिष्ट विलीन हो जाते हैंशुभश्रीपुष्टिकारकम् (śubhaśrīpuṣṭikārakam) — it brings welfare, prosperity and nourishmentशुभ, श्री, पुष्टि करने वाला
५९ श्रीप्रासादपरामन्त्रमष्टोत्तरसहस्रकम् । तरुणोल्लाससहितो मण्डलं पूजयेत् प्रिये ॥ ५९॥
śrīprāsādaparāmantramaṣṭottarasahasrakam | taruṇollāsasahito maṇḍalaṃ pūjayet priye ||
श्रीप्रासाद-परा मन्त्र का एक हजार आठ (जप करता हुआ), तरुण उल्लास सहित, एक मण्डल (चालीस दिन) तक पूजा करे, हे प्रिये!
(Repeating) the Śrī Prāsāda-Parā mantra one thousand and eight times, in the taruṇa ullāsa, he should worship for a maṇḍala of forty days, O beloved.
श्रीप्रासादपरामन्त्रम् (śrīprāsādaparāmantram) — the Śrī Prāsāda-Parā mantraश्रीप्रासाद-परा मन्त्रअष्टोत्तरसहस्रकम् (aṣṭottarasahasrakam) — one thousand and eight timesएक हज़ार आठ बारतरुणोल्लाससहितो (taruṇollāsasahito) — in the taruṇa ullāsaतरुण-उल्लास सहितमण्डलं पूजयेत् प्रिये (maṇḍalaṃ pūjayet priye) — he should worship for a maṇḍala (forty days), O belovedएक मण्डल (चालीस दिन) पूजा करे, हे प्रिये
६० अपमृत्युमहारोगजरामरणजं भयम् । ग्रहापस्मारवेतालभूतोन्मादादिजं भयम् ॥ ६०॥
apamṛtyumahārogajarāmaraṇajaṃ bhayam | grahāpasmāravetālabhūtonmādādijaṃ bhayam ||
अपमृत्यु, महारोग, जरा और मरण से उत्पन्न भय, ग्रह, अपस्मार, वेताल, भूत, उन्माद आदि से उत्पन्न भय —
The fear born of untimely death, great disease, old age and death, the fear born of planetary seizure, epilepsy, vetālas, bhūtas, madness and the rest —
अपमृत्युमहारोगजरामरणजं भयम् (apamṛtyumahārogajarāmaraṇajaṃ bhayam) — the fear born of untimely death, great disease, old age and deathअपमृत्यु, महारोग, जरा, मरण से उत्पन्न भयग्रहापस्मारवेतालभूतोन्मादादिजं भयम् (grahāpasmāravetālabhūtonmādādijaṃ bhayam) — the fear born of seizure, epilepsy, vetālas, bhūtas, madness and the restग्रह, अपस्मार, वेताल, भूत, उन्माद आदि से उत्पन्न भय
६१ जित्वाधिव्याधिरहितः पुत्रपौत्रसमन्वितः । जीवेद्वर्षशतं साग्रं पूजितः सर्वमानवः ॥ ६१॥
jitvādhivyādhirahitaḥ putrapautrasamanvitaḥ | jīvedvarṣaśataṃ sāgraṃ pūjitaḥ sarvamānavaḥ ||
इन्हें जीतकर आधि-व्याधि से रहित, पुत्र-पौत्रों से युक्त, सब मनुष्यों से पूजित होकर वह पूरे सौ वर्ष जीता है।
having conquered these, free of ills of mind and body, with sons and grandsons, he lives a full hundred years, honoured by all men.
जित्वा (jitvā) — having conqueredजीतकरआधिव्याधिरहितः (ādhivyādhirahitaḥ) — free of mental and bodily illsआधि-व्याधि रहितपुत्रपौत्रसमन्वितः (putrapautrasamanvitaḥ) — with sons and grandsonsपुत्र-पौत्र सहितजीवेद्वर्षशतं साग्रं (jīvedvarṣaśataṃ sāgraṃ) — he lives a full hundred yearsपूरे सौ वर्ष जीता हैपूजितः सर्वमानवैः (pūjitaḥ sarvamānavaiḥ) — honoured by all menसब मनुष्यों से पूजित
६२ अश्रुतं बुध्यते शास्त्रं कविता निर्मला भवेत् । चिन्मयो जायते साक्षान्नात्र कार्या विचारणा ॥ ६२॥
aśrutaṃ budhyate śāstraṃ kavitā nirmalā bhavet | cinmayo jāyate sākṣānnātra kāryā vicāraṇā ||
वह अश्रुत शास्त्र को समझ लेता है, उसकी कविता निर्मल होती है, वह साक्षात् चिन्मय हो जाता है — इसमें विचार नहीं करना चाहिए।
He understands scripture he has never heard, his poetry becomes stainless, he becomes in very person made of consciousness — no doubt is to be entertained in this.
अश्रुतं बुध्यते शास्त्रं (aśrutaṃ budhyate śāstraṃ) — he understands scripture never heardअश्रुत शास्त्र समझता हैकविता निर्मला भवेत् (kavitā nirmalā bhavet) — his poetry becomes stainlessकविता निर्मल होती हैचिन्मयो जायते साक्षात् (cinmayo jāyate sākṣāt) — he becomes in person made of consciousnessसाक्षात् चिन्मय हो जाता हैनात्र कार्या विचारणा (nātra kāryā vicāraṇā) — no doubt is to be entertained in thisइसमें विचार की आवश्यकता नहीं
६३ ज्वरोन्मादादिरोगेषु जपेच्छिरसि चिन्तयन् । शूलवातव्रणग्रन्थिमूत्रकृच्छ्रादिसम्भवे । तत्तत्स्थानेषु देवेशि पूर्ववच्चिन्तयन् जपेत् ॥ ६३॥
jvaronmādādirogeṣu japecchirasi cintayan | śūlavātavraṇagranthimūtrakṛcchrādisambhave | tattatsthāneṣu deveśi pūrvavaccintayan japet ||
ज्वर, उन्माद आदि रोगों में सिर में चिन्तन करते हुए जप करे; शूल, वात, व्रण, ग्रन्थि, मूत्रकृच्छ्र आदि होने पर, हे देवेशि! उन-उन स्थानों में पूर्ववत् चिन्तन करते हुए जप करे।
In fever, madness and other diseases he should repeat the mantra contemplating it in the head; when colic, wind, wounds, tumours, strangury and the like arise, O Queen of the gods, he should repeat it contemplating it as before in those respective places.
ज्वरोन्मादादिरोगेषु (jvaronmādādirogeṣu) — in fever, madness and other diseasesज्वर, उन्माद आदि रोगों मेंजपेच्छिरसि चिन्तयन् (japecchirasi cintayan) — he should repeat, contemplating it in the headसिर में चिन्तन करते जपेशूलवातव्रणग्रन्थिमूत्रकृच्छ्रादिसम्भवे (śūlavātavraṇagranthimūtrakṛcchrādisambhave) — when colic, wind, wounds, tumours, strangury and the like ariseशूल, वात, व्रण, ग्रन्थि, मूत्रकृच्छ्र आदि होने परतत्तत्स्थानेषु देवेशि (tattatsthāneṣu deveśi) — in those respective places, O Queen of godsउन-उन स्थानों में, हे देवेशिपूर्ववच्चिन्तयन् जपेत् (pūrvavaccintayan japet) — he should repeat, contemplating it as beforeपूर्ववत् चिन्तन करते जपे
६४ महारोगेषु जातेषु सर्वाङ्गेषु विचिन्तयेत् । तत्क्षणाच्छान्तिमायान्ति रोगाः सर्वे न संशयः ॥ ६४॥
mahārogeṣu jāteṣu sarvāṅgeṣu vicintayet | tatkṣaṇācchāntimāyānti rogāḥ sarve na saṃśayaḥ ||
महारोग होने पर सब अङ्गों में चिन्तन करे; उसी क्षण सब रोग शान्त हो जाते हैं, इसमें संशय नहीं।
When great diseases have arisen he should contemplate it in all the limbs; that very instant all the diseases subside, without doubt.
महारोगेषु जातेषु (mahārogeṣu jāteṣu) — when great diseases have arisenमहारोग होने परसर्वाङ्गेषु विचिन्तयेत् (sarvāṅgeṣu vicintayet) — he should contemplate it in all the limbsसब अंगों में चिन्तन करेतत्क्षणाच्छान्तिमायान्ति (tatkṣaṇācchāntimāyānti) — that very instant they come to restउसी क्षण शान्त हो जाते हैंरोगाः सर्वे न संशयः (rogāḥ sarve na saṃśayaḥ) — all the diseases, without doubtसब रोग, सन्देह नहीं
६५ दशेन्द्रियेषु यो ध्यायेल्लभेदिन्द्रियसौष्ठवम् । यत्र बीजं स्मरेत्तत्र तत्फलं भवति ध्रुवम् ॥ ६५॥
daśendriyeṣu yo dhyāyellabhedindriyasauṣṭhavam | yatra bījaṃ smarettatra tatphalaṃ bhavati dhruvam ||
जो दस इन्द्रियों में ध्यान करता है वह इन्द्रियों की सुन्दरता पाता है; जहाँ बीज का स्मरण करे, वहाँ उसका फल निश्चय होता है।
He who meditates on it in the ten senses obtains soundness of the senses; wherever he remembers the seed, there its fruit surely comes.
दशेन्द्रियेषु यो ध्यायेत् (daśendriyeṣu yo dhyāyet) — he who meditates on it in the ten sensesदस इन्द्रियों में जो ध्यान करेलभेदिन्द्रियसौष्ठवम् (labhedindriyasauṣṭhavam) — obtains soundness of the sensesइन्द्रियों की पूर्णता पाता हैयत्र बीजं स्मरेत् (yatra bījaṃ smaret) — wherever he remembers the seedजहाँ बीज का स्मरण करेतत्र तत्फलं भवति ध्रुवम् (tatra tatphalaṃ bhavati dhruvam) — there its fruit surely comesवहाँ उसका फल निश्चय होता है
६६ सदा यश्चिन्तयेन्मूर्ध्नि स भवेदजरामरः । सर्वरोगप्रहरणं विद्यारोग्यप्रदं प्रिये ॥ ६६॥
sadā yaścintayenmūrdhni sa bhavedajarāmaraḥ | sarvarogapraharaṇaṃ vidyārogyapradaṃ priye ||
जो सदा मूर्धा में इसका चिन्तन करता है वह अजर-अमर होता है; यह सब रोगों का नाश करने वाला और विद्या तथा आरोग्य देने वाला है, हे प्रिये!
He who constantly contemplates it in the crown becomes free of old age and death; it destroys all disease and bestows learning and health, O beloved.
सदा यश्चिन्तयेन्मूर्ध्नि (sadā yaścintayenmūrdhni) — he who constantly contemplates it in the crownजो सदा मूर्धा में चिन्तन करेस भवेदजरामरः (sa bhavedajarāmaraḥ) — he becomes free of old age and deathवह अजर-अमर हो जाता हैसर्वरोगप्रहरणं (sarvarogapraharaṇaṃ) — it destroys all diseaseसब रोगों का हरण करने वालाविद्यारोग्यप्रदं प्रिये (vidyārogyapradaṃ priye) — it bestows learning and health, O belovedविद्या और आरोग्य देने वाला, हे प्रिये
६७ अस्मात् परतरध्यानं नास्ति सत्यं न संशयः । सात्त्विकध्यानजं देवि फलमेतदुदीरितम् ॥ ६७॥
asmāt parataradhyānaṃ nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ | sāttvikadhyānajaṃ devi phalametadudīritam ||
इससे बढ़कर कोई ध्यान नहीं है — यह सत्य है, संशय नहीं। हे देवि! यह सात्त्विक ध्यान से उत्पन्न फल कहा गया।
There is no meditation higher than this — truly, without doubt. This, O Devī, has been declared as the fruit born of the sāttvika meditation.
अस्मात् परतरध्यानं (asmāt parataradhyānaṃ) — a meditation higher than thisइससे बढ़कर ध्याननास्ति सत्यं न संशयः (nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ) — there is none — truly, without doubtनहीं है, सत्य, सन्देह नहींसात्त्विकध्यानजं देवि (sāttvikadhyānajaṃ devi) — born of the sāttvika meditation, O Devīसात्त्विक ध्यान से उत्पन्न, हे देविफलमेतदुदीरितम् (phalametadudīritam) — this fruit has been declaredयह फल कहा गया
६८ शान्तिकर्माणि सर्वाणि विधिनानेन कारयेत् । विधिनानेन देवेशि सौभाग्यमतुलं भवेत् ॥ ६८॥
śāntikarmāṇi sarvāṇi vidhinānena kārayet | vidhinānena deveśi saubhāgyamatulaṃ bhavet ||
सब शान्ति-कर्म इस विधि से करे; हे देवेशि! इस विधि से अतुल सौभाग्य होता है।
All rites of pacification one should perform by this method; by this method, O Queen of the gods, unequalled good fortune comes.
शान्तिकर्माणि सर्वाणि (śāntikarmāṇi sarvāṇi) — all rites of pacificationसब शान्तिकर्मविधिनानेन कारयेत् (vidhinānena kārayet) — one should perform by this methodइस विधि से कराएविधिनानेन देवेशि (vidhinānena deveśi) — by this method, O Queen of godsइस विधि से, हे देवेशिसौभाग्यमतुलं भवेत् (saubhāgyamatulaṃ bhavet) — unequalled good fortune comesअतुल सौभाग्य होता है
६९ द्वादशाधारपद्मेषु द्वादशस्वरसंयुतम् । बीजं सञ्चिन्तयेद् यस्तु स भवेदजरामरः ॥ ६९॥
dvādaśādhārapadmeṣu dvādaśasvarasaṃyutam | bījaṃ sañcintayed yastu sa bhavedajarāmaraḥ ||
जो बारह आधार-पद्मों में बारह स्वरों से युक्त बीज का चिन्तन करता है, वह अजर-अमर हो जाता है।
He who contemplates the seed joined with the twelve vowels in the twelve lotus-supports becomes free of old age and death.
द्वादशाधारपद्मेषु (dvādaśādhārapadmeṣu) — in the twelve lotus-supportsबारह आधार-कमलों मेंद्वादशस्वरसंयुतम् (dvādaśasvarasaṃyutam) — joined with the twelve vowelsबारह स्वरों से युक्तबीजं सञ्चिन्तयेद् यस्तु (bījaṃ sañcintayed yastu) — he who contemplates the seedजो बीज का चिन्तन करेस भवेदजरामरः (sa bhavedajarāmaraḥ) — he becomes free of old age and deathवह अजर-अमर हो जाता है
७० षडाधारेषु षड्दीर्घयुक्तं बीजं विचिन्तयेत् । षडाधारस्थदेवीभिः पूज्यते कुलनायिके ॥ ७०॥
ṣaḍādhāreṣu ṣaḍdīrghayuktaṃ bījaṃ vicintayet | ṣaḍādhārasthadevībhiḥ pūjyate kulanāyike ||
छह आधारों में छह दीर्घ स्वरों से युक्त बीज का चिन्तन करे; हे कुलनायिके! वह षडाधार में स्थित देवियों से पूजित होता है।
He should contemplate in the six supports (cakras) the seed joined with the six long vowels; he is then worshipped by the goddesses dwelling in the six supports, O Mistress of the Kula.
षडाधारेषु (ṣaḍādhāreṣu) — in the six supportsछह आधारों मेंषड्दीर्घयुक्तं बीजं (ṣaḍdīrghayuktaṃ bījaṃ) — the seed joined with the six long vowelsछह दीर्घों से युक्त बीजविचिन्तयेत् (vicintayet) — he should contemplateचिन्तन करेषडाधारस्थदेवीभिः (ṣaḍādhārasthadevībhiḥ) — by the goddesses dwelling in the six supportsछह आधारों में स्थित देवियों द्वारापूज्यते कुलनायिके (pūjyate kulanāyike) — he is worshipped, O Mistress of the Kulaपूजित होता है, हे कुलनायिके
७१ हृत्पद्मकर्णिकामध्ये सूर्यमण्डलसंस्थितम् । पराप्रासादबीजन्तु तरुणारुणसन्निभम् ॥ ७१॥
hṛtpadmakarṇikāmadhye sūryamaṇḍalasaṃsthitam | parāprāsādabījantu taruṇāruṇasannibham ||
हृदय-कमल की कर्णिका के मध्य में सूर्यमण्डल में स्थित, तरुण अरुण के समान परा-प्रासाद बीज को,
In the middle of the pericarp of the heart-lotus, placed within the sun-disc, the Parā-Prāsāda seed like the young rising sun,
हृत्पद्मकर्णिकामध्ये (hṛtpadmakarṇikāmadhye) — in the middle of the pericarp of the heart-lotusहृदय-कमल की कर्णिका के मध्यसूर्यमण्डलसंस्थितम् (sūryamaṇḍalasaṃsthitam) — placed in the sun-discसूर्यमण्डल में स्थितपराप्रासादबीजन्तु (parāprāsādabījantu) — the Parā-Prāsāda seedपराप्रासाद बीजतरुणारुणसन्निभम् (taruṇāruṇasannibham) — like the young dawn-sunतरुण अरुण (उदयकालीन सूर्य) के समान
७२ जवाबन्धूकसिन्दूरपद्मरागप्रभोज्ज्वलम् । पञ्चविंशतिभिः स्पर्शाक्षरैः संवीतमम्बिके ॥ ७२॥
javābandhūkasindūrapadmarāgaprabhojjvalam | pañcaviṃśatibhiḥ sparśākṣaraiḥ saṃvītamambike ||
जवा, बन्धूक, सिन्दूर और पद्मराग की प्रभा से उज्ज्वल, पच्चीस स्पर्श-अक्षरों से घिरे हुए, हे अम्बिके!
blazing with the lustre of hibiscus, bandhūka flower, vermilion and ruby, encircled by the twenty-five stop-consonants, O Mother,
जवाबन्धूकसिन्दूरपद्मरागप्रभोज्ज्वलम् (javābandhūkasindūrapadmarāgaprabhojjvalam) — blazing with the lustre of hibiscus, bandhūka, vermilion and rubyजवा, बन्धूक, सिन्दूर, पद्मराग की प्रभा से उज्ज्वलपञ्चविंशतिभिः स्पर्शाक्षरैः (pañcaviṃśatibhiḥ sparśākṣaraiḥ) — with the twenty-five stop-consonantsपच्चीस स्पर्श-अक्षरों सेसंवीतमम्बिके (saṃvītamambike) — encircled, O Motherघिरा हुआ, हे अम्बिके
७३ तत्प्रभापटलच्छायाव्यक्तीकृतजगत्त्रयम् । आत्मानञ्च स्मरेद्देवि निश्चलेनान्तरात्मना ॥ ७३॥
tatprabhāpaṭalacchāyāvyaktīkṛtajagattrayam | ātmānañca smareddevi niścalenāntarātmanā ||
जिसकी प्रभा के समूह की छाया से तीनों लोक प्रकट हो रहे हैं — ऐसा (बीज) और अपने आप का, हे देवि! निश्चल अन्तरात्मा से स्मरण करे।
the three worlds made manifest by the sheen of the mass of its lustre — and (so) he should contemplate himself, O Devī, with an unwavering inner mind.
तत्प्रभापटलच्छायाव्यक्तीकृतजगत्त्रयम् (tatprabhāpaṭalacchāyāvyaktīkṛtajagattrayam) — the three worlds made manifest by the sheen of the mass of its lustreउसकी प्रभा-पटल की छाया से व्यक्त तीनों लोकआत्मानञ्च स्मरेद्देवि (ātmānañca smareddevi) — and he should contemplate himself, O Devīऔर अपने को स्मरण करे, हे देविनिश्चलेनान्तरात्मना (niścalenāntarātmanā) — with an unwavering inner selfनिश्चल अन्तरात्मा से
७४ पराप्रासादबीजन्तु तरुणोल्लाससंयुतः । अष्टोत्तरसहस्रन्तु मण्डलं प्रजपेत् सुधीः ॥ ७४॥
parāprāsādabījantu taruṇollāsasaṃyutaḥ | aṣṭottarasahasrantu maṇḍalaṃ prajapet sudhīḥ ||
सुधी तरुण उल्लास सहित परा-प्रासाद बीज का एक हजार आठ जप एक मण्डल तक करे।
The wise one, in the taruṇa ullāsa, should repeat the Parā-Prāsāda seed one thousand and eight times daily for a maṇḍala (forty days).
पराप्रासादबीजन्तु (parāprāsādabījantu) — the Parā-Prāsāda seedपराप्रासाद बीजतरुणोल्लाससंयुतः (taruṇollāsasaṃyutaḥ) — in the taruṇa ullāsaतरुण-उल्लास सहितअष्टोत्तरसहस्रन्तु (aṣṭottarasahasrantu) — one thousand and eight timesएक हज़ार आठमण्डलं प्रजपेत् सुधीः (maṇḍalaṃ prajapet sudhīḥ) — the wise one should repeat for a maṇḍalaएक मण्डल सुधी जपे
७५ देवदानवगन्धर्वसिद्धकिन्नरगुह्यकान् । विद्याधरान्मुनीन् यक्षान् नागानप्सरसः स्त्रियः ॥ ७५॥
devadānavagandharvasiddhakinnaraguhyakān | vidyādharānmunīn yakṣān nāgānapsarasaḥ striyaḥ ||
देव, दानव, गन्धर्व, सिद्ध, किन्नर, गुह्यक, विद्याधर, मुनि, यक्ष, नाग, अप्सराएँ, स्त्रियाँ,
Gods, dānavas, gandharvas, siddhas, kinnaras and guhyakas, vidyādharas, sages, yakṣas, nāgas, apsarases and women,
देवदानवगन्धर्वसिद्धकिन्नरगुह्यकान् (devadānavagandharvasiddhakinnaraguhyakān) — gods, dānavas, gandharvas, siddhas, kinnaras and guhyakasदेव, दानव, गन्धर्व, सिद्ध, किन्नर, गुह्यकविद्याधरान्मुनीन् यक्षान् (vidyādharānmunīn yakṣān) — vidyādharas, sages, yakṣasविद्याधर, मुनि, यक्षनागानप्सरसः स्त्रियः (nāgānapsarasaḥ striyaḥ) — nāgas, apsarases, womenनाग, अप्सरा, स्त्रियाँ
७६ सिंहव्याघ्रोरगेन्द्रादीनन्यान् दुष्टमृगानपि । वश्यान् करोत्यसन्देहं किं पुनर्मानवादिकान् ॥ ७६॥
siṃhavyāghroragendrādīnanyān duṣṭamṛgānapi | vaśyān karotyasandehaṃ kiṃ punarmānavādikān ||
सिंह, व्याघ्र, नागराज आदि और अन्य दुष्ट पशुओं को भी वह निःसन्देह वश में करता है — मनुष्य आदि की तो बात ही क्या!
lions, tigers, lords of serpents and the like, and other savage beasts too, he brings under his control without doubt — how much more men and the like!
सिंहव्याघ्रोरगेन्द्रादीन् (siṃhavyāghroragendrādīn) — lions, tigers, lords of serpents and the likeसिंह, बाघ, नागेन्द्र आदिअन्यान् दुष्टमृगानपि (anyān duṣṭamṛgānapi) — and other savage beasts tooअन्य दुष्ट पशु भीवश्यान् करोत्यसन्देहं (vaśyān karotyasandehaṃ) — he makes subject, without doubtवश में करता है, निःसन्देहकिं पुनर्मानवादिकान् (kiṃ punarmānavādikān) — how much more men and the likeमनुष्य आदि की तो बात ही क्या
७७ महदैश्वर्यमाप्नोति स्वर्गभोगादिकं प्रिये । यस्य मूर्ध्नि स्मरन् जप्यात् स वश्यो जायते हठात् ॥ ७७॥
mahadaiśvaryamāpnoti svargabhogādikaṃ priye | yasya mūrdhni smaran japyāt sa vaśyo jāyate haṭhāt ||
वह महान् ऐश्वर्य, स्वर्ग-भोग आदि प्राप्त करता है, हे प्रिये! जिसके सिर पर स्मरण करते हुए जप करे, वह बलात् वश में हो जाता है।
He obtains great lordship, the enjoyments of heaven and the rest, O beloved; whoever it is on whose head he remembers it while repeating, that one becomes subject to him perforce.
महदैश्वर्यमाप्नोति (mahadaiśvaryamāpnoti) — he obtains great lordshipमहान् ऐश्वर्य पाता हैस्वर्गभोगादिकं प्रिये (svargabhogādikaṃ priye) — the enjoyments of heaven and the rest, O belovedस्वर्ग-भोग आदि, हे प्रियेयस्य मूर्ध्नि स्मरन् जप्यात् (yasya mūrdhni smaran japyāt) — on whose head he remembers it while repeatingजिसके सिर में स्मरण करते जपेस वश्यो जायते हठात् (sa vaśyo jāyate haṭhāt) — that one becomes subject perforceवह हठात् वश में हो जाता है
७८ राजसध्यानजं देवि फलमेतदुदीरितम् । वश्यकर्माणि सर्वाणि विधिनानेन कारयेत् ॥ ७८॥
rājasadhyānajaṃ devi phalametadudīritam | vaśyakarmāṇi sarvāṇi vidhinānena kārayet ||
हे देवि! यह राजस ध्यान से उत्पन्न फल कहा गया; सब वश्य-कर्म इस विधि से करे।
This, O Devī, has been declared as the fruit born of the rājasa meditation; all rites of subjugation one should perform by this method.
राजसध्यानजं देवि (rājasadhyānajaṃ devi) — born of the rājasa meditation, O Devīराजस ध्यान से उत्पन्न, हे देविफलमेतदुदीरितम् (phalametadudīritam) — this fruit has been declaredयह फल कहा गयावश्यकर्माणि सर्वाणि (vaśyakarmāṇi sarvāṇi) — all rites of subjugationसब वश्य-कर्मविधिनानेन कारयेत् (vidhinānena kārayet) — one should perform by this methodइस विधि से कराए
७९ सर्ववश्यकरं देवि सर्वैश्वर्यफलप्रदम् । अस्मात् परतरं ध्यानं नास्ति सत्यं न संशयः ॥ ७९॥
sarvavaśyakaraṃ devi sarvaiśvaryaphalapradam | asmāt parataraṃ dhyānaṃ nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ ||
हे देवि! यह सबको वश में करने वाला और सर्व ऐश्वर्य रूपी फल देने वाला है; इससे बढ़कर कोई ध्यान नहीं — यह सत्य है, संशय नहीं।
It subjugates all, O Devī, and bestows the fruit of all lordship; there is no meditation higher than this — truly, without doubt.
सर्ववश्यकरं देवि (sarvavaśyakaraṃ devi) — subjugating all, O Devīसबको वश में करने वाला, हे देविसर्वैश्वर्यफलप्रदम् (sarvaiśvaryaphalapradam) — bestowing the fruit of all lordshipसब ऐश्वर्य का फल देने वालाअस्मात् परतरं ध्यानं (asmāt parataraṃ dhyānaṃ) — a meditation higher than thisइससे बढ़कर ध्याननास्ति सत्यं न संशयः (nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ) — there is none — truly, without doubtनहीं है, सत्य, सन्देह नहीं
८० लिखेत्त्रिकोणं षट्कोणं अष्टारञ्च महीपुरम् । मूलमन्त्रं लिखेन्मध्ये साध्यनामसमन्वितम् ॥ ८०॥
likhettrikoṇaṃ ṣaṭkoṇaṃ aṣṭārañca mahīpuram | mūlamantraṃ likhenmadhye sādhyanāmasamanvitam ||
त्रिकोण, षट्कोण, अष्टदल और भूपुर लिखे; मध्य में साध्य के नाम सहित मूलमन्त्र लिखे।
One should draw a triangle, a hexagon, an eight-petalled lotus and the earth-square, and write the root mantra in the middle together with the name of the person aimed at.
लिखेत्त्रिकोणं षट्कोणं (likhettrikoṇaṃ ṣaṭkoṇaṃ) — one should draw a triangle, a hexagonत्रिकोण, षट्कोण लिखेअष्टारञ्च महीपुरम् (aṣṭārañca mahīpuram) — an eight-spoked (lotus) and the earth-enclosureअष्टदल और भूपुरमूलमन्त्रं लिखेन्मध्ये (mūlamantraṃ likhenmadhye) — one should write the root mantra in the middleमध्य में मूलमन्त्र लिखेसाध्यनामसमन्वितम् (sādhyanāmasamanvitam) — together with the name of the objectसाध्य के नाम सहित
८१ षट्कोणेषु षडङ्गानि विलिखेत् परमेश्वरि । केशरेषु स्वरानष्टौ वर्गान् पत्रेषु पार्वति ॥ ८१॥
ṣaṭkoṇeṣu ṣaḍaṅgāni vilikhet parameśvari | keśareṣu svarānaṣṭau vargān patreṣu pārvati ||
षट्कोणों में षडङ्ग लिखे, हे परमेश्वरि! केसरों में आठ स्वर और दलों पर वर्ग, हे पार्वति!
In the six corners one should write the six limbs, O supreme Queen; in the filaments the eight vowels, and on the petals the letter-groups, O Pārvatī.
षट्कोणेषु षडङ्गानि (ṣaṭkoṇeṣu ṣaḍaṅgāni) — in the six corners the six limbsछह कोणों में छह अंगविलिखेत् परमेश्वरि (vilikhet parameśvari) — one should write, O supreme Queenलिखे, हे परमेश्वरिकेशरेषु स्वरानष्टौ (keśareṣu svarānaṣṭau) — in the filaments the eight vowelsकेसरों में आठ स्वरवर्गान् पत्रेषु पार्वति (vargān patreṣu pārvati) — the (eight) letter-groups on the petals, O Pārvatīदलों में वर्ग, हे पार्वति
८२ भूगृहस्य चतुष्कोणे विलिखेन्मूलमम्बिके । पञ्चवर्णरजोभिश्च शुभं दृष्टिमनोहरम् ॥ ८२॥
bhūgṛhasya catuṣkoṇe vilikhenmūlamambike | pañcavarṇarajobhiśca śubhaṃ dṛṣṭimanoharam ||
भूपुर के चारों कोनों में मूल (मन्त्र) लिखे, हे अम्बिके! पाँच रंगों के चूर्णों से, शुभ और दृष्टि को मनोहर।
In the four corners of the earth-square one should write the root mantra, O Mother, with powders of five colours, auspicious and charming to the eye.
भूगृहस्य चतुष्कोणे (bhūgṛhasya catuṣkoṇe) — in the four corners of the earth-houseभूगृह के चार कोणों मेंविलिखेन्मूलमम्बिके (vilikhenmūlamambike) — one should write the root (mantra), O Motherमूल लिखे, हे अम्बिकेपञ्चवर्णरजोभिश्च (pañcavarṇarajobhiśca) — with powders of five coloursऔर पाँच रंगों की रज सेशुभं दृष्टिमनोहरम् (śubhaṃ dṛṣṭimanoharam) — auspicious and charming to the eyeशुभ, देखने में मनोहर
८३ एवं यन्त्रं समालिख्य विधिवन्मन्त्रवित्तमः । एकत्रिषड्वसुचतुःकलसान् स्थापयेत् प्रिये ॥ ८३॥
evaṃ yantraṃ samālikhya vidhivanmantravittamaḥ | ekatriṣaḍvasucatuḥkalasān sthāpayet priye ||
इस प्रकार विधिपूर्वक यन्त्र लिखकर मन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठ एक, तीन, छह, आठ और चार कलश स्थापित करे, हे प्रिये!
Having thus drawn the yantra according to rule, the best of mantra-knowers should set up jars — one, three, six, eight and four, O beloved,
एवं यन्त्रं समालिख्य (evaṃ yantraṃ samālikhya) — having drawn the yantra thusइस प्रकार यन्त्र लिखकरविधिवन्मन्त्रवित्तमः (vidhivanmantravittamaḥ) — duly, the best knower of mantrasविधिवत् मन्त्रवित्तमएकत्रिषड्वसुचतुःकलसान् (ekatriṣaḍvasucatuḥkalasān) — one, three, six, eight and four jarsएक, तीन, छह, आठ, चार कलशस्थापयेत् प्रिये (sthāpayet priye) — he should set up, O belovedस्थापित करे, हे प्रिये
८४ मध्यादिचतुरस्रान्तं द्वात्रिंशत् कलसान् प्रिये । अथवाष्टादशेशानि सप्त वा दश वा प्रिये ॥ ८४॥
madhyādicaturasrāntaṃ dvātriṃśat kalasān priye | athavāṣṭādaśeśāni sapta vā daśa vā priye ||
मध्य से चतुरस्र तक बत्तीस कलश, हे प्रिये! अथवा अठारह, हे ईशानि! या सात या दस, हे प्रिये!
from the centre to the outer square thirty-two jars in all, O beloved; or else eighteen, O Queen, or seven, or ten, O beloved,
मध्यादिचतुरस्रान्तं (madhyādicaturasrāntaṃ) — from the centre to the outer squareमध्य से चतुरस्र तकद्वात्रिंशत् कलसान् प्रिये (dvātriṃśat kalasān priye) — thirty-two jars, O belovedबत्तीस कलश, हे प्रियेअथवाष्टादशेशानि (athavāṣṭādaśeśāni) — or else eighteen, O Queenअथवा अठारह, हे ईशानिसप्त वा दश वा प्रिये (sapta vā daśa vā priye) — or seven or ten, O belovedया सात या दस, हे प्रिये
८५ चतुरो वाप्यथैकं वा कुर्यात् साधकसत्तमः । अस्थिरक्तशिरातन्तुमृण्मांसं रुधिरं जलम् ॥ ८५॥
caturo vāpyathaikaṃ vā kuryāt sādhakasattamaḥ | asthiraktaśirātantumṛṇmāṃsaṃ rudhiraṃ jalam ||
या चार, या एक ही, साधक-श्रेष्ठ करे। अस्थि, रक्त, शिरा, तन्तु, मृत्तिका, मांस, रुधिर, जल,
or four, or even one, the best of sādhakas should make. Bone, blood, veins, sinew, clay, flesh, gore, water,
चतुरो वाप्यथैकं वा (caturo vāpyathaikaṃ vā) — or four, or even oneया चार या एक भीकुर्यात् साधकसत्तमः (kuryāt sādhakasattamaḥ) — the best of sādhakas should makeश्रेष्ठ साधक करेअस्थिरक्तशिरातन्तुमृण्मांसं (asthiraktaśirātantumṛṇmāṃsaṃ) — bone, blood, veins, sinew, clay, fleshअस्थि, रक्त, शिरा, तन्तु, मिट्टी, मांसरुधिरं जलम् (rudhiraṃ jalam) — gore, waterरुधिर, जल
८६ चर्मवस्त्रशिलाकूर्मनारिकेलफलं शिरः । मन्त्रप्राणसमायुक्तां यजेत् कलसदेवताम् ॥ ८६॥
carmavastraśilākūrmanārikelaphalaṃ śiraḥ | mantraprāṇasamāyuktāṃ yajet kalasadevatām ||
चर्म, वस्त्र, शिला, कूर्म, नारियल फल और शिर (कलश के अङ्ग हैं); मन्त्र और प्राण से युक्त कलश-देवता का यजन करे।
skin, cloth, stone, tortoise, coconut and head (are the jar's limbs): he should worship the deity of the jar endowed with mantra and life-breath.
चर्मवस्त्रशिलाकूर्मनारिकेलफलं शिरः (carmavastraśilākūrmanārikelaphalaṃ śiraḥ) — skin, cloth, stone, tortoise, coconut fruit, headचर्म, वस्त्र, शिला, कूर्म, नारियल फल, सिरमन्त्रप्राणसमायुक्तां (mantraprāṇasamāyuktāṃ) — endowed with mantra and life-breathमन्त्र और प्राण से युक्तयजेत् कलसदेवताम् (yajet kalasadevatām) — he should worship the deity of the jarकलश-देवता का यजन करे
८७ सावित्रीनापराङ्गानि मातरो भैरवान्विताः । विदिक्षु गुरुविघ्नेशदुर्गाक्षेत्रपतीन् प्रिये ॥ ८७॥
sāvitrīnāparāṅgāni mātaro bhairavānvitāḥ | vidikṣu guruvighneśadurgākṣetrapatīn priye ||
सावित्री और परा के अङ्ग, भैरवों सहित मातृकाएँ, विदिशाओं में गुरु, विघ्नेश, दुर्गा और क्षेत्रपति को, हे प्रिये!
Sāvitrī and the limbs of the Parā mantra, the Mothers together with the Bhairavas, and in the intermediate quarters the guru, Vighneśa, Durgā and the Lord of the Field, O beloved —
सावित्रीनापराङ्गानि (sāvitrīnāparāṅgāni) — Sāvitrī and the limbs of the Parā (mantra)सावित्री और परा के अंगमातरो भैरवान्विताः (mātaro bhairavānvitāḥ) — the Mothers together with the Bhairavasभैरव-सहित मातृकाएँविदिक्षु (vidikṣu) — in the intermediate quartersविदिशाओं मेंगुरुविघ्नेशदुर्गाक्षेत्रपतीन् प्रिये (guruvighneśadurgākṣetrapatīn priye) — the guru, Vighneśa, Durgā and the Kṣetrapati, O belovedगुरु, विघ्नेश, दुर्गा, क्षेत्रपति, हे प्रिये
८८ कलसेषु समभ्यर्च्य विधिवन्मन्त्रवित्तमः । अभिषिञ्चेत् प्रियं शिष्यं सर्वपापप्रशान्तये ॥ ८८॥
kalaseṣu samabhyarcya vidhivanmantravittamaḥ | abhiṣiñcet priyaṃ śiṣyaṃ sarvapāpapraśāntaye ||
कलशों में विधिपूर्वक पूजा करके मन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठ प्रिय शिष्य का सब पापों की शान्ति के लिए अभिषेक करे।
having duly worshipped these in the jars, the best of mantra-knowers should sprinkle (abhiṣeka) the beloved disciple for the pacifying of all sins.
कलसेषु समभ्यर्च्य (kalaseṣu samabhyarcya) — having worshipped in the jarsकलशों में पूजा करविधिवन्मन्त्रवित्तमः (vidhivanmantravittamaḥ) — duly, the best knower of mantrasविधिवत् मन्त्रवित्तमअभिषिञ्चेत् प्रियं शिष्यं (abhiṣiñcet priyaṃ śiṣyaṃ) — he should sprinkle the beloved discipleप्रिय शिष्य का अभिषेक करेसर्वपापप्रशान्तये (sarvapāpapraśāntaye) — for the pacifying of all sinsसब पापों की शान्ति के लिए
८९ आयुः श्रीकान्तिसौभाग्यविद्यारोग्यादिकं भवेत् । राजाभिषिक्तो लभते चतुःसागरगां महीम् ॥ ८९॥
āyuḥ śrīkāntisaubhāgyavidyārogyādikaṃ bhavet | rājābhiṣikto labhate catuḥsāgaragāṃ mahīm ||
आयु, श्री, कान्ति, सौभाग्य, विद्या, आरोग्य आदि होते हैं। अभिषिक्त राजा चारों समुद्रों तक की पृथ्वी को पाता है;
Long life, prosperity, beauty, good fortune, learning, health and the rest come. A king so sprinkled obtains the earth bounded by the four oceans;
आयुःश्रीकान्तिसौभाग्यविद्यारोग्यादिकं भवेत् (āyuḥśrīkāntisaubhāgyavidyārogyādikaṃ bhavet) — long life, prosperity, beauty, good fortune, learning, health and the rest comeआयु, श्री, कान्ति, सौभाग्य, विद्या, आरोग्य आदि होते हैंराजाभिषिक्तो लभते (rājābhiṣikto labhate) — a king so sprinkled obtainsअभिषिक्त राजा पाता हैचतुःसागरगां महीम् (catuḥsāgaragāṃ mahīm) — the earth bounded by the four oceansचार समुद्रों तक की पृथ्वी
९० अकिञ्चनोऽभिषिक्तश्च महदैश्वर्यमाप्नुयात् । वन्ध्याभिषिक्ता लभते पुत्रं सर्वगुणान्वितम् ॥ ९०॥
akiñcano'bhiṣiktaśca mahadaiśvaryamāpnuyāt | vandhyābhiṣiktā labhate putraṃ sarvaguṇānvitam ||
अभिषिक्त निर्धन महान् ऐश्वर्य पाता है; अभिषिक्त वन्ध्या सर्वगुण-सम्पन्न पुत्र पाती है।
a pauper sprinkled obtains great wealth; a barren woman sprinkled obtains a son endowed with every virtue.
अकिञ्चनोऽभिषिक्तश्च (akiñcano'bhiṣiktaśca) — and a pauper sprinkledऔर अभिषिक्त निर्धनमहदैश्वर्यमाप्नुयात् (mahadaiśvaryamāpnuyāt) — obtains great wealthमहान् ऐश्वर्य पाता हैवन्ध्याभिषिक्ता लभते (vandhyābhiṣiktā labhate) — a barren woman sprinkled obtainsअभिषिक्त बन्ध्या पाती हैपुत्रं सर्वगुणान्वितम् (putraṃ sarvaguṇānvitam) — a son endowed with every virtueसब गुणों से युक्त पुत्र
९१ भूतापमृत्युरोगाद्या विनश्यन्ति न संशयः । त्रिलौहे वापि भूर्जे वा लिखित्वा यन्त्रमुत्तमम् ॥ ९१॥
bhūtāpamṛtyurogādyā vinaśyanti na saṃśayaḥ | trilauhe vāpi bhūrje vā likhitvā yantramuttamam ||
भूत, अपमृत्यु, रोग आदि नष्ट हो जाते हैं, संशय नहीं। त्रिलौह पर या भूर्जपत्र पर उत्तम यन्त्र लिखकर,
Bhūtas, untimely death, disease and the rest are destroyed, without doubt. Having written this excellent yantra on the three metals or on birch-bark,
भूतापमृत्युरोगाद्याः (bhūtāpamṛtyurogādyāḥ) — bhūtas, untimely death, disease and the restभूत, अपमृत्यु, रोग आदिविनश्यन्ति न संशयः (vinaśyanti na saṃśayaḥ) — are destroyed, without doubtनष्ट होते हैं, सन्देह नहींत्रिलौहे वापि भूर्जे वा (trilauhe vāpi bhūrje vā) — on the three metals or on birch-barkत्रिलोह पर या भूर्ज परलिखित्वा यन्त्रमुत्तमम् (likhitvā yantramuttamam) — having written the excellent yantraउत्तम यन्त्र लिखकर
९२ विधृतं बाहुना देवि सर्वरक्षाकरं भवेत् । आयुरारोग्यमैश्वर्यं विद्यालाभं यशो जयम् ॥ ९२॥
vidhṛtaṃ bāhunā devi sarvarakṣākaraṃ bhavet | āyurārogyamaiśvaryaṃ vidyālābhaṃ yaśo jayam ||
बाँह पर धारण किया हुआ, हे देवि! वह सर्व रक्षा करने वाला होता है; आयु, आरोग्य, ऐश्वर्य, विद्या-लाभ, यश, जय —
worn on the arm, O Devī, it affords every protection: long life, health, lordship, gain of learning, fame, victory —
विधृतं बाहुना देवि (vidhṛtaṃ bāhunā devi) — worn on the arm, O Devīबाहु में धारण किया, हे देविसर्वरक्षाकरं भवेत् (sarvarakṣākaraṃ bhavet) — it affords every protectionसब रक्षा करने वाला होता हैआयुरारोग्यमैश्वर्यं (āyurārogyamaiśvaryaṃ) — long life, health, lordshipआयु, आरोग्य, ऐश्वर्यविद्यालाभं यशो जयम् (vidyālābhaṃ yaśo jayam) — gain of learning, fame, victoryविद्या-लाभ, यश, जय
९३ यद् यत् स्वमनसोऽभीष्टं तत्तदाप्नोत्यसंशयः । खड्गवश्यं वयःस्तम्भं यक्षिण्यञ्जनपादुकाम् ॥ ९३॥
yad yat svamanaso'bhīṣṭaṃ tattadāpnotyasaṃśayaḥ | khaḍgavaśyaṃ vayaḥstambhaṃ yakṣiṇyañjanapādukām ||
जो-जो उसके मन का अभीष्ट है वह-वह वह निःसन्देह पाता है: खड्ग-वश्य, वयः-स्तम्भन, यक्षिणी, अञ्जन, पादुका,
whatever his own mind desires, that he obtains without doubt: mastery of the sword, arrest of ageing, the yakṣiṇī, the magic collyrium, the (flying) sandals,
यद् यत् स्वमनसोऽभीष्टं (yad yat svamanaso'bhīṣṭaṃ) — whatever his own mind desiresजो-जो अपने मन को इष्टतत्तदाप्नोत्यसंशयः (tattadāpnotyasaṃśayaḥ) — that he obtains, without doubtवह-वह पाता है, निःसन्देहखड्गवश्यं वयःस्तम्भं (khaḍgavaśyaṃ vayaḥstambhaṃ) — sword-mastery, arrest of ageखड्ग-सिद्धि, वयःस्तम्भनयक्षिण्यञ्जनपादुकाम् (yakṣiṇyañjanapādukām) — the yakṣiṇī, the collyrium, the sandalsयक्षिणी, अंजन, पादुका
९४ अणिमाद्यष्टसिद्ध्यादि महारसरसायनम् । सञ्जीवयोगगुटिकाप्रमुखाखिलसिद्धयः ॥ ९४॥
aṇimādyaṣṭasiddhyādi mahārasarasāyanam | sañjīvayogaguṭikāpramukhākhilasiddhayaḥ ||
अणिमा आदि अष्ट सिद्धि आदि, महारस-रसायन, सञ्जीवन-योग और गुटिका आदि समस्त सिद्धियाँ
the eight siddhis beginning with aṇimā and the rest, the great elixir and alchemy, and all the siddhis headed by the reviving yoga and the magic pill
अणिमाद्यष्टसिद्ध्यादि (aṇimādyaṣṭasiddhyādi) — the eight siddhis beginning with aṇimā and the restअणिमा आदि आठ सिद्धियाँ आदिमहारसरसायनम् (mahārasarasāyanam) — the great elixir and alchemyमहारस, रसायनसञ्जीवयोगगुटिकाप्रमुखाखिलसिद्धयः (sañjīvayogaguṭikāpramukhākhilasiddhayaḥ) — all the siddhis headed by the reviving yoga and the magic pillसंजीवन-योग, गुटिका आदि समस्त सिद्धियाँ
९५ पराप्रासादमन्त्रज्ञैर्दृश्यन्ते नात्र संशयः । षट् कर्माणि प्रयुञ्जीत नान्यथा भवति प्रिये ॥ ९५॥
parāprāsādamantrajñairdṛśyante nātra saṃśayaḥ | ṣaṭ karmāṇi prayuñjīta nānyathā bhavati priye ||
परा-प्रासाद मन्त्र के ज्ञाताओं द्वारा देखी जाती हैं — इसमें संशय नहीं। (इससे) षट्कर्मों का प्रयोग करे; अन्यथा नहीं होता, हे प्रिये!
are witnessed by the knowers of the Parā-Prāsāda mantra — no doubt in this. (With it) one should employ the six rites; otherwise they do not succeed, O beloved.
पराप्रासादमन्त्रज्ञैः (parāprāsādamantrajñaiḥ) — by the knowers of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रज्ञों द्वारादृश्यन्ते नात्र संशयः (dṛśyante nātra saṃśayaḥ) — are seen; no doubt in thisदेखी जाती हैं, इसमें सन्देह नहींषट् कर्माणि प्रयुञ्जीत (ṣaṭ karmāṇi prayuñjīta) — one should employ the six ritesछह कर्मों का प्रयोग करेनान्यथा भवति प्रिये (nānyathā bhavati priye) — otherwise it does not come about, O belovedअन्यथा नहीं होता, हे प्रिये
९६ पीतद्रव्यैर्हरिद्राद्यैः समित्पत्रफलादिभिः । जुहुयात् पूर्ववन्मन्त्री देवताध्यानतत्परः ॥ ९६॥
pītadravyairharidrādyaiḥ samitpatraphalādibhiḥ | juhuyāt pūrvavanmantrī devatādhyānatatparaḥ ||
हल्दी आदि पीले द्रव्यों से, समिधा, पत्र, फल आदि से मन्त्री देवता के ध्यान में तत्पर होकर पूर्ववत् हवन करे।
With yellow substances such as turmeric, with fuel-sticks, leaves, fruits and the rest, the mantrin, intent on meditation of the deity, should offer oblations as before.
पीतद्रव्यैर्हरिद्राद्यैः (pītadravyairharidrādyaiḥ) — with yellow substances, turmeric and the likeपीत द्रव्यों, हल्दी आदि सेसमित्पत्रफलादिभिः (samitpatraphalādibhiḥ) — with fuel-sticks, leaves, fruits and the restसमिधा, पत्र, फल आदि सेजुहुयात् पूर्ववन्मन्त्री (juhuyāt pūrvavanmantrī) — the mantrin should offer as beforeपूर्ववत् मन्त्री हवन करेदेवताध्यानतत्परः (devatādhyānatatparaḥ) — intent on meditation of the deityदेवता के ध्यान में तत्पर
९७ वाक्श्रोत्रगतिदृक्सेनानदीग्रहरिपून् प्रिये । नानादुष्टमृगान् देवि स्तम्भयेन्नात्र संशयः ॥ ९७॥
vākśrotragatidṛksenānadīgraharipūn priye | nānāduṣṭamṛgān devi stambhayennātra saṃśayaḥ ||
वाणी, श्रवण, गति, दृष्टि, सेना, नदी, ग्रह और शत्रुओं को, हे प्रिये! नाना दुष्ट पशुओं को, हे देवि! वह स्तम्भित कर देता है — इसमें संशय नहीं।
Speech, hearing, movement, sight, armies, rivers, planets and enemies, O beloved, and the various savage beasts, O Devī, he paralyses — no doubt in this.
वाक्श्रोत्रगतिदृक्सेनानदीग्रहरिपून् प्रिये (vākśrotragatidṛksenānadīgraharipūn priye) — speech, hearing, movement, sight, armies, rivers, planets and enemies, O belovedवाणी, श्रोत्र, गति, दृष्टि, सेना, नदी, ग्रह, शत्रु, हे प्रियेनानादुष्टमृगान् देवि (nānāduṣṭamṛgān devi) — the various savage beasts, O Devīनाना दुष्ट पशु, हे देविस्तम्भयेन्नात्र संशयः (stambhayennātra saṃśayaḥ) — he paralyses; no doubt in thisस्तम्भित करे, इसमें सन्देह नहीं
९८ ग्रहवेगादिदुष्टानां विनाशनकरं प्रिये । अस्मात् परतरं ध्यानं नास्ति सत्यं न संशयः ॥ ९८॥
grahavegādiduṣṭānāṃ vināśanakaraṃ priye | asmāt parataraṃ dhyānaṃ nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ ||
यह ग्रह-वेग आदि दुष्टों का विनाश करने वाला है, हे प्रिये! इससे बढ़कर कोई ध्यान नहीं — यह सत्य है, संशय नहीं।
It destroys evils such as planetary onsets, O beloved; there is no meditation higher than this — truly, without doubt.
ग्रहवेगादिदुष्टानां (grahavegādiduṣṭānāṃ) — of evils such as planetary onsetsग्रह-वेग आदि दुष्टों काविनाशनकरं प्रिये (vināśanakaraṃ priye) — it is the destroyer, O belovedविनाश करने वाला, हे प्रियेअस्मात् परतरं ध्यानं (asmāt parataraṃ dhyānaṃ) — a meditation higher than thisइससे बढ़कर ध्याननास्ति सत्यं न संशयः (nāsti satyaṃ na saṃśayaḥ) — there is none — truly, without doubtनहीं है, सत्य, सन्देह नहीं
९९ तामसध्यानजं देवि फलमेतदुदीरितम् । दुष्टमारणकर्माणि विधिनानेन साधयेत् ॥ ९९॥
tāmasadhyānajaṃ devi phalametadudīritam | duṣṭamāraṇakarmāṇi vidhinānena sādhayet ||
हे देवि! यह तामस ध्यान से उत्पन्न फल कहा गया; दुष्टों के मारण-कर्म इस विधि से सिद्ध करे।
This, O Devī, has been declared as the fruit born of the tāmasa meditation; the rites of killing the wicked one should accomplish by this method.
तामसध्यानजं देवि (tāmasadhyānajaṃ devi) — born of the tāmasa meditation, O Devīतामस ध्यान से उत्पन्न, हे देविफलमेतदुदीरितम् (phalametadudīritam) — this fruit has been declaredयह फल कहा गयादुष्टमारणकर्माणि (duṣṭamāraṇakarmāṇi) — the rites of killing the wickedदुष्ट-मारण कर्मविधिनानेन साधयेत् (vidhinānena sādhayet) — one should accomplish by this methodइस विधि से साधे
१०० इत्यादि ध्यानभेदेन ज्ञात्वा गुरुमुखात् प्रिये । षट् कर्माणि प्रयुञ्जीत नान्यथा वीरवन्दिते ॥ १००॥
ityādi dhyānabhedena jñātvā gurumukhāt priye | ṣaṭ karmāṇi prayuñjīta nānyathā vīravandite ||
हे प्रिये! इन आदि ध्यान-भेदों को गुरु के मुख से जानकर षट्कर्मों का प्रयोग करे; अन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते!
Having learnt from the mouth of the guru these and other kinds of meditation, O beloved, one should employ the six rites; not otherwise, O you honoured by heroes.
इत्यादि ध्यानभेदेन (ityādi dhyānabhedena) — by these and other kinds of meditationइत्यादि ध्यान-भेद सेज्ञात्वा गुरुमुखात् प्रिये (jñātvā gurumukhāt priye) — having learnt from the mouth of the guru, O belovedगुरुमुख से जानकर, हे प्रियेषट् कर्माणि प्रयुञ्जीत (ṣaṭ karmāṇi prayuñjīta) — one should employ the six ritesछह कर्मों का प्रयोग करेनान्यथा वीरवन्दिते (nānyathā vīravandite) — not otherwise, O you honoured by heroesअन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते
१०१ खदिरश्वेतमन्दारसितभानुसमिद्वरैः । पलाशोडुम्बराश्वत्थप्लक्षापामार्गसत्वचैः ॥ १०१॥
khadiraśvetamandārasitabhānusamidvaraiḥ | palāśoḍumbarāśvatthaplakṣāpāmārgasatvacaiḥ ||
खदिर, श्वेत मन्दार और श्वेत आक की श्रेष्ठ समिधाओं से, पलाश, उडुम्बर, अश्वत्थ, प्लक्ष और अपामार्ग की छाल सहित (समिधाओं) से,
With excellent fuel-sticks of khadira, white mandāra and white arka, with palāśa, uḍumbara, aśvattha, plakṣa and apāmārga together with their bark,
खदिरश्वेतमन्दारसितभानुसमिद्वरैः (khadiraśvetamandārasitabhānusamidvaraiḥ) — with excellent fuel-sticks of khadira, white mandāra and white arkaखदिर, श्वेत मन्दार, श्वेत अर्क की उत्तम समिधाओं सेपलाशोडुम्बराश्वत्थप्लक्षापामार्गसत्वचैः (palāśoḍumbarāśvatthaplakṣāpāmārgasatvacaiḥ) — with palāśa, uḍumbara, aśvattha, plakṣa and apāmārga with their barkपलाश, उदुम्बर, अश्वत्थ, प्लक्ष, अपामार्ग की छाल सहित
१०२ नन्द्यावर्तसिताम्भोजहयारिकुसुमादिभिः । सितैरन्यैः शुभैर्द्रव्यैः समित्पत्रफलान्तरैः ॥ १०२॥
nandyāvartasitāmbhojahayārikusumādibhiḥ | sitairanyaiḥ śubhairdravyaiḥ samitpatraphalāntaraiḥ ||
नन्द्यावर्त, श्वेत कमल, हयारि (कनेर) आदि पुष्पों से, अन्य श्वेत शुभ द्रव्यों से, अन्य समिधा, पत्र और फलों से,
with nandyāvarta, white lotus, oleander and other flowers, with other white and auspicious substances, with other fuel-sticks, leaves and fruits,
नन्द्यावर्तसिताम्भोजहयारिकुसुमादिभिः (nandyāvartasitāmbhojahayārikusumādibhiḥ) — with nandyāvarta, white lotus, hayāri (oleander) and other flowersनन्द्यावर्त, श्वेत कमल, हयारि (कनेर) आदि पुष्पों सेसितैरन्यैः शुभैर्द्रव्यैः (sitairanyaiḥ śubhairdravyaiḥ) — with other white auspicious substancesअन्य श्वेत शुभ द्रव्यों सेसमित्पत्रफलान्तरैः (samitpatraphalāntaraiḥ) — with other fuel-sticks, leaves and fruitsअन्य समिधा, पत्र, फलों से
१०३ भक्ष्यैश्च पायसैर्दूर्वासहितैस्तिलतण्डुलैः । मधुरत्रयसंयुक्तैर्मन्त्रवित् कुलनायिके ॥ १०३॥
bhakṣyaiśca pāyasairdūrvāsahitaistilataṇḍulaiḥ | madhuratrayasaṃyuktairmantravit kulanāyike ||
भक्ष्यों और खीर से, दूर्वा सहित तिल और चावल से, मधुरत्रय (मधु, घृत, शर्करा) से युक्त — मन्त्रवेत्ता, हे कुलनायिके!
with edibles and milk-rice, with sesame and rice grains together with dūrvā grass, all mixed with the three sweets — the knower of mantras, O Mistress of the Kula,
भक्ष्यैश्च पायसैः (bhakṣyaiśca pāyasaiḥ) — with edibles and milk-riceऔर भक्ष्यों, पायस सेदूर्वासहितैस्तिलतण्डुलैः (dūrvāsahitaistilataṇḍulaiḥ) — with sesame and rice grains together with dūrvā grassदूर्वा सहित तिल और चावल सेमधुरत्रयसंयुक्तैः (madhuratrayasaṃyuktaiḥ) — mixed with the three sweetsमधुरत्रय से युक्तमन्त्रवित् कुलनायिके (mantravit kulanāyike) — the knower of mantras, O Mistress of the Kulaमन्त्रवेत्ता, हे कुलनायिके
१०४ एकेन वाथ सर्वैर्वा तत्कार्यगुरुलाघवम् । ज्ञात्वा देवि सहस्रन्तु जुहुयादथ पञ्च वा ॥ १०४॥
ekena vātha sarvairvā tatkāryagurulāghavam | jñātvā devi sahasrantu juhuyādatha pañca vā ||
इनमें से एक से या सबसे, उस कार्य की गुरुता या लघुता को जानकर, हे देवि! एक हजार या पाँच (हजार) आहुति दे,
with one of these or with all, having judged the weight or lightness of the task, O Devī, should offer a thousand oblations, or five thousand,
एकेन वाथ सर्वैर्वा (ekena vātha sarvairvā) — with one or with allएक से या सबसेतत्कार्यगुरुलाघवम् (tatkāryagurulāghavam) — the weight or lightness of the taskउस कार्य का गुरुत्व-लघुत्वज्ञात्वा देवि (jñātvā devi) — having judged, O Devīजानकर, हे देविसहस्रन्तु जुहुयादथ पञ्च वा (sahasrantu juhuyādatha pañca vā) — should offer a thousand, or five (thousand)हज़ार या पाँच (हज़ार) हवन करे
१०५ अयुतं नियुतं वापि प्रयुतं वा कुलेश्वरि । तत्तत्कर्मोदिते कुण्डे संस्कृते हव्यवाहने ॥ १०५॥
ayutaṃ niyutaṃ vāpi prayutaṃ vā kuleśvari | tattatkarmodite kuṇḍe saṃskṛte havyavāhane ||
या दस हजार, लाख, या दस लाख, हे कुलेश्वरि! उस-उस कर्म के लिए कहे गए कुण्ड में, संस्कृत अग्नि में।
or ten thousand, a hundred thousand, or a million, O Queen of the Kula, in the fire-pit prescribed for the respective rite, in the consecrated fire.
अयुतं नियुतं वापि (ayutaṃ niyutaṃ vāpi) — ten thousand, or a hundred thousandदस हज़ार या लाखप्रयुतं वा कुलेश्वरि (prayutaṃ vā kuleśvari) — or a million, O Queen of the Kulaया दस लाख, हे कुलेश्वरितत्तत्कर्मोदिते कुण्डे (tattatkarmodite kuṇḍe) — in the fire-pit prescribed for the respective riteउस-उस कर्म के लिए कहे कुण्ड मेंसंस्कृते हव्यवाहने (saṃskṛte havyavāhane) — in the consecrated fireसंस्कृत अग्नि में
१०६ आवाह्य देवतामस्मिन् ध्यात्वा सावरणां प्रिये । विधिवज्जुहुयाद्देवि तद्गतेनान्तरात्मना ॥ १०६॥
āvāhya devatāmasmin dhyātvā sāvaraṇāṃ priye | vidhivajjuhuyāddevi tadgatenāntarātmanā ||
उस (अग्नि) में देवता का आवाहन करके, आवरण-देवताओं सहित उनका ध्यान करके, हे प्रिये! विधिपूर्वक, हे देवि! उनमें लीन अन्तरात्मा से हवन करे।
Having invoked the deity into that fire and meditated on her together with her retinue, O beloved, he should duly offer oblations, O Devī, with his inner self absorbed in her.
आवाह्य देवतामस्मिन् (āvāhya devatāmasmin) — having invoked the deity into itउसमें देवता का आवाहन करध्यात्वा सावरणां प्रिये (dhyātvā sāvaraṇāṃ priye) — having meditated on her with her retinue, O belovedआवरण-सहित ध्यान कर, हे प्रियेविधिवज्जुहुयाद्देवि (vidhivajjuhuyāddevi) — he should offer duly, O Devīविधिवत् हवन करे, हे देवितद्गतेनान्तरात्मना (tadgatenāntarātmanā) — with his inner self absorbed in herउसमें लगी अन्तरात्मा से
१०७ सर्वरोगव्रणोन्मादापस्मारोत्पातयक्ष्मजम् । सर्वदुःखप्रशमनं तत्क्षणान्नात्र संशयः ॥ १०७॥
sarvarogavraṇonmādāpasmārotpātayakṣmajam | sarvaduḥkhapraśamanaṃ tatkṣaṇānnātra saṃśayaḥ ||
सब रोग, व्रण, उन्माद, अपस्मार, उत्पात और यक्ष्मा से उत्पन्न सब दुःख उसी क्षण शान्त हो जाते हैं — इसमें संशय नहीं।
All suffering born of every disease, of wounds, madness, epilepsy, portents and consumption is quelled that very instant — no doubt in this.
सर्वरोगव्रणोन्मादापस्मारोत्पातयक्ष्मजम् (sarvarogavraṇonmādāpasmārotpātayakṣmajam) — born of all diseases, wounds, madness, epilepsy, portents and consumptionसब रोग, व्रण, उन्माद, अपस्मार, उत्पात, यक्ष्मा से उत्पन्नसर्वदुःखप्रशमनं (sarvaduḥkhapraśamanaṃ) — the quelling of all sufferingसब दुःखों का शमनतत्क्षणान्नात्र संशयः (tatkṣaṇānnātra saṃśayaḥ) — that very instant; no doubt in thisउसी क्षण, इसमें सन्देह नहीं
१०८ अनेन सर्वशान्तिञ्च ज्ञानं विद्यां लभेत् प्रिये । कदम्बाशोकवकुलपुन्नागाम्रमधूकजैः ॥ १०८॥
anena sarvaśāntiñca jñānaṃ vidyāṃ labhet priye | kadambāśokavakulapunnāgāmramadhūkajaiḥ ||
इससे सर्व शान्ति, ज्ञान और विद्या प्राप्त होती है, हे प्रिये! कदम्ब, अशोक, बकुल, पुन्नाग, आम और महुए के (पुष्पों) से,
By this one obtains all peace, knowledge and learning, O beloved. With flowers of kadamba, aśoka, bakula, punnāga, mango and madhūka,
अनेन सर्वशान्तिञ्च (anena sarvaśāntiñca) — by this, all peaceइससे सर्व शान्तिज्ञानं विद्यां लभेत् प्रिये (jñānaṃ vidyāṃ labhet priye) — knowledge and learning one obtains, O belovedज्ञान और विद्या पाता है, हे प्रियेकदम्बाशोकवकुलपुन्नागाम्रमधूकजैः (kadambāśokavakulapunnāgāmramadhūkajaiḥ) — with (flowers) of kadamba, aśoka, bakula, punnāga, mango and madhūkaकदम्ब, अशोक, बकुल, पुन्नाग, आम्र, महुए के (पुष्पों) से
१०९ चम्पकद्वयपालाशपाटलश्रीकपित्थकैः । मालतीमल्लिकाजातिबन्धूकारुणपङ्कजैः ॥ १०९॥
campakadvayapālāśapāṭalaśrīkapitthakaiḥ | mālatīmallikājātibandhūkāruṇapaṅkajaiḥ ||
दोनों चम्पक, पलाश, पाटल, बिल्व और कैथ से, मालती, मल्लिका, जाती, बन्धूक और लाल कमल से,
with the two kinds of campaka, palāśa, pāṭala, bilva and wood-apple, with mālatī, mallikā, jātī, bandhūka and red lotus,
चम्पकद्वयपालाशपाटलश्रीकपित्थकैः (campakadvayapālāśapāṭalaśrīkapitthakaiḥ) — with the two campakas, palāśa, pāṭala, bilva and kapitthaदो चम्पक, पलाश, पाटल, बिल्व, कपित्थ सेमालतीमल्लिकाजातिबन्धूकारुणपङ्कजैः (mālatīmallikājātibandhūkāruṇapaṅkajaiḥ) — with mālatī, mallikā, jātī, bandhūka and red lotusमालती, मल्लिका, जाती, बन्धूक, अरुण कमल से
११० कल्हारारुणमन्दारयूथिकुन्दजवादिभिः । सनारिकेलकदलीद्राक्षेक्षुपृथुकैरपि ॥ ११०॥
kalhārāruṇamandārayūthikundajavādibhiḥ | sanārikelakadalīdrākṣekṣupṛthukairapi ||
कल्हार, लाल मन्दार, यूथिका, कुन्द, जवा आदि से, और नारियल, केला, द्राक्षा, ईख और चिउड़े से भी,
with kalhāra lily, red mandāra, yūthikā, kunda, hibiscus and the rest, and also with coconut, plantain, grapes, sugar-cane and flattened rice,
कल्हारारुणमन्दारयूथिकुन्दजवादिभिः (kalhārāruṇamandārayūthikundajavādibhiḥ) — with kalhāra, red mandāra, yūthikā, kunda, hibiscus and the restकल्हार, अरुण मन्दार, यूथिका, कुन्द, जवा आदि सेसनारिकेलकदलीद्राक्षेक्षुपृथुकैरपि (sanārikelakadalīdrākṣekṣupṛthukairapi) — and also with coconut, plantain, grapes, sugar-cane and flattened riceनारियल, केला, द्राक्षा, ईख, चिउड़े से भी
१११ चन्दनागुरुकर्पूररोचनाकुङ्कुमादिभिः । रक्तैरन्यैः शुभद्रव्यैः समिद्घृतफलोद्भवैः ॥ १११॥
candanāgurukarpūrarocanākuṅkumādibhiḥ | raktairanyaiḥ śubhadravyaiḥ samidghṛtaphalodbhavaiḥ ||
चन्दन, अगुरु, कपूर, गोरोचन, केसर आदि से, अन्य लाल शुभ द्रव्यों से, समिधा, घी और फलों से,
with sandal, aloe, camphor, gorocanā, saffron and the rest, and with other red auspicious substances, fuel-sticks, ghee and fruits,
चन्दनागुरुकर्पूररोचनाकुङ्कुमादिभिः (candanāgurukarpūrarocanākuṅkumādibhiḥ) — with sandal, aloe, camphor, gorocanā, saffron and the restचन्दन, अगुरु, कपूर, गोरोचन, कुंकुम आदि सेरक्तैरन्यैः शुभद्रव्यैः (raktairanyaiḥ śubhadravyaiḥ) — with other red auspicious substancesअन्य लाल शुभ द्रव्यों सेसमिद्घृतफलोद्भवैः (samidghṛtaphalodbhavaiḥ) — arising from fuel-sticks, ghee and fruitsसमिधा, घी, फल से उत्पन्न
११२ पूर्ववज्जुहुयाद्देवि विधिवन्मन्त्रवित्तमः । महीपतींश्च पुरुषान् कान्ता यौवनगर्विताः ॥ ११२॥
pūrvavajjuhuyāddevi vidhivanmantravittamaḥ | mahīpatīṃśca puruṣān kāntā yauvanagarvitāḥ ||
मन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठ, हे देवि! पूर्ववत् विधिपूर्वक हवन करे। राजाओं और पुरुषों को, यौवन-गर्विता स्त्रियों को,
the best of mantra-knowers should duly offer oblations as before, O Devī. Kings and men, women proud of their youth,
पूर्ववज्जुहुयाद्देवि (pūrvavajjuhuyāddevi) — he should offer as before, O Devīपूर्ववत् हवन करे, हे देविविधिवन्मन्त्रवित्तमः (vidhivanmantravittamaḥ) — duly, the best knower of mantrasविधिवत् मन्त्रवित्तममहीपतींश्च पुरुषान् (mahīpatīṃśca puruṣān) — kings and menराजाओं और पुरुषों कोकान्ता यौवनगर्विताः (kāntā yauvanagarvitāḥ) — women proud of their youthयौवन-गर्विता स्त्रियाँ
११३ सिंहान् मत्तान् तथा व्याघ्रान् मृगान् दुष्टान् गजानपि । सिद्धदेवाप्सरोयक्षगन्धर्ववनितास्तथा । देवानपि कुलेशानि वशयेन्नात्र संशयः ॥ ११३॥
siṃhān mattān tathā vyāghrān mṛgān duṣṭān gajānapi | siddhadevāpsaroyakṣagandharvavanitāstathā | devānapi kuleśāni vaśayennātra saṃśayaḥ ||
सिंहों, मत्त (पशुओं), व्याघ्रों, दुष्ट पशुओं और हाथियों को भी, सिद्ध, देव, अप्सरा, यक्ष और गन्धर्वों की स्त्रियों को, और देवताओं को भी, हे कुलेशानि! वह वश में करता है — इसमें संशय नहीं।
lions, maddened beasts, tigers, savage animals and elephants too, the women of siddhas, gods, apsarases, yakṣas and gandharvas, and even the gods, O Queen of the Kula, he subjugates — no doubt in this.
सिंहान् मत्तान् तथा व्याघ्रान् (siṃhān mattān tathā vyāghrān) — lions, rutting (elephants), tigers likewiseसिंह, मत्त (हाथी), वैसे बाघमृगान् दुष्टान् गजानपि (mṛgān duṣṭān gajānapi) — savage beasts and elephants tooदुष्ट पशु, हाथी भीसिद्धदेवाप्सरोयक्षगन्धर्ववनितास्तथा (siddhadevāpsaroyakṣagandharvavanitāstathā) — and the women of siddhas, gods, apsarases, yakṣas and gandharvasऔर सिद्ध, देव, अप्सरा, यक्ष, गन्धर्व की स्त्रियाँदेवानपि कुलेशानि (devānapi kuleśāni) — even the gods, O Queen of the Kulaदेवों को भी, हे कुलेशानिवशयेन्नात्र संशयः (vaśayennātra saṃśayaḥ) — he subjugates; no doubt in thisवश में करे, इसमें सन्देह नहीं
११४ वाजीलवणहोमेन स्त्रियमाकर्षयेद् ध्रुवम् । विधिनानेन देवेशि सौभाग्यमुत्तमं लभेत् ॥ ११४॥
vājīlavaṇahomena striyamākarṣayed dhruvam | vidhinānena deveśi saubhāgyamuttamaṃ labhet ||
वाजी और लवण के होम से वह निश्चय स्त्री को आकर्षित करता है; हे देवेशि! इस विधि से उत्तम सौभाग्य प्राप्त होता है।
By a homa of vājī (Ricinus / horse-herb) and salt he surely attracts a woman; by this method, O Queen of the gods, one obtains the highest good fortune.
वाजीलवणहोमेन (vājīlavaṇahomena) — by a homa of vājī and saltवाजी और लवण के होम सेस्त्रियमाकर्षयेद् ध्रुवम् (striyamākarṣayed dhruvam) — he surely attracts a womanस्त्री को निश्चय आकर्षित करेविधिनानेन देवेशि (vidhinānena deveśi) — by this method, O Queen of godsइस विधि से, हे देवेशिसौभाग्यमुत्तमं लभेत् (saubhāgyamuttamaṃ labhet) — one obtains the highest good fortuneउत्तम सौभाग्य पाता है
११५ बहुनात्र किमुक्तेन त्रिषु लोकेषु मन्त्रिणाम् । अनेन मन्त्रराजेन नासाध्यं विद्यते क्वचित् ॥ ११५॥
bahunātra kimuktena triṣu lokeṣu mantriṇām | anena mantrarājena nāsādhyaṃ vidyate kvacit ||
यहाँ अधिक कहने से क्या? तीनों लोकों में मन्त्रियों के लिए इस मन्त्रराज से कहीं कुछ असाध्य नहीं है।
What use of saying more here? For mantrins in the three worlds nothing anywhere is unattainable by this king of mantras.
बहुनात्र किमुक्तेन (bahunātra kimuktena) — what use of saying much hereयहाँ अधिक कहने से क्यात्रिषु लोकेषु मन्त्रिणाम् (triṣu lokeṣu mantriṇām) — for mantrins in the three worldsतीनों लोकों में मन्त्रियों के लिएअनेन मन्त्रराजेन (anena mantrarājena) — by this king of mantrasइस मन्त्रराज सेनासाध्यं विद्यते क्वचित् (nāsādhyaṃ vidyate kvacit) — nothing is unattainable anywhereकहीं कुछ असाध्य नहीं
११६ ऊर्ध्वाम्नायैकनिष्णातः पराप्रासादमन्त्रवित् । कुलार्णवार्थतत्त्वज्ञो जीवन्मुक्तः कुलेश्वरि ॥ ११६॥
ūrdhvāmnāyaikaniṣṇātaḥ parāprāsādamantravit | kulārṇavārthatattvajño jīvanmuktaḥ kuleśvari ||
ऊर्ध्वाम्नाय में एकमात्र निष्णात, परा-प्रासाद मन्त्र का ज्ञाता, कुलार्णव के अर्थ-तत्त्व को जानने वाला जीवन्मुक्त है, हे कुलेश्वरि!
He who is wholly versed in the Ūrdhvāmnāya, who knows the Parā-Prāsāda mantra and the essential meaning of the Kulārṇava, is liberated while living, O Queen of the Kula.
ऊर्ध्वाम्नायैकनिष्णातः (ūrdhvāmnāyaikaniṣṇātaḥ) — wholly versed in the Ūrdhvāmnāyaऊर्ध्वाम्नाय में एकनिष्ठपराप्रासादमन्त्रवित् (parāprāsādamantravit) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रवेत्ताकुलार्णवार्थतत्त्वज्ञो (kulārṇavārthatattvajño) — knowing the essential meaning of the Kulārṇavaकुलार्णव के अर्थ का तत्त्वज्ञजीवन्मुक्तः कुलेश्वरि (jīvanmuktaḥ kuleśvari) — is liberated while living, O Queen of the Kulaजीवन्मुक्त है, हे कुलेश्वरि
११७ सुतीर्थे वाप्यतीर्थे वा जलमध्येऽपि वा वसन् । पराप्रासादमन्त्रज्ञो मुक्त एव न संशयः ॥ ११७॥
sutīrthe vāpyatīrthe vā jalamadhye'pi vā vasan | parāprāsādamantrajño mukta eva na saṃśayaḥ ||
सुतीर्थ में या अतीर्थ में, या जल के बीच में भी रहता हुआ परा-प्रासाद मन्त्र का ज्ञाता मुक्त ही है, इसमें संशय नहीं।
Whether dwelling at a holy tīrtha or at no tīrtha, or even in the midst of water, the knower of the Parā-Prāsāda mantra is liberated indeed, without doubt.
सुतीर्थे वाप्यतीर्थे वा (sutīrthe vāpyatīrthe vā) — at a good tīrtha or at no tīrthaसुतीर्थ में या अतीर्थ मेंजलमध्येऽपि वा वसन् (jalamadhye'pi vā vasan) — or even dwelling in the midst of waterया जल के मध्य में रहते भीपराप्रासादमन्त्रज्ञो (parāprāsādamantrajño) — the knower of the Parā-Prāsāda mantraपराप्रासाद मन्त्रज्ञमुक्त एव न संशयः (mukta eva na saṃśayaḥ) — is liberated indeed, without doubtमुक्त ही है, सन्देह नहीं
११८ दिक्पीठक्षेत्रमुद्रादिवृक्षवल्लीमठादिकाः । पूरभैरवदेव्यश्च ऊर्ध्वाम्नायस्य पार्वति ॥ ११८॥
dikpīṭhakṣetramudrādivṛkṣavallīmaṭhādikāḥ | pūrabhairavadevyaśca ūrdhvāmnāyasya pārvati ||
दिशाएँ, पीठ, क्षेत्र, मुद्रा आदि, वृक्ष, लता, मठ आदि, और पुर के भैरव और देवियाँ ऊर्ध्वाम्नाय के हैं, हे पार्वति!
The quarters, seats, fields, mudrās and so on, the trees, creepers, monasteries and the rest, and the Bhairavas and Devīs of the sacred city belong to the Ūrdhvāmnāya, O Pārvatī.
दिक्पीठक्षेत्रमुद्रादिवृक्षवल्लीमठादिकाः (dikpīṭhakṣetramudrādivṛkṣavallīmaṭhādikāḥ) — the quarters, seats, fields, mudrās and so on, trees, creepers, monasteries and the restदिशा, पीठ, क्षेत्र, मुद्रा आदि, वृक्ष, लता, मठ आदिपूरभैरवदेव्यश्च (pūrabhairavadevyaśca) — and the Bhairavas and Devīs of the city (pūra)और पुर के भैरव और देवियाँऊर्ध्वाम्नायस्य पार्वति (ūrdhvāmnāyasya pārvati) — belong to the Ūrdhvāmnāya, O Pārvatīऊर्ध्वाम्नाय के हैं, हे पार्वति
११९ निम्बकारस्करोन्मत्तकण्टकीविप्रदन्तिभिः । अस्थिकण्टकवृक्षाद्यैर्द्रव्यैरशुभसाधनैः ॥ ११९॥
nimbakāraskaronmattakaṇṭakīvipradantibhiḥ | asthikaṇṭakavṛkṣādyairdravyairaśubhasādhanaiḥ ||
नीम, कारस्कर (कुचला), धतूरा, कण्टकी और विप्रदन्ती से, अस्थि, काँटेदार वृक्ष आदि से, अशुभ साधन द्रव्यों से,
With neem, kāraskara, datura, thorny plants and the "brahmin-tooth" plant, with bone, thorn-trees and the like, with substances that are the means of ill,
निम्बकारस्करोन्मत्तकण्टकीविप्रदन्तिभिः (nimbakāraskaronmattakaṇṭakīvipradantibhiḥ) — with neem, kāraskara (nux-vomica), datura, thorny plants and viṣṇukrāntāनीम, कारस्कर (कुचला), धतूरा, कण्टकी, विप्रदन्ती सेअस्थिकण्टकवृक्षाद्यैः (asthikaṇṭakavṛkṣādyaiḥ) — with bone, thorn-trees and the likeअस्थि, कण्टक-वृक्ष आदि सेद्रव्यैरशुभसाधनैः (dravyairaśubhasādhanaiḥ) — with substances that are means of illअशुभ साधन द्रव्यों से
१२० वटुकैः कृष्णवर्णैश्च समित्पत्रफलान्तरैः । गृहधूमचिताङ्गारत्रिकट्वम्लचिताञ्जनैः ॥ १२०॥
vaṭukaiḥ kṛṣṇavarṇaiśca samitpatraphalāntaraiḥ | gṛhadhūmacitāṅgāratrikaṭvamlacitāñjanaiḥ ||
काले वटुकों से, अन्य समिधा, पत्र और फलों से, घर के धुएँ (कालिख), चिता के अङ्गार, त्रिकटु, अम्ल और चिता के अञ्जन से,
with black vaṭukas, with other fuel-sticks, leaves and fruits, with house-soot, charcoal from a pyre, the three pungents, sour things and pyre-collyrium,
वटुकैः कृष्णवर्णैश्च (vaṭukaiḥ kṛṣṇavarṇaiśca) — with black vaṭukas (?)और काले वटुकों सेसमित्पत्रफलान्तरैः (samitpatraphalāntaraiḥ) — with other fuel-sticks, leaves and fruitsअन्य समिधा, पत्र, फलों सेगृहधूमचिताङ्गारत्रिकट्वम्लचिताञ्जनैः (gṛhadhūmacitāṅgāratrikaṭvamlacitāñjanaiḥ) — with house-soot, pyre-charcoal, the three pungents, sour things and pyre-collyriumगृह-धूम, चिता-अंगार, त्रिकटु, अम्ल, चिता-अंजन से
१२१ उन्मत्तरससंसिक्तैः पिष्ट्वा सम्यक् प्रसेचितैः । साध्यपादरजोभिश्च चिताभस्मसमन्वितैः ॥ १२१॥
unmattarasasaṃsiktaiḥ piṣṭvā samyak prasecitaiḥ | sādhyapādarajobhiśca citābhasmasamanvitaiḥ ||
धतूरे के रस से सिञ्चित, पीसकर भली प्रकार प्रसेचित, साध्य के पैर की धूल से, चिता-भस्म से युक्त —
soaked in the juice of datura, ground and thoroughly sprinkled, with dust from the victim's feet, mixed with the ash of a pyre —
उन्मत्तरससंसिक्तैः (unmattarasasaṃsiktaiḥ) — soaked in the juice of daturaधतूरे के रस से सिंचितपिष्ट्वा सम्यक् प्रसेचितैः (piṣṭvā samyak prasecitaiḥ) — ground and thoroughly sprinkledपीसकर भली प्रकार सींचेसाध्यपादरजोभिश्च (sādhyapādarajobhiśca) — with dust from the victim's feetऔर साध्य के पैरों की धूल सेचिताभस्मसमन्वितैः (citābhasmasamanvitaiḥ) — mixed with pyre-ashचिता-भस्म सहित
१२२ साध्यप्रतिकृतिं कुर्यादेकनक्षत्रवृक्षजाम् । सम्यक्प्रतिष्ठितप्राणां कुण्डस्योपरि लम्बयेत् ॥ १२२॥
sādhyapratikṛtiṃ kuryādekanakṣatravṛkṣajām | samyakpratiṣṭhitaprāṇāṃ kuṇḍasyopari lambayet ||
साध्य के समान नक्षत्र वाले वृक्ष से साध्य की प्रतिकृति बनाए, उसमें भली प्रकार प्राण-प्रतिष्ठा करके कुण्ड के ऊपर लटकाए।
he should make an effigy of the victim from the wood of a tree of the same nakṣatra, and having duly installed the life-breath in it, hang it above the fire-pit.
साध्यप्रतिकृतिं कुर्यात् (sādhyapratikṛtiṃ kuryāt) — he should make an effigy of the victimसाध्य की प्रतिकृति बनाएएकनक्षत्रवृक्षजाम् (ekanakṣatravṛkṣajām) — made from a tree of the same nakṣatraएक नक्षत्र के वृक्ष से बनीसम्यक्प्रतिष्ठितप्राणां (samyakpratiṣṭhitaprāṇāṃ) — with life-breath duly installedसम्यक् प्रतिष्ठित प्राण वालीकुण्डस्योपरि लम्बयेत् (kuṇḍasyopari lambayet) — he should hang it above the fire-pitकुण्ड के ऊपर लटकाए
१२३ खनेत्तत्प्रतिमां मन्त्री कुण्डस्याधो यथाविधि । मलीमसेन मनसा चोग्रदृष्टिरमर्षणः ॥ १२३॥
khanettatpratimāṃ mantrī kuṇḍasyādho yathāvidhi | malīmasena manasā cogradṛṣṭiramarṣaṇaḥ ||
मन्त्री उस प्रतिमा को विधिपूर्वक कुण्ड के नीचे गाड़े, मलिन मन से, उग्र दृष्टि वाला और अमर्षी होकर।
The mantrin should bury that image beneath the fire-pit according to rule, with a darkened mind, fierce of gaze and unforgiving.
खनेत्तत्प्रतिमां मन्त्री (khanettatpratimāṃ mantrī) — the mantrin should bury that imageमन्त्री उस प्रतिमा को गाड़ेकुण्डस्याधो यथाविधि (kuṇḍasyādho yathāvidhi) — beneath the fire-pit according to ruleकुण्ड के नीचे यथाविधिमलीमसेन मनसा (malīmasena manasā) — with a darkened mindमलिन मन सेचोग्रदृष्टिरमर्षणः (cogradṛṣṭiramarṣaṇaḥ) — fierce of gaze and unforgivingउग्र दृष्टि, अमर्षी
१२४ चितानले विषतरु सप्तकाष्ठसमेधिते । तद्द्रव्यैर्जुहुयाद्देवि विधिवन्मन्त्रवित्तमः ॥ १२४॥
citānale viṣataru saptakāṣṭhasamedhite | taddravyairjuhuyāddevi vidhivanmantravittamaḥ ||
चिता की अग्नि में, विष-वृक्ष की सात लकड़ियों से प्रज्वलित, उन द्रव्यों से, हे देवि! मन्त्रवेत्ताओं में श्रेष्ठ विधिपूर्वक हवन करे।
In a fire taken from a pyre, kindled with seven sticks of a poison-tree, the best of mantra-knowers should duly offer those substances, O Devī.
चितानले (citānale) — in a fire from the pyreचिता की अग्नि मेंविषतरुसप्तकाष्ठसमेधिते (viṣatarusaptakāṣṭhasamedhite) — kindled with seven sticks of a poison-treeविषवृक्ष की सात लकड़ियों से प्रदीप्ततद्द्रव्यैर्जुहुयाद्देवि (taddravyairjuhuyāddevi) — he should offer with those substances, O Devīउन द्रव्यों से हवन करे, हे देविविधिवन्मन्त्रवित्तमः (vidhivanmantravittamaḥ) — duly, the best knower of mantrasविधिवत् मन्त्रवित्तम
१२५ कुर्याद्विद्वेषणोच्चाटमारणानि न संशयः । शान्तिके सात्त्विकं देवि श्वेतवर्णं विचिन्तयेत् ॥ १२५॥
kuryādvidveṣaṇoccāṭamāraṇāni na saṃśayaḥ | śāntike sāttvikaṃ devi śvetavarṇaṃ vicintayet ||
वह विद्वेषण, उच्चाटन और मारण करता है, संशय नहीं। शान्तिक में, हे देवि! सात्त्विक (रूप) को श्वेत वर्ण का चिन्तन करे;
He accomplishes causing enmity, eradication and killing, without doubt. In pacification, O Devī, one should contemplate the sāttvika (form of the seed) as white in colour;
कुर्याद्विद्वेषणोच्चाटमारणानि (kuryādvidveṣaṇoccāṭamāraṇāni) — he accomplishes causing enmity, eradication and killingविद्वेषण, उच्चाटन, मारण करेन संशयः (na saṃśayaḥ) — without doubtसन्देह नहींशान्तिके सात्त्विकं देवि (śāntike sāttvikaṃ devi) — in pacification, the sāttvika, O Devīशान्तिक में सात्त्विक, हे देविश्वेतवर्णं विचिन्तयेत् (śvetavarṇaṃ vicintayet) — one should contemplate as white in colourश्वेत वर्ण का चिन्तन करे
१२६ वश्ये तु राजसं देवि रक्तवर्णं विचिन्तयेत् । तामसं क्रूरकार्येषु कृष्णवर्णं विचिन्तयेत् ॥ १२६॥
vaśye tu rājasaṃ devi raktavarṇaṃ vicintayet | tāmasaṃ krūrakāryeṣu kṛṣṇavarṇaṃ vicintayet ||
वश्य में, हे देवि! राजस को रक्त वर्ण का चिन्तन करे; क्रूर कार्यों में तामस को कृष्ण वर्ण का चिन्तन करे।
in subjugation, O Devī, one should contemplate the rājasa as red; in cruel works the tāmasa as black.
वश्ये तु राजसं देवि (vaśye tu rājasaṃ devi) — in subjugation the rājasa, O Devīवश्य में राजस, हे देविरक्तवर्णं विचिन्तयेत् (raktavarṇaṃ vicintayet) — one should contemplate as redलाल वर्ण का चिन्तन करेतामसं क्रूरकार्येषु (tāmasaṃ krūrakāryeṣu) — the tāmasa in cruel worksतामस क्रूर कार्यों मेंकृष्णवर्णं विचिन्तयेत् (kṛṣṇavarṇaṃ vicintayet) — one should contemplate as blackकाले वर्ण का चिन्तन करे
१२७ आत्मरक्षां पुरा कृत्वा पश्चात् कर्माणि साधयेत् । योऽन्यथा कुरुते मोहात् स भवेद्देवतापशुः ॥ १२७॥
ātmarakṣāṃ purā kṛtvā paścāt karmāṇi sādhayet | yo'nyathā kurute mohāt sa bhaveddevatāpaśuḥ ||
पहले आत्मरक्षा करके पीछे कर्मों को सिद्ध करे; जो मोह से अन्यथा करता है वह देवता का पशु हो जाता है।
Having first secured his own protection, afterwards he should accomplish the rites; he who from delusion does otherwise becomes the sacrificial beast of the deity.
आत्मरक्षां पुरा कृत्वा (ātmarakṣāṃ purā kṛtvā) — having first made his own protectionपहले आत्मरक्षा करकेपश्चात् कर्माणि साधयेत् (paścāt karmāṇi sādhayet) — afterwards he should accomplish the ritesबाद में कर्म साधेयोऽन्यथा कुरुते मोहात् (yo'nyathā kurute mohāt) — he who from delusion does otherwiseजो मोह से अन्यथा करेस भवेद्देवतापशुः (sa bhaveddevatāpaśuḥ) — becomes the beast (prey) of the deityवह देवता का पशु हो जाता है
१२८ तस्माद्देवि महाषोढान्यासं पूजां बलिं सुधीः । कृत्वा कर्माणि कुर्वीत नान्यथा वीरवन्दिते ॥ १२८॥
tasmāddevi mahāṣoḍhānyāsaṃ pūjāṃ baliṃ sudhīḥ | kṛtvā karmāṇi kurvīta nānyathā vīravandite ||
इसलिए, हे देवि! सुधी महाषोढा-न्यास, पूजा और बलि करके कर्म करे; अन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते!
Therefore, O Devī, the wise one should perform the rites only after performing the mahā-ṣoḍhā-nyāsa, the worship and the bali; not otherwise, O you honoured by heroes.
तस्माद्देवि (tasmāddevi) — therefore, O Devīइसलिए, हे देविमहाषोढान्यासं पूजां बलिं (mahāṣoḍhānyāsaṃ pūjāṃ baliṃ) — the mahā-ṣoḍhā-nyāsa, the worship and the baliमहाषोढा न्यास, पूजा, बलिसुधीः कृत्वा (sudhīḥ kṛtvā) — the wise one, having performedसुधी करकेकर्माणि कुर्वीत (karmāṇi kurvīta) — should perform the ritesकर्म करेनान्यथा वीरवन्दिते (nānyathā vīravandite) — not otherwise, O you honoured by heroesअन्यथा नहीं, हे वीरवन्दिते
१२९ मूलाधारसरोजान्तर्वह्निमध्यगतं प्रिये । पराप्रासादबीजं तत् कल्पान्ताग्निसमप्रभम् ॥ १२९॥
mūlādhārasarojāntarvahnimadhyagataṃ priye | parāprāsādabījaṃ tat kalpāntāgnisamaprabham ||
मूलाधार-कमल के भीतर अग्नि के मध्य में स्थित, हे प्रिये! कल्पान्त की अग्नि के समान प्रभा वाले उस परा-प्रासाद बीज को,
Within the lotus of the mūlādhāra, placed in the midst of fire, O beloved, that Parā-Prāsāda seed blazing like the fire at the end of the aeon,
मूलाधारसरोजान्तः (mūlādhārasarojāntaḥ) — within the lotus of the mūlādhāraमूलाधार-कमल के भीतरवह्निमध्यगतं प्रिये (vahnimadhyagataṃ priye) — placed in the midst of fire, O belovedअग्नि के मध्य स्थित, हे प्रियेपराप्रासादबीजं तत् (parāprāsādabījaṃ tat) — that Parā-Prāsāda seedवह पराप्रासाद बीजकल्पान्ताग्निसमप्रभम् (kalpāntāgnisamaprabham) — with the blaze of the fire at the end of the aeonकल्पान्त की अग्नि के समान प्रभा वाला
१३० प्रतिलोमसु संवीतं दशभिर्व्यापकाक्षरैः । स्वयं कालानलसमः सर्वभूतभयङ्करः ॥ १३०॥
pratilomasu saṃvītaṃ daśabhirvyāpakākṣaraiḥ | svayaṃ kālānalasamaḥ sarvabhūtabhayaṅkaraḥ ||
उल्टे क्रम में दस व्यापक अक्षरों (य से क्ष) से घिरा हुआ — स्वयं कालाग्नि के समान, सब प्राणियों को भयङ्कर,
encircled in reverse order by the ten pervading letters (ya to kṣa) — himself become like the fire of Time, terrifying to all beings,
प्रतिलोमसु संवीतं (pratilomasu saṃvītaṃ) — encircled in reverse orderप्रतिलोम में घिरादशभिर्व्यापकाक्षरैः (daśabhirvyāpakākṣaraiḥ) — by the ten pervading lettersदस व्यापक अक्षरों सेस्वयं कालानलसमः (svayaṃ kālānalasamaḥ) — himself like the fire of Timeस्वयं कालाग्नि के समानसर्वभूतभयङ्करः (sarvabhūtabhayaṅkaraḥ) — terrifying to all beingsसब प्राणियों को भयंकर
१३१ दक्षिणाशामुखो भूत्वात्युग्रदृष्टिमलीमसः । यौवनोल्लाससहितः पराप्रासादसंज्ञकम् ॥ १३१॥
dakṣiṇāśāmukho bhūtvātyugradṛṣṭimalīmasaḥ | yauvanollāsasahitaḥ parāprāsādasaṃjñakam ||
दक्षिण दिशा की ओर मुख करके, अत्यन्त उग्र दृष्टि और मलिन (मन) वाला, यौवन उल्लास सहित, परा-प्रासाद नामक मन्त्र का
facing the south, with a most fierce gaze and a darkened mind, in the yauvana ullāsa, the mantra named Parā-Prāsāda
दक्षिणाशामुखो भूत्वा (dakṣiṇāśāmukho bhūtvā) — facing the southern quarterदक्षिण दिशा की ओर मुख किएअत्युग्रदृष्टिमलीमसः (atyugradṛṣṭimalīmasaḥ) — with a most fierce gaze and darkened (mind)अति उग्र दृष्टि, मलिन (मन)यौवनोल्लाससहितः (yauvanollāsasahitaḥ) — in the yauvana ullāsaयौवन-उल्लास सहितपराप्रासादसंज्ञकम् (parāprāsādasaṃjñakam) — the (mantra) named Parā-Prāsādaपराप्रासाद नामक
१३२ मन्त्रं मण्डलकं जप्यादष्टोत्तरसहस्रकम् । अनिष्टकारिणः सत्त्वान् कलहायासकारिणः ॥ १३२॥
mantraṃ maṇḍalakaṃ japyādaṣṭottarasahasrakam | aniṣṭakāriṇaḥ sattvān kalahāyāsakāriṇaḥ ||
एक हजार आठ जप एक मण्डल तक करे। अनिष्ट करने वाले, कलह और क्लेश करने वाले प्राणियों को,
he should repeat one thousand and eight times daily for a maṇḍala. Beings that work harm, that cause strife and trouble,
मन्त्रं मण्डलकं जप्यात् (mantraṃ maṇḍalakaṃ japyāt) — he should repeat the mantra for a maṇḍalaमन्त्र एक मण्डल जपेअष्टोत्तरसहस्रकम् (aṣṭottarasahasrakam) — one thousand and eight timesएक हज़ार आठ बारअनिष्टकारिणः सत्त्वान् (aniṣṭakāriṇaḥ sattvān) — beings that work harmअनिष्ट करने वाले प्राणीकलहायासकारिणः (kalahāyāsakāriṇaḥ) — that cause strife and troubleकलह और श्रम देने वाले
१३३ वृथा द्वेषकरान् क्रूरान् सपर्याविघ्नकारिणः । भूतोपग्रहवेतालान् पिशाचान् यक्षराक्षसान् ॥ १३३॥
vṛthā dveṣakarān krūrān saparyāvighnakāriṇaḥ | bhūtopagrahavetālān piśācān yakṣarākṣasān ||
व्यर्थ द्वेष करने वाले क्रूरों को, पूजा में विघ्न करने वालों को, भूत, उपग्रह, वेताल, पिशाच, यक्ष और राक्षसों को,
the cruel who hate without cause, those who obstruct the worship, bhūtas, seizing spirits and vetālas, piśācas, yakṣas and rākṣasas,
वृथा द्वेषकरान् क्रूरान् (vṛthā dveṣakarān krūrān) — the cruel who hate without causeव्यर्थ द्वेष करने वाले क्रूरसपर्याविघ्नकारिणः (saparyāvighnakāriṇaḥ) — who obstruct the worshipपूजा में विघ्न करने वालेभूतोपग्रहवेतालान् (bhūtopagrahavetālān) — bhūtas, seizing spirits, vetālasभूत, उपग्रह, वेतालपिशाचान् यक्षराक्षसान् (piśācān yakṣarākṣasān) — piśācas, yakṣas and rākṣasasपिशाच, यक्ष, राक्षस
१३४ इत्यादिदुष्टजन्तूंश्च सदा क्लेशकरान् परान् । तद्वह्निमध्यपतितान्निर्दग्धांश्च चिन्तयेत् । क्षणेन नाशमायान्ति शलभा इव पावके ॥ १३४॥
ityādiduṣṭajantūṃśca sadā kleśakarān parān | tadvahnimadhyapatitānnirdagdhāṃśca cintayet | kṣaṇena nāśamāyānti śalabhā iva pāvake ||
इन आदि दुष्ट जन्तुओं और सदा क्लेश देने वाले अन्यों को उस अग्नि के मध्य में गिरे हुए और जलकर भस्म हुए चिन्तन करे; वे क्षण भर में अग्नि में पतङ्गों की तरह नष्ट हो जाते हैं।
these and other such wicked creatures and constant tormentors he should contemplate as fallen into the midst of that fire and burnt to ashes; in an instant they come to destruction like moths in a flame.
इत्यादिदुष्टजन्तूंश्च (ityādiduṣṭajantūṃśca) — and such wicked creaturesइत्यादि दुष्ट जन्तुसदा क्लेशकरान् परान् (sadā kleśakarān parān) — and other constant tormentorsऔर सदा क्लेश देने वाले अन्यतद्वह्निमध्यपतितान् (tadvahnimadhyapatitān) — fallen into the midst of that fireउस अग्नि के मध्य गिरेनिर्दग्धांश्च चिन्तयेत् (nirdagdhāṃśca cintayet) — and burnt up, he should contemplateऔर जले हुए चिन्तन करेक्षणेन नाशमायान्ति (kṣaṇena nāśamāyānti) — in an instant they come to destructionक्षण में नष्ट हो जाते हैंशलभा इव पावके (śalabhā iva pāvake) — like moths in a flameजैसे पतंगे आग में
१३५ यस्य मूर्ध्नि स्मरेद्बीजं स मृत्युमधिगच्छति । ध्यानेनानेन देवेशि कालादीनपि नाशयेत् ॥ १३५॥
yasya mūrdhni smaredbījaṃ sa mṛtyumadhigacchati | dhyānenānena deveśi kālādīnapi nāśayet ||
जिसके सिर पर वह बीज का स्मरण करता है वह मृत्यु को प्राप्त होता है; हे देवेशि! इस ध्यान से वह काल आदि का भी नाश कर सकता है।
On whose head he remembers the seed, that one goes to his death; by this meditation, O Queen of the gods, he can destroy even Time itself and the rest.
यस्य मूर्ध्नि स्मरेद्बीजं (yasya mūrdhni smaredbījaṃ) — on whose head he remembers the seedजिसके सिर में बीज का स्मरण करेस मृत्युमधिगच्छति (sa mṛtyumadhigacchati) — that one goes to deathवह मृत्यु को जाता हैध्यानेनानेन देवेशि (dhyānenānena deveśi) — by this meditation, O Queen of godsइस ध्यान से, हे देवेशिकालादीनपि नाशयेत् (kālādīnapi nāśayet) — he can destroy even Time and the restकाल आदि को भी नष्ट करे
१३६ इति ते कथितः किञ्चित् काम्यकर्मविधिः प्रिये । समासेन कुलेशानि किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ १३६॥
iti te kathitaḥ kiñcit kāmyakarmavidhiḥ priye | samāsena kuleśāni kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi ||
हे प्रिये! इस प्रकार काम्यकर्म की विधि तुम्हें संक्षेप में कही गई, हे कुलेशानि! और क्या सुनना चाहती हो?
Thus, O beloved, the procedure of the kāmya rites has been told to you briefly and in summary, O Queen of the Kula; what more do you wish to hear?
इति ते कथितः किञ्चित् (iti te kathitaḥ kiñcit) — thus has been told to you in briefइस प्रकार तुम्हें कुछ कहा गयाकाम्यकर्मविधिः प्रिये (kāmyakarmavidhiḥ priye) — the procedure of the kāmya rites, O belovedकाम्य कर्म की विधि, हे प्रियेसमासेन कुलेशानि (samāsena kuleśāni) — in summary, O Queen of the Kulaसंक्षेप में, हे कुलेशानिकिं भूयः श्रोतुमिच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi) — what more do you wish to hear?और क्या सुनना चाहती हो?
इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे काम्यकर्मविधानं नाम षोडश उल्लासः ॥ १६ ॥
Thus ends the sixteenth Ullāsa, called the Ordinance of the Kāmya Rites, in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth section of the glorious Kulārṇava, the gateway to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of all Āgamas, the work of a lakh and a quarter verses.
इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सर्वागमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में काम्यकर्मविधान नामक षोडश उल्लास समाप्त।