॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
विद्येश्वरसंहिताअथ द्वितीयोऽध्यायः
Sūta answers: the Śiva Purāṇa is the whole essence of Vedānta and the one thing that ends the disputes and calamities of the Kali age. He tells the fruit of reading, hearing, copying and honouring it, and then its make-up — the twelve Saṃhitās Śiva first framed, their verse-counts totalling a hundred thousand, and the seven Saṃhitās of Vyāsa's abridgement to twenty-four thousand. सूत उत्तर देते हैं: शिवपुराण वेदान्त का सारसर्वस्व है और वही कलियुग के विवादों तथा उत्पातों का अन्त करने वाला है। वे इसके पढ़ने, सुनने, लिखने और पूजने का फल बताते हैं, फिर इसकी रचना — शिव द्वारा पहले रची बारह संहिताएँ, उनकी एक लाख श्लोकों की गणना, और व्यास के चौबीस हजार में संक्षेप की सात संहिताएँ।
१ साधु पृष्टं साधवो वस्त्रैलोक्यहितकारकम् । गुरुं स्मृत्वा भवत्स्नेहाद्वक्ष्ये तच्छृणुतादरात् ॥
sādhu pṛṣṭaṃ sādhavo vastrailokyahitakārakam | guruṃ smṛtvā bhavatsnehādvakṣye tacchṛṇutādarāt ||
अच्छा पूछा, हे साधुओ — तीनों लोकों का हित करने वाली बात; गुरु का स्मरण करके, आपके स्नेह से मैं वह कहूँगा। आदर से सुनिए।
Well asked, good ones — a question that works for the good of all three worlds; calling the teacher to mind, out of love for you I will tell it. Hear it with attention.
साधु (sādhu) — wellपृष्टम् (pṛṣṭam) — askedसाधवः (sādhavaḥ) — O good onesवः (vaḥ) — by youत्रैलोक्य-हित-कारकम् (trailokya-hita-kārakam) — for the good of the three worldsगुरुम् स्मृत्वा (gurum smṛtvā) — having called my teacher to mindभवत्-स्नेहात् (bhavat-snehāt) — out of affection for youवक्ष्ये (vakṣye) — I shall speakतत् (tat) — thatशृणुत (śṛṇuta) — listenआदरात् (ādarāt) — attentively
२ वेदान्तसारसर्वस्वं पुराणं चैवमुत्तमम् । सर्वाघौघोद्धारकरं परत्र परमार्थदम् ॥
vedāntasārasarvasvaṃ purāṇaṃ caivamuttamam | sarvāghaughoddhārakaraṃ paratra paramārthadam ||
वेदान्त का सारसर्वस्व, और इस प्रकार सर्वोत्तम पुराण — यह समस्त पाप-समूह से उद्धार करने वाला है, और परलोक में परमार्थ देने वाला है।
The whole essence of Vedānta, and thus the highest Purāṇa — it lifts one out of the whole flood of sin, and in the world beyond it gives the supreme good.
वेदान्त-सार-सर्वस्वम् (vedānta-sāra-sarvasvam) — the whole treasure of Vedānta’s essenceपुराणम् (purāṇam) — the Purāṇaच एवम् (ca evam) — and thusउत्तमम् (uttamam) — the highestसर्व-अघ-ओघ-उद्धार-करम् (sarva-agha-ogha-uddhāra-karam) — lifting one out of the whole flood of sinपरत्र (paratra) — in the world beyondपरम-अर्थ-दम् (parama-artha-dam) — giving the highest good
३ कलिकल्मषविध्वंसि यस्मिञ्छिवयशः परम् । विजृम्भते सदा विप्राश्चतुर्वर्गफलप्रदम् ॥
kalikalmaṣavidhvaṃsi yasmiñchivayaśaḥ param | vijṛmbhate sadā viprāścaturvargaphalapradam ||
जिसमें कलि के कल्मष का नाश करने वाला शिव का परम यश सदा प्रकट होता है — हे विप्रो — चारों वर्गों (पुरुषार्थों) का फल देने वाला।
In which the supreme glory of Śiva, destroyer of the filth of Kali, forever unfolds — brahmins — a Purāṇa that gives the fruit of the four aims.
कलि-कल्मष-विध्वंसि (kali-kalmaṣa-vidhvaṃsi) — destroying the taint of the Kali ageयस्मिन् (yasmin) — in whichशिव-यशः (śiva-yaśaḥ) — the glory of Śivaपरम् (param) — supremeविजृम्भते (vijṛmbhate) — unfoldsसदा (sadā) — everविप्राः (viprāḥ) — O brahminsचतुर्-वर्ग-फल-प्रदम् (catur-varga-phala-pradam) — giving the fruit of all four aims of life
४ तस्याध्ययनमात्रेण पुराणस्य द्विजोत्तमाः । सर्वोत्तमस्य शैवस्य ते यास्यन्ति सुसद्गतिम् ॥
tasyādhyayanamātreṇa purāṇasya dvijottamāḥ | sarvottamasya śaivasya te yāsyanti susadgatim ||
उस सर्वोत्तम शैव पुराण के अध्ययन मात्र से, हे द्विजश्रेष्ठो, वे लोग उत्तम सद्गति को प्राप्त होंगे।
By merely studying that Śaiva Purāṇa, best of all, O best of the twice-born, those [Kali-age people] will reach a good and blessed course.
तस्य (tasya) — of itअध्ययन-मात्रेण (adhyayana-mātreṇa) — by the mere studyपुराणस्य (purāṇasya) — of the Purāṇaद्विज-उत्तमाः (dvija-uttamāḥ) — O best of the twice-bornसर्व-उत्तमस्य (sarva-uttamasya) — the best of allशैवस्य (śaivasya) — of Śivaते (te) — theyयास्यन्ति (yāsyanti) — will goसु-सत्-गतिम् (su-sat-gatim) — to a truly good state
५ तावद्विजृम्भते पापं ब्रह्महत्यापुरस्सरम् । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvadvijṛmbhate pāpaṃ brahmahatyāpurassaram | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
पाप, ब्रह्महत्या को आगे रखकर, तभी तक फैलता रहता है जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
Sin, with the killing of a brahmin at its head, keeps unfolding only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longविजृम्भते (vijṛmbhate) — spreads itselfपापम् (pāpam) — sinब्रह्म-हत्या-पुरस्सरम् (brahma-hatyā-purassaram) — with brahmin-slaying at its headयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
६ तावत्कलिमहोत्पाताः सञ्चरिष्यन्ति निर्भयाः । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvatkalimahotpātāḥ sañcariṣyanti nirbhayāḥ | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
कलि के महान उत्पात तभी तक निर्भय होकर विचरेंगे जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
The great calamities of Kali will move about unafraid only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longकलि-महा-उत्पाताः (kali-mahā-utpātāḥ) — the great calamities of the Kali ageसञ्चरिष्यन्ति (sañcariṣyanti) — will roamनिर्भयाः (nirbhayāḥ) — unafraidयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
७ तावत्सर्वाणि शास्त्राणि विवदन्ते परस्परम् । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvatsarvāṇi śāstrāṇi vivadante parasparam | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
सभी शास्त्र आपस में तभी तक विवाद करते हैं जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
All the śāstras dispute with one another only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longसर्वाणि शास्त्राणि (sarvāṇi śāstrāṇi) — all the scripturesविवदन्ते (vivadante) — disputeपरस्परम् (parasparam) — with one anotherयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
८ तावत्स्वरूपं दुर्बोधं शिवस्य महतामपि । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvatsvarūpaṃ durbodhaṃ śivasya mahatāmapi | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
शिव का स्वरूप महान लोगों के लिए भी तभी तक दुर्बोध रहता है जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
The nature of Śiva stays hard to grasp, even for the great, only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longस्वरूपम् (svarūpam) — the true natureदुर्बोधम् (durbodham) — hard to graspशिवस्य (śivasya) — of Śivaमहताम् अपि (mahatām api) — even for the greatयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
९ तावद्यमभटाः क्रूराः सञ्चरिष्यन्ति निर्भयाः । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvadyamabhaṭāḥ krūrāḥ sañcariṣyanti nirbhayāḥ | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
यम के क्रूर दूत तभी तक निर्भय होकर विचरेंगे जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
The cruel soldiers of Yama will move about unafraid only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longयम-भटाः (yama-bhaṭāḥ) — Yama’s henchmenक्रूराः (krūrāḥ) — cruelसञ्चरिष्यन्ति (sañcariṣyanti) — will roamनिर्भयाः (nirbhayāḥ) — unafraidयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
१० तावत्सर्वपुराणानि प्रगर्जन्ति महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvatsarvapurāṇāni pragarjanti mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
सभी पुराण पृथ्वी पर तभी तक गर्जते हैं जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
All the Purāṇas roar upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longसर्व-पुराणानि (sarva-purāṇāni) — all the Purāṇasप्रगर्जन्ति (pragarjanti) — roar aloudमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
११ तावत्सर्वाणि तीर्थानि विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति जगत्यहो ॥
tāvatsarvāṇi tīrthāni vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati jagatyaho ||
सभी तीर्थ पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक जगत में शिवपुराण का उदय नहीं होता — अहो!
All the sacred fords dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen in the world — alas!
तावत् (tāvat) — so longसर्वाणि तीर्थानि (sarvāṇi tīrthāni) — all the holy fordsविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenजगति (jagati) — in the worldअहो (aho) — alas
१२ तावत्सर्वे मुदा मन्त्रा विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति महीतले ॥
tāvatsarve mudā mantrā vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati mahītale ||
सभी मन्त्र प्रसन्नता से पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक पृथ्वी पर शिवपुराण का उदय नहीं होता।
All the mantras gladly dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen upon the earth.
तावत् (tāvat) — so longसर्वे (sarve) — allमुदा (mudā) — gladlyमन्त्राः (mantrāḥ) — the mantrasविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenमहीतले (mahītale) — upon the earth
१३ तावत्सर्वाणि क्षेत्राणि विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति महीतले ॥
tāvatsarvāṇi kṣetrāṇi vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati mahītale ||
सभी क्षेत्र पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक पृथ्वी पर शिवपुराण का उदय नहीं होता।
All the holy grounds dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen upon the earth.
तावत् (tāvat) — so longसर्वाणि क्षेत्राणि (sarvāṇi kṣetrāṇi) — all the holy fieldsविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenमहीतले (mahītale) — upon the earth
१४ तावत्सर्वाणि पीठानि विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति महीतले ॥
tāvatsarvāṇi pīṭhāni vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati mahītale ||
सभी पीठ पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक पृथ्वी पर शिवपुराण का उदय नहीं होता।
All the seats of power dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen upon the earth.
तावत् (tāvat) — so longसर्वाणि पीठानि (sarvāṇi pīṭhāni) — all the seats of powerविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenमहीतले (mahītale) — upon the earth
१५ तावत्सर्वाणि दानानि विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति महीतले ॥
tāvatsarvāṇi dānāni vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati mahītale ||
सभी दान पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक पृथ्वी पर शिवपुराण का उदय नहीं होता।
All the kinds of giving dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen upon the earth.
तावत् (tāvat) — so longसर्वाणि दानानि (sarvāṇi dānāni) — all the giftsविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenमहीतले (mahītale) — upon the earth
१६ तावत्सर्वे च ते देवा विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति महीतले ॥
tāvatsarve ca te devā vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati mahītale ||
और वे सभी देवता पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक पृथ्वी पर शिवपुराण का उदय नहीं होता।
And all those gods dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen upon the earth.
तावत् (tāvat) — so longसर्वे च ते देवाः (sarve ca te devāḥ) — and all those godsविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenमहीतले (mahītale) — upon the earth
१७ तावत्सर्वे च सिद्धान्ता विवदन्ते महीतले । यावच्छिवपुराणं हि नोदेष्यति महीतले ॥
tāvatsarve ca siddhāntā vivadante mahītale | yāvacchivapurāṇaṃ hi nodeṣyati mahītale ||
और सभी सिद्धान्त पृथ्वी पर तभी तक विवाद करते हैं जब तक पृथ्वी पर शिवपुराण का उदय नहीं होता।
And all the settled doctrines dispute upon the earth only so long as the Śiva Purāṇa has not risen upon the earth.
तावत् (tāvat) — so longसर्वे च सिद्धान्ताः (sarve ca siddhāntāḥ) — and all the settled doctrinesविवदन्ते (vivadante) — disputeमहीतले (mahītale) — on the earthयावत् (yāvat) — so long asशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedन उदेष्यति (na udeṣyati) — has not risenमहीतले (mahītale) — upon the earth
१८ अस्य शैवपुराणस्य कीर्तनश्रवणाद् द्विजाः । फलं वक्तुं न शक्नोमि कात्स्न्येन मुनिसत्तमाः ॥
asya śaivapurāṇasya kīrtanaśravaṇād dvijāḥ | phalaṃ vaktuṃ na śaknomi kātsnyena munisattamāḥ ||
इस शैव पुराण के कीर्तन और श्रवण का फल, हे द्विजो, मैं पूर्ण रूप से कहने में समर्थ नहीं हूँ, हे मुनिश्रेष्ठो।
The fruit of reciting and hearing this Śaiva Purāṇa, brahmins, I am not able to tell in full, O best of sages.
अस्य शैव-पुराणस्य (asya śaiva-purāṇasya) — of this Śaiva Purāṇaकीर्तन-श्रवणात् (kīrtana-śravaṇāt) — from the reciting and hearingद्विजाः (dvijāḥ) — O twice-bornफलम् (phalam) — the fruitवक्तुम् (vaktum) — to tellन शक्नोमि (na śaknomi) — I am not ableकात्स्न्येन (kātsnyena) — in fullमुनि-सत्तमाः (muni-sattamāḥ) — O best of sages
१९ तथापि तस्य माहात्म्यं वक्ष्ये किञ्चित्तु वोऽनघाः । चित्तमाधाय शृणुत व्यासेनोक्तं पुरा मम ॥
tathāpi tasya māhātmyaṃ vakṣye kiñcittu vo'naghāḥ | cittamādhāya śṛṇuta vyāsenoktaṃ purā mama ||
फिर भी उसका कुछ माहात्म्य मैं आपसे कहूँगा, हे निष्पापो; चित्त लगाकर सुनिए, जो व्यास ने पहले मुझसे कहा था।
Still I will tell you a little of its greatness, sinless ones; give your mind to it and hear what Vyāsa told me long ago.
तथापि (tathāpi) — even soतस्य (tasya) — itsमाहात्म्यम् (māhātmyam) — greatnessवक्ष्ये (vakṣye) — I shall tellकिञ्चित् तु (kiñcit tu) — a little at leastवः (vaḥ) — to youअनघाः (anaghāḥ) — O sinless onesचित्तम् आधाय (cittam ādhāya) — having fixed your mindsशृणुत (śṛṇuta) — listenव्यासेन उक्तम् (vyāsena uktam) — as told by Vyāsaपुरा (purā) — long agoमम (mama) — to me
२० एतच्छिवपुराणं हि श्लोकं श्लोकार्धमेव च । यः पठेद्भक्तिसंयुक्तः स पापान्मुच्यते क्षणात् ॥
etacchivapurāṇaṃ hi ślokaṃ ślokārdhameva ca | yaḥ paṭhedbhaktisaṃyuktaḥ sa pāpānmucyate kṣaṇāt ||
जो भक्ति से युक्त होकर इस शिवपुराण का एक श्लोक, या आधा श्लोक भी पढ़ता है, वह क्षण भर में पाप से मुक्त हो जाता है।
Whoever, joined with devotion, reads of this Śiva Purāṇa a verse, or even half a verse, is freed from sin in a moment.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedश्लोकम् (ślokam) — a verseश्लोक-अर्धम् एव च (śloka-ardham eva ca) — or even half a verseयः पठेत् (yaḥ paṭhet) — whoever recitesभक्ति-संयुक्तः (bhakti-saṃyuktaḥ) — joined with devotionसः (saḥ) — heपापात् (pāpāt) — from sinमुच्यते (mucyate) — is freedक्षणात् (kṣaṇāt) — in a moment
२१ एतच्छिवपुराणं हि यः प्रत्यहमतन्द्रितः । यथाशक्ति पठेद् भक्त्या स जीवन्मुक्त उच्यते ॥
etacchivapurāṇaṃ hi yaḥ pratyahamatandritaḥ | yathāśakti paṭhed bhaktyā sa jīvanmukta ucyate ||
जो आलस्यरहित होकर प्रतिदिन इस शिवपुराण का यथाशक्ति भक्ति से पाठ करता है, वह जीवन्मुक्त कहलाता है।
Whoever, unwearied, reads this Śiva Purāṇa each day with devotion, as he is able, is called liberated while living.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedयः (yaḥ) — whoeverप्रत्यहम् (pratyaham) — every dayअतन्द्रितः (atandritaḥ) — tirelessयथा-शक्ति (yathā-śakti) — as far as he canपठेत् (paṭhet) — recitesभक्त्या (bhaktyā) — with devotionसः (saḥ) — heजीवन्-मुक्तः (jīvan-muktaḥ) — free while still aliveउच्यते (ucyate) — is called
२२ एतच्छिवपुराणं हि यो भक्त्यार्चयते सदा । दिने दिनेऽश्वमेधस्य फलं प्राप्नोत्यसंशयम् ॥
etacchivapurāṇaṃ hi yo bhaktyārcayate sadā | dine dine'śvamedhasya phalaṃ prāpnotyasaṃśayam ||
जो सदा भक्ति से इस शिवपुराण की पूजा करता है, वह प्रतिदिन अश्वमेध यज्ञ का फल पाता है — इसमें संशय नहीं।
Whoever always worships this Śiva Purāṇa with devotion gains, day by day, the fruit of a horse-sacrifice — beyond doubt.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedयः (yaḥ) — whoeverभक्त्या (bhaktyā) — with devotionअर्चयते (arcayate) — worshipsसदा (sadā) — alwaysदिने दिने (dine dine) — day after dayअश्वमेधस्य (aśvamedhasya) — of a horse-sacrificeफलम् (phalam) — the fruitप्राप्नोति (prāpnoti) — he gainsअसंशयम् (asaṃśayam) — beyond doubt
२३ एतच्छिवपुराणं यः साधारणपदेच्छया । अन्यतः शृणुयात् सोऽपि मत्तो मुच्येत पातकात् ॥
etacchivapurāṇaṃ yaḥ sādhāraṇapadecchayā | anyataḥ śṛṇuyāt so'pi matto mucyeta pātakāt ||
जो कोई साधारण पद की इच्छा से इस शिवपुराण को किसी अन्य से सुनता है, वह भी — मुझसे सुनने वाले की तरह — पाप से मुक्त हो जाता है।
Even one who hears this Śiva Purāṇa from another, out of desire for an ordinary station, is freed — like one hearing it from me — from sin.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaयः (yaḥ) — whoeverसाधारण-पद-इच्छया (sādhāraṇa-pada-icchayā) — with no more than a casual wishअन्यतः (anyataḥ) — from anotherशृणुयात् (śṛṇuyāt) — should hearसः अपि (saḥ api) — he tooमत्तः (mattaḥ) — greatlyमुच्येत (mucyeta) — would be freedपातकात् (pātakāt) — from grievous sin
२४ एतच्छिवपुराणं यो नमस्कुर्यादतन्द्रितः । सर्वदेवार्चनफलं स प्राप्नोति न संशयः ॥
etacchivapurāṇaṃ yo namaskuryādatandritaḥ | sarvadevārcanaphalaṃ sa prāpnoti na saṃśayaḥ ||
जो आलस्यरहित होकर इस शिवपुराण को प्रणाम करता है, वह समस्त देवताओं की पूजा का फल पाता है — इसमें संशय नहीं।
Whoever, unwearied, salutes this Śiva Purāṇa gains the fruit of worshipping all the gods — no doubt of it.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaयः (yaḥ) — whoeverनमस्कुर्यात् (namaskuryāt) — should bow toअतन्द्रितः (atandritaḥ) — untiringlyसर्व-देव-अर्चन-फलम् (sarva-deva-arcana-phalam) — the fruit of worshipping all the godsसः (saḥ) — heप्राप्नोति (prāpnoti) — obtainsन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
२५ एतच्छिवपुराणं वै लिखित्वा पुस्तकं स्वयम् । यो दद्याच्छिवभक्तेभ्यस्तस्य पुण्यफलं शृणु ॥
etacchivapurāṇaṃ vai likhitvā pustakaṃ svayam | yo dadyācchivabhaktebhyastasya puṇyaphalaṃ śṛṇu ||
जो इस शिवपुराण को स्वयं पुस्तक रूप में लिखकर शिवभक्तों को देता है — उसके पुण्यफल को सुनिए।
Whoever, having himself written this Śiva Purāṇa as a book, gives it to Śiva's devotees — hear his fruit of merit.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaवै (vai) — indeedलिखित्वा (likhitvā) — having writtenपुस्तकम् (pustakam) — as a bookस्वयम् (svayam) — himselfयः (yaḥ) — whoeverदद्यात् (dadyāt) — should giveशिव-भक्तेभ्यः (śiva-bhaktebhyaḥ) — to Śiva’s devoteesतस्य (tasya) — hisपुण्य-फलम् (puṇya-phalam) — reward of meritशृणु (śṛṇu) — hear
२६ अधीतेषु च शास्त्रेषु वेदेषु व्याकृतेषु च । यत्फलं दुर्लभं लोके तत्फलं तस्य सम्भवेत् ॥
adhīteṣu ca śāstreṣu vedeṣu vyākṛteṣu ca | yatphalaṃ durlabhaṃ loke tatphalaṃ tasya sambhavet ||
शास्त्रों, वेदों और व्याकरण के अध्ययन से जो फल संसार में दुर्लभ है, वह फल उसे प्राप्त होता है।
Whatever fruit is hard to win in the world from studying the śāstras and the Vedas and grammar — that fruit comes to be his.
अधीतेषु (adhīteṣu) — when they have been studiedच शास्त्रेषु (ca śāstreṣu) — the scripturesवेदेषु (vedeṣu) — the Vedasव्याकृतेषु च (vyākṛteṣu ca) — and their expositionsयत् फलम् (yat phalam) — what fruitदुर्लभम् (durlabham) — hard to winलोके (loke) — in the worldतत् फलम् (tat phalam) — that fruitतस्य (tasya) — hisसम्भवेत् (sambhavet) — would come to be
२७ एतच्छिवपुराणं हि चतुर्दश्यामुपोषितः । शिवभक्तसभायां यो व्याकरोति स उत्तमः ॥
etacchivapurāṇaṃ hi caturdaśyāmupoṣitaḥ | śivabhaktasabhāyāṃ yo vyākaroti sa uttamaḥ ||
जो चतुर्दशी को उपवास करके शिवभक्तों की सभा में इस शिवपुराण की व्याख्या करता है, वह श्रेष्ठ है।
Whoever, fasting on the fourteenth day, expounds this Śiva Purāṇa in an assembly of Śiva's devotees — he is the best.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedचतुर्दश्याम् (caturdaśyām) — on the fourteenth dayउपोषितः (upoṣitaḥ) — fastingशिव-भक्त-सभायाम् (śiva-bhakta-sabhāyām) — in an assembly of Śiva’s devoteesयः (yaḥ) — whoव्याकरोति (vyākaroti) — expoundsसः उत्तमः (saḥ uttamaḥ) — he is the best of men
२८ प्रत्यक्षरं तु गायत्रीपुरश्चर्याफलं लभेत् । इह भुक्त्वाखिलान् कामानन्ते निर्वाणतां व्रजेत् ॥
pratyakṣaraṃ tu gāyatrīpuraścaryāphalaṃ labhet | iha bhuktvākhilān kāmānante nirvāṇatāṃ vrajet ||
प्रति अक्षर पर उसे गायत्री के पुरश्चरण का फल मिलता है; इस लोक में समस्त कामनाओं को भोगकर अन्त में वह निर्वाण को प्राप्त होता है।
For each syllable he gains the fruit of a puraścaraṇa of the Gāyatrī; having enjoyed every desire here, in the end he goes to extinction.
प्रति-अक्षरम् (prati-akṣaram) — for every syllableतु (tu) — indeedगायत्री-पुरश्चर्या-फलम् (gāyatrī-puraścaryā-phalam) — the fruit of a full Gāyatrī observanceलभेत् (labhet) — he obtainsइह (iha) — hereभुक्त्वा (bhuktvā) — having enjoyedअखिलान् कामान् (akhilān kāmān) — every desireअन्ते (ante) — at the endनिर्वाण-ताम् (nirvāṇa-tām) — the state of nirvāṇaव्रजेत् (vrajet) — he would reach
२९ उपोषितश्चतुर्दश्यां रात्रौ जागरणान्वितः । यः पठेच्छृणुयाद्वापि तस्य पुण्यं वदाम्यहम् ॥
upoṣitaścaturdaśyāṃ rātrau jāgaraṇānvitaḥ | yaḥ paṭhecchṛṇuyādvāpi tasya puṇyaṃ vadāmyaham ||
जो चतुर्दशी को उपवास करके रात में जागरण करते हुए इसका पाठ करता है या सुनता भी है — उसका पुण्य मैं कहता हूँ।
One who, fasting on the fourteenth, keeps vigil through the night and reads it or even hears it — his merit I now declare.
उपोषितः (upoṣitaḥ) — fastingचतुर्दश्याम् (caturdaśyām) — on the fourteenthरात्रौ (rātrau) — at nightजागरण-अन्वितः (jāgaraṇa-anvitaḥ) — keeping vigilयः (yaḥ) — whoeverपठेत् (paṭhet) — recitesशृणुयात् वा अपि (śṛṇuyāt vā api) — or even hearsतस्य (tasya) — hisपुण्यम् (puṇyam) — meritवदामि अहम् (vadāmi aham) — I now declare
३० कुरुक्षेत्रादिनिखिलपुण्यतीर्थेष्वनेकशः । आत्मतुल्यधनं सूर्यग्रहणे सर्वतोमुखे ॥
kurukṣetrādinikhilapuṇyatīrtheṣvanekaśaḥ | ātmatulyadhanaṃ sūryagrahaṇe sarvatomukhe ||
कुरुक्षेत्र आदि समस्त पुण्य तीर्थों में बार-बार, पूर्ण सूर्यग्रहण के समय, अपने बराबर धन,
The fruit that one gains by giving many times over, at Kurukṣetra and all the holy fords, wealth equal to one's own body, at a total eclipse of the sun,
कुरुक्षेत्र-आदि-निखिल-पुण्य-तीर्थेषु (kurukṣetra-ādi-nikhila-puṇya-tīrtheṣu) — at Kurukṣetra and every other holy fordअनेकशः (anekaśaḥ) — many times overआत्म-तुल्य-धनम् (ātma-tulya-dhanam) — wealth equal to his own weightसूर्य-ग्रहणे (sūrya-grahaṇe) — at a solar eclipseसर्वतोमुखे (sarvatomukhe) — total, facing every side
३१ विप्रेभ्यो व्यासमुख्येभ्यो दत्त्वा यत्फलमश्नुते । तत्फलं सम्भवेत्तस्य सत्यं सत्यं न संशयः ॥
viprebhyo vyāsamukhyebhyo dattvā yatphalamaśnute | tatphalaṃ sambhavettasya satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||
— व्यास जैसे श्रेष्ठ ब्राह्मणों को देकर जो फल पाता है, वही फल उसे प्राप्त होता है। यह सत्य है, सत्य है; संशय नहीं।
— to brahmins headed by a Vyāsa — that same fruit comes to be his. It is true, true; there is no doubt.
विप्रेभ्यः (viprebhyaḥ) — to brahminsव्यास-मुख्येभ्यः (vyāsa-mukhyebhyaḥ) — chief among them a Vyāsaदत्त्वा (dattvā) — having givenयत् फलम् (yat phalam) — what fruitअश्नुते (aśnute) — one reapsतत् फलम् (tat phalam) — that fruitसम्भवेत् (sambhavet) — comes aboutतस्य (tasya) — for himसत्यम् सत्यम् (satyam satyam) — truly, trulyन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
३२ एतच्छिवपुराणं हि गायते योऽप्यहर्निशम् । आज्ञां तस्य प्रतीक्षेरन् देवा इन्द्रपुरोगमाः ॥
etacchivapurāṇaṃ hi gāyate yo'pyaharniśam | ājñāṃ tasya pratīkṣeran devā indrapurogamāḥ ||
जो इस शिवपुराण को दिन-रात गाता है — इन्द्र आदि देवता उसकी आज्ञा की प्रतीक्षा करते हैं।
Whoever sings this Śiva Purāṇa day and night — the gods, with Indra at their head, wait upon his command.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedगायते (gāyate) — singsयः अपि (yaḥ api) — whoeverअहर्-निशम् (ahar-niśam) — day and nightआज्ञाम् (ājñām) — his commandतस्य (tasya) — hisप्रतीक्षेरन् (pratīkṣeran) — would awaitदेवाः (devāḥ) — the godsइन्द्र-पुरोगमाः (indra-purogamāḥ) — with Indra at their head
३३ एतच्छिवपुराणं यः पठञ्छृण्वन् हि नित्यशः । यद्यत् करोति सत्कर्म तत्कोटिगुणितं भवेत् ॥
etacchivapurāṇaṃ yaḥ paṭhañchṛṇvan hi nityaśaḥ | yadyat karoti satkarma tatkoṭiguṇitaṃ bhavet ||
जो इस शिवपुराण को नित्य पढ़ता और सुनता है — वह जो-जो सत्कर्म करता है, वह करोड़गुना हो जाता है।
Whoever reads and hears this Śiva Purāṇa constantly — whatever good deed he does becomes multiplied ten million times.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaयः (yaḥ) — whoeverपठन् (paṭhan) — recitingशृण्वन् (śṛṇvan) — hearingहि (hi) — indeedनित्यशः (nityaśaḥ) — dailyयत् यत् (yat yat) — whateverकरोति (karoti) — he doesसत्-कर्म (sat-karma) — of good workतत् (tat) — thatकोटि-गुणितम् (koṭi-guṇitam) — multiplied ten million timesभवेत् (bhavet) — becomes
३४ समाहितः पठेद्यस्तु तत्र श्रीरुद्रसंहिताम् । स ब्रह्मघ्नोऽपि पूतात्मा त्रिभिरेव दिनैर्भवेत् ॥
samāhitaḥ paṭhedyastu tatra śrīrudrasaṃhitām | sa brahmaghno'pi pūtātmā tribhireva dinairbhavet ||
जो एकाग्र चित्त से उसमें श्रीरुद्रसंहिता का पाठ करता है — वह ब्रह्मघाती भी तीन ही दिन में पवित्रात्मा हो जाता है।
One who, collected in mind, reads within it the venerable Rudra Saṃhitā — even a killer of a brahmin becomes pure-souled in just three days.
समाहितः (samāhitaḥ) — with collected mindपठेत् (paṭhet) — recitesयः तु (yaḥ tu) — whoeverतत्र (tatra) — thereinश्री-रुद्र-संहिताम् (śrī-rudra-saṃhitām) — the venerable Rudra Saṃhitāसः (saḥ) — heब्रह्म-घ्नः अपि (brahma-ghnaḥ api) — even a slayer of a brahminपूत-आत्मा (pūta-ātmā) — purified in soulत्रिभिः एव दिनैः (tribhiḥ eva dinaiḥ) — in but three daysभवेत् (bhavet) — becomes
३५ तां रुद्रसंहितां यस्तु भैरवप्रतिमान्तिके । त्रिः पठेत्प्रत्यहं मौनी स कामानखिलाँल्लभेत् ॥
tāṃ rudrasaṃhitāṃ yastu bhairavapratimāntike | triḥ paṭhetpratyahaṃ maunī sa kāmānakhilā~llabhet ||
2
जो मौन रहकर भैरव की प्रतिमा के पास उस रुद्रसंहिता का प्रतिदिन तीन बार पाठ करता है, वह समस्त कामनाओं को पा लेता है।
One who, keeping silence, reads that Rudra Saṃhitā three times each day near an image of Bhairava gains all his desires.
ताम् रुद्र-संहिताम् (tām rudra-saṃhitām) — that Rudra Saṃhitāयः तु (yaḥ tu) — whoeverभैरव-प्रतिमा-अन्तिके (bhairava-pratimā-antike) — before an image of Bhairavaत्रिः (triḥ) — three timesपठेत् (paṭhet) — recitesप्रत्यहम् (pratyaham) — every dayमौनी (maunī) — keeping silenceसः (saḥ) — heकामान् अखिलान् (kāmān akhilān) — every desireलभेत् (labhet) — obtains
३६ तां रुद्रसंहितां यस्तु सम्पठेद् वटबिल्वयोः । प्रदक्षिणां प्रकुर्वाणो ब्रह्महत्या निवर्तते ॥
tāṃ rudrasaṃhitāṃ yastu sampaṭhed vaṭabilvayoḥ | pradakṣiṇāṃ prakurvāṇo brahmahatyā nivartate ||
जो वट और बिल्व वृक्ष की प्रदक्षिणा करते हुए उस रुद्रसंहिता का पाठ करता है — उससे ब्रह्महत्या निवृत्त हो जाती है।
One who recites that Rudra Saṃhitā while making circumambulation of the banyan and the bilva — from him the sin of killing a brahmin turns away.
ताम् रुद्र-संहिताम् (tām rudra-saṃhitām) — that Rudra Saṃhitāयः तु (yaḥ tu) — whoeverसम्पठेत् (sampaṭhet) — fully recitesवट-बिल्वयोः (vaṭa-bilvayoḥ) — at a banyan or a bilva treeप्रदक्षिणाम् (pradakṣiṇām) — circumambulationप्रकुर्वाणः (prakurvāṇaḥ) — while makingब्रह्म-हत्या (brahma-hatyā) — the sin of slaying a brahminनिवर्तते (nivartate) — is turned away
३७ कैलाससंहिता तत्र ततोऽपि परमा स्मृता । ब्रह्मस्वरूपिणी साक्षात् प्रणवार्थप्रकाशिका ॥
kailāsasaṃhitā tatra tato'pi paramā smṛtā | brahmasvarūpiṇī sākṣāt praṇavārthaprakāśikā ||
उसमें कैलाससंहिता उससे भी परम मानी गई है — साक्षात् ब्रह्मस्वरूपिणी, प्रणव के अर्थ को प्रकाशित करने वाली।
Within it the Kailāsa Saṃhitā is held to be higher even than that — the very form of Brahman, making clear the meaning of the praṇava.
कैलास-संहिता (kailāsa-saṃhitā) — the Kailāsa Saṃhitāतत्र (tatra) — among themततः अपि (tataḥ api) — than even thatपरमा (paramā) — supremeस्मृता (smṛtā) — is declaredब्रह्म-स्वरूपिणी (brahma-svarūpiṇī) — whose form is Brahmanसाक्षात् (sākṣāt) — visiblyप्रणव-अर्थ-प्रकाशिका (praṇava-artha-prakāśikā) — revealing the meaning of Om
३८ कैलाससंहितायास्तु माहात्म्यं वेत्ति शङ्करः । कृत्स्नं तदर्धं व्यासश्च तदर्धं वेद्म्यहं द्विजाः ॥
kailāsasaṃhitāyāstu māhātmyaṃ vetti śaṅkaraḥ | kṛtsnaṃ tadardhaṃ vyāsaśca tadardhaṃ vedmyahaṃ dvijāḥ ||
कैलाससंहिता का सम्पूर्ण माहात्म्य शंकर जानते हैं; उसका आधा व्यास जानते हैं; और उसका भी आधा मैं जानता हूँ, हे द्विजो।
The whole greatness of the Kailāsa Saṃhitā, Śaṅkara knows; half of it Vyāsa knows; and half of that I know, brahmins.
कैलास-संहितायाः तु (kailāsa-saṃhitāyāḥ tu) — of the Kailāsa Saṃhitāमाहात्म्यम् (māhātmyam) — the greatnessवेत्ति (vetti) — knowsशङ्करः (śaṅkaraḥ) — Śaṅkaraकृत्स्नम् (kṛtsnam) — entirelyतत्-अर्धम् (tat-ardham) — half of thatव्यासः च (vyāsaḥ ca) — and Vyāsaतत्-अर्धम् (tat-ardham) — half of that againवेद्मि अहम् (vedmi aham) — I knowद्विजाः (dvijāḥ) — O twice-born
३९ तत्र किञ्चित्प्रवक्ष्यामि कृत्स्नं वक्तुं न शक्यते । यज्ज्ञात्वा तत्क्षणाल्लोकश्चित्तशुद्धिमवाप्नुयात् ॥
tatra kiñcitpravakṣyāmi kṛtsnaṃ vaktuṃ na śakyate | yajjñātvā tatkṣaṇāllokaścittaśuddhimavāpnuyāt ||
उसमें से कुछ मैं कहूँगा; सम्पूर्ण कहना सम्भव नहीं — जिसे जानकर मनुष्य उसी क्षण चित्त की शुद्धि पा जाता है।
Of that I will tell a little; the whole cannot be told — knowing which, a person may at that very moment gain purity of mind.
तत्र (tatra) — of itकिञ्चित् (kiñcit) — a littleप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi) — I shall declareकृत्स्नम् (kṛtsnam) — the wholeवक्तुम् (vaktum) — to tellन शक्यते (na śakyate) — cannot be doneयत् ज्ञात्वा (yat jñātvā) — knowing whichतत्-क्षणात् (tat-kṣaṇāt) — at that very momentलोकः (lokaḥ) — a personचित्त-शुद्धिम् (citta-śuddhim) — purity of mindअवाप्नुयात् (avāpnuyāt) — would attain
४० न नाशयति यत्पापं सा रौद्री संहिता द्विजाः । तन्न पश्याम्यहं लोके मार्गमाणोऽपि सर्वदा ॥
na nāśayati yatpāpaṃ sā raudrī saṃhitā dvijāḥ | tanna paśyāmyahaṃ loke mārgamāṇo'pi sarvadā ||
जिस पाप का वह रौद्री संहिता नाश न करे, हे द्विजो — ऐसा पाप मैं संसार में सदा ढूँढ़ने पर भी नहीं देखता।
A sin which that Raudrī Saṃhitā does not destroy, brahmins — I do not see one in the world, even searching always.
न नाशयति (na nāśayati) — does not destroyयत् पापम् (yat pāpam) — what sinसा रौद्री संहिता (sā raudrī saṃhitā) — that Raudrī Saṃhitāद्विजाः (dvijāḥ) — O twice-bornतत् (tat) — such a sinन पश्यामि अहम् (na paśyāmi aham) — I do not seeलोके (loke) — in the worldमार्गमाणः अपि (mārgamāṇaḥ api) — though I searchसर्वदा (sarvadā) — always
४१ शिवेनोपनिषत्सिन्धुमन्थनोत्पादितां मुदा । कुमारायार्पितां तां वै सुधां पीत्वामरो भवेत् ॥
śivenopaniṣatsindhumanthanotpāditāṃ mudā | kumārāyārpitāṃ tāṃ vai sudhāṃ pītvāmaro bhavet ||
उस अमृत को, जो शिव ने प्रसन्नता से उपनिषद्-सागर के मन्थन से उत्पन्न किया और कुमार को अर्पित किया — पीकर मनुष्य अमर हो जाता है।
That nectar, produced with joy by Śiva's churning of the ocean of the Upaniṣads and given to Kumāra — drinking it, one becomes deathless.
शिवेन (śivena) — by Śivaउपनिषत्-सिन्धु-मन्थन-उत्पादिताम् (upaniṣat-sindhu-manthana-utpāditām) — churned up from the ocean of the Upaniṣadsमुदा (mudā) — gladlyकुमाराय (kumārāya) — to Kumāraअर्पिताम् (arpitām) — handed overताम् वै (tām vai) — that indeedसुधाम् (sudhām) — nectarपीत्वा (pītvā) — having drunkअमरः भवेत् (amaraḥ bhavet) — one becomes deathless
४२ ब्रह्महत्यादिपापानां निष्कृतिं कर्तुमुद्यतः । मासमात्रं संहितां तां पठित्वा मुच्यते ततः ॥
brahmahatyādipāpānāṃ niṣkṛtiṃ kartumudyataḥ | māsamātraṃ saṃhitāṃ tāṃ paṭhitvā mucyate tataḥ ||
जो ब्रह्महत्या आदि पापों की निष्कृति करने को तत्पर है, वह उस संहिता का महीने भर पाठ करके उन पापों से मुक्त हो जाता है।
One set on undoing sins beginning with the killing of a brahmin, having read that Saṃhitā for a month, is then freed from them.
ब्रह्म-हत्या-आदि-पापानाम् (brahma-hatyā-ādi-pāpānām) — of sins beginning with brahmin-slayingनिष्कृतिम् (niṣkṛtim) — the expiationकर्तुम् उद्यतः (kartum udyataḥ) — ready to makeमास-मात्रम् (māsa-mātram) — for a single monthसंहिताम् ताम् (saṃhitām tām) — that Saṃhitāपठित्वा (paṭhitvā) — having recitedमुच्यते (mucyate) — is freedततः (tataḥ) — thereafter
४३ दुष्प्रतिग्रहदुर्भोज्यदुरालापादिसम्भवम् । पापं सकृत् कीर्तनेन संहिता सा विनाशयेत् ॥
duṣpratigrahadurbhojyadurālāpādisambhavam | pāpaṃ sakṛt kīrtanena saṃhitā sā vināśayet ||
दुष्प्रतिग्रह, दुर्भोज्य, दुरालाप आदि से उत्पन्न पाप को वह संहिता एक बार के कीर्तन से नष्ट कर देती है।
Sin arising from wrongful acceptance of gifts, from unfit food, from evil talk and the rest — that Saṃhitā destroys with a single recitation.
दुष्-प्रतिग्रह-दुर्-भोज्य-दुर्-आलाप-आदि-सम्भवम् (duṣ-pratigraha-dur-bhojya-dur-ālāpa-ādi-sambhavam) — arising from wrongful gifts taken, forbidden food, evil talk and the restपापम् (pāpam) — the sinसकृत् कीर्तनेन (sakṛt kīrtanena) — by a single recitationसंहिता सा (saṃhitā sā) — that Saṃhitāविनाशयेत् (vināśayet) — would destroy
४४ शिवालये बिल्ववने संहितां तां पठेत् तु यः । स यत्फलमवाप्नोति तद्वाचोऽपि न गोचरे ॥
śivālaye bilvavane saṃhitāṃ tāṃ paṭhet tu yaḥ | sa yatphalamavāpnoti tadvāco'pi na gocare ||
जो शिवालय में या बिल्व वन में उस संहिता का पाठ करता है — वह जो फल पाता है, वह वाणी के भी गोचर नहीं।
One who reads that Saṃhitā in a temple of Śiva or a bilva grove — the fruit he gains is not within the reach even of speech.
शिव-आलये (śiva-ālaye) — in a temple of Śivaबिल्व-वने (bilva-vane) — in a bilva groveसंहिताम् ताम् (saṃhitām tām) — that Saṃhitāपठेत् तु यः (paṭhet tu yaḥ) — whoever recitesसः (saḥ) — heयत् फलम् (yat phalam) — what fruitअवाप्नोति (avāpnoti) — obtainsतत् (tat) — thatवाचः अपि (vācaḥ api) — even of speechन गोचरे (na gocare) — is not within range
४५ संहितां तां पठन् भक्त्या यः श्राद्धे भोजयेद् द्विजान् । तस्य ये पितरः सर्वे यान्ति शम्भोः परं पदम् ॥
saṃhitāṃ tāṃ paṭhan bhaktyā yaḥ śrāddhe bhojayed dvijān | tasya ye pitaraḥ sarve yānti śambhoḥ paraṃ padam ||
जो भक्ति से उस संहिता का पाठ करते हुए श्राद्ध में ब्राह्मणों को भोजन कराता है — उसके सभी पितर शम्भु के परम पद को जाते हैं।
One who, reading that Saṃhitā with devotion, feeds brahmins at a śrāddha — all his forefathers go to Śambhu's supreme abode.
संहिताम् ताम् (saṃhitām tām) — that Saṃhitāपठन् (paṭhan) — recitingभक्त्या (bhaktyā) — with devotionयः (yaḥ) — whoeverश्राद्धे (śrāddhe) — at the rite for the ancestorsभोजयेत् द्विजान् (bhojayet dvijān) — should feed brahminsतस्य (tasya) — hisये पितरः (ye pitaraḥ) — those forefathersसर्वे (sarve) — all of themयान्ति (yānti) — goशम्भोः परम् पदम् (śambhoḥ param padam) — to Śambhu’s highest state
४६ चतुर्दश्यां निराहारो यः पठेत्संहितां च ताम् । बिल्वमूले शिवः साक्षात् स देवैश्च प्रपूज्यते ॥
caturdaśyāṃ nirāhāro yaḥ paṭhetsaṃhitāṃ ca tām | bilvamūle śivaḥ sākṣāt sa devaiśca prapūjyate ||
जो चतुर्दशी को निराहार रहकर बिल्व वृक्ष के मूल में उस संहिता का पाठ करता है — वह साक्षात् शिव होकर देवताओं से पूजित होता है।
One who, taking no food on the fourteenth, reads that Saṃhitā at the root of a bilva tree becomes Śiva himself, and is worshipped by the gods.
चतुर्दश्याम् (caturdaśyām) — on the fourteenth dayनिराहारः (nirāhāraḥ) — taking no foodयः (yaḥ) — whoeverपठेत् संहिताम् च ताम् (paṭhet saṃhitām ca tām) — recites that Saṃhitāबिल्व-मूले (bilva-mūle) — at the foot of a bilva treeशिवः साक्षात् (śivaḥ sākṣāt) — Śiva himselfसः (saḥ) — heदेवैः च (devaiḥ ca) — and by the godsप्रपूज्यते (prapūjyate) — is worshipped
४७ अप्यन्याः संहितास्तत्र सर्वकामफलप्रदाः । उभे विशिष्टे विज्ञेये लीलाविज्ञानपूरिते ॥
apyanyāḥ saṃhitāstatra sarvakāmaphalapradāḥ | ubhe viśiṣṭe vijñeye līlāvijñānapūrite ||
वहाँ अन्य संहिताएँ भी समस्त कामनाओं का फल देती हैं; पर ये दोनों विशिष्ट जाननी चाहिए, लीला और विज्ञान से परिपूर्ण।
The other Saṃhitās there too give the fruit of every desire; but these two are to be known as special, filled with the play [of Śiva] and with true knowledge.
अपि (api) — alsoअन्याः संहिताः (anyāḥ saṃhitāḥ) — the other Saṃhitāsतत्र (tatra) — thereinसर्व-काम-फल-प्रदाः (sarva-kāma-phala-pradāḥ) — granting the fruit of every wishउभे (ubhe) — the twoविशिष्टे (viśiṣṭe) — pre-eminentविज्ञेये (vijñeye) — are to be knownलीला-विज्ञान-पूरिते (līlā-vijñāna-pūrite) — filled with his play and with knowledge
४८ तदिदं शैवमाख्यातं पुराणं वेदसम्मितम् । निर्मितं तच्छिवेनैव प्रथमं ब्रह्मसम्मितम् ॥
tadidaṃ śaivamākhyātaṃ purāṇaṃ vedasammitam | nirmitaṃ tacchivenaiva prathamaṃ brahmasammitam ||
इस प्रकार यह शैव पुराण कहा गया, वेद के तुल्य; इसे सबसे पहले शिव ने ही रचा, ब्रह्म के तुल्य।
This, then, is the Śaiva Purāṇa here declared, equal to the Veda; it was first made by Śiva himself, equal to Brahman.
तत् इदम् (tat idam) — this thenशैवम् (śaivam) — of Śivaआख्यातम् (ākhyātam) — has been declaredपुराणम् (purāṇam) — the Purāṇaवेद-सम्मितम् (veda-sammitam) — of equal measure with the Vedaनिर्मितम् (nirmitam) — fashionedतत् (tat) — itशिवेन एव (śivena eva) — by Śiva himselfप्रथमम् (prathamam) — in the beginningब्रह्म-सम्मितम् (brahma-sammitam) — equal to Brahman
४९ विद्येशं च तथा रौद्रं वैनायकमथौमिकम् । मात्रं रुद्रैकादशकं कैलासं शतरुद्रकम् ॥
vidyeśaṃ ca tathā raudraṃ vaināyakamathaumikam | mātraṃ rudraikādaśakaṃ kailāsaṃ śatarudrakam ||
विद्येश, रौद्र, वैनायक, फिर औमिक, मातृ, एकादश-रुद्र, कैलास, शतरुद्र,
The Vidyeśa, and the Raudra, the Vaināyaka, then the Aumika, the Mātṛ, the eleven-Rudra one, the Kailāsa, the Śatarudra,
विद्येशम् (vidyeśam) — the Vidyeśvaraच तथा रौद्रम् (ca tathā raudram) — and the Raudraवैनायकम् (vaināyakam) — the Vaināyakaअथ औमिकम् (atha aumikam) — then the Aumikaमात्रम् (mātram) — the Mātṛरुद्र-एकादशकम् (rudra-ekādaśakam) — the Rudra-ekādaśaकैलासम् (kailāsam) — the Kailāsaशतरुद्रकम् (śatarudrakam) — the Śatarudra
५० कोटिरुद्रसहस्राद्यां कोटिरुद्रं तथैव च । वायवीयं धर्मसंज्ञं पुराणमिति भेदतः ॥
koṭirudrasahasrādyāṃ koṭirudraṃ tathaiva ca | vāyavīyaṃ dharmasaṃjñaṃ purāṇamiti bhedataḥ ||
— सहस्र-कोटि-रुद्र से आरम्भ होने वाली, और कोटिरुद्र, तथा वायवीय, और धर्म नाम वाली — इस प्रकार भेद से यह पुराण [विभक्त है]।
— the one beginning with the thousand crore of Rudras, and the Koṭirudra likewise, the Vāyavīya, and the one named Dharma — so the Purāṇa is divided.
कोटिरुद्र-सहस्र-आद्याम् (koṭirudra-sahasra-ādyām) — the Sahasrakoṭirudra and the restकोटिरुद्रम् (koṭirudram) — the Koṭirudraतथा एव च (tathā eva ca) — and likewiseवायवीयम् (vāyavīyam) — the Vāyavīyaधर्म-संज्ञम् (dharma-saṃjñam) — the one named Dharmaपुराणम् (purāṇam) — the Purāṇaइति भेदतः (iti bhedataḥ) — so by its divisions
५१ संहिता द्वादशमिता महापुण्यतरा मताः । तासां सङ्ख्यां ब्रुवे विप्राः शृणुतादरतोऽखिलम् ॥
saṃhitā dvādaśamitā mahāpuṇyatarā matāḥ | tāsāṃ saṅkhyāṃ bruve viprāḥ śṛṇutādarato'khilam ||
बारह संख्या वाली ये संहिताएँ महापुण्यमयी मानी गई हैं; हे विप्रो, मैं उनकी संख्या कहता हूँ — सब आदर से सुनिए।
These twelve Saṃhitās are held to be of very great merit; I now tell their count, brahmins — hear it all with attention.
संहिताः (saṃhitāḥ) — the collectionsद्वादश-मिताः (dvādaśa-mitāḥ) — twelve in numberमहा-पुण्यतराः (mahā-puṇyatarāḥ) — holier than holyमताः (matāḥ) — are heldतासाम् (tāsām) — of themसङ्ख्याम् (saṅkhyām) — the reckoningब्रुवे (bruve) — I declareविप्राः (viprāḥ) — O brahminsशृणुत (śṛṇuta) — listenआदरतः (ādarataḥ) — attentivelyअखिलम् (akhilam) — to it all
५२ विद्येशं दशसाहस्रं रुद्रं वैनायकं तथा । औमं मातृपुराणाख्यं प्रत्येकाष्टसहस्रकम् ॥
vidyeśaṃ daśasāhasraṃ rudraṃ vaināyakaṃ tathā | aumaṃ mātṛpurāṇākhyaṃ pratyekāṣṭasahasrakam ||
2
विद्येश दस हजार का; रुद्र, वैनायक, औम, और मातृ पुराण नाम वाली — प्रत्येक आठ हजार की।
The Vidyeśa is of ten thousand; the Rudra, the Vaināyaka, the Auma, and the one named the Mātṛ Purāṇa — each of eight thousand.
विद्येशम् (vidyeśam) — the Vidyeśvaraदश-साहस्रम् (daśa-sāhasram) — ten thousand versesरुद्रम् (rudram) — the Rudraवैनायकम् (vaināyakam) — the Vaināyakaतथा (tathā) — likewiseऔमम् (aumam) — the Aumaमातृ-पुराण-आख्यम् (mātṛ-purāṇa-ākhyam) — the one called Mātṛ Purāṇaप्रत्येक-अष्ट-सहस्रकम् (pratyeka-aṣṭa-sahasrakam) — eight thousand each
५३ त्रयोदशसहस्रं हि रुद्रैकादशकं द्विजाः । षट्सहस्रं च कैलासं शतरुद्रं तदर्धकम् ॥
trayodaśasahasraṃ hi rudraikādaśakaṃ dvijāḥ | ṣaṭsahasraṃ ca kailāsaṃ śatarudraṃ tadardhakam ||
एकादश-रुद्र तेरह हजार की, हे द्विजो; कैलास छह हजार की, और शतरुद्र उसकी आधी।
The eleven-Rudra one is of thirteen thousand, brahmins; the Kailāsa of six thousand, and the Śatarudra of half of that.
त्रयोदश-सहस्रम् (trayodaśa-sahasram) — thirteen thousandहि (hi) — indeedरुद्र-एकादशकम् (rudra-ekādaśakam) — the Rudra-ekādaśaद्विजाः (dvijāḥ) — O twice-bornषट्-सहस्रम् (ṣaṭ-sahasram) — six thousandच कैलासम् (ca kailāsam) — the Kailāsaशतरुद्रम् (śatarudram) — the Śatarudraतत्-अर्धकम् (tat-ardhakam) — half of that
५४ कोटिरुद्रं त्रिगुणितमेकादशसहस्रकम् । सहस्रकोटिरुद्राख्यमुदितं ग्रन्थसङ्ख्यया ॥
koṭirudraṃ triguṇitamekādaśasahasrakam | sahasrakoṭirudrākhyamuditaṃ granthasaṅkhyayā ||
कोटिरुद्र तीन गुनी [तीन हजार की]; सहस्र-कोटि-रुद्र नाम वाली ग्रन्थ-संख्या से ग्यारह हजार की कही गई है।
The Koṭirudra is thrice [three thousand]; the one named the Sahasrakoṭirudra is declared to be of eleven thousand by book-count.
कोटिरुद्रम् (koṭirudram) — the Koṭirudraत्रि-गुणितम् (tri-guṇitam) — three timesएकादश-सहस्रकम् (ekādaśa-sahasrakam) — eleven thousandसहस्र-कोटिरुद्र-आख्यम् (sahasra-koṭirudra-ākhyam) — the one called Sahasrakoṭirudraउदितम् (uditam) — is declaredग्रन्थ-सङ्ख्यया (grantha-saṅkhyayā) — by its count of verses
५५ वायवीयं खाब्धिशतं धर्मं रविसहस्रकम् । तदेवं लक्षसङ्ख्याकं शैवं सङ्ख्याविभेदतः ॥
vāyavīyaṃ khābdhiśataṃ dharmaṃ ravisahasrakam | tadevaṃ lakṣasaṅkhyākaṃ śaivaṃ saṅkhyāvibhedataḥ ||
वायवीय चार हजार की, धर्म बारह हजार की; इस प्रकार, संख्या के विभाजन से, शैव पुराण एक लाख का होता है।
The Vāyavīya is of four thousand, the Dharma of twelve thousand; thus, by the division of numbers, the Śaiva [Purāṇa] comes to one hundred thousand.
वायवीयम् (vāyavīyam) — the Vāyavīyaख-अब्धि-शतम् (kha-abdhi-śatam) — four thousand — “sky” and “ocean” by hundredsधर्मम् (dharmam) — the Dharmaरवि-सहस्रकम् (ravi-sahasrakam) — twelve thousand — “sun” by thousandsतत् एवम् (tat evam) — so thenलक्ष-सङ्ख्याकम् (lakṣa-saṅkhyākam) — a hundred thousand in numberशैवम् (śaivam) — the Śaiva Purāṇaसङ्ख्या-विभेदतः (saṅkhyā-vibhedataḥ) — by the division of the counts
५६ व्यासेन तत्तु सङ्क्षिप्तं चतुर्विंशत्सहस्रकम् । शैवं तत्र चतुर्थं वै पुराणं सप्तसंहितम् ॥
vyāsena tattu saṅkṣiptaṃ caturviṃśatsahasrakam | śaivaṃ tatra caturthaṃ vai purāṇaṃ saptasaṃhitam ||
2
पर व्यास ने उसे चौबीस हजार में संक्षिप्त कर दिया; उनमें शैव चौथा पुराण है, सात संहिताओं वाला।
But Vyāsa abridged it to twenty-four thousand; among them the Śaiva is the fourth Purāṇa, with seven Saṃhitās.
व्यासेन (vyāsena) — by Vyāsaतत् तु (tat tu) — it, howeverसङ्क्षिप्तम् (saṅkṣiptam) — was abridgedचतुर्विंशत्-सहस्रकम् (caturviṃśat-sahasrakam) — to twenty-four thousandशैवम् (śaivam) — the Śaivaतत्र (tatra) — thereinचतुर्थम् वै (caturtham vai) — the fourth indeedपुराणम् (purāṇam) — Purāṇaसप्त-संहितम् (sapta-saṃhitam) — with seven collections
५७ शिवेन कल्पितं पूर्वं पुराणं ग्रन्थसङ्ख्यया । शतकोटिप्रमाणं हि पुरा सृष्टौ सुविस्तृतम् ॥
śivena kalpitaṃ pūrvaṃ purāṇaṃ granthasaṅkhyayā | śatakoṭipramāṇaṃ hi purā sṛṣṭau suvistṛtam ||
2
शिव द्वारा पहले रचा गया पुराण, ग्रन्थ-संख्या से, सौ करोड़ [श्लोकों] का था — सृष्टि के आदि में अत्यन्त विस्तृत।
The Purāṇa first framed by Śiva was, by book-count, of a hundred crore [verses] — very extensive, at the beginning of creation.
शिवेन (śivena) — by Śivaकल्पितम् (kalpitam) — was composedपूर्वम् (pūrvam) — of oldपुराणम् (purāṇam) — the Purāṇaग्रन्थ-सङ्ख्यया (grantha-saṅkhyayā) — by count of versesशत-कोटि-प्रमाणम् (śata-koṭi-pramāṇam) — of a thousand million in extentहि (hi) — indeedपुरा (purā) — formerlyसृष्टौ (sṛṣṭau) — at the creationसु-विस्तृतम् (su-vistṛtam) — vast in scope
५८ व्यस्तेऽष्टादशधा चैव पुराणे द्वापरादिषु । चतुर्लक्षेण सङ्क्षिप्ते कृते द्वैपायनादिभिः ॥
vyaste'ṣṭādaśadhā caiva purāṇe dvāparādiṣu | caturlakṣeṇa saṅkṣipte kṛte dvaipāyanādibhiḥ ||
2
द्वापर आदि युगों में जब पुराण अठारह प्रकार से विभाजित और द्वैपायन आदि द्वारा चार लाख में संक्षिप्त किया गया —
When, in the Dvāpara ages and after, the Purāṇa was divided eighteen-fold and abridged to four hundred thousand by Dvaipāyana and others —
व्यस्ते (vyaste) — when it had been dividedअष्टादशधा (aṣṭādaśadhā) — in eighteen waysच एव (ca eva) — indeedपुराणे (purāṇe) — the Purāṇaद्वापर-आदिषु (dvāpara-ādiṣu) — in the Dvāpara and other agesचतुः-लक्षेण (catuḥ-lakṣeṇa) — to four hundred thousandसङ्क्षिप्ते (saṅkṣipte) — when it was abridgedकृते (kṛte) — madeद्वैपायन-आदिभिः (dvaipāyana-ādibhiḥ) — by Dvaipāyana and others
५९ प्रोक्तं शिवपुराणं हि चतुर्विंशत्सहस्रकम् । श्लोकानां सङ्ख्यया सप्तसंहितं ब्रह्मसम्मितम् ॥
proktaṃ śivapurāṇaṃ hi caturviṃśatsahasrakam | ślokānāṃ saṅkhyayā saptasaṃhitaṃ brahmasammitam ||
2
— शिवपुराण श्लोकों की संख्या से चौबीस हजार का कहा गया है, सात संहिताओं वाला, ब्रह्म के तुल्य।
— the Śiva Purāṇa is said to be of twenty-four thousand by count of verses, with seven Saṃhitās, equal to Brahman.
प्रोक्तम् (proktam) — was declaredशिव-पुराणम् (śiva-purāṇam) — the Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedचतुर्विंशत्-सहस्रकम् (caturviṃśat-sahasrakam) — of twenty-four thousandश्लोकानाम् (ślokānām) — of versesसङ्ख्यया (saṅkhyayā) — in numberसप्त-संहितम् (sapta-saṃhitam) — with seven collectionsब्रह्म-सम्मितम् (brahma-sammitam) — equal to Brahman
६० विद्येश्वराख्या तत्राद्या रौद्री ज्ञेया द्वितीयिका । तृतीया शतरुद्राख्या कोटिरुद्रा चतुर्थिका ॥
vidyeśvarākhyā tatrādyā raudrī jñeyā dvitīyikā | tṛtīyā śatarudrākhyā koṭirudrā caturthikā ||
2
उनमें पहली विद्येश्वरी कहलाती है; दूसरी रौद्री जाननी चाहिए; तीसरी शतरुद्र कहलाती है; चौथी कोटिरुद्रा।
There the first is called the Vidyeśvarī; the second is to be known as the Raudrī; the third is called the Śatarudra; the fourth is the Koṭirudrā.
विद्येश्वर-आख्या (vidyeśvara-ākhyā) — the one called Vidyeśvaraतत्र (tatra) — among themआद्या (ādyā) — the firstरौद्री (raudrī) — the Raudrīज्ञेया (jñeyā) — is to be known asद्वितीयिका (dvitīyikā) — the secondतृतीया (tṛtīyā) — the thirdशतरुद्र-आख्या (śatarudra-ākhyā) — called Śatarudraकोटिरुद्रा (koṭirudrā) — the Koṭirudrāचतुर्थिका (caturthikā) — the fourth
६१ पञ्चमी चैवमौम्याख्या षष्ठी कैलाससंज्ञिका । सप्तमी वायवीयाख्या सप्तैवं संहिता मताः ॥
pañcamī caivamaumyākhyā ṣaṣṭhī kailāsasaṃjñikā | saptamī vāyavīyākhyā saptaivaṃ saṃhitā matāḥ ||
2
और पाँचवीं औमी कहलाती है; छठी कैलास नाम वाली; सातवीं वायवीय कहलाती है — इस प्रकार सात संहिताएँ मानी गई हैं।
And the fifth is called the Aumī; the sixth is named the Kailāsa; the seventh is called the Vāyavīya — so the seven Saṃhitās are held.
पञ्चमी (pañcamī) — the fifthच एवम् (ca evam) — and thusऔम्य-आख्या (aumya-ākhyā) — called Aumyāषष्ठी (ṣaṣṭhī) — the sixthकैलास-संज्ञिका (kailāsa-saṃjñikā) — named Kailāsaसप्तमी (saptamī) — the seventhवायवीय-आख्या (vāyavīya-ākhyā) — called Vāyavīyaसप्त एवम् (sapta evam) — seven in this wayसंहिताः (saṃhitāḥ) — the collectionsमताः (matāḥ) — are held
६२ ससप्तसंहितं दिव्यं पुराणं शिवसंज्ञकम् । वरीवर्ति ब्रह्मतुल्यं सर्वोपरिगतिप्रदम् ॥
sasaptasaṃhitaṃ divyaṃ purāṇaṃ śivasaṃjñakam | varīvarti brahmatulyaṃ sarvoparigatipradam ||
2
सात संहिताओं वाला दिव्य शिव नाम का पुराण सदा विद्यमान रहता है — ब्रह्म के तुल्य, सबसे ऊपर की गति देने वाला।
The divine Purāṇa named Śiva, with its seven Saṃhitās, ever abides — equal to Brahman, giver of the state above all.
स-सप्त-संहितम् (sa-sapta-saṃhitam) — with its seven collectionsदिव्यम् (divyam) — shiningपुराणम् (purāṇam) — the Purāṇaशिव-संज्ञकम् (śiva-saṃjñakam) — named for Śivaवरीवर्ति (varīvarti) — stands ever presentब्रह्म-तुल्यम् (brahma-tulyam) — equal to Brahmanसर्व-उपरि-गति-प्रदम् (sarva-upari-gati-pradam) — granting the goal that is above all
६३ एतच्छिवपुराणं हि सप्तसंहितमादरात् । परिपूर्णं पठेद्यस्तु स जीवन्मुक्त उच्यते ॥
etacchivapurāṇaṃ hi saptasaṃhitamādarāt | paripūrṇaṃ paṭhedyastu sa jīvanmukta ucyate ||
जो इस सात संहिताओं वाले शिवपुराण को आदर से पूर्ण पढ़ता है, वह जीवन्मुक्त कहलाता है।
Whoever reads this Śiva Purāṇa of seven Saṃhitās in full, with reverence, is called liberated while living.
एतत्-शिव-पुराणम् (etat-śiva-purāṇam) — this Śiva Purāṇaहि (hi) — indeedसप्त-संहितम् (sapta-saṃhitam) — with its seven collectionsआदरात् (ādarāt) — reverentlyपरिपूर्णम् (paripūrṇam) — in fullपठेत् यः तु (paṭhet yaḥ tu) — whoever recitesसः (saḥ) — heजीवन्-मुक्तः (jīvan-muktaḥ) — freed while still aliveउच्यते (ucyate) — is called
६४ श्रुतिस्मृतिपुराणेतिहासागमशतानि च । एतच्छिवपुराणस्य नार्हन्त्यल्पां कलामपि ॥
śrutismṛtipurāṇetihāsāgamaśatāni ca | etacchivapurāṇasya nārhantyalpāṃ kalāmapi ||
श्रुति, स्मृति, पुराण, इतिहास, और सैकड़ों आगम इस शिवपुराण की एक छोटी कला के भी योग्य नहीं हैं।
The Śruti, the Smṛti, the Purāṇas, the Itihāsas, and hundreds of Āgamas are not worth even a small fraction of this Śiva Purāṇa.
श्रुति-स्मृति-पुराण-इतिहास-आगम-शतानि च (śruti-smṛti-purāṇa-itihāsa-āgama-śatāni ca) — hundreds of Śrutis, Smṛtis, Purāṇas, histories and Āgamasएतत्-शिव-पुराणस्य (etat-śiva-purāṇasya) — of this Śiva Purāṇaन अर्हन्ति (na arhanti) — are not worthअल्पाम् कलाम् अपि (alpām kalām api) — even a small fraction
६५ शैवं पुराणममलं शिवकीर्तितं तद् व्यासेन शैवप्रवणेन च सङ्गृहीतम् । सङ्क्षेपतः सकलजीवगुणोपकारं तापत्रयघ्नमतुलं शिवदं सतां हि ॥
śaivaṃ purāṇamamalaṃ śivakīrtitaṃ tad | vyāsena śaivapravaṇena ca saṅgṛhītam | saṅkṣepataḥ sakalajīvaguṇopakāraṃ | tāpatrayaghnamatulaṃ śivadaṃ satāṃ hi ||
वह निर्मल शैव पुराण, जिसे शिव ने कहा, शिव में लीन व्यास द्वारा संकलित किया गया — संक्षेप में: समस्त जीवों के गुणों का उपकारी, तीन तापों का नाशक, अतुल, और सत्पुरुषों को कल्याण देने वाला।
That spotless Śaiva Purāṇa, praised by Śiva, was gathered up by Vyāsa, devoted to Śiva — in brief: a help to the good qualities of every living being, destroyer of the three afflictions, without equal, and a giver of the good to the good.
NoteOne of the closing verses of the chapter, in a longer metre (vasantatilakā / upajāti) rather than the anuṣṭubh of the body.
शैवम् पुराणम् (śaivam purāṇam) — the Śaiva Purāṇaअमलम् (amalam) — spotlessशिव-कीर्तितम् (śiva-kīrtitam) — proclaimed by Śivaतत् (tat) — thatव्यासेन (vyāsena) — by Vyāsaशैव-प्रवणेन (śaiva-pravaṇena) — who leaned wholly towards Śivaच सङ्गृहीतम् (ca saṅgṛhītam) — and was gathered togetherसङ्क्षेपतः (saṅkṣepataḥ) — in briefसकल-जीव-गुण-उपकारम् (sakala-jīva-guṇa-upakāram) — doing good to every living beingताप-त्रय-घ्नम् (tāpa-traya-ghnam) — slayer of the three sufferingsअतुलम् (atulam) — beyond compareशिव-दम् (śiva-dam) — giving Śivaसताम् हि (satām hi) — to the good indeed
६६ विकैतवो धर्म इह प्रगीतो वेदान्तविज्ञानमयः प्रधानः । अमत्सरान्तर्बुधवेद्यवस्तु सत्क्लृप्तमन्त्रौघत्रिवर्गयुक्तम् ॥
vikaitavo dharma iha pragīto | vedāntavijñānamayaḥ pradhānaḥ | amatsarāntarbudhavedyavastu | satklṛptamantraughatrivargayuktam ||
यहाँ गाया गया निष्कपट धर्म प्रधान है, वेदान्त-विज्ञानमय; ईर्ष्यारहित हृदय वाले विद्वानों के जानने योग्य वस्तु, श्रेष्ठ रीति से रचे मन्त्र-समूहों और त्रिवर्ग से युक्त।
The guileless dharma sung here is the chief one, made of the knowing of Vedānta; a thing to be known by the wise whose hearts are free of envy, furnished with well-ordered floods of mantras and with the three aims.
NoteOne of the closing verses of the chapter, in a longer metre (vasantatilakā / upajāti) rather than the anuṣṭubh of the body.
विकैतवः (vikaitavaḥ) — free of all deceitधर्मः (dharmaḥ) — the dharmaइह (iha) — hereप्रगीतः (pragītaḥ) — is sungवेदान्त-विज्ञान-मयः (vedānta-vijñāna-mayaḥ) — made of the knowledge of Vedāntaप्रधानः (pradhānaḥ) — foremostअमत्सर-अन्तः-बुध-वेद्य-वस्तु (amatsara-antaḥ-budha-vedya-vastu) — the reality knowable by the wise whose hearts are free of envyसत्-क्लृप्त-मन्त्र-ओघ-त्रि-वर्ग-युक्तम् (sat-klṛpta-mantra-ogha-tri-varga-yuktam) — joined with a well-ordered flood of mantras and the three aims of life
६७ शैवं पुराणतिलकं खलु सत्पुराणं वेदान्तवेद्यविलसत्परवस्तुगीतम् । यो वै पठेच्च शृणुयात् परमादरेण शम्भुप्रियः स हि लभेत् परमां गतिं वै ॥
śaivaṃ purāṇatilakaṃ khalu satpurāṇaṃ | vedāntavedyavilasatparavastugītam | yo vai paṭhecca śṛṇuyāt paramādareṇa | śambhupriyaḥ sa hi labhet paramāṃ gatiṃ vai ||
शैव पुराणों का तिलक है, सत्पुराण, वेदान्त से जानने योग्य विलसित परम वस्तु का गान; जो इसे परम आदर से पढ़ता और सुनता है, वह शम्भु का प्रिय होकर परम गति को पाता है।
The Śaiva is the tilaka of the Purāṇas, a true Purāṇa, a song of the supreme thing that shines forth to be known through Vedānta; whoever reads it and hears it with the highest reverence becomes dear to Śambhu and truly gains the supreme goal.
NoteOne of the closing verses of the chapter, in a longer metre (vasantatilakā / upajāti) rather than the anuṣṭubh of the body.
शैवम् (śaivam) — of Śivaपुराण-तिलकम् (purāṇa-tilakam) — the mark on the brow of the Purāṇasखलु (khalu) — surelyसत्-पुराणम् (sat-purāṇam) — the true Purāṇaवेदान्त-वेद्य-विलसत्-पर-वस्तु-गीतम् (vedānta-vedya-vilasat-para-vastu-gītam) — the song of the supreme Reality that shines forth, knowable through Vedāntaयः वै (yaḥ vai) — whoever indeedपठेत् च (paṭhet ca) — recitesशृणुयात् (śṛṇuyāt) — or hearsपरम-आदरेण (parama-ādareṇa) — with the deepest reverenceशम्भु-प्रियः (śambhu-priyaḥ) — dear to Śambhuसः हि (saḥ hi) — he indeedलभेत् (labhet) — obtainsपरमाम् गतिम् वै (paramām gatim vai) — the highest goal
इति श्रीशिवमहापुराणे प्रथमायां विद्येश्वरसंहितायां मुनिप्रश्नोत्तरवर्णनं नाम द्वितीयोऽध्यायः ॥ २ ॥
Here ends the second chapter — “The Account of the Answer to the Sages' Question” — in the first Saṃhitā, that of Vidyeśvara, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की प्रथम विद्येश्वर संहिता में “मुनियों के प्रश्न के उत्तर का वर्णन” नामक दूसरा अध्याय समाप्त हुआ।