Bṛhat Tantrasāra स्तोत्रकवचानि Chapter 5
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

स्तोत्रकवचानि
Chapter Five · The Hymn to Tripuṭā · Verses 1–21

त्रिपुटास्तोत्रम्

The hymn to Tripuṭā, the three-bīja goddess. It opens with the meditation on the guru in the lotus of the head, two-armed, serene, seated with his śakti. Her three bījas are then built up letter by letter: the first with the fire-letter, the letter of the three forms and the moon-dot, golden, which gives fortune and good luck; the second joined with the sky and wind letters, the left eye and the nectar-orb, praised by the ranks of gods, which gives fortune; the third with Brahmā's letter, the earth-letter, the left eye and the moon with nāda, sun-bright, which bewitches the three worlds and makes kings lords. Those who repeat the three at the three junctures, meditating on her body, are untouched by an enemy's spells, become Kāma to women and hold Lakṣmī in their house; Sarasvatī in prose and verse is in their mouth, wild beasts do not harm them, the gods bow to them and the siddhis are in their hand. The yantra is an eight-spoked lotus meditated on in a jewelled palace in a forest of pārijāta trees on a golden ground; in its shining pericarp, inside the double triangle, the goddess is bright as saffron gold, with earrings, moon-face, three eyes, conch-neck, bowed by her breasts, her jewel-bright arms holding two lotuses, noose, bow, golden goad and flower-arrows, with a fine girdle and lotus feet, and her attendants holding white fly-whisks, mirror, betel casket, and a box full of camphor; she is the maker of the three worlds, the remover of its heat, full of eternal bliss, the half-letter ha, the three bindus. Worshipping her with self-born flowers, with Lakṣmī and Viṣṇu, Pārvatī and Śiva, Rati and Kāma, the two treasures, the queens, the guardians and their weapons, even a lowly man gains the four aims and the eight siddhis. She is praised as earth and Brahmā the creator, water and Viṣṇu the keeper, fire and Rudra the destroyer, wind and lordship, the first one who wanders in the brahmarandhra, the sky; she who humbles the pride of the sages, whom no one knows, the support-power and the supported, the all-pervading and the pervaded, non-being and being, atom and all-pervader — "Bhavānī, be gracious". Whoever recites this most secret hymn at the three junctures after his japa finds nothing impossible and gains her own form. तीन बीजों वाली देवी त्रिपुटा का स्तोत्र। आरम्भ में सिर के कमल में गुरु का ध्यान — दो भुजाओं वाले, प्रसन्न, अपनी शक्ति के साथ बैठे। फिर उनके तीन बीज अक्षर-अक्षर बनाए जाते हैं: पहला अग्नि-अक्षर, त्रिमूर्ति-अक्षर और चन्द्र-बिन्दु से, सोने जैसा, जो श्री और सौभाग्य देता है; दूसरा आकाश और वायु अक्षर, बायाँ नेत्र और अमृत-बिम्ब से जुड़ा, देवताओं की पंक्तियों से वन्दित, जो श्री देता है; तीसरा ब्रह्मा-अक्षर, पृथ्वी-अक्षर, बायाँ नेत्र और नाद सहित चन्द्र से, सूर्य जैसा चमकता, जो तीनों लोकों को मोहित करता है और राजाओं को ईश्वर बनाता है। जो तीनों सन्ध्याओं में उनके अङ्ग का ध्यान करते हुए इन तीनों को जपते हैं, उन पर शत्रु का वाक्प्रयोग नहीं चलता, वे स्त्रियों के लिए कामदेव हो जाते हैं और उनके घर में लक्ष्मी रहती है; उनके मुख में गद्य-पद्य की भारती रहती है, हिंसक पशु उन्हें नहीं मारते, देवता उन्हें नमस्कार करते हैं और सिद्धियाँ उनके हाथ में रहती हैं। यन्त्र आठ अरों वाला कमल है, जिसका ध्यान पारिजात के वन में, सोने की भूमि पर, मणियों के महल में किया जाता है; उसकी चमकती कर्णिका में, दोहरे त्रिकोण के भीतर, देवी केसर-सोने जैसी, कुण्डल, चन्द्रमुख, तीन नेत्र और शंख-कण्ठ वाली, स्तनों से झुकी, रत्न-चमकती भुजाओं में दो कमल, पाश, धनुष, सोने का अंकुश और फूलों के बाण लिए, सुन्दर करधनी और चरण-कमल वाली हैं, और उनकी सखियाँ सफेद चँवर, दर्पण, ताम्बूल की डिबिया और कपूर से भरा सम्पुट लिए हैं; वे त्रिलोकी की रचयिता, उसका ताप हरने वाली, नित्य आनन्द से पूर्ण, ह का आधा अक्षर, तीन बिन्दु हैं। स्वयम्भू पुष्पों से, लक्ष्मी और विष्णु, पार्वती और शिव, रति और काम, दो निधियों, महिषियों, लोकपालों और उनके अस्त्रों सहित उनकी पूजा करने से नीच मनुष्य भी चार पुरुषार्थ और आठ सिद्धियाँ पाता है। उनकी स्तुति पृथ्वी और सृष्टिकर्ता ब्रह्मा, जल और पालक विष्णु, अग्नि और संहारक रुद्र, वायु और ऐश्वर्य, ब्रह्मरन्ध्र में घूमने वाली आद्या, आकाश के रूप में की गई है; मुनियों का गर्व तोड़ने वाली, जिसे कोई नहीं जानता, आधार-शक्ति और आधेय, व्यापिका और व्याप्य, अभाव और भाव, अणु और विभु — "हे भवानी, प्रसन्न होओ"। जो जप के बाद तीनों सन्ध्याओं में यह अत्यन्त गुप्त स्तोत्र पढ़ता है उसके लिए कुछ असाध्य नहीं रहता और वह देवी का स्वरूप पाता है।

Begin verses ↓

Verse 1

अथ त्रिपुटास्तोत्रम् वराभीतिहस्तं द्विबाहुं प्रसन्नं शिवं सुप्रसन्नं स्वशक्त्योपविष्टम् । प्रसन्नास्यबिम्बं प्रकाशस्वरूपं शिरःपद्ममध्ये गुरुं भावयामि ॥१॥

atha tripuṭāstotram | varābhītihastaṃ dvibāhuṃ prasannaṃ śivaṃ suprasannaṃ svaśaktyopaviṣṭam | prasannāsyabimbaṃ prakāśasvarūpaṃ śiraḥpadmamadhye guruṃ bhāvayāmi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब त्रिपुटा स्तोत्र। सिर के कमल के बीच मैं गुरु का ध्यान करता हूँ — दो भुजाओं वाले, हाथों में वर और अभय मुद्रा लिए, प्रसन्न, कल्याणकारी, अत्यन्त प्रसन्न, अपनी शक्ति के साथ बैठे, प्रसन्न मुख-मण्डल वाले, प्रकाश-स्वरूप।

Now the hymn to Tripuṭā. In the middle of the lotus of the head I meditate on the guru — two-armed, with the boon and safety gestures in his hands, serene, benign, very gracious, seated with his own śakti, with a serene orb of face, whose form is light.

Word by wordपदार्थ

वर-अभीति-हस्तम् (vara-abhīti-hastam)with the boon and safety gestures in his handsहाथों में वर और अभय मुद्रा वालेद्वि-बाहुम् (dvi-bāhum)two-armedदो भुजाओं वालेप्रसन्नम् (prasannam)sereneप्रसन्नशिवम् (śivam)benignकल्याणकारीसु-प्रसन्नम् (su-prasannam)very graciousअत्यन्त प्रसन्नस्व-शक्त्या (sva-śaktyā)with his own śaktiअपनी शक्ति के साथउपविष्टम् (upaviṣṭam)seatedबैठेप्रसन्न-आस्य-बिम्बम् (prasanna-āsya-bimbam)with a serene orb of faceप्रसन्न मुख-मण्डल वालेप्रकाश-स्वरूपम् (prakāśa-svarūpam)whose form is lightप्रकाश-स्वरूपशिरः-पद्म-मध्ये (śiraḥ-padma-madhye)in the middle of the lotus of the headसिर के कमल के बीचगुरुम् (gurum)the guruगुरु काभावयामि (bhāvayāmi)I meditate onध्यान करता हूँ

Verse 2

वक्रं वह्निसंस्थं त्रिमूर्त्या प्रजुष्टं शशाङ्केन युक्तं तवाद्यं स्वबीजम् । सुवर्णप्रभं ये जपन्ति त्रिशक्ते श्रियं सौभगत्वं लभन्ते नरास्ते ॥२॥

vakraṃ vahnisaṃsthaṃ trimūrtyā prajuṣṭaṃ śaśāṅkena yuktaṃ tavādyaṃ svabījam | suvarṇaprabhaṃ ye japanti triśakte śriyaṃ saubhagatvaṃ labhante narāste ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे त्रिशक्ति, जो मनुष्य तुम्हारा पहला बीज जपते हैं — वक्र अक्षर अग्नि-अक्षर पर रखा, त्रिमूर्ति-अक्षर और चन्द्र-बिन्दु से युक्त, सोने जैसा चमकता — वे श्री और सौभाग्य पाते हैं।

O Triśakti, those men who repeat your first bīja — the bent letter set on the fire-letter, joined with the letter of the three forms and with the moon-dot, golden-bright — obtain fortune and good luck.

Word by wordपदार्थ

वक्रम् (vakram)the bent letterवक्र अक्षरवह्नि-संस्थम् (vahni-saṃstham)set on the fire-letterअग्नि-अक्षर पर रखात्रिमूर्त्या (trimūrtyā)with the letter of the three formsत्रिमूर्ति-अक्षर सेप्रजुष्टम् (prajuṣṭam)joinedयुक्तशशाङ्केन (śaśāṅkena)with the moon-dotचन्द्र-बिन्दु सेयुक्तम् (yuktam)joinedयुक्ततव (tava)yourतुम्हाराआद्यम् (ādyam)firstपहलास्व-बीजम् (sva-bījam)own bījaअपना बीजसुवर्ण-प्रभम् (suvarṇa-prabham)golden-brightसोने जैसा चमकताये (ye)those whoजोजपन्ति (japanti)repeatजपते हैंत्रिशक्ते (triśakte)O Triśaktiहे त्रिशक्तिश्रियम् (śriyam)fortuneश्रीसौभगत्वम् (saubhagatvam)good luckसौभाग्यलभन्ते (labhante)obtainपाते हैंनराः (narāḥ)menमनुष्यते (te)thoseवे

Verse 3

नभोवायुमिश्रं ततो वामनेत्रं सुधाधामबिम्बं नियोज्यैकवक्त्रम् । द्वितीयं स्वबीजं सुरश्रेणिवन्द्यं त्वदीयं विभाव्य श्रियं प्राप्नुवन्ति ॥३॥

nabhovāyumiśraṃ tato vāmanetraṃ sudhādhāmabimbaṃ niyojyaikavaktram | dvitīyaṃ svabījaṃ suraśreṇivandyaṃ tvadīyaṃ vibhāvya śriyaṃ prāpnuvanti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

आकाश-अक्षर को वायु-अक्षर से मिलाकर, फिर बायाँ नेत्र और अमृत-धाम का बिम्ब एक में जोड़कर — देवताओं की पंक्तियों से वन्दित तुम्हारे इस दूसरे बीज का ध्यान करके वे श्री पाते हैं।

Joining into one the sky-letter mixed with the wind-letter, then the left eye and the orb of the nectar-abode — meditating on this, your second bīja, praised by the ranks of gods, they obtain fortune.

Word by wordपदार्थ

नभः-वायु-मिश्रम् (nabhaḥ-vāyu-miśram)the sky-letter mixed with the wind-letterआकाश-अक्षर वायु-अक्षर से मिलाततः (tataḥ)thenफिरवाम-नेत्रम् (vāma-netram)the left eye, īबायाँ नेत्र, ईसुधा-धाम-बिम्बम् (sudhā-dhāma-bimbam)the orb of the nectar-abode, the binduअमृत-धाम का बिम्ब, बिन्दुनियोज्य (niyojya)having joinedजोड़करएक-वक्त्रम् (eka-vaktram)into one faceएक मुख मेंद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसरास्व-बीजम् (sva-bījam)own bījaअपना बीजसुर-श्रेणि-वन्द्यम् (sura-śreṇi-vandyam)praised by the ranks of godsदेवताओं की पंक्तियों से वन्दितत्वदीयम् (tvadīyam)yoursतुम्हाराविभाव्य (vibhāvya)having meditated onध्यान करकेश्रियम् (śriyam)fortuneश्रीप्राप्नुवन्ति (prāpnuvanti)they obtainपाते हैं

Verse 4

विरिञ्चिं क्षितिस्थं ततो वामनेत्रं विधुं नादयुक्तं दिनेशाभबीजम् । विभाव्यैव सम्मोहयन्ति त्रिलोकीं जपादीश्वरत्वं लभन्ते नरेन्द्राः ॥४॥

viriñciṃ kṣitisthaṃ tato vāmanetraṃ vidhuṃ nādayuktaṃ dineśābhabījam | vibhāvyaiva sammohayanti trilokīṃ japādīśvaratvaṃ labhante narendrāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ब्रह्मा का अक्षर पृथ्वी-अक्षर पर रखा, फिर बायाँ नेत्र और नाद सहित चन्द्र-बिन्दु — सूर्य जैसे चमकते इस बीज का ध्यान करके वे त्रिलोकी को मोहित करते हैं, और इसके जप से राजा ईश्वरता पाते हैं।

The letter of Brahmā set on the earth-letter, then the left eye and the moon-dot joined with nāda — meditating on this bīja bright as the sun, they bewitch the three worlds, and by its japa kings obtain lordship.

Word by wordपदार्थ

विरिञ्चिम् (viriñcim)the letter of Brahmā, kaब्रह्मा का अक्षर, कक्षिति-स्थम् (kṣiti-stham)set on the earth-letter, laपृथ्वी-अक्षर ल पर रखाततः (tataḥ)thenफिरवाम-नेत्रम् (vāma-netram)the left eye, īबायाँ नेत्र, ईविधुम् (vidhum)the moon-dotचन्द्र-बिन्दुनाद-युक्तम् (nāda-yuktam)joined with nādaनाद सहितदिनेश-आभ-बीजम् (dineśa-ābha-bījam)the bīja bright as the sunसूर्य जैसा चमकता बीजविभाव्य (vibhāvya)having meditated onध्यान करकेएव (eva)indeedहीसम्मोहयन्ति (sammohayanti)they bewitchमोहित करते हैंत्रिलोकीम् (trilokīm)the three worldsत्रिलोकी कोजपात् (japāt)by japaजप सेईश्वरत्वम् (īśvaratvam)lordshipईश्वरतालभन्ते (labhante)obtainपाते हैंनरेन्द्राः (narendrāḥ)kingsराजा

Verse 5

त्रयं सन्नियोज्य स्मरारिप्रिये ये त्रिसन्ध्यं जपन्ति त्वदङ्गं विभाव्य । न तेषां रिपुर्वाक्प्रयोगं करोति स्मरास्तेऽङ्गनानां गृहे श्रीस्तु तेषाम् ॥५॥

trayaṃ sanniyojya smarāripriye ye trisandhyaṃ japanti tvadaṅgaṃ vibhāvya | na teṣāṃ ripurvākprayogaṃ karoti smarāste'ṅganānāṃ gṛhe śrīstu teṣām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे कामारि शिव की प्रिया, जो तीनों को जोड़कर तुम्हारे अङ्ग का ध्यान करते हुए तीनों सन्ध्याओं में जपते हैं — उन पर शत्रु का वाक्प्रयोग नहीं चलता; वे स्त्रियों के लिए कामदेव हो जाते हैं, और उनके घर में लक्ष्मी रहती है।

O beloved of Kāma's enemy, those who join the three together and repeat them at the three junctures, meditating on your body — against them no enemy can work a spell of speech; they are Kāma himself to women, and Lakṣmī is in their house.

Word by wordपदार्थ

त्रयम् (trayam)the threeतीनों कोसन्नियोज्य (sanniyojya)having joined togetherजोड़करस्मर-अरि-प्रिये (smara-ari-priye)O beloved of Kāma's enemyहे कामारि शिव की प्रियाये (ye)those whoजोत्रि-सन्ध्यम् (tri-sandhyam)at the three juncturesतीनों सन्ध्याओं मेंजपन्ति (japanti)repeatजपते हैंत्वत्-अङ्गम् (tvat-aṅgam)your bodyतुम्हारे अङ्ग काविभाव्य (vibhāvya)having meditated onध्यान करके (na)notनहींतेषाम् (teṣām)against themउन पररिपुः (ripuḥ)an enemyशत्रुवाक्-प्रयोगम् (vāk-prayogam)a spell of speechवाक्प्रयोगकरोति (karoti)worksकरतास्मराः (smarāḥ)Kāmasकामदेवते (te)theyवेअङ्गनानाम् (aṅganānām)to womenस्त्रियों के लिएगृहे (gṛhe)in the houseघर मेंश्रीः (śrīḥ)Lakṣmīलक्ष्मीतु (tu)indeedहीतेषाम् (teṣām)theirउनके

Verse 6

मुखे भारती गद्यपद्यप्रबन्धा न हिंसन्ति हिंस्राः सुरास्तान्नमन्ति । तदंघ्रिद्वयं भूषणं मूर्ध्नि राज्ञां करे सिद्धयो दुर्ग्रहास्तांस्त्यजन्ति ॥६॥

mukhe bhāratī gadyapadyaprabandhā na hiṃsanti hiṃsrāḥ surāstānnamanti | tadaṃghridvayaṃ bhūṣaṇaṃ mūrdhni rājñāṃ kare siddhayo durgrahāstāṃstyajanti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उनके मुख में गद्य और पद्य रचने वाली भारती रहती है; हिंसक जीव उन्हें नहीं मारते; देवता उन्हें नमस्कार करते हैं; उनके दोनों चरण राजाओं के सिर का आभूषण होते हैं; कठिनाई से मिलने वाली सिद्धियाँ उनके हाथ में रहती हैं और उन्हें नहीं छोड़तीं।

In their mouth is Sarasvatī composing prose and verse; wild beasts do not harm them; the gods bow to them; their two feet are an ornament on the heads of kings; the siddhis hard to seize are in their hand and never leave them.

Word by wordपदार्थ

मुखे (mukhe)in the mouthमुख मेंभारती (bhāratī)Sarasvatīभारतीगद्य-पद्य-प्रबन्धा (gadya-padya-prabandhā)composing prose and verseगद्य और पद्य रचने वाली (na)notनहींहिंसन्ति (hiṃsanti)harmमारतेहिंस्राः (hiṃsrāḥ)wild beastsहिंसक जीवसुराः (surāḥ)the godsदेवतातान् (tān)themउन्हेंनमन्ति (namanti)bow toनमस्कार करते हैंतत्-अंघ्रि-द्वयम् (tat-aṃghri-dvayam)their two feetउनके दोनों चरणभूषणम् (bhūṣaṇam)an ornamentआभूषणमूर्ध्नि (mūrdhni)on the headसिर परराज्ञाम् (rājñām)of kingsराजाओं केकरे (kare)in the handहाथ मेंसिद्धयः (siddhayaḥ)the siddhisसिद्धियाँदुर्ग्रहाः (durgrahāḥ)hard to seizeकठिनाई से मिलने वालीतान् (tān)themउन्हेंत्यजन्ति (tyajanti)leaveछोड़ती हैं

Verse 7

वने पारिजातद्रुमाणां पृथिव्यां सुवर्णप्रभायां मणिव्यूहगेहे । स्मरेद्वेदिकायां लसद्रत्नसिंहासने पद्ममष्टारकं संविचिन्त्य ॥७॥

vane pārijātadrumāṇāṃ pṛthivyāṃ suvarṇaprabhāyāṃ maṇivyūhagehe | smaredvedikāyāṃ lasadratnasiṃhāsane padmamaṣṭārakaṃ saṃvicintya ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पारिजात वृक्षों के वन में, सोने जैसी चमकती भूमि पर, मणियों से बने महल में, वेदी पर, चमकते रत्नों के सिंहासन पर आठ अरों वाला कमल चिन्तन करके वहाँ उनका स्मरण करे।

In a grove of pārijāta trees, on a golden-bright ground, in a palace built of gems, on an altar, on a throne of shining jewels, one should imagine an eight-spoked lotus and there call her to mind.

Word by wordपदार्थ

वने (vane)in a groveवन मेंपारिजात-द्रुमाणाम् (pārijāta-drumāṇām)of pārijāta treesपारिजात वृक्षों केपृथिव्याम् (pṛthivyām)on a groundभूमि परसुवर्ण-प्रभायाम् (suvarṇa-prabhāyām)golden-brightसोने जैसी चमकतीमणि-व्यूह-गेहे (maṇi-vyūha-gehe)in a palace built of gemsमणियों से बने महल मेंस्मरेत् (smaret)one should call to mindस्मरण करेवेदिकायाम् (vedikāyām)on an altarवेदी परलसत्-रत्न-सिंहासने (lasat-ratna-siṃhāsane)on a throne of shining jewelsचमकते रत्नों के सिंहासन परपद्मम् (padmam)a lotusकमलअष्ट-अरकम् (aṣṭa-arakam)eight-spokedआठ अरों वालासंविचिन्त्य (saṃvicintya)having imaginedचिन्तन करके

Verse 8

स्फुरत्कर्णिकायां परं योनियुग्मं तदन्तर्गतामुञ्चहेमप्रभां याम् । लसत्कुण्डलामिन्दुवक्त्रां त्रिनेत्रां स्फुरत्कम्बुकण्ठां सुवक्षोजनम्राम् ॥८॥

sphuratkarṇikāyāṃ paraṃ yoniyugmaṃ tadantargatāmuñcahemaprabhāṃ yām | lasatkuṇḍalāminduvaktrāṃ trinetrāṃ sphuratkambukaṇṭhāṃ suvakṣojanamrām ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

चमकती कर्णिका में परम दो त्रिकोण हैं, और उनके भीतर बैठी वह जो सोने जैसी चमकती है — चमकते कुण्डलों वाली, चन्द्रमुखी, तीन नेत्रों वाली, चमकते शंख जैसे कण्ठ वाली, सुन्दर स्तनों से झुकी;

In the shining pericarp is the supreme pair of triangles, and within it she who is bright as gold — with shining earrings, moon-faced, three-eyed, with a neck like a gleaming conch, bowed by her fine breasts;

Word by wordपदार्थ

स्फुरत्-कर्णिकायाम् (sphurat-karṇikāyām)in the shining pericarpचमकती कर्णिका मेंपरम् (param)supremeपरमयोनि-युग्मम् (yoni-yugmam)the pair of trianglesदो त्रिकोणतत्-अन्तर्गताम् (tat-antargatām)seated within itउसके भीतर बैठीउञ्च-हेम-प्रभाम् (uñca-hema-prabhām)bright as goldसोने जैसी चमकतीयाम् (yām)whomजिसेलसत्-कुण्डलाम् (lasat-kuṇḍalām)with shining earringsचमकते कुण्डलों वालीइन्दु-वक्त्राम् (indu-vaktrām)moon-facedचन्द्रमुखीत्रि-नेत्राम् (tri-netrām)three-eyedतीन नेत्रों वालीस्फुरत्-कम्बु-कण्ठाम् (sphurat-kambu-kaṇṭhām)with a neck like a gleaming conchचमकते शंख जैसे कण्ठ वालीसु-वक्षोज-नम्राम् (su-vakṣoja-namrām)bowed by her fine breastsसुन्दर स्तनों से झुकी

Verse 9

महारत्नवज्रोल्लसद्बाहुवृन्दैः सुपद्मद्वयं पाशकं कार्मुकञ्च । सुवर्णांकुशं पुष्पबाणान् दधानां बृहद्रत्नभूषां सुमध्यां सुकाञ्चीम् ॥९॥

mahāratnavajrollasadbāhuvṛndaiḥ supadmadvayaṃ pāśakaṃ kārmukañca | suvarṇāṃkuśaṃ puṣpabāṇān dadhānāṃ bṛhadratnabhūṣāṃ sumadhyāṃ sukāñcīm ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बड़े रत्नों और हीरों से चमकती अनेक भुजाओं में दो सुन्दर कमल, पाश, धनुष, सोने का अंकुश और फूलों के बाण लिए; बड़े रत्नों के आभूषण वाली, सुन्दर कमर वाली, सुन्दर करधनी वाली;

holding in her many arms, gleaming with great jewels and diamonds, two fine lotuses, a noose, a bow, a golden goad and flower-arrows; adorned with great jewels, slender-waisted, with a fine girdle;

Word by wordपदार्थ

महा-रत्न-वज्र-उल्लसत्-बाहु-वृन्दैः (mahā-ratna-vajra-ullasat-bāhu-vṛndaiḥ)with her many arms gleaming with great jewels and diamondsबड़े रत्नों और हीरों से चमकती अनेक भुजाओं सेसु-पद्म-द्वयम् (su-padma-dvayam)two fine lotusesदो सुन्दर कमलपाशकम् (pāśakam)a nooseपाशकार्मुकम् (kārmukam)a bowधनुष (ca)andऔरसुवर्ण-अंकुशम् (suvarṇa-aṃkuśam)a golden goadसोने का अंकुशपुष्प-बाणान् (puṣpa-bāṇān)flower-arrowsफूलों के बाणदधानाम् (dadhānām)holdingधारण किएबृहत्-रत्न-भूषाम् (bṛhat-ratna-bhūṣām)adorned with great jewelsबड़े रत्नों के आभूषण वालीसु-मध्याम् (su-madhyām)slender-waistedसुन्दर कमर वालीसु-काञ्चीम् (su-kāñcīm)with a fine girdleसुन्दर करधनी वाली

Verse 10

१० तुलाकोटिरम्यस्फुरत्पादपद्मां किरीटाद्यलंकारयुक्तां प्रसन्नाम् । सिते चामरे दर्पणं तत्करण्डं समुद्गं सुकर्पूरपूर्णं धृताभिः ॥१०॥

tulākoṭiramyasphuratpādapadmāṃ kirīṭādyalaṃkārayuktāṃ prasannām | site cāmare darpaṇaṃ tatkaraṇḍaṃ samudgaṃ sukarpūrapūrṇaṃ dhṛtābhiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

नूपुरों से सुन्दर चमकते चरण-कमल वाली, मुकुट आदि आभूषणों से युक्त, प्रसन्न; दो सफेद चँवर, दर्पण, ताम्बूल की डिबिया और अच्छे कपूर से भरा सम्पुट लिए सखियों से घिरी;

with shining lotus feet lovely with anklets, adorned with crown and other ornaments, gracious; surrounded by attendants holding two white fly-whisks, a mirror, her betel casket and a box full of fine camphor;

Word by wordपदार्थ

तुलाकोटि-रम्य-स्फुरत्-पाद-पद्माम् (tulākoṭi-ramya-sphurat-pāda-padmām)with shining lotus feet lovely with ankletsनूपुरों से सुन्दर चमकते चरण-कमल वालीकिरीट-आदि-अलंकार-युक्ताम् (kirīṭa-ādi-alaṃkāra-yuktām)adorned with crown and other ornamentsमुकुट आदि आभूषणों से युक्तप्रसन्नाम् (prasannām)graciousप्रसन्नसिते (site)two whiteदो सफेदचामरे (cāmare)fly-whisksचँवरदर्पणम् (darpaṇam)a mirrorदर्पणतत्-करण्डम् (tat-karaṇḍam)her betel casketउनकी ताम्बूल की डिबियासमुद्गम् (samudgam)a boxसम्पुटसु-कर्पूर-पूर्णम् (su-karpūra-pūrṇam)full of fine camphorअच्छे कपूर से भराधृताभिः (dhṛtābhiḥ)by attendants holdingलिए हुए सखियों से घिरी

Verse 11

११ त्रिलोकीविधात्रीं जगत्तापहर्त्रीं जगत्क्षोभकर्त्रीं जगल्लोकधात्रीम् । सदानन्दपूर्णां हकारार्धवर्णां त्रिबिन्दुस्वरूपां त्रिशक्तिं भजामि ॥११॥

trilokīvidhātrīṃ jagattāpahartrīṃ jagatkṣobhakartrīṃ jagallokadhātrīm | sadānandapūrṇāṃ hakārārdhavarṇāṃ tribindusvarūpāṃ triśaktiṃ bhajāmi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मैं त्रिशक्ति को भजता हूँ — त्रिलोकी की रचयिता, जगत का ताप हरने वाली, जगत को क्षुब्ध करने वाली, जगत के लोकों को धारण करने वाली, नित्य आनन्द से पूर्ण, ह का आधा अक्षर, तीन बिन्दु रूपी।

I worship Triśakti — the maker of the three worlds, the remover of the world's heat, the stirrer of the world, the supporter of the world's peoples, full of eternal bliss, the half-letter ha, whose form is the three bindus.

Word by wordपदार्थ

त्रिलोकी-विधात्रीम् (trilokī-vidhātrīm)the maker of the three worldsत्रिलोकी की रचयिताजगत्-ताप-हर्त्रीम् (jagat-tāpa-hartrīm)the remover of the world's heatजगत का ताप हरने वालीजगत्-क्षोभ-कर्त्रीम् (jagat-kṣobha-kartrīm)the stirrer of the worldजगत को क्षुब्ध करने वालीजगत्-लोक-धात्रीम् (jagat-loka-dhātrīm)the supporter of the world's peoplesजगत के लोकों को धारण करने वालीसदा-आनन्द-पूर्णाम् (sadā-ānanda-pūrṇām)full of eternal blissनित्य आनन्द से पूर्णहकार-अर्ध-वर्णाम् (hakāra-ardha-varṇām)the half-letter haह का आधा अक्षरत्रि-बिन्दु-स्वरूपाम् (tri-bindu-svarūpām)whose form is the three bindusतीन बिन्दु रूपीत्रिशक्तिम् (triśaktim)Triśaktiत्रिशक्ति कोभजामि (bhajāmi)I worshipभजता हूँ

Verse 12

१२ चिरं चिन्तयित्वा तदेतत्स्वरूपां पुरो यन्त्रमध्ये समावाह्य भक्त्या । स्वयम्भूप्रसूनादिभिः पूजयित्वा चतुर्वर्गसिद्धिं लभेत्पामरोऽपि ॥१२॥

ciraṃ cintayitvā tadetatsvarūpāṃ puro yantramadhye samāvāhya bhaktyā | svayambhūprasūnādibhiḥ pūjayitvā caturvargasiddhiṃ labhetpāmaro'pi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इस रूप वाली उनका देर तक चिन्तन करके, सामने यन्त्र के बीच भक्ति से आवाहन करके, और स्वयम्भू पुष्प आदि से पूजा करके नीच मनुष्य भी चारों पुरुषार्थों की सिद्धि पाता है।

Having long meditated on her in this form, invoked her with devotion in the middle of the yantra in front, and worshipped her with self-born flowers and the rest, even a lowly man attains the four aims of life.

Word by wordपदार्थ

चिरम् (ciram)for longदेर तकचिन्तयित्वा (cintayitvā)having meditatedचिन्तन करकेतत् (tat)thatउसएतत्-स्वरूपाम् (etat-svarūpām)her of this formइस रूप वाली कोपुरः (puraḥ)in frontसामनेयन्त्र-मध्ये (yantra-madhye)in the middle of the yantraयन्त्र के बीचसमावाह्य (samāvāhya)having invokedआवाहन करकेभक्त्या (bhaktyā)with devotionभक्ति सेस्वयम्भू-प्रसून-आदिभिः (svayambhū-prasūna-ādibhiḥ)with self-born flowers and the restस्वयम्भू पुष्प आदि सेपूजयित्वा (pūjayitvā)having worshippedपूजा करकेचतुर्वर्ग-सिद्धिम् (caturvarga-siddhim)the attainment of the four aimsचारों पुरुषार्थों की सिद्धिलभेत् (labhet)obtainsपाता हैपामरः (pāmaraḥ)a lowly manनीच मनुष्यअपि (api)evenभी

Verse 13

१३ श्रियं श्रीपतिं पार्वतीमीश्वरञ्च रतिं कामदेवं षडङ्गेन सार्धम् । स्वयोनौ तथा मन्त्रमुक्त्वा भवानीं क्रमात्पूजयित्वा नरेन्द्रो भवेत्सः ॥१३॥

śriyaṃ śrīpatiṃ pārvatīmīśvarañca ratiṃ kāmadevaṃ ṣaḍaṅgena sārdham | svayonau tathā mantramuktvā bhavānīṃ kramātpūjayitvā narendro bhavetsaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

लक्ष्मी और श्रीपति विष्णु, पार्वती और ईश्वर, रति और कामदेव की षडङ्ग के साथ, और वैसे ही अपने त्रिकोण में मन्त्र बोलकर भवानी की क्रम से पूजा करके — वह राजा हो जाता है।

Having worshipped in order Lakṣmī and Viṣṇu, Pārvatī and Īśvara, Rati and Kāmadeva together with the six limbs, and likewise Bhavānī in her own triangle, uttering the mantra — he becomes a king.

Word by wordपदार्थ

श्रियम् (śriyam)Lakṣmīलक्ष्मीश्रीपतिम् (śrīpatim)the lord of Lakṣmī, Viṣṇuश्रीपति विष्णुपार्वतीम् (pārvatīm)Pārvatīपार्वतीईश्वरम् (īśvaram)Īśvaraईश्वर (ca)andऔररतिम् (ratim)Ratiरतिकामदेवम् (kāmadevam)Kāmadevaकामदेवषट्-अङ्गेन (ṣaṭ-aṅgena)with the six limbsषडङ्ग केसार्धम् (sārdham)togetherसाथस्व-योनौ (sva-yonau)in her own triangleअपने त्रिकोण मेंतथा (tathā)likewiseवैसे हीमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रउक्त्वा (uktvā)having utteredबोलकरभवानीम् (bhavānīm)Bhavānīभवानी कीक्रमात् (kramāt)in orderक्रम सेपूजयित्वा (pūjayitvā)having worshippedपूजा करकेनरेन्द्रः (narendraḥ)a kingराजाभवेत् (bhavet)becomesहो जाता हैसः (saḥ)heवह

Verse 14

१४ निधी द्वौ च पार्श्वद्वये संविभाव्य प्रपूज्या महिष्यस्ततो लोकपालाः । तदस्त्राणि तत्तद्दलाग्रे प्रपूज्य भवस्याष्टसिद्धिं लभेन्मानवोऽपि ॥१४॥

nidhī dvau ca pārśvadvaye saṃvibhāvya prapūjyā mahiṣyastato lokapālāḥ | tadastrāṇi tattaddalāgre prapūjya bhavasyāṣṭasiddhiṃ labhenmānavo'pi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दोनों ओर दो निधियों का ध्यान करके, फिर महिषियों और लोकपालों की पूजा करनी चाहिए, और हर दल के अग्र भाग में उनके अस्त्रों की; ऐसी पूजा करके साधारण मनुष्य भी शिव की आठ सिद्धियाँ पाता है।

Imagining the two treasures on the two sides, then the queens and the guardians of the directions are to be worshipped, and their weapons at the tip of each petal; having worshipped so, even a mere man obtains the eight siddhis of Śiva.

Word by wordपदार्थ

निधी (nidhī)the two treasuresदोनों निधियों काद्वौ (dvau)twoदो (ca)andऔरपार्श्व-द्वये (pārśva-dvaye)on the two sidesदोनों ओरसंविभाव्य (saṃvibhāvya)having imaginedध्यान करकेप्रपूज्याः (prapūjyāḥ)to be worshippedपूजनीय हैंमहिष्यः (mahiṣyaḥ)the queensमहिषियाँततः (tataḥ)thenफिरलोकपालाः (lokapālāḥ)the guardians of the directionsलोकपालतत्-अस्त्राणि (tat-astrāṇi)their weaponsउनके अस्त्रतत्-तत्-दल-अग्रे (tat-tat-dala-agre)at the tip of each petalहर दल के अग्र भाग मेंप्रपूज्य (prapūjya)having worshippedपूजा करकेभवस्य (bhavasya)of Bhava, Śivaभव शिव कीअष्ट-सिद्धिम् (aṣṭa-siddhim)the eight siddhisआठ सिद्धियाँलभेत् (labhet)obtainsपाता हैमानवः (mānavaḥ)a manमनुष्यअपि (api)evenभी

Verse 15

१५ क्षितिस्त्वं विधात्री जगत्सृष्टिकर्त्री त्वमापोऽपि विष्णुर्जगत्पालिका च । त्वमग्निस्तु रुद्रो जगत्क्षोभकर्त्री त्वमैश्वर्ययुक्ता जगद्वायुरूपा ॥१५॥

kṣitistvaṃ vidhātrī jagatsṛṣṭikartrī tvamāpo'pi viṣṇurjagatpālikā ca | tvamagnistu rudro jagatkṣobhakartrī tvamaiśvaryayuktā jagadvāyurūpā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तुम पृथ्वी हो, विधात्री हो, जगत की सृष्टि करने वाली हो; तुम जल भी हो, विष्णु हो, जगत की पालिका हो; तुम अग्नि हो, रुद्र हो, जगत को क्षुब्ध करने वाली हो; ऐश्वर्य से युक्त तुम जगत की वायु रूप हो।

You are earth, the creator, the maker of the world's creation; you are also water, Viṣṇu, the keeper of the world; you are fire, Rudra, the stirrer of the world; endowed with lordship, you are in the form of the world's wind.

Word by wordपदार्थ

क्षितिः (kṣitiḥ)earthपृथ्वीत्वम् (tvam)youतुमविधात्री (vidhātrī)the creatorविधात्रीजगत्-सृष्टि-कर्त्री (jagat-sṛṣṭi-kartrī)the maker of the world's creationजगत की सृष्टि करने वालीत्वम् (tvam)youतुमआपः (āpaḥ)waterजलअपि (api)alsoभीविष्णुः (viṣṇuḥ)Viṣṇuविष्णुजगत्-पालिका (jagat-pālikā)the keeper of the worldजगत की पालिका (ca)andऔरत्वम् (tvam)youतुमअग्निः (agniḥ)fireअग्नितु (tu)andऔररुद्रः (rudraḥ)Rudraरुद्रजगत्-क्षोभ-कर्त्री (jagat-kṣobha-kartrī)the stirrer of the worldजगत को क्षुब्ध करने वालीत्वम् (tvam)youतुमऐश्वर्य-युक्ता (aiśvarya-yuktā)endowed with lordshipऐश्वर्य से युक्तजगत्-वायु-रूपा (jagat-vāyu-rūpā)in the form of the world's windजगत की वायु रूप

Verse 16

१६ त्वमाद्या शिवे शम्भुकान्ते शरण्ये जगद्ब्रह्मरन्ध्रे सदारं भ्रमीषि । निराधारगम्या भवस्यैकपूर्णा त्वमाकाशकल्पा भवानि प्रसीद ॥१६॥

tvamādyā śive śambhukānte śaraṇye jagadbrahmarandhre sadāraṃ bhramīṣi | nirādhāragamyā bhavasyaikapūrṇā tvamākāśakalpā bhavāni prasīda ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तुम आद्या हो, हे शिवा, शम्भु की प्रिया, शरण देने वाली; तुम अपने स्वामी सहित जगत के ब्रह्मरन्ध्र में घूमती हो; बिना आधार के पाई जाने वाली तुम भव की एकमात्र पूर्णता हो, आकाश जैसी हो — हे भवानी, प्रसन्न होओ।

You are the first, O Śivā, beloved of Śambhu, refuge; you wander with your lord in the brahmarandhra of the world; reached without a support, you are the one fullness of Bhava, you are like the sky — Bhavānī, be gracious.

Word by wordपदार्थ

त्वम् (tvam)youतुमआद्या (ādyā)the firstआद्याशिवे (śive)O Śivāहे शिवाशम्भु-कान्ते (śambhu-kānte)O beloved of Śambhuहे शम्भु की प्रियाशरण्ये (śaraṇye)O refugeहे शरण देने वालीजगत्-ब्रह्म-रन्ध्रे (jagat-brahma-randhre)in the brahmarandhra of the worldजगत के ब्रह्मरन्ध्र मेंसदारम् (sadāram)with your lordअपने स्वामी सहितभ्रमीषि (bhramīṣi)you wanderघूमती होनिराधार-गम्या (nirādhāra-gamyā)reached without a supportबिना आधार के पाई जाने वालीभवस्य (bhavasya)of Bhavaभव कीएक-पूर्णा (eka-pūrṇā)the one fullnessएकमात्र पूर्णतात्वम् (tvam)youतुमआकाश-कल्पा (ākāśa-kalpā)like the skyआकाश जैसीभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानीप्रसीद (prasīda)be graciousप्रसन्न होओ

Verse 17

१७ भवाम्भोधिमध्ये निपात्यैव सर्वं मुनीनाञ्च गर्वं सुखर्वं करोषि । अतस्तां न जाने चिदानन्दरूपे प्रकाशस्वरूपे भवानि प्रसीद ॥१७॥

bhavāmbhodhimadhye nipātyaiva sarvaṃ munīnāñca garvaṃ sukharvaṃ karoṣi | atastāṃ na jāne cidānandarūpe prakāśasvarūpe bhavāni prasīda ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सब को संसार-सागर के बीच गिराकर तुम मुनियों का गर्व भी बहुत छोटा कर देती हो; इसलिए मैं तुम्हें नहीं जानता, हे चिदानन्द रूप वाली, हे प्रकाश-स्वरूप वाली — हे भवानी, प्रसन्न होओ।

Casting everything into the middle of the ocean of existence, you make even the pride of the sages very small; hence I do not know you, O you whose form is consciousness and bliss, whose form is light — Bhavānī, be gracious.

Word by wordपदार्थ

भव-अम्भोधि-मध्ये (bhava-ambhodhi-madhye)into the middle of the ocean of existenceसंसार-सागर के बीचनिपात्य (nipātya)having cast downगिराकरएव (eva)indeedहीसर्वम् (sarvam)everythingसब कोमुनीनाम् (munīnām)of the sagesमुनियों का (ca)andऔरगर्वम् (garvam)the prideगर्वसु-खर्वम् (su-kharvam)very smallबहुत छोटाकरोषि (karoṣi)you makeकर देती होअतः (ataḥ)henceइसलिएताम् (tām)herउसे (na)notनहींजाने (jāne)I knowजानताचित्-आनन्द-रूपे (cit-ānanda-rūpe)O you whose form is consciousness and blissहे चिदानन्द रूप वालीप्रकाश-स्वरूपे (prakāśa-svarūpe)O you whose form is lightहे प्रकाश-स्वरूप वालीभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानीप्रसीद (prasīda)be graciousप्रसन्न होओ

Verse 18

१८ जपित्वा भक्त्या जनो मन्दचेता जपन्नेकलक्षं कवित्वं करोति । विचिन्त्य स्वरूपं त्वदीयं त्रिलोक्यां लभेद्दुर्लभत्वं भवानि प्रसीद ॥१८॥

japitvā bhaktyā jano mandacetā japannekalakṣaṃ kavitvaṃ karoti | vicintya svarūpaṃ tvadīyaṃ trilokyāṃ labheddurlabhatvaṃ bhavāni prasīda ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मन्द बुद्धि वाला मनुष्य भी भक्ति से एक लाख जप करके कवित्व करने लगता है; तुम्हारे स्वरूप का चिन्तन करके वह तीनों लोकों में दुर्लभ वस्तु पाता है — हे भवानी, प्रसन्न होओ।

Even a dull-minded person who repeats it with devotion, repeating a hundred thousand times, composes poetry; meditating on your form he obtains what is hardest to get in the three worlds — Bhavānī, be gracious.

Word by wordपदार्थ

जपित्वा (japitvā)having repeatedजप करकेभक्त्या (bhaktyā)with devotionभक्ति सेजनः (janaḥ)a personमनुष्यमन्द-चेताः (manda-cetāḥ)dull-mindedमन्द बुद्धि वालाजपन् (japan)repeatingजपता हुआएक-लक्षम् (eka-lakṣam)a hundred thousandएक लाखकवित्वम् (kavitvam)poetryकवित्वकरोति (karoti)makesकरता हैविचिन्त्य (vicintya)having meditated onचिन्तन करकेस्वरूपम् (svarūpam)the formस्वरूप कात्वदीयम् (tvadīyam)yourतुम्हारेत्रिलोक्याम् (trilokyām)in the three worldsतीनों लोकों मेंलभेत् (labhet)obtainsपाता हैदुर्लभत्वम् (durlabhatvam)what is hard to obtainदुर्लभताभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानीप्रसीद (prasīda)be graciousप्रसन्न होओ

Verse 19

१९ त्वमाधारशक्तिस्त्वमाधेयरूपा जगद्व्यापिका त्वं जगद्व्याप्यरूपा । अभावस्त्वमेका गुणातीतरूपा त्वमेवासि भावो भवानि प्रसीद ॥१९॥

tvamādhāraśaktistvamādheyarūpā jagadvyāpikā tvaṃ jagadvyāpyarūpā | abhāvastvamekā guṇātītarūpā tvamevāsi bhāvo bhavāni prasīda ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तुम आधार-शक्ति हो और तुम ही आधेय रूप हो; तुम जगत में व्याप्त हो और तुम ही व्याप्य जगत रूप हो; तुम अकेली अभाव हो, गुणों से परे रूप वाली, और तुम ही भाव हो — हे भवानी, प्रसन्न होओ।

You are the support-power and you are the supported; you pervade the world and you are the world pervaded; you alone are non-being, in a form beyond the guṇas, and you alone are being — Bhavānī, be gracious.

Word by wordपदार्थ

त्वम् (tvam)youतुमआधार-शक्तिः (ādhāra-śaktiḥ)the support-powerआधार-शक्तित्वम् (tvam)youतुमआधेय-रूपा (ādheya-rūpā)in the form of the supportedआधेय रूपजगत्-व्यापिका (jagat-vyāpikā)pervading the worldजगत में व्याप्तत्वम् (tvam)youतुमजगत्-व्याप्य-रूपा (jagat-vyāpya-rūpā)in the form of the world pervadedव्याप्य जगत रूपअभावः (abhāvaḥ)non-beingअभावत्वम् (tvam)youतुमएका (ekā)aloneअकेलीगुण-अतीत-रूपा (guṇa-atīta-rūpā)in a form beyond the guṇasगुणों से परे रूप वालीत्वम् (tvam)youतुमएव (eva)aloneहीअसि (asi)areहोभावः (bhāvaḥ)beingभावभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानीप्रसीद (prasīda)be graciousप्रसन्न होओ

Verse 20

२० अणुस्त्वं विभुस्त्वं त्वमेवासि विश्वं स्तुतिः का भवत्या जगत्यां विभाति । तथापि त्वदीया गुणा मां दिशन्ति स्तुतिं कर्तुमेवं भवानि प्रसीद ॥२०॥

aṇustvaṃ vibhustvaṃ tvamevāsi viśvaṃ stutiḥ kā bhavatyā jagatyāṃ vibhāti | tathāpi tvadīyā guṇā māṃ diśanti stutiṃ kartumevaṃ bhavāni prasīda ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तुम अणु हो, तुम विभु हो, तुम ही विश्व हो; जगत में तुम्हारी कौन-सी स्तुति शोभा दे सकती है? फिर भी तुम्हारे गुण मुझे ऐसे स्तुति करने को प्रेरित करते हैं — हे भवानी, प्रसन्न होओ।

You are the atom, you are the all-pervader, you alone are the universe; what praise of you can shine forth in the world? Yet your qualities direct me to make praise thus — Bhavānī, be gracious.

Word by wordपदार्थ

अणुः (aṇuḥ)the atomअणुत्वम् (tvam)youतुमविभुः (vibhuḥ)the all-pervaderविभुत्वम् (tvam)youतुमत्वम् (tvam)youतुमएव (eva)aloneहीअसि (asi)areहोविश्वम् (viśvam)the universeविश्वस्तुतिः (stutiḥ)praiseस्तुतिका (kā)whatक्याभवत्याः (bhavatyāḥ)of youतुम्हारीजगत्याम् (jagatyām)in the worldजगत मेंविभाति (vibhāti)shines forthशोभा देती हैतथापि (tathāpi)yetफिर भीत्वदीयाः (tvadīyāḥ)yourतुम्हारेगुणाः (guṇāḥ)qualitiesगुणमाम् (mām)meमुझेदिशन्ति (diśanti)directप्रेरित करते हैंस्तुतिम् (stutim)praiseस्तुतिकर्तुम् (kartum)to makeकरने कोएवम् (evam)thusऐसेभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानीप्रसीद (prasīda)be graciousप्रसन्न होओ

Verse 21

२१ इदं स्तोत्रमत्यन्तगुह्यं नरा ये पठन्ति त्रिसन्ध्यं कुलान्ते जपित्वा । न तेषामसाध्यं त्रिलोकीजनानां लभन्ते स्वरूपं भवानि प्रसीद ॥२१॥ इति त्रिपुटास्तोत्रं समाप्तम् ।

idaṃ stotramatyantaguhyaṃ narā ye paṭhanti trisandhyaṃ kulānte japitvā | na teṣāmasādhyaṃ trilokījanānāṃ labhante svarūpaṃ bhavāni prasīda | iti tripuṭāstotraṃ samāptam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 5.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/stotra-kavacha-chapter-five-triputa-stotra#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो मनुष्य कुल-क्रिया के अन्त में जप करके तीनों सन्ध्याओं में यह अत्यन्त गुप्त स्तोत्र पढ़ते हैं — तीनों लोकों के लोगों में उनके लिए कुछ असाध्य नहीं रहता; वे तुम्हारा स्वरूप पाते हैं। हे भवानी, प्रसन्न होओ। त्रिपुटा स्तोत्र समाप्त हुआ।

Those men who recite this most secret hymn at the three junctures after doing japa at the end of the kula rite — for them nothing is impossible among the people of the three worlds; they obtain your own form. Bhavānī, be gracious. Here ends the hymn to Tripuṭā.

Word by wordपदार्थ

इदम् (idam)thisयहस्तोत्रम् (stotram)hymnस्तोत्रअत्यन्त-गुह्यम् (atyanta-guhyam)most secretअत्यन्त गुप्तनराः (narāḥ)menमनुष्यये (ye)those whoजोपठन्ति (paṭhanti)reciteपढ़ते हैंत्रि-सन्ध्यम् (tri-sandhyam)at the three juncturesतीनों सन्ध्याओं मेंकुल-अन्ते (kula-ante)at the end of the kula riteकुल-क्रिया के अन्त मेंजपित्वा (japitvā)having done japaजप करके (na)nothingनहींतेषाम् (teṣām)for themउनके लिएअसाध्यम् (asādhyam)impossibleअसाध्यत्रिलोकी-जनानाम् (trilokī-janānām)among the people of the three worldsतीनों लोकों के लोगों मेंलभन्ते (labhante)they obtainपाते हैंस्वरूपम् (svarūpam)your own formस्वरूपभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानीप्रसीद (prasīda)be graciousप्रसन्न होओ

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.