Śrī Śiva Mahāpurāṇa विद्येश्वरसंहिता Chapter 25

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

विद्येश्वरसंहिता
Chapter 25 · The Greatness of Wearing the Rudrākṣa, and Its Many Kinds · Verses 1–95

अथ पञ्चविंशोऽध्यायः

Sūta tells Śaunaka the greatness of the rudrākṣa, as Śiva once told it to the Goddess. Śiva opened his eyes in play after long austerity, and tears fell. From them grew the rudrākṣa trees, in Gauḍa, Mathurā, Ayodhyā, Laṅkā, Malaya, Sahya, Kāśī and other lands. The beads come in four colours for the four classes. A bead the size of an āmalaka is best, one like a jujube middling, one like a chickpea lowest, yet the smaller the bead, the more fruit it gives. Six faulty kinds are to be avoided. Śiva gives the counts to wear on the crown, topknot, ears, neck, arms, wrists, chest and sacred thread, up to eleven hundred beads, with shorter schemes of a thousand and fewer, and the mantras for each place. People of every class and stage of life, women and śūdras too, should wear them. Kāla tells his servants never to bring to Yama's house anyone who wears ash, rudrākṣa and the five-syllable mantra. Śiva then names the fourteen kinds by number of faces, each with its deity, its fruit and its own mantra, and warns against wearing the bead without a mantra. Sūta closes the teaching on ash and rudrākṣa, and with it the Vidyeśvara Saṃhitā. सूतजी शौनकको रुद्राक्षकी महिमा बताते हैं, जैसी शिवने एक बार देवीसे कही थी। लम्बे तपके बाद शिवने लीलासे नेत्र खोले और आँसू गिरे। उनसे रुद्राक्षके वृक्ष उगे, गौड़, मथुरा, अयोध्या, लंका, मलय, सह्य, काशी और दूसरे देशोंमें। चारों वर्णोंके लिये रुद्राक्षके चार रंग हैं। आँवलेके बराबर दाना श्रेष्ठ, बेरके बराबर मध्यम और चनेके बराबर निम्न है, फिर भी दाना जितना छोटा, फल उतना अधिक। छः दोषवाले रुद्राक्ष छोड़ने चाहिये। शिव मुकुट, शिखा, कान, कण्ठ, भुजा, कलाई, छाती और यज्ञोपवीतमें पहननेकी संख्या बताते हैं, ग्यारह सौ दानोंतक, साथ ही एक हजार और उससे कमकी विधियाँ और हर स्थानके मन्त्र। सब वर्णों और आश्रमोंके लोग, स्त्रियाँ और शूद्र भी इन्हें पहनें। काल अपने सेवकोंसे कहता है कि भस्म, रुद्राक्ष और पंचाक्षर मन्त्रवालेको कभी यमलोक न लायें। फिर शिव मुखोंकी संख्याके अनुसार चौदह प्रकारके रुद्राक्ष बताते हैं, हर एकका देवता, फल और मन्त्र, और बिना मन्त्रके रुद्राक्ष पहननेसे सावधान करते हैं। सूतजी भस्म और रुद्राक्षका उपदेश और उसके साथ विद्येश्वरसंहिता पूरी करते हैं।

Begin verses ↓

सूत उवाच — Sūta said: सूतजी बोले:

Verse 1

१1 शौनकर्षे महाप्राज्ञ शिवरूप महामते। शृणु रुद्राक्षमाहात्म्यं समासात् कथयाम्यहम्॥ १

śaunakarṣe mahāprājña śivarūpa mahāmate | śṛṇu rudrākṣamāhātmyaṃ samāsāt kathayāmyaham 1 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.1. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे शौनक ऋषि! हे बड़े ज्ञानी, शिवरूप महामति! रुद्राक्षका माहात्म्य सुनिये। मैं उसे संक्षेपमें कहता हूँ।

Śaunaka, great seer, very wise one, you who are like Śiva, great-minded one: hear the greatness of the rudrākṣa. I tell it in short.

Word by wordपदार्थ

शौनक-ऋषे (śaunaka-ṛṣe) — O seer Śaunakaहे शौनक ऋषिमहा-प्राज्ञ (mahā-prājña) — very wise oneहे बड़े ज्ञानीशिव-रूप (śiva-rūpa) — you who are like Śivaहे शिवरूपमहा-मते (mahā-mate) — great-minded oneहे महामतिशृणु (śṛṇu) — hearसुनियेरुद्राक्ष-माहात्म्यम् (rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of the rudrākṣaरुद्राक्षका माहात्म्यसमासात् (samāsāt) — in shortसंक्षेपमेंकथयामि (kathayāmi) — tellकहता हूँअहम् (aham) — Iमैं

Verse 2

२2 शिवप्रियतमो ज्ञेयो रुद्राक्षः परपावनः। दर्शनात् स्पर्शनाज्जाप्यात् सर्वपापहरः स्मृतः॥ २

śivapriyatamo jñeyo rudrākṣaḥ parapāvanaḥ | darśanāt sparśanājjāpyāt sarvapāpaharaḥ smṛtaḥ 2 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.2. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रुद्राक्षको शिवको सबसे प्रिय जानना चाहिये। यह सबसे बढ़कर पवित्र करनेवाला है। इसे देखनेसे, छूनेसे और इसपर जप करनेसे सब पाप हर जाते हैं, ऐसा माना गया है।

Know the rudrākṣa as dearest to Śiva. It purifies above all. Seeing it, touching it and telling prayers on it take away all sins.

Word by wordपदार्थ

शिव-प्रियतमः (śiva-priyatamaḥ) — dearest to Śivaशिवको सबसे प्रियज्ञेयः (jñeyaḥ) — should be known asजानना चाहियेरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्षपर-पावनः (para-pāvanaḥ) — purifying above allसबसे बढ़कर पवित्र करनेवालादर्शनात् (darśanāt) — by seeing itदेखनेसेस्पर्शनात् (sparśanāt) — by touching itछूनेसेजाप्यात् (jāpyāt) — by telling prayers on itउसपर जप करनेसेसर्व-पाप-हरः (sarva-pāpa-haraḥ) — takes away all sinsसब पाप हरनेवालास्मृतः (smṛtaḥ) — is held to beमाना गया है

Verse 3

३3 पुरा रुद्राक्षमहिमा देव्यग्रे कथितो मुने। लोकोपकरणार्थाय शिवेन परमात्मना॥ ३

purā rudrākṣamahimā devyagre kathito mune | lokopakaraṇārthāya śivena paramātmanā 3 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.3. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे मुनि! पहले परमात्मा शिवने देवीके सामने रुद्राक्षकी महिमा कही थी। उन्होंने यह लोकोंके उपकारके लिये किया।

Sage, long ago Śiva, the supreme Self, told the greatness of the rudrākṣa before the Goddess. He did it to help the world.

Word by wordपदार्थ

पुरा (purā) — long agoपहलेरुद्राक्ष-महिमा (rudrākṣa-mahimā) — the greatness of the rudrākṣaरुद्राक्षकी महिमादेवी-अग्रे (devī-agre) — before the Goddessदेवीके सामनेकथितः (kathitaḥ) — was toldकही गयीमुने (mune) — sageहे मुनिलोक-उपकरण-अर्थाय (loka-upakaraṇa-arthāya) — to help the worldलोकोंके उपकारके लियेशिवेन (śivena) — by Śivaशिवनेपरम-आत्मना (parama-ātmanā) — the supreme Selfपरमात्मा

शिव उवाच — Śiva said: शिवजी बोले:

Verse 4

४4 श्रूयतां तु महेशानि रुद्राक्षमहिमा शिवे। कथयामि तव प्रीत्या भक्तानां हितकाम्यया॥ ४

śrūyatāṃ tu maheśāni rudrākṣamahimā śive | kathayāmi tava prītyā bhaktānāṃ hitakāmyayā 4 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.4. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे महेश्वरी! हे शिवे! अब रुद्राक्षकी महिमा सुनिये। मैं आपके प्रेमसे, भक्तोंके हितकी इच्छासे इसे कहता हूँ।

Great Queen, Śivā, now listen to the greatness of the rudrākṣa. I tell it out of love for you, wishing the good of devotees.

Word by wordपदार्थ

श्रूयताम् (śrūyatām) — listen toसुनियेतु (tu) — nowअबमहा-ईशानि (mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरीरुद्राक्ष-महिमा (rudrākṣa-mahimā) — the greatness of the rudrākṣaरुद्राक्षकी महिमाशिवे (śive) — Śivāहे शिवेकथयामि (kathayāmi) — I tell itमैं कहता हूँतव (tava) — for youआपके लियेप्रीत्या (prītyā) — out of loveप्रेमसेभक्तानाम् (bhaktānām) — of devoteesभक्तोंकेहित-काम्यया (hita-kāmyayā) — wishing the goodहितकी इच्छासे

Verse 5

५5 दिव्यवर्षसहस्राणि महेशानि पुनः पुरा। तपः प्रकुर्वतस्त्रस्तं मनः संयम्य वै मम॥ ५

divyavarṣasahasrāṇi maheśāni punaḥ purā | tapaḥ prakurvatastrastaṃ manaḥ saṃyamya vai mama 5 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.5. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे महेश्वरी! पहले एक बार मैं हजारों दिव्य वर्षोंतक तप कर रहा था। मैंने मनको संयममें रखा था, फिर भी मेरा मन क्षुब्ध हो उठा।

Great Queen, long ago I once did austerity for thousands of divine years. I held my mind in check, yet it was stirred.

Word by wordपदार्थ

दिव्य-वर्ष-सहस्राणि (divya-varṣa-sahasrāṇi) — for thousands of divine yearsहजारों दिव्य वर्षोंतकमहा-ईशानि (mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरीपुनः (punaḥ) — onceएक बारपुरा (purā) — long agoपहलेतपः (tapaḥ) — austerityतपप्रकुर्वतः (prakurvataḥ) — while I was doingकरते हुएत्रस्तम् (trastam) — was stirredक्षुब्ध हो उठामनः (manaḥ) — mindमनसंयम्य (saṃyamya) — though I had held it in checkसंयममें रखकर भीवै (vai) — indeedसचमुचमम (mama) — myमेरा

Verse 6

६6 स्वतन्त्रेण परेशेन लोकोपकृतिकारिणा। लीलया परमेशानि चक्षुरुन्मीलितं मया॥ ६

svatantreṇa pareśena lokopakṛtikāriṇā | līlayā parameśāni cakṣurunmīlitaṃ mayā 6 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.6. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे परमेश्वरी! मैं स्वतन्त्र परमेश्वर हूँ, लोकोंका उपकार करनेवाला हूँ। मैंने लीलासे अपने नेत्र खोले।

Highest Queen, I am free, the highest Lord, who helps the worlds. In play I opened my eyes.

Word by wordपदार्थ

स्वतन्त्रेण (svatantreṇa) — freeस्वतन्त्रपर-ईशेन (para-īśena) — the highest Lordपरमेश्वरलोक-उपकृति-कारिणा (loka-upakṛti-kāriṇā) — who helps the worldsलोकोंका उपकार करनेवालेलीलया (līlayā) — in playलीलासेपरम-ईशानि (parama-īśāni) — highest Queenहे परमेश्वरीचक्षुः (cakṣuḥ) — eyesनेत्रउन्मीलितम् (unmīlitam) — were openedखोले गयेमया (mayā) — by meमैंने

Verse 7

७7 पुटाभ्यां चारुचक्षुर्भ्यां पतिता जलबिन्दवः। तत्राश्रुबिन्दुतो जाता वृक्षा रुद्राक्षसंज्ञकाः॥ ७

puṭābhyāṃ cārucakṣurbhyāṃ patitā jalabindavaḥ | tatrāśrubinduto jātā vṛkṣā rudrākṣasaṃjñakāḥ 7 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.7. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

मेरे सुन्दर नेत्रोंकी पलकोंसे जलकी बूँदें गिरीं। उन आँसूकी बूँदोंसे वहाँ वृक्ष पैदा हुए। उनका नाम रुद्राक्ष है।

Drops of water fell from the lids of my lovely eyes. From those teardrops trees grew there. They are called rudrākṣa.

Word by wordपदार्थ

पुटाभ्याम् (puṭābhyām) — from the lidsपलकोंसेचारु-चक्षुर्भ्याम् (cāru-cakṣurbhyām) — of my lovely eyesमेरे सुन्दर नेत्रोंकीपतिताः (patitāḥ) — fellगिरींजल-बिन्दवः (jala-bindavaḥ) — drops of waterजलकी बूँदेंतत्र (tatra) — thereवहाँअश्रु-बिन्दुतः (aśru-bindutaḥ) — from the teardropsआँसूकी बूँदोंसेजाताः (jātāḥ) — grewपैदा हुएवृक्षाः (vṛkṣāḥ) — treesवृक्षरुद्राक्ष-संज्ञकाः (rudrākṣa-saṃjñakāḥ) — called rudrākṣaरुद्राक्ष नामके

Verse 8

८8 स्थावरत्वमनुप्राप्य भक्तानुग्रहकारणात्। ते दत्ता विष्णुभक्तेभ्यश्चतुर्वर्णेभ्य एव च॥ ८

sthāvaratvamanuprāpya bhaktānugrahakāraṇāt | te dattā viṣṇubhaktebhyaścaturvarṇebhya eva ca 8 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.8. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

भक्तोंपर कृपाके लिये वे आँसू स्थावर रूप, यानी वृक्ष बन गये। वे विष्णुके भक्तोंको और चारों वर्णोंको भी दिये गये।

To show grace to devotees, the tears took on the form of fixed things, trees. They were given to devotees of Viṣṇu and to the four classes too.

Word by wordपदार्थ

स्थावरत्वम् (sthāvaratvam) — the state of fixed thingsस्थावर रूपअनुप्राप्य (anuprāpya) — taking onपाकरभक्त-अनुग्रह-कारणात् (bhakta-anugraha-kāraṇāt) — to show grace to devoteesभक्तोंपर कृपाके लियेते (te) — theyवेदत्ताः (dattāḥ) — were givenदिये गयेविष्णु-भक्तेभ्यः (viṣṇu-bhaktebhyaḥ) — to devotees of Viṣṇuविष्णुके भक्तोंकोचतुः-वर्णेभ्यः (catuḥ-varṇebhyaḥ) — to the four classesचारों वर्णोंकोएव (eva) — tooभीच (ca) — andऔर

Verse 9

९9 भूमौ गौडोद्भवांश्चक्रे रुद्राक्षाञ्छिववल्लभान्। मथुरायामयोध्यायां लङ्कायां मलये तथा॥ ९

bhūmau gauḍodbhavāṃścakre rudrākṣāñchivavallabhān | mathurāyāmayodhyāyāṃ laṅkāyāṃ malaye tathā 9 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.9. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

पृथ्वीपर मैंने शिवके प्रिय रुद्राक्ष गौड़ देशमें उत्पन्न किये। वे मथुरा, अयोध्या, लंका और मलयपर भी उगे,

On earth I made the rudrākṣas, dear to Śiva, grow in Gauḍa. They grew also in Mathurā, Ayodhyā, Laṅkā and on Malaya,

Word by wordपदार्थ

भूमौ (bhūmau) — on earthपृथ्वीपरगौड-उद्भवान् (gauḍa-udbhavān) — born in Gauḍaगौड़ देशमें उत्पन्नचक्रे (cakre) — I madeमैंने कियेरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — the rudrākṣasरुद्राक्षशिव-वल्लभान् (śiva-vallabhān) — dear to Śivaशिवके प्रियमथुरायाम् (mathurāyām) — in Mathurāमथुरामेंअयोध्यायाम् (ayodhyāyām) — in Ayodhyāअयोध्यामेंलङ्कायाम् (laṅkāyām) — in Laṅkāलंकामेंमलये (malaye) — on Malayaमलयपरतथा (tathā) — and alsoतथा

Verse 10

१०10 सह्याद्रौ च तथा काश्यां देशेष्वन्येषु वा तथा। परानसह्यपापौघभेदनाच्छ्रुतिनोदनान्॥ १०

sahyādrau ca tathā kāśyāṃ deśeṣvanyeṣu vā tathā | parānasahyapāpaughabhedanācchrutinodanān 10 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.10. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

सह्य पर्वतपर, काशीमें और दूसरे देशोंमें भी। वे श्रेष्ठ हैं। वे असह्य पापोंके ढेरको तोड़ देते हैं। वेद उन्हें धारण करनेकी प्रेरणा देता है।

on the Sahya mountain, in Kāśī and in other lands too. They are supreme. They break heaps of unbearable sins. The Veda urges their use.

Word by wordपदार्थ

सह्य-अद्रौ (sahya-adrau) — on the Sahya mountainसह्य पर्वतपरच (ca) — andऔरतथा (tathā) — alsoतथाकाश्याम् (kāśyām) — in Kāśīकाशीमेंदेशेषु (deśeṣu) — in landsदेशोंमेंअन्येषु (anyeṣu) — otherदूसरेवा (vā) — andयातथा (tathā) — likewiseवैसे हीपरान् (parān) — supremeश्रेष्ठअसह्य-पाप-ओघ-भेदनात् (asahya-pāpa-ogha-bhedanāt) — for breaking heaps of unbearable sinsअसह्य पापोंके ढेरको तोड़नेवालेश्रुति-नोदनान् (śruti-nodanān) — urged by the Vedaवेदसे प्रेरित

Verse 11

११11 ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्याः शूद्रा जाता ममाज्ञया। रुद्राक्षास्ते पृथिव्यां तु तज्जातीयाः शुभाक्षकाः॥ ११

brāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyāḥ śūdrā jātā mamājñayā | rudrākṣāste pṛthivyāṃ tu tajjātīyāḥ śubhākṣakāḥ 11 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.11. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

मेरी आज्ञासे पृथ्वीपर वे रुद्राक्ष ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य और शूद्र जातिके हुए। वे उन जातियोंके शुभ दाने हैं।

By my command those rudrākṣas on earth came to be brāhmaṇas, kṣatriyas, vaiśyas and śūdras. They are auspicious beads of those kinds.

Word by wordपदार्थ

ब्राह्मणाः (brāhmaṇāḥ) — brāhmaṇasब्राह्मणक्षत्रियाः (kṣatriyāḥ) — kṣatriyasक्षत्रियवैश्याः (vaiśyāḥ) — vaiśyasवैश्यशूद्राः (śūdrāḥ) — śūdrasशूद्रजाताः (jātāḥ) — came to beहुएमम-आज्ञया (mama-ājñayā) — by my commandमेरी आज्ञासेरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्षते (te) — thoseवेपृथिव्याम् (pṛthivyām) — on earthपृथ्वीपरतु (tu) — andतोतत्-जातीयाः (tat-jātīyāḥ) — of those kindsउन जातियोंकेशुभ-अक्षकाः (śubha-akṣakāḥ) — auspicious beadsशुभ दाने

Verse 12

१२12 श्वेतरक्ताः पीतकृष्णा वर्णा ज्ञेयाः क्रमाद् बुधैः। स्वजातीयं नृभिर्धार्यं रुद्राक्षं वर्णतः क्रमात्॥ १२

śvetaraktāḥ pītakṛṣṇā varṇā jñeyāḥ kramād budhaiḥ | svajātīyaṃ nṛbhirdhāryaṃ rudrākṣaṃ varṇataḥ kramāt 12 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.12. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

बुद्धिमानोंको उनके रंग क्रमसे सफेद, लाल, पीला और काला जानने चाहिये। मनुष्योंको रंगके अनुसार क्रमसे अपनी जातिका रुद्राक्ष धारण करना चाहिये।

The wise should know their colours in order: white, red, yellow and black. People should wear the rudrākṣa of their own kind, by colour, in that order.

Word by wordपदार्थ

श्वेत-रक्ताः (śveta-raktāḥ) — white and redसफेद और लालपीत-कृष्णाः (pīta-kṛṣṇāḥ) — yellow and blackपीले और कालेवर्णाः (varṇāḥ) — coloursरंगज्ञेयाः (jñeyāḥ) — should be knownजानने चाहियेक्रमात् (kramāt) — in orderक्रमसेबुधैः (budhaiḥ) — by the wiseबुद्धिमानोंकोस्व-जातीयम् (sva-jātīyam) — of one's own kindअपनी जातिकानृभिः (nṛbhiḥ) — by peopleमनुष्योंकोधार्यम् (dhāryam) — should be wornधारण करना चाहियेरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षवर्णतः (varṇataḥ) — by colourरंगके अनुसारक्रमात् (kramāt) — in orderक्रमसे

Verse 13

१३13 वर्णैस्तु तत्फलं धार्यं भुक्तिमुक्तिफलेप्सुभिः। शिवभक्तैर्विशेषेण शिवयोः प्रीतये सदा॥ १३

varṇaistu tatphalaṃ dhāryaṃ bhuktimuktiphalepsubhiḥ | śivabhaktairviśeṣeṇa śivayoḥ prītaye sadā 13 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.13. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

भोग और मोक्ष चाहनेवाले वर्णोंके लोगोंको वह फल धारण करना चाहिये। शिवभक्तोंको तो विशेष रूपसे, शिव और शिवाकी प्रसन्नताके लिये, इसे सदा धारण करना चाहिये।

People of the classes who want enjoyment and liberation should wear that seed. Devotees of Śiva above all should always wear it, to please Śiva and Śivā.

Word by wordपदार्थ

वर्णैः (varṇaiḥ) — by the classesवर्णोंके लोगोंकोतु (tu) — indeedतोतत्-फलम् (tat-phalam) — that seedवह फलधार्यम् (dhāryam) — should be wornधारण करना चाहियेभुक्ति-मुक्ति-फल-ईप्सुभिः (bhukti-mukti-phala-īpsubhiḥ) — who want enjoyment and liberationभोग और मोक्ष चाहनेवालेशिव-भक्तैः (śiva-bhaktaiḥ) — by devotees of Śivaशिवभक्तोंकोविशेषेण (viśeṣeṇa) — above allविशेष रूपसेशिवयोः (śivayoḥ) — of Śiva and Śivāशिव और शिवाकीप्रीतये (prītaye) — to pleaseप्रसन्नताके लियेसदा (sadā) — alwaysसदा

Verse 14

१४14 धात्रीफलप्रमाणं यच्छ्रेष्ठमेतदुदाहृतम्। बदरीफलमात्रं तु मध्यमं सम्प्रकीर्तितम्॥ १४

dhātrīphalapramāṇaṃ yacchreṣṭhametadudāhṛtam | badarīphalamātraṃ tu madhyamaṃ samprakīrtitam 14 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.14. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो रुद्राक्ष आँवलेके फलके बराबर हो, वह श्रेष्ठ कहा गया है। जो बेरके फलके बराबर हो, वह मध्यम कहा गया है।

A bead the size of an āmalaka fruit is called the best. One the size of a jujube fruit is called middling.

Word by wordपदार्थ

धात्री-फल-प्रमाणम् (dhātrī-phala-pramāṇam) — the size of an āmalaka fruitआँवलेके फलके बराबरयत् (yat) — whichजोश्रेष्ठम् (śreṣṭham) — the bestश्रेष्ठएतत् (etat) — thisयहउदाहृतम् (udāhṛtam) — is calledकहा गया हैबदरी-फल-मात्रम् (badarī-phala-mātram) — the size of a jujube fruitबेरके फलके बराबरतु (tu) — andऔरमध्यमम् (madhyamam) — middlingमध्यमसम्प्रकीर्तितम् (samprakīrtitam) — is calledकहा गया है

Verse 15

१५15 अधमं चणमात्रं स्यात् प्रक्रियैषा परोच्यते। शृणु पार्वति सुप्रीत्या भक्तानां हितकाम्यया॥ १५

adhamaṃ caṇamātraṃ syāt prakriyaiṣā parocyate | śṛṇu pārvati suprītyā bhaktānāṃ hitakāmyayā 15 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.15. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो चनेके बराबर हो, वह निम्न होता है। अब आगेकी रीति कही जाती है। हे पार्वती! बड़े प्रेमसे सुनो। मैं इसे भक्तोंके हितकी इच्छासे कहता हूँ।

One the size of a chickpea is the lowest. Now the way is told further. Pārvatī, hear it with great love. I tell it wishing the good of devotees.

Word by wordपदार्थ

अधमम् (adhamam) — lowestनिम्नचण-मात्रम् (caṇa-mātram) — the size of a chickpeaचनेके बराबरस्यात् (syāt) — isहोता हैप्रक्रिया (prakriyā) — the wayरीतिएषा (eṣā) — thisयहपरा (parā) — nextआगेउच्यते (ucyate) — is toldकही जाती हैशृणु (śṛṇu) — hearसुनोपार्वति (pārvati) — Pārvatīहे पार्वतीसु-प्रीत्या (su-prītyā) — with great loveबड़े प्रेमसेभक्तानाम् (bhaktānām) — of devoteesभक्तोंकेहित-काम्यया (hita-kāmyayā) — wishing the goodहितकी इच्छासे

Verse 16

१६16 बदरीफलमात्रं च यत् स्यात् किल महेश्वरि। तथापि फलदं लोके सुखसौभाग्यवर्धनम्॥ १६

badarīphalamātraṃ ca yat syāt kila maheśvari | tathāpi phaladaṃ loke sukhasaubhāgyavardhanam 16 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.16. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे महेश्वरी! जो रुद्राक्ष केवल बेरके फलके बराबर हो, वह भी लोकमें फल देनेवाला है। वह सुख और सौभाग्य बढ़ाता है।

Great Queen, a bead only the size of a jujube fruit still gives fruit in the world. It increases happiness and good fortune.

Word by wordपदार्थ

बदरी-फल-मात्रम् (badarī-phala-mātram) — the size of a jujube fruitबेरके फलके बराबरच (ca) — andऔरयत् (yat) — whichजोस्यात् (syāt) — isहोकिल (kila) — onlyकेवलमहा-ईश्वरि (mahā-īśvari) — great Queenहे महेश्वरीतथा-अपि (tathā-api) — even soफिर भीफल-दम् (phala-dam) — gives fruitफल देनेवालालोके (loke) — in the worldलोकमेंसुख-सौभाग्य-वर्धनम् (sukha-saubhāgya-vardhanam) — increases happiness and good fortuneसुख और सौभाग्य बढ़ानेवाला

Verse 17

१७17 धात्रीफलसमं यत् स्यात् सर्वारिष्टविनाशनम्। गुञ्जया सदृशं यत् स्यात् सर्वार्थफलसाधनम्॥ १७

dhātrīphalasamaṃ yat syāt sarvāriṣṭavināśanam | guñjayā sadṛśaṃ yat syāt sarvārthaphalasādhanam 17 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.17. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो रुद्राक्ष आँवलेके फलके बराबर हो, वह सब अनिष्टोंको नष्ट करता है। जो गुंजाके समान हो, वह सब मनोरथोंको सिद्ध करता है।

A bead like an āmalaka fruit destroys all troubles. One like a guñjā berry brings every aim to fruit.

Word by wordपदार्थ

धात्री-फल-समम् (dhātrī-phala-samam) — like an āmalaka fruitआँवलेके फलके बराबरयत् (yat) — whichजोस्यात् (syāt) — isहोसर्व-अरिष्ट-विनाशनम् (sarva-ariṣṭa-vināśanam) — destroys all troublesसब अनिष्टोंको नष्ट करनेवालागुञ्जया (guñjayā) — a guñjā berryगुंजाकेसदृशम् (sadṛśam) — likeसमानयत् (yat) — whichजोस्यात् (syāt) — isहोसर्व-अर्थ-फल-साधनम् (sarva-artha-phala-sādhanam) — brings every aim to fruitसब मनोरथोंको सिद्ध करनेवाला

Verse 18

१८18 यथा यथा लघुः स्याद्वै तथाधिकफलप्रदः। एकैकतः फलं प्रोक्तं दशांशैरधिकं बुधैः॥ १८

yathā yathā laghuḥ syādvai tathādhikaphalapradaḥ | ekaikataḥ phalaṃ proktaṃ daśāṃśairadhikaṃ budhaiḥ 18 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.18. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

रुद्राक्ष जैसे-जैसे छोटा हो, वैसे-वैसे अधिक फल देता है। बुद्धिमानोंने कहा है कि हर छोटे आकारका फल पिछलेसे दसवाँ भाग अधिक है।

The smaller the bead, the more fruit it gives. The wise say each smaller size gives a tenth more fruit than the one before.

Word by wordपदार्थ

यथा (yathā) — asजैसेयथा (yathā) — asजैसेलघुः (laghuḥ) — smallerछोटास्यात् (syāt) — it isहोवै (vai) — indeedहीतथा (tathā) — soवैसेअधिक-फल-प्रदः (adhika-phala-pradaḥ) — gives more fruitअधिक फल देनेवालाएक-एकतः (eka-ekataḥ) — one step over anotherएक-एकसेफलम् (phalam) — the fruitफलप्रोक्तम् (proktam) — is saidकहा गया हैदश-अंशैः (daśa-aṃśaiḥ) — by a tenthदसवें भागसेअधिकम् (adhikam) — greaterअधिकबुधैः (budhaiḥ) — by the wiseबुद्धिमानोंने

Verse 19

१९19 रुद्राक्षधारणं प्रोक्तं पापनाशनहेतवे। तस्माच्च धारणीयो वै सर्वार्थसाधनो ध्रुवम्॥ १९

rudrākṣadhāraṇaṃ proktaṃ pāpanāśanahetave | tasmācca dhāraṇīyo vai sarvārthasādhano dhruvam 19 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.19. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रुद्राक्ष धारण करना पापोंके नाशके लिये बताया गया है। इसलिये इसे अवश्य धारण करना चाहिये। यह निश्चय ही सब मनोरथ सिद्ध करता है।

Wearing the rudrākṣa is taught for destroying sin. So it should surely be worn. Without fail it brings every aim.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्ष-धारणम् (rudrākṣa-dhāraṇam) — wearing the rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करनाप्रोक्तम् (proktam) — is taughtबताया गया हैपाप-नाशन-हेतवे (pāpa-nāśana-hetave) — to destroy sinपापोंके नाशके लियेतस्मात् (tasmāt) — soइसलियेच (ca) — andऔरधारणीयः (dhāraṇīyaḥ) — should be wornधारण करना चाहियेवै (vai) — surelyअवश्यसर्व-अर्थ-साधनः (sarva-artha-sādhanaḥ) — brings every aimसब मनोरथ सिद्ध करनेवालाध्रुवम् (dhruvam) — without failनिश्चय ही

Verse 20

२०20 यथा च दृश्यते लोके रुद्राक्षः फलदः शुभः। न तथा दृश्यतेऽन्या च मालिका परमेश्वरि॥ २०

yathā ca dṛśyate loke rudrākṣaḥ phaladaḥ śubhaḥ | na tathā dṛśyate'nyā ca mālikā parameśvari 20 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.20. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे परमेश्वरी! लोकमें रुद्राक्ष जैसा शुभ और फल देनेवाला देखा जाता है, वैसी कोई दूसरी माला नहीं देखी जाती।

Highest Queen, in the world the rudrākṣa is seen to be auspicious and to give fruit. No other rosary is seen to be like it.

Word by wordपदार्थ

यथा (yathā) — asजैसेच (ca) — andऔरदृश्यते (dṛśyate) — is seenदेखा जाता हैलोके (loke) — in the worldलोकमेंरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्षफल-दः (phala-daḥ) — giving fruitफल देनेवालाशुभः (śubhaḥ) — auspiciousशुभन (na) — notनहींतथा (tathā) — soवैसीदृश्यते (dṛśyate) — is seenदेखी जातीअन्या (anyā) — otherदूसरीच (ca) — anyकोईमालिका (mālikā) — rosaryमालापरम-ईश्वरि (parama-īśvari) — highest Queenहे परमेश्वरी

Verse 21

२१21 समाः स्निग्धा दृढाः स्थूलाः कण्टकैः संयुताः शुभाः। रुद्राक्षाः कामदा देवि भुक्तिमुक्तिप्रदाः सदा॥ २१

samāḥ snigdhā dṛḍhāḥ sthūlāḥ kaṇṭakaiḥ saṃyutāḥ śubhāḥ | rudrākṣāḥ kāmadā devi bhuktimuktipradāḥ sadā 21 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.21. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे देवी! जो रुद्राक्ष समान, चिकने, मजबूत, मोटे और काँटोंसे युक्त हों, वे शुभ हैं। वे कामनाएँ पूरी करते हैं और सदा भोग और मोक्ष देते हैं।

Goddess, rudrākṣas that are even, smooth, firm and plump, covered with thorn-like points, are auspicious. They grant wishes. They always give enjoyment and liberation.

Word by wordपदार्थ

समाः (samāḥ) — evenसमानस्निग्धाः (snigdhāḥ) — smoothचिकनेदृढाः (dṛḍhāḥ) — firmमजबूतस्थूलाः (sthūlāḥ) — plumpमोटेकण्टकैः (kaṇṭakaiḥ) — with thorn-like pointsकाँटोंसेसंयुताः (saṃyutāḥ) — coveredयुक्तशुभाः (śubhāḥ) — auspiciousशुभरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्षकाम-दाः (kāma-dāḥ) — grant wishesकामनाएँ देनेवालेदेवि (devi) — Goddessहे देवीभुक्ति-मुक्ति-प्रदाः (bhukti-mukti-pradāḥ) — give enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवालेसदा (sadā) — alwaysसदा

Verse 22

२२22 कृमिदुष्टं छिन्नभिन्नं कण्टकैर्हीनमेव च। व्रणयुक्तमवृत्तं च रुद्राक्षान् षड् विवर्जयेत्॥ २२

kṛmiduṣṭaṃ chinnabhinnaṃ kaṇṭakairhīnameva ca | vraṇayuktamavṛttaṃ ca rudrākṣān ṣaḍ vivarjayet 22 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.22. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

छः प्रकारके रुद्राक्ष छोड़ देने चाहिये: कीड़ोंसे खराब, कटा, फटा, काँटोंसे रहित, दरारवाला और जो गोल न हो।

Avoid six kinds of rudrākṣa: one spoiled by worms, one cut, one broken, one without points, one cracked and one that is not round.

Word by wordपदार्थ

कृमि-दुष्टम् (kṛmi-duṣṭam) — spoiled by wormsकीड़ोंसे खराबछिन्न-भिन्नम् (chinna-bhinnam) — cut or brokenकटा-फटाकण्टकैः (kaṇṭakaiḥ) — of pointsकाँटोंसेहीनम् (hīnam) — withoutरहितएव (eva) — alsoभीच (ca) — andऔरव्रण-युक्तम् (vraṇa-yuktam) — crackedदरारवालाअवृत्तम् (avṛttam) — not roundगोल न होच (ca) — andऔररुद्राक्षान् (rudrākṣān) — rudrākṣasरुद्राक्षोंकोषट् (ṣaṭ) — sixछःविवर्जयेत् (vivarjayet) — one should avoidछोड़ देना चाहिये

Verse 23

२३23 स्वयमेव कृतद्वारं रुद्राक्षं स्यादिहोत्तमम्। यत्तु पौरुषयत्नेन कृतं तन्मध्यमं भवेत्॥ २३

svayameva kṛtadvāraṃ rudrākṣaṃ syādihottamam | yattu pauruṣayatnena kṛtaṃ tanmadhyamaṃ bhavet 23 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.23. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जिस रुद्राक्षमें अपने-आप ही छेद बना हो, वह उत्तम है। जिसमें मनुष्यके यत्नसे छेद किया गया हो, वह मध्यम है।

A rudrākṣa with a hole that formed by itself is the best. One whose hole is made by human effort is middling.

Word by wordपदार्थ

स्वयम् (svayam) — by itselfअपने-आपएव (eva) — justहीकृत-द्वारम् (kṛta-dvāram) — with a hole madeछेद बना हुआरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षस्यात् (syāt) — isहोता हैइह (iha) — hereयहाँउत्तमम् (uttamam) — the bestउत्तमयत् (yat) — whichजिसमेंतु (tu) — butपरपौरुष-यत्नेन (pauruṣa-yatnena) — by human effortमनुष्यके यत्नसेकृतम् (kṛtam) — is madeबनाया गया होतत् (tat) — thatवहमध्यमम् (madhyamam) — middlingमध्यमभवेत् (bhavet) — isहोता है

Verse 24

२४24 रुद्राक्षधारणं प्रोक्तं महापातकनाशनम्। रुद्रसङ्ख्याशतं धृत्वा रुद्ररूपो भवेन्नरः॥ २४

rudrākṣadhāraṇaṃ proktaṃ mahāpātakanāśanam | rudrasaṅkhyāśataṃ dhṛtvā rudrarūpo bhavennaraḥ 24 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.24. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
3
· हिन्दी

रुद्राक्ष धारण करना महापापोंका नाश करनेवाला कहा गया है। ग्यारह सौ रुद्राक्ष धारण करके मनुष्य रुद्ररूप हो जाता है।

Wearing the rudrākṣa is said to destroy the great sins. A man who wears eleven hundred of them becomes Rudra in form.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्ष-धारणम् (rudrākṣa-dhāraṇam) — wearing the rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करनाप्रोक्तम् (proktam) — is saidकहा गया हैमहा-पातक-नाशनम् (mahā-pātaka-nāśanam) — to destroy the great sinsमहापापोंका नाश करनेवालारुद्र-सङ्ख्या-शतम् (rudra-saṅkhyā-śatam) — eleven hundredग्यारह सौधृत्वा (dhṛtvā) — by wearingधारण करकेरुद्र-रूपः (rudra-rūpaḥ) — in the form of Rudraरुद्ररूपभवेत् (bhavet) — becomesहो जाता हैनरः (naraḥ) — a manमनुष्य

Verse 25

२५25 एकादशशतानीह धृत्वा यत्फलमाप्यते। तत्फलं शक्यते नैव वक्तुं वर्षशतैरपि॥ २५

ekādaśaśatānīha dhṛtvā yatphalamāpyate | tatphalaṃ śakyate naiva vaktuṃ varṣaśatairapi 25 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.25. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
3
· हिन्दी

यहाँ ग्यारह सौ रुद्राक्ष धारण करके जो फल मिलता है, वह सैकड़ों वर्षोंमें भी नहीं कहा जा सकता।

The fruit gained here by wearing eleven hundred beads cannot be told at all, even in hundreds of years.

Word by wordपदार्थ

एकादश-शतानि (ekādaśa-śatāni) — eleven hundredग्यारह सौइह (iha) — hereयहाँधृत्वा (dhṛtvā) — by wearingधारण करकेयत् (yat) — whichजोफलम् (phalam) — fruitफलआप्यते (āpyate) — is gainedमिलता हैतत् (tat) — thatवहफलम् (phalam) — fruitफलशक्यते (śakyate) — can beसकतान (na) — notनहींएव (eva) — at allहीवक्तुम् (vaktum) — toldकहा जावर्ष-शतैः (varṣa-śataiḥ) — in hundreds of yearsसैकड़ों वर्षोंमेंअपि (api) — evenभी

Verse 26

२६26 शतार्धेन युतैः पञ्चशतैर्वै मुकुटं मतम्। रुद्राक्षैर्विरचेत्सम्यग्भक्तिमान्पुरुषो वरः॥ २६

śatārdhena yutaiḥ pañcaśatairvai mukuṭaṃ matam | rudrākṣairviracetsamyagbhaktimānpuruṣo varaḥ 26 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.26. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

पाँच सौ पचास रुद्राक्षोंका मुकुट ठीक माना गया है। श्रेष्ठ भक्तिमान् पुरुष उसे भली भाँति बनाये।

A crown of five hundred and fifty rudrākṣas is held right. A good and devoted man should make it well.

Word by wordपदार्थ

शत-अर्धेन (śata-ardhena) — with half a hundredपचाससेयुतैः (yutaiḥ) — joinedयुक्तपञ्च-शतैः (pañca-śataiḥ) — with five hundredपाँच सौवै (vai) — indeedहीमुकुटम् (mukuṭam) — a crownमुकुटमतम् (matam) — is held rightमाना गया हैरुद्राक्षैः (rudrākṣaiḥ) — of rudrākṣasरुद्राक्षोंसेविरचेत् (viracet) — should makeबनायेसम्यक् (samyak) — wellभली भाँतिभक्तिमान् (bhaktimān) — devotedभक्तिमान्पुरुषः (puruṣaḥ) — manपुरुषवरः (varaḥ) — goodश्रेष्ठ

Verse 27

२७27 त्रिभिः शतैः षष्टियुक्तैस्त्रिरावृत्त्या तथा पुनः। रुद्राक्षैरुपवीतं च निर्मीयाद्भक्तितत्परः॥ २७

tribhiḥ śataiḥ ṣaṣṭiyuktaistrirāvṛttyā tathā punaḥ | rudrākṣairupavītaṃ ca nirmīyādbhaktitatparaḥ 27 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.27. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

फिर भक्तिमें लगा हुआ पुरुष रुद्राक्षोंका यज्ञोपवीत बनाये। उसमें तीन सौ साठ दाने तीन लड़ोंमें हों।

Then one given to devotion should make a sacred thread of rudrākṣas. It has three hundred and sixty beads, in three rounds.

Word by wordपदार्थ

त्रिभिः (tribhiḥ) — with threeतीनशतैः (śataiḥ) — hundredसौषष्टि-युक्तैः (ṣaṣṭi-yuktaiḥ) — and sixtyसाठ सहितत्रिः-आवृत्त्या (triḥ-āvṛttyā) — in three roundsतीन लड़ोंमेंतथा (tathā) — soतथापुनः (punaḥ) — againफिररुद्राक्षैः (rudrākṣaiḥ) — of rudrākṣasरुद्राक्षोंसेउपवीतम् (upavītam) — a sacred threadयज्ञोपवीतच (ca) — andऔरनिर्मीयात् (nirmīyāt) — should makeबनायेभक्ति-तत्परः (bhakti-tatparaḥ) — one given to devotionभक्तिमें लगा हुआ

Verse 28

२८28 शिखायां च त्रयं प्रोक्तं रुद्राक्षाणां महेश्वरि। कर्णयोः षट् च षट् चैव वामदक्षिणयोस्तथा॥ २८

śikhāyāṃ ca trayaṃ proktaṃ rudrākṣāṇāṃ maheśvari | karṇayoḥ ṣaṭ ca ṣaṭ caiva vāmadakṣiṇayostathā 28 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.28. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

हे महेश्वरी! शिखामें तीन रुद्राक्ष बताये गये हैं। बायें और दायें कानमें छः-छः।

Great Queen, three rudrākṣas are prescribed for the topknot. Six go in the left ear and six in the right.

Word by wordपदार्थ

शिखायाम् (śikhāyām) — in the topknotशिखामेंच (ca) — andऔरत्रयम् (trayam) — threeतीनप्रोक्तम् (proktam) — are prescribedबताये गये हैंरुद्राक्षाणाम् (rudrākṣāṇām) — of rudrākṣasरुद्राक्षमहा-ईश्वरि (mahā-īśvari) — great Queenहे महेश्वरीकर्णयोः (karṇayoḥ) — in the earsकानोंमेंषट् (ṣaṭ) — sixछःच (ca) — andऔरषट् (ṣaṭ) — sixछःच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीवाम-दक्षिणयोः (vāma-dakṣiṇayoḥ) — left and rightबायें और दायेंतथा (tathā) — soतथा

Verse 29

२९29 शतमेकोत्तरं कण्ठे बाह्वोर्वै रुद्रसङ्ख्यया। कूर्परद्वारयोस्तत्र मणिबन्धे तथा पुनः॥ २९

śatamekottaraṃ kaṇṭhe bāhvorvai rudrasaṅkhyayā | kūrparadvārayostatra maṇibandhe tathā punaḥ 29 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.29. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

कण्ठमें एक सौ एक। दोनों भुजाओंमें ग्यारह-ग्यारह, और फिर दोनों कुहनियों और कलाइयोंमें भी ग्यारह-ग्यारह।

A hundred and one go on the neck. Eleven go on each arm, and again eleven at each elbow and each wrist.

Word by wordपदार्थ

शतम् (śatam) — a hundredसौएक-उत्तरम् (eka-uttaram) — and oneएक अधिककण्ठे (kaṇṭhe) — on the neckकण्ठमेंबाह्वोः (bāhvoḥ) — on the armsभुजाओंमेंवै (vai) — indeedहीरुद्र-सङ्ख्यया (rudra-saṅkhyayā) — eleven eachग्यारह-ग्यारहकूर्पर-द्वारयोः (kūrpara-dvārayoḥ) — at the two elbowsदोनों कुहनियोंमेंतत्र (tatra) — thereवहाँमणिबन्धे (maṇibandhe) — at the wristsकलाइयोंमेंतथा (tathā) — alsoतथापुनः (punaḥ) — againफिर

Verse 30

३०30 उपवीते त्रयं धार्यं शिवभक्तिरतैर्नरैः। शेषानुर्वरितान्पञ्च सम्मितान्धारयेत्कटौ॥ ३०

upavīte trayaṃ dhāryaṃ śivabhaktiratairnaraiḥ | śeṣānurvaritānpañca sammitāndhārayetkaṭau 30 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.30. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

शिवभक्तिमें लगे मनुष्योंको यज्ञोपवीतमें तीन रुद्राक्ष धारण करने चाहिये। बचे हुए पाँच कमरमें धारण करे।

Men devoted to Śiva should wear three on the sacred thread. The five left over should be worn at the waist.

Word by wordपदार्थ

उपवीते (upavīte) — on the sacred threadयज्ञोपवीतमेंत्रयम् (trayam) — threeतीनधार्यम् (dhāryam) — should be wornधारण करने चाहियेशिव-भक्ति-रतैः (śiva-bhakti-rataiḥ) — devoted to Śivaशिवभक्तिमें लगेनरैः (naraiḥ) — by menमनुष्योंकोशेषान् (śeṣān) — the restबाकीउर्वरितान् (urvaritān) — left overबचे हुएपञ्च (pañca) — fiveपाँचसम्मितान् (sammitān) — countedगिने हुएधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करेकटौ (kaṭau) — at the waistकमरमें

Verse 31

३१31 एतत्सङ्ख्या धृता येन रुद्राक्षाः परमेश्वरि। तद्रूपं तु प्रणम्यं हि स्तुत्यं सर्वैर्महेशवत्॥ ३१

etatsaṅkhyā dhṛtā yena rudrākṣāḥ parameśvari | tadrūpaṃ tu praṇamyaṃ hi stutyaṃ sarvairmaheśavat 31 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.31. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

हे परमेश्वरी! जिसने इतनी संख्यामें रुद्राक्ष धारण किये हैं, उसका रूप महेशके समान सबके लिये प्रणाम और स्तुतिके योग्य है।

Highest Queen, whoever wears this number of rudrākṣas has a form that all should bow to and praise, like the great Lord.

Word by wordपदार्थ

एतत्-सङ्ख्याः (etat-saṅkhyāḥ) — this number ofइतनी संख्यामेंधृताः (dhṛtāḥ) — are wornधारण कियेयेन (yena) — by whomजिसनेरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्षपरम-ईश्वरि (parama-īśvari) — highest Queenहे परमेश्वरीतत्-रूपम् (tat-rūpam) — his formउसका रूपतु (tu) — thenतोप्रणम्यम् (praṇamyam) — to be bowed toप्रणाम करने योग्यहि (hi) — trulyसचमुचस्तुत्यम् (stutyam) — to be praisedस्तुति करने योग्यसर्वैः (sarvaiḥ) — by allसबके लियेमहेश-वत् (maheśa-vat) — like the great Lordमहेशके समान

Verse 32

३२32 एवंभूतं स्थितं ध्याने यदा कृत्वासने जनम्। शिवेति व्याहरंश्चैव दृष्ट्वा पापैः प्रमुच्यते॥ ३२

evaṃbhūtaṃ sthitaṃ dhyāne yadā kṛtvāsane janam | śiveti vyāharaṃścaiva dṛṣṭvā pāpaiḥ pramucyate 32 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.32. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

ऐसा मनुष्य आसन लगाकर ध्यानमें बैठे और "शिव" कहता रहे। उसे देखकर मनुष्य पापोंसे छूट जाता है।

Such a person takes a seat and sits in meditation, saying "Śiva". Whoever sees him then is freed from sins.

Word by wordपदार्थ

एवंभूतम् (evaṃbhūtam) — suchऐसेस्थितम् (sthitam) — seatedबैठेध्याने (dhyāne) — in meditationध्यानमेंयदा (yadā) — whenजबकृत्वा (kṛtvā) — takingलगाकरआसने (āsane) — a seatआसनजनम् (janam) — a personमनुष्यकोशिव-इति (śiva-iti) — "Śiva""शिव"व्याहरन् (vyāharan) — sayingकहता हुआच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingदेखकरपापैः (pāpaiḥ) — from sinsपापोंसेप्रमुच्यते (pramucyate) — one is freedछूट जाता है

Verse 33

३३33 शताधिकसहस्रस्य विधिरेष प्रकीर्तितः। तदभावे प्रकारोऽन्यः शुभः सम्प्रोच्यते मया॥ ३३

śatādhikasahasrasya vidhireṣa prakīrtitaḥ | tadabhāve prakāro'nyaḥ śubhaḥ samprocyate mayā 33 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.33. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

यह ग्यारह सौ रुद्राक्षोंकी विधि कही गयी। उनके न होनेपर मैं दूसरा शुभ प्रकार बताता हूँ।

This is the rule for eleven hundred beads. When they are not at hand, I tell another good way.

Word by wordपदार्थ

शत-अधिक-सहस्रस्य (śata-adhika-sahasrasya) — for eleven hundredग्यारह सौकाविधिः (vidhiḥ) — the ruleविधिएषः (eṣaḥ) — thisयहप्रकीर्तितः (prakīrtitaḥ) — has been toldकही गयीतत्-अभावे (tat-abhāve) — when they are not at handउनके न होनेपरप्रकारः (prakāraḥ) — wayप्रकारअन्यः (anyaḥ) — anotherदूसराशुभः (śubhaḥ) — goodशुभसम्प्रोच्यते (samprocyate) — is toldकहा जाता हैमया (mayā) — by meमेरे द्वारा

Verse 34

३४34 शिखायामेकरुद्राक्षं शिरसा त्रिंशतं वहेत्। पञ्चाशच्च गले दध्याद् बाह्वोः षोडश षोडश॥ ३४

śikhāyāmekarudrākṣaṃ śirasā triṃśataṃ vahet | pañcāśacca gale dadhyād bāhvoḥ ṣoḍaśa ṣoḍaśa 34 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.34. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

शिखामें एक रुद्राक्ष और सिरपर तीस धारण करे। गलेमें पचास और दोनों भुजाओंमें सोलह-सोलह पहने।

Wear one rudrākṣa in the topknot and thirty on the head. Put fifty on the neck and sixteen on each arm.

Word by wordपदार्थ

शिखायाम् (śikhāyām) — in the topknotशिखामेंएक-रुद्राक्षम् (eka-rudrākṣam) — one rudrākṣaएक रुद्राक्षशिरसा (śirasā) — on the headसिरपरत्रिंशतम् (triṃśatam) — thirtyतीसवहेत् (vahet) — should wearधारण करेपञ्चाशत् (pañcāśat) — fiftyपचासच (ca) — andऔरगले (gale) — on the neckगलेमेंदध्यात् (dadhyāt) — should putपहनेबाह्वोः (bāhvoḥ) — on the armsभुजाओंमेंषोडश (ṣoḍaśa) — sixteenसोलहषोडश (ṣoḍaśa) — sixteenसोलह

Verse 35

३५35 मणिबन्धे द्वादश द्विस्कन्धे पञ्चशतं वहेत्। अष्टोत्तरशतैर्माल्यमुपवीतं प्रकल्पयेत्॥ ३५

maṇibandhe dvādaśa dviskandhe pañcaśataṃ vahet | aṣṭottaraśatairmālyamupavītaṃ prakalpayet 35 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.35. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

कलाइयोंमें बारह और दोनों कन्धोंपर पाँच सौ धारण करे। एक सौ आठ दानोंकी माला बनाकर यज्ञोपवीतके रूपमें पहने।

Wear twelve at the wrists and five hundred on the two shoulders. Make a garland of a hundred and eight as a sacred thread.

Word by wordपदार्थ

मणिबन्धे (maṇibandhe) — at the wristsकलाइयोंमेंद्वादश (dvādaśa) — twelveबारहद्वि-स्कन्धे (dvi-skandhe) — on the two shouldersदोनों कन्धोंपरपञ्च-शतम् (pañca-śatam) — five hundredपाँच सौवहेत् (vahet) — should wearधारण करेअष्ट-उत्तर-शतैः (aṣṭa-uttara-śataiḥ) — with a hundred and eightएक सौ आठसेमाल्यम् (mālyam) — a garlandमालाउपवीतम् (upavītam) — as a sacred threadयज्ञोपवीतप्रकल्पयेत् (prakalpayet) — should makeबनाये

Verse 36

३६36 एवं सहस्ररुद्राक्षान्धारयेद्यो दृढव्रतः। तं नमन्ति सुराः सर्वे यथा रुद्रस्तथैव सः॥ ३६

evaṃ sahasrarudrākṣāndhārayedyo dṛḍhavrataḥ | taṃ namanti surāḥ sarve yathā rudrastathaiva saḥ 36 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.36. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
1
Cited on 1 reference
· हिन्दी

जो दृढ़ व्रतवाला इस प्रकार एक हजार रुद्राक्ष धारण करता है, उसको सब देवता नमस्कार करते हैं। जैसे रुद्र हैं, वैसा ही वह है।

One firm in his vow who wears a thousand rudrākṣas in this way is bowed to by all the gods. As Rudra is, so is he.

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam) — thusइस प्रकारसहस्र-रुद्राक्षान् (sahasra-rudrākṣān) — a thousand rudrākṣasएक हजार रुद्राक्षधारयेत् (dhārayet) — wearsधारण करता हैयः (yaḥ) — whoजोदृढ-व्रतः (dṛḍha-vrataḥ) — firm in his vowदृढ़ व्रतवालातम् (tam) — himउसकोनमन्ति (namanti) — bow toनमस्कार करते हैंसुराः (surāḥ) — the godsदेवतासर्वे (sarve) — allसबयथा (yathā) — asजैसेरुद्रः (rudraḥ) — Rudraरुद्रतथा (tathā) — soवैसेएव (eva) — justहीसः (saḥ) — heवह

Verse 37

३७37 एकं शिखायां रुद्राक्षं चत्वारिंशत्तु मस्तके। द्वात्रिंशत्कण्ठदेशे तु वक्षस्यष्टोत्तरं शतम्॥ ३७

ekaṃ śikhāyāṃ rudrākṣaṃ catvāriṃśattu mastake | dvātriṃśatkaṇṭhadeśe tu vakṣasyaṣṭottaraṃ śatam 37 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.37. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

एक और प्रकार: शिखामें एक रुद्राक्ष और मस्तकपर चालीस। कण्ठमें बत्तीस और छातीपर एक सौ आठ।

Another way: one rudrākṣa in the topknot and forty on the head. Thirty-two on the neck and a hundred and eight on the chest.

Word by wordपदार्थ

एकम् (ekam) — oneएकशिखायाम् (śikhāyām) — in the topknotशिखामेंरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षचत्वारिंशत् (catvāriṃśat) — fortyचालीसतु (tu) — andऔरमस्तके (mastake) — on the headमस्तकपरद्वात्रिंशत् (dvātriṃśat) — thirty-twoबत्तीसकण्ठ-देशे (kaṇṭha-deśe) — on the neckकण्ठमेंतु (tu) — andऔरवक्षसि (vakṣasi) — on the chestछातीपरअष्ट-उत्तरम् (aṣṭa-uttaram) — and eightआठ अधिकशतम् (śatam) — a hundredसौ

Verse 38

३८38 एकैकं कर्णयोः षट् षट् बाह्वोः षोडश षोडश। करयो रविमानेन द्विगुणेन मुनीश्वर॥ ३८

ekaikaṃ karṇayoḥ ṣaṭ ṣaṭ bāhvoḥ ṣoḍaśa ṣoḍaśa | karayo ravimānena dviguṇena munīśvara 38 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.38. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दोनों कानोंमें एक-एक। भुजाओंमें छः-छः या सोलह-सोलह। हाथोंमें सूर्योंकी संख्या, बारह, या उसकी दुगुनी, हे मुनीश्वर।

One in each ear. Six or sixteen on each arm. On the hands, twelve, the count of the suns, or twice that, lord of sages.

Word by wordपदार्थ

एक-एकम् (eka-ekam) — one eachएक-एककर्णयोः (karṇayoḥ) — in the earsकानोंमेंषट् (ṣaṭ) — sixछःषट् (ṣaṭ) — sixछःबाह्वोः (bāhvoḥ) — on the armsभुजाओंमेंषोडश (ṣoḍaśa) — sixteenसोलहषोडश (ṣoḍaśa) — sixteenसोलहकरयोः (karayoḥ) — on the handsहाथोंमेंरवि-मानेन (ravi-mānena) — by the count of the suns, twelveसूर्योंकी संख्यासे, बारहद्वि-गुणेन (dvi-guṇena) — doubledदुगुनीमुनि-ईश्वर (muni-īśvara) — lord of sagesहे मुनीश्वर

Verse 39

३९39 सङ्ख्या प्रीतिधृता येन सोऽपि शैवजनः परः। शिववत्पूजनीयो हि वन्द्यः सर्वैरभीक्ष्णशः॥ ३९

saṅkhyā prītidhṛtā yena so'pi śaivajanaḥ paraḥ | śivavatpūjanīyo hi vandyaḥ sarvairabhīkṣṇaśaḥ 39 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.39. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जिसने प्रेमसे इतनी संख्यामें रुद्राक्ष धारण किये, वह भी श्रेष्ठ शिवभक्त है। वह शिवके समान पूजनीय है और सबके लिये बार-बार वन्दनीय है।

Whoever wears this number with love is also a devotee of Śiva of the highest kind. He is to be worshipped like Śiva and honoured by all again and again.

Word by wordपदार्थ

सङ्ख्या (saṅkhyā) — this numberयह संख्याप्रीति-धृता (prīti-dhṛtā) — worn with loveप्रेमसे धारण कीयेन (yena) — by whomजिसनेसः (saḥ) — heवहअपि (api) — tooभीशैव-जनः (śaiva-janaḥ) — devotee of Śivaशिवभक्तपरः (paraḥ) — highestश्रेष्ठशिव-वत् (śiva-vat) — like Śivaशिवके समानपूजनीयः (pūjanīyaḥ) — to be worshippedपूजनीयहि (hi) — trulyसचमुचवन्द्यः (vandyaḥ) — to be honouredवन्दनीयसर्वैः (sarvaiḥ) — by allसबके लियेअभीक्ष्णशः (abhīkṣṇaśaḥ) — again and againबार-बार

Verse 40

४०40 शिरसीशानमन्त्रेण कर्णे तत्पुरुषेण च। अघोरेण गले धार्यं तेनैव हृदयेऽपि च॥ ४०

śirasīśānamantreṇa karṇe tatpuruṣeṇa ca | aghoreṇa gale dhāryaṃ tenaiva hṛdaye'pi ca 40 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.40. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सिरपर ईशान मन्त्रसे और कानमें तत्पुरुष मन्त्रसे रुद्राक्ष धारण करे। गलेमें अघोर मन्त्रसे, और उसी मन्त्रसे हृदयपर भी।

Wear the bead on the head with the īśāna mantra and in the ear with the tatpuruṣa mantra. Wear it on the neck with the aghora mantra, and on the heart with that same mantra.

Word by wordपदार्थ

शिरसि (śirasi) — on the headसिरपरईशान-मन्त्रेण (īśāna-mantreṇa) — with the īśāna mantraईशान मन्त्रसेकर्णे (karṇe) — in the earकानमेंतत्पुरुषेण (tatpuruṣeṇa) — with the tatpuruṣa mantraतत्पुरुष मन्त्रसेच (ca) — andऔरअघोरेण (aghoreṇa) — with the aghora mantraअघोर मन्त्रसेगले (gale) — on the neckगलेमेंधार्यम् (dhāryam) — should be wornधारण करना चाहियेतेन (tena) — with thatउसीसेएव (eva) — sameहीहृदये (hṛdaye) — on the heartहृदयपरअपि (api) — alsoभीच (ca) — andऔर

Verse 41

४१41 अघोरबीजमन्त्रेण करयोर्धारयेत्सुधीः। पञ्चदशाक्षग्रथितां वामदेवेन चोदरे॥ ४१

aghorabījamantreṇa karayordhārayetsudhīḥ | pañcadaśākṣagrathitāṃ vāmadevena codare 41 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.41. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

बुद्धिमान् अघोरके बीज मन्त्रसे हाथोंमें रुद्राक्ष धारण करे। पेटपर पन्द्रह दानोंकी गूँथी माला वामदेव मन्त्रसे पहने।

The wise one should wear beads on the hands with the seed mantra of aghora. On the belly he should wear a string of fifteen beads with the vāmadeva mantra.

Word by wordपदार्थ

अघोर-बीज-मन्त्रेण (aghora-bīja-mantreṇa) — with the seed mantra of aghoraअघोरके बीज मन्त्रसेकरयोः (karayoḥ) — on the handsहाथोंमेंधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करेसु-धीः (su-dhīḥ) — the wise oneबुद्धिमान्पञ्चदश-अक्ष-ग्रथिताम् (pañcadaśa-akṣa-grathitām) — strung with fifteen beadsपन्द्रह दानोंकी गूँथी हुईवामदेवेन (vāmadevena) — with the vāmadeva mantraवामदेव मन्त्रसेच (ca) — andऔरउदरे (udare) — on the bellyपेटपर

Verse 42

४२42 पञ्चब्रह्माभिरङ्गैश्च त्रिमालां पञ्च सप्त च। अथ वा मूलमन्त्रेण सर्वानक्षांस्तु धारयेत्॥ ४२

pañcabrahmābhiraṅgaiśca trimālāṃ pañca sapta ca | atha vā mūlamantreṇa sarvānakṣāṃstu dhārayet 42 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.42. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

पाँच ब्रह्म मन्त्रों और अंग मन्त्रोंसे तीन, पाँच या सात मालाएँ धारण करे। अथवा मूल मन्त्रसे ही सब दाने धारण करे।

With the five brahma mantras and the limb mantras, wear three, five or seven strings. Or else wear all the beads with the root mantra.

Word by wordपदार्थ

पञ्च-ब्रह्मभिः (pañca-brahmabhiḥ) — with the five brahma mantrasपाँच ब्रह्म मन्त्रोंसेअङ्गैः (aṅgaiḥ) — with the limb mantrasअंग मन्त्रोंसेच (ca) — andऔरत्रि-मालाम् (tri-mālām) — three stringsतीन मालाएँपञ्च (pañca) — fiveपाँचसप्त (sapta) — sevenसातच (ca) — orयाअथ (atha) — orअथवावा (vā) — elseयामूल-मन्त्रेण (mūla-mantreṇa) — with the root mantraमूल मन्त्रसेसर्वान् (sarvān) — allसबअक्षान् (akṣān) — the beadsदानेतु (tu) — indeedहीधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करे

Verse 43

४३43 मद्यं मांसं तु लशुनं पलाण्डुं शिग्रुमेव च। श्लेष्मान्तकं विड्वराहं भक्षणे वर्जयेत्ततः॥ ४३

madyaṃ māṃsaṃ tu laśunaṃ palāṇḍuṃ śigrumeva ca | śleṣmāntakaṃ viḍvarāhaṃ bhakṣaṇe varjayettataḥ 43 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.43. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तब रुद्राक्षधारी खानेमें मदिरा, मांस, लहसुन, प्याज, सहिजन, लसोड़ा और ग्राम्य सूअरका त्याग कर दे।

Then the wearer should give up eating liquor, meat, garlic, onion, drumstick, lasoḍā fruit and the village pig.

Word by wordपदार्थ

मद्यम् (madyam) — liquorमदिरामांसम् (māṃsam) — meatमांसतु (tu) — andऔरलशुनम् (laśunam) — garlicलहसुनपलाण्डुम् (palāṇḍum) — onionप्याजशिग्रुम् (śigrum) — drumstickसहिजनएव (eva) — alsoभीच (ca) — andऔरश्लेष्मान्तकम् (śleṣmāntakam) — lasoḍā fruitलसोड़ाविट्-वराहम् (viṭ-varāham) — the village pigग्राम्य सूअरभक्षणे (bhakṣaṇe) — in eatingखानेमेंवर्जयेत् (varjayet) — should give upत्याग देततः (tataḥ) — thenतब

Verse 44

४४44 वलक्षं रुद्राक्षं द्विजतनुभिरेवेह विहितं सुरक्तं क्षत्राणां प्रमुदितमुमे पीतमसकृत्। ततो वैश्यैर्धार्यं प्रतिदिवसमावश्यकमहो तथा कृष्णं शूद्रैः श्रुतिगदितमार्गोऽयमगजे॥ ४४

valakṣaṃ rudrākṣaṃ dvijatanubhireveha vihitaṃ | suraktaṃ kṣatrāṇāṃ pramuditamume pītamasakṛt | tato vaiśyairdhāryaṃ pratidivasamāvaśyakamaho | tathā kṛṣṇaṃ śūdraiḥ śrutigaditamārgo'yamagaje 44 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.44. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे उमा! यहाँ सफेद रुद्राक्ष केवल ब्राह्मणोंके लिये विहित है। गहरा लाल क्षत्रियोंके लिये हितकर कहा गया है। वैश्योंको प्रतिदिन बार-बार पीला रुद्राक्ष धारण करना आवश्यक है। शूद्रोंको काला। हे गिरिराजकुमारी! यह वेदमें कहा मार्ग है।

Umā, here the white rudrākṣa is prescribed only for brāhmaṇas. Deep red is declared good for kṣatriyas. Vaiśyas truly need to wear yellow every day, again and again. Śūdras wear black. Daughter of the mountain, this is the way the Veda tells.

Word by wordपदार्थ

वलक्षम् (valakṣam) — whiteसफेदरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षद्विज-तनुभिः (dvija-tanubhiḥ) — by those born brāhmaṇaब्राह्मणोंके लियेएव (eva) — onlyहीइह (iha) — hereयहाँविहितम् (vihitam) — is prescribedविहित हैसु-रक्तम् (su-raktam) — deep redगहरा लालक्षत्राणाम् (kṣatrāṇām) — for kṣatriyasक्षत्रियोंके लियेप्रमुदितम् (pramuditam) — is declared goodहितकर कहा गया हैउमे (ume) — Umāहे उमापीतम् (pītam) — yellowपीलाअसकृत् (asakṛt) — again and againबार-बारततः (tataḥ) — thenफिरवैश्यैः (vaiśyaiḥ) — by vaiśyasवैश्योंकोधार्यम् (dhāryam) — to be wornधारण करनाप्रतिदिवसम् (pratidivasam) — every dayप्रतिदिनआवश्यकम् (āvaśyakam) — is needfulआवश्यक हैअहो (aho) — trulyसचमुचतथा (tathā) — andऔरकृष्णम् (kṛṣṇam) — blackकालाशूद्रैः (śūdraiḥ) — by śūdrasशूद्रोंकोश्रुति-गदित-मार्गः (śruti-gadita-mārgaḥ) — the way the Veda tellsवेदमें कहा मार्गअयम् (ayam) — thisयहअगजे (agaje) — daughter of the mountainहे गिरिराजकुमारी

Verse 45

४५45 वर्णी वनी गृहयतिर्नियमेन दध्या- देतद्रहस्यपरमो न हि जातु तिष्ठेत्। रुद्राक्षधारणमिदं सुकृतैश्च लभ्यं त्यक्त्वेदमेतदखिलान्नरकान् प्रयान्ति॥ ४५

varṇī vanī gṛhayatirniyamena dadhyā- | detadrahasyaparamo na hi jātu tiṣṭhet | rudrākṣadhāraṇamidaṃ sukṛtaiśca labhyaṃ | tyaktvedametadakhilānnarakān prayānti 45 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.45. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ब्रह्मचारी, वानप्रस्थ, गृहस्थ और संन्यासी, सब नियमसे इसे धारण करें। कोई कभी इसके बिना न रहे। यह परम रहस्य है। रुद्राक्ष धारण करनेका अवसर पुण्योंसे मिलता है। इसे छोड़नेवाले सब नरकोंमें जाते हैं।

The student, the forest-dweller, the householder and the renouncer should wear it as a rule. No one should ever stay without it. This is the highest secret. Wearing the rudrākṣa is won by good deeds. Those who give it up go to all the hells.

Word by wordपदार्थ

वर्णी (varṇī) — the studentब्रह्मचारीवनी (vanī) — the forest-dwellerवानप्रस्थगृह-यतिः (gṛha-yatiḥ) — the householder and the renouncerगृहस्थ और संन्यासीनियमेन (niyamena) — as a ruleनियमसेदध्यात् (dadhyāt) — should wearधारण करेएतत् (etat) — thisयहरहस्य-परमः (rahasya-paramaḥ) — the highest secretपरम रहस्यन (na) — notनहि (hi) — indeedहीजातु (jātu) — everकभीतिष्ठेत् (tiṣṭhet) — should stayरहेरुद्राक्ष-धारणम् (rudrākṣa-dhāraṇam) — wearing the rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करनाइदम् (idam) — thisयहसुकृतैः (sukṛtaiḥ) — by good deedsपुण्योंसेच (ca) — andऔरलभ्यम् (labhyam) — is wonमिलता हैत्यक्त्वा (tyaktvā) — giving upछोड़करइदम् (idam) — thisइसेएतत् (etat) — itइसकोअखिलान् (akhilān) — allसबनरकान् (narakān) — hellsनरकोंमेंप्रयान्ति (prayānti) — goजाते हैं

Verse 46

४६46 आदावामलकास्ततो लघुतरा रुग्णास्ततः कण्टकैः सन्दष्टाः कृमिभिस्तनूपकरणच्छिद्रेण हीनास्तथा। धार्या नैव शुभेप्सुभिश्चणकवद् रुद्राक्षमप्यन्ततो रुद्राक्षो मम लिङ्गमङ्गलमुमे सूक्ष्मं प्रशस्तं सदा॥ ४६

ādāvāmalakāstato laghutarā rugṇāstataḥ kaṇṭakaiḥ | sandaṣṭāḥ kṛmibhistanūpakaraṇacchidreṇa hīnāstathā | dhāryā naiva śubhepsubhiścaṇakavad rudrākṣamapyantato | rudrākṣo mama liṅgamaṅgalamume sūkṣmaṃ praśastaṃ sadā 46 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.46. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

रुद्राक्ष आँवलेके बराबरसे लेकर उससे छोटे होते हैं। कल्याण चाहनेवाले ऐसे रुद्राक्ष न पहनें जो रोगी हों, काँटोंसे रहित हों, कीड़ोंसे कटे हों या जिनमें धागेका छेद न हो। चनेके बराबर रुद्राक्ष भी पहना जा सकता है। हे उमा! रुद्राक्ष मेरा मंगलमय लिंग है। छोटा रुद्राक्ष सदा श्रेष्ठ माना गया है।

The beads go from the size of an āmalaka down to smaller ones. Those who want good should not wear beads that are diseased, lack points, are bitten by worms or have no hole for the thread. Even a bead the size of a chickpea may be worn. Umā, the rudrākṣa is my auspicious liṅga. The small one is always praised.

Word by wordपदार्थ

आदौ (ādau) — firstपहलेआमलकाः (āmalakāḥ) — like āmalaka fruitsआँवलेके बराबरततः (tataḥ) — thenफिरलघुतराः (laghutarāḥ) — smallerछोटेरुग्णाः (rugṇāḥ) — diseasedरोगीततः (tataḥ) — thenफिरकण्टकैः (kaṇṭakaiḥ) — of pointsकाँटोंसेसन्दष्टाः (sandaṣṭāḥ) — bittenकटे हुएकृमिभिः (kṛmibhiḥ) — by wormsकीड़ोंसेतनु-उपकरण-छिद्रेण (tanu-upakaraṇa-chidreṇa) — the hole for the threadधागेके छेदसेहीनाः (hīnāḥ) — withoutरहिततथा (tathā) — andतथाधार्याः (dhāryāḥ) — to be wornधारण करने योग्यन (na) — notनहींएव (eva) — at allहीशुभ-ईप्सुभिः (śubha-īpsubhiḥ) — by those who want goodकल्याण चाहनेवालोंकोचणक-वत् (caṇaka-vat) — like a chickpeaचनेके बराबररुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षअपि (api) — evenभीअन्ततः (antataḥ) — at the leastकम-से-कमरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्षमम (mama) — myमेरालिङ्ग-मङ्गलम् (liṅga-maṅgalam) — auspicious liṅgaमंगलमय लिंगउमे (ume) — Umāहे उमासूक्ष्मम् (sūkṣmam) — smallछोटाप्रशस्तम् (praśastam) — praisedश्रेष्ठसदा (sadā) — alwaysसदा

Verse 47

४७47 सर्वाश्रमाणां वर्णानां स्त्रीशूद्राणां शिवाज्ञया। धार्याः सदैव रुद्राक्षा यतीनां प्रणवेन हि॥ ४७

sarvāśramāṇāṃ varṇānāṃ strīśūdrāṇāṃ śivājñayā | dhāryāḥ sadaiva rudrākṣā yatīnāṃ praṇavena hi 47 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.47. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

शिवकी आज्ञासे सब आश्रमों और वर्णोंके लोग, स्त्रियाँ और शूद्र सदा रुद्राक्ष धारण करें। संन्यासी उन्हें प्रणवसे धारण करें।

By Śiva's command, people of all stages of life and all classes, women and śūdras, should always wear rudrākṣas. Renouncers wear them with oṃ.

Word by wordपदार्थ

सर्व-आश्रमाणाम् (sarva-āśramāṇām) — for all stages of lifeसब आश्रमोंकेवर्णानाम् (varṇānām) — for all classesवर्णोंकेस्त्री-शूद्राणाम् (strī-śūdrāṇām) — for women and śūdrasस्त्रियों और शूद्रोंकेशिव-आज्ञया (śiva-ājñayā) — by Śiva's commandशिवकी आज्ञासेधार्याः (dhāryāḥ) — should be wornधारण करने चाहियेसदा (sadā) — alwaysसदाएव (eva) — justहीरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्षयतीनाम् (yatīnām) — for renouncersसंन्यासियोंकेप्रणवेन (praṇavena) — with oṃप्रणवसेहि (hi) — indeedही

Verse 48

४८48 दिवा बिभ्रद्रात्रिकृतै रात्रौ बिभ्रद्दिवाकृतैः। प्रातर्मध्याह्नसायाह्ने मुच्यते सर्वपातकैः॥ ४८

divā bibhradrātrikṛtai rātrau bibhraddivākṛtaiḥ | prātarmadhyāhnasāyāhne mucyate sarvapātakaiḥ 48 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.48. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दिनमें इसे धारण करनेवाला रातमें किये पापोंसे छूटता है। रातमें धारण करनेवाला दिनमें किये पापोंसे छूटता है। सुबह, दोपहर और शाम धारण करनेवाला सब पापोंसे छूट जाता है।

Wearing it by day frees one from sins done at night. Wearing it by night frees one from sins done by day. Wearing it at dawn, noon and evening frees one from all sins.

Word by wordपदार्थ

दिवा (divā) — by dayदिनमेंबिभ्रत् (bibhrat) — wearingधारण करता हुआरात्रि-कृतैः (rātri-kṛtaiḥ) — from sins done at nightरातमें किये पापोंसेरात्रौ (rātrau) — by nightरातमेंबिभ्रत् (bibhrat) — wearingधारण करता हुआदिवा-कृतैः (divā-kṛtaiḥ) — from sins done by dayदिनमें किये पापोंसेप्रातः-मध्याह्न-सायाह्ने (prātaḥ-madhyāhna-sāyāhne) — at dawn, noon and eveningसुबह, दोपहर और शाममुच्यते (mucyate) — is freedछूट जाता हैसर्व-पातकैः (sarva-pātakaiḥ) — from all sinsसब पापोंसे

Verse 49

४९49 ये त्रिपुण्ड्रधरा लोके जटाधारिण एव ये। ये रुद्राक्षधरास्ते वै यमलोकं प्रयान्ति न॥ ४९

ye tripuṇḍradharā loke jaṭādhāriṇa eva ye | ye rudrākṣadharāste vai yamalokaṃ prayānti na 49 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.49. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

लोकमें जो त्रिपुण्ड्र धारण करते हैं, जो जटाधारी हैं और जो रुद्राक्ष धारण करते हैं, वे निश्चय ही यमलोक नहीं जाते।

In the world, those who wear the three lines of ash, those who wear matted hair, and those who wear rudrākṣa surely do not go to the world of Yama.

Word by wordपदार्थ

ये (ye) — those whoजोत्रिपुण्ड्र-धराः (tripuṇḍra-dharāḥ) — wear the three lines of ashत्रिपुण्ड्र धारण करनेवालेलोके (loke) — in the worldलोकमेंजटा-धारिणः (jaṭā-dhāriṇaḥ) — wear matted hairजटाधारीएव (eva) — alsoभीये (ye) — those whoजोये (ye) — those whoजोरुद्राक्ष-धराः (rudrākṣa-dharāḥ) — wear rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करनेवालेते (te) — theyवेवै (vai) — surelyनिश्चय हीयम-लोकम् (yama-lokam) — to the world of Yamaयमलोकप्रयान्ति (prayānti) — goजातेन (na) — notनहीं

Verse 50

५०50 रुद्राक्षमेकं शिरसा बिभर्ति तथा त्रिपुण्ड्रं च ललाटमध्ये। पञ्चाक्षरं ये हि जपन्ति मन्त्रं पूज्या भवद्भिः खलु ते हि साधवः॥ ५०

rudrākṣamekaṃ śirasā bibharti | tathā tripuṇḍraṃ ca lalāṭamadhye | pañcākṣaraṃ ye hi japanti mantraṃ | pūjyā bhavadbhiḥ khalu te hi sādhavaḥ 50 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.50. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

जो सिरपर एक रुद्राक्ष और ललाटके बीचमें त्रिपुण्ड्र धारण करते हैं और पाँच अक्षरोंका मन्त्र जपते हैं, वे निश्चय ही आपके लिये पूजनीय हैं। वे सचमुच साधु हैं।

Some wear one rudrākṣa on the head and the three lines of ash in the middle of the forehead, and repeat the mantra of five syllables. You must surely honour them. They are truly good people.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षएकम् (ekam) — oneएकशिरसा (śirasā) — on the headसिरपरबिभर्ति (bibharti) — wearsधारण करता हैतथा (tathā) — andतथात्रिपुण्ड्रम् (tripuṇḍram) — the three lines of ashत्रिपुण्ड्रच (ca) — andऔरललाट-मध्ये (lalāṭa-madhye) — in the middle of the foreheadललाटके बीचमेंपञ्च-अक्षरम् (pañca-akṣaram) — of five syllablesपाँच अक्षरोंकाये (ye) — whoजोहि (hi) — indeedहीजपन्ति (japanti) — repeatजपते हैंमन्त्रम् (mantram) — the mantraमन्त्रपूज्याः (pūjyāḥ) — to be honouredपूजनीयभवद्भिः (bhavadbhiḥ) — by youआपके लियेखलु (khalu) — surelyनिश्चय हीते (te) — theyवेहि (hi) — trulyसचमुचसाधवः (sādhavaḥ) — good peopleसाधु

Verse 51

५१51 यस्याङ्गे नास्ति रुद्राक्षस्त्रिपुण्ड्रं भालपट्टके। मुखे पञ्चाक्षरं नास्ति तमानय यमालयम्॥ ५१

yasyāṅge nāsti rudrākṣastripuṇḍraṃ bhālapaṭṭake | mukhe pañcākṣaraṃ nāsti tamānaya yamālayam 51 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.51. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v51. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

जिसके शरीरपर रुद्राक्ष नहीं, ललाटपर त्रिपुण्ड्र नहीं और मुखमें पंचाक्षर मन्त्र नहीं, उसीको यमलोकमें ले आओ।

Bring to the house of Yama only the one who has no rudrākṣa on his body, no three lines of ash on his forehead, and no five-syllable mantra in his mouth.

Word by wordपदार्थ

यस्य (yasya) — whoseजिसकेअङ्गे (aṅge) — on the bodyशरीरपरन (na) — noनहींअस्ति (asti) — isहैरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्षत्रिपुण्ड्रम् (tripuṇḍram) — the three lines of ashत्रिपुण्ड्रभाल-पट्टके (bhāla-paṭṭake) — on the foreheadललाटपरमुखे (mukhe) — in the mouthमुखमेंपञ्च-अक्षरम् (pañca-akṣaram) — the five-syllable mantraपंचाक्षर मन्त्रन (na) — notनहींअस्ति (asti) — isहैतम् (tam) — himउसेआनय (ānaya) — bringले आओयम-आलयम् (yama-ālayam) — to the house of Yamaयमलोकमें

Verse 52

५२52 ज्ञात्वा ज्ञात्वा तत्प्रभावं भस्मरुद्राक्षधारिणः। ते पूज्याः सर्वदास्माकं नो नेतव्याः कदाचन॥ ५२

jñātvā jñātvā tatprabhāvaṃ bhasmarudrākṣadhāriṇaḥ | te pūjyāḥ sarvadāsmākaṃ no netavyāḥ kadācana 52 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.52. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v52. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

भस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालोंके प्रभावको भली भाँति जान लो। वे हमारे लिये सदा पूजनीय हैं। उन्हें कभी यहाँ नहीं लाना चाहिये।

Know well the power of those who wear ash and rudrākṣa. We must always honour them. They must never be brought here.

Word by wordपदार्थ

ज्ञात्वा (jñātvā) — knowingजानकरज्ञात्वा (jñātvā) — knowing wellभली भाँति जानकरतत्-प्रभावम् (tat-prabhāvam) — their powerउनका प्रभावभस्म-रुद्राक्ष-धारिणः (bhasma-rudrākṣa-dhāriṇaḥ) — those who wear ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालेते (te) — theyवेपूज्याः (pūjyāḥ) — to be honouredपूजनीयसर्वदा (sarvadā) — alwaysसदाअस्माकम् (asmākam) — by usहमारे लियेनो (no) — notनहींनेतव्याः (netavyāḥ) — to be broughtलाये जाने चाहियेकदाचन (kadācana) — everकभी

Verse 53

५३53 एवमाज्ञापयामास कालोऽपि निजकिङ्करान्। तथेति मत्वा ते सर्वे तूष्णीमासन्सुविस्मिताः॥ ५३

evamājñāpayāmāsa kālo'pi nijakiṅkarān | tatheti matvā te sarve tūṣṇīmāsansuvismitāḥ 53 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.53. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v53. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

इस प्रकार कालने भी अपने सेवकोंको आज्ञा दी। उन सबने "ऐसा ही हो" मान लिया। बड़े विस्मित होकर वे चुप हो गये।

Thus Kāla himself commanded his own servants. They all took it as "so be it". Much amazed, they fell silent.

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam) — thusइस प्रकारआज्ञापयामास (ājñāpayāmāsa) — commandedआज्ञा दीकालः (kālaḥ) — Kālaकालनेअपि (api) — himselfभीनिज-किङ्करान् (nija-kiṅkarān) — his own servantsअपने सेवकोंकोतथा-इति (tathā-iti) — "so be it""ऐसा ही हो"मत्वा (matvā) — taking it asमानकरते (te) — theyवेसर्वे (sarve) — allसबतूष्णीम् (tūṣṇīm) — silentचुपआसन् (āsan) — becameहो गयेसु-विस्मिताः (su-vismitāḥ) — much amazedबड़े विस्मित

Verse 54

५४54 अत एव महादेवि रुद्राक्षोऽप्यघनाशनः। तद्धरो मत्प्रियः शुद्धोऽत्यघवानपि पार्वति॥ ५४

ata eva mahādevi rudrākṣo'pyaghanāśanaḥ | taddharo matpriyaḥ śuddho'tyaghavānapi pārvati 54 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.54. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v54. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इसलिये हे महादेवी! रुद्राक्ष पापका नाश करता है। हे पार्वती! उसे धारण करनेवाला बहुत पापी हो तो भी मुझे प्रिय और शुद्ध है।

So, great Goddess, the rudrākṣa destroys sin. Pārvatī, one who wears it is dear to me and pure, even if he is very sinful.

Word by wordपदार्थ

अतः (ataḥ) — soइसलियेएव (eva) — justहीमहा-देवि (mahā-devi) — great Goddessहे महादेवीरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्षअपि (api) — indeedभीअघ-नाशनः (agha-nāśanaḥ) — destroys sinपापका नाश करनेवालातत्-धरः (tat-dharaḥ) — one who wears itउसे धारण करनेवालामत्-प्रियः (mat-priyaḥ) — dear to meमुझे प्रियशुद्धः (śuddhaḥ) — pureशुद्धअति-अघवान् (ati-aghavān) — very sinfulबहुत पापीअपि (api) — even ifभी होपार्वति (pārvati) — Pārvatīहे पार्वती

Verse 55

५५55 हस्ते बाहौ तथा मूर्ध्नि रुद्राक्षं धारयेत्तु यः। अवध्यः सर्वभूतानां रुद्ररूपी चरेद्भुवि॥ ५५

haste bāhau tathā mūrdhni rudrākṣaṃ dhārayettu yaḥ | avadhyaḥ sarvabhūtānāṃ rudrarūpī caredbhuvi 55 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.55. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v55. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो हाथ, भुजा और सिरपर रुद्राक्ष धारण करता है, उसे कोई प्राणी मार नहीं सकता। वह रुद्ररूप होकर पृथ्वीपर विचरता है।

One who wears rudrākṣa on the hand, the arm and the head cannot be slain by any being. He moves on earth in the form of Rudra.

Word by wordपदार्थ

हस्ते (haste) — on the handहाथमेंबाहौ (bāhau) — on the armभुजामेंतथा (tathā) — andतथामूर्ध्नि (mūrdhni) — on the headसिरपररुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षधारयेत् (dhārayet) — wearsधारण करता हैतु (tu) — andतोयः (yaḥ) — whoजोअवध्यः (avadhyaḥ) — cannot be slainअवध्यसर्व-भूतानाम् (sarva-bhūtānām) — by any beingसब प्राणियोंसेरुद्र-रूपी (rudra-rūpī) — in the form of Rudraरुद्ररूप होकरचरेत् (caret) — movesविचरता हैभुवि (bhuvi) — on earthपृथ्वीपर

Verse 56

५६56 सुरासुराणां सर्वेषां वन्दनीयः सदा स वै। पूजनीयो हि दृष्टस्य पापहा च यथा शिवः॥ ५६

surāsurāṇāṃ sarveṣāṃ vandanīyaḥ sadā sa vai | pūjanīyo hi dṛṣṭasya pāpahā ca yathā śivaḥ 56 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.56. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v56. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वह सब देवताओं और असुरोंके लिये सदा वन्दनीय और पूजनीय है। शिवके समान वह अपने देखनेवालेके पाप हर लेता है।

He is surely always to be honoured and worshipped by all gods and demons. Like Śiva, he removes the sins of whoever sees him.

Word by wordपदार्थ

सुर-असुराणाम् (sura-asurāṇām) — of gods and demonsदेवताओं और असुरोंकेसर्वेषाम् (sarveṣām) — of allसबवन्दनीयः (vandanīyaḥ) — to be honouredवन्दनीयसदा (sadā) — alwaysसदासः (saḥ) — heवहवै (vai) — surelyनिश्चय हीपूजनीयः (pūjanīyaḥ) — to be worshippedपूजनीयहि (hi) — indeedहीदृष्टस्य (dṛṣṭasya) — of the one who sees himदेखनेवालेकेपाप-हा (pāpa-hā) — removes sinsपाप हरनेवालाच (ca) — andऔरयथा (yathā) — likeजैसेशिवः (śivaḥ) — Śivaशिव

Verse 57

५७57 ध्यानज्ञानावमुक्तोऽपि रुद्राक्षं धारयेत्तु यः। सर्वपापविनिर्मुक्तः स याति परमां गतिम्॥ ५७

dhyānajñānāvamukto'pi rudrākṣaṃ dhārayettu yaḥ | sarvapāpavinirmuktaḥ sa yāti paramāṃ gatim 57 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.57. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v57. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ध्यान और ज्ञानसे रहित होकर भी जो रुद्राक्ष धारण करता है, वह सब पापोंसे छूटकर परम गति पाता है।

Even one without meditation or knowledge who wears rudrākṣa is freed from all sins. He reaches the highest state.

Word by wordपदार्थ

ध्यान-ज्ञान-अवमुक्तः (dhyāna-jñāna-avamuktaḥ) — without meditation or knowledgeध्यान और ज्ञानसे रहितअपि (api) — evenभीरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षधारयेत् (dhārayet) — wearsधारण करता हैतु (tu) — butतोयः (yaḥ) — whoजोसर्व-पाप-विनिर्मुक्तः (sarva-pāpa-vinirmuktaḥ) — freed from all sinsसब पापोंसे छूटकरसः (saḥ) — heवहयाति (yāti) — reachesपाता हैपरमाम् (paramām) — the highestपरमगतिम् (gatim) — stateगति

Verse 58

५८58 रुद्राक्षेण जपन्मन्त्रं पुण्यं कोटिगुणं भवेत्। दशकोटिगुणं पुण्यं धारणाल्लभते नरः॥ ५८

rudrākṣeṇa japanmantraṃ puṇyaṃ koṭiguṇaṃ bhavet | daśakoṭiguṇaṃ puṇyaṃ dhāraṇāllabhate naraḥ 58 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.58. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v58. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रुद्राक्षसे मन्त्र जपनेपर पुण्य करोड़ गुना होता है। उसे धारण करनेसे मनुष्य दस करोड़ गुना पुण्य पाता है।

Repeating a mantra with a rudrākṣa makes the merit ten million times greater. By wearing it a man gains a hundred million times the merit.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्षेण (rudrākṣeṇa) — with a rudrākṣaरुद्राक्षसेजपन् (japan) — repeatingजपते हुएमन्त्रम् (mantram) — a mantraमन्त्रपुण्यम् (puṇyam) — meritपुण्यकोटि-गुणम् (koṭi-guṇam) — ten million timesकरोड़ गुनाभवेत् (bhavet) — becomesहोता हैदश-कोटि-गुणम् (daśa-koṭi-guṇam) — a hundred million timesदस करोड़ गुनापुण्यम् (puṇyam) — meritपुण्यधारणात् (dhāraṇāt) — by wearing itधारण करनेसेलभते (labhate) — gainsपाता हैनरः (naraḥ) — a manमनुष्य

Verse 59

५९59 यावत्कालं हि जीवस्य शरीरस्थो भवेत्स वै। तावत्कालं स्वल्पमृत्युर्न तं देवि विबाधते॥ ५९

yāvatkālaṃ hi jīvasya śarīrastho bhavetsa vai | tāvatkālaṃ svalpamṛtyurna taṃ devi vibādhate 59 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.59. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v59. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे देवी! जबतक रुद्राक्ष प्राणीके शरीरपर रहता है, तबतक अकाल मृत्यु उसे नहीं सताती।

Goddess, as long as the rudrākṣa stays on a living being's body, early death does not trouble him.

Word by wordपदार्थ

यावत्-कालम् (yāvat-kālam) — as long asजबतकहि (hi) — indeedहीजीवस्य (jīvasya) — of a living beingप्राणीकेशरीर-स्थः (śarīra-sthaḥ) — on the bodyशरीरपरभवेत् (bhavet) — staysरहता हैसः (saḥ) — itवहवै (vai) — indeedहीतावत्-कालम् (tāvat-kālam) — so longतबतकस्वल्प-मृत्युः (svalpa-mṛtyuḥ) — early deathअकाल मृत्युन (na) — notनहींतम् (tam) — himउसेदेवि (devi) — Goddessहे देवीविबाधते (vibādhate) — troublesसताती

Verse 60

६०60 त्रिपुण्ड्रेण च संयुक्तं रुद्राक्षाविलसाङ्गकम्। मृत्युञ्जयं जपन्तं च दृष्ट्वा रुद्रफलं लभेत्॥ ६०

tripuṇḍreṇa ca saṃyuktaṃ rudrākṣāvilasāṅgakam | mṛtyuñjayaṃ japantaṃ ca dṛṣṭvā rudraphalaṃ labhet 60 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.60. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

कोई त्रिपुण्ड्रसे युक्त हो, उसके अंग रुद्राक्षोंसे सुशोभित हों और वह मृत्युंजय मन्त्र जप रहा हो। उसे देखकर मनुष्य रुद्रदर्शनका फल पाता है।

A person may be marked with the three lines of ash, his limbs shining with rudrākṣas, repeating the mṛtyuñjaya mantra. Seeing him, one gains the fruit of seeing Rudra.

Word by wordपदार्थ

त्रिपुण्ड्रेण (tripuṇḍreṇa) — with the three lines of ashत्रिपुण्ड्रसेच (ca) — andऔरसंयुक्तम् (saṃyuktam) — markedयुक्तरुद्राक्ष-आविलस-अङ्गकम् (rudrākṣa-āvilasa-aṅgakam) — whose limbs shine with rudrākṣasरुद्राक्षोंसे सुशोभित अंगोंवालामृत्युञ्जयम् (mṛtyuñjayam) — the mṛtyuñjaya mantraमृत्युंजय मन्त्रजपन्तम् (japantam) — repeatingजपते हुएच (ca) — andऔरदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — seeingदेखकररुद्र-फलम् (rudra-phalam) — the fruit of seeing Rudraरुद्रदर्शनका फललभेत् (labhet) — one gainsपाता है

Verse 61

६१61 पञ्चदेवप्रियश्चैव सर्वदेवप्रियस्तथा। सर्वमन्त्राञ्जपेद्भक्तो रुद्राक्षमालया प्रिये॥ ६१

pañcadevapriyaścaiva sarvadevapriyastathā | sarvamantrāñjapedbhakto rudrākṣamālayā priye 61 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.61. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे प्रिये! पाँच देवोंका प्रेमी भक्त हो या सब देवोंका प्रेमी, वह रुद्राक्षकी मालासे सब मन्त्र जप सकता है।

Dear one, a devotee who loves the five gods, or who loves all gods, may repeat all mantras with a rudrākṣa rosary.

Word by wordपदार्थ

पञ्च-देव-प्रियः (pañca-deva-priyaḥ) — one who loves the five godsपाँच देवोंका प्रेमीच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीसर्व-देव-प्रियः (sarva-deva-priyaḥ) — one who loves all godsसब देवोंका प्रेमीतथा (tathā) — alsoतथासर्व-मन्त्रान् (sarva-mantrān) — all mantrasसब मन्त्रजपेत् (japet) — may repeatजप सकता हैभक्तः (bhaktaḥ) — the devoteeभक्तरुद्राक्ष-मालया (rudrākṣa-mālayā) — with a rudrākṣa rosaryरुद्राक्षकी मालासेप्रिये (priye) — dear oneहे प्रिये

Verse 62

६२62 विष्ण्वादिदेवभक्ताश्च धारयेयुर्न संशयः। रुद्रभक्तो विशेषेण रुद्राक्षान्धारयेत्सदा॥ ६२

viṣṇvādidevabhaktāśca dhārayeyurna saṃśayaḥ | rudrabhakto viśeṣeṇa rudrākṣāndhārayetsadā 62 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.62. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

विष्णु आदि देवोंके भक्त भी इन्हें धारण करें, इसमें संशय नहीं। रुद्रभक्तको तो विशेष रूपसे सदा रुद्राक्ष धारण करने चाहिये।

Devotees of Viṣṇu and other gods should wear them too, no doubt. A devotee of Rudra above all should always wear rudrākṣas.

Word by wordपदार्थ

विष्णु-आदि-देव-भक्ताः (viṣṇu-ādi-deva-bhaktāḥ) — devotees of Viṣṇu and other godsविष्णु आदि देवोंके भक्तच (ca) — tooभीधारयेयुः (dhārayeyuḥ) — should wear themधारण करेंन (na) — noनहींसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtसंशयरुद्र-भक्तः (rudra-bhaktaḥ) — a devotee of Rudraरुद्रभक्तविशेषेण (viśeṣeṇa) — above allविशेष रूपसेरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — rudrākṣasरुद्राक्षधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करेसदा (sadā) — alwaysसदा

Verse 63

६३63 रुद्राक्षा विविधाः प्रोक्तास्तेषां भेदान् वदाम्यहम्। शृणु पार्वति सद्भक्त्या भुक्तिमुक्तिफलप्रदान्॥ ६३

rudrākṣā vividhāḥ proktāsteṣāṃ bhedān vadāmyaham | śṛṇu pārvati sadbhaktyā bhuktimuktiphalapradān 63 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.63. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

रुद्राक्ष अनेक प्रकारके कहे गये हैं। मैं उनके भेद बताता हूँ, जो भोग और मोक्ष देते हैं। हे पार्वती! सच्ची भक्तिसे सुनो।

Rudrākṣas are said to be of many kinds. I tell you their kinds, which give enjoyment and liberation. Pārvatī, hear with true devotion.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्षविविधाः (vividhāḥ) — of many kindsअनेक प्रकारकेप्रोक्ताः (proktāḥ) — are said to beकहे गये हैंतेषाम् (teṣām) — theirउनकेभेदान् (bhedān) — kindsभेदवदामि (vadāmi) — tellबताता हूँअहम् (aham) — Iमैंशृणु (śṛṇu) — hearसुनोपार्वति (pārvati) — Pārvatīहे पार्वतीसत्-भक्त्या (sat-bhaktyā) — with true devotionसच्ची भक्तिसेभुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदान् (bhukti-mukti-phala-pradān) — which give enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवाले

Verse 64

६४64 एकवक्त्रः शिवः साक्षाद्भुक्तिमुक्तिफलप्रदः। तस्य दर्शनमात्रेण ब्रह्महत्यां व्यपोहति॥ ६४

ekavaktraḥ śivaḥ sākṣādbhuktimuktiphalapradaḥ | tasya darśanamātreṇa brahmahatyāṃ vyapohati 64 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.64. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

एक मुखवाला रुद्राक्ष साक्षात् शिव है। वह भोग और मोक्ष देता है। उसके केवल दर्शनसे ब्रह्महत्याका पाप दूर हो जाता है।

The one-faced rudrākṣa is Śiva himself. It gives enjoyment and liberation. Merely seeing it removes the sin of killing a brāhmaṇa.

Word by wordपदार्थ

एक-वक्त्रः (eka-vaktraḥ) — the one-facedएक मुखवालाशिवः (śivaḥ) — Śivaशिवसाक्षात् (sākṣāt) — himselfसाक्षात्भुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदः (bhukti-mukti-phala-pradaḥ) — gives enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवालातस्य (tasya) — itsउसकेदर्शन-मात्रेण (darśana-mātreṇa) — by merely seeingकेवल दर्शनसेब्रह्म-हत्याम् (brahma-hatyām) — the sin of killing a brāhmaṇaब्रह्महत्याव्यपोहति (vyapohati) — removesदूर करता है

Verse 65

६५65 यत्र सम्पूजितस्तत्र लक्ष्मीर्दूरतरा न हि। नश्यन्त्युपद्रवाः सर्वे सर्वकामा भवन्ति हि॥ ६५

yatra sampūjitastatra lakṣmīrdūratarā na hi | naśyantyupadravāḥ sarve sarvakāmā bhavanti hi 65 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.65. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

जहाँ उसकी पूजा होती है, वहाँसे लक्ष्मी दूर नहीं होतीं। वहाँ सब उपद्रव नष्ट होते हैं और सब कामनाएँ पूरी होती हैं।

Where it is worshipped, fortune is never far away. All troubles are destroyed there, and all wishes come true.

Word by wordपदार्थ

यत्र (yatra) — whereजहाँसम्पूजितः (sampūjitaḥ) — it is worshippedउसकी पूजा होती हैतत्र (tatra) — thereवहाँलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — fortuneलक्ष्मीदूरतरा (dūratarā) — far awayदूरन (na) — notनहींहि (hi) — indeedहीनश्यन्ति (naśyanti) — are destroyedनष्ट होते हैंउपद्रवाः (upadravāḥ) — troublesउपद्रवसर्वे (sarve) — allसबसर्व-कामाः (sarva-kāmāḥ) — all wishesसब कामनाएँभवन्ति (bhavanti) — come trueपूरी होती हैंहि (hi) — indeedही

Verse 66

६६66 द्विवक्त्रो देवदेवेशः सर्वकामफलप्रदः। विशेषतः स रुद्राक्षो गोवधं नाशयेद् द्रुतम्॥ ६६

dvivaktro devadeveśaḥ sarvakāmaphalapradaḥ | viśeṣataḥ sa rudrākṣo govadhaṃ nāśayed drutam 66 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.66. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

दो मुखवाला रुद्राक्ष देवदेवेश्वर है। वह सब कामनाओंका फल देता है। विशेष रूपसे वह गोहत्याका पाप शीघ्र नष्ट करता है।

The two-faced rudrākṣa is the lord of the god of gods. It gives the fruit of every wish. Above all, it quickly destroys the sin of killing a cow.

Word by wordपदार्थ

द्वि-वक्त्रः (dvi-vaktraḥ) — the two-facedदो मुखवालादेव-देव-ईशः (deva-deva-īśaḥ) — the lord of the god of godsदेवदेवेश्वरसर्व-काम-फल-प्रदः (sarva-kāma-phala-pradaḥ) — gives the fruit of every wishसब कामनाओंका फल देनेवालाविशेषतः (viśeṣataḥ) — above allविशेष रूपसेसः (saḥ) — thatवहरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्षगो-वधम् (go-vadham) — the sin of killing a cowगोहत्यानाशयेत् (nāśayet) — destroysनष्ट करता हैद्रुतम् (drutam) — quicklyशीघ्र

Verse 67

६७67 त्रिवक्त्रो यो हि रुद्राक्षः साक्षात्साधनदः सदा। तत्प्रभावाद्भवेयुर्वै विद्याः सर्वाः प्रतिष्ठिताः॥ ६७

trivaktro yo hi rudrākṣaḥ sākṣātsādhanadaḥ sadā | tatprabhāvādbhaveyurvai vidyāḥ sarvāḥ pratiṣṭhitāḥ 67 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.67. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

तीन मुखवाला रुद्राक्ष सदा साक्षात् साधनाका फल देता है। उसके प्रभावसे सब विद्याएँ प्रतिष्ठित हो जाती हैं।

The three-faced rudrākṣa always directly gives success in practice. By its power all branches of learning become firmly set.

Word by wordपदार्थ

त्रि-वक्त्रः (tri-vaktraḥ) — three-facedतीन मुखवालायः (yaḥ) — whichजोहि (hi) — indeedहीरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्षसाक्षात् (sākṣāt) — directlyसाक्षात्साधन-दः (sādhana-daḥ) — gives success in practiceसाधनाका फल देनेवालासदा (sadā) — alwaysसदातत्-प्रभावात् (tat-prabhāvāt) — by its powerउसके प्रभावसेभवेयुः (bhaveyuḥ) — becomeहो जाती हैंवै (vai) — surelyनिश्चय हीविद्याः (vidyāḥ) — branches of learningविद्याएँसर्वाः (sarvāḥ) — allसबप्रतिष्ठिताः (pratiṣṭhitāḥ) — firmly setप्रतिष्ठित

Verse 68

६८68 चतुर्वक्त्रः स्वयं ब्रह्मा नरहत्यां व्यपोहति। दर्शनात् स्पर्शनात् सद्यश्चतुर्वर्गफलप्रदः॥ ६८

caturvaktraḥ svayaṃ brahmā narahatyāṃ vyapohati | darśanāt sparśanāt sadyaścaturvargaphalapradaḥ 68 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.68. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

चार मुखवाला रुद्राक्ष स्वयं ब्रह्मा है। वह नरहत्याका पाप दूर करता है। उसके दर्शन और स्पर्शसे तुरंत चारों पुरुषार्थ मिलते हैं।

The four-faced rudrākṣa is Brahmā himself. It removes the sin of killing a man. Seeing it or touching it gives the four aims of life at once.

Word by wordपदार्थ

चतुः-वक्त्रः (catuḥ-vaktraḥ) — the four-facedचार मुखवालास्वयम् (svayam) — himselfस्वयंब्रह्मा (brahmā) — Brahmāब्रह्मानर-हत्याम् (nara-hatyām) — the sin of killing a manनरहत्याव्यपोहति (vyapohati) — removesदूर करता हैदर्शनात् (darśanāt) — by seeingदर्शनसेस्पर्शनात् (sparśanāt) — by touchingस्पर्शसेसद्यः (sadyaḥ) — at onceतुरंतचतुः-वर्ग-फल-प्रदः (catuḥ-varga-phala-pradaḥ) — gives the four aims of lifeचारों पुरुषार्थ देनेवाला

Verse 69

६९69 पञ्चवक्त्रः स्वयं रुद्रः कालाग्निर्नामतः प्रभुः। सर्वमुक्तिप्रदश्चैव सर्वकामफलप्रदः॥ ६९

pañcavaktraḥ svayaṃ rudraḥ kālāgnirnāmataḥ prabhuḥ | sarvamuktipradaścaiva sarvakāmaphalapradaḥ 69 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.69. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

पाँच मुखवाला रुद्राक्ष स्वयं रुद्र है, कालाग्नि नामके प्रभु। वह सब प्रकारकी मुक्ति और सब कामनाओंका फल देता है।

The five-faced rudrākṣa is Rudra himself, the Lord named Kālāgni. It gives every kind of liberation and the fruit of every wish.

Word by wordपदार्थ

पञ्च-वक्त्रः (pañca-vaktraḥ) — the five-facedपाँच मुखवालास्वयम् (svayam) — himselfस्वयंरुद्रः (rudraḥ) — Rudraरुद्रकालाग्निः (kālāgniḥ) — Kālāgniकालाग्निनामतः (nāmataḥ) — by nameनामसेप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordप्रभुसर्व-मुक्ति-प्रदः (sarva-mukti-pradaḥ) — gives every kind of liberationसब प्रकारकी मुक्ति देनेवालाच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीसर्व-काम-फल-प्रदः (sarva-kāma-phala-pradaḥ) — gives the fruit of every wishसब कामनाओंका फल देनेवाला

Verse 70

७०70 अगम्यागमनं पापमभक्ष्यस्य च भक्षणम्। इत्यादिसर्वपापानि पञ्चवक्त्रो व्यपोहति॥ ७०

agamyāgamanaṃ pāpamabhakṣyasya ca bhakṣaṇam | ityādisarvapāpāni pañcavaktro vyapohati 70 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.70. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

अगम्या स्त्रीसे गमन, अभक्ष्य भोजन, ऐसे सब पाप पाँच मुखवाला रुद्राक्ष दूर कर देता है।

The sin of going to a forbidden woman, eating forbidden food, and all such sins are removed by the five-faced rudrākṣa.

Word by wordपदार्थ

अगम्या-गमनम् (agamyā-gamanam) — going to a forbidden womanअगम्या स्त्रीसे गमनपापम् (pāpam) — sinपापअभक्ष्यस्य (abhakṣyasya) — of forbidden foodअभक्ष्यकाच (ca) — andऔरभक्षणम् (bhakṣaṇam) — eatingभक्षणइति-आदि-सर्व-पापानि (iti-ādi-sarva-pāpāni) — all such sinsऐसे सब पापपञ्च-वक्त्रः (pañca-vaktraḥ) — the five-facedपाँच मुखवालाव्यपोहति (vyapohati) — removesदूर करता है

Verse 71

७१71 षड्वक्त्रः कार्तिकेयस्तु धारणाद् दक्षिणे भुजे। ब्रह्महत्यादिकैः पापैर्मुच्यते नात्र संशयः॥ ७१

ṣaḍvaktraḥ kārtikeyastu dhāraṇād dakṣiṇe bhuje | brahmahatyādikaiḥ pāpairmucyate nātra saṃśayaḥ 71 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.71. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

छः मुखवाला रुद्राक्ष कार्तिकेय है। उसे दाहिनी भुजामें धारण करनेसे मनुष्य ब्रह्महत्या आदि पापोंसे छूट जाता है। इसमें संशय नहीं।

The six-faced rudrākṣa is Kārtikeya. By wearing it on the right arm one is freed from sins like killing a brāhmaṇa. There is no doubt in this.

Word by wordपदार्थ

षट्-वक्त्रः (ṣaṭ-vaktraḥ) — the six-facedछः मुखवालाकार्तिकेयः (kārtikeyaḥ) — Kārtikeyaकार्तिकेयतु (tu) — indeedतोधारणात् (dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसेदक्षिणे (dakṣiṇe) — on the rightदाहिनीभुजे (bhuje) — armभुजामेंब्रह्म-हत्या-आदिकैः (brahma-hatyā-ādikaiḥ) — like killing a brāhmaṇaब्रह्महत्या आदिपापैः (pāpaiḥ) — from sinsपापोंसेमुच्यते (mucyate) — one is freedछूट जाता हैन (na) — noनहींअत्र (atra) — in thisइसमेंसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtसंशय

Verse 72

७२72 सप्तवक्त्रो महेशानि ह्यनङ्गो नाम नामतः। धारणात्तस्य देवेशि दरिद्रोऽपीश्वरो भवेत्॥ ७२

saptavaktro maheśāni hyanaṅgo nāma nāmataḥ | dhāraṇāttasya deveśi daridro'pīśvaro bhavet 72 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.72. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

हे महेश्वरी! सात मुखवाला रुद्राक्ष अनंग नामका है। हे देवेश्वरी! उसे धारण करनेसे दरिद्र भी धनी स्वामी हो जाता है।

Great Queen, the seven-faced rudrākṣa is named Anaṅga. Queen of gods, by wearing it even a poor man becomes a master of wealth.

Word by wordपदार्थ

सप्त-वक्त्रः (sapta-vaktraḥ) — the seven-facedसात मुखवालामहा-ईशानि (mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरीहि (hi) — indeedहीअनङ्गः (anaṅgaḥ) — Anaṅgaअनंगनाम (nāma) — namedनामकनामतः (nāmataḥ) — by nameनामसेधारणात् (dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसेतस्य (tasya) — itउसेदेव-ईशि (deva-īśi) — Queen of godsहे देवेश्वरीदरिद्रः (daridraḥ) — a poor manदरिद्रअपि (api) — evenभीईश्वरः (īśvaraḥ) — a master of wealthधनी स्वामीभवेत् (bhavet) — becomesहो जाता है

Verse 73

७३73 रुद्राक्षश्चाष्टवक्त्रश्च वसुमूर्तिश्च भैरवः। धारणात्तस्य पूर्णायुर्मृतो भवति शूलभृत्॥ ७३

rudrākṣaścāṣṭavaktraśca vasumūrtiśca bhairavaḥ | dhāraṇāttasya pūrṇāyurmṛto bhavati śūlabhṛt 73 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.73. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
4
· हिन्दी

आठ मुखवाला रुद्राक्ष अष्टमूर्ति भैरव है। उसे धारण करनेसे पूरी आयु मिलती है। मरनेपर मनुष्य शूलधारी हो जाता है।

The eight-faced rudrākṣa is Bhairava, the form of the eight. By wearing it one lives a full life. After death one becomes the bearer of the trident.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्षच (ca) — andऔरअष्ट-वक्त्रः (aṣṭa-vaktraḥ) — eight-facedआठ मुखवालाच (ca) — andऔरवसु-मूर्तिः (vasu-mūrtiḥ) — the form of the eightअष्टमूर्तिच (ca) — andऔरभैरवः (bhairavaḥ) — Bhairavaभैरवधारणात् (dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसेतस्य (tasya) — itउसेपूर्ण-आयुः (pūrṇa-āyuḥ) — full lifeपूरी आयुमृतः (mṛtaḥ) — after deathमरनेपरभवति (bhavati) — becomesहोता हैशूल-भृत् (śūla-bhṛt) — the bearer of the tridentशूलधारी

Verse 74

७४74 भैरवो नववक्त्रश्च कपिलश्च मुनिः स्मृतः। दुर्गा वा तदधिष्ठात्री नवरूपा महेश्वरी॥ ७४

bhairavo navavaktraśca kapilaśca muniḥ smṛtaḥ | durgā vā tadadhiṣṭhātrī navarūpā maheśvarī 74 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.74. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
5
· हिन्दी

नौ मुखवाला रुद्राक्ष भैरव और कपिल मुनि माना गया है। अथवा नौ रूपोंवाली महेश्वरी दुर्गा उसकी अधिष्ठात्री हैं।

The nine-faced rudrākṣa is held to be Bhairava and the sage Kapila. Or its presiding goddess is Durgā, the great Queen of nine forms.

Word by wordपदार्थ

भैरवः (bhairavaḥ) — Bhairavaभैरवनव-वक्त्रः (nava-vaktraḥ) — the nine-facedनौ मुखवालाच (ca) — andऔरकपिलः (kapilaḥ) — Kapilaकपिलच (ca) — andऔरमुनिः (muniḥ) — the sageमुनिस्मृतः (smṛtaḥ) — is held to beमाना गया हैदुर्गा (durgā) — Durgāदुर्गावा (vā) — orअथवातत्-अधिष्ठात्री (tat-adhiṣṭhātrī) — its presiding goddessउसकी अधिष्ठात्रीनव-रूपा (nava-rūpā) — of nine formsनौ रूपोंवालीमहा-ईश्वरी (mahā-īśvarī) — the great Queenमहेश्वरी

Verse 75

७५75 तं धारयेद्वामहस्ते रुद्राक्षं भक्तितत्परः। सर्वेश्वरो भवेन्नूनं मम तुल्यो न संशयः॥ ७५

taṃ dhārayedvāmahaste rudrākṣaṃ bhaktitatparaḥ | sarveśvaro bhavennūnaṃ mama tulyo na saṃśayaḥ 75 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.75. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

भक्तिमें लगा जो मनुष्य उस रुद्राक्षको बायें हाथमें धारण करता है, वह निश्चय ही मेरे समान सर्वेश्वर हो जाता है। इसमें संशय नहीं।

One given to devotion who wears that rudrākṣa on the left hand surely becomes lord of all, equal to me. There is no doubt.

Word by wordपदार्थ

तम् (tam) — thatउसधारयेत् (dhārayet) — wearsधारण करता हैवाम-हस्ते (vāma-haste) — on the left handबायें हाथमेंरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षभक्ति-तत्परः (bhakti-tatparaḥ) — given to devotionभक्तिमें लगासर्व-ईश्वरः (sarva-īśvaraḥ) — lord of allसर्वेश्वरभवेत् (bhavet) — becomesहो जाता हैनूनम् (nūnam) — surelyनिश्चय हीमम (mama) — to meमेरेतुल्यः (tulyaḥ) — equalसमानन (na) — noनहींसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtसंशय

Verse 76

७६76 दशवक्त्रो महेशानि स्वयं देवो जनार्दनः। धारणात्तस्य देवेशि सर्वान्कामानवाप्नुयात्॥ ७६

daśavaktro maheśāni svayaṃ devo janārdanaḥ | dhāraṇāttasya deveśi sarvānkāmānavāpnuyāt 76 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.76. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

हे महेश्वरी! दस मुखवाला रुद्राक्ष स्वयं जनार्दन देव है। हे देवेश्वरी! उसे धारण करनेसे मनुष्य सब कामनाएँ पा लेता है।

Great Queen, the ten-faced rudrākṣa is the god Janārdana himself. Queen of gods, by wearing it one gains all wishes.

Word by wordपदार्थ

दश-वक्त्रः (daśa-vaktraḥ) — the ten-facedदस मुखवालामहा-ईशानि (mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरीस्वयम् (svayam) — himselfस्वयंदेवः (devaḥ) — the godदेवजनार्दनः (janārdanaḥ) — Janārdanaजनार्दनधारणात् (dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसेतस्य (tasya) — itउसेदेव-ईशि (deva-īśi) — Queen of godsहे देवेश्वरीसर्वान् (sarvān) — allसबकामान् (kāmān) — wishesकामनाएँअवाप्नुयात् (avāpnuyāt) — one gainsपा लेता है

Verse 77

७७77 एकादशमुखो यस्तु रुद्राक्षः परमेश्वरि। स रुद्रो धारणात्तस्य सर्वत्र विजयी भवेत्॥ ७७

ekādaśamukho yastu rudrākṣaḥ parameśvari | sa rudro dhāraṇāttasya sarvatra vijayī bhavet 77 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.77. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

हे परमेश्वरी! ग्यारह मुखवाला रुद्राक्ष रुद्र है। उसे धारण करनेसे मनुष्य सब जगह विजयी होता है।

Highest Queen, the eleven-faced rudrākṣa is Rudra. By wearing it one is victorious everywhere.

Word by wordपदार्थ

एकादश-मुखः (ekādaśa-mukhaḥ) — eleven-facedग्यारह मुखवालायः (yaḥ) — whichजोतु (tu) — andतोरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्षपरम-ईश्वरि (parama-īśvari) — highest Queenहे परमेश्वरीसः (saḥ) — itवहरुद्रः (rudraḥ) — Rudraरुद्रधारणात् (dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसेतस्य (tasya) — itउसेसर्वत्र (sarvatra) — everywhereसब जगहविजयी (vijayī) — victoriousविजयीभवेत् (bhavet) — one becomesहोता है

Verse 78

७८78 द्वादशास्यं तु रुद्राक्षं धारयेत् केशदेशके। आदित्याश्चैव ते सर्वे द्वादशैव स्थितास्तथा॥ ७८

dvādaśāsyaṃ tu rudrākṣaṃ dhārayet keśadeśake | ādityāścaiva te sarve dvādaśaiva sthitāstathā 78 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.78. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

बारह मुखवाला रुद्राक्ष बालोंमें धारण करे। तब सब बारह आदित्य वहाँ स्थित होते हैं।

Wear the twelve-faced rudrākṣa in the hair. Then all twelve Ādityas are present there.

Word by wordपदार्थ

द्वादश-आस्यम् (dvādaśa-āsyam) — twelve-facedबारह मुखवालातु (tu) — andतोरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करेकेश-देशके (keśa-deśake) — in the hairबालोंमेंआदित्याः (ādityāḥ) — the Ādityasआदित्यच (ca) — andऔरएव (eva) — trulyहीते (te) — thoseवेसर्वे (sarve) — allसबद्वादश (dvādaśa) — twelveबारहएव (eva) — allहीस्थिताः (sthitāḥ) — are presentस्थित होते हैंतथा (tathā) — soतथा

Verse 79

७९79 त्रयोदशमुखो विश्वेदेवस्तद्धारणान्नरः। सर्वान्कामानवाप्नोति सौभाग्यं मङ्गलं लभेत्॥ ७९

trayodaśamukho viśvedevastaddhāraṇānnaraḥ | sarvānkāmānavāpnoti saubhāgyaṃ maṅgalaṃ labhet 79 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.79. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

तेरह मुखवाला रुद्राक्ष विश्वेदेव है। उसे धारण करनेसे मनुष्य सब कामनाएँ, सौभाग्य और मंगल पाता है।

The thirteen-faced rudrākṣa is the Viśvedevas. By wearing it a man gains all wishes, good fortune and blessing.

Word by wordपदार्थ

त्रयोदश-मुखः (trayodaśa-mukhaḥ) — the thirteen-facedतेरह मुखवालाविश्वेदेवः (viśvedevaḥ) — the Viśvedevasविश्वेदेवतत्-धारणात् (tat-dhāraṇāt) — by wearing itउसे धारण करनेसेनरः (naraḥ) — a manमनुष्यसर्वान् (sarvān) — allसबकामान् (kāmān) — wishesकामनाएँअवाप्नोति (avāpnoti) — gainsपाता हैसौभाग्यम् (saubhāgyam) — good fortuneसौभाग्यमङ्गलम् (maṅgalam) — blessingमंगललभेत् (labhet) — gainsपाता है

Verse 80

८०80 चतुर्दशमुखो यो हि रुद्राक्षः परमः शिवः। धारयेन्मूर्ध्नि तं भक्त्या सर्वपापं प्रणश्यति॥ ८०

caturdaśamukho yo hi rudrākṣaḥ paramaḥ śivaḥ | dhārayenmūrdhni taṃ bhaktyā sarvapāpaṃ praṇaśyati 80 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.80. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

चौदह मुखवाला रुद्राक्ष परम शिव है। उसे भक्तिसे सिरपर धारण करे। इससे सब पाप नष्ट हो जाते हैं।

The fourteen-faced rudrākṣa is the highest Śiva. Wear it on the head with devotion. Every sin is destroyed.

Word by wordपदार्थ

चतुर्दश-मुखः (caturdaśa-mukhaḥ) — fourteen-facedचौदह मुखवालायः (yaḥ) — whichजोहि (hi) — indeedहीरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्षपरमः (paramaḥ) — the highestपरमशिवः (śivaḥ) — Śivaशिवधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करेमूर्ध्नि (mūrdhni) — on the headसिरपरतम् (tam) — itउसेभक्त्या (bhaktyā) — with devotionभक्तिसेसर्व-पापम् (sarva-pāpam) — every sinसब पापप्रणश्यति (praṇaśyati) — is destroyedनष्ट हो जाता है

Verse 81

८१81 इति रुद्राक्षभेदा हि प्रोक्ता वै मुखभेदतः। तत्तन्मन्त्राञ्छृणु प्रीत्या क्रमाच्छैलेश्वरात्मजे॥ ८१ ॐ ह्रीं नमः १ ॐ नमः २ ॐ क्लीं नमः ३ ॐ ह्रीं नमः ४ ॐ ह्रीं नमः ५ ॐ ह्रीं हुं नमः ६ ॐ हुं नमः ७ ॐ हुं नमः ८ ॐ ह्रीं हुं नमः ९ ॐ ह्रीं नमः १० ॐ ह्रीं हुं नमः ११ ॐ क्रौं क्षौं रौं नमः १२ ॐ ह्रीं नमः १३ ॐ नमः १४

iti rudrākṣabhedā hi proktā vai mukhabhedataḥ | tattanmantrāñchṛṇu prītyā kramācchaileśvarātmaje 81 | oṃ hrīṃ namaḥ 1 | oṃ namaḥ 2 | oṃ klīṃ namaḥ 3 | oṃ hrīṃ namaḥ 4 | oṃ hrīṃ namaḥ 5 | oṃ hrīṃ huṃ namaḥ 6 | oṃ huṃ namaḥ 7 | oṃ huṃ namaḥ 8 | oṃ hrīṃ huṃ namaḥ 9 | oṃ hrīṃ namaḥ 10 | oṃ hrīṃ huṃ namaḥ 11 | oṃ krauṃ kṣauṃ rauṃ namaḥ 12 | oṃ hrīṃ namaḥ 13 | oṃ namaḥ 14 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.81. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इस प्रकार मुखोंके भेदसे रुद्राक्षके भेद बताये गये। हे गिरिराजकुमारी! अब क्रमसे हर एकके मन्त्र प्रेमसे सुनो। एकसे चौदह मुखतक वे ये हैं: ॐ ह्रीं नमः; ॐ नमः; ॐ क्लीं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ ह्रीं हुं नमः; ॐ हुं नमः; ॐ हुं नमः; ॐ ह्रीं हुं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ ह्रीं हुं नमः; ॐ क्रौं क्षौं रौं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ नमः।

Thus the kinds of rudrākṣa have been told by the number of faces. Daughter of the king of mountains, now gladly hear the mantra for each, in order. From one face to fourteen they are: oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ namaḥ; oṃ klīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ huṃ namaḥ; oṃ huṃ namaḥ; oṃ huṃ namaḥ; oṃ hrīṃ huṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ huṃ namaḥ; oṃ krauṃ kṣauṃ rauṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ namaḥ.

Word by wordपदार्थ

इति (iti) — thusइस प्रकाररुद्राक्ष-भेदाः (rudrākṣa-bhedāḥ) — the kinds of rudrākṣaरुद्राक्षके भेदहि (hi) — indeedहीप्रोक्ताः (proktāḥ) — have been toldबताये गयेवै (vai) — surelyनिश्चय हीमुख-भेदतः (mukha-bhedataḥ) — by the number of facesमुखोंके भेदसेतत्-तत्-मन्त्रान् (tat-tat-mantrān) — the mantra for eachहर एकके मन्त्रशृणु (śṛṇu) — hearसुनोप्रीत्या (prītyā) — gladlyप्रेमसेक्रमात् (kramāt) — in orderक्रमसेशैल-ईश्वर-आत्मजे (śaila-īśvara-ātmaje) — daughter of the king of mountainsहे गिरिराजकुमारी

Verse 82

८२82 भक्तिश्रद्धायुतश्चैव सर्वकामार्थसिद्धये। रुद्राक्षान्धारयेन्मन्त्रैर्देवि आलस्यवर्जितः॥ ८२

bhaktiśraddhāyutaścaiva sarvakāmārthasiddhaye | rudrākṣāndhārayenmantrairdevi ālasyavarjitaḥ 82 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.82. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे देवी! भक्ति और श्रद्धासे, आलस्य छोड़कर, सब कामनाओं और मनोरथोंकी सिद्धिके लिये इन मन्त्रोंसे रुद्राक्ष धारण करे।

Goddess, with devotion and faith, free of laziness, one should wear rudrākṣas with these mantras, to gain every wish and aim.

Word by wordपदार्थ

भक्ति-श्रद्धा-युतः (bhakti-śraddhā-yutaḥ) — with devotion and faithभक्ति और श्रद्धासे युक्तच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीसर्व-काम-अर्थ-सिद्धये (sarva-kāma-artha-siddhaye) — to gain every wish and aimसब कामनाओं और मनोरथोंकी सिद्धिके लियेरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — rudrākṣasरुद्राक्षधारयेत् (dhārayet) — should wearधारण करेमन्त्रैः (mantraiḥ) — with these mantrasइन मन्त्रोंसेदेवि (devi) — Goddessहे देवीआलस्य-वर्जितः (ālasya-varjitaḥ) — free of lazinessआलस्य छोड़कर

Verse 83

८३83 विना मन्त्रेण यो धत्ते रुद्राक्षं भुवि मानवः। स याति नरकं घोरं यावदिन्द्राश्चतुर्दश॥ ८३

vinā mantreṇa yo dhatte rudrākṣaṃ bhuvi mānavaḥ | sa yāti narakaṃ ghoraṃ yāvadindrāścaturdaśa 83 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.83. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
2
· हिन्दी

पृथ्वीपर जो मनुष्य बिना मन्त्रके रुद्राक्ष धारण करता है, वह घोर नरकमें जाता है। वह वहाँ चौदह इन्द्रोंके समयतक रहता है।

A person on earth who wears rudrākṣa without a mantra goes to a dreadful hell. He stays there for as long as fourteen Indras reign.

Word by wordपदार्थ

विना (vinā) — withoutबिनामन्त्रेण (mantreṇa) — a mantraमन्त्रकेयः (yaḥ) — whoजोधत्ते (dhatte) — wearsधारण करता हैरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्षभुवि (bhuvi) — on earthपृथ्वीपरमानवः (mānavaḥ) — personमनुष्यसः (saḥ) — heवहयाति (yāti) — goesजाता हैनरकम् (narakam) — to hellनरकमेंघोरम् (ghoram) — dreadfulघोरयावत् (yāvat) — for as long asजबतकइन्द्राः (indrāḥ) — Indrasइन्द्रचतुर्दश (caturdaśa) — fourteenचौदह

Verse 84

८४84 रुद्राक्षमालिनं दृष्ट्वा भूतप्रेतपिशाचकाः। डाकिनी शाकिनी चैव ये चान्ये द्रोहकारकाः॥ ८४

rudrākṣamālinaṃ dṛṣṭvā bhūtapretapiśācakāḥ | ḍākinī śākinī caiva ye cānye drohakārakāḥ 84 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.84. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भूत, प्रेत, पिशाच, डाकिनी, शाकिनी और जो दूसरे द्रोह करनेवाले हैं, वे रुद्राक्षकी माला पहने मनुष्यको देखते हैं,

Ghosts, spirits and goblins, ḍākinīs and śākinīs, and all others who do harm see one wearing a rudrākṣa rosary,

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्ष-मालिनम् (rudrākṣa-mālinam) — one wearing a rudrākṣa rosaryरुद्राक्षकी माला पहने मनुष्यकोदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — seeingदेखकरभूत-प्रेत-पिशाचकाः (bhūta-preta-piśācakāḥ) — ghosts, spirits and goblinsभूत, प्रेत और पिशाचडाकिनी (ḍākinī) — ḍākinīsडाकिनीशाकिनी (śākinī) — śākinīsशाकिनीच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीये (ye) — whoजोच (ca) — andऔरअन्ये (anye) — othersदूसरेद्रोह-कारकाः (droha-kārakāḥ) — do harmद्रोह करनेवाले

Verse 85

८५85 कृत्रिमं चैव यत्किञ्चिदभिचारादिकं च यत्। तत्सर्वं दूरतो याति दृष्ट्वा शङ्कितविग्रहम्॥ ८५

kṛtrimaṃ caiva yatkiñcidabhicārādikaṃ ca yat | tatsarvaṃ dūrato yāti dṛṣṭvā śaṅkitavigraham 85 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.85. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और जो कुछ कृत्रिम अभिचार आदि है, वह सब उसके रूपको देखकर डरसे दूर भाग जाता है।

and whatever is worked by craft, black magic and the like. Seeing his form, all of it goes far away in fear.

Word by wordपदार्थ

कृत्रिमम् (kṛtrimam) — worked by craftकृत्रिमच (ca) — andऔरएव (eva) — alsoभीयत्-किञ्चित् (yat-kiñcit) — whateverजो कुछअभिचार-आदिकम् (abhicāra-ādikam) — black magic and the likeअभिचार आदिच (ca) — andऔरयत् (yat) — whichजोतत् (tat) — thatवहसर्वम् (sarvam) — allसबदूरतः (dūrataḥ) — far awayदूरयाति (yāti) — goesचला जाता हैदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — seeingदेखकरशङ्कित-विग्रहम् (śaṅkita-vigraham) — his form, in fearउसके रूपको, डरकर

Verse 86

८६86 रुद्राक्षमालिनं दृष्ट्वा शिवो विष्णुः प्रसीदति। देवी गणपतिः सूर्यः सुराश्चान्येऽपि पार्वति॥ ८६

rudrākṣamālinaṃ dṛṣṭvā śivo viṣṇuḥ prasīdati | devī gaṇapatiḥ sūryaḥ surāścānye'pi pārvati 86 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.86. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे पार्वती! रुद्राक्षकी माला पहने मनुष्यको देखकर शिव और विष्णु प्रसन्न होते हैं। देवी, गणपति, सूर्य और दूसरे देवता भी प्रसन्न होते हैं।

Pārvatī, seeing one who wears a rudrākṣa rosary, Śiva and Viṣṇu are pleased. So are the Goddess, Gaṇapati, the Sun and the other gods too.

Word by wordपदार्थ

रुद्राक्ष-मालिनम् (rudrākṣa-mālinam) — one wearing a rudrākṣa rosaryरुद्राक्षकी माला पहने मनुष्यकोदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — seeingदेखकरशिवः (śivaḥ) — Śivaशिवविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuविष्णुप्रसीदति (prasīdati) — is pleasedप्रसन्न होते हैंदेवी (devī) — the Goddessदेवीगणपतिः (gaṇapatiḥ) — Gaṇapatiगणपतिसूर्यः (sūryaḥ) — the Sunसूर्यसुराः (surāḥ) — godsदेवताच (ca) — andऔरअन्ये (anye) — otherदूसरेअपि (api) — tooभीपार्वति (pārvati) — Pārvatīहे पार्वती

Verse 87

८७87 एवं ज्ञात्वा तु माहात्म्यं रुद्राक्षस्य महेश्वरि। सम्यग्धार्याः समन्त्राश्च भक्त्या धर्मविवृद्धये॥ ८७

evaṃ jñātvā tu māhātmyaṃ rudrākṣasya maheśvari | samyagdhāryāḥ samantrāśca bhaktyā dharmavivṛddhaye 87 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.87. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे महेश्वरी! इस प्रकार रुद्राक्षका माहात्म्य जानकर, धर्मकी वृद्धिके लिये भक्तिसे और मन्त्रोंके साथ उन्हें ठीकसे धारण करना चाहिये।

Great Queen, knowing the greatness of the rudrākṣa in this way, one should wear them properly, with their mantras and with devotion, to grow in dharma.

Word by wordपदार्थ

एवम् (evam) — thusइस प्रकारज्ञात्वा (jñātvā) — knowingजानकरतु (tu) — thenतोमाहात्म्यम् (māhātmyam) — the greatnessमाहात्म्यरुद्राक्षस्य (rudrākṣasya) — of the rudrākṣaरुद्राक्षकामहा-ईश्वरि (mahā-īśvari) — great Queenहे महेश्वरीसम्यक् (samyak) — properlyठीकसेधार्याः (dhāryāḥ) — should be wornधारण करने चाहियेस-मन्त्राः (sa-mantrāḥ) — with their mantrasमन्त्रोंके साथच (ca) — andऔरभक्त्या (bhaktyā) — with devotionभक्तिसेधर्म-विवृद्धये (dharma-vivṛddhaye) — to grow in dharmaधर्मकी वृद्धिके लिये

Verse 88

८८88 इत्युक्तं गिरिजाग्रे हि शिवेन परमात्मना। भस्मरुद्राक्षमाहात्म्यं भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्॥ ८८

ityuktaṃ girijāgre hi śivena paramātmanā | bhasmarudrākṣamāhātmyaṃ bhuktimuktiphalapradam 88 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.88. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

इस प्रकार परमात्मा शिवने गिरिजाके सामने भस्म और रुद्राक्षका माहात्म्य कहा। वह भोग और मोक्ष देनेवाला है।

Thus Śiva, the supreme Self, told Girijā the greatness of ash and rudrākṣa. It gives enjoyment and liberation.

Word by wordपदार्थ

इति (iti) — thusइस प्रकारउक्तम् (uktam) — was toldकहा गयागिरिजा-अग्रे (girijā-agre) — before Girijāगिरिजाके सामनेहि (hi) — indeedहीशिवेन (śivena) — by Śivaशिवनेपरम-आत्मना (parama-ātmanā) — the supreme Selfपरमात्माभस्म-रुद्राक्ष-माहात्म्यम् (bhasma-rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्षका माहात्म्यभुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदम् (bhukti-mukti-phala-pradam) — which gives enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवाला

Verse 89

८९89 शिवस्यातिप्रियौ ज्ञेयौ भस्मरुद्राक्षधारिणौ। तद्धारणप्रभावाद्धि भुक्तिर्मुक्तिर्न संशयः॥ ८९

śivasyātipriyau jñeyau bhasmarudrākṣadhāriṇau | taddhāraṇaprabhāvāddhi bhuktirmuktirna saṃśayaḥ 89 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.89. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालोंको शिवका बहुत प्रिय जानना चाहिये। उन्हें धारण करनेके प्रभावसे भोग और मोक्ष दोनों मिलते हैं। इसमें संशय नहीं।

Know that those who wear ash and rudrākṣa are very dear to Śiva. By the power of wearing them come enjoyment and liberation. There is no doubt.

Word by wordपदार्थ

शिवस्य (śivasya) — to Śivaशिवकोअति-प्रियौ (ati-priyau) — very dearबहुत प्रियज्ञेयौ (jñeyau) — should be known asजानने चाहियेभस्म-रुद्राक्ष-धारिणौ (bhasma-rudrākṣa-dhāriṇau) — those who wear ash and those who wear rudrākṣaभस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालेतत्-धारण-प्रभावात् (tat-dhāraṇa-prabhāvāt) — by the power of wearing themउन्हें धारण करनेके प्रभावसेहि (hi) — indeedहीभुक्तिः (bhuktiḥ) — enjoymentभोगमुक्तिः (muktiḥ) — liberationमोक्षन (na) — noनहींसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtसंशय

Verse 90

९०90 भस्मरुद्राक्षधारी यः शिवभक्तः स उच्यते। पञ्चाक्षरजपासक्तः परिपूर्णश्च सन्मुखे॥ ९०

bhasmarudrākṣadhārī yaḥ śivabhaktaḥ sa ucyate | pañcākṣarajapāsaktaḥ paripūrṇaśca sanmukhe 90 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.90. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो भस्म और रुद्राक्ष धारण करता है, वह शिवभक्त कहलाता है। जो शिवके सामने पंचाक्षर जपमें भी लगा रहे, वह पूर्ण भक्त है।

One who wears ash and rudrākṣa is called a devotee of Śiva. One who is also devoted to repeating the five syllables before the Lord is a complete devotee.

Word by wordपदार्थ

भस्म-रुद्राक्ष-धारी (bhasma-rudrākṣa-dhārī) — who wears ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालायः (yaḥ) — whoजोशिव-भक्तः (śiva-bhaktaḥ) — a devotee of Śivaशिवभक्तसः (saḥ) — heवहउच्यते (ucyate) — is calledकहलाता हैपञ्च-अक्षर-जप-आसक्तः (pañca-akṣara-japa-āsaktaḥ) — devoted to repeating the five syllablesपंचाक्षर जपमें लगापरिपूर्णः (paripūrṇaḥ) — completeपूर्णच (ca) — andऔरसत्-मुखे (sat-mukhe) — before the Lordशिवके सामने

Verse 91

९१91 विना भस्मत्रिपुण्ड्रेण विना रुद्राक्षमालया। पूजितोऽपि महादेवो नाभीष्टफलदायकः॥ ९१

vinā bhasmatripuṇḍreṇa vinā rudrākṣamālayā | pūjito'pi mahādevo nābhīṣṭaphaladāyakaḥ 91 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.91. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भस्मके त्रिपुण्ड्र और रुद्राक्षकी मालाके बिना पूजा करनेपर, पूजित होकर भी महादेव मनचाहा फल नहीं देते।

If one worships without the three lines of ash and without a rudrākṣa rosary, Mahādeva, though worshipped, does not give the desired fruit.

Word by wordपदार्थ

विना (vinā) — withoutबिनाभस्म-त्रिपुण्ड्रेण (bhasma-tripuṇḍreṇa) — the three lines of ashभस्मके त्रिपुण्ड्रकेविना (vinā) — withoutबिनारुद्राक्ष-मालया (rudrākṣa-mālayā) — a rudrākṣa rosaryरुद्राक्षकी मालाकेपूजितः (pūjitaḥ) — worshippedपूजितअपि (api) — even thoughहोकर भीमहा-देवः (mahā-devaḥ) — Mahādevaमहादेवन (na) — notनहींअभीष्ट-फल-दायकः (abhīṣṭa-phala-dāyakaḥ) — give the desired fruitमनचाहा फल देनेवाले

Verse 92

९२92 तत्सर्वं च समाख्यातं यत्पृष्टं हि मुनीश्वर। भस्मरुद्राक्षमाहात्म्यं सर्वकामसमृद्धिदम्॥ ९२

tatsarvaṃ ca samākhyātaṃ yatpṛṣṭaṃ hi munīśvara | bhasmarudrākṣamāhātmyaṃ sarvakāmasamṛddhidam 92 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.92. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे मुनीश्वर! आपने जो पूछा, वह सब कह दिया गया: भस्म और रुद्राक्षका माहात्म्य, जो सब कामनाएँ पूरी करता है।

Lord of sages, all that you asked has been told: the greatness of ash and rudrākṣa, which fulfils every wish.

Word by wordपदार्थ

तत् (tat) — thatवहसर्वम् (sarvam) — allसबच (ca) — andऔरसमाख्यातम् (samākhyātam) — has been toldकह दिया गयायत् (yat) — whatजोपृष्टम् (pṛṣṭam) — was askedपूछा गयाहि (hi) — indeedहीमुनि-ईश्वर (muni-īśvara) — lord of sagesहे मुनीश्वरभस्म-रुद्राक्ष-माहात्म्यम् (bhasma-rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्षका माहात्म्यसर्व-काम-समृद्धि-दम् (sarva-kāma-samṛddhi-dam) — which fulfils every wishसब कामनाएँ पूरी करनेवाला

Verse 93

९३93 एतद्यः शृणुयान्नित्यं माहात्म्यं परमं शुभम्। रुद्राक्षभस्मनोर्भक्त्या सर्वान्कामानवाप्नुयात्॥ ९३

etadyaḥ śṛṇuyānnityaṃ māhātmyaṃ paramaṃ śubham | rudrākṣabhasmanorbhaktyā sarvānkāmānavāpnuyāt 93 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.93. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

जो रुद्राक्ष और भस्मका यह परम शुभ माहात्म्य नित्य भक्तिसे सुनता है, वह सब कामनाएँ पा लेता है।

One who daily hears with devotion this highest, auspicious greatness of rudrākṣa and ash gains all his wishes.

Word by wordपदार्थ

एतत् (etat) — thisयहयः (yaḥ) — whoजोशृणुयात् (śṛṇuyāt) — hearsसुनता हैनित्यम् (nityam) — dailyनित्यमाहात्म्यम् (māhātmyam) — greatnessमाहात्म्यपरमम् (paramam) — highestपरमशुभम् (śubham) — auspiciousशुभरुद्राक्ष-भस्मनोः (rudrākṣa-bhasmanoḥ) — of rudrākṣa and ashरुद्राक्ष और भस्मकाभक्त्या (bhaktyā) — with devotionभक्तिसेसर्वान् (sarvān) — allसबकामान् (kāmān) — wishesकामनाएँअवाप्नुयात् (avāpnuyāt) — gainsपा लेता है

Verse 94

९४94 इह सर्वसुखं भुक्त्वा पुत्रपौत्रादिसंयुतः। लभेत्परत्र सन्मोक्षं शिवस्यातिप्रियो भवेत्॥ ९४

iha sarvasukhaṃ bhuktvā putrapautrādisaṃyutaḥ | labhetparatra sanmokṣaṃ śivasyātipriyo bhavet 94 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.94. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वह यहाँ पुत्र, पौत्र आदिके साथ सब सुख भोगता है। परलोकमें उत्तम मोक्ष पाता है और शिवका अत्यन्त प्रिय हो जाता है।

He enjoys every joy here, with sons, grandsons and others. Hereafter he gains true liberation and becomes very dear to Śiva.

Word by wordपदार्थ

इह (iha) — hereयहाँसर्व-सुखम् (sarva-sukham) — every joyसब सुखभुक्त्वा (bhuktvā) — having enjoyedभोगकरपुत्र-पौत्र-आदि-संयुतः (putra-pautra-ādi-saṃyutaḥ) — with sons, grandsons and othersपुत्र, पौत्र आदिके साथलभेत् (labhet) — gainsपाता हैपरत्र (paratra) — hereafterपरलोकमेंसत्-मोक्षम् (sat-mokṣam) — true liberationउत्तम मोक्षशिवस्य (śivasya) — to Śivaशिवकाअति-प्रियः (ati-priyaḥ) — very dearअत्यन्त प्रियभवेत् (bhavet) — becomesहो जाता है

Verse 95

९५95 विद्येश्वरसंहितेयं कथिता वो मुनीश्वराः। सर्वसिद्धिप्रदा नित्यं मुक्तिदा शिवशासनात्॥ ९५

vidyeśvarasaṃhiteyaṃ kathitā vo munīśvarāḥ | sarvasiddhipradā nityaṃ muktidā śivaśāsanāt 95 ||

✓
Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.95. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे मुनीश्वरो! शिवकी आज्ञासे मैंने आपसे यह विद्येश्वरसंहिता कही। यह सदा सब सिद्धियाँ और मुक्ति देनेवाली है।

Lords of sages, by Śiva's command I have told you this Vidyeśvara Saṃhitā. It always gives every success and gives liberation.

Word by wordपदार्थ

विद्येश्वर-संहिता (vidyeśvara-saṃhitā) — the Vidyeśvara Saṃhitāविद्येश्वरसंहिताइयम् (iyam) — thisयहकथिता (kathitā) — has been toldकही गयीवः (vaḥ) — to youआपसेमुनि-ईश्वराः (muni-īśvarāḥ) — lords of sagesहे मुनीश्वरोसर्व-सिद्धि-प्रदा (sarva-siddhi-pradā) — gives every successसब सिद्धियाँ देनेवालीनित्यम् (nityam) — alwaysसदामुक्ति-दा (mukti-dā) — gives liberationमुक्ति देनेवालीशिव-शासनात् (śiva-śāsanāt) — by Śiva's commandशिवकी आज्ञासे

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे प्रथमायां विद्येश्वरसंहितायां साध्यसाधनखण्डे रुद्राक्षमाहात्म्यवर्णनं नाम पञ्चविंशोऽध्यायः ॥ २५ ॥ ॥ समाप्तेयं प्रथमा विद्येश्वरसंहिता ॥ १ ॥

Thus ends the twenty-fifth chapter, called "The Account of the Greatness of the Rudrākṣa," in the section on the goal and the means, in the first, the Vidyeśvara Saṃhitā, of the glorious Śiva Mahāpurāṇa. Here the first Saṃhitā, the Vidyeśvara, is complete.

॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत प्रथम विद्येश्वरसंहिताके साध्यसाधनखण्डमें रुद्राक्षमाहात्म्यवर्णन नामक पच्चीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ ॥ २५ ॥ ॥ प्रथम विद्येश्वरसंहिता पूर्ण हुई ॥ १ ॥

Translated and edited by Gaurav Verma under the site's published method. The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. अनुवाद और सम्पादन: Gaurav Verma — प्रकाशन-पद्धति देखें। संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.

This chapter is cited by 6 other pages on this site.