Chapter 25·The Greatness of Wearing the Rudrākṣa, and Its Many Kinds·Verses 1–95
अथ पञ्चविंशोऽध्यायः
Sūta tells Śaunaka the greatness of the rudrākṣa, as Śiva once told it to the Goddess. Śiva opened his eyes in play after long austerity, and tears fell. From them grew the rudrākṣa trees, in Gauḍa, Mathurā, Ayodhyā, Laṅkā, Malaya, Sahya, Kāśī and other lands. The beads come in four colours for the four classes. A bead the size of an āmalaka is best, one like a jujube middling, one like a chickpea lowest, yet the smaller the bead, the more fruit it gives. Six faulty kinds are to be avoided. Śiva gives the counts to wear on the crown, topknot, ears, neck, arms, wrists, chest and sacred thread, up to eleven hundred beads, with shorter schemes of a thousand and fewer, and the mantras for each place. People of every class and stage of life, women and śūdras too, should wear them. Kāla tells his servants never to bring to Yama's house anyone who wears ash, rudrākṣa and the five-syllable mantra. Śiva then names the fourteen kinds by number of faces, each with its deity, its fruit and its own mantra, and warns against wearing the bead without a mantra. Sūta closes the teaching on ash and rudrākṣa, and with it the Vidyeśvara Saṃhitā.सूतजी शौनकको रुद्राक्षकी महिमा बताते हैं, जैसी शिवने एक बार देवीसे कही थी। लम्बे तपके बाद शिवने लीलासे नेत्र खोले और आँसू गिरे। उनसे रुद्राक्षके वृक्ष उगे, गौड़, मथुरा, अयोध्या, लंका, मलय, सह्य, काशी और दूसरे देशोंमें। चारों वर्णोंके लिये रुद्राक्षके चार रंग हैं। आँवलेके बराबर दाना श्रेष्ठ, बेरके बराबर मध्यम और चनेके बराबर निम्न है, फिर भी दाना जितना छोटा, फल उतना अधिक। छः दोषवाले रुद्राक्ष छोड़ने चाहिये। शिव मुकुट, शिखा, कान, कण्ठ, भुजा, कलाई, छाती और यज्ञोपवीतमें पहननेकी संख्या बताते हैं, ग्यारह सौ दानोंतक, साथ ही एक हजार और उससे कमकी विधियाँ और हर स्थानके मन्त्र। सब वर्णों और आश्रमोंके लोग, स्त्रियाँ और शूद्र भी इन्हें पहनें। काल अपने सेवकोंसे कहता है कि भस्म, रुद्राक्ष और पंचाक्षर मन्त्रवालेको कभी यमलोक न लायें। फिर शिव मुखोंकी संख्याके अनुसार चौदह प्रकारके रुद्राक्ष बताते हैं, हर एकका देवता, फल और मन्त्र, और बिना मन्त्रके रुद्राक्ष पहननेसे सावधान करते हैं। सूतजी भस्म और रुद्राक्षका उपदेश और उसके साथ विद्येश्वरसंहिता पूरी करते हैं।
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.1. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे शौनक ऋषि! हे बड़े ज्ञानी, शिवरूप महामति! रुद्राक्षका माहात्म्य सुनिये। मैं उसे संक्षेपमें कहता हूँ।
Śaunaka, great seer, very wise one, you who are like Śiva, great-minded one: hear the greatness of the rudrākṣa. I tell it in short.
Word by wordपदार्थ
शौनक-ऋषे(śaunaka-ṛṣe) — O seer Śaunakaहे शौनक ऋषि·महा-प्राज्ञ(mahā-prājña) — very wise oneहे बड़े ज्ञानी·शिव-रूप(śiva-rūpa) — you who are like Śivaहे शिवरूप·महा-मते(mahā-mate) — great-minded oneहे महामति·शृणु(śṛṇu) — hearसुनिये·रुद्राक्ष-माहात्म्यम्(rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of the rudrākṣaरुद्राक्षका माहात्म्य·समासात्(samāsāt) — in shortसंक्षेपमें·कथयामि(kathayāmi) — tellकहता हूँ·अहम्(aham) — Iमैं
Verse 2
२2शिवप्रियतमो ज्ञेयो रुद्राक्षः परपावनः।दर्शनात् स्पर्शनाज्जाप्यात् सर्वपापहरः स्मृतः॥ २
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.2. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्षको शिवको सबसे प्रिय जानना चाहिये। यह सबसे बढ़कर पवित्र करनेवाला है। इसे देखनेसे, छूनेसे और इसपर जप करनेसे सब पाप हर जाते हैं, ऐसा माना गया है।
Know the rudrākṣa as dearest to Śiva. It purifies above all. Seeing it, touching it and telling prayers on it take away all sins.
Word by wordपदार्थ
शिव-प्रियतमः(śiva-priyatamaḥ) — dearest to Śivaशिवको सबसे प्रिय·ज्ञेयः(jñeyaḥ) — should be known asजानना चाहिये·रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्ष·पर-पावनः(para-pāvanaḥ) — purifying above allसबसे बढ़कर पवित्र करनेवाला·दर्शनात्(darśanāt) — by seeing itदेखनेसे·स्पर्शनात्(sparśanāt) — by touching itछूनेसे·जाप्यात्(jāpyāt) — by telling prayers on itउसपर जप करनेसे·सर्व-पाप-हरः(sarva-pāpa-haraḥ) — takes away all sinsसब पाप हरनेवाला·स्मृतः(smṛtaḥ) — is held to beमाना गया है
Verse 3
३3पुरा रुद्राक्षमहिमा देव्यग्रे कथितो मुने।लोकोपकरणार्थाय शिवेन परमात्मना॥ ३
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.3. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे मुनि! पहले परमात्मा शिवने देवीके सामने रुद्राक्षकी महिमा कही थी। उन्होंने यह लोकोंके उपकारके लिये किया।
Sage, long ago Śiva, the supreme Self, told the greatness of the rudrākṣa before the Goddess. He did it to help the world.
Word by wordपदार्थ
पुरा(purā) — long agoपहले·रुद्राक्ष-महिमा(rudrākṣa-mahimā) — the greatness of the rudrākṣaरुद्राक्षकी महिमा·देवी-अग्रे(devī-agre) — before the Goddessदेवीके सामने·कथितः(kathitaḥ) — was toldकही गयी·मुने(mune) — sageहे मुनि·लोक-उपकरण-अर्थाय(loka-upakaraṇa-arthāya) — to help the worldलोकोंके उपकारके लिये·शिवेन(śivena) — by Śivaशिवने·परम-आत्मना(parama-ātmanā) — the supreme Selfपरमात्मा
शिव उवाच —Śiva said:शिवजी बोले:
Verse 4
४4श्रूयतां तु महेशानि रुद्राक्षमहिमा शिवे।कथयामि तव प्रीत्या भक्तानां हितकाम्यया॥ ४
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.4. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे महेश्वरी! हे शिवे! अब रुद्राक्षकी महिमा सुनिये। मैं आपके प्रेमसे, भक्तोंके हितकी इच्छासे इसे कहता हूँ।
Great Queen, Śivā, now listen to the greatness of the rudrākṣa. I tell it out of love for you, wishing the good of devotees.
Word by wordपदार्थ
श्रूयताम्(śrūyatām) — listen toसुनिये·तु(tu) — nowअब·महा-ईशानि(mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरी·रुद्राक्ष-महिमा(rudrākṣa-mahimā) — the greatness of the rudrākṣaरुद्राक्षकी महिमा·शिवे(śive) — Śivāहे शिवे·कथयामि(kathayāmi) — I tell itमैं कहता हूँ·तव(tava) — for youआपके लिये·प्रीत्या(prītyā) — out of loveप्रेमसे·भक्तानाम्(bhaktānām) — of devoteesभक्तोंके·हित-काम्यया(hita-kāmyayā) — wishing the goodहितकी इच्छासे
Verse 5
५5दिव्यवर्षसहस्राणि महेशानि पुनः पुरा।तपः प्रकुर्वतस्त्रस्तं मनः संयम्य वै मम॥ ५
divyavarṣasahasrāṇi maheśāni punaḥ purā |tapaḥ prakurvatastrastaṃ manaḥ saṃyamya vai mama 5 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.5. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे महेश्वरी! पहले एक बार मैं हजारों दिव्य वर्षोंतक तप कर रहा था। मैंने मनको संयममें रखा था, फिर भी मेरा मन क्षुब्ध हो उठा।
Great Queen, long ago I once did austerity for thousands of divine years. I held my mind in check, yet it was stirred.
Word by wordपदार्थ
दिव्य-वर्ष-सहस्राणि(divya-varṣa-sahasrāṇi) — for thousands of divine yearsहजारों दिव्य वर्षोंतक·महा-ईशानि(mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरी·पुनः(punaḥ) — onceएक बार·पुरा(purā) — long agoपहले·तपः(tapaḥ) — austerityतप·प्रकुर्वतः(prakurvataḥ) — while I was doingकरते हुए·त्रस्तम्(trastam) — was stirredक्षुब्ध हो उठा·मनः(manaḥ) — mindमन·संयम्य(saṃyamya) — though I had held it in checkसंयममें रखकर भी·वै(vai) — indeedसचमुच·मम(mama) — myमेरा
Verse 6
६6स्वतन्त्रेण परेशेन लोकोपकृतिकारिणा।लीलया परमेशानि चक्षुरुन्मीलितं मया॥ ६
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.6. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे परमेश्वरी! मैं स्वतन्त्र परमेश्वर हूँ, लोकोंका उपकार करनेवाला हूँ। मैंने लीलासे अपने नेत्र खोले।
Highest Queen, I am free, the highest Lord, who helps the worlds. In play I opened my eyes.
Word by wordपदार्थ
स्वतन्त्रेण(svatantreṇa) — freeस्वतन्त्र·पर-ईशेन(para-īśena) — the highest Lordपरमेश्वर·लोक-उपकृति-कारिणा(loka-upakṛti-kāriṇā) — who helps the worldsलोकोंका उपकार करनेवाले·लीलया(līlayā) — in playलीलासे·परम-ईशानि(parama-īśāni) — highest Queenहे परमेश्वरी·चक्षुः(cakṣuḥ) — eyesनेत्र·उन्मीलितम्(unmīlitam) — were openedखोले गये·मया(mayā) — by meमैंने
Verse 7
७7पुटाभ्यां चारुचक्षुर्भ्यां पतिता जलबिन्दवः।तत्राश्रुबिन्दुतो जाता वृक्षा रुद्राक्षसंज्ञकाः॥ ७
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.7. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
मेरे सुन्दर नेत्रोंकी पलकोंसे जलकी बूँदें गिरीं। उन आँसूकी बूँदोंसे वहाँ वृक्ष पैदा हुए। उनका नाम रुद्राक्ष है।
Drops of water fell from the lids of my lovely eyes. From those teardrops trees grew there. They are called rudrākṣa.
Word by wordपदार्थ
पुटाभ्याम्(puṭābhyām) — from the lidsपलकोंसे·चारु-चक्षुर्भ्याम्(cāru-cakṣurbhyām) — of my lovely eyesमेरे सुन्दर नेत्रोंकी·पतिताः(patitāḥ) — fellगिरीं·जल-बिन्दवः(jala-bindavaḥ) — drops of waterजलकी बूँदें·तत्र(tatra) — thereवहाँ·अश्रु-बिन्दुतः(aśru-bindutaḥ) — from the teardropsआँसूकी बूँदोंसे·जाताः(jātāḥ) — grewपैदा हुए·वृक्षाः(vṛkṣāḥ) — treesवृक्ष·रुद्राक्ष-संज्ञकाः(rudrākṣa-saṃjñakāḥ) — called rudrākṣaरुद्राक्ष नामके
Verse 8
८8स्थावरत्वमनुप्राप्य भक्तानुग्रहकारणात्।ते दत्ता विष्णुभक्तेभ्यश्चतुर्वर्णेभ्य एव च॥ ८
sthāvaratvamanuprāpya bhaktānugrahakāraṇāt |te dattā viṣṇubhaktebhyaścaturvarṇebhya eva ca 8 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.8. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
भक्तोंपर कृपाके लिये वे आँसू स्थावर रूप, यानी वृक्ष बन गये। वे विष्णुके भक्तोंको और चारों वर्णोंको भी दिये गये।
To show grace to devotees, the tears took on the form of fixed things, trees. They were given to devotees of Viṣṇu and to the four classes too.
Word by wordपदार्थ
स्थावरत्वम्(sthāvaratvam) — the state of fixed thingsस्थावर रूप·अनुप्राप्य(anuprāpya) — taking onपाकर·भक्त-अनुग्रह-कारणात्(bhakta-anugraha-kāraṇāt) — to show grace to devoteesभक्तोंपर कृपाके लिये·ते(te) — theyवे·दत्ताः(dattāḥ) — were givenदिये गये·विष्णु-भक्तेभ्यः(viṣṇu-bhaktebhyaḥ) — to devotees of Viṣṇuविष्णुके भक्तोंको·चतुः-वर्णेभ्यः(catuḥ-varṇebhyaḥ) — to the four classesचारों वर्णोंको·एव(eva) — tooभी·च(ca) — andऔर
Verse 9
९9भूमौ गौडोद्भवांश्चक्रे रुद्राक्षाञ्छिववल्लभान्।मथुरायामयोध्यायां लङ्कायां मलये तथा॥ ९
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.9. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
पृथ्वीपर मैंने शिवके प्रिय रुद्राक्ष गौड़ देशमें उत्पन्न किये। वे मथुरा, अयोध्या, लंका और मलयपर भी उगे,
On earth I made the rudrākṣas, dear to Śiva, grow in Gauḍa. They grew also in Mathurā, Ayodhyā, Laṅkā and on Malaya,
Word by wordपदार्थ
भूमौ(bhūmau) — on earthपृथ्वीपर·गौड-उद्भवान्(gauḍa-udbhavān) — born in Gauḍaगौड़ देशमें उत्पन्न·चक्रे(cakre) — I madeमैंने किये·रुद्राक्षान्(rudrākṣān) — the rudrākṣasरुद्राक्ष·शिव-वल्लभान्(śiva-vallabhān) — dear to Śivaशिवके प्रिय·मथुरायाम्(mathurāyām) — in Mathurāमथुरामें·अयोध्यायाम्(ayodhyāyām) — in Ayodhyāअयोध्यामें·लङ्कायाम्(laṅkāyām) — in Laṅkāलंकामें·मलये(malaye) — on Malayaमलयपर·तथा(tathā) — and alsoतथा
Verse 10
१०10सह्याद्रौ च तथा काश्यां देशेष्वन्येषु वा तथा।परानसह्यपापौघभेदनाच्छ्रुतिनोदनान्॥ १०
sahyādrau ca tathā kāśyāṃ deśeṣvanyeṣu vā tathā |parānasahyapāpaughabhedanācchrutinodanān 10 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.10. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.11. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.12. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
बुद्धिमानोंको उनके रंग क्रमसे सफेद, लाल, पीला और काला जानने चाहिये। मनुष्योंको रंगके अनुसार क्रमसे अपनी जातिका रुद्राक्ष धारण करना चाहिये।
The wise should know their colours in order: white, red, yellow and black. People should wear the rudrākṣa of their own kind, by colour, in that order.
Word by wordपदार्थ
श्वेत-रक्ताः(śveta-raktāḥ) — white and redसफेद और लाल·पीत-कृष्णाः(pīta-kṛṣṇāḥ) — yellow and blackपीले और काले·वर्णाः(varṇāḥ) — coloursरंग·ज्ञेयाः(jñeyāḥ) — should be knownजानने चाहिये·क्रमात्(kramāt) — in orderक्रमसे·बुधैः(budhaiḥ) — by the wiseबुद्धिमानोंको·स्व-जातीयम्(sva-jātīyam) — of one's own kindअपनी जातिका·नृभिः(nṛbhiḥ) — by peopleमनुष्योंको·धार्यम्(dhāryam) — should be wornधारण करना चाहिये·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·वर्णतः(varṇataḥ) — by colourरंगके अनुसार·क्रमात्(kramāt) — in orderक्रमसे
Verse 13
१३13वर्णैस्तु तत्फलं धार्यं भुक्तिमुक्तिफलेप्सुभिः।शिवभक्तैर्विशेषेण शिवयोः प्रीतये सदा॥ १३
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.13. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
भोग और मोक्ष चाहनेवाले वर्णोंके लोगोंको वह फल धारण करना चाहिये। शिवभक्तोंको तो विशेष रूपसे, शिव और शिवाकी प्रसन्नताके लिये, इसे सदा धारण करना चाहिये।
People of the classes who want enjoyment and liberation should wear that seed. Devotees of Śiva above all should always wear it, to please Śiva and Śivā.
Word by wordपदार्थ
वर्णैः(varṇaiḥ) — by the classesवर्णोंके लोगोंको·तु(tu) — indeedतो·तत्-फलम्(tat-phalam) — that seedवह फल·धार्यम्(dhāryam) — should be wornधारण करना चाहिये·भुक्ति-मुक्ति-फल-ईप्सुभिः(bhukti-mukti-phala-īpsubhiḥ) — who want enjoyment and liberationभोग और मोक्ष चाहनेवाले·शिव-भक्तैः(śiva-bhaktaiḥ) — by devotees of Śivaशिवभक्तोंको·विशेषेण(viśeṣeṇa) — above allविशेष रूपसे·शिवयोः(śivayoḥ) — of Śiva and Śivāशिव और शिवाकी·प्रीतये(prītaye) — to pleaseप्रसन्नताके लिये·सदा(sadā) — alwaysसदा
Verse 14
१४14धात्रीफलप्रमाणं यच्छ्रेष्ठमेतदुदाहृतम्।बदरीफलमात्रं तु मध्यमं सम्प्रकीर्तितम्॥ १४
dhātrīphalapramāṇaṃ yacchreṣṭhametadudāhṛtam |badarīphalamātraṃ tu madhyamaṃ samprakīrtitam 14 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.14. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जो रुद्राक्ष आँवलेके फलके बराबर हो, वह श्रेष्ठ कहा गया है। जो बेरके फलके बराबर हो, वह मध्यम कहा गया है।
A bead the size of an āmalaka fruit is called the best. One the size of a jujube fruit is called middling.
Word by wordपदार्थ
धात्री-फल-प्रमाणम्(dhātrī-phala-pramāṇam) — the size of an āmalaka fruitआँवलेके फलके बराबर·यत्(yat) — whichजो·श्रेष्ठम्(śreṣṭham) — the bestश्रेष्ठ·एतत्(etat) — thisयह·उदाहृतम्(udāhṛtam) — is calledकहा गया है·बदरी-फल-मात्रम्(badarī-phala-mātram) — the size of a jujube fruitबेरके फलके बराबर·तु(tu) — andऔर·मध्यमम्(madhyamam) — middlingमध्यम·सम्प्रकीर्तितम्(samprakīrtitam) — is calledकहा गया है
Verse 15
१५15अधमं चणमात्रं स्यात् प्रक्रियैषा परोच्यते।शृणु पार्वति सुप्रीत्या भक्तानां हितकाम्यया॥ १५
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.15. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जो चनेके बराबर हो, वह निम्न होता है। अब आगेकी रीति कही जाती है। हे पार्वती! बड़े प्रेमसे सुनो। मैं इसे भक्तोंके हितकी इच्छासे कहता हूँ।
One the size of a chickpea is the lowest. Now the way is told further. Pārvatī, hear it with great love. I tell it wishing the good of devotees.
Word by wordपदार्थ
अधमम्(adhamam) — lowestनिम्न·चण-मात्रम्(caṇa-mātram) — the size of a chickpeaचनेके बराबर·स्यात्(syāt) — isहोता है·प्रक्रिया(prakriyā) — the wayरीति·एषा(eṣā) — thisयह·परा(parā) — nextआगे·उच्यते(ucyate) — is toldकही जाती है·शृणु(śṛṇu) — hearसुनो·पार्वति(pārvati) — Pārvatīहे पार्वती·सु-प्रीत्या(su-prītyā) — with great loveबड़े प्रेमसे·भक्तानाम्(bhaktānām) — of devoteesभक्तोंके·हित-काम्यया(hita-kāmyayā) — wishing the goodहितकी इच्छासे
Verse 16
१६16बदरीफलमात्रं च यत् स्यात् किल महेश्वरि।तथापि फलदं लोके सुखसौभाग्यवर्धनम्॥ १६
badarīphalamātraṃ ca yat syāt kila maheśvari |tathāpi phaladaṃ loke sukhasaubhāgyavardhanam 16 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.16. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे महेश्वरी! जो रुद्राक्ष केवल बेरके फलके बराबर हो, वह भी लोकमें फल देनेवाला है। वह सुख और सौभाग्य बढ़ाता है।
Great Queen, a bead only the size of a jujube fruit still gives fruit in the world. It increases happiness and good fortune.
Word by wordपदार्थ
बदरी-फल-मात्रम्(badarī-phala-mātram) — the size of a jujube fruitबेरके फलके बराबर·च(ca) — andऔर·यत्(yat) — whichजो·स्यात्(syāt) — isहो·किल(kila) — onlyकेवल·महा-ईश्वरि(mahā-īśvari) — great Queenहे महेश्वरी·तथा-अपि(tathā-api) — even soफिर भी·फल-दम्(phala-dam) — gives fruitफल देनेवाला·लोके(loke) — in the worldलोकमें·सुख-सौभाग्य-वर्धनम्(sukha-saubhāgya-vardhanam) — increases happiness and good fortuneसुख और सौभाग्य बढ़ानेवाला
Verse 17
१७17धात्रीफलसमं यत् स्यात् सर्वारिष्टविनाशनम्।गुञ्जया सदृशं यत् स्यात् सर्वार्थफलसाधनम्॥ १७
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.17. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जो रुद्राक्ष आँवलेके फलके बराबर हो, वह सब अनिष्टोंको नष्ट करता है। जो गुंजाके समान हो, वह सब मनोरथोंको सिद्ध करता है।
A bead like an āmalaka fruit destroys all troubles. One like a guñjā berry brings every aim to fruit.
Word by wordपदार्थ
धात्री-फल-समम्(dhātrī-phala-samam) — like an āmalaka fruitआँवलेके फलके बराबर·यत्(yat) — whichजो·स्यात्(syāt) — isहो·सर्व-अरिष्ट-विनाशनम्(sarva-ariṣṭa-vināśanam) — destroys all troublesसब अनिष्टोंको नष्ट करनेवाला·गुञ्जया(guñjayā) — a guñjā berryगुंजाके·सदृशम्(sadṛśam) — likeसमान·यत्(yat) — whichजो·स्यात्(syāt) — isहो·सर्व-अर्थ-फल-साधनम्(sarva-artha-phala-sādhanam) — brings every aim to fruitसब मनोरथोंको सिद्ध करनेवाला
Verse 18
१८18यथा यथा लघुः स्याद्वै तथाधिकफलप्रदः।एकैकतः फलं प्रोक्तं दशांशैरधिकं बुधैः॥ १८
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.18. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्ष जैसे-जैसे छोटा हो, वैसे-वैसे अधिक फल देता है। बुद्धिमानोंने कहा है कि हर छोटे आकारका फल पिछलेसे दसवाँ भाग अधिक है।
The smaller the bead, the more fruit it gives. The wise say each smaller size gives a tenth more fruit than the one before.
Word by wordपदार्थ
यथा(yathā) — asजैसे·यथा(yathā) — asजैसे·लघुः(laghuḥ) — smallerछोटा·स्यात्(syāt) — it isहो·वै(vai) — indeedही·तथा(tathā) — soवैसे·अधिक-फल-प्रदः(adhika-phala-pradaḥ) — gives more fruitअधिक फल देनेवाला·एक-एकतः(eka-ekataḥ) — one step over anotherएक-एकसे·फलम्(phalam) — the fruitफल·प्रोक्तम्(proktam) — is saidकहा गया है·दश-अंशैः(daśa-aṃśaiḥ) — by a tenthदसवें भागसे·अधिकम्(adhikam) — greaterअधिक·बुधैः(budhaiḥ) — by the wiseबुद्धिमानोंने
Verse 19
१९19रुद्राक्षधारणं प्रोक्तं पापनाशनहेतवे।तस्माच्च धारणीयो वै सर्वार्थसाधनो ध्रुवम्॥ १९
rudrākṣadhāraṇaṃ proktaṃ pāpanāśanahetave |tasmācca dhāraṇīyo vai sarvārthasādhano dhruvam 19 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.19. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्ष धारण करना पापोंके नाशके लिये बताया गया है। इसलिये इसे अवश्य धारण करना चाहिये। यह निश्चय ही सब मनोरथ सिद्ध करता है।
Wearing the rudrākṣa is taught for destroying sin. So it should surely be worn. Without fail it brings every aim.
Word by wordपदार्थ
रुद्राक्ष-धारणम्(rudrākṣa-dhāraṇam) — wearing the rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करना·प्रोक्तम्(proktam) — is taughtबताया गया है·पाप-नाशन-हेतवे(pāpa-nāśana-hetave) — to destroy sinपापोंके नाशके लिये·तस्मात्(tasmāt) — soइसलिये·च(ca) — andऔर·धारणीयः(dhāraṇīyaḥ) — should be wornधारण करना चाहिये·वै(vai) — surelyअवश्य·सर्व-अर्थ-साधनः(sarva-artha-sādhanaḥ) — brings every aimसब मनोरथ सिद्ध करनेवाला·ध्रुवम्(dhruvam) — without failनिश्चय ही
Verse 20
२०20यथा च दृश्यते लोके रुद्राक्षः फलदः शुभः।न तथा दृश्यतेऽन्या च मालिका परमेश्वरि॥ २०
yathā ca dṛśyate loke rudrākṣaḥ phaladaḥ śubhaḥ |na tathā dṛśyate'nyā ca mālikā parameśvari 20 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.20. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.21. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे देवी! जो रुद्राक्ष समान, चिकने, मजबूत, मोटे और काँटोंसे युक्त हों, वे शुभ हैं। वे कामनाएँ पूरी करते हैं और सदा भोग और मोक्ष देते हैं।
Goddess, rudrākṣas that are even, smooth, firm and plump, covered with thorn-like points, are auspicious. They grant wishes. They always give enjoyment and liberation.
Word by wordपदार्थ
समाः(samāḥ) — evenसमान·स्निग्धाः(snigdhāḥ) — smoothचिकने·दृढाः(dṛḍhāḥ) — firmमजबूत·स्थूलाः(sthūlāḥ) — plumpमोटे·कण्टकैः(kaṇṭakaiḥ) — with thorn-like pointsकाँटोंसे·संयुताः(saṃyutāḥ) — coveredयुक्त·शुभाः(śubhāḥ) — auspiciousशुभ·रुद्राक्षाः(rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्ष·काम-दाः(kāma-dāḥ) — grant wishesकामनाएँ देनेवाले·देवि(devi) — Goddessहे देवी·भुक्ति-मुक्ति-प्रदाः(bhukti-mukti-pradāḥ) — give enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवाले·सदा(sadā) — alwaysसदा
Verse 22
२२22कृमिदुष्टं छिन्नभिन्नं कण्टकैर्हीनमेव च।व्रणयुक्तमवृत्तं च रुद्राक्षान् षड् विवर्जयेत्॥ २२
kṛmiduṣṭaṃ chinnabhinnaṃ kaṇṭakairhīnameva ca |vraṇayuktamavṛttaṃ ca rudrākṣān ṣaḍ vivarjayet 22 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.22. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.23. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जिस रुद्राक्षमें अपने-आप ही छेद बना हो, वह उत्तम है। जिसमें मनुष्यके यत्नसे छेद किया गया हो, वह मध्यम है।
A rudrākṣa with a hole that formed by itself is the best. One whose hole is made by human effort is middling.
Word by wordपदार्थ
स्वयम्(svayam) — by itselfअपने-आप·एव(eva) — justही·कृत-द्वारम्(kṛta-dvāram) — with a hole madeछेद बना हुआ·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·स्यात्(syāt) — isहोता है·इह(iha) — hereयहाँ·उत्तमम्(uttamam) — the bestउत्तम·यत्(yat) — whichजिसमें·तु(tu) — butपर·पौरुष-यत्नेन(pauruṣa-yatnena) — by human effortमनुष्यके यत्नसे·कृतम्(kṛtam) — is madeबनाया गया हो·तत्(tat) — thatवह·मध्यमम्(madhyamam) — middlingमध्यम·भवेत्(bhavet) — isहोता है
Verse 24
२४24रुद्राक्षधारणं प्रोक्तं महापातकनाशनम्।रुद्रसङ्ख्याशतं धृत्वा रुद्ररूपो भवेन्नरः॥ २४
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.24. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्ष धारण करना महापापोंका नाश करनेवाला कहा गया है। ग्यारह सौ रुद्राक्ष धारण करके मनुष्य रुद्ररूप हो जाता है।
Wearing the rudrākṣa is said to destroy the great sins. A man who wears eleven hundred of them becomes Rudra in form.
Word by wordपदार्थ
रुद्राक्ष-धारणम्(rudrākṣa-dhāraṇam) — wearing the rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करना·प्रोक्तम्(proktam) — is saidकहा गया है·महा-पातक-नाशनम्(mahā-pātaka-nāśanam) — to destroy the great sinsमहापापोंका नाश करनेवाला·रुद्र-सङ्ख्या-शतम्(rudra-saṅkhyā-śatam) — eleven hundredग्यारह सौ·धृत्वा(dhṛtvā) — by wearingधारण करके·रुद्र-रूपः(rudra-rūpaḥ) — in the form of Rudraरुद्ररूप·भवेत्(bhavet) — becomesहो जाता है·नरः(naraḥ) — a manमनुष्य
Verse 25
२५25एकादशशतानीह धृत्वा यत्फलमाप्यते।तत्फलं शक्यते नैव वक्तुं वर्षशतैरपि॥ २५
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.25. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.26. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
पाँच सौ पचास रुद्राक्षोंका मुकुट ठीक माना गया है। श्रेष्ठ भक्तिमान् पुरुष उसे भली भाँति बनाये।
A crown of five hundred and fifty rudrākṣas is held right. A good and devoted man should make it well.
Word by wordपदार्थ
शत-अर्धेन(śata-ardhena) — with half a hundredपचाससे·युतैः(yutaiḥ) — joinedयुक्त·पञ्च-शतैः(pañca-śataiḥ) — with five hundredपाँच सौ·वै(vai) — indeedही·मुकुटम्(mukuṭam) — a crownमुकुट·मतम्(matam) — is held rightमाना गया है·रुद्राक्षैः(rudrākṣaiḥ) — of rudrākṣasरुद्राक्षोंसे·विरचेत्(viracet) — should makeबनाये·सम्यक्(samyak) — wellभली भाँति·भक्तिमान्(bhaktimān) — devotedभक्तिमान्·पुरुषः(puruṣaḥ) — manपुरुष·वरः(varaḥ) — goodश्रेष्ठ
Verse 27
२७27त्रिभिः शतैः षष्टियुक्तैस्त्रिरावृत्त्या तथा पुनः।रुद्राक्षैरुपवीतं च निर्मीयाद्भक्तितत्परः॥ २७
tribhiḥ śataiḥ ṣaṣṭiyuktaistrirāvṛttyā tathā punaḥ |rudrākṣairupavītaṃ ca nirmīyādbhaktitatparaḥ 27 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.27. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
फिर भक्तिमें लगा हुआ पुरुष रुद्राक्षोंका यज्ञोपवीत बनाये। उसमें तीन सौ साठ दाने तीन लड़ोंमें हों।
Then one given to devotion should make a sacred thread of rudrākṣas. It has three hundred and sixty beads, in three rounds.
Word by wordपदार्थ
त्रिभिः(tribhiḥ) — with threeतीन·शतैः(śataiḥ) — hundredसौ·षष्टि-युक्तैः(ṣaṣṭi-yuktaiḥ) — and sixtyसाठ सहित·त्रिः-आवृत्त्या(triḥ-āvṛttyā) — in three roundsतीन लड़ोंमें·तथा(tathā) — soतथा·पुनः(punaḥ) — againफिर·रुद्राक्षैः(rudrākṣaiḥ) — of rudrākṣasरुद्राक्षोंसे·उपवीतम्(upavītam) — a sacred threadयज्ञोपवीत·च(ca) — andऔर·निर्मीयात्(nirmīyāt) — should makeबनाये·भक्ति-तत्परः(bhakti-tatparaḥ) — one given to devotionभक्तिमें लगा हुआ
Verse 28
२८28शिखायां च त्रयं प्रोक्तं रुद्राक्षाणां महेश्वरि।कर्णयोः षट् च षट् चैव वामदक्षिणयोस्तथा॥ २८
śikhāyāṃ ca trayaṃ proktaṃ rudrākṣāṇāṃ maheśvari |karṇayoḥ ṣaṭ ca ṣaṭ caiva vāmadakṣiṇayostathā 28 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.28. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे महेश्वरी! शिखामें तीन रुद्राक्ष बताये गये हैं। बायें और दायें कानमें छः-छः।
Great Queen, three rudrākṣas are prescribed for the topknot. Six go in the left ear and six in the right.
Word by wordपदार्थ
शिखायाम्(śikhāyām) — in the topknotशिखामें·च(ca) — andऔर·त्रयम्(trayam) — threeतीन·प्रोक्तम्(proktam) — are prescribedबताये गये हैं·रुद्राक्षाणाम्(rudrākṣāṇām) — of rudrākṣasरुद्राक्ष·महा-ईश्वरि(mahā-īśvari) — great Queenहे महेश्वरी·कर्णयोः(karṇayoḥ) — in the earsकानोंमें·षट्(ṣaṭ) — sixछः·च(ca) — andऔर·षट्(ṣaṭ) — sixछः·च(ca) — andऔर·एव(eva) — alsoभी·वाम-दक्षिणयोः(vāma-dakṣiṇayoḥ) — left and rightबायें और दायें·तथा(tathā) — soतथा
Verse 29
२९29शतमेकोत्तरं कण्ठे बाह्वोर्वै रुद्रसङ्ख्यया।कूर्परद्वारयोस्तत्र मणिबन्धे तथा पुनः॥ २९
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.29. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
कण्ठमें एक सौ एक। दोनों भुजाओंमें ग्यारह-ग्यारह, और फिर दोनों कुहनियों और कलाइयोंमें भी ग्यारह-ग्यारह।
A hundred and one go on the neck. Eleven go on each arm, and again eleven at each elbow and each wrist.
Word by wordपदार्थ
शतम्(śatam) — a hundredसौ·एक-उत्तरम्(eka-uttaram) — and oneएक अधिक·कण्ठे(kaṇṭhe) — on the neckकण्ठमें·बाह्वोः(bāhvoḥ) — on the armsभुजाओंमें·वै(vai) — indeedही·रुद्र-सङ्ख्यया(rudra-saṅkhyayā) — eleven eachग्यारह-ग्यारह·कूर्पर-द्वारयोः(kūrpara-dvārayoḥ) — at the two elbowsदोनों कुहनियोंमें·तत्र(tatra) — thereवहाँ·मणिबन्धे(maṇibandhe) — at the wristsकलाइयोंमें·तथा(tathā) — alsoतथा·पुनः(punaḥ) — againफिर
Verse 30
३०30उपवीते त्रयं धार्यं शिवभक्तिरतैर्नरैः।शेषानुर्वरितान्पञ्च सम्मितान्धारयेत्कटौ॥ ३०
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.30. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
शिवभक्तिमें लगे मनुष्योंको यज्ञोपवीतमें तीन रुद्राक्ष धारण करने चाहिये। बचे हुए पाँच कमरमें धारण करे।
Men devoted to Śiva should wear three on the sacred thread. The five left over should be worn at the waist.
Word by wordपदार्थ
उपवीते(upavīte) — on the sacred threadयज्ञोपवीतमें·त्रयम्(trayam) — threeतीन·धार्यम्(dhāryam) — should be wornधारण करने चाहिये·शिव-भक्ति-रतैः(śiva-bhakti-rataiḥ) — devoted to Śivaशिवभक्तिमें लगे·नरैः(naraiḥ) — by menमनुष्योंको·शेषान्(śeṣān) — the restबाकी·उर्वरितान्(urvaritān) — left overबचे हुए·पञ्च(pañca) — fiveपाँच·सम्मितान्(sammitān) — countedगिने हुए·धारयेत्(dhārayet) — should wearधारण करे·कटौ(kaṭau) — at the waistकमरमें
Verse 31
३१31एतत्सङ्ख्या धृता येन रुद्राक्षाः परमेश्वरि।तद्रूपं तु प्रणम्यं हि स्तुत्यं सर्वैर्महेशवत्॥ ३१
etatsaṅkhyā dhṛtā yena rudrākṣāḥ parameśvari |tadrūpaṃ tu praṇamyaṃ hi stutyaṃ sarvairmaheśavat 31 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.31. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे परमेश्वरी! जिसने इतनी संख्यामें रुद्राक्ष धारण किये हैं, उसका रूप महेशके समान सबके लिये प्रणाम और स्तुतिके योग्य है।
Highest Queen, whoever wears this number of rudrākṣas has a form that all should bow to and praise, like the great Lord.
Word by wordपदार्थ
एतत्-सङ्ख्याः(etat-saṅkhyāḥ) — this number ofइतनी संख्यामें·धृताः(dhṛtāḥ) — are wornधारण किये·येन(yena) — by whomजिसने·रुद्राक्षाः(rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्ष·परम-ईश्वरि(parama-īśvari) — highest Queenहे परमेश्वरी·तत्-रूपम्(tat-rūpam) — his formउसका रूप·तु(tu) — thenतो·प्रणम्यम्(praṇamyam) — to be bowed toप्रणाम करने योग्य·हि(hi) — trulyसचमुच·स्तुत्यम्(stutyam) — to be praisedस्तुति करने योग्य·सर्वैः(sarvaiḥ) — by allसबके लिये·महेश-वत्(maheśa-vat) — like the great Lordमहेशके समान
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.32. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
ऐसा मनुष्य आसन लगाकर ध्यानमें बैठे और "शिव" कहता रहे। उसे देखकर मनुष्य पापोंसे छूट जाता है।
Such a person takes a seat and sits in meditation, saying "Śiva". Whoever sees him then is freed from sins.
Word by wordपदार्थ
एवंभूतम्(evaṃbhūtam) — suchऐसे·स्थितम्(sthitam) — seatedबैठे·ध्याने(dhyāne) — in meditationध्यानमें·यदा(yadā) — whenजब·कृत्वा(kṛtvā) — takingलगाकर·आसने(āsane) — a seatआसन·जनम्(janam) — a personमनुष्यको·शिव-इति(śiva-iti) — "Śiva""शिव"·व्याहरन्(vyāharan) — sayingकहता हुआ·च(ca) — andऔर·एव(eva) — alsoभी·दृष्ट्वा(dṛṣṭvā) — on seeingदेखकर·पापैः(pāpaiḥ) — from sinsपापोंसे·प्रमुच्यते(pramucyate) — one is freedछूट जाता है
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.33. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
यह ग्यारह सौ रुद्राक्षोंकी विधि कही गयी। उनके न होनेपर मैं दूसरा शुभ प्रकार बताता हूँ।
This is the rule for eleven hundred beads. When they are not at hand, I tell another good way.
Word by wordपदार्थ
शत-अधिक-सहस्रस्य(śata-adhika-sahasrasya) — for eleven hundredग्यारह सौका·विधिः(vidhiḥ) — the ruleविधि·एषः(eṣaḥ) — thisयह·प्रकीर्तितः(prakīrtitaḥ) — has been toldकही गयी·तत्-अभावे(tat-abhāve) — when they are not at handउनके न होनेपर·प्रकारः(prakāraḥ) — wayप्रकार·अन्यः(anyaḥ) — anotherदूसरा·शुभः(śubhaḥ) — goodशुभ·सम्प्रोच्यते(samprocyate) — is toldकहा जाता है·मया(mayā) — by meमेरे द्वारा
śikhāyāmekarudrākṣaṃ śirasā triṃśataṃ vahet |pañcāśacca gale dadhyād bāhvoḥ ṣoḍaśa ṣoḍaśa 34 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.34. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
शिखामें एक रुद्राक्ष और सिरपर तीस धारण करे। गलेमें पचास और दोनों भुजाओंमें सोलह-सोलह पहने।
Wear one rudrākṣa in the topknot and thirty on the head. Put fifty on the neck and sixteen on each arm.
Word by wordपदार्थ
शिखायाम्(śikhāyām) — in the topknotशिखामें·एक-रुद्राक्षम्(eka-rudrākṣam) — one rudrākṣaएक रुद्राक्ष·शिरसा(śirasā) — on the headसिरपर·त्रिंशतम्(triṃśatam) — thirtyतीस·वहेत्(vahet) — should wearधारण करे·पञ्चाशत्(pañcāśat) — fiftyपचास·च(ca) — andऔर·गले(gale) — on the neckगलेमें·दध्यात्(dadhyāt) — should putपहने·बाह्वोः(bāhvoḥ) — on the armsभुजाओंमें·षोडश(ṣoḍaśa) — sixteenसोलह·षोडश(ṣoḍaśa) — sixteenसोलह
maṇibandhe dvādaśa dviskandhe pañcaśataṃ vahet |aṣṭottaraśatairmālyamupavītaṃ prakalpayet 35 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.35. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v35. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
कलाइयोंमें बारह और दोनों कन्धोंपर पाँच सौ धारण करे। एक सौ आठ दानोंकी माला बनाकर यज्ञोपवीतके रूपमें पहने।
Wear twelve at the wrists and five hundred on the two shoulders. Make a garland of a hundred and eight as a sacred thread.
Word by wordपदार्थ
मणिबन्धे(maṇibandhe) — at the wristsकलाइयोंमें·द्वादश(dvādaśa) — twelveबारह·द्वि-स्कन्धे(dvi-skandhe) — on the two shouldersदोनों कन्धोंपर·पञ्च-शतम्(pañca-śatam) — five hundredपाँच सौ·वहेत्(vahet) — should wearधारण करे·अष्ट-उत्तर-शतैः(aṣṭa-uttara-śataiḥ) — with a hundred and eightएक सौ आठसे·माल्यम्(mālyam) — a garlandमाला·उपवीतम्(upavītam) — as a sacred threadयज्ञोपवीत·प्रकल्पयेत्(prakalpayet) — should makeबनाये
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.36. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v36. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.37. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v37. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
एक और प्रकार: शिखामें एक रुद्राक्ष और मस्तकपर चालीस। कण्ठमें बत्तीस और छातीपर एक सौ आठ।
Another way: one rudrākṣa in the topknot and forty on the head. Thirty-two on the neck and a hundred and eight on the chest.
Word by wordपदार्थ
एकम्(ekam) — oneएक·शिखायाम्(śikhāyām) — in the topknotशिखामें·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·चत्वारिंशत्(catvāriṃśat) — fortyचालीस·तु(tu) — andऔर·मस्तके(mastake) — on the headमस्तकपर·द्वात्रिंशत्(dvātriṃśat) — thirty-twoबत्तीस·कण्ठ-देशे(kaṇṭha-deśe) — on the neckकण्ठमें·तु(tu) — andऔर·वक्षसि(vakṣasi) — on the chestछातीपर·अष्ट-उत्तरम्(aṣṭa-uttaram) — and eightआठ अधिक·शतम्(śatam) — a hundredसौ
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.38. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v38. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
दोनों कानोंमें एक-एक। भुजाओंमें छः-छः या सोलह-सोलह। हाथोंमें सूर्योंकी संख्या, बारह, या उसकी दुगुनी, हे मुनीश्वर।
One in each ear. Six or sixteen on each arm. On the hands, twelve, the count of the suns, or twice that, lord of sages.
Word by wordपदार्थ
एक-एकम्(eka-ekam) — one eachएक-एक·कर्णयोः(karṇayoḥ) — in the earsकानोंमें·षट्(ṣaṭ) — sixछः·षट्(ṣaṭ) — sixछः·बाह्वोः(bāhvoḥ) — on the armsभुजाओंमें·षोडश(ṣoḍaśa) — sixteenसोलह·षोडश(ṣoḍaśa) — sixteenसोलह·करयोः(karayoḥ) — on the handsहाथोंमें·रवि-मानेन(ravi-mānena) — by the count of the suns, twelveसूर्योंकी संख्यासे, बारह·द्वि-गुणेन(dvi-guṇena) — doubledदुगुनी·मुनि-ईश्वर(muni-īśvara) — lord of sagesहे मुनीश्वर
Verse 39
३९39सङ्ख्या प्रीतिधृता येन सोऽपि शैवजनः परः।शिववत्पूजनीयो हि वन्द्यः सर्वैरभीक्ष्णशः॥ ३९
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.39. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v39. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जिसने प्रेमसे इतनी संख्यामें रुद्राक्ष धारण किये, वह भी श्रेष्ठ शिवभक्त है। वह शिवके समान पूजनीय है और सबके लिये बार-बार वन्दनीय है।
Whoever wears this number with love is also a devotee of Śiva of the highest kind. He is to be worshipped like Śiva and honoured by all again and again.
Word by wordपदार्थ
सङ्ख्या(saṅkhyā) — this numberयह संख्या·प्रीति-धृता(prīti-dhṛtā) — worn with loveप्रेमसे धारण की·येन(yena) — by whomजिसने·सः(saḥ) — heवह·अपि(api) — tooभी·शैव-जनः(śaiva-janaḥ) — devotee of Śivaशिवभक्त·परः(paraḥ) — highestश्रेष्ठ·शिव-वत्(śiva-vat) — like Śivaशिवके समान·पूजनीयः(pūjanīyaḥ) — to be worshippedपूजनीय·हि(hi) — trulyसचमुच·वन्द्यः(vandyaḥ) — to be honouredवन्दनीय·सर्वैः(sarvaiḥ) — by allसबके लिये·अभीक्ष्णशः(abhīkṣṇaśaḥ) — again and againबार-बार
Verse 40
४०40शिरसीशानमन्त्रेण कर्णे तत्पुरुषेण च।अघोरेण गले धार्यं तेनैव हृदयेऽपि च॥ ४०
śirasīśānamantreṇa karṇe tatpuruṣeṇa ca |aghoreṇa gale dhāryaṃ tenaiva hṛdaye'pi ca 40 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.40. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v40. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
सिरपर ईशान मन्त्रसे और कानमें तत्पुरुष मन्त्रसे रुद्राक्ष धारण करे। गलेमें अघोर मन्त्रसे, और उसी मन्त्रसे हृदयपर भी।
Wear the bead on the head with the īśāna mantra and in the ear with the tatpuruṣa mantra. Wear it on the neck with the aghora mantra, and on the heart with that same mantra.
Word by wordपदार्थ
शिरसि(śirasi) — on the headसिरपर·ईशान-मन्त्रेण(īśāna-mantreṇa) — with the īśāna mantraईशान मन्त्रसे·कर्णे(karṇe) — in the earकानमें·तत्पुरुषेण(tatpuruṣeṇa) — with the tatpuruṣa mantraतत्पुरुष मन्त्रसे·च(ca) — andऔर·अघोरेण(aghoreṇa) — with the aghora mantraअघोर मन्त्रसे·गले(gale) — on the neckगलेमें·धार्यम्(dhāryam) — should be wornधारण करना चाहिये·तेन(tena) — with thatउसीसे·एव(eva) — sameही·हृदये(hṛdaye) — on the heartहृदयपर·अपि(api) — alsoभी·च(ca) — andऔर
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.41. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v41. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
The wise one should wear beads on the hands with the seed mantra of aghora. On the belly he should wear a string of fifteen beads with the vāmadeva mantra.
Word by wordपदार्थ
अघोर-बीज-मन्त्रेण(aghora-bīja-mantreṇa) — with the seed mantra of aghoraअघोरके बीज मन्त्रसे·करयोः(karayoḥ) — on the handsहाथोंमें·धारयेत्(dhārayet) — should wearधारण करे·सु-धीः(su-dhīḥ) — the wise oneबुद्धिमान्·पञ्चदश-अक्ष-ग्रथिताम्(pañcadaśa-akṣa-grathitām) — strung with fifteen beadsपन्द्रह दानोंकी गूँथी हुई·वामदेवेन(vāmadevena) — with the vāmadeva mantraवामदेव मन्त्रसे·च(ca) — andऔर·उदरे(udare) — on the bellyपेटपर
Verse 42
४२42पञ्चब्रह्माभिरङ्गैश्च त्रिमालां पञ्च सप्त च।अथ वा मूलमन्त्रेण सर्वानक्षांस्तु धारयेत्॥ ४२
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.42. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v42. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
पाँच ब्रह्म मन्त्रों और अंग मन्त्रोंसे तीन, पाँच या सात मालाएँ धारण करे। अथवा मूल मन्त्रसे ही सब दाने धारण करे।
With the five brahma mantras and the limb mantras, wear three, five or seven strings. Or else wear all the beads with the root mantra.
Word by wordपदार्थ
पञ्च-ब्रह्मभिः(pañca-brahmabhiḥ) — with the five brahma mantrasपाँच ब्रह्म मन्त्रोंसे·अङ्गैः(aṅgaiḥ) — with the limb mantrasअंग मन्त्रोंसे·च(ca) — andऔर·त्रि-मालाम्(tri-mālām) — three stringsतीन मालाएँ·पञ्च(pañca) — fiveपाँच·सप्त(sapta) — sevenसात·च(ca) — orया·अथ(atha) — orअथवा·वा(vā) — elseया·मूल-मन्त्रेण(mūla-mantreṇa) — with the root mantraमूल मन्त्रसे·सर्वान्(sarvān) — allसब·अक्षान्(akṣān) — the beadsदाने·तु(tu) — indeedही·धारयेत्(dhārayet) — should wearधारण करे
madyaṃ māṃsaṃ tu laśunaṃ palāṇḍuṃ śigrumeva ca |śleṣmāntakaṃ viḍvarāhaṃ bhakṣaṇe varjayettataḥ 43 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.43. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v43. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.44. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v44. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे उमा! यहाँ सफेद रुद्राक्ष केवल ब्राह्मणोंके लिये विहित है। गहरा लाल क्षत्रियोंके लिये हितकर कहा गया है। वैश्योंको प्रतिदिन बार-बार पीला रुद्राक्ष धारण करना आवश्यक है। शूद्रोंको काला। हे गिरिराजकुमारी! यह वेदमें कहा मार्ग है।
Umā, here the white rudrākṣa is prescribed only for brāhmaṇas. Deep red is declared good for kṣatriyas. Vaiśyas truly need to wear yellow every day, again and again. Śūdras wear black. Daughter of the mountain, this is the way the Veda tells.
Word by wordपदार्थ
वलक्षम्(valakṣam) — whiteसफेद·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·द्विज-तनुभिः(dvija-tanubhiḥ) — by those born brāhmaṇaब्राह्मणोंके लिये·एव(eva) — onlyही·इह(iha) — hereयहाँ·विहितम्(vihitam) — is prescribedविहित है·सु-रक्तम्(su-raktam) — deep redगहरा लाल·क्षत्राणाम्(kṣatrāṇām) — for kṣatriyasक्षत्रियोंके लिये·प्रमुदितम्(pramuditam) — is declared goodहितकर कहा गया है·उमे(ume) — Umāहे उमा·पीतम्(pītam) — yellowपीला·असकृत्(asakṛt) — again and againबार-बार·ततः(tataḥ) — thenफिर·वैश्यैः(vaiśyaiḥ) — by vaiśyasवैश्योंको·धार्यम्(dhāryam) — to be wornधारण करना·प्रतिदिवसम्(pratidivasam) — every dayप्रतिदिन·आवश्यकम्(āvaśyakam) — is needfulआवश्यक है·अहो(aho) — trulyसचमुच·तथा(tathā) — andऔर·कृष्णम्(kṛṣṇam) — blackकाला·शूद्रैः(śūdraiḥ) — by śūdrasशूद्रोंको·श्रुति-गदित-मार्गः(śruti-gadita-mārgaḥ) — the way the Veda tellsवेदमें कहा मार्ग·अयम्(ayam) — thisयह·अगजे(agaje) — daughter of the mountainहे गिरिराजकुमारी
Verse 45
४५45वर्णी वनी गृहयतिर्नियमेन दध्या-देतद्रहस्यपरमो न हि जातु तिष्ठेत्।रुद्राक्षधारणमिदं सुकृतैश्च लभ्यंत्यक्त्वेदमेतदखिलान्नरकान् प्रयान्ति॥ ४५
varṇī vanī gṛhayatirniyamena dadhyā- |detadrahasyaparamo na hi jātu tiṣṭhet |rudrākṣadhāraṇamidaṃ sukṛtaiśca labhyaṃ |tyaktvedametadakhilānnarakān prayānti 45 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.45. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v45. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
ब्रह्मचारी, वानप्रस्थ, गृहस्थ और संन्यासी, सब नियमसे इसे धारण करें। कोई कभी इसके बिना न रहे। यह परम रहस्य है। रुद्राक्ष धारण करनेका अवसर पुण्योंसे मिलता है। इसे छोड़नेवाले सब नरकोंमें जाते हैं।
The student, the forest-dweller, the householder and the renouncer should wear it as a rule. No one should ever stay without it. This is the highest secret. Wearing the rudrākṣa is won by good deeds. Those who give it up go to all the hells.
Word by wordपदार्थ
वर्णी(varṇī) — the studentब्रह्मचारी·वनी(vanī) — the forest-dwellerवानप्रस्थ·गृह-यतिः(gṛha-yatiḥ) — the householder and the renouncerगृहस्थ और संन्यासी·नियमेन(niyamena) — as a ruleनियमसे·दध्यात्(dadhyāt) — should wearधारण करे·एतत्(etat) — thisयह·रहस्य-परमः(rahasya-paramaḥ) — the highest secretपरम रहस्य·न(na) — notन·हि(hi) — indeedही·जातु(jātu) — everकभी·तिष्ठेत्(tiṣṭhet) — should stayरहे·रुद्राक्ष-धारणम्(rudrākṣa-dhāraṇam) — wearing the rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करना·इदम्(idam) — thisयह·सुकृतैः(sukṛtaiḥ) — by good deedsपुण्योंसे·च(ca) — andऔर·लभ्यम्(labhyam) — is wonमिलता है·त्यक्त्वा(tyaktvā) — giving upछोड़कर·इदम्(idam) — thisइसे·एतत्(etat) — itइसको·अखिलान्(akhilān) — allसब·नरकान्(narakān) — hellsनरकोंमें·प्रयान्ति(prayānti) — goजाते हैं
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.46. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v46. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्ष आँवलेके बराबरसे लेकर उससे छोटे होते हैं। कल्याण चाहनेवाले ऐसे रुद्राक्ष न पहनें जो रोगी हों, काँटोंसे रहित हों, कीड़ोंसे कटे हों या जिनमें धागेका छेद न हो। चनेके बराबर रुद्राक्ष भी पहना जा सकता है। हे उमा! रुद्राक्ष मेरा मंगलमय लिंग है। छोटा रुद्राक्ष सदा श्रेष्ठ माना गया है।
The beads go from the size of an āmalaka down to smaller ones. Those who want good should not wear beads that are diseased, lack points, are bitten by worms or have no hole for the thread. Even a bead the size of a chickpea may be worn. Umā, the rudrākṣa is my auspicious liṅga. The small one is always praised.
Word by wordपदार्थ
आदौ(ādau) — firstपहले·आमलकाः(āmalakāḥ) — like āmalaka fruitsआँवलेके बराबर·ततः(tataḥ) — thenफिर·लघुतराः(laghutarāḥ) — smallerछोटे·रुग्णाः(rugṇāḥ) — diseasedरोगी·ततः(tataḥ) — thenफिर·कण्टकैः(kaṇṭakaiḥ) — of pointsकाँटोंसे·सन्दष्टाः(sandaṣṭāḥ) — bittenकटे हुए·कृमिभिः(kṛmibhiḥ) — by wormsकीड़ोंसे·तनु-उपकरण-छिद्रेण(tanu-upakaraṇa-chidreṇa) — the hole for the threadधागेके छेदसे·हीनाः(hīnāḥ) — withoutरहित·तथा(tathā) — andतथा·धार्याः(dhāryāḥ) — to be wornधारण करने योग्य·न(na) — notनहीं·एव(eva) — at allही·शुभ-ईप्सुभिः(śubha-īpsubhiḥ) — by those who want goodकल्याण चाहनेवालोंको·चणक-वत्(caṇaka-vat) — like a chickpeaचनेके बराबर·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·अपि(api) — evenभी·अन्ततः(antataḥ) — at the leastकम-से-कम·रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्ष·मम(mama) — myमेरा·लिङ्ग-मङ्गलम्(liṅga-maṅgalam) — auspicious liṅgaमंगलमय लिंग·उमे(ume) — Umāहे उमा·सूक्ष्मम्(sūkṣmam) — smallछोटा·प्रशस्तम्(praśastam) — praisedश्रेष्ठ·सदा(sadā) — alwaysसदा
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.47. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v47. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
शिवकी आज्ञासे सब आश्रमों और वर्णोंके लोग, स्त्रियाँ और शूद्र सदा रुद्राक्ष धारण करें। संन्यासी उन्हें प्रणवसे धारण करें।
By Śiva's command, people of all stages of life and all classes, women and śūdras, should always wear rudrākṣas. Renouncers wear them with oṃ.
Word by wordपदार्थ
सर्व-आश्रमाणाम्(sarva-āśramāṇām) — for all stages of lifeसब आश्रमोंके·वर्णानाम्(varṇānām) — for all classesवर्णोंके·स्त्री-शूद्राणाम्(strī-śūdrāṇām) — for women and śūdrasस्त्रियों और शूद्रोंके·शिव-आज्ञया(śiva-ājñayā) — by Śiva's commandशिवकी आज्ञासे·धार्याः(dhāryāḥ) — should be wornधारण करने चाहिये·सदा(sadā) — alwaysसदा·एव(eva) — justही·रुद्राक्षाः(rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्ष·यतीनाम्(yatīnām) — for renouncersसंन्यासियोंके·प्रणवेन(praṇavena) — with oṃप्रणवसे·हि(hi) — indeedही
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.48. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v48. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
दिनमें इसे धारण करनेवाला रातमें किये पापोंसे छूटता है। रातमें धारण करनेवाला दिनमें किये पापोंसे छूटता है। सुबह, दोपहर और शाम धारण करनेवाला सब पापोंसे छूट जाता है।
Wearing it by day frees one from sins done at night. Wearing it by night frees one from sins done by day. Wearing it at dawn, noon and evening frees one from all sins.
Word by wordपदार्थ
दिवा(divā) — by dayदिनमें·बिभ्रत्(bibhrat) — wearingधारण करता हुआ·रात्रि-कृतैः(rātri-kṛtaiḥ) — from sins done at nightरातमें किये पापोंसे·रात्रौ(rātrau) — by nightरातमें·बिभ्रत्(bibhrat) — wearingधारण करता हुआ·दिवा-कृतैः(divā-kṛtaiḥ) — from sins done by dayदिनमें किये पापोंसे·प्रातः-मध्याह्न-सायाह्ने(prātaḥ-madhyāhna-sāyāhne) — at dawn, noon and eveningसुबह, दोपहर और शाम·मुच्यते(mucyate) — is freedछूट जाता है·सर्व-पातकैः(sarva-pātakaiḥ) — from all sinsसब पापोंसे
ye tripuṇḍradharā loke jaṭādhāriṇa eva ye |ye rudrākṣadharāste vai yamalokaṃ prayānti na 49 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.49. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v49. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
लोकमें जो त्रिपुण्ड्र धारण करते हैं, जो जटाधारी हैं और जो रुद्राक्ष धारण करते हैं, वे निश्चय ही यमलोक नहीं जाते।
In the world, those who wear the three lines of ash, those who wear matted hair, and those who wear rudrākṣa surely do not go to the world of Yama.
Word by wordपदार्थ
ये(ye) — those whoजो·त्रिपुण्ड्र-धराः(tripuṇḍra-dharāḥ) — wear the three lines of ashत्रिपुण्ड्र धारण करनेवाले·लोके(loke) — in the worldलोकमें·जटा-धारिणः(jaṭā-dhāriṇaḥ) — wear matted hairजटाधारी·एव(eva) — alsoभी·ये(ye) — those whoजो·ये(ye) — those whoजो·रुद्राक्ष-धराः(rudrākṣa-dharāḥ) — wear rudrākṣaरुद्राक्ष धारण करनेवाले·ते(te) — theyवे·वै(vai) — surelyनिश्चय ही·यम-लोकम्(yama-lokam) — to the world of Yamaयमलोक·प्रयान्ति(prayānti) — goजाते·न(na) — notनहीं
Verse 50
५०50रुद्राक्षमेकं शिरसा बिभर्तितथा त्रिपुण्ड्रं च ललाटमध्ये।पञ्चाक्षरं ये हि जपन्ति मन्त्रंपूज्या भवद्भिः खलु ते हि साधवः॥ ५०
rudrākṣamekaṃ śirasā bibharti |tathā tripuṇḍraṃ ca lalāṭamadhye |pañcākṣaraṃ ye hi japanti mantraṃ |pūjyā bhavadbhiḥ khalu te hi sādhavaḥ 50 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.50. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v50. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जो सिरपर एक रुद्राक्ष और ललाटके बीचमें त्रिपुण्ड्र धारण करते हैं और पाँच अक्षरोंका मन्त्र जपते हैं, वे निश्चय ही आपके लिये पूजनीय हैं। वे सचमुच साधु हैं।
Some wear one rudrākṣa on the head and the three lines of ash in the middle of the forehead, and repeat the mantra of five syllables. You must surely honour them. They are truly good people.
Word by wordपदार्थ
रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·एकम्(ekam) — oneएक·शिरसा(śirasā) — on the headसिरपर·बिभर्ति(bibharti) — wearsधारण करता है·तथा(tathā) — andतथा·त्रिपुण्ड्रम्(tripuṇḍram) — the three lines of ashत्रिपुण्ड्र·च(ca) — andऔर·ललाट-मध्ये(lalāṭa-madhye) — in the middle of the foreheadललाटके बीचमें·पञ्च-अक्षरम्(pañca-akṣaram) — of five syllablesपाँच अक्षरोंका·ये(ye) — whoजो·हि(hi) — indeedही·जपन्ति(japanti) — repeatजपते हैं·मन्त्रम्(mantram) — the mantraमन्त्र·पूज्याः(pūjyāḥ) — to be honouredपूजनीय·भवद्भिः(bhavadbhiḥ) — by youआपके लिये·खलु(khalu) — surelyनिश्चय ही·ते(te) — theyवे·हि(hi) — trulyसचमुच·साधवः(sādhavaḥ) — good peopleसाधु
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.51. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v51. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जिसके शरीरपर रुद्राक्ष नहीं, ललाटपर त्रिपुण्ड्र नहीं और मुखमें पंचाक्षर मन्त्र नहीं, उसीको यमलोकमें ले आओ।
Bring to the house of Yama only the one who has no rudrākṣa on his body, no three lines of ash on his forehead, and no five-syllable mantra in his mouth.
Word by wordपदार्थ
यस्य(yasya) — whoseजिसके·अङ्गे(aṅge) — on the bodyशरीरपर·न(na) — noनहीं·अस्ति(asti) — isहै·रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्ष·त्रिपुण्ड्रम्(tripuṇḍram) — the three lines of ashत्रिपुण्ड्र·भाल-पट्टके(bhāla-paṭṭake) — on the foreheadललाटपर·मुखे(mukhe) — in the mouthमुखमें·पञ्च-अक्षरम्(pañca-akṣaram) — the five-syllable mantraपंचाक्षर मन्त्र·न(na) — notनहीं·अस्ति(asti) — isहै·तम्(tam) — himउसे·आनय(ānaya) — bringले आओ·यम-आलयम्(yama-ālayam) — to the house of Yamaयमलोकमें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.52. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v52. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
भस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालोंके प्रभावको भली भाँति जान लो। वे हमारे लिये सदा पूजनीय हैं। उन्हें कभी यहाँ नहीं लाना चाहिये।
Know well the power of those who wear ash and rudrākṣa. We must always honour them. They must never be brought here.
Word by wordपदार्थ
ज्ञात्वा(jñātvā) — knowingजानकर·ज्ञात्वा(jñātvā) — knowing wellभली भाँति जानकर·तत्-प्रभावम्(tat-prabhāvam) — their powerउनका प्रभाव·भस्म-रुद्राक्ष-धारिणः(bhasma-rudrākṣa-dhāriṇaḥ) — those who wear ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवाले·ते(te) — theyवे·पूज्याः(pūjyāḥ) — to be honouredपूजनीय·सर्वदा(sarvadā) — alwaysसदा·अस्माकम्(asmākam) — by usहमारे लिये·नो(no) — notनहीं·नेतव्याः(netavyāḥ) — to be broughtलाये जाने चाहिये·कदाचन(kadācana) — everकभी
Verse 53
५३53एवमाज्ञापयामास कालोऽपि निजकिङ्करान्।तथेति मत्वा ते सर्वे तूष्णीमासन्सुविस्मिताः॥ ५३
evamājñāpayāmāsa kālo'pi nijakiṅkarān |tatheti matvā te sarve tūṣṇīmāsansuvismitāḥ 53 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.53. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v53. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
ata eva mahādevi rudrākṣo'pyaghanāśanaḥ |taddharo matpriyaḥ śuddho'tyaghavānapi pārvati 54 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.54. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v54. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
इसलिये हे महादेवी! रुद्राक्ष पापका नाश करता है। हे पार्वती! उसे धारण करनेवाला बहुत पापी हो तो भी मुझे प्रिय और शुद्ध है।
So, great Goddess, the rudrākṣa destroys sin. Pārvatī, one who wears it is dear to me and pure, even if he is very sinful.
Word by wordपदार्थ
अतः(ataḥ) — soइसलिये·एव(eva) — justही·महा-देवि(mahā-devi) — great Goddessहे महादेवी·रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaरुद्राक्ष·अपि(api) — indeedभी·अघ-नाशनः(agha-nāśanaḥ) — destroys sinपापका नाश करनेवाला·तत्-धरः(tat-dharaḥ) — one who wears itउसे धारण करनेवाला·मत्-प्रियः(mat-priyaḥ) — dear to meमुझे प्रिय·शुद्धः(śuddhaḥ) — pureशुद्ध·अति-अघवान्(ati-aghavān) — very sinfulबहुत पापी·अपि(api) — even ifभी हो·पार्वति(pārvati) — Pārvatīहे पार्वती
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.55. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v55. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जो हाथ, भुजा और सिरपर रुद्राक्ष धारण करता है, उसे कोई प्राणी मार नहीं सकता। वह रुद्ररूप होकर पृथ्वीपर विचरता है।
One who wears rudrākṣa on the hand, the arm and the head cannot be slain by any being. He moves on earth in the form of Rudra.
Word by wordपदार्थ
हस्ते(haste) — on the handहाथमें·बाहौ(bāhau) — on the armभुजामें·तथा(tathā) — andतथा·मूर्ध्नि(mūrdhni) — on the headसिरपर·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·धारयेत्(dhārayet) — wearsधारण करता है·तु(tu) — andतो·यः(yaḥ) — whoजो·अवध्यः(avadhyaḥ) — cannot be slainअवध्य·सर्व-भूतानाम्(sarva-bhūtānām) — by any beingसब प्राणियोंसे·रुद्र-रूपी(rudra-rūpī) — in the form of Rudraरुद्ररूप होकर·चरेत्(caret) — movesविचरता है·भुवि(bhuvi) — on earthपृथ्वीपर
Verse 56
५६56सुरासुराणां सर्वेषां वन्दनीयः सदा स वै।पूजनीयो हि दृष्टस्य पापहा च यथा शिवः॥ ५६
surāsurāṇāṃ sarveṣāṃ vandanīyaḥ sadā sa vai |pūjanīyo hi dṛṣṭasya pāpahā ca yathā śivaḥ 56 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.56. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v56. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
वह सब देवताओं और असुरोंके लिये सदा वन्दनीय और पूजनीय है। शिवके समान वह अपने देखनेवालेके पाप हर लेता है।
He is surely always to be honoured and worshipped by all gods and demons. Like Śiva, he removes the sins of whoever sees him.
Word by wordपदार्थ
सुर-असुराणाम्(sura-asurāṇām) — of gods and demonsदेवताओं और असुरोंके·सर्वेषाम्(sarveṣām) — of allसब·वन्दनीयः(vandanīyaḥ) — to be honouredवन्दनीय·सदा(sadā) — alwaysसदा·सः(saḥ) — heवह·वै(vai) — surelyनिश्चय ही·पूजनीयः(pūjanīyaḥ) — to be worshippedपूजनीय·हि(hi) — indeedही·दृष्टस्य(dṛṣṭasya) — of the one who sees himदेखनेवालेके·पाप-हा(pāpa-hā) — removes sinsपाप हरनेवाला·च(ca) — andऔर·यथा(yathā) — likeजैसे·शिवः(śivaḥ) — Śivaशिव
Verse 57
५७57ध्यानज्ञानावमुक्तोऽपि रुद्राक्षं धारयेत्तु यः।सर्वपापविनिर्मुक्तः स याति परमां गतिम्॥ ५७
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.57. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v57. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.58. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v58. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्षसे मन्त्र जपनेपर पुण्य करोड़ गुना होता है। उसे धारण करनेसे मनुष्य दस करोड़ गुना पुण्य पाता है।
Repeating a mantra with a rudrākṣa makes the merit ten million times greater. By wearing it a man gains a hundred million times the merit.
Word by wordपदार्थ
रुद्राक्षेण(rudrākṣeṇa) — with a rudrākṣaरुद्राक्षसे·जपन्(japan) — repeatingजपते हुए·मन्त्रम्(mantram) — a mantraमन्त्र·पुण्यम्(puṇyam) — meritपुण्य·कोटि-गुणम्(koṭi-guṇam) — ten million timesकरोड़ गुना·भवेत्(bhavet) — becomesहोता है·दश-कोटि-गुणम्(daśa-koṭi-guṇam) — a hundred million timesदस करोड़ गुना·पुण्यम्(puṇyam) — meritपुण्य·धारणात्(dhāraṇāt) — by wearing itधारण करनेसे·लभते(labhate) — gainsपाता है·नरः(naraḥ) — a manमनुष्य
yāvatkālaṃ hi jīvasya śarīrastho bhavetsa vai |tāvatkālaṃ svalpamṛtyurna taṃ devi vibādhate 59 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.59. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v59. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे देवी! जबतक रुद्राक्ष प्राणीके शरीरपर रहता है, तबतक अकाल मृत्यु उसे नहीं सताती।
Goddess, as long as the rudrākṣa stays on a living being's body, early death does not trouble him.
Word by wordपदार्थ
यावत्-कालम्(yāvat-kālam) — as long asजबतक·हि(hi) — indeedही·जीवस्य(jīvasya) — of a living beingप्राणीके·शरीर-स्थः(śarīra-sthaḥ) — on the bodyशरीरपर·भवेत्(bhavet) — staysरहता है·सः(saḥ) — itवह·वै(vai) — indeedही·तावत्-कालम्(tāvat-kālam) — so longतबतक·स्वल्प-मृत्युः(svalpa-mṛtyuḥ) — early deathअकाल मृत्यु·न(na) — notनहीं·तम्(tam) — himउसे·देवि(devi) — Goddessहे देवी·विबाधते(vibādhate) — troublesसताती
Verse 60
६०60त्रिपुण्ड्रेण च संयुक्तं रुद्राक्षाविलसाङ्गकम्।मृत्युञ्जयं जपन्तं च दृष्ट्वा रुद्रफलं लभेत्॥ ६०
tripuṇḍreṇa ca saṃyuktaṃ rudrākṣāvilasāṅgakam |mṛtyuñjayaṃ japantaṃ ca dṛṣṭvā rudraphalaṃ labhet 60 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.60. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
कोई त्रिपुण्ड्रसे युक्त हो, उसके अंग रुद्राक्षोंसे सुशोभित हों और वह मृत्युंजय मन्त्र जप रहा हो। उसे देखकर मनुष्य रुद्रदर्शनका फल पाता है।
A person may be marked with the three lines of ash, his limbs shining with rudrākṣas, repeating the mṛtyuñjaya mantra. Seeing him, one gains the fruit of seeing Rudra.
Word by wordपदार्थ
त्रिपुण्ड्रेण(tripuṇḍreṇa) — with the three lines of ashत्रिपुण्ड्रसे·च(ca) — andऔर·संयुक्तम्(saṃyuktam) — markedयुक्त·रुद्राक्ष-आविलस-अङ्गकम्(rudrākṣa-āvilasa-aṅgakam) — whose limbs shine with rudrākṣasरुद्राक्षोंसे सुशोभित अंगोंवाला·मृत्युञ्जयम्(mṛtyuñjayam) — the mṛtyuñjaya mantraमृत्युंजय मन्त्र·जपन्तम्(japantam) — repeatingजपते हुए·च(ca) — andऔर·दृष्ट्वा(dṛṣṭvā) — seeingदेखकर·रुद्र-फलम्(rudra-phalam) — the fruit of seeing Rudraरुद्रदर्शनका फल·लभेत्(labhet) — one gainsपाता है
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.61. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे प्रिये! पाँच देवोंका प्रेमी भक्त हो या सब देवोंका प्रेमी, वह रुद्राक्षकी मालासे सब मन्त्र जप सकता है।
Dear one, a devotee who loves the five gods, or who loves all gods, may repeat all mantras with a rudrākṣa rosary.
Word by wordपदार्थ
पञ्च-देव-प्रियः(pañca-deva-priyaḥ) — one who loves the five godsपाँच देवोंका प्रेमी·च(ca) — andऔर·एव(eva) — alsoभी·सर्व-देव-प्रियः(sarva-deva-priyaḥ) — one who loves all godsसब देवोंका प्रेमी·तथा(tathā) — alsoतथा·सर्व-मन्त्रान्(sarva-mantrān) — all mantrasसब मन्त्र·जपेत्(japet) — may repeatजप सकता है·भक्तः(bhaktaḥ) — the devoteeभक्त·रुद्राक्ष-मालया(rudrākṣa-mālayā) — with a rudrākṣa rosaryरुद्राक्षकी मालासे·प्रिये(priye) — dear oneहे प्रिये
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.62. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
विष्णु आदि देवोंके भक्त भी इन्हें धारण करें, इसमें संशय नहीं। रुद्रभक्तको तो विशेष रूपसे सदा रुद्राक्ष धारण करने चाहिये।
Devotees of Viṣṇu and other gods should wear them too, no doubt. A devotee of Rudra above all should always wear rudrākṣas.
Word by wordपदार्थ
विष्णु-आदि-देव-भक्ताः(viṣṇu-ādi-deva-bhaktāḥ) — devotees of Viṣṇu and other godsविष्णु आदि देवोंके भक्त·च(ca) — tooभी·धारयेयुः(dhārayeyuḥ) — should wear themधारण करें·न(na) — noनहीं·संशयः(saṃśayaḥ) — doubtसंशय·रुद्र-भक्तः(rudra-bhaktaḥ) — a devotee of Rudraरुद्रभक्त·विशेषेण(viśeṣeṇa) — above allविशेष रूपसे·रुद्राक्षान्(rudrākṣān) — rudrākṣasरुद्राक्ष·धारयेत्(dhārayet) — should wearधारण करे·सदा(sadā) — alwaysसदा
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.63. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
रुद्राक्ष अनेक प्रकारके कहे गये हैं। मैं उनके भेद बताता हूँ, जो भोग और मोक्ष देते हैं। हे पार्वती! सच्ची भक्तिसे सुनो।
Rudrākṣas are said to be of many kinds. I tell you their kinds, which give enjoyment and liberation. Pārvatī, hear with true devotion.
Word by wordपदार्थ
रुद्राक्षाः(rudrākṣāḥ) — rudrākṣasरुद्राक्ष·विविधाः(vividhāḥ) — of many kindsअनेक प्रकारके·प्रोक्ताः(proktāḥ) — are said to beकहे गये हैं·तेषाम्(teṣām) — theirउनके·भेदान्(bhedān) — kindsभेद·वदामि(vadāmi) — tellबताता हूँ·अहम्(aham) — Iमैं·शृणु(śṛṇu) — hearसुनो·पार्वति(pārvati) — Pārvatīहे पार्वती·सत्-भक्त्या(sat-bhaktyā) — with true devotionसच्ची भक्तिसे·भुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदान्(bhukti-mukti-phala-pradān) — which give enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवाले
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.64. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
एक मुखवाला रुद्राक्ष साक्षात् शिव है। वह भोग और मोक्ष देता है। उसके केवल दर्शनसे ब्रह्महत्याका पाप दूर हो जाता है।
The one-faced rudrākṣa is Śiva himself. It gives enjoyment and liberation. Merely seeing it removes the sin of killing a brāhmaṇa.
Word by wordपदार्थ
एक-वक्त्रः(eka-vaktraḥ) — the one-facedएक मुखवाला·शिवः(śivaḥ) — Śivaशिव·साक्षात्(sākṣāt) — himselfसाक्षात्·भुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदः(bhukti-mukti-phala-pradaḥ) — gives enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवाला·तस्य(tasya) — itsउसके·दर्शन-मात्रेण(darśana-mātreṇa) — by merely seeingकेवल दर्शनसे·ब्रह्म-हत्याम्(brahma-hatyām) — the sin of killing a brāhmaṇaब्रह्महत्या·व्यपोहति(vyapohati) — removesदूर करता है
Verse 65
६५65यत्र सम्पूजितस्तत्र लक्ष्मीर्दूरतरा न हि।नश्यन्त्युपद्रवाः सर्वे सर्वकामा भवन्ति हि॥ ६५
yatra sampūjitastatra lakṣmīrdūratarā na hi |naśyantyupadravāḥ sarve sarvakāmā bhavanti hi 65 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.65. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जहाँ उसकी पूजा होती है, वहाँसे लक्ष्मी दूर नहीं होतीं। वहाँ सब उपद्रव नष्ट होते हैं और सब कामनाएँ पूरी होती हैं।
Where it is worshipped, fortune is never far away. All troubles are destroyed there, and all wishes come true.
Word by wordपदार्थ
यत्र(yatra) — whereजहाँ·सम्पूजितः(sampūjitaḥ) — it is worshippedउसकी पूजा होती है·तत्र(tatra) — thereवहाँ·लक्ष्मीः(lakṣmīḥ) — fortuneलक्ष्मी·दूरतरा(dūratarā) — far awayदूर·न(na) — notनहीं·हि(hi) — indeedही·नश्यन्ति(naśyanti) — are destroyedनष्ट होते हैं·उपद्रवाः(upadravāḥ) — troublesउपद्रव·सर्वे(sarve) — allसब·सर्व-कामाः(sarva-kāmāḥ) — all wishesसब कामनाएँ·भवन्ति(bhavanti) — come trueपूरी होती हैं·हि(hi) — indeedही
Verse 66
६६66द्विवक्त्रो देवदेवेशः सर्वकामफलप्रदः।विशेषतः स रुद्राक्षो गोवधं नाशयेद् द्रुतम्॥ ६६
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.66. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
दो मुखवाला रुद्राक्ष देवदेवेश्वर है। वह सब कामनाओंका फल देता है। विशेष रूपसे वह गोहत्याका पाप शीघ्र नष्ट करता है।
The two-faced rudrākṣa is the lord of the god of gods. It gives the fruit of every wish. Above all, it quickly destroys the sin of killing a cow.
Word by wordपदार्थ
द्वि-वक्त्रः(dvi-vaktraḥ) — the two-facedदो मुखवाला·देव-देव-ईशः(deva-deva-īśaḥ) — the lord of the god of godsदेवदेवेश्वर·सर्व-काम-फल-प्रदः(sarva-kāma-phala-pradaḥ) — gives the fruit of every wishसब कामनाओंका फल देनेवाला·विशेषतः(viśeṣataḥ) — above allविशेष रूपसे·सः(saḥ) — thatवह·रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्ष·गो-वधम्(go-vadham) — the sin of killing a cowगोहत्या·नाशयेत्(nāśayet) — destroysनष्ट करता है·द्रुतम्(drutam) — quicklyशीघ्र
Verse 67
६७67त्रिवक्त्रो यो हि रुद्राक्षः साक्षात्साधनदः सदा।तत्प्रभावाद्भवेयुर्वै विद्याः सर्वाः प्रतिष्ठिताः॥ ६७
trivaktro yo hi rudrākṣaḥ sākṣātsādhanadaḥ sadā |tatprabhāvādbhaveyurvai vidyāḥ sarvāḥ pratiṣṭhitāḥ 67 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.67. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.68. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
चार मुखवाला रुद्राक्ष स्वयं ब्रह्मा है। वह नरहत्याका पाप दूर करता है। उसके दर्शन और स्पर्शसे तुरंत चारों पुरुषार्थ मिलते हैं।
The four-faced rudrākṣa is Brahmā himself. It removes the sin of killing a man. Seeing it or touching it gives the four aims of life at once.
Word by wordपदार्थ
चतुः-वक्त्रः(catuḥ-vaktraḥ) — the four-facedचार मुखवाला·स्वयम्(svayam) — himselfस्वयं·ब्रह्मा(brahmā) — Brahmāब्रह्मा·नर-हत्याम्(nara-hatyām) — the sin of killing a manनरहत्या·व्यपोहति(vyapohati) — removesदूर करता है·दर्शनात्(darśanāt) — by seeingदर्शनसे·स्पर्शनात्(sparśanāt) — by touchingस्पर्शसे·सद्यः(sadyaḥ) — at onceतुरंत·चतुः-वर्ग-फल-प्रदः(catuḥ-varga-phala-pradaḥ) — gives the four aims of lifeचारों पुरुषार्थ देनेवाला
Verse 69
६९69पञ्चवक्त्रः स्वयं रुद्रः कालाग्निर्नामतः प्रभुः।सर्वमुक्तिप्रदश्चैव सर्वकामफलप्रदः॥ ६९
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.69. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
पाँच मुखवाला रुद्राक्ष स्वयं रुद्र है, कालाग्नि नामके प्रभु। वह सब प्रकारकी मुक्ति और सब कामनाओंका फल देता है।
The five-faced rudrākṣa is Rudra himself, the Lord named Kālāgni. It gives every kind of liberation and the fruit of every wish.
Word by wordपदार्थ
पञ्च-वक्त्रः(pañca-vaktraḥ) — the five-facedपाँच मुखवाला·स्वयम्(svayam) — himselfस्वयं·रुद्रः(rudraḥ) — Rudraरुद्र·कालाग्निः(kālāgniḥ) — Kālāgniकालाग्नि·नामतः(nāmataḥ) — by nameनामसे·प्रभुः(prabhuḥ) — the Lordप्रभु·सर्व-मुक्ति-प्रदः(sarva-mukti-pradaḥ) — gives every kind of liberationसब प्रकारकी मुक्ति देनेवाला·च(ca) — andऔर·एव(eva) — alsoभी·सर्व-काम-फल-प्रदः(sarva-kāma-phala-pradaḥ) — gives the fruit of every wishसब कामनाओंका फल देनेवाला
Verse 70
७०70अगम्यागमनं पापमभक्ष्यस्य च भक्षणम्।इत्यादिसर्वपापानि पञ्चवक्त्रो व्यपोहति॥ ७०
agamyāgamanaṃ pāpamabhakṣyasya ca bhakṣaṇam |ityādisarvapāpāni pañcavaktro vyapohati 70 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.70. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
अगम्या स्त्रीसे गमन, अभक्ष्य भोजन, ऐसे सब पाप पाँच मुखवाला रुद्राक्ष दूर कर देता है।
The sin of going to a forbidden woman, eating forbidden food, and all such sins are removed by the five-faced rudrākṣa.
Word by wordपदार्थ
अगम्या-गमनम्(agamyā-gamanam) — going to a forbidden womanअगम्या स्त्रीसे गमन·पापम्(pāpam) — sinपाप·अभक्ष्यस्य(abhakṣyasya) — of forbidden foodअभक्ष्यका·च(ca) — andऔर·भक्षणम्(bhakṣaṇam) — eatingभक्षण·इति-आदि-सर्व-पापानि(iti-ādi-sarva-pāpāni) — all such sinsऐसे सब पाप·पञ्च-वक्त्रः(pañca-vaktraḥ) — the five-facedपाँच मुखवाला·व्यपोहति(vyapohati) — removesदूर करता है
Verse 71
७१71षड्वक्त्रः कार्तिकेयस्तु धारणाद् दक्षिणे भुजे।ब्रह्महत्यादिकैः पापैर्मुच्यते नात्र संशयः॥ ७१
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.71. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
छः मुखवाला रुद्राक्ष कार्तिकेय है। उसे दाहिनी भुजामें धारण करनेसे मनुष्य ब्रह्महत्या आदि पापोंसे छूट जाता है। इसमें संशय नहीं।
The six-faced rudrākṣa is Kārtikeya. By wearing it on the right arm one is freed from sins like killing a brāhmaṇa. There is no doubt in this.
Word by wordपदार्थ
षट्-वक्त्रः(ṣaṭ-vaktraḥ) — the six-facedछः मुखवाला·कार्तिकेयः(kārtikeyaḥ) — Kārtikeyaकार्तिकेय·तु(tu) — indeedतो·धारणात्(dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसे·दक्षिणे(dakṣiṇe) — on the rightदाहिनी·भुजे(bhuje) — armभुजामें·ब्रह्म-हत्या-आदिकैः(brahma-hatyā-ādikaiḥ) — like killing a brāhmaṇaब्रह्महत्या आदि·पापैः(pāpaiḥ) — from sinsपापोंसे·मुच्यते(mucyate) — one is freedछूट जाता है·न(na) — noनहीं·अत्र(atra) — in thisइसमें·संशयः(saṃśayaḥ) — doubtसंशय
Verse 72
७२72सप्तवक्त्रो महेशानि ह्यनङ्गो नाम नामतः।धारणात्तस्य देवेशि दरिद्रोऽपीश्वरो भवेत्॥ ७२
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.72. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे महेश्वरी! सात मुखवाला रुद्राक्ष अनंग नामका है। हे देवेश्वरी! उसे धारण करनेसे दरिद्र भी धनी स्वामी हो जाता है।
Great Queen, the seven-faced rudrākṣa is named Anaṅga. Queen of gods, by wearing it even a poor man becomes a master of wealth.
Word by wordपदार्थ
सप्त-वक्त्रः(sapta-vaktraḥ) — the seven-facedसात मुखवाला·महा-ईशानि(mahā-īśāni) — great Queenहे महेश्वरी·हि(hi) — indeedही·अनङ्गः(anaṅgaḥ) — Anaṅgaअनंग·नाम(nāma) — namedनामक·नामतः(nāmataḥ) — by nameनामसे·धारणात्(dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसे·तस्य(tasya) — itउसे·देव-ईशि(deva-īśi) — Queen of godsहे देवेश्वरी·दरिद्रः(daridraḥ) — a poor manदरिद्र·अपि(api) — evenभी·ईश्वरः(īśvaraḥ) — a master of wealthधनी स्वामी·भवेत्(bhavet) — becomesहो जाता है
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.73. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
आठ मुखवाला रुद्राक्ष अष्टमूर्ति भैरव है। उसे धारण करनेसे पूरी आयु मिलती है। मरनेपर मनुष्य शूलधारी हो जाता है।
The eight-faced rudrākṣa is Bhairava, the form of the eight. By wearing it one lives a full life. After death one becomes the bearer of the trident.
Word by wordपदार्थ
रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्ष·च(ca) — andऔर·अष्ट-वक्त्रः(aṣṭa-vaktraḥ) — eight-facedआठ मुखवाला·च(ca) — andऔर·वसु-मूर्तिः(vasu-mūrtiḥ) — the form of the eightअष्टमूर्ति·च(ca) — andऔर·भैरवः(bhairavaḥ) — Bhairavaभैरव·धारणात्(dhāraṇāt) — by wearingधारण करनेसे·तस्य(tasya) — itउसे·पूर्ण-आयुः(pūrṇa-āyuḥ) — full lifeपूरी आयु·मृतः(mṛtaḥ) — after deathमरनेपर·भवति(bhavati) — becomesहोता है·शूल-भृत्(śūla-bhṛt) — the bearer of the tridentशूलधारी
Verse 74
७४74भैरवो नववक्त्रश्च कपिलश्च मुनिः स्मृतः।दुर्गा वा तदधिष्ठात्री नवरूपा महेश्वरी॥ ७४
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.74. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
नौ मुखवाला रुद्राक्ष भैरव और कपिल मुनि माना गया है। अथवा नौ रूपोंवाली महेश्वरी दुर्गा उसकी अधिष्ठात्री हैं।
The nine-faced rudrākṣa is held to be Bhairava and the sage Kapila. Or its presiding goddess is Durgā, the great Queen of nine forms.
Word by wordपदार्थ
भैरवः(bhairavaḥ) — Bhairavaभैरव·नव-वक्त्रः(nava-vaktraḥ) — the nine-facedनौ मुखवाला·च(ca) — andऔर·कपिलः(kapilaḥ) — Kapilaकपिल·च(ca) — andऔर·मुनिः(muniḥ) — the sageमुनि·स्मृतः(smṛtaḥ) — is held to beमाना गया है·दुर्गा(durgā) — Durgāदुर्गा·वा(vā) — orअथवा·तत्-अधिष्ठात्री(tat-adhiṣṭhātrī) — its presiding goddessउसकी अधिष्ठात्री·नव-रूपा(nava-rūpā) — of nine formsनौ रूपोंवाली·महा-ईश्वरी(mahā-īśvarī) — the great Queenमहेश्वरी
Verse 75
७५75तं धारयेद्वामहस्ते रुद्राक्षं भक्तितत्परः।सर्वेश्वरो भवेन्नूनं मम तुल्यो न संशयः॥ ७५
taṃ dhārayedvāmahaste rudrākṣaṃ bhaktitatparaḥ |sarveśvaro bhavennūnaṃ mama tulyo na saṃśayaḥ 75 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.75. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
भक्तिमें लगा जो मनुष्य उस रुद्राक्षको बायें हाथमें धारण करता है, वह निश्चय ही मेरे समान सर्वेश्वर हो जाता है। इसमें संशय नहीं।
One given to devotion who wears that rudrākṣa on the left hand surely becomes lord of all, equal to me. There is no doubt.
Word by wordपदार्थ
तम्(tam) — thatउस·धारयेत्(dhārayet) — wearsधारण करता है·वाम-हस्ते(vāma-haste) — on the left handबायें हाथमें·रुद्राक्षम्(rudrākṣam) — rudrākṣaरुद्राक्ष·भक्ति-तत्परः(bhakti-tatparaḥ) — given to devotionभक्तिमें लगा·सर्व-ईश्वरः(sarva-īśvaraḥ) — lord of allसर्वेश्वर·भवेत्(bhavet) — becomesहो जाता है·नूनम्(nūnam) — surelyनिश्चय ही·मम(mama) — to meमेरे·तुल्यः(tulyaḥ) — equalसमान·न(na) — noनहीं·संशयः(saṃśayaḥ) — doubtसंशय
Verse 76
७६76दशवक्त्रो महेशानि स्वयं देवो जनार्दनः।धारणात्तस्य देवेशि सर्वान्कामानवाप्नुयात्॥ ७६
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.76. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.77. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
७८78द्वादशास्यं तु रुद्राक्षं धारयेत् केशदेशके।आदित्याश्चैव ते सर्वे द्वादशैव स्थितास्तथा॥ ७८
dvādaśāsyaṃ tu rudrākṣaṃ dhārayet keśadeśake |ādityāścaiva te sarve dvādaśaiva sthitāstathā 78 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.78. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.79. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
तेरह मुखवाला रुद्राक्ष विश्वेदेव है। उसे धारण करनेसे मनुष्य सब कामनाएँ, सौभाग्य और मंगल पाता है।
The thirteen-faced rudrākṣa is the Viśvedevas. By wearing it a man gains all wishes, good fortune and blessing.
Word by wordपदार्थ
त्रयोदश-मुखः(trayodaśa-mukhaḥ) — the thirteen-facedतेरह मुखवाला·विश्वेदेवः(viśvedevaḥ) — the Viśvedevasविश्वेदेव·तत्-धारणात्(tat-dhāraṇāt) — by wearing itउसे धारण करनेसे·नरः(naraḥ) — a manमनुष्य·सर्वान्(sarvān) — allसब·कामान्(kāmān) — wishesकामनाएँ·अवाप्नोति(avāpnoti) — gainsपाता है·सौभाग्यम्(saubhāgyam) — good fortuneसौभाग्य·मङ्गलम्(maṅgalam) — blessingमंगल·लभेत्(labhet) — gainsपाता है
Verse 80
८०80चतुर्दशमुखो यो हि रुद्राक्षः परमः शिवः।धारयेन्मूर्ध्नि तं भक्त्या सर्वपापं प्रणश्यति॥ ८०
caturdaśamukho yo hi rudrākṣaḥ paramaḥ śivaḥ |dhārayenmūrdhni taṃ bhaktyā sarvapāpaṃ praṇaśyati 80 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.80. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
चौदह मुखवाला रुद्राक्ष परम शिव है। उसे भक्तिसे सिरपर धारण करे। इससे सब पाप नष्ट हो जाते हैं।
The fourteen-faced rudrākṣa is the highest Śiva. Wear it on the head with devotion. Every sin is destroyed.
Word by wordपदार्थ
चतुर्दश-मुखः(caturdaśa-mukhaḥ) — fourteen-facedचौदह मुखवाला·यः(yaḥ) — whichजो·हि(hi) — indeedही·रुद्राक्षः(rudrākṣaḥ) — rudrākṣaरुद्राक्ष·परमः(paramaḥ) — the highestपरम·शिवः(śivaḥ) — Śivaशिव·धारयेत्(dhārayet) — should wearधारण करे·मूर्ध्नि(mūrdhni) — on the headसिरपर·तम्(tam) — itउसे·भक्त्या(bhaktyā) — with devotionभक्तिसे·सर्व-पापम्(sarva-pāpam) — every sinसब पाप·प्रणश्यति(praṇaśyati) — is destroyedनष्ट हो जाता है
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.81. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
इस प्रकार मुखोंके भेदसे रुद्राक्षके भेद बताये गये। हे गिरिराजकुमारी! अब क्रमसे हर एकके मन्त्र प्रेमसे सुनो। एकसे चौदह मुखतक वे ये हैं: ॐ ह्रीं नमः; ॐ नमः; ॐ क्लीं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ ह्रीं हुं नमः; ॐ हुं नमः; ॐ हुं नमः; ॐ ह्रीं हुं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ ह्रीं हुं नमः; ॐ क्रौं क्षौं रौं नमः; ॐ ह्रीं नमः; ॐ नमः।
Thus the kinds of rudrākṣa have been told by the number of faces. Daughter of the king of mountains, now gladly hear the mantra for each, in order. From one face to fourteen they are: oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ namaḥ; oṃ klīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ huṃ namaḥ; oṃ huṃ namaḥ; oṃ huṃ namaḥ; oṃ hrīṃ huṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ hrīṃ huṃ namaḥ; oṃ krauṃ kṣauṃ rauṃ namaḥ; oṃ hrīṃ namaḥ; oṃ namaḥ.
Word by wordपदार्थ
इति(iti) — thusइस प्रकार·रुद्राक्ष-भेदाः(rudrākṣa-bhedāḥ) — the kinds of rudrākṣaरुद्राक्षके भेद·हि(hi) — indeedही·प्रोक्ताः(proktāḥ) — have been toldबताये गये·वै(vai) — surelyनिश्चय ही·मुख-भेदतः(mukha-bhedataḥ) — by the number of facesमुखोंके भेदसे·तत्-तत्-मन्त्रान्(tat-tat-mantrān) — the mantra for eachहर एकके मन्त्र·शृणु(śṛṇu) — hearसुनो·प्रीत्या(prītyā) — gladlyप्रेमसे·क्रमात्(kramāt) — in orderक्रमसे·शैल-ईश्वर-आत्मजे(śaila-īśvara-ātmaje) — daughter of the king of mountainsहे गिरिराजकुमारी
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.82. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे देवी! भक्ति और श्रद्धासे, आलस्य छोड़कर, सब कामनाओं और मनोरथोंकी सिद्धिके लिये इन मन्त्रोंसे रुद्राक्ष धारण करे।
Goddess, with devotion and faith, free of laziness, one should wear rudrākṣas with these mantras, to gain every wish and aim.
Word by wordपदार्थ
भक्ति-श्रद्धा-युतः(bhakti-śraddhā-yutaḥ) — with devotion and faithभक्ति और श्रद्धासे युक्त·च(ca) — andऔर·एव(eva) — alsoभी·सर्व-काम-अर्थ-सिद्धये(sarva-kāma-artha-siddhaye) — to gain every wish and aimसब कामनाओं और मनोरथोंकी सिद्धिके लिये·रुद्राक्षान्(rudrākṣān) — rudrākṣasरुद्राक्ष·धारयेत्(dhārayet) — should wearधारण करे·मन्त्रैः(mantraiḥ) — with these mantrasइन मन्त्रोंसे·देवि(devi) — Goddessहे देवी·आलस्य-वर्जितः(ālasya-varjitaḥ) — free of lazinessआलस्य छोड़कर
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.83. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.84. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.85. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
और जो कुछ कृत्रिम अभिचार आदि है, वह सब उसके रूपको देखकर डरसे दूर भाग जाता है।
and whatever is worked by craft, black magic and the like. Seeing his form, all of it goes far away in fear.
Word by wordपदार्थ
कृत्रिमम्(kṛtrimam) — worked by craftकृत्रिम·च(ca) — andऔर·एव(eva) — alsoभी·यत्-किञ्चित्(yat-kiñcit) — whateverजो कुछ·अभिचार-आदिकम्(abhicāra-ādikam) — black magic and the likeअभिचार आदि·च(ca) — andऔर·यत्(yat) — whichजो·तत्(tat) — thatवह·सर्वम्(sarvam) — allसब·दूरतः(dūrataḥ) — far awayदूर·याति(yāti) — goesचला जाता है·दृष्ट्वा(dṛṣṭvā) — seeingदेखकर·शङ्कित-विग्रहम्(śaṅkita-vigraham) — his form, in fearउसके रूपको, डरकर
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.86. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.87. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे महेश्वरी! इस प्रकार रुद्राक्षका माहात्म्य जानकर, धर्मकी वृद्धिके लिये भक्तिसे और मन्त्रोंके साथ उन्हें ठीकसे धारण करना चाहिये।
Great Queen, knowing the greatness of the rudrākṣa in this way, one should wear them properly, with their mantras and with devotion, to grow in dharma.
Word by wordपदार्थ
एवम्(evam) — thusइस प्रकार·ज्ञात्वा(jñātvā) — knowingजानकर·तु(tu) — thenतो·माहात्म्यम्(māhātmyam) — the greatnessमाहात्म्य·रुद्राक्षस्य(rudrākṣasya) — of the rudrākṣaरुद्राक्षका·महा-ईश्वरि(mahā-īśvari) — great Queenहे महेश्वरी·सम्यक्(samyak) — properlyठीकसे·धार्याः(dhāryāḥ) — should be wornधारण करने चाहिये·स-मन्त्राः(sa-mantrāḥ) — with their mantrasमन्त्रोंके साथ·च(ca) — andऔर·भक्त्या(bhaktyā) — with devotionभक्तिसे·धर्म-विवृद्धये(dharma-vivṛddhaye) — to grow in dharmaधर्मकी वृद्धिके लिये
Verse 88
८८88इत्युक्तं गिरिजाग्रे हि शिवेन परमात्मना।भस्मरुद्राक्षमाहात्म्यं भुक्तिमुक्तिफलप्रदम्॥ ८८
ityuktaṃ girijāgre hi śivena paramātmanā |bhasmarudrākṣamāhātmyaṃ bhuktimuktiphalapradam 88 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.88. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
इस प्रकार परमात्मा शिवने गिरिजाके सामने भस्म और रुद्राक्षका माहात्म्य कहा। वह भोग और मोक्ष देनेवाला है।
Thus Śiva, the supreme Self, told Girijā the greatness of ash and rudrākṣa. It gives enjoyment and liberation.
Word by wordपदार्थ
इति(iti) — thusइस प्रकार·उक्तम्(uktam) — was toldकहा गया·गिरिजा-अग्रे(girijā-agre) — before Girijāगिरिजाके सामने·हि(hi) — indeedही·शिवेन(śivena) — by Śivaशिवने·परम-आत्मना(parama-ātmanā) — the supreme Selfपरमात्मा·भस्म-रुद्राक्ष-माहात्म्यम्(bhasma-rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्षका माहात्म्य·भुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदम्(bhukti-mukti-phala-pradam) — which gives enjoyment and liberationभोग और मोक्ष देनेवाला
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.89. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
भस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवालोंको शिवका बहुत प्रिय जानना चाहिये। उन्हें धारण करनेके प्रभावसे भोग और मोक्ष दोनों मिलते हैं। इसमें संशय नहीं।
Know that those who wear ash and rudrākṣa are very dear to Śiva. By the power of wearing them come enjoyment and liberation. There is no doubt.
Word by wordपदार्थ
शिवस्य(śivasya) — to Śivaशिवको·अति-प्रियौ(ati-priyau) — very dearबहुत प्रिय·ज्ञेयौ(jñeyau) — should be known asजानने चाहिये·भस्म-रुद्राक्ष-धारिणौ(bhasma-rudrākṣa-dhāriṇau) — those who wear ash and those who wear rudrākṣaभस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवाले·तत्-धारण-प्रभावात्(tat-dhāraṇa-prabhāvāt) — by the power of wearing themउन्हें धारण करनेके प्रभावसे·हि(hi) — indeedही·भुक्तिः(bhuktiḥ) — enjoymentभोग·मुक्तिः(muktiḥ) — liberationमोक्ष·न(na) — noनहीं·संशयः(saṃśayaḥ) — doubtसंशय
Verse 90
९०90भस्मरुद्राक्षधारी यः शिवभक्तः स उच्यते।पञ्चाक्षरजपासक्तः परिपूर्णश्च सन्मुखे॥ ९०
bhasmarudrākṣadhārī yaḥ śivabhaktaḥ sa ucyate |pañcākṣarajapāsaktaḥ paripūrṇaśca sanmukhe 90 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.90. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
जो भस्म और रुद्राक्ष धारण करता है, वह शिवभक्त कहलाता है। जो शिवके सामने पंचाक्षर जपमें भी लगा रहे, वह पूर्ण भक्त है।
One who wears ash and rudrākṣa is called a devotee of Śiva. One who is also devoted to repeating the five syllables before the Lord is a complete devotee.
Word by wordपदार्थ
भस्म-रुद्राक्ष-धारी(bhasma-rudrākṣa-dhārī) — who wears ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्ष धारण करनेवाला·यः(yaḥ) — whoजो·शिव-भक्तः(śiva-bhaktaḥ) — a devotee of Śivaशिवभक्त·सः(saḥ) — heवह·उच्यते(ucyate) — is calledकहलाता है·पञ्च-अक्षर-जप-आसक्तः(pañca-akṣara-japa-āsaktaḥ) — devoted to repeating the five syllablesपंचाक्षर जपमें लगा·परिपूर्णः(paripūrṇaḥ) — completeपूर्ण·च(ca) — andऔर·सत्-मुखे(sat-mukhe) — before the Lordशिवके सामने
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.91. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
भस्मके त्रिपुण्ड्र और रुद्राक्षकी मालाके बिना पूजा करनेपर, पूजित होकर भी महादेव मनचाहा फल नहीं देते।
If one worships without the three lines of ash and without a rudrākṣa rosary, Mahādeva, though worshipped, does not give the desired fruit.
Word by wordपदार्थ
विना(vinā) — withoutबिना·भस्म-त्रिपुण्ड्रेण(bhasma-tripuṇḍreṇa) — the three lines of ashभस्मके त्रिपुण्ड्रके·विना(vinā) — withoutबिना·रुद्राक्ष-मालया(rudrākṣa-mālayā) — a rudrākṣa rosaryरुद्राक्षकी मालाके·पूजितः(pūjitaḥ) — worshippedपूजित·अपि(api) — even thoughहोकर भी·महा-देवः(mahā-devaḥ) — Mahādevaमहादेव·न(na) — notनहीं·अभीष्ट-फल-दायकः(abhīṣṭa-phala-dāyakaḥ) — give the desired fruitमनचाहा फल देनेवाले
Verse 92
९२92तत्सर्वं च समाख्यातं यत्पृष्टं हि मुनीश्वर।भस्मरुद्राक्षमाहात्म्यं सर्वकामसमृद्धिदम्॥ ९२
tatsarvaṃ ca samākhyātaṃ yatpṛṣṭaṃ hi munīśvara |bhasmarudrākṣamāhātmyaṃ sarvakāmasamṛddhidam 92 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.92. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे मुनीश्वर! आपने जो पूछा, वह सब कह दिया गया: भस्म और रुद्राक्षका माहात्म्य, जो सब कामनाएँ पूरी करता है।
Lord of sages, all that you asked has been told: the greatness of ash and rudrākṣa, which fulfils every wish.
Word by wordपदार्थ
तत्(tat) — thatवह·सर्वम्(sarvam) — allसब·च(ca) — andऔर·समाख्यातम्(samākhyātam) — has been toldकह दिया गया·यत्(yat) — whatजो·पृष्टम्(pṛṣṭam) — was askedपूछा गया·हि(hi) — indeedही·मुनि-ईश्वर(muni-īśvara) — lord of sagesहे मुनीश्वर·भस्म-रुद्राक्ष-माहात्म्यम्(bhasma-rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of ash and rudrākṣaभस्म और रुद्राक्षका माहात्म्य·सर्व-काम-समृद्धि-दम्(sarva-kāma-samṛddhi-dam) — which fulfils every wishसब कामनाएँ पूरी करनेवाला
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.93. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.94. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
वह यहाँ पुत्र, पौत्र आदिके साथ सब सुख भोगता है। परलोकमें उत्तम मोक्ष पाता है और शिवका अत्यन्त प्रिय हो जाता है।
He enjoys every joy here, with sons, grandsons and others. Hereafter he gains true liberation and becomes very dear to Śiva.
Word by wordपदार्थ
इह(iha) — hereयहाँ·सर्व-सुखम्(sarva-sukham) — every joyसब सुख·भुक्त्वा(bhuktvā) — having enjoyedभोगकर·पुत्र-पौत्र-आदि-संयुतः(putra-pautra-ādi-saṃyutaḥ) — with sons, grandsons and othersपुत्र, पौत्र आदिके साथ·लभेत्(labhet) — gainsपाता है·परत्र(paratra) — hereafterपरलोकमें·सत्-मोक्षम्(sat-mokṣam) — true liberationउत्तम मोक्ष·शिवस्य(śivasya) — to Śivaशिवका·अति-प्रियः(ati-priyaḥ) — very dearअत्यन्त प्रिय·भवेत्(bhavet) — becomesहो जाता है
vidyeśvarasaṃhiteyaṃ kathitā vo munīśvarāḥ |sarvasiddhipradā nityaṃ muktidā śivaśāsanāt 95 ||
✓Citeउद्धृत करें
OccultGuide. Śrī Śiva Mahāpurāṇa, Saṃhitā of Vidyeśvara 25.95. https://occultguide.com/scripture/shree-shiv-mahapuran/vidyeshwara-twenty-five-the-greatness-of-rudraksha#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.
हे मुनीश्वरो! शिवकी आज्ञासे मैंने आपसे यह विद्येश्वरसंहिता कही। यह सदा सब सिद्धियाँ और मुक्ति देनेवाली है।
Lords of sages, by Śiva's command I have told you this Vidyeśvara Saṃhitā. It always gives every success and gives liberation.
Word by wordपदार्थ
विद्येश्वर-संहिता(vidyeśvara-saṃhitā) — the Vidyeśvara Saṃhitāविद्येश्वरसंहिता·इयम्(iyam) — thisयह·कथिता(kathitā) — has been toldकही गयी·वः(vaḥ) — to youआपसे·मुनि-ईश्वराः(muni-īśvarāḥ) — lords of sagesहे मुनीश्वरो·सर्व-सिद्धि-प्रदा(sarva-siddhi-pradā) — gives every successसब सिद्धियाँ देनेवाली·नित्यम्(nityam) — alwaysसदा·मुक्ति-दा(mukti-dā) — gives liberationमुक्ति देनेवाली·शिव-शासनात्(śiva-śāsanāt) — by Śiva's commandशिवकी आज्ञासे
❁ ❁ ❁
इति श्रीशिवमहापुराणे प्रथमायां विद्येश्वरसंहितायां साध्यसाधनखण्डे रुद्राक्षमाहात्म्यवर्णनं नाम पञ्चविंशोऽध्यायः ॥ २५ ॥ ॥ समाप्तेयं प्रथमा विद्येश्वरसंहिता ॥ १ ॥
Thus ends the twenty-fifth chapter, called "The Account of the Greatness of the Rudrākṣa," in the section on the goal and the means, in the first, the Vidyeśvara Saṃhitā, of the glorious Śiva Mahāpurāṇa. Here the first Saṃhitā, the Vidyeśvara, is complete.
॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत प्रथम विद्येश्वरसंहिताके साध्यसाधनखण्डमें रुद्राक्षमाहात्म्यवर्णन नामक पच्चीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ ॥ २५ ॥ ॥ प्रथम विद्येश्वरसंहिता पूर्ण हुई ॥ १ ॥
Translated and edited by Gaurav Verma under the site's published method.
The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation
and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license.अनुवाद और सम्पादन: Gaurav Verma — प्रकाशन-पद्धति देखें।
संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ
CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.
This chapter is cited by 6 other pages on this site.