॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
विद्येश्वरसंहिताअथ पञ्चविंशोऽध्यायः
Sūta narrates how Śiva himself once told Pārvatī the greatness of rudrākṣa: how it arose from tears that fell when Śiva opened his eyes at play, its grading by size (smaller is always more potent), colour by varṇa, and the counts proper to a crown, sacred thread, and each bodily point, up to the full 1,100-bead scheme that makes a man's very form worthy of worship like Rudra's own. Śiva relates how Yama once forbade his own messengers ever to summon a wearer of ash and rudrākṣa, however sinful, and sets out the fourteen kinds of rudrākṣa by number of faces — from the one-faced, which is Śiva himself, to the fourteen-faced, supreme Śiva — each identified with its own deity and its power to remove a specific sin or grant a specific fruit. The chapter, and with it the whole Vidyeśvara Saṃhitā, closes as Sūta resumes the narration and declares the Saṃhitā complete. सूत वर्णन करते हैं कि किस प्रकार स्वयं शिव ने एक बार पार्वती को रुद्राक्ष का माहात्म्य सुनाया था — कैसे लीलावश नेत्र खोलने पर गिरे अश्रुओं से रुद्राक्ष की उत्पत्ति हुई, उसका आकार (जितना छोटा उतना अधिक शक्तिशाली), वर्ण के अनुसार रंग, तथा मुकुट, यज्ञोपवीत और प्रत्येक अंग के लिए उचित संख्या का वर्णन, यहाँ तक कि ग्यारह सौ दानों की पूर्ण विधि तक, जो मनुष्य के स्वरूप को साक्षात् रुद्र के समान पूज्य बना देती है। शिव बताते हैं कि किस प्रकार यम ने अपने दूतों को आदेश दिया कि वे भस्म-रुद्राक्षधारी को, चाहे वह कितना भी पापी क्यों न हो, कभी न लाएँ; तथा मुखों की संख्या के अनुसार चौदह प्रकार के रुद्राक्षों का वर्णन करते हैं — एकमुखी, जो साक्षात् शिव है, से लेकर चतुर्दशमुखी, जो परम शिव है, तक — प्रत्येक अपने देवता तथा विशेष पाप-निवारण या फल-प्रदान की शक्ति सहित। अध्याय, और उसके साथ सम्पूर्ण विद्येश्वरसंहिता, सूत के पुनः कथावाचक बनकर संहिता की समाप्ति घोषित करने के साथ समाप्त होता है।
१ शौनकर्षे महाप्राज्ञ शिवरूप महामते । शृणु रुद्राक्षमाहात्म्यं समासात् कथयाम्यहम् ॥
śaunakarṣe mahāprājña śivarūpa mahāmate | śṛṇu rudrākṣamāhātmyaṃ samāsāt kathayāmyaham ||
हे शौनक ऋषे! हे महाप्राज्ञ! हे शिवरूप महामते! रुद्राक्ष का माहात्म्य सुनिए, मैं उसे संक्षेप में कहता हूँ।
Sage Śaunaka, of great wisdom, of the very form of Śiva, of great understanding, hear the greatness of the rudrākṣa; I shall declare it in summary.
शौनक-ऋषे (śaunaka-ṛṣe) — O seer Śaunakaमहा-प्राज्ञ (mahā-prājña) — O greatly wise oneशिव-रूप (śiva-rūpa) — O you whose form is Śivaमहा-मते (mahā-mate) — O great of mindशृणु (śṛṇu) — hearरुद्राक्ष-माहात्म्यम् (rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of the rudrākṣaसमासात् (samāsāt) — in briefकथयामि (kathayāmi) — I tell itअहम् (aham) — I
२ शिवप्रियतमो ज्ञेयो रुद्राक्षः परपावनः । दर्शनात्स्पर्शनाज्जाप्यात्सर्वपापहरः स्मृतः ॥
śivapriyatamo jñeyo rudrākṣaḥ parapāvanaḥ | darśanātsparśanājjāpyātsarvapāpaharaḥ smṛtaḥ ||
रुद्राक्ष शिव को अत्यन्त प्रिय तथा परम पावन जानना चाहिए; इसका दर्शन, स्पर्श और जप से युक्त होना सब पापों का हरण करने वाला माना गया है।
The rudrākṣa is to be known as most dear to Śiva, supremely purifying; it is remembered as the remover of every sin, by sight, by touch, and by recitation with it.
शिव-प्रिय-तमः (śiva-priya-tamaḥ) — dearest to Śivaज्ञेयः (jñeyaḥ) — is to be knownरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaपर-पावनः (para-pāvanaḥ) — supremely purifyingदर्शनात् (darśanāt) — from seeingस्पर्शनात् (sparśanāt) — from touchingजाप्यात् (jāpyāt) — from telling it in repetitionसर्व-पाप-हरः (sarva-pāpa-haraḥ) — remover of every sinस्मृतः (smṛtaḥ) — is held
३ पुरा रुद्राक्षमहिमा देव्यग्रे कथितो मुने । लोकोपकरणार्थाय शिवेन परमात्मना ॥
purā rudrākṣamahimā devyagre kathito mune | lokopakaraṇārthāya śivena paramātmanā ||
हे मुने! पूर्वकाल में रुद्राक्ष की महिमा लोकोपकार के लिए परमात्मा शिव द्वारा देवी के समक्ष कही गई थी।
Formerly, sage, the greatness of the rudrākṣa was declared before the Goddess, for the benefit of the worlds, by Śiva, the Supreme Self.
पुरा (purā) — of oldरुद्राक्ष-महिमा (rudrākṣa-mahimā) — the greatness of the rudrākṣaदेवी-अग्रे (devī-agre) — before the Goddessकथितः (kathitaḥ) — was toldमुने (mune) — O sageलोक-उपकरण-अर्थाय (loka-upakaraṇa-arthāya) — for the benefit of the worldsशिवेन (śivena) — by Śivaपरम-आत्मना (parama-ātmanā) — the supreme Self
४ श्रूयतां तु महेशानि रुद्राक्षमहिमा शिवे । कथयामि तव प्रीत्या भक्तानां हितकाम्यया ॥
śrūyatāṃ tu maheśāni rudrākṣamahimā śive | kathayāmi tava prītyā bhaktānāṃ hitakāmyayā ||
हे महेशानि, हे शिवे! रुद्राक्ष की महिमा सुनिए; मैं आपकी प्रीति के लिए तथा भक्तों के हित की कामना से यह कहता हूँ।
Hear then, great goddess, O Śivā, the greatness of the rudrākṣa; I tell it with love for you, out of desire for the welfare of devotees.
श्रूयताम् (śrūyatām) — let it be heardतु (tu) — indeedमहा-ईशानि (mahā-īśāni) — O great Queenरुद्राक्ष-महिमा (rudrākṣa-mahimā) — the greatness of the rudrākṣaशिवे (śive) — O consort of Śivaकथयामि (kathayāmi) — I tellतव (tava) — for yourप्रीत्या (prītyā) — pleasureभक्तानाम् (bhaktānām) — of the devoteesहित-काम्यया (hita-kāmyayā) — out of desire for their good
५ दिव्यवर्षसहस्राणि महेशानि पुनः पुरा । तपः प्रकुर्वतस्त्रस्तं मनः संयम्य वै मम ॥
divyavarṣasahasrāṇi maheśāni punaḥ purā | tapaḥ prakurvatastrastaṃ manaḥ saṃyamya vai mama ||
हे महेशानि! पूर्वकाल में हजारों दिव्य वर्षों तक अपने चंचल मन को संयम में रखते हुए मैं तपस्या करता रहा,
For thousands of divine years, great goddess, formerly, while I was performing austerity, keeping my agitated mind in check indeed,
दिव्य-वर्ष-सहस्राणि (divya-varṣa-sahasrāṇi) — for thousands of divine yearsमहा-ईशानि (mahā-īśāni) — O great Queenपुनः (punaḥ) — againपुरा (purā) — of oldतपः (tapaḥ) — austerityप्रकुर्वतः (prakurvataḥ) — while I was practisingत्रस्तम् (trastam) — unsteadyमनः (manaḥ) — the mindसंयम्य (saṃyamya) — having restrainedवै (vai) — indeedमम (mama) — my
६ स्वतन्त्रेण परेशेन लोकोपकृतिकारिणा । लीलया परमेशानि चक्षुरुन्मीलितं मया ॥
svatantreṇa pareśena lokopakṛtikāriṇā | līlayā parameśāni cakṣurunmīlitaṃ mayā ||
तब स्वतन्त्र, परमेश्वर तथा लोकोपकारी मैंने, हे परमेशानि, लीलावश अपने नेत्र खोले।
then I, the independent Supreme Lord, the doer of benefit to the worlds, O supreme goddess, opened my eyes at play.
स्वतन्त्रेण (svatantreṇa) — by the independent oneपर-ईशेन (para-īśena) — by the supreme Lordलोक-उपकृति-कारिणा (loka-upakṛti-kāriṇā) — the doer of good to the worldsलीलया (līlayā) — in playपरम-ईशानि (parama-īśāni) — O supreme Queenचक्षुः (cakṣuḥ) — the eyesउन्मीलितम् (unmīlitam) — were openedमया (mayā) — by me
७ पुटाभ्यां चारुचक्षुर्भ्यां पतिता जलबिन्दवः । तत्राश्रुबिन्दुतो जाता वृक्षा रुद्राक्षसंज्ञकाः ॥
puṭābhyāṃ cārucakṣurbhyāṃ patitā jalabindavaḥ | tatrāśrubinduto jātā vṛkṣā rudrākṣasaṃjñakāḥ ||
2
मेरे दोनों सुन्दर नेत्रों की पलकों से जलबिन्दु गिरे; उन अश्रुबिन्दुओं से रुद्राक्ष नामक वृक्ष उत्पन्न हुए।
From the lids of my two beautiful eyes fell drops of water; from those tear-drops there arose trees called rudrākṣa.
पुटाभ्याम् (puṭābhyām) — from the two lidsचारु-चक्षुर्भ्याम् (cāru-cakṣurbhyām) — from the fair eyesपतिताः (patitāḥ) — fellजल-बिन्दवः (jala-bindavaḥ) — drops of waterतत्र (tatra) — thereअश्रु-बिन्दुतः (aśru-binduto) — from those teardropsजाताः (jātāḥ) — were bornवृक्षाः (vṛkṣāḥ) — treesरुद्राक्ष-संज्ञकाः (rudrākṣa-saṃjñakāḥ) — named rudrākṣa
८ स्थावरत्वमनुप्राप्य भक्तानुग्रहकारणात् । ते दत्ता विष्णुभक्तेभ्यश्चतुर्वर्णेभ्य एव च ॥
sthāvaratvamanuprāpya bhaktānugrahakāraṇāt | te dattā viṣṇubhaktebhyaścaturvarṇebhya eva ca ||
2
स्थावरभाव को प्राप्त होकर, भक्तों पर अनुग्रह करने के कारण, मैंने उन्हें विष्णुभक्तों को तथा चारों वर्णों को भी प्रदान किया।
Having attained the state of fixed [trees], for the sake of grace upon devotees, I gave them to the devotees of Viṣṇu, and to the four varṇas as well.
स्थावरत्वम् (sthāvaratvam) — the state of a plantअनुप्राप्य (anuprāpya) — having taken onभक्त-अनुग्रह-कारणात् (bhakta-anugraha-kāraṇāt) — for the sake of favouring devoteesते (te) — theyदत्ताः (dattāḥ) — were givenविष्णु-भक्तेभ्यः (viṣṇu-bhaktebhyaḥ) — to the devotees of Viṣṇuचतुः-वर्णेभ्यः (catuḥ-varṇebhyaḥ) — to the four classesएव च (eva ca) — as well
९ भूमौ गौडोद्भवांश्चक्रे रुद्राक्षाञ्छिववल्लभान् । मथुरायामयोध्यायां लङ्कायां मलये तथा ॥
bhūmau gauḍodbhavāṃścakre rudrākṣāñchivavallabhān | mathurāyāmayodhyāyāṃ laṅkāyāṃ malaye tathā ||
2
मैंने पृथ्वी पर शिव को प्रिय रुद्राक्षों को गौड़ देश में, मथुरा में, अयोध्या में, लंका में, तथा मलयाचल में भी उत्पन्न किया,
On earth I made rudrākṣas, dear to Śiva, arisen in Gauḍa, and in Mathurā, in Ayodhyā, in Laṅkā, and likewise on the Malaya [mountain],
भूमौ (bhūmau) — on earthगौड-उद्भवान् (gauḍa-udbhavān) — those arising in Gauḍaचक्रे (cakre) — he madeरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — the rudrākṣasशिव-वल्लभान् (śiva-vallabhān) — dear to Śivaमथुरायाम् (mathurāyām) — in Mathurāअयोध्यायाम् (ayodhyāyām) — in Ayodhyāलङ्कायाम् (laṅkāyām) — in Laṅkāमलये (malaye) — in Malayaतथा (tathā) — likewise
१० सह्याद्रौ च तथा काश्यां देशेष्वन्येषु वा तथा । परानसह्यपापौघभेदनाच्छ्रुतिनोदनान् ॥
sahyādrau ca tathā kāśyāṃ deśeṣvanyeṣu vā tathā | parānasahyapāpaughabhedanācchrutinodanān ||
2
और सह्याद्रि पर, काशी में, तथा अन्य देशों में भी — जो असह्य पापसमूहों के भेदक तथा श्रुति द्वारा प्रेरित हैं।
and on the Sahyādri, and likewise in Kāśī, and likewise in other lands too — supreme, unbearable [to sin], breaking apart the flood of sin, impelled by the śruti.
सह्य-अद्रौ (sahya-adrau) — on the Sahya mountainच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseकाश्याम् (kāśyām) — in Kāśīदेशेषु (deśeṣu) — in regionsअन्येषु (anyeṣu) — otherवा (vā) — orतथा (tathā) — likewiseपरान् (parān) — supremeअसह्य-पाप-ओघ-भेदनात् (asahya-pāpa-ogha-bhedanāt) — from their cleaving the unbearable flood of sinश्रुति-नोदनान् (śruti-nodanān) — urged by the Vedic word
११ ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्याः शूद्रा जाता ममाज्ञया । रुद्राक्षास्ते पृथिव्यां तु तज्जातीयाः शुभाक्षकाः ॥
brāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyāḥ śūdrā jātā mamājñayā | rudrākṣāste pṛthivyāṃ tu tajjātīyāḥ śubhākṣakāḥ ||
2
मेरी आज्ञा से वे शुभाक्ष रुद्राक्ष पृथ्वी पर अपनी-अपनी जाति के अनुसार ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य और शूद्र के रूप में उत्पन्न हुए।
By my command, these rudrākṣas, of good seed, were born on the earth of their own [corresponding] kinds — brahmin, kṣatriya, vaiśya, and śūdra.
ब्राह्मणाः (brāhmaṇāḥ) — brāhmaṇaक्षत्रियाः (kṣatriyāḥ) — kṣatriyaवैश्याः (vaiśyāḥ) — vaiśyaशूद्राः (śūdrāḥ) — śūdraजाताः (jātāḥ) — were bornमम आज्ञया (mama ājñayā) — by my commandरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — the rudrākṣasते (te) — theyपृथिव्याम् (pṛthivyām) — on earthतु (tu) — indeedतत्-जातीयाः (tat-jātīyāḥ) — of those several kindsशुभ-अक्षकाः (śubha-akṣakāḥ) — auspicious beads
१२ श्वेतरक्ताः पीतकृष्णा वर्णा ज्ञेयाः क्रमाद् बुधैः । स्वजातीयं नृभिर्धार्यं रुद्राक्षं वर्णतः क्रमात् ॥
śvetaraktāḥ pītakṛṣṇā varṇā jñeyāḥ kramād budhaiḥ | svajātīyaṃ nṛbhirdhāryaṃ rudrākṣaṃ varṇataḥ kramāt ||
2
श्वेत, रक्त, पीत और कृष्ण — ये वर्ण विद्वानों को क्रमशः जानने चाहिए; मनुष्यों को अपने वर्ण के अनुसार अपनी जाति का ही रुद्राक्ष धारण करना चाहिए।
White, red, yellow, and black — these colours are to be known in order by the wise; a rudrākṣa of one's own kind should be worn by men, in order, according to their varṇa.
श्वेत-रक्ताः (śveta-raktāḥ) — white and redपीत-कृष्णाः (pīta-kṛṣṇāḥ) — yellow and blackवर्णाः (varṇāḥ) — the coloursज्ञेयाः (jñeyāḥ) — are to be knownक्रमात् (kramāt) — in orderबुधैः (budhaiḥ) — by the wiseस्व-जातीयम् (sva-jātīyam) — of his own kindनृभिः (nṛbhiḥ) — by menधार्यम् (dhāryam) — is to be wornरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaवर्णतः (varṇataḥ) — by colourक्रमात् (kramāt) — in order
१३ वर्णैस्तु तत्फलं धार्यं भुक्तिमुक्तिफलेप्सुभिः । शिवभक्तैर्विशेषेण शिवयोः प्रीतये सदा ॥
varṇaistu tatphalaṃ dhāryaṃ bhuktimuktiphalepsubhiḥ | śivabhaktairviśeṣeṇa śivayoḥ prītaye sadā ||
2
भोग और मोक्ष के फल की इच्छा रखने वाले वर्णों को उसका फल धारण करना चाहिए; विशेषतः शिवभक्तों को सदा शिव-पार्वती की प्रीति के लिए इसे धारण करना चाहिए।
By the varṇas, that fruit [-giving rudrākṣa] should be worn by those who desire the fruits of enjoyment and release; by devotees of Śiva especially, always for the pleasure of Śiva and Śakti.
वर्णैः (varṇaiḥ) — by the classesतु (tu) — indeedतत्-फलम् (tat-phalam) — that fruitधार्यम् (dhāryam) — is to be wornभुक्ति-मुक्ति-फल-ईप्सुभिः (bhukti-mukti-phala-īpsubhiḥ) — by those who desire enjoyment and liberationशिव-भक्तैः (śiva-bhaktaiḥ) — by devotees of Śivaविशेषेण (viśeṣeṇa) — especiallyशिवयोः (śivayoḥ) — of Śiva and his consortप्रीतये (prītaye) — for the pleasingसदा (sadā) — always
१४ धात्रीफलप्रमाणं यच्छ्रेष्ठमेतदुदाहृतम् । बदरीफलमात्रं तु मध्यमं सम्प्रकीर्तितम् ॥
dhātrīphalapramāṇaṃ yacchreṣṭhametadudāhṛtam | badarīphalamātraṃ tu madhyamaṃ samprakīrtitam ||
जो आँवले के फल के बराबर हो, वह श्रेष्ठ बताया गया है; जो बेर के फल के बराबर हो, वह मध्यम कहा गया है।
That which is of the measure of an āmalaka fruit is declared to be excellent; that which is merely of the measure of a jujube fruit is proclaimed to be middling.
धात्री-फल-प्रमाणम् (dhātrī-phala-pramāṇam) — of the size of an āmalaka fruitयत् (yat) — whichश्रेष्ठम् (śreṣṭham) — the bestएतत् (etat) — thisउदाहृतम् (udāhṛtam) — is declaredबदरी-फल-मात्रम् (badarī-phala-mātram) — of the size of a jujubeतु (tu) — indeedमध्यमम् (madhyamam) — the middlingसम्प्रकीर्तितम् (samprakīrtitam) — is declared
१५ अधमं चणमात्रं स्यात् प्रक्रियैषा परोच्यते । शृणु पार्वति सुप्रीत्या भक्तानां हितकाम्यया ॥
adhamaṃ caṇamātraṃ syāt prakriyaiṣā parocyate | śṛṇu pārvati suprītyā bhaktānāṃ hitakāmyayā ||
जो चने के बराबर हो, वह अधम होता है; यह दूसरी प्रक्रिया कही जाती है। हे पार्वती! भक्तों के हित की कामना से सुप्रीति से सुनिए।
The base one would be of the mere measure of a chickpea; this [further] procedure is now declared, O Pārvatī — hear it with great pleasure, out of desire for the welfare of devotees.
अधमम् (adhamam) — the lowestचण-मात्रम् (caṇa-mātram) — of the size of a chickpeaस्यात् (syāt) — would beप्रक्रिया (prakriyā) — the procedureएषा (eṣā) — thisपरा (parā) — excellentउच्यते (ucyate) — is declaredशृणु (śṛṇu) — hearपार्वति (pārvati) — O Pārvatīसु-प्रीत्या (su-prītyā) — with gladnessभक्तानाम् (bhaktānām) — of the devoteesहित-काम्यया (hita-kāmyayā) — out of desire for their good
१६ बदरीफलमात्रं च यत् स्यात् किल महेश्वरि । तथापि फलदं लोके सुखसौभाग्यवर्धनम् ॥
badarīphalamātraṃ ca yat syāt kila maheśvari | tathāpi phaladaṃ loke sukhasaubhāgyavardhanam ||
हे महेश्वरि! जो बेर के फल के बराबर होता है, वह भी लोक में फलदायी तथा सुख-सौभाग्य बढ़ाने वाला होता है।
And that which may be merely of the measure of a jujube fruit, great goddess, even so is fruit-giving in the world, increasing happiness and good fortune.
बदरी-फल-मात्रम् (badarī-phala-mātram) — of the size of a jujubeच (ca) — andयत् (yat) — whichस्यात् (syāt) — may beकिल (kila) — indeedमहेश्वरि (maheśvari) — O Maheśvarīतथापि (tathāpi) — even soफल-दम् (phala-dam) — giving fruitलोके (loke) — in the worldसुख-सौभाग्य-वर्धनम् (sukha-saubhāgya-vardhanam) — increasing happiness and good fortune
१७ धात्रीफलसमं यत् स्यात् सर्वारिष्टविनाशनम् । गुञ्जया सदृशं यत् स्यात्सर्वार्थफलसाधनम् ॥
dhātrīphalasamaṃ yat syāt sarvāriṣṭavināśanam | guñjayā sadṛśaṃ yat syātsarvārthaphalasādhanam ||
जो आँवले के फल के समान हो, वह सब अनिष्टों का नाश करने वाला होता है; जो गुंजा के समान हो, वह सब अर्थ-फलों की सिद्धि करने वाला होता है।
That which may be equal to an āmalaka fruit is the destroyer of every ill omen; that which may be like a guñjā [seed] is the accomplisher of every fruit of desire.
धात्री-फल-समम् (dhātrī-phala-samam) — equal to an āmalaka fruitयत् (yat) — whichस्यात् (syāt) — may beसर्व-अरिष्ट-विनाशनम् (sarva-ariṣṭa-vināśanam) — destroying every misfortuneगुञ्जया (guñjayā) — with a guñjā berryसदृशम् (sadṛśam) — of like sizeयत् (yat) — whichस्यात् (syāt) — may beसर्व-अर्थ-फल-साधनम् (sarva-artha-phala-sādhanam) — accomplishing the fruit of every end
१८ यथा यथा लघुः स्याद्धै तथाधिकफलप्रदः । एकैकतः फलं प्रोक्तं दशांशैरधिकं बुधैः ॥
yathā yathā laghuḥ syāddhai tathādhikaphalapradaḥ | ekaikataḥ phalaṃ proktaṃ daśāṃśairadhikaṃ budhaiḥ ||
2
जितना-जितना छोटा होता है, उतना ही अधिक फल देने वाला होता है; विद्वानों ने प्रत्येक का फल दस अंश अधिक कहा है।
The smaller it is indeed, the more fruit-giving it is; the wise have declared the fruit of each single one to exceed the last by a tenth part.
यथा यथा (yathā yathā) — the moreलघुः (laghuḥ) — smallस्यात् (syāt) — it beहि (hi) — indeedतथा (tathā) — so muchअधिक-फल-प्रदः (adhika-phala-pradaḥ) — the greater the fruit it givesएक-एकतः (eka-ekataḥ) — from one to the nextफलम् (phalam) — the fruitप्रोक्तम् (proktam) — is declaredदश-अंशैः (daśa-aṃśaiḥ) — by a tenth partअधिकम् (adhikam) — greaterबुधैः (budhaiḥ) — by the wise
१९ रुद्राक्षधारणं प्रोक्तं पापनाशनहेतवे । तस्माच्च धारणीयो वै सर्वार्थसाधनो ध्रुवम् ॥
rudrākṣadhāraṇaṃ proktaṃ pāpanāśanahetave | tasmācca dhāraṇīyo vai sarvārthasādhano dhruvam ||
पापनाश के लिए रुद्राक्षधारण कहा गया है; इसलिए यह निश्चय ही सर्वार्थसाधक है, अतः इसे अवश्य धारण करना चाहिए।
The wearing of rudrākṣa is declared for the sake of the destruction of sin; therefore it is certainly to be worn, the accomplisher of every aim.
रुद्राक्ष-धारणम् (rudrākṣa-dhāraṇam) — the wearing of the rudrākṣaप्रोक्तम् (proktam) — is declaredपाप-नाशन-हेतवे (pāpa-nāśana-hetave) — as a means of destroying sinतस्मात् (tasmāt) — thereforeच (ca) — andधारणीयः (dhāraṇīyaḥ) — it should be wornवै (vai) — indeedसर्व-अर्थ-साधनः (sarva-artha-sādhanaḥ) — accomplishing every endध्रुवम् (dhruvam) — assuredly
२० यथा च दृश्यते लोके रुद्राक्षः फलदः शुभः । न तथा दृश्यतेऽन्या च मालिका परमेश्वरि ॥
yathā ca dṛśyate loke rudrākṣaḥ phaladaḥ śubhaḥ | na tathā dṛśyate'nyā ca mālikā parameśvari ||
हे परमेश्वरि! जैसा शुभ फलदायी रुद्राक्ष लोक में देखा जाता है, वैसी फलदायिनी अन्य कोई माला नहीं दिखाई देती।
Just as the auspicious, fruit-giving rudrākṣa is seen in the world [to be so], no other garland is seen to be such, O supreme goddess.
यथा (yathā) — asच (ca) — andदृश्यते (dṛśyate) — is seenलोके (loke) — in the worldरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaफल-दः (phala-daḥ) — fruit-givingशुभः (śubhaḥ) — auspiciousन (na) — notतथा (tathā) — soदृश्यते (dṛśyate) — is seenअन्या (anyā) — any otherच (ca) — andमालिका (mālikā) — rosaryपरमेश्वरि (parameśvari) — O supreme Queen
२१ समाः स्निग्धा दृढाः स्थूलाः कण्टकैः संयुताः शुभाः । रुद्राक्षाः कामदा देवि भुक्तिमुक्तिप्रदाः सदा ॥
samāḥ snigdhā dṛḍhāḥ sthūlāḥ kaṇṭakaiḥ saṃyutāḥ śubhāḥ | rudrākṣāḥ kāmadā devi bhuktimuktipradāḥ sadā ||
हे देवि! सम, स्निग्ध, दृढ़, स्थूल, कण्टकों से युक्त और शुभ रुद्राक्ष कामनाओं को देने वाले, तथा सदा भोग-मोक्ष प्रदान करने वाले हैं।
Even, smooth, firm, stout, furnished with spikes, auspicious — such rudrākṣas, goddess, grant desires, and always give both enjoyment and release.
समाः (samāḥ) — evenस्निग्धाः (snigdhāḥ) — smoothदृढाः (dṛḍhāḥ) — firmस्थूलाः (sthūlāḥ) — largeकण्टकैः (kaṇṭakaiḥ) — with pointsसंयुताः (saṃyutāḥ) — furnishedशुभाः (śubhāḥ) — auspiciousरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasकाम-दाः (kāma-dāḥ) — granting desiresदेवि (devi) — O Goddessभुक्ति-मुक्ति-प्रदाः (bhukti-mukti-pradāḥ) — granting enjoyment and liberationसदा (sadā) — always
२२ कृमिदुष्टं छिन्नभिन्नं कण्टकैर्हीनमेव च । व्रणयुक्तमवृत्तं च रुद्राक्षान् षड् विवर्जयेत् ॥
kṛmiduṣṭaṃ chinnabhinnaṃ kaṇṭakairhīnameva ca | vraṇayuktamavṛttaṃ ca rudrākṣān ṣaḍ vivarjayet ||
कीड़ों से दूषित, कटे-फटे, कण्टकरहित, व्रणयुक्त और गोल न होने वाले — इन छह प्रकार के रुद्राक्षों का त्याग करे।
One should avoid these six kinds of rudrākṣa: worm-eaten, cut or broken, devoid of spikes, wounded, and not round.
कृमि-दुष्टम् (kṛmi-duṣṭam) — spoilt by wormsछिन्न-भिन्नम् (chinna-bhinnam) — cut or brokenकण्टकैः (kaṇṭakaiḥ) — of pointsहीनम् (hīnam) — devoidएव च (eva ca) — andव्रण-युक्तम् (vraṇa-yuktam) — marked with a scarअवृत्तम् (avṛttam) — not roundच (ca) — andरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — rudrākṣasषट् (ṣaṭ) — six kindsविवर्जयेत् (vivarjayet) — one should reject
२३ स्वयमेव कृतद्वारं रुद्राक्षं स्यादिहोत्तमम् । यत्तु पौरुषयत्नेन कृतं तन्मध्यमं भवेत् ॥
svayameva kṛtadvāraṃ rudrākṣaṃ syādihottamam | yattu pauruṣayatnena kṛtaṃ tanmadhyamaṃ bhavet ||
जिसमें छिद्र स्वयं ही हो गया हो, वह यहाँ उत्तम है; और जो मनुष्य के प्रयत्न से किया गया हो, वह मध्यम होता है।
A rudrākṣa whose hole has formed of itself is here the best; but that which is made by human effort becomes middling.
स्वयम् एव (svayam eva) — of itselfकृत-द्वारम् (kṛta-dvāram) — whose hole is madeरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaस्यात् (syāt) — would beइह (iha) — hereउत्तमम् (uttamam) — the bestयत् (yat) — whichतु (tu) — indeedपौरुष-यत्नेन (pauruṣa-yatnena) — by human effortकृतम् (kṛtam) — is madeतत् (tat) — thatमध्यमम् (madhyamam) — middlingभवेत् (bhavet) — would be
२४ रुद्राक्षधारणं प्रोक्तं महापातकनाशनम् । रुद्रसङ्ख्याशतं धृत्वा रुद्ररूपो भवेन्नरः ॥
rudrākṣadhāraṇaṃ proktaṃ mahāpātakanāśanam | rudrasaṅkhyāśataṃ dhṛtvā rudrarūpo bhavennaraḥ ||
2
रुद्राक्षधारण महापातकों का नाशक कहा गया है; रुद्रसंख्या (ग्यारह) का सौ गुना धारण करके मनुष्य रुद्ररूप हो जाता है।
The wearing of rudrākṣa is declared to destroy great sins; wearing a hundred times the number of the Rudras, a man becomes of the form of Rudra.
रुद्राक्ष-धारणम् (rudrākṣa-dhāraṇam) — the wearing of the rudrākṣaप्रोक्तम् (proktam) — is declaredमहा-पातक-नाशनम् (mahā-pātaka-nāśanam) — destroying grave sinरुद्र-सङ्ख्या-शतम् (rudra-saṅkhyā-śatam) — a hundred of the number of the Rudrasधृत्वा (dhṛtvā) — having wornरुद्र-रूपः (rudra-rūpaḥ) — of Rudra’s own formभवेत् (bhavet) — becomesनरः (naraḥ) — a man
२५ एकादशशतानीह धृत्वा यत्फलमाप्यते । तत्फलं शक्यते नैव वक्तुं वर्षशतैरपि ॥
ekādaśaśatānīha dhṛtvā yatphalamāpyate | tatphalaṃ śakyate naiva vaktuṃ varṣaśatairapi ||
2
यहाँ ग्यारह सौ रुद्राक्ष धारण करने से जो फल प्राप्त होता है, उस फल का वर्णन सौ वर्षों में भी नहीं किया जा सकता।
Wearing eleven hundred here, whatever fruit is obtained — that fruit cannot be described even in a hundred years.
एकादश-शतानि (ekādaśa-śatāni) — eleven hundredइह (iha) — hereधृत्वा (dhṛtvā) — having wornयत् फलम् (yat phalam) — whatever fruitआप्यते (āpyate) — is obtainedतत् फलम् (tat phalam) — that fruitशक्यते (śakyate) — it is possibleन एव (na eva) — not at allवक्तुम् (vaktum) — to tellवर्ष-शतैः (varṣa-śataiḥ) — in hundreds of yearsअपि (api) — even
२६ शतार्धेन युतैः पञ्चशतैर्वै मुकुटं मतम् । रुद्राक्षैर्विरचेत्सम्यग्भक्तिमान्पुरुषो वरः ॥
śatārdhena yutaiḥ pañcaśatairvai mukuṭaṃ matam | rudrākṣairviracetsamyagbhaktimānpuruṣo varaḥ ||
साढ़े पाँच सौ रुद्राक्षों से मुकुट बनाना माना गया है; उत्तम भक्तिमान् पुरुष रुद्राक्षों से भलीभाँति उसकी रचना करे।
With five hundred joined with a half hundred [i.e. 550], a crown is held to be [made]; an excellent, devoted man should duly fashion it of rudrākṣas.
शत-अर्धेन (śata-ardhena) — with half a hundredयुतैः (yutaiḥ) — joinedपञ्च-शतैः (pañca-śataiḥ) — with five hundredवै (vai) — indeedमुकुटम् (mukuṭam) — a crownमतम् (matam) — is heldरुद्राक्षैः (rudrākṣaiḥ) — with rudrākṣasविरचेत् (viracet) — let him fashionसम्यक् (samyak) — dulyभक्तिमान् (bhaktimān) — the devoutपुरुषः (puruṣaḥ) — manवरः (varaḥ) — excellent
२७ त्रिभिः शतैः षष्टियुक्तैस्त्रिरावृत्त्या तथा पुनः । रुद्राक्षैरुपवीतं च निर्मीयाद्भक्तितत्परः ॥
tribhiḥ śataiḥ ṣaṣṭiyuktaistrirāvṛttyā tathā punaḥ | rudrākṣairupavītaṃ ca nirmīyādbhaktitatparaḥ ||
तीन सौ साठ रुद्राक्षों को तीन बार दुहराकर, भक्तिपरायण पुरुष उनसे यज्ञोपवीत का निर्माण करे।
With three hundreds joined with sixty [i.e. 360], repeated three times, one intent on devotion should fashion the sacred thread of rudrākṣas.
त्रिभिः शतैः (tribhiḥ śataiḥ) — with three hundredषष्टि-युक्तैः (ṣaṣṭi-yuktaiḥ) — joined with sixtyत्रिः-आवृत्त्या (triḥ-āvṛttyā) — in three strandsतथा (tathā) — likewiseपुनः (punaḥ) — thenरुद्राक्षैः (rudrākṣaiḥ) — with rudrākṣasउपवीतम् (upavītam) — the sacred threadच (ca) — andनिर्मीयात् (nirmīyāt) — let him makeभक्ति-तत्-परः (bhakti-tat-paraḥ) — wholly given to devotion
२८ शिखायां च त्रयं प्रोक्तं रुद्राक्षाणां महेश्वरि । कर्णयोः षट् च षट् चैव वामदक्षिणयोस्तथा ॥
śikhāyāṃ ca trayaṃ proktaṃ rudrākṣāṇāṃ maheśvari | karṇayoḥ ṣaṭ ca ṣaṭ caiva vāmadakṣiṇayostathā ||
हे महेश्वरि! शिखा में तीन रुद्राक्ष कहे गए हैं; तथा बाएँ-दाएँ दोनों कानों में छह-छह।
On the tuft of hair, three rudrākṣas are declared, great goddess; and six and six likewise on the two ears, left and right.
शिखायाम् (śikhāyām) — on the crown-tuftच (ca) — andत्रयम् (trayam) — threeप्रोक्तम् (proktam) — is declaredरुद्राक्षाणाम् (rudrākṣāṇām) — of rudrākṣasमहेश्वरि (maheśvari) — O Maheśvarīकर्णयोः (karṇayoḥ) — on the earsषट् (ṣaṭ) — sixच (ca) — andषट् (ṣaṭ) — sixच एव (ca eva) — andवाम-दक्षिणयोः (vāma-dakṣiṇayoḥ) — on the left and the rightतथा (tathā) — likewise
२९ शतमेकोत्तरं कण्ठे बाह्वोर्वै रुद्रसङ्ख्यया । कूर्परद्वारयोस्तत्र मणिबन्धे तथा पुनः ॥
śatamekottaraṃ kaṇṭhe bāhvorvai rudrasaṅkhyayā | kūrparadvārayostatra maṇibandhe tathā punaḥ ||
कण्ठ में एक सौ एक, दोनों भुजाओं में रुद्रसंख्या (ग्यारह-ग्यारह) से, कोहनियों में तथा पुनः कलाई में भी,
A hundred and one on the throat; on the two arms, by the number of the Rudras [eleven each]; there, at the two elbows, and likewise again at the wrist,
शतम् एक-उत्तरम् (śatam eka-uttaram) — a hundred and oneकण्ठे (kaṇṭhe) — on the neckबाह्वोः (bāhvoḥ) — on the armsवै (vai) — indeedरुद्र-सङ्ख्यया (rudra-saṅkhyayā) — by the number of the Rudrasकूर्पर-द्वारयोः (kūrpara-dvārayoḥ) — at the two elbowsतत्र (tatra) — thereमणि-बन्धे (maṇi-bandhe) — on the wristतथा (tathā) — likewiseपुनः (punaḥ) — again
३० उपवीते त्रयं धार्यं शिवभक्तिरतैर्नरैः । शेषानुर्वरितान्पञ्च सम्मितान्धारयेत्कटौ ॥
upavīte trayaṃ dhāryaṃ śivabhaktiratairnaraiḥ | śeṣānurvaritānpañca sammitāndhārayetkaṭau ||
शिवभक्तिरत मनुष्यों को यज्ञोपवीत में तीन धारण करने चाहिए; शेष बचे हुए पाँच नियत मात्रा में कटि में धारण करे।
on the sacred thread, three [strands] should be worn by men devoted to Śiva; the remaining, left-over five, in due measure, should be worn on the waist.
उपवीते (upavīte) — on the sacred threadत्रयम् (trayam) — threeधार्यम् (dhāryam) — are to be wornशिव-भक्ति-रतैः (śiva-bhakti-rataiḥ) — by those given to devotion to Śivaनरैः (naraiḥ) — by menशेषान् (śeṣān) — the remainderउर्वरितान् (urvaritān) — left overपञ्च (pañca) — fiveसम्मितान् (sammitān) — duly countedधारयेत् (dhārayet) — let him wearकटौ (kaṭau) — at the waist
३१ एतत्सङ्ख्या धृता येन रुद्राक्षाः परमेश्वरि । तद्रूपं तु प्रणम्यं हि स्तुत्यं सर्वैर्महेशवत् ॥
etatsaṅkhyā dhṛtā yena rudrākṣāḥ parameśvari | tadrūpaṃ tu praṇamyaṃ hi stutyaṃ sarvairmaheśavat ||
हे परमेश्वरि! जिसने इस संख्या में रुद्राक्ष धारण किए हों, उसका रूप महेश के समान ही सबके द्वारा प्रणम्य और स्तुत्य है।
By whoever this number of rudrākṣas has been worn, great goddess, his very form is to be bowed to, indeed to be praised by all, like Maheśa himself.
एतत्-सङ्ख्याः (etat-saṅkhyāḥ) — of this numberधृताः (dhṛtāḥ) — wornयेन (yena) — by whomरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — the rudrākṣasपरमेश्वरि (parameśvari) — O supreme Queenतत्-रूपम् (tat-rūpam) — that personतु (tu) — indeedप्रणम्यम् (praṇamyam) — is to be bowed toहि (hi) — indeedस्तुत्यम् (stutyam) — to be praisedसर्वैः (sarvaiḥ) — by allमहेश-वत् (maheśa-vat) — as Maheśa himself
३२ एवंभूतं स्थितं ध्याने यदा कृत्वासने जनम् । शिवेति व्याहरंश्चैव दृष्ट्वा पापैः प्रमुच्यते ॥
evaṃbhūtaṃ sthitaṃ dhyāne yadā kṛtvāsane janam | śiveti vyāharaṃścaiva dṛṣṭvā pāpaiḥ pramucyate ||
जब इस प्रकार का व्यक्ति आसन लगाकर ध्यानस्थ होकर "शिव" का उच्चारण करता है, तो उसे देखकर मनुष्य पापों से मुक्त हो जाता है।
When a person, having taken his seat, remains thus in meditation, uttering "Śiva", one who sees him is freed from sins.
एवम्-भूतम् (evam-bhūtam) — one who is thusस्थितम् (sthitam) — seatedध्याने (dhyāne) — in meditationयदा (yadā) — whenकृत्वा (kṛtvā) — having takenआसने (āsane) — his seatजनम् (janam) — a personशिव (śiva) — “Śiva”इति (iti) — thusव्याहरन् (vyāharan) — utteringच एव (ca eva) — andदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeing himपापैः (pāpaiḥ) — from sinsप्रमुच्यते (pramucyate) — one is freed
३३ शताधिकसहस्रस्य विधिरेष प्रकीर्तितः । तदभावे प्रकारोऽन्यः शुभः सम्प्रोच्यते मया ॥
śatādhikasahasrasya vidhireṣa prakīrtitaḥ | tadabhāve prakāro'nyaḥ śubhaḥ samprocyate mayā ||
यह ग्यारह सौ की विधि कही गई है; उसके अभाव में मेरे द्वारा अब दूसरा शुभ प्रकार कहा जाता है।
This rule of the eleven hundred has been proclaimed; in its absence, another auspicious manner is now declared by me.
शत-अधिक-सहस्रस्य (śata-adhika-sahasrasya) — of a thousand and a hundredविधिः (vidhiḥ) — the ruleएषः (eṣaḥ) — thisप्रकीर्तितः (prakīrtitaḥ) — is declaredतत्-अभावे (tat-abhāve) — in the absence of thatप्रकारः (prakāraḥ) — a mannerअन्यः (anyaḥ) — anotherशुभः (śubhaḥ) — auspiciousसम्प्रोच्यते (samprocyate) — is declaredमया (mayā) — by me
३४ शिखायामेकरुद्राक्षं शिरसा त्रिंशतं वहेत् । पञ्चाशच्च गले दध्याद् बाह्वोः षोडश षोडश ॥
śikhāyāmekarudrākṣaṃ śirasā triṃśataṃ vahet | pañcāśacca gale dadhyād bāhvoḥ ṣoḍaśa ṣoḍaśa ||
शिखा में एक रुद्राक्ष, सिर पर तीस धारण करे; गले में पचास रखे, दोनों भुजाओं में सोलह-सोलह;
One rudrākṣa on the tuft, thirty should be worn on the head; fifty should be placed on the throat; sixteen and sixteen on the two arms;
शिखायाम् (śikhāyām) — on the crown-tuftएक-रुद्राक्षम् (eka-rudrākṣam) — one rudrākṣaशिरसा (śirasā) — on the headत्रिंशतम् (triṃśatam) — thirtyवहेत् (vahet) — let him bearपञ्चाशत् (pañcāśat) — fiftyच (ca) — andगले (gale) — on the neckदध्यात् (dadhyāt) — let him placeबाह्वोः (bāhvoḥ) — on the armsषोडश षोडश (ṣoḍaśa ṣoḍaśa) — sixteen and sixteen
३५ मणिबन्धे द्वादश द्विस्कन्धे पञ्चशतं वहेत् । अष्टोत्तरशतैर्माल्यमुपवीतं प्रकल्पयेत् ॥
maṇibandhe dvādaśa dviskandhe pañcaśataṃ vahet | aṣṭottaraśatairmālyamupavītaṃ prakalpayet ||
कलाई में बारह; दोनों कन्धों में पाँच सौ धारण करे; एक सौ आठ से यज्ञोपवीत-माला बनाए।
twelve at the wrist; five hundred should be worn across the two shoulders; with a hundred and eight, one should fashion the sacred-thread garland.
मणि-बन्धे (maṇi-bandhe) — on the wristद्वादश (dvādaśa) — twelveद्वि-स्कन्धे (dvi-skandhe) — on the two shouldersपञ्च-शतम् (pañca-śatam) — five hundredवहेत् (vahet) — let him bearअष्ट-उत्तर-शतैः (aṣṭa-uttara-śataiḥ) — with a hundred and eightमाल्यम् (mālyam) — a garlandउपवीतम् (upavītam) — as a sacred threadप्रकल्पयेत् (prakalpayet) — let him fashion
३६ एवं सहस्ररुद्राक्षान्धारयेद्यो दृढव्रतः । तं नमन्ति सुराः सर्वे यथा रुद्रस्तथैव सः ॥
evaṃ sahasrarudrākṣāndhārayedyo dṛḍhavrataḥ | taṃ namanti surāḥ sarve yathā rudrastathaiva saḥ ||
जो दृढ़व्रती पुरुष इस प्रकार सहस्र रुद्राक्ष धारण करता है, उसे सभी देवगण नमस्कार करते हैं, जैसे रुद्र को, वैसे ही उसे भी।
Whoever, of firm vow, thus wears a thousand rudrākṣas — all the gods bow to him, just as to Rudra, so indeed to him.
एवम् (evam) — thusसहस्र-रुद्राक्षान् (sahasra-rudrākṣān) — a thousand rudrākṣasधारयेत् (dhārayet) — wearsयः (yaḥ) — whoदृढ-व्रतः (dṛḍha-vrataḥ) — firm in his vowतम् (tam) — to himनमन्ति (namanti) — bowसुराः (surāḥ) — the godsसर्वे (sarve) — allयथा (yathā) — asरुद्रः (rudraḥ) — Rudraतथा एव (tathā eva) — even soसः (saḥ) — is he
३७ एकं शिखायां रुद्राक्षं चत्वारिंशत्तु मस्तके । द्वात्रिंशत्कण्ठदेशे तु वक्षस्यष्टोत्तरं शतम् ॥
ekaṃ śikhāyāṃ rudrākṣaṃ catvāriṃśattu mastake | dvātriṃśatkaṇṭhadeśe tu vakṣasyaṣṭottaraṃ śatam ||
शिखा में एक रुद्राक्ष, मस्तक पर चालीस; कण्ठप्रदेश में बत्तीस, वक्षःस्थल पर एक सौ आठ;
One rudrākṣa on the tuft; forty on the head; thirty-two on the region of the throat; a hundred and eight on the chest;
एकम् (ekam) — oneशिखायाम् (śikhāyām) — on the crown-tuftरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaचत्वारिंशत् (catvāriṃśat) — fortyतु (tu) — indeedमस्तके (mastake) — on the headद्वात्रिंशत् (dvātriṃśat) — thirty-twoकण्ठ-देशे (kaṇṭha-deśe) — on the neckतु (tu) — indeedवक्षसि (vakṣasi) — on the chestअष्ट-उत्तरम् शतम् (aṣṭa-uttaram śatam) — a hundred and eight
३८ एकैकं कर्णयोः षट् षट् बाह्वोः षोडश षोडश । करयो रविमानेन द्विगुणेन मुनीश्वर ॥
ekaikaṃ karṇayoḥ ṣaṭ ṣaṭ bāhvoḥ ṣoḍaśa ṣoḍaśa | karayo ravimānena dviguṇena munīśvara ||
दोनों कानों में एक-एक; भुजाओं में छह-छह; सोलह-सोलह; हे मुनीश्वर, दोनों हाथों में सूर्यमान (बारह) के दुगुने से,
one and one on the two ears; six and six on the two arms; sixteen and sixteen; on the two hands, by the measure of the sun, doubled, lord of sages,
एक-एकम् (eka-ekam) — one eachकर्णयोः (karṇayoḥ) — on the earsषट् षट् (ṣaṭ ṣaṭ) — six and sixबाह्वोः (bāhvoḥ) — on the armsषोडश षोडश (ṣoḍaśa ṣoḍaśa) — sixteen and sixteenकरयोः (karayoḥ) — on the handsरवि-मानेन (ravi-mānena) — by the number of the sun (twelve)द्वि-गुणेन (dvi-guṇena) — doubledमुनि-ईश्वर (muni-īśvara) — O lord of sages
३९ सङ्ख्या प्रीतिधृता येन सोऽपि शैवजनः परः । शिववत्पूजनीयो हि वन्द्यः सर्वैरभीक्ष्णशः ॥
saṅkhyā prītidhṛtā yena so'pi śaivajanaḥ paraḥ | śivavatpūjanīyo hi vandyaḥ sarvairabhīkṣṇaśaḥ ||
जिसने प्रीतिपूर्वक इस संख्या को धारण किया है, वह भी परम शैवजन है, जो शिव के समान पूजनीय और सबके द्वारा बार-बार वन्दनीय है।
whoever has worn this number with love, he too is a supreme Śaiva person, to be worshipped like Śiva indeed, to be revered by all, again and again.
सङ्ख्या (saṅkhyā) — the numberप्रीति-धृता (prīti-dhṛtā) — gladly wornयेन (yena) — by whomसः अपि (saḥ api) — he tooशैव-जनः (śaiva-janaḥ) — a Śaivaपरः (paraḥ) — of the highest kindशिव-वत् (śiva-vat) — like Śivaपूजनीयः (pūjanīyaḥ) — to be worshippedहि (hi) — indeedवन्द्यः (vandyaḥ) — to be salutedसर्वैः (sarvaiḥ) — by allअभीक्ष्णशः (abhīkṣṇaśaḥ) — constantly
४० शिरसीशानमन्त्रेण कर्णे तत्पुरुषेण च । अघोरेण गले धार्यं तेनैव हृदयेऽपि च ॥
śirasīśānamantreṇa karṇe tatpuruṣeṇa ca | aghoreṇa gale dhāryaṃ tenaiva hṛdaye'pi ca ||
सिर पर ईशान मन्त्र से, कान में तत्पुरुष मन्त्र से; गले में अघोर मन्त्र से, तथा उसी से हृदय में भी धारण करे;
On the head, with the Īśāna mantra; on the ear, with the Tatpuruṣa; with the Aghora, it should be worn on the throat, and with that same one on the heart too;
शिरसि (śirasi) — on the headईशान-मन्त्रेण (īśāna-mantreṇa) — with the Īśāna mantraकर्णे (karṇe) — on the earतत्पुरुषेण (tatpuruṣeṇa) — with the Tatpuruṣaच (ca) — andअघोरेण (aghoreṇa) — with the Aghoraगले (gale) — on the neckधार्यम् (dhāryam) — it is to be wornतेन एव (tena eva) — with that sameहृदये (hṛdaye) — on the heartअपि च (api ca) — as well
४१ अघोरबीजमन्त्रेण करयोर्धारयेत्सुधीः । पञ्चदशाक्षग्रथितां वामदेवेन चोदरे ॥
aghorabījamantreṇa karayordhārayetsudhīḥ | pañcadaśākṣagrathitāṃ vāmadevena codare ||
2
अघोर बीजमन्त्र से बुद्धिमान् पुरुष दोनों हाथों में धारण करे; वामदेव मन्त्र से उदर में पन्द्रह दानों से गूँथी हुई माला धारण करे।
with the Aghora seed-mantra, a wise man should wear it on the two hands; with the Vāmadeva, on the belly, [a strand] strung with fifteen beads.
अघोर-बीज-मन्त्रेण (aghora-bīja-mantreṇa) — with the seed-mantra of Aghoraकरयोः (karayoḥ) — on the handsधारयेत् (dhārayet) — let him wearसु-धीः (su-dhīḥ) — the thoughtful manपञ्चदश-अक्ष-ग्रथिताम् (pañcadaśa-akṣa-grathitām) — strung with fifteen beadsवामदेवेन (vāmadevena) — with the Vāmadevaच (ca) — andउदरे (udare) — on the belly
४२ पञ्चब्रह्माभिरङ्गैश्च त्रिमालां पञ्च सप्त च । अथ वा मूलमन्त्रेण सर्वानक्षांस्तु धारयेत् ॥
pañcabrahmābhiraṅgaiśca trimālāṃ pañca sapta ca | atha vā mūlamantreṇa sarvānakṣāṃstu dhārayet ||
2
पंचब्रह्म तथा अंगमन्त्रों से तीन, पाँच अथवा सात मालाएँ धारण करे; अथवा मूलमन्त्र से ही समस्त रुद्राक्षों को धारण करे।
With the five Brahma-mantras and their limb-mantras, [one should wear] three, five, or seven garlands; or else, with the root-mantra alone, one should wear all the beads.
पञ्च-ब्रह्माभिः (pañca-brahmābhiḥ) — with the five Brahman mantrasअङ्गैः (aṅgaiḥ) — with the limb-mantrasच (ca) — andत्रि-मालाम् (tri-mālām) — the three strandsपञ्च (pañca) — fiveसप्त (sapta) — sevenच (ca) — andअथ वा (atha vā) — or elseमूल-मन्त्रेण (mūla-mantreṇa) — with the root mantraसर्वान् अक्षान् (sarvān akṣān) — all the beadsतु (tu) — indeedधारयेत् (dhārayet) — let him wear
४३ मद्यं मांसं तु लशुनं पलाण्डुं शिग्रुमेव च । श्लेष्मान्तकं विड्वराहं भक्षणे वर्जयेत्ततः ॥
madyaṃ māṃsaṃ tu laśunaṃ palāṇḍuṃ śigrumeva ca | śleṣmāntakaṃ viḍvarāhaṃ bhakṣaṇe varjayettataḥ ||
फिर मद्य, मांस, लहसुन, प्याज, सहिजन, लसोड़ा तथा विड्वराह (गन्दगी खाने वाला सूअर) का भक्षण में त्याग करे।
Then one should avoid, in eating, wine, meat, garlic, onion, and the drumstick tree, the śleṣmātaka fruit, and pork raised on filth.
मद्यम् (madyam) — wineमांसम् (māṃsam) — fleshतु (tu) — indeedलशुनम् (laśunam) — garlicपलाण्डुम् (palāṇḍum) — onionशिग्रुम् (śigrum) — drumstickएव च (eva ca) — andश्लेष्मान्तकम् (śleṣmāntakam) — the śleṣmātaka fruitविट्-वराहम् (viṭ-varāham) — the village pigभक्षणे (bhakṣaṇe) — in eatingवर्जयेत् (varjayet) — let him avoidततः (tataḥ) — thereafter
४४ वलक्षं रुद्राक्षं द्विजतनुभिरेवेह विहितं सुरक्तं क्षत्राणां प्रमुदितमुमे पीतमसकृत् । ततो वैश्यैर्धार्यं प्रतिदिवसमावश्यकमहो तथा कृष्णं शूद्रैः श्रुतिगदितमार्गोऽयमगजे ॥
valakṣaṃ rudrākṣaṃ dvijatanubhireveha vihitaṃ | suraktaṃ kṣatrāṇāṃ pramuditamume pītamasakṛt | tato vaiśyairdhāryaṃ pratidivasamāvaśyakamaho | tathā kṛṣṇaṃ śūdraiḥ śrutigaditamārgo'yamagaje ||
श्वेत रुद्राक्ष द्विजों के शरीर के लिए ही विहित है; गहरा लाल क्षत्रियों के लिए प्रमुदितकारी है; हे उमे, पीला रुद्राक्ष वैश्यों को प्रतिदिन अवश्य धारण करना चाहिए; और हे गिरिजे, इसी तरह काला शूद्रों के लिए — यह श्रुति द्वारा कथित मार्ग है।
The white rudrākṣa is prescribed here for the bodies of the twice-born alone; the deep red is joyfully [prescribed] for kṣatriyas; the yellow, again and again, O Umā, must then be worn daily, of necessity, by vaiśyas; and likewise the black by śūdras — this is the path declared by the śruti, O daughter of the mountain.
NoteIn a longer metre than the anuṣṭubh of the body, matching the elevated moment.
वलक्षम् (valakṣam) — the whiteरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaद्विज-तनुभिः (dvija-tanubhiḥ) — by those of brāhmaṇa bodyएव (eva) — aloneइह (iha) — hereविहितम् (vihitam) — is enjoinedसु-रक्तम् (su-raktam) — the deep redक्षत्राणाम् (kṣatrāṇām) — of the kṣatriyasप्रमुदितम् (pramuditam) — a delightउमे (ume) — O Umāपीतम् (pītam) — the yellowअसकृत् (asakṛt) — again and againततः (tataḥ) — thenवैश्यैः (vaiśyaiḥ) — by the vaiśyasधार्यम् (dhāryam) — is to be wornप्रति-दिवसम् (prati-divasam) — every dayआवश्यकम् (āvaśyakam) — as a dutyअहो (aho) — indeedतथा (tathā) — likewiseकृष्णम् (kṛṣṇam) — the blackशूद्रैः (śūdraiḥ) — by the śūdrasश्रुति-गदित-मार्गः (śruti-gadita-mārgaḥ) — the way declared by the Vedaअयम् (ayam) — thisअगजे (agaje) — O daughter of the mountain
४५ वर्णी वनी गृहयतिर्नियमेन दध्या- देतद्रहस्यपरमो न हि जातु तिष्ठेत् । रुद्राक्षधारणमिदं सुकृतैश्च लभ्यं त्यक्त्वेदमेतदखिलान्नरकान् प्रयान्ति ॥
varṇī vanī gṛhayatirniyamena dadhyā- | detadrahasyaparamo na hi jātu tiṣṭhet | rudrākṣadhāraṇamidaṃ sukṛtaiśca labhyaṃ | tyaktvedametadakhilānnarakān prayānti ||
ब्रह्मचारी, वानप्रस्थी, गृहस्थ और यति नियमपूर्वक इसे धारण करें; इस परम रहस्य से युक्त होकर कभी इसके बिना न रहे। यह रुद्राक्षधारण पुण्यकर्मों से प्राप्त होता है; इसे त्यागने वाले समस्त नरकों को प्राप्त होते हैं।
The student, the forest-dweller, the householder, and the ascetic should hold it by rule; devoted to this supreme secret, one should never be without it. This wearing of rudrākṣa is obtained by merit; those who abandon it go to all the hells.
NoteIn a longer metre than the anuṣṭubh of the body, matching the elevated moment.
वर्णी (varṇī) — the studentवनी (vanī) — the forest-dwellerगृही (gṛhī) — the householderयतिः (yatiḥ) — the renunciantनियमेन (niyamena) — as a ruleदध्यात् (dadhyāt) — let him wear itएतत्-रहस्य-परमः (etat-rahasya-paramaḥ) — holding this secret supremeन हि (na hi) — neverजातु (jātu) — at allतिष्ठेत् (tiṣṭhet) — let him remain without itरुद्राक्ष-धारणम् (rudrākṣa-dhāraṇam) — the wearing of the rudrākṣaइदम् (idam) — thisसुकृतैः (sukṛtaiḥ) — by good deedsच (ca) — andलभ्यम् (labhyam) — is to be wonत्यक्त्वा (tyaktvā) — having abandonedइदम् (idam) — thisएतत् (etat) — theyअखिलान् नरकान् (akhilān narakān) — to all the hellsप्रयान्ति (prayānti) — go
४६ आदावामलकास्ततो लघुतरा रुग्णास्ततः कण्टकैः सन्दष्टाः कृमिभिस्तनूपकरण-च्छिद्रेण हीनास्तथा । धार्या नैव शुभेप्सुभिः शुणकवद् रुद्राक्षमप्यन्ततो रुद्राक्षो मम लिङ्गमङ्गलमुमे सूक्ष्मं प्रशस्तं सदा ॥
ādāvāmalakāstato laghutarā rugṇāstataḥ kaṇṭakaiḥ | sandaṣṭāḥ kṛmibhistanūpakaraṇa-cchidreṇa hīnāstathā | dhāryā naiva śubhepsubhiḥ śuṇakavad rudrākṣamapyantato | rudrākṣo mama liṅgamaṅgalamume sūkṣmaṃ praśastaṃ sadā ||
2
पहले आँवले के बराबर, फिर उससे भी छोटा, रोगयुक्त, कांटों से डंसा हुआ, कीड़ों से खाया हुआ, तथा जिसमें छेद करने योग्य छिद्र न हो — ऐसे रुद्राक्षों को शुभेच्छु पुरुषों को कभी धारण नहीं करना चाहिए। हे उमा! रुद्राक्ष मेरा मंगलमय लिंगस्वरूप है; सूक्ष्म रुद्राक्ष ही सदा प्रशस्त माना गया है।
First āmalaka-sized, then smaller still, diseased, bitten by thorns, gnawed by worms, and likewise lacking the fine hole in the frame of their body — such rudrākṣas should never be worn by those who desire good fortune, [being fit only] to be discarded like a dog's leaving; the rudrākṣa is my auspicious liṅga, O Umā; the subtle one is always the most excellent.
NoteIn a longer metre than the anuṣṭubh of the body, matching the elevated moment.
आदौ (ādau) — firstआमलकाः (āmalakāḥ) — of the size of an āmalakaततः (tataḥ) — thenलघु-तराः (laghu-tarāḥ) — smaller onesरुग्णाः (rugṇāḥ) — diseasedततः (tataḥ) — thenकण्टकैः (kaṇṭakaiḥ) — of pointsसन्दष्टाः (sandaṣṭāḥ) — bittenकृमिभिः (kṛmibhiḥ) — by wormsतनु-उपकरण-छिद्रेण (tanu-upakaraṇa-chidreṇa) — of a fine boreहीनाः (hīnāḥ) — devoidतथा (tathā) — likewiseधार्याः (dhāryāḥ) — to be wornन एव (na eva) — not at allशुभ-ईप्सुभिः (śubha-īpsubhiḥ) — by those who wish for goodशुणक-वत् (śuṇaka-vat) — like a dog’sरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaअपि (api) — evenअन्ततः (antataḥ) — in the endरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaमम (mama) — myलिङ्गम् (liṅgam) — emblemमङ्गलम् (maṅgalam) — auspiciousउमे (ume) — O Umāसूक्ष्मम् (sūkṣmam) — smallप्रशस्तम् (praśastam) — is commendedसदा (sadā) — always
४७ सर्वाश्रमाणां वर्णानां स्त्रीशूद्राणां शिवाज्ञया । धार्याः सदैव रुद्राक्षा यतीनां प्रणवेन हि ॥
sarvāśramāṇāṃ varṇānāṃ strīśūdrāṇāṃ śivājñayā | dhāryāḥ sadaiva rudrākṣā yatīnāṃ praṇavena hi ||
2
शिव की आज्ञा से सभी आश्रमों, वर्णों, स्त्रियों और शूद्रों को सदा रुद्राक्ष धारण करना चाहिए; तथा यतियों को प्रणव मन्त्र के साथ।
By the command of Śiva, rudrākṣas should always be worn by all the āśramas and varṇas, and by women and śūdras; and by ascetics, indeed with the praṇava.
सर्व-आश्रमाणाम् (sarva-āśramāṇām) — of all the stages of lifeवर्णानाम् (varṇānām) — of the classesस्त्री-शूद्राणाम् (strī-śūdrāṇām) — of women and śūdrasशिव-आज्ञया (śiva-ājñayā) — by Śiva’s commandधार्याः (dhāryāḥ) — are to be wornसदा एव (sadā eva) — alwaysरुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — the rudrākṣasयतीनाम् (yatīnām) — for renunciantsप्रणवेन (praṇavena) — with the praṇavaहि (hi) — indeed
४८ दिवा बिभ्रद्रात्रिकृतै रात्रौ बिभ्रद्दिवाकृतैः । प्रातर्मध्याह्नसायाह्ने मुच्यते सर्वपातकैः ॥
divā bibhradrātrikṛtai rātrau bibhraddivākṛtaiḥ | prātarmadhyāhnasāyāhne mucyate sarvapātakaiḥ ||
दिन में धारण करने से रात्रि में किए गए, और रात्रि में धारण करने से दिन में किए गए पापों से; तथा प्रातः, मध्याह्न और सायंकाल धारण करने से मनुष्य समस्त पापों से मुक्त हो जाता है।
Wearing it by day [purifies] sins done at night; wearing it by night [purifies] sins done by day; [wearing it] in the morning, at midday, and in the evening, one is freed from every sin.
दिवा (divā) — by dayबिभ्रत् (bibhrat) — wearing itरात्रि-कृतैः (rātri-kṛtaiḥ) — from sins done by nightरात्रौ (rātrau) — by nightबिभ्रत् (bibhrat) — wearing itदिवा-कृतैः (divā-kṛtaiḥ) — from those done by dayप्रातः-मध्य-आह्न-साय-आह्ने (prātaḥ-madhya-āhna-sāya-āhne) — at morning, midday and eveningमुच्यते (mucyate) — he is freedसर्व-पातकैः (sarva-pātakaiḥ) — from every sin
४९ ये त्रिपुण्ड्रधरा लोके जटाधारिण एव ये । ये रुद्राक्षधरास्ते वै यमलोकं प्रयान्ति न ॥
ye tripuṇḍradharā loke jaṭādhāriṇa eva ye | ye rudrākṣadharāste vai yamalokaṃ prayānti na ||
2
इस लोक में जो त्रिपुण्ड्रधारी हैं, जो जटाधारी हैं, तथा जो रुद्राक्षधारी हैं — वे यमलोक को नहीं जाते।
Those in the world who wear the triple line, and those who wear matted hair, and those who wear rudrākṣa — these indeed do not go to the world of Yama.
ये (ye) — whoत्रिपुण्ड्र-धराः (tripuṇḍra-dharāḥ) — wear the three-lined markलोके (loke) — in the worldजटा-धारिणः (jaṭā-dhāriṇaḥ) — who wear matted locksएव (eva) — indeedये (ye) — whoये (ye) — whoरुद्राक्ष-धराः (rudrākṣa-dharāḥ) — wear the rudrākṣaते (te) — theyवै (vai) — indeedयम-लोकम् (yama-lokam) — to the world of Yamaप्रयान्ति न (prayānti na) — do not go
५० रुद्राक्षमेकं शिरसा बिभर्ति तथा त्रिपुण्ड्रं च ललाटमध्ये । पञ्चाक्षरं ये हि जपन्ति मन्त्रं पूज्या भवद्भिः खलु ते हि साधवः ॥
rudrākṣamekaṃ śirasā bibharti | tathā tripuṇḍraṃ ca lalāṭamadhye | pañcākṣaraṃ ye hi japanti mantraṃ | pūjyā bhavadbhiḥ khalu te hi sādhavaḥ ||
2
जो सिर पर एक रुद्राक्ष धारण करते हैं, तथा ललाट के मध्य में त्रिपुण्ड्र भी, और जो पंचाक्षर मन्त्र का जप करते हैं — वे ही आपके द्वारा पूजनीय हैं, वे ही वस्तुतः साधु हैं।
Whoever bears one rudrākṣa on the head, and likewise the triple line on the middle of the forehead, and who recite the five-syllabled mantra — they indeed, by you, are to be worshipped; they indeed are true sādhus.
NoteIn a longer metre than the anuṣṭubh of the body, matching the elevated moment.
रुद्राक्षम् एकम् (rudrākṣam ekam) — one rudrākṣaशिरसा (śirasā) — on the headबिभर्ति (bibharti) — he bearsतथा (tathā) — andत्रिपुण्ड्रम् (tripuṇḍram) — the three-lined markच (ca) — andललाट-मध्ये (lalāṭa-madhye) — in the middle of the browपञ्च-अक्षरम् (pañca-akṣaram) — the five-syllabledये (ye) — whoहि (hi) — indeedजपन्ति (japanti) — repeatमन्त्रम् (mantram) — the mantraपूज्याः (pūjyāḥ) — to be honouredभवद्भिः (bhavadbhiḥ) — by your honoursखलु (khalu) — surelyते (te) — theyहि (hi) — indeedसाधवः (sādhavaḥ) — the good
५१ यस्याङ्गे नास्ति रुद्राक्षस्त्रिपुण्ड्रं भालपट्टके । मुखे पञ्चाक्षरं नास्ति तमानय यमालयम् ॥
yasyāṅge nāsti rudrākṣastripuṇḍraṃ bhālapaṭṭake | mukhe pañcākṣaraṃ nāsti tamānaya yamālayam ||
2
[यम अपने दूतों को आदेश देते हैं:] "जिसके अंग पर रुद्राक्ष नहीं है, ललाट-पट्टिका पर त्रिपुण्ड्र नहीं है, और मुख में पंचाक्षर मन्त्र नहीं है, उसे यमलोक ले आओ।"
[Yama commands:] "He on whose body there is no rudrākṣa, no triple line on the plate of his forehead, and no five-syllabled mantra in his mouth — bring him to the abode of Yama."
यस्य (yasya) — on whoseअङ्गे (aṅge) — bodyन अस्ति (na asti) — there is noरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaत्रिपुण्ड्रम् (tripuṇḍram) — the three-lined markभाल-पट्टके (bhāla-paṭṭake) — on the tablet of the browमुखे (mukhe) — in the mouthपञ्च-अक्षरम् (pañca-akṣaram) — the five-syllabled mantraन अस्ति (na asti) — there is notतम् (tam) — himआनय (ānaya) — bringयम-आलयम् (yama-ālayam) — to the house of Yama
५२ ज्ञात्वा ज्ञात्वा तत्प्रभावं भस्मरुद्राक्षधारिणः । ते पूज्याः सर्वदास्माकं नो नेतव्याः कदाचन ॥
jñātvā jñātvā tatprabhāvaṃ bhasmarudrākṣadhāriṇaḥ | te pūjyāḥ sarvadāsmākaṃ no netavyāḥ kadācana ||
2
"किन्तु उसके प्रभाव को भलीभाँति जानकर, भस्म-रुद्राक्षधारियों को हमें सदा पूजनीय समझना चाहिए; उन्हें कदापि यहाँ नहीं लाना चाहिए।"
"But knowing, knowing well, the power of that, wearers of ash and rudrākṣa are always to be worshipped by us; they are never to be brought here."
ज्ञात्वा ज्ञात्वा (jñātvā jñātvā) — knowing full wellतत्-प्रभावम् (tat-prabhāvam) — their powerभस्म-रुद्राक्ष-धारिणः (bhasma-rudrākṣa-dhāriṇaḥ) — the wearers of ash and rudrākṣaते (te) — theyपूज्याः (pūjyāḥ) — to be honouredसर्वदा (sarvadā) — alwaysअस्माकम् (asmākam) — by usनो नेतव्याः (no netavyāḥ) — never to be brought hereकदाचन (kadācana) — ever
५३ एवमाज्ञापयामास कालोऽपि निजकिङ्करान् । तथेति मत्वा ते सर्वे तूष्णीमासन्सुविस्मिताः ॥
evamājñāpayāmāsa kālo'pi nijakiṅkarān | tatheti matvā te sarve tūṣṇīmāsansuvismitāḥ ||
2
इस प्रकार काल (यम) ने भी अपने सेवकों को आदेश दिया; "ऐसा ही हो" यह मानकर वे सभी अत्यन्त विस्मित होकर चुप हो गए।
Thus did even Kāla [Yama] command his own servants; thinking "so be it", all of them remained silent, greatly astonished.
एवम् (evam) — thusआज्ञापयामास (ājñāpayāmāsa) — commandedकालः (kālaḥ) — Timeअपि (api) — evenनिज-किङ्करान् (nija-kiṅkarān) — his own servantsतथा (tathā) — so be itइति (iti) — thusमत्वा (matvā) — having agreedते सर्वे (te sarve) — all of themतूष्णीम् (tūṣṇīm) — silentआसन् (āsan) — remainedसु-विस्मिताः (su-vismitāḥ) — greatly astonished
५४ अत एव महादेवि रुद्राक्षोऽप्यघनाशनः । तद्धरो मत्प्रियः शुद्धोऽत्यघवानपि पार्वति ॥
ata eva mahādevi rudrākṣo'pyaghanāśanaḥ | taddharo matpriyaḥ śuddho'tyaghavānapi pārvati ||
इसी कारण, हे महादेवि, रुद्राक्ष भी पापनाशक है; हे पार्वती, उसका धारक अत्यन्त पापी होने पर भी मुझे प्रिय और शुद्ध है।
For this very reason, great goddess, the rudrākṣa too is the destroyer of sin; its wearer is dear to me and pure, even if greatly sinful, Pārvatī.
अतः एव (ataḥ eva) — for this very reasonमहा-देवि (mahā-devi) — O great Goddessरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaअपि (api) — tooअघ-नाशनः (agha-nāśanaḥ) — destroyer of sinतत्-धरः (tat-dharaḥ) — one who wears itमत्-प्रियः (mat-priyaḥ) — dear to meशुद्धः (śuddhaḥ) — pureअति-अघवान् (ati-aghavān) — though laden with sinअपि (api) — evenपार्वति (pārvati) — O Pārvatī
५५ हस्ते बाहौ तथा मूर्ध्नि रुद्राक्षं धारयेत्तु यः । अवध्यः सर्वभूतानां रुद्ररूपी चरेद्भुवि ॥
haste bāhau tathā mūrdhni rudrākṣaṃ dhārayettu yaḥ | avadhyaḥ sarvabhūtānāṃ rudrarūpī caredbhuvi ||
जो हाथ, भुजा तथा सिर में रुद्राक्ष धारण करता है, वह समस्त प्राणियों के लिए अवध्य होकर रुद्ररूप में पृथ्वी पर विचरण करता है।
Whoever wears rudrākṣa on the hand, the arm, and the head, is inviolable by all beings, and moves on the earth in the form of Rudra.
हस्ते (haste) — on the handबाहौ (bāhau) — on the armतथा (tathā) — andमूर्ध्नि (mūrdhni) — on the headरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaधारयेत् (dhārayet) — wearsतु (tu) — indeedयः (yaḥ) — whoअवध्यः (avadhyaḥ) — not to be slainसर्व-भूतानाम् (sarva-bhūtānām) — by any beingरुद्र-रूपी (rudra-rūpī) — in the form of Rudraचरेत् (caret) — he walksभुवि (bhuvi) — on earth
५६ सुरासुराणां सर्वेषां वन्दनीयः सदा स वै । पूजनीयो हि दृष्टस्य पापहा च यथा शिवः ॥
surāsurāṇāṃ sarveṣāṃ vandanīyaḥ sadā sa vai | pūjanīyo hi dṛṣṭasya pāpahā ca yathā śivaḥ ||
वह सभी देवों और असुरों के लिए सदा वन्दनीय है, और पूजनीय है; वह दर्शन करने वाले के पापों का शिव के समान ही नाशक है।
He is indeed always to be revered by all gods and demons, and worthy of worship, being the destroyer of sin for the one who beholds him, just like Śiva.
सुर-असुराणाम् (sura-asurāṇām) — of gods and asurasसर्वेषाम् (sarveṣām) — of allवन्दनीयः (vandanīyaḥ) — to be salutedसदा (sadā) — alwaysसः (saḥ) — heवै (vai) — indeedपूजनीयः (pūjanīyaḥ) — to be worshippedहि (hi) — indeedदृष्टस्य (dṛṣṭasya) — of one who beholds himपाप-हा (pāpa-hā) — destroyer of sinच (ca) — andयथा (yathā) — asशिवः (śivaḥ) — Śiva
५७ ध्यानज्ञानावमुक्तोऽपि रुद्राक्षं धारयेत्तु यः । सर्वपापविनिर्मुक्तः स याति परमां गतिम् ॥
dhyānajñānāvamukto'pi rudrākṣaṃ dhārayettu yaḥ | sarvapāpavinirmuktaḥ sa yāti paramāṃ gatim ||
ध्यान और ज्ञान से रहित होने पर भी जो रुद्राक्ष धारण करता है, वह समस्त पापों से मुक्त होकर परम गति को प्राप्त होता है।
Whoever, even devoid of meditation and knowledge, wears rudrākṣa, is freed from every sin and goes to the supreme state.
ध्यान-ज्ञान-अवमुक्तः (dhyāna-jñāna-avamuktaḥ) — though devoid of meditation and knowledgeअपि (api) — evenरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaधारयेत् (dhārayet) — wearsतु (tu) — indeedयः (yaḥ) — whoसर्व-पाप-विनिर्मुक्तः (sarva-pāpa-vinirmuktaḥ) — wholly freed from every sinसः (saḥ) — heयाति (yāti) — goesपरमाम् गतिम् (paramām gatim) — to the highest course
५८ रुद्राक्षेण जपन्मन्त्रं पुण्यं कोटिगुणं भवेत् । दशकोटिगुणं पुण्यं धारणाल्लभते नरः ॥
rudrākṣeṇa japanmantraṃ puṇyaṃ koṭiguṇaṃ bhavet | daśakoṭiguṇaṃ puṇyaṃ dhāraṇāllabhate naraḥ ||
रुद्राक्ष से मन्त्र जपने पर पुण्य करोड़गुना हो जाता है; और उसके धारण से मनुष्य दस करोड़गुना पुण्य प्राप्त करता है।
Reciting a mantra with a rudrākṣa [in hand], the merit becomes a crore times over; by wearing it, a man obtains merit ten crore times over.
रुद्राक्षेण (rudrākṣeṇa) — with the rudrākṣaजपन् (japan) — repeatingमन्त्रम् (mantram) — the mantraपुण्यम् (puṇyam) — the meritकोटि-गुणम् (koṭi-guṇam) — ten-millionfoldभवेत् (bhavet) — becomesदश-कोटि-गुणम् (daśa-koṭi-guṇam) — a hundred-millionfoldपुण्यम् (puṇyam) — meritधारणात् (dhāraṇāt) — from wearing itलभते (labhate) — obtainsनरः (naraḥ) — a man
५९ यावत्कालं हि जीवस्य शरीरस्थो भवेत्स वै । तावत्कालं स्वल्पमृत्युर्न तं देवि विबाधते ॥
yāvatkālaṃ hi jīvasya śarīrastho bhavetsa vai | tāvatkālaṃ svalpamṛtyurna taṃ devi vibādhate ||
हे देवि! यह जितने काल तक जीव के शरीर पर रहता है, उतने काल तक स्वल्पमृत्यु (अकालमृत्यु) उसे बाधा नहीं पहुँचाती।
For as long a time as it remains, indeed, upon the soul's body, for that long, goddess, an untimely death does not afflict him.
यावत्-कालम् (yāvat-kālam) — as long asहि (hi) — indeedजीवस्य (jīvasya) — of a living beingशरीर-स्थः (śarīra-sthaḥ) — it rests on the bodyभवेत् (bhavet) — it may beसः (saḥ) — itवै (vai) — indeedतावत्-कालम् (tāvat-kālam) — so longस्वल्प-मृत्युः (svalpa-mṛtyuḥ) — untimely deathन (na) — notतम् (tam) — himदेवि (devi) — O Goddessविबाधते (vibādhate) — afflicts
६० त्रिपुण्ड्रेण च संयुक्तं रुद्राक्षावलिसाङ्कम् । मृत्युञ्जयं जपन्तं च दृष्ट्वा रुद्रफलं लभेत् ॥
tripuṇḍreṇa ca saṃyuktaṃ rudrākṣāvalisāṅkam | mṛtyuñjayaṃ japantaṃ ca dṛṣṭvā rudraphalaṃ labhet ||
त्रिपुण्ड्र से युक्त, रुद्राक्षावली से चिह्नित, तथा मृत्युंजय मन्त्र का जप करते हुए व्यक्ति को देखकर रुद्र-दर्शन का फल प्राप्त होता है।
Seeing one joined with the triple line, marked with a row of rudrākṣas, reciting the Mṛtyuñjaya, one obtains the fruit of [seeing] Rudra.
त्रिपुण्ड्रेण (tripuṇḍreṇa) — with the three-lined markच (ca) — andसंयुक्तम् (saṃyuktam) — joinedरुद्राक्ष-आवलि-स-अङ्कम् (rudrākṣa-āvali-sa-aṅkam) — marked with strings of rudrākṣaमृत्युञ्जयम् (mṛtyuñjayam) — the Mṛtyuñjaya mantraजपन्तम् (japantam) — one repeatingच (ca) — andदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingरुद्र-फलम् (rudra-phalam) — the fruit of Rudraलभेत् (labhet) — one obtains
६१ पञ्चदेवप्रियश्चैव सर्वदेवप्रियस्तथा । सर्वमन्त्राञ्जपेद्भक्तो रुद्राक्षमालया प्रिये ॥
pañcadevapriyaścaiva sarvadevapriyastathā | sarvamantrāñjapedbhakto rudrākṣamālayā priye ||
हे प्रिये! पंचदेवप्रिय तथा सर्वदेवप्रिय भक्त रुद्राक्ष की माला से सभी मन्त्रों का जप कर सकता है।
One dear to the five deities, and likewise dear to all deities — a devotee may recite all mantras, dear one, with a rosary of rudrākṣa.
पञ्च-देव-प्रियः (pañca-deva-priyaḥ) — dear to the five godsच एव (ca eva) — andसर्व-देव-प्रियः (sarva-deva-priyaḥ) — dear to all the godsतथा (tathā) — likewiseसर्व-मन्त्रान् (sarva-mantrān) — all mantrasजपेत् (japet) — let the devotee repeatभक्तः (bhaktaḥ) — the devoteeरुद्राक्ष-मालया (rudrākṣa-mālayā) — with a rudrākṣa rosaryप्रिये (priye) — O beloved
६२ विष्ण्वादिदेवभक्ताश्च धारयेयुर्न संशयः । रुद्रभक्तो विशेषेण रुद्राक्षान्धारयेत्सदा ॥
viṣṇvādidevabhaktāśca dhārayeyurna saṃśayaḥ | rudrabhakto viśeṣeṇa rudrākṣāndhārayetsadā ||
विष्णु आदि देवताओं के भक्तों को भी इसे धारण करना चाहिए, इसमें सन्देह नहीं; रुद्रभक्त को तो विशेष रूप से सदा रुद्राक्ष धारण करना चाहिए।
Devotees of Viṣṇu and the other gods too may wear it, without doubt; a devotee of Rudra should always wear rudrākṣas especially.
विष्णु-आदि-देव-भक्ताः (viṣṇu-ādi-deva-bhaktāḥ) — the devotees of Viṣṇu and the other godsच (ca) — andधारयेयुः (dhārayeyuḥ) — should wear itन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubtरुद्र-भक्तः (rudra-bhaktaḥ) — the devotee of Rudraविशेषेण (viśeṣeṇa) — especiallyरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — rudrākṣasधारयेत् (dhārayet) — let him wearसदा (sadā) — always
६३ रुद्राक्षा विविधाः प्रोक्तास्तेषां भेदान् वदाम्यहम् । शृणु पार्वति सद्भक्त्या भुक्तिमुक्तिफलप्रदान् ॥
rudrākṣā vividhāḥ proktāsteṣāṃ bhedān vadāmyaham | śṛṇu pārvati sadbhaktyā bhuktimuktiphalapradān ||
रुद्राक्ष अनेक प्रकार के कहे गए हैं; मैं उनके भेदों को कहता हूँ। हे पार्वती, भुक्ति-मुक्ति फल देने वाले इन भेदों को सद्भक्ति से सुनिए।
Rudrākṣas are declared to be of various kinds; I shall tell their distinctions. Hear, Pārvatī, with true devotion, of these givers of the fruit of enjoyment and release.
रुद्राक्षाः (rudrākṣāḥ) — rudrākṣasविविधाः (vividhāḥ) — of many kindsप्रोक्ताः (proktāḥ) — are declaredतेषाम् (teṣām) — of themभेदान् (bhedān) — the kindsवदामि (vadāmi) — I tellअहम् (aham) — Iशृणु (śṛṇu) — hearपार्वति (pārvati) — O Pārvatīसत्-भक्त्या (sat-bhaktyā) — with true devotionभुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदान् (bhukti-mukti-phala-pradān) — granting the fruit of enjoyment and liberation
६४ एकवक्त्रः शिवः साक्षाद्भुक्तिमुक्तिफलप्रदः । तस्य दर्शनमात्रेण ब्रह्महत्यां व्यपोहति ॥
ekavaktraḥ śivaḥ sākṣādbhuktimuktiphalapradaḥ | tasya darśanamātreṇa brahmahatyāṃ vyapohati ||
2
एकमुखी रुद्राक्ष साक्षात् शिव है, जो भोग और मोक्ष का फल देने वाला है; उसके दर्शनमात्र से ब्रह्महत्या का पाप दूर हो जाता है।
The one-faced [rudrākṣa] is Śiva himself, directly, giving the fruit of enjoyment and release; by the mere sight of it, one is freed from the killing of a brahmin.
एक-वक्त्रः (eka-vaktraḥ) — the one-facedशिवः (śivaḥ) — Śivaसाक्षात् (sākṣāt) — in personभुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदः (bhukti-mukti-phala-pradaḥ) — granting enjoyment and liberationतस्य (tasya) — of itदर्शन-मात्रेण (darśana-mātreṇa) — by the mere sightब्रह्म-हत्याम् (brahma-hatyām) — the slaying of a brāhmaṇaव्यपोहति (vyapohati) — it wipes away
६५ यत्र सम्पूजितस्तत्र लक्ष्मीर्दूरतरा न हि । नश्यन्त्युपद्रवाः सर्वे सर्वकामा भवन्ति हि ॥
yatra sampūjitastatra lakṣmīrdūratarā na hi | naśyantyupadravāḥ sarve sarvakāmā bhavanti hi ||
2
जहाँ इसकी पूजा होती है, वहाँ से लक्ष्मी दूर नहीं होतीं; सारे उपद्रव नष्ट हो जाते हैं, और सब कामनाएँ पूर्ण होती हैं।
Where it is duly worshipped, there Lakṣmī is not far off at all; every calamity is destroyed, and every desire is indeed fulfilled.
यत्र (yatra) — whereसम्पूजितः (sampūjitaḥ) — it is worshippedतत्र (tatra) — thereलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — Lakṣmīदूर-तरा (dūra-tarā) — far offन हि (na hi) — is notनश्यन्ति (naśyanti) — perishउपद्रवाः (upadravāḥ) — calamitiesसर्वे (sarve) — allसर्व-कामाः (sarva-kāmāḥ) — all desiresभवन्ति (bhavanti) — come aboutहि (hi) — indeed
६६ द्विवक्त्रो देवदेवेशः सर्वकामफलप्रदः । विशेषतः स रुद्राक्षो गोवधं नाशयेद् द्रुतम् ॥
dvivaktro devadeveśaḥ sarvakāmaphalapradaḥ | viśeṣataḥ sa rudrākṣo govadhaṃ nāśayed drutam ||
2
द्विमुखी रुद्राक्ष देवदेवेश हैं, जो सब कामनाओं का फल देने वाले हैं; वह रुद्राक्ष विशेष रूप से गोवध के पाप को शीघ्र नष्ट कर देता है।
The two-faced one is the Lord of the gods of gods, giving the fruit of every desire; that rudrākṣa especially destroys quickly the sin of killing a cow.
द्वि-वक्त्रः (dvi-vaktraḥ) — the two-facedदेव-देव-ईशः (deva-deva-īśaḥ) — the Lord of the lords of godsसर्व-काम-फल-प्रदः (sarva-kāma-phala-pradaḥ) — granting the fruit of every desireविशेषतः (viśeṣataḥ) — especiallyसः (saḥ) — thatरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaगो-वधम् (go-vadham) — the killing of a cowनाशयेत् (nāśayet) — destroysद्रुतम् (drutam) — swiftly
६७ त्रिवक्त्रो यो हि रुद्राक्षः साक्षात्साधनदः सदा । तत्प्रभावाद्भवेयुर्वै विद्याः सर्वाः प्रतिष्ठिताः ॥
trivaktro yo hi rudrākṣaḥ sākṣātsādhanadaḥ sadā | tatprabhāvādbhaveyurvai vidyāḥ sarvāḥ pratiṣṭhitāḥ ||
2
जो त्रिमुखी रुद्राक्ष है, वह सदा साक्षात् साधनदाता है; उसके प्रभाव से सभी विद्याएँ प्रतिष्ठित हो जाती हैं।
The three-faced rudrākṣa is indeed always directly the giver of accomplishment; by its power, all forms of learning indeed become established.
त्रि-वक्त्रः (tri-vaktraḥ) — the three-facedयः (yaḥ) — whichहि (hi) — indeedरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaसाक्षात् (sākṣāt) — directlyसाधन-दः (sādhana-daḥ) — giving success in practiceसदा (sadā) — alwaysतत्-प्रभावात् (tat-prabhāvāt) — by its powerभवेयुः (bhaveyuḥ) — would becomeवै (vai) — indeedविद्याः (vidyāḥ) — the branches of learningसर्वाः (sarvāḥ) — allप्रतिष्ठिताः (pratiṣṭhitāḥ) — firmly established
६८ चतुर्वक्त्रः स्वयं ब्रह्मा नरहत्यां व्यपोहति । दर्शनात्स्पर्शनात्सद्यश्चतुर्वर्गफलप्रदः ॥
caturvaktraḥ svayaṃ brahmā narahatyāṃ vyapohati | darśanātsparśanātsadyaścaturvargaphalapradaḥ ||
2
चतुर्मुखी रुद्राक्ष स्वयं ब्रह्मा है; वह नरहत्या के पाप को दूर करता है; दर्शन और स्पर्श से ही यह तत्काल चारों पुरुषार्थों का फल देने वाला है।
The four-faced one is Brahmā himself; it removes the killing of a man; by sight and by touch it at once gives the fruit of the four aims of life.
चतुः-वक्त्रः (catuḥ-vaktraḥ) — the four-facedस्वयम् (svayam) — himselfब्रह्मा (brahmā) — Brahmāनर-हत्याम् (nara-hatyām) — the killing of a manव्यपोहति (vyapohati) — wipes awayदर्शनात् (darśanāt) — from seeingस्पर्शनात् (sparśanāt) — from touchingसद्यः (sadyaḥ) — at onceचतुर्-वर्ग-फल-प्रदः (catur-varga-phala-pradaḥ) — granting the fourfold aim of life
६९ पञ्चवक्त्रः स्वयं रुद्रः कालाग्निर्नामतः प्रभुः । सर्वमुक्तिप्रदश्चैव सर्वकामफलप्रदः ॥
pañcavaktraḥ svayaṃ rudraḥ kālāgnirnāmataḥ prabhuḥ | sarvamuktipradaścaiva sarvakāmaphalapradaḥ ||
2
पंचमुखी रुद्राक्ष स्वयं कालाग्निरुद्र नामक प्रभु है; वह सम्पूर्ण मुक्ति देने वाला तथा सब कामनाओं का फल देने वाला है।
The five-faced one is Rudra himself, the lord named Kālāgni; it gives complete release, and likewise gives the fruit of every desire.
पञ्च-वक्त्रः (pañca-vaktraḥ) — the five-facedस्वयम् (svayam) — himselfरुद्रः (rudraḥ) — Rudraकालाग्निः (kālāgniḥ) — Kālāgniनामतः (nāmataḥ) — by nameप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordसर्व-मुक्ति-प्रदः (sarva-mukti-pradaḥ) — granting every liberationच एव (ca eva) — andसर्व-काम-फल-प्रदः (sarva-kāma-phala-pradaḥ) — granting the fruit of every desire
७० अगम्यागमनं पापमभक्ष्यस्य च भक्षणम् । इत्यादिसर्वपापानि पञ्चवक्त्रो व्यपोहति ॥
agamyāgamanaṃ pāpamabhakṣyasya ca bhakṣaṇam | ityādisarvapāpāni pañcavaktro vyapohati ||
2
अगम्यागमन का पाप और अभक्ष्य के भक्षण का पाप — इत्यादि सभी पापों को पंचमुखी रुद्राक्ष दूर कर देता है।
The sin of union with a forbidden woman, and the eating of what should not be eaten — such and all other sins the five-faced one drives away.
अगम्य-आगमनम् (agamya-āgamanam) — union with one forbiddenपापम् (pāpam) — the sinअभक्ष्यस्य (abhakṣyasya) — of what may not be eatenच (ca) — andभक्षणम् (bhakṣaṇam) — the eatingइति-आदि-सर्व-पापानि (iti-ādi-sarva-pāpāni) — all such sinsपञ्च-वक्त्रः (pañca-vaktraḥ) — the five-facedव्यपोहति (vyapohati) — wipes away
७१ षड्वक्त्रः कार्तिकेयस्तु धारणाद् दक्षिणे भुजे । ब्रह्महत्यादिकैः पापैर्मुच्यते नात्र संशयः ॥
ṣaḍvaktraḥ kārtikeyastu dhāraṇād dakṣiṇe bhuje | brahmahatyādikaiḥ pāpairmucyate nātra saṃśayaḥ ||
2
षड्मुखी रुद्राक्ष कार्तिकेय हैं; दाहिनी भुजा में इसे धारण करने से मनुष्य ब्रह्महत्या आदि पापों से मुक्त हो जाता है, इसमें सन्देह नहीं।
The six-faced one is Kārtikeya; by wearing it on the right arm, one is freed from sins beginning with the killing of a brahmin — there is no doubt of this.
षट्-वक्त्रः (ṣaṭ-vaktraḥ) — the six-facedकार्तिकेयः (kārtikeyaḥ) — Kārtikeyaतु (tu) — indeedधारणात् (dhāraṇāt) — from wearing itदक्षिणे भुजे (dakṣiṇe bhuje) — on the right armब्रह्म-हत्या-आदिकैः (brahma-hatyā-ādikaiḥ) — from the killing of a brāhmaṇa and the restपापैः (pāpaiḥ) — from the sinsमुच्यते (mucyate) — one is freedन अत्र संशयः (na atra saṃśayaḥ) — herein there is no doubt
७२ सप्तवक्त्रो महेशानि ह्यनङ्गो नाम नामतः । धारणात्तस्य देवेशि दरिद्रोऽपीश्वरो भवेत् ॥
saptavaktro maheśāni hyanaṅgo nāma nāmataḥ | dhāraṇāttasya deveśi daridro'pīśvaro bhavet ||
2
हे महेशानि! सप्तमुखी रुद्राक्ष का नाम अनंग है; हे देवेशि, उसे धारण करने से दरिद्र मनुष्य भी ऐश्वर्यशाली हो जाता है।
The seven-faced one, great goddess, is named indeed "Anaṅga"; by wearing it, mistress of the gods, even a poor man becomes prosperous.
सप्त-वक्त्रः (sapta-vaktraḥ) — the seven-facedमहा-ईशानि (mahā-īśāni) — O great Queenहि (hi) — indeedअनङ्गः (anaṅgaḥ) — Anaṅgaनाम (nāma) — by nameनामतः (nāmataḥ) — so calledधारणात् (dhāraṇāt) — from wearing itतस्य (tasya) — of itदेव-ईशि (deva-īśi) — O Queen of the godsदरिद्रः (daridraḥ) — a poor manअपि (api) — evenईश्वरः (īśvaraḥ) — a lord of wealthभवेत् (bhavet) — becomes
७३ रुद्राक्षश्चाष्टवक्त्रश्च वसुमूर्तिश्च भैरवः । धारणात्तस्य पूर्णायुर्मृतो भवति शूलभृत् ॥
rudrākṣaścāṣṭavaktraśca vasumūrtiśca bhairavaḥ | dhāraṇāttasya pūrṇāyurmṛto bhavati śūlabhṛt ||
4
अष्टमुखी रुद्राक्ष वसुमूर्ति तथा भैरवस्वरूप है; उसे धारण करने से मनुष्य पूर्णायु होता है और मृत्यु के बाद शूलधारी हो जाता है।
The eight-faced rudrākṣa is of the form of the Vasus, and is Bhairava; by wearing it, one attains full lifespan, and at death becomes a bearer of the trident.
रुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — the rudrākṣaच (ca) — andअष्ट-वक्त्रः (aṣṭa-vaktraḥ) — the eight-facedच (ca) — andवसु-मूर्तिः (vasu-mūrtiḥ) — the form of the Vasusच (ca) — andभैरवः (bhairavaḥ) — Bhairavaधारणात् (dhāraṇāt) — from wearing itतस्य (tasya) — hisपूर्ण-आयुः (pūrṇa-āyuḥ) — a full lifespanमृतः (mṛtaḥ) — when deadभवति (bhavati) — he becomesशूल-भृत् (śūla-bhṛt) — the bearer of the trident
७४ भैरवो नववक्त्रश्च कपिलश्च मुनिः स्मृतः । दुर्गा वा तदधिष्ठात्री नवरूपा महेश्वरी ॥
bhairavo navavaktraśca kapilaśca muniḥ smṛtaḥ | durgā vā tadadhiṣṭhātrī navarūpā maheśvarī ||
4
नौमुखी रुद्राक्ष भैरव तथा कपिल मुनि माना गया है; अथवा नवरूपा महेश्वरी दुर्गा ही उसकी अधिष्ठात्री देवी हैं।
The nine-faced one is remembered as Bhairava, and as the sage Kapila; or its presiding deity is Durgā, Maheśvarī of nine forms.
भैरवः (bhairavaḥ) — Bhairavaनव-वक्त्रः (nava-vaktraḥ) — the nine-facedच (ca) — andकपिलः (kapilaḥ) — Kapilaच (ca) — andमुनिः (muniḥ) — the sageस्मृतः (smṛtaḥ) — is heldदुर्गा (durgā) — Durgāवा (vā) — orतत्-अधिष्ठात्री (tat-adhiṣṭhātrī) — its presiding deityनव-रूपा (nava-rūpā) — of nine formsमहेश्वरी (maheśvarī) — Maheśvarī
७५ तं धारयेद्वामहस्ते रुद्राक्षं भक्तितत्परः । सर्वेश्वरो भवेन्नूनं मम तुल्यो न संशयः ॥
taṃ dhārayedvāmahaste rudrākṣaṃ bhaktitatparaḥ | sarveśvaro bhavennūnaṃ mama tulyo na saṃśayaḥ ||
2
भक्तिपरायण पुरुष उस रुद्राक्ष को बाएँ हाथ में धारण करे; वह निश्चय ही सर्वेश्वर होकर मेरे तुल्य हो जाता है, इसमें सन्देह नहीं।
One intent on devotion should wear that rudrākṣa on the left hand; he certainly becomes lord of all, equal to me — there is no doubt.
तम् (tam) — itधारयेत् (dhārayet) — let him wearवाम-हस्ते (vāma-haste) — on the left handरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaभक्ति-तत्-परः (bhakti-tat-paraḥ) — wholly given to devotionसर्व-ईश्वरः (sarva-īśvaraḥ) — lord of allभवेत् (bhavet) — he becomesनूनम् (nūnam) — assuredlyमम (mama) — to meतुल्यः (tulyaḥ) — equalन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
७६ दशवक्त्रो महेशानि स्वयं देवो जनार्दनः । धारणात्तस्य देवेशि सर्वान्कामानवाप्नुयात् ॥
daśavaktro maheśāni svayaṃ devo janārdanaḥ | dhāraṇāttasya deveśi sarvānkāmānavāpnuyāt ||
2
हे महेशानि! दशमुखी रुद्राक्ष स्वयं देव जनार्दन (विष्णु) हैं; हे देवेशि, उसे धारण करने से मनुष्य सब कामनाओं को प्राप्त कर लेता है।
The ten-faced one, great goddess, is the god Janārdana himself; by wearing it, mistress of the gods, one obtains every desire.
दश-वक्त्रः (daśa-vaktraḥ) — the ten-facedमहा-ईशानि (mahā-īśāni) — O great Queenस्वयम् (svayam) — himselfदेवः (devaḥ) — the godजनार्दनः (janārdanaḥ) — Janārdanaधारणात् (dhāraṇāt) — from wearing itतस्य (tasya) — of itदेव-ईशि (deva-īśi) — O Queen of the godsसर्वान् कामान् (sarvān kāmān) — all desiresअवाप्नुयात् (avāpnuyāt) — one would attain
७७ एकादशमुखो यस्तु रुद्राक्षः परमेश्वरि । स रुद्रो धारणात्तस्य सर्वत्र विजयी भवेत् ॥
ekādaśamukho yastu rudrākṣaḥ parameśvari | sa rudro dhāraṇāttasya sarvatra vijayī bhavet ||
2
हे परमेश्वरि! जो ग्यारह मुखवाला रुद्राक्ष है, वह रुद्रस्वरूप है; उसे धारण करने से मनुष्य सर्वत्र विजयी होता है।
Whatever rudrākṣa has eleven faces, supreme goddess, that is Rudra himself; by wearing it, one becomes victorious everywhere.
एकादश-मुखः (ekādaśa-mukhaḥ) — the eleven-facedयः (yaḥ) — whichतु (tu) — indeedरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaपरमेश्वरि (parameśvari) — O supreme Queenसः (saḥ) — itरुद्रः (rudraḥ) — is Rudraधारणात् (dhāraṇāt) — from wearing itतस्य (tasya) — hisसर्वत्र (sarvatra) — everywhereविजयी (vijayī) — victoriousभवेत् (bhavet) — he becomes
७८ द्वादशास्यं तु रुद्राक्षं धारयेत् केशदेशके । आदित्याश्चैव ते सर्वे द्वादशैव स्थितास्तथा ॥
dvādaśāsyaṃ tu rudrākṣaṃ dhārayet keśadeśake | ādityāścaiva te sarve dvādaśaiva sthitāstathā ||
2
बारह मुखवाले रुद्राक्ष को केशप्रदेश में धारण करे; उसमें सभी बारहों आदित्य भी उसी प्रकार स्थित रहते हैं।
One should wear the twelve-faced rudrākṣa on the region of the hair; all the twelve Ādityas themselves likewise dwell in it.
द्वादश-आस्यम् (dvādaśa-āsyam) — the twelve-facedतु (tu) — indeedरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — rudrākṣaधारयेत् (dhārayet) — let him wearकेश-देशके (keśa-deśake) — in the region of the hairआदित्याः (ādityāḥ) — the Ādityasच एव (ca eva) — indeedते सर्वे (te sarve) — all of themद्वादश (dvādaśa) — twelveएव (eva) — indeedस्थिताः (sthitāḥ) — abide in itतथा (tathā) — likewise
७९ त्रयोदशमुखो विश्वेदेवस्तद्धारणान्नरः । सर्वान्कामानवाप्नोति सौभाग्यं मङ्गलं लभेत् ॥
trayodaśamukho viśvedevastaddhāraṇānnaraḥ | sarvānkāmānavāpnoti saubhāgyaṃ maṅgalaṃ labhet ||
2
तेरह मुखवाला रुद्राक्ष विश्वेदेवस्वरूप है; उसे धारण करने से मनुष्य सब कामनाओं को प्राप्त कर सौभाग्य और मंगल पाता है।
The thirteen-faced one is the Viśvedevas; by wearing it, a man obtains every desire, and attains good fortune and auspiciousness.
त्रयोदश-मुखः (trayodaśa-mukhaḥ) — the thirteen-facedविश्वे-देवः (viśve-devaḥ) — the Viśvedevasतत्-धारणात् (tat-dhāraṇāt) — from wearing itनरः (naraḥ) — a manसर्वान् कामान् (sarvān kāmān) — all desiresअवाप्नोति (avāpnoti) — attainsसौभाग्यम् (saubhāgyam) — good fortuneमङ्गलम् (maṅgalam) — blessingलभेत् (labhet) — he obtains
८० चतुर्दशमुखो यो हि रुद्राक्षः परमः शिवः । धारयेन्मूर्ध्नि तं भक्त्या सर्वपापं प्रणश्यति ॥
caturdaśamukho yo hi rudrākṣaḥ paramaḥ śivaḥ | dhārayenmūrdhni taṃ bhaktyā sarvapāpaṃ praṇaśyati ||
2
जो चौदह मुखवाला रुद्राक्ष है, वह साक्षात् परम शिव है; उसे भक्तिपूर्वक मस्तक पर धारण करे, इससे समस्त पाप नष्ट हो जाते हैं।
Whatever rudrākṣa has fourteen faces is the supreme Śiva; one should wear it on the head with devotion — every sin is destroyed.
चतुर्दश-मुखः (caturdaśa-mukhaḥ) — the fourteen-facedयः (yaḥ) — whichहि (hi) — indeedरुद्राक्षः (rudrākṣaḥ) — rudrākṣaपरमः शिवः (paramaḥ śivaḥ) — is the supreme Śivaधारयेत् (dhārayet) — let him wearमूर्ध्नि (mūrdhni) — on the headतम् (tam) — itभक्त्या (bhaktyā) — with devotionसर्व-पापम् (sarva-pāpam) — every sinप्रणश्यति (praṇaśyati) — perishes
८१ इति रुद्राक्षभेदा हि प्रोक्ता वै मुखभेदतः । तत्तन्मन्त्राञ्छृणु प्रीत्या क्रमाच्छैलेश्वरात्मजे ॥
iti rudrākṣabhedā hi proktā vai mukhabhedataḥ | tattanmantrāñchṛṇu prītyā kramācchaileśvarātmaje ||
इस प्रकार मुखभेद से रुद्राक्ष के भेद कहे गए हैं; हे शैलेश्वरपुत्री! अब उन-उनके मन्त्रों को क्रमशः प्रीतिपूर्वक सुनिए।
Thus have the distinctions of rudrākṣa, by the distinction of faces, been declared; hear, with pleasure, their respective mantras in order, O daughter of the lord of mountains.
इति (iti) — thusरुद्राक्ष-भेदाः (rudrākṣa-bhedāḥ) — the kinds of rudrākṣaहि (hi) — indeedप्रोक्ताः (proktāḥ) — are declaredवै (vai) — indeedमुख-भेदतः (mukha-bhedataḥ) — by the difference of facesतत्-तत्-मन्त्रान् (tat-tat-mantrān) — their several mantrasशृणु (śṛṇu) — hearप्रीत्या (prītyā) — gladlyक्रमात् (kramāt) — in orderशैल-ईश्वर-आत्मजे (śaila-īśvara-ātmaje) — O daughter of the lord of mountains
८२ भक्तिश्रद्धायुतश्चैव सर्वकामार्थसिद्धये । रुद्राक्षान्धारयेन्मन्त्रैर्देवि आलस्यवर्जितः ॥
bhaktiśraddhāyutaścaiva sarvakāmārthasiddhaye | rudrākṣāndhārayenmantrairdevi ālasyavarjitaḥ ||
[इस स्थान पर मूल ग्रन्थ में श्लोक के रूप में नहीं, अपितु एक सूची के रूप में चौदह पृथक् मन्त्र दिए गए हैं — एकमुखी के लिए "ॐ ह्रीं नमः" से लेकर चतुर्दशमुखी के लिए "ॐ नमः" तक — जिनसे प्रत्येक रुद्राक्ष को अभिमन्त्रित किया जाता है; वह सूची श्लोकरूप न होने के कारण यहाँ पुनः नहीं दी गई है।] हे देवि! भक्ति-श्रद्धा से युक्त होकर, आलस्यरहित होकर, सब कामनाओं और अर्थों की सिद्धि के लिए मन्त्रों सहित रुद्राक्ष धारण करे।
[Note: at this point the source gives, as a table rather than as verse, the fourteen individual mantras — beginning "oṃ hrīṃ namaḥ" for the one-faced and ending "oṃ namaḥ" for the fourteen-faced — by which each rudrākṣa is to be consecrated; that table is not verse and is not reproduced here.] Joined with devotion and faith, for the accomplishment of every desire and aim, one should wear rudrākṣas with their mantras, goddess, free from sloth.
भक्ति-श्रद्धा-युतः (bhakti-śraddhā-yutaḥ) — endowed with devotion and faithच एव (ca eva) — andसर्व-काम-अर्थ-सिद्धये (sarva-kāma-artha-siddhaye) — for the fulfilment of every wish and endरुद्राक्षान् (rudrākṣān) — the rudrākṣasधारयेत् (dhārayet) — let him wearमन्त्रैः (mantraiḥ) — with the mantrasदेवि (devi) — O Goddessआलस्य-वर्जितः (ālasya-varjitaḥ) — free from sloth
८३ विना मन्त्रेण यो धत्ते रुद्राक्षं भुवि मानवः । स याति नरकं घोरं यावदिन्द्राश्चतुर्दश ॥
vinā mantreṇa yo dhatte rudrākṣaṃ bhuvi mānavaḥ | sa yāti narakaṃ ghoraṃ yāvadindrāścaturdaśa ||
2
जो मनुष्य पृथ्वी पर बिना मन्त्र के रुद्राक्ष धारण करता है, वह चौदह इन्द्रों के काल-पर्यन्त घोर नरक में जाता है।
Whatever man on earth wears rudrākṣa without mantra, he goes to a terrible hell, for as long as the fourteen Indras [reign].
विना मन्त्रेण (vinā mantreṇa) — without a mantraयः (yaḥ) — whoधत्ते (dhatte) — wearsरुद्राक्षम् (rudrākṣam) — the rudrākṣaभुवि (bhuvi) — on earthमानवः (mānavaḥ) — a manसः (saḥ) — heयाति (yāti) — goesनरकम् (narakam) — to a hellघोरम् (ghoram) — terribleयावत् (yāvat) — as long asइन्द्राः (indrāḥ) — the Indrasचतुर्दश (caturdaśa) — fourteen
८४ रुद्राक्षमालिनं दृष्ट्वा भूतप्रेतपिशाचकाः । डाकिनी शाकिनी चैव ये चान्ये द्रोहकारकाः ॥
rudrākṣamālinaṃ dṛṣṭvā bhūtapretapiśācakāḥ | ḍākinī śākinī caiva ye cānye drohakārakāḥ ||
रुद्राक्ष की माला धारण करने वाले को देखकर भूत, प्रेत, पिशाच, डाकिनी, शाकिनी तथा अन्य जो भी द्रोहकारी हैं,
Seeing one wearing a garland of rudrākṣa, ghosts, spirits, and demons, ḍākinīs and śākinīs, and whatever other malevolent beings there are,
रुद्राक्ष-मालिनम् (rudrākṣa-mālinam) — one garlanded with rudrākṣaदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingभूत-प्रेत-पिशाचकाः (bhūta-preta-piśācakāḥ) — spirits, ghosts and goblinsडाकिनी (ḍākinī) — the ḍākinīशाकिनी (śākinī) — the śākinīच एव (ca eva) — andये (ye) — whoच (ca) — andअन्ये (anye) — othersद्रोह-कारकाः (droha-kārakāḥ) — doers of harm
८५ कृत्रिमं चैव यत्किंचिदभिचारादिकं च यत् । तत्सर्वं दूरतो याति दृष्ट्वा शङ्कितविग्रहम् ॥
kṛtrimaṃ caiva yatkiṃcidabhicārādikaṃ ca yat | tatsarvaṃ dūrato yāti dṛṣṭvā śaṅkitavigraham ||
और जो भी कृत्रिम अभिचार आदि कर्म हैं — वे सब उस शंकाजनक (भयोत्पादक) विग्रह को देखकर दूर भाग जाते हैं।
and whatever contrived, black-magic rite there may be — all of that flees far off, on seeing one whose very form has become fearsome [to them].
कृत्रिमम् (kṛtrimam) — contrivedच एव (ca eva) — andयत्किंचित् (yatkiṃcit) — whateverअभिचार-आदिकम् (abhicāra-ādikam) — sorcery and the restच (ca) — andयत् (yat) — whichतत् सर्वम् (tat sarvam) — all of itदूरतः (dūrataḥ) — far awayयाति (yāti) — goesदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on beholdingशङ्कित-विग्रहम् (śaṅkita-vigraham) — that form they dread
८६ रुद्राक्षमालिनं दृष्ट्वा शिवो विष्णुः प्रसीदति । देवी गणपतिः सूर्यः सुराश्चान्येऽपि पार्वति ॥
rudrākṣamālinaṃ dṛṣṭvā śivo viṣṇuḥ prasīdati | devī gaṇapatiḥ sūryaḥ surāścānye'pi pārvati ||
हे पार्वती! रुद्राक्षमालाधारी को देखकर शिव, विष्णु, देवी, गणपति, सूर्य, तथा अन्य देवता भी प्रसन्न होते हैं।
Seeing one wearing a garland of rudrākṣa, Śiva and Viṣṇu become pleased, and the Goddess, Gaṇapati, the Sun, the gods, and others too, Pārvatī.
रुद्राक्ष-मालिनम् (rudrākṣa-mālinam) — one garlanded with rudrākṣaदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingशिवः (śivaḥ) — Śivaविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuप्रसीदति (prasīdati) — is pleasedदेवी (devī) — the Goddessगणपतिः (gaṇapatiḥ) — Gaṇapatiसूर्यः (sūryaḥ) — the Sunसुराः (surāḥ) — the godsच (ca) — andअन्ये (anye) — othersअपि (api) — alsoपार्वति (pārvati) — O Pārvatī
८७ एवं ज्ञात्वा तु माहात्म्यं रुद्राक्षस्य महेश्वरि । सम्यग्धार्याः समन्त्राश्च भक्त्या धर्मविवृद्धये ॥
evaṃ jñātvā tu māhātmyaṃ rudrākṣasya maheśvari | samyagdhāryāḥ samantrāśca bhaktyā dharmavivṛddhaye ||
हे महेश्वरि! इस प्रकार रुद्राक्ष की महिमा जानकर, धर्म की वृद्धि के लिए, मन्त्रसहित भलीभाँति भक्तिपूर्वक धारण करना चाहिए।
Thus, having known the greatness of the rudrākṣa, great goddess, they should be duly worn, with their mantras, with devotion, for the increase of dharma.
एवम् (evam) — thusज्ञात्वा (jñātvā) — having knownतु (tu) — indeedमाहात्म्यम् (māhātmyam) — the greatnessरुद्राक्षस्य (rudrākṣasya) — of the rudrākṣaमहेश्वरि (maheśvari) — O Maheśvarīसम्यक् (samyak) — dulyधार्याः (dhāryāḥ) — they are to be wornस-मन्त्राः (sa-mantrāḥ) — with the mantrasच (ca) — andभक्त्या (bhaktyā) — with devotionधर्म-विवृद्धये (dharma-vivṛddhaye) — for the increase of dharma
८८ इत्युक्तं गिरिजाग्रे हि शिवेन परमात्मना । भस्मरुद्राक्षमाहात्म्यं भुक्तिमुक्तिफलप्रदम् ॥
ityuktaṃ girijāgre hi śivena paramātmanā | bhasmarudrākṣamāhātmyaṃ bhuktimuktiphalapradam ||
इस प्रकार परमात्मा शिव ने गिरिजा के समक्ष भुक्ति-मुक्ति फल प्रदान करने वाला भस्म-रुद्राक्ष का माहात्म्य कहा।
Thus was declared, before Girijā, by Śiva the Supreme Self, the greatness of ash and rudrākṣa, the giver of the fruit of enjoyment and release.
इति (iti) — thusउक्तम् (uktam) — was toldगिरिजा-अग्रे (girijā-agre) — before the Daughter of the Mountainहि (hi) — indeedशिवेन (śivena) — by Śivaपरम-आत्मना (parama-ātmanā) — the supreme Selfभस्म-रुद्राक्ष-माहात्म्यम् (bhasma-rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of ash and rudrākṣaभुक्ति-मुक्ति-फल-प्रदम् (bhukti-mukti-phala-pradam) — granting enjoyment and liberation
८९ शिवस्यातिप्रियौ ज्ञेयौ भस्मरुद्राक्षधारिणौ । तद्धारणप्रभावाद्धि भुक्तिर्मुक्तिर्न संशयः ॥
śivasyātipriyau jñeyau bhasmarudrākṣadhāriṇau | taddhāraṇaprabhāvāddhi bhuktirmuktirna saṃśayaḥ ||
भस्मधारी और रुद्राक्षधारी दोनों ही शिव को अत्यन्त प्रिय जानने चाहिए; उनके धारण के प्रभाव से ही भुक्ति और मुक्ति प्राप्त होती है, इसमें सन्देह नहीं।
The wearer of ash and the wearer of rudrākṣa are to be known as exceedingly dear to Śiva; by the power of that wearing indeed come enjoyment and release, without doubt.
शिवस्य (śivasya) — to Śivaअति-प्रियौ (ati-priyau) — exceedingly dearज्ञेयौ (jñeyau) — are to be knownभस्म-रुद्राक्ष-धारिणौ (bhasma-rudrākṣa-dhāriṇau) — the wearers of ash and rudrākṣaतत्-धारण-प्रभावात् (tat-dhāraṇa-prabhāvāt) — by the power of wearing themहि (hi) — indeedभुक्तिः (bhuktiḥ) — enjoymentमुक्तिः (muktiḥ) — liberationन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
९० भस्मरुद्राक्षधारी यः शिवभक्तः स उच्यते । पञ्चाक्षरजपासक्तः परिपूर्णश्च सन्मुखे ॥
bhasmarudrākṣadhārī yaḥ śivabhaktaḥ sa ucyate | pañcākṣarajapāsaktaḥ paripūrṇaśca sanmukhe ||
जो भस्म और रुद्राक्ष धारण करता है, वह शिवभक्त कहलाता है; पंचाक्षर-जप में आसक्त होकर वह [शिवप्रतिमा के] सम्मुख परिपूर्ण भक्त हो जाता है।
Whoever wears ash and rudrākṣa is called a devotee of Śiva; devoted to the recitation of the five-syllabled mantra, he becomes complete before the good [Śiva].
भस्म-रुद्राक्ष-धारी (bhasma-rudrākṣa-dhārī) — the wearer of ash and rudrākṣaयः (yaḥ) — whoशिव-भक्तः (śiva-bhaktaḥ) — a devotee of Śivaसः (saḥ) — heउच्यते (ucyate) — is calledपञ्च-अक्षर-जप-आसक्तः (pañca-akṣara-japa-āsaktaḥ) — given to repeating the five-syllabled mantraपरिपूर्णः (paripūrṇaḥ) — wholly completeच (ca) — andसत्-मुखे (sat-mukhe) — in the presence of the good
९१ विना भस्मत्रिपुण्ड्रेण विना रुद्राक्षमालया । पूजितोऽपि महादेवो नाभीष्टफलदायकः ॥
vinā bhasmatripuṇḍreṇa vinā rudrākṣamālayā | pūjito'pi mahādevo nābhīṣṭaphaladāyakaḥ ||
बिना भस्म के त्रिपुण्ड्र के, और बिना रुद्राक्ष-माला के, पूजित होने पर भी महादेव अभीष्ट फल नहीं देते।
Without the triple line of ash, without a rosary of rudrākṣa, Mahādeva, even when worshipped, does not grant the desired fruit.
विना (vinā) — withoutभस्म-त्रिपुण्ड्रेण (bhasma-tripuṇḍreṇa) — the three-lined mark of ashविना (vinā) — withoutरुद्राक्ष-मालया (rudrākṣa-mālayā) — a rudrākṣa rosaryपूजितः (pūjitaḥ) — though worshippedअपि (api) — evenमहादेवः (mahādevaḥ) — Mahādevaन (na) — notअभीष्ट-फल-दायकः (abhīṣṭa-phala-dāyakaḥ) — the giver of the desired fruit
९२ तत्सर्वं च समाख्यातं यत्पृष्टं हि मुनीश्वर । भस्मरुद्राक्षमाहात्म्यं सर्वकामसमृद्धिदम् ॥
tatsarvaṃ ca samākhyātaṃ yatpṛṣṭaṃ hi munīśvara | bhasmarudrākṣamāhātmyaṃ sarvakāmasamṛddhidam ||
हे मुनीश्वर! जो कुछ भी पूछा गया था, वह सब मैंने कह दिया — सब कामनाओं की समृद्धि देने वाला भस्म-रुद्राक्ष का माहात्म्य।
All that has been declared, lord of sages, which was asked — the greatness of ash and rudrākṣa, the giver of the flourishing of every desire.
तत् सर्वम् (tat sarvam) — all of itच (ca) — andसमाख्यातम् (samākhyātam) — has been fully toldयत् (yat) — whatपृष्टम् (pṛṣṭam) — was askedहि (hi) — indeedमुनि-ईश्वर (muni-īśvara) — O lord of sagesभस्म-रुद्राक्ष-माहात्म्यम् (bhasma-rudrākṣa-māhātmyam) — the greatness of ash and rudrākṣaसर्व-काम-समृद्धि-दम् (sarva-kāma-samṛddhi-dam) — giving abundance of every wish
९३ एतद्यः शृणुयान्नित्यं माहात्म्यं परमं शुभम् । रुद्राक्षभस्मनोर्भक्त्या सर्वान्कामानवाप्नुयात् ॥
etadyaḥ śṛṇuyānnityaṃ māhātmyaṃ paramaṃ śubham | rudrākṣabhasmanorbhaktyā sarvānkāmānavāpnuyāt ||
जो इस परम शुभ रुद्राक्ष-भस्म-माहात्म्य को नित्य भक्तिपूर्वक सुनता है, वह सब कामनाओं को प्राप्त कर लेता है।
Whoever daily hears this supremely auspicious greatness of rudrākṣa and ash with devotion obtains every desire.
एतत् (etat) — thisयः (yaḥ) — whoशृणुयात् (śṛṇuyāt) — hearsनित्यम् (nityam) — dailyमाहात्म्यम् (māhātmyam) — the greatnessपरमम् (paramam) — supremeशुभम् (śubham) — auspiciousरुद्राक्ष-भस्मनोः (rudrākṣa-bhasmanoḥ) — of rudrākṣa and ashभक्त्या (bhaktyā) — with devotionसर्वान् कामान् (sarvān kāmān) — all his desiresअवाप्नुयात् (avāpnuyāt) — he would attain
९४ इह सर्वसुखं भुक्त्वा पुत्रपौत्रादिसंयुतः । लभेत्परत्र सन्मोक्षं शिवस्यातिप्रियो भवेत् ॥
iha sarvasukhaṃ bhuktvā putrapautrādisaṃyutaḥ | labhetparatra sanmokṣaṃ śivasyātipriyo bhavet ||
यहाँ पुत्र-पौत्रादि सहित सब प्रकार के सुख भोगकर वह परलोक में सन्मोक्ष प्राप्त करता है, और शिव का अत्यन्त प्रिय हो जाता है।
Having enjoyed every happiness here, together with sons and grandsons, he obtains true release hereafter, and becomes exceedingly dear to Śiva.
इह (iha) — hereसर्व-सुखम् (sarva-sukham) — every happinessभुक्त्वा (bhuktvā) — having enjoyedपुत्र-पौत्र-आदि-संयुतः (putra-pautra-ādi-saṃyutaḥ) — with sons, grandsons and the restलभेत् (labhet) — he obtainsपरत्र (paratra) — hereafterसत्-मोक्षम् (sat-mokṣam) — true liberationशिवस्य (śivasya) — to Śivaअति-प्रियः (ati-priyaḥ) — exceedingly dearभवेत् (bhavet) — he becomes
९५ विद्येश्वरसंहितेयं कथिता वो मुनीश्वराः । सर्वसिद्धिप्रदा नित्यं मुक्तिदा शिवशासनात् ॥
vidyeśvarasaṃhiteyaṃ kathitā vo munīśvarāḥ | sarvasiddhipradā nityaṃ muktidā śivaśāsanāt ||
हे मुनीश्वरो! इस प्रकार शिव के शासनानुसार सदा सर्वसिद्धिप्रदा और मुक्तिदा यह विद्येश्वरसंहिता आपसे कही गई।
This Vidyeśvara Saṃhitā, lords of sages, has been declared to you — ever giving every accomplishment, giving release, by the ordinance of Śiva.
विद्येश्वर-संहिता (vidyeśvara-saṃhitā) — the Vidyeśvara Saṃhitāइयम् (iyam) — thisकथिता (kathitā) — has been toldवः (vaḥ) — to youमुनि-ईश्वराः (muni-īśvarāḥ) — O lords among sagesसर्व-सिद्धि-प्रदा (sarva-siddhi-pradā) — granting every attainmentनित्यम् (nityam) — alwaysमुक्ति-दा (mukti-dā) — giving liberationशिव-शासनात् (śiva-śāsanāt) — by the ordinance of Śiva
इति श्रीशिवमहापुराणे प्रथमायां विद्येश्वरसंहितायां साध्यसाधनखण्डे रुद्राक्षमाहात्म्यवर्णनं नाम पञ्चविंशोऽध्यायः ॥ २५ ॥
Here ends the twenty-fifth chapter — “The Account of the Greatness of Rudrākṣa” — in the section on the goal and its means; here concludes the first Saṃhitā, that of Vidyeśvara, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की प्रथम विद्येश्वर संहिता के साध्यसाधनखण्ड में “रुद्राक्षमाहात्म्य-वर्णन” नामक पच्चीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ। इस प्रकार प्रथम विद्येश्वरसंहिता समाप्त हुई।