Kulārṇava Tantra ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः Chapter 13
Lang
IAST
Words

॥ ॐ ॥

श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्

ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः
Chapter Thirteen · Ullāsa Thirteen — The Marks of Guru and Disciple · Verses 1–133

अथ त्रयोदशोल्लासः

Īśvara lists the faults for which a guru must reject a disciple and the virtues of the disciple he should accept, then describes the true guru: his outward marks, his knowledge of the adhvans, tattvas, mudrās, bonds and levels of speech, and his identity with Śiva. He closes with the rarity of the real guru, the primacy of tattva-knowledge over all ritual, the six kinds of guru, and when a disciple may leave one guru for another. ईश्वर पहले उन दोषों को गिनाते हैं जिनके कारण गुरु शिष्य को त्याग दे और उन गुणों को जिनसे युक्त शिष्य को स्वीकार करे; फिर सच्चे गुरु का वर्णन करते हैं — उनके बाह्य लक्षण, अध्वा, तत्त्व, मुद्रा, पाश और वाणी के स्तरों का ज्ञान, और शिव से उनकी अभिन्नता। अन्त में सच्चे गुरु की दुर्लभता, सब कर्मकाण्ड पर तत्त्वज्ञान की श्रेष्ठता, छह प्रकार के गुरु, और शिष्य कब एक गुरु को छोड़कर दूसरे के पास जा सकता है, यह बताते हैं।

Begin verses ↓

श्रीदेव्युवाच — Śrī Devī spoke: श्रीदेवी बोलीं:

कुलेश श्रोतुमिच्छामि करुणामृतवारिधे । वक्तुमर्हसि देवेश लक्षणं गुरुशिष्ययोः ॥ १॥

kuleśa śrotumicchāmi karuṇāmṛtavāridhe | vaktumarhasi deveśa lakṣaṇaṃ guruśiṣyayoḥ ||

· हिन्दी

हे कुलेश! हे करुणामृत के सागर! मैं सुनना चाहती हूँ; हे देवेश! गुरु और शिष्य के लक्षण बताने की कृपा कीजिए।

O Lord of the Kula, ocean of the nectar of compassion, I wish to hear; O lord of the gods, be pleased to tell the characteristics of the guru and the disciple.

Word by wordपदार्थ

कुलेश श्रोतुमिच्छामि (kuleśa śrotumicchāmi)O Lord of the Kula, I wish to hearहे कुलेश! मैं सुनना चाहती हूँकरुणामृतवारिधे (karuṇāmṛtavāridhe)O ocean of the nectar of compassionहे करुणामृत के सागरवक्तुमर्हसि देवेश (vaktumarhasi deveśa)you should tell, O lord of godsआप कहने योग्य हैं, हे देवेशलक्षणं गुरुशिष्ययोः (lakṣaṇaṃ guruśiṣyayoḥ)the characteristics of guru and discipleगुरु और शिष्य के लक्षण

ईश्वर उवाच — Īśvara spoke: ईश्वर बोले:

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण गुरुभावः प्रजायते ॥ २॥

śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa gurubhāvaḥ prajāyate ||

· हिन्दी

सुनो देवि! जो तुम मुझसे पूछती हो वह मैं कहता हूँ; उसके श्रवण मात्र से गुरुभाव उत्पन्न होता है।

Listen, O Devī, I shall declare what you ask of me; by merely hearing it the disposition of the guru arises.

Word by wordपदार्थ

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi)listen, O Devī, I shall declareसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi)what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa)by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेगुरुभावः प्रजायते (gurubhāvaḥ prajāyate)the disposition of the guru arisesगुरुभाव उत्पन्न होता है

दुष्टवंशोद्भवं दुष्टं गुणहीनं विरूपिणम् । परशिष्यञ्च पाषण्डं षण्डं पण्डितमानिनम् ॥ ३॥

duṣṭavaṃśodbhavaṃ duṣṭaṃ guṇahīnaṃ virūpiṇam | paraśiṣyañca pāṣaṇḍaṃ ṣaṇḍaṃ paṇḍitamāninam ||

· हिन्दी

दुष्ट वंश में उत्पन्न, दुष्ट, गुणहीन, विरूप, दूसरे का शिष्य, पाषण्डी, नपुंसक, अपने को पण्डित मानने वाला,

One born of a wicked lineage, wicked, devoid of virtues, deformed, the disciple of another, a heretic, a eunuch, one who fancies himself learned,

Word by wordपदार्थ

दुष्टवंशोद्भवं (duṣṭavaṃśodbhavaṃ)born of a wicked lineageदुष्ट वंश में जन्मादुष्टं (duṣṭaṃ)wickedदुष्टगुणहीनं (guṇahīnaṃ)devoid of virtuesगुणहीनविरूपिणम् (virūpiṇam)deformedविरूपपरशिष्यञ्च (paraśiṣyañca)and the disciple of anotherऔर दूसरे का शिष्यपाषण्डं (pāṣaṇḍaṃ)a hereticपाषण्डीषण्डं (ṣaṇḍaṃ)a eunuchषण्ड (नपुंसक)पण्डितमानिनम् (paṇḍitamāninam)one who fancies himself learnedअपने को पण्डित मानने वाला

हीनाधिकविकाराङ्गं विकलावयवान्वितम् । पङ्गुमन्धञ्च बधिरं मलिनं व्याधिपीडितम् ॥ ४॥

hīnādhikavikārāṅgaṃ vikalāvayavānvitam | paṅgumandhañca badhiraṃ malinaṃ vyādhipīḍitam ||

· हिन्दी

जिसके अङ्ग हीन, अधिक या विकृत हों, जिसके अवयव विकल हों, लँगड़ा, अन्धा और बहरा, मलिन, व्याधि से पीड़ित,

one whose limbs are deficient, excessive or deformed, whose members are defective, lame, blind and deaf, filthy, afflicted by disease,

Word by wordपदार्थ

हीनाधिकविकाराङ्गं (hīnādhikavikārāṅgaṃ)with limbs deficient, excessive or deformedहीन, अधिक या विकृत अंगों वालाविकलावयवान्वितम् (vikalāvayavānvitam)possessed of defective membersविकल अवयवों से युक्तपङ्गुमन्धञ्च बधिरं (paṅgumandhañca badhiraṃ)lame, blind and deafपंगु, अन्धा और बधिरमलिनं (malinaṃ)filthyमलिनव्याधिपीडितम् (vyādhipīḍitam)afflicted by diseaseव्याधि से पीड़ित

उत्सृष्टं दुर्मुखञ्चापि स्वेच्छावेशधरं प्रिये । दुर्विकाराङ्गचेष्टादिगतिभाषणवीक्षणम् ॥ ५॥

utsṛṣṭaṃ durmukhañcāpi svecchāveśadharaṃ priye | durvikārāṅgaceṣṭādigatibhāṣaṇavīkṣaṇam ||

· हिन्दी

परित्यक्त, दुर्मुख भी, स्वेच्छानुसार वेश धारण करने वाला, हे प्रिये! जिसके अङ्ग, चेष्टा, गति, भाषण और दृष्टि विकृत हों,

an outcast, foul-mouthed too, dressing as he pleases, O beloved, whose limbs, gestures, gait, speech and glance are all ill-formed,

Word by wordपदार्थ

उत्सृष्टं (utsṛṣṭaṃ)an outcastउत्सृष्ट (बहिष्कृत)दुर्मुखञ्चापि (durmukhañcāpi)and also foul-mouthedऔर दुर्मुख भीस्वेच्छावेशधरं (svecchāveśadharaṃ)dressing as he pleasesस्वेच्छा से वेश धारण करने वालाप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेदुर्विकाराङ्गचेष्टादिगतिभाषणवीक्षणम् (durvikārāṅgaceṣṭādigatibhāṣaṇavīkṣaṇam)whose limbs, gestures, gait, speech and glance are ill-formedजिसके अंग, चेष्टा, गति, भाषण और दृष्टि विकृत हैं

निद्रातन्द्राजडालस्यद्यूतादिव्यसनान्वितम् । कपाटकुड्यस्तम्भादौ तिरोहिततनुं सदा । अन्तर्भक्तिकरं क्षुद्रं बाह्यभक्तिविवर्जितम् ॥ ६॥

nidrātandrājaḍālasyadyūtādivyasanānvitam | kapāṭakuḍyastambhādau tirohitatanuṃ sadā | antarbhaktikaraṃ kṣudraṃ bāhyabhaktivivarjitam ||

· हिन्दी

निद्रा, तन्द्रा, जड़ता, आलस्य, द्यूत आदि व्यसनों से युक्त, सदा किवाड़, दीवार, खम्भे आदि के पीछे शरीर छिपाने वाला, केवल भीतर भक्ति दिखाने वाला, क्षुद्र, बाह्य भक्ति से रहित,

given to the vices of sleep, drowsiness, dullness, sloth, gambling and the like, always hiding himself behind doors, walls, pillars and such, feigning inner devotion, petty, devoid of outward devotion,

Word by wordपदार्थ

निद्रातन्द्राजडालस्यद्यूतादिव्यसनान्वितम् (nidrātandrājaḍālasyadyūtādivyasanānvitam)given to the vices of sleep, drowsiness, dullness, sloth, gambling and the likeनिद्रा, तन्द्रा, जड़ता, आलस्य, द्यूत आदि व्यसनों से युक्तकपाटकुड्यस्तम्भादौ (kapāṭakuḍyastambhādau)behind doors, walls, pillars and suchकिवाड़, दीवार, खम्भे आदि के पीछेतिरोहिततनुं सदा (tirohitatanuṃ sadā)always hiding his bodyसदा शरीर छिपाने वालाअन्तर्भक्तिकरं (antarbhaktikaraṃ)showing devotion inwardly onlyकेवल भीतर भक्ति दिखाने वालाक्षुद्रं (kṣudraṃ)pettyक्षुद्रबाह्यभक्तिविवर्जितम् (bāhyabhaktivivarjitam)devoid of outward devotionबाह्य भक्ति से रहित

व्यलीकवादिनं स्तब्धं प्रोषितं प्रेषकं शठम् । धनस्त्रीशुद्धिरहितं निषेधविधिवर्जितम् ॥ ७॥

vyalīkavādinaṃ stabdhaṃ proṣitaṃ preṣakaṃ śaṭham | dhanastrīśuddhirahitaṃ niṣedhavidhivarjitam ||

· हिन्दी

मिथ्याभाषी, अकड़ू, दूर रहने वाला, अपने स्थान पर दूसरों को भेजने वाला, शठ, धन और स्त्री के विषय में शुद्धि से रहित, निषेध और विधि की उपेक्षा करने वाला,

a speaker of falsehood, stiff-necked, absent, one who sends others in his stead, a cheat, impure in matters of money and women, heedless of prohibition and injunction,

Word by wordपदार्थ

व्यलीकवादिनं (vyalīkavādinaṃ)a speaker of falsehoodअसत्यवादीस्तब्धं (stabdhaṃ)stiff-neckedहठी (जड़)प्रोषितं (proṣitaṃ)one who stays awayदूर रहने वालाप्रेषकं (preṣakaṃ)one who sends others in his steadअपने स्थान पर दूसरे को भेजने वालाशठम् (śaṭham)a cheatशठधनस्त्रीशुद्धिरहितं (dhanastrīśuddhirahitaṃ)impure in matters of money and womenधन और स्त्री के विषय में अशुद्धनिषेधविधिवर्जितम् (niṣedhavidhivarjitam)heedless of prohibition and injunctionनिषेध और विधि से रहित

रहस्यभेदकं वापि देवि कार्यविनाशकम् । मार्जारबकवृत्तिञ्च रन्ध्रान्वेषणतत्परम् ॥ ८॥

rahasyabhedakaṃ vāpi devi kāryavināśakam | mārjārabakavṛttiñca randhrānveṣaṇatatparam ||

· हिन्दी

अथवा रहस्य खोलने वाला, हे देवि! कार्य का विनाश करने वाला, बिल्ली और बगुले की वृत्ति वाला, छिद्र खोजने में तत्पर,

or a betrayer of secrets, O Devī, a wrecker of undertakings, behaving like a cat or a heron, intent on seeking out weak points,

Word by wordपदार्थ

रहस्यभेदकं वापि (rahasyabhedakaṃ vāpi)or a betrayer of secretsया रहस्य भेदने वालादेवि (devi)O Devīहे देविकार्यविनाशकम् (kāryavināśakam)a wrecker of undertakingsकार्य नष्ट करने वालामार्जारबकवृत्तिञ्च (mārjārabakavṛttiñca)behaving like a cat or a heronबिलाव और बगुले की वृत्ति वालारन्ध्रान्वेषणतत्परम् (randhrānveṣaṇatatparam)intent on seeking out weak pointsछिद्र खोजने में तत्पर

मायाविनं कृतघ्नञ्च प्रच्छन्नान्तरदायकम् । विश्वासघातकं स्वामिद्रोहिणं पापकारिणम् ॥ ९॥

māyāvinaṃ kṛtaghnañca pracchannāntaradāyakam | viśvāsaghātakaṃ svāmidrohiṇaṃ pāpakāriṇam ||

· हिन्दी

मायावी और कृतघ्न, भीतर का भाव छिपाने वाला, विश्वासघाती, स्वामी से द्रोह करने वाला, पापकर्मी,

deceitful and ungrateful, concealing his true intent, a betrayer of trust, treacherous to his master, a doer of sin,

Word by wordपदार्थ

मायाविनं (māyāvinaṃ)deceitfulमायावीकृतघ्नञ्च (kṛtaghnañca)and ungratefulऔर कृतघ्नप्रच्छन्नान्तरदायकम् (pracchannāntaradāyakam)concealing his true intentअपना वास्तविक अभिप्राय छिपाने वालाविश्वासघातकं (viśvāsaghātakaṃ)a betrayer of trustविश्वासघातीस्वामिद्रोहिणं (svāmidrohiṇaṃ)treacherous to his masterस्वामी से द्रोह करने वालापापकारिणम् (pāpakāriṇam)a doer of sinपापकारी

१० अविश्वासकरं संशयात्मकं सिद्ध्यकाङ्क्षिणम् । आततायिनमादित्सुं कोपितं कूटसाक्षिणम् ॥ १०॥

aviśvāsakaraṃ saṃśayātmakaṃ siddhyakāṅkṣiṇam | ātatāyinamāditsuṃ kopitaṃ kūṭasākṣiṇam ||

· हिन्दी

अविश्वसनीय, संशयशील, सिद्धि की आकाङ्क्षा न रखने वाला, आततायी, लोभी, क्रोधी, झूठा साक्षी,

untrustworthy, of a doubting nature, not desiring siddhi, violent, grasping, irascible, a false witness,

Word by wordपदार्थ

अविश्वासकरं (aviśvāsakaraṃ)untrustworthyअविश्वास कराने वालासंशयात्मकं (saṃśayātmakaṃ)of doubting natureसंशयात्मासिद्ध्यकाङ्क्षिणम् (siddhyakāṅkṣiṇam)not desiring siddhiसिद्धि की आकांक्षा न करने वालाआततायिनम् (ātatāyinam)violentआततायीआदित्सुं (āditsuṃ)graspingलोभी (लेने की इच्छा वाला)कोपितं (kopitaṃ)irascibleक्रोधीकूटसाक्षिणम् (kūṭasākṣiṇam)a false witnessझूठा गवाह

११ सर्वप्रतारकं देवि सर्वोत्कृष्टाभिमानिनम् । असत्यं निष्ठुरासक्तं ग्राम्यादिबहुभाषिणम् ॥ ११॥

sarvapratārakaṃ devi sarvotkṛṣṭābhimāninam | asatyaṃ niṣṭhurāsaktaṃ grāmyādibahubhāṣiṇam ||

· हिन्दी

सबको ठगने वाला, हे देवि! अपने को सर्वोत्कृष्ट मानने वाला, असत्यवादी, कठोरता में आसक्त, ग्राम्य आदि बहुत बोलने वाला,

a deceiver of all, O Devī, conceited that he excels everyone, untruthful, addicted to harshness, babbling much vulgar talk,

Word by wordपदार्थ

सर्वप्रतारकं (sarvapratārakaṃ)a deceiver of allसबको ठगने वालादेवि (devi)O Devīहे देविसर्वोत्कृष्टाभिमानिनम् (sarvotkṛṣṭābhimāninam)conceited that he excels allअपने को सर्वोत्कृष्ट मानने वालाअसत्यं (asatyaṃ)untruthfulअसत्यनिष्ठुरासक्तं (niṣṭhurāsaktaṃ)addicted to harshnessनिष्ठुरता में आसक्तग्राम्यादिबहुभाषिणम् (grāmyādibahubhāṣiṇam)babbling much vulgar talkग्राम्य आदि बहुत बोलने वाला

१२ दुर्विचारकुतर्कादिकारकं कलहप्रियम् । वृथाक्षेपकरं मूर्खं चपलं वाग्विडम्बकम् ॥ १२॥

durvicārakutarkādikārakaṃ kalahapriyam | vṛthākṣepakaraṃ mūrkhaṃ capalaṃ vāgviḍambakam ||

· हिन्दी

दुर्विचार, कुतर्क आदि करने वाला, कलहप्रिय, व्यर्थ आक्षेप करने वाला, मूर्ख, चञ्चल, वाणी से उपहास करने वाला,

given to evil thoughts, sophistry and the like, fond of quarrel, casting needless reproach, foolish, fickle, a mocker in speech,

Word by wordपदार्थ

दुर्विचारकुतर्कादिकारकं (durvicārakutarkādikārakaṃ)given to evil thoughts, sophistry and the likeदुर्विचार, कुतर्क आदि करने वालाकलहप्रियम् (kalahapriyam)fond of quarrelकलहप्रियवृथाक्षेपकरं (vṛthākṣepakaraṃ)casting needless reproachव्यर्थ आक्षेप करने वालामूर्खं (mūrkhaṃ)foolishमूर्खचपलं (capalaṃ)fickleचंचलवाग्विडम्बकम् (vāgviḍambakam)a mocker in speechवाणी से उपहास करने वाला

१३ परोक्षे दूषणकरं प्रत्यक्षे प्रियवादिनम् । वाग्ब्रह्मवादिनं विद्याचौरमात्मप्रशंसकम् ॥ १३॥

parokṣe dūṣaṇakaraṃ pratyakṣe priyavādinam | vāgbrahmavādinaṃ vidyācauramātmapraśaṃsakam ||

· हिन्दी

परोक्ष में निन्दा करने वाला और प्रत्यक्ष में प्रिय बोलने वाला, केवल वाणी से ब्रह्म की बात करने वाला, विद्या का चोर, आत्मप्रशंसक,

reviling behind one's back and speaking sweetly to one's face, a talker of Brahman in words only, a thief of knowledge, a praiser of himself,

Word by wordपदार्थ

परोक्षे दूषणकरं (parokṣe dūṣaṇakaraṃ)reviling behind one's backपरोक्ष में दोष लगाने वालाप्रत्यक्षे प्रियवादिनम् (pratyakṣe priyavādinam)speaking sweetly to one's faceप्रत्यक्ष में प्रिय बोलने वालावाग्ब्रह्मवादिनं (vāgbrahmavādinaṃ)a talker of Brahman in words onlyकेवल वाणी से ब्रह्म की बात करने वालाविद्याचौरम् (vidyācauram)a thief of knowledgeविद्या-चोरआत्मप्रशंसकम् (ātmapraśaṃsakam)a praiser of himselfआत्म-प्रशंसक

१४ गुणासहिष्णुमहितमार्तं क्रोधनमम्बिके । वाचालं दुर्जनसखं सर्वलोकविगर्हितम् ॥ १४॥

guṇāsahiṣṇumahitamārtaṃ krodhanamambike | vācālaṃ durjanasakhaṃ sarvalokavigarhitam ||

· हिन्दी

गुणों को सहन न करने वाला, अहितकारी, आर्त, क्रोधी, हे अम्बिके! वाचाल, दुर्जनों का मित्र, सब लोगों द्वारा निन्दित,

intolerant of merit, malevolent, distressed, wrathful, O Ambikā, garrulous, a friend of the wicked, censured by all people,

Word by wordपदार्थ

गुणासहिष्णुम् (guṇāsahiṣṇum)intolerant of meritगुण न सहने वालाअहितम् (ahitam)malevolentअहितकारीआर्तं (ārtaṃ)distressedआर्त (पीड़ित)क्रोधनम् (krodhanam)wrathfulक्रोधीअम्बिके (ambike)O Ambikāहे अम्बिकेवाचालं (vācālaṃ)garrulousवाचालदुर्जनसखं (durjanasakhaṃ)a friend of the wickedदुर्जनों का मित्रसर्वलोकविगर्हितम् (sarvalokavigarhitam)censured by all peopleसब लोकों से निन्दित

१५ पिशुनं परसन्ताप्यं सम्विदप्रणयं प्रिये । स्वक्लेशवादिनं स्वामिद्रोहिणं स्वात्मवञ्चकम् ॥ १५॥

piśunaṃ parasantāpyaṃ samvidapraṇayaṃ priye | svakleśavādinaṃ svāmidrohiṇaṃ svātmavañcakam ||

· हिन्दी

चुगलखोर, दूसरों को सन्ताप देने वाला, संवित् (साथियों) से प्रेम न रखने वाला, हे प्रिये! अपने क्लेश का ही रोना रोने वाला, स्वामी से द्रोह करने वाला, अपनी आत्मा को ठगने वाला,

a slanderer, tormenting others, without affection for the fellowship, O beloved, forever speaking of his own troubles, treacherous to his master, a cheater of his own self,

Word by wordपदार्थ

पिशुनं (piśunaṃ)a slandererपिशुन (चुगलखोर)परसन्ताप्यं (parasantāpyaṃ)tormenting othersदूसरों को सन्ताप देने वालासम्विदप्रणयं (samvidapraṇayaṃ)without affection for the fellowshipसंवित् (कुल-समाज) में प्रेम न रखने वालाप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेस्वक्लेशवादिनं (svakleśavādinaṃ)forever speaking of his own troublesअपने क्लेश की बात करने वालास्वामिद्रोहिणं (svāmidrohiṇaṃ)treacherous to his masterस्वामी से द्रोह करने वालास्वात्मवञ्चकम् (svātmavañcakam)a cheater of his own selfअपनी आत्मा को ठगने वाला

१६ जिह्वोपस्थपरं देवि तस्करं पशुचेष्टितम् । अकारणद्वेषहासक्लेशक्रोधादिकारिणम् ॥ १६॥

jihvopasthaparaṃ devi taskaraṃ paśuceṣṭitam | akāraṇadveṣahāsakleśakrodhādikāriṇam ||

· हिन्दी

जिह्वा और उपस्थ के वश में, हे देवि! चोर, पशु की भाँति चेष्टा करने वाला, अकारण द्वेष, हँसी, क्लेश, क्रोध आदि करने वाला,

devoted to tongue and genitals, O Devī, a thief, behaving like a beast, given to causeless hatred, laughter, vexation, anger and the like,

Word by wordपदार्थ

जिह्वोपस्थपरं (jihvopasthaparaṃ)devoted to tongue and genitalsजिह्वा और उपस्थ में परायणदेवि (devi)O Devīहे देवितस्करं (taskaraṃ)a thiefतस्कर (चोर)पशुचेष्टितम् (paśuceṣṭitam)behaving like a beastपशु-सी चेष्टा वालाअकारणद्वेषहासक्लेशक्रोधादिकारिणम् (akāraṇadveṣahāsakleśakrodhādikāriṇam)given to causeless hatred, laughter, vexation, anger and the likeअकारण द्वेष, हास, क्लेश, क्रोध आदि करने वाला

१७ अतिहासमकर्माणं मर्मान्तपरिहासकम् । कामुकञ्चातिनिर्लज्जं मिथ्यादुश्चेष्टसूचकम् ॥ १७॥

atihāsamakarmāṇaṃ marmāntaparihāsakam | kāmukañcātinirlajjaṃ mithyāduśceṣṭasūcakam ||

· हिन्दी

अति हँसने वाला, अकर्मण्य, मर्म को चीरने वाला परिहास करने वाला, कामुक और अत्यन्त निर्लज्ज, मिथ्या और दुष्ट चेष्टाओं का सूचक,

laughing excessively, idle, jesting so as to wound, lustful and utterly shameless, betraying false and evil designs,

Word by wordपदार्थ

अतिहासम् (atihāsam)laughing excessivelyअति हँसने वालाअकर्माणं (akarmāṇaṃ)idleअकर्मण्यमर्मान्तपरिहासकम् (marmāntaparihāsakam)jesting to the point of woundingमर्म तक चोट करने वाला परिहास करने वालाकामुकञ्च (kāmukañca)and lustfulऔर कामुकअतिनिर्लज्जं (atinirlajjaṃ)utterly shamelessअति निर्लज्जमिथ्यादुश्चेष्टसूचकम् (mithyāduśceṣṭasūcakam)betraying false and evil designsमिथ्या और दुष्ट चेष्टाओं का सूचक

१८ असूयामदमात्सर्यदम्भाहङ्कारसंयुतम् । ईर्ष्यापारुष्यपैशुन्यकार्पण्यक्रोधमानसम् ॥ १८॥

asūyāmadamātsaryadambhāhaṅkārasaṃyutam | īrṣyāpāruṣyapaiśunyakārpaṇyakrodhamānasam ||

· हिन्दी

असूया, मद, मात्सर्य, दम्भ और अहङ्कार से युक्त, जिसका मन ईर्ष्या, कठोरता, चुगली, कृपणता और क्रोध में लगा हो,

full of envy, intoxication, jealousy, hypocrisy and egotism, whose mind is set on spite, cruelty, slander, meanness and anger,

Word by wordपदार्थ

असूयामदमात्सर्यदम्भाहङ्कारसंयुतम् (asūyāmadamātsaryadambhāhaṅkārasaṃyutam)full of envy, intoxication, jealousy, hypocrisy and egotismअसूया, मद, मात्सर्य, दम्भ, अहंकार से युक्तईर्ष्यापारुष्यपैशुन्यकार्पण्यक्रोधमानसम् (īrṣyāpāruṣyapaiśunyakārpaṇyakrodhamānasam)whose mind is set on spite, cruelty, slander, meanness and angerईर्ष्या, कठोरता, पिशुनता, कृपणता, क्रोध में मन वाला

१९ अधीरं दुःखिनं भीरुमशक्तस्तवमातुरम् । अप्रबुद्धमतिं मन्दं मूढं चिन्ताकुलं विटम् ॥ १९॥

adhīraṃ duḥkhinaṃ bhīrumaśaktastavamāturam | aprabuddhamatiṃ mandaṃ mūḍhaṃ cintākulaṃ viṭam ||

· हिन्दी

अधीर, दुःखी, डरपोक, स्तुति में असमर्थ, आतुर, अप्रबुद्ध बुद्धि वाला, मन्द, मूढ़, चिन्ता से व्याकुल, लम्पट,

unsteady, miserable, timid, incapable of praise, sickly, of unawakened mind, dull, deluded, tormented by worry, a libertine,

Word by wordपदार्थ

अधीरं (adhīraṃ)unsteadyअधीरदुःखिनं (duḥkhinaṃ)miserableदुःखीभीरुम् (bhīrum)timidभीरुअशक्तस्तवम् (aśaktastavam)incapable of praiseस्तुति में असमर्थआतुरम् (āturam)sicklyआतुर (रोगी)अप्रबुद्धमतिं (aprabuddhamatiṃ)of unawakened mindअप्रबुद्ध बुद्धि वालामन्दं (mandaṃ)dullमन्दमूढं (mūḍhaṃ)deludedमूढ़चिन्ताकुलं (cintākulaṃ)tormented by worryचिन्ता से व्याकुलविटम् (viṭam)a libertineविट (लम्पट)

२० तृष्णालोभयुतं दीनमतुष्टं सर्वयाचकम् । बह्वाशिनं कपटिनं भ्रामकं कुटिलं प्रिये ॥ २०॥

tṛṣṇālobhayutaṃ dīnamatuṣṭaṃ sarvayācakam | bahvāśinaṃ kapaṭinaṃ bhrāmakaṃ kuṭilaṃ priye ||

· हिन्दी

तृष्णा और लोभ से युक्त, दीन, असन्तुष्ट, सबसे माँगने वाला, बहुत खाने वाला, कपटी, भ्रम में डालने वाला, कुटिल, हे प्रिये!

full of craving and greed, wretched, discontented, begging from everyone, a glutton, fraudulent, misleading, crooked, O beloved,

Word by wordपदार्थ

तृष्णालोभयुतं (tṛṣṇālobhayutaṃ)full of craving and greedतृष्णा और लोभ से युक्तदीनम् (dīnam)wretchedदीनअतुष्टं (atuṣṭaṃ)discontentedअसन्तुष्टसर्वयाचकम् (sarvayācakam)begging from everyoneसबसे माँगने वालाबह्वाशिनं (bahvāśinaṃ)a gluttonबहुत खाने वालाकपटिनं (kapaṭinaṃ)fraudulentकपटीभ्रामकं (bhrāmakaṃ)misleadingभ्रमित करने वालाकुटिलं (kuṭilaṃ)crookedकुटिलप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

२१ भक्तिश्रद्धादयाशान्तिधर्माचारविवर्जितम् । मातापितृगुरुप्राज्ञसद्वचोहास्यकारकम् ॥ २१॥

bhaktiśraddhādayāśāntidharmācāravivarjitam | mātāpitṛguruprājñasadvacohāsyakārakam ||

· हिन्दी

भक्ति, श्रद्धा, दया, शान्ति, धर्म और सदाचार से रहित, माता, पिता, गुरु और ज्ञानियों के सद्वचनों का उपहास करने वाला,

devoid of devotion, faith, compassion, peace, dharma and good conduct, mocking the good words of mother, father, guru and the wise,

Word by wordपदार्थ

भक्तिश्रद्धादयाशान्तिधर्माचारविवर्जितम् (bhaktiśraddhādayāśāntidharmācāravivarjitam)devoid of devotion, faith, compassion, peace, dharma and good conductभक्ति, श्रद्धा, दया, शान्ति, धर्म, आचार से रहितमातापितृगुरुप्राज्ञसद्वचोहास्यकारकम् (mātāpitṛguruprājñasadvacohāsyakārakam)mocking the good words of mother, father, guru and the wiseमाता, पिता, गुरु, प्राज्ञ के सद्वचनों का उपहास करने वाला

२२ कुलद्रव्यादिबीभत्सं गुरुसेवाभिमानिनम् । स्त्रीद्विष्टं समयभ्रष्टं गुरुशप्तं कुलेश्वरि । इत्यादिदुर्गुणोपेतं गुरुः शिष्यं विवर्जयेत् ॥ २२॥

kuladravyādibībhatsaṃ gurusevābhimāninam | strīdviṣṭaṃ samayabhraṣṭaṃ guruśaptaṃ kuleśvari | ityādidurguṇopetaṃ guruḥ śiṣyaṃ vivarjayet ||

· हिन्दी

कुलद्रव्य आदि से घृणा करने वाला, गुरुसेवा का अभिमानी, स्त्रियों से द्वेष करने वाला, समय से भ्रष्ट, गुरु द्वारा शापित, हे कुलेश्वरि! — इत्यादि दुर्गुणों से युक्त शिष्य को गुरु त्याग दे।

disgusted by the kula substances and the rest, proud of his service to the guru, hating women, fallen from the samaya, cursed by a guru, O Kuleśvarī — a disciple possessed of such evil qualities the guru should reject.

Word by wordपदार्थ

कुलद्रव्यादिबीभत्सं (kuladravyādibībhatsaṃ)disgusted by the kula substances and the restकुलद्रव्य आदि से घृणा करने वालागुरुसेवाभिमानिनम् (gurusevābhimāninam)proud of his service to the guruगुरुसेवा का अभिमानीस्त्रीद्विष्टं (strīdviṣṭaṃ)hating womenस्त्री-द्वेषीसमयभ्रष्टं (samayabhraṣṭaṃ)fallen from the samayaसमय से भ्रष्टगुरुशप्तं (guruśaptaṃ)cursed by a guruगुरु से शापितकुलेश्वरि (kuleśvari)O Kuleśvarīहे कुलेश्वरिइत्यादिदुर्गुणोपेतं (ityādidurguṇopetaṃ)possessed of such evil qualitiesइत्यादि दुर्गुणों से युक्तगुरुः शिष्यं विवर्जयेत् (guruḥ śiṣyaṃ vivarjayet)the guru should reject such a discipleगुरु (ऐसे) शिष्य को त्याग दे

२३ सच्छिष्यन्तु कुलेशानि शुभलक्षणसंयुतम् । समाधिसाधनोपेतं गुणशीलसमन्वितम् ॥ २३॥

sacchiṣyantu kuleśāni śubhalakṣaṇasaṃyutam | samādhisādhanopetaṃ guṇaśīlasamanvitam ||

· हिन्दी

किन्तु सच्छिष्य, हे कुलेशानि! शुभ लक्षणों से युक्त, समाधि और साधन से सम्पन्न, गुण और शील से युक्त,

But a good disciple, O Kuleśānī, is one endowed with auspicious marks, possessed of samādhi and sādhana, endowed with virtue and good character,

Word by wordपदार्थ

सच्छिष्यन्तु (sacchiṣyantu)but a good discipleपर सच्छिष्यकुलेशानि (kuleśāni)O Kuleśānīहे कुलेशानिशुभलक्षणसंयुतम् (śubhalakṣaṇasaṃyutam)endowed with auspicious marksशुभ लक्षणों से युक्तसमाधिसाधनोपेतं (samādhisādhanopetaṃ)possessed of samādhi and sādhanaसमाधि और साधन से युक्तगुणशीलसमन्वितम् (guṇaśīlasamanvitam)endowed with virtue and good characterगुण और शील से युक्त

२४ स्वच्छदेहाम्बरं प्राज्ञं धार्मिकं शुद्धमानसम् । दृढव्रतं सदाचारं श्रद्धाभक्तिसमन्वितम् ॥ २४॥

svacchadehāmbaraṃ prājñaṃ dhārmikaṃ śuddhamānasam | dṛḍhavrataṃ sadācāraṃ śraddhābhaktisamanvitam ||

· हिन्दी

स्वच्छ देह और वस्त्र वाला, प्राज्ञ, धार्मिक, शुद्ध मन वाला, दृढ़व्रती, सदाचारी, श्रद्धा और भक्ति से युक्त,

clean in body and dress, wise, righteous, pure of mind, firm in vows, of good conduct, endowed with faith and devotion,

Word by wordपदार्थ

स्वच्छदेहाम्बरं (svacchadehāmbaraṃ)clean in body and dressस्वच्छ देह और वस्त्र वालाप्राज्ञं (prājñaṃ)wiseप्राज्ञधार्मिकं (dhārmikaṃ)righteousधार्मिकशुद्धमानसम् (śuddhamānasam)pure of mindशुद्ध मन वालादृढव्रतं (dṛḍhavrataṃ)firm in vowsदृढ़व्रतीसदाचारं (sadācāraṃ)of good conductसदाचारीश्रद्धाभक्तिसमन्वितम् (śraddhābhaktisamanvitam)endowed with faith and devotionश्रद्धा और भक्ति से युक्त

२५ दक्षमल्पाशिनं गूढचित्तं निर्व्याजसेवकम् । विमृश्यकारिणं वीरं मनोदारिद्र्यवर्जितम् ॥ २५॥

dakṣamalpāśinaṃ gūḍhacittaṃ nirvyājasevakam | vimṛśyakāriṇaṃ vīraṃ manodāridryavarjitam ||

· हिन्दी

दक्ष, अल्पाहारी, गूढ़ चित्त वाला, निष्कपट सेवा करने वाला, सोच-विचार कर कार्य करने वाला, वीर, मन की दरिद्रता से रहित,

skilful, eating little, of guarded mind, serving without guile, acting after reflection, heroic, free from poverty of mind,

Word by wordपदार्थ

दक्षम् (dakṣam)skilfulदक्षअल्पाशिनं (alpāśinaṃ)eating littleअल्प भोजन करने वालागूढचित्तं (gūḍhacittaṃ)of guarded mindगूढ़ चित्त वालानिर्व्याजसेवकम् (nirvyājasevakam)serving without guileनिष्कपट सेवकविमृश्यकारिणं (vimṛśyakāriṇaṃ)acting after reflectionविचार कर करने वालावीरं (vīraṃ)heroicवीरमनोदारिद्र्यवर्जितम् (manodāridryavarjitam)free from poverty of mindमन की दरिद्रता से रहित

२६ सर्वकार्यातिकुशलं स्वच्छं सर्वोपकारिणम् । कृतज्ञं पापभीतञ्च साधुसज्जनसम्मतम् ॥ २६॥

sarvakāryātikuśalaṃ svacchaṃ sarvopakāriṇam | kṛtajñaṃ pāpabhītañca sādhusajjanasammatam ||

· हिन्दी

सब कार्यों में अति कुशल, स्वच्छ, सबका उपकार करने वाला, कृतज्ञ और पाप से डरने वाला, साधु-सज्जनों द्वारा सम्मानित,

highly skilled in every task, clean, helpful to all, grateful and afraid of sin, esteemed by the good and the virtuous,

Word by wordपदार्थ

सर्वकार्यातिकुशलं (sarvakāryātikuśalaṃ)highly skilled in every taskसब कार्यों में अति कुशलस्वच्छं (svacchaṃ)cleanस्वच्छसर्वोपकारिणम् (sarvopakāriṇam)helpful to allसबका उपकार करने वालाकृतज्ञं (kṛtajñaṃ)gratefulकृतज्ञपापभीतञ्च (pāpabhītañca)and afraid of sinऔर पाप से भीतसाधुसज्जनसम्मतम् (sādhusajjanasammatam)esteemed by the good and the virtuousसाधु-सज्जनों से सम्मत

२७ आस्तिकं दानशीलञ्च सर्वभूतहिते रतम् । विश्वासविनयोपेतं धनदेहाद्यवञ्चकम् ॥ २७॥

āstikaṃ dānaśīlañca sarvabhūtahite ratam | viśvāsavinayopetaṃ dhanadehādyavañcakam ||

· हिन्दी

आस्तिक और दानशील, सब प्राणियों के हित में रत, विश्वास और विनय से युक्त, धन, देह आदि में छल न करने वाला,

a believer and charitable, devoted to the good of all beings, possessed of trust and humility, not withholding wealth, body and the rest,

Word by wordपदार्थ

आस्तिकं (āstikaṃ)a believerआस्तिकदानशीलञ्च (dānaśīlañca)and charitableऔर दानशीलसर्वभूतहिते रतम् (sarvabhūtahite ratam)devoted to the good of all beingsसब प्राणियों के हित में रतविश्वासविनयोपेतं (viśvāsavinayopetaṃ)possessed of trust and humilityविश्वास और विनय से युक्तधनदेहाद्यवञ्चकम् (dhanadehādyavañcakam)not withholding wealth, body and the restधन, देह आदि में ठगी न करने वाला

२८ असाध्यसाधकं शूरमुत्साहबलसंयुतम् । अनुकूलक्रियायुक्तमप्रमत्तं विचक्षणम् ॥ २८॥

asādhyasādhakaṃ śūramutsāhabalasaṃyutam | anukūlakriyāyuktamapramattaṃ vicakṣaṇam ||

· हिन्दी

असाध्य को साधने वाला, शूर, उत्साह और बल से युक्त, अनुकूल क्रिया में लगा हुआ, अप्रमत्त, विचक्षण,

accomplishing the impossible, brave, full of energy and strength, engaged in agreeable action, vigilant, discerning,

Word by wordपदार्थ

असाध्यसाधकं (asādhyasādhakaṃ)accomplishing the impossibleअसाध्य को साधने वालाशूरम् (śūram)braveशूरउत्साहबलसंयुतम् (utsāhabalasaṃyutam)full of energy and strengthउत्साह और बल से युक्तअनुकूलक्रियायुक्तम् (anukūlakriyāyuktam)engaged in agreeable actionअनुकूल क्रिया से युक्तअप्रमत्तं (apramattaṃ)vigilantअप्रमत्त (सावधान)विचक्षणम् (vicakṣaṇam)discerningविचक्षण

२९ हितसत्यमितस्मेरभाषणं मुक्तदूषणम् । सकृदुक्तगृहीतार्थं चतुरं बुद्धिविस्तरम् ॥ २९॥

hitasatyamitasmerabhāṣaṇaṃ muktadūṣaṇam | sakṛduktagṛhītārthaṃ caturaṃ buddhivistaram ||

· हिन्दी

हितकर, सत्य, परिमित और मुस्कान सहित बोलने वाला, दोषरहित, एक बार कहने पर अर्थ ग्रहण कर लेने वाला, चतुर, विस्तृत बुद्धि वाला,

speaking what is kind, true, measured and with a smile, free of fault, grasping the meaning when told once, clever, of broad intelligence,

Word by wordपदार्थ

हितसत्यमितस्मेरभाषणं (hitasatyamitasmerabhāṣaṇaṃ)speaking what is kind, true, measured and with a smileहित, सत्य, मित (संयत), मुस्कान-युक्त बोलने वालामुक्तदूषणम् (muktadūṣaṇam)free of faultदोष से मुक्तसकृदुक्तगृहीतार्थं (sakṛduktagṛhītārthaṃ)grasping the meaning when told onceएक बार कहे अर्थ को ग्रहण करने वालाचतुरं (caturaṃ)cleverचतुरबुद्धिविस्तरम् (buddhivistaram)of broad intelligenceविस्तृत बुद्धि वाला

३० स्वस्तुतौ परनिन्दायां विमुखं सुमुखं प्रिये । जितेन्द्रियं सुसन्तुष्टं धीमन्तं ब्रह्मचारिणम् ॥ ३०॥

svastutau paranindāyāṃ vimukhaṃ sumukhaṃ priye | jitendriyaṃ susantuṣṭaṃ dhīmantaṃ brahmacāriṇam ||

· हिन्दी

आत्मस्तुति और परनिन्दा से विमुख, प्रसन्नमुख, हे प्रिये! जितेन्द्रिय, भली-भाँति सन्तुष्ट, बुद्धिमान्, ब्रह्मचारी,

averse to self-praise and to blaming others, of pleasant face, O beloved, with senses conquered, well contented, intelligent, celibate,

Word by wordपदार्थ

स्वस्तुतौ परनिन्दायां (svastutau paranindāyāṃ)from self-praise and blaming othersआत्म-स्तुति और पर-निन्दा सेविमुखं (vimukhaṃ)averseविमुखसुमुखं (sumukhaṃ)of pleasant faceसुमुखप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेजितेन्द्रियं (jitendriyaṃ)with senses conqueredजितेन्द्रियसुसन्तुष्टं (susantuṣṭaṃ)well contentedसुसन्तुष्टधीमन्तं (dhīmantaṃ)intelligentधीमान्ब्रह्मचारिणम् (brahmacāriṇam)celibateब्रह्मचारी

३१ त्यक्ताधिव्याधिचापल्यदुःखभ्रान्तिमसंशयम् । गुरुध्यानस्तुतिकथादेवार्चावन्दनोत्सुकम् ॥ ३१॥

tyaktādhivyādhicāpalyaduḥkhabhrāntimasaṃśayam | gurudhyānastutikathādevārcāvandanotsukam ||

· हिन्दी

आधि, व्याधि, चपलता, दुःख और भ्रान्ति को त्यागे हुए, संशयरहित, गुरु के ध्यान, स्तुति, कथा, देवार्चन और वन्दन में उत्सुक,

having abandoned anxiety, disease, fickleness, sorrow and confusion, free of doubt, eager for meditation on the guru, his praise and his stories, for worship of the deity and for salutation,

Word by wordपदार्थ

त्यक्ताधिव्याधिचापल्यदुःखभ्रान्तिम् (tyaktādhivyādhicāpalyaduḥkhabhrāntim)having abandoned anxiety, disease, fickleness, sorrow and confusionआधि, व्याधि, चपलता, दुःख, भ्रान्ति त्यागे हुएअसंशयम् (asaṃśayam)free of doubtसंशय-रहितगुरुध्यानस्तुतिकथादेवार्चावन्दनोत्सुकम् (gurudhyānastutikathādevārcāvandanotsukam)eager for meditation on the guru, his praise and his stories, for worship of the deity and for salutationगुरु-ध्यान, स्तुति, कथा, देव-अर्चा, वन्दन में उत्सुक

३२ गुरुदैवतसम्भक्तं कामिनीपूजकं परम् । नित्यं गुरुसमीपस्थं गुरुसन्तोषकारकम् ॥ ३२॥

gurudaivatasambhaktaṃ kāminīpūjakaṃ param | nityaṃ gurusamīpasthaṃ gurusantoṣakārakam ||

· हिन्दी

गुरु और देवता का पूर्ण भक्त, कामिनियों का परम पूजक, सदा गुरु के समीप रहने वाला, गुरु को सन्तोष देने वाला,

fully devoted to guru and deity, a devout worshipper of women, always staying near the guru, giving satisfaction to the guru,

Word by wordपदार्थ

गुरुदैवतसम्भक्तं (gurudaivatasambhaktaṃ)fully devoted to guru and deityगुरु और देवता में पूर्ण भक्तकामिनीपूजकं परम् (kāminīpūjakaṃ param)a devout worshipper of womenकामिनियों का परम पूजकनित्यं गुरुसमीपस्थं (nityaṃ gurusamīpasthaṃ)always staying near the guruनित्य गुरु के समीप रहने वालागुरुसन्तोषकारकम् (gurusantoṣakārakam)giving satisfaction to the guruगुरु को सन्तोष देने वाला

३३ मनोवाक्तनुभिर्नित्यं परिचर्यासमुद्यतम् । गुर्वाज्ञापालकं देवि गुरुकीर्तिप्रकाशकम् ॥ ३३॥

manovāktanubhirnityaṃ paricaryāsamudyatam | gurvājñāpālakaṃ devi gurukīrtiprakāśakam ||

· हिन्दी

मन, वाणी और शरीर से सदा सेवा में तत्पर, गुरु की आज्ञा का पालन करने वाला, हे देवि! गुरु की कीर्ति का प्रकाश करने वाला,

ever ready to serve with mind, speech and body, obedient to the guru's command, O Devī, proclaiming the guru's fame,

Word by wordपदार्थ

मनोवाक्तनुभिर्नित्यं (manovāktanubhirnityaṃ)with mind, speech and body alwaysमन, वाणी, तनु से नित्यपरिचर्यासमुद्यतम् (paricaryāsamudyatam)ready for serviceपरिचर्या में उद्यतगुर्वाज्ञापालकं (gurvājñāpālakaṃ)obedient to the guru's commandगुरु-आज्ञा पालने वालादेवि (devi)O Devīहे देविगुरुकीर्तिप्रकाशकम् (gurukīrtiprakāśakam)proclaiming the guru's fameगुरु-कीर्ति प्रकाशित करने वाला

३४ गुरुवाक्यप्रमाणज्ञं गुरुशुश्रूषणे रतम् । चित्तानुवर्तिनं प्रेष्यकारिणं कुलनायिके ॥ ३४॥

guruvākyapramāṇajñaṃ guruśuśrūṣaṇe ratam | cittānuvartinaṃ preṣyakāriṇaṃ kulanāyike ||

· हिन्दी

गुरुवाक्य को प्रमाण मानने वाला, गुरु की शुश्रूषा में रत, उनके चित्त के अनुसार चलने वाला, आज्ञापालक, हे कुलनायिके!

holding the guru's word as authority, devoted to attending on the guru, following his wishes, doing what he is bidden, O Mistress of the Kula,

Word by wordपदार्थ

गुरुवाक्यप्रमाणज्ञं (guruvākyapramāṇajñaṃ)holding the guru's word as authorityगुरु-वाक्य को प्रमाण मानने वालागुरुशुश्रूषणे रतम् (guruśuśrūṣaṇe ratam)devoted to attending on the guruगुरु-शुश्रूषा में रतचित्तानुवर्तिनं (cittānuvartinaṃ)following his wishesचित्त के अनुसार चलने वालाप्रेष्यकारिणं (preṣyakāriṇaṃ)doing what he is biddenकहा गया करने वालाकुलनायिके (kulanāyike)O Mistress of the Kulaहे कुलनायिके

३५ जातिमानधने गर्ववर्जितं गुरुसन्निधौ । निरपेक्षं गुरुद्रव्ये तत्प्रसादाभिकाङ्क्षिणम् ॥ ३५॥

jātimānadhane garvavarjitaṃ gurusannidhau | nirapekṣaṃ gurudravye tatprasādābhikāṅkṣiṇam ||

· हिन्दी

गुरु के सान्निध्य में जाति, मान और धन के गर्व से रहित, गुरु के द्रव्य में निरपेक्ष, उनके प्रसाद की आकाङ्क्षा करने वाला,

free from pride of caste, honour and wealth in the guru's presence, without expectation regarding the guru's property, longing for his grace,

Word by wordपदार्थ

जातिमानधने (jātimānadhane)in caste, honour and wealthजाति, मान, धन मेंगर्ववर्जितं (garvavarjitaṃ)free from prideगर्व से रहितगुरुसन्निधौ (gurusannidhau)in the guru's presenceगुरु के सन्निधान मेंनिरपेक्षं गुरुद्रव्ये (nirapekṣaṃ gurudravye)without expectation regarding the guru's propertyगुरु-द्रव्य में निरपेक्षतत्प्रसादाभिकाङ्क्षिणम् (tatprasādābhikāṅkṣiṇam)longing for his graceउनके प्रसाद की आकांक्षा वाला

३६ कुलधर्मकथायोगियोगिनीकौलिकप्रियम् । कुलार्चनादिनिरतं कुलद्रव्याजुगुप्सकम् ॥ ३६॥

kuladharmakathāyogiyoginīkaulikapriyam | kulārcanādinirataṃ kuladravyājugupsakam ||

· हिन्दी

कुलधर्म, उसकी कथा, योगी, योगिनी और कौलिकों से प्रेम करने वाला, कुलार्चन आदि में रत, कुलद्रव्यों से घृणा न करने वाला,

fond of kula-dharma and its stories, of yogins, yoginīs and Kaulikas, devoted to kula worship and the rest, not disgusted by the kula substances,

Word by wordपदार्थ

कुलधर्मकथायोगियोगिनीकौलिकप्रियम् (kuladharmakathāyogiyoginīkaulikapriyam)fond of kula-dharma, its stories, yogins, yoginīs and Kaulikasकुलधर्म, कथा, योगी, योगिनी, कौलिकों का प्रियकुलार्चनादिनिरतं (kulārcanādinirataṃ)devoted to kula worship and the restकुलार्चन आदि में निरतकुलद्रव्याजुगुप्सकम् (kuladravyājugupsakam)not disgusted by the kula substancesकुलद्रव्य से घृणा न करने वाला

३७ जपध्यानादिनिरतं मोक्षमार्गाभिकाङ्क्षिणम् । कुलशास्त्रप्रियं देवि पशुशास्त्रपराङ्मुखम् । इत्यादिलक्षणोपेतं गुरुः शिष्यं परिग्रहेत् ॥ ३७॥

japadhyānādinirataṃ mokṣamārgābhikāṅkṣiṇam | kulaśāstrapriyaṃ devi paśuśāstraparāṅmukham | ityādilakṣaṇopetaṃ guruḥ śiṣyaṃ parigrahet ||

· हिन्दी

जप, ध्यान आदि में रत, मोक्षमार्ग की आकाङ्क्षा करने वाला, कुलशास्त्र से प्रेम करने वाला, हे देवि! पशुशास्त्रों से विमुख — इत्यादि लक्षणों से युक्त शिष्य को गुरु स्वीकार करे।

devoted to japa, meditation and the rest, longing for the path of liberation, fond of the kula scriptures, O Devī, turned away from the scriptures of the paśus — a disciple possessed of such characteristics the guru should accept.

Word by wordपदार्थ

जपध्यानादिनिरतं (japadhyānādinirataṃ)devoted to japa, meditation and the restजप, ध्यान आदि में निरतमोक्षमार्गाभिकाङ्क्षिणम् (mokṣamārgābhikāṅkṣiṇam)longing for the path of liberationमोक्षमार्ग की आकांक्षा वालाकुलशास्त्रप्रियं (kulaśāstrapriyaṃ)fond of the kula scripturesकुलशास्त्र-प्रियदेवि (devi)O Devīहे देविपशुशास्त्रपराङ्मुखम् (paśuśāstraparāṅmukham)turned away from the scriptures of the paśusपशु-शास्त्रों से विमुखइत्यादिलक्षणोपेतं (ityādilakṣaṇopetaṃ)possessed of such characteristicsइत्यादि लक्षणों से युक्तगुरुः शिष्यं परिग्रहेत् (guruḥ śiṣyaṃ parigrahet)the guru should accept such a discipleगुरु (ऐसे) शिष्य को ग्रहण करे

३८ श्रीगुरुः परमेशानि शुद्धवेशो मनोहरः । सर्वलक्षणसम्पन्नः सर्वावयवशोभितः ॥ ३८॥

śrīguruḥ parameśāni śuddhaveśo manoharaḥ | sarvalakṣaṇasampannaḥ sarvāvayavaśobhitaḥ ||

· हिन्दी

श्रीगुरु, हे परमेशानि! शुद्ध वेश वाले, मनोहर, सब लक्षणों से सम्पन्न, सब अङ्गों से सुशोभित,

The venerable guru, O supreme Mistress, is of clean attire, charming, endowed with all auspicious marks, graceful in every limb,

Word by wordपदार्थ

श्रीगुरुः (śrīguruḥ)the venerable guruश्रीगुरुपरमेशानि (parameśāni)O supreme Mistressहे परमेशानिशुद्धवेशः (śuddhaveśaḥ)of clean attireशुद्ध वेश वालेमनोहरः (manoharaḥ)charmingमनोहरसर्वलक्षणसम्पन्नः (sarvalakṣaṇasampannaḥ)endowed with all auspicious marksसब लक्षणों से सम्पन्नसर्वावयवशोभितः (sarvāvayavaśobhitaḥ)graceful in every limbसब अवयवों से शोभित

३९ सर्वागमार्थतत्त्वज्ञः सर्वमन्त्रविधानवित् । लोकसम्मोहनकरो देववत् प्रियदर्शनः ॥ ३९॥

sarvāgamārthatattvajñaḥ sarvamantravidhānavit | lokasammohanakaro devavat priyadarśanaḥ ||

· हिन्दी

सब आगमों के अर्थ और तत्त्व को जानने वाले, सब मन्त्रों के विधान को जानने वाले, लोक को मोहित करने वाले, देवता के समान प्रियदर्शन,

knowing the essential meaning of all Āgamas, knowing the procedure of all mantras, enchanting the world, pleasing to behold like a god,

Word by wordपदार्थ

सर्वागमार्थतत्त्वज्ञः (sarvāgamārthatattvajñaḥ)knowing the essential meaning of all Āgamasसब आगमों के अर्थ का तत्त्व जानने वालेसर्वमन्त्रविधानवित् (sarvamantravidhānavit)knowing the procedure of all mantrasसब मन्त्रों के विधान के ज्ञातालोकसम्मोहनकरः (lokasammohanakaraḥ)enchanting the worldलोक को मोहित करने वालेदेववत् प्रियदर्शनः (devavat priyadarśanaḥ)pleasing to behold like a godदेव की तरह प्रियदर्शन

४० सुमुखः सुलभः स्वच्छो भ्रमसंशयनाशकः । इङ्गिताकारवित् प्राज्ञ ऊहापोहविदुज्ज्वलः ॥ ४०॥

sumukhaḥ sulabhaḥ svaccho bhramasaṃśayanāśakaḥ | iṅgitākāravit prājña ūhāpohavidujjvalaḥ ||

· हिन्दी

प्रसन्नमुख, सुलभ, स्वच्छ, भ्रम और संशय के नाशक, सङ्केत और आकार को समझने वाले, प्राज्ञ, ऊहापोह में निपुण, उज्ज्वल,

of pleasant countenance, easy of access, clean, a destroyer of confusion and doubt, reading gestures and expressions, wise, skilled in reasoning for and against, radiant,

Word by wordपदार्थ

सुमुखः (sumukhaḥ)of pleasant countenanceसुमुखसुलभः (sulabhaḥ)easy of accessसुलभस्वच्छः (svacchaḥ)cleanस्वच्छभ्रमसंशयनाशकः (bhramasaṃśayanāśakaḥ)destroyer of confusion and doubtभ्रम और संशय के नाशकइङ्गिताकारवित् (iṅgitākāravit)reading gestures and expressionsसंकेत और आकार को जानने वालेप्राज्ञः (prājñaḥ)wiseप्राज्ञऊहापोहवित् (ūhāpohavit)skilled in reasoning for and againstऊहापोह (तर्क-वितर्क) जानने वालेउज्ज्वलः (ujjvalaḥ)radiantउज्ज्वल

४१ अन्तर्लक्ष्यो बहिर्दृष्टिः सर्वज्ञो देशकालवित् । आज्ञासिद्धिस्त्रिकालज्ञो निग्रहानुग्रहक्षमः ॥ ४१॥

antarlakṣyo bahirdṛṣṭiḥ sarvajño deśakālavit | ājñāsiddhistrikālajño nigrahānugrahakṣamaḥ ||

· हिन्दी

भीतर लक्ष्य और बाहर दृष्टि वाले, सर्वज्ञ, देश और काल को जानने वाले, जिनकी आज्ञा सिद्ध होती है, त्रिकालज्ञ, निग्रह और अनुग्रह में समर्थ,

with aim turned within and gaze turned without, all-knowing, knowing place and time, whose command is effective, knowing the three times, able both to punish and to bless,

Word by wordपदार्थ

अन्तर्लक्ष्यः (antarlakṣyaḥ)with aim turned withinअन्तर्लक्ष्य वालेबहिर्दृष्टिः (bahirdṛṣṭiḥ)with gaze turned withoutबाहर दृष्टि वालेसर्वज्ञः (sarvajñaḥ)all-knowingसर्वज्ञदेशकालवित् (deśakālavit)knowing place and timeदेश-काल के ज्ञाताआज्ञासिद्धिः (ājñāsiddhiḥ)whose command is effectiveआज्ञासिद्धत्रिकालज्ञः (trikālajñaḥ)knowing the three timesत्रिकालज्ञनिग्रहानुग्रहक्षमः (nigrahānugrahakṣamaḥ)able to punish and to blessनिग्रह और अनुग्रह में समर्थ

४२ वेधको बोधकः शान्तः सर्वजीवदयापरः । स्वाधीनेन्द्रियसञ्चारषड्वर्गविजयक्षमः ॥ ४२॥

vedhako bodhakaḥ śāntaḥ sarvajīvadayāparaḥ | svādhīnendriyasañcāraṣaḍvargavijayakṣamaḥ ||

· हिन्दी

वेधक, बोधक, शान्त, सब जीवों पर दया करने वाले, जिनकी इन्द्रियों की गति उनके वश में है, षड्वर्ग (काम आदि छह शत्रुओं) को जीतने में समर्थ,

the piercer, the awakener, tranquil, compassionate to all living beings, with the movement of his senses under his control, able to conquer the six enemies,

Word by wordपदार्थ

वेधकः (vedhakaḥ)the piercerवेधकबोधकः (bodhakaḥ)the awakenerबोधकशान्तः (śāntaḥ)tranquilशान्तसर्वजीवदयापरः (sarvajīvadayāparaḥ)compassionate to all living beingsसब जीवों पर दया करने वालेस्वाधीनेन्द्रियसञ्चारः (svādhīnendriyasañcāraḥ)with the movement of his senses under his controlइन्द्रियों का संचार अपने अधीन रखने वालेषड्वर्गविजयक्षमः (ṣaḍvargavijayakṣamaḥ)able to conquer the six enemiesषड्वर्ग (छह शत्रुओं) को जीतने में समर्थ

४३ अग्रगण्योऽतिगम्भीरः पात्रापात्रविशेषवित् । शिवविष्णुसमः साधुर्मन्ददर्शनदूषकः ॥ ४३॥

agragaṇyo'tigambhīraḥ pātrāpātraviśeṣavit | śivaviṣṇusamaḥ sādhurmandadarśanadūṣakaḥ ||

· हिन्दी

अग्रगण्य, अति गम्भीर, पात्र और अपात्र का भेद जानने वाले, शिव और विष्णु के समान, साधु, मन्द दृष्टि (हीन मतों) के निन्दक,

foremost, very profound, discerning the fit from the unfit, equal to Śiva and Viṣṇu, virtuous, a censurer of dull views,

Word by wordपदार्थ

अग्रगण्यः (agragaṇyaḥ)foremostअग्रगण्यअतिगम्भीरः (atigambhīraḥ)very profoundअति गम्भीरपात्रापात्रविशेषवित् (pātrāpātraviśeṣavit)discerning the fit from the unfitपात्र-अपात्र का भेद जानने वालेशिवविष्णुसमः (śivaviṣṇusamaḥ)equal to Śiva and Viṣṇuशिव और विष्णु के समानसाधुः (sādhuḥ)virtuousसाधुमन्ददर्शनदूषकः (mandadarśanadūṣakaḥ)a censurer of dull viewsमन्द दर्शनों के दूषक

४४ निर्मलो नित्यसन्तुष्टः स्वतन्त्रो मन्त्रशक्तिमान् । सद्भक्तवत्सलो धीरः कृपालुः स्मितपूर्णवाक् ॥ ४४॥

nirmalo nityasantuṣṭaḥ svatantro mantraśaktimān | sadbhaktavatsalo dhīraḥ kṛpāluḥ smitapūrṇavāk ||

· हिन्दी

निर्मल, नित्य सन्तुष्ट, स्वतन्त्र, मन्त्रशक्ति से सम्पन्न, सद्भक्तों पर वात्सल्य रखने वाले, धीर, कृपालु, मुस्कान से पूर्ण वाणी वाले,

stainless, ever content, independent, possessed of mantra-śakti, fond of true devotees, steadfast, gracious, whose speech is full of smiles,

Word by wordपदार्थ

निर्मलः (nirmalaḥ)stainlessनिर्मलनित्यसन्तुष्टः (nityasantuṣṭaḥ)ever contentनित्य सन्तुष्टस्वतन्त्रः (svatantraḥ)independentस्वतन्त्रमन्त्रशक्तिमान् (mantraśaktimān)possessed of mantra-śaktiमन्त्र-शक्ति वालेसद्भक्तवत्सलः (sadbhaktavatsalaḥ)fond of true devoteesसद्भक्तों पर वत्सलधीरः (dhīraḥ)steadfastधीरकृपालुः (kṛpāluḥ)graciousकृपालुस्मितपूर्णवाक् (smitapūrṇavāk)whose speech is full of smilesमुस्कान से पूर्ण वाणी वाले

४५ भक्तप्रियः सदोदारो गम्भीरः शिष्टसाधकः । स्वेष्टदेवगुरुज्येष्ठवनितापूजनोत्सुकः ॥ ४५॥

bhaktapriyaḥ sadodāro gambhīraḥ śiṣṭasādhakaḥ | sveṣṭadevagurujyeṣṭhavanitāpūjanotsukaḥ ||

· हिन्दी

भक्तों के प्रिय, सदा उदार, गम्भीर, शिष्टों को सिद्धि दिलाने वाले, अपने इष्टदेव, गुरु, ज्येष्ठ और स्त्रियों के पूजन में उत्सुक,

dear to devotees, ever generous, profound, one who brings the disciplined to attainment, eager to worship his chosen deity, the guru, elders and women,

Word by wordपदार्थ

भक्तप्रियः (bhaktapriyaḥ)dear to devoteesभक्तों के प्रियसदोदारः (sadodāraḥ)ever generousसदा उदारगम्भीरः (gambhīraḥ)profoundगम्भीरशिष्टसाधकः (śiṣṭasādhakaḥ)an accomplisher of the disciplinedशिष्टों को सिद्धि देने वालेस्वेष्टदेवगुरुज्येष्ठवनितापूजनोत्सुकः (sveṣṭadevagurujyeṣṭhavanitāpūjanotsukaḥ)eager to worship his chosen deity, the guru, elders and womenअपने इष्टदेव, गुरु, ज्येष्ठ, स्त्रियों की पूजा में उत्सुक

४६ नित्ये नैमित्तिके काम्ये रतः कर्मण्यनिन्दिते । रागद्वेषभयक्लेशदम्भाहङ्कारवर्जितः ॥ ४६॥

nitye naimittike kāmye rataḥ karmaṇyanindite | rāgadveṣabhayakleśadambhāhaṅkāravarjitaḥ ||

· हिन्दी

नित्य, नैमित्तिक और काम्य अनिन्दित कर्मों में रत, राग, द्वेष, भय, क्लेश, दम्भ और अहङ्कार से रहित,

devoted to blameless rites, obligatory, occasional and optional, free from passion, hatred, fear, affliction, hypocrisy and egotism,

Word by wordपदार्थ

नित्ये नैमित्तिके काम्ये (nitye naimittike kāmye)in obligatory, occasional and optionalनित्य, नैमित्तिक, काम्यरतः कर्मण्यनिन्दिते (rataḥ karmaṇyanindite)devoted to blameless ritesअनिन्दित कर्म में रतरागद्वेषभयक्लेशदम्भाहङ्कारवर्जितः (rāgadveṣabhayakleśadambhāhaṅkāravarjitaḥ)free from passion, hatred, fear, affliction, hypocrisy and egotismराग, द्वेष, भय, क्लेश, दम्भ, अहंकार से रहित

४७ स्वविद्यानुष्ठानरतो धर्मादीनामुपार्जकः । यदृच्छालाभसन्तुष्टो गुणदोषविभेदकः ॥ ४७॥

svavidyānuṣṭhānarato dharmādīnāmupārjakaḥ | yadṛcchālābhasantuṣṭo guṇadoṣavibhedakaḥ ||

· हिन्दी

अपनी विद्या के अनुष्ठान में रत, धर्म आदि पुरुषार्थों का उपार्जन करने वाले, यदृच्छा से प्राप्त लाभ में सन्तुष्ट, गुण और दोष का भेद करने वाले,

devoted to the practice of his own vidyā, an acquirer of dharma and the other aims of life, content with what comes unsought, distinguishing merit from fault,

Word by wordपदार्थ

स्वविद्यानुष्ठानरतः (svavidyānuṣṭhānarataḥ)devoted to the practice of his own vidyāअपनी विद्या के अनुष्ठान में रतधर्मादीनामुपार्जकः (dharmādīnāmupārjakaḥ)an acquirer of dharma and the other aimsधर्म आदि के उपार्जकयदृच्छालाभसन्तुष्टः (yadṛcchālābhasantuṣṭaḥ)content with what comes unsoughtयदृच्छा-लाभ से सन्तुष्टगुणदोषविभेदकः (guṇadoṣavibhedakaḥ)distinguishing merit from faultगुण-दोष का भेद करने वाले

४८ स्त्रीधनादिष्वनासक्तो दुःसङ्गव्यसनादिषु । सर्वाहम्भावसंयुक्तो निर्द्वन्द्वो नियतव्रतः ॥ ४८॥

strīdhanādiṣvanāsakto duḥsaṅgavyasanādiṣu | sarvāhambhāvasaṃyukto nirdvandvo niyatavrataḥ ||

· हिन्दी

स्त्री, धन आदि में तथा कुसङ्ग, व्यसन आदि में अनासक्त, "सब कुछ मैं ही हूँ" इस भाव से युक्त, द्वन्द्वरहित, नियत व्रत वाले,

unattached to women, wealth and the like, to bad company, vices and the like, possessed of the sense that he is all, beyond the pairs of opposites, fixed in his vows,

Word by wordपदार्थ

स्त्रीधनादिषु (strīdhanādiṣu)to women, wealth and the likeस्त्री, धन आदि मेंअनासक्तः (anāsaktaḥ)unattachedअनासक्तदुःसङ्गव्यसनादिषु (duḥsaṅgavyasanādiṣu)to bad company, vices and the likeदुःसंग, व्यसन आदि मेंसर्वाहम्भावसंयुक्तः (sarvāhambhāvasaṃyuktaḥ)possessed of the sense that he is all"सब मैं हूँ" इस भाव से युक्तनिर्द्वन्द्वः (nirdvandvaḥ)beyond the pairs of oppositesनिर्द्वन्द्वनियतव्रतः (niyatavrataḥ)fixed in his vowsनियत व्रत वाले

४९ अलोलुपो ह्यसङ्कल्पपक्षपाती विचक्षणः । वित्तविद्यादिभिर्मन्त्रयन्त्रतन्त्राद्यविक्रयी ॥ ४९॥

alolupo hyasaṅkalpapakṣapātī vicakṣaṇaḥ | vittavidyādibhirmantrayantratantrādyavikrayī ||

· हिन्दी

लोभरहित, सङ्कल्पहीनता के पक्षपाती, विचक्षण, धन, विद्या आदि के बदले मन्त्र, यन्त्र, तन्त्र आदि को न बेचने वाले,

not covetous, partial to freedom from resolves, discerning, not selling mantra, yantra, tantra and the rest for money, learning or anything else,

Word by wordपदार्थ

अलोलुपः (alolupaḥ)not covetousअलोलुपहि (hi)indeedहीअसङ्कल्पपक्षपाती (asaṅkalpapakṣapātī)partial to freedom from resolvesसंकल्प-रहितता के पक्षपातीविचक्षणः (vicakṣaṇaḥ)discerningविचक्षणवित्तविद्यादिभिः (vittavidyādibhiḥ)for money, learning and the likeधन, विद्या आदि के लिएमन्त्रयन्त्रतन्त्राद्यविक्रयी (mantrayantratantrādyavikrayī)not selling mantra, yantra, tantra and the restमन्त्र, यन्त्र, तन्त्र आदि न बेचने वाले

५० निःसङ्गो निर्विकल्पश्च निर्णीतार्थोऽतिधार्मिकः । तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनो निरपेक्षो निरामयः । इत्यादिलक्षणोपेतः श्रीगुरुः कथितः प्रिये ॥ ५०॥

niḥsaṅgo nirvikalpaśca nirṇītārtho'tidhārmikaḥ | tulyanindāstutirmauno nirapekṣo nirāmayaḥ | ityādilakṣaṇopetaḥ śrīguruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

निःसङ्ग और निर्विकल्प, निश्चित अर्थ वाले, अति धार्मिक, निन्दा और स्तुति में समान, मौनी, निरपेक्ष, नीरोग — इत्यादि लक्षणों से युक्त श्रीगुरु कहे गए हैं, हे प्रिये!

without attachment and without mental constructs, of settled understanding, exceedingly righteous, equal to blame and praise, silent, without expectation, free from disease — one possessed of such characteristics is declared the venerable guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

निःसङ्गः (niḥsaṅgaḥ)without attachmentनिःसंगनिर्विकल्पश्च (nirvikalpaśca)and without mental constructsऔर निर्विकल्पनिर्णीतार्थः (nirṇītārthaḥ)of settled understandingनिर्णीत अर्थ वालेअतिधार्मिकः (atidhārmikaḥ)exceedingly righteousअति धार्मिकतुल्यनिन्दास्तुतिः (tulyanindāstutiḥ)equal to blame and praiseनिन्दा-स्तुति में समानमौनः (maunaḥ)silentमौनीनिरपेक्षः (nirapekṣaḥ)without expectationनिरपेक्षनिरामयः (nirāmayaḥ)free from diseaseनिरामय (रोग-रहित)इत्यादिलक्षणोपेतः (ityādilakṣaṇopetaḥ)possessed of such characteristicsइत्यादि लक्षणों से युक्तश्रीगुरुः कथितः प्रिये (śrīguruḥ kathitaḥ priye)is the venerable guru declared, O belovedश्रीगुरु कहे गए हैं, हे प्रिये

५१ यः शिवः सर्वगः सूक्ष्मश्चोन्मना निष्कलोऽव्ययः । व्योमाकारो ह्यजोऽनन्तः स कथं पूज्यते प्रिये ॥ ५१॥

yaḥ śivaḥ sarvagaḥ sūkṣmaśconmanā niṣkalo'vyayaḥ | vyomākāro hyajo'nantaḥ sa kathaṃ pūjyate priye ||

· हिन्दी

जो शिव सर्वव्यापी, सूक्ष्म, उन्मना, निष्कल, अव्यय, आकाश-रूप, अज और अनन्त हैं, उनकी पूजा कैसे हो, हे प्रिये?

He who is Śiva — all-pervading, subtle, beyond mind, without parts, imperishable, of the form of space, unborn and infinite — how is he to be worshipped, O beloved?

Word by wordपदार्थ

यः शिवः (yaḥ śivaḥ)he who is Śivaजो शिवसर्वगः (sarvagaḥ)all-pervadingसर्वगतसूक्ष्मश्च (sūkṣmaśca)and subtleऔर सूक्ष्मउन्मनाः (unmanāḥ)beyond mindउन्मना (मन से परे)निष्कलः (niṣkalaḥ)without partsनिष्कलअव्ययः (avyayaḥ)imperishableअव्ययव्योमाकारः (vyomākāraḥ)of the form of spaceव्योम-आकारहि अजोऽनन्तः (hi ajo'nantaḥ)indeed unborn and infiniteअज और अनन्तस कथं पूज्यते प्रिये (sa kathaṃ pūjyate priye)how is he to be worshipped, O belovedवह कैसे पूजा जाए, हे प्रिये

५२ अत एव शिवः साक्षाद्गुरुरूपं समाश्रितः । भक्त्या सम्पूजितो देवि भुक्तिं मुक्तिं प्रयच्छति ॥ ५२॥

ata eva śivaḥ sākṣādgururūpaṃ samāśritaḥ | bhaktyā sampūjito devi bhuktiṃ muktiṃ prayacchati ||

· हिन्दी

इसीलिए साक्षात् शिव ने गुरु का रूप धारण किया है; भक्ति से पूजित होकर, हे देवि! वे भुक्ति और मुक्ति प्रदान करते हैं।

For this very reason Śiva himself has assumed the form of the guru; worshipped with devotion, O Devī, he bestows enjoyment and liberation.

Word by wordपदार्थ

अत एव (ata eva)for this very reasonइसीलिएशिवः साक्षात् (śivaḥ sākṣāt)Śiva himselfशिव साक्षात्गुरुरूपं समाश्रितः (gururūpaṃ samāśritaḥ)has taken refuge in the form of the guruगुरु-रूप का आश्रय लिए हैंभक्त्या सम्पूजितः (bhaktyā sampūjitaḥ)worshipped with devotionभक्ति से सम्पूजितदेवि (devi)O Devīहे देविभुक्तिं मुक्तिं प्रयच्छति (bhuktiṃ muktiṃ prayacchati)he bestows enjoyment and liberationभुक्ति और मुक्ति देते हैं

५३ शिवोऽहं नाकृतिर्देवि नरदृग्गोचरो नहि । तस्मात् श्रीगुरुरूपेण शिष्यान् रक्षति धार्मिकान् ॥ ५३॥

śivo'haṃ nākṛtirdevi naradṛggocaro nahi | tasmāt śrīgururūpeṇa śiṣyān rakṣati dhārmikān ||

· हिन्दी

मैं शिव आकृतिरहित हूँ, हे देवि! मनुष्यों की दृष्टि का विषय नहीं हूँ; इसलिए श्रीगुरु के रूप से वह धार्मिक शिष्यों की रक्षा करता है।

I am Śiva, formless, O Devī, not within the range of human sight; therefore in the form of the venerable guru he protects righteous disciples.

Word by wordपदार्थ

शिवोऽहं (śivo'haṃ)I am Śivaमैं शिव हूँनाकृतिः (nākṛtiḥ)without formआकृति-रहितदेवि (devi)O Devīहे देविनरदृग्गोचरो नहि (naradṛggocaro nahi)not within the range of human sightमनुष्य की दृष्टि का विषय नहींतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएश्रीगुरुरूपेण (śrīgururūpeṇa)in the form of the venerable guruश्रीगुरु-रूप सेशिष्यान् रक्षति धार्मिकान् (śiṣyān rakṣati dhārmikān)he protects righteous disciplesधार्मिक शिष्यों की रक्षा करता हूँ

५४ मनुष्यचर्मणा बद्धः साक्षात् परशिवः स्वयम् । सच्छिष्यानुग्रहार्थाय गूढं पर्यटति क्षितौ ॥ ५४॥

manuṣyacarmaṇā baddhaḥ sākṣāt paraśivaḥ svayam | sacchiṣyānugrahārthāya gūḍhaṃ paryaṭati kṣitau ||

· हिन्दी

मनुष्य की त्वचा में बँधे हुए साक्षात् परशिव स्वयं सच्छिष्यों पर अनुग्रह करने के लिए गुप्त रूप से पृथ्वी पर विचरते हैं।

Bound in human skin, the supreme Śiva himself in person wanders the earth in disguise for the sake of favouring good disciples.

Word by wordपदार्थ

मनुष्यचर्मणा बद्धः (manuṣyacarmaṇā baddhaḥ)bound in human skinमनुष्य-चर्म से बद्धसाक्षात् परशिवः स्वयम् (sākṣāt paraśivaḥ svayam)the supreme Śiva himself in personसाक्षात् परशिव स्वयंसच्छिष्यानुग्रहार्थाय (sacchiṣyānugrahārthāya)for the sake of favouring good disciplesसच्छिष्यों के अनुग्रह के लिएगूढं पर्यटति क्षितौ (gūḍhaṃ paryaṭati kṣitau)wanders the earth in disguiseगुप्त रूप से पृथ्वी पर विचरते हैं

५५ सद्भक्तरक्षणायैव निराकारोऽपि साकृतिः । शिवः कृपानिधिर्लोके संसारीव हि चेष्टते ॥ ५५॥

sadbhaktarakṣaṇāyaiva nirākāro'pi sākṛtiḥ | śivaḥ kṛpānidhirloke saṃsārīva hi ceṣṭate ||

· हिन्दी

सद्भक्तों की रक्षा के लिए ही कृपानिधि शिव निराकार होते हुए भी आकार धारण करते हैं और लोक में संसारी की भाँति आचरण करते हैं।

Solely to protect true devotees, Śiva, the treasury of grace, though formless assumes a form and behaves in the world as if he were a worldly man.

Word by wordपदार्थ

सद्भक्तरक्षणायैव (sadbhaktarakṣaṇāyaiva)solely to protect true devoteesसद्भक्तों की रक्षा के लिए हीनिराकारोऽपि (nirākāro'pi)though formlessनिराकार होकर भीसाकृतिः (sākṛtiḥ)assumes a formसाकारशिवः कृपानिधिः (śivaḥ kṛpānidhiḥ)Śiva, the treasury of graceशिव, कृपानिधिलोके (loke)in the worldलोक मेंसंसारीव हि चेष्टते (saṃsārīva hi ceṣṭate)behaves as if a worldly manसंसारी की तरह व्यवहार करते हैं

५६ ललाटलोचनं चान्द्रीं कलामपि च दोर्द्दयम् । अन्तर्धाय च वर्तेयं गुरुरूपो महीतले ॥ ५६॥

lalāṭalocanaṃ cāndrīṃ kalāmapi ca dorddayam | antardhāya ca varteyaṃ gururūpo mahītale ||

· हिन्दी

ललाट के नेत्र, चन्द्रकला और दो भुजाओं को छिपाकर मैं गुरु के रूप में पृथ्वी पर विचरता हूँ।

Having concealed the eye on my forehead, the digit of the moon and the pair of my arms, I abide on the earth in the form of the guru.

Word by wordपदार्थ

ललाटलोचनं (lalāṭalocanaṃ)the eye on the foreheadललाट का नेत्रचान्द्रीं कलाम् (cāndrīṃ kalām)the digit of the moonचन्द्र-कलाअपि च दोर्द्दयम् (api ca dorddayam)and also the pair of armsऔर दो भुजाएँ भीअन्तर्धाय (antardhāya)having concealedछिपाकरच वर्तेयं (ca varteyaṃ)I abideमैं रहता हूँगुरुरूपः (gururūpaḥ)in the form of the guruगुरु-रूपमहीतले (mahītale)on the surface of the earthपृथ्वी पर

५७ अत्रिनेत्रः शिवः साक्षादचतुर्बाहुरच्युतः । अचतुर्वदनो ब्रह्मा श्रीगुरुः कथितः प्रिये ॥ ५७॥

atrinetraḥ śivaḥ sākṣādacaturbāhuracyutaḥ | acaturvadano brahmā śrīguruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

तीन नेत्रों से रहित साक्षात् शिव, चार भुजाओं से रहित विष्णु, चार मुखों से रहित ब्रह्मा — ऐसे श्रीगुरु कहे गए हैं, हे प्रिये!

Śiva himself without his third eye, Viṣṇu without his four arms, Brahmā without his four faces — such is the venerable guru declared, O beloved.

Word by wordपदार्थ

अत्रिनेत्रः शिवः साक्षात् (atrinetraḥ śivaḥ sākṣāt)Śiva himself without his third eyeबिना तीसरे नेत्र के साक्षात् शिवअचतुर्बाहुः अच्युतः (acaturbāhuḥ acyutaḥ)Viṣṇu without his four armsबिना चार भुजाओं के अच्युत (विष्णु)अचतुर्वदनो ब्रह्मा (acaturvadano brahmā)Brahmā without his four facesबिना चार मुखों के ब्रह्माश्रीगुरुः कथितः प्रिये (śrīguruḥ kathitaḥ priye)is the venerable guru declared, O belovedश्रीगुरु कहे गए हैं, हे प्रिये

५८ नरवद्दृश्यते लोके श्रीगुरुः पापकर्मणा । शिववद् दृश्यते लोके भवानि पुण्यकर्मणा ॥ ५८॥

naravaddṛśyate loke śrīguruḥ pāpakarmaṇā | śivavad dṛśyate loke bhavāni puṇyakarmaṇā ||

· हिन्दी

पापकर्मी को श्रीगुरु लोक में मनुष्य के समान दिखाई देते हैं, और पुण्यकर्मी को, हे भवानि! शिव के समान दिखाई देते हैं।

The venerable guru is seen in the world as a man by one of sinful deeds, and as Śiva, O Bhavānī, by one of meritorious deeds.

Word by wordपदार्थ

नरवद्दृश्यते लोके (naravaddṛśyate loke)is seen in the world as a manलोक में मनुष्य की तरह दिखते हैंश्रीगुरुः (śrīguruḥ)the venerable guruश्रीगुरुपापकर्मणा (pāpakarmaṇā)by one of sinful deedsपापकर्मी कोशिववद् दृश्यते लोके (śivavad dṛśyate loke)is seen in the world as Śivaलोक में शिव की तरह दिखते हैंभवानि (bhavāni)O Bhavānīहे भवानिपुण्यकर्मणा (puṇyakarmaṇā)by one of meritorious deedsपुण्यकर्मी को

५९ श्रीगुरुं परमं तत्त्वं तिष्ठन्तं चक्षुरग्रतः । मन्दभाग्या न पश्यन्ति ह्यन्धाः सूर्यमिवोदितम् ॥ ५९॥

śrīguruṃ paramaṃ tattvaṃ tiṣṭhantaṃ cakṣuragrataḥ | mandabhāgyā na paśyanti hyandhāḥ sūryamivoditam ||

· हिन्दी

मन्दभागी लोग अपने नेत्रों के सामने खड़े परम तत्त्व श्रीगुरु को नहीं देखते, जैसे अन्धे उदित सूर्य को नहीं देखते।

The unfortunate do not see the venerable guru, the supreme reality, standing before their very eyes, as the blind do not see the risen sun.

Word by wordपदार्थ

श्रीगुरुं परमं तत्त्वं (śrīguruṃ paramaṃ tattvaṃ)the venerable guru, the supreme realityश्रीगुरु परम तत्त्वतिष्ठन्तं चक्षुरग्रतः (tiṣṭhantaṃ cakṣuragrataḥ)standing before their eyesआँखों के सामने खड़ेमन्दभाग्या न पश्यन्ति (mandabhāgyā na paśyanti)the unfortunate do not seeमन्दभाग्य नहीं देखतेहि अन्धाः सूर्यमिवोदितम् (hi andhāḥ sūryamivoditam)as the blind do not see the risen sunजैसे अन्धे उदित सूर्य को

६० गुरुः सदाशिवः साक्षात् सत्यमेव न संशयः । शिव एव गुरुर्नो चेद्भुक्तिं मुक्तिं ददाति कः ॥ ६०॥

guruḥ sadāśivaḥ sākṣāt satyameva na saṃśayaḥ | śiva eva gururno cedbhuktiṃ muktiṃ dadāti kaḥ ||

· हिन्दी

गुरु साक्षात् सदाशिव हैं; यह सत्य है, इसमें संशय नहीं। यदि गुरु शिव ही न होते तो भुक्ति और मुक्ति कौन देता?

The guru is Sadāśiva himself; this is the truth, there is no doubt. If the guru were not Śiva himself, who would give enjoyment and liberation?

Word by wordपदार्थ

गुरुः सदाशिवः साक्षात् (guruḥ sadāśivaḥ sākṣāt)the guru is Sadāśiva himselfगुरु साक्षात् सदाशिव हैंसत्यमेव न संशयः (satyameva na saṃśayaḥ)this is the truth, there is no doubtयह सत्य ही है, सन्देह नहींशिव एव गुरुर्नो चेत् (śiva eva gururno cet)if the guru were not Śiva himselfयदि गुरु शिव ही न होंभुक्तिं मुक्तिं ददाति कः (bhuktiṃ muktiṃ dadāti kaḥ)who would give enjoyment and liberationतो भुक्ति-मुक्ति कौन दे?

६१ सदाशिवस्य देवस्य श्रीगुरोरपि पार्वति । उभयोरन्तरं नास्ति यः करोति स पातकी ॥ ६१॥

sadāśivasya devasya śrīgurorapi pārvati | ubhayorantaraṃ nāsti yaḥ karoti sa pātakī ||

· हिन्दी

देव सदाशिव और श्रीगुरु में, हे पार्वति! कोई अन्तर नहीं है; जो दोनों में भेद करता है वह पातकी है।

Between the god Sadāśiva and the venerable guru, O Pārvatī, there is no difference; he who makes a difference between the two is a sinner.

Word by wordपदार्थ

सदाशिवस्य देवस्य (sadāśivasya devasya)between the god Sadāśivaसदाशिव देव केश्रीगुरोरपि (śrīgurorapi)and the venerable guruऔर श्रीगुरु केपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतिउभयोरन्तरं नास्ति (ubhayorantaraṃ nāsti)there is no difference between the twoदोनों में अन्तर नहींयः करोति स पातकी (yaḥ karoti sa pātakī)he who makes one is a sinnerजो (अन्तर) करता है वह पातकी है

६२ देशिकाकृतिमास्थाय पशोः पाशानशेषतः । छित्त्वा परं पदं देवि नयत्येनमतो गुरुः ॥ ६२॥

deśikākṛtimāsthāya paśoḥ pāśānaśeṣataḥ | chittvā paraṃ padaṃ devi nayatyenamato guruḥ ||

· हिन्दी

देशिक का रूप धारण कर पशु के समस्त पाशों को काटकर, हे देवि! वह उसे परम पद तक ले जाता है; इसीलिए वह गुरु है।

Having assumed the form of the preceptor and cut away all the bonds of the paśu, he leads him to the supreme state, O Devī; hence he is called guru.

Word by wordपदार्थ

देशिकाकृतिमास्थाय (deśikākṛtimāsthāya)having assumed the form of the preceptorदेशिक (गुरु) की आकृति धारण करपशोः पाशान् अशेषतः (paśoḥ pāśān aśeṣataḥ)all the bonds of the paśuपशु के पाशों को पूर्णतःछित्त्वा (chittvā)having cutकाटकरपरं पदं देवि (paraṃ padaṃ devi)to the supreme state, O Devīपरम पद को, हे देविनयत्येनम् (nayatyenam)leads himइसे ले जाते हैंअतो गुरुः (ato guruḥ)hence he is the guruइसलिए गुरु हैं

६३ सर्वानुग्रहकर्तृत्वादीश्वरः करुणानिधिः । आचार्यरूपमास्थाय दीक्षया मोक्षयेत् पशून् ॥ ६३॥

sarvānugrahakartṛtvādīśvaraḥ karuṇānidhiḥ | ācāryarūpamāsthāya dīkṣayā mokṣayet paśūn ||

· हिन्दी

सब पर अनुग्रह करने के कारण करुणानिधि ईश्वर आचार्य का रूप धारण कर दीक्षा द्वारा पशुओं को मुक्त करते हैं।

Because he bestows grace on all, the Lord, the treasury of compassion, having assumed the form of the ācārya, liberates the paśus by dīkṣā.

Word by wordपदार्थ

सर्वानुग्रहकर्तृत्वात् (sarvānugrahakartṛtvāt)because he bestows grace on allसब पर अनुग्रह करने सेईश्वरः करुणानिधिः (īśvaraḥ karuṇānidhiḥ)the Lord, treasury of compassionईश्वर, करुणानिधिआचार्यरूपमास्थाय (ācāryarūpamāsthāya)having assumed the form of the ācāryaआचार्य-रूप धारण करदीक्षया मोक्षयेत् पशून् (dīkṣayā mokṣayet paśūn)liberates the paśus by dīkṣāदीक्षा से पशुओं को मुक्त करते हैं

६४ यथा घटश्च कलसः कुम्भश्चैकार्थवाचकः । तथा देवश्च मन्त्रश्च गुरुश्चैकार्थ उच्यते ॥ ६४॥

yathā ghaṭaśca kalasaḥ kumbhaścaikārthavācakaḥ | tathā devaśca mantraśca guruścaikārtha ucyate ||

· हिन्दी

जैसे घट, कलश और कुम्भ एक ही अर्थ के वाचक हैं, वैसे ही देवता, मन्त्र और गुरु एक ही अर्थ वाले कहे जाते हैं।

As ghaṭa, kalaśa and kumbha all denote one and the same thing (a pot), so deity, mantra and guru are said to be one and the same.

Word by wordपदार्थ

यथा घटश्च कलसः कुम्भश्च (yathā ghaṭaśca kalasaḥ kumbhaśca)as ghaṭa, kalaśa and kumbhaजैसे घट, कलश और कुम्भएकार्थवाचकः (ekārthavācakaḥ)denote one and the same thingएक अर्थ के वाचक हैंतथा देवश्च मन्त्रश्च गुरुश्च (tathā devaśca mantraśca guruśca)so deity, mantra and guruवैसे देव, मन्त्र और गुरुएकार्थ उच्यते (ekārtha ucyate)are said to be one and the sameएक अर्थ कहे जाते हैं

६५ यथा देवस्तथा मन्त्रो यथा मन्त्रस्तथा गुरुः । देवमन्त्रगुरूणाञ्च पूजया सदृशं फलम् ॥ ६५॥

yathā devastathā mantro yathā mantrastathā guruḥ | devamantragurūṇāñca pūjayā sadṛśaṃ phalam ||

· हिन्दी

जैसे देवता वैसे मन्त्र, जैसे मन्त्र वैसे गुरु; देवता, मन्त्र और गुरु की पूजा का फल समान है।

As is the deity, so is the mantra; as is the mantra, so is the guru; the fruit of worshipping deity, mantra and guru is the same.

Word by wordपदार्थ

यथा देवस्तथा मन्त्रः (yathā devastathā mantraḥ)as is the deity, so is the mantraजैसे देव वैसे मन्त्रयथा मन्त्रस्तथा गुरुः (yathā mantrastathā guruḥ)as is the mantra, so is the guruजैसे मन्त्र वैसे गुरुदेवमन्त्रगुरूणाञ्च (devamantragurūṇāñca)and of deity, mantra and guruऔर देव, मन्त्र, गुरु कीपूजया सदृशं फलम् (pūjayā sadṛśaṃ phalam)the fruit of worship is the sameपूजा का फल समान है

६६ शिवरूपं समास्थाय पूजां गृह्णामि पार्वति । गुरुरूपं समादाय भवपाशान्निकृन्तये ॥ ६६॥

śivarūpaṃ samāsthāya pūjāṃ gṛhṇāmi pārvati | gururūpaṃ samādāya bhavapāśānnikṛntaye ||

· हिन्दी

शिव का रूप धारण कर मैं पूजा ग्रहण करता हूँ, हे पार्वति! और गुरु का रूप लेकर संसार के पाशों को काटता हूँ।

Having assumed the form of Śiva I accept worship, O Pārvatī; having taken the form of the guru I cut the bonds of worldly existence.

Word by wordपदार्थ

शिवरूपं समास्थाय (śivarūpaṃ samāsthāya)having assumed the form of Śivaशिव-रूप धारण करपूजां गृह्णामि (pūjāṃ gṛhṇāmi)I accept worshipमैं पूजा ग्रहण करता हूँपार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतिगुरुरूपं समादाय (gururūpaṃ samādāya)having taken the form of the guruगुरु-रूप धारण करभवपाशान् निकृन्तये (bhavapāśān nikṛntaye)I cut the bonds of existenceभव-पाशों को काटता हूँ

६७ सिद्धान्तसारवेत्ताहं बीजोऽहमिति बोधकृत् । अविच्छिन्नः सदा हृष्टहृदयो गुरुरुच्यते ॥ ६७॥

siddhāntasāravettāhaṃ bījo'hamiti bodhakṛt | avicchinnaḥ sadā hṛṣṭahṛdayo gururucyate ||

· हिन्दी

"मैं सिद्धान्त के सार का ज्ञाता हूँ, मैं बीज हूँ" — ऐसा बोध कराने वाला, अविच्छिन्न, सदा प्रसन्न हृदय वाला गुरु कहलाता है।

One who awakens the understanding "I am the knower of the essence of the doctrine, I am the seed", unbroken, ever glad of heart — he is called guru.

Word by wordपदार्थ

सिद्धान्तसारवेत्ताहं (siddhāntasāravettāhaṃ)I am the knower of the essence of the doctrineमैं सिद्धान्त के सार का ज्ञाता हूँबीजोऽहम् (bījo'ham)I am the seedमैं बीज हूँइति बोधकृत् (iti bodhakṛt)one who awakens thusऐसा बोध कराने वालाअविच्छिन्नः (avicchinnaḥ)unbrokenअविच्छिन्नसदा हृष्टहृदयः (sadā hṛṣṭahṛdayaḥ)ever glad of heartसदा प्रसन्न हृदयगुरुरुच्यते (gururucyate)is called guruगुरु कहलाता है

६८ यो विलङ्घ्याश्रमान् वर्णानात्मन्येव स्थितः सदा । ज्योतिर्वर्णाश्रमी योगी स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ६८॥

yo vilaṅghyāśramān varṇānātmanyeva sthitaḥ sadā | jyotirvarṇāśramī yogī sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जो आश्रमों और वर्णों को लाँघकर सदा आत्मा में ही स्थित रहता है, जिसका वर्ण और आश्रम ज्योति ही है, ऐसा योगी गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

He who, having transcended the āśramas and varṇas, abides always in the Self alone — a yogin whose varṇa and āśrama is the Light itself — he is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

यो विलङ्घ्य आश्रमान् वर्णान् (yo vilaṅghya āśramān varṇān)he who, having transcended the āśramas and varṇasजो आश्रमों और वर्णों को लाँघकरआत्मन्येव स्थितः सदा (ātmanyeva sthitaḥ sadā)abides always in the Self aloneसदा आत्मा में ही स्थित हैज्योतिर्वर्णाश्रमी योगी (jyotirvarṇāśramī yogī)a yogin whose varṇa and āśrama is the Lightज्योति ही जिसका वर्ण और आश्रम है, वह योगीस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

६९ नवाधारं षडध्वानं षोडशाधारनिर्णयम् । यो जानाति विधानेन स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ६९॥

navādhāraṃ ṣaḍadhvānaṃ ṣoḍaśādhāranirṇayam | yo jānāti vidhānena sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जो नौ आधारों, छह अध्वाओं और सोलह आधारों के निर्णय को विधिपूर्वक जानता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

He who knows according to rule the nine ādhāras, the six adhvans and the determination of the sixteen ādhāras — he is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

नवाधारं (navādhāraṃ)the nine ādhārasनौ आधारषडध्वानं (ṣaḍadhvānaṃ)the six adhvansछह अध्वाषोडशाधारनिर्णयम् (ṣoḍaśādhāranirṇayam)the determination of the sixteen ādhārasसोलह आधारों का निर्णययो जानाति विधानेन (yo jānāti vidhānena)he who knows according to ruleजो विधान से जानता हैस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

७० दृश्यं विना स्थिरा दृष्टिर्मनश्चालम्बनं विना । विनायासं स्थिरो वायुर्यस्य स्यात् स गुरुः प्रिये ॥ ७०॥

dṛśyaṃ vinā sthirā dṛṣṭirmanaścālambanaṃ vinā | vināyāsaṃ sthiro vāyuryasya syāt sa guruḥ priye ||

· हिन्दी

जिसकी दृष्टि दृश्य के बिना स्थिर हो, मन आलम्बन के बिना हो, और प्राणवायु बिना प्रयास स्थिर हो, वह गुरु है, हे प्रिये!

He whose gaze is steady without an object, whose mind is without a support, whose breath is steady without effort — he is the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

दृश्यं विना स्थिरा दृष्टिः (dṛśyaṃ vinā sthirā dṛṣṭiḥ)whose gaze is steady without an objectबिना दृश्य के स्थिर दृष्टिमनश्चालम्बनं विना (manaścālambanaṃ vinā)and whose mind is without a supportऔर बिना आलम्बन के मनविनायासं स्थिरो वायुः (vināyāsaṃ sthiro vāyuḥ)whose breath is steady without effortबिना प्रयास के स्थिर वायुयस्य स्यात् (yasya syāt)whoever has theseजिसकी होस गुरुः प्रिये (sa guruḥ priye)he is the guru, O belovedवह गुरु है, हे प्रिये

७१ यत्तु संवित्तिजननं परानन्दसमुद्भवम् । तत्तत्त्वं विदितं येन स गुरुः कुलनायिके ॥ ७१॥

yattu saṃvittijananaṃ parānandasamudbhavam | tattattvaṃ viditaṃ yena sa guruḥ kulanāyike ||

· हिन्दी

जो संवित् को उत्पन्न करने वाला और परानन्द से उद्भूत है, वह तत्त्व जिसने जान लिया, वह गुरु है, हे कुलनायिके!

That which generates consciousness and springs from supreme bliss — he by whom that reality is known is the guru, O Mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

यत्तु संवित्तिजननं (yattu saṃvittijananaṃ)that which generates consciousnessजो संवित् (चेतना) को जन्म देता हैपरानन्दसमुद्भवम् (parānandasamudbhavam)which springs from supreme blissपरानन्द से उत्पन्नतत्तत्त्वं विदितं येन (tattattvaṃ viditaṃ yena)by whom that reality is knownजिसने वह तत्त्व जानास गुरुः कुलनायिके (sa guruḥ kulanāyike)he is the guru, O Mistress of the Kulaवह गुरु है, हे कुलनायिके

७२ भूतभव्यौ तन्त्रमन्त्रौ वेत्ति यः शाक्तशाम्भवम् । वेधञ्च षड्विधं देवि स हि वेधकरो गुरुः ॥ ७२॥

bhūtabhavyau tantramantrau vetti yaḥ śāktaśāmbhavam | vedhañca ṣaḍvidhaṃ devi sa hi vedhakaro guruḥ ||

· हिन्दी

जो भूत और भविष्य के तन्त्र और मन्त्र, शाक्त और शाम्भव, तथा छह प्रकार के वेध को जानता है, हे देवि! वही वेध करने वाला गुरु है।

He who knows tantra and mantra, past and future, the Śākta and the Śāmbhava, and the sixfold vedha (piercing), O Devī — he indeed is the guru who pierces.

Word by wordपदार्थ

भूतभव्यौ तन्त्रमन्त्रौ (bhūtabhavyau tantramantrau)tantra and mantra, past and futureभूत-भविष्य, तन्त्र-मन्त्रवेत्ति यः (vetti yaḥ)he who knowsजो जानता हैशाक्तशाम्भवम् (śāktaśāmbhavam)the Śākta and the Śāmbhavaशाक्त और शाम्भववेधञ्च षड्विधं (vedhañca ṣaḍvidhaṃ)and the sixfold piercingऔर छह प्रकार का वेधदेवि (devi)O Devīहे देविस हि वेधकरो गुरुः (sa hi vedhakaro guruḥ)he indeed is the guru who piercesवही वेध करने वाला गुरु है

७३ पदमन्त्रकलायन्त्रसतत्त्वतद्गुणाह्वयम् । शोधयेद् यः षडध्वानं स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ७३॥

padamantrakalāyantrasatattvatadguṇāhvayam | śodhayed yaḥ ṣaḍadhvānaṃ sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जो पद, मन्त्र, कला, यन्त्र, तत्त्व और तद्गुण नामक छह अध्वाओं का शोधन करता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

He who purifies the six adhvans, named pada, mantra, kalā, yantra, tattva and its guṇa — he is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

पदमन्त्रकलायन्त्रसतत्त्वतद्गुणाह्वयम् (padamantrakalāyantrasatattvatadguṇāhvayam)called pada, mantra, kalā, yantra, tattva and its guṇaपद, मन्त्र, कला, यन्त्र, तत्त्व और उसके गुण नामकशोधयेद् यः षडध्वानं (śodhayed yaḥ ṣaḍadhvānaṃ)he who purifies the six adhvansजो छह अध्वाओं का शोधन करेस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

७४ वेधं पदं विरोधञ्च ग्रहणं मोक्षणं तथा । यो वा सम्यग्विजानाति स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ७४॥

vedhaṃ padaṃ virodhañca grahaṇaṃ mokṣaṇaṃ tathā | yo vā samyagvijānāti sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

वेध, पद, विरोध, ग्रहण और मोक्षण — जो इन्हें भली-भाँति जानता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

Piercing, station, obstruction, seizing and releasing — whoever knows these rightly is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

वेधं पदं विरोधञ्च (vedhaṃ padaṃ virodhañca)piercing, station, obstructionवेध, पद, विरोधग्रहणं मोक्षणं तथा (grahaṇaṃ mokṣaṇaṃ tathā)seizing and releasingग्रहण और मोक्षणयो वा सम्यग्विजानाति (yo vā samyagvijānāti)whoever knows these rightlyजो सम्यक् जानता हैस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

७५ जाग्रत् स्वप्नः सुषुप्तिश्च तुरीयं तदतीतकम् । यो वेत्ति पञ्चकं देवि स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ७५॥

jāgrat svapnaḥ suṣuptiśca turīyaṃ tadatītakam | yo vetti pañcakaṃ devi sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जाग्रत्, स्वप्न, सुषुप्ति, तुरीय और तुरीयातीत — जो इन पाँचों को जानता है, हे देवि! वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

Waking, dream, deep sleep, the fourth and that beyond it — he who knows this pentad, O Devī, is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

जाग्रत् स्वप्नः सुषुप्तिश्च (jāgrat svapnaḥ suṣuptiśca)waking, dream and deep sleepजाग्रत, स्वप्न और सुषुप्तितुरीयं तदतीतकम् (turīyaṃ tadatītakam)the fourth and that beyond itतुरीय और उससे अतीतयो वेत्ति पञ्चकं (yo vetti pañcakaṃ)he who knows this pentadजो इस पंचक को जानता हैदेवि (devi)O Devīहे देविस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

७६ पिण्डं पदं तथा रूपं रूपातीतं चतुष्टयम् । यो वा सम्यग्विजानाति स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ७६॥

piṇḍaṃ padaṃ tathā rūpaṃ rūpātītaṃ catuṣṭayam | yo vā samyagvijānāti sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

पिण्ड, पद, रूप और रूपातीत — इस चतुष्टय को जो भली-भाँति जानता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

Piṇḍa, pada, rūpa and rūpātīta — this tetrad whoever knows rightly is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

पिण्डं पदं तथा रूपं (piṇḍaṃ padaṃ tathā rūpaṃ)piṇḍa, pada and rūpaपिण्ड, पद और रूपरूपातीतं चतुष्टयम् (rūpātītaṃ catuṣṭayam)and rūpātīta, the tetradऔर रूपातीत, यह चतुष्टययो वा सम्यग्विजानाति (yo vā samyagvijānāti)whoever knows these rightlyजो सम्यक् जानता हैस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

७७ यो वा पराञ्च पश्यन्तीं मध्यमां वैखरीमपि । चतुष्टयं विजानाति स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ७७॥

yo vā parāñca paśyantīṃ madhyamāṃ vaikharīmapi | catuṣṭayaṃ vijānāti sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जो परा, पश्यन्ती, मध्यमा और वैखरी — इस (वाणी के) चतुष्टय को जानता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

Whoever knows the tetrad of Parā, Paśyantī, Madhyamā and Vaikharī (the four levels of speech) is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

यो वा पराञ्च पश्यन्तीं (yo vā parāñca paśyantīṃ)whoever the Parā and the Paśyantīजो परा और पश्यन्तीमध्यमां वैखरीमपि (madhyamāṃ vaikharīmapi)the Madhyamā and the Vaikharī tooमध्यमा और वैखरी भीचतुष्टयं विजानाति (catuṣṭayaṃ vijānāti)knows this tetradइस चतुष्टय को जानता हैस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

७८ आत्मविद्याशिवसर्वमिति तत्त्वचतुष्टयम् । यो वेत्ति परमेशानि स गुरुर्नापरः प्रिये ॥ ७८॥

ātmavidyāśivasarvamiti tattvacatuṣṭayam | yo vetti parameśāni sa gururnāparaḥ priye ||

· हिन्दी

आत्मा, विद्या, शिव और सर्व — इस तत्त्वचतुष्टय को जो जानता है, हे परमेशानि! वही गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये!

Ātman, Vidyā, Śiva and Sarva — he who knows this tetrad of tattvas, O supreme Mistress, is the guru and none other, O beloved.

Word by wordपदार्थ

आत्मविद्याशिवसर्वम् (ātmavidyāśivasarvam)Ātman, Vidyā, Śiva and Sarvaआत्मा, विद्या, शिव और सर्वइति तत्त्वचतुष्टयम् (iti tattvacatuṣṭayam)this tetrad of tattvasयह तत्त्व-चतुष्टययो वेत्ति (yo vetti)he who knowsजो जानता हैपरमेशानि (parameśāni)O supreme Mistressहे परमेशानिस गुरुर्नापरः प्रिये (sa gururnāparaḥ priye)he is the guru and none other, O belovedवह गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये

७९ पाशच्छेदं वेधदीक्षां पशुग्रहणमेव च । त्रिविधं यो विजानाति स गुरुः परमो मतः ॥ ७९॥

pāśacchedaṃ vedhadīkṣāṃ paśugrahaṇameva ca | trividhaṃ yo vijānāti sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

पाशच्छेद, वेधदीक्षा और पशुग्रहण — इस त्रिविध को जो जानता है, वह परम गुरु माना गया है।

The cutting of bonds, the dīkṣā by piercing, and the taking hold of the paśu — he who knows this triad is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

पाशच्छेदं (pāśacchedaṃ)the cutting of bondsपाश-छेदवेधदीक्षां (vedhadīkṣāṃ)the dīkṣā by piercingवेध-दीक्षापशुग्रहणमेव च (paśugrahaṇameva ca)and the taking hold of the paśuऔर पशु-ग्रहणत्रिविधं यो विजानाति (trividhaṃ yo vijānāti)he who knows this triadजो इस त्रिविध को जानता हैस गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

८० पदं पाशं पशुनाञ्च रहस्यार्थं विधानतः । यो जानाति वरारोहे स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ८०॥

padaṃ pāśaṃ paśunāñca rahasyārthaṃ vidhānataḥ | yo jānāti varārohe sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जो पशुओं के पद, पाश और रहस्यार्थ को विधिपूर्वक जानता है, हे वरारोहे! वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

He who knows according to rule the station and the bond of the paśus and the secret meaning, O fair-hipped one, is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

पदं पाशं पशुनाञ्च (padaṃ pāśaṃ paśunāñca)the station and the bond of the paśusपशुओं का पद और पाशरहस्यार्थं विधानतः (rahasyārthaṃ vidhānataḥ)and the secret meaning, according to ruleऔर रहस्यार्थ विधान सेयो जानाति (yo jānāti)he who knowsजो जानता हैवरारोहे (varārohe)O fair-hipped oneहे वरारोहेस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

८१ चक्रसङ्केतकं मन्त्रं पूजासङ्केतकं तथा । त्रितयं यो विजानाति स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ८१॥

cakrasaṅketakaṃ mantraṃ pūjāsaṅketakaṃ tathā | tritayaṃ yo vijānāti sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

चक्रसङ्केत, मन्त्र और पूजासङ्केत — इस त्रितय को जो जानता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

The convention of the cakra, the mantra, and the convention of worship — he who knows this triad is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

चक्रसङ्केतकं (cakrasaṅketakaṃ)the convention of the cakraचक्र-संकेतमन्त्रं (mantraṃ)the mantraमन्त्रपूजासङ्केतकं तथा (pūjāsaṅketakaṃ tathā)and the convention of worshipऔर पूजा-संकेतत्रितयं यो विजानाति (tritayaṃ yo vijānāti)he who knows this triadजो इस त्रय को जानता हैस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

८२ वाणेतरस्वयम्भ्वाख्यलिङ्गत्रितयसंस्थितिम् । तत्त्वतो यो विजानाति स गुरुः कथितः प्रिये ॥ ८२॥

vāṇetarasvayambhvākhyaliṅgatritayasaṃsthitim | tattvato yo vijānāti sa guruḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जो बाण, इतर और स्वयम्भू नामक तीन लिङ्गों की स्थिति को तत्त्वतः जानता है, वह गुरु कहा गया है, हे प्रिये!

He who knows in truth the disposition of the three liṅgas called Bāṇa, Itara and Svayambhū is declared the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

वाणेतरस्वयम्भ्वाख्यलिङ्गत्रितयसंस्थितिम् (vāṇetarasvayambhvākhyaliṅgatritayasaṃsthitim)the disposition of the three liṅgas called Bāṇa, Itara and Svayambhūबाण, इतर और स्वयम्भू नामक तीन लिंगों की स्थितितत्त्वतो यो विजानाति (tattvato yo vijānāti)he who knows in truthजो तत्त्वतः जानता हैस गुरुः कथितः प्रिये (sa guruḥ kathitaḥ priye)he is declared the guru, O belovedवह गुरु कहा गया, हे प्रिये

८३ आणवं कार्मणञ्चैव मायीयञ्च मलत्रयम् । यो विशोधयितुं शक्तः स गुरुः परमो मतः ॥ ८३॥

āṇavaṃ kārmaṇañcaiva māyīyañca malatrayam | yo viśodhayituṃ śaktaḥ sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

आणव, कार्म और मायीय — इन तीन मलों का जो शोधन करने में समर्थ है, वह परम गुरु माना गया है।

He who is able to purify the three malas — āṇava, kārma and māyīya — is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

आणवं कार्मणञ्चैव (āṇavaṃ kārmaṇañcaiva)the āṇava and the kārmaआणव और कार्ममायीयञ्च (māyīyañca)and the māyīyaऔर मायीयमलत्रयम् (malatrayam)the three impuritiesतीन मलयो विशोधयितुं शक्तः (yo viśodhayituṃ śaktaḥ)he who is able to purifyजो शुद्ध करने में समर्थ हैस गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

८४ आरक्तशुक्लमिश्रा[कृष्णा]ख्यचरणत्रयवासनाम् । यो जानाति महादेवि स गुरुः परमो मतः ॥ ८४॥

āraktaśuklamiśrā[kṛṣṇā]khyacaraṇatrayavāsanām | yo jānāti mahādevi sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

आरक्त, शुक्ल, मिश्र [और कृष्ण] नामक तीन चरणों की वासना को जो जानता है, हे महादेवि! वह परम गुरु माना गया है।

He who knows the impression of the three caraṇas called red, white, mixed [and black], O great Goddess, is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

आरक्तशुक्लमिश्रा[कृष्णा]ख्य (āraktaśuklamiśrā[kṛṣṇā]khya)called red, white, mixed [and black]रक्त, श्वेत, मिश्र (कृष्ण) नामकचरणत्रयवासनाम् (caraṇatrayavāsanām)the impression of the three caraṇasतीन चरणों की वासनायो जानाति (yo jānāti)he who knowsजो जानता हैमहादेवि (mahādevi)O great Goddessहे महादेविस गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

८५ महामुद्रां नभोमुद्रां उड्डीयानं जलन्धरम् । मूलबन्धञ्च यो वेत्ति स गुरुः परमो मतः ॥ ८५॥

mahāmudrāṃ nabhomudrāṃ uḍḍīyānaṃ jalandharam | mūlabandhañca yo vetti sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

महामुद्रा, नभोमुद्रा, उड्डीयान, जालन्धर और मूलबन्ध को जो जानता है, वह परम गुरु माना गया है।

He who knows the mahāmudrā, the nabhomudrā, the uḍḍīyāna, the jālandhara and the mūlabandha is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

महामुद्रां (mahāmudrāṃ)the mahāmudrāमहामुद्रानभोमुद्रां (nabhomudrāṃ)the nabhomudrā (khecarī)नभोमुद्रा (खेचरी)उड्डीयानं (uḍḍīyānaṃ)the uḍḍīyānaउड्डीयानजलन्धरम् (jalandharam)the jālandharaजालन्धरमूलबन्धञ्च (mūlabandhañca)and the mūlabandhaऔर मूलबन्धयो वेत्ति (yo vetti)he who knowsजो जानता हैस गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

८६ शिवादिक्षितिपर्यन्तं षट्त्रिंशत्तत्त्वनिर्णयम् । यो विजानाति तत्त्वेन स गुरुः परमो मतः ॥ ८६॥

śivādikṣitiparyantaṃ ṣaṭtriṃśattattvanirṇayam | yo vijānāti tattvena sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

शिव से लेकर पृथ्वी तक छत्तीस तत्त्वों के निर्णय को जो यथार्थतः जानता है, वह परम गुरु माना गया है।

He who knows in truth the determination of the thirty-six tattvas from Śiva down to earth is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

शिवादिक्षितिपर्यन्तं (śivādikṣitiparyantaṃ)from Śiva down to earthशिव से पृथ्वी तकषट्त्रिंशत्तत्त्वनिर्णयम् (ṣaṭtriṃśattattvanirṇayam)the determination of the thirty-six tattvasछत्तीस तत्त्वों का निर्णययो विजानाति तत्त्वेन (yo vijānāti tattvena)he who knows in truthजो तत्त्व से जानता हैस गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

८७ अन्तर्यागं बहिर्यागं कलाज्ञानस्थितिं प्रिये । बाधामन्त्रविधानञ्च यो वेत्ति स गुरुः प्रिये ॥ ८७॥

antaryāgaṃ bahiryāgaṃ kalājñānasthitiṃ priye | bādhāmantravidhānañca yo vetti sa guruḥ priye ||

· हिन्दी

अन्तर्याग, बहिर्याग, कलाज्ञान की स्थिति, हे प्रिये! और बाधा-निवारक मन्त्रों का विधान — जो इन्हें जानता है, वह गुरु है, हे प्रिये!

Inner worship and outer worship, the state of the knowledge of the kalās, O beloved, and the procedure of mantras against obstruction — he who knows these is the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

अन्तर्यागं बहिर्यागं (antaryāgaṃ bahiryāgaṃ)inner worship and outer worshipअन्तर्याग और बहिर्यागकलाज्ञानस्थितिं (kalājñānasthitiṃ)the state of the knowledge of the kalāsकला-ज्ञान की स्थितिप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेबाधामन्त्रविधानञ्च (bādhāmantravidhānañca)and the procedure of mantras against obstructionऔर बाधा-मन्त्रों का विधानयो वेत्ति (yo vetti)he who knowsजो जानता हैस गुरुः प्रिये (sa guruḥ priye)he is the guru, O belovedवह गुरु है, हे प्रिये

८८ पिण्डब्रह्माण्डयोरैक्यं स्थितिं यो वेत्ति तत्त्वतः । शिरास्थिरोमसंख्यादि स गुरुर्नापरः प्रिये ॥ ८८॥

piṇḍabrahmāṇḍayoraikyaṃ sthitiṃ yo vetti tattvataḥ | śirāsthiromasaṃkhyādi sa gururnāparaḥ priye ||

· हिन्दी

जो पिण्ड और ब्रह्माण्ड की एकता और उसकी स्थिति को तत्त्वतः जानता है, तथा शिराओं, अस्थियों, रोमों आदि की संख्या को जानता है, वही गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये!

He who knows in truth the identity of the body and the universe and its arrangement, and the number of veins, bones, hairs and so on — he is the guru and none other, O beloved.

Word by wordपदार्थ

पिण्डब्रह्माण्डयोरैक्यं (piṇḍabrahmāṇḍayoraikyaṃ)the identity of the microcosm and the macrocosmपिण्ड और ब्रह्माण्ड की एकतास्थितिं यो वेत्ति तत्त्वतः (sthitiṃ yo vetti tattvataḥ)he who knows its arrangement in truthजो उसकी स्थिति तत्त्वतः जानता हैशिरास्थिरोमसंख्यादि (śirāsthiromasaṃkhyādi)and the number of veins, bones, hairs and so onशिरा, अस्थि, रोम की संख्या आदिस गुरुर्नापरः प्रिये (sa gururnāparaḥ priye)he is the guru and none other, O belovedवह गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये

८९ पद्मादिचतुरशीतिनानासनविचक्षणः । यमाद्यष्टाङ्गयोगज्ञः स गुरुः परमो मतः ॥ ८९॥

padmādicaturaśītinānāsanavicakṣaṇaḥ | yamādyaṣṭāṅgayogajñaḥ sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

पद्म आदि चौरासी विविध आसनों में निपुण, यम आदि अष्टाङ्ग योग का ज्ञाता — वह परम गुरु माना गया है।

One skilled in the eighty-four various āsanas beginning with the lotus, who knows the eight-limbed yoga beginning with yama — he is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

पद्मादिचतुरशीतिनानासनविचक्षणः (padmādicaturaśītinānāsanavicakṣaṇaḥ)skilled in the eighty-four various āsanas beginning with padmaपद्म आदि चौरासी नाना आसनों में निपुणयमाद्यष्टाङ्गयोगज्ञः (yamādyaṣṭāṅgayogajñaḥ)knowing the eight-limbed yoga beginning with yamaयम आदि अष्टांग योग का ज्ञातास गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

९० घृणा शङ्का भयं लज्जा जुगुप्सा चेति पञ्चमी । कुलं शीलं तथा जातिरष्टौ पाशाः प्रकीर्तिताः ॥ ९०॥

ghṛṇā śaṅkā bhayaṃ lajjā jugupsā ceti pañcamī | kulaṃ śīlaṃ tathā jātiraṣṭau pāśāḥ prakīrtitāḥ ||

· हिन्दी

घृणा, शङ्का, भय, लज्जा, पाँचवीं जुगुप्सा, कुल, शील और जाति — ये आठ पाश कहे गए हैं।

Disgust, doubt, fear, shame, loathing the fifth, family, conduct and caste — these are proclaimed the eight bonds.

Word by wordपदार्थ

घृणा शङ्का भयं लज्जा (ghṛṇā śaṅkā bhayaṃ lajjā)disgust, doubt, fear, shameघृणा, शंका, भय, लज्जाजुगुप्सा चेति पञ्चमी (jugupsā ceti pañcamī)and loathing the fifthऔर जुगुप्सा पाँचवींकुलं शीलं तथा जातिः (kulaṃ śīlaṃ tathā jātiḥ)family, conduct and casteकुल, शील और जातिअष्टौ पाशाः प्रकीर्तिताः (aṣṭau pāśāḥ prakīrtitāḥ)these are proclaimed the eight bondsये आठ पाश कहे गए हैं

९१ पाशबद्धः पशुर्ज्ञेयः पाशमुक्तो महेश्वरः । तस्मात् पाशहरो यस्तु स गुरुः परमो मतः ॥ ९१॥

pāśabaddhaḥ paśurjñeyaḥ pāśamukto maheśvaraḥ | tasmāt pāśaharo yastu sa guruḥ paramo mataḥ ||

· हिन्दी

पाशों से बँधा हुआ पशु जानना चाहिए, पाशों से मुक्त महेश्वर है; इसलिए जो पाशों को हरने वाला है, वह परम गुरु माना गया है।

One bound by the bonds is to be known as a paśu; one freed from the bonds is Maheśvara. Therefore he who removes the bonds is held to be the supreme guru.

Word by wordपदार्थ

पाशबद्धः पशुर्ज्ञेयः (pāśabaddhaḥ paśurjñeyaḥ)one bound by the bonds is to be known as a paśuपाश से बद्ध पशु जानना चाहिएपाशमुक्तो महेश्वरः (pāśamukto maheśvaraḥ)one freed from the bonds is Maheśvaraपाश से मुक्त महेश्वर हैतस्मात् पाशहरो यस्तु (tasmāt pāśaharo yastu)therefore he who removes the bondsइसलिए जो पाश हरता हैस गुरुः परमो मतः (sa guruḥ paramo mataḥ)he is held to be the supreme guruवह परम गुरु माना गया

९२ बन्धनं योनिमुद्राया मन्त्रचैतन्यदर्शनम् । यन्त्रमन्त्रस्वरूपञ्च यो वेत्ति स गुरुः प्रिये ॥ ९२॥

bandhanaṃ yonimudrāyā mantracaitanyadarśanam | yantramantrasvarūpañca yo vetti sa guruḥ priye ||

· हिन्दी

योनिमुद्रा का बन्धन, मन्त्रचैतन्य का दर्शन, और यन्त्र-मन्त्र का स्वरूप — जो इन्हें जानता है, वह गुरु है, हे प्रिये!

The binding of the yonimudrā, the vision of the consciousness of the mantra, and the true nature of yantra and mantra — he who knows these is the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

बन्धनं योनिमुद्रायाः (bandhanaṃ yonimudrāyāḥ)the binding of the yonimudrāयोनिमुद्रा का बन्धनमन्त्रचैतन्यदर्शनम् (mantracaitanyadarśanam)the vision of the consciousness of the mantraमन्त्र-चैतन्य का दर्शनयन्त्रमन्त्रस्वरूपञ्च (yantramantrasvarūpañca)and the true nature of yantra and mantraऔर यन्त्र-मन्त्र का स्वरूपयो वेत्ति (yo vetti)he who knowsजो जानता हैस गुरुः प्रिये (sa guruḥ priye)he is the guru, O belovedवह गुरु है, हे प्रिये

९३ विनिक्षिप्तां गतायातां संक्लिष्टां संविनीतकाम् । चतुर्विधां मनोऽवस्थां यो वेत्ति स गुरुः प्रिये ॥ ९३॥

vinikṣiptāṃ gatāyātāṃ saṃkliṣṭāṃ saṃvinītakām | caturvidhāṃ mano'vasthāṃ yo vetti sa guruḥ priye ||

· हिन्दी

विनिक्षिप्त, गतायात, संक्लिष्ट और संविनीत — मन की इस चतुर्विध अवस्था को जो जानता है, वह गुरु है, हे प्रिये!

Cast down, going and coming, afflicted, well-disciplined — he who knows this fourfold state of the mind is the guru, O beloved.

Word by wordपदार्थ

विनिक्षिप्तां (vinikṣiptāṃ)cast downविनिक्षिप्त (विक्षिप्त)गतायातां (gatāyātāṃ)going and comingगतायात (आती-जाती)संक्लिष्टां (saṃkliṣṭāṃ)afflictedसंक्लिष्टसंविनीतकाम् (saṃvinītakām)well-disciplinedसंविनीत (सुशिक्षित)चतुर्विधां मनोऽवस्थां (caturvidhāṃ mano'vasthāṃ)the fourfold state of mindमन की चार अवस्थाएँयो वेत्ति (yo vetti)he who knowsजो जानता हैस गुरुः प्रिये (sa guruḥ priye)he is the guru, O belovedवह गुरु है, हे प्रिये

९४ मूलादिब्रह्मरन्ध्रान्तसप्ताम्भोजदलेषु यः । जीवाचारफलं वेत्ति स गुरुर्नापरः प्रिये ॥ ९४॥

mūlādibrahmarandhrāntasaptāmbhojadaleṣu yaḥ | jīvācāraphalaṃ vetti sa gururnāparaḥ priye ||

· हिन्दी

मूलाधार से ब्रह्मरन्ध्र तक सात कमलों के दलों में जीव के आचार और फल को जो जानता है, वही गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये!

He who knows the conduct and fruit of the jīva in the petals of the seven lotuses from the mūlādhāra to the brahmarandhra — he is the guru and none other, O beloved.

Word by wordपदार्थ

मूलादिब्रह्मरन्ध्रान्तसप्ताम्भोजदलेषु (mūlādibrahmarandhrāntasaptāmbhojadaleṣu)in the petals of the seven lotuses from the mūla to the brahmarandhraमूल से ब्रह्मरन्ध्र तक सात कमलों के दलों मेंयः (yaḥ)he whoजोजीवाचारफलं वेत्ति (jīvācāraphalaṃ vetti)knows the conduct and fruit of the jīvaजीव के आचार और फल को जानता हैस गुरुर्नापरः प्रिये (sa gururnāparaḥ priye)he is the guru and none other, O belovedवह गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये

९५ शिवादिगुरुपर्यन्तं पारम्पर्यक्रमेण यः । अवाप्ततत्त्वसम्भारः स गुरुर्नापरः प्रिये ॥ ९५॥

śivādiguruparyantaṃ pāramparyakrameṇa yaḥ | avāptatattvasambhāraḥ sa gururnāparaḥ priye ||

· हिन्दी

जिसने शिव से लेकर अपने गुरु तक परम्परा के क्रम से तत्त्व की सम्पूर्ण सामग्री प्राप्त की है, वही गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये!

He who has received the full store of the tattva in the order of the lineage from Śiva down to his own guru — he is the guru and none other, O beloved.

Word by wordपदार्थ

शिवादिगुरुपर्यन्तं (śivādiguruparyantaṃ)from Śiva down to his own guruशिव से अपने गुरु तकपारम्पर्यक्रमेण यः (pāramparyakrameṇa yaḥ)he who, in the order of the lineageजो परम्परा-क्रम सेअवाप्ततत्त्वसम्भारः (avāptatattvasambhāraḥ)has received the full store of the tattvaतत्त्व की पूर्ण सम्पत्ति पाया हैस गुरुर्नापरः प्रिये (sa gururnāparaḥ priye)he is the guru and none other, O belovedवह गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये

९६ येन वा दर्शिते तत्त्वे तत्क्षणात्तन्मयो भवेत् । मन्यते मुक्तमात्मानं स गुरुर्नापरः प्रिये ॥ ९६॥

yena vā darśite tattve tatkṣaṇāttanmayo bhavet | manyate muktamātmānaṃ sa gururnāparaḥ priye ||

· हिन्दी

जिसके द्वारा तत्त्व दिखाए जाने पर शिष्य उसी क्षण तन्मय हो जाता है और अपने को मुक्त मानता है, वही गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये!

He by whom the reality being shown, one at that very instant becomes absorbed in it and considers himself liberated — he is the guru and none other, O beloved.

Word by wordपदार्थ

येन वा दर्शिते तत्त्वे (yena vā darśite tattve)when the reality is shown by whomजिसके द्वारा तत्त्व दिखाए जाने परतत्क्षणात् तन्मयो भवेत् (tatkṣaṇāt tanmayo bhavet)one becomes at that instant absorbed in itउसी क्षण तन्मय हो जाएमन्यते मुक्तमात्मानं (manyate muktamātmānaṃ)and considers himself liberatedअपने को मुक्त मानेस गुरुर्नापरः प्रिये (sa gururnāparaḥ priye)he is the guru and none other, O belovedवह गुरु है, दूसरा नहीं, हे प्रिये

९७ ये दत्त्वा सहजानन्दं हरन्तीन्द्रियजं सुखम् । सेव्यास्ते गुरवः शिष्यैरन्ये त्याज्याः प्रतारकाः ॥ ९७॥

ye dattvā sahajānandaṃ harantīndriyajaṃ sukham | sevyāste guravaḥ śiṣyairanye tyājyāḥ pratārakāḥ ||

· हिन्दी

जो सहजानन्द देकर इन्द्रियजन्य सुख को हर लेते हैं, वे गुरु शिष्यों द्वारा सेवनीय हैं; अन्य ठग त्याज्य हैं।

Those who give the innate bliss and take away the pleasure born of the senses — those gurus are to be served by disciples; the others, deceivers, are to be abandoned.

Word by wordपदार्थ

ये दत्त्वा सहजानन्दं (ye dattvā sahajānandaṃ)those who, having given the innate blissजो सहजानन्द देकरहरन्ति इन्द्रियजं सुखम् (haranti indriyajaṃ sukham)take away the pleasure born of the sensesइन्द्रियजन्य सुख को हर लेते हैंसेव्यास्ते गुरवः शिष्यैः (sevyāste guravaḥ śiṣyaiḥ)those gurus are to be served by disciplesवे गुरु शिष्यों द्वारा सेव्य हैंअन्ये त्याज्याः प्रतारकाः (anye tyājyāḥ pratārakāḥ)the others, deceivers, are to be abandonedअन्य ठग त्याज्य हैं

९८ संसारभयभीतस्य शिष्यस्य गुरुरादरात् । व्रतोपवासनियमैर्नियन्ता स गुरुर्मतः ॥ ९८॥

saṃsārabhayabhītasya śiṣyasya gururādarāt | vratopavāsaniyamairniyantā sa gururmataḥ ||

· हिन्दी

संसार के भय से भीत शिष्य को जो आदरपूर्वक व्रत, उपवास और नियमों से नियन्त्रित करता है, वह गुरु माना गया है।

He who with care controls, by vows, fasts and restraints, a disciple frightened by the fear of saṃsāra — he is held to be the guru.

Word by wordपदार्थ

संसारभयभीतस्य शिष्यस्य (saṃsārabhayabhītasya śiṣyasya)of a disciple frightened by the fear of saṃsāraसंसार के भय से भीत शिष्य कागुरुः आदरात् (guruḥ ādarāt)the guru, with careगुरु आदर सेव्रतोपवासनियमैः (vratopavāsaniyamaiḥ)by vows, fasts and restraintsव्रत, उपवास, नियमों सेनियन्ता (niyantā)the controllerनियन्ता (नियमन करने वाला)स गुरुर्मतः (sa gururmataḥ)he is held to be the guruवह गुरु माना गया

९९ यः प्रसन्नः क्षणार्द्धेन मोक्षलक्ष्मीं प्रयच्छति । दुर्लभं तं विजानीयाद् गुरुं संसारतारकम् ॥ ९९॥

yaḥ prasannaḥ kṣaṇārddhena mokṣalakṣmīṃ prayacchati | durlabhaṃ taṃ vijānīyād guruṃ saṃsāratārakam ||

· हिन्दी

जो प्रसन्न होकर आधे क्षण में मोक्षलक्ष्मी प्रदान करता है, उस संसार से तारने वाले गुरु को दुर्लभ जानना चाहिए।

He who, when pleased, in half a moment bestows the fortune of liberation — one should know him as the rare guru who carries across saṃsāra.

Word by wordपदार्थ

यः प्रसन्नः क्षणार्धेन (yaḥ prasannaḥ kṣaṇārdhena)he who, when pleased, in half a momentजो प्रसन्न होकर आधे क्षण मेंमोक्षलक्ष्मीं प्रयच्छति (mokṣalakṣmīṃ prayacchati)bestows the fortune of liberationमोक्ष-लक्ष्मी देता हैदुर्लभं तं विजानीयात् (durlabhaṃ taṃ vijānīyāt)one should know him as rareउसे दुर्लभ जानेगुरुं संसारतारकम् (guruṃ saṃsāratārakam)the guru who carries across saṃsāraसंसार से तारने वाला गुरु

१०० यः क्षणेनात्मसामर्थ्यं स्वशिष्याय ददाति हि । क्रियायासादिरहितं स गुरुर्देवदुर्लभः ॥ १००॥

yaḥ kṣaṇenātmasāmarthyaṃ svaśiṣyāya dadāti hi | kriyāyāsādirahitaṃ sa gururdevadurlabhaḥ ||

· हिन्दी

जो क्षण भर में अपनी सामर्थ्य अपने शिष्य को क्रिया, आयास आदि के बिना दे देता है, वह गुरु देवताओं में भी दुर्लभ है।

He who in an instant gives his own power to his disciple, without rites, exertion and the like — that guru is rare even among the gods.

Word by wordपदार्थ

यः क्षणेन आत्मसामर्थ्यं (yaḥ kṣaṇena ātmasāmarthyaṃ)he who in an instant his own powerजो क्षण में अपना सामर्थ्यस्वशिष्याय ददाति हि (svaśiṣyāya dadāti hi)gives indeed to his discipleअपने शिष्य को देता हैक्रियायासादिरहितं (kriyāyāsādirahitaṃ)without rites, exertion and the likeक्रिया, श्रम आदि से रहितस गुरुर्देवदुर्लभः (sa gururdevadurlabhaḥ)that guru is rare even among godsवह गुरु देवों में भी दुर्लभ है

१०१ यः सद्यः प्रत्ययकरं सुलभञ्चात्मसौख्यदम् । ज्ञानोपदेशं कुरुते स गुरुर्देवदुर्लभः ॥ १०१॥

yaḥ sadyaḥ pratyayakaraṃ sulabhañcātmasaukhyadam | jñānopadeśaṃ kurute sa gururdevadurlabhaḥ ||

· हिन्दी

जो तत्काल प्रतीति कराने वाला, सुलभ और आत्मसुख देने वाला ज्ञानोपदेश करता है, वह गुरु देवताओं में भी दुर्लभ है।

He who gives a teaching of knowledge that produces immediate conviction, is easy, and confers the bliss of the Self — that guru is rare even among the gods.

Word by wordपदार्थ

यः सद्यः प्रत्ययकरं (yaḥ sadyaḥ pratyayakaraṃ)he who, producing immediate convictionजो तत्काल प्रतीति कराने वालासुलभञ्च (sulabhañca)easyसुलभआत्मसौख्यदम् (ātmasaukhyadam)and giving the bliss of the Selfऔर आत्म-सुख देने वालाज्ञानोपदेशं कुरुते (jñānopadeśaṃ kurute)gives the teaching of knowledgeज्ञान का उपदेश करता हैस गुरुर्देवदुर्लभः (sa gururdevadurlabhaḥ)that guru is rare even among godsवह गुरु देवों में भी दुर्लभ है

१०२ द्वीपाद् द्वीपान्तरं देवि सञ्चरेद्यथा तथा । यो दद्यात् स गुरुर्ज्ञानमभ्यासादिविवर्जितम् ॥ १०२॥

dvīpād dvīpāntaraṃ devi sañcaredyathā tathā | yo dadyāt sa gururjñānamabhyāsādivivarjitam ||

· हिन्दी

जैसे कोई एक द्वीप से दूसरे द्वीप में चला जाता है, हे देवि! वैसे ही जो अभ्यास आदि के बिना ज्ञान दे देता है, वह गुरु है।

As one passes from one island to another, O Devī, so he who gives knowledge without practice and the like — he is the guru.

Word by wordपदार्थ

द्वीपाद् द्वीपान्तरं (dvīpād dvīpāntaraṃ)from one island to anotherएक द्वीप से दूसरे द्वीपदेवि (devi)O Devīहे देविसञ्चरेद् यथा तथा (sañcared yathā tathā)as one may cross over, soजैसे पार कर जाए, वैसेयो दद्यात् स गुरुः (yo dadyāt sa guruḥ)he who gives is the guruजो देता है वह गुरु हैज्ञानम् (jñānam)knowledgeज्ञानअभ्यासादिविवर्जितम् (abhyāsādivivarjitam)without practice and the likeअभ्यास आदि से रहित

१०३ क्षुधितस्य यथा तृप्तिराहारादाशु जायते । तथोपदेशमात्रेण ज्ञानदो दुर्लभो गुरुः ॥ १०३॥

kṣudhitasya yathā tṛptirāhārādāśu jāyate | tathopadeśamātreṇa jñānado durlabho guruḥ ||

· हिन्दी

जैसे भूखे को भोजन से तुरन्त तृप्ति होती है, वैसे ही उपदेश मात्र से ज्ञान देने वाला गुरु दुर्लभ है।

As satisfaction arises at once from food for a hungry man, so the guru who gives knowledge by mere instruction is rare.

Word by wordपदार्थ

क्षुधितस्य यथा तृप्तिः (kṣudhitasya yathā tṛptiḥ)as for a hungry man satisfactionजैसे भूखे को तृप्तिआहारात् आशु जायते (āhārāt āśu jāyate)arises at once from foodआहार से शीघ्र होती हैतथा उपदेशमात्रेण (tathā upadeśamātreṇa)so by mere instructionवैसे उपदेश मात्र सेज्ञानदः (jñānadaḥ)the giver of knowledgeज्ञान देने वालादुर्लभो गुरुः (durlabho guruḥ)is the rare guruदुर्लभ गुरु है

१०४ गुरवो बहवः सन्ति दीपवच्च गृहे गृहे । दुर्लभोऽयं गुरुर्देवि सूर्यवत् सर्वदीपकः ॥ १०४॥

guravo bahavaḥ santi dīpavacca gṛhe gṛhe | durlabho'yaṃ gururdevi sūryavat sarvadīpakaḥ ||

· हिन्दी

घर-घर में दीपक की भाँति गुरु बहुत हैं; हे देवि! सूर्य की भाँति सबको प्रकाशित करने वाला यह गुरु दुर्लभ है।

Gurus are many, like lamps in house after house; rare, O Devī, is the guru who like the sun illumines all.

Word by wordपदार्थ

गुरवो बहवः सन्ति (guravo bahavaḥ santi)gurus are manyगुरु बहुत हैंदीपवच्च गृहे गृहे (dīpavacca gṛhe gṛhe)like lamps in house after houseघर-घर दीपक की तरहदुर्लभोऽयं गुरुर्देवि (durlabho'yaṃ gururdevi)rare is this guru, O Devīदुर्लभ है यह गुरु, हे देविसूर्यवत् सर्वदीपकः (sūryavat sarvadīpakaḥ)who like the sun illumines allसूर्य की तरह सबको प्रकाशित करने वाला

१०५ गुरवो बहवः सन्ति वेदशास्त्रादिपारगाः । दुर्लभोऽयं गुरुर्देवि परतत्त्वार्थपारगः ॥ १०५॥

guravo bahavaḥ santi vedaśāstrādipāragāḥ | durlabho'yaṃ gururdevi paratattvārthapāragaḥ ||

· हिन्दी

वेद, शास्त्र आदि में पारङ्गत गुरु बहुत हैं; हे देवि! परतत्त्व के अर्थ में पारङ्गत यह गुरु दुर्लभ है।

Gurus are many who have mastered the Vedas, śāstras and the rest; rare, O Devī, is the guru who has mastered the meaning of the supreme reality.

Word by wordपदार्थ

गुरवो बहवः सन्ति (guravo bahavaḥ santi)gurus are manyगुरु बहुत हैंवेदशास्त्रादिपारगाः (vedaśāstrādipāragāḥ)who have mastered the Vedas, śāstras and the restवेद-शास्त्र आदि में पारंगतदुर्लभोऽयं गुरुर्देवि (durlabho'yaṃ gururdevi)rare is this guru, O Devīदुर्लभ है यह गुरु, हे देविपरतत्त्वार्थपारगः (paratattvārthapāragaḥ)who has mastered the meaning of the supreme realityपरतत्त्व के अर्थ में पारंगत

१०६ गुरवो बहवः सन्ति आत्मनोऽन्यप्रदा भुवि । दुर्लभोऽयं गुरुर्देवि लोकेष्वात्मप्रकाशकः ॥ १०६॥

guravo bahavaḥ santi ātmano'nyapradā bhuvi | durlabho'yaṃ gururdevi lokeṣvātmaprakāśakaḥ ||

· हिन्दी

पृथ्वी पर आत्मा से भिन्न वस्तु देने वाले गुरु बहुत हैं; हे देवि! लोकों में आत्मा का प्रकाश करने वाला यह गुरु दुर्लभ है।

Gurus are many on earth who give what is other than the Self; rare, O Devī, is the guru who reveals the Self in the worlds.

Word by wordपदार्थ

गुरवो बहवः सन्ति (guravo bahavaḥ santi)gurus are manyगुरु बहुत हैंआत्मनोऽन्यप्रदा भुवि (ātmano'nyapradā bhuvi)on earth who give other than the Selfपृथ्वी पर आत्मा से अन्य देने वालेदुर्लभोऽयं गुरुर्देवि (durlabho'yaṃ gururdevi)rare is this guru, O Devīदुर्लभ है यह गुरु, हे देविलोकेषु आत्मप्रकाशकः (lokeṣu ātmaprakāśakaḥ)who reveals the Self in the worldsलोकों में आत्मा का प्रकाशक

१०७ गुरवो बहवः सन्ति कुमन्त्रौषधिवेदिनः । निगमागमशास्त्रोक्तमन्त्रज्ञो दुर्लभो भुवि ॥ १०७॥

guravo bahavaḥ santi kumantrauṣadhivedinaḥ | nigamāgamaśāstroktamantrajño durlabho bhuvi ||

· हिन्दी

कुमन्त्र और औषधियों को जानने वाले गुरु बहुत हैं; निगम, आगम और शास्त्रों में कहे मन्त्रों का ज्ञाता पृथ्वी पर दुर्लभ है।

Gurus are many who know base spells and herbs; rare on earth is one who knows the mantras taught in the Nigamas, Āgamas and śāstras.

Word by wordपदार्थ

गुरवो बहवः सन्ति (guravo bahavaḥ santi)gurus are manyगुरु बहुत हैंकुमन्त्रौषधिवेदिनः (kumantrauṣadhivedinaḥ)who know base spells and herbsकुमन्त्र और औषधि जानने वालेनिगमागमशास्त्रोक्तमन्त्रज्ञः (nigamāgamaśāstroktamantrajñaḥ)one who knows the mantras taught in the Nigamas, Āgamas and śāstrasनिगम, आगम, शास्त्र में कहे मन्त्रों का ज्ञातादुर्लभो भुवि (durlabho bhuvi)is rare on earthपृथ्वी पर दुर्लभ है

१०८ गुरवो बहवः सन्ति शिष्यवित्तापहारकाः । दुर्लभोऽयं गुरुर्देवि शिष्यदुःखापहारकः ॥ १०८॥

guravo bahavaḥ santi śiṣyavittāpahārakāḥ | durlabho'yaṃ gururdevi śiṣyaduḥkhāpahārakaḥ ||

· हिन्दी

शिष्यों का धन हरने वाले गुरु बहुत हैं; हे देवि! शिष्यों का दुःख हरने वाला यह गुरु दुर्लभ है।

Gurus are many who rob disciples of their wealth; rare, O Devī, is the guru who takes away the sorrow of disciples.

Word by wordपदार्थ

गुरवो बहवः सन्ति (guravo bahavaḥ santi)gurus are manyगुरु बहुत हैंशिष्यवित्तापहारकाः (śiṣyavittāpahārakāḥ)who rob disciples of their wealthशिष्यों का धन हरने वालेदुर्लभोऽयं गुरुर्देवि (durlabho'yaṃ gururdevi)rare is this guru, O Devīदुर्लभ है यह गुरु, हे देविशिष्यदुःखापहारकः (śiṣyaduḥkhāpahārakaḥ)who takes away the sorrow of disciplesशिष्यों का दुःख हरने वाला

१०९ वर्णाश्रमकुलाचारनिरता बहवो भुवि । सर्वसङ्कल्पहीनो यः स गुरुर्देवि दुर्लभः ॥ १०९॥

varṇāśramakulācāraniratā bahavo bhuvi | sarvasaṅkalpahīno yaḥ sa gururdevi durlabhaḥ ||

· हिन्दी

वर्ण, आश्रम और कुल के आचार में रत लोग पृथ्वी पर बहुत हैं; जो सब सङ्कल्पों से रहित है, वह गुरु, हे देवि! दुर्लभ है।

Many on earth are devoted to the conduct of varṇa, āśrama and family; he who is free of all resolves — that guru, O Devī, is rare.

Word by wordपदार्थ

वर्णाश्रमकुलाचारनिरताः (varṇāśramakulācāraniratāḥ)devoted to the conduct of varṇa, āśrama and familyवर्ण, आश्रम, कुल के आचार में निरतबहवो भुवि (bahavo bhuvi)many on earthपृथ्वी पर बहुत हैंसर्वसङ्कल्पहीनो यः (sarvasaṅkalpahīno yaḥ)he who is free of all resolvesजो सब संकल्पों से रहित हैस गुरुर्देवि दुर्लभः (sa gururdevi durlabhaḥ)that guru, O Devī, is rareवह गुरु, हे देवि, दुर्लभ है

११० गुरोर्यस्यैव सम्पर्कात् परानन्दोऽभिजायते । गुरुं तमेव वृणुयान्नापरं मतिमान्नरः ॥ ११०॥

guroryasyaiva samparkāt parānando'bhijāyate | guruṃ tameva vṛṇuyānnāparaṃ matimānnaraḥ ||

· हिन्दी

जिस गुरु के सम्पर्क मात्र से परानन्द उत्पन्न होता है, बुद्धिमान् मनुष्य उसी गुरु को चुने, दूसरे को नहीं।

The guru from contact with whom alone supreme bliss arises — that guru alone should a wise man choose, and no other.

Word by wordपदार्थ

गुरोर्यस्यैव सम्पर्कात् (guroryasyaiva samparkāt)from contact with which guru aloneजिस गुरु के ही सम्पर्क सेपरानन्दोऽभिजायते (parānando'bhijāyate)supreme bliss arisesपरानन्द उत्पन्न होता हैगुरुं तमेव वृणुयात् (guruṃ tameva vṛṇuyāt)that guru alone one should chooseउसी गुरु को चुनेनापरं (nāparaṃ)no otherदूसरे को नहींमतिमान् नरः (matimān naraḥ)a wise manबुद्धिमान् मनुष्य

१११ यस्यानुभवपर्यन्तं बुद्धिस्तत्र प्रवर्तते । तस्यालोकनमात्रेण मुच्यते नात्र संशयः ॥ १११॥

yasyānubhavaparyantaṃ buddhistatra pravartate | tasyālokanamātreṇa mucyate nātra saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

जिसकी बुद्धि अनुभव की सीमा तक पहुँचती है, उसके दर्शन मात्र से मनुष्य मुक्त हो जाता है; इसमें संशय नहीं।

He whose intellect proceeds as far as direct experience — by merely beholding him one is liberated; there is no doubt in this.

Word by wordपदार्थ

यस्यानुभवपर्यन्तं (yasyānubhavaparyantaṃ)up to the limit of whose experienceजिसके अनुभव की सीमा तकबुद्धिस्तत्र प्रवर्तते (buddhistatra pravartate)the intellect proceeds thereबुद्धि वहाँ पहुँचती हैतस्यालोकनमात्रेण (tasyālokanamātreṇa)by merely beholding himउसके दर्शन मात्र सेमुच्यते (mucyate)one is liberatedमुक्त होता हैनात्र संशयः (nātra saṃśayaḥ)there is no doubt in thisइसमें सन्देह नहीं

११२ शङ्कया भक्षितं सर्वं त्रैलोक्यं सचराचरम् । सा शङ्का भक्षिता येन स गुरुर्देवि दुर्लभः ॥ ११२॥

śaṅkayā bhakṣitaṃ sarvaṃ trailokyaṃ sacarācaram | sā śaṅkā bhakṣitā yena sa gururdevi durlabhaḥ ||

· हिन्दी

शङ्का ने चराचर सहित सम्पूर्ण त्रैलोक्य को खा लिया है; जिसने उस शङ्का को खा लिया, वह गुरु, हे देवि! दुर्लभ है।

By doubt the whole triple world, with all that moves and does not move, is devoured; he by whom that doubt has been devoured — that guru, O Devī, is rare.

Word by wordपदार्थ

शङ्कया भक्षितं सर्वं (śaṅkayā bhakṣitaṃ sarvaṃ)by doubt is devoured allशंका ने सब खा लियात्रैलोक्यं सचराचरम् (trailokyaṃ sacarācaram)the three worlds with all that moves and does not moveचराचर सहित त्रैलोक्यसा शङ्का भक्षिता येन (sā śaṅkā bhakṣitā yena)he by whom that doubt has been devouredजिसने वह शंका खा लीस गुरुर्देवि दुर्लभः (sa gururdevi durlabhaḥ)that guru, O Devī, is rareवह गुरु, हे देवि, दुर्लभ है

११३ यथा वह्निसमीपस्थं नवनीतं विलीयते । तथा पापं विलीयते सदाचार्यसमीपतः ॥ ११३॥

yathā vahnisamīpasthaṃ navanītaṃ vilīyate | tathā pāpaṃ vilīyate sadācāryasamīpataḥ ||

· हिन्दी

जैसे अग्नि के समीप रखा मक्खन पिघल जाता है, वैसे ही सदाचार्य के समीप पाप गल जाता है।

As butter placed near fire melts, so sin melts away in the presence of a true ācārya.

Word by wordपदार्थ

यथा वह्निसमीपस्थं (yathā vahnisamīpasthaṃ)as placed near fireजैसे अग्नि के समीप रखानवनीतं विलीयते (navanītaṃ vilīyate)butter meltsमक्खन गल जाता हैतथा पापं विलीयते (tathā pāpaṃ vilīyate)so sin melts awayवैसे पाप गल जाता हैसदाचार्यसमीपतः (sadācāryasamīpataḥ)in the presence of a true ācāryaसदाचार्य के समीप से

११४ यथा दीप्तानलः काष्ठं शुष्कमार्द्रञ्च निर्दहेत् । तथा गुरुकटाक्षस्तु शिष्यपापं दहेत् क्षणात् ॥ ११४॥

yathā dīptānalaḥ kāṣṭhaṃ śuṣkamārdrañca nirdahet | tathā gurukaṭākṣastu śiṣyapāpaṃ dahet kṣaṇāt ||

· हिन्दी

जैसे प्रज्वलित अग्नि सूखी और गीली लकड़ी को जला देती है, वैसे ही गुरु का कटाक्ष शिष्य के पाप को क्षण भर में जला देता है।

As a blazing fire burns up wood dry and wet alike, so the guru's sidelong glance burns the disciple's sin in an instant.

Word by wordपदार्थ

यथा दीप्तानलः (yathā dīptānalaḥ)as a blazing fireजैसे प्रदीप्त अग्निकाष्ठं शुष्कम् आर्द्रञ्च निर्दहेत् (kāṣṭhaṃ śuṣkam ārdrañca nirdahet)burns up wood dry and wet alikeसूखी और गीली लकड़ी को जला देती हैतथा गुरुकटाक्षस्तु (tathā gurukaṭākṣastu)so the guru's sidelong glanceवैसे गुरु का कटाक्षशिष्यपापं दहेत् क्षणात् (śiṣyapāpaṃ dahet kṣaṇāt)burns the disciple's sin in an instantशिष्य के पाप को क्षण में जला देता है

११५ यथा महानिलोद्धूतं तूलं दशदिशो व्रजेत् । तथैव गुरुकारुण्यात् पापराशिः पलायते ॥ ११५॥

yathā mahāniloddhūtaṃ tūlaṃ daśadiśo vrajet | tathaiva gurukāruṇyāt pāparāśiḥ palāyate ||

· हिन्दी

जैसे प्रचण्ड वायु से उड़ाई गई रुई दसों दिशाओं में चली जाती है, वैसे ही गुरु की करुणा से पापों का ढेर भाग जाता है।

As cotton tossed by a great wind flies to the ten directions, so by the guru's compassion the heap of sins flees away.

Word by wordपदार्थ

यथा महानिलोद्धूतं (yathā mahāniloddhūtaṃ)as tossed by a great windजैसे महावायु से उड़ाईतूलं दशदिशो व्रजेत् (tūlaṃ daśadiśo vrajet)cotton flies to the ten directionsरुई दस दिशाओं में जाती हैतथैव गुरुकारुण्यात् (tathaiva gurukāruṇyāt)so by the guru's compassionवैसे ही गुरु की करुणा सेपापराशिः पलायते (pāparāśiḥ palāyate)the heap of sins fleesपाप-राशि भाग जाती है

११६ दीपदर्शनमात्रेण प्रणश्यति तमो यथा । सद्गुरोर्दर्शनाद्देवि तथाऽज्ञानं विनश्यति ॥ ११६॥

dīpadarśanamātreṇa praṇaśyati tamo yathā | sadgurordarśanāddevi tathā'jñānaṃ vinaśyati ||

· हिन्दी

जैसे दीपक के दर्शन मात्र से अन्धकार नष्ट हो जाता है, वैसे ही, हे देवि! सद्गुरु के दर्शन से अज्ञान नष्ट हो जाता है।

As darkness perishes at the mere sight of a lamp, so, O Devī, ignorance is destroyed by the sight of the true guru.

Word by wordपदार्थ

दीपदर्शनमात्रेण (dīpadarśanamātreṇa)by the mere sight of a lampदीपक के दर्शन मात्र सेप्रणश्यति तमो यथा (praṇaśyati tamo yathā)as darkness perishesजैसे अन्धकार नष्ट होता हैसद्गुरोर्दर्शनात् देवि (sadgurordarśanāt devi)by the sight of the true guru, O Devīसद्गुरु के दर्शन से, हे देवितथा अज्ञानं विनश्यति (tathā ajñānaṃ vinaśyati)so ignorance is destroyedवैसे अज्ञान नष्ट होता है

११७ सर्वलक्षणसम्पन्नो वेदशास्त्रविधानवित् । सर्वोपायविधानज्ञस्तत्त्वज्ञानी गुरुः स हि ॥ ११७॥

sarvalakṣaṇasampanno vedaśāstravidhānavit | sarvopāyavidhānajñastattvajñānī guruḥ sa hi ||

· हिन्दी

सब लक्षणों से सम्पन्न, वेद और शास्त्र के विधान का ज्ञाता, सब उपायों के विधान का ज्ञाता, तत्त्वज्ञानी — वही गुरु है।

Endowed with all the marks, knowing the procedures of Veda and śāstra, knowing the procedure of every means, a knower of the tattva — he indeed is the guru.

Word by wordपदार्थ

सर्वलक्षणसम्पन्नः (sarvalakṣaṇasampannaḥ)endowed with all the marksसब लक्षणों से सम्पन्नवेदशास्त्रविधानवित् (vedaśāstravidhānavit)knowing the procedures of Veda and śāstraवेद-शास्त्र के विधान का ज्ञातासर्वोपायविधानज्ञः (sarvopāyavidhānajñaḥ)knowing the procedure of every meansसब उपायों के विधान का ज्ञातातत्त्वज्ञानी (tattvajñānī)a knower of the tattvaतत्त्वज्ञानीगुरुः स हि (guruḥ sa hi)he indeed is the guruवही गुरु है

११८ पूजाहोमाश्रमाचारतपस्तीर्थव्रतादिकम् । मन्त्रागमादिविज्ञानं तत्त्वहीनस्य निष्फलम् ॥ ११८॥

pūjāhomāśramācāratapastīrthavratādikam | mantrāgamādivijñānaṃ tattvahīnasya niṣphalam ||

· हिन्दी

पूजा, होम, आश्रमाचार, तप, तीर्थ, व्रत आदि तथा मन्त्र, आगम आदि का विज्ञान — तत्त्वहीन के लिए सब निष्फल है।

Worship, homa, the conduct of the āśramas, austerity, pilgrimage, vows and the rest, and knowledge of mantra, Āgama and the rest — all is fruitless for one devoid of the tattva.

Word by wordपदार्थ

पूजाहोमाश्रमाचारतपस्तीर्थव्रतादिकम् (pūjāhomāśramācāratapastīrthavratādikam)worship, homa, the conduct of the āśramas, austerity, pilgrimage, vows and the restपूजा, होम, आश्रम-आचार, तप, तीर्थ, व्रत आदिमन्त्रागमादिविज्ञानं (mantrāgamādivijñānaṃ)knowledge of mantra, Āgama and the restमन्त्र, आगम आदि का विज्ञानतत्त्वहीनस्य निष्फलम् (tattvahīnasya niṣphalam)is fruitless for one devoid of the tattvaतत्त्वहीन के लिए निष्फल है

११९ स्वयं वेद्ये परे तत्त्वे स्वात्मानं वेत्ति निश्चलः । आत्मनोऽनुग्रहो नास्ति परस्यानुग्रहः कथम् ॥ ११९॥

svayaṃ vedye pare tattve svātmānaṃ vetti niścalaḥ | ātmano'nugraho nāsti parasyānugrahaḥ katham ||

· हिन्दी

जो स्वयं वेद्य परम तत्त्व में निश्चल होकर अपनी आत्मा को नहीं जानता, उसका अपने पर ही अनुग्रह नहीं है — दूसरे पर अनुग्रह कैसे हो?

If one does not know his own self, unmoving, in the supreme reality that is to be known by oneself, there is no grace for himself — how then could there be grace for another?

Word by wordपदार्थ

स्वयं वेद्ये परे तत्त्वे (svayaṃ vedye pare tattve)in the supreme reality that is to be known by oneselfस्वयं वेद्य पर तत्त्व मेंस्वात्मानं वेत्ति निश्चलः (svātmānaṃ vetti niścalaḥ)he who, unmoving, does not know his own selfजो निश्चल होकर अपनी आत्मा को नहीं जानताआत्मनोऽनुग्रहो नास्ति (ātmano'nugraho nāsti)there is no grace for himselfउसका अपने पर अनुग्रह नहींपरस्यानुग्रहः कथम् (parasyānugrahaḥ katham)how can there be grace for anotherदूसरे पर अनुग्रह कैसे?

१२० षट्प्रकारं मनोरूपं प्रत्यक्षं स्वतनुस्थितम् । यो न जानाति चान्यस्य कथं मोक्षं ददात्यसौ ॥ १२०॥

ṣaṭprakāraṃ manorūpaṃ pratyakṣaṃ svatanusthitam | yo na jānāti cānyasya kathaṃ mokṣaṃ dadātyasau ||

· हिन्दी

जो अपने ही शरीर में स्थित, प्रत्यक्ष, छह प्रकार के मनोरूप को नहीं जानता, वह दूसरे को मोक्ष कैसे दे सकता है?

He who does not know the sixfold form of the mind, directly present and seated in his own body — how can he give liberation to another?

Word by wordपदार्थ

षट्प्रकारं मनोरूपं (ṣaṭprakāraṃ manorūpaṃ)the sixfold form of the mindछह प्रकार का मनोरूपप्रत्यक्षं स्वतनुस्थितम् (pratyakṣaṃ svatanusthitam)directly present, seated in one's own bodyप्रत्यक्ष, अपने शरीर में स्थितयो न जानाति (yo na jānāti)he who does not knowजो नहीं जानताच अन्यस्य (ca anyasya)of anotherऔर दूसरे काकथं मोक्षं ददात्यसौ (kathaṃ mokṣaṃ dadātyasau)how can he give liberationवह मोक्ष कैसे दे?

१२१ सर्वलक्षणहीनोऽपि तत्त्वज्ञानी गुरुः स्मृतः । तस्मात्तत्त्वविदेवेह मुक्तो मोचक एव च ॥ १२१॥

sarvalakṣaṇahīno'pi tattvajñānī guruḥ smṛtaḥ | tasmāttattvavideveha mukto mocaka eva ca ||

· हिन्दी

सब लक्षणों से हीन होने पर भी तत्त्वज्ञानी गुरु माना गया है; इसलिए यहाँ तत्त्ववेत्ता ही मुक्त और मोचक है।

Even if devoid of all the marks, a knower of the tattva is held to be the guru; therefore only the knower of the tattva is here both liberated and a liberator.

Word by wordपदार्थ

सर्वलक्षणहीनोऽपि (sarvalakṣaṇahīno'pi)even if devoid of all the marksसब लक्षणों से हीन भीतत्त्वज्ञानी गुरुः स्मृतः (tattvajñānī guruḥ smṛtaḥ)a knower of the tattva is held to be the guruतत्त्वज्ञानी गुरु माना गयातस्मात् तत्त्वविदेव इह (tasmāt tattvavideva iha)therefore only the knower of the tattva hereइसलिए तत्त्ववेत्ता ही यहाँमुक्तो मोचक एव च (mukto mocaka eva ca)is liberated and a liberatorमुक्त और मोचक (मुक्त करने वाला) है

१२२ यस्तत्त्वविन्महेशानि स पशुं बोधयत्यपि । तत्त्वहीनात् कुतोऽध्यात्मतत्त्वज्ञानपरिग्रहः ॥ १२२॥

yastattvavinmaheśāni sa paśuṃ bodhayatyapi | tattvahīnāt kuto'dhyātmatattvajñānaparigrahaḥ ||

· हिन्दी

जो तत्त्ववेत्ता है, हे महेशानि! वह पशु को भी बोध करा देता है; तत्त्वहीन से अध्यात्म-तत्त्वज्ञान की प्राप्ति कहाँ से हो?

He who knows the tattva, O great Mistress, can awaken even a paśu; from one devoid of the tattva, whence could come the reception of the knowledge of the reality of the Self?

Word by wordपदार्थ

यस्तत्त्ववित् (yastattvavit)he who knows the tattvaजो तत्त्ववेत्ता हैमहेशानि (maheśāni)O great Mistressहे महेशानिस पशुं बोधयत्यपि (sa paśuṃ bodhayatyapi)he can awaken even a paśuवह पशु को भी बोध देता हैतत्त्वहीनात् कुतः (tattvahīnāt kutaḥ)from one devoid of the tattva, whenceतत्त्वहीन से कहाँअध्यात्मतत्त्वज्ञानपरिग्रहः (adhyātmatattvajñānaparigrahaḥ)the reception of the knowledge of the reality of the Selfअध्यात्म-तत्त्वज्ञान की प्राप्ति?

१२३ तत्त्वज्ञैरुपदिष्टा ये तत्त्वाज्ञस्ते न संशयः । पशुभिश्चोपदिष्टा ये देवि ते पशवः स्मृताः ॥ १२३॥

tattvajñairupadiṣṭā ye tattvājñaste na saṃśayaḥ | paśubhiścopadiṣṭā ye devi te paśavaḥ smṛtāḥ ||

· हिन्दी

जो तत्त्वज्ञों से उपदिष्ट हैं वे निःसन्देह तत्त्वज्ञ हैं; और जो पशुओं से उपदिष्ट हैं, हे देवि! वे पशु माने गए हैं।

Those instructed by knowers of the tattva are themselves knowers of the tattva, no doubt; and those instructed by paśus, O Devī, are held to be paśus.

Word by wordपदार्थ

तत्त्वज्ञैरुपदिष्टा ये (tattvajñairupadiṣṭā ye)those instructed by knowers of the tattvaतत्त्वज्ञों द्वारा जो उपदिष्टतत्त्वज्ञास्ते न संशयः (tattvajñāste na saṃśayaḥ)they are knowers of the tattva, no doubtवे तत्त्वज्ञ हैं, सन्देह नहींपशुभिश्चोपदिष्टा ये (paśubhiścopadiṣṭā ye)and those instructed by paśusऔर पशुओं द्वारा जो उपदिष्टदेवि (devi)O Devīहे देविते पशवः स्मृताः (te paśavaḥ smṛtāḥ)they are held to be paśusवे पशु माने गए हैं

१२४ विद्धस्तु वेधयेद्देवि नाविद्धो वेधको भवेत् । मुक्तस्तु मोचयेद् बद्धं न मुक्तो मोचकः कथम् ॥ १२४॥

viddhastu vedhayeddevi nāviddho vedhako bhavet | muktastu mocayed baddhaṃ na mukto mocakaḥ katham ||

· हिन्दी

विद्ध ही वेध कर सकता है, हे देवि! अविद्ध वेधक नहीं हो सकता। मुक्त ही बद्ध को मुक्त करे; जो स्वयं मुक्त नहीं वह मोचक कैसे हो?

Only one who has been pierced can pierce, O Devī; one unpierced cannot be a piercer. Only the liberated can liberate the bound; how can one not liberated be a liberator?

Word by wordपदार्थ

विद्धस्तु वेधयेद् देवि (viddhastu vedhayed devi)only one who has been pierced can pierce, O Devīविद्ध (वेधित) ही वेध करे, हे देविनाविद्धो वेधको भवेत् (nāviddho vedhako bhavet)one unpierced cannot be a piercerअविद्ध वेधक नहीं हो सकतामुक्तस्तु मोचयेद् बद्धं (muktastu mocayed baddhaṃ)only the liberated can liberate the boundमुक्त ही बद्ध को मुक्त करेन मुक्तो मोचकः कथम् (na mukto mocakaḥ katham)how can one not liberated be a liberatorअमुक्त मोचक कैसे?

१२५ अभिज्ञश्चोद्धरेन्मूर्खं न मूर्खो मूर्खमुद्धरेत् । शिलां सन्तारयेन्नौर्हि किं शिला तारयेच्छिलाम् ॥ १२५॥

abhijñaścoddharenmūrkhaṃ na mūrkho mūrkhamuddharet | śilāṃ santārayennaurhi kiṃ śilā tārayecchilām ||

· हिन्दी

ज्ञानी मूर्ख का उद्धार कर सकता है, मूर्ख मूर्ख का उद्धार नहीं कर सकता। नाव पत्थर को पार लगा सकती है; क्या पत्थर पत्थर को पार लगा सकता है?

The knowing one may uplift the fool; a fool cannot uplift a fool. A boat may carry a stone across; can a stone carry a stone across?

Word by wordपदार्थ

अभिज्ञश्च उद्धरेन्मूर्खं (abhijñaśca uddharenmūrkhaṃ)the knowing one may uplift the foolअभिज्ञ मूर्ख का उद्धार करेन मूर्खो मूर्खमुद्धरेत् (na mūrkho mūrkhamuddharet)a fool cannot uplift a foolमूर्ख मूर्ख का उद्धार नहीं कर सकताशिलां सन्तारयेन्नौर्हि (śilāṃ santārayennaurhi)a boat may carry a stone acrossनौका शिला को पार लगा देकिं शिला तारयेच्छिलाम् (kiṃ śilā tārayecchilām)can a stone carry a stone acrossक्या शिला शिला को पार लगाए?

१२६ तत्त्वहीनं गुरुं लब्ध्वा केवलं भवतत्परः । इहामुत्र फलं किञ्चित् स नरो नाप्नुयात् प्रिये ॥ १२६॥

tattvahīnaṃ guruṃ labdhvā kevalaṃ bhavatatparaḥ | ihāmutra phalaṃ kiñcit sa naro nāpnuyāt priye ||

· हिन्दी

तत्त्वहीन, केवल संसार में तत्पर गुरु को पाकर वह मनुष्य इस लोक और परलोक में कोई फल नहीं पाता, हे प्रिये!

Having obtained a guru devoid of the tattva, one intent only on worldly existence, that man obtains no fruit whatever here or hereafter, O beloved.

Word by wordपदार्थ

तत्त्वहीनं गुरुं लब्ध्वा (tattvahīnaṃ guruṃ labdhvā)having obtained a guru devoid of the tattvaतत्त्वहीन गुरु को पाकरकेवलं भवतत्परः (kevalaṃ bhavatatparaḥ)intent only on worldly existenceकेवल भव (संसार) में तत्परइहामुत्र फलं किञ्चित् (ihāmutra phalaṃ kiñcit)any fruit here or hereafterइस लोक और परलोक में कोई फलस नरो नाप्नुयात् (sa naro nāpnuyāt)that man does not obtainवह मनुष्य नहीं पाताप्रिये (priye)O belovedहे प्रिये

१२७ शैवे गुरुत्रयं प्रोक्तं वैष्णवे गुरुपञ्चकम् । वेदशास्त्रेषु शतशो गुरुरेकः कुलान्वये ॥ १२७॥

śaive gurutrayaṃ proktaṃ vaiṣṇave gurupañcakam | vedaśāstreṣu śataśo gururekaḥ kulānvaye ||

· हिन्दी

शैव मत में तीन गुरु कहे गए हैं, वैष्णव में पाँच गुरु, वेद और शास्त्रों में सैकड़ों; कुल की परम्परा में गुरु एक ही है।

In the Śaiva tradition three gurus are declared, in the Vaiṣṇava five, in the Vedas and śāstras hundreds; in the Kula lineage the guru is one.

Word by wordपदार्थ

शैवे गुरुत्रयं प्रोक्तं (śaive gurutrayaṃ proktaṃ)in the Śaiva tradition three gurus are declaredशैव में तीन गुरु कहे गएवैष्णवे गुरुपञ्चकम् (vaiṣṇave gurupañcakam)in the Vaiṣṇava, five gurusवैष्णव में पाँच गुरुवेदशास्त्रेषु शतशः (vedaśāstreṣu śataśaḥ)in the Vedas and śāstras, hundredsवेद-शास्त्रों में सैकड़ोंगुरुरेकः कुलान्वये (gururekaḥ kulānvaye)in the Kula lineage the guru is oneकुल-परम्परा में गुरु एक है

१२८ प्रेरकः सूचकश्चैव वाचको दर्शकस्तथा । शिक्षको बोधकश्चैव षडेते गुरवः स्मृताः ॥ १२८॥

prerakaḥ sūcakaścaiva vācako darśakastathā | śikṣako bodhakaścaiva ṣaḍete guravaḥ smṛtāḥ ||

· हिन्दी

प्रेरक, सूचक, वाचक, दर्शक, शिक्षक और बोधक — ये छह गुरु माने गए हैं।

The impeller, the indicator, the expounder, the revealer, the instructor and the awakener — these six are held to be gurus.

Word by wordपदार्थ

प्रेरकः (prerakaḥ)the impellerप्रेरकसूचकश्चैव (sūcakaścaiva)and the indicatorऔर सूचकवाचकः (vācakaḥ)the expounderवाचकदर्शकस्तथा (darśakastathā)and the revealerऔर दर्शकशिक्षकः (śikṣakaḥ)the instructorशिक्षकबोधकश्चैव (bodhakaścaiva)and the awakenerऔर बोधकषडेते गुरवः स्मृताः (ṣaḍete guravaḥ smṛtāḥ)these six are held to be gurusये छह गुरु माने गए हैं

१२९ पञ्चैते कार्यभूताः स्युः कारणं बोधको भवेत् । पूर्णाभिषेककर्ता यो गुरुस्तस्यैव पादुका । पूजनीया महेशानि बहुत्वेऽपि न संशयः ॥ १२९॥

pañcaite kāryabhūtāḥ syuḥ kāraṇaṃ bodhako bhavet | pūrṇābhiṣekakartā yo gurustasyaiva pādukā | pūjanīyā maheśāni bahutve'pi na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

ये पाँच कार्यरूप हैं; बोधक कारण है। जो गुरु पूर्णाभिषेक करता है, उसी की पादुका पूजनीय है, हे महेशानि! गुरु बहुत होने पर भी, इसमें संशय नहीं।

These five are effects; the awakener is the cause. The guru who performs the full abhiṣeka — his sandals alone are to be worshipped, O great Mistress, even where the gurus are many; there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

पञ्चैते कार्यभूताः स्युः (pañcaite kāryabhūtāḥ syuḥ)these five are effectsये पाँच कार्यभूत हैंकारणं बोधको भवेत् (kāraṇaṃ bodhako bhavet)the awakener is the causeबोधक कारण हैपूर्णाभिषेककर्ता यो गुरुः (pūrṇābhiṣekakartā yo guruḥ)the guru who performs the full abhiṣekaजो गुरु पूर्णाभिषेक करता हैतस्यैव पादुका (tasyaiva pādukā)his sandals aloneउसी की पादुकापूजनीया महेशानि (pūjanīyā maheśāni)are to be worshipped, O great Mistressपूजनीय है, हे महेशानिबहुत्वेऽपि न संशयः (bahutve'pi na saṃśayaḥ)even where there are many, no doubtबहुत होने पर भी, सन्देह नहीं

१३० श्रीगुरुं लक्षणोपेतं संशयच्छेदकारकम् । लब्ध्वा ज्ञानप्रदं देवि न गुर्वन्तरमाश्रयेत् ॥ १३०॥

śrīguruṃ lakṣaṇopetaṃ saṃśayacchedakārakam | labdhvā jñānapradaṃ devi na gurvantaramāśrayet ||

· हिन्दी

लक्षणों से युक्त, संशय का छेदन करने वाले, ज्ञान देने वाले श्रीगुरु को पाकर, हे देवि! दूसरे गुरु का आश्रय न ले।

Having obtained a venerable guru possessed of the marks, who cuts away doubt and bestows knowledge, O Devī, one should not resort to another guru.

Word by wordपदार्थ

श्रीगुरुं लक्षणोपेतं (śrīguruṃ lakṣaṇopetaṃ)the venerable guru possessed of the marksलक्षणों से युक्त श्रीगुरु कोसंशयच्छेदकारकम् (saṃśayacchedakārakam)who cuts away doubtसंशय का छेदन करने वाले कोलब्ध्वा ज्ञानप्रदं (labdhvā jñānapradaṃ)having obtained one who bestows knowledgeज्ञान देने वाले को पाकरदेवि (devi)O Devīहे देविन गुर्वन्तरमाश्रयेत् (na gurvantaramāśrayet)one should not resort to another guruअन्य गुरु का आश्रय न ले

१३१ अनभिज्ञं गुरुं प्राप्य सदा संशयकारकम् । गुर्वन्तरन्तु गत्वा स नैतद्दोषेण लिप्यते ॥ १३१॥

anabhijñaṃ guruṃ prāpya sadā saṃśayakārakam | gurvantarantu gatvā sa naitaddoṣeṇa lipyate ||

· हिन्दी

सदा संशय उत्पन्न करने वाले अज्ञानी गुरु को पाकर यदि कोई दूसरे गुरु के पास चला जाए तो वह इस दोष से लिप्त नहीं होता।

Having got an ignorant guru who always causes doubt, if one goes to another guru he is not tainted by this fault.

Word by wordपदार्थ

अनभिज्ञं गुरुं प्राप्य (anabhijñaṃ guruṃ prāpya)having got an ignorant guruअनभिज्ञ गुरु को पाकरसदा संशयकारकम् (sadā saṃśayakārakam)who always causes doubtसदा संशय कराने वालेगुर्वन्तरन्तु गत्वा (gurvantarantu gatvā)if he goes to another guruअन्य गुरु के पास जाए तोस नैतद्दोषेण लिप्यते (sa naitaddoṣeṇa lipyate)he is not tainted by this faultवह इस दोष से लिप्त नहीं होता

१३२ मधुलुब्धो यथा भृङ्गः पुष्पात् पुष्पान्तरं व्रजेत् । ज्ञानलुब्धस्तथा शिष्यः गुरोर्गुर्वन्तरं व्रजेत् ॥ १३२॥

madhulubdho yathā bhṛṅgaḥ puṣpāt puṣpāntaraṃ vrajet | jñānalubdhastathā śiṣyaḥ gurorgurvantaraṃ vrajet ||

· हिन्दी

जैसे मधु का लोभी भ्रमर एक फूल से दूसरे फूल पर जाता है, वैसे ही ज्ञान का लोभी शिष्य एक गुरु से दूसरे गुरु के पास जा सकता है।

As a bee greedy for honey goes from flower to flower, so a disciple greedy for knowledge may go from one guru to another.

Word by wordपदार्थ

मधुलुब्धो यथा भृङ्गः (madhulubdho yathā bhṛṅgaḥ)as a bee greedy for honeyजैसे मधु-लोभी भौंरापुष्पात् पुष्पान्तरं व्रजेत् (puṣpāt puṣpāntaraṃ vrajet)goes from flower to flowerएक फूल से दूसरे फूल पर जाता हैज्ञानलुब्धस्तथा शिष्यः (jñānalubdhastathā śiṣyaḥ)so a disciple greedy for knowledgeवैसे ज्ञान-लोभी शिष्यगुरोर्गुर्वन्तरं व्रजेत् (gurorgurvantaraṃ vrajet)may go from one guru to anotherएक गुरु से दूसरे गुरु के पास जाए

१३३ इति ते कथितं किञ्चिल्लक्षणं गुरुशिष्ययोः । समासेन कुलेशानि किम्भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ १३३॥

iti te kathitaṃ kiñcillakṣaṇaṃ guruśiṣyayoḥ | samāsena kuleśāni kimbhūyaḥ śrotumicchasi ||

· हिन्दी

इस प्रकार गुरु और शिष्य के लक्षण संक्षेप में तुम्हें कुछ कहे गए, हे कुलेशानि! अब और क्या सुनना चाहती हो?

Thus something of the characteristics of the guru and the disciple has been told to you in brief, O Kuleśānī; what more do you wish to hear?

Word by wordपदार्थ

इति ते कथितं किञ्चित् (iti te kathitaṃ kiñcit)thus something has been told to youइस प्रकार तुम्हें कुछ कहा गयालक्षणं गुरुशिष्ययोः (lakṣaṇaṃ guruśiṣyayoḥ)the characteristics of guru and discipleगुरु और शिष्य के लक्षणसमासेन (samāsena)in briefसंक्षेप मेंकुलेशानि (kuleśāni)O Kuleśānīहे कुलेशानिकिम्भूयः श्रोतुमिच्छसि (kimbhūyaḥ śrotumicchasi)what more do you wish to hearऔर क्या सुनना चाहती हो

❁ ❁ ❁

इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे गुरुशिष्यलक्षणं नाम त्रयोदशोल्लासः ॥ १३ ॥

Thus ends the thirteenth Ullāsa, called the Marks of Guru and Disciple, in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth section of the glorious Kulārṇava, the gateway to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of all Āgamas, the work of a lakh and a quarter verses.

इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सर्वागमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में गुरुशिष्यलक्षण नामक त्रयोदश उल्लास समाप्त।