Kulārṇava Tantra ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः Chapter 14
Lang
IAST
Words

॥ ॐ ॥

श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्

ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डः
Chapter Fourteen · Ullāsa Fourteen — The Testing of Guru and Disciple and the Kinds of Dīkṣā · Verses 1–108

अथ चतुर्दशोल्लासः

Īśvara explains why guru and disciple must test one another before instruction, the signs of a fit disciple and a fit guru, the three grades of disciples, the sevenfold dīkṣā (kriyā, varṇa, kalā, sparśa, vāk, dṛk and manas) with the vedha-dīkṣā and its six states, the abhiṣekas from samayin to ācārya, and the power of dīkṣā to abolish caste and burn away sin. ईश्वर बताते हैं कि उपदेश से पहले गुरु और शिष्य को परस्पर परीक्षा क्यों करनी चाहिए, योग्य शिष्य और योग्य गुरु के लक्षण, शिष्यों के तीन स्तर, सप्तविध दीक्षा (क्रिया, वर्ण, कला, स्पर्श, वाक्, दृक् और मानस) तथा वेध-दीक्षा और उसकी छह अवस्थाएँ, समयी से आचार्य तक के अभिषेक, और दीक्षा की जातिभेद मिटाने तथा पाप दग्ध करने की शक्ति।

Begin verses ↓

श्रीदेव्युवाच — Śrī Devī spoke: श्रीदेवी बोलीं:

कुलेश श्रोतुमिच्छामि परीक्षां गुरुशिष्ययोः । उपदेशक्रमं दीक्षाभेदांश्च वद मे प्रभो ॥ १॥

kuleśa śrotumicchāmi parīkṣāṃ guruśiṣyayoḥ | upadeśakramaṃ dīkṣābhedāṃśca vada me prabho ||

· हिन्दी

हे कुलेश! मैं गुरु और शिष्य की परीक्षा, उपदेश का क्रम और दीक्षा के भेद सुनना चाहती हूँ — हे प्रभो! मुझे बताइए।

O Lord of the Kula, I wish to hear of the testing of guru and disciple, the order of instruction and the kinds of dīkṣā — tell me, O Lord.

Word by wordपदार्थ

कुलेश श्रोतुमिच्छामि (kuleśa śrotumicchāmi)O Lord of the Kula, I wish to hearहे कुलेश! मैं सुनना चाहती हूँपरीक्षां गुरुशिष्ययोः (parīkṣāṃ guruśiṣyayoḥ)the testing of guru and discipleगुरु और शिष्य की परीक्षाउपदेशक्रमं (upadeśakramaṃ)the order of instructionउपदेश का क्रमदीक्षाभेदांश्च (dīkṣābhedāṃśca)and the kinds of dīkṣāऔर दीक्षा के भेदवद मे प्रभो (vada me prabho)tell me, O Lordमुझे बताइए, हे प्रभो

ईश्वर उवाच — Īśvara spoke: ईश्वर बोले:

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण चित्तशुद्धिः प्रजायते ॥ २॥

śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa cittaśuddhiḥ prajāyate ||

· हिन्दी

सुनो देवि! जो तुम मुझसे पूछती हो वह मैं कहता हूँ; उसके श्रवण मात्र से चित्त की शुद्धि हो जाती है।

Listen, O Devī, I shall declare what you ask of me; by merely hearing it purity of mind arises.

Word by wordपदार्थ

शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi)listen, O Devī, I shall declareसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi)what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa)by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेचित्तशुद्धिः प्रजायते (cittaśuddhiḥ prajāyate)purity of mind arisesचित्तशुद्धि उत्पन्न होती है

विना दीक्षां न मोक्षः स्यात्तदुक्तं शिवशासने । सा च न स्याद्विनाचार्यमित्याचार्यपरम्परा ॥ ३॥

vinā dīkṣāṃ na mokṣaḥ syāttaduktaṃ śivaśāsane | sā ca na syādvinācāryamityācāryaparamparā ||

· हिन्दी

दीक्षा के बिना मोक्ष नहीं होता — ऐसा शिवशासन में कहा गया है; और वह दीक्षा आचार्य के बिना नहीं होती — इसीलिए आचार्य-परम्परा है।

Without dīkṣā there is no liberation — so it is said in Śiva's teaching; and dīkṣā cannot be had without an ācārya — hence the lineage of ācāryas.

Word by wordपदार्थ

विना दीक्षां (vinā dīkṣāṃ)without dīkṣāदीक्षा के बिनान मोक्षः स्यात् (na mokṣaḥ syāt)there is no liberationमोक्ष नहीं होतातदुक्तं शिवशासने (taduktaṃ śivaśāsane)so it is said in Śiva's teachingऐसा शिव-शासन में कहा गया हैसा च न स्यात् (sā ca na syāt)and it cannot beऔर वह नहीं हो सकतीविना आचार्यम् (vinā ācāryam)without an ācāryaआचार्य के बिनाइति आचार्यपरम्परा (iti ācāryaparamparā)hence the lineage of ācāryasइसलिए आचार्य-परम्परा

तस्मात् सिद्धान्तं सम्प्राप्य सम्प्रदायादिहेतुभिः । अन्तरेणोपदेष्टारं मन्त्राः स्युर्निष्फला यतः ॥ ४॥

tasmāt siddhāntaṃ samprāpya sampradāyādihetubhiḥ | antareṇopadeṣṭāraṃ mantrāḥ syurniṣphalā yataḥ ||

· हिन्दी

इसलिए सम्प्रदाय आदि साधनों से सिद्धान्त प्राप्त करना चाहिए, क्योंकि उपदेष्टा के बिना मन्त्र निष्फल हो जाते हैं।

Therefore one should obtain the settled doctrine through tradition and the other means, for without an instructor mantras become fruitless.

Word by wordपदार्थ

तस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएसिद्धान्तं सम्प्राप्य (siddhāntaṃ samprāpya)having obtained the settled doctrineसिद्धान्त को प्राप्त करसम्प्रदायादिहेतुभिः (sampradāyādihetubhiḥ)through the means of tradition and the restसम्प्रदाय आदि हेतुओं सेअन्तरेण उपदेष्टारं (antareṇa upadeṣṭāraṃ)without an instructorउपदेशक के बिनामन्त्राः स्युः निष्फलाः यतः (mantrāḥ syuḥ niṣphalāḥ yataḥ)because mantras become fruitlessक्योंकि मन्त्र निष्फल हो जाते हैं

देवास्तमेव शंसन्ति पारम्पर्यप्रवर्तकम् । गुरुं मन्त्रागमाभिज्ञं समयाचारपालकम् ॥ ५॥

devāstameva śaṃsanti pāramparyapravartakam | guruṃ mantrāgamābhijñaṃ samayācārapālakam ||

· हिन्दी

देवता उसी गुरु की प्रशंसा करते हैं जो परम्परा का प्रवर्तक है, मन्त्र और आगम का ज्ञाता है और समयाचार का पालक है।

The gods praise that guru alone who carries on the lineage, who is versed in mantra and Āgama, and who keeps the samaya-conduct.

Word by wordपदार्थ

देवाः तम् एव शंसन्ति (devāḥ tam eva śaṃsanti)the gods praise him aloneदेवता उसी की प्रशंसा करते हैंपारम्पर्यप्रवर्तकम् (pāramparyapravartakam)the one who carries on the lineageपरम्परा को चलाने वालेगुरुं मन्त्रागमाभिज्ञं (guruṃ mantrāgamābhijñaṃ)the guru versed in mantra and Āgamaमन्त्र और आगम के ज्ञाता गुरुसमयाचारपालकम् (samayācārapālakam)the keeper of the samaya-conductसमयाचार का पालक

गुरुः शिष्याधिकारार्थं विरक्तोऽपि शिवाज्ञया । किञ्चित्कालं विधायेत्थं स्वशिष्याय समर्पयेत् ॥ ६॥

guruḥ śiṣyādhikārārthaṃ virakto'pi śivājñayā | kiñcitkālaṃ vidhāyetthaṃ svaśiṣyāya samarpayet ||

· हिन्दी

गुरु विरक्त होने पर भी शिव की आज्ञा से शिष्य के अधिकार के लिए कुछ काल तक इस प्रकार आचरण करके अपने शिष्य को (अधिकार) सौंप दे।

The guru, though detached, should by Śiva's command practise thus for some time for the sake of the disciple's authority, and then hand it over to his own disciple.

Word by wordपदार्थ

गुरुः (guruḥ)the guruगुरुशिष्याधिकारार्थं (śiṣyādhikārārthaṃ)for the sake of the disciple's authorityशिष्य के अधिकार के लिएविरक्तः अपि (viraktaḥ api)though detachedविरक्त होकर भीशिवाज्ञया (śivājñayā)by Śiva's commandशिव की आज्ञा सेकिञ्चित्कालं विधाय (kiñcitkālaṃ vidhāya)having practised for some timeकुछ काल (साधना) करकेइत्थं (itthaṃ)thusइस प्रकारस्वशिष्याय समर्पयेत् (svaśiṣyāya samarpayet)should hand over to his own discipleअपने शिष्य को समर्पित करे

तस्यार्पिताधिकारस्य योगः साक्षात् परे शिवे । देहान्ते शाश्वती मुक्तिरिति शङ्करभाषितम् ॥ ७॥

tasyārpitādhikārasya yogaḥ sākṣāt pare śive | dehānte śāśvatī muktiriti śaṅkarabhāṣitam ||

· हिन्दी

जिसने अपना अधिकार सौंप दिया है, उसका साक्षात् परशिव में योग होता है और देहान्त में शाश्वत मुक्ति — ऐसा शङ्कर ने कहा है।

For him who has handed over his authority there is direct union with supreme Śiva, and at the end of the body everlasting liberation — so has Śaṅkara said.

Word by wordपदार्थ

तस्य अर्पिताधिकारस्य (tasya arpitādhikārasya)for him who has handed over his authorityजिसने अधिकार समर्पित कर दिया, उसकायोगः साक्षात् परे शिवे (yogaḥ sākṣāt pare śive)there is direct union with supreme Śivaपर शिव में साक्षात् योगदेहान्ते शाश्वती मुक्तिः (dehānte śāśvatī muktiḥ)at the end of the body, everlasting liberationदेहान्त में शाश्वत मुक्तिइति शङ्करभाषितम् (iti śaṅkarabhāṣitam)so has Śaṅkara saidयह शंकर का कथन है

तस्मात् सर्वप्रयत्नेन साक्षात्परशिवोदितम् । सम्प्रदायमविच्छिन्नं सदा कुर्यात् गुरुः प्रिये ॥ ८॥

tasmāt sarvaprayatnena sākṣātparaśivoditam | sampradāyamavicchinnaṃ sadā kuryāt guruḥ priye ||

· हिन्दी

इसलिए हे प्रिये! गुरु सर्वप्रयत्न से साक्षात् परशिव द्वारा कहे गए सम्प्रदाय को सदा अविच्छिन्न रखे।

Therefore, O beloved, the guru should with every effort always maintain unbroken the tradition declared directly by supreme Śiva.

Word by wordपदार्थ

तस्मात् सर्वप्रयत्नेन (tasmāt sarvaprayatnena)therefore with every effortइसलिए सब प्रयत्न सेसाक्षात् परशिवोदितम् (sākṣāt paraśivoditam)declared directly by supreme Śivaसाक्षात् परशिव द्वारा कहा गयासम्प्रदायम् अविच्छिन्नं (sampradāyam avicchinnaṃ)the unbroken traditionअविच्छिन्न सम्प्रदायसदा कुर्यात् गुरुः प्रिये (sadā kuryāt guruḥ priye)the guru should always maintain, O belovedगुरु सदा चलाए, हे प्रिये

शक्तिसिद्धिसुसिद्ध्यर्थं परीक्ष्य विधिवद् गुरुः । पश्चादुपदिशेन्मन्त्रमन्यथा निष्फलं भवेत् ॥ ९॥

śaktisiddhisusiddhyarthaṃ parīkṣya vidhivad guruḥ | paścādupadiśenmantramanyathā niṣphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

शक्ति की सिद्धि के भली-भाँति सिद्ध होने के लिए गुरु विधिपूर्वक परीक्षा करके ही पीछे मन्त्र का उपदेश करे; अन्यथा वह निष्फल हो जाता है।

For the full attainment of the siddhi of Śakti the guru should test the disciple according to rule and only afterwards impart the mantra; otherwise it becomes fruitless.

Word by wordपदार्थ

शक्तिसिद्धिसुसिद्ध्यर्थं (śaktisiddhisusiddhyarthaṃ)for the full attainment of the siddhi of Śaktiशक्ति-सिद्धि की सुसिद्धि के लिएपरीक्ष्य विधिवद् गुरुः (parīkṣya vidhivad guruḥ)the guru, having tested according to ruleगुरु विधिवत् परीक्षा करपश्चाद् उपदिशेत् मन्त्रम् (paścād upadiśet mantram)should afterwards impart the mantraबाद में मन्त्र का उपदेश करेअन्यथा निष्फलं भवेत् (anyathā niṣphalaṃ bhavet)otherwise it becomes fruitlessअन्यथा निष्फल होता है

१० अन्यायेन तु यो दद्याद् गृह्णात्यन्यायतश्च यः । ददता गृह्णता देवि कुलशापो भविष्यति ॥ १०॥

anyāyena tu yo dadyād gṛhṇātyanyāyataśca yaḥ | dadatā gṛhṇatā devi kulaśāpo bhaviṣyati ||

· हिन्दी

जो अन्याय से देता है और जो अन्याय से लेता है — हे देवि! देने वाले और लेने वाले दोनों को कुल का शाप होगा।

But he who gives improperly and he who receives improperly — for both giver and receiver, O Devī, there will be the curse of the Kula.

Word by wordपदार्थ

अन्यायेन तु यः दद्यात् (anyāyena tu yaḥ dadyāt)but he who gives improperlyपर जो अन्याय से देगृह्णाति अन्यायतः च यः (gṛhṇāti anyāyataḥ ca yaḥ)and he who receives improperlyऔर जो अन्याय से ग्रहण करेददता गृह्णता देवि (dadatā gṛhṇatā devi)for the giver and the receiver, O Devīदेने और लेने वाले को, हे देविकुलशापः भविष्यति (kulaśāpaḥ bhaviṣyati)there will be the curse of the Kulaकुल का शाप होगा

११ गुरुशिष्यावुभौ मोहादपरीक्ष्य परस्परम् । उपदेशं ददद् गृह्णन् प्राप्नुयातां पिशाचताम् ॥ ११॥

guruśiṣyāvubhau mohādaparīkṣya parasparam | upadeśaṃ dadad gṛhṇan prāpnuyātāṃ piśācatām ||

· हिन्दी

गुरु और शिष्य दोनों जो मोहवश परस्पर परीक्षा किए बिना उपदेश देते और लेते हैं, वे पिशाचता को प्राप्त होते हैं।

Guru and disciple who, out of delusion, give and receive instruction without testing one another would both become piśācas.

Word by wordपदार्थ

गुरुशिष्यौ उभौ (guruśiṣyau ubhau)both guru and discipleगुरु और शिष्य दोनोंमोहात् (mohāt)out of delusionमोह सेअपरीक्ष्य परस्परम् (aparīkṣya parasparam)without testing one anotherपरस्पर बिना परीक्षाउपदेशं ददद् गृह्णन् (upadeśaṃ dadad gṛhṇan)giving and receiving instructionउपदेश देते-लेतेप्राप्नुयातां पिशाचताम् (prāpnuyātāṃ piśācatām)would both attain the state of piśācasदोनों पिशाचता पाते हैं

१२ अशास्त्रीयोपदेशञ्च यो गृह्णाति ददाति हि । भुञ्जाते तावुभौ घोरान्नरकानेकविंशतिम् ॥ १२॥

aśāstrīyopadeśañca yo gṛhṇāti dadāti hi | bhuñjāte tāvubhau ghorānnarakānekaviṃśatim ||

· हिन्दी

जो अशास्त्रीय उपदेश लेता है और जो देता है — वे दोनों इक्कीस घोर नरकों को भोगते हैं।

He who receives and he who gives instruction not sanctioned by the scriptures — those two both experience the twenty-one terrible hells.

Word by wordपदार्थ

अशास्त्रीयोपदेशं च (aśāstrīyopadeśaṃ ca)and unscriptural instructionऔर अशास्त्रीय उपदेशयः गृह्णाति ददाति हि (yaḥ gṛhṇāti dadāti hi)he who receives or givesजो लेता या देता हैभुञ्जाते तौ उभौ (bhuñjāte tau ubhau)those two both experienceवे दोनों भोगते हैंघोरान् नरकान् एकविंशतिम् (ghorān narakān ekaviṃśatim)the twenty-one terrible hellsइक्कीस घोर नरक

१३ असंस्कृतोपदेशञ्च यः करोति स पातकी । विनश्यति च तन्मन्त्रं सैकते शालिबीजवत् ॥ १३॥

asaṃskṛtopadeśañca yaḥ karoti sa pātakī | vinaśyati ca tanmantraṃ saikate śālibījavat ||

· हिन्दी

जो असंस्कृत (संस्कारहीन) को उपदेश देता है वह पातकी है, और वह मन्त्र बालू में बोए धान के बीज की तरह नष्ट हो जाता है।

He who gives instruction to one who has not been consecrated is a sinner, and that mantra perishes like rice-seed sown on sand.

Word by wordपदार्थ

असंस्कृतोपदेशं च (asaṃskṛtopadeśaṃ ca)and instruction to one unconsecratedऔर असंस्कृत को उपदेशयः करोति स पातकी (yaḥ karoti sa pātakī)he who gives it is a sinnerजो करता है वह पातकी हैविनश्यति च तन्मन्त्रं (vinaśyati ca tanmantraṃ)and that mantra perishesऔर वह मन्त्र नष्ट हो जाता हैसैकते शालिबीजवत् (saikate śālibījavat)like rice-seed on sandबालू में धान के बीज की तरह

१४ अनर्हे मन्त्रविज्ञानं न तिष्ठति कदाचन । तस्मात् परीक्ष्य कर्तव्यमन्यथा निष्फलं भवेत् ॥ १४॥

anarhe mantravijñānaṃ na tiṣṭhati kadācana | tasmāt parīkṣya kartavyamanyathā niṣphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

अयोग्य में मन्त्र का विज्ञान कभी नहीं ठहरता; इसलिए परीक्षा करके ही (उपदेश) करना चाहिए, अन्यथा वह निष्फल हो जाता है।

The knowledge of mantra never abides in one who is unworthy; therefore it must be imparted only after testing, otherwise it becomes fruitless.

Word by wordपदार्थ

अनर्हे (anarhe)in one unworthyअनधिकारी मेंमन्त्रविज्ञानं (mantravijñānaṃ)the knowledge of mantraमन्त्र-विज्ञानन तिष्ठति कदाचन (na tiṣṭhati kadācana)never abidesकभी नहीं ठहरतातस्मात् परीक्ष्य कर्तव्यम् (tasmāt parīkṣya kartavyam)therefore it must be done after testingइसलिए परीक्षा करके करना चाहिएअन्यथा निष्फलं भवेत् (anyathā niṣphalaṃ bhavet)otherwise it becomes fruitlessअन्यथा निष्फल होता है

१५ कृत्वा समयदीक्षाञ्च दत्त्वा समयपादुकाम् । सन्निधायात्मनः शिष्यं वदेन्मन्त्रं न चान्यथा ॥ १५॥

kṛtvā samayadīkṣāñca dattvā samayapādukām | sannidhāyātmanaḥ śiṣyaṃ vadenmantraṃ na cānyathā ||

· हिन्दी

समय-दीक्षा करके और समय-पादुका देकर, शिष्य को अपने समीप बैठाकर मन्त्र कहे — अन्यथा नहीं।

Having performed the samaya-dīkṣā and given the samaya-pādukā, having brought the disciple into his own presence, he should speak the mantra — and not otherwise.

Word by wordपदार्थ

कृत्वा समयदीक्षां च (kṛtvā samayadīkṣāṃ ca)having performed the samaya-dīkṣāऔर समय-दीक्षा करकेदत्त्वा समयपादुकाम् (dattvā samayapādukām)and given the samaya-pādukāसमय-पादुका देकरसन्निधाय आत्मनः शिष्यं (sannidhāya ātmanaḥ śiṣyaṃ)having brought the disciple into his presenceशिष्य को अपने सन्निधान में लाकरवदेत् मन्त्रं (vadet mantraṃ)he should speak the mantraमन्त्र कहेन च अन्यथा (na ca anyathā)and not otherwiseऔर अन्यथा नहीं

१६ सच्छिष्यायातिभक्ताय यज्ज्ञानमुपदिश्यते । तज्ज्ञानं तत्तु शास्त्रार्थं तद्विदध्यादखण्डितम् ॥ १६॥

sacchiṣyāyātibhaktāya yajjñānamupadiśyate | tajjñānaṃ tattu śāstrārthaṃ tadvidadhyādakhaṇḍitam ||

· हिन्दी

सच्छिष्य और अति भक्त को जो ज्ञान उपदेश किया जाता है, उस ज्ञान और शास्त्रार्थ को वह अखण्डित रूप से स्थापित करे।

The knowledge that is imparted to a good and deeply devoted disciple — that knowledge and the meaning of the scripture he should establish in him unbroken.

Word by wordपदार्थ

सच्छिष्याय अतिभक्ताय (sacchiṣyāya atibhaktāya)to a good and deeply devoted discipleअतिभक्त सच्छिष्य कोयत् ज्ञानम् उपदिश्यते (yat jñānam upadiśyate)the knowledge that is impartedजो ज्ञान उपदिष्ट किया जाता हैतत् ज्ञानं तत् तु शास्त्रार्थं (tat jñānaṃ tat tu śāstrārthaṃ)that knowledge and the meaning of the scriptureवह ज्ञान और वह शास्त्रार्थतत् विदध्यात् अखण्डितम् (tat vidadhyāt akhaṇḍitam)he should establish unbrokenउसे अखण्डित स्थापित करे

१७ असच्छिष्येष्वभक्तेषु यज्ज्ञानमुपदिश्यते । तत् प्रयात्यपवित्रत्वं गोक्षीरं श्वघृतादिव ॥ १७॥

asacchiṣyeṣvabhakteṣu yajjñānamupadiśyate | tat prayātyapavitratvaṃ gokṣīraṃ śvaghṛtādiva ||

· हिन्दी

असच्छिष्यों और अभक्तों को जो ज्ञान उपदेश किया जाता है, वह कुत्ते के घी से गाय के दूध की तरह अपवित्र हो जाता है।

The knowledge imparted to bad and undevoted disciples becomes impure, like cow's milk touched by dog's ghee.

Word by wordपदार्थ

असच्छिष्येषु अभक्तेषु (asacchiṣyeṣu abhakteṣu)to bad and undevoted disciplesअसच्छिष्यों, अभक्तों मेंयत् ज्ञानम् उपदिश्यते (yat jñānam upadiśyate)the knowledge that is impartedजो ज्ञान उपदिष्ट किया जाता हैतत् प्रयाति अपवित्रत्वं (tat prayāti apavitratvaṃ)that becomes impureवह अपवित्रता को जाता हैगोक्षीरं श्वघृतात् इव (gokṣīraṃ śvaghṛtāt iva)like cow's milk from dog's gheeकुत्ते के घी से गौ-दूध की तरह

१८ धनेच्छाभयलोभाद्यैरयोग्यं यदि दीक्षयेत् । देवताशापमाप्नोति कृतञ्च निष्फलं भवेत् ॥ १८॥

dhanecchābhayalobhādyairayogyaṃ yadi dīkṣayet | devatāśāpamāpnoti kṛtañca niṣphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

यदि धन की इच्छा, भय, लोभ आदि से अयोग्य को दीक्षा दे, तो वह देवता के शाप को प्राप्त होता है और किया हुआ निष्फल हो जाता है।

If out of desire for wealth, fear, greed and the like he initiates an unfit person, he incurs the curse of the deity and what is done becomes fruitless.

Word by wordपदार्थ

धनेच्छाभयलोभाद्यैः (dhanecchābhayalobhādyaiḥ)from desire for wealth, fear, greed and the likeधन की इच्छा, भय, लोभ आदि सेअयोग्यं यदि दीक्षयेत् (ayogyaṃ yadi dīkṣayet)if he initiates an unfit personयदि अयोग्य को दीक्षा देदेवताशापम् आप्नोति (devatāśāpam āpnoti)he incurs the curse of the deityदेवता का शाप पाता हैकृतं च निष्फलं भवेत् (kṛtaṃ ca niṣphalaṃ bhavet)and what is done becomes fruitlessऔर किया हुआ निष्फल होता है

१९ ज्ञानेन क्रियया वापि गुरुः शिष्यं परीक्षयेत् । संवत्सरं तदर्द्धं वा तदर्द्धं वा प्रयत्नतः ॥ १९॥

jñānena kriyayā vāpi guruḥ śiṣyaṃ parīkṣayet | saṃvatsaraṃ tadarddhaṃ vā tadarddhaṃ vā prayatnataḥ ||

· हिन्दी

ज्ञान से अथवा क्रिया से गुरु प्रयत्नपूर्वक शिष्य की परीक्षा करे — एक वर्ष, उसका आधा, या उसका भी आधा।

By knowledge or by action the guru should test the disciple with care — for a year, or half of that, or half of that again.

Word by wordपदार्थ

ज्ञानेन क्रियया वापि (jñānena kriyayā vāpi)by knowledge or by actionज्ञान से या क्रिया सेगुरुः शिष्यं परीक्षयेत् (guruḥ śiṣyaṃ parīkṣayet)the guru should test the discipleगुरु शिष्य की परीक्षा करेसंवत्सरं (saṃvatsaraṃ)for a yearएक वर्षतदर्धं वा (tadardhaṃ vā)or half of thatया उसका आधातदर्धं वा (tadardhaṃ vā)or half of that againया उसका भी आधाप्रयत्नतः (prayatnataḥ)with careयत्नपूर्वक

२० उत्तमांश्चाधमे कुर्यान्नीचानुत्तमकर्मणि । प्राणद्रव्यप्रणामाद्यैरादेशैश्च स्वयं समैः ॥ २०॥

uttamāṃścādhame kuryānnīcānuttamakarmaṇi | prāṇadravyapraṇāmādyairādeśaiśca svayaṃ samaiḥ ||

· हिन्दी

उत्तम (जनों) को अधम कार्य में और नीच को उत्तम कार्य में लगाए, प्राण, द्रव्य, प्रणाम आदि (की माँग) से और स्वयं समान रूप से दिए आदेशों से,

He should set the high-born to low tasks and the low-born to high ones, by demands touching life, wealth, obeisance and the rest, and by commands he himself gives to all alike,

Word by wordपदार्थ

उत्तमान् च अधमे कुर्यात् (uttamān ca adhame kuryāt)he should set the high-born to low workउत्तमों को अधम (कार्य) में लगाएनीचान् उत्तमकर्मणि (nīcān uttamakarmaṇi)and the low-born to high workऔर नीचों को उत्तम कर्म मेंप्राणद्रव्यप्रणामाद्यैः (prāṇadravyapraṇāmādyaiḥ)by demands touching life, wealth, obeisance and the restप्राण, द्रव्य, प्रणाम आदि सेआदेशैः च स्वयं समैः (ādeśaiḥ ca svayaṃ samaiḥ)and by commands given by himself equallyऔर स्वयं समान आदेशों से

२१ तत्कर्मसूचकैर्वाक्यैर्मायाभिः क्रूरचेष्टितैः । पक्षपातैरुदासीनैरनेकैश्च मुहुर्मुहुः ॥ २१॥

tatkarmasūcakairvākyairmāyābhiḥ krūraceṣṭitaiḥ | pakṣapātairudāsīnairanekaiśca muhurmuhuḥ ||

· हिन्दी

उस कार्य के सूचक वाक्यों से, मायाओं से, क्रूर चेष्टाओं से, पक्षपात और उदासीनता से, और अनेक (उपायों) से बार-बार।

by words hinting at the task, by feints, by harsh behaviour, by partiality and by indifference, and by many other means again and again.

Word by wordपदार्थ

तत्कर्मसूचकैः वाक्यैः (tatkarmasūcakaiḥ vākyaiḥ)by words hinting at that taskउस कर्म का संकेत करने वाले वाक्यों सेमायाभिः (māyābhiḥ)by feintsमायाओं सेक्रूरचेष्टितैः (krūraceṣṭitaiḥ)by harsh behaviourक्रूर चेष्टाओं सेपक्षपातैः उदासीनैः (pakṣapātaiḥ udāsīnaiḥ)by partiality and by indifferenceपक्षपात और उदासीनता सेअनेकैः च मुहुर्मुहुः (anekaiḥ ca muhurmuhuḥ)and by many other means, again and againऔर अनेक (उपायों) से बार-बार

२२ आकृष्टस्ताडितो वापि यो विषादं न याति च । गुरुः कृपां करोतीति मुदा सञ्चिन्तयेत् सदा ॥ २२॥

ākṛṣṭastāḍito vāpi yo viṣādaṃ na yāti ca | guruḥ kṛpāṃ karotīti mudā sañcintayet sadā ||

· हिन्दी

जो खींचे जाने या पीटे जाने पर भी विषाद को प्राप्त नहीं होता और सदा प्रसन्नता से यही सोचता है कि "गुरु कृपा कर रहे हैं" —

He who, though dragged about or beaten, does not fall into despair but always thinks with joy, "the guru is showing me grace" —

Word by wordपदार्थ

आकृष्टः ताडितः वापि (ākṛṣṭaḥ tāḍitaḥ vāpi)though dragged or beatenखींचा या पीटा गया भीयः विषादं न याति च (yaḥ viṣādaṃ na yāti ca)he who does not fall into despairजो विषाद को नहीं जातागुरुः कृपां करोति इति (guruḥ kṛpāṃ karoti iti)"the guru is showing grace""गुरु कृपा कर रहे हैं" ऐसामुदा सञ्चिन्तयेत् सदा (mudā sañcintayet sadā)he should always think with joyसदा प्रसन्नता से सोचे

२३ श्रीगुरोः स्मरणे चापि कीर्तनं दर्शनेऽपि च । वन्दने परिचर्यायामाह्वाने प्रेषणे प्रिये ॥ २३॥

śrīguroḥ smaraṇe cāpi kīrtanaṃ darśane'pi ca | vandane paricaryāyāmāhvāne preṣaṇe priye ||

· हिन्दी

श्रीगुरु के स्मरण में, कीर्तन में, दर्शन में, वन्दन में, परिचर्या में, बुलाए जाने और भेजे जाने में, हे प्रिये!

those in whom, at the remembrance of the Śrī-guru, at praising him, at seeing him, at saluting him, at serving him, at being called or sent by him, O beloved,

Word by wordपदार्थ

श्रीगुरोः स्मरणे चापि (śrīguroḥ smaraṇe cāpi)at the remembrance of the Śrī-guruश्रीगुरु के स्मरण में भीकीर्तनं दर्शने अपि च (kīrtanaṃ darśane api ca)at praising him, at seeing himकीर्तन में, दर्शन में भीवन्दने परिचर्यायाम् (vandane paricaryāyām)at saluting him, at serving himवन्दन में, परिचर्या मेंआह्वाने प्रेषणे प्रिये (āhvāne preṣaṇe priye)at being called or sent, O belovedआह्वान और प्रेषण में, हे प्रिये

२४ आनन्दकम्परोमाञ्चस्वरनेत्रादिविक्रियाः । येषां स्युस्तेऽत्र योग्याश्च दीक्षासंस्कारकर्मणि ॥ २४॥

ānandakamparomāñcasvaranetrādivikriyāḥ | yeṣāṃ syuste'tra yogyāśca dīkṣāsaṃskārakarmaṇi ||

· हिन्दी

जिनमें आनन्द, कम्प, रोमाञ्च, स्वर और नेत्र आदि के विकार होते हैं, वे ही यहाँ दीक्षा-संस्कार के कर्म में योग्य हैं।

there arise bliss, trembling, horripilation, changes of voice and eyes and the rest — they are the ones fit for the rite of consecration by dīkṣā.

Word by wordपदार्थ

आनन्दकम्परोमाञ्च- (ānandakamparomāñca-)bliss, trembling, horripilationआनन्द, कम्प, रोमांचस्वरनेत्रादिविक्रियाः (svaranetrādivikriyāḥ)changes of voice, eyes and the restस्वर, नेत्र आदि के विकारयेषां स्युः (yeṣāṃ syuḥ)in whom these ariseजिनमें होंते अत्र योग्याः च (te atra yogyāḥ ca)they are here the fit onesवे यहाँ योग्य हैंदीक्षासंस्कारकर्मणि (dīkṣāsaṃskārakarmaṇi)for the rite of consecration by dīkṣāदीक्षा-संस्कार के कर्म में

२५ शिष्योऽपि लक्षणैरेतैः कुर्याद् गुरुपरीक्षणम् । आनन्दाद्यैर्जपस्तोत्रध्यानहोमार्चनादिषु ॥ २५॥

śiṣyo'pi lakṣaṇairetaiḥ kuryād guruparīkṣaṇam | ānandādyairjapastotradhyānahomārcanādiṣu ||

· हिन्दी

शिष्य भी इन लक्षणों से — जप, स्तोत्र, ध्यान, होम, अर्चन आदि में आनन्द आदि से — गुरु की परीक्षा करे।

The disciple too should test the guru by these signs — by bliss and the rest shown in japa, hymns, meditation, homa, worship and so on.

Word by wordपदार्थ

शिष्यः अपि (śiṣyaḥ api)the disciple tooशिष्य भीलक्षणैः एतैः (lakṣaṇaiḥ etaiḥ)by these signsइन लक्षणों सेकुर्यात् गुरुपरीक्षणम् (kuryāt guruparīkṣaṇam)should test the guruगुरु की परीक्षा करेआनन्दाद्यैः (ānandādyaiḥ)by bliss and the restआनन्द आदि सेजपस्तोत्रध्यानहोमार्चनादिषु (japastotradhyānahomārcanādiṣu)in japa, hymn, meditation, homa, worship and the restजप, स्तोत्र, ध्यान, होम, अर्चन आदि में

२६ ज्ञानोपदेशसामर्थ्यं मन्त्रसिद्धिमपीश्वरि । वेधकत्वं परिज्ञाय शिष्यो भूयान्न चान्यथा ॥ २६॥

jñānopadeśasāmarthyaṃ mantrasiddhimapīśvari | vedhakatvaṃ parijñāya śiṣyo bhūyānna cānyathā ||

· हिन्दी

हे ईश्वरि! ज्ञान-उपदेश की सामर्थ्य, मन्त्रसिद्धि और वेधकत्व को भली-भाँति जानकर ही शिष्य बने — अन्यथा नहीं।

Having ascertained his capacity to impart knowledge, his mantra-siddhi, O Īśvarī, and his power of piercing (vedha), one should become his disciple — and not otherwise.

Word by wordपदार्थ

ज्ञानोपदेशसामर्थ्यं (jñānopadeśasāmarthyaṃ)the capacity to impart knowledgeज्ञान-उपदेश का सामर्थ्यमन्त्रसिद्धिम् अपि ईश्वरि (mantrasiddhim api īśvari)and mantra-siddhi too, O Īśvarīऔर मन्त्र-सिद्धि भी, हे ईश्वरिवेधकत्वं परिज्ञाय (vedhakatvaṃ parijñāya)having ascertained his power of piercingवेधकत्व को जानकरशिष्यः भूयात् (śiṣyaḥ bhūyāt)one should become a discipleशिष्य बनेन च अन्यथा (na ca anyathā)and not otherwiseऔर अन्यथा नहीं

२७ आदिमध्यावसानेषु योग्याः शक्तिनिपातिताः । अधमा मध्यमाः श्रेष्ठाः शिष्या देवि प्रकीर्तिताः ॥ २७॥

ādimadhyāvasāneṣu yogyāḥ śaktinipātitāḥ | adhamā madhyamāḥ śreṣṭhāḥ śiṣyā devi prakīrtitāḥ ||

· हिन्दी

आदि, मध्य और अन्त में जिन पर शक्तिपात होता है वे योग्य हैं; हे देवि! शिष्य अधम, मध्यम और श्रेष्ठ कहे गए हैं।

Those on whom Śakti descends at the beginning, in the middle or at the end are the fit ones; disciples are declared, O Devī, to be lowest, middling and best.

Word by wordपदार्थ

आदिमध्यावसानेषु (ādimadhyāvasāneṣu)at the beginning, middle and endआदि, मध्य और अन्त मेंयोग्याः शक्तिनिपातिताः (yogyāḥ śaktinipātitāḥ)fit ones on whom Śakti has descendedयोग्य, जिन पर शक्तिपात हुआअधमाः मध्यमाः श्रेष्ठाः (adhamāḥ madhyamāḥ śreṣṭhāḥ)lowest, middling and bestअधम, मध्यम, श्रेष्ठशिष्याः देवि प्रकीर्तिताः (śiṣyāḥ devi prakīrtitāḥ)disciples are declared, O Devīशिष्य कहे गए हैं, हे देवि

२८ आदौ भक्तिर्भवेद्देवि दीक्षार्थं समुदन्ति ये । पुनर्विपुलहृष्टास्ते आदियोग्या इतीरिताः ॥ २८॥

ādau bhaktirbhaveddevi dīkṣārthaṃ samudanti ye | punarvipulahṛṣṭāste ādiyogyā itīritāḥ ||

· हिन्दी

हे देवि! जिनमें पहले ही भक्ति होती है, जो दीक्षा के लिए उत्सुक हो उठते हैं और फिर अत्यन्त हर्षित होते हैं — वे आदियोग्य कहे गए हैं।

Those in whom devotion arises at first, O Devī, who rise up eager for dīkṣā and are then greatly delighted — they are called "fit at the beginning".

Word by wordपदार्थ

आदौ भक्तिः भवेत् देवि (ādau bhaktiḥ bhavet devi)at first there is devotion, O Devīआदि में भक्ति हो, हे देविदीक्षार्थं समुदन्ति ये (dīkṣārthaṃ samudanti ye)those who rise up eager for dīkṣāजो दीक्षा के लिए उत्सुक होते हैंपुनः विपुलहृष्टाः ते (punaḥ vipulahṛṣṭāḥ te)and are then greatly delightedफिर अति प्रसन्न होते हैंआदियोग्याः इति ईरिताः (ādiyogyāḥ iti īritāḥ)they are called fit-at-the-beginningवे "आदियोग्य" कहे गए

२९ दीक्षासमयसम्प्राप्ता ज्ञानविज्ञानवर्जिताः । भक्त्या प्रध्वस्तपर्याया मध्ययोग्याश्च ते स्मृताः ॥ २९॥

dīkṣāsamayasamprāptā jñānavijñānavarjitāḥ | bhaktyā pradhvastaparyāyā madhyayogyāśca te smṛtāḥ ||

· हिन्दी

जो दीक्षा के समय ज्ञान-विज्ञान से रहित होकर आते हैं, किन्तु भक्ति से जिनकी (सांसारिक) गति ध्वस्त हो जाती है — वे मध्ययोग्य माने गए हैं।

Those who, having come to the time of dīkṣā devoid of knowledge and discernment, have their (worldly) course destroyed by devotion — they are held to be "fit in the middle".

Word by wordपदार्थ

दीक्षासमयसम्प्राप्ताः (dīkṣāsamayasamprāptāḥ)those who have come to the time of dīkṣāदीक्षा के समय पर आएज्ञानविज्ञानवर्जिताः (jñānavijñānavarjitāḥ)devoid of knowledge and discernmentज्ञान-विज्ञान से रहितभक्त्या प्रध्वस्तपर्यायाः (bhaktyā pradhvastaparyāyāḥ)whose (worldly) course is destroyed by devotionभक्ति से जिनका (सांसारिक) क्रम ध्वस्तमध्ययोग्याः च ते स्मृताः (madhyayogyāḥ ca te smṛtāḥ)they are held to be fit-in-the-middleवे "मध्ययोग्य" माने गए

३० आदौ भक्तिविहीना ये मध्यभक्तास्तु ये नराः । अन्तप्रवृद्धभक्ताश्च अन्तयोग्या भवन्ति ते । उत्तमज्ञानसंज्ञाश्चेत्युपदेशस्त्रिधा प्रिये ॥ ३०॥

ādau bhaktivihīnā ye madhyabhaktāstu ye narāḥ | antapravṛddhabhaktāśca antayogyā bhavanti te | uttamajñānasaṃjñāścetyupadeśastridhā priye ||

· हिन्दी

जो आरम्भ में भक्तिहीन हैं, मध्य में भक्त होते हैं और अन्त में जिनकी भक्ति बढ़ जाती है — वे अन्तयोग्य होते हैं और उत्तमज्ञान-संज्ञक भी; इस प्रकार हे प्रिये! उपदेश तीन प्रकार का है।

Those men who lack devotion at first, are devoted in the middle, and whose devotion grows great at the end — they are "fit at the end", and are also termed those of highest knowledge; thus, O beloved, instruction is threefold.

Word by wordपदार्थ

आदौ भक्तिविहीनाः ये (ādau bhaktivihīnāḥ ye)those without devotion at firstजो आदि में भक्ति-रहितमध्यभक्ताः तु ये नराः (madhyabhaktāḥ tu ye narāḥ)and men devoted in the middleऔर मध्य में भक्त मनुष्यअन्तप्रवृद्धभक्ताः च (antapravṛddhabhaktāḥ ca)whose devotion grows great at the endऔर अन्त में प्रवृद्ध भक्तअन्तयोग्याः भवन्ति ते (antayogyāḥ bhavanti te)they are fit-at-the-endवे "अन्तयोग्य" होते हैंउत्तमज्ञानसंज्ञाः च (uttamajñānasaṃjñāḥ ca)and those termed of highest knowledgeऔर उत्तम ज्ञान वाले कहलाते हैंइति उपदेशः त्रिधा प्रिये (iti upadeśaḥ tridhā priye)thus instruction is threefold, O belovedइस प्रकार उपदेश तीन प्रकार का है, हे प्रिये

३१ यथा पिपीलिका मन्दमन्दं वृक्षाग्रगं फलम् । चिरेणाप्नोति कर्मोपदेशश्चापि तथा स्मृतः ॥ ३१॥

yathā pipīlikā mandamandaṃ vṛkṣāgragaṃ phalam | cireṇāpnoti karmopadeśaścāpi tathā smṛtaḥ ||

· हिन्दी

जैसे चींटी धीरे-धीरे बहुत समय में वृक्ष के अग्रभाग के फल को प्राप्त करती है, वैसा ही कर्मोपदेश माना गया है।

As an ant very slowly, after a long time, reaches the fruit at the top of a tree, so too is the instruction through action (karma) held to be.

Word by wordपदार्थ

यथा पिपीलिका (yathā pipīlikā)as an antजैसे चींटीमन्दमन्दं (mandamandaṃ)very slowlyधीरे-धीरेवृक्षाग्रगं फलम् (vṛkṣāgragaṃ phalam)the fruit at the top of a treeवृक्ष के अग्र का फलचिरेण आप्नोति (cireṇa āpnoti)reaches after a long timeदेर से पाती हैकर्मोपदेशः चापि तथा स्मृतः (karmopadeśaḥ cāpi tathā smṛtaḥ)so too is the instruction through action held to beकर्म-उपदेश भी वैसा माना गया

३२ यथा कपिश्च शाखायां शाखामुल्लङ्घ्य यत्नतः । फलं प्राप्नोति धर्मस्य चोपदेशस्तथा प्रिये ॥ ३२॥

yathā kapiśca śākhāyāṃ śākhāmullaṅghya yatnataḥ | phalaṃ prāpnoti dharmasya copadeśastathā priye ||

· हिन्दी

जैसे बन्दर यत्नपूर्वक शाखा से शाखा पर लाँघकर फल प्राप्त करता है, वैसा ही हे प्रिये! धर्म का उपदेश है।

As a monkey, leaping with effort from branch to branch, reaches the fruit, so is the instruction through dharma, O beloved.

Word by wordपदार्थ

यथा कपिः च (yathā kapiḥ ca)as a monkeyऔर जैसे बन्दरशाखायां शाखाम् उल्लङ्घ्य (śākhāyāṃ śākhām ullaṅghya)leaping from branch to branchशाखा से शाखा लाँघकरयत्नतः फलं प्राप्नोति (yatnataḥ phalaṃ prāpnoti)with effort reaches the fruitयत्न से फल पाता हैधर्मस्य च उपदेशः तथा प्रिये (dharmasya ca upadeśaḥ tathā priye)so is the instruction through dharma, O belovedवैसे धर्म का उपदेश है, हे प्रिये

३३ यथा वियद्गमः शीघ्रं फल एव निषीदति । तथा ज्ञानोपदेशश्च कथितः कुलनायिके ॥ ३३॥

yathā viyadgamaḥ śīghraṃ phala eva niṣīdati | tathā jñānopadeśaśca kathitaḥ kulanāyike ||

· हिन्दी

जैसे आकाश में उड़ने वाला (पक्षी) शीघ्र ही फल पर जा बैठता है, वैसा ही हे कुलनायिके! ज्ञानोपदेश कहा गया है।

As a bird flying through the sky swiftly alights right upon the fruit, so is the instruction through knowledge declared to be, O Mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

यथा वियद्गमः (yathā viyadgamaḥ)as a sky-goer (bird)जैसे आकाशगामी (पक्षी)शीघ्रं फले एव निषीदति (śīghraṃ phale eva niṣīdati)swiftly alights right on the fruitशीघ्र फल पर ही बैठता हैतथा ज्ञानोपदेशः च (tathā jñānopadeśaḥ ca)so is the instruction through knowledgeवैसे ज्ञान-उपदेश हैकथितः कुलनायिके (kathitaḥ kulanāyike)declared, O Mistress of the Kulaकहा गया, हे कुलनायिके

३४ स्पर्शाख्या देवि दृक्संज्ञा मानसाख्या महेश्वरि । क्रियायासादिरहिता देवि दीक्षा त्रिधा स्मृता ॥ ३४॥

sparśākhyā devi dṛksaṃjñā mānasākhyā maheśvari | kriyāyāsādirahitā devi dīkṣā tridhā smṛtā ||

· हिन्दी

हे देवि! स्पर्श नामक, दृक् संज्ञक और मानस नामक, हे महेश्वरि! — क्रिया, आयास आदि से रहित दीक्षा तीन प्रकार की मानी गई है।

Called "touch", termed "sight", and called "mental", O Maheśvarī — free from ritual, exertion and the like, O Devī, dīkṣā is held to be threefold.

Word by wordपदार्थ

स्पर्शाख्या देवि (sparśākhyā devi)called "touch", O Devī"स्पर्श" नामक, हे देविदृक्संज्ञा (dṛksaṃjñā)termed "sight""दृक्" (दृष्टि) नामकमानसाख्या महेश्वरि (mānasākhyā maheśvari)called "mental", O Maheśvarī"मानस" नामक, हे महेश्वरिक्रियायासादिरहिता (kriyāyāsādirahitā)free from ritual, exertion and the likeक्रिया, श्रम आदि से रहितदेवि दीक्षा त्रिधा स्मृता (devi dīkṣā tridhā smṛtā)O Devī, dīkṣā is held to be threefoldहे देवि, दीक्षा तीन प्रकार की मानी गई

३५ यथा पक्षी स्वपक्षाभ्यां शिशून् संवर्द्धयेच्छनैः । स्पर्शदीक्षोपदेशश्च तादृशः कथितः प्रिये ॥ ३५॥

yathā pakṣī svapakṣābhyāṃ śiśūn saṃvarddhayecchanaiḥ | sparśadīkṣopadeśaśca tādṛśaḥ kathitaḥ priye ||

· हिन्दी

जैसे पक्षी अपने पंखों से धीरे-धीरे अपने बच्चों का पालन करता है, वैसा ही हे प्रिये! स्पर्श-दीक्षा का उपदेश कहा गया है।

As a bird gradually rears its young with its own wings, such is the instruction by touch-dīkṣā declared to be, O beloved.

Word by wordपदार्थ

यथा पक्षी (yathā pakṣī)as a birdजैसे पक्षीस्वपक्षाभ्यां (svapakṣābhyāṃ)with its own wingsअपने पंखों सेशिशून् संवर्धयेत् शनैः (śiśūn saṃvardhayet śanaiḥ)gradually rears its youngबच्चों को धीरे-धीरे बढ़ाता हैस्पर्शदीक्षोपदेशः च (sparśadīkṣopadeśaḥ ca)the instruction by touch-dīkṣāस्पर्श-दीक्षा का उपदेशतादृशः कथितः प्रिये (tādṛśaḥ kathitaḥ priye)is declared to be like that, O belovedवैसा कहा गया, हे प्रिये

३६ स्वापत्यानि यथा मत्स्यो वीक्षणेनैव पोषयेत् । दृग्भ्यां दीक्षोपदेशश्च तादृशः परमेश्वरि ॥ ३६॥

svāpatyāni yathā matsyo vīkṣaṇenaiva poṣayet | dṛgbhyāṃ dīkṣopadeśaśca tādṛśaḥ parameśvari ||

· हिन्दी

जैसे मछली अपनी सन्तानों को केवल देखने से ही पुष्ट करती है, वैसा ही हे परमेश्वरि! दृष्टि द्वारा दीक्षा का उपदेश है।

As a fish nourishes its offspring by its gaze alone, such is the instruction by dīkṣā through the eyes, O supreme Īśvarī.

Word by wordपदार्थ

स्वापत्यानि यथा मत्स्यः (svāpatyāni yathā matsyaḥ)as a fish its own offspringजैसे मछली अपनी सन्तान कोवीक्षणेन एव पोषयेत् (vīkṣaṇena eva poṣayet)nourishes by its gaze aloneदेखने से ही पोषण करती हैदृग्भ्यां दीक्षोपदेशः च (dṛgbhyāṃ dīkṣopadeśaḥ ca)the instruction by dīkṣā through the eyesनेत्रों से दीक्षा का उपदेशतादृशः परमेश्वरि (tādṛśaḥ parameśvari)is like that, O supreme Īśvarīवैसा है, हे परमेश्वरि

३७ यथा कूर्मः स्वतनयान् ध्यानमात्रेण पोषयेत् । वेधदीक्षोपदेशश्च मानसः स्यात् तथाविधः ॥ ३७॥

yathā kūrmaḥ svatanayān dhyānamātreṇa poṣayet | vedhadīkṣopadeśaśca mānasaḥ syāt tathāvidhaḥ ||

· हिन्दी

जैसे कछुआ अपनी सन्तानों को केवल ध्यान से ही पुष्ट करता है, वैसा ही मानस वेध-दीक्षा का उपदेश होता है।

As a tortoise nourishes its young by mere contemplation, so is the mental instruction by vedha-dīkṣā (dīkṣā by piercing).

Word by wordपदार्थ

यथा कूर्मः स्वतनयान् (yathā kūrmaḥ svatanayān)as a tortoise its own youngजैसे कछुआ अपने बच्चों कोध्यानमात्रेण पोषयेत् (dhyānamātreṇa poṣayet)nourishes by mere contemplationध्यान मात्र से पोषण करता हैवेधदीक्षोपदेशः च (vedhadīkṣopadeśaḥ ca)the instruction by vedha-dīkṣāवेध-दीक्षा का उपदेशमानसः स्यात् तथाविधः (mānasaḥ syāt tathāvidhaḥ)being mental, is of that kindमानस, उसी प्रकार का है

३८ शक्तिपातानुसारेण शिष्योऽनुग्रहमर्हति । यत्र शक्तिर्न पतति तत्र सिद्धिर्न जायते ॥ ३८॥

śaktipātānusāreṇa śiṣyo'nugrahamarhati | yatra śaktirna patati tatra siddhirna jāyate ||

· हिन्दी

शक्तिपात के अनुसार शिष्य अनुग्रह का पात्र होता है; जहाँ शक्ति नहीं गिरती, वहाँ सिद्धि नहीं होती।

According to the descent of Śakti (śaktipāta) the disciple deserves grace; where Śakti does not descend, there siddhi does not arise.

Word by wordपदार्थ

शक्तिपातानुसारेण (śaktipātānusāreṇa)according to the descent of Śaktiशक्तिपात के अनुसारशिष्यः अनुग्रहम् अर्हति (śiṣyaḥ anugraham arhati)the disciple deserves graceशिष्य अनुग्रह के योग्य हैयत्र शक्तिः न पतति (yatra śaktiḥ na patati)where Śakti does not descendजहाँ शक्ति नहीं गिरतीतत्र सिद्धिः न जायते (tatra siddhiḥ na jāyate)there siddhi does not ariseवहाँ सिद्धि नहीं होती

३९ क्रियावर्णकलास्पर्शवाग्दृङ्मानससंज्ञया । दीक्षा मोक्षप्रदा देवि सप्तधा परिकीर्तिता ॥ ३९॥

kriyāvarṇakalāsparśavāgdṛṅmānasasaṃjñayā | dīkṣā mokṣapradā devi saptadhā parikīrtitā ||

· हिन्दी

क्रिया, वर्ण, कला, स्पर्श, वाक्, दृक् और मानस — इन संज्ञाओं से, हे देवि! मोक्षदायिनी दीक्षा सात प्रकार की कही गई है।

Under the names of ritual (kriyā), letters (varṇa), kalās, touch, speech, sight and mind, O Devī, dīkṣā, the giver of liberation, is declared to be sevenfold.

Word by wordपदार्थ

क्रियावर्णकलास्पर्श- (kriyāvarṇakalāsparśa-)ritual, letters, kalās, touchक्रिया, वर्ण, कला, स्पर्शवाग्दृङ्मानससंज्ञया (vāgdṛṅmānasasaṃjñayā)speech, sight and mind — by these namesवाक्, दृक्, मानस — इन नामों सेदीक्षा मोक्षप्रदा देवि (dīkṣā mokṣapradā devi)dīkṣā, the giver of liberation, O Devīमोक्ष देने वाली दीक्षा, हे देविसप्तधा परिकीर्तिता (saptadhā parikīrtitā)is declared to be sevenfoldसात प्रकार की कही गई है

४० समयाख्या विशेषा च साधिका पुत्रिकाह्वया । वेधका पूर्णसंज्ञा चाचार्या निर्वाणसंज्ञिका ॥ ४०॥

samayākhyā viśeṣā ca sādhikā putrikāhvayā | vedhakā pūrṇasaṃjñā cācāryā nirvāṇasaṃjñikā ||

· हिन्दी

समय नामक, विशेषा, साधिका, पुत्रिका नामक, वेधका, पूर्ण संज्ञक, आचार्या और निर्वाण संज्ञक (— ये दीक्षा की अवस्थाएँ हैं)।

(The grades are) that called samaya, viśeṣā, sādhikā, that named putrikā, vedhakā, that termed pūrṇā, ācāryā, and that termed nirvāṇa.

Word by wordपदार्थ

समयाख्या (samayākhyā)called samayaसमय नामकविशेषा च (viśeṣā ca)and viśeṣāऔर विशेषासाधिका (sādhikā)sādhikāसाधिकापुत्रिकाह्वया (putrikāhvayā)named putrikāपुत्रिका नामकवेधका (vedhakā)vedhakāवेधकापूर्णसंज्ञा च (pūrṇasaṃjñā ca)and that termed pūrṇāऔर पूर्णा नामकआचार्या (ācāryā)ācāryāआचार्यानिर्वाणसंज्ञिका (nirvāṇasaṃjñikā)termed nirvāṇaनिर्वाण नामक

४१ क्रियादीक्षाष्टधा प्रोक्ता कुण्डमण्डपपूर्विका । कलसादिसमायुक्ता कर्तव्या गुरुणा बहिः । देवेशि देहशुद्ध्यर्थं पूर्वोक्तविधिनाचरेत् ॥ ४१॥

kriyādīkṣāṣṭadhā proktā kuṇḍamaṇḍapapūrvikā | kalasādisamāyuktā kartavyā guruṇā bahiḥ | deveśi dehaśuddhyarthaṃ pūrvoktavidhinācaret ||

· हिन्दी

क्रियादीक्षा आठ प्रकार की कही गई है; कुण्ड और मण्डप से युक्त, कलश आदि से सम्पन्न, गुरु द्वारा बाह्य रूप से करने योग्य है; हे देवेशि! देहशुद्धि के लिए पूर्वोक्त विधि से उसका आचरण करे।

Kriyā-dīkṣā is declared eightfold; preceded by the fire-pit and pavilion and furnished with the jar and the rest, it is to be performed outwardly by the guru; O Lady of the gods, for the purification of the body he should perform it by the rule stated before.

Word by wordपदार्थ

क्रियादीक्षा अष्टधा प्रोक्ता (kriyādīkṣā aṣṭadhā proktā)kriyā-dīkṣā is declared eightfoldक्रिया-दीक्षा आठ प्रकार की कही गईकुण्डमण्डपपूर्विका (kuṇḍamaṇḍapapūrvikā)preceded by the fire-pit and pavilionकुण्ड और मण्डप पूर्वककलसादिसमायुक्ता (kalasādisamāyuktā)furnished with the jar and the restकलश आदि से युक्तकर्तव्या गुरुणा बहिः (kartavyā guruṇā bahiḥ)to be performed by the guru outwardlyगुरु द्वारा बाहर करनी चाहिएदेवेशि (deveśi)O Lady of the godsहे देवेशिदेहशुद्ध्यर्थं (dehaśuddhyarthaṃ)for the purification of the bodyदेहशुद्धि के लिएपूर्वोक्तविधिना आचरेत् (pūrvoktavidhinā ācaret)he should perform it by the rule stated beforeपूर्वोक्त विधि से करे

४२ वर्णदीक्षा त्रिधा प्रोक्ता द्विचत्वारिंशदक्षरैः । पञ्चाशद्वर्णैर्वा देवि द्विषष्टिलिपिभिस्तु वा ॥ ४२॥

varṇadīkṣā tridhā proktā dvicatvāriṃśadakṣaraiḥ | pañcāśadvarṇairvā devi dviṣaṣṭilipibhistu vā ||

· हिन्दी

वर्णदीक्षा तीन प्रकार की कही गई है — बयालीस अक्षरों से, या पचास वर्णों से, हे देवि! अथवा बासठ लिपियों से।

Varṇa-dīkṣā (dīkṣā by the letters) is declared threefold: with forty-two letters, or with fifty letters, O Devī, or with sixty-two written signs.

Word by wordपदार्थ

वर्णदीक्षा त्रिधा प्रोक्ता (varṇadīkṣā tridhā proktā)varṇa-dīkṣā is declared threefoldवर्ण-दीक्षा तीन प्रकार की कही गईद्विचत्वारिंशदक्षरैः (dvicatvāriṃśadakṣaraiḥ)with forty-two lettersबयालीस अक्षरों सेपञ्चाशद्वर्णैः वा देवि (pañcāśadvarṇaiḥ vā devi)or with fifty letters, O Devīया पचास वर्णों से, हे देविद्विषष्टिलिपिभिः तु वा (dviṣaṣṭilipibhiḥ tu vā)or with sixty-two written signsया बासठ लिपियों से

४३ वर्णान् शिष्यतनौ न्यस्य प्रतिलोमेन संहरेत् । परमात्मनि संयोज्य तच्चैतन्यं गुरुः प्रिये ॥ ४३॥

varṇān śiṣyatanau nyasya pratilomena saṃharet | paramātmani saṃyojya taccaitanyaṃ guruḥ priye ||

· हिन्दी

शिष्य के शरीर में वर्णों का न्यास करके गुरु उन्हें प्रतिलोम क्रम से संहृत करे और उस चैतन्य को परमात्मा में संयुक्त करे, हे प्रिये!

Having placed the letters on the disciple's body, the guru should withdraw them in reverse order, uniting that consciousness with the supreme Self, O beloved.

Word by wordपदार्थ

वर्णान् शिष्यतनौ न्यस्य (varṇān śiṣyatanau nyasya)having placed the letters on the disciple's bodyवर्णों को शिष्य के देह में न्यास करप्रतिलोमेन संहरेत् (pratilomena saṃharet)he should withdraw them in reverse orderप्रतिलोम से संहार करेपरमात्मनि संयोज्य (paramātmani saṃyojya)uniting them with the supreme Selfपरमात्मा में संयोजित करतत् चैतन्यं गुरुः प्रिये (tat caitanyaṃ guruḥ priye)the guru (unites) that consciousness, O belovedउस चैतन्य को गुरु, हे प्रिये

४४ तस्मादुत्पाद्य तान् वर्णान् न्यसेच्छिष्यतनौ पुनः । सृष्टिक्रमेण विधिना चैतन्यञ्च प्रयोजयेत् ॥ ४४॥

tasmādutpādya tān varṇān nyasecchiṣyatanau punaḥ | sṛṣṭikrameṇa vidhinā caitanyañca prayojayet ||

· हिन्दी

फिर उन वर्णों को उत्पन्न करके सृष्टिक्रम से विधिपूर्वक शिष्य के शरीर में पुनः न्यास करे और चैतन्य का प्रयोग करे।

Then, generating those letters again, he should place them once more on the disciple's body in the order of creation according to rule, and set consciousness to work in him.

Word by wordपदार्थ

तस्मात् उत्पाद्य तान् वर्णान् (tasmāt utpādya tān varṇān)then, generating those letters againफिर उन वर्णों को उत्पन्न करन्यसेत् शिष्यतनौ पुनः (nyaset śiṣyatanau punaḥ)he should place them once more on the disciple's bodyशिष्य के देह में फिर न्यास करेसृष्टिक्रमेण विधिना (sṛṣṭikrameṇa vidhinā)by the rule of the order of creationसृष्टि-क्रम की विधि सेचैतन्यं च प्रयोजयेत् (caitanyaṃ ca prayojayet)and set consciousness to workऔर चैतन्य को प्रयोजित करे

४५ जायते देवताभावः परानन्दमयः शिशोः । एषा वर्णमयी प्रोक्ता दीक्षा पाशहरा प्रिये ॥ ४५॥

jāyate devatābhāvaḥ parānandamayaḥ śiśoḥ | eṣā varṇamayī proktā dīkṣā pāśaharā priye ||

· हिन्दी

शिष्य में परमानन्दमय देवताभाव उत्पन्न होता है; हे प्रिये! यह पाशों को हरने वाली वर्णमयी दीक्षा कही गई है।

In the pupil there arises the state of divinity, full of supreme bliss; this is called the dīkṣā made of letters, the remover of bonds, O beloved.

Word by wordपदार्थ

जायते देवताभावः (jāyate devatābhāvaḥ)the state of divinity arisesदेवताभाव उत्पन्न होता हैपरानन्दमयः शिशोः (parānandamayaḥ śiśoḥ)full of supreme bliss, in the pupilपरानन्दमय, शिष्य मेंएषा वर्णमयी प्रोक्ता (eṣā varṇamayī proktā)this is called the dīkṣā made of lettersयह वर्णमयी कही गईदीक्षा पाशहरा प्रिये (dīkṣā pāśaharā priye)the dīkṣā that removes the bonds, O belovedपाश हरने वाली दीक्षा, हे प्रिये

४६ कलादीक्षा त्रिधा ज्ञेया कर्तव्या विधिवत् प्रिये । निवृत्तिर्जानुपर्यन्तं तलादारभ्य संस्थिता ॥ ४६॥

kalādīkṣā tridhā jñeyā kartavyā vidhivat priye | nivṛttirjānuparyantaṃ talādārabhya saṃsthitā ||

· हिन्दी

कलादीक्षा तीन प्रकार की जाननी चाहिए और विधिपूर्वक करनी चाहिए, हे प्रिये! निवृत्ति (कला) तलवों से आरम्भ करके घुटनों तक स्थित है;

Kalā-dīkṣā is to be known as threefold and to be done according to rule, O beloved. (The kalā) Nivṛtti abides from the soles up to the knees;

Word by wordपदार्थ

कलादीक्षा त्रिधा ज्ञेया (kalādīkṣā tridhā jñeyā)kalā-dīkṣā is to be known as threefoldकला-दीक्षा तीन प्रकार की जाननी चाहिएकर्तव्या विधिवत् प्रिये (kartavyā vidhivat priye)to be done according to rule, O belovedविधिवत् करनी चाहिए, हे प्रियेनिवृत्तिः (nivṛttiḥ)Nivṛttiनिवृत्तिजानुपर्यन्तं (jānuparyantaṃ)up to the kneesघुटनों तकतलात् आरभ्य संस्थिता (talāt ārabhya saṃsthitā)abides, beginning from the solesतलवों से आरम्भ कर स्थित है

४७ जानुनोर्नाभिपर्यन्तं प्रतिष्ठा तिष्ठति प्रिये । नाभेः कण्ठावधि व्याप्ता विद्या शान्तिस्ततः परम् ॥ ४७॥

jānunornābhiparyantaṃ pratiṣṭhā tiṣṭhati priye | nābheḥ kaṇṭhāvadhi vyāptā vidyā śāntistataḥ param ||

· हिन्दी

घुटनों से नाभि तक प्रतिष्ठा रहती है, हे प्रिये! नाभि से कण्ठ तक विद्या व्याप्त है; उसके परे शान्ति,

from the knees up to the navel abides Pratiṣṭhā, O beloved; Vidyā pervades from the navel to the throat; and beyond that Śānti,

Word by wordपदार्थ

जानुनोः नाभिपर्यन्तं (jānunoḥ nābhiparyantaṃ)from the knees up to the navelघुटनों से नाभि तकप्रतिष्ठा तिष्ठति प्रिये (pratiṣṭhā tiṣṭhati priye)Pratiṣṭhā abides, O belovedप्रतिष्ठा स्थित है, हे प्रियेनाभेः कण्ठावधि व्याप्ता विद्या (nābheḥ kaṇṭhāvadhi vyāptā vidyā)Vidyā pervades from the navel to the throatनाभि से कण्ठ तक विद्या व्याप्त हैशान्तिः ततः परम् (śāntiḥ tataḥ param)Śānti beyond thatउससे परे शान्ति

४८ कण्ठाल्ललाटपर्यन्तं व्याप्ता तस्माच्छिरोऽवधि । शान्त्यतीता कला चैषा कलाव्याप्तिरितीरिता ॥ ४८॥

kaṇṭhāllalāṭaparyantaṃ vyāptā tasmācchiro'vadhi | śāntyatītā kalā caiṣā kalāvyāptiritīritā ||

· हिन्दी

कण्ठ से ललाट तक व्याप्त है; और वहाँ से शिर तक यह शान्त्यतीता कला है — इसे कलाव्याप्ति कहा गया है।

pervading from the throat to the forehead; and from there up to the crown is the kalā Śāntyatītā — this is called the pervasion of the kalās.

Word by wordपदार्थ

कण्ठात् ललाटपर्यन्तं व्याप्ता (kaṇṭhāt lalāṭaparyantaṃ vyāptā)pervading from the throat to the foreheadकण्ठ से ललाट तक व्याप्ततस्मात् शिरोऽवधि (tasmāt śiro'vadhi)from there up to the crownवहाँ से सिर तकशान्त्यतीता कला च एषा (śāntyatītā kalā ca eṣā)is this kalā Śāntyatītāयह शान्त्यतीता कला हैकलाव्याप्तिः इति ईरिता (kalāvyāptiḥ iti īritā)this is called the pervasion of the kalāsयह कला-व्याप्ति कही गई

४९ संहारक्रमयोगेन स्थानात् स्थानान्तरं प्रिये । संयोज्य विधिवत् सम्यग्विधिवेत्ता शिरोऽवधि ॥ ४९॥

saṃhārakramayogena sthānāt sthānāntaraṃ priye | saṃyojya vidhivat samyagvidhivettā śiro'vadhi ||

· हिन्दी

विधि का ज्ञाता संहारक्रम के योग से एक स्थान से दूसरे स्थान तक, हे प्रिये! विधिपूर्वक भली-भाँति शिर तक संयुक्त करे।

The knower of the rule, by the method of the order of withdrawal, rightly joins them according to rule from one seat to the next, O beloved, up to the crown.

Word by wordपदार्थ

संहारक्रमयोगेन (saṃhārakramayogena)by the method of the order of withdrawalसंहार-क्रम के योग सेस्थानात् स्थानान्तरं प्रिये (sthānāt sthānāntaraṃ priye)from one seat to the next, O belovedएक स्थान से दूसरे स्थान, हे प्रियेसंयोज्य विधिवत् सम्यक् (saṃyojya vidhivat samyak)joining them rightly according to ruleविधिवत् सम्यक् संयोजित करविधिवेत्ता शिरोऽवधि (vidhivettā śiro'vadhi)the knower of the rule, up to the crownविधिज्ञ सिर तक

५० इयं प्रोक्ता कुलेशानि दिव्यभावप्रदायिनी । अष्टत्रिंशत्कलाभिर्वा पञ्चाशद्भिरथापि वा ॥ ५०॥

iyaṃ proktā kuleśāni divyabhāvapradāyinī | aṣṭatriṃśatkalābhirvā pañcāśadbhirathāpi vā ||

· हिन्दी

हे कुलेशानि! यह दिव्यभाव देने वाली कही गई है — अड़तीस कलाओं से अथवा पचास से।

This, O Mistress of the Kula, is declared to be the giver of the divine disposition — either with thirty-eight kalās or else with fifty.

Word by wordपदार्थ

इयं प्रोक्ता कुलेशानि (iyaṃ proktā kuleśāni)this is declared, O Mistress of the Kulaयह कही गई, हे कुलेशानिदिव्यभावप्रदायिनी (divyabhāvapradāyinī)the giver of the divine dispositionदिव्यभाव देने वालीअष्टत्रिंशत्कलाभिः वा (aṣṭatriṃśatkalābhiḥ vā)either with thirty-eight kalāsअड़तीस कलाओं सेपञ्चाशद्भिः अथापि वा (pañcāśadbhiḥ athāpi vā)or else with fiftyअथवा पचास से

५१ तत्त्वन्यासक्रमेणैव सृष्टिसंहारमार्गतः । ज्ञात्वा गुरुमुखाद्देवि शिष्ये संयोज्य वेधयेत् ॥ ५१॥

tattvanyāsakrameṇaiva sṛṣṭisaṃhāramārgataḥ | jñātvā gurumukhāddevi śiṣye saṃyojya vedhayet ||

· हिन्दी

तत्त्वन्यास के क्रम से ही सृष्टि और संहार के मार्ग से, हे देवि! गुरुमुख से जानकर शिष्य में संयुक्त करके वेध करे।

By the very order of the tattva-nyāsa, along the path of creation and withdrawal, having learnt it from the guru's mouth, O Devī, he should join it in the disciple and pierce him.

Word by wordपदार्थ

तत्त्वन्यासक्रमेण एव (tattvanyāsakrameṇa eva)by the very order of the tattva-nyāsaतत्त्व-न्यास के क्रम से हीसृष्टिसंहारमार्गतः (sṛṣṭisaṃhāramārgataḥ)along the path of creation and withdrawalसृष्टि-संहार के मार्ग सेज्ञात्वा गुरुमुखात् देवि (jñātvā gurumukhāt devi)having learnt it from the guru's mouth, O Devīगुरुमुख से जानकर, हे देविशिष्ये संयोज्य वेधयेत् (śiṣye saṃyojya vedhayet)he should join it in the disciple and pierce himशिष्य में संयोजित कर वेध करे

५२ जायते देवताभावो योगिनीवीरमेलनम् । कलादीक्षा समुद्दिष्टा पशुपाशापहारिणी ॥ ५२॥

jāyate devatābhāvo yoginīvīramelanam | kalādīkṣā samuddiṣṭā paśupāśāpahāriṇī ||

· हिन्दी

देवताभाव उत्पन्न होता है और योगिनियों तथा वीरों का मेलन; कलादीक्षा पशुपाश को हरने वाली कही गई है।

The state of divinity arises, and the meeting of Yoginīs and Vīras; kalā-dīkṣā is described as the remover of the bonds of the paśu.

Word by wordपदार्थ

जायते देवताभावः (jāyate devatābhāvaḥ)the state of divinity arisesदेवताभाव उत्पन्न होता हैयोगिनीवीरमेलनम् (yoginīvīramelanam)the meeting of Yoginīs and Vīrasयोगिनी-वीर-मेलनकलादीक्षा समुद्दिष्टा (kalādīkṣā samuddiṣṭā)kalā-dīkṣā is describedकला-दीक्षा कही गईपशुपाशापहारिणी (paśupāśāpahāriṇī)as removing the bonds of the paśuपशु-पाश हरने वाली

५३ हस्ते शिवं गुरुं ध्यात्वा जपेन्मूलाङ्गमालिनीम् । गुरुः स्पृशेच्छिष्यतनुं स्पर्शदीक्षा भवेदियम् ॥ ५३॥

haste śivaṃ guruṃ dhyātvā japenmūlāṅgamālinīm | guruḥ spṛśecchiṣyatanuṃ sparśadīkṣā bhavediyam ||

· हिन्दी

हाथ में गुरु को शिव रूप में ध्यान करके मूलमन्त्र, अङ्ग और मालिनी का जप करे; गुरु शिष्य के शरीर का स्पर्श करे — यह स्पर्श-दीक्षा होती है।

Meditating on the guru as Śiva in his hand, he should recite the mūla-mantra, its limbs and the Mālinī; then the guru should touch the disciple's body — this is touch-dīkṣā (sparśa-dīkṣā).

Word by wordपदार्थ

हस्ते शिवं गुरुं ध्यात्वा (haste śivaṃ guruṃ dhyātvā)meditating on the guru as Śiva in his handहाथ में शिवरूप गुरु का ध्यान करजपेत् मूलाङ्गमालिनीम् (japet mūlāṅgamālinīm)he should recite the mūla-mantra, the aṅgas and the Mālinīमूल, अंग और मालिनी का जप करेगुरुः स्पृशेत् शिष्यतनुं (guruḥ spṛśet śiṣyatanuṃ)the guru should touch the disciple's bodyगुरु शिष्य के देह का स्पर्श करेस्पर्शदीक्षा भवेत् इयम् (sparśadīkṣā bhavet iyam)this is touch-dīkṣāयह स्पर्श-दीक्षा है

५४ चित्तं तत्त्वे समाधाय परतत्त्वोपबृंहितान् । उच्चरेत् संहतान्मन्त्रान् वाग्दीक्षेति निगद्यते ॥ ५४॥

cittaṃ tattve samādhāya paratattvopabṛṃhitān | uccaret saṃhatānmantrān vāgdīkṣeti nigadyate ||

· हिन्दी

चित्त को तत्त्व में समाहित करके परतत्त्व से उपबृंहित संहत मन्त्रों का उच्चारण करे — यह वाग्-दीक्षा कही जाती है।

Fixing the mind on the tattva, he should utter the mantras gathered together and swelled with the supreme tattva — this is called speech-dīkṣā (vāg-dīkṣā).

Word by wordपदार्थ

चित्तं तत्त्वे समाधाय (cittaṃ tattve samādhāya)fixing the mind on the tattvaचित्त को तत्त्व में समाहित करपरतत्त्वोपबृंहितान् (paratattvopabṛṃhitān)swelled with the supreme tattvaपरतत्त्व से पुष्टउच्चरेत् संहतान् मन्त्रान् (uccaret saṃhatān mantrān)he should utter the mantras gathered togetherसंहत मन्त्रों का उच्चारण करेवाग्दीक्षा इति निगद्यते (vāgdīkṣā iti nigadyate)this is called speech-dīkṣāयह वाक्-दीक्षा कही जाती है

५५ निमील्य नयने ध्यात्वा परतत्त्वप्रसन्नधीः । सम्यक् पश्येद्गुरुः शिष्यं दृग्दीक्षा च भवेत् प्रिये ॥ ५५॥

nimīlya nayane dhyātvā paratattvaprasannadhīḥ | samyak paśyedguruḥ śiṣyaṃ dṛgdīkṣā ca bhavet priye ||

· हिन्दी

नेत्र मूँदकर ध्यान करके, परतत्त्व में प्रसन्न बुद्धि वाला गुरु शिष्य को भली-भाँति देखे — यह दृग्-दीक्षा होती है, हे प्रिये!

Closing his eyes and meditating, his mind serene in the supreme tattva, the guru should then gaze fully upon the disciple — that is sight-dīkṣā (dṛg-dīkṣā), O beloved.

Word by wordपदार्थ

निमील्य नयने ध्यात्वा (nimīlya nayane dhyātvā)closing the eyes and meditatingनेत्र मूँदकर ध्यान करपरतत्त्वप्रसन्नधीः (paratattvaprasannadhīḥ)his mind serene in the supreme tattvaपरतत्त्व में प्रसन्न बुद्धिसम्यक् पश्येत् गुरुः शिष्यं (samyak paśyet guruḥ śiṣyaṃ)the guru should gaze fully upon the discipleगुरु शिष्य को सम्यक् देखेदृग्दीक्षा च भवेत् प्रिये (dṛgdīkṣā ca bhavet priye)and that is sight-dīkṣā, O belovedऔर यह दृक्-दीक्षा है, हे प्रिये

५६ गुरोरालोकमात्रेण भाषणात् स्पर्शनादपि । सद्यः सञ्जायते ज्ञानं सा दीक्षा शाम्भवी मता ॥ ५६॥

gurorālokamātreṇa bhāṣaṇāt sparśanādapi | sadyaḥ sañjāyate jñānaṃ sā dīkṣā śāmbhavī matā ||

· हिन्दी

गुरु के देखने मात्र से, बोलने से अथवा स्पर्श से भी जहाँ तत्काल ज्ञान उत्पन्न हो जाता है — वह दीक्षा शाम्भवी मानी गई है।

When by the mere look of the guru, by his speech or even by his touch knowledge arises at once — that dīkṣā is held to be Śāmbhavī.

Word by wordपदार्थ

गुरोः आलोकमात्रेण (guroḥ ālokamātreṇa)by the mere look of the guruगुरु के अवलोकन मात्र सेभाषणात् स्पर्शनात् अपि (bhāṣaṇāt sparśanāt api)by his speech, or even by his touchभाषण से, स्पर्श से भीसद्यः सञ्जायते ज्ञानं (sadyaḥ sañjāyate jñānaṃ)knowledge arises at onceतत्काल ज्ञान उत्पन्न होता हैसा दीक्षा शाम्भवी मता (sā dīkṣā śāmbhavī matā)that dīkṣā is held to be Śāmbhavīवह दीक्षा शाम्भवी मानी गई

५७ मनोदीक्षा द्विधा प्रोक्ता तीव्रा तीव्रतरापि च । अध्वानं षड्विधं ज्ञात्वा शिष्यदेहे स्मरन् प्रिये ॥ ५७॥

manodīkṣā dvidhā proktā tīvrā tīvratarāpi ca | adhvānaṃ ṣaḍvidhaṃ jñātvā śiṣyadehe smaran priye ||

· हिन्दी

मनोदीक्षा दो प्रकार की कही गई है — तीव्रा और तीव्रतरा। छह प्रकार के अध्वा को जानकर शिष्य के देह में उसका स्मरण करते हुए, हे प्रिये!

Mind-dīkṣā (mano-dīkṣā) is declared twofold: intense (tīvrā) and more intense (tīvratarā). Knowing the sixfold path (adhvan) and calling it to mind in the disciple's body, O beloved,

Word by wordपदार्थ

मनोदीक्षा द्विधा प्रोक्ता (manodīkṣā dvidhā proktā)mind-dīkṣā is declared twofoldमनो-दीक्षा दो प्रकार की कही गईतीव्रा तीव्रतरा अपि च (tīvrā tīvratarā api ca)intense and more intenseतीव्रा और तीव्रतरा भीअध्वानं षड्विधं ज्ञात्वा (adhvānaṃ ṣaḍvidhaṃ jñātvā)knowing the sixfold pathछह प्रकार के अध्वा को जानकरशिष्यदेहे स्मरन् प्रिये (śiṣyadehe smaran priye)calling it to mind in the disciple's body, O belovedशिष्य के देह में स्मरण करते, हे प्रिये

५८ कल्पयेद्भुवनं तत्त्वं कलां वर्णं पदं मनुम् । आजानुनाभिहृत्कण्ठतालुमूर्द्धान्तमम्बिके ॥ ५८॥

kalpayedbhuvanaṃ tattvaṃ kalāṃ varṇaṃ padaṃ manum | ājānunābhihṛtkaṇṭhatālumūrddhāntamambike ||

· हिन्दी

हे अम्बिके! घुटनों, नाभि, हृदय, कण्ठ, तालु से मूर्धा तक भुवन, तत्त्व, कला, वर्ण, पद और मन्त्र की कल्पना करे।

he should conceive the worlds, the tattvas, the kalās, the letters, the words and the mantras from the knees through navel, heart, throat and palate up to the crown, O Ambikā.

Word by wordपदार्थ

कल्पयेत् भुवनं तत्त्वं (kalpayet bhuvanaṃ tattvaṃ)he should conceive the worlds, the tattvasभुवन, तत्त्व की कल्पना करेकलां वर्णं पदं मनुम् (kalāṃ varṇaṃ padaṃ manum)the kalās, the letters, the words and the mantrasकला, वर्ण, पद, मन्त्रआजानुनाभिहृत्कण्ठ- (ājānunābhihṛtkaṇṭha-)from the knees, navel, heart, throatघुटनों, नाभि, हृदय, कण्ठतालुमूर्धान्तम् अम्बिके (tālumūrdhāntam ambike)palate up to the crown, O Ambikāतालु से मूर्धा तक, हे अम्बिके

५९ गुरूपदिष्टमार्गेण वेधं कुर्याद्विचक्षणः । पाशयुक्तः क्षणाच्छिष्यश्छिन्नपाशस्तदा भवेत् । एषा मुक्तिप्रदा प्रोक्ता तीव्रदीक्षा कुलेश्वरि ॥ ५९॥

gurūpadiṣṭamārgeṇa vedhaṃ kuryādvicakṣaṇaḥ | pāśayuktaḥ kṣaṇācchiṣyaśchinnapāśastadā bhavet | eṣā muktipradā proktā tīvradīkṣā kuleśvari ||

· हिन्दी

विचक्षण (गुरु) गुरु द्वारा उपदिष्ट मार्ग से वेध करे; पाशों से बँधा शिष्य क्षण भर में तब छिन्नपाश हो जाता है। हे कुलेश्वरि! यह मुक्ति देने वाली तीव्र-दीक्षा कही गई है।

The discerning one should perform the piercing by the path taught by the guru; the disciple bound by fetters then has his fetters cut in an instant. This is declared the intense dīkṣā (tīvra-dīkṣā), the giver of liberation, O Mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

गुरूपदिष्टमार्गेण (gurūpadiṣṭamārgeṇa)by the path taught by the guruगुरु द्वारा उपदिष्ट मार्ग सेवेधं कुर्यात् विचक्षणः (vedhaṃ kuryāt vicakṣaṇaḥ)the discerning one should perform the piercingविचक्षण वेध करेपाशयुक्तः क्षणात् शिष्यः (pāśayuktaḥ kṣaṇāt śiṣyaḥ)the disciple bound by fetters, in an instantपाश-युक्त शिष्य क्षण मेंछिन्नपाशः तदा भवेत् (chinnapāśaḥ tadā bhavet)then has his fetters cutतब छिन्न-पाश हो जाता हैएषा मुक्तिप्रदा प्रोक्ता (eṣā muktipradā proktā)this is declared the giver of liberationयह मुक्ति देने वाली कही गईतीव्रदीक्षा कुलेश्वरि (tīvradīkṣā kuleśvari)the intense dīkṣā, O Mistress of the Kulaतीव्र-दीक्षा, हे कुलेश्वरि

६० देवि तीव्रतरा चापि गुरुणा स्मृतमात्रतः । सम्यक् संवेधिनः शिष्यश्छिन्नपापस्तदा भवेत् ॥ ६०॥

devi tīvratarā cāpi guruṇā smṛtamātrataḥ | samyak saṃvedhinaḥ śiṣyaśchinnapāpastadā bhavet ||

· हिन्दी

हे देवि! तीव्रतरा (दीक्षा) में सम्यक् वेध करने वाले गुरु के स्मरण मात्र से शिष्य तब छिन्नपाप हो जाता है।

O Devī, in the more intense one (tīvratarā), by the mere remembrance of a guru who pierces perfectly, the disciple is then freed of sin.

Word by wordपदार्थ

देवि तीव्रतरा चापि (devi tīvratarā cāpi)O Devī, and the more intense oneहे देवि, और तीव्रतरा भीगुरुणा स्मृतमात्रतः (guruṇā smṛtamātrataḥ)by the guru's mere remembranceगुरु के स्मरण मात्र सेसम्यक् संवेधिनः (samyak saṃvedhinaḥ)of one who pierces perfectlyसम्यक् वेध करने वाले केशिष्यः छिन्नपापः तदा भवेत् (śiṣyaḥ chinnapāpaḥ tadā bhavet)the disciple is then freed of sinशिष्य तब छिन्न-पाप हो जाता है

६१ वाह्यव्यापारनिर्मुक्तो भूमौ पतति तत्क्षणात् । सञ्जातदिव्यभावोऽसौ सर्वं जानाति शाम्भवि ॥ ६१॥

vāhyavyāpāranirmukto bhūmau patati tatkṣaṇāt | sañjātadivyabhāvo'sau sarvaṃ jānāti śāmbhavi ||

· हिन्दी

बाह्य व्यापार से मुक्त होकर वह उसी क्षण भूमि पर गिर पड़ता है; उसमें दिव्यभाव उत्पन्न हो जाता है और वह सब कुछ जान लेता है, हे शाम्भवि!

Freed from outward activity he falls to the ground that very instant; the divine disposition having arisen in him, he knows everything, O Śāmbhavī.

Word by wordपदार्थ

वाह्यव्यापारनिर्मुक्तः (vāhyavyāpāranirmuktaḥ)freed from outward activityबाह्य व्यापार से मुक्तभूमौ पतति तत्क्षणात् (bhūmau patati tatkṣaṇāt)he falls to the ground that instantउसी क्षण भूमि पर गिरता हैसञ्जातदिव्यभावः असौ (sañjātadivyabhāvaḥ asau)he in whom the divine disposition has arisenजिसमें दिव्यभाव उत्पन्न हुआसर्वं जानाति शाम्भवि (sarvaṃ jānāti śāmbhavi)knows everything, O Śāmbhavīवह सब जानता है, हे शाम्भवि

६२ यदस्ति वेधकाले तत् स्वयमेवानुभूयते । प्रबुद्धः सन् न शक्नोति तत् सुखं वक्तुमीश्वरि ॥ ६२॥

yadasti vedhakāle tat svayamevānubhūyate | prabuddhaḥ san na śaknoti tat sukhaṃ vaktumīśvari ||

· हिन्दी

वेध के समय जो होता है वह स्वयं ही अनुभव किया जाता है; जागने पर वह उस सुख को कह नहीं सकता, हे ईश्वरि!

What there is at the time of piercing is experienced by oneself alone; when he awakens he cannot describe that bliss, O Īśvarī.

Word by wordपदार्थ

यत् अस्ति वेधकाले (yat asti vedhakāle)what there is at the time of piercingवेध-काल में जो हैतत् स्वयम् एव अनुभूयते (tat svayam eva anubhūyate)that is experienced by oneselfवह स्वयं ही अनुभव किया जाता हैप्रबुद्धः सन् (prabuddhaḥ san)when awakenedप्रबुद्ध होकरन शक्नोति तत् सुखं वक्तुम् ईश्वरि (na śaknoti tat sukhaṃ vaktum īśvari)he cannot describe that bliss, O Īśvarīवह सुख कह नहीं सकता, हे ईश्वरि

६३ वेधविद्धः शिवः साक्षान्न पुनर्जन्मभाग् भवेत् । एषा तीव्रतरा दीक्षा भवबन्धविमोचनी । शिवभावप्रदा साक्षात् त्वां शपे कुलनायिके ॥ ६३॥

vedhaviddhaḥ śivaḥ sākṣānna punarjanmabhāg bhavet | eṣā tīvratarā dīkṣā bhavabandhavimocanī | śivabhāvapradā sākṣāt tvāṃ śape kulanāyike ||

· हिन्दी

वेध से विद्ध हुआ वह साक्षात् शिव है, पुनर्जन्म का भागी नहीं होता। यह तीव्रतरा दीक्षा भवबन्धन से छुड़ाने वाली और साक्षात् शिवभाव देने वाली है — हे कुलनायिके! मैं तुम्हारी शपथ लेकर कहता हूँ।

Pierced by vedha he is Śiva himself and does not partake of rebirth. This is the more intense dīkṣā, releasing from the bonds of existence and directly bestowing the state of Śiva — I swear it to you, O Mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

वेधविद्धः शिवः साक्षात् (vedhaviddhaḥ śivaḥ sākṣāt)pierced by vedha he is Śiva himselfवेध से विद्ध साक्षात् शिव हैन पुनर्जन्मभाक् भवेत् (na punarjanmabhāk bhavet)he does not partake of rebirthफिर जन्म का भागी नहीं होताएषा तीव्रतरा दीक्षा (eṣā tīvratarā dīkṣā)this is the more intense dīkṣāयह तीव्रतरा दीक्षा हैभवबन्धविमोचनी (bhavabandhavimocanī)releasing from the bonds of existenceभव-बन्धन से मुक्त करने वालीशिवभावप्रदा साक्षात् (śivabhāvapradā sākṣāt)directly bestowing the state of Śivaसाक्षात् शिवभाव देने वालीत्वां शपे कुलनायिके (tvāṃ śape kulanāyike)I swear to you, O Mistress of the Kulaतुम्हारी शपथ, हे कुलनायिके

६४ आनन्दश्चैव कम्पश्चोद्भवो घूर्णा कुलेश्वरि । निद्रा मूर्च्छा च वेधस्य षडवस्थाः प्रकीर्तिताः ॥ ६४॥

ānandaścaiva kampaścodbhavo ghūrṇā kuleśvari | nidrā mūrcchā ca vedhasya ṣaḍavasthāḥ prakīrtitāḥ ||

· हिन्दी

आनन्द, कम्प, उद्भव, घूर्णा, हे कुलेश्वरि! निद्रा और मूर्च्छा — ये वेध की छह अवस्थाएँ कही गई हैं।

Bliss, trembling, rising up, reeling, O Mistress of the Kula, sleep and swoon — these are declared the six states of piercing (vedha).

Word by wordपदार्थ

आनन्दः च एव (ānandaḥ ca eva)blissआनन्दकम्पः च (kampaḥ ca)tremblingऔर कम्पउद्भवः (udbhavaḥ)rising upउद्भव (उठना)घूर्णा कुलेश्वरि (ghūrṇā kuleśvari)reeling, O Mistress of the Kulaघूर्णा (घूमना), हे कुलेश्वरिनिद्रा मूर्च्छा च (nidrā mūrcchā ca)sleep and swoonनिद्रा और मूर्च्छावेधस्य षडवस्थाः प्रकीर्तिताः (vedhasya ṣaḍavasthāḥ prakīrtitāḥ)are declared the six states of piercingवेध की छह अवस्थाएँ कही गई हैं

६५ दृश्यन्ते षड्गुणा ह्येते वेधकाले कुलेश्वरि । वेधितो यत्र कुत्रापि तिष्ठेन्मुक्तो न संशयः ॥ ६५॥

dṛśyante ṣaḍguṇā hyete vedhakāle kuleśvari | vedhito yatra kutrāpi tiṣṭhenmukto na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे कुलेश्वरि! वेध के समय ये छह गुण दिखाई देते हैं; वेधित (शिष्य) जहाँ कहीं भी रहे, वह मुक्त है — इसमें संशय नहीं।

These six qualities are seen at the time of piercing, O Mistress of the Kula; wherever the pierced one may dwell, he is liberated — there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

दृश्यन्ते षड्गुणाः हि एते (dṛśyante ṣaḍguṇāḥ hi ete)these six qualities are seenये छह गुण दिखते हैंवेधकाले कुलेश्वरि (vedhakāle kuleśvari)at the time of piercing, O Mistress of the Kulaवेध-काल में, हे कुलेश्वरिवेधितः यत्र कुत्रापि तिष्ठेत् (vedhitaḥ yatra kutrāpi tiṣṭhet)wherever the pierced one may dwellवेधित जहाँ-कहीं भी रहेमुक्तः न संशयः (muktaḥ na saṃśayaḥ)he is liberated, no doubtमुक्त है, सन्देह नहीं

६६ वेधदीक्षाकरो लोके श्रीगुरुर्दुर्लभः प्रिये । शिष्योऽपि दुर्लभस्तादृक् पुण्ययोगेन लभ्यते । न दद्याद् यस्य कस्यापि इत्याज्ञा परमेश्वरि ॥ ६६॥

vedhadīkṣākaro loke śrīgururdurlabhaḥ priye | śiṣyo'pi durlabhastādṛk puṇyayogena labhyate | na dadyād yasya kasyāpi ityājñā parameśvari ||

· हिन्दी

हे प्रिये! संसार में वेध-दीक्षा देने वाला श्रीगुरु दुर्लभ है; वैसा शिष्य भी दुर्लभ है, वह पुण्ययोग से ही मिलता है। जिस-किसी को यह न दे — यही आज्ञा है, हे परमेश्वरि!

A Śrī-guru who gives vedha-dīkṣā is hard to find in this world, O beloved; such a disciple too is hard to find and is found only through a conjunction of merit. One should not give it to just anyone — this is the command, O supreme Īśvarī.

Word by wordपदार्थ

वेधदीक्षाकरः लोके (vedhadīkṣākaraḥ loke)one who gives vedha-dīkṣā, in this worldवेध-दीक्षा करने वाला लोक मेंश्रीगुरुः दुर्लभः प्रिये (śrīguruḥ durlabhaḥ priye)such a Śrī-guru is hard to find, O belovedश्रीगुरु दुर्लभ है, हे प्रियेशिष्यः अपि दुर्लभः तादृक् (śiṣyaḥ api durlabhaḥ tādṛk)such a disciple too is hard to findवैसा शिष्य भी दुर्लभ हैपुण्ययोगेन लभ्यते (puṇyayogena labhyate)he is found through a conjunction of meritपुण्य-योग से मिलता हैन दद्यात् यस्य कस्यापि (na dadyāt yasya kasyāpi)one should not give it to just anyoneजिस-किसी को न देइति आज्ञा परमेश्वरि (iti ājñā parameśvari)this is the command, O supreme Īśvarīयह आज्ञा है, हे परमेश्वरि

६७ कुलद्रव्यैः समभ्यर्च्य कुलचक्रं विधानतः । शिष्याय दर्शयेद्देवि दीक्षैषा कौलिकी स्मृता ॥ ६७॥

kuladravyaiḥ samabhyarcya kulacakraṃ vidhānataḥ | śiṣyāya darśayeddevi dīkṣaiṣā kaulikī smṛtā ||

· हिन्दी

कुलद्रव्यों से विधानपूर्वक कुलचक्र की पूजा करके उसे शिष्य को दिखाए, हे देवि! — यह दीक्षा कौलिकी मानी गई है।

Having worshipped the Kula-cakra with the Kula substances according to the ordinance, he should show it to the disciple, O Devī — this dīkṣā is held to be the Kaulikī.

Word by wordपदार्थ

कुलद्रव्यैः समभ्यर्च्य (kuladravyaiḥ samabhyarcya)having worshipped with the Kula substancesकुलद्रव्यों से पूजा करकुलचक्रं विधानतः (kulacakraṃ vidhānataḥ)the Kula-cakra according to the ordinanceकुलचक्र की विधान सेशिष्याय दर्शयेत् देवि (śiṣyāya darśayet devi)he should show it to the disciple, O Devīशिष्य को दिखाए, हे देविदीक्षा एषा कौलिकी स्मृता (dīkṣā eṣā kaulikī smṛtā)this dīkṣā is held to be Kaulikīयह दीक्षा कौलिकी मानी गई

६८ कुलद्रव्यं मुखे पूर्य पञ्चगव्यामृतान्वितम् । अभिषिञ्चेद् गुरुः शिष्यं गण्डूषाख्या समीरिता ॥ ६८॥

kuladravyaṃ mukhe pūrya pañcagavyāmṛtānvitam | abhiṣiñced guruḥ śiṣyaṃ gaṇḍūṣākhyā samīritā ||

· हिन्दी

पञ्चगव्य और अमृत से युक्त कुलद्रव्य को मुख में भरकर गुरु शिष्य का अभिषेक करे — इसे गण्डूषा (अभिषेक) कहा गया है।

Filling his mouth with the Kula substance mixed with the pañcagavya and amṛta, the guru should sprinkle the disciple with it — this is called the gaṇḍūṣā (mouthful) abhiṣeka.

Word by wordपदार्थ

कुलद्रव्यं मुखे पूर्य (kuladravyaṃ mukhe pūrya)filling the mouth with the Kula substanceकुलद्रव्य मुख में भरकरपञ्चगव्यामृतान्वितम् (pañcagavyāmṛtānvitam)mixed with the pañcagavya and amṛtaपंचगव्य और अमृत सहितअभिषिञ्चेत् गुरुः शिष्यं (abhiṣiñcet guruḥ śiṣyaṃ)the guru should sprinkle the discipleगुरु शिष्य का अभिषेक करेगण्डूषाख्या समीरिता (gaṇḍūṣākhyā samīritā)this is called the gaṇḍūṣā (mouthful)यह गण्डूषा (कुल्ला) कही गई

६९ सजीवमीनयुक्तेन सुरया पूरितेन च । पञ्चामृतैः सुसम्पूर्णशङ्खेन कलसेन वा । अभिषेकं ततः कुर्याद्बाह्ये तत् कथितं प्रिये ॥ ६९॥

sajīvamīnayuktena surayā pūritena ca | pañcāmṛtaiḥ susampūrṇaśaṅkhena kalasena vā | abhiṣekaṃ tataḥ kuryādbāhye tat kathitaṃ priye ||

· हिन्दी

जीवित मछली से युक्त, सुरा से भरे और पञ्चामृत से परिपूर्ण शङ्ख अथवा कलश से फिर अभिषेक करे — वह बाह्य (अभिषेक) कहा गया है, हे प्रिये!

With a conch or a jar containing a live fish, filled with wine and well filled with the five nectars, he should then perform the abhiṣeka — that is called the outer one, O beloved.

Word by wordपदार्थ

सजीवमीनयुक्तेन (sajīvamīnayuktena)containing a live fishजीवित मछली सहितसुरया पूरितेन च (surayā pūritena ca)and filled with wineऔर सुरा से भरेपञ्चामृतैः सुसम्पूर्ण- (pañcāmṛtaiḥ susampūrṇa-)well filled with the five nectarsपंचामृत से परिपूर्णशङ्खेन कलसेन वा (śaṅkhena kalasena vā)with a conch or a jarशंख या कलश सेअभिषेकं ततः कुर्यात् (abhiṣekaṃ tataḥ kuryāt)he should then perform the abhiṣekaफिर अभिषेक करेबाह्ये तत् कथितं प्रिये (bāhye tat kathitaṃ priye)that is said to be the outer one, O belovedवह बाह्य कहा गया, हे प्रिये

७० मीनस्तु लम्बिका देवि वक्त्रं कलस उच्यते । पञ्चगव्यामृतापूर्णं शिष्यं तेनाभिषेचयेत् ॥ ७०॥

mīnastu lambikā devi vaktraṃ kalasa ucyate | pañcagavyāmṛtāpūrṇaṃ śiṣyaṃ tenābhiṣecayet ||

· हिन्दी

मछली लम्बिका है, हे देवि! और मुख कलश कहा जाता है; पञ्चगव्य और अमृत से भरे उस (मुख) से शिष्य का अभिषेक करे।

The fish is the lambikā (uvula), O Devī, and the mouth is called the jar; filled with the pañcagavya and amṛta, with that he should sprinkle the disciple.

Word by wordपदार्थ

मीनः तु लम्बिका देवि (mīnaḥ tu lambikā devi)the fish is the uvula (lambikā), O Devīमीन तो लम्बिका है, हे देविवक्त्रं कलसः उच्यते (vaktraṃ kalasaḥ ucyate)the mouth is called the jarमुख कलश कहलाता हैपञ्चगव्यामृतापूर्णं (pañcagavyāmṛtāpūrṇaṃ)filled with the pañcagavya and amṛtaपंचगव्य और अमृत से पूर्णशिष्यं तेन अभिषेचयेत् (śiṣyaṃ tena abhiṣecayet)with that he should sprinkle the discipleउससे शिष्य का अभिषेक करे

७१ अयं सिद्धाभिषेकः स्यादाचार्यस्यापि पार्वति । त्रिकालं दन्तकाष्ठञ्च पुष्पाञ्जलिरपि प्रिये ॥ ७१॥

ayaṃ siddhābhiṣekaḥ syādācāryasyāpi pārvati | trikālaṃ dantakāṣṭhañca puṣpāñjalirapi priye ||

· हिन्दी

यह सिद्धाभिषेक है, आचार्य के लिए भी, हे पार्वति! तीनों काल दन्तकाष्ठ और पुष्पाञ्जलि भी (अभिषेक हैं), हे प्रिये!

This is the siddha-abhiṣeka, even for an ācārya, O Pārvatī; (there are also) the tooth-stick at the three times and the handful of flowers, O beloved.

Word by wordपदार्थ

अयं सिद्धाभिषेकः स्यात् (ayaṃ siddhābhiṣekaḥ syāt)this is the siddha-abhiṣekaयह सिद्धाभिषेक हैआचार्यस्य अपि पार्वति (ācāryasya api pārvati)even for an ācārya, O Pārvatīआचार्य के लिए भी, हे पार्वतित्रिकालं दन्तकाष्ठं च (trikālaṃ dantakāṣṭhaṃ ca)at the three times, the tooth-stickतीन काल, दन्तकाष्ठपुष्पाञ्जलिः अपि प्रिये (puṣpāñjaliḥ api priye)and the handful of flowers too, O belovedपुष्पांजलि भी, हे प्रिये

७२ शङ्खे वेदकलान्यासस्तज्ज्ञानञ्चाष्टधा भवेत् । समयी दन्तकाष्ठेन साधकः कुसुमाञ्जलिः ॥ ७२॥

śaṅkhe vedakalānyāsastajjñānañcāṣṭadhā bhavet | samayī dantakāṣṭhena sādhakaḥ kusumāñjaliḥ ||

· हिन्दी

शङ्ख में चार कलाओं का न्यास — और वह ज्ञान आठ प्रकार का होता है: दन्तकाष्ठ से समयी, कुसुमाञ्जलि से साधक,

The nyāsa of the four kalās upon the conch — and that knowledge becomes eightfold: the samayin (is made) by the tooth-stick, the sādhaka by the handful of flowers,

Word by wordपदार्थ

शङ्खे वेदकलान्यासः (śaṅkhe vedakalānyāsaḥ)the nyāsa of the four kalās on the conchशंख में चार कलाओं का न्यासतत् ज्ञानं च अष्टधा भवेत् (tat jñānaṃ ca aṣṭadhā bhavet)and that knowledge becomes eightfoldऔर वह ज्ञान आठ प्रकार का होता हैसमयी दन्तकाष्ठेन (samayī dantakāṣṭhena)the samayin by the tooth-stickसमयी दन्तकाष्ठ सेसाधकः कुसुमाञ्जलिः (sādhakaḥ kusumāñjaliḥ)the sādhaka by the handful of flowersसाधक पुष्पांजलि से

७३ पुत्रं शङ्खाभिषेकेण बोधको वेधसंज्ञया । पूर्णाभिषेकेणाचार्यः पञ्चावस्थाः प्रकीर्तिताः ॥ ७३॥

putraṃ śaṅkhābhiṣekeṇa bodhako vedhasaṃjñayā | pūrṇābhiṣekeṇācāryaḥ pañcāvasthāḥ prakīrtitāḥ ||

· हिन्दी

शङ्खाभिषेक से पुत्रक, वेध संज्ञक (अभिषेक) से बोधक, और पूर्णाभिषेक से आचार्य — ये पाँच अवस्थाएँ कही गई हैं।

the putraka by the conch-abhiṣeka, the bodhaka by what is termed vedha, and the ācārya by the full abhiṣeka — thus the five states are declared.

Word by wordपदार्थ

पुत्रं शङ्खाभिषेकेण (putraṃ śaṅkhābhiṣekeṇa)the putraka by the conch-abhiṣekaपुत्रक शंखाभिषेक सेबोधकः वेधसंज्ञया (bodhakaḥ vedhasaṃjñayā)the bodhaka by what is termed vedhaबोधक वेध नामक सेपूर्णाभिषेकेण आचार्यः (pūrṇābhiṣekeṇa ācāryaḥ)the ācārya by the full abhiṣekaपूर्णाभिषेक से आचार्यपञ्चावस्थाः प्रकीर्तिताः (pañcāvasthāḥ prakīrtitāḥ)the five states are declaredपाँच अवस्थाएँ कही गई हैं

७४ कुलाचारैकनिरता गुरुभक्ता दृढव्रताः । पूर्णाभिषेकपूता ये ते मुक्ताश्चेह जन्मनि ॥ ७४॥

kulācāraikaniratā gurubhaktā dṛḍhavratāḥ | pūrṇābhiṣekapūtā ye te muktāśceha janmani ||

· हिन्दी

जो कुलाचार में एकनिष्ठ, गुरुभक्त, दृढव्रत और पूर्णाभिषेक से पवित्र हैं — वे इसी जन्म में मुक्त हैं।

Those wholly devoted to the Kula conduct, devoted to the guru, firm in their vows, and purified by the full abhiṣeka — they are liberated in this very birth.

Word by wordपदार्थ

कुलाचारैकनिरताः (kulācāraikaniratāḥ)wholly devoted to the Kula conductकुलाचार में एकनिष्ठगुरुभक्ताः दृढव्रताः (gurubhaktāḥ dṛḍhavratāḥ)devoted to the guru, firm in their vowsगुरुभक्त, दृढ़व्रतीपूर्णाभिषेकपूताः ये (pūrṇābhiṣekapūtāḥ ye)those purified by the full abhiṣekaजो पूर्णाभिषेक से पवित्र हैंते मुक्ताः च इह जन्मनि (te muktāḥ ca iha janmani)they are liberated in this very birthवे इसी जन्म में मुक्त हैं

७५ पूर्णाभिषेकपूता ये मृताश्च कुलनायिके । पुनर्लब्ध्वोत्तमं जन्म गुरुणा शिवरूपिणा ॥ ७५॥

pūrṇābhiṣekapūtā ye mṛtāśca kulanāyike | punarlabdhvottamaṃ janma guruṇā śivarūpiṇā ||

· हिन्दी

जो पूर्णाभिषेक से पवित्र होकर मर गए हैं, हे कुलनायिके! वे पुनः उत्तम जन्म पाकर शिवरूपी गुरु के द्वारा

Those purified by the full abhiṣeka who have died, O Mistress of the Kula, obtain again an excellent birth and, by a guru who is Śiva in form,

Word by wordपदार्थ

पूर्णाभिषेकपूताः ये (pūrṇābhiṣekapūtāḥ ye)those purified by the full abhiṣekaजो पूर्णाभिषेक से पवित्र हैंमृताः च कुलनायिके (mṛtāḥ ca kulanāyike)who have died, O Mistress of the Kulaऔर मर गए, हे कुलनायिकेपुनः लब्ध्वा उत्तमं जन्म (punaḥ labdhvā uttamaṃ janma)having obtained again an excellent birthफिर उत्तम जन्म पाकरगुरुणा शिवरूपिणा (guruṇā śivarūpiṇā)(are purified) by a guru of the form of Śivaशिवरूपी गुरु द्वारा

७६ शुद्धाः पूर्णाभिषेकेण शिवसायुज्यदायिना । तेन मुक्तिं व्रजेयुस्ते शाम्भवी वाचमव्रवीत् ॥ ७६॥

śuddhāḥ pūrṇābhiṣekeṇa śivasāyujyadāyinā | tena muktiṃ vrajeyuste śāmbhavī vācamavravīt ||

· हिन्दी

शिवसायुज्य देने वाले पूर्णाभिषेक से शुद्ध होकर उसी से मुक्ति को प्राप्त होते हैं — यह वचन शाम्भवी ने कहा।

are purified by the full abhiṣeka which grants union (sāyujya) with Śiva; by that they go to liberation — so Śāmbhavī spoke.

Word by wordपदार्थ

शुद्धाः पूर्णाभिषेकेण (śuddhāḥ pūrṇābhiṣekeṇa)purified by the full abhiṣekaपूर्णाभिषेक से शुद्धशिवसायुज्यदायिना (śivasāyujyadāyinā)which grants union with Śivaशिव-सायुज्य देने वाले (अभिषेक) सेतेन मुक्तिं व्रजेयुः ते (tena muktiṃ vrajeyuḥ te)by that they go to liberationउससे वे मुक्ति को जाते हैंशाम्भवी वाचमव्रवीत् (śāmbhavī vācamavravīt)Śāmbhavī spoke this wordशाम्भवी ने यह वचन कहा

७७ पूर्णा[दीक्षा]भिषेकहीनो यः कौलिको म्रियते यदि । पिशाचत्वमवाप्नोति यावदाहूतसंप्लवम् ॥ ७७॥

pūrṇā[dīkṣā]bhiṣekahīno yaḥ kauliko mriyate yadi | piśācatvamavāpnoti yāvadāhūtasaṃplavam ||

· हिन्दी

जो कौलिक पूर्ण[दीक्षा]अभिषेक से हीन होकर मरता है, वह प्रलय पर्यन्त पिशाचता को प्राप्त होता है।

If a Kaulika who lacks the full [dīkṣā-]abhiṣeka dies, he attains the state of a piśāca until the dissolution of all beings.

Word by wordपदार्थ

पूर्णा[दीक्षा]भिषेकहीनः यः (pūrṇā[dīkṣā]bhiṣekahīnaḥ yaḥ)he who lacks the full [dīkṣā-]abhiṣekaजो पूर्ण (दीक्षा) अभिषेक से हीन हैकौलिकः म्रियते यदि (kaulikaḥ mriyate yadi)if a Kaulika dies (thus)यदि कौलिक (ऐसे) मरेपिशाचत्वम् अवाप्नोति (piśācatvam avāpnoti)he attains the state of a piśācaपिशाचत्व पाता हैयावत् आहूतसंप्लवम् (yāvat āhūtasaṃplavam)until the dissolution of allआभूतसंप्लव (महाप्रलय) तक

७८ दीक्षा च द्विविधा प्रोक्ता बाह्याभ्यन्तरभेदतः । क्रियादीक्षा भवेद्बाह्या वेधाख्याभ्यन्तरी मता ॥ ७८॥

dīkṣā ca dvividhā proktā bāhyābhyantarabhedataḥ | kriyādīkṣā bhavedbāhyā vedhākhyābhyantarī matā ||

· हिन्दी

और दीक्षा बाह्य और आभ्यन्तर भेद से दो प्रकार की कही गई है: क्रियादीक्षा बाह्य होती है और वेध नामक (दीक्षा) आभ्यन्तरी मानी गई है।

And dīkṣā is declared twofold by the division of outer and inner: kriyā-dīkṣā is the outer, and that called vedha is held to be the inner.

Word by wordपदार्थ

दीक्षा च द्विविधा प्रोक्ता (dīkṣā ca dvividhā proktā)and dīkṣā is declared twofoldऔर दीक्षा दो प्रकार की कही गईबाह्याभ्यन्तरभेदतः (bāhyābhyantarabhedataḥ)by the division of outer and innerबाह्य और आभ्यन्तर के भेद सेक्रियादीक्षा भवेत् बाह्या (kriyādīkṣā bhavet bāhyā)kriyā-dīkṣā is the outerक्रिया-दीक्षा बाह्य हैवेधाख्या आभ्यन्तरी मता (vedhākhyā ābhyantarī matā)that called vedha is held to be the innerवेध नामक आभ्यन्तरी मानी गई

७९ अन्तः शुद्धिर्बहिः शुद्धिर्द्विविधा परिकीर्तिता । अन्तरा च क्रियाशुद्धिर्बहिः शुद्धिश्च दीक्षया ॥ ७९॥

antaḥ śuddhirbahiḥ śuddhirdvividhā parikīrtitā | antarā ca kriyāśuddhirbahiḥ śuddhiśca dīkṣayā ||

· हिन्दी

अन्तःशुद्धि और बहिःशुद्धि — यह दो प्रकार की कही गई है; भीतर क्रिया से शुद्धि, और बाहर दीक्षा से शुद्धि।

Purity is declared twofold — inner purity and outer purity: within, purity through ritual, and outer purity through dīkṣā.

Word by wordपदार्थ

अन्तःशुद्धिः बहिःशुद्धिः (antaḥśuddhiḥ bahiḥśuddhiḥ)inner purity and outer purityअन्तःशुद्धि और बहिःशुद्धिद्विविधा परिकीर्तिता (dvividhā parikīrtitā)are declared as twofoldदो प्रकार की कही गईअन्तरा च क्रियाशुद्धिः (antarā ca kriyāśuddhiḥ)and within, purity through ritualऔर भीतर क्रिया से शुद्धिबहिःशुद्धिः च दीक्षया (bahiḥśuddhiḥ ca dīkṣayā)and outer purity through dīkṣāऔर बहिःशुद्धि दीक्षा से

८० दीक्षया मोक्षदीपेन चण्डालोऽपि विमुच्यते । आभ्यां विना कुलेशानि कौलिको नैव मुच्यते ॥ ८०॥

dīkṣayā mokṣadīpena caṇḍālo'pi vimucyate | ābhyāṃ vinā kuleśāni kauliko naiva mucyate ||

· हिन्दी

मोक्ष के दीपक दीक्षा से चण्डाल भी मुक्त हो जाता है; इन दोनों के बिना, हे कुलेशानि! कौलिक कभी मुक्त नहीं होता।

By dīkṣā, the lamp of liberation, even a caṇḍāla is freed; without these two, O Mistress of the Kula, a Kaulika is not freed at all.

Word by wordपदार्थ

दीक्षया मोक्षदीपेन (dīkṣayā mokṣadīpena)by dīkṣā, the lamp of liberationमोक्ष-दीप दीक्षा सेचण्डालः अपि विमुच्यते (caṇḍālaḥ api vimucyate)even a caṇḍāla is freedचण्डाल भी मुक्त होता हैआभ्यां विना कुलेशानि (ābhyāṃ vinā kuleśāni)without these two, O Mistress of the Kulaइन दोनों के बिना, हे कुलेशानिकौलिकः न एव मुच्यते (kaulikaḥ na eva mucyate)a Kaulika is not freed at allकौलिक मुक्त नहीं होता

८१ शरीरस्य न संस्कारो जायते न च कर्मणः । आत्मनः कारयेद्दीक्षामनादिकुलकुण्डलीम् ॥ ८१॥

śarīrasya na saṃskāro jāyate na ca karmaṇaḥ | ātmanaḥ kārayeddīkṣāmanādikulakuṇḍalīm ||

· हिन्दी

संस्कार न शरीर का होता है, न कर्म का; आत्मा के लिए ही दीक्षा करानी चाहिए — जो अनादि कुल-कुण्डली है।

Consecration does not arise for the body, nor for action; one should have dīkṣā performed for the Self — the beginningless Kula-Kuṇḍalī.

Word by wordपदार्थ

शरीरस्य न संस्कारः जायते (śarīrasya na saṃskāraḥ jāyate)no consecration arises of the bodyशरीर का संस्कार नहीं होतान च कर्मणः (na ca karmaṇaḥ)nor of actionन कर्म काआत्मनः कारयेत् दीक्षाम् (ātmanaḥ kārayet dīkṣām)one should have dīkṣā performed for the Selfआत्मा की दीक्षा कराएअनादिकुलकुण्डलीम् (anādikulakuṇḍalīm)the beginningless Kula-Kuṇḍalīअनादि कुल-कुण्डली

८२ दीक्षा ह्येताः कर्मसाम्ये भिन्नार्थप्रतिपादिकाः । अभिसन्धानतो देवि देशिकोत्तमशिष्ययोः ॥ ८२॥

dīkṣā hyetāḥ karmasāmye bhinnārthapratipādikāḥ | abhisandhānato devi deśikottamaśiṣyayoḥ ||

· हिन्दी

ये दीक्षाएँ कर्म में समान होने पर भी, हे देवि! उत्तम गुरु और शिष्य के अभिसन्धान (सङ्कल्प) के अनुसार भिन्न-भिन्न फल देने वाली हैं।

These dīkṣās, though alike in ritual, bring about different results according to the intention, O Devī, of the best of gurus and of the disciple.

Word by wordपदार्थ

दीक्षाः हि एताः (dīkṣāḥ hi etāḥ)these dīkṣās indeedये दीक्षाएँकर्मसाम्ये (karmasāmye)though alike in ritualकर्म में समान होकर भीभिन्नार्थप्रतिपादिकाः (bhinnārthapratipādikāḥ)bring about different resultsभिन्न फल देती हैंअभिसन्धानतः देवि (abhisandhānataḥ devi)according to the intention, O Devīअभिसन्धान (संकल्प) से, हे देविदेशिकोत्तमशिष्ययोः (deśikottamaśiṣyayoḥ)of the best of gurus and the discipleश्रेष्ठ गुरु और शिष्य के

८३ मन्त्रौषधेर्यथा हन्याद्विषशक्तिं कुलेश्वरि । पशुपाशं तथा छिन्द्याद्दीक्षया मन्त्रवित् क्षणात् ॥ ८३॥

mantrauṣadheryathā hanyādviṣaśaktiṃ kuleśvari | paśupāśaṃ tathā chindyāddīkṣayā mantravit kṣaṇāt ||

· हिन्दी

जैसे मन्त्र और औषधि से विष की शक्ति नष्ट की जाती है, हे कुलेश्वरि! वैसे ही मन्त्रवेत्ता दीक्षा से क्षण भर में पशुपाश को काट देता है।

As by mantra and herb one destroys the power of poison, O Mistress of the Kula, so the knower of mantra cuts the bonds of the paśu by dīkṣā in an instant.

Word by wordपदार्थ

मन्त्रौषधेः यथा हन्यात् (mantrauṣadheḥ yathā hanyāt)as by mantra and herb one destroysजैसे मन्त्र और औषधि से नष्ट करेविषशक्तिं कुलेश्वरि (viṣaśaktiṃ kuleśvari)the power of poison, O Mistress of the Kulaविष-शक्ति को, हे कुलेश्वरिपशुपाशं तथा छिन्द्यात् (paśupāśaṃ tathā chindyāt)so one cuts the bonds of the paśuवैसे पशु-पाश को काटेदीक्षया मन्त्रवित् क्षणात् (dīkṣayā mantravit kṣaṇāt)by dīkṣā, the knower of mantra, in an instantदीक्षा से मन्त्रज्ञ क्षण में

८४ अस्मात् प्रवितताद्वन्धात् परसंस्थानबोधकात् । दीक्षैव मोक्षयेत् पूर्वं दिव्यं धाम नयत्यपि ॥ ८४॥

asmāt pravitatādvandhāt parasaṃsthānabodhakāt | dīkṣaiva mokṣayet pūrvaṃ divyaṃ dhāma nayatyapi ||

· हिन्दी

इस विस्तृत बन्धन से, जो परम स्थान का बोध कराती है, दीक्षा ही पहले मुक्त करती है और दिव्य धाम को भी ले जाती है।

From this far-spread bondage dīkṣā alone first releases, revealing the supreme abode, and also leads to the divine abode.

Word by wordपदार्थ

अस्मात् प्रवितताद्वन्धात् (asmāt pravitatādvandhāt)from this far-spread bondageइस विस्तृत बन्धन सेपरसंस्थानबोधकात् (parasaṃsthānabodhakāt)which reveals the supreme abodeपर-संस्थान (परम धाम) का बोध कराने वालीदीक्षा एव मोक्षयेत् पूर्वं (dīkṣā eva mokṣayet pūrvaṃ)dīkṣā alone first releasesदीक्षा ही पहले मुक्त करती हैदिव्यं धाम नयति अपि (divyaṃ dhāma nayati api)and also leads to the divine abodeऔर दिव्य धाम को भी ले जाती है

८५ उपपातकलक्षाणि महापातककोटिशः । क्षणाद्दहति देवेशि दीक्षा हि विधिना कृता ॥ ८५॥

upapātakalakṣāṇi mahāpātakakoṭiśaḥ | kṣaṇāddahati deveśi dīkṣā hi vidhinā kṛtā ||

· हिन्दी

लाखों उपपातकों और करोड़ों महापातकों को, हे देवेशि! विधिपूर्वक की गई दीक्षा क्षण भर में भस्म कर देती है।

Lakhs of minor sins and crores of great sins dīkṣā performed according to rule burns up in an instant, O Lady of the gods.

Word by wordपदार्थ

उपपातकलक्षाणि (upapātakalakṣāṇi)lakhs of minor sinsलाखों उपपातकमहापातककोटिशः (mahāpātakakoṭiśaḥ)crores of great sinsकरोड़ों महापातकक्षणात् दहति देवेशि (kṣaṇāt dahati deveśi)burns up in an instant, O Lady of the godsक्षण में जला देती है, हे देवेशिदीक्षा हि विधिना कृता (dīkṣā hi vidhinā kṛtā)dīkṣā performed according to ruleविधि से की गई दीक्षा

८६ यया चोन्मीलितात्मानो भवन्ति पशवः शिवाः । सा दीक्षा ह्युदिता देवि पशुपाशविमोचिका ॥ ८६॥

yayā conmīlitātmāno bhavanti paśavaḥ śivāḥ | sā dīkṣā hyuditā devi paśupāśavimocikā ||

· हिन्दी

जिससे आत्मा के उन्मीलित होने पर पशु शिव हो जाते हैं — हे देवि! वह दीक्षा पशुपाश से छुड़ाने वाली कही गई है।

That by which paśus, their Self unveiled, become Śivas — that dīkṣā, O Devī, is declared the releaser from the bonds of the paśu.

Word by wordपदार्थ

यया च उन्मीलितात्मानः (yayā ca unmīlitātmānaḥ)by which, with the Self unveiledजिससे उन्मीलित आत्मा वालेभवन्ति पशवः शिवाः (bhavanti paśavaḥ śivāḥ)paśus become Śivasपशु शिव हो जाते हैंसा दीक्षा हि उदिता देवि (sā dīkṣā hi uditā devi)that dīkṣā is declared, O Devīवह दीक्षा कही गई, हे देविपशुपाशविमोचिका (paśupāśavimocikā)the releaser from the bonds of the paśuपशु-पाश से मुक्त करने वाली

८७ यया दीक्षितमात्रेण जायन्ते प्रत्ययाः प्रिये । सा दीक्षा मोक्षदा ज्ञेया शेषास्तु जनसेविकाः ॥ ८७॥

yayā dīkṣitamātreṇa jāyante pratyayāḥ priye | sā dīkṣā mokṣadā jñeyā śeṣāstu janasevikāḥ ||

· हिन्दी

जिससे दीक्षित होते ही प्रत्यय (लक्षण) उत्पन्न हो जाते हैं, हे प्रिये! वह दीक्षा मोक्षदा जाननी चाहिए; शेष तो जन-सेविका (लौकिक) हैं।

That by which, upon mere initiation, signs of conviction arise, O beloved — that dīkṣā is to be known as liberating; the rest merely serve the common people.

Word by wordपदार्थ

यया दीक्षितमात्रेण (yayā dīkṣitamātreṇa)by which, upon mere initiationजिससे दीक्षित होने मात्र सेजायन्ते प्रत्ययाः प्रिये (jāyante pratyayāḥ priye)signs of conviction arise, O belovedप्रत्यय (प्रतीति) उत्पन्न होते हैं, हे प्रियेसा दीक्षा मोक्षदा ज्ञेया (sā dīkṣā mokṣadā jñeyā)that dīkṣā is to be known as liberatingवह दीक्षा मोक्षदा जाननी चाहिएशेषाः तु जनसेविकाः (śeṣāḥ tu janasevikāḥ)the rest merely serve the peopleशेष तो जनसेविका (लोकरंजन) हैं

८८ उपासनाशतेनापि यां विना नैव सिध्यति । तां दीक्षामाश्रयेद् यत्नात् श्रीगुरोर्मन्त्रसिद्धये ॥ ८८॥

upāsanāśatenāpi yāṃ vinā naiva sidhyati | tāṃ dīkṣāmāśrayed yatnāt śrīgurormantrasiddhaye ||

· हिन्दी

जिसके बिना सौ उपासनाओं से भी सिद्धि नहीं होती, मन्त्रसिद्धि के लिए श्रीगुरु से उस दीक्षा का यत्नपूर्वक आश्रय ले।

That without which nothing succeeds even by a hundred acts of worship — one should carefully resort to that dīkṣā from the Śrī-guru for the sake of mantra-siddhi.

Word by wordपदार्थ

उपासनाशतेन अपि (upāsanāśatena api)even by a hundred acts of worshipसौ उपासनाओं से भीयां विना न एव सिध्यति (yāṃ vinā na eva sidhyati)without which nothing succeedsजिसके बिना सिद्ध नहीं होतातां दीक्षाम् आश्रयेत् यत्नात् (tāṃ dīkṣām āśrayet yatnāt)one should carefully resort to that dīkṣāउस दीक्षा का यत्न से आश्रय लेश्रीगुरोः मन्त्रसिद्धये (śrīguroḥ mantrasiddhaye)from the Śrī-guru, for mantra-siddhiश्रीगुरु से, मन्त्र-सिद्धि के लिए

८९ रसेन्द्रेण यथा विद्धमयः सुवर्णतां व्रजेत् । दीक्षाविद्धस्तथा ह्यात्मा शिवत्वं लभते प्रिये ॥ ८९॥

rasendreṇa yathā viddhamayaḥ suvarṇatāṃ vrajet | dīkṣāviddhastathā hyātmā śivatvaṃ labhate priye ||

· हिन्दी

जैसे पारद से विद्ध लोहा सुवर्ण हो जाता है, वैसे ही दीक्षा से विद्ध आत्मा शिवत्व को प्राप्त होती है, हे प्रिये!

As iron pierced by mercury turns to gold, so the Self pierced by dīkṣā attains Śiva-hood, O beloved.

Word by wordपदार्थ

रसेन्द्रेण यथा विद्धम् (rasendreṇa yathā viddham)as, pierced by mercuryजैसे रसेन्द्र (पारद) से विद्धअयः सुवर्णतां व्रजेत् (ayaḥ suvarṇatāṃ vrajet)iron turns to goldलोहा सुवर्ण हो जाता हैदीक्षाविद्धः तथा हि आत्मा (dīkṣāviddhaḥ tathā hi ātmā)so the Self pierced by dīkṣāवैसे दीक्षा से विद्ध आत्माशिवत्वं लभते प्रिये (śivatvaṃ labhate priye)attains Śiva-hood, O belovedशिवत्व पाता है, हे प्रिये

९० दीक्षाग्निदग्धकर्मासौ मायाविच्छिन्नबन्धनः । गतः परां ज्ञानकाष्ठां निर्बीजस्तु शिवो भवेत् ॥ ९०॥

dīkṣāgnidagdhakarmāsau māyāvicchinnabandhanaḥ | gataḥ parāṃ jñānakāṣṭhāṃ nirbījastu śivo bhavet ||

· हिन्दी

जिसका कर्म दीक्षा की अग्नि से दग्ध हो गया, जिसका मायाबन्धन कट गया, वह ज्ञान की परम काष्ठा को प्राप्त होकर निर्बीज शिव हो जाता है।

He whose karma is burnt by the fire of dīkṣā, whose bonds of māyā are severed, having reached the utmost limit of knowledge, becomes seedless — Śiva himself.

Word by wordपदार्थ

दीक्षाग्निदग्धकर्मा असौ (dīkṣāgnidagdhakarmā asau)he whose karma is burnt by the fire of dīkṣāदीक्षा-अग्नि से दग्ध कर्म वाला वहमायाविच्छिन्नबन्धनः (māyāvicchinnabandhanaḥ)whose bonds of māyā are severedमाया के बन्धन छिन्नगतः परां ज्ञानकाष्ठां (gataḥ parāṃ jñānakāṣṭhāṃ)having reached the utmost limit of knowledgeज्ञान की परम सीमा पहुँचानिर्बीजः तु शिवः भवेत् (nirbījaḥ tu śivaḥ bhavet)seedless, he becomes Śivaनिर्बीज होकर शिव हो जाता है

९१ गतं शूद्रस्य शूद्रत्वं विप्रस्यापि च विप्रता । दीक्षासंस्कारसम्पन्ने जातिभेदो न विद्यते ॥ ९१॥

gataṃ śūdrasya śūdratvaṃ viprasyāpi ca vipratā | dīkṣāsaṃskārasampanne jātibhedo na vidyate ||

· हिन्दी

शूद्र का शूद्रत्व और विप्र का विप्रत्व भी चला जाता है; दीक्षा-संस्कार से सम्पन्न में जातिभेद नहीं होता।

Gone is the śūdra-hood of the śūdra and the brahmin-hood of the brahmin; in one endowed with the consecration of dīkṣā there is no distinction of caste.

Word by wordपदार्थ

गतं शूद्रस्य शूद्रत्वं (gataṃ śūdrasya śūdratvaṃ)gone is the śūdra-hood of the śūdraशूद्र का शूद्रत्व गयाविप्रस्य अपि च विप्रता (viprasya api ca vipratā)and the brahmin-hood of the brahminऔर विप्र का विप्रत्व भीदीक्षासंस्कारसम्पन्ने (dīkṣāsaṃskārasampanne)in one endowed with the consecration of dīkṣāदीक्षा-संस्कार से सम्पन्न मेंजातिभेदः न विद्यते (jātibhedaḥ na vidyate)there is no distinction of casteजातिभेद नहीं होता

९२ शिवलिङ्गे शिला बुद्धिं कुर्वन् यत् पापमश्नुते । दीक्षितश्चापि पूर्वत्वस्मृत्या तत् पापमाप्नुयात् ॥ ९२॥

śivaliṅge śilā buddhiṃ kurvan yat pāpamaśnute | dīkṣitaścāpi pūrvatvasmṛtyā tat pāpamāpnuyāt ||

· हिन्दी

शिवलिङ्ग में शिला की बुद्धि करने से जो पाप लगता है, दीक्षित (व्यक्ति) के पूर्व (जाति) का स्मरण करने से भी वही पाप प्राप्त होता है।

The sin one incurs by regarding a Śiva-liṅga as a mere stone — that same sin would one incur by recalling an initiated person's former state.

Word by wordपदार्थ

शिवलिङ्गे शिलाबुद्धिं कुर्वन् (śivaliṅge śilābuddhiṃ kurvan)regarding a Śiva-liṅga as a stoneशिवलिंग में शिला-बुद्धि करतेयत् पापम् अश्नुते (yat pāpam aśnute)the sin one incursजो पाप पाता हैदीक्षितः च अपि (dīkṣitaḥ ca api)an initiated person tooदीक्षित भीपूर्वत्वस्मृत्या (pūrvatvasmṛtyā)by recalling his former stateपूर्व अवस्था की स्मृति सेतत् पापम् आप्नुयात् (tat pāpam āpnuyāt)would incur that same sinवह पाप पाता है

९३ दार्वश्मलौहमृद्रत्नजातिलिङ्गप्रतिष्ठितम् । यथोच्यते तथा शुद्धाः सर्ववर्णास्तु दीक्षिताः ॥ ९३॥

dārvaśmalauhamṛdratnajātiliṅgapratiṣṭhitam | yathocyate tathā śuddhāḥ sarvavarṇāstu dīkṣitāḥ ||

· हिन्दी

जैसे काष्ठ, पत्थर, लोहा, मिट्टी या रत्न — किसी भी जाति का लिङ्ग प्रतिष्ठित होने पर (शिव) कहा जाता है, वैसे ही सब वर्णों के दीक्षित शुद्ध हैं।

As a liṅga once installed is called (Śiva) whatever its material — wood, stone, iron, clay or gem — so initiated persons of all castes are pure.

Word by wordपदार्थ

दार्वश्मलौहमृद्रत्न- (dārvaśmalauhamṛdratna-)of wood, stone, iron, clay or gemलकड़ी, पत्थर, लोहा, मिट्टी, रत्नजातिलिङ्गप्रतिष्ठितम् (jātiliṅgapratiṣṭhitam)a liṅga installed, whatever its kindजाति (प्रकार) का प्रतिष्ठित लिंगयथा उच्यते (yathā ucyate)as it is called (Śiva)जैसे (शिव) कहलाता हैतथा शुद्धाः (tathā śuddhāḥ)so are pureवैसे शुद्ध हैंसर्ववर्णाः तु दीक्षिताः (sarvavarṇāḥ tu dīkṣitāḥ)initiated persons of all castesसब वर्णों के दीक्षित

९४ येन पूजितमात्रेण चाब्रह्मभुवनान्तिकम् । पूजितं तेन सर्वं स्याद्दीक्षितेन न संशयः ॥ ९४॥

yena pūjitamātreṇa cābrahmabhuvanāntikam | pūjitaṃ tena sarvaṃ syāddīkṣitena na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

जिस दीक्षित की पूजा मात्र से ब्रह्मलोक पर्यन्त सब कुछ पूजित हो जाता है — इसमें संशय नहीं।

By merely worshipping the initiated, everything up to the world of Brahmā is worshipped by him — there is no doubt.

Word by wordपदार्थ

येन पूजितमात्रेण (yena pūjitamātreṇa)by merely worshipping whomजिसकी पूजा मात्र सेच आब्रह्मभुवनान्तिकम् (ca ābrahmabhuvanāntikam)all up to the world of Brahmāब्रह्मलोक तकपूजितं तेन सर्वं स्यात् (pūjitaṃ tena sarvaṃ syāt)everything is worshipped by himउसके द्वारा सब पूजित हो जाता हैदीक्षितेन न संशयः (dīkṣitena na saṃśayaḥ)by the initiated — no doubtदीक्षित द्वारा, सन्देह नहीं

९५ दीक्षितस्य न कार्यं स्यात्तपोभिर्नियमव्रतैः । न तीर्थक्षेत्रगमनैर्न च शरीरयन्त्रणैः ॥ ९५॥

dīkṣitasya na kāryaṃ syāttapobhirniyamavrataiḥ | na tīrthakṣetragamanairna ca śarīrayantraṇaiḥ ||

· हिन्दी

दीक्षित को तप, नियम और व्रतों से कोई प्रयोजन नहीं, न तीर्थ-क्षेत्र की यात्राओं से, न शरीर की यन्त्रणाओं से।

The initiated has no need of austerities, restraints and vows, nor of journeys to tīrthas and sacred sites, nor of mortifications of the body.

Word by wordपदार्थ

दीक्षितस्य न कार्यं स्यात् (dīkṣitasya na kāryaṃ syāt)the initiated has no needदीक्षित को आवश्यकता नहींतपोभिः नियमव्रतैः (tapobhiḥ niyamavrataiḥ)of austerities, restraints and vowsतप, नियम, व्रतों कीन तीर्थक्षेत्रगमनैः (na tīrthakṣetragamanaiḥ)nor of journeys to tīrthas and sacred sitesन तीर्थ-क्षेत्र जाने कीन च शरीरयन्त्रणैः (na ca śarīrayantraṇaiḥ)nor of mortifications of the bodyन शरीर-यन्त्रणा की

९६ अदीक्षिता ये कुर्वन्ति जपपूजादिकाः क्रियाः । न फलन्ति प्रिये तेषां शिलायामुप्तबीजवत् ॥ ९६॥

adīkṣitā ye kurvanti japapūjādikāḥ kriyāḥ | na phalanti priye teṣāṃ śilāyāmuptabījavat ||

· हिन्दी

अदीक्षित जो जप-पूजा आदि क्रियाएँ करते हैं, हे प्रिये! वे उनके लिए फलती नहीं — पत्थर पर बोए बीज की तरह।

The rites such as japa and pūjā that the uninitiated perform bear no fruit for them, O beloved, like seed sown upon a rock.

Word by wordपदार्थ

अदीक्षिताः ये कुर्वन्ति (adīkṣitāḥ ye kurvanti)the uninitiated who performअदीक्षित जो करते हैंजपपूजादिकाः क्रियाः (japapūjādikāḥ kriyāḥ)rites such as japa and pūjāजप, पूजा आदि क्रियाएँन फलन्ति प्रिये तेषां (na phalanti priye teṣāṃ)these bear no fruit for them, O belovedउनके लिए फल नहीं देतीं, हे प्रियेशिलायाम् उप्तबीजवत् (śilāyām uptabījavat)like seed sown on a rockशिला पर बोए बीज की तरह

९७ देवि दीक्षाविहीनस्य न सिद्धिर्न च सद्गतिः । तस्मात् सर्वप्रयत्नेन गुरुणा दीक्षितो भवेत् ॥ ९७॥

devi dīkṣāvihīnasya na siddhirna ca sadgatiḥ | tasmāt sarvaprayatnena guruṇā dīkṣito bhavet ||

· हिन्दी

हे देवि! दीक्षाहीन को न सिद्धि होती है, न सद्गति; इसलिए सर्वप्रयत्न से गुरु द्वारा दीक्षित होना चाहिए।

O Devī, for one without dīkṣā there is neither siddhi nor a good destiny; therefore one should with every effort be initiated by a guru.

Word by wordपदार्थ

देवि दीक्षाविहीनस्य (devi dīkṣāvihīnasya)O Devī, for one without dīkṣāहे देवि, दीक्षा-हीन कीन सिद्धिः न च सद्गतिः (na siddhiḥ na ca sadgatiḥ)there is neither siddhi nor a good destinyन सिद्धि न सद्गतितस्मात् सर्वप्रयत्नेन (tasmāt sarvaprayatnena)therefore with every effortइसलिए सब प्रयत्न सेगुरुणा दीक्षितः भवेत् (guruṇā dīkṣitaḥ bhavet)one should be initiated by a guruगुरु से दीक्षित हो

९८ द्विजो यो दीक्षितः पश्चादन्त्यजः पूर्वदीक्षितः । द्विजः कनिष्ठः स ज्येष्ठ इति शास्त्रार्थनिर्णयः ॥ ९८॥

dvijo yo dīkṣitaḥ paścādantyajaḥ pūrvadīkṣitaḥ | dvijaḥ kaniṣṭhaḥ sa jyeṣṭha iti śāstrārthanirṇayaḥ ||

· हिन्दी

जो द्विज बाद में दीक्षित हुआ और अन्त्यज पहले दीक्षित हुआ — द्विज कनिष्ठ है और वह (अन्त्यज) ज्येष्ठ; यही शास्त्रार्थ का निर्णय है।

A twice-born who is initiated later and an outcaste who was initiated earlier — the twice-born is the junior and the other the senior; this is the settled meaning of the scriptures.

Word by wordपदार्थ

द्विजः यः दीक्षितः पश्चात् (dvijaḥ yaḥ dīkṣitaḥ paścāt)a twice-born who is initiated laterजो द्विज बाद में दीक्षित हुआअन्त्यजः पूर्वदीक्षितः (antyajaḥ pūrvadīkṣitaḥ)an outcaste who was initiated earlierअन्त्यज पहले दीक्षितद्विजः कनिष्ठः स ज्येष्ठः (dvijaḥ kaniṣṭhaḥ sa jyeṣṭhaḥ)the twice-born is the junior, the other the seniorद्विज कनिष्ठ, वह ज्येष्ठइति शास्त्रार्थनिर्णयः (iti śāstrārthanirṇayaḥ)this is the settled meaning of the scripturesयह शास्त्रार्थ का निर्णय है

९९ गुरुशक्तिसुतानाञ्च यो वा स्यात् पूर्वदीक्षितः । गुरुवत्तेन ते पूज्या नावमान्याः कथञ्चन ॥ ९९॥

guruśaktisutānāñca yo vā syāt pūrvadīkṣitaḥ | guruvattena te pūjyā nāvamānyāḥ kathañcana ||

· हिन्दी

गुरु की शक्ति और पुत्रों में जो भी पहले दीक्षित हो — वे इसलिए गुरु के समान पूज्य हैं, किसी प्रकार अपमान के योग्य नहीं।

Whoever among the guru's Śakti and sons was initiated earlier — they are therefore to be honoured like the guru and never in any way slighted.

Word by wordपदार्थ

गुरुशक्तिसुतानां च (guruśaktisutānāṃ ca)among the guru's Śakti and sonsऔर गुरु-शक्ति और पुत्रों मेंयः वा स्यात् पूर्वदीक्षितः (yaḥ vā syāt pūrvadīkṣitaḥ)whoever was initiated earlierजो पहले दीक्षित होगुरुवत् तेन ते पूज्याः (guruvat tena te pūjyāḥ)they are therefore to be honoured like the guruगुरु की तरह इसलिए वे पूज्य हैंन अवमान्याः कथञ्चन (na avamānyāḥ kathañcana)and never to be slightedकिसी प्रकार अपमान्य नहीं

१०० शिष्यो दीक्षितमात्रश्चेद् यदि स्वर्गं गतो गुरुः । एकसन्तानकेनैव पूर्णसंस्कारमाचरेत् ॥ १००॥

śiṣyo dīkṣitamātraśced yadi svargaṃ gato guruḥ | ekasantānakenaiva pūrṇasaṃskāramācaret ||

· हिन्दी

यदि शिष्य केवल दीक्षित ही हुआ हो और गुरु स्वर्ग चले गए हों, तो उसी सन्तान-परम्परा के (गुरु) से ही पूर्ण संस्कार कराए।

If the disciple has only just been initiated and the guru has gone to heaven, he should have the full consecration performed by one of the same lineage alone.

Word by wordपदार्थ

शिष्यः दीक्षितमात्रः चेत् (śiṣyaḥ dīkṣitamātraḥ cet)if the disciple has only just been initiatedयदि शिष्य अभी दीक्षित मात्र होयदि स्वर्गं गतः गुरुः (yadi svargaṃ gataḥ guruḥ)and the guru has gone to heavenऔर गुरु स्वर्ग चले गए होंएकसन्तानकेन एव (ekasantānakena eva)by one of the same lineage aloneएक सन्तान (परम्परा) वाले से हीपूर्णसंस्कारम् आचरेत् (pūrṇasaṃskāram ācaret)he should have the full consecration performedपूर्ण संस्कार कराए

१०१ दर्शनेषु च सर्वेषु गुरुणा ज्ञानशालिना । दीक्षितो यस्तु विधिना स मुक्तो नापरः प्रिये ॥ १०१॥

darśaneṣu ca sarveṣu guruṇā jñānaśālinā | dīkṣito yastu vidhinā sa mukto nāparaḥ priye ||

· हिन्दी

और सभी दर्शनों में जो ज्ञानशाली गुरु द्वारा विधिपूर्वक दीक्षित है — वही मुक्त है, दूसरा नहीं, हे प्रिये!

And in all the systems, he who is initiated according to rule by a guru endowed with knowledge — he is liberated, and no other, O beloved.

Word by wordपदार्थ

दर्शनेषु च सर्वेषु (darśaneṣu ca sarveṣu)and in all the systemsऔर सब दर्शनों मेंगुरुणा ज्ञानशालिना (guruṇā jñānaśālinā)by a guru endowed with knowledgeज्ञानशाली गुरु द्वारादीक्षितः यः तु विधिना (dīkṣitaḥ yaḥ tu vidhinā)he who is initiated according to ruleजो विधि से दीक्षित हैस मुक्तः न अपरः प्रिये (sa muktaḥ na aparaḥ priye)he is liberated, no other, O belovedवह मुक्त है, दूसरा नहीं, हे प्रिये

१०२ अधिवासनपूर्वन्तु चक्रपूजापुरःसरम् । दीक्षया शोधयेच्छिष्यमन्यथा निष्फलं भवेत् ॥ १०२॥

adhivāsanapūrvantu cakrapūjāpuraḥsaram | dīkṣayā śodhayecchiṣyamanyathā niṣphalaṃ bhavet ||

· हिन्दी

अधिवासन पूर्वक और चक्रपूजा के साथ शिष्य को दीक्षा से शुद्ध करे; अन्यथा वह निष्फल हो जाता है।

Preceded by the adhivāsana and with the cakra-pūjā first, he should purify the disciple by dīkṣā; otherwise it becomes fruitless.

Word by wordपदार्थ

अधिवासनपूर्वं तु (adhivāsanapūrvaṃ tu)preceded by the adhivāsanaअधिवासन पूर्वकचक्रपूजापुरःसरम् (cakrapūjāpuraḥsaram)with the cakra-pūjā firstचक्रपूजा-पूर्वकदीक्षया शोधयेत् शिष्यम् (dīkṣayā śodhayet śiṣyam)he should purify the disciple by dīkṣāदीक्षा से शिष्य को शुद्ध करेअन्यथा निष्फलं भवेत् (anyathā niṣphalaṃ bhavet)otherwise it becomes fruitlessअन्यथा निष्फल होता है

१०३ शूद्रसङ्करजातीनामादिशुद्धिर्विधीयते । पादोदकप्रदानाद्यैः कुर्यात् पापविमोचनम् ॥ १०३॥

śūdrasaṅkarajātīnāmādiśuddhirvidhīyate | pādodakapradānādyaiḥ kuryāt pāpavimocanam ||

· हिन्दी

शूद्रों और सङ्कर जातियों के लिए आदिशुद्धि का विधान है; पादोदक-दान आदि से उनका पाप-विमोचन करे।

For śūdras and those of mixed caste a preliminary purification is prescribed: by the giving of foot-water and the like he should effect their release from sin.

Word by wordपदार्थ

शूद्रसङ्करजातीनाम् (śūdrasaṅkarajātīnām)for śūdras and those of mixed casteशूद्र और संकर जातियों कीआदिशुद्धिः विधीयते (ādiśuddhiḥ vidhīyate)a preliminary purification is prescribedआदिशुद्धि विधान की गई हैपादोदकप्रदानाद्यैः (pādodakapradānādyaiḥ)by the giving of foot-water and the likeपादोदक (चरणामृत) देने आदि सेकुर्यात् पापविमोचनम् (kuryāt pāpavimocanam)he should effect release from sinपाप-विमोचन करे

१०४ एकाब्देन द्विजो योग्यः क्षत्रियो वत्सरद्वयात् । वैश्यो योग्यस्त्रिभिर्वर्षैश्चतुर्भिः शूद्र एव च ॥ १०४॥

ekābdena dvijo yogyaḥ kṣatriyo vatsaradvayāt | vaiśyo yogyastribhirvarṣaiścaturbhiḥ śūdra eva ca ||

· हिन्दी

द्विज एक वर्ष में योग्य होता है, क्षत्रिय दो वर्ष से, वैश्य तीन वर्षों से योग्य होता है, और शूद्र चार से।

A brahmin becomes fit in one year, a kṣatriya after two years, a vaiśya is fit after three years, and a śūdra after four.

Word by wordपदार्थ

एकाब्देन द्विजः योग्यः (ekābdena dvijaḥ yogyaḥ)a brahmin becomes fit in one yearएक वर्ष में द्विज योग्यक्षत्रियः वत्सरद्वयात् (kṣatriyaḥ vatsaradvayāt)a kṣatriya after two yearsक्षत्रिय दो वर्ष सेवैश्यः योग्यः त्रिभिः वर्षैः (vaiśyaḥ yogyaḥ tribhiḥ varṣaiḥ)a vaiśya is fit after three yearsवैश्य तीन वर्ष से योग्यचतुर्भिः शूद्रः एव च (caturbhiḥ śūdraḥ eva ca)and a śūdra after fourऔर शूद्र चार से

१०५ विधवायाः सुतादेशात् कन्यायाः पितुराज्ञया । नाधिकारः स्वतो नार्या भार्याया भर्तुराज्ञया ॥ १०५॥

vidhavāyāḥ sutādeśāt kanyāyāḥ piturājñayā | nādhikāraḥ svato nāryā bhāryāyā bharturājñayā ||

· हिन्दी

विधवा के लिए पुत्र के आदेश से, कन्या के लिए पिता की आज्ञा से, भार्या के लिए पति की आज्ञा से — स्त्री का स्वयं अधिकार नहीं।

For a widow it is by her son's direction, for a maiden by her father's permission, for a wife by her husband's permission — a woman has no authority of her own.

Word by wordपदार्थ

विधवायाः सुतादेशात् (vidhavāyāḥ sutādeśāt)for a widow, by her son's directionविधवा के लिए पुत्र के आदेश सेकन्यायाः पितुः आज्ञया (kanyāyāḥ pituḥ ājñayā)for a maiden, by her father's permissionकन्या के लिए पिता की आज्ञा सेन अधिकारः स्वतः नार्याः (na adhikāraḥ svataḥ nāryāḥ)a woman has no authority on her ownनारी को स्वतः अधिकार नहींभार्यायाः भर्तुः आज्ञया (bhāryāyāḥ bhartuḥ ājñayā)for a wife, by her husband's permissionभार्या के लिए पति की आज्ञा से

१०६ स्याद्वेदाध्ययने शूद्रो नाधिकारी यथा प्रिये । तथैवादीक्षितश्चापि नाधिकारी कुलेश्वरि ॥ १०६॥

syādvedādhyayane śūdro nādhikārī yathā priye | tathaivādīkṣitaścāpi nādhikārī kuleśvari ||

· हिन्दी

जैसे वेदाध्ययन में शूद्र का अधिकार नहीं, हे प्रिये! वैसे ही अदीक्षित का भी (कुल में) अधिकार नहीं, हे कुलेश्वरि!

As a śūdra has no authority in the study of the Veda, O beloved, so too the uninitiated has no authority (in the Kula), O Mistress of the Kula.

Word by wordपदार्थ

स्यात् वेदाध्ययने शूद्रः (syāt vedādhyayane śūdraḥ)as a śūdra, in the study of the Vedaजैसे वेदाध्ययन में शूद्रन अधिकारी यथा प्रिये (na adhikārī yathā priye)has no authority, O belovedअधिकारी नहीं, हे प्रियेतथा एव अदीक्षितः च अपि (tathā eva adīkṣitaḥ ca api)so too the uninitiatedवैसे ही अदीक्षित भीन अधिकारी कुलेश्वरि (na adhikārī kuleśvari)has no authority, O Mistress of the Kulaअधिकारी नहीं, हे कुलेश्वरि

१०७ श्रीगुरुं गुरुपत्नीञ्च तत्पुत्रं शक्तिकौलिकान् । दीक्षितस्तोषयेद्देवि यथाविभवविस्तरम् ॥ १०७॥

śrīguruṃ gurupatnīñca tatputraṃ śaktikaulikān | dīkṣitastoṣayeddevi yathāvibhavavistaram ||

· हिन्दी

दीक्षित (शिष्य) श्रीगुरु, गुरुपत्नी, उनके पुत्र, शक्तियों और कौलिकों को, हे देवि! अपने वैभव के विस्तार के अनुसार सन्तुष्ट करे।

The initiated should gratify the Śrī-guru, the guru's wife, his son, the Śaktis and the Kaulikas, O Devī, to the full extent of his means.

Word by wordपदार्थ

श्रीगुरुं गुरुपत्नीं च (śrīguruṃ gurupatnīṃ ca)the Śrī-guru and the guru's wifeश्रीगुरु और गुरुपत्नी कोतत्पुत्रं शक्तिकौलिकान् (tatputraṃ śaktikaulikān)his son, the Śaktis and the Kaulikasउनके पुत्र, शक्तियों, कौलिकों कोदीक्षितः तोषयेत् देवि (dīkṣitaḥ toṣayet devi)the initiated should gratify, O Devīदीक्षित सन्तुष्ट करे, हे देवियथाविभवविस्तरम् (yathāvibhavavistaram)to the full extent of his meansयथावैभव विस्तार से

१०८ इति ते कथितं किञ्चित् परीक्षा गुरुशिष्ययोः । दीक्षाभेदादिकं देवि किम्भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ १०८॥

iti te kathitaṃ kiñcit parīkṣā guruśiṣyayoḥ | dīkṣābhedādikaṃ devi kimbhūyaḥ śrotumicchasi ||

· हिन्दी

इस प्रकार गुरु और शिष्य की परीक्षा, दीक्षा के भेद आदि के विषय में तुम्हें कुछ कहा गया, हे देवि! अब और क्या सुनना चाहती हो?

Thus something has been told to you of the testing of guru and disciple, the kinds of dīkṣā and the rest, O Devī; what more do you wish to hear?

Word by wordपदार्थ

इति ते कथितं किञ्चित् (iti te kathitaṃ kiñcit)thus something has been told to youइस प्रकार तुम्हें कुछ कहा गयापरीक्षा गुरुशिष्ययोः (parīkṣā guruśiṣyayoḥ)the testing of guru and discipleगुरु और शिष्य की परीक्षादीक्षाभेदादिकं देवि (dīkṣābhedādikaṃ devi)the kinds of dīkṣā and the rest, O Devīदीक्षा-भेद आदि, हे देविकिं भूयः श्रोतुम् इच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotum icchasi)what more do you wish to hear?और क्या सुनना चाहती हो?

❁ ❁ ❁

इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे गुरुशिष्यपरीक्षाकथनं नाम चतुर्दश उल्लासः ॥

Thus ends the fourteenth Ullāsa, called the Declaration of the Testing of Guru and Disciple, in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth section of the glorious Kulārṇava, the gateway to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of all Āgamas, the work of a lakh and a quarter verses.

इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सर्वागमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में गुरुशिष्यपरीक्षाकथन नामक चतुर्दश उल्लास समाप्त।