॥ ॐ ॥
श्रीश्रीकुलार्णवतन्त्रम्
ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रम् — पञ्चमखण्डःअथ द्वादशोल्लासः
Īśvara extols the remembrance of the guru's pādukā above every gift, vow and sacrifice, declares the guru the root of meditation, worship, mantra and liberation, and lays down the disciple's conduct in detail: the fourfold service, the offences against the guru and their fruits, what may not be done in his presence, the etiquette of seats, prostrations and circumambulation, the schedule of visits by distance, and the four kinds of senior. ईश्वर गुरु की पादुका के स्मरण को हर दान, व्रत और यज्ञ से ऊपर बताते हैं, गुरु को ध्यान, पूजा, मन्त्र और मोक्ष का मूल घोषित करते हैं, और शिष्य के आचार का विस्तार से वर्णन करते हैं: चतुर्विध शुश्रूषा, गुरु के प्रति अपराध और उनके फल, गुरु के समक्ष निषिद्ध कर्म, आसन, प्रणाम और प्रदक्षिणा का शिष्टाचार, दूरी के अनुसार दर्शन का क्रम, और चार प्रकार के ज्येष्ठ।
१ कुलेश श्रोतुमिच्छामि पादुका भक्तिलक्षणम् । आचारमपि देवेश वद मे करुणानिधे ॥ १॥
kuleśa śrotumicchāmi pādukā bhaktilakṣaṇam | ācāramapi deveśa vada me karuṇānidhe ||
हे कुलेश! मैं पादुका-भक्ति के लक्षण सुनना चाहती हूँ, और आचार भी, हे देवेश! मुझे बताइए, हे करुणानिधे!
O Lord of the Kula, I wish to hear the marks of devotion to the pādukā, and the conduct too, O lord of the gods — tell me, O treasury of compassion.
कुलेश श्रोतुमिच्छामि (kuleśa śrotumicchāmi) — O Lord of the Kula, I wish to hearहे कुलेश! मैं सुनना चाहती हूँपादुकाभक्तिलक्षणम् (pādukābhaktilakṣaṇam) — the marks of devotion to the pādukāपादुका-भक्ति के लक्षणआचारमपि देवेश (ācāramapi deveśa) — and the conduct too, O lord of godsऔर आचार भी, हे देवेशवद मे करुणानिधे (vada me karuṇānidhe) — tell me, O treasury of compassionमुझे बताइए, हे करुणानिधे
२ शृणु देवि प्रवक्ष्यामि यन्मां त्वं परिपृच्छसि । तस्य श्रवणमात्रेण भक्तिराशु प्रजायते ॥ २॥
śṛṇu devi pravakṣyāmi yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi | tasya śravaṇamātreṇa bhaktirāśu prajāyate ||
सुनो देवि! जो तुम मुझसे पूछती हो वह मैं कहता हूँ; उसके श्रवण मात्र से शीघ्र भक्ति उत्पन्न होती है।
Listen, O Devī, I shall declare what you ask of me; by merely hearing it devotion swiftly arises.
शृणु देवि प्रवक्ष्यामि (śṛṇu devi pravakṣyāmi) — listen, O Devī, I shall declareसुनो देवि, मैं कहता हूँयन्मां त्वं परिपृच्छसि (yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi) — what you ask of meजो तुम मुझसे पूछती होतस्य श्रवणमात्रेण (tasya śravaṇamātreṇa) — by merely hearing itउसके श्रवण मात्र सेभक्तिराशु प्रजायते (bhaktirāśu prajāyate) — devotion swiftly arisesभक्ति शीघ्र उत्पन्न होती है
३ वाग्भवा मूलवलये शूद्राद्याः करणीकृताः । एवं कुलार्णवे ज्ञानं पादुकायां प्रतिष्ठितम् ॥ ३॥
vāgbhavā mūlavalaye śūdrādyāḥ karaṇīkṛtāḥ | evaṃ kulārṇave jñānaṃ pādukāyāṃ pratiṣṭhitam ||
मूलवलय में वाग्भव (बीज) — शूद्र आदि उसके करण बनाये गये हैं; इस प्रकार कुलार्णव में ज्ञान पादुका में प्रतिष्ठित है।
The Vāgbhava (bīja) in the root-circle — the Śūdras and the rest are made its instruments; thus in the Kulārṇava the knowledge is established in the pādukā.
वाग्भवा मूलवलये (vāgbhavā mūlavalaye) — the Vāgbhava (bīja) in the root-circleवाग्भव (बीज) मूल-वलय मेंशूद्राद्याः करणीकृताः (śūdrādyāḥ karaṇīkṛtāḥ) — the Śūdras and the rest are made its instrumentsशूद्र आदि उसके साधन बनाए गएएवं कुलार्णवे ज्ञानं (evaṃ kulārṇave jñānaṃ) — thus in the Kulārṇava the knowledgeइस प्रकार कुलार्णव में ज्ञानपादुकायां प्रतिष्ठितम् (pādukāyāṃ pratiṣṭhitam) — is established in the pādukāपादुका में प्रतिष्ठित है
४ कोटिकोटिमहादानात् कोटिकोटिमहाव्रतात् । कोटिकोटिमहायज्ञात् परा श्रीपादुकास्मृतिः ॥ ४॥
koṭikoṭimahādānāt koṭikoṭimahāvratāt | koṭikoṭimahāyajñāt parā śrīpādukāsmṛtiḥ ||
कोटि-कोटि महादान से, कोटि-कोटि महाव्रत से, कोटि-कोटि महायज्ञ से श्रीपादुका का स्मरण श्रेष्ठ है।
Higher than crores upon crores of great gifts, than crores upon crores of great vows, than crores upon crores of great sacrifices, is the remembrance of the Śrī-pādukā.
कोटिकोटिमहादानात् (koṭikoṭimahādānāt) — than crores upon crores of great giftsकरोड़ों-करोड़ महादानों सेकोटिकोटिमहाव्रतात् (koṭikoṭimahāvratāt) — than crores upon crores of great vowsकरोड़ों-करोड़ महाव्रतों सेकोटिकोटिमहायज्ञात् (koṭikoṭimahāyajñāt) — than crores upon crores of great sacrificesकरोड़ों-करोड़ महायज्ञों सेपरा श्रीपादुकास्मृतिः (parā śrīpādukāsmṛtiḥ) — higher is the remembrance of the Śrī-pādukāश्रीपादुका की स्मृति पर (श्रेष्ठ) है
५ कोटिकोटिमन्त्रजापात् कोटितीर्थावगाहनात् । कोटिदेवार्चनाद्देवि परा श्रीपादुकास्मृतिः ॥ ५॥
koṭikoṭimantrajāpāt koṭitīrthāvagāhanāt | koṭidevārcanāddevi parā śrīpādukāsmṛtiḥ ||
कोटि-कोटि मन्त्र-जप से, कोटि तीर्थों में अवगाहन से, कोटि देवताओं की अर्चना से, हे देवि! श्रीपादुका का स्मरण श्रेष्ठ है।
Higher than crores upon crores of mantra-japa, than bathing in a crore of tīrthas, than the worship of a crore of gods, O Devī, is the remembrance of the Śrī-pādukā.
कोटिकोटिमन्त्रजापात् (koṭikoṭimantrajāpāt) — than crores upon crores of mantra-japaकरोड़ों-करोड़ मन्त्र-जप सेकोटितीर्थावगाहनात् (koṭitīrthāvagāhanāt) — than bathing in a crore of tīrthasकरोड़ तीर्थों के स्नान सेकोटिदेवार्चनाद्देवि (koṭidevārcanāddevi) — than the worship of a crore of gods, O Devīकरोड़ देवों के अर्चन से, हे देविपरा श्रीपादुकास्मृतिः (parā śrīpādukāsmṛtiḥ) — higher is the remembrance of the Śrī-pādukāश्रीपादुका की स्मृति पर (श्रेष्ठ) है
६ महारोगे महोत्पाते महादोषे महाभये । महापदि महापापे स्मृता रक्षति पादुका ॥ ६॥
mahāroge mahotpāte mahādoṣe mahābhaye | mahāpadi mahāpāpe smṛtā rakṣati pādukā ||
महारोग में, महान् उत्पात में, महादोष में, महाभय में, महान् आपत्ति में, महापाप में — स्मरण की गई पादुका रक्षा करती है।
In great disease, in great calamity, in great fault, in great fear, in great misfortune, in great sin — the pādukā, when remembered, protects.
महारोगे महोत्पाते (mahāroge mahotpāte) — in great disease, in great calamityमहारोग में, महा-उत्पात मेंमहादोषे महाभये (mahādoṣe mahābhaye) — in great fault, in great fearमहादोष में, महाभय मेंमहापदि महापापे (mahāpadi mahāpāpe) — in great misfortune, in great sinमहा-आपदा में, महापाप मेंस्मृता रक्षति पादुका (smṛtā rakṣati pādukā) — the pādukā, remembered, protectsस्मरण की गई पादुका रक्षा करती है
७ दुराचारे दुरालापे दुःसङ्गे दुष्प्रतिग्रहे । दुराचारे च दुर्बुद्धौ स्मृता रक्षति पादुका ॥ ७॥
durācāre durālāpe duḥsaṅge duṣpratigrahe | durācāre ca durbuddhau smṛtā rakṣati pādukā ||
दुराचार में, दुरालाप में, दुःसङ्ग में, दुष्प्रतिग्रह में, दुराचार और दुर्बुद्धि में — स्मरण की गई पादुका रक्षा करती है।
In wrong conduct, in wrong speech, in evil company, in wrongful acceptance of gifts, in wrong conduct and in evil thought — the pādukā, when remembered, protects.
दुराचारे दुरालापे (durācāre durālāpe) — in wrong conduct, in wrong speechदुराचार में, दुरालाप मेंदुःसङ्गे दुष्प्रतिग्रहे (duḥsaṅge duṣpratigrahe) — in evil company, in wrongful acceptance of giftsदुःसंग में, दुष्प्रतिग्रह मेंदुराचारे च दुर्बुद्धौ (durācāre ca durbuddhau) — in wrong conduct and in evil thoughtदुराचार और दुर्बुद्धि मेंस्मृता रक्षति पादुका (smṛtā rakṣati pādukā) — the pādukā, remembered, protectsस्मरण की गई पादुका रक्षा करती है
८ तेनाधीतं स्मृतं ज्ञातम् इष्टं दत्तञ्च पूजितम् । जिह्वाग्रे वर्तते यस्य सदा श्रीपादुकास्मृतिः ॥ ८॥
tenādhītaṃ smṛtaṃ jñātam iṣṭaṃ dattañca pūjitam | jihvāgre vartate yasya sadā śrīpādukāsmṛtiḥ ||
जिसकी जिह्वा के अग्रभाग पर सदा श्रीपादुका का स्मरण रहता है, उसने सब कुछ पढ़ लिया, स्मरण कर लिया, जान लिया, यज्ञ कर लिया, दान दे दिया और पूजा कर ली।
He on the tip of whose tongue the remembrance of the Śrī-pādukā always abides — by him all has been studied, remembered, known, sacrificed, given and worshipped.
तेनाधीतं स्मृतं ज्ञातम् (tenādhītaṃ smṛtaṃ jñātam) — by him has been studied, remembered, knownउसने पढ़ा, स्मरण किया, जानाइष्टं दत्तञ्च पूजितम् (iṣṭaṃ dattañca pūjitam) — sacrificed, given and worshippedयज्ञ किया, दान दिया और पूजा कीजिह्वाग्रे वर्तते यस्य (jihvāgre vartate yasya) — on the tip of whose tongue abidesजिसकी जिह्वा के अग्र पर रहती हैसदा श्रीपादुकास्मृतिः (sadā śrīpādukāsmṛtiḥ) — always the remembrance of the Śrī-pādukāसदा श्रीपादुका की स्मृति
९ सकृत् श्रीपादुकां देवि यो वा जपति भक्तितः । स सर्वपापरहितः प्राप्नोति परमां गतिम् ॥ ९॥
sakṛt śrīpādukāṃ devi yo vā japati bhaktitaḥ | sa sarvapāparahitaḥ prāpnoti paramāṃ gatim ||
हे देवि! जो एक बार भी भक्ति से श्रीपादुका का जप करता है, वह सर्वपापरहित होकर परम गति प्राप्त करता है।
Whoever, O Devī, even once repeats the Śrī-pādukā with devotion — he, freed of all sins, attains the supreme goal.
सकृत् श्रीपादुकां देवि (sakṛt śrīpādukāṃ devi) — once the Śrī-pādukā, O Devīएक बार श्रीपादुका को, हे देवियो वा जपति भक्तितः (yo vā japati bhaktitaḥ) — whoever repeats with devotionजो भक्ति से जपता हैस सर्वपापरहितः (sa sarvapāparahitaḥ) — he, freed of all sinsवह सब पापों से रहितप्राप्नोति परमां गतिम् (prāpnoti paramāṃ gatim) — attains the supreme goalपरम गति पाता है
१० शुचिर्वाप्यशुचिर्वापि भक्त्या स्मरति पादुकाम् । अनायासेन धर्मार्थकाममोक्षान् लभते सः ॥ १०॥
śucirvāpyaśucirvāpi bhaktyā smarati pādukām | anāyāsena dharmārthakāmamokṣān labhate saḥ ||
शुचि हो या अशुचि, जो भक्ति से पादुका का स्मरण करता है, वह अनायास ही धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष प्राप्त करता है।
Whether pure or impure, one who remembers the pādukā with devotion obtains without effort dharma, artha, kāma and mokṣa.
शुचिर्वाप्यशुचिर्वापि (śucirvāpyaśucirvāpi) — whether pure or impureशुचि हो या अशुचिभक्त्या स्मरति पादुकाम् (bhaktyā smarati pādukām) — one remembers the pādukā with devotionभक्ति से पादुका का स्मरण करता हैअनायासेन (anāyāsena) — without effortबिना प्रयासधर्मार्थकाममोक्षान् (dharmārthakāmamokṣān) — dharma, artha, kāma and mokṣaधर्म, अर्थ, काम, मोक्षलभते सः (labhate saḥ) — he obtainsवह पाता है
११ श्रीनाथचरणाम्भोजं यस्यां दिशि विराजते । तस्यां दिशि नमस्कुर्यात् भक्त्या प्रतिदिनं प्रिये ॥ ११॥
śrīnāthacaraṇāmbhojaṃ yasyāṃ diśi virājate | tasyāṃ diśi namaskuryāt bhaktyā pratidinaṃ priye ||
जिस दिशा में श्रीनाथ (गुरु) के चरण-कमल विराजते हैं, उस दिशा में प्रतिदिन भक्ति से नमस्कार करे, हे प्रिये!
In whichever direction the lotus feet of the Śrī-nātha shine, in that direction one should bow with devotion every day, O beloved.
श्रीनाथचरणाम्भोजं (śrīnāthacaraṇāmbhojaṃ) — the lotus feet of the Śrī-nāthaश्रीनाथ के चरण-कमलयस्यां दिशि विराजते (yasyāṃ diśi virājate) — in whichever direction shineजिस दिशा में विराजते हैंतस्यां दिशि नमस्कुर्यात् (tasyāṃ diśi namaskuryāt) — in that direction one should bowउस दिशा में नमस्कार करेभक्त्या प्रतिदिनं प्रिये (bhaktyā pratidinaṃ priye) — with devotion every day, O belovedभक्ति से प्रतिदिन, हे प्रिये
१२ न पादुकापरो मन्त्रो न देवः श्रीगुरोः परः । न हि शाक्तात् परा दीक्षा न पुण्यं कुलपूजनात् ॥ १२॥
na pādukāparo mantro na devaḥ śrīguroḥ paraḥ | na hi śāktāt parā dīkṣā na puṇyaṃ kulapūjanāt ||
पादुका से बढ़कर कोई मन्त्र नहीं, श्रीगुरु से बढ़कर कोई देव नहीं, शाक्त से बढ़कर कोई दीक्षा नहीं, कुलपूजन से बढ़कर कोई पुण्य नहीं।
There is no mantra higher than the pādukā, no god higher than the Śrī-guru, no dīkṣā higher than the Śākta, no merit beyond the worship of the Kula.
न पादुकापरो मन्त्रो (na pādukāparo mantro) — there is no mantra higher than the pādukāपादुका से पर कोई मन्त्र नहींन देवः श्रीगुरोः परः (na devaḥ śrīguroḥ paraḥ) — no god higher than the Śrī-guruश्रीगुरु से पर कोई देव नहींन हि शाक्तात् परा दीक्षा (na hi śāktāt parā dīkṣā) — no dīkṣā higher than the Śāktaशाक्त से परा कोई दीक्षा नहींन पुण्यं कुलपूजनात् (na puṇyaṃ kulapūjanāt) — no merit beyond the worship of the Kulaकुलपूजन से (बढ़कर) कोई पुण्य नहीं
१३ ध्यानमूलं गुरोर्मूर्तिः पूजामूलं गुरोः पदम् । मन्त्रमूलं गुरोर्वाक्यं मोक्षमूलं गुरोः कृपा ॥ १३॥
dhyānamūlaṃ gurormūrtiḥ pūjāmūlaṃ guroḥ padam | mantramūlaṃ gurorvākyaṃ mokṣamūlaṃ guroḥ kṛpā ||
ध्यान का मूल गुरु की मूर्ति है, पूजा का मूल गुरु का चरण है, मन्त्र का मूल गुरु का वाक्य है, मोक्ष का मूल गुरु की कृपा है।
The root of meditation is the form of the guru, the root of worship is the foot of the guru, the root of mantra is the word of the guru, the root of liberation is the grace of the guru.
ध्यानमूलं गुरोर्मूर्तिः (dhyānamūlaṃ gurormūrtiḥ) — the root of meditation is the form of the guruध्यान का मूल गुरु की मूर्ति हैपूजामूलं गुरोः पदम् (pūjāmūlaṃ guroḥ padam) — the root of worship is the foot of the guruपूजा का मूल गुरु के चरण हैंमन्त्रमूलं गुरोर्वाक्यं (mantramūlaṃ gurorvākyaṃ) — the root of mantra is the word of the guruमन्त्र का मूल गुरु का वाक्य हैमोक्षमूलं गुरोः कृपा (mokṣamūlaṃ guroḥ kṛpā) — the root of liberation is the grace of the guruमोक्ष का मूल गुरु की कृपा है
१४ गुरुमूलाः क्रियाः सर्वा लोकेऽस्मिन् कुलनायिके । तस्मात् सेव्यो गुरुर्नित्यं सिद्ध्यर्थं भक्तिसंयुतैः ॥ १४॥
gurumūlāḥ kriyāḥ sarvā loke'smin kulanāyike | tasmāt sevyo gururnityaṃ siddhyarthaṃ bhaktisaṃyutaiḥ ||
इस लोक में सब क्रियाएँ गुरु-मूलक हैं, हे कुलनायिके! इसलिए सिद्धि के लिए भक्तियुक्त जनों को सदा गुरु की सेवा करनी चाहिए।
All rites in this world have the guru as their root, O mistress of the Kula; therefore the guru is always to be served, for the sake of siddhi, by those endowed with devotion.
गुरुमूलाः क्रियाः सर्वा (gurumūlāḥ kriyāḥ sarvā) — all rites have the guru as their rootसब क्रियाएँ गुरुमूल हैंलोकेऽस्मिन् कुलनायिके (loke'smin kulanāyike) — in this world, O mistress of the Kulaइस लोक में, हे कुलनायिकेतस्मात् सेव्यो गुरुर्नित्यं (tasmāt sevyo gururnityaṃ) — therefore the guru is always to be servedइसलिए गुरु नित्य सेव्य हैंसिद्ध्यर्थं भक्तिसंयुतैः (siddhyarthaṃ bhaktisaṃyutaiḥ) — for the sake of siddhi, by those endowed with devotionसिद्धि के लिए, भक्ति-युक्तों द्वारा
१५ तावदार्तिर्भयं शोको लोभमोहभ्रमादयः । यावन्नायाति शरणं श्रीगुरुं भक्तवत्सलम् ॥ १५॥
tāvadārtirbhayaṃ śoko lobhamohabhramādayaḥ | yāvannāyāti śaraṇaṃ śrīguruṃ bhaktavatsalam ||
तब तक आर्ति, भय, शोक, लोभ, मोह, भ्रम आदि रहते हैं, जब तक भक्तवत्सल श्रीगुरु की शरण में नहीं आता।
So long there is affliction, fear, grief, greed, delusion, confusion and the rest, as long as one does not come for refuge to the Śrī-guru, who is tender to his devotees.
तावदार्तिर्भयं शोको (tāvadārtirbhayaṃ śoko) — so long there is affliction, fear, griefतब तक पीड़ा, भय, शोकलोभमोहभ्रमादयः (lobhamohabhramādayaḥ) — greed, delusion, confusion and the restलोभ, मोह, भ्रम आदियावन्नायाति शरणं (yāvannāyāti śaraṇaṃ) — as long as one does not come for refugeजब तक शरण में नहीं आताश्रीगुरुं भक्तवत्सलम् (śrīguruṃ bhaktavatsalam) — to the Śrī-guru, who is tender to his devoteesभक्तवत्सल श्रीगुरु की
१६ तावद् भ्रमन्ति संसारे सर्वदुःखमलीमसाः । न भवेत् सद्गुरौ भक्तिर्यावद्देवेशि देहिनाम् ॥ १६॥
tāvad bhramanti saṃsāre sarvaduḥkhamalīmasāḥ | na bhavet sadgurau bhaktiryāvaddeveśi dehinām ||
हे देवेशि! देहधारी तब तक सब दुःखों से मलिन होकर संसार में भटकते रहते हैं, जब तक उनमें सद्गुरु के प्रति भक्ति नहीं होती।
So long do embodied beings wander in saṃsāra, stained by every sorrow, O queen of the gods, as long as they have no devotion to the true guru.
तावद् भ्रमन्ति संसारे (tāvad bhramanti saṃsāre) — so long they wander in saṃsāraतब तक संसार में भटकते हैंसर्वदुःखमलीमसाः (sarvaduḥkhamalīmasāḥ) — stained by every sorrowसब दुःखों से मलिनन भवेत् सद्गुरौ भक्तिः (na bhavet sadgurau bhaktiḥ) — there is no devotion to the true guruसद्गुरु में भक्ति नहीं होतीयावद्देवेशि देहिनाम् (yāvaddeveśi dehinām) — as long as, O queen of gods, for embodied beingsजब तक, हे देवेशि, देहधारियों की
१७ सर्वसिद्धिफलोपेतो मन्त्रः शुध्यति शोभनः । गुरुप्रसादमूलोऽयं परतत्त्वमहाक्रमः ॥ १७॥
sarvasiddhiphalopeto mantraḥ śudhyati śobhanaḥ | guruprasādamūlo'yaṃ paratattvamahākramaḥ ||
सर्वसिद्धि-फल से युक्त शोभन मन्त्र शुद्ध होता है; यह परतत्त्व का महाक्रम गुरु-प्रसाद-मूलक है।
The auspicious mantra, endowed with the fruit of all siddhis, becomes pure; this great krama of the supreme tattva has the grace of the guru as its root.
सर्वसिद्धिफलोपेतो (sarvasiddhiphalopeto) — endowed with the fruit of all siddhisसब सिद्धियों के फल से युक्तमन्त्रः शुध्यति शोभनः (mantraḥ śudhyati śobhanaḥ) — the auspicious mantra becomes pureशोभन मन्त्र शुद्ध होता हैगुरुप्रसादमूलोऽयं (guruprasādamūlo'yaṃ) — this, whose root is the grace of the guruगुरु-प्रसाद-मूल यहपरतत्त्वमहाक्रमः (paratattvamahākramaḥ) — is the great krama of the supreme tattvaपरतत्त्व का महाक्रम है
१८ यथा ददाति सन्तुष्टः प्रसन्नो वरदो मनुम् । तथा भक्त्या धनैः प्राणैर्गुरुं यत्नेन तोषयेत् ॥ १८॥
yathā dadāti santuṣṭaḥ prasanno varado manum | tathā bhaktyā dhanaiḥ prāṇairguruṃ yatnena toṣayet ||
जिससे सन्तुष्ट, प्रसन्न और वरदायक होकर वे मन्त्र दें, इसलिए भक्ति से, धन से, प्राणों से यत्नपूर्वक गुरु को सन्तुष्ट करे।
So that, well pleased, gracious and boon-giving, he may give the mantra, one should carefully gratify the guru with devotion, with wealth, with one's very life.
यथा ददाति सन्तुष्टः (yathā dadāti santuṣṭaḥ) — so that, well pleased, he givesजैसे सन्तुष्ट होकर देता हैप्रसन्नो वरदो मनुम् (prasanno varado manum) — gracious, boon-giving, the mantraप्रसन्न, वरदायी, मन्त्र कोतथा भक्त्या धनैः प्राणैः (tathā bhaktyā dhanaiḥ prāṇaiḥ) — so with devotion, with wealth, with life-breathsवैसे भक्ति से, धन से, प्राणों सेगुरुं यत्नेन तोषयेत् (guruṃ yatnena toṣayet) — one should carefully gratify the guruगुरु को यत्न से सन्तुष्ट करे
१९ यदा दद्यात् स्वशिष्याय स्वात्मानं देशिकोत्तमः । तदा मुक्तो भवेच्छिष्यस्ततो नास्ति पुनर्भवः ॥ १९॥
yadā dadyāt svaśiṣyāya svātmānaṃ deśikottamaḥ | tadā mukto bhavecchiṣyastato nāsti punarbhavaḥ ||
जब देशिकोत्तम (श्रेष्ठ गुरु) अपने शिष्य को अपना आत्मा दे देते हैं, तब शिष्य मुक्त हो जाता है; उसके बाद पुनर्जन्म नहीं होता।
When the best of teachers gives his own self to his disciple, then the disciple becomes liberated; thereafter there is no rebirth.
यदा दद्यात् स्वशिष्याय (yadā dadyāt svaśiṣyāya) — when he gives to his own discipleजब अपने शिष्य को देता हैस्वात्मानं देशिकोत्तमः (svātmānaṃ deśikottamaḥ) — his own self, the best of teachersअपनी आत्मा, देशिकोत्तमतदा मुक्तो भवेच्छिष्यः (tadā mukto bhavecchiṣyaḥ) — then the disciple becomes liberatedतब शिष्य मुक्त हो जाता हैततो नास्ति पुनर्भवः (tato nāsti punarbhavaḥ) — thereafter there is no rebirthउसके बाद पुनर्जन्म नहीं
२० तावदाराधयेच्छिष्यः प्रसन्नोऽसौ यदा भवेत् । गुरौ प्रसन्ने शिष्यस्य सद्यः पापक्षयो भवेत् ॥ २०॥
tāvadārādhayecchiṣyaḥ prasanno'sau yadā bhavet | gurau prasanne śiṣyasya sadyaḥ pāpakṣayo bhavet ||
शिष्य तब तक आराधना करे जब तक वे प्रसन्न न हो जाएँ; गुरु के प्रसन्न होने पर शिष्य के पापों का तत्काल क्षय हो जाता है।
The disciple should propitiate him until he becomes gracious; when the guru is gracious, the disciple's sins are at once destroyed.
तावदाराधयेच्छिष्यः (tāvadārādhayecchiṣyaḥ) — so long should the disciple propitiateतब तक शिष्य आराधना करेप्रसन्नोऽसौ यदा भवेत् (prasanno'sau yadā bhavet) — until he becomes graciousजब तक वे प्रसन्न न होंगुरौ प्रसन्ने शिष्यस्य (gurau prasanne śiṣyasya) — when the guru is gracious, the disciple'sगुरु के प्रसन्न होने पर शिष्य केसद्यः पापक्षयो भवेत् (sadyaḥ pāpakṣayo bhavet) — sins are at once destroyedपाप तत्काल क्षय होते हैं
२१ मनसापि न काङ्क्षन्ते यान् कामाननुजीविनः । सम्पादयन्ति तान् सर्वान् स्वामिनो भक्तवत्सलाः ॥ २१॥
manasāpi na kāṅkṣante yān kāmānanujīvinaḥ | sampādayanti tān sarvān svāmino bhaktavatsalāḥ ||
भक्तवत्सल स्वामी उन सब कामनाओं को पूर्ण कर देते हैं जिन्हें आश्रित जन मन से भी नहीं चाहते।
Masters who are tender to their devotees fulfil all those desires which their dependants do not even desire in mind.
मनसापि न काङ्क्षन्ते (manasāpi na kāṅkṣante) — do not desire even in mindमन से भी नहीं चाहतेयान् कामाननुजीविनः (yān kāmānanujīvinaḥ) — the desires which dependantsजो कामनाएँ अनुजीवी (सेवक)सम्पादयन्ति तान् सर्वान् (sampādayanti tān sarvān) — fulfil all thoseउन सबको पूर्ण करते हैंस्वामिनो भक्तवत्सलाः (svāmino bhaktavatsalāḥ) — masters who are tender to their devoteesभक्तवत्सल स्वामी
२२ ब्रह्मविष्णुमहेशादिदेवतामुनियोगिनः । कुर्वन्त्यनुग्रहं तुष्टा गुरौ तुष्टे न संशयः ॥ २२॥
brahmaviṣṇumaheśādidevatāmuniyoginaḥ | kurvantyanugrahaṃ tuṣṭā gurau tuṣṭe na saṃśayaḥ ||
गुरु के सन्तुष्ट होने पर ब्रह्मा, विष्णु, महेश आदि देवता, मुनि और योगी सन्तुष्ट होकर अनुग्रह करते हैं — इसमें सन्देह नहीं।
When the guru is pleased, Brahmā, Viṣṇu, Maheśa and the other gods, sages and yogins are pleased and bestow grace — of this there is no doubt.
ब्रह्मविष्णुमहेशादि- (brahmaviṣṇumaheśādi-) — Brahmā, Viṣṇu, Maheśa and the restब्रह्मा, विष्णु, महेश आदिदेवतामुनियोगिनः (devatāmuniyoginaḥ) — gods, sages and yoginsदेवता, मुनि, योगीकुर्वन्त्यनुग्रहं तुष्टा (kurvantyanugrahaṃ tuṣṭā) — being pleased, bestow graceतुष्ट होकर अनुग्रह करते हैंगुरौ तुष्टे न संशयः (gurau tuṣṭe na saṃśayaḥ) — when the guru is pleased — no doubtगुरु के तुष्ट होने पर, सन्देह नहीं
२३ भक्त्या तुष्टेन गुरुणा यः प्रदिष्टः कृपालुना । कर्ममुक्तो भवेच्छिष्यो भुक्तिमुक्त्योः स भाजनम् ॥ २३॥
bhaktyā tuṣṭena guruṇā yaḥ pradiṣṭaḥ kṛpālunā | karmamukto bhavecchiṣyo bhuktimuktyoḥ sa bhājanam ||
भक्ति से सन्तुष्ट कृपालु गुरु के द्वारा जो शिष्य उपदिष्ट होता है, वह कर्म से मुक्त हो जाता है; वह भुक्ति और मुक्ति दोनों का भाजन है।
The disciple who is instructed by a compassionate guru pleased through his devotion becomes freed from karma; he is a vessel of both enjoyment and liberation.
भक्त्या तुष्टेन गुरुणा (bhaktyā tuṣṭena guruṇā) — by a guru pleased through devotionभक्ति से तुष्ट गुरु द्वारायः प्रदिष्टः कृपालुना (yaḥ pradiṣṭaḥ kṛpālunā) — he who is instructed, by the compassionate oneजो कृपालु द्वारा उपदिष्ट हैकर्ममुक्तो भवेच्छिष्यो (karmamukto bhavecchiṣyo) — the disciple becomes freed from karmaशिष्य कर्म से मुक्त हो जाता हैभुक्तिमुक्त्योः स भाजनम् (bhuktimuktyoḥ sa bhājanam) — he is a vessel of enjoyment and liberationवह भुक्ति-मुक्ति का पात्र है
२४ शिष्येणापि तथा कार्यं यथा सन्तोषितो गुरुः । प्रियं कुर्याच्च देवेशि मनोवाक्कायकर्मभिः ॥ २४॥
śiṣyeṇāpi tathā kāryaṃ yathā santoṣito guruḥ | priyaṃ kuryācca deveśi manovākkāyakarmabhiḥ ||
शिष्य को भी ऐसा करना चाहिए जिससे गुरु सन्तुष्ट हों, और हे देवेशि! मन, वाणी और शरीर के कर्मों से उनका प्रिय करे।
The disciple too should act so that the guru is gratified, and should do what is dear to him, O queen of the gods, by acts of mind, speech and body.
शिष्येणापि तथा कार्यं (śiṣyeṇāpi tathā kāryaṃ) — the disciple too should act soशिष्य को भी वैसा करना चाहिएयथा सन्तोषितो गुरुः (yathā santoṣito guruḥ) — that the guru is gratifiedजिससे गुरु सन्तुष्ट होंप्रियं कुर्याच्च देवेशि (priyaṃ kuryācca deveśi) — and he should do what is dear, O queen of godsऔर प्रिय करे, हे देवेशिमनोवाक्कायकर्मभिः (manovākkāyakarmabhiḥ) — by acts of mind, speech and bodyमन, वाणी, काया के कर्मों से
२५ यदि तुष्टेन गुरुणात्मशिष्यो यत्र कुत्रचित् । मुक्तोऽसीति समादिष्टः सोऽपि मुक्तिं व्रजेत् प्रिये ॥ २५॥
yadi tuṣṭena guruṇātmaśiṣyo yatra kutracit | mukto'sīti samādiṣṭaḥ so'pi muktiṃ vrajet priye ||
यदि प्रसन्न गुरु अपने शिष्य से कहीं भी कह दें कि "तू मुक्त है", तो वह भी मुक्ति प्राप्त करता है, हे प्रिये!
If a pleased guru tells his own disciple, wherever he may be, "you are liberated", he too attains liberation, O beloved.
यदि तुष्टेन गुरुणा (yadi tuṣṭena guruṇā) — if by a pleased guruयदि तुष्ट गुरु द्वाराआत्मशिष्यो यत्र कुत्रचित् (ātmaśiṣyo yatra kutracit) — his own disciple, anywhere whateverअपना शिष्य, जहाँ-कहीं भीमुक्तोऽसीति समादिष्टः (mukto'sīti samādiṣṭaḥ) — is told "you are liberated""तू मुक्त है" ऐसा आदेश पाएसोऽपि मुक्तिं व्रजेत् प्रिये (so'pi muktiṃ vrajet priye) — he too attains liberation, O belovedवह भी मुक्ति पाता है, हे प्रिये
२६ अथवा निष्प्रपञ्चेन धाम्ना केनचिदीश्वरः । करोति गुरुरूपेण पशुपाशविमोचनम् ॥ २६॥
athavā niṣprapañcena dhāmnā kenacidīśvaraḥ | karoti gururūpeṇa paśupāśavimocanam ||
अथवा ईश्वर गुरु के रूप में किसी निष्प्रपञ्च (अनिर्वचनीय) तेज से पशु के पाश का विमोचन कर देते हैं।
Or else Īśvara, in the form of the guru, by some power beyond all manifestation, effects the release of the paśu from his bonds.
अथवा निष्प्रपञ्चेन (athavā niṣprapañcena) — or else, by a non-manifoldअथवा निष्प्रपंचधाम्ना केनचिदीश्वरः (dhāmnā kenacidīśvaraḥ) — by some (inexpressible) power, Īśvaraकिसी (अनिर्वचनीय) धाम से ईश्वरकरोति गुरुरूपेण (karoti gururūpeṇa) — effects, in the form of the guruगुरु के रूप में करते हैंपशुपाशविमोचनम् (paśupāśavimocanam) — the release of the paśu from his bondsपशु का पाश से विमोचन
२७ न मे प्रियश्चतुर्वेदी मद्भक्तः श्वपचोऽपि वा । तस्मै देयं ततो ग्राह्यं स तु पूज्यो ह्यहं यथा ॥ २७॥
na me priyaścaturvedī madbhaktaḥ śvapaco'pi vā | tasmai deyaṃ tato grāhyaṃ sa tu pūjyo hyahaṃ yathā ||
मुझे चतुर्वेदी प्रिय नहीं; मेरा भक्त, चाहे श्वपच (चाण्डाल) ही क्यों न हो — उसे दिया जाए, उससे लिया जाए, और वह मेरे ही समान पूज्य है।
A knower of the four Vedas is not (so) dear to me; my devotee, even if an outcaste, is: to him should be given, from him should be received, and he is to be worshipped just as I am.
न मे प्रियश्चतुर्वेदी (na me priyaścaturvedī) — not dear to me is the knower of four Vedasमुझे चतुर्वेदी प्रिय नहींमद्भक्तः श्वपचोऽपि वा (madbhaktaḥ śvapaco'pi vā) — my devotee, even a dog-cooker (outcaste)मेरा भक्त, श्वपच हो तो भीतस्मै देयं ततो ग्राह्यं (tasmai deyaṃ tato grāhyaṃ) — to him should be given, from him takenउसे देना चाहिए, उससे लेना चाहिएस तु पूज्यो ह्यहं यथा (sa tu pūjyo hyahaṃ yathā) — he is to be worshipped just as I amवह पूज्य है, जैसे मैं
२८ विप्रः षड्गुणयुक्तश्चेदभक्तो न प्रशस्यते । म्लेच्छोऽपि गुणहीनोऽपि भक्तिमान् शिष्य उच्यते ॥ २८॥
vipraḥ ṣaḍguṇayuktaścedabhakto na praśasyate | mleccho'pi guṇahīno'pi bhaktimān śiṣya ucyate ||
षड्गुणयुक्त विप्र भी यदि अभक्त हो तो प्रशंसनीय नहीं; म्लेच्छ भी, गुणहीन भी, यदि भक्तिमान् हो तो शिष्य कहलाता है।
A brāhmaṇa, even endowed with the six qualities, is not praised if he is without devotion; even a mleccha, even one devoid of qualities, if devoted, is called a disciple.
विप्रः षड्गुणयुक्तश्चेत् (vipraḥ ṣaḍguṇayuktaścet) — a brāhmaṇa, even endowed with the six qualitiesविप्र छह गुणों से युक्त हो तो भीअभक्तो न प्रशस्यते (abhakto na praśasyate) — if without devotion, is not praisedअभक्त प्रशंसित नहीं होताम्लेच्छोऽपि गुणहीनोऽपि (mleccho'pi guṇahīno'pi) — even a mleccha, even one devoid of qualitiesम्लेच्छ भी, गुणहीन भीभक्तिमान् शिष्य उच्यते (bhaktimān śiṣya ucyate) — if devoted, is called a discipleभक्तिमान् शिष्य कहलाता है
२९ गुरुभक्तिविहीनस्य तपो विद्या कुलं व्रतम् । सर्वं नश्यति तत्रैव भूषणं लोकरञ्जनम् ॥ २९॥
gurubhaktivihīnasya tapo vidyā kulaṃ vratam | sarvaṃ naśyati tatraiva bhūṣaṇaṃ lokarañjanam ||
गुरुभक्ति से रहित व्यक्ति के तप, विद्या, कुल और व्रत — सब वहीं नष्ट हो जाते हैं; वे केवल लोकरञ्जन का आभूषण हैं।
For one devoid of devotion to the guru, austerity, learning, family and vow all perish right there — a mere ornament that pleases the world.
गुरुभक्तिविहीनस्य (gurubhaktivihīnasya) — of one devoid of devotion to the guruगुरुभक्ति से हीन कातपो विद्या कुलं व्रतम् (tapo vidyā kulaṃ vratam) — austerity, learning, family, vowतप, विद्या, कुल, व्रतसर्वं नश्यति तत्रैव (sarvaṃ naśyati tatraiva) — all perishes right thereसब वहीं नष्ट हो जाता हैभूषणं लोकरञ्जनम् (bhūṣaṇaṃ lokarañjanam) — an ornament (merely) pleasing to the world(केवल) लोकरंजन का भूषण
३० गुरुभक्त्यग्निना सम्यग्दग्धदुर्मतिकल्मषः । श्वपचोऽपि परैः पूज्यो विद्वानपि न नास्तिकः ॥ ३०॥
gurubhaktyagninā samyagdagdhadurmatikalmaṣaḥ | śvapaco'pi paraiḥ pūjyo vidvānapi na nāstikaḥ ||
गुरुभक्ति की अग्नि से जिसके दुर्मति के कल्मष भली-भाँति दग्ध हो गये हैं, ऐसा श्वपच भी अन्यों के लिए पूज्य है — किन्तु नास्तिक विद्वान् भी नहीं।
Even an outcaste whose stain of evil thought has been fully burnt by the fire of devotion to the guru is to be worshipped by others — not a nāstika, even if learned.
गुरुभक्त्यग्निना (gurubhaktyagninā) — by the fire of devotion to the guruगुरुभक्ति की अग्नि सेसम्यग्दग्धदुर्मतिकल्मषः (samyagdagdhadurmatikalmaṣaḥ) — the stain of evil thought fully burntदुर्बुद्धि का मल सम्यक् जला हुआश्वपचोऽपि परैः पूज्यो (śvapaco'pi paraiḥ pūjyo) — even an outcaste is to be worshipped by othersश्वपच भी दूसरों से पूज्य हैविद्वानपि न नास्तिकः (vidvānapi na nāstikaḥ) — not a nāstika, even if learnedनास्तिक विद्वान् भी नहीं
३१ धर्मार्थकामैः किन्तस्य मोक्ष एव करे स्थितः । सर्वार्थैः श्रीगुरौ देवि यस्य भक्तिः सदा स्थिरा ॥ ३१॥
dharmārthakāmaiḥ kintasya mokṣa eva kare sthitaḥ | sarvārthaiḥ śrīgurau devi yasya bhaktiḥ sadā sthirā ||
उसे धर्म, अर्थ, काम से क्या? मोक्ष ही उसके हाथ में है — हे देवि! जिसकी श्रीगुरु में सर्वस्व के साथ सदा स्थिर भक्ति है।
What has he to do with dharma, artha and kāma? Liberation itself stands in his hand — he, O Devī, whose devotion to the Śrī-guru, with all his goods, is ever steady.
धर्मार्थकामैः किन्तस्य (dharmārthakāmaiḥ kintasya) — what has he to do with dharma, artha and kāmaधर्म, अर्थ, काम से उसे क्यामोक्ष एव करे स्थितः (mokṣa eva kare sthitaḥ) — liberation itself stands in his handमोक्ष ही हाथ में स्थित हैसर्वार्थैः श्रीगुरौ देवि (sarvārthaiḥ śrīgurau devi) — for the Śrī-guru with all his goods, O Devīसर्वस्व से श्रीगुरु में, हे देवियस्य भक्तिः सदा स्थिरा (yasya bhaktiḥ sadā sthirā) — whose devotion is ever steadyजिसकी भक्ति सदा स्थिर है
३२ स शिवो गुरुरूपेण भुक्तिमुक्तिप्रदो मम । इति भक्त्या स्मरेद् यस्तु तस्य सिद्धिरदूरतः ॥ ३२॥
sa śivo gururūpeṇa bhuktimuktiprado mama | iti bhaktyā smared yastu tasya siddhiradūrataḥ ||
"वे गुरु के रूप में शिव हैं, मुझे भुक्ति और मुक्ति देने वाले" — जो इस प्रकार भक्ति से स्मरण करता है, उसकी सिद्धि दूर नहीं।
"He is Śiva, in the form of the guru, giver of enjoyment and liberation to me" — whoever remembers thus with devotion, for him siddhi is not far.
स शिवो गुरुरूपेण (sa śivo gururūpeṇa) — he is Śiva, in the form of the guruवह शिव गुरु-रूप सेभुक्तिमुक्तिप्रदो मम (bhuktimuktiprado mama) — giver of enjoyment and liberation to meमुझे भुक्ति-मुक्ति देने वाले हैंइति भक्त्या स्मरेद् यस्तु (iti bhaktyā smared yastu) — whoever remembers thus with devotionऐसा जो भक्ति से स्मरण करेतस्य सिद्धिरदूरतः (tasya siddhiradūrataḥ) — for him siddhi is not farउसकी सिद्धि दूर नहीं
३३ यस्य देवे परा भक्तिर्यथा देवे तथा गुरौ । तस्य ते कथिता ह्यर्थाः प्रकाशन्ते कुलेश्वरि ॥ ३३॥
yasya deve parā bhaktiryathā deve tathā gurau | tasya te kathitā hyarthāḥ prakāśante kuleśvari ||
जिसकी देव में परा भक्ति है, और जैसी देव में वैसी ही गुरु में — उसके लिए ये कहे हुए अर्थ प्रकाशित होते हैं, हे कुलेश्वरि!
He who has supreme devotion to God, and as to God so to the guru — to him these matters that have been told shine forth, O Lady of the Kula.
यस्य देवे परा भक्तिः (yasya deve parā bhaktiḥ) — he who has supreme devotion to Godजिसकी देव में परा भक्ति हैयथा देवे तथा गुरौ (yathā deve tathā gurau) — as to God, so to the guruजैसी देव में वैसी गुरु मेंतस्य ते कथिता ह्यर्थाः (tasya te kathitā hyarthāḥ) — to him these matters that have been toldउसे ये कहे गए अर्थप्रकाशन्ते कुलेश्वरि (prakāśante kuleśvari) — shine forth, O Lady of the Kulaप्रकाशित होते हैं, हे कुलेश्वरि
३४ नारायणे महादेवे मातापित्रोश्च राजनि । भक्तिर्यथा महादेवि तथा कार्या निजे गुरौ ॥ ३४॥
nārāyaṇe mahādeve mātāpitrośca rājani | bhaktiryathā mahādevi tathā kāryā nije gurau ||
हे महादेवि! जैसी भक्ति नारायण में, महादेव में, माता-पिता में और राजा में की जाती है, वैसी ही अपने गुरु में करनी चाहिए।
As devotion is shown to Nārāyaṇa, to Mahādeva, to mother and father and to the king, O great Goddess, so it is to be shown to one's own guru.
नारायणे महादेवे (nārāyaṇe mahādeve) — to Nārāyaṇa, to Mahādevaनारायण में, महादेव मेंमातापित्रोश्च राजनि (mātāpitrośca rājani) — to mother and father, and to the kingमाता-पिता में और राजा मेंभक्तिर्यथा महादेवि (bhaktiryathā mahādevi) — as devotion is, O great Goddessजैसी भक्ति है, हे महादेवितथा कार्या निजे गुरौ (tathā kāryā nije gurau) — so it is to be shown to one's own guruवैसी अपने गुरु में करनी चाहिए
३५ लक्ष्मीनारायणौ वाणीधातारौ गिरिजाशिवौ । श्रीगुरुं गुरुपत्नीञ्च पितराविति चिन्तयेत् ॥ ३५॥
lakṣmīnārāyaṇau vāṇīdhātārau girijāśivau | śrīguruṃ gurupatnīñca pitarāviti cintayet ||
श्रीगुरु और गुरुपत्नी को लक्ष्मी-नारायण, वाणी-धाता (सरस्वती-ब्रह्मा), गिरिजा-शिव तथा माता-पिता समझे।
One should regard the Śrī-guru and the guru's wife as one's parents — as Lakṣmī and Nārāyaṇa, as Vāṇī and Dhātṛ, as Girijā and Śiva.
लक्ष्मीनारायणौ (lakṣmīnārāyaṇau) — Lakṣmī and Nārāyaṇaलक्ष्मी-नारायणवाणीधातारौ (vāṇīdhātārau) — Vāṇī and Dhātṛ (Sarasvatī and Brahmā)वाणी-धाता (सरस्वती-ब्रह्मा)गिरिजाशिवौ (girijāśivau) — Girijā and Śivaगिरिजा-शिवश्रीगुरुं गुरुपत्नीञ्च (śrīguruṃ gurupatnīñca) — the Śrī-guru and the guru's wifeश्रीगुरु और गुरुपत्नी कोपितराविति चिन्तयेत् (pitarāviti cintayet) — one should regard as one's parentsमाता-पिता समझे
३६ गुरुभक्त्या यथा देवि प्राप्यन्ते सर्वसिद्धयः । यज्ञदानतपस्तीर्थव्रताद्यैर्न तथा प्रिये ॥ ३६॥
gurubhaktyā yathā devi prāpyante sarvasiddhayaḥ | yajñadānatapastīrthavratādyairna tathā priye ||
हे देवि! जैसे गुरुभक्ति से सब सिद्धियाँ प्राप्त होती हैं, वैसे यज्ञ, दान, तप, तीर्थ, व्रत आदि से नहीं, हे प्रिये!
As all siddhis are obtained by devotion to the guru, O Devī, they are not so obtained by sacrifice, gift, austerity, tīrtha, vow and the rest, O beloved.
गुरुभक्त्या यथा देवि (gurubhaktyā yathā devi) — as by devotion to the guru, O Devīगुरुभक्ति से जैसे, हे देविप्राप्यन्ते सर्वसिद्धयः (prāpyante sarvasiddhayaḥ) — all siddhis are obtainedसब सिद्धियाँ प्राप्त होती हैंयज्ञदानतपस्तीर्थव्रताद्यैः (yajñadānatapastīrthavratādyaiḥ) — by sacrifice, gift, austerity, tīrtha, vow and the restयज्ञ, दान, तप, तीर्थ, व्रत आदि सेन तथा प्रिये (na tathā priye) — not so, O belovedवैसे नहीं, हे प्रिये
३७ श्रीगुरौ निश्चला भक्तिर्वर्द्धते हि यथा यथा । तथा तथास्य विज्ञानं वर्द्धते कुलनायिके ॥ ३७॥
śrīgurau niścalā bhaktirvarddhate hi yathā yathā | tathā tathāsya vijñānaṃ varddhate kulanāyike ||
श्रीगुरु में निश्चल भक्ति जैसे-जैसे बढ़ती है, वैसे-वैसे उसका विज्ञान बढ़ता है, हे कुलनायिके!
As steady devotion to the Śrī-guru grows and grows, so does his understanding grow, O mistress of the Kula.
श्रीगुरौ निश्चला भक्तिः (śrīgurau niścalā bhaktiḥ) — steady devotion to the Śrī-guruश्रीगुरु में निश्चल भक्तिवर्द्धते हि यथा यथा (varddhate hi yathā yathā) — as it grows and growsजैसे-जैसे बढ़ती हैतथा तथास्य विज्ञानं (tathā tathāsya vijñānaṃ) — so and so his understandingवैसे-वैसे इसका विज्ञानवर्द्धते कुलनायिके (varddhate kulanāyike) — grows, O mistress of the Kulaबढ़ता है, हे कुलनायिके
३८ किं तीर्थाद्यैर्महायासैः किं व्रतैः कायशोषणैः । निर्व्याजसेवा देवेशि भक्तिरेषा हि सद्गुरोः ॥ ३८॥
kiṃ tīrthādyairmahāyāsaiḥ kiṃ vrataiḥ kāyaśoṣaṇaiḥ | nirvyājasevā deveśi bhaktireṣā hi sadguroḥ ||
महान् परिश्रम वाले तीर्थ आदि से क्या? शरीर को सुखाने वाले व्रतों से क्या? हे देवेशि! निष्कपट सेवा ही सद्गुरु की भक्ति है।
What use are tīrthas and the like, with their great toil? What use are vows that wither the body? Guileless service, O queen of the gods — this is devotion to the true guru.
किं तीर्थाद्यैर्महायासैः (kiṃ tīrthādyairmahāyāsaiḥ) — what use of tīrthas and the like, with great toilमहाश्रम वाले तीर्थ आदि से क्याकिं व्रतैः कायशोषणैः (kiṃ vrataiḥ kāyaśoṣaṇaiḥ) — what use of vows that wither the bodyकाया सुखाने वाले व्रतों से क्यानिर्व्याजसेवा देवेशि (nirvyājasevā deveśi) — guileless service, O queen of godsनिर्व्याज (निष्कपट) सेवा, हे देवेशिभक्तिरेषा हि सद्गुरोः (bhaktireṣā hi sadguroḥ) — this is devotion to the true guruयही सद्गुरु की भक्ति है
३९ कायाक्लेशेन महता तपसा वापि यत् फलम् । तत् फलं लभते देवि सुखेन गुरुसेवया ॥ ३९॥
kāyākleśena mahatā tapasā vāpi yat phalam | tat phalaṃ labhate devi sukhena gurusevayā ||
महान् कायक्लेश से अथवा तप से जो फल मिलता है, वह फल, हे देवि! गुरुसेवा से सुखपूर्वक मिल जाता है।
The fruit that comes by great bodily mortification or by austerity — that fruit one obtains with ease, O Devī, by service to the guru.
कायाक्लेशेन महता (kāyākleśena mahatā) — by great bodily mortificationकाया के महान् क्लेश सेतपसा वापि यत् फलम् (tapasā vāpi yat phalam) — or by austerity, the fruit that (comes)या तप से जो फलतत् फलं लभते देवि (tat phalaṃ labhate devi) — that fruit one obtains, O Devīवह फल पाता है, हे देविसुखेन गुरुसेवया (sukhena gurusevayā) — with ease, by service to the guruसुख से गुरुसेवा द्वारा
४० भोगमोक्षार्थिनां ब्रह्मविष्ण्वीशपदकाङ्क्षिणाम् । भक्तिरेव गुरौ देवि नान्यः पन्था इति श्रुतिः ॥ ४०॥
bhogamokṣārthināṃ brahmaviṣṇvīśapadakāṅkṣiṇām | bhaktireva gurau devi nānyaḥ panthā iti śrutiḥ ||
भोग और मोक्ष चाहने वालों के लिए, ब्रह्मा, विष्णु, ईश के पद की कामना करने वालों के लिए, हे देवि! गुरु में भक्ति ही (मार्ग) है; अन्य कोई पथ नहीं — ऐसी श्रुति है।
For those seeking enjoyment and liberation, for those longing for the station of Brahmā, Viṣṇu or Īśa, devotion to the guru alone is the way, O Devī; there is no other path — so says Śruti.
भोगमोक्षार्थिनां (bhogamokṣārthināṃ) — for those seeking enjoyment and liberationभोग और मोक्ष चाहने वालों के लिएब्रह्मविष्ण्वीशपदकाङ्क्षिणाम् (brahmaviṣṇvīśapadakāṅkṣiṇām) — for those longing for the station of Brahmā, Viṣṇu or Īśaब्रह्मा, विष्णु, ईश के पद की आकांक्षा वालों के लिएभक्तिरेव गुरौ देवि (bhaktireva gurau devi) — devotion to the guru alone, O Devīगुरु में भक्ति ही, हे देविनान्यः पन्था इति श्रुतिः (nānyaḥ panthā iti śrutiḥ) — there is no other path — so says Śrutiअन्य कोई मार्ग नहीं — यह श्रुति है
४१ अशुभानि च कर्माणि महापातकजानि च । भक्तिः क्षणेन दहति तूलराशिमिवानलः ॥ ४१॥
aśubhāni ca karmāṇi mahāpātakajāni ca | bhaktiḥ kṣaṇena dahati tūlarāśimivānalaḥ ||
अशुभ कर्मों को और महापातकों से उत्पन्न कर्मों को भक्ति क्षण भर में जला देती है, जैसे अग्नि रुई के ढेर को।
Inauspicious deeds, and those born of great sins, devotion burns in an instant, as fire burns a heap of cotton.
अशुभानि च कर्माणि (aśubhāni ca karmāṇi) — and inauspicious deedsऔर अशुभ कर्ममहापातकजानि च (mahāpātakajāni ca) — and those born of great sinsऔर महापातकों से उत्पन्नभक्तिः क्षणेन दहति (bhaktiḥ kṣaṇena dahati) — devotion burns in an instantभक्ति क्षण में जला देती हैतूलराशिमिवानलः (tūlarāśimivānalaḥ) — as fire a heap of cottonजैसे अग्नि रुई के ढेर को
४२ विश्वासाय नमस्तस्मै सर्वसिद्धिप्रदायिने । येन मृद्दारुदृषदः फलन्त्यविफलं फलम् ॥ ४२॥
viśvāsāya namastasmai sarvasiddhipradāyine | yena mṛddārudṛṣadaḥ phalantyaviphalaṃ phalam ||
सर्वसिद्धि देने वाले उस विश्वास को नमस्कार, जिससे मिट्टी, काठ और पत्थर (की प्रतिमाएँ) अविफल फल देते हैं।
Obeisance to that faith, bestower of all siddhis, by which clay, wood and stone yield an unfailing fruit.
विश्वासाय नमस्तस्मै (viśvāsāya namastasmai) — obeisance to that faithउस विश्वास को नमस्कारसर्वसिद्धिप्रदायिने (sarvasiddhipradāyine) — bestower of all siddhisसब सिद्धियाँ देने वालेयेन मृद्दारुदृषदः (yena mṛddārudṛṣadaḥ) — by which clay, wood and stoneजिससे मिट्टी, लकड़ी, पत्थरफलन्त्यविफलं फलम् (phalantyaviphalaṃ phalam) — yield an unfailing fruitअविफल फल देते हैं
४३ न योगो न तपो नार्चाक्रमः कोऽपि प्रलीयते । अमाये कुलमार्गेऽस्मिन् भक्तिरेव विशिष्यते ॥ ४३॥
na yogo na tapo nārcākramaḥ ko'pi pralīyate | amāye kulamārge'smin bhaktireva viśiṣyate ||
न योग, न तप, न कोई अर्चा-क्रम (सफल) होता है; इस माया-रहित कुलमार्ग में भक्ति ही विशिष्ट है।
Neither yoga, nor austerity, nor any sequence of worship avails; in this Kula path free of māyā, devotion alone is pre-eminent.
न योगो न तपो (na yogo na tapo) — neither yoga nor austerityन योग, न तपनार्चाक्रमः कोऽपि (nārcākramaḥ ko'pi) — nor any sequence of worshipन कोई अर्चा-क्रमप्रलीयते (pralīyate) — is absorbed (avails)काम आता हैअमाये कुलमार्गेऽस्मिन् (amāye kulamārge'smin) — in this Kula path free of māyāइस माया-रहित कुलमार्ग मेंभक्तिरेव विशिष्यते (bhaktireva viśiṣyate) — devotion alone is pre-eminentभक्ति ही विशिष्ट है
४४ साक्षाद् गुरुमये देवि सर्वस्मिन् भुवनान्तरे । किन्नु भक्तिमतां क्षेत्रे मन्त्रः केषां न सिध्यति ॥ ४४॥
sākṣād gurumaye devi sarvasmin bhuvanāntare | kinnu bhaktimatāṃ kṣetre mantraḥ keṣāṃ na sidhyati ||
हे देवि! जब सम्पूर्ण भुवन साक्षात् गुरुमय है, तो भक्तिमानों के क्षेत्र में किनका मन्त्र सिद्ध न होगा?
When all the interior of the worlds is manifestly pervaded by the guru, O Devī, how then, in the field of the devoted, could the mantra fail for anyone?
साक्षाद् गुरुमये देवि (sākṣād gurumaye devi) — manifestly pervaded by the guru, O Devīसाक्षात् गुरुमय, हे देविसर्वस्मिन् भुवनान्तरे (sarvasmin bhuvanāntare) — in all the interior of the worldsसब भुवनों के भीतरकिन्नु भक्तिमतां क्षेत्रे (kinnu bhaktimatāṃ kṣetre) — how then, in the field of the devotedभक्तिमानों के क्षेत्र मेंमन्त्रः केषां न सिध्यति (mantraḥ keṣāṃ na sidhyati) — for whom would the mantra not succeedकिनका मन्त्र सिद्ध न हो?
४५ गुरौ मनुष्यबुद्धिञ्च मन्त्रे चाक्षरबुद्धिकम् । प्रतिमासु शिलाबुद्धिं कुर्वाणो नरकं व्रजेत् ॥ ४५॥
gurau manuṣyabuddhiñca mantre cākṣarabuddhikam | pratimāsu śilābuddhiṃ kurvāṇo narakaṃ vrajet ||
गुरु में मनुष्य-बुद्धि, मन्त्र में अक्षर-बुद्धि और प्रतिमाओं में शिला-बुद्धि करने वाला नरक में जाता है।
One who entertains the notion of a mere human in the guru, of mere letters in the mantra, of mere stone in the images, goes to hell.
गुरौ मनुष्यबुद्धिञ्च (gurau manuṣyabuddhiñca) — the notion of a human in the guruगुरु में मनुष्य-बुद्धिमन्त्रे चाक्षरबुद्धिकम् (mantre cākṣarabuddhikam) — and the notion of mere letters in the mantraऔर मन्त्र में अक्षर-बुद्धिप्रतिमासु शिलाबुद्धिं (pratimāsu śilābuddhiṃ) — the notion of stone in the imagesप्रतिमाओं में शिला-बुद्धिकुर्वाणो नरकं व्रजेत् (kurvāṇo narakaṃ vrajet) — one who entertains goes to hellकरने वाला नरक में जाता है
४६ गुरुं न मर्त्यं बुध्येत यदि बुध्येत तस्य हि । न कदाचिद्भवेत् सिद्धिर्मन्त्रैर्वा देवतार्चनैः ॥ ४६॥
guruṃ na martyaṃ budhyeta yadi budhyeta tasya hi | na kadācidbhavet siddhirmantrairvā devatārcanaiḥ ||
गुरु को मर्त्य (मनुष्य) न समझे; यदि समझे तो उसे मन्त्रों से या देवता-अर्चन से कभी सिद्धि नहीं होती।
One should not think the guru a mortal; if one so thinks, for him there is never siddhi, whether by mantras or by worship of the deities.
गुरुं न मर्त्यं बुध्येत (guruṃ na martyaṃ budhyeta) — one should not think the guru a mortalगुरु को मर्त्य न समझेयदि बुध्येत तस्य हि (yadi budhyeta tasya hi) — if one so thinks, for him indeedयदि समझे तो उसकीन कदाचिद्भवेत् सिद्धिः (na kadācidbhavet siddhiḥ) — there is never siddhiकभी सिद्धि नहीं होतीमन्त्रैर्वा देवतार्चनैः (mantrairvā devatārcanaiḥ) — by mantras or by worship of deitiesमन्त्रों से या देवताओं के अर्चन से
४७ श्रीगुरुं प्राकृतैः सार्द्धं ये स्मरन्ति वदन्ति च । तेषां हि सुकृतं सर्वं पातकं भवति प्रिये ॥ ४७॥
śrīguruṃ prākṛtaiḥ sārddhaṃ ye smaranti vadanti ca | teṣāṃ hi sukṛtaṃ sarvaṃ pātakaṃ bhavati priye ||
जो श्रीगुरु का प्राकृत जनों के साथ (समान रूप से) स्मरण करते और कहते हैं, उनका सारा सुकृत पाप हो जाता है, हे प्रिये!
Those who remember and speak of the Śrī-guru as on a level with common men — all their merit becomes sin, O beloved.
श्रीगुरुं प्राकृतैः सार्द्धं (śrīguruṃ prākṛtaiḥ sārddhaṃ) — the Śrī-guru together with common menश्रीगुरु को साधारण मनुष्यों के साथये स्मरन्ति वदन्ति च (ye smaranti vadanti ca) — those who remember and speak ofजो स्मरण करते और कहते हैंतेषां हि सुकृतं सर्वं (teṣāṃ hi sukṛtaṃ sarvaṃ) — all their meritउनका सब सुकृतपातकं भवति प्रिये (pātakaṃ bhavati priye) — becomes sin, O belovedपातक हो जाता है, हे प्रिये
४८ जन्महेतू हि पितरौ पूजनीयौ प्रयत्नतः । गुरुर्विशेषतः पूज्यो धर्माधर्मप्रदर्शकः ॥ ४८॥
janmahetū hi pitarau pūjanīyau prayatnataḥ | gururviśeṣataḥ pūjyo dharmādharmapradarśakaḥ ||
जन्म के हेतु माता-पिता प्रयत्नपूर्वक पूजनीय हैं; धर्म-अधर्म के प्रदर्शक गुरु विशेष रूप से पूज्य हैं।
The parents, the cause of one's birth, are to be honoured with care; the guru, the revealer of dharma and adharma, is especially to be honoured.
जन्महेतू हि पितरौ (janmahetū hi pitarau) — the parents, the cause of birthजन्म के हेतु माता-पितापूजनीयौ प्रयत्नतः (pūjanīyau prayatnataḥ) — are to be honoured with careयत्न से पूजनीय हैंगुरुर्विशेषतः पूज्यो (gururviśeṣataḥ pūjyo) — the guru is especially to be honouredगुरु विशेष रूप से पूज्य हैंधर्माधर्मप्रदर्शकः (dharmādharmapradarśakaḥ) — the revealer of dharma and adharmaधर्म-अधर्म के प्रदर्शक
४९ गुरुः पिता गुरुर्माता गुरुर्देवो महेश्वरः । शिवे रुष्टे गुरुस्त्राता गुरौ रुष्टे न कश्चन ॥ ४९॥
guruḥ pitā gururmātā gururdevo maheśvaraḥ | śive ruṣṭe gurustrātā gurau ruṣṭe na kaścana ||
गुरु पिता हैं, गुरु माता हैं, गुरु देव महेश्वर हैं; शिव के रुष्ट होने पर गुरु त्राता हैं, गुरु के रुष्ट होने पर कोई नहीं।
The guru is father, the guru is mother, the guru is God Maheśvara; when Śiva is angered the guru is the saviour, but when the guru is angered there is no one.
गुरुः पिता गुरुर्माता (guruḥ pitā gururmātā) — the guru is father, the guru is motherगुरु पिता हैं, गुरु माता हैंगुरुर्देवो महेश्वरः (gururdevo maheśvaraḥ) — the guru is God, Maheśvaraगुरु देव महेश्वर हैंशिवे रुष्टे गुरुस्त्राता (śive ruṣṭe gurustrātā) — when Śiva is angered, the guru is the saviourशिव रुष्ट हों तो गुरु त्राता हैंगुरौ रुष्टे न कश्चन (gurau ruṣṭe na kaścana) — when the guru is angered, there is no oneगुरु रुष्ट हों तो कोई नहीं
५० गुरोर्हितं हि कर्तव्यं मनोवाक्कायकर्मभिः । अहिताचरणाद्देवि विष्ठायां जायते क्रिमिः ॥ ५०॥
gurorhitaṃ hi kartavyaṃ manovākkāyakarmabhiḥ | ahitācaraṇāddevi viṣṭhāyāṃ jāyate krimiḥ ||
मन, वाणी और शरीर के कर्मों से गुरु का हित करना चाहिए; अहित के आचरण से, हे देवि! विष्ठा में कृमि होकर जन्म लेता है।
The guru's good is to be done by acts of mind, speech and body; by acting against his good, O Devī, one is born a worm in excrement.
गुरोर्हितं हि कर्तव्यं (gurorhitaṃ hi kartavyaṃ) — the guru's good is to be doneगुरु का हित करना चाहिएमनोवाक्कायकर्मभिः (manovākkāyakarmabhiḥ) — by acts of mind, speech and bodyमन, वाणी, काया के कर्मों सेअहिताचरणाद्देवि (ahitācaraṇāddevi) — by acting against his good, O Devīअहित करने से, हे देविविष्ठायां जायते क्रिमिः (viṣṭhāyāṃ jāyate krimiḥ) — one is born a worm in excrementविष्ठा में कीड़ा जन्मता है
५१ शरीरवित्तप्राणैश्च श्रीगुरुं वञ्चयन्ति ये । क्रिमिकीटपतङ्गत्वं प्राप्नुवन्ति न संशयः ॥ ५१॥
śarīravittaprāṇaiśca śrīguruṃ vañcayanti ye | krimikīṭapataṅgatvaṃ prāpnuvanti na saṃśayaḥ ||
जो शरीर, धन और प्राणों से श्रीगुरु को ठगते हैं, वे कृमि, कीट और पतंग की योनि पाते हैं — इसमें सन्देह नहीं।
Those who cheat the Śrī-guru of body, wealth or life-breaths attain the state of worms, insects and moths — of this there is no doubt.
शरीरवित्तप्राणैश्च (śarīravittaprāṇaiśca) — with body, wealth and life-breathsशरीर, धन, प्राणों सेश्रीगुरुं वञ्चयन्ति ये (śrīguruṃ vañcayanti ye) — those who cheat the Śrī-guruजो श्रीगुरु को ठगते हैंक्रिमिकीटपतङ्गत्वं (krimikīṭapataṅgatvaṃ) — the state of worms, insects and mothsकीड़े, कीट, पतंगे की योनिप्राप्नुवन्ति न संशयः (prāpnuvanti na saṃśayaḥ) — they attain — no doubtपाते हैं, सन्देह नहीं
५२ मन्त्रत्यागाद्भवेन्मृत्युर्गुरुत्यागाद्दरिद्रता । गुरुमन्त्रपरित्यागाद्रौरवं नरकं व्रजेत् ॥ ५२॥
mantratyāgādbhavenmṛtyurgurutyāgāddaridratā | gurumantraparityāgādrauravaṃ narakaṃ vrajet ||
मन्त्र के त्याग से मृत्यु होती है, गुरु के त्याग से दरिद्रता; गुरु और मन्त्र दोनों के परित्याग से रौरव नरक में जाता है।
From abandoning the mantra comes death; from abandoning the guru, poverty; from abandoning both guru and mantra one goes to the Raurava hell.
मन्त्रत्यागाद्भवेन्मृत्युः (mantratyāgādbhavenmṛtyuḥ) — from abandoning the mantra comes deathमन्त्र-त्याग से मृत्यु होती हैगुरुत्यागाद्दरिद्रता (gurutyāgāddaridratā) — from abandoning the guru, povertyगुरु-त्याग से दरिद्रतागुरुमन्त्रपरित्यागात् (gurumantraparityāgāt) — from abandoning both guru and mantraगुरु और मन्त्र दोनों के त्याग सेरौरवं नरकं व्रजेत् (rauravaṃ narakaṃ vrajet) — one goes to the Raurava hellरौरव नरक में जाता है
५३ गुर्वर्थं धारयेद्देहं तदर्थं धनमर्जयेत् । निजप्राणान् परित्यज्य गुरुकार्यं समाचरेत् ॥ ५३॥
gurvarthaṃ dhārayeddehaṃ tadarthaṃ dhanamarjayet | nijaprāṇān parityajya gurukāryaṃ samācaret ||
गुरु के लिए देह धारण करे, उनके लिए धन कमाए; अपने प्राणों का परित्याग करके भी गुरु का कार्य करे।
For the guru's sake one should keep the body, for his sake earn wealth; giving up one's own life, one should carry out the guru's work.
गुर्वर्थं धारयेद्देहं (gurvarthaṃ dhārayeddehaṃ) — for the guru's sake one should keep the bodyगुरु के लिए देह धारण करेतदर्थं धनमर्जयेत् (tadarthaṃ dhanamarjayet) — for his sake earn wealthउनके लिए धन अर्जित करेनिजप्राणान् परित्यज्य (nijaprāṇān parityajya) — giving up one's own life-breathsअपने प्राणों को छोड़करगुरुकार्यं समाचरेत् (gurukāryaṃ samācaret) — one should carry out the guru's workगुरु का कार्य करे
५४ गुरूक्तं परुषं वाक्यमाशिषं परिचिन्तयेत् । तेन सन्ताडितो वापि प्रसादमिति संस्मरेत् ॥ ५४॥
gurūktaṃ paruṣaṃ vākyamāśiṣaṃ paricintayet | tena santāḍito vāpi prasādamiti saṃsmaret ||
गुरु के कहे कठोर वचन को आशीर्वाद समझे; उनके द्वारा ताड़ित होने पर भी उसे प्रसाद समझे।
A harsh word spoken by the guru one should regard as a blessing; even when beaten by him, one should remember it as grace.
गुरूक्तं परुषं वाक्यं (gurūktaṃ paruṣaṃ vākyaṃ) — a harsh word spoken by the guruगुरु का कहा कठोर वाक्यआशिषं परिचिन्तयेत् (āśiṣaṃ paricintayet) — one should regard as a blessingआशीर्वाद समझेतेन सन्ताडितो वापि (tena santāḍito vāpi) — even when beaten by himउनसे पीटा जाने पर भीप्रसादमिति संस्मरेत् (prasādamiti saṃsmaret) — one should remember it as graceप्रसाद (कृपा) समझे
५५ भोग्यभोज्यानि वस्तूनि गुरुवे च समर्पयेत् । तच्छेषमिति सञ्चिन्त्य चानुभूयात् कुलेश्वरि ॥ ५५॥
bhogyabhojyāni vastūni guruve ca samarpayet | taccheṣamiti sañcintya cānubhūyāt kuleśvari ||
भोग्य और भोज्य वस्तुएँ गुरु को समर्पित करे, और उन्हें उनका शेष (प्रसाद) समझकर भोगे, हे कुलेश्वरि!
Things for enjoyment and for eating one should offer to the guru, and enjoy them regarding them as his remnant, O Lady of the Kula.
भोग्यभोज्यानि वस्तूनि (bhogyabhojyāni vastūni) — things for enjoyment and for eatingभोग्य और भोज्य वस्तुएँगुरुवे च समर्पयेत् (guruve ca samarpayet) — one should offer to the guruगुरु को समर्पित करेतच्छेषमिति सञ्चिन्त्य (taccheṣamiti sañcintya) — regarding (them) as his remnant"उनका शेष" ऐसा समझकरचानुभूयात् कुलेश्वरि (cānubhūyāt kuleśvari) — one should enjoy them, O Lady of the Kulaउपभोग करे, हे कुलेश्वरि
५६ गुर्वग्रे न तपः कुर्यान्नोपवासव्रतादिकम् । तीर्थयात्रां न कुर्याच्च न स्नायादात्मशुद्धये ॥ ५६॥
gurvagre na tapaḥ kuryānnopavāsavratādikam | tīrthayātrāṃ na kuryācca na snāyādātmaśuddhaye ||
गुरु के सम्मुख तप न करे, न उपवास-व्रत आदि; तीर्थयात्रा न करे, न आत्मशुद्धि के लिए स्नान करे।
In the guru's presence one should not perform austerity, nor fasting, vows and the like; nor should one undertake pilgrimage, nor bathe for one's own purification.
गुर्वग्रे न तपः कुर्यात् (gurvagre na tapaḥ kuryāt) — before the guru one should not perform austerityगुरु के सामने तप न करेनोपवासव्रतादिकम् (nopavāsavratādikam) — nor fasting, vows and the likeन उपवास, व्रत आदितीर्थयात्रां न कुर्याच्च (tīrthayātrāṃ na kuryācca) — nor should one undertake pilgrimageतीर्थयात्रा भी न करेन स्नायादात्मशुद्धये (na snāyādātmaśuddhaye) — nor bathe for one's own purificationन आत्मशुद्धि के लिए स्नान करे
५७ न नियोगं गुरोः कुर्यात् युष्मदा नैव भाषयेत् । ऋणदानं तथाऽऽदानं वस्तूनां क्रयविक्रयम् । न कुर्याद् गुरुभिः सार्द्धं शिष्यो भूत्वा कथञ्चन ॥ ५७॥
na niyogaṃ guroḥ kuryāt yuṣmadā naiva bhāṣayet | ṛṇadānaṃ tathā''dānaṃ vastūnāṃ krayavikrayam | na kuryād gurubhiḥ sārddhaṃ śiṣyo bhūtvā kathañcana ||
गुरु को आदेश न दे, न उन्हें "तुम" कहकर सम्बोधित करे; ऋण देना और लेना, वस्तुओं का क्रय-विक्रय — शिष्य होकर गुरुजनों के साथ किसी प्रकार न करे।
One should not give orders to the guru, nor address him with the familiar "you"; lending and borrowing, buying and selling of goods — having become a disciple one should in no way do these with the gurus.
न नियोगं गुरोः कुर्यात् (na niyogaṃ guroḥ kuryāt) — one should not give orders to the guruगुरु को आदेश न देयुष्मदा नैव भाषयेत् (yuṣmadā naiva bhāṣayet) — nor address him with "you" (tvam)"तुम" (त्वम्) कहकर न बोलेऋणदानं तथाऽऽदानं (ṛṇadānaṃ tathā''dānaṃ) — lending and likewise borrowingऋण देना और वैसे ही लेनावस्तूनां क्रयविक्रयम् (vastūnāṃ krayavikrayam) — buying and selling of goodsवस्तुओं का क्रय-विक्रयन कुर्याद् गुरुभिः सार्द्धं (na kuryād gurubhiḥ sārddhaṃ) — one should not do with the gurusगुरुओं के साथ न करेशिष्यो भूत्वा कथञ्चन (śiṣyo bhūtvā kathañcana) — having become a disciple, in any wayशिष्य होकर किसी प्रकार
५८ न कुर्यान्नास्तिकैर्वादं सम्भाषणमपीश्वरि । विलोक्य दूरतो गच्छेन्नासीत सह तैः क्वचित् ॥ ५८॥
na kuryānnāstikairvādaṃ sambhāṣaṇamapīśvari | vilokya dūrato gacchennāsīta saha taiḥ kvacit ||
नास्तिकों से वाद न करे, न सम्भाषण भी, हे ईश्वरि! उन्हें देखकर दूर चला जाए, उनके साथ कभी न बैठे।
One should not debate with nāstikas, nor even converse with them, O Īśvarī; seeing them one should go far away, and never sit with them.
न कुर्यान्नास्तिकैर्वादं (na kuryānnāstikairvādaṃ) — one should not debate with nāstikasनास्तिकों से वाद न करेसम्भाषणमपीश्वरि (sambhāṣaṇamapīśvari) — nor even converse, O Īśvarīसम्भाषण भी नहीं, हे ईश्वरिविलोक्य दूरतो गच्छेत् (vilokya dūrato gacchet) — seeing them, one should go far awayदेखकर दूर चला जाएनासीत सह तैः क्वचित् (nāsīta saha taiḥ kvacit) — nor ever sit with themउनके साथ कभी न बैठे
५९ गुरौ सन्निहिते यस्तु पूजयेदन्यमम्बिके । स याति नरकं घोरं सा पूजा निष्फला भवेत् ॥ ५९॥
gurau sannihite yastu pūjayedanyamambike | sa yāti narakaṃ ghoraṃ sā pūjā niṣphalā bhavet ||
हे अम्बिके! गुरु के समीप रहते जो अन्य की पूजा करता है, वह घोर नरक में जाता है, और वह पूजा निष्फल होती है।
He who, when the guru is present, worships another, O Ambikā, goes to a dreadful hell, and that worship is fruitless.
गुरौ सन्निहिते यस्तु (gurau sannihite yastu) — he who, when the guru is presentगुरु के सन्निहित होने पर जोपूजयेदन्यमम्बिके (pūjayedanyamambike) — worships another, O Ambikāअन्य की पूजा करे, हे अम्बिकेस याति नरकं घोरं (sa yāti narakaṃ ghoraṃ) — he goes to a dreadful hellवह घोर नरक में जाता हैसा पूजा निष्फला भवेत् (sā pūjā niṣphalā bhavet) — and that worship is fruitlessऔर वह पूजा निष्फल होती है
६० शिरसा न वहेद्भारं गुरुपादाब्जधारिणा । तदाज्ञया तु कर्तव्यमाज्ञारूपो गुरुः स्मृतः ॥ ६०॥
śirasā na vahedbhāraṃ gurupādābjadhāriṇā | tadājñayā tu kartavyamājñārūpo guruḥ smṛtaḥ ||
गुरु के चरण-कमल को धारण करने वाले सिर से भार न ढोए; किन्तु उनकी आज्ञा से करे, क्योंकि गुरु आज्ञा-स्वरूप माने गये हैं।
One should not carry a load on the head that bears the guru's lotus feet; but at his command it may be done, for the guru is held to be command itself.
शिरसा न वहेद्भारं (śirasā na vahedbhāraṃ) — one should not carry a load on the headसिर पर भार न ढोएगुरुपादाब्जधारिणा (gurupādābjadhāriṇā) — (the head) that bears the guru's lotus feet(जो सिर) गुरु के चरण-कमल धारण करता हैतदाज्ञया तु कर्तव्यम् (tadājñayā tu kartavyam) — but at his command it may be doneपर उनकी आज्ञा से करना चाहिएआज्ञारूपो गुरुः स्मृतः (ājñārūpo guruḥ smṛtaḥ) — the guru is held to be command itselfगुरु आज्ञा-रूप माने गए हैं
६१ मन्त्रागमाद्यमन्यत्र श्रुतं तस्मै निवेदयेत् । गुर्वाज्ञया तु गृह्णीयात्तन्निषिद्धं विवर्जयेत् ॥ ६१॥
mantrāgamādyamanyatra śrutaṃ tasmai nivedayet | gurvājñayā tu gṛhṇīyāttanniṣiddhaṃ vivarjayet ||
अन्यत्र सुने हुए मन्त्र, आगम आदि को उन्हें निवेदित करे; गुरु की आज्ञा से उसे ग्रहण करे, और उनके द्वारा निषिद्ध को त्याग दे।
Mantra, āgama and the like heard elsewhere one should report to the guru; with his permission one may accept it, and what he forbids one should shun.
मन्त्रागमाद्यमन्यत्र (mantrāgamādyamanyatra) — mantra, āgama and the like, elsewhereमन्त्र, आगम आदि अन्यत्रश्रुतं तस्मै निवेदयेत् (śrutaṃ tasmai nivedayet) — heard, one should report to himसुना हो तो उन्हें निवेदन करेगुर्वाज्ञया तु गृह्णीयात् (gurvājñayā tu gṛhṇīyāt) — with the guru's permission one may accept itगुरु की आज्ञा से ग्रहण करेतन्निषिद्धं विवर्जयेत् (tanniṣiddhaṃ vivarjayet) — what he forbids one should shunउनके निषिद्ध को त्याग दे
६२ स्वशास्त्रोक्तं रहस्यार्थं न वदेद् यस्य कस्यचित् । यदि ब्रूयात् स समयाच्च्युत एव न संशयः ॥ ६२॥
svaśāstroktaṃ rahasyārthaṃ na vaded yasya kasyacit | yadi brūyāt sa samayāccyuta eva na saṃśayaḥ ||
अपने शास्त्र में कहे रहस्यार्थ को जिस-किसी को न बताए; यदि बताए तो वह निश्चय ही समय (कुल-नियम) से च्युत है — इसमें सन्देह नहीं।
The secret meaning taught in one's own śāstra one should not tell to just anyone; if one tells it, he has surely fallen from the samaya — of this there is no doubt.
स्वशास्त्रोक्तं रहस्यार्थं (svaśāstroktaṃ rahasyārthaṃ) — the secret meaning taught in one's own śāstraअपने शास्त्र में कहा रहस्यार्थन वदेद् यस्य कस्यचित् (na vaded yasya kasyacit) — one should not tell to just anyoneजिस-किसी को न कहेयदि ब्रूयात् (yadi brūyāt) — if one tells itयदि कहेस समयाच्च्युत एव (sa samayāccyuta eva) — he has surely fallen from the samayaवह समय से च्युत ही हैन संशयः (na saṃśayaḥ) — no doubtसन्देह नहीं
६३ अद्वैतं भावयेन्नित्यं न द्वैतं गुरुणा सह । आत्मवत् सर्वभूतेभ्यो हितं कुर्यात् कुलेश्वरि ॥ ६३॥
advaitaṃ bhāvayennityaṃ na dvaitaṃ guruṇā saha | ātmavat sarvabhūtebhyo hitaṃ kuryāt kuleśvari ||
गुरु के साथ सदा अद्वैत की भावना करे, द्वैत की नहीं; अपने समान सब प्राणियों का हित करे, हे कुलेश्वरि!
One should always contemplate non-duality with the guru, never duality; and one should do good to all beings as to oneself, O Lady of the Kula.
अद्वैतं भावयेन्नित्यं (advaitaṃ bhāvayennityaṃ) — one should always contemplate non-dualityनित्य अद्वैत की भावना करेन द्वैतं गुरुणा सह (na dvaitaṃ guruṇā saha) — not duality, with the guruगुरु के साथ द्वैत नहींआत्मवत् सर्वभूतेभ्यो (ātmavat sarvabhūtebhyo) — as for oneself, for all beingsअपने समान सब प्राणियों काहितं कुर्यात् कुलेश्वरि (hitaṃ kuryāt kuleśvari) — one should do good, O Lady of the Kulaहित करे, हे कुलेश्वरि
६४ आत्मार्थमानसद्भावैः शुश्रूषा स्याच्चतुर्विधा । शुश्रूषया धिया देवि शिष्यः सन्तोषयेद् गुरुम् ॥ ६४॥
ātmārthamānasadbhāvaiḥ śuśrūṣā syāccaturvidhā | śuśrūṣayā dhiyā devi śiṣyaḥ santoṣayed gurum ||
आत्मा, अर्थ, मन और सद्भाव — इनसे शुश्रूषा चार प्रकार की है; शुश्रूषा और बुद्धि से, हे देवि! शिष्य गुरु को सन्तुष्ट करे।
Service is fourfold — with one's self, one's goods, one's mind and sincere feeling; by service and by understanding, O Devī, the disciple should gratify the guru.
आत्मार्थमानसद्भावैः (ātmārthamānasadbhāvaiḥ) — with self, goods, mind and sincere feelingआत्मा, अर्थ (धन), मन, सद्भाव सेशुश्रूषा स्याच्चतुर्विधा (śuśrūṣā syāccaturvidhā) — service is fourfoldशुश्रूषा चार प्रकार की हैशुश्रूषया धिया देवि (śuśrūṣayā dhiyā devi) — by service and by understanding, O Devīशुश्रूषा और बुद्धि से, हे देविशिष्यः सन्तोषयेद् गुरुम् (śiṣyaḥ santoṣayed gurum) — the disciple should gratify the guruशिष्य गुरु को सन्तुष्ट करे
६५ पदे पदेऽश्वमेधस्य फलं प्राप्नोत्यसंशयः । शुश्रूषणपरो यस्तु गुरुदेवमहात्मनाम् ॥ ६५॥
pade pade'śvamedhasya phalaṃ prāpnotyasaṃśayaḥ | śuśrūṣaṇaparo yastu gurudevamahātmanām ||
जो गुरु, देवता और महात्माओं की शुश्रूषा में तत्पर है, वह पद-पद पर अश्वमेध का फल पाता है, इसमें सन्देह नहीं।
He who is intent on serving the guru, the gods and the great souls obtains at every step the fruit of an Aśvamedha, without doubt.
पदे पदेऽश्वमेधस्य (pade pade'śvamedhasya) — at every step, of an Aśvamedhaपद-पद पर अश्वमेध काफलं प्राप्नोत्यसंशयः (phalaṃ prāpnotyasaṃśayaḥ) — the fruit he obtains, without doubtफल पाता है, निःसन्देहशुश्रूषणपरो यस्तु (śuśrūṣaṇaparo yastu) — he who is intent on servingजो शुश्रूषा में तत्पर हैगुरुदेवमहात्मनाम् (gurudevamahātmanām) — the guru, the gods and the great soulsगुरु, देव, महात्माओं की
६६ केवलं गुरुशुश्रूषा त्वत्कृपाकारिणी प्रिये । सद्भक्तिसहिता चेत् सा सर्वकामफलप्रदा ॥ ६६॥
kevalaṃ guruśuśrūṣā tvatkṛpākāriṇī priye | sadbhaktisahitā cet sā sarvakāmaphalapradā ||
केवल गुरु-शुश्रूषा ही तुम्हारी कृपा कराने वाली है, हे प्रिये! यदि वह सद्भक्ति-सहित हो तो सब कामनाओं का फल देती है।
Service to the guru alone brings about your grace, O beloved; if it is joined with true devotion, it grants the fruit of all desires.
केवलं गुरुशुश्रूषा (kevalaṃ guruśuśrūṣā) — service to the guru aloneकेवल गुरु-शुश्रूषात्वत्कृपाकारिणी प्रिये (tvatkṛpākāriṇī priye) — brings about your grace, O belovedतुम्हारी कृपा कराती है, हे प्रियेसद्भक्तिसहिता चेत् सा (sadbhaktisahitā cet sā) — if it is joined with true devotionयदि वह सद्भक्ति सहित होसर्वकामफलप्रदा (sarvakāmaphalapradā) — it grants the fruit of all desiresसब कामनाओं का फल देती है
६७ क्षीयन्ते सर्वपापानि वर्द्धन्ते पुण्यराशयः । सिध्यन्ति सर्वकार्याणि गुरुशुश्रूषया प्रिये ॥ ६७॥
kṣīyante sarvapāpāni varddhante puṇyarāśayaḥ | sidhyanti sarvakāryāṇi guruśuśrūṣayā priye ||
सब पाप क्षीण होते हैं, पुण्य की राशियाँ बढ़ती हैं, सब कार्य सिद्ध होते हैं — गुरु-शुश्रूषा से, हे प्रिये!
All sins are destroyed, heaps of merit increase, all undertakings succeed — by service to the guru, O beloved.
क्षीयन्ते सर्वपापानि (kṣīyante sarvapāpāni) — all sins are destroyedसब पाप क्षीण होते हैंवर्द्धन्ते पुण्यराशयः (varddhante puṇyarāśayaḥ) — heaps of merit increaseपुण्य-राशि बढ़ती हैसिध्यन्ति सर्वकार्याणि (sidhyanti sarvakāryāṇi) — all undertakings succeedसब कार्य सिद्ध होते हैंगुरुशुश्रूषया प्रिये (guruśuśrūṣayā priye) — by service to the guru, O belovedगुरु-शुश्रूषा से, हे प्रिये
६८ यद् यदात्महितं वस्तु तत्तद्धितमुपाचरेत् । गुरुदेवार्चको यस्तु तस्य पुण्यं न गण्यते ॥ ६८॥
yad yadātmahitaṃ vastu tattaddhitamupācaret | gurudevārcako yastu tasya puṇyaṃ na gaṇyate ||
जो-जो वस्तु अपने लिए हितकर है, वही हित (गुरु के लिए) करे; जो गुरु को देव मानकर अर्चना करता है, उसका पुण्य गिना नहीं जा सकता।
Whatever thing is good for oneself, that very good he should render (to the guru); he who worships the guru as God — his merit cannot be counted.
यद् यदात्महितं वस्तु (yad yadātmahitaṃ vastu) — whatever thing is good for oneselfजो-जो वस्तु अपने लिए हितकरतत्तद्धितमुपाचरेत् (tattaddhitamupācaret) — that very good he should do (for the guru)वह-वह हित (गुरु के लिए) करेगुरुदेवार्चको यस्तु (gurudevārcako yastu) — he who worships the guru as Godजो गुरु को देव मानकर पूजता हैतस्य पुण्यं न गण्यते (tasya puṇyaṃ na gaṇyate) — his merit cannot be countedउसका पुण्य गिना नहीं जाता
६९ भक्त्या वित्तानुसारेण गुरुमुद्दिश्य यत् कृतम् । अल्पे महति वा तुल्यं पुण्यमाढ्यदरिद्रयोः ॥ ६९॥
bhaktyā vittānusāreṇa gurumuddiśya yat kṛtam | alpe mahati vā tulyaṃ puṇyamāḍhyadaridrayoḥ ||
भक्तिपूर्वक अपनी सम्पत्ति के अनुसार गुरु के उद्देश्य से जो किया जाता है, छोटा हो या बड़ा — धनी और दरिद्र दोनों का पुण्य समान है।
What is done for the guru with devotion, according to one's means, whether small or great — the merit of the rich man and of the poor man is equal.
भक्त्या वित्तानुसारेण (bhaktyā vittānusāreṇa) — with devotion, according to one's meansभक्ति से, वित्त के अनुसारगुरुमुद्दिश्य यत् कृतम् (gurumuddiśya yat kṛtam) — what is done for the guruगुरु के उद्देश्य से जो कियाअल्पे महति वा (alpe mahati vā) — whether small or greatअल्प हो या महान्तुल्यं पुण्यमाढ्यदरिद्रयोः (tulyaṃ puṇyamāḍhyadaridrayoḥ) — the merit of rich and poor is equalधनी और दरिद्र का पुण्य समान है
७० सर्वस्वमपि यो दद्याद् गुरौ भक्तिविवर्जितः । शिष्यो न फलमाप्नोति भक्तिरेव हि कारणम् ॥ ७०॥
sarvasvamapi yo dadyād gurau bhaktivivarjitaḥ | śiṣyo na phalamāpnoti bhaktireva hi kāraṇam ||
जो शिष्य भक्ति से रहित होकर गुरु को सर्वस्व भी दे दे, वह फल नहीं पाता; भक्ति ही कारण है।
Even a disciple who gives his all to the guru but without devotion obtains no fruit; devotion alone is the cause.
सर्वस्वमपि यो दद्याद् (sarvasvamapi yo dadyād) — even one who gives his allसर्वस्व भी जो देगुरौ भक्तिविवर्जितः (gurau bhaktivivarjitaḥ) — to the guru, without devotionगुरु को, भक्ति-रहितशिष्यो न फलमाप्नोति (śiṣyo na phalamāpnoti) — that disciple obtains no fruitवह शिष्य फल नहीं पाताभक्तिरेव हि कारणम् (bhaktireva hi kāraṇam) — devotion alone is the causeभक्ति ही कारण है
७१ यस्मिन् द्रव्ये गुरोरस्ति स्पृहा नानुभवेत्तु तत् । अवश्यं यदि वाञ्छा स्यादनुभूयात्तदाज्ञया ॥ ७१॥
yasmin dravye gurorasti spṛhā nānubhavettu tat | avaśyaṃ yadi vāñchā syādanubhūyāttadājñayā ||
जिस वस्तु में गुरु की स्पृहा हो, उसका स्वयं उपभोग न करे; यदि अवश्य इच्छा हो तो उनकी आज्ञा से उपभोग करे।
A thing which the guru desires one should not enjoy oneself; if one must needs desire it, one may enjoy it with his permission.
यस्मिन् द्रव्ये गुरोरस्ति स्पृहा (yasmin dravye gurorasti spṛhā) — the thing for which the guru has a wishजिस द्रव्य में गुरु की इच्छा होनानुभवेत्तु तत् (nānubhavettu tat) — one should not enjoy thatउसका उपभोग न करेअवश्यं यदि वाञ्छा स्यात् (avaśyaṃ yadi vāñchā syāt) — if one must needs desire itयदि अवश्य इच्छा होअनुभूयात्तदाज्ञया (anubhūyāttadājñayā) — one may enjoy it with his permissionउनकी आज्ञा से उपभोग करे
७२ यस्तिलार्द्धं तदर्द्धं वा गुरुस्वमुपजीवति । लोभान्मोहात् स पच्येत नरके च त्रिसप्तके ॥ ७२॥
yastilārddhaṃ tadarddhaṃ vā gurusvamupajīvati | lobhānmohāt sa pacyeta narake ca trisaptake ||
जो लोभ या मोह से गुरु के धन का आधा तिल या उसका भी आधा उपभोग करता है, वह इक्कीस (जन्मों तक) नरक में पकाया जाता है।
He who, through greed or delusion, lives off even half a sesame seed of the guru's property, or half of that, is cooked in hell for twenty-one (births).
यस्तिलार्द्धं तदर्द्धं वा (yastilārddhaṃ tadarddhaṃ vā) — he who half a sesame seed, or half of thatजो आधा तिल या उसका आधा भीगुरुस्वमुपजीवति (gurusvamupajīvati) — lives off the guru's propertyगुरु के धन पर जीता हैलोभान्मोहात् स पच्येत (lobhānmohāt sa pacyeta) — through greed or delusion, he is cookedलोभ या मोह से, वह पकाया जाता हैनरके च त्रिसप्तके (narake ca trisaptake) — in hell for twenty-one (births)नरक में इक्कीस (जन्म)
७३ अत्यल्पं हि गुरोर्द्रव्यमदत्तं स्वीकरोति यः । स तिर्यग्योनिमापन्नः क्रव्यादैर्भक्ष्यते प्रिये ॥ ७३॥
atyalpaṃ hi gurordravyamadattaṃ svīkaroti yaḥ | sa tiryagyonimāpannaḥ kravyādairbhakṣyate priye ||
जो गुरु का अत्यल्प द्रव्य भी बिना दिये ले लेता है, वह तिर्यक् योनि में पड़कर मांसभक्षी पशुओं द्वारा खाया जाता है, हे प्रिये!
He who takes even a very small thing of the guru's without its being given falls into an animal womb and is devoured by carnivores, O beloved.
अत्यल्पं हि गुरोर्द्रव्यम् (atyalpaṃ hi gurordravyam) — even a very small thing of the guru'sगुरु का अति अल्प द्रव्य भीअदत्तं स्वीकरोति यः (adattaṃ svīkaroti yaḥ) — he who takes without its being givenजो बिना दिए स्वीकार करता हैस तिर्यग्योनिमापन्नः (sa tiryagyonimāpannaḥ) — he, fallen into an animal wombवह तिर्यक् योनि में पड़करक्रव्यादैर्भक्ष्यते प्रिये (kravyādairbhakṣyate priye) — is devoured by carnivores, O belovedमांसभक्षियों द्वारा खाया जाता है, हे प्रिये
७४ गुरुद्रव्याभिलाषी च गुरुस्त्रीगमनोत्सुकः । पतितस्य क्षुल्लकस्य प्रायश्चित्तं न विद्यते ॥ ७४॥
gurudravyābhilāṣī ca gurustrīgamanotsukaḥ | patitasya kṣullakasya prāyaścittaṃ na vidyate ||
गुरु के द्रव्य का अभिलाषी और गुरु-पत्नी के पास जाने को उत्सुक — ऐसे पतित क्षुद्र के लिए कोई प्रायश्चित्त नहीं है।
One who covets the guru's property, one eager to approach the guru's wife — for such a fallen wretch there is no expiation.
गुरुद्रव्याभिलाषी च (gurudravyābhilāṣī ca) — one who covets the guru's propertyगुरु-द्रव्य का अभिलाषीगुरुस्त्रीगमनोत्सुकः (gurustrīgamanotsukaḥ) — one eager to approach the guru's wifeगुरु-स्त्री के पास जाने में उत्सुकपतितस्य क्षुल्लकस्य (patitasya kṣullakasya) — for such a fallen wretchउस पतित क्षुद्र काप्रायश्चित्तं न विद्यते (prāyaścittaṃ na vidyate) — there is no expiationप्रायश्चित्त नहीं है
७५ आज्ञाभङ्गोऽर्थहरणं गुरोरप्रियवर्तनम् । गुरुद्रोहमिदं प्राहुर्यः करोति स पातकी ॥ ७५॥
ājñābhaṅgo'rthaharaṇaṃ gurorapriyavartanam | gurudrohamidaṃ prāhuryaḥ karoti sa pātakī ||
आज्ञा-भङ्ग, धन-हरण, गुरु के प्रति अप्रिय व्यवहार — इसे गुरुद्रोह कहते हैं; जो ऐसा करता है वह पातकी है।
Breaking his command, seizing his goods, behaving disagreeably to the guru — this they call treachery to the guru; he who does it is a sinner.
आज्ञाभङ्गोऽर्थहरणं (ājñābhaṅgo'rthaharaṇaṃ) — breaking his command, seizing his goodsआज्ञा-भंग, अर्थ-हरणगुरोरप्रियवर्तनम् (gurorapriyavartanam) — behaving disagreeably to the guruगुरु के प्रति अप्रिय व्यवहारगुरुद्रोहमिदं प्राहुः (gurudrohamidaṃ prāhuḥ) — this they call treachery to the guruइसे गुरु-द्रोह कहते हैंयः करोति स पातकी (yaḥ karoti sa pātakī) — he who does it is a sinnerजो करता है वह पातकी है
७६ स्वद्रव्यविनियोगञ्च नानिवेद्य गुरौ चरेत् । अनिवेद्य तु यः कुर्यात् स भवेद् ब्रह्मघातकः ॥ ७६॥
svadravyaviniyogañca nānivedya gurau caret | anivedya tu yaḥ kuryāt sa bhaved brahmaghātakaḥ ||
अपने द्रव्य का विनियोग गुरु को निवेदन किये बिना न करे; जो बिना निवेदन किये करता है, वह ब्रह्मघातक होता है।
One should not dispose of one's own property without informing the guru; he who does so without informing him becomes (as guilty as) a slayer of a brāhmaṇa.
स्वद्रव्यविनियोगञ्च (svadravyaviniyogañca) — the disposal of one's own propertyअपने द्रव्य का विनियोगनानिवेद्य गुरौ चरेत् (nānivedya gurau caret) — one should not do without informing the guruगुरु को निवेदन किए बिना न करेअनिवेद्य तु यः कुर्यात् (anivedya tu yaḥ kuryāt) — he who does it without informingजो निवेदन किए बिना करेस भवेद् ब्रह्मघातकः (sa bhaved brahmaghātakaḥ) — becomes a slayer of a brāhmaṇaवह ब्रह्मघातक हो जाता है
७७ गुरोः स्थानं सम्प्रदायं तद्धर्मं यो विनाशयेत् । गुरुभिः स बहिष्कार्यो दण्ड्यो वध्यः स घातकैः ॥ ७७॥
guroḥ sthānaṃ sampradāyaṃ taddharmaṃ yo vināśayet | gurubhiḥ sa bahiṣkāryo daṇḍyo vadhyaḥ sa ghātakaiḥ ||
जो गुरु के स्थान, सम्प्रदाय और उनके धर्म का विनाश करता है, वह गुरुजनों द्वारा बहिष्कार्य, दण्डनीय और घातकों द्वारा वध्य है।
He who destroys the guru's seat, his lineage or his dharma is to be expelled by the gurus, punished, and slain by executioners.
गुरोः स्थानं सम्प्रदायं (guroḥ sthānaṃ sampradāyaṃ) — the guru's seat, his lineageगुरु का स्थान, सम्प्रदायतद्धर्मं यो विनाशयेत् (taddharmaṃ yo vināśayet) — and his dharma — he who destroysउनका धर्म — जो नष्ट करेगुरुभिः स बहिष्कार्यो (gurubhiḥ sa bahiṣkāryo) — is to be expelled by the gurusवह गुरुओं द्वारा बहिष्कार्य हैदण्ड्यो वध्यः स घातकैः (daṇḍyo vadhyaḥ sa ghātakaiḥ) — punished and slain by executionersदण्ड्य और घातकों द्वारा वध्य
७८ गुरुकोपाद्विनाशः स्याद् गुरुद्रोहात्तु पातकम् । विस्मृत्युर्गुरुनिन्दायां गुर्वनिष्टान्महापदः ॥ ७८॥
gurukopādvināśaḥ syād gurudrohāttu pātakam | vismṛtyurgurunindāyāṃ gurvaniṣṭānmahāpadaḥ ||
गुरु के कोप से विनाश होता है, गुरुद्रोह से पातक, गुरुनिन्दा से मृत्यु, गुरु के अनिष्ट से महान् आपत्तियाँ।
From the guru's anger comes ruin, from treachery to the guru sin, from reviling the guru death, from harming the guru great calamities.
गुरुकोपाद्विनाशः स्याद् (gurukopādvināśaḥ syād) — from the guru's anger comes ruinगुरु के कोप से विनाश होता हैगुरुद्रोहात्तु पातकम् (gurudrohāttu pātakam) — from treachery to the guru, sinगुरु-द्रोह से पातकविस्मृत्युर्गुरुनिन्दायां (vismṛtyurgurunindāyāṃ) — (untimely) death from reviling the guruगुरु-निन्दा से (अकाल) मृत्युगुर्वनिष्टान्महापदः (gurvaniṣṭānmahāpadaḥ) — from harming the guru, great calamitiesगुरु के अनिष्ट से महा-आपदाएँ
७९ जीवेदग्निप्रविष्टो वा नरः पीतविषोऽपि वा । मृत्युहस्तगतो वापि नापराधकरो गुरोः ॥ ७९॥
jīvedagnipraviṣṭo vā naraḥ pītaviṣo'pi vā | mṛtyuhastagato vāpi nāparādhakaro guroḥ ||
अग्नि में प्रविष्ट मनुष्य जीवित रह सकता है, विष पीने वाला भी, मृत्यु के हाथ में पड़ा हुआ भी — किन्तु गुरु का अपराध करने वाला नहीं।
A man who has entered fire may live, or one who has drunk poison, or one fallen into the hands of death — but not one who has offended the guru.
जीवेदग्निप्रविष्टो वा (jīvedagnipraviṣṭo vā) — one who has entered fire may liveअग्नि में प्रविष्ट जी सकता हैनरः पीतविषोऽपि वा (naraḥ pītaviṣo'pi vā) — or a man who has drunk poisonया विष पिया मनुष्य भीमृत्युहस्तगतो वापि (mṛtyuhastagato vāpi) — or one fallen into the hands of deathया मृत्यु के हाथ में गया भीनापराधकरो गुरोः (nāparādhakaro guroḥ) — but not one who has offended the guruपर गुरु का अपराधी नहीं
८० यत्र श्रीगुरुनिन्दा स्यात् पिधाय श्रवणेऽम्बिके । सद्यस्तस्माद्विनिष्क्रामेत् पुनर्न श्रवणं यथा । गुरोर्नाम स्मरेत् पश्चात् श्रवणे सा प्रतिक्रिया ॥ ८०॥
yatra śrīgurunindā syāt pidhāya śravaṇe'mbike | sadyastasmādviniṣkrāmet punarna śravaṇaṃ yathā | gurornāma smaret paścāt śravaṇe sā pratikriyā ||
जहाँ श्रीगुरु की निन्दा हो, वहाँ कान बन्द करके, हे अम्बिके! तुरन्त वहाँ से निकल जाए जिससे फिर सुनाई न दे; बाद में गुरु का नाम स्मरण करे — सुनने का यही प्रतिकार है।
Where there is reviling of the Śrī-guru, one should cover the ears, O Ambikā, and at once go out from there so that one hears no more; afterwards one should remember the guru's name — that is the remedy for having heard.
यत्र श्रीगुरुनिन्दा स्यात् (yatra śrīgurunindā syāt) — where there is reviling of the Śrī-guruजहाँ श्रीगुरु की निन्दा होपिधाय श्रवणेऽम्बिके (pidhāya śravaṇe'mbike) — covering the ears, O Ambikāकान बन्द कर, हे अम्बिकेसद्यस्तस्माद्विनिष्क्रामेत् (sadyastasmādviniṣkrāmet) — one should at once go out from thereतत्काल वहाँ से निकल जाएपुनर्न श्रवणं यथा (punarna śravaṇaṃ yathā) — so that one hears no moreजिससे फिर न सुनेगुरोर्नाम स्मरेत् पश्चात् (gurornāma smaret paścāt) — afterwards one should remember the guru's nameबाद में गुरु का नाम स्मरण करेश्रवणे सा प्रतिक्रिया (śravaṇe sā pratikriyā) — that is the remedy for having heardसुनने का यह प्रतिकार है
८१ गुरुमित्रसुहृद्दासीदासाद्यान् नावमानयेत् । न निन्देदस्य समयान् वेदशास्त्रागमादिकान् ॥ ८१॥
gurumitrasuhṛddāsīdāsādyān nāvamānayet | na nindedasya samayān vedaśāstrāgamādikān ||
गुरु के मित्र, सुहृद्, दासी, दास आदि का अपमान न करे; उनके समय (नियमों), वेद, शास्त्र, आगम आदि की निन्दा न करे।
One should not slight the guru's friends, well-wishers, maidservants, servants and the rest, nor revile his rules, his Veda, śāstra, āgama and the rest.
गुरुमित्रसुहृद्दासीदासाद्यान् (gurumitrasuhṛddāsīdāsādyān) — the guru's friends, well-wishers, maidservants, servants and the restगुरु के मित्र, सुहृद, दासी, दास आदि कानावमानयेत् (nāvamānayet) — one should not slightअपमान न करेन निन्देदस्य समयान् (na nindedasya samayān) — one should not revile his rulesउनके समयों (नियमों) की निन्दा न करेवेदशास्त्रागमादिकान् (vedaśāstrāgamādikān) — his Veda, śāstra, āgama and the restवेद, शास्त्र, आगम आदि की
८२ गुरोः श्रीपादुकाभूषा गुरुनामस्मृतिर्जपः । गुर्वाज्ञाकरणं कृत्यं शुश्रूषा भजनं गुरोः ॥ ८२॥
guroḥ śrīpādukābhūṣā gurunāmasmṛtirjapaḥ | gurvājñākaraṇaṃ kṛtyaṃ śuśrūṣā bhajanaṃ guroḥ ||
गुरु की श्रीपादुका ही भूषण है, गुरु के नाम का स्मरण ही जप है, गुरु की आज्ञा का पालन ही कृत्य है, शुश्रूषा ही गुरु का भजन है।
The guru's Śrī-pādukā is one's ornament, remembrance of the guru's name is japa, carrying out the guru's command is one's duty, service is the worship of the guru.
गुरोः श्रीपादुकाभूषा (guroḥ śrīpādukābhūṣā) — the Śrī-pādukā of the guru is one's ornamentगुरु की श्रीपादुका भूषण हैगुरुनामस्मृतिर्जपः (gurunāmasmṛtirjapaḥ) — remembrance of the guru's name is japaगुरु-नाम की स्मृति जप हैगुर्वाज्ञाकरणं कृत्यं (gurvājñākaraṇaṃ kṛtyaṃ) — doing the guru's command is one's dutyगुरु-आज्ञा का पालन कृत्य हैशुश्रूषा भजनं गुरोः (śuśrūṣā bhajanaṃ guroḥ) — service is the worship of the guruशुश्रूषा गुरु का भजन है
८३ विविक्षुर्देशिकावासं शान्तचित्तोऽतिभक्तिमान् । वाहनं पादुकां छत्रं चामरं व्यजनादिकम् । ताम्बूलं कज्जलं वेशमुत्सृज्य प्रविशेच्छनैः ॥ ८३॥
vivikṣurdeśikāvāsaṃ śāntacitto'tibhaktimān | vāhanaṃ pādukāṃ chatraṃ cāmaraṃ vyajanādikam | tāmbūlaṃ kajjalaṃ veśamutsṛjya praviśecchanaiḥ ||
गुरु के निवास में प्रवेश की इच्छा वाला, शान्तचित्त और अति भक्तिमान् शिष्य वाहन, पादुका, छत्र, चामर, पंखा आदि, ताम्बूल, काजल और वेश-भूषा को छोड़कर धीरे-धीरे प्रवेश करे।
Wishing to enter the teacher's dwelling, with calm mind and great devotion, one should put aside vehicle, sandals, parasol, chowrie, fan and the like, betel, collyrium and finery, and enter slowly.
विविक्षुर्देशिकावासं (vivikṣurdeśikāvāsaṃ) — wishing to enter the teacher's dwellingदेशिक (गुरु) के आवास में प्रवेश चाहताशान्तचित्तोऽतिभक्तिमान् (śāntacitto'tibhaktimān) — with calm mind and great devotionशान्तचित्त, अतिभक्तिमान्वाहनं पादुकां छत्रं (vāhanaṃ pādukāṃ chatraṃ) — vehicle, sandals, parasolवाहन, पादुका, छत्रचामरं व्यजनादिकम् (cāmaraṃ vyajanādikam) — chowrie, fan and the likeचामर, पंखा आदिताम्बूलं कज्जलं वेशम् (tāmbūlaṃ kajjalaṃ veśam) — betel, collyrium, fineryताम्बूल, काजल, वेशउत्सृज्य प्रविशेच्छनैः (utsṛjya praviśecchanaiḥ) — having put aside, one should enter slowlyछोड़कर धीरे प्रवेश करे
८४ पादुकामासनं वस्त्रं वाहनं छत्रचामरे । दृष्ट्वा गुरोर्नमस्कुर्यान्नात्मभोगाय कामयेत् ॥ ८४॥
pādukāmāsanaṃ vastraṃ vāhanaṃ chatracāmare | dṛṣṭvā gurornamaskuryānnātmabhogāya kāmayet ||
गुरु की पादुका, आसन, वस्त्र, वाहन, छत्र और चामर को देखकर नमस्कार करे; उन्हें अपने भोग के लिए न चाहे।
Seeing the guru's sandals, seat, garment, vehicle, parasol and chowrie, one should bow to them, and not desire them for one's own use.
पादुकामासनं वस्त्रं (pādukāmāsanaṃ vastraṃ) — sandals, seat, garmentपादुका, आसन, वस्त्रवाहनं छत्रचामरे (vāhanaṃ chatracāmare) — vehicle, parasol and chowrieवाहन, छत्र, चामरदृष्ट्वा गुरोर्नमस्कुर्यात् (dṛṣṭvā gurornamaskuryāt) — of the guru — seeing them one should bowगुरु के — देखकर नमस्कार करेनात्मभोगाय कामयेत् (nātmabhogāya kāmayet) — and not desire them for one's own useअपने भोग के लिए कामना न करे
८५ पादप्रक्षालनं स्नानमभ्यङ्गं दन्तधावनम् । मूत्रं निष्ठीवनं क्षौरं शयनं स्त्रीनिषेवनम् ॥ ८५॥
pādaprakṣālanaṃ snānamabhyaṅgaṃ dantadhāvanam | mūtraṃ niṣṭhīvanaṃ kṣauraṃ śayanaṃ strīniṣevanam ||
पैर धोना, स्नान, तेल-मालिश, दन्तधावन, मूत्र-त्याग, थूकना, क्षौर, शयन, स्त्री-सेवन,
Washing the feet, bathing, anointing, cleaning the teeth, urinating, spitting, shaving, lying down, intercourse with a woman,
पादप्रक्षालनं स्नानम् (pādaprakṣālanaṃ snānam) — washing the feet, bathingपैर धोना, स्नानअभ्यङ्गं दन्तधावनम् (abhyaṅgaṃ dantadhāvanam) — anointing, cleaning the teethअभ्यंग, दन्तधावनमूत्रं निष्ठीवनं क्षौरं (mūtraṃ niṣṭhīvanaṃ kṣauraṃ) — urinating, spitting, shavingमूत्र, थूकना, क्षौरशयनं स्त्रीनिषेवनम् (śayanaṃ strīniṣevanam) — lying down, intercourse with a womanशयन, स्त्री-सेवन
८६ वीरासनं सुदुर्वाक्यं शासनं हास्यरोदनम् । केशमोचनमुष्णीषं कञ्चुकं नग्नतां तथा ॥ ८६॥
vīrāsanaṃ sudurvākyaṃ śāsanaṃ hāsyarodanam | keśamocanamuṣṇīṣaṃ kañcukaṃ nagnatāṃ tathā ||
वीरासन, अत्यन्त कटु वचन, आदेश देना, हँसना और रोना, केश खोलना, पगड़ी, कञ्चुक (अंगरखा) तथा नग्नता,
sitting in vīrāsana, very harsh speech, giving orders, laughing and weeping, loosening the hair, wearing a turban or a jacket, and likewise nakedness,
वीरासनं सुदुर्वाक्यं (vīrāsanaṃ sudurvākyaṃ) — sitting in vīrāsana, very harsh speechवीरासन, अति कटु वाक्यशासनं हास्यरोदनम् (śāsanaṃ hāsyarodanam) — giving orders, laughing and weepingशासन (आदेश), हास्य, रोदनकेशमोचनमुष्णीषं (keśamocanamuṣṇīṣaṃ) — loosening the hair, wearing a turbanकेश खोलना, पगड़ीकञ्चुकं नग्नतां तथा (kañcukaṃ nagnatāṃ tathā) — a jacket, and likewise nakednessकंचुकी, वैसे ही नग्नता
८७ पादप्रसारणं वादं कलहं दूषणं प्रिये । अङ्गभङ्गाङ्गवाद्यादिकरास्फालनधूननम् ॥ ८७॥
pādaprasāraṇaṃ vādaṃ kalahaṃ dūṣaṇaṃ priye | aṅgabhaṅgāṅgavādyādikarāsphālanadhūnanam ||
पैर फैलाना, वाद, कलह, दोषारोपण, हे प्रिये! अंग मरोड़ना, अंगों को बजाना आदि, हाथ पटकना और हिलाना,
stretching out the feet, debate, quarrel, fault-finding, O beloved, stretching the limbs, drumming on the limbs and the like, clapping and shaking the hands,
पादप्रसारणं वादं (pādaprasāraṇaṃ vādaṃ) — stretching out the feet, debateपैर फैलाना, वादकलहं दूषणं प्रिये (kalahaṃ dūṣaṇaṃ priye) — quarrel, fault-finding, O belovedकलह, दोष-दर्शन, हे प्रियेअङ्गभङ्गाङ्गवाद्यादि- (aṅgabhaṅgāṅgavādyādi-) — stretching the limbs, drumming on the limbs and so onअंग मोड़ना, अंग बजाना आदिकरास्फालनधूननम् (karāsphālanadhūnanam) — clapping the hands and shaking themहाथ पटकना, झटकना
८८ द्यूतकौतुकमल्लादियुद्धनृत्यादि चाम्बिके । गुरुयोगिमहासिद्धिपीठक्षेत्राश्रमेषु च । नाचरेदाचरेन्मोहाद्देवताशापमाप्नुयात् ॥ ८८॥
dyūtakautukamallādiyuddhanṛtyādi cāmbike | guruyogimahāsiddhipīṭhakṣetrāśrameṣu ca | nācaredācarenmohāddevatāśāpamāpnuyāt ||
द्यूत, कौतुक, मल्लयुद्ध आदि, युद्ध, नृत्य आदि, हे अम्बिके! — गुरु, योगी और महासिद्धों के पीठ, क्षेत्र और आश्रमों में न करे; यदि मोहवश करे तो देवताओं का शाप पाता है।
gambling, sport, wrestling and the like, fighting, dancing and the like, O Ambikā — one should not do these in the pīṭhas, sacred fields and āśramas of the guru, of yogins and of the great siddhas; if out of delusion one does, one incurs the curse of the deities.
द्यूतकौतुकमल्लादि- (dyūtakautukamallādi-) — gambling, sport, wrestling and so onद्यूत, कौतुक, मल्ल आदियुद्धनृत्यादि चाम्बिके (yuddhanṛtyādi cāmbike) — fighting, dancing and so on, O Ambikāयुद्ध, नृत्य आदि, हे अम्बिकेगुरुयोगिमहासिद्धि- (guruyogimahāsiddhi-) — of the guru, of yogins, of the great siddhasगुरु, योगी, महासिद्धों केपीठक्षेत्राश्रमेषु च (pīṭhakṣetrāśrameṣu ca) — in the pīṭhas, sacred fields and āśramasपीठ, क्षेत्र, आश्रमों मेंनाचरेत् (nācaret) — one should not doन करेआचरेन्मोहात् (ācarenmohāt) — if one does out of delusionयदि मोह से करेदेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt) — one incurs the curse of the deitiesदेवताओं का शाप पाता है
८९ उपचारेण सन्तिष्ठेद् गुर्वग्रे नेच्छया विशेत् । मुखावलोकी सेवेत तदुक्तञ्च समाचरेत् ॥ ८९॥
upacāreṇa santiṣṭhed gurvagre necchayā viśet | mukhāvalokī seveta taduktañca samācaret ||
गुरु के सम्मुख उपचारपूर्वक खड़ा रहे, अपनी इच्छा से प्रवेश न करे; उनके मुख की ओर देखते हुए सेवा करे और उनके कहे का पालन करे।
One should stand with due respect before the guru, and not enter at one's own will; one should serve him watching his face, and do what he says.
उपचारेण सन्तिष्ठेद् (upacāreṇa santiṣṭhed) — one should stand with due respectउपचार (आदर) से स्थित रहेगुर्वग्रे (gurvagre) — before the guruगुरु के सामनेनेच्छया विशेत् (necchayā viśet) — one should not enter at one's own willइच्छा से प्रवेश न करेमुखावलोकी सेवेत (mukhāvalokī seveta) — one should serve, watching his faceमुख देखते हुए सेवा करेतदुक्तञ्च समाचरेत् (taduktañca samācaret) — and do what he saysऔर उनका कहा करे
९० गुरूक्तानुक्तकार्येषु नोपेक्षां कारयेत् प्रिये । शिरसा यद्गुरुर्ब्रूयात्तत् कार्यमविशङ्कया ॥ ९०॥
gurūktānuktakāryeṣu nopekṣāṃ kārayet priye | śirasā yadgururbrūyāttat kāryamaviśaṅkayā ||
गुरु के कहे या अनकहे कार्यों में उपेक्षा न करे, हे प्रिये! गुरु जो कहें उसे सिर से (स्वीकार कर) निःशङ्क होकर करे।
In tasks spoken or unspoken by the guru one should show no neglect, O beloved; whatever the guru says one should accept with bowed head and do without hesitation.
गुरूक्तानुक्तकार्येषु (gurūktānuktakāryeṣu) — in tasks spoken or unspoken by the guruगुरु के कहे-अनकहे कार्यों मेंनोपेक्षां कारयेत् प्रिये (nopekṣāṃ kārayet priye) — one should show no neglect, O belovedउपेक्षा न करे, हे प्रियेशिरसा यद्गुरुर्ब्रूयात् (śirasā yadgururbrūyāt) — whatever the guru says, (accept) with the headजो गुरु कहें, सिर से (स्वीकार)तत् कार्यमविशङ्कया (tat kāryamaviśaṅkayā) — that is to be done without hesitationवह निःशंक करना चाहिए
९१ निग्रहेऽनुग्रहे वापि गुरुः सर्वस्य कारणम् । निर्गतं यद्गुरोर्वक्त्रात् सर्वं शास्त्रं तदुच्यते ॥ ९१॥
nigrahe'nugrahe vāpi guruḥ sarvasya kāraṇam | nirgataṃ yadgurorvaktrāt sarvaṃ śāstraṃ taducyate ||
निग्रह में या अनुग्रह में गुरु ही सबका कारण हैं; जो कुछ गुरु के मुख से निकलता है, वह सब शास्त्र कहलाता है।
In punishment or in grace, the guru is the cause of everything; whatever comes forth from the guru's mouth, all that is called śāstra.
निग्रहेऽनुग्रहे वापि (nigrahe'nugrahe vāpi) — in punishment or in graceनिग्रह में या अनुग्रह मेंगुरुः सर्वस्य कारणम् (guruḥ sarvasya kāraṇam) — the guru is the cause of everythingगुरु सबके कारण हैंनिर्गतं यद्गुरोर्वक्त्रात् (nirgataṃ yadgurorvaktrāt) — whatever comes forth from the guru's mouthजो गुरु के मुख से निकलासर्वं शास्त्रं तदुच्यते (sarvaṃ śāstraṃ taducyate) — all that is called śāstraवह सब शास्त्र कहलाता है
९२ गुरुकार्ये स्वयं शक्तो नापरं प्रेषयेत् प्रिये । बहुभृत्यपरैर्भृत्यैः सहितोऽप्यतिभक्तिमान् ॥ ९२॥
gurukārye svayaṃ śakto nāparaṃ preṣayet priye | bahubhṛtyaparairbhṛtyaiḥ sahito'pyatibhaktimān ||
गुरु का कार्य स्वयं करने में समर्थ होते हुए दूसरे को न भेजे, हे प्रिये! अनेक सेवकों और सेवकों के सेवकों से युक्त होने पर भी अति भक्तिमान् (स्वयं करे)।
When able himself to do the guru's work one should not send another, O beloved; even if attended by many servants and servants' servants, one of great devotion (does it himself).
गुरुकार्ये स्वयं शक्तो (gurukārye svayaṃ śakto) — able himself to do the guru's workगुरु-कार्य में स्वयं समर्थनापरं प्रेषयेत् प्रिये (nāparaṃ preṣayet priye) — one should not send another, O belovedदूसरे को न भेजे, हे प्रियेबहुभृत्यपरैर्भृत्यैः (bahubhṛtyaparairbhṛtyaiḥ) — with many servants and servants' servantsबहुत सेवकों और सेवकों के सेवकोंसहितोऽप्यतिभक्तिमान् (sahito'pyatibhaktimān) — even if attended, one of great devotionसहित हो तो भी अतिभक्तिमान्
९३ गच्छंस्तिष्ठन् स्वपन् जाग्रज्जपन् जुह्वत् प्रपूजयेत् । गुर्वाज्ञामेव कुर्वीत तदगतेनान्तरात्मना ॥ ९३॥
gacchaṃstiṣṭhan svapan jāgrajjapan juhvat prapūjayet | gurvājñāmeva kurvīta tadagatenāntarātmanā ||
चलते, खड़े रहते, सोते, जागते, जप करते, हवन करते, पूजा करते — गुरु की आज्ञा का ही पालन करे, अन्तरात्मा को उन्हीं में लगाकर।
Walking, standing, sleeping, waking, doing japa, offering oblation or worshipping, one should do only the guru's command, with the inner self fixed on him.
गच्छंस्तिष्ठन् स्वपन् जाग्रत् (gacchaṃstiṣṭhan svapan jāgrat) — walking, standing, sleeping, wakingचलते, खड़े, सोते, जागतेजपन् जुह्वत् प्रपूजयेत् (japan juhvat prapūjayet) — doing japa, offering oblation, worshippingजपते, हवन करते, पूजा करतेगुर्वाज्ञामेव कुर्वीत (gurvājñāmeva kurvīta) — one should do only the guru's commandगुरु-आज्ञा ही करेतदगतेनान्तरात्मना (tadagatenāntarātmanā) — with the inner self fixed on himउनमें लगे अन्तरात्मा से
९४ अभिमानो न कर्तव्यो जातिविद्याधनादिभिः । सर्वदा सेवयेत् नित्यं शिष्यः श्रीगुरुसन्निधौ ॥ ९४॥
abhimāno na kartavyo jātividyādhanādibhiḥ | sarvadā sevayet nityaṃ śiṣyaḥ śrīgurusannidhau ||
जाति, विद्या, धन आदि का अभिमान न करे; शिष्य सदा-सर्वदा श्रीगुरु के सान्निध्य में सेवा करे।
Pride is not to be entertained on account of caste, learning, wealth and the like; the disciple should always and constantly serve in the presence of the Śrī-guru.
अभिमानो न कर्तव्यो (abhimāno na kartavyo) — pride is not to be entertainedअभिमान नहीं करना चाहिएजातिविद्याधनादिभिः (jātividyādhanādibhiḥ) — on account of caste, learning, wealth and the likeजाति, विद्या, धन आदि सेसर्वदा सेवयेत् नित्यं (sarvadā sevayet nityaṃ) — one should always, constantly serveसदा नित्य सेवा करेशिष्यः श्रीगुरुसन्निधौ (śiṣyaḥ śrīgurusannidhau) — the disciple, in the presence of the Śrī-guruशिष्य श्रीगुरु के सन्निधान में
९५ कामक्रोधपरित्यागी विनीतः स्तुतिभक्तिमान् । देवि भूम्यासने तिष्ठेद् गुरुकार्यं समाचरेत् ॥ ९५॥
kāmakrodhaparityāgī vinītaḥ stutibhaktimān | devi bhūmyāsane tiṣṭhed gurukāryaṃ samācaret ||
काम और क्रोध का परित्याग करके, विनीत, स्तुति और भक्ति से युक्त होकर, हे देवि! वह भूमि पर आसन लगाकर गुरु का कार्य करे।
Having given up desire and anger, humble, full of praise and devotion, O Devī, he should sit on the ground and carry out the guru's work.
कामक्रोधपरित्यागी (kāmakrodhaparityāgī) — having given up desire and angerकाम-क्रोध का त्यागीविनीतः स्तुतिभक्तिमान् (vinītaḥ stutibhaktimān) — humble, full of praise and devotionविनीत, स्तुति और भक्ति वालादेवि भूम्यासने तिष्ठेद् (devi bhūmyāsane tiṣṭhed) — O Devī, he should sit on the groundहे देवि, भूमि के आसन पर बैठेगुरुकार्यं समाचरेत् (gurukāryaṃ samācaret) — and carry out the guru's workगुरु-कार्य करे
९६ स्वकार्यमन्यकार्यं वा शिष्यः स्वगुरुचित्तवित् । गुरुपार्श्वगतो नम्रः प्रसन्नवदनो भवेत् ॥ ९६॥
svakāryamanyakāryaṃ vā śiṣyaḥ svagurucittavit | gurupārśvagato namraḥ prasannavadano bhavet ||
अपना कार्य हो या दूसरे का, अपने गुरु के चित्त को जानने वाला शिष्य गुरु के पास नम्र और प्रसन्न-मुख रहे।
Whether on his own task or another's, the disciple, knowing his guru's mind, should be humble and of cheerful countenance when at the guru's side.
स्वकार्यमन्यकार्यं वा (svakāryamanyakāryaṃ vā) — whether his own task or another'sअपना कार्य या दूसरे काशिष्यः स्वगुरुचित्तवित् (śiṣyaḥ svagurucittavit) — the disciple, knowing his guru's mindशिष्य अपने गुरु का चित्त जानने वालागुरुपार्श्वगतो नम्रः (gurupārśvagato namraḥ) — at the guru's side, humbleगुरु के पास, नम्रप्रसन्नवदनो भवेत् (prasannavadano bhavet) — should be of cheerful countenanceप्रसन्न मुख रहे
९७ सामान्यतो निषिद्धञ्च तद्गुरोर्यदि सन्निधौ । आचरेत्तस्य सर्वस्य दोषः कोटिगुणो भवेत् ॥ ९७॥
sāmānyato niṣiddhañca tadguroryadi sannidhau | ācarettasya sarvasya doṣaḥ koṭiguṇo bhavet ||
जो सामान्यतः निषिद्ध है, उसे यदि गुरु के सान्निध्य में करे, तो उस सबका दोष करोड़ गुना हो जाता है।
If one does in the guru's presence what is forbidden in general, the fault of all that becomes a crore-fold.
सामान्यतो निषिद्धञ्च (sāmānyato niṣiddhañca) — what is forbidden in generalसामान्यतः जो निषिद्ध हैतद्गुरोर्यदि सन्निधौ (tadguroryadi sannidhau) — if that, in the guru's presenceवह यदि गुरु के सन्निधान मेंआचरेत्तस्य सर्वस्य (ācarettasya sarvasya) — one does — of all thatकरे तो उस सबकादोषः कोटिगुणो भवेत् (doṣaḥ koṭiguṇo bhavet) — the fault becomes a crore-foldदोष करोड़ गुना होता है
९८ अनादृत्य गुरोर्वाक्यं शृणुयाद् यः पराङ्मुखः । अहितं वा हितं वापि रौरवं नरकं व्रजेत् ॥ ९८॥
anādṛtya gurorvākyaṃ śṛṇuyād yaḥ parāṅmukhaḥ | ahitaṃ vā hitaṃ vāpi rauravaṃ narakaṃ vrajet ||
जो गुरु के वचन का अनादर करके विमुख होकर सुनता है, चाहे वह अहितकर हो या हितकर, वह रौरव नरक में जाता है।
He who listens to the guru's word with disregard and face turned away, whether it be unwelcome or welcome, goes to the Raurava hell.
अनादृत्य गुरोर्वाक्यं (anādṛtya gurorvākyaṃ) — disregarding the guru's wordगुरु-वाक्य का अनादर करशृणुयाद् यः पराङ्मुखः (śṛṇuyād yaḥ parāṅmukhaḥ) — he who listens with face turned awayजो विमुख होकर सुनेअहितं वा हितं वापि (ahitaṃ vā hitaṃ vāpi) — whether it be unwelcome or welcomeअहित हो या हितरौरवं नरकं व्रजेत् (rauravaṃ narakaṃ vrajet) — goes to the Raurava hellरौरव नरक में जाता है
९९ गोब्राह्मणवधं कृत्वा यत् पापं समवाप्नुयात् । तत् पापं समवाप्नोति गुर्वग्रेऽनृतभाषणात् ॥ ९९॥
gobrāhmaṇavadhaṃ kṛtvā yat pāpaṃ samavāpnuyāt | tat pāpaṃ samavāpnoti gurvagre'nṛtabhāṣaṇāt ||
गौ या ब्राह्मण का वध करके जो पाप होता है, वही पाप गुरु के सामने असत्य बोलने से होता है।
The sin one would incur by killing a cow or a brāhmaṇa — that sin one incurs by speaking falsehood before the guru.
गोब्राह्मणवधं कृत्वा (gobrāhmaṇavadhaṃ kṛtvā) — having killed a cow or a brāhmaṇaगौ या ब्राह्मण का वध करकेयत् पापं समवाप्नुयात् (yat pāpaṃ samavāpnuyāt) — the sin one would incurजो पाप पाता हैतत् पापं समवाप्नोति (tat pāpaṃ samavāpnoti) — that sin one incursवह पाप पाता हैगुर्वग्रेऽनृतभाषणात् (gurvagre'nṛtabhāṣaṇāt) — by speaking falsehood before the guruगुरु के सामने असत्य बोलने से
१०० स्थानान्तरगते चार्ये व्यसने विषमे स्थिते । श्रीगुरुं न त्यजेत् क्वापि तदादिष्टो व्रजेत् प्रिये ॥ १००॥
sthānāntaragate cārye vyasane viṣame sthite | śrīguruṃ na tyajet kvāpi tadādiṣṭo vrajet priye ||
आचार्य के अन्य स्थान चले जाने पर, या विपत्ति या विषम स्थिति में होने पर, श्रीगुरु को कहीं भी न छोड़े; उनके आदेश से ही जाए, हे प्रिये!
When the ācārya has gone to another place, or is in distress or in dire straits, one should never abandon the Śrī-guru; only when ordered by him should one go, O beloved.
स्थानान्तरगते चार्ये (sthānāntaragate cārye) — when the ācārya has gone to another placeआचार्य के अन्य स्थान जाने परव्यसने विषमे स्थिते (vyasane viṣame sthite) — or is in distress or in dire straitsव्यसन या विषम स्थिति में होने परश्रीगुरुं न त्यजेत् क्वापि (śrīguruṃ na tyajet kvāpi) — one should never abandon the Śrī-guruश्रीगुरु को कभी न छोड़ेतदादिष्टो व्रजेत् प्रिये (tadādiṣṭo vrajet priye) — only when ordered by him should one go, O belovedउनके आदेश पर ही जाए, हे प्रिये
१०१ अधः स्थिते गुरावूर्ध्वे न तिष्ठेत कदाचन । न गच्छेदग्रतस्तस्य न तिष्ठेदुत्थिते गुरौ ॥ १०१॥
adhaḥ sthite gurāvūrdhve na tiṣṭheta kadācana | na gacchedagratastasya na tiṣṭhedutthite gurau ||
गुरु के नीचे बैठे होने पर कभी ऊपर न रहे; उनके आगे न चले, और गुरु के उठ जाने पर (बैठा) न रहे।
When the guru is seated below, one should never stand above; one should not walk in front of him, nor remain seated when the guru has risen.
अधः स्थिते गुरौ (adhaḥ sthite gurau) — when the guru is seated belowगुरु के नीचे स्थित होने परऊर्ध्वे न तिष्ठेत कदाचन (ūrdhve na tiṣṭheta kadācana) — one should never stand aboveऊपर कभी न रहेन गच्छेदग्रतस्तस्य (na gacchedagratastasya) — one should not walk in front of himउनके आगे न चलेन तिष्ठेदुत्थिते गुरौ (na tiṣṭhedutthite gurau) — nor remain (seated) when the guru has risenगुरु के उठने पर (बैठा) न रहे
१०२ शक्तिच्छायां सुरच्छायां गुरुच्छायां न लङ्घयेत् । न तेषु कुर्यात् स्वच्छायां न स्वपेद् गुरुसन्निधौ ॥ १०२॥
śakticchāyāṃ suracchāyāṃ gurucchāyāṃ na laṅghayet | na teṣu kuryāt svacchāyāṃ na svaped gurusannidhau ||
शक्ति की छाया, देवता की छाया और गुरु की छाया को न लाँघे; उन पर अपनी छाया न डाले; गुरु के समीप न सोए।
One should not step over the shadow of a Śakti, of a god or of the guru, nor cast one's own shadow upon them, nor sleep in the guru's presence.
शक्तिच्छायां सुरच्छायां (śakticchāyāṃ suracchāyāṃ) — the shadow of a Śakti, the shadow of a godशक्ति की छाया, देव की छायागुरुच्छायां न लङ्घयेत् (gurucchāyāṃ na laṅghayet) — the shadow of the guru — one should not step overगुरु की छाया न लाँघेन तेषु कुर्यात् स्वच्छायां (na teṣu kuryāt svacchāyāṃ) — one should not cast one's own shadow on themउन पर अपनी छाया न डालेन स्वपेद् गुरुसन्निधौ (na svaped gurusannidhau) — nor sleep in the guru's presenceगुरु के सन्निधान में न सोए
१०३ भाषणं पाठनं गानं भोजनं शयनादिकम् । अनादिष्टो न कुर्वीत न चावन्दनपूर्वकम् ॥ १०३॥
bhāṣaṇaṃ pāṭhanaṃ gānaṃ bhojanaṃ śayanādikam | anādiṣṭo na kurvīta na cāvandanapūrvakam ||
भाषण, पाठ, गान, भोजन, शयन आदि बिना आदेश के न करे, न बिना वन्दना किये।
Speaking, reciting, singing, eating, lying down and the like one should not do unbidden, nor without first saluting.
भाषणं पाठनं गानं (bhāṣaṇaṃ pāṭhanaṃ gānaṃ) — speaking, reciting, singingबोलना, पढ़ना, गानाभोजनं शयनादिकम् (bhojanaṃ śayanādikam) — eating, lying down and the likeभोजन, शयन आदिअनादिष्टो न कुर्वीत (anādiṣṭo na kurvīta) — one should not do unbiddenबिना आदेश न करेन चावन्दनपूर्वकम् (na cāvandanapūrvakam) — nor without first salutingन वन्दन के बिना
१०४ ब्रह्महत्याशतं कुर्यात् गुर्वाज्ञापरिपालनात् । विना गुर्वाज्ञया शिष्यो विश्वसेन्नान्यशासनात् ॥ १०४॥
brahmahatyāśataṃ kuryāt gurvājñāparipālanāt | vinā gurvājñayā śiṣyo viśvasennānyaśāsanāt ||
गुरु की आज्ञा के पालन में सौ ब्रह्महत्या भी कर सकता है; गुरु की आज्ञा के बिना शिष्य अन्य के शासन पर विश्वास न करे।
In obedience to the guru's command one may even commit a hundred brāhmaṇa-slayings; without the guru's command the disciple should not trust another's instruction.
ब्रह्महत्याशतं कुर्यात् (brahmahatyāśataṃ kuryāt) — one may commit a hundred brāhmaṇa-slayingsसौ ब्रह्महत्या कर सकता हैगुर्वाज्ञापरिपालनात् (gurvājñāparipālanāt) — in obedience to the guru's commandगुरु-आज्ञा के पालन मेंविना गुर्वाज्ञया शिष्यो (vinā gurvājñayā śiṣyo) — without the guru's command, the discipleगुरु-आज्ञा के बिना शिष्यविश्वसेन्नान्यशासनात् (viśvasennānyaśāsanāt) — should not trust another's instructionअन्य के शासन पर विश्वास न करे
१०५ सर्वं गुर्वाज्ञया कुर्यान्न निन्देत्तत्स्त्रियं प्रिये । भक्त्या प्रणम्य चोत्तिष्ठेत् कृताञ्जलिपुटः प्रिये ॥ १०५॥
sarvaṃ gurvājñayā kuryānna nindettatstriyaṃ priye | bhaktyā praṇamya cottiṣṭhet kṛtāñjalipuṭaḥ priye ||
सब कुछ गुरु की आज्ञा से करे, उनकी स्त्री की निन्दा न करे, हे प्रिये! भक्ति से प्रणाम करके हाथ जोड़े हुए उठे, हे प्रिये!
One should do everything by the guru's command, and not revile his wife, O beloved; one should bow with devotion and rise with folded hands, O beloved.
सर्वं गुर्वाज्ञया कुर्यात् (sarvaṃ gurvājñayā kuryāt) — one should do everything by the guru's commandसब गुरु-आज्ञा से करेन निन्देत्तत्स्त्रियं प्रिये (na nindettatstriyaṃ priye) — one should not revile his wife, O belovedउनकी स्त्री की निन्दा न करे, हे प्रियेभक्त्या प्रणम्य चोत्तिष्ठेत् (bhaktyā praṇamya cottiṣṭhet) — one should bow with devotion and riseभक्ति से प्रणाम कर उठेकृताञ्जलिपुटः प्रिये (kṛtāñjalipuṭaḥ priye) — with hands folded, O belovedहाथ जोड़े हुए, हे प्रिये
१०६ पश्चात्पदेन निर्गच्छेन्नमस्कृत्य गुरोर्गृहात् । एकासने नोपविशेद् गुरुणा तत्समैः सह ॥ १०६॥
paścātpadena nirgacchennamaskṛtya gurorgṛhāt | ekāsane nopaviśed guruṇā tatsamaiḥ saha ||
नमस्कार करके गुरु के घर से पीछे पैर रखते हुए निकले; गुरु के साथ या उनके समान जनों के साथ एक आसन पर न बैठे।
After bowing, one should go out of the guru's house stepping backwards; one should not sit on the same seat with the guru or with his equals.
पश्चात्पदेन निर्गच्छेत् (paścātpadena nirgacchet) — one should go out stepping backwardsपीछे पैर रखते हुए निकलेनमस्कृत्य गुरोर्गृहात् (namaskṛtya gurorgṛhāt) — after bowing, from the guru's houseनमस्कार कर, गुरु के घर सेएकासने नोपविशेद् (ekāsane nopaviśed) — one should not sit on one seatएक आसन पर न बैठेगुरुणा तत्समैः सह (guruṇā tatsamaiḥ saha) — with the guru or with his equalsगुरु या उनके समानों के साथ
१०७ न विशेदासने देवि देवतागुरुसन्निधौ । गुरोः सिंहासनं देयं ज्येष्ठानामुत्तमासनम् । देश्यासनं कनिष्ठानामितरेषां समासनम् ॥ १०७॥
na viśedāsane devi devatāgurusannidhau | guroḥ siṃhāsanaṃ deyaṃ jyeṣṭhānāmuttamāsanam | deśyāsanaṃ kaniṣṭhānāmitareṣāṃ samāsanam ||
हे देवि! देवता और गुरु के सान्निध्य में आसन पर न बैठे; गुरु को सिंहासन दे, ज्येष्ठों को उत्तम आसन, कनिष्ठों को साधारण आसन और अन्यों को समान आसन।
One should not take a seat, O Devī, in the presence of the deity or the guru; to the guru a throne is to be given, to the seniors an excellent seat, to the juniors an ordinary seat, and to the others an equal seat.
न विशेदासने देवि (na viśedāsane devi) — one should not take a seat, O Devīआसन पर न बैठे, हे देविदेवतागुरुसन्निधौ (devatāgurusannidhau) — in the presence of the deity or the guruदेवता और गुरु के सन्निधान मेंगुरोः सिंहासनं देयं (guroḥ siṃhāsanaṃ deyaṃ) — to the guru a throne is to be givenगुरु को सिंहासन देना चाहिएज्येष्ठानामुत्तमासनम् (jyeṣṭhānāmuttamāsanam) — to the seniors an excellent seatज्येष्ठों को उत्तम आसनदेश्यासनं कनिष्ठानाम् (deśyāsanaṃ kaniṣṭhānām) — a local (ordinary) seat to the juniorsकनिष्ठों को साधारण आसनइतरेषां समासनम् (itareṣāṃ samāsanam) — an equal seat to the othersअन्यों को समान आसन
१०८ जातिविद्याधनाढ्यो वा दूरे दृष्ट्वा गुरुं मुदा । दण्डप्रणामं कृत्वैकं त्रिः प्रदक्षिणमाचरेत् ॥ १०८॥
jātividyādhanāḍhyo vā dūre dṛṣṭvā guruṃ mudā | daṇḍapraṇāmaṃ kṛtvaikaṃ triḥ pradakṣiṇamācaret ||
जाति, विद्या या धन से सम्पन्न भी, दूर से गुरु को देखकर प्रसन्नतापूर्वक एक दण्डवत् प्रणाम करके तीन बार प्रदक्षिणा करे।
Even one rich in caste, learning or wealth, seeing the guru from afar, should joyfully make one full prostration and circumambulate him thrice.
जातिविद्याधनाढ्यो वा (jātividyādhanāḍhyo vā) — even one rich in caste, learning or wealthजाति, विद्या, धन से समृद्ध हो तो भीदूरे दृष्ट्वा गुरुं मुदा (dūre dṛṣṭvā guruṃ mudā) — seeing the guru from afar, joyfullyदूर से गुरु को देखकर प्रसन्नता सेदण्डप्रणामं कृत्वैकं (daṇḍapraṇāmaṃ kṛtvaikaṃ) — making one full prostrationएक दण्ड-प्रणाम करत्रिः प्रदक्षिणमाचरेत् (triḥ pradakṣiṇamācaret) — should circumambulate him thriceतीन प्रदक्षिणा करे
१०९ ततस्त्रिः षड् द्वादश वा ज्येष्ठादिष्वेकमेव वा । गुरुप्रगुरुयोगेन वन्देत प्रगुरुं प्रिये ॥ १०९॥
tatastriḥ ṣaḍ dvādaśa vā jyeṣṭhādiṣvekameva vā | gurupraguruyogena vandeta praguruṃ priye ||
फिर तीन, छह या बारह बार, अथवा ज्येष्ठ आदि को एक बार ही (प्रणाम करे); गुरु और परमगुरु के साथ होने पर परमगुरु की वन्दना करे, हे प्रिये!
Then (one should bow) thrice, six or twelve times, or just once to the seniors and the rest; when guru and grand-guru are together, one should salute the grand-guru, O beloved.
ततस्त्रिः षड् द्वादश वा (tatastriḥ ṣaḍ dvādaśa vā) — then thrice, six or twelve timesफिर तीन, छह या बारहज्येष्ठादिष्वेकमेव वा (jyeṣṭhādiṣvekameva vā) — or just once to the seniors and the restज्येष्ठ आदि को एक हीगुरुप्रगुरुयोगेन (gurupraguruyogena) — when guru and grand-guru are togetherगुरु और परमगुरु के साथ होने परवन्देत प्रगुरुं प्रिये (vandeta praguruṃ priye) — one should salute the grand-guru, O belovedपरमगुरु को वन्दन करे, हे प्रिये
११० ततो नमेद् गुरुं वापि गुर्वाज्ञां न विचारयेत् । प्रगुरोः सन्निधौ शिष्यः स्वगुरुं मनसा नमेत् ॥ ११०॥
tato named guruṃ vāpi gurvājñāṃ na vicārayet | praguroḥ sannidhau śiṣyaḥ svaguruṃ manasā namet ||
फिर गुरु को भी प्रणाम करे; गुरु की आज्ञा पर विचार (सन्देह) न करे। परमगुरु के सान्निध्य में शिष्य अपने गुरु को मन से प्रणाम करे।
Then one may bow to the guru too; one should not question the guru's command. In the presence of the grand-guru the disciple should bow to his own guru in mind.
ततो नमेद् गुरुं वापि (tato named guruṃ vāpi) — then one may bow to the guru tooफिर गुरु को भी नमन करेगुर्वाज्ञां न विचारयेत् (gurvājñāṃ na vicārayet) — one should not question the guru's commandगुरु-आज्ञा का विचार न करेप्रगुरोः सन्निधौ शिष्यः (praguroḥ sannidhau śiṣyaḥ) — in the presence of the grand-guru the discipleपरमगुरु के सन्निधान में शिष्यस्वगुरुं मनसा नमेत् (svaguruṃ manasā namet) — should bow to his own guru in mindअपने गुरु को मन से नमन करे
१११ गुरुबुद्ध्या नमेत् सर्वं दैवतं तृणमेव वा । न नमेद्देवबुद्ध्या तु प्रतिमां लौहमृण्मयीम् ॥ १११॥
gurubuddhyā namet sarvaṃ daivataṃ tṛṇameva vā | na nameddevabuddhyā tu pratimāṃ lauhamṛṇmayīm ||
गुरु-बुद्धि से प्रत्येक देवता को, यहाँ तक कि तिनके को भी प्रणाम करे; किन्तु देव-बुद्धि से धातु या मिट्टी की प्रतिमा को प्रणाम न करे।
With the thought of the guru one should bow to every deity, or even to a blade of grass; but one should not bow with the thought of God to an image of metal or clay.
गुरुबुद्ध्या नमेत् (gurubuddhyā namet) — with the thought of the guru one should bowगुरु-बुद्धि से नमन करेसर्वं दैवतं तृणमेव वा (sarvaṃ daivataṃ tṛṇameva vā) — to every deity, or even to a blade of grassसब देवताओं को, या तिनके को भीन नमेद्देवबुद्ध्या तु (na nameddevabuddhyā tu) — but one should not bow with the thought of Godपर देव-बुद्धि से न नमेप्रतिमां लौहमृण्मयीम् (pratimāṃ lauhamṛṇmayīm) — to an image of metal or clayलोहे या मिट्टी की प्रतिमा को
११२ गुरोः प्रणामत्रितयं ज्येष्ठानामेक एव च । पूज्यानामञ्जलिस्तद्वदन्येषां वाक्यवन्दनम् ॥ ११२॥
guroḥ praṇāmatritayaṃ jyeṣṭhānāmeka eva ca | pūjyānāmañjalistadvadanyeṣāṃ vākyavandanam ||
गुरु को तीन प्रणाम, ज्येष्ठों को एक ही, पूज्यों को उसी प्रकार अञ्जलि, और अन्यों को वचन से वन्दना।
To the guru three prostrations, to the seniors just one, likewise to the venerable folded hands, and to others a verbal greeting.
गुरोः प्रणामत्रितयं (guroḥ praṇāmatritayaṃ) — to the guru three prostrationsगुरु को तीन प्रणामज्येष्ठानामेक एव च (jyeṣṭhānāmeka eva ca) — and to the seniors just oneऔर ज्येष्ठों को एक हीपूज्यानामञ्जलिस्तद्वत् (pūjyānāmañjalistadvat) — likewise to the venerable, folded handsपूज्यों को वैसे ही अंजलिअन्येषां वाक्यवन्दनम् (anyeṣāṃ vākyavandanam) — to others, a verbal greetingअन्यों को वाक्य-वन्दन
११३ देवान् गुरून् कुलाचार्यान् ज्ञानवृद्धान् तपोधनान् । विद्याधिकान् स्वधर्मस्थान् प्रणमेत् कुलनायिके ॥ ११३॥
devān gurūn kulācāryān jñānavṛddhān tapodhanān | vidyādhikān svadharmasthān praṇamet kulanāyike ||
देवताओं, गुरुओं, कुलाचार्यों, ज्ञानवृद्धों, तपोधनों, विद्या में अधिकों और स्वधर्म में स्थित जनों को प्रणाम करे, हे कुलनायिके!
One should bow to gods, gurus, Kula-ācāryas, those grown old in knowledge, those rich in austerity, those superior in learning and those firm in their own dharma, O mistress of the Kula.
देवान् गुरून् कुलाचार्यान् (devān gurūn kulācāryān) — gods, gurus, Kula-ācāryasदेव, गुरु, कुलाचार्यज्ञानवृद्धान् तपोधनान् (jñānavṛddhān tapodhanān) — those grown old in knowledge, those rich in austerityज्ञानवृद्ध, तपोधनविद्याधिकान् स्वधर्मस्थान् (vidyādhikān svadharmasthān) — those superior in learning, those firm in their own dharmaविद्या में अधिक, स्वधर्म में स्थितप्रणमेत् कुलनायिके (praṇamet kulanāyike) — one should bow to, O mistress of the Kulaको प्रणाम करे, हे कुलनायिके
११४ स्त्रीद्विष्टं गुरुभिः शप्तं पाषण्डं पण्डितं शठम् । विकर्माणं कृतघ्नञ्चानाश्रमिणञ्च नो नमेत् ॥ ११४॥
strīdviṣṭaṃ gurubhiḥ śaptaṃ pāṣaṇḍaṃ paṇḍitaṃ śaṭham | vikarmāṇaṃ kṛtaghnañcānāśramiṇañca no namet ||
स्त्रियों से द्वेषित, गुरुओं द्वारा शापित, पाषण्डी, (केवल) पण्डित, शठ, विकर्मी, कृतघ्न और आश्रमहीन को प्रणाम न करे।
One should not bow to one hated by women, one cursed by gurus, a heretic, a pedant, a rogue, an evil-doer, an ingrate, or one who belongs to no āśrama.
स्त्रीद्विष्टं गुरुभिः शप्तं (strīdviṣṭaṃ gurubhiḥ śaptaṃ) — one hated by women, one cursed by gurusस्त्री-द्वेषी, गुरु-शापितपाषण्डं पण्डितं शठम् (pāṣaṇḍaṃ paṇḍitaṃ śaṭham) — a heretic, a pedant, a rogueपाषण्डी, पण्डित (दम्भी), शठविकर्माणं कृतघ्नञ्च (vikarmāṇaṃ kṛtaghnañca) — an evil-doer and an ingrateविकर्मी और कृतघ्नअनाश्रमिणञ्च नो नमेत् (anāśramiṇañca no namet) — and one outside the āśramas — one should not bow toऔर आश्रम-रहित को न नमे
११५ अनिवेद्य गुरोर्भुङ्क्ते यस्त्वेकग्रामसंस्थितः । अमेध्यं तद्भवेदन्नं शूकरो जायते मृतः ॥ ११५॥
anivedya gurorbhuṅkte yastvekagrāmasaṃsthitaḥ | amedhyaṃ tadbhavedannaṃ śūkaro jāyate mṛtaḥ ||
जो एक ही ग्राम में रहते हुए गुरु को निवेदन किये बिना भोजन करता है, उसका वह अन्न अपवित्र हो जाता है और वह मरकर सूअर होता है।
He who lives in the same village and eats without offering to the guru — that food becomes impure, and when dead he is born a pig.
अनिवेद्य गुरोर्भुङ्क्ते (anivedya gurorbhuṅkte) — eats without offering to the guruगुरु को निवेदन किए बिना खाता हैयस्त्वेकग्रामसंस्थितः (yastvekagrāmasaṃsthitaḥ) — he who lives in the same villageजो एक ही गाँव में स्थित हैअमेध्यं तद्भवेदन्नं (amedhyaṃ tadbhavedannaṃ) — that food becomes impureवह अन्न अमेध्य (अपवित्र) हो जाता हैशूकरो जायते मृतः (śūkaro jāyate mṛtaḥ) — and when dead he is born a pigमरकर सूअर जन्मता है
११६ एकग्रामस्थितः शिष्यस्त्रिसन्ध्यं प्रणमेद् गुरुम् । क्रोशमात्रस्थितः शिष्यो गुरुं प्रतिदिनं नमेत् ॥ ११६॥
ekagrāmasthitaḥ śiṣyastrisandhyaṃ praṇamed gurum | krośamātrasthitaḥ śiṣyo guruṃ pratidinaṃ namet ||
एक ही ग्राम में रहने वाला शिष्य तीनों सन्ध्याओं में गुरु को प्रणाम करे; एक कोस की दूरी पर रहने वाला शिष्य प्रतिदिन गुरु को प्रणाम करे।
A disciple living in the same village should bow to the guru at the three sandhyās; a disciple living a krośa away should bow to the guru every day.
एकग्रामस्थितः शिष्यः (ekagrāmasthitaḥ śiṣyaḥ) — a disciple living in the same villageएक गाँव में स्थित शिष्यत्रिसन्ध्यं प्रणमेद् गुरुम् (trisandhyaṃ praṇamed gurum) — should bow to the guru at the three sandhyāsत्रिसन्ध्या गुरु को प्रणाम करेक्रोशमात्रस्थितः शिष्यो (krośamātrasthitaḥ śiṣyo) — a disciple living a krośa awayएक कोस पर स्थित शिष्यगुरुं प्रतिदिनं नमेत् (guruṃ pratidinaṃ namet) — should bow to the guru every dayगुरु को प्रतिदिन नमन करे
११७ अर्द्धयोजनगः शिष्यः प्रणमेत् पञ्चपर्वसु । एकयोजनमारम्य योजनद्वादशावधि ॥ ११७॥
arddhayojanagaḥ śiṣyaḥ praṇamet pañcaparvasu | ekayojanamāramya yojanadvādaśāvadhi ||
आधे योजन की दूरी वाला शिष्य पाँच पर्वों पर प्रणाम करे; एक योजन से लेकर बारह योजन तक,
A disciple half a yojana away should bow on the five parvans; from one yojana up to twelve yojanas,
अर्द्धयोजनगः शिष्यः (arddhayojanagaḥ śiṣyaḥ) — a disciple half a yojana awayआधे योजन पर शिष्यप्रणमेत् पञ्चपर्वसु (praṇamet pañcaparvasu) — should bow on the five parvansपाँच पर्वों पर प्रणाम करेएकयोजनमारम्य (ekayojanamāramya) — beginning from one yojanaएक योजन से आरम्भ करयोजनद्वादशावधि (yojanadvādaśāvadhi) — up to twelve yojanasबारह योजन तक
११८ तत्संख्यादिवसैर्मासैः श्रीगुरुं प्रणमेत् प्रिये । दूरदेशस्थितः शिष्यो भक्त्या तत्सन्निधिं गतः ॥ ११८॥
tatsaṃkhyādivasairmāsaiḥ śrīguruṃ praṇamet priye | dūradeśasthitaḥ śiṣyo bhaktyā tatsannidhiṃ gataḥ ||
उतने ही दिनों या महीनों में श्रीगुरु को प्रणाम करे, हे प्रिये! दूर देश में रहने वाला शिष्य भक्तिपूर्वक उनके समीप आकर,
one should bow to the Śrī-guru after that many days or months, O beloved. A disciple living in a distant land, having come with devotion into his presence,
तत्संख्यादिवसैर्मासैः (tatsaṃkhyādivasairmāsaiḥ) — after that many days or monthsउतने दिनों या मासों मेंश्रीगुरुं प्रणमेत् प्रिये (śrīguruṃ praṇamet priye) — one should bow to the Śrī-guru, O belovedश्रीगुरु को प्रणाम करे, हे प्रियेदूरदेशस्थितः शिष्यो (dūradeśasthitaḥ śiṣyo) — a disciple living in a distant landदूर देश में स्थित शिष्यभक्त्या तत्सन्निधिं गतः (bhaktyā tatsannidhiṃ gataḥ) — having come with devotion into his presenceभक्ति से उनके सन्निधान में आया
११९ तत्र योजनसंख्योक्तमासेन प्रणमेद् गुरुम् । अतिदूरगतः शिष्यो यदिच्छा स्यात्तदा व्रजेत् ॥ ११९॥
tatra yojanasaṃkhyoktamāsena praṇamed gurum | atidūragataḥ śiṣyo yadicchā syāttadā vrajet ||
वहाँ कही गई योजन-संख्या के अनुसार महीनों में गुरु को प्रणाम करे; अति दूर गया हुआ शिष्य जब इच्छा हो तब जाए।
should there bow to the guru in the months corresponding to the stated count of yojanas; a disciple gone very far away should go whenever he wishes.
तत्र योजनसंख्योक्त- (tatra yojanasaṃkhyokta-) — there, by the stated count of yojanasवहाँ कहे योजन-संख्या केमासेन प्रणमेद् गुरुम् (māsena praṇamed gurum) — in (as many) months should bow to the guruमासों में गुरु को प्रणाम करेअतिदूरगतः शिष्यो (atidūragataḥ śiṣyo) — a disciple gone very far awayअति दूर गया शिष्ययदिच्छा स्यात्तदा व्रजेत् (yadicchā syāttadā vrajet) — should go whenever he wishesजब इच्छा हो तब जाए
१२० रिक्तहस्तश्च नोपेयाद्राजानं देवतां गुरुम् । फलपुष्पाम्बरादीनि यथाशक्त्या समर्पयेत् ॥ १२०॥
riktahastaśca nopeyādrājānaṃ devatāṃ gurum | phalapuṣpāmbarādīni yathāśaktyā samarpayet ||
राजा, देवता और गुरु के पास खाली हाथ न जाए; फल, पुष्प, वस्त्र आदि यथाशक्ति समर्पित करे।
One should not approach a king, a deity or the guru empty-handed; one should offer fruit, flowers, cloth and the like according to one's means.
रिक्तहस्तश्च नोपेयात् (riktahastaśca nopeyāt) — one should not approach empty-handedरिक्त हाथ न जाएराजानं देवतां गुरुम् (rājānaṃ devatāṃ gurum) — a king, a deity or the guruराजा, देवता, गुरु के पासफलपुष्पाम्बरादीनि (phalapuṣpāmbarādīni) — fruit, flowers, cloth and the likeफल, पुष्प, वस्त्र आदियथाशक्त्या समर्पयेत् (yathāśaktyā samarpayet) — one should offer according to one's meansयथाशक्ति समर्पित करे
१२१ एवं यो न चरेद्देवि ब्रह्मराक्षसतां व्रजेत् । गुरुशक्तिश्च तत्पुत्रो ज्येष्ठभ्राता गुरुः स्मृतः ॥ १२१॥
evaṃ yo na careddevi brahmarākṣasatāṃ vrajet | guruśaktiśca tatputro jyeṣṭhabhrātā guruḥ smṛtaḥ ||
जो ऐसा आचरण नहीं करता, हे देवि! वह ब्रह्मराक्षस हो जाता है। गुरु की शक्ति, उनके पुत्र और ज्येष्ठ भ्राता गुरु माने गये हैं।
He who does not act thus, O Devī, becomes a brahmarākṣasa. The guru's Śakti, his son and his elder brother are held to be guru.
एवं यो न चरेद्देवि (evaṃ yo na careddevi) — he who does not act thus, O Devīजो ऐसा न करे, हे देविब्रह्मराक्षसतां व्रजेत् (brahmarākṣasatāṃ vrajet) — becomes a brahmarākṣasaब्रह्मराक्षस हो जाता हैगुरुशक्तिश्च तत्पुत्रो (guruśaktiśca tatputro) — the guru's Śakti and his sonगुरु-शक्ति और उनका पुत्रज्येष्ठभ्राता गुरुः स्मृतः (jyeṣṭhabhrātā guruḥ smṛtaḥ) — and elder brother are held to be guruज्येष्ठ भ्राता गुरु माने गए
१२२ आत्मविच्च कनीयांसं पुत्रवत् परिपालयेत् । कुलाचार्यस्य देवेशि गुरुज्येष्ठकनिष्ठयोः । गुरुकल्पस्य कुर्वीत प्रणामं स्वगुरोर्यथा ॥ १२२॥
ātmavicca kanīyāṃsaṃ putravat paripālayet | kulācāryasya deveśi gurujyeṣṭhakaniṣṭhayoḥ | gurukalpasya kurvīta praṇāmaṃ svaguroryathā ||
और आत्मज्ञानी छोटे को पुत्र की भाँति पाले। कुलाचार्य को, हे देवेशि! गुरु के ज्येष्ठ और कनिष्ठ (भ्राताओं) को, तथा गुरु-तुल्य व्यक्ति को अपने गुरु के समान प्रणाम करे।
And the knower of the Self should cherish the younger one like a son. To the Kula-ācārya, O queen of the gods, to the guru's elder and younger (brothers), and to one who ranks as guru, one should make obeisance as to one's own guru.
आत्मविच्च कनीयांसं (ātmavicca kanīyāṃsaṃ) — and the knower of the Self, the younger oneऔर आत्मवेत्ता कनिष्ठ कोपुत्रवत् परिपालयेत् (putravat paripālayet) — should cherish like a sonपुत्र की तरह पालेकुलाचार्यस्य देवेशि (kulācāryasya deveśi) — of the Kula-ācārya, O queen of godsकुलाचार्य के, हे देवेशिगुरुज्येष्ठकनिष्ठयोः (gurujyeṣṭhakaniṣṭhayoḥ) — of the guru's elder and younger (brothers)गुरु के ज्येष्ठ और कनिष्ठ (भ्राता) केगुरुकल्पस्य कुर्वीत (gurukalpasya kurvīta) — and of one like the guru, one should makeगुरु-तुल्य के करेप्रणामं स्वगुरोर्यथा (praṇāmaṃ svaguroryathā) — obeisance as to one's own guruप्रणाम अपने गुरु के समान
१२३ यागज्येष्ठः क्रमज्येष्ठः कुलज्येष्ठस्तृतीयकः । गुरुज्येष्ठसुतो देवि इति ज्येष्ठचतुष्टयम् ॥ १२३॥
yāgajyeṣṭhaḥ kramajyeṣṭhaḥ kulajyeṣṭhastṛtīyakaḥ | gurujyeṣṭhasuto devi iti jyeṣṭhacatuṣṭayam ||
यागज्येष्ठ, क्रमज्येष्ठ, तीसरा कुलज्येष्ठ, और गुरु का ज्येष्ठ पुत्र, हे देवि! — ये चार ज्येष्ठ हैं।
Senior in sacrifice, senior in the krama, senior in the Kula as the third, and the eldest son of the guru, O Devī — these are the four kinds of senior.
यागज्येष्ठः क्रमज्येष्ठः (yāgajyeṣṭhaḥ kramajyeṣṭhaḥ) — senior in sacrifice, senior in the kramaयाग-ज्येष्ठ, क्रम-ज्येष्ठकुलज्येष्ठस्तृतीयकः (kulajyeṣṭhastṛtīyakaḥ) — senior in the Kula, the thirdकुल-ज्येष्ठ तीसरागुरुज्येष्ठसुतो देवि (gurujyeṣṭhasuto devi) — the eldest son of the guru, O Devīगुरु का ज्येष्ठ पुत्र, हे देविइति ज्येष्ठचतुष्टयम् (iti jyeṣṭhacatuṣṭayam) — these are the four seniorsये चार ज्येष्ठ हैं
१२४ यागज्येष्ठाभिवादेन क्रमिकाष्टाङ्गयोगतः । गुरुश्च कुलवृक्षश्च वन्दनीयौ विधानतः ॥ १२४॥
yāgajyeṣṭhābhivādena kramikāṣṭāṅgayogataḥ | guruśca kulavṛkṣaśca vandanīyau vidhānataḥ ||
यागज्येष्ठ के अभिवादन से, क्रमिक अष्टाङ्ग योग के द्वारा, गुरु और कुलवृक्ष की विधिपूर्वक वन्दना करनी चाहिए।
With the salutation due to the senior in sacrifice, through the eightfold yoga of the krama, the guru and the Kula-tree are to be saluted according to rule.
यागज्येष्ठाभिवादेन (yāgajyeṣṭhābhivādena) — by the salutation of the senior in sacrificeयाग-ज्येष्ठ के अभिवादन सेक्रमिकाष्टाङ्गयोगतः (kramikāṣṭāṅgayogataḥ) — through the eightfold yoga of the kramaक्रम के अष्टांग-योग सेगुरुश्च कुलवृक्षश्च (guruśca kulavṛkṣaśca) — the guru and the Kula-treeगुरु और कुलवृक्षवन्दनीयौ विधानतः (vandanīyau vidhānataḥ) — are to be saluted according to ruleविधान से वन्दनीय हैं
१२५ पितृमात्रादिसर्वेषु पूज्यकोटिषु बन्धुषु । अभ्युत्थानप्रणामाद्यैरव्यक्तो दोषभाग्बहिः ॥ १२५॥
pitṛmātrādisarveṣu pūjyakoṭiṣu bandhuṣu | abhyutthānapraṇāmādyairavyakto doṣabhāgbahiḥ ||
पिता, माता आदि सब पूज्य-कोटि के बन्धुओं में, (आचार्य रूप में) अप्रकट व्यक्ति बाहर अभ्युत्थान, प्रणाम आदि से दोष का भागी नहीं होता।
Among father, mother and all the kinsmen who count as venerable, one who has not (yet) manifested himself (as ācārya) incurs no fault outside by rising to greet them, bowing and the like.
पितृमात्रादिसर्वेषु (pitṛmātrādisarveṣu) — among father, mother and allपिता, माता आदि सबपूज्यकोटिषु बन्धुषु (pūjyakoṭiṣu bandhuṣu) — the kinsmen who count as venerableपूज्य-कोटि के बन्धुओं मेंअभ्युत्थानप्रणामाद्यैः (abhyutthānapraṇāmādyaiḥ) — by rising to greet, bowing and the likeअभ्युत्थान, प्रणाम आदि सेअव्यक्तो दोषभाग्बहिः (avyakto doṣabhāgbahiḥ) — one not (yet) manifest (as ācārya) incurs no fault outsideअव्यक्त (आचार्य-रूप में अप्रकट) बाहर दोष का भागी नहीं
१२६ यदा त्वाचार्यरूपेण चात्मानं सम्प्रकाशयेत् । अभ्युत्थानप्रणामाद्यैर्दोषभाक् स भवेत्तदा ॥ १२६॥
yadā tvācāryarūpeṇa cātmānaṃ samprakāśayet | abhyutthānapraṇāmādyairdoṣabhāk sa bhavettadā ||
किन्तु जब वह आचार्य के रूप में स्वयं को प्रकट कर दे, तब अभ्युत्थान, प्रणाम आदि से वह दोष का भागी होता है।
But when he manifests himself in the form of an ācārya, then by rising to greet (others), bowing and the like he incurs fault.
यदा त्वाचार्यरूपेण (yadā tvācāryarūpeṇa) — but when in the form of an ācāryaपर जब आचार्य-रूप मेंचात्मानं सम्प्रकाशयेत् (cātmānaṃ samprakāśayet) — he manifests himselfअपने को प्रकाशित करेअभ्युत्थानप्रणामाद्यैः (abhyutthānapraṇāmādyaiḥ) — by rising to greet, bowing and the likeअभ्युत्थान, प्रणाम आदि सेदोषभाक् स भवेत्तदा (doṣabhāk sa bhavettadā) — he then incurs faultतब वह दोष का भागी होता है
१२७ पतिर्भूत्वा पशुभ्यश्च प्रणामं यः करिष्यति । स महापशुरित्युक्तो देवताशापमाप्नुयात् ॥ १२७॥
patirbhūtvā paśubhyaśca praṇāmaṃ yaḥ kariṣyati | sa mahāpaśurityukto devatāśāpamāpnuyāt ||
जो पति (स्वामी) होकर पशुओं को प्रणाम करेगा, वह महापशु कहलाता है और देवताओं का शाप पाता है।
He who, having become a lord (pati), makes obeisance to paśus is called a great paśu and incurs the curse of the deities.
पतिर्भूत्वा पशुभ्यश्च (patirbhūtvā paśubhyaśca) — having become a lord, to paśusपति (स्वामी) होकर पशुओं कोप्रणामं यः करिष्यति (praṇāmaṃ yaḥ kariṣyati) — he who will make obeisanceजो प्रणाम करेगास महापशुरित्युक्तो (sa mahāpaśurityukto) — he is called a great paśuवह महापशु कहा गयादेवताशापमाप्नुयात् (devatāśāpamāpnuyāt) — and incurs the curse of the deitiesदेवताओं का शाप पाता है
१२८ यो गुरुस्थानकं प्राप्तः पादुकापरिसंख्यया । गुरुवत् स तु मन्तव्यो ज्येष्ठैर्वन्द्यो न च प्रिये ॥ १२८॥
yo gurusthānakaṃ prāptaḥ pādukāparisaṃkhyayā | guruvat sa tu mantavyo jyeṣṭhairvandyo na ca priye ||
जो पादुका की परिसंख्या से गुरु के स्थान को प्राप्त हुआ है, वह गुरु के समान मानने योग्य है, किन्तु ज्येष्ठों द्वारा वन्दनीय नहीं, हे प्रिये!
He who has attained the guru's station by the count of the pādukā is to be regarded as guru, but is not to be saluted by the seniors, O beloved.
यो गुरुस्थानकं प्राप्तः (yo gurusthānakaṃ prāptaḥ) — he who has attained the guru's stationजो गुरु-स्थान को प्राप्त हैपादुकापरिसंख्यया (pādukāparisaṃkhyayā) — by the count of the pādukāपादुका की संख्या सेगुरुवत् स तु मन्तव्यो (guruvat sa tu mantavyo) — he is to be regarded as guruवह गुरु के समान माना जाएज्येष्ठैर्वन्द्यो न च प्रिये (jyeṣṭhairvandyo na ca priye) — but not to be saluted by the seniors, O belovedपर ज्येष्ठों द्वारा वन्द्य नहीं, हे प्रिये
१२९ इति ते कथितं किञ्चित् पादुकाभक्तिलक्षणम् । समासेन कुलेशानि किं भूयः श्रोतुमिच्छसि ॥ १२९॥
iti te kathitaṃ kiñcit pādukābhaktilakṣaṇam | samāsena kuleśāni kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi ||
इस प्रकार पादुका-भक्ति के लक्षण का कुछ अंश संक्षेप में तुम्हें कहा, हे कुलेशानि! और क्या सुनना चाहती हो?
Thus something of the marks of devotion to the pādukā has been told to you in brief, O Lady of the Kula; what more do you wish to hear?
इति ते कथितं किञ्चित् (iti te kathitaṃ kiñcit) — thus something has been told to youइस प्रकार तुम्हें कुछ कहा गयापादुकाभक्तिलक्षणम् (pādukābhaktilakṣaṇam) — of the marks of devotion to the pādukāपादुका-भक्ति के लक्षणसमासेन कुलेशानि (samāsena kuleśāni) — in brief, O Lady of the Kulaसंक्षेप में, हे कुलेशानिकिं भूयः श्रोतुमिच्छसि (kiṃ bhūyaḥ śrotumicchasi) — what more do you wish to hearऔर क्या सुनना चाहती हो
इति श्रीकुलार्णवे निर्वाणमोक्षद्वारे महारहस्ये सर्वागमोत्तमोत्तमे सपादलक्षग्रन्थे पञ्चमखण्डे ऊर्ध्वाम्नायतन्त्रे पादुकाकथनं नाम द्वादश उल्लासः ॥ १२ ॥
Thus ends the twelfth Ullāsa, called the Declaration of the Pādukā, in the Ūrdhvāmnāya Tantra, the fifth section of the glorious Kulārṇava, the gateway to nirvāṇa and liberation, the great secret, the best of all Āgamas, the work of a lakh and a quarter verses.
इस प्रकार निर्वाण-मोक्ष के द्वार, महारहस्य, सर्वागमों में उत्तमोत्तम, सवा लाख श्लोकों के ग्रन्थ श्रीकुलार्णव के पञ्चम खण्ड ऊर्ध्वाम्नायतन्त्र में पादुकाकथन नामक द्वादश उल्लास समाप्त।