Bṛhat Tantrasāra चतुर्थः परिच्छेदः Chapter 1
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

चतुर्थः परिच्छेदः
Chapter One · Miscellany: Direction and the Forbidden · Verses 1–34

प्रकीर्णकम् : पूजायां दिग्विधानं विहितनिषिद्धानि च

The fourth pariccheda opens the miscellany. First the direction one faces in worship: for Viṣṇu the Nāradīya says the bathed worshipper in white, having sipped water, faces east, takes a clean seat and drives off the spirits; a digest says east or north, seated in the lotus posture with the senses controlled; the Sārasamuccaya allows east or north, and there is no such rule at night; a smṛti says at night, and always for Śiva, one faces north. Then what is enjoined and forbidden. The Yantratantraprakāśa forbids worshipping two liṅgas, two Gaṇeśas, two Śaktis, two Suns, two wheels or two śālagrāmas in one place — a householder who does so is ever troubled. The Liṅga says one may join ten, five or a hundred liṅgas and worship them together or each with bilva leaves, and a householder may worship one Pāśupata liṅga of clay or stone and one śālagrāma. The Yāmala forbids unhusked rice for Viṣṇu, tulasī for Gaṇeśa, dūrvā for Durgā and bilva leaves for the Sun, and the datura and arka flowers for Viṣṇu; the Gautamīya forbids red sandal and red flowers for the son of Devakī, and lists the flowers he is to be given — the bilva rule holding when the enjoined flowers are wanting. Another tantra gives the flowers for the goddesses, the Sun, Gaṇeśa and Śiva and what each rejects; flowers of foul smell or no smell, worm-eaten, carried in clothes, buds, dry flowers, flowers gathered after bathing, stale, begged, black, self-opened or fallen, and those with fewer than three petals, touched by the ground or the body, are forbidden, though bilva, khadira, āmalakī, tamāla and lotus are not spoiled by being torn. The Gautamīya says lotus and āmalakī keep two days, tulasī and bilva always, oleander one day; the Jñānārṇava forbids stale, gilded, used and left-over flowers. For Tripurā the Vārāhīya forbids palāśa, kāśa, āmalakī, tamāla and both tulasīs — she is angered by the very smell of tulasī; the Kaulāvalīya forbids red māghya, white dūrvā, nīlakaṇṭha and kuruṇṭa for the great goddess; the Yoginītantra forbids the jhiṇṭī, yellow and white tagara, white uḍra, both tulasīs, mandāra, kahlāra and tamāla and the flowers of kuśa and kāśa, and gives which flowers are offered with or without their stalks, which may be given from the ground, and which do not go stale. The Matsyasūkta lists the best flowers. Though a text says worship without tulasī bears no fruit, that rule does not hold for Tripurā and the rest: for Sundarī, Bhairavī, Kālī, Brahmā, Gaṇeśa and the Sun the worship without tulasī is fruitful, so tulasī is always dropped for Bhairavī and the rest, while for the other goddesses its presence or absence is no fault. The ban on unhusked rice for Viṣṇu forbids only the rice that would replace the flowers, not the rice in the arghya; without dūrvā there is no worship, says the Śrīkrama; and Rāghavabhaṭṭa says all flowers, enjoined or not, may be offered to all deities, for devotion is the cause — the enjoined flowers being wanting, the goddess may be worshipped with land or water flowers by a devoted mind. The chapter closes with the Kālītantra and the Muṇḍamālā on the flowers of Kālī. चौथा परिच्छेद प्रकीर्ण से खुलता है। पहले पूजा में दिशा: विष्णु के लिए नारदीय कहता है कि नहाया हुआ, सफेद वस्त्र पहने, आचमन किया हुआ पूजक पूर्व की ओर मुँह करे, शुद्ध आसन पर बैठे और भूतों को हटाए; एक निबन्ध पूर्व या उत्तर की ओर, पद्मासन बाँधकर, जितेन्द्रिय होकर बैठने को कहता है; सारसमुच्चय पूर्व या उत्तर की छूट देता है और रात में यह नियम नहीं; स्मृति कहती है रात में, और शिव के लिए सदा, उत्तर की ओर मुँह करे। फिर विहित और निषिद्ध। यन्त्रतन्त्रप्रकाश एक जगह दो लिङ्ग, दो गणेश, दो शक्ति, दो सूर्य, दो चक्र या दो शालग्राम की पूजा का निषेध करता है — ऐसा करने वाला गृहस्थ सदा उद्विग्न रहता है। लिङ्ग कहता है दस, पाँच या सौ लिङ्ग मिलाकर या अलग-अलग बिल्वपत्र से पूजे, और गृहस्थ मिट्टी या पत्थर का एक पाशुपत लिङ्ग और एक शालग्राम पूज सकता है। यामल विष्णु के लिए अक्षत, गणेश के लिए तुलसी, दुर्गा के लिए दूर्वा और सूर्य के लिए बिल्वपत्र का निषेध करता है, और विष्णु के लिए धतूरा और आक के फूल का; गौतमीय देवकीपुत्र के लिए लाल चन्दन और लाल फूल मना करता है और उनके फूल गिनाता है — बिल्व का विधान विहित फूल न होने पर है। दूसरा तन्त्र देवियों, सूर्य, गणेश और शिव के फूल और जो हर एक छोड़ता है, बताता है; तेज गन्ध या बिना गन्ध के, कीड़े लगे, कपड़े में लाए, कली, सूखे, नहाकर लाए, बासी, माँगे हुए, काले, अपने आप खिले या गिरे हुए फूल, और तीन से कम पत्ती वाले, जमीन या शरीर से छुए हुए फूल वर्जित हैं, पर बिल्व, खैर, आँवला, तमाल और कमल टूटने से दूषित नहीं होते। गौतमीय कहता है कमल और आँवला दो दिन चलते हैं, तुलसी और बिल्व सदा, कनेर एक दिन; ज्ञानार्णव बासी, सोने के, निर्माल्य और उच्छिष्ट फूल मना करता है। त्रिपुरा के लिए वाराहीय पलाश, काश, आँवला, तमाल और दोनों तुलसी मना करता है — तुलसी की गन्ध मात्र से वह क्रुद्ध होती है; कौलावलीय महादेवी के लिए लाल माघ्य, सफेद दूर्वा, नीलकण्ठ और कुरुण्टक मना करता है; योगिनीतन्त्र झिण्टी, पीला और सफेद तगर, सफेद उड्र, दोनों तुलसी, मन्दार, कह्लार, तमाल और कुश-काश के फूल मना करता है और बताता है कौन से फूल डंठल सहित या बिना डंठल के, कौन से जमीन से उठाकर भी दिए जाएँ और कौन से बासी नहीं होते। मत्स्यसूक्त श्रेष्ठ फूल गिनाता है। यद्यपि एक वचन कहता है तुलसी बिना पूजा फल नहीं देती, वह नियम त्रिपुरा आदि में नहीं: सुन्दरी, भैरवी, काली, ब्रह्मा, गणेश और सूर्य की तुलसी-रहित पूजा सफल है, इसलिए भैरवी आदि की पूजा में तुलसी सदा छोड़ी जाती है, और दूसरी देवियों की पूजा में उसका होना या न होना दोष नहीं। विष्णु के लिए अक्षत का निषेध केवल उस चावल का है जो फूल की जगह आता, अर्घ्य के चावल का नहीं; दूर्वा बिना पूजा नहीं, श्रीक्रम कहता है; और राघवभट्ट कहते हैं सब देवताओं को विहित या अविहित सब फूल चढ़ाए जा सकते हैं, क्योंकि भक्ति ही कारण है — विहित फूल न होने पर भक्त मन से देवी की पूजा जल या थल के फूलों से हो सकती है। अन्त में काली के फूलों पर कालीतन्त्र और मुण्डमाला।

Begin verses ↓

विष्णुविषये नारदीये — For Viṣṇu, in the Nāradīya: विष्णु के विषय में नारदीय में:

Verse 1

अथ प्रकीर्णकम् तत्र पूजायां दिग्विधानम् स्नातः शुक्लाम्बरधरश्चाचान्तः पूर्वदिङ्मुखः । शुद्धासनं समासाद्य भूतोत्सारणमाचरेत् ॥१॥

atha prakīrṇakam | tatra pūjāyāṃ digvidhānam | snātaḥ śuklāmbaradharaścācāntaḥ pūrvadiṅmukhaḥ | śuddhāsanaṃ samāsādya bhūtotsāraṇamācaret ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब प्रकीर्ण। वहाँ पहले पूजा में दिशा का विधान। "नहाकर, सफेद वस्त्र पहनकर, आचमन करके, पूर्व की ओर मुँह किए, शुद्ध आसन पर बैठकर भूतों को हटाए।"

Now the miscellany. There, first, the direction to face in worship. "Having bathed, wearing white clothes and having sipped water, facing east, one should take a clean seat and drive off the spirits."

Word by wordपदार्थ

स्नातः (snātaḥ)having bathedनहाया हुआशुक्ल-अम्बर-धरः (śukla-ambara-dharaḥ)wearing white clothesसफेद वस्त्र पहने (ca)andऔरआचान्तः (ācāntaḥ)having sipped waterआचमन किया हुआपूर्व-दिक्-मुखः (pūrva-dik-mukhaḥ)facing eastपूर्व की ओर मुँह किएशुद्ध-आसनम् (śuddha-āsanam)a clean seatशुद्ध आसनसमासाद्य (samāsādya)having takenलेकरभूत-उत्सारणम् (bhūta-utsāraṇam)the driving off of spiritsभूतों को हटानाआचरेत् (ācaret)one should performकरे

अन्यत्र तु निबन्धे — But elsewhere, in a digest: पर अन्यत्र, निबन्ध में:

Verse 2

उपविश्यासने मन्त्री प्राङ्मुखो वाप्युदङ्मुखः । बद्धपद्मासनो मन्त्री समाहितजितेन्द्रियः ॥२॥

upaviśyāsane mantrī prāṅmukho vāpyudaṅmukhaḥ | baddhapadmāsano mantrī samāhitajitendriyaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"आसन पर बैठकर, पूर्व या उत्तर की ओर मुँह किए, मन्त्री पद्मासन बाँधे, एकाग्र और जितेन्द्रिय रहे।"

"Seated on the seat, facing east or north, the mantra-holder should sit in the lotus posture, composed, with his senses controlled."

Word by wordपदार्थ

उपविश्य (upaviśya)having sat downबैठकरआसने (āsane)on the seatआसन परमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीप्राक्-मुखः (prāk-mukhaḥ)facing eastपूर्व की ओर मुँह किएवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीउदक्-मुखः (udak-mukhaḥ)facing northउत्तर की ओर मुँह किएबद्ध-पद्म-आसनः (baddha-padma-āsanaḥ)in the bound lotus postureपद्मासन बाँधेमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीसमाहित-जित-इन्द्रियः (samāhita-jita-indriyaḥ)composed, with senses controlledएकाग्र और जितेन्द्रिय

सारसमुच्चयेऽपि — In the Sārasamuccaya too: सारसमुच्चय में भी:

Verse 3

प्रागाननो धनददिग्वदनोऽथ वापीति । रात्रौ पूजने नायं नियमः ॥३॥

prāgānano dhanadadigvadano'tha vāpīti | rātrau pūjane nāyaṃ niyamaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पूर्व की ओर मुँह किए, या फिर कुबेर की दिशा की ओर" — यानी उत्तर। रात की पूजा में यह नियम नहीं है।

"Facing east, or else facing the direction of Kubera" — that is, north. In worship at night this rule does not apply.

तथा च स्मृतिः — So too a smṛti: वैसे ही स्मृति:

Verse 4

रात्रावुदङ्मुखः कुर्यात् देवकार्यं सदैव हि । शिवार्चनं सदाप्येवं शुचिः कुर्यादुदङ्मुखः ॥४॥

rātrāvudaṅmukhaḥ kuryāt devakāryaṃ sadaiva hi | śivārcanaṃ sadāpyevaṃ śuciḥ kuryādudaṅmukhaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"रात में देवकार्य सदा उत्तर की ओर मुँह करके करे। शिव की पूजा भी सदा ऐसे ही, शुद्ध होकर उत्तर की ओर मुँह करके करे।"

"At night one should always do the rite of a deity facing north. The worship of Śiva too one should always do in this way, pure and facing north."

Word by wordपदार्थ

रात्रौ (rātrau)at nightरात मेंउदक्-मुखः (udak-mukhaḥ)facing northउत्तर की ओर मुँह किएकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेदेव-कार्यम् (deva-kāryam)the rite of a deityदेवकार्यसदा (sadā)alwaysसदाएव (eva)indeedहीहि (hi)forक्योंकिशिव-अर्चनम् (śiva-arcanam)the worship of Śivaशिव की पूजासदा (sadā)alwaysसदाअपि (api)alsoभीएवम् (evam)thusऐसे हीशुचिः (śuciḥ)pureशुद्ध होकरकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेउदक्-मुखः (udak-mukhaḥ)facing northउत्तर की ओर मुँह किए

यन्त्रतन्त्रप्रकाशे — In the Yantratantraprakāśa: यन्त्रतन्त्रप्रकाश में:

Verse 5

अथ पूजायां विहितनिषिद्धानि लिङ्गद्वयं तथा नार्च्यं गणेशद्वयमेव च । शक्तिद्वयं तथा सूर्यद्वयमेकत्र नार्चयेत् ॥५॥

atha pūjāyāṃ vihitaniṣiddhāni | liṅgadvayaṃ tathā nārcyaṃ gaṇeśadvayameva ca | śaktidvayaṃ tathā sūryadvayamekatra nārcayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब पूजा में विहित और निषिद्ध। "दो लिङ्ग नहीं पूजने चाहिए, न दो गणेश; दो शक्ति या दो सूर्य एक जगह न पूजे।"

Now what is enjoined and forbidden in worship. "Two liṅgas are not to be worshipped, nor two Gaṇeśas; one should not worship two Śaktis or two Suns in one place."

Word by wordपदार्थ

लिङ्ग-द्वयम् (liṅga-dvayam)two liṅgasदो लिङ्गतथा (tathā)likewiseवैसे ही (na)notनहींअर्च्यम् (arcyam)to be worshippedपूजने योग्यगणेश-द्वयम् (gaṇeśa-dvayam)two Gaṇeśasदो गणेशएव (eva)indeedही (ca)andऔरशक्ति-द्वयम् (śakti-dvayam)two Śaktisदो शक्तितथा (tathā)likewiseवैसे हीसूर्य-द्वयम् (sūrya-dvayam)two Sunsदो सूर्यएकत्र (ekatra)in one placeएक जगह (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजे

Verse 6

द्वे चक्रे द्वारकायान्तु शालग्रामशिलाद्वयम् । एतेषामर्चनान्नित्यमुद्वेगं प्राप्नुयाद्गृही ॥६॥

dve cakre dvārakāyāntu śālagrāmaśilādvayam | eteṣāmarcanānnityamudvegaṃ prāpnuyādgṛhī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दो द्वारका के चक्र और दो शालग्राम शिला — इनकी पूजा से गृहस्थ सदा उद्विग्न रहता है।"

"Two Dvārakā wheels and two śālagrāma stones — by worshipping these a householder is always troubled."

Word by wordपदार्थ

द्वे (dve)twoदोचक्रे (cakre)wheelsचक्रद्वारकायाम् (dvārakāyām)from Dvārakāद्वारका केतु (tu)andऔरशालग्राम-शिला-द्वयम् (śālagrāma-śilā-dvayam)two śālagrāma stonesदो शालग्राम शिलाएतेषाम् (eteṣām)of theseइनकीअर्चनात् (arcanāt)from the worshipपूजा सेनित्यम् (nityam)alwaysसदाउद्वेगम् (udvegam)troubleउद्वेगप्राप्नुयात् (prāpnuyāt)would getपाता हैगृही (gṛhī)a householderगृहस्थ

लैङ्गे — In the Liṅga: लिङ्ग में:

Verse 7

एकीकृत्य च लिङ्गानि दशपञ्चशतानि च । प्रत्येकेनाथवा देवि बिल्वपत्रैः प्रपूजयेत् ॥७॥

ekīkṛtya ca liṅgāni daśapañcaśatāni ca | pratyekenāthavā devi bilvapatraiḥ prapūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दस, पाँच या सौ लिङ्गों को एक करके पूजे, या हे देवी, हर एक को अलग-अलग बिल्वपत्रों से पूजे।"

"Ten, five or a hundred liṅgas one may join into one and worship, or, O goddess, worship each one with bilva leaves."

Word by wordपदार्थ

एकीकृत्य (ekīkṛtya)having joined into oneएक करके (ca)andऔरलिङ्गानि (liṅgāni)the liṅgasलिङ्गों कोदश-पञ्च-शतानि (daśa-pañca-śatāni)ten, five or a hundredदस, पाँच या सौ (ca)andऔरप्रत्येकेन (pratyekena)each one separatelyहर एक को अलगअथवा (athavā)orयादेवि (devi)O goddessहे देवीबिल्व-पत्रैः (bilva-patraiḥ)with bilva leavesबिल्वपत्रों सेप्रपूजयेत् (prapūjayet)one should worshipपूजे

Verse 8

एकं पाशुपतं लिङ्गं मृच्छिलादिविनिर्मितम् । शालग्रामशिलामेकां गृहस्थोऽपि प्रपूजयेत् ॥८॥

ekaṃ pāśupataṃ liṅgaṃ mṛcchilādivinirmitam | śālagrāmaśilāmekāṃ gṛhastho'pi prapūjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मिट्टी, पत्थर आदि का बना एक पाशुपत लिङ्ग और एक शालग्राम शिला — गृहस्थ भी इन्हें पूज सकता है।"

"One Pāśupata liṅga made of clay, stone or the like, and one śālagrāma stone — even a householder may worship these."

Word by wordपदार्थ

एकम् (ekam)oneएकपाशुपतम् (pāśupatam)Pāśupataपाशुपतलिङ्गम् (liṅgam)liṅgaलिङ्गमृद्-शिला-आदि-विनिर्मितम् (mṛd-śilā-ādi-vinirmitam)made of clay, stone or the likeमिट्टी, पत्थर आदि का बनाशालग्राम-शिलाम् (śālagrāma-śilām)a śālagrāma stoneशालग्राम शिलाएकाम् (ekām)oneएकगृहस्थः (gṛhasthaḥ)a householderगृहस्थअपि (api)evenभीप्रपूजयेत् (prapūjayet)may worshipपूजे

यामले — In the Yāmala: यामल में:

Verse 9

नाक्षतैरर्चयेद्विष्णुं न तुलस्या विनायकम् । न दूर्वया यजेद्दुर्गां बिल्वपत्रैर्दिवाकरम् ॥९॥

nākṣatairarcayedviṣṇuṃ na tulasyā vināyakam | na dūrvayā yajeddurgāṃ bilvapatrairdivākaram ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विष्णु को अक्षतों से न पूजे, न गणेश को तुलसी से; दुर्गा को दूर्वा से न पूजे, न सूर्य को बिल्वपत्रों से।"

"One should not worship Viṣṇu with unhusked rice, nor Gaṇeśa with tulasī; one should not worship Durgā with dūrvā grass, nor the Sun with bilva leaves."

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींअक्षतैः (akṣataiḥ)with unhusked riceअक्षतों सेअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेविष्णुम् (viṣṇum)Viṣṇuविष्णु को (na)notनहींतुलस्या (tulasyā)with tulasīतुलसी सेविनायकम् (vināyakam)Gaṇeśaगणेश को (na)notनहींदूर्वया (dūrvayā)with dūrvā grassदूर्वा सेयजेत् (yajet)one should worshipपूजेदुर्गाम् (durgām)Durgāदुर्गा कोबिल्व-पत्रैः (bilva-patraiḥ)with bilva leavesबिल्वपत्रों सेदिवाकरम् (divākaram)the Sunसूर्य को

Verse 10

१० उन्मत्तमर्कपुष्पञ्च विष्णोर्वर्ज्यं सदा बुधैः ॥१०॥

unmattamarkapuṣpañca viṣṇorvarjyaṃ sadā budhaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.10. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v10. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"धतूरा और आक का फूल बुद्धिमान विष्णु के लिए सदा छोड़ दें।"

"The datura and the arka flower the wise always avoid for Viṣṇu."

Word by wordपदार्थ

उन्मत्तम् (unmattam)the datura flowerधतूराअर्क-पुष्पम् (arka-puṣpam)the arka flowerआक का फूल (ca)andऔरविष्णोः (viṣṇoḥ)for Viṣṇuविष्णु के लिएवर्ज्यम् (varjyam)to be avoidedवर्जितसदा (sadā)alwaysसदाबुधैः (budhaiḥ)by the wiseबुद्धिमानों द्वारा

गौतमीये — In the Gautamīya: गौतमीय में:

Verse 11

११ न रक्तचन्दनं जातु गृह्णीयाद्रक्तपुष्पकम् । बिल्वपत्रैस्तत्प्रसूनैर्नार्चयेद्देवकीसुतम् ॥११॥

na raktacandanaṃ jātu gṛhṇīyādraktapuṣpakam | bilvapatraistatprasūnairnārcayeddevakīsutam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.11. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v11. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लाल चन्दन या लाल फूल कभी न ले; देवकी के पुत्र को बिल्वपत्रों या बिल्व के फूलों से न पूजे।"

"One should never take red sandal or a red flower; one should not worship the son of Devakī with bilva leaves or bilva flowers."

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींरक्त-चन्दनम् (rakta-candanam)red sandalलाल चन्दनजातु (jātu)everकभीगृह्णीयात् (gṛhṇīyāt)one should takeलेरक्त-पुष्पकम् (rakta-puṣpakam)a red flowerलाल फूलबिल्व-पत्रैः (bilva-patraiḥ)with bilva leavesबिल्वपत्रों सेतत्-प्रसूनैः (tat-prasūnaiḥ)with its flowersउसके फूलों से (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेदेवकी-सुतम् (devakī-sutam)the son of Devakīदेवकी के पुत्र को

यत्तु तत्रैव — But what is said there itself: पर जो वहीं कहा है:

Verse 12

१२ कमले करवीरे द्वे तुलस्यौ जातिकेतके । नागकेशरपावन्ती कह्लारं चम्पकोत्पले । नान्द्यावर्तञ्च यूथी च मल्लिका नवमल्लिका । कुन्दं मन्दारकश्चैव सौगन्धिकश्च केशरम् । कुरुण्टाशोकसर्जानि बिल्वश्च मुनिपुष्पकम् । पत्रमामलकं शुद्धं कर्णिकारं पलाशजम् । एतान्यन्यानि पुष्पाणि यथालाभं समर्चयेत् । इति यद्बिल्वविधानं तद्विहितपुष्पाभावे ॥१२॥

kamale karavīre dve tulasyau jātiketake | nāgakeśarapāvantī kahlāraṃ campakotpale | nāndyāvartañca yūthī ca mallikā navamallikā | kundaṃ mandārakaścaiva saugandhikaśca keśaram | kuruṇṭāśokasarjāni bilvaśca munipuṣpakam | patramāmalakaṃ śuddhaṃ karṇikāraṃ palāśajam | etānyanyāni puṣpāṇi yathālābhaṃ samarcayet | iti yadbilvavidhānaṃ tadvihitapuṣpābhāve ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.12. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v12. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दो कमल, दो कनेर, दो तुलसी, चमेली और केतकी, नागकेसर और पावन्ती, कह्लार, चम्पा और उत्पल, नान्द्यावर्त, जूही, मल्लिका, नवमल्लिका, कुन्द, मन्दार, सौगन्धिक और केसर, कुरुण्ट, अशोक और सर्ज, बिल्व और मुनिपुष्प, आँवले का शुद्ध पत्ता, कर्णिकार और पलाश का फूल — इनसे और दूसरे फूलों से, जैसे मिलें, पूजा करे।" बिल्व का यह विधान विहित फूल न होने पर है।

"The two lotuses, the two oleanders, the two tulasīs, jasmine and ketakī, nāgakeśara and pāvantī, the white water-lily, campaka and blue lotus, nāndyāvarta, yūthī, mallikā, navamallikā, kunda, mandāra, saugandhika and keśara, kuruṇṭa, aśoka and sarja, bilva and the muni flower, the pure leaf of the āmalakī, karṇikāra and the palāśa flower — with these and other flowers, as they are available, one should worship." This rule allowing bilva holds when the enjoined flowers are wanting.

Word by wordपदार्थ

कमले (kamale)the two lotusesदो कमलकरवीरे (karavīre)the two oleandersदो कनेरद्वे (dve)the twoदोतुलस्यौ (tulasyau)tulasīsतुलसीजाति-केतके (jāti-ketake)jasmine and ketakīचमेली और केतकीनागकेशर-पावन्ती (nāgakeśara-pāvantī)nāgakeśara and pāvantīनागकेसर और पावन्तीकह्लारम् (kahlāram)the white water-lilyकह्लारचम्पक-उत्पले (campaka-utpale)campaka and blue lotusचम्पा और उत्पलनान्द्यावर्तम् (nāndyāvartam)nāndyāvartaनान्द्यावर्त (ca)andऔरयूथी (yūthī)yūthī jasmineजूही (ca)andऔरमल्लिका (mallikā)mallikāमल्लिकानवमल्लिका (navamallikā)navamallikāनवमल्लिकाकुन्दम् (kundam)kundaकुन्दमन्दारकः (mandārakaḥ)mandāraमन्दार (ca)andऔरएव (eva)indeedहीसौगन्धिकः (saugandhikaḥ)saugandhikaसौगन्धिक (ca)andऔरकेशरम् (keśaram)keśaraकेसरकुरुण्ट-अशोक-सर्जानि (kuruṇṭa-aśoka-sarjāni)kuruṇṭa, aśoka and sarjaकुरुण्ट, अशोक और सर्जबिल्वः (bilvaḥ)bilvaबिल्व (ca)andऔरमुनि-पुष्पकम् (muni-puṣpakam)the muni flowerमुनिपुष्पपत्रम् (patram)the leafपत्ताआमलकम् (āmalakam)of āmalakīआँवले काशुद्धम् (śuddham)pureशुद्धकर्णिकारम् (karṇikāram)karṇikāraकर्णिकारपलाश-जम् (palāśa-jam)born of the palāśaपलाश काएतानि (etāni)theseयेअन्यानि (anyāni)and othersऔर दूसरेपुष्पाणि (puṣpāṇi)flowersफूलयथा-लाभम् (yathā-lābham)as availableजैसे मिलेंसमर्चयेत् (samarcayet)one should offer in worshipपूजा में चढ़ाए

तन्त्रान्तरे — In another tantra: दूसरे तन्त्र में:

Verse 13

१३ देवीनामर्कं-मन्दारावादित्ये तगरं तथा । गणेशाय च सूर्याय रक्तपुष्पमतिप्रियम् । शिवे कुन्दं मदन्तीश्च यूथीं बन्धूककेतके । रक्तां जवां त्रिसन्ध्यो द्वे मालतीं केतकीन्तथा । घुसृणं कुमुदं रक्तं हयारिश्च विसर्जयेत् ॥१३॥

devīnāmarkaṃ-mandārāvāditye tagaraṃ tathā | gaṇeśāya ca sūryāya raktapuṣpamatipriyam | śive kundaṃ madantīśca yūthīṃ bandhūkaketake | raktāṃ javāṃ trisandhyo dve mālatīṃ ketakīntathā | ghusṛṇaṃ kumudaṃ raktaṃ hayāriśca visarjayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.13. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v13. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"देवियों के लिए आक और मन्दार; सूर्य के लिए वैसे ही तगर; गणेश और सूर्य के लिए लाल फूल बहुत प्रिय है। शिव के लिए कुन्द, मदन्ती, जूही, बन्धूक और केतकी। लाल जवा, दो त्रिसन्ध्या, मालती और केतकी, केसर, लाल कुमुद और कनेर छोड़ दे।"

"For the goddesses the arka and the mandāra; for the Sun tagara likewise; for Gaṇeśa and the Sun a red flower is very dear. For Śiva kunda, madantī, yūthī, bandhūka and ketakī. One should discard the red china rose, the two trisandhyās, mālatī and ketakī, saffron, the red water-lily and the oleander."

Word by wordपदार्थ

देवीनाम् (devīnām)for the goddessesदेवियों के लिएअर्कम् (arkam)the arkaआकमन्दारौ (mandārau)and the mandāraऔर मन्दारआदित्ये (āditye)for the Sunसूर्य के लिएतगरम् (tagaram)tagaraतगरतथा (tathā)likewiseवैसे हीगणेशाय (gaṇeśāya)for Gaṇeśaगणेश के लिए (ca)andऔरसूर्याय (sūryāya)for the Sunसूर्य के लिएरक्त-पुष्पम् (rakta-puṣpam)a red flowerलाल फूलअति-प्रियम् (ati-priyam)very dearबहुत प्रियशिवे (śive)for Śivaशिव के लिएकुन्दम् (kundam)kundaकुन्दमदन्तीः (madantīḥ)madantīमदन्ती (ca)andऔरयूथीम् (yūthīm)yūthīजूहीबन्धूक-केतके (bandhūka-ketake)bandhūka and ketakīबन्धूक और केतकीरक्ताम् (raktām)redलालजवाम् (javām)china roseजवात्रिसन्ध्यः (trisandhyaḥ)trisandhyāत्रिसन्ध्याद्वे (dve)the twoदोमालतीम् (mālatīm)mālatīमालतीकेतकीम् (ketakīm)ketakīकेतकीतथा (tathā)likewiseवैसे हीघुसृणम् (ghusṛṇam)saffronकेसरकुमुदम् (kumudam)the water-lilyकुमुदरक्तम् (raktam)redलालहयारिः (hayāriḥ)the oleanderकनेर (ca)andऔरविसर्जयेत् (visarjayet)one should discardछोड़ दे

तथा — Likewise: वैसे ही:

Verse 14

१४ उग्रगन्धमगन्धञ्च कृमिकेशादिदूषितम् । वासोभिः संभृतं नीतं मतिमान्नार्चयेच्छिवे ॥१४॥

ugragandhamagandhañca kṛmikeśādidūṣitam | vāsobhiḥ saṃbhṛtaṃ nītaṃ matimānnārcayecchive ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.14. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v14. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तेज गन्ध वाला या बिना गन्ध का, कीड़े, बाल आदि से दूषित, या कपड़ों में रखकर लाया हुआ फूल — बुद्धिमान शिव को न चढ़ाए।"

"A flower of strong smell or of no smell, one spoiled by worms, hair and the like, or one gathered and carried in clothes — the wise man should not offer to Śiva."

Word by wordपदार्थ

उग्र-गन्धम् (ugra-gandham)of strong smellतेज गन्ध वालाअगन्धम् (agandham)without smellबिना गन्ध का (ca)andऔरकृमि-केश-आदि-दूषितम् (kṛmi-keśa-ādi-dūṣitam)spoiled by worms, hair and the likeकीड़े, बाल आदि से दूषितवासोभिः (vāsobhiḥ)in clothesकपड़ों मेंसंभृतम् (saṃbhṛtam)gatheredरखा हुआनीतम् (nītam)carriedलाया हुआमतिमान् (matimān)the wise oneबुद्धिमान (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)should offer in worshipपूजा में चढ़ाएशिवे (śive)to Śivaशिव को

Verse 15

१५ कलिकाभिस्तथा नार्च्यं विना चम्पकपद्मकैः । शुष्कैश्च नार्चयेद्विष्णुं पत्रैः पुष्पैः फलैरपि । स्नात्वानीतैः पर्युषितैर्याचितैः कृष्णवर्णकैः । स्वयं विकसितैः पुष्पैः स्वयञ्च पतितैर्भुवि । वर्जयेद्बृहतीपुष्पमगन्धञ्च विशेषतः । स्वयं विकसितैरिति पुरुषेण स्वयं विकासितैरित्यर्थः ॥१५॥

kalikābhistathā nārcyaṃ vinā campakapadmakaiḥ | śuṣkaiśca nārcayedviṣṇuṃ patraiḥ puṣpaiḥ phalairapi | snātvānītaiḥ paryuṣitairyācitaiḥ kṛṣṇavarṇakaiḥ | svayaṃ vikasitaiḥ puṣpaiḥ svayañca patitairbhuvi | varjayedbṛhatīpuṣpamagandhañca viśeṣataḥ | svayaṃ vikasitairiti puruṣeṇa svayaṃ vikāsitairityarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.15. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v15. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वैसे ही कलियों से पूजा न करे, चम्पा और कमल की कलियों को छोड़कर। सूखे पत्तों, फूलों या फलों से विष्णु को न पूजे; न नहाकर लाए हुए, बासी, माँगे हुए या काले फूलों से; न अपने आप खिले या अपने आप जमीन पर गिरे फूलों से। बृहती का फूल और बिना गन्ध का फूल विशेष रूप से छोड़ दे।" "अपने आप खिले" का अर्थ है किसी पुरुष के हाथ से खिलाए हुए।

"Likewise one should not worship with buds, except campaka and lotus buds. One should not worship Viṣṇu with dry leaves, flowers or fruits; nor with flowers brought after bathing, stale, begged or black; nor with flowers opened by themselves or fallen by themselves on the ground. One should especially avoid the bṛhatī flower and the scentless flower." "Opened by themselves" means opened by a person's own hand.

Word by wordपदार्थ

कलिकाभिः (kalikābhiḥ)with budsकलियों सेतथा (tathā)likewiseवैसे ही (na)notनहींअर्च्यम् (arcyam)to be worshippedपूजा करनी चाहिएविना (vinā)exceptसिवाचम्पक-पद्मकैः (campaka-padmakaiḥ)campaka and lotusचम्पा और कमल केशुष्कैः (śuṣkaiḥ)with dry onesसूखे (ca)andऔर (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेविष्णुम् (viṣṇum)Viṣṇuविष्णु कोपत्रैः (patraiḥ)with leavesपत्तों सेपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों सेअपि (api)evenभीस्नात्वा (snātvā)after bathingनहाकरआनीतैः (ānītaiḥ)broughtलाए हुएपर्युषितैः (paryuṣitaiḥ)staleबासीयाचितैः (yācitaiḥ)beggedमाँगे हुएकृष्ण-वर्णकैः (kṛṣṇa-varṇakaiḥ)black-colouredकाले रंग केस्वयम् (svayam)by themselvesअपने आपविकसितैः (vikasitaiḥ)openedखिले हुएपुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेस्वयम् (svayam)by themselvesअपने आप (ca)andऔरपतितैः (patitaiḥ)fallenगिरे हुएभुवि (bhuvi)on the groundजमीन परवर्जयेत् (varjayet)one should avoidछोड़ देबृहती-पुष्पम् (bṛhatī-puṣpam)the bṛhatī flowerबृहती का फूलअगन्धम् (agandham)the scentless oneबिना गन्ध का (ca)andऔरविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप से

Verse 16

१६ त्रिपत्रन्यूनकुसुमैर्नार्चयेत्तु कदाचन । भूगतञ्चाङ्गसंस्पृष्टं केशकीटादिदूषितम् । कुमुदं पाटलञ्चैव शिरीषं परिवर्जयेत् । भूगतं वर्जयेत्पुष्पं शेफालीं वकुलं विना ॥१६॥

tripatranyūnakusumairnārcayettu kadācana | bhūgatañcāṅgasaṃspṛṣṭaṃ keśakīṭādidūṣitam | kumudaṃ pāṭalañcaiva śirīṣaṃ parivarjayet | bhūgataṃ varjayetpuṣpaṃ śephālīṃ vakulaṃ vinā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.16. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v16. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीन से कम पत्ती वाले फूलों से कभी पूजा न करे, न जमीन पर गिरे, शरीर से छुए या बाल, कीड़े आदि से दूषित फूल से। कुमुद, पाटल और शिरीष छोड़ दे। जमीन पर गिरा फूल छोड़ दे, शेफाली और बकुल को छोड़कर।"

"One should never worship with flowers of fewer than three petals, nor with one fallen to the ground, touched by the body, or spoiled by hair, insects and the like. One should avoid the water-lily, the pāṭala and the śirīṣa. One should avoid a flower fallen to the ground, except the śephālī and the vakula."

Word by wordपदार्थ

त्रि-पत्र-न्यून-कुसुमैः (tri-patra-nyūna-kusumaiḥ)with flowers of fewer than three petalsतीन से कम पत्ती वाले फूलों से (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेतु (tu)butपरकदाचन (kadācana)everकभीभू-गतम् (bhū-gatam)fallen to the groundजमीन पर गिरा (ca)andऔरअङ्ग-संस्पृष्टम् (aṅga-saṃspṛṣṭam)touched by the bodyशरीर से छुआकेश-कीट-आदि-दूषितम् (keśa-kīṭa-ādi-dūṣitam)spoiled by hair, insects and the likeबाल, कीड़े आदि से दूषितकुमुदम् (kumudam)the water-lilyकुमुदपाटलम् (pāṭalam)the pāṭalaपाटल (ca)andऔरएव (eva)indeedहीशिरीषम् (śirīṣam)the śirīṣaशिरीषपरिवर्जयेत् (parivarjayet)one should avoidछोड़ देभू-गतम् (bhū-gatam)fallen to the groundजमीन पर गिरावर्जयेत् (varjayet)one should avoidछोड़ देपुष्पम् (puṣpam)a flowerफूलशेफालीम् (śephālīm)the śephālīशेफालीवकुलम् (vakulam)the vakulaबकुलविना (vinā)exceptको छोड़कर

Verse 17

१७ बिल्वस्य खादिरस्यैव तथा धात्रीदलस्य च । तमालस्य च पद्मस्य छिन्नभिन्ने न दूष्यति ॥१७॥

bilvasya khādirasyaiva tathā dhātrīdalasya ca | tamālasya ca padmasya chinnabhinne na dūṣyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.17. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v17. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बिल्व, खैर, आँवले का पत्ता, तमाल और कमल कटे-फटे होने पर दूषित नहीं होते।"

"The bilva, the khadira, the āmalakī leaf, the tamāla and the lotus are not spoiled when cut or torn."

Word by wordपदार्थ

बिल्वस्य (bilvasya)of the bilvaबिल्व काखादिरस्य (khādirasya)of the khadiraखैर काएव (eva)indeedहीतथा (tathā)likewiseवैसे हीधात्री-दलस्य (dhātrī-dalasya)of the āmalakī leafआँवले के पत्ते का (ca)andऔरतमालस्य (tamālasya)of the tamālaतमाल का (ca)andऔरपद्मस्य (padmasya)of the lotusकमल काछिन्न-भिन्ने (chinna-bhinne)when cut or tornकटा-फटा होने पर (na)notनहींदूष्यति (dūṣyati)is spoiledदूषित होता

गौतमीये — In the Gautamīya: गौतमीय में:

Verse 18

१८ मलिनं भूमिसंस्पृष्टं कृमिकेशादिदूषितम् । पर्युषितानि पुष्पाणि वर्जयेद्देवतार्चने । तिष्ठेद्दिनद्वयं शुद्धं पद्ममामलकं तथा । तुलसी सर्वदा शुद्धा तथा बिल्वदलानि च । दिनैकं करवीराणि योग्यानि च तपोधन ॥१८॥

malinaṃ bhūmisaṃspṛṣṭaṃ kṛmikeśādidūṣitam | paryuṣitāni puṣpāṇi varjayeddevatārcane | tiṣṭheddinadvayaṃ śuddhaṃ padmamāmalakaṃ tathā | tulasī sarvadā śuddhā tathā bilvadalāni ca | dinaikaṃ karavīrāṇi yogyāni ca tapodhana ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.18. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v18. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मैले, जमीन से छुए, कीड़े, बाल आदि से दूषित या बासी फूल — देवता की पूजा में इन्हें छोड़ दे। कमल और आँवला दो दिन शुद्ध रहते हैं; तुलसी सदा शुद्ध है, और बिल्व के पत्ते भी; कनेर एक दिन योग्य रहते हैं, हे तपोधन।"

"Dirty flowers, flowers touched by the ground, spoiled by worms, hair and the like, or stale — these one should avoid in the worship of a deity. The lotus and the āmalakī keep pure for two days; tulasī is always pure, and so are bilva leaves; oleanders are fit for one day, O one rich in austerity."

Word by wordपदार्थ

मलिनम् (malinam)dirtyमैलाभूमि-संस्पृष्टम् (bhūmi-saṃspṛṣṭam)touched by the groundजमीन से छुआकृमि-केश-आदि-दूषितम् (kṛmi-keśa-ādi-dūṣitam)spoiled by worms, hair and the likeकीड़े, बाल आदि से दूषितपर्युषितानि (paryuṣitāni)staleबासीपुष्पाणि (puṣpāṇi)flowersफूलवर्जयेत् (varjayet)one should avoidछोड़ देदेवता-अर्चने (devatā-arcane)in the worship of a deityदेवता की पूजा मेंतिष्ठेत् (tiṣṭhet)keepsरहता हैदिन-द्वयम् (dina-dvayam)two daysदो दिनशुद्धम् (śuddham)pureशुद्धपद्मम् (padmam)the lotusकमलआमलकम् (āmalakam)the āmalakīआँवलातथा (tathā)likewiseवैसे हीतुलसी (tulasī)tulasīतुलसीसर्वदा (sarvadā)alwaysसदाशुद्धा (śuddhā)pureशुद्धतथा (tathā)likewiseवैसे हीबिल्व-दलानि (bilva-dalāni)bilva leavesबिल्व के पत्ते (ca)andऔरदिन-एकम् (dina-ekam)one dayएक दिनकरवीराणि (karavīrāṇi)oleandersकनेरयोग्यानि (yogyāni)are fitयोग्य हैं (ca)andऔरतपोधन (tapodhana)O one rich in austerityहे तपोधन

ज्ञानार्णवे — In the Jñānārṇava: ज्ञानार्णव में:

Verse 19

१९ पुष्पैः पर्युषितैर्देवि, नार्चयेत्स्वर्णजैरपि । निर्माल्यभूतैः कुसुमैरुच्छिष्टैः परमेश्वरि ॥१९॥

puṣpaiḥ paryuṣitairdevi, nārcayetsvarṇajairapi | nirmālyabhūtaiḥ kusumairucchiṣṭaiḥ parameśvari ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.19. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v19. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे देवी, बासी फूलों से पूजा न करे, चाहे वे सोने के हों, न निर्माल्य हो चुके या उच्छिष्ट फूलों से, हे परमेश्वरी।"

"O goddess, one should not worship with stale flowers, even if made of gold, nor with flowers already offered or left over, O supreme goddess."

Word by wordपदार्थ

पुष्पैः (puṣpaiḥ)with flowersफूलों सेपर्युषितैः (paryuṣitaiḥ)staleबासीदेवि (devi)O goddessहे देवी (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेस्वर्ण-जैः (svarṇa-jaiḥ)made of goldसोने केअपि (api)evenभीनिर्माल्य-भूतैः (nirmālya-bhūtaiḥ)already offeredनिर्माल्य हो चुकेकुसुमैः (kusumaiḥ)with flowersफूलों सेउच्छिष्टैः (ucchiṣṭaiḥ)left overउच्छिष्टपरमेश्वरि (parameśvari)O supreme goddessहे परमेश्वरी

त्रिपुरामधिकृत्य वाराहीये — Concerning Tripurā, in the Vārāhīya: त्रिपुरा के विषय में वाराहीय में:

Verse 20

२० पलाशकाशकुसुमैर्नार्चयेद्दूरतस्त्यजेत् । धात्रीतमालजैः पत्रैस्तुलसीद्वितयैस्तथा । पूजनात्पातकी तु स्याज्जगेश्वापि श्रियं हरेत् । त्रिपुरापूजने वर्ज्या तुलसी सर्वदा बुधैः । तुलसीघ्राणमात्रेण क्रुद्धा भवति सुन्दरी ॥२०॥

palāśakāśakusumairnārcayeddūratastyajet | dhātrītamālajaiḥ patraistulasīdvitayaistathā | pūjanātpātakī tu syājjageśvāpi śriyaṃ haret | tripurāpūjane varjyā tulasī sarvadā budhaiḥ | tulasīghrāṇamātreṇa kruddhā bhavati sundarī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.20. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v20. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पलाश और काश के फूलों से उसकी पूजा न करे; उन्हें दूर से ही छोड़ दे। आँवले या तमाल के पत्तों से या दोनों में से किसी तुलसी से पूजा करने पर मनुष्य पापी होता है, और जगत् का स्वामी भी अपनी लक्ष्मी खो देता है। त्रिपुरा की पूजा में बुद्धिमान तुलसी सदा छोड़ दें; तुलसी की गन्ध मात्र से सुन्दरी क्रुद्ध हो जाती है।"

"One should not worship her with palāśa and kāśa flowers; one should discard them from afar. By worshipping with āmalakī or tamāla leaves or with either tulasī one becomes a sinner, and even the lord of the world would lose his fortune. In the worship of Tripurā the wise always avoid tulasī; by the mere smell of tulasī Sundarī becomes angry."

Word by wordपदार्थ

पलाश-काश-कुसुमैः (palāśa-kāśa-kusumaiḥ)with palāśa and kāśa flowersपलाश और काश के फूलों से (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेदूरतः (dūrataḥ)from afarदूर सेत्यजेत् (tyajet)one should discardछोड़ देधात्री-तमाल-जैः (dhātrī-tamāla-jaiḥ)born of the āmalakī and tamālaआँवले और तमाल केपत्रैः (patraiḥ)with leavesपत्तों सेतुलसी-द्वितयैः (tulasī-dvitayaiḥ)with the two tulasīsदोनों तुलसी सेतथा (tathā)likewiseवैसे हीपूजनात् (pūjanāt)from worshippingपूजा करने सेपातकी (pātakī)a sinnerपापीतु (tu)indeedतोस्यात् (syāt)one becomesहोता हैजगेशः (jageśaḥ)the lord of the worldजगत् का स्वामी (ca)andऔरअपि (api)evenभीश्रियम् (śriyam)his fortuneलक्ष्मीहरेत् (haret)would take awayहर लेता हैत्रिपुरा-पूजने (tripurā-pūjane)in the worship of Tripurāत्रिपुरा की पूजा मेंवर्ज्या (varjyā)to be avoidedवर्जिततुलसी (tulasī)tulasīतुलसीसर्वदा (sarvadā)alwaysसदाबुधैः (budhaiḥ)by the wiseबुद्धिमानों द्वारातुलसी-घ्राण-मात्रेण (tulasī-ghrāṇa-mātreṇa)by the mere smell of tulasīतुलसी की गन्ध मात्र सेक्रुद्धा (kruddhā)angryक्रुद्धभवति (bhavati)becomesहो जाती हैसुन्दरी (sundarī)Sundarīसुन्दरी

कौलावलीये — In the Kaulāvalīya: कौलावलीय में:

Verse 21

२१ रक्तमाघ्यं श्वेतदूर्वा नीलकण्ठं कुरुण्टकम् । न दद्यात्तु महादेव्यै यदीच्छेच्छुभमात्मनः ॥२१॥

raktamāghyaṃ śvetadūrvā nīlakaṇṭhaṃ kuruṇṭakam | na dadyāttu mahādevyai yadīcchecchubhamātmanaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.21. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v21. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"लाल माघ्य, सफेद दूर्वा, नीलकण्ठ और कुरुण्टक महादेवी को न दे, यदि अपना भला चाहता हो।"

"The red māghya jasmine, white dūrvā, the nīlakaṇṭha flower and the kuruṇṭaka one should not give to the great goddess, if one desires one's own good."

Word by wordपदार्थ

रक्त-माघ्यम् (rakta-māghyam)the red māghya jasmineलाल माघ्यश्वेत-दूर्वा (śveta-dūrvā)white dūrvāसफेद दूर्वानीलकण्ठम् (nīlakaṇṭham)the nīlakaṇṭha flowerनीलकण्ठकुरुण्टकम् (kuruṇṭakam)the kuruṇṭakaकुरुण्टक (na)notनहींदद्यात् (dadyāt)one should giveदेतु (tu)indeedतोमहादेव्यै (mahādevyai)to the great goddessमहादेवी कोयदि (yadi)ifयदिइच्छेत् (icchet)one desiresचाहेशुभम् (śubham)goodभलाआत्मनः (ātmanaḥ)for oneselfअपना

योगिनीतन्त्रेऽपि देवीमधिकृत्य — In the Yoginītantra too, concerning the goddess: योगिनीतन्त्र में भी, देवी के विषय में:

Verse 22

२२ झिण्टीपुष्पेण पीतेन-श्वेतेन तगरेण च । श्वेतोड्रेण च पुष्पेण वर्जयेत्पूजनं सदा । तुलस्यौ द्वे च मन्दार-कह्लारज-तमालजैः । नार्चयेत्तु महादेवीं कुशकाशोद्भवेन च ॥२२॥

jhiṇṭīpuṣpeṇa pītena-śvetena tagareṇa ca | śvetoḍreṇa ca puṣpeṇa varjayetpūjanaṃ sadā | tulasyau dve ca mandāra-kahlāraja-tamālajaiḥ | nārcayettu mahādevīṃ kuśakāśodbhavena ca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.22. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v22. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"झिण्टी के फूल, पीले या सफेद तगर और सफेद उड्र के फूल से पूजा सदा छोड़ दे। दोनों तुलसी, मन्दार, कह्लार या तमाल के फूलों, या कुश और काश के फूल से महादेवी को न पूजे।"

"One should always avoid worship with the jhiṇṭī flower, yellow or white tagara, and the white uḍra flower. One should not worship the great goddess with either tulasī, with the flowers of the mandāra, kahlāra or tamāla, or with the flower of kuśa or kāśa."

Word by wordपदार्थ

झिण्टी-पुष्पेण (jhiṇṭī-puṣpeṇa)with the jhiṇṭī flowerझिण्टी के फूल सेपीतेन (pītena)yellowपीलेश्वेतेन (śvetena)whiteसफेदतगरेण (tagareṇa)with tagaraतगर से (ca)andऔरश्वेत-उड्रेण (śveta-uḍreṇa)with the white uḍraसफेद उड्र से (ca)andऔरपुष्पेण (puṣpeṇa)with the flowerफूल सेवर्जयेत् (varjayet)one should avoidछोड़ देपूजनम् (pūjanam)worshipपूजासदा (sadā)alwaysसदातुलस्यौ (tulasyau)the tulasīsतुलसीद्वे (dve)bothदोनों (ca)andऔरमन्दार-कह्लारज-तमालजैः (mandāra-kahlāraja-tamālajaiḥ)with those of the mandāra, kahlāra and tamālaमन्दार, कह्लार और तमाल के फूलों से (na)notनहींअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेतु (tu)indeedतोमहादेवीम् (mahādevīm)the great goddessमहादेवी कोकुश-काश-उद्भवेन (kuśa-kāśa-udbhavena)with what grows on kuśa and kāśaकुश और काश के फूल से (ca)andऔर

तथा सर्वमधिकृत्य — Likewise, concerning all deities: वैसे ही, सब देवताओं के विषय में:

Verse 23

२३ बकुलस्य त्वशोकस्य अर्जुनस्य महेश्वरी । पूजयेद्वृन्तवर्ज्येन सवृन्तेन च वर्जयेत् । विष्णुक्रान्ता जवा नागकेशरं नागवल्लभम् । बन्धूकञ्चैव मन्दारं सवृन्तेन समर्चयेत् । न स्पृशेदहस्त-वर्जञ्च भूगतञ्च न संस्पृशेत् । शेफालिबकुले भद्रे भूगतेऽपि समर्चयेत् । मालूरं भूगतं देयं तस्य काष्ठस्य चन्दनम् । बिल्वस्य मूलकं वर्ज्यं कदल्या पत्रकं तथा । तथा : बिल्वपत्रञ्च माघ्यञ्च तमालामलकीदलम् । कह्लारं तुलसीञ्चैव पद्मञ्च मुनिपुष्पकम् । एतत्पर्युषितं स्याद्यच्चान्यत्कलिकात्मकम् । नीरजस्य च बिल्वस्य तुलस्या दलमेव च । न दूष्येच्छिन्न-भिन्नञ्च जातीपुष्पञ्च शङ्करि ॥२३॥

bakulasya tvaśokasya arjunasya maheśvarī | pūjayedvṛntavarjyena savṛntena ca varjayet | viṣṇukrāntā javā nāgakeśaraṃ nāgavallabham | bandhūkañcaiva mandāraṃ savṛntena samarcayet | na spṛśedahasta-varjañca bhūgatañca na saṃspṛśet | śephālibakule bhadre bhūgate'pi samarcayet | mālūraṃ bhūgataṃ deyaṃ tasya kāṣṭhasya candanam | bilvasya mūlakaṃ varjyaṃ kadalyā patrakaṃ tathā | tathā : | bilvapatrañca māghyañca tamālāmalakīdalam | kahlāraṃ tulasīñcaiva padmañca munipuṣpakam | etatparyuṣitaṃ syādyaccānyatkalikātmakam | nīrajasya ca bilvasya tulasyā dalameva ca | na dūṣyecchinna-bhinnañca jātīpuṣpañca śaṅkari ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.23. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v23. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हे महेश्वरी, बकुल, अशोक और अर्जुन के फूलों से बिना डंठल के पूजा करे, और डंठल वाले को छोड़ दे। विष्णुक्रान्ता, जवा, नागकेसर, नागवल्लभ, बन्धूक और मन्दार डंठल सहित चढ़ाए। फूल को हाथ के सिवा किसी और चीज से न छुए, और जमीन पर गिरे को न छुए; पर शेफाली और बकुल, हे भद्रे, जमीन पर गिरे हों तो भी चढ़ाए। जमीन पर गिरा बिल्व दिया जा सकता है, और उसकी लकड़ी का चन्दन भी। बिल्व की जड़ वर्जित है, और वैसे ही केले का पत्ता।" वैसे ही: "बिल्वपत्र, माघ्य, तमाल और आँवले का पत्ता, कह्लार, तुलसी, कमल और मुनिपुष्प — ये रात के रखे हो सकते हैं, और दूसरा भी जो अभी कली हो। कमल, बिल्व और तुलसी का पत्ता, और चमेली का फूल, कटे-फटे होने से दूषित नहीं होते, हे शङ्करी।"

"O Maheśvarī, one should worship with the bakula, aśoka and arjuna flowers without their stalks, and avoid them with the stalk. The viṣṇukrāntā, the china rose, nāgakeśara, nāgavallabha, bandhūka and mandāra one should offer with the stalk. One should not touch a flower with anything but the hand, and should not touch one fallen to the ground; but the śephālī and the bakula, O blessed one, one may offer even when fallen to the ground. The bilva fallen to the ground may be given, and the sandal paste of its wood. The root of the bilva is to be avoided, and likewise the plantain leaf." Likewise: "The bilva leaf, the māghya jasmine, the tamāla and āmalakī leaf, the white water-lily, tulasī, the lotus and the muni flower — these may be kept overnight, and so may any other that is still a bud. The leaf of the lotus, the bilva and tulasī, and the jasmine flower, are not spoiled by being cut or torn, O Śaṅkarī."

Word by wordपदार्थ

बकुलस्य (bakulasya)of the bakulaबकुल कातु (tu)andऔरअशोकस्य (aśokasya)of the aśokaअशोक काअर्जुनस्य (arjunasya)of the arjunaअर्जुन कामहेश्वरी (maheśvarī)O Maheśvarīहे महेश्वरीपूजयेत् (pūjayet)one should worshipपूजेवृन्त-वर्ज्येन (vṛnta-varjyena)with the flower without its stalkबिना डंठल के फूल सेसवृन्तेन (savṛntena)with the stalked oneडंठल वाले को (ca)andऔरवर्जयेत् (varjayet)one should avoidछोड़ देविष्णुक्रान्ता (viṣṇukrāntā)the viṣṇukrāntāविष्णुक्रान्ताजवा (javā)the china roseजवानागकेशरम् (nāgakeśaram)nāgakeśaraनागकेसरनागवल्लभम् (nāgavallabham)nāgavallabhaनागवल्लभबन्धूकम् (bandhūkam)bandhūkaबन्धूक (ca)andऔरएव (eva)indeedहीमन्दारम् (mandāram)mandāraमन्दारसवृन्तेन (savṛntena)with its stalkडंठल सहितसमर्चयेत् (samarcayet)one should offerचढ़ाए (na)notनहींस्पृशेत् (spṛśet)one should touchछुएअहस्त-वर्जम् (ahasta-varjam)with anything but the handहाथ के सिवा किसी से (ca)andऔरभू-गतम् (bhū-gatam)fallen to the groundजमीन पर गिरा (ca)andऔर (na)notनहींसंस्पृशेत् (saṃspṛśet)one should touchछुएशेफालि-बकुले (śephāli-bakule)the śephālī and bakulaशेफाली और बकुलभद्रे (bhadre)O blessed oneहे भद्रेभू-गते (bhū-gate)even fallen to the groundजमीन पर गिरेअपि (api)evenभीसमर्चयेत् (samarcayet)one may offerचढ़ाएमालूरम् (mālūram)the bilvaबिल्वभू-गतम् (bhū-gatam)fallen to the groundजमीन पर गिरादेयम् (deyam)may be givenदिया जा सकता हैतस्य (tasya)of thatउसकीकाष्ठस्य (kāṣṭhasya)of the woodलकड़ी काचन्दनम् (candanam)the sandal pasteचन्दनबिल्वस्य (bilvasya)of the bilvaबिल्व कीमूलकम् (mūlakam)the rootजड़वर्ज्यम् (varjyam)to be avoidedवर्जितकदल्या (kadalyā)of the plantainकेले कापत्रकम् (patrakam)the leafपत्तातथा (tathā)likewiseवैसे हीबिल्व-पत्रम् (bilva-patram)the bilva leafबिल्वपत्र (ca)andऔरमाघ्यम् (māghyam)the māghya jasmineमाघ्य (ca)andऔरतमाल-आमलकी-दलम् (tamāla-āmalakī-dalam)the tamāla and āmalakī leafतमाल और आँवले का पत्ताकह्लारम् (kahlāram)the white water-lilyकह्लारतुलसीम् (tulasīm)tulasīतुलसी (ca)andऔरएव (eva)indeedहीपद्मम् (padmam)the lotusकमल (ca)andऔरमुनि-पुष्पकम् (muni-puṣpakam)the muni flowerमुनिपुष्पएतत् (etat)thisयहपर्युषितम् (paryuṣitam)kept overnightरात का रखास्यात् (syāt)may beहो सकता हैयत् (yat)whatजो (ca)andऔरअन्यत् (anyat)otherदूसराकलिका-आत्मकम् (kalikā-ātmakam)in the form of a budकली के रूप मेंनीरजस्य (nīrajasya)of the lotusकमल का (ca)andऔरबिल्वस्य (bilvasya)of the bilvaबिल्व कातुलस्याः (tulasyāḥ)of tulasīतुलसी कादलम् (dalam)the leafपत्ताएव (eva)indeedही (ca)andऔर (na)notनहींदूष्येत् (dūṣyet)is spoiledदूषित होताछिन्न-भिन्नम् (chinna-bhinnam)cut or tornकटा-फटा (ca)andऔरजाती-पुष्पम् (jātī-puṣpam)the jasmine flowerचमेली का फूल (ca)andऔरशङ्करि (śaṅkari)O Śaṅkarīहे शङ्करी

तथा नक्षत्रविद्यादौ मत्स्यसूक्ते — Likewise in the Matsyasūkta, in the Nakṣatravidyā and elsewhere: वैसे ही नक्षत्रविद्या आदि में, मत्स्यसूक्त में:

Verse 24

२४ पुष्पं श्रेष्ठं रक्तकोकं बन्धूकं शतपत्रकम् । वर्वराद्वितयञ्चैव कर्णिकारद्वयन्तथा । वकमन्दारचूतानि करवीराणि शस्यते । मल्लिकाद्वितयं जाती क्षौमपुष्पं जयन्तिका । बिल्वपत्रं कुरुवकं मुनिपुष्पञ्च केशरम् । वासन्तीद्वितञ्चैव काशपुष्पं मरूवकम् । मदनञ्च लवङ्गञ्च यूथीं शेफालिकान्तथा । सुगन्धिश्वेतलौहित्यकुसुमैरर्चयेद्दलैः । बिल्वैर्मरूवकाद्यैश्च तुलसीदलवर्जितैः ॥२४॥

puṣpaṃ śreṣṭhaṃ raktakokaṃ bandhūkaṃ śatapatrakam | varvarādvitayañcaiva karṇikāradvayantathā | vakamandāracūtāni karavīrāṇi śasyate | mallikādvitayaṃ jātī kṣaumapuṣpaṃ jayantikā | bilvapatraṃ kuruvakaṃ munipuṣpañca keśaram | vāsantīdvitañcaiva kāśapuṣpaṃ marūvakam | madanañca lavaṅgañca yūthīṃ śephālikāntathā | sugandhiśvetalauhityakusumairarcayeddalaiḥ | bilvairmarūvakādyaiśca tulasīdalavarjitaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.24. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v24. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"श्रेष्ठ फूल हैं लाल कमल, बन्धूक और शतपत्र, दो वर्वरा और दो कर्णिकार; वक, मन्दार और आम के फूल और कनेर प्रशंसित हैं; दो मल्लिका, चमेली, अलसी का फूल, जयन्तिका, बिल्वपत्र, कुरुवक, मुनिपुष्प और केसर, दो वासन्ती, काश का फूल, मरुआ, मदन, लौंग, जूही और शेफालिका। सुगन्धित, सफेद और लाल फूलों से और पत्तों से — बिल्व, मरुआ आदि से — पूजा करे, तुलसी के पत्ते छोड़कर।"

"The best flowers are the red lotus, bandhūka and the hundred-petalled lotus, the two varvarās and the two karṇikāras; the vaka, mandāra and mango flowers and oleanders are praised; the two mallikās, jasmine, the flax flower, jayantikā, the bilva leaf, kuruvaka, the muni flower and keśara, the two vāsantīs, the kāśa flower, marjoram, madana, clove, yūthī and śephālikā. One should worship with fragrant, white and red flowers and with leaves — bilva, marjoram and the rest — leaving out tulasī leaves."

Word by wordपदार्थ

पुष्पम् (puṣpam)flowerफूलश्रेष्ठम् (śreṣṭham)the bestश्रेष्ठरक्त-कोकम् (rakta-kokam)the red lotusलाल कमलबन्धूकम् (bandhūkam)bandhūkaबन्धूकशतपत्रकम् (śatapatrakam)the hundred-petalled lotusशतपत्रवर्वरा-द्वितयम् (varvarā-dvitayam)the two varvarāsदो वर्वरा (ca)andऔरएव (eva)indeedहीकर्णिकार-द्वयम् (karṇikāra-dvayam)the two karṇikārasदो कर्णिकारतथा (tathā)likewiseवैसे हीवक-मन्दार-चूतानि (vaka-mandāra-cūtāni)the vaka, mandāra and mangoवक, मन्दार और आमकरवीराणि (karavīrāṇi)oleandersकनेरशस्यते (śasyate)are praisedप्रशंसित हैंमल्लिका-द्वितयम् (mallikā-dvitayam)the two mallikāsदो मल्लिकाजाती (jātī)jasmineचमेलीक्षौम-पुष्पम् (kṣauma-puṣpam)the flax flowerअलसी का फूलजयन्तिका (jayantikā)jayantikāजयन्तिकाबिल्व-पत्रम् (bilva-patram)the bilva leafबिल्वपत्रकुरुवकम् (kuruvakam)kuruvakaकुरुवकमुनि-पुष्पम् (muni-puṣpam)the muni flowerमुनिपुष्प (ca)andऔरकेशरम् (keśaram)keśaraकेसरवासन्ती-द्वितम् (vāsantī-dvitam)the two vāsantīsदो वासन्ती (ca)andऔरएव (eva)indeedहीकाश-पुष्पम् (kāśa-puṣpam)the kāśa flowerकाश का फूलमरूवकम् (marūvakam)marjoramमरुआमदनम् (madanam)madanaमदन (ca)andऔरलवङ्गम् (lavaṅgam)cloveलौंग (ca)andऔरयूथीम् (yūthīm)yūthīजूहीशेफालिकाम् (śephālikām)śephālikāशेफालिकातथा (tathā)likewiseवैसे हीसुगन्धि-श्वेत-लौहित्य-कुसुमैः (sugandhi-śveta-lauhitya-kusumaiḥ)with fragrant, white and red flowersसुगन्धित, सफेद और लाल फूलों सेअर्चयेत् (arcayet)one should worshipपूजेदलैः (dalaiḥ)with leavesपत्तों सेबिल्वैः (bilvaiḥ)with bilvaबिल्व सेमरूवक-आद्यैः (marūvaka-ādyaiḥ)with marjoram and the restमरुआ आदि से (ca)andऔरतुलसी-दल-वर्जितैः (tulasī-dala-varjitaiḥ)leaving out tulasī leavesतुलसी के पत्ते छोड़कर

Verse 25

२५ यद्यपि : तुलसीवर्जिता पूजा न जातु फलदा भवेत् । इति तथापि तन्नियमस्तु न त्रिपुरादौ ॥२५॥

yadyapi : | tulasīvarjitā pūjā na jātu phaladā bhavet | iti tathāpi tanniyamastu na tripurādau ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.25. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v25. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यद्यपि कहा है, "तुलसी से रहित पूजा कभी फल नहीं देती," फिर भी वह नियम त्रिपुरा आदि में नहीं है।

Although it is said, "Worship without tulasī never bears fruit," still that rule does not hold for Tripurā and the rest.

Word by wordपदार्थ

तुलसी-वर्जिता (tulasī-varjitā)without tulasīतुलसी से रहितपूजा (pūjā)worshipपूजा (na)notनहींजातु (jātu)everकभीफलदा (phaladā)fruitfulफल देने वालीभवेत् (bhavet)isहोती है

तथा च — So too: वैसे ही:

Verse 26

२६ सुन्दरी भैरवी-काली-ब्रह्मविघ्न-विवस्वताम् । तुलसीवर्जिता पूजा सा पूजाऽविफला भवेत् । इति अविफला सफला इत्यर्थः । तेन भैरव्यादिपूजायां तुलसी सदैव त्याज्या पूर्ववचनात् । इतरासान्तु पूजायां तदसत्त्वे सत्त्वे वा न दोषः ॥२६॥

sundarī bhairavī-kālī-brahmavighna-vivasvatām | tulasīvarjitā pūjā sā pūjā'viphalā bhavet | iti aviphalā saphalā ityarthaḥ | tena bhairavyādipūjāyāṃ tulasī sadaiva tyājyā pūrvavacanāt | itarāsāntu pūjāyāṃ tadasattve sattve vā na doṣaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.26. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v26. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सुन्दरी, भैरवी, काली, ब्रह्मा, गणेश और सूर्य की तुलसी-रहित पूजा — वह पूजा निष्फल नहीं होती।" "निष्फल नहीं" का अर्थ है सफल। इसलिए भैरवी आदि की पूजा में तुलसी सदा छोड़नी चाहिए, पहले के वचन से; दूसरी देवियों की पूजा में उसका न होना या होना दोष नहीं है।

"The worship of Sundarī, Bhairavī, Kālī, Brahmā, Gaṇeśa and the Sun without tulasī — that worship is not fruitless." "Not fruitless" means fruitful. So in the worship of Bhairavī and the rest tulasī is always to be dropped, by the earlier statement; in the worship of the other goddesses its absence or presence is no fault.

Word by wordपदार्थ

सुन्दरी-भैरवी-काली-ब्रह्म-विघ्न-विवस्वताम् (sundarī-bhairavī-kālī-brahma-vighna-vivasvatām)of Sundarī, Bhairavī, Kālī, Brahmā, Gaṇeśa and the Sunसुन्दरी, भैरवी, काली, ब्रह्मा, गणेश और सूर्य कीतुलसी-वर्जिता (tulasī-varjitā)without tulasīतुलसी से रहितपूजा (pūjā)worshipपूजासा (sā)thatवहपूजा (pūjā)worshipपूजाअविफला (aviphalā)not fruitlessनिष्फल नहींभवेत् (bhavet)isहोती है

Verse 27

२७ नाक्षतैरर्चयेद्विष्णुं इति पुष्पाभावेऽतिदेशप्राप्तस्य तण्डुलस्य निषेधपरम् ॥२७॥

nākṣatairarcayedviṣṇuṃ iti puṣpābhāve'tideśaprāptasya taṇḍulasya niṣedhaparam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.27. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v27. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"विष्णु को अक्षतों से न पूजे" — यह केवल उस चावल का निषेध है जो फूल न होने पर अतिदेश से फूल की जगह आता।

"One should not worship Viṣṇu with unhusked rice" — this forbids only the rice that would come in, by extension, in place of the flowers when there are none.

तथा हि — For so it is said: क्योंकि ऐसा कहा है:

Verse 28

२८ पुष्पाभावे जलेनापि दूर्वया तण्डुलेन वा । नित्यं पूजा प्रकर्तव्या पुष्पाभावेन सुन्दरि । न त्वर्घ्यादिनिषेधपरम् ॥२८॥

puṣpābhāve jalenāpi dūrvayā taṇḍulena vā | nityaṃ pūjā prakartavyā puṣpābhāvena sundari | na tvarghyādiniṣedhaparam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.28. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v28. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"फूल न होने पर नित्य पूजा जल, दूर्वा या चावल से भी करनी चाहिए, फूल के अभाव में, हे सुन्दरी।" यह अर्घ्य आदि के चावल का निषेध नहीं करता।

"When there are no flowers, the daily worship is to be done even with water, dūrvā grass or rice, for want of flowers, O beautiful one." It does not forbid the rice in the arghya and the rest.

Word by wordपदार्थ

पुष्प-अभावे (puṣpa-abhāve)when there are no flowersफूल न होने परजलेन (jalena)with waterजल सेअपि (api)evenभीदूर्वया (dūrvayā)with dūrvā grassदूर्वा सेतण्डुलेन (taṇḍulena)with riceचावल सेवा (vā)orयानित्यम् (nityam)dailyनित्यपूजा (pūjā)worshipपूजाप्रकर्तव्या (prakartavyā)is to be doneकरनी चाहिएपुष्प-अभावेन (puṣpa-abhāvena)for want of flowersफूल के अभाव मेंसुन्दरि (sundari)O beautiful oneहे सुन्दरी

तथा च — So too: वैसे ही:

Verse 29

२९ गन्ध-पुष्पाक्षत-यव-कुशाग्र-तिलसर्षपैः । सदूर्वैः सर्वदेवानामेतदर्घ्यमुदाहृतम् । एवं न दूर्वया यजेद्दुर्गामित्यादि ॥२९॥

gandha-puṣpākṣata-yava-kuśāgra-tilasarṣapaiḥ | sadūrvaiḥ sarvadevānāmetadarghyamudāhṛtam | evaṃ na dūrvayā yajeddurgāmityādi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.29. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v29. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"गन्ध, फूल, अक्षत, जौ, कुश की नोक, तिल और सरसों, दूर्वा सहित — यह सब देवताओं का अर्घ्य कहा गया है।" इसी तरह "दुर्गा को दूर्वा से न पूजे" आदि भी।

"Perfume, flowers, unhusked rice, barley, kuśa tips, sesame and mustard together with dūrvā — this is declared the arghya of all deities." In the same way, "one should not worship Durgā with dūrvā" and the rest.

Word by wordपदार्थ

गन्ध-पुष्प-अक्षत-यव-कुश-अग्र-तिल-सर्षपैः (gandha-puṣpa-akṣata-yava-kuśa-agra-tila-sarṣapaiḥ)with perfume, flowers, unhusked rice, barley, kuśa tips, sesame and mustardगन्ध, फूल, अक्षत, जौ, कुश की नोक, तिल और सरसों सेस-दूर्वैः (sa-dūrvaiḥ)together with dūrvāदूर्वा सहितसर्व-देवानाम् (sarva-devānām)of all deitiesसब देवताओं काएतत् (etat)thisयहअर्घ्यम् (arghyam)the arghyaअर्घ्यउदाहृतम् (udāhṛtam)is declaredकहा गया है

Verse 30

३० बिना वै दूर्वया देवि पूजा नास्तीह कर्हिचित् । तस्माद्दूर्वा ग्रहीतव्या सर्वपुष्पमयी शिवे । इति श्रीक्रमीयवाक्यात् ॥३०॥

binā vai dūrvayā devi pūjā nāstīha karhicit | tasmāddūrvā grahītavyā sarvapuṣpamayī śive | iti śrīkramīyavākyāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.30. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v30. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दूर्वा के बिना, हे देवी, यहाँ कभी कोई पूजा नहीं होती; इसलिए दूर्वा, जो सब फूलों से बनी है, लेनी चाहिए, हे शिवे" — यह श्रीक्रम का वचन है।

"Without dūrvā, O goddess, there is never any worship here; therefore dūrvā, which is all flowers in one, is to be taken, O Śivā" — so says the Śrīkrama.

Word by wordपदार्थ

बिना (binā)withoutबिनावै (vai)indeedनिश्चयदूर्वया (dūrvayā)dūrvā grassदूर्वा केदेवि (devi)O goddessहे देवीपूजा (pūjā)worshipपूजा (na)notनहींअस्ति (asti)isहैइह (iha)hereयहाँकर्हिचित् (karhicit)everकभीतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएदूर्वा (dūrvā)dūrvāदूर्वाग्रहीतव्या (grahītavyā)is to be takenलेनी चाहिएसर्व-पुष्प-मयी (sarva-puṣpa-mayī)which is all flowers in oneसब फूलों से बनीशिवे (śive)O Śivāहे शिवे

तथा च राघवभट्टः — So too Rāghavabhaṭṭa: वैसे ही राघवभट्ट:

Verse 31

३१ सर्वैः पुष्पैः सदा पूज्या विहिताविहितैरपि । कर्तव्या सर्वदेवानां भक्तियोगोऽत्र कारणम् ॥३१॥

sarvaiḥ puṣpaiḥ sadā pūjyā vihitāvihitairapi | kartavyā sarvadevānāṃ bhaktiyogo'tra kāraṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.31. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v31. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सब देवताओं की पूजा सदा सब फूलों से करनी चाहिए, विहित हों या अविहित; यहाँ भक्ति ही कारण है।"

"The worship of all deities is always to be done with all flowers, enjoined or not enjoined; devotion is the cause here."

Word by wordपदार्थ

सर्वैः (sarvaiḥ)with allसबपुष्पैः (puṣpaiḥ)flowersफूलों सेसदा (sadā)alwaysसदापूज्या (pūjyā)worship is to be doneपूजा करनी चाहिएविहित-अविहितैः (vihita-avihitaiḥ)enjoined or not enjoinedविहित या अविहितअपि (api)evenभीकर्तव्या (kartavyā)is to be doneकरनी चाहिएसर्व-देवानाम् (sarva-devānām)of all deitiesसब देवताओं कीभक्ति-योगः (bhakti-yogaḥ)the presence of devotionभक्ति का योगअत्र (atra)hereयहाँकारणम् (kāraṇam)the causeकारण

तथा तन्त्रान्तरे — Likewise in another tantra: वैसे ही दूसरे तन्त्र में:

Verse 32

३२ देवीपूजा सदा कार्या जलजैः स्थलजैरपि । विहितैरविहितैर्वापि भक्तियुक्तेन चेतसा । इदन्तु विहितपुष्पाभावे अत्यन्त भक्तिविषयम् ॥३२॥

devīpūjā sadā kāryā jalajaiḥ sthalajairapi | vihitairavihitairvāpi bhaktiyuktena cetasā | idantu vihitapuṣpābhāve atyanta bhaktiviṣayam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.32. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v32. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"देवी की पूजा सदा जल या थल के फूलों से, विहित हों या न हों, भक्ति से भरे मन से करनी चाहिए।" यह विहित फूल न होने पर और अत्यन्त भक्ति के विषय में है।

"The worship of the goddess is always to be done with water-born or land-born flowers, enjoined or not, with a mind full of devotion." This applies when the enjoined flowers are wanting and the devotion is very great.

Word by wordपदार्थ

देवी-पूजा (devī-pūjā)the worship of the goddessदेवी की पूजासदा (sadā)alwaysसदाकार्या (kāryā)is to be doneकरनी चाहिएजल-जैः (jala-jaiḥ)with water-born flowersजल के फूलों सेस्थल-जैः (sthala-jaiḥ)with land-born flowersथल के फूलों सेअपि (api)alsoभीविहितैः (vihitaiḥ)with enjoined onesविहित सेअविहितैः (avihitaiḥ)with unenjoined onesअविहित सेवा (vā)orयाअपि (api)evenभीभक्ति-युक्तेन (bhakti-yuktena)full of devotionभक्ति से भरेचेतसा (cetasā)with a mindमन से

तथा कालीतन्त्रे — Likewise in the Kālītantra: वैसे ही कालीतन्त्र में:

Verse 33

३३ अपामार्गश्च भृङ्गश्च तुलसीवर्जितैः शुभैः ॥३३॥

apāmārgaśca bhṛṅgaśca tulasīvarjitaiḥ śubhaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.33. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v33. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अपामार्ग और भृङ्ग, और तुलसी छोड़कर शुभ फूल।"

"Apāmārga and bhṛṅga, and auspicious flowers other than tulasī."

Word by wordपदार्थ

अपामार्गः (apāmārgaḥ)apāmārgaअपामार्ग (ca)andऔरभृङ्गः (bhṛṅgaḥ)bhṛṅgaभृङ्ग (ca)andऔरतुलसी-वर्जितैः (tulasī-varjitaiḥ)with flowers other than tulasīतुलसी छोड़करशुभैः (śubhaiḥ)with auspicious onesशुभ फूलों से

मुण्डमालातन्त्रे — In the Muṇḍamālātantra: मुण्डमालातन्त्र में:

Verse 34

३४ धुस्तूराशोकबकुलश्वेतकृष्णापराजिता । इत्यादि पुष्पनियमो बोद्धव्यः ॥३४॥

dhustūrāśokabakulaśvetakṛṣṇāparājitā | ityādi puṣpaniyamo boddhavyaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 1.34. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-one-directions-and-rules-of-worship#v34. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"धतूरा, अशोक, बकुल, सफेद और नीली अपराजिता।" इत्यादि फूलों का नियम समझना चाहिए।

"Datura, aśoka, bakula, and the white and the dark aparājitā." Such is the rule of flowers to be understood.

Word by wordपदार्थ

धुस्तूर-अशोक-बकुल-श्वेत-कृष्ण-अपराजिता (dhustūra-aśoka-bakula-śveta-kṛṣṇa-aparājitā)datura, aśoka, bakula, and the white and the dark aparājitāधतूरा, अशोक, बकुल, सफेद और नीली अपराजिता

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.