Bṛhat Tantrasāra प्रथमः परिच्छेदः Chapter 3
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

प्रथमः परिच्छेदः
Chapter Three · Who May Not Give Initiation · Verses 60–82

पित्रादितो दीक्षानिषेधः

One should not take the mantra of one's father, maternal grandfather, younger brother or a dependant of an enemy; the initiation given by an ascetic, a father or a forest-dweller brings no good; a husband does not initiate his wife, nor a father his daughter or son, nor a brother his brother — but these bans do not touch a siddha mantra, and an ascetic who keeps the rules may still be a guru. One who has taken initiation from his father by mistake should do the atonement of ten thousand Sāvitrī recitations and take initiation again from a sage. The Matsyasūkta says a father's mantra is powerless only in the Kaula way; the Śrīkrama allows a father to give the mantra to a worthy eldest son, and at a great holy place or an eclipse there is no fault at all, as Vasiṣṭha gave his mantra to his own son at Kurukṣetra. A mantra got in a dream or from a woman is purified by a fresh consecration. A chaste, devoted woman may be a guru if she is not a widow, and a mother's initiation is eight times as good; a widow may initiate at her son's bidding, a girl at her father's, a married woman at her husband's; a pregnant woman may be initiated except in the tenth month. If a mantra was received in a dream and a true guru is found, take it from him; otherwise establish the guru's life in a water-pot, write the mantra on a banyan leaf in saffron, drop it in and lift it out. Finally Jābāla's verses: gurus from the middle country, Kurukṣetra, Avantī and the like are best, those from Gauḍa, Magadha, Kerala and the like middling, those from Karṇāṭa, Kaccha, Kāmboja and the like lowest. अपने पिता, नाना, छोटे भाई या शत्रु के आश्रित का मन्त्र न लें; संन्यासी, पिता और वनवासी की दी हुई दीक्षा कल्याण नहीं देती; पति पत्नी को, पिता पुत्री या पुत्र को, भाई भाई को दीक्षा न दे — पर ये निषेध सिद्ध मन्त्र पर लागू नहीं होते, और नियम पालने वाला संन्यासी गुरु हो सकता है। जिसने भूल से पिता से दीक्षा ले ली हो वह दस हज़ार सावित्री जप का प्रायश्चित्त करके मुनि से फिर दीक्षा ले। मत्स्यसूक्त के अनुसार पिता का मन्त्र केवल कौल मार्ग में निर्वीर्य है; श्रीक्रम पिता को योग्य ज्येष्ठ पुत्र को मन्त्र देने की अनुमति देता है, और महातीर्थ या ग्रहण में कोई दोष नहीं — जैसे वसिष्ठ ने कुरुक्षेत्र में अपने पुत्र को मन्त्र दिया। स्वप्न में या स्त्री से मिला मन्त्र फिर से संस्कार करने पर शुद्ध होता है। साध्वी, गुरुभक्त स्त्री गुरु हो सकती है यदि विधवा न हो, और माता की दीक्षा आठ गुना फल देती है; विधवा पुत्र की आज्ञा से, कन्या पिता की आज्ञा से, सधवा पति की आज्ञा से दीक्षा दे सकती है; गर्भवती स्त्री की दीक्षा में दोष नहीं, बस दसवें महीने में न करें। स्वप्न में मिला मन्त्र सद्गुरु मिलें तो उनसे लें, नहीं तो जल भरे कलश में गुरु की प्राणप्रतिष्ठा करके वटपत्र पर कुंकुम से मन्त्र लिखकर उसमें डालें और निकालें। अन्त में जाबाल के वचन: मध्यदेश, कुरुक्षेत्र, अवन्ती आदि के गुरु उत्तम, गौड़, मगध, केरल आदि के मध्यम, कर्णाट, कच्छ, काम्बोज आदि के अधम।

Begin verses ↓

योगिनीतन्त्रे — In the Yoginītantra: योगिनीतन्त्र में:

Verse 60

६० अथ पित्रादितो दीक्षानिषेधः पितुर्मन्त्रं न गृह्णीयात् तथा मातामहस्य च । सोदरस्य कनिष्ठस्य वैरिपक्षाश्रितस्य वा ॥६०॥

atha pitrādito dīkṣāniṣedhaḥ | piturmantraṃ na gṛhṇīyāt tathā mātāmahasya ca | sodarasya kaniṣṭhasya vairipakṣāśritasya vā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.60. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v60. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पिता आदि से दीक्षा का निषेध। पिता का मन्त्र न लें, न नाना का, न छोटे सगे भाई का, न शत्रु पक्ष के आश्रित का।

The ban on initiation from one's father and others. One should not take the mantra of one's father, nor of one's maternal grandfather, nor of a younger brother, nor of one who belongs to an enemy's side.

Word by wordपदार्थ

पितुः (pituḥ)of the fatherपिता कामन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्र (na)notनहींगृह्णीयात् (gṛhṇīyāt)one should takeलेतथा (tathā)likewiseवैसे हीमातामहस्य (mātāmahasya)of the maternal grandfatherनाना का (ca)andऔरसोदरस्य (sodarasya)of a full brotherसगे भाई काकनिष्ठस्य (kaniṣṭhasya)youngerछोटेवैरि-पक्ष-आश्रितस्य (vairi-pakṣa-āśritasya)of one who belongs to an enemy's sideशत्रु पक्ष के आश्रित कावा (vā)orया

गणेशविमर्षिण्याम् — In the Gaṇeśavimarṣiṇī: गणेशविमर्षिणी में:

Verse 61

६१ यतेर्दीक्षा पितुर्दीक्षा दीक्षा च वनवासिनः । विविक्ताश्रमिणो दीक्षा न सा कल्याणदायिका ॥६१॥

yaterdīkṣā piturdīkṣā dīkṣā ca vanavāsinaḥ | viviktāśramiṇo dīkṣā na sā kalyāṇadāyikā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.61. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

संन्यासी की दीक्षा, पिता की दीक्षा, वनवासी की दीक्षा, और एकान्त आश्रम में रहने वाले की दीक्षा — ऐसी दीक्षा कल्याण नहीं देती।

Initiation by an ascetic, by a father, by a forest-dweller, or by one living in a lonely hermitage — such initiation brings no good.

Word by wordपदार्थ

यतेः (yateḥ)of an asceticसंन्यासी कीदीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षापितुः (pituḥ)of a fatherपिता कीदीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षादीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षा (ca)andऔरवन-वासिनः (vana-vāsinaḥ)of a forest-dwellerवनवासी कीविविक्त-आश्रमिणः (vivikta-āśramiṇaḥ)of one living in a lonely hermitageएकान्त आश्रम में रहने वाले कीदीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षा (na)notनहींसा (sā)thatवहकल्याण-दायिका (kalyāṇa-dāyikā)giver of goodकल्याण देने वाली

रुद्रयामले — In the Rudrayāmala: रुद्रयामल में:

Verse 62

६२ न पत्नीं दीक्षयेद्भर्ता न पिता दीक्षयेत् सुताम् । न पुत्रञ्च तथा भ्राता भ्रातरं न च दीक्षयेत् ॥६२॥

na patnīṃ dīkṣayedbhartā na pitā dīkṣayet sutām | na putrañca tathā bhrātā bhrātaraṃ na ca dīkṣayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.62. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पति पत्नी को दीक्षा न दे, पिता पुत्री या पुत्र को दीक्षा न दे, और भाई भाई को दीक्षा न दे।

A husband should not initiate his wife, a father should not initiate his daughter or his son, and a brother should not initiate his brother.

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींपत्नीम् (patnīm)his wifeपत्नी कोदीक्षयेत् (dīkṣayet)should initiateदीक्षा देभर्ता (bhartā)a husbandपति (na)notनहींपिता (pitā)a fatherपितादीक्षयेत् (dīkṣayet)should initiateदीक्षा देसुताम् (sutām)his daughterपुत्री को (na)notनहींपुत्रम् (putram)his sonपुत्र को (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीभ्राता (bhrātā)a brotherभाईभ्रातरम् (bhrātaram)his brotherभाई को (na)notनहीं (ca)andऔरदीक्षयेत् (dīkṣayet)should initiateदीक्षा दे

Verse 63

६३ सिद्धमन्त्रो यदि पतिस्तदा पत्नीं स दीक्षयेत् । शक्तित्वेन वरारोहे न च सा पुत्रिका भवेत् ॥ इत्यादि-निषेधवचनादेभ्यो मन्त्रं न गृह्णीयात् इत्यर्थः इदन्तु सिद्धेतरविषयम् । सिद्धमन्त्रे न दूष्यतीति वचनात् ॥६३॥

siddhamantro yadi patistadā patnīṃ sa dīkṣayet | śaktitvena varārohe na ca sā putrikā bhavet | ityādi-niṣedhavacanādebhyo mantraṃ na gṛhṇīyāt ityarthaḥ idantu siddhetaraviṣayam | siddhamantre na dūṣyatīti vacanāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.63. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि पति का मन्त्र सिद्ध हो, तो वह पत्नी को शक्ति के रूप में दीक्षा दे सकता है, हे सुन्दरी, और वह उसकी पुत्री नहीं हो जाती। ऐसे निषेध वचनों से अर्थ यह है कि इन लोगों से मन्त्र न लें। पर यह वहीं लागू है जहाँ मन्त्र सिद्ध न हो, क्योंकि कहा है, "सिद्ध मन्त्र में दोष नहीं होता।"

If the husband's mantra is perfected, then he may initiate his wife as his śakti, O fair-hipped one, and she does not become his daughter. From such words of prohibition the meaning is that one should not take the mantra from these persons. But this applies only where the mantra is not perfected, for it is said, "With a perfected mantra there is no fault."

Word by wordपदार्थ

सिद्ध-मन्त्रः (siddha-mantraḥ)one whose mantra is perfectedसिद्ध मन्त्र वालायदि (yadi)ifयदिपतिः (patiḥ)the husbandपतितदा (tadā)thenतबपत्नीम् (patnīm)his wifeपत्नी कोसः (saḥ)heवहदीक्षयेत् (dīkṣayet)may initiateदीक्षा देशक्तित्वेन (śaktitvena)as his śaktiशक्ति के रूप मेंवरारोहे (varārohe)O fair-hipped oneहे सुन्दरी (na)notनहीं (ca)andऔरसा (sā)sheवहपुत्रिका (putrikā)a daughterपुत्रीभवेत् (bhavet)becomesहोती है

यतेरपि दीक्षोक्ता शक्तियामले — Initiation by an ascetic too is taught, in the Śaktiyāmala: संन्यासी की दीक्षा भी कही गई है, शक्तियामल में:

Verse 64

६४ तीर्थाचारयुतो मन्त्री ज्ञानवान् सुसमाहितः । नित्यनिष्ठो यतिः ख्यातो गुरुः स्याद्भौतिकोऽपि च ॥६४॥

tīrthācārayuto mantrī jñānavān susamāhitaḥ | nityaniṣṭho yatiḥ khyāto guruḥ syādbhautiko'pi ca ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

तीर्थ के आचार से युक्त, ज्ञानी, एकाग्र और नित्य कर्म में निष्ठ मन्त्री — ऐसा प्रसिद्ध संन्यासी गुरु हो सकता है, और भौतिक भिक्षु भी।

A mantra-holder who keeps the conduct of the holy places, wise, well composed and steady in his daily rites — such a renowned ascetic may be a guru, and even a wandering mendicant.

Word by wordपदार्थ

तीर्थ-आचार-युतः (tīrtha-ācāra-yutaḥ)keeping the conduct of the holy placesतीर्थ के आचार से युक्तमन्त्री (mantrī)a mantra-holderमन्त्रीज्ञानवान् (jñānavān)wiseज्ञानीसु-समाहितः (su-samāhitaḥ)well composedभली प्रकार एकाग्रनित्य-निष्ठः (nitya-niṣṭhaḥ)steady in the daily ritesनित्य कर्म में निष्ठयतिः (yatiḥ)an asceticसंन्यासीख्यातः (khyātaḥ)renownedप्रसिद्धगुरुः (guruḥ)a guruगुरुस्यात् (syāt)may beहो सकता हैभौतिकः (bhautikaḥ)a wandering mendicantभौतिक (भिक्षु)अपि (api)evenभी (ca)andऔर

तथा च सिद्धयामले — So too in the Siddhayāmala: वैसे ही सिद्धयामल में:

Verse 65

६५ यदि भाग्यवशेनैव सिद्धविद्यां लभेत् प्रिये । तदैव तान्तु दीक्षेत त्यक्त्वा गुरुविचारणम् ॥६५॥

yadi bhāgyavaśenaiva siddhavidyāṃ labhet priye | tadaiva tāntu dīkṣeta tyaktvā guruvicāraṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि भाग्य के बल से ही सिद्ध विद्या मिल जाए, हे प्रिये, तो उसी समय उसमें दीक्षा ले ले, गुरु का विचार छोड़कर।

If by sheer good fortune one obtains a perfected vidyā, O beloved, one should be initiated into it at once, leaving aside all scrutiny of the guru.

Word by wordपदार्थ

यदि (yadi)ifयदिभाग्य-वशेन (bhāgya-vaśena)by force of good fortuneभाग्य के बल सेएव (eva)indeedहीसिद्ध-विद्याम् (siddha-vidyām)a perfected vidyāसिद्ध विद्या कोलभेत् (labhet)one obtainsपाएप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेतदा (tadā)thenतबएव (eva)at onceहीताम् (tām)in itउसमेंतु (tu)indeedतोदीक्षेत (dīkṣeta)one should be initiatedदीक्षा लेत्यक्त्वा (tyaktvā)leaving asideछोड़करगुरु-विचारणम् (guru-vicāraṇam)the scrutiny of the guruगुरु के विचार को

तथा — Likewise: वैसे ही:

Verse 66

६६ प्रमादाच्च तथाज्ञानात् पितुर्दीक्षां समाचरेत् । प्रायश्चित्तं ततः कृत्वा मुनेर्दीक्षां समाचरेत् ॥ पितुरित्युपलक्षणम् तथा मातामहादीनामपि । प्रायश्चित्तन्तु अयुतसावित्रीजपः सर्वत्र दर्शनात् ॥६६॥

pramādācca tathājñānāt piturdīkṣāṃ samācaret | prāyaścittaṃ tataḥ kṛtvā munerdīkṣāṃ samācaret | piturityupalakṣaṇam tathā mātāmahādīnāmapi | prāyaścittantu ayutasāvitrījapaḥ sarvatra darśanāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि प्रमाद या अज्ञान से पिता से दीक्षा ले ली हो, तो फिर प्रायश्चित्त करके मुनि से दीक्षा ले। "पिता" कहने से नाना आदि भी समझें। प्रायश्चित्त दस हज़ार सावित्री का जप है, जैसा सब जगह देखा जाता है।

If through carelessness or ignorance one has taken initiation from one's father, one should then do the atonement and take initiation from a sage. "Father" stands also for the maternal grandfather and the rest. The atonement is ten thousand recitations of the Sāvitrī, as is seen everywhere.

Word by wordपदार्थ

प्रमादात् (pramādāt)through carelessnessप्रमाद से (ca)andऔरतथा (tathā)likewiseवैसे हीअज्ञानात् (ajñānāt)through ignoranceअज्ञान सेपितुः (pituḥ)from the fatherपिता सेदीक्षाम् (dīkṣām)initiationदीक्षासमाचरेत् (samācaret)if one has takenले लेप्रायश्चित्तम् (prāyaścittam)atonementप्रायश्चित्तततः (tataḥ)thenफिरकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेमुनेः (muneḥ)from a sageमुनि सेदीक्षाम् (dīkṣām)initiationदीक्षासमाचरेत् (samācaret)one should takeले

शङ्खः — Śaṅkha: शङ्ख:

Verse 67

६७ दशसाहस्र्यजापेन सर्वकल्मषनाशिनी ॥६७॥

daśasāhasryajāpena sarvakalmaṣanāśinī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दस हज़ार बार जप करने पर वह सब पापों का नाश करती है।

Recited ten thousand times, she destroys every sin.

Word by wordपदार्थ

दश-साहस्र्य-जापेन (daśa-sāhasrya-jāpena)by a recitation of ten thousandदस हज़ार जप सेसर्व-कल्मष-नाशिनी (sarva-kalmaṣa-nāśinī)she destroys every sinसब पापों का नाश करने वाली

तथा मत्स्यसूक्ते — Likewise in the Matsyasūkta: वैसे ही मत्स्यसूक्त में:

Verse 68

६८ निर्वीर्यञ्च पितुर्मन्त्रं शैवे शाक्ते न दूष्यतीति वचनं कौलिकमन्त्रदीक्षापरम् ॥ अत्र हेतुः योगिनीतन्त्रे शक्त्यादिविद्यामधिकृत्य दीक्षानिषेधात् यद्वा शाक्ते तारादिविद्यायां मत्स्यसूक्ते तामधिकृत्य तथाप्रतिपादनात् । तथा च निजकुलतिलकाय ज्येष्ठपुत्राय दद्यादित्यादि ॥६८॥

nirvīryañca piturmantraṃ śaive śākte na dūṣyatīti vacanaṃ kaulikamantradīkṣāparam || atra hetuḥ yoginītantre śaktyādividyāmadhikṛtya dīkṣāniṣedhāt yadvā śākte tārādividyāyāṃ matsyasūkte tāmadhikṛtya tathāpratipādanāt | tathā ca nijakulatilakāya jyeṣṭhaputrāya dadyādityādi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पिता का मन्त्र निर्वीर्य है; शैव और शाक्त मार्ग में दोष नहीं" — यह वचन कौल मन्त्र की दीक्षा के विषय में है। कारण यह है: योगिनीतन्त्र में दीक्षा का निषेध शक्ति आदि विद्याओं को लेकर किया गया है; या फिर शाक्त मार्ग में यह तारा आदि विद्या के विषय में है, क्योंकि मत्स्यसूक्त उसी को लेकर ऐसा कहता है। और इसीलिए, "अपने कुल के तिलक ज्येष्ठ पुत्र को दे," इत्यादि।

The saying "A father's mantra is powerless; in the Śaiva and Śākta ways it is not faulty" refers to initiation into a Kaula mantra. The reason: in the Yoginītantra the ban on initiation is laid down with the Śakti vidyās and the like in view; or else, in the Śākta way it concerns the Tārā vidyā and the like, since the Matsyasūkta teaches so with that in view. And so, "He may give it to the eldest son, the ornament of his line," and the like.

श्रीक्रमेऽपि — In the Śrīkrama too: श्रीक्रम में भी:

Verse 69

६९ मनुर्विमृष्य दातव्यो ज्येष्ठपुत्राय धीमते । महातीर्थे उपरागे सति सर्वत्र न दोषः ॥६९॥

manurvimṛṣya dātavyo jyeṣṭhaputrāya dhīmate | mahātīrthe uparāge sati sarvatra na doṣaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

विचार करके बुद्धिमान ज्येष्ठ पुत्र को मन्त्र दिया जा सकता है। महातीर्थ में या ग्रहण के समय किसी भी दशा में दोष नहीं।

After due thought the mantra may be given to a wise eldest son. At a great holy place, or during an eclipse, there is no fault in any case.

Word by wordपदार्थ

मनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रविमृष्य (vimṛṣya)after due thoughtविचार करकेदातव्यः (dātavyaḥ)may be givenदेना चाहिएज्येष्ठ-पुत्राय (jyeṣṭha-putrāya)to the eldest sonज्येष्ठ पुत्र कोधीमते (dhīmate)wiseबुद्धिमानमहा-तीर्थे (mahā-tīrthe)at a great holy placeमहातीर्थ मेंउपरागे (uparāge)an eclipseग्रहणसति (sati)when there isहोने परसर्वत्र (sarvatra)in every caseसब जगह (na)noनहींदोषः (doṣaḥ)faultदोष

तथा च विष्णुमन्त्रमधिकृत्य — So too, with the Viṣṇu mantra in view: वैसे ही विष्णु मन्त्र को लेकर:

Verse 70

७० साधु पृष्टं त्वया विप्र वक्ष्यामि सकलन्तव । ब्रह्मणा कथितं पूर्वं वसिष्ठाय महात्मने ॥७०॥

sādhu pṛṣṭaṃ tvayā vipra vakṣyāmi sakalantava | brahmaṇā kathitaṃ pūrvaṃ vasiṣṭhāya mahātmane ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे विप्र, तुमने अच्छा पूछा; मैं तुम्हें सब कहूँगा। पहले ब्रह्मा ने यह महात्मा वसिष्ठ को कहा था।

You have asked well, O brāhmaṇa; I shall tell you all of it. Of old Brahmā told it to the great-souled Vasiṣṭha.

Word by wordपदार्थ

साधु (sādhu)wellअच्छापृष्टम् (pṛṣṭam)askedपूछात्वया (tvayā)by youतुमनेविप्र (vipra)O brāhmaṇaहे विप्रवक्ष्यामि (vakṣyāmi)I shall tellकहूँगासकलम् (sakalam)allसबतव (tava)to youतुम्हेंब्रह्मणा (brahmaṇā)by Brahmāब्रह्मा नेकथितम् (kathitam)was toldकहापूर्वम् (pūrvam)of oldपहलेवसिष्ठाय (vasiṣṭhāya)to Vasiṣṭhaवसिष्ठ कोमहात्मने (mahātmane)the great-souledमहात्मा

Verse 71

७१ वसिष्ठोऽपि स्वपुत्राय मत्पित्रे दत्तवान् स्वयम् । प्रसन्नहृदयः स्वच्छः पिता मे करुणानिधिः ॥७१॥

vasiṣṭho'pi svaputrāya matpitre dattavān svayam | prasannahṛdayaḥ svacchaḥ pitā me karuṇānidhiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

और वसिष्ठ ने स्वयं अपने पुत्र, मेरे पिता को दिया — प्रसन्न हृदय, निर्मल, करुणा के भण्डार मेरे पिता को।

And Vasiṣṭha himself gave it to his own son, my father — glad of heart, pure, my father, a treasury of compassion.

Word by wordपदार्थ

वसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ)Vasiṣṭhaवसिष्ठअपि (api)tooभीस्व-पुत्राय (sva-putrāya)to his own sonअपने पुत्र कोमत्-पित्रे (mat-pitre)to my fatherमेरे पिता कोदत्तवान् (dattavān)gaveदियास्वयम् (svayam)himselfस्वयंप्रसन्न-हृदयः (prasanna-hṛdayaḥ)glad of heartप्रसन्न हृदय वालास्वच्छः (svacchaḥ)pureनिर्मलपिता (pitā)fatherपितामे (me)myमेरेकरुणा-निधिः (karuṇā-nidhiḥ)a treasury of compassionकरुणा के भण्डार

Verse 72

७२ कुरुक्षेत्रे महातीर्थे सूर्यपर्वणि दत्तवान् । इत्यादि वैशम्पायनसंहितायां शौनकं प्रति व्यासवचनम् ॥७२॥

kurukṣetre mahātīrthe sūryaparvaṇi dattavān | ityādi vaiśampāyanasaṃhitāyāṃ śaunakaṃ prati vyāsavacanam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उन्होंने महातीर्थ कुरुक्षेत्र में सूर्य ग्रहण के पर्व पर दिया। ऐसा वैशम्पायनसंहिता में शौनक के प्रति व्यास का वचन है।

He gave it at Kurukṣetra, the great holy place, at a solar eclipse. Such are the words of Vyāsa to Śaunaka in the Vaiśampāyanasaṃhitā.

Word by wordपदार्थ

कुरुक्षेत्रे (kurukṣetre)at Kurukṣetraकुरुक्षेत्र मेंमहा-तीर्थे (mahā-tīrthe)the great holy placeमहातीर्थ मेंसूर्य-पर्वणि (sūrya-parvaṇi)at a solar eclipseसूर्य ग्रहण के पर्व परदत्तवान् (dattavān)he gaveदिया

योगिनीतन्त्रे — In the Yoginītantra: योगिनीतन्त्र में:

Verse 73

७३ निर्वीर्यञ्च पितुर्मन्त्रं तथा मातामहस्य च । स्वप्नलब्धं स्त्रियादत्तं संस्कारेणैव शुध्यति ॥७३॥

nirvīryañca piturmantraṃ tathā mātāmahasya ca | svapnalabdhaṃ striyādattaṃ saṃskāreṇaiva śudhyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पिता का और नाना का मन्त्र निर्वीर्य है। स्वप्न में मिला या स्त्री का दिया मन्त्र संस्कार से ही शुद्ध होता है।

The mantra of one's father and of one's maternal grandfather is powerless. A mantra received in a dream or given by a woman becomes pure only by consecration.

Word by wordपदार्थ

निर्वीर्यम् (nirvīryam)powerlessनिर्वीर्य (ca)andऔरपितुः (pituḥ)of the fatherपिता कामन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रतथा (tathā)likewiseवैसे हीमातामहस्य (mātāmahasya)of the maternal grandfatherनाना का (ca)andऔरस्वप्न-लब्धम् (svapna-labdham)received in a dreamस्वप्न में मिलास्त्रिया-दत्तम् (striyā-dattam)given by a womanस्त्री का दियासंस्कारेण (saṃskāreṇa)by consecrationसंस्कार सेएव (eva)aloneहीशुध्यति (śudhyati)becomes pureशुद्ध होता है

यत्तु — But as for the saying: पर जो कहा है:

Verse 74

७४ साध्वी चैव सदाचारा गुरुभक्ता जितेन्द्रिया । सर्वमन्त्रार्थतत्त्वज्ञा सुशीला पूजने रता । गुरुयोग्या भवेत् सा हि विधवा परिवर्जिता । स्त्रिया दीक्षा शुभा प्रोक्ता मातुश्चाष्टगुणाः स्मृताः ॥ इदन्तु गुरोरुपासितमन्त्रपरम् ॥७४॥

sādhvī caiva sadācārā gurubhaktā jitendriyā | sarvamantrārthatattvajñā suśīlā pūjane ratā | guruyogyā bhavet sā hi vidhavā parivarjitā | striyā dīkṣā śubhā proktā mātuścāṣṭaguṇāḥ smṛtāḥ | idantu gurorupāsitamantraparam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो स्त्री साध्वी, सदाचारी, गुरु की भक्त, जितेन्द्रिय, सब मन्त्रों के अर्थ का तत्त्व जानने वाली, सुशील और पूजा में लगी हो — वह गुरु होने योग्य है, विधवा को छोड़कर। स्त्री से दीक्षा शुभ कही गई है, और माता से आठ गुनी" — यह उस मन्त्र के विषय में है जिसकी गुरु ने स्वयं उपासना की हो।

"A woman who is chaste, of good conduct, devoted to the guru, with her senses conquered, knowing the true meaning of all mantras, of good character and devoted to worship — she is fit to be a guru, a widow being excluded. Initiation by a woman is declared auspicious, and by a mother it is held to be eight times so" — this refers to a mantra the guru has herself worshipped.

Word by wordपदार्थ

साध्वी (sādhvī)chasteसाध्वी (ca)andऔरएव (eva)indeedहीसत्-आचारा (sat-ācārā)of good conductसदाचारीगुरु-भक्ता (guru-bhaktā)devoted to the guruगुरु की भक्तजित-इन्द्रिया (jita-indriyā)with senses conqueredजितेन्द्रियसर्व-मन्त्र-अर्थ-तत्त्व-ज्ञा (sarva-mantra-artha-tattva-jñā)knowing the true meaning of all mantrasसब मन्त्रों के अर्थ का तत्त्व जानने वालीसु-शीला (su-śīlā)of good characterसुशीलपूजने (pūjane)in worshipपूजा मेंरता (ratā)devotedलगी हुईगुरु-योग्या (guru-yogyā)fit to be a guruगुरु होने योग्यभवेत् (bhavet)isहोती हैसा (sā)sheवहहि (hi)indeedहीविधवा (vidhavā)a widowविधवापरिवर्जिता (parivarjitā)excludedछोड़करस्त्रिया (striyā)by a womanस्त्री सेदीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षाशुभा (śubhā)auspiciousशुभप्रोक्ता (proktā)is declaredकही गई हैमातुः (mātuḥ)of a motherमाता की (ca)andऔरअष्ट-गुणाः (aṣṭa-guṇāḥ)eightfoldआठ गुनीस्मृताः (smṛtāḥ)is held to beमानी गई है

तथा भैरवीतन्त्रे — Likewise in the Bhairavītantra: वैसे ही भैरवीतन्त्र में:

Verse 75

७५ स्वीयमन्त्रोपदेशे तु न कुर्याद्गुरुचिन्तनम् ॥७५॥

svīyamantropadeśe tu na kuryādgurucintanam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.75. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अपने मन्त्र के उपदेश में गुरु का विचार न करे।

When one's own mantra is being taught, one should not deliberate about the guru.

Word by wordपदार्थ

स्वीय-मन्त्र-उपदेशे (svīya-mantra-upadeśe)in the teaching of one's own mantraअपने मन्त्र के उपदेश मेंतु (tu)butतो (na)notनहींकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेगुरु-चिन्तनम् (guru-cintanam)deliberation about the guruगुरु का विचार

Verse 76

७६ मातुरित्युपासितेऽष्टगुणम् । अनुपासिते शुभफलदमित्यर्थः । सिद्धमन्त्रविषयं वा इति केचित् । वस्तुतस्तु योगिनीतन्त्रे स्त्रीपदं विधवापरं एकवाक्यताबलात् ॥७६॥

māturityupāsite'ṣṭaguṇam | anupāsite śubhaphaladamityarthaḥ | siddhamantraviṣayaṃ vā iti kecit | vastutastu yoginītantre strīpadaṃ vidhavāparaṃ ekavākyatābalāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"माता से" — यदि उसने मन्त्र की उपासना की हो तो आठ गुना; न की हो तो केवल शुभ फल देता है। यह अर्थ है। कुछ कहते हैं कि यह सिद्ध मन्त्र के विषय में है। वास्तव में योगिनीतन्त्र में "स्त्री" शब्द विधवा के लिए है, दोनों वचनों को एक अर्थ में मिलाने के बल से।

"By a mother" — if she has worshipped the mantra, it is eightfold; if she has not, it merely gives a good result. That is the meaning. Some say it concerns a perfected mantra. In truth, the word "woman" in the Yoginītantra refers to a widow, by the force of reading the two statements as one.

Verse 77

७७ विधवायाः सुतादेशात् कन्यायाः पितुराज्ञया । नाधिकारो यतो नार्याः सधवा भर्तुराज्ञया । नाधिकार इति स्वातन्त्र्येणाधिकारस्य ॥७७॥

vidhavāyāḥ sutādeśāt kanyāyāḥ piturājñayā | nādhikāro yato nāryāḥ sadhavā bharturājñayā | nādhikāra iti svātantryeṇādhikārasya ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

विधवा पुत्र के आदेश से, कन्या पिता की आज्ञा से, सधवा पति की आज्ञा से दीक्षा दे सकती है — क्योंकि स्त्री का अपना अधिकार नहीं। "अधिकार नहीं" का अर्थ है स्वतन्त्र रूप से अधिकार नहीं।

A widow may initiate at the bidding of her son, an unmarried girl by leave of her father, a married woman by leave of her husband — since a woman has no right of her own. "No right" means no right acting independently.

Word by wordपदार्थ

विधवायाः (vidhavāyāḥ)of a widowविधवा कासुत-आदेशात् (suta-ādeśāt)at the bidding of her sonपुत्र के आदेश सेकन्यायाः (kanyāyāḥ)of an unmarried girlकन्या कापितुः (pituḥ)of her fatherपिता कीआज्ञया (ājñayā)by the leaveआज्ञा से (na)noनहींअधिकारः (adhikāraḥ)rightअधिकारयतः (yataḥ)sinceक्योंकिनार्याः (nāryāḥ)of a womanस्त्री कासधवा (sadhavā)a married womanसधवाभर्तुः (bhartuḥ)of her husbandपति कीआज्ञया (ājñayā)by the leaveआज्ञा से

Verse 78

७८ स्त्रीणां गर्भवतीनाञ्च दीक्षायां नैव दूषणम् । न कुर्याद्दशमे मासि कृत्वा च नारकी भवेत् ॥७८॥

strīṇāṃ garbhavatīnāñca dīkṣāyāṃ naiva dūṣaṇam | na kuryāddaśame māsi kṛtvā ca nārakī bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.78. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

गर्भवती स्त्रियों की दीक्षा में कोई दोष नहीं। पर दसवें महीने में न करे; करने वाला नरकगामी होता है।

There is no fault at all in initiating women who are pregnant. But one should not do it in the tenth month; one who does becomes bound for hell.

Word by wordपदार्थ

स्त्रीणाम् (strīṇām)of womenस्त्रियों कीगर्भवतीनाम् (garbhavatīnām)who are pregnantगर्भवती (ca)andऔरदीक्षायाम् (dīkṣāyām)in initiationदीक्षा में (na)notनहींएव (eva)at allहीदूषणम् (dūṣaṇam)faultदोष (na)notनहींकुर्यात् (kuryāt)one should do itकरेदशमे (daśame)in the tenthदसवेंमासि (māsi)monthमहीने मेंकृत्वा (kṛtvā)having done itकरके (ca)andऔरनारकी (nārakī)bound for hellनरकगामीभवेत् (bhavet)one becomesहोता है

Verse 79

७९ स्वप्नलब्धमन्त्रे यदि सद्गुरुं प्राप्नोति तदा तत एव तन्मन्त्रं गृह्णीयात्, नचेत् जलपूर्णकलसे गुरोः प्राणप्रतिष्ठां विधाय वटपत्रे कुंकुमेन लिखितं मन्त्रं तत्कलसे प्रक्षिप्य उत्तोल्य मन्त्रं गृह्णीयादित्यर्थः ॥७९॥

svapnalabdhamantre yadi sadguruṃ prāpnoti tadā tata eva tanmantraṃ gṛhṇīyāt, nacet jalapūrṇakalase guroḥ prāṇapratiṣṭhāṃ vidhāya vaṭapatre kuṃkumena likhitaṃ mantraṃ tatkalase prakṣipya uttolya mantraṃ gṛhṇīyādityarthaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.79. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

स्वप्न में मन्त्र मिला हो और सद्गुरु मिल जाएँ, तो उन्हीं से वह मन्त्र ले। न मिलें तो जल भरे कलश में गुरु की प्राणप्रतिष्ठा करके, वटपत्र पर कुंकुम से लिखा मन्त्र उस कलश में डालकर, निकालकर मन्त्र ले। यह अर्थ है।

When a mantra has been received in a dream, if one finds a true guru one should take that mantra from him. If not, one should establish the guru's life-breath in a pot full of water, write the mantra in saffron on a banyan leaf, drop it into that pot, lift it out, and so take the mantra. That is the meaning.

तथा हि — For so it is said: क्योंकि ऐसा कहा है:

Verse 80

८० स्वप्नलब्धे च कलसे गुरोः प्राणान् निवेशयेत् । वटपत्रे कुंकुमेन लिखित्वा ग्रहणे शुभम् । ततः सिद्धिमवाप्नोति चान्यथा विफलं भवेत् । इदन्तु सद्गुरोरभावे तस्मादेव मन्त्रं गृह्णीयात् । स्वप्ने तु नियमो न हीति नारदवचनात् । तत्र सिद्धादिनियमो नास्ति ॥८०॥

svapnalabdhe ca kalase guroḥ prāṇān niveśayet | vaṭapatre kuṃkumena likhitvā grahaṇe śubham | tataḥ siddhimavāpnoti cānyathā viphalaṃ bhavet | idantu sadgurorabhāve tasmādeva mantraṃ gṛhṇīyāt | svapne tu niyamo na hīti nāradavacanāt | tatra siddhādiniyamo nāsti ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.80. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

स्वप्न में मन्त्र मिला हो तो कलश में गुरु के प्राण स्थापित करे; वटपत्र पर कुंकुम से लिखकर मन्त्र लेना शुभ है। फिर सिद्धि पाता है; अन्यथा निष्फल होता है। यह सद्गुरु के अभाव में है — तब उसी कलश से मन्त्र ले। नारद का वचन है, "स्वप्न में नियम नहीं होता," इसलिए उसमें सिद्ध आदि का नियम नहीं है।

When the mantra has been received in a dream, one should place the guru's life-breath in a pot; having written the mantra in saffron on a banyan leaf, taking it is good. Then one attains success; otherwise it is fruitless. This is for when there is no true guru — then one should take the mantra from the pot itself. Since Nārada says, "In a dream there is no rule," there is no rule of siddha and the rest for it.

Word by wordपदार्थ

स्वप्न-लब्धे (svapna-labdhe)when received in a dreamस्वप्न में मिले पर (ca)andऔरकलसे (kalase)in a potकलश मेंगुरोः (guroḥ)of the guruगुरु केप्राणान् (prāṇān)the life-breathsप्राणों कोनिवेशयेत् (niveśayet)one should placeस्थापित करेवट-पत्रे (vaṭa-patre)on a banyan leafवटपत्र परकुंकुमेन (kuṃkumena)with saffronकुंकुम सेलिखित्वा (likhitvā)having writtenलिखकरग्रहणे (grahaṇe)in taking itलेने मेंशुभम् (śubham)goodशुभततः (tataḥ)thenफिरसिद्धिम् (siddhim)successसिद्धिअवाप्नोति (avāpnoti)one attainsपाता है (ca)andऔरअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथाविफलम् (viphalam)fruitlessनिष्फलभवेत् (bhavet)it becomesहोता है

तथा विद्याधराचार्यधृतं जावालवचनम् — Likewise the words of Jābāla, cited by Vidyādharācārya: वैसे ही विद्याधराचार्य का उद्धृत किया जाबाल का वचन:

Verse 81

८१ मध्यदेशकुरुक्षेत्र-नटकोङ्कणसम्भवाः । अन्तर्वेदिप्रतिष्ठाना आवन्त्याश्च गुरूत्तमाः ॥ मध्यदेश आर्यावर्तः ॥८१॥

madhyadeśakurukṣetra-naṭakoṅkaṇasambhavāḥ | antarvedipratiṣṭhānā āvantyāśca gurūttamāḥ | madhyadeśa āryāvartaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.81. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मध्यदेश, कुरुक्षेत्र, नट और कोङ्कण में जन्मे, अन्तर्वेदि में बसे, और अवन्ती के लोग उत्तम गुरु हैं। मध्यदेश का अर्थ आर्यावर्त है।

Those born in the Middle Country, Kurukṣetra, Naṭa and Koṅkaṇa, those settled in Antarvedi, and those of Avantī are the best gurus. The Middle Country is Āryāvarta.

Word by wordपदार्थ

मध्यदेश-कुरुक्षेत्र-नट-कोङ्कण-सम्भवाः (madhyadeśa-kurukṣetra-naṭa-koṅkaṇa-sambhavāḥ)born in the Middle Country, Kurukṣetra, Naṭa and Koṅkaṇaमध्यदेश, कुरुक्षेत्र, नट और कोङ्कण में जन्मेअन्तर्वेदि-प्रतिष्ठानाः (antarvedi-pratiṣṭhānāḥ)those settled in Antarvediअन्तर्वेदि में बसेआवन्त्याः (āvantyāḥ)those of Avantīअवन्ती के (ca)andऔरगुरु-उत्तमाः (guru-uttamāḥ)the best gurusउत्तम गुरु

Verse 82

८२ गौडाः शाल्वाः सुराश्चैव मागधाः केरलास्तथा । कोशलाश्च दशार्णाश्च गुरवः सप्त मध्यमाः । कर्णाटनर्मदा-राष्ट्रकच्छतीरोड्ढवास्तथा । कालिन्दाश्च कलम्बाश्च काम्बोजाश्चाधमा मताः ॥८२॥

gauḍāḥ śālvāḥ surāścaiva māgadhāḥ keralāstathā | kośalāśca daśārṇāśca guravaḥ sapta madhyamāḥ | karṇāṭanarmadā-rāṣṭrakacchatīroḍḍhavāstathā | kālindāśca kalambāśca kāmbojāścādhamā matāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.82. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-three-who-may-not-initiate#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

गौड़, शाल्व, सुर, मगध, केरल, कोशल और दशार्ण — ये सात मध्यम गुरु हैं। कर्णाट, नर्मदा देश, कच्छ, समुद्रतट और ओड्ढ के, तथा कालिन्द, कलम्ब और काम्बोज के गुरु अधम माने गए हैं।

Those of Gauḍa, Śālva, Sura, Magadha, Kerala, Kośala and Daśārṇa — these seven are middling gurus. Those of Karṇāṭa, the Narmadā country, Kaccha, the coast and Oḍḍha, and those of Kālinda, Kalamba and Kāmboja are held to be the lowest.

Word by wordपदार्थ

गौडाः (gauḍāḥ)those of Gauḍaगौड़ केशाल्वाः (śālvāḥ)those of Śālvaशाल्व केसुराः (surāḥ)those of Suraसुर के (ca)andऔरएव (eva)indeedहीमागधाः (māgadhāḥ)those of Magadhaमगध केकेरलाः (keralāḥ)those of Keralaकेरल केतथा (tathā)likewiseवैसे हीकोशलाः (kośalāḥ)those of Kośalaकोशल के (ca)andऔरदशार्णाः (daśārṇāḥ)those of Daśārṇaदशार्ण के (ca)andऔरगुरवः (guravaḥ)gurusगुरुसप्त (sapta)sevenसातमध्यमाः (madhyamāḥ)middlingमध्यमकर्णाट-नर्मदा-राष्ट्र-कच्छ-तीर-ओड्ढवाः (karṇāṭa-narmadā-rāṣṭra-kaccha-tīra-oḍḍhavāḥ)those of Karṇāṭa, the Narmadā country, Kaccha, the coast and Oḍḍhaकर्णाट, नर्मदा देश, कच्छ, समुद्रतट और ओड्ढ केतथा (tathā)likewiseवैसे हीकालिन्दाः (kālindāḥ)those of Kālindaकालिन्द के (ca)andऔरकलम्बाः (kalambāḥ)those of Kalambaकलम्ब के (ca)andऔरकाम्बोजाः (kāmbojāḥ)those of Kāmbojaकाम्बोज के (ca)andऔरअधमाः (adhamāḥ)lowestअधममताः (matāḥ)are heldमाने गए हैं

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.