Bṛhat Tantrasāra प्रथमः परिच्छेदः Chapter 4
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

प्रथमः परिच्छेदः
Chapter Four · The Need for Initiation · Verses 83–8

दीक्षाविचारादिनिर्णयः

Since recitation without initiation is faulty, initiation is defined first: it is called dīkṣā because it gives divine knowledge and destroys sin. All recitation and austerity rest on initiation, in whatever stage of life one lives; the rites of the uninitiated are like seed sown on stone, the uninitiated gains neither success nor a good end, at death he goes to the Raurava hell and does not shake off the state of a piśāca. Initiation done by rule brings liberation and, without conflict, enjoyments too; it burns lakhs of minor sins and crores of great ones in a moment, while one who takes a mantra from a book finds no release in a thousand ages, and neither austerity, vows, pilgrimage nor bodily torment can do the work of initiation. The food of the uninitiated is as filth, his water as urine, his rites go to ruin; initiation from a true guru accomplishes every rite. A śūdra may not be given a mantra beginning with the praṇava, the ātma-mantra, the guru-mantra, the ajapā, or one joined with svāhā and the praṇava; a woman or a śūdra who knows the Sāvitrī, the praṇava, the Yajus or the Lakṣmī mantra goes downward after death; a śūdra may be initiated only into the mantras of Gopāla, Śiva, Pārvatī, Sūrya and Gaṇeśa. Then the favourable mantra: it is called mantra because it saves the one who ponders it, and it must agree with one's star, sign and house; the mantras of Nṛsiṃha, Sūrya and Varāha, the prāsāda and the praṇava, the mālā mantras of over twenty letters, neuter mantras, the haṃsa, the eight- and five-syllable mantras, the one-syllable mantras and the Vedic mantras need no siddha scrutiny. Mantras ending in huṃ phaṭ are male, in svāhā female, in namaḥ neuter, and the Mahāvidyās are none of these. Kālī, Tārā, Ṣoḍaśī, Bhuvaneśvarī, Bhairavī, Chinnamastā, Dhūmāvatī, Bagalā, Mātaṅgī and Kamalā are the ten Mahāvidyās, perfected vidyās free of the faults of the Kali age and needing no scrutiny of siddha, star, time or friend and foe — though the tradition holds these words to be praise, and scrutiny to be needed everywhere, since by ill luck a hostile mantra may come even in a dream. दीक्षा के बिना जप दोषपूर्ण है, इसलिए पहले दीक्षा का लक्षण: वह दीक्षा कहलाती है क्योंकि दिव्य ज्ञान देती है और पाप का क्षय करती है। सारा जप और तप दीक्षा पर टिका है, चाहे किसी भी आश्रम में रहें; बिना दीक्षा के कर्म पत्थर पर बोए बीज जैसे हैं, अदीक्षित को न सिद्धि मिलती है न सद्गति, मरने पर वह रौरव नरक जाता है और पिशाच भाव नहीं छोड़ता। विधि से की गई दीक्षा मुक्ति देती है और साथ ही भोग भी; वह क्षण भर में लाखों उपपातक और करोड़ों महापातक जला देती है, जबकि पुस्तक से मन्त्र लेने वाले को हज़ार मन्वन्तरों में भी छुटकारा नहीं, और तप, व्रत, तीर्थयात्रा या शरीर-कष्ट दीक्षा का काम नहीं कर सकते। अदीक्षित का अन्न विष्ठा और जल मूत्र के समान है, उसका श्राद्ध अधोगति को जाता है; सद्गुरु से मिली दीक्षा सब कर्म सिद्ध करती है। शूद्र को प्रणव से शुरू होने वाला मन्त्र, आत्ममन्त्र, गुरुमन्त्र, अजपा, या स्वाहा और प्रणव से युक्त मन्त्र न दें; सावित्री, प्रणव, यजुः या लक्ष्मी मन्त्र जानने वाला स्त्री या शूद्र मरकर नीचे जाता है; शूद्र को केवल गोपाल, शिव, पार्वती, सूर्य और गणेश के मन्त्र की दीक्षा है। फिर अनुकूल मन्त्र: मनन करने वाले की रक्षा करने से वह मन्त्र कहलाता है, और वह अपने नक्षत्र, राशि और कोष्ठ के अनुकूल होना चाहिए; नृसिंह, सूर्य और वराह के मन्त्र, प्रासाद और प्रणव, बीस से अधिक अक्षरों के मालामन्त्र, नपुंसक मन्त्र, हंस, अष्टाक्षर और पञ्चाक्षर, एकाक्षर मन्त्र और वैदिक मन्त्र सिद्धादि विचार से मुक्त हैं। हुं फट् से अन्त होने वाले मन्त्र पुरुष, स्वाहा से स्त्री, नमः से नपुंसक हैं, और महाविद्याएँ इनमें से कोई नहीं। काली, तारा, षोडशी, भुवनेश्वरी, भैरवी, छिन्नमस्ता, धूमावती, बगला, मातङ्गी और कमला — ये दस महाविद्याएँ सिद्ध विद्याएँ हैं, कलि के दोष से मुक्त, जिनमें सिद्धादि, नक्षत्र, काल या मित्र-शत्रु का विचार नहीं — पर सम्प्रदाय इन वचनों को प्रशंसा मानता है और सब जगह विचार आवश्यक मानता है, क्योंकि दुर्भाग्य से स्वप्न में भी शत्रु मन्त्र मिल सकता है।

Begin verses ↓

Verse 83

८३ अथ दीक्षाविचारादिनिर्णयः दीक्षां विना जपस्य दुष्टत्वात् प्रथमं सा निरूप्यते । दिव्यं ज्ञानं यतो दद्यात् कुर्यात्पापस्य संक्षयम् । तस्माद्दीक्षेति सा प्रोक्ता मुनिभिस्तन्त्रवेदिभिः ॥८३॥

atha dīkṣāvicārādinirṇayaḥ | dīkṣāṃ vinā japasya duṣṭatvāt prathamaṃ sā nirūpyate | divyaṃ jñānaṃ yato dadyāt kuryātpāpasya saṃkṣayam | tasmāddīkṣeti sā proktā munibhistantravedibhiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.83. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

दीक्षा के विचार आदि का निर्णय। दीक्षा के बिना जप दोषपूर्ण है, इसलिए पहले दीक्षा का लक्षण कहा जाता है। क्योंकि वह दिव्य ज्ञान देती (दद्यात्) है और पाप का क्षय करती है, इसलिए तन्त्र जानने वाले मुनि उसे दीक्षा कहते हैं।

The settling of what initiation is, and related matters. Since recitation without initiation is faulty, initiation is defined first. Because it gives (dadyāt) divine knowledge and brings about the destruction (kṣaya) of sin, the sages who know the tantras call it dīkṣā.

Word by wordपदार्थ

दिव्यम् (divyam)divineदिव्यज्ञानम् (jñānam)knowledgeज्ञानयतः (yataḥ)sinceक्योंकिदद्यात् (dadyāt)it givesदेती हैकुर्यात् (kuryāt)it brings aboutकरती हैपापस्य (pāpasya)of sinपाप कासंक्षयम् (saṃkṣayam)the destructionक्षयतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएदीक्षा (dīkṣā)dīkṣāदीक्षाइति (iti)thusऐसासा (sā)itवहप्रोक्ता (proktā)is calledकही गई हैमुनिभिः (munibhiḥ)by the sagesमुनियों द्वारातन्त्र-वेदिभिः (tantra-vedibhiḥ)who know the tantrasतन्त्र के ज्ञाताओं

तथा च — And so: और ऐसा भी:

Verse 84

८४ अथ सर्वाश्रमेषु दीक्षाया आवश्यकत्वम् दीक्षामूलं जपं सर्वं दीक्षामूलं परं तपः । दीक्षामाश्रित्य निवसेद्यत्र कुत्राश्रमे वसन् ॥८४॥

atha sarvāśrameṣu dīkṣāyā āvaśyakatvam | dīkṣāmūlaṃ japaṃ sarvaṃ dīkṣāmūlaṃ paraṃ tapaḥ | dīkṣāmāśritya nivasedyatra kutrāśrame vasan ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.84. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सब आश्रमों में दीक्षा की आवश्यकता। सारा जप दीक्षा पर टिका है; परम तप दीक्षा पर टिका है। चाहे किसी भी आश्रम में रहे, दीक्षा का सहारा लेकर रहे।

The need for initiation in every stage of life. All recitation is rooted in initiation; the highest austerity is rooted in initiation. Living in whatever stage of life, one should live relying on initiation.

Word by wordपदार्थ

दीक्षा-मूलम् (dīkṣā-mūlam)rooted in initiationदीक्षा पर टिकाजपम् (japam)recitationजपसर्वम् (sarvam)allसारादीक्षा-मूलम् (dīkṣā-mūlam)rooted in initiationदीक्षा पर टिकापरम् (param)the highestपरमतपः (tapaḥ)austerityतपदीक्षाम् (dīkṣām)initiationदीक्षा काआश्रित्य (āśritya)relying onसहारा लेकरनिवसेत् (nivaset)one should liveरहेयत्र (yatra)whereverजहाँकुत्र (kutra)anywhereकहींआश्रमे (āśrame)in a stage of lifeआश्रम मेंवसन् (vasan)livingरहते हुए

Verse 85

८५ अदीक्षिता ये कुर्वन्ति जपपूजादिकाः क्रियाः । न भवन्ति प्रिये तेषां शिलायामुप्तबीजवत् ॥८५॥

adīkṣitā ye kurvanti japapūjādikāḥ kriyāḥ | na bhavanti priye teṣāṃ śilāyāmuptabījavat ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.85. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अदीक्षित लोग जो जप, पूजा आदि क्रियाएँ करते हैं, वे उनके लिए फल नहीं देतीं, हे प्रिये, जैसे पत्थर पर बोया बीज।

The rites of recitation, worship and the like that the uninitiated perform bear no fruit for them, O beloved, like seed sown on a stone.

Word by wordपदार्थ

अदीक्षिताः (adīkṣitāḥ)the uninitiatedअदीक्षितये (ye)whoजोकुर्वन्ति (kurvanti)performकरते हैंजप-पूजा-आदिकाः (japa-pūjā-ādikāḥ)recitation, worship and the likeजप, पूजा आदिक्रियाः (kriyāḥ)ritesक्रियाएँ (na)notनहींभवन्ति (bhavanti)they come to beहोतींप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेतेषाम् (teṣām)for themउनके लिएशिलायाम् (śilāyām)on a stoneपत्थर परउप्त-बीजवत् (upta-bījavat)like seed sownबोए बीज की तरह

Verse 86

८६ देवि दीक्षाविहीनस्य न सिद्धिर्न च सद्गतिः । तस्मात् सर्वप्रयत्नेन गुरुणा दीक्षितो भवेत् ॥८६॥

devi dīkṣāvihīnasya na siddhirna ca sadgatiḥ | tasmāt sarvaprayatnena guruṇā dīkṣito bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.86. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

हे देवि, दीक्षा रहित को न सिद्धि मिलती है न सद्गति। इसलिए पूरे प्रयत्न से गुरु से दीक्षित हो।

O goddess, one without initiation has neither success nor a good end. So with every effort one should become initiated by a guru.

Word by wordपदार्थ

देवि (devi)O goddessहे देविदीक्षा-विहीनस्य (dīkṣā-vihīnasya)of one without initiationदीक्षा रहित का (na)noनहींसिद्धिः (siddhiḥ)successसिद्धि (na)noनहीं (ca)andऔरसत्-गतिः (sat-gatiḥ)good endसद्गतितस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएसर्व-प्रयत्नेन (sarva-prayatnena)with every effortपूरे प्रयत्न सेगुरुणा (guruṇā)by a guruगुरु सेदीक्षितः (dīkṣitaḥ)initiatedदीक्षितभवेत् (bhavet)one should becomeहो

Verse 87

८७ अदीक्षितोऽपि मरणे रौरवं नरकं व्रजेत् । अदीक्षितस्य मरणे पिशाचत्वं न मुञ्चति । तस्माद्दीक्षां प्रयत्नेन सदा कुर्वीत तान्त्रिकात् ॥८७॥

adīkṣito'pi maraṇe rauravaṃ narakaṃ vrajet | adīkṣitasya maraṇe piśācatvaṃ na muñcati | tasmāddīkṣāṃ prayatnena sadā kurvīta tāntrikāt ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अदीक्षित मरने पर रौरव नरक जाता है; मरने पर अदीक्षित का पिशाच भाव नहीं छूटता। इसलिए सदा प्रयत्न से तान्त्रिक से दीक्षा ले।

The uninitiated goes at death to the Raurava hell; at death the state of a piśāca does not leave the uninitiated. So one should always take initiation from a tāntrika with effort.

Word by wordपदार्थ

अदीक्षितः (adīkṣitaḥ)the uninitiatedअदीक्षितअपि (api)evenभीमरणे (maraṇe)at deathमरने पररौरवम् (rauravam)Rauravaरौरवनरकम् (narakam)hellनरक कोव्रजेत् (vrajet)goesजाता हैअदीक्षितस्य (adīkṣitasya)of the uninitiatedअदीक्षित कामरणे (maraṇe)at deathमरने परपिशाचत्वम् (piśācatvam)the state of a piśācaपिशाच भाव (na)notनहींमुञ्चति (muñcati)leavesछूटतातस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएदीक्षाम् (dīkṣām)initiationदीक्षाप्रयत्नेन (prayatnena)with effortप्रयत्न सेसदा (sadā)alwaysसदाकुर्वीत (kurvīta)one should takeकरेतान्त्रिकात् (tāntrikāt)from a tāntrikaतान्त्रिक से

तथा च नवरत्नेश्वरे — So too in the Navaratneśvara: वैसे ही नवरत्नेश्वर में:

Verse 88

८८ सर्वासामपि दीक्षाणां मुक्तिः फलमखण्डितम् । अविरोधाद्भवन्त्येव प्रासङ्गिक्यस्तु भुक्तयः ॥८८॥

sarvāsāmapi dīkṣāṇāṃ muktiḥ phalamakhaṇḍitam | avirodhādbhavantyeva prāsaṅgikyastu bhuktayaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सब दीक्षाओं का अखण्ड फल मुक्ति है; और विरोध न होने से प्रसंगवश भोग भी मिलते हैं।

The unbroken fruit of every initiation is liberation; and since there is no conflict, enjoyments too come about along the way.

Word by wordपदार्थ

सर्वासाम् (sarvāsām)of allसबअपि (api)indeedभीदीक्षाणाम् (dīkṣāṇām)initiationsदीक्षाओं कामुक्तिः (muktiḥ)liberationमुक्तिफलम् (phalam)the fruitफलअखण्डितम् (akhaṇḍitam)unbrokenअखण्डअविरोधात् (avirodhāt)since there is no conflictविरोध न होने सेभवन्ति (bhavanti)come aboutहोते हैंएव (eva)alsoहीप्रासङ्गिक्यः (prāsaṅgikyaḥ)incidentalप्रसंगवशतु (tu)butतोभुक्तयः (bhuktayaḥ)enjoymentsभोग

Verse 89

८९ उपपातकलक्षाणि महापातककोटयः । क्षणाद्दहति देवेशि दीक्षा हि विधिना कृता ॥८९॥

upapātakalakṣāṇi mahāpātakakoṭayaḥ | kṣaṇāddahati deveśi dīkṣā hi vidhinā kṛtā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

विधि से की गई दीक्षा, हे देवेशि, क्षण भर में लाखों उपपातक और करोड़ों महापातक जला देती है।

Initiation done by rule, O queen of the gods, burns in a moment lakhs of minor sins and crores of great ones.

Word by wordपदार्थ

उपपातक-लक्षाणि (upapātaka-lakṣāṇi)lakhs of minor sinsलाखों उपपातकमहापातक-कोटयः (mahāpātaka-koṭayaḥ)crores of great sinsकरोड़ों महापातकक्षणात् (kṣaṇāt)in a momentक्षण भर मेंदहति (dahati)burnsजला देती हैदेवेशि (deveśi)O queen of the godsहे देवेशिदीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षाहि (hi)indeedहीविधिना (vidhinā)by ruleविधि सेकृता (kṛtā)doneकी गई

Verse 90

९० कल्पे दृष्ट्वा तु मन्त्रं वै यो गृह्णाति नराधमः । मन्वन्तरसहस्रेषु निष्कृतिर्नैव जायते ॥९०॥

kalpe dṛṣṭvā tu mantraṃ vai yo gṛhṇāti narādhamaḥ | manvantarasahasreṣu niṣkṛtirnaiva jāyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पर जो नीच मनुष्य कल्प ग्रन्थ में देखकर मन्त्र लेता है, उसे हज़ार मन्वन्तरों में भी छुटकारा नहीं मिलता।

But the lowest of men who takes a mantra by seeing it in a ritual book finds no release at all in a thousand manvantaras.

Word by wordपदार्थ

कल्पे (kalpe)in a ritual bookकल्प ग्रन्थ मेंदृष्ट्वा (dṛṣṭvā)having seenदेखकरतु (tu)butपरमन्त्रम् (mantram)a mantraमन्त्रवै (vai)indeedहीयः (yaḥ)whoजोगृह्णाति (gṛhṇāti)takesलेता हैनर-अधमः (nara-adhamaḥ)the lowest of menनीच मनुष्यमन्वन्तर-सहस्रेषु (manvantara-sahasreṣu)in a thousand manvantarasहज़ार मन्वन्तरों मेंनिष्कृतिः (niṣkṛtiḥ)releaseछुटकारा (na)notनहींएव (eva)at allहीजायते (jāyate)arisesहोता

Verse 91

९१ नादीक्षितस्य कार्या स्यात् तपोभिर्नियमव्रतैः । न तीर्थगमनेनाऽपि न च शरीरयन्त्रणैः ॥९१॥

nādīkṣitasya kāryā syāt tapobhirniyamavrataiḥ | na tīrthagamanenā'pi na ca śarīrayantraṇaiḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अदीक्षित का काम तप, नियम और व्रत से नहीं होता, न तीर्थयात्रा से, न शरीर के कष्टों से।

The work of the uninitiated is not done by austerities, observances or vows, nor even by pilgrimage, nor by torments of the body.

Word by wordपदार्थ

(na)notनहींअदीक्षितस्य (adīkṣitasya)of the uninitiatedअदीक्षित काकार्या (kāryā)the workकामस्यात् (syāt)is doneहोता हैतपोभिः (tapobhiḥ)by austeritiesतपों सेनियम-व्रतैः (niyama-vrataiḥ)by observances and vowsनियमों और व्रतों से (na)notनहींतीर्थ-गमनेन (tīrtha-gamanena)by pilgrimageतीर्थयात्रा सेअपि (api)evenभी (na)notनहीं (ca)andऔरशरीर-यन्त्रणैः (śarīra-yantraṇaiḥ)by torments of the bodyशरीर के कष्टों से

मत्स्यसूक्ते — In the Matsyasūkta: मत्स्यसूक्त में:

Verse 92

९२ अदीक्षितानां मर्त्यानां दोषं शृणु वरानने । अन्नं विष्ठासमं तस्य जलं मूत्रसमं स्मृतम् ॥९२॥

adīkṣitānāṃ martyānāṃ doṣaṃ śṛṇu varānane | annaṃ viṣṭhāsamaṃ tasya jalaṃ mūtrasamaṃ smṛtam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अदीक्षित मनुष्यों का दोष सुनो, हे सुमुखी: उसका अन्न विष्ठा के समान और जल मूत्र के समान माना गया है।

Hear the fault of uninitiated mortals, O fair-faced one: such a man's food is held to be like excrement, his water like urine.

Word by wordपदार्थ

अदीक्षितानाम् (adīkṣitānām)of the uninitiatedअदीक्षितमर्त्यानाम् (martyānām)mortalsमनुष्यों कादोषम् (doṣam)the faultदोषशृणु (śṛṇu)hearसुनोवरानने (varānane)O fair-faced oneहे सुमुखीअन्नम् (annam)the foodअन्नविष्ठा-समम् (viṣṭhā-samam)like excrementविष्ठा के समानतस्य (tasya)hisउसकाजलम् (jalam)the waterजलमूत्र-समम् (mūtra-samam)like urineमूत्र के समानस्मृतम् (smṛtam)is heldमाना गया है

Verse 93

९३ तत्कृतं तस्य वा श्राद्धं सर्वं याति ह्यधोगतिम् ॥९३॥ ततः सद्गुरोराहिता दीक्षा सर्वकर्माणि साधयेत् ।

tatkṛtaṃ tasya vā śrāddhaṃ sarvaṃ yāti hyadhogatim | tataḥ sadgurorāhitā dīkṣā sarvakarmāṇi sādhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

उसका किया या उसके लिए किया श्राद्ध सब अधोगति को जाता है। इसलिए सद्गुरु से मिली दीक्षा सब कर्म सिद्ध करती है।

The śrāddha done by him, or done for him, all goes to a downward end. Hence initiation received from a true guru accomplishes every rite.

Word by wordपदार्थ

तत्-कृतम् (tat-kṛtam)done by himउसका कियातस्य (tasya)hisउसकावा (vā)orयाश्राद्धम् (śrāddham)the śrāddhaश्राद्धसर्वम् (sarvam)allसबयाति (yāti)goesजाता हैहि (hi)indeedहीअधोगतिम् (adhogatim)to a downward endअधोगति कोततः (tataḥ)henceइसलिएसत्-गुरोः (sat-guroḥ)from a true guruसद्गुरु सेआहिता (āhitā)receivedमिलीदीक्षा (dīkṣā)initiationदीक्षासर्व-कर्माणि (sarva-karmāṇi)all ritesसब कर्मों कोसाधयेत् (sādhayet)accomplishesसिद्ध करती है

तन्त्रान्तरे — In another tantra: दूसरे तन्त्र में:

Verse 94

९४ अथ शूद्रस्य निषिद्धमन्त्राः प्रणवाद्यं न दातव्यं मन्त्रं शूद्राय सर्वथा । आत्ममन्त्रं गुरोर्मन्त्रं मन्त्रञ्चाजपसंज्ञकम् ॥९४॥

atha śūdrasya niṣiddhamantrāḥ | praṇavādyaṃ na dātavyaṃ mantraṃ śūdrāya sarvathā | ātmamantraṃ gurormantraṃ mantrañcājapasaṃjñakam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

शूद्र के लिए निषिद्ध मन्त्र। प्रणव से शुरू होने वाला मन्त्र शूद्र को किसी भी तरह न दें, न आत्ममन्त्र, न गुरु का मन्त्र, न अजपा नाम का मन्त्र।

The mantras forbidden to a śūdra. A mantra beginning with the praṇava is in no way to be given to a śūdra, nor the ātma-mantra, nor the guru's mantra, nor the mantra called ajapā.

Word by wordपदार्थ

प्रणव-आद्यम् (praṇava-ādyam)beginning with the praṇavaप्रणव से शुरू होने वाला (na)notनहींदातव्यम् (dātavyam)to be givenदेना चाहिएमन्त्रम् (mantram)a mantraमन्त्रशूद्राय (śūdrāya)to a śūdraशूद्र कोसर्वथा (sarvathā)in any wayकिसी भी तरहआत्म-मन्त्रम् (ātma-mantram)the ātma-mantraआत्ममन्त्रगुरोः (guroḥ)of the guruगुरु कामन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्र (ca)andऔरअजपा-संज्ञकम् (ajapā-saṃjñakam)called ajapāअजपा नाम वाला

Verse 95

९५ स्वाहाप्रणवसंयुक्तं शूद्रे मन्त्रं ददद्द्विजः । शूद्रो निरयमाप्नोति ब्राह्मणो यात्यधोगतिम् ॥९५॥

svāhāpraṇavasaṃyuktaṃ śūdre mantraṃ dadaddvijaḥ | śūdro nirayamāpnoti brāhmaṇo yātyadhogatim ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि द्विज शूद्र को स्वाहा और प्रणव से युक्त मन्त्र दे, तो शूद्र नरक पाता है और ब्राह्मण अधोगति को जाता है।

If a twice-born gives a śūdra a mantra joined with svāhā and the praṇava, the śūdra reaches hell and the brāhmaṇa goes to a downward end.

Word by wordपदार्थ

स्वाहा-प्रणव-संयुक्तम् (svāhā-praṇava-saṃyuktam)joined with svāhā and the praṇavaस्वाहा और प्रणव से युक्तशूद्रे (śūdre)to a śūdraशूद्र कोमन्त्रम् (mantram)a mantraमन्त्रददत् (dadat)givingदेने परद्विजः (dvijaḥ)a twice-bornद्विजशूद्रः (śūdraḥ)the śūdraशूद्रनिरयम् (nirayam)hellनरकआप्नोति (āpnoti)reachesपाता हैब्राह्मणः (brāhmaṇaḥ)the brāhmaṇaब्राह्मणयाति (yāti)goesजाता हैअधोगतिम् (adhogatim)to a downward endअधोगति को

श्रुतिरपि — The Śruti too: श्रुति भी:

Verse 96

९६ सावित्रीं प्रणवं यजुर्लक्ष्मीं स्त्रीशूद्रो यदि जानीयात् स मृतोऽधोगच्छति ॥९६॥

sāvitrīṃ praṇavaṃ yajurlakṣmīṃ strīśūdro yadi jānīyāt sa mṛto'dhogacchati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

यदि स्त्री या शूद्र सावित्री, प्रणव, यजुः या लक्ष्मी मन्त्र जान ले, तो वह मरकर नीचे जाता है।

If a woman or a śūdra knows the Sāvitrī, the praṇava, the Yajus or the Lakṣmī mantra, that one goes downward after death.

विशेषमाह वाराहीये — The Vārāhīya states a special rule: वाराहीय विशेष बात कहता है:

Verse 97

९७ गोपालस्य मनुर्देयो महेशस्य च पादजे । तत्पत्न्याश्चापि सूर्यस्य गणेशस्य मनुस्तथा । एषां दीक्षाधिकारी स्यादन्यथा पापभाग्भवेत् ॥९७॥

gopālasya manurdeyo maheśasya ca pādaje | tatpatnyāścāpi sūryasya gaṇeśasya manustathā | eṣāṃ dīkṣādhikārī syādanyathā pāpabhāgbhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पैरों से जन्मे शूद्र को गोपाल का मन्त्र दिया जा सकता है, महेश और उनकी पत्नी का, और वैसे ही सूर्य और गणेश का। इन्हीं की दीक्षा का वह अधिकारी है; अन्यथा पाप का भागी होता है।

To one born from the feet, a śūdra, the mantra of Gopāla may be given, of Maheśa and of his consort, and likewise of Sūrya and of Gaṇeśa. He is entitled to initiation into these; otherwise he becomes a sharer in sin.

Word by wordपदार्थ

गोपालस्य (gopālasya)of Gopālaगोपाल कामनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रदेयः (deyaḥ)may be givenदेना चाहिएमहेशस्य (maheśasya)of Maheśaमहेश का (ca)andऔरपादजे (pādaje)to one born from the feet, a śūdraपैरों से जन्मे, शूद्र कोतत्-पत्न्याः (tat-patnyāḥ)of his consortउनकी पत्नी का (ca)andऔरअपि (api)alsoभीसूर्यस्य (sūryasya)of Sūryaसूर्य कागणेशस्य (gaṇeśasya)of Gaṇeśaगणेश कामनुः (manuḥ)the mantraमन्त्रतथा (tathā)likewiseवैसे हीएषाम् (eṣām)of theseइनकीदीक्षा-अधिकारी (dīkṣā-adhikārī)entitled to initiationदीक्षा का अधिकारीस्यात् (syāt)he isहैअन्यथा (anyathā)otherwiseअन्यथापाप-भाक् (pāpa-bhāk)a sharer in sinपाप का भागीभवेत् (bhavet)he becomesहोता है

Verse 98

९८ अथ मन्त्राणां सिद्धादिविचारः तत्राप्यनुकूलं मन्त्रं दीक्षयेत् । मननात्त्रायते यस्मात्तस्मान्मन्त्रः प्रकीर्तितः ॥९८॥

atha mantrāṇāṃ siddhādivicāraḥ | tatrāpyanukūlaṃ mantraṃ dīkṣayet | mananāttrāyate yasmāttasmānmantraḥ prakīrtitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मन्त्रों का सिद्धादि विचार। फिर भी अनुकूल मन्त्र से ही दीक्षा दे। क्योंकि मनन से रक्षा (त्राण) करता है, इसलिए वह मन्त्र कहा गया है।

The scrutiny of mantras as siddha and the rest. Even so, one should initiate with a favourable mantra. Because it saves (trāyate) through pondering (manana), it is called mantra.

Word by wordपदार्थ

मननात् (mananāt)through ponderingमनन सेत्रायते (trāyate)it savesरक्षा करता हैयस्मात् (yasmāt)sinceक्योंकितस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रप्रकीर्तितः (prakīrtitaḥ)it is calledकहा गया है

तथा च — And so: और ऐसा भी:

Verse 99

९९ स्वतारराशिकोष्ठानामनुकूलान् भजेन्मनून् ॥९९॥

svatārarāśikoṣṭhānāmanukūlān bhajenmanūn ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अपने नक्षत्र, राशि और कोष्ठ के अनुकूल मन्त्र ग्रहण करे।

One should take up mantras favourable to one's own star, sign and house.

Word by wordपदार्थ

स्व-तारा-राशि-कोष्ठानाम् (sva-tārā-rāśi-koṣṭhānām)to one's own star, sign and houseअपने नक्षत्र, राशि और कोष्ठ केअनुकूलान् (anukūlān)favourableअनुकूलभजेत् (bhajet)one should take upग्रहण करेमनून् (manūn)mantrasमन्त्रों को

सिद्धसारस्वते — In the Siddhasārasvata: सिद्धसारस्वत में:

Verse 100

१०० नृसिंहार्कवराहाणां प्रासादप्रणवस्य च । सपिण्डाक्षरमन्त्राणां सिद्धादीन्नैव शोधयेत् ॥१००॥

nṛsiṃhārkavarāhāṇāṃ prāsādapraṇavasya ca | sapiṇḍākṣaramantrāṇāṃ siddhādīnnaiva śodhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

नृसिंह, सूर्य और वराह के मन्त्रों में, प्रासाद और प्रणव में, और पिण्ड अक्षर वाले मन्त्रों में सिद्ध आदि की जाँच बिल्कुल न करे।

For the mantras of Nṛsiṃha, Sūrya and Varāha, for the prāsāda and the praṇava, and for mantras with clustered letters, one should not examine siddha and the rest at all.

Word by wordपदार्थ

नृसिंह-अर्क-वराहाणाम् (nṛsiṃha-arka-varāhāṇām)of Nṛsiṃha, Sūrya and Varāhaनृसिंह, सूर्य और वराह केप्रासाद-प्रणवस्य (prāsāda-praṇavasya)of the prāsāda and the praṇavaप्रासाद और प्रणव के (ca)andऔरसपिण्ड-अक्षर-मन्त्राणाम् (sapiṇḍa-akṣara-mantrāṇām)of the mantras with clustered lettersपिण्ड अक्षर वाले मन्त्रों केसिद्ध-आदीन् (siddha-ādīn)siddha and the restसिद्ध आदि को (na)notनहींएव (eva)at allहीशोधयेत् (śodhayet)one should examineजाँचे

वाराहीतन्त्रे — In the Vārāhītantra: वाराहीतन्त्र में:

Verse 1

ताराचक्रं राशिचक्रं नामचक्रं तथैव च । तत्र चेत् सगुणो मन्त्रो नान्यच्चक्रं विचिन्तयेत् । इति तु प्रधानतया वोद्धव्यम् ॥१॥

tārācakraṃ rāśicakraṃ nāmacakraṃ tathaiva ca | tatra cet saguṇo mantro nānyaccakraṃ vicintayet | iti tu pradhānatayā voddhavyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

ताराचक्र, राशिचक्र और वैसे ही नामचक्र: यदि इनमें मन्त्र गुणयुक्त निकले, तो दूसरे चक्र का विचार न करे। इसे मुख्य नियम के रूप में समझना चाहिए।

The star wheel, the sign wheel and likewise the name wheel: if the mantra is found good in these, one need consider no other wheel. This is to be understood as the principal rule.

Word by wordपदार्थ

तारा-चक्रम् (tārā-cakram)the star wheelताराचक्रराशि-चक्रम् (rāśi-cakram)the sign wheelराशिचक्रनाम-चक्रम् (nāma-cakram)the name wheelनामचक्रतथा (tathā)likewiseवैसे हीएव (eva)indeedही (ca)andऔरतत्र (tatra)in theseउनमेंचेत् (cet)ifयदिसगुणः (saguṇaḥ)found goodगुणयुक्तमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्र (na)notनहींअन्यत् (anyat)anotherदूसराचक्रम् (cakram)wheelचक्रविचिन्तयेत् (vicintayet)one should considerविचार करे

तथा च — And so: और ऐसा भी:

Verse 2

धनिमन्त्रं न गृह्णीयादकुलञ्च तथैव च । इत्यादौ तथादर्शनात्तत्तच्चक्रविचारस्यावश्यकत्वात् प्रथमं तन्निरूप्यते । स्वप्नलब्धे स्त्रिया दत्ते मालामन्त्रे च त्र्यक्षरे । काली-तारामगौ मन्त्री तथा छिन्नमनावपि । वैदिकेषु च सर्वेषु सिद्धादीन्नैव शोधयेत् ॥२॥

dhanimantraṃ na gṛhṇīyādakulañca tathaiva ca | ityādau tathādarśanāttattaccakravicārasyāvaśyakatvāt prathamaṃ tannirūpyate | svapnalabdhe striyā datte mālāmantre ca tryakṣare | kālī-tārāmagau mantrī tathā chinnamanāvapi | vaidikeṣu ca sarveṣu siddhādīnnaiva śodhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"धनि मन्त्र न ले, और वैसे ही अकुल मन्त्र" जैसे वचनों से इन चक्रों का विचार आवश्यक दिखता है, इसलिए पहले वही कहा जाता है। स्वप्न में मिले या स्त्री के दिए मन्त्र में, मालामन्त्र में, तीन अक्षर वाले मन्त्र में, काली और तारा तथा छिन्ना के मन्त्रों में, और सब वैदिक मन्त्रों में मन्त्री सिद्ध आदि की जाँच बिल्कुल न करे।

Since sayings such as "One should not take a dhani mantra, nor likewise one that is akula" show that the scrutiny of these several wheels is necessary, that is set out first. In a mantra received in a dream or given by a woman, in a mālā mantra, in a three-syllable mantra, in the mantras of Kālī and Tārā and likewise of Chinnā, and in all Vedic mantras, the mantra-holder should not examine siddha and the rest at all.

Word by wordपदार्थ

स्वप्न-लब्धे (svapna-labdhe)in one received in a dreamस्वप्न में मिले मेंस्त्रिया (striyā)by a womanस्त्री द्वारादत्ते (datte)in one givenदिए मेंमाला-मन्त्रे (mālā-mantre)in a mālā mantraमालामन्त्र में (ca)andऔरत्रि-अक्षरे (tri-akṣare)in a three-syllable oneतीन अक्षर वाले मेंकाली-तारा-मगौ (kālī-tārā-magau)in the mantras of Kālī and Tārāकाली और तारा के मन्त्रों मेंमन्त्री (mantrī)the mantra-holderमन्त्रीतथा (tathā)likewiseवैसे हीछिन्ना-मनौ (chinnā-manau)in the mantra of Chinnāछिन्ना के मन्त्र मेंअपि (api)alsoभीवैदिकेषु (vaidikeṣu)in the Vedic onesवैदिक मन्त्रों में (ca)andऔरसर्वेषु (sarveṣu)in allसबसिद्ध-आदीन् (siddha-ādīn)siddha and the restसिद्ध आदि को (na)notनहींएव (eva)at allहीशोधयेत् (śodhayet)one should examineजाँचे

मालामन्त्रस्तु वाराहीये — As for the mālā mantra, in the Vārāhīya: मालामन्त्र के विषय में वाराहीय में:

Verse 3

विंशत्यर्णाधिका मन्त्रा मालामन्त्राः प्रकीर्तिताः ॥३॥ नपुंसकस्य मन्त्रस्य सिद्धादीन्नैव शोधयेत् । हंसस्याष्टाक्षरस्यापि तथा पञ्चाक्षरस्य च । एक-द्वि-त्र्यादिबीजस्य सिद्धादीन्नैव शोधयेत् ।

viṃśatyarṇādhikā mantrā mālāmantrāḥ prakīrtitāḥ | napuṃsakasya mantrasya siddhādīnnaiva śodhayet | haṃsasyāṣṭākṣarasyāpi tathā pañcākṣarasya ca | eka-dvi-tryādibījasya siddhādīnnaiva śodhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

बीस से अधिक अक्षर वाले मन्त्र मालामन्त्र कहे गए हैं। नपुंसक मन्त्र में सिद्ध आदि की जाँच बिल्कुल न करे; न हंस, अष्टाक्षर और पञ्चाक्षर मन्त्रों में, न एक, दो, तीन आदि अक्षर के बीज में।

Mantras of more than twenty letters are called mālā mantras. For a neuter mantra one should not examine siddha and the rest at all; nor for the haṃsa, the eight-syllable and the five-syllable mantras, nor for a bīja of one, two, three or more letters.

Word by wordपदार्थ

विंशति-अर्ण-अधिकाः (viṃśati-arṇa-adhikāḥ)having more than twenty lettersबीस से अधिक अक्षर वालेमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रमाला-मन्त्राः (mālā-mantrāḥ)mālā mantrasमालामन्त्रप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ)are calledकहे गए हैंनपुंसकस्य (napuṃsakasya)of a neuterनपुंसकमन्त्रस्य (mantrasya)mantraमन्त्र कासिद्ध-आदीन् (siddha-ādīn)siddha and the restसिद्ध आदि को (na)notनहींएव (eva)at allहीशोधयेत् (śodhayet)one should examineजाँचेहंसस्य (haṃsasya)of the haṃsaहंस काअष्ट-अक्षरस्य (aṣṭa-akṣarasya)of the eight-syllableअष्टाक्षर काअपि (api)alsoभीतथा (tathā)likewiseवैसे हीपञ्च-अक्षरस्य (pañca-akṣarasya)of the five-syllableपञ्चाक्षर का (ca)andऔरएक-द्वि-त्रि-आदि-बीजस्य (eka-dvi-tri-ādi-bījasya)of a bīja of one, two, three or more lettersएक, दो, तीन आदि अक्षर के बीज कासिद्ध-आदीन् (siddha-ādīn)siddha and the restसिद्ध आदि को (na)notनहींएव (eva)at allहीशोधयेत् (śodhayet)one should examineजाँचे

तथा — Likewise: वैसे ही:

Verse 4

एकाक्षरस्य मन्त्रस्य मालामन्त्रस्य पार्वति । वैदिकस्य च मन्त्रस्य सिद्धादीन्नैव शोधयेत् ॥४॥

ekākṣarasya mantrasya mālāmantrasya pārvati | vaidikasya ca mantrasya siddhādīnnaiva śodhayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

एकाक्षर मन्त्र, मालामन्त्र, हे पार्वति, और वैदिक मन्त्र में सिद्ध आदि की जाँच बिल्कुल न करे।

For a one-syllable mantra, a mālā mantra, O Pārvatī, and a Vedic mantra, one should not examine siddha and the rest at all.

Word by wordपदार्थ

एक-अक्षरस्य (eka-akṣarasya)of a one-syllableएकाक्षरमन्त्रस्य (mantrasya)mantraमन्त्र कामाला-मन्त्रस्य (mālā-mantrasya)of a mālā mantraमालामन्त्र कापार्वति (pārvati)O Pārvatīहे पार्वतिवैदिकस्य (vaidikasya)of a Vedicवैदिक (ca)andऔरमन्त्रस्य (mantrasya)mantraमन्त्र कासिद्ध-आदीन् (siddha-ādīn)siddha and the restसिद्ध आदि को (na)notनहींएव (eva)at allहीशोधयेत् (śodhayet)one should examineजाँचे

Verse 5

पुं-मन्त्रा हुंफडन्ताः स्युर्द्विठान्तास्तु स्त्रियो मताः । नपुंसका नमोऽन्ताः स्युरित्युक्ता मनवस्त्रिधा । एतच्छून्या महाविद्या महाशब्देन नीयते ॥५॥

puṃ-mantrā huṃphaḍantāḥ syurdviṭhāntāstu striyo matāḥ | napuṃsakā namo'ntāḥ syurityuktā manavastridhā | etacchūnyā mahāvidyā mahāśabdena nīyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पुरुष मन्त्र हुं फट् से अन्त होते हैं; स्वाहा से अन्त होने वाले स्त्री माने गए हैं; नपुंसक नमः से अन्त होते हैं — ऐसे मन्त्र तीन प्रकार के कहे गए हैं। महाविद्या इन सबसे रहित है, और "महा" शब्द से कही जाती है।

Male mantras end in huṃ phaṭ; those ending in svāhā are held to be female; neuter ones end in namaḥ — so mantras are said to be of three kinds. A Mahāvidyā lacks all these, and is designated by the word "mahā".

Word by wordपदार्थ

पुं-मन्त्राः (puṃ-mantrāḥ)male mantrasपुरुष मन्त्रहुं-फट्-अन्ताः (huṃ-phaṭ-antāḥ)ending in huṃ phaṭहुं फट् से अन्त होने वालेस्युः (syuḥ)areहोते हैंद्वि-ठ-अन्ताः (dvi-ṭha-antāḥ)ending in the two ṭha, svāhāदो ठ अर्थात् स्वाहा से अन्त होने वालेतु (tu)butपरस्त्रियः (striyaḥ)femaleस्त्रीमताः (matāḥ)are heldमाने गए हैंनपुंसकाः (napuṃsakāḥ)neuterनपुंसकनमः-अन्ताः (namaḥ-antāḥ)ending in namaḥनमः से अन्त होने वालेस्युः (syuḥ)areहोते हैंइति (iti)thusऐसेउक्ताः (uktāḥ)are saidकहे गए हैंमनवः (manavaḥ)mantrasमन्त्रत्रिधा (tridhā)of three kindsतीन प्रकार केएतत्-शून्या (etat-śūnyā)lacking theseइनसे रहितमहा-विद्या (mahā-vidyā)a Mahāvidyāमहाविद्यामहा-शब्देन (mahā-śabdena)by the word mahāमहा शब्द सेनीयते (nīyate)is designatedकही जाती है

मालिनीविजये — In the Mālinīvijaya: मालिनीविजय में:

Verse 6

अथ वक्ष्याम्यहं या या महाविद्या महीतले । दोषजालैरसंस्पृष्टास्ताः सर्वा हि फलैः सह । काली नीला महादुर्गा त्वरिता छिन्नमस्तका । वाग्वादिनी चान्नपूर्णा तथा प्रत्यङ्गिरा पुनः । कामाख्यावासिनी बाला मातङ्गी शैलवासिनी । इत्याद्याः सकला देव्याः कलौ पूर्णफलप्रदाः ॥६॥

atha vakṣyāmyahaṃ yā yā mahāvidyā mahītale | doṣajālairasaṃspṛṣṭāstāḥ sarvā hi phalaiḥ saha | kālī nīlā mahādurgā tvaritā chinnamastakā | vāgvādinī cānnapūrṇā tathā pratyaṅgirā punaḥ | kāmākhyāvāsinī bālā mātaṅgī śailavāsinī | ityādyāḥ sakalā devyāḥ kalau pūrṇaphalapradāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब मैं पृथ्वी पर जितनी महाविद्याएँ हैं उन सबको कहूँगा; वे सब अपने फलों सहित दोषों के जाल से अछूती हैं। काली, नीला, महादुर्गा, त्वरिता, छिन्नमस्तका, वाग्वादिनी, अन्नपूर्णा, फिर प्रत्यङ्गिरा, कामाख्यावासिनी, बाला, मातङ्गी, शैलवासिनी — ये और ऐसी सब देवियाँ कलियुग में पूरा फल देती हैं।

Now I shall tell of every Mahāvidyā on the face of the earth; they are all untouched by the nets of faults, together with their fruits. Kālī, Nīlā, Mahādurgā, Tvaritā, Chinnamastakā, Vāgvādinī, Annapūrṇā, and again Pratyaṅgirā, Kāmākhyāvāsinī, Bālā, Mātaṅgī, Śailavāsinī — all these goddesses and others give full fruit in the Kali age.

Word by wordपदार्थ

अथ (atha)nowअबवक्ष्यामि (vakṣyāmi)I shall tellकहूँगाअहम् (aham)Iमैंया (yā)whicheverजोया (yā)whicheverजोमहा-विद्या (mahā-vidyā)Mahāvidyāमहाविद्यामही-तले (mahī-tale)on the face of the earthपृथ्वी परदोष-जालैः (doṣa-jālaiḥ)by the nets of faultsदोषों के जाल सेअसंस्पृष्टाः (asaṃspṛṣṭāḥ)untouchedअछूतीताः (tāḥ)theyवेसर्वाः (sarvāḥ)allसबहि (hi)indeedहीफलैः (phalaiḥ)with fruitsफलों केसह (saha)togetherसाथकाली (kālī)Kālīकालीनीला (nīlā)Nīlāनीलामहा-दुर्गा (mahā-durgā)Mahādurgāमहादुर्गात्वरिता (tvaritā)Tvaritāत्वरिताछिन्नमस्तका (chinnamastakā)Chinnamastakāछिन्नमस्तकावाग्वादिनी (vāgvādinī)Vāgvādinīवाग्वादिनी (ca)andऔरअन्नपूर्णा (annapūrṇā)Annapūrṇāअन्नपूर्णातथा (tathā)likewiseवैसे हीप्रत्यङ्गिरा (pratyaṅgirā)Pratyaṅgirāप्रत्यङ्गिरापुनः (punaḥ)againफिरकामाख्या-वासिनी (kāmākhyā-vāsinī)Kāmākhyāvāsinīकामाख्यावासिनीबाला (bālā)Bālāबालामातङ्गी (mātaṅgī)Mātaṅgīमातङ्गीशैल-वासिनी (śaila-vāsinī)Śailavāsinīशैलवासिनीइति-आद्याः (iti-ādyāḥ)these and othersये आदिसकलाः (sakalāḥ)allसबदेव्याः (devyāḥ)goddessesदेवियाँकलौ (kalau)in the Kali ageकलियुग मेंपूर्ण-फल-प्रदाः (pūrṇa-phala-pradāḥ)giving full fruitपूरा फल देने वाली

Verse 7

सिद्धमन्त्रतया नात्र युगसेवापरिश्रमः । तथा चैता महाविद्याः कलिदोषान्न वाधिताः ॥७॥

siddhamantratayā nātra yugasevāpariśramaḥ | tathā caitā mahāvidyāḥ kalidoṣānna vādhitāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

सिद्ध मन्त्र होने से यहाँ युगों तक सेवा का परिश्रम नहीं; और वैसे ही ये महाविद्याएँ कलि के दोष से बाधित नहीं होतीं।

Because they are perfected mantras, there is here no toil of serving them through the ages; and likewise these Mahāvidyās are not obstructed by the fault of the Kali age.

Word by wordपदार्थ

सिद्ध-मन्त्रतया (siddha-mantratayā)because they are perfected mantrasसिद्ध मन्त्र होने से (na)noनहींअत्र (atra)hereयहाँयुग-सेवा-परिश्रमः (yuga-sevā-pariśramaḥ)the toil of serving through the agesयुगों तक सेवा का परिश्रमतथा (tathā)likewiseवैसे ही (ca)andऔरएताः (etāḥ)theseयेमहा-विद्याः (mahā-vidyāḥ)Mahāvidyāsमहाविद्याएँकलि-दोषात् (kali-doṣāt)by the fault of the Kali ageकलि के दोष से (na)notनहींवाधिताः (vādhitāḥ)obstructedबाधित

तथा च मुण्डमालातन्त्रे — So too in the Muṇḍamālātantra: वैसे ही मुण्डमालातन्त्र में:

Verse 8

काली तारा महाविद्या षोडशी भुवनेश्वरी । भैरवी छिन्नमस्ता च विद्या धूमावती तथा । वगला सिद्धविद्या च मातङ्गी कमलात्मिका । एता दश महाविद्याः सिद्धविद्याः प्रकीर्तिताः । नात्र सिद्धाद्यपेक्षास्ति नक्षत्रादिविचारणा । कालादिशोधनं नास्ति नारिमित्रादिदूषणम् । सिद्धविद्यातया नात्र युगसेवापरिश्रमः । नास्ति किञ्चिन्महादेवि दुःखसाध्यं कदाचन । इत्यादिवचनादेषु विचारो नास्ति । वस्तुतस्तु इदं प्रशंसापरम् । सर्वत्र विचारस्यावश्यकत्वं दुरदृष्टवशात् कदाचिद्वैरिमन्त्रस्य स्वप्नादौ प्राप्त्या तद्दोषस्य दृष्टत्वादिति साम्प्रदायिकाः ॥८॥

kālī tārā mahāvidyā ṣoḍaśī bhuvaneśvarī | bhairavī chinnamastā ca vidyā dhūmāvatī tathā | vagalā siddhavidyā ca mātaṅgī kamalātmikā | etā daśa mahāvidyāḥ siddhavidyāḥ prakīrtitāḥ | nātra siddhādyapekṣāsti nakṣatrādivicāraṇā | kālādiśodhanaṃ nāsti nārimitrādidūṣaṇam | siddhavidyātayā nātra yugasevāpariśramaḥ | nāsti kiñcinmahādevi duḥkhasādhyaṃ kadācana | ityādivacanādeṣu vicāro nāsti | vastutastu idaṃ praśaṃsāparam | sarvatra vicārasyāvaśyakatvaṃ duradṛṣṭavaśāt kadācidvairimantrasya svapnādau prāptyā taddoṣasya dṛṣṭatvāditi sāmpradāyikāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 4.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-1-chapter-four-the-need-for-initiation#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

काली, तारा, महाविद्या षोडशी, भुवनेश्वरी, भैरवी, छिन्नमस्ता, विद्या धूमावती, बगला, सिद्धविद्या मातङ्गी और कमलात्मिका — ये दस महाविद्याएँ सिद्ध विद्याएँ कही गई हैं। यहाँ सिद्ध आदि की अपेक्षा नहीं, नक्षत्र आदि का विचार नहीं, काल आदि की शुद्धि नहीं, शत्रु-मित्र आदि का दोष नहीं। सिद्ध विद्या होने से यहाँ युगों तक सेवा का परिश्रम नहीं; हे महादेवि, कुछ भी कभी कठिनाई से सिद्ध होने वाला नहीं। ऐसे वचनों से इनमें विचार नहीं है। पर वास्तव में यह प्रशंसा है। सम्प्रदाय के लोग मानते हैं कि सब जगह विचार आवश्यक है, क्योंकि दुर्भाग्य से कभी स्वप्न आदि में शत्रु मन्त्र मिल जाने पर उसका दोष देखा गया है।

Kālī, Tārā, the Mahāvidyā Ṣoḍaśī, Bhuvaneśvarī, Bhairavī, Chinnamastā, the Vidyā Dhūmāvatī, Bagalā, the Siddhavidyā Mātaṅgī, and Kamalātmikā — these ten Mahāvidyās are called perfected vidyās. Here there is no regard for siddha and the rest, no scrutiny of star and the like, no examination of time and the like, no fault of foe or friend. Because they are perfected vidyās there is no toil of serving them through the ages; nothing, O great goddess, is ever hard to achieve. Because of such sayings there is no scrutiny in their case. But in truth this is praise. The tradition holds that scrutiny is needed everywhere, since by ill luck a hostile mantra may at times be obtained even in a dream, and its fault has been seen.

Word by wordपदार्थ

काली (kālī)Kālīकालीतारा (tārā)Tārāतारामहा-विद्या (mahā-vidyā)Mahāvidyāमहाविद्याषोडशी (ṣoḍaśī)Ṣoḍaśīषोडशीभुवनेश्वरी (bhuvaneśvarī)Bhuvaneśvarīभुवनेश्वरीभैरवी (bhairavī)Bhairavīभैरवीछिन्नमस्ता (chinnamastā)Chinnamastāछिन्नमस्ता (ca)andऔरविद्या (vidyā)Vidyāविद्याधूमावती (dhūmāvatī)Dhūmāvatīधूमावतीतथा (tathā)likewiseवैसे हीवगला (vagalā)Bagalāबगलासिद्ध-विद्या (siddha-vidyā)Siddhavidyāसिद्धविद्या (ca)andऔरमातङ्गी (mātaṅgī)Mātaṅgīमातङ्गीकमलात्मिका (kamalātmikā)Kamalātmikāकमलात्मिकाएताः (etāḥ)theseयेदश (daśa)tenदसमहा-विद्याः (mahā-vidyāḥ)Mahāvidyāsमहाविद्याएँसिद्ध-विद्याः (siddha-vidyāḥ)perfected vidyāsसिद्ध विद्याएँप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ)are calledकही गई हैं (na)notनहींअत्र (atra)hereयहाँसिद्ध-आदि-अपेक्षा (siddha-ādi-apekṣā)regard for siddha and the restसिद्ध आदि की अपेक्षाअस्ति (asti)there isहैनक्षत्र-आदि-विचारणा (nakṣatra-ādi-vicāraṇā)scrutiny of star and the restनक्षत्र आदि का विचारकाल-आदि-शोधनम् (kāla-ādi-śodhanam)examination of time and the restकाल आदि की शुद्धि (na)notनहींअस्ति (asti)there isहै (na)notनहींअरि-मित्र-आदि-दूषणम् (ari-mitra-ādi-dūṣaṇam)the fault of foe, friend and the restशत्रु, मित्र आदि का दोषसिद्ध-विद्यातया (siddha-vidyātayā)because they are perfected vidyāsसिद्ध विद्या होने से (na)noनहींअत्र (atra)hereयहाँयुग-सेवा-परिश्रमः (yuga-sevā-pariśramaḥ)the toil of serving through the agesयुगों तक सेवा का परिश्रम (na)notनहींअस्ति (asti)there isहैकिञ्चित् (kiñcit)anythingकुछ भीमहा-देवि (mahā-devi)O great goddessहे महादेविदुःख-साध्यम् (duḥkha-sādhyam)hard to achieveकठिनाई से सिद्ध होने वालाकदाचन (kadācana)everकभी

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.