Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 25
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter 25 · Satī's Separation · Verses 1–69

अथ पञ्चविंशोऽध्यायः

Śrī Rāma, still speaking to Satī, tells how Śambhu once had Viśvakarmā build a hall in his own cow-pen, installed Hari there with full royal rites, gave him the whole of his own sovereignty, boons, threefold power and his own māyā, and made his realm famed as Goloka, promising to watch over whatever avatars Hari should take — four of which are now Rāma, Bharata, Lakṣmaṇa and Śatrughna. Rāma explains why he has come to the forest and departs; Brahmā's narration then resumes: Satī, walking back to Śiva, is stricken with remorse for having disobeyed him and tested Rāma; questioned by Śiva, she denies it, though he reads the truth regardless. He recalls an old vow, made under Hari's pressure, that he would break if he loved Satī as before; grieving, he renounces her in his mind alone, without breaking the vow, and sets off for Kailāsa. A voice from the sky praises his vow; Satī, questioning him, is not told its content, but perceives by meditating on him that he has renounced her, and grieves. Śiva keeps the vow secret and, after a long interval, restores her joy through many pleasant tales and a further play, still without breaking his word — which Brahmā says should occasion no wonder, since sages hold that Satī and Śiva, joined like word and meaning, cannot truly be parted except by their own will in play. श्रीराम सती से आगे कहते हैं कि किस प्रकार शम्भु ने विश्वकर्मा से अपनी गोशाला में एक भवन बनवाकर वहाँ श्रीहरि का पूर्ण राजसी विधि से अभिषेक किया, उन्हें अपना सम्पूर्ण ऐश्वर्य, वर, त्रिविध शक्ति तथा अपनी माया प्रदान की, और उनके धाम को गोलोक नाम से विख्यात किया, तथा हरि जिस-जिस रूप में अवतार लेंगे उनकी रक्षा का वचन दिया — इन्हीं में से चार अवतार अब राम, भरत, लक्ष्मण तथा शत्रुघ्न हैं। राम अपने वन-आगमन का कारण बताकर विदा लेते हैं; इसके बाद ब्रह्मा जी की कथा पुनः आरम्भ होती है: शिव की आज्ञा न मानने और राम की परीक्षा लेने के पश्चात्ताप से भरी सती शिव के पास लौटती हैं; शिव के पूछने पर वे इनकार करती हैं, फिर भी शिव सब जान लेते हैं। उन्हें हरि के आग्रह पर पूर्व में की गयी एक प्रतिज्ञा का स्मरण होता है, जो सती से पूर्ववत् स्नेह करने पर भंग हो जायेगी; दुःखी होकर वे मन-ही-मन सती का त्याग कर देते हैं, परंतु प्रतिज्ञा नहीं तोड़ते, और कैलास की ओर चल पड़ते हैं। आकाशवाणी उनकी प्रतिज्ञा की सराहना करती है; सती के पूछने पर भी शिव प्रतिज्ञा का विषय नहीं बताते, किंतु ध्यान से सती स्वयं जान लेती हैं कि उनका त्याग हुआ है और शोकाकुल हो जाती हैं। शिव प्रतिज्ञा को गुप्त रखते हैं और दीर्घकाल बाद अनेक मनोरम कथाओं तथा एक और लीला द्वारा, प्रतिज्ञा भंग किये बिना ही, सती के शोक को दूर कर देते हैं — इसमें ब्रह्मा जी के अनुसार कोई आश्चर्य नहीं मानना चाहिये, क्योंकि मुनियों के अनुसार वाणी और अर्थ की भाँति संयुक्त सती और शिव में सच्चा वियोग सम्भव ही नहीं, केवल उनकी अपनी इच्छा से लीलावश ही ऐसा प्रतीत हो सकता है।

श्रीराम उवाच — Śrī Rāma spoke: श्रीराम बोले:

एकदा हि पुरा देवि शंभुः परमसूतिकृत्‌। विश्वकर्माणमाहूय स्वलोके परतः परे॥

ekadā hi purā devi śaṃbhuḥ paramasūtikṛt‌ | viśvakarmāṇamāhūya svaloke parataḥ pare ||

· हिन्दी

"हे देवि! प्राचीन काल में एक समय परम स्रष्टा भगवान् शम्भु ने अपने परम धाम में विश्वकर्मा को बुलाकर,

"Once, O goddess, long ago, Śambhu, the supreme creator, summoned Viśvakarmā within his own realm, higher than the highest,

Word by word

एकदा (ekadā) — onceहि (hi) — indeedपुरा (purā) — of oldदेवि (devi) — O Goddessशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuपरमसूतिकृत् (paramasūtikṛt) — the supreme maker of all begettingविश्वकर्माणम् (viśvakarmāṇam) — Viśvakarmanआहूय (āhūya) — having summonedस्वलोके (svaloke) — in his own worldपरतः (parataḥ) — than the highestपरे (pare) — higher

तेन स्वधेनुशालायां कारयामास विस्तृतं। रम्यं च भवनं सम्यक्‌ तत्र सिंहासनं वरम्‌॥

tena svadhenuśālāyāṃ kārayāmāsa vistṛtaṃ | ramyaṃ ca bhavanaṃ samyak‌ tatra siṃhāsanaṃ varam‌ ||

· हिन्दी

उनके द्वारा अपनी गोशाला में एक विस्तृत तथा रमणीय भवन बनवाया और उसमें एक श्रेष्ठ सिंहासन का भी निर्माण कराया।

and through him had a broad and truly lovely hall built in his own cow-pen, and in it a fine throne.

Word by word

तेन (tena) — by himस्वधेनुशालायाम् (svadhenuśālāyāṃ) — in his own cow-hallकारयामास (kārayāmāsa) — he caused to be builtविस्तृतम् (vistṛtaṃ) — spaciousरम्यम् (ramyaṃ) — delightful (ca) — andभवनम् (bhavanaṃ) — a palaceसम्यक् (samyak) — dulyतत्र (tatra) — thereinसिंहासनम् (siṃhāsanaṃ) — a lion-throneवरम् (varam) — excellent

तत्र च्छत्रं महादिव्यं सर्वदाद्भुतमुत्तमम्‌। कारयामास विघ्नार्थं शंकरो विश्वकर्मणा॥

tatra cchatraṃ mahādivyaṃ sarvadādbhutamuttamam‌ | kārayāmāsa vighnārthaṃ śaṃkaro viśvakarmaṇā ||

· हिन्दी

उस सिंहासन पर भगवान् शंकर ने विघ्ननिवारण के लिये विश्वकर्मा द्वारा एक छत्र बनवाया, जो बहुत ही दिव्य, सदा के लिये अद्भुत और परम उत्तम था।

There Śaṅkara had a great, wholly divine parasol made by Viśvakarmā, ever wondrous, most excellent, against every obstacle.

Word by word

तत्र (tatra) — thereछत्रम् (cchatraṃ) — a parasolमहादिव्यम् (mahādivyaṃ) — most divineसर्वदा (sarvadā) — everअद्भुतम् (ādbhutam) — wondrousउत्तमम् (uttamam) — supremeकारयामास (kārayāmāsa) — he had madeविघ्नार्थम् (vighnārthaṃ) — to ward off hindranceशंकरः (śaṃkaro) — Śaṃkaraविश्वकर्मणा (viśvakarmaṇā) — by Viśvakarman

शक्रादीनां जुहावाशु समस्तान्‌ देवतागणान्‌। सिद्धगंधर्वनागादीनुपदेवांश्च कृत्स्नशः॥

śakrādīnāṃ juhāvāśu samastān‌ devatāgaṇān‌ | siddhagaṃdharvanāgādīnupadevāṃśca kṛtsnaśaḥ ||

· हिन्दी

उसके बाद उन्होंने इन्द्र आदि देवगणों, सिद्ध, गन्धर्वों, नागों तथा सम्पूर्ण उपदेवों को भी शीघ्र वहाँ बुलवाया।

He at once summoned Indra and all the hosts of gods, and the perfected ones, the gandharvas, the serpents, and all the lesser gods entirely,

Word by word

शक्रादीनाम् (śakrādīnāṃ) — of Indra and the restजुहाव (juhāv) — he calledआशु (āśu) — at onceसमस्तान् (samastān) — allदेवतागणान् (devatāgaṇān) — the hosts of godsसिद्धगंधर्वनागादीन् (siddhagaṃdharvanāgādīn) — Siddhas, Gandharvas, Nāgas and the restउपदेवान् (upadevāṃś) — the lesser gods (ca) — andकृत्स्नशः (kṛtsnaśaḥ) — one and all

वेदान्‌ सर्वानागमांश्च विधिपुत्रान्‌ मुनीनपि। देवीः सर्वा अप्सरोभिर्नानावस्तुसमन्विताः॥

vedān‌ sarvānāgamāṃśca vidhiputrān‌ munīnapi | devīḥ sarvā apsarobhirnānāvastusamanvitāḥ ||

· हिन्दी

समस्त वेदों, आगमों, ब्रह्मा जी के पुत्रों, मुनियों तथा अप्सराओं सहित अनेक प्रकार की वस्तुओं से युक्त समस्त देवियों को भी आमन्त्रित किया।

the Vedas, all the āgamas, Vidhi's [Brahmā's] sons, the sages too, and all the goddesses together with the apsarases, furnished with manifold offerings.

Word by word

वेदान् (vedān) — the Vedasसर्वान् (sarvān) — allआगमान् (āgamāṃś) — the Āgamas (ca) — andविधिपुत्रान् (vidhiputrān) — the sons of the Ordainerमुनीन् (munīn) — the sagesअपि (api) — alsoदेवीः (devīḥ) — the goddessesसर्वाः (sarvā) — allअप्सरोभिः (apsarobhir) — with the apsarasesनानावस्तुसमन्विताः (nānāvastusamanvitāḥ) — bringing gifts of many kinds

देवानां च तथर्षीणां सिद्धानां फणिनामपि। आनयन्‌ मङ्गलकराः कन्याः षोडश षोडश॥

devānāṃ ca tatharṣīṇāṃ siddhānāṃ phaṇināmapi | ānayan‌ maṅgalakarāḥ kanyāḥ ṣoḍaśa ṣoḍaśa ||

· हिन्दी

[इनके अतिरिक्त] देवताओं, ऋषियों, सिद्धों और नागों की मंगलकारिणी सोलह-सोलह कन्याओं को भी बुलवाया।

And he brought sixteen auspicious maidens each from the gods, the sages, the perfected ones, and the serpents too.

Word by word

देवानाम् (devānāṃ) — of the gods (ca) — andतथा (tath) — likewiseऋषीणाम् (arṣīṇāṃ) — of the seersसिद्धानाम् (siddhānāṃ) — of the Siddhasफणिनाम् (phaṇinām) — of the serpentsअपि (api) — alsoआनयन् (ānayan) — they broughtमङ्गलकराः (maṅgalakarāḥ) — workers of blessingकन्याः (kanyāḥ) — maidensषोडश (ṣoḍaśa) — sixteenषोडश (ṣoḍaśa) — and sixteen

वीणामृदङ्गप्रमुखवाद्यान्नानाविधान्‌ मुने। उत्सवं कारयामास वादयित्वा सुगायनैः॥

vīṇāmṛdaṅgapramukhavādyānnānāvidhān‌ mune | utsavaṃ kārayāmāsa vādayitvā sugāyanaiḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! उन्होंने वीणा, मृदंग आदि नाना प्रकार के वाद्यों को बजवाकर सुन्दर गीतों द्वारा महान् उत्सव कराया।

O sage, having had the vīṇā, the mṛdaṅga and manifold other instruments played, he held a festival with beautiful songs.

Word by word

वीणामृदङ्गप्रमुखवाद्यान् (vīṇāmṛdaṅgapramukhavādyān) — instruments led by lute and drumनानाविधान् (nānāvidhān) — of many kindsमुने (mune) — O sageउत्सवम् (utsavaṃ) — a festivalकारयामास (kārayāmāsa) — he caused to be heldवादयित्वा (vādayitvā) — having had them playedसुगायनैः (sugāyanaiḥ) — with fine singers

राजाभिषेकयोग्यानि द्रव्याणि सकलौषधैः। प्रत्यक्षतीर्थपाथोभिः पञ्चकुंभांश्च पूरितान्‌॥

rājābhiṣekayogyāni dravyāṇi sakalauṣadhaiḥ | pratyakṣatīrthapāthobhiḥ pañcakuṃbhāṃśca pūritān‌ ||

· हिन्दी

सम्पूर्ण औषधियों के साथ राज्याभिषेक के योग्य द्रव्य, प्रत्यक्ष तीर्थों के जलों से भरे हुए पाँच कलश,

He gathered every substance fit for a royal consecration, with all manner of herbs, and five jars filled with the very waters of the sacred fords,

Word by word

राजाभिषेकयोग्यानि (rājābhiṣekayogyāni) — fit for a royal consecrationद्रव्याणि (dravyāṇi) — the materialsसकलौषधैः (sakalauṣadhaiḥ) — with every healing herbप्रत्यक्षतीर्थपाथोभिः (pratyakṣatīrthapāthobhiḥ) — with waters of the holy fords themselves presentपञ्चकुंभान् (pañcakuṃbhāṃś) — five jars (ca) — andपूरितान् (pūritān) — filled

तथान्याः संविधा दिव्या आनयत्स्वगणैस्तदा। ब्रह्मघोषं महारावं कारयामास शंकरः॥

tathānyāḥ saṃvidhā divyā ānayatsvagaṇaistadā | brahmaghoṣaṃ mahārāvaṃ kārayāmāsa śaṃkaraḥ ||

· हिन्दी

तथा बहुत-सी दिव्य सामग्रियों को भगवान् शंकर ने अपने पार्षदों द्वारा मँगवाया और वहाँ उच्च स्वर से वेदमन्त्रों का घोष करवाया।

and many other divine articles besides, brought by his own attendants; and Śaṅkara had the great resounding chant of the Vedas performed.

Word by word

तथा (tathā) — likewiseअन्याः (nyāḥ) — otherसंविधाः (saṃvidhā) — appointmentsदिव्याः (divyā) — divineआनयत् (ānayat) — he had broughtस्वगणैः (svagaṇais) — by his own hostsतदा (tadā) — thenब्रह्मघोषम् (brahmaghoṣaṃ) — the chanting of the Vedaमहारावम् (mahārāvaṃ) — loud-soundingकारयामास (kārayāmāsa) — he had performedशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkara

१० अथो हरिं समाहूय वैकुंठात्प्रीतमानसः। तद्भक्त्या पूर्णया देवि मोदति स्म महेश्वरः॥

atho hariṃ samāhūya vaikuṃṭhātprītamānasaḥ | tadbhaktyā pūrṇayā devi modati sma maheśvaraḥ ||

· हिन्दी

हे देवि! भगवान् विष्णु की पूर्ण भक्ति से महेश्वरदेव सदा प्रसन्न रहते हैं। इसलिये प्रसन्नचित्त होकर वैकुण्ठधाम से श्रीहरि को बुलाकर,

O goddess, Maheśvara, his mind ever delighted by Hari's own full devotion, then summoned Hari from Vaikuṇṭha.

Word by word

अथो (atho) — thenहरिम् (hariṃ) — Hariसमाहूय (samāhūya) — having summonedवैकुंठात् (vaikuṃṭhāt) — from Vaikuṇṭhaप्रीतमानसः (prītamānasaḥ) — glad of heartतद्भक्त्या (tadbhaktyā) — by devotion to himपूर्णया (pūrṇayā) — fullदेवि (devi) — O Goddessमोदति (modati) — rejoicedस्म (sma) — indeedमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvara

११ सुमुहूर्ते महादेवस्तत्र सिंहासने वरे। उपवेश्य हरिं प्रीत्या भूषयामास सर्वशः॥

sumuhūrte mahādevastatra siṃhāsane vare | upaveśya hariṃ prītyā bhūṣayāmāsa sarvaśaḥ ||

· हिन्दी

शुभ मुहूर्त में उन्हें श्रेष्ठ सिंहासन पर बैठाकर महादेव जी ने स्वयं ही प्रेमपूर्वक उन्हें सब प्रकार के आभूषणों से विभूषित किया।

At an auspicious hour, Mahādeva seated Hari on that fine throne there, and out of love, adorned him with ornaments of every kind.

Word by word

सुमुहूर्ते (sumuhūrte) — at an auspicious hourमहादेवः (mahādevas) — Mahādevaतत्र (tatra) — thereसिंहासने (siṃhāsane) — on the lion-throneवरे (vare) — excellentउपवेश्य (upaveśya) — having seatedहरिम् (hariṃ) — Hariप्रीत्या (prītyā) — with loveभूषयामास (bhūṣayāmāsa) — adorned himसर्वशः (sarvaśaḥ) — in every way

१२ आबद्धरम्यमुकुटं कृतकौतुकमङ्गलम्‌। अभ्यषिञ्चन्महेशस्तु स्वयं ब्रह्मांडमंडपे॥

ābaddharamyamukuṭaṃ kṛtakautukamaṅgalam‌ | abhyaṣiñcanmaheśastu svayaṃ brahmāṃḍamaṃḍape ||

· हिन्दी

उनके मस्तक पर मनोहर मुकुट बाँधकर और उत्सव-मंगलाचार करके महेश्वर ने स्वयं ब्रह्माण्डमण्डप में श्रीहरि का अभिषेक किया,

Binding a lovely crown upon him, having performed the auspicious rites, Maheśa himself consecrated him there, in the pavilion of the universe.

Word by word

आबद्धरम्यमुकुटम् (ābaddharamyamukuṭaṃ) — a lovely crown bound upon himकृतकौतुकमङ्गलम् (kṛtakautukamaṅgalam) — the auspicious rites performedअभ्यषिञ्चत् (abhyaṣiñcan) — he consecrated himमहेशः (maheśas) — Maheśaतु (tu) — indeedस्वयम् (svayaṃ) — himselfब्रह्मांडमंडपे (brahmāṃḍamaṃḍape) — in the pavilion of the cosmic egg

१३ दत्तवान्निखिलैश्वर्यं यन्नैजं नान्यगामि यत्‌। ततस्तुष्टाव तं शंभुः स्वतन्त्रो भक्तवत्सलः॥

dattavānnikhilaiśvaryaṃ yannaijaṃ nānyagāmi yat‌ | tatastuṣṭāva taṃ śaṃbhuḥ svatantro bhaktavatsalaḥ ||

· हिन्दी

और उन्हें अपना वह सारा ऐश्वर्य प्रदान किया, जो वे दूसरों को नहीं देते थे। तदनन्तर भक्तवत्सल स्वतन्त्र शम्भु ने श्रीहरि का स्तवन किया।

He gave him the whole of his own sovereignty, which is his own and passes to no other; and then Śambhu, independent, ever loving to his devotees, praised him.

Word by word

दत्तवान् (dattavān) — he gaveनिखिलैश्वर्यम् (nikhilaiśvaryaṃ) — sovereignty entireयत् (yan) — whichनिजम् (naijaṃ) — was his own (nān) — notअन्यगामि (yagāmi) — passing to anotherयत् (yat) — whichततः (tatas) — thenतुष्टाव (tuṣṭāva) — praisedतम् (taṃ) — himशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuस्वतन्त्रः (svatantro) — wholly freeभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to devotees

१४ ब्रह्माणं लोककर्तारमवोचद्वचनं त्विदम्‌। व्यापयन्स्वं वराधीनं स्वतन्त्रं भक्तवत्सलः॥

brahmāṇaṃ lokakartāramavocadvacanaṃ tvidam‌ | vyāpayansvaṃ varādhīnaṃ svatantraṃ bhaktavatsalaḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् अपनी पराधीनता (भक्तपरवशता) को सर्वत्र प्रसिद्ध करते हुए लोककर्ता ब्रह्मा जी से कहा —

Making known everywhere his own subjection to the boon [of devotion], he, independent, ever loving to his devotees, spoke this word to Brahmā, the maker of the worlds.

Word by word

ब्रह्माणम् (brahmāṇaṃ) — to Brahmāलोककर्तारम् (lokakartāram) — maker of the worldsअवोचत् (avocad) — he saidवचनम् (vacanaṃ) — a wordतु (tv) — indeedइदम् (idam) — thisव्यापयन् (vyāpayan) — making knownस्वम् (svaṃ) — his ownवराधीनम् (varādhīnaṃ) — bound by his boonस्वतन्त्रम् (svatantraṃ) — yet wholly freeभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to devotees

महेश उवाच — Maheśa spoke: महेश बोले:

१५ अतःप्रभृति लोकेश मन्निदेशादयं हरिः। मम वंद्यः स्वयं विष्णुर्जातः सर्वः शृणोति हि॥

ataḥprabhṛti lokeśa mannideśādayaṃ hariḥ | mama vaṃdyaḥ svayaṃ viṣṇurjātaḥ sarvaḥ śṛṇoti hi ||

· हिन्दी

"हे लोकेश! आज से मेरी आज्ञा के अनुसार ये विष्णु हरि स्वयं मेरे वन्दनीय हो गये, यह बात सभी सुन लें।

"O lord of the worlds, from this moment, by my own command, this Hari, Viṣṇu himself, has become one worthy of my own reverence — let everyone hear this.

Word by word

अतःप्रभृति (ataḥprabhṛti) — from this time forthलोकेश (lokeśa) — O Lord of worldsमन्निदेशात् (mannideśād) — by my ordinanceअयम् (ayaṃ) — thisहरिः (hariḥ) — Hariमम (mama) — myवंद्यः (vaṃdyaḥ) — to be reveredस्वयम् (svayaṃ) — himselfविष्णुः (viṣṇur) — Viṣṇuजातः (jātaḥ) — has becomeसर्वः (sarvaḥ) — let everyoneशृणोति (śṛṇoti) — hearहि (hi) — indeed

१६ सर्वैर्देवादिभिस्तात प्रणम त्वममुं हरिम्‌। वर्णयन्तु हरिं वेदा ममैते मामिवाज्ञया॥

sarvairdevādibhistāta praṇama tvamamuṃ harim‌ | varṇayantu hariṃ vedā mamaite māmivājñayā ||

· हिन्दी

हे तात! आप सम्पूर्ण देवता आदि के साथ इन श्रीहरि को प्रणाम कीजिये और ये वेद मेरी आज्ञा से मेरी ही तरह इन श्रीहरि का वर्णन करें।"

Dear one, together with all the gods and the rest, bow to this Hari; and let these Vedas of mine extol Hari by my own command, just as they do me."

Word by word

सर्वैः (sarvair) — by allदेवादिभिः (devādibhis) — gods and the restतात (tāta) — O dear oneप्रणम (praṇama) — bowत्वम् (tvam) — youअमुम् (amuṃ) — to thisहरिम् (harim) — Hariवर्णयन्तु (varṇayantu) — let them declareहरिम् (hariṃ) — Hariवेदाः (vedā) — the Vedasमम (mamai) — myएते (te) — theseमाम् (mām) — meइव (iv) — asआज्ञया (ājñayā) — by my command

श्रीराम उवाच — Śrī Rāma spoke: श्रीराम बोले:

१७ इत्युक्त्वाथ स्वयं रुद्रोऽनमद्वै गरुडध्वजम्‌। विष्णुभक्तिप्रसन्नात्मा वरदो भक्तवत्सलः॥

ityuktvātha svayaṃ rudro'namadvai garuḍadhvajam‌ | viṣṇubhaktiprasannātmā varado bhaktavatsalaḥ ||

· हिन्दी

"इस प्रकार कहकर प्रसन्नचित्त हुए वरदायक भक्तवत्सल रुद्रदेव ने स्वयं ही गरुडध्वज श्रीहरि को प्रणाम किया।

"Having said this, Rudra himself — the giver of boons, ever loving to his devotees, his mind delighted by devotion to Viṣṇu — then bowed to the bearer of the Garuḍa-banner.

Word by word

इति (ity) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenअथ (tha) — thenस्वयम् (svayaṃ) — himselfरुद्रः (rudro) — Rudraअनमत् ('namad) — bowedवै (vai) — indeedगरुडध्वजम् (garuḍadhvajam) — to the Garuḍa-banneredविष्णुभक्तिप्रसन्नात्मा (viṣṇubhaktiprasannātmā) — his heart glad with devotion to Viṣṇuवरदः (varado) — the giver of boonsभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to devotees

१८ ततो ब्रह्मादिभिर्देवैः सर्वरूपसुरैस्तथा। मुनिसिद्धादिभिश्चैव वंदितोऽभूद्धरिस्तदा॥

tato brahmādibhirdevaiḥ sarvarūpasuraistathā | munisiddhādibhiścaiva vaṃdito'bhūddharistadā ||

· हिन्दी

तदनन्तर ब्रह्मा आदि देवताओं, अन्य सभी देवों, मुनियों और सिद्धों आदि ने भी उस समय श्रीहरि की वन्दना की।

Then Hari came to be honoured by Brahmā and the other gods, by every kind of deity, and by the sages, the perfected ones, and the rest.

Word by word

ततः (tato) — thenब्रह्मादिभिः (brahmādibhir) — by Brahmā and the restदेवैः (devaiḥ) — by the godsसर्वरूपसुरैः (sarvarūpasurais) — by gods of every formतथा (tathā) — likewiseमुनिसिद्धादिभिः (munisiddhādibhiś) — by sages, Siddhas and the rest (cai) — andएव (va) — indeedवंदितः (vaṃdito) — salutedअभूत् ('bhūd) — wasहरिः (dharis) — Hariतदा (tadā) — then

१९ ततो महेशो हरयेऽशंसद्विबुधां पुरः। महावरान्‌ सुप्रसन्नो दत्तवान्‌ भक्तवत्सलः॥

tato maheśo haraye'śaṃsadvibudhāṃ puraḥ | mahāvarān‌ suprasanno dattavān‌ bhaktavatsalaḥ ||

· हिन्दी

इसके बाद अत्यन्त प्रसन्न हुए भक्तवत्सल महेश्वर ने देवताओं के समक्ष श्रीहरि को महान् वर प्रदान किये।

Then Maheśa, most well-pleased, ever loving to his devotees, declared it before the gods, and gave Hari great boons.

Word by word

ततः (tato) — thenमहेशः (maheśo) — Maheśaहरये (haraye) — to Hariअशंसत् ('śaṃsad) — declaredविबुधाम् (vibudhāṃ) — of the godsपुरः (puraḥ) — beforeमहावरान् (mahāvarān) — great boonsसुप्रसन्नः (suprasanno) — well pleasedदत्तवान् (dattavān) — he gaveभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to devotees

महेश उवाच — Maheśa spoke: महेश बोले:

२० त्वं कर्ता सर्वलोकानां भर्ता हर्ता मदाज्ञया। दाता धर्मार्थकामानां शास्ता दुर्णयकारिणाम्‌॥

tvaṃ kartā sarvalokānāṃ bhartā hartā madājñayā | dātā dharmārthakāmānāṃ śāstā durṇayakāriṇām‌ ||

· हिन्दी

"[हे हरे!] आप मेरी आज्ञा से सम्पूर्ण लोकों के कर्ता, पालक, संहारक, धर्म-अर्थ-काम के दाता तथा अन्याय करनेवालों को दण्ड देनेवाले होंगे।

"By my own command you shall be the maker, sustainer and destroyer of all the worlds, the giver of dharma, artha and kāma, and the chastiser of those who act wrongly.

Word by word

त्वम् (tvaṃ) — youकर्ता (kartā) — the makerसर्वलोकानाम् (sarvalokānāṃ) — of all the worldsभर्ता (bhartā) — the sustainerहर्ता (hartā) — the taker awayमदाज्ञया (madājñayā) — by my commandदाता (dātā) — the giverधर्मार्थकामानाम् (dharmārthakāmānāṃ) — of dharma, wealth and desireशास्ता (śāstā) — the chastiserदुर्णयकारिणाम् (durṇayakāriṇām) — of the evil-doers

२१ जगदीशो जगत्पूज्यो महाबलपराक्रमः। अजेयस्त्वं रणे क्वापि ममापि हि भविष्यसि॥

jagadīśo jagatpūjyo mahābalaparākramaḥ | ajeyastvaṃ raṇe kvāpi mamāpi hi bhaviṣyasi ||

· हिन्दी

आप महान् बल-पराक्रम से सम्पन्न, जगत्पूज्य, जगदीश्वर होंगे और कहीं-कहीं मुझसे भी अजेय होंगे।

You shall be lord of the world, worshipped by the world, of great strength and valour; you shall be unconquerable in battle anywhere, even by me.

Word by word

जगदीशः (jagadīśo) — Lord of the worldजगत्पूज्यः (jagatpūjyo) — worshipped by the worldमहाबलपराक्रमः (mahābalaparākramaḥ) — of great strength and prowessअजेयः (ajeyas) — unconquerableत्वम् (tvaṃ) — youरणे (raṇe) — in battleक्वापि (kvāpi) — anywhereमम (mamāpi) — even by meअपि (āpi) — evenहि (hi) — indeedभविष्यसि (bhaviṣyasi) — shall be

२२ शक्तित्रयं गृहाण त्वमिच्छादि प्रापितं मया। नानालीलाप्रभावत्वं स्वतन्त्रत्वं भवत्रये॥

śaktitrayaṃ gṛhāṇa tvamicchādi prāpitaṃ mayā | nānālīlāprabhāvatvaṃ svatantratvaṃ bhavatraye ||

· हिन्दी

आप मुझसे मेरी दी हुई तीन प्रकार की ये शक्तियाँ ग्रहण करें — इच्छा आदि की सिद्धि, अनेक प्रकार की लीलाओं को प्रकट करने की शक्ति और तीनों लोकों में नित्य स्वतन्त्र रहने की शक्ति।

Take from me this threefold power that I confer — the power of will and the rest, the power to manifest manifold plays, and independence throughout the three worlds.

Word by word

शक्तित्रयम् (śaktitrayaṃ) — the threefold powerगृहाण (gṛhāṇa) — receiveत्वम् (tvam) — youइच्छादि (icchādi) — of will and the restप्रापितम् (prāpitaṃ) — conferredमया (mayā) — by meनानालीलाप्रभावत्वम् (nānālīlāprabhāvatvaṃ) — power for manifold playस्वतन्त्रत्वम् (svatantratvaṃ) — independenceभवत्रये (bhavatraye) — in the three worlds

२३ त्वद्द्वेष्टारो हरे नूनं मया शास्याः प्रयत्नतः। त्वद्भक्तानां मया विष्णो देयं निर्वाणमुत्तमम्‌॥

tvaddveṣṭāro hare nūnaṃ mayā śāsyāḥ prayatnataḥ | tvadbhaktānāṃ mayā viṣṇo deyaṃ nirvāṇamuttamam‌ ||

· हिन्दी

हे हरे! आपसे द्वेष करनेवाले निश्चय ही मेरे द्वारा प्रयत्नपूर्वक दण्डनीय होंगे। हे विष्णो! मैं आपके भक्तों को उत्तम मोक्ष प्रदान करूँगा।

O Hari, those who hate you shall surely be chastised by me with all effort; O Viṣṇu, the supreme liberation shall be given by me to your devotees.

Word by word

त्वद्द्वेष्टारः (tvaddveṣṭāro) — those who hate youहरे (hare) — O Hariनूनम् (nūnaṃ) — assuredlyमया (mayā) — by meशास्याः (śāsyāḥ) — shall be chastisedप्रयत्नतः (prayatnataḥ) — with careत्वद्भक्तानाम् (tvadbhaktānāṃ) — to your devoteesमया (mayā) — by meविष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuदेयम् (deyaṃ) — is to be givenनिर्वाणम् (nirvāṇam) — releaseउत्तमम् (uttamam) — supreme

२४ मायां चापि गृहाणेमां दुःप्रणोद्यां सुरादिभिः। यया संमोहितं विश्वमचिद्रूपं भविष्यति॥

māyāṃ cāpi gṛhāṇemāṃ duḥpraṇodyāṃ surādibhiḥ | yayā saṃmohitaṃ viśvamacidrūpaṃ bhaviṣyati ||

· हिन्दी

आप इस माया को भी ग्रहण करें, जिसका निवारण करना देवता आदि के लिये भी कठिन है और जिससे मोहित होने पर यह विश्व जड़रूप हो जायगा।

And take also this māyā of mine, hard for the gods and the rest to dispel, by which, once bewildered, the universe shall become a thing devoid of consciousness.

Word by word

मायाम् (māyāṃ) — Māyā (cā) — andअपि (pi) — alsoगृहाण (gṛhāṇ) — takeइमाम् (emāṃ) — herदुःप्रणोद्याम् (duḥpraṇodyāṃ) — hard to drive offसुरादिभिः (surādibhiḥ) — by gods and the restयया (yayā) — by whomसंमोहितम् (saṃmohitaṃ) — bewilderedविश्वम् (viśvam) — the universeअचिद्रूपम् (acidrūpaṃ) — of the form of unconsciousnessभविष्यति (bhaviṣyati) — shall become

२५ मम बाहुर्मदीयस्त्वं दक्षिणोऽसौ विधिहरे। अस्यापि हि विधेः पाता जनितापि भविष्यसि॥

mama bāhurmadīyastvaṃ dakṣiṇo'sau vidhihare | asyāpi hi vidheḥ pātā janitāpi bhaviṣyasi ||

· हिन्दी

हरे! आप मेरी बायीं भुजा हैं और विधाता दाहिनी भुजा हैं। आप इन विधाता के भी उत्पादक और पालक होंगे।

O Hari, you are my own arm — indeed my right arm, and Vidhi [Brahmā] the left; you shall be both begetter and protector of this Vidhi too.

Word by word

मम (mama) — myबाहुः (bāhur) — armमदीयः (madīyas) — of mineत्वम् (tvaṃ) — youदक्षिणः (dakṣiṇo) — the rightअसौ ('sau) — heविधिः (vidhir) — the Ordainerहरे (hare) — O Hariअस्य (asyāpi) — of himअपि (āpi) — evenहि (hi) — indeedविधेः (vidheḥ) — of the Ordainerपाता (pātā) — the protectorजनिता (janitāpi) — and begetterअपि (āpi) — tooभविष्यसि (bhaviṣyasi) — you shall be

२६ हृदयं मम यो रुद्रः स एवाहं न संशयः। पूज्यस्तव सदा सोऽपि ब्रह्मादीनामपि ध्रुवम्‌॥

hṛdayaṃ mama yo rudraḥ sa evāhaṃ na saṃśayaḥ | pūjyastava sadā so'pi brahmādīnāmapi dhruvam‌ ||

· हिन्दी

मेरे हृदयरूप जो रुद्र हैं, वही मैं हूँ, इसमें संशय नहीं है। वे रुद्र आपके और ब्रह्मा आदि देवताओं के भी निश्चय ही पूज्य हैं।

The Rudra who is my own heart, he indeed am I — there is no doubt of it; he too is surely ever worthy of your worship, and of Brahmā's and the others' as well.

Word by word

हृदयम् (hṛdayaṃ) — the heartमम (mama) — myयः (yo) — whoरुद्रः (rudraḥ) — Rudraसः (sa) — heएव (ev) — indeedअहम् (āhaṃ) — am I (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtपूज्यः (pūjyas) — to be worshippedतव (tava) — by youसदा (sadā) — everसः (so) — heअपि ('pi) — tooब्रह्मादीनाम् (brahmādīnām) — by Brahmā and the restअपि (api) — alsoध्रुवम् (dhruvam) — assuredly

२७ अत्र स्थित्वा जगत्सर्वं पालय त्वं विशेषतः। नानावतारभेदैश्च सदा नानोतिकर्तृभिः॥

atra sthitvā jagatsarvaṃ pālaya tvaṃ viśeṣataḥ | nānāvatārabhedaiśca sadā nānotikartṛbhiḥ ||

· हिन्दी

आप यहाँ रहकर अनेक प्रकार की लीलाएँ करनेवाले अपने विभिन्न अवतारों द्वारा विशेषरूप से सम्पूर्ण जगत् का पालन करें।

Remaining here, protect the whole world in particular, always through your manifold and various avatars, doers of manifold deeds.

Word by word

अत्र (atra) — hereस्थित्वा (sthitvā) — abidingजगत् (jagat) — the worldसर्वम् (sarvaṃ) — entireपालय (pālaya) — protectत्वम् (tvaṃ) — youविशेषतः (viśeṣataḥ) — above allनानावतारभेदैः (nānāvatārabhedaiś) — by manifold forms of descent (ca) — andसदा (sadā) — alwaysनानोतिकर्तृभिः (nānotikartṛbhiḥ) — doing manifold works

२८ मम लोके तवेदं वै स्थानं च परमर्द्धिमत्‌। गोलोक इति विख्यातं भविष्यति महोज्ज्वलम्‌॥

mama loke tavedaṃ vai sthānaṃ ca paramarddhimat‌ | goloka iti vikhyātaṃ bhaviṣyati mahojjvalam‌ ||

· हिन्दी

मेरे लोक में आपका यह परम वैभवशाली और अत्यन्त उज्ज्वल स्थान गोलोक नाम से विख्यात होगा।

In my own realm, this station of yours, possessed of the highest splendour, shall become famed as Goloka, greatly resplendent.

Word by word

मम (mama) — myलोके (loke) — in the worldतव (tave) — yourइदम् (daṃ) — thisवै (vai) — indeedस्थानम् (sthānaṃ) — abode (ca) — andपरमर्द्धिमत् (paramarddhimat) — of surpassing splendourगोलोकः (goloka) — Golokaइति (iti) — by nameविख्यातम् (vikhyātaṃ) — renownedभविष्यति (bhaviṣyati) — shall beमहोज्ज्वलम् (mahojjvalam) — most radiant

२९ भविष्यंति हरे ये तेऽवतारा भुवि रक्षकाः। मद्भक्तास्तान्‌ ध्रुवं द्रक्ष्ये प्रीतानथ निजाद्‌ वरात्‌॥

bhaviṣyaṃti hare ye te'vatārā bhuvi rakṣakāḥ | madbhaktāstān‌ dhruvaṃ drakṣye prītānatha nijād‌ varāt‌ ||

· हिन्दी

हे हरे! भूतल पर जो आपके अवतार होंगे, वे सबके रक्षक और मेरे भक्त होंगे। मैं उनका दर्शन करूँगा। वे मेरे वर से सदा प्रसन्न रहेंगे।"

O Hari, those avatars of yours who shall be protectors on earth shall be my own devotees; I shall surely watch over them, delighted, out of my own boon."

Word by word

भविष्यंति (bhaviṣyaṃti) — shall beहरे (hare) — O Hariये (ye) — whichते (te) — yourअवताराः ('vatārā) — descentsभुवि (bhuvi) — on earthरक्षकाः (rakṣakāḥ) — protectorsमद्भक्तान् (madbhaktās) — my devoteesतान् (tān) — themध्रुवम् (dhruvaṃ) — assuredlyद्रक्ष्ये (drakṣye) — I shall beholdप्रीतान् (prītān) — well pleasedअथ (atha) — andनिजात् (nijād) — from my ownवरात् (varāt) — boon

श्रीराम उवाच — Śrī Rāma spoke: श्रीराम बोले:

३० अखंडैश्वर्यमासाद्य हरेरित्थं हरः स्वयम्‌। कैलासे स्वगणैस्तस्मिन्‌ स्वैरं क्रीडत्युमापतिः॥

akhaṃḍaiśvaryamāsādya hareritthaṃ haraḥ svayam‌ | kailāse svagaṇaistasmin‌ svairaṃ krīḍatyumāpatiḥ ||

· हिन्दी

"इस प्रकार श्रीहरि को अखण्ड ऐश्वर्य प्रदान कर उमापति भगवान् हर स्वयं कैलासपर्वत पर रहते हुए अपने पार्षदों के साथ स्वच्छन्द क्रीड़ा करने लगे।

"Having thus himself conferred unbroken sovereignty upon Hari, Hara, the lord of Umā, sports freely with his own attendants there on Kailāsa.

Word by word

अखंडैश्वर्यम् (akhaṃḍaiśvaryam) — undivided sovereigntyआसाद्य (āsādya) — having conferredहरेः (harer) — on Hariइत्थम् (itthaṃ) — thusहरः (haraḥ) — Haraस्वयम् (svayam) — himselfकैलासे (kailāse) — on Kailāsaस्वगणैः (svagaṇais) — with his hostsतस्मिन् (tasmin) — thereस्वैरम् (svairaṃ) — at willक्रीडति (krīḍaty) — sportsउमापतिः (umāpatiḥ) — the Lord of Umā

३१ तदाप्रभृति लक्ष्मीशो गोपवेषोऽभवत्तथा। अयासीत्तत्र सुप्रीत्या गोपगोपीगवां पतिः॥

tadāprabhṛti lakṣmīśo gopaveṣo'bhavattathā | ayāsīttatra suprītyā gopagopīgavāṃ patiḥ ||

· हिन्दी

तभी से भगवान् लक्ष्मीपति ने गोपवेश धारण कर लिया और वे गोप-गोपी तथा गौओं के अधिपति होकर बड़ी प्रसन्नता के साथ वहाँ रहने लगे।

And from that moment, the lord of Lakṣmī took on the guise of a cowherd, and, most delighted, became lord of the cowherds, cowherdesses, and cows, dwelling there.

Word by word

तदाप्रभृति (tadāprabhṛti) — from that timeलक्ष्मीशः (lakṣmīśo) — the Lord of Lakṣmīगोपवेषः (gopaveṣo) — in cowherd guiseअभवत् ('bhavat) — becameतथा (tathā) — soअयासीत् (ayāsīt) — he wentतत्र (tatra) — thereसुप्रीत्या (suprītyā) — right gladlyगोपगोपीगवाम् (gopagopīgavāṃ) — of cowherds, cowherd women and cattleपतिः (patiḥ) — the lord

३२ सोऽपि विष्णुः प्रसन्नात्मा जुगोप निखिलं जगत्‌। नानावतारसंधर्ता वनकर्ता शिवाज्ञया॥

so'pi viṣṇuḥ prasannātmā jugopa nikhilaṃ jagat‌ | nānāvatārasaṃdhartā vanakartā śivājñayā ||

· हिन्दी

वे विष्णु भी प्रसन्नचित्त होकर समस्त जगत् की रक्षा करने लगे। वे शिव जी की आज्ञा से नाना प्रकार के अवतार धारण करके जगत् का पालन करने लगे।

And Viṣṇu too, his mind delighted, protected the entire world, sustaining it through manifold avatars, its maker and preserver, by Śiva's own command.

Word by word

सः (so) — heअपि ('pi) — tooविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuप्रसन्नात्मा (prasannātmā) — serene of soulजुगोप (jugopa) — protectedनिखिलम् (nikhilaṃ) — the wholeजगत् (jagat) — worldनानावतारसंधर्ता (nānāvatārasaṃdhartā) — bearer of manifold descentsवनकर्ता (vanakartā) — maker of the forest sportशिवाज्ञया (śivājñayā) — by Śiva’s command

३३ इदानीं स चतुर्द्धात्रावातरच्छंकराज्ञया। रामोऽहं तत्र भरतो लक्ष्मणः शत्रुहेति च॥

idānīṃ sa caturddhātrāvātaracchaṃkarājñayā | rāmo'haṃ tatra bharato lakṣmaṇaḥ śatruheti ca ||

· हिन्दी

इस समय वे श्रीहरि भगवान् शंकर की आज्ञा से चार रूपों में अवतीर्ण हुए हैं। उनमें एक मैं राम हूँ और भरत, लक्ष्मण तथा शत्रुघ्न हैं।

Now, by Śaṅkara's own command, he has here descended in fourfold form; among them I am Rāma, and there are Bharata, Lakṣmaṇa, and Śatrughna too.

Word by word

इदानीम् (idānīṃ) — nowसः (sa) — heचतुर्द्धा (caturddhā) — in fourfold formअत्र (trā) — hereअवातरत् (vātarac) — has descendedशंकराज्ञया (chaṃkarājñayā) — by Śaṃkara’s commandरामः (rāmo) — Rāmaअहम् ('haṃ) — Iतत्र (tatra) — thereinभरतः (bharato) — Bharataलक्ष्मणः (lakṣmaṇaḥ) — Lakṣmaṇaशत्रुहा (śatruheti) — the slayer of foesइति (iti) — so named (ca) — and

३४ अथ पित्राज्ञया देवि ससीतालक्ष्मणः सति। आगतोऽहं वने चाद्य दुःखितो दैवतोऽभवम्‌॥

atha pitrājñayā devi sasītālakṣmaṇaḥ sati | āgato'haṃ vane cādya duḥkhito daivato'bhavam‌ ||

· हिन्दी

हे देवि! हे सति! मैं पिता की आज्ञा से सीता और लक्ष्मण के साथ वन में आया हूँ और भाग्यवश इस समय मैं दुखी हूँ।

Now, O goddess, O Satī, by my father's command, together with Sītā and Lakṣmaṇa, I have come into this forest, and today, by fate, have become one full of sorrow.

Word by word

अथ (atha) — thenपित्राज्ञया (pitrājñayā) — at my father’s commandदेवि (devi) — O Goddessससीतालक्ष्मणः (sasītālakṣmaṇaḥ) — with Sītā and Lakṣmaṇaसति (sati) — O Satīआगतः (āgato) — have comeअहम् ('haṃ) — Iवने (vane) — into the forest (cā) — andअद्य (ādya) — todayदुःखितः (duḥkhito) — strickenदैवतः (daivato) — by fateअभवम् ('bhavam) — have become

३५ निशाचरेण मे जाया हृता सीतेति केनचित्‌। अन्वेष्यामि प्रियां चात्र विरही बंधुना वने॥

niśācareṇa me jāyā hṛtā sīteti kenacit‌ | anveṣyāmi priyāṃ cātra virahī baṃdhunā vane ||

· हिन्दी

यहाँ किसी निशाचर ने मेरी पत्नी का हरण कर लिया है और मैं विरही होकर भाई के साथ वन में अपनी प्रिया की खोज कर रहा हूँ।

My wife Sītā has been carried off by some night-wandering demon, and here, parted from her, I search for my beloved in the forest with my brother.

Word by word

निशाचरेण (niśācareṇa) — by a night-rangerमे (me) — myजाया (jāyā) — wifeहृता (hṛtā) — was carried offसीता (sīteti) — Sītāइति (iti) — so namedकेनचित् (kenacit) — by someoneअन्वेष्यामि (anveṣyāmi) — I searchप्रियाम् (priyāṃ) — my beloved (cā) — andअत्र (tra) — hereविरही (virahī) — parted from herबंधुना (baṃdhunā) — with my brotherवने (vane) — in the wood

३६ दर्शनं ते यदि प्राप्तं सर्वथा कुशलं मम। भविष्यति न संदेहो मातस्ते कृपया सति॥

darśanaṃ te yadi prāptaṃ sarvathā kuśalaṃ mama | bhaviṣyati na saṃdeho mātaste kṛpayā sati ||

· हिन्दी

हे सति! हे मातः! जब आपका दर्शन प्राप्त हो गया, तब आपकी कृपा से सर्वथा मेरा कुशल ही होगा, इसमें सन्देह नहीं है।

O Satī, O mother, now that I have obtained sight of you, all shall surely be well with me — there is no doubt of it, by your own grace.

Word by word

दर्शनम् (darśanaṃ) — the sightते (te) — of youयदि (yadi) — sinceप्राप्तम् (prāptaṃ) — has been wonसर्वथा (sarvathā) — in every wayकुशलम् (kuśalaṃ) — well-beingमम (mama) — mineभविष्यति (bhaviṣyati) — shall be (na) — noसंदेहः (saṃdeho) — doubtमातः (mātas) — O motherते (te) — yourकृपया (kṛpayā) — by graceसति (sati) — O Satī

३७ सीताप्राप्तिवरं देवि भविष्यति न संशयः। तं हत्वा दुःखदं पापं राक्षसं त्वदनुग्रहात्‌॥

sītāprāptivaraṃ devi bhaviṣyati na saṃśayaḥ | taṃ hatvā duḥkhadaṃ pāpaṃ rākṣasaṃ tvadanugrahāt‌ ||

· हिन्दी

आपका दर्शन मेरे लिये सीता-प्राप्ति का वर-स्वरूप होगा, आपकी कृपा से उस दुःख देनेवाले पापी राक्षस को मारकर मैं सीता को प्राप्त कर लूँगा, इसमें सन्देह नहीं है।

O goddess, your very darśana shall be the boon of Sītā's recovery — there is no doubt of it; by your grace I shall slay that sorrow-dealing, sinful demon.

Word by word

सीताप्राप्तिवरम् (sītāprāptivaraṃ) — the boon of finding Sītāदेवि (devi) — O Goddessभविष्यति (bhaviṣyati) — shall come (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtतम् (taṃ) — himहत्वा (hatvā) — having slainदुःखदम् (duḥkhadaṃ) — the giver of sorrowपापम् (pāpaṃ) — the sinfulराक्षसम् (rākṣasaṃ) — demonत्वदनुग्रहात् (tvadanugrahāt) — by your favour

३८ महद्भाग्यं ममाद्यैव यद्यकार्ष्टां कृपां युवाम्‌। यस्मिन्‌ सकरुणौ स्यातां स धन्यः पुरुषो वरः॥

mahadbhāgyaṃ mamādyaiva yadyakārṣṭāṃ kṛpāṃ yuvām‌ | yasmin‌ sakaruṇau syātāṃ sa dhanyaḥ puruṣo varaḥ ||

· हिन्दी

आज मेरा महान् सौभाग्य है, जो आप दोनों ने मुझ पर कृपा की। जिस पर आप दोनों दयार्द्र हो जायँ, वह पुरुष धन्य और श्रेष्ठ है।"

Great indeed is my good fortune this very day, that you two [Śiva and Satī] have shown me kindness; blessed and excellent is that man on whom you both look with compassion."

Word by word

महद्भाग्यम् (mahadbhāgyaṃ) — great good fortuneमम (mamā) — mineअद्य (dyai) — this very dayएव (va) — indeedयत् (yady) — in thatअकार्ष्टाम् (akārṣṭāṃ) — you two have shownकृपाम् (kṛpāṃ) — graceयुवाम् (yuvām) — you twoयस्मिन् (yasmin) — on whomसकरुणौ (sakaruṇau) — compassionateस्याताम् (syātāṃ) — you may beसः (sa) — heधन्यः (dhanyaḥ) — is blessedपुरुषः (puruṣo) — a manवरः (varaḥ) — most excellent

३९ इत्थमाभाष्य बहुधा सुप्रणम्य सतीं शिवाम्‌। तदाज्ञया वने तस्मिन्‌ विचचार रघूद्वहः॥

itthamābhāṣya bahudhā supraṇamya satīṃ śivām‌ | tadājñayā vane tasmin‌ vicacāra raghūdvahaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार बहुत-सी बातें कहकर कल्याणमयी सती देवी को प्रणाम करके रघुकुलशिरोमणि श्रीराम उनकी आज्ञा से उस वनमें विचरने लगे।

Having thus spoken at length, and having bowed low to the auspicious Satī, the bearer of the Raghu line then wandered on in that forest by her leave.

NoteNo standalone speaker heading is printed here, but the shift from Rāma's direct speech (closing at v38) back to third-person narration is clear from the verb "vicacāra" (he wandered) — the outer narrator, Brahmā, has resumed. Per project convention, no speaker field is added where the source prints none.

Word by word

इत्थम् (ittham) — thusआभाष्य (ābhāṣya) — having spokenबहुधा (bahudhā) — in many waysसुप्रणम्य (supraṇamya) — having bowed lowसतीम् (satīṃ) — to Satīशिवाम् (śivām) — to Śivāतदाज्ञया (tadājñayā) — with her leaveवने (vane) — in the forestतस्मिन् (tasmin) — thatविचचार (vicacāra) — wandered onरघूद्वहः (raghūdvahaḥ) — the pride of Raghu

४० अथाकर्ण्य सती वाक्यं रामस्य प्रयतात्मनः। हृष्टाभूत्सा प्रशंसन्तं शिवभक्तिरतं हृदि॥

athākarṇya satī vākyaṃ rāmasya prayatātmanaḥ | hṛṣṭābhūtsā praśaṃsantaṃ śivabhaktirataṃ hṛdi ||

· हिन्दी

पवित्र हृदयवाले रामकी शिव-भक्तिपरायण तथा शिवप्रशंसापरक बात सुनकर सती मन-ही-मन बहुत प्रसन्न हुईं।

Then, hearing the words of Rāma, of purified mind, praising in his heart his devotion to Śiva, Satī became joyful.

Word by word

अथ (ath) — thenआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardसती (satī) — Satīवाक्यम् (vākyaṃ) — the wordरामस्य (rāmasya) — of Rāmaप्रयतात्मनः (prayatātmanaḥ) — of purified soulहृष्टा (hṛṣṭ) — delightedअभूत् (ābhūt) — becameसा (sā) — sheप्रशंसन्तम् (praśaṃsantaṃ) — him who praisedशिवभक्तिरतम् (śivabhaktirataṃ) — devoted to Śivaहृदि (hṛdi) — in her heart

४१ स्मृत्वा स्वकर्म मनसाकार्षीच्छोकं सुविस्तरम्‌। प्रत्यागच्छदुदासीना विवर्णा शिवसन्निधौ॥

smṛtvā svakarma manasākārṣīcchokaṃ suvistaram‌ | pratyāgacchadudāsīnā vivarṇā śivasannidhau ||

· हिन्दी

[तदनन्तर] अपने कर्म को याद करके उनके मन में बड़ा शोक हुआ। उनकी अंगकान्ति फीकी पड़ गयी और वे उदास होकर शिव जी के पास लौट आयीं।

Then, remembering her own deed, she felt in her mind a great and spreading grief; downcast, her radiance faded, she turned back toward Śiva's presence.

Word by word

स्मृत्वा (smṛtvā) — recallingस्वकर्म (svakarma) — her own actमनसा (manas) — in mindअकार्षीत् (ākārṣīc) — she madeशोकम् (chokaṃ) — griefसुविस्तरम् (suvistaram) — ampleप्रत्यागच्छत् (pratyāgacchad) — she returnedउदासीना (udāsīnā) — listlessविवर्णा (vivarṇā) — paleशिवसन्निधौ (śivasannidhau) — to Śiva’s presence

४२ पथि साचिन्तयद्‌ देवी सञ्चलंती पुनः पुनः। नाङ्गीकृतं शिवोक्तं मे रामं प्रति कुधीः कृता॥

pathi sācintayad‌ devī sañcalaṃtī punaḥ punaḥ | nāṅgīkṛtaṃ śivoktaṃ me rāmaṃ prati kudhīḥ kṛtā ||

· हिन्दी

मार्ग में जाती हुई देवी सती बारम्बार चिन्ता करने लगीं कि मैंने भगवान् शिव की बात नहीं मानी और श्रीराम के प्रति कुत्सित बुद्धि कर ली।

On the road, the goddess, walking on, thought again and again: "I did not accept what Śiva said, and toward Rāma I formed an evil-minded thought.

Word by word

पथि (pathi) — on the wayसा (s) — sheअचिन्तयत् (ācintayad) — ponderedदेवी (devī) — the Goddessसञ्चलंती (sañcalaṃtī) — as she walkedपुनः (punaḥ) — againपुनः (punaḥ) — and again (nāṅ) — notअङ्गीकृतम् (gīkṛtaṃ) — was acceptedशिवोक्तम् (śivoktaṃ) — what Śiva saidमे (me) — by meरामम् (rāmaṃ) — Rāmaप्रति (prati) — concerningकुधीः (kudhīḥ) — follyकृता (kṛtā) — was done

४३ किमुत्तरमहं दास्ये गत्वा शंकरसन्निधौ। इति संचिन्त्य बहुधा पश्चात्तापोऽभवत्तदा॥

kimuttaramahaṃ dāsye gatvā śaṃkarasannidhau | iti saṃcintya bahudhā paścāttāpo'bhavattadā ||

· हिन्दी

अब शंकरजी के पास जाकर उन्हें क्या उत्तर दूँगी, इस प्रकार के विचार करने पर उन्हें बहुत पश्चात्ताप हुआ।

What answer shall I give, once I come into Śaṅkara's presence?" Thinking this over at length, she then fell into deep remorse.

Word by word

किम् (kim) — whatउत्तरम् (uttaram) — answerअहम् (ahaṃ) — Iदास्ये (dāsye) — shall giveगत्वा (gatvā) — having goneशंकरसन्निधौ (śaṃkarasannidhau) — into Śaṃkara’s presenceइति (iti) — thusसंचिन्त्य (saṃcintya) — having ponderedबहुधा (bahudhā) — muchपश्चात्तापः (paścāttāpo) — remorseअभवत् ('bhavat) — aroseतदा (tadā) — then

४४ गत्वा शंभुसमीपं च प्रणनाम शिवं हृदा। विषण्णवदना शोकव्याकुला विगतप्रभा॥

gatvā śaṃbhusamīpaṃ ca praṇanāma śivaṃ hṛdā | viṣaṇṇavadanā śokavyākulā vigataprabhā ||

· हिन्दी

शिव जी के पास जाकर उन सती ने उन्हें हृदय से प्रणाम किया। उनके मुख पर विषाद छा गया। वे शोक से व्याकुल और निस्तेज हो गयी थीं।

Going into Śambhu's presence, she bowed to Śiva with her whole heart, her face downcast, distraught with grief, her radiance gone.

Word by word

गत्वा (gatvā) — having goneशंभुसमीपम् (śaṃbhusamīpaṃ) — to Śambhu’s side (ca) — andप्रणनाम (praṇanāma) — she bowedशिवम् (śivaṃ) — to Śivaहृदा (hṛdā) — with her heartविषण्णवदना (viṣaṇṇavadanā) — her face downcastशोकव्याकुला (śokavyākulā) — distraught with griefविगतप्रभा (vigataprabhā) — her lustre gone

४५ अथ तां दुःखितां दृष्ट्वा पप्रच्छ कुशलं हरः। प्रोवाच वचनं प्रीत्या तत्परीक्षा कृता कथम्‌॥

atha tāṃ duḥkhitāṃ dṛṣṭvā papraccha kuśalaṃ haraḥ | provāca vacanaṃ prītyā tatparīkṣā kṛtā katham‌ ||

· हिन्दी

सती को दुखी देखकर भगवान् हर ने उनका कुशल-क्षेम पूछा और प्रेमपूर्वक कहा — तुमने किस प्रकार उनकी परीक्षा ली?

Then, seeing her sorrowful, Hara asked after her welfare, and spoke to her lovingly: "How was that test carried out?"

Word by word

अथ (atha) — thenताम् (tāṃ) — herदुःखिताम् (duḥkhitāṃ) — strickenदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — seeingपप्रच्छ (papraccha) — askedकुशलम् (kuśalaṃ) — of her welfareहरः (haraḥ) — Haraप्रोवाच (provāca) — he spokeवचनम् (vacanaṃ) — a wordप्रीत्या (prītyā) — kindlyतत्परीक्षा (tatparīkṣā) — that testकृता (kṛtā) — was it madeकथम् (katham) — how

४६ श्रुत्वा शिववचो नाहं किमपि प्रणतानना। सती शोकविषण्णा सा तस्थौ तत्र समीपतः॥

śrutvā śivavaco nāhaṃ kimapi praṇatānanā | satī śokaviṣaṇṇā sā tasthau tatra samīpataḥ ||

· हिन्दी

शिव जी की यह बात सुनकर मैंने कोई परीक्षा नहीं ली — ऐसा कहकर वे सती सिर झुकाये शोकाकुल होकर उनके पास खड़ी हो गयीं।

Hearing Śiva's words, "I did nothing at all" — her face bowed down, Satī, sunk in grief, stood there beside him, saying no more.

Word by word

श्रुत्वा (śrutvā) — having heardशिववचः (śivavaco) — Śiva’s word (nāhaṃ) — notअहम् (haṃ) — Iकिमपि (kimapi) — anything at allप्रणतानना (praṇatānanā) — her face bent downसती (satī) — Satīशोकविषण्णा (śokaviṣaṇṇā) — sunk in griefसा (sā) — sheतस्थौ (tasthau) — stoodतत्र (tatra) — thereसमीपतः (samīpataḥ) — close by

४७ अथ ध्यात्वा महेशस्तु बुबोध चरितं हृदा। दक्षजाया महायोगी नानालीलाविशारदः॥

atha dhyātvā maheśastu bubodha caritaṃ hṛdā | dakṣajāyā mahāyogī nānālīlāviśāradaḥ ||

· हिन्दी

इसके बाद महायोगी तथा अनेकविध लीला करने में प्रवीण भगवान् महेश्वर ने मन में ध्यान लगाकर दक्षपुत्री सती का सारा चरित्र जान लिया।

Then Maheśa, the great yogī, skilled in manifold plays, meditating, came to know in his heart the whole conduct of Dakṣa's daughter.

Word by word

अथ (atha) — thenध्यात्वा (dhyātvā) — having meditatedमहेशः (maheśas) — Maheśaतु (tu) — indeedबुबोध (bubodha) — understoodचरितम् (caritaṃ) — the deedहृदा (hṛdā) — in his heartदक्षजायाः (dakṣajāyā) — of the daughter of Dakṣaमहायोगी (mahāyogī) — the great yoginनानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — skilled in manifold play

४८ सस्मार स्वपणं पूर्वं यत्कृतं हरिकोपतः। तत्प्रार्थितोऽथ रुद्रोऽसौ मर्यादाप्रतिपालकः॥

sasmāra svapaṇaṃ pūrvaṃ yatkṛtaṃ harikopataḥ | tatprārthito'tha rudro'sau maryādāpratipālakaḥ ||

· हिन्दी

उन्हें अपनी उस प्रतिज्ञा का स्मरण हो आया, जिसे हरि के विशेष आग्रह करने पर मर्यादाप्रतिपालक उन रुद्र ने विवाह के लिये देवताओं के द्वारा निवेदन किये जाने पर पूर्व में किया था।

He remembered his own former vow, made out of anger at Hari, when that Rudra, upholder of proper bounds, had been entreated —

Word by word

सस्मार (sasmāra) — he recalledस्वपणम् (svapaṇaṃ) — his own pledgeपूर्वम् (pūrvaṃ) — of oldयत् (yat) — whichकृतम् (kṛtaṃ) — was madeहरिकोपतः (harikopataḥ) — from anger at Hari’s pleaतत्प्रार्थितः (tatprārthito) — entreated by himअथ (tha) — thenरुद्रः (rudro) — Rudraअसौ ('sau) — heमर्यादाप्रतिपालकः (maryādāpratipālakaḥ) — upholder of the bounds of right

४९ विषादोऽभूत्प्रभोस्तत्र मनस्येवमुवाच ह। धर्मवक्ता धर्मकर्ता धर्मावनकरः सदा॥

viṣādo'bhūtprabhostatra manasyevamuvāca ha | dharmavaktā dharmakartā dharmāvanakaraḥ sadā ||

· हिन्दी

उन महाप्रभु के मन में विषाद उत्पन्न हो गया। तब धर्मवक्ता, धर्मकर्ता तथा धर्मरक्षक प्रभु ने अपने मन में कहा —

— and grief arose in the Lord's mind there; and he, ever the speaker of dharma, the doer of dharma, the protector of dharma, spoke thus to himself.

Word by word

विषादः (viṣādo) — sorrowअभूत् ('bhūt) — aroseप्रभोः (prabhos) — of the Lordतत्र (tatra) — thereatमनसि (manasy) — in his mindएवम् (evam) — thusउवाच (uvāca) — he said (ha) — indeedधर्मवक्ता (dharmavaktā) — declarer of dharmaधर्मकर्ता (dharmakartā) — doer of dharmaधर्मावनकरः (dharmāvanakaraḥ) — guardian of dharmaसदा (sadā) — ever

शिव उवाच — Śiva spoke: शिव जी ने कहा:

५० कुर्यां चेदक्षजायां हि स्नेहं पूर्वं यथा महान्‌। नश्येन्मम पणः शुद्धो लोकलीलानुसारिणः॥

kuryāṃ cedakṣajāyāṃ hi snehaṃ pūrvaṃ yathā mahān‌ | naśyenmama paṇaḥ śuddho lokalīlānusāriṇaḥ ||

· हिन्दी

"यदि मैं सती से अब पूर्ववत् स्नेह करूँ, तो लोकलीला का अनुसरण करनेवाले मुझ शिव की महान् प्रतिज्ञा ही नष्ट हो जायगी।"

"If I were now to show Dakṣa's daughter the great love I showed before, then my own pure vow, made in keeping with the play of the world, would be destroyed."

Word by word

कुर्याम् (kuryāṃ) — were I to showचेत् (ced) — ifअक्षजायाम् (akṣajāyāṃ) — towards the daughter of Dakṣaहि (hi) — indeedस्नेहम् (snehaṃ) — affectionपूर्वम् (pūrvaṃ) — as beforeयथा (yathā) — asमहान् (mahān) — greatनश्येत् (naśyen) — would perishमम (mama) — myपणः (paṇaḥ) — pledgeशुद्धः (śuddho) — pureलोकलीलानुसारिणः (lokalīlānusāriṇaḥ) — of me who follow the world’s way

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५१ इत्थं विचार्य बहुधा हृदा तामत्यजत्सतीम्‌। पणं न नाशयामास वेदधर्मप्रपालकः॥

itthaṃ vicārya bahudhā hṛdā tāmatyajatsatīm‌ | paṇaṃ na nāśayāmāsa vedadharmaprapālakaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार मन में अनेक तरहसे विचार कर वेद और धर्म के प्रतिपालक शंकरजी ने हृदयसे सती का त्याग कर दिया, किंतु अपनी प्रतिज्ञा को नष्ट नहीं किया।

Having thus deliberated at length, he, the guardian of the Veda and of dharma, renounced Satī in his heart, yet did not let his vow be destroyed.

Word by word

इत्थम् (itthaṃ) — thusविचार्य (vicārya) — having ponderedबहुधा (bahudhā) — muchहृदा (hṛdā) — in his heartताम् (tām) — herअत्यजत् (atyajat) — he forsookसतीम् (satīm) — Satīपणम् (paṇaṃ) — the pledge (na) — notनाशयामास (nāśayāmāsa) — did he breakवेदधर्मप्रपालकः (vedadharmaprapālakaḥ) — guardian of Vedic dharma

५२ ततो विहाय मनसा सतीं तां परमेश्वरः। जगाम स्वगिरिं भेदं जगावद्धा स हि प्रभुः॥

tato vihāya manasā satīṃ tāṃ parameśvaraḥ | jagāma svagiriṃ bhedaṃ jagāvaddhā sa hi prabhuḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् परमेश्वर शिव जी मन से सती को त्यागकर अपने कैलासपर्वत की ओर चल दिये। उन प्रभुने अपने निश्चय को किसी के सामने प्रकट नहीं किया।

Then the supreme Lord, having renounced that Satī in his mind, set off for his own mountain; and that Lord kept the distinction he had thus resolved on unspoken to anyone.

Word by word

ततः (tato) — thenविहाय (vihāya) — having given upमनसा (manasā) — in mindसतीम् (satīṃ) — Satīताम् (tāṃ) — herपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordजगाम (jagāma) — wentस्वगिरिम् (svagiriṃ) — to his own mountainभेदम् (bhedaṃ) — this severanceजगौ (jagāv) — he sang forthअद्धा (addhā) — openlyसः (sa) — heहि (hi) — indeedप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord

५३ चलन्तं पथि तं व्योमवाण्युवाच महेश्वरम्‌। सर्वान्‌ संश्रावयंस्तत्र दक्षजां च विशेषतः॥

calantaṃ pathi taṃ vyomavāṇyuvāca maheśvaram‌ | sarvān‌ saṃśrāvayaṃstatra dakṣajāṃ ca viśeṣataḥ ||

· हिन्दी

मार्ग में जाते हुए महेश्वर को, अन्य सबको तथा विशेषकर सतीको सुनाते हुए आकाशवाणी हुई।

As he walked upon the road, a voice from the sky spoke to Maheśvara, making it heard by everyone there, and by Dakṣa's daughter in particular:

Word by word

चलन्तम् (calantaṃ) — as he walkedपथि (pathi) — on the roadतम् (taṃ) — himव्योमवाणी (vyomavāṇy) — a voice from the skyउवाच (uvāca) — addressedमहेश्वरम् (maheśvaram) — Maheśvaraसर्वान् (sarvān) — allसंश्रावयन् (saṃśrāvayaṃs) — making hearतत्र (tatra) — thereदक्षजाम् (dakṣajāṃ) — the daughter of Dakṣa (ca) — andविशेषतः (viśeṣataḥ) — especially

व्योमवाण्युवाच — A voice from the sky spoke: आकाशवाणी बोली:

५४ धन्यस्त्वं परमेशान त्वत्समोऽद्य तथा पणः। न कोऽप्यन्यस्त्रिलोकेऽस्मिन्‌ महायोगी महाप्रभुः॥

dhanyastvaṃ parameśāna tvatsamo'dya tathā paṇaḥ | na ko'pyanyastriloke'smin‌ mahāyogī mahāprabhuḥ ||

· हिन्दी

"हे परमेश्वर! आप धन्य हैं, इस त्रिलोकी में आपके समान कोई भी नहीं है, जिसने आजतक ऐसी प्रतिज्ञा की हो, आप महायोगी तथा महाप्रभु हैं।"

"Blessed are you, O supreme Lord, and blessed too, this day, is a vow equal to yours; there is no other in these three worlds so great a yogī, so great a lord."

Word by word

धन्यः (dhanyas) — blessedत्वम् (tvaṃ) — are youपरमेशान (parameśāna) — O supreme Lordत्वत्समः (tvatsamo) — equal to youअद्य ('dya) — todayतथा (tathā) — and soपणः (paṇaḥ) — the pledge (na) — notकः (ko) — anyoneअपि ('py) — at allअन्यः (anyas) — otherत्रिलोके (triloke) — in the three worldsअस्मिन् ('smin) — thisमहायोगी (mahāyogī) — great yoginमहाप्रभुः (mahāprabhuḥ) — great Lord

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५५ श्रुत्वा व्योमवचो देवी शिवं पप्रच्छ विप्रभा। कं पणं कृतवान्नाथ ब्रूहि मे परमेश्वर॥

śrutvā vyomavaco devī śivaṃ papraccha viprabhā | kaṃ paṇaṃ kṛtavānnātha brūhi me parameśvara ||

· हिन्दी

"यह आकाशवाणी सुनकर कान्तिसे हीन देवी सती ने शिव से पूछा — हे नाथ! आपने कौन-सी प्रतिज्ञा की है? हे परमेश्वर! मुझे बताइये।

"Hearing the voice from the sky, the goddess, her radiance gone, questioned Śiva: "What vow have you made, my lord? Tell me, O supreme Lord."

Word by word

श्रुत्वा (śrutvā) — having heardव्योमवचः (vyomavaco) — the voice from the skyदेवी (devī) — the Goddessशिवम् (śivaṃ) — Śivaपप्रच्छ (papraccha) — askedविप्रभा (viprabhā) — her lustre dimmedकम् (kaṃ) — whatपणम् (paṇaṃ) — pledgeकृतवान् (kṛtavān) — have you madeनाथ (nātha) — O Lordब्रूहि (brūhi) — tellमे (me) — meपरमेश्वर (parameśvara) — O supreme Lord

५६ इति पृष्टोऽपि गिरिशः सत्या हितकरः प्रभुः। नोद्वाहं स्वं पणं तस्यै यत्‌ हर्यग्रेऽकरोत्पुरा॥

iti pṛṣṭo'pi giriśaḥ satyā hitakaraḥ prabhuḥ | nodvāhaṃ svaṃ paṇaṃ tasyai yat‌ haryagre'karotpurā ||

· हिन्दी

सती के इस प्रकार पूछनेपर भी सबका हित करनेवाले प्रभुने पहले अपने विवाह के विषय में भगवान् विष्णु के सामने जो प्रतिज्ञा की थी, उसे नहीं बताया।

Though thus questioned by Satī, Giriśa, the Lord who wishes her only well, did not tell her the vow he had once made, at the time of his own marriage, before Hari.

Word by word

इति (iti) — thusपृष्टः (pṛṣṭo) — though askedअपि ('pi) — evenगिरिशः (giriśaḥ) — the mountain-lordसत्याः (satyā) — of Satīहितकरः (hitakaraḥ) — doer of goodप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord (no) — notउद्वाहम् (dvāhaṃ) — the marriageस्वम् (svaṃ) — his ownपणम् (paṇaṃ) — pledgeतस्यै (tasyai) — to herयत् (yat) — whichहर्यग्रे (haryagre) — before Hariअकरोत् ('karot) — he had madeपुरा (purā) — of old

५७ तदा सती शिवं ध्यात्वा स्वपतिं प्राणवल्लभम्‌। सर्वं बुबोध हेतुं तं प्रियत्यागमयं मुने॥

tadā satī śivaṃ dhyātvā svapatiṃ prāṇavallabham‌ | sarvaṃ bubodha hetuṃ taṃ priyatyāgamayaṃ mune ||

· हिन्दी

हे मुने! उस समय सती अपने प्राणवल्लभ पति भगवान् शिव का ध्यान करके प्रियतम के द्वारा अपने त्याग-सम्बन्धी समस्त कारणको जान गयीं।

O sage, then Satī, meditating upon Śiva, her own husband, dearer to her than life, came to know entirely that cause, consisting in her beloved's own renunciation of her.

Word by word

तदा (tadā) — thenसती (satī) — Satīशिवम् (śivaṃ) — Śivaध्यात्वा (dhyātvā) — having meditated onस्वपतिम् (svapatiṃ) — her own lordप्राणवल्लभम् (prāṇavallabham) — dearer than lifeसर्वम् (sarvaṃ) — allबुबोध (bubodha) — she understoodहेतुम् (hetuṃ) — the causeतम् (taṃ) — thatप्रियत्यागमयम् (priyatyāgamayaṃ) — which lay in the forsaking of the belovedमुने (mune) — O sage

५८ ततोऽतीव शुशोचाशु बुध्वा सा त्यागमात्मनः। शंभुना दक्षजा तस्मान्निःश्वसंती मुहुर्मुहुः॥

tato'tīva śuśocāśu budhvā sā tyāgamātmanaḥ | śaṃbhunā dakṣajā tasmānniḥśvasaṃtī muhurmuhuḥ ||

· हिन्दी

शम्भुने मेरा त्याग किया है — इस बातको जानकर दक्षकन्या सती बार-बार श्वास भरती हुईं शीघ्र ही अत्यन्त शोकमें डूब गयीं, बारम्बार सिसकने लगीं।

Then, at once knowing her own renunciation by Śambhu, Dakṣa's daughter grieved exceedingly on that account, sighing again and again.

Word by word

ततः (tato) — thenअतीव ('tīva) — exceedinglyशुशोच (śuśoc) — she grievedआशु (āśu) — at onceबुध्वा (budhvā) — having learntसा (sā) — sheत्यागम् (tyāgam) — the forsakingआत्मनः (ātmanaḥ) — of herselfशंभुना (śaṃbhunā) — by Śambhuदक्षजा (dakṣajā) — the daughter of Dakṣaतस्मात् (tasmān) — thereatनिःश्वसंती (niḥśvasaṃtī) — sighingमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again

५९ शिवस्तस्याः समाज्ञाय गुप्तं चक्रे मनोभवम्‌। सत्यै पणं स्वकीयं हि कथा बह्वीर्वदन्‌ प्रभुः॥

śivastasyāḥ samājñāya guptaṃ cakre manobhavam‌ | satyai paṇaṃ svakīyaṃ hi kathā bahvīrvadan‌ prabhuḥ ||

· हिन्दी

सती के मनोभावको जानकर प्रभु शिवने उनके लिये जो प्रतिज्ञा की थी, उसे गुप्त ही रखा और वे दूसरी बहुत-सी कथाएँ कहने लगे।

Śiva, knowing well the state of her mind, kept his own vow secret from Satī, the Lord speaking instead of many other tales.

Word by word

शिवः (śivas) — Śivaतस्याः (tasyāḥ) — of hersसमाज्ञाय (samājñāya) — having understoodगुप्तम् (guptaṃ) — hiddenचक्रे (cakre) — he keptमनोभवम् (manobhavam) — what was in her mindसत्यै (satyai) — from Satīपणम् (paṇaṃ) — the pledgeस्वकीयम् (svakīyaṃ) — his ownहि (hi) — indeedकथाः (kathā) — talesबह्वीः (bahvīr) — manyवदन् (vadan) — tellingप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord

६० सत्या प्राप स कैलासं कथयन्‌ विविधाः कथाः। वरे स्थित्वा निजं रूपं दधौ योगी समाधिभृत्‌॥

satyā prāpa sa kailāsaṃ kathayan‌ vividhāḥ kathāḥ | vare sthitvā nijaṃ rūpaṃ dadhau yogī samādhibhṛt‌ ||

· हिन्दी

इस प्रकार नाना प्रकार की कथाएँ कहते हुए वे सती के साथ कैलास पर जा पहुँचे और श्रेष्ठ आसन पर स्थित हो समाधि लगाकर अपने स्वरूप का ध्यान करने लगे।

Telling manifold tales, he reached Kailāsa together with Satī; and, seated on his fine seat, the yogī, given over to samādhi, took up meditation upon his own true form.

Word by word

सत्या (satyā) — with Satīप्राप (prāpa) — reachedसः (sa) — heकैलासम् (kailāsaṃ) — Kailāsaकथयन् (kathayan) — recountingविविधाः (vividhāḥ) — manyकथाः (kathāḥ) — talesवरे (vare) — on the excellent seatस्थित्वा (sthitvā) — having taken his placeनिजम् (nijaṃ) — his ownरूपम् (rūpaṃ) — formदधौ (dadhau) — he assumedयोगी (yogī) — the yoginसमाधिभृत् (samādhibhṛt) — sunk in samādhi

६१ तत्र तस्थौ सती धाम्नि महाव्याकुलमानसा। न बुबोध चरित्रं तत्कश्चिच्च शिवयोर्मुने॥

tatra tasthau satī dhāmni mahāvyākulamānasā | na bubodha caritraṃ tatkaścicca śivayormune ||

· हिन्दी

सती अत्यन्त व्याकुलचित्त होकर अपने धाममें रहने लगीं। हे मुने! शिवा और शिवके उस चरित्रको किसीने नहीं जाना।

There Satī remained in her own abode, her mind greatly troubled; O sage, no one at all came to know that conduct of Śivā and Śiva.

Word by word

तत्र (tatra) — thereतस्थौ (tasthau) — remainedसती (satī) — Satīधाम्नि (dhāmni) — in the abodeमहाव्याकुलमानसा (mahāvyākulamānasā) — her mind sorely troubled (na) — notबुबोध (bubodha) — understoodचरित्रम् (caritraṃ) — the doingsतत् (tat) — thatकश्चित् (kaścic) — anyone (ca) — andशिवयोः (śivayor) — of Śiva and Śivāमुने (mune) — O sage

६२ महान्कालो व्यतीयाय तयोरित्थं महामुने। स्वोपात्तदेहयोः प्रभ्वोर्लोकलीलानुसारिणोः॥

mahānkālo vyatīyāya tayoritthaṃ mahāmune | svopāttadehayoḥ prabhvorlokalīlānusāriṇoḥ ||

· हिन्दी

हे महामुने! इस प्रकार स्वेच्छासे शरीर धारण करके लोकलीलाका अनुसरण करनेवाले उन दोनों प्रभुओंका बहुत काल व्यतीत हो गया।

O great sage, thus a great span of time passed for those two lords, who, following the play of the world, had each taken up a body of their own choosing.

Word by word

महान् (mahān) — a longकालः (kālo) — timeव्यतीयाय (vyatīyāya) — passedतयोः (tayor) — of those twoइत्थम् (itthaṃ) — thusमहामुने (mahāmune) — O great sageस्वोपात्तदेहयोः (svopāttadehayoḥ) — who had taken bodies of their own willप्रभ्वोः (prabhvor) — of the two Lordsलोकलीलानुसारिणोः (lokalīlānusāriṇoḥ) — following the play of the world

६३ ध्यानं तत्याज गिरिशस्ततः स परमोतिकृत्‌। तज्ज्ञात्वा जगदंबा हि सती तत्राजगाम सा॥

dhyānaṃ tatyāja giriśastataḥ sa paramotikṛt‌ | tajjñātvā jagadaṃbā hi satī tatrājagāma sā ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् उत्तम लीला करनेवाले महादेव जी ने ध्यान तोड़ा — यह जानकर जगदम्बा सती वहाँ आयीं

Then Giriśa, the supreme doer of blessing, broke off his meditation; and knowing this, the mother of the world, Satī, came there to him.

Word by word

ध्यानम् (dhyānaṃ) — meditationतत्याज (tatyāja) — laid asideगिरिशः (giriśas) — the mountain-lordततः (tataḥ) — thenसः (sa) — heपरमोतिकृत् (paramotikṛt) — the supreme makerतत् (taj) — thatज्ञात्वा (jñātvā) — having knownजगदंबा (jagadaṃbā) — the Mother of the worldहि (hi) — indeedसती (satī) — Satīतत्र (tatr) — thereआजगाम (ājagāma) — cameसा (sā) — she

६४ ननामाथ शिवं देवी हृदयेन विदूयता। आसनं दत्तवान्‌ शंभुः स्वसम्मुख उदारधीः॥

nanāmātha śivaṃ devī hṛdayena vidūyatā | āsanaṃ dattavān‌ śaṃbhuḥ svasammukha udāradhīḥ ||

· हिन्दी

और उन्होंने व्यथित हृदयसे शिवको प्रणाम किया। उदार चित्तवाले शम्भुने उन्हें अपने सामने [बैठनेके लिये] आसन दिया

The goddess then bowed to Śiva, her heart consumed with anguish; and Śambhu, noble of mind, gave her a seat there facing him.

Word by word

ननाम (nanām) — she bowedअथ (ātha) — thenशिवम् (śivaṃ) — to Śivaदेवी (devī) — the Goddessहृदयेन (hṛdayena) — with a heartविदूयता (vidūyatā) — sore afflictedआसनम् (āsanaṃ) — a seatदत्तवान् (dattavān) — gaveशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuस्वसम्मुखे (svasammukha) — facing himselfउदारधीः (udāradhīḥ) — of noble mind

६५ कथयामास सुप्रीत्या कथा बह्वीर्मनोरमाः। निःशोकां कृतवान्‌ सद्यो लीलां कृत्वा च तादृशीम्‌॥

kathayāmāsa suprītyā kathā bahvīrmanoramāḥ | niḥśokāṃ kṛtavān‌ sadyo līlāṃ kṛtvā ca tādṛśīm‌ ||

· हिन्दी

औरवे बडे प्रेमसे बहुत-सी मनोरम कथाएँ कहनेलगे। उन्होंने वैसी ही लीला करकेसतीके शोकको तत्काल दूर कर दिया।

Most lovingly he told her many delightful tales, and, contriving just such a play, at once made her free of sorrow.

Word by word

कथयामास (kathayāmāsa) — he toldसुप्रीत्या (suprītyā) — right gladlyकथाः (kathā) — talesबह्वीः (bahvīr) — manyमनोरमाः (manoramāḥ) — delightfulनिःशोकाम् (niḥśokāṃ) — free of griefकृतवान् (kṛtavān) — he made herसद्यः (sadyo) — at onceलीलाम् (līlāṃ) — a sportकृत्वा (kṛtvā) — having played (ca) — andतादृशीम् (tādṛśīm) — of such a kind

६६ पूर्ववत्सा सुखं लेभे तत्याज स्वपणं न सः। नेत्याश्चर्यं शिवे तात मन्तव्यं परमेश्वरे॥

pūrvavatsā sukhaṃ lebhe tatyāja svapaṇaṃ na saḥ | netyāścaryaṃ śive tāta mantavyaṃ parameśvare ||

· हिन्दी

वे पूर्ववत् सुखी हो गयीं, फिर भी शिव जी ने अपनी प्रतिज्ञा को नहीं तोड़ा। हे तात! परमेश्वर शिव जी के विषयमें यह कोई आश्चर्य की बात नहीं समझनी चाहिये।

She obtained happiness as before, yet he did not give up his own vow; dear one, this should not be thought a wonder in Śiva, the supreme Lord.

Word by word

पूर्ववत् (pūrvavat) — as beforeसा (sā) — sheसुखम् (sukhaṃ) — easeलेभे (lebhe) — foundतत्याज (tatyāja) — forsookस्वपणम् (svapaṇaṃ) — his own pledge (na) — notसः (saḥ) — he (ne) — noइति (ti) — soआश्चर्यम् (āścaryaṃ) — wonderशिवे (śive) — in Śivaतात (tāta) — O sonमन्तव्यम् (mantavyaṃ) — is to be thoughtपरमेश्वरे (parameśvare) — in the supreme Lord

६७ इत्थं शिवाशिवकथां वदन्ति मुनयो मुने। किल केचिदविद्वांसो वियोगश्च कथं तयोः॥

itthaṃ śivāśivakathāṃ vadanti munayo mune | kila kecidavidvāṃso viyogaśca kathaṃ tayoḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! मुनि लोग शिव और शिवाकी ऐसी ही कथा कहते हैं। कुछ मूर्खलोग उन दोनोंमें वियोग मानते हैं, परंतु उनमें वियोग कैसे सम्भव है!

O sage, the sages tell the story of Śivā and Śiva thus; and indeed, some unlearned people ask — how, then, could there be separation between them at all?

Word by word

इत्थम् (itthaṃ) — thusशिवाशिवकथाम् (śivāśivakathāṃ) — the tale of Śiva and Śivāवदन्ति (vadanti) — tellमुनयः (munayo) — the sagesमुने (mune) — O sageकिल (kila) — indeedकेचित् (kecid) — someअविद्वांसः (avidvāṃso) — not truly knowingवियोगः (viyogaś) — separation (ca) — andकथम् (kathaṃ) — howतयोः (tayoḥ) — of those two

६८ शिवाशिवचरित्रं को जानाति परमार्थतः। स्वेच्छया क्रीडतस्तौ हि चरितं कुरुतः सदा॥

śivāśivacaritraṃ ko jānāti paramārthataḥ | svecchayā krīḍatastau hi caritaṃ kurutaḥ sadā ||

· हिन्दी

शिवा और शिव के वास्तविक चरित्र को कौन जान सकता है? वे दोनों सदा अपनी इच्छासे क्रीड़ा करते और [भाँति-भाँतिकी] लीलाएँ करते हैं।

Who can truly know, in ultimate terms, the conduct of Śivā and Śiva? Those two, sporting always at their own will, ever act as they choose.

Word by word

शिवाशिवचरित्रम् (śivāśivacaritraṃ) — the story of Śiva and Śivāकः (ko) — whoजानाति (jānāti) — knowsपरमार्थतः (paramārthataḥ) — in its highest truthस्वेच्छया (svecchayā) — of their own willक्रीडतः (krīḍatas) — sportingतौ (tau) — those twoहि (hi) — indeedचरितम् (caritaṃ) — their playकुरुतः (kurutaḥ) — they enactसदा (sadā) — ever

६९ वागर्थाविव संपृक्तौ सदा खलु सतीशिवौ। तयोर्वियोगोऽसंभाव्यः संभवेदिच्छया तयोः॥

vāgarthāviva saṃpṛktau sadā khalu satīśivau | tayorviyogo'saṃbhāvyaḥ saṃbhavedicchayā tayoḥ ||

· हिन्दी

सती और शिव वाणी और अर्थकी भाँति एक-दूसरेसे नित्य संयुक्त हैं। उन दोनोंमें वियोग होना असम्भव है, उनकी इच्छासे ही लीलामें वियोग हो सकता है।

Satī and Śiva are ever surely joined together, indeed, like word and its own meaning; separation between them is impossible, save when it comes about by their own will alone.

Word by word

वागर्थौ (vāgarthāv) — word and meaningइव (iva) — asसंपृक्तौ (saṃpṛktau) — joinedसदा (sadā) — everखलु (khalu) — surelyसतीशिवौ (satīśivau) — Satī and Śivaतयोः (tayor) — of themवियोगः (viyogo) — separationअसंभाव्यः ('saṃbhāvyaḥ) — is inconceivableसंभवेत् (saṃbhaved) — it may come to beइच्छया (icchayā) — by the willतयोः (tayoḥ) — of those two

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीवियोगो नाम पञ्चविंशोऽध्यायः ॥ २५ ॥

Here ends the twenty-fifth chapter — “Satī's Separation” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “सतीवियोगवर्णन” नामक पच्चीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।