॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ चतुर्विंशोऽध्यायः
Nārada asks Brahmā to continue the story. Brahmā tells how, while Rudra roamed the three worlds with Satī mounted on his bull, they came to Daṇḍakāraṇya, where Śiva showed her its beauty and they saw Rāma, with Lakṣmaṇa, searching in anguish for Sītā, taken by Rāvaṇa. Rāma, unrecognised by Satī as an avatar, was bowed to reverently by Śiva, who then departed without granting him further darśana. Bewildered that her own husband should bow to a seeming mortal, Satī questioned Śiva; he explained that Rāma and Lakṣmaṇa are portions of Viṣṇu and Śeṣa, but, unconvinced because of his own māyā, was told by Śiva to test Rāma herself by taking Sītā's form. She did so; Rāma recognised her at once and gently questioned her, and she realised with deep shame that he truly is Viṣṇu. She explained to Rāma why Śiva had bowed to him and why she, confused, had tested him at Śiva's own command. Rāma's eyes brightened with love for his own lord on hearing this, and, lacking Śiva's express command, he did not go to him but instead extolled his greatness to Satī. नारद जी ब्रह्मा जी से आगे की कथा सुनाने का अनुरोध करते हैं। ब्रह्मा जी बताते हैं कि रुद्र जब सती को वृषभ पर बिठाकर तीनों लोकों में विचरण कर रहे थे, तब वे दण्डकारण्य में आये, जहाँ शिव ने सती को उसकी शोभा दिखायी और उन्होंने रावण द्वारा हरी गयी सीता की खोज में लगे हुए लक्ष्मण सहित श्रीराम को व्याकुल देखा। अवतार को न पहचान पाने वाली सती के सामने ही शिव ने राम को आदरपूर्वक प्रणाम किया और बिना पुनः दर्शन दिये चले गये। अपने ही पति को एक मनुष्य-सदृश राजकुमार के सामने झुकते देख मोहित सती ने शिव से इसका कारण पूछा; शिव ने समझाया कि राम और लक्ष्मण विष्णु और शेष के अंश हैं, परंतु शिव की ही माया के कारण सती को विश्वास नहीं हुआ, तो शिव की आज्ञा से उन्होंने सीता का रूप धारण कर स्वयं राम की परीक्षा ली। राम ने उन्हें तुरंत पहचान लिया और स्नेहपूर्वक प्रश्न किया, जिससे सती को अत्यंत लज्जित होकर राम के वास्तविक विष्णु-स्वरूप का बोध हुआ। उन्होंने राम को बताया कि शिव ने उन्हें क्यों प्रणाम किया था और शिव की ही आज्ञा से मोहवश उन्होंने उनकी परीक्षा ली थी। यह सुनकर राम के नेत्र प्रेम से प्रफुल्लित हो उठे, परंतु शिव की स्पष्ट आज्ञा के बिना वे स्वयं शिव के पास न जाकर सती के समक्ष ही शिव की महिमा का वर्णन करने लगे।
१ ब्रह्मन् विधे प्रजानाथ महाप्राज्ञ कृपाकर। श्रावितं शंकरयशः सतीशंकरयोः शुभम्॥
brahman vidhe prajānātha mahāprājña kṛpākara | śrāvitaṃ śaṃkarayaśaḥ satīśaṃkarayoḥ śubham ||
"हे ब्रह्मन्! हे विधे! हे प्रजानाथ! हे महाप्राज्ञ! हे कृपाकर! आपने मुझे शंकर जी के मंगलकारी यश का, सती और शंकर दोनों के यश का श्रवण कराया है।
"O Brahman, O Vidhi, O lord of creatures, greatly wise, O compassionate one! You have made me hear the auspicious fame of Śaṅkara — the fame of Satī and Śaṅkara both.
ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāविधे (vidhe) — O Ordainerप्रजानाथ (prajānātha) — O Lord of creaturesमहाप्राज्ञ (mahāprājña) — O greatly wiseकृपाकर (kṛpākara) — O mine of mercyश्रावितम् (śrāvitaṃ) — you have made heardशंकरयशः (śaṃkarayaśaḥ) — the glory of Śaṃkaraसतीशंकरयोः (satīśaṃkarayoḥ) — of Satī and Śaṃkaraशुभम् (śubham) — auspicious
२ इदानीं ब्रूहि सत्प्रीत्या परं तद्यश उत्तमम्। किमकार्ष्टां हि तत्स्थौ वै चरितं दंपती शिवौ॥
idānīṃ brūhi satprītyā paraṃ tadyaśa uttamam | kimakārṣṭāṃ hi tatsthau vai caritaṃ daṃpatī śivau ||
अब मुझे पुनः सत्प्रेम से उनका वह उत्तम यश कहिये। वहाँ रहकर उन दम्पती शिव और सती ने क्या चरित्र किया?"
Now tell me again, out of true affection, that further, most excellent fame — what deed did that couple, Śiva and [Satī], staying there, do?"
इदानीम् (idānīṃ) — nowब्रूहि (brūhi) — tellसत्प्रीत्या (satprītyā) — with true affectionपरम् (paraṃ) — furtherतत् (tad) — thatयशः (yaśa) — gloryउत्तमम् (uttamam) — supremeकिम् (kim) — whatअकार्ष्टाम् (akārṣṭāṃ) — did the two doहि (hi) — indeedतत्स्थौ (tatsthau) — abiding thereवै (vai) — indeedचरितम् (caritaṃ) — the storyदंपती (daṃpatī) — the wedded pairशिवौ (śivau) — Śiva and Śivā
३ सतीशिवचरित्रं च शृणु मे प्रेमतो मुने। लौकिकीं गतिमाश्रित्य चिक्रीडाते सदान्वहम्॥
satīśivacaritraṃ ca śṛṇu me premato mune | laukikīṃ gatimāśritya cikrīḍāte sadānvaham ||
"हे मुने! आप मुझसे प्रेमपूर्वक सती और शिव के चरित्र को सुनिये। वे दोनों लौकिक गति का आश्रय लेकर नित्य-निरन्तर क्रीड़ा करते थे।
"Hear from me, O sage, with love, the story of Satī and Śiva. Resorting to the way of the world, that pair sported constantly, day after day.
सतीशिवचरित्रम् (satīśivacaritraṃ) — the story of Satī and Śivaच (ca) — andशृणु (śṛṇu) — hearमे (me) — from meप्रेमतः (premato) — with loveमुने (mune) — O sageलौकिकीम् (laukikīṃ) — the worldlyगतिम् (gatim) — wayआश्रित्य (āśritya) — having taken upचिक्रीडाते (cikrīḍāte) — the two sportedसदा (sadā) — everअन्वहम् (ānvaham) — day by day
४ ततः सती महादेवी वियोगमलभन्मुने। स्वपतः शंकरस्येति वदन्त्येके सुबुद्धयः॥
tataḥ satī mahādevī viyogamalabhanmune | svapataḥ śaṃkarasyeti vadantyeke subuddhayaḥ ||
हे मुने! तदनन्तर महादेवी सती को अपने पति शंकर का वियोग प्राप्त हुआ — ऐसा कुछ श्रेष्ठ बुद्धिवाले विद्वानों का कथन है।
Then, O sage, the great goddess Satī came to be parted from her own husband Śaṅkara — so say some of the wise.
ततः (tataḥ) — thereafterसती (satī) — Satīमहादेवी (mahādevī) — the great Goddessवियोगम् (viyogam) — separationअलभत् (alabhan) — met withमुने (mune) — O sageस्वपतेः (svapataḥ) — from her own lordशंकरस्य (śaṃkarasy) — from Śaṃkaraइति (eti) — thusवदन्ति (vadanty) — sayएके (eke) — someसुबुद्धयः (subuddhayaḥ) — of good understanding
५ वागर्थाविव संपृक्तौ शक्तीशौ सर्वदा चितौ। कथं घटेत च तयोर्वियोगस्तत्त्वतो मुने॥
vāgarthāviva saṃpṛktau śaktīśau sarvadā citau | kathaṃ ghaṭeta ca tayorviyogastattvato mune ||
परंतु हे मुने! वास्तव में उन दोनों शक्ति और शक्तिमान् का परस्पर वियोग कैसे हो सकता है, क्योंकि चिन्मय वे दोनों वाणी और अर्थ के समान एक-दूसरे से सदा मिले-जुले हैं।
But how, O sage, could a real separation ever come about between those two — Power and its Lord — who, ever conscious, are joined together like word and its meaning?
वागर्थौ (vāgarthāv) — word and meaningइव (iva) — asसंपृक्तौ (saṃpṛktau) — joined togetherशक्तीशौ (śaktīśau) — the Power and the Lordसर्वदा (sarvadā) — everचितौ (citau) — both pure consciousnessकथम् (kathaṃ) — howघटेत (ghaṭeta) — could there beच (ca) — andतयोः (tayor) — of these twoवियोगः (viyogas) — separationतत्त्वतः (tattvato) — in truthमुने (mune) — O sage
६ लीलारुचित्वादथवा संघटेताखिलं च तत्। कुरुते यद्यदीशौ च सतीशौ भवरीतिगौ॥
līlārucitvādathavā saṃghaṭetākhilaṃ ca tat | kurute yadyadīśau ca satīśau bhavarītigau ||
फिर भी सर्वसमर्थ सती एवं शिव लीलाप्रिय होने के कारण लोक-व्यवहार का अनुसरण करते हुए जो कुछ भी करते हैं, वह सब समीचीन ही है।
Or rather, out of their delight in play, all of it may indeed come together — whatever the Lord and Satī, following the way of the world, choose to do.
लीलारुचित्वात् (līlārucitvād) — from his delight in playअथवा (athavā) — or elseसंघटेत (saṃghaṭet) — it may all come to passअखिलम् (ākhilaṃ) — the wholeच (ca) — andतत् (tat) — thatकुरुते (kurute) — they doयत् (yad) — whateverयत् (yad) — whateverईशौ (īśau) — the two Lordsच (ca) — andसतीशौ (satīśau) — Satī and her Lordभवरीतिगौ (bhavarītigau) — following the ways of the world
७ सा त्यक्ता दक्षजा दृष्ट्वा पतिना जनकाध्वरे। शंभोरनादरात्तत्र देहं तत्याज सङ्गता॥
sā tyaktā dakṣajā dṛṣṭvā patinā janakādhvare | śaṃbhoranādarāttatra dehaṃ tatyāja saṅgatā ||
दक्षकन्या सती ने जब देखा कि मेरे पति ने मुझे त्याग दिया है, तब वे अपने पिता दक्ष के यज्ञ में गयीं और वहाँ भगवान् शंकर का अनादर देखकर उन्होंने अपना शरीर त्याग दिया।
She, the daughter of Dakṣa, seeing herself abandoned by her husband, went to her father's sacrifice, and there, gathered up in grief at Śambhu's dishonour, gave up her body.
सा (sā) — sheत्यक्ता (tyaktā) — forsakenदक्षजा (dakṣajā) — the daughter of Dakṣaदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenपतिना (patinā) — by her husbandजनकाध्वरे (janakādhvare) — at her father’s sacrificeशंभोः (śaṃbhor) — of Śambhuअनादरात् (anādarāt) — from the slightingतत्र (tatra) — thereदेहम् (dehaṃ) — her bodyतत्याज (tatyāja) — she gave upसङ्गता (saṅgatā) — having come there
८ पुनर्हिमालये सैवाविर्भूता नामतः सती। पार्वतीति शिवं प्राप तप्त्वा भूरि विवाहतः॥
punarhimālaye saivāvirbhūtā nāmataḥ satī | pārvatīti śivaṃ prāpa taptvā bhūri vivāhataḥ ||
वे ही सती पुनः हिमालय के घर पार्वती के नाम से प्रकट हुईं और कठोर तपस्या करके उन्होंने विवाह के द्वारा पुनः भगवान् शिव को प्राप्त कर लिया।
That same Satī appeared again in the house of Himālaya, by the name Pārvatī, and, having practised great austerity, obtained Śiva once more through marriage.
पुनः (punar) — againहिमालये (himālaye) — in Himālaya’s houseसा (sai) — sheएव (va) — herselfआविर्भूता (āvirbhūtā) — was made manifestनामतः (nāmataḥ) — by nameसती (satī) — Satīपार्वती (pārvatīti) — Pārvatīइति (iti) — so calledशिवम् (śivaṃ) — Śivaप्राप (prāpa) — she wonतप्त्वा (taptvā) — having practisedभूरि (bhūri) — abundant austerityविवाहतः (vivāhataḥ) — by marriage
९ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य ब्रह्मणः स तु नारदः। पप्रच्छ च विधातारं शिवाशिवमहद्यशः॥
ityākarṇya vacastasya brahmaṇaḥ sa tu nāradaḥ | papraccha ca vidhātāraṃ śivāśivamahadyaśaḥ ||
[हे महर्षियो!] ब्रह्मा जी की इस बात को सुनकर नारद जी ब्रह्मा जी से शिवा और शिव के महान् यश के विषय में इस प्रकार पूछने लगे —
[O great sages,] hearing this speech of Brahmā, Nārada then questioned the Ordainer further about the great fame of Śivā and Śiva.
इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacas) — the wordतस्य (tasya) — of himब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāसः (sa) — heतु (tu) — thenनारदः (nāradaḥ) — Nāradaपप्रच्छ (papraccha) — askedच (ca) — andविधातारम् (vidhātāraṃ) — the Ordainerशिवाशिवमहद्यशः (śivāśivamahadyaśaḥ) — the great glory of Śiva and Śivā
१० विष्णुशिष्य महाभाग विधे मे वद विस्तरात्। शिवाशिवचरित्रं तद्भवाचारपरानुगम्॥
viṣṇuśiṣya mahābhāga vidhe me vada vistarāt | śivāśivacaritraṃ tadbhavācāraparānugam ||
"हे विष्णुशिष्य! हे महाभाग! हे विधे! आप मुझे शिवा-शिव के लोक-आचार से सम्बन्ध रखनेवाले उनके चरित्र को विस्तारपूर्वक बताइये।
"O disciple of Viṣṇu, O greatly fortunate one, O Vidhi! Tell me at length the story of Śivā and Śiva, following after their own worldly conduct.
विष्णुशिष्य (viṣṇuśiṣya) — O disciple of Viṣṇuमहाभाग (mahābhāga) — O greatly blessedविधे (vidhe) — O Ordainerमे (me) — to meवद (vada) — tellविस्तरात् (vistarāt) — at lengthशिवाशिवचरित्रम् (śivāśivacaritraṃ) — the story of Śiva and Śivāतत् (tad) — thatभवाचारपरानुगम् (bhavācāraparānugam) — following closely the ways of the world
११ किमर्थ शंकरो जायां तत्याज प्राणतः प्रियाम्। तस्मादाचक्ष्व मे तात विचित्रमिति मन्महे॥
kimartha śaṃkaro jāyāṃ tatyāja prāṇataḥ priyām | tasmādācakṣva me tāta vicitramiti manmahe ||
भगवान् शंकर जी ने प्राणों से भी प्यारी अपनी धर्मपत्नी सती का किसलिये त्याग किया? यह घटना बड़ी विचित्र जान पड़ती है, अतः हे तात! इसे आप अवश्य कहिये।
For what reason did Śaṅkara abandon his wife, dearer to him than life? Tell me that, dear one, for I hold it a strange matter.
किमर्थ (kimartha) — for what causeशंकरः (śaṃkaro) — Śaṃkaraजायाम् (jāyāṃ) — his wifeतत्याज (tatyāja) — forsookप्राणतः (prāṇataḥ) — than his lifeप्रियाम् (priyām) — dearerतस्मात् (tasmād) — thereforeआचक्ष्व (ācakṣva) — declareमे (me) — to meतात (tāta) — O fatherविचित्रम् (vicitram) — a marvelइति (iti) — soमन्महे (manmahe) — we deem it
१२ कुतोऽध्वरेऽजः पुत्रस्यानादरोऽभूच्छिवस्य ते। कथं तत्याज सा देहं गत्वा तत्र पितुः क्रतौ॥
kuto'dhvare'jaḥ putrasyānādaro'bhūcchivasya te | kathaṃ tatyāja sā dehaṃ gatvā tatra pituḥ kratau ||
आपके पुत्र दक्ष प्रजापति ने यज्ञ में भगवान् शंकर का अनादर क्यों किया, और वहाँ अपने पिता के यज्ञ में जाकर सती ने अपने शरीर का त्याग क्यों किया?
How did dishonour to Śiva come about at your son's [Dakṣa's] sacrifice, and how, having gone there to her father's rite, did she give up her body?
कुतः (kuto) — whyअध्वरे ('dhvare) — at the sacrificeअजः ('jaḥ) — the unbornपुत्रस्य (putrasy) — of your sonअनादरः (ānādaro) — the slightingअभूत् ('bhūc) — aroseशिवस्य (chivasya) — of Śivaते (te) — yourकथम् (kathaṃ) — howतत्याज (tatyāja) — did she give upसा (sā) — sheदेहम् (dehaṃ) — the bodyगत्वा (gatvā) — having goneतत्र (tatra) — thereपितुः (pituḥ) — of her fatherक्रतौ (kratau) — at the sacrifice
१३ ततः किमभवत्तत्र किमकार्षीन्महेश्वरः। तत्सर्वं मे समाचक्ष्व श्रद्धायुक् तच्छ्रुतावहम्॥
tataḥ kimabhavattatra kimakārṣīnmaheśvaraḥ | tatsarvaṃ me samācakṣva śraddhāyuk tacchrutāvaham ||
पुनः उसके बाद क्या हुआ? महेश्वर ने क्या किया? ये सब बातें मुझसे कहिये। मैं इस वृत्तान्त को श्रद्धायुक्त होकर सुनना चाहता हूँ।"
What happened there after that, and what did Maheśvara do? Tell me all of it — I, full of faith, wish to hear it."
ततः (tataḥ) — thereafterकिम् (kim) — whatअभवत् (abhavat) — happenedतत्र (tatra) — thereकिम् (kim) — whatअकार्षीत् (akārṣīn) — did he doमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraतत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all thatमे (me) — to meसमाचक्ष्व (samācakṣva) — relateश्रद्धायुक् (śraddhāyuk) — full of faithतत् (tac) — of itश्रुतौ (chrutāv) — in the hearingअहम् (aham) — am I
१४ शृणु तात परप्रीत्या मुनिभिः सह नारद। सुतवर्य महाप्राज्ञ चरितं शशिमौलिनः॥
śṛṇu tāta paraprītyā munibhiḥ saha nārada | sutavarya mahāprājña caritaṃ śaśimaulinaḥ ||
"मेरे पुत्रों में श्रेष्ठ हे महाप्राज्ञ! हे तात! हे नारद! आप महर्षियों के साथ बड़े प्रेम से भगवान् चन्द्रमौलि का चरित्र सुनिये।
"Hear, dear one, O Nārada, together with the sages, with the greatest affection — O best of sons, O greatly wise one — the story of the moon-crested lord.
शृणु (śṛṇu) — hearतात (tāta) — O sonपरप्रीत्या (paraprītyā) — with utmost loveमुनिभिः (munibhiḥ) — with the sagesसह (saha) — togetherनारद (nārada) — O Nāradaसुतवर्य (sutavarya) — O best of sonsमहाप्राज्ञ (mahāprājña) — O greatly wiseचरितम् (caritaṃ) — the storyशशिमौलिनः (śaśimaulinaḥ) — of him who wears the moon
१५ नमस्कृत्य महेशानं हर्यादिसुरसेवितम्। परब्रह्म प्रवक्ष्यामि तच्चरित्रं महाद्भुतम्॥
namaskṛtya maheśānaṃ haryādisurasevitam | parabrahma pravakṣyāmi taccaritraṃ mahādbhutam ||
श्रीविष्णु आदि देवताओं से सेवित परब्रह्म परमेश्वर को नमस्कार करके मैं उनके महान् अद्भुत चरित्र का वर्णन करता हूँ।
Having bowed to Maheśāna, served by Hari and the other gods, the supreme Brahman, I shall now tell his greatly wondrous story.
नमस्कृत्य (namaskṛtya) — having bowedमहेशानम् (maheśānaṃ) — to Maheśānaहर्यादिसुरसेवितम् (haryādisurasevitam) — served by Hari and the other godsपरब्रह्म (parabrahma) — the supreme Brahmanप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi) — I shall declareतच्चरित्रम् (taccaritraṃ) — that storyमहाद्भुतम् (mahādbhutam) — most wonderful
१६ सर्वेयं शिवलीला हि बहुलीलाकरः प्रभुः। स्वतंत्रो निर्विकारी च सती सापि हि तद्विधा॥
sarveyaṃ śivalīlā hi bahulīlākaraḥ prabhuḥ | svataṃtro nirvikārī ca satī sāpi hi tadvidhā ||
हे मुने! यह सब शिव की लीला है। वे प्रभु अनेक प्रकार की लीला करनेवाले, स्वतन्त्र और निर्विकार हैं। देवी सती भी वैसी ही हैं।
All this is Śiva's own play, for the Lord is the doer of manifold plays, independent and free of change; and Satī too is of that very nature.
सर्वा (sarv) — allइयम् (eyaṃ) — thisशिवलीला (śivalīlā) — is Śiva’s playहि (hi) — indeedबहुलीलाकरः (bahulīlākaraḥ) — maker of many sportsप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordस्वतंत्रः (svataṃtro) — wholly freeनिर्विकारी (nirvikārī) — changelessच (ca) — andसती (satī) — Satīसा (sā) — sheअपि (pi) — tooहि (hi) — indeedतद्विधा (tadvidhā) — of that same nature
१७ अन्यथा कः समर्थो हि तत्कर्मकरणे मुने। परमात्मा परब्रह्म स एव परमेश्वरः॥
anyathā kaḥ samartho hi tatkarmakaraṇe mune | paramātmā parabrahma sa eva parameśvaraḥ ||
अन्यथा वैसा कर्म करने में कौन समर्थ हो सकता है। परमेश्वर शिव ही परब्रह्म परमात्मा हैं।
Otherwise, O sage, who could be capable of doing such a deed? He alone, the supreme Self, the supreme Brahman, is the supreme Lord.
अन्यथा (anyathā) — otherwiseकः (kaḥ) — whoसमर्थः (samartho) — is ableहि (hi) — indeedतत्कर्मकरणे (tatkarmakaraṇe) — to do such deedsमुने (mune) — O sageपरमात्मा (paramātmā) — the Supreme Selfपरब्रह्म (parabrahma) — the supreme Brahmanसः (sa) — heएव (eva) — aloneपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lord
१८ यं सदा भजते श्रीशोऽहं चापि सकलाः सुराः। मुनयश्च महात्मानः सिद्धाश्च सनकादयः॥
yaṃ sadā bhajate śrīśo'haṃ cāpi sakalāḥ surāḥ | munayaśca mahātmānaḥ siddhāśca sanakādayaḥ ||
जिनका भजन सदा श्रीपति विष्णु, मैं ब्रह्मा, समस्त देवतागण, महात्मा, मुनि, सिद्ध तथा सनकादि सदैव करते रहते हैं।
Whom Śrīśa [Viṣṇu] ever worships, and I too, and all the gods, and the sages, the great souls, the perfected ones, and Sanaka and the rest —
यम् (yaṃ) — whomसदा (sadā) — everभजते (bhajate) — worshipsश्रीशः (śrīśo) — the Lord of Śrīअहम् ('haṃ) — Iच (cā) — andअपि (pi) — tooसकलाः (sakalāḥ) — allसुराः (surāḥ) — the godsमुनयः (munayaś) — the sagesच (ca) — andमहात्मानः (mahātmānaḥ) — the great-souledसिद्धाः (siddhāś) — the Siddhasच (ca) — andसनकादयः (sanakādayaḥ) — Sanaka and the rest
१९ शेषः सदा यशो यस्य मुदा गायति नित्यशः। पारं न लभते तात स प्रभुः शंकरः शिवः॥
śeṣaḥ sadā yaśo yasya mudā gāyati nityaśaḥ | pāraṃ na labhate tāta sa prabhuḥ śaṃkaraḥ śivaḥ ||
शेष जी प्रसन्नतापूर्वक जिनके यश का निरन्तर गान करते रहते हैं, किंतु कभी भी उनका पार नहीं पाते हैं, वे ही शंकर सबके प्रभु तथा ईश्वर हैं।
whose fame Śeṣa forever sings with joy, day after day, without reaching its end — that lord, dear one, is Śaṅkara, is Śiva.
शेषः (śeṣaḥ) — Śeṣaसदा (sadā) — everयशः (yaśo) — the gloryयस्य (yasya) — whoseमुदा (mudā) — joyfullyगायति (gāyati) — singsनित्यशः (nityaśaḥ) — unceasinglyपारम् (pāraṃ) — the far shoreन (na) — notलभते (labhate) — does he reachतात (tāta) — O sonसः (sa) — heप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkaraशिवः (śivaḥ) — Śiva
२० तस्यैव लीलया सर्वोऽयमिति तत्त्वविभ्रमः। तत्र दोषो न कस्यापि सर्वव्यापी स प्रेरकः॥
tasyaiva līlayā sarvo'yamiti tattvavibhramaḥ | tatra doṣo na kasyāpi sarvavyāpī sa prerakaḥ ||
यह सब तत्त्वविभ्रम उन्हीं की लीला से हो रहा है। इसमें किसी का दोष नहीं है, क्योंकि वे सर्वव्यापी ही प्रेरक हैं।
By his play alone does this whole confusion of principles arise; in it there is no fault of anyone's, for he, the all-pervading one, is himself the mover.
तस्य (tasyai) — of himएव (va) — aloneलीलया (līlayā) — by the playसर्वः (sarvo) — allअयम् ('yam) — thisइति (iti) — soतत्त्वविभ्रमः (tattvavibhramaḥ) — is the whirl of appearancesतत्र (tatra) — thereinदोषः (doṣo) — faultन (na) — notकस्यापि (kasyāpi) — of anyoneसर्वव्यापी (sarvavyāpī) — all-pervadingसः (sa) — heप्रेरकः (prerakaḥ) — the impeller
२१ एकस्मिन्समये रुद्रः सत्या त्रिभवगो भवः। वृषमारुह्य पर्यटद्रसां लीलाविशारदः॥
ekasminsamaye rudraḥ satyā tribhavago bhavaḥ | vṛṣamāruhya paryaṭadrasāṃ līlāviśāradaḥ ||
एक समय की बात है, तीनों लोकों में विचरण करनेवाले, लीलाविशारद भगवान् रुद्र सती के साथ वृषभ पर आरूढ़ हो पृथ्वी पर भ्रमण कर रहे थे।
On one occasion, Rudra, going about the three worlds together with Satī, skilled in play, roamed the earth, mounted on his bull.
एकस्मिन् (ekasmin) — on oneसमये (samaye) — occasionरुद्रः (rudraḥ) — Rudraसत्या (satyā) — with Satīत्रिभवगः (tribhavago) — ranging the three worldsभवः (bhavaḥ) — Bhavaवृषम् (vṛṣam) — the bullआरुह्य (āruhya) — having mountedपर्यटत् (paryaṭad) — wandered overरसाम् (rasāṃ) — the earthलीलाविशारदः (līlāviśāradaḥ) — skilled in play
२२ आगत्य दण्डकारण्यं पर्यटन् सागराम्बराम्। दर्शयन् तत्रगां शोभां सत्यै सत्यपणः प्रभुः॥
āgatya daṇḍakāraṇyaṃ paryaṭan sāgarāmbarām | darśayan tatragāṃ śobhāṃ satyai satyapaṇaḥ prabhuḥ ||
सागर और आकाश में घूमते-घूमते दण्डकारण्य में आकर सत्य प्रतिज्ञावाले वे प्रभु सती को वहाँ की शोभा दिखाने लगे।
Roaming the ocean-robed earth, that lord of true resolve came to Daṇḍakāraṇya, showing Satī the beauty found there.
आगत्य (āgatya) — having comeदण्डकारण्यम् (daṇḍakāraṇyaṃ) — to the Daṇḍaka forestपर्यटन् (paryaṭan) — wanderingसागराम्बराम् (sāgarāmbarām) — the sea-girt earthदर्शयन् (darśayan) — showingतत्रगाम् (tatragāṃ) — that lay thereशोभाम् (śobhāṃ) — the beautyसत्यै (satyai) — to Satīसत्यपणः (satyapaṇaḥ) — true to his pledgeप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord
२३ तत्र रामं ददर्शासौ लक्ष्मणेनान्वितं हरः। अन्विष्यन्तं प्रियां सीतां रावणेन हृतां छलात्॥
tatra rāmaṃ dadarśāsau lakṣmaṇenānvitaṃ haraḥ | anviṣyantaṃ priyāṃ sītāṃ rāvaṇena hṛtāṃ chalāt ||
वहाँ उन्होंने लक्ष्मण सहित श्रीराम को देखा, जो रावण द्वारा छल से हरी गयी अपनी प्रिया सीता की खोज कर रहे थे।
There Hara saw Rāma, accompanied by Lakṣmaṇa, searching for his beloved Sītā, who had been carried off by Rāvaṇa through deceit.
तत्र (tatra) — thereरामम् (rāmaṃ) — Rāmaददर्श (dadarś) — beheldअसौ (āsau) — heलक्ष्मणेन (lakṣmaṇen) — by Lakṣmaṇaअन्वितम् (ānvitaṃ) — accompaniedहरः (haraḥ) — Haraअन्विष्यन्तम् (anviṣyantaṃ) — seekingप्रियाम् (priyāṃ) — his belovedसीताम् (sītāṃ) — Sītāरावणेन (rāvaṇena) — by Rāvaṇaहृताम् (hṛtāṃ) — carried offछलात् (chalāt) — by guile
२४ हा सीतेति प्रोच्चरन्तं विरहाविष्टमानसम्। यतस्ततश्च पश्यन्तं रुदन्तं हि मुहुर्मुहुः॥
hā sīteti proccarantaṃ virahāviṣṭamānasam | yatastataśca paśyantaṃ rudantaṃ hi muhurmuhuḥ ||
वे 'हा सीते!' इस प्रकार उच्च स्वर से पुकार रहे थे, जहाँ-तहाँ देख रहे थे और बार-बार रो रहे थे, उनके मन में विरह का आवेश छा गया था।
crying out "Alas, Sītā!", his mind possessed by separation, looking here and there, weeping again and again,
हा (hā) — ahसीता (sīteti) — Sītāइति (iti) — soप्रोच्चरन्तम् (proccarantaṃ) — crying aloudविरहाविष्टमानसम् (virahāviṣṭamānasam) — his mind seized by separationयतः (yatas) — hitherततः (tataś) — and thitherच (ca) — andपश्यन्तम् (paśyantaṃ) — lookingरुदन्तम् (rudantaṃ) — weepingहि (hi) — indeedमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again
२५ समिच्छन्तं च तत्प्राप्तिं पृच्छन्तं तद्गतिं हृदा। कुजादिभ्यो नष्टधियमत्रपं शोकविह्वलम्॥
samicchantaṃ ca tatprāptiṃ pṛcchantaṃ tadgatiṃ hṛdā | kujādibhyo naṣṭadhiyamatrapaṃ śokavihvalam ||
वे उनकी प्राप्ति की इच्छा कर रहे थे, मन में उनकी दशा का विचार कर रहे थे, वृक्ष आदि से उनके विषय में पूछ रहे थे, उनकी बुद्धि नष्ट हो गयी थी, वे लज्जा से रहित हो गये थे और शोक से विह्वल थे।
longing in his heart to find her, asking the very trees where she had gone, his reason lost, past shame, overwhelmed with grief —
समिच्छन्तम् (samicchantaṃ) — longingच (ca) — andतत्प्राप्तिम् (tatprāptiṃ) — to find herपृच्छन्तम् (pṛcchantaṃ) — askingतद्गतिम् (tadgatiṃ) — where she had goneहृदा (hṛdā) — with his heartकुजादिभ्यः (kujādibhyo) — of trees and the restनष्टधियम् (naṣṭadhiyam) — his wits undoneअत्रपम् (atrapaṃ) — past all shameशोकविह्वलम् (śokavihvalam) — overcome with grief
२६ सूर्यवंशोद्भवं वीरं भूपं दशरथात्मजम्। भरताग्रजमानंदरहितं विगतप्रभम्॥
sūryavaṃśodbhavaṃ vīraṃ bhūpaṃ daśarathātmajam | bharatāgrajamānaṃdarahitaṃ vigataprabham ||
वे सूर्यवंश में उत्पन्न, वीर, भूपाल, दशरथनन्दन, भरताग्रज थे। आनन्दरहित होने के कारण उनकी कान्ति फीकी पड़ गयी थी।
— that hero born of the solar line, that king, son of Daśaratha, elder brother of Bharata, bereft of joy, his radiance faded.
सूर्यवंशोद्भवम् (sūryavaṃśodbhavaṃ) — born in the solar lineवीरम् (vīraṃ) — the heroभूपम् (bhūpaṃ) — the kingदशरथात्मजम् (daśarathātmajam) — son of Daśarathaभरताग्रजम् (bharatāgrajam) — elder brother of Bharataआनंदरहितम् (ānaṃdarahitaṃ) — stripped of joyविगतप्रभम् (vigataprabham) — his lustre gone
२७ पूर्णकामो वराधीनं प्राणमत्स्म मुदा हरः। रामं भ्रमन्तं विपिने सलक्ष्मणमुदारधीः॥
pūrṇakāmo varādhīnaṃ prāṇamatsma mudā haraḥ | rāmaṃ bhramantaṃ vipine salakṣmaṇamudāradhīḥ ||
उस समय उदारचेता, पूर्णकाम भगवान् शंकर ने माता कैकेयी के वरों के अधीन, लक्ष्मण के साथ वन में घूमते हुए उन रामको बड़ी प्रसन्नता के साथ प्रणाम किया।
Hara, whose every wish is fulfilled, of noble mind, bowed with joy to Rāma — bound by [Kaikeyī's] boon, roaming the forest with Lakṣmaṇa.
पूर्णकामः (pūrṇakāmo) — he whose every wish is fulfilledवराधीनम् (varādhīnaṃ) — him bound by a boonप्राणमत् (prāṇamat) — bowed toस्म (sma) — indeedमुदा (mudā) — with joyहरः (haraḥ) — Haraरामम् (rāmaṃ) — Rāmaभ्रमन्तम् (bhramantaṃ) — wanderingविपिने (vipine) — in the forestसलक्ष्मणम् (salakṣmaṇam) — with Lakṣmaṇaउदारधीः (udāradhīḥ) — of noble mind
२८ जयेत्युक्त्वान्यतोऽगच्छन्नदात्तस्मै स्वदर्शनम्। रामाय विपिने तस्मिन् शंकरो भक्तवत्सलः॥
jayetyuktvānyato'gacchannadāttasmai svadarśanam | rāmāya vipine tasmin śaṃkaro bhaktavatsalaḥ ||
और जय-जयकार करके वे दूसरी ओर चल दिये। उन भक्तवत्सल शंकर ने उस वन में श्रीराम को पुनः दर्शन नहीं दिया।
Saying "Victory!", he went off elsewhere and did not grant him further sight of himself — Śaṅkara, ever loving to his devotees, to Rāma there in that forest.
जय (jay) — victoryइति (ety) — sayingउक्त्वा (uktvā) — having spokenअन्यतः (ānyato) — elsewhereअगच्छत् ('gacchan) — he wentन (na) — notअदात् (adāt) — did he giveतस्मै (tasmai) — to himस्वदर्शनम् (svadarśanam) — sight of himselfरामाय (rāmāya) — to Rāmaविपिने (vipine) — in the forestतस्मिन् (tasmin) — thatशंकरः (śaṃkaro) — Śaṃkaraभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to devotees
२९ इतीदृशीं सती दृष्ट्वा शिवलीलां विमोहनीम्। सुविस्मिता शिवं प्राह शिवमायाविमोहिता॥
itīdṛśīṃ satī dṛṣṭvā śivalīlāṃ vimohanīm | suvismitā śivaṃ prāha śivamāyāvimohitā ||
मोह में डालनेवाली भगवान् शिव की ऐसी लीला को देखकर सती को बड़ा आश्चर्य हुआ। वे उनकी माया से मोहित हो उनसे इस प्रकार कहने लगीं —
Seeing Śiva's play thus, so bewildering, Satī was greatly astonished; bewildered by Śiva's own māyā, she spoke to Śiva.
इति (itī) — thusईदृशीम् (dṛśīṃ) — of such a kindसती (satī) — Satīदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenशिवलीलाम् (śivalīlāṃ) — Śiva’s playविमोहनीम् (vimohanīm) — bewilderingसुविस्मिता (suvismitā) — greatly amazedशिवम् (śivaṃ) — to Śivaप्राह (prāha) — saidशिवमायाविमोहिता (śivamāyāvimohitā) — deluded by Śiva’s Māyā
३० देवदेव परब्रह्म सर्वेश परमेश्वर। सेवन्ते त्वां सदा सर्वे हरिब्रह्मादयः सुराः॥
devadeva parabrahma sarveśa parameśvara | sevante tvāṃ sadā sarve haribrahmādayaḥ surāḥ ||
"हे देवदेव! हे परब्रह्म! हे सर्वेश! हे परमेश्वर! ब्रह्मा, विष्णु आदि सब देवता आपकी ही सेवा सदा करते रहते हैं।
"O god of gods, O supreme Brahman, O lord of all, O supreme Lord! All the gods, headed by Hari and Brahmā, ever serve you.
देवदेव (devadeva) — O God of godsपरब्रह्म (parabrahma) — O supreme Brahmanसर्वेश (sarveśa) — O Lord of allपरमेश्वर (parameśvara) — O supreme Lordसेवन्ते (sevante) — serveत्वाम् (tvāṃ) — youसदा (sadā) — everसर्वे (sarve) — allहरिब्रह्मादयः (haribrahmādayaḥ) — Hari, Brahmā and the restसुराः (surāḥ) — the gods
३१ त्वं प्रणम्यो हि सर्वेषां सेव्यो ध्येयश्च सर्वदा। वेदांतवेद्यो यत्नेन निर्विकारी परप्रभुः॥
tvaṃ praṇamyo hi sarveṣāṃ sevyo dhyeyaśca sarvadā | vedāṃtavedyo yatnena nirvikārī paraprabhuḥ ||
आप ही सबके द्वारा प्रणाम करने योग्य हैं। सबको आपका ही सर्वदा सेवन और ध्यान करना चाहिये। वेदान्तशास्त्र के द्वारा यत्नपूर्वक जानने-योग्य निर्विकार तथा परमप्रभु आप ही हैं।
You are the one to whom all should bow, ever to be served and meditated upon; known through effort by the Vedānta, the changeless, supreme Lord.
त्वम् (tvaṃ) — youप्रणम्यः (praṇamyo) — to be bowed toहि (hi) — indeedसर्वेषाम् (sarveṣāṃ) — by allसेव्यः (sevyo) — to be servedध्येयः (dhyeyaś) — to be meditated onच (ca) — andसर्वदा (sarvadā) — alwaysवेदांतवेद्यः (vedāṃtavedyo) — knowable through Vedāntaयत्नेन (yatnena) — by effortनिर्विकारी (nirvikārī) — changelessपरप्रभुः (paraprabhuḥ) — the supreme Lord
३२ काविमौ पुरुषौ नाथ विरहव्याकुलाकृती। विचरन्तौ वने क्लिष्टौ दीनौ वीरौ धनुर्धरौ॥
kāvimau puruṣau nātha virahavyākulākṛtī | vicarantau vane kliṣṭau dīnau vīrau dhanurdharau ||
हे नाथ! ये दोनों पुरुष कौन हैं, इनकी आकृति विरह-व्यथा से व्याकुल दिखायी पड़ रही है। ये दोनों धनुर्धर वीर वन में विचरण करते हुए दुःख के भागी और दीन हो रहे हैं।
O lord, who are these two men, their appearance so troubled by separation, wandering the forest in distress, wretched, heroic bowmen?
कौ (kāv) — who areइमौ (imau) — theseपुरुषौ (puruṣau) — two menनाथ (nātha) — O Lordविरहव्याकुलाकृती (virahavyākulākṛtī) — their very shape distraught with partingविचरन्तौ (vicarantau) — wanderingवने (vane) — in the woodक्लिष्टौ (kliṣṭau) — wornदीनौ (dīnau) — wretchedवीरौ (vīrau) — yet heroesधनुर्धरौ (dhanurdharau) — bearing bows
३३ तयोर्ज्येष्ठं कञ्जश्यामं दृष्ट्वा वै केन हेतुना। मुदितः सुप्रसन्नात्माभवो भक्त इवाधुना॥
tayorjyeṣṭhaṃ kañjaśyāmaṃ dṛṣṭvā vai kena hetunā | muditaḥ suprasannātmābhavo bhakta ivādhunā ||
उन दोनों में नीलकमल के समान ज्येष्ठ पुरुष को देखकर किस कारण से आप आनन्दविभोर हो उठे और भक्त की भाँति अत्यन्त प्रसन्नचित्त हो गये?
Seeing the elder of them, dark as a blue lotus, for what reason did you become so joyful, your mind so pleased, just now, as if you were his devotee?
तयोः (tayor) — of the twoज्येष्ठम् (jyeṣṭhaṃ) — the elderकञ्जश्यामम् (kañjaśyāmaṃ) — dark as a lotusदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingवै (vai) — indeedकेन (kena) — by whatहेतुना (hetunā) — causeमुदितः (muditaḥ) — delightedसुप्रसन्नात्मा (suprasannātm) — your soul well pleasedअभवः (ābhavo) — did you becomeभक्तः (bhakta) — a devoteeइव (iv) — as ifअधुना (ādhunā) — just now
३४ इति मे संशयं स्वामिन् शंकर छेत्तुमर्हसि। सेव्यस्य सेवके नैव घटते प्रणतिः प्रभो॥
iti me saṃśayaṃ svāmin śaṃkara chettumarhasi | sevyasya sevake naiva ghaṭate praṇatiḥ prabho ||
हे स्वामिन्! हे शंकर! आप मेरे इस संशय को दूर कीजिये। हे प्रभो! सेव्य [स्वामी] अपने सेवक को प्रणाम करे — यह उचित नहीं जान पड़ता।"
This doubt of mine, O master, O Śaṅkara, you ought to cut away. For a master to bow before his servant, O lord, does not seem fitting at all."
इति (iti) — thusमे (me) — myसंशयम् (saṃśayaṃ) — doubtस्वामिन् (svāmin) — O masterशंकर (śaṃkara) — O Śaṃkaraछेत्तुम् (chettum) — to cut awayअर्हसि (arhasi) — you should deignसेव्यस्य (sevyasya) — of him who is to be servedसेवके (sevake) — towards a servantन (nai) — notएव (va) — at allघटते (ghaṭate) — is it fittingप्रणतिः (praṇatiḥ) — obeisanceप्रभो (prabho) — O Lord
३५ आदिशक्तिः सती देवी शिवा सा परमेश्वरी। शिवमायावशी भूत्वा पप्रच्छेत्थं शिवं प्रभुम्॥
ādiśaktiḥ satī devī śivā sā parameśvarī | śivamāyāvaśī bhūtvā papracchetthaṃ śivaṃ prabhum ||
[हे नारद!] कल्याणमयी परमेश्वरी आदिशक्ति सती देवी ने शिव की माया के वशीभूत होकर जब भगवान् शिव से इस प्रकार पूछा,
[O Nārada,] Satī, the primal power, the goddess Śivā, that supreme Īśvarī, having come under the sway of Śiva's own māyā, questioned the lord Śiva thus.
आदिशक्तिः (ādiśaktiḥ) — the primal Powerसती (satī) — Satīदेवी (devī) — the Goddessशिवा (śivā) — Śivāसा (sā) — sheपरमेश्वरी (parameśvarī) — the supreme Queenशिवमायावशी (śivamāyāvaśī) — under the sway of Śiva’s Māyāभूत्वा (bhūtvā) — having becomeपप्रच्छ (papracch) — askedइत्थम् (etthaṃ) — thusशिवम् (śivaṃ) — Śivaप्रभुम् (prabhum) — the Lord
३६ तदाकर्ण्य वचः सत्याः शंकरः परमेश्वरः। तदा विहस्य स प्राह सतीं लीलाविशारदः॥
tadākarṇya vacaḥ satyāḥ śaṃkaraḥ parameśvaraḥ | tadā vihasya sa prāha satīṃ līlāviśāradaḥ ||
तब सती की यह बात सुनकर लीला करने में प्रवीण परमेश्वर शंकर जी हँसकर सतीसे कहने लगे —
hearing Satī's words, Śaṅkara, the supreme Lord, skilled in play, then smiled and spoke to Satī.
तत् (tad) — thatआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — wordसत्याः (satyāḥ) — of Satīशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkaraपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordतदा (tadā) — thenविहस्य (vihasya) — smilingसः (sa) — heप्राह (prāha) — saidसतीम् (satīṃ) — to Satīलीलाविशारदः (līlāviśāradaḥ) — skilled in play
३७ शृणु देवि सति प्रीत्या यथार्थं वच्मि नच्छलम्। वरदानप्रभावात्तु प्रणामं चैवमादरात्॥
śṛṇu devi sati prītyā yathārthaṃ vacmi nacchalam | varadānaprabhāvāttu praṇāmaṃ caivamādarāt ||
"हे देवि! हे सति! सुनो, मैं प्रसन्नतापूर्वक सत्य बात कह रहा हूँ। इसमें किसी प्रकार का छल नहीं है। वरदान के प्रभाव से ही मैंने इन्हें आदरपूर्वक प्रणाम किया है।
"Hear, O goddess, O Satī, with love — I speak truly, without any deceit. It is by the power of a boon that I bowed to him with such reverence.
शृणु (śṛṇu) — hearदेवि (devi) — O Goddessसति (sati) — O Satīप्रीत्या (prītyā) — with loveयथार्थम् (yathārthaṃ) — the very truthवच्मि (vacmi) — I speakन (na) — notछलम् (cchalam) — deceitवरदानप्रभावात् (varadānaprabhāvāt) — by the power of a boon once givenतु (tu) — indeedप्रणामम् (praṇāmaṃ) — the obeisanceच (cai) — andएवम् (vam) — thusआदरात् (ādarāt) — in reverence
३८ रामलक्ष्मणनामानौ भ्रातरौ वीरसम्मतौ। सूर्यवंशोद्भवौ देवि प्राज्ञौ दशरथात्मजौ॥
rāmalakṣmaṇanāmānau bhrātarau vīrasammatau | sūryavaṃśodbhavau devi prājñau daśarathātmajau ||
हे देवि! ये दोनों भाई वीरों द्वारा सम्मानित हैं, इनके नाम श्रीराम और लक्ष्मण हैं, ये सूर्यवंश में उत्पन्न हुए हैं, परम बुद्धिमान् हैं और राजा दशरथ के पुत्र हैं।
These two, named Rāma and Lakṣmaṇa, are brothers honoured among heroes, O goddess, born of the solar line, wise, sons of Daśaratha.
रामलक्ष्मणनामानौ (rāmalakṣmaṇanāmānau) — named Rāma and Lakṣmaṇaभ्रातरौ (bhrātarau) — two brothersवीरसम्मतौ (vīrasammatau) — honoured among heroesसूर्यवंशोद्भवौ (sūryavaṃśodbhavau) — born of the solar lineदेवि (devi) — O Goddessप्राज्ञौ (prājñau) — wiseदशरथात्मजौ (daśarathātmajau) — sons of Daśaratha
३९ गौरवर्णो लघुर्बन्धुः शेषेशो लक्ष्मणाभिधः। ज्येष्ठो रामाभिधो विष्णुः पूर्णांशो निरुपद्रवः॥
gauravarṇo laghurbandhuḥ śeṣeśo lakṣmaṇābhidhaḥ | jyeṣṭho rāmābhidho viṣṇuḥ pūrṇāṃśo nirupadravaḥ ||
इनमें जो गौरवर्ण के छोटे भाई हैं, वे शेष के अंश हैं, उनका नाम लक्ष्मण है। इनमें ज्येष्ठ भाई का नाम श्रीराम है। ये भगवान् विष्णु के पूर्ण अंश तथा उपद्रवरहित हैं।
The fair-skinned younger brother, the lord of the serpent Śeṣa, is named Lakṣmaṇa; the elder, named Rāma, is Viṣṇu himself, a full portion, untroubled.
गौरवर्णः (gauravarṇo) — fair of hueलघुः (laghur) — the youngerबन्धुः (bandhuḥ) — brotherशेषेशः (śeṣeśo) — lord of Śeṣaलक्ष्मणाभिधः (lakṣmaṇābhidhaḥ) — named Lakṣmaṇaज्येष्ठः (jyeṣṭho) — the elderरामाभिधः (rāmābhidho) — named Rāmaविष्णुः (viṣṇuḥ) — is Viṣṇuपूर्णांशः (pūrṇāṃśo) — a portion entireनिरुपद्रवः (nirupadravaḥ) — untouched by ill
४० अवतीर्णः क्षितौ साधुरक्षणाय भवाय नः। इत्युक्त्वा विररामासौ शंभुः सूतिकरः प्रभुः॥
avatīrṇaḥ kṣitau sādhurakṣaṇāya bhavāya naḥ | ityuktvā virarāmāsau śaṃbhuḥ sūtikaraḥ prabhuḥ ||
ये साधुपुरुषों की रक्षा और हमलोगों के कल्याण के लिये इस पृथिवी पर अवतरित हुए हैं।" इतना कहकर सृष्टि करनेवाले भगवान् शम्भु चुप हो गये।
He has descended upon the earth for the protection of the good, for our own well-being." Having said this, that lord Śambhu, the creator, fell silent.
अवतीर्णः (avatīrṇaḥ) — descendedक्षितौ (kṣitau) — on earthसाधुरक्षणाय (sādhurakṣaṇāya) — for the guarding of the goodभवाय (bhavāya) — for the welfareनः (naḥ) — of usइति (ity) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenविरराम (virarām) — fell silentअसौ (āsau) — heशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuसूतिकरः (sūtikaraḥ) — the maker of all begettingप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord
४१ श्रुत्वापीत्थं वचः शम्भोर्न विशश्वास तन्मनः। शिवमाया बलवती सैव त्रैलोक्यमोहिनी॥
śrutvāpītthaṃ vacaḥ śambhorna viśaśvāsa tanmanaḥ | śivamāyā balavatī saiva trailokyamohinī ||
इस प्रकार शिव का वचन सुनकर भी उनके मन को विश्वास नहीं हुआ, क्योंकि शिव की माया बलवती है, वही तीनों लोकों को मोहित किये रहती है।
Yet, even hearing Śambhu's words thus, her mind did not believe them; for Śiva's māyā, mighty, is that very same power that bewilders the three worlds.
श्रुत्वा (śrutvā) — though hearingअपि (pītthaṃ) — evenइत्थम् (tthaṃ) — thusवचः (vacaḥ) — the wordशम्भोः (śambhor) — of Śambhuन (na) — notविशश्वास (viśaśvāsa) — was convincedतत् (tan) — herमनः (manaḥ) — mindशिवमाया (śivamāyā) — Śiva’s Māyāबलवती (balavatī) — is mightyसा (sai) — sheएव (va) — indeedत्रैलोक्यमोहिनी (trailokyamohinī) — bewilderer of the three worlds
४२ अविश्वस्तं मनो ज्ञात्वा तस्याः शंभुः सनातनः। अवोचद्वचनं चेति प्रभुर्लीलाविशारदः॥
aviśvastaṃ mano jñātvā tasyāḥ śaṃbhuḥ sanātanaḥ | avocadvacanaṃ ceti prabhurlīlāviśāradaḥ ||
सती के मन में मेरी बात पर विश्वास नहीं हुआ है, ऐसा जानकर लीलाविशारद सनातन प्रभु शम्भु यह वचन कहने लगे —
Knowing that her mind remained unconvinced, eternal Śambhu, the lord skilled in play, then spoke this further word.
अविश्वस्तम् (aviśvastaṃ) — unconvincedमनः (mano) — the mindज्ञात्वा (jñātvā) — having knownतस्याः (tasyāḥ) — of hersशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuसनातनः (sanātanaḥ) — the eternalअवोचत् (avocad) — spokeवचनम् (vacanaṃ) — a wordच (ce) — andइति (ti) — thusप्रभुः (prabhur) — the Lordलीलाविशारदः (līlāviśāradaḥ) — skilled in play
४३ शृणु मद्वचनं देवि न विश्वसिति चेन्मनः। स्वयं रामपरीक्षां हि कुरु तत्र स्वया धिया॥
śṛṇu madvacanaṃ devi na viśvasiti cenmanaḥ | svayaṃ rāmaparīkṣāṃ hi kuru tatra svayā dhiyā ||
"हे देवि! मेरी बात सुनो, यदि तुम्हारे मन को [मेरे कथन पर] विश्वास नहीं होता है, तो तुम वहाँ [जाकर] अपनी ही बुद्धि से श्रीराम की परीक्षा स्वयं कर लो।
"Listen to my word, O goddess. If your mind does not believe it, then go yourself and test Rāma there, by your own judgement.
शृणु (śṛṇu) — hearमद्वचनम् (madvacanaṃ) — my wordदेवि (devi) — O Goddessन (na) — notविश्वसिति (viśvasiti) — trustsचेत् (cen) — ifमनः (manaḥ) — your mindस्वयम् (svayaṃ) — yourselfरामपरीक्षाम् (rāmaparīkṣāṃ) — a testing of Rāmaहि (hi) — indeedकुरु (kuru) — makeतत्र (tatra) — thereस्वया (svayā) — by your ownधिया (dhiyā) — wit
४४ विनश्यति यथा मोहस्तत्कुरु त्वं सति प्रिये। गत्वा तत्र स्थितस्तावद् वटे भव परीक्षिका॥
vinaśyati yathā mohastatkuru tvaṃ sati priye | gatvā tatra sthitastāvad vaṭe bhava parīkṣikā ||
हे सति! हे प्रिये! जिस प्रकार तुम्हारा भ्रम दूर हो, वैसा ही तुम करो। तुम वहाँ जाकर परीक्षा करो, तब तक मैं इस वटवृक्ष के नीचे बैठा हूँ।"
Do whatever will destroy this confusion, O Satī, my beloved. Go there and be the one to test him, while I remain here beneath this banyan tree."
विनश्यति (vinaśyati) — perishesयथा (yathā) — so thatमोहः (mohas) — the delusionतत् (tat) — thatकुरु (kuru) — doत्वम् (tvaṃ) — youसति (sati) — O Satīप्रिये (priye) — O belovedगत्वा (gatvā) — having goneतत्र (tatra) — thereस्थितः (sthitas) — remainingतावत् (tāvad) — meanwhileवटे (vaṭe) — at the banyanभव (bhava) — beपरीक्षिका (parīkṣikā) — the tester
४५ शिवाज्ञया सती तत्र गत्वाचिन्तयदीश्वरी। कुर्यां परीक्षां च कथं रामस्य वनचारिणः॥
śivājñayā satī tatra gatvācintayadīśvarī | kuryāṃ parīkṣāṃ ca kathaṃ rāmasya vanacāriṇaḥ ||
भगवान् शिव की आज्ञा से ईश्वरी सती वहाँ जाकर सोचने लगीं कि मैं वनचारी राम की कैसे परीक्षा करूँ।
By Śiva's command, Satī, the goddess, went there and thought to herself: how should I test Rāma, who wanders the forest?
शिवाज्ञया (śivājñayā) — at Śiva’s biddingसती (satī) — Satīतत्र (tatra) — thereगत्वा (gatvā) — having goneअचिन्तयत् (cintayad) — ponderedईश्वरी (īśvarī) — the Queenकुर्याम् (kuryāṃ) — how shall I makeपरीक्षाम् (parīkṣāṃ) — the testच (ca) — andकथम् (kathaṃ) — howरामस्य (rāmasya) — of Rāmaवनचारिणः (vanacāriṇaḥ) — who roams the forest
४६ सीतारूपमहं धृत्वा गच्छेयं रामसन्निधौ। यदि रामो हरिः सर्वं विज्ञास्यति न चान्यथा॥
sītārūpamahaṃ dhṛtvā gaccheyaṃ rāmasannidhau | yadi rāmo hariḥ sarvaṃ vijñāsyati na cānyathā ||
मैं सीता का रूप धारण करके राम के पास चलूँ। यदि राम [साक्षात्] विष्णु हैं, तो सब कुछ जान लेंगे, अन्यथा वे मुझे नहीं पहचानेंगे।
Let me take the form of Sītā and go into Rāma's presence. If Rāma is Hari, he will know everything; otherwise he will not.
सीतारूपम् (sītārūpam) — the form of Sītāअहम् (ahaṃ) — Iधृत्वा (dhṛtvā) — having assumedगच्छेयम् (gaccheyaṃ) — let me goरामसन्निधौ (rāmasannidhau) — into Rāma’s presenceयदि (yadi) — ifरामः (rāmo) — Rāmaहरिः (hariḥ) — is Hariसर्वम् (sarvaṃ) — the wholeविज्ञास्यति (vijñāsyati) — he will knowन (na) — notच (cā) — andअन्यथा (nyathā) — otherwise
४७ इत्थं विचार्य सीता सा भूत्वा रामसमीपतः। अगमत्तत्परीक्षार्थं सती मोहपरायणा॥
itthaṃ vicārya sītā sā bhūtvā rāmasamīpataḥ | agamattatparīkṣārthaṃ satī mohaparāyaṇā ||
इस प्रकार विचार करके मोह में पड़ी हुई वे सती सीता का रूप धारण कर श्रीराम के पास उनकी परीक्षा लेने के लिये गयीं।
Having thought this, Satī, given over to that delusion, became Sītā and went near to Rāma, in order to test him.
इत्थम् (itthaṃ) — thusविचार्य (vicārya) — having reflectedसीता (sītā) — Sītāसा (sā) — sheभूत्वा (bhūtvā) — having becomeरामसमीपतः (rāmasamīpataḥ) — to Rāma’s sideअगमत् (agamat) — wentतत्परीक्षार्थम् (tatparīkṣārthaṃ) — to make that testसती (satī) — Satīमोहपरायणा (mohaparāyaṇā) — given over to delusion
४८ सीतारूपां सतीं दृष्ट्वा जपन्नाम शिवेति च। विहस्य तत्प्रविज्ञाय नत्वावोचद् रघूद्वहः॥
sītārūpāṃ satīṃ dṛṣṭvā japannāma śiveti ca | vihasya tatpravijñāya natvāvocad raghūdvahaḥ ||
सती को सीता के रूप में देखकर शिव-नाम का जप करते हुए रघुकुलश्रेष्ठ श्रीराम सब कुछ जानकर उन्हें प्रणाम करके हँसकर कहने लगे —
Seeing Satī in the form of Sītā, the foremost of the Raghus, softly repeating the name "Śiva", smiled, recognised her at once, bowed to her, and spoke.
सीतारूपाम् (sītārūpāṃ) — in the form of Sītāसतीम् (satīṃ) — Satīदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingजपन् (japan) — murmuringनाम (nāma) — the nameशिव (śiveti) — Śivaइति (iti) — thusच (ca) — andविहस्य (vihasya) — smilingतत् (tat) — thatप्रविज्ञाय (pravijñāya) — having recognizedनत्वा (natvā) — having bowedअवोचत् (āvocad) — he saidरघूद्वहः (raghūdvahaḥ) — the pride of Raghu
४९ प्रेमतस्त्वं सति ब्रूहि क्व शंभुस्ते नमो गतः। एकाकी विपिने कस्मादागता पतिना विना॥
prematastvaṃ sati brūhi kva śaṃbhuste namo gataḥ | ekākī vipine kasmādāgatā patinā vinā ||
"हे सति! आपको नमस्कार है, आप प्रेमपूर्वक बताइये कि शिव जी कहाँ गये हैं, आप पति के बिना अकेली ही इस वन में क्यों आयी हैं?
"O Satī, my salutations to you — tell me lovingly, where has your Śambhu gone? Why have you come alone into this forest, without your husband?
प्रेमतः (premutas) — out of loveत्वम् (tvaṃ) — youसति (sati) — O Satīब्रूहि (brūhi) — tellक्व (kva) — whereशंभुः (śaṃbhus) — Śambhuते (te) — your lordनमः (namo) — my salutationगतः (gataḥ) — has goneएकाकी (ekākī) — aloneविपिने (vipine) — in the woodकस्मात् (kasmād) — whyआगता (āgatā) — have you comeपतिना (patinā) — your husbandविना (vinā) — without
५० त्यक्त्वा स्वरूपं कस्मात्ते धृतं रूपमिदं सति। ब्रूहि तत्कारणं देवि कृपां कृत्वा ममोपरि॥
tyaktvā svarūpaṃ kasmātte dhṛtaṃ rūpamidaṃ sati | brūhi tatkāraṇaṃ devi kṛpāṃ kṛtvā mamopari ||
हे सति! आपने अपना रूप त्यागकर किसलिये यह रूप धारण किया है? हे देवि! मुझपर कृपा करके इसका कारण बताइये?"
Why have you abandoned your own form and taken up this form instead, O Satī? Tell me the reason, O goddess, showing kindness to me."
त्यक्त्वा (tyaktvā) — having laid asideस्वरूपम् (svarūpaṃ) — your own formकस्मात् (kasmāt) — whyते (te) — by youधृतम् (dhṛtaṃ) — is wornरूपम् (rūpam) — the formइदम् (idaṃ) — thisसति (sati) — O Satīब्रूहि (brūhi) — tellतत्कारणम् (tatkāraṇaṃ) — the cause of itदेवि (devi) — O Goddessकृपाम् (kṛpāṃ) — graceकृत्वा (kṛtvā) — having shownमम (mam) — meउपरि (opari) — upon
५१ इति रामवचः श्रुत्वा चकितासीत्सती तदा। स्मृत्वा शिवोक्तं मत्वा चावितथं लज्जिता भृशम्॥
iti rāmavacaḥ śrutvā cakitāsītsatī tadā | smṛtvā śivoktaṃ matvā cāvitathaṃ lajjitā bhṛśam ||
रामजी की यह बात सुनकर सती उस समय आश्चर्यचकित हो गयीं। वे शिव जी की कही हुई बात का स्मरण करके और उसे सत्य समझकर बहुत लज्जित हुईं।
Hearing this speech of Rāma, Satī was then struck with wonder; remembering what Śiva had said and knowing it to be true, she was deeply ashamed.
इति (iti) — thusरामवचः (rāmavacaḥ) — Rāma’s wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardचकिता (cakit) — startledआसीत् (āsīt) — becameसती (satī) — Satīतदा (tadā) — thenस्मृत्वा (smṛtvā) — recallingशिवोक्तम् (śivoktaṃ) — what Śiva had saidमत्वा (matvā) — deemingच (cā) — andअवितथम् (vitathaṃ) — no untruthलज्जिता (lajjitā) — abashedभृशम् (bhṛśam) — sorely
५२ रामं विज्ञाय विष्णुं तं स्वरूपं संविधाय च। स्मृत्वा शिवपदं चित्ते सत्युवाच प्रसन्नधीः॥
rāmaṃ vijñāya viṣṇuṃ taṃ svarūpaṃ saṃvidhāya ca | smṛtvā śivapadaṃ citte satyuvāca prasannadhīḥ ||
श्रीराम को साक्षात् विष्णु जानकर अपना रूप धारण करके मन-ही-मन शिव के चरणों का चिन्तन कर प्रसन्नचित्त हुई सती ने उनसे इस प्रकार कहा —
Knowing Rāma to be Viṣṇu himself, and resuming her own form, remembering Śiva's feet within her heart, Satī, her mind now at peace, spoke —
रामम् (rāmaṃ) — Rāmaविज्ञाय (vijñāya) — having knownविष्णुम् (viṣṇuṃ) — as Viṣṇuतम् (taṃ) — himस्वरूपम् (svarūpaṃ) — her own formसंविधाय (saṃvidhāya) — having resumedच (ca) — andस्मृत्वा (smṛtvā) — rememberingशिवपदम् (śivapadaṃ) — Śiva’s feetचित्ते (citte) — in her heartसती (saty) — Satīउवाच (uvāca) — spokeप्रसन्नधीः (prasannadhīḥ) — her mind grown clear
५३ शिवो मया गणैश्चैव पर्यटन् वसुधां प्रभुः। इहागच्छच्च विपिने स्वतंत्रः परमेश्वरः॥
śivo mayā gaṇaiścaiva paryaṭan vasudhāṃ prabhuḥ | ihāgacchacca vipine svataṃtraḥ parameśvaraḥ ||
[हे रघुनन्दन!] स्वतन्त्र परमेश्वर प्रभु शिव मेरे तथा अपने पार्षदों के साथ पृथिवी पर भ्रमण करते हुए इस वन में आये हुए हैं।
"[O descendant of Raghu,] the lord Śiva, roaming the earth together with me and his attendants, that independent supreme Lord, came into this forest.
NoteNo standalone speaker heading is printed before this verse — the source attributes it to Satī only through the narrative verb "sattyuvāca" inside verse 52 itself. Following this project's convention (a speaker field is set only when the source prints its own heading line), no speaker_sa/en/hi is recorded here; the speaker continues as Satī by context alone.
शिवः (śivo) — Śivaमया (mayā) — with meगणैः (gaṇaiś) — with his hostsच (cai) — andएव (va) — indeedपर्यटन् (paryaṭan) — rangingवसुधाम् (vasudhāṃ) — the earthप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordइह (ihā) — hereआगच्छत् (gacchac) — cameच (ca) — andविपिने (vipine) — into the forestस्वतंत्रः (svataṃtraḥ) — wholly freeपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lord
५४ अपश्यदत्र स त्वां हि सीतान्वेषणतत्परम्। सलक्ष्मणं विरहिणं सीतया क्लिष्टमानसम्॥
apaśyadatra sa tvāṃ hi sītānveṣaṇatatparam | salakṣmaṇaṃ virahiṇaṃ sītayā kliṣṭamānasam ||
यहाँ उन्होंने सीता की खोज में लगे हुए, उनके विरह से युक्त और दुखी चित्तवाले आपको लक्ष्मण सहित देखा।
Here he saw you, intent on searching for Sītā, together with Lakṣmaṇa, parted from her, your mind afflicted.
अपश्यत् (apaśyad) — he sawअत्र (atra) — hereसः (sa) — heत्वाम् (tvāṃ) — youहि (hi) — indeedसीतान्वेषणतत्परम् (sītānveṣaṇatatparam) — wholly bent on seeking Sītāसलक्ष्मणम् (salakṣmaṇaṃ) — with Lakṣmaṇaविरहिणम् (virahiṇaṃ) — parted from herसीतया (sītayā) — from Sītāक्लिष्टमानसम् (kliṣṭamānasam) — your mind sore stricken
५५ नत्वा त्वां स गतो मूले वटस्य स्थित एव हि। प्रशंसन् महिमानं ते वैष्णवं परमं मुदा॥
natvā tvāṃ sa gato mūle vaṭasya sthita eva hi | praśaṃsan mahimānaṃ te vaiṣṇavaṃ paramaṃ mudā ||
वे आपको प्रणाम करके चले गये और आपकी वैष्णवी महिमा की प्रशंसा करते हुए अत्यन्त आनन्द के साथ वटवृक्ष के नीचे बैठे हैं।
Bowing to you, he went away, and remains just where he is, at the foot of that banyan tree, joyfully praising your supreme, Viṣṇu-like greatness.
नत्वा (natvā) — having bowedत्वाम् (tvāṃ) — to youसः (sa) — heगतः (gato) — wentमूले (mūle) — to the rootवटस्य (vaṭasya) — of the banyanस्थितः (sthita) — and staysएव (eva) — indeedहि (hi) — thereप्रशंसन् (praśaṃsan) — praisingमहिमानम् (mahimānaṃ) — the greatnessते (te) — yourवैष्णवम् (vaiṣṇavaṃ) — of Viṣṇuपरमम् (paramaṃ) — supremeमुदा (mudā) — joyfully
५६ चतुर्भुजं हरि त्वां नो दृष्ट्वैव मुदितोऽभवत्। यथेदं रूपममलं पश्यन्नानंदमाप्तवान्॥
caturbhujaṃ hari tvāṃ no dṛṣṭvaiva mudito'bhavat | yathedaṃ rūpamamalaṃ paśyannānaṃdamāptavān ||
वे आपके चतुर्भुज विष्णुरूप को देखे बिना ही आनन्दविभोर हो गये। इस निर्मल रूप को देखते हुए उन्हें बड़ा आनन्द प्राप्त हुआ।
It was not by seeing you as the four-armed Hari that he became joyful; rather, seeing this very spotless form of yours, he obtained his joy.
चतुर्भुजम् (caturbhujaṃ) — four-armedहरिम् (hari) — as Hariत्वाम् (tvāṃ) — youनो (no) — notदृष्ट्वा (dṛṣṭvai) — on seeingएव (va) — indeedमुदितः (mudito) — delightedअभवत् ('bhavat) — he becameयथा (yathedaṃ) — asइदम् (edaṃ) — thisरूपम् (rūpam) — formअमलम् (amalaṃ) — stainlessपश्यन् (paśyann) — beholdingआनंदम् (ānaṃdam) — blissआप्तवान् (āptavān) — he attained
५७ तच्छ्रुत्वा वचनं शंभोर्भ्रममानीय चेतसि। तदाज्ञया परीक्षां ते कृतवत्यस्मि राघव॥
tacchrutvā vacanaṃ śaṃbhorbhramamānīya cetasi | tadājñayā parīkṣāṃ te kṛtavatyasmi rāghava ||
शम्भु के वचन को सुनकर मेरे मन में भ्रान्ति उत्पन्न हो गयी। अतः हे राघव! मैंने उनकी आज्ञा लेकर आपकी परीक्षा की है।
Hearing that word of Śambhu's, and a doubt having arisen in my mind, I tested you, O Rāghava, by his own command.
तत् (tac) — thatश्रुत्वा (chrutvā) — having heardवचनम् (vacanaṃ) — wordशम्भोः (śaṃbhor) — of Śambhuभ्रमम् (bhramam) — a confusionआनीय (ānīya) — having broughtचेतसि (cetasi) — into my mindतदाज्ञया (tadājñayā) — by his commandपरीक्षाम् (parīkṣāṃ) — the testते (te) — of youकृतवती (kṛtavaty) — have madeअस्मि (asmi) — Iराघव (rāghava) — O scion of Raghu
५८ ज्ञातं मे राम विष्णुस्त्वं दृष्टा ते प्रभुताखिला। निःसंशया तदापि तच्छृणु त्वं च महामते॥
jñātaṃ me rāma viṣṇustvaṃ dṛṣṭā te prabhutākhilā | niḥsaṃśayā tadāpi tacchṛṇu tvaṃ ca mahāmate ||
हे श्रीराम! अब मुझे ज्ञात हो गया कि आप [साक्षात्] विष्णु हैं। मैंने आपकी सम्पूर्ण प्रभुता देख ली है। अब मेरा संशय दूर हो गया है, तो भी महामते! आप मेरी बात सुनें।
O Rāma, now I know that you are Viṣṇu — I have seen your whole lordly power. Yet, though I am free of doubt, hear this too, O you of great mind.
ज्ञातम् (jñātaṃ) — it is knownमे (me) — to meराम (rāma) — O Rāmaविष्णुः (viṣṇus) — Viṣṇuत्वम् (tvaṃ) — you areदृष्टा (dṛṣṭā) — seenते (te) — yourप्रभुता (prabhut) — lordlinessअखिला (ākhilā) — entireनिःसंशया (niḥsaṃśayā) — free of doubtतदापि (tadāpi) — yet even soतत् (tac) — thatशृणु (chṛṇu) — hearत्वम् (tvaṃ) — youच (ca) — andमहामते (mahāmate) — O great-minded one
५९ कथं प्रणम्यस्त्वं तस्य सत्यं ब्रूहि ममाग्रतः। कुरु निःसंशयां त्वं मां शमलं प्राप्नुहि द्रुतम्॥
kathaṃ praṇamyastvaṃ tasya satyaṃ brūhi mamāgrataḥ | kuru niḥsaṃśayāṃ tvaṃ māṃ śamalaṃ prāpnuhi drutam ||
मेरे सामने यह सच-सच बतायें कि आप उन शिव के वन्दनीय कैसे हो गये? आप मुझे संशयरहित कीजिये और शीघ्र ही मुझे शान्ति प्रदान कीजिये।"
How is it that you are worthy of his bowing? Tell me the truth before me; free me wholly of doubt, and swiftly obtain your own peace."
कथम् (kathaṃ) — howप्रणम्यः (praṇamyas) — one to be bowed toत्वम् (tvaṃ) — are youतस्य (tasya) — by himसत्यम् (satyaṃ) — the truthब्रूहि (brūhi) — tellमम (mam) — myअग्रतः (āgrataḥ) — beforeकुरु (kuru) — makeनिःसंशयाम् (niḥsaṃśayāṃ) — free of doubtत्वम् (tvaṃ) — youमाम् (māṃ) — meशमलम् (śamalaṃ) — the stainप्राप्नुहि (prāpnuhi) — take awayद्रुतम् (drutam) — quickly
६० इत्याकर्ण्य वचस्तस्या रामश्चोत्फुल्ललोचनः। अस्मरत्स्वं प्रभुं शंभुं प्रेमाभूद् हृदि चाधिकम्॥
ityākarṇya vacastasyā rāmaścotphullalocanaḥ | asmaratsvaṃ prabhuṃ śaṃbhuṃ premābhūd hṛdi cādhikam ||
[हे मुने!] उनकी यह बात सुनकर श्रीराम के नेत्र प्रफुल्लित हो उठे। उन्होंने अपने प्रभु शिव का स्मरण किया। इससे उनके हृदय में अत्यधिक प्रेम उत्पन्न हो गया।
[O Nārada,] hearing her words, Rāma's eyes brightened with joy; he remembered his own lord Śambhu, and love for him welled up all the more in his heart.
इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacas) — the wordतस्याः (tasyā) — of hersरामः (rāmaś) — Rāmaच (co) — andउत्फुल्ललोचनः (tphullalocanaḥ) — his eyes opening wideअस्मरत् (asmarat) — called to mindस्वम् (svaṃ) — his ownप्रभुम् (prabhuṃ) — Lordशंभुम् (śaṃbhuṃ) — Śambhuप्रेम (premā) — loveअभूत् (bhūd) — aroseहृदि (hṛdi) — in his heartच (cā) — andअधिकम् (dhikam) — abundantly
६१ सत्या विनाज्ञया शंभुसमीपं नागमन्मुने। संवर्ण्य महिमानं च प्रावोचद्राघवः सतीम्॥
satyā vinājñayā śaṃbhusamīpaṃ nāgamanmune | saṃvarṇya mahimānaṃ ca prāvocadrāghavaḥ satīm ||
हे मुने! शिव की आज्ञा के बिना वे राघव सती के साथ भगवान् शिव के समीप नहीं गये तथा [मन-ही-मन] उनकी महिमा का वर्णन करके सतीसे कहने लगे।
Yet without Śambhu's own command, O sage, Rāghava did not go to Śambhu's presence with Satī; instead, extolling his greatness, he spoke on to Satī.
सत्या (satyā) — by Satīविना (vin) — withoutआज्ञया (ājñayā) — her leaveशंभुसमीपम् (śaṃbhusamīpaṃ) — to Śambhu’s presenceन (nā) — notअगमत् (gaman) — did she goमुने (mune) — O sageसंवर्ण्य (saṃvarṇya) — having recountedमहिमानम् (mahimānaṃ) — his greatnessच (ca) — andप्रावोचत् (prāvocad) — spokeराघवः (rāghavaḥ) — the scion of Raghuसतीम् (satīm) — to Satī
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे रामपरीक्षावर्णनं नाम चतुर्विंशोऽध्यायः ॥ २४ ॥
Here ends the twenty-fourth chapter — “The Testing of Rāma” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “रामपरीक्षावर्णन” नामक चौबीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।