Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 38
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter 38 · The Dispute of Kṣuva and Dadhīci · Verses 1–63

अथाष्टत्रिंशोऽध्यायः

Nārada asks why Viṣṇu, forsaking Śiva, went to Dakṣa's sacrifice and was disgraced there. Brahmā answers with the old story of Dadhīci and King Kṣuva: a quarrel over the supremacy of brāhmaṇas and kings ends with Kṣuva's vajra unable to touch Dadhīci, who has been made invulnerable by the Mahāmṛtyuñjaya mantra taught to him by Śukrācārya and won as a boon from Śiva himself. Defeated, Kṣuva turns to Viṣṇu, who admits his own powerlessness before a devotee of Rudra — and foretells his own death and revival at Dakṣa's sacrifice. दधीचि मुनि और राजा क्षुवके विवादका इतिहास, शुक्राचार्यद्वारा दधीचिको महामृत्युंजयमन्त्रका उपदेश, मृत्युंजयमन्त्रके अनुष्ठानसे दधीचिको अवध्यताकी प्राप्ति

सूत उवाच — Sūta spoke: सूतजीने कहा:

इत्याकर्ण्य वचस्तस्य विधेरमितधीमतः। पप्रच्छ नारदः प्रीत्या विस्मितस्तं द्विजोत्तमः॥

ityākarṇya vacastasya vidheramitadhīmataḥ | papraccha nāradaḥ prītyā vismitastaṃ dvijottamaḥ ||

· हिन्दी

अपार बुद्धिवाले ब्रह्माजीके ये वचन सुनकर विस्मित द्विजश्रेष्ठ नारदजी प्रसन्नतापूर्वक उनसे पूछने लगे।

Having heard these words of Vidhi (Brahmā), whose wisdom is boundless, Nārada, best of the twice-born, filled with wonder, joyfully asked him again.

Word by word

इत्याकर्ण्य (ityākarṇya) — having heard thusवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — hisविधेः (vidheḥ) — of Vidhi (Brahmā)अमितधीमतः (amitadhīmataḥ) — of boundless wisdomपप्रच्छ (papraccha) — askedनारदः (nāradaḥ) — Nāradaप्रीत्या (prītyā) — joyfullyविस्मितः (vismitaḥ) — astonishedतं (taṃ) — himद्विजोत्तमः (dvijottamaḥ) — best of the twice-born

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजीने कहा:

शिवं विहाय दक्षस्य सुरैर्यज्ञं हरिर्गतः। हेतुना केन तद् ब्रूहि यत्रावज्ञाभवत्ततः॥

śivaṃ vihāya dakṣasya surairyajñaṃ harirgataḥ | hetunā kena tad brūhi yatrāvajñābhavattataḥ ||

· हिन्दी

शिवको छोड़कर विष्णु देवताओंके साथ दक्षके यज्ञमें किस कारणसे गये, जहाँ उनका तिरस्कार ही हुआ, यह बताइये।

For what reason did Hari go, along with the gods, to Dakṣa's sacrifice, forsaking Śiva — a sacrifice where he only met with disrespect? Tell me that.

Word by word

शिवं (śivaṃ) — Śivaविहाय (vihāya) — forsakingदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaसुरैः (suraiḥ) — with the godsयज्ञं (yajñaṃ) — to the sacrificeहरिः (hariḥ) — Hariगतः (gataḥ) — wentहेतुना केन (hetunā kena) — for what reasonतत् (tat) — thatब्रूहि (brūhi) — tellयत्र (yatra) — whereअवज्ञा (avajñā) — disrespectअभवत् (abhavat) — occurredततः (tataḥ) — to him

जानाति किं स शंभुं नो हरिः प्रलयविक्रमम्। रणं कथं च कृतवान् तद्गणैरबुधो यथा॥

jānāti kiṃ sa śaṃbhuṃ no hariḥ pralayavikramam | raṇaṃ kathaṃ ca kṛtavān tadgaṇairabudho yathā ||

· हिन्दी

क्या श्रीहरि प्रलयकारी पराक्रमवाले शिवको नहीं जानते थे? उन्होंने अज्ञानीकी भाँति उनके गणोंसे युद्ध क्यों किया?

Did Hari not know Śambhu, whose might is that of universal dissolution? How could he have fought with his gaṇas, as though he were ignorant?

Word by word

जानाति (jānāti) — knowsकिं (kiṃ) — whetherसः (saḥ) — heशंभुं (śaṃbhuṃ) — Śambhuनो (no) — notहरिः (hariḥ) — Hariप्रलयविक्रमम् (pralayavikramam) — whose might is that of universal dissolutionरणं (raṇaṃ) — battleकथं (kathaṃ) — how (ca) — andकृतवान् (kṛtavān) — didतद्गणैः (tadgaṇaiḥ) — with his gaṇasअबुधः यथा (abudhaḥ yathā) — as though ignorant

एष मे संशयो भूयांस्तं छिंधि करुणानिधे। चरितं ब्रूहि शंभोस्तु चित्तोत्साहकरं प्रभो॥

eṣa me saṃśayo bhūyāṃstaṃ chiṃdhi karuṇānidhe | caritaṃ brūhi śaṃbhostu cittotsāhakaraṃ prabho ||

· हिन्दी

हे करुणानिधे! यह मेरा बहुत बड़ा सन्देह है, इसे दूर कीजिये। हे प्रभो! मनमें उत्साह भरनेवाले शिवचरितको भी कहिये।

This is my great doubt — dispel it, ocean of compassion. And tell me, lord, of Śambhu's deeds, which gladden the heart.

Word by word

एषः (eṣaḥ) — thisमे (me) — myसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtभूयान् (bhūyān) — greatतं (taṃ) — itछिंधि (chiṃdhi) — dispelकरुणानिधे (karuṇānidhe) — O ocean of compassionचरितं (caritaṃ) — the deedsब्रूहि (brūhi) — tellशंभोः (śaṃbhoḥ) — of Śambhuतु (tu) — andचित्तोत्साहकरं (cittotsāhakaraṃ) — gladdening the heartप्रभो (prabho) — O lord

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

द्विजवर्य शृणु प्रीत्या चरितं शशिमौलिनः। यत्पृच्छते कुर्वतश्च सर्वसंशयहारकम्॥

dvijavarya śṛṇu prītyā caritaṃ śaśimaulinaḥ | yatpṛcchate kurvataśca sarvasaṃśayahārakam ||

· हिन्दी

हे द्विजवर्य! प्रेमपूर्वक चन्द्रमौलि शिवके उस चरितको सुनिये, जो पूछनेवाले और कहनेवाले दोनोंके सभी सन्देहोंको दूर करता है।

O best of the twice-born, listen with love to the deeds of the moon-crested one — deeds that dispel every doubt, whether of the questioner or the teller.

Word by word

द्विजवर्य (dvijavarya) — O best of the twice-bornशृणु (śṛṇu) — listenप्रीत्या (prītyā) — with loveचरितं (caritaṃ) — the deedsशशिमौलिनः (śaśimaulinaḥ) — of the moon-crested oneयत्पृच्छते (yatpṛcchate) — to the questionerकुर्वतः (kurvataḥ) — to the teller (ca) — andसर्वसंशयहारकम् (sarvasaṃśayahārakam) — the dispeller of every doubt

दधीचस्य मुनेः शापाद् भ्रष्टज्ञानो हरिः पुरा। सामरो दक्षयज्ञं वै गतः क्षुवसहायकृत्॥

dadhīcasya muneḥ śāpād bhraṣṭajñāno hariḥ purā | sāmaro dakṣayajñaṃ vai gataḥ kṣuvasahāyakṛt ||

· हिन्दी

पूर्वकालमें दधीचि मुनिके शापसे भ्रष्ट ज्ञानवाले विष्णु क्षुवके सहायक होनेके कारण देवताओंके साथ दक्षके यज्ञमें चले गये।

Long ago, by the curse of the sage Dadhīci, Hari lost his true knowledge, and, having once been Kṣuva's helper, went with the gods to Dakṣa's sacrifice.

Word by word

दधीचस्य (dadhīcasya) — of Dadhīciमुनेः (muneḥ) — the sageशापात् (śāpāt) — by the curseभ्रष्टज्ञानः (bhraṣṭajñānaḥ) — his knowledge lostहरिः (hariḥ) — Hariपुरा (purā) — long agoस अमरः (sa amaraḥ) — together with the godsदक्षयज्ञं (dakṣayajñaṃ) — to Dakṣa's sacrificeवै (vai) — indeedगतः (gataḥ) — wentक्षुवसहायकृत् (kṣuvasahāyakṛt) — having been Kṣuva's helper

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजीने कहा:

किमर्थं शप्तवान्विष्णुं दधीचो मुनिसत्तमः। कोऽपकारः कृतस्तस्य हरिणा तत्सहायिना॥

kimarthaṃ śaptavānviṣṇuṃ dadhīco munisattamaḥ | ko'pakāraḥ kṛtastasya hariṇā tatsahāyinā ||

· हिन्दी

मुनिश्रेष्ठ दधीचिने भगवान् विष्णुको शाप क्यों दिया? उनकी सहायता करनेवाले विष्णुने उनका कौन-सा अपकार किया था?

Why did Dadhīci, foremost of sages, curse Viṣṇu? What harm had Hari, his helper, done to him?

Word by word

किमर्थं (kimarthaṃ) — whyशप्तवान् (śaptavān) — cursedविष्णुं (viṣṇuṃ) — Viṣṇuदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciमुनिसत्तमः (munisattamaḥ) — foremost of sagesकः अपकारः (kaḥ apakāraḥ) — what harmकृतः (kṛtaḥ) — was doneतस्य (tasya) — to himहरिणा (hariṇā) — by Hariतत्सहायिना (tatsahāyinā) — his own helper

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

समुत्पन्नो महातेजा राजा क्षुव इति स्मृतः। अभून्मित्रं दधीचस्य मुनीन्द्रस्य महाप्रभोः॥

samutpanno mahātejā rājā kṣuva iti smṛtaḥ | abhūnmitraṃ dadhīcasya munīndrasya mahāprabhoḥ ||

· हिन्दी

क्षुव नामसे प्रसिद्ध एक महातेजस्वी राजा उत्पन्न हुए थे, जो मुनीश्वर दधीचिके मित्र थे।

There was born a king of great splendour, known as Kṣuva, who became the friend of the mighty lord among sages, Dadhīci.

Word by word

समुत्पन्नः (samutpannaḥ) — was bornमहातेजाः (mahātejāḥ) — of great splendourराजा (rājā) — a kingक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaइति स्मृतः (iti smṛtaḥ) — known asअभूत् (abhūt) — becameमित्रं (mitraṃ) — friendदधीचस्य (dadhīcasya) — of Dadhīciमुनीन्द्रस्य (munīndrasya) — the lord among sagesमहाप्रभोः (mahāprabhoḥ) — the mighty one

चिराक्तपःप्रसङ्गाद्वै वादः क्षुवदधीचयोः। महानर्थकरः ख्यातस्त्रिलोकेष्वभवत्पुरा॥

cirāktapaḥprasaṅgādvai vādaḥ kṣuvadadhīcayoḥ | mahānarthakaraḥ khyātastrilokeṣvabhavatpurā ||

· हिन्दी

एक बार दीर्घकालकी तपस्याके प्रसंगको लेकर क्षुव और दधीचिमें ऐसा महान् अनर्थकारी विवाद हुआ, जो तीनों लोकोंमें विख्यात हो गया।

Once, over a matter of long austerity, a dispute arose between Kṣuva and Dadhīci — a dispute that grew calamitous and became famous throughout the three worlds.

Word by word

चिरात्तपःप्रसङ्गात् (cirāttapaḥprasaṅgāt) — over a matter of long austerityवै (vai) — indeedवादः (vādaḥ) — a disputeक्षुवदधीचयोः (kṣuvadadhīcayoḥ) — between Kṣuva and Dadhīciमहानर्थकरः (mahānarthakaraḥ) — calamitousख्यातः (khyātaḥ) — famousत्रिलोकेषु (trilokeṣu) — in the three worldsअभवत् (abhavat) — aroseपुरा (purā) — once

१० तत्र त्रिवर्णतः श्रेष्ठो विप्र एव न संशयः। इति प्राह दधीचो हि शिवभक्तस्तु वेदवित्॥

tatra trivarṇataḥ śreṣṭho vipra eva na saṃśayaḥ | iti prāha dadhīco hi śivabhaktastu vedavit ||

· हिन्दी

उस विवादमें वेदवित् शिवभक्त दधीचिने कहा कि तीनों वर्णोंमें ब्राह्मण ही श्रेष्ठ है, इसमें सन्देह नहीं।

In that dispute, Dadhīci — devotee of Śiva and knower of the Veda — declared: 'Among the three varṇas, the brāhmaṇa alone is supreme, without doubt.'

Word by word

तत्र (tatra) — in thatत्रिवर्णतः (trivarṇataḥ) — among the three varṇasश्रेष्ठः (śreṣṭhaḥ) — supremeविप्रः (vipraḥ) — the brāhmaṇaएव (eva) — aloneन संशयः (na saṃśayaḥ) — without doubtइति (iti) — thusप्राह (prāha) — declaredदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciहि (hi) — indeedशिवभक्तः (śivabhaktaḥ) — devotee of Śivaतु (tu) — andवेदवित् (vedavit) — knower of the Veda

११ तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य दधीचस्य महामुनेः। क्षुवः प्राहेति नृपतिः श्रीमदेन विमोहितः॥

tacchrutvā vacanaṃ tasya dadhīcasya mahāmuneḥ | kṣuvaḥ prāheti nṛpatiḥ śrīmadena vimohitaḥ ||

· हिन्दी

महामुनि दधीचिकी यह बात सुनकर धनके मदसे विमोहित राजा क्षुवने इस प्रकार प्रतिवाद किया।

Hearing these words of the great sage Dadhīci, King Kṣuva, deluded by the pride of his wealth, spoke thus in reply.

Word by word

तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचनं (vacanaṃ) — the wordतस्य (tasya) — hisदधीचस्य (dadhīcasya) — Dadhīci'sमहामुनेः (mahāmuneḥ) — the great sage'sक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaप्राह (prāha) — spokeइति (iti) — thusनृपतिः (nṛpatiḥ) — the kingश्रीमदेन (śrīmadena) — by the pride of wealthविमोहितः (vimohitaḥ) — deluded

क्षुव उवाच — Kṣuva spoke: क्षुवने कहा:

१२ अष्टानां लोकपालानां वपुर्धारयते नृपः। तस्मान्नृपो वरिष्ठो हि वर्णाश्रमपतिः प्रभुः॥

aṣṭānāṃ lokapālānāṃ vapurdhārayate nṛpaḥ | tasmānnṛpo variṣṭho hi varṇāśramapatiḥ prabhuḥ ||

· हिन्दी

राजा आठों लोकपालोंके स्वरूपको धारण करता है, इसलिये राजा ही सबसे श्रेष्ठ है और वर्णों तथा आश्रमोंका स्वामी है।

The king bears within his body the form of the eight guardians of the world; therefore the king is supreme, the lord and master of every varṇa and āśrama.

Word by word

अष्टानां (aṣṭānāṃ) — of the eightलोकपालानां (lokapālānāṃ) — guardians of the worldवपुः (vapuḥ) — the formधारयते (dhārayate) — bearsनृपः (nṛpaḥ) — the kingतस्मात् (tasmāt) — thereforeनृपः (nṛpaḥ) — the kingवरिष्ठः (variṣṭhaḥ) — is supremeहि (hi) — indeedवर्णाश्रमपतिः (varṇāśramapatiḥ) — master of varṇa and āśramaप्रभुः (prabhuḥ) — lord

१३ सर्वदेवमयो राजा श्रुतिः प्राहेति तत्परा। महती देवता या सा सोऽहमेव ततो मुने॥

sarvadevamayo rājā śrutiḥ prāheti tatparā | mahatī devatā yā sā so'hameva tato mune ||

· हिन्दी

श्रुति कहती है कि राजा सर्वदेवमय होता है। हे मुने! जो सबसे बड़ी देवता है, वह मैं ही हूँ।

'The king is made of all the gods,' so the Śruti, devoted to this truth, declares. Whatever great deity that means, that am I myself, O sage.

Word by word

सर्वदेवमयः (sarvadevamayaḥ) — made of all the godsराजा (rājā) — the kingश्रुतिः (śrutiḥ) — the Śrutiप्राह (prāha) — declaresइति (iti) — thusतत्परा (tatparā) — devoted to thisमहती (mahatī) — greatदेवता (devatā) — deityया (yā) — whichसा (sā) — thatसः अहम् (saḥ aham) — that am Iएव (eva) — indeedततः (tataḥ) — thereforeमुने (mune) — O sage

१४ तस्माद्विप्राद्वरो राजा च्यवनेय विचार्यताम्। नावमन्तव्य एवातः पूज्योऽहं सर्वथा त्वया॥

tasmādviprādvaro rājā cyavaneya vicāryatām | nāvamantavya evātaḥ pūjyo'haṃ sarvathā tvayā ||

· हिन्दी

इसलिये राजा ब्राह्मणसे श्रेष्ठ होता है, हे च्यवनपुत्र! इस पर विचार करें। अतः मेरा अनादर न करें, मैं आपके लिये सर्वथा पूजनीय हूँ।

Therefore the king is greater than the brāhmaṇa — consider this, O son of Cyavana. Hence I am not to be disrespected; I am, in every way, to be honoured by you.

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeविप्रात् (viprāt) — than the brāhmaṇaवरः (varaḥ) — greaterराजा (rājā) — the kingच्यवनेय (cyavaneya) — O son of Cyavanaविचार्यताम् (vicāryatām) — let it be consideredन अवमन्तव्यः (na avamantavyaḥ) — not to be disrespectedएव (eva) — indeedअतः (ataḥ) — henceपूज्यः (pūjyaḥ) — to be honouredअहं (ahaṃ) — Iसर्वथा (sarvathā) — in every wayत्वया (tvayā) — by you

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

१५ श्रुत्वा तथा मतं तस्य क्षुवस्य मुनिसत्तमः। श्रुतिस्मृतिविरुद्धं तं चुकोपातीव भार्गवः॥

śrutvā tathā mataṃ tasya kṣuvasya munisattamaḥ | śrutismṛtiviruddhaṃ taṃ cukopātīva bhārgavaḥ ||

· हिन्दी

क्षुवका यह श्रुति-स्मृतिविरुद्ध मत सुनकर मुनिश्रेष्ठ भार्गव दधीचि अत्यन्त कुपित हो उठे।

Hearing this opinion of Kṣuva, contrary as it was to Śruti and Smṛti, the foremost of sages, the descendant of Bhṛgu, grew extremely angry.

Word by word

श्रुत्वा (śrutvā) — having heardतथा (tathā) — thusमतं (mataṃ) — the opinionतस्य (tasya) — hisक्षुवस्य (kṣuvasya) — Kṣuva'sमुनिसत्तमः (munisattamaḥ) — the foremost of sagesश्रुतिस्मृतिविरुद्धं (śrutismṛtiviruddhaṃ) — contrary to Śruti and Smṛtiतं (taṃ) — thatचुकोप (cukopa) — grew angryअतीव (atīva) — extremelyभार्गवः (bhārgavaḥ) — the descendant of Bhṛgu

१६ अथ क्रुद्धो महातेजा गौरवाच्चात्मनो मुने। अताडयत्क्षुवं मूर्ध्नि दधीचो वाममुष्टितः॥

atha kruddho mahātejā gauravāccātmano mune | atāḍayatkṣuvaṃ mūrdhni dadhīco vāmamuṣṭitaḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! तब अपनी गरिमाके कारण अत्यन्त कुपित हुए महातेजस्वी दधीचिने क्षुवके मस्तकपर बायीं मुट्ठीसे प्रहार किया।

Then, enraged and full of splendour, out of a sense of his own dignity, O sage, Dadhīci struck Kṣuva on the head with his left fist.

Word by word

अथ (atha) — thenक्रुद्धः (kruddhaḥ) — enragedमहातेजाः (mahātejāḥ) — full of splendourगौरवात् (gauravāt) — out of dignity (ca) — andआत्मनः (ātmanaḥ) — his ownमुने (mune) — O sageअताडयत् (atāḍayat) — struckक्षुवं (kṣuvaṃ) — Kṣuvaमूर्ध्नि (mūrdhni) — on the headदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciवाममुष्टितः (vāmamuṣṭitaḥ) — with his left fist

१७ वज्रेण तं च चिच्छेद दधीचं ताडितः क्षुवः। जगर्जातीव संक्रुद्धो ब्रह्मांडाधिपतिः कुधीः॥

vajreṇa taṃ ca ciccheda dadhīcaṃ tāḍitaḥ kṣuvaḥ | jagarjātīva saṃkruddho brahmāṃḍādhipatiḥ kudhīḥ ||

· हिन्दी

ताड़ित किये गये दुर्बुद्धि ब्रह्माण्डाधिपति क्षुव अत्यन्त कुपित हो गरज उठे और उन्होंने वज्रसे दधीचिका सिर काट डाला।

Struck thus, Kṣuva, the ill-minded lord of the universe, roared in utter fury and severed Dadhīci's head with his vajra.

Word by word

वज्रेण (vajreṇa) — with the vajraतं (taṃ) — him (ca) — andचिच्छेद (ciccheda) — severedदधीचं (dadhīcaṃ) — Dadhīciताडितः (tāḍitaḥ) — struckक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaजगर्ज (jagarja) — roaredअतीव (atīva) — utterlyसंक्रुद्धः (saṃkruddhaḥ) — in furyब्रह्मांडाधिपतिः (brahmāṃḍādhipatiḥ) — lord of the universeकुधीः (kudhīḥ) — ill-minded

१८ पपात भूमौ निहतो तेन वज्रेण भार्गवः। शुक्रं सस्मार क्षुवकृद्धार्गवस्य कुलंधरः॥

papāta bhūmau nihato tena vajreṇa bhārgavaḥ | śukraṃ sasmāra kṣuvakṛddhārgavasya kulaṃdharaḥ ||

· हिन्दी

उस वज्रसे आहत हो भार्गव दधीचि पृथिवीपर गिर पड़े। क्षुवके द्वारा काटे गये भार्गववंशधर दधीचिने शुक्राचार्यका स्मरण किया।

Struck down by that vajra, the descendant of Bhṛgu fell to the ground; and Dadhīci, angered by Kṣuva, the bearer of the Bhārgava line, called Śukra to mind.

Word by word

पपात (papāta) — fellभूमौ (bhūmau) — to the groundनिहतः (nihataḥ) — struck downतेन वज्रेण (tena vajreṇa) — by that vajraभार्गवः (bhārgavaḥ) — the descendant of Bhṛguशुक्रं (śukraṃ) — Śukraसस्मार (sasmāra) — called to mindक्षुवकृत् (kṣuvakṛt) — angered by Kṣuvaभार्गवस्य कुलंधरः (bhārgavasya kulaṃdharaḥ) — bearer of the Bhārgava line

१९ शुक्रोऽथ संधयामास ताडितं च क्षुवेन तु। योगी दधीचस्य तदा देहमागत्य स द्रुतम्॥

śukro'tha saṃdhayāmāsa tāḍitaṃ ca kṣuvena tu | yogī dadhīcasya tadā dehamāgatya sa drutam ||

· हिन्दी

तब योगी शुक्राचार्यने आकर क्षुवके द्वारा आहत दधीचिके शरीरको उसी क्षण जोड़ दिया।

Then Śukra, the yogin, swiftly came to Dadhīci's body, struck as it was by Kṣuva, and rejoined it whole.

Word by word

शुक्रः (śukraḥ) — Śukraअथ (atha) — thenसंधयामास (saṃdhayāmāsa) — rejoinedताडितं (tāḍitaṃ) — struck (ca) — andक्षुवेन (kṣuvena) — by Kṣuvaतु (tu) — andयोगी (yogī) — the yoginदधीचस्य (dadhīcasya) — Dadhīci'sतदा (tadā) — thenदेहम् (deham) — bodyआगत्य (āgatya) — having comeस द्रुतम् (sa drutam) — swiftly

२० संधाय पूर्ववदेहं दधीचस्याह भार्गवः। शिवभक्ताग्रणीर्मृत्युञ्जयविद्याप्रवर्तकः॥

saṃdhāya pūrvavadehaṃ dadhīcasyāha bhārgavaḥ | śivabhaktāgraṇīrmṛtyuñjayavidyāpravartakaḥ ||

· हिन्दी

दधीचिकी देहको पूर्वकी भाँति ठीक करके शिवभक्तशिरोमणि तथा मृत्युंजयविद्याके प्रवर्तक शुक्राचार्य उनसे कहने लगे।

Having restored Dadhīci's body as it was before, Bhārgava — foremost among Śiva's devotees, and the founder of the Mṛtyuñjaya lore — spoke to him.

Word by word

संधाय (saṃdhāya) — having restoredपूर्ववत् (pūrvavat) — as beforeदेहं (dehaṃ) — the bodyदधीचस्य (dadhīcasya) — Dadhīci'sआह (āha) — spokeभार्गवः (bhārgavaḥ) — Bhārgavaशिवभक्ताग्रणीः (śivabhaktāgraṇīḥ) — foremost among Śiva's devoteesमृत्युञ्जयविद्याप्रवर्तकः (mṛtyuñjayavidyāpravartakaḥ) — founder of the Mṛtyuñjaya lore

शुक्र उवाच — Śukra spoke: शुक्राचार्यने कहा:

२१ दधीच तात संपूज्य शिवं सर्वेश्वरं प्रभुम्। महामृत्युञ्जयं मन्त्रं श्रौतमग्र्यं वदामि ते॥

dadhīca tāta saṃpūjya śivaṃ sarveśvaraṃ prabhum | mahāmṛtyuñjayaṃ mantraṃ śrautamagryaṃ vadāmi te ||

· हिन्दी

हे तात दधीचि! सर्वेश्वर प्रभु शिवका पूजन करके मैं श्रेष्ठ वैदिक महामृत्युंजय मन्त्रका तुम्हें उपदेश देता हूँ।

Dadhīci, my son, having worshipped Śiva, lord of all — I shall now teach you the great Mṛtyuñjaya mantra, foremost among the mantras of the Śruti.

Word by word

दधीच (dadhīca) — O Dadhīciतात (tāta) — my sonसंपूज्य (saṃpūjya) — having worshippedशिवं (śivaṃ) — Śivaसर्वेश्वरं (sarveśvaraṃ) — lord of allप्रभुम् (prabhum) — the lordमहामृत्युञ्जयं (mahāmṛtyuñjayaṃ) — the great Mṛtyuñjayaमन्त्रं (mantraṃ) — mantraश्रौतम् (śrautam) — of the Śrutiअग्र्यं (agryaṃ) — foremostवदामि (vadāmi) — I speakते (te) — to you

२२ त्र्यम्बकं यजामहे त्रैलोक्यं पितरं प्रभुम्। त्रिमंडलस्य पितरं त्रिगुणस्य महेश्वरम्॥

tryambakaṃ yajāmahe trailokyaṃ pitaraṃ prabhum | trimaṃḍalasya pitaraṃ triguṇasya maheśvaram ||

· हिन्दी

हम त्रिलोकीके पिता तथा प्रभु, तीनों मण्डलोंके पिता एवं तीनों गुणोंके स्वामी त्र्यम्बक महेश्वरका पूजन करते हैं।

We worship the three-eyed one, the father and lord of the three worlds, the father of the three orbs, the great lord of the three guṇas.

Word by word

त्र्यम्बकं (tryambakaṃ) — the three-eyed oneयजामहे (yajāmahe) — we worshipत्रैलोक्यं (trailokyaṃ) — of the three worldsपितरं (pitaraṃ) — fatherप्रभुम् (prabhum) — lordत्रिमंडलस्य (trimaṃḍalasya) — of the three orbsपितरं (pitaraṃ) — fatherत्रिगुणस्य (triguṇasya) — of the three guṇasमहेश्वरम् (maheśvaram) — great lord

२३ त्रितत्त्वस्य त्रिवह्नेश्च त्रिधाभूतस्य सर्वतः। त्रिदिवस्य त्रिबाहोश्च त्रिधाभूतस्य सर्वतः॥

tritattvasya trivahneśca tridhābhūtasya sarvataḥ | tridivasya tribāhośca tridhābhūtasya sarvataḥ ||

· हिन्दी

जो त्रितत्त्व (आत्मतत्त्व, विद्यातत्त्व और शिवतत्त्व), त्रिविह्न (आहवनीय, गार्हपत्य और दक्षिणाग्नि) तथा पृथिवी, जल, तेज — इन तीनों भूतोंके, और जो त्रिदिव, त्रिबाहु तथा तीनों भूतोंके सर्वत्र स्वरूप हैं —

Of the threefold reality, of the three sacred fires, of that which everywhere exists in three forms; of the three heavens, of the three-armed one, of that which everywhere exists in three forms —

Word by word

त्रितत्त्वस्य (tritattvasya) — of the threefold realityत्रिवह्नेः (trivahneḥ) — of the three sacred fires (ca) — andत्रिधाभूतस्य (tridhābhūtasya) — of that existing in three formsसर्वतः (sarvataḥ) — everywhereत्रिदिवस्य (tridivasya) — of the three heavensत्रिबाहोः (tribāhoḥ) — of the three-armed one (ca) — andत्रिधाभूतस्य (tridhābhūtasya) — of that existing in three formsसर्वतः (sarvataḥ) — everywhere

२४ त्रिदेवस्य महादेवः सुगन्धिं पुष्टिवर्धनम्। सर्वभूतेषु सर्वत्र त्रिगुणेषु कृतौ यथा॥

tridevasya mahādevaḥ sugandhiṃ puṣṭivardhanam | sarvabhūteṣu sarvatra triguṇeṣu kṛtau yathā ||

· हिन्दी

उन तीनों देवोंके महान् ईश्वर महादेवजी 'सुगन्धिं पुष्टिवर्धनम्' के अनुसार समस्त भूतोंमें, सर्वत्र तथा तीनों गुणोंमें और समस्त कृत्योंमें व्याप्त हैं।

— of the three gods is Mahādeva, the fragrant one, the increaser of nourishment, present in every being, everywhere, in all three guṇas, as in every act.

Word by word

त्रिदेवस्य (tridevasya) — of the three godsमहादेवः (mahādevaḥ) — Mahādevaसुगन्धिं (sugandhiṃ) — the fragrant oneपुष्टिवर्धनम् (puṣṭivardhanam) — the increaser of nourishmentसर्वभूतेषु (sarvabhūteṣu) — in all beingsसर्वत्र (sarvatra) — everywhereत्रिगुणेषु (triguṇeṣu) — in the three guṇasकृतौ (kṛtau) — in actionयथा (yathā) — as

२५ इन्द्रियेषु तथान्येषु देवेषु च गणेषु च। पुष्पे सुगंधिवत्सूरः सुगंधिरमरेश्वरः॥

indriyeṣu tathānyeṣu deveṣu ca gaṇeṣu ca | puṣpe sugaṃdhivatsūraḥ sugaṃdhiramareśvaraḥ ||

· हिन्दी

इन्द्रियोंमें, अन्यान्य देवोंमें और गणोंमें भी, जैसे फूलमें सुगन्ध होती है, उसी प्रकार अमरेश्वर स्वयं सुगन्धस्वरूप हैं।

In the senses too, and in the other gods and gaṇas — just as fragrance dwells in a flower, so the lord of the immortals, the wise one, is himself fragrance.

Word by word

इन्द्रियेषु (indriyeṣu) — in the sensesतथा (tathā) — andअन्येषु (anyeṣu) — in the otherदेवेषु (deveṣu) — gods (ca) — andगणेषु (gaṇeṣu) — gaṇas (ca) — andपुष्पे (puṣpe) — in a flowerसुगंधिवत् (sugaṃdhivat) — like fragranceसूरः (sūraḥ) — the wise oneसुगंधिः (sugaṃdhiḥ) — fragrance itselfअमरेश्वरः (amareśvaraḥ) — the lord of the immortals

२६ पुष्टिश्च प्रकृतेर्यस्मात्पुरुषाद् वै द्विजोत्तम। महदादिविशेषान्तविकल्पश्चापि सुव्रत॥

puṣṭiśca prakṛteryasmātpuruṣād vai dvijottama | mahadādiviśeṣāntavikalpaścāpi suvrata ||

· हिन्दी

हे द्विजोत्तम! जिस पुरुषसे प्रकृतिकी पुष्टि होती है। हे सुव्रत! महत्तत्त्वसे लेकर विशेषतत्त्वपर्यन्त जो विकल्परूप हैं, वे भी वही हैं।

And nourishment comes, O best of the twice-born, from that Puruṣa who is beyond Prakṛti; and, O one of good vows, he is also the very range of categories from Mahat down to the specific elements.

Word by word

पुष्टिः (puṣṭiḥ) — nourishment (ca) — andप्रकृतेः (prakṛteḥ) — of Prakṛtiयस्मात् (yasmāt) — from whomपुरुषात् (puruṣāt) — the Puruṣaवै (vai) — indeedद्विजोत्तम (dvijottama) — O best of the twice-bornमहदादिविशेषान्त (mahadādiviśeṣānta) — from Mahat to the specific elementsविकल्पः (vikalpaḥ) — the range of categories (ca) — andअपि (api) — alsoसुव्रत (suvrata) — O one of good vows

२७ विष्णोः पितामहस्यापि मुनीनां च महामुने। इन्द्रियाणां च देवानां तस्माद् वै पुष्टिवर्धनः॥

viṣṇoḥ pitāmahasyāpi munīnāṃ ca mahāmune | indriyāṇāṃ ca devānāṃ tasmād vai puṣṭivardhanaḥ ||

· हिन्दी

हे महामुने! वे विष्णु, पितामह ब्रह्मा, मुनिगणों, इन्द्रियों तथा देवताओंकी पुष्टिको बढ़ानेवाले हैं, इसलिये वे पुष्टिवर्धन हैं।

O great sage, he is the nourisher of Viṣṇu, of the grandfather Brahmā, of the sages, of the senses, and of the gods — therefore he is the 'increaser of nourishment.'

Word by word

विष्णोः (viṣṇoḥ) — of Viṣṇuपितामहस्य (pitāmahasya) — of the grandfather (Brahmā)अपि (api) — alsoमुनीनां (munīnāṃ) — of the sages (ca) — andमहामुने (mahāmune) — O great sageइन्द्रियाणां (indriyāṇāṃ) — of the senses (ca) — andदेवानां (devānāṃ) — of the godsतस्मात् (tasmāt) — thereforeवै (vai) — indeedपुष्टिवर्धनः (puṣṭivardhanaḥ) — the increaser of nourishment

२८ तं देवममृतं रुद्रं कर्मणा तपसापि वा। स्वाध्यायेन च योगेन ध्यानेन च प्रजायते॥

taṃ devamamṛtaṃ rudraṃ karmaṇā tapasāpi vā | svādhyāyena ca yogena dhyānena ca prajāyate ||

· हिन्दी

वे देव रुद्र अमृतस्वरूप हैं। जो पुण्यकर्मसे, तपस्यासे, स्वाध्यायसे, योगसे अथवा ध्यानसे उनकी आराधना करता है, उसे वे प्राप्त हो जाते हैं।

That immortal god Rudra is attained through ritual action, or through austerity, through self-study, through yoga, and through meditation.

Word by word

तं (taṃ) — thatदेवम् (devam) — godअमृतं (amṛtaṃ) — immortalरुद्रं (rudraṃ) — Rudraकर्मणा (karmaṇā) — through ritual actionतपसा (tapasā) — through austerityअपि वा (api vā) — or alsoस्वाध्यायेन (svādhyāyena) — through self-study (ca) — andयोगेन (yogena) — through yogaध्यानेन (dhyānena) — through meditation (ca) — andप्रजायते (prajāyate) — is attained

२९ सत्येनान्येन सूक्ष्माग्रान्मृत्युपाशाद्भवः स्वयम्। बंधमोक्षकरो यस्मादुर्वारुकमिव प्रभुः॥

satyenānyena sūkṣmāgrānmṛtyupāśādbhavaḥ svayam | baṃdhamokṣakaro yasmādurvārukamiva prabhuḥ ||

· हिन्दी

जिस प्रकार ककड़ीका फल अपनी बेलसे स्वयं ही छूट जाता है, उसी प्रकार बन्धमोक्षकारी प्रभु भव अपने सत्यसे सूक्ष्मतम मृत्युपाशसे स्वयं छुड़ा देते हैं।

By his own truth alone, subtler than the subtlest, Bhava himself frees one from the noose of death, the lord who both binds and releases, like the cucumber freed from its stem.

Word by word

सत्येन (satyena) — by truthअन्येन (anyena) — his ownसूक्ष्माग्रात् (sūkṣmāgrāt) — subtler than the subtlestमृत्युपाशात् (mṛtyupāśāt) — from the noose of deathभवः (bhavaḥ) — Bhavaस्वयम् (svayam) — himselfबंधमोक्षकरः (baṃdhamokṣakaraḥ) — who both binds and releasesयस्मात् (yasmāt) — becauseउर्वारुकम् इव (urvārukam iva) — like the cucumberप्रभुः (prabhuḥ) — the lord

३० मृतसञ्जीवनीमन्त्रो मम सर्वोत्तमः स्मृतः। एवं जपपरः प्रीत्या नियमेन शिवं स्मरन्॥

mṛtasañjīvanīmantro mama sarvottamaḥ smṛtaḥ | evaṃ japaparaḥ prītyā niyamena śivaṃ smaran ||

· हिन्दी

यह मृतसंजीवनी मन्त्र मेरे मतसे सर्वोत्तम माना गया है। इस प्रकार प्रेमपूर्वक नियमसे शिवका स्मरण करते हुए इसका जप करना चाहिये।

This is remembered as my supreme mṛtasañjīvanī mantra — the reviver of the dead. Devoted to its japa in this way, remembering Śiva with love and discipline —

Word by word

मृतसञ्जीवनीमन्त्रः (mṛtasañjīvanīmantraḥ) — the mantra that revives the deadमम (mama) — myसर्वोत्तमः (sarvottamaḥ) — supremeस्मृतः (smṛtaḥ) — is rememberedएवं (evaṃ) — thusजपपरः (japaparaḥ) — devoted to its japaप्रीत्या (prītyā) — with loveनियमेन (niyamena) — with disciplineशिवं (śivaṃ) — Śivaस्मरन् (smaran) — remembering

३१ जप्त्वा हुत्वाभिमन्त्र्यैवं जलं पिब दिवानिशम्। शिवस्य सन्निधौ ध्यात्वा नास्ति मृत्युभयं क्वचित्॥

japtvā hutvābhimantryaivaṃ jalaṃ piba divāniśam | śivasya sannidhau dhyātvā nāsti mṛtyubhayaṃ kvacit ||

· हिन्दी

जप और हवन करके इसी मन्त्रसे अभिमन्त्रित जल दिन और रातमें पीजिये। शिवके सान्निध्यमें ध्यान करते हुए कहीं भी मृत्युका भय नहीं रहता।

— having done japa and homa, and having thus consecrated water with the mantra, drink it day and night; meditating in Śiva's presence, there is nowhere any fear of death.

Word by word

जप्त्वा (japtvā) — having done japaहुत्वा (hutvā) — having done homaअभिमन्त्र्य (abhimantrya) — having consecratedएवं (evaṃ) — thusजलं (jalaṃ) — waterपिब (piba) — drinkदिवानिशम् (divāniśam) — day and nightशिवस्य (śivasya) — of Śivaसन्निधौ (sannidhau) — in the presenceध्यात्वा (dhyātvā) — meditatingन अस्ति (na asti) — there is notमृत्युभयं (mṛtyubhayaṃ) — fear of deathक्वचित् (kvacit) — anywhere

३२ कृत्वा न्यासादिकं सर्वं संपूज्य विधिवच्छिवम्। संविधायेदं निर्व्यग्रः शंकरं भक्तवत्सलम्॥

kṛtvā nyāsādikaṃ sarvaṃ saṃpūjya vidhivacchivam | saṃvidhāyedaṃ nirvyagraḥ śaṃkaraṃ bhaktavatsalam ||

· हिन्दी

सब न्यास आदि करके विधिपूर्वक शिवकी पूजा करके, व्यग्रतारहित होकर भक्तवत्सल शंकरका ध्यान करना चाहिये —

Having performed nyāsa and all such rites, having duly worshipped Śiva, and having arranged all this without agitation, one should meditate on Śaṅkara, who loves his devotees —

Word by word

कृत्वा (kṛtvā) — having doneन्यासादिकं (nyāsādikaṃ) — nyāsa and such ritesसर्वं (sarvaṃ) — allसंपूज्य (saṃpūjya) — having worshippedविधिवत् (vidhivat) — dulyशिवं (śivaṃ) — Śivaसंविधाय (saṃvidhāya) — having arrangedइदं (idaṃ) — thisनिर्व्यग्रः (nirvyagraḥ) — without agitationशंकरं (śaṃkaraṃ) — Śaṅkaraभक्तवत्सलम् (bhaktavatsalam) — who loves his devotees

३३ ध्यानमस्य प्रवक्ष्यामि यथा ध्यात्वा जपेन्मनुम्। सिद्धमन्त्रो भवेद्धीमान् यावच्छंभुप्रभावतः॥

dhyānamasya pravakṣyāmi yathā dhyātvā japenmanum | siddhamantro bhaveddhīmān yāvacchaṃbhuprabhāvataḥ ||

· हिन्दी

अब मैं इनका ध्यान बताता हूँ, जिसके अनुसार ध्यान करके मन्त्रका जप करना चाहिये। इस प्रकार बुद्धिमान् पुरुष शिवके प्रभावसे मन्त्रको सिद्ध कर लेता है।

— I shall now tell his dhyāna, meditating on which one should recite the mantra; thus the wise one's mantra becomes accomplished, entirely through Śambhu's own power.

Word by word

ध्यानम् (dhyānam) — the meditationअस्य (asya) — of thisप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi) — I shall tellयथा (yathā) — asध्यात्वा (dhyātvā) — meditatingजपेत् (japet) — should reciteमनुम् (manum) — the mantraसिद्धमन्त्रः (siddhamantraḥ) — accomplished mantraभवेत् (bhavet) — becomesधीमान् (dhīmān) — the wise oneयावत् (yāvat) — entirelyशंभुप्रभावतः (śaṃbhuprabhāvataḥ) — through Śambhu's power

३४ हस्तांभोजयुगस्थकुंभयुगलादुद्धृत्य तोयं शिरः सिञ्चन्तं करयोर्युगेन दधतं स्वाङ्के सकुम्भौ करौ। अक्षस्रङ्मृगहस्तमंबुजगतं मूर्धस्थचन्द्रस्रवत्-पीयूषार्द्रतनुं भजे सगिरिजं त्र्यक्षं च मृत्युञ्जयम्॥

hastāṃbhojayugasthakuṃbhayugalāduddhṛtya toyaṃ śiraḥ siñcantaṃ karayoryugena dadhataṃ svāṅke sakumbhau karau | akṣasraṅmṛgahastamaṃbujagataṃ mūrdhasthacandrasravat-pīyūṣārdratanuṃ bhaje sagirijaṃ tryakṣaṃ ca mṛtyuñjayam ||

· हिन्दी

जो अपने दो करकमलोंमें स्थित कुम्भोंसे जल निकालकर अपने ही सिरपर अभिषेक करते हैं, तथा शेष दो हाथोंसे कुम्भसहित अपनी गोदमें दोनों हाथ रखे हुए हैं, अक्षमाला और मृगमुद्रा धारण किये हुए, कमलासनपर विराजमान, सिरपर स्थित चन्द्रमासे टपकते अमृतकणसे भीगे हुए शरीरवाले तथा तीन नेत्रवाले पार्वतीसहित महामृत्युंजय भगवान्का मैं ध्यान करता हूँ।

I worship the three-eyed Mṛtyuñjaya, together with Girijā: he who, lifting water from the pair of pitchers held in his two lotus hands, pours it upon his own head, while his other two hands, holding those pitchers, rest in his lap; he who bears the rosary and the deer, seated on the lotus, his body moist with the nectar dripping from the moon upon his crown.

NoteThis dhyāna verse is set in a longer meter (Śārdūlavikrīḍita) — each pada spans two physical print lines rather than the anuṣṭubh couplet used elsewhere in the chapter.

Word by word

हस्तांभोजयुगस्थकुंभयुगलात् (hastāṃbhojayugasthakuṃbhayugalāt) — from the pair of pitchers held in his two lotus handsउद्धृत्य (uddhṛtya) — having liftedतोयं (toyaṃ) — waterशिरः सिञ्चन्तं (śiraḥ siñcantaṃ) — pouring upon his headकरयोर्युगेन (karayoryugena) — with the other pair of handsदधतं (dadhataṃ) — holdingस्वाङ्के (svāṅke) — in his own lapसकुम्भौ करौ (sakumbhau karau) — the two hands with pitchersअक्षस्रङ्मृगहस्तम् (akṣasraṅmṛgahastam) — bearing the rosary and the deerअंबुजगतं (aṃbujagataṃ) — seated on the lotusमूर्धस्थचन्द्रस्रवत्पीयूषार्द्रतनुं (mūrdhasthacandrasravatpīyūṣārdratanuṃ) — his body moist with nectar dripping from the moon on his crownभजे (bhaje) — I worshipसगिरिजं (sagirijaṃ) — together with Girijāत्र्यक्षं (tryakṣaṃ) — the three-eyed one (ca) — andमृत्युञ्जयम् (mṛtyuñjayam) — the conqueror of death

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३५ उपदिश्येति शुक्रः तं दधीचिं मुनिसत्तमम्। स्वस्थानमगमत्तात संस्मरन् शंकरं प्रभुम्॥

upadiśyeti śukraḥ taṃ dadhīciṃ munisattamam | svasthānamagamattāta saṃsmaran śaṃkaraṃ prabhum ||

· हिन्दी

मुनिश्रेष्ठ दधीचिको इस प्रकार उपदेश देकर हे तात! शुक्राचार्य भगवान् शंकरका स्मरण करते हुए अपने स्थानको चले गये।

Having thus instructed Dadhīci, foremost of sages, Śukra, my son, departed for his own abode, remembering Lord Śaṅkara.

Word by word

उपदिश्य (upadiśya) — having instructedइति (iti) — thusशुक्रः (śukraḥ) — Śukraतं (taṃ) — himदधीचिं (dadhīciṃ) — Dadhīciमुनिसत्तमम् (munisattamam) — foremost of sagesस्वस्थानम् (svasthānam) — to his own abodeअगमत् (agamat) — departedतात (tāta) — my sonसंस्मरन् (saṃsmaran) — rememberingशंकरं प्रभुम् (śaṃkaraṃ prabhum) — lord Śaṅkara

३६ तस्य तद्वचनं श्रुत्वा दधीचो हि महामुनिः। वनं जगाम तपसे महाप्रीत्या शिवं स्मरन्॥

tasya tadvacanaṃ śrutvā dadhīco hi mahāmuniḥ | vanaṃ jagāma tapase mahāprītyā śivaṃ smaran ||

· हिन्दी

उनकी बात सुनकर महामुनि दधीचि बड़े प्रेमसे शिवजीका स्मरण करते हुए तपस्याके लिये वनमें गये।

Hearing those words of his, the great sage Dadhīci went to the forest for austerities, remembering Śiva with great love.

Word by word

तस्य (tasya) — hisतद्वचनं (tadvacanaṃ) — those wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciहि (hi) — indeedमहामुनिः (mahāmuniḥ) — the great sageवनं (vanaṃ) — to the forestजगाम (jagāma) — wentतपसे (tapase) — for austeritiesमहाप्रीत्या (mahāprītyā) — with great loveशिवं (śivaṃ) — Śivaस्मरन् (smaran) — remembering

३७ तत्र गत्वा विधानेन महामृत्युञ्जयाभिधम्। तं मनुं प्रजपन् प्रीत्या तपस्तेपे शिवं स्मरन्॥

tatra gatvā vidhānena mahāmṛtyuñjayābhidham | taṃ manuṃ prajapan prītyā tapastepe śivaṃ smaran ||

· हिन्दी

वहाँ जाकर वे विधिपूर्वक महामृत्युंजय नामक उस मन्त्रका प्रेमपूर्वक जप करते हुए तथा शिवका चिन्तन करते हुए तपस्या करने लगे।

Having gone there, he duly recited that mantra called Mahāmṛtyuñjaya with love, and performed austerities, remembering Śiva.

Word by word

तत्र (tatra) — thereगत्वा (gatvā) — having goneविधानेन (vidhānena) — dulyमहामृत्युञ्जयाभिधम् (mahāmṛtyuñjayābhidham) — called Mahāmṛtyuñjayaतं मनुं (taṃ manuṃ) — that mantraप्रजपन् (prajapan) — recitingप्रीत्या (prītyā) — with loveतपः तेपे (tapaḥ tepe) — performed austeritiesशिवं स्मरन् (śivaṃ smaran) — remembering Śiva

३८ तन्मनुं सुचिरं जप्त्वा तपसाराध्य शंकरम्। शिवं संतोषयामास महामृत्युञ्जयं हि सः॥

tanmanuṃ suciraṃ japtvā tapasārādhya śaṃkaram | śivaṃ saṃtoṣayāmāsa mahāmṛtyuñjayaṃ hi saḥ ||

· हिन्दी

दीर्घकालतक उस महामृत्युंजय मन्त्रका जप करके तपस्याद्वारा शंकरकी आराधना करके उन्होंने शिवको सन्तुष्ट कर लिया।

Having recited that mantra for a very long time, and having propitiated Śaṅkara through austerity, he satisfied Śiva, the great conqueror of death.

Word by word

तन्मनुं (tanmanuṃ) — that mantraसुचिरं (suciraṃ) — for a very long timeजप्त्वा (japtvā) — having recitedतपसा (tapasā) — through austerityआराध्य (ārādhya) — having propitiatedशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraशिवं (śivaṃ) — Śivaसंतोषयामास (saṃtoṣayāmāsa) — satisfiedमहामृत्युञ्जयं (mahāmṛtyuñjayaṃ) — the great conqueror of deathहि सः (hi saḥ) — he indeed

३९ अथ शंभुः प्रसन्नात्मा तज्जपाद्भक्तवत्सलः। आविर्बभूव पुरतस्तस्य प्रीत्या महामुने॥

atha śaṃbhuḥ prasannātmā tajjapādbhaktavatsalaḥ | āvirbabhūva puratastasya prītyā mahāmune ||

· हिन्दी

हे महामुने! तब उस जपसे प्रसन्नचित्त हुए भक्तवत्सल शिव उनके सामने प्रेमपूर्वक प्रकट हो गये।

Then Śambhu, his heart pleased by that recitation, he who loves his devotees, appeared before him with love, O great sage.

Word by word

अथ (atha) — thenशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuप्रसन्नात्मा (prasannātmā) — pleased at heartतज्जपात् (tajjapāt) — by that recitationभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — who loves his devoteesआविर्बभूव (āvirbabhūva) — appearedपुरतः (purataḥ) — beforeतस्य (tasya) — himप्रीत्या (prītyā) — with loveमहामुने (mahāmune) — O great sage

४० तं दृष्ट्वा स्वप्रभुं शंभुं स मुमोद मुनीश्वरः। प्रणम्य विधिवद्भक्त्या तुष्टाव सुकृताञ्जलिः॥

taṃ dṛṣṭvā svaprabhuṃ śaṃbhuṃ sa mumoda munīśvaraḥ | praṇamya vidhivadbhaktyā tuṣṭāva sukṛtāñjaliḥ ||

· हिन्दी

अपने प्रभु शम्भुको देखकर वे मुनीश्वर आनन्दित हो गये और उन्हें विधिपूर्वक प्रणाम करके दोनों हाथ जोड़ भक्तिभावसे स्तवन करने लगे।

Seeing Śambhu, his own lord, that lord of sages rejoiced; bowing duly with devotion, hands joined in reverence, he praised him.

Word by word

तं (taṃ) — himदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenस्वप्रभुं (svaprabhuṃ) — his own lordशंभुं (śaṃbhuṃ) — Śambhu (sa) — heमुमोद (mumoda) — rejoicedमुनीश्वरः (munīśvaraḥ) — the lord of sagesप्रणम्य (praṇamya) — having bowedविधिवत् (vidhivat) — dulyभक्त्या (bhaktyā) — with devotionतुष्टाव (tuṣṭāva) — praisedसुकृताञ्जलिः (sukṛtāñjaliḥ) — hands joined in reverence

४१ अथ प्रीत्या शिवस्तात प्रसन्नश्च्यावनिं मुने। वरं ब्रूहीति स प्राह सुप्रसन्नेन चेतसा॥

atha prītyā śivastāta prasannaścyāvaniṃ mune | varaṃ brūhīti sa prāha suprasannena cetasā ||

· हिन्दी

हे तात! हे मुने! उसके बाद प्रेमसे आनन्दित उन शिवने अत्यन्त प्रसन्नचित्तसे दधीचिसे कहा — वर माँगो।

Then, my son, O sage, Śiva, pleased and full of love, said to the son of Cyavana, with a most gracious heart: 'Ask for a boon.'

Word by word

अथ (atha) — thenप्रीत्या (prītyā) — with loveशिवः (śivaḥ) — Śivaतात (tāta) — my sonप्रसन्नः (prasannaḥ) — pleasedच्यावनिं (cyāvaniṃ) — to the son of Cyavanaमुने (mune) — O sageवरं ब्रूहि (varaṃ brūhi) — ask for a boonइति (iti) — thus (sa) — heप्राह (prāha) — saidसुप्रसन्नेन चेतसा (suprasannena cetasā) — with a most gracious heart

४२ तच्छुत्वा शंभुवचनं दधीचो भक्तसत्तमः। साञ्जलिर्नतकः प्राह शंकरं भक्तवत्सलम्॥

tacchutvā śaṃbhuvacanaṃ dadhīco bhaktasattamaḥ | sāñjalirnatakaḥ prāha śaṃkaraṃ bhaktavatsalam ||

· हिन्दी

शम्भुका यह वचन सुनकर भक्तश्रेष्ठ दधीचि दोनों हाथ जोड़कर नतमस्तक हो भक्तवत्सल शंकरसे कहने लगे।

Hearing Śambhu's words, Dadhīci, the foremost of devotees, bowed with joined hands and spoke to Śaṅkara, who loves his devotees.

Word by word

तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardशंभुवचनं (śaṃbhuvacanaṃ) — Śambhu's wordsदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciभक्तसत्तमः (bhaktasattamaḥ) — foremost of devoteesसाञ्जलिः (sāñjaliḥ) — with joined handsनतकः (natakaḥ) — bowedप्राह (prāha) — spokeशंकरं (śaṃkaraṃ) — to Śaṅkaraभक्तवत्सलम् (bhaktavatsalam) — who loves his devotees

दधीच उवाच — Dadhīci spoke: दधीचिने कहा:

४३ देवदेव महादेव मह्यं देहि वरत्रयम्। वज्रास्थित्वमवध्यत्वमदीनत्वं हि सर्वतः॥

devadeva mahādeva mahyaṃ dehi varatrayam | vajrāsthitvamavadhyatvamadīnatvaṃ hi sarvataḥ ||

· हिन्दी

हे देवदेव! हे महादेव! मुझे तीन वर दीजिये — मेरी हड्डी वज्र हो जाय, कोई भी मेरा वध न कर सके, और मैं सर्वथा अदीन रहूँ।

O god of gods, Mahādeva, grant me three boons: that my bones become adamant, that I be unslayable, and that I remain wholly free from wretchedness.

Word by word

देवदेव (devadeva) — O god of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaमह्यं (mahyaṃ) — to meदेहि (dehi) — grantवरत्रयम् (varatrayam) — three boonsवज्रास्थित्वम् (vajrāsthitvam) — that my bones become adamantअवध्यत्वम् (avadhyatvam) — that I be unslayableअदीनत्वं (adīnatvaṃ) — freedom from wretchednessहि (hi) — indeedसर्वतः (sarvataḥ) — wholly

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४४ तदुक्तवचनं श्रुत्वा प्रसन्नः परमेश्वरः। वरत्रयं ददौ तस्मै दधीचाय तथास्त्विति॥

taduktavacanaṃ śrutvā prasannaḥ parameśvaraḥ | varatrayaṃ dadau tasmai dadhīcāya tathāstviti ||

· हिन्दी

उनके कहे हुए वचनको सुनकर प्रसन्न हुए परमेश्वरने 'तथास्तु' कहा और दधीचिको तीनों वर दे दिये।

Hearing these words he had spoken, the Supreme Lord, well pleased, said 'so be it,' and granted Dadhīci the three boons.

Word by word

तत् (tat) — thatउक्तवचनं (uktavacanaṃ) — spoken wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardप्रसन्नः (prasannaḥ) — pleasedपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the Supreme Lordवरत्रयं (varatrayaṃ) — the three boonsददौ (dadau) — gaveतस्मै दधीचाय (tasmai dadhīcāya) — to that Dadhīciतथास्तु (tathāstu) — so be itइति (iti) — thus

४५ वरत्रयं शिवात्प्राप्य सानन्दश्च महामुनिः। क्षुवस्थानं जगामाशु वेदमार्गे प्रतिष्ठितः॥

varatrayaṃ śivātprāpya sānandaśca mahāmuniḥ | kṣuvasthānaṃ jagāmāśu vedamārge pratiṣṭhitaḥ ||

· हिन्दी

शिवजीसे तीनों वर पाकर आनन्दमग्न तथा वेदमार्गमें प्रतिष्ठित महामुनि दधीचि शीघ्र ही राजा क्षुवके स्थानपर गये।

Having received the three boons from Śiva, the great sage, filled with joy and established in the path of the Veda, went at once to Kṣuva's place.

Word by word

वरत्रयं (varatrayaṃ) — the three boonsशिवात् (śivāt) — from Śivaप्राप्य (prāpya) — having receivedस आनन्दः (sa ānandaḥ) — filled with joy (ca) — andमहामुनिः (mahāmuniḥ) — the great sageक्षुवस्थानं (kṣuvasthānaṃ) — to Kṣuva's placeजगाम (jagāma) — wentआशु (āśu) — at onceवेदमार्गे (vedamārge) — in the path of the Vedaप्रतिष्ठितः (pratiṣṭhitaḥ) — established

४६ प्राप्यावध्यत्वमुग्रात्स वज्रास्थित्वमदीनताम्। अताडयच्च राजेन्द्रं पादमूलेन मूर्ध्नि॥

prāpyāvadhyatvamugrātsa vajrāsthitvamadīnatām | atāḍayacca rājendraṃ pādamūlena mūrdhni ||

· हिन्दी

उग्र स्वभाववाले महादेवजीसे अवध्यता, अस्थिके वज्रमय होने और अदीनताका वर पाकर दधीचिने राजेन्द्र क्षुवके मस्तकपर पादमूलसे प्रहार किया।

Having obtained from the fierce lord unslayability, adamant bones, and freedom from wretchedness, he struck King Kṣuva on the head with the heel of his foot.

Word by word

प्राप्य (prāpya) — having obtainedअवध्यत्वम् (avadhyatvam) — unslayabilityउग्रात् (ugrāt) — from the fierce lord (sa) — heवज्रास्थित्वम् (vajrāsthitvam) — adamant bonesअदीनताम् (adīnatām) — freedom from wretchednessअताडयत् (atāḍayat) — struck (ca) — andराजेन्द्रं (rājendraṃ) — the king of kingsपादमूलेन (pādamūlena) — with the heel of his footमूर्ध्नि (mūrdhni) — on the head

४७ क्षुवो दधीचं वज्रेण जघानोरस्यथो नृपः। क्रोधं कृत्वा विशेषेण विष्णुगौरवगर्वितः॥

kṣuvo dadhīcaṃ vajreṇa jaghānorasyatho nṛpaḥ | krodhaṃ kṛtvā viśeṣeṇa viṣṇugauravagarvitaḥ ||

· हिन्दी

तब विष्णुकी महिमासे गर्वित राजा क्षुवने भी क्रोधित होकर दधीचिकी छातीपर वज्रसे प्रहार किया।

Then Kṣuva, the king, made proud especially by Viṣṇu's own regard for him, grew furious and struck Dadhīci on the chest with his vajra.

Word by word

क्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaदधीचं (dadhīcaṃ) — Dadhīciवज्रेण (vajreṇa) — with the vajraजघान (jaghāna) — struckउरसि (urasi) — on the chestअथो (atho) — thenनृपः (nṛpaḥ) — the kingक्रोधं कृत्वा (krodhaṃ kṛtvā) — having grown furiousविशेषेण (viśeṣeṇa) — especiallyविष्णुगौरवगर्वितः (viṣṇugauravagarvitaḥ) — made proud by Viṣṇu's regard

४८ नाभून्नाशाय तद्वज्रं दधीचस्य महात्मनः। प्रभावात्परमेशस्य धातृपुत्रो विसिस्मिये॥

nābhūnnāśāya tadvajraṃ dadhīcasya mahātmanaḥ | prabhāvātparameśasya dhātṛputro visismiye ||

· हिन्दी

वह वज्र परमेश्वर शिवके प्रभावसे महात्मा दधीचिका कुछ भी अनिष्ट न कर सका, इससे ब्रह्मपुत्र क्षुवको आश्चर्य हुआ।

That vajra could not destroy the great-souled Dadhīci, by the power of the Supreme Lord; and the son of the Creator was astonished.

Word by word

न अभूत् (na abhūt) — was notनाशाय (nāśāya) — for the destructionतत्वज्रं (tatvajraṃ) — that vajraदधीचस्य (dadhīcasya) — Dadhīci'sमहात्मनः (mahātmanaḥ) — great-souledप्रभावात् (prabhāvāt) — by the powerपरमेशस्य (parameśasya) — of the Supreme Lordधातृपुत्रः (dhātṛputraḥ) — the son of the Creatorविसिस्मिये (visismiye) — was astonished

४९ दृष्ट्वाप्यवध्यत्वमदीनतां च वज्रस्य चात्यन्तपरप्रभावम्। क्षुवो दधीचस्य मुनीश्वरस्य विसिस्मिये चेतसि धातृपुत्रः॥

dṛṣṭvāpyavadhyatvamadīnatāṃ ca vajrasya cātyantaparaprabhāvam | kṣuvo dadhīcasya munīśvarasya visismiye cetasi dhātṛputraḥ ||

· हिन्दी

मुनीश्वर दधीचिकी अवध्यता, अदीनता तथा वज्रसे भी बढ़कर उनके अत्यन्त परम प्रभावको देखकर ब्रह्मपुत्र क्षुवके मनमें बड़ा विस्मय हुआ।

Seeing the unslayability, the freedom from wretchedness, and the utterly transcendent power that overcame even the vajra, Kṣuva, the son of the Creator, was astonished at heart before the lord of sages, Dadhīci.

NoteLike verse 34, this verse is set in a longer meter — each pada spans two physical print lines.

Word by word

दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअपि (api) — evenअवध्यत्वम् (avadhyatvam) — unslayabilityअदीनतां (adīnatāṃ) — freedom from wretchedness (ca) — andवज्रस्य (vajrasya) — of the vajra (ca) — andअत्यन्तपरप्रभावम् (atyantaparaprabhāvam) — the utterly transcendent powerक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaदधीचस्य (dadhīcasya) — Dadhīci'sमुनीश्वरस्य (munīśvarasya) — the lord of sagesविसिस्मिये (visismiye) — was astonishedचेतसि (cetasi) — at heartधातृपुत्रः (dhātṛputraḥ) — the son of the Creator

५० आराधयामास हरिं मुकुन्दमिन्द्रानुजं काननमाशु गत्वा। प्रपन्नपालश्च पराजितो हि दधीचमृत्युञ्जयसेवकेन॥

ārādhayāmāsa hariṃ mukundamindrānujaṃ kānanamāśu gatvā | prapannapālaśca parājito hi dadhīcamṛtyuñjayasevakena ||

· हिन्दी

मृत्युंजयके सेवक दधीचिसे पराजित होकर शरणागतपालक राजा क्षुव शीघ्र ही वनमें जाकर इन्द्रके छोटे भाई मुकुन्द हरिकी आराधना करने लगे।

Defeated by Dadhīci, the servant of the Death-conqueror, that protector of those who take refuge in him swiftly went to the forest and worshipped Hari Mukunda, the younger brother of Indra.

NoteLike verses 34 and 49, this verse is set in a longer meter spanning two physical print lines per pada.

Word by word

आराधयामास (ārādhayāmāsa) — worshippedहरिं (hariṃ) — Hariमुकुन्दम् (mukundam) — Mukundaइन्द्रानुजं (indrānujaṃ) — the younger brother of Indraकाननम् (kānanam) — to the forestआशु (āśu) — swiftlyगत्वा (gatvā) — having goneप्रपन्नपालः (prapannapālaḥ) — protector of those who take refuge (ca) — andपराजितः (parājitaḥ) — defeatedहि (hi) — indeedदधीचमृत्युञ्जयसेवकेन (dadhīcamṛtyuñjayasevakena) — by Dadhīci, the servant of the Death-conqueror

५१ पूजया तस्य सन्तुष्टो भगवान् मधुसूदनः। प्रददौ दर्शनं तस्मै दिव्यं वै गरुडध्वजः॥

pūjayā tasya santuṣṭo bhagavān madhusūdanaḥ | pradadau darśanaṃ tasmai divyaṃ vai garuḍadhvajaḥ ||

· हिन्दी

उनकी पूजासे सन्तुष्ट होकर गरुड़ध्वज भगवान् मधुसूदनने उन्हें दिव्य दर्शन प्रदान की।

Pleased by his worship, the blessed Madhusūdana, he whose banner bears Garuḍa, granted him a divine vision of himself.

Word by word

पूजया (pūjayā) — by the worshipतस्य (tasya) — hisसन्तुष्टः (santuṣṭaḥ) — pleasedभगवान् (bhagavān) — the blessedमधुसूदनः (madhusūdanaḥ) — Madhusūdanaप्रददौ (pradadau) — grantedदर्शनं (darśanaṃ) — a visionतस्मै (tasmai) — to himदिव्यं (divyaṃ) — divineवै (vai) — indeedगरुडध्वजः (garuḍadhvajaḥ) — he whose banner bears Garuḍa

५२ दिव्येन दर्शनेनैव दृष्ट्वा देवं जनार्दनम्। तुष्टाव वाग्भिरिष्टाभिः प्रणम्य गरुडध्वजम्॥

divyena darśanenaiva dṛṣṭvā devaṃ janārdanam | tuṣṭāva vāgbhiriṣṭābhiḥ praṇamya garuḍadhvajam ||

· हिन्दी

उस दिव्य दृष्टिसे देव जनार्दनका दर्शन करके और गरुड़ध्वजको प्रणाम करके उन्होंने प्रिय वचनोंसे उनकी स्तुति की।

Beholding the god Janārdana through that very divine vision, he bowed to the Garuḍa-bannered one and praised him with cherished words.

Word by word

दिव्येन (divyena) — by the divineदर्शनेन (darśanena) — visionएव (eva) — indeedदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenदेवं जनार्दनम् (devaṃ janārdanam) — the god Janārdanaतुष्टाव (tuṣṭāva) — praisedवाग्भिः इष्टाभिः (vāgbhiḥ iṣṭābhiḥ) — with cherished wordsप्रणम्य (praṇamya) — having bowedगरुडध्वजम् (garuḍadhvajam) — to the Garuḍa-bannered one

५३ सम्पूज्य चैवं त्रिदशेश्वराद्यैः स्तुत्वा स्तुतं देवमजेयमीशम्। विज्ञापयामास निरीक्ष्य भक्त्या जनार्दनाय प्रणिपत्य मूर्ध्ना॥

sampūjya caivaṃ tridaśeśvarādyaiḥ stutvā stutaṃ devamajeyamīśam | vijñāpayāmāsa nirīkṣya bhaktyā janārdanāya praṇipatya mūrdhnā ||

· हिन्दी

इस प्रकार इन्द्र आदि देवोंसे स्तुत अजेय ईश्वर देवका पूजन और स्तवन करके वे भक्तिभावसे उनकी ओर देखकर मस्तक झुकाकर उन जनार्दनसे निवेदन करने लगे।

Having thus worshipped and praised the unconquerable lord god, praised by Indra and the other gods, he looked upon Janārdana with devotion and, bowing his head, made his plea to him.

NoteLike verses 34, 49, and 50, this verse is set in a longer meter spanning two physical print lines per pada.

Word by word

सम्पूज्य (sampūjya) — having worshipped (ca) — andएवं (evaṃ) — thusत्रिदशेश्वराद्यैः (tridaśeśvarādyaiḥ) — by Indra and the other godsस्तुत्वा (stutvā) — having praisedस्तुतं (stutaṃ) — praisedदेवम् (devam) — the godअजेयम् (ajeyam) — unconquerableईशम् (īśam) — the lordविज्ञापयामास (vijñāpayāmāsa) — made his pleaनिरीक्ष्य (nirīkṣya) — having lookedभक्त्या (bhaktyā) — with devotionजनार्दनाय (janārdanāya) — to Janārdanaप्रणिपत्य (praṇipatya) — having bowedमूर्ध्ना (mūrdhnā) — with his head

राजोवाच — The king spoke: राजाने कहा:

५४ भगवन् ब्राह्मणः कश्चिद्दधीच इति विश्रुतः। धर्मवेत्ता विनीतात्मा सखा मम पुराभवत्॥

bhagavan brāhmaṇaḥ kaściddadhīca iti viśrutaḥ | dharmavettā vinītātmā sakhā mama purābhavat ||

· हिन्दी

हे भगवन्! दधीचि नामसे विख्यात एक ब्राह्मण हैं, जो धर्मके ज्ञाता तथा विनम्र स्वभाववाले हैं, वे पहले मेरे मित्र थे।

O Lord, there is a brāhmaṇa well known by the name Dadhīci — a knower of dharma, humble of soul, who was formerly my friend.

Word by word

भगवन् (bhagavan) — O Lordब्राह्मणः (brāhmaṇaḥ) — a brāhmaṇaकश्चित् (kaścit) — a certainदधीच इति विश्रुतः (dadhīca iti viśrutaḥ) — known as Dadhīciधर्मवेत्ता (dharmavettā) — knower of dharmaविनीतात्मा (vinītātmā) — humble of soulसखा (sakhā) — friendमम (mama) — myपुरा अभवत् (purā abhavat) — was formerly

५५ अवध्यः सर्वदा सर्वैः शंकरस्य प्रभावतः। तमाराध्य महादेवं मृत्युञ्जयमनामयम्॥

avadhyaḥ sarvadā sarvaiḥ śaṃkarasya prabhāvataḥ | tamārādhya mahādevaṃ mṛtyuñjayamanāmayam ||

· हिन्दी

वे निर्विकार मृत्युंजय महादेवकी आराधना करके उन्हींके प्रभावसे सबके द्वारा सदाके लिये अवध्य हो गये हैं।

By the power of Śaṅkara he has become forever unslayable by anyone, having worshipped that great god, the conqueror of death, free from all affliction.

Word by word

अवध्यः (avadhyaḥ) — unslayableसर्वदा (sarvadā) — foreverसर्वैः (sarvaiḥ) — by allशंकरस्य प्रभावतः (śaṃkarasya prabhāvataḥ) — by the power of Śaṅkaraतम् (tam) — thatआराध्य (ārādhya) — having worshippedमहादेवं (mahādevaṃ) — great godमृत्युञ्जयम् (mṛtyuñjayam) — conqueror of deathअनामयम् (anāmayam) — free from affliction

५६ सावज्ञं वामपादेन मम मूर्ध्नि सदस्यपि। ताडयामास वेगेन स दधीचो महातपाः॥

sāvajñaṃ vāmapādena mama mūrdhni sadasyapi | tāḍayāmāsa vegena sa dadhīco mahātapāḥ ||

· हिन्दी

उन महातपस्वी दधीचिने भरी सभामें अपने बायें पैरसे मेरे मस्तकपर बड़े वेगसे अवहेलनापूर्वक प्रहार किया।

That greatly austere Dadhīci, even in open assembly, struck my head with his left foot, swiftly and with contempt.

Word by word

सावज्ञं (sāvajñaṃ) — with contemptवामपादेन (vāmapādena) — with his left footमम (mama) — myमूर्ध्नि (mūrdhni) — on the headसदसि अपि (sadasi api) — even in assemblyताडयामास (tāḍayāmāsa) — struckवेगेन (vegena) — swiftlyस दधीचः (sa dadhīcaḥ) — that Dadhīciमहातपाः (mahātapāḥ) — greatly austere

५७ उवाच मां च गर्वेण न बिभेमीति सर्वतः। मृत्युञ्जयाप्तसुवरो गर्वितो ह्यतुलं हरे॥

uvāca māṃ ca garveṇa na bibhemīti sarvataḥ | mṛtyuñjayāptasuvaro garvito hyatulaṃ hare ||

· हिन्दी

और गर्वसे मुझसे कहा — मैं किसीसे नहीं डरता। हे हरे! वे मृत्युंजयसे उत्तम वर पाकर अनुपम गर्वसे भर गये हैं।

And he said to me, in pride, 'I fear nothing at all' — for, O Hari, having obtained the excellent boon of the Death-conqueror, he has become filled with matchless pride.

Word by word

उवाच (uvāca) — saidमां (māṃ) — to me (ca) — andगर्वेण (garveṇa) — in prideन बिभेमि (na bibhemi) — I do not fearइति (iti) — thusसर्वतः (sarvataḥ) — from anythingमृत्युञ्जयाप्तसुवरः (mṛtyuñjayāptasuvaraḥ) — having obtained the excellent boon of the Death-conquerorगर्वितः (garvitaḥ) — filled with prideहि (hi) — indeedअतुलं (atulaṃ) — matchlessहरे (hare) — O Hari

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५८ अथ ज्ञात्वा दधीचस्य ह्यवध्यत्वं महात्मनः। सस्मारास्य महेशस्य प्रभावमतुलं हरिः॥

atha jñātvā dadhīcasya hyavadhyatvaṃ mahātmanaḥ | sasmārāsya maheśasya prabhāvamatulaṃ hariḥ ||

· हिन्दी

तब महात्मा दधीचिकी अवध्यताको जानकर श्रीहरिने महेश्वरके अतुलित प्रभावका स्मरण किया।

Then, learning of the great-souled Dadhīci's unslayability, Hari called to mind the matchless power of Maheśa that lay behind it.

Word by word

अथ (atha) — thenज्ञात्वा (jñātvā) — having learnedदधीचस्य (dadhīcasya) — of Dadhīciहि (hi) — indeedअवध्यत्वं (avadhyatvaṃ) — unslayabilityमहात्मनः (mahātmanaḥ) — the great-souledसस्मार (sasmāra) — called to mindअस्य (asya) — itsमहेशस्य (maheśasya) — of Maheśaप्रभावम् (prabhāvam) — the powerअतुलं (atulaṃ) — matchlessहरिः (hariḥ) — Hari

५९ एवं स्मृत्वा हरिः प्राह क्षुवं विधिसुतं द्रुतम्। विप्राणां नास्ति राजेन्द्र भयमण्वपि कुत्रचित्॥

evaṃ smṛtvā hariḥ prāha kṣuvaṃ vidhisutaṃ drutam | viprāṇāṃ nāsti rājendra bhayamaṇvapi kutracit ||

· हिन्दी

इस प्रकार स्मरण करके विष्णु ब्रह्मपुत्र क्षुवसे शीघ्र बोले — हे राजेन्द्र! ब्राह्मणोंको कहीं भी थोड़ा-सा भी भय नहीं है।

Remembering this, Hari quickly said to Kṣuva, son of Vidhi (Brahmā): 'O king of kings, brāhmaṇas have not the slightest fear anywhere.'

Word by word

एवं (evaṃ) — thusस्मृत्वा (smṛtvā) — having rememberedहरिः (hariḥ) — Hariप्राह (prāha) — saidक्षुवं (kṣuvaṃ) — to Kṣuvaविधिसुतं (vidhisutaṃ) — son of Vidhiद्रुतम् (drutam) — quicklyविप्राणां (viprāṇāṃ) — of brāhmaṇasन अस्ति (na asti) — there is notराजेन्द्र (rājendra) — O king of kingsभयम् (bhayam) — fearअणु अपि (aṇu api) — even the slightestकुत्रचित् (kutracit) — anywhere

६० विशेषाद् रुद्रभक्तानां भयं नास्ति च भूपते। दुःखं करोति विप्रस्य शापार्थं स सुरस्य मे॥

viśeṣād rudrabhaktānāṃ bhayaṃ nāsti ca bhūpate | duḥkhaṃ karoti viprasya śāpārthaṃ sa surasya me ||

· हिन्दी

हे भूपते! विशेष रूपसे रुद्रभक्तोंके लिये तो भय है ही नहीं। यदि मैं आपकी ओरसे कुछ करूँ तो ब्राह्मण दधीचिको दुःख होगा और वह मुझ-जैसे देवताके लिये भी शापका कारण बन जायगा।

Especially for Rudra's devotees, O king, there is no fear at all. Should I act against this brāhmaṇa, it would only bring sorrow, and would become, for me too, a god, grounds for his curse.

Word by word

विशेषात् (viśeṣāt) — especiallyरुद्रभक्तानां (rudrabhaktānāṃ) — of Rudra's devoteesभयं (bhayaṃ) — fearन अस्ति (na asti) — there is not (ca) — andभूपते (bhūpate) — O kingदुःखं (duḥkhaṃ) — sorrowकरोति (karoti) — it would bringविप्रस्य (viprasya) — to the brāhmaṇaशापार्थं (śāpārthaṃ) — grounds for his curse (sa) — thatसुरस्य (surasya) — for the godमे (me) — for me too

६१ भविता तस्य शापेन दक्षयज्ञे सुरेश्वरात्। विनाशो मम राजेन्द्र पुनरुत्थानमेव च॥

bhavitā tasya śāpena dakṣayajñe sureśvarāt | vināśo mama rājendra punarutthānameva ca ||

· हिन्दी

हे राजेन्द्र! दधीचिके शापसे दक्षके यज्ञमें सुरेश्वर शिवके द्वारा मेरा विनाश होगा और फिर उत्थान भी होगा।

By his curse, O king of kings, my destruction will come at Dakṣa's sacrifice at the hands of the lord of the gods — and my revival as well.

Word by word

भविता (bhavitā) — will comeतस्य (tasya) — hisशापेन (śāpena) — by the curseदक्षयज्ञे (dakṣayajñe) — at Dakṣa's sacrificeसुरेश्वरात् (sureśvarāt) — at the hands of the lord of the godsविनाशः (vināśaḥ) — destructionमम (mama) — myराजेन्द्र (rājendra) — O king of kingsपुनरुत्थानम् (punarutthānam) — revivalएव (eva) — indeed (ca) — and

६२ तस्मात्समेत्य राजेन्द्र सर्वयज्ञो न भूयते। करोमि यत्नं राजेन्द्र दधीचविजयाय ते॥

tasmātsametya rājendra sarvayajño na bhūyate | karomi yatnaṃ rājendra dadhīcavijayāya te ||

· हिन्दी

हे राजेन्द्र! दधीचिके शापके कारण ही सभी देवताओं, मेरे तथा ब्रह्माके उपस्थित रहनेपर भी दक्षका यज्ञ सफल नहीं होगा। हे महाराज! मैं आपके लिये दधीचिको जीतनेका प्रयास करूँगा।

Therefore, O king of kings, even with everyone gathered, no sacrifice at all will come to pass. I shall make an effort, O king of kings, for your victory over Dadhīci.

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeसमेत्य (sametya) — even having gatheredराजेन्द्र (rājendra) — O king of kingsसर्वयज्ञः (sarvayajñaḥ) — the whole sacrificeन भूयते (na bhūyate) — will not come to passकरोमि (karomi) — I shall makeयत्नं (yatnaṃ) — effortराजेन्द्र (rājendra) — O king of kingsदधीचविजयाय (dadhīcavijayāya) — for victory over Dadhīciते (te) — for you

६३ श्रुत्वा वाक्यं क्षुवः प्राह तथास्त्विति हरेर्नृपः। तस्थौ तत्रैव तत्प्रीत्या तत्कामोत्सुकमानसः॥

śrutvā vākyaṃ kṣuvaḥ prāha tathāstviti harernṛpaḥ | tasthau tatraiva tatprītyā tatkāmotsukamānasaḥ ||

· हिन्दी

विष्णुका यह वचन सुनकर राजा क्षुवने कहा — ऐसा ही हो। इस प्रकार कहकर वे उसी कार्यके लिये मन-ही-मन उत्सुक हो प्रसन्नतापूर्वक वहीं ठहर गये।

Hearing Hari's words, King Kṣuva said, 'So be it,' and remained right there, his heart eager with love for that undertaking.

Word by word

श्रुत्वा (śrutvā) — having heardवाक्यं (vākyaṃ) — the wordsक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaप्राह (prāha) — saidतथास्तु (tathāstu) — so be itइति (iti) — thusहरेः (hareḥ) — of Hariनृपः (nṛpaḥ) — the kingतस्थौ (tasthau) — remainedतत्रैव (tatraiva) — right thereतत्प्रीत्या (tatprītyā) — with love for thatतत्कामोत्सुकमानसः (tatkāmotsukamānasaḥ) — his heart eager for that undertaking

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे क्षुवदधीचवादवर्णनं नामाष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥ ३८ ॥

Thus ends the thirty-eighth chapter, called "The Dispute of Kṣuva and Dadhīci," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें क्षुव और दधीचिके विवादका वर्णन नामक अड़तीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३८॥