॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथैकोनचत्वारिंशोऽध्यायः
Viṣṇu, in the guise of a brāhmaṇa, comes to Dadhīci seeking his aid against Kṣuva, but Dadhīci recognizes him and, unafraid, refuses to bow to a mere king's champion. When Viṣṇu's discus and every weapon prove powerless against him, and even Viṣṇu's Universal Form fails to awe him, Dadhīci — unconquered by Viṣṇu and all the gods — curses the gods and Viṣṇu himself, then relents and shows grace to the humbled Kṣuva, giving rise to the holy site of Sthāneśvara. श्रीविष्णु और देवताओंसे अपराजित दधीचिद्वारा देवताओंको शाप देना तथा राजा क्षुवपर अनुग्रह करना
१ क्षुवस्य हितकृत्येन दधीचस्याश्रमं ययौ। विप्ररूपमथास्थाय भगवान् भक्तवत्सलः॥
kṣuvasya hitakṛtyena dadhīcasyāśramaṃ yayau | viprarūpamathāsthāya bhagavān bhaktavatsalaḥ ||
क्षुवके कल्याणके लिये भक्तवत्सल भगवान् विष्णु ब्राह्मणका रूप धारणकर दधीचिके आश्रममें गये।
For the sake of Kṣuva's welfare, the Lord, who loves his devotees, took on the form of a brāhmaṇa and went to Dadhīci's hermitage.
क्षुवस्य (kṣuvasya) — of Kṣuvaहितकृत्येन (hitakṛtyena) — for the sake of doing goodदधीचस्य आश्रमं (dadhīcasya āśramaṃ) — to Dadhīci's hermitageययौ (yayau) — wentविप्ररूपम् (viprarūpam) — the form of a brāhmaṇaअथ (atha) — thenआस्थाय (āsthāya) — having assumedभगवान् (bhagavān) — the Lordभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — who loves his devotees
२ दधीचं प्राह विप्रर्षिमभिवन्द्य जगद्गुरुः। क्षुवकार्यार्थमुद्युक्तः शैवेन्द्रं छलमाश्रितः॥
dadhīcaṃ prāha viprarṣimabhivandya jagadguruḥ | kṣuvakāryārthamudyuktaḥ śaivendraṃ chalamāśritaḥ ||
जगद्गुरु विष्णु छलका आश्रय लेकर तथा क्षुवके कार्यमें तत्पर होकर शिवभक्तशिरोमणि ब्रह्मर्षि दधीचिको प्रणाम करके उनसे कहने लगे।
The teacher of the world, resorting to this deceit and intent on Kṣuva's purpose, bowed to the brāhmaṇa-sage Dadhīci, foremost among Śiva's devotees, and spoke.
दधीचं (dadhīcaṃ) — to Dadhīciप्राह (prāha) — saidविप्रर्षिम् (viprarṣim) — the brāhmaṇa-sageअभिवन्द्य (abhivandya) — having bowedजगद्गुरुः (jagadguruḥ) — the teacher of the worldक्षुवकार्यार्थम् (kṣuvakāryārtham) — for the sake of Kṣuva's purposeउद्युक्तः (udyuktaḥ) — intentशैवेन्द्रं (śaivendraṃ) — foremost of Śiva's devoteesछलम् आश्रितः (chalam āśritaḥ) — resorting to deceit
३ भो भो दधीच विप्रर्षे भवार्चनरताव्यय। वरमेकं वृणे त्वत्तस्तद्भवान् दातुमर्हति॥
bho bho dadhīca viprarṣe bhavārcanaratāvyaya | varamekaṃ vṛṇe tvattastadbhavān dātumarhati ||
हे दधीचि! हे विप्रर्षे! हे शिवाराधनामें रत अव्यय! मैं आपसे एक वर माँगता हूँ, कृपा करके वह मुझे दीजिये।
"O Dadhīci, brāhmaṇa-sage, O undying one devoted to Bhava's worship! I ask one boon of you — may it please you to grant it."
भोः भोः (bhoḥ bhoḥ) — O, Oदधीच (dadhīca) — O Dadhīciविप्रर्षे (viprarṣe) — O brāhmaṇa-sageभवार्चनरत (bhavārcanarata) — devoted to the worship of Bhavaअव्यय (avyaya) — O undying oneवरम् एकं (varam ekaṃ) — one boonवृणे (vṛṇe) — I askत्वत्तः (tvattaḥ) — from youतत् (tat) — thatभवान् (bhavān) — youदातुम् अर्हति (dātum arhati) — may grant
४ याचितो देवदेवेन दधीचः शैवसत्तमः। क्षुवकार्यार्थिना शीघ्रं जगाद वचनं हरिम्॥
yācito devadevena dadhīcaḥ śaivasattamaḥ | kṣuvakāryārthinā śīghraṃ jagāda vacanaṃ harim ||
क्षुवके कार्यके इच्छुक देवदेव विष्णुके द्वारा याचित होकर शिवभक्तशिरोमणि दधीचिने शीघ्र ही विष्णुसे यह वचन कहा।
Thus entreated by the god of gods, who sought Kṣuva's cause, Dadhīci, foremost among Śiva's devotees, quickly spoke these words to Hari.
याचितः (yācitaḥ) — entreatedदेवदेवेन (devadevena) — by the god of godsदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciशैवसत्तमः (śaivasattamaḥ) — foremost among Śiva's devoteesक्षुवकार्यार्थिना (kṣuvakāryārthinā) — by him who sought Kṣuva's causeशीघ्रं (śīghraṃ) — quicklyजगाद (jagāda) — spokeवचनं (vacanaṃ) — wordsहरिम् (harim) — to Hari
५ ज्ञातं तवेप्सितं विप्र क्षुवकार्यार्थमागतः। भगवान् विप्ररूपेण मायी त्वमसि वै हरिः॥
jñātaṃ tavepsitaṃ vipra kṣuvakāryārthamāgataḥ | bhagavān viprarūpeṇa māyī tvamasi vai hariḥ ||
हे विप्र! मैं आपकी इच्छाको जान गया हूँ, आप क्षुवके कार्यके लिये यहाँ आये हैं। आप ब्राह्मणरूपधारी मायावी भगवान् हरि ही हैं।
"I know your wish, O brāhmaṇa. You have come here for Kṣuva's cause; you are the Lord Hari himself, the wielder of māyā, in the guise of a brāhmaṇa."
ज्ञातं (jñātaṃ) — knownतव (tava) — yourईप्सितं (īpsitaṃ) — desireविप्र (vipra) — O brāhmaṇaक्षुवकार्यार्थम् (kṣuvakāryārtham) — for Kṣuva's causeआगतः (āgataḥ) — comeभगवान् (bhagavān) — the Lordविप्ररूपेण (viprarūpeṇa) — in the form of a brāhmaṇaमायी (māyī) — the wielder of māyāत्वम् असि (tvam asi) — you areवै (vai) — indeedहरिः (hariḥ) — Hari
६ भूतं भविष्यं देवेश वर्तमानं जनार्दन। ज्ञानं प्रसादाद् रुद्रस्य सदा त्रैकालिकं मम॥
bhūtaṃ bhaviṣyaṃ deveśa vartamānaṃ janārdana | jñānaṃ prasādād rudrasya sadā traikālikaṃ mama ||
हे देवेश! हे जनार्दन! रुद्रकी कृपासे मुझे सदा भूत, भविष्य और वर्तमान — इन तीनों कालोंका ज्ञान रहता है।
"O lord of gods, O Janārdana! By Rudra's grace I ever hold knowledge of all three times — past, future, and present."
भूतं (bhūtaṃ) — the pastभविष्यं (bhaviṣyaṃ) — the futureदेवेश (deveśa) — O lord of godsवर्तमानं (vartamānaṃ) — the presentजनार्दन (janārdana) — O Janārdanaज्ञानं (jñānaṃ) — knowledgeप्रसादात् (prasādāt) — by the graceरुद्रस्य (rudrasya) — of Rudraसदा (sadā) — alwaysत्रैकालिकं (traikālikaṃ) — of the three timesमम (mama) — mine
७ त्वां जानेऽहं हरिं विष्णुं द्विजत्वं त्यज सुव्रत। आराधितोऽसि भूपेन क्षुवेण खलबुद्धिना॥
tvāṃ jāne'haṃ hariṃ viṣṇuṃ dvijatvaṃ tyaja suvrata | ārādhito'si bhūpena kṣuveṇa khalabuddhinā ||
हे सुव्रत! मैं आप हरि विष्णुको पहचानता हूँ, यह ब्राह्मणवेश त्याग दीजिये। दुष्टबुद्धि राजा क्षुवके द्वारा आपकी आराधना की गयी है।
"I know you, Hari Viṣṇu — abandon this guise of a brāhmaṇa, O one of good vows. You have been petitioned by King Kṣuva, whose mind is wicked."
त्वां (tvāṃ) — youजाने अहं (jāne ahaṃ) — I knowहरिं विष्णुं (hariṃ viṣṇuṃ) — Hari Viṣṇuद्विजत्वं (dvijatvaṃ) — the guise of a brāhmaṇaत्यज (tyaja) — abandonसुव्रत (suvrata) — O one of good vowsआराधितः असि (ārādhitaḥ asi) — you have been petitionedभूपेन (bhūpena) — by the kingक्षुवेण (kṣuveṇa) — Kṣuvaखलबुद्धिना (khalabuddhinā) — whose mind is wicked
८ जाने तवैव भगवन् भक्तवत्सलतां हरे। छलं त्यज स्वरूपं हि स्वीकुरु स्मर शंकरम्॥
jāne tavaiva bhagavan bhaktavatsalatāṃ hare | chalaṃ tyaja svarūpaṃ hi svīkuru smara śaṃkaram ||
हे भगवन्! हे हरे! मैं आपकी भक्तवत्सलताको जानता हूँ। यह छल त्याग दीजिये, अपना स्वरूप ग्रहण कीजिये और शंकरका स्मरण कीजिये।
"I know, O Lord, O Hari, your very own love for your devotees. Abandon this deceit, take up your own form, and remember Śaṅkara."
जाने (jāne) — I knowतव एव (tava eva) — your very ownभगवन् (bhagavan) — O Lordभक्तवत्सलतां (bhaktavatsalatāṃ) — love for devoteesहरे (hare) — O Hariछलं (chalaṃ) — deceitत्यज (tyaja) — abandonस्वरूपं (svarūpaṃ) — own formहि (hi) — indeedस्वीकुरु (svīkuru) — take upस्मर (smara) — rememberशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkara
९ अस्ति चेत्कस्यचिद्भीतिर्भवार्चनरतस्य मे। वक्तुमर्हसि यत्नेन सत्यधारणपूर्वकम्॥
asti cetkasyacidbhītirbhavārcanaratasya me | vaktumarhasi yatnena satyadhāraṇapūrvakam ||
शिवकी आराधनामें रत मुझमें यदि किसीका भी भय हो, तो आप यत्नपूर्वक सत्यका आश्रय लेकर वह बताइये।
"If there is any fear at all in me, devoted as I am to the worship of Bhava, you should tell it, carefully, holding fast to truth."
अस्ति (asti) — there isचेत् (cet) — ifकस्यचित् (kasyacit) — of anyoneभीतिः (bhītiḥ) — fearभवार्चनरतस्य (bhavārcanaratasya) — devoted to the worship of Bhavaमे (me) — of meवक्तुम् अर्हसि (vaktum arhasi) — you should tellयत्नेन (yatnena) — carefullyसत्यधारणपूर्वकम् (satyadhāraṇapūrvakam) — holding fast to truth
१० वदामि न मृषा क्वापि शिवस्मरणसक्तधीः। न बिभेमि जगत्यस्मिन्देवदैत्यादिकादपि॥
vadāmi na mṛṣā kvāpi śivasmaraṇasaktadhīḥ | na bibhemi jagatyasmindevadaityādikādapi ||
शिवके स्मरणमें आसक्तचित्त मैं कभी झूठ नहीं बोलता। इस संसारमें मैं देवता, दैत्य आदि किसीसे भी नहीं डरता।
"My mind ever fixed on the remembrance of Śiva, I never speak falsely anywhere; nor do I fear anyone in this world, be they god, demon, or other."
वदामि (vadāmi) — I speakन मृषा (na mṛṣā) — not falselyक्वापि (kvāpi) — anywhereशिवस्मरणसक्तधीः (śivasmaraṇasaktadhīḥ) — mind fixed on the remembrance of Śivaन बिभेमि (na bibhemi) — I do not fearजगति अस्मिन् (jagati asmin) — in this worldदेवदैत्यादिकात् (devadaityādikāt) — of god, demon, or otherअपि (api) — even
११ भयं दधीच सर्वत्र नष्टं च तव सुव्रत। भवार्चनरतो यस्माद्भवान्सर्वज्ञ एव च॥
bhayaṃ dadhīca sarvatra naṣṭaṃ ca tava suvrata | bhavārcanarato yasmādbhavānsarvajña eva ca ||
हे दधीचि! हे सुव्रत! आपका भय सर्वथा नष्ट ही है; क्योंकि आप शिवकी आराधनामें तत्पर रहते हैं और सर्वज्ञ भी हैं।
"O Dadhīci, your fear is everywhere destroyed, O one of good vows, since you are devoted to Bhava's worship and are indeed all-knowing."
भयं (bhayaṃ) — fearदधीच (dadhīca) — O Dadhīciसर्वत्र (sarvatra) — everywhereनष्टं (naṣṭaṃ) — destroyedच (ca) — andतव (tava) — yourसुव्रत (suvrata) — O one of good vowsभवार्चनरतः (bhavārcanarataḥ) — devoted to the worship of Bhavaयस्मात् (yasmāt) — sinceभवान् (bhavān) — youसर्वज्ञः (sarvajñaḥ) — all-knowingएव च (eva ca) — indeed
१२ बिभेमीति सकृद्वक्तुमर्हसि त्वं नमस्तव। नियोगान्मम राजेन्द्र क्षुवात् प्रतिसहादहम्॥
bibhemīti sakṛdvaktumarhasi tvaṃ namastava | niyogānmama rājendra kṣuvāt pratisahādaham ||
आपको नमस्कार है, आप मेरे कहनेसे एक बार 'मैं डरता हूँ' — इतना कह दीजिये। हे राजेन्द्र! मेरे कहनेपर अपने प्रतिद्वन्द्वी क्षुवसे कह दीजिये कि मैं उससे डरता हूँ।
"Homage to you — you should but once say 'I am afraid.' At my bidding, O Rājendra, say this to Kṣuva, your rival: 'I am afraid.'"
बिभेमि इति (bibhemi iti) — "I am afraid"सकृत् (sakṛt) — onceवक्तुम् अर्हसि (vaktum arhasi) — you should sayत्वं (tvaṃ) — youनमस्तव (namastava) — homage to youनियोगात् (niyogāt) — at the biddingमम (mama) — myराजेन्द्र (rājendra) — O Rājendra (addressing Dadhīci)क्षुवात् प्रतिसहात् (kṣuvāt pratisahāt) — to Kṣuva, your rivalअहम् (aham) — I
१३ एवं श्रुत्वापि तद्वाक्यं विष्णोः स तु महामुनिः। विहस्य निर्भयः प्राह दधीचः शैवसत्तमः॥
evaṃ śrutvāpi tadvākyaṃ viṣṇoḥ sa tu mahāmuniḥ | vihasya nirbhayaḥ prāha dadhīcaḥ śaivasattamaḥ ||
विष्णुके इस वचनको सुनकर भी महामुनि शिवभक्तशिरोमणि दधीचि हँसकर निर्भय होकर बोले।
Even having heard these words of Viṣṇu, that great sage, Dadhīci, foremost among Śiva's devotees, laughed and spoke without fear.
एवं (evaṃ) — thusश्रुत्वा अपि (śrutvā api) — even having heardतद्वाक्यं (tadvākyaṃ) — those wordsविष्णोः (viṣṇoḥ) — of Viṣṇuसः तु (saḥ tu) — he indeedमहामुनिः (mahāmuniḥ) — the great sageविहस्य (vihasya) — having laughedनिर्भयः (nirbhayaḥ) — fearlessप्राह (prāha) — spokeदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciशैवसत्तमः (śaivasattamaḥ) — foremost among Śiva's devotees
१४ न बिभेमि सदा क्वापि कुतश्चिदपि किंचन। प्रभावाद्देवदेवस्य शंभोः साक्षात्पिनाकिनः॥
na bibhemi sadā kvāpi kutaścidapi kiṃcana | prabhāvāddevadevasya śaṃbhoḥ sākṣātpinākinaḥ ||
देवाधिदेव साक्षात् पिनाकधारी शम्भुके प्रभावसे मैं सदा किसीसे भी, कहीं भी किंचिन्मात्र भी नहीं डरता।
"I never fear anyone, anywhere, in any way — through the power of the god of gods, Śambhu himself, the wielder of the Pināka."
न बिभेमि (na bibhemi) — I do not fearसदा (sadā) — everक्वापि (kvāpi) — anywhereकुतश्चित् (kutaścit) — from anyoneअपि किंचन (api kiṃcana) — in any wayप्रभावात् (prabhāvāt) — through the powerदेवदेवस्य (devadevasya) — of the god of godsशंभोः (śaṃbhoḥ) — of Śambhuसाक्षात् (sākṣāt) — himselfपिनाकिनः (pinākinaḥ) — the wielder of the Pināka
१५ ततस्तस्य मुनेः श्रुत्वा वचनं कुपितो हरिः। चक्रमुद्यम्य संतस्थौ दिधक्षुर्मुनिसत्तमम्॥
tatastasya muneḥ śrutvā vacanaṃ kupito hariḥ | cakramudyamya saṃtasthau didhakṣurmunisattamam ||
तब उस मुनिका वचन सुनकर विष्णु क्रोधित हो गये और अपना चक्र उठाकर उस मुनिश्रेष्ठको भस्म करनेकी इच्छासे खड़े हो गये।
Then, hearing the sage's words, Hari grew angry; raising his discus, he stood ready, intent on burning that foremost of sages.
ततः (tataḥ) — thenतस्य मुनेः (tasya muneḥ) — of that sageश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचनं (vacanaṃ) — the wordsकुपितः (kupitaḥ) — enragedहरिः (hariḥ) — Hariचक्रम् (cakram) — the discusउद्यम्य (udyamya) — having raisedसंतस्थौ (saṃtasthau) — stoodदिधक्षुः (didhakṣuḥ) — intent on burningमुनिसत्तमम् (munisattamam) — that foremost of sages
१६ अभवत्कुंठितं तत्र विप्रे चक्रं सुदारुणम्। प्रभावाच्च तदीशस्य नृपतेः सन्निधावपि॥
abhavatkuṃṭhitaṃ tatra vipre cakraṃ sudāruṇam | prabhāvācca tadīśasya nṛpateḥ sannidhāvapi ||
वहाँ राजाकी उपस्थितिमें भी उस ब्राह्मणके स्वामी शिवके प्रभावसे वह अत्यन्त भयंकर चक्र कुण्ठित हो गया।
There, even in the king's presence, that terrible discus was, by the power of that brāhmaṇa's own lord, blunted against him.
अभवत् (abhavat) — becameकुंठितं (kuṃṭhitaṃ) — bluntedतत्र (tatra) — thereविप्रे (vipre) — against the brāhmaṇaचक्रं (cakraṃ) — the discusसुदारुणम् (sudāruṇam) — terribleप्रभावात् (prabhāvāt) — by the powerच (ca) — andतदीशस्य (tadīśasya) — of his (the brāhmaṇa's) lordनृपतेः (nṛpateḥ) — of the kingसन्निधौ (sannidhau) — in the presenceअपि (api) — even
१७ दृष्ट्वा तं कुंठितास्यं तच्चक्रं विष्णुं जगाद ह। दधीचः सस्मितं साक्षात्सदसद्व्यक्तिकारणम्॥
dṛṣṭvā taṃ kuṃṭhitāsyaṃ taccakraṃ viṣṇuṃ jagāda ha | dadhīcaḥ sasmitaṃ sākṣātsadasadvyaktikāraṇam ||
उस चक्रके मुखको कुण्ठित हुआ देखकर दधीचि मुस्कराते हुए सत् और असत्के प्रकट होनेके साक्षात् कारणस्वरूप विष्णुसे बोले।
Seeing that discus with its edge blunted, Dadhīci, smiling, spoke to Viṣṇu, the very cause behind the manifestation of the real and the unreal.
दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenतं (taṃ) — thatकुंठितास्यं (kuṃṭhitāsyaṃ) — with blunted edgeतत्चक्रं (tatcakraṃ) — that discusविष्णुं (viṣṇuṃ) — to Viṣṇuजगाद ह (jagāda ha) — spokeदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciसस्मितं (sasmitaṃ) — smilingसाक्षात् (sākṣāt) — directlyसदसद्व्यक्तिकारणम् (sadasadvyaktikāraṇam) — the cause of the manifestation of the real and the unreal
१८ भगवन् भवता लब्धं पुरातीव सुदारुणम्। सुदर्शनमिति ख्यातं चक्रं विष्णोः प्रयत्नतः। भवस्य तच्छुभं चक्रं न जिघांसति मामिह॥
bhagavan bhavatā labdhaṃ purātīva sudāruṇam | sudarśanamiti khyātaṃ cakraṃ viṣṇoḥ prayatnataḥ | bhavasya tacchubhaṃ cakraṃ na jighāṃsati māmiha ||
हे भगवन्! आपने पूर्वकालमें प्रयत्नपूर्वक शिवजीसे यह अत्यन्त दारुण, सुदर्शन नामसे विख्यात चक्र प्राप्त किया था; किन्तु शिवजीका वह शुभ चक्र यहाँ मुझे मारना नहीं चाहता।
"O Lord, this exceedingly terrible discus, called Sudarśana, was won by you, Viṣṇu, long ago through diligent effort from Bhava — yet that auspicious discus of Bhava's does not wish to slay me here."
भगवन् (bhagavan) — O Lordभवता (bhavatā) — by youलब्धं (labdhaṃ) — obtainedपुरा (purā) — formerlyअतीव सुदारुणम् (atīva sudāruṇam) — exceedingly terribleसुदर्शनम् इति ख्यातं (sudarśanam iti khyātaṃ) — known as Sudarśanaचक्रं (cakraṃ) — the discusविष्णोः (viṣṇoḥ) — of Viṣṇuप्रयत्नतः (prayatnataḥ) — through effortभवस्य (bhavasya) — of Bhavaतत् शुभं चक्रं (tat śubhaṃ cakraṃ) — that auspicious discusन जिघांसति (na jighāṃsati) — does not wish to slayमाम् (mām) — meइह (iha) — here
१९ भगवानथ क्रुद्धोऽस्मै सर्वास्त्राणि क्रमाद्धरिः। ब्रह्मास्त्राद्यैः शरैश्चास्त्रैः प्रयत्नं कर्तुमर्हसि॥
bhagavānatha kruddho'smai sarvāstrāṇi kramāddhariḥ | brahmāstrādyaiḥ śaraiścāstraiḥ prayatnaṃ kartumarhasi ||
अब क्रोधित भगवान् हरि मेरे ऊपर क्रमशः सभी अस्त्र चला रहे हैं — आप ब्रह्मास्त्र आदि बाणों तथा अन्य अस्त्रोंसे भी प्रयत्न कीजिये।
"The Lord Hari, now enraged, is casting all his weapons at me one after another — you should make the effort, with the Brahmāstra and other arrows and missiles too."
भगवान् (bhagavān) — the Lordअथ (atha) — nowक्रुद्धः (kruddhaḥ) — enragedअस्मै (asmai) — upon meसर्वास्त्राणि (sarvāstrāṇi) — all weaponsक्रमात् (kramāt) — in turnहरिः (hariḥ) — Hariब्रह्मास्त्राद्यैः (brahmāstrādyaiḥ) — with the Brahmāstra and othersशरैः (śaraiḥ) — with arrowsच अस्त्रैः (ca astraiḥ) — and other missilesप्रयत्नं कर्तुम् अर्हसि (prayatnaṃ kartum arhasi) — you should make the effort
२० स तस्य वचनं श्रुत्वा दृष्ट्वा निर्वीर्यमानुषम्। ससर्जाथ क्रुधा तस्मै सर्वास्त्राणि क्रमाद्धरिः॥
sa tasya vacanaṃ śrutvā dṛṣṭvā nirvīryamānuṣam | sasarjātha krudhā tasmai sarvāstrāṇi kramāddhariḥ ||
उसके वचन सुनकर तथा उसे शक्तिहीन मनुष्यके समान देखकर विष्णुने क्रोधसे उसके ऊपर क्रमशः अपने सभी अस्त्र चला दिये।
Hearing his words, and seeing him as but a powerless mortal, Hari then, in anger, loosed upon him all his weapons, one after another.
सः (saḥ) — he (Hari)तस्य वचनं (tasya vacanaṃ) — his wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenनिर्वीर्यमानुषम् (nirvīryamānuṣam) — as a powerless mortalससर्ज (sasarja) — loosedअथ (atha) — thenक्रुधा (krudhā) — in angerतस्मै (tasmai) — upon himसर्वास्त्राणि (sarvāstrāṇi) — all weaponsक्रमात् (kramāt) — one after anotherहरिः (hariḥ) — Hari
२१ चक्रुर्देवास्ततस्तस्य विष्णोः साहाय्यमादरात्। द्विजेनैकेन संयोद्धुं प्रसृतस्य विबुद्धयः॥
cakrurdevāstatastasya viṣṇoḥ sāhāyyamādarāt | dvijenaikena saṃyoddhuṃ prasṛtasya vibuddhayaḥ ||
तब एक अकेले ब्राह्मणसे युद्ध करने चले विष्णुकी सहायता मूर्ख देवताओंने भी आदरपूर्वक की।
Then, since he had committed himself to fighting a single brāhmaṇa alone, the gods — foolish though they were — respectfully lent Viṣṇu their aid.
चक्रुः (cakruḥ) — didदेवाः (devāḥ) — the godsततः (tataḥ) — thenतस्य विष्णोः (tasya viṣṇoḥ) — of Viṣṇuसाहाय्यम् (sāhāyyam) — helpआदरात् (ādarāt) — respectfullyद्विजेन एकेन (dvijena ekena) — with a single brāhmaṇaसंयोद्धुं (saṃyoddhuṃ) — to fightप्रसृतस्य (prasṛtasya) — who had committed himselfविबुद्धयः (vibuddhayaḥ) — foolish [gods]
२२ चिक्षिपुः स्वानि स्वान्याशु शस्त्राण्यस्त्राणि सर्वतः। दधीचोपरि वेगेन शक्राद्या हरिपाक्षिकाः॥
cikṣipuḥ svāni svānyāśu śastrāṇyastrāṇi sarvataḥ | dadhīcopari vegena śakrādyā haripākṣikāḥ ||
विष्णुके पक्षधर इन्द्र आदि देवताओंने बड़े वेगसे सब ओरसे अपने-अपने शस्त्र-अस्त्र दधीचिके ऊपर शीघ्र फेंके।
Indra and the other gods on Viṣṇu's side swiftly hurled their own respective weapons and missiles at Dadhīci from every side, with great force.
चिक्षिपुः (cikṣipuḥ) — hurledस्वानि स्वानि (svāni svāni) — each their ownआशु (āśu) — swiftlyशस्त्राणि अस्त्राणि (śastrāṇi astrāṇi) — weapons and missilesसर्वतः (sarvataḥ) — from every sideदधीचोपरि (dadhīcopari) — upon Dadhīciवेगेन (vegena) — with forceशक्राद्याः (śakrādyāḥ) — Indra and the othersहरिपाक्षिकाः (haripākṣikāḥ) — those on Hari's side
२३ कुशमुष्टिमथादाय दधीचः संस्मरन् शिवम्। ससर्ज सर्वदेवेभ्यो वज्रास्थिः सर्वतो वशी॥
kuśamuṣṭimathādāya dadhīcaḥ saṃsmaran śivam | sasarja sarvadevebhyo vajrāsthiḥ sarvato vaśī ||
तब वज्रके समान अस्थियोंवाले तथा सर्वथा संयमी दधीचिने मुट्ठीभर कुशा लेकर शिवका स्मरण करते हुए समस्त देवताओंपर वह छोड़ा।
Then Dadhīci, whose very bones were as hard as the thunderbolt, self-controlled in every way, took up a handful of kuśa grass and, remembering Śiva, cast it at all the gods.
कुशमुष्टिम् (kuśamuṣṭim) — a handful of kuśa grassअथ (atha) — thenआदाय (ādāya) — having takenदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciसंस्मरन् (saṃsmaran) — rememberingशिवम् (śivam) — Śivaससर्ज (sasarja) — castसर्वदेवेभ्यः (sarvadevebhyaḥ) — at all the godsवज्रास्थिः (vajrāsthiḥ) — whose bones were like the thunderboltसर्वतः (sarvataḥ) — in every wayवशी (vaśī) — self-controlled
२४ शंकरस्य प्रभावात्तु कुशमुष्टिर्मुनेर्हि सा। दिव्यं त्रिशूलमभवत् कालाग्निसदृशं मुने॥
śaṃkarasya prabhāvāttu kuśamuṣṭirmunerhi sā | divyaṃ triśūlamabhavat kālāgnisadṛśaṃ mune ||
हे मुने! शंकरजीके प्रभावसे उस मुनिकी मुट्ठीभर कुशा ही कालाग्निके समान दिव्य त्रिशूल बन गयी।
O sage, by the power of Śaṅkara that very handful of kuśa grass, cast by the sage, became a divine trident, resembling the fire of universal dissolution.
शंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṅkaraप्रभावात् (prabhāvāt) — by the powerतु (tu) — indeedकुशमुष्टिः (kuśamuṣṭiḥ) — the handful of kuśaमुनेः (muneḥ) — of the sageहि सा (hi sā) — that very oneदिव्यं त्रिशूलम् (divyaṃ triśūlam) — a divine tridentअभवत् (abhavat) — becameकालाग्निसदृशं (kālāgnisadṛśaṃ) — resembling the fire of dissolutionमुने (mune) — O sage
२५ दग्धुं देवान् मतिं चक्रे सायुधान् सशिखं च तत्। प्रज्वलत्सर्वतः शैवं युगांताग्न्यधिकप्रभम्॥
dagdhuṃ devān matiṃ cakre sāyudhān saśikhaṃ ca tat | prajvalatsarvataḥ śaivaṃ yugāṃtāgnyadhikaprabham ||
चारों ओरसे जलता हुआ, प्रलयाग्निसे भी अधिक तेजवाला वह शिखायुक्त शैव अस्त्र आयुधोंसहित देवताओंको जला देनेका विचार करने लगा।
That flaming, crested weapon of Śiva, blazing on every side, more radiant than the fire at the end of an age, resolved to burn up the gods together with their weapons.
दग्धुं (dagdhuṃ) — to burnदेवान् (devān) — the godsमतिं चक्रे (matiṃ cakre) — resolvedसायुधान् (sāyudhān) — with their weaponsसशिखं (saśikhaṃ) — crestedच तत् (ca tat) — and thatप्रज्वलत् (prajvalat) — blazingसर्वतः (sarvataḥ) — on every sideशैवं (śaivaṃ) — the weapon of Śivaयुगांताग्न्यधिकप्रभम् (yugāṃtāgnyadhikaprabham) — more radiant than the fire at the end of an age
२६ नारायणेन्द्रमुख्यैस्तु देवैः क्षिप्तानि यानि च। आयुधानि समस्तानि प्रणेमुस्त्रिशिखं च तत्॥
nārāyaṇendramukhyaistu devaiḥ kṣiptāni yāni ca | āyudhāni samastāni praṇemustriśikhaṃ ca tat ||
नारायण, इन्द्र आदि प्रमुख देवताओंके द्वारा छोड़े गये जो भी समस्त आयुध थे, वे सभी उस त्रिशूलको प्रणाम करने लगे।
And all the weapons that had been hurled by Nārāyaṇa, Indra, and the other chief gods bowed down before that trident.
नारायणेन्द्रमुख्यैः (nārāyaṇendramukhyaiḥ) — by Nārāyaṇa, Indra and the chief godsतु देवैः (tu devaiḥ) — by the godsक्षिप्तानि (kṣiptāni) — hurledयानि च (yāni ca) — whateverआयुधानि समस्तानि (āyudhāni samastāni) — all the weaponsप्रणेमुः (praṇemuḥ) — bowedत्रिशिखं च तत् (triśikhaṃ ca tat) — to that trident
२७ देवाश्च दुद्रुवुः सर्वे ध्वस्तवीर्या दिवौकसः। तस्थौ तत्र हरिर्भीतः केवलं मायिनां वरः॥
devāśca dudruvuḥ sarve dhvastavīryā divaukasaḥ | tasthau tatra harirbhītaḥ kevalaṃ māyināṃ varaḥ ||
सभी देवगण अपना पराक्रम खोकर भाग खड़े हुए, केवल मायावियोंमें श्रेष्ठ विष्णु ही भयभीत होते हुए भी वहाँ खड़े रहे।
All the gods, their prowess shattered, fled; only Hari — greatest of all wielders of māyā — stood his ground there, though afraid.
देवाः (devāḥ) — the godsच दुद्रुवुः (ca dudruvuḥ) — and fledसर्वे (sarve) — allध्वस्तवीर्याः (dhvastavīryāḥ) — their prowess shatteredदिवौकसः (divaukasaḥ) — the dwellers of heavenतस्थौ (tasthau) — stoodतत्र (tatra) — thereहरिः (hariḥ) — Hariभीतः (bhītaḥ) — afraidकेवलं (kevalaṃ) — onlyमायिनां वरः (māyināṃ varaḥ) — the greatest of wielders of māyā
२८ ससर्ज भगवान् विष्णुः स्वदेहात्पुरुषोत्तमः। आत्मनः सदृशान् दिव्यान् लक्षलक्षायुतान् गणान्॥
sasarja bhagavān viṣṇuḥ svadehātpuruṣottamaḥ | ātmanaḥ sadṛśān divyān lakṣalakṣāyutān gaṇān ||
तब पुरुषोत्तम भगवान् विष्णुने अपने शरीरसे अपने ही समान लाखों-करोड़ों दिव्य गणोंकी सृष्टि की।
Then the Lord Viṣṇu, that supreme being, created from his own body divine gaṇas resembling himself, hundreds of thousands and myriads of them.
ससर्ज (sasarja) — createdभगवान् विष्णुः (bhagavān viṣṇuḥ) — the Lord Viṣṇuस्वदेहात् (svadehāt) — from his own bodyपुरुषोत्तमः (puruṣottamaḥ) — the supreme beingआत्मनः सदृशान् (ātmanaḥ sadṛśān) — resembling himselfदिव्यान् (divyān) — divineलक्षलक्षायुतान् (lakṣalakṣāyutān) — hundreds of thousands and myriadsगणान् (gaṇān) — gaṇas
२९ ते चापि युयुधुस्तत्र वीरा विष्णुगणास्ततः। मुनिनैकेन देवर्षे दधीचेन शिवात्मना॥
te cāpi yuyudhustatra vīrā viṣṇugaṇāstataḥ | muninaikena devarṣe dadhīcena śivātmanā ||
हे देवर्षे! वे वीर विष्णुगण भी वहाँ शिवस्वरूप एकमात्र मुनि दधीचिसे युद्ध करने लगे।
And those heroic gaṇas of Viṣṇu then fought there, O sage among the gods, against Dadhīci, that single sage whose very self was Śiva.
ते च अपि (te ca api) — and they tooयुयुधुः (yuyudhuḥ) — foughtतत्र (tatra) — thereवीराः (vīrāḥ) — the heroesविष्णुगणाः (viṣṇugaṇāḥ) — Viṣṇu's gaṇasततः (tataḥ) — thenमुनिना एकेन (muninā ekena) — with the single sageदेवर्षे (devarṣe) — O sage among godsदधीचेन (dadhīcena) — Dadhīciशिवात्मना (śivātmanā) — whose self was Śiva
३० ततो विष्णुगणांस्तान्वै नियुध्य बहुशो रणे। ददाह सहसा सर्वान् दधीचः शैवसत्तमः॥
tato viṣṇugaṇāṃstānvai niyudhya bahuśo raṇe | dadāha sahasā sarvān dadhīcaḥ śaivasattamaḥ ||
तत्पश्चात् उन विष्णुगणोंके साथ बहुत देरतक युद्ध करके शिवभक्तशिरोमणि दधीचिने सहसा उन सबको जला दिया।
Then, having fought those gaṇas of Viṣṇu at length in battle, Dadhīci, foremost among Śiva's devotees, suddenly burnt them all to ashes.
ततः (tataḥ) — thenविष्णुगणान् तान् वै (viṣṇugaṇān tān vai) — those very gaṇas of Viṣṇuनियुध्य (niyudhya) — having foughtबहुशः (bahuśaḥ) — at lengthरणे (raṇe) — in battleददाह (dadāha) — burntसहसा (sahasā) — suddenlyसर्वान् (sarvān) — allदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciशैवसत्तमः (śaivasattamaḥ) — foremost among Śiva's devotees
३१ ततस्तद्विस्मयार्थाय दधीचस्य मुनेर्हरिः। विश्वमूर्तिरभूच्छीघ्रं महामायाविशारदः॥
tatastadvismayārthāya dadhīcasya munerhariḥ | viśvamūrtirabhūcchīghraṃ mahāmāyāviśāradaḥ ||
तब महामायामें अत्यन्त निपुण भगवान् विष्णु मुनि दधीचिको विस्मित करनेके लिये शीघ्र ही विश्वरूप हो गये।
Then Hari, most skilled in great māyā, quickly became the Universal Form, in order to astonish the sage Dadhīci.
ततः (tataḥ) — thenतद्विस्मयार्थाय (tadvismayārthāya) — in order to astonish himदधीचस्य मुनेः (dadhīcasya muneḥ) — of the sage Dadhīciहरिः (hariḥ) — Hariविश्वमूर्तिः (viśvamūrtiḥ) — the Universal Formअभूत् (abhūt) — becameशीघ्रं (śīghraṃ) — quicklyमहामायाविशारदः (mahāmāyāviśāradaḥ) — most skilled in great māyā
३२ तस्य देहे हरेः साक्षादपश्यद् द्विजसत्तमः। दधीचो देवतादीनां जीवानां च सहस्रकम्॥
tasya dehe hareḥ sākṣādapaśyad dvijasattamaḥ | dadhīco devatādīnāṃ jīvānāṃ ca sahasrakam ||
द्विजश्रेष्ठ दधीचिने विष्णुके उस शरीरमें प्रत्यक्ष हजारों देवताओं तथा अन्य जीवोंको देखा।
In that body of Hari, the foremost of the twice-born, Dadhīci, directly beheld thousands upon thousands of gods and other living beings.
तस्य देहे (tasya dehe) — in his bodyहरेः (hareḥ) — of Hariसाक्षात् (sākṣāt) — directlyअपश्यत् (apaśyat) — sawद्विजसत्तमः (dvijasattamaḥ) — the foremost of the twice-bornदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciदेवतादीनां (devatādīnāṃ) — of gods and othersजीवानां (jīvānāṃ) — of living beingsच (ca) — andसहस्रकम् (sahasrakam) — thousands
३३ भूतानां कोटयश्चैव गणानां कोटयस्तथा। अंडानां कोटयश्चैव विश्वमूर्तेस्तनौ तदा॥
bhūtānāṃ koṭayaścaiva gaṇānāṃ koṭayastathā | aṃḍānāṃ koṭayaścaiva viśvamūrtestanau tadā ||
उस समय विश्वमूर्तिके शरीरमें करोड़ों भूत, करोड़ों गण तथा करोड़ों ब्रह्माण्ड विद्यमान थे।
In that body of the Universal Form there were then, likewise, tens of millions of beings, tens of millions of gaṇas, and tens of millions of cosmic eggs.
भूतानां (bhūtānāṃ) — of beingsकोटयः (koṭayaḥ) — tens of millionsच एव (ca eva) — and indeedगणानां (gaṇānāṃ) — of gaṇasकोटयः (koṭayaḥ) — tens of millionsतथा (tathā) — likewiseअंडानां (aṃḍānāṃ) — of cosmic eggsकोटयः (koṭayaḥ) — tens of millionsच एव (ca eva) — and indeedविश्वमूर्तेः तनौ (viśvamūrteḥ tanau) — in the body of the Universal Formतदा (tadā) — then
३४ दृष्ट्वैतदखिलं तत्र च्यावनिः सततं तदा। विष्णुमाह जगन्नाथं जगत्स्तवमजं विभुम्॥
dṛṣṭvaitadakhilaṃ tatra cyāvaniḥ satataṃ tadā | viṣṇumāha jagannāthaṃ jagatstavamajaṃ vibhum ||
यह सब कुछ देखकर उस समय च्यवनपुत्र दधीचि जगत्के स्वामी, जगत्स्तुत्य, अजन्मा तथा सर्वव्यापी विष्णुसे निरन्तर कहने लगे।
Seeing all this there, the son of Cyavana [Dadhīci] then spoke continually to Viṣṇu, lord of the world, worthy of the world's praise, unborn, all-pervading.
दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenएतत् अखिलं (etat akhilaṃ) — all thisतत्र (tatra) — thereच्यावनिः (cyāvaniḥ) — the son of Cyavana (Dadhīci)सततं (satataṃ) — continuallyतदा (tadā) — thenविष्णुम् आह (viṣṇum āha) — spoke to Viṣṇuजगन्नाथं (jagannāthaṃ) — lord of the worldजगत्स्तवम् (jagatstavam) — worthy of the world's praiseअजं (ajaṃ) — unbornविभुम् (vibhum) — all-pervading
३५ मायां त्यज महाबाहो प्रतिभासो विचारतः। विज्ञातानि सहस्राणि दुर्विज्ञेयानि माधव॥
māyāṃ tyaja mahābāho pratibhāso vicārataḥ | vijñātāni sahasrāṇi durvijñeyāni mādhava ||
हे महाबाहो! यह माया त्याग दीजिये, विचार करनेपर यह केवल प्रतिभासमात्र है। हे माधव! मैंने भी हजारों दुर्विज्ञेय वस्तुओंको जान लिया है।
"Abandon this māyā, O mighty-armed one — on reflection, it is mere semblance. O Mādhava, I too have come to know thousands of things that are hard to know."
मायां (māyāṃ) — māyāत्यज (tyaja) — abandonमहाबाहो (mahābāho) — O mighty-armed oneप्रतिभासः (pratibhāsaḥ) — mere semblanceविचारतः (vicārataḥ) — on reflectionविज्ञातानि (vijñātāni) — knownसहस्राणि (sahasrāṇi) — thousandsदुर्विज्ञेयानि (durvijñeyāni) — hard to knowमाधव (mādhava) — O Mādhava
३६ मयि पश्य जगत्सर्वं त्वया युक्तमतन्द्रितः। ब्रह्माणं च तथा रुद्रं दिव्यां दृष्टिं ददामि ते॥
mayi paśya jagatsarvaṃ tvayā yuktamatandritaḥ | brahmāṇaṃ ca tathā rudraṃ divyāṃ dṛṣṭiṃ dadāmi te ||
सावधान होकर मुझमें अपने सहित सम्पूर्ण जगत्को देखिये। मैं आपको ब्रह्मा और रुद्रको भी देखनेके लिये दिव्य दृष्टि देता हूँ।
"Look upon the whole universe, together with yourself, within me — be vigilant. I grant you divine sight, to see Brahmā and Rudra as well."
मयि (mayi) — in meपश्य (paśya) — seeजगत्सर्वं (jagatsarvaṃ) — the whole universeत्वया युक्तम् (tvayā yuktam) — together with youअतन्द्रितः (atandritaḥ) — vigilantब्रह्माणं (brahmāṇaṃ) — Brahmāच तथा रुद्रं (ca tathā rudraṃ) — and likewise Rudraदिव्यां दृष्टिं (divyāṃ dṛṣṭiṃ) — divine sightददामि ते (dadāmi te) — I give you
३७ इत्युक्त्वा दर्शयामास स्वतनौ निखिलं मुनिः। ब्रह्माण्डं च्यावनिः शंभुतेजसा पूर्णदेहकः॥
ityuktvā darśayāmāsa svatanau nikhilaṃ muniḥ | brahmāṇḍaṃ cyāvaniḥ śaṃbhutejasā pūrṇadehakaḥ ||
यह कहकर शम्भुके तेजसे परिपूर्ण देहवाले मुनि च्यवनपुत्रने अपने शरीरमें सम्पूर्ण ब्रह्माण्डको दिखाया।
Having said this, the sage, the son of Cyavana, his body filled with Śambhu's own splendour, showed the entire universe within his own body.
इति उक्त्वा (iti uktvā) — having said thisदर्शयामास (darśayāmāsa) — showedस्वतनौ (svatanau) — in his own bodyनिखिलं ब्रह्माण्डं (nikhilaṃ brahmāṇḍaṃ) — the entire universeच्यावनिः (cyāvaniḥ) — the son of Cyavanaशंभुतेजसा (śaṃbhutejasā) — with Śambhu's splendourपूर्णदेहकः (pūrṇadehakaḥ) — his body filled
३८ तदाह विष्णुं देवेशं दधीचः शैवसत्तमः। संस्मरन् शंकरं चित्ते विहसन् विभयः सुधीः॥
tadāha viṣṇuṃ deveśaṃ dadhīcaḥ śaivasattamaḥ | saṃsmaran śaṃkaraṃ citte vihasan vibhayaḥ sudhīḥ ||
तब मनमें शंकरका स्मरण करते हुए, हँसते हुए, निर्भय बुद्धिमान् दधीचि देवेश विष्णुसे बोले।
Then Dadhīci, foremost among Śiva's devotees, the wise one, remembering Śaṅkara in his heart, laughing and fearless, spoke to Viṣṇu, lord of the gods.
तदा (tadā) — thenआह (āha) — spokeविष्णुं देवेशं (viṣṇuṃ deveśaṃ) — to Viṣṇu, lord of the godsदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciशैवसत्तमः (śaivasattamaḥ) — foremost among Śiva's devoteesसंस्मरन् (saṃsmaran) — rememberingशंकरं (śaṃkaraṃ) — Śaṅkaraचित्ते (citte) — in the heartविहसन् (vihasan) — laughingविभयः (vibhayaḥ) — fearlessसुधीः (sudhīḥ) — the wise one
३९ मायया त्वनया किं वा मंत्रशक्त्याथ वा हरे। सत्कामनामिमां कृत्वा योद्धुमर्हसि यत्नतः॥
māyayā tvanayā kiṃ vā maṃtraśaktyātha vā hare | satkāmanāmimāṃ kṛtvā yoddhumarhasi yatnataḥ ||
हे हरे! आपकी इस मायासे अथवा मन्त्रशक्तिसे क्या हो सकता है? इस अच्छी कामनाको करके आप यत्नपूर्वक युद्ध कीजिये।
"What can this māyā of yours do, O Hari — or, indeed, this power of mantra? Forming this virtuous wish of yours, you should fight with real effort."
मायया त्वनया (māyayā tvanayā) — by this māyā of yoursकिं वा (kiṃ vā) — or whatमंत्रशक्त्या (maṃtraśaktyā) — by mantra-powerअथ वा (atha vā) — or elseहरे (hare) — O Hariसत्कामनाम् (satkāmanām) — virtuous wishइमां (imāṃ) — thisकृत्वा (kṛtvā) — having formedयोद्धुम् अर्हसि (yoddhum arhasi) — you should fightयत्नतः (yatnataḥ) — with effort
४० एतच्छ्रुत्वा मुनेस्तस्य वचनं निर्भयस्तदा। शंभुतेजोमयं विष्णुश्चुकोपातीव तं मुनिम्॥
etacchrutvā munestasya vacanaṃ nirbhayastadā | śaṃbhutejomayaṃ viṣṇuścukopātīva taṃ munim ||
उस मुनिके इस निर्भय वचनको सुनकर तब शम्भुके तेजसे युक्त विष्णु उस मुनिपर अत्यन्त क्रुद्ध हो गये।
Hearing this fearless speech of the sage, Viṣṇu, filled with Śambhu's own splendour, grew exceedingly angry at that sage.
एतत् श्रुत्वा (etat śrutvā) — having heard thisमुनेः तस्य वचनं (muneḥ tasya vacanaṃ) — that sage's wordsनिर्भयः (nirbhayaḥ) — fearlessतदा (tadā) — thenशंभुतेजोमयं (śaṃbhutejomayaṃ) — full of Śambhu's splendourविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuचुकोप (cukopa) — grew angryअतीव (atīva) — exceedinglyतं मुनिम् (taṃ munim) — at that sage
४१ देवाश्च दुद्रुवुर्भूयो देवं नारायणं च तम्। योद्धुकामाश्च मुनिना दधीचेन प्रतापिना॥
devāśca dudruvurbhūyo devaṃ nārāyaṇaṃ ca tam | yoddhukāmāśca muninā dadhīcena pratāpinā ||
तथा उस प्रतापी मुनि दधीचिसे युद्ध करनेकी इच्छासे देवगण पुनः देव नारायणके पास लौट आये।
And the gods, wishing to fight against the mighty sage Dadhīci, once more rallied back to that god Nārāyaṇa.
देवाः (devāḥ) — the godsच दुद्रुवुः (ca dudruvuḥ) — and rushedभूयः (bhūyaḥ) — againदेवं नारायणं (devaṃ nārāyaṇaṃ) — to god Nārāyaṇaच तम् (ca tam) — to himयोद्धुकामाः (yoddhukāmāḥ) — desiring to fightच (ca) — andमुनिना दधीचेन (muninā dadhīcena) — against the sage Dadhīciप्रतापिना (pratāpinā) — the mighty one
४२ एतस्मिन्नन्तरे तत्रागमन्मत्सङ्घतः क्षुवः। अवारयन्तं निश्चेष्टं पद्मयोनिं हरिं सुरान्॥
etasminnantare tatrāgamanmatsaṅghataḥ kṣuvaḥ | avārayantaṃ niśceṣṭaṃ padmayoniṃ hariṃ surān ||
इसी बीच मेरी ही मण्डलीके साथ राजा क्षुव वहाँ आ पहुँचे और वहाँ खड़े स्तब्ध पद्मयोनि, हरि तथा देवताओंको रोक दिया।
Meanwhile Kṣuva arrived there, together with my own company, and stayed the lotus-born one, Hari, and the gods, who all stood there motionless.
एतस्मिन् अन्तरे (etasmin antare) — meanwhileतत्र (tatra) — thereआगमत् (āgamat) — arrivedमत्सङ्घतः (matsaṅghataḥ) — together with my (Brahmā's) own companyक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaअवारयन्तं (avārayantaṃ) — stayed, restrainedनिश्चेष्टं (niśceṣṭaṃ) — motionlessपद्मयोनिं (padmayoniṃ) — the lotus-born one (Brahmā)हरिं (hariṃ) — Hariसुरान् (surān) — the gods
४३ निशम्य वचनं मे हि ब्राह्मणो न विनिर्जितः। जगाम निकटं तस्य प्रणनाम मुनिं हरिः॥
niśamya vacanaṃ me hi brāhmaṇo na vinirjitaḥ | jagāma nikaṭaṃ tasya praṇanāma muniṃ hariḥ ||
मेरे इस वचनको सुनकर कि यह ब्राह्मण किसीसे जीता नहीं जा सकता, विष्णु उस मुनिके निकट जाकर उन्हें प्रणाम करने लगे।
Having heard my words — that the brāhmaṇa could not be conquered — Hari went close to him and bowed to the sage.
निशम्य (niśamya) — having heardवचनं मे (vacanaṃ me) — my wordsहि (hi) — indeedब्राह्मणः (brāhmaṇaḥ) — the brāhmaṇaन विनिर्जितः (na vinirjitaḥ) — not to be conqueredजगाम (jagāma) — wentनिकटं (nikaṭaṃ) — nearतस्य (tasya) — to himप्रणनाम (praṇanāma) — bowedमुनिं (muniṃ) — the sageहरिः (hariḥ) — Hari
४४ क्षुवो दीनतरो भूत्वा गत्वा तत्र मुनीश्वरम्। दधीचमभिवाद्यैव प्रार्थयामास विक्लवः॥
kṣuvo dīnataro bhūtvā gatvā tatra munīśvaram | dadhīcamabhivādyaiva prārthayāmāsa viklavaḥ ||
राजा क्षुव अत्यन्त दीन होकर वहाँ मुनीश्वर दधीचिके पास गये और व्याकुल होकर उन्हें प्रणाम करते हुए प्रार्थना करने लगे।
Kṣuva, having become utterly humbled, went there to the lord of sages, and, greatly distressed, having bowed to Dadhīci, made his entreaty.
क्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaदीनतरः (dīnataraḥ) — utterly humbledभूत्वा (bhūtvā) — having becomeगत्वा (gatvā) — having goneतत्र (tatra) — thereमुनीश्वरम् (munīśvaram) — to the lord of sagesदधीचम् (dadhīcam) — Dadhīciअभिवाद्य एव (abhivādya eva) — having bowedप्रार्थयामास (prārthayāmāsa) — entreatedविक्लवः (viklavaḥ) — distressed
४५ प्रसीद मुनिशार्दूल शिवभक्तशिरोमणे। प्रसीद परमेशान दुर्लक्ष्यो दुर्जनैः सदा॥
prasīda muniśārdūla śivabhaktaśiromaṇe | prasīda parameśāna durlakṣyo durjanaiḥ sadā ||
हे मुनिशार्दूल! हे शिवभक्तशिरोमणे! प्रसन्न होइये। हे परमेशान! आप दुर्जनोंके द्वारा सदा दुर्लक्ष्य हैं, प्रसन्न होइये।
"Be gracious, O tiger among sages, O crown-jewel of Śiva's devotees! Be gracious, O supreme lord, ever hard for the wicked to comprehend!"
प्रसीद (prasīda) — be graciousमुनिशार्दूल (muniśārdūla) — O tiger among sagesशिवभक्तशिरोमणे (śivabhaktaśiromaṇe) — O crown-jewel of Śiva's devoteesपरमेशान (parameśāna) — O supreme lordदुर्लक्ष्यः (durlakṣyaḥ) — hard to comprehendदुर्जनैः (durjanaiḥ) — by the wickedसदा (sadā) — ever
४६ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य राज्ञः सुरगणस्य हि। अनुजग्राह तं विप्रो दधीचस्तपसां निधिः॥
ityākarṇya vacastasya rājñaḥ suragaṇasya hi | anujagrāha taṃ vipro dadhīcastapasāṃ nidhiḥ ||
राजाकी तथा देवसमूहकी यह बात सुनकर तपस्याके निधि ब्राह्मण दधीचिने उनपर अनुग्रह किया।
Hearing these words of the king and of the host of gods, the brāhmaṇa Dadhīci, that very treasury of austerities, showed him grace.
इति आकर्ण्य (iti ākarṇya) — having heard thusवचः तस्य राज्ञः (vacaḥ tasya rājñaḥ) — the words of the kingसुरगणस्य (suragaṇasya) — of the host of godsहि (hi) — indeedअनुजग्राह (anujagrāha) — showed graceतं (taṃ) — to himविप्रः (vipraḥ) — the brāhmaṇaदधीचः (dadhīcaḥ) — Dadhīciतपसां निधिः (tapasāṃ nidhiḥ) — the treasury of austerities
४७ अथ दृष्ट्वा रमेशादीन् क्रोधविह्वलितो मुनिः। हृदि स्मृत्वा शिवं विष्णुं शशाप च सुरानपि॥
atha dṛṣṭvā rameśādīn krodhavihvalito muniḥ | hṛdi smṛtvā śivaṃ viṣṇuṃ śaśāpa ca surānapi ||
तदनन्तर लक्ष्मीपति विष्णु आदिको देखकर क्रोधसे व्याकुल हुए मुनिने हृदयमें शिवका स्मरण करके विष्णु तथा देवताओंको भी शाप दे दिया।
Then, seeing Ramesa (Viṣṇu) and the others, the sage, overcome with anger, remembering Śiva in his heart, cursed both Viṣṇu and the gods.
अथ (atha) — thenदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenरमेशादीन् (rameśādīn) — Viṣṇu (lord of Ramā) and the othersक्रोधविह्वलितः (krodhavihvalitaḥ) — overcome with angerमुनिः (muniḥ) — the sageहृदि (hṛdi) — in the heartस्मृत्वा (smṛtvā) — having rememberedशिवं (śivaṃ) — Śivaविष्णुं (viṣṇuṃ) — Viṣṇuशशाप (śaśāpa) — cursedच (ca) — andसुरान् (surān) — the godsअपि (api) — also
४८ रुद्रकोपाग्निना देवाः सदेवेन्द्रा मुनीश्वराः। ध्वस्ता भवंतु देवेन विष्णुना च समं गणैः॥
rudrakopāgninā devāḥ sadevendrā munīśvarāḥ | dhvastā bhavaṃtu devena viṣṇunā ca samaṃ gaṇaiḥ ||
देवराज इन्द्रसहित सभी देवगण तथा देव विष्णु अपने गणोंसहित रुद्रके क्रोधाग्निसे ध्वस्त हो जायँ।
"Let the gods, together with Indra, together with the god Viṣṇu and his gaṇas, be shattered by the fire of Rudra's wrath!"
रुद्रकोपाग्निना (rudrakopāgninā) — by the fire of Rudra's wrathदेवाः (devāḥ) — the godsसदेवेन्द्राः (sadevendrāḥ) — together with Indraमुनीश्वराः (munīśvarāḥ) — lords of sagesध्वस्ताः भवंतु (dhvastāḥ bhavaṃtu) — let them be shatteredदेवेन विष्णुना (devena viṣṇunā) — with the god Viṣṇuच समं (ca samaṃ) — and togetherगणैः (gaṇaiḥ) — with the gaṇas
४९ एवं शप्त्वा सुरान् प्रेक्ष्य क्षुवमाह ततो मुनिः। देवैश्च पूज्यो राजेन्द्र नृपैश्चैव द्विजोत्तमः॥
evaṃ śaptvā surān prekṣya kṣuvamāha tato muniḥ | devaiśca pūjyo rājendra nṛpaiścaiva dvijottamaḥ ||
इस प्रकार देवताओंको शाप देकर मुनिने क्षुवकी ओर देखकर कहा — हे राजेन्द्र! श्रेष्ठ द्विज देवताओं तथा राजाओंके द्वारा भी पूज्य होता है।
Having thus cursed the gods, the sage then looked at Kṣuva and said: "O Rājendra, the best of the twice-born is worshipped by both gods and kings."
एवं (evaṃ) — thusशप्त्वा (śaptvā) — having cursedसुरान् (surān) — the godsप्रेक्ष्य (prekṣya) — having lookedक्षुवम् (kṣuvam) — at Kṣuvaआह (āha) — saidततः (tataḥ) — thenमुनिः (muniḥ) — the sageदेवैः (devaiḥ) — by the godsच पूज्यः (ca pūjyaḥ) — and worshippedराजेन्द्र (rājendra) — O Rājendraनृपैः (nṛpaiḥ) — by kingsच एव (ca eva) — and indeedद्विजोत्तमः (dvijottamaḥ) — the best of the twice-born
५० ब्राह्मणा एव राजेन्द्र बलिनः प्रभविष्णवः। इत्युक्त्वा स स्फुटं विप्रः प्रविवेश निजाश्रमम्॥
brāhmaṇā eva rājendra balinaḥ prabhaviṣṇavaḥ | ityuktvā sa sphuṭaṃ vipraḥ praviveśa nijāśramam ||
हे राजेन्द्र! ब्राह्मण ही बलवान् और सामर्थ्यवान् होते हैं — यह स्पष्ट कहकर वे ब्राह्मण दधीचि अपने आश्रममें प्रविष्ट हो गये।
"O Rājendra, brāhmaṇas alone are truly powerful, capable of all things." Having spoken thus plainly, that brāhmaṇa entered his own hermitage.
ब्राह्मणाः एव (brāhmaṇāḥ eva) — brāhmaṇas aloneराजेन्द्र (rājendra) — O Rājendraबलिनः (balinaḥ) — powerfulप्रभविष्णवः (prabhaviṣṇavaḥ) — capable of all thingsइति उक्त्वा (iti uktvā) — having said thusसः स्फुटं विप्रः (saḥ sphuṭaṃ vipraḥ) — that brāhmaṇa, plainlyप्रविवेश (praviveśa) — enteredनिजाश्रमम् (nijāśramam) — his own hermitage
५१ दधीचमभिवंद्यैव क्षुवो निजगृहं गतः। विष्णुर्जगाम स्वं लोकं सुरैः सह यथागतम्॥
dadhīcamabhivaṃdyaiva kṣuvo nijagṛhaṃ gataḥ | viṣṇurjagāma svaṃ lokaṃ suraiḥ saha yathāgatam ||
दधीचिको नमस्कार करके क्षुव अपने घर चले गये, और विष्णु भी जैसे आये थे, वैसे ही देवताओंके साथ अपने लोकको लौट गये।
Having bowed to Dadhīci, Kṣuva went to his own home; and Viṣṇu, together with the gods, returned to his own realm, just as he had come.
दधीचम् (dadhīcam) — to Dadhīciअभिवंद्य एव (abhivaṃdya eva) — having bowedक्षुवः (kṣuvaḥ) — Kṣuvaनिजगृहं (nijagṛhaṃ) — to his own homeगतः (gataḥ) — wentविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuजगाम (jagāma) — wentस्वं लोकं (svaṃ lokaṃ) — to his own realmसुरैः सह (suraiḥ saha) — with the godsयथागतम् (yathāgatam) — just as he had come
५२ तदेवं तीर्थमभवत् स्थानेश्वर इति स्मृतम्। स्थानेश्वरमनुप्राप्य शिवसायुज्यमाप्नुयात्॥
tadevaṃ tīrthamabhavat sthāneśvara iti smṛtam | sthāneśvaramanuprāpya śivasāyujyamāpnuyāt ||
इस प्रकार वह स्थान स्थानेश्वर नामक तीर्थके रूपमें प्रसिद्ध हो गया। स्थानेश्वरको प्राप्त होकर मनुष्य शिवका सायुज्य प्राप्त कर लेता है।
Thus that place became a sacred site known as Sthāneśvara; whoever attains Sthāneśvara obtains union with Śiva.
तत् एवं (tat evaṃ) — thusतीर्थम् (tīrtham) — sacred siteअभवत् (abhavat) — becameस्थानेश्वरः इति स्मृतम् (sthāneśvaraḥ iti smṛtam) — known as Sthāneśvaraस्थानेश्वरम् (sthāneśvaram) — Sthāneśvaraअनुप्राप्य (anuprāpya) — having attainedशिवसायुज्यम् (śivasāyujyam) — union with Śivaआप्नुयात् (āpnuyāt) — obtains
५३ कथितस्तव संक्षेपाद्वादः क्षुवदधीचयोः। नृपाप्तशापयोस्तात ब्रह्मविष्ण्वोः शिवं विना॥
kathitastava saṃkṣepādvādaḥ kṣuvadadhīcayoḥ | nṛpāptaśāpayostāta brahmaviṣṇvoḥ śivaṃ vinā ||
हे तात! इस प्रकार मैंने आपसे संक्षेपमें क्षुव और दधीचिका विवाद तथा राजाके इस प्रसंगसे शिवको छोड़कर ब्रह्मा और विष्णुको प्राप्त हुए शापका भी वर्णन कर दिया।
Thus, in brief, my son, I have told you of the dispute between Kṣuva and Dadhīci, and of the curse that fell — through the king's affair — upon Brahmā and Viṣṇu, sparing only Śiva.
कथितः (kathitaḥ) — toldतव (tava) — to youसंक्षेपात् (saṃkṣepāt) — in briefवादः (vādaḥ) — the disputeक्षुवदधीचयोः (kṣuvadadhīcayoḥ) — of Kṣuva and Dadhīciनृपाप्तशापयोः (nṛpāptaśāpayoḥ) — who obtained a curse through the king's affairतात (tāta) — my sonब्रह्मविष्ण्वोः (brahmaviṣṇvoḥ) — of Brahmā and Viṣṇuशिवं विना (śivaṃ vinā) — apart from Śiva
५४ य इदं कीर्तयेन्नित्यं वादं क्षुवदधीचयोः। जित्वापमृत्युं देहान्ते ब्रह्मलोकं प्रयाति सः॥
ya idaṃ kīrtayennityaṃ vādaṃ kṣuvadadhīcayoḥ | jitvāpamṛtyuṃ dehānte brahmalokaṃ prayāti saḥ ||
जो व्यक्ति क्षुव और दधीचिके इस विवादका नित्य कीर्तन करता है, वह अपमृत्युको जीतकर शरीरत्यागके पश्चात् ब्रह्मलोकको जाता है।
Whoever daily recites this dispute of Kṣuva and Dadhīci conquers untimely death and, at the end of the body, goes to the world of Brahmā.
यः (yaḥ) — whoeverइदं (idaṃ) — thisकीर्तयेत् (kīrtayet) — recitesनित्यं (nityaṃ) — dailyवादं (vādaṃ) — the disputeक्षुवदधीचयोः (kṣuvadadhīcayoḥ) — of Kṣuva and Dadhīciजित्वा (jitvā) — having conqueredअपमृत्युं (apamṛtyuṃ) — untimely deathदेहान्ते (dehānte) — at the end of the bodyब्रह्मलोकं (brahmalokaṃ) — to the world of Brahmāप्रयाति सः (prayāti saḥ) — he goes
५५ रणे यः कीर्तयित्वेदं प्रविशेत्तस्य सर्वदा। मृत्युभीतिर्भवेन्नैव विजयी च भविष्यति॥
raṇe yaḥ kīrtayitvedaṃ praviśettasya sarvadā | mṛtyubhītirbhavennaiva vijayī ca bhaviṣyati ||
जो इसका कीर्तन करके रणभूमिमें प्रवेश करता है, उसे कभी भी मृत्युका भय नहीं होगा और वह विजयी होगा।
Whoever recites this and then enters battle will never at all feel the fear of death, and will be victorious.
रणे (raṇe) — in battleयः (yaḥ) — whoeverकीर्तयित्वा (kīrtayitvā) — having recitedइदं (idaṃ) — thisप्रविशेत् (praviśet) — entersतस्य (tasya) — hisसर्वदा (sarvadā) — everमृत्युभीतिः (mṛtyubhītiḥ) — fear of deathन भवेत् एव (na bhavet eva) — shall never beविजयी (vijayī) — victoriousच भविष्यति (ca bhaviṣyati) — and shall become
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे विष्णुदधीचयुद्धवर्णनं नामैकोनचत्वारिंशोऽध्यायः॥ ३९॥
Thus ends the thirty-ninth chapter, called "The Battle of Viṣṇu and Dadhīci," in the Satī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके द्वितीय सतीखण्डमें विष्णु और दधीचिके युद्धका वर्णन नामक उनतालीसवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ ३९॥