Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 20
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter Twenty · Śiva and Satī's Departure for Kailāsa · Verses 1–61

अथ विंशोऽध्यायः

Once Śiva has relented from slaying Brahmā, everyone rejoices, and Śiva has Brahmā touch his own head at his command; the moment Brahmā does, a bull-headed manifestation of Śiva appears there instantly in place of Brahmā's own head, to the astonishment of the watching gods. Mortified, Brahmā begs forgiveness and asks for a penance. Śiva declares that this very humiliation is the penance: Brahmā, wandering the earth in human form on account of his human transgression, shall become famous everywhere as \'Rudra's Head,\' the helper of radiant brahmins in all their undertakings, and the telling and retelling of this very story of his fault shall progressively purify both himself and any who hears it, freeing them from the sin of desire for another's wife. Śiva also declares the four drops of Brahmā's spilled seed unfit to be held by anyone, and transforms them into four great clouds of dissolution — Saṃvartaka, Āvartaka, Puṣkara and Droṇa — whose thunder and light rain darken the sky and calm both Śiva and Satī. Freed from fear, Brahmā completes the remaining wedding rites amid a great festival of flowers, music, Vedic recitation and the dancing of celestial women. Pleased with Brahmā's service as officiating priest, Śiva offers him any fee, however rare; Brahmā asks only that Śiva remain permanently established, in this very bull-headed form, at that same altar, for the purification of men's sins, so that he himself may build a hermitage there and do penance in Śiva's presence — and that anyone who devotedly beholds Śiva there on the appointed day (the thirteenth of bright Caitra, under the Pūrva Phalgunī constellation, on a Sunday) shall have all sins destroyed and merit increased, and that even a woman marked by misfortune shall become blameless by that sight alone. Śiva grants this, and, forming a partial image of himself, remains established there with his wife, while he himself takes leave of Dakṣa and, mounting Satī and himself upon his bull, departs for the Himālaya, the entranced company of gods and sages following joyfully part of the way before being sent back, until Śiva and Satī reach Kailāsa, the best of mountains. Brahmā closes by promising that whoever hears this story at a wedding or at the start of any undertaking shall meet with no obstacle, and that a girl who hears it lovingly shall become blessed with happiness, good fortune, virtue and sons. शिव जी के ब्रह्मा जी का वध करने से विरत हो जाने पर सभी लोग हर्षित हो उठते हैं, और शिव जी अपनी आज्ञा से ब्रह्मा जी को अपने ही सिर का स्पर्श करने को कहते हैं। जैसे ही ब्रह्मा जी ऐसा करते हैं, उनके सिर के स्थान पर शिव जी का वृषभमुख रूप तत्काल प्रकट हो जाता है, जिसे देखकर उपस्थित देवता चकित रह जाते हैं। लज्जित ब्रह्मा जी क्षमा माँगते हैं और प्रायश्चित्त पूछते हैं। शिव जी कहते हैं कि यह अपमान ही प्रायश्चित्त है — मानवीय अपराध के कारण मनुष्यरूप धारणकर पृथ्वी पर विचरण करनेवाले ब्रह्मा जी सर्वत्र "रुद्रशिर" नाम से प्रसिद्ध होंगे, तेजस्वी ब्राह्मणों के समस्त कार्यों को सिद्ध करेंगे, और इस अपराध की कथा जितनी बार कही-सुनी जायेगी, उतनी ही बार स्वयं ब्रह्मा जी का तथा सुननेवाले का भी परस्त्री-कामना का पाप शुद्ध होता जायेगा। शिव जी ब्रह्मा जी के स्खलित वीर्य की चार बूँदों को भी किसी के धारण करने योग्य नहीं मानते और उन्हें चार महाप्रलयंकर मेघों — संवर्तक, आवर्त, पुष्कर तथा द्रोण — में परिणत कर देते हैं, जिनकी गर्जना तथा हल्की वर्षा से आकाश छा जाता है और शिव-सती दोनों शान्त हो जाते हैं। निर्भय हुए ब्रह्मा जी पुष्पवृष्टि, वाद्य, वेदपाठ तथा अप्सराओं के नृत्य से युक्त महोत्सव के बीच शेष विवाह-कार्य पूर्ण करते हैं। आचार्य के रूप में ब्रह्मा जी की सेवा से प्रसन्न होकर शिव जी उन्हें कोई भी दुर्लभ दक्षिणा माँगने को कहते हैं; ब्रह्मा जी केवल यही माँगते हैं कि शिव जी इसी वृषभमुख रूप में उसी वेदी पर मनुष्यों के पापों की शुद्धि के लिये सदा विराजमान रहें, जिससे वे स्वयं वहाँ आश्रम बनाकर शिव जी के सान्निध्य में तप कर सकें — तथा जो कोई नियत तिथि (चैत्र शुक्ल त्रयोदशी, पूर्वाफाल्गुनी नक्षत्र, रविवार) को वहाँ भक्तिपूर्वक शिव जी का दर्शन करे, उसके सभी पाप नष्ट हों, पुण्य बढ़े, और दुर्भाग्यग्रस्त स्त्री भी उस दर्शनमात्र से निर्दोष हो जाये। शिव जी यह स्वीकार करते हैं और अपनी अंशरूपिणी मूर्ति वहाँ पत्नी सहित स्थापितकर, स्वयं दक्ष से विदा लेकर सती सहित वृषभ पर आरूढ़ होकर हिमालय की ओर प्रस्थान करते हैं। मोहित देवता तथा मुनिगण कुछ दूर तक हर्षपूर्वक उनके पीछे-पीछे चलते हैं और फिर लौटा दिये जाते हैं, अन्ततः शिव-सती कैलास पर्वत पहुँच जाते हैं। ब्रह्मा जी अन्त में कहते हैं कि जो कोई विवाह के समय अथवा किसी भी कार्य के आरम्भ में यह कथा सुनेगा, उसका कार्य निर्विघ्न सम्पन्न होगा, और जो कन्या इसे प्रेमपूर्वक सुनेगी, वह सुख, सौभाग्य, सद्गुण तथा पुत्रों से सम्पन्न होगी।

नारद उवाच — Nārada spoke: नारद जी ने कहा:

ब्रह्मन्‌ विधे महाभाग शिवभक्त वरप्रभो। श्रावितं चरितं शंभोरद्भुतं मङ्गलायनम्‌॥

brahman vidhe mahābhāga śivabhakta varaprabho | śrāvitaṃ caritaṃ śaṃbhoradbhutaṃ maṅgalāyanam ||

· हिन्दी

नारद जी ने कहा — हे ब्रह्मन्! हे विधे! हे महाभाग! हे शिवभक्त! हे वरप्रभो! आपने शम्भु का अद्भुत तथा मंगलदायक चरित्र सुनाया है।

O Brahman, O Ordainer, O greatly fortunate one, O devotee of Śiva, O foremost lord — you have made me hear the wondrous, auspicious story of Śambhu.

Word by word

ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāविधे (vidhe) — O Ordainerमहाभाग (mahābhāga) — O greatly blessedशिवभक्त (śivabhakta) — O devotee of Śivaवरप्रभो (varaprabho) — O excellent Lordश्रावितम् (śrāvitaṃ) — you have made heardचरितम् (caritaṃ) — the storyशंभोः (śaṃbhor) — of Śambhuअद्भुतम् (adbhutaṃ) — wondrousमङ्गलायनम् (maṅgalāyanam) — a home of blessings

ततः किमभवत्तात कथ्यतां शशिमौलिनः। सत्याश्च चरितं दिव्यं सर्वाघौघविनाशनम्‌॥

tataḥ kimabhavattāta kathyatāṃ śaśimaulinaḥ | satyāśca caritaṃ divyaṃ sarvāghaughavināśanam ||

· हिन्दी

हे तात! उसके बाद क्या हुआ, यह बताइये। शशिमौलि शिव तथा सती का वह दिव्य चरित्र, जो समस्त पापराशि का नाश करनेवाला है, कहिये।

O son, tell me what happened next, the divine story of the moon-crested one and of Satī, the destroyer of every mass of sin.

Word by word

ततः (tataḥ) — thereafterकिम् (kim) — whatअभवत् (abhavat) — came to passतात (tāta) — O fatherकथ्यताम् (kathyatāṃ) — let it be toldशशिमौलिनः (śaśimaulinaḥ) — of him who wears the moonसत्याः (satyāś) — of Satī (ca) — andचरितम् (caritaṃ) — the storyदिव्यम् (divyaṃ) — divineसर्वाघौघविनाशनम् (sarvāghaughavināśanam) — destroyer of every flood of sin

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

निवृत्ते शंकरे चास्मद्वधाद्भक्तानुकम्पिनि। अभवन्निर्भयाः सर्वे सुखिनः सुप्रसन्नकाः॥

nivṛtte śaṃkare cāsmadvadhādbhaktānukampini | abhavannirbhayāḥ sarve sukhinaḥ suprasannakāḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — भक्तों पर अनुकम्पा करनेवाले शंकर जी जब मेरे वध से विरत हो गये, तब सभी लोग निर्भय, सुखी तथा अत्यन्त प्रसन्न हो गये।

Brahmā spoke: When Śaṅkara, compassionate to his devotees, had turned back from slaying me, all became free of fear, happy and greatly pleased.

Word by word

निवृत्ते (nivṛtte) — having turned backशंकरे (śaṃkare) — Śaṃkara (cā) — andअस्मद्वधात् (smadvadhād) — from slaying meभक्तानुकम्पिनि (bhaktānukampini) — compassionate to devoteesअभवन् (abhavan) — becameनिर्भयाः (nirbhayāḥ) — free of fearसर्वे (sarve) — allसुखिनः (sukhinaḥ) — at easeसुप्रसन्नकाः (suprasannakāḥ) — wholly glad

नतस्कंधाः साञ्जलयः प्रणेमुर्निखिलाश्च ते। तुष्टुवुः शंकरं भक्त्या चक्रुर्जयरवं मुदा॥

nataskaṃdhāḥ sāñjalayaḥ praṇemurnikhilāśca te | tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ bhaktyā cakrurjayaravaṃ mudā ||

· हिन्दी

उन सभी ने सिर झुकाकर तथा हाथ जोड़कर प्रणाम किया, भक्तिपूर्वक शंकर जी की स्तुति की और प्रसन्नतापूर्वक जय-जयकार किया।

All of them, their shoulders bowed, hands joined, bowed low, praised Śaṅkara with devotion, and joyfully raised a cry of victory.

Word by word

नतस्कंधाः (nataskaṃdhāḥ) — shoulders bowedसाञ्जलयः (sāñjalayaḥ) — palms joinedप्रणेमुः (praṇemur) — made obeisanceनिखिलाः (nikhilāś) — all (ca) — andते (te) — theyतुष्टुवुः (tuṣṭuvuḥ) — praisedशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraभक्त्या (bhaktyā) — with devotionचक्रुः (cakrur) — raisedजयरवम् (jayaravaṃ) — the shout of victoryमुदा (mudā) — in joy

एतस्मिन्नेव कालेऽहं प्रसन्नो निर्भयो मुने। अस्तवं शंकरं भक्त्या विविधैश्च शुभस्तवैः॥

etasminneva kāle'haṃ prasanno nirbhayo mune | astavaṃ śaṃkaraṃ bhaktyā vividhaiśca śubhastavaiḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! उसी समय मैं भी प्रसन्न तथा निर्भय होकर भक्तिपूर्वक अनेक प्रकार के शुभ स्तोत्रों से शंकर जी की स्तुति करने लगा।

O sage, at that very time I too, glad and free of fear, praised Śaṅkara with devotion, with manifold auspicious hymns.

Word by word

एतस्मिन् (etasminn) — at thisएव (eva) — veryकाले (kāle) — timeअहम् ('haṃ) — Iप्रसन्नः (prasanno) — gladनिर्भयः (nirbhayo) — fearlessमुने (mune) — O sageअस्तवम् (astavaṃ) — praisedशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraभक्त्या (bhaktyā) — with devotionविविधैः (vividhaiś) — with many (ca) — andशुभस्तवैः (śubhastavaiḥ) — fair hymns

ततस्तुष्टमनाः शंभुर्बहुलीलाकरः प्रभुः। मुने मां समुवाचेदं सर्वेषां शृण्वतां तदा॥

tatastuṣṭamanāḥ śaṃbhurbahulīlākaraḥ prabhuḥ | mune māṃ samuvācedaṃ sarveṣāṃ śṛṇvatāṃ tadā ||

· हिन्दी

हे मुने! तत्पश्चात् अनेक प्रकार की लीला करनेवाले प्रभु शम्भु प्रसन्नचित्त होकर उस समय सभी को सुनाते हुए मुझसे यह कहने लगे।

O sage, then Śambhu, the lord of manifold sports, his mind well pleased, spoke thus to me at that time, while all listened.

Word by word

ततः (tatas) — thenतुष्टमनाः (tuṣṭamanāḥ) — his mind well pleasedशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuबहुलीलाकरः (bahulīlākaraḥ) — worker of many sportsप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordमुने (mune) — O sageमाम् (māṃ) — to meसमुवाच (samuvāc) — spokeइदम् (edaṃ) — thisसर्वेषाम् (sarveṣāṃ) — while allशृण्वताम् (śṛṇvatāṃ) — were listeningतदा (tadā) — then

रुद्र उवाच — Rudra spoke: रुद्र जी ने कहा:

ब्रह्मन्‌ तात प्रसन्नोऽहं निर्भयस्त्वं भवाधुना। स्वशीर्षं स्पृश हस्तेन मदाज्ञां कुर्वसंशयम्‌॥

brahman tāta prasanno'haṃ nirbhayastvaṃ bhavādhunā | svaśīrṣaṃ spṛśa hastena madājñāṃ kurvasaṃśayam ||

· हिन्दी

रुद्र जी ने कहा — हे ब्रह्मन्! हे तात! मैं प्रसन्न हूँ, अब आप निर्भय हो जाइये। अपने हाथ से अपने सिर का स्पर्श करें और संशयरहित होकर मेरी आज्ञा का पालन करें।

Rudra spoke: O Brahman, O son, I am pleased; be free of fear now. Touch your own head with your hand, and, without doubt, carry out my command.

Word by word

ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāतात (tāta) — dear oneप्रसन्नः (prasanno) — pleasedअहम् ('haṃ) — I amनिर्भयः (nirbhayas) — free of fearत्वम् (tvaṃ) — youभव (bhav) — beअधुना (ādhunā) — nowस्वशीर्षम् (svaśīrṣaṃ) — your own headस्पृश (spṛśa) — touchहस्तेन (hastena) — with your handमदाज्ञाम् (madājñāṃ) — my commandकुरु (kurv) — carry outअसंशयम् (asaṃśayam) — without doubting

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

इत्याकर्ण्य वचः शम्भोर्बहुलीलाकृतः प्रभोः। स्पृशन्‌स्वं कं तथा भूत्वा प्राणमं वृषभध्वजम्‌॥

ityākarṇya vacaḥ śambhorbahulīlākṛtaḥ prabhoḥ | spṛśansvaṃ kaṃ tathā bhūtvā prāṇamaṃ vṛṣabhadhvajam ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — अनेक प्रकार की लीला करनेवाले प्रभु शम्भु के इस वचन को सुनकर उसी के अनुसार अपने सिर का स्पर्श करते हुए मैंने वृषभध्वज को प्रणाम किया।

Brahmā spoke: Having heard this word of the lord Śambhu, the maker of manifold sports, touching my own head accordingly, I bowed to the bull-bannered one.

Word by word

इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordशम्भोः (śambhor) — of Śambhuबहुलीलाकृतः (bahulīlākṛtaḥ) — worker of many sportsप्रभोः (prabhoḥ) — of the Lordस्पृशन् (spṛśan) — touchingस्वम् (svaṃ) — my ownकम् (kaṃ) — headतथा (tathā) — soभूत्वा (bhūtvā) — having becomeप्राणमम् (prāṇamaṃ) — I bowed toवृषभध्वजम् (vṛṣabhadhvajam) — the bull-bannered

यावदेवमहं स्वं कं स्पृशामि निजपाणिना। तावत्तत्र स्थितं सद्यस्तद्रूपवृषवाहनम्‌॥

yāvadevamahaṃ svaṃ kaṃ spṛśāmi nijapāṇinā | tāvattatra sthitaṃ sadyastadrūpavṛṣavāhanam ||

· हिन्दी

जैसे ही मैंने अपने हाथ से अपने सिर का स्पर्श किया, उसी क्षण वहाँ उसी रूप में वृषवाहन शिव का स्वरूप स्थित दिखायी पड़ा।

As soon as I touched my own head thus with my own hand, at once there stood, in that very place, one of the form of the bull-mounted lord.

Word by word

यावत् (yāvad) — as soon asएवम् (evam) — thusअहम् (ahaṃ) — Iस्वम् (svaṃ) — my ownकम् (kaṃ) — headस्पृशामि (spṛśāmi) — touchedनिजपाणिना (nijapāṇinā) — with my own handतावत् (tāvat) — so soonतत्र (tatra) — thereस्थितम् (sthitaṃ) — stoodसद्यः (sadyas) — at onceतद्रूपवृषवाहनम् (tadrūpavṛṣavāhanam) — a head in his form, the bull-rider’s

१० ततो लज्जापरीताङ्गः स्थितश्चाहमधोमुखः। इन्द्राद्यैरमरैः सर्वैः सुदृष्टः सर्वतः स्थितैः॥

tato lajjāparītāṅgaḥ sthitaścāhamadhomukhaḥ | indrādyairamaraiḥ sarvaiḥ sudṛṣṭaḥ sarvataḥ sthitaiḥ ||

· हिन्दी

तब लज्जा से व्याप्त शरीरवाला मैं मुख नीचा किये हुए खड़ा रहा, और चारों ओर खड़े हुए इन्द्र आदि समस्त देवताओं ने मुझे भलीभाँति देख लिया।

Then, my whole body overcome with shame, I stood with face bowed down, well seen by all the immortals, Indra and the rest, standing on every side.

Word by word

ततः (tato) — thenलज्जापरीताङ्गः (lajjāparītāṅgaḥ) — my body wrapped in shameस्थितः (sthitaś) — stood (ca) — andअहम् (ahaṃ) — Iअधोमुखः (adhomukhaḥ) — face bent downइन्द्राद्यैः (indrādyair) — by Indra and the restअमरैः (amaraiḥ) — the deathlessसर्वैः (sarvaiḥ) — allसुदृष्टः (sudṛṣṭaḥ) — well beheldसर्वतः (sarvataḥ) — on every sideस्थितैः (sthitaiḥ) — standing

११ अथाहं लज्जयाविष्टः प्रणिपत्य महेश्वरम्‌। प्रावोचं संस्तुतिं कृत्वा क्षम्यतां क्षम्यतामिति॥

athāhaṃ lajjayāviṣṭaḥ praṇipatya maheśvaram | prāvocaṃ saṃstutiṃ kṛtvā kṣamyatāṃ kṣamyatāmiti ||

· हिन्दी

तब लज्जायुक्त होकर मैंने महेश्वर को प्रणाम किया और स्तुति करके कहा — "क्षमा कीजिये, क्षमा कीजिये।"

Then I, overcome with shame, bowing down to the great lord, having offered praise, said, 'Forgive me, forgive me.'

Word by word

अथ (ath) — thenअहम् (āhaṃ) — Iलज्जया (lajjayā) — by shameआविष्टः (viṣṭaḥ) — possessedप्रणिपत्य (praṇipatya) — having bowedमहेश्वरम् (maheśvaram) — to Maheśvaraप्रावोचम् (prāvocaṃ) — spokeसंस्तुतिम् (saṃstutiṃ) — praiseकृत्वा (kṛtvā) — having madeक्षम्यताम् (kṣamyatāṃ) — let it be forgivenक्षम्यताम् (kṣamyatām) — let it be forgivenइति (iti) — so

१२ अस्य पापस्य शुद्ध्यर्थं प्रायश्चित्तं वद प्रभो। निग्रहं च तथा न्यायं येन पापं प्रयातु मे॥

asya pāpasya śuddhyarthaṃ prāyaścittaṃ vada prabho | nigrahaṃ ca tathā nyāyaṃ yena pāpaṃ prayātu me ||

· हिन्दी

हे प्रभो! इस पाप की शुद्धि के लिये प्रायश्चित्त बताइये, तथा वह उचित दण्ड भी बताइये, जिससे मेरा यह पाप दूर हो जाये।

O lord, tell me the penance for the purification of this sin, and the fitting restraint too, by which my sin may depart.

Word by word

अस्य (asya) — of thisपापस्य (pāpasya) — sinशुद्ध्यर्थम् (śuddhyarthaṃ) — for the cleansingप्रायश्चित्तम् (prāyaścittaṃ) — the expiationवद (vada) — declareप्रभो (prabho) — O Lordनिग्रहम् (nigrahaṃ) — the chastisement (ca) — andतथा (tathā) — likewiseन्यायम् (nyāyaṃ) — justयेन (yena) — wherebyपापम् (pāpaṃ) — the sinप्रयातु (prayātu) — may departमे (me) — of mine

१३ इत्युक्तस्तु मया शंभुरुवाच प्रणतं हि माम्‌। सुप्रसन्नतरो भूत्वा सर्वेशो भक्तवत्सलः॥

ityuktastu mayā śaṃbhuruvāca praṇataṃ hi mām | suprasannataro bhūtvā sarveśo bhaktavatsalaḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार मेरे कहने पर सर्वेश्वर तथा भक्तवत्सल शम्भु अत्यन्त प्रसन्न होकर प्रणत हुए मुझसे कहने लगे।

Thus addressed by me, Śambhu, the lord of all, affectionate to his devotees, becoming exceedingly pleased, spoke to me, who had bowed low.

Word by word

इति (ity) — thusउक्तः (uktas) — being addressedतु (tu) — thenमया (mayā) — by meशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuउवाच (uvāca) — spokeप्रणतम् (praṇataṃ) — bowed lowहि (hi) — indeedमाम् (mām) — to meसुप्रसन्नतरः (suprasannataro) — still more graciousभूत्वा (bhūtvā) — having becomeसर्वेशः (sarveśo) — the Lord of allभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to devotees

शंभुरुवाच — Śambhu spoke: शम्भु जी ने कहा:

१४ अनेनैव स्वरूपेण मदधिष्ठितकेन हि। तपः कुरु प्रसन्नात्मा मदाराधनतत्परः॥

anenaiva svarūpeṇa madadhiṣṭhitakena hi | tapaḥ kuru prasannātmā madārādhanatatparaḥ ||

· हिन्दी

शम्भु जी ने कहा — इसी रूप में, जो मेरे द्वारा अधिष्ठित है, प्रसन्नचित्त होकर तथा मेरी आराधना में तत्पर रहकर आप तप कीजिये।

Śambhu spoke: In this very form, indeed presided over by me, glad of soul, intent on my worship, perform austerity.

Word by word

अनेन (anen) — with thisएव (aiva) — veryतु (tu) — indeedस्वरूपेण (svarūpeṇa) — formमदधिष्ठितकेन (madadhiṣṭhitakena) — which I have set upon youहि (hi) — indeedतपः (tapaḥ) — austerityकुरु (kuru) — performप्रसन्नात्मा (prasannātmā) — serene of soulमदाराधनतत्परः (madārādhanatatparaḥ) — wholly bent on worshipping me

१५ ख्यातिं यास्यसि सर्वत्र नाम्ना रुद्रशिरः क्षितौ। साधकः सर्वकृत्यानां तेजोभाजां द्विजन्मनाम्‌॥

khyātiṃ yāsyasi sarvatra nāmnā rudraśiraḥ kṣitau | sādhakaḥ sarvakṛtyānāṃ tejobhājāṃ dvijanmanām ||

· हिन्दी

आप पृथ्वी पर सर्वत्र "रुद्रशिर" नाम से प्रसिद्धि प्राप्त करेंगे और तेजस्वी ब्राह्मणों के समस्त कार्यों को सिद्ध करनेवाले होंगे।

You shall gain renown everywhere on earth, under the name 'Rudra's Head,' and become the accomplisher of all the undertakings of radiant twice-born ones.

Word by word

ख्यातिम् (khyātiṃ) — renownयास्यसि (yāsyasi) — you shall attainसर्वत्र (sarvatra) — everywhereनाम्ना (nāmnā) — by the nameरुद्रशिरः (rudraśiraḥ) — Rudraśirasक्षितौ (kṣitau) — on earthसाधकः (sādhakaḥ) — the accomplisherसर्वकृत्यानाम् (sarvakṛtyānāṃ) — of all ritesतेजोभाजाम् (tejobhājāṃ) — of those endowed with splendourद्विजन्मनाम् (dvijanmanām) — of the twice-born

१६ मनुष्याणामिदं कृत्यं यस्माद्वीर्यं त्वयाधुना। तस्मात्त्वं मानुषो भूत्वा विचरिष्यसि भूतले॥

manuṣyāṇāmidaṃ kṛtyaṃ yasmādvīryaṃ tvayādhunā | tasmāttvaṃ mānuṣo bhūtvā vicariṣyasi bhūtale ||

· हिन्दी

चूँकि अभी आपने जो वीर्यपात किया है, वह मनुष्यों का कृत्य है, इसलिये आप मनुष्य होकर पृथ्वीतल पर विचरण करेंगे।

Since this deed of yours just now, the spilling of seed, is a deed of ordinary men, therefore you shall become human and wander upon the face of the earth.

Word by word

मनुष्याणाम् (manuṣyāṇām) — of menइदम् (idaṃ) — thisकृत्यम् (kṛtyaṃ) — is the deedयस्मात् (yasmād) — sinceवीर्यम् (vīryaṃ) — the seedत्वया (tvayā) — by youअधुना (ādhunā) — nowतस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वम् (tvaṃ) — youमानुषः (mānuṣo) — a manभूत्वा (bhūtvā) — having becomeविचरिष्यसि (vicariṣyasi) — shall wanderभूतले (bhūtale) — upon the earth

१७ यस्त्वां चानेन रूपेण दृष्ट्वा कौ विचरिष्यति। किमेतद्‌ ब्रह्मणो मूर्ध्नि वदन्निति पुरान्तकः॥

yastvāṃ cānena rūpeṇa dṛṣṭvā kau vicariṣyati | kimetad brahmaṇo mūrdhni vadanniti purāntakaḥ ||

· हिन्दी

और जो कोई तुम्हें इस रूप में देखकर "यह क्या! ब्रह्मा के सिर पर पुरान्तक कैसे हैं" ऐसा कहता हुआ पृथ्वी पर विचरण करेगा —

And whoever, having seen you in this form, shall wander the earth saying, 'What is this — how has the destroyer of cities come to be upon Brahmā's head?' —

Word by word

यः (yas) — whoeverत्वाम् (tvāṃ) — you (cā) — andअनेन (ānena) — in thisरूपेण (rūpeṇa) — formदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenकौ (kau) — on earthविचरिष्यति (vicariṣyati) — shall go aboutकिम् (kim) — whatएतत् (etad) — is thisब्रह्मणः (brahmaṇo) — of Brahmāमूर्ध्नि (mūrdhni) — upon the headवदन् (vadann) — sayingइति (iti) — thusपुरान्तकः (purāntakaḥ) — the destroyer of the cities

१८ ततस्ते चेष्टितं सर्वं कौतुकाच्छ्रोष्यतीति यः। परदारकृतात्त्यागान्मुक्तिं सद्यः स यास्यति॥

tataste ceṣṭitaṃ sarvaṃ kautukācchroṣyatīti yaḥ | paradārakṛtāttyāgānmuktiṃ sadyaḥ sa yāsyati ||

· हिन्दी

— और जो कोई कौतुकवश तुम्हारे इस समस्त कृत्य को सुनेगा, वह पराई स्त्री के निमित्त किये गये इस त्याग से शीघ्र ही मुक्त हो जायेगा।

— and who then, out of curiosity, shall hear the whole account of your conduct, he shall at once attain liberation from the renunciation caused by another's wife.

Word by word

ततः (tatas) — thenते (te) — yourचेष्टितम् (ceṣṭitaṃ) — doingसर्वम् (sarvaṃ) — wholeकौतुकात् (kautukāc) — out of curiosityश्रोष्यति (chroṣyatīti) — shall hearइति (iti) — thusयः (yaḥ) — whoपरदारकृतात् (paradārakṛtāt) — arising from another’s wifeत्यागात् (tyāgān) — by renouncingमुक्तिम् (muktiṃ) — releaseसद्यः (sadyaḥ) — at onceसः (sa) — heयास्यति (yāsyati) — shall attain

१९ यथा यथा जनश्चैतत्कृत्यं ते कीर्तयिष्यति। तथा तथा विशुद्धिस्ते पापस्यास्य भविष्यति॥

yathā yathā janaścaitatkṛtyaṃ te kīrtayiṣyati | tathā tathā viśuddhiste pāpasyāsya bhaviṣyati ||

· हिन्दी

लोग जैसे-जैसे आपके इस कृत्य का कीर्तन करेंगे, वैसे-वैसे आपके इस पाप की शुद्धि होती जायेगी।

The more people shall proclaim this deed of yours, the more the purification of this sin of yours shall come about.

Word by word

यथा (yathā) — asयथा (yathā) — and asजनः (janaś) — a man (cai) — andएतत् (tat) — thisकृत्यम् (kṛtyaṃ) — deedते (te) — of yoursकीर्तयिष्यति (kīrtayiṣyati) — shall recountतथा (tathā) — soतथा (tathā) — and soविशुद्धिः (viśuddhis) — purificationते (te) — for youपापस्य (pāpasya) — of the sinअस्य (āsya) — thisभविष्यति (bhaviṣyati) — shall come

२० एतदेव हि ते ब्रह्मन्‌ प्रायश्चित्तं मयेरितम्‌। जनहास्यकरं लोके तव गर्हाकरं परम्‌॥

etadeva hi te brahman prāyaścittaṃ mayeritam | janahāsyakaraṃ loke tava garhākaraṃ param ||

· हिन्दी

हे ब्रह्मन्! यही आपके लिये मेरे द्वारा बताया गया प्रायश्चित्त है, जो संसार में लोगों को आपका उपहास करानेवाला तथा आपकी अत्यन्त निन्दा करानेवाला है।

This alone, O Brahman, is the penance declared by me for you — one that makes you an object of people's laughter in the world, and of the utmost blame.

Word by word

एतत् (etad) — thisएव (eva) — aloneहि (hi) — indeedते (te) — for youब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāप्रायश्चित्तम् (prāyaścittaṃ) — the expiationमया (may) — by meईरितम् (eritam) — is declaredजनहास्यकरम् (janahāsyakaraṃ) — a thing to make folk laughलोके (loke) — in the worldतव (tava) — yourगर्हाकरम् (garhākaraṃ) — bringing blameपरम् (param) — utmost

२१ एतच्च तव वीर्यं हि पतितं वेदिमध्यगम्‌। कामार्तस्य मया दृष्टं नैतद्धार्यं भविष्यति॥

etacca tava vīryaṃ hi patitaṃ vedimadhyagam | kāmārtasya mayā dṛṣṭaṃ naitaddhāryaṃ bhaviṣyati ||

· हिन्दी

तथा कामपीड़ित आपका जो यह वीर्य वेदी के मध्य में गिरा और जिसे मैंने देख लिया है, वह किसी के भी धारण करने योग्य नहीं होगा।

And this seed of yours, afflicted by desire, which fell in the midst of the altar, and which I have seen — this shall not be fit to be held by anyone.

Word by word

एतत् (etac) — this (ca) — andतव (tava) — yourवीर्यम् (vīryaṃ) — seedहि (hi) — indeedपतितम् (patitaṃ) — fallenवेदिमध्यगम् (vedimadhyagam) — in the midst of the altarकामार्तस्य (kāmārtasya) — of you tormented by desireमया (mayā) — by meदृष्टम् (dṛṣṭaṃ) — was seen (nai) — notएतत् (tad) — thisधार्यम् (dhāryaṃ) — to be borneभविष्यति (bhaviṣyati) — shall be

२२ चतुर्बिन्दुमितं रेतः पतितं यत्क्षितौ तव। तन्मितास्तोयदा व्योम्नि भवेयुः प्रलयंकराः॥

caturbindumitaṃ retaḥ patitaṃ yatkṣitau tava | tanmitāstoyadā vyomni bhaveyuḥ pralayaṃkarāḥ ||

· हिन्दी

आपका जो तेज चार बूँदों के परिमाण में पृथ्वी पर गिरा, उतने ही परिमाण में आकाश में प्रलयंकर मेघ हो जायेंगे।

That seed of yours which fell upon the ground, in the measure of four drops — from it, in like measure, clouds bringing about dissolution shall arise in the sky.

Word by word

चतुर्बिन्दुमितम् (caturbindumitaṃ) — measuring four dropsरेतः (retaḥ) — the seedपतितम् (patitaṃ) — fallenयत् (yat) — whichक्षितौ (kṣitau) — on the groundतव (tava) — yoursतन्मिताः (tanmitās) — of that same numberतोयदाः (toyadā) — rain-cloudsव्योम्नि (vyomni) — in the skyभवेयुः (bhaveyuḥ) — shall ariseप्रलयंकराः (pralayaṃkarāḥ) — workers of dissolution

२३ एतस्मिन्नन्तरे तत्र देवर्षीणां पुरो द्रुतम्‌। तद्रेतसः समभवंस्तन्मिताश्च बलाहकाः॥

etasminnantare tatra devarṣīṇāṃ puro drutam | tadretasaḥ samabhavaṃstanmitāśca balāhakāḥ ||

· हिन्दी

इसी बीच वहाँ देवर्षियों के सामने शीघ्र ही उस वीर्य से उतने ही परिमाण में मेघ उत्पन्न हो गये।

In that very moment, there, before the divine sages, swiftly, clouds equal to that measure arose from that seed.

Word by word

एतस्मिन् (etasminn) — in thisअन्तरे (antare) — intervalतत्र (tatra) — thereदेवर्षीणाम् (devarṣīṇāṃ) — of the divine sagesपुरः (puro) — before the eyesद्रुतम् (drutam) — swiftlyतद्रेतसः (tadretasaḥ) — from that seedसमभवन् (samabhavaṃs) — aroseतन्मिताः (tanmitāś) — of that same number (ca) — andबलाहकाः (balāhakāḥ) — storm-clouds

२४ संवर्तकस्तथावर्तः पुष्करो द्रोण एव च। एते चतुर्विधास्तात महामेघा लयंकराः॥

saṃvartakastathāvartaḥ puṣkaro droṇa eva ca | ete caturvidhāstāta mahāmeghā layaṃkarāḥ ||

· हिन्दी

संवर्तक, आवर्त, पुष्कर तथा द्रोण — हे तात! ये चार प्रकार के प्रलय करनेवाले महामेघ हैं।

Saṃvartaka, and likewise Āvartaka, Puṣkara, and Droṇa too — these, O son, are the four kinds of great clouds that bring about dissolution.

Word by word

संवर्तकः (saṃvartakas) — Saṃvartakaतथा (tathā) — andआवर्तः (āvartaḥ) — Āvartaपुष्करः (puṣkaro) — Puṣkaraद्रोणः (droṇa) — Droṇaएव (eva) — also (ca) — andएते (ete) — theseचतुर्विधाः (caturvidhās) — of four kindsतात (tāta) — O dear oneमहामेघाः (mahāmeghā) — great cloudsलयंकराः (layaṃkarāḥ) — bringers of dissolution

२५ गर्जन्तश्चाथ मुञ्चन्तस्तोयानीषच्छिवेच्छया। फेलुर्व्योम्नि मुनिश्रेष्ठ तोयदास्ते कदारवाः॥

garjantaścātha muñcantastoyānīṣacchivecchayā | phelurvyomni muniśreṣṭha toyadāste kadāravāḥ ||

· हिन्दी

हे मुनिश्रेष्ठ! घोर गर्जना करते हुए तथा शिव जी की इच्छा से थोड़ा-थोड़ा जल बरसाते हुए वे मेघ आकाश में फैल गये।

O best of sages, those clouds, thundering harshly and releasing a little water by Śiva's own will, spread out over the sky.

Word by word

गर्जन्तः (garjantaś) — thundering (cātha) — andअथ (tha) — thenमुञ्चन्तः (muñcantas) — releasingतोयानि (toyānīṣac) — watersईषत् (ṣac) — a littleशिवेच्छया (chivecchayā) — by Śiva’s willफेलुः (phelur) — they roamedव्योम्नि (vyomni) — in the skyमुनिश्रेष्ठ (muniśreṣṭha) — O best of sagesतोयदाः (toyadās) — those cloudsते (te) — theyकदारवाः (kadāravāḥ) — with harsh roaring

२६ तैस्तु संछादिते व्योम्नि सुगर्जद्भिश्च शंकरः। प्रशान्दाक्षायणी देवी भृशं शांतोऽभवद्‌ द्रुतम्‌॥

taistu saṃchādite vyomni sugarjadbhiśca śaṃkaraḥ | praśāndākṣāyaṇī devī bhṛśaṃ śāṃto'bhavad drutam ||

· हिन्दी

उन घोर गर्जना करते मेघों से आकाश के आच्छादित हो जाने पर शंकर जी शीघ्र ही अत्यन्त शान्त हो गये और दाक्षायणी देवी भी अत्यन्त शान्त हो गयीं।

When the sky had been covered over by those loudly thundering clouds, Śaṅkara became very calm, and the goddess, the daughter of Dakṣa, likewise became swiftly and greatly calm.

Word by word

तैः (tais) — by themतु (tu) — indeedसंछादिते (saṃchādite) — when covered overव्योम्नि (vyomni) — was the skyसुगर्जद्भिः (sugarjadbhiś) — loudly thundering (ca) — andशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkaraप्रशान् (praśān) — was calmedदाक्षायणी (dākṣāyaṇī) — Dākṣāyaṇīदेवी (devī) — the Goddessभृशम् (bhṛśaṃ) — greatlyशांतः (śāṃto) — appeasedअभवत् ('bhavad) — becameद्रुतम् (drutam) — swiftly

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

२७ अथ चाहं वीतभयः शंकरस्याज्ञया तदा। शेषं वैवाहिकं कर्म समाप्तिमनयं मुने॥

atha cāhaṃ vītabhayaḥ śaṃkarasyājñayā tadā | śeṣaṃ vaivāhikaṃ karma samāptimanayaṃ mune ||

· हिन्दी

हे मुने! तब निर्भय होकर मैंने शंकर जी की आज्ञा से विवाह के शेष कार्य को पूर्णता तक पहुँचाया।

O sage, then I, free of fear, by Śaṅkara's own command, brought the remaining marriage rites to their completion.

NoteThe source prints no fresh speaker heading here, but the voice plainly returns to Brahmā's own first-person narration (addressing Nārada as "मुने") after Śambhu's speech ends at verse 26; the speaker is inferred from context rather than a printed heading.

Word by word

अथ (atha) — then (cā) — andअहम् (haṃ) — Iवीतभयः (vītabhayaḥ) — fear goneशंकरस्य (śaṃkarasy) — of Śaṃkaraआज्ञया (ājñayā) — by commandतदा (tadā) — thenशेषम् (śeṣaṃ) — the remainingवैवाहिकम् (vaivāhikaṃ) — marriageकर्म (karma) — riteसमाप्तिम् (samāptim) — to completionअनयम् (anayaṃ) — I broughtमुने (mune) — O sage

२८ पपात पुष्पवृष्टिश्च शिवाशिवशिरस्कयोः। सर्वत्र च मुनिश्रेष्ठ मुदा देवगणोज्झिता॥

papāta puṣpavṛṣṭiśca śivāśivaśiraskayoḥ | sarvatra ca muniśreṣṭha mudā devagaṇojjhitā ||

· हिन्दी

हे मुनिश्रेष्ठ! शिवा तथा शिव के मस्तक पर सर्वत्र देवगणों के द्वारा प्रसन्नतापूर्वक छोड़ी गयी पुष्पवृष्टि होने लगी।

O best of sages, a rain of flowers, released with joy by the hosts of gods, fell everywhere upon the heads of Śivā and Śiva.

Word by word

पपात (papāta) — fellपुष्पवृष्टिः (puṣpavṛṣṭiś) — a rain of flowers (ca) — andशिवाशिवशिरस्कयोः (śivāśivaśiraskayoḥ) — on the heads of Śiva and Śivāसर्वत्र (sarvatra) — everywhere (ca) — andमुनिश्रेष्ठ (muniśreṣṭha) — O best of sagesमुदा (mudā) — in joyदेवगणोज्झिता (devagaṇojjhitā) — showered down by the hosts of gods

२९ वाद्यमानेषु वाद्येषु गायमानेषु तेषु च। पठत्सु विप्रवर्गेषु वेदान्‌ भक्त्यान्वितेषु च॥

vādyamāneṣu vādyeṣu gāyamāneṣu teṣu ca | paṭhatsu vipravargeṣu vedān bhaktyānviteṣu ca ||

· हिन्दी

बाजे बजाये जा रहे थे, गीत गाये जा रहे थे, तथा भक्तिभाव से युक्त ब्राह्मणगण वेदपाठ कर रहे थे —

While instruments were being played, and songs sung, and while the ranks of brahmins, filled with devotion, recited the Vedas —

Word by word

वाद्यमानेषु (vādyamāneṣu) — while they were being playedवाद्येषु (vādyeṣu) — the instrumentsगायमानेषु (gāyamāneṣu) — while singingतेषु (teṣu) — they (ca) — andपठत्सु (paṭhatsu) — while recitingविप्रवर्गेषु (vipravargeṣu) — the companies of brahminsवेदान् (vedān) — the Vedasभक्त्यान्वितेषु (bhaktyānviteṣu) — filled with devotion (ca) — and

३० रंभादिषु पुरंध्रीषु नृत्यमानासु सादरम्‌। महोत्सवो महानासीद्देवपत्नीषु नारद॥

raṃbhādiṣu puraṃdhrīṣu nṛtyamānāsu sādaram | mahotsavo mahānāsīddevapatnīṣu nārada ||

· हिन्दी

— और हे नारद! रम्भा आदि अप्सराएँ आदरपूर्वक नृत्य कर रही थीं — इस प्रकार देवताओं की पत्नियों के बीच महान् उत्सव हुआ।

— and while Rambhā and the other celestial women danced with reverence, O Nārada, a great celebration arose among the wives of the gods.

Word by word

रंभादिषु (raṃbhādiṣu) — Rambhā and the restपुरंध्रीषु (puraṃdhrīṣu) — among the fair womenनृत्यमानासु (nṛtyamānāsu) — as they dancedसादरम् (sādaram) — reverentlyमहोत्सवः (mahotsavo) — a great festivalमहान् (mahān) — mightyआसीत् (āsīd) — there wasदेवपत्नीषु (devapatnīṣu) — among the wives of the godsनारद (nārada) — O Nārada

३१ अथ कर्मवितानेशः प्रसन्नः परमेश्वरः। प्राह मां प्राञ्जलिं प्रीत्या लौकिकीं गतिमाश्रितः॥

atha karmavitāneśaḥ prasannaḥ parameśvaraḥ | prāha māṃ prāñjaliṃ prītyā laukikīṃ gatimāśritaḥ ||

· हिन्दी

तब यज्ञकर्म के फलस्वरूप के स्वामी परमेश्वर प्रसन्न होकर लौकिक व्यवहार का आश्रय लेकर हाथ जोड़े हुए मुझसे प्रेमपूर्वक कहने लगे।

Then the supreme lord, the master of the extended rite, well pleased, resorting to worldly manner, spoke with affection to me, my hands joined.

Word by word

अथ (atha) — thenकर्मवितानेशः (karmavitāneśaḥ) — lord of the spread of ritesप्रसन्नः (prasannaḥ) — well pleasedपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordप्राह (prāha) — saidमाम् (māṃ) — to meप्राञ्जलिम् (prāñjaliṃ) — my palms joinedप्रीत्या (prītyā) — with affectionलौकिकीम् (laukikīṃ) — the worldlyगतिम् (gatim) — wayआश्रितः (āśritaḥ) — having taken up

ईश्वर उवाच — The lord spoke: ईश्वर बोले:

३२ हे ब्रह्मन्‌ सुकृतं कर्म सर्वं वैवाहिकं च यत्‌। प्रसन्नोऽस्मि त्वमाचार्यो दद्यां ते दक्षिणां च काम्‌॥

he brahman sukṛtaṃ karma sarvaṃ vaivāhikaṃ ca yat | prasanno'smi tvamācāryo dadyāṃ te dakṣiṇāṃ ca kām ||

· हिन्दी

ईश्वर बोले — हे ब्रह्मन्! जो कुछ भी वैवाहिक कार्य था, वह सब भलीभाँति सम्पन्न हुआ है। मैं प्रसन्न हूँ। आप आचार्य हैं, मैं आपको क्या दक्षिणा दूँ?

The lord spoke: O Brahman, all the marriage rite has been well performed; I am pleased. You are the officiating priest — what fee shall I give you?

Word by word

हे (he) — Oब्रह्मन् (brahman) — Brahmāसुकृतम् (sukṛtaṃ) — well performedकर्म (karma) — the riteसर्वम् (sarvaṃ) — wholeवैवाहिकम् (vaivāhikaṃ) — of marriage (ca) — andयत् (yat) — whichप्रसन्नः (prasanno) — pleasedअस्मि ('smi) — I amत्वम् (tvam) — youआचार्यः (ācāryo) — the officiantदद्याम् (dadyāṃ) — I would giveते (te) — youदक्षिणाम् (dakṣiṇāṃ) — a fee (ca) — andकाम् (kām) — what would you have

३३ याचस्व तां सुरज्येष्ठ यद्यपि स्यात्सुदुर्लभा। ब्रूहि शीघ्रं महाभाग नादेयं विद्यते मम॥

yācasva tāṃ surajyeṣṭha yadyapi syātsudurlabhā | brūhi śīghraṃ mahābhāga nādeyaṃ vidyate mama ||

· हिन्दी

हे सुरज्येष्ठ! वह वस्तु चाहे कितनी ही दुर्लभ क्यों न हो, आप उसे माँगिये। हे महाभाग! शीघ्र कहिये, मेरे लिये कुछ भी अदेय नहीं है।

Ask for it, O foremost of gods, even should it be exceedingly hard to obtain; speak quickly, O greatly fortunate one — there is nothing that cannot be given by me.

Word by word

याचस्व (yācasva) — askताम् (tāṃ) — for itसुरज्येष्ठ (surajyeṣṭha) — O eldest of godsयद्यपि (yadyapi) — even ifस्यात् (syāt) — it beसुदुर्लभा (sudurlabhā) — most hard to obtainब्रूहि (brūhi) — speakशीघ्रम् (śīghraṃ) — quicklyमहाभाग (mahābhāga) — O greatly blessed (nā) — nothingअदेयम् (deyaṃ) — not to be givenविद्यते (vidyate) — existsमम (mama) — for me

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३४ इत्याकर्ण्य वचः सोऽहं शंकरस्य कृताञ्जलिः। मुनेऽवोचं विनीतात्मा प्रणम्येशं मुहुर्मुहुः॥

ityākarṇya vacaḥ so'haṃ śaṃkarasya kṛtāñjaliḥ | mune'vocaṃ vinītātmā praṇamyeśaṃ muhurmuhuḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — हे मुने! शंकर जी का यह वचन सुनकर हाथ जोड़े हुए तथा विनीत भाव से मैं ईश्वर को बार-बार प्रणाम करके कहने लगा।

Brahmā spoke: O sage, having heard this word of Śaṅkara, I, my hands joined, humble of mind, bowing again and again to the lord, spoke.

Word by word

इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordसः (so) — thatअहम् ('haṃ) — Iशंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṃkaraकृताञ्जलिः (kṛtāñjaliḥ) — palms joinedमुने (mune) — O sageअवोचम् ('vocaṃ) — spokeविनीतात्मा (vinītātmā) — humble of soulप्रणम्य (praṇamy) — having bowedईशम् (eśaṃ) — to the Lordमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again

३५ यदि प्रसन्नो देवेश वरयोग्योऽस्म्यहं यदि। तत्कुरु त्वं महेशान सुप्रीत्या यद्वदाम्यहम्‌॥

yadi prasanno deveśa varayogyo'smyahaṃ yadi | tatkuru tvaṃ maheśāna suprītyā yadvadāmyaham ||

· हिन्दी

"हे देवेश! यदि आप प्रसन्न हैं और यदि मैं वर के योग्य हूँ, तो हे महेशान! जो मैं कहता हूँ, उसे आप अत्यन्त प्रसन्नतापूर्वक कीजिये।"

If you are pleased, O lord of gods, and if I am fit for a boon, then, O great lord, do with great affection what I now say.

Word by word

यदि (yadi) — ifप्रसन्नः (prasanno) — you are pleasedदेवेश (deveśa) — O Lord of godsवरयोग्यः (varayogyo) — fit for a boonअस्मि ('smy) — amअहम् (ahaṃ) — Iयदि (yadi) — ifतत् (tat) — thenकुरु (kuru) — doत्वम् (tvaṃ) — youमहेशान (maheśāna) — O Maheśānaसुप्रीत्या (suprītyā) — right gladlyयत् (yad) — whatवदामि (vadāmy) — I sayअहम् (aham) — I

३६ अनेनैव तु रूपेण वेद्यामस्यां महेश्वर। त्वया स्थेयं सदैवात्र नृणां पापविशुद्धये॥

anenaiva tu rūpeṇa vedyāmasyāṃ maheśvara | tvayā stheyaṃ sadaivātra nṛṇāṃ pāpaviśuddhaye ||

· हिन्दी

"हे महेश्वर! इसी रूप में इस वेदी पर आप सदैव यहाँ मनुष्यों के पापों की शुद्धि के लिये विराजमान रहें।"

'O great lord, in this very form, at this very altar, may you remain established here forever, for the purification of the sins of men.'

Word by word

अनेन (anen) — with thisएव (aiva) — veryतु (tu) — indeedरूपेण (rūpeṇa) — formवेद्याम् (vedyām) — on the altarअस्याम् (asyāṃ) — thisमहेश्वर (maheśvara) — O Maheśvaraत्वया (tvayā) — by youस्थेयम् (stheyaṃ) — it should be abidedसदा (sadai) — everएव (va) — indeedअत्र (ātra) — hereनृणाम् (nṛṇāṃ) — of menपापविशुद्धये (pāpaviśuddhaye) — for the cleansing of sin

३७ येनास्य संनिधौ कृत्वा स्वाश्रमं शशिशेखर। तपः कुर्यां विनाशाय स्वपापस्यास्य शंकर॥

yenāsya saṃnidhau kṛtvā svāśramaṃ śaśiśekhara | tapaḥ kuryāṃ vināśāya svapāpasyāsya śaṃkara ||

· हिन्दी

"हे शशिशेखर! हे शंकर! जिससे आपके सान्निध्य में अपना आश्रम बनाकर मैं अपने इस पाप के नाश के लिये तप कर सकूँ।"

'O moon-crested one, O Śaṅkara, so that, having made my own hermitage in your presence here, I may perform austerity for the destruction of this sin of mine.'

Word by word

येन (yen) — wherebyअस्य (āsya) — of thisसंनिधौ (saṃnidhau) — in the presenceकृत्वा (kṛtvā) — having madeस्वाश्रमम् (svāśramaṃ) — my own hermitageशशिशेखर (śaśiśekhara) — O moon-crestedतपः (tapaḥ) — austerityकुर्याम् (kuryāṃ) — I may performविनाशाय (vināśāya) — for the destructionस्वपापस्य (svapāpasy) — of my own sinअस्य (āsya) — thisशंकर (śaṃkara) — O Śaṃkara

३८ चैत्रशुक्लत्रयोदश्यां नक्षत्रे भगदैवते। सूर्यवारे च यो भक्त्या वीक्षेत भुवि मानवः॥

caitraśuklatrayodaśyāṃ nakṣatre bhagadaivate | sūryavāre ca yo bhaktyā vīkṣeta bhuvi mānavaḥ ||

· हिन्दी

"और चैत्र शुक्ल त्रयोदशी को, भगदेवता के नक्षत्र में, रविवार के दिन जो मनुष्य इस पृथ्वी पर भक्तिपूर्वक आपका दर्शन करेगा —"

'And whatever human, on the thirteenth of bright Caitra, under the constellation whose deity is Bhaga, on a Sunday, should devotedly behold you upon this earth —'

Word by word

चैत्रशुक्लत्रयोदश्याम् (caitraśuklatrayodaśyāṃ) — on the thirteenth of the bright half of Caitraनक्षत्रे (nakṣatre) — under the asterismभगदैवते (bhagadaivate) — whose deity is Bhagaसूर्यवारे (sūryavāre) — on a Sunday (ca) — andयः (yo) — whoeverभक्त्या (bhaktyā) — with devotionवीक्षेत (vīkṣeta) — shall behold youभुवि (bhuvi) — on earthमानवः (mānavaḥ) — a man

३९ तदैव तस्य पापानि प्रयान्तु हर संक्षयम्‌। वर्धते विपुलं पुण्यं रोगा नश्यन्तु सर्वशः॥

tadaiva tasya pāpāni prayāntu hara saṃkṣayam | vardhate vipulaṃ puṇyaṃ rogā naśyantu sarvaśaḥ ||

· हिन्दी

"— हे हर! उसी क्षण उसके पाप पूर्णतः नष्ट हो जायँ, विपुल पुण्य बढ़े और उसके सभी रोग सर्वथा नष्ट हो जायँ।"

'— O Hara, at that very moment let his sins go to utter destruction; let abundant merit increase, and let his diseases perish entirely.'

Word by word

तदा (tadai) — thenएव (va) — indeedतस्य (tasya) — hisपापानि (pāpāni) — sinsप्रयान्तु (prayāntu) — let them goहर (hara) — O Haraसंक्षयम् (saṃkṣayam) — to utter ruinवर्धते (vardhate) — let there swellविपुलम् (vipulaṃ) — abundantपुण्यम् (puṇyaṃ) — meritरोगाः (rogā) — diseasesनश्यन्तु (naśyantu) — let them perishसर्वशः (sarvaśaḥ) — utterly

४० या नारी दुर्भगा वंध्या काणा रूपविवर्जिता। सापि त्वद्दर्शनादेव निर्दोषा संभवेद्‌ ध्रुवम्‌॥

yā nārī durbhagā vaṃdhyā kāṇā rūpavivarjitā | sāpi tvaddarśanādeva nirdoṣā saṃbhaved dhruvam ||

· हिन्दी

"जो स्त्री दुर्भगा, वन्ध्या, काणी अथवा रूपहीन हो, वह भी आपके दर्शनमात्र से निश्चय ही निर्दोष हो जाये।"

'Whatever woman is unfortunate, barren, one-eyed, or devoid of beauty — she too, merely by the sight of you, shall surely become free of every fault.'

Word by word

या (yā) — whateverनारी (nārī) — womanदुर्भगा (durbhagā) — ill-fortunedवंध्या (vaṃdhyā) — barrenकाणा (kāṇā) — one-eyedरूपविवर्जिता (rūpavivarjitā) — bereft of beautyसा (sā) — sheअपि (pi) — tooत्वद्दर्शनात् (tvaddarśanād) — by the sight of youएव (eva) — aloneनिर्दोषा (nirdoṣā) — free of flawसंभवेत् (saṃbhaved) — shall becomeध्रुवम् (dhruvam) — assuredly

४१ इत्याकर्ण्य वचो मे हि स्वात्मसर्वसुखावहम्‌। तथास्त्विति शिवः प्राह सुप्रसन्नेन चेतसा॥

ityākarṇya vaco me hi svātmasarvasukhāvaham | tathāstviti śivaḥ prāha suprasannena cetasā ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — अपने ही सर्वसुख को लानेवाले मेरे इस वचन को सुनकर शिव जी ने अत्यन्त प्रसन्न चित्त से "तथास्तु" कहा।

Brahmā spoke: Having heard this word of mine, which brought all happiness to his own self, Śiva said, 'So be it,' with a heart greatly pleased.

Word by word

इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vaco) — the wordमे (me) — mineहि (hi) — indeedस्वात्मसर्वसुखावहम् (svātmasarvasukhāvaham) — bringing to his own self all delightतथास्तु (tathāstv) — so be itइति (iti) — sayingशिवः (śivaḥ) — Śivaप्राह (prāha) — spokeसुप्रसन्नेन (suprasannena) — with a well-pleasedचेतसा (cetasā) — mind

शिव उवाच — Śiva spoke: शिव जी ने कहा:

४२ हिताय सर्वलोकस्य वेद्यां तस्यां व्यवस्थितः। स्थास्यामि सहितः पत्न्या सत्या त्वद्वचनाद्विधे॥

hitāya sarvalokasya vedyāṃ tasyāṃ vyavasthitaḥ | sthāsyāmi sahitaḥ patnyā satyā tvadvacanādvidhe ||

· हिन्दी

शिव जी ने कहा — हे विधे! आपके ही वचन से सम्पूर्ण लोक के हित के लिये उस वेदी पर स्थित होकर मैं अपनी पत्नी सती के साथ यहाँ स्थित रहूँगा।

Śiva spoke: For the welfare of all the world, established at that very altar, together with my wife Satī, I shall remain, O Ordainer, at your own word.

Word by word

हिताय (hitāya) — for the goodसर्वलोकस्य (sarvalokasya) — of all the worldवेद्याम् (vedyāṃ) — on the altarतस्याम् (tasyāṃ) — thatव्यवस्थितः (vyavasthitaḥ) — establishedस्थास्यामि (sthāsyāmi) — I shall abideसहितः (sahitaḥ) — togetherपत्न्या (patnyā) — with my wifeसत्या (satyā) — with Satīत्वद्वचनात् (tvadvacanād) — at your wordविधे (vidhe) — O Ordainer

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४३ इत्युक्त्वा भगवांस्तत्र सभार्यो वृषभध्वजः। उवाच वेदिमध्यस्थो मूर्तिं कृत्वांशरूपिणीम्‌॥

ityuktvā bhagavāṃstatra sabhāryo vṛṣabhadhvajaḥ | uvāca vedimadhyastho mūrtiṃ kṛtvāṃśarūpiṇīm ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — ऐसा कहकर भगवान् वृषभध्वज ने पत्नी सहित वहाँ अपनी अंशरूपिणी मूर्ति प्रकट करके वेदी के मध्य में स्थित होकर कहा।

Brahmā spoke: Having said this, the blessed bull-bannered one, together with his wife, forming a partial image of himself, remained established there in the midst of the altar.

Word by word

इति (ity) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenभगवान् (bhagavāṃs) — the blessed oneतत्र (tatra) — thereसभार्यः (sabhāryo) — with his wifeवृषभध्वजः (vṛṣabhadhvajaḥ) — the bull-banneredउवाच (uvāca) — declaredवेदिमध्यस्थः (vedimadhyastho) — standing in the midst of the altarमूर्तिम् (mūrtiṃ) — a formकृत्वा (kṛtvā) — having madeअंशरूपिणीम् (ṃśarūpiṇīm) — embodying a portion of himself

४४ ततो दक्षं समामंत्र्य शंकरः परमेश्वरः। पत्न्या सत्या गन्तुमना अभूत्स्वजनवत्सलः॥

tato dakṣaṃ samāmaṃtrya śaṃkaraḥ parameśvaraḥ | patnyā satyā gantumanā abhūtsvajanavatsalaḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् दक्ष से विदा लेकर स्वजनवत्सल शंकर जी परमेश्वर अपनी पत्नी सती के साथ जाने के लिये उद्यत हो गये।

Then Śaṅkara, the supreme lord, affectionate to his own kin, having taken leave of Dakṣa, resolved to depart together with his wife Satī.

Word by word

ततः (tato) — thenदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaसमामंत्र्य (samāmaṃtrya) — having taken leave ofशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkaraपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordपत्न्या (patnyā) — with his wifeसत्या (satyā) — with Satīगन्तुमनाः (gantumanā) — minded to goअभूत् (abhūt) — becameस्वजनवत्सलः (svajanavatsalaḥ) — tender to his own people

४५ एतस्मिन्नन्तरे दक्षो विनयावनतः सुधीः। साञ्जलिर्नतकः प्रीत्या तुष्टाव वृषभध्वजम्‌॥

etasminnantare dakṣo vinayāvanataḥ sudhīḥ | sāñjalirnatakaḥ prītyā tuṣṭāva vṛṣabhadhvajam ||

· हिन्दी

इसी बीच विनयावनत तथा बुद्धिमान् दक्ष ने हाथ जोड़कर तथा झुककर प्रेमपूर्वक वृषभध्वज की स्तुति की।

In the meantime, Dakṣa, wise, bowed low in humility, his hands joined, bowing, praised the bull-bannered one with affection.

Word by word

एतस्मिन् (etasminn) — in thisअन्तरे (antare) — intervalदक्षः (dakṣo) — Dakṣaविनयावनतः (vinayāvanataḥ) — bent low in humilityसुधीः (sudhīḥ) — wiseसाञ्जलिः (sāñjalir) — palms joinedनतकः (natakaḥ) — bowingप्रीत्या (prītyā) — lovinglyतुष्टाव (tuṣṭāva) — praisedवृषभध्वजम् (vṛṣabhadhvajam) — the bull-bannered

४६ विष्णवादयः सुराः सर्वे मुनयश्च गणास्तदा। नत्वा संस्तूय विविधं चक्रुर्जयरवं मुदा॥

viṣṇavādayaḥ surāḥ sarve munayaśca gaṇāstadā | natvā saṃstūya vividhaṃ cakrurjayaravaṃ mudā ||

· हिन्दी

तब विष्णु आदि समस्त देवता, मुनि तथा गण भी प्रणामकर तथा अनेक प्रकार से स्तुतिकर प्रसन्नतापूर्वक जय-जयकार करने लगे।

Then all the gods, Viṣṇu and the rest, and the sages and the gaṇas, bowing and praising him in manifold ways, joyfully raised a cry of victory.

Word by word

विष्ण्वादयः (viṣṇavādayaḥ) — Viṣṇu and the restसुराः (surāḥ) — the godsसर्वे (sarve) — allमुनयः (munayaś) — the sages (ca) — andगणाः (gaṇās) — the hostsतदा (tadā) — thenनत्वा (natvā) — having bowedसंस्तूय (saṃstūya) — having praisedविविधम् (vividhaṃ) — in many waysचक्रुः (cakrur) — raisedजयरवम् (jayaravaṃ) — the cry of victoryमुदा (mudā) — joyfully

४७ आरोप्य वृषभे शंभुः सतीं दक्षाज्ञया मुदा। जगाम हिमवत्प्रस्थं वृषभस्थः स्वयं प्रभुः॥

āropya vṛṣabhe śaṃbhuḥ satīṃ dakṣājñayā mudā | jagāma himavatprasthaṃ vṛṣabhasthaḥ svayaṃ prabhuḥ ||

· हिन्दी

शम्भु ने दक्ष की आज्ञा से प्रसन्नतापूर्वक सती को बैल पर बिठाकर स्वयं भी बैल पर आरूढ़ होकर हिमालय के शिखर की ओर प्रस्थान किया।

Śambhu, joyfully mounting Satī upon the bull, by Dakṣa's leave, himself, seated upon the bull, went toward the ridge of the Himālaya.

Word by word

आरोप्य (āropya) — having setवृषभे (vṛṣabhe) — upon the bullशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuसतीम् (satīṃ) — Satīदक्षाज्ञया (dakṣājñayā) — with Dakṣa’s leaveमुदा (mudā) — joyfullyजगाम (jagāma) — wentहिमवत्प्रस्थम् (himavatprasthaṃ) — to the tableland of Himavatवृषभस्थः (vṛṣabhasthaḥ) — seated on the bullस्वयम् (svayaṃ) — himselfप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord

४८ अथ सा शंकराभ्याशे सुदती चारुहासिनी। विरेजे वृषभस्था वै चन्द्रान्ते कालिका यथा॥

atha sā śaṃkarābhyāśe sudatī cāruhāsinī | vireje vṛṣabhasthā vai candrānte kālikā yathā ||

· हिन्दी

तब सुन्दर दाँतोंवाली तथा मनोहर हास्ययुक्त वे सती शंकर जी के समीप बैल पर बैठी हुई ऐसी शोभा पा रही थीं, जैसे चन्द्रमा के समीप कालिका शोभा पाती है।

Then she, of lovely teeth and charming smile, seated on the bull beside Śaṅkara, shone forth, just as Kālikā shines beside the moon.

Word by word

अथ (atha) — thenसा (sā) — sheशंकराभ्याशे (śaṃkarābhyāśe) — at Śaṃkara’s sideसुदती (sudatī) — fair of teethचारुहासिनी (cāruhāsinī) — of lovely smileविरेजे (vireje) — shoneवृषभस्था (vṛṣabhasthā) — seated on the bullवै (vai) — indeedचन्द्रान्ते (candrānte) — beside the moonकालिका (kālikā) — a dark cloud-streakयथा (yathā) — as

४९ विष्णवादयः सुराः सर्वे मरीच्याद्यास्तथर्षयः। दक्षोऽपि मोहितश्चासीत्तथान्ये निश्चला जनाः॥

viṣṇavādayaḥ surāḥ sarve marīcyādyāstatharṣayaḥ | dakṣo'pi mohitaścāsīttathānye niścalā janāḥ ||

· हिन्दी

विष्णु आदि समस्त देवता, मरीचि आदि ऋषिगण तथा दक्ष भी मोहित हो गये और अन्य लोग भी निश्चल होकर खड़े रह गये।

All the gods, Viṣṇu and the rest, and likewise the sages headed by Marīci, and Dakṣa too, became enraptured, and other people too stood motionless.

Word by word

विष्ण्वादयः (viṣṇavādayaḥ) — Viṣṇu and the restसुराः (surāḥ) — the godsसर्वे (sarve) — allमरीच्याद्याः (marīcyādyās) — Marīci and the othersतथा (tath) — likewiseऋषयः (arṣayaḥ) — the seersदक्षः (dakṣo) — Dakṣaअपि ('pi) — tooमोहितः (mohitaś) — entranced (cā) — andआसीत् (sīt) — wasतथा (tath) — likewiseअन्ये (ānye) — the othersनिश्चलाः (niścalā) — motionlessजनाः (janāḥ) — the folk

५० केचिद्वाद्यान्वादयन्तो गायन्तः सुस्वरं परे। शिवं शिवयशः शुद्धमनुजग्मुः शिवं मुदा॥

kecidvādyānvādayanto gāyantaḥ susvaraṃ pare | śivaṃ śivayaśaḥ śuddhamanujagmuḥ śivaṃ mudā ||

· हिन्दी

कुछ लोग बाजे बजाते हुए तथा कुछ लोग सुन्दर स्वर में शिव जी के शुद्ध तथा कल्याणकारी यश का गान करते हुए प्रसन्नतापूर्वक शिव जी के पीछे-पीछे चलने लगे।

Some, playing instruments, and others singing in sweet tones the pure and auspicious glory of Śiva, joyfully followed after Śiva.

Word by word

केचित् (kecid) — someवाद्यान् (vādyān) — instrumentsवादयन्तः (vādayanto) — playingगायन्तः (gāyantaḥ) — singingसुस्वरम् (susvaraṃ) — sweetlyपरे (pare) — othersशिवम् (śivaṃ) — Śivaशिवयशः (śivayaśaḥ) — of auspicious fameशुद्धम् (śuddham) — pureअनुजग्मुः (anujagmuḥ) — they followedशिवम् (śivaṃ) — Śivaमुदा (mudā) — with joy

५१ मध्यमार्गाद्विसृष्टो हि दक्षः प्रीत्याथ शम्भुना। स्वधाम प्राप सगणः शम्भुः प्रेमसमाकुलः॥

madhyamārgādvisṛṣṭo hi dakṣaḥ prītyātha śambhunā | svadhāma prāpa sagaṇaḥ śambhuḥ premasamākulaḥ ||

· हिन्दी

दक्ष को शम्भु ने आधे मार्ग से ही प्रेमपूर्वक लौटा दिया, और प्रेम से व्याकुल शम्भु अपने गणों के साथ अपने धाम को पहुँच गये।

Dakṣa, having been sent back by Śambhu with affection midway along the road, Śambhu, together with his gaṇas, overwhelmed with love, reached his own abode.

Word by word

मध्यमार्गात् (madhyamārgād) — from midway on the roadविसृष्टः (visṛṣṭo) — dismissedहि (hi) — indeedदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaप्रीत्या (prītyā) — affectionatelyअथ (tha) — thenशम्भुना (śambhunā) — by Śambhuस्वधाम (svadhāma) — his own abodeप्राप (prāpa) — reachedसगणः (sagaṇaḥ) — with his hostsशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuप्रेमसमाकुलः (premasamākulaḥ) — overwhelmed with love

५२ विसृष्टा अपि विष्ण्वाद्याः शम्भुना पुनरेव ते। अनुजग्मुः शिवं भक्त्या सुराः परमया मुदा॥

visṛṣṭā api viṣṇvādyāḥ śambhunā punareva te | anujagmuḥ śivaṃ bhaktyā surāḥ paramayā mudā ||

· हिन्दी

शम्भु के द्वारा विदा किये जाने पर भी विष्णु आदि वे देवता परम भक्ति तथा प्रसन्नता के साथ पुनः शिव जी के पीछे-पीछे चलने लगे।

Though Viṣṇu and the other gods too had been dismissed by Śambhu, they nonetheless followed Śiva again, with devotion and supreme joy.

Word by word

विसृष्टाः (visṛṣṭā) — though dismissedअपि (api) — evenविष्ण्वाद्याः (viṣṇvādyāḥ) — Viṣṇu and the restशम्भुना (śambhunā) — by Śambhuपुनः (punar) — againएव (eva) — indeedते (te) — theyअनुजग्मुः (anujagmuḥ) — followedशिवम् (śivaṃ) — Śivaभक्त्या (bhaktyā) — with devotionसुराः (surāḥ) — the godsपरमया (paramayā) — with utmostमुदा (mudā) — joy

५३ तैः सर्वैः सगणैः शंभुः सत्या च स्वस्त्रिया युतः। प्राप स्वं धाम संहृष्टो हिमवद्‌ गिरिशोभितम्‌॥

taiḥ sarvaiḥ sagaṇaiḥ śaṃbhuḥ satyā ca svastriyā yutaḥ | prāpa svaṃ dhāma saṃhṛṣṭo himavad giriśobhitam ||

· हिन्दी

उन सभी तथा अपने गणों के साथ तथा अपनी पत्नी सती के साथ शम्भु प्रसन्न होकर हिमालय पर्वत से सुशोभित अपने धाम को पहुँच गये।

Śambhu, together with all of them and with his gaṇas, and accompanied by Satī, his own wife, joyfully reached his own abode, adorned upon the Himālaya mountain.

Word by word

तैः (taiḥ) — by themसर्वैः (sarvaiḥ) — allसगणैः (sagaṇaiḥ) — with their hostsशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuसत्या (satyā) — with Satī (ca) — andस्वस्त्रिया (svastriyā) — his own wifeयुतः (yutaḥ) — accompaniedप्राप (prāpa) — reachedस्वम् (svaṃ) — his ownधाम (dhāma) — abodeसंहृष्टः (saṃhṛṣṭo) — well delightedहिमवत् (himavad) — of Himavatगिरिशोभितम् (giriśobhitam) — graced by the mountain

५४ तत्र गत्वाखिलान्देवान्मुनीनपि परांस्तथा। मुदा विसर्जयामास बहु सम्मान्य सादरम्‌॥

tatra gatvākhilāndevānmunīnapi parāṃstathā | mudā visarjayāmāsa bahu sammānya sādaram ||

· हिन्दी

वहाँ जाकर उन्होंने समस्त देवताओं, मुनियों तथा अन्य लोगों का भी बहुत आदर-सम्मान करके प्रसन्नतापूर्वक उन्हें विदा किया।

Having gone there, he, greatly honouring all the gods and sages and others too, with reverence, joyfully dismissed them.

Word by word

तत्र (tatra) — thereगत्वा (gatv) — having goneअखिलान् (ākhilān) — allदेवान् (devān) — the godsमुनीन् (munīn) — the sagesअपि (api) — alsoपरान् (parāṃs) — the othersतथा (tathā) — likewiseमुदा (mudā) — joyfullyविसर्जयामास (visarjayāmāsa) — he dismissedबहु (bahu) — greatlyसम्मान्य (sammānya) — having honoured themसादरम् (sādaram) — with courtesy

५५ शंभुमाभाष्य ते सर्वे विष्ण्वाद्या मुदिताननाः। स्वं स्वं धाम ययुर्नत्वा स्तुत्वा च मुनयः सुराः॥

śaṃbhumābhāṣya te sarve viṣṇvādyā muditānanāḥ | svaṃ svaṃ dhāma yayurnatvā stutvā ca munayaḥ surāḥ ||

· हिन्दी

विष्णु आदि वे सभी मुनि तथा देवता प्रसन्नमुख होकर शम्भु से आज्ञा लेकर, नमस्कार तथा स्तुति करके अपने-अपने धाम को चले गये।

All of them, Viṣṇu and the rest, the sages and the gods, their faces joyful, having spoken to Śambhu, bowed, praised him, and went each to his own abode.

Word by word

शंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuआभाष्य (ābhāṣya) — having taken leave ofते (te) — theyसर्वे (sarve) — allविष्ण्वाद्याः (viṣṇvādyā) — Viṣṇu and the restमुदिताननाः (muditānanāḥ) — their faces gladस्वम् (svaṃ) — each his ownस्वम् (svaṃ) — ownधाम (dhāma) — abodeययुः (yayur) — went toनत्वा (natvā) — having bowedस्तुत्वा (stutvā) — having praised (ca) — andमुनयः (munayaḥ) — the sagesसुराः (surāḥ) — the gods

५६ शिवोऽपि मुदितोऽत्यर्थं स्वपत्या दक्षकन्यया। हिमवत्प्रस्थसंस्थो हि विजहार भवानुगः॥

śivo'pi mudito'tyarthaṃ svapatyā dakṣakanyayā | himavatprasthasaṃstho hi vijahāra bhavānugaḥ ||

· हिन्दी

शिव जी भी अपनी पत्नी दक्षकन्या के साथ अत्यन्त प्रसन्न होकर तथा लोकाचार का अनुसरण करते हुए हिमालय के शिखर पर स्थित होकर विहार करने लगे।

Śiva too, exceedingly delighted with his wife, the daughter of Dakṣa, dwelling on the ridge of the Himālaya, following worldly custom, sported joyfully.

Word by word

शिवः (śivo) — Śivaअपि ('pi) — tooमुदितः (mudito) — delightedअत्यर्थम् ('tyarthaṃ) — exceedinglyस्वपत्या (svapatyā) — with his own wifeदक्षकन्यया (dakṣakanyayā) — the daughter of Dakṣaहिमवत्प्रस्थसंस्थः (himavatprasthasaṃstho) — dwelling on the tableland of Himavatहि (hi) — indeedविजहार (vijahāra) — sportedभवानुगः (bhavānugaḥ) — following the ways of the world

५७ ततः स शंकरः सत्या सगणः सूतिकृन्मुने। प्राप स्वं धाम संहृष्टः कैलासं पर्वतोत्तमम्‌॥

tataḥ sa śaṃkaraḥ satyā sagaṇaḥ sūtikṛnmune | prāpa svaṃ dhāma saṃhṛṣṭaḥ kailāsaṃ parvatottamam ||

· हिन्दी

हे मुने! तत्पश्चात् सृष्टि करनेवाले वे शंकर जी सती तथा अपने गणों के साथ प्रसन्न होकर पर्वतों में उत्तम अपने धाम कैलास को पहुँच गये।

O sage, then that Śaṅkara, the maker of creation, together with Satī and with his gaṇas, joyfully reached his own abode, Kailāsa, the best of mountains.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenसः (sa) — thatशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkaraसत्या (satyā) — with Satīसगणः (sagaṇaḥ) — with his hostsसूतिकृत् (sūtikṛn) — the maker of all begettingमुने (mune) — O sageप्राप (prāpa) — reachedस्वम् (svaṃ) — his ownधाम (dhāma) — abodeसंहृष्टः (saṃhṛṣṭaḥ) — well delightedकैलासम् (kailāsaṃ) — Kailāsaपर्वतोत्तमम् (parvatottamam) — best of mountains

५८ एतद्‌ वः सर्वमाख्यातं यथा तस्य पुराभवत्‌। विवाहो वृषयानस्य मनुस्वायंभुवान्तरे॥

etad vaḥ sarvamākhyātaṃ yathā tasya purābhavat | vivāho vṛṣayānasya manusvāyaṃbhuvāntare ||

· हिन्दी

यह सब आपसे कह दिया गया है, जिस प्रकार स्वायम्भुव मन्वन्तर में वृषभवाहन शिव जी का विवाह हुआ था।

All this has now been told to you, just as it once came to pass — the marriage of the bull-riding one, in the Svāyambhuva Manvantara.

Word by word

एतत् (etad) — thisवः (vaḥ) — to youसर्वम् (sarvam) — the wholeआख्यातम् (ākhyātaṃ) — has been toldयथा (yathā) — howतस्य (tasya) — hisपुरा (purā) — of oldअभवत् (bhavat) — it came to passविवाहः (vivāho) — the marriageवृषयानस्य (vṛṣayānasya) — of him whose vehicle is the bullमनुस्वायंभुवान्तरे (manusvāyaṃbhuvāntare) — in the age of Svāyambhuva Manu

५९ विवाहसमये यज्ञे प्रारंभे वा शृणोति यः। एतदाख्यानमव्यग्रः संपूज्य वृषभध्वजम्‌॥

vivāhasamaye yajñe prāraṃbhe vā śṛṇoti yaḥ | etadākhyānamavyagraḥ saṃpūjya vṛṣabhadhvajam ||

· हिन्दी

जो कोई विवाह के समय, यज्ञ में अथवा किसी भी कार्य के आरम्भ में शान्तचित्त होकर वृषभध्वज का पूजन करके इस कथा को सुनता है —

Whoever, at the time of a marriage, or of a sacrifice, or at the beginning of any undertaking, calmly hears this account, having duly worshipped the bull-bannered one —

Word by word

विवाहसमये (vivāhasamaye) — at the time of a weddingयज्ञे (yajñe) — at a sacrificeप्रारंभे (prāraṃbhe) — at the outsetवा (vā) — orशृणोति (śṛṇoti) — hearsयः (yaḥ) — whoeverएतत् (etad) — thisआख्यानम् (ākhyānam) — narrativeअव्यग्रः (avyagraḥ) — with unhurried mindसंपूज्य (saṃpūjya) — having worshippedवृषभध्वजम् (vṛṣabhadhvajam) — the bull-bannered

६० तस्याविघ्नं भवेत्सर्वं कर्म वैवाहिकं च यत्‌। शुभाख्यमपरं कर्म निर्विघ्नं सर्वदा भवेत्‌॥

tasyāvighnaṃ bhavetsarvaṃ karma vaivāhikaṃ ca yat | śubhākhyamaparaṃ karma nirvighnaṃ sarvadā bhavet ||

· हिन्दी

— उसका समस्त वैवाहिक कार्य निर्विघ्न सम्पन्न होता है, तथा अन्य शुभ कर्म भी सदा निर्विघ्न रूप से पूर्ण होते हैं।

— for him, all the marriage rite that is to be performed shall be free of obstacle, and any other auspicious undertaking shall ever be free of obstacle.

Word by word

तस्य (tasy) — hisअविघ्नम् (āvighnaṃ) — free of hindranceभवेत् (bhavet) — shall beसर्वम् (sarvaṃ) — allकर्म (karma) — the riteवैवाहिकम् (vaivāhikaṃ) — of marriage (ca) — andयत् (yat) — whateverशुभाख्यम् (śubhākhyam) — called auspiciousअपरम् (aparaṃ) — any otherकर्म (karma) — actनिर्विघ्नम् (nirvighnaṃ) — unhinderedसर्वदा (sarvadā) — alwaysभवेत् (bhavet) — shall be

६१ कन्या च सुखसौभाग्यशीलाचारगुणान्विता। साध्वी स्यात्पुत्रिणी प्रीत्या श्रुत्वाख्यानमिदं शुभम्‌॥

kanyā ca sukhasaubhāgyaśīlācāraguṇānvitā | sādhvī syātputriṇī prītyā śrutvākhyānamidaṃ śubham ||

· हिन्दी

तथा कन्या भी इस शुभ आख्यान को प्रेमपूर्वक सुनकर सुख, सौभाग्य, शील, आचार तथा गुणों से युक्त होकर साध्वी तथा पुत्रवती होती है।

And a girl, having lovingly heard this auspicious account, becomes endowed with happiness, good fortune, good character, good conduct and virtues, a chaste wife, and one blessed with sons.

Word by word

कन्या (kanyā) — a maiden (ca) — andसुखसौभाग्यशीलाचारगुणान्विता (sukhasaubhāgyaśīlācāraguṇānvitā) — endowed with happiness, good fortune, character, conduct and virtueसाध्वी (sādhvī) — virtuousस्यात् (syāt) — shall becomeपुत्रिणी (putriṇī) — blessed with sonsप्रीत्या (prītyā) — gladlyश्रुत्वा (śrutv) — having heardआख्यानम् (ākhyānam) — the narrativeइदम् (idaṃ) — thisशुभम् (śubham) — auspicious

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीविवाहवर्णनं नाम विंशोऽध्यायः ॥ २०॥

Here ends the twentieth chapter — "The Account of Satī's Wedding" — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में "सतीविवाहवर्णन" नामक बीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।