Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 19
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter Nineteen · Brahmā's Delusion at the Wedding · Verses 1–76

अथैकोनविंशोऽध्यायः

After the wedding gifts are given, Viṣṇu, together with Lakṣmī, approaches Śiva and Satī and praises them as father and mother of the universe, comparing his own union with Lakṣmī to Śiva's with Satī. Unaware of what he is about to set in motion, Viṣṇu begs Śiva to protect gods and men through Satī — and to slay anyone who should ever look upon her with desire. Śiva laughingly agrees, and Viṣṇu withdraws. Brahmā, officiating the fire-rite, tells Nārada what happened next: as Satī circled the sacred fire, her feet came briefly into view, and Brahmā — caught, he realizes with bitter irony, in the very māyā of Śiva he once tried to use against Śiva himself — is overcome with desire. Unable to look at her face directly out of shame, he contrives a thick smoke by feeding the fire wet wood, and, under its cover, stares at Satī repeatedly until, overwhelmed, he involuntarily spills his seed. Śiva, seeing everything with his divine eye, confronts Brahmā in fury — nothing in the three worlds is hidden from him — and, remembering Viṣṇu's own request, raises his trident to kill Brahmā on the spot. The sages headed by Marīci cry out in panic; the gods hymn Śiva, pleading for Brahmā's life and marveling at the incomprehensible power of his māyā; Dakṣa himself rushes to physically restrain him. Śiva declares he is only keeping the promise Viṣṇu extracted from him. Viṣṇu steps in, first praising Śiva, then arguing on practical grounds — Brahmā alone can create, and it was Brahmā who arranged for Satī's birth for Śiva's own sake — and finally on philosophical grounds: a vow of retribution against another cannot apply where there is no other, since Brahmā, Viṣṇu and Śiva are not three separate beings but one undivided reality. Śiva presses back: Brahmā sits there, visibly distinct, before his very eyes — how can this be so? Viṣṇu, now addressed as Acyuta, answers with an extended exposition (verses 68-75) of the three gods as inseparable portions — like the head, neck and limbs of a single body — of the one formless, unqualified, eternal Śiva-Brahman, from whom everything else proceeds. Hearing this, Mahādeva becomes fully satisfied, and does not, after all, slay Brahmā. यौतक (दहेज) देने के बाद विष्णु जी लक्ष्मी के साथ शिव तथा सती के पास जाकर उन्हें संसार का पिता तथा माता बताते हुए उनकी स्तुति करते हैं और अपने तथा लक्ष्मी के सम्बन्ध की तुलना शिव-सती से करते हैं। आगे क्या होनेवाला है, इससे अनजान विष्णु जी शिव जी से प्रार्थना करते हैं कि वे सती के माध्यम से देवताओं तथा मनुष्यों की रक्षा करें — और जो कोई भी सती को कामनायुक्त दृष्टि से देखे, उसका वध करें। शिव जी हँसकर स्वीकार कर लेते हैं और विष्णु जी लौट जाते हैं। विवाह-यज्ञ के आचार्य ब्रह्मा जी नारद जी को आगे का वृत्तान्त सुनाते हैं: अग्नि की प्रदक्षिणा करते समय सती के चरण क्षणभर के लिये वस्त्र से बाहर दिखायी दे जाते हैं, और ब्रह्मा जी — जो विडम्बना से स्वयं उसी शिवमाया के शिकार हो जाते हैं, जिसका उपयोग उन्होंने कभी शिव जी को मोहित करने के लिये करना चाहा था — कामाविष्ट हो उठते हैं। लज्जावश सती का मुख प्रत्यक्ष न देख पाने के कारण वे अग्नि में गीली लकड़ी डालकर घना धुआँ उत्पन्न कर देते हैं, और उसकी आड़ में बार-बार सती को निहारते हुए अन्ततः अनजाने ही स्खलित हो जाते हैं। अपने दिव्य नेत्र से सब कुछ देख चुके शिव जी क्रोधित होकर ब्रह्मा जी का सामना करते हैं — त्रिलोक में उनसे कुछ भी छिपा नहीं है — और विष्णु जी की ही प्रार्थना का स्मरण करते हुए त्रिशूल उठाकर तत्काल ब्रह्मा जी का वध करना चाहते हैं। मरीचि आदि मुनि हाहाकार कर उठते हैं; देवता शिव जी की स्तुति करते हुए ब्रह्मा जी के प्राणों की भीख माँगते हैं और उनकी अगम्य माया की महिमा का बखान करते हैं; दक्ष स्वयं दौड़कर उन्हें रोकने का प्रयत्न करते हैं। शिव जी कहते हैं कि वे केवल विष्णु से लिया गया वचन निभा रहे हैं। तब विष्णु जी आगे आकर पहले शिव जी की स्तुति करते हैं, फिर व्यावहारिक तर्क देते हैं — सृष्टि केवल ब्रह्मा ही कर सकते हैं, और सती को जन्म दिलाने की व्यवस्था स्वयं ब्रह्मा जी ने ही शिव जी के लिये की थी — और अन्त में दार्शनिक तर्क: प्रतिशोध की प्रतिज्ञा "दूसरे" पर ही लागू होती है, किंतु जहाँ कोई दूसरा है ही नहीं, क्योंकि ब्रह्मा, विष्णु तथा शिव तीन पृथक् सत्ताएँ नहीं, अपितु एक ही अखण्ड तत्त्व हैं। शिव जी प्रत्युत्तर देते हैं — ब्रह्मा तो प्रत्यक्ष रूप से भिन्न होकर उनके सामने बैठे हैं, यह कैसे सम्भव है? अब अच्युत कहलाये विष्णु जी विस्तृत निरूपण (श्लोक ६८-७५) करते हैं कि ये तीनों देवता एक ही शरीर के मस्तक, ग्रीवा तथा अंगों के समान निर्गुण, निराकार, नित्य शिव-ब्रह्म के ही अविभाज्य अंश हैं, जिनसे यह सब कुछ प्रकट हुआ है। यह सुनकर महादेव जी पूर्णतः संतुष्ट हो जाते हैं और अन्ततः ब्रह्मा जी का वध नहीं करते।

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

कृत्वा दक्षः सुतादानं यौतकं विविधं ददौ। हराय सुप्रसन्नश्च द्विजेभ्यो विविधं धनम्‌॥

kṛtvā dakṣaḥ sutādānaṃ yautakaṃ vividhaṃ dadau | harāya suprasannaśca dvijebhyo vividhaṃ dhanam ||

· हिन्दी

कन्यादान करके दक्ष ने अत्यन्त प्रसन्न होकर हर को अनेक प्रकार के यौतक (दहेज) दिये और ब्राह्मणों को भी विविध प्रकार का धन दिया।

Having given his daughter away, Dakṣa, greatly pleased, gave manifold wedding gifts to Hara, and manifold wealth to the twice-born.

Word by word

कृत्वा (kṛtvā) — having madeदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaसुतादानम् (sutādānaṃ) — the gift of his daughterयौतकम् (yautakaṃ) — dowryविविधम् (vividhaṃ) — of many kindsददौ (dadau) — gaveहराय (harāya) — to Haraसुप्रसन्नः (suprasannaś) — well pleased (ca) — andद्विजेभ्यः (dvijebhyo) — to the twice-bornविविधम् (vividhaṃ) — manifoldधनम् (dhanam) — wealth

अथ शंभुमुपागत्य समुत्थाय कृताञ्जलिः। सार्धं कमलया चेदमुवाच गरुडध्वजः॥

atha śaṃbhumupāgatya samutthāya kṛtāñjaliḥ | sārdhaṃ kamalayā cedamuvāca garuḍadhvajaḥ ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् गरुड़ध्वज विष्णु कमला के साथ शम्भु के पास आकर, उठकर हाथ जोड़कर यह कहने लगे।

Then, coming before Śambhu, rising up, hands joined in reverence, together with Kamalā, the bearer of the Garuḍa banner spoke thus.

Word by word

अथ (atha) — thenशंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuउपागत्य (upāgatya) — having approachedसमुत्थाय (samutthāya) — having risenकृताञ्जलिः (kṛtāñjaliḥ) — palms joinedसार्धम् (sārdhaṃ) — togetherकमलया (kamalayā) — with Kamalā (ce) — andइदम् (daṃ) — thisउवाच (uvāca) — saidगरुडध्वजः (garuḍadhvajaḥ) — the Garuḍa-bannered

विष्णुरुवाच — Viṣṇu spoke: विष्णु जी ने कहा:

देवदेव महादेव करुणासागर प्रभो। त्वं पिता जगतां तात सती माताखिलस्य च॥

devadeva mahādeva karuṇāsāgara prabho | tvaṃ pitā jagatāṃ tāta satī mātākhilasya ca ||

· हिन्दी

विष्णु जी ने कहा — हे देवदेव! हे महादेव! हे करुणासागर! हे प्रभो! हे तात! आप सम्पूर्ण जगत् के पिता हैं और ये सती अखिल संसार की माता हैं।

Viṣṇu spoke: O god of gods, O great god, O ocean of compassion, O lord, O father — you are the father of the worlds, and Satī the mother of all.

Word by word

देवदेव (devadeva) — O God of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaकरुणासागर (karuṇāsāgara) — O ocean of mercyप्रभो (prabho) — O Lordत्वम् (tvaṃ) — youपिता (pitā) — the fatherजगताम् (jagatāṃ) — of the worldsतात (tāta) — O dear oneसती (satī) — Satīमाता (mātā) — the motherअखिलस्य (khilasya) — of all (ca) — and

युवां लीलावतारौ वै सतां क्षेमाय सर्वदा। खलानां निग्रहार्थाय श्रुतिरेषा सनातनी॥

yuvāṃ līlāvatārau vai satāṃ kṣemāya sarvadā | khalānāṃ nigrahārthāya śrutireṣā sanātanī ||

· हिन्दी

आप दोनों सत्पुरुषों के कल्याण तथा दुष्टों के दमन के लिये सदा लीलापूर्वक अवतार ग्रहण करते हैं — यह सनातन श्रुति है।

You two are indeed sportive incarnations, ever for the welfare of the good and the restraint of the wicked; this is the eternal teaching of the Śruti.

Word by word

युवाम् (yuvāṃ) — you twoलीलावतारौ (līlāvatārau) — descents made in playवै (vai) — indeedसताम् (satāṃ) — of the goodक्षेमाय (kṣemāya) — for the welfareसर्वदा (sarvadā) — everखलानाम् (khalānāṃ) — of the wickedनिग्रहार्थाय (nigrahārthāya) — for the restraintश्रुतिः (śrutir) — the sacred wordएषा (eṣā) — thisसनातनी (sanātanī) — from of old

स्निग्धनीलाञ्जनश्यामशोभया शोभसे हर। दाक्षायण्या यथा चाहं प्रतिलोमेन पद्मया॥

snigdhanīlāñjanaśyāmaśobhayā śobhase hara | dākṣāyaṇyā yathā cāhaṃ pratilomena padmayā ||

· हिन्दी

हे हर! जिस प्रकार मैं लक्ष्मी के साथ विपरीत वर्ण से शोभा पाता हूँ, उसी प्रकार आप चिकने नीले अंजन के समान श्याम शोभा से युक्त होकर दाक्षायणी सती के साथ शोभा पा रहे हैं।

O Hara, you shine with the beauty of glossy, dark collyrium alongside the daughter of Dakṣa, just as I shine with Padmā, in the reverse manner.

Word by word

स्निग्धनीलाञ्जनश्यामशोभया (snigdhanīlāñjanaśyāmaśobhayā) — by her dark grace like glossy blue collyriumशोभसे (śobhase) — you shineहर (hara) — O Haraदाक्षायण्या (dākṣāyaṇyā) — with Dākṣāyaṇīयथा (yathā) — as (cā) — andअहम् (haṃ) — Iप्रतिलोमेन (pratilomena) — by the contrary hueपद्मया (padmayā) — with Padmā

देवानां वा नृणां रक्षां कुरु सत्यानया सताम्‌। संसारसारिणां शम्भो मङ्गलं सर्वदा तथा॥

devānāṃ vā nṛṇāṃ rakṣāṃ kuru satyānayā satām | saṃsārasāriṇāṃ śambho maṅgalaṃ sarvadā tathā ||

· हिन्दी

हे शम्भो! इन सती के साथ रहकर देवताओं तथा सज्जन मनुष्यों की रक्षा कीजिये, जिससे संसारी जनों का सदा कल्याण होता रहे।

O Śambhu, together with this Satī, grant protection to the gods and to men, the good, and likewise bring about ever the welfare of all who journey through this world.

Word by word

देवानाम् (devānāṃ) — of the godsवा (vā) — orनृणाम् (nṛṇāṃ) — of menरक्षाम् (rakṣāṃ) — protectionकुरु (kuru) — grantसत्या (saty) — with Satīअनया (ānayā) — this oneसताम् (satām) — of the goodसंसारसारिणाम् (saṃsārasāriṇāṃ) — who wander through the round of birthशम्भो (śambho) — O Śambhuमङ्गलम् (maṅgalaṃ) — blessingसर्वदा (sarvadā) — alwaysतथा (tathā) — likewise

य एनां साभिलाषो वै दृष्ट्वा श्रुत्वाथवा भवेत्‌। तं हन्याः सर्वभूतेश विज्ञप्तिरिति मे प्रभो॥

ya enāṃ sābhilāṣo vai dṛṣṭvā śrutvāthavā bhavet | taṃ hanyāḥ sarvabhūteśa vijñaptiriti me prabho ||

· हिन्दी

हे सर्वभूतेश! हे प्रभो! जो कोई इन्हें देखकर या इनके विषय में सुनकर कामनायुक्त हो जाये, आप उसका वध कीजिये — यह मेरी प्रार्थना है।

O lord of all beings, whoever, having seen or heard of her, should become filled with desire for her — slay him; this, O lord, is my petition.

Word by word

यः (ya) — whoeverएनाम् (enāṃ) — herसाभिलाषः (sābhilāṣo) — filled with desireवै (vai) — indeedदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingश्रुत्वा (śrutvā) — or hearing of herअथवा (thavā) — or elseभवेत् (bhavet) — should becomeतम् (taṃ) — himहन्याः (hanyāḥ) — may you strike downसर्वभूतेश (sarvabhūteśa) — O Lord of all beingsविज्ञप्तिः (vijñaptir) — the petitionइति (iti) — suchमे (me) — is mineप्रभो (prabho) — O Lord

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

इति श्रुत्वा वचो विष्णोर्विहस्य परमेश्वरः। एवमस्त्विति सर्वज्ञः प्रोवाच मधुसूदनम्‌॥

iti śrutvā vaco viṣṇorvihasya parameśvaraḥ | evamastviti sarvajñaḥ provāca madhusūdanam ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — विष्णु के इस वचन को सुनकर सर्वज्ञ परमेश्वर ने हँसकर मधुसूदन से कहा — "ऐसा ही होगा।"

Brahmā spoke: Hearing this word of Viṣṇu, the supreme lord, all-knowing, laughing, said to Madhusūdana, 'So be it.'

Word by word

इति (iti) — thusश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचः (vaco) — the wordविष्णोः (viṣṇor) — of Viṣṇuविहस्य (vihasya) — smilingपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordएवम् (evam) — soअस्तु (astv) — be itइति (iti) — sayingसर्वज्ञः (sarvajñaḥ) — the all-knowingप्रोवाच (provāca) — spokeमधुसूदनम् (madhusūdanam) — to Madhusūdana

स्वस्थानं हरिरागत्य स्थित आसीन्मुनीश्वर। उत्सवं कारयामास जुगोप चरितं च तत्‌॥

svasthānaṃ harirāgatya sthita āsīnmunīśvara | utsavaṃ kārayāmāsa jugopa caritaṃ ca tat ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! विष्णु अपने स्थान पर आकर स्थित हो गये। उन्होंने उत्सव कराया और उस चरित्र को गुप्त ही रखा।

O lord of sages, Hari, having come to his own place, remained there; he had the celebration carried out, and kept that whole matter secret.

Word by word

स्वस्थानम् (svasthānaṃ) — to his own placeहरिः (harir) — Hariआगत्य (āgatya) — having comeस्थितः (sthita) — settledआसीत् (āsīn) — wasमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesउत्सवम् (utsavaṃ) — the festivalकारयामास (kārayāmāsa) — caused to be heldजुगोप (jugopa) — and kept secretचरितम् (caritaṃ) — the happening (ca) — andतत् (tat) — that

१० अहं देवीं समागत्य गृह्योक्तविधिनाखिलम्‌। अग्निकार्यं यथोद्दिष्टमकार्षं च सुविस्तरम्‌॥

ahaṃ devīṃ samāgatya gṛhyoktavidhinākhilam | agnikāryaṃ yathoddiṣṭamakārṣaṃ ca suvistaram ||

· हिन्दी

मैं देवी सती के पास आकर गृह्यसूत्र में वर्णित विधि के अनुसार सम्पूर्ण अग्निकार्य को यथानिर्दिष्ट रूप से विस्तारपूर्वक करने लगा।

I, coming to the goddess, performed the entire fire-rite in full detail, according to the procedure prescribed in the Gṛhya texts, just as directed.

Word by word

अहम् (ahaṃ) — Iदेवीम् (devīṃ) — the Goddessसमागत्य (samāgatya) — having come toगृह्योक्तविधिना (gṛhyoktavidhinā) — by the rule laid down in the Gṛhya textsअखिलम् (khilam) — whollyअग्निकार्यम् (agnikāryaṃ) — the fire riteयथोद्दिष्टम् (yathoddiṣṭam) — as prescribedअकार्षम् (akārṣaṃ) — I performed (ca) — andसुविस्तरम् (suvistaram) — in full detail

११ ततः शिवा शिवश्चैव यथाविधि प्रहृष्टवत्‌। अग्नेः प्रदक्षिणं चक्रे मदाचार्यद्विजाज्ञया॥

tataḥ śivā śivaścaiva yathāvidhi prahṛṣṭavat | agneḥ pradakṣiṇaṃ cakre madācāryadvijājñayā ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् शिवा और शिव दोनों प्रसन्न होकर मुझ आचार्य तथा ब्राह्मणों की आज्ञा से विधिपूर्वक अग्नि की प्रदक्षिणा करने लगे।

Then Śivā and Śiva, both delighted, duly performed the circumambulation of the fire, according to the direction of me, the officiating priest, and of the brahmins.

Word by word

ततः (tataḥ) — thenशिवा (śivā) — Śivāशिवः (śivaś) — and Śiva (cai) — andएव (va) — indeedयथाविधि (yathāvidhi) — as the rite requiresप्रहृष्टवत् (prahṛṣṭavat) — joyfullyअग्नेः (agneḥ) — of the fireप्रदक्षिणम् (pradakṣiṇaṃ) — circumambulationचक्रे (cakre) — madeमदाचार्यद्विजाज्ञया (madācāryadvijājñayā) — at my bidding as officiating priest

१२ तदा महोत्सवस्तत्राद्भुतोऽभूद्‌ द्विजसत्तम। सर्वेषां सुखदं वाद्यं गीतनृत्यपुरःसरम्‌॥

tadā mahotsavastatrādbhuto'bhūd dvijasattama | sarveṣāṃ sukhadaṃ vādyaṃ gītanṛtyapuraḥsaram ||

· हिन्दी

हे द्विजसत्तम! उस समय वहाँ एक अद्भुत महोत्सव हुआ, जिसमें गीत तथा नृत्य के साथ ऐसा वाद्य बजाया गया, जो सबके लिये सुखदायी था।

Then, O best of the twice-born, a wondrous great celebration arose there, with instruments pleasing to all, singing and dancing leading the way.

Word by word

तदा (tadā) — thenमहोत्सवः (mahotsavas) — a great festivalतत्र (tatr) — thereअद्भुतः (ādbhuto) — wondrousअभूत् ('bhūd) — aroseद्विजसत्तम (dvijasattama) — O best of the twice-bornसर्वेषाम् (sarveṣāṃ) — to allसुखदम् (sukhadaṃ) — giving delightवाद्यम् (vādyaṃ) — musicगीतनृत्यपुरःसरम् (gītanṛtyapuraḥsaram) — with song and dance leading

१३ तदानीमद्भुतं तत्र चरितं समभूदति। सुविस्मयकरं तात तच्छृणु त्वं वदामि ते॥

tadānīmadbhutaṃ tatra caritaṃ samabhūdati | suvismayakaraṃ tāta tacchṛṇu tvaṃ vadāmi te ||

· हिन्दी

उस समय वहाँ एक अत्यन्त आश्चर्यजनक तथा अद्भुत घटना हुई। हे तात! उसे सुनिये, मैं आपसे कह रहा हूँ।

At that time, a most wondrous occurrence, causing great astonishment, came to pass there; O son, hear it — I shall tell it to you.

Word by word

तदानीम् (tadānīm) — at that timeअद्भुतम् (adbhutaṃ) — a marvelतत्र (tatra) — thereचरितम् (caritaṃ) — an eventसमभूत् (samabhūd) — came to passअति (ati) — exceedinglyसुविस्मयकरम् (suvismayakaraṃ) — causing great wonderतात (tāta) — O dear oneतत् (tac) — thatशृणु (chṛṇu) — hearत्वम् (tvaṃ) — youवदामि (vadāmi) — I tellते (te) — you

१४ दुर्जेया शांभवी माया तया सम्मोहितं जगत्‌। सचराचरमत्यन्तं सदेवासुरमानुषम्‌॥

durjeyā śāṃbhavī māyā tayā sammohitaṃ jagat | sacarācaramatyantaṃ sadevāsuramānuṣam ||

· हिन्दी

शिव जी की माया दुर्जेय है। उसने देव, असुर तथा मनुष्यों सहित इस सम्पूर्ण चराचर जगत् को अत्यन्त मोहित कर रखा है।

Śambhu's māyā is hard to conquer; by it this whole world, moving and unmoving, together with gods, demons and men, is utterly deluded.

Word by word

दुर्जेया (durjeyā) — hard to knowशांभवी (śāṃbhavī) — of Śambhuमाया (māyā) — the Māyāतया (tayā) — by herसम्मोहितम् (sammohitaṃ) — bewilderedजगत् (jagat) — the worldसचराचरम् (sacarācaram) — with all that moves and standsअत्यन्तम् (atyantaṃ) — utterlyसदेवासुरमानुषम् (sadevāsuramānuṣam) — with gods, demons and men

१५ योऽहं शंभुं मोहयितुं पुरैच्छं कपटेन ह। मां च तं शंकरस्तात मोहयामास लीलया॥

yo'haṃ śaṃbhuṃ mohayituṃ puraicchaṃ kapaṭena ha | māṃ ca taṃ śaṃkarastāta mohayāmāsa līlayā ||

· हिन्दी

हे तात! पूर्वकाल में जिन शिव को मैंने कपटपूर्वक मोहित करना चाहा था, उन्हीं शंकर ने अपनी लीला से मुझे मोहित कर लिया।

O son, I, who once desired, through deceit, to delude Śambhu — that very Śaṅkara, in turn, deluded me, through his own sport.

Word by word

यः (yo) — whoअहम् ('haṃ) — Iशंभुम् (śaṃbhuṃ) — Śambhuमोहयितुम् (mohayituṃ) — to bewilderपुरा (purai) — onceऐच्छम् (cchaṃ) — wishedकपटेन (kapaṭena) — by a trick (ha) — indeedमाम् (māṃ) — me (ca) — andतम् (taṃ) — that very oneशंकरः (śaṃkaras) — Śaṃkaraतात (tāta) — O dear oneमोहयामास (mohayāmāsa) — bewilderedलीलया (līlayā) — in play

१६ इच्छेत्परापकारं यः स तस्यैव भवेद्‌ ध्रुवम्‌। इति मत्वापकारं नो कुर्यादन्यस्य पूरुषः॥

icchetparāpakāraṃ yaḥ sa tasyaiva bhaved dhruvam | iti matvāpakāraṃ no kuryādanyasya pūruṣaḥ ||

· हिन्दी

जो दूसरे का अपकार करना चाहता है, वह अपकार निश्चय ही उसी को प्राप्त होता है। ऐसा समझकर मनुष्य को किसी दूसरे का अपकार नहीं करना चाहिये।

Whoever desires to do harm to another, that harm surely comes back upon himself alone; knowing this, a man should do no harm to another.

Word by word

इच्छेत् (icchet) — should wishपरापकारम् (parāpakāraṃ) — harm to anotherयः (yaḥ) — he whoसः (sa) — itतस्य (tasyai) — to himएव (va) — himselfभवेत् (bhaved) — will surely fallध्रुवम् (dhruvam) — without failइति (iti) — soमत्वा (matv) — consideringअपकारम् (āpakāraṃ) — injuryनो (no) — notकुर्यात् (kuryād) — should one doअन्यस्य (anyasya) — to anotherपूरुषः (pūruṣaḥ) — a man

१७ प्रदक्षिणां प्रकुर्वन्त्या वह्नेः सत्याः पदद्वयम्‌। आविर्बभूव वसनात्तदद्राक्षमहं मुने॥

pradakṣiṇāṃ prakurvantyā vahneḥ satyāḥ padadvayam | āvirbabhūva vasanāttadadrākṣamahaṃ mune ||

· हिन्दी

हे मुने! सती अग्नि की प्रदक्षिणा कर रही थीं, उस समय उनके दोनों चरण वस्त्र से बाहर निकल आये, उसे मैंने देख लिया।

O sage, as Satī performed the circumambulation of the fire, her two feet became visible from beneath her garment; that I beheld.

Word by word

प्रदक्षिणाम् (pradakṣiṇāṃ) — the circlingप्रकुर्वन्त्याः (prakurvantyā) — as she performedवह्नेः (vahneḥ) — of the fireसत्याः (satyāḥ) — of Satīपदद्वयम् (padadvayam) — the two feetआविर्बभूव (āvirbabhūva) — came into viewवसनात् (vasanāt) — from beneath the garmentतत् (tad) — thatअद्राक्षम् (adrākṣam) — I beheldअहम् (ahaṃ) — Iमुने (mune) — O sage

१८ मदनाविष्टचेताश्च भूत्वाङ्गानि व्यलोकयम्‌। अहं सत्या द्विजश्रेष्ठ शिवमायाविमोहितः॥

madanāviṣṭacetāśca bhūtvāṅgāni vyalokayam | ahaṃ satyā dvijaśreṣṭha śivamāyāvimohitaḥ ||

· हिन्दी

हे द्विजश्रेष्ठ! शिव जी की माया से मोहित हुआ मैं कामाविष्ट चित्तवाला होकर सती के अंगों को देखने लगा।

O best of the twice-born, deluded by Śiva's māyā, I, my mind now overcome by desire, began to gaze upon Satī's limbs.

Word by word

मदनाविष्टचेताः (madanāviṣṭacetāś) — my mind seized by desire (ca) — andभूत्वा (bhūtv) — having becomeअङ्गानि (āṅgāni) — the limbsव्यलोकयम् (vyalokayam) — I gazed atअहम् (ahaṃ) — Iसत्याः (satyā) — of Satīद्विजश्रेष्ठ (dvijaśreṣṭha) — O best of the twice-bornशिवमायाविमोहितः (śivamāyāvimohitaḥ) — deluded by Śiva’s Māyā

१९ यथा यथाहं रम्याणि व्यैक्षमङ्गानि कौतुकात्‌। सत्या बभूव संहृष्टः कामार्तो हि तथा तथा॥

yathā yathāhaṃ ramyāṇi vyaikṣamaṅgāni kautukāt | satyā babhūva saṃhṛṣṭaḥ kāmārto hi tathā tathā ||

· हिन्दी

सती के जितने-जितने रम्य अंगों को मैं कौतुकवश देखता गया, उतना-उतना ही मैं प्रसन्न होकर कामपीड़ित होता गया।

The more, out of curiosity, I gazed upon her lovely limbs, so much the more, indeed, did I become excited and afflicted by desire for Satī.

Word by word

यथा (yathā) — asयथा (yathā) — and asअहम् (haṃ) — Iरम्याणि (ramyāṇi) — the lovelyव्यैक्षम् (vyaikṣam) — looked uponअङ्गानि (aṅgāni) — limbsकौतुकात् (kautukāt) — out of curiosityसत्याः (satyā) — of Satīबभूव (babhūva) — becameसंहृष्टः (saṃhṛṣṭaḥ) — thrilledकामार्तः (kāmārto) — tormented by desireहि (hi) — indeedतथा (tathā) — soतथा (tathā) — and so

२० अहमेवं तथा दृष्ट्वा दक्षजां च पतिव्रताम्‌। स्मराविष्टमना वक्त्रं द्रष्टुकामोऽभवं मुने॥

ahamevaṃ tathā dṛṣṭvā dakṣajāṃ ca pativratām | smarāviṣṭamanā vaktraṃ draṣṭukāmo'bhavaṃ mune ||

· हिन्दी

हे मुने! इस प्रकार पतिव्रता दक्षकन्या को देखकर कामाविष्ट मनवाला मैं उनके मुख को देखने का इच्छुक हो गया।

O sage, thus, having beheld the faithful daughter of Dakṣa in this way, my mind overcome by desire, I became eager to see her face.

Word by word

अहम् (aham) — Iएवम् (evaṃ) — thusतथा (tathā) — thenदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having gazedदक्षजाम् (dakṣajāṃ) — the daughter of Dakṣa (ca) — andपतिव्रताम् (pativratām) — devoted to her lordस्माराविष्टमनाः (smarāviṣṭamanā) — my mind possessed by Smaraवक्त्रम् (vaktraṃ) — her faceद्रष्टुकामः (draṣṭukāmo) — longing to seeअभवम् ('bhavaṃ) — becameमुने (mune) — O sage

२१ न शंभोर्लज्जया वक्त्रं प्रत्यक्षं च विलोकितम्‌। न च सा लज्जयाविष्टा करोति प्रकटं मुखम्‌॥

na śaṃbhorlajjayā vaktraṃ pratyakṣaṃ ca vilokitam | na ca sā lajjayāviṣṭā karoti prakaṭaṃ mukham ||

· हिन्दी

शम्भु के सामने लज्जा के कारण मैं उनका मुख प्रत्यक्ष रूप से नहीं देख सका, और वे भी लज्जा से युक्त होने के कारण अपना मुख प्रकट नहीं कर रही थीं।

Out of shame before Śambhu, I could not look directly upon her face, and she too, overcome with modesty, did not reveal her face openly.

Word by word

(na) — notशंभोः (śaṃbhor) — of Śambhuलज्जया (lajjayā) — from shameवक्त्रम् (vaktraṃ) — the faceप्रत्यक्षम् (pratyakṣaṃ) — openly (ca) — andविलोकितम् (vilokitam) — was it looked at (na) — nor (ca) — andसा (sā) — sheलज्जया (lajjayā) — by modestyआविष्टा (āviṣṭā) — possessedकरोति (karoti) — makesप्रकटम् (prakaṭaṃ) — uncoveredमुखम् (mukham) — her face

२२ ततस्तद्दर्शनार्थाय सदुपायं विचारयन्‌। धूम्रघोरेण कामार्तोऽकार्षं तच्च ततः परम्‌॥

tatastaddarśanārthāya sadupāyaṃ vicārayan | dhūmraghoreṇa kāmārto'kārṣaṃ tacca tataḥ param ||

· हिन्दी

तब उनके दर्शन के लिये एक उपाय सोचते हुए कामपीड़ित मैंने घोर धुएँ के द्वारा उसके आगे का कार्य किया।

Then, devising a fitting means to see her, I, afflicted by desire, brought about, by means of a terrible smoke, that further thing.

Word by word

ततः (tatas) — thenतद्दर्शनार्थाय (taddarśanārthāya) — for the sake of seeing itसदुपायम् (sadupāyaṃ) — a deviceविचारयन् (vicārayan) — devisingधूम्रघोरेण (dhūmraghoreṇ) — by a fearful smokeकामार्तः (ākāmārto) — tormented by desireअकार्षम् ('kārṣaṃ) — I didतत् (tac) — that (ca) — andततः (tataḥ) — thereafterपरम् (param) — further

२३ आर्द्रेन्धनानि भूरीणि क्षिप्त्वा तत्र विभावसौ। स्वल्पाज्याहुतिविन्यासादार्द्रद्रव्योद्भवस्तथा॥

ārdrendhanāni bhūrīṇi kṣiptvā tatra vibhāvasau | svalpājyāhutivinyāsādārdradravyodbhavastathā ||

· हिन्दी

वहाँ अग्नि में बहुत-सी गीली लकड़ी डालकर तथा घी की थोड़ी-थोड़ी आहुति देने से गीले पदार्थों के कारण धुआँ उत्पन्न हो गया।

Throwing much wet fuel into the fire there, and, by the placing of small oblations of ghee, a further smoke arose from those moist substances.

Word by word

आर्द्रेन्धनानि (ārdrendhanāni) — wet fuelभूरीणि (bhūrīṇi) — in plentyक्षिप्त्वा (kṣiptvā) — having thrownतत्र (tatra) — thereविभावसौ (vibhāvasau) — into the fireस्वल्पाज्याहुतिविन्यासात् (svalpājyāhutivinyāsād) — by laying on but a scant oblation of gheeआर्द्रद्रव्योद्भवः (ārdradravyodbhavas) — the rising from the damp stuffतथा (tathā) — so

२४ प्रादुर्भूतस्ततो धूमो भूयांस्तत्र समन्ततः। तादृग्‌ येन तमोभूतं वेदीभूमिविनिर्मितम्‌॥

prādurbhūtastato dhūmo bhūyāṃstatra samantataḥ | tādṛg yena tamobhūtaṃ vedībhūmivinirmitam ||

· हिन्दी

उससे वहाँ चारों ओर इतना अधिक धुआँ उत्पन्न हो गया, जिससे वेदी के लिये बनायी गयी भूमि अन्धकारमय हो गयी।

From that, a great smoke then arose there on every side, of such a kind that the ground fashioned as the altar became wrapped in darkness.

Word by word

प्रादुर्भूतः (prādurbhūtas) — aroseततः (tato) — thenधूमः (dhūmo) — smokeभूयान् (bhūyāṃs) — abundantतत्र (tatra) — thereसमन्ततः (samantataḥ) — on every sideतादृक् (tādṛg) — of such a kindयेन (yena) — by whichतमोभूतम् (tamobhūtaṃ) — turned to darknessवेदीभूमिविनिर्मितम् (vedībhūmivinirmitam) — the space built about the altar

२५ ततो धूमाकुले नेत्रे महेशः परमेश्वरः। हस्ताभ्यां छादयामास बहुलीलाकरः प्रभुः॥

tato dhūmākule netre maheśaḥ parameśvaraḥ | hastābhyāṃ chādayāmāsa bahulīlākaraḥ prabhuḥ ||

· हिन्दी

तब धुएँ से व्याकुल हुए अपने नेत्रों को अनेक प्रकार की लीला करनेवाले प्रभु महेश्वर ने दोनों हाथों से ढक लिया।

Then the great lord, the supreme lord, the maker of manifold sports, his eyes troubled by the smoke, covered them with his two hands.

Word by word

ततः (tato) — thenधूमाकुले (dhūmākule) — troubled by the smokeनेत्रे (netre) — the two eyesमहेशः (maheśaḥ) — Maheśaपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordहस्ताभ्याम् (hastābhyāṃ) — with both handsछादयामास (chādayāmāsa) — coveredबहुलीलाकरः (bahulīlākaraḥ) — maker of many a sportप्रभुः (prabhuḥ) — the Lord

२६ ततो वस्त्रं समुत्क्षिप्य सतीवक्त्रमहं मुने। अवेक्षं किल कामार्तः प्रहृष्टेनान्तरात्मना॥

tato vastraṃ samutkṣipya satīvaktramahaṃ mune | avekṣaṃ kila kāmārtaḥ prahṛṣṭenāntarātmanā ||

· हिन्दी

हे मुने! तत्पश्चात् वस्त्र हटाकर कामपीड़ित मैं प्रसन्न मन से सती के मुख को देखने लगा।

O sage, then, lifting the veil, I, indeed afflicted by desire, gazed upon Satī's face, my inner self delighted.

Word by word

ततः (tato) — thenवस्त्रम् (vastraṃ) — the veilसमुत्क्षिप्य (samutkṣipya) — having liftedसतीवक्त्रम् (satīvaktram) — Satī’s faceअहम् (ahaṃ) — Iमुने (mune) — O sageअवेक्षम् (avekṣaṃ) — gazed onकिल (kila) — indeedकामार्तः (kāmārtaḥ) — tormented by desireप्रहृष्टेन (prahṛṣṭen) — with a thrilledअन्तरात्मना (āntarātmanā) — inner self

२७ मुहुर्मुहुरहं तात पश्यामि स्म सतीमुखम्‌। अथेन्द्रियविकारं च प्राप्तवानस्मि सोऽवशः॥

muhurmuhurahaṃ tāta paśyāmi sma satīmukham | athendriyavikāraṃ ca prāptavānasmi so'vaśaḥ ||

· हिन्दी

हे तात! मैं बार-बार सती के मुख को देखने लगा और इस प्रकार अवश होकर मैं इन्द्रियविकार को प्राप्त हो गया।

O son, again and again I looked upon Satī's face, and, thus overwhelmed, I came to a disturbance of the senses.

Word by word

मुहुर्मुहुः (muhurmuhur) — again and againअहम् (ahaṃ) — Iतात (tāta) — O dear oneपश्यामि (paśyāmi) — lookedस्म (sma) — indeedसतीमुखम् (satīmukham) — on Satī’s faceअथ (atha) — thenइन्द्रियविकारम् (endriyavikāraṃ) — a disturbance of the senses (ca) — andप्राप्तवान् (prāptavān) — attainedअस्मि (asmi) — did Iसः (so) — Iअवशः ('vaśaḥ) — helpless

२८ मम रेतः प्रचस्कंद ततस्तद्वीक्षणाद्‌ द्रुतम्‌। चतुर्बिन्दुमितं भूमौ तुषारचयसंनिभम्‌॥

mama retaḥ pracaskaṃda tatastadvīkṣaṇād drutam | caturbindumitaṃ bhūmau tuṣāracayasaṃnibham ||

· हिन्दी

फिर उस देखने से मेरा वीर्य शीघ्र ही स्खलित हो गया, जो हिमकणों के समान चार बूँदों के रूप में भूमि पर गिर पड़ा।

Then, swiftly, from that gazing, my seed dropped down, four drops upon the ground, resembling a heap of frost.

Word by word

मम (mama) — myरेतः (retaḥ) — seedप्रचस्कंद (pracaskaṃda) — fell forthततः (tatas) — thenतद्वीक्षणात् (tadvīkṣaṇād) — from that gazingद्रुतम् (drutam) — swiftlyचतुर्बिन्दुमितम् (caturbindumitaṃ) — measuring four dropsभूमौ (bhūmau) — on the groundतुषारचयसंनिभम् (tuṣāracayasaṃnibham) — like a heap of frost

२९ ततोऽहं शंकितो मौनी तत्क्षणं विस्मितो मुने। आच्छादये स्म तद्रेतो यथा कश्चिद्‌ बुबोध न॥

tato'haṃ śaṃkito maunī tatkṣaṇaṃ vismito mune | ācchādaye sma tadreto yathā kaścid bubodha na ||

· हिन्दी

हे मुने! तब मैं शंकित तथा मौन होकर उसी क्षण विस्मित हो गया और उस वीर्य को इस प्रकार ढकने लगा, जिससे कोई इसे जान न सके।

O sage, then, apprehensive and silent, astonished at that very moment, I covered over that seed, so that no one might notice.

Word by word

ततः (tato) — thenअहम् ('haṃ) — Iशंकितः (śaṃkito) — alarmedमौनी (maunī) — silentतत्क्षणम् (tatkṣaṇaṃ) — in that instantविस्मितः (vismito) — confoundedमुने (mune) — O sageआच्छादये (ācchādaye) — covered upस्म (sma) — indeedतद्रेतः (tadreto) — that seedयथा (yathā) — so thatकश्चित् (kaścid) — anyoneबुबोध (bubodha) — should know (na) — not

३० अथ तद्भगवान्‌ शंभुर्ज्ञात्वा दिव्येन चक्षुषा। रेतोऽवस्कन्दनात्तस्य कोपादेतदुवाच ह॥

atha tadbhagavān śaṃbhurjñātvā divyena cakṣuṣā | reto'vaskandanāttasya kopādetaduvāca ha ||

· हिन्दी

तब भगवान् शम्भु ने अपने दिव्य नेत्र से उसे जानकर उस वीर्यस्खलन के कारण क्रोधित होकर यह कहा।

Then the blessed Śambhu, knowing this with his divine eye, on account of that spilling of seed, in anger spoke thus.

Word by word

अथ (atha) — thenतत् (tad) — thatभगवान् (bhagavān) — the blessedशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuज्ञात्वा (jñātvā) — having knownदिव्येन (divyena) — with his divineचक्षुषा (cakṣuṣā) — eyeरेतोऽवस्कन्दनात् (reto'vaskandanāt) — because of the shedding of the seedतस्य (tasya) — hisकोपात् (kopād) — in angerएतत् (etad) — thisउवाच (uvāca) — said (ha) — indeed

रुद्र उवाच — Rudra spoke: रुद्र जी ने कहा:

३१ किमेतद्विहितं पाप त्वया कर्म विगर्हितम्‌। विवाहे मम कान्ताया वक्त्रं दृष्टं नु रागतः॥

kimetadvihitaṃ pāpa tvayā karma vigarhitam | vivāhe mama kāntāyā vaktraṃ dṛṣṭaṃ nu rāgataḥ ||

· हिन्दी

रुद्र जी ने कहा — हे पापी! आपने यह कैसा निन्दित कर्म किया, जो मेरे विवाह के अवसर पर ही राग के कारण मेरी पत्नी का मुख देख लिया?

Rudra spoke: O sinful one, what is this reprehensible deed you have done? Have you, out of passion, looked upon the face of my bride at my very wedding?

Word by word

किम् (kim) — whatएतत् (etad) — is thisविहितम् (vihitaṃ) — wroughtपाप (pāpa) — O sinnerत्वया (tvayā) — by youकर्म (karma) — deedविगर्हितम् (vigarhitam) — abhorrentविवाहे (vivāhe) — at the weddingमम (mama) — myकान्तायाः (kāntāyā) — of my brideवक्त्रम् (vaktraṃ) — the faceदृष्टम् (dṛṣṭaṃ) — looked uponनु (nu) — indeedरागतः (rāgataḥ) — out of passion

३२ त्वं वेत्सि शंकरेणैतत्कर्म ज्ञातं न किंचन। त्रैलोक्येऽपि न मेऽज्ञातं गूढं तस्मात्कथं विधे॥

tvaṃ vetsi śaṃkareṇaitatkarma jñātaṃ na kiṃcana | trailokye'pi na me'jñātaṃ gūḍhaṃ tasmātkathaṃ vidhe ||

· हिन्दी

आप समझते हैं कि यह कर्म शंकर के द्वारा तनिक भी नहीं जाना गया, किंतु तीनों लोकों में भी मुझसे कोई बात अज्ञात नहीं रहती, फिर हे विधे! यह गुप्त कैसे रह सकती है?

You suppose that this deed has not been known at all by Śaṅkara; but nothing at all, even in the three worlds, remains hidden from me — so how, O Ordainer, could this be concealed?

Word by word

त्वम् (tvaṃ) — youवेत्सि (vetsi) — thinkशंकरेण (śaṃkareṇ) — by Śaṃkaraएतत् (aitat) — thisकर्म (karma) — deedज्ञातम् (jñātaṃ) — is known (na) — notकिंचन (kiṃcana) — at allत्रैलोक्ये (trailokye) — in the three worldsअपि ('pi) — even (na) — notमे (me) — to meअज्ञातम् ('jñātaṃ) — unknownगूढम् (gūḍhaṃ) — anything hiddenतस्मात् (tasmāt) — thereforeकथम् (kathaṃ) — howविधे (vidhe) — O Ordainer

३३ यत्किंचित्‌ त्रिषु लोकेषु जङ्गमं स्थावरं तथा। तस्याहं मध्यगो मूढ तैलं यद्वत्तिलान्तिगम्‌॥

yatkiṃcit triṣu lokeṣu jaṅgamaṃ sthāvaraṃ tathā | tasyāhaṃ madhyago mūḍha tailaṃ yadvattilāntigam ||

· हिन्दी

हे मूढ़! तीनों लोकों में जो कुछ भी चराचर पदार्थ हैं, उन सबके बीच मैं वैसे ही व्याप्त रहता हूँ, जैसे तिल के भीतर तेल व्याप्त रहता है।

O fool, whatever exists in the three worlds, moving or unmoving, in the midst of all of it I dwell, just as oil pervades the sesame seed.

Word by word

यत्किंचित् (yatkiṃcit) — whatsoeverत्रिषु (triṣu) — in the threeलोकेषु (lokeṣu) — worldsजङ्गमम् (jaṅgamaṃ) — that movesस्थावरम् (sthāvaraṃ) — that standsतथा (tathā) — as wellतस्य (tasyā) — of itअहम् (haṃ) — Iमध्यगः (madhyago) — dwell withinमूढ (mūḍha) — O foolतैलम् (tailaṃ) — as oilयद्वत् (yadvat) — just asतिलान्तिगम् (tilāntigam) — lies within the sesame seed

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३४ इत्युक्त्वा प्रियविष्णुर्मा तदा विष्णुवचः स्मरन्‌। इयेष हन्तुं ब्रह्माणं शूलमुद्यम्य शंकरः॥

ityuktvā priyaviṣṇurmā tadā viṣṇuvacaḥ smaran | iyeṣa hantuṃ brahmāṇaṃ śūlamudyamya śaṃkaraḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — ऐसा कहकर विष्णु के प्रिय शंकर ने तब विष्णु के [पूर्वकथित] वचन का स्मरण करके शूल उठाकर मुझ ब्रह्मा को मारना चाहा।

Brahmā spoke: Having said this, Śaṅkara, dear to Viṣṇu, then, recalling Viṣṇu's own former word, raised his trident and sought to slay Brahmā.

Word by word

इति (ity) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenप्रियविष्णुः (priyaviṣṇur) — he to whom Viṣṇu is dearमा (mā) — meतदा (tadā) — thenविष्णुवचः (viṣṇuvacaḥ) — Viṣṇu’s wordस्मरन् (smaran) — recallingइयेष (iyeṣa) — soughtहन्तुम् (hantuṃ) — to slayब्रह्माणम् (brahmāṇaṃ) — Brahmāशूलम् (śūlam) — the tridentउद्यम्य (udyamya) — having raisedशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkara

३५ शंभुनोद्यमिते शूले मां च हन्तुं द्विजोत्तम। मरीचिप्रमुखास्ते वै हाहाकारं च चक्रिरे॥

śaṃbhunodyamite śūle māṃ ca hantuṃ dvijottama | marīcipramukhāste vai hāhākāraṃ ca cakrire ||

· हिन्दी

हे द्विजोत्तम! शम्भु के द्वारा मुझे मारने के लिये त्रिशूल उठाये जाने पर मरीचि आदि उन ऋषियों ने हाहाकार मचा दिया।

O best of the twice-born, when Śambhu had raised his trident to slay me, those sages headed by Marīci raised a cry of lamentation.

Word by word

शंभुना (śaṃbhun) — by Śambhuउद्यमिते (odyamite) — when raisedशूले (śūle) — was the tridentमाम् (māṃ) — me (ca) — andहन्तुम् (hantuṃ) — to slayद्विजोत्तम (dvijottama) — O best of the twice-bornमरीचिप्रमुखाः (marīcipramukhās) — Marīci and the foremostते (te) — theyवै (vai) — indeedहाहाकारम् (hāhākāraṃ) — a cry of alas (ca) — andचक्रिरे (cakrire) — raised

३६ ततो देवगणाः सर्वे मुनयश्चाखिलास्तथा। तुष्टुवुः शंकरं तत्र प्रज्वलन्तं भयातुराः॥

tato devagaṇāḥ sarve munayaścākhilāstathā | tuṣṭuvuḥ śaṃkaraṃ tatra prajvalantaṃ bhayāturāḥ ||

· हिन्दी

तब सभी देवगण तथा समस्त मुनि भयभीत होकर वहाँ क्रोध से प्रज्वलित शंकर जी की स्तुति करने लगे।

Then all the hosts of gods, and likewise all the sages, overcome with fear, praised Śaṅkara there, who was blazing with wrath.

Word by word

ततः (tato) — thenदेवगणाः (devagaṇāḥ) — the hosts of godsसर्वे (sarve) — allमुनयः (munayaś) — the sages (cā) — andअखिलाः (khilās) — every oneतथा (tathā) — likewiseतुष्टुवुः (tuṣṭuvuḥ) — praisedशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraतत्र (tatra) — thereप्रज्वलन्तम् (prajvalantaṃ) — blazingभयातुराः (bhayāturāḥ) — stricken with fear

देवा ऊचुः — The gods spoke: देवता बोले:

३७ देवदेव महादेव शरणागतवत्सल। ब्रह्माणं रक्ष रक्षेश कृपां कुरु महेश्वर॥

devadeva mahādeva śaraṇāgatavatsala | brahmāṇaṃ rakṣa rakṣeśa kṛpāṃ kuru maheśvara ||

· हिन्दी

देवता बोले — हे देवदेव! हे महादेव! हे शरणागतवत्सल! ब्रह्मा जी की रक्षा कीजिये। हे रक्षेश! हे महेश्वर! कृपा कीजिये।

The gods spoke: O god of gods, O great god, affectionate to those who seek refuge — protect Brahmā, O lord of protection; show grace, O great lord.

Word by word

देवदेव (devadeva) — O God of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaशरणागतवत्सल (śaraṇāgatavatsala) — O tender to those who take refugeब्रह्माणम् (brahmāṇaṃ) — Brahmāरक्ष (rakṣa) — spareरक्ष (rakṣ) — spareईश (eśa) — O Lordकृपाम् (kṛpāṃ) — mercyकुरु (kuru) — showमहेश्वर (maheśvara) — O Maheśvara

३८ जगत्पिता महेश त्वं जगन्माता सती मता। हरिब्रह्मादयः सर्वे तव दासाः सुरप्रभो॥

jagatpitā maheśa tvaṃ jaganmātā satī matā | haribrahmādayaḥ sarve tava dāsāḥ suraprabho ||

· हिन्दी

हे महेश! आप इस संसार के पिता हैं तथा देवी सती जगत् की माता कही गयी हैं। हे सुरप्रभो! विष्णु, ब्रह्मा आदि सभी देवगण आपके दास हैं।

O great lord, you are the father of the world, and Satī is held to be the mother of the world; O lord of the gods, Hari, Brahmā and all the rest are your servants.

Word by word

जगत्पिता (jagatpitā) — father of the worldमहेश (maheśa) — O Maheśaत्वम् (tvaṃ) — you areजगन्माता (jaganmātā) — mother of the worldसती (satī) — Satīमता (matā) — is heldहरिब्रह्मादयः (haribrahmādayaḥ) — Hari, Brahmā and the restसर्वे (sarve) — allतव (tava) — yourदासाः (dāsāḥ) — servantsसुरप्रभो (suraprabho) — O Lord of the gods

३९ अद्भुताकृतिलीलस्त्वं तव मायाद्भुता प्रभो। तया विमोहितं सर्वं विना त्वद्भक्तिमीश्वर॥

adbhutākṛtilīlastvaṃ tava māyādbhutā prabho | tayā vimohitaṃ sarvaṃ vinā tvadbhaktimīśvara ||

· हिन्दी

आपकी आकृति तथा लीला अद्भुत है और हे प्रभो! आपकी माया भी अद्भुत है। हे ईश्वर! उसने आपकी भक्ति से रहित समस्त संसार को मोहित कर लिया है।

Your form and sport are wondrous; wondrous too, O lord, is your māyā; by it, O sovereign lord, all that is without devotion to you has been deluded.

Word by word

अद्भुताकृतिलीलः (adbhutākṛtilīlas) — of wondrous form and sportत्वम् (tvaṃ) — youतव (tava) — yourमाया (māyā) — Māyāअद्भुता (dbhutā) — is wondrousप्रभो (prabho) — O Lordतया (tayā) — by herविमोहितम् (vimohitaṃ) — bewilderedसर्वम् (sarvaṃ) — allविना (vinā) — save onlyत्वद्भक्तिम् (tvadbhaktim) — devotion to youईश्वर (īśvara) — O Lord

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४० इत्थं बहुतरं दीना निर्जरा मुनयश्च ते। तुष्टुवुर्देवदेवेशं क्रोधाविष्टं महेश्वरम्‌॥

itthaṃ bahutaraṃ dīnā nirjarā munayaśca te | tuṣṭuvurdevadeveśaṃ krodhāviṣṭaṃ maheśvaram ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — इस प्रकार अत्यन्त दीन हुए वे देवता तथा मुनि क्रोधाविष्ट देवदेवेश महेश्वर की स्तुति करने लगे।

Brahmā spoke: Thus, greatly distressed, those gods and sages praised the great lord, the lord of the lords of gods, overcome with anger.

Word by word

इत्थम् (itthaṃ) — in this wayबहुतरम् (bahutaraṃ) — at great lengthदीनाः (dīnā) — wretchedनिर्जराः (nirjarā) — the deathless onesमुनयः (munayaś) — the sages (ca) — andते (te) — theyतुष्टुवुः (tuṣṭuvur) — praisedदेवदेवेशम् (devadeveśaṃ) — the Lord of the gods of godsक्रोधाविष्टम् (krodhāviṣṭaṃ) — possessed by wrathमहेश्वरम् (maheśvaram) — Maheśvara

४१ दक्षो मैवं मैवमिति पाणिमुद्यम्य शंकितः। वारयामास भूतेशं क्षिप्रमेत्य पुरोगतः॥

dakṣo maivaṃ maivamiti pāṇimudyamya śaṃkitaḥ | vārayāmāsa bhūteśaṃ kṣiprametya purogataḥ ||

· हिन्दी

दक्ष शंकित होकर हाथ उठाकर "ऐसा मत कीजिये, ऐसा मत कीजिये" ऐसा कहते हुए शीघ्र ही आगे जाकर भूतेश को रोकने लगे।

Dakṣa, apprehensive, raising his hand and crying 'Do not, do not so,' quickly came before him and restrained the lord of beings.

Word by word

दक्षः (dakṣo) — Dakṣaमा (mai) — notएवम् (vaṃ) — thusमा (mai) — notएवम् (vam) — thusइति (iti) — cryingपाणिम् (pāṇim) — his handउद्यम्य (udyamya) — raisingशंकितः (śaṃkitaḥ) — in alarmवारयामास (vārayāmāsa) — sought to stayभूतेशम् (bhūteśaṃ) — the Lord of beingsक्षिप्रम् (kṣipram) — swiftlyएत्य (etya) — comingपुरोगतः (purogataḥ) — standing before him

४२ अथाग्रे सङ्गतं वीक्ष्य तदा दक्षं महेश्वरः। प्रत्युवाचाप्रियमिदं संस्मरन्प्रार्थनां हरेः॥

athāgre saṅgataṃ vīkṣya tadā dakṣaṃ maheśvaraḥ | pratyuvācāpriyamidaṃ saṃsmaranprārthanāṃ hareḥ ||

· हिन्दी

तब महेश्वर अपने सामने आये हुए दक्ष को देखकर तथा विष्णु की प्रार्थना का स्मरण करते हुए यह अप्रिय वचन कहने लगे।

Then the great lord, beholding Dakṣa there before him, calling to mind Hari's own entreaty, spoke this unwelcome word in reply.

Word by word

अथ (ath) — thenअग्रे (āgre) — before himसङ्गतम् (saṅgataṃ) — comeवीक्ष्य (vīkṣya) — seeingतदा (tadā) — thenदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraप्रत्युवाच (pratyuvāc) — answeredअप्रियम् (āpriyam) — unwelcomeइदम् (idaṃ) — thisसंस्मरन् (saṃsmaran) — recallingप्रार्थनाम् (prārthanāṃ) — the requestहरेः (hareḥ) — of Hari

महेश्वर उवाच — Maheśvara spoke: महेश्वर बोले:

४३ विष्णुना मेऽतिभक्तेन यदिदानीमुदीरितम्‌। मयाप्यङ्गीकृतं कर्तुं तदिहैव प्रजापते॥

viṣṇunā me'tibhaktena yadidānīmudīritam | mayāpyaṅgīkṛtaṃ kartuṃ tadihaiva prajāpate ||

· हिन्दी

महेश्वर बोले — हे प्रजापते! मेरे परम भक्त विष्णु ने अभी जो कुछ कहा था, उसे मैंने भी यहीं करने के लिये स्वीकार कर लिया है।

Maheśvara spoke: O lord of creatures, what has just now been spoken by Viṣṇu, my most devoted one, has also been accepted by me to be done, right here.

Word by word

विष्णुना (viṣṇunā) — by Viṣṇuमे (me) — myअतिभक्तेन ('tibhaktena) — most devotedयत् (yad) — whatइदानीम् (idānīm) — just nowउदीरितम् (udīritam) — was utteredमया (may) — by meअपि (āpy) — alsoअङ्गीकृतम् (aṅgīkṛtaṃ) — was agreedकर्तुम् (kartuṃ) — to doतत् (tad) — thatइह (ihai) — hereएव (va) — indeedप्रजापते (prajāpate) — O Lord of creatures

४४ सतीं यः साभिलाषः सन्‌ वीक्षेत वध तं प्रभो। इति विष्णुवचः सत्यं विधिं हत्वा करोम्यहम्‌॥

satīṃ yaḥ sābhilāṣaḥ san vīkṣeta vadha taṃ prabho | iti viṣṇuvacaḥ satyaṃ vidhiṃ hatvā karomyaham ||

· हिन्दी

"हे प्रभो! जो कोई कामनायुक्त होकर सती को देखे, आप उसका वध करें" — विष्णु के इस वचन को मैं ब्रह्मा का वध करके सत्य करता हूँ।

'Whoever, filled with desire, should look upon Satī, O lord, slay him' — this word of Viṣṇu I shall make true, by slaying the Ordainer.

Word by word

सतीम् (satīṃ) — Satīयः (yaḥ) — whoeverसाभिलाषः (sābhilāṣaḥ) — filled with desireसन् (san) — beingवीक्षेत (vīkṣeta) — should look uponवध (vadha) — slayतम् (taṃ) — himप्रभो (prabho) — O Lordइति (iti) — soविष्णुवचः (viṣṇuvacaḥ) — Viṣṇu’s wordसत्यम् (satyaṃ) — trueविधिम् (vidhiṃ) — the Ordainerहत्वा (hatvā) — by slayingकरोमि (karomy) — I makeअहम् (aham) — I

४५ साभिलाषः कथं ब्रह्मा सतीं समवलोकयत्‌। अभवत्‌ त्यक्तरेतास्तु ततो हन्मि कृतागसम्‌॥

sābhilāṣaḥ kathaṃ brahmā satīṃ samavalokayat | abhavat tyaktaretāstu tato hanmi kṛtāgasam ||

· हिन्दी

ब्रह्मा ने कामनायुक्त होकर सती को क्यों देखा और वीर्यत्यागी क्यों हो गये? इसलिये इस अपराधी का मैं वध करूँगा।

How could Brahmā, filled with desire, gaze upon Satī, and become one who had spilled his seed? Therefore I shall slay this one who has committed the offence.

Word by word

साभिलाषः (sābhilāṣaḥ) — filled with desireकथम् (kathaṃ) — how elseब्रह्मा (brahmā) — Brahmāसतीम् (satīṃ) — Satīसमवलोकयत् (samavalokayat) — gazed uponअभवत् (abhavat) — he becameत्यक्तरेताः (tyaktaretās) — one whose seed was shedतु (tu) — indeedततः (tato) — thereforeहन्मि (hanmi) — I slayकृतागसम् (kṛtāgasam) — the offender

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

४६ इत्युक्तवति देवेशे महेशे क्रोधसंकुले। चकंपिरे जनाः सर्वे सदेवमुनिमानुषाः॥

ityuktavati deveśe maheśe krodhasaṃkule | cakaṃpire janāḥ sarve sadevamunimānuṣāḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — क्रोध से भरे हुए देवेश्वर महेश्वर के इस प्रकार कहने पर देवता, मुनि तथा मनुष्यों सहित सभी लोग काँपने लगे।

Brahmā spoke: When the lord of gods, the great lord, overcome with anger, had said this, all people trembled, together with the gods, sages and men.

Word by word

इति (ity) — thusउक्तवति (uktavati) — when he had spokenदेवेशे (deveśe) — the Lord of godsमहेशे (maheśe) — Maheśaक्रोधसंकुले (krodhasaṃkule) — filled with wrathचकंपिरे (cakaṃpire) — trembledजनाः (janāḥ) — the folkसर्वे (sarve) — allसदेवमुनिमानुषाः (sadevamunimānuṣāḥ) — gods, sages and men alike

४७ हाहाकारो महानासीदौदासीन्यं च सर्वशः। अभूवं विकलोऽतीव तदाहं तद्विमोहितः॥

hāhākāro mahānāsīdaudāsīnyaṃ ca sarvaśaḥ | abhūvaṃ vikalo'tīva tadāhaṃ tadvimohitaḥ ||

· हिन्दी

चारों ओर महान् हाहाकार मच गया और सर्वत्र उदासी छा गयी। उनके द्वारा मोहित किया गया मैं उस समय अत्यन्त व्याकुल हो उठा।

A great cry of lamentation arose, and dejection spread on every side; deluded by that, I myself became exceedingly distressed.

Word by word

हाहाकारः (hāhākāro) — a cry of alasमहान् (mahān) — greatआसीत् (āsīd) — aroseऔदासीन्यम् (audāsīnyaṃ) — a stunned helplessness (ca) — andसर्वशः (sarvaśaḥ) — on all sidesअभूवम् (abhūvaṃ) — I becameविकलः (vikalo) — undoneअतीव ('tīva) — utterlyतदा (tadā) — thenअहम् (haṃ) — Iतद्विमोहितः (tadvimohitaḥ) — bewildered by his power

४८ अथ विष्णुर्महेशातिप्रियः कार्यविचक्षणः। तमेवंवादिनं रुद्रं तुष्टाव प्रणतः सुधीः॥

atha viṣṇurmaheśātipriyaḥ kāryavicakṣaṇaḥ | tamevaṃvādinaṃ rudraṃ tuṣṭāva praṇataḥ sudhīḥ ||

· हिन्दी

तब महेश के अत्यन्त प्रिय, कार्य में निपुण तथा बुद्धिमान् विष्णु ने ऐसा कहनेवाले उन रुद्र को प्रणाम करके उनकी स्तुति की।

Then Viṣṇu, most dear to the great lord, skilled in accomplishing tasks, wise, bowing down, praised that Rudra, thus speaking.

Word by word

अथ (atha) — thenविष्णुः (viṣṇur) — Viṣṇuमहेशातिप्रियः (maheśātipriyaḥ) — most dear to Maheśaकार्यविचक्षणः (kāryavicakṣaṇaḥ) — skilled in what should be doneतम् (tam) — himएवंवादिनम् (evaṃvādinaṃ) — speaking thusरुद्रम् (rudraṃ) — Rudraतुष्टाव (tuṣṭāva) — praisedप्रणतः (praṇataḥ) — bowing lowसुधीः (sudhīḥ) — the wise one

४९ स्तुत्वा च विविधैः स्तोत्रैः शंकरं भक्तवत्सलम्‌। इदमूचे वारयंस्तं क्षिप्रं भूत्वा पुरःसरः॥

stutvā ca vividhaiḥ stotraiḥ śaṃkaraṃ bhaktavatsalam | idamūce vārayaṃstaṃ kṣipraṃ bhūtvā puraḥsaraḥ ||

· हिन्दी

भक्तवत्सल शंकर जी की विविध स्तोत्रों से स्तुति करके तथा उन्हें रोकने के लिये शीघ्र ही आगे होकर उन्होंने यह कहा।

Having praised Śaṅkara, affectionate to his devotees, with manifold hymns, and quickly stepping to the fore to restrain him, he spoke thus.

Word by word

स्तुत्वा (stutvā) — having praised (ca) — andविविधैः (vividhaiḥ) — with manyस्तोत्रैः (stotraiḥ) — hymnsशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraभक्तवत्सलम् (bhaktavatsalam) — tender to devoteesइदम् (idam) — thisऊचे (ūce) — he saidवारयन् (vārayaṃs) — restrainingतम् (taṃ) — himक्षिप्रम् (kṣipraṃ) — swiftlyभूत्वा (bhūtvā) — having becomeपुरःसरः (puraḥsaraḥ) — one who stands in front

विष्णुरुवाच — Viṣṇu spoke: विष्णु जी ने कहा:

५० विधिं न जहि भूतेश स्रष्टारं जगतां प्रभुम्‌। अयं शरणगस्तेऽद्य शरणागतवत्सलः॥

vidhiṃ na jahi bhūteśa sraṣṭāraṃ jagatāṃ prabhum | ayaṃ śaraṇagaste'dya śaraṇāgatavatsalaḥ ||

· हिन्दी

विष्णु जी ने कहा — हे भूतेश! जगत् के स्रष्टा तथा प्रभु इन ब्रह्मा का वध न करें। हे शरणागतवत्सल! ये आज आपकी शरण में आये हैं।

Viṣṇu spoke: O lord of beings, slay not the Ordainer, the creator, the lord of the worlds; he has today come for refuge to you, who are affectionate to those who take refuge.

Word by word

विधिम् (vidhiṃ) — the Ordainer (na) — do notजहि (jahi) — slayभूतेश (bhūteśa) — O Lord of beingsस्रष्टारम् (sraṣṭāraṃ) — the creatorजगताम् (jagatāṃ) — of the worldsप्रभुम् (prabhum) — the masterअयम् (ayaṃ) — heशरणगः (śaraṇagas) — has come for refugeते (te) — to youअद्य ('dya) — todayशरणागतवत्सलः (śaraṇāgatavatsalaḥ) — O tender to the refuge-seeking

५१ अहं तेऽतिप्रियो भक्तो भक्तराज इतीरितः। विज्ञप्तिं हृदि मे मत्वा कृपां कुरु ममोपरि॥

ahaṃ te'tipriyo bhakto bhaktarāja itīritaḥ | vijñaptiṃ hṛdi me matvā kṛpāṃ kuru mamopari ||

· हिन्दी

मैं आपका अत्यन्त प्रिय भक्त हूँ, इसीलिये मुझे भक्तराज कहा गया है। मेरे इस निवेदन को हृदय में स्वीकार करके मुझ पर कृपा कीजिये।

I am your most beloved devotee, called the king of devotees; taking my petition to heart, show grace upon me.

Word by word

अहम् (ahaṃ) — Iते (te) — yourअतिप्रियः ('tipriyo) — most belovedभक्तः (bhakto) — devoteeभक्तराजः (bhaktarāja) — king among devoteesइति (itī) — soईरितः (ritaḥ) — calledविज्ञप्तिम् (vijñaptiṃ) — the petitionहृदि (hṛdi) — in the heartमे (me) — myमत्वा (matvā) — consideringकृपाम् (kṛpāṃ) — mercyकुरु (kuru) — showमम (mam) — meउपरि (opari) — upon

५२ अन्यच्च शृणु मे नाथ वचनं हेतुगर्भितम्‌। तन्मनुष्व महेशान कृपां कृत्वा ममोपरि॥

anyacca śṛṇu me nātha vacanaṃ hetugarbhitam | tanmanuṣva maheśāna kṛpāṃ kṛtvā mamopari ||

· हिन्दी

हे नाथ! मेरी दूसरी हेतुयुक्त बात भी सुनिये। हे महेश्वर! मुझ पर कृपा करके उसे मानिये।

And hear, O lord, this other word of mine, pregnant with reason; O great lord, accept it, showing grace upon me.

Word by word

अन्यत् (anyac) — another thing (ca) — andशृणु (śṛṇu) — hearमे (me) — myनाथ (nātha) — O Lordवचनम् (vacanaṃ) — wordहेतुगर्भितम् (hetugarbhitam) — laden with reasonतत् (tan) — thatमनुष्व (manuṣva) — regardमहेशान (maheśāna) — O Maheśānaकृपाम् (kṛpāṃ) — mercyकृत्वा (kṛtvā) — having shownमम (mam) — meउपरि (opari) — upon

५३ प्रजाः स्रष्टुमयं शंभो प्रादुर्भूतश्चतुर्मुखः। अस्मिन्‌ हते प्रजास्रष्टा नास्त्यन्यः प्राकृतोऽधुना॥

prajāḥ sraṣṭumayaṃ śaṃbho prādurbhūtaścaturmukhaḥ | asmin hate prajāsraṣṭā nāstyanyaḥ prākṛto'dhunā ||

· हिन्दी

हे शम्भो! ये चतुरानन ब्रह्मा प्रजा की सृष्टि करने के लिये उत्पन्न हुए हैं। इनके मारे जाने पर अभी प्रजा की सृष्टि करनेवाला कोई दूसरा नहीं है।

O Śambhu, this four-faced one arose in order to create creatures; should he be slain, there is now no other ordinary being to create creatures.

Word by word

प्रजाः (prajāḥ) — creaturesस्रष्टुम् (sraṣṭum) — to createअयम् (ayaṃ) — heशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuप्रादुर्भूतः (prādurbhūtaś) — was brought forthचतुर्मुखः (caturmukhaḥ) — the four-facedअस्मिन् (asmin) — if heहते (hate) — be slainप्रजास्रष्टा (prajāsraṣṭā) — a creator of beings (nāsty) — there isअस्ति (asty) — notअन्यः (anyaḥ) — anotherप्राकृतः (prākṛto) — of the world of natureअधुना ('dhunā) — now

५४ सृष्टिस्थित्यन्तकर्माणि करिष्यामः पुनः पुनः। त्रयो देवा वयं नाथ शिवरूप त्वदाज्ञया॥

sṛṣṭisthityantakarmāṇi kariṣyāmaḥ punaḥ punaḥ | trayo devā vayaṃ nātha śivarūpa tvadājñayā ||

· हिन्दी

हे नाथ! हे शिवस्वरूप! हम तीनों देवता आपकी आज्ञा से ही सृष्टि, स्थिति और संहार का कार्य बार-बार करेंगे।

O lord, O one of the form of Śiva, we three gods, by your own command, shall perform the acts of creation, preservation and dissolution, again and again.

Word by word

सृष्टिस्थित्यन्तकर्माणि (sṛṣṭisthityantakarmāṇi) — the works of creation, maintenance and endकरिष्यामः (kariṣyāmaḥ) — we shall performपुनः (punaḥ) — againपुनः (punaḥ) — and againत्रयः (trayo) — threeदेवाः (devā) — godsवयम् (vayaṃ) — weनाथ (nātha) — O Lordशिवरूप (śivarūpa) — O you whose form is Śivaत्वदाज्ञया (tvadājñayā) — by your command

५५ एतस्मिन्निहते शम्भो कस्त्वत्कर्म करिष्यति। तस्मान्न वध्यो भवता सृष्टिकृल्लयकृद्विभो॥

etasminnihate śambho kastvatkarma kariṣyati | tasmānna vadhyo bhavatā sṛṣṭikṛllayakṛdvibho ||

· हिन्दी

हे शम्भो! इनका वध कर देने पर आपका कार्य कौन सम्पन्न करेगा? इसलिये हे लयकर्ता विभो! आप इन सृष्टिकर्ता का वध न करें।

O Śambhu, should he be slain, who then shall perform your task? Therefore, O all-pervading one, O maker of dissolution, the maker of creation should not be slain by you.

Word by word

एतस्मिन् (etasmin) — if heनिहते (nihate) — be struck downशम्भो (śambho) — O Śambhuकः (kas) — whoत्वत्कर्म (tvatkarma) — your workकरिष्यति (kariṣyati) — will doतस्मात् (tasmān) — therefore (na) — notवध्यः (vadhyo) — to be slainभवता (bhavatā) — by youसृष्टिकृत् (sṛṣṭikṛl) — the maker of creationलयकृत् (layakṛd) — O worker of dissolutionविभो (vibho) — O all-pervading one

५६ अनेनैव सती कन्या दक्षस्य च शिवा विभो। सदुपायेन वै भार्या भवदर्थे प्रकल्पिता॥

anenaiva satī kanyā dakṣasya ca śivā vibho | sadupāyena vai bhāryā bhavadarthe prakalpitā ||

· हिन्दी

हे विभो! इन्हीं के द्वारा शिवा को उत्तम उपाय से दक्ष की कन्या सती के रूप में आपके लिये पत्नी बनने योग्य बनाया गया है।

O all-pervading one, it was by this very one that Śivā was, through fitting means, brought about as the daughter Satī of Dakṣa, made a bride for your own sake.

Word by word

अनेन (anen) — by himएव (aiva) — indeedसती (satī) — Satīकन्या (kanyā) — the maidenदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣa (ca) — andशिवा (śivā) — Śivāविभो (vibho) — O all-pervading oneसदुपायेन (sadupāyena) — by good contrivanceवै (vai) — indeedभार्या (bhāryā) — as wifeभवदर्थे (bhavadarthe) — for your sakeप्रकल्पिता (prakalpitā) — was destined

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५७ इत्याकर्ण्य महेशस्तु विज्ञप्तिं विष्णुना कृताम्‌। प्रत्युवाचाखिलांस्तांश्च श्रावयंश्च दृढव्रतः॥

ityākarṇya maheśastu vijñaptiṃ viṣṇunā kṛtām | pratyuvācākhilāṃstāṃśca śrāvayaṃśca dṛḍhavrataḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — विष्णु के द्वारा की गयी इस प्रार्थना को सुनकर दृढ़व्रत महेश्वर ने वहाँ उपस्थित सभी को सुनाते हुए यह उत्तर दिया।

Brahmā spoke: The great lord, hearing this petition made by Viṣṇu, firm in his resolve, replied, making it heard by all of them.

Word by word

इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardमहेशः (maheśas) — Maheśaतु (tu) — thenविज्ञप्तिम् (vijñaptiṃ) — the petitionविष्णुना (viṣṇunā) — by Viṣṇuकृताम् (kṛtām) — madeप्रत्युवाच (pratyuvāc) — answeredअखिलान् (ākhilāṃs) — them allतान् (tāṃś) — those (ca) — andश्रावयन् (śrāvayaṃś) — making them hear (ca) — andदृढव्रतः (dṛḍhavrataḥ) — firm in his vow

महेश उवाच — Maheśa spoke: महेश बोले:

५८ देवदेव रमेशान विष्णो मत्प्राणवल्लभ। न निवारय मां तात वधादस्य खलस्त्वयम्‌॥

devadeva rameśāna viṣṇo matprāṇavallabha | na nivāraya māṃ tāta vadhādasya khalastvayam ||

· हिन्दी

महेश बोले — हे देवदेव! हे रमेशान! हे विष्णो! हे मेरे प्राणप्रिय! हे तात! इसे मारने से मुझे मत रोकिये, क्योंकि यह दुष्ट है।

Maheśa spoke: O god of gods, O lord of Ramā, O Viṣṇu, dear as my own life — O son, do not restrain me from slaying him, for this one is wicked.

Word by word

देवदेव (devadeva) — O God of godsरमेशान (rameśāna) — O Lord of Ramāविष्णो (viṣṇo) — O Viṣṇuमत्प्राणवल्लभ (matprāṇavallabha) — dearer to me than life (na) — do notनिवारय (nivāraya) — hold backमाम् (māṃ) — meतात (tāta) — O dear oneवधात् (vadhād) — from the slayingअस्य (asya) — of himखलः (khalas) — a wretchतु (tv) — indeedअयम् (ayam) — is he

५९ पूरयिष्यामि विज्ञप्तिं पूर्वान्तेऽङ्गीकृतां मया। महापापकरं दुष्टं हन्म्येनं चतुराननम्‌॥

pūrayiṣyāmi vijñaptiṃ pūrvānte'ṅgīkṛtāṃ mayā | mahāpāpakaraṃ duṣṭaṃ hanmyenaṃ caturānanam ||

· हिन्दी

पूर्वकाल में मेरे द्वारा स्वीकार की गयी उस प्रार्थना को मैं पूर्ण करूँगा। इस महापापी तथा दुष्ट चतुरानन ब्रह्मा का मैं वध करूँगा।

I shall fulfil the petition once accepted by me at that earlier time; I shall slay this four-faced one, wicked and guilty of a great sin.

Word by word

पूरयिष्यामि (pūrayiṣyāmi) — I shall fulfilविज्ञप्तिम् (vijñaptiṃ) — the requestपूर्वान्ते (pūrvānte) — at the earlier hourअङ्गीकृताम् ('ṅgīkṛtāṃ) — grantedमया (mayā) — by meमहापापकरम् (mahāpāpakaraṃ) — doer of great sinदुष्टम् (duṣṭaṃ) — wickedहन्मि (hanmy) — I slayएनम् (enaṃ) — himचतुराननम् (caturānanam) — the four-faced

६० अहमेव प्रजाः स्रक्ष्ये सर्वाः स्थिरचरा अपि। अन्यं स्रक्ष्ये सृष्टिकरमथवाहं स्वतेजसा॥

ahameva prajāḥ srakṣye sarvāḥ sthiracarā api | anyaṃ srakṣye sṛṣṭikaramathavāhaṃ svatejasā ||

· हिन्दी

मैं स्वयं ही समस्त स्थावर-जंगम प्रजाओं की सृष्टि करूँगा, अथवा अपने ही तेज से किसी अन्य सृष्टिकर्ता को उत्पन्न करूँगा।

I myself shall create all creatures, both fixed and moving; or else, by my own power, I shall create another maker of creation.

Word by word

अहम् (aham) — Iएव (eva) — myselfप्रजाः (prajāḥ) — the creaturesस्रक्ष्ये (srakṣye) — shall createसर्वाः (sarvāḥ) — allस्थिरचराः (sthiracarā) — moving and unmovingअपि (api) — tooअन्यम् (anyaṃ) — anotherस्रक्ष्ये (srakṣye) — I shall createसृष्टिकरम् (sṛṣṭikaram) — a maker of creationअथवा (athavā) — or elseअहम् (haṃ) — Iस्वतेजसा (svatejasā) — by my own power

६१ हत्वैनं विधिमेवाहं स्वपणं पूरयन्‌ कृतम्‌। स्रष्टारमेकं स्रक्ष्यामि न निवारय मेश माम्‌॥

hatvainaṃ vidhimevāhaṃ svapaṇaṃ pūrayan kṛtam | sraṣṭāramekaṃ srakṣyāmi na nivāraya meśa mām ||

· हिन्दी

इस विधाता का वध करके, अपनी की हुई प्रतिज्ञा को पूर्ण करते हुए, मैं स्वयं एक सृष्टिकर्ता को उत्पन्न करूँगा। हे ईश! मुझे मत रोकिये।

Having slain this Ordainer, fulfilling the pledge I have made, I shall myself create a single creator; O lord, do not restrain me.

Word by word

हत्वा (hatv) — having slainएनम् (ainaṃ) — himविधिम् (vidhim) — the Ordainerएव (ev) — indeedअहम् (āhaṃ) — Iस्वपणम् (svapaṇaṃ) — my own pledgeपूरयन् (pūrayan) — fulfillingकृतम् (kṛtam) — once madeस्रष्टारम् (sraṣṭāram) — a creatorएकम् (ekaṃ) — oneस्रक्ष्यामि (srakṣyāmi) — I shall bring forth (na) — do notनिवारय (nivāraya) — restrainमा (me) — O Lordईश (śa) — Lordमाम् (mām) — me

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

६२ इति तस्य वचः श्रुत्वा गिरीशस्याह चाच्युतः। स्मितप्रभिन्नहृदयः पुनर्मैवमितीरयन्‌॥

iti tasya vacaḥ śrutvā girīśasyāha cācyutaḥ | smitaprabhinnahṛdayaḥ punarmaivamitīrayan ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — गिरीश का यह वचन सुनकर अच्युत मन्द-मन्द मुसकराते हुए हृदय से पुनः "ऐसा मत कीजिये" यह कहने लगे।

Brahmā spoke: Hearing this word of Giriśa, Acyuta, his heart breaking into a smile, again spoke, saying 'Not so.'

Word by word

इति (iti) — thusतस्य (tasya) — hisवचः (vacaḥ) — wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardगिरीशस्य (girīśasy) — of the mountain-lordआह (āha) — said (cā) — andअच्युतः (cyutaḥ) — the unfallen oneस्मितप्रभिन्नहृदयः (smitaprabhinnahṛdayaḥ) — his heart opening in a smileपुनः (punar) — againमा (mai) — notएवम् (vam) — soइति (itī) — thusईरयन् (rayan) — urging

अच्युत उवाच — Acyuta spoke: अच्युत बोले:

६३ प्रतिज्ञापूरणं योग्यं परस्मिन्पुरुषेऽस्ति वै। विचारयस्व वध्येश भवत्यात्मनि न प्रभो॥

pratijñāpūraṇaṃ yogyaṃ parasminpuruṣe'sti vai | vicārayasva vadhyeśa bhavatyātmani na prabho ||

· हिन्दी

अच्युत बोले — प्रतिज्ञा की पूर्ति दूसरे पुरुष पर ही की जाती है। हे वध्येश! आप स्वयं विचार करें, वह अपनी ही आत्मा पर नहीं की जाती, हे प्रभो!

Acyuta spoke: The fulfilment of a vow of retribution is indeed proper upon another person; consider, O lord of what is to be slain — O lord, it is not so upon one's own self.

Word by word

प्रतिज्ञापूरणम् (pratijñāpūraṇaṃ) — the fulfilling of a vowयोग्यम् (yogyaṃ) — is fittingपरस्मिन् (parasmin) — in anotherपुरुषे (puruṣe) — personअस्ति ('sti) — it holdsवै (vai) — indeedविचारयस्व (vicārayasva) — considerवध्येश (vadhyeśa) — O Lord who would slayभवति (bhavaty) — in yourselfआत्मनि (ātmani) — in your own self (na) — notप्रभो (prabho) — O Lord

६४ त्रयो देवा वयं शंभो त्वदात्मानः परा नहि। एकरूपा न भिन्नाश्च तत्त्वतः सुविचारय॥

trayo devā vayaṃ śaṃbho tvadātmānaḥ parā nahi | ekarūpā na bhinnāśca tattvataḥ suvicāraya ||

· हिन्दी

हे शम्भो! हम तीनों देवता आपकी ही आत्मा हैं, अन्य नहीं। हम एकरूप हैं, भिन्न नहीं हैं — इस बात पर आप यथार्थ रूप से भलीभाँति विचार कीजिये।

O Śambhu, we three gods are your very self, not other than you; we are of one form, not different — consider this well, in its true nature.

Word by word

त्रयः (trayo) — threeदेवाः (devā) — godsवयम् (vayaṃ) — weशम्भो (śaṃbho) — O Śambhuत्वदात्मानः (tvadātmānaḥ) — having you for our very selfपराः (parā) — other (na) — notहि (hi) — at allएकरूपाः (ekarūpā) — of one form (na) — notभिन्नाः (bhinnāś) — divided (ca) — andतत्त्वतः (tattvataḥ) — in truthसुविचारय (suvicāraya) — weigh it well

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

६५ ततस्तद्वचनं श्रुत्वा विष्णोः स्वातिप्रियस्य सः। शंभुरूचे पुनस्तं वै ख्यापयन्नात्मनो गतिम्‌॥

tatastadvacanaṃ śrutvā viṣṇoḥ svātipriyasya saḥ | śaṃbhurūce punastaṃ vai khyāpayannātmano gatim ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — तब अपने अत्यन्त प्रिय विष्णु के उस वचन को सुनकर शम्भु अपनी वास्तविक स्थिति स्पष्ट करते हुए उनसे पुनः कहने लगे।

Brahmā spoke: Then, hearing that word of Viṣṇu, his own most beloved, Śambhu spoke to him again, declaring his own true state.

Word by word

ततः (tatas) — thenतद्वचनम् (tadvacanaṃ) — that wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardविष्णोः (viṣṇoḥ) — of Viṣṇuस्वातिप्रियस्य (svātipriyasya) — most dear to himselfसः (saḥ) — heशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuऊचे (ūce) — saidपुनः (punas) — againतम् (taṃ) — to himवै (vai) — indeedख्यापयन् (khyāpayann) — proclaimingआत्मनः (ātmano) — his ownगतिम् (gatim) — way

शंभुरुवाच — Śambhu spoke: शम्भु जी ने कहा:

६६ हे विष्णो सर्वभक्तेश कथमात्मा विधिर्मम। लक्ष्यते भिन्न एवायं प्रत्यक्षेणाग्रतः स्थितः॥

he viṣṇo sarvabhakteśa kathamātmā vidhirmama | lakṣyate bhinna evāyaṃ pratyakṣeṇāgrataḥ sthitaḥ ||

· हिन्दी

शम्भु जी ने कहा — हे विष्णो! हे सम्पूर्ण भक्तों के ईश! ब्रह्मा किस प्रकार मेरी आत्मा हो सकते हैं? ये तो प्रत्यक्ष रूप से मेरे सामने बैठे हुए मुझसे भिन्न ही दिखायी दे रहे हैं।

Śambhu spoke: O Viṣṇu, O lord of all devotees, how can the Ordainer be my own self? He appears, directly before my very eyes, sitting here, to be quite distinct.

Word by word

हे (he) — Oविष्णो (viṣṇo) — Viṣṇuसर्वभक्तेश (sarvabhakteśa) — O Lord of all devoteesकथम् (katham) — howआत्मा (ātmā) — the selfविधिः (vidhir) — the Ordainerमम (mama) — myलक्ष्यते (lakṣyate) — is perceivedभिन्नः (bhinna) — distinctएव (evāyaṃ) — indeedअयम् (ayaṃ) — heप्रत्यक्षेण (pratyakṣeṇ) — plainlyअग्रतः (āgrataḥ) — before meस्थितः (sthitaḥ) — standing

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

६७ इत्याज्ञप्तो महेशेन सर्वेषां पुरतस्तदा। इदमूचे महादेवं तोषयन्‌ गरुडध्वजः॥

ityājñapto maheśena sarveṣāṃ puratastadā | idamūce mahādevaṃ toṣayan garuḍadhvajaḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — जब सबके सामने महेश्वर ने इस प्रकार कहा, तब महादेव को संतुष्ट करते हुए गरुड़ध्वज विष्णु यह कहने लगे।

Brahmā spoke: Thus addressed by the great lord, before all of them, the bearer of the Garuḍa banner then spoke thus to the great god, seeking to please him.

Word by word

इति (ity) — thusआज्ञप्तः (ājñapto) — being addressedमहेशेन (maheśena) — by Maheśaसर्वेषाम् (sarveṣāṃ) — of allपुरतः (puratas) — in the presenceतदा (tadā) — thenइदम् (idam) — thisऊचे (ūce) — saidमहादेवम् (mahādevaṃ) — to Mahādevaतोषयन् (toṣayan) — gladdening himगरुडध्वजः (garuḍadhvajaḥ) — the Garuḍa-bannered

विष्णुरुवाच — Viṣṇu spoke: विष्णु जी ने कहा:

६८ न ब्रह्मा भवतो भिन्नो न त्वं तस्मात्सदाशिव। न वाहं भवतो भिन्नो न मत्‌ त्वं परमेश्वर॥

na brahmā bhavato bhinno na tvaṃ tasmātsadāśiva | na vāhaṃ bhavato bhinno na mat tvaṃ parameśvara ||

· हिन्दी

विष्णु जी ने कहा — हे सदाशिव! न तो ब्रह्मा आपसे भिन्न हैं और न आप उनसे भिन्न हैं। हे परमेश्वर! न मैं ही आपसे भिन्न हूँ और न आप ही मुझसे भिन्न हैं।

Viṣṇu spoke: O Sadāśiva, Brahmā is not different from you, nor are you different from him; nor, O supreme lord, am I different from you, nor are you different from me.

Word by word

(na) — notब्रह्मा (brahmā) — Brahmāभवतः (bhavato) — from youभिन्नः (bhinno) — is different (na) — norत्वम् (tvaṃ) — youतस्मात् (tasmāt) — from himसदाशिव (sadāśiva) — O Sadāśiva (na) — norवा (vā) — indeedअहम् (haṃ) — Iभवतः (bhavato) — from youभिन्नः (bhinno) — different (na) — norमत् (mat) — from meत्वम् (tvaṃ) — youपरमेश्वर (parameśvara) — O supreme Lord

६९ सर्वं जानासि सर्वज्ञ परमेश सदाशिव। मन्मुखादखिलान्सर्वं संश्रावयितुमिच्छसि॥

sarvaṃ jānāsi sarvajña parameśa sadāśiva | manmukhādakhilānsarvaṃ saṃśrāvayitumicchasi ||

· हिन्दी

हे सर्वज्ञ! हे परमेश! हे सदाशिव! आप सब कुछ जानते हैं, किंतु मेरे मुख से ही यह सारी बात सबको सुनवाना चाहते हैं।

O all-knowing one, O supreme lord, O Sadāśiva, you know all things; you wish only to have it all proclaimed, through my mouth, to everyone.

Word by word

सर्वम् (sarvaṃ) — everythingजानासि (jānāsi) — you knowसर्वज्ञ (sarvajña) — O all-knowingपरमेश (parameśa) — O supreme Lordसदाशिव (sadāśiva) — O Sadāśivaमन्मुखात् (manmukhād) — from my mouthअखिलान् (akhilān) — to allसर्वम् (sarvaṃ) — the wholeसंश्रावयितुम् (saṃśrāvayitum) — to have it heardइच्छसि (icchasi) — you wish

७० त्वदाज्ञया वदामीश शृण्वंतु निखिलाः सुराः। मुनयश्चापरे शैवं तत्त्वं संधार्य स्वं मनः॥

tvadājñayā vadāmīśa śṛṇvaṃtu nikhilāḥ surāḥ | munayaścāpare śaivaṃ tattvaṃ saṃdhārya svaṃ manaḥ ||

· हिन्दी

हे ईश! मैं आपकी ही आज्ञा से कह रहा हूँ। समस्त देवता, मुनिगण तथा अन्य लोग अपने मन को एकाग्र करके इस शैव तत्त्व को सुनें।

O lord, by your own command I speak; let all the gods, and the sages and others too, hear, fixing their own minds upon this truth concerning Śiva.

Word by word

त्वदाज्ञया (tvadājñayā) — by your commandवदामि (vadām) — I speakईश (īśa) — O Lordशृण्वंतु (śṛṇvaṃtu) — let them hearनिखिलाः (nikhilāḥ) — allसुराः (surāḥ) — the godsमुनयः (munayaś) — the sages (cā) — andअपरे (pare) — the othersशैवम् (śaivaṃ) — of Śivaतत्त्वम् (tattvaṃ) — the truthसंधार्य (saṃdhārya) — holding steadyस्वम् (svaṃ) — their ownमनः (manaḥ) — mind

७१ प्रधानस्याप्रधानस्य भागाभागस्य रूपिणः। ज्योतिर्मयस्य भागास्ते वयं देवाः प्रभोस्त्रयः॥

pradhānasyāpradhānasya bhāgābhāgasya rūpiṇaḥ | jyotirmayasya bhāgāste vayaṃ devāḥ prabhostrayaḥ ||

· हिन्दी

हम तीनों देवता प्रधान भी हैं और अप्रधान भी, भागरूप भी हैं और अभागरूप भी, तथा ज्योतिर्मयस्वरूप उन परमेश्वर के ही अंश हैं।

Of the one who is both principal and non-principal, of the form both of the portion and the whole beyond portion, of the one made of light — we three gods are the portions of that lord.

Word by word

प्रधानस्य (pradhānasy) — of him who is the primal groundअप्रधानस्य (āpradhānasya) — and beyond all groundभागाभागस्य (bhāgābhāgasya) — parted and unpartedरूपिणः (rūpiṇaḥ) — having formज्योतिर्मयस्य (jyotirmayasya) — made of lightभागाः (bhāgās) — portionsते (te) — theyवयम् (vayaṃ) — weदेवाः (devāḥ) — godsप्रभोः (prabhos) — of the Lordत्रयः (trayaḥ) — three

७२ कस्त्वं कोऽहं च को ब्रह्मा तवैव परमात्मनः। अंशत्रयमिदं भिन्नं सृष्टिस्थित्यन्तकारणम्‌॥

kastvaṃ ko'haṃ ca ko brahmā tavaiva paramātmanaḥ | aṃśatrayamidaṃ bhinnaṃ sṛṣṭisthityantakāraṇam ||

· हिन्दी

आप कौन हैं, मैं कौन हूँ, और ब्रह्मा कौन हैं? हम आप परमात्मा के ही ये तीन अंश हैं, जो सृष्टि, स्थिति तथा संहार के कारण ही भिन्न-भिन्न प्रतीत होते हैं।

Who are you, who am I, and who is Brahmā? We are but three portions of you, the supreme self, appearing distinct only by reason of creation, preservation and dissolution.

Word by word

कः (kas) — whoत्वम् (tvaṃ) — are youकः (ko) — whoअहम् ('haṃ) — am I (ca) — andकः (ko) — whoब्रह्मा (brahmā) — is Brahmāतव (tavai) — of youएव (va) — aloneपरमात्मनः (paramātmanaḥ) — the Supreme Selfअंशत्रयम् (aṃśatrayam) — a triad of portionsइदम् (idaṃ) — thisभिन्नम् (bhinnaṃ) — dividedसृष्टिस्थित्यन्तकारणम् (sṛṣṭisthityantakāraṇam) — the cause of creation, maintenance and end

७३ चिन्तयस्वात्मनात्मानं स्वलीलाधृतविग्रहः। एकस्त्वं ब्रह्म सगुणो ह्यंशभूता वयं त्रयः॥

cintayasvātmanātmānaṃ svalīlādhṛtavigrahaḥ | ekastvaṃ brahma saguṇo hyaṃśabhūtā vayaṃ trayaḥ ||

· हिन्दी

आप स्वयं अपने ही स्वरूप का चिन्तन कीजिये। आपने अपनी लीला से ही शरीर धारण किया है। आप एक, सगुण ब्रह्म हैं, और हम तीनों आपके ही अंश हैं।

Reflect, by yourself, upon your own self, you who have assumed a body by your own sport; you alone are the qualified Brahman, and we three are but portions of you.

Word by word

चिन्तयस्व (cintayasv) — considerआत्मना (ātman) — by yourselfआत्मानम् (ātmānaṃ) — your own Selfस्वलीलाधृतविग्रहः (svalīlādhṛtavigrahaḥ) — you who bear a body by your own playएकः (ekas) — oneत्वम् (tvaṃ) — youब्रह्म (brahma) — Brahmanसगुणः (saguṇo) — with attributesहि (hy) — indeedअंशभूताः (aṃśabhūtā) — being portionsवयम् (vayaṃ) — weत्रयः (trayaḥ) — three

७४ शिरोग्रीवादिभेदेन यथैकस्यैव वर्ष्मणः। अङ्गानि ते तथेशस्य तस्य भागत्रयं हर॥

śirogrīvādibhedena yathaikasyaiva varṣmaṇaḥ | aṅgāni te tatheśasya tasya bhāgatrayaṃ hara ||

· हिन्दी

हे हर! जिस प्रकार मस्तक, ग्रीवा आदि के भेद से एक ही शरीर के अवयव होते हैं, उसी प्रकार हम तीनों उन्हीं ईश्वर के भाग हैं।

O Hara, just as the head, the neck and the rest are the limbs, by their differentiation, of one single body, so are we three the portion-parts of that one lord.

Word by word

शिरोग्रीवादिभेदेन (śirogrīvādibhedena) — by the division into head, neck and the restयथा (yathai) — asएकस्य (kasyai) — of oneएव (va) — singleवर्ष्मणः (varṣmaṇaḥ) — bodyअङ्गानि (aṅgāni) — the limbsते (te) — areतथा (tath) — soईशस्य (eśasya) — of the Lordतस्य (tasya) — hisभागत्रयम् (bhāgatrayaṃ) — threefold portionहर (hara) — O Hara

७५ यज्ज्योतिरभ्रं स्वपुरं पुराणं कूटस्थमव्यक्तमनन्तरूपम्‌। नित्यं च दीर्घादिविशेषणाद्यैर्हीनं शिवस्त्वं तत एव सर्वम्‌॥

yajjyotirabhraṃ svapuraṃ purāṇaṃ kūṭasthamavyaktamanantarūpam | nityaṃ ca dīrghādiviśeṣaṇādyairhīnaṃ śivastvaṃ tata eva sarvam ||

· हिन्दी

जो ज्योतिर्मय, आकाशस्वरूप, स्वयं ही अपना धाम, पुराण, कूटस्थ, अव्यक्त, अनन्तरूप, नित्य तथा दीर्घ आदि विशेषणों से भी रहित ब्रह्म है, वह आप शिव ही हैं। आपसे ही यह सब कुछ प्रकट हुआ है।

That which is light, boundless as the sky, its own abode, ancient, unchanging, unmanifest, of infinite form, eternal, and free even of qualifications such as duration and the rest — that is Śiva, and you are that; from that alone comes everything.

Word by word

यत् (yaj) — whichज्योतिः (jyotir) — the lightअभ्रम् (abhraṃ) — cloudlessस्वपुरम् (svapuraṃ) — its own dwellingपुराणम् (purāṇaṃ) — ancientकूटस्थम् (kūṭastham) — unmoving at the summitअव्यक्तम् (avyaktam) — unmanifestअनन्तरूपम् (anantarūpam) — of endless formनित्यम् (nityaṃ) — eternal (ca) — andदीर्घादिविशेषणाद्यैः (dīrghādiviśeṣaṇādyair) — by qualifiers such as long and the restहीनम् (hīnaṃ) — untouchedशिवः (śivas) — Śivaत्वम् (tvaṃ) — youततः (tata) — from thatएव (eva) — aloneसर्वम् (sarvam) — is all

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

७६ एतच्छ्रुत्वा वचस्तस्य महादेवो मुनीश्वर। बभूव सुप्रसन्नश्च न जघान स मां ततः॥

etacchrutvā vacastasya mahādevo munīśvara | babhūva suprasannaśca na jaghāna sa māṃ tataḥ ||

· हिन्दी

ब्रह्मा जी ने कहा — हे मुनीश्वर! उनके इस वचन को सुनकर महादेव जी अत्यन्त प्रसन्न हो गये और तत्पश्चात् उन्होंने मेरा वध नहीं किया।

Brahmā spoke: O lord of sages, hearing this word of his, the great god became greatly pleased, and thereafter did not slay me.

Word by word

एतत् (etac) — thisश्रुत्वा (chrutvā) — having heardवचः (vacas) — wordतस्य (tasya) — of hisमहादेवः (mahādevo) — Mahādevaमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesबभूव (babhūva) — becameसुप्रसन्नः (suprasannaś) — well pleased (ca) — and (na) — notजघान (jaghāna) — did he slayसः (sa) — heमाम् (māṃ) — meततः (tataḥ) — thereafter

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीविवाहशिवलीलावर्णनं नामैकोनविंशोऽध्यायः ॥ १९॥

Here ends the nineteenth chapter — "The Marriage of Satī and the Sport of Śiva" — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में "सतीविवाहशिवलीलावर्णन" नामक उन्नीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।