॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ सप्तदशोऽध्यायः
With her year of the Nandā vow complete, Satī, absorbed in meditation, beholds Śiva appear before her in his full radiant, five-faced, four-armed form. He offers her any boon, but modesty stops her from voicing what she wants, so — already knowing her heart — he asks anyway to hear it from her own mouth, and, when she still cannot finish her sentence, grants it himself: she shall become his wife. She only asks that he first seek her father's consent, and he agrees. Satī returns to her mother overjoyed; Śiva withdraws to his own hermitage on the Himālaya, but finds himself, to his own surprise, unable to bear the separation — the god whom Kāma's arrows could never pierce now wanders distracted, calling her name before his own attendants. He calls Brahmā to mind; Brahmā arrives with Sarasvatī, hears the whole account, and, at Śiva's request, sets out at once for Dakṣa's home. There he finds Dakṣa privately agonizing over how a father might ever presume to offer his daughter to so detached and unworldly a god — and is overjoyed to learn that Śiva himself desires the very match, and now only awaits Brahmā's word. Dakṣa readily consents. Brahmā returns to Kailāsa with the news, and the chapter closes with Dakṣa's household — and Śiva himself, still lovesick on the mountain — alike filled with satisfied longing. सती नन्दाव्रत को पूर्ण करके ध्यानमग्न बैठी हैं, तभी शिव जी अपने पूर्ण तेजस्वी, पंचमुख तथा चतुर्भुज रूप में उनके सामने प्रकट होते हैं। वे सती से कोई भी वर माँगने को कहते हैं, किंतु लज्जावश वे अपना मनोरथ कह नहीं पातीं; उनका मनोभाव पहले से जानते हुए भी शिव जी उसे स्वयं उनके मुख से सुनना चाहते हैं, और जब वे फिर भी अपना वाक्य पूरा नहीं कर पातीं, तो शिव जी स्वयं ही कह देते हैं कि वे उनकी पत्नी बनें। सती केवल इतना निवेदन करती हैं कि पहले उनके पिता की सम्मति ली जाये, और शिव जी सहमत हो जाते हैं। सती प्रसन्नतापूर्वक अपनी माता के पास लौट जाती हैं। शिव जी हिमालय स्थित अपने आश्रम में लौटते हैं, किंतु स्वयं आश्चर्यचकित होकर पाते हैं कि वे वियोग सहन नहीं कर पा रहे — जिन्हें कामदेव के बाण कभी भेद नहीं सके, वे ही अब व्याकुल होकर अपने गणों के सामने भी सती का नाम पुकारते फिरते हैं। वे ब्रह्मा जी का स्मरण करते हैं; ब्रह्मा जी सरस्वती के साथ आकर सारा वृत्तान्त सुनते हैं और शिव जी के अनुरोध पर तुरन्त दक्ष के घर के लिये प्रस्थान करते हैं। वहाँ उन्हें पता चलता है कि दक्ष स्वयं इस चिन्ता में डूबे हुए हैं कि इतने विरक्त तथा असांसारिक देवता को अपनी पुत्री कैसे अर्पित करें — और यह जानकर वे अत्यन्त प्रसन्न होते हैं कि स्वयं शिव जी ही इस विवाह के इच्छुक हैं और केवल ब्रह्मा जी के वचन की प्रतीक्षा कर रहे हैं। दक्ष सहर्ष सहमत हो जाते हैं। ब्रह्मा जी यह शुभ समाचार लेकर कैलास लौटते हैं, और अध्याय का समापन दक्ष के परिवार तथा पर्वत पर विरही शिव जी दोनों के परितृप्त आकांक्षा से भरे होने के वर्णन से होता है।
१ इत्युक्ता सर्वदेवैश्च कृता शंभोर्नुतिः परा। शिवाच्च सा वरं प्राप्ता शृणु ह्यादरतो मुने॥
ityuktā sarvadevaiśca kṛtā śaṃbhornutiḥ parā | śivācca sā varaṃ prāptā śṛṇu hyādarato mune ||
इस प्रकार सभी देवताओं के द्वारा शम्भु की उत्तम स्तुति की गयी, यह मैंने आपसे कह दिया। हे मुने! अब शिवा ने जिस प्रकार वर प्राप्त किया, उसे आदरपूर्वक सुनिये।
Thus, having been told, and the supreme hymn to Śambhu having been offered by all the gods — hear now, O sage, with reverence, how Śivā obtained her boon.
इति (ity) — thusउक्ता (uktā) — spokenसर्वदेवैः (sarvadevaiś) — by all the godsच (ca) — andकृता (kṛtā) — madeशंभोः (śaṃbhor) — to Śambhuनुतिः (nutiḥ) — the praiseपरा (parā) — supremeशिवात् (śivāc) — from Śivaच (ca) — andसा (sā) — sheवरम् (varaṃ) — the boonप्राप्ता (prāptā) — obtainedशृणु (śṛṇu) — hearहि (hy) — indeedआदरतः (ādarato) — with attentionमुने (mune) — O sage
२ अथो सती पुनः शुक्लपक्षेऽष्टम्यामुपोषिता। आश्विने मासि सर्वेशं पूजयामास भक्तितः॥
atho satī punaḥ śuklapakṣe'ṣṭamyāmupoṣitā | āśvine māsi sarveśaṃ pūjayāmāsa bhaktitaḥ ||
तब सती ने आश्विन मास के शुक्लपक्ष की अष्टमी को पुनः उपवास करके भक्तिपूर्वक सर्वेश्वर शिव जी का पूजन किया।
Then Satī, fasting again on the eighth of the bright fortnight, in the month of Āśvina, worshipped the lord of all with devotion.
अथो (atho) — thenसती (satī) — Satīपुनः (punaḥ) — againशुक्लपक्षे (śuklapakṣe) — in the bright fortnightअष्टम्याम् ('ṣṭamyām) — on the eighth dayउपोषिता (upoṣitā) — fastingआश्विने (āśvine) — in Āśvinaमासि (māsi) — the monthसर्वेशम् (sarveśaṃ) — the Lord of allपूजयामास (pūjayāmāsa) — worshippedभक्तितः (bhaktitaḥ) — with devotion
३ इति नंदाव्रते पूर्णे नवम्यां दिनभागतः। तस्यास्तु ध्यानमग्नायाः प्रत्यक्षमभवद् हरः॥
iti naṃdāvrate pūrṇe navamyāṃ dinabhāgataḥ | tasyāstu dhyānamagnāyāḥ pratyakṣamabhavad haraḥ ||
इस प्रकार नन्दाव्रत के पूर्ण हो जाने पर नवमी तिथि का कुछ भाग बीत जाने पर, ध्यान में लीन उन सती के सामने हर प्रत्यक्ष प्रकट हो गये।
Thus, when the Nandā vow had been completed, and part of the ninth day had passed, Hara appeared directly before her, absorbed as she was in meditation.
इति (iti) — thusनंदाव्रते (naṃdāvrate) — the Nandā vowपूर्णे (pūrṇe) — being fulfilledनवम्याम् (navamyāṃ) — on the ninth dayदिनभागतः (dinabhāgataḥ) — in the daytime portionतस्याः (tasyās) — to herतु (tu) — indeedध्यानमग्नायाः (dhyānamagnāyāḥ) — sunk in meditationप्रत्यक्षम् (pratyakṣam) — visibly presentअभवत् (abhavad) — becameहरः (haraḥ) — Hara
४ सर्वाङ्गसुन्दरो गौरः पञ्चवक्त्रस्त्रिलोचनः। चंद्रभालः प्रसन्नात्मा शितिकंठश्चतुर्भुजः॥
sarvāṅgasundaro gauraḥ pañcavaktrastrilocanaḥ | caṃdrabhālaḥ prasannātmā śitikaṃṭhaścaturbhujaḥ ||
सभी अंगों में सुन्दर, गौरवर्ण, पाँच मुखवाले, तीन नेत्रोंवाले, ललाट पर चन्द्रमा धारण किये हुए, प्रसन्नचित्त, नीलकण्ठ तथा चतुर्भुज —
Beautiful in every limb, of fair complexion, five-faced, three-eyed, the moon upon his brow, serene of mind, blue-throated, four-armed —
सर्वाङ्गसुन्दरः (sarvāṅgasundaro) — beautiful in every limbगौरः (gauraḥ) — fair of hueपञ्चवक्त्रः (pañcavaktras) — five-facedत्रिलोचनः (trilocanaḥ) — three-eyedचंद्रभालः (caṃdrabhālaḥ) — the moon upon his browप्रसन्नात्मा (prasannātmā) — serene of soulशितिकंठः (śitikaṃṭhaś) — dark of throatचतुर्भुजः (caturbhujaḥ) — four-armed
५ त्रिशूलब्रह्मकवराभयधृग्भस्मभास्वरः। स्वर्धुन्या विलसच्छीर्षः सकलाङ्गमनोहरः॥
triśūlabrahmakavarābhayadhṛgbhasmabhāsvaraḥ | svardhunyā vilasacchīrṣaḥ sakalāṅgamanoharaḥ ||
— त्रिशूल, ब्रह्मकपाल, वरमुद्रा तथा अभयमुद्रा धारण किये हुए, भस्म से देदीप्यमान, गंगा जी से सुशोभित मस्तकवाले तथा सभी अंगों में मनोहर।
— bearing the trident, the skull-cup, and the gestures of boon-giving and fearlessness, radiant with sacred ash, his head adorned with the celestial river, enchanting in every limb.
त्रिशूलब्रह्मकवराभयधृक् (triśūlabrahmakavarābhayadhṛg) — bearing trident and rosary, boon-giving and fear-dispelling handsभस्मभास्वरः (bhasmabhāsvaraḥ) — shining with ashस्वर्धुन्या (svardhunyā) — with the heavenly riverविलसच्छीर्षः (vilasacchīrṣaḥ) — his head agleamसकलाङ्गमनोहरः (sakalāṅgamanoharaḥ) — ravishing in every limb
६ महालावण्यधामा च कोटिचन्द्रसमाननः। कोटिस्मरसमा कांतिः सर्वथा स्त्रीप्रियाकृतिः॥
mahālāvaṇyadhāmā ca koṭicandrasamānanaḥ | koṭismarasamā kāṃtiḥ sarvathā strīpriyākṛtiḥ ||
महान् सौन्दर्य के धाम, करोड़ों चन्द्रमाओं के समान मुखवाले, करोड़ों कामदेवों के समान कान्तिवाले तथा सर्वथा स्त्रियों को प्रिय लगनेवाली आकृतिवाले।
The abode of great charm, his face like a million moons, his splendour like a million Kāmas, his form altogether pleasing to women.
महालावण्यधामा (mahālāvaṇyadhāmā) — abode of great lovelinessच (ca) — andकोटिचन्द्रसमाननः (koṭicandrasamānanaḥ) — his face like a million moonsकोटिस्मरसमा (koṭismarasamā) — equal to a million gods of loveकांतिः (kāṃtiḥ) — his radianceसर्वथा (sarvathā) — in every wayस्त्रीप्रियाकृतिः (strīpriyākṛtiḥ) — of form dear to women
७ प्रत्यक्षतो हरं वीक्ष्य सती सेदृग्विधं प्रभुम्। ववन्दे चरणौ तस्य सुलज्जावनतानना॥
pratyakṣato haraṃ vīkṣya satī sedṛgvidhaṃ prabhum | vavande caraṇau tasya sulajjāvanatānanā ||
इस प्रकार के प्रभु हर को प्रत्यक्ष देखकर लज्जा से मुख नीचा किये हुए सती ने उनके चरणों की वन्दना की।
Beholding Hara, the lord of such a form, directly before her, Satī, her face bowed low in sweet modesty, worshipped his feet.
प्रत्यक्षतः (pratyakṣato) — face to faceहरम् (haraṃ) — Haraवीक्ष्य (vīkṣya) — beholdingसती (satī) — Satīसा (se) — sheईदृग्विधम् (dṛgvidhaṃ) — in such a guiseप्रभुम् (prabhum) — the Lordववन्दे (vavande) — bowed toचरणौ (caraṇau) — the feetतस्य (tasya) — of himसुलज्जावनतानना (sulajjāvanatānanā) — her face bent low in modesty
८ अथ प्राह महादेवः सतीं सद्व्रतधारिणीम्। तामिच्छन्नपि भार्यार्थं तपश्चर्याफलप्रदः॥
atha prāha mahādevaḥ satīṃ sadvratadhāriṇīm | tāmicchannapi bhāryārthaṃ tapaścaryāphalapradaḥ ||
तब तपस्या का फल देनेवाले महादेव जी, उन्हें पत्नी रूप में प्राप्त करने की इच्छा रखते हुए भी, सद्व्रतधारिणी सती से कहने लगे।
Then the great god, the giver of the fruit of austerity, though himself desiring her for a wife, spoke to Satī, who held to her good vow.
अथ (atha) — thenप्राह (prāha) — saidमहादेवः (mahādevaḥ) — Mahādevaसतीम् (satīṃ) — to Satīसद्व्रतधारिणीम् (sadvratadhāriṇīm) — holder of the noble vowताम् (tām) — herइच्छन् (icchann) — desiringअपि (api) — thoughभार्यार्थम् (bhāryārthaṃ) — as his wifeतपश्चर्याफलप्रदः (tapaścaryāphalapradaḥ) — the giver of the fruit of austerity
९ दक्षनंदिनि प्रीतोऽस्मि व्रतेनानेन सुव्रते। वरं वरय संदास्ये यत्त्वाभिमतं भवेत्॥
dakṣanaṃdini prīto'smi vratenānena suvrate | varaṃ varaya saṃdāsye yattvābhimataṃ bhavet ||
महादेव जी ने कहा — हे दक्षनन्दिनि! हे सुव्रते! मैं तुम्हारे इस व्रत से प्रसन्न हूँ। जो तुम्हें अभीष्ट हो, वह वर माँगो, मैं उसे प्रदान करूँगा।
O daughter of Dakṣa, O virtuous one, I am pleased by this vow of yours; choose your boon, and I shall grant whatever you desire.
दक्षनंदिनि (dakṣanaṃdini) — O daughter of Dakṣaप्रीतः (prīto) — pleasedअस्मि ('smi) — I amव्रतेन (vraten) — by the vowअनेन (ānena) — thisसुव्रते (suvrate) — O keeper of good vowsवरम् (varaṃ) — a boonवरय (varaya) — chooseसंदास्ये (saṃdāsye) — I shall bestow itयत् (yat) — whateverतव (tv) — to youअभिमतम् (ābhimataṃ) — is desiredभवेत् (bhavet) — may be
१० जानन्नपीह तद्भावं महादेवो जगत्पतिः। जगौ वरं वृणीष्वेति तद्वाक्यश्रवणेच्छया॥
jānannapīha tadbhāvaṃ mahādevo jagatpatiḥ | jagau varaṃ vṛṇīṣveti tadvākyaśravaṇecchayā ||
ब्रह्मा जी ने कहा — जगत्पति महादेव उनके मनोभाव को जानते हुए भी, उनके मुख से वह बात सुनने की इच्छा से "वर माँगो" ऐसा कहने लगे।
Though he already knew her feeling, the great god, the lord of the world, said 'choose a boon,' out of a wish to hear the words spoken from her own mouth.
जानन् (jānann) — though knowingअपि (api) — evenइह (īha) — hereinतद्भावम् (tadbhāvaṃ) — her heartमहादेवः (mahādevo) — Mahādevaजगत्पतिः (jagatpatiḥ) — Lord of the worldजगौ (jagau) — saidवरम् (varaṃ) — a boonवृणीष्व (vṛṇīṣv) — chooseइति (eti) — soतद्वाक्यश्रवणेच्छया (tadvākyaśravaṇecchayā) — from a wish to hear her own words
११ सापि त्रपावशा युक्ता वक्तुं नो हृदि यत्स्थितम्। शशाक सा त्वभीष्टं यत्तल्लज्जाच्छादितं पुनः॥
sāpi trapāvaśā yuktā vaktuṃ no hṛdi yatsthitam | śaśāka sā tvabhīṣṭaṃ yattallajjācchāditaṃ punaḥ ||
वे भी लज्जा के वशीभूत होकर अपने हृदय में स्थित बात कह न सकीं। उनका जो अभीष्ट था, वह पुनः लज्जा से ढका रह गया।
She too, overcome with modesty, was unable to speak what lay in her heart; that which was her true desire remained again veiled by her shyness.
सा (sā) — sheअपि (pi) — alsoत्रपावशा (trapāvaśā) — overcome by bashfulnessयुक्ता (yuktā) — though readyवक्तुम् (vaktuṃ) — to speakनो (no) — notहृदि (hṛdi) — in her heartयत् (yat) — whatस्थितम् (sthitam) — layशशाक (śaśāka) — was she ableसा (sā) — sheतु (tv) — indeedअभीष्टम् (abhīṣṭaṃ) — the thing longed forयत् (yat) — whichतत् (tal) — thatलज्जाच्छादितम् (lajjācchāditaṃ) — veiled by shameपुनः (punaḥ) — again
१२ प्रेममग्नाभवत्सती श्रुत्वा शिववचः प्रियम्। तज्ज्ञात्वा सुप्रसन्नोऽभूच्छंकरो भक्तवत्सलः॥
premamagnābhavatsatī śrutvā śivavacaḥ priyam | tajjñātvā suprasanno'bhūcchaṃkaro bhaktavatsalaḥ ||
शिव जी के प्रिय वचन को सुनकर सती प्रेम में डूब गयीं। इसे जानकर भक्तवत्सल शंकर जी अत्यन्त प्रसन्न हो गये।
Satī became immersed in love upon hearing Śiva's dear words; and knowing this, Śaṅkara, ever affectionate to his devotees, became greatly pleased.
प्रेममग्ना (premamagn) — drowned in loveअभवत् (ābhavat) — becameसती (satī) — Satīश्रुत्वा (śrutvā) — on hearingशिववचः (śivavacaḥ) — Śiva’s wordप्रियम् (priyam) — sweetतत् (taj) — thatज्ञात्वा (jñātvā) — perceivingसुप्रसन्नः (suprasanno) — well pleasedअभूत् ('bhūc) — becameछंकरः (chaṃkaro) — Śaṃkaraभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to his devotees
१३ वरं ब्रूहि वरं ब्रूहि प्राहेति स पुनर्द्रुतम्। सतीभक्तिवशः शंभुरंतर्यामी सतां गतिः॥
varaṃ brūhi varaṃ brūhi prāheti sa punardrutam | satībhaktivaśaḥ śaṃbhuraṃtaryāmī satāṃ gatiḥ ||
सतीभक्ति के वशीभूत, अन्तर्यामी तथा सत्पुरुषों के आश्रय शम्भु पुनः शीघ्रतापूर्वक "वर माँगो, वर माँगो" ऐसा कहने लगे।
'Speak your boon, speak your boon' — thus he spoke again, swiftly; Śambhu, subject to Satī's devotion, the indweller, the refuge of the good.
वरम् (varaṃ) — a boonब्रूहि (brūhi) — askवरम् (varaṃ) — a boonब्रूहि (brūhi) — askप्राह (prāh) — he saidइति (eti) — thusसः (sa) — heपुनः (punar) — againद्रुतम् (drutam) — quicklyसतीभक्तिवशः (satībhaktivaśaḥ) — bound by Satī’s devotionशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuअंतर्यामी (aṃtaryāmī) — the indwellerसताम् (satāṃ) — of the goodगतिः (gatiḥ) — the refuge
१४ अथ त्रपां स्वां संधाय यदा प्राह हरं सती। यथेष्टं देहि वरद वरमित्यनिवारकम्॥
atha trapāṃ svāṃ saṃdhāya yadā prāha haraṃ satī | yatheṣṭaṃ dehi varada varamityanivārakam ||
तब अपनी लज्जा को रोककर जब सती ने हर से कहा — "हे वरद! आप मुझे अपने इच्छानुसार अनिवार्य वर दीजिये।"
Then, restraining her own modesty, Satī spoke to Hara: 'O giver of boons, grant me the boon I desire, one that is unfailing.'
अथ (atha) — thenत्रपाम् (trapāṃ) — her bashfulnessस्वाम् (svāṃ) — her ownसंधाय (saṃdhāya) — composingयदा (yadā) — whenप्राह (prāha) — she saidहरम् (haraṃ) — to Haraसती (satī) — Satīयथेष्टम् (yatheṣṭaṃ) — as you pleaseदेहि (dehi) — giveवरद (varada) — O giver of boonsवरम् (varam) — the boonइति (ity) — thusअनिवारकम् (anivārakam) — holding nothing back
१५ तदा वाक्यस्यावसानमनवेक्ष्य वृषध्वजः। भव त्वं मम भार्येति प्राह तां भक्तवत्सलः॥
tadā vākyasyāvasānamanavekṣya vṛṣadhvajaḥ | bhava tvaṃ mama bhāryeti prāha tāṃ bhaktavatsalaḥ ||
तब वाक्य की समाप्ति की प्रतीक्षा न करके भक्तवत्सल वृषध्वज ने स्वयं ही उनसे कहा — "तुम मेरी पत्नी बनो।"
Then, not waiting for her sentence to end, the bull-bannered one, affectionate to his devotees, said to her, 'Become my wife.'
तदा (tadā) — thenवाक्यस्य (vākyasy) — of her speechअवसानम् (āvasānam) — the endingअनवेक्ष्य (anavekṣya) — not waiting forवृषध्वजः (vṛṣadhvajaḥ) — the bull-banneredभव (bhava) — becomeत्वम् (tvaṃ) — youमम (mama) — myभार्या (bhāry) — wifeइति (eti) — thusप्राह (prāha) — he saidताम् (tāṃ) — to herभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to his devotees
१६ एतच्छुत्वा वचस्तस्य साभीष्टफलभावनम्। तूष्णीं तस्थौ प्रमुदिता वरं प्राप्य मनोगतम्॥
etacchutvā vacastasya sābhīṣṭaphalabhāvanam | tūṣṇīṃ tasthau pramuditā varaṃ prāpya manogatam ||
उनके इस अभीष्ट फल को प्रकट करनेवाले वचन को सुनकर तथा अपने मनोवांछित वर को प्राप्तकर वे प्रसन्न होकर चुपचाप खड़ी रहीं।
Hearing this word of his, expressing her own longed-for fruit, she stood silent, greatly delighted, having obtained the boon her heart desired.
एतत् (etac) — thisश्रुत्वा (chutvā) — having heardवचः (vacas) — wordतस्य (tasya) — of hisसा (s) — sheअभीष्टफलभावनम् (ābhīṣṭaphalabhāvanam) — that granted the fruit she longed forतूष्णीम् (tūṣṇīṃ) — silentतस्थौ (tasthau) — stoodप्रमुदिता (pramuditā) — filled with joyवरम् (varaṃ) — the boonप्राप्य (prāpya) — having wonमनोगतम् (manogatam) — that was in her heart
१७ सकामस्य हरस्याग्रे स्थिता सा चारुहासिनी। अकरोन्निजभावांश्च हावान्कामविवर्धनान्॥
sakāmasya harasyāgre sthitā sā cāruhāsinī | akaronnijabhāvāṃśca hāvānkāmavivardhanān ||
सुन्दर हास्ययुक्त वे सती सकाम हुए शिव जी के सामने खड़ी होकर अपने भावों तथा कामना को बढ़ानेवाले हाव-भावों को प्रकट करने लगीं।
Standing before Hara, now moved by desire, that sweetly smiling one displayed her own feelings, and gestures that increased desire.
सकामस्य (sakāmasya) — of him now touched by desireहरस्य (harasy) — of Haraअग्रे (āgre) — beforeस्थिता (sthitā) — standingसा (sā) — sheचारुहासिनी (cāruhāsinī) — of lovely smileअकरोत् (akaron) — displayedनिजभावान् (nijabhāvāṃś) — her own inward moodsच (ca) — andहावान् (hāvān) — the gestures of loveकामविवर्धनान् (kāmavivardhanān) — that swell desire
१८ ततो भावान्समादाय शृङ्गाराख्यो रसस्तदा। तयोश्चित्ते विवेशाशु कला हावा यथोदितम्॥
tato bhāvānsamādāya śṛṅgārākhyo rasastadā | tayościtte viveśāśu kalā hāvā yathoditam ||
तब उन भावों को ग्रहण करके शृंगार नामक रस उन दोनों के चित्त में शीघ्र ही प्रविष्ट हो गया, अपनी समस्त कलाओं तथा हाव-भावों के सहित।
Then, taking up those feelings, the sentiment called Śṛṅgāra swiftly entered the minds of both of them, with its arts and gestures, just as described.
ततः (tato) — thenभावान् (bhāvān) — those moodsसमादाय (samādāya) — taking upशृङ्गाराख्यः (śṛṅgārākhyo) — the rasa named śṛṅgāraरसः (rasas) — the flavourतदा (tadā) — thenतयोः (tayoś) — of those twoचित्ते (citte) — in the mindविवेश (viveśa) — enteredआशु (āśu) — at onceकला (kalā) — with its artsहावा (hāvā) — and its gesturesयथोदितम् (yathoditam) — as tradition tells
१९ तत्प्रवेशात्तु देवर्षे लोकलीलानुसारिणोः। काप्यभिख्या तयोरासीच्चित्राचन्द्रमसोर्यथा॥
tatpraveśāttu devarṣe lokalīlānusāriṇoḥ | kāpyabhikhyā tayorāsīccitrācandramasoryathā ||
हे देवर्षे! उस रस के प्रवेश करने से लोकलीला का अनुसरण करनेवाले उन दोनों की कोई अद्भुत ही शोभा हो गयी, जैसे चित्रा नक्षत्र तथा चन्द्रमा की होती है।
O divine sage, by the entering of that sentiment into those two who follow the sport of the world, an indescribable splendour came upon them, as upon the constellation Citrā and the moon.
तत्प्रवेशात् (tatpraveśāt) — by that entryतु (tu) — indeedदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageलोकलीलानुसारिणोः (lokalīlānusāriṇoḥ) — of those two who follow the play of the worldका (kā) — someअपि (apy) — ineffableअभिख्या (abhikhyā) — splendourतयोः (tayor) — of the twoआसीत् (āsīc) — aroseचित्राचन्द्रमसोः (citrācandramasor) — of Citrā and the moonयथा (yathā) — as
२० रेजे सती हरं प्राप्य स्निग्धभिन्नाञ्जनप्रभा। चन्द्राभ्याशेऽभ्रलेखेव स्फटिकोज्ज्वलवर्ष्मणः॥
reje satī haraṃ prāpya snigdhabhinnāñjanaprabhā | candrābhyāśe'bhralekheva sphaṭikojjvalavarṣmaṇaḥ ||
चिकने काले अंजन के समान कान्तिवाली सती, स्फटिक के समान उज्ज्वल शरीरवाले उन शिव जी को प्राप्तकर इस प्रकार शोभित हुईं, जैसे चन्द्रमा के निकट मेघरेखा शोभित होती है।
Satī, of the lustre of moist, dark collyrium, having obtained Hara, of crystal-bright form, shone forth, like a streak of cloud near the moon.
रेजे (reje) — shoneसती (satī) — Satīहरम् (haraṃ) — Haraप्राप्य (prāpya) — having wonस्निग्धभिन्नाञ्जनप्रभा (snigdhabhinnāñjanaprabhā) — glossy as freshly broken collyriumचन्द्राभ्याशे (candrābhyāśe) — beside the moonअभ्रलेखा ('bhralekh) — a streak of cloudइव (eva) — likeस्फटिकोज्ज्वलवर्ष्मणः (sphaṭikojjvalavarṣmaṇaḥ) — of him whose body blazed like crystal
२१ अथ सा तमुवाचेदं हरं दाक्षायणी मुहुः। सुप्रसन्ना करौ बद्ध्वा नतका भक्तवत्सलम्॥
atha sā tamuvācedaṃ haraṃ dākṣāyaṇī muhuḥ | suprasannā karau baddhvā natakā bhaktavatsalam ||
तब वे दाक्षायणी सती अत्यन्त प्रसन्न होकर दोनों हाथ जोड़कर तथा नतमस्तक होकर भक्तवत्सल हर से बार-बार यह कहने लगीं।
Then that daughter of Dakṣa, greatly pleased, her hands joined, bowing low, spoke this repeatedly to Hara, affectionate to his devotees.
अथ (atha) — thenसा (sā) — sheतम् (tam) — to himउवाच (uvāc) — spokeइदम् (edaṃ) — thisहरम् (haraṃ) — to Haraदाक्षायणी (dākṣāyaṇī) — the daughter of Dakṣaमुहुः (muhuḥ) — again and againसुप्रसन्ना (suprasannā) — well pleasedकरौ (karau) — her handsबद्ध्वा (baddhvā) — foldingनतका (natakā) — bowing lowभक्तवत्सलम् (bhaktavatsalam) — to him tender to devotees
२२ देवदेव महादेव विवाहविधिना प्रभो। पितुर्मे गोचरीकृत्य मां गृहाण जगत्पते॥
devadeva mahādeva vivāhavidhinā prabho | piturme gocarīkṛtya māṃ gṛhāṇa jagatpate ||
सती बोलीं — हे देवदेव! हे महादेव! हे प्रभो! हे जगत्पते! मेरे पिता को सूचित करके विवाह की विधि से मुझे ग्रहण कीजिये।
O god of gods, O great god, O lord, O ruler of the world — making it known before my father, take me according to the rite of marriage.
देवदेव (devadeva) — O God of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaविवाहविधिना (vivāhavidhinā) — by the marriage riteप्रभो (prabho) — O Lordपितुः (pitur) — of my fatherमे (me) — myगोचरीकृत्य (gocarīkṛtya) — making it known before himमाम् (māṃ) — meगृहाण (gṛhāṇa) — takeजगत्पते (jagatpate) — O Lord of the world
२३ एवं सतीवचः श्रुत्वा महेशो भक्तवत्सलः। तथास्त्विति वचः प्राह निरीक्ष्य प्रेमतश्च ताम्॥
evaṃ satīvacaḥ śrutvā maheśo bhaktavatsalaḥ | tathāstviti vacaḥ prāha nirīkṣya premataśca tām ||
ब्रह्मा जी ने कहा — इस प्रकार सती की बात सुनकर भक्तवत्सल महेश्वर ने प्रेमपूर्वक उनकी ओर देखकर "तथास्तु" यह वचन कहा।
Thus, hearing Satī's words, the great lord, affectionate to his devotees, gazing upon her with love, spoke the word: 'So be it.'
एवम् (evaṃ) — thusसतीवचः (satīvacaḥ) — Satī’s wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardमहेशः (maheśo) — Maheśaभक्तवत्सलः (bhaktavatsalaḥ) — tender to his devoteesतथास्तु (tathāstv) — so be itइति (iti) — sayingवचः (vacaḥ) — wordप्राह (prāha) — utteredनिरीक्ष्य (nirīkṣya) — gazingप्रेमतः (premataś) — with loveच (ca) — andताम् (tām) — on her
२४ दाक्षायण्यपि तं नत्वा शंभुं विज्ञाप्य भक्तितः। प्राप्ताज्ञा मातुरभ्याशमगान्मोहमुदान्विता॥
dākṣāyaṇyapi taṃ natvā śaṃbhuṃ vijñāpya bhaktitaḥ | prāptājñā māturabhyāśamagānmohamudānvitā ||
दाक्षायणी सती भी शम्भु को प्रणाम करके भक्तिपूर्वक विदा माँगकर तथा उनकी आज्ञा प्राप्तकर मोह और आनन्द से युक्त होकर अपनी माता के पास चली गयीं।
The daughter of Dakṣa too, having bowed to Śambhu and, with devotion, taken her leave, having received his sanction, went, filled with rapture and joy, to her mother's side.
दाक्षायणी (dākṣāyaṇy) — the daughter of Dakṣaअपि (api) — tooतम् (taṃ) — himनत्वा (natvā) — having bowed toशंभुम् (śaṃbhuṃ) — Śambhuविज्ञाप्य (vijñāpya) — having taken leaveभक्तितः (bhaktitaḥ) — with devotionप्राप्ताज्ञा (prāptājñā) — permission gainedमातुः (mātur) — of her motherअभ्याशम् (abhyāśam) — to the sideअगात् (agān) — wentमोहमुदान्विता (mohamudānvitā) — filled with a bewildered joy
२५ हरोऽपि हिमवत्प्रस्थं प्रविश्य च निजाश्रमम्। दाक्षायणीवियोगाद्वै कृच्छ्रं ध्यानपरोऽभवत्॥
haro'pi himavatprasthaṃ praviśya ca nijāśramam | dākṣāyaṇīviyogādvai kṛcchraṃ dhyānaparo'bhavat ||
हर भी हिमालय के शिखर पर अपने आश्रम में प्रवेश करके, दाक्षायणी सती के वियोग के कारण, बड़ी कठिनाई से ध्यान में तत्पर हो सके।
Hara too, having entered his own hermitage on the ridge of the Himālaya, on account of his separation from the daughter of Dakṣa, could apply himself to meditation only with great difficulty.
हरः (haro) — Haraअपि ('pi) — tooहिमवत्प्रस्थम् (himavatprasthaṃ) — the tableland of Himavatप्रविश्य (praviśya) — having enteredच (ca) — andनिजाश्रमम् (nijāśramam) — his own hermitageदाक्षायणीवियोगात् (dākṣāyaṇīviyogād) — from separation from Dākṣāyaṇīवै (vai) — indeedकृच्छ्रम् (kṛcchraṃ) — with difficultyध्यानपरः (dhyānaparo) — absorbed in meditationअभवत् ('bhavat) — became
२६ समाधाय मनः शंभुर्लौकिकीं गतिमाश्रितः। चिंतयामास देवर्षे मनसा मां वृषध्वजः॥
samādhāya manaḥ śaṃbhurlaukikīṃ gatimāśritaḥ | ciṃtayāmāsa devarṣe manasā māṃ vṛṣadhvajaḥ ||
हे देवर्षे! शम्भु ने मन को एकाग्र करके लौकिक मार्ग का आश्रय लेकर वृषध्वज ने मन-ही-मन मेरा स्मरण किया।
O divine sage, Śambhu, composing his mind and resorting to the way of the world, the bull-bannered one, called me to mind.
समाधाय (samādhāya) — having steadiedमनः (manaḥ) — his mindशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuलौकिकीम् (laukikīṃ) — the worldlyगतिम् (gatim) — wayआश्रितः (āśritaḥ) — having taken upचिंतयामास (ciṃtayāmāsa) — called to mindदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageमनसा (manasā) — in thoughtमाम् (māṃ) — meवृषध्वजः (vṛṣadhvajaḥ) — the bull-bannered
२७ ततः संचिन्त्यमानोऽहं महेशेन त्रिशूलिना। पुरस्तात्प्राविशत्तूर्णं हरसिद्धिप्रचोदितः॥
tataḥ saṃcintyamāno'haṃ maheśena triśūlinā | purastātprāviśattūrṇaṃ harasiddhipracoditaḥ ||
तब त्रिशूलधारी महेश्वर के द्वारा स्मरण किये जाने पर, हर की सिद्धि से प्रेरित होकर, मैं शीघ्र ही उनके सामने उपस्थित हो गया।
Then, called to mind by the great, trident-bearing lord, I, impelled by Hara's own power of accomplishment, swiftly came before him.
ततः (tataḥ) — thereuponसंचिन्त्यमानः (saṃcintyamāno) — being thought ofअहम् ('haṃ) — Iमहेशेन (maheśena) — by Maheśaत्रिशूलिना (triśūlinā) — the trident-bearerपुरस्तात् (purastāt) — before himप्राविशत् (prāviśat) — appearedतूर्णम् (tūrṇaṃ) — swiftlyहरसिद्धिप्रचोदितः (harasiddhipracoditaḥ) — impelled by the power of Hara’s will
२८ यत्रासौ हिमवत्प्रस्थे तद्वियोगी हरः स्थितः। सरस्वतीयुतस्तात तत्रैव समुपस्थितः॥
yatrāsau himavatprasthe tadviyogī haraḥ sthitaḥ | sarasvatīyutastāta tatraiva samupasthitaḥ ||
हे तात! हिमालय के शिखर पर वियोगग्रस्त हर जहाँ स्थित थे, वहीं मैं सरस्वती के साथ उपस्थित हो गया।
O son, together with Sarasvatī, I arrived at that very place on the ridge of the Himālaya, where Hara, suffering that separation, remained.
यत्र (yatr) — whereअसौ (āsau) — heहिमवत्प्रस्थे (himavatprasthe) — on the tableland of Himavatतद्वियोगी (tadviyogī) — parted from herहरः (haraḥ) — Haraस्थितः (sthitaḥ) — remainedसरस्वतीयुतः (sarasvatīyutas) — together with Sarasvatīतात (tāta) — O dear oneतत्र (tatr) — thereएव (aiva) — indeedसमुपस्थितः (samupasthitaḥ) — I presented myself
२९ सरस्वतीयुतं मां च देवर्षे वीक्ष्य स प्रभुः। उत्सुकः प्रेमबद्धश्च सत्या शंभुरुवाच ह॥
sarasvatīyutaṃ māṃ ca devarṣe vīkṣya sa prabhuḥ | utsukaḥ premabaddhaśca satyā śaṃbhuruvāca ha ||
हे देवर्षे! सरस्वती सहित मुझे देखकर उत्सुक तथा सती के प्रेम में बँधे हुए वे प्रभु शम्भु कहने लगे।
O divine sage, that lord, beholding me together with Sarasvatī, eager and bound by love for Satī, Śambhu spoke.
सरस्वतीयुतम् (sarasvatīyutaṃ) — joined with Sarasvatīमाम् (māṃ) — meच (ca) — andदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageवीक्ष्य (vīkṣya) — seeingसः (sa) — thatप्रभुः (prabhuḥ) — Lordउत्सुकः (utsukaḥ) — eagerप्रेमबद्धः (premabaddhaś) — bound by loveच (ca) — andसत्या (satyā) — for Satīशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuउवाच (uvāca) — spokeह (ha) — indeed
३० अहं ब्रह्मन्स्वार्थपरः परिग्रहकृतौ च यत्। तदा स्वत्वमिव स्वार्थे प्रतिभाति ममाधुना॥
ahaṃ brahmansvārthaparaḥ parigrahakṛtau ca yat | tadā svatvamiva svārthe pratibhāti mamādhunā ||
शम्भु जी ने कहा — हे ब्रह्मन्! विवाह करने के विषय में मैं स्वार्थपरायण हो गया हूँ, इसीलिये अब मुझे अपने स्वार्थ में ही अपना स्वत्व-सा प्रतीत हो रहा है।
O Brahman, in the matter of taking a wife I have become given over to self-interest; my own interest now appears to me as though it were my very own being.
अहम् (ahaṃ) — Iब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāस्वार्थपरः (svārthaparaḥ) — bent on my own endपरिग्रहकृतौ (parigrahakṛtau) — in the taking of a wifeच (ca) — andयत् (yat) — thatतदा (tadā) — thenस्वत्वम् (svatvam) — a sense of mine-nessइव (iva) — as it wereस्वार्थे (svārthe) — in self-interestप्रतिभाति (pratibhāti) — appearsमम (mam) — to meअधुना (ādhunā) — now
३१ अहमाराधितः सत्या दाक्षायण्याथ भक्तितः। तस्यै वरो मया दत्तो नंदाव्रतप्रभावतः॥
ahamārādhitaḥ satyā dākṣāyaṇyātha bhaktitaḥ | tasyai varo mayā datto naṃdāvrataprabhāvataḥ ||
दाक्षायणी सती ने भक्तिपूर्वक मेरी आराधना की है, और नन्दाव्रत के प्रभाव से मैंने उसे वर दे दिया है।
I have been worshipped, with devotion, by Satī, the daughter of Dakṣa; and a boon has been given by me to her, through the power of the Nandā vow.
अहम् (aham) — Iआराधितः (ārādhitaḥ) — was worshippedसत्या (satyā) — by Satīदाक्षायण्या (dākṣāyaṇyā) — the daughter of Dakṣaअथ (tha) — thenभक्तितः (bhaktitaḥ) — with devotionतस्यै (tasyai) — to herवरः (varo) — a boonमया (mayā) — by meदत्तः (datto) — was givenनंदाव्रतप्रभावतः (naṃdāvrataprabhāvataḥ) — by the power of the Nandā vow
३२ भर्ता भवेति च तया मत्तो ब्रह्मन् वरो वृतः। मम भार्या भवेत्युक्तं मया तुष्टेन सर्वथा॥
bhartā bhaveti ca tayā matto brahman varo vṛtaḥ | mama bhāryā bhavetyuktaṃ mayā tuṣṭena sarvathā ||
"आप मेरे पति हो जाइये" — हे ब्रह्मन्! उसने मुझसे यही वर माँगा, और सर्वथा प्रसन्न होकर मैंने भी कह दिया कि तुम मेरी पत्नी हो जाओ।
'May you become my husband' — this was the boon chosen by her from me, O Brahman; and 'become my wife,' this I said, wholly pleased with her.
भर्ता (bhartā) — husbandभव (bhav) — beइति (eti) — soच (ca) — andतया (tayā) — by herमत्तः (matto) — from meब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāवरः (varo) — the boonवृतः (vṛtaḥ) — was chosenमम (mama) — myभार्या (bhāryā) — wifeभव (bhav) — beइति (ety) — thusउक्तम् (uktaṃ) — was saidमया (mayā) — by meतुष्टेन (tuṣṭena) — being pleasedसर्वथा (sarvathā) — in every way
३३ अथावदत्तदा मां सा सती दाक्षायणी त्विति। पितुर्मे गोचरीकृत्य मां गृहाण जगत्पते॥
athāvadattadā māṃ sā satī dākṣāyaṇī tviti | piturme gocarīkṛtya māṃ gṛhāṇa jagatpate ||
तब उस दाक्षायणी सती ने मुझसे यह कहा — "हे जगत्पते! मेरे पिता को सूचित करके मुझे ग्रहण कीजिये।"
Then that Satī, the daughter of Dakṣa, said this to me: 'O lord of the world, making it known before my father, take me.'
अथ (ath) — thenअवदत् (āvadat) — she saidतदा (tadā) — thenमाम् (māṃ) — to meसा (sā) — sheसती (satī) — Satīदाक्षायणी (dākṣāyaṇī) — daughter of Dakṣaतु (tv) — indeedइति (iti) — thusपितुः (pitur) — of my fatherमे (me) — myगोचरीकृत्य (gocarīkṛtya) — making it known before himमाम् (māṃ) — meगृहाण (gṛhāṇa) — takeजगत्पते (jagatpate) — O Lord of the world
३४ तदप्यङ्गीकृतं ब्रह्मन्मया तद्भक्तितुष्टितः। सा गता भवनं मातुरहमत्रागतो विधे॥
tadapyaṅgīkṛtaṃ brahmanmayā tadbhaktituṣṭitaḥ | sā gatā bhavanaṃ māturahamatrāgato vidhe ||
हे ब्रह्मन्! उसकी भक्ति से सन्तुष्ट होकर मैंने उसे भी स्वीकार कर लिया। हे विधे! वह अपनी माता के घर चली गयी और मैं यहाँ चला आया।
That too, O Brahman, pleased by her devotion, I accepted; she went to her mother's dwelling, and I, O Ordainer, have come here.
तत् (tad) — thatअपि (apy) — alsoअङ्गीकृतम् (aṅgīkṛtaṃ) — was grantedब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāमया (mayā) — by meतद्भक्तितुष्टितः (tadbhaktituṣṭitaḥ) — being pleased by her devotionसा (sā) — sheगता (gatā) — wentभवनम् (bhavanaṃ) — to the houseमातुः (mātur) — of her motherअहम् (aham) — Iअत्र (atr) — hereआगतः (āgato) — have comeविधे (vidhe) — O Ordainer
३५ तस्मात्त्वं गच्छ भवनं दक्षस्य मम शासनात्। तां दक्षोऽपि यथा कन्यां दद्यान्मेऽरं तथा वद॥
tasmāttvaṃ gaccha bhavanaṃ dakṣasya mama śāsanāt | tāṃ dakṣo'pi yathā kanyāṃ dadyānme'raṃ tathā vada ||
अतः आप मेरी आज्ञा से दक्ष के घर जाइये और उनसे इस प्रकार कहिये कि दक्ष शीघ्र ही अपनी उस कन्या को मुझे प्रदान करें।
Therefore, by my own command, go to Dakṣa's dwelling, and speak to him so that Dakṣa may without delay give that daughter of his to me.
तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वम् (tvaṃ) — youगच्छ (gaccha) — goभवनम् (bhavanaṃ) — to the houseदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaमम (mama) — myशासनात् (śāsanāt) — at biddingताम् (tāṃ) — herदक्षः (dakṣo) — Dakṣaअपि ('pi) — indeedयथा (yathā) — so thatकन्याम् (kanyāṃ) — the maidenदद्यात् (dadyān) — may giveमे (me) — to meअरम् ('raṃ) — readilyतथा (tathā) — thusवद (vada) — speak
३६ सतीवियोगभङ्गः स्याद्यथा मे त्वं तथा कुरु। समाश्वासय तं दक्षं सर्वविद्याविशारदः॥
satīviyogabhaṅgaḥ syādyathā me tvaṃ tathā kuru | samāśvāsaya taṃ dakṣaṃ sarvavidyāviśāradaḥ ||
आप ऐसा कीजिये, जिससे मेरा सतीवियोग समाप्त हो जाये। आप समस्त विद्याओं में निपुण हैं, अतः दक्ष को समझाइये।
Do in such a way that my separation from Satī may be broken; you, skilled in every branch of knowledge, reassure that Dakṣa.
सतीवियोगभङ्गः (satīviyogabhaṅgaḥ) — the breaking of this parting from Satīस्यात् (syād) — may come to beयथा (yathā) — so thatमे (me) — for meत्वम् (tvaṃ) — youतथा (tathā) — in that mannerकुरु (kuru) — actसमाश्वासय (samāśvāsaya) — reassureतम् (taṃ) — himदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaसर्वविद्याविशारदः (sarvavidyāviśāradaḥ) — you who are skilled in every lore
३७ इत्युदीर्य महादेवः सकाशे मे प्रजापतेः। सरस्वतीं विलोक्याशु वियोगवशगोऽभवत्॥
ityudīrya mahādevaḥ sakāśe me prajāpateḥ | sarasvatīṃ vilokyāśu viyogavaśago'bhavat ||
ऐसा कहकर वे महादेव, मुझ प्रजापति की उपस्थिति में ही, सरस्वती को देखकर तत्काल पुनः वियोग के वशीभूत हो गये।
Having spoken this, in my presence, the great god, the lord of creatures, gazing at Sarasvatī, at once fell subject again to separation.
इति (ity) — thusउदीर्य (udīrya) — having spokenमहादेवः (mahādevaḥ) — Mahādevaसकाशे (sakāśe) — in the presenceमे (me) — of meप्रजापतेः (prajāpateḥ) — the Lord of creaturesसरस्वतीम् (sarasvatīṃ) — Sarasvatīविलोक्य (vilokyā) — beholdingआशु (śu) — at onceवियोगवशगः (viyogavaśago) — overcome by his own separationअभवत् ('bhavat) — became
३८ तेनाहमपि चाज्ञप्तः कृतकृत्यो मुदान्वितः। प्रावोचं चेति जगतां नाथं तं भक्तवत्सलम्॥
tenāhamapi cājñaptaḥ kṛtakṛtyo mudānvitaḥ | prāvocaṃ ceti jagatāṃ nāthaṃ taṃ bhaktavatsalam ||
उनकी आज्ञा पाकर मैं भी कृतकृत्य और प्रसन्न होकर उन भक्तवत्सल जगत्पति से यह कहने लगा।
Commanded by him, I too, my task accomplished, filled with joy, spoke thus to him, the lord of the worlds, affectionate to his devotees.
तेन (ten) — by himअहम् (āham) — Iअपि (api) — tooच (ca) — andआज्ञप्तः (ājñaptaḥ) — being commandedकृतकृत्यः (kṛtakṛtyo) — my purpose fulfilledमुदान्वितः (mudānvitaḥ) — filled with delightप्रावोचम् (prāvocaṃ) — spokeच (ca) — andइति (eti) — thusजगताम् (jagatāṃ) — of the worldsनाथम् (nāthaṃ) — to the Lordतम् (taṃ) — himभक्तवत्सलम् (bhaktavatsalam) — tender to his devotees
३९ यदात्थ भगवन् शम्भो तद्विचार्य सुनिश्चितम्। मुख्यः स्वार्थो हि देवानां ममापि वृषभध्वज॥
yadāttha bhagavan śambho tadvicārya suniścitam | mukhyaḥ svārtho hi devānāṃ mamāpi vṛṣabhadhvaja ||
ब्रह्मा जी ने कहा — हे भगवन्! हे शम्भो! आपने जो कहा है, उस पर भलीभाँति विचार करके हमने उसे निश्चित कर दिया है। हे वृषभध्वज! इसमें देवताओं का तथा मेरा भी मुख्य स्वार्थ है।
O blessed Śambhu, what you have said, having well considered, is quite settled; O bull-bannered one, in this lies the chief interest of the gods, and of me too.
यत् (yad) — whatआत्थ (āttha) — you have saidभगवन् (bhagavan) — O blessed oneशम्भो (śambho) — O Śambhuतत् (tad) — thatविचार्य (vicārya) — having weighedसुनिश्चितम् (suniścitam) — is well determinedमुख्यः (mukhyaḥ) — the foremostस्वार्थः (svārtho) — purposeहि (hi) — indeedदेवानाम् (devānāṃ) — of the godsमम (mamā) — and mineअपि (pi) — alsoवृषभध्वज (vṛṣabhadhvaja) — O bull-bannered one
४० दक्षस्तुभ्यं सुतां स्वां च स्वयमेव प्रदास्यति। अहं चापि वदिष्यामि त्वद्वाक्यं तत्समक्षतः॥
dakṣastubhyaṃ sutāṃ svāṃ ca svayameva pradāsyati | ahaṃ cāpi vadiṣyāmi tvadvākyaṃ tatsamakṣataḥ ||
दक्ष स्वयं ही आपको अपनी पुत्री प्रदान करेंगे, और मैं भी उनके समक्ष आपका वचन कह दूँगा।
Dakṣa will himself give you his own daughter, of his own accord; and I too shall convey your word directly before him.
दक्षः (dakṣas) — Dakṣaतुभ्यम् (tubhyaṃ) — to youसुताम् (sutāṃ) — his daughterस्वाम् (svāṃ) — his ownच (ca) — andस्वयम् (svayam) — of himselfएव (eva) — indeedप्रदास्यति (pradāsyati) — will giveअहम् (ahaṃ) — Iच (cā) — andअपि (pi) — tooवदिष्यामि (vadiṣyāmi) — shall speakत्वद्वाक्यम् (tvadvākyaṃ) — your wordsतत्समक्षतः (tatsamakṣataḥ) — before his face
४१ इत्युदीर्य महादेवमहं सर्वेश्वरं प्रभुम्। अगमं दक्षनिलयं स्यंदनेनातिवेगिना॥
ityudīrya mahādevamahaṃ sarveśvaraṃ prabhum | agamaṃ dakṣanilayaṃ syaṃdanenātiveginā ||
ब्रह्मा जी ने कहा — सर्वेश्वर प्रभु महादेव जी से इस प्रकार कहकर मैं अत्यन्त वेगवान् रथ से दक्ष के घर जा पहुँचा।
Having spoken thus to the great god, the lord of all, I set out for Dakṣa's abode in an exceedingly swift chariot.
इति (ity) — thusउदीर्य (udīrya) — having spoken toमहादेवम् (mahādevam) — Mahādevaअहम् (ahaṃ) — Iसर्वेश्वरम् (sarveśvaraṃ) — Lord of allप्रभुम् (prabhum) — the masterअगमम् (agamaṃ) — wentदक्षनिलयम् (dakṣanilayaṃ) — to the abode of Dakṣaस्यंदनेन (syaṃdanen) — by chariotअतिवेगिना (ātiveginā) — of exceeding speed
४२ विधे प्राज्ञ महाभाग वद नो वदतां वर। सत्यै गृहागतायै स दक्षः किमकरोत्ततः॥
vidhe prājña mahābhāga vada no vadatāṃ vara | satyai gṛhāgatāyai sa dakṣaḥ kimakarottataḥ ||
नारद जी ने कहा — हे विधे! हे प्राज्ञ! हे महाभाग! हे वक्ताओं में श्रेष्ठ! घर लौट आयी सती के लिये उसके बाद दक्ष ने क्या किया, वह हमसे कहिये।
Nārada spoke: O Ordainer, O wise one, O greatly fortunate, best of speakers, tell us: what then did Dakṣa do, once Satī had returned home?
विधे (vidhe) — O Ordainerप्राज्ञ (prājña) — O wise oneमहाभाग (mahābhāga) — O greatly blessedवद (vada) — tellनः (no) — usवदताम् (vadatāṃ) — of speakersवर (vara) — O bestसत्यै (satyai) — for Satīगृहागतायै (gṛhāgatāyai) — who had come homeसः (sa) — heदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaकिम् (kim) — whatअकरोत् (akarot) — didततः (tataḥ) — thereafter
४३ तपस्तप्त्वा वरं प्राप्य मनोऽभिलषितं सती। गृहं गत्वा पितुर्मातुः प्रणाममकरोत्तदा॥
tapastaptvā varaṃ prāpya mano'bhilaṣitaṃ satī | gṛhaṃ gatvā piturmātuḥ praṇāmamakarottadā ||
ब्रह्मा जी ने कहा — तप करके अपने मन के अभिलषित वर को प्राप्तकर सती ने घर जाकर तब पिता और माता को प्रणाम किया।
Satī, having performed austerity and obtained the boon her mind desired, went home and then bowed to her father and mother.
तपः (tapas) — austerityतप्त्वा (taptvā) — having performedवरम् (varaṃ) — the boonप्राप्य (prāpya) — having gainedमनोऽभिलषितम् (mano'bhilaṣitaṃ) — longed for in her heartसती (satī) — Satīगृहम् (gṛhaṃ) — homeगत्वा (gatvā) — having goneपितुः (pitur) — to her fatherमातुः (mātuḥ) — and motherप्रणामम् (praṇāmam) — obeisanceअकरोत् (akarot) — madeतदा (tadā) — then
४४ मात्रे पित्रेऽथ तत्सर्वं समाचख्यौ महेश्वरात्। वरप्राप्तिः स्वसख्या वै सत्यास्तुष्टात्तु भक्तितः॥
mātre pitre'tha tatsarvaṃ samācakhyau maheśvarāt | varaprāptiḥ svasakhyā vai satyāstuṣṭāttu bhaktitaḥ ||
तत्पश्चात् सती की अपनी सखी के द्वारा महेश्वर से जिस प्रकार भक्ति से प्रसन्न होकर उसे वर की प्राप्ति हुई थी, वह सब माता-पिता से कहलवाया गया।
Then, through her own confidante, all of it — how Satī, through her devotion, had obtained the boon from the pleased great lord — was related to her mother and father.
मात्रे (mātre) — to her motherपित्रे (pitre) — to her fatherअथ ('tha) — thenतत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all of itसमाचख्यौ (samācakhyau) — was toldमहेश्वरात् (maheśvarāt) — from Maheśvaraवरप्राप्तिः (varaprāptiḥ) — the winning of the boonस्वसख्या (svasakhyā) — by her own friendवै (vai) — indeedसत्याः (satyās) — of Satīतुष्टात् (tuṣṭāt) — from him well pleasedतु (tu) — andभक्तितः (bhaktitaḥ) — through her devotion
४५ माता पिता च वृत्तान्तं सर्वं श्रुत्वा सखीमुखात्। आनन्दं परमं लेभे चक्रे च परमोत्सवम्॥
mātā pitā ca vṛttāntaṃ sarvaṃ śrutvā sakhīmukhāt | ānandaṃ paramaṃ lebhe cakre ca paramotsavam ||
सखी के मुख से सारा वृत्तान्त सुनकर माता-पिता को परम आनन्द प्राप्त हुआ और उन्होंने एक महान् उत्सव मनाया।
The mother and father, having heard the whole account from the mouth of her companion, obtained supreme joy, and held a great celebration.
माता (mātā) — the motherपिता (pitā) — the fatherच (ca) — andवृत्तान्तम् (vṛttāntaṃ) — the accountसर्वम् (sarvaṃ) — wholeश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसखीमुखात् (sakhīmukhāt) — from the mouth of her friendआनन्दम् (ānandaṃ) — joyपरमम् (paramaṃ) — supremeलेभे (lebhe) — attainedचक्रे (cakre) — and madeच (ca) — andपरमोत्सवम् (paramotsavam) — a great festival
४६ द्रव्यं ददौ द्विजातिभ्यो यथाभीष्टमुदारधीः। अन्येभ्यश्चांधदीनेभ्यो वीरिणी च महामनाः॥
dravyaṃ dadau dvijātibhyo yathābhīṣṭamudāradhīḥ | anyebhyaścāṃdhadīnebhyo vīriṇī ca mahāmanāḥ ||
उदारचित्त दक्ष ने ब्राह्मणों को उनकी इच्छा के अनुसार धन दिया तथा महामनस्विनी वीरिणी ने भी अंधों, दीनों तथा अन्य लोगों को धन दिया।
Generous of mind, he gave wealth to the twice-born according to their desire, and to others, to the blind and the destitute; and the great-minded Vīriṇī likewise.
द्रव्यम् (dravyaṃ) — wealthददौ (dadau) — he gaveद्विजातिभ्यः (dvijātibhyo) — to the twice-bornयथाभीष्टम् (yathābhīṣṭam) — as each desiredउदारधीः (udāradhīḥ) — generous of mindअन्येभ्यः (anyebhyaś) — to othersच (cā) — andअंधदीनेभ्यः (ṃdhadīnebhyo) — to the blind and the wretchedवीरिणी (vīriṇī) — Vīriṇīच (ca) — alsoमहामनाः (mahāmanāḥ) — great of heart
४७ वीरिणी तां समालिंग्य स्वसुतां प्रीतिवर्धिनीम्। मूर्ध्न्युपाघ्राय मुदिता प्रशशंशुर्मुहुर्मुहुः॥
vīriṇī tāṃ samāliṃgya svasutāṃ prītivardhinīm | mūrdhnyupāghrāya muditā praśaśaṃśurmuhurmuhuḥ ||
वीरिणी उस स्नेह बढ़ानेवाली अपनी पुत्री को गले लगाकर तथा उसके मस्तक को सूँघकर आनन्दविभोर होकर बार-बार उसकी प्रशंसा करने लगीं।
Vīriṇī, embracing her own daughter, who increased her affection, and smelling her forehead, delighted, praised her again and again.
वीरिणी (vīriṇī) — Vīriṇīताम् (tāṃ) — herसमालिंग्य (samāliṃgya) — having embracedस्वसुताम् (svasutāṃ) — her own daughterप्रीतिवर्धिनीम् (prītivardhinīm) — who swelled her loveमूर्ध्नि (mūrdhny) — on the headउपाघ्राय (upāghrāya) — having kissedमुदिता (muditā) — rejoicingप्रशशंसुः (praśaśaṃśur) — they praised herमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and again
४८ अथ दक्षः कियत्काले व्यतीते धर्मवित्तमः। चिन्तयामास देयेयं स्वसुता शम्भवे कथम्॥
atha dakṣaḥ kiyatkāle vyatīte dharmavittamaḥ | cintayāmāsa deyeyaṃ svasutā śambhave katham ||
तत्पश्चात् कुछ समय बीत जाने पर धर्मज्ञों में श्रेष्ठ दक्ष यह चिन्ता करने लगे कि मैं अपनी इस पुत्री को शम्भु को किस प्रकार प्रदान करूँ।
Then, after some time had passed, Dakṣa, the best of the knowers of duty, began to think: 'How is this daughter of mine to be given to Śambhu?'
अथ (atha) — thenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaकियत्काले (kiyatkāle) — when some timeव्यतीते (vyatīte) — had passedधर्मवित्तमः (dharmavittamaḥ) — best of knowers of dharmaचिन्तयामास (cintayāmāsa) — ponderedदेया (deye) — to be givenइयम् (yaṃ) — thisस्वसुता (svasutā) — my daughterशम्भवे (śambhave) — to Śambhuकथम् (katham) — how
४९ आगतोऽपि महादेवः प्रसन्नः स जगाम ह। पुनरेव कथं सोऽपि सुतार्थेऽत्रागमिष्यति॥
āgato'pi mahādevaḥ prasannaḥ sa jagāma ha | punareva kathaṃ so'pi sutārthe'trāgamiṣyati ||
"महादेव जी प्रसन्न होकर यहाँ आये भी थे, किंतु वे चले गये। अब मेरी पुत्री के लिये वे पुनः यहाँ कैसे आयेंगे?"
'Even though the great god came here pleased, he then departed; how will he come here again for the sake of my daughter?'
आगतः (āgato) — though he cameअपि ('pi) — evenमहादेवः (mahādevaḥ) — Mahādevaप्रसन्नः (prasannaḥ) — well pleasedसः (sa) — heजगाम (jagāma) — went awayह (ha) — indeedपुनः (punar) — againएव (eva) — verilyकथम् (kathaṃ) — howसः (so) — heअपि ('pi) — alsoसुतार्थे (sutārthe) — for my daughter’s sakeअत्र ('trā) — hereआगमिष्यति (gamiṣyati) — will come
५० प्रस्थाप्योऽथ मया कश्चिच्छंभोर्निकटमञ्जसा। नैतद्योग्यं न गृह्णीयाद्यद्येवं विफलार्दना॥
prasthāpyo'tha mayā kaścicchaṃbhornikaṭamañjasā | naitadyogyaṃ na gṛhṇīyādyadyevaṃ viphalārdanā ||
"अथवा यदि मैं किसी को शीघ्र ही शम्भु के पास भेजूँ, तो यह भी उचित नहीं है; क्योंकि यदि वे स्वीकार न करें, तो यह याचना निष्फल हो जायेगी।"
'And should I now promptly send someone to Śambhu's presence — this too is not fitting, for if he does not accept, this entreaty would be in vain.'
प्रस्थाप्यः (prasthāpyo) — one to be sentअथ ('tha) — thenमया (mayā) — by meकश्चित् (kaścic) — someoneछंभोः (chaṃbhor) — of Śambhuनिकटम् (nikaṭam) — to the presenceअञ्जसा (añjasā) — straightwayन (n) — notएतत् (aitad) — thisयोग्यम् (yogyaṃ) — is fittingन (na) — lestगृह्णीयात् (gṛhṇīyād) — he should not acceptयदि (yady) — ifएवम् (evaṃ) — soविफलार्दना (viphalārdanā) — the plea would end in vain distress
५१ अथवा पूजयिष्यामि तमेव वृषभध्वजम्। मदीयतनया भक्त्या स्वयमेव यथा भवेत्॥
athavā pūjayiṣyāmi tameva vṛṣabhadhvajam | madīyatanayā bhaktyā svayameva yathā bhavet ||
"अथवा मैं स्वयं ही उन वृषभध्वज का पूजन करूँगा, जिससे मेरी पुत्री की भक्ति से वे स्वयं ही [उसके पति बनने के लिये] तैयार हो जायँ।"
'Or else I shall myself worship that very bull-bannered one, so that, through my own daughter's devotion, it may come about of itself.'
अथवा (athavā) — or ratherपूजयिष्यामि (pūjayiṣyāmi) — I shall worshipतम् (tam) — himएव (eva) — himselfवृषभध्वजम् (vṛṣabhadhvajam) — the bull-banneredमदीयतनया (madīyatanayā) — by my own daughterभक्त्या (bhaktyā) — with devotionस्वयम् (svayam) — of itselfएव (eva) — indeedयथा (yathā) — so thatभवेत् (bhavet) — it may come to pass
५२ तयैव पूजितः सोऽपि वाञ्छत्यार्यप्रयत्नतः। शंभुर्भवतु मद्भर्तेत्येवं दत्तवरेण तत्॥
tayaiva pūjitaḥ so'pi vāñchatyāryaprayatnataḥ | śaṃbhurbhavatu madbhartetyevaṃ dattavareṇa tat ||
"वे भी उसी के द्वारा श्रेष्ठ प्रयत्न से पूजित होकर इसे चाहते ही हैं, क्योंकि उन्होंने उसे यह वर दे रखा है कि शम्भु मेरे पति बनें।"
"For he too, worshipped by her alone through her noble effort, already desires this, since he has given her the boon: 'Let Śambhu become my husband.'"
तया (tayai) — by herएव (va) — aloneपूजितः (pūjitaḥ) — worshippedसः (so) — heअपि ('pi) — tooवाञ्छति (vāñchaty) — desires itआर्यप्रयत्नतः (āryaprayatnataḥ) — through her noble endeavourशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuभवतु (bhavatu) — may he becomeमद्भर्ता (madbhart) — my husbandइति (ety) — thusएवम् (evaṃ) — soदत्तवरेण (dattavareṇa) — by the boon already grantedतत् (tat) — that
५३ इति चिंतयतस्तस्य दक्षस्य पुरतोऽन्वहम्। उपस्थितोऽहं सहसा सरस्वत्यन्वितस्तदा॥
iti ciṃtayatastasya dakṣasya purato'nvaham | upasthito'haṃ sahasā sarasvatyanvitastadā ||
इस प्रकार प्रतिदिन विचार करते हुए उन दक्ष के सामने मैं तब सरस्वती के साथ सहसा उपस्थित हो गया।
While Dakṣa was thus pondering, each day, I, together with Sarasvatī, then suddenly appeared before him.
इति (iti) — thusचिंतयतः (ciṃtayatas) — as he ponderedतस्य (tasya) — of himदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaपुरतः (purato) — before himअन्वहम् ('nvaham) — day after dayउपस्थितः (upasthito) — stood presentअहम् ('haṃ) — Iसहसा (sahasā) — all at onceसरस्वत्यन्वितः (sarasvatyanvitas) — accompanied by Sarasvatīतदा (tadā) — then
५४ मां दृष्ट्वा पितरं दक्षः प्रणम्यावनतः स्थितः। आसनं च ददौ मह्यं स्वभवाय यथोचितम्॥
māṃ dṛṣṭvā pitaraṃ dakṣaḥ praṇamyāvanataḥ sthitaḥ | āsanaṃ ca dadau mahyaṃ svabhavāya yathocitam ||
मुझ पिता को देखकर दक्ष प्रणाम करके विनम्र भाव से खड़े हो गये और मुझे अपने घर के लिये यथोचित आसन दिया।
Dakṣa, beholding me, his father, bowed low and stood humbly, and gave me a seat, fitting for his own household.
माम् (māṃ) — meदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingपितरम् (pitaraṃ) — his fatherदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaप्रणम्य (praṇamy) — having bowedअवनतः (āvanataḥ) — bent lowस्थितः (sthitaḥ) — stoodआसनम् (āsanaṃ) — a seatच (ca) — andददौ (dadau) — gaveमह्यम् (mahyaṃ) — to meस्वभवाय (svabhavāya) — for my own comfortयथोचितम् (yathocitam) — as was fitting
५५ ततो मां सर्वलोकेशं तत्रागमनकारणम्। दक्षः पप्रच्छ स क्षिप्रं चिंताविष्टोऽपि हर्षितः॥
tato māṃ sarvalokeśaṃ tatrāgamanakāraṇam | dakṣaḥ papraccha sa kṣipraṃ ciṃtāviṣṭo'pi harṣitaḥ ||
तब चिन्ता में डूबे होते हुए भी हर्षित हुए दक्ष ने सर्वलोकेश्वर मुझसे शीघ्र ही वहाँ आने का कारण पूछा।
Then Dakṣa, though absorbed in anxiety, yet delighted, quickly asked me, the lord of all the worlds, the reason for my coming there.
ततः (tato) — thenमाम् (māṃ) — meसर्वलोकेशम् (sarvalokeśaṃ) — Lord of all worldsतत्रागमनकारणम् (tatrāgamanakāraṇam) — the cause of my coming thereदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaपप्रच्छ (papraccha) — askedसः (sa) — heक्षिप्रम् (kṣipraṃ) — at onceचिंताविष्टः (ciṃtāviṣṭo) — though sunk in careअपि ('pi) — yetहर्षितः (harṣitaḥ) — gladdened
५६ तवात्रागमने हेतुः कः प्रवेशे स सृष्टिकृत्। ममोपरि सुप्रसादं कृत्वाचक्ष्व जगद्गुरो॥
tavātrāgamane hetuḥ kaḥ praveśe sa sṛṣṭikṛt | mamopari suprasādaṃ kṛtvācakṣva jagadguro ||
दक्ष जी ने कहा — हे सृष्टिकर्ता! यहाँ आपके आने का क्या कारण है? हे जगद्गुरो! मुझ पर विशेष कृपा करके इसे बताइये।
Dakṣa spoke: O maker of creation, what is the reason for your coming here at this entrance? O guru of the world, showing grace upon me, tell me.
तव (tav) — yourअत्र (ātrā) — hereआगमने (gamane) — in the comingहेतुः (hetuḥ) — the causeकः (kaḥ) — whatप्रवेशे (praveśe) — in this entryसः (sa) — youसृष्टिकृत् (sṛṣṭikṛt) — the maker of creationमम (mam) — meउपरि (opari) — uponसुप्रसादम् (suprasādaṃ) — great favourकृत्वा (kṛtvā) — having shownआचक्ष्व (ācakṣva) — declare itजगद्गुरो (jagadguro) — O teacher of the world
५७ पुत्रस्नेहात्कार्यवशादथवा लोककारक। ममाश्रमं समायातो हृष्टस्य तव दर्शनात्॥
putrasnehātkāryavaśādathavā lokakāraka | mamāśramaṃ samāyāto hṛṣṭasya tava darśanāt ||
हे लोककारक! पुत्रस्नेह के कारण अथवा किसी कार्यवश आप मेरे आश्रम में पधारे हैं। आपके दर्शन से मुझे प्रसन्नता हो रही है।
O maker of the worlds, whether out of a father's affection for a son, or by reason of some task, you have come to my hermitage; I am delighted at the sight of you.
पुत्रस्नेहात् (putrasnehāt) — out of love for a sonकार्यवशात् (kāryavaśād) — or by force of some errandअथवा (athavā) — or elseलोककारक (lokakāraka) — O maker of the worldsमम (mamā) — myआश्रमम् (śramaṃ) — hermitageसमायातः (samāyāto) — have you come toहृष्टस्य (hṛṣṭasya) — who am gladdenedतव (tava) — of youदर्शनात् (darśanāt) — by the sight
५८ इति पृष्टः स्वपुत्रेण दक्षेण मुनिसत्तम। विहसन्नब्रुवं वाक्यं मोदयंस्तं प्रजापतिम्॥
iti pṛṣṭaḥ svaputreṇa dakṣeṇa munisattama | vihasannabruvaṃ vākyaṃ modayaṃstaṃ prajāpatim ||
ब्रह्मा जी ने कहा — हे मुनिसत्तम! अपने पुत्र दक्ष के द्वारा इस प्रकार पूछे जाने पर मैं उस प्रजापति को प्रसन्न करते हुए हँसकर यह वचन कहने लगा।
O best of sages, thus questioned by my own son Dakṣa, I, smiling, spoke these words, gladdening that lord of creatures.
इति (iti) — thusपृष्टः (pṛṣṭaḥ) — being askedस्वपुत्रेण (svaputreṇa) — by my own sonदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sagesविहसन् (vihasann) — smilingअब्रुवम् (abruvaṃ) — I spokeवाक्यम् (vākyaṃ) — a wordमोदयन् (modayaṃs) — gladdeningतम् (taṃ) — himप्रजापतिम् (prajāpatim) — the Lord of creatures
५९ श्रृणु दक्ष यदर्थं त्वत्समीपमहमागतः। त्वत्तो कस्य हितं मेऽपि भवतोऽपि तदीप्सितम्॥
śrṛṇu dakṣa yadarthaṃ tvatsamīpamahamāgataḥ | tvatto kasya hitaṃ me'pi bhavato'pi tadīpsitam ||
ब्रह्मा जी ने कहा — हे दक्ष! सुनिये, जिस प्रयोजन से मैं आपके पास आया हूँ, वह आपके लिये तथा मेरे लिये भी हितकारी और अभीष्ट है।
Hear, O Dakṣa, for what purpose I have come to your presence — a benefit whose desire is shared by me, and by you too.
शृणु (śrṛṇu) — hearदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaयदर्थम् (yadarthaṃ) — for what purposeत्वत्समीपम् (tvatsamīpam) — to your sideअहम् (aham) — Iआगतः (āgataḥ) — have comeत्वत्तः (tvatto) — from youकस्य (kasya) — whoseहितम् (hitaṃ) — goodमे (me) — mineअपि ('pi) — tooभवतः (bhavato) — yoursअपि ('pi) — alsoतत् (tad) — thatईप्सितम् (īpsitam) — is the thing desired
६० तव पुत्री समाराध्य महादेवं जगत्पतिम्। यो वरः प्रार्थितस्तस्य समयोऽयमुपागतः॥
tava putrī samārādhya mahādevaṃ jagatpatim | yo varaḥ prārthitastasya samayo'yamupāgataḥ ||
आपकी पुत्री ने जगत्पति महादेव जी की आराधना करके जो वर प्रार्थना किया था, उसका समय अब आ चुका है।
Your daughter, having worshipped the great god, the lord of the world, has begged of him a boon; the time for it has now arrived.
तव (tava) — yourपुत्री (putrī) — daughterसमाराध्य (samārādhya) — having worshippedमहादेवम् (mahādevaṃ) — Mahādevaजगत्पतिम् (jagatpatim) — Lord of the worldयः (yo) — whichवरः (varaḥ) — boonप्रार्थितः (prārthitas) — was prayed forतस्य (tasya) — of thatसमयः (samayo) — the timeअयम् ('yam) — thisउपागतः (upāgataḥ) — has arrived
६१ शंभुना तव पुत्र्यर्थं त्वत्सकाशमहं ध्रुवम्। प्रस्थापितोऽस्मि यत्कृत्यं श्रेयस्तदवधारय॥
śaṃbhunā tava putryarthaṃ tvatsakāśamahaṃ dhruvam | prasthāpito'smi yatkṛtyaṃ śreyastadavadhāraya ||
आपकी पुत्री के लिये मैं निश्चय ही शम्भु के द्वारा आपके पास भेजा गया हूँ। जो करने योग्य कार्य तथा कल्याणकारी है, उसे निश्चित कीजिये।
For the sake of your daughter, I have surely been sent by Śambhu to your presence; ascertain what is to be done, and what is beneficial.
शंभुना (śaṃbhunā) — by Śambhuतव (tava) — yourपुत्र्यर्थम् (putryarthaṃ) — for the sake of your daughterत्वत्सकाशम् (tvatsakāśam) — to your presenceअहम् (ahaṃ) — Iध्रुवम् (dhruvam) — assuredlyप्रस्थापितः (prasthāpito) — have been sentअस्मि ('smi) — amयत् (yat) — whatकृत्यम् (kṛtyaṃ) — is to be doneश्रेयः (śreyas) — is for the bestतत् (tad) — thatअवधारय (avadhāraya) — consider well
६२ वरं दत्त्वा गतो रुद्रस्तावत्प्रभृति शंकरः। त्वत्सुताया वियोगेन न शर्म लभतेऽञ्जसा॥
varaṃ dattvā gato rudrastāvatprabhṛti śaṃkaraḥ | tvatsutāyā viyogena na śarma labhate'ñjasā ||
जबसे रुद्र वर देकर गये हैं, तभी से आपकी पुत्री के वियोग के कारण शंकर जी को कोई शान्ति नहीं मिल रही है।
From the moment Rudra, having given the boon, departed, that Śaṅkara, through separation from your daughter, has found no peace at all.
वरम् (varaṃ) — the boonदत्त्वा (dattvā) — having givenगतः (gato) — went awayरुद्रः (rudras) — Rudraतावत्प्रभृति (tāvatprabhṛti) — from that time onwardशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṃkaraत्वत्सुतायाः (tvatsutāyā) — from your daughterवियोगेन (viyogena) — by separationन (na) — noशर्म (śarma) — easeलभते (labhate) — finds heअञ्जसा ('ñjasā) — at all
६३ अलब्धच्छिद्रमदनो जिगाय गिरिशं न यम्। सर्वैः पुष्पमयैर्बाणैर्यत्नं कृत्वापि भूरिशः॥
alabdhacchidramadano jigāya giriśaṃ na yam | sarvaiḥ puṣpamayairbāṇairyatnaṃ kṛtvāpi bhūriśaḥ ||
जिन गिरीश को कामदेव अपने सभी पुष्पमय बाणों से बार-बार अत्यधिक प्रयत्न करके भी, छिद्र न पाने के कारण जीत नहीं सका —
He whom Kāma, finding no opening, could not conquer, though he made great and manifold effort with all his flower-arrows —
अलब्धच्छिद्रमदनः (alabdhacchidramadano) — he in whom Kāma found no chinkजिगाय (jigāya) — conqueredगिरिशम् (giriśaṃ) — the mountain-dwellerन (na) — notयम् (yam) — whomसर्वैः (sarvaiḥ) — with allपुष्पमयैः (puṣpamayair) — made of flowersबाणैः (bāṇair) — his arrowsयत्नम् (yatnaṃ) — effortकृत्वा (kṛtvā) — having madeअपि (āpi) — thoughभूरिशः (bhūriśaḥ) — again and again
६४ स कामबाणविद्धोऽपि परित्यज्यात्मचिंतनम्। सतीं विचिन्तयन्नास्ते व्याकुलः प्राकृतो यथा॥
sa kāmabāṇaviddho'pi parityajyātmaciṃtanam | satīṃ vicintayannāste vyākulaḥ prākṛto yathā ||
— वे ही अब कामबाण से बिंधकर आत्मचिन्तन को त्यागकर सती का चिन्तन करते हुए सामान्य प्राणी की भाँति व्याकुल हो रहे हैं।
— he, now struck by Kāma's arrow, having abandoned his contemplation of the self, remains thinking of Satī, restless, like an ordinary man.
सः (sa) — heकामबाणविद्धः (kāmabāṇaviddho) — pierced by the arrows of loveअपि ('pi) — evenपरित्यज्य (parityajy) — abandoningआत्मचिंतनम् (ātmaciṃtanam) — meditation on the Selfसतीम् (satīṃ) — on Satīविचिन्तयन् (vicintayann) — broodingआस्ते (āste) — sitsव्याकुलः (vyākulaḥ) — distraughtप्राकृतः (prākṛto) — an ordinary manयथा (yathā) — as though
६५ विस्मृत्य प्रश्रुतां वाणीं गणाग्रे विप्रयोगतः। क्व सतीत्येवमभितो भाषते निकृतावपि॥
vismṛtya praśrutāṃ vāṇīṃ gaṇāgre viprayogataḥ | kva satītyevamabhito bhāṣate nikṛtāvapi ||
विरह के कारण अपनी प्रतिज्ञा की हुई वाणी को भी भूलकर वे गणों के सामने भी अनुचित अवसरों पर भी चारों ओर "सती कहाँ है" ऐसा कहते रहते हैं।
Forgetting even his own solemnly declared word, before his gaṇas, out of separation, he speaks, on every side, even in unfitting moments: 'Where is Satī?'
विस्मृत्य (vismṛtya) — forgettingप्रश्रुताम् (praśrutāṃ) — once solemnly utteredवाणीम् (vāṇīṃ) — the wordगणाग्रे (gaṇāgre) — before his hostsविप्रयोगतः (viprayogataḥ) — from separationक्व (kva) — whereसती (satīty) — is Satīएवम् (evam) — soअभितः (abhito) — on every sideभाषते (bhāṣate) — he criesनिकृतौ (nikṛtāv) — even in his self-restraintअपि (api) — even
६६ मया यद्वाञ्छितं पूर्वं त्वया च मदनेन च। मरीच्याद्यैर्मुनिवरैस्तत्सिद्धमधुना सुत॥
mayā yadvāñchitaṃ pūrvaṃ tvayā ca madanena ca | marīcyādyairmunivaraistatsiddhamadhunā suta ||
हे पुत्र! पहले जो मैंने, आपने, कामदेव ने तथा मरीचि आदि श्रेष्ठ मुनियों ने चाहा था, वह अब सिद्ध हो चुका है।
O son, what was desired earlier by me, by you, and by Kāma, and by the great sages headed by Marīci, has now been accomplished.
मया (mayā) — by meयत् (yad) — whatवाञ्छितम् (vāñchitaṃ) — was wishedपूर्वम् (pūrvaṃ) — formerlyत्वया (tvayā) — by youच (ca) — andमदनेन (madanena) — by Madanaच (ca) — andमरीच्याद्यैः (marīcyādyair) — by Marīci and the restमुनिवरैः (munivarais) — the best of sagesतत् (tat) — thatसिद्धम् (siddham) — is accomplishedअधुना (adhunā) — nowसुत (suta) — O son
६७ त्वत्पुत्र्याराधितः शंभुः सोऽपि तस्या विचिंतनात्। अनुशोधयितुं प्रेप्सुर्वर्तते हिमवद्गिरौ॥
tvatputryārādhitaḥ śaṃbhuḥ so'pi tasyā viciṃtanāt | anuśodhayituṃ prepsurvartate himavadgirau ||
आपकी पुत्री के द्वारा आराधित वे शम्भु भी उसका चिन्तन करते हुए उसके प्रति अपनी प्रतिज्ञा पूर्ण करने की इच्छा से हिमालय पर्वत पर स्थित हैं।
That Śambhu, worshipped by your daughter, out of thinking of her, desiring in turn to fulfil his own promise to her, now dwells upon the Himālaya mountain.
त्वत्पुत्र्या (tvatputry) — by your daughterआराधितः (ārādhitaḥ) — worshippedशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuसः (so) — heअपि ('pi) — tooतस्याः (tasyā) — of herविचिंतनात् (viciṃtanāt) — from constant thoughtअनुशोधयितुम् (anuśodhayituṃ) — to seek her outप्रेप्सुः (prepsur) — longingवर्तते (vartate) — abidesहिमवद्गिरौ (himavadgirau) — on the Himavat mountain
६८ यथा नानाविधैर्भावैः सत्त्वात्तेन व्रतेन च। शंभुराराधितस्तेन तथैवाराध्यते सती॥
yathā nānāvidhairbhāvaiḥ sattvāttena vratena ca | śaṃbhurārādhitastena tathaivārādhyate satī ||
जिस प्रकार अनेक प्रकार के भावों, सत्त्वगुण तथा उस व्रत के द्वारा शम्भु उसके द्वारा आराधित हुए थे, उसी प्रकार अब वे भी सती की आराधना कर रहे हैं।
Just as Śambhu was worshipped by her through manifold feelings, through her steadfastness, and through that vow, so too is Satī now, in that same way, being worshipped by him.
यथा (yathā) — asनानाविधैः (nānāvidhair) — with manifoldभावैः (bhāvaiḥ) — feelingsसत्त्वात् (sattvāt) — out of her goodnessतेन (tena) — by thatव्रतेन (vratena) — vowच (ca) — andशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuआराधितः (ārādhitas) — was worshippedतेन (tena) — by herतथा (tathai) — soएव (va) — likewiseआराध्यते (ārādhyate) — is now worshippedसती (satī) — Satī
६९ तस्मात्तु दक्ष तनयां शंभ्वर्थं परिकल्पिताम्। तस्मै देह्यविलंबेन कृता ते कृतकृत्यता॥
tasmāttu dakṣa tanayāṃ śaṃbhvarthaṃ parikalpitām | tasmai dehyavilaṃbena kṛtā te kṛtakṛtyatā ||
अतः हे दक्ष! शम्भु के लिये ही रची गयी अपनी उस पुत्री को आप विलम्ब किये बिना उन्हें प्रदान कीजिये। ऐसा करने से आप कृतकृत्य हो जायेंगे।
Therefore, O Dakṣa, give without delay to him your daughter, who was fashioned for Śambhu's sake; by this, your task shall be accomplished.
तस्मात् (tasmāt) — thereforeतु (tu) — indeedदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaतनयाम् (tanayāṃ) — the daughterशंभ्वर्थम् (śaṃbhvarthaṃ) — for Śambhuपरिकल्पिताम् (parikalpitām) — destinedतस्मै (tasmai) — to himदेहि (dehy) — giveअविलंबेन (avilaṃbena) — without delayकृता (kṛtā) — madeते (te) — yourकृतकृत्यता (kṛtakṛtyatā) — fulfilment of all duty
७० अहं तमानयिष्यामि नारदेन त्वदालयम्। तस्मै त्वमेनां संयच्छ तदर्थे परिकल्पिताम्॥
ahaṃ tamānayiṣyāmi nāradena tvadālayam | tasmai tvamenāṃ saṃyaccha tadarthe parikalpitām ||
मैं नारद के साथ जाकर उन्हें आपके घर लाऊँगा। आप उन्हींके लिये रची गयी इस पुत्री को उन्हें अर्पित कर दीजिये।
I, together with Nārada, shall bring him to your dwelling; you, meanwhile, give over to him this one, fashioned for that very purpose.
अहम् (ahaṃ) — Iतम् (tam) — himआनयिष्यामि (ānayiṣyāmi) — shall bringनारदेन (nāradena) — by Nāradaत्वदालयम् (tvadālayam) — to your houseतस्मै (tasmai) — to himत्वम् (tvam) — youएनाम् (enāṃ) — herसंयच्छ (saṃyaccha) — bestowतदर्थे (tadarthe) — for his sakeपरिकल्पिताम् (parikalpitām) — destined
७१ श्रुत्वा मम वचश्चेति स मे पुत्रोऽतिहर्षितः। एवमेवेति मां दक्ष उवाच परहर्षितः॥
śrutvā mama vacaśceti sa me putro'tiharṣitaḥ | evameveti māṃ dakṣa uvāca paraharṣitaḥ ||
ब्रह्मा जी ने कहा — मेरी यह बात सुनकर मेरे पुत्र दक्ष अत्यन्त हर्षित हुए और उन्होंने परम प्रसन्न होकर मुझसे कहा — "ऐसा ही होगा।"
Hearing this word of mine, my son, greatly delighted, spoke to me, exceedingly overjoyed: 'So be it.'
श्रुत्वा (śrutvā) — having heardमम (mama) — myवचः (vacaś) — wordच (c) — andइति (eti) — thusसः (sa) — heमे (me) — myपुत्रः (putro) — sonअतिहर्षितः ('tiharṣitaḥ) — exceedingly gladएवम् (evam) — evenएव (eva) — soइति (eti) — thusमाम् (māṃ) — to meदक्षः (dakṣa) — Dakṣaउवाच (uvāca) — saidपरहर्षितः (paraharṣitaḥ) — filled with utmost joy
७२ ततः सोऽहं मुने तत्रागममत्यन्तहर्षितः। उत्सुको लोकनिरतो गिरिशो यत्र संस्थितः॥
tataḥ so'haṃ mune tatrāgamamatyantaharṣitaḥ | utsuko lokanirato giriśo yatra saṃsthitaḥ ||
हे मुने! तत्पश्चात् मैं अत्यन्त हर्षित होकर वहाँ गया, जहाँ लोककल्याण में तत्पर तथा उत्सुक गिरीश स्थित थे।
Then, O sage, exceedingly delighted, I went to that place where Giriśa, eager and devoted to the world's welfare, remained.
ततः (tataḥ) — thenसः (so) — thatअहम् ('haṃ) — Iमुने (mune) — O sageतत्र (tatr) — thereअगमम् (āgamam) — wentअत्यन्तहर्षितः (atyantaharṣitaḥ) — exceedingly delightedउत्सुकः (utsuko) — eagerलोकनिरतः (lokanirato) — intent on the world’s goodगिरिशः (giriśo) — the mountain-dwellerयत्र (yatra) — whereसंस्थितः (saṃsthitaḥ) — was staying
७३ गते नारद दक्षोऽपि सदारतनयो ह्यपि। अभवत्पूर्णकामस्तु पीयूषैरिव पूरितः॥
gate nārada dakṣo'pi sadāratanayo hyapi | abhavatpūrṇakāmastu pīyūṣairiva pūritaḥ ||
हे नारद! मेरे चले जाने पर पत्नी और पुत्री सहित दक्ष भी अमृत से परिपूर्ण हुए के समान पूर्णकाम हो गये।
O Nārada, when I had gone, Dakṣa too, together with his wife and daughter, became one whose every desire was fulfilled, as if filled with nectar.
गते (gate) — when I had goneनारद (nārada) — O Nāradaदक्षः (dakṣo) — Dakṣaअपि ('pi) — tooसदारतनयः (sadāratanayo) — with his wife and childrenहि (hy) — indeedअपि (api) — alsoअभवत् (abhavat) — becameपूर्णकामः (pūrṇakāmas) — his every wish fulfilledतु (tu) — andपीयूषैः (pīyūṣair) — with nectarइव (iva) — as ifपूरितः (pūritaḥ) — filled to the brim
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीवरलाभो नाम सप्तदशोऽध्यायः ॥ १७॥
Here ends the seventeenth chapter — "Satī's Attainment of the Boon" — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में "सतीवरलाभ" नामक सत्रहवाँ अध्याय समाप्त हुआ।