Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — कुमारखण्ड Chapter 4
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — कुमारखण्ड
Chapter Four · The Search for Kārtikeya and the Dialogue with Nandi · Verses 1–67

अथ चतुर्थोऽध्यायः

Nārada asks Brahmā to continue the tale of Śiva's sport. Brahmā relates that after the Kṛttikās had taken Śambhu's son away, some time passed before Pārvatī, smiling, asked her lord where his seed had gone and whether some child had been born of it, since his seed could never be spent in vain. Śiva laughingly summoned the gods and sages and demanded to know who had hidden his seed, declaring that whoever concealed it should be branded a liar and outcast in Bhārata, unfit to serve or worship him, and warning that a king who fails to punish becomes a devourer of his own people. Terrified, the gods, Viṣṇu, the World-Guardians, and finally the wives of the gods each pronounced a curse upon whoever was guilty. Śiva then declared that although no single god had hidden it, the seed was assuredly hidden, and challenged Dharma and the other witnesses of all deeds to speak. Then, one after another, Earth, Fire, the Mountain, and Gaṅgā confessed how each, unable to bear the seed's power, had passed it on to the next — from Earth to Fire, from Fire to Kailāsa, from the Mountain to the Gaṅgā, and from the Gaṅgā into the forest of reeds — where Vāyu related that it became a radiant child on the bank of the heavenly river. Sūrya, Candra, Jala, Sandhyā, Rātri, and Dinam each added a piece of the story: how the Kṛttikās found the crying infant, nursed and named him Kārttika, never let him from their sight, and lavished on him the finest garments, ornaments, and food. Pleased, Śiva and Pārvatī, together with Lakṣmī, Sarasvatī, Menā, Sāvitrī, Viṣṇu, and all the gods, rewarded the brāhmaṇas with abundant wealth; and Śiva then sent a host of his gaṇas — Vīrabhadra, Nandīśvara, Mahākāla, and countless others — to summon his son. When this great army surrounded the Kṛttikās' dwelling, the terrified mothers turned to the fearless child, who reassured them that nothing could restrain him. Their commander, Nandikeśvara, then sat before Kārtikeya and, addressing him as brother, related the whole secret history of his birth as heard from the divine witnesses at the joyous assembly on Kailāsa — how Śiva's seed, born of his hidden sport with Pārvatī, passed from Earth to Fire to the Mountain to the Gaṅgā to the forest of reeds, and there became the child later found and raised by the Kṛttikās — declaring that Kārtikeya was in truth the son of the world's destroyer, dear to all yet contained by none, the all-pervading Viṣṇu himself, the untouched lord of yogis, whom those who fail to recognize him are as senseless as frogs indifferent to the lotus beside them. Kārtikeya replied with reverence, praising Nandikeśvara's all-knowing wisdom and explaining that the Kṛttikās, themselves wise yoginīs and portions of Prakṛti, were his foster mothers by their nurturing milk, even as he was born of Prakṛti's own Lord; and that though he was not born of Pārvatī, the mountain-king's daughter, she was nonetheless his mother by righteousness, just as the Kṛttikās were by universal consent. Acknowledging that Nandikeśvara had been sent by Śambhu himself and was as dear as Śambhu's own son, Kārtikeya agreed to accompany him to see the assembly of the gods, and, having reassured the Kṛttikās, set out at once together with Śiva's attendants. नारदजी ब्रह्माजीसे आगेकी शिवलीला सुनानेका अनुरोध करते हैं। ब्रह्माजी बताते हैं कि कृत्तिकाओं द्वारा शम्भुपुत्रके ले जाये जानेके कुछ समय बाद मुसकाती हुई पार्वतीजीने अपने स्वामीसे पूछा कि उनका वीर्य कहाँ गया और क्या उससे कोई शिशु उत्पन्न हुआ, क्योंकि उनका वीर्य कभी व्यर्थ नहीं जा सकता। शिवजीने हँसकर देवताओं और मुनियोंको बुलाकर पूछा कि किसने उनके वीर्यको छिपाया है, और कहा कि जिसने भी उसे छिपाया हो वह भारतवर्षमें मिथ्यावादी तथा उनकी सेवा-पूजाके अयोग्य माना जाये, तथा यह भी कहा कि जो राजा शक्ति रहते हुए दण्ड नहीं देता, वह प्रजाका भक्षक ही होता है। भयभीत होकर देवताओं, विष्णु, लोकपालों और अन्तमें देवपत्नियोंने भी दोषीके लिये शाप दिये। तब शिवजीने कहा कि यद्यपि किसी एक देवताने उसे नहीं छिपाया, फिर भी वह निश्चय ही छिपाया गया है, और धर्म आदि साक्षियोंसे सत्य बतानेको कहा। इसके बाद पृथ्वी, अग्नि, पर्वत और गंगाने बारी-बारी बताया कि वे उस तेजस्वी वीर्यको सहन न कर सकनेके कारण एक-दूसरेको सौंपती गयीं — पृथ्वीने अग्निको, अग्निने कैलास पर्वतको, पर्वतने गंगाको और गंगाने अन्ततः उसे शरवनमें डाल दिया — जहाँ वायुके अनुसार वह स्वर्गंगाके तटपर एक तेजस्वी बालकके रूपमें प्रकट हुआ। सूर्य, चन्द्र, जल, सन्ध्या, रात्रि और दिनने क्रमशः बताया कि कैसे कृत्तिकाओंने रोते हुए उस बालकको पाकर उसका पालन किया, उसका नाम 'कार्त्तिक' रखा, उसे कभी आँखोंसे ओझल नहीं होने दिया और उसे उत्तम वस्त्र, आभूषण तथा भोजन देती रहीं। प्रसन्न होकर शिव-पार्वतीने तथा लक्ष्मी, सरस्वती, मेना, सावित्री, विष्णु एवं समस्त देवताओंने ब्राह्मणोंको प्रचुर धन-दान दिया; और शिवजीने वीरभद्र, नन्दीश्वर, महाकाल आदि असंख्य गणोंकी सेना अपने पुत्रको बुलानेके लिये भेजी। जब इस विशाल सेनाने कृत्तिकाओंके भवनको घेर लिया, तब भयभीत माताओंको निर्भय बालकने आश्वासन दिया कि उसे कोई रोक नहीं सकता। सेनापति नन्दिकेश्वरने कार्तिकेयके समक्ष बैठकर उन्हें भ्राता कहकर सम्बोधित किया और कैलासकी सभामें देवसाक्षियोंसे सुनी हुई उनके जन्मकी सम्पूर्ण गुप्त कथा सुनायी — कैसे शिव-पार्वतीकी गुप्त क्रीड़ासे उत्पन्न वीर्य पृथ्वी, अग्नि, पर्वत, गंगा होते हुए शरवनमें पहुँचा और वहीं वह बालक बना जिसे कृत्तिकाओंने पाला — और बताया कि कार्तिकेय वास्तवमें विश्वसंहर्ताके पुत्र, सर्वव्यापी विष्णुस्वरूप तथा अनासक्त योगीश्वर हैं, जिन्हें न पहचाननेवाले मनुष्य कमलके निकट रहनेवाले मेंढकके समान बुद्धिहीन हैं। कार्तिकेयने आदरपूर्वक उत्तर देते हुए नन्दिकेश्वरके सर्वज्ञतापूर्ण ज्ञानकी प्रशंसा की और बताया कि ज्ञानवती योगिनी कृत्तिकाएँ, जो प्रकृतिकी कलाएँ हैं, उनकी स्तनपानसे पालन करनेवाली माताएँ हैं, यद्यपि वे स्वयं प्रकृतिके स्वामी (शिव) के वीर्यसे उत्पन्न हुए हैं; तथा यह भी कहा कि यद्यपि वे पार्वतीसे उत्पन्न नहीं हुए, फिर भी वे धर्मतः उनकी माता हैं, जैसे कृत्तिकाएँ भी सर्वसम्मतिसे मानी जाती हैं। नन्दिकेश्वरको शम्भुका भेजा हुआ तथा शम्भुपुत्रके समान महान् जानकर कार्तिकेयने उनके साथ देवसभामें जानेकी स्वीकृति दी और कृत्तिकाओंको आश्वस्त करके शीघ्र ही शंकरके पार्षदोंके साथ प्रस्थान किया।

Begin verses ↓

नारद उवाच — Nārada spoke: नारदजी बोले:

देवदेव प्रजानाथ ततः किमभवद्विधे । वदेदानीं कृपातस्तु शिवलीलासमन्वितम् ॥ १॥

devadeva prajānātha tataḥ kimabhavadvidhe | vadedānīṃ kṛpātastu śivalīlāsamanvitam 1 ||

· हिन्दी

हे देवदेव! हे प्रजानाथ! हे विधे! तदनन्तर क्या हुआ? अब कृपाकर शिवजीकी लीलासहित वह बताइये।

"O god of gods, lord of creatures, O Vidhi — what happened then? Tell it now, out of your grace, together with Śiva's sport."

Word by word

देवदेव प्रजानाथ (devadeva prajānātha) — O god of gods, lord of creaturesततः किमभवद्विधे (tataḥ kimabhavadvidhe) — what happened then, O Vidhi (Brahmā)वदेदानीं कृपातस्तु (vadedānīṃ kṛpātastu) — tell now, out of graceशिवलीलासमन्वितम् (śivalīlāsamanvitam) — together with Śiva's sport

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

कृत्तिकाभिर्गृहीते वै तस्मिन् शम्भुसुते मुने । कश्चित्कालो व्यतीयाय बुबुधे न हिमाद्रिजा ॥ २॥

kṛttikābhirgṛhīte vai tasmin śambhusute mune | kaścitkālo vyatīyāya bubudhe na himādrijā 2 ||

· हिन्दी

हे मुने! उस शम्भुपुत्रके कृत्तिकाओं द्वारा ग्रहण कर लिये जानेपर कुछ समय बीत गया, परन्तु हिमाद्रिजा (पार्वतीजी) को इसका पता नहीं चला।

O sage, when that son of Śambhu had been taken away by the Kṛttikās, some time passed, and the daughter of the mountain did not become aware of it.

Word by word

कृत्तिकाभिर्गृहीते वै (kṛttikābhirgṛhīte vai) — when he had indeed been taken by the Kṛttikāsतस्मिन् शम्भुसुते मुने (tasmin śambhusute mune) — that son of Śambhu, O sageकश्चित्कालो व्यतीयाय (kaścitkālo vyatīyāya) — some time passedबुबुधे न हिमाद्रिजा (bubudhe na himādrijā) — the daughter of the mountain (Pārvatī) did not perceive it

तस्मिन्नवसरे दुर्गा स्मेराननसरोरुहा । उवाच स्वामिनं शम्भुं देवदेवेश्वरं प्रभुम् ॥ ३॥

tasminnavasare durgā smerānanasaroruhā | uvāca svāminaṃ śambhuṃ devadeveśvaraṃ prabhum 3 ||

· हिन्दी

उस अवसरपर मुसकाते हुए कमल-मुखवाली दुर्गाजी अपने स्वामी देवदेवेश्वर प्रभु शम्भुसे बोलीं।

At that time Durgā, her lotus-face smiling, spoke to her lord Śambhu, the lord of the gods, the master.

Word by word

तस्मिन्नवसरे दुर्गा (tasminnavasare durgā) — at that time Durgāस्मेराननसरोरुहा (smerānanasaroruhā) — whose lotus-face was smilingउवाच स्वामिनं शम्भुं (uvāca svāminaṃ śambhuṃ) — spoke to her lord Śambhuदेवदेवेश्वरं प्रभुम् (devadeveśvaraṃ prabhum) — the lord of the gods, the master

पार्वत्युवाच — Pārvatī spoke: पार्वतीजी बोलीं:

देवदेव महादेव शृणु मे वचनं शुभम् । पूर्वपुण्यातिभारेण त्वं मया प्राप्त ईश्वरः ॥ ४॥

devadeva mahādeva śṛṇu me vacanaṃ śubham | pūrvapuṇyātibhāreṇa tvaṃ mayā prāpta īśvaraḥ 4 ||

· हिन्दी

हे देवदेव! हे महादेव! मेरा शुभ वचन सुनिये। पूर्वजन्मके अत्यधिक पुण्यके प्रभावसे ही मुझे आप ईश्वर प्राप्त हुए हैं।

"O god of gods, Mahādeva, hear my auspicious word. By the great weight of past merit, you, the Lord, were obtained by me."

Word by word

देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, Mahādevaशृणु मे वचनं शुभम् (śṛṇu me vacanaṃ śubham) — hear my auspicious wordपूर्वपुण्यातिभारेण (pūrvapuṇyātibhāreṇa) — by the great weight of past meritत्वं मया प्राप्त ईश्वरः (tvaṃ mayā prāpta īśvaraḥ) — you, the Lord, were obtained by me

कृपया योगिषु श्रेष्ठो विहारैस्तत्परोऽभवः । रतिभङ्गः कृतो देवैस्तत्र मे भवता भव ॥ ५॥

kṛpayā yogiṣu śreṣṭho vihāraistatparo'bhavaḥ | ratibhaṅgaḥ kṛto devaistatra me bhavatā bhava 5 ||

· हिन्दी

हे योगिश्रेष्ठ! आप कृपापूर्वक मेरे साथ विहारमें तत्पर हुए थे, परन्तु हे भव! वहाँ देवताओंने आपका-मेरा वह रतिविलास भंग कर दिया।

"Out of compassion, O best of yogis, you became devoted to love's sport with me; but there, O Bhava, our union was broken off by the gods."

Word by word

कृपया योगिषु श्रेष्ठो (kṛpayā yogiṣu śreṣṭho) — out of compassion, O best among yogisविहारैस्तत्परोऽभवः (vihāraistatparo'bhavaḥ) — you became devoted to [amorous] sportरतिभङ्गः कृतो देवैः (ratibhaṅgaḥ kṛto devaiḥ) — a breaking of that union was caused by the godsतत्र मे भवता भव (tatra me bhavatā bhava) — there, between me and you, O Bhava

भूमौ निपतितं वीर्यं नोदरे मम ते विभो । कुत्र यातं च तद्देव केन देवेन निह्नुतम् ॥ ६॥

bhūmau nipatitaṃ vīryaṃ nodare mama te vibho | kutra yātaṃ ca taddeva kena devena nihnutam 6 ||

· हिन्दी

हे विभो! आपका वीर्य पृथ्वीपर गिर गया, मेरे उदरमें नहीं आया। हे देव! वह कहाँ गया और किस देवताने उसे छिपा दिया?

"O lord, your seed fell to the ground, not into my womb. Where did it go, O god? By which god was it hidden away?"

Word by word

भूमौ निपतितं वीर्यं (bhūmau nipatitaṃ vīryaṃ) — the seed that fell to the groundनोदरे मम ते विभो (nodare mama te vibho) — not into my womb, O lordकुत्र यातं च तद्देव (kutra yātaṃ ca taddeva) — where did it go, O godकेन देवेन निह्नुतम् (kena devena nihnutam) — by which god was it hidden/stolen

कथं मत्स्वामिनो वीर्यममोघं ते महेश्वर । मोघं यातं च किं किं वा शिशुर्जातश्च कुत्रचित् ॥ ७॥

kathaṃ matsvāmino vīryamamoghaṃ te maheśvara | moghaṃ yātaṃ ca kiṃ kiṃ vā śiśurjātaśca kutracit 7 ||

· हिन्दी

हे महेश्वर! मेरे स्वामीका अमोघ वीर्य कैसे व्यर्थ जा सकता है? अथवा क्या कहीं उससे कोई शिशु उत्पन्न हुआ है?

"How, O Maheśvara, could your seed, my lord's, which is never in vain, have gone for nothing? Or has some child been born from it anywhere?"

Word by word

कथं मत्स्वामिनो वीर्यम् (kathaṃ matsvāmino vīryam) — how could the seed of you, my lordअमोघं ते महेश्वर (amoghaṃ te maheśvara) — which is unfailing, O Maheśvaraमोघं यातं च किं किं वा (moghaṃ yātaṃ ca kiṃ kiṃ vā) — have gone to waste, or whatशिशुर्जातश्च कुत्रचित् (śiśurjātaśca kutracit) — has some child been born from it somewhere

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

पार्वतीवचनं श्रुत्वा प्रहस्य जगदीश्वरः । उवाच देवानाहूय मुनींश्चापि मुनीश्वर ॥ ८॥

pārvatīvacanaṃ śrutvā prahasya jagadīśvaraḥ | uvāca devānāhūya munīṃścāpi munīśvara 8 ||

· हिन्दी

पार्वतीजीके वचन सुनकर जगदीश्वर हँस पड़े और हे मुनीश्वर! देवताओं तथा मुनियोंको बुलाकर बोले।

Having heard Pārvatī's words, the lord of the world laughed, and, O lord of sages, having summoned the gods and the sages too, he spoke.

Word by word

पार्वतीवचनं श्रुत्वा (pārvatīvacanaṃ śrutvā) — having heard Pārvatī's wordsप्रहस्य जगदीश्वरः (prahasya jagadīśvaraḥ) — the lord of the world laughedउवाच देवानाहूय (uvāca devānāhūya) — and, having summoned the gods, spokeमुनींश्चापि मुनीश्वर (munīṃścāpi munīśvara) — and also the sages, O lord of sages

महेश्वर उवाच — Maheśvara spoke: महेश्वर बोले:

देवाः शृणुत मद्वाक्यं पार्वतीवचनं श्रुतम् । अमोघं कुत्र मे वीर्यं यातं केन च निह्नुतम् ॥ ९॥

devāḥ śṛṇuta madvākyaṃ pārvatīvacanaṃ śrutam | amoghaṃ kutra me vīryaṃ yātaṃ kena ca nihnutam 9 ||

· हिन्दी

हे देवगण! मेरी बात सुनो, पार्वतीका वचन तुमने सुना। मेरा अमोघ वीर्य कहाँ गया और किसने उसे छिपाया है?

"O gods, hear my word; Pārvatī's speech has been heard. Where has my unfailing seed gone, and by whom has it been hidden?"

Word by word

देवाः शृणुत मद्वाक्यं (devāḥ śṛṇuta madvākyaṃ) — O gods, hear my wordपार्वतीवचनं श्रुतम् (pārvatīvacanaṃ śrutam) — Pārvatī's speech has been heardअमोघं कुत्र मे वीर्यं (amoghaṃ kutra me vīryaṃ) — where has my unfailing seedयातं केन च निह्नुतम् (yātaṃ kena ca nihnutam) — gone, and by whom has it been hidden

१० सभयं नाप तत्क्षिप्रं स चेद्दण्डं न चार्हति । शक्तौ राजा न शास्ता यः प्रजाबाध्यश्च भक्षकः ॥ १०॥

sabhayaṃ nāpa tatkṣipraṃ sa ceddaṇḍaṃ na cārhati | śaktau rājā na śāstā yaḥ prajābādhyaśca bhakṣakaḥ 10 ||

· हिन्दी

वह भयभीत होकर शीघ्र सामने आये, अन्यथा वह दण्डका पात्र है। जो राजा शक्ति रहते हुए भी दण्ड नहीं देता, वह शासक नहीं, प्रजाको पीड़ा देनेवाला भक्षक ही है।

"Let him come forward quickly, in fear; for if he does not, he indeed deserves punishment. A king who, having the power, does not punish is no true ruler — he is himself an oppressor and devourer of his subjects."

Word by word

सभयं नाप तत्क्षिप्रं (sabhayaṃ nāpa tatkṣipraṃ) — let him come forth quickly, in fearस चेद्दण्डं न चार्हति (sa ceddaṇḍaṃ na cārhati) — if he does not, punishment is indeed deserved by himशक्तौ राजा न शास्ता (śaktau rājā na śāstā) — a king who, though able, does not punishयः प्रजाबाध्यश्च भक्षकः (yaḥ prajābādhyaśca bhakṣakaḥ) — is one who oppresses and devours his subjects

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

११ शम्भोस्तद्वचनं श्रुत्वा समालोच्य परस्परम् । ऊचुःसर्वे क्रमेणैव त्रस्तास्तु पुरतः प्रभोः ॥ ११॥

śambhostadvacanaṃ śrutvā samālocya parasparam | ūcuḥsarve krameṇaiva trastāstu purataḥ prabhoḥ 11 ||

· हिन्दी

शम्भुके वे वचन सुनकर तथा आपसमें विचार करके सब भयभीत होकर प्रभुके सामने क्रमशः बोलने लगे।

Having heard Śambhu's words and deliberated among themselves, all of them, frightened, spoke in turn before the lord.

Word by word

शम्भोस्तद्वचनं श्रुत्वा (śambhostadvacanaṃ śrutvā) — having heard those words of Śambhuसमालोच्य परस्परम् (samālocya parasparam) — having deliberated among themselvesऊचुःसर्वे क्रमेणैव (ūcuḥsarve krameṇaiva) — all of them spoke, one after anotherत्रस्तास्तु पुरतः प्रभोः (trastāstu purataḥ prabhoḥ) — frightened, before the lord

विष्णुरुवाच — Viṣṇu spoke: विष्णुजी बोले:

१२ ते मिथ्यावादिनःसन्तु भारते गुरुदारिकाः । गुरुनिन्दारताः शश्वत्त्वद्वीर्यं यैश्च निह्नुतम् ॥ १२॥

te mithyāvādinaḥsantu bhārate gurudārikāḥ | gurunindāratāḥ śaśvattvadvīryaṃ yaiśca nihnutam 12 ||

· हिन्दी

हे देव! जिन्होंने आपके वीर्यको छिपाया है, वे भारतवर्षमें मिथ्यावादी, गुरुपत्नीगामी तथा सदा गुरुनिन्दामें लगे रहनेवाले हों।

"Let those by whom your seed has been hidden be, in Bhārata, liars, violators of the guru's bed, forever given to reviling the guru."

Word by word

ते मिथ्यावादिनःसन्तु (te mithyāvādinaḥsantu) — let them be liarsभारते गुरुदारिकाः (bhārate gurudārikāḥ) — in Bhārata, violators of the guru's wifeगुरुनिन्दारताः शश्वत् (gurunindāratāḥ śaśvat) — ever devoted to reviling the guruत्वद्वीर्यं यैश्च निह्नुतम् (tvadvīryaṃ yaiśca nihnutam) — by whom your seed has been hidden

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

१३ त्वद्वीर्यं निह्नुतं येन पुण्यक्षेत्रे च भारते । स नाऽन्वितो भवेत्तत्र सेवने पूजने तव ॥ १३॥

tvadvīryaṃ nihnutaṃ yena puṇyakṣetre ca bhārate | sa nā'nvito bhavettatra sevane pūjane tava 13 ||

· हिन्दी

हे देव! जिसने पुण्यक्षेत्र भारतमें आपके वीर्यको छिपाया है, वह वहाँ आपकी सेवा और पूजामें सम्मिलित न हो सके।

"He by whom your seed has been hidden, in the sacred land of Bhārata — let him have no share there in your service and worship."

Word by word

त्वद्वीर्यं निह्नुतं येन (tvadvīryaṃ nihnutaṃ yena) — by whom your seed has been hiddenपुण्यक्षेत्रे च भारते (puṇyakṣetre ca bhārate) — in the holy land of Bhārataस नाऽन्वितो भवेत्तत्र (sa nā'nvito bhavettatra) — let him have no part thereसेवने पूजने तव (sevane pūjane tava) — in your service and worship

लोकपाला ऊचुः — The World-Guardians spoke: लोकपाल बोले:

१४ त्वदवीर्यं निह्नुतं येन पापिना पतितभ्रमात् । भाजनं तस्य सोत्यन्तं तत्तापं कर्म सन्ततम् ॥ १४॥

tvadavīryaṃ nihnutaṃ yena pāpinā patitabhramāt | bhājanaṃ tasya sotyantaṃ tattāpaṃ karma santatam 14 ||

· हिन्दी

हे देव! जिस पापीने भ्रमवश गिरकर आपके वीर्यको छिपाया है, वह सदा उस सन्तापका ही पात्र बना रहे — यह उसके कर्मका फल है।

"Whatever sinner has hidden your seed, out of a fallen delusion — let him be forever the utter vessel of that torment, as the fruit of his own continuing deed."

Word by word

त्वदवीर्यं निह्नुतं येन (tvadavīryaṃ nihnutaṃ yena) — by whom your seed has been hiddenपापिना पतितभ्रमात् (pāpinā patitabhramāt) — that sinner, out of a fallen delusionभाजनं तस्य सोत्यन्तं (bhājanaṃ tasya sotyantaṃ) — let him be the utter vesselतत्तापं कर्म सन्ततम् (tattāpaṃ karma santatam) — of that torment, as his continuing deed

देवा ऊचुः — The gods spoke: देवता बोले:

१५ कृत्वा प्रतिज्ञां यो मूढो नाऽऽपादयति पूर्णताम् । भाजनं तस्य पापस्य त्वद्वीर्यं येन निह्नुतम् ॥ १५॥

kṛtvā pratijñāṃ yo mūḍho nā''pādayati pūrṇatām | bhājanaṃ tasya pāpasya tvadvīryaṃ yena nihnutam 15 ||

· हिन्दी

जो मूढ प्रतिज्ञा करके उसे पूर्ण नहीं करता, उसी पापका पात्र वह हो, जिसने आपके वीर्यको छिपाया है।

"Whatever fool, having made a vow, fails to fulfil it — let him, by whom your seed has been hidden, be the vessel of that very sin."

Word by word

कृत्वा प्रतिज्ञां यो मूढो (kṛtvā pratijñāṃ yo mūḍho) — whatever fool, having made a vowनाऽऽपादयति पूर्णताम् (nā''pādayati pūrṇatām) — does not bring it to completionभाजनं तस्य पापस्य (bhājanaṃ tasya pāpasya) — let him be the vessel of that sinत्वद्वीर्यं येन निह्नुतम् (tvadvīryaṃ yena nihnutam) — by whom your seed has been hidden

देवपत्न्य ऊचुः — The wives of the gods spoke: देवपत्नियाँ बोलीं:

१६ या निन्दति स्वभर्तारं परं गच्छति पूरुषम् । मातृबन्धुविहीना च त्वद्वीर्यं निह्नुतं यया ॥ १६॥

yā nindati svabhartāraṃ paraṃ gacchati pūruṣam | mātṛbandhuvihīnā ca tvadvīryaṃ nihnutaṃ yayā 16 ||

· हिन्दी

जो अपने पतिकी निन्दा करती है, परपुरुषके पास जाती है और माता-बन्धुओंसे रहित है — जिसने आपके वीर्यको छिपाया है, वह उसीके समान हो।

"She who reviles her own husband and goes to another man, bereft of mother and kin — let her who has hidden your seed be equal to such a woman."

Word by word

या निन्दति स्वभर्तारं (yā nindati svabhartāraṃ) — she who reviles her own husbandपरं गच्छति पूरुषम् (paraṃ gacchati pūruṣam) — and goes to another manमातृबन्धुविहीना च (mātṛbandhuvihīnā ca) — and is bereft of mother and kinsmenत्वद्वीर्यं निह्नुतं यया (tvadvīryaṃ nihnutaṃ yayā) — by whom your seed has been hidden [be equal to her]

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

१७ देवानां वचनं श्रुत्वा देवदेवेश्वरो हरः । कर्मणां साक्षिणश्चाह धर्मादीन्सभयं वचः ॥ १७॥

devānāṃ vacanaṃ śrutvā devadeveśvaro haraḥ | karmaṇāṃ sākṣiṇaścāha dharmādīnsabhayaṃ vacaḥ 17 ||

· हिन्दी

देवताओंके वचन सुनकर देवदेवेश्वर हरने कर्मोंके साक्षी धर्म आदिसे भयजनक वचन कहा।

Having heard the words of the gods, Hara, the lord of the gods, spoke a fearsome word to Dharma and the other witnesses of all deeds.

Word by word

देवानां वचनं श्रुत्वा (devānāṃ vacanaṃ śrutvā) — having heard the words of the godsदेवदेवेश्वरो हरः (devadeveśvaro haraḥ) — Hara, the lord of the godsकर्मणां साक्षिणश्चाह (karmaṇāṃ sākṣiṇaścāha) — spoke to the witnesses of deedsधर्मादीन्सभयं वचः (dharmādīnsabhayaṃ vacaḥ) — Dharma and the others, a fearsome word

श्रीशिव उवाच — Śrī Śiva spoke: श्रीशिवजी बोले:

१८ देवैर्न निह्नुतं केन तद्वीर्यं निह्नुतं ध्रुवम् । तदमोघं भगवतो महेशस्य मम प्रभोः ॥ १८॥

devairna nihnutaṃ kena tadvīryaṃ nihnutaṃ dhruvam | tadamoghaṃ bhagavato maheśasya mama prabhoḥ 18 ||

· हिन्दी

देवताओंमें से किसीने उसे नहीं छिपाया, फिर भी वह वीर्य निश्चय ही छिपाया गया है। वह अमोघ वीर्य भगवान् महेश्वर अर्थात् मेरा है।

"That seed has not been hidden by any of the gods, yet it has certainly been hidden. That unfailing seed is mine — the lord Maheśa's, the master's."

Word by word

देवैर्न निह्नुतं केन (devairna nihnutaṃ kena) — it has not been hidden by any of the godsतद्वीर्यं निह्नुतं ध्रुवम् (tadvīryaṃ nihnutaṃ dhruvam) — [yet] that seed has certainly been hiddenतदमोघं भगवतो (tadamoghaṃ bhagavato) — that unfailing [seed] of the lordमहेशस्य मम प्रभोः (maheśasya mama prabhoḥ) — of Maheśa, of me, the master

१९ यूयं च साक्षिणो विश्वे सततं सर्वकर्मणाम् । युष्माकं निह्नुतं किं वा किं ज्ञातुं वक्तुमर्हथ ॥ १९॥

yūyaṃ ca sākṣiṇo viśve satataṃ sarvakarmaṇām | yuṣmākaṃ nihnutaṃ kiṃ vā kiṃ jñātuṃ vaktumarhatha 19 ||

· हिन्दी

तुम सब सदा सम्पूर्ण जगत्के समस्त कर्मोंके साक्षी हो। क्या यह बात तुमसे भी छिपी है? जो जानते हो, वह बताना चाहिये।

"And you are ever the witnesses of every deed in the universe. Has it been hidden even from you? Whatever you know, you ought to tell."

Word by word

यूयं च साक्षिणो विश्वे (yūyaṃ ca sākṣiṇo viśve) — and you are the witnesses of the universeसततं सर्वकर्मणाम् (satataṃ sarvakarmaṇām) — always, of all deedsयुष्माकं निह्नुतं किं वा (yuṣmākaṃ nihnutaṃ kiṃ vā) — has it been hidden from you too, orकिं ज्ञातुं वक्तुमर्हथ (kiṃ jñātuṃ vaktumarhatha) — whatever you know, you should tell it

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

२० ईश्वरस्य वचः श्रुत्वा सभायां कम्पिताश्च ते । परस्परं समालोक्य क्रमेणोचुः पुरः प्रभोः ॥ २०॥

īśvarasya vacaḥ śrutvā sabhāyāṃ kampitāśca te | parasparaṃ samālokya krameṇocuḥ puraḥ prabhoḥ 20 ||

· हिन्दी

ईश्वरके वचन सुनकर सभामें कम्पित हुए वे सब आपसमें एक-दूसरेको देखकर प्रभुके सामने क्रमशः बोलने लगे।

Having heard the lord's words, they, trembling there in the assembly, looked at one another and spoke, one after the other, before the lord.

Word by word

ईश्वरस्य वचः श्रुत्वा (īśvarasya vacaḥ śrutvā) — having heard the lord's wordसभायां कम्पिताश्च ते (sabhāyāṃ kampitāśca te) — they, trembling, in the assemblyपरस्परं समालोक्य (parasparaṃ samālokya) — looking at one anotherक्रमेणोचुः पुरः प्रभोः (krameṇocuḥ puraḥ prabhoḥ) — spoke in turn before the lord

२१ रते तु तिष्ठतो वीर्यं पपात वसुधातले । मया ज्ञातममोघं तच्छङ्करस्य प्रकोपतः ॥ २१॥

rate tu tiṣṭhato vīryaṃ papāta vasudhātale | mayā jñātamamoghaṃ tacchaṅkarasya prakopataḥ 21 ||

· हिन्दी

रतिक्रीड़ामें स्थित उनका वह वीर्य पृथ्वीतलपर गिर पड़ा। मुझे ज्ञात हुआ कि वह अमोघ वीर्य शंकरके प्रकोपसे ही गिरा है।

"While he stood engaged in love's embrace, his seed fell upon the surface of the earth; that unfailing seed, I knew, fell through Śaṅkara's own wrath."

Word by word

रते तु तिष्ठतो वीर्यं (rate tu tiṣṭhato vīryaṃ) — the seed of him who stood engaged in love-playपपात वसुधातले (papāta vasudhātale) — fell upon the surface of the earthमया ज्ञातममोघं (mayā jñātamamoghaṃ) — that unfailing [seed] was known by meतच्छङ्करस्य प्रकोपतः (tacchaṅkarasya prakopataḥ) — [to have fallen] through Śaṅkara's wrath

क्षितिरुवाच — The Earth spoke: पृथ्वी बोली:

२२ वीर्यं सोढुमशक्ताहं तद्वह्नौ न्यक्षिपं पुरा । अतोऽत्र दुर्वहं ब्रह्मन्नबलां क्षन्तुमर्हसि ॥ २२॥

vīryaṃ soḍhumaśaktāhaṃ tadvahnau nyakṣipaṃ purā | ato'tra durvahaṃ brahmannabalāṃ kṣantumarhasi 22 ||

· हिन्दी

हे ब्रह्मन्! मैं वह वीर्य सहन करनेमें असमर्थ हो गयी थी, अतः पहले मैंने उसे अग्निमें डाल दिया। यह दुर्वह था, इसलिये मुझ अबलाको क्षमा करना उचित है।

"Unable to bear that seed, I cast it into Fire long ago. Therefore, O Brahman, since it was too hard to bear, you should forgive me, a weak woman."

Word by word

वीर्यं सोढुमशक्ताहं (vīryaṃ soḍhumaśaktāhaṃ) — unable to bear the seedतद्वह्नौ न्यक्षिपं पुरा (tadvahnau nyakṣipaṃ purā) — I cast it into Fire, formerlyअतोऽत्र दुर्वहं ब्रह्मन् (ato'tra durvahaṃ brahman) — therefore, O Brahman, [being] hard to bear hereअबलां क्षन्तुमर्हसि (abalāṃ kṣantumarhasi) — you should forgive [me,] a weak woman

वह्निरुवाच — Fire spoke: अग्नि बोले:

२३ वीर्यं सोढुमशक्तोऽहं तव शङ्कर पर्वते । कैलासे न्यक्षिपं सद्यः कपोतात्मा सुदुस्सहम् ॥ २३॥

vīryaṃ soḍhumaśakto'haṃ tava śaṅkara parvate | kailāse nyakṣipaṃ sadyaḥ kapotātmā sudussaham 23 ||

· हिन्दी

हे शंकर! आपके वीर्यको सहन करनेमें असमर्थ होकर मैं कबूतरका रूप धारण करके उस अत्यन्त दुःसह वीर्यको तुरन्त कैलास पर्वतपर डाल आया।

"O Śaṅkara, unable to bear your seed, assuming the form of a dove, I at once cast that most unbearable seed onto Mount Kailāsa."

Word by word

वीर्यं सोढुमशक्तोऽहं (vīryaṃ soḍhumaśakto'haṃ) — unable to bear the seedतव शङ्कर पर्वते (tava śaṅkara parvate) — of yours, O Śaṅkara, on the mountainकैलासे न्यक्षिपं सद्यः (kailāse nyakṣipaṃ sadyaḥ) — I cast it at once on Kailāsaकपोतात्मा सुदुस्सहम् (kapotātmā sudussaham) — in the form of a dove, [that seed] most hard to bear

गिरिरुवाच — The Mountain spoke: पर्वत बोले:

२४ वीर्यं सोढुमशक्तोऽहं तव शङ्कर लोकप । गङ्गायां प्राक्षिपं सद्यो दुस्सहं परमेश्वर ॥ २४॥

vīryaṃ soḍhumaśakto'haṃ tava śaṅkara lokapa | gaṅgāyāṃ prākṣipaṃ sadyo dussahaṃ parameśvara 24 ||

· हिन्दी

हे लोकपालक शंकर! हे परमेश्वर! मैं आपके उस दुःसह वीर्यको सहन करनेमें असमर्थ होकर तुरन्त गंगाजीमें डाल आया।

"O Śaṅkara, protector of the world, unable to bear your seed, O supreme lord, I at once cast that unbearable seed into the Gaṅgā."

Word by word

वीर्यं सोढुमशक्तोऽहं (vīryaṃ soḍhumaśakto'haṃ) — unable to bear the seedतव शङ्कर लोकप (tava śaṅkara lokapa) — of yours, O Śaṅkara, protector of the worldगङ्गायां प्राक्षिपं सद्यो (gaṅgāyāṃ prākṣipaṃ sadyo) — I cast it at once into the Gaṅgāदुस्सहं परमेश्वर (dussahaṃ parameśvara) — that unbearable [seed], O supreme lord

गङ्गोवाच — Gaṅgā spoke: गंगाजी बोलीं:

२५ वीर्यं सोढुमशक्ताहं तव शङ्कर लोकप । व्याकुलाऽति प्रभो नाथ न्यक्षिपं शरकानने ॥ २५॥

vīryaṃ soḍhumaśaktāhaṃ tava śaṅkara lokapa | vyākulā'ti prabho nātha nyakṣipaṃ śarakānane 25 ||

· हिन्दी

हे लोकपालक शंकर! हे प्रभो! हे नाथ! मैं आपके उस वीर्यको सहन करनेमें असमर्थ होकर अत्यन्त व्याकुल हो उठी और उसे शरवनमें डाल दिया।

"O Śaṅkara, protector of the world, unable to bear your seed, greatly distressed, O lord, O master, I cast it into the forest of reeds [Śaravaṇa]."

Word by word

वीर्यं सोढुमशक्ताहं (vīryaṃ soḍhumaśaktāhaṃ) — unable to bear the seedतव शङ्कर लोकप (tava śaṅkara lokapa) — of yours, O Śaṅkara, protector of the worldव्याकुलाऽति प्रभो नाथ (vyākulā'ti prabho nātha) — greatly distressed, O lord, O masterन्यक्षिपं शरकानने (nyakṣipaṃ śarakānane) — I cast it into the forest of reeds

वायुरुवाच — Vāyu spoke: वायु बोले:

२६ शरेषु पतितं वीर्यं सद्यो बालो बभूव ह । अतीव सुन्दरः शम्भो स्वर्नद्याः पावने तटे ॥ २६॥

śareṣu patitaṃ vīryaṃ sadyo bālo babhūva ha | atīva sundaraḥ śambho svarnadyāḥ pāvane taṭe 26 ||

· हिन्दी

हे शम्भो! शरोंके बीच गिरा हुआ वह वीर्य तुरन्त ही स्वर्गंगाके पवित्र तटपर अत्यन्त सुन्दर बालकके रूपमें परिणत हो गया।

"The seed, fallen among the reeds, at once became a child, O Śambhu, exceedingly beautiful, on the sacred bank of the heavenly river [Gaṅgā]."

Word by word

शरेषु पतितं वीर्यं (śareṣu patitaṃ vīryaṃ) — the seed that had fallen among the reedsसद्यो बालो बभूव ह (sadyo bālo babhūva ha) — at once indeed became a childअतीव सुन्दरः शम्भो (atīva sundaraḥ śambho) — exceedingly beautiful, O Śambhuस्वर्नद्याः पावने तटे (svarnadyāḥ pāvane taṭe) — on the sacred bank of the heavenly river

सूर्य उवाच — The Sun spoke: सूर्य बोले:

२७ रुदन्तं बालकं दृष्ट्वागममस्ताचलं प्रभो । प्रेरितः कालचक्रेण निशायां स्थातुमक्षमः ॥ २७॥

rudantaṃ bālakaṃ dṛṣṭvāgamamastācalaṃ prabho | preritaḥ kālacakreṇa niśāyāṃ sthātumakṣamaḥ 27 ||

· हिन्दी

हे प्रभो! रोते हुए उस बालकको देखकर भी मैं कालचक्रसे प्रेरित होकर अस्ताचलको चला गया, क्योंकि रात्रिमें रुकनेमें असमर्थ था।

"O lord, having seen the crying child, I went on to the mountain of sunset, driven by the wheel of time, unable to remain there into the night."

Word by word

रुदन्तं बालकं दृष्ट्वा (rudantaṃ bālakaṃ dṛṣṭvā) — having seen the crying childअगममस्ताचलं प्रभो (agamamastācalaṃ prabho) — I went to the mountain of setting, O lordप्रेरितः कालचक्रेण (preritaḥ kālacakreṇa) — driven by the wheel of timeनिशायां स्थातुमक्षमः (niśāyāṃ sthātumakṣamaḥ) — unable to remain [there] through the night

चन्द्र उवाच — The Moon spoke: चन्द्रमा बोले:

२८ रुदन्तं बालकं प्राप्य गृहीत्वा कृत्तिकागणः । जगाम स्वालयं शम्भो गच्छन्बदरिकाश्रमम् ॥ २८॥

rudantaṃ bālakaṃ prāpya gṛhītvā kṛttikāgaṇaḥ | jagāma svālayaṃ śambho gacchanbadarikāśramam 28 ||

· हिन्दी

हे शम्भो! रोते हुए उस बालकको पाकर कृत्तिकागणने उसे ले लिया और बदरिकाश्रमकी ओर जाते हुए अपने धामको चली गयीं।

"O Śambhu, having come upon the crying child, the company of the Kṛttikās took him up and went to their own abode, passing by way of Badarikāśrama."

Word by word

रुदन्तं बालकं प्राप्य (rudantaṃ bālakaṃ prāpya) — having come upon the crying childगृहीत्वा कृत्तिकागणः (gṛhītvā kṛttikāgaṇaḥ) — the group of Kṛttikās, having taken him upजगाम स्वालयं शम्भो (jagāma svālayaṃ śambho) — went to their own abode, O Śambhuगच्छन्बदरिकाश्रमम् (gacchanbadarikāśramam) — passing by way of Badarikāśrama

जलमुवाच — The Water spoke: जल बोला:

२९ अमुं रुदन्तमानीय स्तन्यपानेन ताः प्रभो । वर्द्धयामासुरीशस्य सुतं तव रविप्रभम् ॥ २९॥

amuṃ rudantamānīya stanyapānena tāḥ prabho | varddhayāmāsurīśasya sutaṃ tava raviprabham 29 ||

· हिन्दी

हे प्रभो! उस रोते हुए बालकको लाकर उन्होंने स्तनपान कराते हुए आपके सूर्यसमान तेजस्वी पुत्रका पालन-पोषण किया।

"O lord, having brought this crying child, they raised him by suckling him at the breast — your son, radiant as the sun."

Word by word

अमुं रुदन्तमानीय (amuṃ rudantamānīya) — having brought this crying [child]स्तन्यपानेन ताः प्रभो (stanyapānena tāḥ prabho) — they, O lord, by giving him the breast to drinkवर्द्धयामासुरीशस्य (varddhayāmāsurīśasya) — raised [him], the Lord'sसुतं तव रविप्रभम् (sutaṃ tava raviprabham) — son, yours, radiant as the sun

सन्ध्योवाच — Twilight spoke: सन्ध्या बोली:

३० अधुना कृत्तिकानां च वने तं पोष्य पुत्रकम् । तन्नाम चक्रुस्ताः प्रेम्णा कार्त्तिकश्चेति कौतुकात् ॥ ३०॥

adhunā kṛttikānāṃ ca vane taṃ poṣya putrakam | tannāma cakrustāḥ premṇā kārttikaśceti kautukāt 30 ||

· हिन्दी

अब कृत्तिकाओंने वनमें उस पुत्रका पालन-पोषण करके प्रेमपूर्वक कौतुकवश उसका नाम 'कार्त्तिक' रख दिया।

"Now, having nurtured that boy in the forest, the Kṛttikās, out of love and delight, gave him the name 'Kārttika.'"

Word by word

अधुना कृत्तिकानां च (adhunā kṛttikānāṃ ca) — now, of the Kṛttikāsवने तं पोष्य पुत्रकम् (vane taṃ poṣya putrakam) — having nurtured that boy in the forestतन्नाम चक्रुस्ताः प्रेम्णा (tannāma cakrustāḥ premṇā) — they gave him that name, out of loveकार्त्तिकश्चेति कौतुकात् (kārttikaśceti kautukāt) — namely 'Kārttika,' out of delight

रात्रिरुवाच — Night spoke: रात्रि बोली:

३१ न चक्रुर्बालकं ताश्च लोचनानामगोचरम् । प्राणेभ्योऽपि प्रीतिपात्रं यः पोष्टा तस्य पुत्रक ॥ ३१॥

na cakrurbālakaṃ tāśca locanānāmagocaram | prāṇebhyo'pi prītipātraṃ yaḥ poṣṭā tasya putraka 31 ||

· हिन्दी

वे उस बालकको कभी अपनी दृष्टिसे ओझल नहीं होने देती थीं। हे पुत्रक! जो उसका पालन करता है, उसके लिये वह प्राणोंसे भी अधिक प्रिय है।

"And they never let the child out of the sight of their eyes; O little one, he was an object of love dearer even than life to the one who nurtured him."

Word by word

न चक्रुर्बालकं ताश्च (na cakrurbālakaṃ tāśca) — and they never made the childलोचनानामगोचरम् (locanānāmagocaram) — out of the range of their eyesप्राणेभ्योऽपि प्रीतिपात्रं (prāṇebhyo'pi prītipātraṃ) — an object of love dearer even than lifeयः पोष्टा तस्य पुत्रक (yaḥ poṣṭā tasya putraka) — he is, to the one who nurtures him, O little son

दिनमुवाच — Day spoke: दिन बोला:

३२ यानि यानि च वस्त्राणि भूषणानि वराणि च । प्रशंसितानि स्वादूनि भोजयामासुरेव तम् ॥ ३२॥

yāni yāni ca vastrāṇi bhūṣaṇāni varāṇi ca | praśaṃsitāni svādūni bhojayāmāsureva tam 32 ||

· हिन्दी

जो-जो वस्त्र, उत्तम आभूषण तथा प्रशंसित स्वादिष्ट भोजन थे, उन्हीं सबसे वे उसे भोजन कराती थीं।

"Whatever garments and excellent ornaments there were, and whatever praised and delicious foods — with all these they fed him."

Word by word

यानि यानि च वस्त्राणि (yāni yāni ca vastrāṇi) — whatever garments there wereभूषणानि वराणि च (bhūṣaṇāni varāṇi ca) — and excellent ornamentsप्रशंसितानि स्वादूनि (praśaṃsitāni svādūni) — [and] praised, delicious [foods]भोजयामासुरेव तम् (bhojayāmāsureva tam) — with these they fed him

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

३३ तेषां तद्वचनं श्रुत्वा सन्तुष्टः पुरसूदनः । मुदं प्राप्य ददौ प्रीत्या विप्रेभ्यो बहुदक्षिणाम् ॥ ३३॥

teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā santuṣṭaḥ purasūdanaḥ | mudaṃ prāpya dadau prītyā viprebhyo bahudakṣiṇām 33 ||

· हिन्दी

उनके वे वचन सुनकर पुरसूदन (शिवजी) सन्तुष्ट हुए और आनन्दित होकर प्रेमपूर्वक ब्राह्मणोंको बहुत दक्षिणा दी।

Having heard their words, the Destroyer of the [triple] City, well pleased and filled with joy, lovingly gave abundant fees to the brāhmaṇas.

Word by word

तेषां तद्वचनं श्रुत्वा (teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā) — having heard their wordsसन्तुष्टः पुरसूदनः (santuṣṭaḥ purasūdanaḥ) — the destroyer of [Tri]pura, satisfiedमुदं प्राप्य ददौ प्रीत्या (mudaṃ prāpya dadau prītyā) — attaining joy, gave lovinglyविप्रेभ्यो बहुदक्षिणाम् (viprebhyo bahudakṣiṇām) — abundant fees to the brāhmaṇas

३४ पुत्रस्य वार्त्तां सम्प्राप्य पार्वती हृष्टमानसा । कोटिरत्नानि विप्रेभ्यो ददौ बहुधनानि च ॥ ३४॥

putrasya vārttāṃ samprāpya pārvatī hṛṣṭamānasā | koṭiratnāni viprebhyo dadau bahudhanāni ca 34 ||

· हिन्दी

पुत्रका समाचार पाकर हर्षित मनवाली पार्वतीजीने ब्राह्मणोंको करोड़ों रत्न तथा बहुत-सा धन प्रदान किया।

Having received news of her son, Pārvatī, her heart delighted, gave crores of jewels and much wealth to the brāhmaṇas.

Word by word

पुत्रस्य वार्त्तां सम्प्राप्य (putrasya vārttāṃ samprāpya) — having received news of her sonपार्वती हृष्टमानसा (pārvatī hṛṣṭamānasā) — Pārvatī, her mind delightedकोटिरत्नानि विप्रेभ्यो (koṭiratnāni viprebhyo) — crores of jewels to the brāhmaṇasददौ बहुधनानि च (dadau bahudhanāni ca) — and gave much wealth too

३५ लक्ष्मी सरस्वती मेना सावित्री सर्वयोषितः । विष्णुः सर्वे च देवाश्च ब्राह्मणेभ्यो ददुर्धनम् ॥ ३५॥

lakṣmī sarasvatī menā sāvitrī sarvayoṣitaḥ | viṣṇuḥ sarve ca devāśca brāhmaṇebhyo dadurdhanam 35 ||

· हिन्दी

लक्ष्मी, सरस्वती, मेना, सावित्री तथा सभी स्त्रियाँ, विष्णु और सभी देवताओंने ब्राह्मणोंको धन प्रदान किया।

Lakṣmī, Sarasvatī, Menā, Sāvitrī, and all the women, Viṣṇu, and all the gods gave wealth to the brāhmaṇas.

Word by word

लक्ष्मी सरस्वती मेना (lakṣmī sarasvatī menā) — Lakṣmī, Sarasvatī, [and] Menāसावित्री सर्वयोषितः (sāvitrī sarvayoṣitaḥ) — Sāvitrī, [and] all the womenविष्णुः सर्वे च देवाश्च (viṣṇuḥ sarve ca devāśca) — Viṣṇu and all the godsब्राह्मणेभ्यो ददुर्धनम् (brāhmaṇebhyo dadurdhanam) — gave wealth to the brāhmaṇas

३६ प्रेरितः स प्रभुर्देवैर्मुनिभिः पर्वतैरथ । दूतान् प्रस्थापयामास स्वपुत्रो यत्र तान् गणान् ॥ ३६॥

preritaḥ sa prabhurdevairmunibhiḥ parvatairatha | dūtān prasthāpayāmāsa svaputro yatra tān gaṇān 36 ||

· हिन्दी

देवताओं, मुनियों तथा पर्वतोंसे प्रेरित होकर उन प्रभुने अपने पुत्रके पास उन गणोंको दूतरूपमें भेजा।

That lord, urged on by the gods, the sages, and the mountains, sent forth those gaṇas as messengers to where his own son was.

Word by word

प्रेरितः स प्रभुर्देवैः (preritaḥ sa prabhurdevaiḥ) — that lord, urged by the godsमुनिभिः पर्वतैरथ (munibhiḥ parvatairatha) — by the sages and by the mountainsदूतान् प्रस्थापयामास (dūtān prasthāpayāmāsa) — sent forth messengersस्वपुत्रो यत्र तान् गणान् (svaputro yatra tān gaṇān) — those gaṇas, to where his own son was

३७ वीरभद्रं विशालाक्षं शङ्कुकर्णं कराक्रमम् । नन्दीश्वरं महाकालं वज्रद्रंष्ट्रं महोन्मदम् ॥ ३७॥

vīrabhadraṃ viśālākṣaṃ śaṅkukarṇaṃ karākramam | nandīśvaraṃ mahākālaṃ vajradraṃṣṭraṃ mahonmadam 37 ||

· हिन्दी

वीरभद्र, विशालाक्ष, शंकुकर्ण, कराक्रम, नन्दीश्वर, महाकाल, वज्रदंष्ट्र, महोन्मद —

Vīrabhadra, Viśālākṣa, Śaṅkukarṇa, Karākrama, Nandīśvara, Mahākāla, Vajradaṃṣṭra, Mahonmada —

Word by word

वीरभद्रं विशालाक्षं (vīrabhadraṃ viśālākṣaṃ) — Vīrabhadra, Viśālākṣaशङ्कुकर्णं कराक्रमम् (śaṅkukarṇaṃ karākramam) — Śaṅkukarṇa, Karākramaनन्दीश्वरं महाकालं (nandīśvaraṃ mahākālaṃ) — Nandīśvara, Mahākālaवज्रद्रंष्ट्रं महोन्मदम् (vajradraṃṣṭraṃ mahonmadam) — Vajradaṃṣṭra, Mahonmada

३८ गोकर्णास्यं दधिमुखं ज्वलदग्निशिखोपमम् । लक्षं च क्षेत्रपालानां भूतानां च त्रिलक्षकम् ॥ ३८॥

gokarṇāsyaṃ dadhimukhaṃ jvaladagniśikhopamam | lakṣaṃ ca kṣetrapālānāṃ bhūtānāṃ ca trilakṣakam 38 ||

· हिन्दी

गोकर्णास्य, दधिमुख, प्रज्वलित अग्निशिखाके समान तेजस्वी, एक लाख क्षेत्रपाल तथा तीन लाख भूत —

Gokarṇāsya, Dadhimukha, one resembling a blazing tongue of fire, a hundred thousand kṣetrapālas, and three hundred thousand bhūtas —

Word by word

गोकर्णास्यं दधिमुखं (gokarṇāsyaṃ dadhimukhaṃ) — Gokarṇāsya, Dadhimukhaज्वलदग्निशिखोपमम् (jvaladagniśikhopamam) — [and one] resembling a blazing tongue of fireलक्षं च क्षेत्रपालानां (lakṣaṃ ca kṣetrapālānāṃ) — and a hundred thousand kṣetrapālas [field-guardians]भूतानां च त्रिलक्षकम् (bhūtānāṃ ca trilakṣakam) — and three hundred thousand bhūtas

३९ रुद्रांश्च भैरवांश्चैव शिवतुल्यपराक्रमान् । अन्यांश्च विकृताकारानसङ्ख्यानपि नारद ॥ ३९॥

rudrāṃśca bhairavāṃścaiva śivatulyaparākramān | anyāṃśca vikṛtākārānasaṅkhyānapi nārada 39 ||

· हिन्दी

हे नारद! तथा शिवके समान पराक्रमी रुद्रगण और भैरवगण, और भी अनेक विकृत आकारवाले असंख्य गण भेजे।

and Rudras and Bhairavas too, of prowess equal to Śiva's, and other, countless ones of strange form, O Nārada —

Word by word

रुद्रांश्च भैरवांश्चैव (rudrāṃśca bhairavāṃścaiva) — and Rudras and Bhairavas tooशिवतुल्यपराक्रमान् (śivatulyaparākramān) — of prowess equal to Śivaअन्यांश्च विकृताकारान् (anyāṃśca vikṛtākārān) — and other ones of strange/deformed shapesअसङ्ख्यानपि नारद (asaṅkhyānapi nārada) — countless too, O Nārada

४० ते सर्वे शिवदूताश्च नानाशस्त्रास्त्रपाणयः । कृत्तिकानां च भवनं वेष्टयामासुरुद्धताः ॥ ४०॥

te sarve śivadūtāśca nānāśastrāstrapāṇayaḥ | kṛttikānāṃ ca bhavanaṃ veṣṭayāmāsuruddhatāḥ 40 ||

· हिन्दी

नाना प्रकारके शस्त्रास्त्र हाथोंमें लिये वे सभी शिवदूत उद्धत होकर कृत्तिकाओंके भवनको घेर लिये।

All these, Śiva's messengers, their hands filled with various weapons and missiles, vehemently surrounded the dwelling of the Kṛttikās.

Word by word

ते सर्वे शिवदूताश्च (te sarve śivadūtāśca) — all these, as Śiva's messengersनानाशस्त्रास्त्रपाणयः (nānāśastrāstrapāṇayaḥ) — with various weapons and missiles in handकृत्तिकानां च भवनं (kṛttikānāṃ ca bhavanaṃ) — the dwelling of the Kṛttikāsवेष्टयामासुरुद्धताः (veṣṭayāmāsuruddhatāḥ) — surrounded, arrogantly/vehemently

४१ दृष्ट्वा तान् कृत्तिकाःसर्वा भयविह्वलमानसाः । कार्त्तिकं कथयामासुर्ज्वलन्तं ब्रह्मतेजसा ॥ ४१॥

dṛṣṭvā tān kṛttikāḥsarvā bhayavihvalamānasāḥ | kārttikaṃ kathayāmāsurjvalantaṃ brahmatejasā 41 ||

· हिन्दी

उन्हें देखकर भयसे व्याकुल-चित्त हुई समस्त कृत्तिकाएँ ब्रह्मतेजसे प्रज्वलित कार्त्तिकसे बोलीं।

Seeing them, all the Kṛttikās, their minds overcome with fear, spoke to Kārttika, who was blazing with the splendour of brahman.

Word by word

दृष्ट्वा तान् कृत्तिकाःसर्वा (dṛṣṭvā tān kṛttikāḥsarvā) — seeing them, all the Kṛttikāsभयविह्वलमानसाः (bhayavihvalamānasāḥ) — their minds overwhelmed with fearकार्त्तिकं कथयामासुः (kārttikaṃ kathayāmāsuḥ) — spoke to Kārttikaज्वलन्तं ब्रह्मतेजसा (jvalantaṃ brahmatejasā) — who was blazing with the splendour of brahman

कृत्तिका ऊचुः — The Kṛttikās spoke: कृत्तिकाएँ बोलीं:

४२ वत्स सैन्यान्यसङ्ख्यानि वेष्टयामासुरालयम् । किं कर्तव्यं क्व गन्तव्यं महाभयमुपस्थितम् ॥ ४२॥

vatsa sainyānyasaṅkhyāni veṣṭayāmāsurālayam | kiṃ kartavyaṃ kva gantavyaṃ mahābhayamupasthitam 42 ||

· हिन्दी

हे वत्स! असंख्य सेनाओंने हमारे भवनको घेर लिया है। अब क्या करना चाहिये, कहाँ जाना चाहिये? महान् भय उपस्थित हो गया है।

"O child, countless armies have surrounded our dwelling. What is to be done, where should we go? A great danger has come upon us."

Word by word

वत्स सैन्यान्यसङ्ख्यानि (vatsa sainyānyasaṅkhyāni) — O child, countless armiesवेष्टयामासुरालयम् (veṣṭayāmāsurālayam) — have surrounded [our] dwellingकिं कर्तव्यं क्व गन्तव्यं (kiṃ kartavyaṃ kva gantavyaṃ) — what is to be done, where should we goमहाभयमुपस्थितम् (mahābhayamupasthitam) — a great danger has come upon [us]

कार्तिकेय उवाच — Kārtikeya spoke: कार्तिकेयजी बोले:

४३ भयं त्यजत कल्याण्यो भयं किं वा मयि स्थिते । दुर्निवार्योऽस्मि बालश्च मातरः केन वार्यते ॥ ४३॥

bhayaṃ tyajata kalyāṇyo bhayaṃ kiṃ vā mayi sthite | durnivāryo'smi bālaśca mātaraḥ kena vāryate 43 ||

· हिन्दी

हे कल्याणियो! भय त्यागो, मेरे रहते भय ही क्या है? हे माताओ! मैं बालक होते हुए भी अजेय हूँ, मुझे कौन रोक सकता है?

"Give up fear, O blessed ones; what is there to fear while I am present? Child though I am, I am unstoppable — by whom, O mothers, can I be restrained?"

Word by word

भयं त्यजत कल्याण्यो (bhayaṃ tyajata kalyāṇyo) — give up fear, O auspicious onesभयं किं वा मयि स्थिते (bhayaṃ kiṃ vā mayi sthite) — what fear indeed, while I remain [here]दुर्निवार्योऽस्मि बालश्च (durnivāryo'smi bālaśca) — I am unstoppable, though a childमातरः केन वार्यते (mātaraḥ kena vāryate) — O mothers, by whom can I be checked?

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

४४ एतस्मिन्नन्तरे तत्र सैन्येन्द्रो नन्दिकेश्वरः । पुरतः कार्तिकेयस्योपविष्टः समुवाच ह ॥ ४४॥

etasminnantare tatra sainyendro nandikeśvaraḥ | purataḥ kārtikeyasyopaviṣṭaḥ samuvāca ha 44 ||

· हिन्दी

इसी बीच सेनापति नन्दिकेश्वर वहाँ कार्तिकेयके सामने बैठकर बोले।

Meanwhile, the commander of the army, Nandikeśvara, sat down before Kārtikeya and spoke.

Word by word

एतस्मिन्नन्तरे तत्र (etasminnantare tatra) — meanwhile, thereसैन्येन्द्रो नन्दिकेश्वरः (sainyendro nandikeśvaraḥ) — the lord of the army, Nandikeśvaraपुरतः कार्तिकेयस्य (purataḥ kārtikeyasya) — in front of Kārtikeyaउपविष्टः समुवाच ह (upaviṣṭaḥ samuvāca ha) — having sat down, indeed spoke

नन्दीश्वर उवाच — Nandīśvara spoke: नन्दीश्वर बोले:

४५ भ्रातः प्रवृत्तिं शृणु मे मातरश्च शुभावहाम् । प्रेरितोऽहं महेशेन संहर्त्रा शङ्करेण च ॥ ४५॥

bhrātaḥ pravṛttiṃ śṛṇu me mātaraśca śubhāvahām | prerito'haṃ maheśena saṃhartrā śaṅkareṇa ca 45 ||

· हिन्दी

हे भ्राता! तथा हे माताओ! मेरा शुभ समाचार सुनो। मैं संहर्ता महेश शंकरके द्वारा भेजा गया हूँ।

"O brother, and O mothers, hear from me tidings that bring good fortune. I have been sent by Maheśa, by Śaṅkara the destroyer himself."

Word by word

भ्रातः प्रवृत्तिं शृणु मे (bhrātaḥ pravṛttiṃ śṛṇu me) — O brother, hear my newsमातरश्च शुभावहाम् (mātaraśca śubhāvahām) — and, O mothers, [news] bringing good fortuneप्रेरितोऽहं महेशेन (prerito'haṃ maheśena) — I have been sent by Maheśaसंहर्त्रा शङ्करेण च (saṃhartrā śaṅkareṇa ca) — by Śaṅkara, the destroyer

४६ कैलासे सर्वदेवाश्च ब्रह्मविष्णुशिवादयः । सभायां संस्थितास्तात महत्युत्सवमङ्गले ॥ ४६॥

kailāse sarvadevāśca brahmaviṣṇuśivādayaḥ | sabhāyāṃ saṃsthitāstāta mahatyutsavamaṅgale 46 ||

· हिन्दी

हे तात! कैलासपर ब्रह्मा, विष्णु, शिव आदि सभी देवता एक महान् मंगलमय उत्सवकी सभामें विराजमान हैं।

"On Kailāsa, dear one, all the gods — Brahmā, Viṣṇu, Śiva, and the rest — are seated in assembly, amid a great, auspicious festival."

Word by word

कैलासे सर्वदेवाश्च (kailāse sarvadevāśca) — on Kailāsa, all the godsब्रह्मविष्णुशिवादयः (brahmaviṣṇuśivādayaḥ) — Brahmā, Viṣṇu, Śiva, and the restसभायां संस्थितास्तात (sabhāyāṃ saṃsthitāstāta) — are seated in assembly, O dear oneमहत्युत्सवमङ्गले (mahatyutsavamaṅgale) — amid a great and auspicious festival

४७ तदा शिवा सभायां वै शङ्करं सर्व शङ्करम् । सम्बोध्य कथयामास तवान्वेषणहेतुकम् ॥ ४७॥

tadā śivā sabhāyāṃ vai śaṅkaraṃ sarva śaṅkaram | sambodhya kathayāmāsa tavānveṣaṇahetukam 47 ||

· हिन्दी

तब उस सभामें शिवाजीने सर्वकल्याणकारी शंकरको सम्बोधित करके आपकी खोजका कारण बताया।

"Then, in that assembly, Śivā [Pārvatī], addressing Śaṅkara, the benefactor of all, told him the reason for the search for you."

Word by word

तदा शिवा सभायां वै (tadā śivā sabhāyāṃ vai) — then Śivā [Pārvatī], indeed, in the assemblyशङ्करं सर्व शङ्करम् (śaṅkaraṃ sarva śaṅkaram) — addressing Śaṅkara, benefactor of allसम्बोध्य कथयामास (sambodhya kathayāmāsa) — spoke [to him]तवान्वेषणहेतुकम् (tavānveṣaṇahetukam) — the reason for the search for you

४८ पप्रच्छ तान् शिवो देवान् क्रमात्त्वत्प्राप्तिहेतवे । प्रत्युत्तरं ददुस्ते तु प्रत्येकं च यथोचितम् ॥ ४८॥

papraccha tān śivo devān kramāttvatprāptihetave | pratyuttaraṃ daduste tu pratyekaṃ ca yathocitam 48 ||

· हिन्दी

तब शिवजीने आपकी प्राप्तिके लिये उन देवताओंसे क्रमशः प्रश्न किया और उन्होंने भी प्रत्येकने यथोचित उत्तर दिया।

"Śiva then questioned those gods, one by one, in order to find you; and each of them gave a fitting reply."

Word by word

पप्रच्छ तान् शिवो देवान् (papraccha tān śivo devān) — Śiva questioned those godsक्रमात्त्वत्प्राप्तिहेतवे (kramāttvatprāptihetave) — in turn, for the sake of finding youप्रत्युत्तरं ददुस्ते तु (pratyuttaraṃ daduste tu) — and they gave a replyप्रत्येकं च यथोचितम् (pratyekaṃ ca yathocitam) — each one, as was fitting

४९ त्वामत्र कृत्तिकास्थाने कथयामासुरीश्वरम् । सर्वे धर्मादयो धर्माधर्मस्य कर्मसाक्षिणः ॥ ४९॥

tvāmatra kṛttikāsthāne kathayāmāsurīśvaram | sarve dharmādayo dharmādharmasya karmasākṣiṇaḥ 49 ||

· हिन्दी

धर्म-अधर्मके कर्मोंके साक्षी धर्म आदि सभीने ईश्वरसे कहा कि आप यहाँ कृत्तिकाओंके स्थानपर हैं।

"All of them — Dharma and the others, the witnesses of righteous and unrighteous deeds — told the Lord that you were here, in the abode of the Kṛttikās."

Word by word

त्वामत्र कृत्तिकास्थाने (tvāmatra kṛttikāsthāne) — you, here, in the abode of the Kṛttikāsकथयामासुरीश्वरम् (kathayāmāsurīśvaram) — they told the lordसर्वे धर्मादयो (sarve dharmādayo) — all of them, Dharma and the restधर्माधर्मस्य कर्मसाक्षिणः (dharmādharmasya karmasākṣiṇaḥ) — witnesses of the deeds of righteousness and unrighteousness

५० प्रबभूव रहः क्रीडा पार्वतीशिवयोः पुरा । दृष्टस्य च सुरैः शम्भोर्वीर्यं भूमौ पपात ह ॥ ५०॥

prababhūva rahaḥ krīḍā pārvatīśivayoḥ purā | dṛṣṭasya ca suraiḥ śambhorvīryaṃ bhūmau papāta ha 50 ||

· हिन्दी

पहले पार्वती और शिवका गुप्त क्रीडा-विलास हुआ था। देवताओंके द्वारा देख लिये जानेसे शम्भुका वह वीर्य पृथ्वीपर गिर पड़ा।

"Formerly a secret sport arose between Pārvatī and Śiva; and, that having been seen by the gods, Śambhu's seed fell upon the ground."

Word by word

प्रबभूव रहः क्रीडा (prababhūva rahaḥ krīḍā) — there arose a secret sportपार्वतीशिवयोः पुरा (pārvatīśivayoḥ purā) — of Pārvatī and Śiva, formerlyदृष्टस्य च सुरैः (dṛṣṭasya ca suraiḥ) — and, of it having been seen by the godsशम्भोर्वीर्यं भूमौ पपात ह (śambhorvīryaṃ bhūmau papāta ha) — Śambhu's seed fell indeed upon the ground

५१ भूमिस्तदक्षिपद्वह्नौ वह्निश्चाद्रौ स भूधरः । गङ्गायां सोऽक्षिपद्वेगात् तरङ्गैः शरकानने ॥ ५१॥

bhūmistadakṣipadvahnau vahniścādrau sa bhūdharaḥ | gaṅgāyāṃ so'kṣipadvegāt taraṅgaiḥ śarakānane 51 ||

· हिन्दी

पृथ्वीने उसे अग्निमें डाला, अग्निने पर्वतपर, उस पर्वतने वेगपूर्वक गंगामें डाला और गंगाने अपनी तरंगोंसे उसे शरवनमें डाल दिया।

"The Earth cast it into Fire; Fire cast it onto the Mountain; that mountain-holder swiftly cast it into the Gaṅgā; and she, by her waves, cast it into the forest of reeds."

Word by word

भूमिस्तदक्षिपद्वह्नौ (bhūmistadakṣipadvahnau) — the Earth cast it into Fireवह्निश्चाद्रौ स भूधरः (vahniścādrau sa bhūdharaḥ) — and Fire onto the Mountain, that mountain-bearerगङ्गायां सोऽक्षिपद्वेगात् (gaṅgāyāṃ so'kṣipadvegāt) — he [the mountain] cast it swiftly into the Gaṅgāतरङ्गैः शरकानने (taraṅgaiḥ śarakānane) — [and Gaṅgā, by] her waves, [cast it] into the forest of reeds

५२ तत्र बालोऽभवस्त्वं हि देवकार्यकृतिः प्रभुः । तत्र लब्धः कृत्तिकाभिस्त्वं भूमिं गच्छ साम्प्रतम् ॥ ५२॥

tatra bālo'bhavastvaṃ hi devakāryakṛtiḥ prabhuḥ | tatra labdhaḥ kṛttikābhistvaṃ bhūmiṃ gaccha sāmpratam 52 ||

· हिन्दी

वहाँ हे प्रभो! देवकार्यको सिद्ध करनेवाले आप बालकरूपमें प्रकट हुए और वहीं कृत्तिकाओंने आपको पाया। अब आप संसारके कार्यके लिये प्रस्थान करें।

"There, O lord, the accomplisher of the gods' task, you became a child; there you were found by the Kṛttikās. Now go forth into the world."

Word by word

तत्र बालोऽभवस्त्वं हि (tatra bālo'bhavastvaṃ hi) — there indeed you became a childदेवकार्यकृतिः प्रभुः (devakāryakṛtiḥ prabhuḥ) — the lord, accomplisher of the gods' taskतत्र लब्धः कृत्तिकाभिः (tatra labdhaḥ kṛttikābhiḥ) — there you were found by the Kṛttikāsत्वं भूमिं गच्छ साम्प्रतम् (tvaṃ bhūmiṃ gaccha sāmpratam) — now go forth into the world

५३ तवाभिषेकं शम्भुस्तु करिष्यति सुरैः सह । लप्स्यसे सर्वशस्त्राणि तारकाख्यं हनिष्यसि ॥ ५३॥

tavābhiṣekaṃ śambhustu kariṣyati suraiḥ saha | lapsyase sarvaśastrāṇi tārakākhyaṃ haniṣyasi 53 ||

· हिन्दी

शम्भु देवताओंके साथ आपका अभिषेक करेंगे। आप सभी शस्त्र प्राप्त करेंगे और तारक नामक असुरका वध करेंगे।

"Śambhu, together with the gods, will perform your consecration; you shall obtain all weapons, and you shall slay the one named Tāraka."

Word by word

तवाभिषेकं शम्भुस्तु (tavābhiṣekaṃ śambhustu) — your consecration, indeed, Śambhuकरिष्यति सुरैः सह (kariṣyati suraiḥ saha) — will perform, together with the godsलप्स्यसे सर्वशस्त्राणि (lapsyase sarvaśastrāṇi) — you shall obtain all weaponsतारकाख्यं हनिष्यसि (tārakākhyaṃ haniṣyasi) — you shall slay the one named Tāraka

५४ पुत्रस्त्वं विश्वसंहर्त्तुस्त्वां प्राप्तुं चाऽक्षमा इमाः । नाग्निं गोप्तुं यथा शक्तः शुष्कवृक्षः स्वकोटरे ॥ ५४॥

putrastvaṃ viśvasaṃharttustvāṃ prāptuṃ cā'kṣamā imāḥ | nāgniṃ goptuṃ yathā śaktaḥ śuṣkavṛkṣaḥ svakoṭare 54 ||

· हिन्दी

आप विश्वके संहारकर्ताके पुत्र हैं, ये (कृत्तिकाएँ) आपको वास्तवमें धारण करनेमें असमर्थ हैं, जैसे सूखा वृक्ष अपनी कोटरमें अग्निको धारण नहीं कर सकता।

"You are the son of the Destroyer of the universe; these [mothers] are unable truly to contain you, just as a dry tree is unable to hold fire within its own hollow."

Word by word

पुत्रस्त्वं विश्वसंहर्त्तुः (putrastvaṃ viśvasaṃharttuḥ) — you are the son of the destroyer of the universeत्वां प्राप्तुं चाऽक्षमा इमाः (tvāṃ prāptuṃ cā'kṣamā imāḥ) — and these [women] are unable to [fully] attain/hold youनाग्निं गोप्तुं यथा शक्तः (nāgniṃ goptuṃ yathā śaktaḥ) — just as [a dry tree] is not able to hold fireशुष्कवृक्षः स्वकोटरे (śuṣkavṛkṣaḥ svakoṭare) — a dry tree, in its own hollow

५५ दीप्तवांस्त्वं च विश्वेषु नासां गेहेषु शोभसे । यथा पतन्महाकूपे द्विजराजो न राजते ॥ ५५॥

dīptavāṃstvaṃ ca viśveṣu nāsāṃ geheṣu śobhase | yathā patanmahākūpe dvijarājo na rājate 55 ||

· हिन्दी

आप तेजस्वी होकर सम्पूर्ण विश्वके हैं, इनके घरोंमें आप शोभा नहीं पाते — जैसे बड़े कुएँमें गिरा हुआ चन्द्रमा शोभा नहीं पाता।

"You, blazing, belong to the whole universe; you do not truly shine confined in their houses — just as the moon, fallen into a great well, does not shine."

Word by word

दीप्तवांस्त्वं च विश्वेषु (dīptavāṃstvaṃ ca viśveṣu) — you, blazing, belong among the worldsनासां गेहेषु शोभसे (nāsāṃ geheṣu śobhase) — you do not [truly] shine in their housesयथा पतन्महाकूपे (yathā patanmahākūpe) — just as, having fallen into a great wellद्विजराजो न राजते (dvijarājo na rājate) — the king of the twice-born [the moon] does not shine

५६ करोषि च यथाऽऽलोकं नाऽऽच्छन्नोऽस्मासु तेजसा । यथा सूर्यः कलाच्छन्नो न भवेन्मानवस्य च ॥ ५६॥

karoṣi ca yathā''lokaṃ nā''cchanno'smāsu tejasā | yathā sūryaḥ kalācchanno na bhavenmānavasya ca 56 ||

· हिन्दी

आप प्रकाश करते हैं, हमारे बीच आपका तेज ढका नहीं रहता — जैसे सूर्य किसी अंशसे ढका होनेपर भी मनुष्यके लिये सूर्य नहीं रहे, ऐसा नहीं होता।

"And you shed light on all, not truly concealed among us by your own splendour — just as the sun, though seemingly covered by a fragment of cloud, does not cease to be the sun for mankind."

Word by word

करोषि च यथाऽऽलोकं (karoṣi ca yathā''lokaṃ) — and you make light, as it wereनाऽऽच्छन्नोऽस्मासु तेजसा (nā''cchanno'smāsu tejasā) — not [really] concealed among us by [your] splendourयथा सूर्यः कलाच्छन्नो (yathā sūryaḥ kalācchanno) — just as the sun, [though] covered by a portion [of cloud]न भवेन्मानवस्य च (na bhavenmānavasya ca) — does not [thereby cease to shine] for man

५७ विष्णुस्त्वं जगतां व्यापी नान्यो जातोऽसि शाम्भव । यथा न केषां व्याप्यं च तत्सर्वं व्यापकं नभः ॥ ५७॥

viṣṇustvaṃ jagatāṃ vyāpī nānyo jāto'si śāmbhava | yathā na keṣāṃ vyāpyaṃ ca tatsarvaṃ vyāpakaṃ nabhaḥ 57 ||

· हिन्दी

आप जगत्के व्यापक विष्णु ही हैं, हे शाम्भव! आप किसी और रूपमें उत्पन्न नहीं हुए — जैसे सबको व्याप्त करनेवाला आकाश स्वयं किसीसे व्याप्त नहीं होता।

"You are Viṣṇu, who pervades the worlds; you were born as nothing less, O son of Śambhu — just as the sky, which pervades everything, is itself contained by nothing."

Word by word

विष्णुस्त्वं जगतां व्यापी (viṣṇustvaṃ jagatāṃ vyāpī) — you are Viṣṇu, the pervader of the worldsनान्यो जातोऽसि शाम्भव (nānyo jāto'si śāmbhava) — you were not born as anything other/lesser, O son of Śambhuयथा न केषां व्याप्यं (yathā na keṣāṃ vyāpyaṃ) — just as, by nothing, is [the sky] pervaded/containedच तत्सर्वं व्यापकं नभः (ca tatsarvaṃ vyāpakaṃ nabhaḥ) — for that sky is the all-pervading one of everything

५८ योगीन्द्रो नाऽनुलिप्तश्च भागी चेत्परिपोषणे । नैव लिप्तो यथात्मा च कर्मयोगेषु जीविनाम् ॥ ५८॥

yogīndro nā'nuliptaśca bhāgī cetparipoṣaṇe | naiva lipto yathātmā ca karmayogeṣu jīvinām 58 ||

· हिन्दी

आप योगीश्वर हैं, हमारे पालन-पोषणमें भागी होते हुए भी अनासक्त हैं — जैसे आत्मा जीवोंके कर्मोंमें कभी लिप्त नहीं होता।

"You are the lord of yogis, untouched by attachment even while sharing in our nurture — just as the Self is never touched by the deeds and works of the living."

Word by word

योगीन्द्रो नाऽनुलिप्तश्च (yogīndro nā'nuliptaśca) — the lord of yogis, and untouched [by attachment]भागी चेत्परिपोषणे (bhāgī cetparipoṣaṇe) — even if a partaker in [our] nurtureनैव लिप्तो यथात्मा च (naiva lipto yathātmā ca) — just as the Self is never touched [by anything]कर्मयोगेषु जीविनाम् (karmayogeṣu jīvinām) — amid the deeds and works of living beings

५९ विश्वारम्भस्त्वमीशश्च नासु ते सम्भवेत् स्थितिः । गुणानां तेजसां राशिर्यथात्मानं च योगिनः ॥ ५९॥

viśvārambhastvamīśaśca nāsu te sambhavet sthitiḥ | guṇānāṃ tejasāṃ rāśiryathātmānaṃ ca yoginaḥ 59 ||

· हिन्दी

आप विश्वके आरम्भस्वरूप ईश्वर हैं, इनमें आपकी वास्तविक स्थिति सम्भव नहीं — जैसे गुणों और तेजकी राशि योगीके अपने आत्मामें ही होती है।

"You are the origin of the universe, the Lord; your true being cannot rest in these mothers alone — just as the mass of qualities and splendours truly belongs to the yogi's own Self, and not to any outward form."

Word by word

विश्वारम्भस्त्वमीशश्च (viśvārambhastvamīśaśca) — you are the origin of the universe, and the lordनासु ते सम्भवेत् स्थितिः (nāsu te sambhavet sthitiḥ) — your [true] abiding cannot be in these [mothers]गुणानां तेजसां राशिः (guṇānāṃ tejasāṃ rāśiḥ) — the mass/heap of the guṇas and splendoursयथात्मानं च योगिनः (yathātmānaṃ ca yoginaḥ) — just as [it belongs to] the yogi's own Self

६० भ्रातर्ये त्वां न जानन्ति ते नरा हतबुद्धयः । नाद्रियन्ते यथा भेकास्त्वेकवासाश्च पङ्कजान् ॥ ६०॥

bhrātarye tvāṃ na jānanti te narā hatabuddhayaḥ | nādriyante yathā bhekāstvekavāsāśca paṅkajān 60 ||

· हिन्दी

हे भ्राता! जो मनुष्य आपको नहीं जानते, वे बुद्धिहीन हैं — जैसे मेंढक एक ही जलाशयमें रहते हुए भी कमलोंका आदर नहीं करते।

"O brother, those men who do not know you are men of ruined understanding — just as frogs, though dwelling together with the lotuses, pay them no honour."

Word by word

भ्रातर्ये त्वां न जानन्ति (bhrātarye tvāṃ na jānanti) — O brother, those who do not know youते नरा हतबुद्धयः (te narā hatabuddhayaḥ) — those men are of destroyed understandingनाद्रियन्ते यथा भेकाः (nādriyante yathā bhekāḥ) — just as the frogs do not honour [them]त्वेकवासाश्च पङ्कजान् (tvekavāsāśca paṅkajān) — the lotuses, though dwelling together [with them]

कार्त्तिकेय उवाच — Kārtikeya spoke: कार्तिकेयजी बोले:

६१ भ्रातःसर्वं विजानासि ज्ञानं त्रैकालिकं च यत् । ज्ञानी त्वं का प्रशंसा ते यतो मृत्युञ्जयाश्रितः ॥ ६१॥

bhrātaḥsarvaṃ vijānāsi jñānaṃ traikālikaṃ ca yat | jñānī tvaṃ kā praśaṃsā te yato mṛtyuñjayāśritaḥ 61 ||

· हिन्दी

हे भ्राता! आप त्रिकालका सम्पूर्ण ज्ञान जानते हैं। आप ज्ञानी हैं, आपकी क्या प्रशंसा करूँ, क्योंकि आप मृत्युंजय शिवके आश्रित हैं।

"O brother, you know everything — whatever knowledge belongs to the three times. You are a true knower; what praise could suffice for you, since you have taken refuge in the Conqueror of Death?"

Word by word

भ्रातःसर्वं विजानासि (bhrātaḥsarvaṃ vijānāsi) — O brother, you know everythingज्ञानं त्रैकालिकं च यत् (jñānaṃ traikālikaṃ ca yat) — whatever knowledge pertains to the three timesज्ञानी त्वं का प्रशंसा ते (jñānī tvaṃ kā praśaṃsā te) — you are a knower; what praise [can suffice] for youयतो मृत्युञ्जयाश्रितः (yato mṛtyuñjayāśritaḥ) — since you have taken refuge in the Conqueror of Death

६२ कर्मणां जन्म येषां वा यासु यासु च योनिषु । तासु ते निर्वृतिं भ्रातः प्राप्नुवन्तीह साम्प्रतम् ॥ ६२॥

karmaṇāṃ janma yeṣāṃ vā yāsu yāsu ca yoniṣu | tāsu te nirvṛtiṃ bhrātaḥ prāpnuvantīha sāmpratam 62 ||

· हिन्दी

हे भ्राता! जिनका जन्म कर्मोंके अनुसार जिन-जिन योनियोंमें होता है, वे उन्हीं योनियोंमें अपनी तृप्ति (फल) प्राप्त करते हैं।

"Those whose birth comes from their deeds, into whatever wombs — in those very states, O brother, they now attain their fulfilment here."

Word by word

कर्मणां जन्म येषां वा (karmaṇāṃ janma yeṣāṃ vā) — those whose birth [comes] from [their] deedsयासु यासु च योनिषु (yāsu yāsu ca yoniṣu) — and in whatever various wombsतासु ते निर्वृतिं भ्रातः (tāsu te nirvṛtiṃ bhrātaḥ) — in those, O brother, they [find their] fulfilmentप्राप्नुवन्तीह साम्प्रतम् (prāpnuvantīha sāmpratam) — attain it here, now

६३ कृत्तिकाज्ञानवत्यश्च योगिन्यः प्रकृतेः कलाः । स्तन्येनासां वर्द्धितोऽहमुपकारेण सन्ततम् ॥ ६३॥

kṛttikājñānavatyaśca yoginyaḥ prakṛteḥ kalāḥ | stanyenāsāṃ varddhito'hamupakāreṇa santatam 63 ||

· हिन्दी

कृत्तिकाएँ ज्ञानवती योगिनियाँ हैं, वे प्रकृतिकी कलाएँ हैं। इनके ही उपकारसे तथा स्तनपानसे मेरा निरन्तर पालन-पोषण हुआ है।

"The Kṛttikās, possessed of true knowledge, are yoginīs, portions of Prakṛti; by their milk, through their kindness, I have been continually nourished."

Word by word

कृत्तिकाज्ञानवत्यश्च (kṛttikājñānavatyaśca) — and the Kṛttikās, possessed of knowledgeयोगिन्यः प्रकृतेः कलाः (yoginyaḥ prakṛteḥ kalāḥ) — are yoginīs, portions/parts of Prakṛtiस्तन्येनासां वर्द्धितोऽहम् (stanyenāsāṃ varddhito'ham) — by their milk I have been nourishedउपकारेण सन्ततम् (upakāreṇa santatam) — continually, by [their] kindness

६४ आसामहं पोष्यपुत्रो मदंशा योषितस्त्विमाः । तस्याश्च प्रकृतेरंशास्ततस्तत्स्वामिवीर्यजः ॥ ६४॥

āsāmahaṃ poṣyaputro madaṃśā yoṣitastvimāḥ | tasyāśca prakṛteraṃśāstatastatsvāmivīryajaḥ 64 ||

· हिन्दी

मैं इनका पोष्यपुत्र हूँ, ये स्त्रियाँ मेरी ही अंशरूपा हैं और वे उसी प्रकृतिकी अंश हैं, अतः मैं उसके स्वामी (शिव) के वीर्यसे उत्पन्न हूँ।

"I am the foster son of these women; these women are indeed portions of myself, and they are portions of that same Prakṛti; hence I am born of the seed of her Lord [Śiva]."

Word by word

आसामहं पोष्यपुत्रो (āsāmahaṃ poṣyaputro) — I am the nurtured (foster) son of these [women]मदंशा योषितस्त्विमाः (madaṃśā yoṣitastvimāḥ) — these women are indeed portions of meतस्याश्च प्रकृतेरंशाः (tasyāśca prakṛteraṃśāḥ) — and they are portions of that [same] Prakṛtiततस्तत्स्वामिवीर्यजः (tatastatsvāmivīryajaḥ) — therefore I am born from the seed of her Lord

६५ न मद्भवो हे शैलेन्द्रकन्यया नन्दिकेश्वर । सा च मे धर्मतो माता यथेमाः सर्वसम्मताः ॥ ६५॥

na madbhavo he śailendrakanyayā nandikeśvara | sā ca me dharmato mātā yathemāḥ sarvasammatāḥ 65 ||

· हिन्दी

हे नन्दिकेश्वर! मैं शैलेन्द्रकन्या (पार्वती) से उत्पन्न नहीं हुआ, फिर भी वे धर्मतः मेरी माता हैं, जैसे ये (कृत्तिकाएँ) भी सर्वसम्मतिसे मेरी माताएँ मानी जाती हैं।

"O Nandikeśvara, I was not born from the daughter of the lord of mountains [Pārvatī]; yet she is my mother by right, just as these Kṛttikās too are unanimously accepted as such."

Word by word

न मद्भवो हे शैलेन्द्रकन्यया (na madbhavo he śailendrakanyayā) — I was not born, O [Nandikeśvara], from the daughter of the lord of mountainsनन्दिकेश्वर (nandikeśvara) — O Nandikeśvaraसा च मे धर्मतो माता (sā ca me dharmato mātā) — yet she is my mother by dharma/rightful claimयथेमाः सर्वसम्मताः (yathemāḥ sarvasammatāḥ) — just as these [Kṛttikās] too are universally accepted [as mothers]

६६ शम्भुना प्रेषितस्त्वं च शम्भोः पुत्रसमो महान् । आगच्छामि त्वया सार्द्धं द्रक्ष्यामि देवताकुलम् ॥ ६६॥

śambhunā preṣitastvaṃ ca śambhoḥ putrasamo mahān | āgacchāmi tvayā sārddhaṃ drakṣyāmi devatākulam 66 ||

· हिन्दी

आप शम्भुके भेजे हुए तथा शम्भुके पुत्रके समान महान् हैं। मैं भी आपके साथ चलकर देवताओंके समूहको देखूँगा।

"You have been sent by Śambhu, and you are great, the equal of Śambhu's own son. I will come along with you and behold the whole assembly of the gods."

Word by word

शम्भुना प्रेषितस्त्वं च (śambhunā preṣitastvaṃ ca) — you have been sent by Śambhuशम्भोः पुत्रसमो महान् (śambhoḥ putrasamo mahān) — great, equal to Śambhu's own sonआगच्छामि त्वया सार्द्धं (āgacchāmi tvayā sārddhaṃ) — I shall come together with youद्रक्ष्यामि देवताकुलम् (drakṣyāmi devatākulam) — I shall behold the whole family of gods

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्माजी बोले:

६७ इत्येवमुक्त्वा तं शीघ्रं सम्बोध्य कृत्तिकागणम् । कार्त्तिकेयः प्रतस्थे हि सार्द्धं शङ्करपार्षदैः ॥ ६७॥

ityevamuktvā taṃ śīghraṃ sambodhya kṛttikāgaṇam | kārttikeyaḥ pratasthe hi sārddhaṃ śaṅkarapārṣadaiḥ 67 ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर तथा शीघ्र ही कृत्तिकागणको समझा-बुझाकर कार्त्तिकेय शंकरके पार्षदोंके साथ चल पड़े।

Having said this to him, and having quickly reassured the company of the Kṛttikās, Kārtikeya set out together with Śaṅkara's attendants.

Word by word

इत्येवमुक्त्वा तं शीघ्रं (ityevamuktvā taṃ śīghraṃ) — having said this to him quicklyसम्बोध्य कृत्तिकागणम् (sambodhya kṛttikāgaṇam) — and having reassured/addressed the group of Kṛttikāsकार्त्तिकेयः प्रतस्थे हि (kārttikeyaḥ pratasthe hi) — Kārtikeya indeed set outसार्द्धं शङ्करपार्षदैः (sārddhaṃ śaṅkarapārṣadaiḥ) — together with Śaṅkara's attendants

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां चतुर्थे कुमारखण्डे कार्त्तिकेयान्वेषणनन्दिसंवादवर्णनं नाम चतुर्थोऽध्यायः॥ ४॥

Thus ends the fourth chapter, called "The Description of the Search for Kārtikeya and the Dialogue with Nandi," in the Kumāra-khaṇḍa of the fourth section of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

॥ इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके चतुर्थ कुमारखण्डमें कार्तिकेयकी खोज तथा नन्दिसंवादका वर्णन नामक चौथा अध्याय पूर्ण हुआ॥ ४॥