॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
माहात्म्यअथ द्वितीयोऽध्यायः
How a sinful brahmin named Devarāja — who did nothing but lie ill and overhear the Śiva Purāṇa — was carried to Śiva's own world. देवराज नामक एक पापी ब्राह्मण, जो केवल रोगग्रस्त पड़ा-पड़ा शिवपुराण सुनता रहा, शिवलोक को कैसे पहुँचा।
१ सूत सूत महाभाग धन्यस्त्वं परमार्थवित् । अद्भुतेयं कथा दिव्या श्राविता कृपया हि नः ॥
sūta sūta mahābhāga dhanyastvaṃ paramārthavit | adbhuteyaṃ kathā divyā śrāvitā kṛpayā hi naḥ ||
हे सूत, हे महाभाग, आप धन्य हैं, परमार्थ के ज्ञाता हैं। आपने कृपा करके हमें यह अद्भुत दिव्य कथा सुनाई।
Sūta — O greatly blessed Sūta, knower of the deepest truth — in your kindness you have let us hear this wonderful, shining story.
सूत सूत (sūta sūta) — O Sūta, Sūtaमहा-भाग (mahā-bhāga) — O greatly blessed oneधन्यः (dhanyaḥ) — blessedत्वम् (tvam) — you areपरम-अर्थ-वित् (parama-artha-vit) — knower of the highest truthअद्भुता (adbhutā) — wonderfulइयम् (iyam) — thisकथा (kathā) — storyदिव्या (divyā) — divineश्राविता (śrāvitā) — has been given us to hearकृपया (kṛpayā) — out of kindnessहि (hi) — indeedनः (naḥ) — to us
२ अघौघविध्वंसकरी मनःशुद्धिविधायिनी । शिवसन्तोषजननी कथेयं नः श्रुताद्भुता ॥
aghaughavidhvaṃsakarī manaḥśuddhividhāyinī | śivasantoṣajananī katheyaṃ naḥ śrutādbhutā ||
यह कथा पापों के समूह को नष्ट करती है, मन को शुद्ध करती है, और शिव को संतोष देती है। हमने यह अद्भुत कथा सुनी।
It breaks apart whole floods of wrongdoing; it makes the mind clean; it brings Śiva to contentment. Wondrous is the story we have now heard.
अघ-ओघ-विध्वंस-करी (agha-ogha-vidhvaṃsa-karī) — destroying the whole flood of sinमनः-शुद्धि-विधायिनी (manaḥ-śuddhi-vidhāyinī) — bringing about purity of mindशिव-सन्तोष-जननी (śiva-santoṣa-jananī) — giving birth to Śiva’s contentmentकथा इयम् (kathā iyam) — this storyनः (naḥ) — by usश्रुता (śrutā) — has been heardअद्भुता (adbhutā) — wonderful
३ एतत्कथासमानं न भुवि किञ्चित्परात्परम् । निश्चयेनेति विज्ञातमस्माभिः कृपया तव ॥
etatkathāsamānaṃ na bhuvi kiñcitparātparam | niścayeneti vijñātamasmābhiḥ kṛpayā tava ||
पृथ्वी पर इस कथा के समान कोई श्रेष्ठ वस्तु नहीं है — यह बात हमने आपकी कृपा से निश्चयपूर्वक जान ली।
Nowhere on earth is there anything higher than what stands equal to this story. This, by your grace, we now know for certain.
एतत्-कथा-समानम् (etat-kathā-samānam) — equal to this storyन (na) — notभुवि (bhuvi) — on earthकिञ्चित् (kiñcit) — anythingपरात्-परम् (parāt-param) — higher than the highestनिश्चयेन (niścayena) — with certaintyइति (iti) — thusविज्ञातम् (vijñātam) — has been understoodअस्माभिः (asmābhiḥ) — by usकृपया तव (kṛpayā tava) — by your grace
४ के के विशुध्यन्त्यनया कथया पापिनः कलौ । ब्रूहि तान् कृपया सूत कृतार्थं भुवनं कुरु ॥
ke ke viśudhyantyanayā kathayā pāpinaḥ kalau | brūhi tān kṛpayā sūta kṛtārthaṃ bhuvanaṃ kuru ||
कलियुग में इस कथा से कौन-कौन से पापी शुद्ध होते हैं? हे सूत, कृपया उन्हें बताइए और इस जगत् को कृतार्थ कीजिए।
Which sinners, and of what kind, are made pure by this story in the Kali age? Name them for us kindly, Sūta, and so fulfil the world.
के के (ke ke) — which ones, exactlyविशुध्यन्ति (viśudhyanti) — are made pureअनया कथया (anayā kathayā) — by this storyपापिनः (pāpinaḥ) — sinnersकलौ (kalau) — in the Kali ageब्रूहि (brūhi) — tellतान् (tān) — of themकृपया (kṛpayā) — kindlyसूत (sūta) — O Sūtaकृत-अर्थम् (kṛta-artham) — fulfilledभुवनम् (bhuvanam) — the worldकुरु (kuru) — make
५ ये मानवाः पापकृतो दुराचाररताः खलाः । कामादिनिरता नित्यं तेऽपि शुध्यन्त्यनेन वै ॥
ye mānavāḥ pāpakṛto durācāraratāḥ khalāḥ | kāmādiniratā nityaṃ te'pi śudhyantyanena vai ||
जो मनुष्य पाप करते हैं, दुराचार में लगे रहते हैं, दुष्ट हैं, और सदा काम आदि में डूबे रहते हैं — वे भी इस पुराण से शुद्ध हो जाते हैं।
Those people who do evil, who take pleasure in bad conduct, who are cruel, who are forever sunk in desire and the rest — even they are made pure by this.
ये मानवाः (ye mānavāḥ) — those people whoपाप-कृतः (pāpa-kṛtaḥ) — do evilदुराचार-रताः (durācāra-ratāḥ) — delight in bad conductखलाः (khalāḥ) — baseकाम-आदि-निरताः (kāma-ādi-niratāḥ) — engrossed in desire and the restनित्यम् (nityam) — alwaysते अपि (te api) — even theyशुध्यन्ति (śudhyanti) — are made cleanअनेन (anena) — by thisवै (vai) — indeed
६ ज्ञानयज्ञः परोऽयं वै भुक्तिमुक्तिप्रदः सदा । शोधनः सर्वपापानां शिवसन्तोषकारकः ॥
jñānayajñaḥ paro'yaṃ vai bhuktimuktipradaḥ sadā | śodhanaḥ sarvapāpānāṃ śivasantoṣakārakaḥ ||
यह वास्तव में परम ज्ञान-यज्ञ है — यह सदा भोग और मोक्ष दोनों देता है, सब पापों को धोता है, और शिव को प्रसन्न करता है।
This is truly the highest sacrifice of knowledge: it always gives both enjoyment and release, it cleanses every sin, and it brings Śiva contentment.
ज्ञान-यज्ञः (jñāna-yajñaḥ) — the sacrifice of knowledgeपरः अयम् (paraḥ ayam) — this supreme oneवै (vai) — indeedभुक्ति-मुक्ति-प्रदः (bhukti-mukti-pradaḥ) — giving both enjoyment and releaseसदा (sadā) — alwaysशोधनः (śodhanaḥ) — the cleanserसर्व-पापानाम् (sarva-pāpānām) — of all sinsशिव-सन्तोष-कारकः (śiva-santoṣa-kārakaḥ) — bringing Śiva contentment
७ तृष्णाकुलाः सत्यहीनाः पितृमातृविदूषकाः । दाम्भिका हिंसका ये च तेऽपि शुध्यन्त्यनेन वै ॥
tṛṣṇākulāḥ satyahīnāḥ pitṛmātṛvidūṣakāḥ | dāmbhikā hiṃsakā ye ca te'pi śudhyantyanena vai ||
जो लोभ से व्याकुल हैं, सत्य से रहित हैं, माता-पिता का अपमान करते हैं, पाखंडी और हिंसक हैं — वे भी इससे शुद्ध हो जाते हैं।
Those torn by craving, empty of truth, abusive to father and mother, full of show, given to harm — even they are made pure by this.
तृष्णा-आकुलाः (tṛṣṇā-ākulāḥ) — troubled with cravingसत्य-हीनाः (satya-hīnāḥ) — devoid of truthपितृ-मातृ-विदूषकाः (pitṛ-mātṛ-vidūṣakāḥ) — revilers of father and motherदाम्भिकाः (dāmbhikāḥ) — hypocritesहिंसकाः (hiṃsakāḥ) — doers of violenceये च (ye ca) — those whoते अपि (te api) — even theyशुध्यन्ति (śudhyanti) — are made cleanअनेन वै (anena vai) — by this indeed
८ स्ववर्णाश्रमधर्मेभ्यो वर्जिता मत्सरान्विताः । ज्ञानयज्ञेन तेऽनेन सम्पुनन्ति कलावपि ॥
svavarṇāśramadharmebhyo varjitā matsarānvitāḥ | jñānayajñena te'nena sampunanti kalāvapi ||
जो अपने वर्ण और आश्रम के धर्म से हट गए हैं और ईर्ष्या से भरे हैं — वे भी कलियुग में इस ज्ञान-यज्ञ से पवित्र हो जाते हैं।
Those who have abandoned the duties of their station and stage of life, and are filled with spite — even in the Kali age this sacrifice of knowledge makes them clean.
स्व-वर्ण-आश्रम-धर्मेभ्यः (sva-varṇa-āśrama-dharmebhyaḥ) — from the duties of their own class and stage of lifeवर्जिताः (varjitāḥ) — cut offमत्सर-अन्विताः (matsara-anvitāḥ) — filled with envyज्ञान-यज्ञेन अनेन (jñāna-yajñena anena) — by this sacrifice of knowledgeते (te) — theyसम्पुनन्ति (sampunanti) — become wholly pureकलौ अपि (kalau api) — even in the Kali age
९ छलच्छद्मकरा ये च ये च क्रूराः सुनिर्दयाः । ज्ञानयज्ञेन तेऽनेन सम्पुनन्ति कलावपि ॥
chalacchadmakarā ye ca ye ca krūrāḥ sunirdayāḥ | jñānayajñena te'nena sampunanti kalāvapi ||
जो छल-कपट करते हैं, जो क्रूर और अत्यंत निर्दयी हैं — वे भी कलियुग में इस ज्ञान-यज्ञ से पवित्र हो जाते हैं।
Those who work by fraud and disguise, who are harsh and without mercy — even in the Kali age this sacrifice of knowledge makes them clean.
छल-छद्म-कराः (chala-chadma-karāḥ) — practising trickery and disguiseये च (ye ca) — those whoये च (ye ca) — and those who areक्रूराः (krūrāḥ) — cruelसुनिर्दयाः (sunirdayāḥ) — utterly without pityज्ञान-यज्ञेन अनेन (jñāna-yajñena anena) — by this sacrifice of knowledgeते (te) — theyसम्पुनन्ति (sampunanti) — become wholly pureकलौ अपि (kalau api) — even in the Kali age
१० ब्रह्मस्वपुष्टाः सततं व्यभिचाररताश्च ये । ज्ञानयज्ञेन तेऽनेन सम्पुनन्ति कलावपि ॥
brahmasvapuṣṭāḥ satataṃ vyabhicāraratāśca ye | jñānayajñena te'nena sampunanti kalāvapi ||
जो ब्राह्मण के धन पर पलते हैं और सदा व्यभिचार में लगे रहते हैं — वे भी कलियुग में इस ज्ञान-यज्ञ से पवित्र हो जाते हैं।
Those who live off a brahmin's wealth and are given always to unfaithfulness — even in the Kali age this sacrifice of knowledge makes them clean.
ब्रह्म-स्व-पुष्टाः (brahma-sva-puṣṭāḥ) — fattened on the property of brahminsसततम् (satatam) — constantlyव्यभिचार-रताः (vyabhicāra-ratāḥ) — given to adulteryच ये (ca ye) — and whoज्ञान-यज्ञेन अनेन (jñāna-yajñena anena) — by this sacrifice of knowledgeते (te) — theyसम्पुनन्ति (sampunanti) — become wholly pureकलौ अपि (kalau api) — even in the Kali age
११ सदा पापरता ये च ये शठाश्च दुराशयाः । ज्ञानयज्ञेन तेऽनेन सम्पुनन्ति कलावपि ॥
sadā pāparatā ye ca ye śaṭhāśca durāśayāḥ | jñānayajñena te'nena sampunanti kalāvapi ||
जो सदा पाप में लगे रहते हैं, जो धूर्त और बुरे इरादे वाले हैं — वे भी कलियुग में इस ज्ञान-यज्ञ से पवित्र हो जाते हैं।
Those forever bent on sin, the sly, those of ill intent — even in the Kali age this sacrifice of knowledge makes them clean.
सदा (sadā) — alwaysपाप-रताः (pāpa-ratāḥ) — delighting in sinये च (ye ca) — those whoये शठाः (ye śaṭhāḥ) — those who are deceitfulच (ca) — andदुराशयाः (durāśayāḥ) — evil at heartज्ञान-यज्ञेन अनेन (jñāna-yajñena anena) — by this sacrifice of knowledgeते (te) — theyसम्पुनन्ति (sampunanti) — become wholly pureकलौ अपि (kalau api) — even in the Kali age
१२ मलिना दुर्धियोऽशान्ता देवताद्रव्यभोजिनः । ज्ञानयज्ञेन तेऽनेन सम्पुनन्ति कलावपि ॥
malinā durdhiyo'śāntā devatādravyabhojinaḥ | jñānayajñena te'nena sampunanti kalāvapi ||
जो मलिन, मंदबुद्धि और अशांत हैं, जो देवताओं की वस्तु का उपभोग करते हैं — वे भी कलियुग में इस ज्ञान-यज्ञ से पवित्र हो जाते हैं।
The unclean, the dull-minded, the restless, those who consume what belongs to the gods — even in the Kali age this sacrifice of knowledge makes them clean.
मलिनाः (malināḥ) — foulदुर्धियः (durdhiyaḥ) — ill-mindedअशान्ताः (aśāntāḥ) — unquietदेवता-द्रव्य-भोजिनः (devatā-dravya-bhojinaḥ) — eating what belongs to the godsज्ञान-यज्ञेन अनेन (jñāna-yajñena anena) — by this sacrifice of knowledgeते (te) — theyसम्पुनन्ति (sampunanti) — become wholly pureकलौ अपि (kalau api) — even in the Kali age
१३ पुराणस्यास्य पुण्यं सन्महापातकनाशनम् । भुक्तिमुक्तिप्रदं चैव शिवसन्तोषहेतुकम् ॥
purāṇasyāsya puṇyaṃ sanmahāpātakanāśanam | bhuktimuktipradaṃ caiva śivasantoṣahetukam ||
इस पुराण का पुण्य बड़े-बड़े पापों को नष्ट करता है, भोग और मोक्ष दोनों देता है, और शिव के संतोष का कारण बनता है।
The merit of this Purāṇa destroys even the great sins. It gives enjoyment and release alike, and it is a cause of Śiva's contentment.
पुराणस्य अस्य (purāṇasya asya) — of this Purāṇaपुण्यम् (puṇyam) — the meritसत् (sat) — trueमहा-पातक-नाशनम् (mahā-pātaka-nāśanam) — destroying even the great sinsभुक्ति-मुक्ति-प्रदम् (bhukti-mukti-pradam) — giving enjoyment and releaseच एव (ca eva) — and indeedशिव-सन्तोष-हेतुकम् (śiva-santoṣa-hetukam) — the cause of Śiva’s contentment
१४ अत्रैवोदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् । यस्य श्रवणमात्रेण पापहानिर्भवत्यलम् ॥
atraivodāharantīmamitihāsaṃ purātanam | yasya śravaṇamātreṇa pāpahānirbhavatyalam ||
इसी विषय में एक पुरानी कथा कही जाती है, जिसे केवल सुनने से ही पाप दूर हो जाता है।
On just this point they tell an old story — one whose mere hearing is enough to take sin away.
अत्र एव (atra eva) — on this very pointउदाहरन्ति (udāharanti) — they citeइमम् (imam) — thisइतिहासम् (itihāsam) — old storyपुरातनम् (purātanam) — ancientयस्य (yasya) — of whichश्रवण-मात्रेण (śravaṇa-mātreṇa) — by the mere hearingपाप-हानिः (pāpa-hāniḥ) — the loss of sinभवति (bhavati) — comes aboutअलम् (alam) — fully
१५ आसीत् किरातनगरे ब्राह्मणो ज्ञानदुर्बलः । दरिद्रो रसविक्रेता वेदधर्मपराङ्मुखः ॥
āsīt kirātanagare brāhmaṇo jñānadurbalaḥ | daridro rasavikretā vedadharmaparāṅmukhaḥ ||
किरात नगर में एक ब्राह्मण रहता था — ज्ञान में कमज़ोर, गरीब, शराब बेचने वाला, और वेद-धर्म से विमुख।
In the town of Kirāta there once lived a brahmin, weak in learning, poor, a seller of liquor, turned away from the way of the Vedas.
आसीत् (āsīt) — there wasकिरात-नगरे (kirāta-nagare) — in the city of the Kirātasब्राह्मणः (brāhmaṇaḥ) — a brahminज्ञान-दुर्बलः (jñāna-durbalaḥ) — weak in knowledgeदरिद्रः (daridraḥ) — poorरस-विक्रेता (rasa-vikretā) — a seller of liquorवेद-धर्म-पराङ्मुखः (veda-dharma-parāṅmukhaḥ) — turned away from the Veda and dharma
१६ सन्ध्यास्नानपरिभ्रष्टो वैश्यवृत्तिपरायणः । देवराज इति ख्यातो विश्वस्तजनवञ्चकः ॥
sandhyāsnānaparibhraṣṭo vaiśyavṛttiparāyaṇaḥ | devarāja iti khyāto viśvastajanavañcakaḥ ||
संध्या और स्नान से गिरा हुआ, केवल व्यापार में लगा रहने वाला, देवराज नाम से प्रसिद्ध, और भरोसा करने वालों को ठगने वाला —
Fallen from the bath and the evening prayer, wholly given to a trader's business, known as Devarāja, a cheat of those who trusted him —
सन्ध्या-स्नान-परिभ्रष्टः (sandhyā-snāna-paribhraṣṭaḥ) — fallen from the sandhyā rite and the bathवैश्य-वृत्ति-परायणः (vaiśya-vṛtti-parāyaṇaḥ) — given over to a merchant’s livelihoodदेवराजः इति (devarājaḥ iti) — as Devarājaख्यातः (khyātaḥ) — knownविश्वस्त-जन-वञ्चकः (viśvasta-jana-vañcakaḥ) — a cheat of those who trusted him
१७ सविप्रान् क्षत्रियान् वैश्यान् शूद्रांश्चापि तथापरान् । हत्वा नानामिषेणैव तत्तद्धनमपाहरत् ॥
saviprān kṣatriyān vaiśyān śūdrāṃścāpi tathāparān | hatvā nānāmiṣeṇaiva tattaddhanamapāharat ||
उसने अनेक बहानों से ब्राह्मणों, क्षत्रियों, वैश्यों, शूद्रों और दूसरों को भी मारकर उनका धन छीन लिया।
— he killed brahmins, kṣatriyas, vaiśyas, śūdras, and others too, on one pretext and another, and seized the wealth of each.
स-विप्रान् (sa-viprān) — brahminsक्षत्रियान् (kṣatriyān) — kṣatriyasवैश्यान् (vaiśyān) — vaiśyasशूद्रान् च अपि (śūdrān ca api) — and śūdras tooतथा अपरान् (tathā aparān) — and others besidesहत्वा (hatvā) — having killedनाना-मिषेण एव (nānā-miṣeṇa eva) — by one pretext after anotherतत् तत् धनम् (tat tat dhanam) — the wealth of eachअपाहरत् (apāharat) — he carried off
१८ अधर्माद् बहुवित्तानि पश्चात्तेनार्जितानि वै । न धर्माय धनं तस्य स्वल्पञ्चापीह पापिनः ॥
adharmād bahuvittāni paścāttenārjitāni vai | na dharmāya dhanaṃ tasya svalpañcāpīha pāpinaḥ ||
इस प्रकार अधर्म से उसने बहुत धन कमाया; फिर भी उस पापी का ज़रा-सा भी धन कभी धर्म के काम में नहीं लगा।
So by wrongdoing he later gathered great riches; yet not the smallest part of that sinner's wealth ever went to a good use.
अधर्मात् (adharmāt) — by unrighteousnessबहु-वित्तानि (bahu-vittāni) — great richesपश्चात् (paścāt) — afterwardsतेन (tena) — by himअर्जितानि (arjitāni) — were earnedवै (vai) — indeedन धर्माय (na dharmāya) — not for dharmaधनम् (dhanam) — the wealthतस्य (tasya) — hisस्वल्पम् च अपि (svalpam ca api) — not even a littleइह (iha) — hereपापिनः (pāpinaḥ) — of that sinner
१९ एकदैकतडागे स स्नातुं यातो महीसुरः । वेश्यां शोभावतीं नाम दृष्ट्वा तत्रातिविह्वलः ॥
ekadaikataḍāge sa snātuṃ yāto mahīsuraḥ | veśyāṃ śobhāvatīṃ nāma dṛṣṭvā tatrātivihvalaḥ ||
एक दिन वह ब्राह्मण एक तालाब पर नहाने गया। वहाँ शोभावती नाम की एक वेश्या को देखकर वह अत्यंत विचलित हो गया।
One day the brahmin went to bathe at a pool. There he saw a courtesan named Śobhāvatī and was utterly shaken.
एकदा (ekadā) — one dayएक-तडागे (eka-taḍāge) — to a certain pondसः (saḥ) — heस्नातुम् (snātum) — to batheयातः (yātaḥ) — wentमही-सुरः (mahī-suraḥ) — the brahmin — “god on earth”वेश्याम् (veśyām) — a courtesanशोभावतीम् नाम (śobhāvatīm nāma) — named Śobhāvatīदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenतत्र (tatra) — thereअति-विह्वलः (ati-vihvalaḥ) — utterly overcome
२० स्ववशं धनिनं विप्रं ज्ञात्वा हृष्टाथ सुन्दरी । वार्तालापेन तच्चित्तं प्रीतिमत्समजायत ॥
svavaśaṃ dhaninaṃ vipraṃ jñātvā hṛṣṭātha sundarī | vārtālāpena taccittaṃ prītimatsamajāyata ||
उस धनी ब्राह्मण को अपने वश में जानकर वह सुंदरी प्रसन्न हुई; आपस की बातचीत से उसका मन उसकी ओर आसक्त हो गया।
Seeing the wealthy brahmin now in her power, the beautiful woman was pleased; through talk between them, his heart filled with longing for her.
स्व-वशम् (sva-vaśam) — under her swayधनिनम् (dhaninam) — wealthyविप्रम् (vipram) — the brahminज्ञात्वा (jñātvā) — having realisedहृष्टा (hṛṣṭā) — delightedअथ (atha) — thenसुन्दरी (sundarī) — the beautiful womanवार्ता-आलापेन (vārtā-ālāpena) — by conversationतत्-चित्तम् (tat-cittam) — his mindप्रीतिमत् (prītimat) — full of loveसमजायत (samajāyata) — became
२१ स्त्रियं कर्तुं स तां मेने पतिं कर्तुं च सा तथा । एवं कामवशौ भूत्वा बहुकालं विजह्रतुः ॥
striyaṃ kartuṃ sa tāṃ mene patiṃ kartuṃ ca sā tathā | evaṃ kāmavaśau bhūtvā bahukālaṃ vijahratuḥ ||
उसने उसे पत्नी बनाना चाहा और उसने उसे पति बनाना। इस तरह काम के वश होकर वे दोनों बहुत समय तक साथ रहे।
He resolved to take her as his wife, and she to take him as her husband. So, mastered by desire, the two lived together a long while.
स्त्रियम् कर्तुम् (striyam kartum) — to make her his wifeसः (saḥ) — heताम् (tām) — herमेने (mene) — resolvedपतिम् कर्तुम् (patim kartum) — to make him her husbandच सा तथा (ca sā tathā) — and she likewiseएवम् (evam) — thusकाम-वशौ (kāma-vaśau) — both in the power of desireभूत्वा (bhūtvā) — having becomeबहु-कालम् (bahu-kālam) — for a long timeविजह्रतुः (vijahratuḥ) — the two sported together
२२ आसने शयने पाने भोजने क्रीडने तथा । दम्पती इव सदा द्वौ तु ववृताते परस्परम् ॥
āsane śayane pāne bhojane krīḍane tathā | dampatī iva sadā dvau tu vavṛtāte parasparam ||
बैठने, सोने, पीने, खाने और खेलने में — वे दोनों सदा एक-दूसरे के साथ पति-पत्नी की तरह रहने लगे।
In sitting, in sleeping, in drinking, in eating, and in play, the two behaved toward each other always like husband and wife.
आसने (āsane) — in sittingशयने (śayane) — in lying downपाने (pāne) — in drinkingभोजने (bhojane) — in eatingक्रीडने (krīḍane) — in playतथा (tathā) — likewiseदम्पती इव (dampatī iva) — like husband and wifeसदा (sadā) — alwaysद्वौ तु (dvau tu) — the twoववृताते (vavṛtāte) — conducted themselvesपरस्परम् (parasparam) — with each other
२३ मात्रा पित्रा तथा पत्न्या वारितोऽपि पुनः पुनः । नामन्यत वचस्तेषां पापवृत्तिपरायणः ॥
mātrā pitrā tathā patnyā vārito'pi punaḥ punaḥ | nāmanyata vacasteṣāṃ pāpavṛttiparāyaṇaḥ ||
माता, पिता और पत्नी के बार-बार रोकने पर भी, पाप में लगा हुआ वह उनकी बात नहीं मानता था।
Though his mother, his father, and his wife stopped him again and again, he, set on a life of sin, would not heed their words.
मात्रा (mātrā) — by his motherपित्रा (pitrā) — by his fatherतथा पत्न्या (tathā patnyā) — and by his wifeवारितः अपि (vāritaḥ api) — though restrainedपुनः पुनः (punaḥ punaḥ) — again and againन अमन्यत (na amanyata) — he did not heedवचः तेषाम् (vacaḥ teṣām) — their wordsपाप-वृत्ति-परायणः (pāpa-vṛtti-parāyaṇaḥ) — wholly given to a sinful way of life
२४ एकदेर्ष्यावशाद् रात्रौ मातरं पितरं वधूम् । प्रसुप्तान् न्यवधीद् दुष्टो धनं तेषां तथाहरत् ॥
ekaderṣyāvaśād rātrau mātaraṃ pitaraṃ vadhūm | prasuptān nyavadhīd duṣṭo dhanaṃ teṣāṃ tathāharat ||
एक रात ईर्ष्या के वश उस दुष्ट ने सोए हुए माता, पिता और पत्नी को मार डाला और उनका धन ले लिया।
One night, out of spite, the wretch killed his mother, his father, and his wife as they slept, and carried off their wealth.
एकदा (ekadā) — one dayईर्ष्या-वशात् (īrṣyā-vaśāt) — out of spiteरात्रौ (rātrau) — at nightमातरम् (mātaram) — his motherपितरम् (pitaram) — his fatherवधूम् (vadhūm) — his wifeप्रसुप्तान् (prasuptān) — as they sleptन्यवधीत् (nyavadhīt) — he killedदुष्टः (duṣṭaḥ) — the wicked manधनम् तेषाम् (dhanam teṣām) — their wealthतथा अहरत् (tathā aharat) — and took away
२५ आत्मनीनं धनं यच्च पित्रादीनां तथा धनम् । वेश्यायै दत्तवान् सर्वं कामी तद्गतमानसः ॥
ātmanīnaṃ dhanaṃ yacca pitrādīnāṃ tathā dhanam | veśyāyai dattavān sarvaṃ kāmī tadgatamānasaḥ ||
अपना धन, और पिता आदि का धन — वह सब कामी ने, जिसका मन उसी में लगा था, वेश्या को दे दिया।
His own wealth, and the wealth of his father and the rest — all of it the lustful man, his mind fixed on her, gave to the courtesan.
आत्मनीनम् धनम् (ātmanīnam dhanam) — his own wealthयत् च (yat ca) — and whatपितृ-आदीनाम् (pitṛ-ādīnām) — of his father and the restतथा धनम् (tathā dhanam) — their wealth tooवेश्यायै (veśyāyai) — to the courtesanदत्तवान् (dattavān) — he gaveसर्वम् (sarvam) — all of itकामी (kāmī) — the lust-driven manतत्-गत-मानसः (tat-gata-mānasaḥ) — his mind gone wholly to her
२६ सोऽभक्ष्यभक्षकः पापी मदिरापानलालसः । एकपात्रे सदाभौक्षीत् सवेश्यो ब्राह्मणाधमः ॥
so'bhakṣyabhakṣakaḥ pāpī madirāpānalālasaḥ | ekapātre sadābhaukṣīt saveśyo brāhmaṇādhamaḥ ||
वह पापी अभक्ष्य खाता और मदिरा का लालची था; वह नीच ब्राह्मण सदा वेश्या के साथ एक ही पात्र में जूठा भोजन करता था।
That sinner ate what should not be eaten and hungered for drink; the lowest of brahmins, he always ate with the courtesan from a single dish.
सः (saḥ) — heअभक्ष्य-भक्षकः (abhakṣya-bhakṣakaḥ) — eater of what must not be eatenपापी (pāpī) — a sinnerमदिरा-पान-लालसः (madirā-pāna-lālasaḥ) — craving strong drinkएक-पात्रे (eka-pātre) — from one dishसदा (sadā) — alwaysअभौक्षीत् (abhaukṣīt) — ateस-वेश्यः (sa-veśyaḥ) — together with the courtesanब्राह्मण-अधमः (brāhmaṇa-adhamaḥ) — lowest of brahmins
२७ कदाचिद्देवयोगेन प्रतिष्ठानमुपागतः । शिवालयं ददर्शासौ तत्र साधुजनावृतम् ॥
kadāciddevayogena pratiṣṭhānamupāgataḥ | śivālayaṃ dadarśāsau tatra sādhujanāvṛtam ||
एक बार दैवयोग से वह प्रतिष्ठान (झूँसी-प्रयाग) आ पहुँचा। वहाँ उसने साधुजनों से घिरा हुआ एक शिव-मंदिर देखा।
Once, by the working of fate, he came to Pratiṣṭhāna. There he saw a temple of Śiva, surrounded by holy people.
कदाचित् (kadācit) — onceदेव-योगेन (deva-yogena) — by the working of fateप्रतिष्ठानम् (pratiṣṭhānam) — to Pratiṣṭhānaउपागतः (upāgataḥ) — he cameशिव-आलयम् (śiva-ālayam) — a temple of Śivaददर्श (dadarśa) — sawअसौ (asau) — heतत्र (tatra) — thereसाधु-जन-आवृतम् (sādhu-jana-āvṛtam) — thronged with good people
२८ स्थित्वा तत्र च विप्रोऽसौ ज्वरेणातिप्रपीडितः । शुश्राव सततं शैवीं कथां विप्रमुखोद्गताम् ॥
sthitvā tatra ca vipro'sau jvareṇātiprapīḍitaḥ | śuśrāva satataṃ śaivīṃ kathāṃ vipramukhodgatām ||
वह ब्राह्मण वहाँ ठहर गया और ज्वर से बहुत पीड़ित होकर भी एक ब्राह्मण के मुख से निकलती शिव-कथा को निरंतर सुनता रहा।
The brahmin stopped there, hard pressed by fever, and kept listening to the Śaiva story as it came from a brahmin's mouth.
स्थित्वा (sthitvā) — having stayedतत्र च (tatra ca) — thereविप्रः असौ (vipraḥ asau) — that brahminज्वरेण (jvareṇa) — by feverअति-प्रपीडितः (ati-prapīḍitaḥ) — sorely afflictedशुश्राव (śuśrāva) — heardसततम् (satatam) — continuouslyशैवीम् कथाम् (śaivīm kathām) — the story of Śivaविप्र-मुख-उद्गताम् (vipra-mukha-udgatām) — coming from a brahmin’s mouth
२९ देवराजश्च मासान्ते ज्वरेणापीडितो मृतः । बद्धो यमभटैः पाशैर्नीतो यमपुरं बलात् ॥
devarājaśca māsānte jvareṇāpīḍito mṛtaḥ | baddho yamabhaṭaiḥ pāśairnīto yamapuraṃ balāt ||
महीना बीतते-बीतते देवराज ज्वर से पीड़ित होकर मर गया। यमदूतों ने उसे पाशों से बाँधकर बलपूर्वक यमपुरी ले गए।
At the month's end Devarāja, worn down by the fever, died. Yama's men bound him with their nooses and dragged him by force to Yama's city.
देवराजः च (devarājaḥ ca) — and Devarājaमास-अन्ते (māsa-ante) — at the month’s endज्वरेण आपीडितः (jvareṇa āpīḍitaḥ) — worn down by feverमृतः (mṛtaḥ) — diedबद्धः (baddhaḥ) — boundयम-भटैः (yama-bhaṭaiḥ) — by Yama’s henchmenपाशैः (pāśaiḥ) — with noosesनीतः (nītaḥ) — was ledयम-पुरम् (yama-puram) — to Yama’s cityबलात् (balāt) — by force
३० तावच्छिवगणाः शुभ्रास्त्रिशूलाश्रितपाणयः । भस्मभासितसर्वाङ्गा रुद्राक्षाञ्चितविग्रहाः ॥
tāvacchivagaṇāḥ śubhrāstriśūlāśritapāṇayaḥ | bhasmabhāsitasarvāṅgā rudrākṣāñcitavigrahāḥ ||
तभी शिव के गण आ पहुँचे — उज्ज्वल शरीर वाले, हाथों में त्रिशूल लिए, सारे अंग भस्म से चमकते हुए, और रुद्राक्ष की मालाओं से सजे हुए —
Just then Śiva's attendants appeared — bright of body, tridents in their hands, every limb shining with ash, their forms marked with rudrākṣa beads —
तावत् (tāvat) — just thenशिव-गणाः (śiva-gaṇāḥ) — Śiva’s attendantsशुभ्राः (śubhrāḥ) — shining whiteत्रिशूल-आश्रित-पाणयः (triśūla-āśrita-pāṇayaḥ) — tridents resting in their handsभस्म-भासित-सर्व-अङ्गाः (bhasma-bhāsita-sarva-aṅgāḥ) — every limb bright with ashरुद्राक्ष-अञ्चित-विग्रहाः (rudrākṣa-añcita-vigrahāḥ) — bodies adorned with rudrākṣa
३१ शिवलोकात्समागत्य क्रुद्धा यमपुरीं ययुः । ताडयित्वा तु तद्दूतांस्तर्जयित्वा पुनः पुनः ॥
śivalokātsamāgatya kruddhā yamapurīṃ yayuḥ | tāḍayitvā tu taddūtāṃstarjayitvā punaḥ punaḥ ||
— शिवलोक से क्रोधित होकर आते हुए वे यमपुरी पहुँचे, और यमदूतों को पीटकर बार-बार धमकाया;
— coming from Śiva's world in anger, they went to Yama's city, struck those messengers of Yama, and threatened them again and again;
शिव-लोकात् (śiva-lokāt) — from Śiva’s worldसमागत्य (samāgatya) — having comeक्रुद्धाः (kruddhāḥ) — angryयम-पुरीम् (yama-purīm) — to Yama’s cityययुः (yayuḥ) — they wentताडयित्वा (tāḍayitvā) — having struckतु (tu) — andतत्-दूतान् (tat-dūtān) — his messengersतर्जयित्वा (tarjayitvā) — having rebuked themपुनः पुनः (punaḥ punaḥ) — again and again
३२ देवराजं समामोच्य विमाने परमाद्भुते । उपवेश्य यदा दूताः कैलासं गन्तुमुत्सुकाः ॥
devarājaṃ samāmocya vimāne paramādbhute | upaveśya yadā dūtāḥ kailāsaṃ gantumutsukāḥ ||
— उन्होंने देवराज को छुड़ाकर एक अत्यंत अद्भुत विमान में बिठाया, और जब शिवदूत कैलास जाने को तैयार हुए,
— they set Devarāja free, seated him in a wonderful sky-chariot, and when Śiva's messengers were eager to leave for Kailāsa,
देवराजम् (devarājam) — Devarājaसमामोच्य (samāmocya) — having set freeविमाने (vimāne) — in a sky-chariotपरम-अद्भुते (parama-adbhute) — most wonderfulउपवेश्य (upaveśya) — having seated himयदा (yadā) — whenदूताः (dūtāḥ) — the messengersकैलासम् (kailāsam) — to Kailāsaगन्तुम् (gantum) — to goउत्सुकाः (utsukāḥ) — were eager
३३ तदा यमपुरीमध्ये महाकोलाहलोऽभवत् । धर्मराजस्तु तं श्रुत्वा स्वालयाद् बहिरागमत् ॥
tadā yamapurīmadhye mahākolāhalo'bhavat | dharmarājastu taṃ śrutvā svālayād bahirāgamat ||
तब यमपुरी के बीच बड़ा कोलाहल मच गया। उसे सुनकर धर्मराज अपने भवन से बाहर आए।
then a great uproar rose in the middle of Yama's city. Hearing it, Dharmarāja came out of his hall.
तदा (tadā) — thenयम-पुरी-मध्ये (yama-purī-madhye) — in the middle of Yama’s cityमहा-कोलाहलः (mahā-kolāhalaḥ) — a great uproarअभवत् (abhavat) — aroseधर्म-राजः तु (dharma-rājaḥ tu) — and Dharmarāja, Yamaतम् श्रुत्वा (tam śrutvā) — hearing itस्व-आलयात् (sva-ālayāt) — from his own hallबहिः आगमत् (bahiḥ āgamat) — came outside
३४ दृष्ट्वाथ चतुरो दूतान् साक्षाद् रुद्रानिवापरान् । पूजयामास धर्मज्ञो धर्मराजो यथाविधि ॥
dṛṣṭvātha caturo dūtān sākṣād rudrānivāparān | pūjayāmāsa dharmajño dharmarājo yathāvidhi ||
उन चारों दूतों को देखकर, जो मानो साक्षात् दूसरे रुद्र थे, धर्मज्ञ धर्मराज ने विधिपूर्वक उनका पूजन किया।
Seeing the four messengers, who looked like other Rudras in the flesh, the righteous Dharmarāja honoured them in due form.
दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअथ (atha) — thenचतुरः दूतान् (caturaḥ dūtān) — the four messengersसाक्षात् (sākṣāt) — before his very eyesरुद्रान् इव (rudrān iva) — like Rudrasअपरान् (aparān) — a second set of themपूजयामास (pūjayāmāsa) — he worshippedधर्म-ज्ञः (dharma-jñaḥ) — knower of dharmaधर्म-राजः (dharma-rājaḥ) — Dharmarājaयथाविधि (yathāvidhi) — by the rule
३५ ज्ञानेन चक्षुषा सर्वं वृत्तान्तं ज्ञातवान् यमः । न भयात्पृष्टवान्किञ्चिच्छम्भोर्दूतान् महात्मनः ॥
jñānena cakṣuṣā sarvaṃ vṛttāntaṃ jñātavān yamaḥ | na bhayātpṛṣṭavānkiñcicchambhordūtān mahātmanaḥ ||
यम ने ज्ञान-दृष्टि से सारी बात जान ली, और भय के कारण उन्होंने शिव के महात्मा दूतों से कुछ नहीं पूछा।
With the eye of knowledge Yama learned the whole matter, and out of fear he asked nothing of Śambhu's great-souled messengers.
ज्ञानेन चक्षुषा (jñānena cakṣuṣā) — with the eye of knowledgeसर्वम् वृत्तान्तम् (sarvam vṛttāntam) — the whole matterज्ञातवान् (jñātavān) — knewयमः (yamaḥ) — Yamaन (na) — notभयात् (bhayāt) — out of fearपृष्टवान् (pṛṣṭavān) — did he askकिञ्चित् (kiñcit) — anythingशम्भोः दूतान् (śambhoḥ dūtān) — of Śambhu’s messengersमहात्मनः (mahātmanaḥ) — of that great one
३६ पूजिताः प्रार्थितास्ते वै कैलासमगमंस्तदा । ददुः शिवाय साम्बाय तं दयावारिराशये ॥
pūjitāḥ prārthitāste vai kailāsamagamaṃstadā | daduḥ śivāya sāmbāya taṃ dayāvārirāśaye ||
पूजित और प्रार्थित होकर वे कैलास चले गए, और उन्होंने उसे अंबा-सहित शिव को — जो दया के सागर हैं — सौंप दिया।
Honoured and entreated, they then went to Kailāsa and handed him over to Śiva, who is with Ambā, that ocean of compassion.
पूजिताः (pūjitāḥ) — honouredप्रार्थिताः (prārthitāḥ) — entreatedते वै (te vai) — they indeedकैलासम् (kailāsam) — to Kailāsaअगमन् (agaman) — wentतदा (tadā) — thenददुः (daduḥ) — they gave him overशिवाय (śivāya) — to Śivaसाम्बाय (sāmbāya) — who is with Ambāतम् (tam) — himदया-वारि-राशये (dayā-vāri-rāśaye) — to that ocean of compassion
३७ धन्या शिवपुराणस्य कथा परमपावनी । यस्याः श्रवणमात्रेण पापीयानपि मुक्तिभाक् ॥
dhanyā śivapurāṇasya kathā paramapāvanī | yasyāḥ śravaṇamātreṇa pāpīyānapi muktibhāk ||
धन्य है शिवपुराण की यह परम पवित्र कथा, जिसे केवल सुनने से बड़ा पापी भी मुक्ति का भागी बन जाता है।
Blessed is the utterly purifying story of the Śiva Purāṇa: by merely hearing it, even a great sinner comes to share in release.
धन्या (dhanyā) — blessedशिव-पुराणस्य (śiva-purāṇasya) — of the Śiva Purāṇaकथा (kathā) — the storyपरम-पावनी (parama-pāvanī) — utterly purifyingयस्याः (yasyāḥ) — of whichश्रवण-मात्रेण (śravaṇa-mātreṇa) — by mere hearingपापीयान् अपि (pāpīyān api) — even the worst sinnerमुक्ति-भाक् (mukti-bhāk) — comes to share in release
३८ सदाशिवमहास्थानं परं धाम परं पदम् । यदाहुर्वेदविद्वांसः सर्वलोकोपरि स्थितम् ॥
sadāśivamahāsthānaṃ paraṃ dhāma paraṃ padam | yadāhurvedavidvāṃsaḥ sarvalokopari sthitam ||
सदाशिव का महान धाम — परम स्थान, परम पद — जिसे वेद के ज्ञाता सब लोकों से ऊपर स्थित बताते हैं:
The great abode of Sadāśiva — the supreme dwelling, the supreme state — which the knowers of the Veda call the place set above all worlds:
सदाशिव-महा-स्थानम् (sadāśiva-mahā-sthānam) — the great abode of Sadāśivaपरम् धाम (param dhāma) — the highest homeपरम् पदम् (param padam) — the highest stateयत् आहुः (yat āhuḥ) — which they callवेद-विद्वांसः (veda-vidvāṃsaḥ) — those learned in the Vedaसर्व-लोक-उपरि (sarva-loka-upari) — above all the worldsस्थितम् (sthitam) — standing
३९ ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्याः शूद्रा अन्येऽपि प्राणिनः । हिंसिता धनलोभेन बहवो येन पापिना ॥
brāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyāḥ śūdrā anye'pi prāṇinaḥ | hiṃsitā dhanalobhena bahavo yena pāpinā ||
— ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य, शूद्र और अन्य प्राणी भी, जिनमें से बहुतों को इस पापी ने धन के लोभ से मार डाला था,
— brahmins, kṣatriyas, vaiśyas, śūdras, and other creatures as well, many of whom this sinner had killed out of greed for wealth,
ब्राह्मणाः (brāhmaṇāḥ) — brahminsक्षत्रियाः (kṣatriyāḥ) — kṣatriyasवैश्याः (vaiśyāḥ) — vaiśyasशूद्राः (śūdrāḥ) — śūdrasअन्ये अपि प्राणिनः (anye api prāṇinaḥ) — and other living beings tooहिंसिताः (hiṃsitāḥ) — were killedधन-लोभेन (dhana-lobhena) — out of greed for wealthबहवः (bahavaḥ) — manyयेन पापिना (yena pāpinā) — by which sinner
४० मातृपितृवधूहन्ता वेश्यागामी च मद्यपः । देवराजो द्विजस्तत्र गत्वा मुक्तोऽभवत्क्षणात् ॥
mātṛpitṛvadhūhantā veśyāgāmī ca madyapaḥ | devarājo dvijastatra gatvā mukto'bhavatkṣaṇāt ||
— माता, पिता और पत्नी का हत्यारा, वेश्यागामी और शराबी वह ब्राह्मण देवराज वहाँ पहुँचकर एक क्षण में मुक्त हो गया।
— that slayer of his mother, father, and wife, that consorter with a courtesan and drinker of liquor, the brahmin Devarāja, having gone there, was set free in an instant.
मातृ-पितृ-वधू-हन्ता (mātṛ-pitṛ-vadhū-hantā) — killer of mother, father and wifeवेश्या-गामी (veśyā-gāmī) — one who went to a courtesanच मद्यपः (ca madyapaḥ) — and a drinkerदेवराजः द्विजः (devarājaḥ dvijaḥ) — the brahmin Devarājaतत्र गत्वा (tatra gatvā) — having gone thereमुक्तः अभवत् (muktaḥ abhavat) — became freeक्षणात् (kṣaṇāt) — in a moment
इति श्रीस्कान्दे महापुराणे शिवपुराणमाहात्म्ये देवराजमुक्तिवर्णनं नाम द्वितीयोऽध्यायः ॥ २ ॥
Here ends the second chapter — “The Account of Devarāja's Release” — within the Glory of the Śiva Purāṇa, in the venerable Skanda Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीस्कन्द महापुराण के अंतर्गत शिवपुराण-माहात्म्य में “देवराज की मुक्ति का वर्णन” नामक दूसरा अध्याय समाप्त हुआ।