Bṛhat Tantrasāra परिशिष्टम् Chapter 10
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

परिशिष्टम्
Chapter Ten · The Eyes and Signs of Mantras · Verses 7–2

नेत्रनिर्णयः स्वरशक्तयो मन्त्राङ्गसङ्केतश्च

The appendix closes with three topics that continue the Yakṣaḍāmara's teaching. First the rule for the eyes: when a bīja is present all the root letters are "red-mouthed"; visarga and the dot, Caṇḍī and Vikalā, are the right and left eyes when they do not stand in the middle of the mantra; when the mouth- and eye-bījas are lacking, Vidyut (a) is the eye, Manoharī (svāhā) the mouth, Daṇḍī (the anusvāra) the heart, and the breath is also the vowel-powers — secrets. Cintāmaṇi and Nṛsiṃha are not weighed here, for they carry ear, mouth, eye and heart together. Where a mantra is a bare bīja, the whole of it is eye; where Caṇḍī comes first and Vikalā after, there is the eye, and the mouth is sprinkled with blood, that is, ra. In a mantra without a repha the root letter is the mouth and Vidyut the eye when Caṇḍī and Vikalā are absent; then Garjinī (i) and Dhūmrabhairavī (ī) serve as eyes when dot and visarga are wanting, and Yakṣeśvara (ha) is the mouth; Sugrīva (ra) doubled is the ear, hūṃ, Śūnya (ha) and Vikalā the eyes, Gaurī (i) and Pārvatī (ī) in their absence, and when all are absent the letter a stands for each. Vidyut alone is the heart, eye and breath in a mantra without them. Then the necessity of this knowledge — without it japa, homa and ritual have no ground; knowing a mantra's ear, mouth, heart and eye brings immediate liberation and every success, and the sādhaka becomes Śiva himself, while taking a mantra without it brings poverty, misfortune, hell, loss of fame, misery, defeat and grief. Second the sixteen vowel-powers: Bhīṣaṇā for a, Tāmasī for ā, Garjinī for i, Śūlinī for ī, Kālavaktrā for u, Vidārī for ū, Mahāraudrī for ṛ, Kālikā for ṝ, Saṃhāriṇī for ḷ, Rudracaṇḍā for ḹ, Ūrdhvakeśī for e, Koṭarākṣī for ai, Jvālāsyā for o, Ḍākinī for au, Akrūrā for aṃ and Kapālinī for aḥ — whichever of these are used in a mantra are its heart; so, knowing the ear and the rest in order, one should perform the puraścaraṇa, having taken the mantra from the guru and learned also its kīlaka. Third the sign of the limbs from the Jñānatantra: on Kailāsa Pārvatī asks Śiva, having learned the revelation of mantras, their inner limbs, divisions, kīlakas and the lifting of curses, to explain the "sign of the limbs", threatening to give up her life if he will not; Śiva praises the question, says he had withheld it because of women's fickleness, forbids its disclosure, and teaches it: a one-lettered mantra is imagined as the whole body; a three-lettered one to the armpits, hips and feet; four letters to the cheeks, arms, navel and feet; five to the neck, arms, belly, thighs and feet; six to the face, throat, arms, heart, thighs and feet; seven to the face, throat, arms, back, belly, thighs and feet; eight to the face, chin, throat, arms, back, belly, knees and feet; nine to the nose, face, neck, arms, belly, head, breast, thighs and feet; ten to the head, chin, ears, neck, arms, back, breast, belly, thighs and feet; and for mantras of eleven letters and more the outer limbs are imagined likewise before japa. The rest is left unsaid for fear of swelling the book; and with "the appendix is complete" the work ends. परिशिष्ट तीन विषयों से पूरा होता है जो यक्षडामर की शिक्षा को आगे बढ़ाते हैं। पहला नेत्र का निर्णय: बीज होने पर सब मूलार्ण "रक्तमुख" हैं; विसर्ग और बिन्दु, चण्डी और विकला, जब मन्त्र के मध्य में न हों तो दाहिना और बायाँ नेत्र हैं; मुख और नेत्र रूप बीजों के अभाव में विद्युत् (अ) नेत्र है, मनोहरी (स्वाहा) मुख, दण्डी (अनुस्वार) हृदय, और प्राण भी स्वरशक्तियाँ हैं — यह रहस्य है। चिन्तामणि और नृसिंह का यहाँ विचार नहीं, क्योंकि वे श्रोत्र, मुख, नेत्र और हृदय एक साथ रखते हैं। जहाँ मन्त्र केवल बीजाक्षर हो, वहाँ वह पूरा नेत्र है; जहाँ चण्डी पहले और विकला बाद में हो वहाँ नेत्र है, और मुख रक्त से सिंचित, अर्थात् र है। रेफहीन मन्त्र में मूलार्ण मुख है और चण्डी-विकला के अभाव में विद्युत् नेत्र; फिर बिन्दु-विसर्ग के अभाव में गर्जिनी (इ) और धूम्रभैरवी (ई) नेत्र हैं, और यक्षेश्वर (ह) मुख; दो सुग्रीव (र) श्रोत्र, हूं, शून्य (ह) और विकला नेत्र, उनके अभाव में गौरी (इ) और पार्वती (ई), और सबके अभाव में अकार ही उन-उन रूपों में। जिनमें ये न हों, वहाँ विद्युत् ही हृदय, नेत्र और प्राण है। फिर इस ज्ञान की आवश्यकता — इसके बिना जप, होम और प्रयोग का आधार नहीं; मन्त्र के श्रवण, मुख, हृदय और नेत्र के ज्ञान से तुरन्त मोक्ष और सब प्रकार की सिद्धि मिलती है और साधक स्वयं शिव हो जाता है, जबकि इसके बिना मन्त्र लेने से दरिद्रता, विपत्ति, नरक, यश का नाश, दीनता, पराजय और शोक आते हैं। दूसरा सोलह स्वरशक्तियाँ: अ में भीषणा, आ में तामसी, इ में गर्जिनी, ई में शूलिनी, उ में कालवक्त्रा, ऊ में विदारी, ऋ में महारौद्री, ॠ में कालिका, ऌ में संहारिणी, ॡ में रुद्रचण्डा, ए में ऊर्ध्वकेशी, ऐ में कोटराक्षी, ओ में ज्वालास्या, औ में डाकिनी, अं में अक्रूरा और अः में कपालिनी — इनमें से जो जिस मन्त्र में लगी हों वे उसका हृदय हैं; इसलिए क्रम से श्रोत्र आदि जानकर, गुरु से मन्त्र लेकर और उसका कीलक भी जानकर पुरश्चरण करे। तीसरा ज्ञानतन्त्र से मन्त्राङ्गसङ्केत: कैलास पर पार्वती शिव से, मन्त्रों का प्रकाश, उनके अन्तरंग, भेद, कीलक और शापोद्धार जान लेने के बाद, "अंगों का सङ्केत" पूछती हैं, न कहने पर प्राण त्यागने की बात कहती हैं; शिव प्रश्न की प्रशंसा करते हैं, कहते हैं कि स्त्रियों की चपलता के कारण पहले नहीं कहा, इसे प्रकट करने से मना करते हैं, और बताते हैं: एकाक्षर मन्त्र पूरे देह रूप में सोचा जाता है; तीन अक्षर बाहुमूल, कटि और पैर तक; चार गण्ड, बाहु, नाभि और पैर; पाँच ग्रीवा, बाहु, कुक्षि, ऊरु और पैर; छह मुख, गला, बाहु, हृदय, ऊरु और पैर; सात मुख, गला, बाहु, पीठ, कुक्षि, ऊरु और पैर; आठ मुख, चिबुक, गला, बाहु, पीठ, उदर, जानु और पैर; नौ नासा, मुख, ग्रीवा, बाहु, कुक्षि, मस्तक, स्तन, ऊरु और पैर; दस सिर, चिबुक, कान, ग्रीवा, बाहु, पीठ, स्तन, उदर, ऊरु और पैर; और ग्यारह या अधिक अक्षरों के मन्त्रों में भी इसी तरह बाहरी अंगों की भावना करके जप करे। ग्रन्थ बढ़ने के भय से शेष नहीं कहा गया; और "परिशिष्ट सम्पूर्ण" के साथ ग्रन्थ समाप्त होता है।

Begin verses ↓

Verse 7

अथ नेत्रनिर्णयः तदुक्तं तत्रैव : बीजे रक्तमुखाः सर्वे मूलार्णा हृदयं स्वराः । दक्षवामदृशौ चण्डीविकले मध्यमे न चेत् । बीजाभावे मनोविद्युन्नेत्रमास्यं मनोहरी । मूलार्णं हृदयं दण्डी प्राणोऽपि स्वरशक्तयः । बीजे रक्तमुखा इति सर्वे मूलार्णाः श्रीबीजादयः बीजे सति इति स्वयं मन्त्रे सति रक्तमुखा भवन्तीति । चण्डीविकले विसर्गबिन्दु मध्यमे न चेदिति मन्त्रस्य मध्यस्थौ न चेत्तदा तस्य दक्षवामदृशावित्यर्थः । बीजाभावे इति मुखनेत्रात्मकबीजानामभावे । मनोविद्युन्नेत्रमिति मन्त्रस्य नेत्रम् । विद्युदिति अकारः । आस्यं मनोहरीति वह्निजाया मूलार्णमित्युक्तेः, हृदयं दण्डीति अनुस्वारः प्राणोऽपि स्वरशक्तय इति दण्डिनः स्वरशक्तीनाञ्च हृत्प्राणत्वमिति रहस्याः । अत्र चिन्तामणिनृसिंहयोर्विचारो न स्यात् । तथा च चिन्तामणिनृसिंहाख्यौ श्रोत्रास्यनेत्रहृद्गते । यत्र बीजाक्षरं मन्त्रं तत्र सर्वंश एव हि । प्रधानपूर्वा परगा विकला यत्र दृश्यते । तत्र नेत्रं विजानीयान्मुखञ्च क्षतजोक्षितम् । अत्र बीजाक्षरं मन्त्रमिति केवलश्रीबीजादिकं मन्त्रं यत्र भवति प्रधानपूर्वापरगेति चण्डी पूर्वा विकला स्वयं परगा यत्र दृश्यते च तत्रैव नेत्रं विजानीयात् इति मुखञ्च क्षतजोक्षितं रेफ इत्यर्थः । रेफहीने मनौ तु तन्मूलवर्णं मुखमित्याह तत्रैव : रक्तवर्जमनौ मूलवर्णमास्यं प्रकीर्तितम् । विद्युन्नेत्रं विनिर्दिष्टं चण्डीविकलावर्जिते । अन्यच्च : गर्जिनीधूम्रभैरव्यावभावे च दृशौ स्मृतौ । गर्जिनी तृतीयस्वरः धूमभैरवी चतुर्थस्वरः । एतावपि बिन्दुविसर्गयोरभावे दृशावित्यर्थः । यत्र यक्षेश्वरो मन्त्रे तत्रैवास्यं प्रधानतः । चण्डिकाया अभावेऽत्र विद्युन्नेत्रहृदासवः । तत्रैवाह : सुग्रीवः स्याद् द्वयं श्रोत्रं हूं शून्यं विकला दृशः । विकलाया अभावे च स्यातां गौरी च पार्वती । यक्षेश्वरो हकारः, चण्डिका विसर्गः, विद्युत् अकारः, सुग्रीवो रेफः शून्यं हकारः विकला द्विबिन्दुः, गौरी तृतीयस्वरः, पार्वती चतुर्थस्वरः । सर्वाभावे तु अकार एव तत्तद्रूपत्वेन ज्ञेय इत्यर्थः । तथा च : विद्युदेवाह हृन्नेत्रं हृद्वक्त्रप्राणवर्जिते । एतेन हृन्नेत्रप्राणाः विद्युदेवेति प्राणोऽपि स्वरशक्तय इति वचनात् । इति श्रोत्रादिज्ञानम् ॥७॥

atha netranirṇayaḥ | taduktaṃ tatraiva : | bīje raktamukhāḥ sarve mūlārṇā hṛdayaṃ svarāḥ | dakṣavāmadṛśau caṇḍīvikale madhyame na cet | bījābhāve manovidyunnetramāsyaṃ manoharī | mūlārṇaṃ hṛdayaṃ daṇḍī prāṇo'pi svaraśaktayaḥ | bīje raktamukhā iti sarve mūlārṇāḥ śrībījādayaḥ bīje sati iti svayaṃ mantre sati raktamukhā bhavantīti | caṇḍīvikale visargabindu madhyame na cediti mantrasya madhyasthau na cettadā tasya dakṣavāmadṛśāvityarthaḥ | bījābhāve iti mukhanetrātmakabījānāmabhāve | manovidyunnetramiti mantrasya netram | vidyuditi akāraḥ | āsyaṃ manoharīti vahnijāyā mūlārṇamityukteḥ, hṛdayaṃ daṇḍīti anusvāraḥ prāṇo'pi svaraśaktaya iti daṇḍinaḥ svaraśaktīnāñca hṛtprāṇatvamiti rahasyāḥ | atra cintāmaṇinṛsiṃhayorvicāro na syāt | tathā ca | cintāmaṇinṛsiṃhākhyau śrotrāsyanetrahṛdgate | yatra bījākṣaraṃ mantraṃ tatra sarvaṃśa eva hi | pradhānapūrvā paragā vikalā yatra dṛśyate | tatra netraṃ vijānīyānmukhañca kṣatajokṣitam | atra bījākṣaraṃ mantramiti kevalaśrībījādikaṃ mantraṃ yatra bhavati pradhānapūrvāparageti caṇḍī pūrvā vikalā svayaṃ paragā yatra dṛśyate ca tatraiva netraṃ vijānīyāt iti mukhañca kṣatajokṣitaṃ repha ityarthaḥ | rephahīne manau tu tanmūlavarṇaṃ mukhamityāha tatraiva : | raktavarjamanau mūlavarṇamāsyaṃ prakīrtitam | vidyunnetraṃ vinirdiṣṭaṃ caṇḍīvikalāvarjite | anyacca : | garjinīdhūmrabhairavyāvabhāve ca dṛśau smṛtau | garjinī tṛtīyasvaraḥ dhūmabhairavī caturthasvaraḥ | etāvapi binduvisargayorabhāve dṛśāvityarthaḥ | yatra yakṣeśvaro mantre tatraivāsyaṃ pradhānataḥ | caṇḍikāyā abhāve'tra vidyunnetrahṛdāsavaḥ | tatraivāha : | sugrīvaḥ syād dvayaṃ śrotraṃ hūṃ śūnyaṃ vikalā dṛśaḥ | vikalāyā abhāve ca syātāṃ gaurī ca pārvatī | yakṣeśvaro hakāraḥ, caṇḍikā visargaḥ, vidyut akāraḥ, sugrīvo rephaḥ śūnyaṃ hakāraḥ vikalā dvibinduḥ, gaurī tṛtīyasvaraḥ, pārvatī caturthasvaraḥ | sarvābhāve tu akāra eva tattadrūpatvena jñeya ityarthaḥ | tathā ca : | vidyudevāha hṛnnetraṃ hṛdvaktraprāṇavarjite | etena hṛnnetraprāṇāḥ vidyudeveti prāṇo'pi svaraśaktaya iti vacanāt | iti śrotrādijñānam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/parishishta-chapter-ten-eyes-vowel-powers-and-limb-signs-of-mantras#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब नेत्र का निर्णय। वहीं कहा है: "बीज होने पर सब मूलार्ण रक्तमुख हैं; स्वर हृदय हैं। चण्डी और विकला दाहिना और बायाँ नेत्र हैं, यदि मध्य में न हों। बीज के अभाव में मन्त्र की विद्युत् नेत्र है, मनोहरी मुख; मूलार्ण हृदय है, दण्डी, और प्राण भी स्वरशक्तियाँ हैं।" "बीज होने पर रक्तमुख" — सब मूलार्ण, श्रीबीज आदि, बीज अर्थात् स्वयं मन्त्र होने पर रक्तमुख होते हैं। "चण्डी और विकला, यदि मध्य में न हों" — विसर्ग और बिन्दु यदि मन्त्र के मध्य में न हों तो वे उसके दाहिने और बाएँ नेत्र हैं। "बीज के अभाव में" — मुख और नेत्र रूप बीजों के अभाव में। "मन्त्र की विद्युत् नेत्र" — मन्त्र का नेत्र; विद्युत् अकार है। "मनोहरी मुख" — क्योंकि कहा है कि वह्निजाया मूलार्ण है; "हृदय दण्डी" — अनुस्वार; "प्राण भी स्वरशक्तियाँ" — दण्डी और स्वरशक्तियाँ हृदय और प्राण हैं: यह रहस्य है। यहाँ चिन्तामणि और नृसिंह का विचार नहीं। और वैसे ही: "चिन्तामणि और नृसिंह नाम वाले श्रोत्र, मुख, नेत्र और हृदय एक साथ रखते हैं। जहाँ मन्त्र बीजाक्षर हो, वहाँ वह पूरा ही नेत्र है। जहाँ प्रधान पहले और विकला बाद में दिखे, वहाँ नेत्र जाने, और मुख रक्त से सिंचित।" यहाँ "जहाँ मन्त्र बीजाक्षर हो" का अर्थ जहाँ मन्त्र केवल श्रीबीज आदि हो; "प्रधान पहले, बाद में आने वाली" का अर्थ जहाँ चण्डी पहले और विकला स्वयं बाद में दिखे, वहीं नेत्र जाने; और "मुख रक्त से सिंचित" का अर्थ र। रेफहीन मन्त्र में मूल वर्ण को मुख कहा है, वहीं: "रक्त-रहित मन्त्र में मूल वर्ण मुख कहा गया है; चण्डी और विकला से रहित में विद्युत् नेत्र बताया गया है।" और भी: "उनके अभाव में गर्जिनी और धूम्रभैरवी दोनों नेत्र कहे गए हैं।" गर्जिनी तीसरा स्वर, धूमभैरवी चौथा स्वर; बिन्दु और विसर्ग के अभाव में ये दोनों भी नेत्र हैं। "जहाँ मन्त्र में यक्षेश्वर हो वहाँ वही मुख्य रूप से मुख है; चण्डिका के अभाव में यहाँ विद्युत् नेत्र, हृदय और आसव है।" वहीं कहा है: "दो सुग्रीव श्रोत्र हैं; हूं, शून्य और विकला नेत्र; और विकला के अभाव में गौरी और पार्वती।" यक्षेश्वर ह, चण्डिका विसर्ग, विद्युत् अ, सुग्रीव र, शून्य ह, विकला दो बिन्दु, गौरी तीसरा स्वर, पार्वती चौथा स्वर। सबके अभाव में अकार ही उन-उन रूपों में जानना चाहिए। और वैसे ही: "हृदय, मुख और प्राण से रहित में विद्युत् ही हृदय और नेत्र कहा गया है।" इससे हृदय, नेत्र और प्राण विद्युत् ही हैं, क्योंकि "प्राण भी स्वरशक्तियाँ हैं" ऐसा वचन है। यहाँ श्रोत्र आदि का ज्ञान समाप्त।

Now the rule for the eyes. The same text says: "When a bīja is present all the root letters are red-mouthed; the vowels are the heart. Caṇḍī and Vikalā are the right and left eyes if they are not in the middle. In the absence of a bīja, Vidyut of the mantra is the eye, Manoharī the mouth; the root letter is the heart, Daṇḍī, and the breath is also the vowel-powers." "When a bīja is present, red-mouthed" — all the root letters, the śrī-bīja and the rest, become red-mouthed when a bīja, that is, when the mantra itself, is present. "Caṇḍī and Vikalā, if not in the middle" — if visarga and the dot do not stand in the middle of the mantra, they are its right and left eyes. "In the absence of a bīja" — in the absence of the bījas that form the mouth and eyes. "Vidyut of the mantra is the eye" — the eye of the mantra; Vidyut is the letter a. "Manoharī is the mouth" — since it is said that the wife of fire is the root letter; "the heart is Daṇḍī" — the anusvāra; "the breath is also the vowel-powers" — Daṇḍī and the vowel-powers are the heart and breath: these are secrets. Cintāmaṇi and Nṛsiṃha are not weighed here. And so: "Those called Cintāmaṇi and Nṛsiṃha carry ear, mouth, eye and heart together. Where the mantra is a bīja letter, the whole of it is eye. Where the chief one comes first and Vikalā is seen coming after, there one should know the eye, and the mouth sprinkled with blood." Here "where the mantra is a bīja letter" means where the mantra is the bare śrī-bīja or the like; "the chief one first, coming after" means where Caṇḍī is seen first and Vikalā itself after, there one should know the eye; and "the mouth sprinkled with blood" means ra. For a mantra without a repha, the same text says the root letter is the mouth: "In a mantra without blood the root letter is declared the mouth; Vidyut is taught as the eye in one without Caṇḍī and Vikalā." And further: "In their absence Garjinī and Dhūmrabhairavī are declared the two eyes." Garjinī is the third vowel, Dhūmabhairavī the fourth; these two also are the eyes when dot and visarga are absent. "Where Yakṣeśvara stands in a mantra, that itself is chiefly the mouth; in the absence of Caṇḍikā, here Vidyut is eye, heart and wine." The same text says: "Sugrīva doubled is the ear; hūṃ, Śūnya and Vikalā are the eyes; and in the absence of Vikalā, Gaurī and Pārvatī." Yakṣeśvara is ha, Caṇḍikā is visarga, Vidyut is a, Sugrīva is ra, Śūnya is ha, Vikalā is the double dot, Gaurī the third vowel, Pārvatī the fourth. When all are absent, the letter a alone is to be known in each of those roles. And so: "Vidyut alone is said to be heart and eye in one without heart, mouth and breath." By this the heart, eye and breath are Vidyut alone, in view of the statement "the breath is also the vowel-powers". Here ends the knowledge of the ear and the rest.

Word by wordपदार्थ

बीजे (bīje)when a bīja is presentबीज होने पररक्त-मुखाः (rakta-mukhāḥ)red-mouthedरक्तमुखसर्वे (sarve)allसबमूल-अर्णाः (mūla-arṇāḥ)root lettersमूलार्णहृदयम् (hṛdayam)the heartहृदयस्वराः (svarāḥ)the vowelsस्वरदक्ष-वाम-दृशौ (dakṣa-vāma-dṛśau)the right and left eyesदाहिना और बायाँ नेत्रचण्डी-विकले (caṇḍī-vikale)Caṇḍī and Vikalāचण्डी और विकलामध्यमे (madhyame)in the middleमध्य में (na)notचेत् (cet)ifयदिबीज-अभावे (bīja-abhāve)in the absence of a bījaबीज के अभाव मेंमनः-विद्युत् (manaḥ-vidyut)Vidyut of the mantraमन्त्र की विद्युत्नेत्रम् (netram)the eyeनेत्रआस्यम् (āsyam)the mouthमुखमनोहरी (manoharī)Manoharīमनोहरीमूल-अर्णम् (mūla-arṇam)the root letterमूलार्णहृदयम् (hṛdayam)the heartहृदयदण्डी (daṇḍī)Daṇḍīदण्डीप्राणः (prāṇaḥ)the breathप्राणअपि (api)alsoभीस्वर-शक्तयः (svara-śaktayaḥ)the vowel-powersस्वरशक्तियाँचिन्तामणि-नृसिंह-आख्यौ (cintāmaṇi-nṛsiṃha-ākhyau)those called Cintāmaṇi and Nṛsiṃhaचिन्तामणि और नृसिंह नाम वालेश्रोत्र-आस्य-नेत्र-हृद्-गते (śrotra-āsya-netra-hṛd-gate)carry ear, mouth, eye and heartश्रोत्र, मुख, नेत्र और हृदय रखते हैंयत्र (yatra)whereजहाँबीज-अक्षरम् (bīja-akṣaram)a bīja letterबीजाक्षरमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रतत्र (tatra)thereवहाँसर्वंशः (sarvaṃśaḥ)the wholeसम्पूर्णएव (eva)indeedहीहि (hi)surelyनिश्चयप्रधान-पूर्वा (pradhāna-pūrvā)the chief one firstप्रधान पहलेपर-गा (para-gā)coming afterबाद में आने वालीविकला (vikalā)Vikalāविकलायत्र (yatra)whereजहाँदृश्यते (dṛśyate)is seenदिखेतत्र (tatra)thereवहाँनेत्रम् (netram)the eyeनेत्रविजानीयात् (vijānīyāt)one should knowजानेमुखम् (mukham)the mouthमुख (ca)andऔरक्षतज-उक्षितम् (kṣataja-ukṣitam)sprinkled with bloodरक्त से सिंचितरक्त-वर्ज-मनौ (rakta-varja-manau)in a mantra without "blood"रक्त-रहित मन्त्र मेंमूल-वर्णम् (mūla-varṇam)the root letterमूल वर्णआस्यम् (āsyam)the mouthमुखप्रकीर्तितम् (prakīrtitam)is declaredकहा गया हैविद्युत्-नेत्रम् (vidyut-netram)Vidyut as the eyeविद्युत् नेत्रविनिर्दिष्टम् (vinirdiṣṭam)is taughtबताया गया हैचण्डी-विकला-वर्जिते (caṇḍī-vikalā-varjite)in one without Caṇḍī and Vikalāचण्डी और विकला से रहित मेंगर्जिनी-धूम्रभैरव्यौ (garjinī-dhūmrabhairavyau)Garjinī and Dhūmrabhairavīगर्जिनी और धूम्रभैरवीअभावे (abhāve)in the absenceअभाव में (ca)andऔरदृशौ (dṛśau)the two eyesदोनों नेत्रस्मृतौ (smṛtau)are declaredकहे गए हैंयत्र (yatra)whereजहाँयक्षेश्वरः (yakṣeśvaraḥ)Yakṣeśvaraयक्षेश्वरमन्त्रे (mantre)in a mantraमन्त्र मेंतत्र (tatra)thereवहाँएव (eva)indeedहीआस्यम् (āsyam)the mouthमुखप्रधानतः (pradhānataḥ)chieflyमुख्य रूप सेचण्डिकायाः (caṇḍikāyāḥ)of Caṇḍikāचण्डिका केअभावे (abhāve)in the absenceअभाव मेंअत्र (atra)hereयहाँविद्युत्-नेत्र-हृद्-आसवः (vidyut-netra-hṛd-āsavaḥ)Vidyut is eye, heart and wineविद्युत् नेत्र, हृदय और आसव हैसुग्रीवः (sugrīvaḥ)Sugrīvaसुग्रीवस्यात् (syāt)isहैद्वयम् (dvayam)doubledदोश्रोत्रम् (śrotram)the earश्रोत्रहूं (hūṃ)hūṃहूंशून्यम् (śūnyam)Śūnyaशून्यविकला (vikalā)Vikalāविकलादृशः (dṛśaḥ)the eyesनेत्रविकलायाः (vikalāyāḥ)of Vikalāविकला केअभावे (abhāve)in the absenceअभाव में (ca)andऔरस्याताम् (syātām)they areहोती हैंगौरी (gaurī)Gaurīगौरी (ca)andऔरपार्वती (pārvatī)Pārvatīपार्वतीविद्युत् (vidyut)Vidyutविद्युत्एव (eva)aloneहीआह (āha)is said to beकहा गयाहृत्-नेत्रम् (hṛt-netram)heart and eyeहृदय और नेत्रहृद्-वक्त्र-प्राण-वर्जिते (hṛd-vaktra-prāṇa-varjite)in one without heart, mouth and breathहृदय, मुख और प्राण से रहित में

Verse 8

एतज्ज्ञानस्य नित्यत्वमाह : तत्रैव, यज्ज्ञानेन विना नालं जपहोमप्रयोगनिदानमिति । तथा : श्रवणास्यहृदयनेत्रज्ञानान्मोक्षो मनोः सद्यः । सिद्धिः सर्वविधा स्यात् सा शिव एव स साधकः । श्रोत्रादीनां ज्ञानाभावे मन्त्रस्य ग्रहणमात्रात् । दारिद्र्यञ्च विपत्तिर्नरकप्राप्तिर्यशोभ्रंशः । दीनोऽतिदुःखी पराजितः शत्रुपीडितः शोकी । कुर्यादेव हि तच्चित्तो मन्त्रे श्रोत्रादिविज्ञानम् ॥८॥ इत्यादि ज्ञेयम् ।

etajjñānasya nityatvamāha : tatraiva, yajjñānena vinā nālaṃ japahomaprayoganidānamiti | tathā : | śravaṇāsyahṛdayanetrajñānānmokṣo manoḥ sadyaḥ | siddhiḥ sarvavidhā syāt sā śiva eva sa sādhakaḥ | śrotrādīnāṃ jñānābhāve mantrasya grahaṇamātrāt | dāridryañca vipattirnarakaprāptiryaśobhraṃśaḥ | dīno'tiduḥkhī parājitaḥ śatrupīḍitaḥ śokī | kuryādeva hi taccitto mantre śrotrādivijñānam | ityādi jñeyam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/parishishta-chapter-ten-eyes-vowel-powers-and-limb-signs-of-mantras#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

वहीं इस ज्ञान की अनिवार्यता कही है: जिस ज्ञान के बिना जप, होम और प्रयोग का आधार नहीं। और: "मन्त्र के श्रवण, मुख, हृदय और नेत्र के ज्ञान से तुरन्त मोक्ष होता है; सब प्रकार की सिद्धि होती है; वह साधक स्वयं शिव है। श्रोत्र आदि के ज्ञान के अभाव में मन्त्र के ग्रहण मात्र से दरिद्रता, विपत्ति, नरक की प्राप्ति और यश का नाश होता है; मनुष्य दीन, अति दुःखी, पराजित, शत्रुओं से पीड़ित और शोकी होता है। इसलिए उसमें चित्त लगाकर मन्त्र में श्रोत्र आदि का विज्ञान अवश्य करे।" ऐसा और भी जानना चाहिए।

The same text states that this knowledge is indispensable: without this knowledge japa, homa and ritual have no ground. And: "From knowing a mantra's ear, mouth, heart and eye comes liberation at once; success of every kind comes; that sādhaka is Śiva himself. Without knowledge of the ear and the rest, from the mere taking of a mantra come poverty, misfortune, falling into hell and loss of fame; one is wretched, very miserable, defeated, harassed by enemies, grieving. So with mind set on it one should surely make out the ear and the rest in a mantra." Such things are to be known.

Word by wordपदार्थ

श्रवण-आस्य-हृदय-नेत्र-ज्ञानात् (śravaṇa-āsya-hṛdaya-netra-jñānāt)from knowing the ear, mouth, heart and eyeश्रवण, मुख, हृदय और नेत्र के ज्ञान सेमोक्षः (mokṣaḥ)liberationमोक्षमनोः (manoḥ)of the mantraमन्त्र कासद्यः (sadyaḥ)at onceतुरन्तसिद्धिः (siddhiḥ)successसिद्धिसर्व-विधा (sarva-vidhā)of every kindसब प्रकार कीस्यात् (syāt)comesहोती हैसा (sā)thatवहशिवः (śivaḥ)Śivaशिवएव (eva)himselfहीसः (saḥ)thatवहसाधकः (sādhakaḥ)sādhakaसाधकश्रोत्र-आदीनाम् (śrotra-ādīnām)of the ear and the restश्रोत्र आदि केज्ञान-अभावे (jñāna-abhāve)without knowledgeज्ञान के अभाव मेंमन्त्रस्य (mantrasya)of a mantraमन्त्र केग्रहण-मात्रात् (grahaṇa-mātrāt)from the mere takingग्रहण मात्र सेदारिद्र्यम् (dāridryam)povertyदरिद्रता (ca)andऔरविपत्तिः (vipattiḥ)misfortuneविपत्तिनरक-प्राप्तिः (naraka-prāptiḥ)falling into hellनरक की प्राप्तियशः-भ्रंशः (yaśaḥ-bhraṃśaḥ)loss of fameयश का नाशदीनः (dīnaḥ)wretchedदीनअति-दुःखी (ati-duḥkhī)very miserableअति दुःखीपराजितः (parājitaḥ)defeatedपराजितशत्रु-पीडितः (śatru-pīḍitaḥ)harassed by enemiesशत्रुओं से पीड़ितशोकी (śokī)grievingशोकीकुर्यात् (kuryāt)one should makeकरेएव (eva)surelyहीहि (hi)indeedनिश्चयतत्-चित्तः (tat-cittaḥ)with mind set on itउसमें चित्त लगाकरमन्त्रे (mantre)in the mantraमन्त्र मेंश्रोत्र-आदि-विज्ञानम् (śrotra-ādi-vijñānam)the discernment of the ear and the restश्रोत्र आदि का विज्ञान

तत्रैव — In the same text: वहीं:

Verse 9

अथ स्वरशक्तयः अकारे भीषणा कीर्तिविद्युज्जिह्वेति कीर्तिता । अ । आकारे तामसी कालरात्र्युग्रा कालभैरवी । आ । इकारे गर्जिनी चण्डा ज्ञेया रुद्रभयङ्करी । इ । ईकारे शूलिनी ख्याता चण्डोग्रा धूम्रभैरवी । ई । उकारे कालवक्त्राख्या प्रचण्डा चण्डवल्लभा । उ । विदार्यूकारगा ज्ञेया तालजङ्घा कपालिनी । ऊ । ऋकारे स्यान्महारौद्री ज्वालिनी योगिनीत्यपि । ऋ । ॠकारे कालिकादेवी पितृकाली भयङ्करी । ॠ । संहारिणी ऌकारे स्यान्मेघनादोग्रहासिनी । ऌ । रुद्रचण्डा कालजिह्वा ॡकारे च करालिनी । ॡ । ऊर्धकेशी च चामुण्डा नादिन्येकारगा स्मृता । ए । ऐकारे कोटराक्षी च मानिन्युत्तमभैरवी । ऐ । ज्वालास्योकारगा ज्ञेया भीमाक्षी मुण्डमालिनी । ओ । औकारे डाकिनी सिंहनादिनी चण्डभैरवी । औ । अक्रूराख्या विकारी च अंकारे रुद्रडाकिनी । अं । शेषे कपालिनी याम्या चण्डिका कुण्डलद्वयम् । विसर्गे आदनुस्वारः कलाश्च स्वरशक्तयः । अः । इत्येतासां या या यस्मिन्मन्त्रे योजितास्तास्ता एव तस्य हृदयत्वेन भाव्या इति रहस्यार्थः । एवं क्रमेण मन्त्रस्य श्रोत्रादिकं विज्ञाय पुरस्क्रियां कुर्यात् । तथा च मन्त्रं नीत्वा गुरोः पार्श्वे गुरुभक्तिपरायणः । मन्त्रश्रोत्रास्यहृन्नेत्रप्राणान् विज्ञाय यत्नतः । मन्त्रञ्च कीलकं ज्ञात्वा कुर्यान्मन्त्रपुरस्क्रियाम् । पुरश्चरणसम्पन्नो वीरसिद्धिं समाचरेत् ॥९॥ इति मन्त्रस्य श्रोत्रादिपरिज्ञानम् ।

atha svaraśaktayaḥ | akāre bhīṣaṇā kīrtividyujjihveti kīrtitā | a | ākāre tāmasī kālarātryugrā kālabhairavī | ā | ikāre garjinī caṇḍā jñeyā rudrabhayaṅkarī | i | īkāre śūlinī khyātā caṇḍogrā dhūmrabhairavī | ī | ukāre kālavaktrākhyā pracaṇḍā caṇḍavallabhā | u | vidāryūkāragā jñeyā tālajaṅghā kapālinī | ū | ṛkāre syānmahāraudrī jvālinī yoginītyapi | ṛ | ṝkāre kālikādevī pitṛkālī bhayaṅkarī | ṝ | saṃhāriṇī ḷkāre syānmeghanādograhāsinī | ḷ | rudracaṇḍā kālajihvā ḹkāre ca karālinī | ḹ | ūrdhakeśī ca cāmuṇḍā nādinyekāragā smṛtā | e | aikāre koṭarākṣī ca māninyuttamabhairavī | ai | jvālāsyokāragā jñeyā bhīmākṣī muṇḍamālinī | o | aukāre ḍākinī siṃhanādinī caṇḍabhairavī | au | akrūrākhyā vikārī ca aṃkāre rudraḍākinī | aṃ | śeṣe kapālinī yāmyā caṇḍikā kuṇḍaladvayam | visarge ādanusvāraḥ kalāśca svaraśaktayaḥ | aḥ | ityetāsāṃ yā yā yasminmantre yojitāstāstā eva tasya hṛdayatvena bhāvyā iti rahasyārthaḥ | evaṃ krameṇa mantrasya śrotrādikaṃ vijñāya puraskriyāṃ kuryāt | tathā ca | mantraṃ nītvā guroḥ pārśve gurubhaktiparāyaṇaḥ | mantraśrotrāsyahṛnnetraprāṇān vijñāya yatnataḥ | mantrañca kīlakaṃ jñātvā kuryānmantrapuraskriyām | puraścaraṇasampanno vīrasiddhiṃ samācaret | iti mantrasya śrotrādiparijñānam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.9. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/parishishta-chapter-ten-eyes-vowel-powers-and-limb-signs-of-mantras#v9. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब स्वरशक्तियाँ। वहीं: अकार में भीषणा, जो कीर्ति और विद्युज्जिह्वा कही गई — अ। आकार में तामसी, कालरात्रि, उग्रा, कालभैरवी — आ। इकार में गर्जिनी, चण्डा, रुद्रभयङ्करी — इ। ईकार में शूलिनी, जो चण्डोग्रा और धूम्रभैरवी नाम से प्रसिद्ध — ई। उकार में कालवक्त्रा नाम वाली, प्रचण्डा, चण्डवल्लभा — उ। ऊकार में विदारी, तालजङ्घा, कपालिनी — ऊ। ऋकार में महारौद्री, ज्वालिनी, योगिनी भी — ऋ। ॠकार में कालिका देवी, पितृकाली, भयङ्करी — ॠ। ऌकार में संहारिणी, मेघनादा, उग्रहासिनी — ऌ। ॡकार में रुद्रचण्डा, कालजिह्वा, करालिनी — ॡ। एकार में ऊर्ध्वकेशी, चामुण्डा, नादिनी — ए। ऐकार में कोटराक्षी, मानिनी, उत्तमभैरवी — ऐ। ओकार में ज्वालास्या, भीमाक्षी, मुण्डमालिनी — ओ। औकार में डाकिनी, सिंहनादिनी, चण्डभैरवी — औ। अंकार में अक्रूरा नाम वाली, विकारी, रुद्रडाकिनी — अं। शेष में कपालिनी, याम्या, चण्डिका, दो कुण्डल; विसर्ग में आ सहित अनुस्वार; ये कलाएँ स्वरशक्तियाँ हैं — अः। रहस्य यह है कि इनमें से जो-जो जिस मन्त्र में लगी हों, वे ही उसका हृदय मानी जाएँ। इस प्रकार क्रम से मन्त्र के श्रोत्र आदि को जानकर पुरश्चरण करे। और वैसे ही: "गुरु के पास मन्त्र लेकर, गुरुभक्ति में तत्पर, मन्त्र के श्रोत्र, मुख, हृदय, नेत्र और प्राण को यत्न से जानकर, और मन्त्र तथा कीलक जानकर मन्त्र का पुरश्चरण करे; पुरश्चरण पूरा करके वीरसिद्धि करे।" यहाँ मन्त्र के श्रोत्र आदि का परिज्ञान समाप्त।

Now the vowel-powers. In the same text: in the letter a, Bhīṣaṇā, named Kīrti and Vidyujjihvā — a. In ā, Tāmasī, Kālarātri, Ugrā, Kālabhairavī — ā. In i, Garjinī, Caṇḍā, Rudrabhayaṅkarī — i. In ī, Śūlinī, known as Caṇḍogrā and Dhūmrabhairavī — ī. In u, the one called Kālavaktrā, Pracaṇḍā, Caṇḍavallabhā — u. In ū, Vidārī, Tālajaṅghā, Kapālinī — ū. In ṛ, Mahāraudrī, Jvālinī, also Yoginī — ṛ. In ṝ, the goddess Kālikā, Pitṛkālī, Bhayaṅkarī — ṝ. In ḷ, Saṃhāriṇī, Meghanādā, Ugrahāsinī — ḷ. In ḹ, Rudracaṇḍā, Kālajihvā, Karālinī — ḹ. In e, Ūrdhvakeśī, Cāmuṇḍā, Nādinī — e. In ai, Koṭarākṣī, Māninī, Uttamabhairavī — ai. In o, Jvālāsyā, Bhīmākṣī, Muṇḍamālinī — o. In au, Ḍākinī, Siṃhanādinī, Caṇḍabhairavī — au. In aṃ, the one called Akrūrā, Vikārī, Rudraḍākinī — aṃ. In the last, Kapālinī, Yāmyā, Caṇḍikā, the two rings; in the visarga the anusvāra with ā; these kalās are the vowel-powers — aḥ. The secret meaning is that whichever of these are used in a given mantra, those very ones are to be regarded as its heart. Thus, knowing in order a mantra's ear and the rest, one should perform the puraścaraṇa. And so: "Having taken the mantra at the guru's side, devoted to the guru, having carefully learned the mantra's ear, mouth, heart, eye and breath, and knowing the mantra and its kīlaka, one should perform the preliminary rite of the mantra; having completed the puraścaraṇa one should undertake the vīra-siddhi." Here ends the full knowledge of a mantra's ear and the rest.

Word by wordपदार्थ

अकारे (akāre)in the letter aअकार मेंभीषणा (bhīṣaṇā)Bhīṣaṇāभीषणाकीर्ति-विद्युज्जिह्वा (kīrti-vidyujjihvā)Kīrti, Vidyujjihvāकीर्ति, विद्युज्जिह्वाइति (iti)thusऐसेकीर्तिता (kīrtitā)is namedकही गईआकारे (ākāre)in āआकार मेंतामसी (tāmasī)Tāmasīतामसीकालरात्रि-उग्रा (kālarātri-ugrā)Kālarātri, Ugrāकालरात्रि, उग्राकालभैरवी (kālabhairavī)Kālabhairavīकालभैरवीइकारे (ikāre)in iइकार मेंगर्जिनी (garjinī)Garjinīगर्जिनीचण्डा (caṇḍā)Caṇḍāचण्डाज्ञेया (jñeyā)to be knownजाननी चाहिएरुद्र-भयङ्करी (rudra-bhayaṅkarī)Rudrabhayaṅkarīरुद्रभयङ्करीईकारे (īkāre)in īईकार मेंशूलिनी (śūlinī)Śūlinīशूलिनीख्याता (khyātā)is knownप्रसिद्धचण्डोग्रा (caṇḍogrā)Caṇḍogrāचण्डोग्राधूम्रभैरवी (dhūmrabhairavī)Dhūmrabhairavīधूम्रभैरवीउकारे (ukāre)in uउकार मेंकालवक्त्रा-आख्या (kālavaktrā-ākhyā)the one called Kālavaktrāकालवक्त्रा नाम वालीप्रचण्डा (pracaṇḍā)Pracaṇḍāप्रचण्डाचण्डवल्लभा (caṇḍavallabhā)Caṇḍavallabhāचण्डवल्लभाविदारी (vidārī)Vidārīविदारीऊकार-गा (ūkāra-gā)residing in ūऊकार में स्थितज्ञेया (jñeyā)to be knownजाननी चाहिएतालजङ्घा (tālajaṅghā)Tālajaṅghāतालजङ्घाकपालिनी (kapālinī)Kapālinīकपालिनीऋकारे (ṛkāre)in ṛऋकार मेंस्यात् (syāt)isहैमहारौद्री (mahāraudrī)Mahāraudrīमहारौद्रीज्वालिनी (jvālinī)Jvālinīज्वालिनीयोगिनी (yoginī)Yoginīयोगिनीइति (iti)thusऐसेअपि (api)alsoभीॠकारे (ṝkāre)in ṝॠकार मेंकालिका-देवी (kālikā-devī)the goddess Kālikāकालिका देवीपितृकाली (pitṛkālī)Pitṛkālīपितृकालीभयङ्करी (bhayaṅkarī)Bhayaṅkarīभयङ्करीसंहारिणी (saṃhāriṇī)Saṃhāriṇīसंहारिणीऌकारे (ḷkāre)in ḷऌकार मेंस्यात् (syāt)isहैमेघनादा (meghanādā)Meghanādāमेघनादाउग्रहासिनी (ugrahāsinī)Ugrahāsinīउग्रहासिनीरुद्रचण्डा (rudracaṇḍā)Rudracaṇḍāरुद्रचण्डाकालजिह्वा (kālajihvā)Kālajihvāकालजिह्वाॡकारे (ḹkāre)in ḹॡकार में (ca)andऔरकरालिनी (karālinī)Karālinīकरालिनीऊर्ध-केशी (ūrdha-keśī)Ūrdhvakeśīऊर्ध्वकेशी (ca)andऔरचामुण्डा (cāmuṇḍā)Cāmuṇḍāचामुण्डानादिनी (nādinī)Nādinīनादिनीएकार-गा (ekāra-gā)residing in eएकार में स्थितस्मृता (smṛtā)is declaredकही गईऐकारे (aikāre)in aiऐकार मेंकोटराक्षी (koṭarākṣī)Koṭarākṣīकोटराक्षी (ca)andऔरमानिनी (māninī)Māninīमानिनीउत्तमभैरवी (uttamabhairavī)Uttamabhairavīउत्तमभैरवीज्वालास्या (jvālāsyā)Jvālāsyāज्वालास्याओकार-गा (okāra-gā)residing in oओकार में स्थितज्ञेया (jñeyā)to be knownजाननी चाहिएभीमाक्षी (bhīmākṣī)Bhīmākṣīभीमाक्षीमुण्डमालिनी (muṇḍamālinī)Muṇḍamālinīमुण्डमालिनीऔकारे (aukāre)in auऔकार मेंडाकिनी (ḍākinī)Ḍākinīडाकिनीसिंहनादिनी (siṃhanādinī)Siṃhanādinīसिंहनादिनीचण्डभैरवी (caṇḍabhairavī)Caṇḍabhairavīचण्डभैरवीअक्रूरा-आख्या (akrūrā-ākhyā)the one called Akrūrāअक्रूरा नाम वालीविकारी (vikārī)Vikārīविकारी (ca)andऔरअंकारे (aṃkāre)in aṃअंकार मेंरुद्रडाकिनी (rudraḍākinī)Rudraḍākinīरुद्रडाकिनीशेषे (śeṣe)in the lastशेष मेंकपालिनी (kapālinī)Kapālinīकपालिनीयाम्या (yāmyā)Yāmyāयाम्याचण्डिका (caṇḍikā)Caṇḍikāचण्डिकाकुण्डल-द्वयम् (kuṇḍala-dvayam)the two ringsदो कुण्डलविसर्गे (visarge)in the visargaविसर्ग मेंआत्-अनुस्वारः (āt-anusvāraḥ)the anusvāra with āआ सहित अनुस्वारकलाः (kalāḥ)the kalāsकलाएँ (ca)andऔरस्वर-शक्तयः (svara-śaktayaḥ)the vowel-powersस्वरशक्तियाँमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्रनीत्वा (nītvā)having takenलेकरगुरोः (guroḥ)of the guruगुरु केपार्श्वे (pārśve)at the sideपासगुरु-भक्ति-परायणः (guru-bhakti-parāyaṇaḥ)devoted to the guruगुरुभक्ति में तत्परमन्त्र-श्रोत्र-आस्य-हृद्-नेत्र-प्राणान् (mantra-śrotra-āsya-hṛd-netra-prāṇān)the mantra's ear, mouth, heart, eye and breathमन्त्र के श्रोत्र, मुख, हृदय, नेत्र और प्राण कोविज्ञाय (vijñāya)having learnedजानकरयत्नतः (yatnataḥ)carefullyयत्न सेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्र (ca)andऔरकीलकम् (kīlakam)the kīlakaकीलकज्ञात्वा (jñātvā)having knownजानकरकुर्यात् (kuryāt)one should performकरेमन्त्र-पुरस्क्रियाम् (mantra-puraskriyām)the preliminary rite of the mantraमन्त्र का पुरश्चरणपुरश्चरण-सम्पन्नः (puraścaraṇa-sampannaḥ)having completed the puraścaraṇaपुरश्चरण पूरा करकेवीर-सिद्धिम् (vīra-siddhim)the vīra-siddhiवीरसिद्धिसमाचरेत् (samācaret)one should undertakeकरे

ज्ञानतन्त्रे — In the Jñānatantra: ज्ञानतन्त्र में:

Verse 1

अथ मन्त्राङ्गसङ्केतः कैलासशिखरे रम्ये गन्धर्वगणसेविते । स्थाणोर्वक्षःस्थिता देवं पृच्छति स्म नगात्मजा । पार्वत्युवाच गणेशनन्दिचन्द्रेश भूतनाथ मदीश्वर । अनेकतन्त्रमन्त्राणां प्रकाशोऽन्तरगाणि च । भेदश्च कीलकश्चैव शापोद्धारणमेव च । त्वत्प्रसादान्मया नाथ ज्ञातं तत्त्वं न संशयः । नानातन्त्रेषु देवेश विद्या वर्णमयी स्मृता । इदानीं श्रोतुमिच्छामि मन्त्राङ्गं नामनिर्णयम् । मन्त्रसङ्केतकं नाम बहुधा मयि सूचितम् । अस्मिंस्तु निर्जने देशे यदि स्नेहोऽस्ति मां प्रति । तद्वदस्व महादेव नात्र कार्या विचारणा । नो चेत् सत्यं वदाम्यद्य पुरस्कृत्य तवाग्रतः । प्राणत्यागं करिष्यामि सत्यं सत्यं न संशयः । ईश्वर उवाच साधु पृष्टं त्वया भद्रे यद्यन्मे मनसि स्थितम् । देवि योषिच्चपलत्वात्पुरा नोक्तं त्वयि प्रिये । इदानीं स्थिरतां ज्ञात्वा कथयामि तवानघे । न प्रकाश्यं महादेवि कदाचिदपि पार्वती । प्रकाशिते महातत्त्वे नश्यन्ति सिद्धयस्तव । पुनरुक्तं महादेवि न वक्तव्यं सुनिश्चितम् । विना जपेन होमेन पूजया वा दयान्विते । येन विज्ञानमात्रेण मन्त्रसिद्धिः प्रजायते । मन्त्रसङ्केतमज्ञात्वा यो जपेन्मन्त्रराजकम् । शतलक्षजपेनैव मन्त्रसिद्धिर्न जायते । तस्मात्सर्वप्रयत्नेन ज्ञातव्याङ्गविभावना । तवातिगौरवात्साध्वि जगतां हितकाम्यया । वक्ष्यामि शृणु देवेशि सारात् सारतरं महत् । एकाक्षरे महामन्त्रे सम्पूर्णं देहरूपकम् । विभावयेन्महेशानि नान्यच्च परिचिन्तयेत् । प्रथमं बाहूमूलान्तं कट्यन्तं द्वितीयं भवेत् । तृतीयं पादमूलान्तं क्रमेण परिचिन्तयेत् । चतुरर्णकमन्त्रेषु गण्डान्तं प्रथमं भवेत् । बाह्वन्तं द्वितीयञ्चैव नाभ्यन्तं तृतीयं भवेत् । चतुर्थञ्च ततो देवि पदान्तं परिचिन्तयेत् ॥१॥

atha mantrāṅgasaṅketaḥ | kailāsaśikhare ramye gandharvagaṇasevite | sthāṇorvakṣaḥsthitā devaṃ pṛcchati sma nagātmajā | pārvatyuvāca | gaṇeśanandicandreśa bhūtanātha madīśvara | anekatantramantrāṇāṃ prakāśo'ntaragāṇi ca | bhedaśca kīlakaścaiva śāpoddhāraṇameva ca | tvatprasādānmayā nātha jñātaṃ tattvaṃ na saṃśayaḥ | nānātantreṣu deveśa vidyā varṇamayī smṛtā | idānīṃ śrotumicchāmi mantrāṅgaṃ nāmanirṇayam | mantrasaṅketakaṃ nāma bahudhā mayi sūcitam | asmiṃstu nirjane deśe yadi sneho'sti māṃ prati | tadvadasva mahādeva nātra kāryā vicāraṇā | no cet satyaṃ vadāmyadya puraskṛtya tavāgrataḥ | prāṇatyāgaṃ kariṣyāmi satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ | īśvara uvāca | sādhu pṛṣṭaṃ tvayā bhadre yadyanme manasi sthitam | devi yoṣiccapalatvātpurā noktaṃ tvayi priye | idānīṃ sthiratāṃ jñātvā kathayāmi tavānaghe | na prakāśyaṃ mahādevi kadācidapi pārvatī | prakāśite mahātattve naśyanti siddhayastava | punaruktaṃ mahādevi na vaktavyaṃ suniścitam | vinā japena homena pūjayā vā dayānvite | yena vijñānamātreṇa mantrasiddhiḥ prajāyate | mantrasaṅketamajñātvā yo japenmantrarājakam | śatalakṣajapenaiva mantrasiddhirna jāyate | tasmātsarvaprayatnena jñātavyāṅgavibhāvanā | tavātigauravātsādhvi jagatāṃ hitakāmyayā | vakṣyāmi śṛṇu deveśi sārāt sārataraṃ mahat | ekākṣare mahāmantre sampūrṇaṃ deharūpakam | vibhāvayenmaheśāni nānyacca paricintayet | prathamaṃ bāhūmūlāntaṃ kaṭyantaṃ dvitīyaṃ bhavet | tṛtīyaṃ pādamūlāntaṃ krameṇa paricintayet | caturarṇakamantreṣu gaṇḍāntaṃ prathamaṃ bhavet | bāhvantaṃ dvitīyañcaiva nābhyantaṃ tṛtīyaṃ bhavet | caturthañca tato devi padāntaṃ paricintayet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/parishishta-chapter-ten-eyes-vowel-powers-and-limb-signs-of-mantras#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब मन्त्रों के अंगों का सङ्केत। ज्ञानतन्त्र में: गन्धर्वगणों से सेवित रमणीय कैलास शिखर पर, स्थाणु के वक्ष पर स्थित पर्वत की पुत्री ने देव से पूछा। पार्वती ने कहा: हे गणेश, नन्दि और चन्द्र के ईश, भूतनाथ, मेरे ईश्वर — अनेक तन्त्रों के मन्त्रों का प्रकाश, उनके अन्तरंग, भेद, कीलक और शापोद्धार: हे नाथ, आपकी कृपा से मैंने इनका तत्त्व जान लिया, इसमें सन्देह नहीं। हे देवेश, नाना तन्त्रों में विद्या वर्णमयी कही गई है। अब मैं मन्त्र के अंगों के नाम का निर्णय सुनना चाहती हूँ; मन्त्रसङ्केत नाम की बात मुझे बहुत बार सूचित की गई है। इस निर्जन स्थान में, यदि मेरे प्रति स्नेह है, तो हे महादेव, वह कहिए; इसमें विचारणा नहीं करनी चाहिए। नहीं तो मैं सच कहती हूँ, आज आपके सामने, यह सामने रखकर, प्राणत्याग करूँगी — सच, सच, सन्देह नहीं। ईश्वर ने कहा: हे भद्रे, तुमने अच्छा पूछा, जो-जो मेरे मन में है। हे देवी, स्त्रियों की चपलता के कारण पहले तुम्हें नहीं कहा, प्रिये; अब स्थिरता जानकर, हे अनघे, तुम्हें कहता हूँ। हे महादेवी पार्वती, इसे कभी प्रकट न करना; यह महातत्त्व प्रकट होने पर तुम्हारी सिद्धियाँ नष्ट होती हैं। फिर कहता हूँ, महादेवी, यह सुनिश्चित है कि यह नहीं कहना चाहिए। हे दयामयी, जप, होम या पूजा के बिना जिसके ज्ञान मात्र से मन्त्रसिद्धि होती है। जो मन्त्रसङ्केत न जानकर मन्त्रराज को जपता है, उसे सौ लाख जप से भी मन्त्रसिद्धि नहीं होती। इसलिए सब प्रयत्न से अंगों की भावना जाननी चाहिए। हे साध्वी, तुम्हारे अति गौरव से और जगत के हित की कामना से मैं कहूँगा; हे देवेशी, सार से भी सारतर, महान् बात सुनो। एकाक्षर महामन्त्र में, हे महेशानी, सम्पूर्ण देह रूप की भावना करे और कुछ और न सोचे। पहला अक्षर बाहुमूल तक, दूसरा कटि तक, तीसरा पादमूल तक — क्रम से ऐसा सोचे। चार अक्षर के मन्त्रों में पहला गण्ड तक, दूसरा बाहु तक, तीसरा नाभि तक, और फिर चौथा, हे देवी, पैर तक सोचे।

Now the sign of the limbs of mantras. In the Jñānatantra: on the lovely peak of Kailāsa, frequented by hosts of gandharvas, the mountain's daughter, seated on Sthāṇu's breast, asked the god. Pārvatī said: O lord of Gaṇeśa, Nandi and the moon, lord of beings, my lord — the revelation of the mantras of many tantras, their inner limbs, their divisions, their kīlakas and the lifting of curses: by your grace, lord, I have learned their truth, no doubt of it. In the various tantras, O lord of gods, the vidyā is declared to be made of letters. Now I wish to hear the settling of the name of the limbs of mantras; the so-called mantra-sign has been hinted to me many times. In this lonely place, if you have affection for me, tell it, Mahādeva; there is no room for hesitation. If not, I say truly, today, setting it before you, I shall give up my life in front of you — truly, truly, there is no doubt. Īśvara said: Well asked, O good one, whatever stands in my mind. Goddess, because of women's fickleness I did not tell it to you before, beloved; now, seeing your steadiness, I tell it to you, sinless one. It is never to be disclosed, great goddess Pārvatī; if this great truth is disclosed your siddhis perish. I say again, great goddess: most certainly it is not to be told. Without japa, homa or worship, O compassionate one, by the mere knowledge of it mantra-success arises. Whoever repeats the king of mantras without knowing the mantra-sign — even by a hundred lakh repetitions mantra-success does not come to him. Therefore the imagining of the limbs is to be learned with every effort. Out of great regard for you, virtuous one, and wishing the good of the worlds, I shall tell it; hear, O queen of gods, the great essence of essences. In a one-lettered great mantra one should imagine the whole body-form, O great queen, and think of nothing else. The first letter reaches to the roots of the arms, the second to the hips, the third to the roots of the feet — so should one think in order. In four-lettered mantras the first reaches to the cheeks, the second to the arms, the third to the navel, and then the fourth, O goddess, one should think of as reaching to the feet.

Word by wordपदार्थ

कैलास-शिखरे (kailāsa-śikhare)on the peak of Kailāsaकैलास शिखर पररम्ये (ramye)lovelyरमणीयगन्धर्व-गण-सेविते (gandharva-gaṇa-sevite)frequented by hosts of gandharvasगन्धर्वगणों से सेवितस्थाणोः (sthāṇoḥ)of Sthāṇu (Śiva)स्थाणु (शिव) केवक्षः-स्थिता (vakṣaḥ-sthitā)seated on the breastवक्ष पर स्थितदेवम् (devam)the godदेव सेपृच्छति (pṛcchati)asksपूछता हैस्म (sma)a particle giving the present the sense of the pastभूतकाल का बोध कराने वाला अव्ययनग-आत्मजा (naga-ātmajā)the mountain's daughterपर्वत की पुत्रीगणेश-नन्दि-चन्द्र-ईश (gaṇeśa-nandi-candra-īśa)O lord of Gaṇeśa, Nandi and the moonहे गणेश, नन्दि और चन्द्र के ईशभूतनाथ (bhūtanātha)O lord of beingsहे भूतनाथमत्-ईश्वर (mat-īśvara)O my lordहे मेरे ईश्वरअनेक-तन्त्र-मन्त्राणाम् (aneka-tantra-mantrāṇām)of the mantras of many tantrasअनेक तन्त्रों के मन्त्रों काप्रकाशः (prakāśaḥ)the revelationप्रकाशअन्तरगाणि (antaragāṇi)the inner limbsअन्तरंग (ca)andऔरभेदः (bhedaḥ)the divisionभेद (ca)andऔरकीलकः (kīlakaḥ)the kīlakaकीलक (ca)andऔरएव (eva)indeedहीशाप-उद्धारणम् (śāpa-uddhāraṇam)the lifting of cursesशापोद्धारएव (eva)indeedही (ca)andऔरत्वत्-प्रसादात् (tvat-prasādāt)by your graceआपकी कृपा सेमया (mayā)by meमैंनेनाथ (nātha)O lordहे नाथज्ञातम् (jñātam)has been learnedजान लियातत्त्वम् (tattvam)the truthतत्त्व (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देहनाना-तन्त्रेषु (nānā-tantreṣu)in the various tantrasनाना तन्त्रों मेंदेवेश (deveśa)O lord of godsहे देवेशविद्या (vidyā)the vidyāविद्यावर्ण-मयी (varṇa-mayī)made of lettersवर्णमयीस्मृता (smṛtā)is declaredकही गई हैइदानीम् (idānīm)nowअबश्रोतुम् (śrotum)to hearसुननाइच्छामि (icchāmi)I wishचाहती हूँमन्त्र-अङ्गम् (mantra-aṅgam)the limbs of mantrasमन्त्र के अंगनाम-निर्णयम् (nāma-nirṇayam)the settling of the nameनाम का निर्णयमन्त्र-सङ्केतकम् (mantra-saṅketakam)the mantra-signमन्त्रसङ्केतनाम (nāma)by nameनाम काबहुधा (bahudhā)many timesबहुत बारमयि (mayi)to meमुझेसूचितम् (sūcitam)hintedसूचित कियाअस्मिन् (asmin)in thisइसतु (tu)nowतोनिर्जने (nirjane)lonelyनिर्जनदेशे (deśe)placeस्थान मेंयदि (yadi)ifयदिस्नेहः (snehaḥ)affectionस्नेहअस्ति (asti)there isहैमाम् (mām)meमेरेप्रति (prati)towardsप्रतितत् (tat)thatवहवदस्व (vadasva)tellकहिएमहादेव (mahādeva)O Mahādevaहे महादेव (na)notअत्र (atra)hereइसमेंकार्या (kāryā)to be madeकरनी चाहिएविचारणा (vicāraṇā)hesitationविचारणानो (no)notनहींचेत् (cet)ifयदिसत्यम् (satyam)trulyसचवदामि (vadāmi)I sayकहती हूँअद्य (adya)todayआजपुरस्कृत्य (puraskṛtya)setting it before youसामने रखकरतव (tava)yourआपकेअग्रतः (agrataḥ)in frontसामनेप्राण-त्यागम् (prāṇa-tyāgam)giving up of lifeप्राणत्यागकरिष्यामि (kariṣyāmi)I shall doकरूँगीसत्यम् (satyam)trulyसचसत्यम् (satyam)trulyसच (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देहसाधु (sādhu)wellअच्छापृष्टम् (pṛṣṭam)askedपूछात्वया (tvayā)by youतुमनेभद्रे (bhadre)O good oneहे भद्रेयत्-यत् (yat-yat)whateverजो-जोमे (me)myमेरेमनसि (manasi)in the mindमन मेंस्थितम् (sthitam)standsस्थित हैदेवि (devi)O goddessहे देवीयोषित्-चपलत्वात् (yoṣit-capalatvāt)because of women's ficklenessस्त्रियों की चपलता के कारणपुरा (purā)beforeपहले (na)notनहींउक्तम् (uktam)toldकहात्वयि (tvayi)to youतुम्हेंप्रिये (priye)O belovedहे प्रियेइदानीम् (idānīm)nowअबस्थिरताम् (sthiratām)steadinessस्थिरताज्ञात्वा (jñātvā)having seenजानकरकथयामि (kathayāmi)I tellकहता हूँतव (tava)to youतुम्हेंअनघे (anaghe)O sinless oneहे अनघे (na)notप्रकाश्यम् (prakāśyam)to be disclosedप्रकट करनामहादेवि (mahādevi)O great goddessहे महादेवीकदाचित् (kadācit)everकभीअपि (api)evenभीपार्वती (pārvatī)O Pārvatīहे पार्वतीप्रकाशिते (prakāśite)when disclosedप्रकट होने परमहा-तत्त्वे (mahā-tattve)this great truthमहातत्त्वनश्यन्ति (naśyanti)perishनष्ट होती हैंसिद्धयः (siddhayaḥ)the siddhisसिद्धियाँतव (tava)yourतुम्हारीपुनः (punaḥ)againफिरउक्तम् (uktam)saidकहामहादेवि (mahādevi)O great goddessहे महादेवी (na)notवक्तव्यम् (vaktavyam)to be toldकहनासु-निश्चितम् (su-niścitam)most certainlyसुनिश्चितविना (vinā)withoutबिनाजपेन (japena)japaजपहोमेन (homena)homaहोमपूजया (pūjayā)worshipपूजावा (vā)orयादया-अन्विते (dayā-anvite)O compassionate oneहे दयामयीयेन (yena)by whichजिसकेविज्ञान-मात्रेण (vijñāna-mātreṇa)by mere knowledgeज्ञान मात्र सेमन्त्र-सिद्धिः (mantra-siddhiḥ)mantra-successमन्त्रसिद्धिप्रजायते (prajāyate)arisesहोती हैमन्त्र-सङ्केतम् (mantra-saṅketam)the mantra-signमन्त्रसङ्केतअज्ञात्वा (ajñātvā)not knowingन जानकरयः (yaḥ)whoजोजपेत् (japet)repeatsजपेमन्त्र-राजकम् (mantra-rājakam)the king of mantrasमन्त्रराजशत-लक्ष-जपेन (śata-lakṣa-japena)by a hundred lakh repetitionsसौ लाख जप सेएव (eva)evenभीमन्त्र-सिद्धिः (mantra-siddhiḥ)mantra-successमन्त्रसिद्धि (na)notनहींजायते (jāyate)arisesहोतीतस्मात् (tasmāt)thereforeइसलिएसर्व-प्रयत्नेन (sarva-prayatnena)with every effortसब प्रयत्न सेज्ञातव्या (jñātavyā)is to be knownजाननी चाहिएअङ्ग-विभावना (aṅga-vibhāvanā)the imagining of the limbsअंगों की भावनातव (tava)for youतुम्हारेअति-गौरवात् (ati-gauravāt)out of great regardअति गौरव सेसाध्वि (sādhvi)O virtuous oneहे साध्वीजगताम् (jagatām)of the worldsजगत केहित-काम्यया (hita-kāmyayā)wishing the goodहित की कामना सेवक्ष्यामि (vakṣyāmi)I shall tellकहूँगाशृणु (śṛṇu)hearसुनोदेवेशि (deveśi)O queen of godsहे देवेशीसारात् (sārāt)than the essenceसार सेसारतरम् (sārataram)more essentialसारतरमहत् (mahat)greatमहान्एक-अक्षरे (eka-akṣare)in a one-letteredएकाक्षरमहा-मन्त्रे (mahā-mantre)great mantraमहामन्त्र मेंसम्पूर्णम् (sampūrṇam)the wholeसम्पूर्णदेह-रूपकम् (deha-rūpakam)body-formदेह रूपविभावयेत् (vibhāvayet)one should imagineभावना करेमहेशानि (maheśāni)O great queenहे महेशानी (na)notअन्यत् (anyat)anything elseऔर कुछ (ca)andऔरपरिचिन्तयेत् (paricintayet)one should think ofसोचेप्रथमम् (prathamam)the firstपहलाबाहू-मूल-अन्तम् (bāhū-mūla-antam)to the roots of the armsबाहुमूल तककटि-अन्तम् (kaṭi-antam)to the hipsकटि तकद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसराभवेत् (bhavet)isहोतृतीयम् (tṛtīyam)the thirdतीसरापाद-मूल-अन्तम् (pāda-mūla-antam)to the roots of the feetपादमूल तकक्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेपरिचिन्तयेत् (paricintayet)one should think ofसोचेचतुर्-अर्णक-मन्त्रेषु (catur-arṇaka-mantreṣu)in four-lettered mantrasचार अक्षर के मन्त्रों मेंगण्ड-अन्तम् (gaṇḍa-antam)to the cheeksगण्ड तकप्रथमम् (prathamam)the firstपहलाभवेत् (bhavet)isहोबाहु-अन्तम् (bāhu-antam)to the armsबाहु तकद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसरा (ca)andऔरएव (eva)indeedहीनाभि-अन्तम् (nābhi-antam)to the navelनाभि तकतृतीयम् (tṛtīyam)the thirdतीसराभवेत् (bhavet)isहोचतुर्थम् (caturtham)the fourthचौथा (ca)andऔरततः (tataḥ)thenफिरदेवि (devi)O goddessहे देवीपद-अन्तम् (pada-antam)to the feetपैर तकपरिचिन्तयेत् (paricintayet)one should think ofसोचे

Verse 2

पञ्चाक्षरे तु मन्त्रे तु पञ्चधा परिकल्पयेत् । ग्रीवान्तं प्रथमं देवि बाह्वन्तं द्वितीयं भवेत् । तृतीयं कुक्षिपर्यन्तम् ऊर्वन्तं चतुर्थं भवेत् । पादान्तं पञ्चमं देवि भवत्येव न संशयः । षडक्षरे तु मन्त्रे तु मुखान्तं प्रथमं भवेत् । द्वितीयं गलपर्यन्तं बाह्वन्तं तृतीयं भवेत् । चतुर्थं हृदयान्तञ्च ऊर्वन्तं पञ्चमं भवेत् । पदञ्च षष्ठवर्णञ्च क्रमेण परिचिन्तयेत् । सप्ताक्षरे तु मन्त्रे तु मुखान्तं प्रथमं भवेत् । द्वितीयं गलपर्यन्तं बाह्वन्तञ्च तृतीयकम् । चतुर्थं पृष्ठपर्यन्तं कुक्ष्यन्तं पञ्चमं भवेत् । षडर्णमूरुपर्यन्तं पादान्तं सप्तमं भवेत् । अष्टाक्षरे महामन्त्रे मुखान्तं प्रथमं भवेत् । चिबुकान्तं द्वितीयञ्च गलान्तं तृतीयं भवेत् । चतुर्थं बाहुपर्यन्तं पृष्ठान्तं पञ्चमं भवेत् । षडर्णमुदरान्तञ्च जायन्तं सप्तमं भवेत् । पादान्तमष्टमञ्चैव भावाङ्गेऽपि न संशयः । नवाक्षरे तु मन्त्रे तु नासान्तं प्रथमं भवेत् । मुखान्तञ्च द्वितीयं स्याद् ग्रीवान्तं तृतीयं भवेत् । चतुर्थं बाहुपर्यन्तं कुक्ष्यन्तं पञ्चमं भवेत् । षष्ठञ्च मस्तकं ज्ञेयं स्तनान्तं सप्तमं भवेत् । ऊर्वन्तमष्टमञ्चैव पादान्तं नवमं भवेत् । दशाक्षरे तु मन्त्रे तु शिरोऽन्तं प्रथमं भवेत् । चिबुकान्तं द्वितीयं स्यात् तृतीयं कर्णयुग्मकम् । चतुर्थञ्च भवेद् ग्रीवा पञ्चमं बाहुयुग्मकम् । षष्ठं पृष्ठञ्च जानीयात्सप्तमं स्तनमण्डलम् । उदरान्तमष्टमञ्च ऊर्वन्तं नवमं भवेत् । पादान्तं नवमं ज्ञेयमिति मन्त्राङ्गभावना । एवं क्रमेण एकादशाक्षरादीनां मन्त्राणां बाह्याङ्गविभावनां कृत्वा मन्त्रजपादिकं कुर्यात् ॥२॥ ग्रन्थगौरवभयादन्यन्नोक्तम् इति देवताया बाह्याङ्गसङ्केतः ।

pañcākṣare tu mantre tu pañcadhā parikalpayet | grīvāntaṃ prathamaṃ devi bāhvantaṃ dvitīyaṃ bhavet | tṛtīyaṃ kukṣiparyantam ūrvantaṃ caturthaṃ bhavet | pādāntaṃ pañcamaṃ devi bhavatyeva na saṃśayaḥ | ṣaḍakṣare tu mantre tu mukhāntaṃ prathamaṃ bhavet | dvitīyaṃ galaparyantaṃ bāhvantaṃ tṛtīyaṃ bhavet | caturthaṃ hṛdayāntañca ūrvantaṃ pañcamaṃ bhavet | padañca ṣaṣṭhavarṇañca krameṇa paricintayet | saptākṣare tu mantre tu mukhāntaṃ prathamaṃ bhavet | dvitīyaṃ galaparyantaṃ bāhvantañca tṛtīyakam | caturthaṃ pṛṣṭhaparyantaṃ kukṣyantaṃ pañcamaṃ bhavet | ṣaḍarṇamūruparyantaṃ pādāntaṃ saptamaṃ bhavet | aṣṭākṣare mahāmantre mukhāntaṃ prathamaṃ bhavet | cibukāntaṃ dvitīyañca galāntaṃ tṛtīyaṃ bhavet | caturthaṃ bāhuparyantaṃ pṛṣṭhāntaṃ pañcamaṃ bhavet | ṣaḍarṇamudarāntañca jāyantaṃ saptamaṃ bhavet | pādāntamaṣṭamañcaiva bhāvāṅge'pi na saṃśayaḥ | navākṣare tu mantre tu nāsāntaṃ prathamaṃ bhavet | mukhāntañca dvitīyaṃ syād grīvāntaṃ tṛtīyaṃ bhavet | caturthaṃ bāhuparyantaṃ kukṣyantaṃ pañcamaṃ bhavet | ṣaṣṭhañca mastakaṃ jñeyaṃ stanāntaṃ saptamaṃ bhavet | ūrvantamaṣṭamañcaiva pādāntaṃ navamaṃ bhavet | daśākṣare tu mantre tu śiro'ntaṃ prathamaṃ bhavet | cibukāntaṃ dvitīyaṃ syāt tṛtīyaṃ karṇayugmakam | caturthañca bhaved grīvā pañcamaṃ bāhuyugmakam | ṣaṣṭhaṃ pṛṣṭhañca jānīyātsaptamaṃ stanamaṇḍalam | udarāntamaṣṭamañca ūrvantaṃ navamaṃ bhavet | pādāntaṃ navamaṃ jñeyamiti mantrāṅgabhāvanā | evaṃ krameṇa ekādaśākṣarādīnāṃ mantrāṇāṃ bāhyāṅgavibhāvanāṃ kṛtvā mantrajapādikaṃ kuryāt | granthagauravabhayādanyannoktam iti devatāyā bāhyāṅgasaṅketaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 10.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/parishishta-chapter-ten-eyes-vowel-powers-and-limb-signs-of-mantras#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

पाँच अक्षर के मन्त्र में उसे पाँच प्रकार से सोचे: हे देवी, पहला ग्रीवा तक, दूसरा बाहु तक, तीसरा कुक्षि तक, चौथा ऊरु तक, और पाँचवाँ, हे देवी, निश्चय पैर तक, इसमें सन्देह नहीं। छह अक्षर के मन्त्र में पहला मुख तक, दूसरा गले तक, तीसरा बाहु तक, चौथा हृदय तक, पाँचवाँ ऊरु तक, और छठा वर्ण पैर — क्रम से ऐसा सोचे। सात अक्षर के मन्त्र में पहला मुख तक, दूसरा गले तक, तीसरा बाहु तक, चौथा पीठ तक, पाँचवाँ कुक्षि तक, छठा अक्षर ऊरु तक और सातवाँ पैर तक। आठ अक्षर के महामन्त्र में पहला मुख तक, दूसरा चिबुक तक, तीसरा गले तक, चौथा बाहु तक, पाँचवाँ पीठ तक, छठा अक्षर उदर तक, सातवाँ जानु तक और आठवाँ पैर तक — भावना के अंग में भी, इसमें सन्देह नहीं। नौ अक्षर के मन्त्र में पहला नासा तक, दूसरा मुख तक, तीसरा ग्रीवा तक, चौथा बाहु तक, पाँचवाँ कुक्षि तक, छठा मस्तक जाने, सातवाँ स्तन तक, आठवाँ ऊरु तक और नौवाँ पैर तक। दस अक्षर के मन्त्र में पहला सिर तक, दूसरा चिबुक तक, तीसरा दोनों कान, चौथा ग्रीवा, पाँचवाँ दोनों बाहु, छठा पीठ जाने, सातवाँ स्तनमण्डल, आठवाँ उदर तक, नौवाँ ऊरु तक, और पैर तक नौवाँ जाने — यह मन्त्र के अंगों की भावना है। इसी क्रम से ग्यारह या अधिक अक्षरों के मन्त्रों के बाहरी अंगों की भावना करके मन्त्र का जप आदि करे। ग्रन्थ बढ़ने के भय से और नहीं कहा गया। यहाँ देवता के बाहरी अंगों का सङ्केत समाप्त।

In a five-lettered mantra one should arrange it in five parts: the first to the neck, O goddess, the second to the arms, the third to the belly, the fourth to the thighs, and the fifth, O goddess, surely to the feet, no doubt of it. In a six-lettered mantra the first reaches to the face, the second to the throat, the third to the arms, the fourth to the heart, the fifth to the thighs, and the sixth letter to the feet — so one should think in order. In a seven-lettered mantra the first reaches to the face, the second to the throat, the third to the arms, the fourth to the back, the fifth to the belly, the sixth letter to the thighs and the seventh to the feet. In an eight-lettered great mantra the first reaches to the face, the second to the chin, the third to the throat, the fourth to the arms, the fifth to the back, the sixth letter to the belly, the seventh to the knees and the eighth to the feet — in the imagined limb too, no doubt of it. In a nine-lettered mantra the first reaches to the nose, the second to the face, the third to the neck, the fourth to the arms, the fifth to the belly, the sixth is to be known as the head, the seventh reaches to the breast, the eighth to the thighs and the ninth to the feet. In a ten-lettered mantra the first reaches to the head, the second to the chin, the third is the pair of ears, the fourth the neck, the fifth the pair of arms, the sixth is to be known as the back, the seventh the round of the breast, the eighth reaches to the belly, the ninth to the thighs, and to the feet the ninth is to be known — such is the imagining of a mantra's limbs. In the same way, having imagined the outer limbs of mantras of eleven letters and more, one should do the japa of the mantra and the rest. The rest is not stated for fear of swelling the book. Here ends the sign of the outer limbs of the deity.

Word by wordपदार्थ

पञ्च-अक्षरे (pañca-akṣare)in a five-letteredपाँच अक्षर केतु (tu)butतोमन्त्रे (mantre)mantraमन्त्र मेंतु (tu)indeedहीपञ्चधा (pañcadhā)in five partsपाँच प्रकार सेपरिकल्पयेत् (parikalpayet)one should arrangeकल्पना करेग्रीवा-अन्तम् (grīvā-antam)to the neckग्रीवा तकप्रथमम् (prathamam)the firstपहलादेवि (devi)O goddessहे देवीबाहु-अन्तम् (bāhu-antam)to the armsबाहु तकद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसराभवेत् (bhavet)isहोतृतीयम् (tṛtīyam)the thirdतीसराकुक्षि-पर्यन्तम् (kukṣi-paryantam)to the bellyकुक्षि तकऊरु-अन्तम् (ūru-antam)to the thighsऊरु तकचतुर्थम् (caturtham)the fourthचौथाभवेत् (bhavet)isहोपाद-अन्तम् (pāda-antam)to the feetपैर तकपञ्चमम् (pañcamam)the fifthपाँचवाँदेवि (devi)O goddessहे देवीभवति (bhavati)isहोता हैएव (eva)surelyही (na)noनहींसंशयः (saṃśayaḥ)doubtसन्देहषट्-अक्षरे (ṣaṭ-akṣare)in a six-letteredछह अक्षर केमुख-अन्तम् (mukha-antam)to the faceमुख तकप्रथमम् (prathamam)the firstपहलाद्वितीयम् (dvitīyam)the secondदूसरागल-पर्यन्तम् (gala-paryantam)to the throatगले तकबाहु-अन्तम् (bāhu-antam)to the armsबाहु तकतृतीयम् (tṛtīyam)the thirdतीसराचतुर्थम् (caturtham)the fourthचौथाहृदय-अन्तम् (hṛdaya-antam)to the heartहृदय तक (ca)andऔरऊरु-अन्तम् (ūru-antam)to the thighsऊरु तकपञ्चमम् (pañcamam)the fifthपाँचवाँपदम् (padam)the footपैर (ca)andऔरषष्ठ-वर्णम् (ṣaṣṭha-varṇam)the sixth letterछठा वर्ण (ca)andऔरक्रमेण (krameṇa)in orderक्रम सेपरिचिन्तयेत् (paricintayet)one should think ofसोचेसप्त-अक्षरे (sapta-akṣare)in a seven-letteredसात अक्षर केतृतीयकम् (tṛtīyakam)the thirdतीसरापृष्ठ-पर्यन्तम् (pṛṣṭha-paryantam)to the backपीठ तककुक्षि-अन्तम् (kukṣi-antam)to the bellyकुक्षि तकषट्-अर्णम् (ṣaṭ-arṇam)the sixth letterछठा अक्षरऊरु-पर्यन्तम् (ūru-paryantam)to the thighsऊरु तकसप्तमम् (saptamam)the seventhसातवाँअष्ट-अक्षरे (aṣṭa-akṣare)in an eight-letteredआठ अक्षर केमहा-मन्त्रे (mahā-mantre)great mantraमहामन्त्र मेंचिबुक-अन्तम् (cibuka-antam)to the chinचिबुक तकगल-अन्तम् (gala-antam)to the throatगले तकबाहु-पर्यन्तम् (bāhu-paryantam)to the armsबाहु तकपृष्ठ-अन्तम् (pṛṣṭha-antam)to the backपीठ तकउदर-अन्तम् (udara-antam)to the bellyउदर तकजाय-अन्तम् (jāya-antam)to the kneesजानु तकअष्टमम् (aṣṭamam)the eighthआठवाँभाव-अङ्गे (bhāva-aṅge)in the imagined limbभावना के अंग मेंअपि (api)alsoभीनव-अक्षरे (nava-akṣare)in a nine-letteredनौ अक्षर केनासा-अन्तम् (nāsā-antam)to the noseनासा तकस्यात् (syāt)isहोषष्ठम् (ṣaṣṭham)the sixthछठामस्तकम् (mastakam)the headमस्तकज्ञेयम् (jñeyam)to be knownजानेस्तन-अन्तम् (stana-antam)to the breastस्तन तकनवमम् (navamam)the ninthनौवाँदश-अक्षरे (daśa-akṣare)in a ten-letteredदस अक्षर केशिरः-अन्तम् (śiraḥ-antam)to the headसिर तककर्ण-युग्मकम् (karṇa-yugmakam)the pair of earsदोनों कानग्रीवा (grīvā)the neckग्रीवाबाहु-युग्मकम् (bāhu-yugmakam)the pair of armsदोनों बाहुपृष्ठम् (pṛṣṭham)the backपीठजानीयात् (jānīyāt)one should knowजानेस्तन-मण्डलम् (stana-maṇḍalam)the round of the breastस्तनमण्डलइति (iti)thusयहमन्त्र-अङ्ग-भावना (mantra-aṅga-bhāvanā)the imagining of a mantra's limbsमन्त्र के अंगों की भावना

❁ ❁ ❁

परिशिष्टं सम्पूर्णम् ॥

The appendix is complete.

परिशिष्ट सम्पूर्ण हुआ।

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.