॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सृष्टिखण्डअथ चतुर्दशोऽध्यायः
The Naimiṣa sages once more ask Sūta, as Nārada once asked Brahmā, for the rite of offering flowers to Śiva; Brahmā's answer, relayed by Sūta, is an exhaustive quantified manual — how many of each flower, grain and substance, reckoned always against a notional lakh, bring which fruit: kingship, a bride, learning, eloquence, the destruction of enemies, sons, fame, liberation, and more, each closing with dakṣiṇā and the feeding of brāhmaṇas. The chapter ends with the great, self-sufficient merit of the water-, milk-, ghee- and oil-streams, and the fruit of worshipping Śiva together with Skanda and Umā — enjoyment in this life followed by union with Śiva himself. नैमिषारण्य के ऋषि पुनः सूत जी से वैसा ही प्रश्न पूछते हैं, जैसा कभी नारद जी ने ब्रह्मा जी से पूछा था — शिव को पुष्प अर्पित करने की विधि; सूत जी द्वारा सुनाया गया ब्रह्मा जी का उत्तर एक अत्यन्त विस्तृत, परिमाणबद्ध विधान है — किस पुष्प, अन्न अथवा द्रव्य की कितनी मात्रा से (सदा एक 'लाख' के मान से गिनकर) कौन-सा फल मिलता है — राज्य, कन्या, विद्या, वाणी, शत्रुनाश, पुत्र, यश, मोक्ष आदि — प्रत्येक के अन्त में दक्षिणा और ब्राह्मणभोजन के साथ। अध्याय जल-, दुग्ध-, घृत- और तैलधारा के महान्, स्वयं-पर्याप्त पुण्य के साथ तथा स्कन्द और उमा सहित शिव के पूजन के फल के साथ समाप्त होता है — इस लोक में भोग के पश्चात् स्वयं शिव के साथ ऐक्य।
१ व्यासशिष्य महाभाग कथय त्वं प्रमाणतः । कैः पुष्पैः पूजितः शम्भुः किं किं यच्छति वै फलम् ॥
vyāsaśiṣya mahābhāga kathaya tvaṃ pramāṇataḥ | kaiḥ puṣpaiḥ pūjitaḥ śambhuḥ kiṃ kiṃ yacchati vai phalam ||
"हे महाभाग व्यासशिष्य! आप सप्रमाण हमें बतायें कि किन-किन पुष्पों से पूजन करने पर भगवान् सदाशिव कौन-कौन-सा फल प्रदान करते हैं?
"Disciple of Vyāsa, greatly fortunate one, tell us with authority: with what flowers, worshipped, does Śambhu grant what fruit?
व्यासशिष्य (vyāsaśiṣya) — O disciple of Vyāsaमहाभाग (mahābhāga) — greatly blessedकथय (kathaya) — tellत्वम् (tvam) — youप्रमाणतः (pramāṇataḥ) — on authorityकैः (kaiḥ) — with whatपुष्पैः (puṣpaiḥ) — flowersपूजितः (pūjitaḥ) — worshippedशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuकिम् किम् (kiṃ kiṃ) — what and whatयच्छति (yacchati) — grantsवै (vai) — indeedफलम् (phalam) — fruit
२ शौनकाद्याश्च ऋषयः शृणुतादरतोऽखिलम् । कथयाम्यद्य सुप्रीत्या पुष्पार्पणविनिर्णयम् ॥
śaunakādyāśca ṛṣayaḥ śṛṇutādarato'khilam | kathayāmyadya suprītyā puṣpārpaṇavinirṇayam ||
"हे शौनकादि ऋषियो! आप आदरपूर्वक सब सुनें। मैं बड़े प्रेम से पुष्पार्पण की विधि बता रहा हूँ।
"Śaunaka and the other sages, hear all of this with reverence; I now tell, with great love, the determination of flower-offering.
शौनकाद्याः (śaunakādyāḥ) — Śaunaka and the othersच (ca) — andऋषयः (ṛṣayaḥ) — O sagesशृणुत (śṛṇuta) — hearआदरतः (ādarataḥ) — attentivelyअखिलम् (akhilam) — the wholeकथयामि (kathayāmi) — I relateअद्य (adya) — nowसुप्रीत्या (suprītyā) — with great affectionपुष्पार्पणविनिर्णयम् (puṣpārpaṇavinirṇayam) — the settled rule for offering flowers
३ एष एव विधिः पृष्टो नारदेन महर्षिणा । प्रोवाच परमप्रीत्या पुष्पार्पणविनिर्णयम् ॥
eṣa eva vidhiḥ pṛṣṭo nāradena maharṣiṇā | provāca paramaprītyā puṣpārpaṇavinirṇayam ||
देवर्षि नारद ने भी इसी विधि को विधाता ब्रह्मा जी से पूछा था। तब उन्होंने बड़े ही प्रेम से शिव-पुष्पार्पण की विधि बतायी थी।
This very rite was asked by the great sage Nārada; and [Brahmā] declared, with supreme love, the determination of flower-offering.
एषः (eṣaḥ) — thisएव (eva) — veryविधिः (vidhiḥ) — ruleपृष्टः (pṛṣṭaḥ) — was askedनारदेन (nāradena) — by Nāradaमहर्षिणा (maharṣiṇā) — the great sageप्रोवाच (provāca) — he declaredपरमप्रीत्या (paramaprītyā) — with supreme affectionपुष्पार्पणविनिर्णयम् (puṣpārpaṇavinirṇayam) — the settled rule for offering flowers
४ कमलैर्बिल्वपत्रैश्च शतपत्रैस्तथा पुनः । शंखपुष्पैस्तथा देवं लक्ष्मीकामोऽर्चयेच्छिवम् ॥
kamalairbilvapatraiśca śatapatraistathā punaḥ | śaṃkhapuṣpaistathā devaṃ lakṣmīkāmo'rcayecchivam ||
"हे नारद! लक्ष्मीप्राप्ति की इच्छा वाले को कमल, बिल्वपत्र, शतपत्र और शंखपुष्प से भगवान् शिव की पूजा करनी चाहिये।
"One desiring Lakṣmī should worship the god Śiva with lotuses, and with bilva leaves, and likewise with śatapatra flowers, and likewise with conch-flowers.
कमलैः (kamalaiḥ) — with lotusesबिल्वपत्रैः (bilvapatraiḥ) — with bilva leavesच (ca) — andशतपत्रैः (śatapatraiḥ) — with hundred-petalled flowersतथा (tathā) — likewiseपुनः (punaḥ) — againशंखपुष्पैः (śaṃkhapuṣpaiḥ) — with śaṅkhapuṣpaतथा (tathā) — likewiseदेवम् (devam) — the godलक्ष्मीकामः (lakṣmīkāmaḥ) — one desiring wealthअर्चयेत् (arcayet) — should worshipशिवम् (śivam) — Śiva
५ एतैश्च लक्षसङ्ख्याकैः पूजितश्चेद्भवेच्छिवः । पापहानिस्तथा विप्र लक्ष्मीः स्यान्नात्र संशयः ॥
etaiśca lakṣasaṅkhyākaiḥ pūjitaścedbhavecchivaḥ | pāpahānistathā vipra lakṣmīḥ syānnātra saṃśayaḥ ||
यदि एक लाख की संख्या में इन पुष्पों द्वारा भगवान् शिव की पूजा की जाय, तो सारे पापों का नाश होता है और लक्ष्मी की भी प्राप्ति हो जाती है, इसमें संशय नहीं है।
If [Śiva] is worshipped with these to the number of a hundred thousand, one becomes Śiva himself; and, brahmin, the destruction of sin, and Lakṣmī, follow — of this there is no doubt.
एतैः (etaiḥ) — with theseच (ca) — andलक्षसङ्ख्याकैः (lakṣasaṅkhyākaiḥ) — to the number of a hundred thousandपूजितः (pūjitaḥ) — worshippedचेत् (cet) — ifभवेत् (bhavet) — should beशिवः (śivaḥ) — Śivaपापहानिः (pāpahāniḥ) — the loss of sinतथा (tathā) — likewiseविप्र (vipra) — O brāhmaṇaलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — prosperityस्यात् (syāt) — would followन (na) — noअत्र (atra) — hereinसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt
६ विंशतिः कमलानां तु प्रस्थमेकमुदाहृतम् । बिल्वो दलसहस्रेण प्रस्थार्धं परिभाषितम् ॥
viṃśatiḥ kamalānāṃ tu prasthamekamudāhṛtam | bilvo dalasahasreṇa prasthārdhaṃ paribhāṣitam ||
बीस कमलों का एक प्रस्थ बताया गया है और एक सहस्र बिल्वपत्रों का आधा प्रस्थ कहा गया है।
Twenty lotuses are declared to be one prastha; a thousand bilva leaves are defined as half a prastha.
विंशतिः (viṃśatiḥ) — twentyकमलानाम् (kamalānām) — of lotusesतु (tu) — indeedप्रस्थम् (prastham) — a prasthaएकम् (ekam) — oneउदाहृतम् (udāhṛtam) — is declaredबिल्वः (bilvaḥ) — the bilvaदलसहस्रेण (dalasahasreṇa) — by a thousand leavesप्रस्थार्धम् (prasthārdham) — half a prasthaपरिभाषितम् (paribhāṣitam) — is defined
७ शतपत्रसहस्रेण प्रस्थार्धं परिभाषितम् । पलैः षोडशभिः प्रस्थः पलं टंकदशस्मृतः ॥
śatapatrasahasreṇa prasthārdhaṃ paribhāṣitam | palaiḥ ṣoḍaśabhiḥ prasthaḥ palaṃ ṭaṃkadaśasmṛtaḥ ||
एक सहस्र शतपत्र से आधे प्रस्थ की परिभाषा की गयी है। सोलह पलों का एक प्रस्थ होता है और दस टंकों का एक पल।
A thousand śatapatra flowers are defined as half a prastha; a prastha is sixteen palas, and a pala is remembered as ten ṭaṅkas.
शतपत्रसहस्रेण (śatapatrasahasreṇa) — by a thousand hundred-petalled flowersप्रस्थार्धम् (prasthārdham) — half a prasthaपरिभाषितम् (paribhāṣitam) — is definedपलैः (palaiḥ) — by palasषोडशभिः (ṣoḍaśabhiḥ) — sixteenप्रस्थः (prasthaḥ) — a prasthaपलम् (palam) — a palaटंकदश (ṭaṃkadaśa) — ten ṭaṅkasस्मृतः (smṛtaḥ) — is held
८ अनेनैव तु मानेन तुलामारोपयेद्यदा । सर्वान्कामानवाप्नोति निष्कामश्चेच्छिवो भवेत् ॥
anenaiva tu mānena tulāmāropayedyadā | sarvānkāmānavāpnoti niṣkāmaścecchivo bhavet ||
जब इसी मान से पत्र, पुष्प आदि को तुला पर रखे, तो वह सम्पूर्ण अभीष्ट को प्राप्त कर लेता है और यदि निष्कामभावना से युक्त है, तो वह इस पूजन से शिवस्वरूप हो जाता है।
When, by this measure alone, one raises them upon the scale, one obtains every desire; and, if free of desire, one becomes Śiva himself.
अनेन (anena) — by thisएव (eva) — veryतु (tu) — indeedमानेन (mānena) — measureतुलाम् (tulām) — the balanceआरोपयेत् (āropayet) — one should mountयदा (yadā) — whenसर्वान् (sarvān) — allकामान् (kāmān) — desiresअवाप्नोति (avāpnoti) — he obtainsनिष्कामः (niṣkāmaḥ) — free of desireचेत् (cet) — ifशिवः (śivaḥ) — Śivaभवेत् (bhavet) — he becomes
९ राज्यस्य कामुको यो वै पार्थिवानां च पूजया । तोषयेच्छंकरं देवं दशकोट्या मुनीश्वराः ॥
rājyasya kāmuko yo vai pārthivānāṃ ca pūjayā | toṣayecchaṃkaraṃ devaṃ daśakoṭyā munīśvarāḥ ||
हे मुनीश्वरो! जो राज्य प्राप्त करने का इच्छुक है, उसको दस करोड़ पार्थिव शिवलिंगों की पूजा के द्वारा भगवान् शंकर को प्रसन्न करना चाहिये।
Whoever, lords of sages, desires a kingdom should please the god Śaṅkara by the worship of ten crore earthen [liṅgas].
राज्यस्य (rājyasya) — of a kingdomकामुकः (kāmukaḥ) — desirousयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedपार्थिवानाम् (pārthivānām) — of earthen liṅgasच (ca) — andपूजया (pūjayā) — by worshipतोषयेत् (toṣayet) — let him pleaseशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraदेवम् (devam) — the godदशकोट्या (daśakoṭyā) — with a hundred millionमुनीश्वराः (munīśvarāḥ) — O lords of sages
१० लिंगं शिवं तथा पुष्पमखण्डं तण्डुलं तथा । चर्चितं चंदनेनैव जलधारां तथा पुनः ॥
liṃgaṃ śivaṃ tathā puṣpamakhaṇḍaṃ taṇḍulaṃ tathā | carcitaṃ caṃdanenaiva jaladhārāṃ tathā punaḥ ||
प्रत्येक पार्थिव-लिंग पर मन्त्रसहित पुष्प, खण्डरहित धान के अक्षत और सुगन्धित चन्दन चढ़ाकर अखण्ड जलधारा से अभिषेक करना चाहिये।
[Each] auspicious liṅga, with flower, with unbroken rice, anointed with sandal alone, and likewise again with a stream of water,
लिंगम् (liṃgam) — a liṅgaशिवम् (śivam) — of Śivaतथा (tathā) — likewiseपुष्पम् (puṣpam) — a flowerअखण्डम् (akhaṇḍam) — unbrokenतण्डुलम् (taṇḍulam) — riceतथा (tathā) — likewiseचर्चितम् (carcitam) — smearedचंदनेन (caṃdanena) — with sandalएव (eva) — indeedजलधाराम् (jaladhārām) — a water-streamतथा (tathā) — likewiseपुनः (punaḥ) — again
११ प्रतिरूपं तथा मंत्रं बिल्वीदलमनुत्तमम् । अथवा शतपत्रं च कमलं वा तथा पुनः ॥
pratirūpaṃ tathā maṃtraṃ bilvīdalamanuttamam | athavā śatapatraṃ ca kamalaṃ vā tathā punaḥ ||
तदनन्तर प्रत्येक पार्थिव लिंग पर मन्त्रसहित अच्छे-अच्छे बिल्वपत्र अथवा शतपत्र और कमलपुष्प समर्पित करना चाहिये।
[each with] a fitting mantra, with a supreme bilva leaf, or else with a śatapatra, or likewise again with a lotus —
प्रतिरूपम् (pratirūpam) — for each imageतथा (tathā) — likewiseमंत्रम् (maṃtram) — a mantraबिल्वीदलम् (bilvīdalam) — a bilva leafअनुत्तमम् (anuttamam) — unsurpassedअथवा (athavā) — orशतपत्रम् (śatapatram) — a hundred-petalled flowerच (ca) — andकमलम् (kamalam) — a lotusवा (vā) — orतथा (tathā) — likewiseपुनः (punaḥ) — again
१२ शंखपुष्पैस्तथा प्रोक्तं विशेषेण पुरातनैः । सर्वकामफलं दिव्यं परत्रेहापि सर्वथा ॥
śaṃkhapuṣpaistathā proktaṃ viśeṣeṇa purātanaiḥ | sarvakāmaphalaṃ divyaṃ paratrehāpi sarvathā ||
प्राचीन ऋषियों ने कहा है कि यदि शिवलिंग पर शंखपुष्पी के फूल चढ़ाये जायँ, तो इस लोक और परलोक में सभी कामनाओं का दिव्य फल प्राप्त होता है।
and likewise with conch-flowers — this has been especially declared by the ancients — [brings] the divine fruit of every desire, both here and in the world beyond, in every way.
शंखपुष्पैः (śaṃkhapuṣpaiḥ) — with śaṅkhapuṣpaतथा (tathā) — likewiseप्रोक्तम् (proktam) — declaredविशेषेण (viśeṣeṇa) — particularlyपुरातनैः (purātanaiḥ) — by the ancientsसर्वकामफलम् (sarvakāmaphalam) — the fruit of every desireदिव्यम् (divyam) — divineपरत्र (paratra) — in the world beyondइह (iha) — hereअपि (api) — tooसर्वथा (sarvathā) — in every way
१३ धूपं दीपं च नैवेद्यमर्घं चारार्तिकं तथा । प्रदक्षिणां नमस्कारं क्षमापनविसर्जने ॥
dhūpaṃ dīpaṃ ca naivedyamarghaṃ cārārtikaṃ tathā | pradakṣiṇāṃ namaskāraṃ kṣamāpanavisarjane ||
धूप, दीप, नैवेद्य, अर्घ्य, आरती, प्रदक्षिणा, नमस्कार, क्षमाप्रार्थना और विसर्जन करके
Incense, and lamp, and food-offering, and arghya, and likewise ārati, circumambulation, prostration, and asking pardon, and dismissal —
धूपम् (dhūpam) — incenseदीपम् (dīpam) — a lampच (ca) — andनैवेद्यम् (naivedyam) — food-offeringअर्घम् (argham) — the arghyaच (ca) — andआरार्तिकम् (ārārtikam) — the waving of lightsतथा (tathā) — likewiseप्रदक्षिणाम् (pradakṣiṇām) — circumambulationनमस्कारम् (namaskāram) — obeisanceक्षमापनविसर्जने (kṣamāpanavisarjane) — the begging of pardon and the leave-taking
१४ कृत्वा साङ्गं तथा भोज्यं कृतं येन भवेदिह । तस्य वै सर्वथा राज्यं शंकरः प्रददाति च ॥
kṛtvā sāṅgaṃ tathā bhojyaṃ kṛtaṃ yena bhavediha | tasya vai sarvathā rājyaṃ śaṃkaraḥ pradadāti ca ||
जिसने ब्राह्मणभोजन करा दिया, उसे भगवान् शंकर अवश्य ही राज्य प्रदान करते हैं।
having thus performed this in full, together with a feeding of brahmins, by whomever it is done here — to him Śaṅkara wholly grants a kingdom.
कृत्वा (kṛtvā) — having doneसाङ्गम् (sāṅgam) — with all its partsतथा (tathā) — likewiseभोज्यम् (bhojyam) — the feedingकृतम् (kṛtam) — doneयेन (yena) — by whomभवेत् (bhavet) — may beइह (iha) — hereतस्य (tasya) — to himवै (vai) — indeedसर्वथा (sarvathā) — in every wayराज्यम् (rājyam) — kingshipशंकरः (śaṃkaraḥ) — Śaṅkaraप्रददाति (pradadāti) — givesच (ca) — and
१५ प्राधान्यकामुको यो वै तदर्धेनार्चयेत्पुमान् । कारागृहगतो यो वै लक्षेणैवार्चयेद्धरम् ॥
prādhānyakāmuko yo vai tadardhenārcayetpumān | kārāgṛhagato yo vai lakṣeṇaivārcayeddharam ||
जो मनुष्य सर्वश्रेष्ठ बनने का इच्छुक है, वह उसके आधे अर्थात् पाँच करोड़ पार्थिव शिवलिंगों का यथाविधि पूजन करे। कारागार में पड़े मनुष्य को एक लाख पार्थिव लिंगों से भगवान् शंकर की पूजा करनी चाहिये।
Whatever man desires eminence should worship with half of that; and whoever is confined in a prison should worship Hara with a lakh alone.
प्राधान्यकामुकः (prādhānyakāmukaḥ) — one desiring pre-eminenceयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedतदर्धेन (tadardhena) — with half of thatअर्चयेत् (arcayet) — should worshipपुमान् (pumān) — the manकारागृहगतः (kārāgṛhagataḥ) — one gone to prisonयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedलक्षेण (lakṣeṇa) — with a hundred thousandएव (eva) — indeedअर्चयेत् (arcayet) — should worshipहरम् (haram) — Hara
१६ रोगग्रस्तो यदा स्याद्वै तदर्धेनार्चयेच्छिवम् । कन्याकामो भवेद्यो वै तदर्धेन शिवं पुनः ॥
rogagrasto yadā syādvai tadardhenārcayecchivam | kanyākāmo bhavedyo vai tadardhena śivaṃ punaḥ ||
यदि रोगग्रस्त हो, तो उसे उस संख्या के आधे अर्थात् पचास हजार पार्थिव लिंगों से शिव का पूजन करना चाहिये। कन्या चाहनेवाले मनुष्य को उसके आधे अर्थात् पच्चीस हजार पार्थिव लिंगों से शिव का पूजन करना चाहिये।
When one is afflicted with sickness, one should worship Śiva with half of that; and whoever desires a bride should again worship Śiva with half of that.
रोगग्रस्तः (rogagrastaḥ) — seized by diseaseयदा (yadā) — whenस्यात् (syāt) — one may beवै (vai) — indeedतदर्धेन (tadardhena) — with half of thatअर्चयेत् (arcayet) — let him worshipशिवम् (śivam) — Śivaकन्याकामः (kanyākāmaḥ) — desiring a daughterभवेत् (bhavet) — may beयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedतदर्धेन (tadardhena) — with half of thatशिवम् (śivam) — Śivaपुनः (punaḥ) — again
१७ विद्याकामस्तथा यः स्यात्तदर्धेनार्चयेच्छिवम् । वाणीकामो भवेद्यो वै घृतेनैवार्चयेच्छिवम् ॥
vidyākāmastathā yaḥ syāttadardhenārcayecchivam | vāṇīkāmo bhavedyo vai ghṛtenaivārcayecchivam ||
जो विद्या प्राप्त करने की इच्छा रखता है, उसे चाहिये कि वह उसके भी आधे पार्थिव लिंगों से शिव की अर्चना करे। जो वाणी का अभिलाषी हो, उसे घी से शिव की पूजा करनी चाहिये।
And whoever desires learning should worship Śiva with half of that; and whoever should desire eloquence should worship Śiva with ghee alone.
विद्याकामः (vidyākāmaḥ) — desiring learningतथा (tathā) — likewiseयः (yaḥ) — whoस्यात् (syāt) — may beतदर्धेन (tadardhena) — with half of thatअर्चयेत् (arcayet) — let him worshipशिवम् (śivam) — Śivaवाणीकामः (vāṇīkāmaḥ) — desiring eloquenceभवेत् (bhavet) — may beयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedघृतेन (ghṛtena) — with gheeएव (eva) — indeedअर्चयेत् (arcayet) — let him worshipशिवम् (śivam) — Śiva
१८ उच्चाटनार्थं शत्रूणां तन्मितेनैव पूजनम् । मारणे वै तु लक्षेण मोहने तु तदर्धतः ॥
uccāṭanārthaṃ śatrūṇāṃ tanmitenaiva pūjanam | māraṇe vai tu lakṣeṇa mohane tu tadardhataḥ ||
अभिचारादि कर्मों में कमलपुष्पों से शिवपूजन का विधान है। मारण-कर्म में एक लाख से तथा मोहन-कर्म में उसके आधे से पूजन करना चाहिये।
For the driving out of enemies, worship is with just that same measure; for causing death, with a lakh; for causing delusion, with half of that.
उच्चाटनार्थम् (uccāṭanārtham) — for the driving offशत्रूणाम् (śatrūṇām) — of enemiesतन्मितेन (tanmitena) — by that measureएव (eva) — indeedपूजनम् (pūjanam) — the worshipमारणे (māraṇe) — in slayingवै (vai) — indeedतु (tu) — indeedलक्षेण (lakṣeṇa) — with a hundred thousandमोहने (mohane) — in bewilderingतु (tu) — indeedतदर्धतः (tadardhataḥ) — with half of that
१९ सामन्तानां जये चैव कोटिपूजा प्रशस्यते । राज्ञामयुतसंख्यं च वशीकरणकर्मणि ॥
sāmantānāṃ jaye caiva koṭipūjā praśasyate | rājñāmayutasaṃkhyaṃ ca vaśīkaraṇakarmaṇi ||
सामन्त राजाओं पर विजय प्राप्त करने के लिये एक करोड़ कमलपुष्पों से शिव का पूजन करना प्रशस्त माना गया है। राजाओं को अपने अनुकूल करने के लिये दस लाख कमलपुष्पों से पूजन करने का विधान है।
For victory over feudal lords, worship with a crore is praised; and, for kings, worship to the number of ten thousand, in the rite of subjugation.
सामन्तानाम् (sāmantānām) — of vassal chiefsजये (jaye) — in conquestच (ca) — andएव (eva) — indeedकोटिपूजा (koṭipūjā) — worship with ten millionप्रशस्यते (praśasyate) — is commendedराज्ञाम् (rājñām) — of kingsअयुतसंख्यम् (ayutasaṃkhyam) — to the number of ten thousandच (ca) — andवशीकरणकर्मणि (vaśīkaraṇakarmaṇi) — in the act of subjugation
२० यशसे च तथा संख्या वाहनाद्यैः सहस्त्रिका । मुक्तिकामोऽर्चयेच्छंभुं पंचकोट्या सुभक्तितः ॥
yaśase ca tathā saṃkhyā vāhanādyaiḥ sahastrikā | muktikāmo'rcayecchaṃbhuṃ paṃcakoṭyā subhaktitaḥ ||
यश प्राप्त करने के लिये उतनी ही संख्या कही गयी है और वाहन आदि की प्राप्ति के लिये एक हजार पार्थिव लिंगों की पूजा करनी चाहिये। मोक्ष चाहनेवाले को पाँच करोड़ कमलपुष्पों से उत्तम भक्ति के साथ शिव की पूजा करनी चाहिये।
And for fame, likewise, the number is a thousand, for vehicles and the like; whoever desires liberation should worship Śambhu with five crore, with true devotion.
यशसे (yaśase) — for fameच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseसंख्या (saṃkhyā) — the numberवाहनाद्यैः (vāhanādyaiḥ) — for mounts and the likeसहस्त्रिका (sahastrikā) — of a thousandमुक्तिकामः (muktikāmaḥ) — one desiring releaseअर्चयेत् (arcayet) — should worshipशंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuपंचकोट्या (paṃcakoṭyā) — with fifty millionसुभक्तितः (subhaktitaḥ) — with true devotion
२१ ज्ञानार्थी पूजयेत्कोट्या शंकरं लोकशंकरम् । शिवदर्शनकामो वै तदर्धेन प्रपूजयेत् ॥
jñānārthī pūjayetkoṭyā śaṃkaraṃ lokaśaṃkaram | śivadarśanakāmo vai tadardhena prapūjayet ||
ज्ञान चाहनेवाला एक करोड़ कमलपुष्प से लोक-कल्याणकारी शिव का पूजन करे और शिव का दर्शन प्राप्त करने का इच्छुक उसके आधे कमलपुष्पों से उनकी पूजा करे।
One seeking knowledge should worship Śaṅkara, the bringer of good fortune to the world, with a crore; whoever desires the vision of Śiva should worship him with half of that.
ज्ञानार्थी (jñānārthī) — one seeking knowledgeपूजयेत् (pūjayet) — should worshipकोट्या (koṭyā) — with ten millionशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraलोकशंकरम् (lokaśaṃkaram) — the blessing of the worldsशिवदर्शनकामः (śivadarśanakāmaḥ) — one longing to behold Śivaवै (vai) — indeedतदर्धेन (tadardhena) — with half of thatप्रपूजयेत् (prapūjayet) — let him worship
२२ तथा मृत्युंजयो जाप्यः कामनाफलरूपतः । पंचलक्षो जपो यद्धि प्रत्यक्षं तु भवेच्छिवः ॥
tathā mṛtyuṃjayo jāpyaḥ kāmanāphalarūpataḥ | paṃcalakṣo japo yaddhi pratyakṣaṃ tu bhavecchivaḥ ||
कामनाओं की पूर्ति के लिये महामृत्युंजय मन्त्र का जप भी करना चाहिये। पाँच लाख महामृत्युंजय मन्त्र का जप करने पर भगवान् सदाशिव निश्चित ही प्रत्यक्ष हो जाते हैं।
Likewise the mṛtyuñjaya [mantra] is to be repeated according to the desired fruit; when the japa reaches five hundred thousand, indeed, Śiva becomes manifest.
तथा (tathā) — likewiseमृत्युंजयः (mṛtyuṃjayaḥ) — the Mṛtyuñjayaजाप्यः (jāpyaḥ) — is to be recitedकामनाफलरूपतः (kāmanāphalarūpataḥ) — according to the fruit desiredपंचलक्षः (paṃcalakṣaḥ) — five hundred thousandजपः (japaḥ) — the recitationयत् (yat) — whenहि (hi) — indeedप्रत्यक्षम् (pratyakṣam) — visibleतु (tu) — indeedभवेत् (bhavet) — becomesशिवः (śivaḥ) — Śiva
२३ लक्षेण भजते कश्चिद् द्वितीये जातिसंभवः । तृतीये कामनालाभश्चतुर्थे तं प्रपश्यति ॥
lakṣeṇa bhajate kaścid dvitīye jātisaṃbhavaḥ | tṛtīye kāmanālābhaścaturthe taṃ prapaśyati ||
एक लाख के जप से शरीर की शुद्धि होती है, दूसरे लाख के जप से पूर्वजन्म की बातों का स्मरण होता है, तीसरे लाख के जप से सम्पूर्ण काम्य वस्तुएँ प्राप्त होती हैं। चौथे लाख का जप होने पर भगवान् शिव का
With one lakh, one attains devotion; at the second, remembrance of one's [past] birth; at the third, the obtaining of one's desire; at the fourth, one beholds him;
लक्षेण (lakṣeṇa) — by a hundred thousandभजते (bhajate) — one worshipsकश्चित् (kaścit) — someoneद्वितीये (dvitīye) — at the secondजातिसंभवः (jātisaṃbhavaḥ) — the winning of birthतृतीये (tṛtīye) — at the thirdकामनालाभः (kāmanālābhaḥ) — the gaining of the desireचतुर्थे (caturthe) — at the fourthतम् (tam) — himप्रपश्यति (prapaśyati) — he beholds
२४ पंचमं च यदा लक्षं फलं यच्छत्यसंशयम् । अनेनैव तु मंत्रेण दशलक्षे फलं भवेत् ॥
paṃcamaṃ ca yadā lakṣaṃ phalaṃ yacchatyasaṃśayam | anenaiva tu maṃtreṇa daśalakṣe phalaṃ bhavet ||
दर्शन होता है और जब पाँचवें लाख का जप पूरा होता है, तब भगवान् शिव जप का फल निःसन्देह प्रदान करते हैं। इसी मन्त्र का दस लाख जप हो जाय, तो सम्पूर्ण फल की सिद्धि होती है।
and when the fifth lakh [is completed], he grants the fruit without doubt; by this very mantra, at ten lakhs, [the full] fruit comes to be.
पंचमम् (paṃcamam) — the fifthच (ca) — andयदा (yadā) — whenलक्षम् (lakṣam) — hundred thousandफलम् (phalam) — the fruitयच्छति (yacchati) — he grantsअसंशयम् (asaṃśayam) — beyond doubtअनेन (anena) — with thisएव (eva) — veryतु (tu) — indeedमंत्रेण (maṃtreṇa) — mantraदशलक्षे (daśalakṣe) — at a millionफलम् (phalam) — the fruitभवेत् (bhavet) — comes
२५ मुक्तिकामो भवेद्यो वै दर्भैश्च पूजनं चरेत् । लक्षसंख्या तु सर्वत्र ज्ञातव्या ऋषिसत्तम ॥
muktikāmo bhavedyo vai darbhaiśca pūjanaṃ caret | lakṣasaṃkhyā tu sarvatra jñātavyā ṛṣisattama ||
जो मोक्ष की अभिलाषा रखता है, वह एक लाख दर्भों द्वारा शिव का पूजन करे। हे मुनिश्रेष्ठ! शिव की पूजा में सर्वत्र लाख की ही संख्या समझनी चाहिये।
Whoever desires liberation should perform worship with kuśa grass; the number is everywhere to be known as a lakh, best of sages.
मुक्तिकामः (muktikāmaḥ) — desiring releaseभवेत् (bhavet) — may beयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedदर्भैः (darbhaiḥ) — with darbha grassच (ca) — andपूजनम् (pūjanam) — the worshipचरेत् (caret) — let him performलक्षसंख्या (lakṣasaṃkhyā) — the count of a hundred thousandतु (tu) — indeedसर्वत्र (sarvatra) — everywhereज्ञातव्या (jñātavyā) — is to be understoodऋषिसत्तम (ṛṣisattama) — O best of sages
२६ आयुःकामो भवेद्यो वै दूर्वाभिः पूजनं चरेत् । पुत्रकामो भवेद्यो वै धत्तूरकुसुमैश्चरेत् ॥
āyuḥkāmo bhavedyo vai dūrvābhiḥ pūjanaṃ caret | putrakāmo bhavedyo vai dhattūrakusumaiścaret ||
आयु की इच्छावाला पुरुष एक लाख दूर्वाओं द्वारा पूजन करे। जिसे पुत्र की अभिलाषा हो, वह धतूरे के एक लाख फूलों से पूजा करे।
Whoever desires long life should perform worship with dūrvā grass; whoever desires a son should perform it with datura flowers.
आयुःकामः (āyuḥkāmaḥ) — desiring long lifeभवेत् (bhavet) — may beयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedदूर्वाभिः (dūrvābhiḥ) — with dūrvā grassपूजनम् (pūjanam) — the worshipचरेत् (caret) — let him performपुत्रकामः (putrakāmaḥ) — desiring a sonभवेत् (bhavet) — may beयः (yaḥ) — whoवै (vai) — indeedधत्तूरकुसुमैः (dhattūrakusumaiḥ) — with datura blossomsचरेत् (caret) — let him perform it
२७ रक्तदण्डश्च धत्तूरः पूजने शुभदः स्मृतः । अगस्त्यकुसुमैश्चैव पूजकस्य महद्यशः ॥
raktadaṇḍaśca dhattūraḥ pūjane śubhadaḥ smṛtaḥ | agastyakusumaiścaiva pūjakasya mahadyaśaḥ ||
लाल डंठलवाला धतूरा पूजन में शुभदायक माना गया है। अगस्त्य के फूलों से पूजा करनेवाले पुरुष को महान् यश की प्राप्ति होती है।
Datura with a red stem is remembered as auspicious in worship; and by agasti flowers the worshipper attains great fame.
रक्तदण्डः (raktadaṇḍaḥ) — red-stalkedच (ca) — andधत्तूरः (dhattūraḥ) — the daturaपूजने (pūjane) — in worshipशुभदः (śubhadaḥ) — giver of goodस्मृतः (smṛtaḥ) — is heldअगस्त्यकुसुमैः (agastyakusumaiḥ) — with agastya flowersच (ca) — andएव (eva) — indeedपूजकस्य (pūjakasya) — of the worshipperमहत् (mahat) — greatयशः (yaśaḥ) — fame
२८ भुक्तिमुक्तिफलं तस्य तुलस्या पूजयेद्यदि । अर्कपुष्पैः प्रतापश्च कुब्जकह्वारकैस्तथा ॥
bhuktimuktiphalaṃ tasya tulasyā pūjayedyadi | arkapuṣpaiḥ pratāpaśca kubjakahvārakaistathā ||
यदि तुलसीदल से शिव की पूजा करे, तो उपासक को भोग और मोक्ष का फल प्राप्त होता है। लाल और सफेद मदार, अपामार्ग और कह्लार के फूलों द्वारा पूजा करने से प्रताप की प्राप्ति होती है।
If one worships with tulasī, the fruit of enjoyment and liberation is his; by arka flowers, and likewise by the red and white kuvjaka and hvāraka,
भुक्तिमुक्तिफलम् (bhuktimuktiphalam) — the fruit of enjoyment and releaseतस्य (tasya) — hisतुलस्या (tulasyā) — with tulasīपूजयेत् (pūjayet) — he worshipsयदि (yadi) — ifअर्कपुष्पैः (arkapuṣpaiḥ) — with arka flowersप्रतापः (pratāpaḥ) — majestyच (ca) — andकुब्जकह्वारकैः (kubjakahvārakaiḥ) — with kubjaka and kahlāraतथा (tathā) — likewise
२९ जपाकुसुमपूजा तु शत्रूणां मृत्युदा स्मृता । रोगोच्चाटनकानीह करवीराणि वै क्रमात् ॥
japākusumapūjā tu śatrūṇāṃ mṛtyudā smṛtā | rogoccāṭanakānīha karavīrāṇi vai kramāt ||
अड़हुल के फूलों से की हुई पूजा शत्रुविनाशक कही गयी है। करवीर के एक लाख फूल यदि शिवपूजन के उपयोग में लाये जायँ, तो वे यहाँ रोगों का उच्चाटन करनेवाले होते हैं।
worship with hibiscus flowers is remembered as bringing death to enemies; oleander flowers, here, in order, drive out disease.
जपाकुसुमपूजा (japākusumapūjā) — worship with hibiscusतु (tu) — indeedशत्रूणाम् (śatrūṇām) — of enemiesमृत्युदा (mṛtyudā) — death-dealingस्मृता (smṛtā) — is heldरोगोच्चाटनकानि (rogoccāṭanakāni) — drivers-out of diseaseइह (iha) — hereकरवीराणि (karavīrāṇi) — oleander flowersवै (vai) — indeedक्रमात् (kramāt) — in order
३० बंधूकैर्भूषणावाप्तिर्जात्या वाहान्न संशयः । अतसीपुष्पकैर्देवं विष्णुवल्लभतामियात् ॥
baṃdhūkairbhūṣaṇāvāptirjātyā vāhānna saṃśayaḥ | atasīpuṣpakairdevaṃ viṣṇuvallabhatāmiyāt ||
बन्धूक के फूलों द्वारा आभूषण की प्राप्ति होती है। चमेली से शिव की पूजा करके मनुष्य वाहनों को उपलब्ध करता है, इसमें संशय नहीं है। अतसी के फूलों से महादेवजी का पूजन करनेवाला पुरुष भगवान् विष्णु का प्रिय हो जाता है।
By bandhūka flowers, the obtaining of ornaments; by jasmine, vehicles — of this there is no doubt; by atasī flowers, one attains dearness to Viṣṇu, worshipping the god.
बंधूकैः (baṃdhūkaiḥ) — with bandhūkaभूषणावाप्तिः (bhūṣaṇāvāptiḥ) — the gaining of ornamentsजात्या (jātyā) — with jasmineवाहान् (vāhān) — mountsन (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubtअतसीपुष्पकैः (atasīpuṣpakaiḥ) — with linseed flowersदेवम् (devam) — the godविष्णुवल्लभताम् (viṣṇuvallabhatām) — dearness to Viṣṇuइयात् (iyāt) — one would attain
३१ शमीपत्रैस्तथा मुक्तिः प्राप्यते पुरुषेण च । मल्लिकाकुसुमैर्दत्तैः स्त्रियं शुभतरां शिवः ॥
śamīpatraistathā muktiḥ prāpyate puruṣeṇa ca | mallikākusumairdattaiḥ striyaṃ śubhatarāṃ śivaḥ ||
शमीपत्रों से पूजा करके मनुष्य मोक्ष प्राप्त कर लेता है। बेला के फूल चढ़ाने पर भगवान् शिव अत्यन्त शुभलक्षणा पत्नी प्रदान करते हैं।
By śamī leaves, liberation is attained by a man; by mallikā flowers given, Śiva [grants] a most auspicious wife.
शमीपत्रैः (śamīpatraiḥ) — with śamī leavesतथा (tathā) — likewiseमुक्तिः (muktiḥ) — releaseप्राप्यते (prāpyate) — is obtainedपुरुषेण (puruṣeṇa) — by a manच (ca) — andमल्लिकाकुसुमैः (mallikākusumaiḥ) — with jasmine flowersदत्तैः (dattaiḥ) — givenस्त्रियम् (striyam) — a wifeशुभतराम् (śubhatarām) — most excellentशिवः (śivaḥ) — Śiva grants
३२ यूथिकाकुसुमैः शस्तैर्गृहं नैव विमुच्यते । कर्णिकारैस्तथा वस्त्रसंपत्तिर्जायते नृणाम् ॥
yūthikākusumaiḥ śastairgṛhaṃ naiva vimucyate | karṇikāraistathā vastrasaṃpattirjāyate nṛṇām ||
जूही के फूलों से पूजा की जाय, तो घर में कभी अन्न की कमी नहीं होती। कनेर के फूलों से पूजा करने पर मनुष्यों को वस्त्र-सम्पदा की प्राप्ति होती है।
By excellent yūthikā flowers, one's house is never abandoned [by prosperity]; and by karṇikāra flowers, wealth of garments comes to men.
यूथिकाकुसुमैः (yūthikākusumaiḥ) — with yūthikā flowersशस्तैः (śastaiḥ) — choiceगृहम् (gṛham) — the houseन (na) — notएव (eva) — at allविमुच्यते (vimucyate) — is lostकर्णिकारैः (karṇikāraiḥ) — with karṇikāraतथा (tathā) — likewiseवस्त्रसंपत्तिः (vastrasaṃpattiḥ) — abundance of garmentsजायते (jāyate) — arisesनृणाम् (nṛṇām) — for men
३३ निर्गुण्डीकुसुमैर्लोके मनो निर्मलतां व्रजेत् । बिल्वपत्रैस्तथा लक्षैः सर्वान्कामानवाप्नुयात् ॥
nirguṇḍīkusumairloke mano nirmalatāṃ vrajet | bilvapatraistathā lakṣaiḥ sarvānkāmānavāpnuyāt ||
सेंदुआरि या शेफालिका के फूलों से लोक में शिव का पूजन किया जाय, तो मन निर्मल होता है। एक लाख बिल्वपत्रों से पूजन करने पर मनुष्य अपनी सारी कामनाओं को प्राप्त कर लेता है।
By nirguṇḍī flowers, in the world, the mind attains purity; and by a lakh of bilva leaves, likewise, one obtains every desire.
निर्गुण्डीकुसुमैः (nirguṇḍīkusumaiḥ) — with nirguṇḍī flowersलोके (loke) — in the worldमनः (manaḥ) — the mindनिर्मलताम् (nirmalatām) — to purityव्रजेत् (vrajet) — would goबिल्वपत्रैः (bilvapatraiḥ) — with bilva leavesतथा (tathā) — likewiseलक्षैः (lakṣaiḥ) — by hundreds of thousandsसर्वान् (sarvān) — allकामान् (kāmān) — desiresअवाप्नुयात् (avāpnuyāt) — one would obtain
३४ शृंगारहारपुष्पैस्तु वर्धते सुखसम्पदा । ऋतुजातानि पुष्पाणि मुक्तिदानि न संशयः ॥
śṛṃgārahārapuṣpaistu vardhate sukhasampadā | ṛtujātāni puṣpāṇi muktidāni na saṃśayaḥ ||
हरसिंगार के फूलों से पूजा करने पर सुख-सम्पत्ति की वृद्धि होती है। ऋतु में पैदा होनेवाले फूल [यदि शिव की पूजा में समर्पित किये जायँ, तो वे] मोक्ष देनेवाले होते हैं, इसमें संशय नहीं है।
By hārśṛṅgāra flowers, happiness and prosperity grow; flowers born in their [own] season are the givers of liberation — of this there is no doubt.
शृंगारहारपुष्पैः (śṛṃgārahārapuṣpaiḥ) — with śṛṅgārahāra flowersतु (tu) — indeedवर्धते (vardhate) — increasesसुखसम्पदा (sukhasampadā) — the wealth of happinessऋतुजातानि (ṛtujātāni) — born of the seasonपुष्पाणि (puṣpāṇi) — flowersमुक्तिदानि (muktidāni) — give releaseन (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt
३५ राजिकाकुसुमानीह शत्रूणां मृत्युदानि च । एषां लक्षं शिवे दद्याद्दद्याच्च विपुलं फलम् ॥
rājikākusumānīha śatrūṇāṃ mṛtyudāni ca | eṣāṃ lakṣaṃ śive dadyāddadyācca vipulaṃ phalam ||
राई के फूल शत्रुओं के लिये अनिष्टकारी होते हैं। इन फूलों को एक लाख की संख्या में शिव के ऊपर चढ़ाया जाय, तो भगवान् शिव प्रचुर फल प्रदान करते हैं।
Mustard flowers, here, bring death to enemies; if one gives a lakh of these to Śiva, he grants abundant fruit.
राजिकाकुसुमानि (rājikākusumāni) — mustard flowersइह (iha) — hereशत्रूणाम् (śatrūṇām) — of enemiesमृत्युदानि (mṛtyudāni) — death-dealingच (ca) — andएषाम् (eṣām) — of theseलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandशिवे (śive) — to Śivaदद्यात् (dadyāt) — let him offerदद्यात् (dadyāt) — he grantsच (ca) — andविपुलम् (vipulam) — abundantफलम् (phalam) — fruit
३६ विद्यते कुसुमं तन्न यन्नैव शिववल्लभम् । चम्पकं केतकं हित्वा त्वन्यत्सर्वं समर्पयेत् ॥
vidyate kusumaṃ tanna yannaiva śivavallabham | campakaṃ ketakaṃ hitvā tvanyatsarvaṃ samarpayet ||
चम्पा और केवड़े को छोड़कर अन्य कोई ऐसा फूल नहीं है, जो भगवान् शिव को प्रिय न हो, अन्य सभी पुष्पों को समर्पित करना चाहिये।
There exists no flower that is not dear to Śiva; save campaka and ketakī, one should offer everything else.
विद्यते (vidyate) — existsकुसुमम् (kusumam) — flowerतत् (tat) — thatन (na) — notयत् (yat) — whichन (na) — notएव (eva) — at allशिववल्लभम् (śivavallabham) — dear to Śivaचम्पकम् (campakam) — the campakaकेतकम् (ketakam) — the ketakīहित्वा (hitvā) — exceptingतु (tu) — indeedअन्यत् (anyat) — otherसर्वम् (sarvam) — everythingसमर्पयेत् (samarpayet) — one may offer
३७ अतः परं च धान्यानां पूजने शंकरस्य च । प्रमाणं च फलं सर्वं प्रीत्या शृणु च सत्तम ॥
ataḥ paraṃ ca dhānyānāṃ pūjane śaṃkarasya ca | pramāṇaṃ ca phalaṃ sarvaṃ prītyā śṛṇu ca sattama ||
हे सत्तम! अब इसके अनन्तर शंकर के पूजन में धान्यों का प्रमाण तथा [उनके अर्पण का] फल — यह सब प्रेमपूर्वक सुनिये।
Beyond this, best of beings, hear with love the measure, and all the fruit, of grains in the worship of Śaṅkara.
अतः परम् (ataḥ param) — nextच (ca) — andधान्यानाम् (dhānyānām) — of grainsपूजने (pūjane) — in the worshipशंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṅkaraच (ca) — andप्रमाणम् (pramāṇam) — the measureच (ca) — andफलम् (phalam) — the fruitसर्वम् (sarvam) — allप्रीत्या (prītyā) — with loveशृणु (śṛṇu) — hearच (ca) — andसत्तम (sattama) — O best one
३८ तंदुलारोपणे नृणां लक्ष्मी वृद्धिः प्रजायते । अखण्डितविधौ विप्र सम्यग्भक्त्या शिवोपरि ॥
taṃdulāropaṇe nṛṇāṃ lakṣmī vṛddhiḥ prajāyate | akhaṇḍitavidhau vipra samyagbhaktyā śivopari ||
हे विप्र! महादेव के ऊपर परम भक्ति से अखण्डित चावल चढ़ाने से मनुष्यों की लक्ष्मी बढ़ती है।
In the offering of rice, brahmin, growth of Lakṣmī is produced for men, when unbroken [grains] are duly offered, with true devotion, upon Śiva.
तंदुलारोपणे (taṃdulāropaṇe) — in the heaping up of riceनृणाम् (nṛṇām) — for menलक्ष्मी (lakṣmī) — of prosperityवृद्धिः (vṛddhiḥ) — increaseप्रजायते (prajāyate) — arisesअखण्डितविधौ (akhaṇḍitavidhau) — when the rite is unbrokenविप्र (vipra) — O brāhmaṇaसम्यक् (samyak) — dulyभक्त्या (bhaktyā) — with devotionशिवोपरि (śivopari) — upon Śiva
३९ षट्केनैव तु प्रस्थानां तदर्धेन तथा पुनः । पलद्वयं तथा लक्षमानेन समुदाहृतम् ॥
ṣaṭkenaiva tu prasthānāṃ tadardhena tathā punaḥ | paladvayaṃ tathā lakṣamānena samudāhṛtam ||
साढ़े छः प्रस्थ और दो पलभर चावल संख्या में एक लाख हो जाते हैं। ऐसा लोगों का कहना है।
With six prasthas, and likewise half of that again, and two palas besides — thus is a lakh declared, by this measure.
षट्केन (ṣaṭkena) — by sixएव (eva) — indeedतु (tu) — indeedप्रस्थानाम् (prasthānām) — of prasthasतदर्धेन (tadardhena) — with half of thatतथा (tathā) — likewiseपुनः (punaḥ) — againपलद्वयम् (paladvayam) — two palasतथा (tathā) — likewiseलक्षमानेन (lakṣamānena) — as the measure of a hundred thousandसमुदाहृतम् (samudāhṛtam) — is declared
४० पूजां रुद्रप्रधानेन कृत्वा वस्त्रं सुसुन्दरम् । शिवोपरि न्यसेत्तत्र तंदुलार्पणमुत्तमम् ॥
pūjāṃ rudrapradhānena kṛtvā vastraṃ susundaram | śivopari nyasettatra taṃdulārpaṇamuttamam ||
रुद्रप्रधान मन्त्र से पूजा करके भगवान् शिव के ऊपर बहुत सुन्दर वस्त्र चढ़ाये और उसी पर चावल रखकर समर्पित करे, तो उत्तम है।
Having performed worship with the rudra-[mantra] as chief, one should place a most beautiful cloth upon Śiva; there, the offering of rice is supreme.
पूजाम् (pūjām) — the worshipरुद्रप्रधानेन (rudrapradhānena) — with the Rudra hymn foremostकृत्वा (kṛtvā) — having madeवस्त्रम् (vastram) — a garmentसुसुन्दरम् (susundaram) — very fineशिवोपरि (śivopari) — upon Śivaन्यसेत् (nyaset) — let him layतत्र (tatra) — thereतंदुलार्पणम् (taṃdulārpaṇam) — the offering of riceउत्तमम् (uttamam) — excellent
४१ उपरि श्रीफलं त्वेकं गन्धपुष्पादिभिस्तथा । रोपयित्वा च धूपादि कृत्वा पूजाफलं भवेत् ॥
upari śrīphalaṃ tvekaṃ gandhapuṣpādibhistathā | ropayitvā ca dhūpādi kṛtvā pūjāphalaṃ bhavet ||
तत्पश्चात् उसके ऊपर गन्ध, पुष्प आदि के साथ एक श्रीफल चढ़ाकर धूप आदि निवेदन करे, तो पूजा का पूरा-पूरा फल प्राप्त होता है।
Placing above it a single bilva fruit, likewise with fragrance, flowers and the rest, and having performed incense and so forth, the fruit of the worship comes to be.
उपरि (upari) — aboveश्रीफलम् (śrīphalam) — a bilva fruitतु (tu) — indeedएकम् (ekam) — oneगन्धपुष्पादिभिः (gandhapuṣpādibhiḥ) — with perfume, flowers and the restतथा (tathā) — likewiseरोपयित्वा (ropayitvā) — having setच (ca) — andधूपादि (dhūpādi) — incense and the restकृत्वा (kṛtvā) — having offeredपूजाफलम् (pūjāphalam) — the fruit of the worshipभवेत् (bhavet) — comes about
४२ प्राजापत्यद्वयं रौप्यमाषसंख्या च दक्षिणा । देया तदुपदेष्ट्रे हि शक्त्या वा दक्षिणा मता ॥
prājāpatyadvayaṃ raupyamāṣasaṃkhyā ca dakṣiṇā | deyā tadupadeṣṭre hi śaktyā vā dakṣiṇā matā ||
प्रजापति देवता से चिह्नांकित दो चाँदी के रुपये अथवा माषसंख्या से उपदेष्टा को दक्षिणा देनी चाहिये अथवा यथाशक्ति जितनी दक्षिणा हो सके, उतनी दक्षिणा बतायी गयी है।
Two Prājāpatya silver coins, or dakṣiṇā to the number of māṣas, are to be given to the one who instructs in it; or dakṣiṇā according to one's means is deemed [sufficient].
प्राजापत्यद्वयम् (prājāpatyadvayam) — two prājāpatya penancesरौप्यमाषसंख्या (raupyamāṣasaṃkhyā) — a count of silver māṣasच (ca) — andदक्षिणा (dakṣiṇā) — the feeदेया (deyā) — is to be givenतदुपदेष्ट्रे (tadupadeṣṭre) — to the one who taught itहि (hi) — indeedशक्त्या (śaktyā) — according to meansवा (vā) — orदक्षिणा (dakṣiṇā) — the feeमता (matā) — is held
४३ आदित्यसंख्यया तत्र ब्राह्मणान्भोजयेत्ततः । लक्षपूजा तथा जाता साङ्गं च मंत्रपूर्वकम् ॥
ādityasaṃkhyayā tatra brāhmaṇānbhojayettataḥ | lakṣapūjā tathā jātā sāṅgaṃ ca maṃtrapūrvakam ||
वहाँ शिव के समीप बारह ब्राह्मणों को भोजन कराये। इससे मन्त्रपूर्वक सांगोपांग लक्षपूजा सम्पन्न होती है।
Then one should feed brahmins there, to the number of the Ādityas; thus the worship of a lakh, complete with its limbs, has been done, together with the mantras.
आदित्यसंख्यया (ādityasaṃkhyayā) — to the number of the Ādityasतत्र (tatra) — thereब्राह्मणान् (brāhmaṇān) — brāhmaṇasभोजयेत् (bhojayet) — let him feedततः (tataḥ) — thenलक्षपूजा (lakṣapūjā) — the worship of a hundred thousandतथा (tathā) — likewiseजाता (jātā) — is accomplishedसाङ्गम् (sāṅgam) — with all its partsच (ca) — andमंत्रपूर्वकम् (maṃtrapūrvakam) — preceded by mantras
४३½ शतमष्टोत्तरं तत्र मंत्रे विधिरुदाहृतः ।
śatamaṣṭottaraṃ tatra maṃtre vidhirudāhṛtaḥ ||
जहाँ सौ मन्त्र जपने की विधि हो, वहाँ एक सौ आठ मन्त्र जपने का विधान बताया गया है।
There the rule declared is a hundred and eight [repetitions] of the mantra.
शतम् (śatam) — a hundredअष्टोत्तरम् (aṣṭottaram) — and eightतत्र (tatra) — thereमंत्रे (maṃtre) — in the mantraविधिः (vidhiḥ) — the ruleउदाहृतः (udāhṛtaḥ) — is declared
४४ तिलानां च पलं लक्षं महापातकनाशनम् ॥
tilānāṃ ca palaṃ lakṣaṃ mahāpātakanāśanam ||
एक लाख पल तिलों का अर्पण पातकों का नाश करनेवाला होता है।
A lakh of sesame, by weight, destroys the great sins.
तिलानाम् (tilānām) — of sesameच (ca) — andपलम् (palam) — a palaलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandमहापातकनाशनम् (mahāpātakanāśanam) — destroying the great sins
४५ एकादशपलैरेव लक्षमानमुदाहृतम् । पूर्ववत्पूजनं तत्र कर्तव्यं हितकाम्यया ॥
ekādaśapalaireva lakṣamānamudāhṛtam | pūrvavatpūjanaṃ tatra kartavyaṃ hitakāmyayā ||
ग्यारह पल (चौंसठ माषा) में एक लाख की संख्या में तिल होते हैं। इस परिमाण के अनुसार तिलद्वारा अपने कल्याण के लिये पूर्वोक्त विधि से शिव की पूजा करनी चाहिये।
With eleven palas alone, the measure of a lakh is declared; worship, as before, is there to be performed, for the sake of one's good.
एकादशपलैः (ekādaśapalaiḥ) — by eleven palasएव (eva) — indeedलक्षमानम् (lakṣamānam) — the measure of a hundred thousandउदाहृतम् (udāhṛtam) — is declaredपूर्ववत् (pūrvavat) — as beforeपूजनम् (pūjanam) — the worshipतत्र (tatra) — thereकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be doneहितकाम्यया (hitakāmyayā) — with desire for good
४६ भोज्या वै ब्राह्मणास्तस्मादत्र कार्या नरेण हि । महापातकजं दुःखं तत्क्षणान्नश्यति ध्रुवम् ॥
bhojyā vai brāhmaṇāstasmādatra kāryā nareṇa hi | mahāpātakajaṃ duḥkhaṃ tatkṣaṇānnaśyati dhruvam ||
इस अवसर पर मनुष्य को ब्राह्मणों को भोजन कराना चाहिये। इससे महापातकजन्य दुःख निश्चित ही दूर हो जाता है।
Brahmins are indeed to be fed by this — this is to be done here by a man; the sorrow born of a great sin then perishes at once, surely.
भोज्याः (bhojyāḥ) — to be fedवै (vai) — indeedब्राह्मणाः (brāhmaṇāḥ) — brāhmaṇasतस्मात् (tasmāt) — thereforeअत्र (atra) — hereकार्या (kāryā) — is to be doneनरेण (nareṇa) — by a manहि (hi) — indeedमहापातकजम् (mahāpātakajam) — born of great sinदुःखम् (duḥkham) — the miseryतत्क्षणात् (tatkṣaṇāt) — that instantनश्यति (naśyati) — perishesध्रुवम् (dhruvam) — assuredly
४७ यवपूजा तथा प्रोक्ता लक्षेण परमा शिवे । प्रस्थानामष्टकं चैव तथा प्रस्थार्धकं पुनः ॥
yavapūjā tathā proktā lakṣeṇa paramā śive | prasthānāmaṣṭakaṃ caiva tathā prasthārdhakaṃ punaḥ ||
इसी प्रकार एक लाख यव से भी की गयी शिव की पूजा उत्तम कही गयी है। साढ़े आठ प्रस्थ
Worship with barley too is declared supreme for Śiva, with a lakh; eight prasthas, and likewise again half a prastha —
यवपूजा (yavapūjā) — worship with barleyतथा (tathā) — likewiseप्रोक्ता (proktā) — is declaredलक्षेण (lakṣeṇa) — with a hundred thousandपरमा (paramā) — supremeशिवे (śive) — for Śivaप्रस्थानाम् (prasthānām) — of prasthasअष्टकम् (aṣṭakam) — a set of eightच (ca) — andएव (eva) — indeedतथा (tathā) — likewiseप्रस्थार्धकम् (prasthārdhakam) — half a prasthaपुनः (punaḥ) — again
४८ पलद्वययुतं तत्र मानमेतत्पुरातनम् । यवपूजा च मुनिभिः स्वर्गसौख्यविवर्धिनी ॥
paladvayayutaṃ tatra mānametatpurātanam | yavapūjā ca munibhiḥ svargasaukhyavivardhinī ||
और दो पल (साढ़े आठ सेर तेरह माशा) यव प्राचीन परिमाण के अनुसार संख्या में एक लाख यव के बराबर होते हैं। मुनियों ने यव के द्वारा की गयी पूजा को स्वर्ग का सुख प्रदान करनेवाली बताया है।
together with two palas — this is the ancient measure there; and worship with barley, by the sages, is said to be the increaser of the happiness of heaven.
पलद्वययुतम् (paladvayayutam) — together with two palasतत्र (tatra) — thereमानम् (mānam) — the measureएतत् (etat) — thisपुरातनम् (purātanam) — ancientयवपूजा (yavapūjā) — worship with barleyच (ca) — andमुनिभिः (munibhiḥ) — by the sagesस्वर्गसौख्यविवर्धिनी (svargasaukhyavivardhinī) — increasing the joys of heaven
४९ प्राजापत्यं ब्राह्मणानां कर्तव्यं च फलेप्सुभिः । गोधूमान्नैस्तथा पूजा प्रशस्ता शंकरस्य वै ॥
prājāpatyaṃ brāhmaṇānāṃ kartavyaṃ ca phalepsubhiḥ | godhūmānnaistathā pūjā praśastā śaṃkarasya vai ||
फलप्राप्ति के इच्छुक लोगों को (यवपूजा करने के पश्चात्) ब्राह्मणों के लिये प्रजापति देवता के द्रव्यभूत चाँदी के रुपये भी दक्षिणारूप में देना चाहिये। गेहूँ से भी की गयी शिवपूजा प्रशस्त है।
The Prājāpatya [gift] for brahmins is to be done by those desiring the fruit; and worship with wheat-grains, likewise, of Śaṅkara, is indeed praised.
प्राजापत्यम् (prājāpatyam) — the prājāpatya riteब्राह्मणानाम् (brāhmaṇānām) — of brāhmaṇasकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be doneच (ca) — andफलेप्सुभिः (phalepsubhiḥ) — by those desiring the fruitगोधूमान्नैः (godhūmānnaiḥ) — with wheat foodतथा (tathā) — likewiseपूजा (pūjā) — the worshipप्रशस्ता (praśastā) — is commendedशंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṅkaraवै (vai) — indeed
५० संततिर्वर्धते तस्य यदि लक्षावधिः कृता । द्रोणार्धेन भवेल्लक्षं विधानं विधिपूर्वकम् ॥
saṃtatirvardhate tasya yadi lakṣāvadhiḥ kṛtā | droṇārdhena bhavellakṣaṃ vidhānaṃ vidhipūrvakam ||
यदि एक लाख गेहूँ से शिव की पूजा की जाय, तो उसकी सन्तति की अभिवृद्धि होती है। विधानतः आधा द्रोण (आठ सेर) परिमाण में गेहूँ की संख्या एक लाख होती है। शेष विधान विधिपूर्वक करने चाहिये।
His offspring increase if the limit of a lakh has been made; with half a droṇa a lakh comes to be — this the ordinance, duly.
संततिः (saṃtatiḥ) — offspringवर्धते (vardhate) — increasesतस्य (tasya) — hisयदि (yadi) — ifलक्षावधिः (lakṣāvadhiḥ) — up to a hundred thousandकृता (kṛtā) — it is doneद्रोणार्धेन (droṇārdhena) — by half a droṇaभवेत् (bhavet) — comesलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandविधानम् (vidhānam) — the procedureविधिपूर्वकम् (vidhipūrvakam) — according to rule
५१ मुद्गानां पूजने देवः शिवो यच्छति वै सुखम् । प्रस्थानां सप्तकेनैव प्रस्थार्धेनाथवा पुनः ॥
mudgānāṃ pūjane devaḥ śivo yacchati vai sukham | prasthānāṃ saptakenaiva prasthārdhenāthavā punaḥ ||
मूँग से पूजन किये जाने पर भगवान् शिव सुख देते हैं। साढ़े सात प्रस्थ
In worship with mung beans, the god Śiva indeed grants happiness; with seven prasthas alone, or else again with half a prastha,
मुद्गानाम् (mudgānām) — of mung beansपूजने (pūjane) — in worshipदेवः (devaḥ) — the godशिवः (śivaḥ) — Śivaयच्छति (yacchati) — grantsवै (vai) — indeedसुखम् (sukham) — happinessप्रस्थानाम् (prasthānām) — of prasthasसप्तकेन (saptakena) — by a set of sevenएव (eva) — indeedप्रस्थार्धेन (prasthārdhena) — by half a prasthaअथवा (athavā) — orपुनः (punaḥ) — again
५२ पलद्वययुतेनैव लक्षमुक्तं पुरातनैः । ब्राह्मणाश्च तथा भोज्या रुद्रसंख्याप्रमाणतः ॥
paladvayayutenaiva lakṣamuktaṃ purātanaiḥ | brāhmaṇāśca tathā bhojyā rudrasaṃkhyāpramāṇataḥ ||
और दो पल (साढ़े सात सेर तेरह माशा भर) मूँग संख्या में एक लाख होती है — ऐसा प्राचीन लोगों ने कहा है। इसमें ग्यारह ब्राह्मणों को भोजन कराना चाहिये।
together with two palas alone, a lakh is declared by the ancients; and brahmins are likewise to be fed, to the measure of the number of the Rudras.
पलद्वययुतेन (paladvayayutena) — together with two palasएव (eva) — indeedलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandउक्तम् (uktam) — is statedपुरातनैः (purātanaiḥ) — by the ancientsब्राह्मणाः (brāhmaṇāḥ) — brāhmaṇasच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseभोज्याः (bhojyāḥ) — are to be fedरुद्रसंख्याप्रमाणतः (rudrasaṃkhyāpramāṇataḥ) — by the measure of the number of the Rudras
५३ प्रियंगुपूजनादेव धर्माध्यक्षे परात्मनि । धर्मार्थकामा वर्धन्ते पूजा सर्वसुखावहा ॥
priyaṃgupūjanādeva dharmādhyakṣe parātmani | dharmārthakāmā vardhante pūjā sarvasukhāvahā ||
प्रियंगु (काकुन) के द्वारा धर्माध्यक्ष परमात्मा शिव की पूजा करने पर धर्म, अर्थ और काम की अभिवृद्धि होती है। वह पूजा सभी सुखों को देनेवाली है।
By worship with prangi millet alone of the supreme self, the overseer of dharma, dharma, artha and kāma grow; this worship brings every happiness.
प्रियंगुपूजनात् (priyaṃgupūjanāt) — from worship with priyaṅguएव (eva) — indeedधर्माध्यक्षे (dharmādhyakṣe) — in the overseer of dharmaपरात्मनि (parātmani) — the supreme Selfधर्मार्थकामाः (dharmārthakāmāḥ) — dharma, wealth and desireवर्धन्ते (vardhante) — increaseपूजा (pūjā) — the worshipसर्वसुखावहा (sarvasukhāvahā) — bringing every happiness
५४ प्रस्थैकेन च तस्योक्तं लक्षमेकं पुरातनैः । ब्राह्मभोजं तथाप्रोक्तमर्कसंख्याप्रमाणतः ॥
prasthaikena ca tasyoktaṃ lakṣamekaṃ purātanaiḥ | brāhmabhojaṃ tathāproktamarkasaṃkhyāpramāṇataḥ ||
प्राचीन लोगों ने कहा है कि एक प्रस्थ में एक लाख प्रियंगु होते हैं। इसके अनन्तर बारह ब्राह्मणों को भोजन कराना बताया गया है।
With one prastha, one lakh of it is declared by the ancients; and the feeding of brahmins is likewise declared, according to the measure of the sun's number.
प्रस्थैकेन (prasthaikena) — by one prasthaच (ca) — andतस्य (tasya) — of itउक्तम् (uktam) — is statedलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandएकम् (ekam) — oneपुरातनैः (purātanaiḥ) — by the ancientsब्राह्मभोजम् (brāhmabhojam) — the feeding of brāhmaṇasतथा (tathā) — likewiseप्रोक्तम् (proktam) — is declaredअर्कसंख्याप्रमाणतः (arkasaṃkhyāpramāṇataḥ) — by the measure of the number of the sun
५५ राजिकापूजनं शंभोः शत्रोर्मृत्युकरं स्मृतम् । सर्षपाणां तथा लक्षं पलैर्विंशतिसंख्यया ॥
rājikāpūjanaṃ śaṃbhoḥ śatrormṛtyukaraṃ smṛtam | sarṣapāṇāṃ tathā lakṣaṃ palairviṃśatisaṃkhyayā ||
राई से की गयी शिव की पूजा शत्रुविनाशक कही गयी है। बीस पल (तीस माशा) भर सरसों के एक लाख दाने हो जाते हैं।
Worship of Śambhu with mustard-seed is remembered as bringing an enemy's death; and a lakh of mustard-seeds, likewise, by a count of twenty palas —
राजिकापूजनम् (rājikāpūjanam) — worship with mustardशंभोः (śaṃbhoḥ) — of Śambhuशत्रोः (śatroḥ) — of an enemyमृत्युकरम् (mṛtyukaram) — death-dealingस्मृतम् (smṛtam) — is heldसर्षपाणाम् (sarṣapāṇām) — of mustard seedsतथा (tathā) — likewiseलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandपलैः (palaiḥ) — by palasविंशतिसंख्यया (viṃśatisaṃkhyayā) — to the number of twenty
५६ तेषां च पूजनादेव शत्रोर्मृत्युरुदाहृतः । आढकीनां दलैश्चैव शोभयित्वार्चयेच्छिवम् ॥
teṣāṃ ca pūjanādeva śatrormṛtyurudāhṛtaḥ | āḍhakīnāṃ dalaiścaiva śobhayitvārcayecchivam ||
उन एक लाख सरसों के दानों से की गयी शिव की पूजा निश्चित ही शत्रु के लिये घातक होती है — ऐसा कहा गया है। अरहर की पत्तियों से शिवजी को सुशोभित करके उनका पूजन करना चाहिये।
by worship with these alone, an enemy's death is declared; and, having adorned [the liṅga] with pigeon-pea leaves too, one should worship Śiva.
तेषाम् (teṣām) — of thoseच (ca) — andपूजनात् (pūjanāt) — from the worshipएव (eva) — indeedशत्रोः (śatroḥ) — of the enemyमृत्युः (mṛtyuḥ) — deathउदाहृतः (udāhṛtaḥ) — is declaredआढकीनाम् (āḍhakīnām) — of pigeon-pea plantsदलैः (dalaiḥ) — with the leavesच (ca) — andएव (eva) — indeedशोभयित्वा (śobhayitvā) — having adornedअर्चयेत् (arcayet) — let him worshipशिवम् (śivam) — Śiva
५७ वृता गौश्च प्रदातव्या बलीवर्दस्तथैव च । मरीचिसम्भवा पूजा शत्रोर्नाशकरी स्मृता ॥
vṛtā gauśca pradātavyā balīvardastathaiva ca | marīcisambhavā pūjā śatrornāśakarī smṛtā ||
शिव की पूजा करने के पश्चात् एक गौ और एक बैल का दान करना चाहिये। मरीचि (काली मिर्च) से की गयी शिव की पूजा शत्रु का नाश करनेवाली बतायी गयी है।
A cow, chosen, is to be given, and likewise a bull; worship born of black pepper is remembered as the destroyer of an enemy.
वृता (vṛtā) — a chosenगौः (gauḥ) — cowच (ca) — andप्रदातव्या (pradātavyā) — is to be givenबलीवर्दः (balīvardaḥ) — a bullतथा (tathā) — likewiseएव (eva) — indeedच (ca) — andमरीचिसम्भवा (marīcisambhavā) — made with pepperपूजा (pūjā) — the worshipशत्रोः (śatroḥ) — of an enemyनाशकरी (nāśakarī) — destructiveस्मृता (smṛtā) — is held
५८ आढकीनां दलैश्चैव रंजयित्वार्चयेच्छिवम् । नानासुखकरी ह्येषा पूजा सर्वफलप्रदा ॥
āḍhakīnāṃ dalaiścaiva raṃjayitvārcayecchivam | nānāsukhakarī hyeṣā pūjā sarvaphalapradā ||
अरहर की पत्तियों से रँग करके शिव की पूजा करनी चाहिये। यह पूजा नाना प्रकार के सुख एवं सभी अभीष्ट फलों को देनेवाली है।
Having tinted [the liṅga] with pigeon-pea leaves, one should worship Śiva; this worship indeed brings manifold happiness, the giver of every fruit.
आढकीनाम् (āḍhakīnām) — of pigeon-pea plantsदलैः (dalaiḥ) — with the leavesच (ca) — andएव (eva) — indeedरंजयित्वा (raṃjayitvā) — having coloured themअर्चयेत् (arcayet) — let him worshipशिवम् (śivam) — Śivaनानासुखकरी (nānāsukhakarī) — producing manifold happinessहि (hi) — indeedएषा (eṣā) — thisपूजा (pūjā) — worshipसर्वफलप्रदा (sarvaphalapradā) — giving every fruit
५९ धान्यमानमिति प्रोक्तं मया ते मुनिसत्तम । लक्षमानं तु पुष्पाणां शृणु प्रीत्या मुनीश्वर ॥
dhānyamānamiti proktaṃ mayā te munisattama | lakṣamānaṃ tu puṣpāṇāṃ śṛṇu prītyā munīśvara ||
हे मुनिसत्तम! [शिवपूजा में] इस प्रकार से प्रयुक्त धान्यों का परिमाण तो हमने आपलोगों को बता दिया है। हे मुनीश्वर! अब प्रेमपूर्वक एक लाख पुष्पों का परिमाण भी सुनें।
Thus the measure of grains has been declared by me to you, best of sages; now hear, with love, lord of sages, the measure of a lakh for flowers.
धान्यमानम् (dhānyamānam) — the measure of grainsइति (iti) — thusप्रोक्तम् (proktam) — has been declaredमया (mayā) — by meते (te) — to youमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sagesलक्षमानम् (lakṣamānam) — the measure of a hundred thousandतु (tu) — indeedपुष्पाणाम् (puṣpāṇām) — of flowersशृणु (śṛṇu) — hearप्रीत्या (prītyā) — with loveमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sages
६० प्रस्थानां च तथा चैकं शंखपुष्पसमुद्भवम् । प्रोक्तं व्यासेन लक्षं हि सूक्ष्ममानप्रदर्शिना ॥
prasthānāṃ ca tathā caikaṃ śaṃkhapuṣpasamudbhavam | proktaṃ vyāsena lakṣaṃ hi sūkṣmamānapradarśinā ||
सूक्ष्म मान को प्रदर्शित करनेवाले व्यासजी ने एक प्रस्थ में शंखपुष्पी के पुष्पों की संख्या एक लाख बतायी है।
And, likewise, one prastha born of conch-flowers — a lakh has thus been declared by Vyāsa, the shower of the subtle measure.
प्रस्थानाम् (prasthānām) — of prasthasच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseच (ca) — andएकम् (ekam) — oneशंखपुष्पसमुद्भवम् (śaṃkhapuṣpasamudbhavam) — made of śaṅkhapuṣpaप्रोक्तम् (proktam) — is declaredव्यासेन (vyāsena) — by Vyāsaलक्षम् (lakṣam) — a hundred thousandहि (hi) — indeedसूक्ष्ममानप्रदर्शिना (sūkṣmamānapradarśinā) — who showed the subtle measure
६१ प्रस्थैरेकादशैर्जातिलक्षमानं प्रकीर्तितम् । यूथिकायास्तथा मानं राजिकायास्तदर्धकम् ॥
prasthairekādaśairjātilakṣamānaṃ prakīrtitam | yūthikāyāstathā mānaṃ rājikāyāstadardhakam ||
ग्यारह प्रस्थ में चमेली के फूलों का मान एक लाख कहा गया है। इतना ही जूही के फूलों का मान है और उसका आधा राई के फूलों का मान होता है।
With eleven prasthas, the lakh-measure of jasmine is declared; the measure of yūthikā is the same, and that of mustard-flowers is half of that.
प्रस्थैः (prasthaiḥ) — by prasthasएकादशैः (ekādaśaiḥ) — elevenजातिलक्षमानम् (jātilakṣamānam) — the measure of a hundred thousand jasmineप्रकीर्तितम् (prakīrtitam) — is proclaimedयूथिकायाः (yūthikāyāḥ) — of the yūthikāतथा (tathā) — likewiseमानम् (mānam) — the measureराजिकायाः (rājikāyāḥ) — of mustardतदर्धकम् (tadardhakam) — half of that
६२ प्रस्थैर्विंशतिकैश्चैव मल्लिकामानमुत्तमम् । तिलपुष्पैस्तथा मानं प्रस्थान्न्यूनं तथैव च ॥
prasthairviṃśatikaiścaiva mallikāmānamuttamam | tilapuṣpaistathā mānaṃ prasthānnyūnaṃ tathaiva ca ||
मल्लिका [मालती]-के लाख फूलों का पूर्ण मान बीस प्रस्थ है। तिल के पुष्पों का मान मल्लिका के मान की अपेक्षा एक प्रस्थ कम होता है।
With twenty prasthas, the supreme measure of mallikā; and, likewise, the measure of sesame-flowers is one prastha less than that.
प्रस्थैः (prasthaiḥ) — by prasthasविंशतिकैः (viṃśatikaiḥ) — twentyच (ca) — andएव (eva) — indeedमल्लिकामानम् (mallikāmānam) — the measure of mallikāउत्तमम् (uttamam) — bestतिलपुष्पैः (tilapuṣpaiḥ) — with sesame flowersतथा (tathā) — likewiseमानम् (mānam) — the measureप्रस्थात् (prasthāt) — than a prasthaन्यूनम् (nyūnam) — lessतथा (tathā) — likewiseएव (eva) — indeedच (ca) — and
६३ ततश्च त्रिगुणं मानं करवीरभवे स्मृतम् । निर्गुण्डीकुसुमे मानं तथैव कथितं बुधैः ॥
tataśca triguṇaṃ mānaṃ karavīrabhave smṛtam | nirguṇḍīkusume mānaṃ tathaiva kathitaṃ budhaiḥ ||
कनेर के पुष्पों का मान तिल के पुष्पों के मान का तिगुना कहा गया है। पण्डितों ने निर्गुण्डी के पुष्पों का भी उतना ही मान बताया है।
And then threefold that measure is remembered for oleander-flowers; and the wise have declared the same measure for nirguṇḍī flowers.
ततः (tataḥ) — than thatच (ca) — andत्रिगुणम् (triguṇam) — threefoldमानम् (mānam) — the measureकरवीरभवे (karavīrabhave) — in the case of oleanderस्मृतम् (smṛtam) — is heldनिर्गुण्डीकुसुमे (nirguṇḍīkusume) — for the nirguṇḍī flowerमानम् (mānam) — the measureतथा (tathā) — likewiseएव (eva) — indeedकथितम् (kathitam) — is statedबुधैः (budhaiḥ) — by the wise
६४ कर्णिकारे तथा मानं शिरीषकुसुमे पुनः । बंधुजीवे तथा मानं प्रस्थानां दशकेन च ॥
karṇikāre tathā mānaṃ śirīṣakusume punaḥ | baṃdhujīve tathā mānaṃ prasthānāṃ daśakena ca ||
केवड़ा, शिरीष तथा बन्धुजीव (दुपहरिया)-के एक लाख पुष्पों का मान दस प्रस्थ के बराबर होता है।
Likewise the measure for karṇikāra, and again for śirīṣa flowers, and likewise the measure for bandhujīva — with ten prasthas.
कर्णिकारे (karṇikāre) — for karṇikāraतथा (tathā) — likewiseमानम् (mānam) — the measureशिरीषकुसुमे (śirīṣakusume) — for the śirīṣa flowerपुनः (punaḥ) — againबंधुजीवे (baṃdhujīve) — for bandhujīvaतथा (tathā) — likewiseमानम् (mānam) — the measureप्रस्थानाम् (prasthānām) — of prasthasदशकेन (daśakena) — by a set of tenच (ca) — and
६५ इत्याद्यैर्विविधैर्मानं दृष्ट्वा कुर्याच्छिवार्चनम् । सर्वकामसमृद्ध्यर्थं मुक्त्यर्थं कामनोज्झितः ॥
ityādyairvividhairmānaṃ dṛṣṭvā kuryācchivārcanam | sarvakāmasamṛddhyarthaṃ muktyarthaṃ kāmanojjhitaḥ ||
इस तरह अनेक प्रकार के मान को दृष्टि में रखकर सभी कामनाओं की सिद्धि के लिये तथा मुक्ति प्राप्त करने के लिये कामनारहित होकर शिव की पूजा करनी चाहिये।
Having thus considered the measure with these and other manifold [flowers], one should perform the worship of Śiva, for the abundance of every desire, or, free of desire, for the sake of liberation.
इत्याद्यैः (ityādyaiḥ) — by these and the likeविविधैः (vividhaiḥ) — of many kindsमानम् (mānam) — the measureदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having consideredकुर्यात् (kuryāt) — let him performशिवार्चनम् (śivārcanam) — the worship of Śivaसर्वकामसमृद्ध्यर्थम् (sarvakāmasamṛddhyartham) — for the fulfilment of every desireमुक्त्यर्थम् (muktyartham) — for the sake of releaseकामनोज्झितः (kāmanojjhitaḥ) — one who has cast off desire
६६ अतः परं प्रवक्ष्यामि धारापूजाफलं महत् । यस्य श्रवणमात्रेण कल्याणं जायते नृणाम् ॥
ataḥ paraṃ pravakṣyāmi dhārāpūjāphalaṃ mahat | yasya śravaṇamātreṇa kalyāṇaṃ jāyate nṛṇām ||
अब मैं जलधारा-पूजा के महान् फल को कह रहा हूँ, जिसके श्रवणमात्र से ही मनुष्यों का कल्याण हो जाता है।
Beyond this I shall now declare the great fruit of stream-worship, by the mere hearing of which good fortune comes to men.
अतः परम् (ataḥ param) — hereafterप्रवक्ष्यामि (pravakṣyāmi) — I shall declareधारापूजाफलम् (dhārāpūjāphalam) — the fruit of the stream-worshipमहत् (mahat) — greatयस्य (yasya) — of whichश्रवणमात्रेण (śravaṇamātreṇa) — by the mere hearingकल्याणम् (kalyāṇam) — welfareजायते (jāyate) — arisesनृणाम् (nṛṇām) — for men
६७ विधानपूर्वकं पूजां कृत्वा भक्त्या शिवस्य वै । पश्चाच्च जलधारा हि कर्तव्या भक्ततत्परैः ॥
vidhānapūrvakaṃ pūjāṃ kṛtvā bhaktyā śivasya vai | paścācca jaladhārā hi kartavyā bhaktatatparaiḥ ||
भक्तिपूर्वक सदाशिव की विधिवत् पूजा करने के पश्चात् उन्हें जलधारा समर्पित करे।
Having duly performed worship of Śiva with devotion, afterward the stream of water is indeed to be offered by those intent on devotion.
विधानपूर्वकम् (vidhānapūrvakam) — according to ruleपूजाम् (pūjām) — the worshipकृत्वा (kṛtvā) — having madeभक्त्या (bhaktyā) — with devotionशिवस्य (śivasya) — of Śivaवै (vai) — indeedपश्चात् (paścāt) — afterwardsच (ca) — andजलधारा (jaladhārā) — the water-streamहि (hi) — indeedकर्तव्या (kartavyā) — is to be madeभक्ततत्परैः (bhaktatatparaiḥ) — by those intent on devotion
६८ ज्वरप्रलापशांत्यर्थं जलधारा शुभावहा । शतरुद्रियमंत्रेण रुद्रस्यैकादशेन तु ॥
jvarapralāpaśāṃtyarthaṃ jaladhārā śubhāvahā | śatarudriyamaṃtreṇa rudrasyaikādaśena tu ||
[सन्निपातादि] ज्वर में होनेवाले प्रलाप की शान्ति के लिये भगवान् शिव को दी जानेवाली कल्याणकारी जलधारा शतरुद्रिय मन्त्र से, एकादश रुद्रों से,
For the pacifying of fever-delirium, the stream of water, bringer of good fortune, is offered with the Śatarudriya mantra, or with the eleven [names] of Rudra,
ज्वरप्रलापशांत्यर्थम् (jvarapralāpaśāṃtyartham) — for the quelling of fever and deliriumजलधारा (jaladhārā) — the water-streamशुभावहा (śubhāvahā) — brings goodशतरुद्रियमंत्रेण (śatarudriyamaṃtreṇa) — with the Śatarudriya mantraरुद्रस्य (rudrasya) — of Rudraएकादशेन (ekādaśena) — with the elevenfoldतु (tu) — indeed
६९ रुद्रजाप्येन वा तत्र सूक्तेन पौरुषेण वा । षडंगेनाथ वा तत्र महामृत्युंजयेन च ॥
rudrajāpyena vā tatra sūktena pauruṣeṇa vā | ṣaḍaṃgenātha vā tatra mahāmṛtyuṃjayena ca ||
रुद्रमन्त्रों के जपसे, पुरुषसूक्त से, षडंगों से, महामृत्युंजयमन्त्र से,
or there with the repetition of Rudra-[mantras], or with the puruṣa-sūkta, or there with the six limbs, or with the mahāmṛtyuñjaya,
रुद्रजाप्येन (rudrajāpyena) — with the Rudra recitationवा (vā) — orतत्र (tatra) — thereसूक्तेन (sūktena) — with the hymnपौरुषेण (pauruṣeṇa) — the Puruṣaवा (vā) — orषडंगेन (ṣaḍaṃgena) — with the six limbsअथ (atha) — orवा (vā) — orतत्र (tatra) — thereमहामृत्युंजयेन (mahāmṛtyuṃjayena) — with the Mahāmṛtyuñjayaच (ca) — and
७० गायत्र्या वा नमोऽन्तैश्च नामभिः प्रणवादिभिः । मंत्रैर्वाथागमोक्तैश्च जलधारादिकं तथा ॥
gāyatryā vā namo'ntaiśca nāmabhiḥ praṇavādibhiḥ | maṃtrairvāthāgamoktaiśca jaladhārādikaṃ tathā ||
गायत्रीमन्त्र से अथवा शिव के शास्त्रोक्त नामों के आदि में प्रणव और अन्त में नमः पद जोड़कर बने हुए मन्त्रों द्वारा अर्पित करनी चाहिये।
or with the Gāyatrī, or with names ending in "namaḥ" and beginning with the praṇava, or else with mantras declared in the āgamas — likewise the stream of water and the rest —
गायत्र्या (gāyatryā) — with the Gāyatrīवा (vā) — orनमोऽन्तैः (namo'ntaiḥ) — ending in namaḥच (ca) — andनामभिः (nāmabhiḥ) — with the namesप्रणवादिभिः (praṇavādibhiḥ) — beginning with the praṇavaमंत्रैः (maṃtraiḥ) — with mantrasवा (vā) — orअथ (atha) — elseआगमोक्तैः (āgamoktaiḥ) — declared in the Āgamasच (ca) — andजलधारादिकम् (jaladhārādikam) — the water-stream and the restतथा (tathā) — likewise
७१ सुखसन्तानवृद्ध्यर्थं धारापूजनमुत्तमम् । नानाद्रव्यैः शुभैर्दिव्यैः प्रीत्या सद्भस्मधारिणा ॥
sukhasantānavṛddhyarthaṃ dhārāpūjanamuttamam | nānādravyaiḥ śubhairdivyaiḥ prītyā sadbhasmadhāriṇā ||
सुख और सन्तान की वृद्धि के लिये जलधारा द्वारा पूजन उत्तम होता है। उत्तम भस्म धारण करके उपासक को प्रेमपूर्वक नाना प्रकार के शुभ एवं दिव्य द्रव्यों द्वारा शिव की पूजा करनी चाहिये और शिव पर
is supreme worship for the growth of happiness and offspring; with manifold auspicious, divine substances, by one who bears the true ash, with love,
सुखसन्तानवृद्ध्यर्थम् (sukhasantānavṛddhyartham) — for the increase of happiness and offspringधारापूजनम् (dhārāpūjanam) — stream-worshipउत्तमम् (uttamam) — is bestनानाद्रव्यैः (nānādravyaiḥ) — with many substancesशुभैः (śubhaiḥ) — auspiciousदिव्यैः (divyaiḥ) — divineप्रीत्या (prītyā) — with loveसद्भस्मधारिणा (sadbhasmadhāriṇā) — by one wearing the holy ash
७२ घृतधारा शिवे कार्या यावन्मंत्रसहस्रकम् । तदा वंशस्य विस्तारो जायते नात्र संशयः ॥
ghṛtadhārā śive kāryā yāvanmaṃtrasahasrakam | tadā vaṃśasya vistāro jāyate nātra saṃśayaḥ ||
उनके सहस्रनाम मन्त्रों से घृत की धारा गिरानी चाहिये। ऐसा करने पर वंश का विस्तार होता है, इसमें संशय नहीं है।
a stream of ghee is to be offered to Śiva, up to a thousand mantras; then the extension of one's lineage comes to be — of this there is no doubt.
घृतधारा (ghṛtadhārā) — a stream of gheeशिवे (śive) — over Śivaकार्या (kāryā) — is to be madeयावत् (yāvat) — for as long asमंत्रसहस्रकम् (maṃtrasahasrakam) — a thousand mantrasतदा (tadā) — thenवंशस्य (vaṃśasya) — of the lineageविस्तारः (vistāraḥ) — the spreadingजायते (jāyate) — arisesन (na) — noअत्र (atra) — hereinसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt
७३ एवमयुतमंत्रेण कार्यं वै शिवपूजनम् । प्रमेहरोगशान्त्यर्थं प्राप्नुयाच्च मनेप्सितम् । षण्ढत्वं यदादातस्तदा घृतसुपूजनम् । ब्रह्मभोज्यं तथा प्रोक्तं प्राजापत्यं मुनीश्वरैः ॥
evamayutamaṃtreṇa kāryaṃ vai śivapūjanam | prameharogaśāntyarthaṃ prāpnuyācca manepsitam | ṣaṇḍhatvaṃ yadādātastadā ghṛtasupūjanam | brahmabhojyaṃ tathā proktaṃ prājāpatyaṃ munīśvaraiḥ ||
इस प्रकार यदि दस हजार मन्त्रों द्वारा शिवजी की पूजा की जाय तो प्रमेह रोग की शान्ति होती है और उपासक को मनोवांछित फल की प्राप्ति हो जाती है। यदि कोई नपुंसकता को प्राप्त हो तो वह घी से शिवजी की भलीभाँति पूजा करे। इसके पश्चात् ब्राह्मणों को भोजन कराये, साथ ही उसके लिये मुनीश्वरों ने प्राजापत्यव्रत का भी विधान किया है।
Thus is the worship of Śiva to be performed with ten thousand mantras, for the pacifying of the disease of prameha, and one attains what one desires; if impotence has been given [to one], then a fine worship with ghee [is prescribed], together with the feeding of brahmins and the Prājāpatya [rite], as declared by the lords of sages.
NotePrints as four padas under one numeral in the source, exactly as reproduced here.
एवम् (evam) — thusअयुतमंत्रेण (ayutamaṃtreṇa) — with ten thousand mantrasकार्यम् (kāryam) — is to be madeवै (vai) — indeedशिवपूजनम् (śivapūjanam) — the worship of Śivaप्रमेहरोगशान्त्यर्थम् (prameharogaśāntyartham) — for the quelling of urinary diseaseप्राप्नुयात् (prāpnuyāt) — he would obtainच (ca) — andमनेप्सितम् (manepsitam) — what his mind desiresषण्ढत्वम् (ṣaṇḍhatvam) — impotenceयदा (yadā) — whenआदातः (ādātaḥ) — has taken holdतदा (tadā) — thenघृतसुपूजनम् (ghṛtasupūjanam) — good worship with gheeब्रह्मभोज्यम् (brahmabhojyam) — the feeding of brāhmaṇasतथा (tathā) — likewiseप्रोक्तम् (proktam) — is enjoinedप्राजापत्यम् (prājāpatyam) — the prājāpatya riteमुनीश्वरैः (munīśvaraiḥ) — by the lords of sages
७४ केवलं दुग्धधारा च तदा कार्या विशेषतः । शर्करामिश्रिता तत्र यदा बुद्धिजडो भवेत् ॥
kevalaṃ dugdhadhārā ca tadā kāryā viśeṣataḥ | śarkarāmiśritā tatra yadā buddhijaḍo bhavet ||
यदि बुद्धि जड़ हो जाय, तो उस अवस्था में पूजक को केवल शर्करामिश्रित दुग्ध की धारा चढ़ानी चाहिये।
A stream of milk alone is then especially to be offered, mixed there with sugar, when one's mind has become dull.
केवलम् (kevalam) — solelyदुग्धधारा (dugdhadhārā) — a stream of milkच (ca) — andतदा (tadā) — thenकार्या (kāryā) — is to be madeविशेषतः (viśeṣataḥ) — especiallyशर्करामिश्रिता (śarkarāmiśritā) — mixed with sugarतत्र (tatra) — thereयदा (yadā) — whenबुद्धिजडः (buddhijaḍaḥ) — dull of understandingभवेत् (bhavet) — one is
७५ तस्य सञ्जायते जीवसदृशी बुद्धिरुत्तमा । यावन्मंत्रायुतं न स्यात्तावद्धाराप्रपूजनम् ॥
tasya sañjāyate jīvasadṛśī buddhiruttamā | yāvanmaṃtrāyutaṃ na syāttāvaddhārāprapūjanam ||
ऐसा करने पर उसकी बृहस्पति के समान उत्तम बुद्धि हो जाती है। जबतक दस हजार मन्त्र न हो जायँ, तबतक दुग्धधारा द्वारा भगवान् शिव का पूजन करते रहना चाहिये।
For him a supreme understanding, like unto Bṛhaspati, is produced; so long as ten thousand mantras have not been reached, so long the stream-worship [is to continue].
तस्य (tasya) — hisसञ्जायते (sañjāyate) — arisesजीवसदृशी (jīvasadṛśī) — like that of Bṛhaspatiबुद्धिः (buddhiḥ) — intellectउत्तमा (uttamā) — excellentयावत् (yāvat) — so long asमंत्रायुतम् (maṃtrāyutam) — ten thousand mantrasन (na) — notस्यात् (syāt) — are completedतावत् (tāvat) — so longधाराप्रपूजनम् (dhārāprapūjanam) — the stream-worship continues
७६ यदा चोच्चाटनं देहे जायते कारणं विना । यत्र कुत्रापि वा प्रेम दुःखं च परिवर्धितम् ॥
yadā coccāṭanaṃ dehe jāyate kāraṇaṃ vinā | yatra kutrāpi vā prema duḥkhaṃ ca parivardhitam ||
जब शरीर में अकारण ही उच्चाटन होने लगे — जी उचट जाय, जहाँ कहीं भी प्रेम न रहे, दुःख बढ़ जाय
When restlessness arises in the body without cause, or wherever love [is lost], and sorrow has increased,
यदा (yadā) — whenच (ca) — andउच्चाटनम् (uccāṭanam) — unsettlementदेहे (dehe) — in the bodyजायते (jāyate) — arisesकारणम् (kāraṇam) — a causeविना (vinā) — withoutयत्र कुत्र (yatra kutra) — in whatever placeअपि (api) — evenवा (vā) — orप्रेम (prema) — affectionदुःखम् (duḥkham) — sorrowच (ca) — andपरिवर्धितम् (parivardhitam) — has grown
७७ स्वगृहे कलहो नित्यं यदा चैव प्रजायते । तद्धारायां कृतायां वै सर्वं दुःखं विलीयते ॥
svagṛhe kalaho nityaṃ yadā caiva prajāyate | taddhārāyāṃ kṛtāyāṃ vai sarvaṃ duḥkhaṃ vilīyate ||
और अपने घर में सदा कलह होने लगे, तब पूर्वोक्त रूप से दूध की धारा चढ़ाने से सारा दुःख नष्ट हो जाता है।
and when strife arises daily in one's own house — when that stream has been made, indeed all sorrow dissolves.
स्वगृहे (svagṛhe) — in one's own houseकलहः (kalahaḥ) — quarrellingनित्यम् (nityam) — constantlyयदा (yadā) — whenच (ca) — andएव (eva) — indeedप्रजायते (prajāyate) — arisesतत् (tat) — thatधारायाम् (dhārāyām) — when the streamकृतायाम् (kṛtāyām) — has been madeवै (vai) — indeedसर्वम् (sarvam) — allदुःखम् (duḥkham) — sorrowविलीयते (vilīyate) — dissolves
७८ शत्रूणां तापनार्थं वै तैलधारा शिवोपरि । कर्तव्या सुप्रयत्नेन कार्यसिद्धिर्ध्रुवं भवेत् ॥
śatrūṇāṃ tāpanārthaṃ vai tailadhārā śivopari | kartavyā suprayatnena kāryasiddhirdhruvaṃ bhavet ||
शत्रुओं को सन्तप्त करने के लिये पूर्ण प्रयत्न के साथ भगवान् शंकर के ऊपर तेल की धारा अर्पित करनी चाहिये। ऐसा करने पर निश्चित ही कर्म की सिद्धि होती है।
For the tormenting of enemies, indeed, a stream of oil, upon Śiva, is to be offered with great effort; the accomplishment of the task then surely comes to be.
शत्रूणाम् (śatrūṇām) — of enemiesतापनार्थम् (tāpanārtham) — for the tormentingवै (vai) — indeedतैलधारा (tailadhārā) — a stream of oilशिवोपरि (śivopari) — upon Śivaकर्तव्या (kartavyā) — is to be madeसुप्रयत्नेन (suprayatnena) — with great careकार्यसिद्धिः (kāryasiddhiḥ) — success in the undertakingध्रुवम् (dhruvam) — surelyभवेत् (bhavet) — comes about
७९ वासितेनैव तैलेन भोगवृद्धिः प्रजायते । सार्षपेनैव तैलेन शत्रुनाशो भवेद् ध्रुवम् ॥
vāsitenaiva tailena bhogavṛddhiḥ prajāyate | sārṣapenaiva tailena śatrunāśo bhaved dhruvam ||
सुगन्धित तेल की धारा अर्पित करने पर भोगों की वृद्धि होती है। यदि मधु की धारा से शिव की पूजा की जाय, तो राजयक्ष्मा का रोग दूर हो जाता है।
By scented oil alone, the increase of enjoyment is produced; by mustard-oil alone, the destruction of an enemy surely comes to be.
वासितेन (vāsitena) — with scentedएव (eva) — indeedतैलेन (tailena) — oilभोगवृद्धिः (bhogavṛddhiḥ) — increase of enjoymentप्रजायते (prajāyate) — arisesसार्षपेन (sārṣapena) — with mustardएव (eva) — indeedतैलेन (tailena) — oilशत्रुनाशः (śatrunāśaḥ) — the destruction of enemiesभवेत् (bhavet) — comes aboutध्रुवम् (dhruvam) — surely
८० मधुना यक्षराजो वै गच्छेच्च शिवपूजनात् । धारा चेक्षुरसस्यापि सर्वानन्दकरी शिवे ॥
madhunā yakṣarājo vai gacchecca śivapūjanāt | dhārā cekṣurasasyāpi sarvānandakarī śive ||
शिवजी के ऊपर ईख के रस की धारा चढ़ायी जाय, तो वह भी सम्पूर्ण आनन्द की प्राप्ति करानेवाली होती है।
By honey, the disease of the king of the yakṣas [tuberculosis] departs, indeed, by the worship of Śiva; and a stream of sugarcane juice too, upon Śiva, brings every joy.
मधुना (madhunā) — with honeyयक्षराजः (yakṣarājaḥ) — the state of lord of Yakṣasवै (vai) — indeedगच्छेत् (gacchet) — he would reachच (ca) — andशिवपूजनात् (śivapūjanāt) — by worship of Śivaधारा (dhārā) — the streamच (ca) — andइक्षुरसस्य (ikṣurasasya) — of sugarcane juiceअपि (api) — tooसर्वानन्दकरी (sarvānandakarī) — making every joyशिवे (śive) — over Śiva
८१ धारा गंगाजलस्यैव भुक्तिमुक्तिफलप्रदा । एताः सर्वाश्च याः प्रोक्ता मृत्युंजयसमुद्भवाः ॥
dhārā gaṃgājalasyaiva bhuktimuktiphalapradā | etāḥ sarvāśca yāḥ proktā mṛtyuṃjayasamudbhavāḥ ||
गंगाजल की धारा तो भोग और मोक्ष दोनों फलों को देनेवाली है। ये सब जो-जो धाराएँ बतायी गयी हैं, इन सबको मृत्युंजय मन्त्र से चढ़ाना चाहिये,
A stream of Gaṅgā-water alone gives the fruit of enjoyment and liberation; and all these streams that have been declared, arisen through the mṛtyuñjaya,
धारा (dhārā) — the streamगंगाजलस्य (gaṃgājalasya) — of Gaṅgā waterएव (eva) — indeedभुक्तिमुक्तिफलप्रदा (bhuktimuktiphalapradā) — giving the fruit of enjoyment and releaseएताः (etāḥ) — theseसर्वाः (sarvāḥ) — allच (ca) — andयाः (yāḥ) — whichप्रोक्ताः (proktāḥ) — have been declaredमृत्युंजयसमुद्भवाः (mṛtyuṃjayasamudbhavāḥ) — arising from the Mṛtyuñjaya
८२ तत्रायुतप्रमाणं हि कर्तव्यं तद्विधानतः । कर्तव्यं ब्राह्मणानां च भोज्यं वै रुद्रसंख्यया ॥
tatrāyutapramāṇaṃ hi kartavyaṃ tadvidhānataḥ | kartavyaṃ brāhmaṇānāṃ ca bhojyaṃ vai rudrasaṃkhyayā ||
उसमें भी उक्त मन्त्र का विधानतः दस हजार जप करना चाहिये और ग्यारह ब्राह्मणों को भोजन कराना चाहिये।
there indeed the measure of ten thousand is to be observed, by that ordinance; and the feeding of brahmins is likewise to be done, to the number of the Rudras.
तत्र (tatra) — thereअयुतप्रमाणम् (ayutapramāṇam) — the measure of ten thousandहि (hi) — indeedकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be observedतद्विधानतः (tadvidhānataḥ) — according to that ruleकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be doneब्राह्मणानाम् (brāhmaṇānām) — of brāhmaṇasच (ca) — andभोज्यम् (bhojyam) — the feedingवै (vai) — indeedरुद्रसंख्यया (rudrasaṃkhyayā) — by the number of the Rudras
८३ एतत्ते सर्वमाख्यातं यत्पृष्टोऽहं मुनीश्वर । एतद्वै सफलं लोके सर्वकामहितावहम् ॥
etatte sarvamākhyātaṃ yatpṛṣṭo'haṃ munīśvara | etadvai saphalaṃ loke sarvakāmahitāvaham ||
हे मुनीश्वर! जो आपने पूछा था, वह सब मैंने आपको बता दिया। संसार में सदाशिव की यह पूजा समस्त कामनाओं को पूर्ण करने में समर्थ और सफल है।
All this has been declared to you, whatever I was asked, lord of sages; this indeed is fruitful in the world, the bringer of good for every desire.
एतत् (etat) — thisते (te) — to youसर्वम् (sarvam) — allआख्यातम् (ākhyātam) — has been toldयत् (yat) — whatपृष्टः (pṛṣṭaḥ) — askedअहम् (aham) — I wasमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesएतत् (etat) — thisवै (vai) — indeedसफलम् (saphalam) — fruitfulलोके (loke) — in the worldसर्वकामहितावहम् (sarvakāmahitāvaham) — bringing the good of every desire
८४ स्कन्दोमासहितं शंभुं संपूज्य विधिना सह । यत्फलं लभते भक्त्या तद्वदामि यथाश्रुतम् ॥
skandomāsahitaṃ śaṃbhuṃ saṃpūjya vidhinā saha | yatphalaṃ labhate bhaktyā tadvadāmi yathāśrutam ||
भक्तिपूर्वक यथाविधि स्कन्द और उमा के सहित भगवान् शम्भु की पूजा करके भक्त जो फल प्राप्त करता है, उसे जैसा सुना है, वैसा ही कह रहा हूँ।
Having worshipped Śambhu together with Skanda and Umā, duly, whatever fruit one obtains by devotion — that I now tell, as I have heard it.
स्कन्दोमासहितम् (skandomāsahitam) — together with Skanda and Umāशंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuसंपूज्य (saṃpūjya) — having worshippedविधिना (vidhinā) — by ruleसह (saha) — along withयत् (yat) — whatफलम् (phalam) — fruitलभते (labhate) — he obtainsभक्त्या (bhaktyā) — through devotionतत् (tat) — thatवदामि (vadāmi) — I tellयथाश्रुतम् (yathāśrutam) — as I have heard it
८५ अत्र भुक्त्वाखिलं सौख्यं पुत्रपौत्रादिभिः शुभम् । ततो याति महेशस्य लोकं सर्वसुखावहम् ॥
atra bhuktvākhilaṃ saukhyaṃ putrapautrādibhiḥ śubham | tato yāti maheśasya lokaṃ sarvasukhāvaham ||
वह इस लोक में पुत्र-पौत्र आदि के साथ समस्त सुखों का उपभोग करके अन्त में सभी सुखों को देनेवाले शिवलोक को जाता है।
Having enjoyed here every auspicious happiness, together with sons, grandsons and the rest, he then goes to the realm of Maheśa, the bringer of every happiness.
अत्र (atra) — hereभुक्त्वा (bhuktvā) — having enjoyedअखिलम् (akhilam) — entireसौख्यम् (saukhyam) — happinessपुत्रपौत्रादिभिः (putrapautrādibhiḥ) — with sons, grandsons and the restशुभम् (śubham) — blessedततः (tataḥ) — thereafterयाति (yāti) — he goesमहेशस्य (maheśasya) — of Maheśaलोकम् (lokam) — to the worldसर्वसुखावहम् (sarvasukhāvaham) — bringing every joy
८६ सूर्यकोटिप्रतीकाशैर्विमानैः सर्वकामगैः । रुद्रकन्यासमाकीर्णैर्गेयवाद्यसमन्वितैः ॥
sūryakoṭipratīkāśairvimānaiḥ sarvakāmagaiḥ | rudrakanyāsamākīrṇairgeyavādyasamanvitaiḥ ||
वह भक्त वहाँ करोड़ों सूर्य के समान देदीप्यमान तथा सभी कामनाओं को पूर्ण करनेवाले विमानों पर गान-वाद्ययन्त्रों से युक्त रुद्रकन्याओं से घिरकर बैठे हुए
In vimānas resplendent as a crore of suns, going wherever one desires, thronged with the daughters of Rudra, joined with song and instrumental music,
सूर्यकोटिप्रतीकाशैः (sūryakoṭipratīkāśaiḥ) — shining like ten million sunsविमानैः (vimānaiḥ) — in celestial carsसर्वकामगैः (sarvakāmagaiḥ) — going wherever one wishesरुद्रकन्यासमाकीर्णैः (rudrakanyāsamākīrṇaiḥ) — thronged with the maidens of Rudraगेयवाद्यसमन्वितैः (geyavādyasamanvitaiḥ) — filled with song and music
८७ क्रीडते शिवभूतश्च यावदाभूतसंप्लवम् । ततो मोक्षमवाप्नोति विज्ञानं प्राप्य चाव्ययम् ॥
krīḍate śivabhūtaśca yāvadābhūtasaṃplavam | tato mokṣamavāpnoti vijñānaṃ prāpya cāvyayam ||
शिवरूप में प्रलयपर्यन्त क्रीड़ा करता है। तदनन्तर अविनाशी परम ज्ञान को प्राप्त करके मोक्ष को पा लेता है।
he sports, having become of Śiva's own nature, until the dissolution of all beings; then he obtains liberation, having attained imperishable discernment.
क्रीडते (krīḍate) — he sportsशिवभूतः (śivabhūtaḥ) — having become Śivaच (ca) — andयावत् (yāvat) — untilआभूतसंप्लवम् (ābhūtasaṃplavam) — the dissolution of all beingsततः (tataḥ) — thenमोक्षम् (mokṣam) — liberationअवाप्नोति (avāpnoti) — he attainsविज्ञानम् (vijñānam) — realisationप्राप्य (prāpya) — having gainedच (ca) — andअव्ययम् (avyayam) — imperishable
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां प्रथमखण्डे सृष्ट्युपाख्याने शिवपूजाविधानवर्णनं नाम चतुर्दशोऽध्यायः ॥ १४ ॥
Here ends the fourteenth chapter — “The Account of the Ordinance of Śiva-Worship” — in the tale of creation, in the first section, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की द्वितीय रुद्र संहिता के प्रथम खण्ड, सृष्ट्युपाख्यान में “शिवपूजाविधान-वर्णन” नामक चौदहवाँ अध्याय समाप्त हुआ।