Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 28
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter 28 · Satī's Journey · Verses 1–43

अथाष्टविंशोऽध्यायः

Brahmā continues his tale to Nārada: as the gods and sages set off in festivity for Dakṣa's sacrifice, Satī, at play on Mount Gandhamādana, notices the moon passing with Rohiṇī and learns from him of the great sacrifice under way. Puzzled that her own father has sent her no word, she goes to Śiva to ask the reason. Śiva explains that Dakṣa has grown especially hostile toward him, and that only the foolish and unwise have gone to the sacrifice; he counsels that neither of them should go where they are not welcome, since an uninvited guest meets only dishonour, and a kinsman's harsh word wounds deeper than an enemy's arrow. Satī, roused to anger, presses Śiva all the more to let her go and learn her father's mind for herself, and Śiva relents, sending her off on the bull Nandī with full royal honour and sixty thousand rejoicing gaṇas in escort, amid great festivity and splendour. ब्रह्मा जी नारद को आगे की कथा सुनाते हैं: देवता और ऋषिगण जब उत्साहपूर्वक दक्ष के यज्ञ की ओर जा रहे थे, उसी समय गन्धमादन पर्वत पर क्रीड़ारत सती चन्द्रमा को रोहिणी के साथ जाते देखकर उनसे उस महायज्ञ का समाचार जानती हैं। अपने पिता की ओर से कोई सूचना न मिलने पर आश्चर्यचकित होकर वे इसका कारण पूछने शिवजी के पास जाती हैं। शिवजी बताते हैं कि दक्ष उनके विशेष द्रोही हो गये हैं, और यज्ञ में केवल मूढ़ तथा अज्ञानी लोग ही गये हैं; वे यह भी समझाते हैं कि जहाँ बुलावा न हो, वहाँ नहीं जाना चाहिये, क्योंकि बिन बुलाये अतिथि को अनादर ही मिलता है, और अपनों के कटु वचन शत्रु के बाण से भी अधिक पीड़ा देते हैं। सती क्रोधित होकर पिता के मनोभाव स्वयं जानने के लिये जाने का आग्रह करती हैं, और शिवजी अन्ततः अनुमति देकर उन्हें नन्दी वृषभ पर राजोचित सम्मान तथा साठ हजार हर्षित गणों की अगवानी के साथ बड़ी शोभा और उत्सव के बीच विदा करते हैं।

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

यदा ययुर्दक्षमखमुत्सवेन सुरर्षयः। तस्मिन्नेवान्तरे देवी पर्वते गंधमादने॥

yadā yayurdakṣamakhamutsavena surarṣayaḥ | tasminnevāntare devī parvate gaṃdhamādane ||

· हिन्दी

हे नारद! जब देवता तथा ऋषिगण बड़े उत्साह के साथ दक्ष के यज्ञ में जा रहे थे, उसी समय दक्षकन्या देवी सती गन्धमादन पर्वत पर थीं,

When the sage-gods went, in festive joy, to Dakṣa's sacrifice, at that very moment the goddess was on Mount Gandhamādana,

Word by word

यदा (yadā) — whenययुः (yayur) — wentदक्षमखम् (dakṣamakham) — to Dakṣa’s sacrificeउत्सवेन (utsavena) — in festal trainसुरर्षयः (surarṣayaḥ) — the gods and seersतस्मिन् (tasminn) — in thatएव (evā) — veryअन्तरे (ntare) — whileदेवी (devī) — the Goddessपर्वते (parvate) — on the mountainगंधमादने (gaṃdhamādane) — Gandhamādana

धारागृहे वितानेन सखीभिः परिवारिता। दाक्षायणी महाक्रीडाश्चकार विविधाः सती॥

dhārāgṛhe vitānena sakhībhiḥ parivāritā | dākṣāyaṇī mahākrīḍāścakāra vividhāḥ satī ||

· हिन्दी

चँदोवे से युक्त धारागृह में सखियों से घिरी हुई दाक्षायणी सती अनेक प्रकार की बड़ी-बड़ी क्रीड़ाएँ कर रही थीं।

in a canopied fountain-house, surrounded by her companions, Dākṣāyaṇī Satī was engaged in various great sports.

Word by word

धारागृहे (dhārāgṛhe) — in a fountain-houseवितानेन (vitānena) — with an awningसखीभिः (sakhībhiḥ) — by her friendsपरिवारिता (parivāritā) — surroundedदाक्षायणी (dākṣāyaṇī) — Dākṣāyaṇīमहाक्रीडाः (mahākrīḍāś) — great sportsचकार (cakāra) — madeविविधाः (vividhāḥ) — of many kindsसती (satī) — Satī

क्रीडासक्ता तदा देवी ददर्शाथ मुदा सती। दक्षयज्ञे प्रयान्तीं तां रोहिण्यापृच्छ्य सत्वरम्‌॥

krīḍāsaktā tadā devī dadarśātha mudā satī | dakṣayajñe prayāntīṃ tāṃ rohiṇyāpṛcchya satvaram‌ ||

· हिन्दी

क्रीड़ा में लगी हुई देवी सती ने उस समय प्रसन्नतापूर्वक रोहिणी के साथ दक्ष के यज्ञ की ओर जाती हुई उसे देखा, और शीघ्र ही उससे पुछवाया।

Then the goddess Satī, engrossed in her sport, joyfully saw her going toward Dakṣa's sacrifice with Rohiṇī, and swiftly had her questioned.

Word by word

क्रीडासक्ता (krīḍāsaktā) — absorbed in playतदा (tadā) — thenदेवी (devī) — the Goddessददर्श (dadarś) — beheldअथ (ātha) — thenमुदा (mudā) — joyfullyसती (satī) — Satīदक्षयज्ञे (dakṣayajñe) — to Dakṣa’s sacrificeप्रयान्तीम् (prayāntīṃ) — goingताम् (tāṃ) — herरोहिण्या (rohiṇyā) — of Rohiṇīआपृच्छ्य (pṛcchya) — having inquiredसत्वरम् (satvaram) — at once

दृष्ट्वा सीमंतया भूतां विजयां प्राह सा सती। स्वसखीं प्रवरां प्राणप्रियां सा हि हितावहाम्‌॥

dṛṣṭvā sīmaṃtayā bhūtāṃ vijayāṃ prāha sā satī | svasakhīṃ pravarāṃ prāṇapriyāṃ sā hi hitāvahām‌ ||

· हिन्दी

उसे देखकर सती ने अपनी हितकारिणी, प्राणप्रिय तथा श्रेष्ठ सखी विजया से, जो सीमन्त-भूषण से सज्जित थी, यह कहा।

Having seen her, Satī spoke to Vijayā, adorned with a parted crown of hair, her own foremost companion, dear as life, ever wishing her well.

Word by word

दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenसीमंतया (sīmaṃtayā) — with parted hairभूताम् (bhūtāṃ) — arrayedविजयाम् (vijayāṃ) — to Vijayāप्राह (prāha) — saidसा (sā) — sheसती (satī) — Satīस्वसखीम् (svasakhīṃ) — her own friendप्रवराम् (pravarāṃ) — foremostप्राणप्रियाम् (prāṇapriyāṃ) — dear as lifeसा (sā) — sheहि (hi) — indeedहितावहाम् (hitāvahām) — bringer of good

सत्युवाच — Satī spoke: सती बोलीं:

हे सखीप्रवरे प्राणप्रिये त्वं विजये मम। कव गमिष्यति चन्द्रोऽयं रोहिण्या पृच्छ सत्वरम्‌॥

he sakhīpravare prāṇapriye tvaṃ vijaye mama | kava gamiṣyati candro'yaṃ rohiṇyā pṛccha satvaram‌ ||

· हिन्दी

"हे सखियों में श्रेष्ठ! हे मेरी प्राणप्रिये विजये! जल्दी जाकर पूछो कि यह चन्द्रदेव रोहिणी के साथ कहाँ जा रहे हैं?"

"O foremost of companions, dear as my own life, O Vijayā, go quickly and ask where this moon is going with Rohiṇī."

Word by word

हे (he) — Oसखीप्रवरे (sakhīpravare) — best of friendsप्राणप्रिये (prāṇapriye) — dear as lifeत्वम् (tvaṃ) — youविजये (vijaye) — O Vijayāमम (mama) — myक्व (kva) — whitherगमिष्यति (gamiṣyati) — is goingचन्द्रः (candro) — the moonअयम् ('yaṃ) — yonderरोहिण्या (rohiṇyā) — of Rohiṇīपृच्छ (pṛccha) — askसत्वरम् (satvaram) — quickly

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

तथोक्ता विजया सत्या गत्वा तत्सन्निधौ द्रुतम्‌। कव गच्छसीति पप्रच्छ शशिनं तं यथोचितम्‌॥

tathoktā vijayā satyā gatvā tatsannidhau drutam‌ | kava gacchasīti papraccha śaśinaṃ taṃ yathocitam‌ ||

· हिन्दी

सती के इस प्रकार कहने पर विजया तुरंत उनके पास जाकर, यथोचित रूप से उन चन्द्रमा से पूछा कि आप कहाँ जा रहे हैं।

Thus addressed by Satī, Vijayā went swiftly into his presence and asked the moon, fittingly, "Where are you going?"

Word by word

तथा (tatho) — thusउक्ता (ktā) — addressedविजया (vijayā) — Vijayāसत्या (satyā) — by Satīगत्वा (gatvā) — having goneतत्सन्निधौ (tatsannidhau) — into their presenceद्रुतम् (drutam) — swiftlyक्व (kva) — whitherगच्छसि (gacchasīti) — are you goingइति (iti) — thusपप्रच्छ (papraccha) — she askedशशिनम् (śaśinaṃ) — the moonतम् (taṃ) — himयथोचितम् (yathocitam) — as was fitting

विजयोक्तमथाकर्ण्य स्वयात्रां पूर्वमादरात्‌। कथितं तेन तत्सर्वं दक्षयज्ञोत्सवादिकम्‌॥

vijayoktamathākarṇya svayātrāṃ pūrvamādarāt‌ | kathitaṃ tena tatsarvaṃ dakṣayajñotsavādikam‌ ||

· हिन्दी

विजया की बात सुनकर चन्द्रदेव ने पहले आदरपूर्वक अपनी यात्रा का उद्देश्य बताया, और फिर उन्होंने दक्ष के यहाँ होनेवाले यज्ञ-महोत्सव का सारा वृत्तान्त कहा।

Having heard what Vijayā said, he first told, with respect, of his own journey; then all of it was related by him — the festival of Dakṣa's sacrifice and the rest.

Word by word

विजयोक्तम् (vijayoktam) — what Vijayā saidअथ (athā) — thenआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardस्वयात्राम् (svayātrāṃ) — his own journeyपूर्वम् (pūrvam) — firstआदरात् (ādarāt) — courteouslyकथितम् (kathitaṃ) — was toldतेन (tena) — by himतत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all of itदक्षयज्ञोत्सवादिकम् (dakṣayajñotsavādikam) — the festival of Dakṣa’s sacrifice and the rest

तच्छ्रुत्वा विजया देवीं त्वरिता जातसंभ्रमा। कथयामास तत्सर्वं यदुक्तं शशिना सतीम्‌॥

tacchrutvā vijayā devīṃ tvaritā jātasaṃbhramā | kathayāmāsa tatsarvaṃ yaduktaṃ śaśinā satīm‌ ||

· हिन्दी

वह सब सुनकर विजया बड़ी उतावली और घबराहट के साथ देवी के पास आयी, और चन्द्रमा ने जो कुछ कहा था, वह सब सती से कह दिया।

Having heard that, Vijayā, hurried, filled with agitation, related to the goddess Satī all that had been said by the moon.

Word by word

तत् (tac) — thatश्रुत्वा (chrutvā) — having heardविजया (vijayā) — Vijayāदेवीम् (devīṃ) — to the Goddessत्वरिता (tvaritā) — in hasteजातसंभ्रमा (jātasaṃbhramā) — grown agitatedकथयामास (kathayāmāsa) — toldतत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all thatयत् (yad) — whichउक्तम् (uktaṃ) — was saidशशिना (śaśinā) — by the moonसतीम् (satīm) — to Satī

तच्छ्रुत्वा कालिका देवी विस्मिताभूत्सती तदा। विमृश्य कारणं तत्राज्ञात्वा चेतस्यचिन्तयत्‌॥

tacchrutvā kālikā devī vismitābhūtsatī tadā | vimṛśya kāraṇaṃ tatrājñātvā cetasyacintayat‌ ||

· हिन्दी

उसे सुनकर सती कालिका देवी को उस समय बड़ा आश्चर्य हुआ; सोच-विचार करने पर भी कारण न समझ पाने पर वे मन-ही-मन सोचने लगीं।

Having heard that, the goddess Kālikā, Satī, was then astonished; having pondered, and not finding the reason, she reflected within her mind.

Word by word

तत् (tac) — thatश्रुत्वा (chrutvā) — having heardकालिका (kālikā) — the dark Goddessदेवी (devī) — the Goddessविस्मिता (vismit) — astonishedअभूत् (ābhūt) — becameसती (satī) — Satīतदा (tadā) — thenविमृश्य (vimṛśya) — ponderingकारणम् (kāraṇaṃ) — the causeतत्र (tatr) — thereinअज्ञात्वा (ājñātvā) — not knowing itचेतसि (cetasy) — in her heartअचिन्तयत् (acintayat) — she mused

१० दक्षः पिता मे माता च वीरिणी नो कुतः सती। आह्वानं न करोति स्म विस्मृता मां प्रियां सुताम्‌॥

dakṣaḥ pitā me mātā ca vīriṇī no kutaḥ satī | āhvānaṃ na karoti sma vismṛtā māṃ priyāṃ sutām‌ ||

· हिन्दी

"दक्ष मेरे पिता हैं और वीरिणी मेरी माता हैं, तो क्या मैं उनकी अपनी नहीं हूँ? वे निमन्त्रण क्यों नहीं भेज रहे — क्या वे मुझ प्रिय पुत्री को भूल गये?

"Dakṣa is my father, and Vīriṇī my mother — am I then not their own? Why does he not send an invitation — has he forgotten me, his dear daughter?

Word by word

दक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaपिता (pitā) — fatherमे (me) — myमाता (mātā) — mother (ca) — andवीरिणी (vīriṇī) — Vīriṇīनो (no) — why notकुतः (kutaḥ) — whereforeसती (satī) — O Satīआह्वानम् (āhvānaṃ) — a summons (na) — notकरोति (karoti) — does he makeस्म (sma) — indeedविस्मृता (vismṛtā) — forgottenमाम् (māṃ) — meप्रियाम् (priyāṃ) — belovedसुताम् (sutām) — daughter

११ पृच्छेयं शंकरं तत्र कारणं सर्वमादरात्‌। चिन्तयित्वेति सासीद्वै तत्र गंतुं सुनिश्चया॥

pṛccheyaṃ śaṃkaraṃ tatra kāraṇaṃ sarvamādarāt‌ | cintayitveti sāsīdvai tatra gaṃtuṃ suniścayā ||

· हिन्दी

मैं इसका सारा कारण शंकरजी से आदरपूर्वक पूछूँगी।" ऐसा विचार कर वे उनके पास जाने का सुदृढ़ निश्चय करके बैठ गयीं।

I shall ask Śaṅkara there, with all respect, for the whole reason." Having thought thus, she became firmly resolved to go there.

Word by word

पृच्छेयम् (pṛccheyaṃ) — let me askशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraतत्र (tatra) — about itकारणम् (kāraṇaṃ) — the causeसर्वम् (sarvam) — whollyआदरात् (ādarāt) — respectfullyचिन्तयित्वा (cintayitveti) — having thoughtइति (iti) — thusसा (sāsīd) — sheआसीत् (āsīd) — becameवै (vai) — indeedतत्र (tatra) — thereगंतुम् (gaṃtuṃ) — to goसुनिश्चया (suniścayā) — firmly resolved

१२ अथ दाक्षायणी देवी विजयां प्रवरां सखीम्‌। स्थापयित्वा द्रुतं तत्र समगच्छच्छिवांतिकम्‌॥

atha dākṣāyaṇī devī vijayāṃ pravarāṃ sakhīm‌ | sthāpayitvā drutaṃ tatra samagacchacchivāṃtikam‌ ||

· हिन्दी

इसके बाद दाक्षायणी देवी अपनी प्रिय सखी विजया को वहीं बिठाकर शीघ्र ही शिवजी के पास चली गयीं।

Then the goddess Dākṣāyaṇī, having seated her foremost companion Vijayā there, went swiftly to Śiva's presence.

Word by word

अथ (atha) — thenदाक्षायणी (dākṣāyaṇī) — Dākṣāyaṇīदेवी (devī) — the Goddessविजयाम् (vijayāṃ) — Vijayāप्रवराम् (pravarāṃ) — foremostसखीम् (sakhīm) — her friendस्थापयित्वा (sthāpayitvā) — having leftद्रुतम् (drutaṃ) — swiftlyतत्र (tatra) — thereसमगच्छत् (samagacchac) — wentशिवांतिकम् (chivāṃtikam) — to Śiva’s side

१३ ददर्श तं सभामध्ये संस्थितं बहुभिर्गणैः। नंद्यादिभिर्महावीरैः प्रवरैर्यूथयूथपैः॥

dadarśa taṃ sabhāmadhye saṃsthitaṃ bahubhirgaṇaiḥ | naṃdyādibhirmahāvīraiḥ pravarairyūthayūthapaiḥ ||

· हिन्दी

उन्होंने शिवजी को सभा के मध्य में अनेक गणों, नन्दी आदि महावीरों तथा प्रमुख यूथपतियों के साथ बैठे हुए देखा।

She saw him seated in the midst of the assembly, together with many gaṇas, with great heroes headed by Nandī, and with the foremost leaders of the troops.

Word by word

ददर्श (dadarśa) — she sawतम् (taṃ) — himसभामध्ये (sabhāmadhye) — in the midst of the assemblyसंस्थितम् (saṃsthitaṃ) — seatedबहुभिः (bahubhir) — by manyगणैः (gaṇaiḥ) — hostsनंद्यादिभिः (naṃdyādibhir) — Nandin and the restमहावीरैः (mahāvīraiḥ) — great heroesप्रवरैः (pravarair) — foremostयूथयूथपैः (yūthayūthapaiḥ) — leaders of troop upon troop

१४ दृष्ट्वा तं प्रभुमीशानं स्वपतिं साथ दक्षजा। प्रष्टुं तत्कारणं शीघ्रं प्राप शंकरसंनिधिम्‌॥

dṛṣṭvā taṃ prabhumīśānaṃ svapatiṃ sātha dakṣajā | praṣṭuṃ tatkāraṇaṃ śīghraṃ prāpa śaṃkarasaṃnidhim‌ ||

· हिन्दी

उस प्रभु ईशान, अपने पति, को देखकर दक्षपुत्री सती उस कारण को पूछने के लिये शीघ्र ही शंकरजी के समीप पहुँच गयीं।

Having seen that lord Īśāna, her own husband, Dakṣa's daughter quickly approached Śaṅkara's presence, to ask the reason for it.

Word by word

दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingतम् (taṃ) — himप्रभुम् (prabhum) — the Lordईशानम् (īśānaṃ) — Īśānaस्वपतिम् (svapatiṃ) — her own husbandसा (sātha) — sheअथ (ātha) — thenदक्षजा (dakṣajā) — the daughter of Dakṣaप्रष्टुम् (praṣṭuṃ) — to askतत्कारणम् (tatkāraṇaṃ) — the cause of itशीघ्रम् (śīghraṃ) — quicklyप्राप (prāpa) — came toशंकरसंनिधिम् (śaṃkarasaṃnidhim) — the presence of Śaṃkara

१५ शिवेन स्थापिता स्वाङ्के प्रीतियुक्तेन स्वप्रिया। प्रमोदिता वचोभिः सा बहुमानपुरःसरम्‌॥

śivena sthāpitā svāṅke prītiyuktena svapriyā | pramoditā vacobhiḥ sā bahumānapuraḥsaram‌ ||

· हिन्दी

शिवजी ने बड़े प्रेम से अपनी प्रिया सती को अपनी गोद में बैठाया, और बड़े आदर के साथ अपने वचनों से उन्हें प्रसन्न किया।

Śiva, filled with love, seated his own dear one in his lap, and she was delighted by his words, given with great honour.

Word by word

शिवेन (śivena) — by Śivaस्थापिता (sthāpitā) — placedस्वाङ्के (svāṅke) — on his own lapप्रीतियुक्तेन (prītiyuktena) — full of affectionस्वप्रिया (svapriyā) — his belovedप्रमोदिता (pramoditā) — gladdenedवचोभिः (vacobhiḥ) — with wordsसा (sā) — sheबहुमानपुरःसरम् (bahumānapuraḥsaram) — with much honour

१६ अथ शंभुर्महालीलः सर्वेशः सुखदः सताम्‌। सतीमुवाच त्वरितं गणमध्यस्थ आदरात्‌॥

atha śaṃbhurmahālīlaḥ sarveśaḥ sukhadaḥ satām‌ | satīmuvāca tvaritaṃ gaṇamadhyastha ādarāt‌ ||

· हिन्दी

इसके बाद महालीला करनेवाले, सबके स्वामी तथा सज्जनों को सुख देनेवाले शंभु, जो गणों के मध्य में विराजमान थे, सती से आदरपूर्वक शीघ्र कहने लगे।

Then Śambhu, of great sport, the lord of all, the giver of joy to the good, seated in the midst of the gaṇas, spoke to Satī quickly, with regard.

Word by word

अथ (atha) — thenशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuमहालीलः (mahālīlaḥ) — of great playसर्वेशः (sarveśaḥ) — Lord of allसुखदः (sukhadaḥ) — giver of joyसताम् (satām) — to the goodसतीम् (satīm) — to Satīउवाच (uvāca) — saidत्वरितम् (tvaritaṃ) — at onceगणमध्यस्थः (gaṇamadhyastha) — seated amid his hostsआदरात् (ādarāt) — kindly

शंभुरुवाच — Śambhu spoke: शम्भु जी ने कहा:

१७ किमर्थमागतात्र त्वं सभामध्ये सविस्मया। कारणं तस्य सुप्रीत्या शीघ्रं वद सुमध्यमे॥

kimarthamāgatātra tvaṃ sabhāmadhye savismayā | kāraṇaṃ tasya suprītyā śīghraṃ vada sumadhyame ||

· हिन्दी

"तुम इस सभा के मध्य में आश्चर्यचकित होकर क्यों आयी हो? हे सुन्दर कटिप्रदेशवाली! इसका कारण प्रेमपूर्वक शीघ्र बताओ।"

"Why have you come here, into the midst of the assembly, with such astonishment? O slender-waisted one, tell the reason for it quickly, with true affection."

Word by word

किमर्थम् (kimartham) — for what purposeआगता (āgatātra) — have you comeअत्र (ātra) — hereत्वम् (tvaṃ) — youसभामध्ये (sabhāmadhye) — into the assemblyसविस्मया (savismayā) — full of wonderकारणम् (kāraṇaṃ) — the reasonतस्य (tasya) — of itसुप्रीत्या (suprītyā) — with all goodwillशीघ्रम् (śīghraṃ) — quicklyवद (vada) — tellसुमध्यमे (sumadhyame) — O fair-waisted one

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

१८ एवमुक्ता तदा तेन महेशेन मुनीश्वर। साञ्जलिः सुप्रणम्याशु सत्युवाच प्रभुं शिवा॥

evamuktā tadā tena maheśena munīśvara | sāñjaliḥ supraṇamyāśu satyuvāca prabhuṃ śivā ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! महेशजी के इस प्रकार कहने पर, शिवा हाथ जोड़कर शीघ्र ही भलीभाँति प्रणाम करके प्रभु से कहने लगीं।

Thus addressed by Maheśa, O lord of sages, Śivā, with joined palms, having quickly bowed low, spoke to the lord.

Word by word

एवम् (evam) — thusउक्ता (uktā) — addressedतदा (tadā) — thenतेन (tena) — by himमहेशेन (maheśena) — by Maheśaमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesसाञ्जलिः (sāñjaliḥ) — palms joinedसुप्रणम्य (supraṇamy) — having bowed lowआशु (āśu) — at onceसती (saty) — Satīउवाच (uvāca) — saidप्रभुम् (prabhuṃ) — to the Lordशिवा (śivā) — Śivā

सत्युवाच — Satī spoke: सती बोलीं:

१९ पितुर्मम महान्‌ यज्ञो भवतीति मया श्रुतम्‌। तत्रोत्सवो महानस्ति समवेताः सुरर्षयः॥

piturmama mahān‌ yajño bhavatīti mayā śrutam‌ | tatrotsavo mahānasti samavetāḥ surarṣayaḥ ||

· हिन्दी

"मैंने सुना है कि मेरे पिताजी के यहाँ कोई बहुत बड़ा यज्ञ हो रहा है, उसमें महान् उत्सव हो रहा है, और वहाँ देवता तथा ऋषि एकत्रित हुए हैं।

"I have heard that a great sacrifice is taking place at my father's; there a great festival is under way, and the sage-gods have gathered there.

Word by word

पितुः (pitur) — of my fatherमम (mama) — myमहान् (mahān) — a greatयज्ञः (yajño) — sacrificeभवति (bhavatīti) — is being heldइति (iti) — soमया (mayā) — by meश्रुतम् (śrutam) — has been heardतत्र (tatr) — thereउत्सवः (otsavo) — a festivalमहान् (mahān) — greatअस्ति (asti) — there isसमवेताः (samavetāḥ) — assembledसुरर्षयः (surarṣayaḥ) — the gods and seers

२० पितुर्मम महायज्ञे कस्मात्तव न रोचते। गमनं देवदेवेश तत्सर्वं कथय प्रभो॥

piturmama mahāyajñe kasmāttava na rocate | gamanaṃ devadeveśa tatsarvaṃ kathaya prabho ||

· हिन्दी

हे देवदेवेश्वर! पिताजी के उस महान् यज्ञ में जाना आपको अच्छा क्यों नहीं लगा — हे प्रभो! वह सब कुछ मुझे बताइये।

Why does it not please you to go to my father's great sacrifice, O lord of the gods? Tell me all of it, O lord.

Word by word

पितुः (pitur) — of my fatherमम (mama) — myमहायज्ञे (mahāyajñe) — to the great sacrificeकस्मात् (kasmāt) — whyतव (tava) — to you (na) — notरोचते (rocate) — is it pleasingगमनम् (gamanaṃ) — the goingदेवदेवेश (devadeveśa) — O Lord of the gods of godsतत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all thatकथय (kathaya) — tellप्रभो (prabho) — O Lord

२१ सुहृदामेष वै धर्मः सुहृद्भिः सह सङ्गतिः। कुर्वन्ति यन्महादेव सुहृदः प्रीतिवर्धिनीम्‌॥

suhṛdāmeṣa vai dharmaḥ suhṛdbhiḥ saha saṅgatiḥ | kurvanti yanmahādeva suhṛdaḥ prītivardhinīm‌ ||

· हिन्दी

हे महादेव! सुहृदों का यह धर्म है कि वे सुहृदों के साथ प्रेम बढ़ानेवाली संगति करते रहें।

This indeed is the duty of well-wishers, O great god — that friends keep company with friends, in a manner that increases affection.

Word by word

सुहृदाम् (suhṛdām) — of friendsएषः (eṣa) — thisवै (vai) — indeedधर्मः (dharmaḥ) — the wayसुहृद्भिः (suhṛdbhiḥ) — with friendsसह (saha) — togetherसङ्गतिः (saṅgatiḥ) — meetingकुर्वन्ति (kurvanti) — they makeयत् (yan) — whichमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaसुहृदः (suhṛdaḥ) — friendsप्रीतिवर्धिनीम् (prītivardhinīm) — that swells affection

२२ तस्मात्सर्वप्रयत्नेन मया गच्छ सह प्रभो। यज्ञवाटं पितुर्मेऽद्य स्वामिन्‌ प्रार्थनया मम॥

tasmātsarvaprayatnena mayā gaccha saha prabho | yajñavāṭaṃ piturme'dya svāmin‌ prārthanayā mama ||

· हिन्दी

इसलिये हे प्रभो! हे स्वामिन्! आप मेरी प्रार्थना से आज मेरे साथ पिताजी के यज्ञमण्डप में अवश्य चलिये।"

Therefore, O lord, O master, go with all effort together with me, today, to my father's sacrificial enclosure, at my entreaty."

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeसर्वप्रयत्नेन (sarvaprayatnena) — by every meansमया (mayā) — with meगच्छ (gaccha) — comeसह (saha) — togetherप्रभो (prabho) — O Lordयज्ञवाटम् (yajñavāṭaṃ) — to the sacrificial groundपितुः (pitur) — of my fatherमे (me) — myअद्य ('dya) — todayस्वामिन् (svāmin) — O masterप्रार्थनया (prārthanayā) — at the entreatyमम (mama) — of mine

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

२३ तस्यास्तद्वचनं श्रुत्वा सत्या देवो महेश्वरः। दक्षवागिषुहृद्विद्धो बभाषे सूनृतं वचः॥

tasyāstadvacanaṃ śrutvā satyā devo maheśvaraḥ | dakṣavāgiṣuhṛdviddho babhāṣe sūnṛtaṃ vacaḥ ||

· हिन्दी

सती के इस वचन को सुनकर, दक्ष के वाग्बाणों से बिंधे हुए हृदयवाले देव महेश्वर मधुर तथा सत्य वचन कहने लगे।

Having heard that word of Satī's, the god Maheśvara, his heart pierced by the arrow-words of Dakṣa, spoke a gentle and true word.

Word by word

तस्याः (tasyās) — of hersतद्वचनम् (tadvacanaṃ) — that wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardसत्याः (satyā) — of Satīदेवः (devo) — the godमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraदक्षवागिषुहृद्विद्धः (dakṣavāgiṣuhṛdviddho) — his heart pierced by the arrows of Dakṣa’s wordsबभाषे (babhāṣe) — spokeसूनृतम् (sūnṛtaṃ) — kindly and trueवचः (vacaḥ) — a word

महेश्वर उवाच — Maheśvara spoke: महेश्वर जी ने कहा:

२४ दक्षस्तव पिता देवि मम द्रोही विशेषतः॥

dakṣastava pitā devi mama drohī viśeṣataḥ ||

· हिन्दी

"हे देवि! तुम्हारे पिता दक्ष मेरे विशेष द्रोही हो गये हैं।

"O goddess, your father Dakṣa has become especially hostile toward me.

NotePrinted as a single pada, closed with a double daṇḍa and its own verse number, rather than as the first half of a couplet with verse 25 — reproduced as printed.

Word by word

दक्षः (dakṣas) — Dakṣaतव (tava) — yourपिता (pitā) — fatherदेवि (devi) — O Goddessमम (mama) — to meद्रोही (drohī) — a haterविशेषतः (viśeṣataḥ) — especially

२५ यस्य ये मानिनः सर्वे ससुरर्षिमुखाः परे। ते मूढा यजनं प्राप्ताः पितुस्ते ज्ञानवर्जिताः॥

yasya ye māninaḥ sarve sasurarṣimukhāḥ pare | te mūḍhā yajanaṃ prāptāḥ pituste jñānavarjitāḥ ||

· हिन्दी

जो-जो प्रमुख देवता, ऋषि तथा अन्य लोग अभिमानी हैं, वे ही मूढ़ और ज्ञानशून्य लोग तुम्हारे पिता के यज्ञ में गये हुए हैं।

Whoever among the proud, headed by the gods and sages, and others — those foolish and ignorant ones alone have gone to your father's sacrifice.

Word by word

यस्य (yasya) — whoseये (ye) — thoseमानिनः (māninaḥ) — proud onesसर्वे (sarve) — allससुरर्षिमुखाः (sasurarṣimukhāḥ) — with gods and seers at their headपरे (pare) — the restते (te) — theyमूढाः (mūḍhā) — deludedयजनम् (yajanaṃ) — the sacrificeप्राप्ताः (prāptāḥ) — have reachedपितुः (pitus) — of your fatherते (te) — yourज्ञानवर्जिताः (jñānavarjitāḥ) — bereft of knowledge

२६ अनाहूताश्च ये देवि गच्छन्ति परमन्दिरम्‌। अवमानं प्राप्नुवन्ति मरणादधिकं तथा॥

anāhūtāśca ye devi gacchanti paramandiram‌ | avamānaṃ prāpnuvanti maraṇādadhikaṃ tathā ||

· हिन्दी

हे देवि! जो लोग बिना बुलाये दूसरे के घर जाते हैं, वे वहाँ मृत्यु से भी बढ़कर अनादर ही पाते हैं।

O goddess, those who go uninvited to another's house meet with dishonour, one greater even than death.

Word by word

अनाहूताः (anāhūtāś) — uninvited (ca) — andये (ye) — whoदेवि (devi) — O Goddessगच्छन्ति (gacchanti) — goपरमन्दिरम् (paramandiram) — to another’s houseअवमानम् (avamānaṃ) — dishonourप्राप्नुवन्ति (prāpnuvanti) — they meet withमरणात् (maraṇād) — than deathअधिकम् (adhikaṃ) — greaterतथा (tathā) — indeed

२७ परालयं गतोऽपीन्द्रो लघुर्भवति तद्विधः। का कथा च परेषां वै रीढा यात्रा हि तद्विधा॥

parālayaṃ gato'pīndro laghurbhavati tadvidhaḥ | kā kathā ca pareṣāṃ vai rīḍhā yātrā hi tadvidhā ||

· हिन्दी

ऐसी दशा में इन्द्र भी दूसरे के घर जाकर लघुता को ही प्राप्त होगा, फिर औरों की तो बात ही क्या! ऐसी यात्रा तो अनर्थ का कारण ही है।

Even Indra, going of that sort to another's house, becomes lessened by it; what then to speak of others? Such a visit is indeed a matter to be shunned.

Word by word

परालयम् (parālayaṃ) — to another’s houseगतः (gato) — having goneअपि ('pīndro) — evenइन्द्रः (indro) — Indraलघुः (laghur) — made smallभवति (bhavati) — becomesतद्विधः (tadvidhaḥ) — in that wayका (kā) — whatकथा (kathā) — need be said (ca) — andपरेषाम् (pareṣāṃ) — of othersवै (vai) — indeedरीढा (rīḍhā) — a thing of scornयात्रा (yātrā) — such a journeyहि (hi) — indeedतद्विधा (tadvidhā) — of that kind

२८ तस्मात्त्वया मया चापि दक्षस्य यजनं प्रति। न गन्तव्यं विशेषेण सत्यमुक्तं मया प्रिये॥

tasmāttvayā mayā cāpi dakṣasya yajanaṃ prati | na gantavyaṃ viśeṣeṇa satyamuktaṃ mayā priye ||

· हिन्दी

इसलिये हे प्रिये! तुम्हें और मुझे तो विशेष रूप से दक्ष के यज्ञ में नहीं जाना चाहिये; यह मैंने सत्य कहा है।

Therefore, by you and by me too, Dakṣa's sacrifice should especially not be gone to; this I have spoken in truth, O beloved.

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वया (tvayā) — by youमया (mayā) — by me (cā) — andअपि (āpi) — alsoदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaयजनम् (yajanaṃ) — the sacrificeप्रति (prati) — unto (na) — notगन्तव्यम् (gantavyaṃ) — is it to be goneविशेषेण (viśeṣeṇa) — above allसत्यम् (satyam) — the truthउक्तम् (uktaṃ) — is spokenमया (mayā) — by meप्रिये (priye) — O beloved

२९ तथारिभिर्न व्यथते ह्यर्दितोऽपि शरैर्जनः। स्वानां दुरुक्तिभिर्मर्मताडितः स यथा मतः॥

tathāribhirna vyathate hyardito'pi śarairjanaḥ | svānāṃ duruktibhirmarmatāḍitaḥ sa yathā mataḥ ||

· हिन्दी

मनुष्य अपने शत्रुओं के बाणों से घायल होकर उतना व्यथित नहीं होता, जितना अपने ही सम्बन्धियों के मर्मभेदी दुर्वचनों से मर्माहत होकर होता है।

A man wounded by the arrows of his enemies is not so distressed as he is thought to be when struck to the quick by the harsh words of his own kin.

Word by word

तथा (tathā) — soअरिभिः (aribhir) — by foes (na) — notव्यथते (vyathate) — is he painedहि (hy) — indeedअर्दितः (ardito) — though struckअपि ('pi) — evenशरैः (śarair) — with arrowsजनः (janaḥ) — a manस्वानाम् (svānāṃ) — of his own peopleदुरुक्तिभिः (duruktibhir) — by harsh wordsमर्मताडितः (marmatāḍitaḥ) — struck to the quickसः (sa) — heयथा (yathā) — asमतः (mataḥ) — is held to be

३० विद्यादिभिर्गुणैः षड्भिरसदन्यैः सतां स्मृतौ। हतायां भूयसां धाम न पश्यन्ति खलाः प्रिये॥

vidyādibhirguṇaiḥ ṣaḍbhirasadanyaiḥ satāṃ smṛtau | hatāyāṃ bhūyasāṃ dhāma na paśyanti khalāḥ priye ||

· हिन्दी

हे प्रिये! सज्जनों में रहनेवाले विद्या आदि छहों गुण जब दुष्ट मनुष्यों में आ जाते हैं, तो उनके प्रति सज्जनों का आदर नष्ट हो जाता है, और वे अभिमानी होकर तेजस्वी पुरुषों की ओर देखना ही छोड़ देते हैं।"

O beloved, when — by learning and the other five virtues not belonging to the wicked — the regard the good hold for them is destroyed, the base no longer look toward the greatness of the mighty.

Word by word

विद्यादिभिः (vidyādibhir) — by learning and the restगुणैः (guṇaiḥ) — by qualitiesषड्भिः (ṣaḍbhir) — sixअसदन्यैः (asadanyaiḥ) — wanting in the baseसताम् (satāṃ) — of the goodस्मृतौ (smṛtau) — in remembranceहतायाम् (hatāyāṃ) — when it is destroyedभूयसाम् (bhūyasāṃ) — of the manyधाम (dhāma) — the glory (na) — notपश्यन्ति (paśyanti) — do they seeखलाः (khalāḥ) — the baseप्रिये (priye) — O beloved

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३१ एवमुक्ता सती तेन महेशेन महात्मना। उवाच रोषसंयुक्ता शिवं वाक्यविदां वरम्‌॥

evamuktā satī tena maheśena mahātmanā | uvāca roṣasaṃyuktā śivaṃ vākyavidāṃ varam‌ ||

· हिन्दी

महात्मा महेश्वर के इस प्रकार कहने पर, सती वाक्यवेत्ताओं में श्रेष्ठ भगवान् शंकर से रोषपूर्वक कहने लगीं।

Thus addressed by the great-souled Maheśa, Satī, filled with anger, spoke to Śiva, the foremost of those skilled in speech.

Word by word

एवम् (evam) — thusउक्ता (uktā) — addressedसती (satī) — Satīतेन (tena) — by himमहेशेन (maheśena) — by Maheśaमहात्मना (mahātmanā) — the great-souledउवाच (uvāca) — saidरोषसंयुक्ता (roṣasaṃyuktā) — filled with indignationशिवम् (śivaṃ) — to Śivaवाक्यविदाम् (vākyavidāṃ) — of those skilled in speechवरम् (varam) — the best

सत्युवाच — Satī spoke: सती बोलीं:

३२ यज्ञः स्यात्सफलो येन स त्वं शंभोऽखिलेश्वर। अनाहूतोऽसि तेनाद्य पित्रा मे दुष्टकारिणा॥

yajñaḥ syātsaphalo yena sa tvaṃ śaṃbho'khileśvara | anāhūto'si tenādya pitrā me duṣṭakāriṇā ||

· हिन्दी

"हे शम्भो! हे अखिलेश्वर! जिनके सम्मिलित होने से यज्ञ सफल होता है, उन्हीं आपको मेरे दुष्ट पिता ने आज आमन्त्रित नहीं किया है।

"You, O Śambhu, lord of all, by whom a sacrifice becomes fruitful — you have today not been invited by my father, who has acted wickedly.

Word by word

यज्ञः (yajñaḥ) — the sacrificeस्यात् (syāt) — would beसफलः (saphalo) — fruitfulयेन (yena) — by whomसः (sa) — thatत्वम् (tvaṃ) — youशंभो (śaṃbho) — O Śambhuअखिलेश्वर ('khileśvara) — O Lord of allअनाहूतः (anāhūto) — uninvitedअसि ('si) — you areतेन (tenādya) — by himअद्य (ādya) — todayपित्रा (pitrā) — by my fatherमे (me) — myदुष्टकारिणा (duṣṭakāriṇā) — doer of evil

३३ तत्सर्वं ज्ञातुमिच्छामि भव भावं दुरात्मनः। सुरर्षीणां च सर्वेषामागतानां दुरात्मनाम्‌॥

tatsarvaṃ jñātumicchāmi bhava bhāvaṃ durātmanaḥ | surarṣīṇāṃ ca sarveṣāmāgatānāṃ durātmanām‌ ||

· हिन्दी

हे भव! उस दुरात्मा दक्ष के तथा वहाँ गये हुए समस्त दुरात्मा देवताओं और ऋषियों के मनोभावों को मैं जानना चाहती हूँ।

O Bhava, I wish to know all of it — the disposition of that wicked-souled one, and of all the wicked-souled sages and gods who have gone there.

Word by word

तत्सर्वम् (tatsarvaṃ) — all thatज्ञातुम् (jñātum) — to knowइच्छामि (icchāmi) — I wishभव (bhava) — O Bhavaभावम् (bhāvaṃ) — the intentदुरात्मनः (durātmanaḥ) — of that evil-souled oneसुरर्षीणाम् (surarṣīṇāṃ) — of the gods and seers (ca) — andसर्वेषाम् (sarveṣām) — of allआगतानाम् (āgatānāṃ) — who have gone thereदुरात्मनाम् (durātmanām) — evil-souled

३४ तस्माद्याद्यैव गच्छामि स्वपितुर्यजनं प्रभो। अनुज्ञां देहि मे नाथ तत्र गन्तुं महेश्वर॥

tasmādyādyaiva gacchāmi svapituryajanaṃ prabho | anujñāṃ dehi me nātha tatra gantuṃ maheśvara ||

· हिन्दी

अतः हे प्रभो! मैं आज ही अपने पिता के यज्ञ में जा रही हूँ। हे नाथ! हे महेश्वर! आप मुझे वहाँ जाने की आज्ञा दीजिये।"

Therefore, O lord, I shall go this very day to my own father's sacrifice; O master, O Maheśvara, grant me leave to go there."

Word by word

तस्मात् (tasmād) — thereforeअद्य (yādyai) — this very dayएव (va) — indeedगच्छामि (gacchāmi) — I goस्वपितुः (svapitur) — of my own fatherयजनम् (yajanaṃ) — to the sacrificeप्रभो (prabho) — O Lordअनुज्ञाम् (anujñāṃ) — leaveदेहि (dehi) — grantमे (me) — meनाथ (nātha) — O Lordतत्र (tatra) — thereगन्तुम् (gantuṃ) — to goमहेश्वर (maheśvara) — O Maheśvara

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३५ इत्युक्तो भगवान्‌ रुद्रस्तया देव्या शिवः स्वयम्‌। विज्ञाताखिलदृक्‌ द्रष्टा सतींसूतिकरोऽब्रवीत्‌॥

ityukto bhagavān‌ rudrastayā devyā śivaḥ svayam‌ | vijñātākhiladṛk‌ draṣṭā satīṃsūtikaro'bravīt‌ ||

· हिन्दी

देवी के इस प्रकार कहने पर सर्वज्ञ, सर्वद्रष्टा तथा सृष्टिकर्ता स्वयं भगवान् रुद्र शिव सती से कहने लगे।

Thus addressed by the goddess, the blessed lord Rudra Śiva himself — the all-knowing, the all-seeing witness, the maker of creation — spoke to Satī.

Word by word

इति (ity) — thusउक्तः (ukto) — addressedभगवान् (bhagavān) — the blessedरुद्रः (rudras) — Rudraतया (tayā) — by herदेव्या (devyā) — the Goddessशिवः (śivaḥ) — Śivaस्वयम् (svayam) — himselfविज्ञाताखिलदृक् (vijñātākhiladṛk) — whose sight knows all thingsद्रष्टा (draṣṭā) — the seerसतीम् (satīṃ) — to Satīसूतिकरः (sūtikaro) — the maker of all begettingअब्रवीत् ('bravīt) — spoke

शिव उवाच — Śiva spoke: शिव जी ने कहा:

३६ यद्येवं ते रुचिर्देवि तत्र गन्तुमवश्यकम्‌। सुव्रते वचनान्मे त्वं गच्छ शीघ्रं पितुर्मखम्‌॥

yadyevaṃ te rucirdevi tatra gantumavaśyakam‌ | suvrate vacanānme tvaṃ gaccha śīghraṃ piturmakham‌ ||

· हिन्दी

"हे देवि! यदि इस प्रकार तुम्हारी रुचि है, और वहाँ अवश्य जाना ही है, तो हे सुव्रते! मेरी आज्ञा से तुम शीघ्र अपने पिता के यज्ञ में जाओ।

"If such is your wish, O goddess, and it is necessary that you go there, then, O woman of good vows, go quickly to your father's sacrifice, at my word.

Word by word

यदि (yady) — ifएवम् (evaṃ) — soते (te) — yourरुचिः (rucir) — the wishदेवि (devi) — O Goddessतत्र (tatra) — thereगन्तुम् (gantum) — to goअवश्यकम् (avaśyakam) — is unavoidableसुव्रते (suvrate) — O keeper of good vowsवचनात् (vacanān) — at the wordमे (me) — of mineत्वम् (tvaṃ) — youगच्छ (gaccha) — goशीघ्रम् (śīghraṃ) — quicklyपितुः (pitur) — of your fatherमखम् (makham) — to the sacrifice

३७ एतं नंदिनमारुह्य वृषभं सज्जमादरात्‌। महाराजोपचाराणि कृत्वा बहुगुणान्विता॥

etaṃ naṃdinamāruhya vṛṣabhaṃ sajjamādarāt‌ | mahārājopacārāṇi kṛtvā bahuguṇānvitā ||

· हिन्दी

इस सजे हुए नन्दी वृषभ पर आदरपूर्वक सवार होकर, महाराजोचित उपचार पाकर तथा बहुत-से गुणों से सम्पन्न होकर,

Mounting this bull Nandī, made ready with respect, and having received the honours due to a great king, endowed with many excellences,

Word by word

एतम् (etaṃ) — thisनंदिनम् (naṃdinam) — Nandinआरुह्य (āruhya) — having mountedवृषभम् (vṛṣabhaṃ) — the bullसज्जम् (sajjam) — made readyआदरात् (ādarāt) — with careमहाराजोपचाराणि (mahārājopacārāṇi) — the appointments of great royaltyकृत्वा (kṛtvā) — having madeबहुगुणान्विता (bahuguṇānvitā) — endowed with many excellences

३८ भूषितं वृषमारोहेत्युक्ता रुद्रेण सा सती। सुभूषिता सती युक्ता ह्यगमत्पितृमन्दिरम्‌॥

bhūṣitaṃ vṛṣamārohetyuktā rudreṇa sā satī | subhūṣitā satī yuktā hyagamatpitṛmandiram‌ ||

· हिन्दी

इस विभूषित वृषभ पर आरूढ़ होओ।" रुद्र के इस प्रकार आदेश देने पर, सुन्दर आभूषणों से अलंकृत तथा सब साधनों से युक्त होकर सती अपने पिता के घर की ओर चलीं।

go, mounted on the adorned bull" — thus told by Rudra, that Satī, well adorned and duly equipped, went to her father's house.

Word by word

भूषितम् (bhūṣitaṃ) — adornedवृषम् (vṛṣam) — the bullआरोह (āroheti) — mountइति (ity) — soउक्ता (uktā) — being toldरुद्रेण (rudreṇa) — by Rudraसा (sā) — sheसती (satī) — Satīसुभूषिता (subhūṣitā) — well adornedसती (satī) — Satīयुक्ता (yuktā) — made readyहि (hy) — indeedअगमत् (agamat) — wentपितृमन्दिरम् (pitṛmandiram) — to her father’s house

३९ महाराजोपचाराणि दत्तानि परमात्मना। सुच्छत्रचामरादीनि सद्वस्त्राभरणानि च॥

mahārājopacārāṇi dattāni paramātmanā | succhatracāmarādīni sadvastrābharaṇāni ca ||

· हिन्दी

परमात्मा शिवजी ने उन्हें सुन्दर छत्र, चामर आदि तथा उत्तम वस्त्र और आभूषण — ये सब महाराजोचित उपचार दिये।

The honours due to a great king were given by the supreme soul — a fine parasol, chowries, and the rest, and excellent garments and ornaments.

Word by word

महाराजोपचाराणि (mahārājopacārāṇi) — the appointments of great royaltyदत्तानि (dattāni) — were givenपरमात्मना (paramātmanā) — by the Supreme Selfसुच्छत्रचामरादीनि (succhatracāmarādīni) — fine parasol, fly-whisks and the restसद्वस्त्राभरणानि (sadvastrābharaṇāni) — fair raiment and ornaments (ca) — and

४० गणाः षष्टिसहस्त्राणि रौद्रा जग्मुः शिवाज्ञया। कुतूहलयुताः प्रीता महोत्सवसमन्विताः॥

gaṇāḥ ṣaṣṭisahastrāṇi raudrā jagmuḥ śivājñayā | kutūhalayutāḥ prītā mahotsavasamanvitāḥ ||

· हिन्दी

शिवजी की आज्ञा से साठ हजार रौद्रगण भी बड़ी प्रसन्नता, महान् उत्साह और कौतूहल के साथ उनके साथ गये।

Sixty thousand gaṇas of Rudra went at Śiva's command, filled with wonder, delighted, accompanied by great festivity.

Word by word

गणाः (gaṇāḥ) — the hostsषष्टिसहस्त्राणि (ṣaṣṭisahastrāṇi) — sixty thousandरौद्राः (raudrā) — of Rudraजग्मुः (jagmuḥ) — wentशिवाज्ञया (śivājñayā) — at Śiva’s commandकुतूहलयुताः (kutūhalayutāḥ) — full of eagernessप्रीताः (prītā) — gladमहोत्सवसमन्विताः (mahotsavasamanvitāḥ) — in festal array

४१ तदोत्सवो महानासीद्यजने तत्र सर्वतः। सत्याः शिवप्रियायास्तु वामदेवगणैः कृतः॥

tadotsavo mahānāsīdyajane tatra sarvataḥ | satyāḥ śivapriyāyāstu vāmadevagaṇaiḥ kṛtaḥ ||

· हिन्दी

उस समय वहाँ यात्रा के अवसर पर सभी ओर महान् उत्सव हो रहा था; वामदेव के गणों ने शिवप्रिया सती का भी उत्सव मनाया।

Then there was a great festival on every side at that place of departure; a celebration for Satī, dear to Śiva, was made by the gaṇas of Vāmadeva.

Word by word

तदा (tado) — thenउत्सवः (tsavo) — a festivalमहान् (mahān) — greatआसीत् (āsīd) — there wasयजने (yajane) — at the sacrificeतत्र (tatra) — thereसर्वतः (sarvataḥ) — on every sideसत्याः (satyāḥ) — for Satīशिवप्रियायाः (śivapriyāyās) — beloved of Śivaतु (tu) — indeedवामदेवगणैः (vāmadevagaṇaiḥ) — by Vāmadeva’s hostsकृतः (kṛtaḥ) — was made

४२ कुतूहलं गणाश्चक्रुः शिवयोर्यश उज्जगुः। बलात्ते पुप्लुवुः प्रीत्या महावीराः शिवप्रियाः॥

kutūhalaṃ gaṇāścakruḥ śivayoryaśa ujjaguḥ | balātte pupluvuḥ prītyā mahāvīrāḥ śivapriyāḥ ||

· हिन्दी

गणों ने कौतूहलपूर्ण कार्य किये और शिव-सती के यश को गाया; वे शिवप्रिय महावीर प्रेमपूर्वक बलपूर्वक उछल-कूद भी करने लगे।

The gaṇas made merry, sang aloud the glory of Śiva and Śivā, and those great heroes, dear to Śiva, leapt about with force, out of affection.

Word by word

कुतूहलम् (kutūhalaṃ) — merrimentगणाः (gaṇāś) — the hostsचक्रुः (cakruḥ) — madeशिवयोः (śivayor) — of Śiva and Śivāयशः (yaśa) — the gloryउज्जगुः (ujjaguḥ) — they sang aloudबलात् (balāt) — in their strengthते (te) — theyपुप्लुवुः (pupluvuḥ) — leaptप्रीत्या (prītyā) — for joyमहावीराः (mahāvīrāḥ) — great heroesशिवप्रियाः (śivapriyāḥ) — dear to Śiva

४३ सर्वथासीन्महाशोभा गमने जगदम्बिके। सुखारावः संबभूव पूरितं भुवनत्रयम्‌॥

sarvathāsīnmahāśobhā gamane jagadambike | sukhārāvaḥ saṃbabhūva pūritaṃ bhuvanatrayam‌ ||

· हिन्दी

जगदम्बा के प्रस्थान के समय सब प्रकार से महान् शोभा हो रही थी; उस समय जो सुखद ध्वनि उत्पन्न हुई, उससे तीनों लोक भर उठे।

In every way there was great splendour at the departure of the mother of the universe; a joyful sound arose, and the three worlds were filled with it.

Word by word

सर्वथा (sarvathā) — in every wayआसीत् (sīn) — there wasमहाशोभा (mahāśobhā) — great splendourगमने (gamane) — in the goingजगदम्बिके (jagadambike) — of the Mother of the worldसुखारावः (sukhārāvaḥ) — a glad shoutसंबभूव (saṃbabhūva) — aroseपूरितम् (pūritaṃ) — filledभुवनत्रयम् (bhuvanatrayam) — the three worlds

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीयात्रावर्णनं नामाष्टविंशोऽध्यायः ॥ २८ ॥

Here ends the twenty-eighth chapter — “Satī's Journey,” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “सतीयात्रावर्णन” नामक अट्ठाईसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।