॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथैकोनत्रिंशोऽध्यायः
Brahmā continues his account to Nārada: Satī, entering her father's sacrifice alone and unwelcomed even by Dakṣa, sees every god given a share but finds none set aside for Śiva, and, burning with anger, rebukes Viṣṇu, Brahmā, Indra, and the assembled gods and sages in turn for accepting a sacrifice that excludes their own lord, reminding each of what he owes to Śiva's power. Dakṣa answers with contempt, telling her she has no business there and calling Rudra unfit and ill-omened; enraged afresh, Satī resolves to give up her body, and after briefly counselling that a reviler of Śiva be silenced or shunned, falls to grief and remembers Śiva's own words. She then turns on Dakṣa and the assembly once more, declaring at length Śiva's true, unassailable greatness, cursing the birth that has bound her to a father who reviles him, and warning the gods and sages of the punishment that awaits them — before falling silent and turning her heart inward to Śambhu. ब्रह्मा जी नारद को आगे की कथा सुनाते हैं: सती अकेली ही पिता के यज्ञ में प्रवेश करती हैं, जहाँ दक्ष सहित कोई भी उनका आदर नहीं करता; वे देखती हैं कि सभी देवताओं का भाग रखा गया है, किंतु शिव का भाग कहीं नहीं है। क्रोध से भरकर वे विष्णु, ब्रह्मा, इन्द्र तथा वहाँ उपस्थित समस्त देवताओं और मुनियों को बारी-बारी फटकारती हैं, यह स्मरण कराते हुए कि वे सब अपने ही स्वामी शिव के प्रभाव से क्या-क्या पा चुके हैं, फिर भी उन्हीं के बिना इस यज्ञ में भाग ले रहे हैं। दक्ष तिरस्कारपूर्वक उत्तर देते हुए कहते हैं कि उन्हें यहाँ कोई काम नहीं है और रुद्र को अयोग्य तथा अमंगल बताते हैं। पुनः क्रोधित होकर सती शरीर त्यागने का निश्चय करती हैं, तथा संक्षेप में यह भी कहती हैं कि शिवनिन्दक की जीभ काट दी जाय या उससे दूर रहा जाय; फिर वे पश्चात्तापयुक्त होकर शिव के ही वचन का स्मरण करती हैं। इसके बाद वे पुनः दक्ष तथा सभा को सम्बोधित कर शिव की सच्ची, अलंघ्य महिमा का विस्तार से वर्णन करती हैं, उस जन्म को धिक्कारती हैं जिसने उन्हें शिवनिन्दक पिता से जोड़ा है, और देवताओं तथा मुनियों को आगामी दण्ड की चेतावनी देकर मौन होकर मन-ही-मन शम्भु का स्मरण करने लगती हैं।
१ दाक्षायणी गता तत्र यत्र यज्ञो महाप्रभः। सुरासुरमुनीन्द्रादिकुतूहलसमन्वितः॥
dākṣāyaṇī gatā tatra yatra yajño mahāprabhaḥ | surāsuramunīndrādikutūhalasamanvitaḥ ||
हे नारद! दक्षकन्या सती उस स्थान पर गयीं, जहाँ देवता, असुर तथा मुनीन्द्र आदि के कौतूहलपूर्ण कार्य से युक्त महान् यज्ञ हो रहा था।
Dākṣāyaṇī went there, to where the mighty sacrifice was, filled with the wonder of gods, demons, and the greatest of sages, and the rest.
दाक्षायणी (dākṣāyaṇī) — Dākṣāyaṇīगता (gatā) — wentतत्र (tatra) — thereयत्र (yatra) — whereयज्ञः (yajño) — the sacrificeमहाप्रभः (mahāprabhaḥ) — of great splendourसुरासुरमुनीन्द्रादिकुतूहलसमन्वितः (surāsuramunīndrādikutūhalasamanvitaḥ) — thronged with the eager gods, demons and lords of sages
२ स्वपितुर्भवनं तत्र नानाश्चर्यसमन्वितम्। ददर्श सुप्रभं चारु सुरर्षिगणसंयुतम्॥
svapiturbhavanaṃ tatra nānāścaryasamanvitam | dadarśa suprabhaṃ cāru surarṣigaṇasaṃyutam ||
सती ने वहाँ अपने पिता के भवन को देखा, जो नाना प्रकार के आश्चर्यजनक भावों से युक्त, कान्तिमान्, मनोहर तथा देवताओं और ऋषियों के समुदाय से भरा हुआ था।
There she beheld her father's hall, filled with manifold wonders, radiant, beautiful, thronged with the hosts of gods and sages.
स्वपितुः (svapitur) — of her own fatherभवनम् (bhavanaṃ) — the houseतत्र (tatra) — thereनानाश्चर्यसमन्वितम् (nānāścaryasamanvitam) — filled with marvels of many kindsददर्श (dadarśa) — she beheldसुप्रभम् (suprabhaṃ) — of fair lustreचारु (cāru) — lovelyसुरर्षिगणसंयुतम् (surarṣigaṇasaṃyutam) — thronged with hosts of gods and seers
३ द्वारि स्थिता तदा देवी ह्यवरुह्य निजासनात्। नन्दिनोऽभ्यन्तरं शीघ्रमेकैवागच्छदध्वरम्॥
dvāri sthitā tadā devī hyavaruhya nijāsanāt | nandino'bhyantaraṃ śīghramekaivāgacchadadhvaram ||
देवी सती अपने वाहन नन्दी से उतरकर भवन के द्वार पर जाकर खड़ी हुईं, और अकेली ही शीघ्रतापूर्वक यज्ञस्थल के भीतर चली गयीं।
Then the goddess, having descended from her own mount, stood at the doorway; alighting from Nandī, she alone quickly went within, into the sacrificial ground.
द्वारि (dvāri) — at the gateस्थिता (sthitā) — standingतदा (tadā) — thenदेवी (devī) — the Goddessहि (hy) — indeedअवरुह्य (avaruhya) — having stepped downनिजासनात् (nijāsanāt) — from her own seatनन्दिनः (nandino) — of Nandinअभ्यन्तरम् ('bhyantaraṃ) — withinशीघ्रम् (śīghram) — swiftlyएका (ekai) — aloneएव (va) — indeedआगच्छत् (āgacchad) — she enteredअध्वरम् (adhvaram) — the sacrifice
४ आगतां च सतीं दृष्ट्वासिक्नी माता यशस्विनी। अकरोदादरं तस्या भगिन्यश्च यथोचितम्॥
āgatāṃ ca satīṃ dṛṣṭvāsiknī mātā yaśasvinī | akarodādaraṃ tasyā bhaginyaśca yathocitam ||
सती को आया देखकर उनकी यशस्विनी माता असिक्नी (वीरिणी) और उनकी बहनों ने उनका यथोचित सत्कार किया।
Having seen Satī arrive, her illustrious mother Asiknī, and her sisters, showed her fitting honour.
आगताम् (āgatāṃ) — comeच (ca) — andसतीम् (satīṃ) — Satīदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — seeingअसिक्नी (siknī) — Asiknīमाता (mātā) — her motherयशस्विनी (yaśasvinī) — renownedअकरोत् (akarod) — madeआदरम् (ādaraṃ) — welcomeतस्याः (tasyā) — of herभगिन्यः (bhaginyaś) — her sistersच (ca) — andयथोचितम् (yathocitam) — as was fitting
५ नाकरोदादरं दक्षो दृष्ट्वा तामपि किंचन। नान्योऽपि तद्भयात्तत्र शिवमायाविमोहितः॥
nākarodādaraṃ dakṣo dṛṣṭvā tāmapi kiṃcana | nānyo'pi tadbhayāttatra śivamāyāvimohitaḥ ||
परंतु दक्ष ने उन्हें देखकर भी कुछ भी आदर नहीं किया, और शिव की माया से मोहित हुए तथा दक्ष के भय से वहाँ अन्य किसी ने भी उनका आदर नहीं किया।
But Dakṣa, seeing her, showed her no honour at all; nor did anyone else there, out of fear of him, deluded as they were by Śiva's māyā.
न (nā) — notअकरोत् (karod) — did makeआदरम् (ādaraṃ) — welcomeदक्षः (dakṣo) — Dakṣaदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingताम् (tām) — herअपि (api) — evenकिंचन (kiṃcana) — at allन (nānyo) — norअन्यः (nyo) — anyone elseअपि ('pi) — eitherतद्भयात् (tadbhayāt) — for fear of himतत्र (tatra) — thereशिवमायाविमोहितः (śivamāyāvimohitaḥ) — bewildered by Śiva’s Māyā
६ अथ सा मातरं देवी पितरं च सती मुने। अनमद्विस्मितात्यन्तं सर्वलोकपराभवात्॥
atha sā mātaraṃ devī pitaraṃ ca satī mune | anamadvismitātyantaṃ sarvalokaparābhavāt ||
हे मुने! सब लोगों के द्वारा तिरस्कार पाने पर भी अत्यन्त विस्मित होकर देवी सती ने अपनी माता और पिता को प्रणाम किया।
Then, O sage, though utterly astonished at being disregarded by everyone there, the goddess Satī bowed to her mother and father.
अथ (atha) — thenसा (sā) — sheमातरम् (mātaraṃ) — her motherदेवी (devī) — the Goddessपितरम् (pitaraṃ) — her fatherच (ca) — andसती (satī) — Satīमुने (mune) — O sageअनमत् (anamad) — salutedविस्मिता (vismit) — amazedअत्यन्तम् (ātyantaṃ) — utterlyसर्वलोकपराभवात् (sarvalokaparābhavāt) — at the slight shown before all the world
७ भागानपश्यद्देवानां हर्यादीनां तदध्वरे। न शंभुभागमकरोत् क्रोधं दुर्विषहं सती॥
bhāgānapaśyaddevānāṃ haryādīnāṃ tadadhvare | na śaṃbhubhāgamakarot krodhaṃ durviṣahaṃ satī ||
उस यज्ञ में सती ने विष्णु आदि देवताओं के भाग को देखा, परंतु शिवजी का भाग कहीं भी नहीं दिखायी दिया, तब उन्हें असह्य क्रोध उत्पन्न हुआ।
She saw at that sacrifice the shares set out for the gods, Hari and the rest, but she did not see any share made for Śambhu; and Satī gave rise to an unbearable anger.
भागान् (bhāgān) — the sharesअपश्यत् (apaśyad) — she sawदेवानाम् (devānāṃ) — of the godsहर्यादीनाम् (haryādīnāṃ) — of Hari and the restतदध्वरे (tadadhvare) — at that sacrificeन (na) — notशंभुभागम् (śaṃbhubhāgam) — a share for Śambhuअकरोत् (akarot) — was madeक्रोधम् (krodhaṃ) — wrathदुर्विषहम् (durviṣahaṃ) — unbearableसती (satī) — Satī
८ तदा दक्षं दहन्तीव रुषा पूर्णा सती भृशम्। क्रूरदृष्ट्या विलोक्यैव सर्वानप्यपमानिता॥
tadā dakṣaṃ dahantīva ruṣā pūrṇā satī bhṛśam | krūradṛṣṭyā vilokyaiva sarvānapyapamānitā ||
तब अपमानित हुई सती अत्यन्त रोष से भरकर, मानो दक्ष को भस्म करती हुई-सी, सबको क्रूर दृष्टि से देखकर कहने लगीं।
Then Satī, dishonoured, filled greatly with rage, and looking upon them all with a cruel glance, as though burning up Dakṣa himself, spoke —
तदा (tadā) — thenदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaदहन्ती (dahantī) — burning himइव (va) — as it wereरुषा (ruṣā) — with rageपूर्णा (pūrṇā) — filledसती (satī) — Satīभृशम् (bhṛśam) — sorelyक्रूरदृष्ट्या (krūradṛṣṭyā) — with fierce gazeविलोक्य (vilokyai) — lookingएव (va) — indeedसर्वान् (sarvān) — on allअपि (apy) — alsoअपमानिता (apamānitā) — she, so slighted
९ अनाहूतस्त्वया कस्माच्छंभुः परमशोभनः। येन पूतमिदं विश्वं समग्रं सचराचरम्॥
anāhūtastvayā kasmācchaṃbhuḥ paramaśobhanaḥ | yena pūtamidaṃ viśvaṃ samagraṃ sacarācaram ||
"आपने परम मंगलकारी शिवजी को इस यज्ञ में क्यों नहीं बुलाया, जिनके द्वारा यह सम्पूर्ण चराचर जगत् पवित्र होता है?
"Why has the supremely auspicious Śambhu, by whom this whole universe, moving and unmoving, is made pure, not been invited by you?
अनाहूतः (anāhūtas) — uninvitedत्वया (tvayā) — by youकस्मात् (kasmāc) — whyशंभुः (chaṃbhuḥ) — Śambhuपरमशोभनः (paramaśobhanaḥ) — most gloriousयेन (yena) — by whomपूतम् (pūtam) — made pureइदम् (idaṃ) — thisविश्वम् (viśvaṃ) — universeसमग्रम् (samagraṃ) — entireसचराचरम् (sacarācaram) — with all that moves and stands
१० यज्ञो यज्ञविदां श्रेष्ठो यज्ञाङ्गो यज्ञदक्षिणः। यज्ञकर्ता च यः शंभुस्तं विना च कथं मखः॥
yajño yajñavidāṃ śreṣṭho yajñāṅgo yajñadakṣiṇaḥ | yajñakartā ca yaḥ śaṃbhustaṃ vinā ca kathaṃ makhaḥ ||
जो यज्ञस्वरूप, यज्ञवेत्ताओं में श्रेष्ठ, यज्ञ के अंग, यज्ञ की दक्षिणा तथा यज्ञकर्ता हैं, उन शिव के बिना यह यज्ञ कैसे पूर्ण हो सकता है?
How can a sacrifice be complete without Śambhu, who is himself the sacrifice, the foremost of the knowers of sacrifice, the limb of sacrifice, the sacrificial fee, and the performer of sacrifice?
यज्ञः (yajño) — the sacrificeयज्ञविदाम् (yajñavidāṃ) — of the knowers of sacrificeश्रेष्ठः (śreṣṭho) — the bestयज्ञाङ्गः (yajñāṅgo) — the limbs of the sacrificeयज्ञदक्षिणः (yajñadakṣiṇaḥ) — the sacrificial feeयज्ञकर्ता (yajñakartā) — the sacrificerच (ca) — andयः (yaḥ) — whoशंभुः (śaṃbhus) — Śambhuतम् (taṃ) — himविना (vinā) — withoutच (ca) — andकथम् (kathaṃ) — howमखः (makhaḥ) — a sacrifice
११ यस्य स्मरणमात्रेण सर्वं पूतं भवत्यहो। विना तेन कृतं सर्वमपवित्रं भविष्यति॥
yasya smaraṇamātreṇa sarvaṃ pūtaṃ bhavatyaho | vinā tena kṛtaṃ sarvamapavitraṃ bhaviṣyati ||
अहो! जिनके स्मरणमात्र से सब कुछ पवित्र हो जाता है, उनके बिना किया हुआ यह सारा कार्य अपवित्र ही हो जायेगा।
Ah, by whose mere remembrance all becomes pure — without him, everything done here shall become impure.
यस्य (yasya) — whoseस्मरणमात्रेण (smaraṇamātreṇa) — by the mere rememberingसर्वम् (sarvaṃ) — allपूतम् (pūtaṃ) — purifiedभवति (bhavaty) — becomesअहो (aho) — ahविना (vinā) — withoutतेन (tena) — himकृतम् (kṛtaṃ) — doneसर्वम् (sarvam) — everythingअपवित्रम् (apavitraṃ) — impureभविष्यति (bhaviṣyati) — shall be
१२ द्रव्यमंत्रादिकं सर्वं हव्यं कव्यं च यन्मयम्। शंभुना हि विना तेन कथं यज्ञः प्रवर्तितः॥
dravyamaṃtrādikaṃ sarvaṃ havyaṃ kavyaṃ ca yanmayam | śaṃbhunā hi vinā tena kathaṃ yajñaḥ pravartitaḥ ||
द्रव्य, मन्त्र आदि तथा हव्य और कव्य — ये सब जिनके स्वरूप हैं, उन शिव के बिना यज्ञ का आरम्भ कैसे किया गया?
The materials, the mantras, and all the rest, the oblation to the gods and the oblation to the ancestors — all of which are of his very nature — how then has this sacrifice been begun without Śambhu?
द्रव्यमंत्रादिकम् (dravyamaṃtrādikaṃ) — the offerings, mantras and the restसर्वम् (sarvaṃ) — allहव्यम् (havyaṃ) — oblation for godsकव्यम् (kavyaṃ) — oblation for the fathersच (ca) — andयन्मयम् (yanmayam) — all that is made of themशंभुना (śaṃbhunā) — Śambhuहि (hi) — indeedविना (vinā) — withoutतेन (tena) — himकथम् (kathaṃ) — howयज्ञः (yajñaḥ) — the sacrificeप्रवर्तितः (pravartitaḥ) — has been set going
१३ किं शिवं सुरसामान्यं मत्वाकार्षीरनादरम्। भ्रष्टबुद्धिर्भवानद्य जातोऽसि जनकाधम॥
kiṃ śivaṃ surasāmānyaṃ matvākārṣīranādaram | bhraṣṭabuddhirbhavānadya jāto'si janakādhama ||
क्या आपने शिवजी को सामान्य देवता समझकर उनका अनादर किया है? हे अधम पिता! निश्चय ही आज आपकी बुद्धि भ्रष्ट हो गयी है।
Have you, thinking Śiva an ordinary god, shown him disrespect? O basest of fathers, your understanding has surely become corrupted today.
किम् (kiṃ) — whatशिवम् (śivaṃ) — Śivaसुरसामान्यम् (surasāmānyaṃ) — as a common godमत्वा (matv) — deemingअकार्षीः (ākārṣīr) — have you shownअनादरम् (anādaram) — disrespectभ्रष्टबुद्धिः (bhraṣṭabuddhir) — of ruined understandingभवान् (bhavān) — youअद्य (adya) — todayजातः (jāto) — have becomeअसि ('si) — areजनकाधम (janakādhama) — O basest of fathers
१४ विष्णुब्रह्मादयो देवा यं संसेव्य महेश्वरम्। प्राप्ताः स्वपदवीं सर्वे तं न जानासि रे हरम्॥
viṣṇubrahmādayo devā yaṃ saṃsevya maheśvaram | prāptāḥ svapadavīṃ sarve taṃ na jānāsi re haram ||
ब्रह्मा, विष्णु आदि सभी देवता महेश्वर की सेवा करके ही अपनी-अपनी पदवी पर अधिष्ठित हुए हैं। निश्चय ही आप उन हर को अभी तक नहीं जानते हैं।
Viṣṇu, Brahmā, and all the gods have attained their own stations only by serving that great lord — and yet, O wretch, you do not know that Hara.
विष्णुब्रह्मादयः (viṣṇubrahmādayo) — Viṣṇu, Brahmā and the restदेवाः (devā) — the godsयम् (yaṃ) — whomसंसेव्य (saṃsevya) — having servedमहेश्वरम् (maheśvaram) — Maheśvaraप्राप्ताः (prāptāḥ) — have attainedस्वपदवीम् (svapadavīṃ) — their own stationsसर्वे (sarve) — allतम् (taṃ) — himन (na) — notजानासि (jānāsi) — do you knowरे (re) — hoहरम् (haram) — Hara
१५ एते कथं समायाता विष्णुब्रह्मादयः सुराः। तव यज्ञे विना शंभुं स्वप्रभुं मुनयस्तथा॥
ete kathaṃ samāyātā viṣṇubrahmādayaḥ surāḥ | tava yajñe vinā śaṃbhuṃ svaprabhuṃ munayastathā ||
ये ब्रह्मा, विष्णु आदि देवता तथा मुनि अपने स्वामी भगवान् शिव के बिना ही आपके इस यज्ञ में कैसे चले आये हैं?"
How have these gods — Viṣṇu, Brahmā, and the rest — and the sages too, come to your sacrifice without Śambhu, their own lord?"
एते (ete) — theseकथम् (kathaṃ) — howसमायाताः (samāyātā) — have comeविष्णुब्रह्मादयः (viṣṇubrahmādayaḥ) — Viṣṇu, Brahmā and the restसुराः (surāḥ) — the godsतव (tava) — yourयज्ञे (yajñe) — to the sacrificeविना (vinā) — withoutशंभुम् (śaṃbhuṃ) — Śambhuस्वप्रभुम् (svaprabhuṃ) — their own Lordमुनयः (munayas) — the sagesतथा (tathā) — likewise
१६ इत्युक्त्वा परमेशानी विष्ण्वादीन्सकलान् प्रति। पृथक्पृथगवोचत्सा भर्त्सयन्ती भवात्मिका॥
ityuktvā parameśānī viṣṇvādīnsakalān prati | pṛthakpṛthagavocatsā bhartsayantī bhavātmikā ||
ऐसा कहकर शिवस्वरूपिणी परमेश्वरी सती विष्णु आदि सब देवताओं को अलग-अलग फटकारती हुई कहने लगीं।
Having said this, the supreme goddess, she who is Bhava's own self, rebuking Viṣṇu and all the others each in turn, spoke separately to each.
इति (ity) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenपरमेशानी (parameśānī) — the supreme Queenविष्ण्वादीन् (viṣṇvādīn) — Viṣṇu and the restसकलान् (sakalān) — allप्रति (prati) — untoपृथक् (pṛthak) — eachपृथक् (pṛthag) — apartअवोचत् (avocat) — she spokeसा (sā) — sheभर्त्सयन्ती (bhartsayantī) — rebuking themभवात्मिका (bhavātmikā) — she whose very self is Bhava
१७ हे विष्णो त्वं महादेवं किं न जानासि तत्त्वतः। सगुणं निर्गुणं चापि श्रुतयो यं वदन्ति ह॥
he viṣṇo tvaṃ mahādevaṃ kiṃ na jānāsi tattvataḥ | saguṇaṃ nirguṇaṃ cāpi śrutayo yaṃ vadanti ha ||
"हे विष्णो! श्रुतियाँ जिन्हें सगुण और निर्गुण दोनों रूपों में प्रतिपादित करती हैं, क्या आप उन महादेव को यथार्थ रूप से नहीं जानते?
"O Viṣṇu, do you not truly know Mahādeva, whom the Śrutis declare to be both possessed of qualities and beyond qualities?
हे (he) — Oविष्णो (viṣṇo) — Viṣṇuत्वम् (tvaṃ) — youमहादेवम् (mahādevaṃ) — Mahādevaकिम् (kiṃ) — howन (na) — notजानासि (jānāsi) — do you knowतत्त्वतः (tattvataḥ) — in truthसगुणम् (saguṇaṃ) — with attributesनिर्गुणम् (nirguṇaṃ) — without attributesच (cāpi) — andअपि (āpi) — alsoश्रुतयः (śrutayo) — the sacred textsयम् (yaṃ) — whomवदन्ति (vadanti) — declareह (ha) — indeed
१८ यद्यपि त्वां करं दत्त्वा बहुवारं महेश्वरः। अशिक्षयत्पुरा शाल्वप्रमुखाकृतिभिर्हरे॥
yadyapi tvāṃ karaṃ dattvā bahuvāraṃ maheśvaraḥ | aśikṣayatpurā śālvapramukhākṛtibhirhare ||
हे विष्णो! यद्यपि पूर्वकाल में शिवजी ने शाल्व आदि रूपों के द्वारा आपके सिर पर हाथ रखकर कई बार आपको शिक्षा दी है,
Although long ago, O Hari, Maheśvara instructed you many times, laying his hand upon you, through forms such as Śālva and the rest,
यद्यपि (yadyapi) — althoughत्वाम् (tvāṃ) — youकरम् (karaṃ) — his handदत्त्वा (dattvā) — having laid onबहुवारम् (bahuvāraṃ) — many a timeमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraअशिक्षयत् (aśikṣayat) — instructedपुरा (purā) — of oldशाल्वप्रमुखाकृतिभिः (śālvapramukhākṛtibhir) — in the forms of Śālva and the restहरे (hare) — O Hari
१९ तदपि ज्ञानमायातं न ते चेतसि दुर्मते। भागार्थी दक्षयज्ञेऽस्मिन् शिवं स्वस्वामिनं विना॥
tadapi jñānamāyātaṃ na te cetasi durmate | bhāgārthī dakṣayajñe'smin śivaṃ svasvāminaṃ vinā ||
फिर भी हे दुर्बुद्धे! आपके हृदय में ज्ञान उत्पन्न नहीं हुआ, और आपने अपने स्वामी शिव के बिना ही, भाग की इच्छा से इस दक्षयज्ञ में भाग ले लिया।
even so, O foolish-minded one, no understanding has arisen in your heart, and you, seeking your share, have come to this sacrifice of Dakṣa's without Śiva, your own lord.
तदपि (tadapi) — even soज्ञानम् (jñānam) — knowledgeआयातम् (āyātaṃ) — has comeन (na) — notते (te) — yourचेतसि (cetasi) — into the mindदुर्मते (durmate) — O ill-mindedभागार्थी (bhāgārthī) — a seeker of a shareदक्षयज्ञे (dakṣayajñe) — at Dakṣa’s sacrificeअस्मिन् ('smin) — thisशिवम् (śivaṃ) — Śivaस्वस्वामिनम् (svasvāminaṃ) — your own Lordविना (vinā) — without
२० पुरा पञ्चमुखो भूत्वा गर्वितोऽसि सदाशिवम्। कृतश्चतुर्मुखस्तेन विस्मृतोऽसि तदद्भुतम्॥
purā pañcamukho bhūtvā garvito'si sadāśivam | kṛtaścaturmukhastena vismṛto'si tadadbhutam ||
[हे ब्रह्मन्!] आप पूर्वकाल में जब पाँच मुखवाले होकर सदाशिव के प्रति गर्वित हो गये थे, तब उन्होंने आपको चार मुखवाला कर दिया था — आप उसे भूल गये, यह तो आश्चर्य है!
[O Brahmā,] long ago, having become five-faced, you grew proud before Sadāśiva, and by him you were made four-faced — and this you have forgotten; that is astonishing!
पुरा (purā) — of oldपञ्चमुखः (pañcamukho) — five-facedभूत्वा (bhūtvā) — having becomeगर्वितः (garvito) — proudअसि ('si) — you wereसदाशिवम् (sadāśivam) — against Sadāśivaकृतः (kṛtaś) — madeचतुर्मुखः (caturmukhas) — four-facedतेन (tena) — by himविस्मृतः (vismṛto) — forgottenअसि ('si) — have youतत् (tad) — thatअद्भुतम् (adbhutam) — marvel
२१ इन्द्र त्वं किं न जानासि महादेवस्य विक्रमम्। भस्मीकृतः पविस्ते हि हरेण क्रूरकर्मणा॥
indra tvaṃ kiṃ na jānāsi mahādevasya vikramam | bhasmīkṛtaḥ paviste hi hareṇa krūrakarmaṇā ||
हे इन्द्र! क्या आप शंकर के पराक्रम को नहीं जानते? कठोर कर्म करनेवाले शिवजी ने ही आपके वज्र को भस्म कर दिया था।
O Indra, do you not know the might of Mahādeva? Your own thunderbolt was reduced to ashes by Hara, of terrible deeds.
इन्द्र (indra) — O Indraत्वम् (tvaṃ) — youकिम् (kiṃ) — howन (na) — notजानासि (jānāsi) — do you knowमहादेवस्य (mahādevasya) — of Mahādevaविक्रमम् (vikramam) — the prowessभस्मीकृतः (bhasmīkṛtaḥ) — reduced to ashपविः (pavis) — the thunderboltते (te) — yoursहि (hi) — indeedहरेण (hareṇa) — by Haraक्रूरकर्मणा (krūrakarmaṇā) — of terrible deeds
२२ हे सुराः किन्न जानीथ महादेवस्य विक्रमम्। अत्रे वसिष्ठ मुनयो युष्माभिः किं कृतं त्विह॥
he surāḥ kinna jānītha mahādevasya vikramam | atre vasiṣṭha munayo yuṣmābhiḥ kiṃ kṛtaṃ tviha ||
हे देवताओ! क्या आप महादेव का पराक्रम नहीं जानते? हे अत्रि! हे वसिष्ठ! हे मुनियो! आप लोगों ने यह क्या कर डाला?
O gods, do you not know the might of Mahādeva? O Atri, O Vasiṣṭha, O sages, what indeed have you done here?
हे (he) — Oसुराः (surāḥ) — godsकिम् (kin) — howन (na) — notजानीथ (jānītha) — do you knowमहादेवस्य (mahādevasya) — of Mahādevaविक्रमम् (vikramam) — the mightअत्रे (atre) — O Atriवसिष्ठ (vasiṣṭha) — O Vasiṣṭhaमुनयः (munayo) — O sagesयुष्माभिः (yuṣmābhiḥ) — by youकिम् (kiṃ) — whatकृतम् (kṛtaṃ) — has been doneतु (tv) — indeedइह (iha) — here
२३ भिक्षाटनं च कृतवान् पुरा दारुवने विभुः। शप्तो यद्भिक्षुको रुद्रो भवद्भिर्मुनिभिस्तदा॥
bhikṣāṭanaṃ ca kṛtavān purā dāruvane vibhuḥ | śapto yadbhikṣuko rudro bhavadbhirmunibhistadā ||
जब शिवजी पूर्वकाल में दारुवन में भिक्षाटन कर रहे थे, तब आप सभी मुनियों ने उन भिक्षुक रुद्र को शाप दे दिया था।
When the mighty lord once went about begging alms in the Deodar forest, that beggar Rudra was then cursed by you sages.
भिक्षाटनम् (bhikṣāṭanaṃ) — the wandering for almsच (ca) — andकृतवान् (kṛtavān) — he madeपुरा (purā) — of oldदारुवने (dāruvane) — in the Dāruka forestविभुः (vibhuḥ) — the all-pervadingशप्तः (śapto) — cursedयत् (yad) — in thatभिक्षुकः (bhikṣuko) — a beggarरुद्रः (rudro) — Rudraभवद्भिः (bhavadbhir) — by youमुनिभिः (munibhis) — sagesतदा (tadā) — then
२४ शप्तेनापि च रुद्रेण यत्कृतं विस्मृतं कथम्। तल्लिङ्गेनाखिलं दग्धं भुवनं सचराचरम्॥
śaptenāpi ca rudreṇa yatkṛtaṃ vismṛtaṃ katham | talliṅgenākhilaṃ dagdhaṃ bhuvanaṃ sacarācaram ||
शापित होकर रुद्र ने जो किया था, उसे आप लोग कैसे भूल गये? उनके लिंग से चराचर सहित समस्त भुवन दग्ध होने लगा था।
How have you forgotten what was done by Rudra, once cursed — how by his liṅga the whole world, moving and unmoving, was set ablaze?
शप्तेन (śaptenāpi) — though cursedअपि (āpi) — evenच (ca) — andरुद्रेण (rudreṇa) — by Rudraयत् (yat) — whatकृतम् (kṛtaṃ) — was doneविस्मृतम् (vismṛtaṃ) — forgottenकथम् (katham) — howतल्लिङ्गेन (talliṅgen) — by that liṅga of hisअखिलम् (ākhilaṃ) — the wholeदग्धम् (dagdhaṃ) — was burntभुवनम् (bhuvanaṃ) — worldसचराचरम् (sacarācaram) — with all that moves and stands
२५ सर्वे मूढाश्च सञ्जाता विष्णुब्रह्मादयः सुराः। मुनयोऽन्ये विना शंभुमागता यदिहाध्वरे॥
sarve mūḍhāśca sañjātā viṣṇubrahmādayaḥ surāḥ | munayo'nye vinā śaṃbhumāgatā yadihādhvare ||
[ऐसा लग रहा है कि] ब्रह्मा, विष्णु आदि समस्त देवता तथा अन्य मुनिगण मूर्ख हो गये हैं, जो भगवान् शिव के बिना ही इस यज्ञ में आ गये हैं।
It seems that all of you — Viṣṇu, Brahmā, and the rest of the gods, and the other sages — have become fools, in that you have come to this rite without Śambhu.
सर्वे (sarve) — allमूढाः (mūḍhāś) — deludedच (ca) — andसञ्जाताः (sañjātā) — have becomeविष्णुब्रह्मादयः (viṣṇubrahmādayaḥ) — Viṣṇu, Brahmā and the restसुराः (surāḥ) — the godsमुनयः (munayo) — the sagesअन्ये ('nye) — and othersविना (vinā) — withoutशंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuआगताः (āgatā) — have comeयत् (yad) — in thatइह (ihā) — hereअध्वरे (dhvare) — to the sacrifice
२६ सर्वे वेदाश्च संभूता साङ्गाः शास्त्राणि वाग्यतः। योऽसौ वेदांतगः शम्भुः कैश्चिज्ज्ञातुं न पार्यते॥
sarve vedāśca saṃbhūtā sāṅgāḥ śāstrāṇi vāgyataḥ | yo'sau vedāṃtagaḥ śambhuḥ kaiścijjñātuṃ na pāryate ||
अंगों सहित समस्त वेद, शास्त्र तथा वाणी जिनसे उत्पन्न हुए हैं, उन वेदान्तवेद्य भगवान् शंकर को कोई भी जानने में समर्थ नहीं है।"
That Śambhu, known through Vedānta, from whom all the Vedas with their limbs, the śāstras, and speech itself have come — he cannot be known by anyone."
सर्वे (sarve) — allवेदाः (vedāś) — the Vedasच (ca) — andसंभूताः (saṃbhūtā) — have arisenसाङ्गाः (sāṅgāḥ) — with their limbsशास्त्राणि (śāstrāṇi) — the sciencesवाग्यतः (vāgyataḥ) — and all that speech containsयः (yo) — whoअसौ ('sau) — heवेदांतगः (vedāṃtagaḥ) — who dwells at the Veda’s endशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuकैश्चित् (kaiścij) — by anyज्ञातुम् (jñātuṃ) — to be knownन (na) — notपार्यते (pāryate) — can he be
२७ इत्यनेकविधा वाणीरगदज्जगदम्बिका। कोपान्विता सती तत्र हृदयेन विदूयता॥
ityanekavidhā vāṇīragadajjagadambikā | kopānvitā satī tatra hṛdayena vidūyatā ||
इस प्रकार क्रोध से भरी हुई जगदम्बा सती ने वहाँ व्यथित हृदय से अनेक प्रकार की बातें कहीं।
Thus the mother of the universe, filled with anger, her heart burning, spoke many kinds of words there.
इति (ity) — thusअनेकविधाः (anekavidhā) — of many kindsवाणीः (vāṇīr) — wordsअगदत् (agadaj) — utteredजगदम्बिका (jagadambikā) — the Mother of the worldकोपान्विता (kopānvitā) — filled with wrathसती (satī) — Satīतत्र (tatra) — thereहृदयेन (hṛdayena) — with a heartविदूयता (vidūyatā) — sorely afflicted
२८ विष्णवादयोऽखिला देवा मुनयो ये च तद्वचः। मौनीभूतास्तदाकर्ण्य भयव्याकुलमानसाः॥
viṣṇavādayo'khilā devā munayo ye ca tadvacaḥ | maunībhūtāstadākarṇya bhayavyākulamānasāḥ ||
विष्णु आदि समस्त देवता और मुनि जो वहाँ उपस्थित थे, उनकी बात सुनकर चुप रह गये और भय से व्याकुलचित्त हो गये।
Viṣṇu and all the other gods, and the sages too, having heard that speech, fell silent, their minds troubled with fear.
विष्ण्वादयः (viṣṇavādayo) — Viṣṇu and the restअखिलाः ('khilā) — allदेवाः (devā) — the godsमुनयः (munayo) — the sagesये (ye) — whoच (ca) — andतद्वचः (tadvacaḥ) — that wordमौनीभूताः (maunībhūtās) — fallen silentतत् (tad) — itआकर्ण्य (ākarṇya) — on hearingभयव्याकुलमानसाः (bhayavyākulamānasāḥ) — their minds distraught with fear
२९ अथ दक्षः समाकर्ण्य स्वपुत्र्यास्तादृशं वचः। विलोक्य क्रूरदृष्ट्या तां सतीं क्रुद्धोऽब्रवीद्वचः॥
atha dakṣaḥ samākarṇya svaputryāstādṛśaṃ vacaḥ | vilokya krūradṛṣṭyā tāṃ satīṃ kruddho'bravīdvacaḥ ||
तब दक्ष अपनी पुत्री के उस प्रकार के वचन को सुनकर, उन सती को क्रूर दृष्टि से देखकर क्रोधित होकर कहने लगे —
Then Dakṣa, having heard such words from his own daughter, and looking at that Satī with a cruel glance, angrily spoke this word —
अथ (atha) — thenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaसमाकर्ण्य (samākarṇya) — having heardस्वपुत्र्याः (svaputryās) — of his own daughterतादृशम् (tādṛśaṃ) — suchवचः (vacaḥ) — a speechविलोक्य (vilokya) — lookingक्रूरदृष्ट्या (krūradṛṣṭyā) — with cruel gazeताम् (tāṃ) — on herसतीम् (satīṃ) — on Satīक्रुद्धः (kruddho) — enragedअब्रवीत् ('bravīd) — spokeवचः (vacaḥ) — a word
३० तव किं बहुनोक्तेन कार्यं नास्तीह सांप्रतम्। गच्छ वा तिष्ठ वा भद्रे कस्मात्त्वं हि समागता॥
tava kiṃ bahunoktena kāryaṃ nāstīha sāṃpratam | gaccha vā tiṣṭha vā bhadre kasmāttvaṃ hi samāgatā ||
"हे भद्रे! तुम्हारे बहुत कहने से क्या लाभ? इस समय यहाँ तुम्हारा कोई काम नहीं है। तुम चली जाओ या ठहरो, तुम यहाँ किसलिये आयी हो?
"What use is there in your saying so much? You have no business here now. Go, or stay, O good woman — why indeed have you come here?
तव (tava) — yourकिम् (kiṃ) — what needबहुना (bahunoktena) — of muchउक्तेन (oktena) — speakingकार्यम् (kāryaṃ) — businessन (nāstīha) — there is notअस्ति (sti) — isइह (iha) — hereसांप्रतम् (sāṃpratam) — nowगच्छ (gaccha) — goवा (vā) — orतिष्ठ (tiṣṭha) — stayवा (vā) — orभद्रे (bhadre) — O good ladyकस्मात् (kasmāt) — whyत्वम् (tvaṃ) — youहि (hi) — indeedसमागता (samāgatā) — have come
३१ अमङ्गलस्तु ते भर्ता शिवोऽसौ गम्यते बुधैः। अकुलीनो वेदबाह्यो भूतप्रेतपिशाचराट्॥
amaṅgalastu te bhartā śivo'sau gamyate budhaiḥ | akulīno vedabāhyo bhūtapretapiśācarāṭ ||
सभी विद्वान् जानते हैं कि तुम्हारे पति शिव मंगलरहित, अकुलीन तथा वेद से बहिष्कृत हैं, और भूतों-प्रेतों-पिशाचों के स्वामी हैं।
The learned know that your husband Śiva is inauspicious, of no lineage, outside the Veda, and the king of ghosts, spirits, and goblins.
अमङ्गलः (amaṅgalas) — inauspiciousतु (tu) — indeedते (te) — yourभर्ता (bhartā) — husbandशिवः (śivo) — Śivaअसौ ('sau) — yonderगम्यते (gamyate) — is reckonedबुधैः (budhaiḥ) — by the wiseअकुलीनः (akulīno) — of no lineageवेदबाह्यः (vedabāhyo) — outside the Vedaभूतप्रेतपिशाचराट् (bhūtapretapiśācarāṭ) — king of ghouls, ghosts and goblins
३२ तस्मान्नाह्वायितो रुद्रो यज्ञार्थं सुकुवेषभृत्। देवर्षिसंसदि मया ज्ञात्वा पुत्रि विपश्चिता॥
tasmānnāhvāyito rudro yajñārthaṃ sukuveṣabhṛt | devarṣisaṃsadi mayā jñātvā putri vipaścitā ||
इसलिये हे पुत्रि! मुझ बुद्धिमान् ने ऐसा जानकर कुवेषधारी रुद्र को देवताओं और ऋषियों की इस सभा में यज्ञ के लिये नहीं बुलाया।
Therefore, O daughter, I, understanding this, wise as I am, have not invited that ill-clad Rudra, for the sacrifice, into this assembly of gods and sages.
तस्मात् (tasmān) — thereforeन (nā) — notआह्वायितः (hvāyito) — was he summonedरुद्रः (rudro) — Rudraयज्ञार्थम् (yajñārthaṃ) — for the sacrificeसुकुवेषभृत् (sukuveṣabhṛt) — wearing so vile a guiseदेवर्षिसंसदि (devarṣisaṃsadi) — in the assembly of gods and seersमया (mayā) — by meज्ञात्वा (jñātvā) — having judgedपुत्रि (putri) — O daughterविपश्चिता (vipaścitā) — who am discerning
३३ विधिना प्रेरितेन त्वं दत्ता मंदेन पापिना। रुद्रायाविदितार्थाय चोद्धताय दुरात्मने॥
vidhinā preritena tvaṃ dattā maṃdena pāpinā | rudrāyāviditārthāya coddhatāya durātmane ||
मुझ पापी दुर्बुद्धि ने विधाता के द्वारा प्रेरित किये जाने पर, शास्त्र के अर्थ को न जाननेवाले, उद्दण्ड तथा दुरात्मा रुद्र को तुम्हें प्रदान कर दिया था।
By me, dull and sinful, urged on by fate, you were given to Rudra — one ignorant of true meaning, arrogant, and wicked-souled.
विधिना (vidhinā) — by the Ordainerप्रेरितेन (preritena) — being urgedत्वम् (tvaṃ) — youदत्ता (dattā) — were givenमंदेन (maṃdena) — by that dullardपापिना (pāpinā) — sinfulरुद्राय (rudrāy) — to Rudraअविदितार्थाय (āviditārthāya) — who knows no purposeच (co) — andउद्धताय (ddhatāya) — insolentदुरात्मने (durātmane) — of evil soul
३४ तस्मात्कोपं परित्यज्य स्वस्था भव शुचिस्मिते। यद्यागतासि यज्ञेऽस्मिन् दायं गृह्णीष्व चात्मना॥
tasmātkopaṃ parityajya svasthā bhava śucismite | yadyāgatāsi yajñe'smin dāyaṃ gṛhṇīṣva cātmanā ||
इसलिये हे शुचिस्मिते! तुम क्रोध छोड़कर शान्त हो जाओ, और यदि इस यज्ञ में तुम आ ही गयी हो तो अपना भाग ग्रहण करो।"
Therefore, O sweetly smiling one, abandon your anger and be at peace; and if you have come to this sacrifice, then take your own share."
तस्मात् (tasmāt) — thereforeकोपम् (kopaṃ) — angerपरित्यज्य (parityajya) — having laid asideस्वस्था (svasthā) — composedभव (bhava) — beशुचिस्मिते (śucismite) — O you of pure smileयदि (yady) — ifआगता (āgatāsi) — you have comeअसि (si) — you areयज्ञे (yajñe) — to the sacrificeअस्मिन् ('smin) — thisदायम् (dāyaṃ) — your portionगृह्णीष्व (gṛhṇīṣva) — takeच (cā) — andआत्मना (ātmanā) — for yourself
३५ दक्षेणोक्तेति सा पुत्री सती त्रैलोक्यपूजिता। निंदायुक्तं स्वपितरं दृष्ट्वासीद् रुषिता भृशम्॥
dakṣeṇokteti sā putrī satī trailokyapūjitā | niṃdāyuktaṃ svapitaraṃ dṛṣṭvāsīd ruṣitā bhṛśam ||
दक्ष के इस प्रकार कहने पर त्रिभुवनपूजिता दक्षपुत्री सती अपने पिता को निन्दायुक्त वचन बोलते देखकर अत्यन्त क्रोधित हो गयीं।
Thus addressed by Dakṣa, his daughter Satī, worshipped by the three worlds, looking upon her own father engaged in reviling her lord, became greatly enraged.
दक्षेण (dakṣeṇokteti) — by Dakṣaउक्ता (okteti) — thus addressedइति (iti) — soसा (sā) — sheपुत्री (putrī) — the daughterसती (satī) — Satīत्रैलोक्यपूजिता (trailokyapūjitā) — worshipped by the three worldsनिंदायुक्तम् (niṃdāyuktaṃ) — given over to revilingस्वपितरम् (svapitaraṃ) — her own fatherदृष्ट्वा (dṛṣṭvāsīd) — seeingआसीत् (āsīd) — becameरुषिता (ruṣitā) — enragedभृशम् (bhṛśam) — sorely
३६ अचिन्तयत्तदा सेति कथं यास्यामि शंकरम्। शंकरं द्रष्टुकामाहं पृष्टा वक्ष्ये किमुत्तरम्॥
acintayattadā seti kathaṃ yāsyāmi śaṃkaram | śaṃkaraṃ draṣṭukāmāhaṃ pṛṣṭā vakṣye kimuttaram ||
वे सोचने लगीं कि अब मैं शंकरजी के पास कैसे जाऊँ? मैं तो शंकर को देखना चाहती हूँ, किंतु उनके पूछने पर मैं क्या उत्तर दूँगी?
She then thought thus: "How shall I go before Śaṅkara now? I long to see Śaṅkara, but if he asks me, what answer shall I give?"
अचिन्तयत् (acintayat) — she ponderedतदा (tadā) — thenसा (seti) — sheइति (ti) — thusकथम् (kathaṃ) — howयास्यामि (yāsyāmi) — shall I goशंकरम् (śaṃkaram) — to Śaṃkaraशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraद्रष्टुकामा (draṣṭukāmāhaṃ) — longing to seeअहम् (haṃ) — Iपृष्टा (pṛṣṭā) — when askedवक्ष्ये (vakṣye) — shall I sayकिम् (kim) — whatउत्तरम् (uttaram) — answer
३७ अथ प्रोवाच पितरं दक्षं तं दुष्टमानसम्। निःश्वसन्ती रुषाविष्टा सा सती त्रिजगत्प्रसूः॥
atha provāca pitaraṃ dakṣaṃ taṃ duṣṭamānasam | niḥśvasantī ruṣāviṣṭā sā satī trijagatprasūḥ ||
तदनन्तर तीनों लोकों की जननी वे सती, क्रोधयुक्त होकर लम्बी साँस लेती हुई, अपने उस दुष्ट मनवाले पिता दक्ष से कहने लगीं —
Then that Satī, mother of the three worlds, sighing, overcome with anger, spoke to her father Dakṣa, of wicked mind.
अथ (atha) — thenप्रोवाच (provāca) — she saidपितरम् (pitaraṃ) — to her fatherदक्षम् (dakṣaṃ) — to Dakṣaतम् (taṃ) — himदुष्टमानसम् (duṣṭamānasam) — of foul mindनिःश्वसन्ती (niḥśvasantī) — sighingरुषाविष्टा (ruṣāviṣṭā) — possessed by wrathसा (sā) — sheसती (satī) — Satīत्रिजगत्प्रसूः (trijagatprasūḥ) — mother of the three worlds
३८ यो निंदति महादेवं निंद्यमानं शृणोति वा। तावुभौ नरकं यातौ यावच्चन्द्रदिवाकरौ॥
yo niṃdati mahādevaṃ niṃdyamānaṃ śṛṇoti vā | tāvubhau narakaṃ yātau yāvaccandradivākarau ||
"जो महादेवजी की निन्दा करता है अथवा जो उनकी हो रही निन्दा को सुनता है, वे दोनों तब तक नरक में पड़े रहते हैं, जब तक चन्द्रमा और सूर्य विद्यमान हैं।
"Whoever reviles Mahādeva, or hears him being reviled — both of them go to hell, for as long as the moon and the sun endure.
यः (yo) — whoनिंदति (niṃdati) — revilesमहादेवम् (mahādevaṃ) — Mahādevaनिंद्यमानम् (niṃdyamānaṃ) — him being reviledशृणोति (śṛṇoti) — hearsवा (vā) — orतौ (tāv) — those twoउभौ (ubhau) — bothनरकम् (narakaṃ) — to hellयातौ (yātau) — goयावत् (yāvac) — so long asचन्द्रदिवाकरौ (candradivākarau) — moon and sun endure
३९ तस्मात्त्यक्ष्याम्यहं देहं प्रवेक्ष्यामि हुताशनम्। किं जीवितेन मे तात शृण्वन्त्यानादरं प्रभोः॥
tasmāttyakṣyāmyahaṃ dehaṃ pravekṣyāmi hutāśanam | kiṃ jīvitena me tāta śṛṇvantyānādaraṃ prabhoḥ ||
अतः हे तात! मैं अग्नि में प्रवेश करूँगी और अपने शरीर को त्याग दूँगी। अपने स्वामी का अनादर सुनकर अब मुझे जीवन से क्या प्रयोजन है?
Therefore I shall abandon this body and enter into fire. What use, O father, is life to me, hearing as I do this dishonour of my lord?
तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्यक्ष्यामि (tyakṣyāmy) — I shall cast offअहम् (ahaṃ) — Iदेहम् (dehaṃ) — this bodyप्रवेक्ष्यामि (pravekṣyāmi) — I shall enterहुताशनम् (hutāśanam) — the fireकिम् (kiṃ) — what useजीवितेन (jīvitena) — of livingमे (me) — to meतात (tāta) — O fatherशृण्वन्त्या (śṛṇvantyā) — who must hearअनादरम् (ānādaraṃ) — the slightingप्रभोः (prabhoḥ) — of my Lord
४० यदि शक्तः स्वयं शंभोर्निन्दकस्य विशेषतः। छिन्द्यात् प्रसह्य रसनां तदा शुद्ध्येन्न संशयः॥
yadi śaktaḥ svayaṃ śaṃbhornindakasya viśeṣataḥ | chindyāt prasahya rasanāṃ tadā śuddhyenna saṃśayaḥ ||
यदि कोई समर्थ हो तो वह स्वयं विशेष यत्न करके शम्भु की निन्दा करनेवाले की जीभ को बलपूर्वक काट डाले, तभी वह शुद्ध हो सकता है, इसमें संशय नहीं है।
If one is able, one should oneself forcibly cut out the tongue of one who reviles Śambhu especially — then, without doubt, one becomes purified.
यदि (yadi) — ifशक्तः (śaktaḥ) — ableस्वयम् (svayaṃ) — oneselfशंभोः (śaṃbhor) — of Śambhuनिन्दकस्य (nindakasya) — of the revilerविशेषतः (viśeṣataḥ) — above allछिन्द्यात् (chindyāt) — let him cut outप्रसह्य (prasahya) — by forceरसनाम् (rasanāṃ) — the tongueतदा (tadā) — thenशुद्ध्येत् (śuddhyen) — he is purifiedन (na) — noसंशयः (saṃśayaḥ) — doubt
४१ यद्यशक्तो जनस्तत्र निरयात्सुपिधाय वै। कर्णौ धीमान् ततः शुद्ध्येद् वदन्तीदं बुधा वराः॥
yadyaśakto janastatra nirayātsupidhāya vai | karṇau dhīmān tataḥ śuddhyed vadantīdaṃ budhā varāḥ ||
यदि मनुष्य ऐसा करने में असमर्थ हो, तो बुद्धिमान् पुरुष को चाहिये कि वह दोनों कान बंद करके तुरंत वहाँ से चला जाय, तब वह शुद्ध हो सकता है — ऐसा श्रेष्ठ विद्वान् कहते हैं।
If a person is unable to do so, then, having well covered his ears, let the wise man depart from that place at once — thus he becomes purified; so say the best of the learned.
यदि (yady) — ifअशक्तः (aśakto) — unableजनः (janas) — a manतत्र (tatra) — thereinनिरयात् (nirayāt) — from hellसुपिधाय (supidhāya) — having well stoppedवै (vai) — indeedकर्णौ (karṇau) — his earsधीमान् (dhīmān) — the wiseततः (tataḥ) — therebyशुद्ध्येत् (śuddhyed) — is purifiedवदन्ति (vadantīdaṃ) — they sayइदम् (idaṃ) — thisबुधाः (budhā) — the learnedवराः (varāḥ) — the best
४२ इत्थमुक्त्वा धर्मनीतिं पश्चात्तापमवाप सा। अस्मरच्छांकरं वाक्यं दूयमानेन चेतसा॥
itthamuktvā dharmanītiṃ paścāttāpamavāpa sā | asmaracchāṃkaraṃ vākyaṃ dūyamānena cetasā ||
इस प्रकार धर्मनीति कहकर वे सती पश्चात्ताप करने लगीं, और व्यथित चित्त से उन्होंने भगवान् शंकर के वचन का स्मरण किया।
Having thus spoken of the way of dharma, she fell into remorse, and with a grieving heart called to mind the word of Śaṅkara.
इत्थम् (ittham) — thusउक्त्वा (uktvā) — having declaredधर्मनीतिम् (dharmanītiṃ) — the rule of dharmaपश्चात्तापम् (paścāttāpam) — remorseअवाप (avāpa) — she feltसा (sā) — sheअस्मरत् (asmarac) — she recalledशांकरम् (chāṃkaraṃ) — Śaṃkara’sवाक्यम् (vākyaṃ) — wordदूयमानेन (dūyamānena) — with an achingचेतसा (cetasā) — heart
४३ ततः संक्रुद्ध्य सा दक्षं निःशंकं प्राह तानपि। सर्वान्विष्णवादिकान्देवान्मुनीनपि सती ध्रुवम्॥
tataḥ saṃkruddhya sā dakṣaṃ niḥśaṃkaṃ prāha tānapi | sarvānviṣṇavādikāndevānmunīnapi satī dhruvam ||
तदनन्तर सती ने अत्यन्त कुपित होकर दक्ष से, तथा उन विष्णु आदि समस्त देवताओं और मुनियों से भी निडर होकर निश्चय ही कहा —
Then, greatly enraged, Satī spoke fearlessly to Dakṣa, and certainly to all those gods headed by Viṣṇu, and to the sages as well.
ततः (tataḥ) — thenसंक्रुद्ध्य (saṃkruddhya) — having grown wrothसा (sā) — sheदक्षम् (dakṣaṃ) — Dakṣaनिःशंकम् (niḥśaṃkaṃ) — fearlesslyप्राह (prāha) — addressedतान् (tān) — themअपि (api) — alsoसर्वान् (sarvān) — allविष्ण्वादिकान् (viṣṇavādikān) — Viṣṇu and the restदेवान् (devān) — the godsमुनीन् (munīn) — the sagesअपि (api) — tooसती (satī) — Satīध्रुवम् (dhruvam) — plainly
४४ तात त्वं निन्दकः शंभोः पश्चात्तापं गमिष्यसि। इह भुक्त्वा महादुःखमन्ते यास्यसि यातनाम्॥
tāta tvaṃ nindakaḥ śaṃbhoḥ paścāttāpaṃ gamiṣyasi | iha bhuktvā mahāduḥkhamante yāsyasi yātanām ||
"हे तात! आप शंकर के निन्दक हैं, अतः आपको पश्चात्ताप करना पड़ेगा; इस लोक में महान् दुःख भोगकर अन्त में आपको यातना भोगनी पड़ेगी।
"O father, you are a reviler of Śambhu, and shall come to repentance; having suffered great pain in this world, you shall in the end go to torment.
तात (tāta) — O fatherत्वम् (tvaṃ) — youनिन्दकः (nindakaḥ) — revilerशंभोः (śaṃbhoḥ) — of Śambhuपश्चात्तापम् (paścāttāpaṃ) — to remorseगमिष्यसि (gamiṣyasi) — shall comeइह (iha) — hereभुक्त्वा (bhuktvā) — having tastedमहादुःखम् (mahāduḥkham) — great sorrowअन्ते (ante) — at the endयास्यसि (yāsyasi) — you shall goयातनाम् (yātanām) — to torment
४५ यस्य लोकेऽप्रियो नास्ति प्रियश्चैव परात्मनः। तस्मिन्नवैरे शर्वेऽस्मिन् त्वां विना कः प्रतीपकः॥
yasya loke'priyo nāsti priyaścaiva parātmanaḥ | tasminnavaire śarve'smin tvāṃ vinā kaḥ pratīpakaḥ ||
इस लोक में जिन परमात्मा का न कोई प्रिय है और न अप्रिय, उन द्वेषरहित शिव के प्रति आपके अतिरिक्त और कौन शत्रुभाव रख सकता है?
That supreme soul, for whom in this world there is no one unloved and none especially loved — toward that enmity-free Śarva, who indeed but you could be hostile?
यस्य (yasya) — to whomलोके (loke) — in the worldअप्रियः ('priyo) — one unlovedन (nāsti) — there isअस्ति (sti) — isप्रियः (priyaś) — one lovedच (cai) — andएव (va) — eitherपरात्मनः (parātmanaḥ) — of the Supreme Selfतस्मिन् (tasminn) — in himअवैरे (avaire) — free of enmityशर्वे (śarve) — in Śarvaअस्मिन् ('smin) — thisत्वाम् (tvāṃ) — youविना (vinā) — apart fromकः (kaḥ) — whoप्रतीपकः (pratīpakaḥ) — is his adversary
४६ महद्विनिन्दा नाश्चर्यं सर्वदासत्सु सेर्ष्यकम्। महदङ्घ्रिरजोध्वस्ततमःसु नैव शोभना॥
mahadvinindā nāścaryaṃ sarvadāsatsu serṣyakam | mahadaṅghrirajodhvastatamaḥsu naiva śobhanā ||
दुष्ट लोग सदा ईर्ष्यायुक्त रहकर महापुरुषों की निन्दा करें तो यह उनके लिये कोई आश्चर्य की बात नहीं है, परंतु जो महात्माओं के चरणों की रज से अपने अज्ञानान्धकार को दूर कर चुके हैं, उन्हें महापुरुषों की निन्दा शोभा नहीं देती।
Reviling the great is no wonder among the wicked, ever full of envy; but it does not befit those whose darkness has been dispelled by the dust of the great ones' feet.
महद्विनिन्दा (mahadvinindā) — the reviling of the greatन (nāścaryaṃ) — noआश्चर्यम् (āścaryaṃ) — wonderसर्वदा (sarvadā) — everअसत्सु (satsu) — among the baseसेर्ष्यकम् (serṣyakam) — full of envyमहदङ्घ्रिरजोध्वस्ततमःसु (mahadaṅghrirajodhvastatamaḥsu) — in those whose darkness is swept away by the dust of great men’s feetन (nai) — notएव (va) — at allशोभना (śobhanā) — seemly
४७ शिवेति द्व्यक्षरं यस्य नृणां नाम गिरेरितम्। सकृत्प्रसङ्गात्सकलमघमाशु विहंति तत्॥
śiveti dvyakṣaraṃ yasya nṛṇāṃ nāma gireritam | sakṛtprasaṅgātsakalamaghamāśu vihaṃti tat ||
जिनका "शिव" यह दो अक्षरों का नाम मनुष्यों के द्वारा बातचीत के प्रसंग से एक बार भी वाणी से उच्चरित हो जाय, तो वह सम्पूर्ण पापराशि को शीघ्र ही नष्ट कर देता है —
Whose two-syllabled name, "Śiva," uttered by men's speech even once, in passing, swiftly destroys all sin —
शिव (śiveti) — Śivaइति (iti) — soद्व्यक्षरम् (dvyakṣaraṃ) — the two-syllabledयस्य (yasya) — whoseनृणाम् (nṛṇāṃ) — of menनाम (nāma) — nameगिरा (gireritam) — by the voiceईरितम् (eritam) — utteredसकृत् (sakṛt) — but onceप्रसङ्गात् (prasaṅgāt) — even in passingसकलम् (sakalam) — allअघम् (agham) — sinआशु (āśu) — swiftlyविहंति (vihaṃti) — destroysतत् (tat) — it
४८ पवित्रकीर्तिममलं भवान् द्वेष्टि शिवेतरः। अलङ्घ्यशासनं शंभुमहो सर्वेश्वरं खलः॥
pavitrakīrtimamalaṃ bhavān dveṣṭi śivetaraḥ | alaṅghyaśāsanaṃ śaṃbhumaho sarveśvaraṃ khalaḥ ||
उन पवित्र कीर्तिवाले, निर्मल, अलंघ्य शासनवाले सर्वेश्वर शिव से — अहो, खलस्वरूप आप शिव से विपरीत होकर विद्वेष करते हैं।
him of pure fame, spotless — that Śambhu, of unbreakable command, the lord of all — you, wicked, who are not śiva yourself, hate. Ah, what a wonder!
पवित्रकीर्तिम् (pavitrakīrtim) — of hallowing fameअमलम् (amalaṃ) — stainlessभवान् (bhavān) — youद्वेष्टि (dveṣṭi) — hateशिवेतरः (śivetaraḥ) — you who are the opposite of auspiciousअलङ्घ्यशासनम् (alaṅghyaśāsanaṃ) — whose command none may transgressशंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuअहो (aho) — alasसर्वेश्वरम् (sarveśvaraṃ) — the Lord of allखलः (khalaḥ) — O base one
४९ यत्पादपद्मं महतां मनोऽलिसुनिषेवितम्। सर्वार्थदं ब्रह्मरसैः सर्वार्थिभिरथादरात्॥
yatpādapadmaṃ mahatāṃ mano'lisuniṣevitam | sarvārthadaṃ brahmarasaiḥ sarvārthibhirathādarāt ||
महापुरुषों के मन-रूपी भ्रमर ब्रह्मानन्दमय रस का पान करने की इच्छा से, आदरपूर्वक, जिनके सर्वार्थदायक चरणकमलों का निरन्तर सेवन किया करते हैं,
whose lotus feet — granters of every desire — are well served by the bee-like minds of the great, out of respect, seeking the very essence of Brahman, they who seek every good,
यत्पादपद्मम् (yatpādapadmaṃ) — whose lotus feetमहताम् (mahatāṃ) — of the greatमनः (mano) — the mindअलिसुनिषेवितम् ('lisuniṣevitam) — well served by their beesसर्वार्थदम् (sarvārthadaṃ) — granting every endब्रह्मरसैः (brahmarasaiḥ) — with the nectar of Brahmanसर्वार्थिभिः (sarvārthibhir) — by all who seekअथ (atha) — andआदरात् (ādarāt) — reverently
५० यद्वर्षत्यर्थिनः शीघ्रं लोकस्य शिव आदरात्। भवान् द्रुह्यति मूर्खत्वात् तस्मै चाशेषबंधवे॥
yadvarṣatyarthinaḥ śīghraṃ lokasya śiva ādarāt | bhavān druhyati mūrkhatvāt tasmai cāśeṣabaṃdhave ||
तथा जो शिव संसार के लोगों पर शीघ्र ही आदरपूर्वक मनोरथों की वर्षा करते हैं, सबके बन्धु उन्हीं महादेव से आप मूर्खतावश द्रोह करते हैं।
and who swiftly showers, out of regard, the desires of the world's petitioners — against that Śiva, kinsman of all, you, out of sheer folly, bear malice.
यत् (yad) — whichवर्षति (varṣaty) — rains downअर्थिनः (arthinaḥ) — on the suppliantsशीघ्रम् (śīghraṃ) — swiftlyलोकस्य (lokasya) — of the worldशिवः (śiva) — Śivaआदरात् (ādarāt) — graciouslyभवान् (bhavān) — youद्रुह्यति (druhyati) — do violenceमूर्खत्वात् (mūrkhatvāt) — out of follyतस्मै (tasmai) — to himच (cā) — andअशेषबंधवे (śeṣabaṃdhave) — the kinsman of all
५१ किंवा शिवाख्यमशिवं त्वदन्ये न विदुर्बुधाः। ब्रह्मादयस्तं मुनयः सनकाद्यास्तथापरे॥
kiṃvā śivākhyamaśivaṃ tvadanye na vidurbudhāḥ | brahmādayastaṃ munayaḥ sanakādyāstathāpare ||
जिन शिव को आप अशिव बताते हैं, उन्हें क्या आपके सिवा दूसरे विद्वान् नहीं जानते? ब्रह्मा आदि देवता, सनक आदि मुनि तथा अन्य ज्ञानीजन क्या उनके स्वरूप को नहीं समझते?
Or is it that other learned men besides you do not know that one called Śiva to be inauspicious — Brahmā and the other gods, the sages headed by Sanaka, and yet others?
किंवा (kiṃvā) — or is it thatशिवाख्यम् (śivākhyam) — him called Śivaअशिवम् (aśivaṃ) — as inauspiciousत्वदन्ये (tvadanye) — others than youन (na) — notविदुः (vidur) — knowबुधाः (budhāḥ) — the wiseब्रह्मादयः (brahmādayas) — Brahmā and the restतम् (taṃ) — himमुनयः (munayaḥ) — the sagesसनकाद्याः (sanakādyās) — Sanaka and the restतथा (tathāpare) — andअपरे (pare) — the others
५२ अवकीर्य जटा भूतैः श्मशाने स कपालधृक्। तन्माल्यभस्म वा ज्ञात्वा प्रीत्यावसदुदारधीः॥
avakīrya jaṭā bhūtaiḥ śmaśāne sa kapāladhṛk | tanmālyabhasma vā jñātvā prītyāvasadudāradhīḥ ||
उदारबुद्धि भगवान् शिव जटा फैलाये, कपाल धारण किये श्मशान में भूतों के साथ प्रसन्नतापूर्वक रहते हैं, तथा भस्म एवं नरमुण्डों की माला धारण करते हैं।
He, of generous mind, having let loose his matted locks, bears a skull, and dwells joyfully in the cremation ground among the ghosts, known by his garland and ashes.
अवकीर्य (avakīrya) — having let fallजटाः (jaṭā) — his matted locksभूतैः (bhūtaiḥ) — with the ghoulsश्मशाने (śmaśāne) — in the burning groundसः (sa) — heकपालधृक् (kapāladhṛk) — bearing the skullतन्माल्यभस्म (tanmālyabhasma) — its garland of ashवा (vā) — andज्ञात्वा (jñātvā) — knowing itप्रीत्या (prītyā) — gladlyअवसत् (vasad) — he dweltउदारधीः (udāradhīḥ) — of noble mind
५३ ये मूर्द्धभिर्दधति तच्चरणोत्सृष्टमादरात्। निर्माल्यं मुनयो देवाः स शिवः परमेश्वरः॥
ye mūrddhabhirdadhati taccaraṇotsṛṣṭamādarāt | nirmālyaṃ munayo devāḥ sa śivaḥ parameśvaraḥ ||
इस बात को जानकर भी जो मुनि और देवता उनके चरणों से गिरे निर्माल्य को बड़े आदर के साथ अपने मस्तक पर चढ़ाते हैं, इसका यही कारण है कि वे भगवान् शिव ही साक्षात् परमेश्वर हैं।
The reason the sages and gods bear upon their heads, with reverence, the discarded flower-offerings fallen from his feet — that is because he, Śiva, is the supreme lord himself.
ये (ye) — whoमूर्द्धभिः (mūrddhabhir) — upon their headsदधति (dadhati) — bearतच्चरणोत्सृष्टम् (taccaraṇotsṛṣṭam) — cast off from his feetआदरात् (ādarāt) — reverentlyनिर्माल्यम् (nirmālyaṃ) — the offering-remnantमुनयः (munayo) — the sagesदेवाः (devāḥ) — the godsसः (sa) — heशिवः (śivaḥ) — is Śivaपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lord
५४ प्रवृत्तं च निवृत्तं च द्विविधं कर्म चोदितम्। वेदे विविच्य वृत्तं च तद्विचार्य मनीषिभिः॥
pravṛttaṃ ca nivṛttaṃ ca dvividhaṃ karma coditam | vede vivicya vṛttaṃ ca tadvicārya manīṣibhiḥ ||
वेदों में प्रवृत्त तथा निवृत्त — ये दो प्रकार के कर्म बताये गये हैं, जिनका विद्वानों को विवेकपूर्वक विचार करना चाहिये,
Two kinds of action are enjoined in the Veda — the active and the cessative — to be discerned and reflected upon by the wise,
प्रवृत्तम् (pravṛttaṃ) — the path of actionच (ca) — andनिवृत्तम् (nivṛttaṃ) — the path of withdrawalच (ca) — andद्विविधम् (dvividhaṃ) — twofoldकर्म (karma) — workचोदितम् (coditam) — is enjoinedवेदे (vede) — in the Vedaविविच्य (vivicya) — distinguishedवृत्तम् (vṛttaṃ) — set forthच (ca) — andतत् (tad) — itविचार्य (vicārya) — ponderedमनीषिभिः (manīṣibhiḥ) — by the wise
५५ विरोधियौगपद्यैककर्तृके च तथा द्वयम्। परब्रह्मणि शंभौ तु कर्मर्च्छन्ति न किंचन॥
virodhiyaugapadyaikakartṛke ca tathā dvayam | parabrahmaṇi śaṃbhau tu karmarcchanti na kiṃcana ||
और ये दोनों ही कर्म परस्पर विरुद्ध गतिवाले हैं, अतः एक ही कर्ता के द्वारा इनका साथ-साथ अनुष्ठान नहीं किया जा सकता। भगवान् शिव साक्षात् परब्रह्म हैं, अतः उनमें इन दोनों ही कर्मों की गति नहीं है।
and these two, mutually opposed, cannot both be undertaken at once by a single agent; but in Śambhu, the supreme Brahman, these actions have no hold at all.
विरोधियौगपद्यैककर्तृके (virodhiyaugapadyaikakartṛke) — being contradictory, they cannot be done at once by one doerच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseद्वयम् (dvayam) — the pairपरब्रह्मणि (parabrahmaṇi) — in the supreme Brahmanशंभौ (śaṃbhau) — in Śambhuतु (tu) — indeedकर्म (karmarcchanti) — worksऋच्छन्ति (ṛcchanti) — reachन (na) — notकिंचन (kiṃcana) — at all
५६ मा वः पदव्यः स्म पितः या अस्मदास्थिताः सदा। यज्ञशालासु वो धूम्रवर्त्मभुक्तोज्झिताः परम्॥
mā vaḥ padavyaḥ sma pitaḥ yā asmadāsthitāḥ sadā | yajñaśālāsu vo dhūmravartmabhuktojjhitāḥ param ||
हे पिताजी! जो योगैश्वर्य की सिद्धियाँ हमें सदा प्राप्त हैं, वे आपको प्राप्त नहीं हैं। आपकी यज्ञशालाओं में आयोजित होनेवाले धूममार्ग के भोग को आप पूर्णतः त्याग चुके हैं।
O father, the paths of attainment that are ever ours are not yours; in your sacrificial halls you have wholly abandoned that smoke-pathed offering.
मा (mā) — notवः (vaḥ) — yoursपदव्यः (padavyaḥ) — the pathsस्म (sma) — indeedपितः (pitaḥ) — O fatherयाः (yā) — whichअस्मदास्थिताः (asmadāsthitāḥ) — those we hold toसदा (sadā) — everयज्ञशालासु (yajñaśālāsu) — in the sacrificial hallsवः (vo) — yoursधूम्रवर्त्मभुक्तोज्झिताः (dhūmravartmabhuktojjhitāḥ) — left over from the smoky road of enjoymentपरम् (param) — merely
५७ नोऽव्यक्तलिङ्गः सततमवधूतसुसेवितः। अभिमानमतो न त्वं कुरु तात कुबुद्धिधृक्॥
no'vyaktaliṅgaḥ satatamavadhūtasusevitaḥ | abhimānamato na tvaṃ kuru tāta kubuddhidhṛk ||
हमारा ऐश्वर्य अव्यक्त-लिंग है, जो निरन्तर अवधूत पुरुषों के द्वारा सेवित है। हे तात! आप विपरीत बुद्धिवाले हैं, अतः आपको ऐसा अभिमान नहीं करना चाहिये।
Our unmanifest sign is ever well served by the avadhūtas; therefore, O father, holding as you do a corrupted understanding, do not indulge in pride.
नः (no) — oursअव्यक्तलिङ्गः ('vyaktaliṅgaḥ) — of unmanifest signसततम् (satatam) — everअवधूतसुसेवितः (avadhūtasusevitaḥ) — well served by the avadhūtasअभिमानम् (abhimānam) — conceitअतः (ato) — thereforeन (na) — notत्वम् (tvaṃ) — youकुरु (kuru) — makeतात (tāta) — O fatherकुबुद्धिधृक् (kubuddhidhṛk) — holder of an ill mind
५८ किं बहूक्तेन वचसा दुष्टस्त्वं सर्वथा कुधीः। त्वदुद्भवेन देहेन न मे किंचित्प्रयोजनम्॥
kiṃ bahūktena vacasā duṣṭastvaṃ sarvathā kudhīḥ | tvadudbhavena dehena na me kiṃcitprayojanam ||
अधिक कहने से क्या लाभ? आप दुष्टहृदय हैं और आपकी बुद्धि सर्वथा दूषित हो चुकी है, अतः आपसे उत्पन्न हुए इस शरीर से भी मेरा कुछ भी प्रयोजन नहीं रहा।
What use is there in saying much? You are wicked, wholly of corrupted understanding; I have no use at all for this body born from you.
किम् (kiṃ) — what needबहूक्तेन (bahūktena) — of muchवचसा (vacasā) — speechदुष्टः (duṣṭas) — wickedत्वम् (tvaṃ) — you areसर्वथा (sarvathā) — in every wayकुधीः (kudhīḥ) — ill-mindedत्वदुद्भवेन (tvadudbhavena) — sprung from youदेहेन (dehena) — with a bodyन (na) — notमे (me) — for meकिंचित् (kiṃcit) — anyप्रयोजनम् (prayojanam) — use
५९ तज्जन्म धिग्यो महतां सर्वथावद्यकृत्खलः। परित्याज्यो विशेषेण तत्संबंधो विपश्चिता॥
tajjanma dhigyo mahatāṃ sarvathāvadyakṛtkhalaḥ | parityājyo viśeṣeṇa tatsaṃbaṃdho vipaścitā ||
उस दुष्ट व्यक्ति के जन्म को धिक्कार है, जो सदा महापुरुषों के प्रति अपराध करनेवाला है। विद्वान् पुरुष को चाहिये कि ऐसे सम्बन्ध का विशेष रूप से त्याग कर दे।
Cursed is that birth of one who, wicked, wholly commits offence against the great; the wise should especially forsake all connection with such a one.
तत् (taj) — thatजन्म (janma) — birthधिक् (dhig) — fie uponयः (yo) — whoमहताम् (mahatāṃ) — of the greatसर्वथा (sarvathā) — in every wayअवद्यकृत् (vadyakṛt) — a doer of blameखलः (khalaḥ) — a base manपरित्याज्यः (parityājyo) — to be shunnedविशेषेण (viśeṣeṇa) — above allतत्संबंधः (tatsaṃbaṃdho) — kinship with himविपश्चिता (vipaścitā) — by the discerning
६० गोत्रं त्वदीयं भगवान् यदाह वृषभध्वजः। दाक्षायणीति सहसाहं भवामि सुदुर्मना॥
gotraṃ tvadīyaṃ bhagavān yadāha vṛṣabhadhvajaḥ | dākṣāyaṇīti sahasāhaṃ bhavāmi sudurmanā ||
जिस समय भगवान् शिव आपके गोत्र का उच्चारण करते हुए मुझे दाक्षायणी कहेंगे, उस समय मेरा मन सहसा अत्यन्त दुःखी हो जायेगा।
When the blessed bull-bannered one utters your gotra, calling me "Dākṣāyaṇī," I at once become greatly distressed in mind.
गोत्रम् (gotraṃ) — the lineageत्वदीयम् (tvadīyaṃ) — yoursभगवान् (bhagavān) — the blessedयत् (yad) — whenआह (āha) — saysवृषभध्वजः (vṛṣabhadhvajaḥ) — the bull-banneredदाक्षायणी (dākṣāyaṇīti) — Dākṣāyaṇīइति (iti) — soसहसा (sahasāhaṃ) — at onceअहम् (haṃ) — Iभवामि (bhavāmi) — becomeसुदुर्मना (sudurmanā) — sick at heart
६१ तस्मात्त्वदङ्गजं देहं कुणपं गर्हितं सदा। व्युत्सृज्य नूनमधुना भविष्यामि सुखावहा॥
tasmāttvadaṅgajaṃ dehaṃ kuṇapaṃ garhitaṃ sadā | vyutsṛjya nūnamadhunā bhaviṣyāmi sukhāvahā ||
इसलिये आपके अंग से उत्पन्न हुए इस सदा घृणित शवतुल्य शरीर को इसी समय त्यागकर, मैं निश्चय ही सुखी हो जाऊँगी।"
Therefore, casting off now this body born of your limb, ever a despised corpse, I shall surely become one who brings about my own happiness."
तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वदङ्गजम् (tvadaṅgajaṃ) — sprung from your bodyदेहम् (dehaṃ) — this bodyकुणपम् (kuṇapaṃ) — a corpseगर्हितम् (garhitaṃ) — contemptibleसदा (sadā) — everव्युत्सृज्य (vyutsṛjya) — having cast offनूनम् (nūnam) — assuredlyअधुना (adhunā) — nowभविष्यामि (bhaviṣyāmi) — I shall becomeसुखावहा (sukhāvahā) — one who bears joy
६२ हे सुरा मुनयः सर्वे यूयं शृणुत मद्वचः। सर्वथानुचितं कर्म युष्माकं दुष्टचेतसाम्॥
he surā munayaḥ sarve yūyaṃ śṛṇuta madvacaḥ | sarvathānucitaṃ karma yuṣmākaṃ duṣṭacetasām ||
"हे देवताओ और मुनियो! आप सब लोग मेरी बात सुनें, दूषित मनवाले आपलोगों का यह कर्म सर्वथा अनुचित है।
"O gods, O sages, all of you, hear my word: this deed of yours, you of wicked mind, is wholly improper.
हे (he) — Oसुराः (surā) — godsमुनयः (munayaḥ) — sagesसर्वे (sarve) — allयूयम् (yūyaṃ) — youशृणुत (śṛṇuta) — hearमद्वचः (madvacaḥ) — my wordसर्वथा (sarvathā) — in every wayअनुचितम् (ānucitaṃ) — unfittingकर्म (karma) — the deedयुष्माकम् (yuṣmākaṃ) — of youदुष्टचेतसाम् (duṣṭacetasām) — of foul mind
६३ सर्वे यूयं विमूढा हि शिवनिंदाः कलिप्रियाः। प्राप्स्यन्ति दण्डं नियतमखिलं च हराद् ध्रुवम्॥
sarve yūyaṃ vimūḍhā hi śivaniṃdāḥ kalipriyāḥ | prāpsyanti daṇḍaṃ niyatamakhilaṃ ca harād dhruvam ||
आप सब लोग मूढ़ हैं; क्योंकि शिवजी की निन्दा और कलह आपलोगों को प्रिय है। अतः भगवान् हर से सभी को इस कुकर्म का निश्चय ही पूरा-पूरा दण्ड मिलेगा।"
All of you are utterly deluded, lovers of strife, revilers of Śiva; you shall all surely and certainly receive your full punishment from Hara."
सर्वे (sarve) — allयूयम् (yūyaṃ) — youविमूढाः (vimūḍhā) — deludedहि (hi) — indeedशिवनिंदाः (śivaniṃdāḥ) — revilers of Śivaकलिप्रियाः (kalipriyāḥ) — friends of strifeप्राप्स्यन्ति (prāpsyanti) — shall receiveदण्डम् (daṇḍaṃ) — punishmentनियतम् (niyatam) — surelyअखिलम् (akhilaṃ) — all of youच (ca) — andहरात् (harād) — from Haraध्रुवम् (dhruvam) — without fail
६४ दक्षमुक्त्वाध्वरे तस्मिन् व्यरमत्सा सती तदा। अनूद्य चेतसा शम्भुमस्मरत्प्राणवल्लभम्॥
dakṣamuktvādhvare tasmin vyaramatsā satī tadā | anūdya cetasā śambhumasmaratprāṇavallabham ||
दक्ष से इस प्रकार कहकर उस यज्ञ में सती देवी चुप हो गयीं, और मन-ही-मन अपने प्राणवल्लभ शम्भु का स्मरण करने लगीं।
Having thus spoken to Dakṣa at that sacrifice, Satī then fell silent, and, turning within, called to mind Śambhu, her own life's beloved.
दक्षम् (dakṣam) — to Dakṣaउक्त्वा (uktvā) — having spokenअध्वरे (dhvare) — at the sacrificeतस्मिन् (tasmin) — thatव्यरमत् (vyaramat) — she fell silentसा (sā) — sheसती (satī) — Satīतदा (tadā) — thenअनूद्य (anūdya) — turning it overचेतसा (cetasā) — in her mindशम्भुम् (śambhum) — Śambhuअस्मरत् (asmarat) — she called to mindप्राणवल्लभम् (prāṇavallabham) — dearer than life
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे सतीवाक्यवर्णनं नामैकोनत्रिंशोऽध्यायः ॥ २९ ॥
Here ends the twenty-ninth chapter — “Satī's Speech,” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “सतीवाक्यवर्णन” नामक उनतीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।