Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — सतीखण्ड Chapter 27
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — सतीखण्ड
Chapter 27 · The Beginning of Dakṣa's Sacrifice · Verses 1–56

अथ सप्तविंशोऽध्यायः

Brahmā tells Nārada of the great sacrifice Dakṣa began at Kanakhala, attended in splendour by sages, gods, Brahmā, and Viṣṇu himself. Deluded by Śiva's māyā, Dakṣa honoured every guest but, deeming Śiva unfit as a skull-bearer, invited neither him nor his own daughter Satī. When Dadhīci noticed Śiva's absence, he urged Dakṣa to fetch him at once, praising his power to make even the inauspicious auspicious; Dakṣa answered with scorn, dismissing Rudra as ill-born, uncouth, and unnecessary now that Viṣṇu, Brahmā, and the rest had come. Dadhīci warned that without Śiva the sacrifice was no sacrifice, and would bring Dakṣa's ruin, then left at once with the other Śiva-devotees, cursing him as they went. Dakṣa, unmoved and pleased at their departure, urged the remaining priests to press on regardless — and, still deluded, they did. ब्रह्मा जी नारद को कनखल में आरम्भ हुए दक्ष के महायज्ञ की कथा सुनाते हैं, जिसमें ऋषि, देवता, ब्रह्मा तथा स्वयं विष्णु भी बड़ी शोभा के साथ सम्मिलित हुए। शिव की माया से मोहित दक्ष ने सभी अतिथियों का सत्कार किया, किंतु कपाली होने के कारण शिव को यज्ञ के अयोग्य मानकर न तो उन्हें और न अपनी पुत्री सती को ही निमन्त्रित किया। शिव की अनुपस्थिति देखकर दधीचि ने दक्ष से तुरंत उन्हें बुला लाने का आग्रह किया और उनके प्रभाव की महिमा बतायी, जिससे अमंगल भी मंगल हो जाता है। दक्ष ने तिरस्कारपूर्वक उत्तर दिया कि विष्णु, ब्रह्मा आदि के आ जाने पर अकुलीन तथा उजड्ड रुद्र की अब कोई आवश्यकता नहीं है। दधीचि ने चेतावनी दी कि शिव के बिना यह यज्ञ भी अयज्ञ ही है और इससे दक्ष का विनाश होगा, फिर अन्य शिवभक्तों के साथ शाप देकर वहाँ से तुरंत चले गये। दक्ष उनके जाने से विचलित होने के बजाय प्रसन्न हुए और शेष ऋत्विजों से यज्ञ जारी रखने का आग्रह किया, तथा मोहवश उन्होंने भी वैसा ही किया।

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

एकदा तु मुने तेन यज्ञः प्रारंभितो महान्‌। तत्राहूतास्तदा सर्वे दीक्षितेन सुरर्षयः॥

ekadā tu mune tena yajñaḥ prāraṃbhito mahān‌ | tatrāhūtāstadā sarve dīkṣitena surarṣayaḥ ||

· हिन्दी

हे मुने! एक समय दक्ष ने एक महान् यज्ञ का आरम्भ किया और दीक्षा लेकर उस यज्ञ में समस्त देवताओं तथा ऋषियों को आमन्त्रित किया।

One time, O sage, that Dakṣa began a great sacrifice, and all the sage-gods were then invited by him, once he had taken initiation.

Word by word

एकदा (ekadā) — onceतु (tu) — indeedमुने (mune) — O sageतेन (tena) — by himयज्ञः (yajñaḥ) — a sacrificeप्रारंभितः (prāraṃbhito) — was begunमहान् (mahān) — greatतत्र (tatr) — thereआहूताः (āhūtās) — were invitedतदा (tadā) — thenसर्वे (sarve) — allदीक्षितेन (dīkṣitena) — by him consecratedसुरर्षयः (surarṣayaḥ) — the gods and seers

महर्षयोऽखिलास्तत्र निर्जराश्च समागताः। यद्यज्ञकरणार्थ हि शिवमायाविमोहिताः॥

maharṣayo'khilāstatra nirjarāśca samāgatāḥ | yadyajñakaraṇārtha hi śivamāyāvimohitāḥ ||

· हिन्दी

शिव की माया से विमोहित होकर समस्त महर्षि तथा देवता उस यज्ञ को सम्पन्न कराने के लिये वहाँ आये।

All the great sages and the gods gathered there, deluded by the power of Śiva's māyā, in order to carry out that sacrifice.

Word by word

महर्षयः (maharṣayo) — the great seersअखिलाः ('khilās) — every oneतत्र (tatra) — thereनिर्जराः (nirjarāś) — the deathless ones (ca) — andसमागताः (samāgatāḥ) — assembledयद्यज्ञकरणार्थ (yadyajñakaraṇārtha) — for the performing of that sacrificeहि (hi) — indeedशिवमायाविमोहिताः (śivamāyāvimohitāḥ) — bewildered by Śiva’s Māyā

अगस्त्यः कश्यपोऽत्रिश्च वामदेवस्तथा भृगुः। दधीचिर्भगवान्‌ व्यासो भारद्वाजोऽथ गौतमः॥

agastyaḥ kaśyapo'triśca vāmadevastathā bhṛguḥ | dadhīcirbhagavān‌ vyāso bhāradvājo'tha gautamaḥ ||

· हिन्दी

अगस्त्य, कश्यप, अत्रि, वामदेव, भृगु, दधीचि, भगवान् व्यास, भारद्वाज तथा गौतम —

Agastya, Kaśyapa, Atri, Vāmadeva, Bhṛgu, Dadhīci, the venerable Vyāsa, Bhāradvāja, and Gautama —

Word by word

अगस्त्यः (agastyaḥ) — Agastyaकश्यपः (kaśyapo) — Kaśyapaअत्रिः ('triś) — Atri (ca) — andवामदेवः (vāmadevas) — Vāmadevaतथा (tathā) — andभृगुः (bhṛguḥ) — Bhṛguदधीचिः (dadhīcir) — Dadhīciभगवान् (bhagavān) — the blessedव्यासः (vyāso) — Vyāsaभारद्वाजः (bhāradvājo) — Bhāradvājaअथ ('tha) — andगौतमः (gautamaḥ) — Gautama

पैलः पराशरो गर्गो भार्गवः ककुभः सितः। सुमंतुत्रिककंकाश्च वैशम्पायन एव च॥

pailaḥ parāśaro gargo bhārgavaḥ kakubhaḥ sitaḥ | sumaṃtutrikakaṃkāśca vaiśampāyana eva ca ||

· हिन्दी

पैल, पराशर, गर्ग, भार्गव, ककुभ, सित, सुमन्तु, त्रिक, कंक तथा वैशम्पायन —

Paila, Parāśara, Garga, Bhārgava, Kakubha, Sita, Sumantu, Trika, Kaṅka, and Vaiśampāyana too —

Word by word

पैलः (pailaḥ) — Pailaपराशरः (parāśaro) — Parāśaraगर्गः (gargo) — Gargaभार्गवः (bhārgavaḥ) — Bhārgavaककुभः (kakubhaḥ) — Kakubhaसितः (sitaḥ) — Sitaसुमंतुत्रिककंकाः (sumaṃtutrikakaṃkāś) — Sumantu, Trika and Kaṅka (ca) — andवैशम्पायनः (vaiśampāyana) — Vaiśampāyanaएव (eva) — also (ca) — and

एते चान्ये च बहवो मुनयो हर्षिता ययुः। मम पुत्रस्य दक्षस्य सदाराः ससुता मखम्‌॥

ete cānye ca bahavo munayo harṣitā yayuḥ | mama putrasya dakṣasya sadārāḥ sasutā makham‌ ||

· हिन्दी

ये सब तथा और भी अनेक मुनि अपनी-अपनी पत्नियों और पुत्रों के साथ हर्षपूर्वक मेरे पुत्र दक्ष के यज्ञ में गये।

these and many other sages went joyfully, with their wives and sons, to the sacrifice of my son Dakṣa.

Word by word

एते (ete) — these (cā) — andअन्ये (ānye) — others (ca) — andबहवः (bahavo) — manyमुनयः (munayo) — sagesहर्षिताः (harṣitā) — rejoicingययुः (yayuḥ) — wentमम (mama) — myपुत्रस्य (putrasya) — son’sदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaसदाराः (sadārāḥ) — with their wivesससुताः (sasutā) — with their sonsमखम् (makham) — to the sacrifice

तथा सर्वे सुरगणा लोकपाला महोदयाः। तथोपनिर्जराः सर्वे स्वोपकारबलान्विताः॥

tathā sarve suragaṇā lokapālā mahodayāḥ | tathopanirjarāḥ sarve svopakārabalānvitāḥ ||

· हिन्दी

इसी प्रकार समस्त देवगण, महान् अभ्युदयशाली लोकपाल तथा अपनी-अपनी सहायक सेनाओं के साथ सभी उपदेवता भी वहाँ आये।

So too all the hosts of gods, the great and glorious guardians of the quarters, and all the minor gods, together with their own helpful hosts.

Word by word

तथा (tathā) — likewiseसर्वे (sarve) — allसुरगणाः (suragaṇā) — the hosts of godsलोकपालाः (lokapālā) — the guardians of the quartersमहोदयाः (mahodayāḥ) — of great stateतथा (tatho) — andउपनिर्जराः (panirjarāḥ) — the lesser immortalsसर्वे (sarve) — allस्वोपकारबलान्विताः (svopakārabalānvitāḥ) — with their own attendants and might

सत्यलोकात्समानीतो नुतोऽहं विश्वकारकः। ससुतः सपरीवारो मूर्तवेदादिसंयुतः॥

satyalokātsamānīto nuto'haṃ viśvakārakaḥ | sasutaḥ saparīvāro mūrtavedādisaṃyutaḥ ||

· हिन्दी

विश्वकर्ता तथा वन्दनीय मुझ ब्रह्मा को भी सत्यलोक से पुत्रों, परिवार तथा मूर्तिमान् वेदों आदि के सहित बुलाया गया।

I, the maker of the universe, was brought from Satyaloka and honoured, together with my sons and my retinue, accompanied by the Vedas and the rest in embodied form.

Word by word

सत्यलोकात् (satyalokāt) — from Satyalokaसमानीतः (samānīto) — was broughtनुतः (nuto) — entreatedअहम् ('haṃ) — Iविश्वकारकः (viśvakārakaḥ) — maker of the universeससुतः (sasutaḥ) — with my sonsसपरीवारः (saparīvāro) — with my retinueमूर्तवेदादिसंयुतः (mūrtavedādisaṃyutaḥ) — attended by the embodied Vedas and the rest

वैकुंठाच्च तथा विष्णुः संप्रार्थ्य विविधादरात्‌। सपार्षदपरीवारः समानीतो मखं प्रति॥

vaikuṃṭhācca tathā viṣṇuḥ saṃprārthya vividhādarāt‌ | sapārṣadaparīvāraḥ samānīto makhaṃ prati ||

· हिन्दी

इसी तरह भाँति-भाँति से सादर प्रार्थना करके भगवान् विष्णु को भी पार्षदों तथा परिवार के सहित वैकुण्ठ से उस यज्ञ में बुलाया गया।

And Viṣṇu too, having been entreated with manifold reverence, was brought from Vaikuṇṭha to the sacrifice, together with his attendants and retinue.

Word by word

वैकुंठात् (vaikuṃṭhāc) — from Vaikuṇṭha (ca) — andतथा (tathā) — likewiseविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuसंप्रार्थ्य (saṃprārthya) — being entreatedविविधादरात् (vividhādarāt) — with manifold homageसपार्षदपरीवारः (sapārṣadaparīvāraḥ) — with his attendants and retinueसमानीतः (samānīto) — was broughtमखम् (makhaṃ) — to the sacrificeप्रति (prati) — unto

एवमन्ये समायाता दक्षयज्ञं विमोहिताः। सत्कृतास्तेन दक्षेण सर्वे ते हि दुरात्मना॥

evamanye samāyātā dakṣayajñaṃ vimohitāḥ | satkṛtāstena dakṣeṇa sarve te hi durātmanā ||

· हिन्दी

इसी प्रकार अन्य लोग भी विमोहित होकर दक्ष के यज्ञ में आये, और उस दुरात्मा दक्ष ने उन सबका बड़ा सत्कार किया।

Thus others too, deluded, came to Dakṣa's sacrifice, and all of them were honoured by that wicked-minded Dakṣa.

Word by word

एवम् (evam) — thusअन्ये (anye) — othersसमायाताः (samāyātā) — cameदक्षयज्ञम् (dakṣayajñaṃ) — to Dakṣa’s sacrificeविमोहिताः (vimohitāḥ) — bewilderedसत्कृताः (satkṛtās) — honouredतेन (tena) — by himदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaसर्वे (sarve) — allते (te) — theyहि (hi) — indeedदुरात्मना (durātmanā) — by that evil-souled one

१० भवनानि महार्हाणि सुप्रभाणि महांति च। त्वष्ट्रा कृतानि दिव्यानि तेभ्यो दत्तानि तेन वै॥

bhavanāni mahārhāṇi suprabhāṇi mahāṃti ca | tvaṣṭrā kṛtāni divyāni tebhyo dattāni tena vai ||

· हिन्दी

विश्वकर्मा के द्वारा बनाये गये अत्यन्त बहुमूल्य, दीप्तिमान् तथा विशाल दिव्य भवन दक्ष ने उन्हें ठहरने के लिये दिये।

Costly, radiant, and vast mansions, divine ones made by Tvaṣṭṛ, were given by him to them.

Word by word

भवनानि (bhavanāni) — dwellingsमहार्हाणि (mahārhāṇi) — most preciousसुप्रभाणि (suprabhāṇi) — of fair splendourमहांति (mahāṃti) — vast (ca) — andत्वष्ट्रा (tvaṣṭrā) — by Tvaṣṭṛकृतानि (kṛtāni) — fashionedदिव्यानि (divyāni) — divineतेभ्यः (tebhyo) — to themदत्तानि (dattāni) — were givenतेन (tena) — by himवै (vai) — indeed

११ तेषु सर्वेषु धिष्ण्येषु यथायोग्यं च संस्थिताः। सन्मानिता अराजंस्ते सकला विष्णुना मया॥

teṣu sarveṣu dhiṣṇyeṣu yathāyogyaṃ ca saṃsthitāḥ | sanmānitā arājaṃste sakalā viṣṇunā mayā ||

· हिन्दी

उन सब भवनों में यथायोग्य रूप से ठहरे हुए, दक्ष से सम्मानित वे सभी देव-महर्षि विष्णु तथा मेरे सहित सुशोभित हुए।

Settled fittingly in all those dwellings, honoured by Dakṣa, all of them, together with Viṣṇu and myself, shone forth.

Word by word

तेषु (teṣu) — in thoseसर्वेषु (sarveṣu) — allधिष्ण्येषु (dhiṣṇyeṣu) — abodesयथायोग्यम् (yathāyogyaṃ) — each as befitted (ca) — andसंस्थिताः (saṃsthitāḥ) — settledसन्मानिताः (sanmānitā) — well honouredअराजन् (arājaṃs) — they shoneते (te) — theyसकलाः (sakalā) — allविष्णुना (viṣṇunā) — by Viṣṇuमया (mayā) — and by me

१२ वर्तमाने महायज्ञे तीर्थे कनखले तदा। ऋत्विजश्च कृतास्तेन भृग्वाद्याश्च तपोधनाः॥

vartamāne mahāyajñe tīrthe kanakhale tadā | ṛtvijaśca kṛtāstena bhṛgvādyāśca tapodhanāḥ ||

· हिन्दी

उस समय कनखल नामक तीर्थ में चल रहे उस महायज्ञ में दक्ष ने भृगु आदि तपोधनों को ऋत्विज बनाया।

While the great sacrifice was in progress there, at the sacred site of Kanakhala, Bhṛgu and other rich-in-austerity sages were made the officiating priests by him.

Word by word

वर्तमाने (vartamāne) — while it went forwardमहायज्ञे (mahāyajñe) — the great sacrificeतीर्थे (tīrthe) — at the holy fordकनखले (kanakhale) — Kanakhalaतदा (tadā) — thenऋत्विजः (ṛtvijaś) — the officiating priests (ca) — andकृताः (kṛtās) — were appointedतेन (tena) — by himभृग्वाद्याः (bhṛgvādyāś) — Bhṛgu and the rest (ca) — andतपोधनाः (tapodhanāḥ) — rich in austerity

१३ अधिष्ठाता स्वयं विष्णुः सह सर्वमरुद्गणैः। अहं तत्राभवं ब्रह्मा त्रयीविधिनिदर्शकः॥

adhiṣṭhātā svayaṃ viṣṇuḥ saha sarvamarudgaṇaiḥ | ahaṃ tatrābhavaṃ brahmā trayīvidhinidarśakaḥ ||

· हिन्दी

सम्पूर्ण मरुद्गणों के साथ स्वयं भगवान् विष्णु उस यज्ञ के अधिष्ठाता बने, और मैं वेदत्रयी की विधि का निदर्शन करानेवाला ब्रह्मा वहाँ उपस्थित हुआ।

Viṣṇu himself, with all the host of Maruts, was the presiding deity; I, Brahmā, was there as the one who set forth the ordinance of the threefold Veda.

Word by word

अधिष्ठाता (adhiṣṭhātā) — the presiding lordस्वयम् (svayaṃ) — himselfविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuसह (saha) — withसर्वमरुद्गणैः (sarvamarudgaṇaiḥ) — all the hosts of the Marutsअहम् (ahaṃ) — Iतत्र (tatr) — thereअभवम् (ābhavaṃ) — wasब्रह्मा (brahmā) — Brahmāत्रयीविधिनिदर्शकः (trayīvidhinidarśakaḥ) — shower of the rule of the threefold Veda

१४ तथैव सर्वे दिक्पाला द्वारपालाश्च रक्षकाः। सायुधाः सपरीवाराः कुतूहलकराः सदा॥

tathaiva sarve dikpālā dvārapālāśca rakṣakāḥ | sāyudhāḥ saparīvārāḥ kutūhalakarāḥ sadā ||

· हिन्दी

इसी तरह समस्त दिक्पाल अपने आयुधों और परिवारों सहित द्वारपाल तथा रक्षक बने, जो सदा कौतूहल उत्पन्न करते थे।

So too all the guardians of the quarters became doorkeepers and protectors, armed and with their retinues, ever a source of wonder.

Word by word

तथा (tathai) — likewiseएव (va) — indeedसर्वे (sarve) — allदिक्पालाः (dikpālā) — the guardians of the quartersद्वारपालाः (dvārapālāś) — the doorkeepers (ca) — andरक्षकाः (rakṣakāḥ) — the guardsसायुधाः (sāyudhāḥ) — armedसपरीवाराः (saparīvārāḥ) — with their retinuesकुतूहलकराः (kutūhalakarāḥ) — making merryसदा (sadā) — all the while

१५ उपतस्थे स्वयं यज्ञः सुरूपस्तस्य चाध्वरे। सर्वे महामुनिश्रेष्ठाः स्वयं वेदधराभवन्‌॥

upatasthe svayaṃ yajñaḥ surūpastasya cādhvare | sarve mahāmuniśreṣṭhāḥ svayaṃ vedadharābhavan‌ ||

· हिन्दी

स्वयं यज्ञदेव सुन्दर रूप धारण करके उस यज्ञ में उपस्थित हुए, और समस्त श्रेष्ठ महामुनि स्वयं वेदों को धारण करनेवाले बने।

The sacrifice itself, taking a beautiful form, stood in attendance at his rite, and all the greatest of the sages themselves became the bearers of the Vedas.

Word by word

उपतस्थे (upatasthe) — attendedस्वयम् (svayaṃ) — himselfयज्ञः (yajñaḥ) — Sacrificeसुरूपः (surūpas) — in fair formतस्य (tasya) — his (cā) — andअध्वरे (dhvare) — at the riteसर्वे (sarve) — allमहामुनिश्रेष्ठाः (mahāmuniśreṣṭhāḥ) — the greatest of sagesस्वयम् (svayaṃ) — themselvesवेदधराः (vedadharā) — bearers of the Vedaअभवन् (bhavan) — became

१६ तनूनपादपि निजं चक्रे रूपं सहस्त्रशः। हविषां ग्रहणायाशु तस्मिन्‌ यज्ञे महोत्सवे॥

tanūnapādapi nijaṃ cakre rūpaṃ sahastraśaḥ | haviṣāṃ grahaṇāyāśu tasmin‌ yajñe mahotsave ||

· हिन्दी

अग्नि ने भी उस यज्ञ-महोत्सव में हविष्य ग्रहण करने के लिये शीघ्र ही अपने हजारों रूप प्रकट किये।

Tanūnapāt too made his own form into a thousand forms, so as swiftly to receive the oblations in that great festival of sacrifice.

Word by word

तनूनपात् (tanūnapād) — Fire, son of himselfअपि (api) — alsoनिजम् (nijaṃ) — his ownचक्रे (cakre) — madeरूपम् (rūpaṃ) — formसहस्त्रशः (sahastraśaḥ) — a thousandfoldहविषाम् (haviṣāṃ) — of the oblationsग्रहणाय (grahaṇāy) — for the receivingआशु (āśu) — at onceतस्मिन् (tasmin) — in thatयज्ञे (yajñe) — sacrificeमहोत्सवे (mahotsave) — great festival

१७ अष्टाशीतिसहस्त्राणि जुह्वति सह ऋत्विजः। उद्गातारश्चतुःषष्टिसहस्त्राणि सुरर्षयः॥

aṣṭāśītisahastrāṇi juhvati saha ṛtvijaḥ | udgātāraścatuḥṣaṣṭisahastrāṇi surarṣayaḥ ||

· हिन्दी

अठासी हजार ऋत्विज वहाँ एक साथ हवन करते थे; चौंसठ हजार देवर्षि उस यज्ञ में उद्गाता थे।

Eighty-eight thousand priests offered oblation together; sixty-four thousand sage-gods were the chanters of the Sāman.

Word by word

अष्टाशीतिसहस्त्राणि (aṣṭāśītisahastrāṇi) — eighty-eight thousandजुह्वति (juhvati) — offer oblationसह (saha) — togetherऋत्विजः (ṛtvijaḥ) — the priestsउद्गातारः (udgātāraś) — the chantersचतुःषष्टिसहस्त्राणि (catuḥṣaṣṭisahastrāṇi) — sixty-four thousandसुरर्षयः (surarṣayaḥ) — divine seers

१८ अध्वर्यवोऽथ होतारस्तावन्तो नारदादयः। सप्तर्षयः समा गाथाः कुर्वन्ति स्म पृथक्पृथक्‌॥

adhvaryavo'tha hotārastāvanto nāradādayaḥ | saptarṣayaḥ samā gāthāḥ kurvanti sma pṛthakpṛthak‌ ||

· हिन्दी

नारद आदि अध्वर्यु और होता भी उतने ही थे, तथा सप्तर्षि पृथक्-पृथक् समान गाथा-गान कर रहे थे।

The adhvaryu priests and the hotṛ priests, headed by Nārada, were just as many; the seven sages sang equal hymns, each separately.

Word by word

अध्वर्यवः (adhvaryavo) — the adhvaryu priestsअथ ('tha) — andहोतारः (hotāras) — the hotṛ priestsतावन्तः (tāvanto) — as manyनारदादयः (nāradādayaḥ) — Nārada and the restसप्तर्षयः (saptarṣayaḥ) — the seven seersसमाः (samā) — in concertगाथाः (gāthāḥ) — the chantsकुर्वन्ति (kurvanti) — performedस्म (sma) — indeedपृथक् (pṛthak) — eachपृथक् (pṛthak) — apart

१९ गंधर्वविद्याधरसिद्धसंघानादित्यसंघान्‌ सगणान्‌ सयज्ञान्‌। संख्यावतान्नागचरान्‌ समस्तान्‌ वव्रे स दक्षो हि महाध्वरे स्वे॥

gaṃdharvavidyādharasiddhasaṃghānādityasaṃghān‌ sagaṇān‌ sayajñān‌ | saṃkhyāvatānnāgacarān‌ samastān‌ vavre sa dakṣo hi mahādhvare sve ||

· हिन्दी

दक्ष ने अपने उस महायज्ञ में गन्धर्वों, विद्याधरों, सिद्धों, समस्त आदित्यों को उनके गणों और यज्ञों सहित, तथा असंख्य विचरण करनेवाले समस्त नागों को भी वरण किया।

The hosts of Gandharvas, Vidyādharas, and Siddhas, the hosts of Ādityas with their own gaṇas and their own sacrificial fires, and all the countless wandering serpent-folk — these Dakṣa chose for his own great rite.

NoteVerses 19–20 and 27–29 are printed in a longer metre than the surrounding anuṣṭubh — each of the two padas per verse runs long enough that the source wraps it across two printed lines, the first pada here split mid-compound with a printed hyphen; reproduced here as two full padas per verse, matching the standard convention.

Word by word

गंधर्वविद्याधरसिद्धसंघान् (gaṃdharvavidyādharasiddhasaṃghān) — the throngs of Gandharvas, Vidyādharas and Siddhasआदित्यसंघान् (ādityasaṃghān) — the companies of Ādityasसगणान् (sagaṇān) — with their hostsसयज्ञान् (sayajñān) — with their sacrificesसंख्यावतान् (saṃkhyāvatān) — beyond countingनागचरान् (nāgacarān) — the Nāga-rangersसमस्तान् (samastān) — allवव्रे (vavre) — he choseसः (sa) — heदक्षः (dakṣo) — Dakṣaहि (hi) — indeedमहाध्वरे (mahādhvare) — at the great sacrificeस्वे (sve) — his own

२० द्विजर्षिराजर्षिसुरर्षिसंघा नृपाः समित्राः सचिवाः ससैन्याः। वसुप्रमुख्या गणदेवताश्च सर्वे वृतास्तेन मखोपवेत्रा॥

dvijarṣirājarṣisurarṣisaṃghā nṛpāḥ samitrāḥ sacivāḥ sasainyāḥ | vasupramukhyā gaṇadevatāśca sarve vṛtāstena makhopavetrā ||

· हिन्दी

ब्रह्मर्षि, राजर्षि तथा देवर्षियों के समुदाय, अपने मित्रों, मन्त्रियों और सेनाओं के सहित अनेक राजा, तथा वसु आदि समस्त गण-देवता — इन सबका भी दक्ष ने उस यज्ञ में वरण किया।

The hosts of brahmin-sages, royal sages, and god-sages; kings with their allies, ministers, and armies; the gaṇa-deities headed by the Vasus — all of these were chosen by him as guests of that sacrifice.

Word by word

द्विजर्षिराजर्षिसुरर्षिसंघाः (dvijarṣirājarṣisurarṣisaṃghā) — the throngs of brahmin, royal and divine seersनृपाः (nṛpāḥ) — kingsसमित्राः (samitrāḥ) — with their alliesसचिवाः (sacivāḥ) — with their ministersससैन्याः (sasainyāḥ) — with their armiesवसुप्रमुख्याः (vasupramukhyā) — the Vasus foremostगणदेवताः (gaṇadevatāś) — the troops of deities (ca) — andसर्वे (sarve) — allवृताः (vṛtās) — were chosenतेन (tena) — by himमखोपवेत्रा (makhopavetrā) — the summoner to the sacrifice

२१ दीक्षायुक्तस्तदा दक्षः कृतकौतुकमङ्गलः। भार्यया सहितो रेजे कृतस्वस्त्ययनो भृशम्‌॥

dīkṣāyuktastadā dakṣaḥ kṛtakautukamaṅgalaḥ | bhāryayā sahito reje kṛtasvastyayano bhṛśam‌ ||

· हिन्दी

तब दीक्षायुक्त तथा कौतुक-मंगल किये हुए दक्ष, बारंबार स्वस्तिवाचन कराकर, अपनी पत्नी के साथ अत्यन्त शोभा पाने लगे।

Then Dakṣa, having taken initiation, with the auspicious rites of kautuka performed, and the blessing-rite of svastyayana completed, shone forth greatly together with his wife.

Word by word

दीक्षायुक्तः (dīkṣāyuktas) — consecratedतदा (tadā) — thenदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaकृतकौतुकमङ्गलः (kṛtakautukamaṅgalaḥ) — the auspicious rites performedभार्यया (bhāryayā) — with his wifeसहितः (sahito) — togetherरेजे (reje) — shoneकृतस्वस्त्ययनः (kṛtasvastyayano) — the blessing pronouncedभृशम् (bhṛśam) — greatly

२२ तस्मिन्‌ यज्ञे वृतः शंभुर्न दक्षेण दुरात्मना। कपालीति विनिश्चित्य तस्य यज्ञार्हता न हि॥

tasmin‌ yajñe vṛtaḥ śaṃbhurna dakṣeṇa durātmanā | kapālīti viniścitya tasya yajñārhatā na hi ||

· हिन्दी

उस यज्ञ में दुरात्मा दक्ष ने भगवान् शम्भु को नहीं बुलाया; उन्हें कपाली निश्चित करके उसने मान लिया कि उनकी यज्ञ में भाग लेने की योग्यता ही नहीं है।

Śambhu was not chosen for that sacrifice by the wicked-minded Dakṣa, who had resolved that, being a skull-bearer, he had no fitness for the sacrifice.

Word by word

तस्मिन् (tasmin) — in thatयज्ञे (yajñe) — sacrificeवृतः (vṛtaḥ) — invitedशंभुः (śaṃbhur) — Śambhu (na) — notदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaदुरात्मना (durātmanā) — of evil soulकपाली (kapālīti) — a skull-bearerइति (iti) — soविनिश्चित्य (viniścitya) — having concludedतस्य (tasya) — for himयज्ञार्हता (yajñārhatā) — fitness for sacrifice (na) — notहि (hi) — indeed

२३ कपालिभार्येति सती दयिता स्वसुतापि च। नाहूता यज्ञविषये दक्षेणागुणदर्शिना॥

kapālibhāryeti satī dayitā svasutāpi ca | nāhūtā yajñaviṣaye dakṣeṇāguṇadarśinā ||

· हिन्दी

दोषदर्शी दक्ष ने कपाली की पत्नी होने के कारण अपनी प्रिय पुत्री सती को भी उस यज्ञ में नहीं बुलाया।

And Satī too, his own dear daughter, was not invited to the sacrifice by the fault-seeing Dakṣa, on the ground that she was the wife of a skull-bearer.

Word by word

कपालिभार्या (kapālibhāryeti) — wife of a skull-bearerइति (iti) — soसती (satī) — Satīदयिता (dayitā) — belovedस्वसुता (svasutāpi) — his own daughterअपि (āpi) — though (ca) — and (nāhūtā) — notआहूता (āhūtā) — invitedयज्ञविषये (yajñaviṣaye) — to the sacrificeदक्षेण (dakṣeṇ) — by Dakṣaअगुणदर्शिना (āguṇadarśinā) — who saw no worth in him

२४ एवं प्रवर्तमाने हि दक्षयज्ञे महोत्सवे। स्वकार्यलग्नास्तत्रासन्‌ सर्वे तेऽध्वरसंमताः॥

evaṃ pravartamāne hi dakṣayajñe mahotsave | svakāryalagnāstatrāsan‌ sarve te'dhvarasaṃmatāḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार दक्ष के यज्ञ-महोत्सव के चलते रहने पर, वहाँ यज्ञ के लिये स्वीकृत सभी लोग अपने-अपने कार्य में लगे हुए थे।

Thus, while the great festival of Dakṣa's sacrifice was under way, all those approved for the rite were there, engaged in their own tasks.

Word by word

एवम् (evaṃ) — thusप्रवर्तमाने (pravartamāne) — as it went forwardहि (hi) — indeedदक्षयज्ञे (dakṣayajñe) — Dakṣa’s sacrificeमहोत्सवे (mahotsave) — that great festivalस्वकार्यलग्नाः (svakāryalagnās) — each bound to his own taskतत्र (tatr) — thereआसन् (āsan) — wereसर्वे (sarve) — allते (te) — theyअध्वरसंमताः ('dhvarasaṃmatāḥ) — appointed to the rite

२५ एतस्मिन्नन्तरेऽदृष्ट्वा तत्र वै शंकरं प्रभुम्‌। प्रोद्विग्नमानसः शैवो दधीचो वाक्यमब्रवीत्‌॥

etasminnantare'dṛṣṭvā tatra vai śaṃkaraṃ prabhum‌ | prodvignamānasaḥ śaivo dadhīco vākyamabravīt‌ ||

· हिन्दी

इसी बीच वहाँ प्रभु शंकर को उपस्थित न देखकर शिवभक्त दधीचि का मन अत्यन्त उद्विग्न हो उठा, और वे यह वचन कहने लगे।

Meanwhile, not seeing lord Śaṅkara there, Dadhīci, devoted to Śiva, his mind greatly agitated, spoke this word.

Word by word

एतस्मिन् (etasminn) — in thisअन्तरे (antare) — intervalअदृष्ट्वा ('dṛṣṭvā) — not seeingतत्र (tatra) — thereवै (vai) — indeedशंकरम् (śaṃkaraṃ) — Śaṃkaraप्रभुम् (prabhum) — the Lordप्रोद्विग्नमानसः (prodvignamānasaḥ) — his mind sorely troubledशैवः (śaivo) — the devotee of Śivaदधीचः (dadhīco) — Dadhīcaवाक्यम् (vākyam) — a wordअब्रवीत् (abravīt) — spoke

दधीच उवाच — Dadhīci spoke: दधीचि बोले:

२६ सर्वे शृणुत मद्वाक्यं देवर्षिप्रमुखा मुदा। कस्मान्नैवागतः शंभुरस्मिन्‌ यज्ञे महोत्सवे॥

sarve śṛṇuta madvākyaṃ devarṣipramukhā mudā | kasmānnaivāgataḥ śaṃbhurasmin‌ yajñe mahotsave ||

· हिन्दी

"हे प्रमुख देवताओ तथा महर्षियो! आप सब प्रसन्नतापूर्वक मेरी बात सुनें — इस यज्ञ-महोत्सव में भगवान् शंकर क्यों नहीं आये हैं?

"Hear my word, all of you, foremost gods and sages, with gladness — why has Śambhu not come to this great festival of sacrifice?

Word by word

सर्वे (sarve) — allशृणुत (śṛṇuta) — hearमद्वाक्यम् (madvākyaṃ) — my wordदेवर्षिप्रमुखाः (devarṣipramukhā) — you gods and seers foremostमुदा (mudā) — gladlyकस्मात् (kasmān) — why (nai) — notएव (va) — at allआगतः (āgataḥ) — has comeशंभुः (śaṃbhur) — Śambhuअस्मिन् (asmin) — to thisयज्ञे (yajñe) — sacrificeमहोत्सवे (mahotsave) — this great festival

२७ एते सुरेशा मुनयो महत्तराः सलोकपालाश्च समागता हि। तथापि यज्ञस्तु न शोभते भृशं पिनाकिना तेन महात्मना विना॥

ete sureśā munayo mahattarāḥ salokapālāśca samāgatā hi | tathāpi yajñastu na śobhate bhṛśaṃ pinākinā tena mahātmanā vinā ||

· हिन्दी

यहाँ ये देवेश्वर, बड़े-बड़े मुनि तथा लोकपाल सभी आये हुए हैं, फिर भी उन महात्मा पिनाकधारी के बिना यह यज्ञ अधिक शोभा नहीं पा रहा है।

These lords of the gods, the greatest of the sages, and the guardians of the quarters, have indeed all gathered here; and yet this sacrifice does not shine greatly, without that great-souled bearer of the Pināka.

Word by word

एते (ete) — theseसुरेशाः (sureśā) — lords of godsमुनयः (munayo) — sagesमहत्तराः (mahattarāḥ) — most exaltedसलोकपालाः (salokapālāś) — with the guardians of the worlds (ca) — andसमागताः (samāgatā) — have comeहि (hi) — indeedतथापि (tathāpi) — yet even soयज्ञः (yajñas) — the sacrificeतु (tu) — indeed (na) — notशोभते (śobhate) — shinesभृशम् (bhṛśaṃ) — at allपिनाकिना (pinākinā) — the bearer of Pinākaतेन (tena) — thatमहात्मना (mahātmanā) — great-souledविना (vinā) — without

२८ येनैव सर्वाण्यपि मङ्गलानि भवन्ति शंसन्ति महाविपश्चितः। सोऽसौ न दृष्टोऽत्र पुमान्‌ पुराणो वृषध्वजो नीलगलः परेशः॥

yenaiva sarvāṇyapi maṅgalāni bhavanti śaṃsanti mahāvipaścitaḥ | so'sau na dṛṣṭo'tra pumān‌ purāṇo vṛṣadhvajo nīlagalaḥ pareśaḥ ||

· हिन्दी

बड़े-बड़े विद्वान् कहते हैं कि जिनके ही प्रभाव से समस्त मंगल-कार्य सम्पन्न होते हैं, वे पुराणपुरुष, वृषभध्वज, नीलकण्ठ परमेश्वर यहाँ दिखायी नहीं दे रहे हैं।

The great and learned declare that by him alone do all auspicious things come to be — that ancient person, the bull-bannered, blue-throated, supreme lord — he is not seen here.

Word by word

येन (yenai) — by whomएव (va) — aloneसर्वाणि (sarvāṇy) — allअपि (api) — indeedमङ्गलानि (maṅgalāni) — auspicious thingsभवन्ति (bhavanti) — come to beशंसन्ति (śaṃsanti) — so declareमहाविपश्चितः (mahāvipaścitaḥ) — the greatly wiseसः (so) — heअसौ ('sau) — yonder (na) — notदृष्टः (dṛṣṭo) — is seenअत्र ('tra) — hereपुमान् (pumān) — the Personपुराणः (purāṇo) — ancientवृषध्वजः (vṛṣadhvajo) — the bull-banneredनीलगलः (nīlagalaḥ) — the blue-throatedपरेशः (pareśaḥ) — the supreme Lord

२९ अमङ्गलान्येव च मङ्गलानि भवन्ति येनाधिगतानि दक्ष। त्रिपञ्चकेनाप्यथ मङ्गलानि भवन्ति सद्यः परतः पराणि॥

amaṅgalānyeva ca maṅgalāni bhavanti yenādhigatāni dakṣa | tripañcakenāpyatha maṅgalāni bhavanti sadyaḥ parataḥ parāṇi ||

· हिन्दी

हे दक्ष! जिनका स्पर्श पाकर अमंगल भी मंगल हो जाते हैं, तथा जिनके पन्द्रह नेत्रों से देखे जाने पर बड़े-से-बड़े मंगल भी तत्काल और भी उत्कृष्ट हो जाते हैं —

By whom, O Dakṣa, even inauspicious things become auspicious once taken hold of by him, and by whose set of fifteen even the greatest auspicious things come to be at once, more excellent still —

Word by word

अमङ्गलानि (amaṅgalāny) — things inauspiciousएव (eva) — even (ca) — andमङ्गलानि (maṅgalāni) — auspiciousभवन्ति (bhavanti) — becomeयेन (yenā) — by whomअधिगतानि (dhigatāni) — once they are touchedदक्ष (dakṣa) — O Dakṣaत्रिपञ्चकेन (tripañcakenāpy) — by the fifteenअपि (āpy) — evenअथ (atha) — thenमङ्गलानि (maṅgalāni) — blessingsभवन्ति (bhavanti) — comeसद्यः (sadyaḥ) — at onceपरतः (parataḥ) — than the highestपराणि (parāṇi) — higher

३० तस्मात्त्वयैव कर्तव्यमाह्वानं परमेशितुः। त्वरितं ब्रह्मणा वापि विष्णुना प्रभुविष्णुना॥

tasmāttvayaiva kartavyamāhvānaṃ parameśituḥ | tvaritaṃ brahmaṇā vāpi viṣṇunā prabhuviṣṇunā ||

· हिन्दी

इसलिये तुम्हें स्वयं ही उन परमेश्वर को शीघ्र निमन्त्रण देना चाहिये, अथवा ब्रह्मा या प्रभावशाली भगवान् विष्णु के द्वारा,

therefore the invitation of that supreme lord must be made by you yourself, quickly — or else by Brahmā, or by the mighty lord Viṣṇu,

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वया (tvayai) — by youएव (va) — yourselfकर्तव्यम् (kartavyam) — is to be madeआह्वानम् (āhvānaṃ) — the summonsपरमेशितुः (parameśituḥ) — of the supreme Lordत्वरितम् (tvaritaṃ) — swiftlyब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāवा (vāpi) — orअपि (āpi) — alsoविष्णुना (viṣṇunā) — by Viṣṇuप्रभुविष्णुना (prabhuviṣṇunā) — by the all-pervading Lord

३१ इन्द्रेण लोकपालैश्च द्विजैः सिद्धैः सहाधुना। सर्वथानयनीयोऽसौ शंकरो यज्ञपूर्तये॥

indreṇa lokapālaiśca dvijaiḥ siddhaiḥ sahādhunā | sarvathānayanīyo'sau śaṃkaro yajñapūrtaye ||

· हिन्दी

अथवा इन्द्र, लोकपालों, द्विजों तथा सिद्धों के साथ — अब यज्ञ की पूर्ति के लिये सब प्रकार से उन शंकर को यहाँ लाना ही चाहिये।

or, along with Indra, the guardians of the quarters, the twice-born, and the perfected ones — by every means he, Śaṅkara, must now be brought here for the fulfilment of the sacrifice.

Word by word

इन्द्रेण (indreṇa) — by Indraलोकपालैः (lokapālaiś) — by the guardians of the worlds (ca) — andद्विजैः (dvijaiḥ) — by the brahminsसिद्धैः (siddhaiḥ) — by the Siddhasसह (sahā) — togetherअधुना (dhunā) — nowसर्वथा (sarvathā) — by every meansआनयनीयः (ānayanīyo) — must be broughtअसौ ('sau) — heशंकरः (śaṃkaro) — Śaṃkaraयज्ञपूर्तये (yajñapūrtaye) — for the fulfilling of the sacrifice

३२ सर्वैर्भवद्धिर्गन्तव्यं यत्र देवो महेश्वरः। दाक्षायण्या समं शंभुमानयध्वं त्वरान्विताः॥

sarvairbhavaddhirgantavyaṃ yatra devo maheśvaraḥ | dākṣāyaṇyā samaṃ śaṃbhumānayadhvaṃ tvarānvitāḥ ||

· हिन्दी

आप सब लोग शीघ्रता के साथ उस स्थान पर जायँ, जहाँ महेश्वर देव विराजमान हैं, और दाक्षायणी सती के सहित भगवान् शम्भु को यहाँ ले आयें।

You must all go, all of you, to where the great lord dwells; bring Śambhu here quickly, together with Dākṣāyaṇī.

Word by word

सर्वैः (sarvair) — by allभवद्भिः (bhavaddhir) — by youगन्तव्यम् (gantavyaṃ) — it must be goneयत्र (yatra) — whereदेवः (devo) — the godमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvaraदाक्षायण्या (dākṣāyaṇyā) — with Dākṣāyaṇīसमम् (samaṃ) — togetherशंभुम् (śaṃbhum) — Śambhuआनयध्वम् (ānayadhvaṃ) — bringत्वरान्विताः (tvarānvitāḥ) — with all speed

३३ तेन सर्वं पवित्रं स्याच्छंभुना परमात्मना। अत्रागतेन देवेशाः साम्बेन परमात्मना॥

tena sarvaṃ pavitraṃ syācchaṃbhunā paramātmanā | atrāgatena deveśāḥ sāmbena paramātmanā ||

· हिन्दी

हे देवेश्वरो! जगदम्बा सहित उन परमात्मा शम्भु के यहाँ आ जाने से सब कुछ पवित्र हो जायेगा।

By that supreme soul Śambhu, once he has come here together with Ambā, O lords of the gods, all shall become pure — by that supreme soul.

Word by word

तेन (tena) — by himसर्वम् (sarvaṃ) — allपवित्रम् (pavitraṃ) — holyस्यात् (syāc) — would beशंभुना (chaṃbhunā) — by Śambhuपरमात्मना (paramātmanā) — the Supreme Selfअत्र (atr) — hereआगतेन (āgatena) — once he has comeदेवेशाः (deveśāḥ) — O lords of godsसाम्बेन (sāmbena) — with Ambā beside himपरमात्मना (paramātmanā) — the Supreme Self

३४ यस्य स्मृत्या च नामोक्त्या समग्रं सुकृतं भवेत्‌। तस्मात्सर्वप्रयत्नेन ह्यानेतव्यो वृषध्वजः॥

yasya smṛtyā ca nāmoktyā samagraṃ sukṛtaṃ bhavet‌ | tasmātsarvaprayatnena hyānetavyo vṛṣadhvajaḥ ||

· हिन्दी

जिनके स्मरण तथा नाम-उच्चारण मात्र से सारा कार्य पुण्यमय बन जाता है, अतः पूर्ण प्रयत्न करके उन वृषभध्वज को अवश्य ही यहाँ लाना चाहिये।

By whose very remembrance and utterance of the name all becomes a meritorious deed — therefore the bull-bannered one must be brought here by every effort.

Word by word

यस्य (yasya) — whoseस्मृत्या (smṛtyā) — by remembrance (ca) — andनामोक्त्या (nāmoktyā) — by the uttering of the nameसमग्रम् (samagraṃ) — entireसुकृतम् (sukṛtaṃ) — meritभवेत् (bhavet) — arisesतस्मात् (tasmāt) — thereforeसर्वप्रयत्नेन (sarvaprayatnena) — with every effortहि (hy) — indeedआनेतव्यः (ānetavyo) — is to be broughtवृषध्वजः (vṛṣadhvajaḥ) — the bull-bannered

३५ समागते शंकरेऽत्र पावनो हि भवेन्मखः। भविष्यत्यन्यथापूर्णः सत्यमेतद्‌ ब्रवीम्यहम्‌॥

samāgate śaṃkare'tra pāvano hi bhavenmakhaḥ | bhaviṣyatyanyathāpūrṇaḥ satyametad‌ bravīmyaham‌ ||

· हिन्दी

शंकर के यहाँ आ जाने पर ही यह यज्ञ पवित्र होगा, अन्यथा यह अपूर्ण ही रह जायेगा — यह मैं सत्य कह रहा हूँ।"

Once Śaṅkara has come here, the sacrifice will indeed become purifying; otherwise it will remain incomplete — this I speak in truth."

Word by word

समागते (samāgate) — when he has comeशंकरे (śaṃkare) — Śaṃkaraअत्र ('tra) — hereपावनः (pāvano) — purifyingहि (hi) — indeedभवेत् (bhaven) — would beमखः (makhaḥ) — the sacrificeभविष्यति (bhaviṣyaty) — it will beअन्यथा (anyathā) — otherwiseअपूर्णः (pūrṇaḥ) — incompleteसत्यम् (satyam) — the truthएतत् (etad) — thisब्रवीमि (bravīmy) — I speakअहम् (aham) — I

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३६ तस्य तद्वचनं श्रुत्वा दक्षो रोषसमन्वितः। उवाच त्वरितं मूढः प्रहसन्निव दुष्टधीः॥

tasya tadvacanaṃ śrutvā dakṣo roṣasamanvitaḥ | uvāca tvaritaṃ mūḍhaḥ prahasanniva duṣṭadhīḥ ||

· हिन्दी

दधीचि का यह वचन सुनकर दुष्ट बुद्धिवाले मूढ़ दक्ष हँसते हुए-से शीघ्र ही रोषपूर्वक कहने लगे —

Having heard that word of his, Dakṣa, filled with anger, that fool of wicked mind, quickly spoke, as though laughing —

Word by word

तस्य (tasya) — hisतद्वचनम् (tadvacanaṃ) — that wordश्रुत्वा (śrutvā) — having heardदक्षः (dakṣo) — Dakṣaरोषसमन्वितः (roṣasamanvitaḥ) — filled with rageउवाच (uvāca) — saidत्वरितम् (tvaritaṃ) — quicklyमूढः (mūḍhaḥ) — the foolप्रहसन् (prahasann) — laughingइव (iva) — as it wereदुष्टधीः (duṣṭadhīḥ) — of evil mind

३७ मूलं विष्णुर्देवतानां यत्र धर्मः सनातनः। समानीतो मया सम्यक्‌ किमूनं यज्ञकर्मणि॥

mūlaṃ viṣṇurdevatānāṃ yatra dharmaḥ sanātanaḥ | samānīto mayā samyak‌ kimūnaṃ yajñakarmaṇi ||

· हिन्दी

"भगवान् विष्णु समस्त देवताओं के मूल हैं, जिनमें सनातन धर्म प्रतिष्ठित है। जब उन्हें मैंने भलीभाँति बुला लिया है, तब इस यज्ञकर्म में क्या कमी रह सकती है?

"Viṣṇu is the root of the gods, in whom eternal dharma is established; he has been duly brought here by me — what, then, is lacking in this sacrificial work?

Word by word

मूलम् (mūlaṃ) — the rootविष्णुः (viṣṇur) — Viṣṇuदेवतानाम् (devatānāṃ) — of the godsयत्र (yatra) — in whomधर्मः (dharmaḥ) — dharmaसनातनः (sanātanaḥ) — eternalसमानीतः (samānīto) — has been broughtमया (mayā) — by meसम्यक् (samyak) — dulyकिम् (kim) — whatऊनम् (ūnaṃ) — is wantingयज्ञकर्मणि (yajñakarmaṇi) — in the sacrificial rite

३८ यस्मिन्‌ वेदाश्च यज्ञाश्च कर्माणि विविधानि च। प्रतिष्ठितानि सर्वाणि सोऽसौ विष्णुरिहागतः॥

yasmin‌ vedāśca yajñāśca karmāṇi vividhāni ca | pratiṣṭhitāni sarvāṇi so'sau viṣṇurihāgataḥ ||

· हिन्दी

जिनमें वेद, यज्ञ तथा नाना प्रकार के कर्म — ये सब प्रतिष्ठित हैं, वे भगवान् विष्णु तो यहाँ आ ही चुके हैं।

He in whom the Vedas, the sacrifices, and all the manifold rites are established — that very Viṣṇu has come here.

Word by word

यस्मिन् (yasmin) — in whomवेदाः (vedāś) — the Vedas (ca) — andयज्ञाः (yajñāś) — the sacrifices (ca) — andकर्माणि (karmāṇi) — the ritesविविधानि (vividhāni) — of many kinds (ca) — andप्रतिष्ठितानि (pratiṣṭhitāni) — are establishedसर्वाणि (sarvāṇi) — allसः (so) — heअसौ ('sau) — yonderविष्णुः (viṣṇur) — Viṣṇuइह (ihā) — hereआगतः (gataḥ) — has come

३९ सत्यलोकात्समायातो ब्रह्मा लोकपितामहः। वेदैः सोपनिषद्भिश्च विविधैरागमैः सह॥

satyalokātsamāyāto brahmā lokapitāmahaḥ | vedaiḥ sopaniṣadbhiśca vividhairāgamaiḥ saha ||

· हिन्दी

लोकपितामह ब्रह्मा वेदों, उपनिषदों तथा नाना आगमों के साथ सत्यलोक से यहाँ आये हुए हैं।

Brahmā, the grandfather of the worlds, has come from Satyaloka, together with the Vedas and the Upaniṣads and the manifold āgamas.

Word by word

सत्यलोकात् (satyalokāt) — from Satyalokaसमायातः (samāyāto) — has comeब्रह्मा (brahmā) — Brahmāलोकपितामहः (lokapitāmahaḥ) — grandsire of the worldsवेदैः (vedaiḥ) — with the Vedasसोपनिषद्भिः (sopaniṣadbhiś) — with the Upaniṣads (ca) — andविविधैः (vividhair) — with manifoldआगमैः (āgamaiḥ) — Āgamasसह (saha) — together

४० तथा सुरगणैः साकमागतः सुरराट्‌ स्वयम्‌। तथा यूयं समायाता ऋषयो वीतकल्मषाः॥

tathā suragaṇaiḥ sākamāgataḥ surarāṭ‌ svayam‌ | tathā yūyaṃ samāyātā ṛṣayo vītakalmaṣāḥ ||

· हिन्दी

देवगणों के साथ स्वयं देवराज इन्द्र भी आये हैं, तथा निष्पाप आप ऋषिगण भी यहाँ आ चुके हैं।

And the king of the gods himself has come here together with the hosts of gods; and you sinless sages too have come.

Word by word

तथा (tathā) — likewiseसुरगणैः (suragaṇaiḥ) — with the hosts of godsसाकम् (sākam) — togetherआगतः (āgataḥ) — has comeसुरराट् (surarāṭ) — the king of the godsस्वयम् (svayam) — himselfतथा (tathā) — likewiseयूयम् (yūyaṃ) — youसमायाताः (samāyātā) — have comeऋषयः (ṛṣayo) — seersवीतकल्मषाः (vītakalmaṣāḥ) — free of taint

४१ ये ये यज्ञोचिताः शान्ताः पात्रभूताः समागताः। वेदवेदार्थतत्त्वज्ञाः सर्वे यूयं दृढव्रताः॥

ye ye yajñocitāḥ śāntāḥ pātrabhūtāḥ samāgatāḥ | vedavedārthatattvajñāḥ sarve yūyaṃ dṛḍhavratāḥ ||

· हिन्दी

जो-जो यज्ञ के योग्य, शान्त तथा सुपात्र हैं, वे सब आ चुके हैं — आप सभी वेद और वेदार्थ के तत्त्व को जाननेवाले तथा दृढ़व्रती हैं।

Whoever among you is fit for sacrifice, peaceful, a worthy vessel, has come; all of you know the truth of the Veda and its meaning, and are firm in your vows.

Word by word

ये (ye) — whoये (ye) — and whoयज्ञोचिताः (yajñocitāḥ) — fit for the sacrificeशान्ताः (śāntāḥ) — tranquilपात्रभूताः (pātrabhūtāḥ) — worthy vesselsसमागताः (samāgatāḥ) — have assembledवेदवेदार्थतत्त्वज्ञाः (vedavedārthatattvajñāḥ) — knowers of the Veda and its meaningसर्वे (sarve) — allयूयम् (yūyaṃ) — youदृढव्रताः (dṛḍhavratāḥ) — steadfast in vow

४२ अत्रैव च किमस्माकं रुद्रेणापि प्रयोजनम्‌। कन्या दत्ता मया विप्र ब्रह्मणा नोदितेन हि॥

atraiva ca kimasmākaṃ rudreṇāpi prayojanam‌ | kanyā dattā mayā vipra brahmaṇā noditena hi ||

· हिन्दी

तब हमें यहाँ रुद्र से भी क्या प्रयोजन है? हे विप्र! ब्रह्माजी के कहने से ही मैंने अपनी कन्या उन्हें दी थी।

What need, then, have we here even of Rudra? O brahmin, it was only at Brahmā's urging that I gave my daughter to him.

Word by word

अत्र (atrai) — hereएव (va) — indeed (ca) — andकिम् (kim) — whatअस्माकम् (asmākaṃ) — for usरुद्रेण (rudreṇ) — with Rudraअपि (āpi) — evenप्रयोजनम् (prayojanam) — useकन्या (kanyā) — my daughterदत्ता (dattā) — was givenमया (mayā) — by meविप्र (vipra) — O brahminब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāनोदितेन (noditena) — being urgedहि (hi) — indeed

४३ हरोऽकुलीनोऽसौ विप्र पितृमातृविवर्जितः। भूतप्रेतपिशाचानां पतिरेको दुरत्ययः॥

haro'kulīno'sau vipra pitṛmātṛvivarjitaḥ | bhūtapretapiśācānāṃ patireko duratyayaḥ ||

· हिन्दी

हे विप्र! वह हर कुलीन नहीं है, उसके माता-पिता नहीं हैं, वह अकेला ही भूतों-प्रेतों-पिशाचों का स्वामी है और दुरत्यय है।

That Hara, O brahmin, is of no lineage, without father or mother, alone the lord of ghosts, spirits, and goblins, and hard to overcome.

Word by word

हरः (haro) — Haraअकुलीनः ('kulīno) — without lineageअसौ ('sau) — heविप्र (vipra) — O brahminपितृमातृविवर्जितः (pitṛmātṛvivarjitaḥ) — bereft of father and motherभूतप्रेतपिशाचानाम् (bhūtapretapiśācānāṃ) — of ghouls, ghosts and goblinsपतिः (patir) — the lordएकः (eko) — aloneदुरत्ययः (duratyayaḥ) — hard to deal with

४४ आत्मसंभावितो मूढः स्तब्धो मौनी समत्सरः। कर्मण्यस्मिन्न योग्योऽसौ नानीतो हि मयाधुना॥

ātmasaṃbhāvito mūḍhaḥ stabdho maunī samatsaraḥ | karmaṇyasminna yogyo'sau nānīto hi mayādhunā ||

· हिन्दी

वह आत्मप्रशंसक, मूढ़, जड़, मौनी तथा ईर्ष्यालु है — वह इस यज्ञकर्म के योग्य नहीं है, इसीलिये मैंने अभी उसे यहाँ नहीं बुलाया है।

Self-conceited, foolish, obstinate, taciturn, and envious — he is not fit for this rite; that is why he has not been brought by me now.

Word by word

आत्मसंभावितः (ātmasaṃbhāvito) — self-importantमूढः (mūḍhaḥ) — a foolस्तब्धः (stabdho) — stiff-neckedमौनी (maunī) — silentसमत्सरः (samatsaraḥ) — full of spiteकर्मणि (karmaṇy) — for the riteअस्मिन् (asmin) — this (na) — notयोग्यः (yogyo) — fitअसौ ('sau) — he (nānīto) — notआनीतः (ānīto) — broughtहि (hi) — indeedमया (mayā) — by meअधुना (dhunā) — now

४५ तस्मात्त्वयेदृशं वाक्यं पुनर्वाच्यं न हि क्वचित्‌। सर्वैर्भवद्धिः कर्तव्यो यज्ञो मे सफलो महान्‌॥

tasmāttvayedṛśaṃ vākyaṃ punarvācyaṃ na hi kvacit‌ | sarvairbhavaddhiḥ kartavyo yajño me saphalo mahān‌ ||

· हिन्दी

अतः आप ऐसा वचन फिर कभी न कहें; आप सभी मिलकर मेरे इस महान् यज्ञ को सफल बनायें।"

Therefore such a word should never again be spoken by you; my great sacrifice must be made successful by all of you.

Word by word

तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वया (tvayed) — by youईदृशम् (ṛśaṃ) — suchवाक्यम् (vākyaṃ) — a wordपुनः (punar) — againवाच्यम् (vācyaṃ) — to be spoken (na) — notहि (hi) — indeedक्वचित् (kvacit) — anywhereसर्वैः (sarvair) — by allभवद्भिः (bhavaddhiḥ) — by youकर्तव्यः (kartavyo) — is to be madeयज्ञः (yajño) — the sacrificeमे (me) — myसफलः (saphalo) — fruitfulमहान् (mahān) — great

४६ एतच्छुत्वा वचस्तस्य दधीचिर्वाक्यमब्रवीत्‌। सर्वेषां शृण्वतां देवमुनीनां सारसंयुतम्‌॥

etacchutvā vacastasya dadhīcirvākyamabravīt‌ | sarveṣāṃ śṛṇvatāṃ devamunīnāṃ sārasaṃyutam‌ ||

· हिन्दी

दक्ष का यह वचन सुनकर दधीचि सभी देवताओं तथा मुनियों को सुनाते हुए सारयुक्त वचन कहने लगे।

Having heard this word of his, Dadhīci spoke a word full of substance, in the hearing of all the gods and sages.

NotePrinted एतच्छुत्वा for the expected एतच्छ्रुत्वा (etac + śrutvā) — reproduced as printed.

Word by word

एतत् (etac) — thisश्रुत्वा (chutvā) — having heardवचः (vacas) — wordतस्य (tasya) — of hisदधीचिः (dadhīcir) — Dadhīciवाक्यम् (vākyam) — a wordअब्रवीत् (abravīt) — spokeसर्वेषाम् (sarveṣāṃ) — of allशृण्वताम् (śṛṇvatāṃ) — as they listenedदेवमुनीनाम् (devamunīnāṃ) — of gods and sagesसारसंयुतम् (sārasaṃyutam) — charged with truth

दधीच उवाच — Dadhīci spoke: दधीचि बोले:

४७ अयज्ञोऽयं महाजातो विना तेन शिवेन हि। विनाशोऽपि विशेषेण ह्यत्र ते हि भविष्यति॥

ayajño'yaṃ mahājāto vinā tena śivena hi | vināśo'pi viśeṣeṇa hyatra te hi bhaviṣyati ||

· हिन्दी

"उन शिव के बिना यह महान् यज्ञ भी अयज्ञ ही है, और इससे विशेष रूप से तुम्हारा विनाश भी होगा।"

"This great sacrifice, without that Śiva, is indeed no sacrifice at all; and your ruin too shall come of it, and especially so."

Word by word

अयज्ञः (ayajño) — no sacrificeअयम् ('yaṃ) — thisमहाजातः (mahājāto) — has largely becomeविना (vinā) — withoutतेन (tena) — thatशिवेन (śivena) — Śivaहि (hi) — indeedविनाशः (vināśo) — ruinअपि ('pi) — moreoverविशेषेण (viśeṣeṇa) — in special measureहि (hy) — indeedअत्र (atra) — hereते (te) — yoursहि (hi) — indeedभविष्यति (bhaviṣyati) — shall come

४८ एवमुक्त्वा दधीचोऽसावेक एव विनिर्गतः। यज्ञवाटाच्च दक्षस्य त्वरितः स्वाश्रमं ययौ॥

evamuktvā dadhīco'sāveka eva vinirgataḥ | yajñavāṭācca dakṣasya tvaritaḥ svāśramaṃ yayau ||

· हिन्दी

ऐसा कहकर दधीचि अकेले ही दक्ष की यज्ञशाला से निकलकर तुरंत अपने आश्रम को चले गये।

Having said this, that Dadhīci alone went forth, and swiftly departed from Dakṣa's sacrificial enclosure to his own hermitage.

Word by word

एवम् (evam) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenदधीचः (dadhīco) — Dadhīcaअसौ ('sāv) — heएकः (eka) — aloneएव (eva) — indeedविनिर्गतः (vinirgataḥ) — went outयज्ञवाटात् (yajñavāṭāc) — from the sacrificial enclosure (ca) — andदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaत्वरितः (tvaritaḥ) — in hasteस्वाश्रमम् (svāśramaṃ) — to his own hermitageययौ (yayau) — went

४९ ततोऽन्ये शांकरा ये च मुख्याः शिवमतानुगाः। निर्ययुः स्वाश्रमान्‌ सद्यःशापं दत्त्वा तथैव च॥

tato'nye śāṃkarā ye ca mukhyāḥ śivamatānugāḥ | niryayuḥ svāśramān‌ sadyaḥśāpaṃ dattvā tathaiva ca ||

· हिन्दी

तत्पश्चात् जो अन्य मुख्य शिवभक्त तथा शिवमत के अनुयायी थे, वे भी उसी समय शाप देकर अपने-अपने आश्रमों को चले गये।

Then the other chief devotees of Śiva too, who followed his doctrine, went forth to their own hermitages, likewise pronouncing a curse at once.

Word by word

ततः (tato) — thenअन्ये ('nye) — othersशांकराः (śāṃkarā) — followers of Śaṃkaraये (ye) — who (ca) — andमुख्याः (mukhyāḥ) — foremostशिवमतानुगाः (śivamatānugāḥ) — holding to Śiva’s doctrineनिर्ययुः (niryayuḥ) — went forthस्वाश्रमान् (svāśramān) — to their hermitagesसद्यः (sadyaḥ) — at onceशापम् (śāpaṃ) — a curseदत्त्वा (dattvā) — having pronouncedतथा (tathai) — soएव (va) — indeed (ca) — and

५० मुनौ विनिर्गते तस्मिन्‌ मखादन्येषु दुष्टधीः। शिवद्रोही मुनीन्‌ दक्षः प्रहसन्निदमब्रवीत्‌॥

munau vinirgate tasmin‌ makhādanyeṣu duṣṭadhīḥ | śivadrohī munīn‌ dakṣaḥ prahasannidamabravīt‌ ||

· हिन्दी

उस मुनि के यज्ञ से निकल जाने पर दुष्टबुद्धि तथा शिवद्रोही दक्ष मुसकराते हुए दूसरे मुनियों से यह कहने लगे —

When that sage had gone forth from the sacrifice, the wicked-minded, Śiva-hating Dakṣa, smiling, spoke this to the other sages —

NoteNo standalone speaker heading is printed before this verse — only the narrator's own line that Dakṣa then spoke; the heading दक्ष उवाच appears only at the start of his actual quoted speech in verse 51, matching the convention followed for similar embedded attributions elsewhere.

Word by word

मुनौ (munau) — when the sageविनिर्गते (vinirgate) — had departedतस्मिन् (tasmin) — thatमखात् (makhād) — from the sacrificeअन्येषु (anyeṣu) — and the othersदुष्टधीः (duṣṭadhīḥ) — of evil mindशिवद्रोही (śivadrohī) — the hater of Śivaमुनीन् (munīn) — to the sagesदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaप्रहसन् (prahasann) — laughingइदम् (idam) — thisअब्रवीत् (abravīt) — said

दक्ष उवाच — Dakṣa spoke: दक्ष ने कहा:

५१ गतः शिवप्रियो विप्रो दधीचो नाम नामतः। अन्ये तथाविधा ये च गतास्ते मम चाध्वरात्‌॥

gataḥ śivapriyo vipro dadhīco nāma nāmataḥ | anye tathāvidhā ye ca gatāste mama cādhvarāt‌ ||

· हिन्दी

"दधीचि नामक वे शिवप्रिय ब्राह्मण चले गये, तथा उन्हीं के समान जो दूसरे लोग थे, वे भी मेरे इस यज्ञ से चले गये।

"That brahmin dear to Śiva, Dadhīci by name, has gone, and others of his kind who have likewise left my sacrifice —

Word by word

गतः (gataḥ) — goneशिवप्रियः (śivapriyo) — the friend of Śivaविप्रः (vipro) — the brahminदधीचः (dadhīco) — Dadhīcaनाम (nāma) — indeedनामतः (nāmataḥ) — by nameअन्ये (anye) — othersतथाविधाः (tathāvidhā) — of like sortये (ye) — who (ca) — andगताः (gatās) — have goneते (te) — theyमम (mama) — my (cā) — andअध्वरात् (dhvarāt) — from the sacrifice

५२ एतच्छुभतरं जातं सम्मतं मे हि सर्वथा। सत्यं ब्रवीमि देवेश सुराश्च मुनयस्तथा॥

etacchubhataraṃ jātaṃ sammataṃ me hi sarvathā | satyaṃ bravīmi deveśa surāśca munayastathā ||

· हिन्दी

यह तो बड़ा अच्छा हुआ, यह मुझे सर्वथा अभीष्ट है। हे देवेश! तथा हे देवताओ और मुनियो! मैं सत्य कह रहा हूँ।

this has turned out for the better, and is wholly agreeable to me; I speak the truth, O lord of the gods, and gods and sages too.

Word by word

एतत् (etac) — thisशुभतरम् (chubhataraṃ) — all the more auspiciousजातम् (jātaṃ) — has come to passसम्मतम् (sammataṃ) — approvedमे (me) — by meहि (hi) — indeedसर्वथा (sarvathā) — in every wayसत्यम् (satyaṃ) — the truthब्रवीमि (bravīmi) — I speakदेवेश (deveśa) — O lords of godsसुराः (surāś) — the gods (ca) — andमुनयः (munayas) — the sagesतथा (tathā) — likewise

५३ विनष्टचित्ता मंदाश्च मिथ्यावादरताः खलाः। वेदबाह्या दुराचाराः त्याज्यास्ते मखकर्मणि॥

vinaṣṭacittā maṃdāśca mithyāvādaratāḥ khalāḥ | vedabāhyā durācārāḥ tyājyāste makhakarmaṇi ||

· हिन्दी

नष्टबुद्धि, मूर्ख, मिथ्याभाषण में रत, दुष्ट, वेदबहिष्कृत तथा दुराचारी लोगों को यज्ञकर्म में त्याग देना चाहिये।

Those of ruined mind, the dull, the wicked given to falsehood, those outside the Veda and of bad conduct — they are to be shunned in the sacrificial rite.

Word by word

विनष्टचित्ताः (vinaṣṭacittā) — of ruined mindsमंदाः (maṃdāś) — dull (ca) — andमिथ्यावादरताः (mithyāvādaratāḥ) — given to false doctrineखलाः (khalāḥ) — baseवेदबाह्याः (vedabāhyā) — outside the Vedaदुराचाराः (durācārāḥ) — of evil conductत्याज्याः (tyājyās) — to be cast outते (te) — theyमखकर्मणि (makhakarmaṇi) — from the sacrificial rite

५४ वेदवादरता यूयं सर्वे विष्णुपुरोगमाः। यज्ञं मे सफलं विप्राः सुराः कुर्वन्तु माचिरम्‌॥

vedavādaratā yūyaṃ sarve viṣṇupurogamāḥ | yajñaṃ me saphalaṃ viprāḥ surāḥ kurvantu māciram‌ ||

· हिन्दी

आप सभी वेदवाद में तत्पर रहनेवाले हैं, विष्णु आदि सब देवता तथा ब्राह्मण मेरे इस यज्ञ को शीघ्र सफल बनायें।"

All of you, devoted to the Vedic word, with Viṣṇu foremost — O brahmins and gods, make my sacrifice successful without delay."

Word by word

वेदवादरताः (vedavādaratā) — devoted to Vedic doctrineयूयम् (yūyaṃ) — youसर्वे (sarve) — allविष्णुपुरोगमाः (viṣṇupurogamāḥ) — with Viṣṇu at your headयज्ञम् (yajñaṃ) — the sacrificeमे (me) — myसफलम् (saphalaṃ) — fruitfulविप्राः (viprāḥ) — O brahminsसुराः (surāḥ) — O godsकुर्वन्तु (kurvantu) — let them makeमाचिरम् (māciram) — without delay

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

५५ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य शिवमायाविमोहिताः। तन्मखे देवयजनं चक्रुः सर्वे सुरर्षयः॥

ityākarṇya vacastasya śivamāyāvimohitāḥ | tanmakhe devayajanaṃ cakruḥ sarve surarṣayaḥ ||

· हिन्दी

उसकी यह बात सुनकर शिव की माया से मोहित हुए समस्त देवता तथा ऋषि उस यज्ञ में देवताओं का पूजन करने लगे।

Having heard his word, all the sage-gods, deluded by Śiva's māyā, performed the worship of the gods at that sacrifice.

Word by word

इति (ity) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacas) — the wordतस्य (tasya) — of hisशिवमायाविमोहिताः (śivamāyāvimohitāḥ) — bewildered by Śiva’s Māyāतन्मखे (tanmakhe) — at that sacrificeदेवयजनम् (devayajanaṃ) — the offering to the godsचक्रुः (cakruḥ) — performedसर्वे (sarve) — allसुरर्षयः (surarṣayaḥ) — the gods and seers

५६ इति तन्मखशापो हि वर्णितो मे मुनीश्वर। यज्ञविध्वंसयोगोऽपि प्रोच्यते शृणु सादरम्‌॥

iti tanmakhaśāpo hi varṇito me munīśvara | yajñavidhvaṃsayogo'pi procyate śṛṇu sādaram‌ ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! इस प्रकार मैंने उस यज्ञ में दिये गये शाप का वर्णन कर दिया। अब यज्ञ के विध्वंस की घटना भी बता रहा हूँ, आदरपूर्वक सुनिये।

Thus, O lord of sages, the curse upon that sacrifice has been told by me; the occasion of the sacrifice's destruction is now also being told — listen with reverence.

Word by word

इति (iti) — thusतन्मखशापः (tanmakhaśāpo) — the cursing at that sacrificeहि (hi) — indeedवर्णितः (varṇito) — has been recountedमे (me) — by meमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesयज्ञविध्वंसयोगः (yajñavidhvaṃsayogo) — the wrecking of the sacrificeअपि ('pi) — tooप्रोच्यते (procyate) — is now toldशृणु (śṛṇu) — hearसादरम् (sādaram) — attentively

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे यज्ञप्रारम्भो नाम सप्तविंशोऽध्यायः ॥ २७ ॥

Here ends the twenty-seventh chapter — “The Beginning of the Sacrifice,” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “यज्ञप्रारम्भवर्णन” नामक सत्ताईसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।