॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथैकादशोऽध्यायः
Nārada asks Brahmā what happened once Viṣṇu had vanished. Brahmā tells how, humbled and grieving, he praised Yoganidrā — Durgā — with a devoted hymn, and she appeared before him directly in her radiant, four-armed, lion-borne form. In an extended hymn (verses 10-15) Brahmā extols her as the power underlying Brahmā, Viṣṇu and Maheśa alike, the cause of the three guṇas yet beyond them. Pleased, the goddess asks what he desires; Brahmā confesses his sorrow at Śiva's public rebuke over his lapse toward his own daughter, and begs her to become Dakṣa's daughter and delude the changeless, desireless Śiva into taking a wife, since none else — not Viṣṇu, not Lakṣmī, not Kāma, not Brahmā himself — is capable of it. Reflecting privately, the goddess is astonished that even wise Brahmā could imagine Śiva, the supreme, unqualified lord, capable of delusion; yet a devotee's boon cannot be refused, so she calls Śiva to mind, and with his sanction speaks again, now as Durgā, confirming that she alone can accomplish this. She promises to take birth as Satī, the daughter of Dakṣa, and through her own devotion make Śiva subject to her, just as Lakṣmī is to Viṣṇu, before vanishing from Brahmā's sight. Brahmā then goes and relates the whole matter to his sons. नारद जी ब्रह्मा जी से पूछते हैं कि विष्णु जी के अन्तर्धान हो जाने पर क्या हुआ। ब्रह्मा जी बताते हैं कि दुःखी होकर उन्होंने योगनिद्रा दुर्गा की भक्तिपूर्वक स्तुति की, और वे चतुर्भुजा, सिंहवाहिनी देवी उनके समक्ष प्रत्यक्ष प्रकट हो गयीं। एक विस्तृत स्तोत्र (श्लोक १०-१५) में ब्रह्मा जी उन्हें ब्रह्मा, विष्णु तथा महेश तीनों की अधिष्ठात्री शक्ति एवं तीनों गुणों की कारणरूपा किंतु उनसे परे बताकर उनकी स्तुति करते हैं। प्रसन्न होकर देवी उनकी इच्छा पूछती हैं। ब्रह्मा जी अपनी कन्या के प्रति हुई भूल पर शिव जी द्वारा सबके सामने की गयी निन्दा का दुःख बताते हुए देवी से प्रार्थना करते हैं कि वे दक्ष की कन्या बनकर निर्विकार, इच्छारहित शिव जी को दारपरिग्रह के लिये मोहित करें, क्योंकि इसके अतिरिक्त न विष्णु, न लक्ष्मी, न काम, न स्वयं ब्रह्मा ही समर्थ हैं। मन-ही-मन विचार करते हुए देवी को यह जानकर आश्चर्य होता है कि बुद्धिमान् ब्रह्मा भी परब्रह्मस्वरूप, निर्गुण शिव को मोहित मान बैठे हैं; तथापि भक्त का वर न देना उचित नहीं, अतः वे शिव जी का स्मरण करके उनकी अनुमति पाकर दुर्गा के रूप में पुनः कहती हैं कि वे ही यह कार्य कर सकती हैं। वे सतीरूप में दक्ष की पुत्री बनकर अपनी भक्ति से शिव जी को वैसे ही वशवर्ती बनाने का वचन देती हैं, जैसे लक्ष्मी विष्णु की हैं, और फिर ब्रह्मा जी के देखते-देखते अन्तर्धान हो जाती हैं। तत्पश्चात् ब्रह्मा जी अपने पुत्रों के पास जाकर उन्हें यह सम्पूर्ण वृत्तान्त सुनाते हैं।
१ ब्रह्मन् तात महाप्राज्ञ बद नो वदतां वर। गते विष्णौ किमभवदकार्षीत्किं विधे भवान्॥
brahman tāta mahāprājña bada no vadatāṃ vara | gate viṣṇau kimabhavadakārṣītkiṃ vidhe bhavān ||
हे ब्रह्मन्! हे तात! हे महाप्राज्ञ! हे वक्ताओं में श्रेष्ठ! आप हमसे कहिये — विष्णु जी के चले जाने पर क्या हुआ और हे विधे! आपने क्या किया?
O Brahman, O father, O greatly wise one, best of speakers, tell us: when Viṣṇu had gone, what happened, and what did you do, O Ordainer?
ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāतात (tāta) — dear oneमहाप्राज्ञ (mahāprājña) — greatly wiseवद (vada) — tellनः (naḥ) — usवदताम् (vadatām) — among speakersवर (vara) — O bestगते (gate) — when had goneविष्णौ (viṣṇau) — Viṣṇuकिम् (kim) — whatअभवत् (abhavat) — came to passअकार्षीः (akārṣīḥ) — did you doकिम् (kim) — whatविधे (vidhe) — O Creatorभवान् (bhavān) — your honour
२ विप्रनन्दनवर्य त्वं सावधानतया श्रृणु। विष्णौ गते भगवति यदकार्षमहं खलु॥
vipranandanavarya tvaṃ sāvadhānatayā śrṛṇu | viṣṇau gate bhagavati yadakārṣamahaṃ khalu ||
हे ब्राह्मणों के आनन्दवर्धक श्रेष्ठ! भगवान् विष्णु के चले जाने पर मैंने जो कार्य किया, उसे आप सावधानीपूर्वक सुनिये।
O best of the delight of Brahmins, listen with full attention to what I indeed did, once the Lord Viṣṇu had gone.
विप्रनन्दनवर्य (vipranandanavarya) — O best of brāhmaṇa sonsत्वम् (tvam) — youसावधानतया (sāvadhānatayā) — attentivelyशृणु (śṛṇu) — listenविष्णौ (viṣṇau) — when Viṣṇuगते (gate) — had goneभगवति (bhagavati) — the Lordयत् (yat) — whatअकार्षम् (akārṣam) — I didअहम् (aham) — Iखलु (khalu) — indeed
३ विद्याविद्यात्मिकां शुद्धां परब्रह्मस्वरूपिणीम्। स्तौमि देवीं जगद्धात्रीं दुर्गा शम्भुप्रियां सदा॥
vidyāvidyātmikāṃ śuddhāṃ parabrahmasvarūpiṇīm | staumi devīṃ jagaddhātrīṃ durgā śambhupriyāṃ sadā ||
मैं विद्या-अविद्यास्वरूपा, शुद्ध, परब्रह्मस्वरूपिणी, जगत् को धारण करनेवाली तथा शम्भु की सदा प्रिय देवी दुर्गा की स्तुति करने लगा।
I began to praise the goddess Durgā, who is of the nature of knowledge and ignorance, pure, of the very form of the supreme Brahman, the sustainer of the universe, ever dear to Śambhu.
विद्याविद्यात्मिकाम् (vidyāvidyātmikām) — whose nature is knowledge and ignoranceशुद्धाम् (śuddhām) — pureपरब्रह्मस्वरूपिणीम् (parabrahmasvarūpiṇīm) — whose form is the supreme Brahmanस्तौमि (staumi) — I praiseदेवीम् (devīm) — the Goddessजगद्धात्रीम् (jagaddhātrīm) — the upholder of the worldदुर्गाम् (durgām) — Durgāशम्भुप्रियाम् (śambhupriyām) — beloved of Śambhuसदा (sadā) — ever
४ सर्वत्र व्यापिनीं नित्यां निरालंबां निराकुलाम्। त्रिदेवजननीं वंदे स्थूलस्थूलामरूपिणीम्॥
sarvatra vyāpinīṃ nityāṃ nirālaṃbāṃ nirākulām | tridevajananīṃ vaṃde sthūlasthūlāmarūpiṇīm ||
सर्वत्र व्याप्त रहनेवाली, नित्य, निराश्रय, निराकुल, तीनों देवों को उत्पन्न करनेवाली तथा स्थूल से भी स्थूल किंतु निराकार उन देवी की मैं वन्दना करता हूँ।
I bow to her who pervades all things, who is eternal, without support, undisturbed, the mother of the three gods, whose form is grosser than the gross and yet formless.
सर्वत्र (sarvatra) — everywhereव्यापिनीम् (vyāpinīm) — pervadingनित्याम् (nityām) — eternalनिरालंबाम् (nirālaṃbām) — without supportनिराकुलाम् (nirākulām) — untroubledत्रिदेवजननीम् (tridevajananīm) — mother of the three godsवंदे (vaṃde) — I saluteस्थूलस्थूलाम् (sthūlasthūlām) — grosser than the grossअरूपिणीम् (arūpiṇīm) — yet formless
५ त्वं चितिः परमानंदा परमात्मस्वरूपिणी। प्रसन्ना भव देवेशि मत्कार्य कुरु ते नमः॥
tvaṃ citiḥ paramānaṃdā paramātmasvarūpiṇī | prasannā bhava deveśi matkārya kuru te namaḥ ||
हे देवेशि! आप चित्स्वरूपा, परमानन्दस्वरूपिणी तथा परमात्मस्वरूपिणी हैं। आप प्रसन्न हों और मेरा कार्य कीजिये, आपको नमस्कार है।
You are consciousness itself, supreme bliss, of the very form of the supreme Self. O queen of the gods, be pleased, and accomplish my task — I bow to you.
त्वम् (tvam) — youचितिः (citiḥ) — consciousnessपरमानंदा (paramānaṃdā) — supreme blissपरमात्मस्वरूपिणी (paramātmasvarūpiṇī) — whose nature is the supreme Selfप्रसन्ना (prasannā) — graciousभव (bhava) — beदेवेशि (deveśi) — O Queen of godsमत्कार्यम् (matkāryam) — my taskकुरु (kuru) — accomplishते (te) — to youनमः (namaḥ) — homage
६ एवं संस्तूयमाना सा योगनिद्रा मया मुने। आविर्बभूव प्रत्यक्षं देवर्षे चंडिका मम॥
evaṃ saṃstūyamānā sā yoganidrā mayā mune | āvirbabhūva pratyakṣaṃ devarṣe caṃḍikā mama ||
हे मुने! हे देवर्षे! इस प्रकार मेरे द्वारा स्तुति की जाने पर वे योगनिद्रा भगवती चण्डिका मेरे सामने प्रत्यक्ष प्रकट हो गयीं।
O sage, being thus praised by me, she, Yoganidrā, appeared before me directly, O divine seer — Caṇḍikā herself.
एवम् (evam) — thusसंस्तूयमाना (saṃstūyamānā) — being praisedसा (sā) — sheयोगनिद्रा (yoganidrā) — the sleep of yogaमया (mayā) — by meमुने (mune) — O sageआविर्बभूव (āvirbabhūva) — appearedप्रत्यक्षम् (pratyakṣam) — before my eyesदेवर्षे (devarṣe) — O divine sageचंडिका (caṃḍikā) — Caṇḍikāमम (mama) — to me
७ स्निग्धाञ्जनद्युतिश्चारुरूपा दिव्यचतुर्भुजा। सिंहस्था वरहस्ता च मुक्तामणिकचोत्कटा॥
snigdhāñjanadyutiścārurūpā divyacaturbhujā | siṃhasthā varahastā ca muktāmaṇikacotkaṭā ||
वे स्निग्ध अंजन के समान कान्तिवाली, सुन्दर रूपवाली, दिव्य चार भुजाओं से युक्त, सिंह पर विराजमान, वरमुद्रा धारण किये हुए तथा मोती और मणियों से सुशोभित केशोंवाली थीं।
Radiant like glossy collyrium, of beautiful form, divine and four-armed, seated on a lion, her hand in the gesture of boon-giving, her hair adorned with pearls and gems.
स्निग्धाञ्जनद्युतिः (snigdhāñjanadyutiḥ) — with the gleam of glossy collyriumचारुरूपा (cārurūpā) — of lovely formदिव्यचतुर्भुजा (divyacaturbhujā) — divinely four-armedसिंहस्था (siṃhasthā) — seated on a lionवरहस्ता (varahastā) — with the boon-giving handच (ca) — andमुक्तामणिकचोत्कटा (muktāmaṇikacotkaṭā) — her hair splendid with pearls and gems
८ शरदिंद्वानना शुभ्रचन्द्रभाला त्रिलोचना। सर्वावयवरम्या च कमलाङ्घ्रिनखद्युतिः॥
śaradiṃdvānanā śubhracandrabhālā trilocanā | sarvāvayavaramyā ca kamalāṅghrinakhadyutiḥ ||
शरद्-चन्द्रमा के समान मुखवाली, शुभ्र चन्द्रमा से सुशोभित ललाटवाली, त्रिनेत्रा, सम्पूर्ण अंगों में मनोहर तथा कमल के समान चरणों के नखों की कान्तिवाली थीं।
Her face like the autumn moon, her forehead bright with a crescent moon, three-eyed, lovely in every limb, the radiance of her lotus feet's nails shining forth.
शरदिंद्वानना (śaradiṃdvānanā) — her face the autumn moonशुभ्रचन्द्रभाला (śubhracandrabhālā) — the bright moon on her browत्रिलोचना (trilocanā) — three-eyedसर्वावयवरम्या (sarvāvayavaramyā) — lovely in every limbच (ca) — andकमलाङ्घ्रिनखद्युतिः (kamalāṅghrinakhadyutiḥ) — the nails of her lotus feet gleaming
९ समक्षं तामुमां वीक्ष्य मुने शक्तिं शिवस्य हि। भक्त्या विनततुङ्गांशः प्रास्तवं सुप्रणम्य वै॥
samakṣaṃ tāmumāṃ vīkṣya mune śaktiṃ śivasya hi | bhaktyā vinatatuṅgāṃśaḥ prāstavaṃ supraṇamya vai ||
हे मुने! अपने सामने शिव की शक्ति उन उमा को देखकर भक्तिपूर्वक मेरा उन्नत मस्तक झुक गया और मैंने भलीभाँति प्रणाम करके उनकी स्तुति करना आरम्भ किया।
O sage, beholding before my eyes that Umā, the very Śakti of Śiva, my proud head bowed low with devotion, I bowed reverently and began to praise her.
समक्षम् (samakṣam) — face to faceताम् (tām) — herउमाम् (umām) — Umāवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldमुने (mune) — O sageशक्तिम् (śaktim) — the powerशिवस्य (śivasya) — of Śivaहि (hi) — indeedभक्त्या (bhaktyā) — with devotionविनततुङ्गांशः (vinatatuṅgāṃśaḥ) — my high shoulders bowedप्रास्तवम् (prāstavam) — I praised herसुप्रणम्य (supraṇamya) — having bowed lowवै (vai) — indeed
१० नमो नमस्ते जगतः प्रवृत्तिनिवृत्तिरूपे स्थितिसर्गरूपे। चराचराणां भवती सुशक्तिः सनातनी सर्वविमोहनीति॥
namo namaste jagataḥ pravṛttinivṛttirūpe sthitisargarūpe | carācarāṇāṃ bhavatī suśaktiḥ sanātanī sarvavimohanīti ||
हे जगत् की प्रवृत्ति-निवृत्ति स्वरूपे! हे स्थिति-सर्ग स्वरूपे! आपको बार-बार नमस्कार है। आप ही चराचर जगत् की सनातनी सुशक्ति हैं और सबको मोहित करनेवाली हैं।
Salutation, salutation to you, O form of the world's activity and cessation, O form of preservation and creation! You are the excellent power of all that moves and does not move, eternal, and the deluder of all.
NoteVerses 10–15 form a single hymn in a longer meter than the surrounding anuṣṭubh — each of the two padas per verse simply runs long enough that the source wraps it across two printed lines; reproduced here as two full padas per verse, matching the standard convention.
नमः नमः (namaḥ namaḥ) — homage, homageते (te) — to youजगतः (jagataḥ) — of the worldप्रवृत्तिनिवृत्तिरूपे (pravṛttinivṛttirūpe) — whose form is engagement and withdrawalस्थितिसर्गरूपे (sthitisargarūpe) — whose form is preservation and creationचराचराणाम् (carācarāṇām) — of the moving and unmovingभवती (bhavatī) — your ladyshipसुशक्तिः (suśaktiḥ) — the true powerसनातनी (sanātanī) — eternalसर्वविमोहनी (sarvavimohanī) — bewilderer of allइति (iti) — thus
११ या श्रीः सदा केशवमूर्तिमाला विश्वंभरा या सकलं बिभर्ति। या त्वं पुरा सृष्टिकरी महेशी हर्त्री त्रिलोकस्य परा गुणेभ्यः॥
yā śrīḥ sadā keśavamūrtimālā viśvaṃbharā yā sakalaṃ bibharti | yā tvaṃ purā sṛṣṭikarī maheśī hartrī trilokasya parā guṇebhyaḥ ||
जो सदा केशव के हृदय की मालास्वरूपा लक्ष्मी हैं तथा जो विश्व का भरण करती हैं, जो आप ही पूर्वकाल में सृष्टि करनेवाली महेश्वरी तथा त्रिलोक का संहार करनेवाली और गुणों से परे हैं।
You who are ever Śrī, the garland upon Keśava's form, who bears the whole world; you who of old were the creator, the great goddess, the destroyer of the three worlds, beyond the guṇas.
या (yā) — whoश्रीः (śrīḥ) — as Śrīसदा (sadā) — everकेशवमूर्तिमाला (keśavamūrtimālā) — a garland upon the form of Keśavaविश्वंभरा (viśvaṃbharā) — bearer of the universeया (yā) — whoसकलम् (sakalam) — allबिभर्ति (bibharti) — upholdsया (yā) — whoत्वम् (tvam) — youपुरा (purā) — of oldसृष्टिकरी (sṛṣṭikarī) — maker of creationमहेशी (maheśī) — great Queenहर्त्री (hartrī) — destroyerत्रिलोकस्य (trilokasya) — of the triple worldपरा (parā) — beyondगुणेभ्यः (guṇebhyaḥ) — the qualities
१२ या योगिनां वै महिता मनोज्ञा सा त्वं नमस्ते परमाणुसारे। यमादिपूते हृदि योगिनां या या योगिनां ध्यानपथे प्रतीता॥
yā yogināṃ vai mahitā manojñā sā tvaṃ namaste paramāṇusāre | yamādipūte hṛdi yogināṃ yā yā yogināṃ dhyānapathe pratītā ||
जो योगियों के लिये पूज्य तथा मनोहर हैं, हे परमाणुओं की सारस्वरूपे! आपको नमस्कार है। जो यम आदि से पवित्र योगियों के हृदय में निवास करती हैं तथा जो योगियों के ध्यानमार्ग में प्रतीत होती हैं।
You who are honoured and beloved among yogis, salutation to you, O essence of the atom! You who dwell in the hearts of yogis purified by yama and the rest, who are known upon the path of the yogis' meditation.
या (yā) — whoयोगिनाम् (yoginām) — by yoginsवै (vai) — indeedमहिता (mahitā) — honouredमनोज्ञा (manojñā) — lovelyसा (sā) — sheत्वम् (tvam) — are youनमस्ते (namaste) — homage to youपरमाणुसारे (paramāṇusāre) — O essence subtler than the atomयमादिपूते (yamādipūte) — purified by restraint and the restहृदि (hṛdi) — in the heartयोगिनाम् (yoginām) — of yoginsया (yā) — whoया (yā) — whoयोगिनाम् (yoginām) — of yoginsध्यानपथे (dhyānapathe) — on the path of meditationप्रतीता (pratītā) — is known
१३ प्रकाशशुद्ध्यादियुता विरागा सा त्वं हि विद्या विविधावलंबा। कूटस्थमव्यक्तमनंतरूपं त्वं बिभ्रती कालमयी जगंति॥
prakāśaśuddhyādiyutā virāgā sā tvaṃ hi vidyā vividhāvalaṃbā | kūṭasthamavyaktamanaṃtarūpaṃ tvaṃ bibhratī kālamayī jagaṃti ||
प्रकाश, शुद्धि आदि से युक्त तथा विरागवती वह विद्यास्वरूपा आप ही अनेक प्रकार का अवलम्ब लिये हुए हैं। आप कूटस्थ, अव्यक्त, अनन्तरूपा तथा कालस्वरूपा होकर जगतों को धारण करती हैं।
You who are endowed with illumination and purity and the rest, dispassionate, are indeed knowledge itself, resting on manifold supports; unchanging, unmanifest, of infinite form, made of time, you bear the worlds.
प्रकाशशुद्ध्यादियुता (prakāśaśuddhyādiyutā) — endowed with radiance, purity and the restविरागा (virāgā) — dispassionateसा (sā) — sheत्वम् (tvam) — are youहि (hi) — indeedविद्या (vidyā) — knowledgeविविधावलंबा (vividhāvalaṃbā) — with manifold supportsकूटस्थम् (kūṭastham) — the unchangingअव्यक्तम् (avyaktam) — the unmanifestअनंतरूपम् (anaṃtarūpam) — of endless formत्वम् (tvam) — youबिभ्रती (bibhratī) — upholdingकालमयी (kālamayī) — made of timeजगंति (jagaṃti) — the worlds
१४ विकारबीजं प्रकरोषि नित्यं गुणान्विता सर्वजनेषु नूनम्। त्वं वै गुणानां च शिवे त्रयाणां निदानभूता च ततः परासि॥
vikārabījaṃ prakaroṣi nityaṃ guṇānvitā sarvajaneṣu nūnam | tvaṃ vai guṇānāṃ ca śive trayāṇāṃ nidānabhūtā ca tataḥ parāsi ||
हे शिवे! आप गुणों से युक्त होकर सम्पूर्ण प्राणियों में सदा विकार का बीज उत्पन्न करती हैं और आप ही तीनों गुणों की कारणस्वरूपा हैं तथा उनसे भी परे हैं।
Endowed with the guṇas, you ever bring forth, without doubt, the seed of transformation in all beings; O Śivā, you are indeed the very cause of the three guṇas, and yet beyond them.
विकारबीजम् (vikārabījam) — the seed of changeप्रकरोषि (prakaroṣi) — you produceनित्यम् (nityam) — everगुणान्विता (guṇānvitā) — endowed with the qualitiesसर्वजनेषु (sarvajaneṣu) — in all beingsनूनम् (nūnam) — surelyत्वम् (tvam) — youवै (vai) — indeedगुणानाम् (guṇānām) — of the qualitiesच (ca) — andशिवे (śive) — O Śivāत्रयाणाम् (trayāṇām) — the threeनिदानभूता (nidānabhūtā) — the root causeच (ca) — andततः (tataḥ) — than thatपरा (parā) — beyondअसि (asi) — you are
१५ सत्त्वं रजस्तामस इत्यमीषां विकारहीना सभुवस्तुरीया। सा त्वं गुणानां जगदेकहेतुं ब्रह्मांतरारंभसि चात्सि पासि॥
sattvaṃ rajastāmasa ityamīṣāṃ vikārahīnā sabhuvasturīyā | sā tvaṃ guṇānāṃ jagadekahetuṃ brahmāṃtarāraṃbhasi cātsi pāsi ||
सत्त्व, रज तथा तम — इन तीनों गुणों के विकार से रहित, इनके साथ ही तुरीय रूप वे आप ही गुणों की तथा जगत् की एकमात्र हेतुभूता हैं और ब्रह्माण्ड में स्थित रहकर इसकी सृष्टि, संहार तथा पालन करती हैं।
Free of the transformation of these — sattva, rajas and tamas — you are the fourth state along with existence itself; you, the one cause of the world and of the guṇas, both begin, devour and protect the universe.
सत्त्वम् (sattvam) — sattvaरजः (rajaḥ) — rajasतामसः (tāmasaḥ) — tamasइति (iti) — thusअमीषाम् (amīṣām) — of theseविकारहीना (vikārahīnā) — free of changeसभुवः (sabhuvaḥ) — coeval with beingतुरीया (turīyā) — the fourthसा (sā) — sheत्वम् (tvam) — are youगुणानाम् (guṇānām) — of the qualitiesजगदेकहेतुम् (jagadekahetum) — the one cause of the worldब्रह्मांतरारंभसि (brahmāṃtarāraṃbhasi) — you begin the world within Brahmanच (ca) — andअत्सि (atsi) — you devourपासि (pāsi) — you protect
१६ अशेषजगतां बीजे ज्ञेयज्ञानस्वरूपिणि। जगद्धिताय सततं शिवपत्नि नमोऽस्तु ते॥
aśeṣajagatāṃ bīje jñeyajñānasvarūpiṇi | jagaddhitāya satataṃ śivapatni namo'stu te ||
हे सम्पूर्ण जगत् की बीजस्वरूपे! हे ज्ञेय तथा ज्ञानस्वरूपिणि! हे शिवपत्नि! जगत् के हित में सदा तत्पर रहनेवाली आपको नमस्कार है।
O seed of all the worlds without remainder, O you whose very form is the knowable and knowledge, O wife of Śiva, ever intent upon the good of the world — salutation be to you.
अशेषजगताम् (aśeṣajagatām) — of all the worlds without remainderबीजे (bīje) — O seedज्ञेयज्ञानस्वरूपिणि (jñeyajñānasvarūpiṇi) — whose nature is the known and the knowingजगद्धिताय (jagaddhitāya) — for the good of the worldसततम् (satatam) — everशिवपत्नि (śivapatni) — O wife of Śivaनमः (namaḥ) — homageअस्तु (astu) — beते (te) — to you
१७ इत्याकर्ण्य वचः सा मे काली लोकविभाविनी। प्रीत्या मां जगतामूचे स्त्रष्टारं जनशब्दवत्॥
ityākarṇya vacaḥ sā me kālī lokavibhāvinī | prītyā māṃ jagatāmūce straṣṭāraṃ janaśabdavat ||
मेरा यह वचन सुनकर लोक का कल्याण करनेवाली वे महाकाली जगत् के स्रष्टा मुझसे सामान्य जन की भाँति स्नेहपूर्वक कहने लगीं।
Having heard these words of mine, Kālī, the illuminator of the worlds, spoke to me, the creator of the worlds, with affection, as one speaks to an ordinary person.
इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsसा (sā) — sheमे (me) — myकाली (kālī) — Kālīलोकविभाविनी (lokavibhāvinī) — who brings the worlds into beingप्रीत्या (prītyā) — with favourमाम् (mām) — meजगताम् (jagatām) — of the worldsऊचे (ūce) — addressedस्रष्टारम् (sraṣṭāram) — the creatorजनशब्दवत् (janaśabdavat) — as in the speech of men
१८ ब्रह्मन् किमर्थं भवता स्तुताहमवधारय। उच्यतां यदि धृष्योऽसि तच्छीघ्रं पुरतो मम॥
brahman kimarthaṃ bhavatā stutāhamavadhāraya | ucyatāṃ yadi dhṛṣyo'si tacchīghraṃ purato mama ||
हे ब्रह्मन्! आपने किसलिये मेरी स्तुति की है, यह समझ लीजिये। यदि आप कहने योग्य हैं, तो उसे शीघ्र ही मेरे सामने कहिये।
O Brahman, for what purpose have you praised me? Understand this: if you are bold enough, tell it swiftly before me.
ब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāकिमर्थम् (kimartham) — for what purposeभवता (bhavatā) — by your honourस्तुता (stutā) — praisedअहम् (aham) — Iअवधारय (avadhāraya) — considerउच्यताम् (ucyatām) — let it be saidयदि (yadi) — ifधृष्यः (dhṛṣyaḥ) — bold enoughअसि (asi) — you areतत् (tat) — thatशीघ्रम् (śīghram) — quicklyपुरतः (purataḥ) — beforeमम (mama) — me
१९ प्रत्यक्षमपि जातायां सिद्धिः कार्यस्य निश्चिता। तस्मात्त्वं वांछितं ब्रूहि या करिष्यामि भाविता॥
pratyakṣamapi jātāyāṃ siddhiḥ kāryasya niścitā | tasmāttvaṃ vāṃchitaṃ brūhi yā kariṣyāmi bhāvitā ||
मेरे प्रत्यक्ष प्रकट हो जाने पर कार्य की सिद्धि निश्चित है। अतः आप अपनी अभिलषित बात कहिये, मैं प्रसन्न होकर उसे अवश्य करूँगी।
Once I have become manifest before you, the accomplishment of your task is assured. Therefore tell me your desire, which I, being minded to grant it, shall carry out.
प्रत्यक्षम् (pratyakṣam) — visibleअपि (api) — indeedजातायाम् (jātāyām) — when I have appearedसिद्धिः (siddhiḥ) — the accomplishmentकार्यस्य (kāryasya) — of the matterनिश्चिता (niścitā) — is certainतस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वम् (tvam) — youवांछितम् (vāṃchitam) — what you desireब्रूहि (brūhi) — tellया (yā) — I whoकरिष्यामि (kariṣyāmi) — shall do itभाविता (bhāvitā) — being intent
२० शृणु देवि महेशानि कृपां कृत्वा ममोपरि। मनोरथस्थं सर्वज्ञे प्रवदामि त्वदाज्ञया॥
śṛṇu devi maheśāni kṛpāṃ kṛtvā mamopari | manorathasthaṃ sarvajñe pravadāmi tvadājñayā ||
हे देवि! हे महेश्वरि! मुझ पर कृपा करके सुनिये। हे सर्वज्ञे! मैं आपकी आज्ञा से अपने मनोरथ की बात कह रहा हूँ।
Hear, O goddess, O great queen, showing compassion upon me; O all-knowing one, I speak of what lies in my mind, by your own command.
शृणु (śṛṇu) — hearदेवि (devi) — O Goddessमहेशानि (maheśāni) — O great Queenकृपाम् (kṛpām) — favourकृत्वा (kṛtvā) — having shownमम (mama) — meउपरि (upari) — uponमनोरथस्थम् (manorathastham) — what lies in my wishसर्वज्ञे (sarvajñe) — O all-knowingप्रवदामि (pravadāmi) — I declareत्वदाज्ञया (tvadājñayā) — at your command
२१ यः पतिस्तव देवेशि ललाटान्मेऽभवत्पुरा। शिवो रुद्राख्यया योगी स वै कैलासमास्थितः॥
yaḥ patistava deveśi lalāṭānme'bhavatpurā | śivo rudrākhyayā yogī sa vai kailāsamāsthitaḥ ||
हे देवेशि! जो पूर्वकाल में मेरे ललाट से उत्पन्न हुए आपके पति हैं, वे शिव रुद्र नाम से योगी होकर कैलास पर्वत पर निवास कर रहे हैं।
O queen of the gods, he who is your husband, who long ago arose from my forehead, that Śiva, a yogi under the name Rudra, dwells indeed upon Kailāsa.
यः (yaḥ) — whoपतिः (patiḥ) — husbandतव (tava) — yourदेवेशि (deveśi) — O Queen of godsललाटात् (lalāṭāt) — from the foreheadमे (me) — myअभवत् (abhavat) — aroseपुरा (purā) — of oldशिवः (śivaḥ) — Śivaरुद्राख्यया (rudrākhyayā) — under the name Rudraयोगी (yogī) — the yoginसः (saḥ) — heवै (vai) — indeedकैलासम् (kailāsam) — on Kailāsaआस्थितः (āsthitaḥ) — abides
२२ तपश्चरति भूतेश एक एवाविकल्पकः। अपलीको निर्विकारो न द्वितीयां समीहते॥
tapaścarati bhūteśa eka evāvikalpakaḥ | apalīko nirvikāro na dvitīyāṃ samīhate ||
वे भूतेश्वर अकेले ही निर्विकल्प होकर तप कर रहे हैं। वे पत्नीरहित तथा निर्विकार हैं और दूसरी स्त्री की इच्छा नहीं करते।
The lord of beings performs austerity, alone and without duality; without a wife, changeless, he desires no second one.
तपः (tapaḥ) — austerityचरति (carati) — he practisesभूतेशः (bhūteśaḥ) — the Lord of beingsएकः (ekaḥ) — aloneएव (eva) — indeedअविकल्पकः (avikalpakaḥ) — beyond distinctionअपलीकः (apalīkaḥ) — without a mateनिर्विकारः (nirvikāraḥ) — unchangingन (na) — notद्वितीयाम् (dvitīyām) — a secondसमीहते (samīhate) — does he seek
२३ तं मोहय यथा चान्यां द्वितीयां सति वीक्षते। त्वदृते तस्य नो काचिद्भविष्यति मनोहरा॥
taṃ mohaya yathā cānyāṃ dvitīyāṃ sati vīkṣate | tvadṛte tasya no kācidbhaviṣyati manoharā ||
हे सति! आप उन्हें ऐसे मोहित कीजिये, जिससे वे किसी दूसरी स्त्री की ओर देखें। आपके अतिरिक्त कोई भी अन्य स्त्री उनके मन को हरनेवाली नहीं होगी।
Delude him so that he looks upon another, a second one, O virtuous one; apart from you, no one else will be pleasing to his mind.
तम् (tam) — himमोहय (mohaya) — bewilderयथा (yathā) — so thatच (ca) — andअन्याम् (anyām) — anotherद्वितीयाम् (dvitīyām) — a secondसति (sati) — O virtuous oneवीक्षते (vīkṣate) — he may look uponत्वत् (tvat) — than youऋते (ṛte) — apart fromतस्य (tasya) — for himनो (no) — notकाचित् (kācit) — anyभविष्यति (bhaviṣyati) — shall beमनोहरा (manoharā) — one who steals his heart
२४ तस्मात्त्वमेव रूपेण भवस्य हरमोहिनी। सुता भूत्वा च दक्षस्य रुद्रपत्नी शिवे भव॥
tasmāttvameva rūpeṇa bhavasya haramohinī | sutā bhūtvā ca dakṣasya rudrapatnī śive bhava ||
हे शिवे! अतः आप स्वयं ही अपने रूप से शिव को मोहित करनेवाली बनकर दक्ष की कन्या होकर रुद्र की पत्नी बनिये।
Therefore, O Śivā, become yourself, in your own form, the deluder of Hara; and having become the daughter of Dakṣa, become the wife of Rudra.
तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वम् (tvam) — youएव (eva) — aloneरूपेण (rūpeṇa) — by your formभवस्य (bhavasya) — of Bhavaहरमोहिनी (haramohinī) — the bewilderer of Haraसुता (sutā) — a daughterभूत्वा (bhūtvā) — having becomeच (ca) — andदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaरुद्रपत्नी (rudrapatnī) — the wife of Rudraशिवे (śive) — O Śivāभव (bhava) — become
२५ यथा धृतशरीरा त्वं लक्ष्मीरूपेण केशवम्। आमोदयसि विश्वस्य हितायैतं तथा कुरु॥
yathā dhṛtaśarīrā tvaṃ lakṣmīrūpeṇa keśavam | āmodayasi viśvasya hitāyaitaṃ tathā kuru ||
जिस प्रकार लक्ष्मीरूप में शरीर धारणकर आप केशव को आनन्दित करती हैं, उसी प्रकार संसार के हित के लिये यह कार्य भी कीजिये।
Just as, having taken a body in the form of Lakṣmī, you delight Keśava for the good of the world, so do this too.
यथा (yathā) — asधृतशरीरा (dhṛtaśarīrā) — having taken a bodyत्वम् (tvam) — youलक्ष्मीरूपेण (lakṣmīrūpeṇa) — in the form of Lakṣmīकेशवम् (keśavam) — Keśavaआमोदयसि (āmodayasi) — you gladdenविश्वस्य (viśvasya) — of the universeहिताय (hitāya) — for the goodएतम् (etam) — himतथा (tathā) — soकुरु (kuru) — do
२६ कांताभिलाषमात्रं मे दृष्ट्वानिंदद् वृषध्वजः। स कथं वनितां देवि स्वेच्छया सङ्ग्रहीष्यति॥
kāṃtābhilāṣamātraṃ me dṛṣṭvāniṃdad vṛṣadhvajaḥ | sa kathaṃ vanitāṃ devi svecchayā saṅgrahīṣyati ||
हे देवि! मुझमें स्त्रीविषयक अभिलाषमात्र देखकर ही उन वृषध्वज ने मेरी निन्दा की थी, तो भला वे स्वेच्छा से स्त्री को किस प्रकार ग्रहण करेंगे?
Merely seeing in me the wish for a woman, he whose banner bears the bull rebuked me; how, then, O goddess, will he of his own will take a wife?
कांताभिलाषमात्रम् (kāṃtābhilāṣamātram) — a mere longing for a womanमे (me) — myदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअनिंदत् (aniṃdat) — reproachedवृषध्वजः (vṛṣadhvajaḥ) — the bull-banneredसः (saḥ) — heकथम् (katham) — howवनिताम् (vanitām) — a womanदेवि (devi) — O Goddessस्वेच्छया (svecchayā) — of his own willसङ्ग्रहीष्यति (saṅgrahīṣyati) — will he take
२७ हरे गृहीतकांते तु कथं सृष्टिः शुभावहा। आद्यंतमध्ये चैतस्य हेतौ तस्मिन्विरागिणि॥
hare gṛhītakāṃte tu kathaṃ sṛṣṭiḥ śubhāvahā | ādyaṃtamadhye caitasya hetau tasminvirāgiṇi ||
हे हरे! यदि उन शिव ने स्त्री ग्रहण भी कर ली, तो भी उस विरागी के हेतुभूत रहने पर सृष्टि आदि, मध्य तथा अन्त में किस प्रकार कल्याणकारी हो सकती है?
O Hari, even if a wife were taken by Hara, how would creation be auspicious, in its beginning, middle and end, its cause lying in one so dispassionate?
हरे (hare) — when Haraगृहीतकांते (gṛhītakāṃte) — has not taken a wifeतु (tu) — indeedकथम् (katham) — howसृष्टिः (sṛṣṭiḥ) — the creationशुभावहा (śubhāvahā) — bringing goodआद्यंतमध्ये (ādyaṃtamadhye) — in beginning, end and middleच (ca) — andएतस्य (etasya) — of itहेतौ (hetau) — the causeतस्मिन् (tasmin) — heविरागिणि (virāgiṇi) — being dispassionate
२८ इति चिंतापरो नाहं त्वदन्यं शरणं हितम्। कृच्छ्रवांस्तेन विश्वस्य हितायैतत्कुरुष्व मे॥
iti ciṃtāparo nāhaṃ tvadanyaṃ śaraṇaṃ hitam | kṛcchravāṃstena viśvasya hitāyaitatkuruṣva me ||
इस प्रकार चिन्तित हुए मेरे लिये आपके अतिरिक्त और कोई हितकारी शरण नहीं है, अतः मैं संकट में हूँ। विश्व के हित के लिये आप मेरे इस कार्य को कीजिये।
Thus troubled by anxiety, I have no beneficial refuge other than you, and am in distress because of it; for the good of the world, do this for me.
इति (iti) — thusचिंतापरः (ciṃtāparaḥ) — lost in anxietyन (na) — notअहम् (aham) — Iत्वदन्यम् (tvadanyam) — other than youशरणम् (śaraṇam) — a refugeहितम् (hitam) — a friendकृच्छ्रवान् (kṛcchravān) — in distressतेन (tena) — thereforeविश्वस्य (viśvasya) — of the universeहिताय (hitāya) — for the goodएतत् (etat) — thisकुरुष्व (kuruṣva) — doमे (me) — for me
२९ न विष्णुस्तस्य मोहाय न लक्ष्मीर्न मनोभवः। न चाप्यहं जगन्मातर्नान्यस्त्वां कोऽपि वै विना॥
na viṣṇustasya mohāya na lakṣmīrna manobhavaḥ | na cāpyahaṃ jaganmātarnānyastvāṃ ko'pi vai vinā ||
हे जगन्माता! उन्हें मोहित करने में न विष्णु, न लक्ष्मी, न काम और न मैं ही समर्थ हूँ। आपके अतिरिक्त कोई अन्य समर्थ नहीं है।
Neither Viṣṇu nor Lakṣmī nor Manobhava is capable of deluding him, nor am I; O mother of the world, apart from you, no one else at all is capable.
न (na) — notविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuतस्य (tasya) — hisमोहाय (mohāya) — for bewilderingन (na) — notलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — Lakṣmīन (na) — notमनोभवः (manobhavaḥ) — the mind-bornन (na) — notच (ca) — andअपि (api) — evenअहम् (aham) — Iजगन्मातः (jaganmātaḥ) — O mother of the worldन (na) — notअन्यः (anyaḥ) — anotherत्वाम् (tvām) — youकः अपि (kaḥ api) — anyoneवै (vai) — indeedविना (vinā) — apart from
३० तस्मात्त्वं दक्षजा भूत्वा दिव्यरूपा महेश्वरी। तत्पत्नी भव मद्भक्त्या योगिनं मोहयेश्वरम्॥
tasmāttvaṃ dakṣajā bhūtvā divyarūpā maheśvarī | tatpatnī bhava madbhaktyā yoginaṃ mohayeśvaram ||
अतः हे महेश्वरी! आप दिव्यरूपा होकर दक्ष की कन्या बनें और मेरी भक्ति से उन योगीश्वर को मोहितकर उनकी पत्नी बनें।
Therefore, O great goddess, become of divine form the daughter of Dakṣa, and, out of devotion to me, become his wife, deluding that lord who is a yogi.
तस्मात् (tasmāt) — thereforeत्वम् (tvam) — youदक्षजा (dakṣajā) — born of Dakṣaभूत्वा (bhūtvā) — having becomeदिव्यरूपा (divyarūpā) — of divine formमहेश्वरी (maheśvarī) — O great Queenतत्पत्नी (tatpatnī) — his wifeभव (bhava) — becomeमद्भक्त्या (madbhaktyā) — out of devotion to meयोगिनम् (yoginam) — the yoginमोहय (mohaya) — bewilderईश्वरम् (īśvaram) — the Lord
३१ दक्षस्तपति देवेशि क्षीरोदोत्तरतीरगः। त्वामुद्दिश्य समाधाय मनस्त्वयि दृढव्रतः॥
dakṣastapati deveśi kṣīrodottaratīragaḥ | tvāmuddiśya samādhāya manastvayi dṛḍhavrataḥ ||
हे देवेशि! दक्ष क्षीरसागर के उत्तरी तट पर आपको उद्देश्य बनाकर मन को स्थिर करके दृढ़व्रती होकर तप कर रहे हैं।
O queen of the gods, Dakṣa is performing austerity on the northern shore of the Ocean of Milk, his mind fixed and concentrated upon you, firm in his vow.
दक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaतपति (tapati) — is practising austerityदेवेशि (deveśi) — O Queen of godsक्षीरोदोत्तरतीरगः (kṣīrodottaratīragaḥ) — on the northern shore of the milk oceanत्वाम् (tvām) — youउद्दिश्य (uddiśya) — with you as his aimसमाधाय (samādhāya) — having fixedमनः (manaḥ) — the mindत्वयि (tvayi) — upon youदृढव्रतः (dṛḍhavrataḥ) — firm in his vow
३२ इत्याकर्ण्य वचः सा मे चिंतामाप शिवा तदा। उवाच च स्वमनसि विस्मिता जगदम्बिका॥
ityākarṇya vacaḥ sā me ciṃtāmāpa śivā tadā | uvāca ca svamanasi vismitā jagadambikā ||
मेरा यह वचन सुनकर वे शिवा तब चिन्तित हो उठीं और विस्मित होकर वे जगदम्बिका अपने मन में कहने लगीं।
Having heard these words of mine, Śivā then fell into anxiety, and, astonished, Jagadambikā spoke within her own mind.
इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsसा (sā) — sheमे (me) — myचिंताम् (ciṃtām) — thoughtआप (āpa) — fell intoशिवा (śivā) — Śivāतदा (tadā) — thenउवाच (uvāca) — saidच (ca) — andस्वमनसि (svamanasi) — within her own mindविस्मिता (vismitā) — amazedजगदम्बिका (jagadambikā) — the mother of the world
३३ अहो सुमहदाश्चर्यं वेदवक्ताऽपि विश्वकृत्। महाज्ञानपरो भूत्वा विधाता किं वदत्ययम्॥
aho sumahadāścaryaṃ vedavaktā'pi viśvakṛt | mahājñānaparo bhūtvā vidhātā kiṃ vadatyayam ||
अहो! यह अत्यन्त बड़ा आश्चर्य है कि वेद के वक्ता तथा विश्व के कर्ता ये विधाता महान् अज्ञान से युक्त होकर क्या कह रहे हैं!
Ah, this is a very great wonder — the Ordainer, though the speaker of the Veda and the maker of the universe, has become given over to great delusion; what is this he says?
अहो (aho) — ahसुमहत् (sumahat) — how very greatआश्चर्यम् (āścaryam) — a wonderवेदवक्ता (vedavaktā) — the speaker of the Vedaअपि (api) — thoughविश्वकृत् (viśvakṛt) — maker of the universeमहाज्ञानपरः (mahājñānaparaḥ) — devoted to the highest knowledgeभूत्वा (bhūtvā) — having becomeविधाता (vidhātā) — the Ordainerकिम् (kim) — whatवदति (vadati) — is he sayingअयम् (ayam) — this one
३४ विधेश्चेतसि सञ्जातो महामोहोऽसुखावहः। यद्वरं निर्विकारं तं संमोहयितुमिच्छति॥
vidheścetasi sañjāto mahāmoho'sukhāvahaḥ | yadvaraṃ nirvikāraṃ taṃ saṃmohayitumicchati ||
विधाता के चित्त में यह दुःखदायी महामोह उत्पन्न हो गया है कि वे उन निर्विकार परमात्मा को मोहित करना चाहते हैं।
In the mind of the Ordainer there has arisen a great delusion, bearer of unhappiness, in that he wishes to delude that changeless supreme one.
विधेः (vidheḥ) — of the Creatorचेतसि (cetasi) — in the mindसञ्जातः (sañjātaḥ) — has arisenमहामोहः (mahāmohaḥ) — a great delusionअसुखावहः (asukhāvahaḥ) — bringing no happinessयत् (yat) — in thatवरम् (varam) — the highestनिर्विकारम् (nirvikāram) — the unchangingतम् (tam) — himसंमोहयितुम् (saṃmohayitum) — to bewilderइच्छति (icchati) — he wishes
३५ हरमोहवरं मत्तः समिच्छति विधिस्त्वयम्। को लाभोऽस्यात्र स विभुर्निर्मोहो निर्विकल्पकः॥
haramohavaraṃ mattaḥ samicchati vidhistvayam | ko lābho'syātra sa vibhurnirmoho nirvikalpakaḥ ||
यह विधाता मुझसे शिव को मोहित करने का वर चाहते हैं, इसमें क्या लाभ है? वे प्रभु तो निर्मोह तथा निर्विकल्प हैं।
This Ordainer desires from me a boon to delude Hara — what gain is there in this? That mighty lord is without delusion, beyond all distinctions.
हरमोहवरम् (haramohavaram) — the boon of bewildering Haraमत्तः (mattaḥ) — from meसमिच्छति (samicchati) — he desiresविधिः (vidhiḥ) — the Creatorतु (tu) — indeedअयम् (ayam) — this oneकः (kaḥ) — whatलाभः (lābhaḥ) — gainअस्य (asya) — hisअत्र (atra) — hereinसः (saḥ) — heविभुः (vibhuḥ) — the all-pervadingनिर्मोहः (nirmohaḥ) — free of delusionनिर्विकल्पकः (nirvikalpakaḥ) — beyond distinction
३६ परब्रह्माख्यो यः शंभुर्निर्गुणो निर्विकारवान्। तस्याहं सर्वदा दासी तदाज्ञावशगा सदा॥
parabrahmākhyo yaḥ śaṃbhurnirguṇo nirvikāravān | tasyāhaṃ sarvadā dāsī tadājñāvaśagā sadā ||
जो शम्भु परब्रह्म नाम से प्रसिद्ध, निर्गुण तथा निर्विकार हैं, मैं सदा उन्हींकी दासी हूँ और सदा उन्हींकी आज्ञा के अधीन रहती हूँ।
That Śambhu, called the supreme Brahman, without qualities and changeless — I am ever his servant, ever subject to his command.
परब्रह्माख्यः (parabrahmākhyaḥ) — called the supreme Brahmanयः (yaḥ) — whoशंभुः (śaṃbhuḥ) — Śambhuनिर्गुणः (nirguṇaḥ) — without qualityनिर्विकारवान् (nirvikāravān) — unchangingतस्य (tasya) — hisअहम् (aham) — Iसर्वदा (sarvadā) — alwaysदासी (dāsī) — handmaidतदाज्ञावशगा (tadājñāvaśagā) — subject to his commandसदा (sadā) — ever
३७ स एव पूर्णरूपेण रुद्रनामाभवच्छिवः। भक्तोद्धारणहेतोर्हि स्वतंत्रः परमेश्वरः॥
sa eva pūrṇarūpeṇa rudranāmābhavacchivaḥ | bhaktoddhāraṇahetorhi svataṃtraḥ parameśvaraḥ ||
वे ही स्वतन्त्र परमेश्वर भक्तों के उद्धार के लिये अपने पूर्ण रूप से रुद्र नाम से शिव हुए हैं।
He himself, in his full form, has become Śiva under the name Rudra — that independent, supreme lord, for the sake of delivering his devotees.
सः (saḥ) — heएव (eva) — himselfपूर्णरूपेण (pūrṇarūpeṇa) — in his complete formरुद्रनामा (rudranāmā) — under the name Rudraअभवत् (abhavat) — has becomeशिवः (śivaḥ) — Śivaभक्तोद्धारणहेतोः (bhaktoddhāraṇahetoḥ) — for the deliverance of his devoteesहि (hi) — indeedस्वतंत्रः (svataṃtraḥ) — independentपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the Supreme Lord
३८ हरेर्विधेश्च स स्वामी शिवायूनो न कर्हिचित्। योगादरो ह्यमायस्थो मायेशः परतः परः॥
harervidheśca sa svāmī śivāyūno na karhicit | yogādaro hyamāyastho māyeśaḥ parataḥ paraḥ ||
वे हरि तथा ब्रह्मा के भी स्वामी हैं और किसी भी प्रकार शिव से छोटे नहीं हैं। वे योग का आदर करनेवाले, माया से रहित, मायापति तथा परसे भी परे हैं।
He is the master of Hari and of the Ordainer, and is never in any way younger than Śiva; a lover of yoga, standing beyond māyā, the lord of māyā, beyond the beyond.
हरेः (hareḥ) — of Hariविधेः (vidheḥ) — of the Creatorच (ca) — andसः (saḥ) — heस्वामी (svāmī) — the masterशिवायूनः (śivāyūnaḥ) — lesser than Śivaन (na) — notकर्हिचित् (karhicit) — everयोगादरः (yogādaraḥ) — honouring yogaहि (hi) — indeedअमायस्थः (amāyasthaḥ) — standing beyond māyāमायेशः (māyeśaḥ) — Lord of māyāपरतः (parataḥ) — than the highestपरः (paraḥ) — higher
३९ मत्वा तमात्मजं ब्रह्मा सामान्यसुरसंनिभम्। इच्छत्ययं मोहयितुमतोऽज्ञानविमोहितः॥
matvā tamātmajaṃ brahmā sāmānyasurasaṃnibham | icchatyayaṃ mohayitumato'jñānavimohitaḥ ||
उन्हें अपना पुत्र तथा सामान्य देवता के समान मानकर ये ब्रह्मा अज्ञान से मोहित होकर उन्हें मोहित करना चाहते हैं।
Considering him his own son, an ordinary god as it were, this Brahmā, thus deluded by ignorance, wishes to delude him.
मत्वा (matvā) — having deemedतम् (tam) — himआत्मजम् (ātmajam) — his own sonब्रह्मा (brahmā) — Brahmāसामान्यसुरसंनिभम् (sāmānyasurasaṃnibham) — like an ordinary godइच्छति (icchati) — wishesअयम् (ayam) — heमोहयितुम् (mohayitum) — to bewilder himअतः (ataḥ) — thereforeअज्ञानविमोहितः (ajñānavimohitaḥ) — confounded by ignorance
४० न दद्याच्चेद्धरं वेदनीतिर्भ्रष्टा भवेदिति। किं कुर्यां येन न विभुः कुद्धः स्यान्मे महेश्वरः॥
na dadyācceddharaṃ vedanītirbhraṣṭā bhavediti | kiṃ kuryāṃ yena na vibhuḥ kuddhaḥ syānme maheśvaraḥ ||
यदि मैं वरदान न दूँ, तो वेद की नीति भ्रष्ट हो जायेगी — ऐसी स्थिति में मैं क्या करूँ, जिससे प्रभु महेश्वर मुझ पर क्रोधित न हों?
Yet if I do not grant the boon, the way of the Vedas would fall into ruin — so what shall I do, so that the mighty lord Maheśvara does not become angry with me?
न (na) — notदद्यात् (dadyāt) — should I grantचेत् (cet) — ifहरम् (haram) — Haraवेदनीतिः (vedanītiḥ) — the way of the Vedaभ्रष्टा (bhraṣṭā) — fallenभवेत् (bhavet) — would beइति (iti) — thusकिम् (kim) — whatकुर्याम् (kuryām) — shall I doयेन (yena) — wherebyन (na) — notविभुः (vibhuḥ) — the all-pervadingक्रुद्धः (kruddhaḥ) — angeredस्यात् (syāt) — would beमे (me) — with meमहेश्वरः (maheśvaraḥ) — Maheśvara
४१ विचार्येत्थं महेशं तं सस्मार मनसा शिवा। प्राप्यानुज्ञां शिवस्याथोवाच दुर्गा च मां तदा॥
vicāryetthaṃ maheśaṃ taṃ sasmāra manasā śivā | prāpyānujñāṃ śivasyāthovāca durgā ca māṃ tadā ||
इस प्रकार विचार करके शिवा ने मन से महेश्वर का स्मरण किया और शिव जी की आज्ञा पाकर तब दुर्गा जी मुझसे कहने लगीं।
Having reflected thus, Śivā called that great lord Śiva to mind in her heart; and having obtained Śiva's sanction, Durgā then spoke to me.
विचार्य (vicārya) — having reflectedइत्थम् (ittham) — thusमहेशम् (maheśam) — Maheśaतम् (tam) — himसस्मार (sasmāra) — she called to mindमनसा (manasā) — in mindशिवा (śivā) — Śivāप्राप्य (prāpya) — having obtainedअनुज्ञाम् (anujñām) — his leaveशिवस्य (śivasya) — of Śivaअथ (atha) — thenउवाच (uvāca) — saidदुर्गा (durgā) — Durgāच (ca) — andमाम् (mām) — to meतदा (tadā) — then
४२ यदुक्तं भवता ब्रह्मन् समस्तं सत्यमेव तत्। मदृते मोहयित्रीह शंकरस्य न विद्यते॥
yaduktaṃ bhavatā brahman samastaṃ satyameva tat | madṛte mohayitrīha śaṃkarasya na vidyate ||
हे ब्रह्मन्! आपने जो कुछ कहा है, वह सब सत्य ही है। मुझे छोड़कर शंकर जी को मोहित करनेवाली इस संसार में कोई नहीं है।
O Brahman, all that you have said is indeed true; apart from me there exists here no one who can delude Śaṅkara.
यत् (yat) — whatउक्तम् (uktam) — has been saidभवता (bhavatā) — by your honourब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāसमस्तम् (samastam) — allसत्यम् (satyam) — trueएव (eva) — indeedतत् (tat) — that isमत् (mat) — than meऋते (ṛte) — apart fromमोहयित्री (mohayitrī) — a bewildererइह (iha) — hereशंकरस्य (śaṃkarasya) — of Śaṅkaraन (na) — notविद्यते (vidyate) — exists
४३ हरेऽगृहीतदारे तु सृष्टिनैषा सनातनी। भविष्यतीति तत्सत्यं भवता प्रतिपादितम्॥
hare'gṛhītadāre tu sṛṣṭinaiṣā sanātanī | bhaviṣyatīti tatsatyaṃ bhavatā pratipāditam ||
तथा जब तक हर पत्नी ग्रहण नहीं करते, तब तक यह सनातनी सृष्टि नहीं होगी — यह भी बात आपने जो कही है, वह सत्य है।
And as long as Hara has not taken a wife, this eternal creation will not come about — that too, which you have declared, is true.
हरे (hare) — Haraअगृहीतदारे (agṛhītadāre) — not having taken a wifeतु (tu) — indeedसृष्टिः (sṛṣṭiḥ) — the creationन (na) — notएषा (eṣā) — thisसनातनी (sanātanī) — everlastingभविष्यति (bhaviṣyati) — will beइति (iti) — thusतत् (tat) — thatसत्यम् (satyam) — trulyभवता (bhavatā) — by your honourप्रतिपादितम् (pratipāditam) — has been set forth
४४ ममापि मोहने यत्नो विद्यतेऽस्य महाप्रभोः। त्वद्वाक्याद् द्विगुणो मेऽद्य प्रयत्नोऽभूत्स निर्भरः॥
mamāpi mohane yatno vidyate'sya mahāprabhoḥ | tvadvākyād dviguṇo me'dya prayatno'bhūtsa nirbharaḥ ||
इस महाप्रभु को मोहित करने का प्रयत्न मुझमें भी है। आपके वचन से आज मेरा वह प्रयत्न दुगुना तथा निर्भर हो गया है।
The effort to delude this great lord exists in me too; from your words, my effort today has become doubled and full of resolve.
मम (mama) — myअपि (api) — tooमोहने (mohane) — in the bewilderingयत्नः (yatnaḥ) — effortविद्यते (vidyate) — there isअस्य (asya) — of himमहाप्रभोः (mahāprabhoḥ) — the great Lordत्वद्वाक्यात् (tvadvākyāt) — by your wordsद्विगुणः (dviguṇaḥ) — twofoldमे (me) — myअद्य (adya) — todayप्रयत्नः (prayatnaḥ) — effortअभूत् (abhūt) — has becomeसः (saḥ) — itनिर्भरः (nirbharaḥ) — unstinting
४५ अहं तथा यतिष्यामि यथा दारपरिग्रहम्। हरः करिष्यति विधे स्वयमेव विमोहितः॥
ahaṃ tathā yatiṣyāmi yathā dāraparigraham | haraḥ kariṣyati vidhe svayameva vimohitaḥ ||
हे विधे! मैं ऐसा प्रयत्न करूँगी, जिससे स्वयं ही मोहित होकर शिव जी स्वयं ही दारपरिग्रह कर लेंगे।
I shall so strive, O Ordainer, that Hara, deluded of his own accord, will himself accept a wife.
अहम् (aham) — Iतथा (tathā) — soयतिष्यामि (yatiṣyāmi) — shall striveयथा (yathā) — thatदारपरिग्रहम् (dāraparigraham) — the taking of a wifeहरः (haraḥ) — Haraकरिष्यति (kariṣyati) — will makeविधे (vidhe) — O Creatorस्वयम् (svayam) — of himselfएव (eva) — indeedविमोहितः (vimohitaḥ) — bewildered
४६ सतीमूर्तिमहं धृत्वा तस्यैव वशवर्तिनी। भविष्यामि महाभागा लक्ष्मीर्विष्णोर्यथा प्रिया॥
satīmūrtimahaṃ dhṛtvā tasyaiva vaśavartinī | bhaviṣyāmi mahābhāgā lakṣmīrviṣṇoryathā priyā ||
मैं सतीरूप धारणकर उन्हीं की वशवर्तिनी बनूँगी और महाभागा होकर वैसे ही रहूँगी, जैसे लक्ष्मी विष्णु की प्रिया हैं।
Taking the form of Satī, I, most fortunate, shall become subject to his will, just as Lakṣmī is dear to Viṣṇu.
सतीमूर्तिम् (satīmūrtim) — the form of Satīअहम् (aham) — Iधृत्वा (dhṛtvā) — having assumedतस्य (tasya) — hisएव (eva) — aloneवशवर्तिनी (vaśavartinī) — obedientभविष्यामि (bhaviṣyāmi) — shall becomeमहाभागा (mahābhāgā) — greatly blessedलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — Lakṣmīविष्णोः (viṣṇoḥ) — of Viṣṇuयथा (yathā) — asप्रिया (priyā) — the beloved
४७ यथा सोऽपि मयैवेह वशवर्ती सदा भवेत्। तथा यत्नं करिष्यामि तस्यैव कृपया विधे॥
yathā so'pi mayaiveha vaśavartī sadā bhavet | tathā yatnaṃ kariṣyāmi tasyaiva kṛpayā vidhe ||
हे विधे! जिस प्रकार वे भी सदा मेरे ही वशवर्ती बने रहें, उसी प्रकार मैं उन्हींकी कृपा से प्रयत्न करूँगी।
O Ordainer, in such a way that he too always remains subject to my will alone, I shall make the effort, by his own grace.
यथा (yathā) — so thatसः (saḥ) — heअपि (api) — tooमया (mayā) — by meएव (eva) — indeedइह (iha) — hereवशवर्ती (vaśavartī) — subjectसदा (sadā) — everभवेत् (bhavet) — may becomeतथा (tathā) — soयत्नम् (yatnam) — effortकरिष्यामि (kariṣyāmi) — I shall makeतस्य (tasya) — hisएव (eva) — ownकृपया (kṛpayā) — by graceविधे (vidhe) — O Creator
४८ उत्पन्ना दक्षजायायां सतीरूपेण शंकरम्। अहं सभाजयिष्यामि लीलया तं पितामह॥
utpannā dakṣajāyāyāṃ satīrūpeṇa śaṃkaram | ahaṃ sabhājayiṣyāmi līlayā taṃ pitāmaha ||
हे पितामह! दक्ष की पत्नी के गर्भ से सतीरूप में उत्पन्न होकर मैं अपनी लीला से उन शंकर जी को प्राप्त करूँगी।
O grandfather, born from the wife of Dakṣa in the form of Satī, I shall through my sport win over Śaṅkara.
उत्पन्ना (utpannā) — bornदक्षजायायाम् (dakṣajāyāyām) — in the wife of Dakṣaसतीरूपेण (satīrūpeṇa) — in the form of Satīशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraअहम् (aham) — Iसभाजयिष्यामि (sabhājayiṣyāmi) — shall honourलीलया (līlayā) — in sportतम् (tam) — himपितामह (pitāmaha) — O grandsire
४९ यथान्यजंतुरवनौ वर्तते वनितावशे। मद्भक्त्या स हरो वामावशवर्ती भविष्यति॥
yathānyajaṃturavanau vartate vanitāvaśe | madbhaktyā sa haro vāmāvaśavartī bhaviṣyati ||
जिस प्रकार संसार में अन्य प्राणी स्त्री के वश में रहते हैं, उसी प्रकार मेरी भक्ति के कारण वे हर भी स्त्री के वशवर्ती बनेंगे।
Just as any other creature on earth remains in a woman's power, so, through devotion to me, that Hara shall become subject to a woman's will.
यथा (yathā) — asअन्यजंतुः (anyajaṃtuḥ) — any other creatureअवनौ (avanau) — on earthवर्तते (vartate) — livesवनितावशे (vanitāvaśe) — under a woman's swayमद्भक्त्या (madbhaktyā) — through devotion to meसः (saḥ) — heहरः (haraḥ) — Haraवामावशवर्ती (vāmāvaśavartī) — subject to a womanभविष्यति (bhaviṣyati) — shall become
५० मह्यमित्थं समाभाष्य शिवा सा जगदम्बिका। वीक्ष्यमाणा मया तात तत्रैवांतर्दधे ततः॥
mahyamitthaṃ samābhāṣya śivā sā jagadambikā | vīkṣyamāṇā mayā tāta tatraivāṃtardadhe tataḥ ||
हे तात! मुझसे इस प्रकार कहकर वे जगदम्बिका शिवा मेरे देखते-देखते वहीं अन्तर्धान हो गयीं।
O son, having thus spoken to me, that Śivā, Jagadambikā, then vanished right there before my very eyes.
मह्यम् (mahyam) — to meइत्थम् (ittham) — thusसमाभाष्य (samābhāṣya) — having spokenशिवा (śivā) — Śivāसा (sā) — sheजगदम्बिका (jagadambikā) — mother of the worldवीक्ष्यमाणा (vīkṣyamāṇā) — while still being gazed uponमया (mayā) — by meतात (tāta) — dear oneतत्र (tatra) — thereएव (eva) — itselfअंतर्दधे (aṃtardadhe) — vanishedततः (tataḥ) — then
५१ तस्यामन्तर्हितायां तु सोऽहं लोकपितामहः। अगमं यत्र स्वसुतास्तेभ्यः सर्वमवर्णयम्॥
tasyāmantarhitāyāṃ tu so'haṃ lokapitāmahaḥ | agamaṃ yatra svasutāstebhyaḥ sarvamavarṇayam ||
उनके अन्तर्धान हो जाने पर मैं लोकपितामह वहाँ गया, जहाँ मेरे पुत्र थे, और उनसे सारा वृत्तान्त कहा।
When she had vanished, I, the grandfather of the worlds, went to where my own sons were, and related everything to them.
तस्याम् (tasyām) — when sheअन्तर्हितायाम् (antarhitāyām) — had vanishedतु (tu) — indeedसः (saḥ) — thatअहम् (aham) — Iलोकपितामहः (lokapitāmahaḥ) — grandsire of the worldsअगमम् (agamam) — wentयत्र (yatra) — whereस्वसुताः (svasutāḥ) — my own sons wereतेभ्यः (tebhyaḥ) — to themसर्वम् (sarvam) — everythingअवर्णयम् (avarṇayam) — I described
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे दुर्गास्तुतिब्रह्मवरप्राप्तिवर्णनं नामैकादशोऽध्यायः ॥ ११॥
Here ends the eleventh chapter — "The Praise of Durgā and Brahmā's Attainment of the Boon" — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में "दुर्गास्तुति-ब्रह्मवरप्राप्तिवर्णन" नामक ग्यारहवाँ अध्याय समाप्त हुआ।