Śrī Śiva Mahāpurāṇa रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड Chapter 13
Lang
IAST
Words

॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥    ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥

श्रीशिवमहापुराण

रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्ड
Chapter Thirteen · The Dialogue of Pārvatī and Parameśvara · Verses 1–60

अथ त्रयोदशोऽध्यायः

Pārvatī answers Śiva's harsh words to her father with a philosophical challenge, in the manner of Sāṃkhya: since he practises great austerity through the very power of Śakti, he cannot be beyond prakṛti, and everything he hears, eats, sees, and does is prakṛti's own work — so let him not fear to keep her near, if his claim to transcend her is true. Śiva, replying from the standpoint of Vedānta, invites her to serve him daily if she still holds this view, then asks what she, as māyā's mistress, would do were he truly Brahman beyond her reach. Pleased with the disputation, he grants Himālaya's plea, on condition Kālī remain with him for service alone. She serves him faithfully for a long age, until Śiva, moved by her constancy, resolves inwardly to accept her once she performs great tapas free of pride. The gods, oppressed by the demon Tāraka, send Kāma to disturb Śiva's meditation for their sake; Kāma fails and is burned to ash. Pārvatī's own pride falls away, and she undertakes great austerity, at last winning Śiva as her husband — the two of them, well pleased, take up the work of the gods for the world's good. पार्वतीका शिवजीको सांख्यशास्त्रकी दृष्टिसे उत्तर देना, शिवजीका वेदान्तमतसे उत्तर देकर सेवाकी आज्ञा देना, कालीका दीर्घकाल तक सेवा करना, शिवजीका मनमें संकल्प करना, कामदेवका दहन, पार्वतीकी तपस्या और शिव-पार्वतीका मिलन

भवान्युवाच — Bhavānī spoke: भवानी बोलीं:

किमुक्तं गिरिराजाय त्वया योगिंस्तपस्विना। तदुत्तरं शृणु विभो मत्तो ज्ञानविशारद॥

kimuktaṃ girirājāya tvayā yogiṃstapasvinā | taduttaraṃ śṛṇu vibho matto jñānaviśārada ||

· हिन्दी

हे योगिन्! आपने तपस्वी होकर भी मेरे पितासे क्या कह दिया। हे ज्ञानविशारद! हे विभो! उसका उत्तर मुझसे सुनिये।

O yogī, O ascetic, what you said to the king of mountains — hear its answer from me now, O mighty one skilled in knowledge.

Word by word

किमुक्तं गिरिराजाय (kimuktaṃ girirājāya) — what was said to the king of mountainsत्वया योगिंस्तपस्विना (tvayā yogiṃstapasvinā) — by you, O yogī, O asceticतदुत्तरं शृणु विभो (taduttaraṃ śṛṇu vibho) — hear its answer, O mighty oneमत्तो ज्ञानविशारद (matto jñānaviśārada) — from me, O one skilled in knowledge

तपःशक्त्यान्वितः शम्भो करोषि विपुलं तपः। तव बुद्धिरियं जाता तपस्तप्तुं महात्मनः॥

tapaḥśaktyānvitaḥ śambho karoṣi vipulaṃ tapaḥ | tava buddhiriyaṃ jātā tapastaptuṃ mahātmanaḥ ||

· हिन्दी

हे शम्भो! आप तपःशक्तिसे सम्पन्न होकर ही महातपस्या कर रहे हैं और उसी महाशक्तिकी ही प्रेरणासे आप महात्माको तपस्या करनेके लिये ऐसी बुद्धि प्राप्त हुई है।

O Śambhu, endowed with the power of Śakti, you perform vast austerity; O great soul, this very resolve to perform austerity has arisen in you [through her].

Word by word

तपःशक्त्यान्वितः शम्भो (tapaḥśaktyānvitaḥ śambho) — O Śambhu, endowed with the power of tapasकरोषि विपुलं तपः (karoṣi vipulaṃ tapaḥ) — you perform vast austerityतव बुद्धिरियं जाता (tava buddhiriyaṃ jātā) — this resolve has arisen in youतपस्तप्तुं महात्मनः (tapastaptuṃ mahātmanaḥ) — O great soul, to perform austerity

सा शक्तिः प्रकृतिज्ञेया सर्वेषामपि कर्मणाम्। तया विरच्यते सर्वं पाल्यते च विनाश्यते॥

sā śaktiḥ prakṛtijñeyā sarveṣāmapi karmaṇām | tayā viracyate sarvaṃ pālyate ca vināśyate ||

· हिन्दी

सब कर्मोंको करनेवाली उस शक्तिको ही प्रकृति जानना चाहिये, उसीके द्वारा सबकी सृष्टि, पालन और संहार होता है।

That Śakti is to be known as Prakṛti, of all actions whatsoever; by her everything is created, sustained, and destroyed.

Word by word

सा शक्तिः प्रकृतिज्ञेया (sā śaktiḥ prakṛtijñeyā) — that Śakti is to be known as Prakṛtiसर्वेषामपि कर्मणाम् (sarveṣāmapi karmaṇām) — of all actions whatsoeverतया विरच्यते सर्वं (tayā viracyate sarvaṃ) — by her everything is createdपाल्यते च विनाश्यते (pālyate ca vināśyate) — and sustained and destroyed

कस्त्वं का प्रकृतिः सूक्ष्मा भगवंस्तद्विमृश्यताम्। विना प्रकृत्या च कथं लिङ्गरूपी महेश्वरः॥

kastvaṃ kā prakṛtiḥ sūkṣmā bhagavaṃstadvimṛśyatām | vinā prakṛtyā ca kathaṃ liṅgarūpī maheśvaraḥ ||

· हिन्दी

अतः हे भगवन्! आप कौन हैं और सूक्ष्म प्रकृति क्या है, इसका आप विचार करें। प्रकृतिके बिना लिंगरूपी महेश्वर किस प्रकार रह सकते हैं?

Who are you, O lord, and what is the subtle Prakṛti — let this be considered; and how, without Prakṛti, can Maheśvara have a manifest form at all?

Word by word

कस्त्वं का प्रकृतिः सूक्ष्मा (kastvaṃ kā prakṛtiḥ sūkṣmā) — who are you, and what is the subtle prakṛtiभगवंस्तद्विमृश्यताम् (bhagavaṃstadvimṛśyatām) — O lord, let this be consideredविना प्रकृत्या च कथं (vinā prakṛtyā ca kathaṃ) — and how, without prakṛtiलिङ्गरूपी महेश्वरः (liṅgarūpī maheśvaraḥ) — can Maheśvara have a manifest form at all

अर्चनीयोऽसि वन्द्योऽसि ध्येयोऽसि प्राणिनां सदा। प्रकृत्या च विचार्येति हृदा सर्वं तदुच्यताम्॥

arcanīyo'si vandyo'si dhyeyo'si prāṇināṃ sadā | prakṛtyā ca vicāryeti hṛdā sarvaṃ taducyatām ||

· हिन्दी

आप प्रकृतिके ही कारण सदा प्राणियोंके लिये अर्चनीय, वन्दनीय और चिन्तनीय हैं; इस बातको हृदयसे विचारकर ही आप वह सब कहिये।

You are ever worthy of worship, of homage, of meditation, for all beings — and this being so on account of Prakṛti, let all of it now be told, weighed in the heart.

Word by word

अर्चनीयोऽसि वन्द्योऽसि (arcanīyo'si vandyo'si) — you are worthy of worship, worthy of homageध्येयोऽसि प्राणिनां सदा (dhyeyo'si prāṇināṃ sadā) — worthy of meditation, ever, for all beingsप्रकृत्या च विचार्येति (prakṛtyā ca vicāryeti) — and this being considered through prakṛtiहृदा सर्वं तदुच्यताम् (hṛdā sarvaṃ taducyatām) — let all of it be told, weighed in the heart

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

पार्वत्यास्तद्वचः श्रुत्वा महोत्किरणे रतः। सुविहस्य प्रसन्नात्मा महेशो वाक्यमब्रवीत्॥

pārvatyāstadvacaḥ śrutvā mahotkiraṇe rataḥ | suvihasya prasannātmā maheśo vākyamabravīt ||

· हिन्दी

पार्वतीजीके वचनको सुनकर महती लीला करनेमें रत रहनेवाले प्रसन्नचित्त महेश्वर हँसकर कहने लगे —

Hearing this speech of Pārvatī, he who delights in great sportive display, laughing well, his mind pleased, Maheśa spoke this word.

Word by word

पार्वत्यास्तद्वचः श्रुत्वा (pārvatyāstadvacaḥ śrutvā) — hearing this speech of Pārvatīमहोत्किरणे रतः (mahotkiraṇe rataḥ) — he who delights in great sportive displayसुविहस्य प्रसन्नात्मा (suvihasya prasannātmā) — laughing well, his mind pleasedमहेशो वाक्यमब्रवीत् (maheśo vākyamabravīt) — Maheśa spoke this word

महेश्वर उवाच — Maheśvara spoke: महेश्वर बोले:

तपसा परमेणैव प्रकृतिं नाशयाम्यहम्। प्रकृत्या रहितः शम्भुरहं तिष्ठामि तत्त्वतः॥

tapasā parameṇaiva prakṛtiṃ nāśayāmyaham | prakṛtyā rahitaḥ śambhurahaṃ tiṣṭhāmi tattvataḥ ||

· हिन्दी

मैं उत्तम तपस्याके द्वारा ही प्रकृतिका नाश करता हूँ और वस्तुतः प्रकृतिसे रहित होकर ही शम्भुके रूपमें स्थित रहता हूँ।

By supreme austerity alone I destroy Prakṛti; in reality, I, Śambhu, stand devoid of Prakṛti.

Word by word

तपसा परमेणैव (tapasā parameṇaiva) — by supreme austerity aloneप्रकृतिं नाशयाम्यहम् (prakṛtiṃ nāśayāmyaham) — I destroy prakṛtiप्रकृत्या रहितः शम्भुः (prakṛtyā rahitaḥ śambhuḥ) — Śambhu, devoid of prakṛtiअहं तिष्ठामि तत्त्वतः (ahaṃ tiṣṭhāmi tattvataḥ) — I stand, in reality

तस्माच्च प्रकृतेः सद्भिर्न कार्यः सङ्ग्रहः क्वचित्। स्थातव्यं निर्विकारैश्च लोकाचारविवर्जितैः॥

tasmācca prakṛteḥ sadbhirna kāryaḥ saṅgrahaḥ kvacit | sthātavyaṃ nirvikāraiśca lokācāravivarjitaiḥ ||

· हिन्दी

अतः सत्पुरुषोंको कभी भी प्रकृतिका संग्रह नहीं करना चाहिये और लोकाचारसे दूर तथा विकाररहित रहना चाहिये।

Therefore the virtuous should never form attachment to Prakṛti; one should remain unchanging and free from the ways of the world.

Word by word

तस्माच्च प्रकृतेः सद्भिः (tasmācca prakṛteḥ sadbhiḥ) — and therefore, by the virtuous, of prakṛtiन कार्यः सङ्ग्रहः क्वचित् (na kāryaḥ saṅgrahaḥ kvacit) — no attachment should ever be madeस्थातव्यं निर्विकारैश्च (sthātavyaṃ nirvikāraiśca) — and one should remain unchangingलोकाचारविवर्जितैः (lokācāravivarjitaiḥ) — and free from worldly custom

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

इत्युक्ता शम्भुना तात लौकिकव्यवहारतः। सुविहस्य हृदा काली जगाद मधुरं वचः॥

ityuktā śambhunā tāta laukikavyavahārataḥ | suvihasya hṛdā kālī jagāda madhuraṃ vacaḥ ||

· हिन्दी

हे तात! जब शम्भुने लौकिक व्यवहारके अनुसार यह बात कही, तब काली मन-ही-मन हँसकर यह मधुर वचन कहने लगीं —

O dear one, thus addressed by Śambhu according to worldly custom, Kālī, laughing well within her heart, spoke a sweet word.

Word by word

इत्युक्ता शम्भुना तात (ityuktā śambhunā tāta) — thus addressed by Śambhu, O dear oneलौकिकव्यवहारतः (laukikavyavahārataḥ) — according to worldly customसुविहस्य हृदा काली (suvihasya hṛdā kālī) — Kālī, laughing well within her heartजगाद मधुरं वचः (jagāda madhuraṃ vacaḥ) — spoke a sweet word

काल्युवाच — Kālī spoke: काली बोलीं:

१० यदुक्तं भवता योगिन्वचनं शंकर प्रभो। सा च किं प्रकृतिर्न स्यादतीतस्तां भवान्कथम्॥

yaduktaṃ bhavatā yoginvacanaṃ śaṃkara prabho | sā ca kiṃ prakṛtirna syādatītastāṃ bhavānkatham ||

· हिन्दी

हे योगिन्! हे शंकर! हे प्रभो! आपने जो बात कही है, क्या वह प्रकृति नहीं है? आप उससे परे कैसे हैं?

O yogī, O Śaṅkara, O lord, this word that you have spoken — is it not itself Prakṛti? How, then, are you beyond her?

Word by word

यदुक्तं भवता योगिन् (yaduktaṃ bhavatā yoginn) — what has been said by you, O yogīवचनं शंकर प्रभो (vacanaṃ śaṃkara prabho) — that word, O Śaṅkara, O lordसा च किं प्रकृतिर्न स्यात् (sā ca kiṃ prakṛtirna syāt) — is that not itself prakṛtiअतीतस्तां भवान्कथम् (atītastāṃ bhavānkatham) — how are you beyond her

११ एतद्विचार्य वक्तव्यं तत्त्वतो हि यथातथम्। प्रकृत्या सर्वमेतच्च बद्धमस्ति निरंतरम्॥

etadvicārya vaktavyaṃ tattvato hi yathātatham | prakṛtyā sarvametacca baddhamasti niraṃtaram ||

· हिन्दी

इन सबका तात्त्विक दृष्टिसे ठीक-ठीक विचार करके ही आपको बोलना चाहिये। यह सब कुछ सदा प्रकृतिसे बँधा हुआ है।

This should be considered and spoken truly, exactly as it is; all this is bound by Prakṛti, without a break.

Word by word

एतद्विचार्य वक्तव्यं (etadvicārya vaktavyaṃ) — this should be considered and spokenतत्त्वतो हि यथातथम् (tattvato hi yathātatham) — truly, exactly as it isप्रकृत्या सर्वमेतच्च (prakṛtyā sarvametacca) — and all this, by prakṛtiबद्धमस्ति निरंतरम् (baddhamasti niraṃtaram) — is bound, without a break

१२ तस्मात्त्वया न वक्तव्यं न कार्यं किंचिदेव हि। वचनं रचनं सर्वं प्राकृतं विद्धि चेतसा॥

tasmāttvayā na vaktavyaṃ na kāryaṃ kiṃcideva hi | vacanaṃ racanaṃ sarvaṃ prākṛtaṃ viddhi cetasā ||

· हिन्दी

इसीलिये आपको न तो बोलना चाहिये और न कुछ करना ही चाहिये; क्योंकि कहना और करना सब व्यवहार प्रकृति ही है — ऐसा अपनी बुद्धिसे समझिये।

Therefore nothing at all should be said or done by you — know with your own mind that all speech and all making is of Prakṛti.

Word by word

तस्मात्त्वया न वक्तव्यं (tasmāttvayā na vaktavyaṃ) — therefore nothing should be said by youन कार्यं किंचिदेव हि (na kāryaṃ kiṃcideva hi) — nor anything at all doneवचनं रचनं सर्वं (vacanaṃ racanaṃ sarvaṃ) — speech and every makingप्राकृतं विद्धि चेतसा (prākṛtaṃ viddhi cetasā) — know with your mind to be of prakṛti

१३ यच्छृणोषि यदश्नासि यत्पश्यसि करोषि यत्। तत्सर्वं प्रकृतेः कार्यं मिथ्यावादो निरर्थकः॥

yacchṛṇoṣi yadaśnāsi yatpaśyasi karoṣi yat | tatsarvaṃ prakṛteḥ kāryaṃ mithyāvādo nirarthakaḥ ||

· हिन्दी

आप जो कुछ सुनते, खाते, देखते और करते हैं, वह सब प्रकृतिका ही कार्य है। इसे मिथ्या कह देना निरर्थक है।

What you hear, what you eat, what you see, what you do — all of that is Prakṛti's own work; to call it false is pointless.

Word by word

यच्छृणोषि यदश्नासि (yacchṛṇoṣi yadaśnāsi) — what you hear, what you eatयत्पश्यसि करोषि यत् (yatpaśyasi karoṣi yat) — what you see, what you doतत्सर्वं प्रकृतेः कार्यं (tatsarvaṃ prakṛteḥ kāryaṃ) — all of that is prakṛti's own workमिथ्यावादो निरर्थकः (mithyāvādo nirarthakaḥ) — to call it false is pointless

१४ प्रकृतेः परमश्चेत्त्वं किमर्थं तप्यसे तपः। त्वया शंभोऽधुना ह्यस्मिन्गिरौ हिमवति प्रभो॥

prakṛteḥ paramaścettvaṃ kimarthaṃ tapyase tapaḥ | tvayā śaṃbho'dhunā hyasmingirau himavati prabho ||

· हिन्दी

हे प्रभो! शम्भो! यदि आप प्रकृतिसे परे हैं, तो इस समय इस हिमवान् पर्वतपर आप तपस्या किसलिये कर रहे हैं?

O lord Śambhu, if you are beyond Prakṛti, for what purpose do you now perform austerity on this Himavat mountain?

Word by word

प्रकृतेः परमश्चेत्त्वं (prakṛteḥ paramaścettvaṃ) — if you are beyond prakṛtiकिमर्थं तप्यसे तपः (kimarthaṃ tapyase tapaḥ) — for what purpose do you perform austerityत्वया शंभोऽधुना ह्यस्मिन् (tvayā śaṃbho'dhunā hyasmin) — by you, O Śambhu, now, on thisगिरौ हिमवति प्रभो (girau himavati prabho) — mountain Himavat, O lord

१५ प्रकृत्या गिलितोऽसि त्वं न जानासि निजं हर। निजं जानासि चेदीश किमर्थं तप्यसे तपः॥

prakṛtyā gilito'si tvaṃ na jānāsi nijaṃ hara | nijaṃ jānāsi cedīśa kimarthaṃ tapyase tapaḥ ||

· हिन्दी

हे हर! प्रकृतिने आपको निगल लिया है, अतः आप अपनेको नहीं जानते। हे ईश! यदि आप अपनेको जानते हैं, तो किसलिये तप करते हैं?

O Hara, you have been swallowed by Prakṛti, and you do not know your own self; and if, O lord, you do know your own self, then for what purpose do you perform austerity?

Word by word

प्रकृत्या गिलितोऽसि त्वं (prakṛtyā gilito'si tvaṃ) — you have been swallowed by prakṛtiन जानासि निजं हर (na jānāsi nijaṃ hara) — O Hara, you do not know your own selfनिजं जानासि चेदीश (nijaṃ jānāsi cedīśa) — and if, O lord, you do know your own selfकिमर्थं तप्यसे तपः (kimarthaṃ tapyase tapaḥ) — for what purpose do you perform austerity

१६ वाग्वादेन च किं कार्यं मम योगिंस्त्वया सह। प्रत्यक्षे ह्यनुमानस्य न प्रमाणं विदुर्बुधाः॥

vāgvādena ca kiṃ kāryaṃ mama yogiṃstvayā saha | pratyakṣe hyanumānasya na pramāṇaṃ vidurbudhāḥ ||

· हिन्दी

हे योगिन्! मुझे आपके साथ वाद-विवाद करनेकी क्या आवश्यकता है। विद्वान् पुरुष प्रत्यक्ष प्रमाण उपलब्ध होनेपर अनुमान प्रमाणको नहीं मानते।

O yogī, what use is there for me in disputation with you? The wise do not recognize inference as a valid means of knowledge when direct perception is present.

Word by word

वाग्वादेन च किं कार्यं (vāgvādena ca kiṃ kāryaṃ) — and what use is there, with disputationमम योगिंस्त्वया सह (mama yogiṃstvayā saha) — to me, O yogī, with youप्रत्यक्षे ह्यनुमानस्य (pratyakṣe hyanumānasya) — when direct perception is present, of inferenceन प्रमाणं विदुर्बुधाः (na pramāṇaṃ vidurbudhāḥ) — the wise do not recognize it as a valid means of knowledge

१७ इंद्रियाणां गोचरत्वं यावद्भवति देहिनाम्। तावत्सर्वं विमन्तव्यं प्राकृतं ज्ञानिभिर्धिया॥

iṃdriyāṇāṃ gocaratvaṃ yāvadbhavati dehinām | tāvatsarvaṃ vimantavyaṃ prākṛtaṃ jñānibhirdhiyā ||

· हिन्दी

जो कुछ प्राणियोंकी इन्द्रियोंका विषय होता है, वह सब ज्ञानी पुरुषोंको बुद्धिसे विचारकर प्राकृत ही मानना चाहिये।

Whatever, for embodied beings, becomes an object of the senses — all of that should be judged by the wise, with their intellect, to be of Prakṛti.

Word by word

इंद्रियाणां गोचरत्वं (iṃdriyāṇāṃ gocaratvaṃ) — the state of being an object of the sensesयावद्भवति देहिनाम् (yāvadbhavati dehinām) — whatever comes to be, for embodied beingsतावत्सर्वं विमन्तव्यं (tāvatsarvaṃ vimantavyaṃ) — all of that should be consideredप्राकृतं ज्ञानिभिर्धिया (prākṛtaṃ jñānibhirdhiyā) — as of prakṛti, by the wise, with their intellect

१८ किं बहूक्तेन योगीश शृणु मद्वचनं परम्। सा चाहं पुरुषोऽसि त्वं सत्यं सत्यं न संशयः॥

kiṃ bahūktena yogīśa śṛṇu madvacanaṃ param | sā cāhaṃ puruṣo'si tvaṃ satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ ||

· हिन्दी

हे योगीश! बहुत कहनेसे क्या लाभ! मेरी उत्तम बात सुनिये। मैं वह प्रकृति हूँ और आप पुरुष हैं, यह सत्य है, सत्य है, इसमें संशय नहीं है।

What use is much speech, O lord of yogīs? Hear my supreme word: I am that Prakṛti, and you are Puruṣa — true, true, there is no doubt.

Word by word

किं बहूक्तेन योगीश (kiṃ bahūktena yogīśa) — what use is much speech, O lord of yogīsशृणु मद्वचनं परम् (śṛṇu madvacanaṃ param) — hear my supreme wordसा चाहं पुरुषोऽसि त्वं (sā cāhaṃ puruṣo'si tvaṃ) — I am that [prakṛti], and you are puruṣaसत्यं सत्यं न संशयः (satyaṃ satyaṃ na saṃśayaḥ) — true, true, there is no doubt

१९ मदनुग्रहतस्त्वं हि सगुणो रूपवान्मतः। मां विना त्वं निरीहोऽसि न किंचित्कर्तुमर्हसि॥

madanugrahatastvaṃ hi saguṇo rūpavānmataḥ | māṃ vinā tvaṃ nirīho'si na kiṃcitkartumarhasi ||

· हिन्दी

मेरे अनुग्रहसे ही आप सगुण और साकार माने गये हैं। मेरे बिना आप निरीह हैं और कुछ भी करनेमें समर्थ नहीं हैं।

Indeed, through grace granted by me, you are held to be endowed with qualities and possessed of form; without me you are without effort, and able to do nothing at all.

Word by word

मदनुग्रहतस्त्वं हि (madanugrahatastvaṃ hi) — indeed, through grace granted by meसगुणो रूपवान्मतः (saguṇo rūpavānmataḥ) — you are held to be with qualities and possessed of formमां विना त्वं निरीहोऽसि (māṃ vinā tvaṃ nirīho'si) — without me you are without effortन किंचित्कर्तुमर्हसि (na kiṃcitkartumarhasi) — and are not able to do anything at all

२० पराधीनः सदा त्वं हि नानाकर्मकरो वशी। निर्विकारी कथं त्वं हि न लिप्तश्च मया कथम्॥

parādhīnaḥ sadā tvaṃ hi nānākarmakaro vaśī | nirvikārī kathaṃ tvaṃ hi na liptaśca mayā katham ||

· हिन्दी

आप जितेन्द्रिय होनेपर भी प्रकृतिके अधीन हो नाना प्रकारके कर्म करते हैं, तब आप फिर निर्विकार कैसे हैं और मुझसे लिप्त कैसे नहीं हैं?

Ever dependent on another, controlled, performing manifold acts — how then are you truly without change, and how are you not touched by me?

Word by word

पराधीनः सदा त्वं हि (parādhīnaḥ sadā tvaṃ hi) — indeed, ever dependent on anotherनानाकर्मकरो वशी (nānākarmakaro vaśī) — controlled, performing manifold actsनिर्विकारी कथं त्वं हि (nirvikārī kathaṃ tvaṃ hi) — how then are you truly without changeन लिप्तश्च मया कथम् (na liptaśca mayā katham) — and how are you not touched by me

२१ प्रकृतेः परमोऽसि त्वं यदि सत्यं वचस्तव। तर्हि त्वया न भेतव्यं समीपे मम शंकर॥

prakṛteḥ paramo'si tvaṃ yadi satyaṃ vacastava | tarhi tvayā na bhetavyaṃ samīpe mama śaṃkara ||

· हिन्दी

हे शंकर! यदि आप प्रकृतिसे परे हैं और यदि आपका वचन सत्य है, तो मेरे समीप रहनेपर भी आपको डरना नहीं चाहिये।

If you are beyond Prakṛti, if your word is true, then, O Śaṅkara, you should have no fear in my presence.

Word by word

प्रकृतेः परमोऽसि त्वं (prakṛteḥ paramo'si tvaṃ) — if you are beyond prakṛtiयदि सत्यं वचस्तव (yadi satyaṃ vacastava) — if your word is trueतर्हि त्वया न भेतव्यं (tarhi tvayā na bhetavyaṃ) — then you should not be afraidसमीपे मम शंकर (samīpe mama śaṃkara) — in my presence, O Śaṅkara

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

२२ इत्याकर्ण्य वचस्तस्याः सांख्यशास्त्रोदितं शिवः। वेदान्तमतसंस्थो हि वाक्यमूचे शिवां प्रति॥

ityākarṇya vacastasyāḥ sāṃkhyaśāstroditaṃ śivaḥ | vedāntamatasaṃstho hi vākyamūce śivāṃ prati ||

· हिन्दी

पार्वतीका सांख्यशास्त्रके अनुसार कहा हुआ वचन सुनकर भगवान् शिव वेदान्तमतमें स्थित हो शिवासे यह वचन कहने लगे —

Hearing this speech of hers, declared in the manner of Sāṃkhya, Śiva, standing firm in the Vedānta view, spoke a word to Śivā.

Word by word

इत्याकर्ण्य वचस्तस्याः (ityākarṇya vacastasyāḥ) — hearing this speech of hersसांख्यशास्त्रोदितं शिवः (sāṃkhyaśāstroditaṃ śivaḥ) — declared in the manner of Sāṃkhya, Śivaवेदान्तमतसंस्थो हि (vedāntamatasaṃstho hi) — indeed, standing firm in the Vedānta viewवाक्यमूचे शिवां प्रति (vākyamūce śivāṃ prati) — spoke a word to Śivā

श्रीशिव उवाच — Śrī Śiva spoke: श्रीशिव बोले:

२३ इत्येवं त्वं यदि ब्रूषे गिरिजे सांख्यधारिणी। प्रत्यहं कुरु मे सेवामनिषिद्धां सुभाषिणि॥

ityevaṃ tvaṃ yadi brūṣe girije sāṃkhyadhāriṇī | pratyahaṃ kuru me sevāmaniṣiddhāṃ subhāṣiṇi ||

· हिन्दी

सुन्दर भाषण करनेवाली हे गिरिजे! यदि आप सांख्यमतको धारण करके ऐसा कहती हैं, तो प्रतिदिन मेरी अनिषिद्ध सेवा कीजिये।

If you speak thus, O Girijā, holding the Sāṃkhya view, then, O fair-spoken one, perform my service daily — it is not forbidden.

Word by word

इत्येवं त्वं यदि ब्रूषे (ityevaṃ tvaṃ yadi brūṣe) — if you speak thusगिरिजे सांख्यधारिणी (girije sāṃkhyadhāriṇī) — O Girijā, holding the Sāṃkhya viewप्रत्यहं कुरु मे सेवाम् (pratyahaṃ kuru me sevām) — then daily perform my serviceअनिषिद्धां सुभाषिणि (aniṣiddhāṃ subhāṣiṇi) — unforbidden, O fair-spoken one

२४ यद्यहं ब्रह्म निर्लिप्तो मायया परमेश्वरः। वेदांतवेद्यो मायेशस्त्वं करिष्यसि किं तदा॥

yadyahaṃ brahma nirlipto māyayā parameśvaraḥ | vedāṃtavedyo māyeśastvaṃ kariṣyasi kiṃ tadā ||

· हिन्दी

यदि मैं ब्रह्म, मायासे निर्लिप्त, परमेश्वर, वेदान्तसे जाननेयोग्य तथा मायापति हूँ, तब आप क्या करेंगी?

If I am Brahman, unstained by māyā, the supreme lord, knowable through Vedānta, the lord of māyā — what then will you do?

Word by word

यद्यहं ब्रह्म निर्लिप्तो (yadyahaṃ brahma nirlipto) — if I, unstained Brahmanमायया परमेश्वरः (māyayā parameśvaraḥ) — by māyā, the supreme lordवेदांतवेद्यो मायेशः (vedāṃtavedyo māyeśaḥ) — knowable through Vedānta, the lord of māyāत्वं करिष्यसि किं तदा (tvaṃ kariṣyasi kiṃ tadā) — what will you do, then

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

२५ इत्येवमुक्त्वा गिरिजां वाक्यमूचे गिरिं प्रभुः। भक्तानुरंजनकरो भक्तानुग्रहकारकः॥

ityevamuktvā girijāṃ vākyamūce giriṃ prabhuḥ | bhaktānuraṃjanakaro bhaktānugrahakārakaḥ ||

· हिन्दी

गिरिजासे इस प्रकार कहकर भक्तोंको प्रसन्न करनेवाले तथा भक्तोंपर अनुग्रह करनेवाले भगवान् शिव हिमवान्से कहने लगे —

Having thus spoken to Girijā, the lord, who gives delight to his devotees and bestows grace upon them, spoke a word to the mountain.

Word by word

इत्येवमुक्त्वा गिरिजां (ityevamuktvā girijāṃ) — having thus spoken to Girijāवाक्यमूचे गिरिं प्रभुः (vākyamūce giriṃ prabhuḥ) — the lord spoke a word to the mountainभक्तानुरंजनकरो (bhaktānuraṃjanakaro) — he who gives delight to his devoteesभक्तानुग्रहकारकः (bhaktānugrahakārakaḥ) — and who bestows grace upon his devotees

श्रीशिव उवाच — Śrī Śiva spoke: शिवजी बोले:

२६ अत्रैव सोऽहं तपसा परेण गिरे तव प्रस्थवरेऽतिरम्ये। चरामि भूमौ परमार्थभावस्वरूपमानंदमयं सुलोचयन्॥

atraiva so'haṃ tapasā pareṇa gire tava prasthavare'tiramye | carāmi bhūmau paramārthabhāvasvarūpamānaṃdamayaṃ sulocayan ||

· हिन्दी

हे गिरे! मैं यहीं आपके अत्यन्त रमणीय श्रेष्ठ शिखरकी भूमिपर उत्तम तपस्याके द्वारा आनन्दमय परमार्थ स्वरूपका विचार करता हुआ विचरण करूँगा।

O mountain, right here on your excellent, most delightful slope, I shall walk this ground through supreme austerity, well contemplating my own blissful nature of highest reality.

Word by word

अत्रैव सोऽहं तपसा परेण (atraiva so'haṃ tapasā pareṇa) — right here, I, through supreme austerityगिरे तव प्रस्थवरेऽतिरम्ये (gire tava prasthavare'tiramye) — O mountain, on your excellent, most delightful slopeचरामि भूमौ परमार्थभावस्वरूपम् (carāmi bhūmau paramārthabhāvasvarūpam) — shall walk this ground, my true nature of highest realityआनंदमयं सुलोचयन् (ānaṃdamayaṃ sulocayan) — full of bliss, well contemplating

२७ तपस्तपुमनुज्ञा मे दातव्या पर्वताधिप। अनुज्ञया विना किंचित्तपः कर्तुं न शक्यते॥

tapastapumanujñā me dātavyā parvatādhipa | anujñayā vinā kiṃcittapaḥ kartuṃ na śakyate ||

· हिन्दी

पर्वतराज! आप मुझे यहाँ तपस्या करनेकी अनुमति दें, आपकी आज्ञाके बिना कोई तप नहीं किया जा सकता है।

O lord of mountains, permission should be granted for me to perform this austerity; without permission, no austerity at all can be performed.

Word by word

तपस्तपुमनुज्ञा मे (tapastapumanujñā me) — the permission for me to perform this austerityदातव्या पर्वताधिप (dātavyā parvatādhipa) — should be granted, O lord of mountainsअनुज्ञया विना किंचित् (anujñayā vinā kiṃcit) — without permission, nothing whatsoeverतपः कर्तुं न शक्यते (tapaḥ kartuṃ na śakyate) — of austerity can be performed

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

२८ एतच्छ्रुत्वा वचस्तस्य देवदेवस्य शूलिनः। प्रणम्य हिमवान् शंभुमिदं वचनमब्रवीत्॥

etacchrutvā vacastasya devadevasya śūlinaḥ | praṇamya himavān śaṃbhumidaṃ vacanamabravīt ||

· हिन्दी

देवाधिदेव शूलधारी शिवकी यह बात सुनकर हिमवान्ने शम्भुको प्रणाम करके यह वचन कहा —

Hearing this speech of the god of gods, the trident-bearer, Himavān bowed to Śambhu and spoke this word.

Word by word

एतच्छ्रुत्वा वचस्तस्य (etacchrutvā vacastasya) — hearing this speech of hisदेवदेवस्य शूलिनः (devadevasya śūlinaḥ) — the god of gods, the trident-bearerप्रणम्य हिमवान् शंभुम् (praṇamya himavān śaṃbhum) — bowing to Śambhu, Himavānइदं वचनमब्रवीत् (idaṃ vacanamabravīt) — spoke this word

हिमवानुवाच — Himavān spoke: हिमवान् बोले:

२९ त्वदीयं हि जगत्सर्वं सदेवासुरमानुषम्। किमप्यहं महादेव तुच्छो भूत्वा वदामि ते॥

tvadīyaṃ hi jagatsarvaṃ sadevāsuramānuṣam | kimapyahaṃ mahādeva tuccho bhūtvā vadāmi te ||

· हिन्दी

हे महादेव! देवता, असुर और मनुष्योंसहित सम्पूर्ण जगत् तो आपका ही है, मैं तुच्छ होकर आपसे क्या कहूँ।

Indeed, this whole world, with its gods, asuras, and men, is yours; what, then, O great god, may I, being so trifling, say to you?

Word by word

त्वदीयं हि जगत्सर्वं (tvadīyaṃ hi jagatsarvaṃ) — indeed, this whole world is yoursसदेवासुरमानुषम् (sadevāsuramānuṣam) — together with gods, asuras and menकिमप्यहं महादेव (kimapyahaṃ mahādeva) — what, then, O great god, may Iतुच्छो भूत्वा वदामि ते (tuccho bhūtvā vadāmi te) — being so trifling, say to you

ब्रह्मोवाच — Brahmā spoke: ब्रह्मा जी ने कहा:

३० एवमुक्तो हिमवता शंकरो लोकशंकरः। विहस्य गिरिराजं तं प्राह याहीति सादरम्॥

evamukto himavatā śaṃkaro lokaśaṃkaraḥ | vihasya girirājaṃ taṃ prāha yāhīti sādaram ||

· हिन्दी

हिमवान्के इस प्रकार कहनेपर लोककल्याणकारी भगवान् शंकरने हँसकर आदरपूर्वक उन गिरिराजसे कहा — अब आप जाइये।

Thus addressed by Himavat, Śaṅkara, the bringer of good to the world, laughing, said to that king of mountains, with reverence, "Go now."

Word by word

एवमुक्तो हिमवता (evamukto himavatā) — thus addressed by Himavatशंकरो लोकशंकरः (śaṃkaro lokaśaṃkaraḥ) — Śaṅkara, the bringer of good to the worldविहस्य गिरिराजं तं (vihasya girirājaṃ taṃ) — laughing, to that king of mountainsप्राह याहीति सादरम् (prāha yāhīti sādaram) — said, with reverence, "go now"

३१ शंकरेणाभ्यनुज्ञातः स्वगृहं हिमवान्ययौ। सार्धं गिरिजया वै स प्रत्यहं दर्शने स्थितः॥

śaṃkareṇābhyanujñātaḥ svagṛhaṃ himavānyayau | sārdhaṃ girijayā vai sa pratyahaṃ darśane sthitaḥ ||

· हिन्दी

शंकरजीकी आज्ञा पाकर हिमवान् गिरिजाके साथ अपने घर लौट गये। तबसे वे गिरिजाके साथ प्रतिदिन उनका दर्शन करने लगे।

Given leave by Śaṅkara, Himavān went to his own home; and thereafter he, together with Girijā, remained daily intent on seeing him.

Word by word

शंकरेणाभ्यनुज्ञातः (śaṃkareṇābhyanujñātaḥ) — given leave by Śaṅkaraस्वगृहं हिमवान्ययौ (svagṛhaṃ himavānyayau) — Himavān went to his own homeसार्धं गिरिजया वै स (sārdhaṃ girijayā vai sa) — and he, together with Girijāप्रत्यहं दर्शने स्थितः (pratyahaṃ darśane sthitaḥ) — remained fixed, daily, on his darśana

३२ पित्रा विनापि सा काली सखीभ्यां सह नित्यशः। जगाम शंकराभ्याशं सेवायै भक्तितत्परा॥

pitrā vināpi sā kālī sakhībhyāṃ saha nityaśaḥ | jagāma śaṃkarābhyāśaṃ sevāyai bhaktitatparā ||

· हिन्दी

काली अपने पिताके बिना भी दोनों सहेलियोंके साथ नित्य भक्तिपरायण होकर सेवाके लिये शंकरके पास जाती थीं।

That Kālī, even without her father, together with her two companions, constantly went into Śaṅkara's presence for service, intent on devotion.

Word by word

पित्रा विनापि सा काली (pitrā vināpi sā kālī) — that Kālī, even without her fatherसखीभ्यां सह नित्यशः (sakhībhyāṃ saha nityaśaḥ) — together with her two companions, constantlyजगाम शंकराभ्याशं (jagāma śaṃkarābhyāśaṃ) — went into Śaṅkara's presenceसेवायै भक्तितत्परा (sevāyai bhaktitatparā) — devoted to service, intent on devotion

३३ निषिषेध न तां कोऽपि गणो नंदीश्वरादिकः। महेशशासनात्तात तच्छासनकरः शुचिः॥

niṣiṣedha na tāṃ ko'pi gaṇo naṃdīśvarādikaḥ | maheśaśāsanāttāta tacchāsanakaraḥ śuciḥ ||

· हिन्दी

हे तात! महेश्वरके आदेशसे उनकी आज्ञाका पालन करनेवाले पवित्र नन्दीश्वर आदि कोई भी गण उन्हें रोकते नहीं थे।

O dear one, no gaṇa at all — beginning with Nandīśvara — forbade her, because of Maheśa's command, being pure and carrying out that command.

Word by word

निषिषेध न तां कोऽपि (niṣiṣedha na tāṃ ko'pi) — no one at all forbade herगणो नंदीश्वरादिकः (gaṇo naṃdīśvarādikaḥ) — among the gaṇas, beginning with Nandīśvaraमहेशशासनात्तात (maheśaśāsanāttāta) — O dear one, because of Maheśa's commandतच्छासनकरः शुचिः (tacchāsanakaraḥ śuciḥ) — pure, carrying out that command

३४ सांख्यवेदांतमतयोः शिवयोः शिवदः सदा। संवादः सुखकृच्चोक्तोऽभिन्नयोः सुविचारतः॥

sāṃkhyavedāṃtamatayoḥ śivayoḥ śivadaḥ sadā | saṃvādaḥ sukhakṛccokto'bhinnayoḥ suvicārataḥ ||

· हिन्दी

विशेष विचार करनेपर परस्पर अभिन्न होते हुए भी सांख्य और वेदान्तमतवाले शिवा तथा शिवका संवाद सभीके लिये सदा कल्याणदायक तथा सुखकर कहा गया है।

This dialogue between Śiva and Śivā, holding respectively the Sāṃkhya and Vedānta views, ever bestowing good, is declared to bring happiness — for the two who, on true reflection, are undivided.

Word by word

सांख्यवेदांतमतयोः (sāṃkhyavedāṃtamatayoḥ) — of the two, holding the Sāṃkhya and Vedānta viewsशिवयोः शिवदः सदा (śivayoḥ śivadaḥ sadā) — of Śiva and Śivā, ever bestowing goodसंवादः सुखकृच्चोक्तः (saṃvādaḥ sukhakṛccoktaḥ) — this dialogue is declared to bring happinessअभिन्नयोः सुविचारतः (abhinnayoḥ suvicārataḥ) — for the two who, on true reflection, are undivided

३५ गिरिराजस्य वचनात्तनयां तस्य शंकरः। पार्श्वे समीपे जग्राह गौरवादपि गोपरः॥

girirājasya vacanāttanayāṃ tasya śaṃkaraḥ | pārśve samīpe jagrāha gauravādapi goparaḥ ||

· हिन्दी

इन्द्रियातीत भगवान् शंकरने गिरिराजके कहनेसे उनका गौरव मानकर उनकी पुत्रीको अपने पास रहकर सेवा करनेके लिये स्वीकार कर लिया।

At the word of the king of mountains, Śaṅkara, the lord beyond the senses, out of regard for him, took his daughter close by his side.

Word by word

गिरिराजस्य वचनात् (girirājasya vacanāt) — at the word of the king of mountainsतनयां तस्य शंकरः (tanayāṃ tasya śaṃkaraḥ) — Śaṅkara [received] his daughterपार्श्वे समीपे जग्राह (pārśve samīpe jagrāha) — took her close by his sideगौरवादपि गोपरः (gauravādapi goparaḥ) — even the lord beyond the senses, out of regard [for him]

३६ उवाचेदं वचः कालीं सखीभ्यां सह गोपतिः। नित्यं मां सेवतां यातु निर्भीता ह्यत्र तिष्ठतु॥

uvācedaṃ vacaḥ kālīṃ sakhībhyāṃ saha gopatiḥ | nityaṃ māṃ sevatāṃ yātu nirbhītā hyatra tiṣṭhatu ||

· हिन्दी

भगवान् शंकरने सखियोंसहित पार्वतीसे कहा कि तुम नित्य मेरी सेवा करो तथा चली जाओ अथवा निर्भय होकर यहाँ रहो।

The lord of the earth spoke this word to Kālī, together with her companions: "Let her go, ever serving me, or let her stay here unafraid."

Word by word

उवाचेदं वचः कालीं (uvācedaṃ vacaḥ kālīṃ) — said this word to Kālīसखीभ्यां सह गोपतिः (sakhībhyāṃ saha gopatiḥ) — the lord of the earth, together with her companionsनित्यं मां सेवतां यातु (nityaṃ māṃ sevatāṃ yātu) — let her go, ever serving meनिर्भीता ह्यत्र तिष्ठतु (nirbhītā hyatra tiṣṭhatu) — or let her stay here, unafraid

३७ एवमुक्त्वा तु तां देवीं सेवायै जगृहे हरः। निर्विकारो महायोगी नानालीलाकरः प्रभुः॥

evamuktvā tu tāṃ devīṃ sevāyai jagṛhe haraḥ | nirvikāro mahāyogī nānālīlākaraḥ prabhuḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार कहकर निर्विकार, महायोगी तथा अनेक प्रकारकी लीलाएँ करनेवाले भगवान् शंकरने अपनी सेवाके लिये उन देवीको रख लिया।

Having spoken thus, Hara, the changeless great yogī, the lord, performer of manifold sports, accepted that goddess for his service.

Word by word

एवमुक्त्वा तु तां देवीं (evamuktvā tu tāṃ devīṃ) — having thus spoken, that goddessसेवायै जगृहे हरः (sevāyai jagṛhe haraḥ) — Hara accepted for his serviceनिर्विकारो महायोगी (nirvikāro mahāyogī) — the changeless great yogīनानालीलाकरः प्रभुः (nānālīlākaraḥ prabhuḥ) — the lord, performer of manifold sports

३८ इदमेव महद्धैर्यं धीराणां सुतपस्विनाम्। विघ्नवन्त्यपि संप्राप्य यद्विघ्नैर्न विहन्यते॥

idameva mahaddhairyaṃ dhīrāṇāṃ sutapasvinām | vighnavantyapi saṃprāpya yadvighnairna vihanyate ||

· हिन्दी

धैर्यशाली तथा परम तपस्वियोंका यह महान् धैर्य ही है, जो विघ्नकारक वस्तुओंको ग्रहणकर भी विघ्नोंसे विनष्ट नहीं होता है।

This alone is the great fortitude of the steadfast and truly austere: that, even on encountering things fraught with obstacles, they are not thrown off course by such obstacles.

Word by word

इदमेव महद्धैर्यं (idameva mahaddhairyaṃ) — this alone is the great fortitudeधीराणां सुतपस्विनाम् (dhīrāṇāṃ sutapasvinām) — of the steadfast and truly austereविघ्नवन्त्यपि संप्राप्य (vighnavantyapi saṃprāpya) — that, even on encountering things fraught with obstaclesयद्विघ्नैर्न विहन्यते (yadvighnairna vihanyate) — they are not thrown off course by such obstacles

३९ ततः स्वपुरमायातो गिरिराट् परिचारकैः। मुमोदातीव मनसि सप्रियः स मुनीश्वर॥

tataḥ svapuramāyāto girirāṭ paricārakaiḥ | mumodātīva manasi sapriyaḥ sa munīśvara ||

· हिन्दी

हे मुनीश्वर! तत्पश्चात् गिरिराज अपने सेवकोंके साथ अपने स्थानको चले आये और अपनी प्रियाके साथ मनमें परम आनन्दित हुए।

O lord of sages, then the king of mountains, having come with his attendants to his own city, rejoiced exceedingly in his mind, together with his beloved.

Word by word

ततः स्वपुरमायातो (tataḥ svapuramāyāto) — then, having come to his own cityगिरिराट् परिचारकैः (girirāṭ paricārakaiḥ) — the king of mountains, with his attendantsमुमोदातीव मनसि (mumodātīva manasi) — rejoiced exceedingly in his mindसप्रियः स मुनीश्वर (sapriyaḥ sa munīśvara) — together with his beloved, O lord of sages

४० हरश्च ध्यानयोगेन परमात्मानमादरात्। निर्विघ्नेन स्वमनसा त्वासीच्चिन्तयितुं स्थितः॥

haraśca dhyānayogena paramātmānamādarāt | nirvighnena svamanasā tvāsīccintayituṃ sthitaḥ ||

· हिन्दी

भगवान् शंकर भी आदरपूर्वक ध्यान-योगके द्वारा निर्विघ्न मनसे परमात्माका चिन्तन करने लगे।

And Hara remained fixed, through the discipline of meditation, in contemplating the supreme self with reverence, his own mind undisturbed.

Word by word

हरश्च ध्यानयोगेन (haraśca dhyānayogena) — and Hara, through the discipline of meditationपरमात्मानमादरात् (paramātmānamādarāt) — the supreme self, with reverenceनिर्विघ्नेन स्वमनसा (nirvighnena svamanasā) — with his own mind, undisturbedत्वासीच्चिन्तयितुं स्थितः (tvāsīccintayituṃ sthitaḥ) — remained fixed in contemplation

४१ काली सखीभ्यां सहिता प्रत्यहं चंद्रशेखरम्। सेवमाना महादेवं गमनागमने स्थिता॥

kālī sakhībhyāṃ sahitā pratyahaṃ caṃdraśekharam | sevamānā mahādevaṃ gamanāgamane sthitā ||

· हिन्दी

काली भी प्रतिदिन सखियोंसहित चन्द्रशेखर महादेवकी सेवा करती हुई वहाँ जाने-आने लगीं।

Kālī, together with her companions, serving the moon-crested great god daily, remained occupied in coming and going.

Word by word

काली सखीभ्यां सहिता (kālī sakhībhyāṃ sahitā) — Kālī, together with her companionsप्रत्यहं चंद्रशेखरम् (pratyahaṃ caṃdraśekharam) — daily, the moon-crested oneसेवमाना महादेवं (sevamānā mahādevaṃ) — serving the great godगमनागमने स्थिता (gamanāgamane sthitā) — remained occupied in coming and going

४२ प्रक्षाल्य चरणौ शंभोः पपौ तच्चरणोदकम्। वह्निशौचेन वस्त्रेण चक्रे तद्गात्रमार्जनम्॥

prakṣālya caraṇau śaṃbhoḥ papau taccaraṇodakam | vahniśaucena vastreṇa cakre tadgātramārjanam ||

· हिन्दी

वे भगवान् शंकरके चरणोंको धोकर उस चरणोदकका पान करती थीं और आगसे शुद्ध किये हुए वस्त्रसे उनके शरीरको पोंछा करती थीं।

Washing Śambhu's two feet, she drank that foot-water, and with a cloth purified by fire she wiped his body clean.

Word by word

प्रक्षाल्य चरणौ शंभोः (prakṣālya caraṇau śaṃbhoḥ) — washing Śambhu's two feetपपौ तच्चरणोदकम् (papau taccaraṇodakam) — she drank that foot-waterवह्निशौचेन वस्त्रेण (vahniśaucena vastreṇa) — with a cloth purified by fireचक्रे तद्गात्रमार्जनम् (cakre tadgātramārjanam) — she wiped clean his body

४३ षोडशेनोपचारेण संपूज्य विधिवद्धरम्। पुनः पुनः सुप्रणम्य ययौ नित्यं पितुर्गृहम्॥

ṣoḍaśenopacāreṇa saṃpūjya vidhivaddharam | punaḥ punaḥ supraṇamya yayau nityaṃ piturgṛham ||

· हिन्दी

वे नित्यप्रति षोडशोपचारसे विधिवत् भगवान् हरकी पूजाकर बारंबार उन्हें प्रणामकर अपने पिताके घर चली जाती थीं।

Worshipping Hara duly with the sixteen-fold rite, bowing to him again and again, she would go daily to her father's house.

Word by word

षोडशेनोपचारेण (ṣoḍaśenopacāreṇa) — with the sixteen-fold rite of worshipसंपूज्य विधिवद्धरम् (saṃpūjya vidhivaddharam) — duly worshipping Haraपुनः पुनः सुप्रणम्य (punaḥ punaḥ supraṇamya) — bowing again and againययौ नित्यं पितुर्गृहम् (yayau nityaṃ piturgṛham) — she would daily go to her father's house

४४ एवं संसेवमानायाः शंकरं ध्यानतत्परम्। व्यतीयाय महान्कालः शिवाया मुनिसत्तम॥

evaṃ saṃsevamānāyāḥ śaṃkaraṃ dhyānatatparam | vyatīyāya mahānkālaḥ śivāyā munisattama ||

· हिन्दी

हे मुनिसत्तम! इस प्रकार ध्यानमें तत्पर भगवान् शंकरकी सेवा करती हुई उन शिवाका बहुत समय व्यतीत हो गया।

O best of sages, thus a long time passed for Śivā, who constantly served Śaṅkara, intent as he was on meditation.

Word by word

एवं संसेवमानायाः (evaṃ saṃsevamānāyāḥ) — thus, of her who was constantly servingशंकरं ध्यानतत्परम् (śaṃkaraṃ dhyānatatparam) — Śaṅkara, intent on meditationव्यतीयाय महान्कालः (vyatīyāya mahānkālaḥ) — a long time passedशिवाया मुनिसत्तम (śivāyā munisattama) — for Śivā, O best of sages

४५ कदाचित्सहिता काली सखीभ्यां शंकराश्रमे। वितेने सुंदरं गानं सुतालं स्मरवर्धनम्॥

kadācitsahitā kālī sakhībhyāṃ śaṃkarāśrame | vitene suṃdaraṃ gānaṃ sutālaṃ smaravardhanam ||

· हिन्दी

हे मुनिसत्तम! कभी वे अपनी सखियोंके साथ भगवान् शंकरके आश्रममें तालसे समन्वित प्रेमवर्धक सुन्दर गान करती थीं।

Once Kālī, accompanied by her companions, in Śaṅkara's hermitage, performed a beautiful, well-timed song that stirred desire.

Word by word

कदाचित्सहिता काली (kadācitsahitā kālī) — once Kālī, accompaniedसखीभ्यां शंकराश्रमे (sakhībhyāṃ śaṃkarāśrame) — by her companions, in Śaṅkara's hermitageवितेने सुंदरं गानं (vitene suṃdaraṃ gānaṃ) — performed a beautiful songसुतालं स्मरवर्धनम् (sutālaṃ smaravardhanam) — well-timed, increasing desire

४६ कदाचित्कुशपुष्पाणि समिधं नयति स्वयम्। सखीभ्यां स्थानसंस्कारं कुर्वती न्यवसत्तदा॥

kadācitkuśapuṣpāṇi samidhaṃ nayati svayam | sakhībhyāṃ sthānasaṃskāraṃ kurvatī nyavasattadā ||

· हिन्दी

वे कभी कुशा, पुष्प तथा समिधाएँ स्वयं लाती थीं और सखियोंके साथ आश्रमका सम्मार्जन करती थीं।

Sometimes she herself brought kuśa grass, flowers, and sacrificial wood; then, with her companions, performing the cleansing of the place, she would dwell there.

Word by word

कदाचित्कुशपुष्पाणि (kadācitkuśapuṣpāṇi) — sometimes kuśa grass and flowersसमिधं नयति स्वयम् (samidhaṃ nayati svayam) — and sacrificial wood she herself broughtसखीभ्यां स्थानसंस्कारं (sakhībhyāṃ sthānasaṃskāraṃ) — with her companions, the cleansing of the placeकुर्वती न्यवसत्तदा (kurvatī nyavasattadā) — she would then, performing it, dwell there

४७ कदाचिन्नियता गेहे स्थिता चन्द्रभृतो भृशम्। वीक्षन्ती विस्मयामास सकामा चन्द्रशेखरम्॥

kadācinniyatā gehe sthitā candrabhṛto bhṛśam | vīkṣantī vismayāmāsa sakāmā candraśekharam ||

· हिन्दी

वे कभी नियमपूर्वक शंकरजीके आश्रममें रहकर सकाम भावसे शंकरजीको देखती हुई उन्हें आश्चर्यचकित कर दिया करती थीं।

Sometimes, remaining composed in the dwelling, gazing intently and with desire at the moon-crested one, she filled him with wonder.

Word by word

कदाचिन्नियता गेहे (kadācinniyatā gehe) — sometimes, restrained, in the abodeस्थिता चन्द्रभृतो भृशम् (sthitā candrabhṛto bhṛśam) — remaining, intently, of the moon-bearerवीक्षन्ती विस्मयामास (vīkṣantī vismayāmāsa) — gazing, she filled [him] with wonderसकामा चन्द्रशेखरम् (sakāmā candraśekharam) — desiring, the moon-crested one

४८ ततस्तेन भूतेशस्तां निस्सङ्गां परिस्थिताम्। सोऽचिंतयत्तदा वीक्ष्य भूतदेहे स्थितेति च॥

tatastena bhūteśastāṃ nissaṅgāṃ paristhitām | so'ciṃtayattadā vīkṣya bhūtadehe sthiteti ca ||

· हिन्दी

भगवान् शिवने अपनी तपस्याके बलसे निःसंग रहनेवाली उस कालीको देखकर पंचतत्त्वके शरीरमें रहनेवाली [स्त्री] समझ लिया।

Then the lord of beings, seeing her thus, remaining unattached, thought that she stood there in a body of the five elements.

Word by word

ततस्तेन भूतेशस्तां (tatastena bhūteśastāṃ) — then the lord of beings, at thatनिस्सङ्गां परिस्थिताम् (nissaṅgāṃ paristhitām) — her, remaining unattachedसोऽचिंतयत्तदा वीक्ष्य (so'ciṃtayattadā vīkṣya) — he, seeing her then, thoughtभूतदेहे स्थितेति च (bhūtadehe sthiteti ca) — that she stood there in a body of the five elements

४९ नाग्रहीद्गिरिशः कालीं भार्यार्थे निकटे स्थितां। महालावण्यनिचयां मुनीनामपि मोहिनीम्॥

nāgrahīdgiriśaḥ kālīṃ bhāryārthe nikaṭe sthitām | mahālāvaṇyanicayāṃ munīnāmapi mohinīm ||

· हिन्दी

फिर भी शिवजीने मुनियोंको भी मोहित कर देनेवाली तथा महासौन्दर्यकी राशिस्वरूप उन कालीको अपनी पत्नीके रूपमें ग्रहण नहीं किया।

Giriśa did not take Kālī as a wife, though she stood close by — a treasury of great beauty, bewildering even to sages.

Word by word

नाग्रहीद्गिरिशः कालीं (nāgrahīdgiriśaḥ kālīṃ) — Giriśa did not take Kālīभार्यार्थे निकटे स्थितां (bhāryārthe nikaṭe sthitām) — as a wife, though she stood close byमहालावण्यनिचयां (mahālāvaṇyanicayāṃ) — a treasury of great beautyमुनीनामपि मोहिनीम् (munīnāmapi mohinīm) — bewildering even to sages

५० महादेवः पुनर्दृष्ट्वा तथा तां संयतेंद्रियाम्। स्वसेवने रतां नित्यं सदयः समचिंतयत्॥

mahādevaḥ punardṛṣṭvā tathā tāṃ saṃyateṃdriyām | svasevane ratāṃ nityaṃ sadayaḥ samaciṃtayat ||

· हिन्दी

महादेवजी भगवतीको इस प्रकार जितेन्द्रिय होकर नित्यप्रति अपनी सेवामें संलग्न देखकर दयापूर्वक विचार करने लगे —

Mahādeva, seeing her again thus, her senses restrained, ever devoted to his service, reflected compassionately —

Word by word

महादेवः पुनर्दृष्ट्वा (mahādevaḥ punardṛṣṭvā) — Mahādeva, seeing her againतथा तां संयतेंद्रियाम् (tathā tāṃ saṃyateṃdriyām) — thus, her senses restrainedस्वसेवने रतां नित्यं (svasevane ratāṃ nityaṃ) — ever devoted to his serviceसदयः समचिंतयत् (sadayaḥ samaciṃtayat) — compassionately reflected

५१ यदैवैषा तपश्चर्यावतं काली करिष्यति। तदा च तां ग्रहीष्यामि गर्वबीजविवर्जिताम्॥

yadaivaiṣā tapaścaryāvataṃ kālī kariṣyati | tadā ca tāṃ grahīṣyāmi garvabījavivarjitām ||

· हिन्दी

कि जब यह तपस्याका व्रत करेगी, तब अभिमान-बीजसे रहित इस कालीको ग्रहण करूँगा।

— when this Kālī shall undertake the practice of austerity as a vow, then, free of the very seed of pride, I shall take her.

Word by word

यदैवैषा तपश्चर्या (yadaivaiṣā tapaścaryā) — when this Kālī, the practice of austerityवतं काली करिष्यति (vataṃ kālī kariṣyati) — as a vow, shall undertakeतदा च तां ग्रहीष्यामि (tadā ca tāṃ grahīṣyāmi) — then I shall take herगर्वबीजविवर्जिताम् (garvabījavivarjitām) — free from the very seed of pride

५२ इति संचिन्त्य भूतेशो द्रुतं ध्यानसमाश्रितः। महायोगीश्वरोऽभूद्वै महालीलाकरः प्रभुः॥

iti saṃcintya bhūteśo drutaṃ dhyānasamāśritaḥ | mahāyogīśvaro'bhūdvai mahālīlākaraḥ prabhuḥ ||

· हिन्दी

इस प्रकार विचार करके बड़ी-बड़ी लीलाएँ करनेवाले महायोगीश्वर भूतेश्वर भगवान् शिव शीघ्र ही ध्यानमें तत्पर हो गये।

Thus reflecting, the lord of beings, the lord who performs great sportive play, quickly resorted to meditation and became the great lord of yogīs indeed.

Word by word

इति संचिन्त्य भूतेशो (iti saṃcintya bhūteśo) — thus reflecting, the lord of beingsद्रुतं ध्यानसमाश्रितः (drutaṃ dhyānasamāśritaḥ) — quickly resorted to meditationमहायोगीश्वरोऽभूद्वै (mahāyogīśvaro'bhūdvai) — indeed became the great lord of yogīsमहालीलाकरः प्रभुः (mahālīlākaraḥ prabhuḥ) — the lord, performer of great sportive play

५३ ध्यानसक्तस्य तस्याथ शिवस्य परमात्मनः। हृदि नासीन्मुने काचिदन्या चिंता व्यवस्थिता॥

dhyānasaktasya tasyātha śivasya paramātmanaḥ | hṛdi nāsīnmune kācidanyā ciṃtā vyavasthitā ||

· हिन्दी

हे मुने! ध्यानमें मग्न उन परमात्मा शंकरके मनमें किसी अन्य चिन्ताका उदय नहीं हुआ।

O sage, now, in the heart of Śiva, the supreme self, absorbed in meditation, no other thought at all was lodged.

Word by word

ध्यानसक्तस्य तस्याथ (dhyānasaktasya tasyātha) — now, of him, absorbed in meditationशिवस्य परमात्मनः (śivasya paramātmanaḥ) — Śiva, the supreme selfहृदि नासीन्मुने काचित् (hṛdi nāsīnmune kācit) — O sage, there was not, in his heart, anyअन्या चिंता व्यवस्थिता (anyā ciṃtā vyavasthitā) — other thought lodged

५४ काली त्वनुदिनं शंभुं सद्भक्त्या समसेवत। विचिंतयन्ती सततं तस्य रूपं महात्मनः॥

kālī tvanudinaṃ śaṃbhuṃ sadbhaktyā samasevata | viciṃtayantī satataṃ tasya rūpaṃ mahātmanaḥ ||

· हिन्दी

काली भी उन्हीं परमात्मा शंकरके स्वरूपका चिन्तन करती हुई भक्तिपूर्वक निरन्तर उनकी सेवा करने लगीं।

Kālī, day by day, served Śambhu fully with true devotion, constantly contemplating the form of that great soul.

Word by word

काली त्वनुदिनं शंभुं (kālī tvanudinaṃ śaṃbhuṃ) — Kālī, day by day, Śambhuसद्भक्त्या समसेवत (sadbhaktyā samasevata) — served fully, with true devotionविचिंतयन्ती सततं (viciṃtayantī satataṃ) — contemplating constantlyतस्य रूपं महात्मनः (tasya rūpaṃ mahātmanaḥ) — the form of that great soul

५५ हरो ध्यानपरः कालीं नित्यं प्रैक्षत सुस्थिताम्। विस्मृत्य पूर्वचिंतां तां पश्यन्नपि न पश्यति॥

haro dhyānaparaḥ kālīṃ nityaṃ praikṣata susthitām | vismṛtya pūrvaciṃtāṃ tāṃ paśyannapi na paśyati ||

· हिन्दी

भगवान् शिव ध्यानमें स्थित हो पूर्व चिन्ताओंको भूलकर सुस्थित कालीको देखा करते थे, वस्तुतः वे उन्हें देखते हुए भी नहीं देखते थे।

Hara, intent on meditation, daily beheld Kālī, well composed; having forgotten his earlier thought, even while seeing her, he did not see her.

Word by word

हरो ध्यानपरः कालीं (haro dhyānaparaḥ kālīṃ) — Hara, intent on meditation, Kālīनित्यं प्रैक्षत सुस्थिताम् (nityaṃ praikṣata susthitām) — daily beheld, well composedविस्मृत्य पूर्वचिंतां (vismṛtya pūrvaciṃtāṃ) — having forgotten his earlier thoughtतां पश्यन्नपि न पश्यति (tāṃ paśyannapi na paśyati) — even while seeing her, he did not see her

५६ एतस्मिन्नन्तरे देवाः शक्राद्या मुनयश्च ते। ब्रह्माज्ञया स्मरं तत्र प्रेषयामासुरादरात्॥

etasminnantare devāḥ śakrādyā munayaśca te | brahmājñayā smaraṃ tatra preṣayāmāsurādarāt ||

· हिन्दी

इसी समय महापराक्रमी तारकासुरसे अत्यन्त पीड़ित इन्द्र आदि देवताओं तथा मुनियोंने ब्रह्माजीकी आज्ञासे कामदेवको आदरपूर्वक वहाँ भेजा।

Meanwhile, the gods beginning with Śakra, and those sages, by Brahmā's command, sent Smara there with reverence,

Word by word

एतस्मिन्नन्तरे देवाः (etasminnantare devāḥ) — meanwhile the godsशक्राद्या मुनयश्च ते (śakrādyā munayaśca te) — beginning with Śakra, and those sagesब्रह्माज्ञया स्मरं तत्र (brahmājñayā smaraṃ tatra) — by Brahmā's command, Smara [Kāma] thereप्रेषयामासुरादरात् (preṣayāmāsurādarāt) — they sent, with reverence

५७ तेन कारयितुं योगं काल्या रुद्रेण कामतः। महावीर्येणासुरेण तारकेण प्रपीडिताः॥

tena kārayituṃ yogaṃ kālyā rudreṇa kāmataḥ | mahāvīryeṇāsureṇa tārakeṇa prapīḍitāḥ ||

· हिन्दी

महावीर्यशाली असुर तारकसे अत्यन्त पीड़ित उन देवताओंने कालीका कामभावसे रुद्रके साथ योग करानेके लिये कामदेवको भेजा।

— sorely afflicted by the demon of great might, Tāraka — in order, through him, to bring about the union of Kālī and Rudra through desire.

Word by word

तेन कारयितुं योगं (tena kārayituṃ yogaṃ) — in order, through him, to bring about unionकाल्या रुद्रेण कामतः (kālyā rudreṇa kāmataḥ) — of Kālī and Rudra, through desireमहावीर्येणासुरेण (mahāvīryeṇāsureṇa) — by the demon of great mightतारकेण प्रपीडिताः (tārakeṇa prapīḍitāḥ) — Tāraka, sorely afflicted

५८ गत्वा तत्र स्मरः सर्वमुपायमकरोत्रिजम्। चुक्षुभे न हरः किंचित्तं च भस्मीचकार ह॥

gatvā tatra smaraḥ sarvamupāyamakarotrijam | cukṣubhe na haraḥ kiṃcittaṃ ca bhasmīcakāra ha ||

· हिन्दी

कामदेवने वहाँ जाकर अपना समस्त उपाय लगाया, परंतु शिव कुछ भी विक्षुब्ध नहीं हुए और उन्होंने उसे भस्म कर दिया।

Going there, Smara employed every means natural to him; Hara was not disturbed in the least, and indeed reduced him to ash.

Word by word

गत्वा तत्र स्मरः (gatvā tatra smaraḥ) — going there, Smaraसर्वमुपायमकरोत्रिजम् (sarvamupāyamakarotrijam) — employed every means natural to himचुक्षुभे न हरः किंचित् (cukṣubhe na haraḥ kiṃcit) — Hara was not disturbed in the leastतं च भस्मीचकार ह (taṃ ca bhasmīcakāra ha) — and indeed he reduced him to ash

५९ पार्वत्यपि विगर्वाभून्मुने तस्य निदेशतः। ततस्तपो महत्कृत्वा शिवं प्राप पतिं सती॥

pārvatyapi vigarvābhūnmune tasya nideśataḥ | tatastapo mahatkṛtvā śivaṃ prāpa patiṃ satī ||

· हिन्दी

हे मुने! पार्वतीका भी अभिमान नष्ट हो गया और तत्पश्चात् नारदजीके उपदेशानुसार घोर तपस्या करके उन सतीने शिवको पतिरूपमें प्राप्त किया।

O sage, Pārvatī too became free of pride at his instruction; then, performing great austerity, that virtuous woman obtained Śiva as her husband.

Word by word

पार्वत्यपि विगर्वाभून्मुने (pārvatyapi vigarvābhūnmune) — O sage, Pārvatī too became free of prideतस्य निदेशतः (tasya nideśataḥ) — at his instructionततस्तपो महत्कृत्वा (tatastapo mahatkṛtvā) — then, performing great austerityशिवं प्राप पतिं सती (śivaṃ prāpa patiṃ satī) — the virtuous woman obtained Śiva as her husband

६० बभूवतुस्तौ सुप्रीतौ पार्वतीपरमेश्वरौ। चक्रतुर्देवकार्यं हि परोपकरणे रतौ॥

babhūvatustau suprītau pārvatīparameśvarau | cakraturdevakāryaṃ hi paropakaraṇe ratau ||

· हिन्दी

इस प्रकार परमेश्वर एवं पार्वती परम प्रसन्न हो गये और परोपकारमें परायण होकर देवकार्यको पूर्ण करने लगे।

Pārvatī and Parameśvara, the two of them, became well pleased, and, devoted to helping others, took up the work of the gods.

Word by word

बभूवतुस्तौ सुप्रीतौ (babhūvatustau suprītau) — the two of them became well pleasedपार्वतीपरमेश्वरौ (pārvatīparameśvarau) — Pārvatī and Parameśvaraचक्रतुर्देवकार्यं हि (cakraturdevakāryaṃ hi) — and indeed they took up the work of the godsपरोपकरणे रतौ (paropakaraṇe ratau) — devoted to helping others

❁ ❁ ❁

इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे पार्वतीपरमेश्वरसंवादवर्णनं नाम त्रयोदशोऽध्यायः॥ १३॥

Thus ends the thirteenth chapter, called "The Dialogue of Pārvatī and Parameśvara," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.

इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें पार्वती और परमेश्वरका संवादवर्णन नामक तेरहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १३॥