॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ द्वादशोऽध्यायः
Himālaya brings Pārvatī to Śiva and offers her to serve him. Beholding her youthful beauty, Śiva shuts his eyes at once and returns to meditation on the formless supreme; Himālaya, dismayed, praises him at length and begs leave to bring his daughter daily. Śiva insists Himālaya come alone, leaving the girl at home, and when Himālaya presses for the reason, Śiva — laughing, and speaking as the world reasons — declares that a young woman is māyā incarnate, a hindrance to ascetics, and that he, being free of māyā, has no use for her. Himālaya, stunned into silence by this harsh answer, bows to Śiva; Pārvatī herself then steps forward to reply. हिमालयका पार्वतीको लेकर शिवजीके पास आना और सेवाके लिये अर्पित करना, यौवनसे सम्पन्न पार्वतीको देखकर शिवजीका नेत्र मूँदकर पुनः ध्यानमें स्थित होना, हिमालयकी स्तुति और प्रार्थना, शिवजीद्वारा कन्याको साथ न लानेकी आज्ञा तथा कारण बताते हुए स्त्रीको मायारूपा और तपस्याकी विघ्नकारिणी बताना, हिमालयका स्तब्ध होना और पार्वतीका उत्तर देनेके लिये आगे आना
१ अथ शैलपतिर्हृष्टः सत्पुष्पफलसंचयम्। समादाय स्वतनयासहितोऽगाद्धरान्तिकम्॥
atha śailapatirhṛṣṭaḥ satpuṣpaphalasaṃcayam | samādāya svatanayāsahito'gāddharāntikam ||
तदनन्तर शैलराज हिमालय हर्षित होकर उत्तम फल-फूलका समूह लेकर अपनी पुत्रीके साथ भगवान् हरके समीप गये।
Then the lord of the mountain, delighted, taking up a fine collection of flowers and fruit, went with his own daughter to Hara's presence.
अथ शैलपतिर्हृष्टः (atha śailapatirhṛṣṭaḥ) — then the lord of the mountain, delightedसत्पुष्पफलसंचयम् (satpuṣpaphalasaṃcayam) — a fine collection of flowers and fruitसमादाय स्वतनयासहितः (samādāya svatanayāsahitaḥ) — taking up, together with his own daughterअगाद्धरान्तिकम् (agāddharāntikam) — he went to Hara's presence
२ स गत्वा त्रिजगन्नाथं प्रणम्य ध्यानतत्परम्। अर्पयामास तनयां कालीं तस्मै हृदाद्भुताम्॥
sa gatvā trijagannāthaṃ praṇamya dhyānatatparam | arpayāmāsa tanayāṃ kālīṃ tasmai hṛdādbhutām ||
वहाँ जाकर उन्होंने ध्यानपरायण त्रिलोकीनाथको प्रणाम करके अपनी अद्भुत हृदयवाली कन्या कालीको उनके हाथमें अर्पित कर दिया।
Going to the lord of the three worlds and bowing to him, intent on meditation, he offered to him his daughter Kālī, wondrous of heart.
स गत्वा त्रिजगन्नाथं (sa gatvā trijagannāthaṃ) — he, going to the lord of the three worldsप्रणम्य ध्यानतत्परम् (praṇamya dhyānatatparam) — and bowing to him, intent on meditationअर्पयामास तनयां कालीं (arpayāmāsa tanayāṃ kālīṃ) — offered his daughter Kālīतस्मै हृदाद्भुताम् (tasmai hṛdādbhutām) — to him, wondrous in her heart
३ फलपुष्पादिकं सर्वं तत्तदग्रे निधाय सः। अग्रे कृत्वा सुतां शम्भुमिदमाह च शैलराट्॥
phalapuṣpādikaṃ sarvaṃ tattadagre nidhāya saḥ | agre kṛtvā sutāṃ śambhumidamāha ca śailarāṭ ||
सब फल-फूल आदि उनके सामने रखकर और पुत्रीको आगे करके वे शैलराज शम्भुसे यह कहने लगे —
Placing all the fruit and flowers before him, and setting his daughter in front, the king of mountains said this to Śambhu.
फलपुष्पादिकं सर्वं (phalapuṣpādikaṃ sarvaṃ) — all the fruit, flowers and the restतत्तदग्रे निधाय सः (tattadagre nidhāya saḥ) — placing each before himअग्रे कृत्वा सुतां (agre kṛtvā sutāṃ) — and setting his daughter in frontशम्भुमिदमाह च शैलराट् (śambhumidamāha ca śailarāṭ) — the king of mountains said this to Śambhu
४ भगवंस्तनया मे त्वां सेवितुं चन्द्रशेखरम्। समुत्सुका समानीता त्वदाराधनकांक्षया॥
bhagavaṃstanayā me tvāṃ sevituṃ candraśekharam | samutsukā samānītā tvadārādhanakāṃkṣayā ||
हे भगवन्! मेरी पुत्री आप चन्द्रशेखरकी सेवा करनेके लिये बड़ी उत्सुक है, आपकी आराधनाकी इच्छासे ही मैं इसे लाया हूँ।
O lord, my daughter, greatly eager to serve you, the moon-crested one — I have brought her here out of longing to worship you.
भगवंस्तनया मे (bhagavaṃstanayā me) — O lord, my daughterत्वां सेवितुं चन्द्रशेखरम् (tvāṃ sevituṃ candraśekharam) — is eager to serve you, the moon-crested oneसमुत्सुका समानीता (samutsukā samānītā) — greatly eager, I have brought her hereत्वदाराधनकांक्षया (tvadārādhanakāṃkṣayā) — out of longing to worship you
५ सखीभ्यां सह नित्यं त्वां सेवतामेव शंकरम्। अनुजानीहि तां नाथ मयि ते यद्यनुग्रहः॥
sakhībhyāṃ saha nityaṃ tvāṃ sevatāmeva śaṃkaram | anujānīhi tāṃ nātha mayi te yadyanugrahaḥ ||
यह अपनी दो सखियोंके साथ सदा आप शंकरकी ही सेवा करेगी; हे नाथ! यदि आपका मुझपर अनुग्रह हो, तो इसे सेवाके लिये आज्ञा दीजिये।
Let her, together with her two companions, forever simply serve you, Śaṅkara; give her leave, O lord, if you have grace toward me.
सखीभ्यां सह नित्यं (sakhībhyāṃ saha nityaṃ) — together with her two companions, foreverत्वां सेवतामेव शंकरम् (tvāṃ sevatāmeva śaṃkaram) — let her simply serve you, Śaṅkaraअनुजानीहि तां नाथ (anujānīhi tāṃ nātha) — give her leave, O lordमयि ते यद्यनुग्रहः (mayi te yadyanugrahaḥ) — if you have grace toward me
६ अथ तां शंकरोऽपश्यत्प्रथमारूढयौवनाम्। फुल्लेन्दीवरपत्राभां पूर्णचन्द्रनिभाननाम्॥
atha tāṃ śaṃkaro'paśyatprathamārūḍhayauvanām | phullendīvarapatrābhāṃ pūrṇacandranibhānanām ||
तब शंकरने प्रथमावस्थामें वर्तमान, पूर्णचन्द्रमाके समान मुखवाली, विकसित नीलकमलके पत्रके समान आभावाली उस कन्याको देखा।
Then Śaṅkara beheld her, newly come into her first youth, with the hue of a full-blown blue-lotus petal, her face resembling the full moon,
अथ तां शंकरोऽपश्यत् (atha tāṃ śaṃkaro'paśyat) — then Śaṅkara beheld herप्रथमारूढयौवनाम् (prathamārūḍhayauvanām) — newly come into her first youthफुल्लेन्दीवरपत्राभां (phullendīvarapatrābhāṃ) — with the hue of a full-blown blue-lotus petalपूर्णचन्द्रनिभाननाम् (pūrṇacandranibhānanām) — her face resembling the full moon
७ समस्तलीलासंस्थानशुभवेषविजृम्भिकाम्। कम्बुग्रीवां विशालाक्षीं चारुकर्णयुगोज्ज्वलाम्॥
samastalīlāsaṃsthānaśubhaveṣavijṛmbhikām | kambugrīvāṃ viśālākṣīṃ cārukarṇayugojjvalām ||
समस्त लीलाओंकी स्थानरूप, सुन्दर वेषसे सुसज्जित, शंखके समान ग्रीवावाली, विशाल नेत्रोंवाली तथा सुन्दर कर्णयुगलसे शोभित,
the seat of every graceful play, blossoming forth in an auspicious dress, her neck like a conch shell, wide-eyed, radiant with a lovely pair of ears,
समस्तलीलासंस्थान (samastalīlāsaṃsthāna) — the seat of every graceful playशुभवेषविजृम्भिकाम् (śubhaveṣavijṛmbhikām) — blossoming forth in an auspicious dressकम्बुग्रीवां विशालाक्षीं (kambugrīvāṃ viśālākṣīṃ) — with a conch-shell neck, wide-eyedचारुकर्णयुगोज्ज्वलाम् (cārukarṇayugojjvalām) — radiant with a lovely pair of ears
८ मृणालायतपर्यन्तबाहुयुग्ममनोहराम्। राजीवकुड्मलप्रख्यौ घनपीनौ दृढौ स्तनौ॥
mṛṇālāyataparyantabāhuyugmamanoharām | rājīvakuḍmalaprakhyau ghanapīnau dṛḍhau stanau ||
मृणालके समान लम्बी दो भुजाओंसे मनोहर प्रतीत होनेवाली, कमलकलीके समान घने, मोटे तथा दृढ़ स्तनोंको धारण करनेवाली,
lovely with her pair of arms long as lotus-stalks, her two breasts, full, ample and firm, resembling lotus-buds,
मृणालायतपर्यन्त (mṛṇālāyataparyanta) — extending long like a lotus-stalkबाहुयुग्ममनोहराम् (bāhuyugmamanoharām) — lovely with her pair of armsराजीवकुड्मलप्रख्यौ (rājīvakuḍmalaprakhyau) — resembling lotus-budsघनपीनौ दृढौ स्तनौ (ghanapīnau dṛḍhau stanau) — her two breasts, full, ample and firm
९ बिभ्रतीं क्षीणमध्यां च त्रिवलीमध्यराजिताम्। स्थलपद्मप्रतीकाशपादयुग्मविराजिताम्॥
bibhratīṃ kṣīṇamadhyāṃ ca trivalīmadhyarājitām | sthalapadmapratīkāśapādayugmavirājitām ||
क्षीण कटिप्रदेशवाली, त्रिवलीयुक्त मध्यभागवाली तथा स्थलपद्मके समान चरणयुगलसे सुशोभित —
bearing a slender waist, her middle adorned with three folds, shining with a pair of feet resembling land-lotuses,
बिभ्रतीं क्षीणमध्यां च (bibhratīṃ kṣīṇamadhyāṃ ca) — bearing a slender waistत्रिवलीमध्यराजिताम् (trivalīmadhyarājitām) — and a middle adorned with three foldsस्थलपद्मप्रतीकाश (sthalapadmapratīkāśa) — resembling land-lotusesपादयुग्मविराजिताम् (pādayugmavirājitām) — shining with a pair of feet
१० ध्यानपंजरनिर्बद्धमुनिमानसमप्यलम्। दर्शनाद् भ्रंशने शक्तां योषिद्गणशिरोमणिम्॥
dhyānapaṃjaranirbaddhamunimānasamapyalam | darśanād bhraṃśane śaktāṃ yoṣidgaṇaśiromaṇim ||
अपने दर्शनसे ध्यानरूपी पिंजड़ेमें बन्द मुनियोंके मनको भी विचलित करनेमें समर्थ और स्त्रियोंमें सर्वश्रेष्ठ उस कन्याको —
the crest-jewel of all women, capable, by the mere sight of her, of shaking even a mind bound fast in the cage of meditation and causing its fall —
ध्यानपंजरनिर्बद्ध (dhyānapaṃjaranirbaddha) — bound fast in the cage of meditationमुनिमानसमप्यलम् (munimānasamapyalam) — able to shake even a sage's mindदर्शनाद् भ्रंशने शक्तां (darśanād bhraṃśane śaktāṃ) — capable, by the mere sight of her, of causing its fallयोषिद्गणशिरोमणिम् (yoṣidgaṇaśiromaṇim) — the crest-jewel of all women
११ दृष्ट्वा तां तादृशीं तात ध्यानिनां च मनोहराम्। विग्रहे तन्त्रमन्त्राणां वर्धिनीं कामरूपिणीम्॥
dṛṣṭvā tāṃ tādṛśīṃ tāta dhyānināṃ ca manoharām | vigrahe tantramantrāṇāṃ vardhinīṃ kāmarūpiṇīm ||
हे तात! ध्यानियोंके भी मनका हरण करनेवाली, विग्रहसे तन्त्र-मन्त्रोंको बढ़ानेवाली तथा कामरूपिणी वैसी उस कन्याको देखकर —
seeing her thus, O dear one, captivating to meditators, the increaser, in bodily form, of tantras and mantras, whose very form was desire —
दृष्ट्वा तां तादृशीं तात (dṛṣṭvā tāṃ tādṛśīṃ tāta) — seeing her thus, O dear oneध्यानिनां च मनोहराम् (dhyānināṃ ca manoharām) — captivating to meditatorsविग्रहे तन्त्रमन्त्राणां (vigrahe tantramantrāṇāṃ) — in bodily form, of tantras and mantrasवर्धिनीं कामरूपिणीम् (vardhinīṃ kāmarūpiṇīm) — the increaser, whose form is desire itself
१२ न्यमीलयद् दृशौ शीघ्रं दध्यौ स्वं रूपमुत्तमम्। परतत्त्वं महायोगी त्रिगुणात्परमव्ययम्॥
nyamīlayad dṛśau śīghraṃ dadhyau svaṃ rūpamuttamam | paratattvaṃ mahāyogī triguṇātparamavyayam ||
उन महायोगीने शीघ्र दोनों नेत्र बन्द कर लिये और वे अपने उत्तम, परमतत्त्वमय, तीनों गुणोंसे परे तथा अविनाशी स्वरूपका ध्यान करने लगे।
the great yogī quickly closed both his eyes and meditated on his own supreme form, the supreme reality beyond the three guṇas, undecaying.
न्यमीलयद् दृशौ शीघ्रं (nyamīlayad dṛśau śīghraṃ) — he quickly closed both his eyesदध्यौ स्वं रूपमुत्तमम् (dadhyau svaṃ rūpamuttamam) — and meditated on his own supreme formपरतत्त्वं महायोगी (paratattvaṃ mahāyogī) — the great yogī, the supreme realityत्रिगुणात्परमव्ययम् (triguṇātparamavyayam) — beyond the three guṇas, undecaying
१३ दृष्ट्वा तदानीं सकलेश्वरं विभुं तपो जुषाणं विनिमीलितेक्षणम्। कपर्दिनं चन्द्रकलाविभूषणं वेदान्तवेद्यं परमासने स्थितम्॥
dṛṣṭvā tadānīṃ sakaleśvaraṃ vibhuṃ tapo juṣāṇaṃ vinimīlitekṣaṇam | kapardinaṃ candrakalāvibhūṣaṇaṃ vedāntavedyaṃ paramāsane sthitam ||
उस समय सर्वेश्वर, सर्वव्यापी, तप करते हुए, बन्द नेत्रोंवाले, चन्द्रकलारूप आभूषणवाले, जटाधारी, वेदान्तके द्वारा जाननेयोग्य तथा उत्तम आसनमें स्थित शिवको देखकर —
Then seeing the mighty lord of all, engaged in austerity, his eyes shut, matted-locked, adorned with the crescent moon, knowable through Vedānta, seated on his supreme seat —
दृष्ट्वा तदानीं सकलेश्वरं विभुं (dṛṣṭvā tadānīṃ sakaleśvaraṃ vibhuṃ) — then seeing the mighty lord of allतपो जुषाणं विनिमीलितेक्षणम् (tapo juṣāṇaṃ vinimīlitekṣaṇam) — engaged in austerity, his eyes shutकपर्दिनं चन्द्रकलाविभूषणं (kapardinaṃ candrakalāvibhūṣaṇaṃ) — matted-locked, adorned with the crescent moonवेदान्तवेद्यं परमासने स्थितम् (vedāntavedyaṃ paramāsane sthitam) — knowable through Vedānta, seated on his supreme seat
१४ ववन्द शीर्ष्णा च पुनर्हिमाचलः स संशयं प्रापददीनसत्त्वः। उवाच वाक्यं जगदेकबन्धुं गिरीशवरो वाक्यविदां वरिष्ठः॥
vavanda śīrṣṇā ca punarhimācalaḥ sa saṃśayaṃ prāpadadīnasattvaḥ | uvāca vākyaṃ jagadekabandhuṃ girīśavaro vākyavidāṃ variṣṭhaḥ ||
महात्मा हिमालयने उन्हें प्रणाम किया, वे पुनः संशयमें पड़ गये। इसके बाद वाक्यवेत्ताओंमें श्रेष्ठ गिरीश्वर जगत्के एकमात्र बन्धु शंकरसे यह वचन कहने लगे —
Himācala, best of mountain-lords, foremost among speakers, again bowed his head; though of undaunted spirit, he fell into doubt, and spoke a word to the world's sole kinsman.
ववन्द शीर्ष्णा च पुनर्हिमाचलः (vavanda śīrṣṇā ca punarhimācalaḥ) — Himācala again bowed with his headस संशयं प्रापददीनसत्त्वः (sa saṃśayaṃ prāpadadīnasattvaḥ) — though of undaunted spirit, he fell into doubtउवाच वाक्यं जगदेकबन्धुं (uvāca vākyaṃ jagadekabandhuṃ) — he spoke a word to the sole kinsman of the worldगिरीशवरो वाक्यविदां वरिष्ठः (girīśavaro vākyavidāṃ variṣṭhaḥ) — the best of mountain-lords, foremost among speakers
१५ देवदेव महादेव करुणाकर शंकर। पश्य मां शरणं प्राप्तमुन्मील्य नयने विभो॥
devadeva mahādeva karuṇākara śaṃkara | paśya māṃ śaraṇaṃ prāptamunmīlya nayane vibho ||
हे देवदेव! हे महादेव! हे करुणाकर! हे शंकर! हे विभो! आँखें खोलकर शरणागत मुझको देखिये।
O god of gods, O great god, O fount of compassion, O Śaṅkara — open your eyes, O mighty one, and look upon me, who have come for refuge.
देवदेव महादेव (devadeva mahādeva) — O god of gods, O great godकरुणाकर शंकर (karuṇākara śaṃkara) — O fount of compassion, O Śaṅkaraपश्य मां शरणं प्राप्तम् (paśya māṃ śaraṇaṃ prāptam) — look upon me, who have come for refugeउन्मील्य नयने विभो (unmīlya nayane vibho) — opening your eyes, O mighty one
१६ शिव शर्व महेशान जगदानन्दकृत्प्रभो। त्वां नतोऽहं महादेव सर्वापद्विनिवर्तकम्॥
śiva śarva maheśāna jagadānandakṛtprabho | tvāṃ nato'haṃ mahādeva sarvāpadvinivartakam ||
हे शिव! हे शर्व! हे महेशान! हे जगत्को आनन्द प्रदान करनेवाले प्रभो! हे महादेव! मैं सम्पूर्ण आपत्तियोंको दूर करनेवाले आपको प्रणाम करता हूँ।
O Śiva, O Śarva, O great ruler, O lord who makes the world joyful — I bow to you, O great god, who turns back every calamity.
शिव शर्व महेशान (śiva śarva maheśāna) — O Śiva, O Śarva, O great rulerजगदानन्दकृत्प्रभो (jagadānandakṛtprabho) — O lord who makes the world joyfulत्वां नतोऽहं महादेव (tvāṃ nato'haṃ mahādeva) — I bow to you, O great godसर्वापद्विनिवर्तकम् (sarvāpadvinivartakam) — who turns back every calamity
१७ न त्वां जानन्ति देवेश वेदाः शास्त्राणि कृत्स्नशः। अतीतो महिमाध्वानं तव वाङ्मनसोः सदा॥
na tvāṃ jānanti deveśa vedāḥ śāstrāṇi kṛtsnaśaḥ | atīto mahimādhvānaṃ tava vāṅmanasoḥ sadā ||
हे देवेश! वेद और शास्त्र भी आपको पूर्णरूपसे नहीं जानते हैं; क्योंकि आपकी महिमा वाणी तथा मनके मार्गसे भी सर्वथा परे है।
O lord of the gods, the Vedas and the śāstras in their entirety do not know you — the path of your glory always lies beyond speech and mind.
न त्वां जानन्ति देवेश (na tvāṃ jānanti deveśa) — they do not know you, O lord of the godsवेदाः शास्त्राणि कृत्स्नशः (vedāḥ śāstrāṇi kṛtsnaśaḥ) — the Vedas, the śāstras, in their entiretyअतीतो महिमाध्वानं (atīto mahimādhvānaṃ) — the path of your glory lies beyondतव वाङ्मनसोः सदा (tava vāṅmanasoḥ sadā) — always, speech and mind
१८ अतद्व्यावृत्तितस्त्वां वै चकितं चकितं सदा। अभिधत्ते श्रुतिः सर्वा परेषां का कथा मता॥
atadvyāvṛttitastvāṃ vai cakitaṃ cakitaṃ sadā | abhidhatte śrutiḥ sarvā pareṣāṃ kā kathā matā ||
सभी श्रुतियाँ भी आपकी महिमाका पार न पा सकनेके कारण चकित होकर नेति-नेति कहते हुए सदा आपका वर्णन करती हैं, फिर दूसरोंकी क्या बात कही जाय!
Ever bewildered, again and again, every scripture describes you only by excluding what you are not — what then is to be said of others?
अतद्व्यावृत्तितस्त्वां वै (atadvyāvṛttitastvāṃ vai) — by excluding what you are notचकितं चकितं सदा (cakitaṃ cakitaṃ sadā) — ever bewildered, again and againअभिधत्ते श्रुतिः सर्वा (abhidhatte śrutiḥ sarvā) — every scripture describes youपरेषां का कथा मता (pareṣāṃ kā kathā matā) — what then is to be said of others
१९ जानन्ति बहवो भक्तास्त्वत्कृपां प्राप्य भक्तितः। शरणागतभक्तानां न कुत्रापि भ्रमादिकम्॥
jānanti bahavo bhaktāstvatkṛpāṃ prāpya bhaktitaḥ | śaraṇāgatabhaktānāṃ na kutrāpi bhramādikam ||
बहुत-से भक्त ही भक्तिके द्वारा आपकी कृपा प्राप्त करके आपको जान सकते हैं; क्योंकि शरणमें आये हुए भक्तोंको कहीं भी भ्रम आदि नहीं होता।
Many devotees know you, having obtained your grace through devotion; for devotees who have taken refuge, there is nowhere any delusion or the like.
जानन्ति बहवो भक्ताः (jānanti bahavo bhaktāḥ) — many devotees know youत्वत्कृपां प्राप्य भक्तितः (tvatkṛpāṃ prāpya bhaktitaḥ) — having obtained your grace through devotionशरणागतभक्तानां (śaraṇāgatabhaktānāṃ) — for devotees who have taken refugeन कुत्रापि भ्रमादिकम् (na kutrāpi bhramādikam) — there is nowhere any delusion or the like
२० विज्ञप्तिं शृणु मत्प्रीत्या स्वदासस्य ममाधुना। तव देवाज्ञया तात दीनत्वाद्वर्णयामि हि॥
vijñaptiṃ śṛṇu matprītyā svadāsasya mamādhunā | tava devājñayā tāta dīnatvādvarṇayāmi hi ||
अब आप दया करके इस समय अपने दासका निवेदन सुनें। हे देव! हे तात! मैं आपकी आज्ञासे दीन होकर उसका वर्णन कर रहा हूँ।
Hear now, with love for me, this petition of your own servant; by your own leave, O deva, O father, I humbly set it forth.
विज्ञप्तिं शृणु मत्प्रीत्या (vijñaptiṃ śṛṇu matprītyā) — hear now, with love for meस्वदासस्य ममाधुना (svadāsasya mamādhunā) — this petition of your own servantतव देवाज्ञया तात (tava devājñayā tāta) — by your own leave, O deva, O fatherदीनत्वाद्वर्णयामि हि (dīnatvādvarṇayāmi hi) — humbly I now set it forth
२१ सभाग्योऽहं महादेव प्रसादात्तव शंकर। मत्वा स्वदासं मां नाथ कृपां कुरु नमोऽस्तु ते॥
sabhāgyo'haṃ mahādeva prasādāttava śaṃkara | matvā svadāsaṃ māṃ nātha kṛpāṃ kuru namo'stu te ||
हे महादेव! हे शंकर! मैं आपकी कृपासे भाग्यशाली हो गया हूँ। हे नाथ! मुझे अपना दास समझकर मुझपर कृपा करें, आपको नमस्कार है।
Through your grace, O great god Śaṅkara, I have become fortunate; considering me your own servant, O lord, show me grace — salutation be to you.
सभाग्योऽहं महादेव (sabhāgyo'haṃ mahādeva) — I have become fortunate, O great godप्रसादात्तव शंकर (prasādāttava śaṃkara) — through your grace, O Śaṅkaraमत्वा स्वदासं मां नाथ (matvā svadāsaṃ māṃ nātha) — considering me your own servant, O lordकृपां कुरु नमोऽस्तु ते (kṛpāṃ kuru namo'stu te) — show me grace; salutation be to you
२२ प्रत्यहं चागमिष्यामि दर्शनार्थं तव प्रभो। अनया सुतया स्वामिन्निदेशं दातुमर्हसि॥
pratyahaṃ cāgamiṣyāmi darśanārthaṃ tava prabho | anayā sutayā svāminnideśaṃ dātumarhasi ||
हे प्रभो! मैं आपके दर्शनके लिये प्रतिदिन इस कन्याके साथ आया करूँगा; हे स्वामिन्! मुझे आज्ञा प्रदान कीजिये।
And I shall come every day, O lord, for the sake of your darśana, with this daughter of mine; O master, you should grant this command.
प्रत्यहं चागमिष्यामि (pratyahaṃ cāgamiṣyāmi) — and I shall come every dayदर्शनार्थं तव प्रभो (darśanārthaṃ tava prabho) — for the sake of your darśana, O lordअनया सुतया स्वामिन् (anayā sutayā svāminn) — with this daughter, O masterइदेशं दातुमर्हसि (ideśaṃ dātumarhasi) — you should grant this command
२३ इत्याकर्ण्य वचस्तस्योन्मील्य नेत्रे महेश्वरः। त्यक्तध्यानः परामृश्य देवदेवोऽब्रवीद्वचः॥
ityākarṇya vacastasyonmīlya netre maheśvaraḥ | tyaktadhyānaḥ parāmṛśya devadevo'bravīdvacaḥ ||
उनका यह वचन सुनकर अपने नेत्र खोलकर, ध्यान त्यागकर और कुछ सोच-विचारकर देवदेव महादेव यह वचन कहने लगे।
Hearing this speech of his, Maheśvara opened his eyes, set aside his meditation, and, reflecting a moment, the god of gods spoke these words.
इत्याकर्ण्य वचस्तस्य (ityākarṇya vacastasya) — hearing this speech of hisउन्मील्य नेत्रे महेश्वरः (unmīlya netre maheśvaraḥ) — Maheśvara, opening his eyesत्यक्तध्यानः परामृश्य (tyaktadhyānaḥ parāmṛśya) — setting aside his meditation, and reflectingदेवदेवोऽब्रवीद्वचः (devadevo'bravīdvacaḥ) — the god of gods spoke these words
२४ आगन्तव्यं त्वया नित्यं दर्शनार्थं ममाचल। कुमारीं सदने स्थाप्य नान्यथा मम दर्शनम्॥
āgantavyaṃ tvayā nityaṃ darśanārthaṃ mamācala | kumārīṃ sadane sthāpya nānyathā mama darśanam ||
हे अचल! अपनी कन्याको घरपर ही छोड़कर नित्य मेरे दर्शनके लिये आप आ सकते हैं। अन्यथा मेरा दर्शन नहीं होगा।
O mountain, you should come daily for my darśana, leaving the girl at home; otherwise there is no seeing me.
आगन्तव्यं त्वया नित्यं (āgantavyaṃ tvayā nityaṃ) — you should come every dayदर्शनार्थं ममाचल (darśanārthaṃ mamācala) — for my darśana, O mountainकुमारीं सदने स्थाप्य (kumārīṃ sadane sthāpya) — leaving the young girl at homeनान्यथा मम दर्शनम् (nānyathā mama darśanam) — otherwise there is no darśana of me
२५ महेशवचनं श्रुत्वा शिवातातस्तथाविधम्। अचलः प्रत्युवाचेदं गिरिशं नतकंधरः॥
maheśavacanaṃ śrutvā śivātātastathāvidham | acalaḥ pratyuvācedaṃ giriśaṃ natakaṃdharaḥ ||
महेशके इस प्रकारके वचनको सुनकर पार्वतीके पिता हिमालय सिर झुकाकर शिवजीसे यह कहने लगे।
Hearing this word of Maheśa, Śivā's father, the mountain, his neck bowed, replied thus to Giriśa.
महेशवचनं श्रुत्वा (maheśavacanaṃ śrutvā) — hearing Maheśa's such a wordशिवातातस्तथाविधम् (śivātātastathāvidham) — Śivā's father, of that kindअचलः प्रत्युवाचेदं (acalaḥ pratyuvācedaṃ) — the mountain replied thusगिरिशं नतकंधरः (giriśaṃ natakaṃdharaḥ) — to Giriśa, his neck bowed
२६ कस्मान्मयानया सार्धं नागन्तव्यं तदुच्यताम्। सेवने किमयोग्येयं नाहं वेद्म्यत्र कारणम्॥
kasmānmayānayā sārdhaṃ nāgantavyaṃ taducyatām | sevane kimayogyeyaṃ nāhaṃ vedmyatra kāraṇam ||
इस कन्याके साथ आपके दर्शनके लिये किस कारणसे मुझे नहीं आना चाहिये, इसे बताइये। क्या यह आपकी सेवा करनेमें अयोग्य है? मैं इसका कारण नहीं समझ पा रहा हूँ।
For what reason must I not come with her — let that be told; is she unfit for your service? I do not know the reason for this.
कस्मान्मयानया सार्धं (kasmānmayānayā sārdhaṃ) — for what reason, with herनागन्तव्यं तदुच्यताम् (nāgantavyaṃ taducyatām) — must I not come — let that be toldसेवने किमयोग्येयं (sevane kimayogyeyaṃ) — is she unfit for your serviceनाहं वेद्म्यत्र कारणम् (nāhaṃ vedmyatra kāraṇam) — I do not know the reason for this
२७ ततोऽब्रवीद्गिरिं शंभुः प्रहसन्वृषभध्वजः। लोकाचारं विशेषेण दर्शयन्हि कुयोगिनाम्॥
tato'bravīdgiriṃ śaṃbhuḥ prahasanvṛṣabhadhvajaḥ | lokācāraṃ viśeṣeṇa darśayanhi kuyoginām ||
तत्पश्चात् वृषभध्वज शंकर विशेषतः कुयोगियोंका लोकाचार दिखाते हुए हँसकर हिमालयसे कहने लगे।
Then Śambhu, Vṛṣabhadhvaja, laughing, said to the mountain, displaying especially the way of the world as followed by false yogis.
ततोऽब्रवीद्गिरिं शंभुः (tato'bravīdgiriṃ śaṃbhuḥ) — then Śambhu said to the mountainप्रहसन्वृषभध्वजः (prahasanvṛṣabhadhvajaḥ) — Vṛṣabhadhvaja, laughingलोकाचारं विशेषेण (lokācāraṃ viśeṣeṇa) — especially the custom of the worldदर्शयन्हि कुयोगिनाम् (darśayanhi kuyoginām) — displaying, of false yogis
२८ इयं कुमारी सुश्रोणी तन्वी चन्द्रानना शुभा। नानेतव्या मत्समीपे वारयामि पुनः पुनः॥
iyaṃ kumārī suśroṇī tanvī candrānanā śubhā | nānetavyā matsamīpe vārayāmi punaḥ punaḥ ||
मनोहर नितम्बवाली, तन्वी, चन्द्रमुखी तथा सुन्दरी इस कन्याकी मेरे सन्निकट मत लाइयेगा, इसके लिये मैं बार-बार मना करता हूँ।
This maiden of lovely hips, slender, moon-faced, auspicious, is not to be brought near me; I forbid it again and again.
इयं कुमारी सुश्रोणी (iyaṃ kumārī suśroṇī) — this maiden, of lovely hipsतन्वी चन्द्रानना शुभा (tanvī candrānanā śubhā) — slender, moon-faced, auspiciousनानेतव्या मत्समीपे (nānetavyā matsamīpe) — is not to be brought near meवारयामि पुनः पुनः (vārayāmi punaḥ punaḥ) — I forbid it again and again
२९ मायारूपा स्मृता नारी विद्भिर्वेदपारगैः। युवती तु विशेषेण विघ्नकत्री तपस्विनाम्॥
māyārūpā smṛtā nārī vidbhirvedapāragaiḥ | yuvatī tu viśeṣeṇa vighnakatrī tapasvinām ||
वेदोंके पारगामी विद्वानोंने स्त्रीको मायारूपा कहा है, उसमें भी विशेष रूपसे युवती स्त्री तपस्वियोंके लिये विघ्नकारिणी होती है।
Woman is held to be māyā incarnate by the wise, who have crossed to the far shore of the Vedas; and a young woman especially is a maker of obstacles for ascetics.
मायारूपा स्मृता नारी (māyārūpā smṛtā nārī) — woman is held to be māyā incarnateविद्भिर्वेदपारगैः (vidbhirvedapāragaiḥ) — by the wise who have crossed to the far shore of the Vedasयुवती तु विशेषेण (yuvatī tu viśeṣeṇa) — and especially a young womanविघ्नकत्री तपस्विनाम् (vighnakatrī tapasvinām) — is a maker of obstacles for ascetics
३० अहं तपस्वी योगी च निर्लिप्तो मायया सदा। प्रयोजनं युवत्या वै स्त्रिया किं मेऽस्ति भूधर॥
ahaṃ tapasvī yogī ca nirlipto māyayā sadā | prayojanaṃ yuvatyā vai striyā kiṃ me'sti bhūdhara ||
हे भूधर! मैं तपस्वी, योगी तथा सदा मायासे निर्लिप्त रहनेवाला हूँ। अतः मुझे युवती स्त्रीसे क्या प्रयोजन है?
O lord of the earth, I am an ascetic and a yogī, ever untouched by māyā; what use, indeed, do I have with a young woman?
अहं तपस्वी योगी च (ahaṃ tapasvī yogī ca) — I am an ascetic and a yogīनिर्लिप्तो मायया सदा (nirlipto māyayā sadā) — ever untouched by māyāप्रयोजनं युवत्या वै (prayojanaṃ yuvatyā vai) — what use, indeed, with a youngस्त्रिया किं मेऽस्ति भूधर (striyā kiṃ me'sti bhūdhara) — woman have I, O lord of the earth
३१ एवं पुनर्न वक्तव्यं तपस्विवरसंश्रित। वेदधर्मप्रवीणस्त्वं यतो ज्ञानिवरो बुधः॥
evaṃ punarna vaktavyaṃ tapasvivarasaṃśrita | vedadharmapravīṇastvaṃ yato jñānivaro budhaḥ ||
हे तपस्वियोंके श्रेष्ठ आश्रय! आपको पुनः ऐसा नहीं कहना चाहिये; क्योंकि आप वेदधर्ममें प्रवीण, ज्ञानियोंमें श्रेष्ठ तथा विद्वान् हैं।
O refuge of the best of ascetics, this should not be said again, since you are skilled in Vedic dharma, the best of the wise, a learned one.
एवं पुनर्न वक्तव्यं (evaṃ punarna vaktavyaṃ) — thus this should not be said againतपस्विवरसंश्रित (tapasvivarasaṃśrita) — O refuge of the best of asceticsवेदधर्मप्रवीणस्त्वं (vedadharmapravīṇastvaṃ) — you are skilled in Vedic dharmaयतो ज्ञानिवरो बुधः (yato jñānivaro budhaḥ) — since you are the best of the wise, a learned one
३२ भवत्यचल तत्सङ्गाद्विषयोत्पत्तिराशु वै। विनश्यति च वैराग्यं ततो भ्रश्यति सत्तपः॥
bhavatyacala tatsaṅgādviṣayotpattirāśu vai | vinaśyati ca vairāgyaṃ tato bhraśyati sattapaḥ ||
हे पर्वत! उनके संगसे शीघ्र ही विषयवासना उत्पन्न हो जाती है, वैराग्य नष्ट हो जाता है और उससे श्रेष्ठ तपस्या नष्ट हो जाती है।
O mountain, from association with her the rise of desire for sense-objects comes swiftly indeed; dispassion perishes, and from that true austerity falls away.
भवत्यचल तत्सङ्गात् (bhavatyacala tatsaṅgāt) — it comes, O mountain, from association with herविषयोत्पत्तिराशु वै (viṣayotpattirāśu vai) — the rise of desire for sense-objects, swiftly indeedविनश्यति च वैराग्यं (vinaśyati ca vairāgyaṃ) — and dispassion perishesततो भ्रश्यति सत्तपः (tato bhraśyati sattapaḥ) — from that, true austerity falls away
३३ अतस्तपस्विना शैल न कार्या स्त्रीषु सङ्गतिः। महाविषयमूलं सा ज्ञानवैराग्यनाशिनी॥
atastapasvinā śaila na kāryā strīṣu saṅgatiḥ | mahāviṣayamūlaṃ sā jñānavairāgyanāśinī ||
अतः हे शैल! तपस्वियोंको स्त्रियोंका संग नहीं करना चाहिये; वह महाविषयका मूल तथा ज्ञान-वैराग्यका नाश करनेवाली होती है।
Therefore, O mountain, an ascetic should not keep company with women; she is the root of great sense-objects, the destroyer of knowledge and dispassion.
अतस्तपस्विना शैल (atastapasvinā śaila) — therefore, O mountain, by an asceticन कार्या स्त्रीषु सङ्गतिः (na kāryā strīṣu saṅgatiḥ) — association with women should not be madeमहाविषयमूलं सा (mahāviṣayamūlaṃ sā) — she is the root of great sense-objectsज्ञानवैराग्यनाशिनी (jñānavairāgyanāśinī) — the destroyer of knowledge and dispassion
३४ इत्याद्युक्त्वा बहुतरं महायोगी महेश्वरः। विरराम गिरीशं तं महायोगिवरः प्रभुः॥
ityādyuktvā bahutaraṃ mahāyogī maheśvaraḥ | virarāma girīśaṃ taṃ mahāyogivaraḥ prabhuḥ ||
हे नारद! इस प्रकारकी बहुत-सी बातें उन गिरिराजसे कहकर महान् योगियोंमें श्रेष्ठ महायोगी प्रभु महेश्वर चुप हो गये।
Having said this and much more to the lord of the mountain, the great yogī Maheśvara, the lord, best of great yogīs, fell silent.
इत्याद्युक्त्वा बहुतरं (ityādyuktvā bahutaraṃ) — having said this and much moreमहायोगी महेश्वरः (mahāyogī maheśvaraḥ) — the great yogī, Maheśvaraविरराम गिरीशं तं (virarāma girīśaṃ taṃ) — to that lord of the mountain, fell silentमहायोगिवरः प्रभुः (mahāyogivaraḥ prabhuḥ) — the lord, best of great yogīs
३५ एतच्छ्रुत्वा वचनं तस्य शंभोर्निरामयं निःस्पृहं निष्ठुरं च। कालीतातश्चकितोऽभूत्सुरर्षे तद्वत्किंचिद्व्याकुलश्चास तूष्णीम्॥
etacchrutvā vacanaṃ tasya śaṃbhornirāmayaṃ niḥspṛhaṃ niṣṭhuraṃ ca | kālītātaścakito'bhūtsurarṣe tadvatkiṃcidvyākulaścāsa tūṣṇīm ||
हे देवर्षे! उन शम्भुका यह स्पृहारहित, निरामय तथा निष्ठुर वचन सुनकर कालीके पिता हिमालय विस्मयमें पड़ गये और वे कुछ-कुछ व्याकुल-से होकर चुप हो गये।
O sage among gods, hearing this untroubled, desireless, and harsh speech of Śambhu, Kālī's father became startled, and, somewhat agitated, sat silent.
एतच्छ्रुत्वा वचनं तस्य शंभोः (etacchrutvā vacanaṃ tasya śaṃbhoḥ) — hearing this speech of that Śambhuनिरामयं निःस्पृहं निष्ठुरं च (nirāmayaṃ niḥspṛhaṃ niṣṭhuraṃ ca) — untroubled, desireless, and harshकालीतातश्चकितोऽभूत्सुरर्षे (kālītātaścakito'bhūtsurarṣe) — O sage among gods, Kālī's father became startledतद्वत्किंचिद्व्याकुलश्चास तूष्णीम् (tadvatkiṃcidvyākulaścāsa tūṣṇīm) — and, somewhat agitated, sat silent likewise
३६ तपस्विनोक्तं वचनं निशम्य तथा गिरीशं चकितं विचार्य। अतः प्रणम्यैव शिवं भवानी जगाद वाक्यं विशदं तदानीम्॥
tapasvinoktaṃ vacanaṃ niśamya tathā girīśaṃ cakitaṃ vicārya | ataḥ praṇamyaiva śivaṃ bhavānī jagāda vākyaṃ viśadaṃ tadānīm ||
तपस्वीके द्वारा कही गयी बातको सुनकर और गिरिराजको आश्चर्यमें पड़ा हुआ विचार करके शिवजीको प्रणामकर भवानी उनसे विशद वचन कहने लगीं।
Hearing the word spoken by the ascetic, and seeing the mountain-lord thus startled, Bhavānī then bowed to Śiva and spoke a clear word.
तपस्विनोक्तं वचनं निशम्य (tapasvinoktaṃ vacanaṃ niśamya) — hearing the word spoken by the asceticतथा गिरीशं चकितं विचार्य (tathā girīśaṃ cakitaṃ vicārya) — and seeing the mountain-lord thus startledअतः प्रणम्यैव शिवं भवानी (ataḥ praṇamyaiva śivaṃ bhavānī) — therefore Bhavānī, having bowed to Śivaजगाद वाक्यं विशदं तदानीम् (jagāda vākyaṃ viśadaṃ tadānīm) — then spoke a clear word
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे शिवहिमाचलसंवादवर्णनं नाम द्वादशोऽध्यायः॥ १२॥
Thus ends the twelfth chapter, called "The Dialogue of Śiva and Himācala," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें शिव-हिमाचल-संवादवर्णन नामक बारहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १२॥