॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — पार्वतीखण्डअथ चतुर्दशोऽध्यायः
Nārada asks Brahmā how Tāraka was born, whose son he was, and how Śiva — one so hard to move — came at last to burn Kāma to ash. Brahmā answers by tracing Tāraka's line back to Diti, twice widowed of her sons by Viṣṇu's hand, who at last bore forty-nine storm-gods, the Maruts, taken from her into Indra's service; grieved anew, she won from Kaśyapa, through long austerity, a son named Vajrāṅga, mighty as the immortals, who seized and punished Indra and the gods themselves until Brahmā intervened. Vajrāṅga, freed of rancour by Brahmā's gift of a sāttvika nature and a wife, Varāṅgī, lived in peace — but Varāṅgī herself remained full of desire, and pressed her husband for a son mighty enough to conquer the three worlds and afflict Hari. Torn between his vow of peace and his wife's wish, Vajrāṅga at last yields at Śiva's unseen will, performs fierce austerity toward Brahmā, and is granted the boon of a son supremely strong, greatly powerful, and a treasury of tapas — Tāraka. नारदजीका तारकासुरकी उत्पत्तिके विषयमें प्रश्न, ब्रह्माजीद्वारा दितिके पुत्रों तथा मरुद्गणोंकी कथा, दितिपुत्र वज्राङ्गकी उत्पत्ति और उसका इन्द्र आदि देवताओंको दण्ड देना, ब्रह्माजीद्वारा वज्राङ्गको सात्त्विक भाव और वरांगी नामक पत्नी प्रदान करना, वरांगीकी पुत्रकी इच्छा तथा वज्राङ्गकी तपस्या और तारकके जन्मका वरदान
१ विष्णुशिष्य महाशैव सम्यगुक्तं त्वया विधे। चरितं परमं ह्येतच्छिवायाश्च शिवस्य च॥
viṣṇuśiṣya mahāśaiva samyaguktaṃ tvayā vidhe | caritaṃ paramaṃ hyetacchivāyāśca śivasya ca ||
हे विष्णुशिष्य! हे महाशैव! हे विधे! आपने यह शिवा एवं शिवजीके परम पवित्र चरित्रका अच्छी तरहसे वर्णन किया।
O disciple of Viṣṇu, O great devotee of Śiva, O ordainer — well told by you is this supreme story of Śivā and of Śiva.
विष्णुशिष्य महाशैव (viṣṇuśiṣya mahāśaiva) — O disciple of Viṣṇu, O great devotee of Śivaसम्यगुक्तं त्वया विधे (samyaguktaṃ tvayā vidhe) — well told by you, O ordainerचरितं परमं ह्येतत् (caritaṃ paramaṃ hyetat) — indeed this supreme storyशिवायाश्च शिवस्य च (śivāyāśca śivasya ca) — of Śivā and of Śiva
२ कस्तारकासुरो ब्रह्मन्येन देवाः प्रपीडिताः। कस्य पुत्रस्य वै ब्रूहि तत्कथां च शिवाश्रयाम्॥
kastārakāsuro brahmanyena devāḥ prapīḍitāḥ | kasya putrasya vai brūhi tatkathāṃ ca śivāśrayām ||
हे ब्रह्मन्! तारकासुर कौन था, जिसने देवताओंको दुःखित किया, वह किसका पुत्र था, शिवजीसे सम्बन्धित उस कथाको आप मुझसे कहिये।
O Brahman, who was the demon Tāraka, by whom the gods were sorely afflicted? Tell me whose son he was, and that story resting on Śiva.
कस्तारकासुरो ब्रह्मन् (kastārakāsuro brahmann) — who was the demon Tāraka, O Brahmanयेन देवाः प्रपीडिताः (yena devāḥ prapīḍitāḥ) — by whom the gods were sorely afflictedकस्य पुत्रस्य वै ब्रूहि (kasya putrasya vai brūhi) — tell me indeed whose son he wasतत्कथां च शिवाश्रयाम् (tatkathāṃ ca śivāśrayām) — and that story, resting on Śiva
३ भस्मीचकार स कथं शंकरश्च स्मरं वशी। तदपि ब्रूहि सुप्रीत्याद्भुतं तच्चरितं विभोः॥
bhasmīcakāra sa kathaṃ śaṃkaraśca smaraṃ vaśī | tadapi brūhi suprītyādbhutaṃ taccaritaṃ vibhoḥ ||
जितेन्द्रिय शंकरने किस प्रकार कामदेवको भस्म किया? भगवान् शंकरके इस अद्भुत चरित्रका भी प्रसन्नतापूर्वक वर्णन कीजिये।
And how did self-controlled Śaṅkara reduce Smara to ash? Tell that also, with pleasure — that wondrous story of the mighty lord.
भस्मीचकार स कथं (bhasmīcakāra sa kathaṃ) — how did he reduce to ashशंकरश्च स्मरं वशी (śaṃkaraśca smaraṃ vaśī) — and Śaṅkara, self-controlled, Smara [Kāma]तदपि ब्रूहि सुप्रीत्या (tadapi brūhi suprītyā) — tell that also, with pleasureअद्भुतं तच्चरितं विभोः (adbhutaṃ taccaritaṃ vibhoḥ) — that wondrous story of the mighty lord
४ कथं शिवा तपोऽत्युग्रं चकार सुखहेतवे। कथं प्राप पतिं शंभुमादिशक्तिर्जगत्परा॥
kathaṃ śivā tapo'tyugraṃ cakāra sukhahetave | kathaṃ prāpa patiṃ śaṃbhumādiśaktirjagatparā ||
जगत्से परे आदिशक्ति पार्वतीने किस प्रकार अत्यन्त कठोर तप किया और अपने सुखके लिये उन्होंने शंकरको किस प्रकार पतिरूपमें प्राप्त किया?
How did Śivā, the primal Śakti, supreme over the world, perform such extremely fierce austerity for the sake of happiness, and how did she obtain Śambhu as her husband?
कथं शिवा तपोऽत्युग्रं (kathaṃ śivā tapo'tyugraṃ) — how did Śivā extremely fierce austerityचकार सुखहेतवे (cakāra sukhahetave) — perform, for the sake of happinessकथं प्राप पतिं शंभुम् (kathaṃ prāpa patiṃ śaṃbhum) — how did she obtain Śambhu as husbandआदिशक्तिर्जगत्परा (ādiśaktirjagatparā) — the primal Śakti, supreme over the world
५ एतत्सर्वमशेषेण विशेषेण महाबुध। ब्रूहि मे श्रद्धानाय स्वपुत्राय शिवात्मने॥
etatsarvamaśeṣeṇa viśeṣeṇa mahābudha | brūhi me śraddhānāya svaputrāya śivātmane ||
हे महाज्ञानी! आप मुझ श्रद्धावान् तथा शिवभक्त अपने पुत्रसे यह सम्पूर्ण चरित्र विशेष रूपसे कहिये।
O greatly wise one, tell all of this without remainder, in particular detail, to me — your own faithful son, whose soul is fixed on Śiva.
एतत्सर्वमशेषेण (etatsarvamaśeṣeṇa) — all of this, without remainderविशेषेण महाबुध (viśeṣeṇa mahābudha) — in particular detail, O greatly wise oneब्रूहि मे श्रद्धानाय (brūhi me śraddhānāya) — tell to me, faithfulस्वपुत्राय शिवात्मने (svaputrāya śivātmane) — your own son, whose soul is fixed on Śiva
६ पुत्रवर्य महाप्राज्ञ सुरर्षे शंसितव्रत। वच्म्यहं शंकरं स्मृत्वा सर्वं तच्चरितं शृणु॥
putravarya mahāprājña surarṣe śaṃsitavrata | vacmyahaṃ śaṃkaraṃ smṛtvā sarvaṃ taccaritaṃ śṛṇu ||
हे पुत्रवर्य! हे महाप्राज्ञ! हे सुरर्षे! हे प्रशंसनीय व्रतवाले! मैं शंकरका स्मरणकर उनके सम्पूर्ण चरित्रका वर्णन कर रहा हूँ, आप सुनें।
O best of sons, greatly wise one, O sage among gods of praiseworthy vows — remembering Śaṅkara, I shall speak; hear that whole story.
पुत्रवर्य महाप्राज्ञ (putravarya mahāprājña) — O best of sons, O greatly wise oneसुरर्षे शंसितव्रत (surarṣe śaṃsitavrata) — O sage among gods, of praiseworthy vowsवच्म्यहं शंकरं स्मृत्वा (vacmyahaṃ śaṃkaraṃ smṛtvā) — I shall speak, remembering Śaṅkaraसर्वं तच्चरितं शृणु (sarvaṃ taccaritaṃ śṛṇu) — hear that whole story
७ प्रथमं तारकस्यैव भवं संशृणु नारद। यद्वधार्थं महायत्नः कृतो देवैः शिवाश्रयैः॥
prathamaṃ tārakasyaiva bhavaṃ saṃśṛṇu nārada | yadvadhārthaṃ mahāyatnaḥ kṛto devaiḥ śivāśrayaiḥ ||
हे नारद! सबसे पहले आप तारकासुरकी उत्पत्तिको सुनें, जिसके वधके लिये देवताओंने शिवका आश्रय लेकर बड़ा यत्न किया था।
O Nārada, first hear Tāraka's origin, for whose slaying the gods, taking refuge in Śiva, made such great effort.
प्रथमं तारकस्यैव (prathamaṃ tārakasyaiva) — first, of Tāraka indeedभवं संशृणु नारद (bhavaṃ saṃśṛṇu nārada) — hear the origin, O Nāradaयद्वधार्थं महायत्नः (yadvadhārthaṃ mahāyatnaḥ) — for whose slaying great effortकृतो देवैः शिवाश्रयैः (kṛto devaiḥ śivāśrayaiḥ) — was made by the gods, who took refuge in Śiva
८ मम पुत्रो मरीचिर्यः कश्यपस्तस्य चात्मजः। त्रयोदशमितास्तस्य स्त्रियो दक्षसुताश्च याः॥
mama putro marīciryaḥ kaśyapastasya cātmajaḥ | trayodaśamitāstasya striyo dakṣasutāśca yāḥ ||
मेरे पुत्र जो मरीचि थे, उनके पुत्र कश्यप हुए। उनकी तेरह स्त्रियाँ थीं, जो दक्षकी कन्याएँ थीं।
My son is Marīci, and his son is Kaśyapa; his wives, thirteen in number, were the daughters of Dakṣa.
मम पुत्रो मरीचिर्यः (mama putro marīciryaḥ) — my son, who is Marīciकश्यपस्तस्य चात्मजः (kaśyapastasya cātmajaḥ) — and Kaśyapa is his sonत्रयोदशमितास्तस्य (trayodaśamitāstasya) — his wives, numbering thirteenस्त्रियो दक्षसुताश्च याः (striyo dakṣasutāśca yāḥ) — who were the daughters of Dakṣa
९ दितिज्येष्ठा च तत्स्त्री हि सुषुवे सा सुतद्वयम्। हिरण्यकशिपुज्येष्ठो हिरण्याक्षोऽनुजस्ततः॥
ditijyeṣṭhā ca tatstrī hi suṣuve sā sutadvayam | hiraṇyakaśipujyeṣṭho hiraṇyākṣo'nujastataḥ ||
उनकी सबसे बड़ी पत्नी दिति थी, उसके दो पुत्र हुए। उनमें हिरण्यकशिपु ज्येष्ठ तथा हिरण्याक्ष छोटा था।
Diti, the eldest of those wives, gave birth to two sons: Hiraṇyakaśipu, the elder, and after him Hiraṇyākṣa, the younger.
दितिज्येष्ठा च तत्स्त्री हि (ditijyeṣṭhā ca tatstrī hi) — and Diti, the eldest of those wivesसुषुवे सा सुतद्वयम् (suṣuve sā sutadvayam) — she gave birth to two sonsहिरण्यकशिपुज्येष्ठो (hiraṇyakaśipujyeṣṭho) — Hiraṇyakaśipu, the elderहिरण्याक्षोऽनुजस्ततः (hiraṇyākṣo'nujastataḥ) — and Hiraṇyākṣa, the younger, after him
१० तौ हतौ विष्णुना दैत्यौ नृसिंहक्रोडरूपतः। सुदुःखदौ ततो देवाः सुखमापुश्च निर्भयाः॥
tau hatau viṣṇunā daityau nṛsiṃhakroḍarūpataḥ | suduḥkhadau tato devāḥ sukhamāpuśca nirbhayāḥ ||
भगवान् विष्णुने नृसिंह तथा वराहरूप धारणकर अत्यन्त दुःख देनेवाले उन दोनोंका वध किया। तत्पश्चात् देवगण निर्भय और सुखी रहने लगे।
Those two daityas, great tormentors, were slain by Viṣṇu through his man-lion and boar forms; then the gods attained happiness and fearlessness.
तौ हतौ विष्णुना दैत्यौ (tau hatau viṣṇunā daityau) — those two daityas were slain by Viṣṇuनृसिंहक्रोडरूपतः (nṛsiṃhakroḍarūpataḥ) — through his man-lion and boar formsसुदुःखदौ ततो देवाः (suduḥkhadau tato devāḥ) — the two great tormentors — then the godsसुखमापुश्च निर्भयाः (sukhamāpuśca nirbhayāḥ) — attained happiness and fearlessness
११ दितिश्च दुःखितासीत्सा कश्यपं शरणं गता। पुनः संसेव्य तं भक्त्या गर्भमाधत्त सुव्रता॥
ditiśca duḥkhitāsītsā kaśyapaṃ śaraṇaṃ gatā | punaḥ saṃsevya taṃ bhaktyā garbhamādhatta suvratā ||
इससे दिति दुखी हुई और वह कश्यपकी शरणमें गयी। उस पतिव्रताने उनकी सेवाकर भक्तिपूर्वक पुनः गर्भ धारण किया।
And Diti, grieved, went for refuge to Kaśyapa; again serving him with devotion, she, of good vows, conceived.
दितिश्च दुःखितासीत्सा (ditiśca duḥkhitāsītsā) — and Diti became grieved; sheकश्यपं शरणं गता (kaśyapaṃ śaraṇaṃ gatā) — went for refuge to Kaśyapaपुनः संसेव्य तं भक्त्या (punaḥ saṃsevya taṃ bhaktyā) — again serving him with devotionगर्भमाधत्त सुव्रता (garbhamādhatta suvratā) — she, of good vows, conceived
१२ तद्विज्ञाय महेन्द्रोऽपि लब्धच्छिद्रो महोद्यमी। तद्गर्भं व्यच्छिनत्तत्र प्रविश्य पविना मुहुः॥
tadvijñāya mahendro'pi labdhacchidro mahodyamī | tadgarbhaṃ vyacchinattatra praviśya pavinā muhuḥ ||
यह जानकर महान् परिश्रमी देवराज इन्द्रने अवसर पाकर उसके गर्भमें प्रविष्ट होकर वज्रसे उसके गर्भके टुकड़े-टुकड़े कर दिये।
Learning of this, great Indra too, a man of great effort, finding his opening, entered that womb and cut it apart with his thunderbolt, again and again.
तद्विज्ञाय महेन्द्रोऽपि (tadvijñāya mahendro'pi) — learning of this, great Indra tooलब्धच्छिद्रो महोद्यमी (labdhacchidro mahodyamī) — finding his opening, of great effortतद्गर्भं व्यच्छिनत्तत्र (tadgarbhaṃ vyacchinattatra) — cut that womb apart thereप्रविश्य पविना मुहुः (praviśya pavinā muhuḥ) — entering [it] with his thunderbolt, again and again
१३ तद्व्रतस्य प्रभावेण न तद्भ्रूणो ममार ह। स्वपन्त्या दैवयोगेन सप्त सप्ताभवन्सुताः॥
tadvratasya prabhāveṇa na tadbhrūṇo mamāra ha | svapantyā daivayogena sapta saptābhavansutāḥ ||
किंतु उसके व्रतके प्रभावसे उसका गर्भ नहीं मरा और दैवयोगसे सोती हुई उसके गर्भसे उनचास पुत्र उत्पन्न हुए।
By the power of her vow, that embryo did not perish; and, while she slept, by a turn of fate, forty-nine sons came to be.
तद्व्रतस्य प्रभावेण (tadvratasya prabhāveṇa) — by the power of her vowन तद्भ्रूणो ममार ह (na tadbhrūṇo mamāra ha) — that embryo did not indeed perishस्वपन्त्या दैवयोगेन (svapantyā daivayogena) — for her, sleeping, by a turn of fateसप्त सप्ताभवन्सुताः (sapta saptābhavansutāḥ) — seven times seven sons came to be
१४ देवा आसन्सुतास्ते च नामतो मरुतोऽखिलाः। स्वर्गं ययुस्तदेन्द्रेण देवराजात्मसात्कृताः॥
devā āsansutāste ca nāmato maruto'khilāḥ | svargaṃ yayustadendreṇa devarājātmasātkṛtāḥ ||
वे सभी पुत्र मरुत् नामके देवता हुए और स्वर्गको चले गये। देवराजने उन्हें अपना लिया।
Those sons all became gods, called by the name Maruts; they went to heaven, and were taken by Indra, the king of gods, as his own.
देवा आसन्सुतास्ते च (devā āsansutāste ca) — those sons became godsनामतो मरुतोऽखिलाः (nāmato maruto'khilāḥ) — all of them, called by the name Marutsस्वर्गं ययुस्तदेन्द्रेण (svargaṃ yayustadendreṇa) — they went to heaven, and by Indraदेवराजात्मसात्कृताः (devarājātmasātkṛtāḥ) — the king of gods, were made his own
१५ पुनर्दितिः पतिं भेजेऽनुतप्ता निजकर्मतः। चकार सुप्रसन्नं तं मुनिं परमसेवया॥
punarditiḥ patiṃ bheje'nutaptā nijakarmataḥ | cakāra suprasannaṃ taṃ muniṃ paramasevayā ||
तब दिति अपने कर्मसे अनुतप्त हो पुनः उनकी सेवा करने लगी और उसने महान् सेवासे उन मुनिको प्रसन्न कर लिया।
Again Diti, repentant on account of her own deed, resorted to her husband, and through the greatest service made that sage well pleased.
पुनर्दितिः पतिं भेजे (punarditiḥ patiṃ bheje) — again Diti resorted to her husbandअनुतप्ता निजकर्मतः (anutaptā nijakarmataḥ) — repentant on account of her own deedचकार सुप्रसन्नं तं (cakāra suprasannaṃ taṃ) — and made him well pleasedमुनिं परमसेवया (muniṃ paramasevayā) — that sage, through the greatest service
१६ तपः कुरु शुचिर्भूत्वा ब्रह्मणश्चायुतं समाः। चेद्भविष्यति तत्पूर्वं भविता ते सुतस्तदा॥
tapaḥ kuru śucirbhūtvā brahmaṇaścāyutaṃ samāḥ | cedbhaviṣyati tatpūrvaṃ bhavitā te sutastadā ||
हे भद्रे! यदि तुम पवित्र होकर ब्रह्माके दस हजार वर्षपर्यन्त तपस्या करो, तो तुम्हारे गर्भसे पुनः महापराक्रमी पुत्रका जन्म हो सकता है।
Become pure and perform austerity toward Brahmā for ten thousand years; if that comes to pass first, then a son shall be yours.
तपः कुरु शुचिर्भूत्वा (tapaḥ kuru śucirbhūtvā) — perform austerity, becoming pureब्रह्मणश्चायुतं समाः (brahmaṇaścāyutaṃ samāḥ) — toward Brahmā, for ten thousand yearsचेद्भविष्यति तत्पूर्वं (cedbhaviṣyati tatpūrvaṃ) — if that comes to pass firstभविता ते सुतस्तदा (bhavitā te sutastadā) — then a son shall be yours
१७ तथा दित्या कृतं पूर्णं तत्तपः श्रद्धया मुने। ततः पत्युः प्राप्य गर्भं सुषुवे तादृशं सुतम्॥
tathā dityā kṛtaṃ pūrṇaṃ tattapaḥ śraddhayā mune | tataḥ patyuḥ prāpya garbhaṃ suṣuve tādṛśaṃ sutam ||
हे मुने! दितिने श्रद्धाके साथ जब तपस्या पूरी की, तब अपने पतिसे गर्भ धारणकर वैसा ही पुत्र उत्पन्न किया।
O sage, thus Diti performed that austerity in full, with faith; then, receiving a womb from her husband, she bore such a son.
तथा दित्या कृतं पूर्णं (tathā dityā kṛtaṃ pūrṇaṃ) — thus by Diti was performed in fullतत्तपः श्रद्धया मुने (tattapaḥ śraddhayā mune) — that austerity, with faith, O sageततः पत्युः प्राप्य गर्भं (tataḥ patyuḥ prāpya garbhaṃ) — then, receiving a womb from her husbandसुषुवे तादृशं सुतम् (suṣuve tādṛśaṃ sutam) — she bore such a son
१८ वज्राङ्गनामा सोऽभूद्वै दितिपुत्रोऽमरोपमः। नामतुल्यतनुर्वीरः सुप्रताप्युद्धवाद् बली॥
vajrāṅganāmā so'bhūdvai ditiputro'maropamaḥ | nāmatulyatanurvīraḥ supratāpyuddhavād balī ||
दितिका वह पुत्र देवताओंके समान था, वह वज्रांग नामसे विख्यात हुआ। उसका शरीर नामके अनुसार ही था। वह जन्मसे महाप्रतापी और बलवान् था।
Diti's son, equal to the immortals, became known by the name Vajrāṅga ["thunderbolt-limbed"] — a hero whose body matched his name, greatly powerful and strong from birth.
वज्राङ्गनामा सोऽभूद्वै (vajrāṅganāmā so'bhūdvai) — he became known indeed by the name Vajrāṅgaदितिपुत्रोऽमरोपमः (ditiputro'maropamaḥ) — Diti's son, equal to the immortalsनामतुल्यतनुर्वीरः (nāmatulyatanurvīraḥ) — a hero whose body matched his nameसुप्रताप्युद्धवाद् बली (supratāpyuddhavād balī) — greatly powerful and strong from birth
१९ जननीशासनात्सद्यः स सुतो निर्जराधिपम्। बलाद्धृत्वा ददौ दण्डं विविधं निर्जरानपि॥
jananīśāsanātsadyaḥ sa suto nirjarādhipam | balāddhṛtvā dadau daṇḍaṃ vividhaṃ nirjarānapi ||
उस पुत्रने अपनी माताकी आज्ञासे बलपूर्वक देवराज इन्द्र तथा देवताओंको भी पकड़कर अनेक प्रकारका दण्ड दिया।
At once, at his mother's command, that son seized the lord of the immortals by force and gave punishment of various kinds, and to the other immortals as well.
जननीशासनात्सद्यः (jananīśāsanātsadyaḥ) — at once, at his mother's commandस सुतो निर्जराधिपम् (sa suto nirjarādhipam) — that son, the lord of the immortalsबलाद्धृत्वा ददौ दण्डं (balāddhṛtvā dadau daṇḍaṃ) — seizing by force, gave punishmentविविधं निर्जरानपि (vividhaṃ nirjarānapi) — of various kinds, to the immortals too
२० दितिः सुखमतीवाप दृष्ट्वा शक्रादिदुर्दशाम्। अमरा अपि शक्राद्या जग्मुर्दुःखं स्वकर्मतः॥
ditiḥ sukhamatīvāpa dṛṣṭvā śakrādidurdaśām | amarā api śakrādyā jagmurduḥkhaṃ svakarmataḥ ||
इस प्रकार इन्द्र आदिकी दुर्दशा देखकर दिति बहुत प्रसन्न हुई तथा इन्द्र आदि देवता अपने-अपने कर्मफलके अनुसार बड़े दुखी हुए।
Diti obtained exceeding happiness, seeing the wretched state of Śakra and the others; and the immortals, beginning with Śakra, went into suffering on account of their own deeds.
दितिः सुखमतीवाप (ditiḥ sukhamatīvāpa) — Diti obtained exceeding happinessदृष्ट्वा शक्रादिदुर्दशाम् (dṛṣṭvā śakrādidurdaśām) — seeing the wretched state of Śakra and the othersअमरा अपि शक्राद्या (amarā api śakrādyā) — the immortals too, beginning with Śakraजग्मुर्दुःखं स्वकर्मतः (jagmurduḥkhaṃ svakarmataḥ) — went into suffering, on account of their own deeds
२१ तदाहं कश्यपेनाशु तत्रागत्य सुसामगीः। देवानत्याजयंस्तस्मात्सदा देवहिते रतः॥
tadāhaṃ kaśyapenāśu tatrāgatya susāmagīḥ | devānatyājayaṃstasmātsadā devahite rataḥ ||
तब देवताओंकी सदा भलाई करनेवाले मैंने कश्यपको साथ लेकर वहाँ पहुँचकर शान्तिकी बात कहकर देवताओंको उस वज्रांगसे छुड़ाया।
Then I, ever devoted to the gods' welfare, quickly coming there together with Kaśyapa with well-chosen, conciliatory words, caused the gods to be released from that plight.
तदाहं कश्यपेनाशु (tadāhaṃ kaśyapenāśu) — then I, quickly, together with Kaśyapaतत्रागत्य सुसामगीः (tatrāgatya susāmagīḥ) — coming there with well-chosen, conciliatory wordsदेवानत्याजयंस्तस्मात् (devānatyājayaṃstasmāt) — caused the gods to be released from thatसदा देवहिते रतः (sadā devahite rataḥ) — I who am ever devoted to the gods' welfare
२२ देवान्मुक्त्वा स वज्राङ्कस्ततः प्रोवाच सादरम्। शिवभक्तोऽतिशुद्धात्मा निर्विकारः प्रसन्नधीः॥
devānmuktvā sa vajrāṅkastataḥ provāca sādaram | śivabhakto'tiśuddhātmā nirvikāraḥ prasannadhīḥ ||
तत्पश्चात् शुद्धात्मा, निर्विकार वह शिवभक्त वज्रांग देवताओंको मुक्त करके प्रसन्नचित्त होकर आदरपूर्वक कहने लगा —
Releasing the gods, that Vajrāṅga, a devotee of Śiva, of exceedingly pure soul, unwavering and of pleased mind, then spoke with reverence —
देवान्मुक्त्वा स वज्राङ्कः (devānmuktvā sa vajrāṅkaḥ) — releasing the gods, that Vajrāṅgaततः प्रोवाच सादरम् (tataḥ provāca sādaram) — then spoke with reverenceशिवभक्तोऽतिशुद्धात्मा (śivabhakto'tiśuddhātmā) — a devotee of Śiva, of exceedingly pure soulनिर्विकारः प्रसन्नधीः (nirvikāraḥ prasannadhīḥ) — unwavering, of a pleased mind
२३ इन्द्रो दुष्टः प्रजाघाती मातुर्मे स्वार्थसाधकः। स फलं प्राप्नवानद्य स्वराज्यं हि करोतु सः॥
indro duṣṭaḥ prajāghātī māturme svārthasādhakaḥ | sa phalaṃ prāpnavānadya svarājyaṃ hi karotu saḥ ||
यह इन्द्र बड़ा स्वार्थी और दुष्ट है। इसने ही मेरी माताकी सन्तानोंको नष्ट किया है, इसको अपने कर्मका फल मिल गया, अब यह अपना राज्यपालन करे।
Indra is wicked, a slayer of my mother's offspring, one who serves only his own interest; let him now obtain that fruit, let him now rule his own kingdom.
इन्द्रो दुष्टः प्रजाघाती (indro duṣṭaḥ prajāghātī) — Indra, wicked, a slayer of my mother's offspringमातुर्मे स्वार्थसाधकः (māturme svārthasādhakaḥ) — and one who serves only his own interestस फलं प्राप्नवानद्य (sa phalaṃ prāpnavānadya) — let him now obtain that fruitस्वराज्यं हि करोतु सः (svarājyaṃ hi karotu saḥ) — let him now rule his own kingdom
२४ मातुराज्ञावशाद् ब्रह्मन्कृतमेतन्मयाखिलम्। न मे भोगाभिलाषो वै कस्यचिद्भुवनस्य हि॥
māturājñāvaśād brahmankṛtametanmayākhilam | na me bhogābhilāṣo vai kasyacidbhuvanasya hi ||
हे ब्रह्मन्! यह सारा कार्य मैंने माताकी आज्ञासे किया है। मुझे किसी भुवनके भोगकी अभिलाषा नहीं है।
O Brahman, all this was done by me under the compulsion of my mother's command; I have indeed no craving for the enjoyment of any world whatsoever.
मातुराज्ञावशाद् ब्रह्मन् (māturājñāvaśād brahmann) — by the compulsion of my mother's command, O Brahmanकृतमेतन्मयाखिलम् (kṛtametanmayākhilam) — all this was done by meन मे भोगाभिलाषो वै (na me bhogābhilāṣo vai) — I have indeed no craving for enjoymentकस्यचिद्भुवनस्य हि (kasyacidbhuvanasya hi) — of any world whatsoever
२५ तत्त्वसारं विधे ब्रूहि मह्यं वेदविदांवर। येन स्यां सुसुखी नित्यं निर्विकारः प्रसन्नधीः॥
tattvasāraṃ vidhe brūhi mahyaṃ vedavidāṃvara | yena syāṃ susukhī nityaṃ nirvikāraḥ prasannadhīḥ ||
हे वेदवेत्ताओंमें श्रेष्ठ ब्रह्मन्! आप मुझे वेदतत्त्वका सार बताइये, जिससे मैं सदा परम सुखी, विकाररहित तथा प्रसन्नचित्त हो जाऊँ।
O ordainer, O best of knowers of the Veda, tell me the essence of truth, by which I may be ever truly happy, unwavering, and of pleased mind.
तत्त्वसारं विधे ब्रूहि (tattvasāraṃ vidhe brūhi) — O ordainer, tell me the essence of truthमह्यं वेदविदांवर (mahyaṃ vedavidāṃvara) — to me, O best of knowers of the Vedaयेन स्यां सुसुखी नित्यं (yena syāṃ susukhī nityaṃ) — by which I may be ever truly happyनिर्विकारः प्रसन्नधीः (nirvikāraḥ prasannadhīḥ) — unwavering, of a pleased mind
२६ तच्छ्रुत्वाहं मुनेऽवोचं सात्त्विको भाव उच्यते। तत्त्वसार इति प्रीत्या सृजाम्येकां वरां स्त्रियम्॥
tacchrutvāhaṃ mune'vocaṃ sāttviko bhāva ucyate | tattvasāra iti prītyā sṛjāmyekāṃ varāṃ striyam ||
हे मुने! यह सुनकर मैंने उससे कहा — जो सात्त्विक भाव है, वही तत्त्वसार है। मैंने प्रसन्नतापूर्वक एक सुन्दर स्त्रीका निर्माण किया है।
— O sage, hearing that, I said, "The sāttvika disposition is called the essence of truth" — and with pleasure I created one excellent woman.
तच्छ्रुत्वाहं मुनेऽवोचं (tacchrutvāhaṃ mune'vocaṃ) — hearing that, O sage, I saidसात्त्विको भाव उच्यते (sāttviko bhāva ucyate) — the sāttvika disposition is calledतत्त्वसार इति प्रीत्या (tattvasāra iti prītyā) — "the essence of truth" — and, with pleasureसृजाम्येकां वरां स्त्रियम् (sṛjāmyekāṃ varāṃ striyam) — I create one excellent woman
२७ वराङ्गीं नाम तां दत्त्वा तस्मै दितिसुताय वै। अयां स्वधाम सुप्रीतः कश्यपस्तत्पितापि च॥
varāṅgīṃ nāma tāṃ dattvā tasmai ditisutāya vai | ayāṃ svadhāma suprītaḥ kaśyapastatpitāpi ca ||
उस वरांगी नामवाली स्त्रीको मैंने उस दितिपुत्रको प्रदानकर उसके पिताको अत्यन्त प्रसन्नकर मैं अपने घर चला गया और कश्यप भी अपने स्थानको लौट गये।
Giving her, named Varāṅgī, to that son of Diti, I, well pleased, went to my own abode, and Kaśyapa, his father, likewise went to his.
वराङ्गीं नाम तां दत्त्वा (varāṅgīṃ nāma tāṃ dattvā) — giving her, named Varāṅgīतस्मै दितिसुताय वै (tasmai ditisutāya vai) — indeed to that son of Ditiअयां स्वधाम सुप्रीतः (ayāṃ svadhāma suprītaḥ) — I, well pleased, went to my own abodeकश्यपस्तत्पितापि च (kaśyapastatpitāpi ca) — and Kaśyapa, his father, likewise
२८ ततो दैत्यः स वज्राङ्कः सात्त्विकं भावमाश्रितः। आसुरं भावमुत्सृज्य निर्वैरः सुखमाप्तवान्॥
tato daityaḥ sa vajrāṅkaḥ sāttvikaṃ bhāvamāśritaḥ | āsuraṃ bhāvamutsṛjya nirvairaḥ sukhamāptavān ||
तब वह दैत्य वज्रांग सात्त्विक भावसे युक्त हो गया और राक्षसी भावको छोड़कर वैररहित हो सुख भोगने लगा।
Then that daitya Vajrāṅga, resorting to the sāttvika disposition, casting off his demonic nature, free of enmity, attained happiness.
ततो दैत्यः स वज्राङ्कः (tato daityaḥ sa vajrāṅkaḥ) — then that daitya Vajrāṅgaसात्त्विकं भावमाश्रितः (sāttvikaṃ bhāvamāśritaḥ) — resorting to the sāttvika dispositionआसुरं भावमुत्सृज्य (āsuraṃ bhāvamutsṛjya) — casting off his demonic natureनिर्वैरः सुखमाप्तवान् (nirvairaḥ sukhamāptavān) — free of enmity, attained happiness
२९ न बभूव वरांग्या हि हृदि भावोऽथ सात्त्विकः। सकामा स्वपतिं भेजे श्रद्धया विविधं सती॥
na babhūva varāṃgyā hi hṛdi bhāvo'tha sāttvikaḥ | sakāmā svapatiṃ bheje śraddhayā vividhaṃ satī ||
किंतु वरांगीके हृदयमें सात्त्विक भावका उदय नहीं हुआ और वह सकाम होकर श्रद्धापूर्वक अपने पतिकी अनेक प्रकारसे सेवा करने लगी।
But for Varāṅgī the sāttvika disposition did not arise in her heart; full of desire, that virtuous woman resorted to her husband with devotion, in various ways.
न बभूव वरांग्या हि (na babhūva varāṃgyā hi) — but for Varāṅgī there did not ariseहृदि भावोऽथ सात्त्विकः (hṛdi bhāvo'tha sāttvikaḥ) — in her heart the sāttvika dispositionसकामा स्वपतिं भेजे (sakāmā svapatiṃ bheje) — full of desire, she resorted to her husbandश्रद्धया विविधं सती (śraddhayā vividhaṃ satī) — the virtuous woman, with devotion, in various ways
३० अथ तत्सेवनादाशु संतुष्टोऽभून्महाप्रभुः। स वज्राङ्कः पतिस्तस्या उवाच वचनं तदा॥
atha tatsevanādāśu saṃtuṣṭo'bhūnmahāprabhuḥ | sa vajrāṅkaḥ patistasyā uvāca vacanaṃ tadā ||
वरांगीका पति महाप्रभु वह वज्रांग उसकी सेवासे सन्तुष्ट हो गया और उससे कहने लगा —
Then, quickly satisfied by her service, that great lord Vajrāṅga, her husband, then spoke a word.
अथ तत्सेवनादाशु (atha tatsevanādāśu) — then, quickly, from her serviceसंतुष्टोऽभून्महाप्रभुः (saṃtuṣṭo'bhūnmahāprabhuḥ) — the great lord became satisfiedस वज्राङ्कः पतिस्तस्याः (sa vajrāṅkaḥ patistasyāḥ) — that Vajrāṅga, her husbandउवाच वचनं तदा (uvāca vacanaṃ tadā) — then spoke a word
३१ किमिच्छसि प्रिये ब्रूहि किं ते मनसि वर्तते। तच्छ्रुत्वान्यत्तं प्राह सा पतिं स्वमनोरथम्॥
kimicchasi priye brūhi kiṃ te manasi vartate | tacchrutvānyattaṃ prāha sā patiṃ svamanoratham ||
वज्रांग बोला — हे प्रिये! तुम क्या चाहती हो, तुम्हारे मनमें क्या विचार है? मुझे बताओ। तब उसने विनम्र होकर पतिसे अपने मनोरथको कहा —
What do you desire, O beloved — tell me, what is in your mind? Hearing this, attentive, she told her husband her own heart's wish.
किमिच्छसि प्रिये ब्रूहि (kimicchasi priye brūhi) — what do you desire, O beloved — tell meकिं ते मनसि वर्तते (kiṃ te manasi vartate) — what is present in your mindतच्छ्रुत्वान्यत्तं प्राह (tacchrutvānyattaṃ prāha) — hearing this, attentive, she toldसा पतिं स्वमनोरथम् (sā patiṃ svamanoratham) — she, to her husband, her own heart's wish
३२ चेत् प्रसन्नोऽभवस्त्वं वै सुतं मे देहि सत्पते। महाबलं त्रिलोकस्य जेतारं हरिदुःखदम्॥
cet prasanno'bhavastvaṃ vai sutaṃ me dehi satpate | mahābalaṃ trilokasya jetāraṃ hariduḥkhadam ||
हे सत्पते! यदि आप मुझसे प्रसन्न हैं, तो मुझे ऐसा पुत्र दीजिये, जो महाबली, त्रिलोकीको जीतनेवाला तथा इन्द्रको दुःख देनेवाला हो।
If you are indeed pleased, O virtuous lord, give me a son — of great strength, conqueror of the three worlds, a tormentor of Hari.
चेत् प्रसन्नोऽभवस्त्वं वै (cet prasanno'bhavastvaṃ vai) — if indeed you are pleasedसुतं मे देहि सत्पते (sutaṃ me dehi satpate) — give me a son, O virtuous lordमहाबलं त्रिलोकस्य (mahābalaṃ trilokasya) — of great strength, of the three worldsजेतारं हरिदुःखदम् (jetāraṃ hariduḥkhadam) — a conqueror, a tormentor of Hari
३३ इति श्रुत्वा प्रियावाक्यं विस्मितोऽभूत्स आकुलः। उवाच हृदि स ज्ञानी सात्त्विको वैरवर्जितः॥
iti śrutvā priyāvākyaṃ vismito'bhūtsa ākulaḥ | uvāca hṛdi sa jñānī sāttviko vairavarjitaḥ ||
अपनी पत्नीका यह वचन सुनकर वह व्याकुल तथा आश्चर्यचकित हो गया। वैररहित, ज्ञानी एवं सात्त्विक वह वज्रांग अपने मनमें सोचने लगा —
Hearing this word of his beloved, he, sāttvika and free of enmity, became astonished and troubled; that knower said within his own heart —
इति श्रुत्वा प्रियावाक्यं (iti śrutvā priyāvākyaṃ) — hearing this word of his belovedविस्मितोऽभूत्स आकुलः (vismito'bhūtsa ākulaḥ) — he became astonished and troubledउवाच हृदि स ज्ञानी (uvāca hṛdi sa jñānī) — he, the knower, said within his heartसात्त्विको वैरवर्जितः (sāttviko vairavarjitaḥ) — sāttvika, free of enmity
३४ प्रियेच्छति विरोधं वै सुरैर्मे न हि रोचते। किं कुर्यां हि क्व गच्छेयं कथं नश्येन्न मे पणः॥
priyecchati virodhaṃ vai surairme na hi rocate | kiṃ kuryāṃ hi kva gaccheyaṃ kathaṃ naśyenna me paṇaḥ ||
मेरी प्रिया देवताओंसे विरोध करना चाहती है, परंतु मुझे यह अच्छा नहीं लगता। अब मैं क्या करूँ, कहाँ जाऊँ और कौन ऐसा उपाय करूँ, जिससे मेरी प्रतिज्ञा नष्ट न हो।
My beloved desires strife with the gods; it does not please me at all. What should I do, where should I go, how might my own pledge not be broken?
प्रियेच्छति विरोधं वै (priyecchati virodhaṃ vai) — my beloved desires strife indeedसुरैर्मे न हि रोचते (surairme na hi rocate) — with the gods; it does not please me at allकिं कुर्यां हि क्व गच्छेयं (kiṃ kuryāṃ hi kva gaccheyaṃ) — what should I do, where should I goकथं नश्येन्न मे पणः (kathaṃ naśyenna me paṇaḥ) — how might my own pledge not be broken
३५ प्रियामनोरथश्चैव पूर्णः स्यात् त्रिजगद्द्रवेत्। क्लेशयुङ् नितरां भूयो देवाश्च मुनयस्तथा॥
priyāmanorathaścaiva pūrṇaḥ syāt trijagaddravet | kleśayuṅ nitarāṃ bhūyo devāśca munayastathā ||
यदि प्रियाका मनोरथ पूर्ण होता है, तो तीनों लोक कष्टमें पड़ जायँगे तथा देवता और मुनि भी दुखी हो जायँगे।
And if my beloved's wish should be fulfilled, the three worlds would be thrown into distress, beset again with exceeding affliction, and the gods and sages likewise.
प्रियामनोरथश्चैव पूर्णः स्यात् (priyāmanorathaścaiva pūrṇaḥ syāt) — and if my beloved's wish should be fulfilledत्रिजगद्द्रवेत् (trijagaddravet) — the three worlds would be thrown into distressक्लेशयुङ् नितरां भूयो (kleśayuṅ nitarāṃ bhūyo) — beset again with exceeding afflictionदेवाश्च मुनयस्तथा (devāśca munayastathā) — and the gods and the sages likewise
३६ न पूर्णः स्यात्प्रियाकामस्तदा मे नरको भवेत्। द्विधापि धर्महानिर्वै भवतीत्यनुशुश्रुवान्॥
na pūrṇaḥ syātpriyākāmastadā me narako bhavet | dvidhāpi dharmahānirvai bhavatītyanuśuśruvān ||
परंतु यदि प्रियाका मनोरथ पूर्ण नहीं हुआ, तो मुझे नरक भोगना पड़ेगा। दोनों ही प्रकारसे धर्मकी हानि होगी, ऐसा मैंने सुना है।
If my beloved's desire should not be fulfilled, then hell would be mine; in either way, I have heard, a loss of dharma comes about.
न पूर्णः स्यात्प्रियाकामः (na pūrṇaḥ syātpriyākāmaḥ) — if my beloved's desire should not be fulfilledतदा मे नरको भवेत् (tadā me narako bhavet) — then hell would be mineद्विधापि धर्महानिर्वै (dvidhāpi dharmahānirvai) — in either way, indeed, loss of dharmaभवतीत्यनुशुश्रुवान् (bhavatītyanuśuśruvān) — comes about — thus I have heard
३७ वज्राङ्ग इत्थं बभ्राम स मुने धर्मसंकटे। बलाबलं द्वयोस्तत्र विचिचिंत च बुद्धितः॥
vajrāṅga itthaṃ babhrāma sa mune dharmasaṃkaṭe | balābalaṃ dvayostatra viciciṃta ca buddhitaḥ ||
हे मुने! इस तरह धर्मसंकटमें पड़ा हुआ वह वज्रांग भ्रममें पड़ गया, वह अपनी बुद्धिसे दोनों बातोंके उचित-अनुचित पक्षोंपर विचार करने लगा।
O sage, Vajrāṅga wandered thus, caught in a dilemma of dharma; he weighed with his intellect the strength and weakness of both sides.
वज्राङ्ग इत्थं बभ्राम (vajrāṅga itthaṃ babhrāma) — Vajrāṅga wandered thus, in doubtस मुने धर्मसंकटे (sa mune dharmasaṃkaṭe) — O sage, caught in a dilemma of dharmaबलाबलं द्वयोस्तत्र (balābalaṃ dvayostatra) — the strength and weakness of both sides, thereविचिचिंत च बुद्धितः (viciciṃta ca buddhitaḥ) — he weighed, with his intellect
३८ शिवेच्छया स हि मुने वाक्यं मेने स्त्रियो बुधः। तथास्त्विति वचः प्राह प्रियां प्रति स दैत्यराट्॥
śivecchayā sa hi mune vākyaṃ mene striyo budhaḥ | tathāstviti vacaḥ prāha priyāṃ prati sa daityarāṭ ||
हे मुने! उस बुद्धिमान् वज्रांगने शिवकी इच्छासे स्त्रीकी बात मान ली। उस दैत्यराजने प्रियासे कहा — ठीक है, ऐसा ही होगा।
O sage, indeed by Śiva's unseen will, that wise one accepted his wife's word; that king of daityas said "so be it" to his beloved.
शिवेच्छया स हि मुने (śivecchayā sa hi mune) — O sage, indeed by Śiva's will, heवाक्यं मेने स्त्रियो बुधः (vākyaṃ mene striyo budhaḥ) — the wise one, accepted the woman's wordतथास्त्विति वचः प्राह (tathāstviti vacaḥ prāha) — he spoke the word, "so be it"प्रियां प्रति स दैत्यराट् (priyāṃ prati sa daityarāṭ) — to his beloved, that king of daityas
३९ तदर्थमकरोत्तीव्रं तपोऽन्यद् दुष्करं स तु। मां समुद्दिश्य सुप्रीत्या बहुवर्षं जितेन्द्रियः॥
tadarthamakarottīvraṃ tapo'nyad duṣkaraṃ sa tu | māṃ samuddiśya suprītyā bahuvarṣaṃ jitendriyaḥ ||
तत्पश्चात् उसने इस निमित्त जितेन्द्रिय होकर मेरे उद्देश्यसे बहुत वर्षोंतक प्रीतिपूर्वक तप किया।
For that purpose, his senses conquered, he performed another fierce and difficult austerity, directed toward me with great devotion, for many years.
तदर्थमकरोत्तीव्रं (tadarthamakarottīvraṃ) — for that purpose he performed fierceतपोऽन्यद् दुष्करं स तु (tapo'nyad duṣkaraṃ sa tu) — another austerity, hard to accomplishमां समुद्दिश्य सुप्रीत्या (māṃ samuddiśya suprītyā) — directed toward me, with great devotionबहुवर्षं जितेन्द्रियः (bahuvarṣaṃ jitendriyaḥ) — for many years, his senses conquered
४० वरं दातुमगां तस्मै दृष्ट्वाहं तत्तपो महत्। वरं ब्रूहि ह्यवोचं तं सुप्रसन्नेन चेतसा॥
varaṃ dātumagāṃ tasmai dṛṣṭvāhaṃ tattapo mahat | varaṃ brūhi hyavocaṃ taṃ suprasannena cetasā ||
तब उसका महातप देखकर उसे वर प्रदान करनेके लिये मैं गया और प्रसन्नमनसे मैंने उससे कहा — वर माँगो।
Having seen that great austerity of his, I went to grant him a boon; with a well-pleased mind I said to him, "State your boon."
वरं दातुमगां तस्मै (varaṃ dātumagāṃ tasmai) — I went to him to grant a boonदृष्ट्वाहं तत्तपो महत् (dṛṣṭvāhaṃ tattapo mahat) — having seen that great austerity of hisवरं ब्रूहि ह्यवोचं तं (varaṃ brūhi hyavocaṃ taṃ) — I indeed said to him, "state your boon"सुप्रसन्नेन चेतसा (suprasannena cetasā) — with a well-pleased mind
४१ वज्राङ्गस्तु तदा प्रीतं मां दृष्ट्वा खे स्थितं विभुम्। सुप्रणम्य बहु स्तुत्वा वरं वव्रे प्रियाहितम्॥
vajrāṅgastu tadā prītaṃ māṃ dṛṣṭvā khe sthitaṃ vibhum | supraṇamya bahu stutvā varaṃ vavre priyāhitam ||
उस समय वज्रांगने प्रसन्न हुए मुझ विभुको आकाशमें स्थित देखकर प्रणाम करके नाना प्रकारकी स्तुतिकर प्रियाके लिये हितकारी वर माँगा।
And Vajrāṅga then, seeing me, the mighty one, pleased and standing in the sky, bowing well and praising much, chose a boon beneficial to his beloved.
वज्राङ्गस्तु तदा प्रीतं (vajrāṅgastu tadā prītaṃ) — and Vajrāṅga then, seeing me pleasedमां दृष्ट्वा खे स्थितं विभुम् (māṃ dṛṣṭvā khe sthitaṃ vibhum) — the mighty one, standing in the skyसुप्रणम्य बहु स्तुत्वा (supraṇamya bahu stutvā) — bowing well, praising muchवरं वव्रे प्रियाहितम् (varaṃ vavre priyāhitam) — chose a boon beneficial to his beloved
४२ सुतं देहि स्वमातुर्मे महाहितकरं प्रभो। महाबलं सुप्रतापं सुसमर्थं तपोनिधिम्॥
sutaṃ dehi svamāturme mahāhitakaraṃ prabho | mahābalaṃ supratāpaṃ susamarthaṃ taponidhim ||
वज्रांग बोला — हे प्रभो! आप मुझे ऐसा पुत्र दीजिये, जो अपनी माताका तथा मेरा परम हित करनेवाला, महाबली, महाप्रतापी, सर्वसमर्थ और तपोनिधि हो।
O lord, give me a son who works great good for my own mother — greatly strong, greatly powerful, greatly capable, a treasury of austerity.
सुतं देहि स्वमातुर्मे (sutaṃ dehi svamāturme) — give a son, of great benefit to my own motherमहाहितकरं प्रभो (mahāhitakaraṃ prabho) — O lord, working great goodमहाबलं सुप्रतापं (mahābalaṃ supratāpaṃ) — greatly strong, greatly powerfulसुसमर्थं तपोनिधिम् (susamarthaṃ taponidhim) — greatly capable, a treasury of austerity
४३ इत्याकर्ण्य च तद्वाक्यं तथास्त्वित्यब्रवं मुने। अयां स्वधाम तद्दत्त्वा विमनाः संस्मरन्शिवम्॥
ityākarṇya ca tadvākyaṃ tathāstvityabravaṃ mune | ayāṃ svadhāma taddattvā vimanāḥ saṃsmaranśivam ||
हे मुने! उसका यह वचन सुनकर मैंने "तथास्तु" कहा और इस प्रकार उसे वर देकर शिवका स्मरण करते हुए उदास होकर मैं अपने स्थानको लौट आया।
O sage, hearing this word of his, I said "so be it"; granting that boon, downcast and remembering Śiva, I went to my own abode.
इत्याकर्ण्य च तद्वाक्यं (ityākarṇya ca tadvākyaṃ) — hearing this word of hisतथास्त्वित्यब्रवं मुने (tathāstvityabravaṃ mune) — O sage, I said "so be it"अयां स्वधाम तद्दत्त्वा (ayāṃ svadhāma taddattvā) — granting that, I went to my own abodeविमनाः संस्मरन्शिवम् (vimanāḥ saṃsmaranśivam) — downcast, remembering Śiva
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां तृतीये पार्वतीखण्डे तारकोत्पत्तौ वज्राङ्गोत्पत्तितपोवर्णनं नाम चतुर्दशोऽध्यायः॥ १४॥
Thus ends the fourteenth chapter, called "The Birth of Vajrāṅga and His Austerity, in the Matter of the Birth of Tāraka," in the Pārvatī-khaṇḍa of the second Rudra-saṃhitā, in the glorious Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराणके अन्तर्गत द्वितीय रुद्रसंहिताके तृतीय पार्वतीखण्डमें तारककी उत्पत्तिके प्रसंगमें वज्राङ्गकी उत्पत्ति और उसकी तपस्याका वर्णन नामक चौदहवाँ अध्याय पूर्ण हुआ॥ १४॥