Bṛhat Tantrasāra चतुर्थः परिच्छेदः Chapter 3
Lang
IAST
Words

॥ श्रीगणेशाय नमः ॥

बृहत्तन्त्रसारः

चतुर्थः परिच्छेदः
Chapter Three · The Faults of Mantras and Their Removal · Verses 61–8

मन्त्राणां दोषाः दोषशान्तिश्च

The chapter opens with Śaṅkara's account in the Muṇḍamālātantra of how the great vidyās were weakened and restored: Bhuvaneśī lost her power when the king of the gods worshipped her; the one-syllable vidyā was made bright again by the vāgbhava; Kāmarāja was struck by the flower-bowed god's arrow and set right by Bhuvaneśī's vidyā; and Kumārī, cursed by the goddess herself, was restored by Śiva through the forms of Śiva and Śakti as Tārā of the moon's nature. The Bhairavī and other vidyās may be asleep, burnt, nailed, drunk, fainted, weakened, paralysed, cut, blocked, old, seedless or powerless. The Viśvasāra then lists some fifty faults of mantras — cut, blocked, powerless, turned away, deaf, eyeless, nailed, paralysed, burnt, frightened, afraid, dirty, scorned, split, fast asleep, drunk, fainted, robbed of power, deficient, ruined, child, boy, youth, grown man, old man, swordless, seedless, without siddhi, dull, riddle, without parts, without substance, squint-eyed, lifeless, smoked, embraced, deluded, hungry, overproud, limbless, overangry, overcruel, ashamed, calm-minded, fallen from place, crippled, loveless, overaged and afflicted — and gives the mark of each: the placing of the wind, earth, māyā, kāma, aṅkuśa, astra, haṃsa and other bījas at the beginning, middle or end, or simply the number of letters, from the one-letter riddle through the child of seven and the old man of thirty, sixty-four, a hundred or four hundred, to the afflicted daṇḍaka of more than a thousand letters and the khaṇḍaka hymn of two thousand. Whoever takes up a mantra without knowing these faults gains no siddhi in hundreds of crores of kalpas. Then the cures: every faulty mantra comes to siddhi by the power of the mātṛkā letters — enclose it in the mātṛkā and repeat it a hundred and eight times; enclose it, place a letter in the middle and do the purification; form the yoni mudrā, contract the base lotus, meditate on the letters rising to the brahmarandhra, hold the breath and repeat a thousand times; place māyā or kāma on the petals and śrī at the beginning; enclose it in the tāra; and remember that a mantra one has devotion to succeeds, and that the praṇava, the mātṛkā and the hṛllekhā are the three nectars by which even a faulty mantra succeeds. अध्याय मुण्डमालातन्त्र में शङ्कर के कथन से शुरू होता है कि महाविद्याएँ कैसे वीर्यहीन हुईं और फिर प्रतिष्ठित हुईं: देवराज की आराधना से भुवनेशी वीर्यहीन हुई; एकाक्षरी विद्या वाग्भव से फिर उज्ज्वल हुई; कामराज को कामदेव के बाण ने पीड़ित किया और भुवनेशी की विद्या से वह प्रतिष्ठित हुई; और देवी के शाप से ग्रस्त कुमारी को शिव ने शिवरूप और शक्तिरूप से चन्द्रस्वरूपिणी तारा के रूप में प्रतिष्ठित किया। भैरवी आदि विद्याएँ सुप्त, दग्ध, कीलित, मदोन्मत्त, मूर्च्छित, हीनवीर्य, स्तम्भित, छिन्न, रुद्ध, वृद्ध, निर्बीज या शक्तिहीन हो सकती हैं। फिर विश्वसार मन्त्रों के लगभग पचास दोष गिनाता है — छिन्न, रुद्ध, शक्तिहीन, पराङ्मुख, बधिर, नेत्रहीन, कीलित, स्तम्भित, दग्ध, त्रस्त, भीत, मलिन, तिरस्कृत, भेदित, सुषुप्त, मदोन्मत्त, मूर्च्छित, हतवीर्य, हीन, प्रध्वस्त, बालक, कुमार, युवा, प्रौढ़, वृद्ध, निस्त्रिंश, निर्बीज, सिद्धिहीन, मन्द, कूट, निरंश, सत्त्वहीन, केकर, जीवहीन, धूमित, आलिङ्गित, मोहित, क्षुधार्त, अतिदृप्त, अङ्गहीन, अतिक्रुद्ध, अतिक्रूर, सव्रीड, शान्तमानस, स्थानभ्रष्ट, विकल, निःस्नेह, अतिवृद्ध और पीड़ित — और हर एक का लक्षण देता है: आदि, मध्य या अन्त में वायु, पृथ्वी, माया, काम, अंकुश, अस्त्र, हंस आदि बीजों का स्थान, या केवल अक्षरों की संख्या — एक अक्षर के कूट से लेकर सात अक्षरों के बालक और तीस, चौंसठ, सौ या चार सौ अक्षरों के वृद्ध तक, और हजार से अधिक अक्षरों के पीड़ित दण्डक और दो हजार अक्षरों के खण्डक स्तोत्र तक। जो इन दोषों को जाने बिना मन्त्र लेता है, उसे सैकड़ों करोड़ कल्पों में भी सिद्धि नहीं होती। फिर उपाय: हर दुष्ट मन्त्र मातृका के अक्षरों के प्रभाव से सिद्ध होता है — उसे मातृका से पुटित करके एक सौ आठ बार जपे; पुटित करके मध्य में वर्ण रखकर शोधन करे; योनि मुद्रा बाँधकर आधार कमल को संकुचित करे, वर्णों को ब्रह्मरन्ध्र तक उठते ध्यान करे, कुम्भक करे और हजार जप करे; पत्रों पर माया या काम और आदि में श्री रखे; तार से सम्पुटित करे; और याद रखे कि जिस मन्त्र में भक्ति हो वह सिद्ध होता है, और प्रणव, मातृका और हृल्लेखा तीन अमृत हैं जिनके योग से दुष्ट मन्त्र भी सिद्ध होता है।

Begin verses ↓

मुण्डमालातन्त्रे शङ्कर उवाच — In the Muṇḍamālātantra, Śaṅkara said: मुण्डमालातन्त्र में शङ्कर ने कहा:

Verse 61

६१ मन्त्राणां दोषाः भुवनेशी महाविद्या देवराजेन वै पुरा । आराधिता महाविद्या वीर्यहीनाभवत्तदा ॥६१॥

mantrāṇāṃ doṣāḥ | bhuvaneśī mahāvidyā devarājena vai purā | ārādhitā mahāvidyā vīryahīnābhavattadā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.61. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v61. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

मन्त्रों के दोष। "पहले देवराज ने महाविद्या भुवनेशी की आराधना की। तब वह महाविद्या वीर्यहीन हो गई।"

The faults of mantras. "Long ago the king of the gods worshipped Bhuvaneśī, the great vidyā. Then that great vidyā lost her power."

Word by wordपदार्थ

भुवनेशी (bhuvaneśī)Bhuvaneśīभुवनेशीमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यादेव-राजेन (deva-rājena)by the king of the godsदेवराज के द्वारावै (vai)indeedहीपुरा (purā)long agoपहलेआराधिता (ārādhitā)was worshippedआराधित हुईमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यावीर्य-हीना (vīrya-hīnā)powerlessवीर्यहीनअभवत् (abhavat)becameहो गईतदा (tadā)thenतब

Verse 62

६२ एकाक्षरी वीर्यहीना वाग्भवेनोज्वलीकृता । कामराजाख्यविद्या या विद्या सा पुष्पधन्वना । शरेण पीडिता पूर्वं भुवनेश्याः प्रतिष्ठिता ॥६२॥

ekākṣarī vīryahīnā vāgbhavenojvalīkṛtā | kāmarājākhyavidyā yā vidyā sā puṣpadhanvanā | śareṇa pīḍitā pūrvaṃ bhuvaneśyāḥ pratiṣṭhitā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.62. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v62. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"एकाक्षरी विद्या वीर्यहीन हुई तो वाग्भव बीज से फिर उज्ज्वल की गई। कामराज नाम की विद्या को पहले पुष्पधन्वा कामदेव के बाण ने पीड़ित किया; भुवनेशी की विद्या से वह प्रतिष्ठित हुई।"

"The one-syllable vidyā, having lost her power, was made bright again by the vāgbhava bīja. The vidyā called Kāmarāja was once struck by the arrow of the flower-bowed god; she was set right by the vidyā of Bhuvaneśī."

Word by wordपदार्थ

एकाक्षरी (ekākṣarī)the one-syllable vidyāएकाक्षरीवीर्य-हीना (vīrya-hīnā)powerlessवीर्यहीनवाग्भवेन (vāgbhavena)by the vāgbhava bījaवाग्भव बीज सेउज्वली-कृता (ujvalī-kṛtā)made brightउज्ज्वल की गईकाम-राज-आख्य-विद्या (kāma-rāja-ākhya-vidyā)the vidyā called Kāmarājaकामराज नाम की विद्याया (yā)whichजोविद्या (vidyā)vidyāविद्यासा (sā)sheवहपुष्प-धन्वना (puṣpa-dhanvanā)by the flower-bowed oneपुष्पधन्वा केशरेण (śareṇa)by the arrowबाण सेपीडिता (pīḍitā)struckपीड़ितपूर्वम् (pūrvam)formerlyपहलेभुवनेश्याः (bhuvaneśyāḥ)of Bhuvaneśīभुवनेशी कीप्रतिष्ठिता (pratiṣṭhitā)set rightप्रतिष्ठित

Verse 63

६३ कुमारी या च विद्येयं त्वया शप्ता पतिव्रते । केवलं शिवरूपेण शक्तिरूपेण केवलम् । मया प्रतिष्ठिता विद्या तारा चन्द्रस्वरूपिणी ॥६३॥

kumārī yā ca vidyeyaṃ tvayā śaptā pativrate | kevalaṃ śivarūpeṇa śaktirūpeṇa kevalam | mayā pratiṣṭhitā vidyā tārā candrasvarūpiṇī ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.63. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v63. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"और यह कुमारी विद्या, हे पतिव्रते, तुमने शाप दी थी। केवल शिवरूप से, केवल शक्तिरूप से मैंने चन्द्रस्वरूपिणी तारा विद्या को प्रतिष्ठित किया।"

"And this Kumārī vidyā, O faithful wife, was cursed by you. Purely through the form of Śiva, purely through the form of Śakti, I set right the vidyā Tārā, who has the moon's own nature."

Word by wordपदार्थ

कुमारी (kumārī)Kumārīकुमारीया (yā)whichजो (ca)andऔरविद्या (vidyā)vidyāविद्याइयम् (iyam)thisयहत्वया (tvayā)by youतुम्हारे द्वाराशप्ता (śaptā)cursedशापितपतिव्रते (pativrate)O faithful wifeहे पतिव्रतेकेवलम् (kevalam)purelyकेवलशिव-रूपेण (śiva-rūpeṇa)through the form of Śivaशिवरूप सेशक्ति-रूपेण (śakti-rūpeṇa)through the form of Śaktiशक्तिरूप सेकेवलम् (kevalam)purelyकेवलमया (mayā)by meमेरे द्वाराप्रतिष्ठिता (pratiṣṭhitā)set rightप्रतिष्ठितविद्या (vidyā)the vidyāविद्यातारा (tārā)Tārāताराचन्द्र-स्वरूपिणी (candra-svarūpiṇī)of the moon's own natureचन्द्रस्वरूपिणी

Verse 64

६४ भैरव्यादिविद्यामधिकृत्य सुप्ता दग्धा कीलिता च सैव संहाररूपिणी । मदोन्मत्ता मूर्च्छिता च हीनवीर्या च स्तम्भिता । छिन्ना रुद्धा च वृद्धा च निर्वीजा शक्तिहीनका ॥६४॥

bhairavyādividyāmadhikṛtya | suptā dagdhā kīlitā ca saiva saṃhārarūpiṇī | madonmattā mūrcchitā ca hīnavīryā ca stambhitā | chinnā ruddhā ca vṛddhā ca nirvījā śaktihīnakā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.64. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v64. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

भैरवी आदि विद्याओं के विषय में: "जो विद्या सोई हुई, जली हुई या कीलित है, वही संहार का रूप है। मदोन्मत्त, मूर्च्छित, हीनवीर्य और स्तम्भित भी; छिन्न, रुद्ध, वृद्ध, निर्बीज और शक्तिहीन भी।"

With reference to the Bhairavī and other vidyās: "A vidyā that is asleep, burnt or nailed is a form of destruction. So too one that is drunk, fainted, weakened or paralysed; cut, blocked, old, seedless or without power."

Word by wordपदार्थ

सुप्ता (suptā)asleepसोई हुईदग्धा (dagdhā)burntजली हुईकीलिता (kīlitā)nailedकीलित (ca)andऔरसा (sā)sheवहएव (eva)indeedहीसंहार-रूपिणी (saṃhāra-rūpiṇī)a form of destructionसंहार रूप वालीमदोन्मत्ता (madonmattā)drunkमदोन्मत्तमूर्च्छिता (mūrcchitā)faintedमूर्च्छित (ca)andऔरहीन-वीर्या (hīna-vīryā)weakenedहीनवीर्य (ca)andऔरस्तम्भिता (stambhitā)paralysedस्तम्भितछिन्ना (chinnā)cutछिन्नरुद्धा (ruddhā)blockedरुद्ध (ca)andऔरवृद्धा (vṛddhā)oldवृद्ध (ca)andऔरनिर्वीजा (nirvījā)seedlessनिर्बीजशक्ति-हीनका (śakti-hīnakā)without powerशक्तिहीन

तथा विश्वसारे — So too in the Viśvasāra: वैसे ही विश्वसार में:

Verse 65

६५ छिन्नो रुद्धः शक्तिहीनः पराङ्मुखः उदीरितः । वधिरो नेत्रहीनश्च कीलितः स्तम्भितस्तथा । दग्धः त्रस्तश्च भीतश्च मलिनश्च तिरस्कृतः । भेदितश्च सुषुप्तश्च मदोन्मत्तश्च मूर्च्छितः । हतवीर्यश्च हीनश्च प्रध्वस्तो बालकः पुनः । कुमारस्तु युवा प्रौढो वृद्धो निस्त्रिंशकस्तथा । निर्वीजः सिद्धिहीनश्च मन्दः कूटस्तथा पुनः । निरंशकः सत्त्वहीनः केकरो जीवहीनकः । धूमितालिङ्गितौ स्यातां मोहितश्च क्षुधार्तकः । अतिदृप्तोऽङ्गहीनः स्यादतिक्रुद्धः समीरितः । अतिक्रूरश्च सव्रीडः शान्तमानस एव च । स्थानभ्रष्टश्च विकलो निःस्नेहः परिकीर्तितः । अतिवृद्धः पीडितश्च वक्ष्याम्येषाञ्च लक्षणम् ॥६५॥

chinno ruddhaḥ śaktihīnaḥ parāṅmukhaḥ udīritaḥ | vadhiro netrahīnaśca kīlitaḥ stambhitastathā | dagdhaḥ trastaśca bhītaśca malinaśca tiraskṛtaḥ | bheditaśca suṣuptaśca madonmattaśca mūrcchitaḥ | hatavīryaśca hīnaśca pradhvasto bālakaḥ punaḥ | kumārastu yuvā prauḍho vṛddho nistriṃśakastathā | nirvījaḥ siddhihīnaśca mandaḥ kūṭastathā punaḥ | niraṃśakaḥ sattvahīnaḥ kekaro jīvahīnakaḥ | dhūmitāliṅgitau syātāṃ mohitaśca kṣudhārtakaḥ | atidṛpto'ṅgahīnaḥ syādatikruddhaḥ samīritaḥ | atikrūraśca savrīḍaḥ śāntamānasa eva ca | sthānabhraṣṭaśca vikalo niḥsnehaḥ parikīrtitaḥ | ativṛddhaḥ pīḍitaśca vakṣyāmyeṣāñca lakṣaṇam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.65. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v65. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मन्त्र के दोष ये हैं: छिन्न, रुद्ध, शक्तिहीन, पराङ्मुख; बधिर, नेत्रहीन, कीलित और स्तम्भित; दग्ध, त्रस्त, भीत, मलिन और तिरस्कृत; भेदित, सुषुप्त, मदोन्मत्त और मूर्च्छित; हतवीर्य, हीन, प्रध्वस्त और फिर बालक; कुमार, युवा, प्रौढ़, वृद्ध और निस्त्रिंश; निर्बीज, सिद्धिहीन, मन्द और फिर कूट; निरंश, सत्त्वहीन, केकर, जीवहीन; धूमित और आलिङ्गित, मोहित और क्षुधार्त; अतिदृप्त, अङ्गहीन, अतिक्रुद्ध; अतिक्रूर, सव्रीड और शान्तमानस; स्थानभ्रष्ट, विकल और निःस्नेह; अतिवृद्ध और पीड़ित। इनके लक्षण मैं कहता हूँ।"

"The mantra faults are named: cut, blocked, powerless, turned away; deaf, eyeless, nailed and paralysed; burnt, frightened, afraid, dirty and scorned; split, fast asleep, drunk and fainted; robbed of power, deficient, ruined, and again child; boy, youth, grown man, old man, and swordless; seedless, without siddhi, dull, and again a riddle; without parts, without substance, squint-eyed, lifeless; smoked and embraced, deluded and hungry; overproud, limbless, overangry; overcruel, ashamed, and calm-minded; fallen from place, crippled, and loveless; overaged and afflicted. I shall tell the marks of these."

Word by wordपदार्थ

छिन्नः (chinnaḥ)cutछिन्नरुद्धः (ruddhaḥ)blockedरुद्धशक्ति-हीनः (śakti-hīnaḥ)powerlessशक्तिहीनपराङ्मुखः (parāṅmukhaḥ)turned awayपराङ्मुखउदीरितः (udīritaḥ)is namedकहा गयावधिरः (vadhiraḥ)deafबधिरनेत्र-हीनः (netra-hīnaḥ)eyelessनेत्रहीन (ca)andऔरकीलितः (kīlitaḥ)nailedकीलितस्तम्भितः (stambhitaḥ)paralysedस्तम्भिततथा (tathā)likewiseवैसे हीदग्धः (dagdhaḥ)burntदग्धत्रस्तः (trastaḥ)frightenedत्रस्त (ca)andऔरभीतः (bhītaḥ)afraidभीत (ca)andऔरमलिनः (malinaḥ)dirtyमलिन (ca)andऔरतिरस्कृतः (tiraskṛtaḥ)scornedतिरस्कृतभेदितः (bheditaḥ)splitभेदित (ca)andऔरसुषुप्तः (suṣuptaḥ)fast asleepसुषुप्त (ca)andऔरमदोन्मत्तः (madonmattaḥ)drunkमदोन्मत्त (ca)andऔरमूर्च्छितः (mūrcchitaḥ)faintedमूर्च्छितहत-वीर्यः (hata-vīryaḥ)robbed of powerहतवीर्य (ca)andऔरहीनः (hīnaḥ)deficientहीन (ca)andऔरप्रध्वस्तः (pradhvastaḥ)ruinedप्रध्वस्तबालकः (bālakaḥ)childबालकपुनः (punaḥ)againफिरकुमारः (kumāraḥ)boyकुमारतु (tu)andऔरयुवा (yuvā)youthयुवाप्रौढः (prauḍhaḥ)grown manप्रौढ़वृद्धः (vṛddhaḥ)old manवृद्धनिस्त्रिंशकः (nistriṃśakaḥ)swordlessनिस्त्रिंशतथा (tathā)likewiseवैसे हीनिर्वीजः (nirvījaḥ)seedlessनिर्बीजसिद्धि-हीनः (siddhi-hīnaḥ)without siddhiसिद्धिहीन (ca)andऔरमन्दः (mandaḥ)dullमन्दकूटः (kūṭaḥ)riddleकूटतथा (tathā)likewiseवैसे हीपुनः (punaḥ)againफिरनिरंशकः (niraṃśakaḥ)without partsनिरंशसत्त्व-हीनः (sattva-hīnaḥ)without substanceसत्त्वहीनकेकरः (kekaraḥ)squint-eyedकेकरजीव-हीनकः (jīva-hīnakaḥ)lifelessजीवहीनधूमित-आलिङ्गितौ (dhūmita-āliṅgitau)smoked and embracedधूमित और आलिङ्गितस्याताम् (syātām)areहैंमोहितः (mohitaḥ)deludedमोहित (ca)andऔरक्षुधार्तकः (kṣudhārtakaḥ)hungryक्षुधार्तअतिदृप्तः (atidṛptaḥ)overproudअतिदृप्तअङ्ग-हीनः (aṅga-hīnaḥ)limblessअङ्गहीनस्यात् (syāt)isहैअतिक्रुद्धः (atikruddhaḥ)overangryअतिक्रुद्धसमीरितः (samīritaḥ)is namedकहा गयाअतिक्रूरः (atikrūraḥ)overcruelअतिक्रूर (ca)andऔरसव्रीडः (savrīḍaḥ)ashamedसव्रीडशान्त-मानसः (śānta-mānasaḥ)calm-mindedशान्तमानसएव (eva)indeedही (ca)andऔरस्थान-भ्रष्टः (sthāna-bhraṣṭaḥ)fallen from placeस्थानभ्रष्ट (ca)andऔरविकलः (vikalaḥ)crippledविकलनिःस्नेहः (niḥsnehaḥ)lovelessनिःस्नेहपरिकीर्तितः (parikīrtitaḥ)is declaredकहा गयाअतिवृद्धः (ativṛddhaḥ)overagedअतिवृद्धपीडितः (pīḍitaḥ)afflictedपीड़ित (ca)andऔरवक्ष्यामि (vakṣyāmi)I shall tellकहूँगाएषाम् (eṣām)of theseइनके (ca)andऔरलक्षणम् (lakṣaṇam)the marksलक्षण

Verse 66

६६ मनोर्यस्यादिमध्यान्तेष्वनिलं बीजमुच्यते । संयुक्तं वा वियुक्तं वा स्वराक्रान्तं त्रिधा पुनः । चतुर्धा पञ्चधा वापि स मन्त्रश्छिन्नसंज्ञकः ॥६६॥

manoryasyādimadhyānteṣvanilaṃ bījamucyate | saṃyuktaṃ vā viyuktaṃ vā svarākrāntaṃ tridhā punaḥ | caturdhā pañcadhā vāpi sa mantraśchinnasaṃjñakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.66. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v66. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिस मन्त्र के आदि, मध्य और अन्त में वायु बीज हो, संयुक्त या वियुक्त, और स्वर से युक्त होकर तीन, चार या पाँच बार आए — वह मन्त्र छिन्न कहलाता है।"

"A mantra in whose beginning, middle and end the wind bīja is found, joined or separate, and topped with a vowel three, four or five times — that mantra is called cut."

Word by wordपदार्थ

मनोः (manoḥ)of a mantraमन्त्र केयस्य (yasya)whoseजिसकेआदि-मध्य-अन्तेषु (ādi-madhya-anteṣu)in beginning, middle and endआदि, मध्य और अन्त मेंअनिलम् (anilam)the windवायुबीजम् (bījam)bījaबीजउच्यते (ucyate)is saidकहा जाता हैसंयुक्तम् (saṃyuktam)joinedसंयुक्तवा (vā)orयावियुक्तम् (viyuktam)separateवियुक्तवा (vā)orयास्वर-आक्रान्तम् (svara-ākrāntam)topped with a vowelस्वर से युक्तत्रिधा (tridhā)three timesतीन बारपुनः (punaḥ)againफिरचतुर्धा (caturdhā)four timesचार बारपञ्चधा (pañcadhā)five timesपाँच बारवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीसः (saḥ)thatवहमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रछिन्न-संज्ञकः (chinna-saṃjñakaḥ)called cutछिन्न नाम वाला

Verse 67

६७ आदिमध्यावसाने तु भूबीजद्वयलाञ्छितः । रुद्धमन्त्रः स विज्ञेयो भुक्तिमुक्तिविवर्जितः ॥६७॥

ādimadhyāvasāne tu bhūbījadvayalāñchitaḥ | ruddhamantraḥ sa vijñeyo bhuktimuktivivarjitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.67. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v67. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जो मन्त्र आदि, मध्य या अन्त में दो पृथ्वी बीजों से चिह्नित हो, उसे रुद्ध मन्त्र जानो; वह भोग और मोक्ष दोनों से रहित है।"

"A mantra marked at beginning, middle or end by two earth bījas is to be known as blocked; it gives neither enjoyment nor liberation."

Word by wordपदार्थ

आदि-मध्य-अवसाने (ādi-madhya-avasāne)at beginning, middle or endआदि, मध्य या अन्त मेंतु (tu)butकिन्तुभू-बीज-द्वय-लाञ्छितः (bhū-bīja-dvaya-lāñchitaḥ)marked by two earth bījasदो पृथ्वी बीजों से चिह्नितरुद्ध-मन्त्रः (ruddha-mantraḥ)a blocked mantraरुद्ध मन्त्रसः (saḥ)thatवहविज्ञेयः (vijñeyaḥ)is to be knownजानना चाहिएभुक्ति-मुक्ति-विवर्जितः (bhukti-mukti-vivarjitaḥ)without enjoyment and liberationभोग और मोक्ष से रहित

Verse 68

६८ मायात्रितत्त्वश्रीबीजरावहीनश्च यो मनुः । शक्तिहीनः स कथितो यस्य मध्ये न वर्तते ॥६८॥

māyātritattvaśrībījarāvahīnaśca yo manuḥ | śaktihīnaḥ sa kathito yasya madhye na vartate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.68. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v68. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिस मन्त्र में माया, त्रितत्त्व, श्री बीज और राव न हों, और जिसके मध्य में इनमें से कोई न हो, वह शक्तिहीन कहलाता है।"

"A mantra without the māyā, the three tattvas, the śrī bīja and the rāva, in whose middle none of these stands, is called powerless."

Word by wordपदार्थ

माया-त्रितत्त्व-श्री-बीज-राव-हीनः (māyā-tritattva-śrī-bīja-rāva-hīnaḥ)without māyā, the three tattvas, the śrī bīja and the rāvaमाया, त्रितत्त्व, श्री बीज और राव से रहित (ca)andऔरयः (yaḥ)whichजोमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रशक्ति-हीनः (śakti-hīnaḥ)powerlessशक्तिहीनसः (saḥ)thatवहकथितः (kathitaḥ)is calledकहा गयायस्य (yasya)whoseजिसकेमध्ये (madhye)in the middleमध्य में (na)notनहींवर्तते (vartate)standsहै

Verse 69

६९ कामबीजं मुखे माया शिरस्यंकुशमेव च । असौ पराङ्मुखः प्रोक्तो हकारो विन्दुसंयुतः ॥६९॥

kāmabījaṃ mukhe māyā śirasyaṃkuśameva ca | asau parāṅmukhaḥ prokto hakāro vindusaṃyutaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.69. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v69. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मुख में काम बीज, सिर में माया और अंकुश, और बिन्दु से युक्त हकार — वह पराङ्मुख कहलाता है।"

"With the kāma bīja at the mouth, māyā and the aṅkuśa at the head, and the letter ha joined with the bindu — that one is called turned away."

Word by wordपदार्थ

काम-बीजम् (kāma-bījam)the kāma bījaकाम बीजमुखे (mukhe)at the mouthमुख मेंमाया (māyā)māyāमायाशिरसि (śirasi)at the headसिर मेंअंकुशम् (aṃkuśam)the aṅkuśaअंकुशएव (eva)indeedही (ca)andऔरअसौ (asau)that oneवहपराङ्मुखः (parāṅmukhaḥ)turned awayपराङ्मुखप्रोक्तः (proktaḥ)is calledकहा गयाहकारः (hakāraḥ)the letter haहकारविन्दु-संयुतः (vindu-saṃyutaḥ)joined with the binduबिन्दु से युक्त

Verse 70

७० आद्यन्तमध्येष्विन्दुर्वा स भवेद्बधिरः स्मृतः । पञ्चवर्णो मनुर्यः स्याद्रेफार्केन्दुविवर्जितः । नेत्रहीनः स विज्ञेयो दुःखशोकामयप्रदः ॥७०॥

ādyantamadhyeṣvindurvā sa bhavedbadhiraḥ smṛtaḥ | pañcavarṇo manuryaḥ syādrephārkenduvivarjitaḥ | netrahīnaḥ sa vijñeyo duḥkhaśokāmayapradaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.70. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v70. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"या आदि, अन्त और मध्य में बिन्दु हो तो वह बधिर माना गया है। जो पाँच अक्षरों का मन्त्र रेफ, सूर्य और चन्द्र से रहित हो, उसे नेत्रहीन जानो; वह दुःख, शोक और रोग देता है।"

"Or with the bindu at beginning, end or middle, it is held to be deaf. A five-letter mantra without the repha, the sun and the moon is to be known as eyeless; it brings sorrow, grief and disease."

Word by wordपदार्थ

आदि-अन्त-मध्येषु (ādi-anta-madhyeṣu)at beginning, end or middleआदि, अन्त और मध्य मेंइन्दुः (induḥ)the binduबिन्दुवा (vā)orयासः (saḥ)thatवहभवेत् (bhavet)would beहोबधिरः (badhiraḥ)deafबधिरस्मृतः (smṛtaḥ)is heldमाना गयापञ्च-वर्णः (pañca-varṇaḥ)five-letteredपाँच अक्षर वालामनुः (manuḥ)mantraमन्त्रयः (yaḥ)whichजोस्यात् (syāt)would beहोरेफ-अर्क-इन्दु-विवर्जितः (repha-arka-indu-vivarjitaḥ)without repha, sun and moonरेफ, सूर्य और चन्द्र से रहितनेत्र-हीनः (netra-hīnaḥ)eyelessनेत्रहीनसः (saḥ)thatवहविज्ञेयः (vijñeyaḥ)is to be knownजानना चाहिएदुःख-शोक-आमय-प्रदः (duḥkha-śoka-āmaya-pradaḥ)giving sorrow, grief and diseaseदुःख, शोक और रोग देने वाला

Verse 71

७१ आदिमध्यावसानेषु हंसः प्रासादवाग्भवौ । हकारो विन्दुमाञ्जीवो रावश्चापि चतुष्फलः । माया नमामि च पदं नास्ति यस्मिन् स कीलितः ॥७१॥

ādimadhyāvasāneṣu haṃsaḥ prāsādavāgbhavau | hakāro vindumāñjīvo rāvaścāpi catuṣphalaḥ | māyā namāmi ca padaṃ nāsti yasmin sa kīlitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.71. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v71. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसमें आदि, मध्य और अन्त में हंस, प्रासाद और वाग्भव, बिन्दु वाला हकार, जीव, चार फल वाला राव, माया और नमामि पद न हों — वह कीलित है।"

"That in which haṃsa, the prāsāda and the vāgbhava, the letter ha with the bindu, the jīva, the rāva with its four fruits, māyā and the word namāmi are not present at beginning, middle and end — that is nailed."

Word by wordपदार्थ

आदि-मध्य-अवसानेषु (ādi-madhya-avasāneṣu)at beginning, middle and endआदि, मध्य और अन्त मेंहंसः (haṃsaḥ)haṃsaहंसप्रासाद-वाग्भवौ (prāsāda-vāgbhavau)the prāsāda and the vāgbhavaप्रासाद और वाग्भवहकारः (hakāraḥ)the letter haहकारविन्दुमान् (vindumān)with the binduबिन्दु वालाजीवः (jīvaḥ)the jīvaजीवरावः (rāvaḥ)the rāvaराव (ca)andऔरअपि (api)alsoभीचतुष्फलः (catuṣphalaḥ)with four fruitsचार फल वालामाया (māyā)māyāमायानमामि (namāmi)namāmiनमामि (ca)andऔरपदम् (padam)the wordपद (na)notनहींअस्ति (asti)isहैयस्मिन् (yasmin)in whichजिसमेंसः (saḥ)thatवहकीलितः (kīlitaḥ)nailedकीलित

Verse 72

७२ एकं मध्ये द्वयं मूर्ध्नि यस्मिन्नस्त्रपुरन्दरौ । न विद्येते स मन्त्रस्तु स्तम्भितः सिद्धिवर्जितः ॥७२॥

ekaṃ madhye dvayaṃ mūrdhni yasminnastrapurandarau | na vidyete sa mantrastu stambhitaḥ siddhivarjitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.72. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v72. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसमें अस्त्र और पुरन्दर, एक मध्य में और दो सिर पर, न हों — वह मन्त्र स्तम्भित है और सिद्धि से रहित है।"

"That in which the astra and the purandara are not found, one in the middle and two at the head — that mantra is paralysed and without siddhi."

Word by wordपदार्थ

एकम् (ekam)oneएकमध्ये (madhye)in the middleमध्य मेंद्वयम् (dvayam)twoदोमूर्ध्नि (mūrdhni)at the headसिर परयस्मिन् (yasmin)in whichजिसमेंअस्त्र-पुरन्दरौ (astra-purandarau)the astra and the purandaraअस्त्र और पुरन्दर (na)notनहींविद्येते (vidyete)are foundहैंसः (saḥ)thatवहमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रतु (tu)butतोस्तम्भितः (stambhitaḥ)paralysedस्तम्भितसिद्धि-वर्जितः (siddhi-varjitaḥ)without siddhiसिद्धि से रहित

Verse 73

७३ वह्निवायुसमायुक्तौ यस्य मन्त्रस्य मूर्ध्नि । सप्तधा दृश्यते तन्तु दग्धमन्त्रं प्रचक्षते ॥७३॥

vahnivāyusamāyuktau yasya mantrasya mūrdhni | saptadhā dṛśyate tantu dagdhamantraṃ pracakṣate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.73. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v73. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिस मन्त्र के सिर पर अग्नि और वायु एक साथ सात बार दिखें — उसे दग्ध मन्त्र कहते हैं।"

"The mantra at whose head fire and wind are found joined together seven times — that they call a burnt mantra."

Word by wordपदार्थ

वह्नि-वायु-समायुक्तौ (vahni-vāyu-samāyuktau)fire and wind joinedअग्नि और वायु एक साथयस्य (yasya)of whichजिसमन्त्रस्य (mantrasya)mantraमन्त्र केमूर्ध्नि (mūrdhni)at the headसिर परसप्तधा (saptadhā)seven timesसात बारदृश्यते (dṛśyate)is seenदिखता हैतम् (tam)thatउसेतु (tu)butतोदग्ध-मन्त्रम् (dagdha-mantram)a burnt mantraदग्ध मन्त्रप्रचक्षते (pracakṣate)they callकहते हैं

Verse 74

७४ अस्त्रं द्वाभ्यां त्रिभिःषड्भिरष्टभिर्दृश्यतेऽक्षरैः । त्रस्तः स कथितो मन्त्रः सर्वसिद्धिविवर्जितः ॥७४॥

astraṃ dvābhyāṃ tribhiḥṣaḍbhiraṣṭabhirdṛśyate'kṣaraiḥ | trastaḥ sa kathito mantraḥ sarvasiddhivivarjitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.74. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v74. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जहाँ अस्त्र दो, तीन, छह या आठ अक्षरों के साथ दिखे, वह मन्त्र त्रस्त कहलाता है; वह सब सिद्धियों से रहित है।"

"Where the astra is seen with two, three, six or eight letters, that mantra is called frightened; it is without any siddhi."

Word by wordपदार्थ

अस्त्रम् (astram)the astraअस्त्रद्वाभ्याम् (dvābhyām)with twoदो सेत्रिभिः (tribhiḥ)with threeतीन सेषड्भिः (ṣaḍbhiḥ)with sixछह सेअष्टभिः (aṣṭabhiḥ)with eightआठ सेदृश्यते (dṛśyate)is seenदिखता हैअक्षरैः (akṣaraiḥ)lettersअक्षरों सेत्रस्तः (trastaḥ)frightenedत्रस्तसः (saḥ)thatवहकथितः (kathitaḥ)is calledकहा गयामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसर्व-सिद्धि-विवर्जितः (sarva-siddhi-vivarjitaḥ)without any siddhiसब सिद्धियों से रहित

Verse 75

७५ यस्य मुखे नास्ति माया प्रणवो वा विधानतः । शिवो वा शक्तिरथवा भीताख्यः स प्रकीर्तितः ॥७५॥

yasya mukhe nāsti māyā praṇavo vā vidhānataḥ | śivo vā śaktirathavā bhītākhyaḥ sa prakīrtitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.75. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v75. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसके मुख में विधि से माया या प्रणव न हो, शिव या शक्ति न हो — वह भीत कहलाता है।"

"That at whose mouth there is, by rule, no māyā or praṇava, no Śiva or Śakti — that is called afraid."

Word by wordपदार्थ

यस्य (yasya)whoseजिसकेमुखे (mukhe)at the mouthमुख में (na)notनहींअस्ति (asti)isहैमाया (māyā)māyāमायाप्रणवः (praṇavaḥ)praṇavaप्रणववा (vā)orयाविधानतः (vidhānataḥ)by ruleविधि सेशिवः (śivaḥ)Śivaशिववा (vā)orयाशक्तिः (śaktiḥ)Śaktiशक्तिअथवा (athavā)orअथवाभीत-आख्यः (bhīta-ākhyaḥ)called afraidभीत नाम वालासः (saḥ)thatवहप्रकीर्तितः (prakīrtitaḥ)is declaredकहा गया

Verse 76

७६ आदौ मध्ये तथा चान्ते यस्य मार्णचतुष्टयम् । स एव मलिनो मन्त्रः सर्वविघ्नसमन्वितः ॥७६॥

ādau madhye tathā cānte yasya mārṇacatuṣṭayam | sa eva malino mantraḥ sarvavighnasamanvitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.76. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v76. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसके आदि, मध्य और अन्त में चार म अक्षर हों — वही मलिन मन्त्र है, सब विघ्नों से युक्त।"

"That which has four letters ma at beginning, middle and end — that mantra is dirty and full of every obstacle."

Word by wordपदार्थ

आदौ (ādau)at the beginningआदि मेंमध्ये (madhye)in the middleमध्य मेंतथा (tathā)likewiseवैसे ही (ca)andऔरअन्ते (ante)at the endअन्त मेंयस्य (yasya)whoseजिसकेम-अर्ण-चतुष्टयम् (ma-arṇa-catuṣṭayam)four letters maचार म अक्षरसः (saḥ)thatवहएव (eva)indeedहीमलिनः (malinaḥ)dirtyमलिनमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसर्व-विघ्न-समन्वितः (sarva-vighna-samanvitaḥ)full of every obstacleसब विघ्नों से युक्त

Verse 77

७७ यस्य मध्ये दकारो वा कवचं मूर्ध्नि द्विधा । अस्त्रं तिष्ठति मन्त्रः स तिरस्कृत उदाहृतः ॥७७॥

yasya madhye dakāro vā kavacaṃ mūrdhni dvidhā | astraṃ tiṣṭhati mantraḥ sa tiraskṛta udāhṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.77. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v77. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसके मध्य में दकार, या सिर पर दो बार कवच, या अस्त्र हो — वह मन्त्र तिरस्कृत कहलाता है।"

"That in whose middle stands the letter da, or the kavaca twice at the head, or the astra — that mantra is called scorned."

Word by wordपदार्थ

यस्य (yasya)whoseजिसकेमध्ये (madhye)in the middleमध्य मेंदकारः (dakāraḥ)the letter daदकारवा (vā)orयाकवचम् (kavacam)the kavacaकवचमूर्ध्नि (mūrdhni)at the headसिर परद्विधा (dvidhā)twiceदो बारअस्त्रम् (astram)the astraअस्त्रतिष्ठति (tiṣṭhati)standsरहता हैमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसः (saḥ)thatवहतिरस्कृतः (tiraskṛtaḥ)scornedतिरस्कृतउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is calledकहा गया

Verse 78

७८ हद्वयं हृदये शीर्षे वषट् वौषट् च मध्यतः । स एव भेदितो मन्त्रः सर्वशास्त्रविवर्जितः ॥७८॥

hadvayaṃ hṛdaye śīrṣe vaṣaṭ vauṣaṭ ca madhyataḥ | sa eva bhedito mantraḥ sarvaśāstravivarjitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.78. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v78. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हृदय में दो हकार, सिर पर वषट् और मध्य में वौषट् — वही भेदित मन्त्र है, सब शास्त्रों से बाहर।"

"Two letters ha at the heart, vaṣaṭ at the head and vauṣaṭ in the middle — that mantra is split; it is outside every scripture."

Word by wordपदार्थ

ह-द्वयम् (ha-dvayam)two letters haदो हकारहृदये (hṛdaye)at the heartहृदय मेंशीर्षे (śīrṣe)at the headसिर परवषट् (vaṣaṭ)vaṣaṭवषट्वौषट् (vauṣaṭ)vauṣaṭवौषट् (ca)andऔरमध्यतः (madhyataḥ)in the middleमध्य मेंसः (saḥ)thatवहएव (eva)indeedहीभेदितः (bheditaḥ)splitभेदितमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसर्व-शास्त्र-विवर्जितः (sarva-śāstra-vivarjitaḥ)outside every scriptureसब शास्त्रों से रहित

Verse 79

७९ त्रिवर्णो हंसहीनो यः सुषुप्त उदाहृतः ॥७९॥

trivarṇo haṃsahīno yaḥ suṣupta udāhṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.79. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v79. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीन अक्षरों का मन्त्र जो हंस से रहित हो, वह सुषुप्त कहलाता है।"

"A three-letter mantra without haṃsa is called fast asleep."

Word by wordपदार्थ

त्रि-वर्णः (tri-varṇaḥ)three-letteredतीन अक्षर वालाहंस-हीनः (haṃsa-hīnaḥ)without haṃsaहंस से रहितयः (yaḥ)whichजोसुषुप्तः (suṣuptaḥ)fast asleepसुषुप्तउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is calledकहा गया

Verse 80

८० मन्त्रो वाप्यथवा विद्या सप्ताधिकदशाक्षरः । फट्कारपञ्चकादिर्यो मदोन्मत्त उदाहृतः । तद्वदस्त्रं स्थितं मध्ये यस्य मन्त्रः स मूर्च्छितः ॥८०॥

mantro vāpyathavā vidyā saptādhikadaśākṣaraḥ | phaṭkārapañcakādiryo madonmatta udāhṛtaḥ | tadvadastraṃ sthitaṃ madhye yasya mantraḥ sa mūrcchitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.80. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v80. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सत्रह अक्षरों का मन्त्र या विद्या जो पाँच फट् से शुरू हो, वह मदोन्मत्त कहलाता है। वैसे ही जिसके मध्य में अस्त्र हो — वह मन्त्र मूर्च्छित है।"

"A mantra or a vidyā of seventeen letters that begins with five phaṭ is called drunk. Likewise one in whose middle the astra stands — that mantra is fainted."

Word by wordपदार्थ

मन्त्रः (mantraḥ)a mantraमन्त्रवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीअथवा (athavā)orअथवाविद्या (vidyā)a vidyāविद्यासप्त-अधिक-दश-अक्षरः (sapta-adhika-daśa-akṣaraḥ)of seventeen lettersसत्रह अक्षर वालाफट्कार-पञ्चक-आदिः (phaṭkāra-pañcaka-ādiḥ)beginning with five phaṭपाँच फट् से आरम्भ होने वालायः (yaḥ)whichजोमदोन्मत्तः (madonmattaḥ)drunkमदोन्मत्तउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is calledकहा गयातद्वत् (tadvat)likewiseवैसे हीअस्त्रम् (astram)the astraअस्त्रस्थितम् (sthitam)standingस्थितमध्ये (madhye)in the middleमध्य मेंयस्य (yasya)whoseजिसकेमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसः (saḥ)thatवहमूर्च्छितः (mūrcchitaḥ)faintedमूर्च्छित

Verse 81

८१ विरामेऽङ्गस्य ये मन्त्रो हतवीर्यं स उच्यते ॥८१॥

virāme'ṅgasya ye mantro hatavīryaṃ sa ucyate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.81. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v81. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिस मन्त्र का अङ्ग विराम में हो, वह हतवीर्य कहलाता है।"

"The mantra whose limb stands at the pause is called robbed of power."

Word by wordपदार्थ

विरामे (virāme)at the pauseविराम मेंअङ्गस्य (aṅgasya)of the limbअङ्ग काये (ye)whichजोमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रहत-वीर्यम् (hata-vīryam)robbed of powerहतवीर्यसः (saḥ)thatवहउच्यते (ucyate)is calledकहा जाता है

Verse 82

८२ आदौ मध्ये तथा चान्ते चतुरस्त्रयुतो मनुः । ज्ञातव्यो भीम इत्येव यः स्यादष्टादशाक्षरः ॥८२॥

ādau madhye tathā cānte caturastrayuto manuḥ | jñātavyo bhīma ityeva yaḥ syādaṣṭādaśākṣaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.82. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v82. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिस मन्त्र के आदि, मध्य और अन्त में चार अस्त्र हों और जो अठारह अक्षरों का हो, उसे भीम जानो।"

"A mantra with four astras at beginning, middle and end, which has eighteen letters, is to be known as terrible."

Word by wordपदार्थ

आदौ (ādau)at the beginningआदि मेंमध्ये (madhye)in the middleमध्य मेंतथा (tathā)likewiseवैसे ही (ca)andऔरअन्ते (ante)at the endअन्त मेंचतुः-अस्त्र-युतः (catuḥ-astra-yutaḥ)joined with four astrasचार अस्त्रों से युक्तमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रज्ञातव्यः (jñātavyaḥ)is to be knownजानना चाहिएभीमः (bhīmaḥ)terribleभीमइति (iti)thusऐसाएव (eva)indeedहीयः (yaḥ)whichजोस्यात् (syāt)would beहोअष्टादश-अक्षरः (aṣṭādaśa-akṣaraḥ)of eighteen lettersअठारह अक्षर वाला

Verse 83

८३ एकोनविंशत्यर्णो वा यो मन्त्रस्तारसंयुतः । हृल्लेखांकुशबीजाढ्यः प्रध्वस्तस्तं प्रचक्षते ॥८३॥

ekonaviṃśatyarṇo vā yo mantrastārasaṃyutaḥ | hṛllekhāṃkuśabījāḍhyaḥ pradhvastastaṃ pracakṣate ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.83. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v83. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"या उन्नीस अक्षरों का मन्त्र जो तार से युक्त हो और हृल्लेखा और अंकुश बीज से भरा हो — उसे प्रध्वस्त कहते हैं।"

"Or a mantra of nineteen letters joined with the tāra and rich in the hṛllekhā and the aṅkuśa bīja — that they call ruined."

Word by wordपदार्थ

एकोनविंशति-अर्णः (ekonaviṃśati-arṇaḥ)of nineteen lettersउन्नीस अक्षर वालावा (vā)orयायः (yaḥ)whichजोमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रतार-संयुतः (tāra-saṃyutaḥ)joined with the tāraतार से युक्तहृल्लेखा-अंकुश-बीज-आढ्यः (hṛllekhā-aṃkuśa-bīja-āḍhyaḥ)rich in the hṛllekhā and the aṅkuśa bījaहृल्लेखा और अंकुश बीज से भराप्रध्वस्तः (pradhvastaḥ)ruinedप्रध्वस्ततम् (tam)thatउसेप्रचक्षते (pracakṣate)they callकहते हैं

Verse 84

८४ सप्तवर्णः स्मृतो बालः कुमारोऽष्टाक्षरः स्मृतः । षोडशार्णो युवा प्रौढश्चत्वारिंशल्लिपिर्मनुः ॥८४॥

saptavarṇaḥ smṛto bālaḥ kumāro'ṣṭākṣaraḥ smṛtaḥ | ṣoḍaśārṇo yuvā prauḍhaścatvāriṃśallipirmanuḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.84. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v84. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"सात अक्षरों वाला बालक माना गया है, आठ अक्षरों वाला कुमार; सोलह अक्षरों वाला युवा, और चालीस अक्षरों का मन्त्र प्रौढ़।"

"Seven letters is held to be a child, eight letters a boy; sixteen letters a youth, and a mantra of forty letters a grown man."

Word by wordपदार्थ

सप्त-वर्णः (sapta-varṇaḥ)seven-letteredसात अक्षर वालास्मृतः (smṛtaḥ)is heldमाना गयाबालः (bālaḥ)childबालककुमारः (kumāraḥ)boyकुमारअष्ट-अक्षरः (aṣṭa-akṣaraḥ)eight-letteredआठ अक्षर वालास्मृतः (smṛtaḥ)is heldमाना गयाषोडश-अर्णः (ṣoḍaśa-arṇaḥ)sixteen-letteredसोलह अक्षर वालायुवा (yuvā)youthयुवाप्रौढः (prauḍhaḥ)grown manप्रौढ़चत्वारिंशत्-लिपिः (catvāriṃśat-lipiḥ)of forty lettersचालीस अक्षर वालामनुः (manuḥ)mantraमन्त्र

Verse 85

८५ त्रिंशदर्णश्चतुःषष्टिवर्णो मन्त्रः शताक्षरः । चतुःशताक्षरश्चापि वृद्धः स परिकीर्तितः ॥८५॥

triṃśadarṇaścatuḥṣaṣṭivarṇo mantraḥ śatākṣaraḥ | catuḥśatākṣaraścāpi vṛddhaḥ sa parikīrtitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.85. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v85. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीस अक्षरों, चौंसठ अक्षरों, सौ अक्षरों या चार सौ अक्षरों का मन्त्र वृद्ध कहा गया है।"

"A mantra of thirty letters, of sixty-four, of a hundred or of four hundred letters is declared an old man."

Word by wordपदार्थ

त्रिंशत्-अर्णः (triṃśat-arṇaḥ)of thirty lettersतीस अक्षर वालाचतुःषष्टि-वर्णः (catuḥṣaṣṭi-varṇaḥ)of sixty-four lettersचौंसठ अक्षर वालामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रशत-अक्षरः (śata-akṣaraḥ)of a hundred lettersसौ अक्षर वालाचतुःशत-अक्षरः (catuḥśata-akṣaraḥ)of four hundred lettersचार सौ अक्षर वाला (ca)andऔरअपि (api)alsoभीवृद्धः (vṛddhaḥ)old manवृद्धसः (saḥ)thatवहपरिकीर्तितः (parikīrtitaḥ)is declaredकहा गया

Verse 86

८६ नवाक्षरो ध्रुवयुतो मनुर्निस्त्रिंश ईरितः । यस्यावसाने हृदयं शिरोमन्त्रो च मध्यतः । शिखा वर्म च न स्यातां वौषट् फट्कार एव वा । शिवशक्त्यर्णहीनो वा स निर्बीज उदाहृतः ॥८६॥

navākṣaro dhruvayuto manurnistriṃśa īritaḥ | yasyāvasāne hṛdayaṃ śiromantro ca madhyataḥ | śikhā varma ca na syātāṃ vauṣaṭ phaṭkāra eva vā | śivaśaktyarṇahīno vā sa nirbīja udāhṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.86. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v86. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ध्रुव से युक्त नौ अक्षरों का मन्त्र निस्त्रिंश कहलाता है। जिसके अन्त में हृदय और मध्य में शिरोमन्त्र हो, पर शिखा और कवच न हों, वौषट् या फट् भी न हो, या जो शिव और शक्ति के अक्षरों से रहित हो — वह निर्बीज कहलाता है।"

"A nine-letter mantra joined with the dhruva is named swordless. One that has the heart at its end and the head mantra in the middle, but has neither the tuft nor the armour, nor vauṣaṭ or phaṭ, or that lacks the letters of Śiva and Śakti — that is called seedless."

Word by wordपदार्थ

नव-अक्षरः (nava-akṣaraḥ)nine-letteredनौ अक्षर वालाध्रुव-युतः (dhruva-yutaḥ)joined with the dhruvaध्रुव से युक्तमनुः (manuḥ)mantraमन्त्रनिस्त्रिंशः (nistriṃśaḥ)swordlessनिस्त्रिंशईरितः (īritaḥ)is namedकहा गयायस्य (yasya)whoseजिसकेअवसाने (avasāne)at the endअन्त मेंहृदयम् (hṛdayam)the heartहृदयशिरः-मन्त्रः (śiraḥ-mantraḥ)the head mantraशिरोमन्त्र (ca)andऔरमध्यतः (madhyataḥ)in the middleमध्य मेंशिखा (śikhā)the tuftशिखावर्म (varma)the armourकवच (ca)andऔर (na)notनहींस्याताम् (syātām)would beहोंवौषट् (vauṣaṭ)vauṣaṭवौषट्फट्कारः (phaṭkāraḥ)phaṭफट्एव (eva)indeedहीवा (vā)orयाशिव-शक्ति-अर्ण-हीनः (śiva-śakti-arṇa-hīnaḥ)without the letters of Śiva and Śaktiशिव और शक्ति के अक्षरों से रहितवा (vā)orयासः (saḥ)thatवहनिर्बीजः (nirbījaḥ)seedlessनिर्बीजउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is calledकहा गया

Verse 87

८७ एषु स्थानेषु फट्कारः प्रौढो यस्मिन्प्रदृश्यते । स मन्त्रः सिद्धिहीनः स्यात्मन्दः पंक्त्यक्षरो मनुः ॥८७॥

eṣu sthāneṣu phaṭkāraḥ prauḍho yasminpradṛśyate | sa mantraḥ siddhihīnaḥ syātmandaḥ paṃktyakṣaro manuḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.87. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v87. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"जिसमें इन स्थानों पर पूरा फट् दिखे — वह मन्त्र सिद्धिहीन है। दस अक्षरों का मन्त्र मन्द है।"

"That in which a full phaṭ is seen in these places — that mantra is without siddhi. A mantra of ten letters is dull."

Word by wordपदार्थ

एषु (eṣu)in theseइनस्थानेषु (sthāneṣu)placesस्थानों मेंफट्कारः (phaṭkāraḥ)phaṭफट्प्रौढः (prauḍhaḥ)fullपूरायस्मिन् (yasmin)in whichजिसमेंप्रदृश्यते (pradṛśyate)is seenदिखता हैसः (saḥ)thatवहमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसिद्धि-हीनः (siddhi-hīnaḥ)without siddhiसिद्धिहीनस्यात् (syāt)would beहोमन्दः (mandaḥ)dullमन्दपंक्ति-अक्षरः (paṃkti-akṣaraḥ)of ten lettersदस अक्षर वालामनुः (manuḥ)mantraमन्त्र

Verse 88

८८ कूट एकाक्षरो मन्त्रः स एवोक्तो निरंशकः । द्विवर्णः सत्त्वहीनः स्याच्चतुर्वर्णस्तु केकरः ॥८८॥

kūṭa ekākṣaro mantraḥ sa evokto niraṃśakaḥ | dvivarṇaḥ sattvahīnaḥ syāccaturvarṇastu kekaraḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.88. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v88. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"एक अक्षर का मन्त्र कूट है, और वही निरंश कहा गया है। दो अक्षरों वाला सत्त्वहीन है, और चार अक्षरों वाला केकर।"

"A one-letter mantra is a riddle, and the same is called without parts. Two letters is without substance, and four letters is squint-eyed."

Word by wordपदार्थ

कूटः (kūṭaḥ)a riddleकूटएक-अक्षरः (eka-akṣaraḥ)one-letteredएक अक्षर वालामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रसः (saḥ)thatवहएव (eva)indeedहीउक्तः (uktaḥ)is calledकहा गयानिरंशकः (niraṃśakaḥ)without partsनिरंशद्वि-वर्णः (dvi-varṇaḥ)two-letteredदो अक्षर वालासत्त्व-हीनः (sattva-hīnaḥ)without substanceसत्त्वहीनस्यात् (syāt)would beहोचतुः-वर्णः (catuḥ-varṇaḥ)four-letteredचार अक्षर वालातु (tu)andऔरकेकरः (kekaraḥ)squint-eyedकेकर

Verse 89

८९ षडक्षरो जीवहीनः सार्धसप्ताक्षरो मनुः । सार्धद्वादशवर्णोऽपि धूमितः स तु निन्दितः ॥८९॥

ṣaḍakṣaro jīvahīnaḥ sārdhasaptākṣaro manuḥ | sārdhadvādaśavarṇo'pi dhūmitaḥ sa tu ninditaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.89. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v89. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"छह अक्षरों वाला जीवहीन है। साढ़े सात अक्षरों का मन्त्र, और साढ़े बारह अक्षरों का भी, धूमित है; वह निन्दित है।"

"Six letters is lifeless. A mantra of seven and a half letters, and also of twelve and a half, is smoked; that is censured."

Word by wordपदार्थ

षट्-अक्षरः (ṣaṭ-akṣaraḥ)six-letteredछह अक्षर वालाजीव-हीनः (jīva-hīnaḥ)lifelessजीवहीनसार्ध-सप्त-अक्षरः (sārdha-sapta-akṣaraḥ)of seven and a half lettersसाढ़े सात अक्षर वालामनुः (manuḥ)mantraमन्त्रसार्ध-द्वादश-वर्णः (sārdha-dvādaśa-varṇaḥ)of twelve and a half lettersसाढ़े बारह अक्षर वालाअपि (api)alsoभीधूमितः (dhūmitaḥ)smokedधूमितसः (saḥ)thatवहतु (tu)butतोनिन्दितः (ninditaḥ)censuredनिन्दित

Verse 90

९० सार्धबीजद्वयं तद्वत् एकविंशतिवर्णकः । विंशत्यर्णस्त्रिंशदर्णो यः स्यादालिङ्गितः स्मृतः ॥९०॥

sārdhabījadvayaṃ tadvat ekaviṃśativarṇakaḥ | viṃśatyarṇastriṃśadarṇo yaḥ syādāliṅgitaḥ smṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.90. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v90. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"वैसे ही ढाई बीज, इक्कीस अक्षर, बीस अक्षर या तीस अक्षर — ऐसा मन्त्र आलिङ्गित माना गया है।"

"Likewise two and a half bījas, twenty-one letters, twenty letters or thirty letters — such a mantra is held to be embraced."

Word by wordपदार्थ

सार्ध-बीज-द्वयम् (sārdha-bīja-dvayam)two and a half bījasढाई बीजतद्वत् (tadvat)likewiseवैसे हीएकविंशति-वर्णकः (ekaviṃśati-varṇakaḥ)of twenty-one lettersइक्कीस अक्षर वालाविंशति-अर्णः (viṃśati-arṇaḥ)of twenty lettersबीस अक्षर वालात्रिंशत्-अर्णः (triṃśat-arṇaḥ)of thirty lettersतीस अक्षर वालायः (yaḥ)whichजोस्यात् (syāt)would beहोआलिङ्गितः (āliṅgitaḥ)embracedआलिङ्गितस्मृतः (smṛtaḥ)is heldमाना गया

Verse 91

९१ द्वाविंशत्यक्षरो मन्त्रो मोहितः परिकीर्तितः । द्वात्रिंशद्वर्णो मन्त्रो यः सप्तविंशतिवर्णकः । क्षुधार्तः स तु विज्ञेयो चतुर्विंशतिवर्णकः ॥९१॥

dvāviṃśatyakṣaro mantro mohitaḥ parikīrtitaḥ | dvātriṃśadvarṇo mantro yaḥ saptaviṃśativarṇakaḥ | kṣudhārtaḥ sa tu vijñeyo caturviṃśativarṇakaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.91. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v91. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"बाईस अक्षरों का मन्त्र मोहित कहा गया है। बत्तीस अक्षरों का, सत्ताईस या चौबीस अक्षरों का मन्त्र क्षुधार्त जानना चाहिए।"

"A mantra of twenty-two letters is declared deluded. A mantra of thirty-two letters, of twenty-seven or of twenty-four letters is to be known as hungry."

Word by wordपदार्थ

द्वाविंशति-अक्षरः (dvāviṃśati-akṣaraḥ)of twenty-two lettersबाईस अक्षर वालामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रमोहितः (mohitaḥ)deludedमोहितपरिकीर्तितः (parikīrtitaḥ)is declaredकहा गयाद्वात्रिंशत्-वर्णः (dvātriṃśat-varṇaḥ)of thirty-two lettersबत्तीस अक्षर वालामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रयः (yaḥ)whichजोसप्तविंशति-वर्णकः (saptaviṃśati-varṇakaḥ)of twenty-seven lettersसत्ताईस अक्षर वालाक्षुधार्तः (kṣudhārtaḥ)hungryक्षुधार्तसः (saḥ)thatवहतु (tu)butतोविज्ञेयः (vijñeyaḥ)is to be knownजानना चाहिएचतुर्विंशति-वर्णकः (caturviṃśati-varṇakaḥ)of twenty-four lettersचौबीस अक्षर वाला

Verse 92

९२ एकादशाक्षरो वापि पञ्चविंशतिवर्णकः । त्रयोविंशतिवर्णो वा मन्त्रो दृप्त उदाहृतः ॥९२॥

ekādaśākṣaro vāpi pañcaviṃśativarṇakaḥ | trayoviṃśativarṇo vā mantro dṛpta udāhṛtaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.92. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v92. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"ग्यारह अक्षरों का, पच्चीस या तेईस अक्षरों का मन्त्र दृप्त कहलाता है।"

"A mantra of eleven letters, of twenty-five or of twenty-three letters is called proud."

Word by wordपदार्थ

एकादश-अक्षरः (ekādaśa-akṣaraḥ)of eleven lettersग्यारह अक्षर वालावा (vā)orयाअपि (api)alsoभीपञ्चविंशति-वर्णकः (pañcaviṃśati-varṇakaḥ)of twenty-five lettersपच्चीस अक्षर वालात्रयोविंशति-वर्णः (trayoviṃśati-varṇaḥ)of twenty-three lettersतेईस अक्षर वालावा (vā)orयामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रदृप्तः (dṛptaḥ)proudदृप्तउदाहृतः (udāhṛtaḥ)is calledकहा गया

Verse 93

९३ षड्विंशत्यक्षरो मन्त्रः षट्त्रिंशदर्णकस्तथा । त्रिंशदेकोनवर्णो वा त्वङ्गहीनः स एव हि ॥९३॥

ṣaḍviṃśatyakṣaro mantraḥ ṣaṭtriṃśadarṇakastathā | triṃśadekonavarṇo vā tvaṅgahīnaḥ sa eva hi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.93. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v93. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"छब्बीस अक्षरों का मन्त्र, वैसे ही छत्तीस का, या उनतीस अक्षरों का — वही अङ्गहीन है।"

"A mantra of twenty-six letters, likewise of thirty-six, or of twenty-nine letters — that is limbless."

Word by wordपदार्थ

षड्विंशति-अक्षरः (ṣaḍviṃśati-akṣaraḥ)of twenty-six lettersछब्बीस अक्षर वालामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रषट्त्रिंशत्-अर्णकः (ṣaṭtriṃśat-arṇakaḥ)of thirty-six lettersछत्तीस अक्षर वालातथा (tathā)likewiseवैसे हीत्रिंशत्-एकोन-वर्णः (triṃśat-ekona-varṇaḥ)of twenty-nine lettersउनतीस अक्षर वालावा (vā)orयातु (tu)butतोअङ्ग-हीनः (aṅga-hīnaḥ)limblessअङ्गहीनसः (saḥ)thatवहएव (eva)indeedहीहि (hi)surelyनिश्चय

Verse 94

९४ अष्टाविंशदक्षरो वा एकत्रिंशदथापि वा । अतिक्रुद्धः स विज्ञेयो निन्दितः सर्वकर्मसु ॥९४॥

aṣṭāviṃśadakṣaro vā ekatriṃśadathāpi vā | atikruddhaḥ sa vijñeyo ninditaḥ sarvakarmasu ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.94. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v94. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"अट्ठाईस अक्षरों वाला या इकतीस वाला अतिक्रुद्ध जानना चाहिए; वह सब कर्मों में निन्दित है।"

"One of twenty-eight letters or of thirty-one is to be known as overangry; it is censured in every rite."

Word by wordपदार्थ

अष्टाविंशत्-अक्षरः (aṣṭāviṃśat-akṣaraḥ)of twenty-eight lettersअट्ठाईस अक्षर वालावा (vā)orयाएकत्रिंशत् (ekatriṃśat)thirty-oneइकतीसअथ (atha)orअथवाअपि (api)alsoभीवा (vā)orयाअतिक्रुद्धः (atikruddhaḥ)overangryअतिक्रुद्धसः (saḥ)thatवहविज्ञेयः (vijñeyaḥ)is to be knownजानना चाहिएनिन्दितः (ninditaḥ)censuredनिन्दितसर्व-कर्मसु (sarva-karmasu)in every riteसब कर्मों में

Verse 95

९५ त्रिंशदक्षरको मन्त्रस्त्र्यस्त्रिंशदथापि वा । अतिक्रूरः स विज्ञेयो निन्दितः सर्वकर्मसु ॥९५॥

triṃśadakṣarako mantrastryastriṃśadathāpi vā | atikrūraḥ sa vijñeyo ninditaḥ sarvakarmasu ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.95. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v95. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तीस अक्षरों का या तैंतीस का मन्त्र अतिक्रूर जानना चाहिए; वह सब कर्मों में निन्दित है।"

"A mantra of thirty letters or of thirty-three is to be known as overcruel; it is censured in every rite."

Word by wordपदार्थ

त्रिंशत्-अक्षरकः (triṃśat-akṣarakaḥ)of thirty lettersतीस अक्षर वालामन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रत्रयस्त्रिंशत् (trayastriṃśat)thirty-threeतैंतीसअथ (atha)orअथवाअपि (api)alsoभीवा (vā)orयाअतिक्रूरः (atikrūraḥ)overcruelअतिक्रूरसः (saḥ)thatवहविज्ञेयः (vijñeyaḥ)is to be knownजानना चाहिएनिन्दितः (ninditaḥ)censuredनिन्दितसर्व-कर्मसु (sarva-karmasu)in every riteसब कर्मों में

Verse 96

९६ चत्वारिंशतमारभ्य त्रिषष्ठिर्यावता भवेत् । तावत्संख्या निगदिता मन्त्राः सव्रीडसंज्ञकाः ॥९६॥

catvāriṃśatamārabhya triṣaṣṭhiryāvatā bhavet | tāvatsaṃkhyā nigaditā mantrāḥ savrīḍasaṃjñakāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.96. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v96. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चालीस से लेकर तिरसठ तक — इतनी संख्या वाले मन्त्र सव्रीड कहे गए हैं।"

"From forty up to sixty-three — mantras of that count are said to be called ashamed."

Word by wordपदार्थ

चत्वारिंशतम् (catvāriṃśatam)fortyचालीसआरभ्य (ārabhya)beginning fromसे लेकरत्रिषष्ठिः (triṣaṣṭhiḥ)sixty-threeतिरसठयावता (yāvatā)up to whichजहाँ तकभवेत् (bhavet)would beहोतावत्-संख्याः (tāvat-saṃkhyāḥ)of that countउतनी संख्या वालेनिगदिताः (nigaditāḥ)are saidकहे गएमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रसव्रीड-संज्ञकाः (savrīḍa-saṃjñakāḥ)called ashamedसव्रीड नाम वाले

Verse 97

९७ पञ्चषष्ट्यक्षरा ये स्युर्मन्त्रास्ते शान्तमानसाः । एकोनशतपर्यन्तं पञ्चषष्ट्यक्षरादितः । ते सर्वे कथिता मन्त्राः स्थानभ्रष्टा न शोभनाः ॥९७॥

pañcaṣaṣṭyakṣarā ye syurmantrāste śāntamānasāḥ | ekonaśataparyantaṃ pañcaṣaṣṭyakṣarāditaḥ | te sarve kathitā mantrāḥ sthānabhraṣṭā na śobhanāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.97. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v97. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"पैंसठ अक्षरों के मन्त्र शान्तमानस हैं। पैंसठ अक्षरों से लेकर निन्यानवे तक, वे सब मन्त्र स्थानभ्रष्ट कहे गए हैं; वे शुभ नहीं हैं।"

"Mantras of sixty-five letters are calm-minded. From sixty-five letters up to ninety-nine, all those mantras are called fallen from place; they are not good."

Word by wordपदार्थ

पञ्चषष्टि-अक्षराः (pañcaṣaṣṭi-akṣarāḥ)of sixty-five lettersपैंसठ अक्षर वालेये (ye)whichजोस्युः (syuḥ)would beहोंमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रते (te)theyवेशान्त-मानसाः (śānta-mānasāḥ)calm-mindedशान्तमानसएकोनशत-पर्यन्तम् (ekonaśata-paryantam)up to ninety-nineनिन्यानवे तकपञ्चषष्टि-अक्षर-आदितः (pañcaṣaṣṭi-akṣara-āditaḥ)beginning from sixty-five lettersपैंसठ अक्षरों से लेकरते (te)theyवेसर्वे (sarve)allसबकथिताः (kathitāḥ)are calledकहे गएमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रस्थान-भ्रष्टाः (sthāna-bhraṣṭāḥ)fallen from placeस्थानभ्रष्ट (na)notनहींशोभनाः (śobhanāḥ)goodशुभ

Verse 98

९८ त्रयोदशाक्षरा ये स्युर्मन्त्राः पञ्चदशाक्षराः । ते सर्वे विकला ज्ञेयाः शतं सार्धं शतन्तथा ॥९८॥

trayodaśākṣarā ye syurmantrāḥ pañcadaśākṣarāḥ | te sarve vikalā jñeyāḥ śataṃ sārdhaṃ śatantathā ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.98. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v98. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तेरह अक्षरों के और पन्द्रह अक्षरों के मन्त्र, सौ और डेढ़ सौ अक्षरों के — वे सब विकल जानने चाहिए।"

"Mantras of thirteen letters and of fifteen letters, of a hundred and of a hundred and fifty — all those are to be known as crippled."

Word by wordपदार्थ

त्रयोदश-अक्षराः (trayodaśa-akṣarāḥ)of thirteen lettersतेरह अक्षर वालेये (ye)whichजोस्युः (syuḥ)would beहोंमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रपञ्चदश-अक्षराः (pañcadaśa-akṣarāḥ)of fifteen lettersपन्द्रह अक्षर वालेते (te)theyवेसर्वे (sarve)allसबविकलाः (vikalāḥ)crippledविकलज्ञेयाः (jñeyāḥ)are to be knownजानने चाहिएशतम् (śatam)a hundredसौसार्धम् (sārdham)and a halfडेढ़शतम् (śatam)hundredसौतथा (tathā)likewiseवैसे ही

Verse 99

९९ शतद्वयं द्विनवतिरेकहीना तथापि वा । यावत्शतत्रयं संख्या निःस्नेहास्ते प्रकीर्तिताः ॥९९॥

śatadvayaṃ dvinavatirekahīnā tathāpi vā | yāvatśatatrayaṃ saṃkhyā niḥsnehāste prakīrtitāḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.99. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v99. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"दो सौ, बानवे, या उससे एक कम, और तीन सौ की संख्या तक — वे निःस्नेह कहे गए हैं।"

"Two hundred, ninety-two, or one less than that, and up to a count of three hundred — those are declared loveless."

Word by wordपदार्थ

शत-द्वयम् (śata-dvayam)two hundredदो सौद्विनवतिः (dvinavatiḥ)ninety-twoबानवेएक-हीना (eka-hīnā)one lessएक कमतथा (tathā)likewiseवैसे हीअपि (api)alsoभीवा (vā)orयायावत् (yāvat)up toतकशत-त्रयम् (śata-trayam)three hundredतीन सौसंख्या (saṃkhyā)countसंख्यानिःस्नेहाः (niḥsnehāḥ)lovelessनिःस्नेहते (te)theyवेप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ)are declaredकहे गए

Verse 100

१०० चतुःशतमथारभ्य यावद्वर्ण-सहस्रकम् । अतिवृद्धः स मन्त्रस्तु सर्वशास्त्रविवर्जितः ॥१००॥

catuḥśatamathārabhya yāvadvarṇa-sahasrakam | ativṛddhaḥ sa mantrastu sarvaśāstravivarjitaḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.100. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v100. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"चार सौ से लेकर हजार अक्षरों तक — वह मन्त्र अतिवृद्ध है; वह सब शास्त्रों से बाहर है।"

"From four hundred up to a thousand letters — that mantra is overaged; it is outside every scripture."

Word by wordपदार्थ

चतुःशतम् (catuḥśatam)four hundredचार सौअथ (atha)thenफिरआरभ्य (ārabhya)beginning fromसे लेकरयावत् (yāvat)up toतकवर्ण-सहस्रकम् (varṇa-sahasrakam)a thousand lettersहजार अक्षरअतिवृद्धः (ativṛddhaḥ)overagedअतिवृद्धसः (saḥ)thatवहमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रतु (tu)butतोसर्व-शास्त्र-विवर्जितः (sarva-śāstra-vivarjitaḥ)outside every scriptureसब शास्त्रों से रहित

Verse 1

सहस्रार्णाधिका मन्त्रा दण्डकाः पीडिताह्वयाः । द्विसहस्राक्षरा मन्त्राः खण्डकाः सप्तधा कृताः । ज्ञातव्याः स्तोत्ररूपास्ते मन्त्रा एते यथा स्थिताः । तथा विद्याश्च बोद्धव्या मन्त्रिभिः सर्वकर्मसु । दोषानिमानविज्ञाय यो मन्त्रं भजते बुधः । सिद्धिर्न जायते तस्य कल्पकोटिशतैरपि ॥१॥

sahasrārṇādhikā mantrā daṇḍakāḥ pīḍitāhvayāḥ | dvisahasrākṣarā mantrāḥ khaṇḍakāḥ saptadhā kṛtāḥ | jñātavyāḥ stotrarūpāste mantrā ete yathā sthitāḥ | tathā vidyāśca boddhavyā mantribhiḥ sarvakarmasu | doṣānimānavijñāya yo mantraṃ bhajate budhaḥ | siddhirna jāyate tasya kalpakoṭiśatairapi ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.1. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v1. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"हजार से अधिक अक्षरों के मन्त्र दण्डक हैं, जिन्हें पीड़ित कहते हैं। दो हजार अक्षरों के मन्त्र खण्डक हैं, सात भागों में बने; उन्हें स्तोत्र रूप जानना चाहिए। जैसे ये मन्त्र हैं, वैसे ही विद्याएँ भी मन्त्र साधकों को सब कर्मों में समझनी चाहिए। जो बुद्धिमान इन दोषों को जाने बिना मन्त्र का भजन करता है, उसे सैकड़ों करोड़ कल्पों में भी सिद्धि नहीं होती।"

"Mantras of more than a thousand letters are daṇḍakas, called afflicted. Mantras of two thousand letters are khaṇḍakas, made in seven parts; they are to be known as hymns in form. As these mantras stand, so too the vidyās are to be understood by mantra-users in every rite. The wise man who takes up a mantra without knowing these faults gains no siddhi even in hundreds of crores of kalpas."

Word by wordपदार्थ

सहस्र-अर्ण-अधिकाः (sahasra-arṇa-adhikāḥ)of more than a thousand lettersहजार से अधिक अक्षर वालेमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रदण्डकाः (daṇḍakāḥ)daṇḍakasदण्डकपीडित-आह्वयाः (pīḍita-āhvayāḥ)called afflictedपीड़ित नाम वालेद्वि-सहस्र-अक्षराः (dvi-sahasra-akṣarāḥ)of two thousand lettersदो हजार अक्षर वालेमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रखण्डकाः (khaṇḍakāḥ)khaṇḍakasखण्डकसप्तधा (saptadhā)in seven partsसात भागों मेंकृताः (kṛtāḥ)madeबनेज्ञातव्याः (jñātavyāḥ)are to be knownजानने चाहिएस्तोत्र-रूपाः (stotra-rūpāḥ)hymns in formस्तोत्र रूपते (te)theyवेमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रएते (ete)theseयेयथा (yathā)asजैसेस्थिताः (sthitāḥ)standहैंतथा (tathā)soवैसेविद्याः (vidyāḥ)the vidyāsविद्याएँ (ca)andऔरबोद्धव्याः (boddhavyāḥ)are to be understoodसमझनी चाहिएमन्त्रिभिः (mantribhiḥ)by mantra-usersमन्त्र साधकों कोसर्व-कर्मसु (sarva-karmasu)in every riteसब कर्मों मेंदोषान् (doṣān)the faultsदोषों कोइमान् (imān)theseइनअविज्ञाय (avijñāya)without knowingबिना जानेयः (yaḥ)whoजोमन्त्रम् (mantram)a mantraमन्त्र कोभजते (bhajate)takes upभजता हैबुधः (budhaḥ)the wise manबुद्धिमानसिद्धिः (siddhiḥ)siddhiसिद्धि (na)notनहींजायते (jāyate)arisesहोतीतस्य (tasya)for himउसेकल्प-कोटि-शतैः (kalpa-koṭi-śataiḥ)in hundreds of crores of kalpasसैकड़ों करोड़ कल्पों मेंअपि (api)evenभी

तत्रैव — In the same text: उसी में:

Verse 2

अथ मन्त्राणां दोषशान्तिः छिन्नादिदुष्टा ये मन्त्रास्तन्त्रे तन्त्रे निरूपिताः । ते सर्वे सिद्धिमायान्ति मातृकार्णप्रभावतः ॥२॥

atha mantrāṇāṃ doṣaśāntiḥ | chinnādiduṣṭā ye mantrāstantre tantre nirūpitāḥ | te sarve siddhimāyānti mātṛkārṇaprabhāvataḥ ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.2. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v2. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

अब मन्त्रों के दोषों की शान्ति। "छिन्न आदि दोषों से दूषित जो मन्त्र तन्त्र-तन्त्र में बताए गए हैं — वे सब मातृका के अक्षरों के प्रभाव से सिद्धि पाते हैं।"

Now the removal of the faults of mantras. "The mantras spoilt by being cut and the rest, described in tantra after tantra — all of them come to siddhi through the power of the letters of the mātṛkā."

Word by wordपदार्थ

छिन्न-आदि-दुष्टाः (chinna-ādi-duṣṭāḥ)spoilt by being cut and the restछिन्न आदि से दूषितये (ye)whichजोमन्त्राः (mantrāḥ)mantrasमन्त्रतन्त्रे (tantre)in tantraतन्त्र मेंतन्त्रे (tantre)after tantraतन्त्र मेंनिरूपिताः (nirūpitāḥ)describedबताए गएते (te)theyवेसर्वे (sarve)allसबसिद्धिम् (siddhim)siddhiसिद्धि कोआयान्ति (āyānti)come toपाते हैंमातृका-अर्ण-प्रभावतः (mātṛkā-arṇa-prabhāvataḥ)through the power of the mātṛkā lettersमातृका के अक्षरों के प्रभाव से

Verse 3

मातृकार्णैः पुटिकृत्य मन्त्रं विद्यां विशेषतः । शतमष्टोत्तरं पूर्वं प्रजपेत्फलसिद्धये । तदा मन्त्रो महाविद्या यथोक्तफलदा भवेत् ॥३॥

mātṛkārṇaiḥ puṭikṛtya mantraṃ vidyāṃ viśeṣataḥ | śatamaṣṭottaraṃ pūrvaṃ prajapetphalasiddhaye | tadā mantro mahāvidyā yathoktaphaladā bhavet ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.3. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v3. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मन्त्र को, और विशेष रूप से विद्या को, मातृका के अक्षरों से पुटित करके फल की सिद्धि के लिए पहले एक सौ आठ बार जपे। तब मन्त्र, महाविद्या, कहे हुए फल को देती है।"

"Having enclosed the mantra, and especially a vidyā, in the letters of the mātṛkā, one should first repeat it a hundred and eight times for the success of the fruit. Then the mantra, the great vidyā, gives the fruit as stated."

Word by wordपदार्थ

मातृका-अर्णैः (mātṛkā-arṇaiḥ)with the mātṛkā lettersमातृका के अक्षरों सेपुटि-कृत्य (puṭi-kṛtya)having enclosedपुटित करकेमन्त्रम् (mantram)the mantraमन्त्र कोविद्याम् (vidyām)the vidyāविद्या कोविशेषतः (viśeṣataḥ)especiallyविशेष रूप सेशतम् (śatam)a hundredसौअष्ट-उत्तरम् (aṣṭa-uttaram)and eightआठ अधिकपूर्वम् (pūrvam)firstपहलेप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेफल-सिद्धये (phala-siddhaye)for the success of the fruitफल की सिद्धि के लिएतदा (tadā)thenतबमन्त्रः (mantraḥ)the mantraमन्त्रमहा-विद्या (mahā-vidyā)the great vidyāमहाविद्यायथोक्त-फल-दा (yathokta-phala-dā)giving the fruit as statedकहे हुए फल को देने वालीभवेत् (bhavet)becomesहोती है

Verse 4

मातृकापुटितं कृत्वा मध्ये वर्णं निधाय च । मन्त्रवर्णांस्ततः कुर्यात्शोधनं तन्त्रसम्मतम् ॥४॥

mātṛkāpuṭitaṃ kṛtvā madhye varṇaṃ nidhāya ca | mantravarṇāṃstataḥ kuryātśodhanaṃ tantrasammatam ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.4. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v4. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"मातृका से पुटित करके और मध्य में वर्ण रखकर फिर मन्त्र के वर्णों का तन्त्रसम्मत शोधन करे।"

"Having enclosed it in the mātṛkā and placed a letter in the middle, one should then do the purification of the mantra letters approved by the tantras."

Word by wordपदार्थ

मातृका-पुटितम् (mātṛkā-puṭitam)enclosed in the mātṛkāमातृका से पुटितकृत्वा (kṛtvā)having doneकरकेमध्ये (madhye)in the middleमध्य मेंवर्णम् (varṇam)a letterवर्णनिधाय (nidhāya)having placedरखकर (ca)andऔरमन्त्र-वर्णान् (mantra-varṇān)the mantra lettersमन्त्र के वर्णों काततः (tataḥ)thenफिरकुर्यात् (kuryāt)one should doकरेशोधनम् (śodhanam)purificationशोधनतन्त्र-सम्मतम् (tantra-sammatam)approved by the tantrasतन्त्रसम्मत

Verse 5

बद्ध्वा च योनिमुद्रां तां सङ्कोच्याधारपङ्कजम् । तदुत्पन्नान्मन्त्रवर्णान् कुर्वंतश्च गतागतान् । ब्रह्मरन्ध्रावधि ध्यात्वा वायुमापूर्य कुम्भयेत् । सहस्रं प्रजपेन्मन्त्री मन्त्रदोषप्रशान्तये ॥५॥

baddhvā ca yonimudrāṃ tāṃ saṅkocyādhārapaṅkajam | tadutpannānmantravarṇān kurvaṃtaśca gatāgatān | brahmarandhrāvadhi dhyātvā vāyumāpūrya kumbhayet | sahasraṃ prajapenmantrī mantradoṣapraśāntaye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.5. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v5. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"योनि मुद्रा बाँधकर और आधार कमल को संकुचित करके, वहाँ से उत्पन्न मन्त्र के वर्णों को ब्रह्मरन्ध्र तक आते-जाते ध्यान करे, वायु भरकर कुम्भक करे। मन्त्र के दोषों की शान्ति के लिए साधक हजार जप करे।"

"Having formed the yoni mudrā and contracted the lotus of the base, one should meditate on the mantra letters born there going up and down as far as the brahmarandhra, fill in the breath and hold it. The mantra-user should repeat the mantra a thousand times to quiet its faults."

Word by wordपदार्थ

बद्ध्वा (baddhvā)having formedबाँधकर (ca)andऔरयोनि-मुद्राम् (yoni-mudrām)the yoni mudrāयोनि मुद्राताम् (tām)thatउससङ्कोच्य (saṅkocya)having contractedसंकुचित करकेआधार-पङ्कजम् (ādhāra-paṅkajam)the lotus of the baseआधार कमल कोतत्-उत्पन्नान् (tat-utpannān)born thereवहाँ से उत्पन्नमन्त्र-वर्णान् (mantra-varṇān)the mantra lettersमन्त्र के वर्णों कोकुर्वंतः (kurvaṃtaḥ)makingकरते हुए (ca)andऔरगत-आगतान् (gata-āgatān)going and comingआते-जातेब्रह्मरन्ध्र-अवधि (brahmarandhra-avadhi)as far as the brahmarandhraब्रह्मरन्ध्र तकध्यात्वा (dhyātvā)having meditatedध्यान करकेवायुम् (vāyum)the breathवायुआपूर्य (āpūrya)having filledभरकरकुम्भयेत् (kumbhayet)one should holdकुम्भक करेसहस्रम् (sahasram)a thousandहजारप्रजपेत् (prajapet)one should repeatजपेमन्त्री (mantrī)the mantra-userसाधकमन्त्र-दोष-प्रशान्तये (mantra-doṣa-praśāntaye)to quiet the faults of the mantraमन्त्र के दोषों की शान्ति के लिए

तथा — So too: वैसे ही:

Verse 6

एषु दोषेषु पत्रेषु मायां काममथापि वा । क्षिप्त्वा चादौ श्रियञ्चैव तद्दूषणविमुक्तये ॥६॥

eṣu doṣeṣu patreṣu māyāṃ kāmamathāpi vā | kṣiptvā cādau śriyañcaiva taddūṣaṇavimuktaye ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.6. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v6. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"इन दोषों में, पत्रों पर, माया या काम, और आदि में श्री रखे, उस दूषण से मुक्ति के लिए।"

"In these faults, on the petals, one should place māyā or kāma, and śrī at the beginning, for release from that defilement."

Word by wordपदार्थ

एषु (eṣu)in theseइनदोषेषु (doṣeṣu)faultsदोषों मेंपत्रेषु (patreṣu)on the petalsपत्रों परमायाम् (māyām)māyāमायाकामम् (kāmam)kāmaकामअथ (atha)orअथवाअपि (api)alsoभीवा (vā)orयाक्षिप्त्वा (kṣiptvā)having placedरखकर (ca)andऔरआदौ (ādau)at the beginningआदि मेंश्रियम् (śriyam)śrīश्री (ca)andऔरएव (eva)indeedहीतत्-दूषण-विमुक्तये (tat-dūṣaṇa-vimuktaye)for release from that defilementउस दूषण से मुक्ति के लिए

Verse 7

तारसम्पुटितो वापि दुष्टमन्त्रोऽपि सिध्यति । यस्य यत्र भवेद्भक्तः सोऽपि मन्त्रोऽस्य सिध्यति ॥७॥

tārasampuṭito vāpi duṣṭamantro'pi sidhyati | yasya yatra bhavedbhaktaḥ so'pi mantro'sya sidhyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.7. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v7. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"तार से सम्पुटित होने पर दुष्ट मन्त्र भी सिद्ध होता है। और जिसकी जहाँ भक्ति हो, वह मन्त्र भी उसके लिए सिद्ध होता है।"

"Even a faulty mantra enclosed in the tāra succeeds. And where a man has devotion, that mantra too succeeds for him."

Word by wordपदार्थ

तार-सम्पुटितः (tāra-sampuṭitaḥ)enclosed in the tāraतार से सम्पुटितवा (vā)orयाअपि (api)alsoभीदुष्ट-मन्त्रः (duṣṭa-mantraḥ)a faulty mantraदुष्ट मन्त्रअपि (api)evenभीसिध्यति (sidhyati)succeedsसिद्ध होता हैयस्य (yasya)whoseजिसकीयत्र (yatra)whereजहाँभवेत् (bhavet)would beहोभक्तः (bhaktaḥ)devotedभक्तिसः (saḥ)thatवहअपि (api)alsoभीमन्त्रः (mantraḥ)mantraमन्त्रअस्य (asya)for himउसके लिएसिध्यति (sidhyati)succeedsसिद्ध होता है

Verse 8

प्रणवो मातृका देवी हृल्लेखेत्यमृतत्रयम् । अमृतत्रयसंयोगाद्दुष्टमन्त्रोऽपि सिध्यति ॥८॥

praṇavo mātṛkā devī hṛllekhetyamṛtatrayam | amṛtatrayasaṃyogādduṣṭamantro'pi sidhyati ||

Citeउद्धृत करें

OccultGuide. Bṛhat Tantrasāra 3.8. https://occultguide.com/scripture/brihat-tantrasara/pariccheda-4-chapter-three-mantra-faults-and-their-removal#v8. Sanskrit text in the public domain; translation CC BY-SA 4.0.

JSON ↗
· हिन्दी

"प्रणव, मातृका देवी और हृल्लेखा — ये तीन अमृत हैं। तीन अमृतों के योग से दुष्ट मन्त्र भी सिद्ध होता है।"

"The praṇava, the goddess mātṛkā and the hṛllekhā — these are the three nectars. By joining with the three nectars even a faulty mantra succeeds."

Word by wordपदार्थ

प्रणवः (praṇavaḥ)the praṇavaप्रणवमातृका (mātṛkā)the mātṛkāमातृकादेवी (devī)the goddessदेवीहृल्लेखा (hṛllekhā)the hṛllekhāहृल्लेखाइति (iti)thusऐसेअमृत-त्रयम् (amṛta-trayam)the three nectarsतीन अमृतअमृत-त्रय-संयोगात् (amṛta-traya-saṃyogāt)by joining with the three nectarsतीन अमृतों के योग सेदुष्ट-मन्त्रः (duṣṭa-mantraḥ)a faulty mantraदुष्ट मन्त्रअपि (api)evenभीसिध्यति (sidhyati)succeedsसिद्ध होता है

The Sanskrit text is in the public domain. Our transliteration, translation and apparatus are licensed CC BY-SA 4.0 — see /license. संस्कृत मूल पाठ पब्लिक डोमेन में है। हमारा लिप्यंतरण, अनुवाद और टिप्पणियाँ CC BY-SA 4.0 के अंतर्गत उपलब्ध हैं — देखें /license.