॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
विद्येश्वरसंहिताअथैकविंशोऽध्यायः
The sages ask Sūta how many earthen liṅgas should be worshipped for each particular desire. Sūta gives the count for learning, wealth, a son, cloth, release, land, compassion, pilgrimage-merit, friendship, subjugation, an enemy's ruin, delusion, banishment, paralysis, estrangement, freedom from fetters, and safety from a king's wrath or thieves or witchcraft — up to ten thousand for every desire at once, and a crore for one who would become Śiva himself. He grades liṅgas threefold by size, declares the universal right of every varṇa and of women to worship the liṅga (Vedic-path worship reserved for Vedic twice-born), sets out the worship of Śiva's eight cosmic forms and his retinue of eleven Rudras, and closes with the rule of facing north, keeping to the liṅga's open (southern) side, and never worshipping Śaṅkara without ash, rudrākṣa and bilva leaves. ऋषिगण सूत से पूछते हैं कि प्रत्येक विशेष कामना के लिए कितने पार्थिव लिंगों का पूजन करना चाहिए। सूत विद्या, धन, पुत्र, वस्त्र, मोक्ष, भूमि, दया, तीर्थफल, मित्रता, वश्य, मारण, मोहन, उच्चाटन, स्तम्भन, द्वेषण, बन्धनमुक्ति, तथा राजभय, चोरभय या डाकिनीभय से रक्षा के लिए संख्या बताते हैं — सभी कामनाओं के लिए दस सहस्र, और स्वयं शिवरूप होने के लिए एक करोड़। वे लिंग को आकार के अनुसार तीन प्रकार का बताते हैं, सभी वर्णों और स्त्रियों के लिंगपूजन के सार्वभौमिक अधिकार की घोषणा करते हैं (वैदिक मार्ग से पूजा केवल वैदिक द्विजों के लिए), शिव की आठ विश्वमय मूर्तियों तथा ग्यारह रुद्रों सहित उनके परिवार के पूजन का विधान बताते हैं, और उत्तराभिमुख बैठने, लिंग की खुली (दक्षिण) दिशा का आश्रय लेने, तथा भस्म-रुद्राक्ष-बिल्वपत्र के बिना कभी शंकर की पूजा न करने के नियम से अध्याय समाप्त करते हैं।
१ सूत सूत महाभाग व्यासशिष्य नमोऽस्तु ते । सम्यगुक्तं त्वया तात पार्थिवार्चाविधानकम् ॥
sūta sūta mahābhāga vyāsaśiṣya namo'stu te | samyaguktaṃ tvayā tāta pārthivārcāvidhānakam ||
हे सूत, हे सूत, महाभाग! हे व्यासशिष्य! आपको नमस्कार है। हे तात! आपने पार्थिव-अर्चन की विधि भलीभाँति कही है।
Sūta, Sūta, most fortunate, disciple of Vyāsa, homage to you; well have you, dear one, declared the rule for the worship of the earthen liṅga.
सूत सूत (sūta sūta) — O Sūta, O Sūtaमहा-भाग (mahā-bhāga) — O greatly fortunate oneव्यास-शिष्य (vyāsa-śiṣya) — O disciple of Vyāsaनमः अस्तु (namaḥ astu) — salutation beते (te) — to youसम्यक् (samyak) — rightlyउक्तम् (uktam) — toldत्वया (tvayā) — by youतात (tāta) — dear oneपार्थिव-अर्चा-विधानकम् (pārthiva-arcā-vidhānakam) — the rule for worshipping the earthen liṅga
२ कामनाभेदमाश्रित्य सङ्ख्यां ब्रूहि विधानतः । शिवपार्थिवलिङ्गानां कृपया दीनवत्सल ॥
kāmanābhedamāśritya saṅkhyāṃ brūhi vidhānataḥ | śivapārthivaliṅgānāṃ kṛpayā dīnavatsala ||
कामनाओं के भेद के अनुसार, हे दीनवत्सल! शिव के पार्थिव लिंगों की संख्या का विधानपूर्वक कृपया वर्णन कीजिए।
Resting on the distinction of desires, declare to us, by rule, O kind protector of the humble, the number of Śiva's earthen liṅgas [to be worshipped for each].
कामना-भेदम् (kāmanā-bhedam) — the difference of desiresआश्रित्य (āśritya) — with reference toसङ्ख्याम् (saṅkhyām) — the numberब्रूहि (brūhi) — tellविधानतः (vidhānataḥ) — with its ruleशिव-पार्थिव-लिङ्गानाम् (śiva-pārthiva-liṅgānām) — of Śiva’s earthen liṅgasकृपया (kṛpayā) — out of kindnessदीन-वत्सल (dīna-vatsala) — O you who are fond of the humble
३ शृणुध्वमृषयः सर्वे पार्थिवार्चाविधानकम् । यस्यानुष्ठानमात्रेण कृतकृत्यो भवेन्नरः ॥
śṛṇudhvamṛṣayaḥ sarve pārthivārcāvidhānakam | yasyānuṣṭhānamātreṇa kṛtakṛtyo bhavennaraḥ ||
हे समस्त ऋषिगण, पार्थिव-अर्चन की विधि सुनिए, जिसके अनुष्ठानमात्र से मनुष्य कृतकृत्य हो जाता है।
Hear, all you sages, the rule for the worship of the earthen liṅga, by the mere performance of which a man becomes one whose task is done.
शृणुध्वम् (śṛṇudhvam) — hearऋषयः (ṛṣayaḥ) — O seersसर्वे (sarve) — allपार्थिव-अर्चा-विधानकम् (pārthiva-arcā-vidhānakam) — the rule of the earthen-liṅga worshipयस्य (yasya) — whoseअनुष्ठान-मात्रेण (anuṣṭhāna-mātreṇa) — by the mere performanceकृत-कृत्यः (kṛta-kṛtyaḥ) — one whose task is doneभवेत् (bhavet) — becomesनरः (naraḥ) — a man
४ अकृत्वा पार्थिवं लिङ्गं योऽन्यदेवं प्रपूजयेत् । वृथा भवति सा पूजा दमदानादिकं वृथा ॥
akṛtvā pārthivaṃ liṅgaṃ yo'nyadevaṃ prapūjayet | vṛthā bhavati sā pūjā damadānādikaṃ vṛthā ||
जो पार्थिव लिंग बनाए बिना ही किसी अन्य देवता की पूजा करता है, उसकी वह पूजा व्यर्थ हो जाती है, तथा दम-दान आदि भी व्यर्थ हो जाते हैं।
Whoever, without having made the earthen liṅga, worships another deity — that worship becomes fruitless; self-restraint, giving and the rest become fruitless.
अकृत्वा (akṛtvā) — without makingपार्थिवम् लिङ्गम् (pārthivam liṅgam) — the earthen liṅgaयः (yaḥ) — whoअन्य-देवम् (anya-devam) — another deityप्रपूजयेत् (prapūjayet) — worshipsवृथा (vṛthā) — in vainभवति (bhavati) — becomesसा पूजा (sā pūjā) — that worshipदम-दान-आदिकम् (dama-dāna-ādikam) — his self-restraint, giving and the restवृथा (vṛthā) — in vain
५ सङ्ख्या पार्थिवलिङ्गानां यथाकामं निगद्यते । सङ्ख्या सद्यो मुनिश्रेष्ठ निश्चयेन फलप्रदा ॥
saṅkhyā pārthivaliṅgānāṃ yathākāmaṃ nigadyate | saṅkhyā sadyo muniśreṣṭha niścayena phalapradā ||
अब कामना के अनुसार पार्थिव लिंगों की संख्या कही जाती है; हे मुनिश्रेष्ठ, यह संख्या निश्चय ही तत्काल फलदायी है।
The number of earthen liṅgas is now declared according to desire; the number, best of sages, immediately and certainly bears fruit.
सङ्ख्या (saṅkhyā) — the numberपार्थिव-लिङ्गानाम् (pārthiva-liṅgānām) — of earthen liṅgasयथा-कामम् (yathā-kāmam) — according to the desireनिगद्यते (nigadyate) — is declaredसङ्ख्या (saṅkhyā) — the numberसद्यः (sadyaḥ) — at onceमुनि-श्रेष्ठ (muni-śreṣṭha) — O best of sagesनिश्चयेन (niścayena) — assuredlyफल-प्रदा (phala-pradā) — yields the fruit
६ प्रथमावाहनं तत्र प्रतिष्ठा पूजनं पृथक् । लिङ्गाकारं समं तत्र सर्वं ज्ञेयं पृथक्पृथक् ॥
prathamāvāhanaṃ tatra pratiṣṭhā pūjanaṃ pṛthak | liṅgākāraṃ samaṃ tatra sarvaṃ jñeyaṃ pṛthakpṛthak ||
वहाँ पहले आवाहन, फिर प्रतिष्ठा, फिर अलग-अलग पूजन करे; वहाँ लिंगों का आकार एक समान होना चाहिए; सब कुछ पृथक्-पृथक् जानना चाहिए।
There, first invocation, then installation, then worship, each separately; the form of the liṅga there should be uniform; everything is to be known separately, one by one.
प्रथम-आवाहनम् (prathama-āvāhanam) — first the invocationतत्र (tatra) — thereप्रतिष्ठा (pratiṣṭhā) — the installationपूजनम् (pūjanam) — the worshipपृथक् (pṛthak) — separatelyलिङ्ग-आकारम् (liṅga-ākāram) — the shape of the liṅgaसमम् (samam) — uniformतत्र (tatra) — thereसर्वम् (sarvam) — all of itज्ञेयम् (jñeyam) — is to be knownपृथक् पृथक् (pṛthak pṛthak) — each apart
७ विद्यार्थी पुरुषः प्रीत्या सहस्रमितपार्थिवम् । पूजयेच्छिवलिङ्गं हि निश्चयात्तत्फलप्रदम् ॥
vidyārthī puruṣaḥ prītyā sahasramitapārthivam | pūjayecchivaliṅgaṃ hi niścayāttatphalapradam ||
2
विद्या के इच्छुक पुरुष को प्रेमपूर्वक एक सहस्र पार्थिव शिवलिंगों का पूजन करना चाहिए; यह निश्चय ही उस फल को देने वाला है।
A man who seeks learning should, with love, worship a thousand earthen śivaliṅgas; this certainly grants that fruit.
विद्या-अर्थी (vidyā-arthī) — one seeking learningपुरुषः (puruṣaḥ) — a manप्रीत्या (prītyā) — with gladnessसहस्र-मित-पार्थिवम् (sahasra-mita-pārthivam) — a thousand earthen liṅgasपूजयेत् (pūjayet) — let him worshipशिव-लिङ्गम् (śiva-liṅgam) — the Śivaliṅgaहि (hi) — indeedनिश्चयात् (niścayāt) — assuredlyतत्-फल-प्रदम् (tat-phala-pradam) — giving that fruit
८ नरः पार्थिवलिङ्गानां धनार्थी च तदर्धकम् । पुत्रार्थी सार्धसाहस्रं वस्त्रार्थी शतपञ्चकम् ॥
naraḥ pārthivaliṅgānāṃ dhanārthī ca tadardhakam | putrārthī sārdhasāhasraṃ vastrārthī śatapañcakam ||
2
धन का इच्छुक पुरुष पार्थिव लिंगों का आधा (पाँच सौ), पुत्र का इच्छुक डेढ़ सहस्र, और वस्त्र का इच्छुक पाँच सौ लिंगों का पूजन करे।
A man who seeks wealth should worship half that number of earthen liṅgas; one who seeks a son, fifteen hundred; one who seeks cloth, five hundred.
नरः (naraḥ) — a manपार्थिव-लिङ्गानाम् (pārthiva-liṅgānām) — of earthen liṅgasधन-अर्थी (dhana-arthī) — one seeking wealthच (ca) — andतत्-अर्धकम् (tat-ardhakam) — half of thatपुत्र-अर्थी (putra-arthī) — one seeking a sonस-अर्ध-साहस्रम् (sa-ardha-sāhasram) — fifteen hundredवस्त्र-अर्थी (vastra-arthī) — one seeking clothingशत-पञ्चकम् (śata-pañcakam) — five hundred
९ मोक्षार्थी कोटिगुणितं भूकामश्च सहस्रकम् । दयार्थी च त्रिसाहस्रं तीर्थार्थी द्विसहस्रकम् ॥
mokṣārthī koṭiguṇitaṃ bhūkāmaśca sahasrakam | dayārthī ca trisāhasraṃ tīrthārthī dvisahasrakam ||
2
मोक्ष का इच्छुक करोड़गुना, भूमि की कामना वाला सहस्र, दया का इच्छुक तीन सहस्र, और तीर्थ का इच्छुक दो सहस्र लिंगों का पूजन करे।
One who seeks release, a crore times over; one who desires land, a thousand; one who seeks compassion, three thousand; one who seeks [the merit of] pilgrimage, two thousand.
मोक्ष-अर्थी (mokṣa-arthī) — one seeking liberationकोटि-गुणितम् (koṭi-guṇitam) — ten million times overभू-कामः (bhū-kāmaḥ) — one desiring landच (ca) — andसहस्रकम् (sahasrakam) — a thousandदया-अर्थी (dayā-arthī) — one seeking compassionच (ca) — andत्रि-साहस्रम् (tri-sāhasram) — three thousandतीर्थ-अर्थी (tīrtha-arthī) — one seeking pilgrimageद्वि-सहस्रकम् (dvi-sahasrakam) — two thousand
१० सुहृत्कामी त्रिसाहस्रं वश्यार्थी शतमष्टकम् । मारणार्थी सप्तशतं मोहनार्थी शताष्टकम् ॥
suhṛtkāmī trisāhasraṃ vaśyārthī śatamaṣṭakam | māraṇārthī saptaśataṃ mohanārthī śatāṣṭakam ||
2
मित्र चाहने वाला तीन सहस्र, वश्य का इच्छुक आठ सौ, मारण का इच्छुक सात सौ, और मोहन का इच्छुक आठ सौ लिंगों का पूजन करे।
One who desires friends, three thousand; one who seeks subjugation [of another], eight hundred; one who seeks another's ruin, seven hundred; one who seeks delusion [of another], eight hundred.
सुहृत्-कामी (suhṛt-kāmī) — one desiring friendsत्रि-साहस्रम् (tri-sāhasram) — three thousandवश्य-अर्थी (vaśya-arthī) — one seeking to win others overशतम् अष्टकम् (śatam aṣṭakam) — eight hundredमारण-अर्थी (māraṇa-arthī) — one bent on killingसप्त-शतम् (sapta-śatam) — seven hundredमोहन-अर्थी (mohana-arthī) — one seeking to bewitchशत-अष्टकम् (śata-aṣṭakam) — eight hundred
११ उच्चाटनपरश्चैव सहस्रं च यथोक्ततः । स्तम्भनार्थी सहस्रं तु द्वेषणार्थी तदर्धकम् ॥
uccāṭanaparaścaiva sahasraṃ ca yathoktataḥ | stambhanārthī sahasraṃ tu dveṣaṇārthī tadardhakam ||
2
उच्चाटन के इच्छुक को भी यथोक्त एक सहस्र, स्तम्भन का इच्छुक एक सहस्र, और द्वेषण का इच्छुक उसका आधा लिंगों का पूजन करे।
One intent on driving out [an enemy] likewise a thousand, as declared; one who seeks paralysis [of an enemy], a thousand; one who seeks estrangement, half that.
उच्चाटन-परः (uccāṭana-paraḥ) — one bent on driving awayच एव (ca eva) — andसहस्रम् (sahasram) — a thousandच (ca) — andयथा-उक्ततः (yathā-uktataḥ) — as declaredस्तम्भन-अर्थी (stambhana-arthī) — one seeking to paralyseसहस्रम् (sahasram) — a thousandतु (tu) — indeedद्वेषण-अर्थी (dveṣaṇa-arthī) — one seeking to sow enmityतत्-अर्धकम् (tat-ardhakam) — half of that
१२ निगडान्मुक्तिकामस्तु सहस्रं सार्धमुत्तमम् । महाराजभये पञ्चशतं ज्ञेयं विचक्षणैः ॥
nigaḍānmuktikāmastu sahasraṃ sārdhamuttamam | mahārājabhaye pañcaśataṃ jñeyaṃ vicakṣaṇaiḥ ||
2
बेड़ी से मुक्ति चाहने वाले को उत्तम डेढ़ सहस्र, और महाराज के भय में विचक्षण पुरुषों को पाँच सौ लिंगों की संख्या जाननी चाहिए।
One who desires release from fetters, an excellent fifteen hundred; in fear of a great king, five hundred is to be known by the discerning.
निगडात् (nigaḍāt) — from fettersमुक्ति-कामः (mukti-kāmaḥ) — one desiring releaseतु (tu) — indeedसहस्रम् सार्धम् (sahasram sārdham) — fifteen hundredउत्तमम् (uttamam) — the bestमहा-राज-भये (mahā-rāja-bhaye) — in fear of a great kingपञ्च-शतम् (pañca-śatam) — five hundredज्ञेयम् (jñeyam) — is to be knownविचक्षणैः (vicakṣaṇaiḥ) — by the discerning
१३ चौरादिसङ्कटे ज्ञेयं पार्थिवानां शतद्वयम् । डाकिन्यादिभये पञ्चशतमुक्तं च पार्थिवम् ॥
caurādisaṅkaṭe jñeyaṃ pārthivānāṃ śatadvayam | ḍākinyādibhaye pañcaśatamuktaṃ ca pārthivam ||
2
चोर आदि के संकट में दो सौ पार्थिव लिंग जानने चाहिए; और डाकिनी आदि के भय में पाँच सौ पार्थिव लिंग कहे गए हैं।
In danger from thieves and the like, two hundred earthen liṅgas is to be known; and in fear of witches and the like, five hundred earthen liṅgas is declared.
चौर-आदि-सङ्कटे (caura-ādi-saṅkaṭe) — in danger from thieves and the restज्ञेयम् (jñeyam) — is to be knownपार्थिवानाम् (pārthivānām) — of earthen liṅgasशत-द्वयम् (śata-dvayam) — two hundredडाकिनी-आदि-भये (ḍākinī-ādi-bhaye) — in fear of ḍākinīs and the restपञ्च-शतम् (pañca-śatam) — five hundredउक्तम् (uktam) — is declaredच (ca) — andपार्थिवम् (pārthivam) — of earthen liṅgas
१४ दारिद्र्ये पञ्चसाहस्रमयुतं सर्वकामदम् । अथ नित्यविधिं वक्ष्ये शृणुध्वं मुनिसत्तमाः ॥
dāridrye pañcasāhasramayutaṃ sarvakāmadam | atha nityavidhiṃ vakṣye śṛṇudhvaṃ munisattamāḥ ||
2
दरिद्रता में पाँच सहस्र, और सब कामनाओं की सिद्धि के लिए दस सहस्र लिंगों का पूजन करे। अब मैं नित्य-विधि कहूँगा, हे मुनिसत्तमो, सुनिए।
In poverty, five thousand; ten thousand grants every desire. Now I shall declare the daily rite; hear it, best of sages.
दारिद्र्ये (dāridrye) — in povertyपञ्च-साहस्रम् (pañca-sāhasram) — five thousandअयुतम् (ayutam) — ten thousandसर्व-काम-दम् (sarva-kāma-dam) — grants every desireअथ (atha) — nowनित्य-विधिम् (nitya-vidhim) — the daily ruleवक्ष्ये (vakṣye) — I shall declareशृणुध्वम् (śṛṇudhvam) — hearमुनि-सत्तमाः (muni-sattamāḥ) — O best of sages
१५ एकं पापहरं प्रोक्तं द्विलिङ्गं चार्थसिद्धिदम् । त्रिलिङ्गं सर्वकामानां कारणं परमीरितम् ॥
ekaṃ pāpaharaṃ proktaṃ dviliṅgaṃ cārthasiddhidam | triliṅgaṃ sarvakāmānāṃ kāraṇaṃ paramīritam ||
2
एक लिंग को पापहर कहा गया है, और दो लिंग अर्थसिद्धि देने वाले हैं। तीन लिंगों को सब कामनाओं का परम कारण कहा गया है।
One [liṅga] is declared to remove sin; two liṅgas grant the accomplishment of one's aim; three liṅgas are declared the supreme cause of every desire.
एकम् (ekam) — oneपाप-हरम् (pāpa-haram) — removes sinप्रोक्तम् (proktam) — is declaredद्वि-लिङ्गम् (dvi-liṅgam) — two liṅgasच (ca) — andअर्थ-सिद्धि-दम् (artha-siddhi-dam) — give success in wealthत्रि-लिङ्गम् (tri-liṅgam) — three liṅgasसर्व-कामानाम् (sarva-kāmānām) — of all desiresकारणम् (kāraṇam) — the causeपरम् (param) — supremeईरितम् (īritam) — is declared
१६ उत्तरोत्तरमेवं स्यात्पूर्वोक्तगणनावधि । मतान्तरमथो वक्ष्ये सङ्ख्यायां मुनिभेदतः ॥
uttarottaramevaṃ syātpūrvoktagaṇanāvadhi | matāntaramatho vakṣye saṅkhyāyāṃ munibhedataḥ ||
2
इस प्रकार पूर्वोक्त गणना तक उत्तरोत्तर फल बढ़ता है। अब मैं मुनियों के भेद से संख्या के विषय में मतान्तर भी कहूँगा।
Thus, ever more and more, up to the count declared before; now I shall declare another view, on the number, according to a difference among sages.
उत्तर-उत्तरम् (uttara-uttaram) — each higher in turnएवम् (evam) — thusस्यात् (syāt) — it would beपूर्व-उक्त-गणना-अवधि (pūrva-ukta-gaṇanā-avadhi) — up to the count stated beforeमत-अन्तरम् (mata-antaram) — another opinionअथो (atho) — nowवक्ष्ये (vakṣye) — I shall tellसङ्ख्यायाम् (saṅkhyāyām) — regarding the numberमुनि-भेदतः (muni-bhedataḥ) — as the sages differ
१७ लिङ्गानामयुतं कृत्वा पार्थिवानां सुबुद्धिमान् । निर्भयो हि भवेन्नूनं महाराजभयं हरेत् ॥
liṅgānāmayutaṃ kṛtvā pārthivānāṃ subuddhimān | nirbhayo hi bhavennūnaṃ mahārājabhayaṃ haret ||
2
सुबुद्धिमान् पुरुष दस सहस्र पार्थिव लिंगों का निर्माण करके निश्चय ही निर्भय हो जाता है, और महाराज के भय को दूर कर लेता है।
A truly wise man, having made ten thousand earthen liṅgas, certainly becomes fearless indeed, and removes the fear of a great king.
लिङ्गानाम् (liṅgānām) — of liṅgasअयुतम् (ayutam) — ten thousandकृत्वा (kṛtvā) — having madeपार्थिवानाम् (pārthivānām) — of earthसु-बुद्धिमान् (su-buddhimān) — the very wise manनिर्भयः (nirbhayaḥ) — fearlessहि (hi) — indeedभवेत् (bhavet) — becomesनूनम् (nūnam) — assuredlyमहा-राज-भयम् (mahā-rāja-bhayam) — the fear of a great kingहरेत् (haret) — it removes
१८ कारागृहादिमुक्त्यर्थमयुतं कारयेद् बुधः । डाकिन्यादिभये सप्तसहस्रं कारयेत्तथा ॥
kārāgṛhādimuktyarthamayutaṃ kārayed budhaḥ | ḍākinyādibhaye saptasahasraṃ kārayettathā ||
2
कारागार आदि से मुक्ति के लिए विद्वान् दस सहस्र लिंगों का निर्माण कराए; और डाकिनी आदि के भय में सात सहस्र का निर्माण कराए।
A wise man should have ten thousand made for release from imprisonment and the like; and likewise, in fear of witches and the like, one should have seven thousand made.
कारा-गृह-आदि-मुक्ति-अर्थम् (kārā-gṛha-ādi-mukti-artham) — for release from prison and the likeअयुतम् (ayutam) — ten thousandकारयेत् (kārayet) — let him have madeबुधः (budhaḥ) — the wise manडाकिनी-आदि-भये (ḍākinī-ādi-bhaye) — in fear of ḍākinīs and the restसप्त-सहस्रम् (sapta-sahasram) — seven thousandकारयेत् (kārayet) — let him have madeतथा (tathā) — likewise
१९ अपुत्रः पञ्चपञ्चाशत् सहस्राणि प्रकारयेत् । लिङ्गानामयुतेनैव कन्यकासन्ततिं लभेत् ॥
aputraḥ pañcapañcāśat sahasrāṇi prakārayet | liṅgānāmayutenaiva kanyakāsantatiṃ labhet ||
2
पुत्रहीन पुरुष पचपन सहस्र लिंगों का निर्माण कराए; दस सहस्र लिंगों से ही कन्या-सन्तति की प्राप्ति होती है।
One without a son should have fifty-five thousand made; by ten thousand liṅgas alone, one obtains the birth of a daughter.
अपुत्रः (aputraḥ) — one without a sonपञ्च-पञ्चाशत् (pañca-pañcāśat) — fifty-fiveसहस्राणि (sahasrāṇi) — thousandप्रकारयेत् (prakārayet) — let him have madeलिङ्गानाम् (liṅgānām) — of liṅgasअयुतेन (ayutena) — by ten thousandएव (eva) — indeedकन्यका-सन्ततिम् (kanyakā-santatim) — offspring of daughtersलभेत् (labhet) — he obtains
२० लिङ्गानामयुतेनैव विष्ण्वाद्यैश्वर्यमाप्नुयात् । लिङ्गानां प्रयुतेनैव ह्यतुलां श्रियमाप्नुयात् ॥
liṅgānāmayutenaiva viṣṇvādyaiśvaryamāpnuyāt | liṅgānāṃ prayutenaiva hyatulāṃ śriyamāpnuyāt ||
2
दस सहस्र लिंगों से ही विष्णु आदि के समान ऐश्वर्य प्राप्त होता है; दस लाख लिंगों से ही अतुल श्री प्राप्त होती है।
By ten thousand liṅgas alone, one obtains sovereignty equal to Viṣṇu and the rest; by ten hundred thousand liṅgas alone, one obtains incomparable prosperity.
लिङ्गानाम् (liṅgānām) — of liṅgasअयुतेन (ayutena) — by ten thousandएव (eva) — indeedविष्णु-आदि-ऐश्वर्यम् (viṣṇu-ādi-aiśvaryam) — the sovereignty of Viṣṇu and the restआप्नुयात् (āpnuyāt) — he would attainलिङ्गानाम् (liṅgānām) — of liṅgasप्रयुतेन (prayutena) — by a millionएव (eva) — indeedहि (hi) — indeedअतुलाम् श्रियम् (atulām śriyam) — matchless prosperityआप्नुयात् (āpnuyāt) — he would attain
२१ कोटिमेकां तु लिङ्गानां यः करोति नरो भुवि । शिव एव भवेत्सोऽपि नात्र कार्या विचारणा ॥
koṭimekāṃ tu liṅgānāṃ yaḥ karoti naro bhuvi | śiva eva bhavetso'pi nātra kāryā vicāraṇā ||
2
पृथ्वी पर जो मनुष्य एक करोड़ लिंगों का निर्माण करता है, वह स्वयं शिव ही हो जाता है — इसमें विचार करने की आवश्यकता नहीं है।
Whatever man on earth makes one crore of liṅgas, he too becomes Śiva himself — there is no need for deliberation on this.
कोटिम् एकाम् (koṭim ekām) — one ten millionतु (tu) — indeedलिङ्गानाम् (liṅgānām) — of liṅgasयः (yaḥ) — whoकरोति (karoti) — makesनरः (naraḥ) — a manभुवि (bhuvi) — on earthशिवः (śivaḥ) — Śivaएव (eva) — himselfभवेत् (bhavet) — becomesसः अपि (saḥ api) — he tooन (na) — notअत्र (atra) — hereinकार्या (kāryā) — to be madeविचारणा (vicāraṇā) — doubt
२२ अर्चा पार्थिवलिङ्गानां कोटियज्ञफलप्रदा । भुक्तिदा मुक्तिदा नित्यं ततः कामार्थिनां नृणाम् ॥
arcā pārthivaliṅgānāṃ koṭiyajñaphalapradā | bhuktidā muktidā nityaṃ tataḥ kāmārthināṃ nṛṇām ||
पार्थिव लिंगों की पूजा करोड़ यज्ञों का फल देने वाली है; यह कामनार्थी मनुष्यों को नित्य भोग और मोक्ष दोनों देने वाली है।
The worship of earthen liṅgas grants the fruit of a crore sacrifices; it ever grants both enjoyment and release to men who desire [these fruits].
अर्चा (arcā) — the worshipपार्थिव-लिङ्गानाम् (pārthiva-liṅgānām) — of earthen liṅgasकोटि-यज्ञ-फल-प्रदा (koṭi-yajña-phala-pradā) — gives the fruit of ten million sacrificesभुक्ति-दा (bhukti-dā) — giving enjoymentमुक्ति-दा (mukti-dā) — giving liberationनित्यम् (nityam) — alwaysततः (tataḥ) — thereforeकाम-अर्थिनाम् (kāma-arthinām) — for those who seek their desiresनृणाम् (nṛṇām) — for men
२३ विना लिङ्गार्चनं यस्य कालो गच्छति नित्यशः । महाहानिर्भवेत्तस्य दुर्वृत्तस्य दुरात्मनः ॥
vinā liṅgārcanaṃ yasya kālo gacchati nityaśaḥ | mahāhānirbhavettasya durvṛttasya durātmanaḥ ||
जिसका समय नित्य ही लिंगार्चन के बिना बीत जाता है, उस दुराचारी और दुरात्मा को महान् हानि होती है।
He whose time daily passes without the worship of the liṅga — for him, a man of wicked conduct and evil soul, great loss comes about.
विना (vinā) — withoutलिङ्ग-अर्चनम् (liṅga-arcanam) — the worship of the liṅgaयस्य (yasya) — whoseकालः (kālaḥ) — timeगच्छति (gacchati) — passesनित्यशः (nityaśaḥ) — day after dayमहा-हानिः (mahā-hāniḥ) — great lossभवेत् (bhavet) — comesतस्य (tasya) — to himदुर्वृत्तस्य (durvṛttasya) — of evil conductदुरात्मनः (durātmanaḥ) — of evil soul
२४ एकतः सर्वदानानि व्रतानि विविधानि च । तीर्थानि नियमा यज्ञा लिङ्गार्चा चैकतः स्मृता ॥
ekataḥ sarvadānāni vratāni vividhāni ca | tīrthāni niyamā yajñā liṅgārcā caikataḥ smṛtā ||
2
एक ओर समस्त दान, विविध व्रत, तीर्थ, नियम और यज्ञ हैं, तथा दूसरी ओर अकेला लिंगार्चन ही उनके समान माना गया है।
On one side, all forms of giving, various vows, pilgrimages, observances, sacrifices; and on the other side, the worship of the liṅga alone — thus it is remembered.
एकतः (ekataḥ) — on the one sideसर्व-दानानि (sarva-dānāni) — all giftsव्रतानि (vratāni) — vowsविविधानि (vividhāni) — of many kindsच (ca) — andतीर्थानि (tīrthāni) — holy fordsनियमाः (niyamāḥ) — observancesयज्ञाः (yajñāḥ) — sacrificesलिङ्ग-अर्चा (liṅga-arcā) — the worship of the liṅgaच (ca) — andएकतः (ekataḥ) — on the otherस्मृता (smṛtā) — is held
२५ कलौ लिङ्गार्चनं श्रेष्ठं यथा लोके प्रदृश्यते । तथान्यन्नास्ति शास्त्राणामेष सिद्धान्तनिश्चयः ॥
kalau liṅgārcanaṃ śreṣṭhaṃ yathā loke pradṛśyate | tathānyannāsti śāstrāṇāmeṣa siddhāntaniścayaḥ ||
कलियुग में जैसा श्रेष्ठ लिंगार्चन लोक में दिखता है, वैसा अन्य कुछ नहीं है — यही समस्त शास्त्रों का सिद्धान्त-निश्चय है।
In the Kali age, the worship of the liṅga is excellent, as is seen in the world; there is nothing else like it — this is the settled conclusion of the scriptures.
कलौ (kalau) — in the Kali ageलिङ्ग-अर्चनम् (liṅga-arcanam) — the worship of the liṅgaश्रेष्ठम् (śreṣṭham) — the bestयथा (yathā) — asलोके (loke) — in the worldप्रदृश्यते (pradṛśyate) — is seenतथा (tathā) — soअन्यत् (anyat) — anotherन अस्ति (na asti) — there is notशास्त्राणाम् (śāstrāṇām) — of the scripturesएषः (eṣaḥ) — thisसिद्धान्त-निश्चयः (siddhānta-niścayaḥ) — is the settled conclusion
२६ भुक्तिमुक्तिप्रदं लिङ्गं विविधापन्निवारणम् । पूजयित्वा नरो नित्यं शिवसायुज्यमाप्नुयात् ॥
bhuktimuktipradaṃ liṅgaṃ vividhāpannivāraṇam | pūjayitvā naro nityaṃ śivasāyujyamāpnuyāt ||
लिंग भोग और मोक्ष देने वाला, तथा विविध आपदाओं का निवारण करने वाला है; उसकी नित्य पूजा करके मनुष्य शिवसायुज्य प्राप्त करता है।
The liṅga grants enjoyment and release, and wards off various calamities; worshipping it daily, a man obtains union with Śiva.
भुक्ति-मुक्ति-प्रदम् (bhukti-mukti-pradam) — granting enjoyment and liberationलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaविविध-आपत्-निवारणम् (vividha-āpat-nivāraṇam) — warding off calamities of many kindsपूजयित्वा (pūjayitvā) — having worshippedनरः (naraḥ) — a manनित्यम् (nityam) — dailyशिव-सायुज्यम् (śiva-sāyujyam) — union with Śivaआप्नुयात् (āpnuyāt) — would attain
२७ शिवनाममयं लिङ्गं नित्यं पूज्यं महर्षिभिः । यतश्च सर्वलिङ्गेषु तस्मात्पूज्यं विधानतः ॥
śivanāmamayaṃ liṅgaṃ nityaṃ pūjyaṃ maharṣibhiḥ | yataśca sarvaliṅgeṣu tasmātpūjyaṃ vidhānataḥ ||
शिवनाममय लिंग महर्षियों द्वारा सदा पूज्य है; और चूँकि यह सब लिंगों में श्रेष्ठ है, इसलिए विधिपूर्वक इसकी पूजा करनी चाहिए।
The liṅga of the very nature of Śiva's name is ever worshipped by the great sages; and since, among all liṅgas, [it excels], therefore it is to be worshipped according to rule.
शिव-नाम-मयम् (śiva-nāma-mayam) — made of the name of Śivaलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaनित्यम् (nityam) — dailyपूज्यम् (pūjyam) — to be worshippedमहा-ऋषिभिः (mahā-ṛṣibhiḥ) — by the great seersयतः (yataḥ) — sinceच (ca) — andसर्व-लिङ्गेषु (sarva-liṅgeṣu) — among all liṅgasतस्मात् (tasmāt) — thereforeपूज्यम् (pūjyam) — it is to be worshippedविधानतः (vidhānataḥ) — by the rule
२८ उत्तमं मध्यमं नीचं त्रिविधं लिङ्गमीरितम् । मानतो मुनिशार्दूलास्तच्छृणुध्वं वदाम्यहम् ॥
uttamaṃ madhyamaṃ nīcaṃ trividhaṃ liṅgamīritam | mānato muniśārdūlāstacchṛṇudhvaṃ vadāmyaham ||
मान के अनुसार लिंग उत्तम, मध्यम और नीच — तीन प्रकार का कहा गया है; हे मुनिशार्दूलो, सुनिए, मैं उसे कहता हूँ।
The liṅga is declared to be threefold by measure — excellent, middling, and low; hear it, tigers among sages; I shall tell it.
उत्तमम् (uttamam) — the bestमध्यमम् (madhyamam) — the middlingनीचम् (nīcam) — the lowत्रि-विधम् (tri-vidham) — of three kindsलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaईरितम् (īritam) — is declaredमानतः (mānataḥ) — by measureमुनि-शार्दूलाः (muni-śārdūlāḥ) — O tigers among sagesतत् (tat) — itशृणुध्वम् (śṛṇudhvam) — hearवदामि (vadāmi) — I tellअहम् (aham) — I
२९ चतुरङ्गुलमुच्छ्रायं रम्यं वेदिकया युतम् । उत्तमं लिङ्गमाख्यातं मुनिभिः शास्त्रकोविदैः ॥
caturaṅgulamucchrāyaṃ ramyaṃ vedikayā yutam | uttamaṃ liṅgamākhyātaṃ munibhiḥ śāstrakovidaiḥ ||
चार अंगुल ऊँचा, सुन्दर तथा वेदिका से युक्त लिंग को शास्त्रकोविद मुनियों ने उत्तम कहा है।
Four fingers in height, beautiful, joined with a pedestal — such a liṅga is declared excellent by the sages learned in the scriptures.
चतुः-अङ्गुलम् (catuḥ-aṅgulam) — four fingersउच्छ्रायम् (ucchrāyam) — in heightरम्यम् (ramyam) — comelyवेदिकया (vedikayā) — with a pedestalयुतम् (yutam) — furnishedउत्तमम् (uttamam) — the bestलिङ्गम् (liṅgam) — liṅgaआख्यातम् (ākhyātam) — is declaredमुनिभिः (munibhiḥ) — by the sagesशास्त्र-कोविदैः (śāstra-kovidaiḥ) — skilled in scripture
३० तदर्धं मध्यमं प्रोक्तं तदर्धमधमं स्मृतम् । इत्थं त्रिविधमाख्यातमुत्तरोत्तरतः परम् ॥
tadardhaṃ madhyamaṃ proktaṃ tadardhamadhamaṃ smṛtam | itthaṃ trividhamākhyātamuttarottarataḥ param ||
उससे आधा मध्यम कहा गया है, और उससे भी आधा अधम माना गया है। इस प्रकार उत्तरोत्तर श्रेष्ठ तीन प्रकार का लिंग कहा गया है।
Half that is declared middling; half of that is remembered as low. Thus the threefold [scheme] is declared, each surpassing the one before.
तत्-अर्धम् (tat-ardham) — half of thatमध्यमम् (madhyamam) — the middlingप्रोक्तम् (proktam) — is declaredतत्-अर्धम् (tat-ardham) — half of thatअधमम् (adhamam) — the lowestस्मृतम् (smṛtam) — is heldइत्थम् (ittham) — thusत्रि-विधम् (tri-vidham) — the three kindsआख्यातम् (ākhyātam) — are declaredउत्तर-उत्तरतः (uttara-uttarataḥ) — each higher in turnपरम् (param) — superior
३१ अनेकलिङ्गं यो नित्यं भक्तिश्रद्धासमन्वितः । पूजयेत्स लभेत्कामान्मनसा मानसेप्सितान् ॥
anekaliṅgaṃ yo nityaṃ bhaktiśraddhāsamanvitaḥ | pūjayetsa labhetkāmānmanasā mānasepsitān ||
जो भक्ति और श्रद्धा से युक्त होकर नित्य अनेक लिंगों की पूजा करता है, वह मन से इच्छित मानसिक कामनाओं को प्राप्त करता है।
Whoever, joined with devotion and faith, daily worships many liṅgas, obtains, through the mind, the desires wished for in the mind.
अनेक-लिङ्गम् (aneka-liṅgam) — many liṅgasयः (yaḥ) — whoनित्यम् (nityam) — dailyभक्ति-श्रद्धा-समन्वितः (bhakti-śraddhā-samanvitaḥ) — endowed with devotion and faithपूजयेत् (pūjayet) — worshipsसः (saḥ) — heलभेत् (labhet) — obtainsकामान् (kāmān) — the desiresमनसा (manasā) — in his mindमानस-ईप्सितान् (mānasa-īpsitān) — longed for in his heart
३२ न लिङ्गाराधनादन्यत्पुण्यं वेदचतुष्टये । विद्यते सर्वशास्त्राणामेष एव विनिश्चयः ॥
na liṅgārādhanādanyatpuṇyaṃ vedacatuṣṭaye | vidyate sarvaśāstrāṇāmeṣa eva viniścayaḥ ||
चारों वेदों में लिंगाराधना से बढ़कर कोई पुण्य नहीं है; सभी शास्त्रों का यही निश्चित निर्णय है।
There is no merit greater than the worship of the liṅga in all four Vedas; this indeed is the settled conclusion of all the scriptures.
न (na) — notलिङ्ग-आराधनात् (liṅga-ārādhanāt) — than the adoration of the liṅgaअन्यत् (anyat) — otherपुण्यम् (puṇyam) — meritवेद-चतुष्टये (veda-catuṣṭaye) — in the four Vedasविद्यते (vidyate) — existsसर्व-शास्त्राणाम् (sarva-śāstrāṇām) — of all the scripturesएषः एव (eṣaḥ eva) — this aloneविनिश्चयः (viniścayaḥ) — is the conclusion
३३ सर्वमेतत्परित्यज्य कर्मजालमशेषतः । भक्त्या परमया विद्वाँल्लिङ्गमेकं प्रपूजयेत् ॥
sarvametatparityajya karmajālamaśeṣataḥ | bhaktyā paramayā vidvā~lliṅgamekaṃ prapūjayet ||
विद्वान् पुरुष इस समस्त कर्मजाल को पूरी तरह त्यागकर परम भक्ति से केवल एक लिंग की ही पूजा करे।
Having abandoned entirely all this web of rites, a wise man should worship the one liṅga with the highest devotion.
सर्वम् (sarvam) — allएतत् (etat) — thisपरित्यज्य (parityajya) — having abandonedकर्म-जालम् (karma-jālam) — the net of ritesअशेषतः (aśeṣataḥ) — whollyभक्त्या (bhaktyā) — with devotionपरमया (paramayā) — supremeविद्वान् (vidvān) — the learned manलिङ्गम् एकम् (liṅgam ekam) — one liṅgaप्रपूजयेत् (prapūjayet) — let him worship
३४ लिङ्गेऽर्चितेऽर्चितं सर्वं जगत्स्थावरजङ्गमम् । संसाराम्बुधिमग्नानां नान्यत्तरणसाधनम् ॥
liṅge'rcite'rcitaṃ sarvaṃ jagatsthāvarajaṅgamam | saṃsārāmbudhimagnānāṃ nānyattaraṇasādhanam ||
लिंग की पूजा हो जाने पर सम्पूर्ण चराचर जगत् की पूजा हो जाती है; संसार-सागर में डूबे हुओं के लिए इसके अतिरिक्त तरने का कोई अन्य साधन नहीं है।
When the liṅga is worshipped, the whole world, moving and unmoving, is worshipped; for those sunk in the ocean of saṃsāra, there is no other means of crossing.
लिङ्गे (liṅge) — when the liṅgaअर्चिते (arcite) — is worshippedअर्चितम् (arcitam) — is worshippedसर्वम् (sarvam) — allजगत् (jagat) — the worldस्थावर-जङ्गमम् (sthāvara-jaṅgamam) — moving and unmovingसंसार-अम्बुधि-मग्नानाम् (saṃsāra-ambudhi-magnānām) — for those sunk in the ocean of worldly existenceन अन्यत् (na anyat) — no otherतरण-साधनम् (taraṇa-sādhanam) — means of crossing
३५ अज्ञानतिमिरान्धानां विषयासक्तचेतसाम् । प्लवो नान्योऽस्ति जगति लिङ्गाराधनमन्तरा ॥
ajñānatimirāndhānāṃ viṣayāsaktacetasām | plavo nānyo'sti jagati liṅgārādhanamantarā ||
अज्ञानरूपी अन्धकार से अन्धे और विषयासक्त चित्तवालों के लिए जगत् में लिंगाराधना के अतिरिक्त कोई अन्य नौका नहीं है।
For those blinded by the darkness of ignorance, whose minds are attached to sense-objects, there is no other raft in this world besides the worship of the liṅga.
अज्ञान-तिमिर-अन्धानाम् (ajñāna-timira-andhānām) — for those blinded by the darkness of ignoranceविषय-आसक्त-चेतसाम् (viṣaya-āsakta-cetasām) — whose minds cling to the objects of senseप्लवः (plavaḥ) — a raftन अन्यः (na anyaḥ) — no otherअस्ति (asti) — there isजगति (jagati) — in the worldलिङ्ग-आराधनम् (liṅga-ārādhanam) — the adoration of the liṅgaअन्तरा (antarā) — apart from
३६ हरिब्रह्मादयो देवा मुनयो यक्षराक्षसाः । गन्धर्वाश्चारणाः सिद्धा दैतेया दानवास्तथा ॥
haribrahmādayo devā munayo yakṣarākṣasāḥ | gandharvāścāraṇāḥ siddhā daiteyā dānavāstathā ||
हरि, ब्रह्मा आदि देवता, मुनि, यक्ष-राक्षस, गन्धर्व, चारण, सिद्ध, दैत्य तथा दानव भी,
Hari, Brahmā and the other gods, sages, yakṣas and rākṣasas, gandharvas, cāraṇas, siddhas, daityas and dānavas likewise,
हरि-ब्रह्म-आदयः (hari-brahma-ādayaḥ) — Hari, Brahmā and the restदेवाः (devāḥ) — the godsमुनयः (munayaḥ) — the sagesयक्ष-राक्षसाः (yakṣa-rākṣasāḥ) — yakṣas and rākṣasasगन्धर्वाः (gandharvāḥ) — gandharvasचारणाः (cāraṇāḥ) — cāraṇasसिद्धाः (siddhāḥ) — siddhasदैतेयाः (daiteyāḥ) — daityasदानवाः (dānavāḥ) — dānavasतथा (tathā) — likewise
३७ नागाः शेषप्रभृतयो गरुडाद्याः खगास्तथा । सप्रजापतयश्चान्ये मनवः किन्नरा नराः ॥
nāgāḥ śeṣaprabhṛtayo garuḍādyāḥ khagāstathā | saprajāpatayaścānye manavaḥ kinnarā narāḥ ||
शेष आदि नाग, गरुड़ आदि पक्षी, तथा प्रजापतियों सहित अन्य मनु, किन्नर और मनुष्य भी —
serpents beginning with Śeṣa, birds beginning with Garuḍa, and others together with the Prajāpatis, the Manus, kinnaras, and men —
नागाः (nāgāḥ) — the serpentsशेष-प्रभृतयः (śeṣa-prabhṛtayaḥ) — Śeṣa and the restगरुड-आद्याः (garuḍa-ādyāḥ) — Garuḍa and the restखगाः (khagāḥ) — the birdsतथा (tathā) — likewiseस-प्रजापतयः (sa-prajāpatayaḥ) — with the Prajāpatisच (ca) — andअन्ये (anye) — othersमनवः (manavaḥ) — the Manusकिन्नराः (kinnarāḥ) — kinnarasनराः (narāḥ) — men
३८ पूजयित्वा महाभक्त्या लिङ्गं सर्वार्थसिद्धिदम् । प्राप्ताः कामानभीष्टांश्च तांस्तान्सर्वान्हृदि स्थितान् ॥
pūjayitvā mahābhaktyā liṅgaṃ sarvārthasiddhidam | prāptāḥ kāmānabhīṣṭāṃśca tāṃstānsarvānhṛdi sthitān ||
इन सबने महाभक्ति से सर्वार्थसिद्धिदायक लिंग की पूजा करके अपने हृदय में स्थित उन-उन समस्त अभीष्ट कामनाओं को प्राप्त कर लिया।
having worshipped, with great devotion, the liṅga that grants the accomplishment of every aim, have obtained those desired wishes, each and every one, that were lodged in their hearts.
पूजयित्वा (pūjayitvā) — having worshippedमहा-भक्त्या (mahā-bhaktyā) — with great devotionलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaसर्व-अर्थ-सिद्धि-दम् (sarva-artha-siddhi-dam) — granting success in every endप्राप्ताः (prāptāḥ) — they obtainedकामान् (kāmān) — the desiresअभीष्टान् (abhīṣṭān) — wished forच (ca) — andतान् तान् (tān tān) — each of themसर्वान् (sarvān) — allहृदि स्थितान् (hṛdi sthitān) — held in the heart
३९ ब्राह्मणः क्षत्रियो वैश्यः शूद्रो वा प्रतिलोमजः । पूजयेत्सततं लिङ्गं तत्तन्मन्त्रेण सादरम् ॥
brāhmaṇaḥ kṣatriyo vaiśyaḥ śūdro vā pratilomajaḥ | pūjayetsatataṃ liṅgaṃ tattanmantreṇa sādaram ||
ब्राह्मण, क्षत्रिय, वैश्य, शूद्र, अथवा प्रतिलोमज — सभी अपने-अपने मन्त्र से आदरपूर्वक सदा लिंग की पूजा करें।
A brahmin, a kṣatriya, a vaiśya, or a śūdra, or one born of an inverse union, should always worship the liṅga, with reverence, with the mantra proper to each.
ब्राह्मणः (brāhmaṇaḥ) — a brāhmaṇaक्षत्रियः (kṣatriyaḥ) — a kṣatriyaवैश्यः (vaiśyaḥ) — a vaiśyaशूद्रः (śūdraḥ) — a śūdraवा (vā) — orप्रतिलोम-जः (pratiloma-jaḥ) — one born of a mixed unionपूजयेत् (pūjayet) — let him worshipसततम् (satatam) — constantlyलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaतत्-तत्-मन्त्रेण (tat-tat-mantreṇa) — with the mantra proper to eachस-आदरम् (sa-ādaram) — with reverence
४० किं बहूक्तेन मुनयः स्त्रीणामपि तथान्यतः । अधिकारोऽस्ति सर्वेषां शिवलिङ्गार्चने द्विजाः ॥
kiṃ bahūktena munayaḥ strīṇāmapi tathānyataḥ | adhikāro'sti sarveṣāṃ śivaliṅgārcane dvijāḥ ||
2
हे मुनियो, अधिक कहने से क्या लाभ! स्त्रियों को भी, तथा अन्य सबको भी, हे द्विजो, शिवलिंग की पूजा में अधिकार है।
What need of saying more, O sages? Women too, and likewise all others, twice-born — everyone has the right to the worship of the śivaliṅga.
किम् (kim) — what useबहु-उक्तेन (bahu-uktena) — of much speakingमुनयः (munayaḥ) — O sagesस्त्रीणाम् (strīṇām) — for womenअपि (api) — alsoतथा (tathā) — likewiseअन्यतः (anyataḥ) — for others besidesअधिकारः (adhikāraḥ) — the entitlementअस्ति (asti) — there isसर्वेषाम् (sarveṣām) — for allशिव-लिङ्ग-अर्चने (śiva-liṅga-arcane) — in the worship of the Śivaliṅgaद्विजाः (dvijāḥ) — O twice-born ones
४१ द्विजानां वैदिकेनापि मार्गेणाराधनं वरम् । अन्येषामपि जन्तूनां वैदिकेन न सम्मतम् ॥
dvijānāṃ vaidikenāpi mārgeṇārādhanaṃ varam | anyeṣāmapi jantūnāṃ vaidikena na sammatam ||
द्विजों के लिए वैदिक मार्ग से भी आराधना श्रेष्ठ है; अन्य प्राणियों के लिए वैदिक मार्ग से पूजा सम्मत नहीं है।
For the twice-born, worship by the Vedic path too is excellent; for other beings too, worship by the Vedic path is not sanctioned.
द्विजानाम् (dvijānām) — for the twice-bornवैदिकेन (vaidikena) — by the Vedicअपि (api) — indeedमार्गेण (mārgeṇa) — wayआराधनम् (ārādhanam) — the worshipवरम् (varam) — is bestअन्येषाम् (anyeṣām) — for the othersअपि (api) — alsoजन्तूनाम् (jantūnām) — for creaturesवैदिकेन (vaidikena) — by the Vedic wayन सम्मतम् (na sammatam) — it is not approved
४२ वैदिकानां द्विजानां च पूजा वैदिकमार्गतः । कर्तव्या नान्यमार्गेण इत्याह भगवान् शिवः ॥
vaidikānāṃ dvijānāṃ ca pūjā vaidikamārgataḥ | kartavyā nānyamārgeṇa ityāha bhagavān śivaḥ ||
"वैदिक द्विजों की पूजा वैदिक मार्ग से ही करनी चाहिए, अन्य मार्ग से नहीं" — ऐसा भगवान् शिव ने कहा है।
"The worship of Vedic twice-born should be by the Vedic path, not by another path" — thus has the lord Śiva declared.
वैदिकानाम् (vaidikānām) — of those who follow the Vedaद्विजानाम् (dvijānām) — of the twice-bornच (ca) — andपूजा (pūjā) — the worshipवैदिक-मार्गतः (vaidika-mārgataḥ) — by the Vedic wayकर्तव्या (kartavyā) — should be doneन (na) — notअन्य-मार्गेण (anya-mārgeṇa) — by another wayइति (iti) — thusआह (āha) — saidभगवान् शिवः (bhagavān śivaḥ) — the Lord Śiva
४३ दधीचिगौतमादीनां शापेनादग्धचेतसाम् । द्विजानां जायते श्रद्धा नैव वैदिककर्मणि ॥
dadhīcigautamādīnāṃ śāpenādagdhacetasām | dvijānāṃ jāyate śraddhā naiva vaidikakarmaṇi ||
जिन द्विजों का चित्त दधीचि, गौतम आदि के शाप से दग्ध हो गया है, उनकी वैदिक कर्म में श्रद्धा नहीं होती।
For those twice-born whose minds have been burned by the curse of Dadhīci, Gautama and the rest, no faith arises at all in Vedic rites.
दधीचि-गौतम-आदीनाम् (dadhīci-gautama-ādīnām) — of Dadhīci, Gautama and the restशापेन (śāpena) — by the curseअदग्ध-चेतसाम् (adagdha-cetasām) — whose minds are scorchedद्विजानाम् (dvijānām) — of the twice-bornजायते (jāyate) — arisesश्रद्धा (śraddhā) — faithन एव (na eva) — not at allवैदिक-कर्मणि (vaidika-karmaṇi) — in the Vedic rite
४४ यो वैदिकमनादृत्य कर्म स्मार्तमथापि वा । अन्यत्समाचरेन्मर्त्यो न सङ्कल्पफलं लभेत् ॥
yo vaidikamanādṛtya karma smārtamathāpi vā | anyatsamācarenmartyo na saṅkalpaphalaṃ labhet ||
जो मनुष्य वैदिक अथवा स्मार्त कर्म का अनादर करके कोई अन्य कर्म करता है, वह अपने संकल्प का फल प्राप्त नहीं करता।
Whatever mortal, disregarding Vedic rites, or even smārta rites, performs something else, does not obtain the fruit of his resolve.
यः (yaḥ) — whoवैदिकम् (vaidikam) — the Vedicअनादृत्य (anādṛtya) — having disregardedकर्म (karma) — riteस्मार्तम् (smārtam) — the smārta oneअथ अपि वा (atha api vā) — or elseअन्यत् (anyat) — anotherसमाचरेत् (samācaret) — performsमर्त्यः (martyaḥ) — a mortalन (na) — notसङ्कल्प-फलम् (saṅkalpa-phalam) — the fruit of his resolveलभेत् (labhet) — obtains
४५ इत्थं कृत्वार्चनं शम्भोर्नैवेद्यान्तं विधानतः । पूजयेदष्टमूर्तींश्च तत्रैव त्रिजगन्मयीः ॥
itthaṃ kṛtvārcanaṃ śambhornaivedyāntaṃ vidhānataḥ | pūjayedaṣṭamūrtīṃśca tatraiva trijaganmayīḥ ||
इस प्रकार विधिपूर्वक नैवेद्यपर्यन्त शम्भु का अर्चन करके, वहीं त्रिभुवनमयी उनकी आठ मूर्तियों का भी पूजन करे।
Thus, having performed the worship of Śambhu according to rule, up to the food-offering, one should worship, there itself, his eight forms, of the nature of the three worlds.
इत्थम् (ittham) — thusकृत्वा (kṛtvā) — having performedअर्चनम् (arcanam) — the worshipशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuनैवेद्य-अन्तम् (naivedya-antam) — up to the food offeringविधानतः (vidhānataḥ) — by the ruleपूजयेत् (pūjayet) — let him worshipअष्ट-मूर्तीन् (aṣṭa-mūrtīn) — the eight formsच (ca) — andतत्र एव (tatra eva) — there itselfत्रि-जगत्-मयीः (tri-jagat-mayīḥ) — which are made of the three worlds
४६ क्षितिरापोऽनलो वायुराकाशः सूर्यसोमकौ । यजमान इति त्वष्टौ मूर्तयः परिकीर्तिताः ॥
kṣitirāpo'nalo vāyurākāśaḥ sūryasomakau | yajamāna iti tvaṣṭau mūrtayaḥ parikīrtitāḥ ||
पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु, आकाश, सूर्य, चन्द्रमा और यजमान — ये आठ मूर्तियाँ कही गई हैं।
Earth, water, fire, wind, space, the sun and moon, and the sacrificer — these are declared the eight forms.
क्षितिः (kṣitiḥ) — earthआपः (āpaḥ) — watersअनलः (analaḥ) — fireवायुः (vāyuḥ) — airआकाशः (ākāśaḥ) — spaceसूर्य-सोमकौ (sūrya-somakau) — sun and moonयजमानः (yajamānaḥ) — the sacrificerइति (iti) — thusतु (tu) — indeedअष्टौ (aṣṭau) — eightमूर्तयः (mūrtayaḥ) — formsपरिकीर्तिताः (parikīrtitāḥ) — are declared
४७ शर्वो भवश्च रुद्रश्च उग्रो भीम इतीश्वरः । महादेवः पशुपतिरेतान्मूर्तिभिरर्चयेत् ॥
śarvo bhavaśca rudraśca ugro bhīma itīśvaraḥ | mahādevaḥ paśupatiretānmūrtibhirarcayet ||
शर्व, भव, रुद्र, उग्र, भीम, ईश्वर, महादेव और पशुपति — इन मूर्तियों और नामों से उनका पूजन करे।
Śarva, Bhava, Rudra, Ugra, Bhīma, Īśvara, Mahādeva, Paśupati — one should worship him by these forms [and names].
शर्वः (śarvaḥ) — Śarvaभवः (bhavaḥ) — Bhavaच (ca) — andरुद्रः (rudraḥ) — Rudraच (ca) — andउग्रः (ugraḥ) — Ugraभीमः (bhīmaḥ) — Bhīmaइति (iti) — thusईश्वरः (īśvaraḥ) — Īśvaraमहादेवः (mahādevaḥ) — Mahādevaपशुपतिः (paśupatiḥ) — Paśupatiएतान् (etān) — theseमूर्तिभिः (mūrtibhiḥ) — with the formsअर्चयेत् (arcayet) — let him worship
४८ पूजयेत्परिवारं च ततः शम्भोः सुभक्तितः । ईशानादिक्रमात्तत्र चन्दनाक्षतपत्रकैः ॥
pūjayetparivāraṃ ca tataḥ śambhoḥ subhaktitaḥ | īśānādikramāttatra candanākṣatapatrakaiḥ ||
फिर सुभक्तिपूर्वक शम्भु के परिवार का भी पूजन करे, वहाँ ईशान आदि क्रम से चन्दन, अक्षत और पत्रों से।
Then, with true devotion, one should worship Śambhu's retinue too, there, in the order beginning with Īśāna, with sandal-paste, unbroken rice, and leaves.
पूजयेत् (pūjayet) — let him worshipपरिवारम् (parivāram) — the retinueच (ca) — andततः (tataḥ) — thenशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuसु-भक्तितः (su-bhaktitaḥ) — with true devotionईशान-आदि-क्रमात् (īśāna-ādi-kramāt) — in the order beginning with Īśānaतत्र (tatra) — thereचन्दन-अक्षत-पत्रकैः (candana-akṣata-patrakaiḥ) — with sandal, rice and leaves
४९ ईशानं नन्दिनं चण्डं महाकालं च भृङ्गिणम् । वृषं स्कन्दं कपर्दीशं सोमं शुक्रं च तत्क्रमात् ॥
īśānaṃ nandinaṃ caṇḍaṃ mahākālaṃ ca bhṛṅgiṇam | vṛṣaṃ skandaṃ kapardīśaṃ somaṃ śukraṃ ca tatkramāt ||
ईशान, नन्दी, चण्ड, महाकाल, भृंगी, वृष, स्कन्द, कपर्दीश, सोम और शुक्र — इस क्रम से,
Īśāna, Nandin, Caṇḍa, Mahākāla, and Bhṛṅgin, Vṛṣa, Skanda, Kapardīśa, Soma and Śukra, in that order,
ईशानम् (īśānam) — Īśānaनन्दिनम् (nandinam) — Nandinचण्डम् (caṇḍam) — Caṇḍaमहाकालम् (mahākālam) — Mahākālaच (ca) — andभृङ्गिणम् (bhṛṅgiṇam) — Bhṛṅginवृषम् (vṛṣam) — the Bullस्कन्दम् (skandam) — Skandaकपर्दि-ईशम् (kapardi-īśam) — Kapardīśaसोमम् (somam) — Somaशुक्रम् (śukram) — Śukraच (ca) — andतत्-क्रमात् (tat-kramāt) — in that order
५० अग्रतो वीरभद्रं च पृष्ठे कीर्तिमुखं तथा । तत एकादशान् रुद्रान्पूजयेद्विधिना ततः ॥
agrato vīrabhadraṃ ca pṛṣṭhe kīrtimukhaṃ tathā | tata ekādaśān rudrānpūjayedvidhinā tataḥ ||
और आगे वीरभद्र का तथा पीछे कीर्तिमुख का पूजन करे। तत्पश्चात् विधिपूर्वक ग्यारह रुद्रों का पूजन करे।
and, in front, Vīrabhadra, and, behind, Kīrtimukha likewise — and then, by rule, one should worship the eleven Rudras.
अग्रतः (agrataḥ) — in frontवीरभद्रम् (vīrabhadram) — Vīrabhadraच (ca) — andपृष्ठे (pṛṣṭhe) — behindकीर्ति-मुखम् (kīrti-mukham) — Kīrtimukhaतथा (tathā) — likewiseततः (tataḥ) — thenएकादशान् रुद्रान् (ekādaśān rudrān) — the eleven Rudrasपूजयेत् (pūjayet) — let him worshipविधिना (vidhinā) — by the ruleततः (tataḥ) — thereafter
५१ ततः पञ्चाक्षरं जप्त्वा शतरुद्रियमेव च । स्तुतीर्नानाविधाः कृत्वा पञ्चाङ्गपठनं तथा ॥
tataḥ pañcākṣaraṃ japtvā śatarudriyameva ca | stutīrnānāvidhāḥ kṛtvā pañcāṅgapaṭhanaṃ tathā ||
फिर पंचाक्षर तथा शतरुद्रिय का जप करके, नाना प्रकार की स्तुतियाँ करके, तथा पंचांग-पाठ करके,
Then, having recited the five-syllabled mantra and the Śatarudriya too, and having offered various hymns of praise, and likewise recited the pañcāṅga,
ततः (tataḥ) — thenपञ्च-अक्षरम् (pañca-akṣaram) — the five-syllabled mantraजप्त्वा (japtvā) — having repeatedशतरुद्रियम् (śatarudriyam) — the Śatarudriyaएव च (eva ca) — as wellस्तुतीः (stutīḥ) — hymnsनाना-विधाः (nānā-vidhāḥ) — of many kindsकृत्वा (kṛtvā) — having madeपञ्च-अङ्ग-पठनम् (pañca-aṅga-paṭhanam) — the recitation of the five limbsतथा (tathā) — likewise
५२ ततः प्रदक्षिणां कृत्वा नत्वा लिङ्गं विसर्जयेत् । इति प्रोक्तमशेषं च शिवपूजनमादरात् ॥
tataḥ pradakṣiṇāṃ kṛtvā natvā liṅgaṃ visarjayet | iti proktamaśeṣaṃ ca śivapūjanamādarāt ||
फिर प्रदक्षिणा करके, प्रणाम करके लिंग का विसर्जन करे। इस प्रकार आदरपूर्वक शिवपूजन का सम्पूर्ण वर्णन कहा गया।
then, having performed circumambulation, and having bowed, one should send off the liṅga. Thus has the complete worship of Śiva been declared with reverence.
ततः (tataḥ) — thenप्रदक्षिणाम् (pradakṣiṇām) — the circumambulationकृत्वा (kṛtvā) — having madeनत्वा (natvā) — having bowedलिङ्गम् (liṅgam) — the liṅgaविसर्जयेत् (visarjayet) — let him dismissइति (iti) — thusप्रोक्तम् (proktam) — has been declaredअशेषम् (aśeṣam) — in fullच (ca) — andशिव-पूजनम् (śiva-pūjanam) — the worship of Śivaआदरात् (ādarāt) — with reverence
५३ रात्रावुदङ्मुखः कुर्याद् देवकार्यं सदैव हि । शिवार्चनं सदाप्येवं शुचिः कुर्यादुदङ्मुखः ॥
rātrāvudaṅmukhaḥ kuryād devakāryaṃ sadaiva hi | śivārcanaṃ sadāpyevaṃ śuciḥ kuryādudaṅmukhaḥ ||
2
रात्रि में सदा उत्तराभिमुख होकर ही देवकार्य करना चाहिए; इसी प्रकार शिवार्चन भी सदा शुद्ध होकर उत्तराभिमुख होकर करे।
At night, one should always face north for any rite of the gods; likewise, the worship of Śiva should always be performed, when pure, facing north.
रात्रौ (rātrau) — at nightउदक्-मुखः (udak-mukhaḥ) — facing northकुर्यात् (kuryāt) — let him performदेव-कार्यम् (deva-kāryam) — the rite of the godsसदा एव (sadā eva) — alwaysहि (hi) — indeedशिव-अर्चनम् (śiva-arcanam) — the worship of Śivaसदा (sadā) — alwaysअपि (api) — alsoएवम् (evam) — thusशुचिः (śuciḥ) — pureकुर्यात् (kuryāt) — let him performउदक्-मुखः (udak-mukhaḥ) — facing north
५४ न प्राचीमग्रतः शम्भोर्नोदीचीं शक्तिसंहिताम् । न प्रतीचीं यतः पृष्ठमतो ग्राह्यं समाश्रयेत् ॥
na prācīmagrataḥ śambhornodīcīṃ śaktisaṃhitām | na pratīcīṃ yataḥ pṛṣṭhamato grāhyaṃ samāśrayet ||
2
शिव के आगे की पूर्व दिशा में न बैठे, न शक्तिसहित उत्तर दिशा में, न पीछे की पश्चिम दिशा में; इसलिए शेष रही (दक्षिण) दिशा का ही आश्रय ले।
One should not take the east, which is before Śambhu, nor the north, joined with Śakti, nor the west, since that is his back; therefore one should take refuge in [the south,] which alone remains.
न (na) — notप्राचीम् (prācīm) — the eastअग्रतः (agrataḥ) — since it is in frontशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuन (na) — notउदीचीम् (udīcīm) — the northशक्ति-संहिताम् (śakti-saṃhitām) — joined with Śaktiन (na) — notप्रतीचीम् (pratīcīm) — the westयतः (yataḥ) — sinceपृष्ठम् (pṛṣṭham) — it is his backअतः (ataḥ) — henceग्राह्यम् (grāhyam) — what is to be takenसमाश्रयेत् (samāśrayet) — let him take
५५ विना भस्मत्रिपुण्ड्रेण विना रुद्राक्षमालया । बिल्वपत्रं विना नैव पूजयेच्छङ्करं बुधः ॥
vinā bhasmatripuṇḍreṇa vinā rudrākṣamālayā | bilvapatraṃ vinā naiva pūjayecchaṅkaraṃ budhaḥ ||
2
भस्म के त्रिपुण्ड्र के बिना, रुद्राक्ष की माला के बिना, तथा बिल्वपत्र के बिना बुद्धिमान् पुरुष शंकर की पूजा कदापि न करे।
Without the triple line of ash, without a rosary of rudrākṣa, without bilva leaves, a wise man should not worship Śaṅkara at all.
विना (vinā) — withoutभस्म-त्रिपुण्ड्रेण (bhasma-tripuṇḍreṇa) — the three-lined ash markविना (vinā) — withoutरुद्राक्ष-मालया (rudrākṣa-mālayā) — a rudrākṣa rosaryबिल्व-पत्रम् (bilva-patram) — the bilva leafविना (vinā) — withoutन एव (na eva) — not at allपूजयेत् (pūjayet) — let him worshipशङ्करम् (śaṅkaram) — Śaṅkaraबुधः (budhaḥ) — the wise man
५६ भस्माप्राप्तौ मुनिश्रेष्ठाः प्रवृत्ते शिवपूजने । तस्मान्मृदापि कर्तव्यं ललाटे च त्रिपुण्ड्रकम् ॥
bhasmāprāptau muniśreṣṭhāḥ pravṛtte śivapūjane | tasmānmṛdāpi kartavyaṃ lalāṭe ca tripuṇḍrakam ||
हे मुनिश्रेष्ठो! शिवपूजन आरम्भ हो जाने पर यदि भस्म न मिले, तो ललाट पर मिट्टी से ही त्रिपुण्ड्र कर लेना चाहिए।
If ash is not obtained, best of sages, when the worship of Śiva has been begun, then the triple line should be made on the forehead even with clay.
भस्म-अप्राप्तौ (bhasma-aprāptau) — when ash is not to be hadमुनि-श्रेष्ठाः (muni-śreṣṭhāḥ) — O best of sagesप्रवृत्ते (pravṛtte) — when it is under wayशिव-पूजने (śiva-pūjane) — the worship of Śivaतस्मात् (tasmāt) — thereforeमृदा (mṛdā) — with clayअपि (api) — evenकर्तव्यम् (kartavyam) — it should be madeललाटे (lalāṭe) — on the foreheadच (ca) — andत्रिपुण्ड्रकम् (tripuṇḍrakam) — the three-lined mark
इति श्रीशिवमहापुराणे प्रथमायां विद्येश्वरसंहितायां साध्यसाधनखण्डे पार्थिवपूजनवर्णनं नामैकविंशोऽध्यायः ॥ २१ ॥
Here ends the twenty-first chapter — “The Account of the Worship of the Earthen Liṅga” — in the section on the goal and its means, in the first Saṃhitā, that of Vidyeśvara, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की प्रथम विद्येश्वर संहिता के साध्यसाधनखण्ड में “पार्थिव-पूजन-वर्णन” नामक इक्कीसवाँ अध्याय समाप्त हुआ।