॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सृष्टिखण्डअथ षोडशोऽध्यायः
Brahmā continues his account of creation: from his sense-organs and breaths he creates the great sages, and Dharma from his resolve; split by Śiva's prompting into male and female halves, he becomes Svāyambhuva Manu and Śatarūpā, whose descendants — through Priyavrata, Uttānapāda, and daughters married to Ruci, Kardama and Dakṣa — fill the threefold world, followed by the many further unions of Dakṣa's and other daughters with the great sages that people all creation. Brahmā then explains that Satī, held at the point of Rudra's trident, was fashioned by Śiva for tapas and arose again from Dakṣa for the world's sake; that Viṣṇu, Brahmā and Rudra are his left side, right side and heart-born son, the three guṇa-differentiated forms of the one Śiva; that Śivā herself became Satī and then Pārvatī under many names; and, all creation complete by Śiva's command, closes by describing Rudra as Śiva's full avatāra and his Kailāsa mansion, undying even at the cosmic egg's own dissolution. ब्रह्मा जी सृष्टि का वर्णन आगे बढ़ाते हैं — अपनी इन्द्रियों और श्वासों से महान् ऋषियों की, तथा अपने संकल्प से धर्म की सृष्टि करते हैं; शिव की प्रेरणा से स्त्री-पुरुष के दो भागों में विभक्त होकर वे स्वायम्भुव मनु और शतरूपा बनते हैं, जिनकी सन्तानें — प्रियव्रत, उत्तानपाद तथा रुचि, कर्दम और दक्ष से विवाहित पुत्रियों के द्वारा — त्रैलोक्य को भर देती हैं, तथा दक्ष आदि की अनेक पुत्रियों के महर्षियों से विवाह से सारी सृष्टि आबाद होती है। फिर ब्रह्मा जी बताते हैं कि रुद्र के त्रिशूल पर सदा धारण की जाने वाली सती को शिव ने तप के लिये रचा था और वे लोकहित के लिये पुनः दक्ष से प्रकट हुईं; कि विष्णु, ब्रह्मा और रुद्र उनके वामांग, दक्षिणांग और हृदयजात पुत्र हैं — एक ही शिव के तीन गुणभेदयुक्त रूप; कि शिवा स्वयं सती और फिर पार्वती बनीं, अनेक नामों से; और शिव की आज्ञा से सम्पूर्ण सृष्टि पूर्ण होने पर रुद्र को शिव का पूर्णावतार तथा उनके कैलास-भवन को, जो ब्रह्माण्ड के प्रलय में भी अविनाशी है, वर्णित करते हुए अध्याय का समापन करते हैं।
१ शब्दादीनि च भूतानि पंचीकृत्याहमात्मना । तेभ्यः स्थूलं नभो वायुं वह्निं चैव जलं महीम् ॥
śabdādīni ca bhūtāni paṃcīkṛtyāhamātmanā | tebhyaḥ sthūlaṃ nabho vāyuṃ vahniṃ caiva jalaṃ mahīm ||
"हे नारद! तदनन्तर मैंने शब्द आदि सूक्ष्मभूतों का स्वयं ही पंचीकरण करके उनसे स्थूल आकाश, वायु, अग्नि, जल, पृथ्वी की सृष्टि की।
"Having myself made fivefold the elements, sound and the rest, from them [I made] the gross sky, wind, and fire, and water, and earth,
शब्दादीनि (śabdādīni) — sound and the restच (ca) — andभूतानि (bhūtāni) — the elementsपंचीकृत्य (paṃcīkṛtya) — having made fivefoldअहम् (aham) — Iआत्मना (ātmanā) — by myselfतेभ्यः (tebhyaḥ) — out of themस्थूलम् (sthūlam) — grossनभः (nabhaḥ) — etherवायुम् (vāyum) — airवह्निम् (vahnim) — fireच (ca) — andएव (eva) — indeedजलम् (jalam) — waterमहीम् (mahīm) — earth
२ पर्वतांश्च समुद्रांश्च वृक्षादीनपि नारद । कलादियुगपर्यंतान्कालानन्यानवासृजम् ॥
parvatāṃśca samudrāṃśca vṛkṣādīnapi nārada | kalādiyugaparyaṃtānkālānanyānavāsṛjam ||
पर्वतों, समुद्रों, वृक्षों और कला से लेकर युगपर्यन्त कालों की रचना की।
and mountains, and oceans, and trees and the rest too, Nārada; and I created other divisions of time, from the kalā up to the yuga.
पर्वतान् (parvatān) — mountainsच (ca) — andसमुद्रान् (samudrān) — oceansच (ca) — andवृक्षादीन् (vṛkṣādīn) — trees and the restअपि (api) — alsoनारद (nārada) — O Nāradaकलादियुगपर्यंतान् (kalādiyugaparyaṃtān) — from the kalā up to the yugaकालान् (kālān) — divisions of timeअन्यान् (anyān) — and othersअवासृजम् (avāsṛjam) — I created
३ सृष्ट्यन्तानपरांश्चापि नाहं तुष्टोऽभवं मुने । ततो ध्यात्वा शिवं साम्बं साधकानसृजं मुने ॥
sṛṣṭyantānaparāṃścāpi nāhaṃ tuṣṭo'bhavaṃ mune | tato dhyātvā śivaṃ sāmbaṃ sādhakānasṛjaṃ mune ||
मुने! उत्पत्ति और विनाश वाले और भी बहुत-से पदार्थों का मैंने निर्माण किया, परंतु इससे मुझे सन्तोष नहीं हुआ। तब साम्बशिव का ध्यान करके मैंने साधनापरायण पुरुषों की सृष्टि की।
And though I created other things, down to the end of creation, I was not satisfied, sage; then, meditating on Śiva together with Ambā, I created the practitioners, sage —
सृष्ट्यन्तान् (sṛṣṭyantān) — ending in creationअपरान् (aparān) — further onesच (ca) — andअपि (api) — alsoन (na) — notअहम् (aham) — Iतुष्टः (tuṣṭaḥ) — satisfiedअभवम् (abhavam) — becameमुने (mune) — O sageततः (tataḥ) — thenध्यात्वा (dhyātvā) — having meditated onशिवम् (śivam) — Śivaसाम्बम् (sāmbam) — with Ambāसाधकान् (sādhakān) — effective onesअसृजम् (asṛjam) — I createdमुने (mune) — O sage
४ मरीचिं च स्वनेत्राभ्यां हृदयाद् भृगुमेव च । शिरसोऽङ्गिरसं व्यानात्पुलहं मुनिसत्तमम् ॥
marīciṃ ca svanetrābhyāṃ hṛdayād bhṛgumeva ca | śiraso'ṅgirasaṃ vyānātpulahaṃ munisattamam ||
अपने दोनों नेत्रों से मरीचि को, हृदय से भृगु को, सिर से अंगिरा को, व्यानवायु से मुनिश्रेष्ठ पुलह को,
Marīci from my own two eyes, and Bhṛgu from my heart; Aṅgiras from my head, and Pulaha, best of sages, from my vyāna breath;
मरीचिम् (marīcim) — Marīciच (ca) — andस्वनेत्राभ्याम् (svanetrābhyām) — from my own eyesहृदयात् (hṛdayāt) — from the heartभृगुम् (bhṛgum) — Bhṛguएव (eva) — indeedच (ca) — andशिरसः (śirasaḥ) — from the headअङ्गिरसम् (aṅgirasam) — Aṅgirasव्यानात् (vyānāt) — from the vyāna breathपुलहम् (pulaham) — Pulahaमुनिसत्तमम् (munisattamam) — best of sages
५ उदानाच्च पुलस्त्यं हि वसिष्ठं च समानतः । क्रतुं त्वपानाच्छ्रोत्राभ्यामत्रिं दक्षं च प्राणतः ॥
udānācca pulastyaṃ hi vasiṣṭhaṃ ca samānataḥ | kratuṃ tvapānācchrotrābhyāmatriṃ dakṣaṃ ca prāṇataḥ ||
उदानवायु से पुलस्त्य को, समानवायु से वसिष्ठ को, अपानवायु से क्रतु को, दोनों कानों से अत्रि को, प्राणवायु से दक्ष को,
and, from my udāna breath, Pulastya; and, from my samāna breath, Vasiṣṭha; and Kratu from my apāna breath; and Atri from both my ears; and Dakṣa from my prāṇa breath —
उदानात् (udānāt) — from the udāna breathच (ca) — andपुलस्त्यम् (pulastyam) — Pulastyaहि (hi) — indeedवसिष्ठम् (vasiṣṭham) — Vasiṣṭhaच (ca) — andसमानतः (samānataḥ) — from the samāna breathक्रतुम् (kratum) — Kratuतु (tu) — andअपानात् (apānāt) — from the apāna breathश्रोत्राभ्याम् (śrotrābhyām) — from the two earsअत्रिम् (atrim) — Atriदक्षम् (dakṣam) — Dakṣaच (ca) — andप्राणतः (prāṇataḥ) — from the prāṇa breath
६ असृजं त्वां तदोत्संगाच्छायायाः कर्दमं मुनिम् । संकल्पादसृजं धर्मं सर्वसाधनसाधनम् ॥
asṛjaṃ tvāṃ tadotsaṃgācchāyāyāḥ kardamaṃ munim | saṃkalpādasṛjaṃ dharmaṃ sarvasādhanasādhanam ||
गोद से आपको तथा छाया से कर्दम मुनि को उत्पन्न किया और संकल्प से समस्त साधनों के साधनरूप धर्म को उत्पन्न किया।
and I created you then from my lap; and, from my shadow, the sage Kardama; and, from my resolve, I created Dharma, the means of every means [of attainment].
असृजम् (asṛjam) — I createdत्वाम् (tvām) — youतदा (tadā) — thenउत्संगात् (utsaṃgāt) — from my lapछायायाः (chāyāyāḥ) — from my shadowकर्दमम् (kardamam) — Kardamaमुनिम् (munim) — the sageसंकल्पात् (saṃkalpāt) — from my willअसृजम् (asṛjam) — I createdधर्मम् (dharmam) — Dharmaसर्वसाधनसाधनम् (sarvasādhanasādhanam) — the means of every means
७ एवमेतानहं सृष्ट्वा कृतार्थः साधकोत्तमान् । अभवं मुनिशार्दूल महादेवप्रसादतः ॥
evametānahaṃ sṛṣṭvā kṛtārthaḥ sādhakottamān | abhavaṃ muniśārdūla mahādevaprasādataḥ ||
हे मुनिश्रेष्ठ! इस प्रकार महादेव जी की कृपा से इन उत्तम साधकों की सृष्टि करके मैंने अपने-आपको कृतार्थ समझा।
Thus, having created these best of practitioners, I became fulfilled, tiger among sages, by the grace of Mahādeva.
एवम् (evam) — thusएतान् (etān) — theseअहम् (aham) — Iसृष्ट्वा (sṛṣṭvā) — having createdकृतार्थः (kṛtārthaḥ) — fulfilledसाधकोत्तमान् (sādhakottamān) — foremost of effective onesअभवम् (abhavam) — I becameमुनिशार्दूल (muniśārdūla) — O tiger among sagesमहादेवप्रसादतः (mahādevaprasādataḥ) — by the grace of Mahādeva
८ ततो मदाज्ञया तात धर्मः सङ्कल्पसम्भवः । मानवं रूपमापन्नः साधकैस्तु प्रवर्तितः ॥
tato madājñayā tāta dharmaḥ saṅkalpasambhavaḥ | mānavaṃ rūpamāpannaḥ sādhakaistu pravartitaḥ ||
हे तात! तत्पश्चात् संकल्प से उत्पन्न हुआ धर्म मेरी आज्ञा से मानवरूप धारण करके उत्तम साधकों के द्वारा आगे प्रवर्तित हुआ।
Then, dear one, by my command, Dharma, born of resolve, having taken on a human form, was set going by the practitioners.
ततः (tataḥ) — thenमदाज्ञया (madājñayā) — by my commandतात (tāta) — dear oneधर्मः (dharmaḥ) — Dharmaसङ्कल्पसम्भवः (saṅkalpasambhavaḥ) — born of my willमानवम् (mānavam) — humanरूपम् (rūpam) — formआपन्नः (āpannaḥ) — having assumedसाधकैः (sādhakaiḥ) — by the effective onesतु (tu) — indeedप्रवर्तितः (pravartitaḥ) — was set going
९ ततोऽसृजं स्वगात्रेभ्यो विविधेभ्योऽमितान्सुतान् । सुरासुरादिकांस्तेभ्यो दत्त्वा तां तां तनुं मुने ॥
tato'sṛjaṃ svagātrebhyo vividhebhyo'mitānsutān | surāsurādikāṃstebhyo dattvā tāṃ tāṃ tanuṃ mune ||
हे मुने! इसके बाद मैंने अपने विभिन्न अंगों से देवता, असुर आदि असंख्य पुत्रों की सृष्टि की और उन्हें भिन्न-भिन्न शरीर प्रदान किया।
Then, from my various limbs, I created countless sons; gods, asuras and the rest, having given them, sage, this or that body —
ततः (tataḥ) — thenअसृजम् (asṛjam) — I createdस्वगात्रेभ्यः (svagātrebhyaḥ) — from my own limbsविविधेभ्यः (vividhebhyaḥ) — variousअमितान् (amitān) — countlessसुतान् (sutān) — sonsसुरासुरादिकान् (surāsurādikān) — gods, demons and the restतेभ्यः (tebhyaḥ) — to themदत्त्वा (dattvā) — having givenताम् ताम् (tāṃ tāṃ) — each its ownतनुम् (tanum) — bodyमुने (mune) — O sage
१० ततोऽहं शंकरेणाथ प्रेरितोऽन्तर्गतेन हि । द्विधा कृत्वात्मनो देहं द्विरूपश्चाभवं मुने ॥
tato'haṃ śaṃkareṇātha prerito'ntargatena hi | dvidhā kṛtvātmano dehaṃ dvirūpaścābhavaṃ mune ||
हे मुने! तदनन्तर अन्तर्यामी भगवान् शंकर की प्रेरणा से अपने शरीर को दो भागों में विभक्त करके मैं दो रूपों वाला हो गया।
then I, prompted by Śaṅkara, dwelling within, indeed, having made my own body twofold, became of two forms, sage.
ततः (tataḥ) — thenअहम् (aham) — Iशंकरेण (śaṃkareṇa) — by Śaṅkaraअथ (atha) — thenप्रेरितः (preritaḥ) — urgedअन्तर्गतेन (antargatena) — dwelling withinहि (hi) — indeedद्विधा (dvidhā) — in twoकृत्वा (kṛtvā) — having dividedआत्मनः (ātmanaḥ) — my ownदेहम् (deham) — bodyद्विरूपः (dvirūpaḥ) — of two formsच (ca) — andअभवम् (abhavam) — I becameमुने (mune) — O sage
११ अर्धेन नारी पुरुषश्चार्धेन संततो मुने । स तस्यामसृजद् द्वंद्वं सर्वसाधनमुत्तमम् ॥
ardhena nārī puruṣaścārdhena saṃtato mune | sa tasyāmasṛjad dvaṃdvaṃ sarvasādhanamuttamam ||
हे नारद! आधे शरीर से मैं स्त्री हो गया और आधे से पुरुष। उस पुरुष ने उस स्त्री के गर्भ से सर्वसाधनसमर्थ उत्तम जोड़े को उत्पन्न किया।
With one half I became woman, and with the other half, sage, continued as man; and he created in her a supreme pair, the accomplisher of all.
अर्धेन (ardhena) — with one halfनारी (nārī) — a womanपुरुषः (puruṣaḥ) — a manच (ca) — andअर्धेन (ardhena) — with the other halfसंततः (saṃtataḥ) — extendedमुने (mune) — O sageसः (saḥ) — heतस्याम् (tasyām) — in herअसृजत् (asṛjat) — begotद्वंद्वम् (dvaṃdvam) — a pairसर्वसाधनम् (sarvasādhanam) — means of everythingउत्तमम् (uttamam) — excellent
१२ स्वायंभुवो मनुस्तत्र पुरुषः परसाधनम् । शतरूपाभिधा नारी योगिनी सा तपस्विनी ॥
svāyaṃbhuvo manustatra puruṣaḥ parasādhanam | śatarūpābhidhā nārī yoginī sā tapasvinī ||
उस जोड़े में जो पुरुष था, वही स्वायम्भुव मनु के नाम से प्रसिद्ध हुआ। स्वायम्भुव मनु उच्चकोटि के साधक हुए तथा जो स्त्री थी, वह शतरूपा कहलायी। वह योगिनी एवं तपस्विनी हुई।
The man there was the Manu named Svāyambhuva, the supreme means [of accomplishment]; the woman, named Śatarūpā, was a yoginī, that ascetic.
स्वायंभुवः (svāyaṃbhuvaḥ) — Svāyambhuvaमनुः (manuḥ) — Manuतत्र (tatra) — thereपुरुषः (puruṣaḥ) — the maleपरसाधनम् (parasādhanam) — supreme instrumentशतरूपाभिधा (śatarūpābhidhā) — named Śatarūpāनारी (nārī) — the womanयोगिनी (yoginī) — a yoginīसा (sā) — sheतपस्विनी (tapasvinī) — an ascetic
१३ सा पुनर्मनुना तेन गृहीतातीव शोभना । विवाहविधिना तातासृजत्सर्गं समैथुनम् ॥
sā punarmanunā tena gṛhītātīva śobhanā | vivāhavidhinā tātāsṛjatsargaṃ samaithunam ||
हे तात! मनु ने वैवाहिक विधि से अत्यन्त सुन्दरी शतरूपा का पाणिग्रहण किया और उससे वे मैथुनजनित सृष्टि उत्पन्न करने लगे।
She, exceedingly beautiful, was taken again by that Manu, by the rite of marriage, dear one; and she created a creation through union.
सा (sā) — sheपुनः (punaḥ) — thenमनुना (manunā) — by Manuतेन (tena) — thatगृहीता (gṛhītā) — was takenअतीव (atīva) — exceedinglyशोभना (śobhanā) — lovelyविवाहविधिना (vivāhavidhinā) — by the rite of marriageतात (tāta) — dear oneअसृजत् (asṛjat) — he brought forthसर्गम् (sargam) — the creationसमैथुनम् (samaithunam) — by sexual union
१४ तस्यां तेन समुत्यन्नस्तनयश्च प्रियव्रतः । तथैवोत्तानपादश्च तथा कन्यात्रयं पुनः ॥
tasyāṃ tena samutyannastanayaśca priyavrataḥ | tathaivottānapādaśca tathā kanyātrayaṃ punaḥ ||
उन्होंने शतरूपा से प्रियव्रत और उत्तानपाद नामक दो पुत्र और तीन कन्याएँ उत्पन्न कीं।
In her, by him, a son, Priyavrata, was produced; and likewise Uttānapāda; and likewise, again, three daughters.
तस्याम् (tasyām) — in herतेन (tena) — by himसमुत्पन्नः (samutpannaḥ) — was bornतनयः (tanayaḥ) — a sonच (ca) — andप्रियव्रतः (priyavrataḥ) — Priyavrataतथा (tathā) — likewiseएव (eva) — indeedउत्तानपादः (uttānapādaḥ) — Uttānapādaच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseकन्यात्रयम् (kanyātrayam) — three daughtersपुनः (punaḥ) — again
१५ आकूतिर्देवहूतिश्च प्रसूतिरिति विश्रुताः । आकूतिं रुचये प्रादात्कर्दमाय तु मध्यमाम् ॥
ākūtirdevahūtiśca prasūtiriti viśrutāḥ | ākūtiṃ rucaye prādātkardamāya tu madhyamām ||
कन्याओं के नाम थे — आकूति, देवहूति और प्रसूति। मनु ने आकूति का विवाह प्रजापति रुचि के साथ किया, मझली पुत्री देवहूति कर्दम को ब्याह दी
Ākūti, and Devahūti, and Prasūti — thus renowned; Ākūti he gave to Ruci, and the middle one to Kardama,
आकूतिः (ākūtiḥ) — Ākūtiदेवहूतिः (devahūtiḥ) — Devahūtiच (ca) — andप्रसूतिः (prasūtiḥ) — Prasūtiइति (iti) — thusविश्रुताः (viśrutāḥ) — renownedआकूतिम् (ākūtim) — Ākūtiरुचये (rucaye) — to Ruciप्रादात् (prādāt) — he gaveकर्दमाय (kardamāya) — to Kardamaतु (tu) — andमध्यमाम् (madhyamām) — the middle one
१६ ददौ प्रसूतिं दक्षायोत्तानपादानुजां सुताम् । तासां प्रसूतिप्रसवैः सर्वं व्याप्तं चराचरम् ॥
dadau prasūtiṃ dakṣāyottānapādānujāṃ sutām | tāsāṃ prasūtiprasavaiḥ sarvaṃ vyāptaṃ carācaram ||
और उत्तानपाद की सबसे छोटी बहन प्रसूति प्रजापति दक्ष को दे दी। उनमें प्रसूति की सन्तानों से समस्त चराचर जगत् व्याप्त है।
and he gave Prasūti, the younger daughter, to Dakṣa; by the offspring of the offspring of these, all the moving and unmoving is pervaded.
ददौ (dadau) — he gaveप्रसूतिम् (prasūtim) — Prasūtiदक्षाय (dakṣāya) — to Dakṣaउत्तानपादानुजाम् (uttānapādānujām) — younger than Uttānapādaसुताम् (sutām) — the daughterतासाम् (tāsām) — of themप्रसूतिप्रसवैः (prasūtiprasavaiḥ) — by the births of their offspringसर्वम् (sarvam) — allव्याप्तम् (vyāptam) — was filledचराचरम् (carācaram) — the moving and the unmoving
१७ आकूत्यां च रुचेश्चाभूद् द्वंद्वं यज्ञश्च दक्षिणा । यज्ञस्य जज्ञिरे पुत्रा दक्षिणायां च द्वादश ॥
ākūtyāṃ ca ruceścābhūd dvaṃdvaṃ yajñaśca dakṣiṇā | yajñasya jajñire putrā dakṣiṇāyāṃ ca dvādaśa ||
रुचि के द्वारा आकूति के गर्भ से यज्ञ और दक्षिणा नामक स्त्री-पुरुष का जोड़ा उत्पन्न हुआ। यज्ञ से दक्षिणा के गर्भ से बारह पुत्र हुए।
And in Ākūti, by Ruci, a pair was born — Yajña and Dakṣiṇā; and to Yajña, by Dakṣiṇā, twelve sons were born.
आकूत्याम् (ākūtyām) — in Ākūtiच (ca) — andरुचेः (ruceḥ) — by Ruciच (ca) — andअभूत् (abhūt) — was bornद्वंद्वम् (dvaṃdvam) — a pairयज्ञः (yajñaḥ) — Yajñaच (ca) — andदक्षिणा (dakṣiṇā) — Dakṣiṇāयज्ञस्य (yajñasya) — of Yajñaजज्ञिरे (jajñire) — were bornपुत्राः (putrāḥ) — sonsदक्षिणायाम् (dakṣiṇāyām) — in Dakṣiṇāच (ca) — andद्वादश (dvādaśa) — twelve
१८ देवहूत्यां कर्दमाच्च बह्व्यो जाताः सुता मुने । दक्षाज्जाताश्चतस्रश्च तथा पुत्र्यश्च विंशतिः ॥
devahūtyāṃ kardamācca bahvyo jātāḥ sutā mune | dakṣājjātāścatasraśca tathā putryaśca viṃśatiḥ ||
हे मुने! कर्दम द्वारा देवहूति के गर्भ से बहुत-सी पुत्रियाँ उत्पन्न हुईं। दक्ष से चौबीस कन्याएँ हुईं।
In Devahūti, by Kardama, many daughters were born, sage; and from Dakṣa were born four [sons] and likewise twenty daughters.
देवहूत्याम् (devahūtyām) — in Devahūtiकर्दमात् (kardamāt) — by Kardamaच (ca) — andबह्व्यः (bahvyaḥ) — manyजाताः (jātāḥ) — were bornसुताः (sutāḥ) — daughtersमुने (mune) — O sageदक्षात् (dakṣāt) — from Dakṣaजाताः (jātāḥ) — were bornचतस्रः (catasraḥ) — fourच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseपुत्र्यः (putryaḥ) — daughtersच (ca) — andविंशतिः (viṃśatiḥ) — twenty
१९ धर्माय दत्ता दक्षेण श्रद्धाद्यास्तु त्रयोदश । शृणु तासां च नामानि धर्मस्त्रीणां मुनीश्वर ॥
dharmāya dattā dakṣeṇa śraddhādyāstu trayodaśa | śṛṇu tāsāṃ ca nāmāni dharmastrīṇāṃ munīśvara ||
दक्ष ने उनमें से श्रद्धा आदि तेरह कन्याओं का विवाह धर्म के साथ कर दिया। हे मुनीश्वर! धर्म की उन पत्नियों के नाम सुनिये।
By Dakṣa, thirteen, beginning with Śraddhā, were given to Dharma; hear their names, the wives of Dharma, lord of sages.
धर्माय (dharmāya) — to Dharmaदत्ताः (dattāḥ) — were givenदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaश्रद्धाद्याः (śraddhādyāḥ) — Śraddhā and the restतु (tu) — indeedत्रयोदश (trayodaśa) — thirteenशृणु (śṛṇu) — hearतासाम् (tāsām) — theirच (ca) — andनामानि (nāmāni) — namesधर्मस्त्रीणाम् (dharmastrīṇām) — of the wives of Dharmaमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sages
२० श्रद्धा लक्ष्मीर्धृतिस्तुष्टिः पुष्टिर्मेधा तथा क्रिया । बुद्धिर्लज्जा वसुः शांतिः सिद्धिः कीर्तिस्त्रयोदश ॥
śraddhā lakṣmīrdhṛtistuṣṭiḥ puṣṭirmedhā tathā kriyā | buddhirlajjā vasuḥ śāṃtiḥ siddhiḥ kīrtistrayodaśa ||
श्रद्धा, लक्ष्मी, धृति, तुष्टि, पुष्टि, मेधा, क्रिया, बुद्धि, लज्जा, वसु, शान्ति, सिद्धि और कीर्ति — ये सब तेरह हैं।
Śraddhā, Lakṣmī, Dhṛti, Tuṣṭi, Puṣṭi, Medhā, and likewise Kriyā, Buddhi, Lajjā, Vasu, Śānti, Siddhi, Kīrti — thirteen.
श्रद्धा (śraddhā) — Śraddhāलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — Lakṣmīधृतिः (dhṛtiḥ) — Dhṛtiतुष्टिः (tuṣṭiḥ) — Tuṣṭiपुष्टिः (puṣṭiḥ) — Puṣṭiमेधा (medhā) — Medhāतथा (tathā) — likewiseक्रिया (kriyā) — Kriyāबुद्धिः (buddhiḥ) — Buddhiलज्जा (lajjā) — Lajjāवसुः (vasuḥ) — Vasuशांतिः (śāṃtiḥ) — Śāntiसिद्धिः (siddhiḥ) — Siddhiकीर्तिः (kīrtiḥ) — Kīrtiत्रयोदश (trayodaśa) — thirteen
२१ ताभ्यां शिष्टा यवीयस्य एकादश सुलोचनाः । ख्यातिः सत्पथसंभूतिः स्मृतिः प्रीतिः क्षमा तथा ॥
tābhyāṃ śiṣṭā yavīyasya ekādaśa sulocanāḥ | khyātiḥ satpathasaṃbhūtiḥ smṛtiḥ prītiḥ kṣamā tathā ||
इनसे छोटी शेष ग्यारह सुन्दर नेत्रों वाली कन्याएँ ख्याति, सत्पथसम्भूति, स्मृति, प्रीति, क्षमा तथा
Besides these, the younger, fair-eyed eleven [more]: Khyāti, Satpatha-sambhūti, Smṛti, Prīti, and likewise Kṣamā,
ताभ्याम् (tābhyām) — than thoseशिष्टाः (śiṣṭāḥ) — the remainingयवीयस्यः (yavīyasyaḥ) — youngerएकादश (ekādaśa) — elevenसुलोचनाः (sulocanāḥ) — fair-eyedख्यातिः (khyātiḥ) — Khyātiसत्पथसंभूतिः (satpathasaṃbhūtiḥ) — Satpathasaṃbhūtiस्मृतिः (smṛtiḥ) — Smṛtiप्रीतिः (prītiḥ) — Prītiक्षमा (kṣamā) — Kṣamāतथा (tathā) — likewise
२२ सन्नतिश्चानुरूपा च ऊर्जा स्वाहा स्वधा तथा । भृगुर्भवो मरीचिश्च तथा चैवाङ्गिरा मुनिः ॥
sannatiścānurūpā ca ūrjā svāhā svadhā tathā | bhṛgurbhavo marīciśca tathā caivāṅgirā muniḥ ||
सन्नति, अनुरूपा, ऊर्जा, स्वाहा तथा स्वधा थीं। भृगु, भव, मरीचि, मुनि अंगिरा,
Sannati, and Anurūpā, and Ūrjā, and Svāhā, and likewise Svadhā. Bhṛgu, Bhava, Marīci, and likewise the sage Aṅgiras,
सन्नतिः (sannatiḥ) — Sannatiच (ca) — andअनुरूपा (anurūpā) — Anurūpāच (ca) — andऊर्जा (ūrjā) — Ūrjāस्वाहा (svāhā) — Svāhāस्वधा (svadhā) — Svadhāतथा (tathā) — likewiseभृगुः (bhṛguḥ) — Bhṛguभवः (bhavaḥ) — Bhavaमरीचिः (marīciḥ) — Marīciच (ca) — andतथा (tathā) — likewiseच (ca) — andएव (eva) — indeedअङ्गिराः (aṅgirāḥ) — Aṅgirasमुनिः (muniḥ) — the sage
२३ पुलस्त्यः पुलहश्चैव क्रतुश्चर्षिवरस्तथा । अत्रिर्वसिष्ठो वह्निश्च पितरश्च यथाक्रमम् ॥
pulastyaḥ pulahaścaiva kratuścarṣivarastathā | atrirvasiṣṭho vahniśca pitaraśca yathākramam ||
पुलस्त्य, पुलह, मुनिश्रेष्ठ क्रतु, अत्रि, वसिष्ठ, वह्नि और पितरों ने क्रमशः इन ख्याति आदि कन्याओं का पाणिग्रहण किया।
Pulastya, and likewise Pulaha, and Kratu, the best of sages, and likewise Atri, Vasiṣṭha, Vahni, and the Pitṛs, in due order —
पुलस्त्यः (pulastyaḥ) — Pulastyaपुलहः (pulahaḥ) — Pulahaच (ca) — andएव (eva) — indeedक्रतुः (kratuḥ) — Kratuच (ca) — andऋषिवरः (ṛṣivaraḥ) — best of seersतथा (tathā) — likewiseअत्रिः (atriḥ) — Atriवसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ) — Vasiṣṭhaवह्निः (vahniḥ) — Agniच (ca) — andपितरः (pitaraḥ) — the forefathersच (ca) — andयथाक्रमम् (yathākramam) — in due order
२४ ख्याताः ता जगृहुः कन्याः भृग्वाद्याः साधका वराः । ततः संपूरितं सर्वं त्रैलोक्यं सचराचरम् ॥
khyātāḥ tā jagṛhuḥ kanyāḥ bhṛgvādyāḥ sādhakā varāḥ | tataḥ saṃpūritaṃ sarvaṃ trailokyaṃ sacarācaram ||
भृगु आदि मुनि श्रेष्ठ साधक हैं। इनकी सन्तानों से समस्त त्रैलोक्य भरा हुआ है।
these renowned, best practitioners, beginning with Bhṛgu, took these maidens; then the whole threefold world, with its moving and unmoving, was filled.
ख्याताः (khyātāḥ) — renownedताः (tāḥ) — thoseजगृहुः (jagṛhuḥ) — tookकन्याः (kanyāḥ) — maidensभृग्वाद्याः (bhṛgvādyāḥ) — Bhṛgu and the restसाधकाः (sādhakāḥ) — the effective onesवराः (varāḥ) — excellentततः (tataḥ) — thenसंपूरितम् (saṃpūritam) — was filledसर्वम् (sarvam) — the wholeत्रैलोक्यम् (trailokyam) — triple worldसचराचरम् (sacarācaram) — with moving and unmoving
२५ एवं कर्मानुरूपेण प्राणिनामम्बिकापतेः । आज्ञया बहवो जाता असंख्याता द्विजर्षभाः ॥
evaṃ karmānurūpeṇa prāṇināmambikāpateḥ | ājñayā bahavo jātā asaṃkhyātā dvijarṣabhāḥ ||
इस प्रकार अम्बिकापति महादेव जी की आज्ञा से प्राणियों के अपने पूर्वकर्मों के अनुसार असंख्य श्रेष्ठ द्विज उत्पन्न हुए।
Thus, in accordance with the deeds of creatures, by the command of the lord of Ambikā, many countless bulls among the twice-born came to be.
एवम् (evam) — thusकर्मानुरूपेण (karmānurūpeṇa) — according to their deedsप्राणिनाम् (prāṇinām) — of living beingsअम्बिकापतेः (ambikāpateḥ) — of the lord of Ambikāआज्ञया (ājñayā) — by the commandबहवः (bahavaḥ) — manyजाताः (jātāḥ) — were bornअसंख्याताः (asaṃkhyātāḥ) — beyond countingद्विजर्षभाः (dvijarṣabhāḥ) — O bulls among the twice-born
२६ कल्पभेदेन दक्षस्य षष्टिः कन्याः प्रकीर्तिताः । तासां दश च धर्माय शशिने सप्तविंशतिम् ॥
kalpabhedena dakṣasya ṣaṣṭiḥ kanyāḥ prakīrtitāḥ | tāsāṃ daśa ca dharmāya śaśine saptaviṃśatim ||
कल्पभेद से दक्ष की साठ कन्याएँ बतायी गयी हैं। दक्ष ने उनमें से दस कन्याएँ धर्म को, सत्ताईस कन्याएँ चन्द्रमा को
By difference of kalpa, sixty daughters are declared of Dakṣa; ten of them to Dharma, and twenty-seven to the moon,
कल्पभेदेन (kalpabhedena) — according to the difference of kalpaदक्षस्य (dakṣasya) — of Dakṣaषष्टिः (ṣaṣṭiḥ) — sixtyकन्याः (kanyāḥ) — daughtersप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ) — are proclaimedतासाम् (tāsām) — of themदश (daśa) — tenच (ca) — andधर्माय (dharmāya) — to Dharmaशशिने (śaśine) — to the Moonसप्तविंशतिम् (saptaviṃśatim) — twenty-seven
२७ विधिना दत्तवान्दक्षः कश्यपाय त्रयोदश । चतस्रः पररूपाय ददौ ताक्ष्र्याय नारद ॥
vidhinā dattavāndakṣaḥ kaśyapāya trayodaśa | catasraḥ pararūpāya dadau tākṣryāya nārada ||
और तेरह कन्याएँ कश्यप को विधिपूर्वक प्रदान कर दी। हे नारद! उन्होंने चार कन्याओं का विवाह श्रेष्ठ रूपवाले ताक्ष्र्य के साथ कर दिया।
Dakṣa gave duly; thirteen to Kaśyapa; and four he gave to Tārkṣya, of another form, Nārada.
विधिना (vidhinā) — dulyदत्तवान् (dattavān) — gaveदक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaकश्यपाय (kaśyapāya) — to Kaśyapaत्रयोदश (trayodaśa) — thirteenचतस्रः (catasraḥ) — fourपररूपाय (pararūpāya) — of surpassing formददौ (dadau) — he gaveताक्ष्र्याय (tākṣryāya) — to Tārkṣyaनारद (nārada) — O Nārada
२८ भृग्वंगिरःकृशाश्वेभ्यो द्वे द्वे कन्ये च दत्तवान् । ताभ्यस्तेभ्यस्तु संजाता बह्वी सृष्टिश्चराचरा ॥
bhṛgvaṃgiraḥkṛśāśvebhyo dve dve kanye ca dattavān | tābhyastebhyastu saṃjātā bahvī sṛṣṭiścarācarā ||
उन्होंने भृगु, अंगिरा और कृशाश्व को दो-दो कन्याएँ अर्पित कीं। उन-उन स्त्रियों तथा पुरुषों से बहुत-सी चराचर सृष्टि हुई।
To Bhṛgu, to Aṅgiras, and to Kṛśāśva, two daughters each he gave; from these, by those, arose a great creation, moving and unmoving.
भृग्वंगिरःकृशाश्वेभ्यः (bhṛgvaṃgiraḥkṛśāśvebhyaḥ) — to Bhṛgu, Aṅgiras and Kṛśāśvaद्वे द्वे (dve dve) — two eachकन्ये (kanye) — daughtersच (ca) — andदत्तवान् (dattavān) — he gaveताभ्यः (tābhyaḥ) — from themतेभ्यः (tebhyaḥ) — through themतु (tu) — indeedसंजाता (saṃjātā) — aroseबह्वी (bahvī) — abundantसृष्टिः (sṛṣṭiḥ) — creationचराचरा (carācarā) — moving and unmoving
२९ त्रयोदशमितास्तस्मै कश्यपाय महात्मने । दत्ता दक्षेण याः कन्या विधिवन्मुनिसत्तम ॥
trayodaśamitāstasmai kaśyapāya mahātmane | dattā dakṣeṇa yāḥ kanyā vidhivanmunisattama ||
हे मुनिश्रेष्ठ! दक्षने महात्मा कश्यप को जिन तेरह कन्याओं का विधिपूर्वक दान किया था,
The thirteen daughters that were given by Dakṣa to that great soul Kaśyapa, duly, best of sages —
त्रयोदशमिताः (trayodaśamitāḥ) — numbering thirteenतस्मै (tasmai) — to himकश्यपाय (kaśyapāya) — to Kaśyapaमहात्मने (mahātmane) — the great-souledदत्ताः (dattāḥ) — givenदक्षेण (dakṣeṇa) — by Dakṣaयाः (yāḥ) — whichकन्याः (kanyāḥ) — daughtersविधिवत् (vidhivat) — dulyमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sages
३० तासां प्रसूतिभिर्व्याप्तं त्रैलोक्यं सचराचरम् । स्थावरं जंगमं चैव शून्यं नैव तु किंचन ॥
tāsāṃ prasūtibhirvyāptaṃ trailokyaṃ sacarācaram | sthāvaraṃ jaṃgamaṃ caiva śūnyaṃ naiva tu kiṃcana ||
उनकी सन्तानों से सारा त्रैलोक्य व्याप्त हो गया। स्थावर और जंगम कोई भी सृष्टि ऐसी नहीं, जो उनकी सन्तानों से शून्य हो।
by the offspring of these, the threefold world, with its moving and unmoving, is pervaded — immobile and mobile alike; not anything at all is empty of them.
तासाम् (tāsām) — of themप्रसूतिभिः (prasūtibhiḥ) — by their offspringव्याप्तम् (vyāptam) — was filledत्रैलोक्यम् (trailokyam) — the triple worldसचराचरम् (sacarācaram) — with moving and unmovingस्थावरम् (sthāvaram) — immobileजंगमम् (jaṃgamam) — mobileच (ca) — andएव (eva) — indeedशून्यम् (śūnyam) — emptyन (na) — notएव (eva) — at allतु (tu) — indeedकिंचन (kiṃcana) — anything
३१ देवाश्च ऋषयश्चैव दैत्याश्चैव प्रजज्ञिरे । वृक्षाश्च पक्षिणश्चैव सर्वे पर्वतवीरुधः ॥
devāśca ṛṣayaścaiva daityāścaiva prajajñire | vṛkṣāśca pakṣiṇaścaiva sarve parvatavīrudhaḥ ||
देवता, ऋषि, दैत्य, वृक्ष, पक्षी, पर्वत तथा तृण-लता आदि सभी [कश्यप-पत्नियों से] पैदा हुए।
Gods, and sages, and daityas were born; and trees, and birds, and all the mountains and plants —
देवाः (devāḥ) — the godsच (ca) — andऋषयः (ṛṣayaḥ) — the seersच (ca) — andएव (eva) — indeedदैत्याः (daityāḥ) — the demonsच (ca) — andएव (eva) — indeedप्रजज्ञिरे (prajajñire) — were bornवृक्षाः (vṛkṣāḥ) — treesच (ca) — andपक्षिणः (pakṣiṇaḥ) — birdsच (ca) — andएव (eva) — indeedसर्वे (sarve) — allपर्वतवीरुधः (parvatavīrudhaḥ) — mountains and creepers
३२ दक्षकन्याप्रसूतैश्च व्याप्तमेवं चराचरम् । पातालतलमारभ्य सत्यलोकावधि ध्रुवम् ॥
dakṣakanyāprasūtaiśca vyāptamevaṃ carācaram | pātālatalamārabhya satyalokāvadhi dhruvam ||
इस प्रकार दक्ष-कन्याओं की सन्तानों से सारा चराचर जगत् व्याप्त हो गया। पाताल से लेकर सत्यलोक पर्यन्त समस्त ब्रह्माण्ड निश्चय ही [उनकी सन्तानों से] सदा भरा रहता है, कभी रिक्त नहीं होता।
thus, by the offspring of Dakṣa's daughters, all the moving and unmoving is pervaded, surely, beginning from the depths of the netherworld up to Satyaloka.
दक्षकन्याप्रसूतैः (dakṣakanyāprasūtaiḥ) — by the offspring of Dakṣa's daughtersच (ca) — andव्याप्तम् (vyāptam) — filledएवम् (evam) — thusचराचरम् (carācaram) — the moving and unmovingपातालतलम् (pātālatalam) — the floor of Pātālaआरभ्य (ārabhya) — beginning fromसत्यलोकावधि (satyalokāvadhi) — as far as Satyalokaध्रुवम् (dhruvam) — assuredly
३३ ब्रह्माण्डं सकलं व्याप्तं शून्यं नैव कदाचन । एवं सृष्टिः कृता सम्यग्ब्रह्मणा शंभुशासनात् ॥
brahmāṇḍaṃ sakalaṃ vyāptaṃ śūnyaṃ naiva kadācana | evaṃ sṛṣṭiḥ kṛtā samyagbrahmaṇā śaṃbhuśāsanāt ||
इस प्रकार भगवान् शंकर की आज्ञा से ब्रह्मा जी ने भलीभाँति सृष्टि की।
The entire cosmic egg is pervaded, never empty at any time. Thus creation was duly made by Brahmā, by the ordinance of Śambhu.
ब्रह्माण्डम् (brahmāṇḍam) — the cosmic eggसकलम् (sakalam) — entireव्याप्तम् (vyāptam) — filledशून्यम् (śūnyam) — emptyन (na) — notएव (eva) — at allकदाचन (kadācana) — everएवम् (evam) — thusसृष्टिः (sṛṣṭiḥ) — the creationकृता (kṛtā) — was madeसम्यक् (samyak) — fullyब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāशंभुशासनात् (śaṃbhuśāsanāt) — by the ordinance of Śambhu
३४ सती नाम त्रिशूलाग्रे सदा रुद्रेण रक्षिता । तपोऽर्थं निर्मिता पूर्वं शंभुना सर्वविष्णुना ॥
satī nāma triśūlāgre sadā rudreṇa rakṣitā | tapo'rthaṃ nirmitā pūrvaṃ śaṃbhunā sarvaviṣṇunā ||
पूर्वकाल में सर्वव्यापी शम्भु ने जिन्हें तपस्या के लिये प्रकट किया था, रुद्रदेव के रूप में उन्होंने त्रिशूल के अग्रभाग पर रखकर उनकी सदा रक्षा की।
She named Satī, ever held at the point of the trident, protected by Rudra, was fashioned of old, for the sake of tapas, by Śambhu, the all-pervading Viṣṇu.
सती (satī) — Satīनाम (nāma) — by nameत्रिशूलाग्रे (triśūlāgre) — on the tip of the tridentसदा (sadā) — alwaysरुद्रेण (rudreṇa) — by Rudraरक्षिता (rakṣitā) — guardedतपोऽर्थम् (tapo'rtham) — for the sake of austerityनिर्मिता (nirmitā) — fashionedपूर्वम् (pūrvam) — formerlyशंभुना (śaṃbhunā) — by Śambhuसर्वविष्णुना (sarvaviṣṇunā) — the all-pervading
३५ सैव दक्षात्समुद्भूता लोककार्यार्थमेव च । लीलां चकार बहुशो भक्तोद्धरणहेतवे ॥
saiva dakṣātsamudbhūtā lokakāryārthameva ca | līlāṃ cakāra bahuśo bhaktoddharaṇahetave ||
वे ही सती देवी लोकहित का कार्य सम्पादित करने के लिये दक्ष से प्रकट हुईं। उन्होंने भक्तों के उद्धार के लिये अनेक लीलाएँ कीं।
That very one arose from Dakṣa, for the very sake of the work of the world; and she performed many līlās, for the sake of the deliverance of her devotees.
सा (sā) — sheएव (eva) — herselfदक्षात् (dakṣāt) — from Dakṣaसमुद्भूता (samudbhūtā) — was bornलोककार्यार्थम् (lokakāryārtham) — for the world's workएव (eva) — indeedच (ca) — andलीलाम् (līlām) — sportचकार (cakāra) — she playedबहुशः (bahuśaḥ) — in many waysभक्तोद्धरणहेतवे (bhaktoddharaṇahetave) — for the deliverance of devotees
३६ वामांगो यस्य वैकुंठो दक्षिणांगोऽहमेव च । रुद्रो हृदयजो यस्य त्रिविधस्तु शिवः स्मृतः ॥
vāmāṃgo yasya vaikuṃṭho dakṣiṇāṃgo'hameva ca | rudro hṛdayajo yasya trividhastu śivaḥ smṛtaḥ ||
जिनका वामांग वैकुण्ठ विष्णु हैं, दक्षिणभाग स्वयं मैं हूँ और रुद्र जिनके हृदय से उत्पन्न हैं, उन शिव जी को तीन प्रकार का कहा गया है।
He whose left limb is Vaikuṇṭha, and whose right limb is I myself, and whose Rudra is born of the heart — that Śiva is remembered as threefold.
वामांगः (vāmāṃgaḥ) — the left sideयस्य (yasya) — of whomवैकुंठः (vaikuṃṭhaḥ) — Vaikuṇṭhaदक्षिणांगः (dakṣiṇāṃgaḥ) — the right sideअहम् (aham) — Iएव (eva) — indeedच (ca) — andरुद्रः (rudraḥ) — Rudraहृदयजः (hṛdayajaḥ) — born of the heartयस्य (yasya) — of whomत्रिविधः (trividhaḥ) — threefoldतु (tu) — indeedशिवः (śivaḥ) — Śivaस्मृतः (smṛtaḥ) — is held
३७ अहं विष्णुश्च रुद्रश्च गुणास्त्रय उदाहृताः । स्वयं सदा निर्गुणश्च परब्रह्माव्ययः शिवः ॥
ahaṃ viṣṇuśca rudraśca guṇāstraya udāhṛtāḥ | svayaṃ sadā nirguṇaśca parabrahmāvyayaḥ śivaḥ ||
मैं ब्रह्मा, विष्णु और रुद्र तीनों गुणों से युक्त कहे गये हैं, किंतु परब्रह्म, अव्यय शिव स्वयं सदा निर्गुण ही रहते हैं।
I, and Viṣṇu, and Rudra are declared the three guṇas; but Śiva himself, ever without qualities, is the supreme, imperishable brahman.
अहम् (aham) — Iविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuच (ca) — andरुद्रः (rudraḥ) — Rudraच (ca) — andगुणाः (guṇāḥ) — the qualitiesत्रयः (trayaḥ) — threeउदाहृताः (udāhṛtāḥ) — are declaredस्वयम् (svayam) — himselfसदा (sadā) — everनिर्गुणः (nirguṇaḥ) — without qualityच (ca) — andपरब्रह्म (parabrahma) — the supreme Brahmanअव्ययः (avyayaḥ) — imperishableशिवः (śivaḥ) — Śiva
३८ विष्णुः सत्त्वं रजोऽहं च तमो रुद्र उदाहृतः । लोकाचारत इत्येवं नामतो वस्तुतोऽन्यथा ॥
viṣṇuḥ sattvaṃ rajo'haṃ ca tamo rudra udāhṛtaḥ | lokācārata ityevaṃ nāmato vastuto'nyathā ||
विष्णु सत्त्वगुण, मैं रजोगुण और रुद्र तमोगुणवाले कहे गये हैं। लोकाचार में ऐसा व्यवहार नाम के कारण किया जाता है, किंतु वस्तुतत्त्व इससे सर्वथा भिन्न है।
Viṣṇu is declared sattva, I rajas, and Rudra tamas; thus by name, from worldly usage — but in substance it is otherwise.
विष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuसत्त्वम् (sattvam) — sattvaरजः (rajaḥ) — rajasअहम् (aham) — Iच (ca) — andतमः (tamaḥ) — tamasरुद्रः (rudraḥ) — Rudraउदाहृतः (udāhṛtaḥ) — is declaredलोकाचारतः (lokācārataḥ) — by common usageइति (iti) — thusएवम् (evam) — soनामतः (nāmataḥ) — in nameवस्तुतः (vastutaḥ) — in realityअन्यथा (anyathā) — otherwise
३९ अंतस्तमो बहिः सत्त्वो विष्णू रुद्रस्तथा मतः । अंतः सत्त्वस्तमो बाह्यो रजोऽहं सर्वथा मुने ॥
aṃtastamo bahiḥ sattvo viṣṇū rudrastathā mataḥ | aṃtaḥ sattvastamo bāhyo rajo'haṃ sarvathā mune ||
विष्णु अन्तःकरण से तमोगुण और बाहर से सत्त्वगुण से युक्त माने गये हैं। रुद्र अन्तःकरण से सत्त्वगुण और बाहर से तमोगुणवाले हैं और हे मुने! मैं सर्वथा रजोगुणवाला ही हूँ।
Viṣṇu is held to be tamas within and sattva without; and Rudra likewise sattva within and tamas without; I, sage, am rajas wholly, within and without.
अंतः (aṃtaḥ) — withinतमः (tamaḥ) — tamasबहिः (bahiḥ) — withoutसत्त्वः (sattvaḥ) — sattvaविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuरुद्रः (rudraḥ) — Rudraतथा (tathā) — likewiseमतः (mataḥ) — is heldअंतः (aṃtaḥ) — withinसत्त्वः (sattvaḥ) — sattvaतमः (tamaḥ) — tamasबाह्यः (bāhyaḥ) — withoutरजः (rajaḥ) — rajasअहम् (aham) — I amसर्वथा (sarvathā) — whollyमुने (mune) — O sage
४० राजसी च सुरा देवी सत्त्वरूपा तु सा सती । लक्ष्मीस्तमोमयी ज्ञेया त्रिरूपा च शिवा परा ॥
rājasī ca surā devī sattvarūpā tu sā satī | lakṣmīstamomayī jñeyā trirūpā ca śivā parā ||
ऐसे ही सुरादेवी रजोगुणी हैं, वे सतीदेवी सत्त्वस्वरूपा हैं और लक्ष्मी तमोमयी हैं, इस प्रकार पराम्बा को भी तीन रूपों वाली जानना चाहिये।
The goddess Surā is rajasic, and that Satī is of sattva form, and Lakṣmī is to be known as made of tamas; thus the supreme Śivā is of threefold form.
राजसी (rājasī) — rājasicच (ca) — andसुरा (surā) — Surāदेवी (devī) — the goddessसत्त्वरूपा (sattvarūpā) — of the form of sattvaतु (tu) — indeedसा (sā) — sheसती (satī) — Satīलक्ष्मीः (lakṣmīḥ) — Lakṣmīतमोमयी (tamomayī) — made of tamasज्ञेया (jñeyā) — is to be knownत्रिरूपा (trirūpā) — of three formsच (ca) — andशिवा (śivā) — Śivāपरा (parā) — supreme
४१ एवं शिवा सती भूत्वा शंकरेण विवाहिता । पितुर्यज्ञे तनुं त्यक्त्वा नादरात्स्वपदं ययौ ॥
evaṃ śivā satī bhūtvā śaṃkareṇa vivāhitā | pituryajñe tanuṃ tyaktvā nādarātsvapadaṃ yayau ||
इस प्रकार देवी शिवा ही सती होकर भगवान् शंकर से ब्याही गयीं, किंतु पिता के यज्ञ में पति के अपमान के कारण उन्होंने अपने शरीर को त्याग दिया और फिर उसे ग्रहण नहीं किया। वे अपने परमपद को प्राप्त हो गयीं।
Thus Śivā, having become Satī, was married by Śaṅkara; at her father's sacrifice, having abandoned her body, out of dishonour, she went to her own supreme station.
एवम् (evam) — thusशिवा (śivā) — Śivāसती (satī) — as Satīभूत्वा (bhūtvā) — having becomeशंकरेण (śaṃkareṇa) — by Śaṅkaraविवाहिता (vivāhitā) — was weddedपितुः (pituḥ) — of her fatherयज्ञे (yajñe) — at the sacrificeतनुम् (tanum) — the bodyत्यक्त्वा (tyaktvā) — having cast offन (na) — notआदरात् (ādarāt) — out of regardस्वपदम् (svapadam) — to her own abodeययौ (yayau) — she went
४२ पुनश्च पार्वती जाता देवप्रार्थनया शिवा । तपः कृत्वा सुविपुलं पुनः शिवमुपागता ॥
punaśca pārvatī jātā devaprārthanayā śivā | tapaḥ kṛtvā suvipulaṃ punaḥ śivamupāgatā ||
तत्पश्चात् देवताओं की प्रार्थना से वे ही शिवा पार्वतीरूप से प्रकट हुईं और बड़ी भारी तपस्या करके उन्होंने पुनः भगवान् शिव को प्राप्त कर लिया।
And again Śivā was born as Pārvatī, at the prayer of the gods; having performed most abundant tapas, she again attained Śiva.
पुनः (punaḥ) — againच (ca) — andपार्वती (pārvatī) — as Pārvatīजाता (jātā) — was bornदेवप्रार्थनया (devaprārthanayā) — at the prayer of the godsशिवा (śivā) — Śivāतपः (tapaḥ) — austerityकृत्वा (kṛtvā) — having performedसुविपुलम् (suvipulam) — most vastपुनः (punaḥ) — againशिवम् (śivam) — Śivaउपागता (upāgatā) — she attained
४३ तस्या नामान्यनेकानि जातानि च मुनीश्वर । कालिका चंडिका भद्रा चामुण्डा विजया जया ॥
tasyā nāmānyanekāni jātāni ca munīśvara | kālikā caṃḍikā bhadrā cāmuṇḍā vijayā jayā ||
हे मुनीश्वर! [इस जगत् में] उनके अनेक नाम प्रसिद्ध हुए। उनके कालिका, चण्डिका, भद्रा, चामुण्डा, विजया, जया,
Her names, many, arose too, lord of sages: Kālikā, Caṇḍikā, Bhadrā, Cāmuṇḍā, Vijayā, Jayā,
तस्याः (tasyāḥ) — of hersनामानि (nāmāni) — namesअनेकानि (anekāni) — manyजातानि (jātāni) — aroseच (ca) — andमुनीश्वर (munīśvara) — O lord of sagesकालिका (kālikā) — Kālikāचंडिका (caṃḍikā) — Caṇḍikāभद्रा (bhadrā) — Bhadrāचामुण्डा (cāmuṇḍā) — Cāmuṇḍāविजया (vijayā) — Vijayāजया (jayā) — Jayā
४४ जयंती भद्रकाली च दुर्गा भगवतीति च । कामाख्या कामदा ह्यम्बा मृडानी सर्वमंगला ॥
jayaṃtī bhadrakālī ca durgā bhagavatīti ca | kāmākhyā kāmadā hyambā mṛḍānī sarvamaṃgalā ||
जयन्ती, भद्रकाली, दुर्गा, भगवती, कामाख्या, कामदा, अम्बा, मृडानी और सर्वमंगला
Jayantī, and Bhadrakālī, and Durgā, and Bhagavatī; Kāmākhyā, Kāmadā, Ambā, Mṛḍānī, Sarvamaṅgalā —
जयंती (jayaṃtī) — Jayantīभद्रकाली (bhadrakālī) — Bhadrakālīच (ca) — andदुर्गा (durgā) — Durgāभगवती (bhagavatī) — Bhagavatīइति (iti) — thusच (ca) — andकामाख्या (kāmākhyā) — Kāmākhyāकामदा (kāmadā) — Kāmadāहि (hi) — indeedअम्बा (ambā) — Ambāमृडानी (mṛḍānī) — Mṛḍānīसर्वमंगला (sarvamaṃgalā) — Sarvamaṅgalā
४५ नामधेयान्यनेकानि भुक्तिमुक्तिप्रदानि च । गुणकर्मानुरूपाणि प्रायस्तत्र पार्वती ॥
nāmadheyānyanekāni bhuktimuktipradāni ca | guṇakarmānurūpāṇi prāyastatra pārvatī ||
आदि अनेक नाम हैं, जो भोग और मोक्ष देनेवाले हैं। ये नाम उनके गुण और कर्मों के अनुसार हैं, इनमें भी पार्वती नाम प्रधान है।
these many names, giving both enjoyment and liberation, are fitted to her qualities and deeds; among them, mostly, [she is called] Pārvatī.
नामधेयानि (nāmadheyāni) — appellationsअनेकानि (anekāni) — manyभुक्तिमुक्तिप्रदानि (bhuktimuktipradāni) — giving enjoyment and releaseच (ca) — andगुणकर्मानुरूपाणि (guṇakarmānurūpāṇi) — answering to her qualities and deedsप्रायः (prāyaḥ) — for the most partतत्र (tatra) — thereपार्वती (pārvatī) — Pārvatī
४६ गुणमय्यस्तथा देव्यो देवा गुणमयास्त्रयः । मिलित्वा विविधं सृष्टेश्चक्रुस्ते कार्यमुत्तमम् ॥
guṇamayyastathā devyo devā guṇamayāstrayaḥ | militvā vividhaṃ sṛṣṭeścakruste kāryamuttamam ||
इस प्रकार गुणमयी तीनों देवियों और गुणमय तीनों देवताओं ने मिलकर सृष्टि के उत्तम कार्य को निष्पन्न किया।
Thus the goddesses, made of the guṇas, and the three gods, made of the guṇas, together accomplished the manifold, supreme work of creation.
गुणमय्यः (guṇamayyaḥ) — made of the qualitiesतथा (tathā) — likewiseदेव्यः (devyaḥ) — the goddessesदेवाः (devāḥ) — the godsगुणमयाः (guṇamayāḥ) — made of the qualitiesत्रयः (trayaḥ) — threeमिलित्वा (militvā) — having joinedविविधम् (vividham) — manifoldसृष्टेः (sṛṣṭeḥ) — of creationचक्रुः (cakruḥ) — they didते (te) — theyकार्यम् (kāryam) — the workउत्तमम् (uttamam) — excellent
४७ एवं सृष्टिप्रकारस्ते वर्णितो मुनिसत्तम । शिवाज्ञया विरचितो ब्रह्मांडस्य मयाखिलः ॥
evaṃ sṛṣṭiprakāraste varṇito munisattama | śivājñayā viracito brahmāṃḍasya mayākhilaḥ ||
मुनिश्रेष्ठ! इस प्रकार मैंने आपसे सृष्टिक्रम का वर्णन किया है। ब्रह्माण्ड का यह सारा भाग भगवान् शिव की आज्ञा से मेरे द्वारा रचा गया है।
Thus the manner of creation has been described to you, best of sages; the whole of the cosmic egg has been fashioned by me, by the command of Śiva.
एवम् (evam) — thusसृष्टिप्रकारः (sṛṣṭiprakāraḥ) — the manner of creationते (te) — to youवर्णितः (varṇitaḥ) — has been describedमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sagesशिवाज्ञया (śivājñayā) — by Śiva's commandविरचितः (viracitaḥ) — fashionedब्रह्मांडस्य (brahmāṃḍasya) — of the cosmic eggमया (mayā) — by meअखिलः (akhilaḥ) — entire
४८ परं ब्रह्म शिवः प्रोक्तस्तस्य रूपास्त्रयः सुराः । अहं विष्णुश्च रुद्रश्च गुणभेदानुरूपतः ॥
paraṃ brahma śivaḥ proktastasya rūpāstrayaḥ surāḥ | ahaṃ viṣṇuśca rudraśca guṇabhedānurūpataḥ ||
भगवान् शिव को परब्रह्म कहा गया है। मैं, विष्णु और रुद्र — ये तीनों देवता गुणभेद से उन्हीं के रूप हैं।
Śiva is declared the supreme brahman; three gods are his forms, in accordance with the differences of the guṇas — I, and Viṣṇu, and Rudra.
परम् (param) — supremeब्रह्म (brahma) — Brahmanशिवः (śivaḥ) — Śivaप्रोक्तः (proktaḥ) — is declaredतस्य (tasya) — hisरूपाः (rūpāḥ) — formsत्रयः (trayaḥ) — threeसुराः (surāḥ) — godsअहम् (aham) — Iविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuच (ca) — andरुद्रः (rudraḥ) — Rudraच (ca) — andगुणभेदानुरूपतः (guṇabhedānurūpataḥ) — according to the division of the qualities
४९ शिवया रमते स्वैरं शिवलोके मनोरमे । स्वतंत्रः परमात्मा हि निर्गुणः सगुणोऽपि वै ॥
śivayā ramate svairaṃ śivaloke manorame | svataṃtraḥ paramātmā hi nirguṇaḥ saguṇo'pi vai ||
निर्गुण तथा सगुणरूपवाले वे स्वतन्त्र परमात्मा मनोरम शिवलोक में शिवा के साथ स्वच्छन्द विहार करते हैं।
With Śivā he sports freely, in the delightful Śivaloka; the independent supreme self, indeed, both without qualities and with them.
शिवया (śivayā) — with Śivāरमते (ramate) — he sportsस्वैरम् (svairam) — at his willशिवलोके (śivaloke) — in the world of Śivaमनोरमे (manorame) — delightfulस्वतंत्रः (svataṃtraḥ) — independentपरमात्मा (paramātmā) — the supreme Selfहि (hi) — indeedनिर्गुणः (nirguṇaḥ) — without qualityसगुणः (saguṇaḥ) — with qualityअपि (api) — alsoवै (vai) — indeed
५० तस्य पूर्णावतारो हि रुद्रः साक्षाच्छिवः स्मृतः । कैलासे भवनं रम्यं पंचवक्त्रश्चकार ह । ब्रह्मांडस्य तथा नाशे तस्य नाशोऽस्ति वै न हि ॥
tasya pūrṇāvatāro hi rudraḥ sākṣācchivaḥ smṛtaḥ | kailāse bhavanaṃ ramyaṃ paṃcavaktraścakāra ha | brahmāṃḍasya tathā nāśe tasya nāśo'sti vai na hi ||
उनके पूर्णावतार रुद्र ही साक्षात् शिव कहे गये हैं। उन्हीं पंचमुख शिव ने कैलास पर अपना रमणीक भवन बना रखा है। प्रलयकाल में ब्रह्माण्ड का नाश होने पर भी उसका नाश कभी नहीं होता।
His full avatāra is Rudra, remembered as Śiva himself, directly; that five-faced one made a delightful mansion on Kailāsa; and even at the destruction of the cosmic egg, there is, indeed, no destruction of it.
तस्य (tasya) — hisपूर्णावतारः (pūrṇāvatāraḥ) — full descentहि (hi) — indeedरुद्रः (rudraḥ) — Rudraसाक्षात् (sākṣāt) — in personशिवः (śivaḥ) — Śivaस्मृतः (smṛtaḥ) — is heldकैलासे (kailāse) — on Kailāsaभवनम् (bhavanam) — a dwellingरम्यम् (ramyam) — delightfulपंचवक्त्रः (paṃcavaktraḥ) — the five-faced oneचकार ह (cakāra ha) — madeब्रह्मांडस्य (brahmāṃḍasya) — of the cosmic eggतथा (tathā) — likewiseनाशे (nāśe) — at the destructionतस्य (tasya) — of itनाशः (nāśaḥ) — destructionअस्ति (asti) — there isवै (vai) — indeedन (na) — notहि (hi) — at all
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां प्रथमखण्डे सृष्ट्युपक्रमे ब्रह्मनारदसंवादे सृष्टिवर्णनं नाम षोडशोऽध्यायः ॥ १६ ॥
Here ends the sixteenth chapter — “The Account of Creation” — in the dialogue of Brahmā and Nārada, at the outset of creation, in the first section, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की द्वितीय रुद्र संहिता के प्रथम खण्ड, सृष्टि के उपक्रम में, ब्रह्म-नारद-संवाद में “सृष्टि-वर्णन” नामक सोलहवाँ अध्याय समाप्त हुआ।