॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सृष्टिखण्डअथ सप्तमोऽध्यायः
Brahmā continues his answer to Nārada with his own origin: born, by Śiva's wish, from a lotus at the navel of the sleeping Nārāyaṇa, and unable, in his māyā-born confusion, to trace the lotus's stalk to its root or to recognise his own maker, he performs tapas until Viṣṇu appears to him — but each, deluded, claims supremacy over the other, until a fire-liṅga appears between them to settle the quarrel. Viṣṇu descends as a boar and Brahmā ascends as a haṃsa, each seeking an end to the liṅga for a thousand years, and each returning, wearied, having found neither root nor summit; humbled, the two bow together before that unfathomable form, unable to see it and unable to stop bowing. ब्रह्मा जी नारद जी को अपने ही उद्गम की कथा सुनाते हुए अपना उत्तर आगे बढ़ाते हैं — शिव जी की इच्छा से सोए हुए नारायण की नाभि से उत्पन्न कमल से उनका जन्म हुआ, और माया से उत्पन्न मोह के कारण न तो वे कमलनाल के मूल का पता लगा सके और न ही अपने निर्माता को पहचान सके; वे तप करते हैं, जब तक विष्णु उन्हें दर्शन नहीं देते — किंतु मोहवश दोनों ही एक-दूसरे पर अपनी श्रेष्ठता का दावा करने लगते हैं, यहाँ तक कि उनके विवाद को शान्त करने के लिये उनके बीच एक अग्निलिंग प्रकट होता है। विष्णु वाराह बनकर नीचे और ब्रह्मा हंस बनकर ऊपर जाते हैं, दोनों एक हजार वर्षों तक उस लिंग का छोर खोजते हैं और थककर, न मूल पाकर न शिखर, वापस लौट आते हैं; विनम्र हुए दोनों उस अगम्य स्वरूप के सामने साथ-साथ नमस्कार करते रहते हैं, न उसे देख पाते हैं और न नमस्कार करना छोड़ पाते हैं।
१ सुप्ते नारायणे देवे नाभौ पङ्कजमुत्तमम् । आविर्बभूव सहसा बृहद्दै शङ्करेच्छया ॥
supte nārāyaṇe deve nābhau paṅkajamuttamam | āvirbabhūva sahasā bṛhaddai śaṅkarecchayā ||
"जब देव नारायण सो रहे थे, तब शंकर जी की इच्छा से उनकी नाभि से सहसा एक विशाल एवं उत्तम कमल प्रकट हुआ।
"When the god Nārāyaṇa was asleep, from his navel a supreme lotus, vast, suddenly appeared, by the wish of Śaṅkara.
सुप्ते (supte) — while he sleptनारायणे (nārāyaṇe) — Nārāyaṇaदेवे (deve) — the godनाभौ (nābhau) — in his navelपङ्कजम् (paṅkajam) — a lotusउत्तमम् (uttamam) — excellentआविर्बभूव (āvirbabhūva) — appearedसहसा (sahasā) — all at onceबृहत् (bṛhat) — vastवै (vai) — indeedशङ्कर-इच्छया (śaṅkara-icchayā) — by the will of Śaṅkara
२ अनन्तयष्टिकायुक्तं कर्णिकारसमप्रभम् । अनन्तयोजनायाममनन्तोच्छ्रायसंयुतम् ॥
anantayaṣṭikāyuktaṃ karṇikārasamaprabham | anantayojanāyāmamanantocchrāyasaṃyutam ||
वह अनन्त नालदण्डों से युक्त था, कर्णिकार पुष्प के समान कान्तिमान था तथा उसका विस्तार और ऊँचाई दोनों ही अनन्त योजन के थे।
Joined with countless stalks, radiant as the karṇikāra flower, of endless breadth in yojanas, joined with endless height,
अनन्त-यष्टिका-युक्तम् (ananta-yaṣṭikā-yuktam) — furnished with an endless stalkकर्णिकार-सम-प्रभम् (karṇikāra-sama-prabham) — bright as the karṇikāra blossomअनन्त-योजन-आयामम् (ananta-yojana-āyāmam) — endless yojanas in lengthअनन्त-उच्छ्राय-संयुतम् (ananta-ucchrāya-saṃyutam) — of endless height
३ कोटिसूर्यप्रतीकाशं सुन्दरं तत्त्वसंयुतम् । अत्यद्भुतं महारम्यं दर्शनीयमनुत्तमम् ॥
koṭisūryapratīkāśaṃ sundaraṃ tattvasaṃyutam | atyadbhutaṃ mahāramyaṃ darśanīyamanuttamam ||
वह करोड़ों सूर्यों के समान प्रकाशमान, सुन्दर, तत्त्वों से युक्त, अत्यन्त अद्भुत, परम रमणीय, दर्शनीय तथा सबसे उत्तम था।
resplendent as ten million suns, beautiful, joined with truth, most wondrous, greatly delightful, worthy to be seen, supreme.
कोटि-सूर्य-प्रतीकाशम् (koṭi-sūrya-pratīkāśam) — shining like ten million sunsसुन्दरम् (sundaram) — beautifulतत्त्व-संयुतम् (tattva-saṃyutam) — joined with the principlesअति-अद्भुतम् (ati-adbhutam) — most wondrousमहा-रम्यम् (mahā-ramyam) — exceedingly lovelyदर्शनीयम् (darśanīyam) — fair to beholdअनुत्तमम् (anuttamam) — unsurpassed
४ कृत्वा यत्नं पूर्ववत्स शङ्करः परमेश्वरः । दक्षिणाङ्गान्निजान्मां वै साम्बः शम्भुरजीजनत् ॥
kṛtvā yatnaṃ pūrvavatsa śaṅkaraḥ parameśvaraḥ | dakṣiṇāṅgānnijānmāṃ vai sāmbaḥ śambhurajījanat ||
पहले की भाँति ही प्रयत्न करके सांबसदाशिव — शंकर परमेश्वर ने मुझे अपने दाहिने अंग से उत्पन्न किया।
Having made effort as before, my child, Śaṅkara the supreme lord, Śambhu with Ambā, brought me forth, indeed, from his own right side.
कृत्वा (kṛtvā) — having madeयत्नम् (yatnam) — the effortपूर्व-वत् (pūrva-vat) — as beforeसः (saḥ) — heशङ्करः (śaṅkaraḥ) — Śaṅkaraपरमेश्वरः (parameśvaraḥ) — the supreme Lordदक्षिण-अङ्गात् (dakṣiṇa-aṅgāt) — from his right sideनिजात् (nijāt) — his ownमाम् (mām) — meवै (vai) — indeedसाम्बः (sāmbaḥ) — he who is with the Motherशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuअजीजनत् (ajījanat) — begot
५ स मायामोहितं कृत्वा मां महेशो द्रुतं मुने । तन्नाभिपङ्कजादाविर्भावयामास लीलया ॥
sa māyāmohitaṃ kṛtvā māṃ maheśo drutaṃ mune | tannābhipaṅkajādāvirbhāvayāmāsa līlayā ||
हे मुने! उन महेश्वर ने मुझे तुरंत ही अपनी माया से मोहित करके लीलापूर्वक उस [नारायण के] नाभिकमल से प्रकट कर दिया।
That great lord, having made me deluded by his māyā, O sage, swiftly, by his play, caused me to appear from that lotus of his navel.
सः (saḥ) — heमाया-मोहितम् (māyā-mohitam) — bewildered by Māyāकृत्वा (kṛtvā) — having madeमाम् (mām) — meमहेशः (maheśaḥ) — Maheśaद्रुतम् (drutam) — swiftlyमुने (mune) — O sageतत्-नाभि-पङ्कजात् (tat-nābhi-paṅkajāt) — from that navel-lotusआविर्भावयामास (āvirbhāvayāmāsa) — caused to appearलीलया (līlayā) — in sport
६ एवं पद्मात्ततो जज्ञे पुत्रोऽहं हेमगर्भकः । चतुर्मुखो रक्तवर्णस्त्रिपुण्ड्राङ्कितमस्तकः ॥
evaṃ padmāttato jajñe putro'haṃ hemagarbhakaḥ | caturmukho raktavarṇastripuṇḍrāṅkitamastakaḥ ||
इस प्रकार उस कमल से मैं हेमगर्भ नामक पुत्र के रूप में उत्पन्न हुआ। मेरे चार मुख थे, वर्ण लाल था और मस्तक त्रिपुण्ड्र से अंकित था।
Thus, from that lotus, I, the golden-wombed son, was born — four-faced, of red hue, my brow marked with the tripuṇḍra.
एवम् (evam) — thusपद्मात् (padmāt) — from the lotusततः (tataḥ) — thenजज्ञे (jajñe) — was bornपुत्रः (putraḥ) — as a sonअहम् (aham) — Iहेम-गर्भकः (hema-garbhakaḥ) — golden-wombedचतुः-मुखः (catuḥ-mukhaḥ) — four-facedरक्त-वर्णः (rakta-varṇaḥ) — red in hueत्रिपुण्ड्र-अङ्कित-मस्तकः (tripuṇḍra-aṅkita-mastakaḥ) — my brow marked with the three lines
७ तन्मायामोहितश्चाहं नाविदं कमलं विना । स्वदेहजनकं तात पितरं ज्ञानदुर्बलः ॥
tanmāyāmohitaścāhaṃ nāvidaṃ kamalaṃ vinā | svadehajanakaṃ tāta pitaraṃ jñānadurbalaḥ ||
उस माया से मोहित तथा ज्ञान से दुर्बल हुआ मैं उस कमल के अतिरिक्त अपने शरीर के जनक — पिता — को नहीं जानता था।
Deluded by that māyā, I, my knowledge grown weak, knew no father, no begetter of my own body, other than the lotus, dear one.
तत्-माया-मोहितः (tat-māyā-mohitaḥ) — bewildered by his Māyāच (ca) — andअहम् (aham) — Iन अविदम् (na avidam) — did not knowकमलम् विना (kamalam vinā) — anything but the lotusस्व-देह-जनकम् (sva-deha-janakam) — the begetter of my own bodyतात (tāta) — dear oneपितरम् (pitaram) — my fatherज्ञान-दुर्बलः (jñāna-durbalaḥ) — feeble in knowledge
८ कोऽहं वा कुत आयातः किं कार्यं तु मदीयकम् । कस्य पुत्रोऽहमुत्पन्नः केनैव निर्मितोऽधुना ॥
ko'haṃ vā kuta āyātaḥ kiṃ kāryaṃ tu madīyakam | kasya putro'hamutpannaḥ kenaiva nirmito'dhunā ||
मैं कौन हूँ, कहाँ से आया हूँ, मेरा कार्य क्या है, मैं किसके पुत्र के रूप में उत्पन्न हुआ हूँ और किसने अभी मुझे बनाया है?
"Who am I, and whence have I come? What indeed is my task? Whose son have I arisen as? By whom, indeed, have I now been made?"
कः अहम् (kaḥ aham) — who am Iवा (vā) — orकुतः (kutaḥ) — whenceआयातः (āyātaḥ) — have I comeकिम् कार्यम् (kim kāryam) — what taskतु (tu) — indeedमदीयकम् (madīyakam) — is mineकस्य (kasya) — of whomपुत्रः (putraḥ) — the sonअहम् (aham) — Iउत्पन्नः (utpannaḥ) — am bornकेन एव (kena eva) — by whomनिर्मितः (nirmitaḥ) — fashionedअधुना (adhunā) — now
९ इति संशयमापन्नं बुद्धिर्मां समपद्यत । किमर्थं मोहमायामि तज्ज्ञानं सुकरं खलु ॥
iti saṃśayamāpannaṃ buddhirmāṃ samapadyata | kimarthaṃ mohamāyāmi tajjñānaṃ sukaraṃ khalu ||
इस प्रकार संशय में पड़कर मेरी बुद्धि ने सोचा — मैं क्यों मोह में पड़ा हूँ? इसका ज्ञान तो सहज ही प्राप्त हो सकता है।
Thus my mind fell into doubt: "Why do I fall into this confusion? Knowing that cause, surely, is easy."
इति (iti) — thusसंशयम् (saṃśayam) — doubtआपन्नम् (āpannam) — fallen intoबुद्धिः (buddhiḥ) — a thoughtमाम् (mām) — meसमपद्यत (samapadyata) — came toकिम्-अर्थम् (kim-artham) — whyमोहम् (moham) — bewildermentआयामि (āyāmi) — do I fall intoतत्-ज्ञानम् (tat-jñānam) — the knowing of itसु-करम् (su-karam) — easy to doखलु (khalu) — surely
१० एतत्कमलपुष्पस्य पत्रारोहस्थलं ह्यधः । मत्कर्ता च स वै तत्र भविष्यति न संशयः ॥
etatkamalapuṣpasya patrārohasthalaṃ hyadhaḥ | matkartā ca sa vai tatra bhaviṣyati na saṃśayaḥ ||
इस कमलपुष्प के पत्ते जिस स्थान से ऊपर उठे हैं, वह स्थान अवश्य नीचे है, और मेरा निर्माता निश्चय ही वहीं होगा, इसमें कोई संशय नहीं।
"The place from which the stalk of this lotus flower rises is surely below; and my maker will surely be there — there is no doubt."
एतत्-कमल-पुष्पस्य (etat-kamala-puṣpasya) — of this lotus flowerपत्र-आरोह-स्थलम् (patra-āroha-sthalam) — the place where the leaf-stalk risesहि (hi) — indeedअधः (adhaḥ) — belowमत्-कर्ता (mat-kartā) — my makerच (ca) — andसः (saḥ) — heवै (vai) — indeedतत्र (tatra) — thereभविष्यति (bhaviṣyati) — will beन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
११ इति बुद्धिं समास्थाय कमलादवरोहयम् । नाले नाले गतस्तत्र वर्षाणां शतकं मुने ॥
iti buddhiṃ samāsthāya kamalādavarohayam | nāle nāle gatastatra varṣāṇāṃ śatakaṃ mune ||
ऐसा निश्चय करके मैंने कमल से नीचे उतरना आरम्भ किया। हे मुने! मैं एक-एक नाल में सैकड़ों वर्षों तक गया।
Having settled on this resolve, I descended from the lotus; stalk by stalk I went there, O sage, for a hundred years.
इति (iti) — thusबुद्धिम् (buddhim) — the thoughtसमास्थाय (samāsthāya) — having settled onकमलात् (kamalāt) — from the lotusअवारोहम् (avāroham) — I descendedनाले नाले (nāle nāle) — down stalk after stalkगतः (gataḥ) — goingतत्र (tatra) — thereवर्षाणाम् (varṣāṇām) — of yearsशतकम् (śatakam) — a hundredमुने (mune) — O sage
१२ न लब्धं तु मया तत्र कमलस्थानमुत्तमम् । संशयं च पुनः प्राप्तः कमले गन्तुमुत्सुकः ॥
na labdhaṃ tu mayā tatra kamalasthānamuttamam | saṃśayaṃ ca punaḥ prāptaḥ kamale gantumutsukaḥ ||
फिर भी मुझे वहाँ कमल के उद्गम का उत्तम स्थान नहीं मिला। तब पुनः संशय में पड़कर मैं कमल पर वापस जाने के लिए उत्सुक हो उठा।
Yet I did not find there that supreme place of the lotus's origin; and, falling again into doubt, I grew eager to return to the lotus.
न लब्धम् (na labdham) — was not foundतु (tu) — indeedमया (mayā) — by meतत्र (tatra) — thereकमल-स्थानम् (kamala-sthānam) — the lotus’s baseउत्तमम् (uttamam) — the ultimateसंशयम् (saṃśayam) — doubtच (ca) — andपुनः (punaḥ) — againप्राप्तः (prāptaḥ) — I came toकमले (kamale) — into the lotusगन्तुम् (gantum) — to goउत्सुकः (utsukaḥ) — eager
१३ आरुरोहाथ कमलं नालमार्गेण वै मुने । कुड्मलं कमलस्याथ लब्धवान्न विमोहितः ॥
ārurohātha kamalaṃ nālamārgeṇa vai mune | kuḍmalaṃ kamalasyātha labdhavānna vimohitaḥ ||
फिर हे मुने! मोहित हुआ मैं नाल के मार्ग से कमल पर चढ़ने लगा, किंतु कमल की कली को भी न पा सका।
Then, deluded, I climbed up the lotus by the path of the stalk, O sage, yet did not reach even the bud of the lotus.
आरुरोह (āruroha) — I climbedअथ (atha) — thenकमलम् (kamalam) — the lotusनाल-मार्गेण (nāla-mārgeṇa) — by the way of the stalkवै (vai) — indeedमुने (mune) — O sageकुड्मलम् (kuḍmalam) — the budकमलस्य (kamalasya) — of the lotusअथ (atha) — thenलब्धवान् (labdhavān) — I foundन (na) — notविमोहितः (vimohitaḥ) — bewildered
१४ नालमार्गेण भ्रमतो गतं वर्षशतं पुनः । क्षणमात्रं तदा तत्र ततस्तिष्ठन्विमोहितः ॥
nālamārgeṇa bhramato gataṃ varṣaśataṃ punaḥ | kṣaṇamātraṃ tadā tatra tatastiṣṭhanvimohitaḥ ||
नाल के मार्ग से भटकते हुए पुनः सौ वर्ष व्यतीत हो गये; तब मैं वहीं एक क्षण के लिए मोहित होकर ठहर गया।
Wandering by the path of the stalk, again a hundred years passed; then, for a mere instant, I stood there, utterly bewildered.
नाल-मार्गेण (nāla-mārgeṇa) — by the way of the stalkभ्रमतः (bhramataḥ) — as I wanderedगतम् (gatam) — passedवर्ष-शतम् (varṣa-śatam) — a hundred yearsपुनः (punaḥ) — againक्षण-मात्रम् (kṣaṇa-mātram) — but a momentतदा (tadā) — thenतत्र (tatra) — thereततः (tataḥ) — thereafterतिष्ठन् (tiṣṭhan) — remainingविमोहितः (vimohitaḥ) — bewildered
१५ तदा वाणी समुत्पन्ना तपेति परमा शुभा । शिवेच्छया परा व्योम्नो मोहविध्वंसिनी मुने ॥
tadā vāṇī samutpannā tapeti paramā śubhā | śivecchayā parā vyomno mohavidhvaṃsinī mune ||
हे मुने! उस समय शिव जी की इच्छा से आकाश से एक परम मंगलमयी वाणी उत्पन्न हुई, जो मेरे मोह का नाश करने वाली थी और उसने कहा — 'तप करो'।
Then, O sage, a supreme, auspicious voice arose from the sky, by the wish of Śiva, destroying delusion, saying only, "tapas"!
तदा (tadā) — thenवाणी (vāṇī) — a voiceसमुत्पन्ना (samutpannā) — aroseतप (tapa) — “practise austerity”इति (iti) — sayingपरमा (paramā) — supremeशुभा (śubhā) — auspiciousशिव-इच्छया (śiva-icchayā) — by the will of Śivaपरा (parā) — the highestव्योम्नः (vyomnaḥ) — from the skyमोह-विध्वंसिनी (moha-vidhvaṃsinī) — destroying delusionमुने (mune) — O sage
१६ तच्छ्रुत्वा व्योमवचनं द्वादशाब्दं प्रयत्नतः । पुनस्तं तपो घोरं द्रष्टुं स्वजनकं तदा ॥
tacchrutvā vyomavacanaṃ dvādaśābdaṃ prayatnataḥ | punastaṃ tapo ghoraṃ draṣṭuṃ svajanakaṃ tadā ||
उस आकाशवाणी को सुनकर तथा अपने जनक का दर्शन करने के लिये मैंने पुनः बारह वर्षों तक प्रयत्नपूर्वक घोर तपस्या की।
Hearing that word from the sky, then, striving to see my own begetter, I performed that terrible tapas again, for twelve years.
तत् (tat) — thatश्रुत्वा (śrutvā) — having heardव्योम-वचनम् (vyoma-vacanam) — the voice from the skyद्वादश-अब्दम् (dvādaśa-abdam) — for twelve yearsप्रयत्नतः (prayatnataḥ) — with effortपुनः (punaḥ) — againतम् (tam) — thatतपः (tapaḥ) — austerityघोरम् (ghoram) — severeद्रष्टुम् (draṣṭum) — to beholdस्व-जनकम् (sva-janakam) — my own begetterतदा (tadā) — then
१७ तदा हि भगवान्विष्णुश्चतुर्बाहुः सुलोचनः । मय्येवानुग्रहं कर्तुं द्रुतमाविर्बभूव ह ॥
tadā hi bhagavānviṣṇuścaturbāhuḥ sulocanaḥ | mayyevānugrahaṃ kartuṃ drutamāvirbabhūva ha ||
तब चार भुजाओं और सुन्दर नेत्रों वाले भगवान् विष्णु मुझ पर अनुग्रह करने के लिये ही सहसा प्रकट हुए।
Then indeed the lord Viṣṇu, four-armed, fair-eyed, swiftly appeared, indeed, only to show grace to me.
तदा (tadā) — thenहि (hi) — indeedभगवान् (bhagavān) — the Lordविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuचतुः-बाहुः (catuḥ-bāhuḥ) — four-armedसु-लोचनः (su-locanaḥ) — fair-eyedमयि (mayi) — to meएव (eva) — indeedअनुग्रहम् (anugraham) — graceकर्तुम् (kartum) — to showद्रुतम् (drutam) — swiftlyआविर्बभूव (āvirbabhūva) — appearedह (ha) — indeed
१८ शङ्खचक्रायुधकरो गदापद्मधरः परः । घनश्यामलसर्वाङ्गः पीताम्बरधरः परः ॥
śaṅkhacakrāyudhakaro gadāpadmadharaḥ paraḥ | ghanaśyāmalasarvāṅgaḥ pītāmbaradharaḥ paraḥ ||
उन परम पुरुष के हाथों में शंख और चक्र जैसे आयुध थे, वे गदा और पद्म धारण किये थे। उनका सारा शरीर सघन मेघ के समान श्याम था और वे पीताम्बर धारण किये हुए थे।
That supreme one, holding conch and discus as weapons in hand, bearing mace and lotus, his whole form dark as a cloud, that supreme one clad in yellow silk —
शङ्ख-चक्र-आयुध-करः (śaṅkha-cakra-āyudha-karaḥ) — with conch and discus in his handsगदा-पद्म-धरः (gadā-padma-dharaḥ) — bearing mace and lotusपरः (paraḥ) — supremeघन-श्यामल-सर्व-अङ्गः (ghana-śyāmala-sarva-aṅgaḥ) — all his limbs dark as a raincloudपीत-अम्बर-धरः (pīta-ambara-dharaḥ) — clad in yellowपरः (paraḥ) — supreme
१९ मुकुटादिमहाभूषः प्रसन्नमुखपङ्कजः । कोटिकन्दर्पसङ्काशः सन्दृष्टो मोहितेन सः ॥
mukuṭādimahābhūṣaḥ prasannamukhapaṅkajaḥ | koṭikandarpasaṅkāśaḥ sandṛṣṭo mohitena saḥ ||
वे मुकुट आदि महान् आभूषणों से सुशोभित थे, उनका मुखकमल प्रसन्नता से भरा था और वे करोड़ों कामदेवों के समान तेजस्वी थे। मोहित हुए मैंने उन्हें इस प्रकार देखा।
adorned with crown and other great ornaments, his lotus face serene, radiant as a thousand million Kāmas — he was beheld by me, bewildered.
मुकुट-आदि-महा-भूषः (mukuṭa-ādi-mahā-bhūṣaḥ) — richly adorned with crown and the restप्रसन्न-मुख-पङ्कजः (prasanna-mukha-paṅkajaḥ) — his lotus face sereneकोटि-कन्दर्प-सङ्काशः (koṭi-kandarpa-saṅkāśaḥ) — like ten million gods of loveसन्दृष्टः (sandṛṣṭaḥ) — was beheldमोहितेन (mohitena) — by me, bewilderedसः (saḥ) — he
२० तद् दृष्ट्वा सुन्दरं रूपं विस्मयं परमं गतः । कालाभं काञ्चनाभं च सर्वात्मानं चतुर्भुजम् ॥
tad dṛṣṭvā sundaraṃ rūpaṃ vismayaṃ paramaṃ gataḥ | kālābhaṃ kāñcanābhaṃ ca sarvātmānaṃ caturbhujam ||
उस श्याम तथा स्वर्ण के समान कान्तिमान्, सर्वात्मा, चतुर्भुज सुन्दर रूप को देखकर मुझे परम आश्चर्य हुआ।
Seeing that beautiful form, dark as a storm-cloud yet golden in hue, the self of all, four-armed, I was filled with the greatest wonder.
तत् (tat) — thatदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenसुन्दरम् रूपम् (sundaram rūpam) — beautiful formविस्मयम् (vismayam) — wonderपरमम् (paramam) — the greatestगतः (gataḥ) — I came toकाल-आभम् (kāla-ābham) — dark as timeकाञ्चन-आभम् (kāñcana-ābham) — golden-huedच (ca) — andसर्व-आत्मानम् (sarva-ātmānam) — the Self of allचतुः-भुजम् (catuḥ-bhujam) — four-armed
२१ तथाभूतमहं दृष्ट्वा सदसन्मयमात्मना । नारायणं महाबाहुं हर्षितो ह्यभवं तदा ॥
tathābhūtamahaṃ dṛṣṭvā sadasanmayamātmanā | nārāyaṇaṃ mahābāhuṃ harṣito hyabhavaṃ tadā ||
उस सदसत्स्वरूप, महाबाहु नारायण को अपने साथ इस रूप में देखकर मुझे उस समय बड़ा हर्ष हुआ।
Seeing him thus, of the nature of sat and asat both, in my own self — Nārāyaṇa, the mighty-armed — I became then, indeed, filled with joy.
तथा-भूतम् (tathā-bhūtam) — being suchअहम् (aham) — Iदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenसत्-असत्-मयम् (sat-asat-mayam) — made of the real and unrealआत्मना (ātmanā) — in himselfनारायणम् (nārāyaṇam) — Nārāyaṇaमहा-बाहुम् (mahā-bāhum) — mighty-armedहर्षितः (harṣitaḥ) — delightedहि (hi) — indeedअभवम् (abhavam) — I becameतदा (tadā) — then
२२ मायया मोहितः शम्भोस्तदा लीलात्मनः प्रभोः । अविज्ञाय स्वजनकं तमवोचं प्रहर्षितः ॥
māyayā mohitaḥ śambhostadā līlātmanaḥ prabhoḥ | avijñāya svajanakaṃ tamavocaṃ praharṣitaḥ ||
उस समय लीलामय प्रभु शम्भु की माया से मोहित होकर तथा अपने जनक को न पहचान कर मैं अत्यन्त हर्षित होकर उनसे कहने लगा —
Then, deluded by the māyā of Śambhu, the playful lord, not recognising him as my own begetter, greatly delighted, I spoke to him —
मायया (māyayā) — by the Māyāमोहितः (mohitaḥ) — bewilderedशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuतदा (tadā) — thenलीला-आत्मनः (līlā-ātmanaḥ) — whose very being is sportप्रभोः (prabhoḥ) — of the Lordअविज्ञाय (avijñāya) — not recognizingस्व-जनकम् (sva-janakam) — my own begetterतम् (tam) — himअवोचम् (avocam) — I saidप्रहर्षितः (praharṣitaḥ) — elated
२३ कस्त्वं वदेति हस्तेन समुत्थाप्य सनातनम् । तदा हस्तप्रहारेण तीव्रेण सुदृढेन तु ॥
kastvaṃ vadeti hastena samutthāpya sanātanam | tadā hastaprahāreṇa tīvreṇa sudṛḍhena tu ||
"तुम कौन हो, यह बताओ" — ऐसा कहकर मैंने हाथ से उन सनातन पुरुष को उठाया, और उस तीव्र तथा सुदृढ़ हस्तप्रहार से,
"Who are you?" — say — and, raising up that eternal one with my hand; then, by that sharp and most firm blow of the hand,
कः त्वम् (kaḥ tvam) — who are youवद (vada) — sayइति (iti) — thusहस्तेन (hastena) — with my handसमुत्थाप्य (samutthāpya) — having rousedसनातनम् (sanātanam) — the eternal oneतदा (tadā) — thenहस्त-प्रहारेण (hasta-prahāreṇa) — by the stroke of the handतीव्रेण (tīvreṇa) — sharpसु-दृढेन (su-dṛḍhena) — very firmतु (tu) — indeed
२४ प्रबुध्योत्थाय शयनात्समासीनः क्षणं वशी । ददर्श निद्राविक्लिन्न नीरजामललोचनः ॥
prabudhyotthāya śayanātsamāsīnaḥ kṣaṇaṃ vaśī | dadarśa nidrāviklinna nīrajāmalalocanaḥ ||
वे शय्या से जागकर, क्षणभर के लिये संयत होकर बैठ गये और निद्रा से रहित होकर अपने निर्मल कमल-सदृश नेत्रों से देखने लगे।
awakened, rising from his bed, self-controlled, seated for a moment, freed of sleep's languor, he looked about with spotless lotus eyes.
प्रबुध्य (prabudhya) — having awakenedउत्थाय (utthāya) — having risenशयनात् (śayanāt) — from his couchसमासीनः (samāsīnaḥ) — seatedक्षणम् (kṣaṇam) — a momentवशी (vaśī) — self-possessedददर्श (dadarśa) — he sawनिद्रा-विक्लिन्न (nidrā-viklinna) — moist with sleepनीरज-अमल-लोचनः (nīraja-amala-locanaḥ) — with eyes spotless as lotuses
२५ मामत्र संस्थितं भासाध्यासितो भगवान्हरिः । आह चोत्थाय ब्रह्माणं हसन्मां मधुरं सकृत् ॥
māmatra saṃsthitaṃ bhāsādhyāsito bhagavānhariḥ | āha cotthāya brahmāṇaṃ hasanmāṃ madhuraṃ sakṛt ||
वहाँ स्थित मुझे तेजयुक्त देखकर भगवान् हरि उठकर, हँसते हुए, मुझ ब्रह्मा से एक बार मधुर वचन कहने लगे।
Seeing me standing there, radiant, the lord Hari, having risen, spoke to Brahmā, laughing sweetly at me, once.
माम् (mām) — meअत्र (atra) — thereसंस्थितम् (saṃsthitam) — standingभासा (bhāsā) — with radianceअध्यासितः (adhyāsitaḥ) — suffusedभगवान् (bhagavān) — the Lordहरिः (hariḥ) — Hariआह (āha) — saidच (ca) — andउत्थाय (utthāya) — having risenब्रह्माणम् (brahmāṇam) — to Brahmāहसन् (hasan) — smilingमाम् (mām) — to meमधुरम् (madhuram) — sweetlyसकृत् (sakṛt) — at once
२६ स्वागतं स्वागतं वत्स पितामह महाद्युते । निर्भयो भव दास्येऽहं सर्वान्कामान्न संशयः ॥
svāgataṃ svāgataṃ vatsa pitāmaha mahādyute | nirbhayo bhava dāsye'haṃ sarvānkāmānna saṃśayaḥ ||
"हे वत्स! हे महाद्युतिमान् पितामह! तुम्हारा स्वागत है, स्वागत है। निर्भय हो जाओ, मैं तुम्हारी सभी कामनाएँ पूर्ण करूँगा, इसमें संशय नहीं।"
"Welcome, welcome, child, grandfather, of great splendour! Be free of fear; I shall grant all your desires — there is no doubt."
स्वागतम् स्वागतम् (svāgatam svāgatam) — welcome, welcomeवत्स (vatsa) — dear childपितामह (pitāmaha) — O grandsireमहा-द्युते (mahā-dyute) — O greatly radiantनिर्भयः (nirbhayaḥ) — fearlessभव (bhava) — beदास्ये (dāsye) — I shall grantअहम् (aham) — Iसर्वान् कामान् (sarvān kāmān) — all your desiresन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
२७ तस्य तद्वचनं श्रुत्वा स्मितपूर्वं सुरर्षभः । रजसा बद्धवैरश्च तमवोचं जनार्दनम् ॥
tasya tadvacanaṃ śrutvā smitapūrvaṃ surarṣabhaḥ | rajasā baddhavairaśca tamavocaṃ janārdanam ||
उनका वह वचन सुनकर, पहले मुस्कुराते हुए, किंतु रजोगुण के कारण शत्रुता का भाव धारण किए हुए, देवश्रेष्ठ मैंने उन जनार्दन से कहा —
Hearing that word of his, smiling first, I, best of gods, bound now by enmity through rajas, spoke thus to that Janārdana.
तस्य (tasya) — hisतत्-वचनम् (tat-vacanam) — those wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardस्मित-पूर्वम् (smita-pūrvam) — spoken with a smileसुर-ऋषभः (sura-ṛṣabhaḥ) — the bull among the godsरजसा (rajasā) — by rajasबद्ध-वैरः (baddha-vairaḥ) — my enmity rousedच (ca) — andतम् (tam) — to himअवोचम् (avocam) — I saidजनार्दनम् (janārdanam) — to Janārdana
२८ भाषसे वत्स वत्सेति सर्वसंहारकारणम् । मामिहाति स्मितं कृत्वा गुरुः शिष्यमिवानघ ॥
bhāṣase vatsa vatseti sarvasaṃhārakāraṇam | māmihāti smitaṃ kṛtvā guruḥ śiṣyamivānagha ||
"हे निष्पाप! समस्त संहार के कारणभूत मुझसे तुम अत्यधिक हँसते हुए 'हे वत्स! हे वत्स!' ऐसा कह रहे हो, मानो कोई गुरु अपने शिष्य से कह रहा हो।
"You say 'child, child' to me, the cause of all destruction, here, smiling greatly, blameless one, as a teacher would to a pupil —
भाषसे (bhāṣase) — you speakवत्स वत्स (vatsa vatsa) — “child, child”इति (iti) — thusसर्व-संहार-कारणम् (sarva-saṃhāra-kāraṇam) — to the cause of the dissolution of allमाम् (mām) — to meइह (iha) — hereअति-स्मितम् (ati-smitam) — with much smilingकृत्वा (kṛtvā) — having madeगुरुः (guruḥ) — as a teacherशिष्यम् इव (śiṣyam iva) — to a pupilअनघ (anagha) — O sinless one
२९ कर्तारं जगतां साक्षात्प्रकृतेश्च प्रवर्तकम् । सनातनमजं विष्णुं विरिञ्चिं विष्णुसम्भवम् ॥
kartāraṃ jagatāṃ sākṣātprakṛteśca pravartakam | sanātanamajaṃ viṣṇuṃ viriñciṃ viṣṇusambhavam ||
मैं ही संसार का साक्षात् कर्ता तथा प्रकृति का भी प्रवर्तक हूँ। मैं ही सनातन, अजन्मा विष्णु, विरिंचि तथा विष्णु का उद्गम हूँ।
me, the very doer of the worlds, the mover even of prakṛti, eternal, unborn, [called] Viṣṇu, Virañci, the source of Viṣṇu —
कर्तारम् (kartāram) — the makerजगताम् (jagatām) — of the worldsसाक्षात् (sākṣāt) — in personप्रकृतेः (prakṛteḥ) — of Prakṛtiच (ca) — andप्रवर्तकम् (pravartakam) — the setter in motionसनातनम् (sanātanam) — the eternalअजम् (ajam) — the unbornविष्णुम् (viṣṇum) — the pervaderविरिञ्चिम् (viriñcim) — Viriñciविष्णु-सम्भवम् (viṣṇu-sambhavam) — sprung from Viṣṇu
३० विश्वात्मानं विधातारं धातारं पङ्कजेक्षणम् । किमर्थं भाषसे मोहाद्वक्तुमर्हसि सत्वरम् ॥
viśvātmānaṃ vidhātāraṃ dhātāraṃ paṅkajekṣaṇam | kimarthaṃ bhāṣase mohādvaktumarhasi satvaram ||
मैं ही विश्वात्मा, विधाता, धाता और पद्मलोचन हूँ। तुम मोहवश ऐसा क्यों कह रहे हो? इसका कारण शीघ्र बताओ।
the self of all, the ordainer, the sustainer, the lotus-eyed — why do you say this, out of delusion? You ought to tell me at once.
विश्व-आत्मानम् (viśva-ātmānam) — the Self of the universeविधातारम् (vidhātāram) — the ordainerधातारम् (dhātāram) — the upholderपङ्कज-ईक्षणम् (paṅkaja-īkṣaṇam) — lotus-eyedकिम्-अर्थम् (kim-artham) — whyभाषसे (bhāṣase) — do you speak soमोहात् (mohāt) — out of delusionवक्तुम् (vaktum) — to sayअर्हसि (arhasi) — you oughtसत्वरम् (satvaram) — at once
३१ वेदो मां वक्ति नियमात्स्वयम्भुवमजं विभुम् । पितामहं स्वराजं च परमेष्ठिनमुत्तमम् ॥
vedo māṃ vakti niyamātsvayambhuvamajaṃ vibhum | pitāmahaṃ svarājaṃ ca parameṣṭhinamuttamam ||
वेद भी नियमपूर्वक मुझे स्वयंभू, अजन्मा, विभु, पितामह, स्वराज तथा उत्तम परमेष्ठी कहता है।"
The Veda by rule calls me self-existent, unborn, all-pervading, grandfather, self-ruling, the supreme, the highest of all."
वेदः (vedaḥ) — the Vedaमाम् (mām) — meवक्ति (vakti) — declaresनियमात् (niyamāt) — as a ruleस्वयम्भुवम् (svayambhuvam) — the self-existentअजम् (ajam) — the unbornविभुम् (vibhum) — the all-pervadingपितामहम् (pitāmaham) — the grandsireस्व-राजम् (sva-rājam) — self-rulingच (ca) — andपरमेष्ठिनम् (parameṣṭhinam) — the highest-seatedउत्तमम् (uttamam) — supreme
३२ इत्याकर्ण्य हरिर्वाक्यं मम क्रुद्धो रमापतिः । सोऽपि मामाह जाने त्वां कर्तारमिति लोकतः ॥
ityākarṇya harirvākyaṃ mama kruddho ramāpatiḥ | so'pi māmāha jāne tvāṃ kartāramiti lokataḥ ||
मेरा यह वचन सुनकर रमापति भगवान् हरि क्रुद्ध हो गये और वे भी मुझसे कहने लगे — "मैं जानता हूँ कि लोग तुम्हें ही जगत् का कर्ता मानते हैं,
Hearing this word of mine, Hari, the lord of Ramā, grew angry, and he too said to me, "I know that the world calls you the doer —
इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardहरिः (hariḥ) — Hariवाक्यम् (vākyam) — the wordsमम (mama) — myक्रुद्धः (kruddhaḥ) — angeredरमा-पतिः (ramā-patiḥ) — the consort of Ramāसः अपि (saḥ api) — he tooमाम् (mām) — to meआह (āha) — saidजाने (jāne) — I knowत्वाम् (tvām) — youकर्तारम् (kartāram) — as the makerइति (iti) — thusलोकतः (lokataḥ) — in common repute
३३ कर्तुं धर्तुं भवानज्ञादवतीर्णो ममाव्ययात् । विस्मृतोऽसि जगन्नाथं नारायणमनामयम् ॥
kartuṃ dhartuṃ bhavānajñādavatīrṇo mamāvyayāt | vismṛto'si jagannāthaṃ nārāyaṇamanāmayam ||
किंतु तुम अनजाने ही मुझ अव्यय से सृष्टि करने और पालन करने के लिये अवतीर्ण हुए हो। तुम मुझ अनामय जगन्नाथ नारायण को भूल गये हो —
you, unknowing, have descended from me, the imperishable, to create and sustain — you have forgotten the untroubled Nārāyaṇa, lord of the world,
कर्तुम् (kartum) — to createधर्तुम् (dhartum) — to upholdभवान् (bhavān) — youअज्ञात् (ajñāt) — from the unbornअवतीर्णः (avatīrṇaḥ) — have descendedमम (mama) — myअव्ययात् (avyayāt) — imperishableविस्मृतः (vismṛtaḥ) — you have forgottenअसि (asi) — you areजगत्-नाथम् (jagat-nātham) — the Lord of the worldनारायणम् (nārāyaṇam) — Nārāyaṇaअनामयम् (anāmayam) — free of affliction
३४ पुरुषं परमात्मानं पुरुहूतं पुरुष्टुतम् । विष्णुमच्युतमीशानं विश्वस्य प्रभवोद्भवम् ॥
puruṣaṃ paramātmānaṃ puruhūtaṃ puruṣṭutam | viṣṇumacyutamīśānaṃ viśvasya prabhavodbhavam ||
जो पुरुष, परमात्मा, पुरुहूत, पुरुष्टुत, विष्णु, अच्युत, ईशान तथा विश्व के उत्पत्ति-स्थान हैं,
the puruṣa, the supreme self, invoked by many, praised by many, Viṣṇu, Acyuta, Īśāna, the very source and origin of the universe,
पुरुषम् (puruṣam) — the Personपरम-आत्मानम् (parama-ātmānam) — the supreme Selfपुरुहूतम् (puruhūtam) — much invokedपुरु-स्तुतम् (puru-stutam) — much praisedविष्णुम् (viṣṇum) — Viṣṇuअच्युतम् (acyutam) — the unfallenईशानम् (īśānam) — the rulerविश्वस्य (viśvasya) — of the universeप्रभव-उद्भवम् (prabhava-udbhavam) — the source of its arising
३५ नारायणं महाबाहुं सर्वव्यापकमीश्वरम् । मन्नाभिपद्मजातस्त्वं हि प्रसूतो नात्र संशयः ॥
nārāyaṇaṃ mahābāhuṃ sarvavyāpakamīśvaram | mannābhipadmajātastvaṃ hi prasūto nātra saṃśayaḥ ||
उन नारायण, महाबाहु, सर्वव्यापक ईश्वर मुझसे — मेरे नाभिकमल से — ही तुम उत्पन्न हुए हो, इसमें कोई संशय नहीं है।
Nārāyaṇa, the mighty-armed, the all-pervading lord — you were surely born, arisen from the lotus of my navel; there is no doubt of this.
नारायणम् (nārāyaṇam) — Nārāyaṇaमहा-बाहुम् (mahā-bāhum) — mighty-armedसर्व-व्यापकम् (sarva-vyāpakam) — all-pervadingईश्वरम् (īśvaram) — the Lordमत्-नाभि-पद्म-जातः (mat-nābhi-padma-jātaḥ) — born of the lotus of my navelत्वम् (tvam) — youहि (hi) — indeedप्रसूतः (prasūtaḥ) — were brought forthन अत्र संशयः (na atra saṃśayaḥ) — herein there is no doubt
३६ तवापराधो नास्त्यत्र त्वयि मायाकृतं मम । शृणु सत्यं चतुर्वक्त्र सर्वदेवेश्वरो ह्यहम् ॥
tavāparādho nāstyatra tvayi māyākṛtaṃ mama | śṛṇu satyaṃ caturvaktra sarvadeveśvaro hyaham ||
इसमें तुम्हारा कोई अपराध नहीं है, यह तो मेरी ही माया तुम पर कार्य कर रही है। हे चतुर्मुख! सत्य सुनो, मैं ही सब देवों का ईश्वर हूँ।
There is no fault of yours in this; it is my māyā at work upon you. Hear the truth, four-faced one: I alone, indeed, am the lord of all gods.
तव (tava) — yourअपराधः (aparādhaḥ) — faultन अस्ति (na asti) — there is noneअत्र (atra) — in thisत्वयि (tvayi) — in youमाया-कृतम् (māyā-kṛtam) — it is the work of Māyāमम (mama) — mineशृणु (śṛṇu) — hearसत्यम् (satyam) — the truthचतुः-वक्त्र (catuḥ-vaktra) — O four-faced oneसर्व-देव-ईश्वरः (sarva-deva-īśvaraḥ) — Lord of all the godsहि (hi) — indeedअहम् (aham) — I am
३७ कर्ता हर्ता च भर्ता च न मयास्ति समो विभुः । अहमेव परं ब्रह्म परं तत्त्वं पितामह ॥
kartā hartā ca bhartā ca na mayāsti samo vibhuḥ | ahameva paraṃ brahma paraṃ tattvaṃ pitāmaha ||
मैं ही कर्ता, हर्ता और भर्ता हूँ। मेरे समान अन्य कोई समर्थ नहीं है। हे पितामह! मैं ही परब्रह्म तथा परम तत्त्व हूँ।
I am the creator, the destroyer, and the sustainer; there is no equal, mighty one, to me. I alone am the supreme brahman, the supreme truth, grandfather.
कर्ता (kartā) — the makerहर्ता (hartā) — the destroyerच (ca) — andभर्ता (bhartā) — the sustainerच (ca) — andन (na) — notमया (mayā) — to meअस्ति (asti) — is thereसमः (samaḥ) — an equalविभुः (vibhuḥ) — mighty oneअहम् एव (aham eva) — I aloneपरम् ब्रह्म (param brahma) — the supreme Brahmanपरम् तत्त्वम् (param tattvam) — the supreme realityपितामह (pitāmaha) — O grandsire
३८ अहमेव परं ज्योतिः परमात्मा त्वहं विभुः । अद्य दृष्टं श्रुतं सर्वं जगत्यस्मिंश्चराचरम् ॥
ahameva paraṃ jyotiḥ paramātmā tvahaṃ vibhuḥ | adya dṛṣṭaṃ śrutaṃ sarvaṃ jagatyasmiṃścarācaram ||
मैं ही परम ज्योति और परमात्मा विभु हूँ। इस जगत् में जो कुछ भी चराचर आज देखा और सुना जाता है,
I alone am the supreme light; I alone am the all-pervading supreme self. All that is seen and heard today, moving and unmoving, in this world,
अहम् एव (aham eva) — I aloneपरम् ज्योतिः (param jyotiḥ) — the supreme lightपरम-आत्मा (parama-ātmā) — the supreme Selfतु (tu) — indeedअहम् (aham) — Iविभुः (vibhuḥ) — the all-pervadingअद्य (adya) — nowदृष्टम् (dṛṣṭam) — seenश्रुतम् (śrutam) — heardसर्वम् (sarvam) — allजगति अस्मिन् (jagati asmin) — in this worldचर-अचरम् (cara-acaram) — moving and unmoving
३९ तत्तद्विद्धि चतुर्वक्त्र सर्वं मन्मयमित्यथ । मया सृष्टं पुराव्यक्तं चतुर्विंशतितत्त्वकम् ॥
tattadviddhi caturvaktra sarvaṃ manmayamityatha | mayā sṛṣṭaṃ purāvyaktaṃ caturviṃśatitattvakam ||
हे चतुर्मुख! उस सब को मुझ से ही बना हुआ जानो। मैंने ही पहले सृष्टि के चौबीस अव्यक्त तत्त्वों की रचना की है,
know all of that, four-faced one, to be made of me alone. By me, of old, the twenty-four unmanifest tattvas were created,
तत् तत् (tat tat) — each of theseविद्धि (viddhi) — knowचतुः-वक्त्र (catuḥ-vaktra) — O four-faced oneसर्वम् (sarvam) — allमत्-मयम् (mat-mayam) — made of meइति (iti) — thusअथ (atha) — thenमया (mayā) — by meसृष्टम् (sṛṣṭam) — was createdपुरा (purā) — of oldअव्यक्तम् (avyaktam) — the unmanifestचतुर्विंशति-तत्त्वकम् (caturviṃśati-tattvakam) — with its twenty-four principles
४० नित्यं तेष्वणवो बद्धाः सृष्टाः क्रोधभयादयः । प्रभावाच्च भवानङ्गान्यनेकानीह लीलया ॥
nityaṃ teṣvaṇavo baddhāḥ sṛṣṭāḥ krodhabhayādayaḥ | prabhāvācca bhavānaṅgānyanekānīha līlayā ||
और उन्हीं में सदा के लिये अणु बँधे हुए हैं। क्रोध, भय आदि गुण भी उत्पन्न किये गये हैं तथा मेरे ही प्रभाव और लीला से यहाँ तुम्हारे अनेक अंग बने हैं।
and in them the eternal atoms bound; anger, fear and the rest were created; and by my power, in play, your own many limbs, here, [were fashioned].
नित्यम् (nityam) — everतेषु (teṣu) — in themअणवः (aṇavaḥ) — the atoms, the individual soulsबद्धाः (baddhāḥ) — boundसृष्टाः (sṛṣṭāḥ) — were createdक्रोध-भय-आदयः (krodha-bhaya-ādayaḥ) — anger, fear and the restप्रभावात् (prabhāvāt) — by that powerच (ca) — andभवान् (bhavān) — youअङ्गानि (aṅgāni) — the membersअनेकानि (anekāni) — manyइह (iha) — hereलीलया (līlayā) — in sport
४१ सृष्टा बुद्धिर्मया तस्यामहङ्कारस्त्रिधा ततः । तन्मात्रं पञ्चकं तस्मान्मनो देहेन्द्रियाणि च ॥
sṛṣṭā buddhirmayā tasyāmahaṅkārastridhā tataḥ | tanmātraṃ pañcakaṃ tasmānmano dehendriyāṇi ca ||
मैंने ही बुद्धितत्त्व की सृष्टि की, उससे त्रिविध अहंकार, उससे पाँच तन्मात्राएँ तथा उनसे मन और शरीर की इन्द्रियाँ उत्पन्न हुईं;
By me was buddhi created; from that, ahaṅkāra threefold; from that, the fivefold tanmātras; and from that, mind, and the body's senses;
सृष्टा (sṛṣṭā) — was createdबुद्धिः (buddhiḥ) — intellectमया (mayā) — by meतस्याम् (tasyām) — in itअहङ्कारः (ahaṅkāraḥ) — the egoत्रिधा (tridhā) — threefoldततः (tataḥ) — thenceतन्मात्रम् (tanmātram) — the subtle elementsपञ्चकम् (pañcakam) — fiveतस्मात् (tasmāt) — from thatमनः (manaḥ) — mindदेह-इन्द्रियाणि (deha-indriyāṇi) — body and sensesच (ca) — and
४२ आकाशादीनि भूतानि भौतिकानि च लीलया । इति बुद्ध्वा प्रजानाथ शरणं व्रज मे विधे ॥
ākāśādīni bhūtāni bhautikāni ca līlayā | iti buddhvā prajānātha śaraṇaṃ vraja me vidhe ||
तथा लीलापूर्वक आकाश आदि भूत और भौतिक पदार्थ उत्पन्न हुए। हे प्रजानाथ! हे विधे! ऐसा जानकर तुम मेरी शरण में आ जाओ।
and, by play, ākāśa and the other elements, and the things made of the elements. Knowing this, O lord of creatures, Vidhi, take refuge in me.
आकाश-आदीनि (ākāśa-ādīni) — space and the restभूतानि (bhūtāni) — the elementsभौतिकानि (bhautikāni) — things made of themच (ca) — andलीलया (līlayā) — in sportइति (iti) — thusबुद्ध्वा (buddhvā) — having understoodप्रजा-नाथ (prajā-nātha) — O lord of creaturesशरणम् (śaraṇam) — for refugeव्रज (vraja) — comeमे (me) — to meविधे (vidhe) — O Brahmā
४२½ अहं त्वां सर्वदुःखेभ्यो रक्षिष्यामि न संशयः ।
ahaṃ tvāṃ sarvaduḥkhebhyo rakṣiṣyāmi na saṃśayaḥ ||
मैं तुम्हें सभी दुःखों से बचाऊँगा, इसमें कोई संशय नहीं है।"
I shall protect you from every sorrow — there is no doubt."
अहम् (aham) — Iत्वाम् (tvām) — youसर्व-दुःखेभ्यः (sarva-duḥkhebhyaḥ) — from every sorrowरक्षिष्यामि (rakṣiṣyāmi) — shall protectन संशयः (na saṃśayaḥ) — there is no doubt
४३ इति श्रुत्वा वचस्तस्य ब्रह्मा क्रोधसमन्वितः । को वा त्वमिति सम्भर्त्स्याब्रुवं मायाविमोहितः ॥
iti śrutvā vacastasya brahmā krodhasamanvitaḥ | ko vā tvamiti sambhartsyābruvaṃ māyāvimohitaḥ ||
उनका यह वचन सुनकर मुझ ब्रह्मा को क्रोध आ गया, और माया से विमोहित होकर मैंने उन्हें डाँटते हुए कहा — "तुम कौन हो?"
Hearing this word of his, I, Brahmā, filled with anger, deluded by māyā, spoke, rebuking him: "And who indeed are you?"
इति (iti) — thusश्रुत्वा (śrutvā) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — of himब्रह्मा (brahmā) — Brahmāक्रोध-समन्वितः (krodha-samanvitaḥ) — filled with angerकः वा त्वम् (kaḥ vā tvam) — “who then are you”इति (iti) — thusसम्भर्त्स्य (sambhartsya) — having rebuked himअब्रुवम् (abruvam) — I saidमाया-विमोहितः (māyā-vimohitaḥ) — bewildered by Māyā
४४ किमर्थं भाषसे भूरि बह्वनर्थकरं वचः । नेश्वरस्त्वं परं ब्रह्म कश्चित्कर्ता भवेत्तव ॥
kimarthaṃ bhāṣase bhūri bahvanarthakaraṃ vacaḥ | neśvarastvaṃ paraṃ brahma kaścitkartā bhavettava ||
"तुम इतना अधिक निरर्थक और अनिष्टकारी वचन क्यों बोल रहे हो? तुम न ईश्वर हो, न परब्रह्म हो; तुम्हारा भी कोई कर्ता अवश्य होगा।"
"Why do you speak so much needless, harmful word? You are not the lord, not the supreme brahman; someone must surely be your maker too."
किम्-अर्थम् (kim-artham) — whyभाषसे (bhāṣase) — do you speakभूरि (bhūri) — so muchबहु-अनर्थ-करम् (bahu-anartha-karam) — causing much mischiefवचः (vacaḥ) — speechन ईश्वरः (na īśvaraḥ) — you are not the Lordत्वम् (tvam) — youपरम् ब्रह्म (param brahma) — the supreme Brahmanकश्चित् (kaścit) — someoneकर्ता (kartā) — a makerभवेत् (bhavet) — there must beतव (tava) — of you
४५ मायया मोहितश्चाहं युद्धं चक्रे सुदारुणम् । हरिणा तेन वै सार्धं शङ्करस्य महाप्रभोः ॥
māyayā mohitaścāhaṃ yuddhaṃ cakre sudāruṇam | hariṇā tena vai sārdhaṃ śaṅkarasya mahāprabhoḥ ||
महाप्रभु शंकर की माया से मोहित हुआ मैं उन भगवान् हरि के साथ अत्यन्त भयंकर युद्ध करने लगा।
Deluded by the māyā of Śaṅkara, the great lord, I waged a most terrible war, indeed, together with that Hari.
मायया (māyayā) — by Māyāमोहितः (mohitaḥ) — bewilderedच (ca) — andअहम् (aham) — Iयुद्धम् (yuddham) — battleचक्रे (cakre) — madeसु-दारुणम् (su-dāruṇam) — most fierceहरिणा (hariṇā) — with Hariतेन (tena) — with himवै (vai) — indeedसार्धम् (sārdham) — togetherशङ्करस्य (śaṅkarasya) — of Śaṅkaraमहा-प्रभोः (mahā-prabhoḥ) — the great Lord
४६ एवं मम हरेश्चासीत्सङ्करो रोमहर्षणः । प्रलयार्णवमध्ये तु रजसा बद्धवैरयोः ॥
evaṃ mama hareścāsītsaṅkaro romaharṣaṇaḥ | pralayārṇavamadhye tu rajasā baddhavairayoḥ ||
इस प्रकार रजोगुण के कारण परस्पर वैरभाव से बँधे हम दोनों — मुझमें और हरि में — प्रलयकालीन समुद्र के मध्य रोमांचकारी संघर्ष होने लगा।
Thus, between me and Hari, our enmity bound by rajas, there arose, in the midst of the ocean of dissolution, a hair-raising clash.
एवम् (evam) — thusमम (mama) — myहरेः (hareḥ) — and Hari’sच (ca) — andआसीत् (āsīt) — there wasसङ्करः (saṅkaraḥ) — a clashरोम-हर्षणः (roma-harṣaṇaḥ) — making the hair stand on endप्रलय-अर्णव-मध्ये (pralaya-arṇava-madhye) — in the midst of the ocean of dissolutionतु (tu) — indeedरजसा (rajasā) — by rajasबद्ध-वैरयोः (baddha-vairayoḥ) — of the two whose enmity was roused
४७ एतस्मिन्नन्तरे लिङ्गमभवच्चावयोः पुरः । विवादशमनार्थं हि प्रबोधार्थं तथावयोः ॥
etasminnantare liṅgamabhavaccāvayoḥ puraḥ | vivādaśamanārthaṃ hi prabodhārthaṃ tathāvayoḥ ||
इसी बीच हम दोनों के सामने एक लिंग प्रकट हुआ, जो हमारे विवाद को शान्त करने के लिये तथा हम दोनों को ज्ञान प्रदान करने के लिये ही था।
In this interval, a liṅga appeared before the two of us, indeed for the settling of our quarrel, and likewise for the enlightening of us both.
एतस्मिन् अन्तरे (etasmin antare) — meanwhileलिङ्गम् (liṅgam) — a liṅgaअभवत् (abhavat) — appearedच (ca) — andआवयोः पुरः (āvayoḥ puraḥ) — before us twoविवाद-शमन-अर्थम् (vivāda-śamana-artham) — to quell the disputeहि (hi) — indeedप्रबोध-अर्थम् (prabodha-artham) — to awakenतथा (tathā) — likewiseआवयोः (āvayoḥ) — us two
४८ ज्वालामालासहस्राढ्यं कालानलशतोपमम् । क्षयवृद्धिविनिर्मुक्तमादिमध्यान्तवर्जितम् ॥
jvālāmālāsahasrāḍhyaṃ kālānalaśatopamam | kṣayavṛddhivinirmuktamādimadhyāntavarjitam ||
वह हजारों ज्वालाओं की मालाओं से युक्त, सैकड़ों कालाग्नियों के समान, क्षय और वृद्धि से रहित तथा आदि-मध्य-अन्त से विहीन था,
Rich with a thousand garlands of flame, like a hundred fires of time, free of both decay and growth, devoid of beginning, middle, and end,
ज्वाला-माला-सहस्र-आढ्यम् (jvālā-mālā-sahasra-āḍhyam) — rich with a thousand garlands of flameकाल-अनल-शत-उपमम् (kāla-anala-śata-upamam) — like a hundred fires of doomक्षय-वृद्धि-विनिर्मुक्तम् (kṣaya-vṛddhi-vinirmuktam) — free of waning and waxingआदि-मध्य-अन्त-वर्जितम् (ādi-madhya-anta-varjitam) — without beginning, middle or end
४९ अनौपम्यमनिर्देश्यमव्यक्तं विश्वसम्भवम् । तस्य ज्वालासहस्रेण मोहितो भगवान्हरिः ॥
anaupamyamanirdeśyamavyaktaṃ viśvasambhavam | tasya jvālāsahasreṇa mohito bhagavānhariḥ ||
वह उपमारहित, अनिर्देश्य, अव्यक्त तथा विश्व का उद्गम था। उसकी सहस्रों ज्वालाओं को देखकर भगवान् हरि भी मोहित हो उठे।
beyond compare, indescribable, unmanifest, the source of the universe. By its thousand flames the lord Hari himself was bewildered.
अनौपम्यम् (anaupamyam) — beyond comparisonअनिर्देश्यम् (anirdeśyam) — not to be pointed outअव्यक्तम् (avyaktam) — unmanifestविश्व-सम्भवम् (viśva-sambhavam) — the source of the universeतस्य (tasya) — of itज्वाला-सहस्रेण (jvālā-sahasreṇa) — by its thousand flamesमोहितः (mohitaḥ) — bewilderedभगवान् (bhagavān) — the Lordहरिः (hariḥ) — Hari
५० मोहितं चाह मामत्र किमर्थं स्पर्धसेऽधुना । आगतस्तु तृतीयोऽत्र तिष्ठतां युद्धमावयोः ॥
mohitaṃ cāha māmatra kimarthaṃ spardhase'dhunā | āgatastu tṛtīyo'tra tiṣṭhatāṃ yuddhamāvayoḥ ||
मोहित हुए वे मुझसे कहने लगे — "अब तुम मुझसे इस प्रकार क्यों स्पर्धा कर रहे हो? यहाँ तो एक तीसरा भी आ गया है, इसलिये हम दोनों का युद्ध रुका रहे।
Bewildered, he said to me: "Why do you now contend with me here? A third one, indeed, has come here; let our battle stand aside.
मोहितम् (mohitam) — bewilderedच (ca) — andआह (āha) — saidमाम् (mām) — to meअत्र (atra) — hereकिम्-अर्थम् (kim-artham) — whyस्पर्धसे (spardhase) — do you contendअधुना (adhunā) — nowआगतः (āgataḥ) — has comeतु (tu) — indeedतृतीयः (tṛtīyaḥ) — a thirdअत्र (atra) — hereतिष्ठताम् (tiṣṭhatām) — let it standयुद्धम् (yuddham) — the battleआवयोः (āvayoḥ) — of us two
५१ कुत एवात्र सम्भूतः परीक्षावोऽग्निसम्भवम् । अधो गमिष्याम्यनलस्तम्भस्यानुपमस्य च ॥
kuta evātra sambhūtaḥ parīkṣāvo'gnisambhavam | adho gamiṣyāmyanalastambhasyānupamasya ca ||
यह यहाँ कहाँ से उत्पन्न हुआ है? हम दोनों इस अग्नि से उत्पन्न वस्तु की परीक्षा करें। मैं इस अनुपम अग्निस्तम्भ के मूल का पता लगाने नीचे जाऊँगा,
From where indeed has this arisen here? Let us two examine this fire-born thing. I shall go below, to [find the root of] this incomparable pillar of fire,
कुतः एव (kutaḥ eva) — from whereअत्र (atra) — hereसम्भूतः (sambhūtaḥ) — has it arisenपरीक्षावः (parīkṣāvaḥ) — let us two examineअग्नि-सम्भवम् (agni-sambhavam) — this fiery outgrowthअधः (adhaḥ) — downwardगमिष्यामि (gamiṣyāmi) — I shall goअनल-स्तम्भस्य (anala-stambhasya) — of this pillar of fireअनुपमस्य (anupamasya) — matchlessच (ca) — and
५२ परीक्षार्थं प्रजानाथ तस्य वै वायुवेगतः । भवानूर्ध्वं प्रयत्नेन गन्तुमर्हसि सत्वरम् ॥
parīkṣārthaṃ prajānātha tasya vai vāyuvegataḥ | bhavānūrdhvaṃ prayatnena gantumarhasi satvaram ||
और हे प्रजानाथ! इसकी परीक्षा के लिये तुम वायु के वेग से प्रयत्नपूर्वक शीघ्र ही ऊपर की ओर जाओ।"
for the sake of testing it; and you, lord of creatures, ought, with the speed of the wind, by effort, to go swiftly upward."
परीक्षा-अर्थम् (parīkṣā-artham) — for the testingप्रजा-नाथ (prajā-nātha) — O lord of creaturesतस्य (tasya) — of itवै (vai) — indeedवायु-वेगतः (vāyu-vegataḥ) — with the speed of windभवान् (bhavān) — youऊर्ध्वम् (ūrdhvam) — upwardप्रयत्नेन (prayatnena) — with effortगन्तुम् (gantum) — to goअर्हसि (arhasi) — oughtसत्वरम् (satvaram) — at once
५३ एवं व्याहृत्य विश्वात्मा स्वरूपमकरोत्तदा । वाराहमहमप्याशु हंसत्वं प्राप्तवान्मुने ॥
evaṃ vyāhṛtya viśvātmā svarūpamakarottadā | vārāhamahamapyāśu haṃsatvaṃ prāptavānmune ||
ऐसा कहकर विश्वात्मा विष्णु ने वाराह का रूप धारण किया, और हे मुने! मैंने भी शीघ्र ही हंस का रूप धारण कर लिया।
Having thus spoken, the self of the universe then took on that form — he, a boar; and I too, swiftly, O sage, took on the state of a haṃsa.
एवम् (evam) — thusव्याहृत्य (vyāhṛtya) — having spokenविश्व-आत्मा (viśva-ātmā) — the Self of the universeस्व-रूपम् (sva-rūpam) — his own formअकरोत् (akarot) — tookतदा (tadā) — thenवाराहम् (vārāham) — that of a boarअहम् (aham) — Iअपि (api) — alsoआशु (āśu) — at onceहंसत्वम् (haṃsatvam) — the state of a swanप्राप्तवान् (prāptavān) — assumedमुने (mune) — O sage
५४ तदाप्रभृति मामाहुर्हंसहंसो विराडिति । हंस हंसेति यो ब्रूयात्स हंसोऽथ भविष्यति ॥
tadāprabhṛti māmāhurhaṃsahaṃso virāḍiti | haṃsa haṃseti yo brūyātsa haṃso'tha bhaviṣyati ||
उसी समय से मुझे हंस-हंस और विराट् कहा जाने लगा। जो भी 'हंस-हंस' कहता है, वह स्वयं हंसस्वरूप हो जाता है।
From that time forth they call me the Haṃsa, the great Haṃsa, the Virāṭ; and whoever should say "haṃsa, haṃsa" shall himself then become a haṃsa.
तदा-प्रभृति (tadā-prabhṛti) — from that time onमाम् (mām) — meआहुः (āhuḥ) — they callहंस-हंसः (haṃsa-haṃsaḥ) — Haṃsa, the swanविराट् (virāṭ) — the Vastइति (iti) — thusहंस हंस (haṃsa haṃsa) — “haṃsa, haṃsa”इति (iti) — thusयः (yaḥ) — whoब्रूयात् (brūyāt) — would utterसः (saḥ) — heहंसः (haṃsaḥ) — a haṃsaअथ (atha) — thenभविष्यति (bhaviṣyati) — will become
५५ सुश्वेतो ह्यनलप्रख्यो विश्वतः पक्षसंयुतः । मनोऽनिलजवो भूत्वा गतोर्ध्वं चोर्ध्वतः पुरा ॥
suśveto hyanalaprakhyo viśvataḥ pakṣasaṃyutaḥ | mano'nilajavo bhūtvā gatordhvaṃ cordhvataḥ purā ||
अत्यन्त श्वेत, अग्नि के समान तेजस्वी तथा चारों ओर पंखों से युक्त होकर, मन और वायु के समान वेगवान् बनकर मैं पहले ऊपर और ऊपर की ओर जाता गया।
Perfectly white, radiant as fire, winged on every side, having become as swift as mind and wind, I went on, upward and ever upward, of old.
सु-श्वेतः (su-śvetaḥ) — shining whiteहि (hi) — indeedअनल-प्रख्यः (anala-prakhyaḥ) — bright as fireविश्वतः (viśvataḥ) — on every sideपक्ष-संयुतः (pakṣa-saṃyutaḥ) — furnished with wingsमनः-अनिल-जवः (manaḥ-anila-javaḥ) — swift as mind and windभूत्वा (bhūtvā) — having becomeगतः (gataḥ) — I wentऊर्ध्वम् (ūrdhvam) — upwardच (ca) — andऊर्ध्वतः (ūrdhvataḥ) — ever higherपुरा (purā) — then
५६ नारायणोऽपि विश्वात्मा सुश्वेतो ह्यभवत्तदा । दशयोजनविस्तीर्णं शतयोजनमायतम् ॥
nārāyaṇo'pi viśvātmā suśveto hyabhavattadā | daśayojanavistīrṇaṃ śatayojanamāyatam ||
उधर विश्वात्मा नारायण भी उसी समय अत्यन्त श्वेत रूप धारण कर बैठे — जो दस योजन चौड़ा और सौ योजन लम्बा था,
Nārāyaṇa too, the self of the universe, then became perfectly white — ten yojanas broad, a hundred yojanas long,
नारायणः (nārāyaṇaḥ) — Nārāyaṇaअपि (api) — tooविश्व-आत्मा (viśva-ātmā) — the Self of the universeसु-श्वेतः (su-śvetaḥ) — pure whiteहि (hi) — indeedअभवत् (abhavat) — becameतदा (tadā) — thenदश-योजन-विस्तीर्णम् (daśa-yojana-vistīrṇam) — ten yojanas broadशत-योजनम् (śata-yojanam) — a hundred yojanasआयतम् (āyatam) — long
५७ मेरुपर्वतवर्ष्माणं गौरतीक्ष्णोग्रदंष्ट्रिणम् । कालादित्यसमाभासं दीर्घघोणं महास्वनम् ॥
meruparvatavarṣmāṇaṃ gauratīkṣṇogradaṃṣṭriṇam | kālādityasamābhāsaṃ dīrghaghoṇaṃ mahāsvanam ||
उसका आकार मेरु पर्वत के समान था, वह गौरवर्ण तथा तीक्ष्ण-उग्र दाढ़ों वाला था। वह प्रलयकालीन सूर्य के समान कान्तिमान, लम्बी थूथन वाला तथा महाशब्द करने वाला था,
of a bulk like Mount Meru, fair, with sharp and fearsome tusks, radiant as the sun of dissolution, long-snouted, of a mighty cry,
मेरु-पर्वत-वर्ष्माणम् (meru-parvata-varṣmāṇam) — with the bulk of Mount Meruगौर-तीक्ष्ण-उग्र-दंष्ट्रिणम् (gaura-tīkṣṇa-ugra-daṃṣṭriṇam) — with white, sharp and terrible tusksकाल-आदित्य-सम-आभासम् (kāla-āditya-sama-ābhāsam) — blazing like the sun of doomदीर्घ-घोणम् (dīrgha-ghoṇam) — long-snoutedमहा-स्वनम् (mahā-svanam) — of mighty roar
५८ ह्रस्वपादं विचित्राङ्गं जैत्रं दृढमनौपमम् । वाराहाकारमास्थाय गतवांस्तदधो जवात् ॥
hrasvapādaṃ vicitrāṅgaṃ jaitraṃ dṛḍhamanaupamam | vārāhākāramāsthāya gatavāṃstadadho javāt ||
वह छोटे पैरों वाला, विचित्र अंगों वाला, विजयशील, दृढ़ तथा अनुपम था। इस प्रकार वाराह का आकार धारण करके वे वेगपूर्वक नीचे की ओर चले गये।
short-legged, of wondrous limbs, victorious, firm, incomparable — taking on the form of a boar, he went thence downward, at speed.
ह्रस्व-पादम् (hrasva-pādam) — short-leggedविचित्र-अङ्गम् (vicitra-aṅgam) — of wondrous bodyजैत्रम् (jaitram) — victoriousदृढम् (dṛḍham) — firmअनौपमम् (anaupamam) — beyond compareवाराह-आकारम् (vārāha-ākāram) — the shape of a boarआस्थाय (āsthāya) — having assumedगतवान् (gatavān) — he wentतत्-अधः (tat-adhaḥ) — below itजवात् (javāt) — swiftly
५९ एवं वर्षसहस्रं च चरन्विष्णुरधो गतः । तदाप्रभृति लोकेषु श्वेतवाराहसंज्ञकः ॥
evaṃ varṣasahasraṃ ca caranviṣṇuradho gataḥ | tadāprabhṛti lokeṣu śvetavārāhasaṃjñakaḥ ||
इस प्रकार एक हजार वर्षों तक भ्रमण करते हुए विष्णु नीचे की ओर जाते रहे। उसी समय से लोकों में वे श्वेतवाराह नाम से जाने जाते हैं।
Thus, wandering for a thousand years, Viṣṇu went downward; and from that time forth, in the worlds, he is known as the White Boar.
एवम् (evam) — thusवर्ष-सहस्रम् (varṣa-sahasram) — for a thousand yearsच (ca) — andचरन् (caran) — journeyingविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuअधः (adhaḥ) — downwardगतः (gataḥ) — wentतदा-प्रभृति (tadā-prabhṛti) — from that time onलोकेषु (lokeṣu) — in the worldsश्वेत-वाराह-संज्ञकः (śveta-vārāha-saṃjñakaḥ) — named the White Boar
५९½ कल्पो बभूव देवर्षे नराणां कालसंज्ञकः ।
kalpo babhūva devarṣe narāṇāṃ kālasaṃjñakaḥ ||
हे देवर्षे! वही मनुष्यों के लिये 'कल्प' नामक कालगणना की अवधि बन गयी।
That, O divine sage, became a kalpa — the unit by which men reckon time.
कल्पः (kalpaḥ) — the aeonबभूव (babhūva) — came to beदेव-ऋषे (deva-ṛṣe) — O seer among the godsनराणाम् (narāṇām) — for menकाल-संज्ञकः (kāla-saṃjñakaḥ) — as a name for that age
६० बभ्राम बहुधा विष्णुः प्रभविष्णुरधोगतः ।
babhrāma bahudhā viṣṇuḥ prabhaviṣṇuradhogataḥ ||
नीचे की ओर गये हुए वे प्रभावशाली विष्णु अनेक प्रकार से भ्रमण करते रहे,
The mighty Viṣṇu, having gone below, roamed about in many ways,
बभ्राम (babhrāma) — wanderedबहुधा (bahudhā) — in many directionsविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuप्रभविष्णुः (prabhaviṣṇuḥ) — the mightyअधः-गतः (adhaḥ-gataḥ) — gone below
६०½ नापश्यदल्पमप्यस्य मूलं लिङ्गस्य सूकरः ।
nāpaśyadalpamapyasya mūlaṃ liṅgasya sūkaraḥ ||
किंतु उस वाराह-रूप विष्णु को उस लिंग के मूल का अत्यल्प भाग भी नहीं दिखा।
yet, as a boar, he did not see even the smallest part of that liṅga's root.
न अपश्यत् (na apaśyat) — he did not seeअल्पम् (alpam) — the leastअपि (api) — evenअस्य (asya) — of itमूलम् (mūlam) — the rootलिङ्गस्य (liṅgasya) — of the liṅgaसूकरः (sūkaraḥ) — the boar
६१ तावत्कालं गतश्चोर्ध्वमहमप्यरिसूदन ॥
tāvatkālaṃ gataścordhvamahamapyarisūdana ||
हे अरिसूदन! उतने ही समय तक मैं भी ऊपर की ओर जाता रहा —
For just as long a time, O slayer of foes, I too had gone upward —
तावत् कालम् (tāvat kālam) — for that same timeगतः (gataḥ) — wentच (ca) — andऊर्ध्वम् (ūrdhvam) — upwardअहम् (aham) — Iअपि (api) — tooअरि-सूदन (ari-sūdana) — O slayer of foes
६२ सत्वरं सर्वयत्नेन तस्यान्तं ज्ञातुमिच्छया । श्रान्तो न दृष्ट्वा तस्यान्तमहं कालादधोगतः ॥
satvaraṃ sarvayatnena tasyāntaṃ jñātumicchayā | śrānto na dṛṣṭvā tasyāntamahaṃ kālādadhogataḥ ||
और शीघ्रतापूर्वक पूरा प्रयत्न करके उसका अन्त जानना चाहा; किंतु थककर, उसका अन्त देखे बिना ही, मैं उतने ही समय के बाद नीचे की ओर लौट आया।
swiftly, with every effort, desiring to know its end; but, wearied, not having seen its end, I turned back downward after that time.
सत्वरम् (satvaram) — swiftlyसर्व-यत्नेन (sarva-yatnena) — with every effortतस्य (tasya) — itsअन्तम् (antam) — endज्ञातुम् (jñātum) — to knowइच्छया (icchayā) — with the wishश्रान्तः (śrāntaḥ) — weariedन दृष्ट्वा (na dṛṣṭvā) — not having seenतस्य (tasya) — itsअन्तम् (antam) — endअहम् (aham) — Iकालात् (kālāt) — in timeअधः-गतः (adhaḥ-gataḥ) — came down again
६३ तथैव भगवान्विष्णुः श्रान्तः कमललोचनः । सर्वदेवनिभस्तूर्णमुत्थितः स महावपुः ॥
tathaiva bhagavānviṣṇuḥ śrāntaḥ kamalalocanaḥ | sarvadevanibhastūrṇamutthitaḥ sa mahāvapuḥ ||
उसी प्रकार सर्वदेवस्वरूप, कमललोचन, महाकाय भगवान् विष्णु भी थककर शीघ्र ही ऊपर लौट आये।
Just so the lord Viṣṇu too, lotus-eyed, wearied, of every god's likeness, of mighty form, quickly rose back up.
तथा एव (tathā eva) — just soभगवान् (bhagavān) — the Lordविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuश्रान्तः (śrāntaḥ) — weariedकमल-लोचनः (kamala-locanaḥ) — lotus-eyedसर्व-देव-निभः (sarva-deva-nibhaḥ) — peer of all the godsतूर्णम् (tūrṇam) — quicklyउत्थितः (utthitaḥ) — rose upसः (saḥ) — heमहा-वपुः (mahā-vapuḥ) — of mighty frame
६४ समागतो मया सार्धं प्रणिपत्य भवं मुहुः । मायया मोहितः शम्भोस्तस्थौ संविग्नमानसः ॥
samāgato mayā sārdhaṃ praṇipatya bhavaṃ muhuḥ | māyayā mohitaḥ śambhostasthau saṃvignamānasaḥ ||
मेरे साथ आकर तथा शिव जी को बार-बार प्रणाम करके, शम्भु की माया से मोहित वे व्याकुल चित्त से वहाँ खड़े रहे।
Come together with me, bowing again and again to Bhava, deluded by the māyā of Śambhu, he stood there, his mind troubled.
समागतः (samāgataḥ) — he came togetherमया सार्धम् (mayā sārdham) — with meप्रणिपत्य (praṇipatya) — having bowedभवम् (bhavam) — to Bhavaमुहुः (muhuḥ) — again and againमायया (māyayā) — by the Māyāमोहितः (mohitaḥ) — bewilderedशम्भोः (śambhoḥ) — of Śambhuतस्थौ (tasthau) — he stoodसंविग्न-मानसः (saṃvigna-mānasaḥ) — with troubled mind
६५ पृष्ठतः पार्श्वतश्चैव ह्यग्रतः परमेश्वरम् । प्रणिपत्य मया सार्धं सस्मार किमिदं त्विति ॥
pṛṣṭhataḥ pārśvataścaiva hyagrataḥ parameśvaram | praṇipatya mayā sārdhaṃ sasmāra kimidaṃ tviti ||
पीछे से, बगल से और सामने से भी — इस प्रकार मेरे साथ ही परमेश्वर को प्रणाम करके वे सोचने लगे कि यह क्या है?
From behind, from the side, and indeed from in front, bowing to the supreme lord together with me, he pondered: "What, then, is this?"
पृष्ठतः (pṛṣṭhataḥ) — from behindपार्श्वतः (pārśvataḥ) — from the sideच एव (ca eva) — andहि (hi) — indeedअग्रतः (agrataḥ) — from the frontपरमेश्वरम् (parameśvaram) — the supreme Lordप्रणिपत्य (praṇipatya) — having bowedमया सार्धम् (mayā sārdham) — together with meसस्मार (sasmāra) — he ponderedकिम् इदम् (kim idam) — “what is this”तु (tu) — indeedइति (iti) — thus
६६ अनिर्देश्यं च तद्रूपमनाम कर्मवर्जितम् । अलिङ्गं लिङ्गतां प्राप्तं ध्यानमार्गेऽप्यगोचरम् ॥
anirdeśyaṃ ca tadrūpamanāma karmavarjitam | aliṅgaṃ liṅgatāṃ prāptaṃ dhyānamārge'pyagocaram ||
वह रूप अनिर्देश्य, नामरहित तथा कर्मरहित था। वह अलिंग होते हुए भी लिंगता को प्राप्त था और ध्यानमार्ग से भी अगोचर था।
That form was indescribable, nameless, free of any [ordinary] action; without mark, yet arrived at the state of a liṅga, beyond reach even of the path of meditation.
अनिर्देश्यम् (anirdeśyam) — not to be pointed outच (ca) — andतत्-रूपम् (tat-rūpam) — that formअनाम (anāma) — namelessकर्म-वर्जितम् (karma-varjitam) — devoid of actionअलिङ्गम् (aliṅgam) — without markलिङ्गताम् (liṅgatām) — the state of a liṅgaप्राप्तम् (prāptam) — having assumedध्यान-मार्गे (dhyāna-mārge) — on the path of meditationअपि (api) — evenअगोचरम् (agocaram) — beyond reach
६७ स्वस्थं चित्तं तदा कृत्वा नमस्कारपरायणौ । बभूवतुरुभावावामहं हरिरपि ध्रुवम् ॥
svasthaṃ cittaṃ tadā kṛtvā namaskāraparāyaṇau | babhūvaturubhāvāvāmahaṃ harirapi dhruvam ||
तब अपने-अपने चित्त को शान्त करके हम दोनों — मैं और हरि — निश्चय ही नमस्कार करने में तत्पर हो गये।
Then, having steadied our minds, both of us, I and Hari as well, became indeed devoted wholly to bowing before him.
स्वस्थम् (svastham) — composedचित्तम् (cittam) — the mindतदा (tadā) — thenकृत्वा (kṛtvā) — having madeनमस्कार-परायणौ (namaskāra-parāyaṇau) — wholly given to salutationबभूवतुः (babhūvatuḥ) — the two becameउभौ (ubhau) — bothआवाम् (āvām) — we twoअहम् (aham) — Iहरिः (hariḥ) — Hariअपि (api) — alsoध्रुवम् (dhruvam) — assuredly
६८ जानीवो न हि ते रूपं योऽसि सोऽसि महाप्रभो । नमोऽस्तु ते महेशान रूपं दर्शय नौ त्वरम् ॥
jānīvo na hi te rūpaṃ yo'si so'si mahāprabho | namo'stu te maheśāna rūpaṃ darśaya nau tvaram ||
"हे महाप्रभो! हम आपके स्वरूप को नहीं जानते। आप जो भी हैं, वही हैं। हे महेशान! आपको हमारा नमस्कार है, हमें शीघ्र ही अपने स्वरूप का दर्शन कराइये।"
"We do not know your form; whatever you are, you are, great lord. Salutation be to you, great Īśāna; show us your form swiftly."
जानीवः (jānīvaḥ) — we two knowन (na) — notहि (hi) — indeedते (te) — yourरूपम् (rūpam) — formयः असि (yaḥ asi) — whoever you areसः असि (saḥ asi) — that you areमहा-प्रभो (mahā-prabho) — O great Lordनमः अस्तु ते (namaḥ astu te) — salutation be to youमहा-ईशान (mahā-īśāna) — O great Rulerरूपम् (rūpam) — your formदर्शय (darśaya) — showनौ (nau) — to us twoत्वरम् (tvaram) — at once
६९ एवं शरच्छतान्यासन्नमस्कारं प्रकुर्वतोः । आवयोर्मुनिशार्दूल मदमास्थितयोस्तदा ॥
evaṃ śaracchatānyāsannamaskāraṃ prakurvatoḥ | āvayormuniśārdūla madamāsthitayostadā ||
हे मुनिशार्दूल! इस प्रकार अहंकार में स्थित हम दोनों को इस तरह नमस्कार करते हुए उस समय सैकड़ों वर्ष व्यतीत हो गये।
Thus, O tiger among sages, hundreds of autumns passed for the two of us, still lost in pride, as we went on offering our salutation then.
एवम् (evam) — thusशरत्-शतानि (śarat-śatāni) — hundreds of autumnsआसन् (āsan) — passedनमस्कारम् (namaskāram) — salutationप्रकुर्वतोः (prakurvatoḥ) — as the two of us madeआवयोः (āvayoḥ) — of us twoमुनि-शार्दूल (muni-śārdūla) — O tiger among sagesमदम् (madam) — prideआस्थितयोः (āsthitayoḥ) — who had been given over toतदा (tadā) — then
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां प्रथमखण्डे सृष्ट्युपाख्याने विष्णुब्रह्मविवादवर्णनं नाम सप्तमोऽध्यायः ॥ ७ ॥
Here ends the seventh chapter — “The Account of the Dispute of Viṣṇu and Brahmā” — in the tale of creation, in the first section, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिव महापुराण की द्वितीय रुद्र संहिता के प्रथम खण्ड, सृष्ट्युपाख्यान में “विष्णु-ब्रह्मा-विवाद-वर्णन” नामक सातवाँ अध्याय समाप्त हुआ।