॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ तृतीयोऽध्यायः
Brahmā continues: his mind-born sons name the wondrous being Manmatha, Kāma, and Kandarpa, and Dakṣa gives him Sandhyā as his intended wife. Eager to test his own power, Kāma strings his flower-bow before Brahmā and the assembled sages and bewilders them all — Brahmā, his sons, and Sandhyā herself — with desire. Seeing his father and brothers overcome, Dharma prays to Śiva, who appears and sharply shames Brahmā for desiring his own daughter. Mortified, Brahmā restrains himself and lets Sandhyā go; the sweat of his shame, and of Dakṣa's, gives rise to the many classes of pitṛs, and, from Dakṣa, to the maiden Rati, Kāma's future wife. Enraged at Kāma, Brahmā curses him to be burnt to ashes by Śiva's own eye. Kāma, terrified, protests that he only did the very work Brahmā himself had assigned him, and is innocent of any other wrong. Brahmā relents, explaining that the curse was provoked only by Kāma's targeting of his own daughter, and grants that Kāma will regain a body when Śiva himself eventually takes a wife. ब्रह्मा जी आगे बताते हैं कि उनके मानस पुत्र उस अद्भुत पुरुष का नामकरण मन्मथ, काम तथा कन्दर्प के रूप में करते हैं, और दक्ष उसे सन्ध्या को पत्नी के रूप में प्रदान करने की बात कहते हैं। अपनी शक्ति की परीक्षा लेने के लिये उत्सुक काम ब्रह्मा तथा समस्त मुनियोंके समक्ष अपना पुष्पधनुष चढ़ाकर ब्रह्मा, उनके पुत्रों तथा स्वयं सन्ध्या को भी काम-विकार से मोहित कर देता है। अपने पिता तथा भाइयों की यह दशा देखकर धर्म शिव जी की स्तुति करते हैं, जो प्रकट होकर ब्रह्मा को अपनी ही पुत्री के प्रति कामभाव रखने के लिये कठोर शब्दों में लज्जित करते हैं। लज्जित ब्रह्मा स्वयं को संयत करके सन्ध्या को त्याग देते हैं; उनकी तथा दक्ष की लज्जा के स्वेद से अनेक पितृगणों की, तथा दक्ष से कामदेव की भावी पत्नी रति की, उत्पत्ति होती है। कामदेव पर क्रुद्ध होकर ब्रह्मा उसे शिव की नेत्राग्नि से भस्म हो जाने का शाप देते हैं। भयभीत कामदेव यह कहते हुए विरोध करता है कि उसने तो केवल वही कार्य किया जो स्वयं ब्रह्मा ने उसे सौंपा था, और वह अन्य किसी अपराध का दोषी नहीं है। ब्रह्मा यह स्पष्ट करते हुए शान्त हो जाते हैं कि शाप केवल उनकी अपनी पुत्री को लक्ष्य बनाये जाने के कारण दिया गया था, और वचन देते हैं कि जब शिव स्वयं विवाह करेंगे, तब कामदेव को पुनः शरीर प्राप्त होगा।
१ ततस्ते मुनयः सर्वे मदभिप्रायवेदिनः । चक्रुस्तदुचितं नाम मरीचिप्रमुखाः सुताः ॥
tataste munayaḥ sarve madabhiprāyavedinaḥ | cakrustaducitaṃ nāma marīcipramukhāḥ sutāḥ ||
"तब मेरे अभिप्राय को जाननेवाले मेरे पुत्र मरीचि आदि मुनियों ने उसका उचित नाम रखा।
"Then all those sages, who knew my very intention, my sons headed by Marīci, gave him a fitting name.
ततः (tataḥ) — thenते (te) — theyमुनयः (munayaḥ) — the sagesसर्वे (sarve) — allमदभिप्रायवेदिनः (madabhiprāyavedinaḥ) — knowing my intentचक्रुः (cakruḥ) — madeतदुचितम् (taducitam) — befitting himनाम (nāma) — a nameमरीचिप्रमुखाः (marīcipramukhāḥ) — headed by Marīciसुताः (sutāḥ) — my sons
२ मुखावलोकनादेव ज्ञात्वा वृत्तान्तमन्यतः । दक्षादयश्च स्रष्टारः स्थानं पत्नीं च ते ददुः ॥
mukhāvalokanādeva jñātvā vṛttāntamanyataḥ | dakṣādayaśca sraṣṭāraḥ sthānaṃ patnīṃ ca te daduḥ ||
उसका मुख देखते ही तथा अन्य प्रकार से उसका वृत्तान्त जानकर दक्ष आदि सृष्टिकर्ताओं ने उसे स्थान तथा पत्नी दी।
Merely by seeing his face, and knowing his story by other means too, Dakṣa and the other creators gave him a place and a wife.
मुखावलोकनात् (mukhāvalokanāt) — from looking at his faceएव (eva) — aloneज्ञात्वा (jñātvā) — having understoodवृत्तान्तम् (vṛttāntam) — the matterअन्यतः (anyataḥ) — from elsewhereदक्षादयः (dakṣādayaḥ) — Dakṣa and the restच (ca) — andस्रष्टारः (sraṣṭāraḥ) — the creatorsस्थानम् (sthānam) — a stationपत्नीम् (patnīm) — a wifeच (ca) — andते (te) — theyददुः (daduḥ) — gave
३ ततो निश्चित्य नामानि मरीचिप्रमुखा द्विजाः । ऊचुः सङ्गतमेतस्मै पुरुषाय ममात्मजाः ॥
tato niścitya nāmāni marīcipramukhā dvijāḥ | ūcuḥ saṅgatametasmai puruṣāya mamātmajāḥ ||
तत्पश्चात् नामों का निश्चय करके मरीचि आदि द्विज, मेरे पुत्रों ने, उस पुरुष के लिये उपयुक्त नाम कहे।
Then, having settled on names, the twice-born headed by Marīci, my own sons, spoke a fitting name for that man.
ततः (tataḥ) — thenनिश्चित्य (niścitya) — having settled onनामानि (nāmāni) — the namesमरीचिप्रमुखाः (marīcipramukhāḥ) — headed by Marīciद्विजाः (dvijāḥ) — the twice-bornऊचुः (ūcuḥ) — saidसङ्गतम् (saṅgatam) — fittingएतस्मै (etasmai) — to thisपुरुषाय (puruṣāya) — manमम (mama) — myआत्मजाः (ātmajāḥ) — sons
४ यस्मात्प्रमथसे तत्त्वं जातोऽस्माकं यथा विधेः । तस्मान्मन्मथनामा त्वं लोके ख्यातो भविष्यसि ॥
yasmātpramathase tattvaṃ jāto'smākaṃ yathā vidheḥ | tasmānmanmathanāmā tvaṃ loke khyāto bhaviṣyasi ||
"'चूँकि विधि से उत्पन्न होते ही तुमने हमारे तत्त्व को मथ डाला है, इसलिये तुम लोक में मन्मथ नाम से प्रसिद्ध होगे।
"'Since you have churned our very being, as soon as you were born from Vidhi, therefore you shall be known in the world by the name Manmatha.
यस्मात् (yasmāt) — becauseप्रमथसे (pramathase) — you churnतत् (tat) — soत्वम् (tvam) — youजातः (jātaḥ) — bornअस्माकम् (asmākam) — of usयथा (yathā) — asविधेः (vidheḥ) — of the Creatorतस्मात् (tasmāt) — thereforeमन्मथनामा (manmathanāmā) — by the name Manmathaत्वम् (tvam) — youलोके (loke) — in the worldख्यातः (khyātaḥ) — renownedभविष्यसि (bhaviṣyasi) — will be
५ जगत्सु कामरूपस्त्वं त्वत्समो न हि विद्यते । अतस्त्वं कामनामापि ख्यातो भव मनोभव ॥
jagatsu kāmarūpastvaṃ tvatsamo na hi vidyate | atastvaṃ kāmanāmāpi khyāto bhava manobhava ||
तुम संसार में कामरूप हो, तुम्हारे समान कोई नहीं है; अतः हे मनोभव! तुम काम नाम से भी विख्यात होओ।
You are the very form of desire in the worlds; none is equal to you; therefore, O mind-born one, be known also by the name Kāma.
जगत्सु (jagatsu) — in the worldsकामरूपः (kāmarūpaḥ) — of the form of desireत्वम् (tvam) — youत्वत्समः (tvatsamaḥ) — your equalन (na) — notहि (hi) — indeedविद्यते (vidyate) — existsअतः (ataḥ) — thereforeत्वम् (tvam) — youकामनामा (kāmanāmā) — by the name Kāmaअपि (api) — alsoख्यातः (khyātaḥ) — renownedभव (bhava) — beमनोभव (manobhava) — O mind-born
६ मदनान्मदनाख्यस्त्वं जातो दर्पात्सदर्पकः । तस्मात्कन्दर्पनामापि लोके ख्यातो भविष्यसि ॥
madanānmadanākhyastvaṃ jāto darpātsadarpakaḥ | tasmātkandarpanāmāpi loke khyāto bhaviṣyasi ||
दर्प से उत्पन्न दर्पक होने के कारण तुम मदन नाम से जाने गये हो; अतः तुम लोक में कन्दर्प नाम से भी विख्यात होगे।
Born of pride, you are named Madana from madana, and are yourself a giver of pride; therefore you shall be known in the world also by the name Kandarpa.
मदनात् (madanāt) — from intoxicatingमदनाख्यः (madanākhyaḥ) — called Madanaत्वम् (tvam) — youजातः (jātaḥ) — bornदर्पात् (darpāt) — from prideसदर्पकः (sadarpakaḥ) — full of prideतस्मात् (tasmāt) — thereforeकन्दर्पनामा (kandarpanāmā) — by the name Kandarpaअपि (api) — alsoलोके (loke) — in the worldख्यातः (khyātaḥ) — renownedभविष्यसि (bhaviṣyasi) — you will be
७ त्वत्समं सर्वदेवानां यद्वीर्यं न भविष्यति । ततः स्थानानि सर्वाणि सर्वव्यापी भवांस्ततः ॥
tvatsamaṃ sarvadevānāṃ yadvīryaṃ na bhaviṣyati | tataḥ sthānāni sarvāṇi sarvavyāpī bhavāṃstataḥ ||
तुम्हारे समान किसी भी देवता का पराक्रम नहीं होगा, अतः तुम्हारे लिये सभी स्थान होंगे और तुम सर्वव्यापी होगे।'
Since no might of any of the gods shall equal yours, therefore all places shall be yours, and you shall become all-pervading.'
त्वत्समम् (tvatsamam) — equal to yoursसर्वदेवानाम् (sarvadevānām) — of all the godsयत् (yat) — sinceवीर्यम् (vīryam) — potencyन (na) — notभविष्यति (bhaviṣyati) — will there beततः (tataḥ) — thereforeस्थानानि (sthānāni) — stationsसर्वाणि (sarvāṇi) — allसर्वव्यापी (sarvavyāpī) — all-pervadingभवान् (bhavān) — your honourततः (tataḥ) — hence
८ दक्षोऽयं भवतः पत्नीं स्वयं दास्यति कामिनीम् । आद्यः प्रजापतियों हि यथेष्टं पुरुषोत्तम ॥
dakṣo'yaṃ bhavataḥ patnīṃ svayaṃ dāsyati kāminīm | ādyaḥ prajāpatiyoṃ hi yatheṣṭaṃ puruṣottama ||
"'ये आद्य प्रजापति दक्ष स्वयं ही तुम्हें, हे पुरुषोत्तम! यथेच्छ एक प्रिय पत्नी प्रदान करेंगे।
"'This Dakṣa, the first of the prajāpatis, will himself give you, O best of men, a loving wife, as he wishes.
दक्षः (dakṣaḥ) — Dakṣaअयम् (ayam) — thisभवतः (bhavataḥ) — yourपत्नीम् (patnīm) — wifeस्वयम् (svayam) — himselfदास्यति (dāsyati) — will giveकामिनीम् (kāminīm) — a lovely oneआद्यः (ādyaḥ) — the firstप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — lord of creaturesयः (yaḥ) — whoहि (hi) — indeedयथेष्टम् (yatheṣṭam) — as you wishपुरुषोत्तम (puruṣottama) — O best of beings
९ एषा च कन्यका चारुरूपा ब्रह्ममनोभवा । सन्ध्या नाम्नेति विख्याता सर्वलोके भविष्यति ॥
eṣā ca kanyakā cārurūpā brahmamanobhavā | sandhyā nāmneti vikhyātā sarvaloke bhaviṣyati ||
और यह सुन्दर रूपवाली, ब्रह्मा के मन से उत्पन्न कन्या समस्त लोक में सन्ध्या नाम से विख्यात होगी।
And this lovely maiden, born of Brahmā's own mind, shall become renowned in all the world by the name Sandhyā.
एषा (eṣā) — thisच (ca) — andकन्यका (kanyakā) — maidenचारुरूपा (cārurūpā) — of lovely formब्रह्ममनोभवा (brahmamanobhavā) — born of Brahmā's mindसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāनाम्ना (nāmnā) — by nameइति (iti) — thusविख्याता (vikhyātā) — renownedसर्वलोके (sarvaloke) — in all the worldभविष्यति (bhaviṣyati) — will be
१० ब्रह्मणो ध्यायतो यस्मात्सम्यग्जाता वराङ्गना । अतः सन्ध्येति विख्याता क्रान्ताभा तुल्यमल्लिका ॥
brahmaṇo dhyāyato yasmātsamyagjātā varāṅganā | ataḥ sandhyeti vikhyātā krāntābhā tulyamallikā ||
चूँकि ब्रह्मा के ध्यान करते हुए यह सुन्दरी भलीभाँति उत्पन्न हुई, इसलिये यह सन्ध्या नाम से विख्यात हुई — बिजली की-सी कान्तिवाली, मल्लिका के समान।'
Since she was born perfectly while Brahmā was meditating, therefore she is renowned as Sandhyā, of radiance like lightning, like a jasmine flower.'
ब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāध्यायतः (dhyāyataḥ) — as he meditatedयस्मात् (yasmāt) — sinceसम्यक् (samyak) — fullyजाता (jātā) — was bornवराङ्गना (varāṅganā) — the excellent womanअतः (ataḥ) — thereforeसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāइति (iti) — thusविख्याता (vikhyātā) — renownedक्रान्ताभा (krāntābhā) — of surpassing radianceतुल्यमल्लिका (tulyamallikā) — like the jasmine
११ कौसुमानि तथास्त्राणि पञ्चादाय मनोभवः । प्रच्छन्नरूपी तत्रैव चिन्तयामास निश्चयम् ॥
kausumāni tathāstrāṇi pañcādāya manobhavaḥ | pracchannarūpī tatraiva cintayāmāsa niścayam ||
इस प्रकार मनोभव अपने पाँच पुष्प-अस्त्रों को लेकर, वहीं गुप्त रूप में, अपने निश्चय का विचार करने लगा।
Thus Manmatha, taking up his five flower-weapons, in hidden form, resolved there upon his purpose, thinking it through.
कौसुमानि (kausumāni) — made of flowersतथा (tathā) — likewiseअस्त्राणि (astrāṇi) — weaponsपञ्च (pañca) — fiveआदाय (ādāya) — having takenमनोभवः (manobhavaḥ) — the mind-bornप्रच्छन्नरूपी (pracchannarūpī) — of hidden formतत्र (tatra) — thereएव (eva) — itselfचिन्तयामास (cintayāmāsa) — he consideredनिश्चयम् (niścayam) — his resolve
१२ हर्षणं रोचनाख्यं च मोहनं शोषणं तथा । मारणं चेति प्रोक्तानि मुनेर्मोहकराण्यपि ॥
harṣaṇaṃ rocanākhyaṃ ca mohanaṃ śoṣaṇaṃ tathā | māraṇaṃ ceti proktāni munermohakarāṇyapi ||
हर्षण, रोचन नामक, मोहन, शोषण तथा मारण — ये, हे मुने, मुनियों को भी मोहित करनेवाले कहे गये हैं।
Harṣaṇa, and the one called Rocana, and Mohana, and Śoṣaṇa, and Māraṇa — these were declared, O sage, to be the bewilderers even of sages.
हर्षणम् (harṣaṇam) — Harṣaṇaरोचनाख्यम् (rocanākhyam) — called Rocanaच (ca) — andमोहनम् (mohanam) — Mohanaशोषणम् (śoṣaṇam) — Śoṣaṇaतथा (tathā) — likewiseमारणम् (māraṇam) — Māraṇaच (ca) — andइति (iti) — thusप्रोक्तानि (proktāni) — are declaredमुनेः (muneḥ) — of a sageमोहकराणि (mohakarāṇi) — bewilderingअपि (api) — even
१३ ब्रह्मणा मम यत्कर्म समुद्दिष्टं सनातनम् । तदिहैव करिष्यामि मुनीनां सन्निधौ विधे ॥
brahmaṇā mama yatkarma samuddiṣṭaṃ sanātanam | tadihaiva kariṣyāmi munīnāṃ sannidhau vidhe ||
'ब्रह्मा ने मुझे जो सनातन कार्य सौंपा है, हे विधे! उसे मैं यहीं मुनियों के सन्निधि में करूँगा।
'The eternal work that Brahmā has assigned to me, I shall now perform right here, O Vidhi, in the presence of the sages.
ब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāमम (mama) — myयत् (yat) — whichकर्म (karma) — workसमुद्दिष्टम् (samuddiṣṭam) — has been appointedसनातनम् (sanātanam) — everlastingतत् (tat) — thatइह (iha) — hereएव (eva) — itselfकरिष्यामि (kariṣyāmi) — I shall doमुनीनाम् (munīnām) — of the sagesसन्निधौ (sannidhau) — in the presenceविधे (vidhe) — of the Creator
१४ तिष्ठन्ति मुनयश्चात्र स्वयं चापि प्रजापतिः । एतेषां साक्षिभूतं मे भविष्यत्यद्य निश्चयम् ॥
tiṣṭhanti munayaścātra svayaṃ cāpi prajāpatiḥ | eteṣāṃ sākṣibhūtaṃ me bhaviṣyatyadya niścayam ||
यहाँ मुनिगण और स्वयं प्रजापति भी उपस्थित हैं; आज मेरे निश्चय की ये साक्षी होंगे।
The sages are present here, and the prajāpati himself; today my resolve shall have these as its witnesses.
तिष्ठन्ति (tiṣṭhanti) — standमुनयः (munayaḥ) — the sagesच (ca) — andअत्र (atra) — hereस्वयम् (svayam) — himselfच (ca) — andअपि (api) — alsoप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creaturesएतेषाम् (eteṣām) — of theseसाक्षिभूतम् (sākṣibhūtam) — witnessedमे (me) — myभविष्यति (bhaviṣyati) — will beअद्य (adya) — todayनिश्चयम् (niścayam) — the resolve
१५ सन्ध्यापि ब्रह्मणा प्रोक्ता चेदानीं प्रेषयेद्द्रुतम् । इह कर्म परीक्ष्यैव प्रयोगान्मोहयाम्यहम् ॥
sandhyāpi brahmaṇā proktā cedānīṃ preṣayeddrutam | iha karma parīkṣyaiva prayogānmohayāmyaham ||
सन्ध्या को भी, जो ब्रह्मा द्वारा कही गयी है, अभी शीघ्र भेज दिया जाये; यहीं अपने कर्म की परीक्षा करके, प्रयोग द्वारा मैं सबको मोहित करूँगा।'
And Sandhyā too, declared by Brahmā — let her be sent quickly now; having tested my work here, by my own device, I shall bewilder them.'
सन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāअपि (api) — tooब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāप्रोक्ता (proktā) — has been declared mineचेत् (cet) — ifइदानीम् (idānīm) — nowप्रेषयेत् (preṣayet) — he should send her awayद्रुतम् (drutam) — quicklyइह (iha) — hereकर्म (karma) — my workपरीक्ष्य (parīkṣya) — having testedएव (eva) — indeedप्रयोगात् (prayogāt) — by its useमोहयामि (mohayāmi) — I bewilder themअहम् (aham) — I
१६ इति सञ्चिन्त्य मनसा निश्चित्य च मनोभवः । पुष्पजं पुष्पजातैश्च योजयामास मार्गणैः ॥
iti sañcintya manasā niścitya ca manobhavaḥ | puṣpajaṃ puṣpajātaiśca yojayāmāsa mārgaṇaiḥ ||
इस प्रकार मन में विचार करके तथा निश्चय करके मनोभव ने पुष्पों से बने बाणों को नाना प्रकार के पुष्पों से युक्त करके धनुष पर चढ़ाया।
Having thus resolved in his mind, and decided, Manmatha fitted flower-born arrows, made of every kind of flower, to his bow.
इति (iti) — thusसञ्चिन्त्य (sañcintya) — having reflectedमनसा (manasā) — in mindनिश्चित्य (niścitya) — having resolvedच (ca) — andमनोभवः (manobhavaḥ) — the mind-bornपुष्पजम् (puṣpajam) — the flower-bowपुष्पजातैः (puṣpajātaiḥ) — with flower-bornच (ca) — andयोजयामास (yojayāmāsa) — he fittedमार्गणैः (mārgaṇaiḥ) — arrows
१७ आलीढस्थानमासाद्य धनुराकृष्य यत्नतः । चकार वलयाकारं कामो धन्विवरस्तदा ॥
ālīḍhasthānamāsādya dhanurākṛṣya yatnataḥ | cakāra valayākāraṃ kāmo dhanvivarastadā ||
आलीढ़ स्थान (धनुर्धारी की मुद्रा) में स्थित होकर तथा यत्नपूर्वक धनुष खींचकर श्रेष्ठ धनुर्धारी कामदेव ने उसे उस समय वलयाकार बना दिया।
Taking his stance, and drawing the bow with effort, Kāma, that excellent archer, then made it curved like a ring.
आलीढस्थानम् (ālīḍhasthānam) — the ālīḍha stanceआसाद्य (āsādya) — having takenधनुः (dhanuḥ) — the bowआकृष्य (ākṛṣya) — having drawnयत्नतः (yatnataḥ) — with effortचकार (cakāra) — he madeवलयाकारम् (valayākāram) — into the shape of a circleकामः (kāmaḥ) — Kāmaधन्विवरः (dhanvivaraḥ) — best of archersतदा (tadā) — then
१८ संहिते तेन कोदण्डे मारुताश्च सुगन्धयः । ववुस्तत्र मुनिश्रेष्ठ सम्यगाह्लादकारिणः ॥
saṃhite tena kodaṇḍe mārutāśca sugandhayaḥ | vavustatra muniśreṣṭha samyagāhlādakāriṇaḥ ||
जब उस धनुष पर बाण चढ़ाया गया, तब वहाँ सुगन्धित वायु भी बहने लगी, हे मुनिश्रेष्ठ, जो अत्यन्त आह्लादकारी थी।
As that bow was thus strung, fragrant winds also blew there, O best of sages, most delightful.
संहिते (saṃhite) — when had been fittedतेन (tena) — by himकोदण्डे (kodaṇḍe) — the bowमारुताः (mārutāḥ) — breezesच (ca) — andसुगन्धयः (sugandhayaḥ) — fragrantववुः (vavuḥ) — blewतत्र (tatra) — thereमुनिश्रेष्ठ (muniśreṣṭha) — O best of sagesसम्यक् (samyak) — whollyआह्लादकारिणः (āhlādakāriṇaḥ) — delight-giving
१९ ततस्तानपि धात्रादीन्सर्वानेव च मानसान् । पृथक् पुष्पशरैस्तीक्ष्णैर्मोहयामास मोहनः ॥
tatastānapi dhātrādīnsarvāneva ca mānasān | pṛthak puṣpaśaraistīkṣṇairmohayāmāsa mohanaḥ ||
तत्पश्चात् उस मोहक ने धाता आदि सभी मानसपुत्रों को भी अपने तीक्ष्ण पुष्पबाणों से पृथक्-पृथक् मोहित कर दिया।
Then that bewilderer bewildered, separately, with his sharp flower-arrows, all those mind-born sons of the creator too.
ततः (tataḥ) — thenतान् (tān) — themअपि (api) — alsoधात्रादीन् (dhātrādīn) — the Creator and the restसर्वान् (sarvān) — allएव (eva) — indeedच (ca) — andमानसान् (mānasān) — the mind-bornपृथक् (pṛthak) — each apartपुष्पशरैः (puṣpaśaraiḥ) — with flower-arrowsतीक्ष्णैः (tīkṣṇaiḥ) — sharpमोहयामास (mohayāmāsa) — he bewilderedमोहनः (mohanaḥ) — the bewilderer
२० ततस्ते मुनयः सर्वे मोहिताश्चाप्यहं मुने । संहितो मनसा किंचिद्विकारं प्रापुरादितः ॥
tataste munayaḥ sarve mohitāścāpyahaṃ mune | saṃhito manasā kiṃcidvikāraṃ prāpurāditaḥ ||
तत्पश्चात् वे सभी मुनि तथा मैं भी, हे मुने, मोहित हो गये; एक साथ हमारे मन में कुछ विकार उत्पन्न हो गया।
Then all those sages became bewildered, and I too, O sage; together, our minds at once underwent some disturbance.
ततः (tataḥ) — thenते (te) — theyमुनयः (munayaḥ) — the sagesसर्वे (sarve) — allमोहिताः (mohitāḥ) — bewilderedच (ca) — andअपि (api) — evenअहम् (aham) — Iमुने (mune) — O sageसंहितः (saṃhitaḥ) — though composedमनसा (manasā) — in mindकिंचित् (kiṃcit) — somewhatविकारम् (vikāram) — disturbanceप्रापुः (prāpuḥ) — they came toआदितः (āditaḥ) — at the outset
२१ सन्ध्यां सर्वे निरीक्षन्तः सविकारं मुहुर्मुहुः । आसन् प्रवृद्धमदनाः स्त्री यस्मान्मदनैधिनी ॥
sandhyāṃ sarve nirīkṣantaḥ savikāraṃ muhurmuhuḥ | āsan pravṛddhamadanāḥ strī yasmānmadanaidhinī ||
सभी बार-बार विकारसहित सन्ध्या की ओर देखते हुए बढ़ते हुए काम से युक्त हो गये, क्योंकि स्त्री कामको बढ़ानेवाली होती है।
All, looking again and again at Sandhyā with agitation, became filled with mounting desire, since a woman is the very increaser of desire.
सन्ध्याम् (sandhyām) — Sandhyāसर्वे (sarve) — allनिरीक्षन्तः (nirīkṣantaḥ) — gazing atसविकारम् (savikāram) — with agitationमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and againआसन् (āsan) — they wereप्रवृद्धमदनाः (pravṛddhamadanāḥ) — their passion swellingस्त्री (strī) — womanयस्मात् (yasmāt) — sinceमदनैधिनी (madanaidhinī) — is the kindler of desire
२२ ततः सर्वान्स मदनो मोहयित्वा पुनः पुनः । यथेन्द्रियविकारं ते प्रापुस्तानकरोत्तथा ॥
tataḥ sarvānsa madano mohayitvā punaḥ punaḥ | yathendriyavikāraṃ te prāpustānakarottathā ||
तत्पश्चात् मदन ने सबको बार-बार मोहित करके, जैसा इन्द्रिय-विकार सम्भव था, वैसा उन्हें प्राप्त करा दिया।
Then Madana, having bewildered all of them again and again, made them undergo whatever disturbance of the senses was possible.
ततः (tataḥ) — thenसर्वान् (sarvān) — allसः (saḥ) — heमदनः (madanaḥ) — Madanaमोहयित्वा (mohayitvā) — having bewilderedपुनः पुनः (punaḥ punaḥ) — again and againयथा (yathā) — so thatइन्द्रियविकारम् (indriyavikāram) — disturbance of the sensesते (te) — theyप्रापुः (prāpuḥ) — came toतान् (tān) — themअकरोत् (akarot) — he madeतथा (tathā) — thus
२३ उदीरितेन्द्रियो धाता वीक्ष्याहं स यदा च ताम् । तदैव चोनपञ्चाशद्भावा जाताः शरीरतः ॥
udīritendriyo dhātā vīkṣyāhaṃ sa yadā ca tām | tadaiva conapañcāśadbhāvā jātāḥ śarīrataḥ ||
जब मैं धाता उद्दीप्त इन्द्रियोंवाला होकर उसे देखने लगा, तभी मेरे शरीर से उनचास भाव उत्पन्न हो गये।
When I, Dhātā, my senses aroused, looked upon her, at that very moment forty-nine states of being arose from my own body.
उदीरितेन्द्रियः (udīritendriyaḥ) — his senses stirredधाता (dhātā) — the Ordainerवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldअहम् (aham) — Iसः (saḥ) — heयदा (yadā) — whenच (ca) — andताम् (tām) — herतदा (tadā) — thenएव (eva) — indeedच (ca) — andऊनपञ्चाशत् (ūnapañcāśat) — forty-nineभावाः (bhāvāḥ) — feelingsजाताः (jātāḥ) — aroseशरीरतः (śarīrataḥ) — from the body
२४ सापि तैर्वीक्ष्यमाणाथ कन्दर्पशरपातनात् । चक्रे मुहुर्मुहुर्भावान् कटाक्षावरणादिकान् ॥
sāpi tairvīkṣyamāṇātha kandarpaśarapātanāt | cakre muhurmuhurbhāvān kaṭākṣāvaraṇādikān ||
उन सबके द्वारा देखी जाती हुई वह भी, कामबाण के प्रहार से, बार-बार कटाक्ष तथा आवरण आदि भाव प्रकट करने लगी।
She too, being thus gazed upon, from the fall of Kandarpa's arrow, again and again produced states — sidelong glances, veiling, and the rest.
सा (sā) — sheअपि (api) — tooतैः (taiḥ) — by themवीक्ष्यमाणा (vīkṣyamāṇā) — being gazed uponअथ (atha) — thenकन्दर्पशरपातनात् (kandarpaśarapātanāt) — from the falling of Kandarpa's arrowsचक्रे (cakre) — madeमुहुर्मुहुः (muhurmuhuḥ) — again and againभावान् (bhāvān) — gesturesकटाक्षावरणादिकान् (kaṭākṣāvaraṇādikān) — sidelong glances, veilings and the rest
२५ निसर्गसुन्दरी सन्ध्या तान्भावान्मानसोद्भवान् । कुर्वन्त्यतितरां रेजे स्वर्णादीव तनूर्मिभिः ॥
nisargasundarī sandhyā tānbhāvānmānasodbhavān | kurvantyatitarāṃ reje svarṇādīva tanūrmibhiḥ ||
स्वभाव से सुन्दरी सन्ध्या उन मन से उत्पन्न भावों को प्रकट करती हुई, छोटी-छोटी लहरों से युक्त स्वर्णमयी नदी की भाँति अत्यन्त शोभित हुई।
Sandhyā, naturally beautiful, displaying those states born of the mind, shone forth exceedingly, like a golden river with its little waves.
निसर्गसुन्दरी (nisargasundarī) — beautiful by natureसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāतान् (tān) — thoseभावान् (bhāvān) — feelingsमानसोद्भवान् (mānasodbhavān) — arising in the mindकुर्वन्ती (kurvantī) — displayingअतितराम् (atitarām) — exceedinglyरेजे (reje) — shoneस्वर्णा (svarṇā) — a golden riverइव (iva) — as it wereतनूर्मिभिः (tanūrmibhiḥ) — with slender ripples
२६ अथ भावयुतां सन्ध्यां वीक्ष्याकार्षं प्रजापतिः । धर्माभिपूरिततनुरभिलाषमहं मुने ॥
atha bhāvayutāṃ sandhyāṃ vīkṣyākārṣaṃ prajāpatiḥ | dharmābhipūritatanurabhilāṣamahaṃ mune ||
तब उन भावों से युक्त सन्ध्या को देखकर, हे मुने, धर्म से परिपूर्ण शरीरवाला मैं प्रजापति भी अभिलाषा करने लगा।
Then I, the prajāpati, seeing Sandhyā filled with such states, my body full of righteousness, O sage, felt desire.
अथ (atha) — thenभावयुताम् (bhāvayutām) — filled with feelingसन्ध्याम् (sandhyām) — Sandhyāवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldअकार्षम् (akārṣam) — I formedप्रजापतिः (prajāpatiḥ) — the lord of creaturesधर्माभिपूरिततनुः (dharmābhipūritatanuḥ) — my body filled with dharmaअभिलाषम् (abhilāṣam) — longingअहम् (aham) — Iमुने (mune) — O sage
२७ ततस्ते मुनयः सर्वे मरीच्यत्रिमुखा अपि । दक्षाद्याश्च द्विजश्रेष्ठ प्रापुर्वैकारिकेन्द्रियम् ॥
tataste munayaḥ sarve marīcyatrimukhā api | dakṣādyāśca dvijaśreṣṭha prāpurvaikārikendriyam ||
तब मरीचि, अत्रि आदि सभी मुनि तथा दक्ष आदि, हे द्विजश्रेष्ठ, विकृत इन्द्रियोंवाले हो गये।
Then all those sages, headed by Marīci and Atri, and Dakṣa and the rest, O best of the twice-born, underwent the disturbance of the senses.
ततः (tataḥ) — thenते (te) — theyमुनयः (munayaḥ) — the sagesसर्वे (sarve) — allमरीच्यत्रिमुखाः (marīcyatrimukhāḥ) — headed by Marīci and Atriअपि (api) — tooदक्षाद्याः (dakṣādyāḥ) — Dakṣa and the restच (ca) — andद्विजश्रेष्ठ (dvijaśreṣṭha) — O best of the twice-bornप्रापुः (prāpuḥ) — came toवैकारिकेन्द्रियम् (vaikārikendriyam) — a state of disturbed senses
२८ दृष्ट्वा तथाविधान्दक्षमरीचिप्रमुखांश्च माम् । संध्यां च कर्मणि निजे श्रद्धे मदनस्तदा ॥
dṛṣṭvā tathāvidhāndakṣamarīcipramukhāṃśca mām | saṃdhyāṃ ca karmaṇi nije śraddhe madanastadā ||
दक्ष, मरीचि आदि तथा मुझे भी उस प्रकार देखकर, और सन्ध्या को भी, कामदेव को तब अपने कार्य पर विश्वास हो गया।
Seeing Dakṣa, Marīci and the others, and me too, thus affected, and Sandhyā, Madana became confident then in his own task.
दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenतथाविधान् (tathāvidhān) — in such a stateदक्षमरीचिप्रमुखान् (dakṣamarīcipramukhān) — Dakṣa, Marīci and the restच (ca) — andमाम् (mām) — meसंध्याम् (saṃdhyām) — Sandhyāच (ca) — andकर्मणि (karmaṇi) — in his workनिजे (nije) — his ownश्रद्धे (śraddhe) — gained confidenceमदनः (madanaḥ) — Madanaतदा (tadā) — then
२९ यदिदं ब्रह्मणा कर्म ममोद्दिष्टं मयापि तत् । कर्तुं शक्यमिति ह्यड्ढा भावितं स्वभुवा तदा ॥
yadidaṃ brahmaṇā karma mamoddiṣṭaṃ mayāpi tat | kartuṃ śakyamiti hyaḍḍhā bhāvitaṃ svabhuvā tadā ||
'ब्रह्मा ने मुझे जो यह कार्य सौंपा है, उसे मैं कर सकने में समर्थ हूँ' — ऐसा उस स्वयंभू (कामदेव) ने उस समय हृदय में निश्चय किया।
'This work that has been assigned to me by Brahmā — I too am able to carry it out' — thus it was affirmed then by the self-born [Kāma] in his heart.
यत् (yat) — whichइदम् (idam) — thisब्रह्मणा (brahmaṇā) — by Brahmāकर्म (karma) — workमम (mama) — myउद्दिष्टम् (uddiṣṭam) — appointedमया (mayā) — by meअपि (api) — indeedतत् (tat) — thatकर्तुम् (kartum) — to doशक्यम् (śakyam) — is possibleइति (iti) — thusहि (hi) — indeedअद्धा (addhā) — plainlyभावितम् (bhāvitam) — was thoughtस्वभुवा (svabhuvā) — by the self-born oneतदा (tadā) — then
३० इत्थं पापगतिं वीक्ष्य भ्रातृणां च पितुस्तथा । धर्मः सस्मार शम्भुं वै तदा धर्मावनं प्रभुम् ॥
itthaṃ pāpagatiṃ vīkṣya bhrātṛṇāṃ ca pitustathā | dharmaḥ sasmāra śambhuṃ vai tadā dharmāvanaṃ prabhum ||
इस प्रकार अपने भाइयों तथा पिता की पापपूर्ण दशा देखकर धर्म ने धर्म की रक्षा करनेवाले प्रभु शम्भु का स्मरण किया।
Seeing thus the sinful state of his brothers and of his father, Dharma remembered Śambhu, the lord who protects righteousness.
इत्थम् (ittham) — thusपापगतिम् (pāpagatim) — the sinful courseवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldभ्रातृणाम् (bhrātṛṇām) — of his brothersच (ca) — andपितुः (pituḥ) — of his fatherतथा (tathā) — likewiseधर्मः (dharmaḥ) — Dharmaसस्मार (sasmāra) — called to mindशम्भुम् (śambhum) — Śambhuवै (vai) — indeedतदा (tadā) — thenधर्मावनम् (dharmāvanam) — the protector of dharmaप्रभुम् (prabhum) — the Lord
३१ संस्मरन्मनसा धर्मः शंकरं धर्मपालकम् । तुष्टाव विविधैर्वाक्यैर्दीनो भूत्वाजसंभवः ॥
saṃsmaranmanasā dharmaḥ śaṃkaraṃ dharmapālakam | tuṣṭāva vividhairvākyairdīno bhūtvājasaṃbhavaḥ ||
धर्म ने मन से धर्मपालक शंकर का स्मरण करते हुए, दीनभाव धारण करके अजसम्भव (ब्रह्मा के पुत्र) ने विविध वचनों से उनकी स्तुति की।
Dharma, remembering in his mind Śaṅkara, the protector of dharma, praised him with various words, becoming humble, the self-born one.
संस्मरन् (saṃsmaran) — rememberingमनसा (manasā) — in mindधर्मः (dharmaḥ) — Dharmaशंकरम् (śaṃkaram) — Śaṅkaraधर्मपालकम् (dharmapālakam) — guardian of dharmaतुष्टाव (tuṣṭāva) — praisedविविधैः (vividhaiḥ) — with variousवाक्यैः (vākyaiḥ) — wordsदीनः (dīnaḥ) — wretchedभूत्वा (bhūtvā) — having becomeअजसंभवः (ajasaṃbhavaḥ) — born of the unborn one
३२ देवदेव महादेव धर्मपाल नमोऽस्तु ते । सृष्टिस्थितिविनाशानां कर्ता शंभो त्वमेव हि ॥
devadeva mahādeva dharmapāla namo'stu te | sṛṣṭisthitivināśānāṃ kartā śaṃbho tvameva hi ||
"हे देवदेव! हे महादेव! हे धर्मपाल! आपको नमस्कार है। हे शम्भो! सृष्टि, स्थिति और विनाश के कर्ता आप ही हैं।
"God of gods, Mahādeva, protector of dharma, homage to you; you alone, Śambhu, are the maker of creation, preservation, and destruction.
देवदेव (devadeva) — O God of godsमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaधर्मपाल (dharmapāla) — O guardian of dharmaनमः (namaḥ) — homageअस्तु (astu) — beते (te) — to youसृष्टिस्थितिविनाशानाम् (sṛṣṭisthitivināśānām) — of creation, preservation and destructionकर्ता (kartā) — the doerशंभो (śaṃbho) — O Śambhuत्वम् (tvam) — youएव (eva) — aloneहि (hi) — indeed
३३ सृष्ट्यौ ब्रह्मा स्थितौ विष्णुः प्रलये हररूपधृक् । रजःसत्त्वतमोभिश्च त्रिगुणैरगुणः प्रभो ॥
sṛṣṭyau brahmā sthitau viṣṇuḥ pralaye hararūpadhṛk | rajaḥsattvatamobhiśca triguṇairaguṇaḥ prabho ||
सृष्टि में ब्रह्मा, स्थिति में विष्णु, प्रलय में हररूपधारी — रज, सत्त्व और तमोगुण से युक्त होते हुए भी, हे प्रभो! आप स्वयं त्रिगुणों से रहित हैं।
In creation, Brahmā; in preservation, Viṣṇu; in dissolution, wearing the form of Hara — by the three guṇas, rajas, sattva and tamas, though yourself without guṇa, O lord.
सृष्ट्यौ (sṛṣṭyau) — in creationब्रह्मा (brahmā) — Brahmāस्थितौ (sthitau) — in preservationविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuप्रलये (pralaye) — at the dissolutionहररूपधृक् (hararūpadhṛk) — bearing the form of Haraरजःसत्त्वतमोभिः (rajaḥsattvatamobhiḥ) — by rajas, sattva and tamasच (ca) — andत्रिगुणैः (triguṇaiḥ) — the three qualitiesअगुणः (aguṇaḥ) — you without qualityप्रभो (prabho) — O Lord
३४ निस्त्रैगुण्यः शिवः साक्षात्तुर्यश्च प्रकृतेः परः । निर्गुणो निर्विकारी त्वं नानालीलाविशारदः ॥
nistraiguṇyaḥ śivaḥ sākṣātturyaśca prakṛteḥ paraḥ | nirguṇo nirvikārī tvaṃ nānālīlāviśāradaḥ ||
तीनों गुणों से रहित, साक्षात् शिव, तुरीयावस्था में स्थित, प्रकृति से परे; आप निर्गुण, निर्विकार तथा नाना लीलाओं में प्रवीण हैं।
Free of the three guṇas, directly Śiva, the fourth state, beyond prakṛti; you, without guṇa, unchanging, skilled in manifold sports.
निस्त्रैगुण्यः (nistraiguṇyaḥ) — beyond the three qualitiesशिवः (śivaḥ) — Śivaसाक्षात् (sākṣāt) — in truthतुर्यः (turyaḥ) — the fourthच (ca) — andप्रकृतेः (prakṛteḥ) — than Prakṛtiपरः (paraḥ) — higherनिर्गुणः (nirguṇaḥ) — without qualityनिर्विकारी (nirvikārī) — unchangingत्वम् (tvam) — youनानालीलाविशारदः (nānālīlāviśāradaḥ) — skilled in manifold plays
३५ रक्ष रक्ष महादेव पापान्मां दुस्तरादितः । मत्पितायं तथा चेमे भ्रातरः पापबुद्धयः ॥
rakṣa rakṣa mahādeva pāpānmāṃ dustarāditaḥ | matpitāyaṃ tathā ceme bhrātaraḥ pāpabuddhayaḥ ||
मुझे इस दुस्तर पाप से बचाइये, बचाइये, हे महादेव! मेरे पिता तथा ये मेरे भाई पापबुद्धिवाले हो गये हैं।"
Protect me, protect me, O Mahādeva, from this insurmountable sin; my own father, and these my brothers, have become of sinful mind."
रक्ष (rakṣa) — protectरक्ष (rakṣa) — protectमहादेव (mahādeva) — O Mahādevaपापात् (pāpāt) — from the sinमाम् (mām) — meदुस्तरात् (dustarāt) — hard to crossइतः (itaḥ) — hereमत्पिता (matpitā) — my fatherअयम् (ayam) — thisतथा (tathā) — likewiseच (ca) — andइमे (ime) — theseभ्रातरः (bhrātaraḥ) — brothersपापबुद्धयः (pāpabuddhayaḥ) — of sinful mind
३६ इति स्तुतो महेशानो धर्मेणैव परः प्रभुः । तत्राजगाम शीघ्रं वै रक्षितुं धर्ममात्मभूः ॥
iti stuto maheśāno dharmeṇaiva paraḥ prabhuḥ | tatrājagāma śīghraṃ vai rakṣituṃ dharmamātmabhūḥ ||
इस प्रकार धर्म के द्वारा जब परम प्रभु महेश्वर की स्तुति की गयी, तब स्वयंभू शिव उसकी रक्षा के लिये शीघ्र ही वहाँ आ गये।
When Maheśāna, that supreme lord, was thus praised by Dharma alone, the self-born [Śiva] came there swiftly indeed, to protect him.
इति (iti) — thusस्तुतः (stutaḥ) — praisedमहेशानः (maheśānaḥ) — the great Lordधर्मेण (dharmeṇa) — by Dharmaएव (eva) — indeedपरः (paraḥ) — supremeप्रभुः (prabhuḥ) — Lordतत्र (tatra) — thereआजगाम (ājagāma) — cameशीघ्रम् (śīghram) — swiftlyवै (vai) — indeedरक्षितुम् (rakṣitum) — to protectधर्मम् (dharmam) — Dharmaआत्मभूः (ātmabhūḥ) — the self-existent
३७ जातो वियद्गतः शंभुर्विधिं दृष्ट्वा तथाविधम् । मां दक्षाद्यांश्च मनसा जहासोपजहास च ॥
jāto viyadgataḥ śaṃbhurvidhiṃ dṛṣṭvā tathāvidham | māṃ dakṣādyāṃśca manasā jahāsopajahāsa ca ||
आकाश में प्रकट हुए शम्भु ने विधि (ब्रह्मा) को उस दशा में देखकर, तथा मुझे और दक्ष आदि को भी, मन ही मन हँसा और उपहास किया।
Śambhu, appearing in the sky, having seen Vidhi [Brahmā] in that condition, and me, and Dakṣa and the others, laughed and mocked us in his mind.
जातः (jātaḥ) — having appearedवियद्गतः (viyadgataḥ) — standing in the skyशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuविधिम् (vidhim) — the Creatorदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenतथाविधम् (tathāvidham) — in such a stateमाम् (mām) — meदक्षाद्यान् (dakṣādyān) — Dakṣa and the restच (ca) — andमनसा (manasā) — in his mindजहास (jahāsa) — he laughedउपजहास (upajahāsa) — and mockedच (ca) — and
३८ स साधुवादं तान्सर्वान्विहस्य च पुनः पुनः । उवाचेदं मुनिश्रेष्ठ लज्जयन् वृषभध्वजः ॥
sa sādhuvādaṃ tānsarvānvihasya ca punaḥ punaḥ | uvācedaṃ muniśreṣṭha lajjayan vṛṣabhadhvajaḥ ||
उन सबको साधुवाद देकर तथा बार-बार हँसकर, हे मुनिश्रेष्ठ, वृषभध्वज शिव ने हमें लज्जित करते हुए यह कहा।
He, applauding them all sarcastically, and laughing again and again, spoke this, O best of sages, shaming us, that bearer of the bull-banner.
सः (saḥ) — heसाधुवादम् (sādhuvādam) — with a mock cry of "well done"तान् (tān) — themसर्वान् (sarvān) — allविहस्य (vihasya) — having laughedच (ca) — andपुनः पुनः (punaḥ punaḥ) — again and againउवाच (uvāca) — saidइदम् (idam) — thisमुनिश्रेष्ठ (muniśreṣṭha) — O best of sagesलज्जयन् (lajjayan) — shaming themवृषभध्वजः (vṛṣabhadhvajaḥ) — the bull-bannered
३९ अहो ब्रह्मंस्तव कथं कामभावः समुद्गतः । दृष्ट्वा च तनयां नैव योग्यं वेदानुसारिणाम् ॥
aho brahmaṃstava kathaṃ kāmabhāvaḥ samudgataḥ | dṛṣṭvā ca tanayāṃ naiva yogyaṃ vedānusāriṇām ||
"हे ब्रह्मन्! आपमें कामभाव कैसे उत्पन्न हो गया? अपनी पुत्री को देखकर यह वेदानुसारियों के लिये उचित नहीं है।
"Ah, Brahman, how has this state of desire arisen in you? Seeing your own daughter — this is not at all fitting for those who follow the Vedas.
अहो (aho) — ahब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāतव (tava) — yourकथम् (katham) — howकामभावः (kāmabhāvaḥ) — a state of desireसमुद्गतः (samudgataḥ) — has arisenदृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — on seeingच (ca) — andतनयाम् (tanayām) — your daughterन (na) — notएव (eva) — at allयोग्यम् (yogyam) — fittingवेदानुसारिणाम् (vedānusāriṇām) — for the followers of the Veda
४० यथा माता च भगिनी भ्रातृपत्नी तथा सुता । एताः कुदृष्ट्या द्रष्टव्या न कदापि विपश्चिता ॥
yathā mātā ca bhaginī bhrātṛpatnī tathā sutā | etāḥ kudṛṣṭyā draṣṭavyā na kadāpi vipaścitā ||
माता, बहन, भाई की पत्नी तथा पुत्री — इन्हें विद्वानों को कभी भी कुदृष्टि से नहीं देखना चाहिये।
As a mother, a sister, a brother's wife, and a daughter — these should never be looked upon with an evil eye by the wise, ever.
यथा (yathā) — asमाता (mātā) — a motherच (ca) — andभगिनी (bhaginī) — a sisterभ्रातृपत्नी (bhrātṛpatnī) — a brother's wifeतथा (tathā) — likewiseसुता (sutā) — a daughterएताः (etāḥ) — theseकुदृष्ट्या (kudṛṣṭyā) — with an evil eyeद्रष्टव्याः (draṣṭavyāḥ) — to be looked uponन (na) — notकदापि (kadāpi) — everविपश्चिता (vipaścitā) — by a wise man
४१ एष वै वेदमार्गस्य निश्चयस्त्वन्मुखे स्थितः । कथं तु काममात्रेण स ते विस्मारितो विधे ॥
eṣa vai vedamārgasya niścayastvanmukhe sthitaḥ | kathaṃ tu kāmamātreṇa sa te vismārito vidhe ||
वेदमार्ग का यह निश्चय तो आपके ही मुख में स्थित है; हे विधे! फिर मात्र काम से आपने उसे कैसे भुला दिया?
This very certainty of the path of the Vedas stands in your own mouth; how, then, by mere desire, O Vidhi, was it forgotten by you?
एषः (eṣaḥ) — thisवै (vai) — indeedवेदमार्गस्य (vedamārgasya) — of the Vedic pathनिश्चयः (niścayaḥ) — the settled truthत्वन्मुखे (tvanmukhe) — in your own mouthस्थितः (sthitaḥ) — residingकथम् (katham) — howतु (tu) — indeedकाममात्रेण (kāmamātreṇa) — by mere desireसः (saḥ) — itते (te) — by youविस्मारितः (vismāritaḥ) — has been forgottenविधे (vidhe) — O Creator
४२ धैर्यं जागरितं चित्ते न कथं चतुरानन । येन क्षुद्रेण कामेन रन्तुं विघटितं विधे ॥
dhairyaṃ jāgaritaṃ citte na kathaṃ caturānana | yena kṣudreṇa kāmena rantuṃ vighaṭitaṃ vidhe ||
हे चतुरानन! आपके चित्त में धैर्य जागृत क्यों नहीं रहा, जिससे हे विधे! इस क्षुद्र काम के द्वारा रमण के लिये आपका धैर्य नष्ट हो गया?
Why was firmness not awake in your mind, O four-faced one, that by this petty Kāma your resolve was broken, for the sake of dalliance, O Vidhi?
धैर्यम् (dhairyam) — steadfastnessजागरितम् (jāgaritam) — awakeचित्ते (citte) — in the mindन (na) — notकथम् (katham) — how is itचतुरानन (caturānana) — O four-faced oneयेन (yena) — by whomक्षुद्रेण (kṣudreṇa) — pettyकामेन (kāmena) — by Kāmaरन्तुम् (rantum) — for sportविघटितम् (vighaṭitam) — was broken upविधे (vidhe) — O Creator
४३ एकांतयोगिनस्तस्मात्सर्वदादित्यदर्शिनः । कथं दक्षमरीच्याद्या लोलुपाः स्त्रीषु मानसाः ॥
ekāṃtayoginastasmātsarvadādityadarśinaḥ | kathaṃ dakṣamarīcyādyā lolupāḥ strīṣu mānasāḥ ||
एकान्तयोगी तथा सदा सूर्य का दर्शन करनेवाले दक्ष, मरीचि आदि भी स्त्रियों में लोलुप तथा आसक्तचित्त कैसे हो गये?
How is it that solitary yogis, who ever behold only the sun, such as Dakṣa and Marīci, became greedy, their minds fixed on women?
एकांतयोगिनः (ekāṃtayoginaḥ) — solitary yoginsतस्मात् (tasmāt) — moreoverसर्वदा (sarvadā) — alwaysआदित्यदर्शिनः (ādityadarśinaḥ) — beholders of the sunकथम् (katham) — howदक्षमरीच्याद्याः (dakṣamarīcyādyāḥ) — Dakṣa, Marīci and the restलोलुपाः (lolupāḥ) — greedyस्त्रीषु (strīṣu) — for womenमानसाः (mānasāḥ) — the mind-born
४४ कथं कामोऽपि मन्दात्मा प्राबल्यात्सोऽधुनैव हि । विकृतान्कृतवान्बाणैरकालज्ञोऽल्पचेतनः ॥
kathaṃ kāmo'pi mandātmā prābalyātso'dhunaiva hi | vikṛtānkṛtavānbāṇairakālajño'lpacetanaḥ ||
देश-कालका ज्ञान न रखनेवाला, मन्दात्मा तथा अल्पबुद्धि कामदेव भी अपनी प्रबलतासे अभी-अभी अपने बाणोंद्वारा आप सबको विकारयुक्त कैसे बना सका?
How too could Kāma, feeble-minded, ignorant of time and place, of little sense, by mere strength, just now, make you all disturbed with his arrows?
कथम् (katham) — howकामः (kāmaḥ) — Kāmaअपि (api) — tooमन्दात्मा (mandātmā) — dull of soulप्राबल्यात् (prābalyāt) — out of his strengthसः (saḥ) — heअधुना (adhunā) — nowएव (eva) — indeedहि (hi) — indeedविकृतान् (vikṛtān) — disorderedकृतवान् (kṛtavān) — has made themबाणैः (bāṇaiḥ) — with arrowsअकालज्ञः (akālajñaḥ) — not knowing the fit timeअल्पचेतनः (alpacetanaḥ) — of little sense
४५ धिक् तं श्रुतं सदा तस्य यस्य कान्ता मनोऽहरत् । धैर्यादाकृष्य लौल्येषु मज्जयत्यपि मानसम् ॥
dhik taṃ śrutaṃ sadā tasya yasya kāntā mano'harat | dhairyādākṛṣya laulyeṣu majjayatyapi mānasam ||
धिक्कार है उसके ज्ञान को, जिसका मन स्त्री हर लेती है, तथा धैर्य से खींचकर चंचलता में डुबो देती है।"
Shame on that learning, ever, of one whose mind a woman steals away, dragging it from firmness and drowning it, mind and all, in fickleness."
धिक् (dhik) — fieतम् (tam) — on thatश्रुतम् (śrutam) — learningसदा (sadā) — everतस्य (tasya) — of himयस्य (yasya) — whoseकान्ता (kāntā) — a womanमनः (manaḥ) — the mindअहरत् (aharat) — stole awayधैर्यात् (dhairyāt) — from steadfastnessआकृष्य (ākṛṣya) — having drawn itलौल्येषु (laulyeṣu) — in cravingsमज्जयति (majjayati) — she plungesअपि (api) — evenमानसम् (mānasam) — the mind
४६ इति तस्य वचः श्रुत्वा लोके सोऽहं शिवस्य च । व्रीडया द्विगुणीभूतः स्वेदाद्रैस्त्वभवं क्षणात् ॥
iti tasya vacaḥ śrutvā loke so'haṃ śivasya ca | vrīḍayā dviguṇībhūtaḥ svedādraistvabhavaṃ kṣaṇāt ||
उनके इस वचन को सुनकर, संसार में तथा शिव के समक्ष, मैं लज्जा से दुगुना हो गया और क्षणभर में मेरा शरीर स्वेद से भीग गया।
Hearing these words of his, in front of the world, I, before Śiva, from shame became doubly overcome, and at once broke into sweat.
इति (iti) — thusतस्य (tasya) — hisवचः (vacaḥ) — wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardलोके (loke) — before the worldसः (saḥ) — thatअहम् (aham) — Iशिवस्य (śivasya) — of Śivaच (ca) — andव्रीडया (vrīḍayā) — with shameद्विगुणीभूतः (dviguṇībhūtaḥ) — doubledस्वेदाद्रैः (svedādraiḥ) — wet with sweatतु (tu) — indeedअभवम् (abhavam) — I becameक्षणात् (kṣaṇāt) — in a moment
४७ ततः कामविकारं हि निगृह्य चात्यजं मुने । जिघृक्षुरपि तद्धीत्या तां सन्ध्यां कामरूपिणीम् ॥
tataḥ kāmavikāraṃ hi nigṛhya cātyajaṃ mune | jighṛkṣurapi taddhītyā tāṃ sandhyāṃ kāmarūpiṇīm ||
तत्पश्चात् काम-विकार को दबाकर, तथा कामरूपिणी उस सन्ध्या को ग्रहण करने की इच्छा रखते हुए भी, हे मुने, भय से मैंने उसे त्याग दिया।
Then, restraining the disturbance of desire, and, though longing to seize that Sandhyā, who had taken the form of desire, out of fear I abandoned her, O sage.
ततः (tataḥ) — thenकामविकारम् (kāmavikāram) — the disturbance of desireहि (hi) — indeedनिगृह्य (nigṛhya) — having restrainedच (ca) — andअत्यजम् (atyajam) — I gave it upमुने (mune) — O sageजिघृक्षुः (jighṛkṣuḥ) — though wishing to take herअपि (api) — evenतद्धीत्या (taddhītyā) — through fear of himताम् (tām) — herसन्ध्याम् (sandhyām) — Sandhyāकामरूपिणीम् (kāmarūpiṇīm) — of desirable form
४८ मच्छरीरात्तु घर्माभो यत्पपात द्विजोत्तम । अग्निष्वात्ताः पितृगणा जाताः पितृगणास्ततः ॥
maccharīrāttu gharmābho yatpapāta dvijottama | agniṣvāttāḥ pitṛgaṇā jātāḥ pitṛgaṇāstataḥ ||
हे द्विजोत्तम! मेरे शरीर से जो पसीना गिरा, उससे अग्निष्वात्त तथा अन्य पितृगणों की उत्पत्ति हुई।
From my own body, O best of the twice-born, sweat, resembling heat itself, fell — from it were born the Agniṣvātta pitṛs, and from that other classes of pitṛs.
मच्छरीरात् (maccharīrāt) — from my bodyतु (tu) — indeedघर्माभः (gharmābhaḥ) — the sweatयत् (yat) — whichपपात (papāta) — fellद्विजोत्तम (dvijottama) — O best of the twice-bornअग्निष्वात्ताः (agniṣvāttāḥ) — the Agniṣvāttasपितृगणाः (pitṛgaṇāḥ) — the hosts of forefathersजाताः (jātāḥ) — were bornपितृगणाः (pitṛgaṇāḥ) — the ancestral hostsततः (tataḥ) — thence
४९ भिन्नाञ्जननिभाः सर्वे फुल्लराजीवलोचनाः । नितान्तयतयः पुण्याः संसारविमुखाः परे ॥
bhinnāñjananibhāḥ sarve phullarājīvalocanāḥ | nitāntayatayaḥ puṇyāḥ saṃsāravimukhāḥ pare ||
वे सभी अंजन के समान श्याम वर्णवाले, खिले हुए कमल के समान नेत्रोंवाले, अत्यन्त संयमी, पुण्यशाली तथा संसार से विमुख थे।
All of them, dark as broken collyrium, their eyes like blooming lotuses, most disciplined, holy, wholly averse to the world of transmigration —
भिन्नाञ्जननिभाः (bhinnāñjananibhāḥ) — like broken collyriumसर्वे (sarve) — allफुल्लराजीवलोचनाः (phullarājīvalocanāḥ) — with eyes like blown lotusesनितान्तयतयः (nitāntayatayaḥ) — wholly self-restrainedपुण्याः (puṇyāḥ) — holyसंसारविमुखाः (saṃsāravimukhāḥ) — turned away from worldly lifeपरे (pare) — supreme
५० सहस्राणां चतुःषष्टिरग्निष्वात्ताः प्रकीर्तिताः । षडशीतिसहस्राणि तथा बर्हिषदो मुने ॥
sahasrāṇāṃ catuḥṣaṣṭiragniṣvāttāḥ prakīrtitāḥ | ṣaḍaśītisahasrāṇi tathā barhiṣado mune ||
चौंसठ हजार अग्निष्वात्त पितर, तथा हे मुने, छियासी हजार बर्हिषद् पितर कहे गये हैं।
Sixty-four thousand were declared to be the Agniṣvāttas, and eighty-six thousand, O sage, the Barhiṣads.
सहस्राणाम् (sahasrāṇām) — of thousandsचतुःषष्टिः (catuḥṣaṣṭiḥ) — sixty-fourअग्निष्वात्ताः (agniṣvāttāḥ) — the Agniṣvāttasप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ) — are declaredषडशीतिसहस्राणि (ṣaḍaśītisahasrāṇi) — eighty-six thousandतथा (tathā) — likewiseबर्हिषदः (barhiṣadaḥ) — the Barhiṣadsमुने (mune) — O sage
५१ घर्माभः पतितं भूमौ तदा दक्षशरीरतः । समस्तगुणसंपन्ना तस्माज्जाता वराङ्गना ॥
gharmābhaḥ patitaṃ bhūmau tadā dakṣaśarīrataḥ | samastaguṇasaṃpannā tasmājjātā varāṅganā ||
उसी समय दक्ष के शरीर से भी स्वेद पृथ्वी पर गिरा, उससे समस्त गुणों से सम्पन्न एक श्रेष्ठ स्त्री उत्पन्न हुई।
Then, from Dakṣa's own body too, sweat like heat fell to the ground; from it was born an excellent woman, endowed with every virtue.
घर्माभः (gharmābhaḥ) — the sweatपतितम् (patitam) — fellभूमौ (bhūmau) — on the groundतदा (tadā) — thenदक्षशरीरतः (dakṣaśarīrataḥ) — from the body of Dakṣaसमस्तगुणसंपन्ना (samastaguṇasaṃpannā) — endowed with every excellenceतस्मात् (tasmāt) — from thatजाता (jātā) — was bornवराङ्गना (varāṅganā) — an excellent woman
५२ तन्वङ्गी सममध्या च तनुरोमावली श्रुता । मृद्वङ्गी चारुदशना नवकाञ्चनसुप्रभा ॥
tanvaṅgī samamadhyā ca tanuromāvalī śrutā | mṛdvaṅgī cārudaśanā navakāñcanasuprabhā ||
पतले अंगोंवाली, सम कटिवाली, अत्यन्त सूक्ष्म रोमावलीवाली, कोमल अंगोंवाली, सुन्दर दाँतोंवाली, तपे हुए स्वर्ण के समान कान्तिवाली —
Slender-limbed, of even waist, her body's down most fine, soft-limbed, fine-toothed, of the brightness of fresh gold —
तन्वङ्गी (tanvaṅgī) — slender-limbedसममध्या (samamadhyā) — with an even waistच (ca) — andतनुरोमावली (tanuromāvalī) — with a fine line of downश्रुता (śrutā) — so it is heardमृद्वङ्गी (mṛdvaṅgī) — soft-limbedचारुदशना (cārudaśanā) — with lovely teethनवकाञ्चनसुप्रभा (navakāñcanasuprabhā) — radiant as new gold
५३ सर्वावयवरम्या च पूर्णचन्द्राननाम्बुजा । नाम्ना रतिरिति ख्याता मुनीनामपि मोहिनी ॥
sarvāvayavaramyā ca pūrṇacandrānanāmbujā | nāmnā ratiriti khyātā munīnāmapi mohinī ||
समस्त अंगों में रमणीय, पूर्ण चन्द्रमा के समान मुखकमलवाली — वह रति नाम से विख्यात हुई, जो मुनियों को भी मोहित करनेवाली थी।
delightful in all her limbs, her lotus face like the full moon — she was renowned by the name Rati, bewitching even to sages.
सर्वावयवरम्या (sarvāvayavaramyā) — lovely in every limbच (ca) — andपूर्णचन्द्राननाम्बुजा (pūrṇacandrānanāmbujā) — her lotus face like the full moonनाम्ना (nāmnā) — by nameरतिः (ratiḥ) — Ratiइति (iti) — thusख्याता (khyātā) — renownedमुनीनाम् (munīnām) — of sagesअपि (api) — evenमोहिनी (mohinī) — the bewilderer
५४ मरीचिप्रमुखाः षड् वै निगृहीतेन्द्रियक्रियाः । ऋते क्रतुं वसिष्ठं च पुलस्त्याङ्गिरसौ तथा ॥
marīcipramukhāḥ ṣaḍ vai nigṛhītendriyakriyāḥ | ṛte kratuṃ vasiṣṭhaṃ ca pulastyāṅgirasau tathā ||
मरीचि आदि छह मुनियों ने अपनी इन्द्रियों की क्रिया का निग्रह कर लिया — केवल क्रतु, वसिष्ठ, पुलस्त्य तथा अंगिरा को छोड़कर।
Six sages headed by Marīci had their sensory activity restrained — excepting Kratu, Vasiṣṭha, and Pulastya and Aṅgiras.
मरीचिप्रमुखाः (marīcipramukhāḥ) — headed by Marīciषड् (ṣaḍ) — sixवै (vai) — indeedनिगृहीतेन्द्रियक्रियाः (nigṛhītendriyakriyāḥ) — their sense-activity restrainedऋते (ṛte) — exceptingक्रतुम् (kratum) — Kratuवसिष्ठम् (vasiṣṭham) — Vasiṣṭhaच (ca) — andपुलस्त्याङ्गिरसौ (pulastyāṅgirasau) — Pulastya and Aṅgirasतथा (tathā) — likewise
५५ क्रत्वादीनां चतुर्णां च बीजं भूमौ पपात च । तेभ्यः पितृगणा जाता अपरे मुनिसत्तम ॥
kratvādīnāṃ caturṇāṃ ca bījaṃ bhūmau papāta ca | tebhyaḥ pitṛgaṇā jātā apare munisattama ||
उन क्रतु आदि चार ऋषियों का वीर्य पृथ्वी पर गिरा; हे मुनिसत्तम! उनसे दूसरे पितृगणों की उत्पत्ति हुई।
The seed of those four, Kratu and the rest, fell to the ground; from them, O best of sages, other classes of pitṛs were born.
क्रत्वादीनाम् (kratvādīnām) — of Kratu and the restचतुर्णाम् (caturṇām) — the fourच (ca) — andबीजम् (bījam) — the seedभूमौ (bhūmau) — on the groundपपात (papāta) — fellच (ca) — andतेभ्यः (tebhyaḥ) — from themपितृगणाः (pitṛgaṇāḥ) — hosts of forefathersजाताः (jātāḥ) — were bornअपरे (apare) — othersमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sages
५६ सोमपा आज्यपा नाम्ना तथैवान्ये सुकालिनः । हविष्मन्तः सुताः सर्वे कव्यवाहाः प्रकीर्तिताः ॥
somapā ājyapā nāmnā tathaivānye sukālinaḥ | haviṣmantaḥ sutāḥ sarve kavyavāhāḥ prakīrtitāḥ ||
सोमपा, आज्यपा नामक, तथा इसी प्रकार अन्य सुकालिन् तथा हविष्मान् — ये सभी पुत्र कव्यवाह कहे गये हैं।
By name Somapas, Ājyapas, and likewise others called Sukālins, and Haviṣmants — all these sons are declared to be Kavyavāhas.
सोमपाः (somapāḥ) — the Somapasआज्यपाः (ājyapāḥ) — the Ājyapasनाम्ना (nāmnā) — by nameतथा (tathā) — likewiseएव (eva) — indeedअन्ये (anye) — othersसुकालिनः (sukālinaḥ) — the Sukālinsहविष्मन्तः (haviṣmantaḥ) — the Haviṣmatsसुताः (sutāḥ) — the sonsसर्वे (sarve) — allकव्यवाहाः (kavyavāhāḥ) — bearers of the oblation to the fathersप्रकीर्तिताः (prakīrtitāḥ) — are declared
५७ क्रतोस्तु सोमपाः पुत्रा वसिष्ठात्कालिनस्तथा । आज्यपाख्याः पुलस्त्यस्य हविष्मन्तोऽङ्गिरः सुताः ॥
kratostu somapāḥ putrā vasiṣṭhātkālinastathā | ājyapākhyāḥ pulastyasya haviṣmanto'ṅgiraḥ sutāḥ ||
क्रतु के सोमपा पुत्र, वसिष्ठ के कालिन्, पुलस्त्य के आज्यपा नामक, तथा अंगिरा के हविष्मान् पुत्र हुए।
From Kratu, the Somapa sons; from Vasiṣṭha, the Kālins; from Pulastya, those called Ājyapas; and Haviṣmants, the sons of Aṅgiras.
क्रतोः (kratoḥ) — of Kratuतु (tu) — indeedसोमपाः (somapāḥ) — the Somapasपुत्राः (putrāḥ) — the sonsवसिष्ठात् (vasiṣṭhāt) — from Vasiṣṭhaकालिनः (kālinaḥ) — the Sukālinsतथा (tathā) — likewiseआज्यपाख्याः (ājyapākhyāḥ) — those called Ājyapasपुलस्त्यस्य (pulastyasya) — of Pulastyaहविष्मन्तः (haviṣmantaḥ) — the Haviṣmatsअङ्गिरः (aṅgiraḥ) — of Aṅgirasसुताः (sutāḥ) — the sons
५८ जातेषु तेषु विप्रेन्द्र अग्निष्वात्तादिकेष्वथ । लोकानां पितृवर्गेषु कव्यवाट् स समन्ततः ॥
jāteṣu teṣu viprendra agniṣvāttādikeṣvatha | lokānāṃ pitṛvargeṣu kavyavāṭ sa samantataḥ ||
हे विप्रेन्द्र! इस प्रकार अग्निष्वात्त आदि पितरों के उत्पन्न हो जाने पर, लोकों के पितृवर्गों में वह सर्वत्र कव्यवाट् (हविष्य पहुँचानेवाला) हुआ।
O lord of the twice-born, when these — the Agniṣvāttas and the rest — were thus born, he [Agni] became, in the pitṛ-classes of the worlds' peoples, the universal Kavyavāṭ, bearer of oblations.
जातेषु (jāteṣu) — when had been bornतेषु (teṣu) — thoseविप्रेन्द्र (viprendra) — O chief of brāhmaṇasअग्निष्वात्तादिकेषु (agniṣvāttādikeṣu) — the Agniṣvāttas and the restअथ (atha) — thenलोकानाम् (lokānām) — of the worldsपितृवर्गेषु (pitṛvargeṣu) — among the classes of forefathersकव्यवाट् (kavyavāṭ) — the bearer of offeringsसः (saḥ) — heसमन्ततः (samantataḥ) — on every side
५९ सन्ध्या पितृप्रसूर्भूत्वा तदुद्देशयुताभवत् । निर्दोषा शम्भुसन्दृष्टा धर्मकर्मपरायणा ॥
sandhyā pitṛprasūrbhūtvā taduddeśayutābhavat | nirdoṣā śambhusandṛṣṭā dharmakarmaparāyaṇā ||
सन्ध्या पितरों को उत्पन्न करनेवाली बनकर उसी उद्देश्य से युक्त हो गयी; शिव द्वारा देख ली जाने के कारण निर्दोष तथा धर्म-कर्म में परायण रहनेवाली।
Sandhyā, having become the mother of the pitṛs, was thus joined to that very purpose; blameless, seen by Śambhu, devoted to righteous duty.
सन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāपितृप्रसूः (pitṛprasūḥ) — mother of the forefathersभूत्वा (bhūtvā) — having becomeतदुद्देशयुता (taduddeśayutā) — joined to that purposeअभवत् (abhavat) — she becameनिर्दोषा (nirdoṣā) — blamelessशम्भुसन्दृष्टा (śambhusandṛṣṭā) — beheld by Śambhuधर्मकर्मपरायणा (dharmakarmaparāyaṇā) — devoted to acts of dharma
६० एतस्मिन्नन्तरे शम्भुरनुगृह्याखिलान्द्विजान् । धर्मं संरक्ष्य विधिवदन्तर्धानं गतो द्रुतम् ॥
etasminnantare śambhuranugṛhyākhilāndvijān | dharmaṃ saṃrakṣya vidhivadantardhānaṃ gato drutam ||
इसी बीच शम्भु ने समस्त द्विजों पर अनुग्रह करके तथा विधिवत् धर्म की रक्षा करके शीघ्र ही अन्तर्धान हो गये।
Meanwhile Śambhu, having shown grace to all the twice-born, having duly protected Dharma, went swiftly into hiding.
एतस्मिन् (etasmin) — in thisअन्तरे (antare) — intervalशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuअनुगृह्य (anugṛhya) — having shown favour toअखिलान् (akhilān) — allद्विजान् (dvijān) — the twice-bornधर्मम् (dharmam) — Dharmaसंरक्ष्य (saṃrakṣya) — having protectedविधिवत् (vidhivat) — dulyअन्तर्धानम् (antardhānam) — disappearanceगतः (gataḥ) — went toद्रुतम् (drutam) — swiftly
६१ अथ शंकरवाक्येन लज्जितोऽहं पितामहः । कंदर्पायाकोपिषं हि भृकुटीकुटिलाननः ॥
atha śaṃkaravākyena lajjito'haṃ pitāmahaḥ | kaṃdarpāyākopiṣaṃ hi bhṛkuṭīkuṭilānanaḥ ||
तब मैं पितामह शंकर के वचन से लज्जित हुआ; भृकुटि टेढ़ी करके मुखवाला मैं कामदेव पर अत्यन्त क्रुद्ध हो गया।
Then I, the grandfather, was made ashamed by Śaṅkara's words; my face contorted with a frown, I grew fiercely angry at Kandarpa.
अथ (atha) — thenशंकरवाक्येन (śaṃkaravākyena) — by Śaṅkara's wordsलज्जितः (lajjitaḥ) — shamedअहम् (aham) — Iपितामहः (pitāmahaḥ) — the grandsireकंदर्पाय (kaṃdarpāya) — at Kandarpaअकोपिषम् (akopiṣam) — grew angryहि (hi) — indeedभृकुटीकुटिलाननः (bhṛkuṭīkuṭilānanaḥ) — my face knotted with a frown
६२ दृष्ट्वा मुखमभिप्रायं विदित्वा सोऽपि मन्मथः । स्वबाणान्सञ्जहाराशु भीतः पशुपतेर्मुने ॥
dṛṣṭvā mukhamabhiprāyaṃ viditvā so'pi manmathaḥ | svabāṇānsañjahārāśu bhītaḥ paśupatermune ||
हे मुने! मेरा मुख देखकर तथा मेरा अभिप्राय समझकर वह मन्मथ भी पशुपति के भय से भीत होकर अपने बाणों को शीघ्र लौटा लिया।
Seeing my face, and understanding my intent, Manmatha too, in fear of Paśupati, quickly withdrew his own arrows, O sage.
दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenमुखम् (mukham) — my faceअभिप्रायम् (abhiprāyam) — my intentविदित्वा (viditvā) — having understoodसः (saḥ) — heअपि (api) — tooमन्मथः (manmathaḥ) — Manmathaस्वबाणान् (svabāṇān) — his own arrowsसञ्जहार (sañjahāra) — withdrewआशु (āśu) — quicklyभीतः (bhītaḥ) — afraidपशुपतेः (paśupateḥ) — of the Lord of creaturesमुने (mune) — O sage
६३ ततः कोपसमायुक्तः पद्मयोनिरहं मुने । अञ्चलं चातिबलवान् दिधक्षुरिव पावकः ॥
tataḥ kopasamāyuktaḥ padmayonirahaṃ mune | añcalaṃ cātibalavān didhakṣuriva pāvakaḥ ||
तब मैं पद्मयोनि क्रोध से युक्त होकर, हे मुने, दिधक्षु (जलाने की इच्छावाली) अत्यन्त बलवान् अग्नि की भाँति चंचल हो उठा।
Then I, the lotus-born, filled with anger, O sage, most powerful, unsteady, like a fire eager to burn.
ततः (tataḥ) — thenकोपसमायुक्तः (kopasamāyuktaḥ) — filled with wrathपद्मयोनिः (padmayoniḥ) — the lotus-bornअहम् (aham) — Iमुने (mune) — O sageअञ्चलम् (añcalam) — the hemच (ca) — andअतिबलवान् (atibalavān) — exceedingly mightyदिधक्षुः (didhakṣuḥ) — wishing to burnइव (iva) — likeपावकः (pāvakaḥ) — fire
६४ भवनेत्राग्निनिर्दग्धः कंदर्पो दर्पमोहितः । भविष्यति महादेवे कृत्वा कर्म सुदुष्करम् ॥
bhavanetrāgninirdagdhaḥ kaṃdarpo darpamohitaḥ | bhaviṣyati mahādeve kṛtvā karma suduṣkaram ||
'दर्प से मोहित यह कन्दर्प महादेव के प्रति अत्यन्त दुष्कर कर्म करके भवनेत्र की अग्नि से भस्म हो जायेगा।'
'Kandarpa, deluded by pride, having done a most difficult deed against Mahādeva, shall become burnt to ashes by the fire of Bhava's eye —'
भवनेत्राग्निनिर्दग्धः (bhavanetrāgninirdagdhaḥ) — burnt up by the fire of Bhava's eyeकंदर्पः (kaṃdarpaḥ) — Kandarpaदर्पमोहितः (darpamohitaḥ) — deluded by prideभविष्यति (bhaviṣyati) — shall becomeमहादेवे (mahādeve) — against Mahādevaकृत्वा (kṛtvā) — having doneकर्म (karma) — a deedसुदुष्करम् (suduṣkaram) — most rash
६५ इति वेधास्त्वहं काममक्षयं द्विजसत्तम । समक्षं पितृसंघस्य मुनीनां च यतात्मनाम् ॥
iti vedhāstvahaṃ kāmamakṣayaṃ dvijasattama | samakṣaṃ pitṛsaṃghasya munīnāṃ ca yatātmanām ||
हे द्विजसत्तम! इस प्रकार मैं विधाता ने पितृसंघ तथा जितेन्द्रिय मुनियों के समक्ष कामदेव को यह अक्षय शाप दिया।
Thus I, the ordainer, O best of the twice-born, in the presence of the assembly of pitṛs and of the self-controlled sages, pronounced this inexhaustible curse on Kāma.
इति (iti) — thusवेधाः (vedhāḥ) — the Ordainerतु (tu) — indeedअहम् (aham) — Iकामम् (kāmam) — Kāmaअक्षयम् (akṣayam) — the undyingद्विजसत्तम (dvijasattama) — O best of the twice-bornसमक्षम् (samakṣam) — in the presenceपितृसंघस्य (pitṛsaṃghasya) — of the host of forefathersमुनीनाम् (munīnām) — of the sagesच (ca) — andयतात्मनाम् (yatātmanām) — self-restrained
६६ इति भीतो रतिपतिस्तत्क्षणात्त्यक्तमार्गणः । प्रादुर्बभूव प्रत्यक्षं शापं श्रुत्वातिदारुणम् ॥
iti bhīto ratipatistatkṣaṇāttyaktamārgaṇaḥ | prādurbabhūva pratyakṣaṃ śāpaṃ śrutvātidāruṇam ||
इस प्रकार भयभीत रतिपति उसी क्षण अपने बाण त्यागकर, उस अत्यन्त भयंकर शाप को सुनकर प्रत्यक्ष प्रकट हो गया।
Thus terrified, the lord of Rati, at that very moment abandoning his arrow, appeared visibly, having heard that most dreadful curse.
इति (iti) — thusभीतः (bhītaḥ) — frightenedरतिपतिः (ratipatiḥ) — the lord of Ratiतत्क्षणात् (tatkṣaṇāt) — that instantत्यक्तमार्गणः (tyaktamārgaṇaḥ) — his arrows laid asideप्रादुर्बभूव (prādurbabhūva) — appearedप्रत्यक्षम् (pratyakṣam) — before himशापम् (śāpam) — the curseश्रुत्वा (śrutvā) — having heardअतिदारुणम् (atidāruṇam) — most dreadful
६७ ब्रह्माणं मामुवाचेदं सदक्षादिसुतं मुने । शृण्वतां पितृसंघानां संध्यायाश्च विगर्वधीः ॥
brahmāṇaṃ māmuvācedaṃ sadakṣādisutaṃ mune | śṛṇvatāṃ pitṛsaṃghānāṃ saṃdhyāyāśca vigarvadhīḥ ||
गर्व से रहित बुद्धिवाला वह दक्ष आदि पुत्रों सहित मुझ ब्रह्मा से, हे मुने, पितृसंघों तथा सन्ध्या के सुनते हुए यह कहने लगा।
He, his pride now humbled, spoke this to me, Brahmā, together with my sons headed by Dakṣa, O sage, in the hearing of the assembly of pitṛs and of Sandhyā.
ब्रह्माणम् (brahmāṇam) — Brahmāमाम् (mām) — meउवाच (uvāca) — he addressedइदम् (idam) — thusसदक्षादिसुतम् (sadakṣādisutam) — together with Dakṣa and my other sonsमुने (mune) — O sageशृण्वताम् (śṛṇvatām) — as they listenedपितृसंघानाम् (pitṛsaṃghānām) — the hosts of forefathersसंध्यायाः (saṃdhyāyāḥ) — and Sandhyāच (ca) — andविगर्वधीः (vigarvadhīḥ) — with pride laid aside
६८ किमर्थं भवता ब्रह्मन् शप्तोऽहमिति दारुणम् । अनागास्तव लोकेश न्याय्यमार्गानुसारिणः ॥
kimarthaṃ bhavatā brahman śapto'hamiti dāruṇam | anāgāstava lokeśa nyāyyamārgānusāriṇaḥ ||
"हे ब्रह्मन्! आपने मुझे इस प्रकार दारुण शाप क्यों दिया? हे लोकेश! मैं निरपराध तथा न्याय्य मार्ग का अनुसरण करनेवाला हूँ।
"Why, Brahman, have I been cursed by you thus dreadfully? I am guiltless toward you, O lord of the world, one who follows the path of justice.
किमर्थम् (kimartham) — for what reasonभवता (bhavatā) — by your honourब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāशप्तः (śaptaḥ) — cursedअहम् (aham) — Iइति (iti) — thusदारुणम् (dāruṇam) — dreadfullyअनागाः (anāgāḥ) — guiltlessतव (tava) — of youलोकेश (lokeśa) — O Lord of worldsन्याय्यमार्गानुसारिणः (nyāyyamārgānusāriṇaḥ) — who follows the lawful path
६९ त्वया चोक्तं नु मत्कर्म यत्तद् ब्रह्मन् कृतं मया । तत्र योग्यो न शापो मे यतो नान्यत्कृतं मया ॥
tvayā coktaṃ nu matkarma yattad brahman kṛtaṃ mayā | tatra yogyo na śāpo me yato nānyatkṛtaṃ mayā ||
हे ब्रह्मन्! आपने ही तो मुझसे कहा था कि यही मेरा कार्य है, वही कार्य मैंने किया है; मुझे शाप देना उचित नहीं है, क्योंकि मैंने और कुछ नहीं किया।
Was it not you who declared what my task was? That very task have I performed, Brahman; there is no fitness in cursing me, since I have done nothing else.
त्वया (tvayā) — by youच (ca) — andउक्तम् (uktam) — was statedनु (nu) — indeedमत्कर्म (matkarma) — my workयत् (yat) — whichतत् (tat) — thatब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāकृतम् (kṛtam) — has been doneमया (mayā) — by meतत्र (tatra) — thereinयोग्यः (yogyaḥ) — fittingन (na) — notशापः (śāpaḥ) — a curseमे (me) — for meयतः (yataḥ) — sinceन (na) — notअन्यत् (anyat) — anything elseकृतम् (kṛtam) — was doneमया (mayā) — by me
७० अहं विष्णुस्तथा शम्भुः सर्वे त्वच्छरगोचराः । इति यद्भवता प्रोक्तं तन्मयापि परीक्षितम् ॥
ahaṃ viṣṇustathā śambhuḥ sarve tvaccharagocarāḥ | iti yadbhavatā proktaṃ tanmayāpi parīkṣitam ||
'मैं [ब्रह्मा], विष्णु तथा शम्भु — ये सब भी तुम्हारे बाणों के गोचर हैं' — ऐसा जो आपने कहा था, उसी की मैंने परीक्षा ली थी।
'I, Viṣṇu, and Śambhu — all are within the range of your arrow' — so it was declared by you; that very thing I put to the test.
अहम् (aham) — Iविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuतथा (tathā) — likewiseशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuसर्वे (sarve) — allत्वच्छरगोचराः (tvaccharagocarāḥ) — within the range of your arrowsइति (iti) — thusयत् (yat) — whatभवता (bhavatā) — by your honourप्रोक्तम् (proktam) — was declaredतत् (tat) — thatमया (mayā) — by meअपि (api) — indeedपरीक्षितम् (parīkṣitam) — was put to the test
७१ नापराधो ममाप्यत्र ब्रह्मन् मयि निरागसि । दारुणः समयश्चैष शापो देव जगत्पते ॥
nāparādho mamāpyatra brahman mayi nirāgasi | dāruṇaḥ samayaścaiṣa śāpo deva jagatpate ||
हे ब्रह्मन्! इसमें मेरा कोई अपराध नहीं है, क्योंकि मैं आपके प्रति निरागस् हूँ; हे देव! हे जगत्पते! यह शाप अत्यन्त दारुण है।"
There is no fault of mine in this, Brahman, since I am innocent toward you; this is a most dreadful curse indeed, O god, O lord of the world."
न (na) — notअपराधः (aparādhaḥ) — faultमम (mama) — mineअपि (api) — indeedअत्र (atra) — hereinब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāमयि (mayi) — upon meनिरागसि (nirāgasi) — who am blamelessदारुणः (dāruṇaḥ) — harshसमयः (samayaḥ) — this decreeच (ca) — andएषः (eṣaḥ) — thisशापः (śāpaḥ) — curseदेव (deva) — O godजगत्पते (jagatpate) — O Lord of the world
७२ इति तस्य वचः श्रुत्वा ब्रह्माहं जगतां पतिः । प्रत्यवोचं यतात्मानं मदनं दमयन्मुहुः ॥
iti tasya vacaḥ śrutvā brahmāhaṃ jagatāṃ patiḥ | pratyavocaṃ yatātmānaṃ madanaṃ damayanmuhuḥ ||
उसकी यह बात सुनकर मैं ब्रह्मा, जगत् का पति, संयमित मन से बार-बार मदन को दमन करते हुए इस प्रकार बोला।
Hearing these words of his, I, Brahmā, the lord of the worlds, my self composed, replied, again and again subduing Madana.
इति (iti) — thusतस्य (tasya) — hisवचः (vacaḥ) — wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardब्रह्मा (brahmā) — Brahmāअहम् (aham) — Iजगताम् (jagatām) — of the worldsपतिः (patiḥ) — the lordप्रत्यवोचम् (pratyavocam) — answeredयतात्मानम् (yatātmānam) — self-controlledमदनम् (madanam) — Madanaदमयन् (damayan) — soothing himमुहुः (muhuḥ) — repeatedly
७३ आत्मजा मम संध्येयं यस्मादेतत्सकामतः । लक्ष्यीकृतोऽहं भवता ततः शापो मया कृतः ॥
ātmajā mama saṃdhyeyaṃ yasmādetatsakāmataḥ | lakṣyīkṛto'haṃ bhavatā tataḥ śāpo mayā kṛtaḥ ||
"यह सन्ध्या मेरी पुत्री है; चूँकि इसके कारण, कामवश, आपने मुझे [अपने काम का] लक्ष्य बनाया, इसलिये मैंने यह शाप दिया।
"This Sandhyā is my own daughter; since, through her, out of desire, I was made the target by you, therefore this curse was made by me.
आत्मजा (ātmajā) — the daughterमम (mama) — myसंध्या (saṃdhyā) — Sandhyāइयम् (iyam) — thisयस्मात् (yasmāt) — sinceएतत् (etat) — thisसकामतः (sakāmataḥ) — with desireलक्ष्यीकृतः (lakṣyīkṛtaḥ) — made a targetअहम् (aham) — I wasभवता (bhavatā) — by your honourततः (tataḥ) — thereforeशापः (śāpaḥ) — the curseमया (mayā) — by meकृतः (kṛtaḥ) — was made
७४ अधुना शान्तरोषोऽहं त्वां वदामि मनोभव । शृणुष्व गतसन्देहः सुखी भव भयं त्यज ॥
adhunā śāntaroṣo'haṃ tvāṃ vadāmi manobhava | śṛṇuṣva gatasandehaḥ sukhī bhava bhayaṃ tyaja ||
अब मेरा क्रोध शान्त हो गया है; हे मनोभव! मैं तुमसे कह रहा हूँ; सन्देहरहित होकर सुनो, सुखी हो जाओ और भय त्याग दो।
Now my anger is calmed; I tell you, O mind-born one; listen, your doubt gone; be happy, and abandon fear.
अधुना (adhunā) — nowशान्तरोषः (śāntaroṣaḥ) — my anger stilledअहम् (aham) — Iत्वाम् (tvām) — to youवदामि (vadāmi) — speakमनोभव (manobhava) — O mind-bornशृणुष्व (śṛṇuṣva) — listenगतसन्देहः (gatasandehaḥ) — with doubt goneसुखी (sukhī) — happyभव (bhava) — beभयम् (bhayam) — fearत्यज (tyaja) — cast off
७५ त्वं भस्म भूत्वा मदन भर्गलोचनवह्निना । तथैवाशु समं पश्चाच्छरीरं प्रापयिष्यसि ॥
tvaṃ bhasma bhūtvā madana bhargalocanavahninā | tathaivāśu samaṃ paścāccharīraṃ prāpayiṣyasi ||
हे मदन! तुम भर्ग (शिव) की नेत्राग्नि से भस्म होकर, तत्पश्चात् शीघ्र ही उसी के समान शरीर प्राप्त करोगे।
You, Madana, having become ashes by the fire of Bhava's eye, shall thereafter, swiftly, obtain a body equal to that same one.
त्वम् (tvam) — youभस्म (bhasma) — ashesभूत्वा (bhūtvā) — having becomeमदन (madana) — O Madanaभर्गलोचनवह्निना (bhargalocanavahninā) — by the fire of Bharga's eyeतथा (tathā) — likewiseएव (eva) — indeedआशु (āśu) — swiftlyसमम् (samam) — wholeपश्चात् (paścāt) — afterwardsशरीरम् (śarīram) — a bodyप्रापयिष्यसि (prāpayiṣyasi) — you shall regain
७६ यदा करिष्यति हरोऽञ्जसा दारपरिग्रहम् । तदा स एव भवतः शरीरं प्रापयिष्यति ॥
yadā kariṣyati haro'ñjasā dāraparigraham | tadā sa eva bhavataḥ śarīraṃ prāpayiṣyati ||
जब हर सहज ही दारपरिग्रह (विवाह) करेंगे, तब वे ही तुम्हें शरीर प्रदान करेंगे।"
When Hara shall, at once, take a wife, then he himself shall grant you a body."
यदा (yadā) — whenकरिष्यति (kariṣyati) — shall makeहरः (haraḥ) — Haraअञ्जसा (añjasā) — indeedदारपरिग्रहम् (dāraparigraham) — the taking of a wifeतदा (tadā) — thenसः (saḥ) — heएव (eva) — himselfभवतः (bhavataḥ) — yourशरीरम् (śarīram) — bodyप्रापयिष्यति (prāpayiṣyati) — will restore
७७ एवमुक्त्वाथ मदनमहं लोकपितामहः । अन्तर्गतो मुनीन्द्राणां मानसानां प्रपश्यताम् ॥
evamuktvātha madanamahaṃ lokapitāmahaḥ | antargato munīndrāṇāṃ mānasānāṃ prapaśyatām ||
इस प्रकार मदन से कहकर मैं लोकपितामह उन मानसपुत्र मुनिवरों के देखते-देखते ही अन्तर्धान हो गया।
Having said this to Madana, I, the grandfather of the worlds, vanished before the very eyes of the mind-born lords of sages, as they watched.
एवम् (evam) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenअथ (atha) — thenमदनम् (madanam) — to Madanaअहम् (aham) — Iलोकपितामहः (lokapitāmahaḥ) — the grandsire of the worldsअन्तर्गतः (antargataḥ) — vanishedमुनीन्द्राणाम् (munīndrāṇām) — of the chief sagesमानसानाम् (mānasānām) — the mind-bornप्रपश्यताम् (prapaśyatām) — as they looked on
७८ इत्येवं मे वचः श्रुत्वा मदनस्तेऽपि मानसाः । सम्बभूवुः सुताः सर्वे सुखिनोऽरं गृहं गताः ॥
ityevaṃ me vacaḥ śrutvā madanaste'pi mānasāḥ | sambabhūvuḥ sutāḥ sarve sukhino'raṃ gṛhaṃ gatāḥ ||
इस प्रकार मेरे इस वचन को सुनकर मदन तथा वे सभी मानसपुत्र प्रसन्न होकर शीघ्र ही सुखपूर्वक अपने-अपने घरों को चले गये।
Hearing these my words thus, Madana, and those mind-born sons of mine as well, all became happy, and went at once, contented, to their homes.
इति (iti) — thusएवम् (evam) — soमे (me) — myवचः (vacaḥ) — wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardमदनः (madanaḥ) — Madanaते (te) — theyअपि (api) — alsoमानसाः (mānasāḥ) — the mind-bornसम्बभूवुः (sambabhūvuḥ) — becameसुताः (sutāḥ) — sonsसर्वे (sarve) — allसुखिनः (sukhinaḥ) — happyअरम् (aram) — forthwithगृहम् (gṛham) — homeगताः (gatāḥ) — went
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे कामशापानुग्रहो नाम तृतीयोऽध्यायः ॥ ३ ॥
Here ends the third chapter — “Kāma's Curse and Grace” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “कामशापानुग्रहका वर्णन” नामक तीसरा अध्याय समाप्त हुआ।