॥ ॐ श्रीसाम्बशिवाय नमः ॥ ॥ ॐ श्रीगणेशाय नमः ॥
श्रीशिवमहापुराण
रुद्रसंहिता — सतीखण्डअथ द्वितीयोऽध्यायः
Sūta tells the Naimiṣāraṇya sages that Nārada, still unsatisfied, asked Brahmā at greater length for the whole story of Satī and Śiva. Brahmā tells how Sadāśiva, once without qualities, form, or power, pure consciousness beyond being and non-being, became threefold — Viṣṇu from his left side, Brahmā from his right, Rudra from his heart. Brahmā, having created the prajāpatis and grown proud of it, brought forth his mind-born sons — Marīci, Atri and the rest — and, alongside them, the lovely Sandhyā, at whose sight Brahmā and his sons alike were seized with longing. Then a wondrous being, born of Brahmā's own mind and described at length — golden-haired, four-armed with the five flower-arrows, riding a makara, bearing a fish banner — appeared and, bowing to Brahmā, asked for a task, a station, and a wife. Brahmā, recovering from his astonishment, assigned him — as Kāmadeva, the god of desire — the eternal work of entering every creature's heart and bewildering all beings, men and women alike, with his flower-arrows to keep creation ever renewing itself, declaring that even Brahmā, Viṣṇu and Śiva would themselves be subject to him. सूत जी नैमिषारण्यके मुनियोंको बताते हैं कि नारद जी, अतृप्त रहते हुए, ब्रह्मा जीसे सती और शिवकी सम्पूर्ण कथा विस्तारसे पूछते हैं। ब्रह्मा जी बताते हैं कि सदाशिव, जो पहले निर्गुण, रूपहीन, शक्तिरहित तथा सत्-असत्से परे चिन्मात्र थे, तीन रूपोंमें प्रकट हुए — वामांगसे विष्णु, दक्षिणांगसे ब्रह्मा तथा हृदयसे रुद्र। ब्रह्मा जी, प्रजापतियोंकी सृष्टि करके गर्वसे भरकर, मरीचि, अत्रि आदि मानस पुत्रोंको तथा उन्हींके साथ सुन्दरी संध्याको उत्पन्न करते हैं, जिन्हें देखकर ब्रह्मा जी तथा उनके पुत्र सभी कामाकुल हो जाते हैं। तभी ब्रह्मा जीके ही मनसे उत्पन्न एक अद्भुत पुरुष — स्वर्णिम केशोंवाला, पुष्पके पाँच बाणोंसे युक्त, मकरवाहन तथा मीनध्वजधारी, जिसका विस्तृत वर्णन किया गया है — प्रकट होकर ब्रह्मा जीको प्रणाम करके अपने लिये कार्य, स्थान तथा पत्नी माँगता है। आश्चर्यसे उबरकर ब्रह्मा जी उसे कामदेवके रूपमें यह सनातन कार्य सौंपते हैं कि वह सभी प्राणियोंके हृदयमें प्रवेश करके अपने पुष्पबाणोंसे स्त्री-पुरुष सभीको मोहित करते हुए सृष्टिको सदा नवीन बनाये रखे, और घोषित करते हैं कि स्वयं ब्रह्मा, विष्णु तथा शिव भी उसके वशमें रहेंगे।
१ इत्याकर्ण्य वचस्तस्य नैमिषारण्यवासिनः । पप्रच्छ च मुनिश्रेष्ठः कथां पापप्रणाशिनीम् ॥
ityākarṇya vacastasya naimiṣāraṇyavāsinaḥ | papraccha ca muniśreṣṭhaḥ kathāṃ pāpapraṇāśinīm ||
"हे नैमिषारण्यनिवासी मुनियो! ब्रह्मा जी के इस वचन को सुनकर नारद जी ने पुनः पापों को नष्ट करनेवाली कथा पूछी।
"O sages dwelling in the Naimiṣa forest! Having heard these words of his [Brahmā], that best of sages [Nārada] asked again for the tale that destroys sin.
इति (iti) — thusआकर्ण्य (ākarṇya) — having heardवचः (vacaḥ) — the wordsतस्य (tasya) — hisनैमिषारण्यवासिनः (naimiṣāraṇyavāsinaḥ) — of the dweller in the Naimiṣa forestपप्रच्छ (papraccha) — askedच (ca) — andमुनिश्रेष्ठः (muniśreṣṭhaḥ) — the best of sagesकथाम् (kathām) — the taleपापप्रणाशिनीम् (pāpapraṇāśinīm) — destroying sin
२ विधे विधे महाभाग कथां शंभोः शुभावहाम् । शृण्वन् भवन्मुखांभोजान्न तृप्तोऽस्मि महाप्रभो ॥
vidhe vidhe mahābhāga kathāṃ śaṃbhoḥ śubhāvahām | śṛṇvan bhavanmukhāṃbhojānna tṛpto'smi mahāprabho ||
"हे विधे! हे विधे! हे महाभाग! आपके मुखकमल से कल्याणकारी शम्भु की कथा सुनते हुए भी मैं तृप्त नहीं हूँ, हे महाप्रभो!
"Vidhi, Vidhi, most fortunate one! Hearing, from your own lotus mouth, the tale that brings blessing to Śambhu, I am not satisfied, O great lord.
विधे (vidhe) — O Creatorविधे (vidhe) — O Creatorमहाभाग (mahābhāga) — greatly blessedकथाम् (kathām) — the taleशंभोः (śaṃbhoḥ) — of Śambhuशुभावहाम् (śubhāvahām) — bringing goodशृण्वन् (śṛṇvan) — hearingभवन्मुखांभोजात् (bhavanmukhāṃbhojāt) — from the lotus of your mouthन (na) — notतृप्तः (tṛptaḥ) — satedअस्मि (asmi) — am Iमहाप्रभो (mahāprabho) — O great Lord
३ अतः कथय तत्सर्वं शिवस्य चरितं शुभम् । सतीकीर्त्यन्वितं दिव्यं श्रोतुमिच्छामि विश्वकृत् ॥
ataḥ kathaya tatsarvaṃ śivasya caritaṃ śubham | satīkīrtyanvitaṃ divyaṃ śrotumicchāmi viśvakṛt ||
अतः शिव के उस सम्पूर्ण मंगलमय, दिव्य चरित्र को, जो सती की कीर्ति से युक्त है, कहिये; हे विश्वकृत्! मैं उसे सुनना चाहता हूँ।
Therefore tell all of that auspicious, divine story of Śiva, joined with the fame of Satī; I wish to hear it, O maker of the universe.
अतः (ataḥ) — thereforeकथय (kathaya) — tellतत् (tat) — thatसर्वम् (sarvam) — allशिवस्य (śivasya) — of Śivaचरितम् (caritam) — the deedsशुभम् (śubham) — auspiciousसतीकीर्त्यन्वितम् (satīkīrtyanvitam) — joined with the glory of Satīदिव्यम् (divyam) — divineश्रोतुम् (śrotum) — to hearइच्छामि (icchāmi) — I wishविश्वकृत् (viśvakṛt) — O maker of the world
४ सती हि कथमुत्पन्ना दक्षदारेषु शोभना । कथं हरो मनश्चक्रे दाराहरणकर्मणि ॥
satī hi kathamutpannā dakṣadāreṣu śobhanā | kathaṃ haro manaścakre dārāharaṇakarmaṇi ||
दक्ष की पत्नियों में वह शोभामयी सती किस प्रकार उत्पन्न हुई, और हर ने किस प्रकार स्त्री से विवाह करने का विचार किया?
How was that lovely Satī born among Dakṣa's wives, and how did Hara resolve to marry her?
सती (satī) — Satīहि (hi) — indeedकथम् (katham) — howउत्पन्ना (utpannā) — was bornदक्षदारेषु (dakṣadāreṣu) — in the wives of Dakṣaशोभना (śobhanā) — lovelyकथम् (katham) — howहरः (haraḥ) — Haraमनः (manaḥ) — his mindचक्रे (cakre) — setदाराहरणकर्मणि (dārāharaṇakarmaṇi) — on the taking of a wife
५ कथं वा दक्षकोपेन त्यक्तदेहा सती पुरा । हिमवत्तनया जाता भूयो वाकाशमागता ॥
kathaṃ vā dakṣakopena tyaktadehā satī purā | himavattanayā jātā bhūyo vākāśamāgatā ||
और पूर्वकाल में सती ने दक्ष के क्रोध से किस प्रकार अपने शरीर का त्याग किया, और पुनः किस प्रकार हिमालय की कन्या होकर वे फिर प्रकाश में आयीं?
And how, of old, did Satī, angered at Dakṣa, give up her body, and become again the daughter of the mountain, and come once more into the light?
कथम् (katham) — howवा (vā) — orदक्षकोपेन (dakṣakopena) — through anger at Dakṣaत्यक्तदेहा (tyaktadehā) — having cast off her bodyसती (satī) — Satīपुरा (purā) — of oldहिमवत्तनया (himavattanayā) — the daughter of Himavatजाता (jātā) — was bornभूयः (bhūyaḥ) — againवा (vā) — orआकाशम् (ākāśam) — the skyआगता (āgatā) — entered
६ पार्वत्याश्च तपोऽत्युग्रं विवाहश्च कथं त्वभूत् । कथमर्धशरीरस्था बभूव स्मरनाशिनः ॥
pārvatyāśca tapo'tyugraṃ vivāhaśca kathaṃ tvabhūt | kathamardhaśarīrasthā babhūva smaranāśinaḥ ||
पार्वती का अत्यन्त उग्र तप तथा उनका विवाह किस प्रकार हुआ? और वे कामदेव के नाशक शिव की अर्धांगिनी कैसे हुईं?
How came about Pārvatī's most fierce tapas, and her marriage? And how did she become half the body of the destroyer of Smara [Kāma]?
पार्वत्याः (pārvatyāḥ) — of Pārvatīच (ca) — andतपः (tapaḥ) — the austerityअत्युग्रम् (atyugram) — most fierceविवाहः (vivāhaḥ) — the marriageच (ca) — andकथम् (katham) — howतु (tu) — indeedअभूत् (abhūt) — came aboutकथम् (katham) — howअर्धशरीरस्था (ardhaśarīrasthā) — abiding in half his bodyबभूव (babhūva) — she becameस्मरनाशिनः (smaranāśinaḥ) — of the destroyer of Kāma
७ एतत्सर्वं समाचक्ष्व विस्तरेण महामते । नान्योऽस्ति संशयच्छेत्ता त्वत्समो न भविष्यति ॥
etatsarvaṃ samācakṣva vistareṇa mahāmate | nānyo'sti saṃśayacchettā tvatsamo na bhaviṣyati ||
हे महामते! यह सब आप विस्तार से कहिये; आपके समान संशयों को दूर करनेवाला कोई दूसरा न तो है, और न होगा।"
Tell me all this at length, O great-minded one; there is no other cutter of doubt equal to you, nor will there be."
एतत् (etat) — thisसर्वम् (sarvam) — allसमाचक्ष्व (samācakṣva) — relate fullyविस्तरेण (vistareṇa) — at lengthमहामते (mahāmate) — O greatly wiseन (na) — notअन्यः (anyaḥ) — anotherअस्ति (asti) — there isसंशयच्छेत्ता (saṃśayacchettā) — a cutter of doubtत्वत्समः (tvatsamaḥ) — equal to youन (na) — norभविष्यति (bhaviṣyati) — will there be
८ शृणु त्वं च मुने सर्वं सतीशिवयशः शुभम् । पावनं परमं दिव्यं गुह्याद्गुह्यतमं परम् ॥
śṛṇu tvaṃ ca mune sarvaṃ satīśivayaśaḥ śubham | pāvanaṃ paramaṃ divyaṃ guhyādguhyatamaṃ param ||
"हे मुने! सती और शिव के परम पावन, दिव्य, तथा गुह्य से गुह्यतम एवं परम कल्याणकारी सम्पूर्ण चरित्र को सुनिये।
"Listen, dear one, best of sages, to the whole auspicious, most sacred, divine, and, of the secret, most secret and supreme fame of Satī and Śiva.
शृणु (śṛṇu) — listenत्वम् (tvam) — youच (ca) — andमुने (mune) — O sageसर्वम् (sarvam) — allसतीशिवयशः (satīśivayaśaḥ) — the glory of Satī and Śivaशुभम् (śubham) — auspiciousपावनम् (pāvanam) — purifyingपरमम् (paramam) — supremeदिव्यम् (divyam) — divineगुह्यात् (guhyāt) — than the secretगुह्यतमम् (guhyatamam) — most secretपरम् (param) — highest
९ एतच्छम्भुः पुरोवाच भक्तवर्याय विष्णवे । पृष्टस्तेन महाभक्त्या परोपकृतये मुने ॥
etacchambhuḥ purovāca bhaktavaryāya viṣṇave | pṛṣṭastena mahābhaktyā paropakṛtaye mune ||
हे मुने! पूर्वकाल में परोपकार के लिये भक्तवर विष्णु द्वारा महान् भक्ति से पूछे जाने पर शिवजी ने स्वयं इसका वर्णन किया था।
This was told of old by Śambhu himself to Viṣṇu, best of devotees, when asked by him with great devotion, for the good of others, O sage.
एतत् (etat) — thisशम्भुः (śambhuḥ) — Śambhuपुरा (purā) — of oldउवाच (uvāca) — toldभक्तवर्याय (bhaktavaryāya) — to the foremost devoteeविष्णवे (viṣṇave) — to Viṣṇuपृष्टः (pṛṣṭaḥ) — being askedतेन (tena) — by himमहाभक्त्या (mahābhaktyā) — with great devotionपरोपकृतये (paropakṛtaye) — for the good of othersमुने (mune) — O sage
१० ततः सोऽपि मया पृष्टो विष्णुः शैववरः सुधीः । प्रीत्या मह्यं समाचख्यौ विस्तरान्मुनिसत्तम ॥
tataḥ so'pi mayā pṛṣṭo viṣṇuḥ śaivavaraḥ sudhīḥ | prītyā mahyaṃ samācakhyau vistarānmunisattama ||
हे मुनिसत्तम! तत्पश्चात् मैंने भी शिवभक्तों में श्रेष्ठ, बुद्धिमान् विष्णु से यह कथा पूछी, तब उन्होंने प्रीतिपूर्वक विस्तार से मुझसे कही।
Then I too, O best of sages, asked that wise Viṣṇu, most excellent among Śiva's devotees, and he, with love, told it to me at length.
ततः (tataḥ) — thenसः (saḥ) — heअपि (api) — tooमया (mayā) — by meपृष्टः (pṛṣṭaḥ) — askedविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuशैववरः (śaivavaraḥ) — best of Śiva's devoteesसुधीः (sudhīḥ) — the wiseप्रीत्या (prītyā) — with affectionमह्यम् (mahyam) — to meसमाचख्यौ (samācakhyau) — related it fullyविस्तरात् (vistarāt) — at lengthमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sages
११ अहं तत्कथयिष्यामि कथामेतां पुरातनीम् । शिवाशिवयशोयुक्तां सर्वकामफलप्रदाम् ॥
ahaṃ tatkathayiṣyāmi kathāmetāṃ purātanīm | śivāśivayaśoyuktāṃ sarvakāmaphalapradām ||
मैं आपसे शिव के यश से युक्त, सभी कामनाओं का फल प्रदान करनेवाली, उस प्राचीन कथा को कहूँगा।
I shall tell you this ancient tale, joined with the fame of Śiva and Śivā, granting the fruit of every desire.
अहम् (aham) — Iतत् (tat) — thatकथयिष्यामि (kathayiṣyāmi) — shall relateकथाम् (kathām) — taleएताम् (etām) — thisपुरातनीम् (purātanīm) — ancientशिवाशिवयशोयुक्ताम् (śivāśivayaśoyuktām) — joined with the glory of Śiva and Śivāसर्वकामफलप्रदाम् (sarvakāmaphalapradām) — granting the fruit of every desire
१२ पुरा यदा शिवो देवो निर्गुणो निर्विकल्पकः । अरूपः शक्तिरहितश्चिन्मात्रः सदसत्परः ॥
purā yadā śivo devo nirguṇo nirvikalpakaḥ | arūpaḥ śaktirahitaścinmātraḥ sadasatparaḥ ||
पहले भगवान् शिव निर्गुण, निर्विकल्प, रूपहीन, शक्ति से रहित, चिन्मात्र तथा सत्-असत् से परे थे;
Long ago, when the god Śiva was without qualities, without alternative, formless, without power, pure consciousness, beyond both being and non-being,
पुरा (purā) — of oldयदा (yadā) — whenशिवः (śivaḥ) — Śivaदेवः (devaḥ) — the godनिर्गुणः (nirguṇaḥ) — without qualityनिर्विकल्पकः (nirvikalpakaḥ) — beyond distinctionअरूपः (arūpaḥ) — formlessशक्तिरहितः (śaktirahitaḥ) — without Śaktiचिन्मात्रः (cinmātraḥ) — pure consciousnessसदसत्परः (sadasatparaḥ) — beyond being and non-being
१३ अभवत्सगुणः सोऽपि द्विरूपः शक्तिमान्प्रभुः । सोमो दिव्याकृतिर्विप्र निर्विकारी परात्परः ॥
abhavatsaguṇaḥ so'pi dvirūpaḥ śaktimānprabhuḥ | somo divyākṛtirvipra nirvikārī parātparaḥ ||
फिर हे विप्र! वे प्रभु सगुण, द्विरूप, शक्तिमान्, उमासहित, दिव्य आकृतिवाले, विकाररहित तथा परात्पर हो गये।
he too, that lord, became endowed with qualities, twofold in form, possessed of power — Soma [Śiva united with Umā], of divine appearance, O brahmin, unchanging, beyond the highest.
Noteसोमो here again reflects the स + उमा ("with Umā") reading of soma as an epithet of Śiva-with-Umā, as in the Satī-khaṇḍa's first chapter; reproduced verbatim.
अभवत् (abhavat) — becameसगुणः (saguṇaḥ) — endowed with qualitiesसः (saḥ) — heअपि (api) — evenद्विरूपः (dvirūpaḥ) — of two formsशक्तिमान् (śaktimān) — possessed of Śaktiप्रभुः (prabhuḥ) — the Lordसोमः (somaḥ) — with Umāदिव्याकृतिः (divyākṛtiḥ) — of divine formविप्र (vipra) — O brāhmaṇaनिर्विकारी (nirvikārī) — unchangingपरात्परः (parātparaḥ) — higher than the highest
१४ तस्य वामाङ्गजो विष्णुर्ब्रह्माहं दक्षिणाङ्गजः । रुद्रो हृदयतो जातोऽभवच्च मुनिसत्तम ॥
tasya vāmāṅgajo viṣṇurbrahmāhaṃ dakṣiṇāṅgajaḥ | rudro hṛdayato jāto'bhavacca munisattama ||
हे मुनिसत्तम! उनके वामांग से विष्णु, दक्षिणांग से मैं ब्रह्मा तथा हृदय से रुद्र की उत्पत्ति हुई।
From his left side was born Viṣṇu; I, Brahmā, from his right side; and Rudra was born from his very heart, O best of sages.
तस्य (tasya) — of hisवामाङ्गजः (vāmāṅgajaḥ) — born of the left sideविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuब्रह्मा (brahmā) — Brahmāअहम् (aham) — Iदक्षिणाङ्गजः (dakṣiṇāṅgajaḥ) — born of the right sideरुद्रः (rudraḥ) — Rudraहृदयतः (hṛdayataḥ) — from the heartजातः (jātaḥ) — bornअभवत् (abhavat) — came to beच (ca) — andमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sages
१५ सृष्टिकर्ताभवं ब्रह्मा विष्णुः पालनकारकः । लयकर्ता स्वयं रुद्रस्त्रिधाभूतः सदाशिवः ॥
sṛṣṭikartābhavaṃ brahmā viṣṇuḥ pālanakārakaḥ | layakartā svayaṃ rudrastridhābhūtaḥ sadāśivaḥ ||
मैं ब्रह्मा सृष्टि करनेवाला, विष्णु पालन करनेवाले तथा रुद्र स्वयं लय करनेवाले हुए; इस प्रकार सदाशिव के तीन रूप हुए।
I became the creator, Brahmā; Viṣṇu, the sustainer; Rudra himself the destroyer; thus Sadāśiva became threefold.
सृष्टिकर्ता (sṛṣṭikartā) — maker of creationअभवम् (abhavam) — I becameब्रह्मा (brahmā) — Brahmāविष्णुः (viṣṇuḥ) — Viṣṇuपालनकारकः (pālanakārakaḥ) — the sustainerलयकर्ता (layakartā) — worker of dissolutionस्वयम् (svayam) — himselfरुद्रः (rudraḥ) — Rudraत्रिधाभूतः (tridhābhūtaḥ) — become threefoldसदाशिवः (sadāśivaḥ) — Sadāśiva
१६ तमेवाहं समाराध्य ब्रह्मा लोकपितामहः । प्रजाः ससर्ज सर्वास्ताः सुरासुरनरादिकाः ॥
tamevāhaṃ samārādhya brahmā lokapitāmahaḥ | prajāḥ sasarja sarvāstāḥ surāsuranarādikāḥ ||
लोकपितामह मुझ ब्रह्मा ने उन्हीं सदाशिव की आराधना करके देव, दैत्य, मनुष्य आदि समस्त प्रजाओं की सृष्टि की।
I, Brahmā, the grandfather of the worlds, worshipping that very Sadāśiva, created all these creatures — gods, demons, men and the rest.
तम् (tam) — himएव (eva) — aloneअहम् (aham) — Iसमाराध्य (samārādhya) — having propitiatedब्रह्मा (brahmā) — Brahmāलोकपितामहः (lokapitāmahaḥ) — grandsire of the worldsप्रजाः (prajāḥ) — creaturesससर्ज (sasarja) — createdसर्वाः (sarvāḥ) — allताः (tāḥ) — thoseसुरासुरनरादिकाः (surāsuranarādikāḥ) — gods, demons, men and the rest
१७ सृष्ट्वा प्रजापतीन्दक्षप्रमुखान्सुरसत्तमान् । अमन्यं सुप्रसन्नोऽहं निजं सर्वमहोन्नतम् ॥
sṛṣṭvā prajāpatīndakṣapramukhānsurasattamān | amanyaṃ suprasanno'haṃ nijaṃ sarvamahonnatam ||
दक्ष आदि प्रमुख प्रजापतियों की तथा देवश्रेष्ठों की रचना करके मैं बड़ा ही प्रसन्न हुआ तथा अपने को सबसे महान् समझने लगा।
Having created the prajāpatis, headed by Dakṣa, the best of gods, I, well pleased, considered myself most exalted above all.
सृष्ट्वा (sṛṣṭvā) — having createdप्रजापतीन् (prajāpatīn) — the lords of creaturesदक्षप्रमुखान् (dakṣapramukhān) — headed by Dakṣaसुरसत्तमान् (surasattamān) — best of the godsअमन्यम् (amanyam) — I deemedसुप्रसन्नः (suprasannaḥ) — well pleasedअहम् (aham) — Iनिजम् (nijam) — my ownसर्वम् (sarvam) — allअहोन्नतम् (ahonnatam) — most exalted
१८ मरीचिमत्रिं पुलहं पुलस्त्याङ्गिरसौ क्रतुम् । वसिष्ठं नारदं दक्षं भृगुं चेति महाप्रभून् ॥
marīcimatriṃ pulahaṃ pulastyāṅgirasau kratum | vasiṣṭhaṃ nāradaṃ dakṣaṃ bhṛguṃ ceti mahāprabhūn ||
मरीचि, अत्रि, पुलह, पुलस्त्य, अंगिरा, क्रतु, वसिष्ठ, नारद, दक्ष तथा भृगु — इन महान् प्रभुतासम्पन्न मानस पुत्रों —
Marīci, Atri, Pulaha, Pulastya and Aṅgiras, Kratu, Vasiṣṭha, Nārada, Dakṣa, and Bhṛgu — these great lords —
मरीचिम् (marīcim) — Marīciअत्रिम् (atrim) — Atriपुलहम् (pulaham) — Pulahaपुलस्त्याङ्गिरसौ (pulastyāṅgirasau) — Pulastya and Aṅgirasक्रतुम् (kratum) — Kratuवसिष्ठम् (vasiṣṭham) — Vasiṣṭhaनारदम् (nāradam) — Nāradaदक्षम् (dakṣam) — Dakṣaभृगुम् (bhṛgum) — Bhṛguच (ca) — andइति (iti) — thusमहाप्रभून् (mahāprabhūn) — great lords
१९ ब्रह्माहं मानसान्पुत्रानसर्जं च यदा मुने । तदा मन्मनसो जाता चारुरूपा वराङ्गना ॥
brahmāhaṃ mānasānputrānasarjaṃ ca yadā mune | tadā manmanaso jātā cārurūpā varāṅganā ||
हे मुने! जिस समय मुझ ब्रह्मा ने इन मानस पुत्रों की सृष्टि की, उसी समय मेरे मन से एक सुन्दर रूपवाली श्रेष्ठ युवती भी उत्पन्न हुई।
when I, Brahmā, created these mind-born sons, O sage, then from my mind was born a lovely, excellent woman.
ब्रह्मा (brahmā) — Brahmāअहम् (aham) — Iमानसान् (mānasān) — mind-bornपुत्रान् (putrān) — sonsअसर्जम् (asarjam) — createdच (ca) — andयदा (yadā) — whenमुने (mune) — O sageतदा (tadā) — thenमन्मनसः (manmanasaḥ) — from my mindजाता (jātā) — was bornचारुरूपा (cārurūpā) — of lovely formवराङ्गना (varāṅganā) — an excellent woman
२० नाम्ना सन्ध्या दिवाक्षान्ता सायं संध्या जपन्तिका । अतीव सुन्दरी सुभ्रूर्मुनिचेतोविमोहिनी ॥
nāmnā sandhyā divākṣāntā sāyaṃ saṃdhyā japantikā | atīva sundarī subhrūrmunicetovimohinī ||
वह संध्या के नाम से प्रसिद्ध हुई, जो प्रातःसंध्या तथा सायंसंध्या के रूप में क्रमशः दिवाक्षान्ता तथा जपन्तिका कही गयी। वह अत्यन्त सुन्दरी, सुन्दर भौंहोंवाली तथा मुनियों के मनको मोहित करनेवाली थी।
By name Sandhyā — called Divākṣāntā, the end of day, and, in the evening, Japantikā — she was most beautiful, fair-browed, bewildering to the minds of sages.
नाम्ना (nāmnā) — by nameसन्ध्या (sandhyā) — Sandhyāदिवाक्षान्ता (divākṣāntā) — ending the dayसायम् (sāyam) — at eveningसंध्या (saṃdhyā) — the twilightजपन्तिका (japantikā) — she of the muttered prayerअतीव (atīva) — exceedinglyसुन्दरी (sundarī) — beautifulसुभ्रूः (subhrūḥ) — fair-browedमुनिचेतोविमोहिनी (municetovimohinī) — bewildering the minds of sages
२१ न तादृशी देवलोके न मर्त्ये न रसातले । कालत्रयेऽपि वै नारी सम्पूर्णगुणशालिनी ॥
na tādṛśī devaloke na martye na rasātale | kālatraye'pi vai nārī sampūrṇaguṇaśālinī ||
सम्पूर्ण गुणों से युक्त वैसी स्त्री देवलोक, मृत्युलोक और पाताललोक में न उत्पन्न हुई, न है, और न होगी। वह सम्पूर्ण गुणों से परिपूर्ण थी।
No such woman, complete with every virtue, existed in the world of the gods, nor on earth, nor in the netherworld, in any of the three times.
न (na) — notतादृशी (tādṛśī) — such a oneदेवलोके (devaloke) — in the world of the godsन (na) — norमर्त्ये (martye) — among mortalsन (na) — norरसातले (rasātale) — in the nether worldकालत्रये (kālatraye) — in the three timesअपि (api) — evenवै (vai) — indeedनारी (nārī) — a womanसम्पूर्णगुणशालिनी (sampūrṇaguṇaśālinī) — graced with every perfection
२२ दृष्ट्वाहं तां समुत्थाय चिन्तयन् हृदि हृद्गताम् । दक्षादयश्च स्रष्टारो मरीच्याद्याश्च मत्सुताः ॥
dṛṣṭvāhaṃ tāṃ samutthāya cintayan hṛdi hṛdgatām | dakṣādayaśca sraṣṭāro marīcyādyāśca matsutāḥ ||
उस कन्या को देखते ही उठकर, उसे हृदयमें धारण करनेके लिये मैं मनमें सोचने लगा। दक्ष तथा मरीचि आदि लोकस्रष्टा मेरे पुत्र भी सोचने लगे।
Seeing her, I rose up, holding her within my heart, thinking of her there; and Dakṣa and the other creators, Marīci and the rest, my own sons, likewise —
दृष्ट्वा (dṛṣṭvā) — having seenअहम् (aham) — Iताम् (tām) — herसमुत्थाय (samutthāya) — having risenचिन्तयन् (cintayan) — ponderingहृदि (hṛdi) — in the heartहृद्गताम् (hṛdgatām) — who had entered the heartदक्षादयः (dakṣādayaḥ) — Dakṣa and the othersच (ca) — andस्रष्टारः (sraṣṭāraḥ) — the creatorsमरीच्याद्याः (marīcyādyāḥ) — Marīci and the restच (ca) — andमत्सुताः (matsutāḥ) — my sons
२३ एवं चिन्तयतो मे हि ब्रह्मणो मुनिसत्तम । मानसः पुरुषो मञ्जुराविर्भूतो महाद्भुतः ॥
evaṃ cintayato me hi brahmaṇo munisattama | mānasaḥ puruṣo mañjurāvirbhūto mahādbhutaḥ ||
हे मुनिसत्तम! मैं ब्रह्मा इस प्रकार सोच ही रहा था कि उसी समय एक अत्यन्त अद्भुत एवं मनोहर मानस पुरुष उत्पन्न हुआ।
As I, Brahmā, was thus thinking, O best of sages, a lovely, most wondrous being, a man born of my own mind, appeared.
एवम् (evam) — thusचिन्तयतः (cintayataḥ) — as I ponderedमे (me) — of meहि (hi) — indeedब्रह्मणः (brahmaṇaḥ) — of Brahmāमुनिसत्तम (munisattama) — O best of sagesमानसः (mānasaḥ) — mind-bornपुरुषः (puruṣaḥ) — a manमञ्जुः (mañjuḥ) — lovelyआविर्भूतः (āvirbhūtaḥ) — appearedमहाद्भुतः (mahādbhutaḥ) — most wondrous
२४ काञ्चनीकृतजाताभः पीनोरस्कः सुनासिकः । सुवृत्तोरुकटीजंघो नीलवेलितकेसरः ॥
kāñcanīkṛtajātābhaḥ pīnoraskaḥ sunāsikaḥ | suvṛttorukaṭījaṃgho nīlavelitakesaraḥ ||
हे तात! वह पुरुष तप्त सुवर्ण के समान कान्तिवाला, स्थूल वक्षःस्थलवाला, सुन्दर नासिकावाला, सुन्दर तथा गोल ऊरु-कमर-जंघावाला, काले तथा घुँघराले बालोंवाला था।
Golden of hair, broad-chested, fine-nosed, with well-rounded thighs, waist and calves, his locks curled and dark —
काञ्चनीकृतजाताभः (kāñcanīkṛtajātābhaḥ) — with the sheen of wrought goldपीनोरस्कः (pīnoraskaḥ) — broad-chestedसुनासिकः (sunāsikaḥ) — fine-nosedसुवृत्तोरुकटीजंघः (suvṛttorukaṭījaṃghaḥ) — with well-rounded thighs, waist and shanksनीलवेलितकेसरः (nīlavelitakesaraḥ) — with dark curling locks
२५ लग्नभ्रूयुगलो लोलः पूर्णचन्द्रनिभाननः । कपाटायतसद्वक्षो रोमराजीविराजितः ॥
lagnabhrūyugalo lolaḥ pūrṇacandranibhānanaḥ | kapāṭāyatasadvakṣo romarājīvirājitaḥ ||
आपस में मिली हुई भौंहोंवाला, पूर्ण चन्द्रमा के समान मुखवाला, कपाट के समान विस्तीर्ण छातीवाला, रोमराजी से सुशोभित था।
his eyebrows joined and restless, his face like the full moon, his broad chest like a door-panel, adorned with a line of down —
लग्नभ्रूयुगलः (lagnabhrūyugalaḥ) — with meeting browsलोलः (lolaḥ) — restlessपूर्णचन्द्रनिभाननः (pūrṇacandranibhānanaḥ) — face like the full moonकपाटायतसद्वक्षः (kapāṭāyatasadvakṣaḥ) — with a chest broad as a door-panelरोमराजीविराजितः (romarājīvirājitaḥ) — graced by a line of down
२६ अभ्रमातङ्गकाकारः पीनो नीलसुवासकः । आरक्तपाणिनयनमुखपादकरोद्भवः ॥
abhramātaṅgakākāraḥ pīno nīlasuvāsakaḥ | āraktapāṇinayanamukhapādakarodbhavaḥ ||
बादलपर्यन्त ऊँचे गजराज के समान आकृतिवाला, महास्थूल तथा नीलवर्ण का सुन्दर वस्त्र धारण किये, रक्तवर्ण के हाथ, नेत्र, मुख और पैर तथा अँगुलियोंवाला था।
in form like a rain-cloud-elephant, stout, clad in blue, his hands, eyes, mouth, feet and fingers all tinged red —
अभ्रमातङ्गकाकारः (abhramātaṅgakākāraḥ) — shaped like the elephant of the cloudsपीनः (pīnaḥ) — stoutनीलसुवासकः (nīlasuvāsakaḥ) — finely clad in blueआरक्तपाणिनयनमुखपादकरोद्भवः (āraktapāṇinayanamukhapādakarodbhavaḥ) — with hands, eyes, face, feet and fingers tinged with red
२७ क्षीणमध्यश्चारुदन्तः प्रमत्तगजगन्धनः । प्रफुल्लपद्मपत्राक्षः केसरघ्राणतर्पणः ॥
kṣīṇamadhyaścārudantaḥ pramattagajagandhanaḥ | praphullapadmapatrākṣaḥ kesaraghrāṇatarpaṇaḥ ||
पतली कमरवाला, सुन्दर दाँतोंवाला, मतवाले हाथी की-सी गन्धवाला, खिले हुए कमल के पत्रसदृश नेत्रोंवाला, अंगों पर लगे केसर से नासिका को तृप्त करनेवाला था।
slender-waisted, fine-toothed, exuding the scent of a rutting elephant, his eyes like blooming lotus petals, his nostrils satisfied by the scent of pollen —
क्षीणमध्यः (kṣīṇamadhyaḥ) — slender-waistedचारुदन्तः (cārudantaḥ) — fine-toothedप्रमत्तगजगन्धनः (pramattagajagandhanaḥ) — with the scent of a rutting elephantप्रफुल्लपद्मपत्राक्षः (praphullapadmapatrākṣaḥ) — eyes like blown lotus petalsकेसरघ्राणतर्पणः (kesaraghrāṇatarpaṇaḥ) — gratifying the nose with the scent of filaments
२८ कंबुग्रीवो मीनकेतुः प्रांशुर्मकरवाहनः । पञ्चपुष्पायुधो वेगी पुष्पकोदंडमंडितः ॥
kaṃbugrīvo mīnaketuḥ prāṃśurmakaravāhanaḥ | pañcapuṣpāyudho vegī puṣpakodaṃḍamaṃḍitaḥ ||
शंख के समान गरदनवाला, मछली के चिह्नसे अंकित ध्वजावाला, अत्यन्त ऊँचा, मकर के वाहनवाला, पुष्पों के पाँच बाणों से युक्त, वेगवान्, पुष्पधनुष से सुशोभित था।
conch-necked, with a fish upon his banner, tall, riding a makara, armed with the five flower-arrows, swift, adorned with a bow of flowers —
कंबुग्रीवः (kaṃbugrīvaḥ) — conch-throatedमीनकेतुः (mīnaketuḥ) — fish-banneredप्रांशुः (prāṃśuḥ) — tallमकरवाहनः (makaravāhanaḥ) — riding a sea-monsterपञ्चपुष्पायुधः (pañcapuṣpāyudhaḥ) — armed with five flower-arrowsवेगी (vegī) — swiftपुष्पकोदंडमंडितः (puṣpakodaṃḍamaṃḍitaḥ) — adorned with a bow of flowers
२९ कान्तः कटाक्षपातेन भ्रामयन्नयनद्वयम् । सुगन्धिमारुतो तात शृङ्गाररससेवितः ॥
kāntaḥ kaṭākṣapātena bhrāmayannayanadvayam | sugandhimāruto tāta śṛṅgārarasasevitaḥ ||
हे तात! कटाक्षपात से अपने दोनों नेत्रों को घुमाता हुआ मनोहर, सुगन्धित श्वासवाला तथा शृंगाररस से सेवित था।
lovely, rolling his two eyes with sidelong glances, his very breath fragrant, dear one, steeped in the mood of love.
कान्तः (kāntaḥ) — lovelyकटाक्षपातेन (kaṭākṣapātena) — with the fall of a sidelong glanceभ्रामयन् (bhrāmayan) — rollingनयनद्वयम् (nayanadvayam) — his two eyesसुगन्धिमारुतः (sugandhimārutaḥ) — with a fragrant breeze about himतात (tāta) — dear oneशृङ्गाररससेवितः (śṛṅgārarasasevitaḥ) — attended by the mood of love
३० तं वीक्ष्य पुरुषं सर्वे दक्षाद्या मत्सुताश्च ते । औत्सुक्यं परमं जग्मुर्विस्मयाविष्टमानसाः ॥
taṃ vīkṣya puruṣaṃ sarve dakṣādyā matsutāśca te | autsukyaṃ paramaṃ jagmurvismayāviṣṭamānasāḥ ||
उस पुरुष को देखकर दक्ष आदि मेरे पुत्रों का मन आश्चर्य से भर गया, और वे उसे जाननेके लिये अत्यन्त उत्सुक हो गये।
Seeing that being, all of them — Dakṣa and the others, my own sons — became filled with the greatest eagerness, their minds struck with wonder.
तम् (tam) — himवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldपुरुषम् (puruṣam) — the manसर्वे (sarve) — allदक्षाद्याः (dakṣādyāḥ) — Dakṣa and the restमत्सुताः (matsutāḥ) — my sonsच (ca) — andते (te) — theyऔत्सुक्यम् (autsukyam) — eagernessपरमम् (paramam) — extremeजग्मुः (jagmuḥ) — fell intoविस्मयाविष्टमानसाः (vismayāviṣṭamānasāḥ) — their minds seized with wonder
३१ अभवद्विकृतं तेषां मत्सुतानां मनो द्रुतम् । धैर्यं नैवालभत्तात कामाकुलितचेतसाम् ॥
abhavadvikṛtaṃ teṣāṃ matsutānāṃ mano drutam | dhairyaṃ naivālabhattāta kāmākulitacetasām ||
वासना से आकुल चित्तवाले मेरे उन पुत्रों का मन शीघ्र ही विकृत हो गया, हे तात! उन्हें थोड़ा भी धैर्य नहीं प्राप्त हुआ।
The minds of those sons of mine at once became disturbed, dear one; their hearts, agitated by desire, could find no steadiness at all.
अभवत् (abhavat) — becameविकृतम् (vikṛtam) — disorderedतेषाम् (teṣām) — theirमत्सुतानाम् (matsutānām) — of my sonsमनः (manaḥ) — the mindद्रुतम् (drutam) — swiftlyधैर्यम् (dhairyam) — composureन (na) — notएव (eva) — at allअलभत् (alabhat) — was foundतात (tāta) — dear oneकामाकुलितचेतसाम् (kāmākulitacetasām) — of those whose minds were troubled by desire
३२ मां सोऽपि वेधसं वीक्ष्य स्रष्टारं जगतां पतिम् । प्रणम्य पुरुषः प्राह विनयानतकन्धरः ॥
māṃ so'pi vedhasaṃ vīkṣya sraṣṭāraṃ jagatāṃ patim | praṇamya puruṣaḥ prāha vinayānatakandharaḥ ||
वह पुरुष स्रष्टा तथा जगत्पति मुझ ब्रह्मा को देखकर विनयभाव से सिर झुकाकर प्रणाम करके मुझसे कहने लगा।
He too, beholding me, the creator, maker of the universe, the lord of the worlds, bowed and, his neck bent low in humility, spoke.
माम् (mām) — meसः (saḥ) — heअपि (api) — tooवेधसम् (vedhasam) — the Ordainerवीक्ष्य (vīkṣya) — having beheldस्रष्टारम् (sraṣṭāram) — the creatorजगताम् (jagatām) — of the worldsपतिम् (patim) — the lordप्रणम्य (praṇamya) — having bowedपुरुषः (puruṣaḥ) — the manप्राह (prāha) — saidविनयानतकन्धरः (vinayānatakandharaḥ) — his neck bent in humility
३३ किं करिष्याम्यहं कर्म ब्रह्मंस्तत्र नियोजय । मान्योऽद्य पुरुषो यस्मादुचितः शोभितो विधे ॥
kiṃ kariṣyāmyahaṃ karma brahmaṃstatra niyojaya | mānyo'dya puruṣo yasmāducitaḥ śobhito vidhe ||
"हे ब्रह्मन्! मैं कौन-सा कार्य करूँ? मुझे उस कार्यमें नियुक्त कीजिये। हे विधाता! उचित कार्यमें लगा पुरुष ही मान्य होता है, और इसी से उसकी शोभा भी होती है।
"What work shall I do, O Brahman? Employ me in it. A man is honoured only when he is fittingly engaged, O Vidhātā, and thereby made splendid.
किम् (kim) — whatकरिष्यामि (kariṣyāmi) — shall I doअहम् (aham) — Iकर्म (karma) — workब्रह्मन् (brahman) — O Brahmāतत्र (tatra) — thereinनियोजय (niyojaya) — appoint meमान्यः (mānyaḥ) — honouredअद्य (adya) — todayपुरुषः (puruṣaḥ) — the manयस्मात् (yasmāt) — sinceउचितः (ucitaḥ) — fittingशोभितः (śobhitaḥ) — made splendidविधे (vidhe) — O Creator
३४ अभिमानं च योग्यं च स्थानं पत्नी च या मम । तन्मे वद त्रिलोकेश त्वं स्रष्टा जगतां पतिः ॥
abhimānaṃ ca yogyaṃ ca sthānaṃ patnī ca yā mama | tanme vada trilokeśa tvaṃ sraṣṭā jagatāṃ patiḥ ||
मेरे लिये जो अभिमानयोग्य स्थान हो तथा जो मेरी पत्नी हो, वह मुझे बताइये। हे त्रिलोकेश! आप जगत् के स्रष्टा और पति हैं।"
Tell me what station befits my pride, and who shall be my wife; you, O lord of the three worlds, are the creator and lord of the worlds."
अभिमानम् (abhimānam) — the officeच (ca) — andयोग्यम् (yogyam) — properच (ca) — andस्थानम् (sthānam) — the placeपत्नी (patnī) — the wifeच (ca) — andया (yā) — whoमम (mama) — mineतत् (tat) — thatमे (me) — to meवद (vada) — tellत्रिलोकेश (trilokeśa) — O Lord of the three worldsत्वम् (tvam) — youस्रष्टा (sraṣṭā) — the creatorजगताम् (jagatām) — of the worldsपतिः (patiḥ) — the lord
३५ एवं तस्य वचः श्रुत्वा पुरुषस्य महात्मनः । क्षणं न किंचित्प्रोवाच स स्रष्टा चातिविस्मितः ॥
evaṃ tasya vacaḥ śrutvā puruṣasya mahātmanaḥ | kṣaṇaṃ na kiṃcitprovāca sa sraṣṭā cātivismitaḥ ||
"उस महात्मा पुरुष के इस वचन को सुनकर मैं ब्रह्मा अत्यन्त आश्चर्यचकित हो गया और थोड़ी देर तक कुछ नहीं बोला।
"Hearing these words of that great-souled man, I, the creator, greatly astonished, said not a word for a moment.
एवम् (evam) — thusतस्य (tasya) — hisवचः (vacaḥ) — wordsश्रुत्वा (śrutvā) — having heardपुरुषस्य (puruṣasya) — of the manमहात्मनः (mahātmanaḥ) — great-souledक्षणम् (kṣaṇam) — for a momentन (na) — notकिंचित् (kiṃcit) — anythingप्रोवाच (provāca) — did he sayसः (saḥ) — heस्रष्टा (sraṣṭā) — the creatorच (ca) — andअतिविस्मितः (ativismitaḥ) — greatly amazed
३६ अतो मनः सुसंयम्य सम्यगुत्सृज्य विस्मयम् । अवोचत्पुरुषं ब्रह्मा तत्कामं च समावहन् ॥
ato manaḥ susaṃyamya samyagutsṛjya vismayam | avocatpuruṣaṃ brahmā tatkāmaṃ ca samāvahan ||
फिर मन को नियन्त्रित कर और आश्चर्य का परित्याग करके मैंने, ब्रह्मा ने, उस पुरुष से, उसकी इच्छा को समझते हुए, कहा —
Then, having well composed my mind and cast aside my astonishment, I, Brahmā, spoke to that man, bearing his very desire in mind —
अतः (ataḥ) — thereuponमनः (manaḥ) — the mindसुसंयम्य (susaṃyamya) — having well restrainedसम्यक् (samyak) — whollyउत्सृज्य (utsṛjya) — having cast offविस्मयम् (vismayam) — amazementअवोचत् (avocat) — addressedपुरुषम् (puruṣam) — the manब्रह्मा (brahmā) — Brahmāतत्कामम् (tatkāmam) — his desireच (ca) — andसमावहन् (samāvahan) — fulfilling
३७ अनेन त्वं स्वरूपेण पुष्पबाणैश्च पञ्चभिः । मोहयन्पुरुषान्स्त्रींश्च कुरु सृष्टिं सनातनीम् ॥
anena tvaṃ svarūpeṇa puṣpabāṇaiśca pañcabhiḥ | mohayanpuruṣānstrīṃśca kuru sṛṣṭiṃ sanātanīm ||
"'तुम अपने इस स्वरूपसे और पुष्पोंके पाँच बाणोंसे सभी स्त्री तथा पुरुषोंको मोहित करते हुए सनातन सृष्टिकी रचना करो।
"'By this very form of yours, and by your five flower-arrows, bewildering men and women, create the eternal creation.
अनेन (anena) — with thisत्वम् (tvam) — youस्वरूपेण (svarūpeṇa) — your own formपुष्पबाणैः (puṣpabāṇaiḥ) — with flower-arrowsच (ca) — andपञ्चभिः (pañcabhiḥ) — fiveमोहयन् (mohayan) — bewilderingपुरुषान् (puruṣān) — menस्त्रीः (strīḥ) — womenच (ca) — andकुरु (kuru) — makeसृष्टिम् (sṛṣṭim) — creationसनातनीम् (sanātanīm) — everlasting
३८ अस्मिञ्जीवाश्च देवाद्यास्त्रैलोक्ये सचराचरे । एते सर्वे भविष्यन्ति न क्षमास्तव लङ्घने ॥
asmiñjīvāśca devādyāstrailokye sacarācare | ete sarve bhaviṣyanti na kṣamāstava laṅghane ||
इस चराचर त्रिलोकीमें जीव तथा देवता आदि कोई भी तुम्हारा लंघन करनेमें समर्थ नहीं होंगे।
All these living beings, gods and the rest, in the three worlds, moving and unmoving, shall be — none of them able to transgress you.
अस्मिन् (asmin) — in thisजीवाः (jīvāḥ) — living beingsच (ca) — andदेवाद्याः (devādyāḥ) — gods and the restत्रैलोक्ये (trailokye) — in the triple worldसचराचरे (sacarācare) — with its moving and unmovingएते (ete) — theseसर्वे (sarve) — allभविष्यन्ति (bhaviṣyanti) — will beन (na) — notक्षमाः (kṣamāḥ) — ableतव (tava) — yourलङ्घने (laṅghane) — to transgress
३९ अहं वा वासुदेवो वा स्थाणुर्वा पुरुषोत्तम । भविष्यामस्तव वशे किमन्ये प्राणधारकाः ॥
ahaṃ vā vāsudevo vā sthāṇurvā puruṣottama | bhaviṣyāmastava vaśe kimanye prāṇadhārakāḥ ||
हे पुरुषोत्तम! मैं, वासुदेव अथवा शंकर भी तुम्हारे वशमें रहेंगे, अन्य प्राणधारियोंकी तो बात ही क्या?
Whether I, or Vāsudeva, or Sthāṇu [Śiva], O best of men, we shall be in your power — what then of other bearers of life?
अहम् (aham) — Iवा (vā) — orवासुदेवः (vāsudevaḥ) — Vāsudevaवा (vā) — orस्थाणुः (sthāṇuḥ) — Sthāṇuवा (vā) — orपुरुषोत्तम (puruṣottama) — O best of beingsभविष्यामः (bhaviṣyāmaḥ) — we shall beतव (tava) — yourवशे (vaśe) — in powerकिम् (kim) — what ofअन्ये (anye) — othersप्राणधारकाः (prāṇadhārakāḥ) — bearers of breath
४० प्रच्छन्नरूपो जन्तूनां प्रविशन् हृदयं सदा । सुखहेतुः स्वयं भूत्वा सृष्टिं कुरु सनातनीम् ॥
pracchannarūpo jantūnāṃ praviśan hṛdayaṃ sadā | sukhahetuḥ svayaṃ bhūtvā sṛṣṭiṃ kuru sanātanīm ||
तुम गुप्त रूपसे प्राणियोंके हृदयमें सदा प्रवेश करते हुए, स्वयं सबके सुखके कारण बनकर, सनातन सृष्टि करो।
Entering, in hidden form, ever, into the hearts of creatures, and becoming yourself the cause of their joy, make the eternal creation.
प्रच्छन्नरूपः (pracchannarūpaḥ) — of hidden formजन्तूनाम् (jantūnām) — of creaturesप्रविशन् (praviśan) — enteringहृदयम् (hṛdayam) — the heartसदा (sadā) — everसुखहेतुः (sukhahetuḥ) — the cause of pleasureस्वयम् (svayam) — yourselfभूत्वा (bhūtvā) — having becomeसृष्टिम् (sṛṣṭim) — creationकुरु (kuru) — makeसनातनीम् (sanātanīm) — everlasting
४१ त्वत्पुष्पबाणस्य सदा सुखलक्ष्यं मनोऽद्भुतम् । सर्वेषां प्राणिनां नित्यं सदा मदकरो भवान् ॥
tvatpuṣpabāṇasya sadā sukhalakṣyaṃ mano'dbhutam | sarveṣāṃ prāṇināṃ nityaṃ sadā madakaro bhavān ||
समस्त प्राणियोंका विचित्र मन तुम्हारे पुष्पबाणोंका सुखपूर्वक भेदनेयोग्य लक्ष्य होगा; तुम सभीको सदा उन्मत्त करनेवाले होगे।
The wondrous mind of all beings shall ever be the joyful target of your flower-arrow; you shall ever, always, be the maddener of all creatures.
त्वत्पुष्पबाणस्य (tvatpuṣpabāṇasya) — of your flower-arrowसदा (sadā) — everसुखलक्ष्यम् (sukhalakṣyam) — an easy targetमनः (manaḥ) — the mindअद्भुतम् (adbhutam) — wondrousसर्वेषाम् (sarveṣām) — of allप्राणिनाम् (prāṇinām) — living beingsनित्यम् (nityam) — alwaysसदा (sadā) — everमदकरः (madakaraḥ) — maker of intoxicationभवान् (bhavān) — your honour
४२ इति ते कर्म कथितं सृष्टिप्रावर्तकं पुनः । नामान्येते वदिष्यन्ति सुता मे तव तत्त्वतः ॥
iti te karma kathitaṃ sṛṣṭiprāvartakaṃ punaḥ | nāmānyete vadiṣyanti sutā me tava tattvataḥ ||
मैंने सृष्टिमें प्रवृत्त करनेवाला यह तुम्हारा कर्म कह दिया। मेरे ये पुत्र तत्त्वपूर्वक तुम्हारे नामोंका वर्णन करेंगे।'
Thus your work, the setting-in-motion of creation, has been told to you again; these sons of mine will duly proclaim your names.'
इति (iti) — thusते (te) — yourकर्म (karma) — workकथितम् (kathitam) — has been toldसृष्टिप्रावर्तकम् (sṛṣṭiprāvartakam) — that sets creation goingपुनः (punaḥ) — furtherनामानि (nāmāni) — namesएते (ete) — theseवदिष्यन्ति (vadiṣyanti) — will speakसुताः (sutāḥ) — sonsमे (me) — myतव (tava) — yourतत्त्वतः (tattvataḥ) — in truth
४३ इत्युक्त्वाहं सुरश्रेष्ठ स्वसुतानां मुखानि च । आलोक्य स्वासने पद्मे प्रोपविष्टोऽभवं क्षणम् ॥
ityuktvāhaṃ suraśreṣṭha svasutānāṃ mukhāni ca | ālokya svāsane padme propaviṣṭo'bhavaṃ kṣaṇam ||
हे सुरश्रेष्ठ! ऐसा कहकर अपने पुत्रोंके मुखकी ओर देखकर क्षणभरके लिये मैं अपने पद्मासनपर बैठ गया।"
Having said this, O best of gods, I looked upon the faces of my own sons, and, for a moment, sat down upon my lotus seat."
इति (iti) — thusउक्त्वा (uktvā) — having spokenअहम् (aham) — Iसुरश्रेष्ठ (suraśreṣṭha) — O best of godsस्वसुतानाम् (svasutānām) — of my own sonsमुखानि (mukhāni) — the facesच (ca) — andआलोक्य (ālokya) — having looked atस्वासने (svāsane) — on my own seatपद्मे (padme) — the lotusप्रोपविष्टः (propaviṣṭaḥ) — seatedअभवम् (abhavam) — I remainedक्षणम् (kṣaṇam) — for a moment
इति श्रीशिवमहापुराणे द्वितीयायां रुद्रसंहितायां द्वितीये सतीखण्डे कामप्रादुर्भावो नाम द्वितीयोऽध्यायः ॥ २ ॥
Here ends the second chapter — “The Manifestation of Kāma” — in the second section, of Satī, of the second Saṃhitā, that of Rudra, of the venerable Śiva Mahāpurāṇa.
इस प्रकार श्रीशिवमहापुराण की द्वितीय रुद्रसंहिता के द्वितीय सतीखण्ड में “कामप्रादुर्भावका वर्णन” नामक दूसरा अध्याय समाप्त हुआ।